ÚVODNÍK
Život – Láska
Zažívame dni, kedy je všetko zelené, je teplo,
slnko nás pozýva svojimi lú mi von. Na prechádzku do mesta, do prírody, aby sme na erpali
nové sily, prevetrali si hlavu, usporiadali hodnoty
a boli sami sebou. Kde, kedy som sám sebou?
V chaose dnešných dní, pred zdrojom informácií,
ktoré zabúdam triedi ? Najviac som sám sebou
v tichu, v premýš aní o zmysle a hodnote života.
Jednej noci spalo rybie mlá a niekde pod
koralom, ke sa mu vo sne zjavil Boh. „Chcem,
aby si šlo vpred so správou pre všetky ryby
v mori", povedal Boh. „ o by som im mala poveda ?", spýtala sa malá rybka. „Len im povedz,
že si smädná", odpovedal Boh. „A uvidíš, o
urobia." A potom, bez alšieho slova zmizol.
Nasledujúce ráno sa malá rybka zobudila a spomenula si na sen. „ o za zvláštnu vec to Boh odo
m a žiada?", myslela si sama pre seba. Ale hne
ako uvidela ve kého tuniaka pláva okolo, malá
rybi ka pípla: „Prepá te, ja
som
smädná."
„Potom musíš by hlúpa", odpovedal tuniak. A s pohrdlivým mávnutím chvosta odplával pre . Malá rybi ka sa tak
trochu ako blázon cítila, ale
mala svoje príkazy. alšia ryba, ktorú zbadala, bol škeriaci
sa žralok. Zachovajúc si bezpe nú vzdialenos , malá rybka zakri ala: „Prepá te, pane, ja som smädná". „Potom si sa musela zblázni !", povedal žralok. Zbadajúc v o iach
žraloka trochu hladný poh ad, odplávala malá
rybka rýchlo pre . Po celý de stretávala makrely
a me úne a k dle rýb, ale vždy ke predniesla
svoju malú re , oto ili sa jej chrbtom a nechceli s
ou ma ni spolo né. Cítiac sa beznádejne zmätene zbadala malá rybka najmúdrejšie stvorenie
v mori – starú modrú ve rybu s tromi harpúnovými šípmi zabodnutými do boku. „Prepá te, ale
ja som smädná!", zakri ala malá ryba premýš ajúc, i ju vôbec môže vidie – bola malá ako malilinká škvrna. Ale táto múdra ryba sa na svojej
ceste zastavila. „Videla si Boha, však?", povedala. „Ako to vieš?" „Pretože ja som tiež bola raz
smädná", zasmiala sa stará ve ryba. Malá rybka
vyzerala ve mi prekvapene. „Povedzte mi, pro/3/
sím, o táto správa od Boha znamená", poprosila. „Znamená to, že Ho h adáme na nesprávnych miestach", vysvetlila stará ve ryba. „H adíme hlboko i vysoko, aby sme uvideli Boha, ale akosi tam nie je. A tak Ho obvi ujeme a povieme si, že na nás ur ite zabudol. Alebo si pomyslíme, že je to už dávno,
o nás opustil, ak vôbec niekedy bol blízko."
„Aké zvláštne", povedala rybka. „Mí a Nieo, o je všade okolo." „Ve mi zvláštne", súhlasila stará ve ryba. „Nepripomína ti to náhodou rybu, ktorá o sebe hovorí, že je smädná?"
Myslím si, že toto nás v istých okamihoch
života vystihuje – mí a Niekoho, ktorý je
všade okolo. Budeme slávi sviatky kon iaceho sa ve kono ného obdobia. Aj ke Ježiš
sa prestane vidite ne zjavova apoštolom,
u eníkom. Bude s nimi prostredníctvom Lásky – Ducha Svätého. A je aj
s nami. Existujú len dva spôsoby, ako môžeme narába s
láskou. Nemôžeme ju zakáza ,
nemôžeme ju vnucova , nemôžeme ju preda
i kúpi .
Ale môžeme ju prijíma a rozdáva . V poslednom ase je na
istej sociálnej sieti podávané
jedno svedectvo bezdomovca,
ktorý sa odlišuje od ostatných skutkami: triedi odpad pri kontajneroch. „Z jeho odpovede
som zostal v šoku – povedal mi, že on chce,
aby bol tento svet lepší, a tak sa snaží k tomu
prispie aspo tak, ako je to v jeho možnostiach a schopnostiach. A že teda, samozrejme,
za plechovky a papier dostane nejaké drobné
v zberných surovinách, aby prežil.“ Môžeme
si poveda , ve som malá kvapka v mori, ak
chcem prejavi trochu lásky, okolo m a je
to ko zloby a nenávisti. Dajme šancu láske,
Boh ju dal a dáva prostredníctvom nás. Preto
Ho nemí ajme, žime s Ním. To je zmyslom
života, ži v Jeho láske, tvori lepší svet.
To Vám zo srdca prajem
kaplán Miloš
O SA STALO, PRIHODILO
Zo života Cirkvi
Zo života vrútockej farnosti
Za ali sa realizova plány na zriadenie
centra pre rodiny v Nazarete. Medzinárodné
centrum Svätej rodiny z Nazaretu bude aj
centrom spirituality a formácie rodiny
i prame om podnetov pre službu rodinám na
celom svete a zvláš vo Svätej zemi a na
Strednom Východe. Bude tiež poskytova
materiálnu podporu rodinám v ažkostiach,
zvláš vo Svätej zemi. Myšlienka pochádza
ešte z roku 1997 od Jána Pavla II., pokra oval v nej aj Benedikt XVI. Centrum vybudujú na kopci nad Bazilikou zvestovania Pána,
na pozemku vo vlastníctve Svätého stolca.
Po akovanie
Duchovní otcovia našej farnosti vyjadrujú
úprimnú v a nos za dôstojnú prípravu a priebeh
ve kono ných slávností.
akujeme obetavým
ženám a aranžérkam za upratovanie a výzdobu
kostola.
akujeme
našim
organistom,
Chrámovému zboru, pani kostolní ke, krásnej
asistencii našich miništrantov i všetkým, ktorí sa
zú astnili na modlitbe krížovej cesty na Ve ký
piatok. V aka patrí aj mestskej polícii za
doprovod po as krížovej cesty. Bratom akolytom
a lektorom v aka za angažovanú ú as v liturgii.
Emeritný pápež Benedikt XVI. oslávil
16. apríla svoje 86. narodeniny bez rozruchu
a v tichosti so svojím rodným bratom.
Pápež František plánuje reformu Rímskej
kúrie. Ako Vatikán oznámil, pápež na tento
ú el zriadil komisiu pozostávajúcu z 8 kardinálov všetkých kontinentov. Koordinátorom
skupiny je honduraský arcibiskup, kardinál
Oscar Andres Maradiaga Rodriguez. Ako
sekretár pôsobí biskup z talianskeho Albana,
Marcello Semeraro. Prvé stretnutie komisie
sa plánuje na 1. až 3. október. Okrem Maradiagu sú lenmi komisie: mníchovský arcibiskup, kardinál Reinhard Marx, kardinál
Giuseppe Bertello, hlava vlády štátu Vatikán, kardinál Francisco Errazuriz Ossa, emeritný arcibiskup zo Santiaga de Chile, kardinál Oswald Gracias, arcibiskup z Bombaja,
kardinál Laurent Monswengo Pasinya, arcibiskup z Kinšasy, kardinál Sean Patrick
O'Malley, arcibiskup z Bostonu, a kardinál
George Pell, arcibiskup zo Sydney.
Na dvojnásobnú prosbu Svätého Otca
portugalský kardinál José da Cruz Policarpo
zasvätí 13. mája 2013 pontifikát pápeža Františka Fatimskej Panne Márii. Zasvätenie pontifikátu sa uskuto ní v rámci medzinárodného pútnického podujatia presne v hodinu zjavenia Panny Márie.
Zdroje: H. S. Mora, KAP, Kath. net,
KNA, red, Zenit
Nede a Božieho milosrdenstva
Na nede u Božieho milosrdenstva sme sa
duchovne pripravovali konaním devä d ovej
duchovnej pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu.
V nede u Božieho milosrdenstva sme prežili pri
adorácii pred Najsvätejšou Sviatos ou Oltárnou.
O 15:00 h sme sa pomodlili Hodinku k Božiemu
milosrdenstvu.
Pú do Svätej zeme
V d och 8. – 16. apríla veriaci našej farnosti
konali pú viery vo Svätej zemi. O priebehu celej
púte sa môžete dozvedie v lánkoch nášho
asopisu.
Literárny klub Mateja Za ku
V nede u 21. apríla o 16:00 h sa uskuto nil v
KKD program, v ktorom sa predstavili umelci z
Konzervatória z Bratislavy. Predniesli hudobné
diela známych svetových a slovenských umelcov.
Druhá as programu bola venovaná hudobnému
skladate ovi Františkovi Ková ikovi Podmagurskému, ktorý pôsobil a žil vo Vrútkach a jeho
známe skladby mali premiéru práve v našom
KKD. Jeho známe piesne sa hrajú a spievajú
dodnes.
De otvorených dverí v Dom eku
De otvorených dverí v Rodinnom centre
Rozprávkový Dom ek sa konal vo štvrtok 25.
apríla celý de od 9:30 – 19:00 h. Spolo ne sme
otvorili trampolínovú letnú sezónu a deti
s mami kami sa zapojili do tvorivých dielní.
/4/
O SA STALO, PRIHODILO
Ako naši divadelní kamaráti sú ažný pocit zakúsi smeli
Všetko sa za alo jedného ešte zasneženého d a, ke sa nám ozvala pani Jarošová, ktorej sa do uší donieslo, že niekde na Vrútkach sa hráva divadlo. A tak nás pani Jarošová pozvala do Tur ianskeho kultúrneho
strediska, v skratke TKS, na stretnutie divadelných ochotníkov Turca. Tak sa naši herci jedného tmavého
ve era ocitli na tajomnej pôde TKS, kde zistili, že nie sú na tomto svete divadelnom sami a aj naopak. Tá
hromada pre nás dovtedy neznámych udí zistila, že aj vo Vrútkach žije divadelné spolo enstvo, ktoré je
odhodlané prida sa do klanu tur ianskych divadelných ochotníckych hercov a prispie svojou snahou
o zvidite nenie a zachovanie divadelných tradícií. Bol to ve er plný zábavy a zážitkov, kde sme spoznali
ve a nových a zaujímavých udí, s ktorými sme uzavreli pevné divadelné kamarátstvo. Pani Jarošová bola
nato ko zvedavá na naše divadielko, že sme sa dohodli, že sa na nás príde pozrie a aj prišla. Prišla aj
s ponukou, ktorá sa neodmieta a tou bolo zú astni sa na sú ažnej prehliadke ochotníckych divadiel Turca
– Tur ianske divadelné dni 2013 v d och 22. – 23. marca 2013. Nuž a tak sa naši kamaráti rozhodli, že sa
vydajú do Belej-Dulíc, kde sa táto prehliadka uskuto ni mala. Ve mi nám pomohol pán Haj ík
s dopravou dom ekov, lesa a zaviezol nás do Belej-Dulíc. Herci z rozprávky vycítili, že je to šanca ako
rozveseli malých i ve kých, ktorí ešte nemali možnos ich vidie a da im kúsok zo seba a tak isto aj presved i sú ažnú porotu o tom, že hrajú srdcom. A výkon to bol parádny. Vyslúžili si potlesk aj uznanie
nielen od „oby ajných“ udí, ale aj od odborníkov na slovo vzatých. udia sa do toho tak vžili, že nevideli
len spojenie dvoch rozprávok o ervenej iapo ke a troch prasiatkach, ale poniektorí, ako sme sa potom
dozvedeli, tam videli aj motív rozprávky o perníkovej chalúpke a o dedkovi, o ahal repku. O toto našim
rozprávkovým kamarátom išlo – prenies udí divadlom na zázra né rozprávkové miesta, kde sa im otvoria o i a ústa a naplnia ich arovnou predstavivos ou a fantáziou, ktorá dospelým aspo na chví u dokáže
vyfúknu z hlavy každodenný stres a zhon, de om rozžiari o ká a úsmev na tvári a spolo ne všetkým
dopria kúsok klasickej rozprávo ky v modernom kabátiku, ktorú si my aj naši rodi ia a prarodi ia pamätajú a na ktorej sme všetci vyrastali, ale aj zaspávali. Porota našich hercov chválila, ale samozrejme im
nadelila aj trochu konštruktívnej kritiky a poradila im, ako alej a potom sme my všetci zú astnení už len
akali na jej verdikt. No a verdikt, ako už iste mnohí viete, bol taký, že naša rozprávo ka „...O ervenej
iapo ke, hladnom vlkovi urovi a troch prasiatkach...“na okresnom kole získala prvé miesto v kategórii
Dospelý de om a postúpila na krajské sú ažne kolo s názvom Detský divadelný medve 2013. A keby len
to, režisér divadelnej hry Martin Hanzel získal ocenenie za tvorivý prístup v tejto inscenácii. V alších
d och sme sa museli pusti opä do intenzívnej práce a zodpovedne sa pripravi na krajskú sú ažnú prehliadku na už spomínaného divadelného medve a, ktorý sa ako už každoro ne konal v Žiline v d och 10.
– 11. apríla 2013. Kulisár nám dal do poriadku kulisy, chalani vyla ovali svetlá aj hudbu a herci vycibrili
to, o sa dozvedeli v konštruktívnej kritike poroty na okresnom kole. V Žiline na nich akalo divadlo také
ve ké, že by sa do k udne zmestilo nieko ko takých, v akom hrávajú sami a náramne si to tam užili. Ve
ma k dispozícii profesionálnu šat u nemá len tak hocikto. Ke sa ozvalo ON THE AIR, naša milá love enská a zvieratkovská háve vybehla o 14:30 h stredoeurópskeho asu na scénu mestského divadla
v Žiline a všetkým opä predviedla svoj životný príbeh. A potom opä nastal kolobeh pred porotou.
V špecifickom sprievodnom programe si naši herci mohli vyskúša aj, aké je to zú astni sa v sú ažnej
improlige, iže predvies svoju hereckú improvizovanos , a tak zachra ovali svojou improvizáciou Lasi ku z ko ajníc pred prichádzajúcim vlakom. Na druhý de to prišlo – výsledky. V Žiline zazneli len mená
ví azov, resp. divadelných súborov, postupujúcich alej na celoslovenské kolo, takže vám nevieme poveda , na ktorom mieste sme sa umiestnili a i nám postup unikol len o vlások alebo sa nám vzdialil mí ovými krokmi. Konkurencia bola ve mi ve ká – predstavili sa divadelné súbory z Kysúc, Oravy, Liptova,
Turca a zo Žiliny a odohrali spolu 15 predstavení – 11 inscenácií a 4 scénické miniatúry. Stopä desiat
ú astníkov z celého Žilinského kraja po as týchto dvoch dní sú ažilo o postup na celoslovenské divadelné
prehliadky v Šali a Rimavskej Sobote.
Milí naši priaznivci a milovníci divadla, pokia chcete ma o naj erstvejšie informácie oh adom vrútockého divadla, tak zablú te na našu stránku www.facebook.com/DoskaKulturneNavraty, kde sa môžete
medzi prvými dozvedie o chystáme, kde si môžete pozrie napríklad aj fotky z už uskuto nených akcií ,
prípadne nám tam môžete zanecha odkaz, nápad alebo podnet, o sa vám pá i, i nepá i, o by ste zlepšili a o by ste si priali. akujeme.
Divadlo Doska – Kultúrne návraty
/5/
ROK VIERY
Nicejsko – carihradské vyznanie viery
láska ale ani tu nekon í, o om sved í aj svätý
Ján: „Ve Boh tak miloval svet, že dal svojho
jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal ve ný život.“ (Jn 3,16.) Týmito slovami sa dostávame k alšej asti vyznania
viery, ale zárove vidíme aj dôvod poslania:
„On pre nás udí a pre našu spásu zostúpil
z nebies“ – zastavme sa pri slove „On“. Boh. Božská osoba, Kristus. Zostúpil z nebies, z vlastného
trónu, krá ovstva. On, ktorý nemusel, ale chcel.
Z lásky k nám. Podobne ako pri stvorení sveta.
Nemusel a predsa prišiel. Pre koho? Tu dostávame
aj odpove : pre nás udí. Nie pre všetko stvorenie, ktoré On stvoril, ako sme si písali
v predchádzajúcich íslach. Nie. Len pre nás, udí.
Pre tých, ktorých stvoril na svoj
obraz (Gn 1,27). Taktiež v tejto
asti vyznania viery dostávame
odpove aj pre o. Pre našu spásu. Spásu, ktorú sme prvotným
hriechom udí v raji stratili. On,
Boh, sa sklá a a dáva svojmu
stvoreniu – u om – alšiu šancu, príležitos na ve ný život.
Z lásky. Lebo „láska je v tom, že
nie my sme milovali Boha, ale že
on miloval nás a poslal svojho
Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.“ (1 Jn
4,10.) Uvedomujeme si denne túto lásku? Vždy,
ke vyznávame svoju vieru? akujeme Bohu za
dar, ktorý sme dostali? Ve aj list (schválený na
koncile v Efeze r. 431) cirkevného otca Cyrila
Alexandrijského Nestoriovi nám tiež približuje toto tajomstvo viery slovami: „tvrdíme však, že Slovo spojilo so sebou nevýslovným spôsobom telo,
oživené rozumovou dušou, pod a osoby, a tak sa
stalo lovekom, ktorý bol nazývaný Synom loveka.“ Boh, Slovo (Jn 1,1), sa stal lovekom. Zostúpil k u om až tak, že sa stal jedným z nich. Proti
tomuto existoval blud arianizmus (od k aza Ária,
+336), ktorý bol najvä ší blud prvých storo í vychádzajúci iasto ne z adopcianizmu a iasto ne
z myšlienky, že Boh ako Najvyššie Bytie nemôže
by v bezprostrednom kontakte so svetom. Hlásal,
že Kristus, ke že je inou osobou ako Otec, nie je
Bohom, nie je ve ný, nie je zrodený z Boha, ale je
len tvorom Božím. Tento blud bol odsúdený na
koncile v Nicei (325).
(pokra ovanie nabudúce)
Spracoval Marián Zuziak, konzultant prof.
ThDr. Anton Adam CM, PhD
Drahé sestry a bratia, aj v tomto májovom ísle nášho farského asopisu sa môžeme spolo ne
zamyslie nad ve kým tajomstvom nicejskocarihradského vyznania viery.
„Skrze neho bolo všetko stvorené“ – stále sa
nachádzame v asti vyznania viery, ktoré sa venuje Ježišovi Kristovi. Vyznali sme vieru v Krista a
teraz sa dostávame aj k stvoreniu sveta, podobne
ako u Otca. Už v minulých íslach sme si ozrejmili, že Boh je stvorite om všetkého. A Boh nie je
len Otec, ale aj Syn. Teda aj Syn bol pri stvorení,
dokonca bol pred stvorením. Má jednu podstatu
s Otcom, preto ke tvrdíme, že nie o stvoril Otec,
musíme tvrdi , že to stvoril aj Syn. Neexistoval
najskôr Otec a potom neskôr Syn. Aj vyznanie
viery Jedenástej Toledskej synody (675) nám hovorí o tomto tajomstve: „Vyznávame aj Syna,
ktorý bol zrodený z bytnosti Otca bez po iatku pred vekmi,
a predsa nebol u inený: lebo ani
Otec nikdy nejestvoval bez Syna
ani Syn bez Otca... Vo všetkom
je však Syn rovný Otcovi.“ Aj
svätý Pavol nám spomína Krista,
ktorý je ú astný diela stvorenia:
„On (Kristus) je obraz nevidite ného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v om bolo stvorené všetko na nebi a na zemi,
vidite né i nevidite né, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a
pre neho. On je pred všetkým a všetko v om spoíva.“ (Kol 1,15-17.) O Kristovej jednej podstate
s Otcom vieme aj priamo od Neho, ke vravel o
sebe to, o sa v Starom zákone hovorí o Otcovi:
on posiela prorokov, mudrcov i zákonníkov (Mt
23,34); dáva prís ub svojej moci (Lk 21,15); je
pánom nad sobotou (Mt 12,8 a Jn 5,17-30); uzatvára zmluvu s udom (Mt 26,28); hovorí o jednote
s Otcom (Jn 10,30). Kristus si je vedomý aj svojej
nadprirodzenej moci (Mt 28,18); odpúš ania hriechov (Mt 9,2); sudcu sveta (Mt 16,27)... Nezabúdajme pri týchto slovách aj na slovo „všetko“. Teda ako Otec a Syn s Duchom Svätým sú jedno, aj
stvorenie bolo skrze nich. Nemôžeme tvrdi , že
nie o bolo stvorené kvôli nejakej božskej osobe.
Tri božské Osoby majú jednu podstatu, sú jeden
Boh, všetko je stvorené skrze jedného Boha. Ve
Boh bol svojou dobrotou pohnutý k tomu, aby
slobodne stvoril svet (de fide – pravda viery). Jediný dôvod všetkého stvorenia bol v láske. Božia
/6/
ROK VIERY
Krá al som vo tmách, ale potom som uvidel Svetlo
A moje o i uvideli a moje uši vypo uli...
Je ve a zmien, malých zázrakov, ktoré sa
v mojom živote odvtedy udiali. ažko mi je vybra nie o z nich. Ale cez odovzdané srdce Kristovi, pôstom a modlitbou ma mení. Niekedy som
neš astný, že pre o neurobí zázrak hne
a nezbaví ma toho, o ma tak trápi. A neurobí to
preto, lebo ma potrebuje nau i veri . Už nie
v Neho, to už viem, ale veri v odovzdanie sa Jemu až na kríž, lebo v tom je celá podstata, že ak
neuverím, že ma ochráni pred ímko vek, že ma
vzkriesi, ke príde as, tak celá viera je o ni om.
A teda nakoniec On ten zázrak urobí, ale až ke je
lovek tak hlboko vo svojom vnútri, že hlbšie už
ís nevie, na kolenách, psychicky i fyzicky zni ený a odovzdaný. Vtedy sa mu ten zázrak zapíše do
srdca, a ke sa postaví, tak ide a viac nehreší.
Takto urobil zázrak aj pred krstom, resp. pred
Popolcovou stredou, ke som sa trápil ve kým
hriechom a neustále som prosil, zbav ma toho, už
nevládzem viac bojova , chcem sa riadne pripravi na sviatosti, ktoré chcem prija , chcem sa posti 40 dní za moju rodinu, nemôžem sa za ažova
mojimi chybami. A tak mi poslal do cesty opä
posla, ktorý ma zbavil tohto hriechu a ja som sa
plne oddal pôstu a prijatiu sviatostí.
A na ve kono nú nede u, ke sa moji rodi ia,
babi ka a sestra vracali domov autom z oslavy
môjho krstu, husto snežilo, otec mal k tomu letné
gumy, pod Stre nom protiidúce auto (dve ženy
a jedno bábätko) dostalo šmyk a bolo by bývalo
vpálilo do Váhu, keby ho môj otec nezabrzdil
vlastným autom. Prvá myšlienka. Toto je odmena
za 40 dní pôstu za moju rodinu? Že sa stanú
ú astníkmi vážnej dopravnej nehody? A postupne
mi bolo odkryté...nie, akuj Pánovi, že ochránil
ich život, akuj Pánovi, že ich použil na záchranu
toho auta, možno dobrý skutok, ktorý raz bude
slúži k ich spáse...ale skuto ná odmena za 40 dní
pôstu bola tá, že spolu strávili týžde v jednom
byte, ke sa lie ili a za celý život som nezažil
š astnejšiu rodinu ako táto moja!
Preto každý de zaspávam s tým, že nech sa
deje oko vek, vždy je pri mne Kristus. Drží ma
za ruku, podopiera ma, nesie ma, tla í ma vpred,
alebo aj brzdí, ak idem rýchlo, ale je tu a to mi dáva silu, akú som doteraz nemal. akujem Pánovi,
že ma prijal ako márnotratného syna, privinul na
hru , že nestrácal a nestráca so mnou trpezlivos ,
že je môj U ite .
Pochádzam z rodiny, ktorá z môjho poh adu
bola skúšaná, ve mi ažko skúšaná. Skúška za ala
smr ou môjho pradedka v 2. svetovej vojne, odkedy sa prababi ka musela sama stara o tri dcéry.
lovek by si mohol poveda „ ažké“ alebo
„smutné“, ale zvládla to bravúrne, pretože vychovala tri úžasné ženy, z ktorých je jedna moja babi ka a všetky dostali kres anskú výchovu.
Ale skúška pokra ovala alej. Moja babi ka
dostala za manžela muža – dedka, ktorého som
nikdy nespoznal. Ale z po utia, teraz ke je po
smrti, sa len ubezpe ujem, že jej ho vybral Boh,
lebo tak rovnakých udí ako bol dedko a babi ka
nenájdete. Ale zlo nastražilo pascu a títo rovnakí
udia, majúci sa radi, boli rozdelení. Kvôli inej
žene. A tak sa babi ka musela sama stara o dve
dcéry. A hoci obe dostali do vienka kres anskú
výchovu, obe sa pod tlakom odvrátili.
A skúška pokra ovala alej. Moja mama sa
vydala na úrade. Ke som sa narodil, zlo nastražilo pascu a môj otec odišiel. Rozviedli sa. A moja
mama ostala na m a sama. Ja som už kres anskú
výchovu nedostal. Neskôr sa moja mama znovu
vydala, a tak mám ešte aj perfektnú sestru, ktorá
tiež nedostala kres anskú výchovu. A tak naša rodina blúdila v tmách a nikto si nespomenul, že sa
dá rozsvieti .
Až do doby, kým som nespoznal svoju manželku. Ona ukázala mne aj mojej sestre, že sa dá
rozsvieti . Sestra zažala, ale ja nie, ja som ešte aj
o i zatvoril. A zlo nastražilo pascu a Boh poslal
posla. Ktorý ma chytil za rameno, otvoril mi o i,
usmial sa na m a a za al mi rozpráva o všetkých
krásach, ktoré uvidím, ak zasvietim. A tak sa za al
môj vnútorný boj, na život a na smr , kde na jednej strane boli nevídané krásy, zatia nepoznané
a nevidené a na druhej „všetky poklady sveta“ .
A tak som jeden ve er, psychicky i fyzicky
zni ený, poznajúc dokonale naspamä otázku „ o
mám robi ?“ povedal:
Bože, ak o m a stojíš, ak ma chceš, takého
špinavého, takého biedneho, takého nijakého,...ak
o m a stojíš, ak ma chceš,...tak...odovzdávam sa
Ti, úplne celý, zober si ma, moju hlavu, moje ruky, moje nohy, moje údy, celé moje telo nech je
Tvojím telom, môj rozum nech je Tvojím rozumom, moje o i nech sú Tvoje o i, moje uši nech
sú Tvoje uši, moje ústa nech sú Tvojimi ústami...Pane, ni iné nemám, iba seba, ni viac Ti da
nemôžem.
/7/
ROK VIERY
A akujem tiež mojim „otcom“ pánovi farárovi Jozefovi Petrášovi a kaplánovi Milošovi Hluchá ovi, že obetovali svoj as na moju prípravu na
prijatie sviatostí.
Michal Köteleš
A tiež akujem mojej manželke, že so mnou
ešte stále nestráca trpezlivos a aj vrútockým farníkom, že nestratili trpezlivos pri nede ných omšiach a na Bielu sobotu, ke som sa pripravoval
na prijatie sviatostí.
Putovali sme do Svätej zeme
(1. as )
banon, Sýria, Jordánsko, Irak) resp. Palestíncami.
Z tohto dôvodu za al Izrael budova v roku 2003
bezpe nostnú bariéru - betónový múr vysoký 8
metrov (3 % z celkovej d žky) resp. plot
s ostnatým drôtom a el. senzormi (97 %) odde ujúci územie Izraela od Palestíny, tiahnuci naprie
územím západného brehu rieky Jordán. V sú asnosti má bezpe nostná bariéra d žku okolo 640
km (plánovaná d žka je 709 km). Vojenská služba
je tu povinná i pre ženy (na 2 roky), muži musia
odslúži v armáde až 3 roky, no táto povinnos sa
nevz ahuje na izraelských Arabov. Izrael má 8
miliónov obyvate ov (rok 2013), z toho je 6 miliónov Židov; 1,65 milióna Arabov (prevažne Palestínci - moslimovia); 160 tisíc kres anov; zvyšok tvoria ostatné náboženstvá. Podnebie v Izraeli
je subtropické, suché, vä šinou slne né až horúce.
Platidlom v Izraeli je šekel (ILS) [1 € je približne
5 ILS], no dá sa plati bez problémov aj americkými dolármi. Úradným jazykom je jidiš - novohebrej ina a tiež arab ina, no cudzinec sa ahko
dohovorí angli tinou a ruštinou. Už prorok Izaiáš
v Starom zákone oh adom Jeruzalema predpovedal: ”...budú sa na hrnú všetky národy. Prídu
mnohé kmene…” (Iz 2, 2-3). V d och 8. - 15. apríla 2013 sme sa takejto púte zú astnili i my - farníci z Vrútok.
Pondelok 1. de - 8. apríla ráno po sv. omši
sme vyrazili skupina 50 udí (prevažne z Vrútok,
ale i z Martina, Žiliny a adce) pod vedením nášho predošlého pána kaplána Petra Mariaka a za
ú asti nášho pána farára Mons. Jozefa Petráša autobusom z Vrútok. Na letisko Ferihegyi II v Budapešti sme prišli okolo 13. hod. Trošku s malou
duši kou sme poniektorí absolvovali letiskové
kontroly, obávali sme sa totiž problémov oh adom
ažšej batožiny (limit na 1 osobu bol 15 kg), no
mali sme š astie a zvládli sme to. Napínavejšie to
bolo pri spiato nej ceste na údajne najprísnejšom
letisku na svete Ben - Gurion v Tel Avive, ale o
tom neskôr. Odlet z Budapešti bol o 16. hod. a do
Tel Avivu, hlavného mesta Izraela, sme prileteli o
Svätá zem (terajší štát Izrael) je miestom, ktoré za svoju posvätnú pôdu pokladajú tri náboženstvá vyznávajúce vieru v jedného Boha - židovské,
kres anské a moslimské (islam) - náboženstvá
kníh Tóra (Tanach), Biblia a Korán. Pre židov je
zas úbenou zemou, pre moslimov je svätostánkom, pre nás kres anov je krajinou Ježiša Krista,
ktorý sa narodil v Betleheme, žil v Nazarete, tri
roky hlásal evanjelium v Galilei, Samárii i Judei,
a nakoniec zomrel a vstal z m tvych v Jeruzaleme.
Tu stojí Chrám Svätého hrobu, najposvätnejšie
miesto všetkých kres anov. Preto sa hovorí, že
Svätá zem je piate evanjelium a druhá vlas každého kres ana. Pre svoju zemepisnú polohu bola
Svätá zem v staroveku akoby mostom medzi ve mocami: Egyptom na juhu a Mezopotámiou na
severe, neskôr medzi Gréckou ríšou a Rímom.
Podobnú úlohu mala aj za byzantskej a neskôr
arabskej nadvlády (s výnimkou križiackeho aženia). Potom ju na dlhé stáro ia ovládla Osmanská
ríša (Turci) a napokon Briti v 20. storo í. Izrael je
štát na Blízkom východe v oblasti juhozápadnej
Ázie. Na severe hrani í s Libanonom, na severovýchode so Sýriou, na východe a juhovýchode
s Jordánskom, na juhozápade s Egyptom (Sinajský
polostrov) a na západe so Stredozemným morom.
Izrael je rozlohou menší než Slovensko. Na jeho
území sa nachádza tzv. Palestínska autonómia
s prevažne arabským obyvate stvom. Dejiny Izraelského štátu sú do jeho vytvorenia späté s dejinami Palestíny. Vznikol 14. mája 1948 zaniknutím
britského mandátu nad územím Palestíny. Pod a
OSN na území Palestíny mali vzniknú dva štáty,
židovský a arabský, no vyhlásený bol iba samostatný židovský štát Izrael. Ešte v tú noc za ali
egyptské letecké nálety na Izrael. Otvorený konflikt medzi Arabmi a Židmi (moslimami a židmi)
za al. Vojna sa skon ila ví azstvom Izraela - ochránil svoju nezávislos a rozšíril svoje územie o
alšie oblasti. Nasledujúce desa ro ia boli poznaené neustálymi ozbrojenými konfliktami
a nepokojmi medzi Izraelom a Arabmi (Egypt, Li/8/
SVÄTÁ ZEM
nimi nevyrástol spomínaný betónový múr. Jeruzalem je totiž sú as ou Izraela, Betlehem patrí
k Palestíne. Pri každom prechode autobusom
z jedného mesta do druhého sme prechádzali cez
vojenskú kontrolu, podobne ou prechádzali
i domáci. Musím zdôrazni , že po as celého nášho
pobytu vo Svätej zemi som nemal ani raz dojem,
že by nám hrozilo nejaké nebezpe enstvo. V aka
Bohu!
Jerušalaim - Mesto pokoja. Názov pekný, no
realita hovorí o inom - mesto bolo za svojej histórie 50-krát obliehané, 36-krát dobyté a 17-krát
úplne zrovnané so zemou. Autobusom sme prišli
ráno do Betfage (Dom fíg), miesta na východnej
strane Olivovej hory, kde pod a tradície Pán Ježiš
vysadol na osliatko a za al svoj triumfálny vstup
do Jeruzalema. Tu vo františkánskom kostole
z roku 1883 sme mali i sv. omšu. Pod a tradície je
to i miesto stretnutia Pána Ježiša s Lazárovými
sestrami Máriou a Martou. V kostole sme videli aj
kame , o ktorom sa traduje, že z neho Pán Ježiš
vysadol na osliatko. alšou našou zastávkou bol
Kostol Pater Noster na Olivovej hore. Tento kostol bol postavený v roku 1874 na miestach pôvodnej byzantskej kaplnky z roku 326. Nádvorie aj
vlastný chrám je zdobený keramickými tabu ami s
textom modlitby Ot enáš vo viac ako 80-tich jazykoch, vrátane slovenského. Pod a tradície v jaskyni na tomto mieste strávil Pán Ježiš poslednú
noc na slobode pred zatknutím a vrúcne sa modlil
k nebeskému Otcovi. Z tohto dôvodu dostal kostol
názov Ot enáš. Samozrejme, že i my sme sa tu
spolo ne pomodlili. Odtia sme peši prišli ku kostolíku Dominus Flevit (Pán zaplakal). Bol postavený v roku 1954 nad zvyškami stavby z 5. storoia. Naprojektovaný bol v tvare slzy, lebo mal vyjadri Ježišov pla nad Jeruzalemom. Bolo to práve na mieste najkrajšieho poh adu na mesto, ktorým sa možno pokocha aj dnes. Preto má kostolík
pripomína chvíle, ke sa tu zastavil Pán, predpovedal svojim u eníkom skazu mesta Jeruzalem
a pritom zaplakal (Lk 19, 41-44). Z tohto miesta
sme sa i my kochali výh adom na Jeruzalem
a mohli obdivova dominantu mesta - Omarovu
mešitu (3. najposvätnejšie miesto islamu po Mekke a Medine) so zlatou kupolou, ktorá patrí medzi
najstaršie, architektonicky najbohatšie a najkrajšie
mešity sveta. Bola postavená v rokoch 688 - 691
na Chrámovej hore - mieste, kde kedysi stál Šalamúnov chrám (zni ený v roku 587/6 pred Kr.)
i Druhý chrám (zni ený v roku 70 po Kr.). Omarova mešita je známa pod názvom „Dóm na ska-
19. hod. nášho asu. V Izraeli je as posunutý o
hodinu dopredu. S tým hlavným mestom to nie je
také jednozna né, pretože Izrael ania pokladajú za
svoje hlavné mesto Jeruzalem. Do Betlehema sme
dorazili okolo 22. hod. tamojšieho asu a ubytovali sa v kres anskom hoteli menom New Hotel.
Utorok 2. de - Betlehem. Názov mesta je
odvodený od slov: Bet Lehem - Dom chleba. Ráno sme navštívili Baziliku Narodenia Pána - najstarší kres anský chrám na svete (v roku 540 prebudovaná pôvodná bazilika z roku 326), ktorý je
prvou palestínskou lokalitou na zozname svetového dedi stva UNESCO. V Jaskyni Narodenia
Pána sme si uctili miesto, ktoré je pod a tradície
pôvodným miestom narodenia Ježiša Krista. Na
mramorovej doske je strieborná hviezda so 14timi cípmi s latinským nápisom: „Tu sa z Márie
Panny, narodil Ježiš Kristus.“ Odtia sme prešli
do susediaceho Kostola sv. Kataríny, kde sme mali sv. omšu. Potom sme navštívili v blízkosti ležiace podzemné jaskyne - Jasky u sv. Jozefa, Jasky u sv. Neviniatok a Jasky u sv. Hieronyma.
Odtia sme sa presunuli do Jaskyne Mlieka, vykopanej do bielej horniny. Jej názov má pôvod
v legende, ktorá hovorí, že sa v nej Panna Mária
schovala pri úteku do Egypta, a zatia o kojila
Die atko, kvapka z jej mlieka padla na skalu, ím
jasky a úplne zbelela. Jasky a sa stala cie om pútí žien - aj moslimiek, ktoré prosia Pannu Máriu
o dar života a o dostatok mlieka, aby mohli chova svoje deti. Potom sme navštívili karmelitánsky kostol a kláštor, ktoré dala postavi bl. Mária
(Miriam) Baouardy (1846 - 1878), mladá palestínska katolí ka a jediná blahoslavená Arabka. alšou našou zastávkou bolo Pole pastierov,
v dedinke Beith Sahur na predmestí Betlehema.
Kres anská tradícia identifikuje Pole pastierov
ako miesto, kde pastieri prijali od anjelov posolstvo narodenia Ježiša Krista. Ako spomienku na
tieto udalosti františkáni postavili v roku 1953
tesne ved a jaský sú asný kostolík „Gloria in
excelsis Deo“(Sláva Bohu na výsostiach). Má charakteristickú formu beduínskeho stanu. Autobusom sme sa odviezli k pevnosti Herodion, ktorú
dal postavi krá Herodes Ve ký (74 - 4 pred Kr.).
Pevnos sa nachádza v Júdskej púšti 6-7 km južne
od Betlehema a bola postavená na umelo nav šenom kopci. Odtia sme sa vrátili do Betlehema a
ešte raz navštívili Baziliku Narodenia Pána.
Streda 3. de - Jeruzalem. Jeruzalem
a Betlehem sa svojimi okrajovými as ami takmer
dotýkajú. A aj by sa postupne dotkli, keby medzi
/9/
SVÄTÁ ZEM
le“, pretože sa v nej nachádza objemná skala, na
ktorej mal pod a židovskej tradície Abrahám obetova Jahvemu svojho syna Izáka. Z tejto skaly
údajne prorok Mohamed vystúpil na nebesia. alšou našou zastávkou bola Getsemanská záhrada.
V Getsemani sú tri lokality: Bazilika Getsemany
(Agónie), Jasky a zatknutia (zrady) a Kostol Hrobu (Nanebovzatia) Panny Márie. Bazilika Agónie
- sú asný kostol postavili v rokoch 1919 až 1924
na troskách predchádzajúcej baziliky z 12. stor.
Stavbu financovalo 16 národov, preto sa volá aj
Chrám národov. Tmavý interiér kostola vyjadruje
smrte nú Ježišovu úzkos , ke sa modlil pred
svojou smr ou. Na dlažbe pred hlavným oltárom
je skala, na ktorej sa pod a tradície Pán Ježiš potil
krvou (Lk 22, 39-46). Nazýva sa Skalou agónie.
Ved a baziliky sa nachádza sad Getsemanskej záhrady, kde sa Pán Ježiš modlil (Mt 26, 36) a osem
olív z ias Pána Ježiša. Jasky a zatknutia - asi
100 m od Baziliky Agónie sa nachádza jasky a
a z nej urobená kaplnka, zasvätená udalosti
zatknutia Pána Ježiša (Lk 22, 47-53). V blízkosti
Baziliky Agónie sa nachádza aj Kostol Hrobu
Panny Márie. Sú asný kostol pochádza z roku
1178. Má tvar krypty vysekanej do skaly, alebo išlo o prirodzenú jasky u. V jej strede je hrob, oddelený od ostatných astí skaly, bohato vyzdobený. Pod a tradície z 2. storo ia Panna Mária zomrela a bola pochovaná v Jeruzaleme. Miesto, kde
zomrela, pripomína Kostol Usnutia Panny Márie
na vrchu Sion ne aleko Ve eradla; miesto kde
bola pochovaná, pripomína Kostol Hrobu Panny
Márie v údolí Cedron pri Getsemanskej záhrade,
odkia bola aj s telom vzatá do neba. V tomto kostole sú pod a tradície hroby rodi ov Panny Márie sv. Joachima a sv. Anny i jej ženícha - sv. Jozefa.
Odtia to sme sa presunuli do Kostola Usnutia
Panny Márie (Dormition) na hore Sion. Kostol
stojí na mieste, kde Panna Mária pod a tradície
upadla, „usnula“. Sú asný kostol bol postavený
v roku 1910 na mieste pôvodného kostola a neskôr
povýšený na baziliku. Bazilika je dvojpodlažná
a má nádhernú vnútornú výzdobu. Dolu sa nachádza kruhová krypta, v strede ktorej je katafalk
zobrazujúci Pannu Máriu v polohe zosnulých, obkolesený st poradím. Socha v životnej ve kosti je
z tmavohnedého dreva, tvár a ruky má zo slonoviny. Po stranách sa nachádzajú oltáre rôznych národov s nádhernými mozaikami, ktoré zobrazujú
výjavy zo života Panny Márie. V bezprostrednom
susedstve sa nachádza Ve eradlo - stavba postavená na mieste Poslednej ve ere Pána. Pre nás
kres anov je jedným z najdôležitejších miest vo
Svätej zemi, pretože sa v om odohrali najpodstatnejšie udalosti duchovného života. V om Pán
Ježiš ustanovil Eucharistiu, sviatos k azstva
a sviatos zmierenia. Tu umýval apoštolom nohy,
tu sa im zjavoval po svojom zm tvychvstaní
a zoslal na nich Ducha Svätého. Naša Cirkev sa
zrodila práve tu. Ke v roku 2000 Svätú zem navštívil pápež Ján Pavol II., ako prvý pápež
v dejinách Cirkvi, slúžil vo Ve eradle svätú omšu.
Ne aleko Ve eradla sme si pri soche krá a Dávida držiaceho v ruke harfu urobili spolo nú fotku.
Cestou k Múru nárekov sme prechádzali cez Sionskú bránu a dostali sa do židovskej asti starého
mesta. Staré mesto Jeruzalema je zapísané v zozname svetového dedi stva UNESCO. Dnes je
možné prejs do Starého mesta siedmimi bránami,
ôsmu (Zlatá brána zo 4. storo ia) v roku 1530
Turci zamurovali, pretože židia cez u o akávali
príchod svojho mesiáša. Múr nárekov alebo Západný múr - je najsvätejším miestom židov na
svete. Prichádzajú sem v po etných zástupoch,
aby oplakali zni enie slávneho jeruzalemského
chrámu, preto sa nazýva Múrom nárekov. Je pozostatkom hradieb, ktoré dal Herodes Ve ký postavi okolo Chrámovej hory. Uctievaný úsek Múra má d žku 60 m. Najprv sme museli prejs cez
bezpe nostnú kontrolu, da si (muži) na hlavu kipu (typickú židovskú pokrývku hlavy), ktorú sme
dostali pri vchode a potom sme sa tu i my mohli
pomodli , každý individuálne, a vloži lísto ky so
svojimi prosbami do štrbín v Múre, ako je zvykom. Uctievanie a modlenie sa pri Múre je oddelené zvláš pre mužov a ženy. Ženy tu majú vyhradenú svoju menšiu as (asi tretinovú). My
muži sme boli aj v krytej asti pri Múre, kde je
knižnica so sto enými zvitkami Tóry. Pozorovali
sme modliacich sa židov s ich typickým kolísavým pohybom. Jeden z nás sa tu asi na hodinu
stratil, no našli sme sa a spolo ne sa presunuli ku
kostolu Svätý Peter in Galikantu, ktorý bol postavený v roku 1931 nad miestom domu najvyššieho k aza Kajfáša. Názov „Galikantu“ (zapretie)
pochádza z Petrovho trojnásobného zapretia Pána
Ježiša. V podzemí sme navštívili i miesto, kde bol
uväznený Pán Ježiš poslednú noc pred smr ou.
Ke že už bol podve er, vrátili sme sa autobusom
do Betlehema.
Použité pramene: Martin Mojžiš - Putujeme
spolu po Svätej zemi; www.kbs.sk.
Marián Sovík
/ 10 /
SVÄTEC MESIACA
Sv. Andrej Bobola, k az a mu eník
ny záujem chyti horlivého misionára Andreja
Bobolu. Nakoniec sa im to podarilo 16. mája 1657
v blízkosti meste ka Janov, práve ke k az kon il
sv. omšu. Kozáci sa na ho vrhli, st kli ho palicami
a priviazaného za ko a ho vliekli do blízkeho Janova. Tam skrvaveného k aza "súdili". Ke sa
nechcel zriec katolíckej Cirkvi, pomstili sa mu
mimoriadne ukrutným spôsobom: š ahali ho bi mi, sekali kosákmi, z chrbta mu stiahli kožu a po
celom tele ho pálili fak ami. Ke z posledných síl
vyznával vernos Cirkvi, odrezali mu pery, vytrhli
jazyk a vylúpili oko. Napokon ho dorazili me om.
Zmasakrované misionárovo telo pochovali
nábožní veriaci v najprv v Janove, neskôr ho odovzdali jezuitom v meste Pinsk. Tam ho našli neporušené pri premies ovaní cintorína roku 1808.
Vtedy ho preniesli do Polocka, kde v tom ase sídlil hlavný predstavený jezuitov, ktorí sa zachovali
pri prechodnom zrušení rádu (17731814) v Bielorusku. Mu eníkovo
telo uložili do sklenej rakvy. Tak ho
našli vojaci ruskej ervenej armády
roku 1922. Cennosti, ktoré tam boli,
skonfiškovali, ale zachované telo
odovzdali do Prírodovedeckého
múzea v Moskve, kde bolo asi rok.
Roku 1923 v mene pápeža Pia XI.
požiadali sovietsku vládu o vydanie
mu eníkovho tela dvaja severoamerickí jezuiti, ktorí boli lenmi pápežskej komisie na pomoc hladujúcim v sovietskom Rusku. Vláda im vyhovela, a
tak sa roku 1924 dostalo telo Andreja Bobolu z
Moskvy cez Odesu do Ríma. Tam bolo uložené
najprv v tzv. Matildinej kaplnke vo Vatikáne a neskôr pri oltári sv. Františka Xaverského v hlavnom
jezuitskom kostole Del Gesú v Ríme. Umu eného
k aza-misionára si hne po smrti ctili v krajinách,
ku ktorým mal bližší vz ah: v Po sku, odkia pochádzal, a v Bielorusku a Litve, kde pôsobil. Uctievali si ho nielen katolíci, ale aj po etní pravoslávni. Roku 1853 ho pápež Pius IX. vyhlásil za
blahoslaveného. Za svätého ho vyhlásil pápež Pius
XI. v apríli roku 1938. Po svätore ení slávnostne
previezli telo sv. Andreja Bobolu do rodného Po ska. Jeho sviatok si pripomíname 16. mája.
Použité pramene: www.zivotopisysvatych.sk;
ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i u om
Marián Sovík
O sv. Andrejovi Bobolovi by sme mohli poveda , že patrí medzi najstato nejších svedkov
Kristovho evanjelia a zárove medzi najkrvavejších svedkov rozdeleného kres anstva.
Narodil sa v Sandomirskom vojvodstve (v terajšom juhovýchodnom Po sku) roku 1591. Študoval na jezuitských školách v Sandomire a vo
Vi use, kde aj vstúpil do jezuitskej rehole roku
1611 vo veku 20 rokov. V roku 1622 bol vysvätený za k aza. Najprv pôsobil v litovskom meste
Vi us ako kazate a duchovný vedúci náboženského spolku s názvom Mariánska kongregácia.
Po nieko koro nom pôsobení vo Vi use bol Andrej Bobola vymenovaný za predstaveného jezuitského kláštora v bieloruskom meste Bobrujsk. Aj
ako predstavený sa venoval o najviac duchovnej
službe veriacich. Ke bolo treba, pomáhal i telesne. To sa prejavilo zvláš pri epidémii moru, ktorá postihla v tom ase východnú
Litvu a Bielorusko. Bez oh adu na
nebezpe enstvo nákazy páter Bobola pomáhal chorým a zomierajúcim
až do krajného vypätia svojich síl.
Od roku 1636 ur ili predstavení
Andreja Bobolu za udového misionára. Horlivý k az pôsobil na
ve kom území okolo rieky Pripia v
Bielorusku. Tamojší kres ania mali
ve mi slabé náboženské vedomosti
a i mravne boli na nízkej úrovni.
Okrem toho iba as bola spojená
s Rímom, vä šina boli pravoslávni a asto ve mi
nepriate skí vo i Rímu. Medzi nimi ú inkoval páter Bobola 20 rokov. Katolíkov privádzal k hlbšiemu náboženskému životu a pravoslávnych získaval pre zjednotenie s Rímom. Jeho úspechy
ve mi popudili tvrdých zástancov pravoslávia.
Úspešného misionára nazývali "dušochvat", uchvatite duší, a usilovali sa ho znemožni . Ke
nemohli proti nemu otvorene vystúpi sami, najímali si skupiny chlapcov, aby ho prepadávali a
hanobili. Ve ká príležitos nepriate ským pravoslávnym sa naskytla vo vojne Kozákov proti Po sku v rokoch 1649-57. Kozáci zaplavili Bielorusko a spolu s miestnymi pravoslávnymi sa v šili
na k azoch a veriacich, ktorí boli zjednotení s
Rímom. Desiatky k azov a tisíce veriacich zaplatili životom za svoju vernos katolíckej Cirkvi. Je
samozrejmé, že nepriatelia Cirkvi mali mimoriad/ 11 /
DETSKÝ KÚTIK
Ahojte, slnie ka
Máme za sebou alší mesiac a kone ne
sa blíži as vášho prvého sv. prijímania. Váš
ve ký de je už oskoro tu. Verím, že sa na
ve mi tešíte a máte z toho ve kú rados .
Dnes si povieme nie o o arovnom sloví ku
akujem a o vzácnych daroch, ktorými nás
Pán Boh neustále zah a.
Deti, rozmýš ali ste už niekedy nad tým,
že všetko, o máme okolo seba, je ve ký dar
od Pána Boha? Tak napríklad taká príroda.
Poobzerajte sa okolo seba, aké je teraz všetko krásne rozkvitnuté, zelené, ako krásne
rastú jarné kvietky,… Keby Pán Boh nedoprial tejto našej „zemi ke“ teplé po asie a
taktiež dostatok vlahy, ni z toho by nebolo.
Stromy by boli na alej len samý konár, na
Zemi by boli len popadané spráchnivené listy ešte od predošlej jesene a všetko by bolo
také pochmúrne, smutné. Ale nielen
v prírode môžeme vidie Božiu lásku. Pozrite sa aj na svoju rodinu. Mnohé z vás, deti,
majú zdravých a milujúcich rodi ov. To je
tiež vzácny dar. Sú totiž aj deti, ktoré nemajú
maminu alebo ocina, alebo sa o nich ich rodi ia nestarajú. alším darom sú vaši zdraví
súrodenci, milujúci starí rodi ia, i to, že vy
ste zdraví a nemusíte chodi po nemocniciach a mnoho iných vecí. Viete, deti, my
udia ve akrát zabúdame na to, že všetko, o
máme a o
nám
robí
rados , nie
je
samozrejmos ou.
o to znamená? Nie
každý
lovek sa má
tak
dobre
ako my. Vo
svete je ve a
hladu,
smútku,
pla u, trápenia….
!
Ale pre o vám to hovorím? Nechcem, deti, aby
ste boli z toho smutné, len
chcem, aby ste si uvedomili, o všetko pre nás Pán Boh robí a ako
ve mi nás má rád. Môžeme to vidie v tom,
že máme zdravých a milujúcich rodi ov, my
sme zdraví, máme dobrých starých rodi ov,
darí sa nám v škole, máme dobrú pani u ite ku, dobrého pána farára, kaplána, dobrého
kamaráta, kamarátku, pekné po asie,…. No a
ke si toto všetko vieme uvedomi , tak by
sme mali pristúpi k alšiemu kroku a to je
v aka. Milé deti, ur ite vás vaši rodi ia, ale
aj pani u ite ky i pani vychovávatelky,
u ia, aby ste u om, ktorí vám pomôžu, alebo vám nie o dajú, po akovali. No a tak by
to malo by aj s našimi darmi od Pána Boha.
Nezabúdajte, deti, každý ve er po as modlitby po akova Pánovi za všetko, o vám dal
po as d a. No a ke že budete ma oskoro
za sebou aj prvé sv. prijímanie, nezabudnite
Pánu Bohu po akova aj za ten vzácny dar!
Aby ste mali na 1. sv. prijímanie nejakú
pamiatku aj odo m a, pripájam vám dve mali ké oma ovánky. Môžete si ich vyma ova ,
vystrihnú a vloži do vašej modlitebnej
knižky. Prajem vám, aby bolo pre vás vaše
prvé sv. prijímanie nezabudnute né a aby ste
na
ten
krásny de
s rados ou
spomínali
celý váš
život.
Vaša
Makrelka
/ 12 /
OZNAMY
Život na cirkevnej ZŠ s MŠ A. Bernoláka
Duchovná obnova
V sobotu 20. apríla prišiel medzi nás dp. Branislav Kopal, aby nám v JM centre priblížil duchovné slovo. Jeho myšlienky o reálnom poh ade
na svet, cirkev i život nás ve mi zaujali. Všetkým
nám pripomenul, že zm tvychvstanie Ježiša Krista
je nosnou as ou našej viery. Duchovnú obnovu
ukon ila tradi ne svätá omša.
Florbal je náš šport
Aj tento školský rok sme siahali na ví azstvo
v okresnom kole. Naši mladší žiaci sa prebojovali
až do finále. V dramatickom zápase pod ahli
chlapcom z Turian. Prehra nám tak zahatala cestu
do krajského kola.
Výsledky:
ZŠ s MŠ A. Bernoláka – Gymn. A. Lettricha 2:1
ZŠ s MŠ A. Bernoláka – Tur . Teplice
3:1
ZŠ s MŠ A. Bernoláka – Turany
1:3
Reprezentovali: Ján Špa o, Michal Jedinák,
Peter Gaššo, Juraj Valach, Ondrej Kubi ka, Adam
Babják, Ján Bielesch, Richard Noga, Peter Valach,
Matúš Oravec.
Memoriál Antona Kunu
Je turnaj žiakov druhého stup a v minifutbale.
Názov nesie pod a bývalého u ite a a zástupcu
riadite ky školy, ktorý na cirkevnej škole u il
v rokoch 1991-1995. Zákerná choroba prerušila
v roku 1995 jeho životnú pú , ale na našej škole
jeho odkaz stále žije. Populárneho turnaja sa zúastnilo 5 najlepších tried. „ Ušatý“ pohár si vybojovali chlapci z 9. B a bude zdobi ich triedu do
konca školského roka.
Futbalová liga pre najmenších
Chlapci z prvého stup a sa stretávali na turnajoch so svojimi rovesníkmi v malom futbale. Celkovo obsadili štvrté miesto aj preto, lebo na dva
turnaje sme nedopatrením nedostali pozvánku.
Výkony našich malých futbalistov nás potešili.
Všetkým srde ne gratulujeme a tešíme sa, že nám
vyrastajú nádejní futbalisti.
GYMBOJ
Naši žiaci sa už tradi ne zú astnili matematickej sú aže 4- lenných družstiev pod názvom
R odinné centrum Rozprávkový D om ek
Dnes sa prihovárame najmä vám, mamám, ktoré ste nikdy nemali svoje vlastné modlitebné spolo enstvo, alebo ste zažili spolo enstvo naposledy po as mládežníckych ias. Máte mnoho otázok? Neviete,
ako máte ži svoju vieru pri to kých každodenných povinnostiach? Potrebujete povzbudi , poradi alebo len tak pookria v kruhu iných kres anských mám, ktoré stoja nohami na zemi, ruky majú v detských plienkach, ale poh ad s nádejou upierajú na nebo? Potom vás srde ne privítame medzi nami na
Modlitbách matiek. Majte odvahu prís !
Nový program:
9:30 – 11:30
15:30 – 17:30
De
Pondelok
Modlitby matiek s Bar ou
Popoludnie v Dom eku so Zuzkou
Utorok
Anglický aj so Sandrou
Popoludnie v Dom eku s Veronikou
Streda
Výtvarné tvorivé dielne s Evkou
Popoludnie v Dom eku s Veronikou
Štvrtok
Dopoludnie v Dom eku s Monikou
Popoludnie v Dom eku s Veronikou
Piatok
10:30 – 11:00 Cvi enie pre najmenšie deti v TJ Sokol
Pripravujeme:
1. Tane no - pohybové dielne doobeda pre deti 1 - 3 ro né a poobede pre škôlkarov od 3 rokov.
2. Pozývame vás na De matiek, ktorý budeme v Dom eku oslavova v týždni od 13. mája, de sa urí pod a po asia.
3. Hand made trhy pripravujeme na koniec júna, ale už teraz by sme chceli povzbudi všetky šikovné
maminy, ktoré by si opä rady zarobili nejaké to euro na našich trhoch, alebo by sa chceli predstavi so
svojimi výrobkami a trochu si urobi reklamu, aby sa prichystali a ur ite dali o sebe vedie .
Tešíme sa na seba...
Informácie:
Zuzka Kötelešová, mob.: 0908494892, e-mail: [email protected]
Sandra Polá ková, mob.: 0917351104, e-mail: [email protected]
Aktuálny program, oznamy a pozvánky nájdete na
RC Rozprávkový Dom ek.
/ 13facebooku
/
OZNAMY
Matematická olympiáda
V apríli sa konalo obvodné kolo 62. ro níka
Matematickej olympiády. Sú ažilo sa v troch kategóriách. Vo svojej kategórii sa umiestnil Marek
Bátory na 3. – 4. mieste. Medzi siedmakmi triumfovala Alžbeta Jure eková a ôsmacku kategóriu
vyhral František Galis. Jeho spolužiak Jakub
Galmiš bol úspešným riešite om.
Gymboj. Sú aží sa v dvoch kategóriách. V prvej
kategórii bojovalo družstvo v zložení: Marcela
Abaffyová, Alžbeta Jure eková, Matej Koyš
a Miroslav Mazúch, skon ilo na 6. mieste. V druhej kategórii skon ilo na 2. mieste družstvo
v zložení: Adam Beloš, František Galis, Michal
Jan i a Matej Noga.
Oznamy
Prihlasovanie na pú na Velehrad a Svätý
Hostýn
SKKD organizuje 8. mája pú (výlet) na Velehrad a Svätý Hostýn. Sú as ou výletu bude aj
ochutnávka moravských vín vo Velehradskom
sklípku. Cestovné pre lenov SKKD je 5.- €, pre
ne lena 10.- € a obed s ochutnávkou desiatich
druhov vín bude stá 10.- €. Prosíme záujemcov,
aby sa nahlásili dnes po svätých omšiach u pani
kostolní ky.
a druhý v ase od 4. júla do 9. júla 2013. Tešia sa
na Vás Vaši animátori.
eRko pú detí 2013
Pozývame malých i ve kých koledníkov
Dobrej noviny na Misijnú pú detí do Rajeckej
Lesnej. Pú sa uskuto ní 11. mája 2013 (v ase
od 9:00 – 16:00 h). Na miesto konania do Rajeckej Lesnej už nepotrebujete žiadne GPS ani mapu, no veríme, že program, ktorý je pre ú astníkov prichystaný nás spojí v jednu rodinu. Prihláste sa u Lucky Simovej.
Turí ny víkend s otcom biskupom
V d och 18. – 19. mája sa v Považskej Bystrici uskuto ní Turí ny víkend s otcom biskupom. Povzbudzujeme našich mladých, aby sa
pod vedením pána kaplána na tento víkend za ali
duchovne pripravova .
De matiek
Druhá májová nede a je sviatkom všetkých
našich mami iek. V nede u 12. mája im chceme
vyprosova Božie požehnanie a spolo ne im poakova za všetko, o vo svojom živote robia
pre svoje deti. Prosíme deti, aby si v nede u na
svätú omšu priniesli malý kvietok, ktorý k az
požehná a deti ho potom darujú svojej mami ke
alebo babi ke.
Detské letné tábory
Milé deti, aj tento rok Vás zo srdca pozývame na detské letné tábory, ktoré sa uskuto nia
v krásnom rodinnom prostredí kysuckej dedinky
Zákop ie. Máte možnos preži týžde plný zábavy, atrakcií, huncútstiev, ale aj modlitby a získa nové priate stvá v našej farnosti. Uskuto nia
sa dva turnusy: prvý v ase od 29. júna do 4. júla
/ 14 /
Nimfa 2013
Pozývame všetkých miništrantov vo veku 12
– 18 rokov na letné miništrantské tábory NIMFA
2013 (Miništrantská fara), ktoré organizujú bohoslovci bratislavského a nitrianskeho seminára.
Bližšie organiza né informácie vám podá pán
kaplán.
9. rozhlasová pú do Chrámu Božieho milosrdenstva v Krakove
V sobotu 18. mája sa uskuto ní 9. rozhlasová
pú Rádia LUMEN do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove. V prípade záujmu môžete
zorganizova farskú pú .
Prvé sväté prijímanie a sviatos zmierenia
detí
V nede u 26. mája pri svätej omši o 9.30 h
bude slávnos Prvého svätého prijímania. Deti
spolu s rodi mi nech sa najneskôr o 9.15 h zhromaždia pred KKD. Predná as kostola bude rezervovaná výslovne pre rodi ov. Prosíme rodiov, krstných rodi ov a príbuzných prvoprijímajúcich detí, aby si po as týžd a pred touto slávnos ou vykonali svätú spove . Spovedáme ráno
i ve er pred svätou omšou. Prvoprijímajúce deti
a rodi ov, ktorí sú po as týžd a odcestovaní, budeme spoveda v sobotu 25. mája od 9.30 h.
Úmysly apoštolátu modlitby na mesiac máj 2013
Všeobecný:
Aby vykonávatelia spravodlivosti vždy konali bezúhonne a s istým
svedomím..
Misijný:
Aby semináre misijných cirkevných spolo enstiev formovali k azov
pod a Kristovho srdca, plne oddaných hlásaniu evanjelia.
Úmysel KBS:
Nech sa na príhovor slovanských vierozvestov sv. Cyrila a Metoda
naša viera v Ježiša Krista, ktorý sedí po pravici Otca, stáva prame om
túžby po spolo nom oslávení v nebi spolu s Pannou Máriou.
Liturgické slávnosti, sviatky a spomienky svätých
Mesiac máj je zasvätený úcte Preblahoslavenej
Panne Márii – Krá ovnej mája.
1. mája – sv. Jozefa, robotníka
2. mája – sv. Atanáza, biskupa a u ite a Cirkvi
3. mája – sv. Filipa a Jakuba, apoštolov, sviatok
9. mája – slávnos Nanebovstúpenia Pána
13. mája – Blahoslavenej Panny Márie Fatimskej
Sväté omše
Vrútky v nede u: 7:30, 9:30, 18:00
v týždni: 6:30, 18:00
Priekopa v nede u: 11:00
utorok: 16:30, štvrtok o 16:30 len
v prvopiatkovom týždni
Svätá spove : príležitos pred každou svätou omšou,
na prvý piatok spovedanie od 15:00 h.
Krsty: nahlásenie najlepšie v úradných hodinách
okrem štvrtku a nedele 7:00-8:00 a 18:45-19:15
Krst odporú ame udeli pri ve ernej sv. omši.
Sobáše: nahlásenie najlepšie v úradných hodinách
okrem štvrtku a nedele 7:00-8:00 a 18:45-19:15
Adorácie: štvrtok po ve ernej sv. omši okrem
prvopiatkového týžd a
Ve eradlá modlitby s Pannou Máriou:
Vrútky: v stredu o 16:45 (v mesiacoch máj, október a
v pôste o 16:30)
Priekopa: v utorok pred sv. omšou
Príspevky do Svetla pravdy: do schránky SP alebo
osobne redaktorom SP
14. mája – sv. Mateja, apoštola
16. mája – sv. Jána Nepomuckého, k aza
a mu eníka
19. mája – Zoslanie Ducha Svätého – Turíce
26. mája – slávnos Najsvätejšej Trojice
30. mája – slávnos Najsvätejšieho Kristovho Tela
a Krvi
Krsty
Timotej Jirk
Kristián Frniak
Klaudia Grilusová
Magdaléna Noracová
Anna uratná
Timea Salvová
Branko Šmehýl
Barbora Chodúrová
Sofia Kvasnicová
Veronika Katreníková
Sobáše
uboš Šmehýl a Karin Šmehýlová r. Eichlerová
Tomáš Mády a Katarína erbáková
Jaroslav Galbavý a Jana Šimurdová
Pohreby
Hermína Ertlová r. Šugarová
Žofia Luká ová r. Adamová
Peter Hradocký
Vladimír Zibolen
Adam Danihel
Jozef Šuta
Ján Súkeník
1930-2013
1930-2013
1953-2013
1923-2013
1923-2013
1942-2013
1938-2013
Svetlo pravdy vydáva Rímskokatolícka cirkev farnos Vrútky • Založené 1942 • Obnovené 1990 • Adresa: Mlynská 1, PS
03861 • íslo ú tu: 0351683915/0900, telefón a fax: 043/4281429 • registra né íslo: SKO MT5/1992 •
http://www.fara.sk/vrutky • e-mail: [email protected] • Šéfredaktorka: Dagmar Hanzelová, redak ná rada: Jozef Petráš, Miloš
Hluchá , Martin Hanzel, Marián Sovík, Zuzana Štillová, Martin Roško, Radka Laurin íková, Stanislav Laurin ík • Foto:
predná obálka M. Roško, pútnici, internet• Tla : FORK, s.r.o, www.fork.sk
Download

Máj 2013 - Fara.Sk