Číslo: 2
Číslo: 2
HURÁÁÁ.....Konečne prišla chvíľa , kedy sa vám do
rúk dostáva posledné tohtoročné vydanie nášho časopisu.
Je predzvesťou , že nám na dvere klopú Vianoce !
Toto vydanie sme sa rozhodli poňať troška netradične,
nie tak ako ste boli zvyknutí. Prišli sme s nápadom
poprepletať históriu so súčasnosťou . Dúfame, že sa vám
toto špeciálne vydanie
bude páčiť....Nebojte sa ,
neprídete ani o informácie týkajúce sa života na našej
škole. Všetko si nájdete v Návratoch, v ktorých sa
vrátime k atmoške tohto krásneho predvianočného času .
A nebude chýbať ani anketa o NAJ vystúpenie
VIANOČNEJ AKADÉMIE .Takže majte oči a uši
otvorené, otáčame prvý list nášho kalendára...
25. 11 – Katarína
Určite poznáte pranostiku : Katarína na blate – Vianoce na ľade. Ak by platilo, môžeme sa
tešiť na pekné Vianoce. A čo hovoria ľudové tradície ?
Na Katarínu musel do domu vždy vkročiť prvý muž, žena by priniesla škody v podobe
porozbíjaného riadu po celý ďalší rok. Aby sa tomu predišlo, chodievali v tieto dni po dedine
chlapci „s oceľou“. Po príchode do domu predniesli vinš: „Priniesol som oceli, žeby sa vám
misky nebili“. Chlapcov – vinšovníkov
odmeňovali grošom, koláčikom či jabĺčkom.
Kde sa báli, že skôr ako chlapci s oceľou príde
do domu žena, vyzerali domáci okoloidúcich
mužov a hneď ako zbadali chlapa, volali ho do
domu. Vydajachtivé dievky si do črepníka sadili
konárik čerešne, slivky alebo orgovánu, ktorý
každý deň polievali vodou nosenou v ústach
z potoka. Ak vetvička do Štedrého dňa zakvitla,
mohla sa dievčina tešiť na svadbu. Patrilo tiež
k zvykom, podobne ako na Ondreja, že tam, kde
mali Ondreja alebo Katarínu, chodila mládež do
dverí hádzať staré hlinené hrnce. Na Katarínu
boli zakázané ženské práce, nesmelo sa priasť
ani šiť, aby sa ženám v lete pri práci na poli prsty
„nezbierali“. Tento deň sa využíval aj na
tancovačku – usporadúvali sa katarínske zábavy. Katarínska zábava bola posledná pred
adventom, kedy sa zábavy neuskutočňovali. Bežné boli pranostiky: „Keď na Katrenu stojí hus
na ľade, na Kračun bude stáť na blate.“ Alebo: „Na svätú Katarínu skryjeme sa pod perinu“.
30.11.- Ondrej
Tento deň bol ďalším stridžím dňom. Podľa pranostík sa v tento deň podľa množstva snehu
dalo predpovedať počasie na celú zimu i hojnosť úrody v ďalšej sezóne. Hovorilo sa, že
„Sneh, ktorý napadne na Ondreja, dlho leží, len na Gregora do potoka beží“ a „Ak na Ondreja
hrmí, bude málo orechov“. Na Ondreja bolo taktiež zakázané priasť, aby sa „nezamotal“ vlk
medzi ovce. Tento deň dievky rovnako rady využívali na zistenie svojho ďalšieho osudu,
Strana 2
Číslo: 2
hlavne na veštby o vydaji, venovali sa teda ľúbostnej mágii. Varili halušky, v ktorých boli
zabalené lístočky s mužskými menami, ale aj s možnosťami „neznámy“, „smrť“ a prázdny
papierik. Prvá haluška, ktorá vyplávala na povrch zvestovala, ako sa bude volať muž
čarujúcej
dievčiny.
Prázdny
lístokznamenal, že si dievka na vydaj
ešte musí počkať. Tiež chodili siať
konope popod okná, kde mali
mládencov, pričom dievky hovorili:
„Ondreju, Ondreju, konope ti seju,
daj mi, Bože, znati, kde ma budú
brati“. Ak vraj konope naozaj vzišlo,
mala sa dievka do roka vydať.
Neskôr sa semeno len „šibalo do
oblokov“ a podľa toho, aké slová
dievky zvnútra počuli ako prvé, mali
sa do roka vydať či nevydať. Na
zistenie povolania budúceho muža slúžilo zas liatie roztaveného olova, prípadne vosku cez
ucho kľúča do hrnčeka so studenou vodou. Podľa uliateho tvaru si samy, či za pomoci starších
žien, predpovedali nielen zamestnanie budúceho muža, ale aj jeho fyzické črty. Zvyčajne pri
tom odriekali zaklínadlo: „Ondreju, Ondreju, olovo tebe leju, aby si mi dal znať, koho budem
muža mať.“ V tento večer chodievali dievky aj triasť ploty. Vtedy hovorili: "Kývam, kývam
plotom, nikto nevie o tom, len sám Pán Boh z neba, že mi muža treba."
„Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, daj mi tejto noci znať, s kým ja budem pri
oltári stáť.“
„Kaluža, kaluža, daj muža. Vyše lávky, niže lávky, aby nemal nikde stánky, len u mňa.“
Verili, že z ktorej strany pri trasení počula dievka brechať psa, na tú stranu dediny sa vydá.
U nás je koniec novembra v znamení Ondrejského jarmoku . Hoci prví trhovníci
rozkladajú svoje stánky už deň vopred, skutočnú atmosféru sme si mohli vychutnať presne na
Ondreja. Udržať sa v školských laviciach až do skončenia vyučka, keď nám blízko školy už
od rána zúrila tá pravá jarmočná atmosféra , bolo pre niektorých veľké utrpenie. Ale stálo zato
vydržať a po obede sme už mohli nasávať tú neopakovateľnú vôňu medovníkov, cukroviniek ,
klobások, či pokochať sa na nádherných výrobkoch zručných remeselníkov.
Toto obdobie si čoraz viac uvedomujeme , že sa blížia
Vianoce
Tieto najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa slávia v mnohých krajinách po
celom svete. Ľudové zvyky a tradície, ktoré sú s nimi
spojené, sa líšia od národa k národu a sú veľmi rozmanité.
Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša
Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto
obdobia nazývaného
Advent, ľudia chodia
do kostola, kupujú či
pripravujú
darčeky
pre svojich blízkych,
ozdobujú si svoje
príbytky dekoráciami. Svoje nezastupiteľné miesto má
Strana 3
Číslo: 2
adventný veniec,
ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných
nedieľ.
Deti obľubujú adventný kalendár, ktorý prináša radosť
otvoria prvé okienko a nájdu v ňom nejakú tú dobrôtku.
každý
deň od 1. decembra, kedy si
ANKETA
Aké slová vás napadnú ako
prvé keď počujete slovo
Vianoce ???
• Stromček
• Darčeky
• Rodina
• Sneh
• Vianočná večera
• Kapor
• Kapustnica
Ten čas ale rýchlo letí. Neprešiel ešte ani rok a už sú tu zase Vianoce. Ale to samozrejme nie
je zlé. Hlavne pre nás deti. Však veď dostaneme veľa darčekov, budeme mať prázdniny,
môžeme sa ísť lyžovať či korčuľovať, strávime viacej času
s našimi najbližšími a naladí sa príjemná atmosféra. O čom sú
však skutočne Vianoce? Vianoce nie sú o tom, aby sme sa
potom v škole predbiehali v tom, kto má lepší darček, alebo
aby sme sa na ne tešili LEN kvôli prázdninám. Vianoce sú
o tom, že sme v kruhu rodiny a oslavuje sa narodenie Ježiška.
Lenže na toto väčšina ľudí bohužiaľ zabúda. Štedrovečernú
večeru by mala zahŕňať rybacia alebo iná polievka, ryba
a niečo sladké. Mäso je na Vianoce zakázané, ale ani to niektorí ľudia nedodržiavajú. Veriaci
sa pred a po večeri pomodlia. Veľa ľudí dodržiava nejaké zvyky. Každý vlastné. Na Vianoce
by nemali chýbať ešte dve veci - predsa vianočný stromček a medovníky. Oboje zvyčajne
robí celá domácnosť a hlavne spolu. No a pred Vianocami chodí Mikuláš! Tak to by bolo asi
všetko. Prajem príjemnú atmosféru, veľa darčekov a príjemnú zábavu.
4.12.- Barbora
Tento deň dávali dievčatá do vázy s vodou čerešňovú halúzku. Ak
do štedrého dňa rozkvitla, znamenalo to, že sa tento rok vydajú. Na
Barboru sa opäť nešilo, nepriadlo, lebo inak by sa bol statok
„páral“, čiže klal. Rovnako v tento deň bol rozšírený zákaz vstupu
ženy do domu a ako prevencia „oceľovanie“ chlapcov. Známa bola
pranostika „Svätá Barbora ťahá sane do dvora.“
6. 12. – Mikuláš
Pre deti je jeho príchod predzvesťou Vianoc .U nás je známy ako
bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne
Strana 4
Číslo: 2
chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či „čertovské“
odmeny, no málo kto vie , že sv. Mikuláš je patrónom detí.. Poznáme ho všetci, deti aj
dospelí. No určite všetci nevieme , kto Mikuláš v skutočnosti bol. Presné informácie o tom,
kedy sa svätý Mikuláš narodil, nevieme. Udáva sa, že to bolo niekedy v rokoch 260-270
nášho letopočtu, pravdepodobne v meste Patare na južnom pobreží Malej Ázie. Bol synom
bohatých rodičov. Už počas svojej mladosti bol známy pre svoju dobročinnosť. Neskôr sa stal
biskupom. Ako kresťan bol prenasledovaný a väznený, neskôr bol však oslobodený vďaka
Milánskemu ediktu.
Legendy
O svätom Mikulášovi kolujú rôzne legendy.
Vari najznámejšia je tá, ktorá rozpráva príbeh
chudobného otca troch dcér. Ten nemal dosť
peňazí na veno pre všetky tri dcéry a preto sa
rozhodol, že z nich urobí neviestky
(prostitútky). Keď sa o tom dopočul svätý
Mikuláš, nenechal nič na náhodu a trikrát
tajne v noci vhodil do domu chudobného otca
hrudu zlata (niektoré zdroje udávajú mešec),
aby sa dievčatá mohli čestne vydať. Takto
zachránil dievčatá pred potupným osudom.
Svoj majetok použil svätý Mikuláš na mnohé
ďalšie dobročinné účely, pomáhal sirotám, vdovám a všetkým núdznym. Zaslúžil sa aj o
záchranu troch neprávom na smrť odsúdených mužov. Známa je aj legenda o tom, ako svätý
Mikuláš zachránil troch námorníkov, ktorí sa topili pri tureckom pobreží
Aj povesti...Jedna povesť sa zasa týka troch
zabitých mladíkov, ktorých zázračne vzkriesil svätý
Mikuláš. Tieto legendy a povesti o svätom Mikulášovi
sú však ťažko dokázateľné. Vďaka svojej
dobročinnosti sa stal patrónom všetkých námorníkov,
obchodníkov, lekárnikov ako aj voňavkárov. Taktiež
je patrónom slobodných dievčat, detí, väzňov a
študentov. Zvyk obdarúvania sa na sviatok Mikuláša
pramení pravdepodobne z legendy o troch dcérach
chudobného otca. Ďalšou z možností je, že tradícia
vznikla v Holandsku a pomaly sa šírila do Ameriky.
Severskí prisťahovalci sú povestní svojimi poverami,
tak ku tradícii, ktorá vznikla v Holandsku,
pripojili legendu o čarodejníkovi, ktorý
dobrým deťom nosí darčeky a neposlušné
deti potrestá. Druhou možnosťou je, že
tradícia začala písať históriu v Nemecku.
Spája sa s hrou na biskupa, ktorú sa deti
hrali raz do roka v kláštornej škole. To
znamená, že na jednu noc v roku sa stalo
niektoré dieťa biskupom. Vznik tejto hry
Strana 5
Číslo: 2
sa datuje do desiateho storočia. Podľa dostupných informácií sa niekedy v trinástom storočí
presunula hra na biskupa na 6. decembra, teda na deň sv. Mikuláša. Dnes sa z postavy biskupa
vplyvom médií a reklamy stala rozprávková bytosť Santa Clausa či Deda Mráza. Len
máloktoré dieťa vie, kto bol naozaj sv. Mikuláš a kde pramení podstata tohto pekného zvyku.
Rôzne mená ...
Svätý Mikuláš má rôzne mená. V Severnej Amerike sa mu hovorí Santa Claus, v Holandsku
Sinterklaas, Anglicko má svojho Father Christmas, vo Francúzsku je to Saint Nicolas atď.
Taktiež zvyky na sviatok svätého Mikuláša sú rôzne.
U nás si deti v predvečer tohto sviatku, teda 6. decembra,
vyložia do okna čižmičku, aby tam ráno našli mikulášsku
nádielku. Je to pekná predpríprava na Vianoce a niet
dieťaťa, ktoré by sa na 6. december netešilo. A prečo si aj
takýmto spôsobom nepripomenúť dobrodinca, akým svätý
Mikuláš podľa všetkých legiend a povestí bol?
Hore briežkom, dolu briežkom,
zapadajú sane sniežkom.
Na nich svätý Mikuláš,
pri ňom anjel, z neba stráž.
Deti hľadia do oblôčka,
nedočkavé majú očká.
Dobrý strýčku Mikuláš,
pre všetkých dosť darov máš?
Už je zima, už je čas Mikuláši majú zraz.
Jeden pôjde rovno k nám,
na toho sa pamätám. Na topánky
pozriem sa:
“Ahoj tatko, vyzuj sa!”
Mikulášsko-čertovskej témy sa dotkla aj
naša tradičná
ANKETA
Báli ste sa čerta keď ste boli malí ???
• Veľmi som sa bála čertov. Keď som bola v škôlke navštívil nás čert. Povedal, že kto
bude zlý, dostane čarovným prútikom po zadku a keď ani to nezaberie, odnesie nás do
pekla !
• Bála som sa čertov, lebo keď išli po triedach tak všade trieskali a ja som sa vždy
zľakla a chcela som ísť aj do skrine v našej triede.
• Áno, ťahal za sebou reťaz.
Strana 6
Číslo: 2
•
•
Vždy som sa skrýval pod lavicu, lebo som nechcel byť špinavý.
Na plavárni bol Mikuláš a čerti nás hádzali do vody. Ja som sa otočila a hodila som ho
do vody a išla z neho čierna voda.
• Nie, smial som sa na ňom.
• Veľmi som sa bála. Keď ku nám prišla sestra prezlečená za čerta, myslela som si, že je
to ozajstný čert a schovala som sa do krbu. Našli ma až o 3 hodiny.
• Ja som sa nebál čerta, lebo ja
som čert..
• Bál som sa čerta a raz som
nešťastnou náhodou stiahol
Mikulášovi gate.
• Nie, lebo mu spadla parochňa.
• Raz som bola s maminou na
mikulášskej akcii a keďže som
zlá, tak som bola celý večer
čertova asistentka.
• Večer si starká dala svietiacu
lebku a plachtu., aby nás
vystrašila. No práve vtedy išla
mama z WC a strašne sa zľakla.
• Ja som sa nikdy nebála čerta, pretože sa volám Lucia a ja odohnám čerta vždy, lebo
som striga.
Popri atmosfére vianočných sviatkov si málokto z nás uvedomuje, že v decembri sú aj iné dni,
ktoré by nemali ostať bez povšimnutia. Napríklad taký :
11.december - Medzinárodný
deň hôr bol vyhlásený 11. decembra 2003 na
Valnom zhromaždení OSN.
Rozhodnutie
vyplynulo z úspechu Medzinárodného roku hôr v
roku 2002. Zvýšil celkové povedomie o význame
hôr, inicioval vznik národných komitétov v 78
krajinách a podporil vytvorenie medzinárodného
partnerstva pre trvalo udržateľný rozvoj v
horských regiónoch známeho ako Partnerstvo hôr.
Organizácia
OSN
pre
výživu
a
poľnohospodárstvo FAO koordinovala aktivity
Medzinárodného roku hôr a venuje pozornosť tiež
Medzinárodnému dňu hôr. Možno si kladiete otázku
ako tento deň súvisí s Vianocami. Úplne jednoducho –
veď darčeky si nachádzame pod vyzdobeným
stromčekom, ktorý nechýba v žiadnej domácnosti . No
viete si predstaviť, že by rozvoniavala v každom byte
čerstvo odrezaná jedlička ? To by tie naše lesy asi také
krásne neboli Na trhu dostať rôzne veľkosti a typy
stromčekov a vydržia dlho. Zachovajme naše lesy aj pre oči budúcim generáciám.
Strana 7
Číslo: 2
11.12 - Medzinárodný deň
vysielania pre deti
- Medzinárodný deň vysielania pre deti bol založený v roku
1946 organizáciou UNICEF.
Na prvý dojem sa nám zdalo, že dóóóóóbre. Asi to bude
deň, keď si budeme môcť pozrieť v telke kopec
programov špeciálne pre deti. No potom sme zistili, že
áno, možno nám tento výdobytok techniky poskytne
niečo pre nás , ale hlavnou podstatou tohto dňa je , že :
Deťom je v tento deň poskytnutý priestor za mikrofónom a
pred kamerou. Môžu tak vyjadriť svoje názory, upozorniť
na problémy, ktorým čelia, posilniť svoje vzťahy s pedagógmi, rodičmi a prezentovať svoje
vnímanie sveta.
Ale vráťme sa späť do predvianočného času....
13.12 – Lucia
– ďalší zaujímavý deň v predvianočnom období.
Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré
predchádzajú Vianociam. Trvali od Kataríny (25.
novembra) do Tomáša (21. decembra). Viazali sa tiež na
Ondreja (30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša
(6. decembra) a Luciu (13. decembra). Ľudia verili, že v
tento deň môžu strigy aj uvidieť.
Tento sviatok bol obľúbený najmä u dedinskej mládeže,
ktorá ho vítala hrou na bosorky a navštevovaním chalúp, kde Lucie robili rôzne tajuplné
úkony. Dievčatá sa večer na svätú Luciu zahalili do bielych plachiet, zamúčili si tváre a v
rukách s husími krídlami a vencami cesnaku vstupovali do gazdovských domov. Medzi sebou
sa nerozprávali, iba cmukali, mrmlali, vrčali a mávaním rúk dôrazne vyháňali z chalupy
choroby, zlo a tajomných duchov. Tí sa najradšej ukrývali v kútoch, pod stolom a posteľami,
odkiaľ ich Lucie vymetali husím krídlom. Aby sa duchovia nevrátili, urobili Lucie na dverách
cesnakom kríž v podobe písmena X, podobne natreli aj prahy a kľučky dverí. Tam, kde boli v
chalupe deti, zaujímali sa Lucie, ktoré sú poslušné a naopak, ktorým treba krídlom pohroziť.
Dobrým deťom dala Lucia sušené ovocie alebo oriešok z košíka. Naprázdno neobišli ani
Lucie. Štedrý gazda či gazdiná sa im za
vyhnanie duchov poďakovali a pridali
drobný peniaz. Pre dievčatá to bola vítaná
príležitosť ako prísť k niekoľkým korunám
na stužky, či inú parádu. Nečudo, že v
bohatých chalupách sa za večer vystriedalo
aj niekoľko skupín Lucií a izba ešte dlho
voňala cesnakom. Na sviatok svätej Lucie
mali kedysi svoje povinnosti aj mládenci.
Návšteva Lucií v chalupách bola pre nich
Strana 8
Číslo: 2
výzvou, aby zistili, ktorá z dievčat v dedine je bosorka. Potrebovali k tomu vlastnoručne
zhotovený drevený stolček. S jeho výrobou museli začať práve večer na sviatok svätej Lucie a
potom každý deň niečo pridať tak, aby bol stolček hotový na Štedrý deň. Keď sa mládenec na
polnočnej omši postavil na stolček, uvidel všetky miestne bosorky a strigy ako sedia obrátené
chrbtom k oltáru. Zvyk sa nepáčil dievčatám sediacim s rodičmi v kostolných laviciach.
Ťažko sa im zisťovalo, či je ich milý na polnočnej omši. Keď sa obzreli, museli mládenca po
omši dolapiť, aby ich neprezradil. Ten ale za seba sypal hrach alebo mak, ktorý museli
dievčatá zbierať a to ich tak zdržalo, že im milý utiekol aj s tajomstvom. Deň sv. Lucie bol
významný aj pre dievčatá zrelé na vydaj. V tento deň napísali na 12 papierikov me mená
možných ženíchov, ceduľky poskladali a zalepili. Potom každý deň až do štedrej večere jeden
papierik vytiahli spod taniera, hodili do ohňa alebo roztrhali na márne kúsky. Na Štedrý deň
po večeri rozlepili posledný papierik a tak sa dozvedeli meno toho pravého. Či bolo na
ceduľkách naozaj dvanásť mien mládencov, alebo na všetkých iba jedno toho
najvytúženejšieho, to vraj vedela iba svätá Lucia a... samozrejme pisateľka.
Ak vás tieto zvyky zaujali, odporúčame vám pozrieť si výborné spracovanie
adaptácie poviedky Martina Kukučína ( Vianočné oblátky), ktorú režíroval Martin
Ťapák . V hlavnej úlohe sa predstavil Dušan Tarageľ.
Vianočné oblátky nám v televíznom
spracovaní prinášajú nielen obrázok
oravského folklóru, ale aj príbeh učiteľa,
ktorý sa zžíva s novým prostredím a cez
lásku k deťom si získava aj dôveru ich
rodičov.
Do zasneženej dedinky Konopäny na Hornej
Orave prichádza mladý učiteľ Ondrej Pevný
na svoje prvé pracovisko. Školu nájde
zanedbanú a žiakov tam niet. Od jesene,
kedy starého Jonatána porazilo, nemal
tam kto učiť. Mladý Ondrej sa rázne
pustí
robiť
poriadky.
A práve
prostredníctvom tohto krásneho príbehu
nás dej vtiahne aj do predvianočného
času a všetkých ľudových zvykov, ktoré
sa vám pokúšame priblížiť.
Fakt odporúčame pozrieť !
21.12.- Tomáš -
Na Tomáša sa chodilo vinšovať zdravie, šťastie, Božie požehnanie,
úrodu a dobré vlastnosti. Deti chodili s,,oceľou“ a vinšovali „Doniesli sme vám ocele, aby ste
mali hrnce celé, aby sa vám reťaze netrhali, kolesá nelámali. Koľko máte lyžičiek, aby ste
mali toľko teličiek, aby ste boli veselí, ako v nebi anjeli. Pochválen pán Ježiš Kristus!“
V posledný týždeň pred Vianocami roznášali malí chlapci, školáci, po domoch oblátky, ktoré
piekol rechtor. Dostávali za ne pár grošov a pre rechtora odmenu.
Nielen čas Vianoc, ale aj advent sa mal prežívať v kľude a pohode.
Strana 9
Číslo: 2
24.12. - Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny
deň, Pôstny deň či Kračun sú pomenovania 24.
decembra odvodené od charakteru obyčají, ktoré
mali zabezpečiť zdar v budúcom roku, spokojný a
blahodarný život. Štedrý deň bol začiatkom
sviatkov zimného slnovratu.
Podľa starých svetonázorových predstáv bol 24.
december prvým dňom, počas ktorého sa
uskutočňovali rôzne magické úkony. Ľudia nimi
chceli ovplyvniť priebeh budúcich javov a
činností. Napríklad sa verilo, že akú náladu má
človek, alebo ako sa správa v tento deň, taký bude
po celý rok. Ak deti boli neposlušné, budú sa tak
správať aj v budúcom období.
Štedrý deň sa niesol v znamení príprav na
štedrovečernú večeru. Muži museli do východu
slnka pripraviť nové náradie na pečenie, obriadiť dobytok. Ženy zase upiecť koláče a uvariť
vianočné jedlá. Od vydarenej prípravy závisela nielen štedrovečerná slávnosť, ale aj blahobyt
v budúcom roku. Mnohé práce sa spájali s príkazmi či zákazmi a mágiou slova. Úprava
príbytku mala svoj magický charakter, čo súviselo s jeho čistotou vo sviatočné dni. Domy,
domčeky, kuchyne a izby sa ozdobovali zelenou chvojinou, nad stôl sa vešal slamený
stromček, ktorý postupne v priebehu druhej tretiny 20. storočia vystriedal stromček vianočný.
Večera
Zvláštna pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného
stola a tradičných vianočných jedál. Vyvrcholením
Štedrého dňa bol Štedrý večer, na Slovensku
považovaný za najväčší sviatok roka. Má veľa
pomenovaní - Badňak, Dohviezdny večer, Kračun,
Posiat hvizdny, Pôstny večer či Svätý večer. Podľa
ľudových zvykov sa začínal väčšinou pri východe prvej
hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či
zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala
sviečka. Súčasťou slávnostnej večere, ktorá sa začínala
modlitbou, boli okrem jedál určených na tento večer aj
úkony na zabezpečenie zdravia, prosperity, veštenie stavu zdravia i priebehu života na
nasledujúci rok.
Gazdovstvo
Gazda ráno obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Štedrého dňa a na jeseň priniesli
bohatú úrodu. Potom zamieril do maštale, kde vložil dobytku do tlám kúsok oblátky natretej
cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Neskôr prišla do maštale
gazdiná, ktorá nad teľnou kravou prelomila prvý upečený koláč so želaním, aby sa kravička
šťastne otelila. Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd. Ešte pred štedrou
večerou bolo treba urobiť obrady, ktoré mali rodinu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami,
pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami. Rodina sa zoradila do sprievodu, na
Strana 10
Číslo: 2
ktorého čele kráčal gazda s kadidlom v ruke. Za ním gazdiná robila cesnakom kríže na
dverách a oknách domu, bránke do dvora a na vrátach maštale. Cesnaku sa údajne veľmi báli
bosorky, strašidlá a zlí duchovia. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali
otčenáš. Kadidlom, plamienkami sviečok a modlitbou prosili ľudia o pomoc nebeského otca.
Vlastné odhodlanie odplašiť zlých duchov a odvrátiť nešťastia demonštrovala silná a súdržná
rodina.
ANKETA
S kým trávite štedrý deň ???
Tu ste si mali vybrať z dvoch možností a samozrejme väčšina z vás ho trávi
od rána s rodinou. Ale našli sa aj takí, ktorí strávia poobedie s kamarátmi,
no po zotmení už nasávajú čaro Vianoc s rodinou.
Čo by ste si chceli nájsť pod vianočným stromčekom ?
• Kovbojský klobúk
• Rybky s akváriom
• Naozajstného koňa
• Klavír
• Autíčko na benzín
• Psa
Viete prečo je KAPOR štedrovečerná ryba ????
Lebo je najdostupnejšia. V minulosti sa jedli zubáče,
pstruhy, ktoré sú
dnes drahšie. No a ryba je kresťanský symbol, prví
kresťania ju používali ako poznávacie znamenie najmä v časoch prenasledovania. Všimnite si, že
niektorí ľudia si na autá lepia znak ryby, to znamená,
že osádka auta je kresťanská. Ryby sa konzumovali
slané, údené, kyslé, čerstvé, ale pripravovali sa aj
varením a pečením. Obligátne vianočné jedlo, ako vyprážaný kapor so zemiakovým
šalátom, je už záležitosť druhej polovice 20. storočia. Jedli sa koláče z kysnutého cesta,
štedráky, sušené ovocie. Symbolicky sa rozkrojovalo jabĺčko, ktoré nesmelo byť červivé,
lebo niekto mohol umrieť, a nechýbali ani
oriešky. Počas Štedrej večere obsluhuje
jeden človek, zvyčajne gazdiná, všetci
ostatní sedia a nikto nesmie do záverečnej
modlitby vstať, lebo by zomrel. Modlitba
bola na začiatku a na konci stolovania.
Spolustolovníci si mali dať na seba niečo
nové, napríklad novú košeľu, čítal sa
biblický príbeh o narodení Ježiška
pomodlili sa a potom sa až jedlo. V
mestách to už nie je zvykom, ale na
dedinách sa dodnes ešte spieva koleda...
Koleda mala dva aspekty. Bola ľudová a
Strana 11
Číslo: 2
kňazská. Mládež po večeri chodila z horného konca dediny na dolný koniec, spievalo sa a to
trvalo do dvanástej. Potom sa išlo na polnočnú omšu. Na Orave sa dokonca na Štefana
chodilo s dreveným hadom podľa biblického príbehu vyhnania Adama z raja. Kňazská
koleda trvala od Štefana až po Troch kráľov, kňaz chodil po domoch a na dvere napísal
GMB, teda Gašpar, Melichar, Baltazár, a aktuálny rok. Svätil sa dom proti démonom a
znamenal akúsi ochranu a požehnanie pre dom a všetkých, ktorí v ňom bývajú. Je vianočný
stromček len kresťanským symbolom? Už starí Slovania zdobili svoje príbytky, ale
používali len čečinu, respektíve vetvičky z ihličnatých stromov. Toto prešlo aj do
kresťanstva. U nás sa ozdobené
vianočné stromčeky rozšírili až v
devätnástom storočí a vešali sa na
drevenú
hradu.
Zdobili
sa
slamenými ozdobami, sušeným
ovocím.
Z
predkresťanského
obdobia sa zachoval ešte jeden
krásny zvyk. Keď sa zberala úroda,
tak sa ďakovalo bohu. Veľkňaz
upiekol veľký okrúhly koláč. Pri
soche boha Perúna ho zodvihol,
zakryl si ním tvár a spýtal sa ľudí:
Vidíte ma? A oni odpovedali: Nevidíme. A on na to: Bodaj by ste ma nevideli ani o rok.
Bolo to vlastne želanie bohatej úrody aj o rok. No ešte začiatkom dvadsiateho storočia bol v
niektorých lokalitách Slovenska súčasťou štedrovečernej večere úkon, že gazda zobral koláč
a opýtal sa: A či ma vidíte?
Oplátky
Tie sú súčasťou stredoveku. Symbolizujú to, že kresťania pristupujú k eucharistii, svätému
prijímaniu, telo Ježiša Krista predstavuje oplátka, ktorá sa je s medom a cesnakom. Med je
symbol hojnosti, lásky. Medom sa na Štedrý večer robili krížiky dievčatám, aby boli krásne,
a deťom, aby boli dobré. Cesnak je
prírodné antibiotikum a má svoju
prirodzenú arómu a jedol sa ako
ochrana proti démonom a upírom.
Je to jeden z krásnych zvykov,
ktorý sme našli ešte aj v
predkresťanskom období a pretrval
dodnes, hoci dnes už ľudia možno
ani netušia, prečo sa to jedáva.
Voľakedy, asi od druhej polovice
devätnásteho storočia, mali výsadu
piecť tieto oplátky učitelia. Celý
december sa piekli a roznášali do
rodín.
Strana 12
Číslo: 2
VIANOČNÝ CHECHTÁK
Keď príde v noci za Tebou veľký chlap s bielou bradou v červenom kabáte a
bude Ťa pchať do vreca, tak sa neboj, možno
len niekto písal Ježiškovi, že Ťa chce pod
stromček...
Mami, môžem
mať na Vianoce
psa?
Na to zabudni !
Budeš mať
kapra ako
ostatní .
Od rána sa ti snehuliak z poza okna rehoce, vykašli sa
na neho a uži si Vianoce.
Želám ti pod stromček to, čo ty mne. Tak si to dobre rozmysli!
Ešte nie je neskoro. Môžeme to vyriešiť v
kľude a zostať priateľmi. Inak ti urobím dosť
veľké problémy. Bude neskoro, keď sa budeš
dusiť. Tak zatiaľ, tvoj KAPOR.
K Vianociam si želám a) nič, b) nerob si
škodu, c) nič si nezaslúžim. Správnu odpoveď
mi pošli obratom. Tvoj Ježiško.
Pod stromček som dostal obrovskú škatuľu.
Bohužiaľ, patrila susede.
Túžobne sa na mňa pozeráš, o chvíľočku sa
ma jemne dotkneš, potom ma zovrieš a začneš ma… rozbaľovať. Tvoj vianočný
darček!
Dôležité upozornenie! V prípade, že v
nasledujúcich dňoch uvidíte vo
vzduchu poletovať biely prášok,
nerobte paniku. Sneží.
Strana 13
Číslo: 2
Vyhral som milión korún! Prajem ti Veselé Vianoce a šťastný Nový rok.
Jožko vytočí číslo v telefóne : ,, Je tam Ježiško?“ ,,Nie“
,, Tak prečo dvíhate slúchadlo?“
25.12. - 1. sviatok vianočný
V rímskokatolíckej cirkvi je druhým najhlavnejším sviatkom Prvý sviatok vianočný alebo
Sviatok Narodenia Pána, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra. Od
reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už
deň vopred, na Štedrý večer (24.
decembra). Rímski katolíci sústreďujú
svoju oslavu najmä k času, keď odbije
polnoc medzi 24. a 25. decembrom. Omša
sa takto slávi priamo o polnoci, a preto sa
nazýva polnočná omša. Ako na Štedrý
deň, tak aj na Prvý sviatok vianočný sa
konalo viacero obyčajov, ktoré mali najmä
očistný
charakter.
Významným
prostriedkom bola najmä voda. V tomto
čase sa konali aj obchôdzky a koledy.
Betlehemci chodili po domoch a vinšovali
všetkým zdravie, šťastie a Božie požehnanie
V kostoloch, ale aj príbytkoch veriacich sa nachádza betlehem (pôvod z roku 1223 – sv.
František z Assisi) zobrazujúci scény narodenia malého Ježiška – svätá rodina, maštaľ –
miesto narodenia, anjeli, hviezda od Východu, pastieri, traja králi, dobytok.
26. 12. -
2. sviatok vianočný
je deň spomienky na sv. Štefana, prvého
mučeníka, ktorý pred Židmi vyhlásil Ježiša za Mesiáša, Božieho Syna, za čo bol
ukameňovaný. V tento deň sa zvyknú navštevovať rodiny, vinšujú si zdravie, požehnanie,
radosť a večer sa konajú tzv. svätoštefanské zábavy (prvé zábavy po adventnom období).
Na Štefana chodili mládenci pod domoch, kde mali všetko dobré popriať, a večer sa všetci
stretli na štefanskej zábave.
ANKETA
-
Aký je váš najobľúbenejší vianočný koláč???
• Medovník
• Perníky
• Guľôčky
Venčeky, Šuhajdy, Krémeš, Metrák, Čokoládová torta
Strana 14
Číslo: 2
A potom príde
31.12 - Silvester .......
Silvestrovské oslavy sú oslavy Nového roku,
konajúce
sa
v
posledný
deň
roka
Gregoriánskeho kalendára, 31. decembra na
Silvestra. Historicky prvé oslavy nového roku
zaznamenali v Mezopotámii roku 2000 pred
naším letopočtom, kde ho vítali v polovici
marca, v čase jarnej rovnodennosti a Gréci
začínali písať nový kalendár v deň zimného
slnovratu. Július Cézar v roku 46 pred naším
letopočtom zaviedol nový, tzv. Juliánsky
kalendár, v ktorom rímsky panovník ustanovil 1.
január prvým dňom nového roka.
Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii
zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. a má aj
symbolický význam. Pápež Silvester I. vládol v
čase,
kedy
skončil
vek
divokého
prenasledovania kresťanov a začal sa nový vek.
V stredoveku považovali oslavy prichádzajúceho roku za pohanský zvyk, preto oslavy
1. januára v roku 567 náboženskí hodnostári zrušili. Zatiaľ posledná zmena kalendára nastala
v roku 1567.
Silvestrovské zvyky
Poslednému dňu v roku sa kedysi hovorilo aj „starý rok“ alebo „babí deň. Na Silvestra
chodili po dedine tzv. kurine baby, teda dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným
vencom a zvoncom, druhý v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy prepásanú povrieslom.
Ženy túto slamu trhali a vkladali sliepkam do kurína, aby aj v budúco roku dobre znášali
vajcia.
Na oplátku za slamu dostávali „kurine baby“ výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba,
koláčov či pálenky. Aj starý zvyk
chodenia tzv. ometačiek sa
väčšinou dodržiaval na dedinách,
ale postupne zanikol. Ometačky
boli chudobné ženy, ktoré chodili
pred koncom roka symbolicky
vymetať platne na pieckach, aby
po celý rok dobre horeli. V
minulosti sa v podvečer na
Silvestra schádzali veriaci v
kostole, aby sa na svätej omši
poďakovali Bohu za uplynulý rok.
Večer sa zvyčajne konala veselica.
Strana 15
Číslo: 2
Táto tradícia sa začala až po 2. svetovej vojne, pretože dovtedy boli zábavy až do Troch
kráľov zakázané.
Na Silvestra sa pripravovala takmer rovnaká večera ako na Štedrý deň, len s tým rozdielom,
že sa mohlo jesť aj mäso. Aj na stole bol rovnaký obrus, ale aj chlieb. Atmosféru večera
posledného dňa v roku už v minulosti dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičom.
Obvyklé bolo tiež obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat. Noc, ktorá
predchádzala Novému roku mala zvláštnu moc zásluhou rôznych veštieb. Verilo sa napr., že
sa čo sa v tú noc prisnije, to sa aj splní. Mágia mala vplyv aj na predpovede počasia – červené
zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu, drobný hustý dážď bol zasa predzvesťou
hustých plných obilných klasov. K zvykom patrilo aj zametanie smetí do kúta miestnosti, nie
von, aby sa niekto „nevymietol“ z domu, teda aby nezomrel. Zakázané boli tiež niektoré práce
v domácnosti, ako pranie a vešanie bielizne, pretože ten, kto ju vešal, mohol ťažko zomierať,
alebo sa dokonca obesiť. V silvestrovskom období sa konali zakáľačky, ktoré boli sviatkom
celej rodiny. Zvykli sa plánovať svadby a žilo sa už očakávaním príchodu fašiangov. Zimné
zvyky a tradície na Silvestra a Nový rok sa líšili podľa regiónov a charakterizovali vtedajší
život a dobu. Aj v súčasnosti sa u nás , samozrejme na dedinách dodržiavajú niektoré z týchto
zvykov ale viete ako je to niekde inde vo svete ? Tak napríklad :
Nemci sa lúčia so starým rokom pripíjaním
na počesť sv. Silvestra a vítajú nový rok
ohňostrojmi, ktorými sa snažia odohnať zlých
duchov. Je zvykom nechať na tanieri až
do popolnočného času zbytky večere, ako
formu uistenia dostatku počas nasledujúceho
roka. V nemeckom Schiltachu sa veriaci po
skončení poslednej bohoslužby v starom roku
vydajú s veľkými aj malými lucernami k
miestnemu trhovisku. Na námestí spoločne
spievajú chorál Ďakujeme všetci Bohu. Potom ide sprievod k fare. Pod oknami fary sa spieva
Buď Bohu česť, ideme s radosťou. Farár svojmu stádočku požehná a všetci sa rozídu
oslavovať začiatok občianskeho roka. V alpskej dedinke Westhausen sa počas sviatku sv.
Silvestra usporadúva slávnostná jazda na koňoch.
Tibeťania trávia dva posledné dni roka
prípravou na príchod nového. Počas „Gutoru“
čistí každý kút domu, rozsvecujú pochodne a
vypúšťajú petardy, aby udržali zlých duchov
ďaleko od domov. Tiež navštevujú kláštory
a nosia dary mníchom. Počas prvých dvoch dní
nového roka – Losaru, zdieľajú jedlo a dary
s rodinou,
uctievajú
svojich
bohov
a navštevujú priateľov.
V Izraeli sa Nový židovský rok volá Rosh
Hashanah. Mení každý rok dátum, ale
väčšinou má dátum v období babieho leta,
Strana 16
Číslo: 2
alebo skorej jesene. V tento deň je zakázané pracovať. Židia sa chodia modliť do synagógy
a potom sa vracajú domov oslavovať špeciálnym jedlom. Zvykom je sa dotknúť „shofaru“
a jesť jablká spojené medom, aby bol nadchádzajúci rok sladký. Posledný mesiac v roku
(elul) sa každé ráno trúbi na shofar.Je to roh z barana, lepšie povedané z rôznych druhov
baranov (aj rôzne potom znejú...od slabšieho takmer smiešneho zvuku až po hlučné dunivé
trúbenie...a
mimochodom
je
poriadne
ťažké
na
to
pekne
trúbiť).
V Japonsku sa 31. december volá OMISOKA.
Počúvajú sa chrámové zvony, aby sa ľudia zbavili
zlých vášní. Jedia cestoviny z pohanky s názvom
SOBA a prajú si, aby šťastie v rodine trvalo tak
dlho ako SOBA.
V Brazílii sa stretávajú hlavne s morom.
Ľudia prichádzajú na pláže, aby sa pozreli
na ohňostroje.
Niektorí
sa obliekajú
do bieleho, iní skáču cez sedem morských
vĺn, pretože veria, že im to prinesie
šťastie, a tiež hádžu kvetiny do vody
a prajú
si
priania.
V Copacabane
rozsvecujú africký kňazi (filhas do santo)
sviečky a nechávajú vyplávať loďky
s nákladom darčekov a kvetín, aby si ich
more vzalo a rok mohol šťastne začať.
V Argentíne sa lúčia so starým rokom ohňom.
Na jednej strane je to všemožná pyrotechnika a na druhej
drevený, látkový a papierový panáci, ktorých Argentínci
vyrábajú s najlepšími zámermi aj napriek tomu, že vedia,
že ich práca skončí v plameňoch. Spálenie týchto
panákov im totiž slúži ako očistec a oni sa tým rozlúčia
so všetkým zlým, čo im skončený rok priniesol.
V egyptskej Káhire sa udržuje jeden starý zvyk,
podľa ktorého rok začína, keď sa na oblohe objaví
nový rastúci Mesiac. Mnoho Káhirčanov prichádza
pozorovať nočnú oblohu z mešity Alabastro, ktorá
dominuje mestu. Akonáhle Mesiac vyjde, náboženský
líder oficiálne prehlási, že sa zmenil rok, a ľudia
odchádzajú do svojich domovov oslavovať so svojou
rodinou. Na Nový rok sa obliekajú do špeciálnych
šiat, vrátane žien, ktoré inak chodia v čiernom.
Vo Venezuele je Silvester plný stretávania priateľov. A nič lepšieho na tanieri než „hallaca“,
špeciálne jedlo, ktoré sami pripravujú. Ak darujú hallacu, je to forma priania všetkého
Strana 17
Číslo: 2
najlepšieho v novom roku. Hallaca je plnené kukuričné
cesto, zabalené v banánovom listu. Náplň hallacy sa líši
podľa zvyklostí a krajov. Hlavnými surovinami je kuracie
mäso, slivky, hrozienka, kapary, olivy, kešu orechy, mandle
a kúsok papriky či feferónky. Tiež tu majú zvyk písať si
svoje priania do listu, ktorý v januári každý spáli, aby
sa uistil, že ho nikto ďalší nemôže čítať.
A viete ako popriať vianočné sviatky
v rôznych jazykoch?
EURÓPA :
Maďarsko - Kellemes karácsonyi ünnepeket és
Boldog újévet!
Poľsko - Wesolych Swiat i Szczesliwego Nowego
Roku
Ukraina - Veseloho Vam Rizdva i Shchastlyvoho
Novoho Roku!
Nemecko - Fröhliche Weihnachten und ein
glückliches Neues Jahr!
Švédsko - God Jul och Gott Nytt År
ÁZIA :
Kórea - Sung Tan Chuk Ha
Čína - Kung His Hsin Nien bing Chu Shen Tan
Mongolsko - Zul saryn bolon shine ony mend devshuulye
Thajsko - Suksan Wan Christmas lae Sawadee Pee Mai
V Japonsku sa 31. december volá OMISOKA. Počúvajú sa chrámové zvony, aby sa ľudia zbavili
zlých vášní. Jedia cestoviny z pohanky s názvom SOBA a prajú si, aby šťastie v rodine trvalo tak dlho
ako SOBA
AMERIKA :
Mexiko, Panama
- Feliz Navidad
- Hosa Varushada
Subhasayagalu
Kanada
Hawai - Mele Kalikimaka
Brazília - Boas Festas
Čile - Feliz Navidad
AFRIKA : Keňa - Kuwa na Krismasi
njema, ºKrismas Njema Na Heri Za
Mwaka Mpyaº
Egypt - Colo sana wintom tiebeen
Strana 18
Číslo: 2
V škole :,, Deti, je zemská príťažlivosť stále
rovnaká ?“
,, Nie pán učiteľ, na Silvestra je
najväčšia!“
,, Naša dcéra sa práve stala dospelou!“
Oznamuje otec pred Vianocami mame.
,, Preboha, ako si na to prišiel ?“
,, Otvorila šatník a vyhlásila, že si na Silvestra
nemá čo obliecť!“
Bavia sa dvaja policajti :,, Vieš o tom, že tento rok
Silvester v piatok ?“
,, V piatok ? Dúfam, že nie trinásteho!“
Novoročné ráno :
,, Tak šťastný a veselý. Ako si sa vyspal?“
,,Ale ušlo to, iba keby o mňa stále nezakopávali čašníci!“
Patrik pozýva kamaráta na silvestrovský večierok a vysvetľuje :
,, Dostaneš sa k nám
autobusom
číslo
26,
vystúpiš na predposlednej
stanici a ja bývam hneď
oproti v čísle 28. Zazvoníš
lakťom pri bráničke a keď sa ozve bzučiak,
strčíš do bráničky kolenom a už si u mňa.“
Herold ,,Prepána, a prečo by som mal zazvoniť
lakťom a otvoriť kolenom?“
,, Prepána, a to by si sa človeče nehanbil prísť na
silvestrovský večierok s prázdnymi rukami ?“
1.1. – Nový rok
Noc predchádzajúca Novému roku a aj
samotný deň mali mať zvláštnu moc
priaznivú pre rôzne veštby. Na Horehroní
verili, že čo sa človeku v túto noc
prisnilo, to sa mu aj splní. Všeobecne
známe boli spôsoby predpovede počasia.
Červené zore ráno na oblohe veštili
víchrice, búrky, neúrodu a biedu. Drobný
hustý dážď bol predzvesťou hustých,
Strana 19
Číslo: 2
plných klasov. Komu sa ráno kýchlo, ten sa mal v zdraví dožiť budúceho Nového roku.
Dievča, ktoré tri razy na Nový rok spadlo, čo vzhľadom na časté poľadovice nebolo v tomto
období nič neobvyklé, mohlo si byť isté, že do roka bude mať sobáš.
Ako na Nový rok, tak po celý rok
Nielen ráno, ale po celý deň sa ľudia
pozorovali, lebo verili, že kto si ako v jeho
priebehu počína, tak sa mu bude dariť po celý
rok. Ak niekto napríklad ráno zaspal, po celý
rok sa mal s dôležitými prácami omeškávať. Kto
bol mrzutý, hašterivý, nahnevaný, toho mala po
celý rok sprevádzať zlá nálada. Preto si ľudia
dávali pozor, aby sa nepovadili, neplakali a
podobne. Ak sa v dome niečo rozbilo, po celý
rok sa mal riad rozbíjať.
Na Nový rok sa neupratovalo
Na Nový rok musela byť všade čistota a
poriadok vo veľkom vzťahu k celému roku.
Smeti von nevynášali z obavy, aby
„nevymietli" niekoho z domu, teda aby niekto
cez rok nezomrel. Okrem najnevyhnutnejších
robot sa
nemalo nič robiť. Niektoré práce boli vyslovene zakázané
pod hrozbou trestu. Predovšetkým sa nesmelo prať. Ani bielizeň nesmela byť vyvesená.
Nesmelo sa šiť, lebo by sliepky neniesli vajcia.
Na Nový rok pripisovali prvému návštevníkovi a okolnostiam jeho príchodu mimoriadny
vplyv. Hneď od polnoci chodili pod obloky vyhrávať cigáni, ich príchod bol považovaný za
šťastné znamenie.
1. januára včas ráno chodievali všade vinšovať chlapci, zriedkavejšie muži. Zmysel a obsah
novoročných vinšov bol veľmi podobný obsahu vianočných vinšov, menila sa iba úvodná
formula. Okrem toho sa vo väčšej miere používali vinše žartovného v charakteru.
Jedlo na Nový rok
Magickú funkciu mala na Nový rok i strava. Tak ako cez vianočné sviatky, ani na Nový rok
nemalo na jedálnom lístku chýbať bravčové mäso symbolizujúce blahobyt. Na druhej strane
ľudia nejedávali hydinu ani zajace z obavy, že im uletí alebo utečie šťastie. V južnejších
oblastiach varievali šošovicu, ktorá predstavovala mince, a teda bohatstvo. Na Spiši
symbolizoval peniaze mak, preto gazdiné nezabudli pripraviť makové koláče. Na východnom
Slovensku varili pirohy, aby mali tučné kravy. Rezance alebo šúľance, s ktorými sa tiež často
stretávame na tradičnom novoročnom jedálnom lístku, mali zabezpečiť veľké obilné klasy.
Na Nový rok obedovali všetci za stolom prikrytým tým istým obrusom ako na Štedrý večer.
Často i chlieb položený na stole bol ten istý. Jedál malo byť toľko, aby sa každý mohol dosýta
najesť, inak by cez rok hladovali. V tento deň sa opakovali niektoré veštby pomocou
Strana 20
Číslo: 2
zapálenej sviečky, orechových škrupín a iné, zamerané na dĺžku života, zdravie, vydaj, teda
rovnako ako na Štedrý večer, iba v oveľa menšom rozsahu.
Novoročný vinš
Všetko krásne v Novom roku a
dobrých ľudí po boku. Veľa šťastia,
veľa zdravia, nech sa všetky plány
daria. Do nového roku vám teda
prajeme 12 mesiacov bez nemoci, 53
týždňov šťastia, 365 dní bez
starostí, 8 760 hodín lásky, 525
600 minút pohody a 31 536 000
sekúnd jedinečných okamihov
1. január -
Je však aj štátnym sviatkom, a zároveň aj dňom pracovného pokoja.
vzniku samostatnej Slovenskej
republiky. 30. decembra 1992 o polnoci
Oslavujeme ho od roku 1993 na počesť
oficiálne zanikla Česko-slovenská federatívna
republika a od 1. januára 1993 Slovenská republika
začala písať svoju vlastnú históriu. Vďaka
pokojnému rozdeleniu federatívnej republiky si
Slovenská republika ihneď získala medzinárodný
kredit. Okamžite bola uznaná svojimi susedmi i
medzinárodným spoločenstvom a od 19. januára
1993 sa stala členom Organizácie spojených
národov. Pre mnohých je 1. január dňom, keď v nich doznieva atmosféra z predošlého dňa
plného osláv a zábavy. Taktiež sú počas tohto dňa časté rodinné návštevy a v neposlednom
rade je to deň keď si väčšina ľudí dáva novoročné predsavzatia, a zároveň bilancuje starý rok.
4. január – Svetový Braillov deň
( Svetová slepecká únia – WBU, pripomína sa od roku 2001,
ke to deň narodenie Louisa Brailla)
Braille Louis
(1809 - 1852)
Strana 21
Číslo: 2
Narodil sa 4. januára 1809 v Coupvray pri Paríži v rodine garbiara a výrobcu konských
postrojov.
Keď mal 3 roky, vypichol si oko obuvníckym šidlom a o druhé prišiel v dôsledku infekcie.
Ako
10
ročného
ho
poslali
do
školy
pre
nevidiacich
v
Paríži.
Bol veľmi usilovný, nemierne túžil vzdelávať sa, čítať.
Dovtedy používané slepecké písmo bolo dosť ťažké, jeden znak pozostával z 12 bodov, 6 na
výšku a 6 na šírku - vynašiel ho dôstojník francúzskeho
delostrelectva M. Charles Barbier. Pôvodne to bola
abeceda vytvorená na tajné prenášanie informácií pre
francúzsku armádu. Systém bol však taký zložitý, že sa ho
nevedeli
naučiť
ani
samotní
vojaci.
V roku 1825 šestnásťročný Louis Braille zjednodušil
Barbierov 12 bodový znak na 6 bodový. Jeho 6 bodiek v
rozličných pozíciách predstavovali jednotlivé písmená
abecedy. Systém sa stal jednoduchším pre hmat a logiku.
Dá sa z neho vytvoriť 63 kombinácií, čo stačí na celú
abecedu, chemické značky, matematické a iné symboly.
Braillovo písmo ako najlepšie na čítanie i písanie sa
postupne ujalo na celom svete a stalo sa nenahraditeľným
pre ľudí zrakovo postihnutých. Toto písmo im umožňuje
získať informácie od sveta.Louis Braille zomrel v roku
1852.
6. január – Traja Králi
Tento deň chodili chlapci oblečení podobne ako betlehemci, ale len traja, na hlavách mali
papierové čiapky alebo koruny. Spievali: „My tria králi ideme k vám, zdravia, šťastia
vinšovať vám. Zdravia, šťastia, dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka. Zďaleka je cesta naša,
do Betléma myseľ naša.“
- V tento deň sa požehnávali domy, nad dvere
obydlí i stajní sa trojkráľovou kriedou písali
počiatočné písmená mien troch mudrcov, ktorí sa
podľa
legendy
prišli
pokloniť
novorodenému Ježiškovi: G(ašpar) +
M(elichar) + B(altazár). Tieto boli zároveň
skratkou latinského Christus Mansionem Benedicat (Kristus žehnaj tento dom). Veľký
význam malo svätenie vody. Ňou sa vykropili príbytky, maštale, dávala sa piť deťom
Strana 22
Číslo: 2
i hospodárskym zvieratám, aby prospievali. Kruh nakreslený posvätenou trojkráľovou kriedou
predstavoval miesto, kde nemali prístup zlé sily. Tento deň bol aj posledným dňom
obchôdzok a kolied.
29. január – Medzinárodný deň
bez internetu
Pripomíname si ho od roku 2001
Jeho význam netreba určite nikomu vysvetľovať.
V súčasnosti si už určite nikto z nás nevie ani len
predstaviť , ako by sme bez neho existovali. Využívame ho na získavanie nových informácií,
je nenahraditeľný aj pri vypracovaní niektorých
domácich úloh, alebo len tak – na pobavenie.
No pozor ! Nemal by nám pohltiť všetok voľný
čas. Závislosť od internetu totiž vyvoláva
podobné zmena v mozgu ako alkohol a drogy.
Podľa odhadov je od internetu závislých až 10
% jeho užívateľov. Väčšinou sú to účastníci
počítačových hier.
Skúsme ho občas nahradiť trebárs len takou
obyčajnou prechádzkou v zimnej prírode...
Dvojka
Redaktori: Adam Hančák (5.C), Andrea Babeľová, Patrícia Bukovská, Lucia
Čellárová (8.A)
Fotografie: archív škol, Jaroslav Eremiáš, Pavel Romański (7.C)
Vydal: ZŠ s MŠ Pionierska 2 Brezno
œ: [email protected]
8: www.zsbrezno.edu.sk/casopis.html
Strana 23
Číslo: 2
PF
2013
Zš s MŠ Pionierska 2
Brezno
Strana 24
Download

Číslo: 2