Združenie pedagógov zo škôl s regionálnou výchovou
Matica slovenská
ŠKOLA S REGIONÁLNOU VÝCHOVOU
Zborník príspevkov z konferencie
2013
Banská Bystrica
ANOTÁCIA
Publikácia obsahuje príspevky napísané pri príležitosti uskutočnenia konferencie
Regionálna výchova ako súčasť školského vzdelávacieho programu uskutočnenej 30.11.2012
v MKS v Slovenskej Ľupči. Konferenciu zorganizovalo Združenie pedagógov zo škôl
s regionálnou výchovou pod záštitou Matice slovenskej.
Príspevky sú z hľadiska obsahu orientované najmä na problematiku regionálnej
výchovy v súčasných podmienkach slovenského školstva.
Usporiadanie príspevkov v zborníku je podľa programu konferencie. V úvode sú
zaradené hlavné prednášky a nasledujú obsahovo usporiadané príspevky podľa autorov.
Každý príspevok bol recenzovaný nezávislým recenzentom, ktorý odporučil uverejniť
príspevok v zborníku z konferencie.
Vedecký redaktor: Mgr. Anna Dávidová
Editori:
Mgr. Renáta Maloveská
Mgr. Marcela Kramcová
Recenzenti:
PaedDr. Jana Krížová, PhD.
PaedDr. Ivana Rochovská, PhD.
Editori a autori jednotlivých príspevkov
Združenie pedagógov zo škôl s regionálnou výchovou
Za pôvodnosť, obsah, formu a jazykovú úpravu príspevkov zodpovedajú ich autori.
ISBN 978-80-971615-8-3
2
OBSAH
Otvorenie konferencie herec a recitátor Jozef Šimonovič
Zhodnotenie činnosti Združenia pedagógov zo škôl s regionálnou výchovou v roku 2013
Mgr. René Kováčik .................................................................................................................... 4
Regionálna výchova a jej uplatnenie v primárnom vzdelávaní
PaedDr. Jana Krížová, PhD. .................................................................................................... 9
Regionálna výchova ako prierezová téma. Áno alebo nie?
PaedDr. Miroslava Gašparová, PhD. .................................................................................... 14
Regionálna výchova v pracovnom vyučovaní vo 4. ročníku primárnej školy
PaedDr. Zlatica Huľová, PhD. ............................................................................................... 19
Život a dielo spisovateľa regiónu ako motivačný a čitateľský stimul v lit. výchove na ZŠ
Doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD. ..................................................................................... 24
Regionálna výchova v predmetoch dejepis, regionálne dejiny a v nepovinnom predmete
historické poznávanie regiónu
Mgr. Katarína Rajčoková ....................................................................................................... 32
Aplikácia ľudovej slovesnosti v predprimárnom a primárnom vzdelávaní
PaedDr. Božena Švábová, PhD. ............................................................................................. 37
3
ZHODNOTENIE ČINNOSTI ZDRUŽENIA PEDAGÓGOV ZO ŠKOL
S REGIONÁLNOU VÝCHOVOU V ROKU 2013
Mgr. René Kováčik
riaditeľ Združenia pedagógov zo škôl s regionálnou výchovou
ZŠ Sama Cambela Slovenská Ľupča
Abstrakt
Príspevok prezentuje činnosť Združenia pedagógov zo škôl s regionálnou výchovou,
popisuje východiská z minulosti i vízie do budúcnosti.
Kľúčové slová: regionálna výchova, regionálne vzdelávanie, spolupráca
ÚVOD
Regionálna výchova v súčasnej dobe nestratila svoj význam. Na tento fakt poukazuje
Štátny vzdelávací program i Školské vzdelávacie programy škôl na Slovensku. Je potešujúce,
že škôl, ktoré sa problematike regionálnej výchovy aktívne venujú čoraz viac pribúda. Verím,
že je to spôsobené aj progresívnou činnosťou práve Združenia pedagógov zo škôl
s regionálnou výchovou.
OD MINULOSTI K SÚČASNOSTI
Regionálna výchova vo svojom obsahu spája všetky zložky ľudského pôsobenia,
vychádza z každodennej reality. Preto má nezastupiteľné miesto vo výchove i vzdelávaní
našich žiakov. Je mnohodimenzionálna z toho dôvodu, že spája poznatky z jazykovedného,
vlastivedného, matematického, prírodovedno – technického, umenovedného vzdelávania
a pohybovej kultúry, ktorých cieľom je prebudiť a rozvinúť citový vzťah jednotlivca ku
krásam prírody a k výsledkom tvorivej činnosti obyvateľov určitého územia (Čellárová,
2002). Preto sa regionálna výchova podieľa na všestrannom rozvoji osobnosti žiaka a vedie
okrem vyzdvihnutia národného povedomia žiakov k znalostiam kultúrnych a prírodných
hodnôt, k citu k svojmu bydlisku, obci, regiónu a štátu, čo je aktuálnou súčasťou
celoživotného vzdelávania a poznávania.
Korene regionálnej výchovy siahajú hlboko do minulosti. Už zásada postupnosti od
jednoduchšieho k zložitejšiemu, od bližšieho k vzdialenejšieho J. A. Komenského vychádza
z primárneho prostredia žiaka. Túto myšlienku možno považovať za základ regionálnej
výchovy i z pohľadu jej ďalšieho rozvoja. Uvedená problematika našla i inštitucionálne
zázemie či na domácej pôde v podobe Smernice Ministerstva školstva Slovenskej Republiky
a neskôr v už spomínanom Štátnom vzdelávacom programe. Zmysel a význam regionálnej
výchovy je zrejmý aj v nadnárodnom meradle, čo zakotvila aj 25. Generálna konferencia
UNESCO konaná v roku 1989 v Paríži. Táto potreba bola zdôraznená v Deklarácii na ochranu
tradičnej ľudovej kultúry prijatej 15. novembra 1989 (Cabanová, 2004).
Záujem pedagógov o problematiku regionálnej výchovy prispel v roku 1997
k vytvoreniu Združenia pedagógov zo škôl s regionálnou výchovou. Ustanovujúca schôdza
združenia sa konala v máji 1997, predsedníčkou sa stala Mgr. Ľubica Revajová a sídlom ZŠ
v Liptovských Sliačoch. Gestori projektov boli– Katedra folkloristiky a regionalistiky, FHV
v Nitre a Katedra histórie UMB v B. Bystrici. Poslaním združenia je spájať pedagógov, ktorí
majú záujem o aktívnu činnosť v regionálnej výchove a jej integrácii do edukačného procesu
4
na 1. stupni ZŠ. Združenie svojou činnosťou prispieva k plneniu základných úloh edukácie.
Združenie pedagógov zvolilo ako formu prezentácie svojej činnosti semináre a konferencie,
ktorých cieľom je vzájomne si vymieňať skúsenosti a poznatky s uplatňovaním regionálnych
špecifík v edukačnom procese na ZŠ.
V roku 1999 sa konal prvý celoslovenský seminár v spolupráci s Liptovským
múzeom Ružomberok pod názvom Regionálna výchova a ľudová kultúra v slovenskom
školstve. Na tento seminár nadviazali organizátori uskutočnením viacerých konferencií.
V roku 2000 sa združenie stalo členom Ústrednej odbornej komisie pre alternatívne
vzdelávacie programy a pedagogické inovácie pri Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave
a viacerí odborníci sa venovali problematike vymedzenia cieľov a princípov regionálnej
výchovy ako integračnej zložky v edukačnom procese na ZŠ.V roku 2003 sa konala posledná
medziokresná konferencia pod názvom Regionálna výchova a ľudová kultúra v MŠ a ZŠ v
Kultúrnom dome v Slovenskej Ľupči. V tomto roku bola za predsedníčku združenia zvolená
Mgr. Dagmar Pilková a sídlom sa stala ZŠ v Slovenskej Ľupči.V roku 2006 na valnom
zhromaždení v Banskej Bystrici bola za predsedníčku združenia zvolená Mgr. Klára
Michalíková a sídlom sa stala ZŠ Kukučínova 480/6 v Detve. Združenie postupne prestalo
pracovať (Krížová, 2010).
V roku 2012 sa na podnet ZŠ Sama Cambela v Slovenskej Ľupči a Domu Matice
slovenskej v Banskej Bystrici konalo Valné zhromaždenie Združenia škôl s rozšíreným
vyučovaním regionálnej výchovy a ľudovej kultúry s obnovením činnosti, voľbou nových
členov a s novou ideou napredovania združenia. Predsedom združenia sa stal Mgr. René
Kováčik a sídlom opäť ZŠ škola Sama Cambela v Slovenskej Ľupči.
ČO SA NÁM PODARILO V ROKU 2013
Po polroku činnosti od prvého obnovujúceho stretnutia 31.5.2012 v Slovenskej Ľupči
a po prvej konferencii združenia nazvanej Regionálna výchova v školskom vzdelávacom
programe sme úspešne odštartovali rôzne aktivity združenia.
Našim hlavným cieľom bolo dostať sa do povedomia spoločnosti. Publikovali sme
myšlienky regionálnej výchovy v rôznych médiách. Možno aj táto činnosť pomohla
k rozšíreniu členskej základne. Do združenia sa nám postupne prihlásilo sedemnásť členov
zo základných škôl a traja členovia z vysokých škôl na Slovensku. Záujem nás veľmi potešil
ale aj napriek tomu považujeme za potrebné intenzívne pracovať na propagácii myšlienok
integrácie regionálnej výchovy do edukačného procesu, prostriedkom čoho je aj konanie tejto
konferencie. Veríme, že aj prostredníctvom nej si nájdeme spôsob ako sa porozprávať,
vymeniť si skúsenosti, povedať si nové nápady či námety. Veríme, že nás bude stále viac, aby
sme obohatili nielen svoje pedagogické skúsenosti ale aj ten ľudský rozmer, na ktorom je táto
problematika postavená. Pretože v tejto oblasti ide samozrejme aj o vedomosti, ale
najdôležitejší je vzťah, vzťah k nášmu národu a hrdosť naň.
Ďalším dôležitým bodom činnosti združenia počas roku 2013 bolo nadviazanie úzkej
spolupráce s viacerými inštitúciami. Od obnovy združenia intenzívne spolupracujeme
s Maticou slovenskou, priamo s Domom Matice slovenskej v Banskej Bystrici, kde riaditeľka
domu prevzala nad združením záštitu nielen v oblasti metodickej ale aj ľudskej. Matica
slovenská podporuje našu činnosť a prostredníctvom domov propaguje naše myšlienky do
škôl vo svojej územnej pôsobnosti.
Spoluprácu sme nadviazali aj s Metodicko-pedagogickým centrom v Banskej Bystrici.
Už dlhšie sme sa zaoberali s myšlienkou zabezpečiť školenia pedagógov v oblasti regionálnej
výchovy, ktoré by boli postavené na zážitkovej forme a praktickej aplikácii poznatkov do
pedagogickej praxe. Nešlo nám o teoretizovanie ale o praktické tvorivé činnosti, ktoré by sa
stali studnicou nápadov, či návodom pre učiteľa, ktorý by takúto problematiku vyučoval.
5
MPC v Banskej Bystrici nám vyšlo v ústrety a navrhli spôsob realizácie školenia pre
pedagógov 1. a 2. stupňa podľa požiadaviek členov združenia za kredity. O možnosti účasti
na týchto školeniach Vás budem informovať v ďalšej časti konferencie. Veľmi nás teší
ústretovosť pracovníkov MPC, že sme dokázali nájsť spoločnú reč a že reagovali na
požiadavky nás učiteľov.
Spoluprácu sme sa snažili nadviazať aj priamo s Ministerstvom školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa nám vďaka
pomoci PhDr. Libuše Klučkovej (riaditeľky DMS v Dunajskej Strede) podarilo navštíviť
riaditeľa odboru základných škôl k Ing. Ondrejovi Divinskému. Na stretnutí s riaditeľom sme
prerokovali možnosti záštity združenie pod MŠVVaŠ, ako aj rôzne otázky týkajúce sa
činnosti združenia a možnosti získania či vytvorenia grantov pre regionálnu výchovu.
Ďalej sme počas roku 2013 uskutočňovali pravidelné pracovné stretnutia, na ktorých
sme prerokovávali program práce združenia, jeho náplň a smerovanie. Okrem pracovných
stretnutí sme uskutočnili aj viacero návštev v rámci akreditácie škôl. Akreditáciu škôl sme
uskutočnili tak, že sme sa vzájomne navštevovali počas podujatí regionálnej výchovy.
Takýmto spôsobom sme mali možnosť získať nové nápady, vidieť ako sa regionálna výchova
uplatňuje na inej škole. Uvedené stretnutia boli veľmi podnetné a inšpiračné zároveň, pretože
ako sa hovorí „iný kraj, iný mrav“.
Jedným z dôležitých bodov činnosti združenia je aj konanie celoslovenskej výročnej
konferencie. Minuloročná konferencia sa uskutočnila v Slovenskej Ľupči pod názvom
„Regionálna výchova v školskom vzdelávacom programe“. V rámci konferencie sa
uskutočnilo pracovné stretnutie odborníkov zaoberajúcich sa teoretickými aj praktickými
aspektmi problematiky regionálnej výchovy. Veľmi nás potešilo, že naše pozvanie prijali i
Ing. Miroslav Mihál z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a
Mgr. Lucia Pašková metodička KŠÚ v Banskej Bystrici. Počas konferencie riaditeľ združenia
spolu s čestným predstavenstvom konferencie Ing. Mariánom Tkáčom, PhD., predsedom
Matice slovenskej, a Ing. Miroslavom Macákom, starostom obce Slovenská Ľupča, odovzdali
čestné členstvo a ďakovné listy bývalému vedeniu združenia a ľuďom, ktorí sa zaslúžili o
jeho prosperitu v minulosti. Po obede nasledovala celoslovenská súťažná prehliadka detských
prezentácií z oblasti regionálnej výchovy pod názvom Regionálne pexeso. Išlo o interaktívne
stretnutie s možnosťou rozvoja žiackeho poznania.
Tohtoročná konferencia má podobnú náplň ako tá minuloročná. Už samotný názov
Škola s regionálnou výchovou poukazuje na podstatu regionálnej výchovy, pretože ňou by
mali žiť všetci žiaci, celá škola. Stretli sme sa v priestoroch Domu Matice slovenskej v BB, čo
poukazuje na dobrú spoluprácu a konferencia sa môže konať vďaka finančnej podpore
Banskobystrického samosprávneho kraja. Tento rok plánujeme prezentovať konkrétne návrhy
uplatňovania regionálnej výchovy, či už ako prierezovej témy, alebo samostatnej nosnej témy
v jednotlivých vyučovacích predmetoch či ročníkoch v predškolskom a elementárnom
vzdelávaní. S týmto zámerom sú pripravené aj hlavné príspevky a pozývame všetkých Vás,
aby ste sa zapojili a prispeli svojim názorom, skúsenosťou k tejto problematike. Tento rok
Vám ponúkame viac priestoru na . V rámci tematických blokov budete mať možnosť
diskutovať s prednášateľmi a tým si porovnávať názory či vymieňať skúsenosti. Poobede Vás
pozývame na Regionálne pexeso, kde samotní žiaci odprezentujú činnosť v oblasti
regionálnej výchovy na školách. Je to súťažná prehliadka, o ktorej výsledku rozhodnete Vy
hlasovaním. Aj tento rok sme pre Vás pripravili možnosť získať zaujímavú cenu. Jedna zo
zúčastnených škôl bude môcť získať PC – príslušenstvo hlasovaním po ukončení
Regionálneho pexesa. Cenu poskytol MB-TECH z Banskej Bystrice, za čo veľmi pekne
ďakujeme a veríme, že budúcemu majiteľovi spraví radosť a bude mu na úžitok.
6
Takže, toto sa nám za rok 2013 podarilo. Ďakujem všetkým Vám, súčasným členom
združenia za poctivú prácu, ochotu pomôcť pri riešení rôznych otázok a najmä za ústretovosť
a milé pozvania na pracovné rokovania. Ešte raz v mene svojom i združenia ďakujem krásne.
Toho, čo sa nám podarilo nie je málo, ale ako sa hovorí „kto málo chce, málo
dostane“... preto v tomto duchu máme mnoho nápadov, myšlienok čo by sa ešte dalo v oblasti
regionálnej výchovy spraviť. Naše námet aby som rád v stručnosti predniesol.
ČO BY SME RADI USKUTOČNILI V ROKU 2014
V roku 2014 je pre nás hlavným cieľom zabezpečiť a uskutočniť vzdelávanie pre
učiteľov 1. a 2. stupňa v oblasti regionálnej výchovy. O obsahu a programe Vás podrobnejšie
budem informovať v ďalšom príspevku.
Radi by sme rozšírili členskú základňu a šírili myšlienky regionálnej výchovy na
základných školách na Slovensku. V roku 2014 sa prioritne sa zameriame na vytvorenie
a rozšírenie sekcie o materské školy, pretože mnoho materských škôl na Slovensku praktizuje
regionálnu výchovu a veríme, že by im činnosť v združení bola nápomocná tak ako je aj nám.
Ďalším dôležitým bodom bude spolupráca s MŠVVaŠ, tvorba programov a získavanie
finančných prostriedkov na aktivity združenia.
Taktiež je našim cieľom vytvárať rôzne metodické a didaktické materiály, vzájomne
spolupracovať, pomáhať si a spoločne sa stretávať.
ZÁVER
Opätovne zdôrazňujem, že venovať sa regionálnej výchove nie je jednoduché. Od
učiteľa si vyžaduje veľa času aj nad rámec jeho povinností. Taktiež aj veľa výskumu,
hľadania informácií, samoštúdia a najmä tvorby. Tvorby metodických materiálov,
prispôsobovania informácií pre deti, hľadania nových metód a stratégií výučby. Nie je to
jednoduché a nie je to ľahké. A preto je tu naše združenie, aby nám všetkým pomohlo, aby tie
problémy boli menšie, rady a pomoc praktickejšia, jednoducho aby nikto z nás nemal pocit, že
je v tom sám. Pretože tá námaha stojí za to... jej výsledkom sú vedomosti, práca a schopnosti
našich detí.
Informácie o združení pravidelne uverejňujeme stránku www.regioskola.sk, ktorá je
naším „zrkadlom“ činnosti.
Takže každého, kto má záujem, veľmi radi privítame v našich radoch. Registrácia do
združenia je veľmi jednoduchá. Stačí vyplniť prihlasovací formulár, ktorý nájdete na rube
programu konferencie a odovzdať našim kolegyniam, ktoré Vás pri vstupe prezentovali.
Čaká nás veľa práce a čas ukáže, ako sa podarí zrealizovať všetky vízie, ale evidentná
je chuť, snaha a ohromný elán všetkých zúčastnených uchovať bohatstvo minulých generácií
pre naše deti.
POUŽITÁ LITERATÚRA
1. CABANOVÁ, V. 2004. Súčasné poňatie regionálnej školy na Slovensku.
In. Pedagogická revue, č. 3, roč. 56, s. 258 – 273, 2004. ISSN 1335-1982
7
2. KRÍŽOVÁ, J. 2010. Model integrácie regionálnych prvkov do elementárnej edukácie.
In. Tradície a inovácie vo výchove a vzdelávaní modernej generácie učiteľov. Levoča:
Zborník z konferencie. 2010.
Kontakt
Mgr. René Kováčik – riaditeľ združenia
ZŠ Sama Cambela
Školská 14
976 13 Slovenská Ľupča
e-mail: [email protected]
8
REGIONÁLNA VÝCHOVA A JEJ UPLATNENIE
V PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ
PaedDr. Jana Krížová, PhD.
ZŠ Sama Cambela Slovenská Ľupča
Abstrakt
Príspevok prezentuje možnosti regionálnej výchovy v primárnom vzdelávaní. Ponúka
námety, inšpirácie i metodické či didaktické východiská.
Kľúčové slová: regionálna výchova, edukačný proces, obsah regionálnej výchovy
ÚVOD
Problematika začleňovania regionálnych prvkov do edukačného procesu na základnej
škole sa javí v súčasnom trende globalizácie kultúry veľmi aktuálnou. Jednotlivé vyučovacie
predmety umožňujú obsahovo integrovať sledovaný fenomén v rôznej škále a intenzite.
V minulosti regionálna výchova plnila predovšetkým ciele vlasteneckej a národnej
výchovy, v súčasnosti zahŕňa oblasť prírodovednej, geografickej, spoločenskej, kultúrnej,
hospodárskej a ekonomickej situácie.
REGIONÁLNA VÝCHOVA V PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ
Začlenenie regionálnych prvkov do edukačného procesu je možné uskutočniť
viacerými spôsobmi. Štandardným a podľa platnej legislatívy aj povinným spôsobom je
integrácia javov regionálnej výchovy do tematických výchovno – vzdelávacích plánov
jednotlivých predmetov v nadväznosti na konkrétne učivo. Pre naplnenie spomínaného cieľa
je potrebné viesť žiakov k znalosti prírodných hodnôt, histórie a kultúry svojej obce, kraja,
ako aj formovať ich kladný vzťah k spomínanej problematike takým spôsobom, aby získavali
poznatky ucelene a nadväzovali na už získané vedomosti. Z toho dôvodu je nutné, aby sa v
pôsobení regionálnej výchovy prejavovali nasledujúce tri princípy:
1. Komplexnosť – v uplatňovaní všestranného edukačného prístupu zahŕňajúceho
rôzne stránky života (spoločenské, sociálne, historické, botanické a pod.), ktoré je možné
implementovať do obsahu vzdelávania. Tento princíp umožňuje vnímať javy žiakom
komplexne a uvedomovať si ich hodnotu.
2. Integrovanosť – vo vzájomnom prelínaní a prepájaní poznatkov v procese poznávania
(predmetu, javu) z rôznych vedných disciplín v danom predmete. Pre vytvorenie komplexného
obrazu o jave a jeho neskoršom chápaní v súvislostiach je celostný prístup najbližší reálnemu životu
a v regionálnej výchove sa tento princíp prejavuje najvýraznejšie.
3. Trvácnosť – v teórii vychádzať z vývinových zvláštností žiaka mladšieho školského veku
a z konkrétnosti myslenia v tomto období, kedy sa žiaci stretávajú s javmi a poznatkami z blízkeho
prostredia, a tie majú pre nich reálnu podobu a trvalú hodnotu (Cabanová, 2004).
Avšak viacero škôl na Slovensku si v rámci vlastných Školských vzdelávacích
programov vytvorili samostatný predmet regionálna výchova. Konkrétne aj na našej škole
máme vytvorený samostatný predmet v 3. a 4. ročníku. Na druhom stupni je regionálna
9
výchova integrovaná v 5. ročníku do predmetu geografia, v 6. do biológie, v 7. do hudobnej
výchovy, v 8. ročníku do dejepisu a vytvorili sme tu aj samostatný predmet pod názvom
remeslá starých rodičov.
Okrem uvedeného je možné regionálnu výchovu uplatňovať aj v mimoškolskej
činnosti a to najmä v krúžkoch, prostredníctvom ktorých žiaci vo svojom aktívne
zorganizovanom voľnom čase získajú vedomosti, zručnosti a najmä zážitky z tejto
problematiky. Na našej škole je vytvorený záujmový krúžok Spoznaj svoj chotár,
prostredníctvom ktorého sa žiaci oboznamujú s našim regiónom.
MODEL NÁVRHU UPLATNENIA REGIONÁLNEJ VÝCHOVY V PRIMÁRNOM
ŠKOLSTVE
Problematika tvorby obsahu vzdelávania regionálnej výchovy je náročná, nakoľko ako
sme už spomínali, jej mnohoaspektová. Napriek uvedenému sme už počas štúdia overili
vybraných 7 oblastí, ktoré aj v rámci Združenia pedagógov zo škôl s regionálnou výchovou
považujeme za nosné a východiskové pre komplexné pokrytie tejto problematiky. Tematické
oblasti sme rozdelili do nasledujúcich siedmych celkov:
1. významné osobnosti v regióne,
2. historické budovy a pamiatky,
3. technické pamiatky a diela,
4. prírodné zvláštnosti regiónu,
5. folklór a zvykoslovie,
6. ústna slovesnosť,
7. tradičné remeslá.
Uvedené oblasti sme podrobne rozpracovali a začlenili do časového harmonogramu.
Ako metódy práce odporúčame využiť najmä výskumné metódy, projektové vyučovanie,
brainstorming, experimentálne činnosti, rôzne bádateľské aktivity a tvorivé praktické činnosti.
Odporúčame z každej tematickej oblasti vytvoriť so žiakmi reprezentačný výstup – či už
projekt, vývesnú tabuľu, vytvoriť noviny, slovník miestneho nárečia a pod. V nasledujúcej
časti ponúkame zbierku nápadov a inšpirácií.
Významné osobnosti v regióne predstavujú rôzne osobnosti, po ktorých sú
pomenované ulice, námestia, majú v obci a jej okolí rodné domy, pamätníky či hroby. Ich
činnosť môže byť orientovaná rôznym smerom (prírodovedci, umelci, matematici, lekári,
architekti, spisovatelia a pod.) a záleží od šikovnosti učiteľa, aby informácie o nich začlenil
do edukačného spôsobu vtedy, keď sa bude preberať príbuzné učivo na iných predmetoch.
O významných osobnostiach je možné získavať informácie v rôznych múzeách,
galériách či knižniciach. Zo získaných informácií je možné vytvoriť rodokmeň, náučný
chodník, zborník... Na našej škole si pozývame žijúce významné osobnosti obce či regiónu na
besedy. Diskusiu si natáčame na kameru ako odkaz pre ďalšie generácie. Takýmto spôsobom
si vytvárame video zbierku osobností, ktoré preslávili našu obec. Žiaci sa takto rozprávali s p.
prof. Ing. Ivanom Planderom, DrSC., ktorý uviedol do prevádzky prvý slovenský analógový
počítač v roku 1958 a i.
Názov Historické budovy a pamiatky už obsahovo nabáda k tomu, že sa základné
informácie o nich žiaci dozvedia v rámci vlastivedného vzdelávania. V regionálnej výchove
by však malo byť cieľom rozšírenie obzoru žiakov o hlbšie vedomosti, širšie súvislosti a pod.
Vhodným spôsobom sa javí aj využitie vychádzky či stretnutie s odborníkmi, kde by počas
diskusie mali žiaci možnosť zistiť nové informácie.
10
Konkrétnym námetom môže byť vytvorenie miniatúry časti dediny alebo mesta, podľa
makety takúto činnosť zvládnu aj žiaci nižších ročníkov. Zaujímavou aktivitou je vytvorenie
pexesa, kde žiaci spracujú obrázky budov v minulosti a v súčasnosti (stará budova – nová
budova). V rámci tejto problematiky je možné spracovať aj históriu významných budov, napr.
i školy ako aj využitie spolupráce s múzeom či galériou (Noc v múzeu, interaktívne
prezentácie, dobové prednášky a pod.).
Technické pamiatky a diela nachádzajúce sa v regióne poukazujú na technickú
vyspelosť obyvateľstva na danom území. Ich technická hodnota je do súčasnosti aktuálna
a mnohé z týchto pamiatok sú pod ochranou Slovenskej republiky. Žiakom je potrebné tieto
diela priblížiť nie len po stránke hodnotovej, ale aj po stránke funkčnej. Vysvetliť dôvody
umiestnenia vzhľadom k lokalite, vysvetliť princípy fungovania a porovnať so súčasným
vedecko-technickým vývojom. Uvedená problematika poskytuje mnoho možností
a zaujímavých podnetov na jej aplikáciu do edukačného procesu.
Ako studnicu nápadov k tejto problematike možno využiť tvorbu makiet s objasnením
princípu fungovania. V rámci tejto problematiky sme sa aj my so žiakmi 3. ročníka prihlásili
do súťaže nadácie EkoFond na tému „energia v našom meste“. Do projektu sa bolo možné
zapojiť s takou témou, ktorá je zameraná na šetrenie energie a ochranu životného prostredia.
Nás motivoval regionálny námet najstaršej funkčnej malej elektrárne Motyčky –Jelenec –
Staré Hory. So žiakmi sme vytvorili interaktívny projekt na poukázanie princípu funguvania
tejto technickej pamiatky a náš súťažný príspevok bol hodnotiacou komisiou vybraný za
víťazný. Po úspechu v prvom kole sme sa prihlásili aj do druhého kola, ktoré sme tiež vyhrali.
Ako nápad odporúčame použiť aj protiklad minulosti a súčasnosti v princípe
fungovania strojov a vývoja techniky. Ako vhodný motivačný artikel možno využiť ak besedy
a odborníkmi, ktorí sa danej problematike venujú, prípadne navštíviť Domy techniky a pod.
Oblasť prírodných zvláštností regiónu býva často-krát potláčaná a málo preferovaná.
Avšak už samotné prírodné prostredie nám poskytlo možnosti, ktoré sa v súčasnosti v regióne
uplatňujú. V rámci tejto problematiky je potrebné spomenúť chránené územia v oblasti,
chránené rastlinstvo a živočíšstvo, celkovo faunu a flóru. Dôležité je upozorniť aj na
zaujímavé prírodné úkazy a unikáty. Doraz kladieme aj na environmentálny aspekt prostredia
a to konkrétne na dopad znečistenia v regióne a možnosti jeho ochrany.
Medzi námety na praktickú aplikáciu možno zaradiť tvorbu vlastného chráneného
územia v areáli školy, tvorbu miniskanzemu, herbár parazitných rastlín... Okrem uvedeného
sú veľmi vhodné priame interaktívne akcie v prírode – nočná návšteva lesa, pozorovanie
zvierat, pozorovanie zvierat priamo v areáli školy (rozkladače), tvorba regionálnej ZOO.
Každá trieda môže mať vlastný strom v areáli s popisom. Ako environmentálny aspekt, ktorý
uplatňujeme aj na našej základnej škole je mapovanie čiernych skládok a ich odstraňovanie,
separovanie na škole a pod.
Najznámejšou a najčastejšie využívanou tematickou oblasťou na školách je oblasť
folklóru a zvykoslovia (viď výskum Krížová, Krupová, 2006). Poznanie tradičného tanečného
prejavu, hudby, ľudovej piesne či sólistického nástroja a podobne, je pre žiakov určite veľmi
zaujímavé. Pre žiakov môže byť podnetné aj poznanie tradičných zvykoslovných tradícií,
ktoré sa viažu k výročným sviatkom. Taktiež poznať tradičné recepty, či liečivé odvary,
tradičný odev či už slávnostný alebo pracovný je obsahom tejto témy. Pri tvorbe časovotematických plánov odporúčame sa pridržiavať výročných sviatkov.
Nakoľko je táto problematika veľmi rozsiahla zaradili sme sem ešte podoblasti, pri
ktorých uvádzame konkrétne námety:
1. oblasť krojov a tradičného odievania:
o tvorba výstava a prezentácií krojových súčiastok,
o tvorba vlastných krojov,
o zberateľská a prezentačná činnosť – obnova a uchovávanie,
11
tvorba „izbíc starých materí“,
textilné dielne – vyšívanie, tkanie, lietacie šnúry, zápästková technika, stuhy
a pod.
2. oblasť tanečného folklóru:
o tanečné školy, krúžky, v rámci TV a pod.
o návšteva folklórnych predstavení, nácvikov súborov a pod.
o prostredníctvom DVD sprostredkovanie žiakom svoj región ale aj iné regióny
či svet.
3. oblasť hudobného folklóru:
o hudobné nahrávky inštrumentálne alebo spevácke,
o návšteva predstavení,
o besedy s odborníkmi – tvorba ľudových nástrojov,
o porovnanie ľudových a moderných nástrojov,
o ľudová pieseň regiónu,
o tvorba ľudovej piesne, „hymny“ školy...
4. oblasť ľudového liečiteľstva:
o zber liečivých rastlín a príprava čajov, vonných vankúšikov,
o zber starých liečebných kúr,
5. oblasť miestneho zvykoslovia:
o vianočné, veľkonočné, fašiangové, letný slnovrat, zimný slnovrat – sviatky,
o tanečný, hudobný folklór,
o miestna kuchyňa počas sviatkov – zber receptov, tvorba kuchárskej knihy,
o výzdoba školy na základe regionálnych špecifík – vianočný stromček, štedrá
večera, veľkonočné kraslice, fašiangové masky, mitra a pod.
o nácvik zvykoslovných pásiem – Betlehemci, Lucia, Ondrej, Morena,
Fašiangy, Stridžie dni ...
6. oblasť športu:
o zberateľské a prezentačná činnosť – napr. lyže, tenisové rakety...
o usporadúvanie športových súťaží vychádzajúcich z regionálnej histórie.
Oblasť ústnej slovesnosti má tiež zaujímavý charakter. Jej náplňou je poznanie
miestneho nárečia v ústnej či písomnej podobe, miestne názvy chotáru, pomenovania častí
obce či okolitých kopcov, lúk a pastvín. Pri tejto problematike odporúčame využiť najmä
výskumné aktivity so staršími obyvateľmi a výstupom by mohol byť napríklad slovník
miestneho nárečia, tvorba miestnej mapy s dávnymi pomenovaniami častí obce, výskum
pomenovania ulíc v minulosti, najtypickejšie priezviská v regióne a pod.
Zbierkovú činnosť je možné využiť v rôzne kreatívne činnosti napr. nácvik divadla na
námet miestnej povesti, tvorba poézie a prózy ku konkrétnym miestam či udalostiam v obci,
fiktívne interview s významným rodákom a i.
Téma tradičných remesiel je aktuálna v každej oblasti Slovenska, pretože základy aj
manufaktúrnej a neskôr činnosti fabrík položili zvyčajne remeselníci. Ako sa v minulosti
hovorilo, remeslo má zlaté dno, má aj do súčasnosti táto problematika svoje miesto. Žiaci by
mali poznať aké remeslá sa v ich okolí v minulosti objavovali, ktorých činnosť pretrváva do
súčasnosti a podobne. Mali by byť oboznámení s pracovnými postupmi remeselníkov, poznať
ich prácu a tak oživovať kultúrny odkaz minulých generácií pre súčasnosť. Pri poznávaní
remeselnej výroby je možné navštíviť rôzne múzeá, galérie, ale aj samotných remeselníkov, či
si to prakticky vyskúšať v Domoch remesiel či remeselných dielňach.
Okrem návštev inštitúcií je možné pozvať remeselníkov priamo do školy, zozbierať
remeselnícke artefakty, objavovať remeselnú problematiku v literárnej, hudobnej či výtvarnej
oblasti regiónu, študovať cechy a erby, spracovanie potravín a i. Okrem uvedeného je možné
organizovať samotné podujatia s touto problematikou. Na našej škole pravidelne
o
o
12
organizujeme Deň remesiel, kde každá trieda sa venuje jednému remeslu. Počas dňa nás
navštívia remeselníci z obce a výrobky ktoré sa vyrobia predávame na Vianočných trhoch.
Takýmto spôsobom oboznamujeme žiakov s regionálnou problematikou, s tradičnými
remeselnými technika a postupmi výroby.
Uvedená problematika ponúka obrovské množstvo námetov. Taktiež pri takejto
edukácii je možné spolupracovať s rôznymi organizáciami či inštitúciami napr. Domy Matice
slovenskej, múzeá, galérie, knižnice, obecné úrady a pod. a aj konkrétne výučba môže
prebiehať exteriéri školy. Avšak je na učiteľovi, ako využije dostupné prostriedky, aké má
možnosti ale aj vedomosti a zručnosti. Vyučovať regionálnu výchovu je pre učiteľa náročné.
Mnoho informácií si musí získať vlastným výskumom a samoštúdiom avšak veríme, že jeho
práca bude odmenená. Odmena bude spočívať vo vedomostiach a zručnostiach jeho žiakov,
ako aj v zachovávaní identity nášho národa.
ZÁVER
Oboznámenie žiakov s regionálnymi špecifikami, pomocou ktorých je možné rozvíjať
ich poznanie v primárnom vzdelávaní má svoje opodstatnenie. Žiak sa stal centrom
edukačného pôsobenia, rešpektuje sa jeho osobné prežívanie, psychologické zákonitosti
vývinu, osobnostné tempo, presvedčenie, záujmy, city..., sloboda a aktivita, s cieľom rozvíjať
všetky tieto stránky komplexne.
Tým sa otvára cesta novým a netradičným koncepciám, ktoré budú stavať na
spomínaných princípoch a pomocou. nich žiaci dospejú k aktívnemu učeniu sa, ale aj
k znalostiam, hodnotám a vrúcnemu vzťahu k svojmu okoliu, k prírode, k obci, k štátu,
s cieľom vychovať žiakov v duchu hrdosti a patričnosti k slovenskému národu.
POUŽITÁ LITERATÚRA
1. CABANOVÁ, V. 2004. Súčasné poňatie regionálnej školy na Slovensku.
Pedagogická revue, 2004, č. 3, ročník 56, s. 258 – 273. ISSN 1335-1982
2. KRÍŽOVÁ, J., KRUPOVÁ, I. 2007. Vybrané špecifiká regionálnej výchovy v okolí
Banskej Bystrice. Banská Bystrica : PF UMB, 2007. ISBN 978-80-8083-471-5
Kontakt
PaedDr. Jana Krížová, PhD.
ZŠ Sama Cambela
Školská 14
976 13 Slovenská Ľupča
e-mail: [email protected]
13
REGIONÁLNA VÝCHOVA AKO PRIEREZOVÁ TÉMA.
ÁNO ALEBO NIE?
PaedDr. Miroslava Gašparová, PhD.
Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica
Abstrakt
Príspevok reflektuje aktuálny proces úpravy školského kurikula pre primárny stupeň
vzdelania v oblasti regionálnej výchovy ako prierezovej témy. Uvádza niektoré dôvody, pre
ktoré by mala byť regionálna výchova naďalej prierezovou témou v štátnom vzdelávacom
programe.
Kľúčové slová: regionálna výchova, prierezová téma, kurikulum
ÚVOD
V roku 2008 bola uvedená do praxe školská reforma, ktoré zaviedla dvojúrovňový
systém školského vzdelávania. Rámcové vymedzenie kurikula je zadefinované ako školský
vzdelávací program pre jednotlivé stupne vzdelania. Z neho vychádzajú školské vzdelávacie
programy, ktoré si pripravujú školy samostatne, pričom vychádzajú zo svojej profilácie,
svojich špecifických podmienok a rôznych ďalších determinantov. V súčasnosti prebieha
proces inovácie štátnych vzdelávacích programov, ktorý by mal viesť ku skvalitneniu
a optimalizácii školského vzdelávania. Zmeny sa navrhujú aj v oblasti regionálnej výchovy.
REGIONÁLNA VÝCHOVA V SÚČASNÝCH KURIKULÁRNYCH DOKUMENTOCH
Problematika regionálnej výchovy sa v rôznych podobách ukotvovala v edukácii od
roku 1992. Od overovania projektu regionálnej výchovy, cez jeho schválenie Ministerstvom
školstva SR v roku 1995 pod názvom Projekt základných škôl s rozšíreným vyučovaním
regionálnej výchovy a ľudovej kultúry, vznik Združenia pedagógov škôl s rozšíreným
vyučovaním regionálnej výchovy a ľudovej kultúry v roku 1997, zjednodušenie, ale zároveň
obsahové rozšírenie jeho názvu na Združenie pedagógov zo škôl s regionálnou výchovou,
v roku 2012 až po súčasnosť, kedy je v aktuálnej koncepcii školského formálneho
vzdelávania súčasťou štátneho vzdelávacieho programu ako jedna z prierezových tém pod
názvom Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra. Regionálna výchova vstúpila do
štátneho vzdelávacieho programu neskôr, preto ani nie je uvedená v pôvodnom dokumente
ŠVP ISCED 1. Jej názov Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra nie je celkom
vyvážený vzhľadom k potrebám naplnenia cieľov regionálnej výchovy, ale viac-menej
zodpovedá chápaniu a realizácii tejto prierezovej témy v mnohých slovenských školách.
Často je dominantnou zložkou v regionálnej výchove školských vzdelávacích programov
práve tradičná ľudová kultúra. Mnohé regióny Slovenska túto časť kultúrneho dedičstva stále
oživujú, jej hmotné aj duchovné tradície sú udržiavané aj prostredníctvom škôl a aktivít
nadšených učiteľov odovzdávané mladej generácii. Za koncepčné však nepovažujeme
osobitne vyčlenenú tradičnú ľudovú kultúru v názve prierezovej témy, pretože je jednou
z obsahových súčastí regionálnej výchovy. Názov ju však uvádza paralelne, vedľa
„regionálnej výchovy“ ako nejaký samostatne osobitý nezávislý prvok, čo evokuje
hierarchicky ich obsahy ako obsahy rovnakej úrovne. Takto uvedený názov nerešpektuje
14
realitu, ktorá tradičnú ľudovú kultúru absorbuje ako jeden z obsahov regionálnej výchovy,
ktorú chápeme širšie a je to v podstate všetko, čo v sebe integruje miestna krajina
konkrétneho regiónu. V regionálnej výchove ide o komplexný „program rozvoja osobnosti
žiaka prostredníctvom reálií, subjektov a javov vlastného kultúrnospoločenského
a prírodného prostredia paralelne
s ich poznávaním a vplyvmi na vytváranie
a preskupovanie hodnotového systému a vzájomnou edukačnou interakciou učiteľa, žiaka
a prostredia miestnej krajiny.“ (Gašparová, 2013). Ani obsah prierezovej témy regionálna
výchova a tradičná ľudová kultúra, tak ako ho koncipuje štátny vzdelávací program
nezodpovedá úplne potrebe vzdelávania o regióne, v regióne a prostredníctvom reálií regiónu.
Tvoria ho tri tematické celky:
 Môj rodný kraj
 Objavujeme Slovensko
 Tradičná ľudová kultúra
Druhý tematický celok, ako ho uvádza ŠVP „Objavujeme Slovensko“ nie je
regionálnou, ale vlastivednou témou. „Slovensko“ je obsahom predmetu vlastiveda a nemá
regionálny charakter. Prvý tematický celok „Môj rodný kraj“ integruje v sebe všetky témy
regionálnej výchovy – aj tú, ktorá je samostatne vyčlenená ako tretí tematický celok –
„Tradičná ľudová kultúra“. Aj tu však nie je názov zvolený celkom jednoznačne – „rodný
kraj“ nemusí byť pre niektoré deti bydlisko, teda najbližšie známe reálne prostredie.
Za chybu považujeme aj absenciu regionálnej výchovy ako prierezovej témy
v navrhovaných kurikulárnych dokumentoch predprimárneho stupňa vzdelávania. Odhliadnuc
od opodstatnenosti či neopodstatnenosti prierezových tém na tomto stupni vzdelávania, ktorý
všetky vzdelávacie oblasti integruje, edukácia neprebieha ako predmetová, z čoho logicky
vyplýva, že všetky témy sú „prierezové“. Regionálna výchova má však na tomto stupni
vzdelávania svoje opodstatnené miesto.
V systéme prierezových tém je úloha a miesto regionálnej výchovy jedinečná a
špecifická. Žiakom tak umožňuje postupne si uvedomovať učivo ako súčasť jeho terajších, ale
aj budúcich životných potrieb, uvedomiť si a chápať integritu školy, resp. školského učiva
a skutočného života, prostredia miestnej krajiny, najbližšieho okolia, obce, či regiónu.
REGIONÁLNA VÝCHOVA A MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA
V súčasnosti pripravované úpravy Štátneho vzdelávacieho programu nepočítajú
s regionálnou výchovou ako samostatnou prierezovou témou, čo považujeme v tejto oblasti za
krok späť. Poznávanie najbližšej životnej reality mladších žiakov cez miestnu krajinu, jej
históriu a kultúru by malo byť východiskovým edukačným obsahom aj pre rozvoj ďalších
vzdelávacích oblastí výchovy a vzdelávania na primárnom stupni. V navrhovanom koncepte
je zaradená ako oblasť prierezovej témy multikultúrna výchova. „Efektívna multikultúrna
výchova sa orientuje na rozvoj sebauvedomenia v otázkach kultúrnej identity, na základe
ktorej možno formovať vzťahy občana k iným kultúram. Ak si človek uvedomuje a chápe
hranice vlastnej kultúry, skôr bude ochotný prijať inú kultúru,...chápe, že nie je možné ju
posudzovať podľa jeho vlastných hľadísk, ale podľa jej hľadísk.“ (Mistrík, 2003). Cez
poznanie a pochopenie vlastného kultúrneho priestoru, žiak nadobúda schopnosť empatie
a cez ňu poznanie a rešpektovanie iných kultúr. Podľa Huľovej je formovanie kultúrnej
identity žiakov mladšieho školského veku „proces, ktorým je možné uchovávať kultúrnu
identitu spoločnosti, v ktorej žijeme, ale aj spoločnosti, ktorá si ju uchováva ako dedičstvo
svojich predkov a žije za hranicami daného národa" (Huľová, 2012). V tomto kontexte
vidíme vhodný priestor na obsahové prepojenie multikultúrnej a regionálnej výchovy, ktoré
by mali mať svoje rovnocenné postavenie s vlastným obsahom.
15
CIELE REGIONÁLNEJ VÝCHOVY
Štátny vzdelávací program pre primárne vzdelávanie potrebu zaradenia prierezovej
témy Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra odôvodňuje odporúčaniami
medzinárodných dokumentov - Dohovor o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva,
schválený generálnou konferenciou UNESCO a tiež Dohovor o ochrane a podpore
rozmanitosti kultúrnych prejavov. „Cieľom zaradenia prierezovej témy do vyučovania je
vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu,
prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov.“
(ISCED 1). Z dôvodu univerzálnosti tejto prierezovej témy z hľadiska jej aplikovateľnosti do
všetkých vyučovacích predmetov aj vzhľadom na široký obsahový aj procesuálny potenciál,
ktorý v sebe regionálna výchova nesie, sú otvorené a viacdimenzionálne aj jej všeobecné aj
špecifické edukačné ciele: „prispieť k poznaniu najbližšieho reálneho prostredia života žiaka,
formovať pozitívne postoje a vzťahy žiakov k svojmu okoliu, miestnej krajine, domovu a vlasti,
vytvárať vnútorné motívy k potrebe poznávania reálií, formovať hodnotový systém žiakov,
podieľať sa na rozvoji prírodovednej a kultúrnej gramotnosti žiakov, rozvíjať a viesť žiakov
k osvojovaniu si kľúčových kompetencií.“ (ISCED 1).
CIELE MULTIKULTÚRNEJ VÝCHOVY
V cieľoch multikultúrnej výchovy formuluje štátny vzdelávací program potrebu „viesť
žiakov ku kultúrnemu sebauvedomeniu, k vnímaniu vlastných emocionálnych a sociálnych
väzieb na kultúru blízkeho i vzdialenejšieho okolia, rozvíjať sebareflexiu, ktoré vo vyšších
ročníkoch primárneho vzdelávania vedie k uvedomeniu si koreňov a premien vlastnej
kultúrnej identity.“ Väčšina formulovaných cieľov je, pochopiteľne, orientovaná na témy,
ktoré sú zamerané na poznávanie, chápanie a rešpektovanie mnohorakosti kultúr.
Regionálna výchova je navrhovaná ako jedna z oblastí, resp. tematických celkov
multikultúrnej výchovy. Pri návrhoch nedošlo k nijakým zmenám, nehovoriac o pozitívnom
posune v oblasti obsahu regionálnej výchovy. Celá jej doterajšia koncepcia, ako je uvedená
vyššie sa len presunie do multikultúrnej výchovy. Táto skutočnosť nesvedčí o tom, že by sa
niekto nad regionálnou výchovou seriózne zamyslel a mal záujem o jej čo najlepšiu rámcovú
štruktúru, vymedzenie a reálne postavenie.
AKO ĎALEJ V REGIONÁLNEJ VÝCHOVE
Realita bazálneho životného priestoru, v ktorom sa dieťa v období ranej edukácie
pohybuje, jeho blízkosť životným skúsenostiam a životným potrebám týchto detí, je jedným
z dominantných dôvodov, prečo si regionálna výchova zaslúži zachovať svoje postavenie aj
do budúcnosti. Stotožňujeme sa s tvrdením, že „regionálna výchova sprostredkúva
identifikáciu sa s hodnotami prostredia, formuje schopnosť sebarealizácie v tomto prostredí
a pozdvihuje úroveň hlbších ľudských hodnôt. Ciele regionálnej výchovy sú najčastejšie
spájané s cestou, ktorá prechádza od poznania krajiny, histórie a kultúry vlastnej obce,
okresu, kraja a štátu k pestovaniu národného vedomia a vlastenectva“. (Kancír, 2013).
Jedným z najdominantnejších znakov regionálnej výchovy v edukácii je jej spájajúca,
zjednocujúca úloha. V ranej edukácii – predprimárnom aj primárnom stupni vzdelávania je
ideálnym prostriedkom v rozvoji osobnosti dieťaťa. V tejto súvislosti možno súhlasiť
s vyjadrením, že „edukácia v kontakte s prostredím najlepším zdrojom socializácie žiaka.
Škola musí žiakov učiť a viesť aktívne sa spolupodieľať na žiakovej integrácii do občianskeho
života. Prírodné a spoločenské prostredie poskytuje učiteľovi cennú pomoc v ranej edukácii
žiakov na ich všestranný rozvoj.“ (Parlak, 2012, s. 143) Je prirodzeným nositeľom prírodných
16
a kultúrno-spoločenských poznatkov, je zdrojom reálnych, často žiakom blízkych a známych
javov. Žiaci sa učia spoznávať svet prostredníctvom skutočných, reálnych faktov, ktoré sú
súčasťou jeho životného kontextu. Pre efektivitu a kvalitu najmä ranej edukácie dieťaťa
považujeme za potrebné:
 zachovať regionálnu výchovu ako prierezovú tému v primárnom vzdelávaní,
 dať jej rovnaké postavenie v predprimárnej edukácii,
 konkretizovať jej všeobecné aj špecifické ciele,
 v cieľovoprogramových kurikulárnych dokumentoch
ju zrovnoprávniť s
multikultúrnou výchovou,
 koncipovať logickú štruktúru obsahu tejto témy,
 zreálniť názov prierezovej témy na „Regionálna výchova“ namiesto súčasného
„Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra“.
Pri konkrétnom obsahu regionálnej výchovy vychádzame z faktografie regiónu.
Chápeme ho ako súbor faktorov so spoločnými sociálnymi a kultúrnymi prvkami, ktoré sa
vyformovali na území menšieho či väčšieho rozsahu. Toto územie môžeme vymedziť
prirodzenými, historickými alebo administratívnymi hranicami.
Región v sebe integruje subjekty, tematické celky, ktoré tvoria rámcový obsah regionálnej
výchovy :
 Lokalizácia miestnej krajiny, regiónu
 Prírodné prostredie regiónu
 Regionálna história
 Kultúrne prostredie regiónu
 Prírodné a kultúrne dedičstvo v regióne a jeho ochrana
 Významné osobnosti
 Tradičná hmotná aj duchovná ľudová kultúra regiónu a jej prejavy
 Obyvateľstvo, jeho národnostné, náboženské zloženie, história osídľovania, migrácia
 Súčasnosť - kultúra, školstvo, pracovné príležitosti, inštitúcie, umelecké telesá,
cestovný ruch, šport, atď.
PREČO ÁNO REGIONÁLNEJ VÝCHOVE
Pre zachovanie súčasného zaradenia regionálnej výchovy do učebných plánov ranej
edukácie hovor niekoľko faktorov:
 raná edukácia vychádza z najbližšej životnej reality žiaka,
 nadväzuje na jeho skúsenosti, nadobúdané poznávaním najbližšej miestnej krajiny, jej
histórie, geografie, kultúry, ...
 ponúka pre deti veľmi dobre uchopiteľné a známe témy,
 je nielen obsahom, ale aj prostriedkom edukácie v iných oblastiach,
 záujem škôl, učiteľov aj žiakov o regionálnu výchovu,
 je programom, ktorý vytvára národné povedomie, príspevkom k formovaniu kultúrnej
identity, patriotizmu a vlastenectva.
Pocit hrdosti na svoj domov, korene a kultúru nie je nemoderným javom, ako sa nám možno
snažia podsúvať politické záujmy, či médiá, ktoré sú silným mienkotvorným prvkom najmä
u mladých ľudí. Práve naopak, globalizácia dnešného sveta si priam vyžaduje okrem
poznávania sveta, získavania skúseností, či čerpania všetkého pozitívneho, ale, žiaľ, aj
negatívneho, čo dnešná doba prináša, vedieť, že sa máme kam vrátiť a že patriotizmus je
pozitívnym citom v profile osobnosti človeka. Regionálna výchova môže k jeho formovaniu
v nemalej miere prispieť, preto jej patrí v edukácii primerané postavenie.
17
POUŽITÁ LITERATÚRA
1. HUĽOVÁ, Z. 2012. Kvalita vzdelávania a podpora národnej identity v slovenských
školách v zahraničí s využitím multimediálnej technológie. In Interdisciplinárna
konferencia PRIZMA : zborník príspevkov z 2. ročníka interdisciplinárnej konferencie
s medzinárodnou účasťou, Žilina : Žilinská univerzita, Fakulta humanitných vied,
2012, s. 105-109. ISBN 978-80-554-0486-8.
2. GAŠPAROVÁ, M.: 2013: Regionálna výchova a jej postavenie v primárnom
vzdelávaní. In: Regionálna výchova ako súčasť školského vzdelávacieho programu.
Slovenská Ľupča, : Združenie pedagógov s regionálnou výchovou, 2013, s. 10
3. KANCÍR, J., 2013. Teoretické aspekty regionálnej výchovy. In: Aktuálne otázky
prírodovedno-technických predmetov a prierezových tém v primárnej edukácii. Prešov
: PU, 2013, s. 103 -109. ISBN 978-80-555-0994-5
4. MISTRÍK, E., 2004. Multikultúrna – estetická – etická výchova – učiteľ a civilizačno
– kultúrna situácia Slovenska. In: História, súčasnosť a perspektívy učiteľského
vzdelávania. Banská Bystrica : PF UMB , 2004. ISBN 80-8083-107-6
5. PARLAK, M., 2012. Wiedza przyrodnicza uczniów klas I-III szkoły podstawowej w
zintegrowanym systemie edukacji wczesnoszkolnej, Wydawnictwo Uniwersytetu Jana
Kochanowskiego, Kielce 2012. ISBN 9788371334917
6. ŠVP
ISCED
1,
http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/1stzs/isced1/isced1_spu_uprava.pdf
7. ŠVP
ISCED
1,http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/prierezove_temy/regionalna_vychova.p
df
Kontakt
PaedDr. Miroslava Gašparová, PhD.
Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
Katedra predškolskej a elementárnej pedagogiky
Ružová 13
974 11 Banská Bystrica
e-mail: [email protected]
18
REGIONÁLNA VÝCHOVA V PRACOVNOM VYUČOVANÍ VO 4. ROČNÍKU
PRIMÁRNEJ ŠKOLY
PaedDr. Zlatica Huľová, PhD.
Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica
Abstrakt
Problematika zaradenia regionálnej výchovy medzi prierezové témy do Štátneho
vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie sa stala veľmi diskutovanou a v súčasnosti
veľmi aktuálnou. Miesto a postavenie regionálnej výchovy v základnom kurikulárnom
dokumente malo a má svoj význam a opodstatnenie z viacerých aspektov. Autorka v príspevku
poukazuje na podstatný aspekt zachovania regionálnej výchovy ako prierezovej témy.
Zameriava sa na potrebu a dôležitosť zaradenia jej prvkov do všetkých edukačných obsahov
vzdelávania, zvlášť do pracovného vyučovania, ktoré bolo nevhodne redukované na jednu
hodinu týždenne do štvrtého ročníka primárnej školy.
Kľúčové slová: regionálna výchova, kurikulum, pracovné vyučovanie
ÚVOD
Primárne vzdelávanie v zmysle edukačných princípov a cieľov podporuje rozvoj
osobnosti všetkých žiakov bez rozdielu. Poskytuje im základné poznatky, zručnosti a
umožňuje rozvíjať ich schopnosti potrebné na profesionálnu orientáciu v živote a v
spoločnosti. Pripravuje žiakov na ďalšiu výchovu a vzdelávanie obsahom vo vzdelávacích
oblastiach, ktoré sú zakotvené v Štátnom vzdelávacom programe pre primárny stupeň
vzdelávania.
Základnou požiadavkou je, že edukačný proces a príprava žiakov na život a ich
budúcu profesiu, má vychádzať z princípov a zásad humanizácie, demokracie s posilňovaním
vlastenectva a zachovávaním kultúrneho dedičstva predkov.
Uchovávanie kultúrneho dedičstva a posilňovanie národnej identity žiakov mladšieho
školského veku je možné podporovať prvkami z obsahu regionálnej výchovy, ktoré sú
orientované na prostredie blízke žiakom, so špecifickou a jedinečnou kultúrou, architektúrou
či tradíciami v danom regióne.
REGIONÁLNA VÝCHOVA
PRIMÁRNEJ ŠKOLY
A JEJ
PRVKY
V EDUKAČNOM
PROCESE
Generálnou konferenciou UNESCO v Paríži, 2. novembra 2001 bola prijatá
Všeobecná deklarácia UNESCO o kultúrnej rozmanitosti, v ktorej okrem iných je definovaný
cieľ pod poradovým číslom 14., zameraný na "rešpekt a ochranu tradičných poznatkov,
predovšetkým tradičných poznatkov pôvodného obyvateľstva; uznanie prínosu tradičných
poznatkov, najmä v kontexte ochrany životného prostredia a správy prírodných zdrojov;
podpora synergie medzi modernými vedeckými a miestnymi poznatkami (Všeobecná
dekláracia UNESCO o umení a kultúre).
Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala realizovať Odporúčania na ochranu tradičnej
kultúry a folklóru a tak v roku 2006 ratifikovala "Dohovor o ochrane nehmotného kultúrneho
dedičstva". Cieľom dohovoru je vytváranie podmienok na ochranu kultúrneho dedičstva.
Podmienky by mali prispievať k upevňovaniu povedomia o kultúrnom dedičstve,
19
k rozvíjaniu a podpore kultúrnej rozmanitosti, k hlbšiemu poznaniu zložiek kultúrneho
dedičstva a k jeho rozvoju na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Dohovor
prispieva k prehlbovaniu tolerancie, vzájomnej úcty, solidarity, posilňuje inštitucionálne
a finančné mechanizmy ochrany kultúrneho dedičstva.
Regionálnu výchovu ako prierezovú tému je potrebné nenásilnou formou začleňovať
do edukačných obsahov všetkých oblasti vzdelávania a ich predmetov. Ciele regionálnej
výchovy sú zamerané nielen na poznávanie histórie, kultúry ale mali by smerovať k
funkčnému využívaniu kultúrnych a historických hodnôt daného regiónu. Získavaním
poznatkov o najbližšom i širšom okolí žiaci môžu spoznávať a objavovať krásy Slovenska,
jeho flóru aj faunu, pamätné miesta, turisticky, historicky i architektonicky zaujímavé aj
originálne prvky, príbehy, povesti, zvyky, tradície i osobnosti.
Poznávanie slovenskej krajiny, prírody, histórie, kultúry, ľudových zvykov a tradícii je
možné sprístupňovať žiakom mladšieho školského veku prostredníctvom prvkov regionálnej
výchovy a to v predmetoch vlastiveda, prírodoveda, jazyk a základy technického vzdelávania,
ktoré sú obsiahnuté v pracovnom vyučovaní. Poznávanie kultúrnej i jazykovej rozmanitosti,
poznávanie kultúrno-historických pamiatok, ich historicko-architektonickú hodnotu,
spoznávanie ľudových remesiel, výrobkov, piesní, tancov ale aj tradičných jedál, miestnych a
regionálnych zvykov
a tradícií, umožňujú prvky edukačných obsahov v Štátnom
vzdelávacom programe pre primárne vzdelávanie. Gašparová 2013 ale uvádza, že nové
zámery s regionálnou výchovou považuje za nesprávne práve pre "jej marginalizovanie
v ranej edukácii – t.j. rovnaký problém je aj v oblasti predprimárneho vzdelávania. Tam však
medzi prierezovými témami nebola ani doteraz, hoci ponúka pre deti veľmi dobre uchopiteľné
témy, ktoré sú nielen obsahom, ale aj prostriedkom edukácie v iných oblastiach" (Gašparová,
2013).
Zameraná na ciele, vhodná a rovnako zmysluplná práca s obsahom prierezových tém
zvlášť regionálnej výchovy, ako aj ich samotné včleňovanie do školských vzdelávacích
programov učí žiakov riešiť konkrétne problémy, vyplývajúce z bežného praktického života.
Práve preto zakomponovanie a ponechanie regionálnej výchovy v Štátnom a následne v
školských vzdelávacích programoch je nielen potrebné, ale vyžaduje si jej reálnu aplikáciu do
všetkých vyučovacích predmetov. Z tejto potreby vyplýva nutnosť venovať značnú pozornosť
všetkým
prierezovým
témam,
regionálnu
výchovu
nevynímajúc,
aj
vo
vysokoškolskej príprave budúcich učiteľov na predmetových didaktikách a poskytnúť
študentom priestor na vytváranie svojich profesijných kompetencií aj v tejto oblasti.
PRACOVNÉ VYUČOVANIE VO 4. ROČNÍKU S PRVKAMI REGIONÁLNEJ
VÝCHOVY
Vzdelávacia oblasť " Človek a svet práce" zahŕňa návrhy, ktoré môže učiteľ využívať
pri činnostiach, ktoré vykonáva v edukačnom procese so žiakmi, a ktoré by mali viesť
k osvojeniu a zautomatizovaniu činností s praktickým zameraním. Vzdelávacia oblasť Človek
a svet práce zabezpečuje nadobúdanie pracovných návykov a tým sa líši od ostatných oblastí
vzdelávania. Koncepcia vzdelávacej oblasti Človek a svet práce sa podieľa aj na technickej
gramotnosti žiakov. Tvorí nevyhnutnú zložku edukačného procesu, pretože učí žiakov
tvorivej činnosti, nadobúdaniu praktických zručností a vzájomnej spolupráce na rôznych
činnostiach.
Predmet pracovné vyučovanie poskytuje priestor pre nápaditosť a kreativitu žiakov.
Pri práci a v konkrétnych pracovných činnostiach si žiaci osvojujú systematicky poznatky a
prostredníctvom nich rozširujú svoje schopnosti v tejto oblasti. Pracovné vyučovanie má v
edukačnom procese špecifické postavenie. Spája teoretické poznatky s praktickými
činnosťami vyplývajúce z reálneho života, rozvíja nie len mentálnu stránku ale pôsobí aj na
20
duševnú oblasť jednotlivca. Na žiakov dokáže pôsobiť pozitívne radosť z práce a dosiahnutia
požadovaného cieľa. Žiaci sa pri praktických činnostiach učia tvoriť a zároveň sa učia aby
dokázali vlastnoručne zhotovovať rôzne výrobky.
Tvorba, novelizácia a inovácie v Štátnom a následne v školských vzdelávacích
programoch si vyžaduje tímovú spoluprácu všetkých kompetentných a zvlášť pedagogických
pracovníkov. Pri tvorbe, novelizáciách a pri plnení edukačných obsahov, by tvorcovia i
samotní učitelia mali mať na zreteli neustále deklarácie na národných i medzinárodných
úrovniach, o zmene pomeru medzi teoretickým a praktickým poznávaním. Minister školstva,
vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič konštatoval, že "je dôležitá príprava budúcich
učiteľov na vysokých školách, z ktorej sa vytratil praktický element."
Na ostatnom zasadnutí Rady ministrov v marci 2014, krajiny EU deklarovali potrebu
inovácie odbornej prípravy zameranej na investovanie do zručností. Konštatovali, že:
"štrukturálne problémy súvisia aj z nedostatku náležitých zručností, a preto sú výzvou pre
systémy vzdelávania a odbornej prípravy". Zúčastnení ministri súhlasili s tým, aby sa
pozornosť venovala maximálnemu hľadaniu a podpore dlhodobých investícií do modernizácie
vzdelávania a odbornej prípravy zameranej na rozvoj zručností. Pritom by sa ale mal väčší
dôraz klásť na efektívnosť a kvalitu investícií do vzdelávania. Vyzvali členské štáty aby
podporovali získavanie základných zručností.
Pre napĺňanie týchto odporúčaní a výziev je potrebné zdôrazňovať variabilnejšiu
organizáciu vyučovania a to uplatňovaním blokového vyučovania, individualizácie v
edukácii, hodnotenia žiakov a vytváranie priestoru pre výber voliteľných predmetov v rámci
voliteľných hodín.
Pri organizácii v edukácii ako aj pri výchove k práci zohráva dôležitú úlohu učiteľ,
ktorý ich nabáda k činnostiam, usmerňuje, riadi, pomáha či facilituje. Na to, aby intervencie
učiteľa skvalitňovali edukačný proces musí poznať základné úlohy a ciele, ktoré stanovujú
učebné osnovy, a ktoré majú byť obsahom vyučovacích hodín na predmete pracovné
vyučovanie. Súčasný štáty vzdelávací program pri primárne vzdelávanie (ISCED 1, 2008) delí
obsah pracovného vyučovania do 5 tematických celkov. Každý celok má určený počet
vyučovacích hodín v školskom roku. Celkový ročný počet vyučovacích hodín pracovného
vyučovania je 33. V závislosti od potrieb žiakov, prípadne regióna je v kompetencii učiteľa
prispôsobovať si počet hodín v týždni, či mesiaci, t.z., že si ich môže pridávať alebo uberať.
V regiónoch s bohatou históriou, zachovávaním folklóru, historických artefaktov, je
predpoklad, že počet hodín, ktorý je venovaný napr. ľudovým tradíciám a remeslám nebude
postačujúci na obsiahnutie učiva. To znamená, že si vyučujúci na základe tohto aspektu
presunie hodiny z tematického okruhu základy konštruovania alebo z tematického okruhu
starostlivosť o životné prostredie. Pracovné zručnosti, pracovné návyky a pracovné
kompetencie žiaci nadobúdajú v nasledovných tematických okruhoch:
Tvorivé využitie technických materiálov - Prostredníctvom tejto prierezovej témy žiaci
nadobúdajú poznatky o technických materiáloch, s ktorými sa stretávajú. Učia sa poznávať
vlastnosti, i odborné poznatky o týchto materiáloch. Patrí tu papier, kartón, drevo, textil. Na
hodinách pracovného vyučovania žiaci papier strihajú, olepujú, balia, skúmajú jeho štruktúru,
skladajú priestorové útvary, orgiami. S textilom sa učia tiež pracovať. Hlavnými činnosťami
je navliekanie nite do ihly, robenie uzlíka, osvojenie základných stehov, zhotovenie výrobku
podľa strihu. Konkrétnou činnosťou je napríklad prišívanie gombíkov, vyšívanie obrázkov.
Základy konštruovania - Nadobúdanie poznatkov a zručností v oblasti konštruovania, je
zahrnuté do štyroch tematických celkov. Jedným z celkov tých základných sú: Konštrukcie
okolo nás, na pracovnom vyučovaní sa žiaci stretávajú s rôznymi stavebnicami, z ktorých
konštruujú budovy, učia sa všímať si detaily. Ďalej je to Elektrický obvod, zdroje elektrickej
21
energie, žiaci zhotovujú elektrický obvod. Aby mali dostatočné skúsenosti, je potrebné
prebrať dané učivo v prírodovede. Pri tejto téme zdôrazňujeme význam šetrenia elektrickou
energiou. Technické komunikačné prostriedky, na hodine pracovného vyučovania znamenajú
oboznámenie sa z históriou týchto prostriedkov, ich súčasným používaním a najmä
významom pre človeka. prostredníctvom tohto tematického celku žiaci skúmajú, kde všade
môžeme aplikovať tieto komunikačné prostriedky. Technika v doprave- rozvíjanie mobility,
či rozvíjanie cestovateľských schopností žiakov. Táto oblasť je v pracovnom vyučovaní
zameraná na konštruovanie bicykla, ktoré si žiaci samy skúšajú, pričom sa oboznamujú s
jednotlivými súčasťami daného technického stroja.
Starostlivosť o životné prostredie – táto oblasť je pomerne rozsiahla. Predstavuje množstvo
činností a poznatkov, ktoré si žiaci osvojujú. Starostlivosť o životné prostredie zahŕňa učivo
o črepníkových rastlinách. Žiaci sa učia rastliny ošetrovať, učia sa ich rozmnožovať a starať
sa o ne. Poznávajú úžitkové rastliny, ich význam i užitočnosť. Na hodinách pracovného
vyučovania môžu samy aktívne manipulovať s takýmito druhmi, najmä zeleninu, aby sa ich
naučili aj pestovať a spoznávali konzumné časti jednotlivých druhov.
Stravovanie a príprava jedál – tento tematický celok je v pracovnom vyučovaní pomerne
nový. Mnohé školy nemajú dostatok možností aby žiakom sprostredkovali prípravu jedál,
ukázali im ako fungujú spotrebiče v domácnosti. Úlohou tohto tematického celku je príprava
a získavanie praktických skúseností s prípravou jednoduchých jedál. Pracovné vyučovanie
môžeme zamerať na to, aby si žiaci naučili vlastnoručne pripraviť jednoduchý koláč alebo
šalát a zároveň aby sa naučili prakticky servírovať a prezentovať svoj výrobok.
Ľudové tradície a remeslá- Tematický celok prináša množstvo námetov na jeho aplikáciu do
pracovného vyučovania. Učiteľka môže využiť pri vyučovaní prvky regiónu, z ktorého žiaci
pochádzajú. Môžu sa isť pozrieť na ľudový súbor v ich meste, porozprávať sa o tom čím je
ich mesto typické. V tomto tematickom celku sa žiaci oboznamujú aj s ľudovými remeslami.
Vyučujúci má možnosť využívať exkurziu, ako jednu z metód pracovného vyučovania. Tak je
možné prakticky priblížiť žiakom vznik jednotlivých remesiel. V hrnčiarskych dielňach si
môžu prakticky vyskúšať ako sa kedysi vyrábali nádoby. Takýto druh učenia poskytuje
množstvo námetov, zábavy, radosti z poznávania, učenia sa a nadobúdanie praktických a
pracovných zručností, pretože práve pracovné vyučovanie je zamerané na praktické činnosti.
Vo vzdelávacej oblasti Človek a svet práce, do ktorej sa začleňuje predmet pracovné
vyučovanie sa môže uvažovať z hľadiska troch navzájom prepojených komponentov: 1.
výchova vzťahu k technike; 2. výchova o technike; 3. a výchova prostredníctvom techniky.
(Štátny vzdelávací program pre primárne vzdelávanie ISCED 1, 2008).
ZÁVER
Na záver je potrebné konštatovať, že regionálna výchova ako prierezová téma v
Štátnom a následne v školských vzdelávacích programoch má svoje opodstatnené postavenie
a úlohu. Jej prvky je potrebné vnímať a uplatňovať ako významné, potrebné a dôležité
edukačné prostriedky. Prostriedky, ktoré napomáhajú uchovávanie kultúrneho dedičstva,
posilňovanie vlastnej kultúrnej identity ako aj prijímanie a ukotvenie tradičných kultúrnych
hodnôt, národného povedomia cez osobností v regiónoch, originálne prejavy slovesnosti, či
architektonické skvosty. Je potrebné apelovať na kompetentných, aby regionálna výchova si
zachovala svoje výhradné a dôstojné miesto v slovenských kurikulárnych dokumentoch.
22
POUŽITÁ LITERATÚRA
1. GAŠPAROVÁ, M. 2013. Prierezové témy a ich miesto v obsahovej integrácii
primárnej edukácie In Kancír (eds.) Aktuálne otázky prírodovedno-technických
predmetov a prierezových tém v primárnej edukácii. Prešov, 2013. s. 51. ISBN 97880-555-0994-5.
2. HONZÍKOVÁ, J. Teorie a praxe tvořivosti v pracovní výchově. Plzeň : Pedagogické
centrum Plzeň, 2003, 1. vyd. ISBN 80-7020-124-X.
3. Štátny vzdelávací program pre 1. stupeň základnej školy v Slovenskej republike
ISCED 1 – primárne vzdelávanie. 2008.
4. Všeobecná deklarácia UNESCO o kultúrnej rozmanitosti. 31.zasadnutie Generálnej
konferencie UNESCO v Paríži, 2. novembra 2001.
5. Záznam z 3239. zasadnutia Rady EÚ - vzdelávanie, kultúra, mládež, šport. Rada EÚ,
Brusel:16. – 17. 05. 2013.
6. Záznam z Výboru stálych predstaviteľov zo zasadnutia 12. februára 2014, Brusel:12.
február 2014.
Kontakt
PaedDr. Zlatica Huľová, PhD.
Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
Katedra predškolskej a elementárnej pedagogiky
Ružová 13
974 11 Banská Bystrica
e-mail: [email protected]
23
ŽIVOT A DIELO SPISOVATEĽA REGIÓNU AKO MOTIVAČNÝ
A ČITATEĽSKÝ STIMUL V LITERÁRNEJ VÝCHOVE NA ZŠ
doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD.
Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica
Abstrakt
Príspevok je rozdelený do dvoch častí – teoretickú a praktickú časť. V teoretickej časti
objasňujeme termín regionálny autor, resp. autor regiónu. Poukazujeme na možnosť využitia
života a literárnej tvorby spisovateľa daného regiónu aj menej známeho, tzv. druho či
treťotriedneho v kontexte slovenskej literatúry, vo vyučovaní literárnej výchovy na druhom
stupni základnej školy ako motivačný a čitateľský stimul. V praktickej časti ponúkame
metodické návody pri práci s vybraným literárnym textom menej známeho autora v regióne
Novohradu.
Kľúčové slová: literatúra, autor regiónu, Novohrad, škola, žiak, interpretácia, lyrický text
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ
Osobitný okruh obsahovej náplne stretnutí so slovom pri uplatňovaní miestnych
literárnych tradícií predstavuje tzv. regionálna literatúra, a to nielen „špičková“, ale aj tá,
ktorá „je do istej miery len populárno-publicistickým materiálom s určitou výchovnou alebo
dokumentárnou tendenciou“ (Obert, 1997, s. 5 - 6). Táto literatúra tým, že je autorsky,
tematicky, teritoriálne alebo inak zviazaná s prostredím, s krajinou a s ľuďmi, kde žiak žije,
vyrastá, kde absorbuje prvé kontakty so spoločenským svetom, „má svoj vlastný, špecifický
význam a prínos pre rozvíjanie čitateľských“ (tamtiež, s. 6) záujmov a zároveň pre
posilňovanie tých stránok osobnosti žiaka, ktoré potvrdzujú a prehlbujú jeho príslušnosť
k rodnému kraju, domovu a cez tento rozmer k Slovensku, k národu.
V nadväznosti na uvedený demokratický duch umožňuje tzv. regionálna literatúra
podporovať výchovu k literatúre, čo E. Opravilová charakterizuje ako „formovanie základov
estetického vzťahu k literatúre, umeniu a skutočnosti, ako podnecovanie záujmu o literatúru,
vytváranie a rozvíjanie zručností a schopností citlivo vnímať, prežívať, interpretovať, chápať
a hodnotiť primerané literárne texty v jednote obsahu a formy“ (Obert, 1997, s. 7). Texty
regionálnej literatúry žiakom sprostredkúvajú hodnoty morálne i estetické, aby neformálne
zachovávali hodnoty minulých i súčasných generácií. Kritériom výberu textov je ich využitie
v súlade s požiadavkami podľa základných pedagogických dokumentov pre 2. stupeň
základnej školy. Citlivý výber textov je potrebný i preto, lebo uvedené vývinové obdobie
žiaka je rozhodujúce pre formovanie základov čitateľskej kultúry. Literárne texty napomáhajú
tiež odpovedať na otázky: „… kto som? čím som? aké je moje miesto v živote? na akých
tradíciách sa zakladá? aký je zmysel mojej existencie?“ (Obert, 1998, s. 6). Pri definitívnej
selekcii regionálneho materiálu sa pozornosť zameria rovnakým dielom na umelecké, ideové,
poznávacie a výchovné hodnoty regionálnej tvorby. Zároveň sa zohľadňuje synchronický ako
aj diachronický aspekt, aby sa žiakom predstavili diela, ktoré vošli do „regionálneho
inventára“, ale aj diela žijúcich autorov.
V literárno-výchovnej činnosti sa žiakom poskytnú kultúrne zážitky spojené
s autorskými literárnymi textami väčšinou síce relatívne nižšej umeleckej úrovne, ale žiak i
napriek tomu potrebuje poznať miestne literárne tradície. Už Štefan Krčméry vychádzal
24
z poznania, že literárny život ako komplexný útvar je príliš zložitým fenoménom, v ktorom sa
jednotlivé zložky navzájom ovplyvňujú a determinujú. To znamená, že literárne dejiny tvoria
aj menej podstatné či druhoradé autorské zjavy. Ich tvorba pre hodnoty národnej literatúry je
síce viac-menej nezaujímavá, no pre istý kraj mimoriadne závažná (majúca výrazný výchovný
význam aj v školskej praxi). Preto je vhodné zaradiť i diela tzv. druho či treťoradových
autorov z hľadiska komunikatívnosti s dušou dospievajúceho chlapca a dievčaťa. Pozornosť
sa pritom nezameriava na akési abstraktné uctievanie literárnych pamiatok, ale na konkrétne
zoživotnenie textu v súvislosti so schopnosťou žiakov recipovať text ako estetické
prisvojovanie skutočnosti. Rozvíjať pritom treba nielen čitateľské návyky žiakov, či
schopnosti jednoducho reprodukovať obsah diela, ale predovšetkým viesť k prežívaniu textu
s cieľom naučiť sa ho cítiť a chápať pre život.
Literárny text sa vníma ako estetický fenomén s etickým akcentom. Umožňuje žiakom
pestovať si zmysel pre dobro, krásu, vkus, estetickú vnímavosť, čiže rozvíjať svoj vnútorný
rozmer. Prostredníctvom regionálne príznakových textov sa žiak vedie ku kultivácii svojich
pocitov, vzťahu k regiónu, k autorovi, k jeho tvorbe, k snahe charakterizovať vzťah autora
k prostrediu, porovnať ho s prežívaním vlastnej spätosti s týmto prostredím. Rozmanité
podoby literatúry v regióne, resp. literárne tradície v dôverne známom prostredí žiakovi
poskytujú nové dôvody a impulzy, aby prijal podstatu literatúry a jej zmysel ako prostriedok
poznávania sveta s cieľom stimulovať a rozvíjať intelektuálne a kultúrne potreby tak, aby
poznával, obhajoval a vytváral najvyššie ľudské hodnoty.
V súvislosti s termínom „regionálna literatúra“ vyvstáva otázka, či uvedený pojem je
opodstatnený, či možno vymedziť jej hranice a z toho vyplývajúcu náplň. Netvorí osobitný
predmet literárnej vedy, lebo ani v oficiálnych dejinách slovenskej literatúry niet kapitoly
s takýmto názvom. Literárna veda pojem regionálnosti chápe len v zmysle zemepisnom so
zameraním na oblasť, v ktorej sa autori narodili alebo pôsobili, resp. si všíma tvorbu, ktorá má
špecifický vzťah k niektorému kraju. Pri pojmoslovnom ujasnení sa opierame o niektoré
slovníkové výklady. Napríklad podľa Vlašína (1977, s. 317) regionálna literatúra sa dá chápať
ako: „1. V běžném pojetí všechna literární díla, v nichž se výrazným spůsobem odráží autorův
vztah k určitému kraji, k jeho zvláštnostem společenským, kulturním i jazykovým, k jeho
etnické i přírodní osobitosti; 2. V užším smyslu literatura, která slouží specifickým kulturním
potřebám určité krajové oblasti a spoluvytváří místní kulturní život.“ Uvedený pojem zasa J.
Hrabák (1987, s. 243) vníma ako „literaturu kmene, kraje, města a pod., … . Podmínkou
ovšem je, aby aspoň některé podstatné rysy literárních děl bylo možno vyložit ze specifického
kontextu života a vzdělanosti regionu.“ Inventár regionálnych slovesných materiálov tvoria
regionálne diela autorov viažucich sa k určitému kraju prirodzeným spôsobom (miestom
narodenia, prežitím detstva, resp. celého života…), ale aj produkty, v ktorých sa hovorí o
regióne, hoci ich napísali autori len prechodne spojení s regiónom (napr. obdobie štúdia, alebo
krátky pracovný pobyt a pod.). Zo žánrového hľadiska možno povedať, že „… dodnes
najširšie zázemie regiónu v umeleckej literatúre vytvárajú lyricko-epické texty (piesne,
balady, mýtické, povesťové a rozprávkové motívy), typy a žánre rozprávky …“ (Žemberová,
1997, s. 41), ale i dokumentárno-beletrizované texty, resp. rozmanitosť (a variabilnosť)
regionálneho obsahu dotvára i memoárová literatúra a iné. Na tomto mieste sa vynára otázka,
kto je regionálny autor. Pod uvedeným pojmom rozumie sa osoba, ktorá sa narodila, pôsobila,
prípadne pôsobí, alebo zomrela v danom regióne a spravidla motivovala „svojím“ regiónom
svoje dielo. Medzi regionálnych autorov, resp. autorov regiónu pochopiteľne patria okrem
spisovateľov aj autori vedeckých prác, fotografi, režiséri, herci a ďalší tvoriví ľudia z rôznych
umeleckých oblastí.
25
PRAKTICKÁ ČASŤ
Interpretácia lyrickej básne autora regiónu
Pojem interpretácia má rozličný zmysel, ale v podstate pod ňou rozumieme výklad
textu z určitého hľadiska, napr. jazykového, estetického, poetologického a pod. Každý typ
interpretácie umeleckého textu by mal smerovať od analýzy zvukovo-materiálnych elementov
k predstavám a až potom k ideám umeleckého textu. Literárno-výchovný (školský) typ
predstavuje hlavne estetickú interpretáciu, pretože estetická hodnota „obsahuje“ všetky
ostatné hodnoty. Dôležitú úlohu pritom zohráva aj asociačná schopnosť, ku ktorej sa pripájajú
predstavy s pocitmi, pocity s vnemami, úsudky s predstavami a pod. Celý súbor psychických
procesov vedie k neopakovateľnej interpretácii literárneho diela recipientom založenej najmä
na estetickom zážitku, ktorý je východiskom i cieľom komunikačného procesu.
Pre poznávanie literárnych osobností z istého kraja má v školskom prostredí význam
aj sprostredkovanie literárnej tvorby tzv. druho, resp. treťoradových autorov, čiže z pohľadu
národnej literatúry menej známych autorov. V príspevku prezentujeme interpretáciu lyrickej
básne autorky z regiónu východného Novohradu. Prácu s básňou navrhujeme realizovať vo
ôsmom, resp. deviatom ročníku základnej školy.
Pri pohľade na literárnu mapu Slovenska vidíme, že táto oblasť sa nespája
s poprednými slovenskými spisovateľskými osobnosťami. Aj napriek tomu jej podiel na
rozvoji slovenskej národnej kultúry po národnom oslobodení je evidentný. Na poltárskej
ľudovej škole už v tridsiatych rokoch 20. storočia k tomu prispeli vynikajúci učitelia – Július
Pástor, Pavel Hronec a Vladimír Gašparovič, otec terajšieho prezidenta Slovenskej republiky
Ivana Gašparoviča. Z učiteľských osobností si zaslúži pozornosť aj učiteľ Július Mézeš (1899
– 1976), ktorý bol po učiteľskom pôsobení v Málinci a Hradišti ústredným školským
inšpektorom v Bratislave a prvým riaditeľom Osvetovej školy, neskôr premenovanej na
Strednú knihovnícku školu v Bratislave.
Jaroslav Rezník na svojich „túrach do slovenskej literatúry“ na zastávkach po obciach
východného Novohradu uvádza aj osobnosti, ktoré svojou tvorbou zasiahli, resp. zasahujú do
slovenskej literatúry a kultúry po roku 1945: z Málinca Jána Findru (1934), ktorý sa zaoberá
výskumom štýlotvorných postupov umeleckej prózy – z tejto oblasti napísal monografiu
Rozbor štýlu prózy (1971), kde podrobil vedeckej analýze individuálny štýl prózy Rudolfa
Jašíka; z neďalekého Hradišťa spomína rómskeho básnika a rozprávkara Dezidera Bangu
(1939); z Cinobane, jej miestnej časti Katarínska Huta, pochádza dramatik a prozaik Karol
Horák (1943) a prozaik František Kreutz (1920; Rezník, 2001, s. 357 – 358). Spomenúť
možno aj scenáristku a dramaturgičku Máriu Lúčanovú (1937 Málinec – 1988 Bratislava),
poltárskeho rodáka, literárneho historika Zdenka Kasáča (1924) a básnika Júliusa Lomenčíka
(1961 Lučenec), ktorý detstvo a roky dospievania prežil v Málinci.
S týmto krajom sú späté aj životné osudy mladej poetky Denisy Hudecovej (1977),
ktorá roky detstva a dospievania prežila v Málinci. Básne publikovala v zborníkoch
banskobystrického literárneho klubu LITERA 2 – V ťažisku trojuholníka (1992, Pieseň
„otrokov“, Vianoce, Slová snov), Litera 2 (1993, Bez mena, Nie sme zlí, Čítanie, To som ja,
Po daždi) a Nepokojné duše (1994, Blues, Modlitba, Raz, Kolobeh). Verše publikovala aj na
stránkach Dielne Nového slova, časopisov Dotyky a Slovenské pohľady.
Aktivity
S autorkou sa žiaci oboznámia netradičnou motiváciou formou hry o neznámeho:
– žiaci si pozrú fotografiu malého dievčatka (Denisy Hudecovej) a odpovedajú na
učiteľove otázky: Kde dievča z fotografie žilo, kde chodilo do školy, ako sa učilo, aké
mala záujmy, záľuby, aké vlastnosti sa u nej postupne rozvinuli? Akú profesiu si
26
vybralo, čo v živote dosiahlo, čo v súčasnosti robí? Malo, resp. má záujem o literatúru,
prípadne literárne tvorí?
– nasleduje odhalenie totožnosti osobnosti dievčaťa z fotografie a žiaci si svoje tvrdenia
(konštatovania) o dievčati overia
– učiteľ na konfrontovanie prečíta žiakom časť z beletrizovaného životopisu autorky:
Ošúchaný zabudnutý dom už dlho priťahuje moju pozornosť. Ťažko hľadám odvahu
vkročiť tam a pozerať sa zoči-voči do zrkadla vlastnej duše.
S pomalým ťažkým škripotom otváram zhrdzavené nepoddajné dvere, ktoré sa vzápätí,
preľaknuté vlastnou nepotrebnosťou, rozpadajú. Vstupujem, kráčam a bosými nohami
zanechávam slano – krvavé stopy. Bezmocne hľadím na čriepky vlastného bezbranného sveta.
Krikom zastieram odvahu. Akoby to všetko malo nejaký význam. Nezmyselné sny, nezmyselné
rána čakajúce na podknutia, na malé prehry znivočenej duše. Aj tak sa nič nemení,
nezmyselný kolobeh nabral kruté obrátky. S nasadením života sa vrhám do zhášajúcich
zreničiek... Vždy prehrám. Koniec koncov už som si zvykla na tie malé každodenné prehry,
zákazy, príkazy a pravidlá. Donekonečna sa učím žiť podľa „ľudských“ pravidiel, ale protiví
sa mi zatvárať oči, okná i dvere pred cudzím utrpením zhášať sviečky. To je to, čo sa snažím
i povedať svojimi básničkami. Slepo sa neprispôsobiť, nezatvárať oči...
Toto všetko som ja, no tak isto ako moje niektoré básne mám i meno.
Volám sa Denisa Hudecová. Narodila som sa 13. augusta 1977 v Lučenci. Odvtedy
som sa okrem chodieb môjho duševného domu túlala i inými miestami.
Detstvo som strávila v malej dedinke Málinec, kde ma vychovali starí rodičia. Tu som
získala i základné vzdelanie na miestnej škole. Neskôr i z nedostatku iných možností som sa
rozhodla pre štúdium na gymnáziu. A tak som ďalšie štyri roky strávila na Gymnáziu B. S.
Timravy v Lučenci.
V roku 1995 sa mi konečne podarilo splniť sen. Nastúpila som na pomaturitné
kvalifikačné štúdium na Strednej zdravotníckej škole v Lučenci, odbor všeobecná sestra.
V roku 1997 som sa ako zdravotná sestra dostala pracovať do Thomayerovej
nemocnice v Prahe. V praxi sa síce pár ideálov postupne vytratilo, ale s výberom povolania
som spokojná. (rukopis, archív autora príspevku)
Motivačná hra
Žiaci dostanú text básne Blues (1994, s. 13), v ktorom sú niektoré slová vynechané.
Úlohou žiakov je doplniť podľa vlastného uváženia. Pracovať budú vo dvojiciach.
Blues o tapetách čarovných ...
nemých ..... detských .....
a plač
(domovov)
(výkrikov, sŕdc)
Tam dávno a možno blízko.
Biele .....
pach nenávisti a .....
šteklil zreničky tvojich .....
Tam bol... domov...
(miesta)
(strachu)
(očí)
Dom bez .....
na stole rozliaty .....
vpíjam sa do ..... z jeho líc
spievajú:
27
(strechy)
(džús)
(kvapiek)
Blues o .....
Blues o starých ..... detstva
Blues o ústach
Čo na teba kašlú .....
(domovoch)
(topánkach)
(slová)
– je to ako prehĺtanie horiacej cigarety.
A ty pozeráš vystrašeným, nechápavým
srdcom, plným postrácaných
korálok,
ktoré si zatiaľ stihol pozbierať.
Po uplynutí časového limitu (daného učiteľom) na prácu si žiaci porovnajú svoje
„výtvory“ so skutočným autentickým textom básne, ktorú učiteľ prednesie.
Chýbajúce slová z textu básne sa zapíšu na tabuľu: domov, výkrik, srdce, miesto,
strach, oči, strecha, dážď, vôňa, stôl, džús, kvapka, topánky, slová → slová asociujú tému
domova.
Pri práci s textom básne možno využiť heuristický program DITOR, pretože literárne
vzdelávanie a výchova je „... procesom heuristickým, nikoliv postupným dosahovaním předem
zcela jednoznačně a přesne vymezené kvality, jež by dovolovalo důsledne naprogramování,
nesporné určení optima a univerzální způsob verifikace“ (Chaloupka, 1984, s. 10).
Žiakov je dobre učiť spájať recepciu poetického textu s ich vlastným životom, čo
predstavuje tvorivý moment v estetickom správaní, lebo cez umelecký zážitok nejako súvisí
s ich problémovými situáciami, s ich budúcnosťou. Dôležité je, aby prečítané nekĺzalo iba po
povrchu vedomia, ale aby s ním aj rástlo estetické a etické vedomie, oslovujúce bytostné sily
človeka. To znamená, že dobrá interpretácia má význam len vtedy, ak pri čítaní žiak vie aj
plakať a smiať sa, prežívať a domýšľať, predstavovať si možnosti a dôsledky situácií.
Recepcia literárneho diela umožňuje žiakovi konfrontovať sa s vlastným príbehom, životom
a jeho možnosťami.
D–
I–
T–
O–
R–
prvý krok, definovať problém
Čo je témou básne a na aké javy autorka upozorňuje?
druhý krok, získanie informácií
V tvorbe ktorých slovenských básnikov sa stretávame s motívmi domova
a problémami dospievania.
tretí krok, tvorivé riešenie
Zo slov napísaných na tabuli vytvorte kompaktný (súvislý) text, napr. báseň,
rozprávanie, jednoduchú úvahu (slová možno skloňovať, časovať, dať do
množného čísla...).
štvrtý krok, hodnotenie riešenia, nápadov
Pokúste sa hodnotiť vlastné predstavy o hodnotách domova s autorkinými.
piaty krok, realizácia
Vyjadrite svoj názor na životnú situácia mladého dospievajúceho človeka.
Vymyslite básni názov a zdôvodnite.
Báseň Denisy Hudecovej umožňuje učiteľovi vysvetliť problematiku voľného verša.
Opustí pôdu dialógu a vzhľadom k objasneniu pojmu z literárnej teórie sa vráti
k monologickej ústnej informačnej aktivite. Smerom k žiakovi má síce nižšiu aktivizačnú
hodnotu, ale netradičným výkladom môže učiteľ účinne, emocionálne pôsobiť na vedomie
žiakov.
28
Učiteľov výklad
Poézia sa od prózy na prvý pohľad odlišuje tým, že riadky v próze sú tzv. „dlhé“
a v básni tzv. „krátke“, čiže riadky nezaberajú celú šírku strany. „Krátke riadky“ sa správne
nazývajú verše, v ktorých slová vstupujú do súvislostí a vidíme, že máme pred sebou báseň,
a nie návod na použitie, napr. vysávača.
Napríklad slovo „odskrutkujeme“ samo osebe nič nehovorí. Slovné spojenie
„odskrutkujeme kryt záchytného pracovného vrecka“ nepochybne patrí do návodu na použitie
vysávača, spojenie „odskrutkujeme vrchol sopky“ bude už súčasťou básne.
Niekedy môže byť verš tvorený jediným slovom. Uveďme si príklad z básne Jozefa
Urbana Moja poetická bilancia Malý zúrivý Robinson. Bratislava : Slovenský spisovateľ,
1985):
Spisujem básne
inak som celkom normálny
Aj topánky mám obe rovnaké
Ľavé.
Slovo ľavé tvorí samostatný verš. Autor považoval toto slovo za natoľko dôležité
a silné, že ho graficky zvýraznil polohou. A úspešne, lebo slovo-verš nemôže nepritiahnuť
čitateľovu pozornosť.
Na verši ako takom nie je nič zložité. Zaujímavé začnú byť až vzťahy medzi veršami.
Tie vytvárajú nielen zmysel básne, ale i jej kvalitu, hodnotu. A tu je neurotický bod, ktorý pri
vnímaní poézie robí problém i vám.
Je preto na mieste otázka: písať voľným, alebo viazaným veršom?
Zjednodušene sa viazaný verš chápe ako „to, čo sa rýmuje“, voľný verš naopak ako
„to, čo sa nerýmuje“. Vo vedomí priemerne literárne vzdelaného človeka je voľný verš čosi,
čo sa nerýmuje. Rým skutočne nemá, zato má niekoľko iných atribútov, ktoré je dobré brať
do úvahy.
Alfou a omegou voľného verša je rytmus. Podstata všetkého, čo vnímame ako
rytmické, spočíva v opakovaní tých istých alebo podobných prvkov v určitých intervaloch. Na
rozdiel od viazaného verša sa voľný verš riadi nepomerne voľnejšími rytmickými
zákonitosťami. Za základnú rytmickú jednotku tu môžeme v najlepšom prípade považovať
nádych. Dýchame pravidelne, takže na rytmus dychu sa tu môžeme spoľahnúť.
Experiment
– učiteľ preruší výklad a dá pokyn trom žiakom, aby nahlas prečítali novinový úvodník,
– upozorní, že rytmus ich dychu núti klásť dôrazy tam, kde ich cítia – nie tam, kde
naozaj sú,
– žiaci sa pokúsia rozpísať tento nerýmovaný text do „krátkych riadkov“ a vytvoriť
voľný verš.
Experiment preukáže, že síce pri troche trpezlivosti sa tento nerýmovaný text dá
rozpísať do „krátkych riadkov“, ale nedá sa jednoducho z úvodníka urobiť voľný verš.
Druhý experiment:
– žiaci prečítajú text ako moderátori televíznych správ,
– učiteľ upozorní, aby dôrazy kládli tam, kde ich v zmysle logiky textu položil autor
Experiment preukáže, že žiaci sa musia učiť dýchať, lebo text ide proti prirodzenému
rytmu ich dychu.
Učiteľovo zhrnutie:
Ak dýchame prirodzene, deformujeme významy v texte, ale ak zachováme významy
v texte, deformujeme prirodzený rytmus svojho dychu. Obe alternatívy dokazujú, že máme
29
pred sebou nebásnický text. Nepomôže ani „rozsekanie“ úvodníka na „krátke riadky“. Z toho
vyplýva, že nie všetko, čo vyzerá ako voľný verš, ním aj v skutočnosti je.
Pokračovanie učiteľovho výkladu
Voľný verš má aj ďalšie charakteristiky. Každý verš sa začína rytmickým impulzom, t.
j. momentom, ktorý by sa dal prirovnať k začiatočnej fáze výdychu. Na konci verša prichádza
moment sklamaného očakávania, pretože sa rým neobjaví. Toto sklamanie však vyvoláva
estetický účinok; vždy znova a znova, s každým ďalším veršom Pozornosť čitateľa sa
automaticky rozloží po celom verši – to umožňuje tvorivejšiu spoluúčasť prijímateľa.
Z tohto všetkého možno konštatovať, že i voľný verš treba vedieť napísať. Mať úctu
k slovu, aby sa v básni nevyskytovalo zbytočne. Vyžaduje si zo strany autora i čitateľa
schopnosť cítenia, že v básni o niečo ide. Preto ak budete veľa čítať, môžete to „niečo“
vyhmatať a mať tak aj pri čítaní modernej poézie (= písanej zväčša voľným veršom) estetický
zážitok.
Učiteľ počas výkladu sleduje reakcie žiakov a vnímať spätnú väzbu svojho prednesu.
Počas vystúpenia musí vidieť, počuť alebo aspoň tušiť, aká je situácia na druhej strane,
u adresáta, ktorý buď so zatajeným dychom počúva, buď počúva s odvráteným pohľadom,
alebo sa vzájomne baví so susedom. Dobrý učiteľ má mať otvorené oči, napäté uši a má byť
schopný bezprostredne spracúvať a aplikovať, čo mu signalizuje adresát. Bez dobrej empatie
je „... dialóg medzi ním a poslucháčom dialógom cez matné sklo alebo iba cez rozhlas“
(Mistrík, 1997, s. 34).
Po náročnejšom výklade je potrebné dostatočne využiť spätnú väzbu ako „kráľovskú
cestu“ k zlepšeniu celkového procesu komunikačnej interakcie medzi učiteľom a žiakom.
POUŽITÁ LITERATÚRA
1. HRABÁK, J. – ŠTĚPÁNEK, V. 1987. Úvod do teorie literatury. Praha : Státní
pedagogické nakladatelství, 1987.
2. CHALOUPKA, O. 1984. Systém literární výchovy a jeho perspektivy. Praha : SPN,
1984.
3. LOMENČÍK, Július. 2000. Regionalizmus – prostriedok komunikácie v škole. Banská
Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Filologická fakulta, 2000. – 112 s. ISBN 80-8055411-0
4. LOMENČÍK, Július. 2007. Kultúrne hodnoty regiónu v primárnej edukácii. Banská
Bystrica : Pedagogická fakulta UMB v Banskej Bystrici a OZ Pedagóg, 2007. ISBN
978-80-8083-391-6
5. MISTRÍK, Jozef. 1997. Učiteľská rétorika. Banská Bystrica : Metodické centrum,
1997.
6. OBERT, Viliam. 1997. Mimoškolská literárna výchova na 1. stupni ZŠ. Bratislava :
Metodické centrum mesta Bratislava, 1997. 80 s. ISBN 80-8052-023-2
7. OBERT, Viliam. 1998. Detská literatúra a čitateľský rozvoj dieťaťa. Bratislava :
IMPRO, spol. s r. o., vydavateľstvo LITERA, 1998. 263 s. ISBN 80-88894-07-7
8. REZNÍK, Jaroslav. 2001. Túry do literatúry: Po literárnych stopách Slovenska.
Bratislava : Slovart, 2001. 480 s. ISBN 80-7145-616-0
9. URBAN, Jozef. 1999. Utrpenie mladého poeta. Bratislava : Slovenský spisovateľ,
1999.
10. VLAŠÍN, Š. a kol. 1977. Slovník literární teorie. Praha : Československý spisovatel,
1977.
30
11. ŽEMBEROVÁ, Viera. 1997. Región a historická próza (O kontexte a sémantike javu
na materiáli slovenskej literatúry). In Region a jeho reflexe v literatuře. Acta
Facultatis Philosophicae 3. Ostrava : FF OU, 1997, s. 41 – 45.
Kontakt
doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD.
Katedra slovenského jazyka a komunikácie
Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela
Tajovského 51
974 00 Banská Bystrica
e-mail: [email protected]
31
REGIONÁLNA VÝCHOVA V PREDMETOCH DEJEPIS,
REGIONÁLNE DEJINY A V NEPOVINNOM PREDMETE
HISTORICKÉ POZNÁVANIE REGIÓNU
Mgr. Katarína Rajčoková
ZŠ s MŠ Mateja Bela Funtíka Očová
Abstrakt
V príspevku sú popísané východiská regionálnej výchovy v predmetoch dejepis,
regionálne dejiny a v nepovinnom predmete historické poznávanie regiónu.
Kľúčové slová: regionálna výchova, dejepis, regionálne dejiny, historické poznávanie
regiónu
CHARAKTERISTIKA ŠKOLY
Základná škola s Materskou školou Mateja Bela – Funtíka v Očovej patrí medzi
najstaršie školy v okrese Zvolen. Do užívania bola odovzdaná 9. decembra 1934. Počas svojej
79- ročnej existencie prešla rôznymi obsahovými a organizačnými zmenami.
V školskom roku 1995 - 1996 bol na vtedajšej základnej škole prijatý „Projekt
s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy a ľudovej kultúry Podpoľania“, ktorým sa
škola stala priekopníkom a propagátorom tohto typu vyučovania v bývalom okrese Zvolen,
ako aj v regióne Podpoľania. Ciele Projektu...vyjadruje motto: „ Poznaním histórie obce
a regiónu Podpoľania, zachovaním piesní a obyčajov dávnej kultúry nášho ľudu
pestovať lásku k rodnej obci, kraju pod Poľanou, k svojej vlasti: Slovensku.“ Pri
realizácii tohto projektu sme rozšírili učebné osnovy vo všetkých ročníkoch vybraných
predmetov o prepracovaný súhrn informácií z histórie, geografie, literatúry, fauny a flóry
regiónu Podpoľania, t.j. prostredia deťom najbližšieho. Tam, kde nebol dostatočný priestor
v učebných osnovách, bol využitý systém podporných nepovinných predmetov, a to najmä so
zameraním na historicko- kultúrne a hudobno- tanečné tradície obce a regiónu. Ako podporné
predmety existovali a existujú aj v súčasnosti: historické poznávanie regiónu, tradičné
remeslá- vyšívanie krivou ihlou a výroba ľudových hudobných nástrojov Podpoľania. Dodnes
najobľúbenejšou a najnavštevovanejšou zo strany žiakov, je umelecká činnosť tanečná, ktorá
je prezentovaná detským folklórnym súborom Poľana. Na podporu týchto aktivít získala
škola grant PHARE (v roku 1996) a grant fondu PRO SLOVAKIA.
Škola patrila k zakladajúcim členom Združenia pedagógov škôl s rozšíreným
vyučovaním regionálnej výchovy, ktoré malo sídlo v Liptovských Sliačoch.
Od roku 1996, nesie škola meno najslávnejšieho rodáka Očovej - Mateja Bela Funtíka: Základná škola Mateja Bela – Funtíka, ktorého socha sa nachádza vedľa budovy
školy, na mieste, kde pravdepodobne stál jeho rodný dom.
V školskom roku 2002 získala škola právnu subjektivitu a jej zriaďovateľom sa stala
obec Očová. Od 1. februára 2004 nesie názov Základná škola s materskou školou Mateja
Bela Funtíka v Očovej a 1.9.2007 bola v ZŠ s MŠ Mateja Bela – Funtíka zriadená špeciálna
trieda pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia variant A.
32
REGIÓN
Región je územie, ktoré sa nestotožňuje s aktuálnym, či bývalým administratívnym
členením. Obec Očová, čo sa týka oblasti tradičnej ľudovej kultúry, patrí do regiónu
Podpoľania.
Región Podpoľanie je územie zjednotené Poľanou. Prevládajú tu podobné prírodné,
ekonomické, sídlištné a príbuzné kultúrne tradície. Tento región sa nachádza v
Banskobystrickom kraji v južnej časti stredného Slovenska. Rozprestiera sa na území okresu
Detva a zaberá časti okresov Zvolen a Banská Bystrica.
Regionálna výchova nadobúda v súčasnosti v edukačnom prostredí škôl čoraz väčšie
uplatnenie v súvislosti s potrebou rozvíjať dieťa podnetmi od jednoduchších k zložitejším.
Uplatňuje sa v nej aj požiadavka rozvíjať osobnosť dieťaťa prirodzene v najbližšom okolí,
ktoré najintenzívnejšie ovplyvňuje jeho myslenie, cítenie a konanie. Možno ju využívať
pri multikultúrnej výchove k porozumeniu kultúrnych rozdielov a pri výchove k tolerancii,
proti rasizmu a xenofóbii. Významnou súčasťou regionálnej výchovy sú aj ľudové tradície,
slovesný a hudobno-vokálny folklór, tradície sviatkov. Pre potreby školskej praxe, v kontexte
regionálnej výchovy, cez túto majú žiaci možnosť poznávať z nej vzory pre svoje správanie,
výsledky ľudskej činnosti môžu prenášať z generácie na generáciu. Regionálna výchova slúži
ako významný prostriedok formovania osobnosti žiaka z aspektu poznávania kultúrnych
a historických hodnôt. V edukačnom procese je regionálna výchova dôležitá preto, že okrem
kognitívnej zložky majú regionálne prvky aj emocionálny význam. Má tiež nezastupiteľné
miesto v socializácii dieťaťa
Regionálna výchova je v prirodzenom prostredí významným prostriedkom zámerného
poznávania regiónu s cieľom vytvárania si pozitívneho vzťahu k jeho prírodným a kultúrnym
hodnotám, najmä upevňovania národného povedomia u detí a žiakov.
Regionálnu výchovu a tradičnú ľudovú kultúru odporúča uplatňovať v edukačnom procese
aj Štátny pedagogický ústav v Bratislave. Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra úzko
súvisí s prierezovou témou multikultúrna výchova, ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie
zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenskej
republiky.
VYUŽITIE PRVKOV REGIONÁLNEJ VÝCHOVY VO VYUČOVACOM PROCESE
Široký priestor dávajú vyučovacie hodiny v triede:
Poznatky z regionálnej histórie a z regionálnej výchovy možno žiakom
sprostredkovane odovzdať v ktorejkoľvek časti vyučovacej hodiny. Niekedy môžeme aj celú
vyučovaciu hodinu venovať regionálnej histórii. Najvhodnejšie je pritom využiť aktivizujúce
metódy (demonštračné metódy, heuristická, problémová, reproduktívne metódy...). Veľmi
vhodné je využiť niektoré formy zážitkového učenia .
Vyučovacia hodina v múzeu.
Žiaci sa tu oboznamujú s hodnoverným materiálom, pričom im poznatky
sprostredkúva špecialista- odborník alebo učiteľ dejepisu. Takéto hodiny by sa nemali konať
často, aby dostatočne motivovali žiakov.
Besedy.
Prehlbujú vedomosti žiakov. Ide o dôkladnejšie všestrannejšie objasnenie učiva.
Na besedy je možné prizývať účastníkov udalostí, odborníkov, historikov, spisovateľov,
významné osobnosti regiónu...
Súťaže, kvízy.
Pomocou nich možno trvalejšie motivovať žiakov. Kratučké kvízy možno použiť
takmer na každej vyučovacej hodine, buď v úvodnej časti ako motiváciu, alebo v závere.
33
Súťaže môžu byť buď krátkodobé alebo dlhodobé s určitým zámerom(Pátranie po predkoch,
Detský milionárik...).
Stále expozície.
Sú venované osobnostiam alebo udalostiam, ktoré významnou mierou poznačili
historický vývoj v obci, regióne. Je vhodné nainštalovať ich v areáli školy (vestibul, chodby Matej Bel–Funtík - život a tvorba, spisovatelia regiónu, významné osobnosti regiónu...)
krátkodobé v triedach (učebné pomôcky mojich rodičov, starých a prastarých rodičov...).
PRÍLEŽITOSTNÉ REGIONÁLNO – KULTÚRNE EXPOZÍCIE
Mali by odrážať vlastnú prácu žiakov a učiteľov, zozbieraný materiál z regionálnej
histórie (Projekt: Pátranie po predkoch , Projekt Pamätníky SNP...).
Tematické výstavky a výstavy
Možno ich inštalovať pri príležitosti významných výročí, udalostí( narodenie, úmrtie
významnej osobnosti, výročia vzniku školy, obce...pri príležitosti oslobodenia obce).
Historický kalendár
Má upozorňovať na najdôležitejšie udalosti regiónu.
Významnou súčasťou regionálnej výchovy sú aj ľudové tradície, zvyky a tradície
sviatkov, ktorých nosným edukačným programom nie je regionálna výchova, ale sú pre
žiakov studnicou poznávania vzorov správania, výsledkov ľudskej činnosti prenášaných
z generácie na generáciu.
V poznávaní regiónu, jeho prírodných krás, ako aj v zachovávaní a oživovaní kultúrnych,
historických a duchovných hodnôt regiónu má nezastupiteľné miesto škola. Tak je tomu
aj v prípade detí, ktoré sa vzdelávajú v ZŠ s MŠ MBF. Regionálna výchova má na našej ZŠ
dlhoročnú tradíciu tak v edukačnom procese ako aj v mimoškolskej činnosti.
AKO SME ZAĆÍNALI...
Prvý predmet pre ktorý sme si vypracovali samostatné učebné osnovy bol nepovinný
predmet Historické poznávanie regiónu pre žiakov 5.-9. ročníka. Cieľom tohto predmetu
bolo poznávanie kultúrno-historických pamiatok- najprv v obci Očová (rímsko-katolícky
kostol, evanjelický kostol, múzeum PD, budova a história školy, pomníky, pamätníky
a pamätné tabule v obci, ...) neskôr sme navštívili najbližší mikroregión: Zvolenská Slatina,
Zolná, Lieskovec, Vígľaš a potom sme išli v poznávaní ďalej - Pustý hrad, Zvolenský zámok,
Detva, Sliač, Banská Bystrica, Hronsek, Bzovík, Dobrá Niva...Zo všetkých akcií sme si
vytvárali fotoalbum. Zo začiatku sme chodili aj so žiakmi z nepovinného predmetu Umelecká
činnosť výtvarná, ktorí všetko výtvarne zobrazovali. Za pamiatkami sme cestovali vlakom,
autobusom, na bicykloch ale aj pešo. Tento predmet mal časovú dotáciu 2 hodiny týždenne,
ale my sme si ich spájali a raz za mesiac sme sa vybrali za poznávaním regiónu, najmä v
soboty. Usporadúvali sme aj besedy s významnými osobnosťami regiónu ako boli PhDr. V.
Hanuliak, Mgr. R. Malček - archeológovia, so spisovateľkou rómskeho pôvodu E. Lackovou,
s J. Berkym- Mrenicom, s protifašistickými bojovníkmi pri príležitosti oslobodenia obce, či
SNP. Zapojili sme sa do súťaží regionálneho charakteru ako boli: Detský milionárik, Kľúč od
Zvolenskej pevnosti Pustého hradu, Matičné stretnutie mládeže Podpoľania, Projekt
Pamätníky SNP, kde sme pátrali po histórii Pamätníka 13-tim-sokolom, ktorý sa nachádza
pred obecným úradom a v tejto celoslovenskej súťaži sme obsadili 2.miesto.
Nezabudnuteľným zážitkom pre nás bol Projekt Vagón, kde si žiaci zážitkovou formou mohli
precítiť utrpenie židovského obyvateľstva v dobe Slovenského štátu. Hodnotná bola aj beseda
s prof. Mešťanom, riaditeľom Židovského múzea v Bratislave. Nezabudli sme si pripomenúť
34
ani ľudové zvyky a tradície v období adventu, Vianoc, Fašiangov, Veľkej noci a Turíc
v Očovej.
DEJEPIS
Najlepšie podmienky na uplatňovanie prvkov regionálnej výchovy a poznatkov
z regionálnych dejín nám poskytoval a aj poskytuje predmet dejepis na 2. stupni ZŠ. Tieto
prvky sa snažíme dostávať do povedomia žiakov nevtieravou formou a nie za každú cenu.
Vďaka školskému vzdelávaciemu programu sme mohli pridať k jednej vyučovacej hodine
dejepisu v ročníkoch 5.-8. ešte jednu rozšírenú o regionálne prvky a regionálne dejiny.
V 6. ročníku sú to témy: Doba kamenná, bronzová a železná v našom regióne Hrádok pri Lieskovci, Kaľamárka, Balkán vo Zvolene, Marcus Aurélius a Hron, Doba
bronzová a Zvolen – exkurzia - Zvolenský zámok, Únos Heleny – vyučovacia hodina v
Galérii SNG Zvolenského zámku.
V 7. ročníku sú to témy: Románska, gotická a baroková kultúra - kostol Očová,
Zolná, Zvolenský a Vígľašský zámok, kláštory - Bzovík, významné osobnosti Očovej,
Vysťahovalectvo a Očová, Banské mestá - Banská Bystrica, exkurzia Banská Štiavnica
a Kremnica, Ľudovít I. Veľký, Ž. Luxemburský, M. Korvín - Zvolenský zámok, Turci
a Očová - rímsko-katolícky kostol, vartovka - Pustý hrad, M. Ďuríčková: Zemský kľúč, Z.
Dônčová: Arnaut, vyučovacia hodina v Pamätnej izbe Mateja Bela-Funtíka v Očovej, Jozef
II. - Tolerančný patent - evanjelický tolerančný kostol - klasicizmus.
V 8. ročníku témy: Čas pary a komínov - železnice nášho regiónu, Vynálezcovia
nášho regiónu - Jozef Murgaš, Ján Bahýľ – Zvolenská Slatina, Ľ. Štúr a Zvolen,
Ostroluckovci a Ostrá Lúka, Jozef Kozaček a Matica slovenská,1.svetová vojna a Očová Pamätníky obetiam .
V 9. ročníku sú to témy: Pamätníky SNP a 2. svetovej vojny v Očovej, Pancierový
vlak, Pamätník v Kováčovej, Nemeckej, exkurzia Kalište, Pamätník SNP v Banskej Bystrici,
návšteva výstavy o Anne Frankovej v Detve, besedy s členmi SZPB v Očovej, Letisko Tri
Duby - Sliač, Poľné letisko Zolná.
Vyučovanie podľa vzdelávacích programov sa začalo v školskom roku 2008/2009
v ročníkoch 1. a 5. a to vytvorilo priestor pre vznik školských vzdelávacích .programov.
V rámci tohto programu sme na našej škole vytvorili samostatný vyučovací predmet
Regiónálne dejiny v 5. ročníku. Tento nadväzuje na predmet dejepis , ktorý vychádza zo
štátneho vzdelávacieho programu a na každú tému z tohto, má adekvátnu tému viažucu sa
k Očovej alebo k najbližšiemu regiónu. Umožňuje tak žiakom získať kompetencie, ktoré im
vytvoria podmienky na aktívny prístup k pátraniu a skúmaniu minulosti. Hlavným cieľom
regionálnych dejín je kultivovanie vedomia žiakov a uchovanie historických skúseností
z miestnej a regionálnej perspektívy. Vyučovanie regionálnych dejín vedie žiaka k úcte
k vlastnému národu, rozvíjaniu vlastenectva, no pritom rezonuje aj úcta k iným etnikám
a národom žijúcim s nami. Pri vyučovaní regionálnych dejín používame netradičné metódy
a formy práce ako sú: vyučovacia hodina v múzeu, v galérii, v knižnici, besedy s matrikárkou
obce, starostom obce, s významnými osobnosťami obce, dejepisné vychádzky, turistické
výstupy na pamätné miesta... Súčasťou je aj tvorba a prezentácia projektov. Jeden z nich má
názov “ Pátranie po predkoch“. Jeho obsah pozostáva z častí: Kto som? Kto sú moji
najbližší? Kde žijem? Rodokmeň mojej rodiny. Najviac používané prídomky v Očovej.
Vynálezcovia nášho regiónu. Objavujeme históriu školy... Súčasťou regionálnych dejín je aj
práca s mapou Očovej a jej okolia, práca so školskými a obecnými kronikami , návšteva
Remeselného dvora v Očovej, zvyky, tradície a sviatky v Očovej a v regióne Podpoľania. V
Pátraní po predkoch- v celoslovenskej súťaži získal náš žiak 2. miesto, za pátranie po svojom
príbuznom Jánovi Robovi- Poničanovi- očovskom rodákovi a spisovateľovi. Zapojili sme sa
35
aj do celoslovenskej súťaže Zaostri na školu - kde sme pátrali po histórii nielen našej súčasnej
školy, ale aj po miestach a fotografiách škôl už dávno neexistujúcich.
O tom, že regionálna výchova a regionálne dejiny majú naozaj veľký význam som sa
presvedčila aj pri vyučovaní vlastivedy a dejepisu v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym
postihnutím variant A.
Spomínanými aktivitami sa snažíme napĺňať ciele motta našej školy s rozšíreným
vyučovaním regionálnej výchovy a ľudovej kultúry Podpoľania.
Na záver by som Vás chcela pozvať na budúci rok do Očovej, pretože naša škola bude
oslavovať svoje 80. narodeniny. Príďte sa k nám pozrieť a uvidíte všetko na vlastné oči .
Kontakt
Mgr. Katarína Rajčoková
ZŠ s MŠ Mateja Bela Funtíka Očová
Ul. ČSA 109/91
962 23 Očová
e-mail: [email protected]
36
APLIKÁCIA ĽUDOVEJ SLOVESNOSTI V PREDPRIMÁRNOM
A PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ
PaedDr. Božena Švábová, PhD.
Inštitút Juraja Páleša v Levoči, PF KU v Ružomberku
Abstrakt
Príspevok poukazuje na dôležitosť aplikácie ľudovej slovesnosti v predprimárnom
a primárnom vzdelávaní. Upriamuje pozornosť na slovesný detský folklór, ktorého súčasťou
sú riekanky a ľudové zvyky a tradície, na jeho variabilné možnosti implementácie
do edukačného zážitkového procesu.
Kľúčové slová: ľudová slovesnosť, detský folklór, riekanky, ľudové zvyky a tradície
ÚVOD
Pri práci s deťmi v predprimárnom a primárnom stupni vzdelávania vychádzajme z ich
prirodzenej túžby po poznaní, z ich zvýšeného záujmu o okolité dianie. Nové trendy
v pedagogike jednoznačne akceptujú význam vlastných skúseností a osobných zážitkov
dieťaťa v edukácii, pretože sa stáva vnímavejšie, prístupnejšie a otvorenejšie k svojmu okoliu.
Prostredníctvom emocionálneho prežívania, vlastnou aktivitou, osobnou skúsenosťou,
konfrontáciou vlastných postojov s postojmi iných vôkol seba, dieťa má možnosť získať nové
poznatky, ktoré pozitívne ovplyvňujú jeho celostný rozvoj osobnosti. Obsahom edukačných
aktivít detí v priebehu školského roka je slovesné umenie, ktoré má možnosť učiteľ
sprostredkovať rôznymi formami. Do akej miery bude priblížené, ako bude dieťa poznávať
kultúrne dedičstvo ľudu so zameraním na región, v ktorom žije a vyrastá, je v rukách učiteľa.
Týmto príspevkom chcem pomôcť všetkým tvorivým učiteľom, ktorí s láskou a úctou
pristupujú ku kultúrnemu dedičstvu našich predkov, motivovať ich k realizácii slovesného
detského folklóru. Sú tu uvedené riekanky a ľudové zvyky a tradície, ktoré boli spracované
na základe získania autentických poznatkov od ľudí, ktorí celý život prežili na dedinách
pod Spišským hradom, ale aj vplyvom inšpirujúceho rodinného prostredia, v ktorom som
vyrastala a bolo obklopené láskou k ľudovej kultúre.
ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ A ZNAKY ĽUDOVEJ SLOVESNOSTI
Ľudová slovesnosť, slovesný folklór, je súčasťou ľudovej kultúry a v najširšom slova
zmysle je odrazom spôsobu života ľudu v určitom prostredí, jeho citov, nálad a túžob. Ľudová
slovesnosť ako kolektívne cítenie ľudu odzrkadľuje špecifické črty rôznych dejinných
udalostí, spoločenského a rodinného života.
K základným znakom ľudovej slovesnosti sa zaraďuje anonymita, ústnosť, variabilita,
kolektívnosť, improvizácia, synkretizmus. V každom z vymenovaných znakov sa odráža
múdrosť určitej skupiny ľudí, ktorá na základe toho, čo prežívala, dokázala slovom, pohybom,
tancom, spevom, rôznymi gestami, improvizáciou a dramatickou interpretáciou stvárniť,
prejaviť a v dlhodobom procese ústneho tradovania dotvárať, meniť, dopĺňať. Podľa A.
Melicherčíka (1959, s. 20) ústnosť a kolektívnosť ľudovej slovesnosti sa pokladajú za jej
najcharakteristickejšie črty, ktoré určujú jej špecifickosť a bude žiť a tvorivo sa rozvíjať aj
v budúcnosti a bude sa aktívne podieľať na rozvoji celej spoločnosti.
37
Ľudová slovesnosť v priebehu svojho pôsobenia zohrala pri rozvoji našej kultúry
významnú úlohu a formovala sa hlavne v dedinskom prostredí, čo odráža spôsob života ľudu
na území Slovenska, ktorý bol spätý s prírodou a s prácou na poliach.
Súčasťou ľudovej slovesnosti sú ľudové zvyky a tradície, ľudové piesne a rozprávky,
detský folklór, ktorý je pestrý a bohatý.
Od pedagogického majstrovstva učiteľa závisí, ako dokáže vzbudiť záujem
a zvedavosť dieťaťa o ľudovú slovesnosť, ako ho bude motivovať a aktivizovať, v akých
tvorivých činnostiach umožní sa mu prejaviť. Variabilnosť ľudovej slovesnosti otvára
každému učiteľovi rôzne formy jej aplikácie v edukačnom procese, vedie k osobnostnému
a sociálnemu rozvoju osobnosti dieťaťa, oživovaním a rozvíjaním tradícií regiónu, v ktorom
vyrastá, sa pozdvihuje jeho národné cítenie a povedomie.
DETSKÝ FOLKLÓR
V ľudovej slovesnosti sa významné miesto pripisuje detskému folklóru, ktorý je podľa
Z. Stanislavovej (2007, s. 241) špecifickým podsystémom ľudovej slovesnosti zahrňujúci
slovesné, hudobné a pohybové prejavy detí, ktorý ľudoví tvorcovia vytvorili pre deti a ktorý si
deti zložili samy.
Detský folklór predstavujú riekanky, uspávanky, koledy, detské zábavné hry, obyčaje,
obrady. Tým, že ľudové texty nie sú rozsiahle, majú výrazný rytmus, výrazovú a kompozičnú
jednoduchosť, zrozumiteľnú obraznosť, stali sa súčasťou rôznych hrových aktivít detí.
Detský folklór predstavuje ľudovú slovesnú poetickú tvorbu detí, ale aj poetickú
tvorbu dospelých, ktorá sa postupne v zmenenej podobe udomácnila v tvorivom a hravom
repertoári detí.
RIEKANKY
Riekanky sa stali bežnou súčasťou hier detí. Svojou melodickosťou, rytmickosťou
navodzujú v deťoch pocit hravosti a radosti z pohybu.
Riekanky podnecujú komunikáciu, rečovú aktivitu, upevňujú jazykové schopnosti
detí, uvoľňujú atmosféru v kolektívne, podnecujú tvorivé myslenie a upevňujú pozitívne
emócie kolektívu (Švábová, 2012, s. 18 -19).
S hrovou obraznosťou riekaniek sa spája aj humor, vhodným spojením pohybu
po priestore a pridružením poskoku sa vytvára spontánna dobrá nálada medzi deťmi.
„Egen, begen, turusi, (voľný pohyb po priestore v rytme riekanky)
Maďar nemá bajusy
a Maďarka má,
komuže ich dá?
Hodila ich do popola, (podupy a tlieskanie)
už ich Maďar má.“
V žánrovej forme riekaniek medzi deťmi sú obľúbené vyčítanky, ktoré sa najčastejšie
odriekavajú pred začiatkom hry alebo v priebehu hry, keď si deti volia zástupcu nasledujúcej
hry.
„Eden, beden, cicime,
aber, faber, domine,
ex, rox, finde, rox,
strúhaj džatky na lopatky
a ty z kola ideš von!“
„Cupi-lupi do chalupy, cupi-lupi domov bež!
Ja som zmokol, ty si zmokla, kto nebeží ide preč!“
38
Vyčítanka Sekerečka, sekerka môže byť súčasťou montáže, deti sa postavia
do polkruhu a vybrané dieťa počíta podľa rytmu riekanky:
„Sekerečka, sekerka, nasekala šestnásť,
kto neverí, nech počíta, či je nás tu šestnásť.
Jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem.
Nie je nás tu šestnásť.“
Variabilitou je vyčítanka, v ktorej je úvod iný:
„Píšem, píšem písanečku, napísala šestnásť,
kto neverí, nech počíta, či je nás tu šestnásť.“
Pri mnohých riekankách premyslene zrýchľujeme a spomaľujeme tempo reči, čím sa
otvára pre deti priestor na vyskúšanie výslovnosti ťažších skupín hlások v prúde reči.
„Jedenko, dvanko, trinko, štyrinko, panko, bom,
sekman, dekman, avere, baba blik a ty si von!“
Výslovnosť detí nie je vždy dokonalá, najviac majú ťažkosti so sykavkami, hláskami
r, l, prípadne spoluhláskovými skupinami. Správnym výberom riekaniek a ich rytmickou
deklamáciou pomôžeme deťom hravou formou tento nedostatok odstrániť.
„Šu – šu, šu – šu, šušku,
máš na ušku mušku.“
„Kvá, kvá, kvačica, čierna, biela slepica,
pod stolom sú drobce, kura vodu slopce.“
Interpretáciou príťažlivých textov riekanky rešpektujme individualitu, schopnosti
dieťaťa, musíme vycítiť, kedy, kde a ako ich aplikovať tak, aby sme ho čo najtvorivejšie
vtiahli do aktivít.
„Cip, cip, cibuľa, nepôjdem ja za Ďura,
Ďuro nemá peňazí, ani zlatých reťazí.
Len ja pôjdem za Janíčka, ten mi kúpi medovníčka
a medovník popapám a Janíčka ponechám.“
To, čo dieťa prežíva pri interpretácii textu riekanky pomocou vlastnej tvorivej
činnosti, sa ťažko opisuje. Kreatívny učiteľ stimuluje prácu detí a necháva im dostatočný
priestor sa prejaviť. Riekanky sú vhodné pre rôzne vekové kategórie detí. Učiteľ pestovaním
citu detí pre slovesné umenie ich môže zaradiť aj ako súčasť rôznych aktivít detí, v priaznivej
a podnetnej atmosfére pri ich realizácii sa otvárajú deťom nečakané spôsoby spontánneho
stvárnenia ich obsahu.
ĽUDOVÉ ZVYKY A TRADÍCIE
Súčasťou ľudovej slovesnosti sú zvyky a tradície. Ako uvádza K. Ondrejka (2003, s.
67), zvyk či obyčaj je ustálený spôsob správania a konania ľudí, a to hlavne v dôležitých
životných situáciách. Obradom sa nazýva zvyk, ktorý nechýba pri určitej príležitosti a ktorý
má význam z hľadiska viery. Slovo zvyk spája s pojmom tradícia, ktorý sa chápe ako súhrn
zdedených pravidiel.
Zvyky a tradície odrážajúce život ľudu, ktorý je historicky úzko spätý s prírodou, majú
nezastupiteľné a najbohatšie zastúpenie v jednotlivých ročných obdobiach počas celého
kalendárneho roku. Aj keď sa kalendárne ľudové zvyky a tradície vytvárali v prostredí
dospelých, môžu sa stať súčasťou detskej zábavnej hry, dramatizácie, v ktorej sa netradične
priblíži čaro a mágia minulosti.
Najbohatšie zvyky a tradície sú v zimnom období. K. Ondrejka (2003, s. 148) uvádza,
zima znamenala pre roľníkov zmenu v charaktere práce a v spôsobe života. Už nepracovali
na poliach, ale počas dlhých večerov sa zdržiavali na hospodárstve a v príbytkoch. Muži sa
39
venovali chovu statkov, opravovaniu a zhotovovaniu rôzneho náradia a ženy priadli, párali
perie, tkali.
To všetko vytváralo množstvo príležitostí stretávania sa susedov, príbuzných,
odovzdávania a vymieňania si rôznych poznatkov a získaných nových skúseností.
PRIADKY
Z hľadiska zvykov sa v zimnom období k významným zaraďujú priadky, pri ktorých
šlo o spracovávanie ľanu. Trvali od konca októbra do ukončenia fašiangov a často sa skláňali
k čarám. Spoločné stretnutie v kúdeľnej izbe (na Spiši „kúdzeľná chyža“ ) bolo príležitosťou
a radosťou pre deti a dievčatá, lebo pri takom stretnutí babičky rozprávali zaujímavé príbehy
zo života, ktoré sa v dávnej minulosti v dedine diali. Pri tom sa žartovalo, spievalo a končilo
to rôznymi hrami, veselosťou a čarami. Prichádzali aj chlapci a sadali si k dievčatám, ktoré sa
im páčili.
Podnetom pre učiteľov môže byť aj vytvorenie bábky z vretena. Môžeme ako materiál
použiť aj varechy a spoločne si zahrať divadlo. S bábkou sa môžu rozprávať, tancovať,
uspávať.
Súčasťou kolektívnej práce je vhodná deklamácia nasledujúceho textu. Deti sa držia
za ruky, pri deklamácii textu dupajú a voľne prechádzajú po priestore.
„Kúdelečka, kúdeľa, nebudem ťa priasti,
radšej pôjdem na tanec s nožičkami triasti.
Bodaj moja kúdeľa, dneska večer zhorela,
už je siedma nedeľa, čo som ju nadela.“
Nepriadlo sa, keď boli stridžie dni. Podľa rôznych odborníkov sú to dni na Katarínu,
Ondreja a najväčší stridží deň sa pripisoval na Luciu.
ONDREJ
Štyri nedele pred Vianocami sa začína adventné obdobie. Prvá nedeľa je najbližšou
nedeľou ku dňu sv. Ondreja, ktorý je patrónom slobodných dievčat a tento deň sa spájal
s veštbami týkajúcimi sa vydaja.
Liatie olova
Vydajachtivé dievčatá sa tešili na ten deň, do kúdeľnej izby si doniesli olovo a verili
vešteckým úkonom. Keď prelejú rozpustené olovo cez ucho kľúča, v studenej vode v miske
sa vytvorí tvar, podľa ktorého budú hádať, aké povolanie bude mať ich nastávajúci manžel.
Na základe rozprávania starej mamy som pripravila pásmo, ktoré sa môže upraviť
podľa vekového zloženia skupiny, s ktorou učiteľ pracuje. Pásmo sa interpretuje v spišskom
nárečí. Upravila som ho do spisovnej slovenčiny, aby sa ľahšie prenieslo do praxe do škôl.
Odráža charakter a atmosféru, ktorá sa pred mnohými rokmi na Ondreja v kúdeľnej izbe
vytvárala a vždy bola pre všetkých zúčastnených jedinečná a neopakovateľná.
Do izby vstupujú dievčatá (Marienka, Anička, Marka, Betka) a odriekajú:
„Vitaj, zavítaj moja milá bystrá vodička.
Jak tečieš, tak tečieš, tak sa ponáhľaš,
aby sa za mnou ponáhľali chlapci bohatí, dobrí a šikovní.“
Vbehnú dievčatá (Dorotka, Julka): „Aj chudobné, aj maľučké, ale aj šumňučké.“
Marienka: „Joj, bodaj vás, už ste tu?“
Dorotka: „A ty myslíš, že bez nás budete olovo liať?“
Marienka: „Myslela, ale mi to dnes nevyšlo.“
Betka: „Dievčatá, vodu položte a spočítajme, koľko polienok Dorotka s Julkou doniesli.“
40
Všetci: „Jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť. Julko, toho roku sa vydáš, to máš šťastie. Nepárny
počet polienok znamená, že sa do roka dievča nevydá.“
Dorotka: „Moje polienka sú ondrejovské, priložím jedno na ohník, nech sa rozpustí olovo.“
Všetci: „Prilož, prilož!“
„Dievčatá pri ohňu dobrú vôľu majú,
pekné ondrejovské pesničky si spievajú!“
Marienka: „Dievčatá, olovo rozpustené, naberieme si každá z neho a cez ucho kľúča po
jednom prelejeme do misky so studenou vodou.“
Dorotka: „Ja chcem prvá liať!“
Všetci: „Týýý?“
Betka: „Ticho, nech leje, aby sme mali od nej pokoj. Opakujte za mnou čarovné slová.“
„Na meno Ondreja olovo lejeme,
my mladé dzievčatá vydávať sa chceme,
vyjav mi Ondreju podobu frajera,
čo mi bude súci za dobrého muža!“
Dorotka (zažmurené oči a leje): „Júúj, čo to mám? Júúj (vyberie a skryje!“
Betka: „Teraz si každá cez kľúčovú dierku nalejte olovo a vyberte si svoj uliaty tvar. Má
každá v ruke svoj tvar?“
Všetci: „Ukáž, Dorotka, čo máš?“ (okolo nej dve)
Dorotka: „Ja mám tvar ihly.“
Betka: „Keď je to taký tvar, pôjdeš za pána krajčíra.“
Všetci: „Fíha, ty budeš parádna!“
Julka: „Dorotka, ty sa budeš parádne nosiť. Každú nedeľu pôjdeš do kostola v novej sukni.“
Marienka: „Hm, takej parádnici v dedine ešte nebolo.“
Dorotka: „Nebolo, to hej! Krajčír, nová sukňa, dobre, môže to tak byť.“ (vyjadruje spokojnosť
a usmieva, ale pozorne sleduje ostatné dievčatá)
Marka: „Anička, čo sa ti ulialo, ukáž.“
Anička: „Neviem, to ani ryba ani rak.“
Marka: „Má to tvar knižky.“
Anička: „Knižky? Za koho pôjdem?“
Marka: „Za múdreho a učeného.“
Anička: „Júj, to bude náš pán učiteľ! To by som bola rada.“
Dorotka (zoberie do ruky): „Toto je podľa teba knižka, ja tu vidím hus, tu je hlava, krídlo!“
Anička: „Toto je podľa teba hus? Čo si slepá? To je knižka.“
Dorotka: „Hus a pôjdeš za pastiera!“
Anička: „Nie, za učiteľa!“
Marka: „Anička, pôjdeš za učiteľa. Nechaj Dorotku, tá nikdy s ničím nie je spokojná.
Dievčatá, pozrite sa, čo sa mne ulialo. Má to tvar ako podkova. Koho si zoberiem za muža?“
Všetci: „Kováča!“
Marienka: „Ja mám tvar pušky. Koho si zoberiem?“
Všetci: „Horára Janka.“
Marienka: „Janka chcem!“
Betka: „Ja mám tvar koláča!“
Všetci: „Pôjdeš za pekára!“
Betka: „Ja za pekára nechcem ísť.“
Julka: „A za koho by si chcela ísť?“
Betka: „Za Ďura z horného konca.“
Julka: „Možno ho dostaneš. Ja mám tvar, ktorý mi pripomína kladivo.“
Všetci: „Pôjdeš za drotára!“
Julka: „Takého nechcem! Ten je málo doma.“
41
Marienka: „Kamarátky, musíme veriť, že sa nám splnia sny a dostaneme takých chlapcov,
akých chceme. Teraz si spoločne zaspievajme.“
„Šeja - hoja a zaš hoja, vydajce me mamko moja,
vydajce me za takého, co me ľúbi a ja jeho.“
Do izby vchádzajú aj chlapci, ktorí pod oknami sledovali, čo dievčatá v izbe robili
a pripájajú sa k nim. Dievčatá sa ich prítomnosti vždy tešili.
Varenie pirohov
Na Ondreja bolo v mnohých obciach variť pirohy. Ale nikde ich varili na Luciu.
V každom pirohu bol zabalený lístok s menom chlapca, ktorého si chceli zobrať za muža.
Položili ich do vriacej vody a postupne sa dostávali na vrch, dievčatá si ich brali na lopárik ,
otvorili a verili, že sa vydajú za toho, ktorého meno prečítali na lístočku.
Keď dievčatá položili pirohy do vriacej vody, netrpezlivo pozerali, kedy sa vyplavia
na povrch. Aby im čas skôr ubehol, varechou o lopárik ťukali a rozprávali.
„Klopky, klopky, naklopky, poďte ku nám parobci.
Klopky, klopky, naklopky, poďte ku mne parobci.“
Dievča, ktoré prvé vybralo varený piroh z vriacej vody na lopárik, s radosťou sa točilo
a si spievalo:
„Ja som prvá vyskočila, Ferka som si vyvolila.“
Pri otváraní pirohov sa zvyklo rozprávať:
„Piroh, piroh plnený, s menom môjho milého varený.“
Najväčšiu radosť mali dievčatá, ktoré našli lístok s menom chlapca, ktoré im bolo
srdcu blízke.
LUCIA
Ľudia verili, že je to najväčší strídži deň. Pred strigami sa chránili tým, že si cesnakom
natierali dvere na príbytku a na maštaliach. Verili, že to oslabuje moc stríg a natretím
príbytkov neuškodia nielen im, ale aj statku.
K Lucii sa viazalo porekadlo:
„Od Lucie, do Vianoc, každá noc má svoju moc.“
Rozšíreným zvykom v tento deň na Spiši bolo chodenie Lucií, za ktoré sa preobliekli
prevažne ženy alebo dievčatá. Obliekli sa do bieleho odevu a tvár si zabielili, prevažne to bola
múka. Na hlave mali Lucie uviazané biele šatky tak, aby pri vstupe do miestnosti ich domáci
hneď nespoznali. V rukách mali husie krídlo, ktorým vymetali kúty, čo symbolicky
znamenalo očistenie príbytkov od všetkého zlého, čo sa v priebehu roka nazbieralo.
Niekde Lucky nosili so sebou vo vrecúšku vlašské orechy, ktorými pri chôdzi hrkotali.
Na základe toho si ľudia rozprávali:
„Lucka, Lucka, oriešky luská
i ja by ich luskala, keby som ich mala.“
S deťmi nie je problém stvárniť určité situácie, rady improvizujú a prenášajú sa
do prostredia, v ktorom je ukrytá tajomnosť a pri spontánnom prežívaní hrou v role sa
odkrývajú ich skryté, neviditeľné schopnosti.
ZÁVER
Kultúrne dedičstvo nášho ľudu má nesmiernu hodnotu. To, čo vytváral náš ľud po celé
stáročia, nesmie upadnúť do zabudnutia.
42
Je na nás, učiteľoch, aby sme hľadali rôzne spôsoby a formy práce s deťmi aplikovať
odkaz našich predkov, aby sa udržiavalo, zachovávalo a prežívalo nevyčerpateľné čaro ľudu
žijúceho v určitých rozdielnych oblastiach Slovenska.
Škola je najlepším miestom, kde sa dieťa má možnosť stretnúť s národnými
a regionálnymi tradíciami, to si vyžaduje zo strany učiteľa dobrú prípravu a záujem v praxi
čo najzaujímavejšie začleňovať prvky ľudových tradícií do edukačného procesu.
POUŽITÁ LITERATÚRA
1. KRÍŽOVÁ, J., KRUPOVÁ, I.: Vybrané špecifiká regionálnej výchovy v okolí Banskej
Bystrice. Banská Bystrica : PF UMB, 2007.
2. MELICHERČÍK, A. 1959. Slovenský folklór. Bratislava : SAV.
3. ONDREJKA, K. 2003. Malý lexikón ľudovej kultúry Slovenska. 1. vyd. Bratislava :
Slovenská grafia.
4. ROCHOVSKÁ, I., ŠVÁBOVÁ, B. 2012. Ľudové remeslá a zvykoslovné tradície
a možnosti ich využitia v primárnom vzdelávaní. Ružomberok : VERBUM –
vydavateľstvo KU v Ružomberku.
5. STANISLAVOVÁ, Z. 2007. Literatúra pre deti. In TRUBÍNIOVÁ, V. a kol.
PREDŠKOLSKÁ PEDAGOGIKA. Terminologický a výkladový slovník. Ružomberok :
PF KU v Ružomberku.
6. ŠVÁBOVÁ, B. 2012. Riekanky a detské hry v predprimárnom období. Ružomberok :
VERBUM – vydavateľstvo KU v Ružomberku.
Kontakt
PaedDr. Božena Švábová, PhD.
Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku
Inštitút Juraja Páleša v Levoči
Bottova 15
054 01 Levoča
e-mail: [email protected]
43
REGIONÁLNE PEXESO
Počas konferencie prebiehala celoslovenská súťažná prehliadka detských prezentácií
z oblasti regionálnej výchovy pod názvom Regionálne pexeso. Išlo o interaktívnu aktivitu s
možnosťou rozvoja žiackeho poznania v oblasti remeselníckych tradícií. Uvedené stretnutie
umožnilo nielen výmenu skúseností, rozšírenie obzorov a nové možnosti vnímania
regionálnej kultúry či národného povedomia, ale aj ľudský kontakt a nové priateľstvá.
Prehliadku po hlasovaní zástupcov všetkých zúčastnených škôl vyhrala ZŠ Sama Cambela
Slovenská Ľupča, 2. miesto získala ZŠ Hrochoť a 3. miesto ZŠ Očová a ZŠ Malatiná.
Ukončením konferencie bolo vyžrebovanie víťazov PC - príslušenstva, ktoré na
konferenciu venovala firma MB TECH BB školská technika (www.skolskatechnika.sk).
Dúfame, že sa každý z účastníkov konferencie cítil v Slovenskej Ľupči príjemne,
získal nové informácie a inšpiráciu pre ďalšiu tvorivú prácu v oblasti regionálnej výchovy.
Spoločne sme sa utvrdili v tom, že napriek tomu, že žijeme v uponáhľanej dobe, regionálna
výchova nestráca svoj zmysel pre súčasnosť a výchovu budúcej generácie.
Mgr. René Kováčik
V Banskej Bystrici 29.11.2013
44
SPONZORI
MB TECH BB školská technika
www.skolskatechnika.sk
S finančnou podporou Matice slovenskej.
S finančnou podporou ZŠ Sama Cambela
45
Názov:
Škola s regionálnou výchovou
Autor:
kolektív autorov
Rok vydania:
2014
Vedecký redaktor:
Mgr. Anna Dávidová
Počet strán:
47
Vydavateľ:
Združenie pedagógov zo škôl s regionálnou výchovou
ISBN 978-80-971615-8-3
46
Download

Zbornik 2013 - regioskola.sk