ORGANIZÁCIE MEDZINÁRODNÉHO
PRÁVA A ICH ORGÁNY
1
OSNOVA
• pojem „medzinárodný orgán“ a „medzinárodná organizácia“
• delenie medzinárodných organizácií
• medzinárodné konferencie
• OSN (VZ, BR)
• NATO
• EÚ (EP, Rada EÚ, EK a Európska rada)
• Rada Európy
• OBSE
• Medzinárodné odborné organizácie
2
MEDZINÁRODNÉ ORGÁNY A ORGANIZÁCIE
Právo medzinárodných orgánov a organizácií je odvetvím medzinárodného práva,
ktoré obsahuje zásady, inštitúty a normy, upravujúce vznik, funkcie, štruktúru,
procedurálne predpisy a činnosť medzinárodných vládnych orgánov a organizácií, ich
vzťahy k účastníckym alebo členským štátom, ako i vzťahy medzinárodných
organizácií navzájom.
Medzinárodné orgány (international organs) sú orgány ustanovené štátom, ktoré
konajú nielen v mene jedného štátu ako jeho štátne orgány, ale aj v mene viacerých
účastníckych štátov. Medzinárodné orgány sa ustanovujú dohodou účastníckych
štátov.
Medzinárodné organizácie (international organisations) sú združenia štátov, ktoré
na základe právneho aktu, ktorým boli zriadené, majú vlastné stále orgány a
vykonávajú trvalé úlohy, uložené im členskými štátmi. Medzinárodné organizácie
vznikajú na základe medzinárodnej zmluvy. Táto zmluva má odlišnú štruktúru i obsah
od bežných medzinárodných zmlúv, ktoré iba regulujú vzájomné vzťahy medzi
štátmi.
Zmluva omedzinárodnej organizácii je tiež jej zakladajúcou listinou. Obsahuje štatút
organizácie a stanovuje hlavne jej ciele, zásady činnosti, podmienky členstva, práva a
povinnosti členov, štruktúru orgánov a ich kompetencie, medzinárodnoprávnu
spôsobilosť organizácie, jej rozpočet a sídlo.
3
Druhy medzinárodných orgánov a organizácií:
podľa zloženia,
podľa počtu účastníkov,
podľa trvania
podľa obsahu činnosti.
Podľa zloženia: zborové a individuálne.
Zborové sú zložené z viacerých účastníkov či členov (napr. medzinárodné
komisie, medzinárodné konferencie alebo OSN). Individuálne, naopak, pozostávajú z
jedného člena (napr. jeden rozhodca alebo generálny tajomník OSN).
Podľa počtu účastníkov možno rozlišovať medzinárodné orgány a organizácie
univerzálne, partikulárne a regionálne.
Univerzálne sú tie, ktorých účastníkmi či členmi sú
všetky alebo takmer všetky štáty sveta (napr. Viedenská konferencia o zmluvnom
práve v rokoch 1968 a 1969, Svetová poštová únia alebo OSN), partikulárne sú tie,
ktorých účastníkmi či členmi je len niekoľko štátov, teda nie všetky (napr. Európska
únia). Ak sú účastníkmi či členmi iba štáty tej istej zemepisnej oblasti, označujeme
takéto orgány a organizácie ako regionálne (napr. Organizácia africkej jednoty).
4
Podľa trvania rozlišujeme medzinárodné orgány a organizácie na stále a dočasné.
Stále medzinárodné orgány a organizácie sú tie, ktoré majú podľa vôle účastníkov či
členov pôsobiť trvalo (napr. Medzinárodný súdny dvor v Haagu, OSN alebo Svetová
obchodná organizácia).
Dočasné sú tie, ktoré boli ustanovené iba na uskutočnenie určitých, časovo
obmedzených úloh (napr. demarkačná komisia, zmierovacia komisia alebo
Medzinárodná organizácia pre utečencov).
Podľa obsahu činnosti možno medzinárodné orgány a organizácie deliť na:
politické,
správne,
na mierové urovnanie sporov
na právotvorné.
Politické orgány a organizácie sú také, ktoré majú podľa vôle účastníkov či členov plniť pre
ne isté politické úlohy, hlavne udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť a všeobecne
koordinovať ich vzájomnú spoluprácu v ostatných oblastiach medzinárodných vzťahov (napr.
Konferencia OSN o odzbrojení, samotná OSN, Organizácia amerických štátov alebo Liga
arabských štátov).
Správne orgány a organizácie sú splnomocnené účastníkmi alebo členmi na výkon
rôznych administratívnych, technických, kontrolných a informačných funkcií v oblasti
ekonomiky, vedy, techniky, dopravy, zdravotníctva, sociálnych a humanitárnych záležitostí
alebo vzdelávania a kultúry (napr. Svetová zdravotnícka organizácia alebo Organizácia OSN pre
5
výchovu, vedu a vzdelávanie).
Správne orgány a organizácie sú splnomocnené účastníkmi alebo členmi na výkon
rôznych administratívnych, technických, kontrolných a informačných funkcií v
oblasti ekonomiky, vedy, techniky, dopravy, zdravotníctva, sociálnych a
humanitárnych záležitostí alebo vzdelávania a kultúry (napr. Svetová zdravotnícka
organizácia alebo Organizácia OSN pre výchovu, vedu a vzdelávanie).
Medzinárodné orgány a organizácie na mierové urovnávanie medzinárodných
sporov plnia z poverenia sporných strán funkciu sprostredkovaciu, vyšetrovaciu,
zmierovaciu, rozhodcovskú alebo súdnu (napr. vyšetrovacia komisia pre zistené
skutočnosti týkajúce sa leteckej havárie, ad hoc arbitrážny tribunál alebo
Medzinárodný súdny dvor v Haagu).
Za právotvorné orgány a organizácie možno v istom zmysle považovať
medzinárodné diplomatické konferencie (napr. Viedenskú konferenciu o zmluvnom
práve v rokoch 1968 a 1969) alebo orgány niektorých medzinárodných organizácií
(napr. Valné zhromaždenie OSN alebo Komisia pre medzinárodné právo OSN). Ich
právotvorná činnosť sa prejavuje však len stanovením materiálneho obsahu pravidiel.
Právnu záväznosť im poskytne až ďalší súhlas štátov. Ten sa obvykle prejavuje
následným podpisom a potom spravidla ratifikáciou alebo prijatím zmluvy schválenej
na medzinárodnej diplomatickej konferencii.
6
MEDZINÁRODNÉ KONFERENCIE
Medzinárodné konferencie sú najdôležitejšími medzinárodnými orgánmi s ohľadom na
svoje nezastupiteľné miesto v mnohostrannej diplomacii a pri schvaľovaní
mnohostrannýchzmlúv.
Medzinárodnou konferenciou (international conference) sa rozumie zhromaždenie
zástupcov jednotlivých štátov, splnomocnených prerokovať a vyriešiť určité otázky
spoločného záujmu.
V minulom storočí sa používal pre veľké medzinárodné zhromaždenia zástupcov
štátov, ktoré prerokúvali významné medzinárodné otázky, názov kongres (Viedenský
kongres v roku 1815, Parížsky kongres v roku 1856 alebo Berlínsky kongres v roku
1878). Dnes sa tento názov používa v medzištátnych stykoch iba pri zhromaždeniach
niektorých medzinárodných odborných organizácií (napr. Svetový poštový kongres alebo
Svetový meteorologický kongres), tiež však pre zhromaždenia zástupcov. rôznych
medzinárodných nevládnych (nongovernmental) organizácií (napr. kongresy rôznych
vedeckých asociácií, ako lekárov, historikov, právnikov, politológov atď.).
V súčasnosti sa pre zhromaždenie zástupcov štátov používa hlavne názov medzinárodná
konferencia.
7
MEDZINÁRODNÉ KONFERENCIE
Podľa predmetu konania možno medzinárodné konferencie
rozdeliť na:
politické,
hospodárske,
diplomatické,
mierové konferencie.
ZVOLÁVANIE KONFERENCIÍ:
Všeobecné medzinárodné právo neobsahuje žiadne špeciálne pravidlá na
zvolávanie medzinárodných konferencií. Preto sa do značnej miery ustálila prax,
ktorú štáty obvykle dodržujú:
-zvyčajne z iniciatívy jedného alebo niekoľkých štátov,
-v poslednom čase ich stále častejšie zvolávajú na to oprávnené medzinárodné
orgány alebo organizácie.
Právo účasti na medzinárodných konferenciách patrí každému
štátu, ktorý má o predmet konania konferencie oprávnený záujem.
8
MEDZINÁRODNÉ KONFERENCIE
Všeobecné medzinárodné právo nemá špeciálne pravidlo na riadenie a
procedurálny postup na medzinárodných konferenciách.
Spôsob konania medzinárodnej konferencie upravujú procedurálne predpisy,
obsiahnuté v konacom poriadku, ktorý schvaľujú účastníci konferencie spravidla
hneď po jej začatí.
Medzinárodné konferencie ako medzinárodný orgán tvorí zhromaždenie
splnomocnených delegátov všetkých účastníckych štátov. Iba toto plenárne
zasadanie či plénum konferencie je oprávnené schval'ovať právoplatné
uznesenia. Značnú časť práce na medzinárodných konferenciách vykonávajú
vecné výbory, ktorých počet a funkcie závisia od povahy a rozsahu
prerokúvaných otázok.
9
MEDZINÁRODNÉ KONFERENCIE
UZNÁŠANIE MEDZINÁRODNÝCH KONFERENCIÍ
Po skončení rozpravy o konkrétnych veciach sa uskutoční hlasovanie (voting), ktorým sa
zisťuje, či existuje dostatočný stupeň podpory medzi účastníkmi na prijatie
prerokúvaného návrhu (proposal), či už procedurálnej, alebo meritórnej povahy
Zásada suverenity a rovnosti účastníkov konferencie sa v minulom storočí chápala tak,
že konferencia mohla vykonať platné uznesenie iba vtedy, keď na to dali súhlas všetci
účastníci. Takto ponímaná zásada jednomyseľnosti (principie of unanimity) všetkých
však mala za následok, že malá skupina štátov alebo dokonca jeden účastnícky štát mohol
svojím záporným hlasom zabrániť prijatiu akéhokoľvek uznesenia podporovaného
napríklad absolútnou väčšinou ostatných účastníkov. Dôsledkom takto chápanej zásady
jednomyseľnosti bolo totiž právo veta ktoréhokoľvek účastníka.
Takto absolútne chápaná zásada jednomyseľnosti sa uplatňuje dosiaľ oprávnene v
tradičnej rigidnej podobe alebo v miernejšej a pružnejšej súčasnej podobe metódy
konsenzu pri rozhodovaní medzinárodných konferencií o dôležitých politických a
bezpečnostných otázkach, ako je udržanie alebo porušenie medzinárodného mieru a
bezpečnosti, odzbrojovacie opatrenie atď.
10
MEDZINÁRODNÉ KONFERENCIE
UZNÁŠANIE MEDZINÁRODNÝCH KONFERENCIÍ
Zásada jednomyseľnosti, ktorá je i dnes vhodná na rokovaniach o udržanie mieru a
bezpečnosti a o odzbrojovacích opatreniach, sa však ukázala ako nevhodná, nepraktická a
dokonca škodlivá na uznášanie o odborných, technických a právnych otázkach na
mnohostranných konferenciách, usporadúvaných čím ďalej, tým častejšie od druhej
polovice minulého storočia.
Na konferenciách odbornej, technickej alebo právnej povahy postupne presadila na
prijímanie rozhodnutí zásada väčšinového uznášania. Podľa nej sa na rozhodnutie o
meritórnych otázkach plénom konferencie vyžaduje dvojtretinová väčšina kladných
hlasov všetkých účastníkov konferencie a na rozhodnutie procedurálnych otázok prostá
väčšina hlasov. Pritom na zasadnutí výborov a podvýborov sa i meritórne otázky
uznášajú prostou väčšinou hlasov.
O priebehu konania medzinárodných konferencií sa vedú protokoly (records).
O plenárnych schôdzach sa vykonávajú spravidla doslovné zápisy (verbatim
records), o schôdzach výborov len stručné zápisy (summary records).
11
ŠTRUKTÚRA MEDZINÁRODNÝCH ORGANIZÁCIÍ
Medzinárodné organizácie mávajú spravidla túto základnú organizačnú štruktúru:
zhromaždenie (assembly) alebo výbor (committee), zložené buď z obmedzeného
počtu volených členov v prípade univerzálnych organizácií, alebo zo všetkých členov
v prípade organizácií regionálnych alebo partikulárnych, a sekretariát, ktorý je
výkonným a technickým orgánom, v ktorého čele je generálny tajomník alebo
generálny riaditeľ. Okrem týchto troch sa pri organizácii s rozsiahlym spektrom
záujmov a značnou činnosťou zriaďujú podľa potreby ďalšie hlavné orgány, ako rady,
výbory či komisie (napr. Hospodárska a sociálna rada a Poručenská rada OSN) alebo
pomocné orgány (subsidiary organs).
Vrcholným orgánom medzinárodnej organizácie býva zhromaždenie zástupcov
všetkých členských štátov. Nesie názov zhromaždenie, valné zhromaždenie, generálna
konferencia, konferencia alebo kongres. Tento orgán stanovuje hlavný smer činnosti
organizácie a rozhoduje o najzávažnejších otázkach patriacich do právomoci
organizácie.
12
Hlasovanie na vrcholných orgánoch
Každý členský štát má na zasadaní vrcholného orgánu jeden hlas (one vote).
Výnimku tvorí Medzinárodná organizácia práce, kde má každý člen po štyroch
hlasoch (dva pre vládnych zástupcov apo jednom pre zástupcov zamestnancov a
zamestnávateľov), a medzinárodné hospodárske a finančné organizácie, v ktorých sa
uplatňuje tzv. vážené hlasovanie, keď štáty majú rôzny počet hlasov podľa toho, ako
vysoký je ich finančný alebo hospodársky podiel na fondoch alebo činnosti
organizácie (napr. Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodný
finančný fond)
VÝSADY A IMUNITY MEDZINÁRODNÝCH
ORGANIZÁCIÍ A ICH ZAMESTNANCOV
Na to, aby mohli medzinárodné organizácie nerušene a účinne plniť svoje funkcie, je
nutné, aby požívali určité výsady imunity obdobne, ako ich požívajú štátne orgány
pôsobiace v zahraničí.
Výsady a imunity medzinárodných organizácií a ich zamestnancov bývajú v
všeobecnej polohe zakotvené v zakladajúcich štatútoch medzinárodných organizácií.
13
ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV
- Najdôležitejšia celosvetová medzinárodná organizácia
- Je organizácia so všeobecnou kompetenciou; sú k nej
pridružené medzinárodné odborné organizácie, z ktorých
každá má špeciálnu kompetenciu
- Založená v roku 1945: ustanovujúca konferencia sa
konala v San Franciscu od 25. apríla do 26. júna za účasti
50 štátov. Prerokovala návrhy veľmocí z Dumbarton Oaks
a z Jaltskej konferencie a po ich podstatnom doplnení
prijala text charty.
• Zakladajúca listina, charta (Carter), vstúpila do platnosti
24. októbra 1945.
* Faktickú činnosť začala OSN až 20. januára 1946 na
prvom zasadaní jej Valného zhromaždenia, ktoré
ustanovilo ostatné orgány, hlavne bezpečnostnú radu, a
14
vyriešilo základné otázky
Ciele a zásady OSN
Cieľom OSN je:
- uchrániť budúce pokolenie pred svetovou vojnou,
- pestovať znášanlivosť a žiť v mieri ako dobrí susedia,
- zjednotiť svoje sily a udržaťmedzinárodný mier a bezpečnosť
- uskutočniť účinné kolektívne opatrenia, ako i iné vhodné kroky na
posilnenie svetového mieru,
- prijať zásady a zaviesť metódy zaisťujúce, že ozbrojené
sily sa nebudú používať inak ako v spoločnom záujme,
- rozvíjať medzi národmi priateľskévzťahy, založené na úcte k zásade
rovnoprávnosti a sebaurčenia národov,
- uskutočňovať medzinárodnú spoluprácu, hospodársku, sociálnu, kultúrnu a
humanitárnu,
- podporovať sociálny pokrok a zlepšovať životnú úroveň vo väčšej slobode,
- podporovať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám,
- utvoriť pomery, za ktorých môžu byť zachované spravodlivosť a úcta k
záväzkom vyplývajúcim zo zmlúv a iných prameňov medzinárodného
práva,
- byť strediskom, ktoré zlaďuje činnosť štátov pri dosahovaní spomínaných
cieľov.
15
Ciele a zásady OSN
Zásady OSN:
- zvrchovaná rovnosť,
- poctivé plnenie záväzkov členov OSN prevzatých podľa
charty,
- mierové urovnanie sporu medzi členskými štátmi,
- vystríhania sa hrozby silou alebo použitia sily proti inému
štátu,
- povinná účasť na akciách OSN podľa kapitoly VII. charty,
- nezasahovanie OSN do záležitostí, ktoré patria v podstate
do vnútornej právomoci ktoréhokoľvek štátu,
*Záruka organizácií, že štáty, ktoré nie sú jej členmi, budú
konať podľa týchto zásad, ak to bude nutné na udržanie
medzinárodného mieru a bezpečnosti..
16
Valné zhromaždenie OSN
Valné zhromaždenie (General Assembly - GA) OSN tvoria všetky členské štáty.
Každý z nich má jeden hlas. Schádzajú sa na pravidelných zasadnutiach raz
ročne, na zvláštnych alebo na naliehavých zvláštnych zasadnutiach.
Právomoc VZ OSN je veľmi široká. Môže rokovať o všetkých otázkach alebo
záležitostiach, ktoré patria do rámca charty alebo sa týkajú právomocí a
funkcií iných orgánov OSN, s výnimkou prípadov, ktoré prerokúva BR OSN.
Zaoberá sa otázkami týkajúcimi sa udržania medzinárodného mieru a
bezpečnosti, regulácie ozbrojenia a odzbrojenia, odstránenia kolonializmu,
rozvoja medzinárodnej hospodárskej, sociálnej a kultúrnej spolupráce,
technickej pomoci rozvojovým štátom, ochranou ľudských práv a slobôd a
pokrokovým rozvojom a kodifikáciou medzinárodného práva.
Ak však prerokúva konkrétny spor alebo situáciu, ktorá by mohla vyžadovať
neozbrojenú alebo ozbrojenú akciu, je povinná záležitosť postúpiť BR OSN.
Ku všetkým týmto otázkam prijíma VZ OSN odporúčania, ktoré nie sú pre
členov právne záväzné. V prípade podpory celej členskej základne však majú
značnú morálnu a politickú váhu.
17
Valné zhromaždenie OSN
-uznáša sa dvojtretinovou alebo prostou väčšinou
prítomných a hlasujúcich členov. Za hlasujúcich sa
považujú tí členovia, ktorí odovzdali kladný alebo
záporný hlas.
-Dvojtretinová väčšina sa vyžaduje pri rozhodovaní o
dôležitých otázkach, ako sú otázky udržania
medzinárodného mieru a bezpečnosti, prijímania nových
členov, voľba členov BR
OSN a Hospodárskej a sociálnej rady alebo rozpočtové
otázky. Pri rozhodovaní o iných otázkach, hlavne
procedurálnych, stačí prostá väčšina.
VZ OSN si zriaďuje niekoľko pomocných orgánov, výborov,
komisií, inštitúcií a programov.
18
Bezpečnostná rada OSN (Security Council)
- je ďalším hlavným orgánom OSN.
- má podľa charty prvotnú zodpovednosť (primary responsibility) za udržiavanie
medzinárodného mieru a bezpečnosti. Je organizovaná ako malý, efektívny a
pohotový orgán, vybavený rozsiahlou zvláštnou právomocou, ktorá má
zabezpečiť rýchlu a účinnú akciu OSN, ak to bude vyžadovať udržanie alebo
obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
- Pri výkone týchto funkcií koná v mene všetkých členov organizácie.
- BR OSN je zložená z 15 členov (do roku 1965 mala 11 členov). Čína,
Francúzsko, Ruská federácia, Spojené štáty americké a Veľká Británia sú
stálymi členmi. Ostatných 10 nestálych členov je volených na dvojročné
funkčné obdobie (každý rok po piatich), s ohľadom na príspevok dotyčného
kandidáta na udržanie medzinárodného mieru a na zásadu spravodlivého
zemepisného zastúpenia.
* Základné poslanie: prerokúvať medzinárodné spory a situácie, ktorých
ďalšie trvanie by mohlo ohroziť medzinárodný mier a bezpečnosť. V takýchto
prípadoch odporúča vhodný postup alebo prostriedky na mierové urovnanie.
Vo viac ako 30 prípadoch rozhodla BR OSN o vyslaní zvláštnych mierových
jednotiek na obnovenie alebo udržanie mieru (napr. v bývalej Juhoslávii).
19
Bezpečnostná rada OSN (Security Council)
- Ak dôjde k ohrozeniu mieru, porušeniu mieru alebo útočnému činu, môže
rozhodnúť o nevojenských alebo vojenských akciách proti rušiteľovi.
- Nevojenské akcie môžu zahrnovať úplné alebo čiastočné prerušenie
hospodárskych stykov, spojov železničných, námorných, leteckých,
poštových, telegrafických či rádiových, ako i prerušenie diplomatických
stykov.
Ozbrojené akcie podniká BR OSN leteckými, námornými alebo pozemnými
silami. Môžu zahrnovať demonštrácie ozbrojených síl, blokádu alebo iné
vojenské operácie.
Rozhodnutie o takýchto akciách, buď nevojenskej, alebo vojenskej povahy, sú
pre členské štáty záväzné
20
Bezpečnostná rada OSN (Security Council)
- BR OSN vykonáva svoje funkcie nepretržite. Každý jej
člen je preto povinný byť trvalo zastúpený v sídle OSN.
- Schôdze BR OSN zvoláva predseda, na požiadanie
niektorého člena rady, generálneho tajomníka alebo
valného zhromaždenia.
- Schôdzu riadi predseda, ktorým sú postupne členovia
striedajúci sa každý mesiac podľa členských štátov, v
angličtine, v abecednom poriadku. Zasadania BR OSN sú
verejné, pokiaľ
by rada nerozhodla z vážnych dôvodov opačne.
- Uznesenie BR OSN sa schvaľuje deviatimi kladnými
hlasmi. O procedurálnych otázkach sa rozhoduje
kladnými hlasmi ktorýchkoľvek členov. O podstatných
otázkach tiež rovnakým počtom hlasov, no medzi
odovzdanými hlasmi musia byť kladné hlasy stálych
21
členov (zásada jednomyseľnosti stálych členov)
NATO
• Hlavným a trvalým poslaním NATO, zakotveným vo Washingtonskej zmluve,
je garantovať slobodu a bezbečnosť všetkých jej členov politickými a
vojenskými prostriedkami. Aliancia je založená na spoločných hodnotách
demokracie, ľudských práv a zákonnosti a od svojho vzniku usilovala o
zabezpečenie spravodlivého a trvalého mierového usporiadania.
28 členských štátov (Delegácie (Misie) členských štátov pri NATO)
Štruktúra: civilná a vojenská
Civilná štruktúra:
- Medzinárodný štáb (IS) s divíziami:
Divízia politických vzťahov a bezpečnostnej politiky
Divízia operácií
Divízia naliehavých bezpečnostných výziev
Divízia obrannej politiky a plánovania
Divízia obranných investícií (Riaditeľstvo pre ATM a PVO)
Divízia verejnej diplomacie
Vojenská štruktúra: Vojenský výbor a Medzinárodný vojenský štáb (IMS)
- ACO a ACT
22
NATO
-
Severoatlantická rada (NAC) ako najvyšší orgán
Krajiny PfP
Program boja proti terorizmu (POW DAT)
Pracovné výbory a skupiny (NAFAG,NADC,NATMAC)
Základom sú Tasking Authorities (CNAD, NC3B,
SNLC)
Štandardizácia: NCS a NSA
Obranné plánovanie a jeho disciplíny, CBP a rozvoj
spôsobilostí
Agentúry NATO: RTA, NSA, NAMSA, NC3A, NAPMA
a i.
Program NSIP
Operácie pod vedením NATO , najmä ISAF
23
EURÓPSKA ÚNIA
- nie je federácia ako Spojené štáty,
- nie je to ani organizácia pre spoluprácu medzi vládami
ako Organizácia Spojených národov.
- EÚ je vlastne jedinečná. Krajiny, ktoré tvoria EÚ (jej
„členské štáty“), zostávajú suverénnymi nezávislými
štátmi, ale svoju suverenitu združujú s cieľom získať
silu a svetový vplyv, ktoré by samostatne nikdy
nedosiahli.
-Združenie suverenity v praxi znamená, že členské štáty
prenesú niektoré svoje rozhodovacie právomoci na
spoločné inštitúcie, ktoré vytvorili, aby sa rozhodnutia o
špecifických otázkach spoločného záujmu prijímali
demokraticky na európskej úrovni.
24
EURÓPSKA ÚNIA
-Rozhodovací proces EÚ vo všeobecnosti a konkrétne spolurozhodovací
postup sa týka troch hlavných inštitúcií:
Európsky parlament (EP), ktorý zastupuje občanov EÚ a je nimi priamo
volený,
Rada európskej únie, ktorá zastupuje jednotlivé členské štáty,
Európska komisia, ktorá sa snaží presadzovať záujmy Únie ako celku.
Tento „inštitucionálny trojuholník“ pripravuje politiku a právne predpisy,
ktoré platia v celej EÚ. V zásade je to Komisia, ktorá navrhuje nové právne
predpisy, ale prijíma ich Parlament a Rada. Komisia a členské štáty ich
potom implementujú a Komisia ich presadzuje.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj dve ďalšie inštitúcie:
Súdny dvor presadzuje európsky právny poriadok a Dvor audítorov kontroluje
financovanie činnosti Únie.
Právomoci a zodpovednosť týchto inštitúcií sú ustanovené v zmluvách, ktoré
sú základom všetkého, čo sa v EÚ deje. V týchto zmluvách sa ustanovujú aj
pravidlá a postupy, ktoré musia inštitúcie EÚ dodržiavať. Tieto zmluvy
schvaľujú prezidenti a/alebo predsedovia vlád všetkých krajín EÚ a
ratifikujú ich parlamenty.
25
EURÓPSKA ÚNIA
Okrem týchto inštitúcií má EÚ aj viacero iných orgánov, ktoré majú
osobitné úlohy:
* Európsky hospodársky a sociálny výbor zastupuje občiansku spoločnosť,
zamestnávateľov a zamestnancov,
* Výbor regiónov zastupuje regionálne a miestne orgány,
* Európska investičná banka financuje investičné projekty EÚ a pomáha
malým podnikom prostredníctvom Európskeho investičného fondu
* Európska centrálna banka zodpovedá za európsku menovú politiku,
* Európsky ombudsman prešetruje sťažnosti na inštitúcie a orgány EÚ
týkajúce sa nedostatočného plnenia úloh a povinností,
* Európsky dozorný úradník pre ochranu údajovchráni súkromie osobných
údajov občanov,
* Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev vydáva
informácie o EÚ.
* Európsky úrad pre výber pracovníkov vyberá zamestnancov pre inštitúcie a
iné orgány EÚ.
* Európska škola verejnej správy: poskytovať odbornú prípravu
zamestnancom Európskych inštitúcií v špecifických oblastiach.
26
Európska komisia
-
je nezávislá od národných vlád
-
Plní štyri hlavné úlohy:
* predkladať návrhy právnych predpisov Parlamentu
a Rade;
* riadiť a implementovať politiky a rozpočet EÚ;
* presadzovať európske právo (spoločne s Európskym
súdnym dvorom);
* zastupovať Európsku úniu na medzinárodnej scéne,
napríklad pri rokovaniach o dohodách medzi EÚ
a inými krajinami.
27
RADA EÚ
Má šesť hlavných povinností:
* schvaľovanie európskych právnych predpisov –
v mnohých oblastiach politiky spoločne s Európskym
parlamentom;
* koordinovanie hlavných hospodárskych politík členských
štátov;
* uzatvárať medzinárodné dohody EÚ s inými krajinami
alebo medzinárodnými organizáciami;
* schvaľovanie rozpočtu EÚ spolu s Európskym
parlamentom;
* vypracúvať CFSP/SZBP na základe pokynov
stanovených Európskou radou.
* koordinovanie spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi
a policajnými zložkami v trestných veciach
28
RADA EÚ
Deväť rôznych zložení Rady:
Všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC)
Hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN)
Spravodlivosť a vnútorné záležitosti (JHA)
Zamestnanosť, sociálna politika, zdravotníctvo
a spotrebiteľské záležitosti
Konkurencieschopnosť
Doprava, telekomunikácie a energetika
Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo
Životné prostredie
Vzdelávanie, mládež a kultúra.
29
EURÓPSKA RADA
Európska rada (European Council), neformálne nazývaná
aj Summit EÚ, je jednou z inštitúcii Európskej únie.
-Skladá sa z hláv štátov (prezidentov) a predsedov vlád
členských štátov Európskej únie, z predsedu Európskej
rady a z predsedu Európskej komisie.V krajinách, v
ktorých má aktívnu úlohu prezident, zúčastňuje sa na
summitoch on. V praxi je to prípad Francúzska,
Fínska, či Rumunska.
-Predseda Európskej rady a predseda Európskej komisie
nemajú hlasovacie právo v Európskej rade.
Členov Európskej rady často sprevádzajú ministri
zahraničných vecí.
- Európska rada si volí predsedu na dva a pol roka.
Predseda Európskej rady nesmie zastávať žiadnu
30
vnútroštátnu funkciu.
AGENTÚRY EÚEÚRÓPSKA OBRANNÁ AGENTÚRA (EDA)
Hlavné funkcie EDA:
Obranné spôsobilosti
Európska spolupráca vo vyzbrojovaní
Obranný výskum a rozvoj technológií (R&T)
Európsky trh s obrannou výzbrojou a technikou (EDEM) a Európska
obranná technologická a priemyselná základňa (EDTIB)
Strategický rámec:
Plán rozvoja spôsobilostí
Stratégia európskeho obranného výskumu a technológií
Stratégia európskej spolupráce vo vyzbrojovaní
Stratégia európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne
31
RADA EURÓPY
- Rada Európy (Council of Europe, skratka COE) je medzinárodná
(medzivládna) organizácia európskych štátov
- Hlavný cieľ:ochrana ľudských práv a posilňovanie pluralitnej
demokracie, prispievanie k uvedomovaniu si a rozvoju európskej
kultúrnej identity, harmonizácia práva európskych krajín,
hľadanie riešenia problémov typu xenofóbia, menšiny, ochrana
životného prostredia a podobne, a pomáhanie východoeurópskym
krajinám pri ich modernizačných a demokratizačných reformách.
- vznikla 3. augusta 1949, keď vstúpil do platnosti „Štatút Rady
Európy“, teda zmluva podpísaná 5. mája 1949, ktorou túto
organizáciu založili predstavitelia 10 európskych štátov
(B,FR,HOL,LUX,UK,ÍRSKO,IT,Dánsko,NO,SWE) v Londýne
Neskôr pristúpili ďalšie štáty prakticky z celej Európy.
- Dnes má Rada 47 členov, sídlom sekretariátu je Štrasburg
32
RADA EURÓPY
- Orgány:
Výbor ministrov (zložený z ministrov zahraničných vecí
členských krajín)
Parlamentné zhromaždenie
Kongres miestnych a regionálnych samospráv
Sekretariát generálneho tajomníka
Európsky súd pre ľudské práva
33
OBSE
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe –OBSE
(Organization for Security and Co-operation in Europe - OSCE) je
medzinárodná bezpečnostná organizácia, ktorá vnikla
transformáciou Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe
(KBSE) v roku 1995. Zahŕňa 56 účastníckych štátov Európy,
Strednej Ázie a Severnej Ameriky.
Dejiny:
Dňa 1. augusta 1975 v Helsinkách 35 štátov podpísalo
Záverečný helsinský akt, čím vznikla Konferencia pre
bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE; prekladané aj ako
Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe). Na
summite v Budapešti 1994 sa formálne prijal nový názov
OBSE, ktorý je platný od 1. januára 1995.
34
OBSE
Cieľ:
- podpora a rozvoj demokratickej spoločnosti rešpektujúcej
ľudské práva a základné slobody,
- prevencia lokálnych konfliktov,
- obnova stability a mieru vo vojnových oblastiach,
- presadzovanie kolektívnej bezpečnosti,
- zabezpečenie sociálnej spravodlivosti a ochrana životného
prostredia.
Inštitúcie:
• Generálny tajomník, Sekretariát OBSE a Stredisko pre
predchádzanie konfliktom sídli vo Viedni.
• Úrad vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny je
v Haagu.
• Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva má
sídlo vo Varšave.
35
MEDZINÁRODNÉ ODBORNÉ ORGANIZÁCIE
Charta OSN ustanovuje, že rôzne odborné organizácie (" various specialised
agencies "), ustanovené medzivládnymi dohodami a majúce širokú
medzinárodnú
zodpovednosť ("having wide international responsibilities ") v oblasti
hospodárskej,
sociálnej, kultúrnej, výchovnej, zdravotníckej a pod. budú pridružené k OSN
("shall be brought into relationship '').
V súčasnosti existuje 18 takýchto odborných organizácií, pridružených k OSN.
Možno ich rozdeliť na:
•
ekonomicko-finančné,
•
vedecko-technické,
•
sociálne, zdravotné a kultúrne.
36
MEDZINÁRODNÉ ODBORNÉ ORGANIZÁCIE
K ekonomicko-finančným odborným organizáciám patrí:
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD), sídli voWashingtone,
Medzinárodný menový fond (IMF), sídli vo Washingtone,
Medzinárodná finančná korporácia(IFC), sídli vo Washingtone,
Medzinárodné rozvojové združenie (IDA), sídli vo Washingtone,
Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO),
sídli v
Ríme,
Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO), sídli v Montreale,
Medzinárodná námorná organizácia (IMO), sídli v Londýne,
Organizácia Spojených národov pre priemyselný rozvoj (UNIDO), sídli vo
Viedni,
Medzinárodný fondpre rozvoj hospodárstva (IFAD), sídli vRíme,
Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO), sídli v Ženeve,
Svetová obchodná organizácia (WTO), sídli v Ženeve
37
MEDZINÁRODNÉ ODBORNÉ ORGANIZÁCIE
K vedecko-technickým odborným organizáciám patrí:
- Svetová poštová únia (Universal Postal Union - UPU), sídli v Berne,
- Medzinárodná telekomunikačná únia (International Telecommunication Union
- ITU), sídli v Ženeve,
-Svetová meteorologická organizácia (World Meteorological Organization WMO), sídli v Ženeve,
- Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (International Atomic Energy
Agency – IAEA), sídli vo Viedni,
K sociálnym, zdravotným a kultúrnym odborným organizáciám patrí:
- Medzinárodná organizácia práce (International Labour Organization - ILO),
sídli v Ženeve,
Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization - WHO), sídli v
Ženeve,
-Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (United Nations
Educational, Scientific and Cultural Organization - UNESCO), sídli v Paríži
38
Vaše
otázky
prosím ?!?
39
Download

null