OCHRANA PRÍRODY
A TVORBA KRAJINY
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
V ROKOCH 1993-2003 V KOCKE
28
BIODIVERZITA
počet taxónov
Ohrozenosť taxónov rastlín
4 000
3 500
3 000
2 500
2 000
1 500
1 000
500
0
Ohrozenosť vyšších rastlín
42,6%
9,4%
Sinice a
riasy
11,2%
Vyššie
huby
počet taxónov
38,0%
Lišajníky
VU
30%
LR
20%
DD
4%
54,5%
Machorasty
Vyššie
rastliny
EN
22%
CR
19%
EX
5%
ohrozené
Zdroj: ŠOP SR
Slovensko patrí do troch základných fytogeografických oblastí – panónska flóra (Pannonicum),
západokarpatská flóra (Carpaticum occidentale) a východokarpatská flóra (Carpaticum orientale).
Pre SR majú svojou jedinečnosťou význam pôvodné a prirodzené rastlinné spoločenstvá Západných
Karpát, avšak v súčasnosti sa viac ako jedna tretina pôvodných druhov vyšších rastlín
nachádza v rôznom stupni ohrozenosti.
Červený zoznam papraďorastov a semenných rastlín Slovenska k roku 1993 obsahoval 1 009
ohrozených a vzácnych taxónov, čo predstavuje 40,36% z 2 500 druhov vyšších rastlín Slovenska,
z toho kriticky ohrozených 199 (7,96%). Ďalších 92 taxónov sú endemity (3,68%) a 32 taxónov vymizlo
(1,28%).
V súčasnosti je ohrozených podľa kategórií IUCN 1 428 taxónov z celkového počtu 3 352 druhov
Slovenska (42,6%), z čoho vyhynutých je 77 druhov (2,3%) a druhov klasifikovaných ako endemity karpatské i panónske je 220 (6,6%). Ohrozených je na Slovensku aj približne 16% nižších rastlín.
V poslednom desaťročí prebiehal v SR intenzívny výskum a inventarizácia jednotlivých druhov flóry,
pričom v polovici 90-tych rokov nastali navyše zmeny v kategorizácii ohrozenosti druhov (podľa
IUCN). Akékoľvek porovnanie ohrozenosti rastlín je teda nemožné. Napriek tomu však možno
všeobecne konštatovať mierne rastúci počet ohrozených taxónov rastlín, hlavne vďaka zvýšeným
antropogénnym vplyvom.
Najviac kriticky ohrozených druhov flóry SR pochádza z biotopov globálne ohrozených v celej strednej
Európe (rašeliniská, mokrade, zaplavované lúky, slaniská, piesky). Základnou príčinou ohrozenia
rastlín je práve deštrukcia týchto stanovíšť – či už priama (napr. premena ekosystémov, výstavba,
ťažba nerastných surovín), alebo nepriama (napr. znečisťovanie, zmeny vodného režimu), pričom
niekde doteraz nepoznáme ich pravé príčiny.
Ciele v oblasti ochrany flóry podľa Akčného plánu pre implementáciu Národnej stratégie ochrany
biodiverzity SR pre roky 1998-2010 sú zamerané na mapovanie stavu lišajníkov ako indikačných
druhov, aktualizovanie červených zoznamov ohrozených druhov rastlín v 10 ročných časových
intervaloch, rozšírenie štúdia populácií a biológie ohrozených druhov a málo poznaných taxónov pre
potreby ich ochrany, mapovanie výskytu inváznych druhov rastlín a vypracovanie metodiky na ich
likvidáciu, priebežné vypracovávanie a následné plnenie akčných plánov ochrany jednotlivých kriticky
ohrozených druhov s prioritizáciou podľa akútnosti ohrozenia ich populácií.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
V ROKOCH 1993-2003 V KOCKE
29
BIODIVERZITA
OhrozenosĢ živoþíšnych druhov
80
60
40
20
2003
ST
AV
O
VC
E
1993
ci
ca
vc
e
y
vt
ák
pl
az
ní
ky
ob
oj
živ
el
ry
y
0
by
% ohrozených druhov
100
Zdroj: ŠOP SR
Zloženie fauny SR má variabilný charakter a vychádza z geografických podmienok. Zo
zoogeografického hĐadiska vyþleĖujeme na Slovensku dve rozsiahle oblasti – karpatskú horskú
sústavu (pozostávajúcu najmä zo Západných Karpát a þasti Východných Karpát) a vnútrokarpatskú
zníženinu (Panónsku oblasĢ). Geografická poloha Slovenska podmieĖuje bohatstvo diverzity fauny.
Opísaných bolo u nás viac ako 28 800 živoþíšnych druhov, no ich ohrozenosĢ je þoraz aktuálnejšia.
Problém úbytku druhov je v súþasnosti významný na celom svete. Alarmujúci stav je najmä pri
chordátoch, ktoré sú v rôznom stupni ohrozenosti. U všetkých živoþíchov spoþíva prioritná požiadavka
v zabezpeþení ochrany ich biotopov, teda dostatoþne veĐkých a zachovalých území, v ktorých môžu
prirodzene prežívaĢ a rozmnožovaĢ sa.
V roku 1993 bolo z 536 druhov voĐne žijúcich stavovcov 153 vymiznutých, ohrozených až kriticky
ohrozených (28,5%), z toho 27 rýb a kruhoústnic, 13 obojživelníkov, 10 plazov, 71 vtákov a 32
cicavcov. V súþasnosti je v þervenom zozname stavovcov zapísaných 267 druhov v jednotlivých
kategóriách ohrozenosti podĐa IUCN z celkového poþtu 544 druhov, þo predstavuje skoro polovicu
popísaných druhov stavovcov na Slovensku (49,1%). Z toho je 49 rýb, 18 obojživelníkov, 11 plazov,
121 vtákov a 68 cicavcov. Z vyše 21 000 taxónov bezstavovcov na Slovensku je podĐa kategorizácie
IUCN ohrozených okolo 17%.
V poslednom desaĢroþí prebiehal v SR intenzívny výskum jednotlivých druhov fauny, no v polovici 90tych rokov nastali zmeny v kategorizácii ohrozenosti druhov (podĐa IUCN) a teda akékoĐvek
porovnanie je prinajmenšom skreslené. Napriek tomu však možno konštatovaĢ mierne rastúci poþet
ohrozených živoþíchov, hlavne vćaka zvýšeným antropogénnym vplyvom.
K riešeniu ohrozenosti druhov živoþíchov v SR prispievajú aj rôzne opatrenia zo strany organizácií
ochrany prírody a krajiny, ako každoroþné programy záchrany vybraných druhov, prevádzkovanie 8
chovných a 3 rehabilitaþných staníc, odchovných zariadení, stráženie hniezd dravcov, uskutoþĖovanie
transferov, rehabilitácií a reštitúcií jedincov, zlepšenia generaþných a pobytových podmienok živoþíchov,
budovanie zábran pre obojživelníky. Akþný plán pre implementáciu Národnej stratégie ochrany
biodiverzity SR (NSOB) pre roky 1998-2010, ako aj Národný environmentálny akþný program II (NEAP
II) z roku 1999 dávajú pre oblasĢ ochrany biodiverzity za cieĐ vytváraĢ podmienky pre prirodzenú
migráciu živoþíchov, realizovaĢ monitoring a ochranu biotopov, v 10 roþných þasových intervaloch
aktualizovaĢ þervené zoznamy ohrozených druhov živoþíchov, priebežne vypracovávaĢ akþné plány
ochrany jednotlivých kriticky ohrozených druhov, zabezpeþiĢ adekvátnu ochranu významných vtáþích
území a zlepšiĢ hniezdne príležitosti pre ohrozené druhy vtákov, realizovaĢ transfery, reštitúcie,
reintrodukcie vybraných druhov živoþíchov, dobudovaĢ chovné stanice, pohotovostné záchranné
zariadenia, limitovaĢ po hranicu ekologickej nevyhnutnosti lov veĐkých predátorov.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
V ROKOCH 1993-2003 V KOCKE
30
PRÍRODNÉ A KULTÚRNE DEDIýSTVO
30
2,4
25
2,2
VeĐkoplošné chránené územia v SR
1,8
15
1,6
10
MCHÚ (%)
2
20
1,4
5
1,2
0
1
19
60
19
75
19
86
19
90
19
94
19
95
19
96
19
97
19
98
19
99
20
00
20
01
20
02
20
03
VCHÚ (%)
Vývoj rozlohy chránených území na Slovensku
VCHÚ
MCHÚ
Zdroj: ŠOP SR
V súþasnosti je chránené celé územie SR (1.stupeĖ ochrany). Medzi osobitne chránené územia (2. až
5. stupeĖ ochrany) patria národné parky (NP) a chránené krajinné oblasti (CHKO) - (veĐkoplošné
CHÚ) a chránené areály (CHA), prírodné rezervácie (PR), prírodné pamiatky (PP), chránené krajinné
prvky (CHKP) a chránené vtáþie územia (CHVÚ) - (maloplošné CHÚ).
Ochrana prírody a vznik podmienok na právnu existenciu CHÚ sa viažu na obdobie feudálneho
vlastníctva pôdy (13.-18.stor.). Prvým chráneným územím v SR bola Kvetnica v NPR Velická dolina
(TANAP) z roku 1876, najstaršou rezerváciou je NPR Ponická dúbrava a NPR Príboj z roku 1895.
Prvým národným parkom je Tatranský národný park (1948) a prvou chránenou krajinnou oblasĢou
bol Slovenský raj (1964).
x Výmera 9 NP zaberala v roku 2003 6,48% rozlohy SR, ochranných pásiem NP 5,51% rozlohy SR
a 14 CHKO 10,50 % rozlohy SR (22,49% veĐkoplošných CHÚ z územia SR).
x Výmera maloplošných CHÚ tvorila 2,25% územia Slovenska.
x Celková výmera osobitne chránených þastí prírody v SR je 1 128 263,2 ha, þo predstavuje
23,01% z územia Slovenska. Okrem toho zaberali ochranné pásma jaskýĖ 15,8545 ha.
Podiel veĐkoplošných CHÚ k celkovej ploche Slovenska vzrástol hlavne v priebehu 80-tich rokov. Od
roku 1995 sa výraznejšie nezmenil a þiní cca 23%. Rozloha maloplošných CHÚ v posledných rokoch
mierne narastá. Ich poþet vzrástol z 901 (102 465 ha – 2,09%) na 1 097 (112 788,3819 ha – 2,3%).
Výrazne sa zlepšil stav CHÚ v 4. a 5. stupni ochrany, keć v optimálnom stave je 72,8% územia
z celkovej plochy MCHÚ (v roku 1992 to bolo 48%), ohrozených je 27,0% plochy (oproti 49%) a
degradovaných je 0,2% (oproti 3%).
PodĐa Národného environmentálneho akþného programu II. a Akþného plánu pre implementáciu
Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku pre roky 1998-2010 je v blízkej budúcnosti
potrebné dobudovaĢ sústavy CHÚ na základe GNÚSES a jej prehodnotenie podĐa kritérií EÚ,
revitalizovaĢ poškodené a ohrozené CHÚ, budovaĢ územia európskeho významu navrhované do siete
NATURA 2000, navrhnúĢ nové lokality na nomináciu do svetového prírodného dediþstva, dotvoriĢ
sústavy bilaterálnych a trilaterálnych CHÚ a budovaĢ náuþné chodníky/lokality. V súþasnosti je
navrhovaných 13 chránených krajinných oblastí a 1 národný park (Choþské vrchy, 12 357 ha).
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
V ROKOCH 1993-2003 V KOCKE
31
PRÍRODNÉ A KULTÚRNE DEDIýSTVO
Mokrade medzinárodného významu
Mokrade tvoria nezanedbateĐnú, ba možno povedaĢ, že jednu z najvýznamnejších súþastí prírodného
bohatstva Slovenska a ako také sú predmetom stále rastúceho záujmu ochrany prírody o ich
zachovanie. K ich ochrane a múdremu využívaniu nás zaväzuje aj Dohovor o mokradiach majúcich
medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva (Ramsar, Irán, 1971), ktorého riadnym
þlenom je Slovenská republika ešte v rámci bývalej ýSFR od 2. júla 1990. Podmienky plnenia
záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru riadi a koordinuje Ramsarský výbor SR. Aj keć sa ochrana
prírody na Slovensku v minulosti zameriavala viac na ochranu lesných a horských ekosystémov, má
ochrana rôznych typov mokradí na Slovensku urþitú tradíciu.
Osobitným záväzkom Dohovoru je prihlásenie vybratých mokradí na zápis do svetového zoznamu
mokradí medzinárodného významu. Vypracovanie návrhov na ochranu mokradí a ich následná
realizácia je nemysliteĐná bez poznania ich polohy, umiestnenia, prírodných hodnôt, tzn. odbornej
inventarizácie. Na základe takejto inventarizácii mokradí prebieha výber najvýznamnejších lokalít
Slovenska do svetového zoznamu. Takýmito mokraćami v SR podĐa Ramsarského dohovoru
(Ramsarské lokality) sú:
NPR Parížske moþiare, NPR Šúr, NPR Senné – rybníky, Dunajské luhy (CHKO, vrátane ýíþovského
mĚtveho ramena), Niva Moravy (v CHKO Záhorie), Latorica (CHKO Latorica), Alúvium Rudavy,
Mokrade Turca, Poiplie, Mokrade Oravskej kotliny, Rieka Orava a jej prítoky a Domica. V návrhu je
Alúvium Tisy (spolu s Maćarskom, Ukrajinou a Rumunskom) a lokalita v povodí riek Moravy a Dyje
(spolu s ýeskom a Rakúskom). Ćalšími lokalitami medzinárodného významu sú Hrhovské rybníky,
Chymské rybníky, Zemplínska šírava CHA a Sivá Brada.
Stav mokradí medzinárodného významu na Slovensku (2002)
medzinárodného významu
z toho Ramsarské lokality
poþet lokalít
22
12
výmera (ha)
42 227,73
38 206,42
% z územia SR
0,86
0,78
Zdroj: MŽP SR
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
V ROKOCH 1993-2003 V KOCKE
32
PRÍRODNÉ A KULTÚRNE DEDIýSTVO
Podiel SR na svetovom dediþstve
VzhĐadom na ochranu a starostlivosĢ o najcennejšie lokality kultúrneho a prírodného dediþstva
každého národa sa v roku 1972 v Paríži konala Generálna konferencia UNESCO, ktorá prijala
Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dediþstva a následne bol vytvorený
Zoznam svetového dediþstva.
Pre Slovenskú republiku v rámci bývalej ýSFR nadobudol Dohovor platnosĢ 15. februára 1991, teda
tri mesiace po uložení listiny o prijatí Dohovoru ýSFR 15. novembra 1990 u depozitára, generálneho
riaditeĐa UNESCO.
Zoznam svetového dediþstva k roku 2003 obsahoval 755 lokalít celého sveta (z toho 582 kultúrnych,
150 prírodných a 23 zmiešaných lokalít zo 134 þlenských štátov Dohovoru o ochrane svetového
kultúrneho a prírodného dediþstva), z nich päĢ na území SR Sú to:
Pamiatková rezervácia Đudovej architektúry Vlkolínec (Cartagena, 1993),
Spišský hrad s okolitými kultúrnymi pamiatkami - Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, kostol sv.
Ducha v Žehre (Cartagena, 1993),
Banská Štiavnica s technickými pamiatkami jej okolia (Banská Štiavnica, Hodruša –Hámre,
Štiavnické Bane, Banská Belá, Voznica, Vyhne, Banský Studenec, Poþúvadlo, Kopanica,
Kysihýbel, Antol, Ilija; najmä 23 vodných nádrží - tajchov) (Cartagena, 1993),
Bardejov - mestská pamiatková rezervácia aj s ochranným pásmom, vrátane židovského
suburbia (Cairns, 2000),
Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (Berlín, 1995), ku ktorým v roku 2000
pribudla Dobšinská Đadová jaskyĖa vrátane Stratenskej jaskyne a jaskyne Psie diery ako
jedného jaskynného systému vo vrchu Duþa (Cairns, 2000).
Porovnanie poþtu lokalít svetového kultúrneho dediþstva s okolitými krajinami k roku 2003
Krajina
Slovenská rep.
ýeská rep.
PoĐsko
Maćarsko
Rakúsko
Poþet lokalít
4
12
11
8
8
Zdroj: UNESCO
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
V ROKOCH 1993-2003 V KOCKE
33
URBANIZOVANÉ PROSTREDIE
24
12 000
22
10 000
20
8 000
18
6 000
16
4 000
14
2 000
12
0
2
14 000
m
výmera zelene (ha)
Výmera mestskej zelene
10
1998
z toho parková
2000
2001
Verejná zeleň
2002
2003
zeleň na obyvateľa (m2)
Zdroj: ŠÚ SR
Zeleň je pre sídla zdrojom vitality. Najmä mestské prostredie, charakteristické zvýšeným tlakom na
kvalitu životného prostredia, je vyvažované pozitívnymi účinkami zelene a vody. Sídelná zeleň sa radí
k najefektívnejším priestorovým, ochranným, ozdravujúcim i skrášľujúcim prvkom. Mestská zeleň sa
hodnotí ukazovateľom výmery v ha, čo len čiastočne vystihuje účinnosť zelených plôch. Až intenzívna
a vzrastlá zeleň je totiž prínosom k ozdraveniu a estetickému skvalitneniu našich sídiel.
K roku 2003 dosiahla výmera mestskej zelene v SR 12 144 ha, z čoho parkovej zelene bolo 4 017 ha.
V prepočte na obyvateľa činila 23,1 m2. Trend výmery zelene v mestách je za posledné roky pozitívny,
pričom od roku 1998 vzrástla o 5 301 ha (77,5%), resp. o 2,3 m2 na obyvateľa (81,9%). Najvyššia
výmera mestskej zelene je v Nitrianskom kraji, no v prepočte na obyvateľa je zelene najviac
v Trenčianskom kraji.
Slovenské mestá budujú v priestoroch sústredenej zástavby oázy zdravia vo forme zelených peších
zón a mestských parkov, s údržbou historickej zelene a cintorínov. V rámci komplexného
zabezpečovania funkčných plôch zelene zabezpečujú sídla i údržbu a ošetrovanie zelene. Od roku
1994 sa na Slovensku venuje pozornosť výraznému rozšíreniu poškodenia pagaštanov konských
ploskáčikom pagaštanovým, ktorý spôsobuje škvrnitosť, zosychanie a opadanie listov v letnom
období. Investície vložené do ozdravenia sídiel je vhodné trvalejšie zabezpečiť vybavením mestských
terás a zelených plôch zavlažovacími rozvodmi.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
V ROKOCH 1993-2003 V KOCKE
34
Download

OCHRANA PRÍRODY A TVORBA KRAJINY