DPH v praxi
Editorial
Mesačník; ročník I.
Vážení čitatelia,
Vydáva: IURA EDITION, spol. s r. o.,
člen skupiny Wolters Kluwer,
Oravská 17, 821 09 Bratislava,
tel.: (02) 58 10 20 10,
fax: (02) 58 10 20 18;
IČO: 31348262
Šéfredaktorka:
Ing. Klára Glosíková
Odborná redaktorka:
Ing. Adriana Vargová
Redakčná rada:
Ing. Alica Orda – Oravcová
Časopis vychádza v spolupráci
so Slovenskou komorou
daňových poradcov.
Predplatné a distribúcia:
Dana Podbehlá,
tel.: (02) 58 10 20 31,
fax: (02) 58 10 20 18,
Internet: www.iura.sk
Inzercia: Mgr. Monika Joneková,
tel.: (02) 58 10 20 12
na váš stôl sa dostáva prvé vydanie odborného mesačníka DPH v praxi, ktorého cieľom je
prinášať informácie z oblasti dane z pridanej hodnoty a ponúkať články, názory a riešenia,
ako aj pomoc pri orientácii v príslušných právnych normách, ktoré sa priamo alebo nepria­
mo dotýkajú oblasti DPH.
V časopise pravidelne nájdete rubriky obsahujúce najčastejšie sa vyskytujúce otázky v praxi,
legislatívu a jej zmeny, prípadové štúdie a riešenia konkrétnych situácií. Rovnako sa chce­
me venovať DPH z pohľadu Európskej únie, prinášať aktuálne informácie a legislatívne
zmeny.
Zámerom tvorcov časopisu je zrozumiteľne podať problematiku DPH, so zreteľom na vyu­
žiteľnosť prezentovaných informácií v praxi. Spoľahlivosť a odbornosť publikovaných infor­
mácií zaručuje skutočnosť, že časopis DPH v praxi vychádza v spolupráci so Slovenskou
komorou daňových poradcov.
V prvom čísle mesačníka DPH v praxi sa dozviete, ako zmeny českého zákona o DPH môžu
ovplyvniť aj slovenských podnikateľov. Môžete si prečítať, aké máte povinnosti, ak dodáva­
te tovary do iného členského štátu alebo ako riešiť nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu z pohľadu DPH. V ďalšom článku autor definuje a vysvetľuje na príkladoch
problematiku zrušenia registrácie pre daň z pridanej hodnoty.
V rubrike Informácie z Európskej únie napríklad publikujeme zoznam rozsudkov Súdneho
dvora EÚ v oblasti DPH v roku 2012, informácie o aktuálnych sadzbách DPH v členských
krajinách EÚ a iné aktuality.
Adresa redakcie: Oravská 17,
821 09 Bratislava,
tel.: (02) 58 10 20 28,
fax: (02) 58 10 20 18,
e-mail: [email protected]
Všetkým predplatiteľom ponúkame možnosť bezplatne využívať písomnú poradňu, v ktorej
im na konkrétne otázky odpovedia kompetentní odborníci.
Nevyžiadané rukopisy nevraciame.
Pretlač a akékoľvek šírenie je povolené
len so súhlasom redakcie.
Redakcia
Za správnosť údajov uvedených
v článkoch zodpovedajú ich autori.
Články obsahujú názory ich autorov,
pričom tieto môžu byť odlišné
od názorov redakcie a redakčnej rady.
Objednávky predplatného
automaticky predlžujeme na ďalší rok.
Prípadné zrušenie odberu uskutočnite
písomne vždy v mesiaci október.
Ročné predplatné (12 čísiel)
je 57,60 € vrátane DPH,
poštovného a balného.
Oznámenie o vlastníckej štruktúre
Vydavateľom mesačníka DPH v praxi
je IURA EDITION, spol. s r. o.,
člen skupiny Wolters Kluwer.
Vlastníkom vydavateľa (99 %) je
spoločnosť BAGAMA Holding GmbH,
Seilerstätte 18 – 20, A – 1010 Viedeň.
Sadzba: Forma, s. r. o., Bratislava
Tlač: Stredná odborná škola
polygrafická, Bratislava,
www.polygraficka.sk.
Zadané do tlače: 5. 4. 2012
© IURA EDITION, spol. s r. o., 2012
EV 4589/12
ISSN 1338-7006
Sme presvedčení, že predkladaný časopis bude pre vás zdrojom nových informácií a pomôže
vám riešiť otázky súvisiace s uplatňovaním dane z pridanej hodnoty v praxi.
OBSAH
apríl 2012
AKTUÁLNE
2
Ing. Božena Ninčáková
Zmeny zákona o DPH v Českej republike ovplyvňujú aj slovenských
podnikateľov
Z PRAXE
4
Ing. Anna Jurišová
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
8
Ing. Alica Orda – Oravcová
Dodávate tovary do iného členského štátu – viete, aké máte povinnosti?
11
Ing. Anton Kolembus
Zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty – vybrané problémy
INFORMÁCIE Z EURÓPSKEJ ÚNIE
16
Jana Škvarková
Aktuálne sadzby DPH v členských štátoch EÚ
Budúcnosť DPH v Európskej únii
Administratívna spolupráca v boji proti DPH podvodom v Európskej únii
Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v oblasti DPH v roku 2012
PORADŇA
19
Odpovede na otázky
Predaj nehnuteľnosti z pohľadu DPH (Ing. Zdenka Jablonková)
Preprava tovaru a DPH (Ing. Zdenka Jablonková)
Faktúra za reklamu od Google AdWords (Ing. Peter Furmaník)
AKTUÁLNE
Zmeny zákona o DPH
v Českej republike ovplyvňujú
aj slovenských podnikateľov
Ing. Božena
Ninčáková
S účinnosťou od 1. januára 2012 bol v Českej republike novelizovaný zákon č. 235/2004 Sb. o dani z přidané
hodnoty ve z p. p. (ďalej len „český zákon o DPH“), a to priamo zákonom č. 370/2011 Sb., kterým se mění
zákon č. 235/2004 Sb. o dani z přidané hodnoty ve z. p. p., a další související zákony (ďalej len „novela zákona o DPH“). Okrem tohto zákona sú zmeny v DPH pre rok 2012 obsiahnuté aj v zákone č. 375/2011 Sb., kterým se mění některé zákony v souvislosti s přijetím zákona o zdravotních službách, zákona o specifických
zdravotních službách a zákona o zdravotnické záchranné službě. Z obsahu prijatých zmien vyplýva, že ide
o zabezpečenie finančných prostriedkov štátneho rozpočtu z výnosu dane z pridanej hodnoty, a to predovšetkým zvýšením zníženej sadzby z pôvodných 10 % na 14 %.
DPH v praxi  apríl 2012
P
odotýkame, že účelom tohto článku
nie je kompletný komentár k zmenám v českom zákone o DPH. Vychádzajúc zo štatistických údajov o počte
slovenských podnikateľských subjektov
(právnických aj fyzických osôb – živnostníkov), ktorí na území Českej republiky
realizujú stavebné alebo montážne práce, považujeme za potrebné ich na tieto
zmeny upozorniť.
zaregistrovaní ako platitelia dane podľa
§ 94 českého zákona o DPH.
Pre platiteľov DPH je nesporne najdôležitejšou zmenou zavedenie tzv. tuzemského „reverse charge“, upraveného ustanovením § 92a v úzkej nadväznosti na
92e českého zákona o DPH, ktoré zásadným spôsobom menia a upravujú
nový režim prenosu daňovej povinnosti pri uplatňovaní DPH medzi tuzemskými platiteľmi pri vymedzenom okruhu zdaniteľných plnení. Tieto sú taxatívnym spôsobom v § 92e cit. zákona
v rámci stavebných alebo montážnych
prác určené, a to kódmi 41 – 43 Klasifikácie produkcie CZ – CPA (http://www.
czso.cz/csu/klasifik.nsf/i/klasifikace_pro­
dukce_%28cz_cpa%29).
Po vykonaní stavebných prác vystavil dodávateľ daňový doklad na čiastku:
Postup do 31. 12. 2011
2
Do konca roku 2011 platil pri dodaní
stavebných a montážnych prác klasický
systém fungovania DPH, kedy stavebné
či montážne práce boli zdanené poskytovateľom služby a príjemcovia si podľa zákona uplatnili odpočítanie DPH.
Takto postupovali aj slovenské daňové
subjekty, ktoré podnikali v Českej republike prostredníctvom organizačných
zložiek alebo stálych prevádzkarní a boli
Príklad č. 1:
Slovenská stavebná spoločnosť – dodáva­
teľ stavby „Obchodné centrum“ (kód klasi­
fikácie 41.00.40) je platiteľom DPH v ČR.
Spoločnosti je pridelené daňové identifikač­
né číslo. Cena je zmluvne dohodnutá na
10 mil. Kč bez DPH.
10 000 000 Kč + 2 000 000 Kč =
= 12 000 000 Kč.
Postup po 1. 1. 2012
Od 1. 1. 2012 nadobudla účinnosť novela zákona o DPH, ktorá zásadným
spôsobom podľa § 92e českého zákona
o DPH mení režim uplatňovania DPH
pri stavebných alebo montážnych prácach. Ide o tzv. režim prenesenia daňovej povinnosti. Tomuto režimu podlieha poskytovanie stavebných a montážnych prác bez ohľadu na to, či sa práce
poskytujú ako služba (dodávku materiálu si zabezpečuje odberateľ), alebo ide
o dodávky tovaru vrátene montáže. Dôležité je, aby dodanie uvedených prác zodpovedalo číselným kódom Klasifikácie
produkcie CZ-CPA 41 až 43, ktorý platí
od 1. 1. 2008.
Treba podotknúť, že ide o úplne odlišný systém „prenosu daňovej povinnosti“
ako v prípade dodania služieb v rámci
štátov EÚ, kedy dochádza k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu služby –
platiteľa DPH v zahraničí.
V novom režime je platiteľ (tuzemský),
pre ktorého bolo zdaniteľné plnenie
uskutočnené (objednávateľ, investor,
a pod.), povinný priznať a zaplatiť DPH
ku dňu uskutočnenia zdaniteľného plnenia (poskytnutí stavebných či montážnych prac), a to v prípade, že plnenie
poskytol tiež platiteľ dane (tuzemský).
Ak slovenský dodávateľ stavebných prác
vykonáva činnosť prostredníctvom organizačnej zložky v Českej republike,
ktorá je platiteľom DPH, v praxi to znamená, že DPH nebude priznávať organizačná zložka ako dodávateľ prác, ale
prizná ju (spočíta a uvedie do účtovníctva a daňového priznania) príjemca plnenia. Na uplatnenie režimu prenesenia daňovej povinnosti, musí byť tak poskytovateľ, ako aj odberateľ platiteľom
DPH.
Režim prenosu daňovej povinnosti sa
neuplatní v prípade, keď platiteľ dane
poskytuje stavebné práce príjemcovi,
ktorý nie je registrovaný ako platiteľ
dane. Taktiež príjemca nemá daňovú
povinnosť, ak mu poskytuje stavebné
alebo montážne práce neplatiteľ dane.
Povinnosti dodávateľa stavebných
alebo montážnych prác
Dodávateľ:
• Do 15 dní od uskutočnenia zdaniteľného plnenia vystaví daňový doklad,
ktorý má oproti bežnému dokladu
dve odchýlky:
a) na daňovom doklade bude síce
sadzba dane, ale nebude v ňom
uvedená výška dane,
AKTUÁLNE
b)dodávateľ v doklade uvedie oznámenie, že výšku dane je povinný priznať platiteľ, pre ktorého je
toto plnenie uskutočnené.
• Toto plnenie uvedie do zvláštnej evidencie, ktorá sa predkladá miestne
príslušnému finančnému úradu na
území ČR, a to v rovnakej lehote,
ktorá je určená pre podanie daňového priznania (podáva sa len elektronicky).
• Uvedie toto plnenie do českého daňového priznania k DPH na riadok
25.
Povinnosti odberateľa – príjemcu
stavebných alebo montážnych
prác
Príklad č. 2:
Dodávateľ – platiteľ DPH poskytuje staveb­
né práce pre iného platiteľa. Cena je dohod­
nutá na 10 mil. Kč bez DPH. Po vykonaní
stavebných prác vystavuje dodávateľ daňo­
vý doklad (faktúru) na čiastku 10 mil. Kč.
Na tomto doklade uvedie len sadzbu DPH,
ktorej plnenie podlieha a oznámenie, že výš­
ku dane je povinný priznať platiteľ, pre kto­
rého je toto plnenie poskytnuté. Žiadnu daň
tam už neuvádza!
V odvetví stavebnej výroby ide v rámci
stavebných a montážnych prác najčastejšie o dodávku komplexných stavebných diel, resp. stavieb, realizovaných
na základe podmienok dohodnutých a
právne podložených zmluvou o dielo
podľa ustanovení Obchodného zákonníka platného v ČR. Je zrejmé, že tieto
stavby sú komplexom dodávok tovarov
a služieb, resp. súhrnom čiastkových
prác vykonávaných vlastnými zamestnancami alebo dodávaných formou subdodávok. Pre posúdenie uplatnenia režimu prenosu daňovej povinnosti bude
vždy rozhodujúce zadefinovanie dodávaného diela ako celku. Toto tiež vyplýva z obsahu predmetu dodávky podľa
zmluvy.
Pre rozhodovanie o prenose daňovej
povinnosti bude vždy rozhodujúce, či sa
dielo dá zaradiť do Klasifikácie produkcie CZ – CPA podľa § 92e českého zákona o DPH, bez ohľadu na to, či sú jeho
súčasťou aj práce, ktoré do klasifikácie
kódov 41 – 43 nepatria. Vo všeobecnosti ide z pohľadu ekonomického
stále o jedinú komplexnú službu, ktorá zahŕňa všetky zabudované materiály, stroje a zariadenia, ak sú súčasťou
plnenia a dodané služby. Ak dodávateľ
takéto dielo fakturuje ako zdaniteľné plnenie, vyfakturuje ho v režime prenesenej daňovej povinnosti ako celok.
Posudzovanie
subdodávok
V rámci realizácie diel, ktoré zahŕňajú
viac stavebných alebo montážnych prác,
treba individuálne posudzovať každú
subdodávku z pohľadu prenosu daňovej povinnosti. Treba podotknúť, že
prenos daňovej povinnosti nie je záležitosťou dohody zmluvných strán, ale skutočnosti, či možno zatriediť dodávanú
službu do číselného kódu 41 – 43 Klasifikácie produkcie CZ – CPA, alebo nie.
Ako príklad uvádzame prenájom lešenia
bez jeho montáže (montáž vykonajú zamest­
nanci dodávateľa stavby). V tomto prípade
prenájom lešenia nie je možné posúdiť ako
dodávku podliehajúcu prenosu daňovej po­
vinnosti. Táto služba je zatriedená v číselnom
kóde 77 Klasifikácie produkcie CZ – CPA.
Z pohľadu DPH bude uplatnený klasický režim uplatnenia DPH na výstupe
u prenajímateľa lešenia, ktorý daň vypočíta, uvedie v daňovom doklade a zaplatí v lehote na podanie daňového priznania. Prijímateľ služby (nájomcu lešenia)
uplatní odpočet DPH na vstupe za dodržania zákonom stanovených podmienok.
Podobný prípad je aj pri dodávkach materiálov alebo zariadenia zabudovaného v stavbe, ktoré považujeme za súčasť diela. Prenosu daňovej povinnosti
nepodlieha napríklad samotná dodávka
stavebných hranolov (dodávka materiálu). V prípade dodania hranolov pri montáži kuchynskej linky a vstavaných skríň,
ktoré sú súčasťou budovy, uplatníme prenos daňovej povinnosti. Dodávateľ služby vystaví faktúru bez dane. Daň vypočíta a uvedie vo svojom daňovom priznaní prijímateľ služby za predpokladu, že
obidvaja sú platiteľmi DPH. Ak materiál dodá neplatiteľ DPH, nemôže dôjsť
k prenosu daňovej povinnosti.
Zhrnutie základných
princípov novej úpravy
1. Ide vyslovene o poskytnutie stavebných a montážnych prác – podľa Klasifikácie produkcie CZ – CPA 41,
42 a 43 (http://www.czso.cz/csu/klasi­
fik.nsf/i/klasifikace_produkce_%28cz_
cpa%29).
2. Miesto plnenia musí byť v ČR.
3. Ide o plnenie medzi dvoma platiteľ­
mi DPH (registrovanými pre daň
v Českej republike)!
4. Režim prenesenia daňovej povinnosti sa nepoužije pri preddavkoch, ale
až ku dňu uskutočnenia zdaniteľného plnenia (vo všeobecnosti až pri
poskytnutí stavebných a montážnych
prác).
5. Nemožno používať zjednodušené daňové doklady.
6. Zároveň s daňovým priznaním je
nutné podať tiež výpis z evidencie
pre daňové účely, a to elektronicky.
Prenesenie daňovej povinnosti je povinné, nemožno sa rozhodnúť, resp. si
zvoliť, či služba bude zdanená v „klasickom“ režime, kedy službu zdaňuje dodávateľ alebo v režime prenesenia daňovej povinnosti, kedy službu zdaňuje príjemca služby. Pokiaľ by totiž stavebné
či montážne práce uvedené v nomenklatúre 41 až 43 zdanil dodávateľ, tak
príjemca služby nemá v žiadnom prípade nárok na odpočítanie DPH, pretože nejde o zákonnú daň. 
DPH v praxi  apríl 2012
Príjemca stavebných prác:
• Prijme stavebné či montážne práce (CZ – CPA 41 až 43), dokladom
obvykle býva „Protokol o prevzatí
a odovzdaní diela“ (forma dokladu
nie je predpísaná, obsah a formu si
dohodnú zmluvné strany).
• Obdrží daňový doklad (s uvedenou
sadzbou, ale bez dane), vypočíta a
doplní na prijatý doklad výšku dane.
(Zodpovedá za správne vypočítanú
daň, aj keby tam dodávateľ uviedol
chybnú sadzbu!)
• Je povinný priznať a zaplatiť daň za
zdaňovacie obdobie ku dňu uskutočnenia zdaniteľného plnenia.
• Súčasne odberateľovi vzniká nárok
na odpočítanie dane, a to buď v plnej výške alebo v krátenej podľa zákona o DPH.
• Uvedie toto plnenie do zvláštnej evidencie, ktorá sa predkladá miestne
príslušnému finančnému úradu na
území ČR, a to v rovnakej lehote,
ktorá je určená pre podanie daňového priznania. Podáva sa len elektronicky.
• Uvedie toto prijaté plnenie na riadok
10, resp. 11 a súčasne na riadok 43,
resp. riadok 44 českého daňového
priznania k DPH.
Použitie prenosu daňovej
povinnosti pri dodaní
komplexných stavieb
3
Z PRAXE
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu
Ing. Anna
Jurišová
Obchodovanie s tovarom v rámci členských krajín EÚ a jeho zdanenie daňou z pridanej hodnoty, upravujú
opatrenia prijaté smernicou Rady 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, od 1. 1. 2007 bola
prepracovaná a nahradená smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. V tuzemsku je zdanenie nadobudnutia tovaru z iného členského štátu zabezpečené uplatnením mechanizmu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), v ktorom sú tieto opatrenia premietnuté.
Z
DPH v praxi  apríl 2012
ákon o DPH definuje nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu ako právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Predmetom dane je nadobudnutie tovaru, ak:
• dodávateľ aj odberateľ sú osoby identifikované pre daň, každý vo svojej krajine (majú pridelené IČ DPH
v súlade s čl. 215 smernice Rady
2006/112/ES),
• tovar je odoslaný alebo prepravený
nadobúdateľovi dodávateľom alebo
odberateľom, alebo na ich účet z jedného členského štátu do druhého
členského štátu,
• nadobúdateľ má právo disponovať
s tovarom ako vlastník,
• dodávateľ dodáva tovar za protihodnotu (bezodplatné nadobudnutie tovaru napr. formou daru nie je v tuzemsku predmetom dane, daň sa
uplatní v krajine darcu).
Nadobúdateľom tovaru v tuzemsku mô­
že byť platiteľ dane, zdaniteľná osoba
(podnikateľ), konajúci v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá
nie je zdaniteľnou osobou, zahraničná
osoba, ktorá je identifikovaná pre daň
v inom členskom štáte, ale aj občan (pri
nadobudnutí nových dopravných prostriedkov).
Zdaneniu nadobudnutia tovaru v členskom štáte určenia zásielky zodpovedá oslobodenie predmetnej dodávky v členskom štáte odoslania. Deň
vzniku daňovej povinnosti u nadobúdateľa je totožný s dňom dodania tovaru u dodávateľa.
4
Nadobudnutie tovaru musí nadobúdateľ zdaniť sám (§ 69 ods. 6), a ak je
platiteľom, môže si daň odpočítať. Výsledok tejto transakcie u platiteľa, ktorý
má plné právo na odpočítanie dane, t. j.
neuskutočňuje napr. zdaniteľné obchody bez možnosti odpočítania dane podľa zákona o DPH, nebude mať dopad na
výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu (výsledok bude 0), podľa § 28 – § 42 cit.
zákona.
Ak platiteľ dane:
• nemá právo na odpočítanie dane,
pretože nadobudnutý tovar je určený na dodanie tovarov a služieb
oslobodených od dane podľa § 28
až § 42 bez možnosti odpočítania
dane, napr. na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, v daňovom priznaní uvedie len daň z nadobudnutia tovaru (do rozpočtu odvedie daň v plnej výške),
• má právo na odpočítanie dane v pomernej výške (koeficientom), odvedie daň vo výške rozdielu medzi daňou uplatnenou z nadobudnutia tovaru a odpočítanou daňou.
Právo na odpočítanie dane, uplatnenej
platiteľom pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, je platiteľ povinný preukázať faktúrou od dodávateľa z iného členského štátu, prípadne dokladom o premiestnení.
Povinnosť platiť daň nadobúdateľ v tuzemsku nemá, ak dodávateľom tovaru
je osoba, ktorá v inom členskom štáte nie je identifikovaná pre daň. Pri
obchodovaní v rámci členských krajín EÚ má preto dôležitú úlohu identifikačné číslo pre daň. Smernica Rady
2006/112/ES v čl. 215 definuje identifikačné číslo ako číslo, ktoré musí mať
predponu podľa normy ISO č. 3166
alfa 2, pomocou ktorej sa dá identifikovať členský štát vydávajúci toto identifikačné číslo.
Osobou identifikovanou pre daň
v inom členskom štáte je osoba, ktorej je v tomto členskom štáte pridelené identifikačné číslo pre daň
(§ 11 ods. 13 zákona o DPH), t. j.
číslo, ktoré má predponu podľa normy ISO.
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku je
pla­titeľ dane povinný zdaniť aj vtedy,
ak zahraničný dodávateľ uplatní pri dodaní tovaru daň, napr. z dôvodu, že tuzemský odberateľ nepreukázal, že má
v tuzemsku pridelené IČ DPH.
Túto povinnosť definuje aj čl. 16 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ)
č. 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice
2006/112/ES o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie“), a ktorý upresňuje výklad
čl. 20 smernice Rady 2006/112/ES a
v členských krajinách sa uplatňuje od
1. 7. 2011 (nariadenie je záväzné a priamo aplikovateľné v každom členskom
štáte). Tuzemský platiteľ preukáže zdanenie nadobudnutia tovaru v tuzemsku
a následne požiada zahraničného dodávateľa o vystavenie dobropisu.
Príklad č. 1:
Platiteľ dane objednal v marci tovar
u dodávateľa identifikovaného pre daň
v Českej republike. Tuzemský platiteľ
dane sa nepreukázal IČ DPH prideleným
v tuzemsku. Český dodávateľ fakturoval
tovar v cene s DPH 1 200 €. Uvedená
transakcia spĺňa kritéria pre nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, preto je tuzemský platiteľ dane
povinný zdaniť v tuzemsku nadobudnutie tovaru, základom dane je fakturovaná suma bez DPH uplatnenej dodávateľom, t. j. 1 000 €.
Z PRAXE
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iné­
ho členského štátu a následný vznik daňo­
vej povinnosti podľa § 20 zákona o DPH
treba nevyhnutné spájať s fyzickým premiestnením daného tovaru z iného členské­
ho štátu do tuzemska. Ak sa tovar fyzicky
nepremiestni z iného členského štátu do tu­
zemska, platiteľ nie je povinný platiť daň
z nadobudnutia tovaru.
Príklad č. 2:
Nemecký dodávateľ, identifikovaný v tomto členskom štáte pre daň, fakturoval dodanie tovaru tuzemskému platiteľovi,
tuzemský platiteľ, ďalej fakturuje predaj tohto tovaru nemeckému platiteľovi
DPH. Tovar fyzicky neopustil územie Nemecka.
Informácie o povinnosti a podmienkach
registrácie v Nemecku mu poskytnú príslušné finančné úrady tohto štátu. Dodanie
tovaru s miestom dodania v inom členskom
štáte nie je v tuzemsku predmetom dane
[§ 2 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 1 zákona
o DPH] a neuvádza sa v daňovom prizna­
ní k DPH, len v záznamoch vedených podľa
§ 70 zákona o DPH.
Miesto nadobudnutia
tovaru
Miestom nadobudnutia tovaru z iného
členského štátu je miesto, kde sa tovar
nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi
(§ 17 zákona o DPH). Ak platiteľ dane
objedná tovar pod IČ DPH prideleným
v členskom štáte inom, ako je členský
štát, v ktorom sa skončí jeho preprava,
je miestom nadobudnutia tovaru členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil
IČ DPH (§ 17 ods. 2). Ak následne nadobúdateľ preukáže, že nadobudnutie
bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo
preprava tovaru, pristúpi k oprave základu dane (§ 25 zákona o DPH).
Slovenský platiteľ dane si pod IČ DPH
prideleným v tuzemsku objednal dodanie
tovaru u rakúskeho podnikateľa. Tovar
žiadal dodať do Maďarska.
Rakúsky dodávateľ uplatnil oslobodenie od
dane, tuzemský platiteľ je povinný v tuzem­
sku platiť daň (§ 17 ods. 2). Ak sa sloven­
ský platiteľ v Maďarsku registruje, uplat­
ní daň z nadobudnutia v krajine určenia a
v tuzemsku opraví základ dane podľa § 17
ods. 3 zákona o DPH.
Základ dane
pri nadobudnutí tovaru
Základ dane pri nadobudnutí tovaru
určí platiteľ podľa § 22 ods. 1 až 4 zákona o DPH. Do základu dane zahrnie
aj prepravné náklady, s výnimkou prípadov, ak nadobúdateľ platí za prepravu
inej osobe, ako dodávateľovi a preprava
nie je súčasťou základu dane nadobudnutého tovaru. Platiteľ, ktorý premiestňuje do tuzemska z iného členského štátu svoj tovar, uplatní pri nadobudnutí
v tuzemsku daň zo základu dane, ktorým je cena za ktorú bol tovar nadobudnutý, vrátane nákladov súvisiacich
s nadobudnutím. Ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane
sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou (§ 22 ods. 6).
Základom dane pri nadobudnutí hnuteľných vecí formou finančného nájmu je celková suma dohodnutých splátok, vrátane ďalších platieb požadovaných prenajímateľom od nájomcu (§ 23
ods. 1 zákona o DPH). Ak zahraničný
dodávateľ poskytne pri dodaní tovaru, kupujúcemu zľavu (skonto), ktorá sa
viaže na splnenie určitých podmienok
(napr. dodržanie lehoty splatnosti), zníži nadobúdateľ základ dane o poskytnutú zľavu, za predpokladu, že podmienky
pre uplatnenie skonta splnil.
Príklad č. 4:
Platiteľ dane nadobudol tovar od osoby
identifikovanej pre daň v Nemecku. Faktúru vyhotovil dodávateľ 28. februára, so
splatnosťou 15. marca. Tovar bol do tuzemska prepravený 1. marca. Podľa údajov na faktúre, dodávateľ poskytne tuzemskému odberateľovi 2 % skonto z fakturovanej ceny 15 000 € za podmienky, že za
tovar zaplatí pred lehotou splatnosti, do
8. marca.
Tuzemský platiteľ zaplatil za tovar 7. mar­
ca, čím podmienku pre priznanie skonta
2 % z hodnoty dodávky splnil. V daňovom
priznaní za február prizná daň zo základu
dane 14 700 €, v sume 2 940 €, túto daň si
súčasne môže odpočítať.
Poznámka
V prípade, ak:
• odberateľ nedodrží lehotu splatnosti pre
uplatnenie skonta, daň vypočíta zo zák­
ladu dane v sume 15 000 €,
• dodávateľ poskytne skonto (zľavu) z ceny
dodávaného tovaru po jeho dodaní (ne­
uvedie podmienky pre priznanie skonta
vo faktúre), je povinný opraviť základ
dane pri dodaní tovaru do iného členské­
ho štátu a tuzemský nadobúdateľ postu­
puje podľa § 25 a § 53 zákona o DPH.
Postup podľa § 25 ods. 6, t. j. uplatne­
nie zľavy po dodaní tovaru bez uplat­
nenia DPH umožňuje zákon iba pri ob­
chodovaní v rámci tuzemska, na zák­
lade písomnej dohody platiteľov dane
(pri obchodovaní v rámci EÚ sa údaje
o oprave základu dane musia uvádzať
v súhrnnom výkaze).
Vznik daňovej povinnosti
pri nadobudnutí tovaru
v tuzemsku z iného
členského štátu
Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu vzniká platiteľovi daňová povinnosť:
• 15. deň kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, kedy sa
uskutočnilo nadobudnutie tovaru
v tuzemsku z iného členského štátu
alebo
• dňom vyhotovenia faktúry, ak bola
faktúra pre nadobúdateľa vyhotovená pred uvedeným 15. dňom.
DPH v praxi  apríl 2012
V danom prípade tovar nebol fyzicky pre­
pravený z Nemecka do Slovenskej republi­
ky, preto nemecký dodávateľ identifikovaný
pre daň, nedodáva tovar do iného členského
štátu v režime oslobodenia od dane. Nemec­
ký dodávateľ je povinný uplatniť k cene to­
varu nemeckú DPH. Tuzemský platiteľ do­
dáva tovar v inom členskom štáte (vykoná­
va v tomto členskom štáte činnosť, ktorá je
predmetom dane).
Príklad č. 3:
Pri určení dňa vzniku daňovej povinnosti musí nadobúdateľ zohľadniť,
kedy nastal fyzický pohyb tovaru a
súčasne, či bola faktúra vyhotovená
(C-409/04 Teleos):
• na prijatie platby pred dodaním
tovaru,
• pred dodaním tovaru,
• po dodaní tovaru.
Ak dodávateľ vyhotoví faktúru z dôvodu prijatia platby predtým, ako dôjde
k dodaniu tovaru, na túto faktúru sa na
účely určenia vzniku daňovej povinnosti neprihliada. Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
daňová povinnosť prijatím platby ne­
vzniká.
5
Z PRAXE
Príklad č. 5:
Platiteľ dane si objednal odbornú literatúru z Rakúska. Faktúru na prijatie platby vyhotovil dodávateľ dňa 5. marca.
Tovar bol platiteľovi dane zaslaný dňa
18. mája, kedy nadobudol právo s ním
na kladať ako vlastník.
Daňová povinnosť vzniká pätnástym dňom
kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, v ktorom sa uskutoč­
nilo nadobudnutie tovaru, t. j. 15. júna.
S faktúrou vyhotovenou na prijatie platby
nebola spojená fyzická preprava tovaru do
tuzemska, preto sa pri určení dňa vzniku
daňovej povinnosti na ňu neprihliada.
DPH v praxi  apríl 2012
Ak je faktúra na dodanie tovaru vyhotovená predtým, ako sa tovar prepraví
do tuzemska, musí nadobúdateľ určiť, či
je tovar fyzicky prepravený do tuzemska
najneskôr do podania daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, prípadne do obdobia spracovania podkladov
na podanie daňového priznania.
Príklad č. 6:
Osoba identifikovaná pre daň v Dánsku dodala tovar do tuzemska platiteľovi dane. Faktúru vyhotovila 16. marca
a uviedla v nej dodaciu podmienku EXW
(predávajúci splní povinnosť dodávky, keď
dá kupujúcemu tovar k dispozícii vo svojom
závode) a deň dodania tovaru – 16. marec Tovar bol prepravený do tuzemska na
náklady odberateľa a nadobudnutý platiteľom 4. apríla.
Pätnástym dňom kalendárneho mesia­
ca, nasledujúceho po kalendárnom mesia­
ci, v ktorom bolo uskutočnené nadobudnu­
tie tovaru, je 15. máj. Daňová povinnosť
nadobúdateľovi (odberateľovi) vzniká dňa
16. marca; faktúra bola vyhotovená pred
15. májom a podmienka prepravy tova­
ru do tuzemska (4. apríl) bola splnená ešte
pre podaním daňového priznania za mesiac
marec (v čase podania daňového priznania
za marec má platiteľ dane informáciu o fy­
zickom pohybe tovaru).
Poznámka
6
ho mesiaca, nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené nadobudnutie tovaru alebo pred
týmto 15. dňom.
Príklad č. 7:
Tuzemský platiteľ 31. marca nadobudol
tovar z Poľska. Pätnástym dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, je 15. apríl.
Ak poľský podnikateľ vyhotoví faktúru
napr. 6. apríla (pred 15. aprílom), nadobú­
dateľovi vznikne daňová povinnosť 6. aprí­
la. Ak by ju však vyhotovil napr. 20. apríla,
daňová povinnosť nadobúdateľovi vznikne
15. apríla.
Kto je povinný (okrem
platiteľa dane) platiť daň
z nadobudnutia?
Povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu má aj zdaniteľná osoba (podnikateľ – neplatiteľ dane), alebo právnická
osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (obec, nadácia), ak celková hodnota nadobudnutého tovaru za predchádzajúci kalendárny rok a v prebiehajúcom kalendárnom roku prekročí
hodnotu 13 941,45 € (§11 ods. 4 zákona o DPH). Tento limit pre nadobudnutie sa nevzťahuje na nadobudnutie nových dopravných prostriedkov a na nadobudnutie tovarov, ktoré podliehajú
spotrebnej dani (nadobudnutie týchto
tovarov v tuzemsku z iného členského
štátu podlieha dani, bez ohľadu na hodnotu nadobudnutia).
Príklad č. 8:
Škola, ktorá nie je v tuzemsku identifikovaná pre daň, doviezla v auguste 3 počítače z Nemecka v hodnote 5 000 €. Iný
nákup z krajín EÚ v tomto kalendárnom
roku škola nerealizovala. Nemecký dodávateľ dodal tovar v cene s DPH platnou
v Nemecku.
Tuzemský odberateľ nie je povinný sa
v tuzemsku registrovať podľa § 7 zákona
o DPH a zdaniť nadobudnutie tovaru.
Ak by bol tovar do tuzemska prepravený
napr. 29. apríla, (po podaní daňového pri­
znania za marec) deň vzniku daňovej po­
vinnosti by bol 15. máj.
Poznámka
Ak faktúru na dodanie tovaru vyhotoví dodávateľ po uskutočnení prepravy
tovaru do tuzemska, určí sa deň vzniku
daňovej povinnosti podľa toho, či je faktúra vyhotovená po 15. dni kalendárne-
Ak by hodnota nadobúdaného tovaru
z iného členského štátu prekročila hodno­
tu 13 941,45 € bolo by toto nadobudnu­
tie predmetom dane. Škola by bola povin­
ná pred nákupom tovaru z iného členského
štátu, sa v tuzemsku registrovať (§ 7) a zda­
niť nadobudnutie tovaru (právo odpočítať
daň škola nemá). Škola sa môže registrovať
aj dobrovoľne, t. j. pred dosiahnutím limi­
tu podľa § 7 zákona o DPH a zdaniť nado­
budnutie v tuzemsku.
Osoby registrované podľa § 7, tzv. nadobúdatelia, sú povinní zdaňovať nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu najmenej po dobu dvoch rokov, potom môžu požiadať o zrušenie
registrácie (§ 82), za predpokladu, že počas tohto obdobia neprekročia zákonom
stanovený limit 13 941,45 €. Na rozdiel
od platiteľov dane, tieto osoby nemajú
právo na odpočítanie dane, sú registrované iba z dôvodu platenia dane z nadobudnutia tovarov.
U pozornenie
Ustanovenie § 11 ods. 5 zákona o DPH
ukladá zdaniteľnej osobe registrovanej
podľa § 7a zákona o DPH povinnosť
zdaniť nadobudnutie tovaru v tuzem­
sku, a to aj pred dosiahnutím limitu pre
nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iné­
ho členského štátu v sume 13 941,45 €.
Podľa čl. 4 nariadenia pridelenie IČ
DPH zdaniteľnej osobe, ktorá prijíma,
alebo poskytuje služby do/z iného členského štátu s miestom dodania podľa
§ 15 ods. 1 zákona o DPH a je registrovaná podľa § 7a zákona o DPH, nemá
ovplyvniť právo tejto nezdaniteľnej osoby na nezdanenie tovaru nadobudnutého z iného členského štátu do zákonom stanoveného limitu 13 941,45 €.
Ustanovenie § 11 ods. 5 nie je v súlade s čl. 4 nariadenia, v praxi sa preto
uplatní priamy účinok nariadenia (zásada prednosti práva EÚ pred národným právom).
Príklad č. 9:
Zdaniteľná osoba, ktorá dodáva právne
služby zdaniteľnej osobe do iného členského štátu, je registrovaná pre daň podľa
§ 7a zákona o DPH a má v tuzemsku pridelené IČ DPH. V apríli 2012 si objednala tovar v Nemecku v hodnote 2 500 €.
Tuzemská zdaniteľná osoba pri objednaní
tovaru nepoužila pri registrácii podľa § 7a
pridelené IČ DPH, preto nie je povinná pla­
tiť v tuzemsku daň z nadobudnutia tovaru;
nemecký dodávateľ jej dodal tovar v cene
s nemeckou daňou. Ak by zdaniteľná oso­
ba pri objednávaní tovaru použila pridele­
né IČ DPH (oznámila by ho nemeckému do­
Z PRAXE
dávateľovi), považovala by sa podľa čl. 4
nariadenia za osobu, ktorá sa rozhodla zda­
ňovať nadobudnutie tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu, t. j. bola by povin­
ná priznať a zaplatiť v tuzemsku daň z na­
dobudnutia tovaru. Tento postup je zdani­
teľná osoba potom povinná uplatňovať po
dobu najmenej dvoch kalendárnych rokov
(§ 11 ods. 7 zákona o DPH).
Kedy je nadobudnutie
tovaru v tuzemsku
oslobodené od dane
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je oslobodené od
dane, ak:
• Dodanie takéhoto tovaru platiteľom
v tuzemsku by bolo oslobodené od
dane.
Príklad č. 10:
Nadobudnutie počítačov tuzemským platite­
ľom je oslobodené od dane (platiteľ nie je po­
vinný zdaniť nadobudnutie). Dodanie po­
čítačov v tuzemsku by bolo oslobodené od
dane podľa § 42 zákona o DPH.
• Dovoz takéhoto tovaru by bol oslobodený od dane.
Príklad č. 11:
Tuzemský platiteľ nadobudol od osoby
identifikovanej pre daň v Holandsku lieky, ktoré použije na medzinárodné športové podujatie.
Dovoz farmaceutických výrobkov použitých
na tento účel je podľa § 48 ods. 2 písm. l)
zákona o DPH oslobodený od dane. Pla­
titeľ dane nadobudnutie liekov nezdaní, ich
nadobudnutie je v tuzemsku oslobodené od
dane.
• Tento tovar je určený bezprostredne
na ďalšie dodanie tovaru z tuzemska
do iného členského štátu alebo na
územie tretieho štátu, a toto dodanie
je oslobodené od dane s možnosťou
odpočítania dane.
Príklad č. 12:
Tuzemský platiteľ dane nadobudol v tuzemsku tovar, ktorý mu dodal v režime
Tuzemský platiteľ dane nie je povinný zda­
niť nadobudnutie tovaru v tuzemsku (od
poľského platiteľa) z dôvodu, že tovar bol
určený na bezprostredné ďalšie dodanie do
iného členského štátu (Česká republika)
v režime oslobodenia od dane podľa § 43
zákona o DPH.
Nadobudnutie tovaru
pri jeho premiestnení
Nadobudnutím tovaru za protihodnotu
v tuzemsku z iného členského štátu je
aj premiestnenie tovaru platiteľa dane
na účely jeho podnikania do tuzemska z členského štátu, v ktorom v rámci
svojho podnikania tento tovar vyrobil,
vyťažil, spracoval, kúpil, nadobudol, alebo doviezol z územia tretieho štátu (§ 8
ods. 4 zákona o DPH).
Ak platiteľ dane premiestňuje tovar
z iného členského štátu do tuzemska
a nesplní si v tomto členskom štáte registračnú povinnosť, nemá táto
skutočnosť vplyv na to, že má v tuzemsku nadobudnutie tovaru, ktoré je predmetom dane (je povinný
uplatniť daň z nadobudnutia).
Príklad č. 13:
Tuzemský platiteľ podniká v Maďarsku,
kde je identifikovaný pre daň, a kde má
prevádzku na výrobu nábytku. Časť vyrobenej produkcie premiestňuje do tuzemska (do maloobchodnej predajne). Pla­
titeľ dane vyhotoví doklad o premiestnení,
v ktorom uvedie identifikačné číslo pridele­
né v Maďarsku (dodávateľ) a identifikačné
číslo pridelené v tuzemsku (odberateľ). Zák­
ladom dane sú výrobné náklady na vytvo­
renie tovaru. V Maďarsku uvedie platite­
ľa dane v daňovom priznaní a v súhrnnom
výkaze dodanie tovaru do iného členského
štátu. V tuzemsku platiteľ zdaní v daňovom
priznaní nadobudnutie tovaru a súčasne si
môže daň odpočítať (§49 až § 51 zákona
o DPH).
Ak je dovoz tovaru z tretích krajín prepustený do voľného obehu v inej členskej krajine (nie v tuzemsku), môže
platiteľ dane v členskej krajine dovozu
uplatniť oslobodenie od dane z dôvodu,
že tovar je určený na bezprostredné ďalšie dodanie do iného členského štátu.
Uplatnenie oslobodenia sa riadi právnou úpravou platnou v členskom štáte
dovozu. Platiteľ sa môže v tomto členskom štáte registrovať, prípadne požiadať o uplatnenie oslobodenia daňového
zástupcu. Tuzemský platiteľ následne
premiestňuje z členského štátu dovozu
do tuzemska svoj tovar (po jeho prepustení). V tuzemsku zdaní nadobudnutie
tovaru, a súčasne si daň môže odpočítať. Doklad o premiestnení môže platiteľ vyhotoviť na základe údajov z faktúry
od dodávateľa z tretej krajiny.
Príklad č. 14:
Tuzemský platiteľ dováža tovar z Číny, tovar bol colne prerokovaný dňa 14. marca v Nemecku, kde bolo miesto dovozu tovaru a kde si platiteľ dane zvolil daňového zástupcu z dôvodu, aby sa nemusel
v Nemecku registrovať pre daň z pridanej hodnoty.
Daňový zástupca uplatnil v mene sloven­
ského platiteľa dane oslobodenie od dane
pri dovoze tovaru a podal v Nemecku da­
ňové priznanie a súhrnný výkaz, v ktorých
vykazoval dodanie tovaru z Nemecka na
Slovensko. Tuzemský platiteľ následne pre­
miestňuje svoj tovar z Nemecka do tuzem­
ska. Na účely odpočítania dane musí mať
platiteľ doklad o premiestnení tovaru z Ne­
mecka do tuzemska, tento doklad vyhotovil
dňa 18. marca. V tuzemsku zdaní nadobud­
nutie, daňová povinnosť vzniká dňom vyho­
tovenia dokladu ( doklad je vyhotovený pred
15. aprílom), súčasne si daň môže odpočítať
(§ 49 až § 51). Ak platiteľ dane premiest­
ňuje tovar v súlade s podmienkami defino­
vanými vo výnimkách podľa § 8 ods. 4 zá­
kona o DPH, nie je toto premiestnenie v tu­
zemsku predmetom dane.
DPH v praxi  apríl 2012
Zahraničná poisťovňa, ktorá je v Rakúsku identifikovaná pre daň, predala
počítače tuzemskému platiteľovi dane.
Pri kúpe počítačov si poisťovňa neodpočítala daň (vykonáva iba činnosti oslobodené od dane).
oslobodenia od dane poľský dodávateľ.
Tovar bol do tuzemska prepravený na náklady poľského platiteľa 15. marca, ten
istý deň vystavil poľský dodávateľ faktúru. Tuzemský platiteľ dane prepravil tovar 19. marca odberateľovi do Českej republiky.
Finančný nájom
z iného členského štátu
Nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je aj cezhraničný nájom hnuteľnej veci na základe zmluvy
s dojednaným právom kúpy (finančný
nájom) za predpokladu, že v členskom
štáte prenajímateľa je finančný lízing
považovaný za dodanie tovaru.
Platiteľ, ktorý prevezme tovar na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci,
má povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru v tuzemsku, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje
7
Z PRAXE
odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane.
Uvedený postup sa uplatní aj pri finančnom nájme nových dopravných prostriedkov. Pri určení dňa vzniku daňovej
povinnosti postupuje nadobúdateľ podľa § 20.
Príklad č. 15:
Dodávateľ identifikovaný pre daň v Nemecku dodáva formou finančného lízingu
stroj tuzemskému platiteľovi v dohodnutej cene bez dane v sume 45 000 €. Prvá,
zvýšená splátka je vo výške 5 400 €, ďalších 36 splátok zaplatí zákazník mesačne
1 100 €.
Dodávateľ pri dodaní stroja uplatní režim
oslobodenia od dane, tuzemský nájomca
zdaní nadobudnutie tovaru v tuzemsku, zá­
kladom dane je dohodnutá cena 45 000 €.
Poznámka
Uvedený postup neuplatní nadobúdateľ pri
operatívnom nájme hnuteľných vecí, ktorý
je považovaný za dodanie služby. 
Dodávate tovary do iného členského
štátu – viete, aké máte povinnosti?
DPH v praxi  apríl 2012
Ing. Alica
Orda – Oravcová
daňový poradca,
člen SKDP,
GT&C Slovakia, k. s.
V časoch, kedy je Slovenská republika na popredných miestach v daňových podvodoch v oblasti DPH,
je prioritou správcu dane overiť čo najväčší počet daňových subjektov, s cieľom správne určiť daň. Pri
transakciách, ako dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane, je overenie skutočného dodania administratívne často ťažšie, ako by to bolo pri tuzemských dodaniach. Na druhej strane
však platiteľ dane – podnikateľský subjekt zvažuje každý svoj dodatočný náklad a snaží sa o automatizáciu všetkých procesov, ktoré možno vykonávať bez jeho zásahu.
U
stanovenie § 43 ods. 5 a 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) prikazuje platiteľovi dane
preukázať oslobodenie dodania tovaru v tuzemsku do iného členského štátu. Zákon jednoznačne definuje, čo považuje za dôkaz o oslobodení dodania
tovaru do iného členského štátu pri
rôznych variantoch prepravy, kedy je
platiteľ povinný mať tento dôkaz k dispozícii, a ako má platiteľ postupovať pri
jeho prípadnej absencii. Zároveň v článku poukážem na skutočnosť, že správca
dane overuje v čase, kedy platiteľ nie je
povinný mať k dispozícii dôkazy o preprave tovaru do iného členského štátu.
Je platiteľ dane povinný vyžiadané dôkazy správcovi dane predložiť?
V zmysle zákona o DPH je od dane
oslobodené dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska
do iného členského štátu predávajúcim
alebo nadobúdateľom tovaru, resp. na
ich účet. Podmienkou pritom je, že nadobúdateľ je osobou identifikovanou
pre DPH v inom členskom štáte.
8
Podľa ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH je
platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodenie dodania
tovaru od dane.
Dodanie tovaru v tuzemsku do iného
členského štátu sa preukazuje kópiou
faktúry a ďalšími dôkazmi uvedenými
v tomto ustanovení. V určitých prípadoch však platiteľ dane nie je schopný
splniť preukázanie splnenia podmienok
kópiou faktúry.
Ide najmä o elektronické zasielanie faktúr, napr. vo forme elektronickej výmeny údajov (tzv. EDI), kedy je faktúra vyhotovovaná ako súbor znakov a jej vytlačenie do papierovej formy môže byť
problematickejšie. Vzhľadom na elektronizáciu ekonomických procesov by
bolo vhodnejšie v zákone definovať preukazovanie dodania faktúrou a nie kópiou faktúry.
Ďalšími dôkazmi dodania tovaru do
iného členského štátu,
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, je prepravný doklad alebo
iný doklad o odoslaní, v ktorom
je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, je písomné potvrdenie prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, je písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) sú iné doklady, ako napríklad zmluva o dodaní tovaru, dodací list,
doklad o prijatí platby za tovar.
Nakoľko sú jednotlivé druhy dôkazov v tex­
te zákona oddelené iba „čiarkou“, treba
správcovi dane splnenie podmienok oslo­
bodenia preukázať nielen prepravným do­
kumentom, ale aj inými dokumentmi. Na
druhej strane nie je možné dodanie tovaru
v tuzemsku do iného členského štátu s oslo­
bodením od dane preukázať iba inými do­
kladmi podľa bodu d).
Ak by sme analyzovali jednotlivé povinnosti zistíme, že nemožno preukazovať
splnenie podmienok na oslobodenie
od dane pri každej dodacej podmienke
rovnako. Za účelom stanovenia spôsobu preukázania je potrebné skúmať, kto
prepravu zabezpečil (objednal), resp.
pri preprave vlastnej – aj vykonal. Pritom nie je rozhodujúce, či sa preprava
„refakturuje“ na ďalší článok dodávateľského reťazca.
Podľa bodu a) sa postupuje v tom prípade, ak prepravu vykonala tretia osoba – napr. prepravca, u ktorej si dodávateľ alebo odberateľ prepravu objednali.
V tomto prípade je za dôkaz považovaný
prepravný doklad alebo doklad o odo-
Z PRAXE
slaní. Za prepravný doklad možno považovať napr. doklad CMR (prepravná
zmluva v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave) alebo iný prepravný dokument, napríklad nákladný list, ktorý je vyhotovovaný. Podľa zákona má byť v doklade uvedené miesto určenia tovaru.
Zákon však nestanovuje, že v prepravnom
doklade má byť uvedené potvrdenie prija­
tia tovaru odberateľom. Preto v prípade,
ak si prepravu tovaru objednal dodávateľ, prepravca mu doručí spolu s faktúrou aj doklad CMR alebo iný prepravný
dokument, v ktorom budú všetky podpisy a pečiatky, ktoré tento doklad obsahovať má, pretože prepravca zodpovedá
za prepravu tovaru dodávateľovi a prepravný dokument mu predkladá ako
potvrdenie o splnení svojej povinnosti
prepravy tovaru do iného členského štátu pre odberateľa.
Ak by zákon o DPH takúto povinnosť vyžadoval, bolo by to nad rámec
administratívnych povinností odberateľa alebo jeho prepravcu, a takéto
dodatočné zasielanie by ich neúmerne zaťažovalo.
Preto je pochopiteľné, že doklad CMR
alebo iný prepravný dokument, kde je
uvedené miesto určenia a je potvrdené
prevzatie tovaru prepravcom odberateľa, v ktorom ale absentuje potvrdenie
odberateľa, že tovar v inom členskom
štáte prevzal, je právoplatným dôkazom o splnení podmienky na oslobodenie od dane podľa ustanovenia § 43
ods. 5 písm. a) zákona o DPH.
V ust. § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH
je uvedené, že dôkazom v prípade
Ak by v prepravnom dokumente podľa § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH
malo byť uvedené potvrdenie prijatia
tovaru odberateľom alebo osobou ním
poverenou, v zákone by to v písmene
b), bolo uvedené.
Z dôvodu, že v § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH je stanovená povinnosť v prepravnom doklade uviesť iba miesto určenia (dodania tovaru), je doklad CMR,
kde je potvrdený iba dodávateľ a prepravca, a je uvedené miesto určenia a
potvrdenie odberateľa absentuje, podľa môjho názoru dostatočným dôkazom
o dodaní tovaru oslobodeného od dane
v tuzemsku do iného členského štátu.
Ďalšou situáciou, pri ktorej treba preukazovať splnenie podmienok na oslobodenie tovaru od dane, je prípad,
keď prepravu vykoná odberateľ, ale
skutočný odberateľ, nie ním poverený prepravca. V takomto prípade je za
dôkaz považované písomné vyhlásenie
odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského
štátu. Zákon stanovuje minulý čas prepravy. Teda nie je možné, aby odberateľ čestne prehlásil, že tovar prepraví do
iného členského štátu.
V týchto prípadoch odporúčam, aby dodávateľ pripravil odberateľovi prehlásenie podľa slovenského daňového práva,
v ktorom uvedie číslo faktúry, popis a mer­
né jednotky tovaru, ktoré odberateľ prepra­
vuje. Už po prekročení hranice s iným
členským štátom môže odberateľ prehlásenie zaslať dodávateľovi. Povinnosť
zasielania prehlásení odporúčam stanoviť v kúpnej zmluve, a v prípade, ak
odberateľ túto svoju povinnosť nesplní,
má dodávateľ nárok na zmluvnú pokutu, ktorá mu uhradí DPH, a ktorú bude
povinný zahrnúť do svojho daňového
priznania.
Povinnosť preukázať dodanie tovaru v tuzemsku do iného členského štátu s oslobodením od dane môže správca dane vyžadovať. Smernica Rady
2006/112/ES o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty síce takúto
povinnosť nestanovuje, avšak členské
štáty môžu podľa tejto smernice použiť
administratívne opatrenia na dosiahnutie oslobodenia.
Súdny dvor Európskej únie sa povinnosťou preukázať oslobodenie dodania
tovaru od dane zaoberal vo svojom rozsudku C-146/05 vo veci Albert Coleé,
v ktorom konštatoval, že „požiadavka,
podľa ktorej požadované písomnosti (for­
málne dôkazy o oslobodení od dane) mu­
sia byť predložené bezodkladne po vykonaní
plnenia bez toho, aby v tejto súvislosti bola
stanovená presná lehota, porušuje zásadu
právnej istoty, ktorá je súčasťou právneho
poriadku Spoločenstva, a ktorú musia do­
držiavať členské štáty pri výkone právomo­
cí, ktoré im zverujú smernice Spoločenstva“.
DPH v praxi  apríl 2012
Ak si dopravu z územia SR objedná odberateľ, potom prepravca pri prevzatí tovaru potvrdí dodávateľovi, že tovar
prevzal, a prípadne mu ponechá jedno
vyhotovenie dokladu CMR alebo iného
prepravného dokumentu, pretože tým
je povinnosť odberateľa – vyzdvihnúť
tovar z tuzemska u dodávateľa – splnená. Prepravca ďalej nezodpovedá za
prepravenie tovaru do iného členského štátu dodávateľovi, ale odberateľovi, ktorému odovzdá všetky potvrdené
prepravné dokumenty. V tomto prípade prepravca nie je povinný „podpísaný
a opečiatkovaný“ prepravný dokument
odovzdať dodávateľovi. V praxi skutočne
dopravcovia a odberatelia odmietajú potvr­
dené prepravné dokumenty odberateľom, za­
sielať dodávateľovi.
pre­pravy tovaru dodávateľom má byť
vyhotovené písomné potvrdenie prijatia tovaru odberateľom ale­bo osobou
ním poverenou. V tomto prípade je situácia iná – ak by tovar prepravoval dodávateľ vo vlastnej réžii, nie prostredníctvom tretej osoby, je dodávateľ povinný mať k dispozícii písomné potvrdenie prijatia tovaru odberateľom alebo
inou ním poverenou osobou. Podľa
môjho názoru nie je rozhodujúca forma, preto netreba vyhotovovať iný dokument, ako je napr. dokument podľa
časti a) – t. j. CMR, a ak má dodávateľ
podľa interných predpisov vyhotoviť nákladný list, môže tento dokument použiť aj pri vlastnej preprave. V tomto prípade je ale potvrdenie odberateľa formou pečiatky alebo podpisu (najlepšie
oboma, ak disponuje pečiatkou) nevyhnutné. Ak by pri vlastnej preprave dodávateľ potvrdený prepravný dokument
odberateľom nemal, na dôkaz by správca dane neprihliadal, ani by takýto dôkaz nepredstavoval splnenie jeho povinnosti v súvislosti s ust. § 43 ods. 8
zákona o DPH.
Poznámka:
Z uvedeného dôvodu zaviedla Slovenská re­
publika 6-mesačnú lehotu, do ktorej má pla­
titeľ dane mať k dispozícii dôkazy o splnení
podmienok na oslobodenie tovaru od dane.
Táto lehota sa ale nevzťahuje na všetky typy
dôkazov!
Podľa zákona o DPH, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ, alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa § 43 ods. 5
písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak
platiteľ nemá doklady podľa cit. ustanovení v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od
dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto
lehota.
Čo z uvedeného ustanovenia vyplýva?
9
Z PRAXE
DPH v praxi  apríl 2012
1. Dôkazy o preprave tovaru má mať
dodávateľ do šiesteho mesiaca odo
dňa skončenia mesiaca, v ktorom sa
uskutočnilo dodanie, iba v prípade,
ak tovar prepravuje prepravca alebo odberateľ. Ak tovar prepravuje
dodávateľ, lehota na prijatie dôkazov
o preprave nie je zákonom stanovená. Takýto dôkaz musí mať dodávateľ už v čase do lehoty na zostavenie
daňového priznania k DPH.
2. Ak platiteľ nemá dôkazy, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od
dane v daňovom priznaní práve
v zdaňovacom období, v ktorom sa
skončila lehota „6 mesiacov“.
Zákon o DPH nestanovuje, že by pri
tomto dodaní zaniklo oslobodenie od
dane a vznikla daňová povinnosť (povinnosť platiť daň). Preto § 43 od. 8 zákona o DPH neupravuje daň z pridanej
hodnoty, resp. vznik daňovej povinnosti ako takú, ale rieši iba „akúsi sankciu“
platiteľa, ktorý si nesplnil svoju administratívnu povinnosť. Vznikom „uvedenia dodania tovaru bez oslobodenia od
dane“ nevzniká dodávateľovi – platiteľovi dane možnosť vyhotoviť faktúru podľa
§ 71 zákona o DPH (faktúra s DPH) ani
odberateľovi nárok na odpočítanie tejto
prípadnej dane alebo na jej vrátenie.
Ustanovenie § 43 ods. 8 zákona o DPH
vychádza z citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ, kde súdny dvor konštatoval, že „...zásada daňovej neutrality si v ko­
naní vo veci samej vyžaduje, aby oslobode­
nie od DPH bolo priznané, ak sú splnené
základné požiadavky, hoci určité formality
boli zdaniteľnými osobami opomenuté....“.
Z uvedeného dôvodu je aj v prípade uvedenia dodania tovaru bez oslobodenia od
dane v šiestom mesiaci stále dodanie tovaru oslobodené od dane. Túto skutočnosť správca dane ani nespochybňuje.
Avšak je nesporné, že takýto postup je
v rozpore so zásadou neutrality, ktorá je jednou zo základných zásad vo veciach dane z pridanej hodnoty. Rovnaký názor uvádza aj Súdny dvor EÚ, podľa ktorého by zdanenie bolo možné iba
v prípade, že „...omeškanie s predložením
účtovného dôkazu mohlo spôsobiť stratu da­
ňových príjmov alebo sťažiť výber DPH...“
a opomenutie tejto formality stratu daňových príjmov nepredstavuje.
Poznámka:
10
Ustanovenie § 43 ods. 8 zákona o DPH
má za následok, že platiteľ DPH by mal
pri zostavení každého daňového priznania
k DPH preveriť, či k dodávkam, ktoré usku­
točnil pred vyše šiestimi mesiacmi, má k dis­
pozícii prepravné dokumenty, ktoré zákon
o DPH prikazuje.
Správca dane kontroluje dodržanie povinností pri daňovej kontrole. Ak ste
platiteľom dane a uskutočnili ste v kontrolovanom zdaňovacom období dodanie tovaru v tuzemsku do iného členského štátu s oslobodením od dane, správca dane vás pri daňovej kontrole vyzve
na predloženie dôkazov o preprave.
­Avšak správcovia dane vyžadujú predkladať dôkazy o preprave tovaru ešte
pred uplynutím lehoty stanovenej v § 43
ods. 8 zákona o DPH. Platitelia dane sú
najčastejšie vyzývaní v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov
v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“),
aby predložili dôkazy podľa ustanovenia § 43 zákona o DPH s poučením, že
ak si nesplnia pri preukazovaní skutočností zákonnú povinnosť, správca dane
je oprávnený zistiť základ dane a určiť
daň podľa pomôcok.
Podľa cit. ustanovenia daňového poriadku je daňový subjekt povinný predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane nie je však oprávnený žiadať
od daňového subjektu taký dôkaz, ktorý z osobitného predpisu nemusí mať
k dispozícii v čase výzvy zo strany správcu dane. Takými dôkazmi sú práve prepravné dokumenty ku dodaniam tovarov, ktoré prepravoval prepravca alebo
odberateľ. V tomto prípade bude platiteľ dane preukazovať splnenie podmienky oslobodenia od dane inými dôkazmi, napr. dodacími listami, zmluvou, dokladom o prijatí platby, a pod.
Správca dane má nárok na predloženie
prepravných dokumentov podľa ust.
§ 43 ods. 5 písm. a) a c) zákona o DPH
až po uplynutí lehoty stanovenej v § 43
ods. 8 zákona o DPH. Druhou alternatívou je preverenie splnenia si povinnosti
určenej v tomto ustanovení a uvedenie
dodaní bez oslobodenia od dane tých
dodaní, ktoré boli uskutočnené pred
šiestimi mesiacmi.
Poznámka:
Je nesporné, že správca dane má správne vy­
rubiť daň a kontrolovaný daňový subjekt má
svoje povinnosti preukázať. Avšak správca
dane nie je oprávnený vyžadovať také dôka­
zy, ktoré platiteľ dane nie je povinný podľa
osobitného predpisu ešte mať k dispozícii.
Príklad:
Spoločnosť Katka, s. r. o., vyrába súčiastky
pre automobilový priemysel. Spoločnosť je
platiteľom DPH a je usadená v Slovenskej
republike. Tovary zo svojej výroby dodala
v marci 2012 trom odberateľom:
1. Spoločnosti Alfa so sídlom v SR.
K do­daniam vyhotovuje faktúry so
slovenskou DPH. Povinnosť preukazovania tovarov podľa § 43 zákona
o DPH jej nevzniká, avšak povinnosť
preukázať dodanie, ako také jej vzniká.
2. Spoločnosti Beta so sídlom v Českej
republike. Spoločnosti Beta prepravuje spoločnosť Katka tovary prostredníctvom vlastných kamiónov a vlastných zamestnancov. Katka, s. r. o.,
dodáva tovary priamo odberateľovi
zo SR na jeho území v ČR, kde jej odberateľ potvrdí prevzatie tovaru na jej
dodacom liste a prepravnom dokumente, ktorý si Katka, s. r. o., vyhotovuje podľa svojej internej smernice.
3. Spoločnosti Gama so sídlom v Maďarsku. Spoločnosť Gama poveruje
externého prepravcu s prepravou tovaru do jej závodu v Maďarsku. Katka, s. r. o., naloží v SR prepravcovi
tovar, ktorý jej prevzatie tovaru potvrdí na CMR, ktorej poslednú časť
jej ponechá ako dôkaz o preprave.
Prepravca potvrdí prevzatie tovaru
na dodacom liste.
Spoločnosti Beta a Gama sú zahraničné oso­
by, ktoré sú identifikované pre DPH v inom
členskom štáte a sú splnené podmienky na
oslobodenie od dane.
V prípade dodávok tovarov pre spoločnosť
Beta je Katka, s. r. o., povinná mať k dis­
pozícii prepravný dokument, ktorý je podpí­
saný odberateľom už v čase zostavenia da­
ňového priznania k DPH za obdobie, v kto­
rom deklaruje oslobodené dodanie tovaru
v tuzemsku do iného členského štátu. Splne­
nie podmienok preukazuje aj dodacím lis­
tom, dokladom o úhrad alebo objednávkou.
Pri dodaniach tovarov spoločnosti Gama
skúma spoločnosť Katka, s. r. o., disponibili­
tu prepravného dokumentu s uvedením mies­
ta určenia prepravy až pri zostavovaní da­
ňového priznania za mesiac september 2012.
Pri daňovej kontrole oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac
marec 2012 je Katka, s. r. o., povinná v me­
siacoch od apríla do septembra 2012 preu­
kazovať dodanie tovaru do iného členské­
ho štátu dodacím listom, dokladom o úhra­
de, kúpnou zmluvou alebo objednávkou. Od
1. októbra 2012 je povinná predložiť správ­
covi dane aj prepravné doklady. 
Z PRAXE
Zrušenie registrácie
pre daň z pridanej hodnoty –
vybrané problémy
Ing. Anton
Kolembus
Podmienky a postup pri zrušení registrácie platiteľa DPH upravuje § 81 až § 83 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).
Z
ákon uvádza dva druhy zrušenia registrácie platiteľa:
• na podnet daňovníka, a to na základe
a) dobrovoľného rozhodnutia pla­
titeľa,
b)povinnosti vyplývajúcej zo zákona,
• z úradnej moci rozhodnutím správcu dane.
A.Dobrovoľné zrušenie
registrácie platiteľa
Najčastejším dôvodom, pre ktorý platiteľ dane žiada o zrušenie registrácie,
je dosiahnutie nižšieho obratu ako zákonom stanovená výška obratu pre registráciu. Požiadať o zrušenie registrácie z uvedeného dôvodu môže povinne
registrovaný platiteľ, ako aj dobrovoľne
registrovaný platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH. Zrušenie registrácie je výhodné najmä pre platiteľa, ktorý dodáva tovary alebo služby pre konečného
spotrebiteľa. Ak prestane byť platiteľom
DPH, nemusí uplatňovať DPH pri dodávkach tovarov a služieb, na základe
čoho môže znížiť ich cenu o sumu DPH
pri svojej pridanej hod­note.
Platiteľ dane pred podaním žiadosti
o zrušenie by si mal zvážiť, či bude pre
neho výhodnejšie podnikať bez toho,
aby bol registrovaný za platiteľa dane.
Požiadať o zrušenie registrácie by mal
len vtedy, ak predpokladá, že príjmy zo
svojich plnení nepresiahnu ani v budúcnosti stanovenú hranicu 49 790 €. Pre
podnikateľa, ktorý tovar alebo služby
dodáva platiteľom dane, bude zrušenie
registrácie relatívne nevýhodné, pretože platitelia dane (kupujúci) si nebudú
môcť odpočítať daň, ktorá bude zahrnutá v cene, čím si nepriamo zvýši cenu
svojich produktov alebo služieb.
Daňový úrad po prijatí žiadosti o zrušenie registrácie pre DPH preskúma, či sú
splnené podmienky na zrušenie registrácie. V prípade, že správca dane zistí splnenie zákonom stanovených podmienok, registráciu pre DPH zruší.
Príklad č. 1:
Čo sa zahŕňa do obratu pri definovaní
podmienky zrušenia registrácie platiteľa
DPH? Sú to príjmy za 12 po sebe nasledujúcich mesiacov vo výške celkom 49 790 €,
vrátane DPH alebo bez DPH?
Pojem obrat je na účely zákona o DPH defi­
novaný v § 4 ods. 9 zákona o DPH, podľa
ktorého sa obratom rozumejú výnosy (príj­
my) bez dane z dodávaných tovarov a slu­
žieb v tuzemsku okrem výnosov (príjmov)
z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od
dane podľa § 28 až § 36 a podľa § 40 až
§ 42 zákona o DPH. Výnosy (príjmy) z po­
isťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od
dane podľa § 37, a finančných služieb, kto­
ré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa ne­
zahŕňajú do obratu, ak tieto služby sú posky­
tované pri dodaní tovaru alebo služby ako
doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňa­
jú výnosy (príjmy) z príležitostne predané­
ho hmotného majetku okrem zásob a výnosy
(príjmy) z príležitostne predaného nehmot­
ného majetku.
Subjekt účtujúci v sústave jednoduchého úč­
tovníctva bude na účely zistenia registrač­
nej povinnosti vychádzať z dosiahnutých
skutočných príjmov a subjekt účtujúci v sú­
stave podvojného účtovníctva z dosiahnu­
tých výnosov na základe vystavených vyúč­
tovaní (faktúr).
Zníženie obratu o daň na výstupe sa vzťa­
huje práve na prípad, keď platiteľ žiada
daňový úrad o zrušenie registrácie platite­
ľa dane a svoj obrat posudzuje podľa § 81
ods. 1 zákona o DPH. Pre posúdenie splne­
nia podmienky výšky dosiahnutého obratu
je pri zrušení registrácie platiteľa DPH po­
trebné posudzovať dosiahnuté príjmy (výno­
sy) očistené od DPH.
Príklad č. 2:
Začínajúci podnikateľ zvažuje dobrovoľnú registráciu pre DPH. Ak to nebude pre
neho výhodné, za akých podmienok môže
zrušiť túto registráciu?
Podmienky dobrovoľného zrušenia regis­
trácie sú uvedené v § 81 ods. 1 zákona
o DPH, podľa ktorého môže o zrušenie regis­
trácie platiteľa DPH platiteľ požiadať naj­
skôr po uplynutí jedného roka odo dňa, keď
sa stal platiteľom. To znamená, že ak sa sta­
ne platiteľom DPH napr. 1. 7. 2012, bude
môcť požiadať daňový úrad o zrušenie regis­
trácie platiteľa DPH najskôr k 1. 7. 2013.
Jeho žiadosti daňový úrad však vyhovie iba
v prípade, ak bude súčasne splnená aj pod­
mienka, že jeho obrat za obdobie 1. 7. 2012
až 30. 6. 2013 bude nižší ako 49 790 €.
DPH v praxi  apríl 2012
Zrušenie registrácie
na podnet daňovníka
Platiteľ dane, registrovaný podľa § 4
zákona o DPH, môže požiadať o zrušenie registrácie
• najskôr po uplynutí jedného roka
odo dňa, keď sa stal platiteľom a
jeho
• obrat za 12 predchádzajúcich
po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nepresiahol sumu
49 790 €.
Platitelia, ktorí podnikajú spoločne na
základe zmluvy o združení sú povinní
pre zrušenie registrácie na DPH splniť
nasledovné podmienky:
• odo dňa, kedy sa stali platiteľom
uplynul najmenej jeden rok a
• súčet obratu zo spoločného podnikania a obratov z ich individuálneho
podnikania za 12 predchádzajúcich
po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov nedosiahol sumu 49 790 €
Platitelia dane, ktorí podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení a ich
celkový obrat nedosahuje 49 790 € za
11
Z PRAXE
posledných 12 mesiacov, môžu požiadať o zrušenie registrácie len spoločne. V prípade, že niektorý člen zo združenia vystúpi, môže po vystúpení podať
žiadosť o zrušenie registrácie aj samostatne.
Správca dane po prijatí žiadosti o zrušenie registrácie pre DPH preskúma, či
sú splnené podmienky na zrušenie registrácie. V prípade, že správca dane zistí splnenie zákonom stanovených podmienok, zruší registráciu pre daň z pridanej hodnoty, a to ku dňu skončenia
posledného zdaňovacieho obdobia platiteľa podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH.
Príklad č. 3:
Podnikateľ, účastník združenia, ktorý má
30 %-ný podielu na výsledkoch združenia
sa rozhodol k 31. 5. 2012 zo združenia,
ktoré je platiteľom DPH od 1. 1. 2010 vystúpiť. Súčasne požiadal správcu dane
o zrušenie svojej registrácie k DPH.
Výpočet obratu daňovníka pre účely posú­
denia žiadosti dobrovoľného zrušenia regis­
trácie:
Text
DPH v praxi  apríl 2012
Príjmy plynúce zo spoločnej činnosti v združení
Podiel z príjmov na účastníka združenia (30 %)
Príjmy účastníka združenia z vlastného podnikania
Skutočne dosiahnutá výška obratu na daňovníka
Maximálne povolený obrat
Vystupujúci účastník združenia spĺňa
podmienky zrušenia registrácie platiteľa
dane. Skutočne dosiahnutá výška obratu
42 790 € je nižšia ako je stanovená horná
hranica 49 790 €. Daňovník súčasne spĺňa
aj druhú podmienku zákona – platiteľom je
dlhšie ako jeden rok.
Platiteľ – zahraničná osoba, registrovaná pre DPH podľa § 5 zákona o DPH
môže požiadať o zrušenie registrácie
pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane, čo vyplýva z ustanovenia § 81 ods. 2 zákona
o DPH.
V tomto prípade je dôležité, že zahraničná osoba nie je povinná požiadať
o zrušenie registrácie pre účely DPH
v tuzemsku aj v prípade, ak skončila
v tuzemsku činnosť. Zahraničná osoba
nie je povinná podávať daňové priznania k DPH v prípade, ak neuskutočnila
zdaniteľné plnenia a odpočítanie dane
v zdaňovacom období, preto je v určitých prípadoch pre zahraničnú osobu
výhodnejšie registráciu v tuzemsku nezrušiť.
12
Obrat za sledované obdobie
(1. 6. 2011 – 31. 5. 2012)
95 200 €
28 560 €
14 230 €
42 790 €
49 790 €
daného tovaru bez dane nedosiahne
35 000 €, a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku hodnota dodaného tovaru bez dane nedosiahla
35 000 €, ak nevykonáva v tuzemsku
inú činnosť, ako zásielkový predaj.
Okrem splnenia spomínaných podmienok dodržania hodnoty dodaného tovaru, musí byť súčasne splnená aj podmienka, že okrem spomínaného zásielkového predaja tovaru, neuskutočňujú
na území Slovenskej republiky iné činnosti, ktoré sú predmetom dane podľa
§ 2 zákona o DPH.
Správca dane po prijatí žiadosti o zrušenie registrácie pre DPH preskúma, či
sú splnené podmienky na zrušenie registrácie. V prípade, že správca dane zistí splnenie zákonom stanovených podmienok, zruší registráciu pre daň z pridanej hodnoty, a to ku dňu skončenia
posledného zdaňovacieho obdobia platiteľa.
Ak ide o zrušenie registrácie pre DPH
zahraničných osôb, ktoré dodávajú tovar do Slovenskej republiky tzv. zásielkovým spôsobom, určuje postup pri
zrušení registrácie pre takúto zahraničnú osobu § 81 ods. 3 zákona o DPH.
Ide o osoby, ktoré pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu majú povinnosť platiť daň v tuzemsku z nadobudnutia tovaru, avšak na rozdiel od
osôb, ktoré sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, nemajú tieto osoby právo na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru.
Platiteľ registrovaný podľa § 6 zákona o DPH môže požiadať o zrušenie
registrácie pre DPH, ak v bežnom kalendárnom roku celková hodnota do-
Zrušenie registrácie nadobúdateľa
tovaru z iného členského štátu registrovaného podľa § 7, upravuje ustanovenie § 82 zákona o DPH. Ide
o osoby, ktoré pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu majú povinnosť platiť daň v tuzemsku z nadobudnutia tovaru, avšak na rozdiel od
osôb, ktoré sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, nemajú tieto osoby
právo na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru, ani im nevzniká daňová povinnosť pri dodaní tovarov a
služieb v tuzemsku.
Podľa tohto ustanovenia osoba registrovaná ako nadobúdateľ tovaru z iného
členského štátu, môže požiadať o zrušenie registrácie,
• ak v bežnom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahne 13 941,45 €,
a súčasne
• v predchádzajúcom kalendárnom
roku celková hodnota tovaru bez
da­ne nadobudnutého v tuzemsku
z iné­ho členského štátu nedosiahla
13 941,45 €.
Príklad 4:
Zdaniteľná osoba sa zaregistrovala za
platiteľa DPH v januári 2011, z dôvodu
nadobudnutia tovaru v tuzemsku v roku
2009 vo výške 15 200 €. V roku 2010 nadobudla zdaniteľná osoba tovar v tuzemsku v hodnote 10 200 € a v roku 2011
4500 €. Zdaniteľná osoba požiadala v januári 2012 správcu dane o zrušenie registrácie platiteľa DPH.
Správca dane po preskúmaní žiadosti zistil
splnenie podmienok na zrušenie registrácie
a žiadosti
Zároveň musí byť splnená podmienka
uvedená v § 11 ods. 7 zákona o DPH,
a síce, že osoba dobrovoľne registrovaná podľa § 7 je povinná zdaňovať nadobudnutie tovaru najmenej po dobu
dvoch kalendárnych rokov.
Správca dane zruší registráciu pre daň
na žiadosť uvedenej osoby, ak zistí, že
sú splnené podmienky na zrušenie registrácie. Zrušením registrácie zaniká
platnosť osvedčenia o registrácii pre
daň a platnosť identifikačného čísla pre
daň. Zároveň vzniká spomínanej osobe
povinnosť do desiatich dní od zrušenia
registrácie odovzdať daňovému úradu
osvedčenie o pridelení identifikačného
čísla pre daň.
Z PRAXE
Zrušenie registrácie pre daň z pridanej
hodnoty u skupiny je upravené v ustanovení § 81a zákona o DPH. Podľa tohto ustanovenia daňový úrad zruší registráciu skupiny k 31. decembru kalendárneho roka, ak zástupca skupiny
podá žiadosť o zrušenie registrácie skupiny najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka. Ak je žiadosť o zrušenie registrácie skupiny podaná po 31. októbri
kalendárneho roka, daňový úrad zruší
registráciu skupiny najneskôr k 31. decembru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.
Zrušením registrácie zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre
daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. Zároveň vzniká členom
skupiny povinnosť do desiatich dní
od zrušenia registrácie odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň.
B.Zrušenie registrácie
platiteľa na základe
jeho žiadosti vyplývajúce
zo zákonnej povinnosti
V praxi nastávajú aj prípady, že platiteľ dane prestane spĺňať podmienky na
registráciu pre DPH. Zákon o DPH neukladá vo svojich ustanoveniach platiteľom DPH v takomto prípade povinnosť
zrušenia registrácie.
Ide o právnické osoby, ktoré sú pred zánikom a právnické a fyzické osoby pred
zánikom ich oprávnenia na podnikanie.
Povinnosť zrušiť registráciu v nadväznosti na zánik oprávnenia na podnikanie sa vzťahuje na fyzické osoby platiteľov DPH, ktorí podnikajú na základe živnostenského oprávnenia a aj na osoby,
ktoré podnikajú na základe iného, než
živnostenského oprávnenia. Patria sem
napríklad súdni exekútori, notári, advokáti, audítori či daňoví poradcovia.
Daňovník je v takomto prípade povinný požiadať správcu dane o zrušenie registrácie. Ukončenie podnikania
je daňovník povinný oznámiť správcovi dane v zmysle § 67 ods. 9 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).
Ak nastanú zmeny skutočností, uvedených pri registrácii za platiteľa dane,
ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote 30
dní odo dňa kedy nastali, alebo požiada
o zrušenie registrácie.
Ukončenie podnikania
fyzickej osoby, platiteľa DPH
Postup pri zrušení registrácie pre DPH
je vo všeobecnosti predmetom ustanovení § 81 až § 83 zákona o DPH. Zákon
o DPH uvádza dva druhy zrušenia registrácie platiteľa, a to dobrovoľné zrušenie alebo zrušenie registrácie daňovým
úradom z úradnej moci. Podľa ustanovenia § 81 ods. 2 zákona o DPH vyplýva, že platiteľ môže požiadať o zrušenie
registrácie pre DPH, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom
dane.
Ak podnikateľ – platiteľ DPH, ukončí svoju podnikateľskú činnosť je povinný, v zmysle § 67 daňového poriadku oznámiť túto skutočnosť správcovi
dane. Správca dane v takomto prípade neskúma podmienky zrušenia registrácie pre DPH v zmysle § 81 zákona
o DPH (výške obratu za posledných 12
kalendárnych mesiacov), zruší registráciu z dôvodu, že platiteľ prestal vykonávať ekonomickú činnosť, čím pominuli dôvody registrácie. Súčasne určí
daňovníkovi posledné zdaňovacie obdobie na vysporiadanie si svojej daňovej povinnosti. Týmto môže byť aj prebiehajúce zdaňovacie obdobie, v priebehu ktorého platiteľ dane podal žiadosť
o zrušenie registrácie.
Príklad č. 5:
Platiteľ má štvrťročné zdaňovacie obdobie. Z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu sa rozhodol ukončiť podnikateľskú činnosti ku dňu 30. 6. 2012. Túto skutočnosť
oznámil správcovi dane v zmysle § 67
ods. 9 daňového poriadku a súčasne požiadal o zrušenie registrácie pre DPH.
Správca dane po posúdení skutkového stavu
zrušil podnikateľovi registráciu pre DPH
a určil mu posledné zdaňovacie obdobie.
Skončením podnikania zanikli dôvody na
registráciu daňovníka pre DPH. Uplynu­
tím posledného zdaňovacieho obdobia pla­
titeľ dane stratí postavenie platiteľa dane,
pričom automaticky zaniká platnosť jeho
osvedčenia o registrácii pre DPH a platnosť
identifikačného čísla pre DPH, a zároveň
je do 15 dní od skončenia tohto posledného
zdaňovacieho obdobia povinný odovzdať da­
ňovému úradu osvedčenie o registrácii.
Zánik právnickej osoby
Ak zaniká podnikateľský subjekt, platiteľ DPH je povinný v zmysle § 67 daňového poriadku oznámiť túto skutočnosť správcovi dane. K zániku obchodnej spoločnosti bez likvidácie dochádza
pri splynutí, zlúčení, rozdelení obchodnej spoločnosti alebo družstva (§ 69 a
§ 256 Obchodného zákonníka).
Správca dane v takomto prípade neskúma podmienky zrušenia registrácie
pre DPH v zmysle § 81 zákona o DPH,
ale zruší registráciu pre DPH, pretože
zanikol dôvod registrácie, podnikateľský subjekt prestal vykonávať činnosť.
Správca dane určí daňovníkovi posledné zdaňovacie na vysporiadanie si svojej
daňovej povinnosti.
DPH v praxi  apríl 2012
V deň nasledujúci po dni zrušenia registrácie skupiny prechádzajú práva a
povinnosti skupiny, vyplývajúce z tohto zákona na členov skupiny v rozsahu,
v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté členmi skupiny, a členovia skupiny sa stávajú samostatnými platiteľmi. Týmto platiteľom daňový úrad
vydá osvedčenia o registrácii pre daň a
pridelí identifikačné čísla pre daň.
Tento postup sa vzťahuje rovnako aj na
právnické osoby nezriadené za účelom
podnikania, ktoré však podnikajú na základe živnostenského oprávnenia.
Príklad č. 6:
Musí oznámiť na daňový úrad zanikajúca spoločnosť, ktorá sa zlúčila s firmou
HAX, s. r. o., že skončila činnosť a prestala byť platiteľom DPH?
Ak zaniká podnikateľský subjekt, platiteľ
DPH je povinný v zmysle § 67 daňového
poriadku oznámiť túto skutočnosť správco­
vi dane. Musí požiadať o zrušenie registrá­
cie a daňový úrad určí posledné zdaňova­
cie obdobie, pretože pominuli dôvody na re­
gistráciu.
Zrušenie registrácie pre DPH
po úmrtí fyzickej osoby
Postup pri zrušení registrácie po úmrtí fyzickej osoby, platiteľa rieši ustanovenie § 83 zákona o DPH. Podmienky, za
ktorých môžu po smrti podnikateľa pokračovať v podnikaní dedičia alebo iné
osoby, upravuje zákon č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnosten-
13
Z PRAXE
ský zákon) v z. n. p. (ďalej len „živnostenský zákon“).
DPH v praxi  apríl 2012
Podľa § 13 ods. 1 živnostenského zákona, môžu v živnosti až do skončenia konania o dedičstve pokračovať
tieto osoby:
• dedičia zo zákona, ak niet dedičov
zo závetu,
• dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je
spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti,
• pozostalý manžel, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na
prevádzkovanie živnosti, ak v živnosti nepokračujú dedičia,
• správca dedičstva, ak ho ustanovil
súd.
14
Fyzická osoba, ktorá pokračuje v živnosti podľa živnostenského zákona požiada
v zmysle § 83 ods. 1 zákona o DPH najneskôr do 15 dní odo dňa úmrtia platiteľa príslušný daňový úrad, aby dodatkovým spôsobom vyznačil v osvedčení
o registrácii zomrelého platiteľa meno,
priezvisko a trvalý pobyt osoby pokračujúcej v živnosti. Osvedčenie o registrácii s vyznačeným dodatkom je platné do konca zdaňovacieho obdobia,
v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. Toto obdobie je zároveň posledným zdaňovacím obdobím.
Od smrti platiteľa až do skončenia konania o dedičstve sa osoba, ktorá pokračuje v živnosti považuje za platiteľa.
Vo faktúrach vyhotovených do skončenia jej posledného zdaňovacieho obdobia uvádza okrem údajov zomretej osoby aj svoje meno, priezvisko a bydlisko.
Táto povinnosť sa nevzťahuje na doklady z registračnej pokladnice, ktoré
predstavujú v zmysle § 71 ods. 5 zákona
o DPH faktúru na účely DPH.
V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie je osoba pokračujúca
v živnosti povinná odviesť daň z majetku podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH, pričom pri odvode dane vychádza z ceny
majetku, zistenej ku dňu skončenia konania o dedičstve. Povinnosť odviesť
daň sa nevzťahuje na majetok vydaný
dedičovi, ktorý bude pokračovať v živnosti, a ktorý je platiteľom, alebo ktorý
požiada o registráciu za platiteľa bezodkladne po skončení konania o dedičstve. Daňový úrad zaregistruje tohto
dediča za platiteľa ku dňu nadobudnutia majetku dedičstvom.
Ak sa po úmrtí platiteľa nepokračuje
v podnikaní, podá jeho právny zástupca alebo zástupca ustanovený daňovým
úradom daňové priznanie. V daňovom
priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, ktorým je zdaňovacie obdobie,
v ktorom došlo k úmrtiu platiteľa, právny nástupca alebo zástupca ustanovený
daňovým úradom musí uviesť a zároveň
aj odviesť daň podľa § 81 ods. 6 zákona o DPH, pričom vychádza z ceny majetku ku dňu skončenia tohto posledného zdaňovacieho obdobia. Uplynutím posledného zdaňovacieho obdobia
zaniká platnosť osvedčenia o registrácii
pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň.
V prípade odmietnutia dedičstva je povinná podať daňové priznanie osoba,
ktorá prevzala dedičstvo (napr. veriteľ
poručiteľa). V prípade, že dedičstvo pripadne Slovenskej republike, daňové priznanie sa nepodáva.
Zrušenie registrácie
vykonané z úradnej moci
Zákon o DPH v ustanovení § 81 ods. 4
písm. b) umožňuje správcovi dane zrušiť registráciu pre daň z pridanej hodnoty z úradnej moci takému platiteľovi,
u ktorého nie sú dôvody na registráciu.
K nenaplneniu podmienok pre registráciu platiteľa dane dochádza predovšetkým v tých prípadoch, keď osoba registrovaná ako platiteľ dane nevykonáva
žiadne zdaniteľné obchody definované
v § 2 zákona o DPH a je predpoklad,
že ich vykonávať ani nebude. Iným dôvodom môže byť napríklad skutočnosť,
že platiteľ dane sa na adrese uvádzanej
ako sídlo v Obchodnom registri, resp.
v mieste podnikania alebo v mieste bydliska nenachádza a správcovi dane neoznámil inú adresu, na ktorej vykonáva
ekonomickú činnosť.
Zrušenie registrácie pre DPH u skupiny upravuje § 81a zákona o DPH. Podľa ustanovenia § 81a ods. 2 daňový
úrad zruší registráciu skupiny z úradnej moci, ak nie sú splnené podmienky uvedené v § 4a zákona a členovia
skupiny nepožiadali sami o zrušenie
k DPH, napr.
• členom skupiny je zdaniteľná osoba,
na ktorú je vyhlásený konkurz;
• členom skupiny je zdaniteľná osoba,
ktorej je povolená reštrukturalizácia;
• členom skupiny je účastník zmluvy
o združení podľa § 4 ods. 2 zákona
o DPH;
• zdaniteľná osoba je členom viacerých
skupín, a pod. Posledné zdaňovacie obdobie
a daňové priznanie
Pri zrušení registrácie nie je rozhodujúce, či platiteľ dane požiadal o zrušenie
registrácie dobrovoľne alebo povinne,
resp. či daňový úrad pristúpil k zrušeniu registrácie z úradnej moci. Vo všetkých prípadoch je ďalší postup rovnaký.
Daňový úrad určí platiteľovi posledné
zdaňovacie obdobie a vyzve ho na podanie daňového priznania za toto ob­
dobie.
Uplynutím posledného zdaňovacieho obdobia platiteľ dane stratí postavenie platiteľa dane, pričom automaticky zaniká platnosť jeho osvedčenia o registrácii pre DPH a platnosť
identifikačného čísla pre DPH, a zároveň je do desiatich dní od skončenia tohto posledného zdaňovacieho
obdobia povinný odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii.
Príklad č. 7:
Platiteľ má štvrťročné zdaňovacie obdobie. Dňa 2. 6. 2012 podá žiadosť o zrušenie registrácie ku dňu 30. 6. 2012.
Správca dane určí daňovníkovi posledné
zdaňovacie obdobie, za posledné zdaňova­
cie obdobie môže určiť aj 2. štvrťrok, ak je
predpoklad, že rozhodnutie nadobudne prá­
voplatnosť do 30. 6. 2012
So zrušením registrácie súvisí uplatnenie dane. Zákon ukladá podnikateľom
povinnosť vrátiť (odviesť) daň z majetku v poslednom zdaňovacom období.
Ide o vrátenie dane v upravenej výške
z majetku
• pri kúpe, ktorého si platiteľ dane
uplatnil odpočítanie dane,
• ktorý bol vytvorený vlastnou činnosťou (napr. ním vyrobené výrobky,
stavby postavené vo vlastnej réžii alebo dodávateľsky) a pri jeho vytvorení
si platiteľ dane odpočítaval daň z prijatých služieb a tovarov,
• ktorý nadobudol bez dane od predchádzajúceho vlastníka, napr. podnik alebo jeho časť nadobudnutý
bez dane kúpou od platiteľa DPH
podľa § 10 ods. zákona o DPH.
Z PRAXE
Platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou,
odvedie daň vo výške, ktorá sa vypočíta:
• pri odpisovanom hmotnom a nehmotnom majetku z daňovej zostatkovej ceny zistenej podľa § 25 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
v z. n. p.,
• pri zásobách z ceny zistenej podľa
§ 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.
Platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri výpočte odvodu dane
postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou
jednotkou.
Príklad č. 8:
Akú daň z majetku má odviesť daňovník v poslednom zdaňovacom období?
Zdaniteľná osoba odvedie nasledovnú daň
z majetku:
• z daňovej zostatkovej ceny stavebného
stroja: 4 000 € x 19 % = 760 €
• z obstarávacej ceny zásob:
200 x 19 % = 38 €
daň spolu
798 €
Zdaniteľná osoba nebude odvádzať daň
z osobného automobilu, pri kúpe ktorého si
v roku 2009 neodpočítala daň. Daň nebu­
de uplatňovať ani z nákladného automobi­
lu obstaraného na lízing, pretože tento nie
je v jeho vlastníctve, ale vo vlastníctve lí­
zingovej spoločnosti. Pri výpočte odvedenej
dane, daňovník uplatní sadzbu dane, plat­
nú v čase jej odpočítania.
Výnimka z odvodu dane
pri zrušení registrácie
Povinnosť odviesť daň z majetku pri
zrušení registrácie sa, podľa § 81 ods. 6
zákona o DPH, nevzťahuje na prípady,
keď platiteľ dane zaniká bez likvidácie
a právny nástupca je, alebo sa stáva platiteľom dane zo zákona.
Podľa § 4 ods. 6 zákona sa platiteľom
zo zákona stáva aj právnická alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa,
tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa § 476 až § 488 Obchodného
zákonníka, a to odo dňa nadobudnutia
podniku alebo jeho časti.
Platiteľom sa podľa uvedeného ustanovenia automaticky stáva aj obchodná spoločnosť alebo družstvo,
ak je právnym nástupcom platiteľa,
ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo
dňa, keď sa stala právnym nástupcom. K zániku obchodnej spoločnosti bez likvidácie dochádza pri splynutí, zlúčení, rozdelení obchodnej spoločnosti alebo družstva (§ 69 a § 256
Obchodného zákonníka).
Príklad č. 9:
Spoločnosť ABC, s. r. o., platiteľ DPH,
zanikla zlúčením 1. 4. 2012 s materskou
spoločnosťou BAC, a. s., ktorá sa stala
právnym nástupcom zaniknutého platiteľa. Právny nástupca je platiteľom DPH.
Spoločnosť ABC neodvedie daň z majetku,
pri nadobudnutí ktorého si uplatnila odpo­
čítanie dane, ku dňu skončenia posledného
zdaňovacieho obdobia a celý majetok prej­
de na právneho nástupcu bez DPH. Práv­
ny nástupca neuplatňuje odpočítanie dane
z takto nadobudnutého majetku.
Pomerné odpočítanie dane
Vrátenie odpočtu dane pri oprave
základu dane alebo sadzby dane
Podľa § 81 ods. 7 zákona o DPH, ak
daň z majetku, pri ktorom platiteľ dane
odpočítanie dane na vstupe krátil koeficientom podľa § 50, sa ďalej upraví koeficientom, ktorý sa použil pri odpočítaní dane v príslušnom kalendárnom roku. Pri výpočte dane podľa § 81
Aj keď právnická alebo fyzická osoba
už nie je platiteľom dane, môže vzniknúť v určitých prípadoch povinnosť vrátiť daňovému úradu uplatnené odpočítanie dane alebo jeho pomernú časť.
Túto povinnosť upravuje § 81 ods. 9 zákona o DPH. Toto ustanovenie upravu-
je postup v prípade, ak platiteľ vyhotoví pri oprave základu dane alebo zmene
výšky dane faktúru (dobropis) pre právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá prestala byť platiteľom dane podľa § 81 ods. 5
zákona o DPH.
Takáto fyzická alebo právnická osoba je
povinná vrátiť daňovému úradu odpočítanú daň alebo jej pomernú časť viažucu sa na vykonanú opravu základu
dane. Táto povinnosť sa nevzťahuje na
prípad, keď táto suma dane bola zahrnutá v odvode dane podľa § 81 ods. 6
zákona o DPH.
Uplatnené odpočítanie dane alebo jej
pomernú časť treba vrátiť daňovému
úradu do 10 dní odo dňa vyhotovenia
faktúry (dobropisu). Keďže povinnosť
vrátiť odpočítanie dane je uložená osobe, ktorá nie je už platiteľom dane, odpočítanie sa vráti priamo (bez podania
daňového priznania) uhradením príslušnej sumy na účet daňového úradu.
Príklad č. 10:
Spoločnosť prestala byť k 30. 4. 2012 platiteľom. Dňa 12. 6. 2012 dostala dobropis vyhotovený dňa 3. 6. 2012, v ktorom
dodávateľ – platiteľ DPH, znížil cenu
opravy osvetlenia na základe reklamácie:
• základ dane o sumu 100 €,
• DPH 20 % v sume 20 €.
Spoločnosť je povinná do 10 dní od vystave­
nia dobropisu vrátiť daňovému úradu po­
mernú časť uplatneného odpočtu dane 20 €,
pretože pri pôvodnom zdaniteľnom obchode)
si uplatnila odpočítanie dane v zmysle § 49
ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
DPH v praxi  apríl 2012
Platiteľ DPH požiadal o ukončenie registrácie pre DPH. Ku dňu ukončenia registrácie k 30. 6. 2012 evidoval nasledovný
majetok:
• stavebný stroj v daňovej zostatkovej ce­
ne 4 000 €,
• nákladný automobil obstaraný na základe zmluvy o nájme v daňovej zostatkovej cene 3 000 €
• osobný automobil obstaraný kúpou
v ro­ku 2009 v daňovej zostatkovej
cene 2 000 €
• zásoby materiálu v obstarávacej cene
200 €
ods. 6 zákona o DPH sa použije sadzba
dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti.
Príklad č. 11:
Spoločnosti bola zrušená registrácia pre
DPH 31. 12. 2011. Ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia (4. štvrťrok 2011) odviedla DPH z obstarávacej
ceny zásob podľa inventarizácie k 31. 12.
2011. V zásobách mala evidovanú aj
dodávku plechov v obstarávacej cene
1 200 €. Vo februári 2012, na základe reklamačného konania, dodávateľ vystavil
dobropis, v ktorom poskytol spoločnosti
zľavu vo výške 10 % z nákupnej ceny, t. j.
120 € + DPH 24 €, spolu 144 €.
Spoločnosť nie je povinná odviesť správco­
vi dane odpočítanú DPH z prijatého dobro­
pisu, pretože odpočítaná daň bola zahrnutá
v odvode dane zo zásob za posledné zdaňo­
vacie obdobie 4. štvrťroka 2011. 
15
INFORMÁCIE Z EURÓPSKEJ ÚNIE
Aktuálne sadzby DPH v členských štátoch EÚ
Európska komisia vydala začiatkom februára 2012 „Správu o sadzbách DPH uplatňovaných v členských štátoch EÚ“ podľa stavu k 1. januáru 2012. Okrem základnej
informácie ohľadne sadzieb DPH (štandardnej, zníženej, super-zníženej a osobitnej)
– pozri tabuľka nižšie – táto správa obsahuje aj podrobné rozdelenie tovarov a služieb, ktoré v členských štátoch EÚ podliehajú jednotlivým sadzbám dane. Obsahuje
tiež vývoj sadzieb DPH v jednotlivých členských štátoch od jej zavedenia.
Celú správu (v anglickom jazyku) možno nájsť na internetovej stránke Európskej
komisie: http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how
_vat_works/rates/vat_rates_en.pdf.
Vďaka pomerne rýchlemu vývoju sadzieb DPH v EÚ v poslednej dobe však táto
správa už nie je ku dňu uzávierky tohto časopisu úplne aktuálna. Od 1. marca 2012
sa základná sadzba na Cypre zvýšila na 17 % a boli ohlásené aj ďalšie zvyšovania sadzieb DPH napr. v Taliansku, v Českej republike a vo Francúzsku.
DPH v praxi  apríl 2012
Tabuľka č. 1 Sadzby DPH uplatňované v členských štátoch EÚ
Členský štát
Kód
Super-znížená
sadzba
Znížená
sadzba
Základná
sadzba
Osobitná
sadzba
Belgicko
Bulharsko
Česká republika
Dánsko
Nemecko
Estónsko
Grécko
Španielsko
Francúzsko
Írsko
Taliansko
Cyprus
Lotyšsko
Litva
Luxembursko
Maďarsko
Malta
Holandsko
Rakúsko
Poľsko
Portugalsko
Rumunsko
Slovinsko
Slovensko
Fínsko
Švédsko
Spojené kráľovstvo
BE
BG
CZ
DK
DE
EE
EL
ES
FR
IE
IT
CY
LV
LT
LU
HU
MT
NL
AT
PL
PT
RO
SI
SK
FI
SE
UK
–
–
–
–
–
–
4
2,1
4,8
4
–
–
–
3
–
–
–
–
–
–
–
–
–
–
6.12
9
14
–
7
9
6,5 / 13
8
5,5 / 7
9 / 13,5
10
5.8
12
5.9
6.12
5.18
5.7
6
10
5.8
6.13
5.9
8,5
10
9.13
6.12
5
21
20
20
25
19
20
23
18
19,6
23
21
17*
22
21
15
27
18
19
20
23
23
24
20
20
23
25
20
12
–
–
–
–
–
–
–
–
13,5
–
–
–
–
12
–
–
–
12
–
13
–
–
–
–
–
–
*Poznámka – platí od 1. marca 2012. V „Správu o sadzbách DPH uplatňovaných v členských štátoch EÚ“
podľa stavu k 1. januáru 2012 bola uvedená sadzba 15 %.
Budúcnosť DPH
v Európskej únii
16
„...Daň z pridanej hodnoty platia občania,
vyberajú ju podniky a tvorí vyše 20 % štát­
nych príjmov. Ide teda o faktor s citeľným
vplyvom na každého občana EÚ. Na druhej
strane, systém DPH v EÚ bol zriadený pred
40 rokmi a v súčasnej situácii už nezodpo­
vedá nášmu hospodárstvu, založenému na
službách a technológiách. Nastal čas vyko­
nať ambicióznu reformu systému DPH...“
vyhlásil v roku 2010 Algirdas Šemeta,
komisár pre dane a colnú úniu, audit a
boj proti podvodom.
Preto Európska komisia v decembri 2010
vydala „Zelenú knihu o budúcnosti DPH
– smerom k jednoduchšiemu, silnejšiemu a efektívnejšiemu DPH systému“,
v ktorej načrtla niektoré oblasti zlepše-
nia fungovania systému dane z pridanej hodnoty v EÚ a vyzvala verejnosť
na diskusiu. Počas 6-mesačnej verejnej
diskusie Európska komisia obdržala
1 700 príspevkov od podnikov, členov
akademickej obce, občanov a daňových
správ členských štátov.
Súčasne so zverejnením Zelenej knihy
Európska komisia uskutočnila aj ekonomické posúdenie súčasného DPH
systému. Po polročnom vyhodnocovaní týchto príspevkov Európska komisia
v decembri 2011 vydala oznámenie, tzv.
Bielu knihu o budúcnosti DPH, v ktorej
sumarizuje tieto návrhy a pripomienky.
Vytýčila základné črty nového režimu
DPH, ako aj prioritné opatrenia potrebné na vytvorenie jednoduchšieho, efektívnejšieho a spoľahlivejšieho systému
DPH v EÚ.
Podobu nového systému DPH určujú
tri hlavné ciele:
1. DPH treba zjednodušiť pre podniky. Jednoduchší, transparentnejší systém DPH by odľahčil podniky
od značného administratívneho zaťaženia a podporil by rozmach cezhraničného obchodu, čo by malo pozitívny vplyv na rast. Medzi plánovanými opatreniami, ktoré majú
za cieľ zostaviť priaznivejší systém
DPH pre podniky, je rozšírenie
koncepcie jednotného kontaktného miesta pre cezhraničné transakcie, štandardizácia daňového priznania k DPH a poskytnutie jednoznačných a ľahko dostupných informácií
o všetkých vnútroštátnych režimoch
DPH, prostredníctvom ústredného
webového portálu.
2. Systém DPH treba zefektívniť tak,
aby podporoval úsilie členských štátov o konsolidáciu vo fiškálnej oblasti a udržateľný hospodársky rast.
Rozšírenie základu dane a obmedzenie uplatňovania znížených sadzieb
by mohlo viesť k novým príjmom
pre členské štáty bez toho, aby bolo
potrebné zvyšovať sadzby dane. Základná sadzba DPH by sa v niektorých členských štátoch mohla dokonca znížiť – bez akéhokoľvek vplyvu
na príjmy – ak by sa zrušili výnimky a znížené sadzby. V oznámení sa
uvádzajú zásady, podľa ktorých by sa
malo postupovať pri preskúmaní výnimiek a znížených sadzieb. Európska komisia v rámci preskúmania
fiškálnych politík členských štátov
vykoná aj analýzu spôsobu, akým využívajú znížené sadzby a výnimky.
INFORMÁCIE Z EURÓPSKEJ ÚNIE
3. Treba zastaviť obrovské straty, ktoré v súčasnosti vznikajú z dôvodu
veľkých nedoplatkov na DPH a podvodov. Odhaduje sa, že sa nevyberá
približne 12 % celkovej splatnej DPH
(tzv. výpadky DPH). Komisia v roku
2012 navrhne mechanizmus rýchlej
reakcie, ktorý zaistí, že členské štáty dokážu lepšie reagovať v prípade
podozrenia z podvodu. Navyše zváži,
či je potrebné posilniť súčasné mechanizmy, ako je napríklad Eurofisc,
na boj proti podvodom a preskúma
možnosť vytvoriť tím, ktorý by vykonával cezhraničné audity, čím by sa
uľahčili viacstranné kontroly.
Správu Európskej komisie si možno pozrieť na adrese:
http://ec.europa.eu/taxation_customs/
resources/documents/taxation/vat/
key_documents/communications/
com_2011_851_en.pdf.
Administratívna
spolupráca v boji
proti DPH podvodom
v Európskej únii
Daňové podvody a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, ktoré prekračujú
hranice členských štátov, vedú okrem
rozpočtových strát aj k porušovaniu zásady spravodlivého zdaňovania a môžu
tiež spôsobovať narušenie pohybu kapitálu a podmienok hospodárskej súťaže,
čím ovplyvňujú fungovanie vnútorného
trhu.
Rozsiahlejšia administratívna spolupráca medzi členskými štátmi EÚ v oblasti DPH bola zavedená v roku 1993, v súvislosti so vznikom vnútorného trhu
a zrušením kontrol tovaru na hraniciach medzi členskými štátmi EÚ. Jej
cieľom bolo zaviesť kontrolný mechanizmus, ktorý by zamedzil prípadným
podvodom, a tým výpadkom príjmov
Napriek týmto kontrolným mechanizmom však počet DPH podvodov hlavne pri intrakomunitárnych obchodoch
vzrastal, čo si vyžiadalo legislatívne rozšírenie rozsahu spolupráce členských
štátov čo do množstva, aj rýchlosti vymieňaných informácií. Množstvo vymieňaných informácií sa zvyšovalo a čas, za
ktorý ich bolo potrebné poskytnúť iným
členským štátom, sa skracoval. Taktiež
bolo potrebné zosúladiť pravidlá vzniku
daňovej povinnosti v jednotlivých členských štátoch pri intrakomunitárnych
obchodoch, aby dodávatelia a odberatelia v rôznych členských štátoch vykazovali svoje transakcie v rovnakom zdaňovacom období.
Zároveň však silneli tlaky podnikateľského prostredia na zníženie administratívneho zaťaženia, preto sa zaviedlo elektronické podávanie príslušných výkazov
a umožnilo sa podávať ich štvrťročne, ak
by vykazovaná suma týchto obchodov
nebola významná.
Súčasná právna úprava
administratívnej spolupráce
členských štátov v oblasti
DPH
V súčasnosti upravujú administratívnu
spoluprácu členských štátov EÚ v oblasti DPH najmä tieto právne normy:
• SMERNICA RADY 2006/112/ES
z 28. novembra 2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty, hlavne jej doplnenie – smernica
Rady 2008/117/ES, ktorou sa mení
a dopĺňa smernica 2006/112/ES o
spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva (ďalej len
„smernica Rady 112/2006/ES“)
• N A R I A D E N I E R A D Y ( E Ú )
č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie)
– ďalej len „nariadenie Rady (EÚ)
č. 904/2010“.
• VYKONÁVACIE NA RIA DENIE
KOMISIE (EÚ) č. 79/2012 z 31. januára 2012, ktorým sa stanovujú
podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady
(EÚ) č. 904/2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom
v oblasti dane z pridanej hodnoty
(prepracované znenie).
• NA RIA DENIE KOMISIE (ES)
č. 1174/2009 z 30. novembra 2009,
ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania čl. 34a a 37 nariadenia Rady
(ES) č. 1798/2003, pokiaľ ide o daň
z pridanej hodnoty podľa smernice
Rady 2008/9/ES.
Spoluprácu členských štátov pri vymáhaní daňových pohľadávok upravujú:
• Smernica Rady 2010/24/EÚ zo
16. marca 2010 o vzájomnej pomoci
pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení.
• Vykonávacie nariadenie Komisie
(EÚ) č. 1189/2011 z 18. novembra
2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých
ustanovení smernice Rady 2010/24/
EÚ o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok, vyplývajúcich z daní,
poplatkov a ďalších opatrení.
Súhrnný výkaz
Vo významnej miere sa administratívna
spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti DPH opiera o výmenu informácií,
vykazovaných platiteľmi DPH, uskutočňujúcimi intrakomunitárne obchody
v tzv. „Súhrnnom výkaze“ (Recapitulati­
ve statement alebo EC Sales List), ktorého
povinnosť podávať dodávateľmi tovaru
je ustanovená vo vyššie uvedenej smernici Rady 2006/112/ES.
DPH v praxi  apríl 2012
V neposlednom rade Európska komisia dospela k názoru, že otázka prechodu na systém DPH, založený na zdaňovaní v mieste pôvodu už nie je relevantná. Preto sa DPH bude naďalej vyberať
v mieste určenia, teda v krajine, kde má
sídlo zákazník. Európska komisia začne
pracovať na zostavení moderného systému DPH založeného na tejto zásade.
členských krajín, na DPH pri zmene systému zdaňovania intrakomunitárnych
transakcií, t. j. obchodov s tovarom, pri
ktorých dochádza k preprave tovaru
medzi členskými štátmi.
V súhrnnom výkaze, vo všeobecnosti podávanom s mesačnou periodicitou, dodávateľ tovaru a služieb do iného
členského štátu uvádza údaje o svojich
odberateľoch v iných členských štátoch,
ako aj o hodnote príslušných transakcií. Na základe týchto dát poskytnutých
z rôznych členských štátov je schopný
správca dane v členskom štáte príjemcu
tovaru/služieb skontrolovať, či tento
príjemca vykázal a zdanil vo svojom daňovom priznaní k DPH za dané obdobie všetky takéto transakcie, prijaté od
dodávateľov z iných členských štátov.
Ak tieto údaje nekorešpondujú, môže
ísťo DPH podvod.
Smernica Rady 2006/112/ES umožňuje
členským štátom požadovať od svojich
platiteľov DPH aj podávanie súhrnného výkazu o prijatých tovaroch/službách z iných členských štátov, čo môže
17
INFORMÁCIE Z EURÓPSKEJ ÚNIE
správcom dane uľahčiť toto porovnávanie. Na Slovensku povinnosť podávať súhrnný výkaz o tovaroch prijatých
z iných členských štátov (zatiaľ) zavedená nebola.
Ide o nasledovné údaje:
• dáta uvedené v súhrnných výkazoch
podaných platiteľmi dane,
• údaje týkajúce sa totožnosti, činnosti, právnej formy a adresy osôb, ktorým členský štát pridelil identifikačné číslo pre DPH, ako aj dátum pridelenia tohto identifikačného čísla,
• údaje o identifikačných číslach pre
DPH, ktoré členský štát pridelil,
a ktoré sa stali neplatnými, ako aj dátumy, ku ktorým sa stali tieto čísla
neplatnými,
• informácie o transakciách v EÚ neusadenej osoby, poskytujúcej elektronické služby nezdaniteľným osobám v EÚ, a ktorá využíva osobitnú
DPH úpravu.
• by ich poskytnutie viedlo k zverejňovaniu obchodného, priemyselného
alebo profesionálneho tajomstva alebo obchodného postupu či informácií, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.

Nariadenie Rady EÚ
č. 904/2010
Toto nariadenie stanovuje podmienky
a postupy spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov. Nemá vplyv na uplatňovanie pravidiel o vzájomnej spolupráci
v trestných záležitostiach.
DPH v praxi  apríl 2012
Formy výmeny informácií
Výmena informácií o platiteľoch DPH
a ich cezhraničných transakciách, má
formu
• výmeny informácií na požiadanie,
t. j. akýchkoľvek informácií, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní
správneho výmeru a kontrole uplatnenia DPH, hlavne pri transakciách
v rámci Spoločenstva – žiadané orgány sú povinné informáciu poskytnúť
do 3 mesiacov od prijatia žiadosti
o poskytnutie informácie; ak príslušný orgán požadovanú informáciu už
má, lehota na jej poskytnutie je maximálne 1 mesiac alebo
• výmeny informácií bez predchádzajúcej žiadosti, ktorá môže byť
a) automatická, t. j. pravidelná výmena informácií vo vopred určenom rozsahu a periodicite,
b)spontánna, kedy sa poskytnú informácie, ktoré sa nevymieňajú
automaticky, ale členský štát ich
považuje za užitočné pre ostatné
príslušné orgány, ak má dôvody
sa domnievať, že v inom členskom
štáte došlo alebo pravdepodobne
došlo k porušeniu právnych predpisov v oblasti DPH, alebo existuje riziko daňovej straty v inom
členskom štáte.
Členský štát, ktorý poskytuje informácie
orgánu iného členského štátu, môže
požadovať spätnú väzbu v súvislosti
s poskytnutými informáciami.
Informácie vymieňané
automaticky
18
Automatická výmena informácií sa
uskutočňuje formou poskytnutia prístupu k elektronicky uchovávaným informáciám daňovou správou príslušného
členského štátu.
Povinnosť členských štátov
udržiavať databázu aktuálnu
a presnú
Na zabezpečenie primeranej miery istoty ohľadne kvality a spoľahlivosti informácií, dostupných prostredníctvom elek­
tronického systému, členské štáty musia
zabezpečiť, aby údaje o ich platiteľoch
dane boli aktuálne, úplné a presné. Napríklad údaje zo súhrnných výkazov,
ktoré platitelia dane podávajú elektronicky do 20. dňa mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, ktorého sa týkajú, musia byť
vložené do elektronického systému do
konca toho istého mesiaca, v ktorom sa
podávajú. Dáta musia byť uchovávané
v elektronickom systéme počas obdobia
5 rokov od konca roka, v ktorom mal
byť k nim poskytnutý prístup.
Odmietnutie poskytnúť
požadované informácie
Žiadaný členský štát nie je povinný
poskytnúť informácie požadované iným
členským štátom, ak
• by množstvo a povaha žiadostí o informácie, podaných žiadajúcim orgánom v rámci konkrétneho obdobia,
spôsobila žiadanému orgánu neprimerané administratívne zaťaženie,
• žiadajúci orgán nevyčerpal svoje
zvyčajné zdroje informácií,
• zákony alebo administratívna prax
členského štátu, ktorý by mal dodať
informácie, mu nedovoľujú vykonávať požadované vyšetrovania, ani
zhromažďovať alebo používať požadované informácie na vlastné účely,
• žiadajúci členský štát nie je z právnych dôvodov schopný podobné informácie poskytovať,
Ďalšie formy spolupráce
Pre účely výmeny informácií a na základe dohody medzi žiadajúcim a žiadaným orgánom členských štátov, môžu
byť príslušní úradníci žiadajúceho orgánu prítomní v úradoch žiadaných
orgánov alebo na akomkoľvek inom
mieste, kde tento žiadaný orgán vykonáva svoje úlohy. Taktiež sú oprávnení
dostať kópie príslušných dokumentov,
pokiaľ požadovaná informácia existuje
vo forme dokumentu, ktorý je k dispozícií žiadanému orgánu. Môžu byť tiež
prítomní pri administratívnom vyšetrovaní vykonávanom na území žiadaného členského štátu, avšak nevykonávajú kontrolné právomoci úradníkov žiadaného členského štátu. Členské štáty
sa tiež môžu dohodnúť na uskutočnení
súčasne vykonávaných kontrol, ak považujú takéto kontroly za účinnejšie, ako
vykonávanie kontroly len jedným členským štátom.
Eurofisc
V súlade so závermi Rady EÚ zo 7. októbra 2008 sa pre všetky členské štáty
vytvorila decentralizovaná sieť bez právnej subjektivity – Eurofisc, ktorej cieľom
je podporovať a uľahčovať mnohostrannú spoluprácu, umožňujúcu cielené a
rýchle opatrenia na boj proti osobitným
typom podvodov.
V rámci Eurofiscu členské štáty zaviedli mnohostranný mechanizmus včasného varovania na boj proti podvodom
s DPH ako aj koordinujú rýchlu mnohostrannú výmenu cielených informácií
v tematických oblastiach, v ktorých Eurofisc vykonáva činnosť
Viac informácií o Eurofisc možno nájsť
na webovej stránke www.eurofisc.eu.
Spolupráca v súvislosti
s vrátením DPH
Ak sa príslušnému orgánu členského
štátu usadenia doručí žiadosť o vrátenie
DPH, tento ju zašle elektronickými prostriedkami do 14 kalendárnych dní od
jej doručenia príslušným orgánom každého dotknutého členského štátu vrátenia dane s potvrdením, že žiadateľ je
zdaniteľnou osobou na účely DPH, a
Poradňa
že identifikačné alebo registračné číslo, ktoré táto osoba uviedla, je platné na
obdobie vrátenia dane.
Príslušné orgány každého členského
štátu vrátenia dane elektronickými prostriedkami oznámia príslušným orgánom ostatných členských štátov akékoľvek informácie, ktoré od nich vyžadujú, ako aj to, že chcú využívať možnosť
požadovať od žiadateľa poskytnutie opisu podnikateľskej činnosti prostredníctvom harmonizovaných kódov.
Vzťahy s tretími krajinami
Pokiaľ príslušný orgán členského štátu prijíma informácie od tretej krajiny,
môže tieto informácie odovzdávať príslušným orgánom členských štátov, ktoré by o ne mohli mať záujem, a za každých okolností všetkým tým, ktoré o ne
žiadajú, pokiaľ to umožňujú dojednania o pomoci s uvedenou konkrétnou
treťou krajinou. Príslušné orgány členských štátov môžu v súlade so svojimi
vnútroštátnymi ustanoveniami o oznamovaní osobných údajov tretím kra-
jinám oznamovať informácie získané
v súlade s nariadením tretím krajinám
za predpokladu, že sú splnené nasledujúce podmienky:
• príslušný orgán členského štátu,
z ktorého informácie pochádzajú,
s takýmto oznámením súhlasil a
• dotknutá tretia krajina sa zaviazala
poskytovať spoluprácu potrebnú na
zhromažďovanie dôkazov o podvodnej povahe transakcií, ktoré sa zdajú v rozpore s právnymi predpismi
v oblasti DPH.
Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v oblasti DPH v roku 2012
Súdny dvor EÚ vydal od 1. januára 2012 nasledovné rozsudky k predbežným otázkam, týkajúcich sa problematiky DPH:
Číslo prípadu
C – 117/11
C – 588/10
C – 218/10
C – 594/10
C – 118/11
C – 25/11
C – 119/11
Názov účastníka sporu
Purple Parking
Kraft Foods Polska
ADV Allround
Van Laarhoven
Eon Asset Management
Varzim Sol
Commission vs France
1. 3. 2012
C – 280/10
Kopalnia
8. 3. 2012
22. 3. 2012
C – 524/10
C – 153/11
Commission vs Portugal
OOD Klub
Téma
Jednoduché alebo zložené dodanie
Zníženie ceny
Definícia poskytnutia zamestnancov
Odpočítanie dane – limitovanie legislatívou
Obmedzenie odpočítania DPH
Výpočet koeficientu pri odpočte dane
Znížená sadzba dane na prvé uskutočnenie koncertu
Nárok na odpočítanie dane na vstupe v súvislosti s investíciou
uskutočnenou pred formálnou registráciou spoločnosti
Osobitná úprava pre poľnohospodárov
Odpočítanie dane pri majetku použitom aj na súkromné účely
V nasledujúcich dňoch sa očakáva vydanie nasledovných rozsudkov Súdneho dvora EÚ k DPH problematike.
Očakávaný dátum vydania rozsudku
29. 3. 2012
29. 3. 2012
Číslo prípadu
C – 500/10
C – 436/10
Názov účastníka sporu
Belvedere Costruzioni
BLM
Téma
DPH záväzok
oslobodené dodanie služieb
DPH v praxi  apríl 2012
Dátum vydania rozsudku
19. 1. 2012
26. 1. 2012
26. 1. 2012
16. 2. 2012
16. 2. 2012
16. 2. 2012
28. 2. 2012
Komentáre k niektorým z týchto ako aj k ďalším rozsudkom Súdneho dvora EÚ prinesieme v nasledujúcich číslach.
Aktuality spracovala: Jana Škvarková, Senior Manager, daňový poradca, KPMG Slovensko Advisory, k. s. 
odpo v ede
na
Predaj nehnuteľnosti z pohľadu DPH
Predaj stavby, pri ktorej uplynulo 5 rokov od prvej kolaudácie,
vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, je podľa
§ 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v z. n. p. (ďalej „zákon o DPH“) oslobodený od dane. Predávajúci – platiteľ dane, sa môže rozhodnúť, že predaj nehnuteľnosti neuskutoční s oslobodením od dane, ale pri predaji uplatní
daň na výstupe, ako súčasť dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľnosti. Takéto rozhodnutie prijme platiteľ dane napr. z dôvodu,
aby pri predaji stavby s oslobodením od dane nemusel následne uplatniť § 54 zákona o DPH, to znamená, upraviť odpočítanú daň, uplatnenú v plnej výške pri kúpe tejto nehnuteľnosti.
Firma je vlastníkom nehnuteľnosti viac ako 5 rokov a rozhodla sa
ju predať. Predaj nehnuteľnosti sa realizuje po 5 rokoch od prvej
kolaudácie stavby, ide teda o dodanie oslobodené od DPH. Platiteľ dane z pridanej hodnoty – predajca sa môže rozhodnúť, že toto
dodanie nebude oslobodené od DPH a pri predaji nehnuteľnosti
uplatní DPH, ktorú však neodvedie do štátneho rozpočtu, nemá
majetok a bude naňho vyhlásený konkurz. Uplatní si druhá strana, t. j. kupujúci daň? Nevie o skutočnosti, že predávajúci neodviedol DPH daňovému úradu. Má daňový doklad, kde je suma za
predaj nehnuteľnosti + vyčíslená DPH. Kto je v tomto prípade poškodený, a kto vinný? Voči komu budú vyvodené prípadné sankcie? Možno si v takomto prípade uplatniť odpočítanie DPH?
otázk y
V otázke sa uvádza, že predávajúci daň neodvedie do štátneho
rozpočtu, lebo nemá nič. Treba však uviesť, že uplatnená daň
na výstupe je súčasťou kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorú zaplatí
19
Poradňa
predávajúcemu kupujúci. To znamená, že túto daň predávajúci
vyinkasuje od kupujúceho a má ju odviesť do štátneho rozpočtu. Daň je u kupujúceho neutrálna – získa ju ako súčasť kúpnej
ceny a odvedie ju do štátneho rozpočtu.
V danom prípade, keďže predávajúci zrejme už pri predaji nehnuteľnosti za cenu vrátane dane, uvažoval o tom, že daň do štátneho rozpočtu nezaplatí, vzniká podozrenie na úmyselné nezaplatenie dane. Kupujúceho preto treba upozorniť na ustanovenie § 69
ods. 14 zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ dane, ktorému bol
dodaný tovar alebo poskytnutá služba, ručí spoločne a nerozdielne za daň z predchádzajúceho stupňa, uvedenú na faktúre, ak vyhotoviteľ faktúry vykázanú daň úmyselne nezaplatil, alebo úmyselne sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ dane pri uzavretí
zmluvy mal o tom vedomosť. Pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v cit. ustanovení zákona o DPH, vystavuje sa kupujúci riziku
uvalenia spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za daň nezaplatenú predávajúcim do štátneho rozpočtu.
Odpočítanie dane uplatní platiteľ dane na riadku 21 daňového
priznania. Pre uplatnenie všetkých uvedených ustanovení zákona o DPH nie je rozhodujúce, či poskytovateľ prepravnej služby, maďarská zdaniteľná osoba, je v Maďarsku registrovaný ako
platiteľ dane alebo nie. Poskytovateľ služby je súčasne povinný v Maďarsku podať súhrnný výkaz, v ktorom uvedie hodnotu
poskytnutej služby a identifikačné číslo pre DPH pridelené na
Slovensku príjemcovi služby.
DPH v praxi  apríl 2012

20
Pri uplatnení odpočítania dane sa zrejme kupujúci dostane do
vysokého nadmerného odpočtu a je možné predpokladať daňovú kontrolu zo strany daňového úradu. Daňový úrad zrejme zistí,
že k predaju nehnuteľnosti skutočne došlo a kupujúci má k dispozícii faktúru, takže vecné aj formálne podmienky na odpočítanie dane sú splnené. Je však otázne, či touto transakciou nedošlo
k zneužitiu práva s cieľom získať neoprávnene peňažné prostriedky zo štátneho rozpočtu a je otázkou ďalšieho dokazovania, či kupujúci v čase kúpy nehnuteľnosti za cenu s daňou mal, alebo nemal vedomosť o zámeroch predávajúceho.
Preprava tovaru a DPH
Slovenský platiteľ DPH objedná prepravu tovaru, a túto prepravu
vykoná zo Slovenska si do Maďarska maďarský platiteľ dane. Ide
o samozdanenie z pohľadu slovenského platiteľa DPH? Na ktorých riadkoch daňového priznania to bude slovenský platiteľ DPH
vykazovať? V prípade, že by takúto prepravu vykonal maďarský
podnikateľský subjekt, ktorý by nebol platiteľom DPH, aké povinnosti by mal slovenský platiteľ DPH? Vstupovalo by to do výkazov
k dani z pridanej hodnoty?
Pri zodpovedaní tejto otázky treba určiť – o aké plnenie medzi
dvomi podnikateľmi, zdaniteľnými osobami ide, miesto plnenia, t. j. štát, v ktorom vznikne daňová povinnosť, deň vzniku
daňovej povinnosti, osobu povinnú platiť daň.
Preprava tovaru je v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) poskytnutím služby. Miesto dodania tejto služby, ktorú poskytuje zdaniteľná osoba so sídlom v Maďarsku pre zdaniteľnú osobu so sídlom na Slovensku, sa určí podľa všeobecného pravidla
o mieste dodania služby, ktoré je uvedené v § 15 ods. 1 zákona o DPH. Z cit. ustanovenia vyplýva, že miestom dodania prepravnej služby je miesto, kde má sídlo príjemca služby, to znamená Slovensko. Uvedené teda znamená, že poskytnutá služba
podlieha dani podľa slovenského zákona o DPH. Daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania
služby (keď je poskytovanie služby ukončené). Z ustanovenia
§ 69 ods. 3 cit. zákona vyplýva, že osobou povinnou platiť daň
pri službe, ktorú poskytla zahraničná osoba z iného štátu (členského štátu EÚ alebo z tretieho štátu) a miesto dodania tejto
služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH na Slovensku, je príjemca služby, teda slovenská zdaniteľná osoba. Príjemca služby
prizná daň v daňovom priznaní (vykoná tzv. samozdanenie), a
súčasne uplatní právo na odpočítanie dane podľa podmienok
§ 49 až § 51 zákona o DPH. Základ dane a suma dane na výstupe sa uvádzajú na riadkoch 11 a 12 daňového priznania k dani
z pridanej hodnoty.
Na otázky odpovedala: Ing. Zdenka Jablonková
Faktúra za reklamu od Google Adwords
Spoločnosť dodávajúca informačné technológie je mesačným platiteľom DPH. S cieľom rozšíriť okruh zákazníkov si od spoločnosti
Google objednala internetovú reklamu – službu Google AdWords.
Ide o „pay-per-click“, t. j. reklamu, ktorá bude rozmiestnená na webových stránkach, internetových médiách a blogoch, týkajúcich sa
obsahovo predmetu činnosti spoločnosti. Cena reklamy závisí od
počtu a intenzity „kliknutí“ návštevníkov týchto stránok na reklamné bloky. Celkovú cenu za kampaň teda nemožno vyčísliť vopred.
Spoločnosti Google Ireland však vopred zaplatili „kredit“, teda
akúsi zálohu vo výške 100 €. Z tejto sa budú postupne odpočítavať
sumy za jednotlivé kliknutia. Sumu 100 € firma zaplatila 28. marca 2012 a z jej konta v administrácii Google AdWords si firma
stiahla automaticky vygenerovanú faktúru, ktorá sa vzťahuje na
mesačné obdobie od 1. marca do 31. marca 2012. Na faktúre bolo
uvedené, že Google Ireland prijala platbu spoločnosti 29. marca
2012 a klauzulu „Služby sú predmetom spätného vyúčtovania –
DPH účtuje príjemca podľa čl. 196 smernice Rady 2006/112/EC
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty“. Ako má spoločnosť postupovať z hľadiska DPH?
Pri zakúpení kreditu v Google AdWords firma prijala, a teda
zakúpila službu – kontextovú reklamu. Google Ireland je spoločnosť so sídlom v Írskej republike, teda dodávateľ je z iného
členského štátu EÚ. Veta uvedená na konci faktúry odkazuje
na čl. 196 smernice Rady/2006/112/EC o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty, a ktorá je pretransformovaná do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) predovšetkým v ust. § 69 ods. 3 (oso­
by povinné platiť daň správcovi dane). Firma je zdaniteľnou osobou, konajúcou v postavení zdaniteľnej osoby, prijala službu od
dodávateľa z iného členského štátu EÚ a miesto dodania tejto
služby je v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH v SR. Pri prijatí tejto služby je teda povinná platiť daň. Ide o samozdanenie, podobne ako pri nadobudnutí tovaru z inej členskej krajiny EÚ.
Základ dane, t. j. 100 € sa uvedie na riadok 11 daňového priznania k DPH a vypočítaná DPH vo výške 20 € (20 % sadzba dane)
na riadok 12. Keďže je spoločnosť platiteľom DPH, daň v rovnakej sume zároveň môže aj odpočítať – § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH. Daň si odpočíta v tom istom daňovom priznaní,
v ktorom zdanila túto službu. Sumu 100 € firma uvedie na riadok 21 spolu s inými sumami, týkajúcimi sa ďalších odpočítaní DPH. Základ dane, t. j. 100 € sa pri odpočítaní neuvádza.
Suma DPH, ktorú musí spoločnosť zaplatiť štátu z prijatia služby a suma odpočítania DPH sa rovnajú a výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu je teda nulový. Jedinou platbou, ktorú firma zaplatí, je vyfakturovaná cena za reklamu – 100 eur, a táto sa zaúčtuje do nákladov. Zdaňovacím obdobím, do ktorého firma
tento obchod zahrnie, bude marec 2012. V marci totiž uhradila platbu, a na rovnaké obdobie sa vzťahuje faktúra od Google
Ireland, ktorú si môže stiahnuť z účtu ihneď po skončení mesiaca marca.
Na otázku odpovedal: Ing. Peter Furmaník 
Download

Ukážka časopisu - Wolters Kluwer