VI. ročník • 2013/2
Slovo na úvod
OBSAH
Slovo na úvod
Vážení kolegové, přátelé a čtenáři newsletru
(naší) Asociace PPP,
str. 1
Potenciálne PPP projekty
budovania cestnej
infraštruktúry
v Slovenskej republike
str. 2
Hranice medzi
PPP projektmi
a interkomunálnou
spoluprácou
str. 3
Kto je kto v Asociácii PPP?
str. 4
Zefektívnenie podpory
alebo most k zavedeniu
dane zo solárnej energie?
str. 5
Project PPP4Broadband
PPP slovník
str. 6
Štátna obrana a bezpečnosť
v súvislosti s PPP
v Slovenskej republike
a vybrané príklady
z Nemecka
str. 7
Kalendár podujatí
str. 8
už je to nějaký čas, kdy jsem napsal svůj poslední úvodník do tohoto bulletinu naší slovenské Asociace PPP. Bylo to v čase, kdy mělo Slovensko za sebou výběrová řízení na historicky první ”velké” PPP
projekty a další dvě výběrová řízení byla v běhu. Bylo to v době, kdy
jsme všichni věřili, že za
této situace navzdory
probíhající globální
ekonomické krizi došlo
k nastartování procesu
rozvoje veřejné infrastruktury prostřednictvím modelu založeného na spolupráci veřejného a soukromého
sektoru. To potvrzovaly
nejen další rozpracované a rozpracovávané
projekty národního i regionálního významu
(např. Nemocnice Rázsochy, dálnice D4, nebo
udržba regionálních cest) ale i posuny v oblasti legislativy týkající se PPP(novela Zákona o veřejném obstarávání, nové metodiky
Ministerstva financí atd). Od té doby uplynuly více než tři roky a tyto naděje se nenaplnily. Zakrátko totiž přišla nová vláda. Obě
probíhající výběrová řízení byla zastavena
a rozvoj nových PPP projektů zmrazen. Tento stav trvá bohužel až do dneška. I když jistý možný obrat a naději do budoucna vidět
lze. Po více než třech letech má totiž Slovensko novou vládu, která se ve svém programovém prohlášení vyslovila za znovuobnovení PPP jako formy pořizování nové do-
pravní infrastruktury, byť to má být pouze
forma okrajová. Kromě jednoho či dvou projektů, zdá se, mají být použity spíše evropské fondy nebo jiné formy vícezdrojového financování. Zde se však nabízí otázka co si
pod tím představit a jak budou tyto nové formy vypadat. Zdá se totiž, že za poslední dobu, zejména díky finanční krizi a souvisejícím
problémům některých
tradičních poskytovatelů financování bude
muset doznat a již pomalu doznává změn
i samotný ”klasický” model PPP. Čím dál víc se
totiž i zde bude muset
uplatňovat jakési ”vícezdrojové” partnerství
jako přepoklad jeho
úspěšného fungování.
Mám na mysli nejen
kombinaci evropských
fondů a PPP ale i přímé
poskytování veřejných
prostředků na spolufinancování projektů PPP
nebo rovnou určitou,
Igor Snopek
byť minoritní formu
účasti veřejného sektoru v samotných projektových společnostech.
To za předpokladu vzájemného dialogu a diskuse od samého počátku projektu až po jeho realizaci. To v současnosti vidím jako jedinou cestu pro znovu nastartovaní veřejnosoukromého partnerství ale především pro
úspěšnou přípravu a realizaci nových projektů.
Igor Snopek
Program Director
Skanska Infrastructure Development
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
Potenciálne PPP projekty budovania cestnej
infraštruktúry v Slovenskej republike
bo z eurofondov a zároveň na strane druhej uchádzači preferujú reaVýstavbou úsekov diaľnic a rýchlostných ciest sa zvyšuje dostupnosť
lizáciu investične náročnejších projektov.
konkrétneho regiónu, čím sa zvyšuje aj jeho atraktívnosť pre prílev
Medzi hlavné ciele projektu patria odbremenenie a zefektívnenie cestnových investícií v budúcnosti. Doprava je významným prostriedkom
ného systému hlavného mesta Bratislavy, zvýšenie bezpečnosti a plyzvyšovania kvality života obyvateľov. Predpokladom naplnenia očanulosti dopravy v Bratislave a jej okolí, komplexná modernizácia dokávaní obyvateľstva je príprava dopravnej infraštruktúry tak, aby bopravného prepojenia v dotknutom území, skvalitnenie dopravného
la cenovo dostupná a zároveň spĺňala kritériá na trvalo udržateľný roznapojenia medzi mestskými časťami Bratislavy a zatraktívnenie a skvavoj. Takáto dopravná infraštruktúra je potom významným faktorom
litnenie dopravného napojenia prímestských obytných zón.
pre stabilný ekonomický rozvoj a zabezpečenie prístupu k vzdelaniu,
Vzhľadom na veľmi výhodnú polohu Bratislavského kraja v rámci strezamestnaniu, vybavenosti a službám. Myšlienka realizovať niektoré
doeurópskeho regiónu si Bratislavský kraj postupne posilňuje svoje
diaľnice a rýchlostné cesty formou verejno-súkromného partnerstva
postavenie medzinárodnej križovatky ciest, železníc, vodnej aj letec(PPP) predstavuje spôsob ako výraznejšou mierou ako doteraz efekkej dopravy. Jedným z aspektov potreby realizácie projektu výstavby
tívne zabezpečiť kvalitnú verejnú infraštruktúru a verejné služby. Na
diaľnice D4 ako strategickej priority je práve zaťaženie, či až preťažezáklade doterajších znalostí a skúseností táto forma spolupráce prinie cestných komunikácií vedúcich územím Bratislavského kraja trannáša efekt z hľadiska rozloženia rizika medzi súkromnú a verejnú sfézitnou dopravou. Ďalším aspektom výrazne určujúcim charakter doru a získania chýbajúcich zdrojov investičných a prevádzkových propravnej situácie a dopravné prognózy v Bratislavskom
striedkov, ktoré nemusia byť v tom čase prítomné v štátkraji je cieľová a zdrojová doprava Bratislavy, výrazný nánom rozpočte. PPP projekty môžu byť výhodné tak pre
rast podielu prímestskej dopravy a celkové zmeny na náštát, ako aj pre súkromného partnera, ak je nastavenie
roky dopravného systému v Bratislavskom kraji.
projektu optimálne a rozdelenie rizík správne vyvážené
Účelom a cieľom projektu rýchlostnej cesty R7 je realia ak zmluvné strany efektívne uplatňujú mechanizmy zazácia dopravného prepojenia medzi diaľnicami D4 a D1
kotvené v koncesných zmluvách.
a vybudovanie časti rýchlostnej komunikácie R7 v rámPrioritou súčasnej vlády Slovenskej republiky je budoci koridoru Bratislava – Dunajská Streda – Nové Zámky –
vanie cestnej a diaľničnej infraštruktúry výraznejšou mieVeľký Krtíš – Lučenec. Výstavba prvých troch úsekov rýrou ako doteraz, pričom by sa mali využiť aj overené forchlostnej cesty R7 má prispieť k vytvoreniu základného
my výstavby diaľnic a rýchlostných ciest formou PPP prokomunikačného systému založeného na diaľničnom okrujektov. V súčasnosti sa ako možné a vhodné úseky, kde
možno uvažovať o ich realizácii formou PPP, javia úsek JUDr. Martina Svoreňová hu s doplnením radiál s cieľom odľahčiť prejazdové úseky súčasných radiál silno urbanizovaným územím. Trasa
diaľnice D4 (Bratislava Jarovce – Bratislava Rača) a prvé
rýchlostnej cesty R7 zabezpečí prepojenie priemyselných
tri úseky rýchlostnej cesty R7 (Bratislava Ketelec – Bratizón a výrobných podnikov s obytnými zónami, čo bude mať za náslava Prievoz, Bratislava Prievoz – Dunajská Lužná, Dunajská Lužná –
sledok lepšie rozdelenie dopravnej obsluhy v dotknutých lokalitách
Holice). Tento projekt sa momentálne nachádza v štádiu prípravy, dôa výrazné odľahčenie dopravy v centre mesta.
sledného analyzovania a dôkladného posudzovania jeho pripravePrínosom vybudovania úsekov diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 je
nosti vzhľadom na plánované alternatívy časového harmonogramu
predovšetkým medzinárodné dopravné prepojenie Slovenska a Racelého procesu uskutočnenia, ako aj možnosti a vhodnosti jeho reakúska s dopravnými väzbami na Maďarsko a Českú republiku (s meslizácie formou PPP.
tami Viedeň, Budapešť a Praha), dopravné prepojenie existujúcich diaľMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej reničných ťahov diaľnice D1 a D2 v južnej, východnej a severnej časti
publiky (ďalej len „ministerstvo“) v rámci prípravy projektu D4 a R7 poBratislavy, ako aj odklonenie tranzitnej dopravy v smere Rakúsko, Mastupuje podľa metodických dokumentov Ministerstva financií Sloďarsko, Česká republika a Košice a časti zdrojovej a cieľovej dopravy
venskej republiky, predovšetkým podľa metodického dokumentu „Pomimo územie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a v nestup pri príprave a realizácii PPP projektu a kontrolný proces“ schváposlednom rade aj riešenie neúnosných dopravných problémov v
leného uznesením vlády SR č. 499 z 8. júla 2009, ktorý je záväzný pre
meste Bratislava i priľahlej časti Bratislavského kraja. Výstavbou diaľvšetky ústredné orgány štátnej správy pri príprave a realizácii PPP pronice D4 a rýchlostnej cesty R7 sa vytvoria, v porovnaní s existujúcim
jektov v podmienkach Slovenskej republiky. Cieľom uvedeného dostavom, kvalitatívne ako aj kapacitne lepšie dopravné podmienky v
kumentu je poskytnúť zadávateľovi PPP projektu prehľad o procese
dotknutom území. Predpokladá sa zlepšenie najmä v dopravnej doPPP a návod na jeho prípravu a realizáciu vychádzajúc z doterajších
stupnosti daného územia, v znížení nehodovosti a v skrátení dopravpraktických skúseností z už realizovaných projektov, a to najmä v zaných vzdialeností, ktoré zároveň úzko súvisia so šetrením času a enerhraničí, ale aj v podmienkach Slovenskej republiky.
gie a zároveň so skvalitnením životného prostredia.
V prvej fáze prípravy a realizácie PPP projektu uvedený metodický doZa predpokladu schválenia projektového zámeru jeho zadávateľom
kument odporúča každému zadávateľovi projektu spracovať projekprichádza v ďalšom kroku do úvahy zabezpečenie zhotovenia štúdie
tový zámer, ktorý by mal obsahovať popis projektu, predbežnú kalrealizovateľnosti na preverenie ekonomickej, technickej a právnej reakuláciu nákladov, časový plán jeho realizácie a zároveň špecifikáciu
lizovateľnosti projektu výstavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7.
formy PPP (t. j. návrh zapojenia súkromného partnera, platobný meObsahom štúdie realizovateľnosti by mal byť zároveň aj návrh prefechanizmus, alokácia rizík, obdobie trvania projektu atď.) ako aj idenrovaného variantu riešenia projektu a overenie vhodnosti a výhodtifikáciu potrieb, špecifikáciu cieľov projektu a identifikáciu dostupnosti realizácie formou PPP.
ných finančných zdrojov pre prípravu a realizáciu projektu. Účelom
V súvislosti s realizáciou uvedeného projektu formou PPP je možné
projektového zámeru je potvrdiť alebo vyvrátiť vhodnosť realizácie
predpokladať, že voľba formy PPP pri realizácii projektu D4 a R7 priprojektu formou PPP a zároveň jeho realistickosť a dosiahnuteľnosť.
speje k zrýchleniu uvedeniu projektu do prevádzky. Projekt verejnoProjektový zámer na plánovaný projekt výstavby diaľnice D4 a rýsúkromného partnerstva zabezpečuje komplexný prístup k realizácii
chlostnej cesty R7 bol vypracovaný v januári 2013 a z jeho záverov
a udržateľnosti projektu, keďže dochádza k spájaniu rôznych fáz a asvyplýva, že pripravovaný projekt D4 a R7 je vhodný na realizáciu forpektov budovania infraštruktúry do jednej zákazky (projektovanie,
mou verejno-súkromného partnerstva, a to najmä vzhľadom na stravýstavba a prevádzka). Nesporným prínosom spojeným výlučne s fortegický význam projektu a veľkostné kritérium, keďže na jednej stramou PPP je rozdelenie a optimalizácia rizík podľa vopred nastavenej
ne vzhľadom na kapitálovú náročnosť a lokalitu nie je možné v blízschémy.
kom čase uvažovať o financovaní projektu zo štátneho rozpočtu ale-
str. 2
VI. ročník • 2013/2
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
Ďalším úsekom, ktorý sa javí ako vhodný na realizáciu prostredníctvom PPP projektov a o ktorom ministerstvo v týchto intenciách uvažuje, je úsek rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica, severný obchvat –
Ružomberok. Význam dobudovania uvedeného úseku rýchlostnej cesty R1 vzrástol po rozhodnutí vlády Slovenskej republiky nepokračovať vo výstavbe diaľnice D1 v úseku Dubná Skala – Ivachnová formou
verejno-súkromného partnerstva (1. balík PPP), čím sa termín prepojenia Bratislavy a Košíc prostredníctvom diaľnice D1 oddialil. Dobudovaním chýbajúcich úsekov rýchlostnej cesty R1 v okolí Nitry a Žiaru nad Hronom sa v roku 2011 dokončil cestný ťah R1 od Trnavy do
Banskej Bystrice. Vybudovaním úseku rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica, severný obchvat – Ružomberok by vzniklo nadštandardné diaľničné prepojenie ako časť severojužného cestného ťahu spájajúceho
Maďarsko, Slovensko a Poľsko, ako aj vysokokapacitné prepojenie západného a východného Slovenska, čo by viedlo k čiastočnému presmerovaniu tranzitnej dopravy v smere západ – východ, a tým aj k zníženiu dopravnej záťaže na ceste I/18 medzi Žilinou a Ružomberkom.
Dôvodov na riešenie nadštandardného cestného prepojenia miest
Banská Bystrica a Ružomberok je niekoľko. Jedným z nich je splnenie
požiadavky výstavby nadradenej dopravnej infraštruktúry ako jednotnej, vzájomne prepojenej siete diaľnic a rýchlostných ciest, taktiež
prekročenie návrhovej intenzity dopravného prúdu na viacerých úsekoch cesty I/59 s výhľadom ďalšieho nárastu dopravnej záťaže (v rokoch 1995 až 2005 vzrástla intenzita dopravy na ceste I/59 o približne 50 až 60 % pri podiele nákladných vozidiel 22 %) a v neposlednom
rade i odklon tranzitnej, najmä ťažkej kamiónovej dopravy z existujúcej cesty I/59 cez Donovaly, ktorá ohrozuje vodné zdroje v lokalite
Jergaly. Hlavným obmedzujúcim faktorom návrhu trasy je však skutočnosť, že trasa v úseku Slovenská Ľupča – Korytnica prechádza Národným parkom Nízke Tatry a územím Natura 2000 a v úseku Korytnica – Ružomberok rozhraním Národných parkov Nízke Tatry a Veľká
Fatra s viacerými environmentálne významnými lokalitami. V spojitosti s exponovaným geomorfologickým charakterom terénu si návrh vyžaduje zosúladenie technicky realizovateľného a súčasne environmentálne prijateľného riešenia. Ďalšie obmedzenia vyplývajú zo
Hranice medzi PPP projektmi
a interkomunálnou spoluprácou
Interkomunálna spolupráca medzi verejnoprávnymi subjektmi (napr. kooperácia medzi susednými mestami v rámci odpadového hospodárstva) je za určitých podmienok prípustná bez vyhlásenia verejného obstarávania. Interkomunálna spolupráca preto zužuje
priestor pre zadávanie verejných zákaziek, koncesií či pre realizáciu PPP projektov prostredníctvom podnikateľov zo
súkromného sektora. Podmienky pre prípustnosť interkomunálnej spolupráce
boli spresnené najmä v nasledovných
smerodajných rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora („ESD“).
1. Spolupráca medzi miestnymi orgánmi – Zneškodňovanie odpadov
V súvislosti s odpadovým hospodárstvom Dr. Ľubica Páleníková
ESD posúdil zmluvu medzi technickými
a komunálnymi službami nemeckého mesta Hamburg a štyrmi samosprávami Landkreise, ktorá bola uzatvorená priamo bez vykonania postupu verejného obstarávania. Predmetom (odplatnej)
zmluvy bolo poskytovanie služieb spojených so zneškodňovaním
odpadov v zariadení na termické zhodnotenie odpadov. Zmluvná
doba bola stanovená na 20 rokov s možnosťou predĺženia.
2. Spolupráca medzi verejným zdravotníckym orgánom a verejnoprávnou univerzitou – Poradenské a výskumné služby
V súvislosti s poradenským a výskumným sektorom ESD posúdil
zmluvu medzi miestnym zdravotníckym orgánom v talianskej provincii Lecce a verejnoprávnou univerzitou, ktorá bola uzatvorená
priamo bez vyhlásenia verejného obstarávania. Predmetom (odplatnej) zmluvy bolo poskytovanie služieb spojených s vypracovaním štúdie seizmickej odolnosti nemocničných zariadení a vyhodnotenia tejto odolnosti v provincii Lecce. Maximálna dĺžka platnosti
zmluvy bola stanovená na 16 mesiacov.
3. Prípustnosť interkomunálnej spolupráce bez vyhlásenia verejného obstarávania
Z predmetných dvoch rozhodnutí ESD možno odvodiť nasledovné podmienky pre prípustnosť uzatvorenia interkomunálnej spolupráce bez vyhlásenia verejného obstarávania:
• Dva (alebo viaceré) verejnoprávne subjekty upravia spoluprácu,
ktorej účelom je plnenie úlohy vo verejnom záujme (napr. zber,
triedenie a úprava odpadu).
• Predmetná interkomunálna spolupráca je uzatvorená výlučne medzi verejnoprávnymi subjektmi bez účasti akejkoľvek súkromnej
osoby.
• Interkomunálna spolupráca sa riadi výlučne „dôvodmi a požiadavkami potrebnými na sledovanie cieľov vo verejnom záujme“.
stanovísk príslušných miest a obcí požadujúcich také technické riešenie, ktoré by minimalizovalo vplyv stavby na ich občanov.
Projekty verejno-súkromného partnerstva môžu mať mnoho výhod
pre štát aj pre súkromný sektor, a preto ministerstvo prehodnocuje
využívanie tejto formy financovania nielen v súvislosti s prípravou a
výstavbou úsekov diaľnice D4, rýchlostnej cesty R7 a rýchlostnej cesty R1, ale taktiež v súvislosti s ďalším rozširovaním kvalitnej, dostupnej a integrovanej dopravnej infraštruktúry.
JUDr. Martina Svoreňová
Generálna riaditeľka
Sekcia projektov verejno-súkromného partnerstva
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
4. Napadnutie priameho uzatvorenia zmlúv – Revízne postupy
Pred uzatvorením interkomunálnej spolupráce by mali komunálni
predstavitelia na základe judikatúry ESD podrobne preveriť splnenie podmienok pre jej prípustnosť bez vyhlásenia verejného obstarávania. Naopak, súkromné osoby a podniky môžu (v prípade
nezákonného postupu vo verejnom obstarávaní) napadnúť priame uzatvorenie zmluvy o interkomunálnej spolupráci uplatnením
revíznych postupov v konaniach pred príslušnými verejnými obstarávateľmi a pred Úradom pre verejné obstarávanie.
Dr. Ľubica Páleníková
Členka riadiaceho výboru Asociácie PPP
Advokátka v kancelárii WOLF THEISS
1)
ESD 9.6.2009, vec C-480/06, Komisia vs. Nemecko.
ESD 19.12.2012, vec C-159/11, Lecce.
2)
VI. ročník • 2013/2
str. 3
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
Kto je kto v Asociácii PPP?
Ružička Csekes s.r.o.
Rozhovor poskytol: JUDr. Ján Azud, partner zodpovedný za prax
v oblasti PPP a infraštruktúrnych projektov
Čím sa zaoberá Vaša spoločnosť?
Naša spoločnosť je jednou z najväčších právnických firiem na Slovensku. Ako taká ponúka svojim klientom kompletný rozsah právnych
služieb vo všetkých oblastiach komerčnej právnej praxe a vo všetkých
významných sektoroch národného hospodárstva. V rámci našej 20ročnej existencie sme, okrem iného, vybudovali silnú prax v oblasti
infraštruktúrnych projektov, PPP a verejného obstarávania. Energia,
ktorú vkladáme do našej práce, bola nedávno ocenená tým, že sme
získali prestížne ocenenie Právnická firma roka 2013 v kategóriách
Domáca právnická kancelária, Developerské projekty a
nehnuteľnosti a Verejné obstarávania.
vádzkovať nevyužívaný objekt a vytvoriť z neho nové živé mestské
centrum. V rámci stále prebiehajúceho PPP projektu elektronického
výberu mýta pracujeme na zriadení európskej elektronickej mýtnej
služby, ktorá by mala byť akýmsi mýtnym roamingom umožňujúcim
jednoduché používanie mýtnych systémov v celej Európskej únii na
základe jednej zmluvy a jednej palubnej jednotky.
Ak ste sa zúčastnili nejakého zahraničného projektu, kde to bolo a čoho sa týkal?
V období posledného roka sme sa zúčastnili dvoch zahraničných projektov v súvislosti s výstavbou systémov elektronického výberu mýta
v krajinách Európskej únie.
Keby ste mali možnosť zlepšiť na Slovensku jednu
vec v oblasti PPP, čo by to bolo?
Na Slovensku sa bohužiaľ koncept PPP projektov z viacerých dôvodov sprofanoval, aj keď sa osobne domnievam, že veľmi nezaslúžene. Verejnej správe zrejme aj preto chýba odvaha tieto projekty naďalej v širšom rozsahu realizovať. Priestor na zlepšenie teda vidíme predovšetkým v znovuobjavení tejto určite užitočnej metódy zabezpečovania významných verejných
statkov a služieb.
Aké sú hlavné oblasti, v ktorých realizuje Vaša spoločnosť PPP projekty?
PPP projekty môžeme realizovať len v tých oblastiach,
v ktorých majú odvahu tieto projekty realizovať orgány verejnej správy a podnikateľské subjekty. Po čase
konjuktúry PPP projektov v rokoch 2007 – 2010 nastalo obdobie recesie, ktoré je poznamenané najmä neochotou štátnych orgánov realizovať väčšie investície
Aký vývoj v oblasti PPP podľa Vás čaká Slovensko v
formou PPP modelu. Naša spoločnosť je samozrejme
najbližších rokoch?
pripravená ponúknuť podporu verejnému a súkromJUDr. Ján Azud
ného sektoru v akejkoľvek oblasti, v ktorej bude záujem
Situácia môže byť vzhľadom na existujúci útlm pravPPP projekty realizovať. Naše lokálne skúsenosti zadepodobne už len lepšia. Existujúce ekonomické pomery a potreba
hŕňajú všetky významné PPP projekty v doprave (diaľničná infraekonomického rastu budú zrejme motivovať verejný sektor znovu zváštruktúra a mýtny systém) a v oblasti kultúry a občianskej vybavenosti.
žiť návrat k realizácii PPP projektov v tom či onom rozsahu.
Pripravovali sme však napríklad aj Analýzu realizovateľnosti PPP projektov v Slovenskej republike, v ktorej sme navrhli množstvo námeAkého PPP projektu a v akej krajine by ste sa chceli zúčastniť?
tov ako úspešne realizovať PPP projekty aj v iných oblastiach.
Na akom zaujímavom projekte ste v poslednom čase pracovali?
Máte zrejme na mysli PPP projekty a projekty týkajúce sa verejnej infraštruktúry. V rámci tejto oblasti sme tento rok vypracovali projektový zámer projektu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, ktorý snáď bude po dlhšom čase ďalším významným infraštruktúrnym projektom
realizovaným formou verejno-súkromného partnerstva. Pracovali sme
tiež napríklad na projekte oživenia Starej Tržnice v Bratislave, čo je tiež
PPP projekt sui generis, pri ktorom sa neziskový subjekt podujal pre-
str. 4
Určite by sme radi participovali na projekte obchvatu Bratislavy (diaľnica D4/rýchlostná cesta R7), ktorého projektový zámer sme pripravovali. Ako som už uviedol, po dlhšom čase môže ísť o ďalší významný PPP projekt, ktorý iste pritiahne silný medzinárodný záujem
zo strany stavebnej komunity, spoločností prevádzkujúcich koncesné
diaľnice a financujúcich bánk. Rovnako zaujímavý je určite tiež projekt koncesie bratislavského letiska, ktorý snáď konečne pomôže
Bratislave zabezpečiť využitie toho potenciálu, ktorý má v leteckej
doprave.
VI. ročník • 2013/2
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
Zefektívnenie podpory alebo most
k zavedeniu dane zo solárnej energie?
Dňa 22. mája 2013 predložilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej
republiky do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona (ďalej len "Novela"), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009
Z. z. o obnoviteľných zdrojoch energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z. z.“). Je potrebné podotknúť, že v roku 2013 pôjde už o druhú novelizáciu zákona č.
309/2009 Z. z.. Účelom prvej novely (zákon č. 30/2013 Z. z.) bolo podľa vyjadrenia predkladateľa novely predovšetkým legislatívne obmedziť nekalé praktiky niektorých výrobcov elektriny z obnoviteľných
zdrojov a tiež znížiť negatívne dopady na koncového odberateľa elektriny z dôvodu rastu cien elektriny.
Predpokladané ukončenie pripomienkového konania k zneniu Novely bolo stanovené na 11. júna 2013, pričom Novela
by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2014. Podľa
dôvodovej správy je jedným z hlavných cieľov Novely
zabezpečiť efektívnejšie fungovanie podpory elektriny
z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby zmenou ustanovení o podpore výroby elektriny formou doplatku. Konkrétne, dochádza
k zníženiu hranice podpory, kedy má výrobca elektriny
nárok na doplatok na celú časť vyrobenej elektriny z 10
MW na 5 MW celkového inštalovaného výkonu. Po
splnení podmienok bude možné získať doplatok na celú časť vyrobenej elektriny aj pre zariadenia s celkovým
inštalovaným výkonom nad 5 MW.
Taktiež sa Novelou dopĺňa aparát termínov používaJán Farbiak
ných v zákone č. 309/2009 Z. z. o pojmy „preferované
palivo“ a „malý zdroj“ .
Pri bližšom pohľade na znenie Novely zaujme najmä nové znenie paragrafu 3b zákona č. 309/2009 Z. z., ktorý by sa mal doplniť o nové odseky 3 až 5. Tieto odseky predkladateľ odôvodňuje tým, že kvôli potrebe sprísnenia podmienok podpory výroby elektriny je nutné novým spôsobom upraviť prípady, kedy dochádza k trvalej strate práva
na podporu pre zariadenie výrobcu elektriny. Ide o prípady, kedy boli výrobcovi počas doby trvania podpory dvakrát právoplatne uložené pokuty presahujúce sumu 80.000 EUR a zároveň žiadna z týchto
sankcií nebola zrušená alebo znížená pod uvedenú sumu. Odsek 5 ďalej ustanovuje, že právo na podporu doplatkom zanikne pre zariadenie výrobcu elektriny, ak má tento počas 15 ročnej doby podpory (i)
daňový nedoplatok, (ii) nedoplatok poistného na zdravotné poistenie alebo (iii) nedoplatok na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
Je potrebné podotknúť, že práve odsek 5 predstavuje istým spôsobom nepochopiteľný (a kvázi retroaktívny) zásah, v rámci ktorého bude pravdepodobne možné permanentne odňať nárok na doplatok
garantovaný na dobu 15 rokov aj pre zariadenia, ktorých prevádzka
začala pred plánovanou účinnosťou Novely. Náš názor vyplýva z toho, že tieto sankcie, ich reálny dopad resp. časová pôsobnosť nie sú
špecificky riešené v prechodných ustanoveniach Novely. Za povšimnutie stojí aj samotný "daňový nedoplatok" uvedený v novelizovanom
§ 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z. z. Tento pojem nie je žiadnym spôsobom ďalej rozvedený v samotnom znení Novely, ani v dôvodovej
správe k Novele, pričom rezonuje predovšetkým absencia istého ohraničenia tohto nedoplatku minimálnou a maximálnou hranicou.
V súvislosti so zavedením sankcie zániku práva na podporu doplatkom
z dôvodu daňového nedoplatku sa stáva pálčivou témou možnosť zavedenia odvodu (dane) zo slnečnej energie. Najmä posledné vyhláse-
nia predstaviteľov vlády Slovenskej republiky o dodatočnom zdanení
tohto sektora nielen znepokojili podnikateľské prostredie, ale v nadväznosti na chystanú Novelu len zosilňujú pravdepodobnosť toho, že
je možné skôr či neskôr očakávať zavedenie odvodovej resp. daňovej
povinnosti pre výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov energie. Napriek tomu, že návrhy Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu
(SAPI) boli zapracované do znenia Novely , už teraz možno nájsť na jej
webovom sídle viaceré, pochopiteľne negatívne postoje k uvedeným
vyjadreniam vlády SR. V týchto vyjadreniach akcentuje najmä možný
odklon Slovenskej republiky od celoeurópskeho trendu podpory obnoviteľných zdrojov energie v prípade zavedenia tzv. solárnej dane.
Zatiaľ nie je známe, akým spôsobom by bola výroba energie z obnoviteľných zdrojov zdanená. Možno však predpokladať, že vláda by si
vybrala buď cestu osobitného odvodového zákona (podobne ako je to pri zákone č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) alebo cestu novelizácie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu
v znení neskorších predpisov. V každom prípade by ako
negatívny príklad pre zákonodarcov mohol pôsobiť súčasný stav v Českej republike, kde prebieha arbitráž medzi International PhotoVoltaic Investors Club ("IPVIC")
a Českou republikou. Predmetom arbitráže je najmä zavedenie odvodu z výkupnej ceny elektriny zo solárnej
energie (so sadzbou 26%), zrážka zo zeleného bonusu
(so sadzbou 28%) a zrušenie daňových prázdnin a z toho vyplývajúce uplatnenie si odškodného z údajnej finančnej ujmy zo strany IPVIC. V tejto súvislosti treba poukázať aj na nedávny nález českého ústavného súdu,
ktorým bolo zamietnuté podanie skupiny senátorov na zrušenie problematických ustanovení a ktorý odôvodnil zákonnosť obmedzenia
štátnej podpory solárnej energie z dôvodu výrazných zmien situácie,
na základe ktorej bola táto podpora zavedená. Tento nález môže len
nahrať do kariet vláde SR pri zvažovaní, či a akým spôsobom zaviesť
aj na Slovensku solárnu daň.
Ján Farbiak
Junior Associate
DLA PIPER
1)
Preferovaným palivom sú okrem obnoviteľných zdrojov energie aj plyny vznikajúce ako vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom procese, ktoré sú
považované za druhotné energetické zdroje.
2)
Malým zdrojom sa rozumie zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľného
zdroja s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW.
3)
Zdroj: www.sapi.sk
VI. ročník • 2013/2
str. 5
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
Project PPP4Broadband
riešenie „rozdielov v širokopásmovom pripojení“ vo vidieckych oblastiach
juhovýchodnej Európy prostredníctvom modelu PPP (Public, Private Partnership)
Projekt PPP4Broadband bol vybraný pre financovanie vo 4. výzve
medzinárodného kooperačného programu Juhovýchodná Európa.
Projekt začal v Decembri 2012 a jeho realizácia bude prebiehať do
November 2014. Všeobecným cieľom projektu PPP4Broadband je
zlepšenie virtuálnej dostupnosti vidieckych oblastí juhovýchodnej
Európy prostredníctvom rozvoja širokopásmového internetu s pomocou PPP model. Toto riešenie je
inšpirované fungujúcimi modely
znižujúcimi zaťaženia verejných
rozpočtov, umožňujúcim rozvoja
odľahlých oblastí aj v časoch úsporných opatrení a krátenie verejných
rozpočtov. Cieľom projektu je vyvinúť medzinárodne aplikovateľné
nástroje a metodiky zamerané predovšetkým na ovplyvnenie verejnej administratívy a PPP procedúr.
Tento cieľ je možné dosiahnuť predovšetkým vďaka zloženiu projektových partnerov, ktorí reprezentujú členské krajiny EÚ, nové členské štáty aj kandidátske štáty a prinášajú do projektu skúsenosti z
jednotlivých krajín, vďaka čomu budú výsledky projekty široko aplikovateľné.
PPP slovník
V prvej fáze sa projekt zameria na identifikáciu národných podmienok pre aplikáciu PPP a rozvoja širokopásmového internetu. Následne bude vytvorených 9 PPP modelov, 3 pre každú špecifickú technologickú oblasť. V ďalšej fáze budú vytvorené národná Centra Excelencie, ktoré budú poskytovať know-how, poradenstvo, a ďalšie služby v oblasti použitia PPP modelov
v každej zo zúčastnených krajín. Celý koncept projektu bude demonštrovaný pri realizácii 3 pilotných akcií (investičných zámerov na rozvoj
širokopásmového internetu realizovaných na základe vytvorených
PPP modelov) v tzv. testovacích oblastiach (Grécko, Rumunsko a Macedónsko).
Vyvinutie riešenia budú široko aplikovateľná a prenosná v rámci územia juhovýchodnej Európy pretože
budú brať do úvahy skúsenosti a potreby z jednotlivých krajín. PPP modely vyvinuté v rámci projektu budú v súlade so stratégií Europe 2020
Initiative Digital Agenda zastrešujúca rozvoj v tejto oblasti.
Pre viac informácií navštívte internetové stránky projektu
http://ppp4broadband.eu/.
ZDROJ:
Advancing Public Interest in Public-Private Partnership of State Highway Development
http://www.lrrb.org/media/reports/201109.pdf
„Wrap Around
Addition (WAA)“
Riziká výnosu – „Revenue Risks“
Riziká týkajúce sa skutočnosti, že zariadenie nebude produkovať
dostatočný zisk. Najčastejšie sú spojené s nedostatočným dopytom,
budúcou konkurenciou alebo príliš nízkymi poplatkami súvisiacimi
s právnou úpravou. Pri dlhodobých prenájmoch tieto riziká zvyčajne nesie súkromný sektor.
ZDROJ: Advancing Public Interest in Public-Private Partnership of State Highway Development
http://www.lrrb.org/media/reports/201109.pdf
Riziká zmeny právnej úpravy – „Risk of Changes in Law“
Riziká zmeny právnej úpravy sa môžu vyskytnúť počas každého štádia realizácie PPP projektu. Počas prípravnej fázy môžu projekt ovplyvniť až do takej miery, že bude zastavený. Počas realizácie môžu tieto zmeny so sebou priniesť nové technické požiadavky a štandardy, ktoré bude musieť developer splniť.
str. 6
WAA je jednou z foriem
PPP projektov, pri ktorom súkromný developer vystavia prístavbu
k verejnému zariadeniu,
a následne takto kombinované zariadenie
prevádzkuje počas presne určeného časového
obdobia až pokiaľ nepokryje svoje náklady a nedosiahne primeraný
zisk. Táto forma sa najčastejšie využíva pri projektoch, kde štát nedokáže zabezpečiť prevádzku v rámci vlastných nákladov.
ZDROJ:
Moving to Public-Private Partnerships: Learning from Experience around
the World
http://www.rfbb-ppp.de/fileadmin/veroeffentlichungen/
WilliamsReport.pdf
VI. ročník • 2013/2
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
Štátna obrana a bezpečnosť v súvislosti
s PPP v Slovenskej republike
a vybrané príklady z Nemecka
ný zámer sa však stretol s odporom. Od roku 2006 uplatňuje g.e.b.b.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo“) ako
popri projektoch spolupráce rovnako aj vlastné inovatívne riešenia
ústredný orgán štátnej správy sa významnou mierou podieľa na cela dnes vystupuje v modernizačnom procese ozbrojených síl so zmekovom objeme zadávaných zákaziek vo verejnom obstarávaní v Sloneným prístupom ako interný poradca. Ďalšie pokusné oblasti PPP
venskej republike. Zo štatistík vyplýva, že do dnešného dňa bolo za
v rámci rezortu obrany predstavujú sanácie, prevádzky kasární a cenrok 2013 vo Vestníku verejného obstarávania uverejnených 156 zátrum pre bojové nácviky.
kaziek, pri ktorých vystupuje ako verejný obstarávateľ Ministerstvo.
Najambicióznejší projekt prvej fázy modernizácie je známy pod meroku 2012 bol celkový počet zákaziek 454.
nom "Herkules". Po dlhoročnom procese jednej zadanej zákazky zíMinisterstvo uskutočňuje verejné obstarávanie prostredníctvom jedskalo koncom roka 2006 súkromné konzorcium zákazku na vybavenie
notlivých článkov svojej organizačnej štruktúry. V roku 2013 najčasvšetkých armádnych stanovíšť novou nevojenskou informačnou a tetejšie prostredníctvom Akvizičnej agentúry, Agentúry správy majetlekomunikačnou technikou, vrátane prevádzky tejto infku, Spoločného centra materiálového manažmentu,
raštruktúry. Na realizáciu tohto zámeru bol tiež založeÚradu pre investície a akvizície a jednotlivých Vojenný spoločný podnik. Tento projekt je vďaka svojmu deských útvarov. Pri verejných zákazkách je Ministerstvo
saťročnému trvaniu a investičnému objemu v hodnote
ako verejný obstarávateľ viazané ustanoveniami zákopresahujúcej 7 mld. EUR najväčším verejno-súkromným
na č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a
partnerstvom v Európe. Vzhľadom na ukončenie platdoplnení niektorých zákonov (Zákon o verejnom obnosti zmluvy v roku 2016 zverejnilo tento rok Ministerstarávaní). Na zadávanie zákaziek v oblasti obrany a bezstvo obrany prípravné opatrenia, ktorých cieľom je udržať
pečnosti sa však uplatňujú špecifické ustanovenia a výaj pre nadväzujúci projekt Herkules možnosť obnovenimky v zmysle Zákona o verejnom obstarávaní (poných PPP zákaziek. Je otázne, či táto možnosť bude zrearovnaj §§ 1 ods. 2, 108a ods. 1 a najmä piatu časť Zálizovaná, a to najmä vzhľadom na vnímanie verejnosti
kona o verejnom obstarávaní).
projektu Herkules ako nie príliš ukážkového projektu
V októbri 2012 uzatvorilo Ministerstvo s Úradom pre vePPP. V mnohých krajinách prebieha cyklus týkajúci sa
rejné obstarávanie (ďalej len "Úrad") dohodu o užšej spoPPP počiatočnou eufóriou a v dôsledku sčasti nie veclupráci. Výsledkom by mala byť väčšia transparentnosť,
JUDr. Dr. Michaela Stessl
ne vedenej verejnej diskusie často končí želaním po väčefektívnejšie hospodárenie s finančnými prostriedkami
šej štátnej kontrole a vlastných riešeniach.
rezortu a predchádzanie závažným pochybeniam pri
Čo sa týka rozšírenia myšlienky PPP na IT, mimoriadna výzva spočíva
tendroch v tejto oblasti. Dohoda umožňuje Ministerstvu metodicky
v tom, zosúladiť komplexný proces obstarávania a dlhodobé zmluva odborne konzultovať problematiku verejného obstarávania s Úrané a spoločensko-právne štruktúry s rýchlo sa rozvíjajúcimi infordom, ešte pred samotným vyhlásením verejného obstarávania. Navymačnými technológiami. Ďalšie aspekty, ktoré sťažujú zámer PPP v obše môže Ministerstvo požiadať Úrad napríklad o kontrolu zameranú na
lasti bezpečnosti súvisia s ochranou bezpečnostných záujmov a difepreskúmanie súladu verejného obstarávania so Zákonom o verejnom
rencovanou mnohoúrovňovou organizačnou štruktúrou. V súvislosti
obstarávaní alebo požiadať o vypracovanie odborných stanovísk.
s ochranou bezpečnostných záujmov, má právny rámec pre obstaráPri otázke, aký potenciál rozvoja má uzavretá dohoda, je zaujímavé
vanie na konkurenčnom trhu poskytnúť smernica na obstarávanie arporovnať vývoj podobných aktivít spojených s verejným obstarávamádnych tovarov v Nemecku, presadená v rokoch 2011/2012. Neexiním v krajinách, ktoré už podstatne skôr sčasti vytvorili predpoklady
stujú žiadne zásadné prekážky, ktoré by bránili prenosu rozsiahlych
na silnejšie zapojenie súkromného hospodárstva. Ako príklad tu môskúseností získaných počas uplynulých rokov v ostatných oblastiach
že slúžiť Nemecko. Už v roku 2000 založilo Ministerstvo obrany Spoverejnej správy pri projektoch PPP, predovšetkým do oblastí manažločnosť pre rozvoj, obstarávanie a prevádzku mbH (g.e.b.b.) s cieľom
mentu nehnuteľností a logistiky u ozbrojených síl Nemecka.
zmeniť správanie v obstarávaní so zameraním na spolkové ozbrojené
sily (Bundeswehr) smerom k privatizáciám a PPP.
JUDr. Dr. Michaela Stessl,
G.e.b.b. najskôr propagovala založenie tzv. zmiešaného podniku so
partner DLA Piper Bratislava
spoluúčasťou súkromného sektora na účely modernizácie vozového
Dr. Frank Roth, partner DLA Piper Kolín
parku a manažmentu odievania ozbrojených síl Nemecka. Privatizač-
VI. ročník • 2013/2
str. 7
Kalendár podujatí
Introductory and Practitioners Seminar: European Public
Procurement Rules, Policy and Practice
Kedy: 18.9.- 20.09.2013
Kde: Maastricht, Holandsko
Bližšie informácie na http://seminars.eipa.eu
Turkey & Black Sea Region PPP & Project Finance Conference
Kedy: 09.10.- 10.10.2013
Kde: Istanbul, Turecko
Bližšie informácie na http://finance.flemingeurope.com/
turkey-ppp-conference
Členovia Asociácie PPP si môžu uplatniť zľavu 15% z účastníckeho
poplatku
Contract Management of Public-Private Partnerships (PPP) and
other Complex Public Procurements: Realising Value for Money
in the Contract Execution Phase
Kedy: 15.10.-16.10.2013
Kde: Brusel, Belgicko
Bližšie informácie na http://seminars.eipa.eu
PPP Newsletter
vydáva Asociácia pre podporu
projektov spolupráce verejného
a súkromného sektora
(„Asociácia PPP“)
Kominárska 2,4,
831 04 Bratislava
Kontakt: Ondrej Šebáň,
výkonný riaditeľ,
e-mail: [email protected]
tel.: +421 949 561 089, web:
www.asociaciappp.sk
Grafická úprava: D&D
International Slovakia s.r.o.
PPP Newsletter vychádza
3-krát za rok, je k dispozícii
na webstránke
www.asociaciappp.sk
PPP Newsletter je evidovaný na
Ministerstve kultúry SR pod
číslom EV 2801/08.
ISSN 1337-8856
Slovak PPP Forum
Kedy: bude spresnené
Kde: Bratislava, Slovenská republika
Bližšie informácie na http://www.asociaciappp.sk
Stretnutie Slovenskej Asociácie PPP
a Českej Asociace pro rozvoj infrastruktury
Kedy: bude spresnené
Kde: bude spresnené
Bližšie informácie na http://www.asociaciappp.sk alebo
http://www.asociaceppp.cz
Using EU Structural and Cohesion Funds Effectively in
Public-Private Partnerships (PPP): Challenges and Opportunities
Kedy: 12.11.- 13.11.2013
Kde: Brusel, Belgicko
Bližšie informácie na http://seminars.eipa.eu
9. konferencia Slovenskej Parkovacej Asociácie
Kedy: 12.11.- 14.11.2013
Kde: Tatranské Matliare, Slovenská republika
Bližšie informácie na http://www.spa-parking.sk
Deň otvorených pivníc na malokarpatskej vínnej ceste
s Asociáciou PPP
Kedy: 15.11.- 16.11.2013
Kde: Bratislava, Slovenská republika
Bližšie informácie na http://www.asociaciappp.sk
Download

PPP newsletter - Asociácia PPP