02 / 2009
HZS - STAV PRIPRAVENOSTI
V akcii
Pohoda
Rebrík záchrany
STRAŽAN, s.r.o., Púpavová 15, 841 04 Bratislava
Prevádzka: Bojnická 10, 831 04 Bratislava, Tel.: +421 2 4920 8501
Fax: 02/4446 0613, e-mail: [email protected]
R E B R Í K L 3 9 FA M E T Z
OBSAH
V akcii
6
„SladkÉ“ PREKVAPENIE
12
Operátor tiesňovej linky – nová odbornosť?
14
Prekáža mi zneužívanie liniek
16
CLICK TO MEET 18
Na ceste za lepšou 112-kou
20
IZS a jeho Miesto v bezpečnostnom systéme
24
Hasiči kedysi a dnes
28
Štyridsať metrov záchrany
34
NOVINKY V REZORTE
38
REACH 112 – Reagujeme na všetkých,
ktorí potrebujú pomoc 40
Využitie geografického informačného systému
44
HZS - Stav pripravenosti 48
Masové podujatia - Pohoda
52
EMKA TO VIE... 56
Štvrťročník. Ročník 1. Nepredajné.
Vydáva: Kubus C.C.M., s.r.o. v spolupráci
s Ministerstvom vnútra SR.
Šéfredaktor: Mgr. Adam Parišek
Zástupca šéfredaktora:
MUDr. Karol Kálig (MV SR)
Redaktori: Bc. Ľudmila Staňová (MV SR)
Mgr. Maroš Košík
Mgr. Rastislav Orlík
Mgr. Rastislav Zárodňanský
Uzávierka najbližšieho čísla:
do 15.2. 2009.
6
16
20
34
52
Vaše príspevky posielajte na:
[email protected]
[email protected] (pre prílohy
s väčším objemom dát).
foto titulka:mjr. Peter Török
operačný dôstojník KR HaZZ
v Trnave
Vážení kolegovia,
projekt reštrukturalizácie organizácie, fungovania a rozvoja integrovaného záchranného systému
prebieha v plnom prúde. V novembri sa uskutočnil medzinárodný
kongres spojený s výstavou
„112 Rescue Forum“, nad ktorým
už druhý krát prevzalo záštitu aj
ministerstvo vnútra. V porovnaní
s minulým rokom však vidno pokrok
nielen v kvalite organizačného
zabezpečenia akcie, ale aj v obsahu a rozsahu podujatia a počte
účastníkov, medzi ktorých tento
rok pribudli aj zahraniční hostia
z dvanástich európskych krajín.
Osobne som vnímal toto podujatie
ako odbornú a diskusnú platformu umožňujúcu hľadať a zdieľať
osvedčené nástroje a postupy
smerujúce k najlepšej praxi všetkých
záchranných zložiek, ako aj ďalších
subjektov pôsobiacich v aréne integrovaného záchranného systému.
Kongres „112 Rescue Forum“
bol ďalším krokom na ceste
k uskutočneniu vízie „záchranného
systému, ktorý bude integrovaný“
na báze ľudí, hardvéru, softvéru,
nástrojov, priestorov, zariadení,
le­gislatívy a dokumentácie.
Konečným cieľom je vytvoriť integrovaný záchranný systém, ktorý
bude pre obyvateľov Slovenska
kvalitnou službou štátu s ambíciou
možného modelu na harmonizáciu
pravidiel, postupov a technológií
aj pre krajiny európskeho priestoru.
V záujme zabezpečiť tento cieľ
mám ako splnomocnenec vlády
pre integrovaný záchranný systém
pred sebou dve hlavné úlohy, a to:
1. do konca augusta 2010 predložiť
vláde novú Koncepciu organizácie,
fungovania a rozvoja integrovaného
záchranného systému na roky
2010 – 2015 a 2. do konca roka 2010
predložiť nový návrh zákona o integrovanom záchrannom systéme.
Jednou z najväčších výziev pri tvorbe týchto strategických dokumentov bude implementácia nových
poznatkov a rozvojových projektov
v oblasti prevencie a pri­pravenosti
na rôzne typy ohrození a udalostí,
vzdelávania a výcviku
a techno­logického pokroku
v systéme riadenia odozvy na
tieto udalosti, počnúc ohrozením
jednotliv­ca, končiac narastajúcou
mimoriadnou udalosťou (živelné
pohromy, priemyselné havárie,
dopravné nehody, terorizmus a iné).
Príkladom projektov a aplikácií,
ktoré sa aj SR zaviazala zaviesť, je
napr. projekt „e-call“, ktorý umožní
automatické privolanie potrebných
záchranných zložiek v prípade
havárie v doprave s presnou identifikáciou miesta udalosti, projekt
„REACH“ so službami umožňujúcimi
ľuďom so zdravotným znevýhodnením využívať alternatívne formy
komunikácie v tiesni prostredníctvom sms a videa, aplikácia
„3D mapy“, prenos komunikácie
uskutočňovanej “Ľudský hlas
(stránka neexistuje)” ľudským hlasom cez “Internet” Internet alebo
inú “Počítačová sieť” sieť založenú
na protokole “Internet Protocol”
IP (VoIP), multilingválne služby na
linke jednotného európskeho čísla
tiesňového volania 112, telematické
služby zabezpečujúce automatickú
lokalizáciu a sledovanie vozidiel
záchranných zložiek a iné.
Poznajúc osobne takmer všetkých
prezentujúcich na kongrese, som
viac ako presvedčený, že viaceré
návrhy, pripomienky, námety, skúsenosti, ktoré zazneli, boli zaznamenané a budú pretavené do už vyššie
spomínaných dokumentov, ako aj
ďalších výstupov, ktorých vypracovanie mi vyplýva z čl. 4 štatútu splnomocnenca vlády pre integrovaný
záchranný systém.
Na záver by som sa chcel poďakovať
všetkým účastníkom medzinárodného kongresu, ale aj všetkým tým,
ktorí nejakým spôsobom prejavili
záujem o projekt rozvoja integrovaného záchranného systému
a podporili tak myšlienku jeho
moder­nizácie. Úspešnosť všetkých
projektov závisí od otvorenosti
prostredia na zmeny, preto si
nesmierne vážim každý pozitívny
ohlas a ešte viac ochotu mnohých
zamestnancov pridať „ruku k dielu“.
Mgr. Jozef Buček
štátny tajomník ministerstva vnútra,
splnomocnenec vlády pre IZS
5
autor: Jozef Jakubík
foto: autor
V akcii
Najskôr to vyzeralo na pokojný deň, ale vodičov s pocitom vlast­
nej nedotknuteľnosti sa nájde dosť aj v sobotu dopoludnia. A ak
sa k tomu pridajú ešte drobné nehody spojené s predvianočným
zhonom, auto diaľničnej polície sa nezastaví ani na chvíľu.
Vybrať sa do služby s jednotkou
oddelenia diaľničnej polície práve
v sobotu dopoludnia, keď sa
mes­to ešte len zobúdza, nemusí
byť až taký dobrý nápad. Najmä ak
chcete zažiť plnokrvnú diaľničnú
akciu. Chvíľu to naozaj vyzeralo na
pohodový čas strávený v kožených
sedadlách diaľničnej audiny. Pravidelná premávka, disciplinova­ní
vodiči a prijateľné počasie nijako
nezlepšovali vyhliadky na vzrušu­
júce akcie. Všetko sa však začalo
meniť prvým hlásením vo vy­sie­
lačke.
Strážcovia diaľnic
6
V máji prebehli médiami správy,
že na slovenské diaľnice sa chystá
špeciálne komando. Akási slovenská Kobra, ktorá bude v štýle
slávnejších seriálových hrdinov
udržiavať poriadok v utajení, na
neoznačených vozidlách a navyše
takých značiek, aké by človek u
policajtov vôbec nečakal. Autá,
ktoré dokážu konkurovať aj tým
najsilnejším strojom, má však aj
každé diaľničné odde­lenie dopravnej polície. Výkonné Volkswageny Passat vystriedali ešte silnejšie
Audi S4. Tieto diaľničné stíhačky sú
vybavené 4,2-litrovým motorom a
výkonom 340 koní. Na tachometri je
najvyššou číslicou 280. Ale skôr než
maximálnu rýchlosť využívajú šoféri
v týchto autách ich zrýchlenie, čo sú
dostatočne potrebné vlastnosti na
dolapenie aj tých najdrzejších cestných pirátov. Kapitán Ivan Svačina,
ktorý pracuje na diaľničnom odde­
lení vlastne od jeho vzniku v roku
1997 a práve šoféruje Audi S4,
o tom vie svoje. „Počas mojej služby
sa nám ešte nestalo, že by nám
niekto ušiel. Najčastejšie, keď ľudia
uvidia v spätnom zrkadle policajné auto, spomalia“, hovorí. Samo­
zrejme, medzi úlohy diaľničného
oddelenia dopravnej polície patria
aj iné povin­nosti, ako len naháňanie
vodičov nedodržujúcich rýchlosť.
K tým základným patrí napríklad
dohľad nad bezpečnosťou a plynu­
losťou premávky, odhaľovanie
a obja­sňo­vanie priestupkov
či ochrana účastníkov cestnej
premávky, ale aj poriadku na
diaľniciach, ktoré predstavujú ich
revír. Tí disciplinovaní vodiči o nich
počujú väčšinou z rádia a tí, čo na
to radi dupnú aj tam, kde by nemali,
môžu s istotou očakávať, že sa im
v spätnom zrkadle skôr či neskôr
rozbliká policajný maják.
Cestní piráti
Kapitán Ivan Svačina a podporučík
Vladimír Hollý vyrážajú na diaľnicu
v “nadupanom” Audi S4 a okrem
merania rýchlosti budú počas
služby plniť aj ďalšie úlohy, ktoré
spadajú práve pod tento útvar
dopravnej polície. A to, aká široká je
paleta ich úloh, dokonale ilustruje
hneď prvý prípad. Z vysielačky sa
ozve hlas, ktorý posiela hliadku na
diaľničné odpočívadlo Čataj, kde
na nich čaká na diaľnici pomerne
častý prípad, ku ktorému však vodiči
políciu často nevolajú. Rozbité čelné
sklo. Problém vyriešia ako škodovú
udalosť, vypíšu potrebné papiere,
vykonajú test dychovej skúšky
a odchádzajú späť na diaľnicu.
Odkedy sú na úseku z Bratislavy do
Trnavy a späť v každom smere tri
pruhy, musia policajti čoraz častejšie
riešiť spôsob jazdy. „Najčastejšie je
to práve bezdôvodná jazda v ľavom
pruhu, keďže na tejto diaľnici majú
možnosť jazdiť v troch pruhoch.
V zákone je však jasne napísané,
že sa jazdí v pravom pruhu a ostat­
né sú na obchádzanie, takže ak nie
je v pravom pruhu prekážka alebo
hustá premávka, vodič nemá čo
jazdiť v ľavom pruhu,“ vysvetľuje
skúsený dopravný policajt Ivan
Svačina. Jeho kolega už asi desať
minút na videokameru nahráva dve
autá jazdiace v strednom pruhu,
pričom pravý je úplne prázdny.
Nepomáha blikanie a vodiči týchto
áut sa správne nezaradia, ani keď sa
policajná S-štvorka dostane na ich
úroveň. Obe posádky sú zastavené
a riešené blokovou pokutou. Nie
vždy sú finančné tresty potreb-
né. „Vodičov za menej závažné
priestupky riešime aj dohovorom,
často záleží na ich prístupe, ak sú
schopní priznať si vinu a správajú sa
normálne“, hovorí služobne mladší
dopravný policajt Vladimír Hollý.
A práve dohovorom končí aj vodič
Škody Octavia, ktorému svietili len
predné svetlá. Čo môže byť
v zime, keď je často hmla, pomerne
nebezpečné, hlavne na ceste, kde sa
jazdí rýchlosťou 130 kilometrov za
hodinu. Vodič argumentoval tým, že
mal zapnuté denné svetla a netušil,
že mu svietia len predné. Odchádzal
však už riadne osvetlený.
Rešpekt a prevencia
Vidieť, že policajné Audi budí na
diaľnici rešpekt. Autá spomaľujú na
predpísanú rýchlosť, zaraďujú sa do
7
správneho pruhu, ale tiež paniká­
ria. Aj preto je dôležité vhodne
využívať výstražné zariadenie. „Ak
sa napríklad ponáhľame k nehode
a je plynulá premávka, snažíme sa
majáky nepoužívať, pretože ľudia
začnú stresovať a veľa z nich často
nevie reagovať na auto s majákmi.
Samozrejme, nedá sa to vždy, ak
sú kolóny, vtedy výstražný systém
zapíname,“ hovorí Svačina a dodáva,
že „výhodou označeného policajné­
ho auta je, že pôsobí v premávke
ako prevencia.“ Tieto označené autá
sa tiež nasadzujú do krajov
a okresov, kde je zvýšený počet nehôd. „Tak aby sme vedeli k neho­de
prísť bez problémov, pretože takéto
autá sú oveľa viditeľnejšie,“ dopĺňa
podporučík Hollý. Diaľničné oddelenie dopravnej polície
v Bra­tislave má okrem označených
vozidiel aj autá bez rozoznávacích
znakov polície. „Neoznačené vozidlá
8
zase majú tú výhodu, že ich nie je
vidieť, a vtedy sa dajú zaevidovať aj
iné priestupky, ako len prekročenie
rýchlosti. Napríklad spôsob jazdy,
jazda v jazdných pruhoch, po krajnici, cez plnú čiaru...,“ opisuje rozdiel
medzi označenými a neoznačenými
autami kapitán Svačina. Paradoxne
nie každý si svoje priestupky uvedomí práve vo chvíli, keď sa mu
v spätnom zrkadle objaví veľký
nápis polícia. Nakoniec dokonale
to ilustruje prípad áut bezdôvodne
jazdiacich v strednom pruhu.
Diaľničné stíhačky
Ten pravý adrenalín v policajnej
S-štvorke však nastáva, až keď začnú
kapitán Svačina a podporučík Hollý
merať rýchlosť. Človek by si pove­
dal, že policajné, riadne označené
auto nič nenameria, pretože keď
ho vodiči zaregistrujú, automaticky
spomalia. Logické. Lenže logika
na našich diaľniciach nefunguje.
Štandardnou výbavou diaľničných
policajných áut je zariadenie na
meranie rýchlosti. Používa sa radar
Ramer, ktorý funguje tak, že vysiela
elektromagnetické žiarenie, ktoré
sa následne odráža od karosérie vo­
zidla späť ku meraču. Toto žiarenie
vychádza z takzvanej bradavice,
umiest­nenej v maske chladiča.
Súčasťou radaru je aj niečo ako
fotoaparát, ktorý namerané auto
na­sníma. Ramer funguje aj za tmy,
robí však len fotografie, video
nena­hráva. V prípade potreby
však dokáže urobiť sekvenciu
troch štyroch fotografií. Výbavou
diaľničnej jednotky je preto aj
videokame­ra, ktorá sa používa
väčšinou na nahrávanie nesprávneho spôsobu jazdy. Slovenská dopravná polícia však bola v nedávnej
minulosti vybavená aj modernými
laserovými radarmi, ktorými sa dá
merať na väčšiu vzdialenosť, až do
jedného kilometra. „Ale výhodou
Rameru oproti laserovým radarom
je, že sú zabudované v aute a dá sa
s nimi merať aj v noci. Jeho dosah je
však len šesťdesiat metrov, čo stačí.
Dokonca Ramerom sa dá merať
rýchlosť áut aj v protismere. Každé
namerané auto je tiež odfotené,
pričom fotografia sa ukladá na harddisk a v prípade, že vodič nesúhlasí
alebo si nie je vedomý priestupku,
my mu tú fotografiu môžeme
ukázať.“
Maximálne deväťdesiat
Ešte predtým, ako začnú merať,
sa podporučík Hollý prihlasuje do
systému. „To aby sa vedelo, kto s tým
autom jazdil a meral,“ vysvetľuje.
Audina zastavuje na privádzači na
diaľnicu od bratislavských Vajnor.
Je to už za značkou označujúcou
začiatok obce. Maximálna rýchlosť
je teda 90 kilometrov za hodinu. „Na
tomto úseku sme mali už rekordéra,
ktorý išiel 198 kilometrov za hodinu.
Bolo to nejaké BMW. Na diaľnici
v meste je to ojedinelé, ale stane sa.
Ľudia sú však nepoučiteľní, a to aj
napriek zmene výšky pokút.“
Policajné auto stojí na mieste, kde
ho musí z veľkej diaľky zaregistrovať
každý, kto sa čo i len priemerne
venuje premávke. To však nebráni
tomu, aby sa asi po troch minútach
našiel prvý nedisciplinovaný vodič.
Je to Škoda Octavia a v „deväť­
desiatke“ prekračuje rýchlosť o viac
ako tridsať kilometrov za hodinu.
Podporučík Hollý ešte ukazuje fotografiu s evidenčným číslom a hodnotou nameranej rýchlosti a kapitán
Svačina už drží plynový pedál na
zemi. A je to cítiť, zrýchlenie tejto
tristoštyridsaťkoňovej Audi S4 je
úžasné. Netrvá to dlho a vinníka
„odprevádzajú“ na krajnicu. Veľmi
sa neháda, je si vedomý priestupku.
Zaplatí pokutu a odchádza. Presúva sa aj policajná audina. Ďalšie
stanovište je tesne pred výjazdom
na diaľnicu od čerpacej stanice.
Tri minúty sa pozeráme na záplavu červených brzdových svetiel,
pretože policajné auto je opäť
dobre viditeľné aj z diaľnice. Nepo­
máha. Znovu sa na displeji objavuje
fotografia Škody Octavia a znovu
ide o prekročenie rýchlosti o viac
ako 30 kilometrov za hodinu. Audi
S4 vyráža. Dokonalé zrýchlenie,
zapnutie majákov a už je vinník na
krajnici. V tomto prípade dokonca
bez dokladov. Nasleduje overenie,
či je skutočne majiteľom auta a či
je držiteľom vodičského oprávnenia. Keďže všetko sedí, hliadka mu
vystaví pokutu. „Riešenie priestupku
na mieste sme uvítali, lebo sa
9
tým odbúrala časť papierovačiek.
Zmena však nastala napríklad pri
platení vyššej pokuty, kde vodiči
často nemajú dostatočnú hotovosť.
Vtedy sa zadržiava vodičský preukaz. Niekedy, ak je vodič ochotný
zaplatiť a nemá dostatok hotovosti,
sme ochotní ísť s ním k najbližšiemu
bankomatu. Ale veľmi by nám
v tomto pomohli mobilné bankové
terminály, pretože aj keď vodiči
nemajú hotovosť, takmer vždy majú
platobnú kartu,“ opisuje situácie pri
platení pokút podporučík Hollý.
Práca ako poslanie
Keď vodič s Octaviou odchádza,
z vysielačky prichádza správa
o menšej nehode, ktorá sa stala
v opačnom smere. Netrvá to ani
minútu a hliadka vystupuje
z auta a zisťuje, čo sa vlastne stalo.
Našťastie ide len o poškriabané
plechy, ktoré sú výsledkom nepozorného zaraďovania sa do jazdného pruhu. Celé sa to rieši ako
škodová udalosť. Podporučík Hollý
vykoná dychovú skúšku u oboch
vodičov, vypíše potrebné tlačivá...
Vysielačka je však znovu aktívna.
Nahlásená je ďalšia nehoda. Tentoraz o čosi väčšia. „Človek musí
mať túto prácu skutočne rád. Ja
som na tomto diaľničnom oddelení
dopravnej polície už od roku 1997,
takže môžem povedať, že vôbec
nejde o jednotvárnu robotu. Vždy
sa deje niečo iné, iné priestupky,
nehody, problémy vodičov,“ priznáva Ivan Svačina. „A okrem toho je
v tejto práci potrebné ovládať celé
spektrum činností. Nejde len
o naháňanie cestných pirátov. Je
tam aj administratíva ako dokumentovanie nehôd na mieste, zapi­
sovanie do systému dopravných
nehôd, robí sa aj fotodokumentácia
a množstvo ďalších činností. Takže
určite sa nenudíme,“ súhlasí Vladimír
Hollý, ktorý je na tomto oddelení
od septembra. To už však hliadka
opäť zastavuje na príjazdovej ceste
na diaľnicu, kde čakajú traja vodiči.
„Toto bude na dlhšie, ideme to riešiť
ako nehodu“, objasňuje prípad
podporučík Hollý. Kapitán Svačina
ešte upozorňuje dispečing, že nehodu zdokumentujú, aj keď
sa už stala mimo ich určeného
revíru. „Musíme si pomáhať“, dodáva
s úsmevom.
Od mája pôsobí na našich
diaľniciach špeciálna poli­
cajná jednotka, ktorá sa po
slovenských cestách pohybuje
“inkognito” v neoznačených
autách a jej pôsobenie je
nadregionálne. Na túto tému
sme sa rozprávali s vicepr­
ezidentom PZ SR JUDr. Stani­
slavom Jankovičom.
10
Základným charakteristickým zna­
kom tejto jednotky je jej pôsobnosť.
Jednotka nespadá pod žiadny región
ani okres, ale pôsobí kdekoľvek na
Slovensku. Tak sa aj plánujú služby,
keďže jej cieľom je prechádzať celú
krajinu. V praxi to vyzerá tak, že dva,
tri dni sú v Žilinskom kraji, ďalšie
dva, tri dni v Košickom a tak ďalej. Pri
jednotke využívame aj to, že v prípade
členov nefungujú regionálne väzby,
sú úplne neznámi pre policajtov
v konkrétnom regióne. Fungujú ako
„šťuka v rybníku“, prídu, prevetrajú at­
mosféru, urobia si svoju robotu a idú
preč. Dokonca aj veci, čo postupujú
na správne konanie a kto­ré ostávajú
v meste bydliska toho, kto priestu­
pok spáchal, sa naďalej sledujú, ako
boli doriešené. Okrem tohto je táto
jednotka špeciálna aj vybavením.
Keďže jednotka je zameraná na
silné a rýchle autá, ktoré páchajú
najnebezpečnejšie priestupky, aj ich
výbava pozostáva z automobilov,
ktoré dokážu konkurovať aj tým
najlepších autám. O aké značky
a typy áut ide ,však prezrádzať nebu­
dem, pretože sú to autá,
o ktorých len málokto predpokladá,
že by ich mohla mať práve polícia.
Ďalším rozdielom je napríklad aj to,
že bežný výkon služby je stavaný aj na
dohľad, dopravní policajti musia riešiť
križovatky, riadenie dopravy, a nielen
sa sústrediť na rýchle autá a podobne.
Členovia špeciálnej jednotky sú od
tohto odbremení.
služby, výsledky práce. A keďže je to
taký „cigánsky“ život, pretože tí chlapi
a jedna žena pomerne často a veľa
cestujú po celom Slovensku, poze­
ráme aj na rodinné zázemie tak, aby
sme im ho nerozbili.
Kto sa môže stať členom
špeciálneho dopravného oddele­
nia?
Sú známe už aj výsledky práce
špeciálneho oddelenia?
Ktokoľvek, kto sa tam prihlási a splní
isté požiadavky a kritériá. Vyberáme
si kolegov, ktorí majú odrobených päť
a viac, niekedy desať a viac rokov v
službe dopravnej polície. Samozrej­
me pozeráme sa tiež na záznamy
o odmenách, trestoch, na priebeh
Sú aj nejako špeciálne ohodnoco­
vaní? Ponúka sa im nejaký
motivačný prvok?
Ak ide o plat, policajti, ktorí prišli
z okresu alebo kraja, majú na prezí­
diu menší plat, ako mali tam. Rozdiel
môže byť v príplatkoch za nadčasy
a v premenlivých náhradách. Odme­
nou však môže byť aj to, že majú k dis­
pozícii tú najlepšiu techniku. Dôležité
pri tejto robote však je, aby ju policajt
naozaj chcel robiť.
Ako príklad môžeme uviesť štatistiky,
ktoré nehovoria o nehodách, ale týka­
jú sa počtu usmrtených na cestách.
Treba však povedať, že nejde len
o výsledky činnosti špeciálneho
oddelenia, ale o výsledky celého
systémového opatrenia, ktoré bolo
prijaté na úseku dopravy, kam patrí
napríklad nový cestný zákon, posilne­
nie dopravy, zavedenie nových tech­
nických zariadení... Podľa štatistiky
máme k dnešnému dňu
o 177 menej mŕtvych na cestách ako
za minulé obdobie. A to znamená, že
koncom roka by sme sa mohli dostať
k číslu 350 mŕtvych na cestách, zatiaľ
čo minulý rok to bolo 558. Reálne sa
tak dokážeme priblížiť k číslu, ktoré je
stanovené Európskou úniou. V roku
2002 sme mali 610 úmrtí na cestách
za rok. Vtedy bolo Úniou stano­
vené, že do konca roka by sme mali
dosiahnuť polovicu tohto čísla, čo je
305. Minulý rok, keď sme mali
558 sa toto číslo zdalo absolútne
nereál­ne. Tento rok, keď sa nám po­
darí dostať k číslu 350, budeme
k tejto hranici už naozaj blízko. A to
si dovolím povedať, že sa v Európe
nepodarilo žiadnemu štátu. Na tomto
príklade je teda vidieť, že všetky systé­
mové opatrenia, ktoré boli na úseku
dopravy urobené, viedli k merateľným
výsledkom. A určite k tomu prispela aj
špeciálna jednotka.
Aká je teda budúcnosť jednotky?
Rozhodne bude pokračovať ďalej.
11
autor: Renáta Čuháková,
hovorkyňa KR PZ Nitra
spracoval: Rastislav čepe
foto: archív KR PZ Nitra
„SladkÉ“ PREKVAPENIE
Ako rozprávková jaskyňa Sezam, tak vyzerala hala v hospodárskom areáli Sladký dvor pri Ko­
lárove. Namiesto zbojníkmi nakradnutého zlata a drahokamov však policajti našli ťahače, návesy,
takmer 600 domácich kín, ale aj tisíce fliaš piva. Nakradnuté veci pochádzali z Trnavského, Nitrian­
skeho a Banskobystrického kraja, ale aj z Maďarska.
12
Na nezvyčajný lup v hodnote pol
milióna eur došla polícia koncom
novembra vyšetrovaním prípadu,
ktorý sa stal na strednom Slovensku.
Začalo sa to v obci Sklabina, v luče­
neckom okrese. Ktosi ukradol ťahač
s návesom, ktorý bol naložený
590 domácimi kinami zn. Samsung. Policajti po ohlásení krádeže
sledovali GPS signál, ktorý vysielal
náves. Naviedol ich práve do Sladkého dvora. Tam už našli len náves
s „načatým“ tovarom a bez ťahača.
Vozidlo potom objavili v Moste pri
Bratislave. Policajti v Kolárove zistili,
že sa dostali do haly, ktorá slúžila
ako sklad ukradnutých vecí. Lup bol
ozaj obrovský. Okrem elektroniky
tam našli aj 3 200 párov topánok
značky Rieker, ktoré zlodeji ukradli
spolu s ťahačom ešte koncom
augusta v Komárne. Ťahač s návesom z tejto krádeže pritom našli už
začiatkom septembra v Maďarsku.
Sladký dvor ukrýval aj vyše 18-tisíc
fliaš piva. Tie spolu s ťahačom
Mercedes zmizli začiatkom novembra z jednej firmy v Šaštíne –
Strážach. „Autopark“ v hale dopĺňal
aj v novembri ukradnutý ťahač
Volvo s návesom z Maďarska, ktorý
pôvodne prevážal vyše stovky plazmových televízorov. Táto elektronika však už v sklade nebola a namiesto nej stihli zlodeji na maďarské
Volvo naložiť domáce kiná z lupu v
Sklabinej. Dlhoprstí nepohrdli ani
rýpadlom JCB za viac ako 90-tisíc eur, ktoré podľa zistení polície
ukradli koncom októbra
z poľno­hospodárskeho družstva
v Hrnčiarovciach nad Parnou. Policajti okrem toho v hale neďaleko
Kolárova našli aj dve ukradnuté Tatry 815 zo Žarnovice a chladiarenské
auto z Čiech.
Polícia stále pracuje na objasnení
nekalých aktivít v Sladkom dvore,
zlodeji sú tejto chvíli zatiaľ neznámi.
Muži zákona však môžu skladať
skladačku jednotlivých prípadov
krádeží v troch krajoch Slovenska.
Okrem toho zistili, že aktuálny
nájomca skladu, ktorý figuruje na
nájomnej zmluve, bol v čase jej
podpisu už dva mesiace mŕtvy.
„Nebožtíkovi“ sklad prenajal iný
nájomca, ktorý mal sklad prenajatý
od majiteľa...
13
autor: MUDr. Peter Časnocha- hlavný odborník pre urgentnú medicínu MZ SR,
vedúci lekár Krajského operačného
strediska Banská Bystric
autor: MUDr. Pavol Učník, PhD, MPH, MBAvedúci Strediska vedy, výskumu
a vzdelávania OS ZZS SR
autor: MUDr. Ingrid Takáčová, MPH- hlavný
lekár Operačného strediska ZZS SR
foto: archív
Operátor tiesňovej linky –
nová odbornosť?
Keďže operátor tiesňovej linky v zmysle povedaného nie je zdravotnícky pracovník, kto teda dnes
sedí v kresle operátora? A majú títo ľudia aj skutočnú formálnu kvalifikáciu a skutočné vedomosti
na výkon práce operátora tiesňovej linky?
14
novej profesie. Prax však postupne
ukázala, že práca niekdajšieho
dispečera bola niečo iné, ako je
práca dnešného operátora. Nároky
operátora na vzdelávanie v rôznych
oblastiach neustále narastajú. Sme
teda svedkami zrodu novej profesij­
nej špecializácie?
Manažment jednotlivých
operačných stredísk sa sústavne
venuje synchronizácii pracovných
postupov, ovplyvňuje pracovné
postoje operátorov a ich vedúcich
a vytvára kontúry pozície operátor záchrannej zdravotnej služby,
rovnako aj formuluje filozofiu
poskytovanej služby. Postupne
vzniká aj identita – „tvár“ celej organizácie. Definovanie veľmi jasných
kontúr pracovnej pozície operátor
operačného strediska Záchrannej
zdravotnej služby SR si vyžadujú
nielen čoraz diferencovanejšie
nároky praxe, ale aj samotná organizácia ich potrebuje definovať na
svoj rozvoj a udržanie štandardu
kvality práce.
Obsah pracovnej činnosti:
OS ZZS SR má dnes 400 zamestnan­
cov, z čoho je 275 zdravotníckych
operátorov. Každý operátor si
priniesol na operačné stredisko
svoje predchádzajúce pracovné
skúsenosti a aj vlastné chápanie
–O
šetrovanie chorých, ranených
a rodičiek, príprava na transport,
poskytovanie základnej neodkladnej pomoci pri stavoch ohrozujú­
cich zdravie alebo život pod vede­
ním lekára, alebo zdravotníckeho
Porovnajme si niektoré existujúce
opisy pracovných činností.
záchranára špecialistu vykonávané
zdravotníckym záchranárom,
alebo sestrou.
2. Z
dravotnícky záchranár na
dispečingu
K
valifikačný predpoklad vzdelania: ÚSO
O
rientačná dĺžka odbornej praxe:
Viac ako 3 roky
Obsah pracovnej činnosti:
1. Z
dravotnícky záchranár
K
valifikačný predpoklad vzdelania: ÚSO
Orientačná dĺžka odbornej praxe:
Viac ako 1 rok
–S
amostatná odborná práca
v rozhodovaní a posudzovaní
dôležitosti a urgentnosti ohláse­
ných stavov na poskytnutie
základnej neodkladnej pomoci
pri stavoch ohrozujúcich zdravie
alebo život vykonávaná zdravotníckym záchranárom alebo
sestrou na dispečingu po získaní
špecializácie v príslušnom odbore.
–U
rčovanie správnych postupov na
záchranu osôb.
3. Diplomovaný zdravotnícky
záchranár-špecialista
K
valifikačný predpoklad vzdelania: VOV
Orientačná dĺžka odbornej praxe:
Viac ako 6 rokov
Obsah pracovnej činnosti:
– Samostatná odborná práca pri
ošetrovaní chorých, ranených
a rodičiek, príprava na transport,
– poskytovanie základnej, neodkladnej pomoci pri stavoch
ohrozujúcich zdravie alebo život,
vykonávaná zdravotníckym
záchranárom alebo sestrou po
získaní špecializácie v príslušnom
odbore .
4. Diplomovaná sestra na JIS alebo
na OAIM-špecialista
Číslo pracovnej činnosti: 21.09.08
O
rientačná dĺžka odbornej praxe:
Viac ako 6 rokov
K
valifikačný predpoklad vzdelania: VOV
Obsah pracovnej činnosti:
– Samostatná odborná práca
spojená s poskytovaním komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti
zameranej na sledovanie a monitorovanie fyziologických funkcií
a prejavov pacienta, na jeho cel­
kový telesný a duševný stav
s použitím zložitých zdravot­
níckych prístrojov a nástrojov
na jednotkách intenzívnej starostlivosti, oddeleniach akútnej
intenzívnej medicíny alebo na
anestézio­logických úsekoch
vykonávaná sestrou po získaní
špecializácie v príslušnom odbore.
Čo vlastne robí operátor tiesňovej
linky a je jeho práca podobná nie­
ktorým už zákonne definovaným
odbornostiam?
Alebo ide vo svojej podstate
o novú odbornosť? Operátor na
operačnom stredisku záchrannej
zdravotnej služby, to je hlavne:
– samostatná odborná práca pri
prijímaní a spracovaní tiesňovej
výzvy cez telefón,
– rozhodovanie a posudzovanie
dôležitosti a urgentnosti ohláse­
ných stavov na poskytnutie
základnej neodkladnej pomoci
pri stavoch ohrozujúcich zdravie
alebo život,
– riadenie zásahových skupín jednotlivých poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby na území
kraja vykonávaná operátorom/kou
na operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby po získaní
špecializácie v príslušnom odbore.
Niektoré rozdiely:
– Získava informácie iba prostredníctvom svojich komunikačných
zručností, nevidí pacienta, pracuje
iba so subjektívnym opisom
symptómov volajúceho, vyhodnocuje informácie a manažuje
výber a smerovanie pacienta/
posádky, spolupracuje s inými
zložkami podľa typu a charakteru
udalosti,
– zákazníkom operátora je volajúci,
ktorého tieseň je definovaná ako
núdza, úzkosť, je to subjektívny
pocit,
– zdravotnícky pracovník má zákaz­
níka pacienta, je to chorý človek,
je to stav objektívny.
Hlavným pracovnými prostried­
kami operátora sú najmä:
– verbálna komunikácia, zručnosti
v krízovej intervencii, štandardy
postupov, technické vybavenie, medicínske znalosti, znalosť
právnych rámcov, databáza
informácií o dostupných službách
hlavne v spádovom území.
Operátor tiesňovej linky záchrannej
zdravotnej služby určuje pracovnú
operátorskú diagnózu.
Je takýto postup správny?
Je správne, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti chcú vedieť
pracovnú, operátorskú diagnózu
ešte pred vykonaním zásahu?
Diagnóza je určenie choroby pacienta, poznanie príčin nejakého
stavu, určenie, stanovenie, opis.
Stanovenie diagnózy má svoj metodický postup určený medicínskou
propedeutikou. Tento postup pozostáva z niekoľkých po sebe nasledujúcich etáp:
– Anamnéza
– Objektívne fyzikálne vyšetrenie,
status praesens generalis a localis
– Doplňujúce základné vyšetrenia
cestou SVLZ
– Určenie pracovnej diagnózy
– Diferenciálna diagnostika
Myslíme, že netreba ďalej
pokračovať a každému je zrejmé,
že operátor tiesňovej linky takto
nepostupuje. Zo svojho kresla sa vie
dostať maximálne k časti anamnes­
tických údajov.
Výskum a rozvoj vzdelávania
pomôže nájsť odpovede na vyššie
uvedené otázky.
Na základe uvedeného je nutné
konštatovať, že:
– práca operátora sa od náplne
zdravotnej sestry a záchranára
podstatne líši a vyžaduje od neho
iné postoje, postupy a zručnosti
– trénovanie zručností z oblasti
psychológie považujú operátori
za rovnako žiaduce ako konkrétne
medicínske postupy a vedomosti
aplikované priamo na ich spôsob
práce
– špecifické vzdelávanie operátorov
je preto potrebné, užitočné
a samotní operátori si ho vyžadujú
Jedným z efektívnych riešení by preto bola aj inštitucionalizovaná forma
vzdelávania so špecializáciou „ope­
rátor zdravotníckeho operačného
strediska“ alebo „ operátor tiesňovej
linky“. Je naozaj najvyšší čas.
15
autor: Rastislav Zárodňanský
foto: Michal Menkyna
Prekáža mi zneužívanie liniek
Pomáha zachraňovať ľudské životy. Nevidno ju, ale počuť. Vždy chcela byť sestričkou, občas niečo od
zlosti hodí o zem a rada zbiera huby. Aj taký je jeden z milých hlasov, ktoré pomáhajú na linke 155 - Eva
Bačíková (44). Je vydatá, má skvelého manžela a dve dcéry. Operátorkou je od roku 2007. Zo začiatku
pracovala na internom oddelení a neskôr na dispečingu záchrannej služby v Bánovciach nad Bebravou.
Potom sa presunula na krajské operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby do Trenčína.
riadime a koordinuje ambulancie
záchrannej zdravotnej služby( ZZS ),
koordinujeme medziklinické trans­
porty pacientov
Koľko telefonátov máte v priemere
denne?
Počas jednej zmeny je to 1000- 1500
všetkých volaní prijatých na linke
tiesňového volania 155, počet zása­
hov ambulancií ZZS v trenčianskom
kraji je rozdielny v priemere za
12 hodín 120.
Ľudia sa sťažujú na rôzne veci. Bolesti
na hrudníku, dopravné nehody, epi­
lepsie. Teraz, keď je chrípkové obdobie,
veľa volajú s horúčkami. Takže je to
rôzne. a samozrejme, veľa krát linku.
Úmyselne blokujú.
Mali by si uvedomiť, že keď zneužívajú
linku a obsadia ju, nemusí sa dostať
pomoc tým, ktorí ju naozaj potrebujú.
Kedy máte najviac práce?
Služby sa zvyčajne striedajú denná
a nočná a potom dva tri dni voľno.
Pokiaľ nie sú dovolenky a školenia.
Ako vyzerá to Vaše bežné ráno?
16
Vstanem a idem do práce. Dcéry sú už
samostatné a netreba ich ani vypraviť
do školy. A veľmi mi pomáha manžel.
Ak čosi treba, určite aj s deťmi
pomôže. Keď dorazím do práce,
prezlečiem sa a preberiem si zmenu.
Končiaca vedúca zmeny mi povie, aké
máme medziklinické prevozy a čo
nového sa udialo. Preberáme volania
prijaté na linke tiesňového volania
záchrannej zdravotnej služby 155,
Najviac práce je v priebehu
dopoludňajších hodín, kedy okrem
primárnych zásahov riadime am­
bulancie ZZS pri medziklinických
transportoch, ktoré transportujú
pacientov podľa indikujúcich lekárov
z ústavných zdravotníckych zariadení.
Nie ste už potom trochu alergická
na zvonenie telefónu? Niekedy sa
naozaj nezastavíte a dvíhate jeden
hovor za druhým.
Ani nie, zvládam to v pohode
(smiech). Doma potom aj relaxujem.
Najradšej je to nejaká prechádzka do
lesa. Som z Bánoviec, ale pochádzam
z dediny. Chodím aj na huby. Zbieram
hlavne dubáky, lebo tie bezpečne
poznám. Moje lokality sú hlavne
v Čiernej Lehote.
Človek má starosti doma aj v práci.
Tu navyše musíte riešiť veľa aj
za iných. Nekopí sa to? Dá sa to
zvládnuť?
Ale áno. Mám predsa veľkú oporu
v dcérach aj manželovi. A zlosť si na
nich nevybíjam. Ale tak zase občas
zakričím, ale to berú s rezervou
(smiech).
Ako sa dokážete, uvoľniť, čo vám
pomáha?
Ak ma niečo nahnevá v práci, v takom
prípade idem na prestávku. Ale tých
situácii je málo. Veľmi ma zlostí najmä
úmyselné blokovanie linky. Lepšie sa
komunikuje s človekom v núdzi ako
s tým, ktorý sa zabáva. Aj ten, ktorý
potrebuje pomoc občas nakričí, je
netrpezlivý, volá niekoľkokrát spätne,
kde je tá sanitka. Ja to ale chápem,
že pre nich je aj tých 5 minút veľa.
Vtedy zostávame na telefóne, dávame
inštrukcie čo robiť s pacientom do
príchodu pomoci na miesto udalosti.
Čo vám teda najviac prekáža,
dokáže vás zraniť?
Asi tie nadávky. Keď si ľudia robia
srandu, úmyselne blokujú linku
a potom začnú nadávať.
A čo keď vám zavolá nejaký samo–
vrah?
Samovrahov sa snažíme udržať na
linke a komunikovať s nimi, byť
v kontakte, kým nepríde pomoc. Vola­
nie na tiesňovú linku 155 prijmem,
spracovávam a medzitým kolegyňa
vysiela posádku. Ja sa vtedy snažím,
kým dorazia, byť na linke, rozprávať
sa s ním. Len aby som ho udržala, aby
si nič nespravil.
Prečo ste si vybrali práve toto
povolanie?
Ja som vždy chcela byť zdravotná
sestra. Od malička. Mala som tetu
zdravotnú sestru a často som k nej
chodievala. Brávala ma aj na prázdn­
iny. Keď som potom začala chodiť na
zdravotnú, začala som u nej
v nemocnici aj brigádovať. Vôbec som
neuvažovala nad iným zamestnaním
.
A nechceli ste teda byť skôr
sestričkou v modrej kombinéze
s bielym čepčekom? Teraz máte
červenú uniformu.
Neviem, možno sa mi zo začiatku aj
to páčilo, nevylučujem (smiech). Ale
potom to už prešlo na naozaj srdcovú
záležitosť. Okrem toho sestričkou v
nemocnici som bola zo začiatku. Ro­
bila som na internom oddelení
v Partizánskom, potom v Bánovciach.
Po materskej ešte aj na doliečovacom
oddelení. Po dvoch operáciách
chrbtice sa ale už také práce nedajú
robiť.
Ono je dobré počuť veľmi príjemný
hlas na druhej strane linky, ktorý
pomáha. Cvičíte si ten svoj?
Nie, vôbec. Nemáme ani žiadne
školenia na hlas (smiech).
Máte pohodlné slúchadlá? Ako
viete, čo sa treba pýtať ľudí na
druhej strane linky?
Ale áno slúchadlá sú pohodlné,
pokiaľ oni počujú mňa a ja ich. Pokiaľ
ide o postup pri prijme, spracovaní
tiesňového volania máme špeciálny
manuál, ktorý predstavuje pre nás
podporu pri práci, od systematizácie
otázok s volajúcim až po riešenie.
Samozrejme ako doplnok našich od­
borných znalostí a vedomostí.
Musíme tiež poznať aj všetky dedinky
pre prípad potreby.
Čo vás najviac fascinuje na tomto
povolaní?
Asi tá pomoc druhým. Je to také
naplnenie. Je to zaujímavá práca,
nemenila by som. Už sa mi stalo,
že som mala nočnú službu a riešila
som prípad v Handlovej. Nejaký pán
potreboval pre manželku pomoc.
Potom, keď som prišla do druhej
služby, našla som si odkaz, že pán sa
poďakoval, že veľmi rýchlo tam bola
pomoc a manželke pomohli. Naše
stredisko pomáhalo aj pri nešťastí v
Handlovej, nehode autobusu v Cho­
cholnej, či na festivale Pohoda.
17
autor: KR HaZZ v Trnave
foto: archív
CLICK TO MEET
V súlade s koncepciou rozvoja integrovaného záchranného systému na Slovensku, v snahe zvýšiť
kvalitu, efektivitu a odbornosť poskytovaných služieb vznikajú pre zainteresované záchranárske
zložky nové nároky na ich spoľahlivú činnosť. Jednou z ciest, ako čeliť vzrastajúcim požiadavkám,
je implementácia rozvojových projektov, ktorých výsledky slúžia každodennej práci ľudí zo záchran­
ných zložiek pri riešení udalostí s ohrozením života, zdravia, majetku občanov či životného prostredia.
Príkladom aplikovania projektu
zameraného na zefektívnenie
koordinácie záchranných zložiek
a skvalitnenie poskytovania pomoci je projekt vybudovania
komunikačného a informačného
systému Krajského riaditeľstva
Hasičského a záchranného zboru
v Trnave. Primárnou cieľovou skupinou projektu sú organizačné celky
Hasičského a záchranného zboru na
území trnavského kraja, spolu
15 pracovísk, a tiež hasičské jednotky a riadiace zložky zo Slovenskej
a Maďarskej republiky. Celý projekt
je totiž realizovaný ako Program
susedstva (Maďarská republika
a Slovenská republika) a financovaný z prostriedkov Európskeho
spoločenstva. Uskutočnenie projektu umožnilo využiť pre potreby
Hasičského a záchranného zboru
balík služieb, špecializovaných
softvérov, aplikácií a databáz
využívaných v počítačovej sieti,
čo prinieslo kvalitnejšiu podporu hasičských jednotiek počas
likvidácie mimoriadnych udalostí.
Sekundárnou cieľovou skupinou sa
preto stávajú obyvatelia v dotknutom území, ktorým je poskytovaná
záchranárska služba a pomoc
v tiesni.
18
Príslušníci Hasičského a záchranného zboru pracujúci na
Koordinačnom stredisku IZS
v Trnave, ako i príslušníci vykonávajúci službu na hasičských staniciach
realizovaním projektu dostali do
rúk nástroj na evidenciu množstva
potrebných údajov o silách
a prostriedkoch a nástroj na
správu a manažovanie vybraných záchranárskych činností.
Z praktické­ho hľadiska má táto
skutočnosť zásadný význam pri
vyhodnocovaní vzniknutej udalosti
a pri nasadzovaní a koordinovaní
záchranárskych zložiek, vyrozumie­
vaní riadiacich dôstojníkov,
špeciálnej techniky a odborníkov.
V nadväznosti na hore uvedené je
z konkrétnych výstupov projektu
potrebné spomenúť predovšetkým
program na podporu riešenia
mimoriadnych situácií – Sily a pro­
strie­dky. Program je databázová
aplikácia slúžiaca na evidenciu
síl a prostriedkov hasičských jed-
notiek trnavského kraja. Dôvod
zabezpečenia programového vybavenia v rámci územia celého kraja
je rozmiestnenie hasičskej techniky
a najmä špeciálnej hasičskej techniky (ekologické vozidlá, plošiny,
plavidlá a pod.) na území niekoľkých
okresov a nasadenie tejto techniky
si preto vyžaduje operatívnu medziokresnú pomoc.
V jej nadvä­znosti môže byť následne
realizovaná adekvátna cezhraničná
pomoc, čo znamená zvýšený
komfort pre partnerov projektu na
maďarskej strane hraníc. Databáza
jednotlivých položiek v programe
– predovšetkým databáza aktuálnych síl a prostriedkov, sa neustále obnovuje, pričom je mimoria­
• Komunikácia videokonferenčným systémom Click To Meet
dny dôraz kladený na jej aktuálnosť.
Iba tak je možné dosiahnuť efektívne nasadenie záchranárov pri
ohlásení mimoriadnej udalosti.
Ďalším z konkrétnych výstupov
projektu je špecializovaný softvér,
tzv. personálny videokonferenčný
systém „Click To Meet“. V praxi tento
program umožňuje interaktívnu
komunikáciu pomocou obrazu,
zvuku, textu a dát prostredníctvom
počítačov doplnených technickými
a programovými prostriedkami,
ktoré umožňujú komunikáciu
v po­čí­ta­čovej sieti. Videokonfe­
rencia znamená pre záchranárske
zložky prenos zvuku, obrazu a dát,
ktorého výsledkom je komunikácia
pri riešení mimoriadnych udalostí
napríklad i priamo z miesta zásahu.
Rad programového vybavenia,
ktorým disponujú príslušníci
Hasičského a záchranného zboru
slúžiaci na Koordinačnom stredisku
IZS v Trnave, ako i príslušníci na
hasičských staniciach v trnavskom
kraji, dopĺňa program na identifikáciu nebezpečných látok „Medis
alarm“. Jeho výhoda v porovnaní
• Prenos obrazových, hlasových a dátových informácií z miesta udalosti
s inými softvérmi podobného
zamerania spočíva v rozsahu
poskytovaných informácií, ktoré
sa týkajú nielen identifikačných
údajov nebezpečných látok,
ale aj informácií o ich fyzikálnochemických vlastnostiach, zdraviu
škodlivých účinkoch, spôsobe
• Identifikácia nebezpečných látok v programe Medis Alarm
ochrany dýchacích ciest a povrchu
tela pri zásahu, reakcie s hasiacimi
látkami, opatreniami pri úniku
a podobne. Program poskytuje
komfortnú informačnú podporu pre
koordinačné stredisko IZS
a pre zasahujúcich príslušníkov
– predovšetkým veliteľa zásahu na
mieste udalosti.
Realizovaním projektu a príchodom nových technológií
špecializovaných softvérov, aplikácií a databáz využívaných v
počítačovej sieti, sa vytvoril potenciál skvalitnenia poskytovania pomoci a efektívneho koordinovania
záchranárskych činností. Potenciál
by však nepadol na úrodnú pôdu,
ak by sa v jednej z fáz projektu
neuskutočnilo zaškolenie príslušní­
kov Hasičského a záchranného
zboru zaradených na Koordinačnom
stredisku IZS v Trnave a operačných
dôstojníkov na hasičských staniciach v trnavskom kraji. Docielený
efekt znamená pre Hasičský a zá­
chranný zbor ako i pre obyvateľov
v tiesni koordinované nasadzovanie
síl a prostriedkov a skvalitnenie
poskytovania záchranných činností.
19
autor: foto: Martin Valášek
archív
Na ceste za lepšou 112-kou
Čo všetko by mohol zvládnuť integrovaný záchranný systém?
Je december roku 2019. Tak ako to v pondelkové rána býva na diaľničnom úseku medzi Jánovcami
a Jablonovom zvykom, premávka je mimoriadne hustá. Na vozovke sa po nočnom snežení drží
kašovitý sneh. Nevedno prečo – možno išlo o mikrospánok alebo vodičovi do cesty vbehlo zviera
– kamión z pravého pruhu odrazu prudko vybočí doľava a narazí do bariéry oddeľujúcej diaľničné
protismery, po ktorej sa začne predkom šúchať a brzdiť. Zadný náves naložený osobnými automo­
bilmi sa prevráti a skríži obidva jazdné pruhy. Autobus, kamión a niekoľko osobných vozidiel
nestihli pribrzdiť a skončili v hromadnej dopravnej nehode.
Efektívna komunikácia
Vodič auta, ktorý sa tesne vyhol
zrážke, rýchlo vyťahuje svoj videotelefón a volá na linku 112. Ope­
rátor integrovanej záchrannej
služby okamžite získava vizuálnu
informáciu z miesta udalosti. Keďže
mobily sú štandardne vybavené
GPS modulmi, systém mu automaticky oznamuje aj polohu
s presnosťou niekoľkých metrov.
Operátor zakladá zložku nového
prípadu, ku ktorému sa automaticky
priradí aj meno volajúceho, lebo
komunikačný systém 112-ky je prepojený so zákazníckymi databázami
telekomunikačných operátorov.
Po získaní základných informácií
operátor volá policajtov, hasičov
aj zdravotnú záchranku. Všetkým
• Matúš Turcsány zo spoločnosti Ericsson Slovakia na 112 Rescue Fore
v Žiline hovorí o synergických efektoch verejných a privátnych sietí.
20
zložkám odošle informácie, ktoré sa
mu doposiaľ podarilo získať. Policaj­
ti, hasiči aj zdravotníci okamžite na
svojich paneloch v automobiloch
vidia okrem vlastnej aktuálnej
polohy aj miesto, kde k nehode
došlo. Informácie, ktoré dostali do
handheldov, im pomôžu lepšie
odhadnúť, aké vybavenie budú pri
zásahu potrebovať.
Medzitým na linku 112 volá oko­
loidúci z protismeru, ktorý si všimol,
že druhý kamión, ktorý sa ocitol
v zrážke, má na návese značku
nebezpečný náklad. Rýchlo ju mobilom odfotí a posiela do centra
112-ky, kde odborníci môžu
vyhodnotiť, či ide napríklad
o horľavý, výbušný, prípadne inak
nebezpečný materiál. Operátor
priebežne zhromažďuje informácie
aj od ďalších volajúcich, dotvára
obraz celej udalosti a všetky údaje,
ktoré o nehode získava, posúva
záchranným a bezpečnostným
zložkám.
Keďže policajné a hasičské vozidlá
aj sanitky majú v sebe zabudované
lokalizačné jednotky, operátor
v centre vidí na mape aj pohyby
jednotlivých vozidiel. O situácii má
perfektný prehľad a vie informovať
iné zložky, kedy môžu očakávať
príchod posíl alebo pomoci iného
útvaru.
Na mieste činu
Prvé na miesto nehody dorazili sanitky. Záchranári zisťujú stav
zranených, určujú prvé diagnózy
a podávajú nevyhnutnú prvú
pomoc. Krátko nato sú na mieste
aj hasiči a polícia, ktorá diaľničný
úsek uzavrela a začala nehodu
dokumentovať. Hasiči medzi­tým
vykliesňujú ľudí a postupne
odstraňujú rozbité vozidlá z cesty.
Formuláre vypĺňajú záchranári aj
policajti elektronicky do handheldov. Informácie o počte zranených
a rozsahu poranení sú vďaka tomu
v okolitých nemocniciach skôr, ako
ľudí v ohrození života naložia do
sanitiek. Pri pacientoch, ktorí sú
v kritickom stave, záchranári
nadviažu video hovor so špecia­lis­
tom v nemocnici a konzultujú
s ním postup pri ošetrení.
Hasiči, policajti a zdravotníci komunikujú nielen s centrom 112-ky a so
svojimi kolegami, ale aj navzájom
medzi sebou, takže ak potrebujú
napríklad zdravotníci pomoc
hasičov, vedia si ich okamžite
vyžiadať.
Všetky údaje od zdravotníkov, policajná fotodokumentácia a iné
záznamy, ako aj správy od hasičov
neputujú iba do centrál jednotlivých zložiek. Cez bezdrôtovú
sieť sa k da­né­mu prípadu archivujú aj v integrovanom záchrannom systéme. Neskôr budú
údaje podrobené analýze pri
vylepšovaní služieb záchranných a
bezpečnostných zložiek a ich vzájomnej koordinácie.
Späť do reality
Hoci tento scenár môže vyzerať
ako z vedecko-fantastického
GSM / EDGE
DISPEČING
TERMINÁL
& KLIENT
VEREJNÁ SIEŤ
RIADIACI SYSTÉM
UMTS / HSPA
PMR SIEŤ
• Synergické efekty verejných a privátnych sietí
PMR TERMINÁL
filmu, väčšina technológií, ktoré
by umožnili takúto efektívnu,
spoľahlivú a bezpečnú komunikáciu
a koordináciu záchranárov a polície,
je k dispozícii už dnes.
Ministerstvo vnútra SR v súčas­
nos­ti prevádzkuje privátnu
rádiokomunikačnú sieť Sitno, ktorá
skvalitnila a zrýchlila komunikáciu
záchranných i bezpečnostných
zložiek. Podobné siete existujú po
celom svete a majú viaceré výhody.
Patrí medzi ne napríklad jedna
z najdôležitejších funkcií, tzv. push
-to-talk (stlač-hovor), ktorá
umožňuje nadviazať hlasové spojenie veľmi rýchlo – stlačením jediného tlačidla.
Privátne rádiokomunikačné siete
(PMR) sú aj bezpečné a vďaka tomu,
že majú obmedzený počet presne
určených používateľov, garantujú
na rozdiel od verejných sietí, ktoré
sa v špičkách môžu zahltiť, nadvia­
zanie spojenia a prenosu.
Užitočné prepojenie
Vybudovať takéto siete tak, aby
pokrývali väčšinu územia a navyše
poskytovali dátové prenosy, je však
pre väčšinu krajín – azda s výnimkou
miništátov Vatikánu či Monaka
– finančne neúnosné. Navyše, keďže
celosvetovo nemajú PMR siete
taký veľký počet používateľov ako
verejné mobilné siete, možnosti
ich ďalšieho rozvoja služieb sú
obmedzené a ťažko budú držať
krok s rozvojom služieb verejných
komerčných sietí.
Dnes sú k dispozícii technológie,
ktoré umožňujú využiť pri prevádz­
ke privátnych sietí potenciál
komerčných GSM či UMTS sietí.
Riešenie Ericsson Group-Radio oba
tieto svety prepája. Bez investičných
nákladov na ďalšiu výstavbu alebo
výmenu akýchkoľvek častí existujúcej infraštruktúry, rozširuje
geografické pokrytie PMR a vnáša
do nich novú funkcionalitu,
21
napríklad možnosť realizovať dátové prenosy.
budúcich nákupoch nových koncových zariadení.
Inými slovami, Group-Radio
umožňuje implementovať funkcie
a výhody privátnych sietí
aj do verejných sietí tak, aby boli
zabezpečené požiadavky na
bezpečnú a spoľahlivú komunikáciu
s rýchlou odozvou a dostatočnou
kapacitou. Vďaka nemu získavajú
tradičné PMR siete bez mimoria­
dnych nákladov nový rozmer
a zásadným spôsobom skvalitňujú
komunikáciu bezpečnostných
a záchranných zložiek štátu cez
existujúcu infraštruktúru.
Presnejšia lokalizácia
Group-Radio umožňuje, aby
súčasné vysielačky, ktorými
používatelia komunikujú v privátnych sieťach, zostali naďalej
v prevádzke. Dalo by sa z nich však
dovolať aj do bežnej mobilnej siete
a naopak, z mobilov by sa dali robiť
skupinové hovory v privátnej
rádiovej sieti. Znamená to, že
Group-Radio nielenže umožňuje
rozšíriť pokrytie a možnosti siete
Sitno, ale aj znížiť náklady pri
Vylepšiť súčasný integrovaný
záchranný systém linky 112 môžu
aj technológie pre presnú lokalizáciu, ktoré sú dnes takisto na trhu
dostupné.
Ak dnes človek v tiesni zavolá z mobilného telefónu linku 112, operátor dokáže približne určiť polohu
volajúceho. Presnosť lokalizácie
však nie je vysoká – ide o výsek
na mape a nie bod. V závislosti od
hustoty vysielačov pre mobilnú
komunikáciu môže ísť o priestor s
rozmermi aj niekoľko kilometrov
štvorcových.
• Lokalizácia - presnosť na úrovni bunky
Cell-ID = identifikacia v bunke
• Radoslav Jakubek zo spoločnosti Ericsson Slovakia na 112 Rescue Fore
v Žiline hovorí o presnejšej lokalizácii a hromadnom varovaní.
22
Súčasné technológie dokážu
lokalizovať polohu volajúceho s
presnosťou na niekoľko metrov,
takže operátor vidí namiesto výseku
na mape konkrétny bod.
• Lokalizácia - presnosť na úrovni GPS
• A- GPS = asistované GPS
Podmienkou pre takúto funkciu,
ktorá môže napríklad pomôcť
zachrániť životy stratených či
zranených turistov v horách, je však
rozšírenie mobilov s modulom GPS
a prispôsobenie sietí mobilných
operátorov.
Takýto scenár nie je nereálny.
Analytici zo spoločnosti Strategy
Analytics tvrdia, že tento rok sa
predá v porovnaní s vlaňajškom
globálne o 34 percent viac inteligentných telefónov vybavených
lokalizačnou funkciou. Podľa
analytickej agentúry iSuppli budú
v roku 2014 ľudia po celom svete
používať 305 miliónov smartphonov vybavených GPS modulmi, čo
bude takmer trojnásobok
v porovnaní so samostatnými GPS
zariadeniami.
Popri rozširovaní mobilov s GPS
funkcionalitou porastie dopyt
spotrebiteľov po kvalitných
lokalizačných službách. To bude
motivovať operátorov k poskytovaniu jednoduchých a efektívnych
lokalizačných služieb, akým môže
byť napríklad vyhľadanie bankomatu v cudzom meste – a vytvorí
priestor pre presnejšiu lokalizáciu
volajúcich na tiesňovú linku 112.
Presné určovanie polohy volajúceho
môže byť o desať rokov také bežné
ako je dnes posielanie esemesiek.
Ako hromadne varovať
a informovať
Ďalší potenciál súčasného integrovaného záchranného systému
reprezentovaného linkou 112
sa ukrýva v možnosti hromadne
varovať a informovať obyvateľstvo.
Komunikačné a dispečerské
centrum Ericsson CoordCom dnes
v reálnom čase koordinuje celý
reťazec záchranných činností
a pomáha operátorom tiesňových
liniek uskutočniť v každej situácii
správny krok. To vedie k záchrane
životov, zmierneniu utrpenia a minimalizácii škôd na majetku.
Systém však dokáže viac. Dá sa
rozší­riť o možnosť včasného varovania obyvateľstva pri rôznych
udalostiach. Napríklad pri zápla­
vách, ekologických katastrofách,
prípadne iných nepredvídateľných
incidentoch, ako bolo napríklad
nedávne tragické zrútenie stanu
na hudobnom festivale Pohoda.
Technológia na hromadné varovanie a vyrozumenie obyvateľstva,
ktorá umožňuje hromadne doručiť
krátke textové správy na definované
územie, sa nazýva Cell Broadcast
– takzvané vysielanie v bunke. Pri
akejkoľvek krízovej situácii možno
centrálne, cez linku 112, poslať
obyvateľom v danej lokalite infor­
máciu, čo sa stalo, prípadne ich pred
nebezpečenstvom varovať
a poskytnúť im aj inštrukcie, ako
majú ďalej postupovať.
Vzhľadom na to, že mobilný telefón
má dnes takmer každý človek,
ide o mimoriadne účinný spôsob
pre informovanie obyvateľstva.
Veľké množstvo správ môže byť
doručených naraz a čo je dôležité,
technológia Cell Broadcast
nezvyšuje zaťaženie siete.
Ak nastane neočakávaná udalosť,
ľudia zvyknú volať na úrady
a známym, čo často spôsobí
preťaženie mobilných sietí. Tí, čo sú
skutočne v núdzi, sa vďaka tomu
nemusia dovolať pomoci. Varovný
systém na báze SMS by tomu zabránil, lebo občania by získali potrebné
informácie textovými správami,
ktoré siete nezahlcujú.
• Porovnanie Cell_id a A-GPS
23
autor: foto: prof. PhDr.Ján Buzalka, CSc.
archív
IZS a jeho Miesto v
bezpečnostnom systéme
Vývoj modernej spoločnosti so všetkými pozitívnymi a negatívnymi dôsledkami a sprievodnými
javmi si vyžaduje projektovanie, vytváranie a účinné využívanie adekvátneho záchranného,
ochranného a obranného systému. Preto sa ľudstvo snaží čoraz intenzívnejšie hľadať a nachádzať
spôsoby a prostriedky, ako zamedziť vznik negatívnych javov a eliminovať alebo minimalizovať
ich možné následky. Vo väčšine vyspelých krajín sa vplyvom skúseností a poznania, získaného
prekonávaním zatiaľ najnebezpečnejších krízových javov, postupne vytváralo a prehlbovalo
vedomie, že efektívna ochrana a obrana je možná len pri spojení aktivity a úsilia jednotlivcov
združených v dobrovoľných obranných organizáciách a spolkoch s centrálnymi, regulatívnymi
zásahmi štátnych orgánov na všetkých stupňoch riadenia.
Záchranné systémy sú v rôznych
krajinách budované ako samostatné systémy v rámci rôznych
organizačných zoskupení a spra­
vidla pod gesciou ministerstva
vnútra. Základným jednotiacim
trendom v ich budovaní je integrácia záchranných zložiek pod jedno
spoločné riadenie – aj keď v rôznych
krajinách rôznym spôsobom.
V kaž­dej krajine sú do záchranných
systémov zaradené iné sily a pros-
24
triedky a zároveň je rozdielne aj ich
vzájomné postavenie.
Postavenie záchranných systémov
v rámci bezpečnostných systémov zohráva čoraz väčšiu úlohu
vzhľadom na ich odborné možnosti
dané ich základnou úlohou,
ktorou je poskytovanie pomoci
obyvateľstvu v tiesni. Záchranné
systémy sa postupne vybavujú
čoraz lepšími, sofistikovanejšími systémami krízového riadenia po kvali-
tatívnej ale aj kvantitatívnej stránke.
Stále účinnejšie využívajú možnosti
informačných technológií, najmä
geografických informačných systémov (GIS) s napojením na globálny
pozičný systém (GPS). Taktiež sa
postupne skvalitňuje informačné
prostredie v rámci komunikačnej
a informačnej infraštruktúry, ktorá
zohráva najdôležitejšiu úlohu
v krízovom riadení.
Cieľom budovania záchranných
systémov je postupným skvalitňo­
vaním ich technického vybavenia
a profesionálnej pripravenosti perso­nálu zabezpečiť čo
najrýchlejšie a čo najkvalitnejšie
poskytovanie pomoci obyvateľstvu
v núdzi. Záchranné systémy, nech
už sú budované v akejkoľvek
štruktúre, budú zohrávať čím ďalej,
tým viac hlavnú úlohu v krízo­
vom riadení, pretože majú naj­viac
informácií o vývoji situácie, riešia
ju a bez ich komunikačnej a infor­
mačnej infraštruktúry nebude
možné zabezpečiť kvalitné a najmä
efektívne krízové riadenie počas krízových situácií, či už v čase vojny a
vojnového stavu, alebo mimo nich.
Na koordináciu činnosti záchranných systémov je tendencia vytvárať
jeden stály prvok, ktorý by adekvátne zabezpečoval plnenie úloh na
monitorovanie, analýzu, plánovanie,
koordináciu a kontrolu činnosti
orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy
a ďal­ších orgánov štátu, určených
na riešenie úloh bezpečnosti štátu,
a na koordináciu aktivít krízového
riadenia na vrcholovej úrovni štátu
vrátane prepojenia na krízové pracoviská medzinárodných organizácií
s dôrazom na Severoatlantickú
alianciu, Európsku úniu a susedné
štáty.
Zaistenie potrebnej kvality
a účinnosti obrany, ochrany
a bezpečnosti obyvateľov, materiál­
nych a kultúrnych hodnôt a ži­
vo­tného prostredia je závislé od
ekonomických možností štátu
vyjadrených v štátnom rozpočte,
pričom však tieto „investície
do bezpečnosti“ nie sú vždy
dostatočne zreteľné a nemajú vždy
bezprostredný efekt. Ako také sú
preto niekedy zo strany decíznej
sféry, ale aj zo strany nezainteresovaných považované za zbytočné
a neefektívne, sú to akoby „zbytočne
vynaložené investície“. Až prípadný
vznik a rozmach neočakávanej krízy
a ňou zapríčinené škody a straty
na ľudských životoch, ale aj materiálnych a kultúrnych hodnotách
modifikujú postoje kompetentných
a zainteresovaných orgánov
a inštitúcií k účelnosti vynakladania
rozpočtových prostriedkov na tento
účel.
Aktívny prístup k riešeniu krízo­vých
javov si vyžaduje účinnú vedeckú
stratégiu, komplexnú analýzu
rizík, permanentné monitorovanie
krízových činiteľov a ich analýzu
a vytvorenie riadiacich orgánov,
síl, prostriedkov a nevyhnutných
zdrojov na riešenie krízových javov.
Významnú úlohu v tomto procese
zohráva práve krízový manažment
vo verejnej správe.
Na poskytovanie pomoci v prípade
vzniku živelných pohrôm, havárií
alebo katastrof a teroristických útokov je potrebné mať vopred pripravené nielen materiálne prostriedky, ale aj vyriešenú organizačnú,
kompetenčnú a najmä legislatívnu
stránku plánovaných opatrení tak,
aby poskytovanie pomoci bolo
adekvátne vzniknutej situácii, aby
bolo pohotové a rýchle a po vzniku
mimoriadnych udalostí nemuseli
byť ťažkopádnym a kom­pli­kovaným
spôsobom riešené rozličné problémové otázky a nedostatky.
25
Tieto služby je potrebné príslušným
spôsobom aj inštitucionalizovať
a zharmonizovať s objektívnymi
možnosťami i oprávnenými záujma­
mi obyvateľstva. V podmienkach
Slovenskej republiky takýmto
inštitucionálnym subjektom je integrovaný záchranný systém, ktorý
vznikol zákonom č. 129/2002 Z. z.
prijatým Národnou radou Slovenskej republiky dňa 15. februára 2002
s účinnosťou od 1. júla 2002.
Najdôležitejším organizačným
a výkonným nástrojom krízového
manažmentu vo verejnej správe
na regionálnej a nižšej úrovni je
integrovaný záchranný systém
(IZS). Vzhľadom na potrebu dosiahnutia úrovne služieb v oblasti
záchranárskych činností, ktorá je
obvyklá v krajinách EÚ, sa vláda SR
rozhodla pre postupné budovanie
IZS. Účelom IZS je, aby pri ohrození
života, zdravia, majetku alebo
životného prostredia bola neodkladne a bez omeškania poskytnutá nevyhnutná pomoc. Prijatím
právnej normy – zákona o IZS sa
vytvorili predpoklady na skvalitnenie činnosti záchranných zložiek
pôsobiacich v tomto systéme pri
riešení krízových situácií v oblasti
poskytovania pomoci pri bezprostrednom ohrození života, zdravia,
majetku alebo životného prostredia.
IZS tvorí neoddeliteľnú súčasť
bezpečnostného systému Slovenskej republiky. S jeho podielom na
plnení úloh bezpečnostného systému sa uvažovalo už pri príprave
zákona o integrovanom záchrannom systéme a zákona o riadení
štátu v krízových situáciách mimo
času vojny a vojnového stavu. Obi­
dva zákony sa pripravovali súčasne
a v tom čase ešte neboli plne pochopené súvislosti medzi obi­dvoma
systémami a všetky možnosti,
ktorými sú schopné prispievať
k riešeniu krízových situácií.
26
IZS je v zákone vymedzovaný ako
„koordinovaný postup jeho zložiek
pri zabezpečovaní ich pripravenosti
a pri vykonávaní činností a opatrení
súvisiacich s poskytovaním pomoci
v tiesni“. Možno pod týmto pojmom
chápať taký záchranný systém, ktorý
zabezpečí predovšetkým rýchlu
informovanosť, aktiváciu a efektívne
využívanie a koordináciu síl a prostriedkov záchranárskych subjektov
pri poskytovaní bezod­kladnej pomoci v tiesni, čo obvykle znamená,
že je ohrozený život, zdravie a majetok alebo životné prostredie, alebo
ak hrozí nebezpečenstvo vzniku mimoriadnej udalosti, resp. v jej priebehu. Hlavným dôvodom vzniku IZS
je preto objektívna nevyhnutnosť
vybudovania informačnej
a komunikačnej infraštruktúry
a zabezpečovanie koordinovanej
činnosti záchranných zložiek a iných
právnických a fyzických osôb pri
poskytovaní neodkladnej pomoci
pri ohrození života, zdravia a záchra­
ne majetku.
V prípade bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo ohrozenia
majetku, či životného prostredia
je zriadené telefónne číslo: 112.
Voľbou tiesňového volania 112 sa
volajúci telefonicky spojí s koordi­
načným strediskom integrovaného
záchranného systému (KS IZS), ktoré
podľa povahy ohrozenia bezodkladne zabezpečí súčinnosť potrebných zložiek záchranného systému
a poskytne pomoc. Je to jednotné
číslo tiesňového volania, ktoré sa
používa i vo väčšine krajín EÚ. Európsky parlament, Rada Európskej
únie a Európska komisia schválili
ustanovenie Európskeho dňa čísla
112, ktorý si každoročne budeme
pripomínať 11. februára.
IZS vytvára zásadné predpoklady
na systémovú zmenu v krízovom
manažmente vo verejnej správe,
v organizácii, zabezpečovaní
a koordi­nácii činností pri poskytovaní neodkladnej pomoci pri
ohrození života, zdravia, majetku
alebo životného prostredia. ObÚ
v sídle kraja v rámci svojej územnej
pôsobnosti začali budovať štruktúry
IZS so zameraním na koordinačné
strediská. IZS predstavuje významný
systémový zásah z hľadiska riadenia a koordinácie činností všetkých
jeho záchranných zložiek a z toho
dôvodu bolo potrebné prijať
a splneniť nasledujúce opatrenia:
– spracovať a predložiť na rokovanie
vlády SR „Koncepciu organizácie
a rozvoja IZS“;
– vybudovať úplnú komunikačnú
a informačnú infraštruktúru IZS.
Dokončiť výstavbu KS IZS a vybu­
dovať komunikačné prostredie,
ktoré v plnom rozsahu umožňuje
prenos verbálnych a dátových informácií medzi všetkými záchrannými zložkami pôsobiacimi v IZS,
s napojením na informačný systém krízového riadenia;
– dokončiť systémové a technicko-prevádzkové opatrenia
na využívanie sietí Integrovanej
digitálnej telefónnej siete MV a PZ
SR – IDTS a rádiovej siete SITNO
na ich využívanie v ostatných
bezpečnostných a obranných
zložkách v SR, využívať tieto siete
aj pre ostatné zložky IZS;
– zabezpečiť doplnenie KS IZS odborne pripraveným personálom,
ovládajúcim niektorý zo svetových
jazykov;
– vypracovať štandardné postupy
riešenia typových situácií v súlade
s plánmi ochrany obyvateľstva tak,
aby umožnili operátorom KS IZS
zabezpečiť plnenie neodkladných
opatrení a začatie záchranných
prác ihneď po vzniku mimoriadnej
udalosti alebo krízovej situácie;
– integrovaný geografický
informačný systém REGIS/CIPREGIS budovať v súčinnosti so
zložkami IZS tak, aby rozsahom
spracovávania geografických
vrstiev pokryl informačné potre­
by v oblasti IZS a krízového
manažmentu.
a doprave, havárie v priemysle,
každodenné havárie, vznikajúce na
našich cestách, požiare, závaly a zosuvy pôdy a množstvo ďalších rozmanitých situácií, v ktorých sa život,
zdravie či majetok ocitnú v akútnom
ohrození, všade tam je potrebná
bezodkladná pomoc, ktorej rýchlosť
a profesionalita sú základným predpokladom záchrany života, zdravia
alebo majetku. Jej efektívnosť je
objektívne podmienená racionálne
organizovanými a koordinovanými
záchrannými činnosťami, ktoré
umožňuje prepracovaný systém
záchrany.
O význame IZS svedčí skutočnosť,
že pracovníci jeho zložiek denne
nasadzujú svoje životy a zdravie.
Mimoriadne udalosti vo výrobe
27
autor: Ing. Štefan Hronec CSc. a kol.
sparcoval: Rastislav Zárodňanský
foto: archív autora
Hasiči kedysi a dnes
Dobrý sluha, ale zlý pán. Oheň. Platilo to od nepamäti a platí to dodnes. Sú situácie, ked človek
nestačí na plamene sám. Musia nastúpiť hasiči. Tí už dávno nie sú vnímaní len ako likvidátori
požiarov. Pomáhajú, nasadzujú svoje životy, zachraňujú vo vzduchu aj vo vode, pri dopravných ne­
hodách či pri zásahoch proti teroristom. Dlhodobo sa hasiči tešia aj najvyššej dôvere medzi ľuďmi.
Časy, keď hasili všetci
Požiare sa v mestských kronikách
objavujú už dávno. Väčšinou im
padli za obeť mnohé domy, dokonca celé ulice, viaceré rodiny zostali
bez strechy nad hlavou či majetku.
Ľudia prišli na to, že namiesto chaosu, ktorý pri takom nešťastí vládne,
treba veci zorganizovať a hasenie
riadiť.
Hasičské zbory sa v Uhorsku zakladali už v 18. storočí. Boli najskôr
len dobrovoľné a obecné. Roku
1788 cisár Jozef II. vydal prvý
požiarny poriadok. Zbrojnice boli
povinné v každej obci s viac ako
50 domami od roku 1888. Najstarší
hasičský zbor je z roku 1867, a to
Dobrovoľný hasičský zbor Bratislavy. Radnica pritom už v roku 1400
vydala Poriadok pri hasení požiaru
v meste Bratislave, ktorý platil až do
roku 1769.
V 25 paragrafoch boli určené povinnosti nielen pre majiteľov domov,
ale aj pre kominárov, murárskych
majstrov a ďalších remeselníkov.
28
Ako uvádza Ing. Štefan Hronec, CSc.
vo svojej knihe Z histórie profesionálneho hasičstva na Slovensku,
medzi protipožiarne opatrenia
z polovice 16. storočia v Bratislave
patrilo hlavne búranie ohrozených
stavieb a polievanie ohňa vodou.
V dokumente sa píše, že každý
majiteľ domu má dávať pozor, aby
komíny a ohniská v jeho dome boli
čisté a aby od plameňov sviečok
a iných zdrojov svetla nevznikol
požiar. V prípade vzniku požiaru
má postihnutý i jeho susedia ihneď
volať pomoc. Každý majiteľ domu
má po vyhlásení poplachu ihneď
vytlačiť pred svoj dom sud naplnený
vodou, všetci ostatní, ktorí nemajú presne určené úlohy, sa majú
dostaviť k miestu požiaru a tam
čerpať vodu zo studní a nosiť ju
k ohňu. Ihneď po vypuknutí požiaru
majú strážcovia zatvoriť mestské brány a na hradbách sa majú
rozostaviť stráže podľa pokynov
mestského kapitána. Ten, kto
oznámi alebo privedie do väzenia
podpaľača, má dostať 20 funtov
fenigov. Kto udá zlodeja, ktorý
by, využijúc zmätok pri požiari,
kradol, má dostať 5 funtov fenigov.
Tí kúpeľníci, tesári, murári, kováči,
zámočníci, majitelia koní a iní, ktorí
sa nebudú podľa tohto požiarneho
poriadku riadiť, majú byť telesne
potrestaní podľa toho, aké zlo spôsobia.
Nastupuje technika
Prvá zmienka o technike pochá­
dza z polovice 16. storočia. Ide
o hasičské rebríky na kolesách.
Napríklad v Košiciach v 18. storočí
upravili povinnosti cechov na
mieste požiaru. Manipulácia so
striekačkami bola zverená klampiarom, hodinárom, puškárom a mediarom. Naplniť striekačky vodou
mali debnári, tokári, maliari a pekári
aj s obyvateľmi z „horného predmestia“. Za dostatok vody na mieste
požiaru zodpovedali holiči, štetkári,
knihári, krajčíri, mydlári, čalúnnici
a hrnčiari aj s obyvateľmi
z „dolného predmestia“. Narábať
s rebríkmi a hákmi boli poverení
stolári a kolári.
Na prelome 19. a 20. storočia, v čase
priemyselnej revolúcie, sa zlepšili
aj podmienky hasičov. Vynájdením
spaľovacích motorov nastala nová
éra vo vývoji hasičských striekačiek.
Začala sa výroba pojazdných,
prenosných a automobilových
striekačiek a ďalšej techniky.
Roku 1881 bolo v Bratislave
28 požiarno-telegrafických staníc
s centrálou na mestskom policaj­
nom úrade a s medzistanicami
na kľúčových miestach, uliciach
a v mestskom divadle. Po stlačení
príslušného gombíka s nápisom
komínový požiar, strechový požiar,
izbový požiar alebo pivničný požiar,
sa v centrále zobrazilo číslo automatu a druh požiaru. Ďalšou technickou novinkou bola prvá parná
striekačka dodaná v roku 1883
a potom aj 26-metrový vysúvací
rebrík. Roku 1913 dostali hasiči prvé
záchranárske auto.
Z kroník
V 13. a 14. storočí bratislavskí kronikári zaznamenali viacero veľkých
požiarov. Tie sa Bratislave nevyhli
ani v nasledujúcich storočiach.
Roku 1647, pred korunovačnými
slávnosťami Ferdinanda IV., vypukol
veľký požiar, ktorý zničil 150 domov.
Medzi najväčšie však patril požiar
Bratislavského hradu 28. mája 1811,
pri ktorom zahynulo 9 ľudí a oheň
zničil aj 77 domov.
Roku 1913 hasili 14 dní požiar
v bratislavskej židovskej štvrti a bez
strechy nad hlavou zostalo
722 rodín.
Hasičský šafran
Hasičov nikdy nebolo dosť. Aj preto
vždy zohrávali významnú úlohu
dobrovoľnícke zbory. Profesionáli
totiž medzi hasičmi na našom území
dlho chýbali.
Po vzniku Československej repu­
bliky v roku 1918 bol založený
Zväz dobrovoľného hasičstva
Československa. Dobrovoľné
hasičské zbory na území Slovenska zastrešovala Slovenská zemská
hasičská jednota, ktorú založili
v roku 1922 v Trenčíne. Profesionál­
ne zbory boli zriedkavé a mali ich
len niektoré veľké mestá. V ostatných mestách a obciach sa staros-
tovia opierali o predpisy prevzaté
z Rakúsko-Uhorska. Postupne sa
predsa začali formovať prvé profesionálne útvary, mierne sa zlepšilo
vybavenie, šírila sa osveta, vychádzali časopisy.
Technický stav z roku 1936
na Slovensku
Striekačky:
72 automobilových
417 motorových
5
parných
2 587 štvorkolesových
1 232 dvojkolesových ručných
Rebríky:
58 135 468 1 215 mechanických
posunovacích
nadstavovacích
opieracích rebríkov
Zdravotnícky materiál:
2 833 lekárničiek
21 sanitných vozov
26 sanitných áut
56 sanitných vozidiel
1 069 nosidiel
29
Z hlásení...
17. marec 1929
Pretrhnutie dunajskej hrádze pod
Lidom. Voda zaplavila Ovsište. Hasiči
evakuovali 800 osôb.
20. október 1930
Výbuch a požiar v patrónovej
továrni na výrobu svetelných striel
v Bratislave. Zahynulo 7 robotníčok.
4. júl 1931
Opäť požiar a výbuch v patrónovej
továrni. Hasiť pomáhali aj tri roty
vojakov. Škodu vyčíslili na 10 miliónov korún.
17. január 1933
Požiar veľkoobchodu ASO. Oheň
ohrozoval aj susednú Nemocnicu
Milosrdných bratov.
30
23. september 1933
Požiar holandskej tankovej lode
Haarlem v bratislavskom prístave.
Na palube mala 500-tisíc litrov nafty.
14. marec 1936
Požiar skladu v petržalskej továrni
Matador. Pomáhali aj hasiči zo
susedných obcí v Rakúsku
a Maďarsku.
16. jún 1944
Bombardovanie bratislavskej rafinérie Apollo. Hasiace a záchranárske
práce trvali takmer 6 týždňov.
1. august 1947
Osemročné dievčatko sa v obci
Selce hralo v stodole so zápalkami.
Požiar zachvátil 24 domov.
Povojnový stav
Profesionálne, mestské a závodné
hasičské útvary sa povinne vytvorili
v mestách s vyše 50-tisíc obyvateľmi
a na tých miestach, o ktorých
rozhodol národný výbor. Neskôr
bola vytvorená Ústredná správa
štátneho požiarneho dozoru v Prahe Československý zväz požiarnej
ochrany. Výkonnými zložkami sa
stali verejné a závodné hasičské
jednotky.
Ich organizácia bola podobná
a prispôsobená zásadám armády.
Zaviedli sa aj rovnošaty a hodnosti
zodpovedajúce vojenským hodnostiam s označením príslušnosti
k zložke požiarnej ochrany.
Po vojne sa postupne sa obnovovala hasičská technika. Využívala sa
nová generácia hasičských automobilov na podvozkoch TATRA 805
a neskôr aj na terénnych podvozkoch PRAGA V3S, TATRA 138
a TATRA 148, ako aj ŠKODA 706
s predným pohonom a dopravný
automobil na podvozkoch AVIA 30
a AVIA 31.
V 70-tych rokoch doplnili zborom
137 cisternových automobilových
striekačiek (CAS 25, CAS 32), tiež
dopravné automobily, plošiny
a prívesné prenosné striekačky
(PPS 12). Z NDR doviezli automobilové rebríky (DL 30), automobilové
striekačky (AS 16), hadicové prívesy,
osvetľovacie agregáty, odsávače
dymu a elektrické agregáty.
Samostatné Slovensko a hasiči
dnes
Po rozdelení Československa
v roku 1993 došlo k reorganizácii
hasičstva. Uzákonený bol Hasičský
a záchranný zbor Slovenskej republiky, pod ktorý patria všetky profesionálne hasičské zbory na území
SR a Dobrovoľná požiarna ochrana
Slovenskej republiky zastrešujúca
dobrovoľné, mestské a obecné
V 80-tych rokoch sa technika
kupo­vala už aj z NSR a Rakúska.
Napríklad práškové požiarne vozidlá
PLF 6000, rebríky DL 37 a DL 40 či
kombinované požiarne vozidlá.
Dovážali sa aj ťažké ochranné
obleky proti sálavému teplu, hydraulické vyslobodzovacie náradie,
motorové rozbrusovačky či píly.
Z hlásení...
28. august 1948
Požiar v žilinskom závode Slovena.
Škoda 40 miliónov Kčs.
12. august
V Bajerovciach zničil oheň 83 rodinných domov. Stvorročný chlapec si
chcel v stohu obilia opiecť zemiaky.
3. marec 1953
Horí závod Bučina Zvolen. Príčinou
požiaru boli odskakujúce iskry
z rušňa.
4. apríl 1953
Opäť Bučina Zvolen. V hale na
výrobu bukasových dosiek explodovali piliny, hobliny a drevný prach
na stenách a na strojoch.
25. novembra 1958
Výbuch v starom závode Slovnaftu
na Čulenovej ulici. Zahynuli štyria
ľudia.
9. až 17. august 1982
Likvidácia požiaru a havárie
podzemného zásobníka plynu pri
Gajaroch. Špeciálnu techniku museli
priviezť až zo Sovietskeho zväzu.
31
Z hlásení...
Roky 1997, 1998, 1999 a 2001
Zásahy pri ničivých povodniach.
23. október až 3. novembr 2000
Hasenie rozsiahleho požiaru
v Národnom parku Slovenský raj
v katastri obcí Hrabušice a Betlanovce.
hasičské zbory. Okrem toho boli
v mnohých firmách a dopravných
spoločnostiach vytvorené závodné
hasičské zbory a jednotky.
Pokiaľ ide o vybavenie, začiatkom
32
90-tych rokov sa hlavne
rekonštruovala a modernizovala
staršia technika. Napríklad rebríky,
vysokozdvižné plošiny a ďalšie.
V posledných rokoch sa konečne
našli peniaze aj na rekonštrukcie
budov. Financujú sa napríklad
z eurofondov. Hasičom v Brezne
opravili stanicu po 12 rokoch.
Náklady na rekonštrukciu areálu
bývalej opravovne žeriavov dosiahli vyše 2,5 milióna eur. Dovtedy
hasiči fungovali niekoľko rokov na
stavenisku, keďže do terajšej stanice
sa museli presťahovať ešte pred jej
rekonštrukciou. Do roku 2013 chcú
obnoviť všetky stanice v Banskobystrickom kraji.
S novou technikou za vyše 6,65 miliona eur pracujú hasiči v Žilinskom
kraji. Postupne pribúda nová technika aj na staniciach v Prešovskom či
Košickom kraji.
Skrátka neprišli hasiči ani tento
rok. Hasičský a záchranný zbor bol
postupne vystrojený novými CAS 30
Iveco Tracker. Dostali 55 striekačiek
a ďalších 65 ich čaká v roku 2010.
Modernizácia sa týkala aj výškovej
techniky. Hasičom pribudlo 5 ks
AP Bronto Skylift a 4 ks AR 39 Metz.
Samozrejme, že sa bude pokračovať
v nákupoch novej techniky, ale aj
v repasovaní staršej.
Do konca tohto roka budú odovzdané aj špeciálne hasičské autá
určené na zásahy v tuneloch. Celkovo budú na Slovensku 4 – v Bratislave a Mengusovciach boli vozidlá
už odovzdané.
Bratislavskí hasiči sa tak môžu
pochváliť aj špičkovým vybavením
nového Mercedesu. Je vybavený
viacerými prvkami umožňujúcimi
hasenie v husto zadymených
priestoroch. Využijú to hlavne pri
zásahoch v tuneli Sitina. Hasiči
môžu dýchať vzduch zo zásobníkov v aute až 15 minút. Súčasťou
vozidla je silné hydraulické zariadenie určené na vyslobodzovanie.
Dokáže prestrihnúť aj vagón.
Vodné delo zase vystrieka 2 400
litrov vody za minútu a je vybavené
aj reflektorom. Obsluha techniky
je veľmi ľahká, a to vďaka joysticku
a prehľadnému displeju. Na dve
špeciálne autá sa ešte čaká, dodajú
ich do Behároviec a do Čadce.
Slovenskí hasiči konečne disponujú
technikou na európskej úrovni. Vozidlá sú vybavené najmodernejšími
záchranárskymi systémami
a nebudú sa používať len na klasické hasenie požiarov, ale aj pri
udalostiach, ako sú dopravné
nehody, ekologické havárie, práca
vo výškach či hĺbkach.
33
autor: Peter Šikula
foto: Vladimír Holina
Štyridsať metrov záchrany
Vysokozdvižná automobilová technika pre hasičskú a záchrannú službu má svoje oprávnené
opodstatnenie pri hasebných zásahoch vodou a penou vo výškach, ktoré sú v mestských aglomer­
áciách bežné. V neposlednom rade preukazuje svoju životnú dôležitosť pri evakuácii ohrozených
osôb
Čerstvým prírastkom do rodiny
záchranných vozidiel slovenských
hasičov je motorový rebrík METZ
L39 na podvozku Mercedes Benz
Atego. Takmer tristo koní výkonu
dokáže pomocou zadnej nápravy
rozbehnúť vozidlo ťažké 28 ton s
dvojčlennou posádkou až na 100
kilometrov za hodinu. Nemec­
ká spoločnosť Metz sa zaoberá
výrobou hasičských vozidiel od
roku 1842. V roku 1998 sa zlúčila
s firmou Rosenbauer, kde skĺbili
dlhoročnú tradíciu stavania
rebríkov v Metzi a najnovšie
34
hasičské systémy tejto rakúskej
spoločnosti.
Rebrík
S päťdielnou rebríkovou sadou z
vysokoakostných dutých oceľových
profilov sa dosahuje maximálna
pracovná výška 40 m (výška
najvyššieho stupňa rebríka: 38m).
V prepravnej polohe ja rebríková
sada uložená na opornej ploche
rebríka. Na hornom vysunutí nesie
odnímateľný kôš.
V prípade poruchy, resp. pri vý-
padku dohliadacích jednotiek je
zabezpečené, že všetky pohyby
rebríka môžu byť vykonávané
strojovo. So zariadením otočného
rebríka, pomocou štyroch ovláda­
cích pák na hlavnom ovládacom
stanovisku je možné hydraulicky
ovládať a vykonávať všetky pohyby
rebríka súčasne.
Rebrík dokáže v určitej miere – do
hmotnosti štyroch ton – suplovať
funkciu žeriava. Pomocou oka na
konci spodného rebríka je možné
zdvíhať bremená, spúšťať ich pod
plošinu, alebo ich aj vychyľovať.
Stojaci preklápací záchranný kôš
je vyhotovený z hliníka. Disponuje
veľkou plošinou a je dimenzova­
ný pre tri osoby s prídavnou
výstrojou (270 kg). Podlaha koša
sa automaticky vyrovnáva do
vodorovnej polohy pri akomkoľvek
uhle vztýčenia. Pre nástup do
koša z úrovne terénu je možné
obidve predné bočné dvere vráta­
ne zábradlia kompletne otvoriť.
Konštruktéri mysleli aj na bezpečný
prestup pri balkónoch alebo
zábradliach. K dispozícii je nadol
sklopný prestupný rebrík.
Celé zariadenie je prednostne ovlá­
dané zo základného obslužného
miesta v zadnej casti stroja.
Sekundárny ovládač je priamo
v koši. Ergonómia ovládacích
prvkov je príkladná. Rovnako aj
identické zobrazovanie na obra-
zovke riadiaceho miesta v koši
a na hlavnom riadiacom mieste či
veľké klávesy obsluhovateľné
v rukaviciach. Farebný LCD Displej
je vybavený snímačom jasu, ktorý
prispôsobuje intenzitu svetla obrazovky (deň - noc).
Bezpečnosť nadovšetko
O koľko menej neznámych existuje, o toľko presnejšie je možné
vypočítať výsledok. tento princíp
je základom Metz 3D systému
merania záťaže. Preto je rebríková
sada spojená s točňou len v troch
Technické parametre vozidla po zabudovaní nadstavby
Dĺžka vozidla s previsom rebríkovej sady
10 900 mm
Šírka vozidla 2 500 mm
Výška vozidla v nezaťaženom stave
3 650 mm
Maximálna rýchlosť
100 km.h-1
Počet miest na sedenie
1+1 osôb
Hmotnostný výkon 13,125 kW/t, pri najväčšej
technickej prípustnej hmotnosti vozidla
otor vznetový preplňovaný s priamym vstrekovaním spĺňajúci predpisy
M
EHK a EHS platné v čase dodania (min. EURO V)
35
36
bodoch. V týchto troch exaktne
stanoviteľných bodoch sa pomocou
meracích čapov merajú všetky sily,
ktoré pôsobia na rebríkovú sadu.
Pri dosiahnutí medznej hodnoty
sa automaticky zastavia všetky
pohyby rebríka a ďalej je možné
uskutočňovať len tie pohyby,
ktoré rebríkovú sadu odľahčujú.
Maximálne zaťaženie je možné
dosiahnuť napríklad naložením
ďalších osôb alebo výbavy, alebo
aj ďalším vysunutím alebo klesnu­
tím rebríkovej sady. Redundantným bezpečnostným systémom je
meranie podpernej sily. Na štyroch
podperných pätkách sú umiestnené prídavné senzory pre presné
meranie podpernej sily /zvyškovej
záťaže. V prípade porušenia strojového pohonu v tzv. núdzovej prevádzke sú podopretia a rebríkovej
sady aj s plným košom realizované
pomocou manuálneho hydraulického čerpadla. Navyše, ak by
zlyhalo aj hydraulické čerpadlo, je
možné záchranné zdvíhacie vozidlo
pohybovať v núdzovom režime.
Hasenie
Systém TWS - TELESCOPIC WATERWAY SYSTEM’ je hasiaci systém
pre vodu a hasiacu penu vyvinutý
špeciálne pre typ motorového rebríka L39. Na jeho vrchol je možné
prepraviť až 2 400 l/min hasiaceho
prostriedku. Pevný rozvod hasiva
umiestnený na sekciách rebríkovej
zostavy zabezpečuje požadovanú
dodávku hasiva do koša pri
akomkoľvek pohybe rebríka. Lafetová prúdnica na vrchole rebríka
umožňuje plný, roztrieštený a clono­
vý prúd hasiaceho prostriedku.
mimoriadne vypätých stresových
situáciách, ktoré sú pri nasadeniach
hasičov pomerne časté.
Už aj na Slovensku
Oproti predchádzajúcim mode­
lom je tento rebrík výrazným
technologickým pokrokom najmä
vďaka širokému využitiu riadia­
cich jednotiek a snímačov. Tie
majú za úlohu minimalizovanie
zlyhania ľudského faktora v často
V týchto dňoch sú už rebríky Metz
L39 v činnej službe na Slovensku. Po
nevyhnutných úpravách ú výhradného zástupcu Rosenbauer – Metz
v SR firmy Stražan si prišli nové
stroje osobne prevziať tímy hasičov
z Martina, Komárna, Prievidze
a Popradu.
Podvozok
Typ: Vzor:
Podvozok s kabínou pre hasičské účely
Rázvor:
Pohon:
Počet náprav:
Celková hmotnosť vozidla: Celková hmotnosť súpravy: Hmotnostný variant Predná náprava Zadná náprava H 4
Mercedes-Benz 1529 F
976.077-12
4 760 mm
4x2
2
16 000 kg
28 000 kg
16,0 t (6,1/10,5)
6,1 t
11 t,
Motor
Motor, R6, LA, 210 kW/286 PS, 2200/min
Technológia BlueTec 5 (EURO 5)
Prevodovka
Mechanická ( manuálna ) 6 stupňová synchronizovaná prevodovka G 85
Prevádzkové údaje rebríka:
− záchranná výška
38 m
− horizontálne vyloženie
19,2 m
− uhol otočenia
bez obmedzenia
− výkon lafetovej prúdnice (monitor) pri tlaku 1,2 MPa
na vstupe suchovodu
1 550 l.min-1
− pracovné zaťaženie záchranného koša pri voľnom státí 270 kg
− minimálny rozsah uhla zdvihu
od - 12° do +75°
− hák na zavesenie bremien na konci poslednej
sekcie s nosnosťou
4000 kg pri 60°
Lafetová prúdnica (monitor)
Monitor Metz/Alco HH 365 s možnosťou nastrčenia na záchranný kôš.
− lafetová prúdnica s prietokom vody max. 1 550 l.min-1
pri 1,2 MPa
− lafetová prúdnica s horizontálnym rozsahom
± 30° ,
− lafetová prúdnica s vertikálnym rozsahom
– 55° až + 90°,
Uhol natočenia je možné vo zvislom smere aretovať pri uhle 45°, 0° a +45°.
37
autor: foto: Rastislav ČÉPE
archív
NOVINKY V REZORTE
NA VÝCHODE BUDE VIAC
POLICAJTOV
Na poriadok v problematických
oblastiach Banskobystrického,
Prešovského a Košického kraja bude
dohliadať viac policajtov. Rozhodlo
o tom na jeseň vedenie ministerstva
vnútra. Okrem 300 nových policaj­
tov, ktorí budú nasadení hlavne na
boj s majetkovou kriminalitou,
siahol rezort aj do vlastných rezerva 150 zamestnancov presunul
z administratívy do terénu a medzi
vyšetrovateľov.
HASIČI BUDÚ MAŤ VYŠŠIE
PRÍPLATKY
Odbory sa koncom októbra dohodli
s Ministerstvom vnútra SR na
vyšších príplatkoch pre hasičov.
Podľa novej kolektívnej zmluvy tak
budú dostávať príslušníci HaZZ
s nerovnomerne rozvrhnutým
služobným časom príplatok vo
výške 23 percent z platovej tarify
prvého platového stupňa prvej
platovej triedy. Donedávna to bolo
20 percent. Zmluva bude platiť rok,
ak sa dovtedy zúčastnené strany
nedohodnú inak.
NOVÝ TUNEL UĽAHČÍ
DOPRAVU
38
Nový tunel Bôrik neďaleko Mengusoviec spolu s novým úsekom
diaľnice odľahčí dopravu cez mesto
Svit a zvýši jej bezpečnosť v podtat­
ranskom regióne. Dvojrúrový tunel
otvorili 5. decembra. Otvorením
poslednej časti diaľnice medzi Mengusovcami a Popradom, vrátane
dvojrúrového tunela Bôrik dlhého
takmer jeden kilometer vznikol vyše
80-kilometrový úsek diaľnice od
Ivachnovej až po Jánovce.
SLOVÁCI BODOVALI
Druhé a tretie miesto získali sloven­
ské družstvá začiatkom októbra
v Nitre na I. ročníku majstrovstiev
Slovenskej republiky vo vyslobodzo­
vaní zranených osôb z havarova­
ných vozidiel s medzinárodnou
účasťou. Za víťazným HZS hl.
města Prahy sa umiestnil tím OR
HaZZ v Nitre a OR HaZZ v Žiline.
Okrem dvoch kolektívov českých
záchranárov si svoje sily zmerali
s ôsmimi družstvami zo Slovenska
aj tím z Maďarska a Poľska. Úlohou
súťažných družstiev bolo v časovom
limite rýchle a hlavne bezpečné
vyslobodenie zranenej osoby
z havarovaného vozidla, s použitím
hasičskej techniky ako aj prostriedkov používaných v bežnej praxi.
Tunelový špeciál
V priestoroch spoločnosti Stražan
boli v polovici decembra do užíva­
nia odovzdané dve hasičské vozi­
dlá určené na zásahy v tuneloch.
Ide o tunelové špeciály, ktoré
pre potreby slovenských hasičov
vybavila firma Stražan. Postavené
sú na podvozku Mercedes-Benz
Atego a ich výnimočnosť spočíva
vo využití najmodernejšej techniky a elektroniky. Vozidlá dokážu
zlikvidovať požiar dvoma spôsobmi,
vodou alebo penov a sú predurčené
na hasenie v husto zadymených
priestoroch. Jedno z vozidiel bude
pomáhať pri zásahoch v tuneli
Branisko a pôsobiskom druhého sa
stal diaľničný tunel Sitina.
• Zástupca spoločnosti Stražan s.r.o. Roman KARDOŠ odovzdáva nový špeciál npor. Vladimírovi WAGNEROVI z KR HaZZ Prešov
39
autor: Jérôme PARIS, Európska
asociácia tiesňových liniek
foto: archív MV
REACH 112 – Reagujeme na
všetkých, ktorí potrebujú
pomoc
REACH 112 (Responding to All Citizens needing Help) je projekt čiastočne financovaný Európskou
Komisiou, v rámci grantového programu ICT PSP CIP. Už tri roky ho realizuje projektové konzorcium
pozostávajúce z 22 partnerov z rôznych európskych krajín. Medzi nich patria užívateľské organizá­
cie a hlavní globálni poskytovatelia služieb v oblasti telekomunikačných technológií. Výstupom
projektu bude zavedenie nového komunikačného riešenia na princípe text/hlas/video, ktoré
umožní tisícom ľudí komunikovať prostredníctvom videa, hlasu a textu simultánne, so špeciálnym
zameraním sa podporu komunikácie so zdravotne znevýhodnenými ľuďmi. Projekt ponúkne prís­
tup k prekladateľským službám užívateľom s obmedzenými možnosťami využívať služby v tiesni,
čím zabezpečí ich lepšie sprístupnenie.
Podľa Európskej komisie je európske číslo tiesňovej linky 112 momentálne nedostupné pre väčšinu
zdravotne postihnutých ľudí. Len
7 krajín deklarovalo, že reálne rieši
problém dostupnosti služieb pre
ľudí s postihnutím.
40
Napriek tomu, že v Európe prebeh­
lo testovanie viacerých riešení,
ktorých cieľom malo byť umožnenie
nepočujúcim a sluchovo postihnutým ľuďom komunikovať s ope­
rátormi tiesňových liniek, experti
sa jednohlasne zhodujú na tom, že
žiadne z týchto riešení nie je perspektívne z dlhodobého hľadiska.
Európska asociácia tiesňových liniek
(EENA) – nezisková organizácia so
sídlom v Bruseli, propagujúca právo
občanov na prístup k službe 112
a k adekvátnej podpore v tiesni
– advokuje v prospech práv ľudí
so zdravotným znevýhodnením
na prístup k záchranným službám
po celej Európe. EENA zrealizovala
prieskum projektov zameraných
na zvýšenie dostupnosti v rámci
aktivít technickej komisie pre číslo
112 novej generácie (NG112 Technical Committee). Fax ako nástroj
je veľmi pomalý postup, ktorý si
vyžaduje preregistráciu užívateľov.
SMS služba, ktorá je využívaná
pomerne často, je zas málo efektívna ako komunikačný nástroj v ties­ni,
a to pre nepredvídateľný čas prenosu. Špecifické služby umožňujúce
live konverzáciu prostredníctvom
chatu nie sú zatiaľ dostupné na
lokálnej úrovni.
Táto nedostatočná úroveň dostupnosti 112 by sa mala zmeniť vďaka
projektu REACH 112 novej iniciatíve
piatich krajín vrátane Francúzska,
Holandska, Švédska, Španielska
a Veľkej Británie. Zdravotne postihnutým prinesie novú kvalitu
komunikačných riešení, ktorá im
umožní lepší prístup k pomoci
v tiesni.
Vo Francúzsku bude implementovaný projekt “Total Conversation” –
postavený na simultánnom prenose
hlasu, videa a textu (Real-Time Text).
Ten umožní občanom komunikovať
prostredníctvom hlasu, textu, alebo
aj znakovej reči. Projekt vznikol na
základe analýzy komunikačných
nástrojov používaných
• Jérôme PARIS
nepočujúcimi, rečovo postihnutými
a inými občanmi, ktorí zatiaľ nemajú
prístup k služ­bám tiesňových liniek.
Každé ich volanie bude spracované
na národnej úrovni buď v znakovej
reči alebo, textovou komunikáciou
s ne­po­čujúcim operátorom
tiesňovej linky 112, alebo hlaso­
vou, či textovou komunikáciou
počujúcim operátorom 112.
Informá­cie od operátora budú
sprostredkované miestnych
záchranným zložkám.
V Holandsku bude národné centrum
112 v meste Driebergen integrovať
potrebné technológie do svojej
informačno-komunikačnej platformy, aby tak umožnilo občanom
komunikovať s operátormi 112
prostredníctvom textu prenášaného
v reálnom čase (Real-Time Text,
RTT). Kým e-maily, SMS-ky, obyčajné
textové správy a online chat
neumožňujú plynulú konverzáciu,
RTT umožňuje výmenu informácií
„naživo“ (operátor vidí, ako niekto
píše sms správu a naopak) medzi
občanmi a operátormi 112.
Vo Švédsku budú nainštalované dva
terminály pre Total Conversation
v koordinačnom stredisku na príjem
tiesňového volania spoločnosti
(PSAP) SOS Alarm. Operátor bude
mať k dispozícii informácie vo forme
textu a videa, ako aj možnosť využiť
externú podporu prekladateľov znakovej reči. V Holandsku bude 112
kontaktovateľná priamo a komunikáciu budú uľahčovať aktivované
prekladateľské služby.
V Španielskej Galícii budú občania
môcť prostredníctvom RTT priamo
kontaktovať regionálne centrá linky
112, len im to umožní technológia. Občania budú mať zároveň
možnosť komunikovať priamo
s národným operačným centrom,
ktoré skontaktuje príslušné centrum linky 112. Súčasťou projektu je
testovacia prevádzka systému Total
Conversation, testovanie prenosu
konferenčných video hovorov
vrátane textového prenosu dát
medzi centrom linky 112 a centrom
prekladateľských služieb.
Vo Veľkej Británii bude používaný
systém „Total Conversation“ pre
nepočujúcich a rečovo postihnutých užívateľov z pevných liniek
a mobilných telefónov.
41
• Experti pracujúci na projekte REACH 112: Alexander Bousema, Gary Machado, Laurent Faucillon, Gunnar Hellström, Hannes Tschofenig
Komunikačné produkty vytvoria
zázemie na prístup k záchranným
službám prostredníctvom externých prekladateľov, pracujúcich
v roli ope­rátora, prekladajúc texty,
znakovú reč a hlas. Okrem toho je
plánované, že budú nainštalované
terminály na Total Conversation
do viacerých operačných stredísk,
umožniac tak priamy prístup
k operá­torom.
Viac informácií nájdete na webstránke www.reach112.eu
Kontakt:
42
Gary Machado
European Emergency Number Association
Tel: +32 (0)2 53 49 789 and
+32 (0) 498 375 962
Email: [email protected]
Sieť pracovníkov záchranných
služieb 112 (112 ESSN) bola
založená Európskou asociáciou
tiesňových liniek (EENA) na konci
roka 2008. Je to platforma pre pracovníkov záchranných zložiek
a inštitúcií, aktívne sa podieľajúcich
na službách európskej tiesňovej
linky 112. Táto sieť umožňuje
zdieľanie vedomostí a skúseností
(112 systémy v iných krajinách EÚ,
technologický rozvoj, legislatíva,
práca s verejnosťou a propagácia
112, aktivity a udalosti v rámci 112)
medzi pracovníkmi záchranných
zložiek a inštitúcií pôsobiacich
v relevantných oblastiach v rámci
EÚ. Navyše, každý člen siete je
prizva­ný k platforme 112 ESSN
Google Group, ktorá umožňuje
zdieľanie skúseností a vedomostí
online.
Členstvo je bezodplatné a otvorené
pre jednotlivcov zo záchranných
zložiek a inštitúcií podieľajúcich sa
priamo alebo nepriamo na 112
v rámci členských štátov EÚ ako aj
z iných krajín.
Jazykom komunikácie medzi členmi
siete je angličtina. Aby ste sa mohli
stať členom/kou siete, stačí vyplniť
jednoduchý registračný formulár (nájdete ho na internetovej
adrese www.eena.org/view/en/
EENAnetworks/112ESSN ) a zaslať
ho na emailovú adresup. Jérôme
PÂRISa:
[email protected]
Členovia siete za SR sú centrálne
registrovaní na MV SR, a preto
prosím o zaslanie kópie prihlášky na
adresu:
[email protected]
43
autor: doc. Ing. Mária Seková, PhD.
prednostka OÚ BB
foto: archív autora
Využitie geografického
informačného systému
Obvodný úrad (ObÚ) v sídle kraja plní úlohy, ktoré vyplývajú z jeho postavenia ako orgánu miest­
nej štátnej správy a orgánu krízového riadenia na zabezpečovanie civilnej ochrany obyvateľstva,
spočívajúce najmä v ochrane života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí,
analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na zníženie rizík ohrozenia, ako aj určenia
postupov a činností pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. V jeho pôsobnosti je aj
koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému (KS IZS). ObÚ v sídle kraja plní úlohy
Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky a koordinuje činnosť bezpečnostných rád obvodných
úradov na území kraja.
V súčasnosti sa na ObÚ Banská
Bystrica (podobne aj na ostatných
obvodných úradoch v sídle kraja)
geografické informačné systémy
využívajú v dvoch samostatných
oblastiach. Prvou je oblasť civilnej
ochrany obyvateľstva a krízového
riadenia, kde je zavedený systém
CIPREGIS. Druhým systémom je
IZSGIS, ktorý je zavedený na ope­
rátorských pracoviskách tiesňovej
linky 112 v rámci systému podpory
riadenia a spracovania informácií
v komunikačnej a informačnej
infraštruktúre integrovaného
záchranného systému.
44
Systém CIPREGIS je vyvíjaný od
roku 2001 na základe požiadaviek
odborných pracovníkov civilnej
ochrany. Je zavedený na všetkých
úrovniach všeobecnej štátnej správy
– od obvodných úradov až po MV
SR, čo umožňuje zabezpečiť detail­
ný zber a aktualizáciu informácií
z územia na každom ObÚ. Jeho
základné funkcie sú lokalizačná
pasportizácia a údržba objektov
záujmu na potreby civilnej ochrany
a krízového riadenia; vizualizácia
územia vybraného rozsahu
s požadovaným obsahom a priestorové a logické analýzy na území.
Tieto základné funkcie sú napĺňané
prostredníctvom niekoľkých
modulov, ktoré sú realizované ako
nadstavba základného prostredia.
Základné prostredie je otvorené na
vstup akýchkoľvek priestorových
údajov a umožňuje analýzy podľa
aktuálnej potreby.
Aplikácia IZSGIS bola vo verzii 1 ako
aplikácia pre základnú informačnú
podporu príjmu 112 inštalovaná
ako modul systému CIPREGIS na
všetky koordinačné strediská IZS
na krajských úradoch pri spustení
linky 112 v roku 2003 a umožňovala
získavanie potrebných priestorových informácií vo vtedy dostupnom rozsahu. Pracovala nezávisle
od komunikačného prostredia
a nebola s ním prepojená.
Implementácia geografického
informačného systému civilnej
ochrany CIPREGIS do systému
podpory riadenia a spracúvania informácií v komunikačnej
a informačnej infraštruktúre IZS
bola jednou z podmienok verejné­
ho obstarávania na dobudovanie
komunikačnej a informačnej
infraštruktúry IZS v roku 2006.
V súčasnosti vo verzii 2 je plne
integrovaná do systému podpory
riadenia CoordCom. Po obdržaní
informácie o polohe volajúceho
zobrazí túto informáciu na mape
a na základe určenia polohy udalosti
operátorom identifikuje zásahový
obvod príslušnej záchrannej zložky,
ktorému udalosť prináleží. Systém
umožňuje vyhľadať konkrétnu obec,
ulicu alebo adresu podľa potreby.
Je nastavený tak, aby operátorom
pri rôznych detailoch priblíženia
mapy poskytol čo najpodrobnejšie
informá­cie od úrovne celého
Slovenska až po detail na úrovni
jednej ulice alebo adresy. V prípade
potreby je možné v mape zobraziť
aj zoznam všetkých prebiehajúcich
udalostí príslušnej záchrannej
zložky. Každý operátor si môže
obsah mapy meniť podľa potreby
o špecializované informácie svojej
zásahovej zložky.
Funkcie GIS pre 112
Z hľadiska potreby využitia GIS systémov pri príjme tiesňového volania
112 môžeme hovoriť o dvoch
rozdielnych stavoch. Prvým je
udalosť, ktorá svojím pôsobením
nemá výraznejšie následky na okolie. Táto sa obvykle končí vyslaním
jednotky záchrannej zložky (zložiek),
ktoré na mieste svojím zásahom
riešia jej následky. Po ich vyriešení
je udalosť ukončená. GIS tu plní
primárnu funkciu, a to rýchle a pres­
né vyhľadanie volajúceho a mies­ta
udalosti a efektívny výber síl
a prostriedkov na zásah (vizuali­zácia
zásahových obvodov záchranných
zložiek, lokalizácie a pohybu pro­
st­riedkov dáva operátorovi alebo
dispečerovi ponuku na použitie síl
a prostriedkov najbližšej záchrannej zložky). Druhým stavom je
udalosť, ktorá svojím pôsobením
na okolie môže ohroziť životy,
zdravie alebo majetok občanov.
Takúto udalosť je potrebné riešiť
komplexne a poskytnúť operátorovi nástroje na analýzu možného
vývoja tak, aby tieto informácie
mohol poskytnúť veliteľovi zásahu.
Ten aj na základe informácií získa­
ných od operátora riadi zásah tak,
aby boli minimalizované straty na
životoch, zdraví a majetku občanov,
ale aj tak, aby bolo minimalizované
ohrozenie členov jednotlivých
zásahových zložiek podieľajúcich
sa na odstraňovaní následkov
udalosti. Ak táto udalosť prerastie
do väčších rozmerov, musí byť GIS
systém rovnako zdrojom informácií
aj pre relevantnú informačnú
podporu členov krízového štábu
riešiaceho danú situáciu alebo stav.
GIS tu plní aj sekundárnu funkciu,
a tou je komplexná informačná
podpora pri integrovanej odozve
na tiesňové volanie 112 – analýza
možného ohrozenia; identifikácia
zón a objektov ohrozenia; identi-
fikácia obyvateľstva v ohrozených
zónach a komunikácia s obcou;
analýza objektov s nebezpečnými
látkami v ohrozených zónach, ktoré
môžu svojím narušením spôsobiť
sekundárne ohrozenie, často vo
väčšom rozsahu ako pôvodná
udalosť; analýza vplyvu na doprav­
nú infraštruktúru a identifikácia
neprístupných oblastí; identifikácia
dostupného materiálu CO; identifikácia ďalších organizácií, ktoré sa
môžu zúčastniť na odstraňovaní
následkov udalosti a podobne.
45
vanej odozve na tiesňové volanie
112 sú oveľa vyššie ako tie, čo sú
v súčasnosti operátorovi
k dispozícii. Na druhej strane
môžeme konštatovať, že väčšina
týchto požadovaných oblastí je
riešená pre potreby krízového riadenia a civilnej ochrany (CIPREGIS),
a teda je nevyhnutné tieto nástroje
integrovať do IZSGIS.
Uvedené problémy navrhujeme
riešiť nasledovne:
– od mobilných operátorov
zabezpečiť presnejšiu lokalizá­
ciu volajúceho, prepojiť do
komunikačného systému pevné
linky a VTA
– do IZSGIS zaviesť inteligentné
vyhľadávanie ulíc a objektov
– alternatívne názvy, staré názvy,
všeobecne známe miestne názvy
– dopracovať vrstvu katastrálnej
mapy – s polohopisom, záujmo­
vými bodmi, delimitáciou plôch
a katastrálnym číslom, ortofoto
mapy používať na pohľad na
väčšie územie
Problémy a ich možné riešenia
Prvým problémom je neposta­
čujúca lokalizácia volajúceho
a miesta udalosti. Prijaté volanie
prostredníctvom mobilných operátorov lokalizuje výseč so stredom
vzdialeným asi 15 km od miesta
volajúceho, t. j. miesto volajúceho
sa nemusí nachádzať ani v smere
výseče, operátor potom vyťažuje
volajúceho, či nejde o neopráv­nené
volanie, a tým predlžuje rýchlosť
poskytnutia pomoci a prepojenia na
záchrannú zložku. Pri lokalizácii
volajúceho prostredníctvom
pevných liniek a telefónnych
automatov musí operátor
manuálne vyhľadávať zása­hový
obvod záchranných zložiek, čím sa
spomaľuje prepájanie hovorov na
záchranné zložky.
46
Ďalším problémom je absencia
informácií o zásahových obvodoch
správcov cestnej siete na území kraja. Operátori nemajú v IZSGIS tieto
údaje, čo dosť spomaľuje riešenie
vzniknutej mimoriadnej udalosti.
Problémy spôsobuje aj absencia
optickej signalizácie prijatých
a vybavených volaní z určitého
vzdialenostného okruhu v určitom
časovom intervale – v prípade
viacerých volaní na jednu udalosť
operátor nevidí, ktorí operátori volanie prijali a či ho vybavujú.
Zásadným problémom v súčasnosti
je to, že na Obvodnom úrade Banská Bystrica (podobne aj na ostatných obvodných úradoch v sídle
kraja) sa GIS využívajú len vo svojej
primárnej funkcii, avšak požiadavky
na GIS funkcionalitu pri integro-
– dopracovať možnosť voľby opti­
málnej trasy dopravy z konkrétneho známeho miesta k miestu
udalosti
– prijaté údaje o adrese zosúladiť
so zoznamom v CoordCom-e
a automaticky zobraziť adresu na
mape bez zásahu operátora
– v IZSGIS dopracovať zásahové
obvody správcov cestnej siete
– dopracovať možnosť optickej signalizácie prijatých a vybavených
volaní z určitého vzdialenostného
okruhu v určitom časovom intervale
– plne integrovať údaje a príslušné
aplikácie zo systému CIPREGIS do
systému IZSGIS
Informačná a analytická podpora
práce operátora tiesňovej linky 112
je možná len na kvalitných podkla­
dových údajoch. Tieto údaje do
systému nie je možné dodať zvonku
alebo ich udržiavať na centrálnej
úrovni. Je potrebné ich priebežne
tvoriť a udržiavať lokálne v kontakte
s jednotlivými obcami a subjektmi
tak, aby odrážali aktuálnu realitu
v čase a priestore na aplikačnej
úrovni (napr. nové modely na analýzu šírenia nebezpečnej látky), ako
aj na úrovni mapových podkladov,
napríklad až na úroveň katastrálnej
mapy, ktorá je pri komunikácií
s obcou základnou komunikačnou
a orientačnou vrstvou. Len tak bude
možné aj odvodené priestorové
informácie vytvárať v systéme
s potrebnou presnosťou.
Je nutné konať
Databázy v systéme CIPREGIS sa
na obvodných úradoch pravidelne
aktualizujú, údaje v CIPREGISE sú
využiteľné aj v IZSGIS. Je potrebné
zabezpečiť ich export z CIPREGIS do
IZSGIS. Na koordinačných strediskách IZS je podhodnotený personál­
ny stav z pohľadu množstva a zloži­
tosti úloh, ktoré musia operátori
a vedúci zmien zabezpečovať, a aj
preto musí byť technická podpora
(a teda aj IZSGIS) plne funkčná, aby
sa na ňu mohol operátor spoľahnúť
a aj tým skracovať odozvu na
tiesňové volanie a zabezpečiť
pomoc v núdzi. Problematika je
akútna, treba ju riešiť hneď, využiť
informačné systémy a informačné
technológie, ktoré sú momentálne
k dispozícii, a popritom paralelne
pracovať na optimálnom systémovom riešení.
47
autor: Jozef Janiga, riaditeľ HZS
foto: archív autora
HZS - Stav pripravenosti
Horská záchranná služba (HZS) je štátna rozpočtová organizácia v pôsobnosti Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, ktorá plní úlohy vyplývajúce zo zákona č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej
službe. V súčasnosti zamestnáva 118 príslušníkov a 8 zamestnancov vo výkone prác vo verej­nom
záujme. HZS je základnou zložkou IZS a je členom medzinárodnej organizácie IKAR/CISA
a medzinárodnej organizácie pre horskú a výškovú medicínu.
• Jozef JANIGA
Legislatíva
48
HZS sa dotýka množstvo legislatívy,
pričom jej pôsobenie a vzťahy v nej,
ale aj smerom k vonkajšiemu okoliu
upravujú najmä tieto legislatívne
normy:
– Zákon č. 544/2002 Z.z. o Horskej
záchrannej službe v znení
neskorších predpisov
– Vyhláška MV SR č. 469/2007 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú hranice
horských oblastí, v ktorých
vykonáva činnosť Horská záchranná služba
– Vyhláška MV SR č. 23/2006 Z.z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona č. 544/2002
Z.z. o Horskej záchrannej službe
v znení neskorších predpisov
– Vyhláška MV SR č. 334/2009 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú určujúce
znaky a minimálne požiadavky na
personálne zabezpečenie
a ma­teriálnotechnické vybavenie
zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MV SR
– Zákon č. 129/2002 Z.z. o Integrovanom záchrannom systéme
v znení neskorších predpisov
– Zákon č. 578/2004 Z.z.
o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve
– Zákon č. 315/2001 Z.z.
o Hasičskom a záchrannom zbore
v znení neskorších predpisov
Integrované odozva
Podľa toho, či je HZS nasadzovaná v rámci zákona o HZS, alebo
v zmysle zákona o IZS, môžeme
odozvu a integrovanú odozvu
v podmienkach HZS rozdeliť na:
– integrovaná odozva HZS:
v zmysle zákona č. 544/2002 Z.z.
o Horskej záchrannej službe
v znení neskorších predpisov
– integrovaná odozva IZS: v zmysle
zákona č. 129/2002 Z.z. o Integrovanom záchrannom systéme
v znení neskorších predpisov
a iných právnych noriem
Integrovaná odozva HZS
Je upravená zákonom č. 544/2002
Z.z. o Horskej záchrannej službe
v znení neskorších predpisov,
a to konkrétne v § 4, ods. 1 písm.
a): „Horská služba v horských
oblastiach organizuje a vykonáva
záchrannú činnosť pri záchrane
osôb najmä v súčinnosti s leteckou
záchrannou zdravotnou službou“,
a v § 4, ods. 3 písm. a): „Horská
služba spolupracuje s občianskymi
združeniami, inými právnickými
osobami a fyzickými osobami, ktoré
vykonávajú záchrannú činnosť
v horských oblastiach“.
Aby sme sa lepšie zžili s danou
problematikou, uvediem niekoľko
základných údajov o pôsobení HZS:
• hranica horskej oblasti
• územie kraja
• a - Belianske Tatry
• b - Malá Fatra
• c - Nízke Tatry
Územná pôsobnosť
V súlade s platnou legislatívou
legislatívou môžeme mimoriadne
udalosti rozdeliť na udalosti:
– v horskom alebo vysokohorskom
teréne
– na lyžiarskych tratiach
– v jaskyniach a priepastiach
– v intravilánoch miest a obcí
– Na základe špecifík horských
oblastí, mimoriadne udalosti
z pohľadu HZS delíme na:
– nezvestnosť
– náhla porucha zdravia, či ohrozenie zdravia alebo života
– zablúdenie
– uviaznutie
– lavínovú nehodu
– smrteľnú nehodu
– prírodnú katastrofu
• d - Pieniny
• e - Stredné Beskydy
• f - Slovenský raj
• g - Veľká Fatra
• h - Vysoké Tatry
• i - Západné Tatry
Na základe mimoriadnych udalostí
odozvy delíme na:
– pátrania
– poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo prvej pomoci
– vyslobodzovacie práce
– transporty
– organizovanie a koordinovanie
Algoritmus nasadenia
Aby bolo možné objektívne
a nezainteresovane rozhodnúť
o nasadení tej ktorej zložky, operátori sa riadia Algoritmom nasadenia
záchranných zložiek, ktorí tvorí graf
zohľadňujúci faktory nasadenia
záchranných zložiek
– Zdravotný stav postihnutého – os
X (tab. 1.)
49
NACA popis
0
1
2
3
4
5
6
7
nedostatočná kondícia,...)
dosiahnuť postihnutého lekárom
RLP, zásah vykoná HZS samostatne.
bez postihnutia
stavy nevyžadujúce zdrav. starostlivosť
stavy vyžadujúce zdrav. starostlivosť – neurgentnú
stavy neohrozujúce život, ale komplikované
stavy ohrozujúce život
život ohrozujúce stavy nevyžadujúce resuscitáciu
stavy vyžadujúce resuscitačné postupy
exitus pred dosiahnutím
– Oranžové pole – indikácia pre HZS
a ZZS
– Zásah vykoná HZS v súčinnosti
s RLP
• tab.1. Zdravotný stav pacienta je definovaný klasifikáciou NACA-S
– Časová dostupnosť – os Y
Časová dostupnosť je určená na
základe mapových podkladov
a aktuálnych poveternostných
podmienok (obr.1)
– V prípade nemožnosti nasa­
denia VZZS zásah vykoná HZS
v súčinnosti s lekárom RLP.
• t (min)
120
Vyhodnotenie
– Ak nie je možné z objektívnych
dôvodov (náročnosť terénu,
neúmerné riziko, nedostatok ochranných pomôcok,
nedostatočná kondícia,...)
dosiahnuť postihnutého
lekárom RLP, zásah vykoná HZS
v súčinnosti VZZS.
100
Vyhodnotením je priesečník X-ovej
a Y-ovej osi. (graf. 1)
– Modré pole – indikácia pre HZS
Zásah vykoná HZS a je vykonaný
podľa interných postupov HZS.
– V prípade nemožnosti nasadenia
LZZS zásah vykoná HZS.
80
– Žlté pole – indikácia na
detailnejšiu konzultáciu.
60
40
30
– Červené pole - indikácia pre ZZS
20
15
– Zásah vykoná VZZS podľa inter­
ných pokynov VZZS.
0
• graf. 1
– V prípade zložitého terénu,
potreby technickej pomoci alebo
objektívnemu nebezpečenstvu
zásah vykoná VZZS v súčinnosti
s HZS.
50
• obr.1
1
2
3
4
5
6
7
NACA - S
– Ak nie je možné z objektívnych
dôvodov (náročnosť terénu,
neúmerné riziko, nedostatok ochranných pomôcok,
Žlté pole predstavuje možnosti
vykonania zásahov, u ktorých nie je
jednoznačné určenie dostupnosti
alebo určenie zdravotného stavu
postihnutého. Do rozhodovacieho
procesu zasahujú vyššie uvedené faktory a podľa nich je treba
rozhodnúť o primárnom vyslaní
záchranných zložiek.
Štatistiky integrovanej odozvy HZS
- letná sezóna 2009
Integrovaná odozva IZS je upravená
najmä:
• 19% -HZS + VZZS
• 1% - HZS + VZS + DZ
• 10% -HZS + DZ
• 3% - VZZS
• 67% - HZS
– zákonom č. 129/2001 Z.z. o Integrovanom záchrannom systéme
v znení neskorších predpisov
– zákonom č. 42/1994 o civilnej
ochrane obyvateľstva v znení
neskorších predpisov
– Nariadením Ministra vnútra SR
č. 22/2006 o zriadení záchranného
tímu pri poskytovaní pomoci v za­
hraničí pri mimoriadnej udalosti
– Zmluvy HZS – TOPR , GOPR,GdF,...
Štatistiky integrovanej odozvy
HZS: letná sezóna 2009
Čo môže HZS ponúknuť v rámci
integrovanej odozvy?
Záchrannú techniku, výstroj,
výzbroj, špeciálne upravený vozový
park do neprístupného terénu
a z personálneho hľadiska
96 záchranárov, z toho:
– 96 príslušníkov so zdravotníckym
vzdelaním v odbore zdravotnícky
záchranár
• 44% - ZZS
• 47% - PZ SR
• 2% - HaZZ
• 2% KMaCO
• 5% - TOPR
– 96 príslušníkov s odbornou
spôsobilosťou v pozemnej horskej
záchrane
– 24 psov a príslušníkov so
špecializáciou kynológ–psovod
– 36 príslušníkov so špecializáciou
lavínový špecialista
– 17 príslušníkov so špecializáciou
jaskynný záchranár
– 88 príslušníkov so špecializáciou
letecký záchranár
– 16 príslušníkov s odbornosťou
strelmajster.
51
autor: MUDr. Jozef Bevilaqua,
veduci lekar KOS ZZS Trenčin
foto: TASR
Masové podujatia - Pohoda
Žijeme v odobí zhromažďovania peňazí a na tento účel sa veľmi hodí zhromaždiť ľudí za účelom
poskytnutia kultúrnych, umeleckých a športových zážitkov alebo nákupných akcií. Menej príjemná
skutočnosť je, že takéto zhromaždenie ľudí v sebe nesie potenciál vzniku mimoriadnej udalosti,
akou je nehoda s hromadným postihnutím osôb.
52
Krajské operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Trenčín ako
súčasť Koordinačného strediska
integrovaného záchranného systému v Trenčíne riešilo už niekoľko
nehôd s hromadným postihnutím
osôb (NHPO). V marci roku 2007 to
bol výbuch v Novákoch – Lelovskej
doline, kde bolo 8 mŕtvych
a 25 zranených. V októbri roku 2008
to bola havária diaľkového autobusu Bardejov – Praha v Chocholnej,
kde boli 3 mŕtvi a ošetrených
20 zra­nených. Napokon v júli roku
2009 to bolo hromadné postihnutie
osôb pri zrútení stanu na hudobnom festivale Bažant – Pohoda
2009, kde bol 1 mŕtvy a až
55 zranených osôb ošetrených
záchrannou zdravotnou službou.
Práve NHPO na hudobnom festivale
Pohoda 2009 má osobitné postavenie medzi udalosťami tohto charakteru na Slovensku, keďže sa udiala
na masovom zhromaždení ľudí.
Vo všeobecnosti platí, že pri organizovaní zdravotného zabezpečenia
masového zhromaždenia ľudí
vychádza záchranná zdravotná
služba z materiálov a postupov
zahraničných záchranných služieb
overených rokmi a skúsenosťami.
Typy zhromaždení majú podľa
ich charakteru pridelený koeficient rizi­kovosti, ktorý je najvyšší
u rockových koncertov, vzhľadom
na predpoklad výskytu požívania
alkoholu a drog. Naopak najnižší
koeficient majú napríklad jazdecké
preteky. Veľkú dôležitosť, samozrej­
me, zohráva predpokladaný počet
účastníkov. Zvýšené riziko predstavujú taktiež uzavreté priestory
v porovnaní s otvorenými priestranstvami, ako aj účasť prominentných
osobností. V spolupráci s políciou
sa taktiež hodnotí rizikovosť podujatia z pohľadu predchádzajúcich
ročníkov. V rámci spolupráce
operačného strediska záchrannej
zdravotnej služby a asistenčnej
záchrannej služby je žiaduce
vypracovať mapové podklady
s urče­ním styčných bodov prebe­
rania zranených, pristávacích plôch
pre vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu, prísunových a odsu­
nových trás pre sily a prostriedky
záchranných zložiek, evakuačné
trasy pre peších účastníkov, ako
aj pevné stanovištia asistenčnej
záchrannej služby.
Dňa 18. 7. 2009 bol na KOS ZZS
Trenčín prijatý oznam od operátora HaZZ z t .l. 150 o páde stanu
na festivale Bažant-Pohoda, bližšie
neurčenom počte ranených
a potrebe zásahu ZZS. Operátorka overila túto správu u lekára
asistenčnej ZS – bol potvrdený
počet približne 30 ranených. Od
tejto chvíle prešiel pracovný postup
na KOS ZZS na režim ako pri NHPO.
Vedúca zmeny zdravotníckych
operátorov sústreďovala informácie
o počtoch ranených, ich smerovaní
a zasahujúcich posádkach ZZS,
lekárka-operátorka komunikovala
so zdravotníckymi zariadeniami
a podieľala sa na smerovaní posádok s pacientmi do cieľových zdravotníckych zariadení. Od nej tiež
smeroval tok informácií cez vedúceho lekára KOS k riaditeľovi
a k hlavnému lekárovi OS ZZS SR.
FN Trenčín po vyrozumení
z KOS vyhlásila traumatologický
plán , okolitým nemocniciam bol
oznámený možný prísun ranených
a boli overené voľné kapacity lôžok
OAIM a chirurgických discip­lín.
Okrem FN Trenčín boli ranení distribuovaní ešte do ďalších
6 nemocníc v kraji (Bojnice,
P.Bystrica, Myjava, Partizánske, Ilava
a Bánovce n. Bebravou), aj susedných krajov (Piešťany, Topoľčany).
Vzhľadom na zvyšujúci sa počet
hlásených ranených boli do
riešenia tejto udalosti zapojené aj
mimokrajové posádky ZZS a za­
iste­ný dostatočný počet vozidiel
DZS na prevozy ľahko ranených.
Vedúci lekár zásahu oznámil na KOS
ZZS ukončenie zdravotníckej časti
zásahu o 17:11:06 hod. Na mieste
bol jeden mŕtvy návštevník a ZZS
ošetrila a previezla 55 zranených
do nemocníc, z toho bolo 8 ťažko
ranených (mozgolebečné poranenia, zlome­niny kostí tváre, horných
končatín a rebier, otrasy mozgu
a poranenia chrbtice) a 47 ľahko
ranených (povrchové poranenia
hlavy, poranenia kĺbov a väzov
horných a dolných končatín, povrchové poranenia a poranenia väzov
krku, menšie otvorené poranenia
iných častí tela). Dvaja ťažko ranení
si v krátkom čase vyžiadali prevoz
na špecializované neurochirurgické
pracoviská vo FN Martin a NsP
Žilina. Do 24 hodín nahlásili zdravotnícke zariadenia ešte ďalších
41 ošetrených účastníkov festivalu,
ktorí sa dostavili na ošetrenie neskôr
a svojpomocne.
Najhorším a prácu zasahujúcich
posádok ZZS i asistenčnej ZS
sťažujúcim momentom bolo
zlyhávanie mobilnej telefónnej
siete, na ktorú sú posádky i KOS
ZZS odkázané. Absencia rádiofónneho spojenia, nezávislého od
veľmi zlého počasia a preťaženého
mobilnej telefónnej siete, bola viac
ako citeľná. Ďalšia takáto skúsenosť
s NHPO po výbuchu v Novákoch
(preťaženie mobilnej telefónnej
siete) a havárii autobusu v Hriňovej
(nepokryté územie mobilnou
telefónnou sieťou) je silným argumentom na urýchlenie zavedenia
rádiofónnej siete SITNO pre celý IZS.
Dobré zdravotné zabezpečenie
tohto masového zhromaždenia ľudí
nesporne prispelo k rýchlemu
a kvalitnému riešeniu tejto NHPO.
V rámci Slovenska však nie je úplnou samozrejmosťou takýto prístup
organizátorov a zainteresovanie
zložiek IZS, štátnej správy alebo
samosprávy.
53
54
Organizátor oznamuje samospráve
podujatie najmenej 7 dní pred jeho
konaním na základe všeobecne
záväzného nariadenia vydaného
samosprávou. Súčasťou tohto
oznámenia je vyjadrenie orgánov
štátnej správy k opatreniam
zabezpečujúcim verejný poriadok,
bezpečnosť, ochranu zdravia
a životného prostredia. Samospráva
na základe takto potvrdeného
oznámenia vydá povolenie. K verej­
nému poriadku a bezpečnosti sa vyjadrujú orgány Policajného zboru SR
a Hasičského a záchranného zboru.
K otázkam životného prostredia sa
vyjadruje príslušný úrad životného
prostredia, k zabezpečeniu ochrany
zdravia Regionálne úrady verejného
zdravotníctva v zmysle kontroly
a dodržiavania hygienických pred­
pisov, súvisiacich s takýmito akcia­
mi. Zredukovanie otázky ochrany
zdravia na hygienické zabezpečenie
v tomto prípade nie je na mieste
a k tejto problematike by sa malo
vyjadriť Operačné stredisko ZZS
SR ako štátom zriadená organizá­
cia, zabezpečujúca riadenie,
koordináciu a kontrolu záchrannej
zdravotnej služby, a tým poskytovanie prednemocničnej neodkladnej starostlivosti na úrovni kraja.
Z uvedeného vyplýva, že stále
absentuje legislatívna podpora
zdravotného zabezpečenia maso­
vých podujatí – nie je zákonom
stanovená úroveň zdravotného
zabezpečenia masových podujatí
a taktiež nie je určený orgán štátnej
správy, ktorý by toto zabezpečenie
kontroloval. Ak si uvedomíme
finančnú i organizačnú náročnosť
adekvátneho zdravot­ného
zabezpečenia takéhoto podujatia,
je logická tendencia zo strany
organizátora zjednodušovať
a zľahčovať túto problematiku.
Z pohľadu Integrovaného
záchranného systému vyvstáva
jednoznačná potreba koordinovaného postupu všetkých jeho
zložiek pri príprave zabezpečenia
takejto akcie a optimálnou sa javí
krajská úroveň jednotlivých zainte­
resovaných zložiek Integrovaného
záchranného systému
55
autor: Mgr. Maroš Košík
foto: archív autora
EMKA TO VIE...
Pozná to asi každý. O prevencii sa všade hovorí, málo kto však
na ňu dá. Je to ako so zubárom. Vyberiete sa k nemu
až, keď vás bolí zub, čo je často neskoro. V prípade kriminality
je to navlas rovnaké, následky sú však oveľa horšie, ako vytrh­
nutý zub. Aj preto je prevencia, a to najmä už u najmenších,
dôležitá a EMKA TO VIE.
• EMKA
Ťah na bránu
Emka to vie... je nový sedemdielny
mini seriál pre deti na 1. stupni,
ktorý sa na DVD dostane do Základných škôl a bude aj odvysielaný
v STV. Upozorní deti na riziká ako
sú: Bezpečne na cestách, Šikana,
Počítačová závislosť, Krádeže,
Úteky z rodiny, Obchodovanie
s deťmi, Ako vyhľadať pomoc - 112.
Veľkou výhodou je, že v príbehoch
nepoučujú dospeláci, ale na všetko
prídu deti so svojou kamarátkou
Emkou. Natočiť takýto poučný seriál
nie je jednoduchá záležitosť, a tak
vďaka autorov nepatrí len deťom,
ale aj všetkým bezpečnostným
56
a záchranným zložkám, ktoré
nezištne pomohli.
kastingoch mal na starosti aj režisér
Milan Homolka.
V hlavnej úlohe sa predstaví Emily
Uhrínová, mladá osemročná nádej­
ná herečka. Ako sama hovorí, hrať
úlohu múdrej a rozhľadenej Emky
sa jej páčila, bola pre ňu ako ušitá.
Ten si prácu s deťmi pochvaľuje,
aj keď aj v tomto prípade platí
známe, že so zvieratami a deťmi
sa filmuje najťažšie. „Pracovať
s deťmi je dobíja­nie energie, ale na
druhej strane priznávam, bolo to
aj unavujú­ce. Človek musí hľadať
cestu, ako si ich získať, ako ich
motivovať, hrať s nimi, aby sa to
mohlo dokončiť. To boli aj nervy,
človeku však nesmú prasknúť. Po
druhej, tretej opakovačke sa im
už občas nechcelo. Výborný bol
napríklad Oliver, ktorý hovorí, ´pán
režisér, mne už sa nechce, ja už pôj-
„Boli to všelijaké zaujímavé veci.
Všetci boli na nás dobrí a v prestávkach sme sa zabávali, bolo to
fajn. Najviac som si zapamätala asi
tú prvú časť, kde sme riešili šikanu.
To sme boli aj v škole. Myslím, že
deti sa môžu zo seriálu poučiť,“
premýšľa Emily. Okrem Emily v seriáli hrajú aj ďalšie deti. Ich výber na
dem domov´. Ja mu na to, ´nemôžeš
ísť, budem ťa musieť preobsadiť,´
keď počul toto, už zase prepol
a v pohode sa dohralo,“ spomína
režisér.
Deti sa na scenári aj priamo
podieľali. Menili sa zo situácie na
situáciu. Celý tím nechcel, aby sa
texty učili naspamäť. Preto aj všetko
vyzerá prirodzene, realisticky a dá sa
tomu uveriť.
„Deti vymýšľali aj rôzne veci a museli
sme ich krotiť. Keď sa natáčal pád
z bicykla, zrážka cyklistu s autom či
na in-line korčuliach, chlapci padali
ako hrušky. Až som sa bál, čo sa
stane, “ hovorí režisér Homolka.
Niekedy to naozaj vyzeralo, že
deťom ide o život.
„My sme sa smiali, že máme
tím nových kaskadérov. Bolo
neuveriteľné, čo stvárali na tom
bicykli a neurobili si ani modrinu. To
nás samých prekvapilo. Mysleli sme,
že tieto kaskadérske scény bude­
me robiť pol dňa a zvládli sme to
za jedno dopoludnie. Objavili sme
skryté talenty. Oni ten pád zahrali
tak, že ľudia na ulici sa pristavili a išli
ich zastavovať a oni sa len posta­
vili, oprášili a išli ďalej,“ spomína aj
riaditeľka CVČ v Pezinku Zuzana
Majerníková.
Natáčalo sa hlavne v Pezinku. „Ja
to mestečko poznám, mali sme
tam obrovskú podporu zo strany
mestskej aj štátnej polície, školy,
CVČ. Potrebovali sme, aby si deti
občas aj oddýchli, zabavili sa.
Nechali sme ich, nech 15 minút
naháňajú veveričku v parku, aj keď
nám potom tých 15 minút chýbalo,
radšej nech sa vyvetrajú a s chuťou
pokračujú ďalej,“ dodal Milan Homolka.
Kameraman František Škultéty si
prácu v Pezinku pochvaľuje tiež. Je
to zaujímavé mestečko, máte tam
zákutia, všetko, čo treba. Natáčalo sa
v parku, v škole, na ulici, v CVČ, na
• Zuzana MAJERNÍKOVÁ
polícii. A platí, že v malom meste je
všetko poruke. „Niektoré situácie sa
samozrejme museli natáčať viac­
krát, pri jednej scéne dokonca až
12krát. Ale raz sa dokonca podaril
aj záber na jednu klapku,“ spomína
na filmovačku hlavný kameraman
Ferko Škultéty.
Televízny štáb všetko natočil „natur“.
Triky sa použili iba pri výbuchu
petar­dy v ruke. Celý tím stavil najmä
na mladé talentované deti z divadelného krúžku CVČ v Pezinku.
• Jozef HALCIN
Záverečná pesnička sa vydarila
tiež. Na milé prekvapenie. Keď si to
vypočuli najskôr naspievané
dospelým človekom, tak to znelo
úplne ináč, ako keď to naspievali
deti. Vtedy to chytilo takú energiu,
šťavu. Emka možno tromfne aj
v minulosti obľúbenú Bambuľku.
Podľa režiséra Homolku spojenie
dedo Jozef a dievčatko je lákavé,
ale ak sa deti poučia navzájom, je to
divácky pútavejšie a pre deti lepšie
„Vybrali sme deti, ktoré sa nám zdali,
že sú v prejave prirodzené a zároveň
majú nadanie. Hneď na konkurze mi
pán režisér povedal, že berie všetky.
Dve hlavné postavy sú z Bratislavy
a dve z Pezinka,“ spomína vedúca
divadelného krúžku Zuzana Majerníková.
Deti aj ľudí, ktorí točili prvýkrát,
prekvapilo, že natáčanie je také
neuveriteľne únavné. Je veľa času,
kým musia deti čakať. Medzitým sa
učia texty. Dozor mal čo robiť, aby
neboli unudené, zničené a unavené.
Nakoniec z toho vznikla príjemná
skupinka detí. Utužili sa medzi nimi
vzťahy, radi tam chodili.
„Na nakrúcaní bola veľmi príjemná
atmosféra. Mnohé deti, keď hrajú,
sú afektované, neprirodzené. Ale
nám sa podarilo dosiahnuť, že boli
uvoľnené,“ dodáva riaditeľka CVČ
Zuzana Majerníková.
• kameraman František ŠKULTÉTY
a režisér Milan HOMOLKA
57
• Miroslav SCHLESINGER
Prevencia je dôležitá
a EMKA TO VIE
Deti sú najviac ohrozenou skupinou, ktorých sa kriminalita týka.
Sú najviac zraniteľné a majú naj­
menej možností sa brániť. „Preto
je dôležitou úlohou spoločnosti,
ale aj dospelých ľudí chrániť ich.
Samozrej­me, týka sa to aj prevencie. Treba ju robiť. V rámci toho
aj Rada vlády SR pre prevenciu
kriminality podporuje rad rôznych
projektov na prevenciu kriminality
vo vzťahu k deťom. V poslednom
čase sa násilie prejavuje veľmi často
napríklad medzi deťmi a mládežou
na školách, ale aj v mimočasových
aktivitách, na ihriskách,“ tvrdí Ing.
Jozef Halcin z Rady vlády SR pre
prevenciu kriminality.
„Som presvedčený, že všetky akti­
vity, ktoré sa robia voči všetkým
cieľovým skupinám, sa majú
plánovať a realizovať tak, aby boli
najefektívnejšie prijímané tou
cieľovou skupinou. Deťom je asi
zbytočné robiť nejaké prednášky,
prezentácie. Určite je lepšie podať
im informácie nejakou hravou formou, takýmto videom. Platí
Komenského škola hrou v každom
prípade. Aj toto podanie je veľmi
efektívne,“ dodáva Halcin.
Súdržnosť medzi susedmi, rodičmi
a deťmi, starými rodičmi a vnučkami
58
• Martina BRICHTOVÁ
sa zhoršuje. Vidíme to aj v osobnom živote. Úlohou spoločnosti
je apelovať na to, aby tie vzťahy
boli lepšie. Je pravda, že dnes je
veľa motivácie pre mladých, či už
počítač, internet, čomu sa môžu
venovať. Všetko sú to spôsoby ako,
tráviť voľný čas, ale individuálne.
„My práve potrebujeme podporovať
krúžky, záujmové činnosti, kde
sú tie deti v kolektíve, kde si
vymieňajú skúsenosti. Starší ľudia
môžu vysvetľovať mladým a tí
zase ponúknuť svoj pohľad na vec.
Myslím si, že nielen na deti treba
vplývať. Aj na dospelých. Je fakt,
že na deti sa dá pôsobiť na jednom
mieste, a to je škola. Efektívne
oslovovať rodičov je ťažšie. Myslím si, že aj tento projekt EMKA TO
VIE bude zaujímavý preto, že dieťa
príde domov a pochváli sa: Viem,
že takto to má byť, robíte to aj vy
takto? A môžu tiež debatovať
o veciach s rodičmi,“ myslí si Halcin.
S jeho slovami súhlasí aj preventista
a riaditeľ Občianskeho združenia
Spoločne proti kriminalite Miroslav Schlesinger. Nielenže prispel
odbornými radami, ale si dokonca
zahral aj epizódne vedľajšie úlohy.
Dôležité je, že z odbornej stránky
vidí skutočný význam miniseriálu.
„Projekt „EMKA to vie... považujem
za kvalitne a odborne vytvorené
• Maroš Košík
dielo, ktoré určite pomôže mnohým
školám skvalitniť prevenciu a osve­
tu. Verím však, že môže osloviť aj
dospelú populáciu.“
Nápad, realizácia, ochota
S myšlienkou na nový náučný seriál
prišlo občianske združenie PRO DYNAMIK. „Prvý krok bol nápad, čo ma
najviac príjemne prekvapilo bola
ochota a pomoc všetkých, ktorých
sme oslovili. Je fajn cítiť spoločnú
energiu, keď sa tvorí správna vec“,
hovorí Maroš Košík, ktorý celý projekt manažoval.
Emku čaká expedícia do škôl. 2000
kusov DVD má byť pomocou pre
učiteľov, užitočnou zábavou pre
žiakov. Tvorcovia veria, že si deti
obľúbia hrdinov zo seriálu. Na Emku
sa však môžu tešiť aj diváci STV,
ktorá ju odvysiela v rámci Ranného
magazínu a Regionálneho denníka. „Sloven­skej televízii záleží na
tom aby umožnila a dala možnosť
programom, ktoré majú zmysel.
Emka to vie... medzi ne patrí a my
sme radi, že sa pod ňu podpísali aj
naši ľudia.“, dodáva riaditeľka komunikácie STV Martina Brichtová.
Natočiť takýto poučný seriál nie je
jednoduchá záležitosť a tak vďaka
autorov nepatrí len deťom, ale aj
všetkým bezpečnostným a záchranným zložkám a organizáciam, ktoré
nezištne pomohli
OZ Záchrana 2005
Katedra Urgentnej medicíny LF UK Bratislava
Vás pozývajú
na IV. ročník kongresu a súťaže posádok RZP
s medzinárodnou účasťou
KARPATY RESCUE 2010
ZÁCHRANÁRI SAMI SEBE
4. – 7. februára 2010 v Smoleniciach
Témy kongresu
• detský pacient v PNP
• intoxikácie
• IZS – teória a skutočnosť
NOVINKA! Na kongrese výukové lekcie a
workshopy pre záchranárov a mladých lekárov
Registrácia otvorená od 1. novembra 2009
Ďalšie informácie na www.zachrana2005.sk
Download

HZS - STAV PRIPRAVENOSTI