VOJENSKÉ LESY
Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p.
Ročník V / marec - apríl - máj 2011
ISSN 1338-3221
VOJENSKÉ
LESY
ČASOPIS
ZAMESTNANCOV
VOJENSKÝCH LESOV
A MAJETKOV SR, Š.P.
1/2011
Ročník 5
marec-apríl-máj
VYDAVATEĽ:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 101
fax: 045/5306 102
e-mail: [email protected]
web: www.vlm.sk
REDAKCIA:
Vojenské lesy a majetky SR, š.p.
Lesnícka 23
962 63 PLIEŠOVCE
tel: 045/5306 121
mobil: 0902 913 223
fax: 045/5306 122
REDAKČNÁ RADA:
Predseda:
Ing. Zuzana Balandová
Podpredseda: Ing. Terézia Filipová
Členovia:
Ing. Jozef Bittara (redaktor)
Ing. Marián Hojdan (redaktor)
Ing. Teodor Derco (redaktor)
Eduard Kriššák (redaktor)
Ing. Ivan Schlosser (redaktor - odborný
garant pre strelectvo)
Jaroslav Jurský (redaktor - odborný
garant pre kynológiu)
REGISTRÁCIA:
MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007
ISSN 1338-3221
LAYOUT A SADZBA: Peter Jánsky
SLOVO NA ÚVOD
Vážení čitatelia,
Vážené kolegyne, kolegovia,
už tradične si v mesiaci apríl pripomíname význam lesov pre našu spoločnosť, ale i ľudstvo ako celok. Do pozornosti verejnosti sa tak dostáva téma lesov v čase, kedy sa začína obdobie zakladania a pokračovania kolobehu nového života v prírode.
Táto téma sa bytostne dotýka aj nás „vojenských“ lesníkov, ktorí spravujeme a obhospodarujeme lesy vo vlastníctve štátu na území, ktoré Ozbrojené sily SR využívajú pre výcvik
vojsk. Predchádzajúce generácie lesníkov nám ich odovzdali v zachovalom stave. Bez zveličovania a možno aj s patričnou dávkou „vojenskej“ hrdosti možno povedať, že sme od nich
prevzali štafetu vysoko odborného, špecifického prístupu, disciplíny a tradícií k ich spravovaniu a zveľaďovaniu.
Jednou z našich základných otázok súčasnej doby je stav lesných porastov, ktoré obhospodarujeme a uplatňovanie zásad a princípov ich trvalo udržateľného obhospodarovania, na zabezpečenie ekologickej rovnováhy a stability krajiny, pri racionálnom využívaní ich
produkčných aj mimoprodukčných funkcií. Aj napriek skutočnosti, že územie intenzívne využívajú Ozbrojené sily SR, snažíme sa, aby hospodárenie v nich zodpovedalo ekologickým,
ekonomickým a sociálnym štandardom, podľa medzinárodne uznaných kritérií. S plnou
zodpovednosťou riešime problémy, ktoré sú nám kladené a už menej sa zaoberáme úspechmi, ktoré sme pri ich obhospodarovaní dosiahli. Uvedomujeme si, že les nepatrí k jednoduchým systémom a práca lesníka je predovšetkým služba lesu, starostlivosť o zverený majetok a jeho zachovanie pre budúce generácie.
Verejnosť, ale aj väčšina z nás si v posledných rokoch čoraz viac uvedomuje hroziace nebezpečenstvo v dôsledku prebiehajúcej klimatickej zmeny. Aj v lesníctve sme svedkami jej prejavov. Hynutie lesov, záplavy, požiare a deštruktívne víchrice majú narastajúci, na niektorých
územiach až katastrofálny charakter. V dôsledku týchto, ale aj ďalších jej negatívnych prejavov,
narastá aj naša zodpovednosť za udržanie priaznivého stavu a význam odbornej starostlivosti o lesy pre elimináciu týchto nepriaznivých vplyvov. Dosahované pozitívne výsledky pred nás
kladú stále vyššie nároky na kvalitu vykonávanej práce a na ekologizáciu lesa.
Na záver chcem vyjadriť presvedčenie, že lesy vo VLM SR š. p., sú spravované so starostlivosťou riadneho hospodára, na požadovanej úrovni, a že lesníctvo vo vojenských lesoch
predstavuje proces, ktorý dlhodobo, cez výsledky našich predchodcov, ale aj naše výsledky,
smeruje k naplneniu základných cieľov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. A takýmto smerom sa bude uberať aj v budúcnosti.
TLAČ: ARS SPEKTRUM s.r.o., Nitra
NEPREDAJNÉ!
Neprešlo jazykovou úpravou.
Ďaľšie fotografie k článkom nájdete na www.vlm.sk
Ing. Marián Hojdan
fotografia na titulnej strane © Ing. Peter Smolko
OBSAH
SLOVO NA ÚVOD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2
LESNÍCTVO
OD SPOLOČNÝCH
KOREŇOV
STRELECTVO
Bettinsoli Combo 12/76 - 8x57JRS . . . . . .20
Príprava na jarné zalesňovanie. . . . . . . . . . . 4
Prirodzená obnova lesa
ako racionalizačné opatrenie . . . . . . . . . . . . 5
Ochrana mladých lesných porastov . . . . . 6
Práca s prirodzeným zmladením. . . . . . . . . 7
Aj v čase krízy sa dá investovať... . . . . . . . . . 7
Príčiny aktivácie biotických škodlivých
činiteľov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
Na lyžiach trochu inak... . . . . . . . . . . . . . . . . . 9
POĽOVNÍCTVO
A RYBÁRSTVO
Predstavujeme
divíziu KARLOVY VARY . . . . . . . . . . . . . . . .14
V zahraničí a predsa ako doma . . . . . . . . .15
SPOLOČENSKÁ
RUBRIKA
HISTÓRIA
Medzinárodný rok lesov v Múzeu . . . . . .16
40 rokov klubu sokoliarov pri SPZ . . . . . .17
Vojenské lesy a majetky
Slovenskej republiky, štátny podnik
Pliešovce- 4. časť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .17
Poďakovanie generálnemu riaditeľovi . . .21
Jeden z nás - Alexander Klanica. . . . . . . . .22
Životné jubileá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .23
Pracovné jubileá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .23
Rozlúčka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .23
LESNÁ PEDAGOGIKA
KYNOLÓGIA
Poľovná sezóna v jovsianskej obore . . . . .10
Povinnosť vyplývajúca z právnych
predpisov na úseku poľovníctva po
ukončení poľovníckej sezóny . . . . . . . . . . 11
Odchyt muflónej zveri . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
Prípad kormorán. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .12
Termín chovateľskej prehliadky trofejí .12
AKTUALITY . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
Štajerský hrubosrstý durič - pes do
nepohody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .18
Skúšky duričov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .19
Medzinárodný rok lesov 2011 . . . . . . . . . .24
Poďte súťažiť! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .24
Výzva – 2% z dane . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .25
Téma mesiaca marec:
LES A ROZVOJ VIDIEKA . . . . . . . . . . . . . . .26
3
LESNÍCTVO
PRÍPRAVA NA JARNÉ
ZALESŇOVANIE
Ing. Peter Pápay, referent oddelenia výroby, OZ Malacky (text, foto)
JE ZAČIATOK MESIACA FEBRUÁR.
PRÍRODA JE POD SNEHOM, PÔDA
ZAMRZNUTÁ A V PRÍRODE PANUJE
RELATÍVNY POKOJ. TENTO OBRAZ
JE VŠAK LEN PRE LAIKA. PRE NÁS
LESNÍKOV ZNAMENÁ VNÚTORNÉ
NAPÄTIE. V LESNÝCH SPRÁVACH
SA INTENZÍVNE PRIPRAVUJEME
NA JARNÉ ZALESŇOVANIE. TÁTO
ČINNOSŤ V PODMIENKACH ZÁHORIA
PATRÍ MEDZI NAJNÁROČNEJŠIE
PRÁCE POČAS ROKA. OVPLYVŇUJE
TO NAJMÄ POČASIE, STAV PLÔCH
PRIPRAVENÝCH NA ZALESŇOVANIE,
DOSTUPNÉ MNOŽSTVO SADENÍC,
DOSTATOČNÉ KAPACITY
PRACOVNÍKOV A SPRÁVNA
ORGANIZÁCIA POSTUPU PRÁC
ZO STRANY LESNÝCH SPRÁV.
Počasie je najdôležitejší faktor, ktorý je
limitujúci pre začatie zalesňovania. S očakávaním sledujeme hlavne dlhodobé prognózy vývoja počasia. V pamäti starších lesníkov
sú roky, keď sa v LS Bažantnica začalo zalesňovať okolo 20. februára a v LS Šranek, ktorá leží na predhorí Myjavskej pahorkatiny, sa
ešte 31. marca nedali z lesnej škôlky vyzdvihovať sadenice. V minulosti zalesňovanie významne ovplyvnilo množstvo potrebných
a dostupných sadeníc. Prevažná časť bola
vypestovaná vo vlastných škôlkach, prípadne semeništiach. V súčasnosti sadenice nakupujeme od zmluvných dodávateľov. Dlhodobým problémom bolo optimalizovať
počet sadeníc na 1 ha. Riešili to výskumné
skupiny, skúšala to lesná prevádzka. Dnes sa
riadime potrebou lesa a ekonomickými aspektmi. Od skusného počtu 22 tis. na ha sa
vyskúšalo 14 tis. na ha a 12 tis. na ha až po
dnešných 9 tis. na ha. Je treba podotknúť, že
sa zalesňuje jednoročnými sadenicami borovice. Pokles počtu sadeníc a ich ujatosť významne ovplyvnil aj pokrok vo výskume.
Dnes sa bežne pri zalesňovaní používajú
hydrogély, ktorými sa obaľuje koreňový systém. To zabezpečí v období sucha udržanie
vlahy a úspešné až 95 % prežitie vysadených
sadeníc. Kapacitné možnosti pracovných
skupín, ktoré sa podieľajú na zalesňovaní,
sú zo strany lesných správ riešené priamo so
zazmluvnenými subjektmi, s ktorými sa dohodne množstvo, ktoré zalesnia. Ich úlohou
je zabezpečiť si potrebný počet pracovníkov,
čím prevádzke odpadol jeden veľmi vážny
organizačný problém. Lesné správy pri organizovaní prác majú za úlohu rozpísať dohodnuté množstvo prác na konkrétne JPRL.
Ďalej treba zvážiť a naplánovať postup prác,
aby sa skoordinoval postup podľa kapacity
Jednoročka borovice zalesnená v pieskoch
Záhoria
pracovných skupín, dostupnosť vzhľadom
na prejazdnosť ciest po zime a hlavne brať
ohľad na momentálny stav pripravených
plôch, čím sa myslí prevažne ich podmočenie a zaplavenie.
V roku 2010 OZ Malacky v čase od konca februára do konca apríla úspešne zalesnil
202 ha plôch. Na rok 2011 nás čaká zalesniť
260 ha. Nárast vznikol vytvorením holín po
vetrovej kalamite z roku 2009. Plán zalesňovania, ktorý je pred nami, je už v lesných
správach rozanalyzovaný. Každý pracovník
pozná svoje miesto v organizačnom súkolesí. Momentálne je treba vyčkať vhodný čas
a ako každoročne, využiť agrotechnický termín, ktorý nám nadiktuje sama príroda.
•
Zalesnená plocha na druhý rok
4
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
LESNÍCTVO
PRIRODZENÁ OBNOVA LESA
AKO RACIONALIZAČNÉ OPATRENIE
Ing. Marián Hojdan, vedúci oddelenia výroby, OZ Kamenica n/Cir., (text) Ing. Štefan Duda (foto)
DNES UŽ KAŽDÝ DOBRÝ
LESNÝ HOSPODÁR VIE OCENIŤ
PRÍNOS PRIRODZENEJ OBNOVY
LESA, ČI UŽ PO STRÁNKE
EKOLOGICKEJ, KDE TVORÍ JEDEN
ZO ZÁKLADNÝCH PRINCÍPOV
TRVALO UDRŽATEĽNÉHO
OBHOSPODAROVANIA LESOV, TAK
AJ Z HĽADISKA EKONOMICKÉHO,
KEĎ ŠETRENIE NÁKLADOVÝCH
POLOŽIEK V ČASE PREBIEHAJÚCEJ
FINANČNEJ KRÍZY ZASAHUJE
I PESTOVATEĽSKÚ ČINNOSŤ.
V NEPOSLEDNOM RADE JE TO
AJ Z HĽADISKA BIOLOGICKO –
PRODUKČNÉHO, AKO PROSTRIEDOK
ZACHOVANIA PÔVODNEJ
POPULÁCIE LESNÝCH DREVÍN.
V období posledného desaťročia došlo aj u nás na OZ Kamenica n/Cir. k výraznej
zmene prístupu k prirodzenej obnove lesa.
Legislatívne zmeny zákonných predpisov, a na
ich základe vypracované vtedajšie LHP, naštartovali proces uprednostňovania jemnejších spôsobov hospodárenia a tým aj podporu možnostiam prirodzeného zmladzovania
obnovovaných lesných porastov. Postupne sa
jej význam dostal z teoretickej do praktickej
roviny. Zmenilo sa aj myslenie a prístup pracovníkov samotnej lesnej prevádzky. V súčasnosti je práve prirodzená obnova lesa u nás
považovaná za najdôležitejšiu a nenahraditeľnú zložku obnovy lesných porastov.
Úspešnosť obnovy bukových porastov
je ovplyvňovaná viacerými činiteľmi, z ktorých najdôležitejšie sú stav zmladzovaného
materského porastu, priaznivé porastové prostredie a vhodné pôdne podmienky pre vyklíčenie semena a odrastanie semenáčikov. Príprava bukových porastov
k plodnosti je dlhodobá, jej základ spočíva
v systematickej výchove. Už posledné prebierkové zásahy sú v podstate prípravnými rubmi. Intenzívnou výchovou a premyslenou lesopestovnou technikou je možné
vplývať na plodnosť stromov v poraste
a taktiež zaistiť dostatok dospelých kvalitných stromov schopných dlhodobo a pravidelne prinášať semennú úrodu. Priaznivé
porastové prostredie sa prevažne vytvára
samovoľne, súčasne s presvetľovaním materského porastu. Výsledkom je vytvorenie
priaznivých svetelných, teplotných a vlhkostných pomerov.
→
Uplatňovanie zásad hospodárenia s cieľom dosiahnuť čo najvyšší podiel prirodzenej obnovy je hlavným lesopestovným princípom pri
obhospodarovaní lesa vo VLM SR š.p., OZ Kamenica nad Cirochou
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
5
LESNÍCTVO
V tejto cieľavedomej lesníckej práci je
najdôležitejšie správne sa rozhodnúť pre
včasné vykonanie jednotlivých hospodárskych opatrení. Našou zásadou je zosúladiť
tempo a smerovanie pestovnej aj ťažbovej
činnosti. S ohľadom na zachovanie a nepoškodenie už jestvujúceho zmladenia optimalizovať výšku nákladov na ťažbu a približovanie a využiť pri tom všetky prírodne danosti
stanovištia. Nakoľko hospodárime v oblasti
s prevažujúcim podielom bukových porastov, ktoré plne vytvárajú všetky predpoklady
a spĺňajú všetky podmienky pre prirodzenú
obnovu lesa, uvedomujeme si túto dôležitú skutočnosť a využitie tohto produkčného
potenciálu si kladieme ako základný, prvoradý cieľ pri obhospodarovaní našich lesných
porastov.
Dlhodobým uprednostňovaním podrastového hospodárskeho spôsobu bol dosiahnutý výrazný pokrok a podiel prirodzenej obnovy za posledných 10 rokov sme
zvýšili trojnásobne. V ostatných rokoch
v rámci OZ dosahujeme 75-80 % podiel prirodzeného zmladenia. Osobitne prelomový bol najmä predchádzajúci rok 2010, kedy
sme dosiahli až 85% podiel. V číslach to znamenalo 21 ha zalesňovania, resp. doplňovania holín a 116 ha zaevidovaného prirodzeného zmladenia.
Dosiahnuté výsledky pre náš OZ znamenajú významný ekonomický efekt. Znížením
umelej obnovy lesa a následne aj ochrany lesných kultúr v porovnaní s predchádzajúcimi
rokmi došlo k významným úsporám a zníženiu nákladov pestovnej činnosti.
V týchto mesiacoch, keď stojíme na prahu novej pestovateľskej sezóny chcem opakovane pripomenúť, že aj pri týchto dosahovaných výsledkoch v rámci OZ ešte nie sú
vyčerpané a odkryté všetky možnosti a rezervy. S ohľadom na nepravidelnosť semenných rokov je dôležitá požiadavka, aby sa
s obnovou postupovalo pomalšie. Riešením
je využívanie legislatívnych možností a neskoršia realizácia obnovy po vzniku holiny.
Aj u nás sa občas stretneme so skutočnosťou, že na zalesnenej ploche sa porast popri
vysadenej kultúre aj dostatočne zmladil a že
zabezpečený porast je tvorený z väčšej časti
práve prirodzeným zmladením. Dajme teda
naším lesným porastom dostatočný časový
priestor a šancu, aby mohli prejaviť svoj reprodukčný potenciál.
•
OCHRANA MLADÝCH
LESNÝCH PORASTOV
Ing. Ján Kaplán, technik Správy lesov Pliešovce (text), Ing. Ján Chlpáň (foto)
SPRÁVA LESOV PLIEŠOVCE, LHC LEŠŤ
HOSPODÁRI V OBLASTI S VYSOKOU
KONCENTRÁCIOU JELENEJ ZVERI.
TÁTO SKUTOČNOSŤ NEGATÍVNE
VPLÝVA NA ODRASTANIE
MLADÝCH LESNÝCH PORASTOV
POCHÁDZAJÚCICH TAK Z UMELEJ
AKO AJ Z PRIRODZENEJ OBNOVY.
Aj keď je odstrel jelenej zveri každý
rok vysoký, nepostačuje na eliminovanie pomerne veľkých škôd. Táto skutočnosť môže v blízkej budúcnosti negatívne
vplývať na priraďovanie ďalších obnovných prvkov, čo by značne skomplikovalo
plnenie predpisov LHP a tým v podstate
aj celú ekonomiku SL Pliešovce.
Túto situáciu sa vedenie SL Pliešovce snaží riešiť zvyšovaním rozsahu a intenzity ochrany, o čom svedčí jej neustály nárast. V roku 2008 – 90 ha, v roku
2009 – 234 ha, v roku 2010 – 270 ha. Pri
ochrane mladých lesných porastov využívame kombináciu mechanickej (ovčia
vlna) a chemickej (rôzne druhy repelentov) ochrany. Keďže sa zver v tejto oblasti „zaujíma“ o naše kultúry prakticky celoročne, začali sme od roku 2009 napriek
zaužívaným praktikám v lesníckej praxi,
s ochranou na najviac atakovaných lokalitách už v jarných mesiacoch. Rovnako
6
sme postupovali aj v roku 2010, keď sme
začali aplikovať okrem tradičného asi najviac používaného repelentu CERVACOLU aj ďalší prípravok STOPKUS. Jeho výhodou oproti ostatným repelentným
prípravkom je, že neobsahuje mechanickú minerálnu zložku a preto ho je možné aplikovať aj postrekovačmi. A najmä
- poskytuje možnosť celoročnej aplikácie (aj na zelený list). Obidve tieto skutočnosti priaznivo ovplyvňujú výkonnosť
pracovných skupín a dosah účinnej látky
na cieľovú skupinu drevín.
V roku 2011 plánujeme urobiť ochranu na ploche 484 ha, rozdelenú na tri
etapy. V prvej, koncom zimy - začiatkom
jari, použijeme prípravok CERVACOL,
prípadne mechanickú ochranu. Druhou
etapou sa zameriame na ochranu tohtoročných prírastkov prípravkom STOPKUS
a tretia bude nasledovať v období mesiacov október – november (december).
V SL Pliešovce veríme, že naša snaha
povedie k vychovaniu kvalitných mladín,
ako základu budúcej produkcie.
•
viac fotografií k článku nájdete na www.vlm.sk
Cervacol
Cervacol a vlna
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
LESNÍCTVO
AJ V ČASE KRÍZY SA
DÁ INVESTOVAŤ...
Ing. Anton Bodnár, riaditeľ OZ Kamenica nad Cirochou (text), Ing. Marek Hojdan (foto)
PRÁCA
S PRIRODZENÝM
ZMLADENÍM
Radovan Pilát, lesník LS Podolínec, OZ Kežmarok
(text, foto)
Na lesnej správe Podolínec, OZ Kežmarok, kde pracujem podobne ako aj v celom
Levočskom pohorí sa nachádzajú značne poškodené prevažne smrekové porasty. Často si
spomeniem na slová našich učiteľov z lesníckej školy: „Chlapci, keď vám pred očami zomiera les, nepomôže vám nič iné iba – sekera!“ Surovo povedané, ale pravdivo. Myslím,
že sme veľmi malý a chudobný štát na to, aby
sme si dovolili nečinne sa prizerať a čakať ako
sa s tým príroda vysporiada sama...
Po spracovaní následkov občasnej vetrovej, ale hlavne sústavnej hmyzovej kalamity, vznikajú plochy určené na zalesnenie. Na
ich ošetrenie je treba použiť nemalé finančné
prostriedky. Tieto však aspoň čiastočne môžeme ušetriť prácou s prirodzeným zmladením.
Hlavne si ho všímať, včas zaevidovať, uvoľniť,
vyčistiť, pohrať sa s tým, čo nám príroda ponúkla. Niekedy sa stane, že v kalamitných plochách zchradne, alebo úplne vyschne. Je to
dôsledok náhlej zmeny mikroklímy v odclonených porastoch a zmenou pôdnych vlastností. Je treba povedať, že nie všade sa prirodzenému zmladeniu darí, ale kde áno, je nutné to
v maximálnej možnej miere využiť a podporiť
to, čomu sa na danom stanovišti darilo.
Na lesnom obvode Čierna hora v minulom roku tvorilo prirodzené zmladenie
30% z celej výmery plôch určených na zalesnenie (26 ha). Na mojom lesnom obvode
sa snažím kombinovať prirodzenú a umelú
obnovu. Umelou obnovou vnášam tie dreviny, ktoré sa v materskom poraste nenachádzajú pri dodržaní obnovného a cieľového drevinového zloženia.
Lesu zdar priatelia! •
fotografie k článku nájdete na www.vlm.sk
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
KEĎ SOM PRED ROKOM V JANUÁRI
SPOLU S GENERÁLNYM RIADITEĽOM
PRECHÁDZAL
AUTOM PO LESNEJ
CESTE SOKOLSKÁ
ZO SMERU JOVSA,
MUSELI SME
V JEDNEJ ČASTI
NA CHVÍĽU
SPOMALIŤ, LEBO
PRED NAMI IŠIEL
SYPAČ S PLUHOM. PRI POHĽADE NA
NEOBVYKLÉ POSYPOVÉ ZARIADENIE
S JASNÝMI ZNAKMI REPARÁCIÍ
I ODFUKUJÚCU TATRU, GENERÁLNY
RIADITEĽ VYSLOVIL VETU: „AK TO
BUDE ČO I LEN TROCHU MOŽNÉ,
KÚPIME PRE ZÁVOD NOVÚ TATRU
S POSYPOM.“ NEVIEM POSÚDIŤ, KTO
REALIZÁCII TEJTO MYŠLIENKY VERIL
VIAC. JA, EŠTE PLNÝ NEPRIAZNIVÉHO
DOJMU Z EKONOMICKÉHO
VÝVOJA ZÁVODU V ROKU 2009
I MINIMÁLNEJ VIDINY RÝCHLEHO
ZLEPŠENIA STAVU, MOŽNO MENEJ.
objemoch. Aj keď v platbách obchodných partnerov za odbery bukovej guľatiny boli v priebehu roka
2010 termínové posuny, žiadny z nich neupadol do
úplnej platobnej neschopnosti. Ceny guľatiny sme
dvíhali len o 50 centov za štvrťrok. Jedine celulózky
platili za zvýšené odbery bez problémov. Úpornou
snahou o vynakladanie financií len na nevyhnutné potreby prevádzky sa aj v týchto nepriaznivých
odbytových a ekonomických podmienkach darilo
udržiavať účet závodu v plusových hodnotách počas celého roka. A nakoniec, aj zámer generálneho
riaditeľa investovať do nákupu nového sypača sa
nám v závere roka podarilo uskutočniť. V súčasnosti je nová posypová súprava po úspešnej mesačnej prevádzke.
Aj v čase krízy sa dá investovať...
Pravidelná a kvalitná zimná údržba na verejných komunikáciách je predpokladom bezpečnej
jazdy. Dvojnásobne to platí pri lesných komunikáciách. Zimné mesiace sú pre bukový závod v ťažbe dreva časom finančnej žatvy. Vjazd techniky do
lesa a bezpečný pohyb po lesných cestách podmieňujú jej naplnenie. V podmienkach Kamenice
vyrážajú v zime v prípade potreby každé ráno dve
posypové súpravy. Jedna pre zabezpečenie lesníckej prevádzky, druhá pre zabezpečenie vojenskej
činnosti. Na základe objednávky armády robíme
zimnú údržbu prístupovej cesty do VÚ v priestoroch VVP Valaškovce. Len kvalitná technika je zárukou úspešného plnenia týchto úloh.
•
Už v januári sme v odštepnom závode evidovali medziročný pokles priemernej realizačnej ceny
dreva o takmer 8 € za m³. Odberatelia piliarskej bukovej guľatiny boli v neistote. Hlásili ďalší pokles
cien svojich výrobkov a krátkodobosť objednávok. Zvyšovanie cien guľatinových
sortimentov bolo v tejto situácii
nemysliteľné. Západné trhy, kam
smeruje veľká väčšina bukových
drevárskych polotovarov z východného Slovenska, stagnovali. Mínusovou položkou pre odbyt
guľatiny na Slovensku smerom na
západ boli /a aj sú/ náklady na prepravu. Logistika možných spätných
vyťažení bola /a aj je/ narušená.
Jedine obchod s listnatou
vlákninou prejavoval na začiatku
roka 2010 znaky oživenia i možnosti cenových pohybov smerom hore. Ale to je ako sa hovorí
„nič moc“ vzhľadom na sortiment
s vysokou nákladovosťou výroby
a s výraznejším efektom pre eko- Šípový pluh posypovej súpravy je polohovateľný vo viacerých
nomiku závodu len pri veľkých smeroch
7
LESNÍCTVO
PRÍČINY AKTIVÁCIE
BIOTICKÝCH ŠKODLIVÝCH
ČINITEĽOV
Ing. Ľudovít Zvalený, vedúci LS Ľubica, OZ Kežmarok (text, foto)
POŠKODZOVANIE SMREKOVÝCH
PORASTOV V LEVOČSKOM
POHORÍ RÔZNYMI ŠKODLIVÝMI
ČINITEĽMI MÁ DLHODOBÝ
CHARAKTER A JE VÝSLEDKOM
SPOLUPÔSOBENIA VIACERÝCH
PRÍRODNÝCH A ANTROPOGÉNNYCH
FAKTOROV. PORASTY SÚ
V SÚČASNOSTI POŠKODZOVANÉ
NAJMÄ LYKOŽRÚTOM
SMREKOVÝM (IPS TYPOGRAPHUS
L.) A JEHO SPRIEVODCAMI ZA
SPOLUPÔSOBENIA PODPŇOVKY
SMREKOVEJ (ARMILLARIA
OSTOYAE ROMAGEN./HERINK.).
ICH AKTIVÁCIA JE PODMIENENÁ
HLAVNE STANOVIŠTNÝMI
FAKTORMI, GEOGRAFICKOU
POLOHOU POHORIA, PÔDNYMI,
KLIMATICKÝMI PODMIENKAMI
A SPÔSOBOM HOSPODÁRENIA.
Oblasť lesnej správy sa nachádza vo východnej a južnej časti Levočského pohoria, východne až juhovýchodne od Vysokých
a Belianskych Tatier. Krajina je zo západnej a severozápadnej strany otvorená, čo umožňuje ľahký a ničím nerušený vstup borivých vetrov.
8
Hlavný hrebeň pohoria je v spojnici Ostrá hora
– Jankovec (1000 - 100 m.n.m.). Po vetrovej kalamite z roku 2004 je bez lesných porastov. Medzi
Ostrou horou a Krížovým vrchom je široké horské sedlo s otvorenou, lesom nekrytou krajinou
s nadmorskou výškou 8000 m.n.m. V týchto lokalitách vstupujúce vetry od severu a severozápadu nadobúdajú za určitých poveternostných
podmienok značnú razanciu a po prechode cez
hrebeň a spomínané sedlo padajú do záveterných
dolín, kde spôsobujú súvislé a roztrúsené vetrové polomy. Nárazové vetry pri rýchlosti 8 m/sec.
spôsobujú jednotlivé vývraty a pri rýchlosti 12 m/
sec. vznikajú rozsiahle vývratiska. Po vetrových
kalamitách nasleduje kalamita hmyzová.
Klimaticky patrí územie do mierne chladnej
až chladnej oblasti. Teplotné pomery nevykazujú žiadne anomálie. Rozdiely medzi najteplejšími
a najchladnejšími oblasťami dosahujú 2 – 3 °C.
Zrážkové pomery sú premenlivejšie ako teplotné. Priemerné ročné zrážky sú 650 - 900 mm,
čo zodpovedá ekologickým nárokom smreka.
Dôležité je upozorniť na dažďový tieň Vysokých
Tatier a najmä a nerovnomernosť zrážok počas
roka. Mesačné maximum pripadá na mesiac jún
(200 - 220 mm), ale na tento mesiac pripadá aj
mesačné minimum (14 - 20 mm). Najviac dní keď
neprší je v mesiacoch jún, júl a august. Maximálna
perióda bez zrážok trvá 40 dní a v poslednom
období bola v rokoch 1983 a 1994. Z uvedeného
vyplýva, že v našej oblasti sa vyskytujú tzv. prísuškové dni hlavne na jar a v lete. Vtedy dochádza
k vysokému výparu a smrek môže trpieť výrazným stresom. Tu treba vidieť jeden z hlavných
faktorov oslabujúcich vitalitu smrekových porastov a dispozíciu pre nástup biotických škodlivých
činiteľov.
Pôdne pomery sú určené geologickým
podložím, ktorým je flyš. Nachádzajú sa tu v prevažnej miere hnedé lesné pôdy, ktoré sú pre rast
hlavných lesných drevín veľmi priaznivé. Smrek
na nich vytvára pomerne malý koreňový systém
a jeho zakotvenie v pôde je značne plytké, čo
spôsobuje malú statickú stabilitu.
Spôsob hospodárenia bol v stredoveku
ovplyvnený hlavne tzv. saskou školou - premeniť
všetky lesy na ihličnaté, najmä smrekové, s rubnou dobou stanovenou do obdobia kulminácie
priemerného rubného prírastku t.j. 70 - 80 rokov.
Uplatňované hospodárske princípy dali tunajšiemu lesnému hospodárstvu charakter extenzívneho hospodárstva, ktoré nevytváralo podmienky
pre vznik lesov ekologicky zodpovedajúcim prírodným podmienkam.
Všetky vyššie spomínané faktory dávajú vysoký predpoklad na aktiváciu hmyzích a hubových škodlivých činiteľov. Mnohé z nich nie je
možné ovplyvniť ľudskou činnosťou. Pre lesného hospodára predstavuje činnosť v takýchto
podmienkach často nadľudskú námahu, ktorá je
podmienená priaznivou ekonomickou situáciou.
•
viac fotografií k článku nájdete na www.vlm.sk
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
LESNÍCTVO
NA LYŽIACH
TROCHU INAK...
Ing. Jozef Joppa, vedúci oddelenia obchodu, OZ Kežmarok (text, foto)
MOMENTÁLNE POČASIE LEN VEĽMI
MÁLO PRIPOMÍNA KLASICKÚ ZIMU,
KTORÚ SI PAMÄTÁME Z DETSTVA.
ALE NA JEJ VRTOŠIVÉ PODOBY SI
POMALY UŽ ZVYKÁME. CHCEM TÝM
LEN POVEDAŤ, ŽE STÁLE SÚ CHVÍLE,
KEĎ VIE UKÁZAŤ SVOJU PRAVÚ TVÁR.
EŠTE MÁME V PAMÄTI ZAČIATOK
DECEMBRA, KEĎ NÁM ROBILI NEMALÉ
PROBLÉMY ZÁVALY SNEHU. PRÁVE NA
TAKÉTO PODMIENKY VÁM CHCEM
PONÚKNUŤ ALTERNATÍVU, AKO
SA POHYBOVAŤ V PORASTOCH...
Pred mnohými rokmi sme ako pracovníci lesnej správy mali vo svojej výbave každý
bežky, niektorí dokonca aj snežnice. Už z rôznych dôvodov sme ich využili ozaj len sporadicky a takto pomaly upadali do zabudnutia.
Dnes sa spoliehame na modernú techniku,
autom sa snažíme dostať takmer všade, veď
toľko toho ešte musíme stihnúť... No niekedy nám je to málo platné a príroda je silnejšia.
V takom prípade sa nám núka alternatíva pohybu na lyžiach v trochu pozmenenej podobe. Ponúka nám ho trend pohybu v prírode
pod oficiálnym názvom „ back country“, teda
doslova návrat do prírody... pokrok sa ani tu
nedal zastaviť.
Moje klasické bežky stále trčia v kúte,
no už asi 10 rokov intenzívne využívam hybrid im dosť podobný. Trh aj tu ponúka široký
výber, mne osobne sa osvedčil typ vychádzajúci z klasických bežiek, ktorý však má určité
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
zvláštnosti. Lyže sú podstatne širšie, sú po celom obvode vybavené oceľovými hranami,
majú pozdĺžne vykrojenie (podobne ako carvingové lyže). Osobne využívam lyže českej
firmy SPORTEN pod obchodným názvom
RANGER s rozmermi na špičke, v strede a na
konci lyže 68 – 60 – 65 mm. Lyže sú kratšie,
ja osobne využívam model 180 a 160 cm dlhé
pri mojej výške postavy 175 cm. Kratší model
sa dokonale osvedčil pri pohybe v porastoch
s podrastom, v strmších terénoch, dlhšie lyže
sú výhodnejšie pri razení stopy. Už pri kúpe
som zavrhol šupinatú sklznicu, ktorá slabšie
drží stúpacie pásy...
V minulosti tulenie pásy, dnes moderné
stúpacie syntetické pásy sú tým úžasným vynálezom, ktorý umožnil široké využitie týchto lyží... odpadá nekonečné trápenie sa s výberom správnych voskov na bežky, pásy z lyží
neskladám celú sezónu. V teréne mi umožňujú bez problémov zdolať akýkoľvek strmý svah
priamym stúpaním a pri zjazdoch dosahujem
akurátnu rýchlosť, zvládnuteľnú týmto typom
lyží. Tam, kde bez strachu priamo zjazdím na
lyžiach s pásmi, zjazd na klasických bežkách
by bol nemysliteľný, resp. na hranici ťažkého
pádu. A to predsa nechceme! Osobne z rôznych typov pásov uprednostňujem tzv. mohérové, ktoré sú síce výrazne drahšie, ale sú
dostatočne rýchle. Ich nevýhodou je, že sa
skôr opotrebujú. Pásy sú na špičke lyží jednoducho upnuté cez kovové oko, na lyžiach držia vďaka špeciálnemu lepidlu, ktorého vrstvu
je potrebné občas obnoviť. Topánka je podobná tej klasickej, je však robustnejšia a vyššia, podobne aj viazanie je trochu masívnejšie.
Ako topánky, tak aj viazanie musia mať symbol BC a rozlišujeme na základe typu vodiacej
lišty na viazaní a topánke typ SNS (Salamon
Nordic System) a NNN (New Nordic Sytem).
Teda je zrejmé, že ako topánka, tak aj viazanie
musia mať rovnaké označenie, buď SNS alebo
NNN BC. Slušný výstroj ako komplet sa dá zabezpečiť v cene niečo cez 300 EUR. Na prvý
pohľad je to dosť, ale pri správnom použití
má šancu vás prežiť... Na druhej strane, po prvej peknej túre vás to už nepustí a tento druh
športu sa stane pre vás viac než zábavou. •
viac fotografií k článku nájdete na www.vlm.sk
9
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO
POĽOVNÁ SEZÓNA
V JOVSIANSKEJ OBORE
Ing. Štefan Duda, vedúci LS Jovsa, OZ Kamenica nad Cirochou, (text, foto)
ZAČIATOK HLAVNEJ POĽOVNÍCKEJ
SEZÓNY V KAMENICI NAD CIROCHOU
SA NÁM NEUKAZOVAL VEĽMI
PRIAZNIVO. PLATIACI HOSTIA,
KTORÍ U NÁS TVORILI HLAVNÝ
ZDROJ PRÍJMOV, SI NAŠLI LACNEJŠIE
A MOŽNO AJ ZAUJÍMAVEJŠIE
LOKALITY NA LOV – ČI UŽ V NOVO
PRENAJATÝCH REVÍROCH ŠTÁTNYCH
LESOV, ALEBO V BLÍZKOM MAĎARSKU.
Doslova týždeň pred začiatkom ruje sa
ozvali prví hostia, ktorým sme dali ústne garancie o úspešnosti lovu požadovaného jeleňa. Vyplatilo sa. Na LS Jovsa sa ulovili v priebehu 10 dní dva strieborné a jeden bronzový
jeleň. Takáto bilancia bola dobrým signálom
pre váhajúcich, ktorí sa neskôr začali ozývať
a objednávať si lov nielen na budúcoročnú
10
ruju, ale aj na tohtoročné diviaky. O lov diviakov sme mali najväčšiu obavu, Keďže
v roku 2010 sa nám podarilo v diviačej obore dochovať väčšie množstvo diviačej zveri
veľmi dobrej kondície. Ak by sa nám nepodarilo predať lov týchto diviakov museli by
sme odlov vykonať sami bez tržieb za odstrel. Premnožením počas nasledujúcej jari
by sme totiž mohli odštartovať kanibalizmus aj napriek dostatku živočíšnej zložky potravy. Nakoniec s celkovým počtom 83 ulovených kusov sme naše predstavy o úprave
počtu pred vrhom splnili. Za zmienku stojí aj trofejová kvalita ulovených kancov. Z 10
ulovených kancov bolo 5 ohodnotených na
medailu. Najhodnotnejšia bola zlatá trofej
s bodovou hodnotou 127,55. Ďalšie 3 boli
strieborné s bodovými hodnotami 117,20 –
116,65 – 115,95. Jeden kanec bol bronzový
s hodnotou 113,55 bodov CIC. Dobrá, každodenná starostlivosť o diviaky neznamená,
že diviaky k vám budú vľúdne. Presvedčil sa
o tom náš robotník Michal Modrák, ktorý
deň čo deň roznáša krmivo po zvernici. Pri
spoločnej poľovačke v okrajovej časti zvernice ho napadol kanec. Spôsobil mu vážne poranenia lýtka, z ktorého sa lieči už 2 mesiace.
Útočil „strieborný“ kanec, ktorý bol po útoku ulovený. Chov diviakov vo zvernici nie je
jednoduchá záležitosť. Stačí niečo zanedbať
a celé úsilie vyjde na zmar. Ale lov diviakov
bude patriť vždy medzi najviac adrenalínové zážitky nás poľovníkov. Úspešný odchyt
diviakov vo voľnej prírode hneď začiatkom
februára 2011, dobré vzťahy s poľnohospodármi pri zháňaní lacného krmiva a naša
chuť do práce sú predpokladom, aby nasle•
dujúca sezóna dopadla ešte lepšie.
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO
ODCHYT
MUFLÓNEJ ZVERI
Ing. Štefan Čuvala, vedúci LS, OZ Malacky (text, foto)
AKO V PREDCHÁDZAJÚCICH
POĽOVNÍCKYCH SEZÓNACH, TAK
I V TEJTO BOL ODCHYT MUFLÓNEJ
ZVERI V UZNANOM ZVERNÍKU
HLBOKÁ MLÁKA, ODŠTEPNÉHO
ZÁVODU VLM SR MALACKY
V OBVODE LESNEJ SPRÁVY RIADOK,
NAPLÁNOVANÝ NA MESIAC JANUÁR.
V tomto roku nám však neprialo počasie. Začiatkom januára prišlo výrazné oteplenie a roztopila sa neveľká snehová pokrývka. Muflónia zver netrpela núdzou, a preto
pred potravou predkladanou v odchytovom zariadení dávala prednosť čerstvej mladej ozimine a trávnatým porastom, ktorých
Úspešný odchyt
je vo zverníku dostatočné množstvo. Záujemcovia o kúpu živej muflónej zveri, ktorých bolo viacero zo Slovenska, ale aj zo
Slovinska, začali byť netrpezliví. Preto sme
túžobne čakali na zmenu počasia s ochladením a bohatou snehovou nádielkou,
ktorá je pre úspešný odchyt zveri potrebná. V druhej polovici mesiaca síce výrazné ochladenie prišlo, ale snehu napadlo len
niekoľko centimetrov. Muflónia zver ešte
niekoľko dní odolávala, ale v závere mesiaca konečne začala navštevovať odchytové
zariadenie. Treba oceniť obetavosť a výdrž
Silvestra Lánika, vedúceho lesníckeho obvodu Potočkáre, v ktorom sa uznaný zverník
nachádza. V mrazivom a zväčša sychravom
počasí strávil pri odchyte veľa hodín.
Celkom sa nám podarilo odchytiť 71
kusov muflónej zveri, z toho boli 3 muflóny I. vekovej triedy, 37 muflónic a 31 muflónčat. Z uvedeného množstva si 27 kusov
(20 muflónic a 7 muflónčat) prevzali odberatelia zo Slovinska. Domácim záujemcom
bolo dodaných 36 kusov (1 muflón I. vekovej triedy, 17 muflónic a 18 muflónčat).
Zvyšné množstvo slabšej kvality v počte 8
kusov (2 muflóny I. vekovej triedy a 6 muflónčat – čertov) bolo vypustené do nášho
voľného poľovného revíru Záhorie. Dosiahnutý výsledok v odchyte muflónej zveri nesplnil naše očakávanie. K úplnej spokojnosti sa nám nepodarilo vybaviť požiadavky
domácich i zahraničných záujemcov, ktorí
...a mám ťa!
mali záujem o odber ešte väčšieho množstva muflónic, a tiež kvalitnejších jednoročných muflónov. Tak isto sme z dôvodu malého odchyteného množstva neuskutočnili
presun kvalitného genetického materiálu zo
zverníka do našich voľných poľovných revírov Záhorie a Turecký vrch a do zverníka
Kopča v rámci plánovaného zazverovania.
Dúfame, že nasledujúca zima bude pre odchyt muflónej zveri priaznivejšia, štedrejšia
na sneh. Tak budeme môcť naplno využiť
potenciál, ktorý v uznanom zverníku Hlboká mláka máme.
•
POVINNOSŤ VYPLÝVAJÚCA Z PRÁVNYCH PREDPISOV NA
ÚSEKU POĽOVNÍCTVA PO UKONČENÍ POĽOVNÍCKEJ SEZÓNY
Eduard Kriššák, samostatný referent oddelenia lesnej výroby, OZ Kežmarok (text), Ing. Jozef Joppa,(foto)
Chovateľská prehliadka
trofejí poľovnej zveri ulovenej
za sezónu 2010/2011 v spoločnom poľovnom revíri Javorina bude od 15. 3. 2011 do 22.
3. 2011 v zasadačke budovy
VLM SR odštepného závodu
Kežmarok, Baštová 18. Hodnotenie trofejí hodnotiteľskou
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
komisiou sa bude konať 15.
a 16. 3. 2011.
Výstava trofejí bude
pre verejnosť sprístupnená v dňoch 19. 3. 2011 až 22.
3. 2011 v čase od 9ºº do 17ºº
hodiny. Pozývame všetkých
priaznivcov a milovníkov poľovníctva na akciu, na ktorej
nebude chýbať tohtoročný rekord jelenej trofeje 225,50 b.
CIC.
Na chovateľskú prehliadku musí vlastník poľovníckej
trofeje predložiť poľovnícku
trofej raticovej zveri na lebke spolu so spodnou čeľusťou - okrem spodných čeľustí
jednoročných jeleňov, kly diviakov starších ako tri roky
a lebky veľkých šeliem. Zo
zveri ulovenej cudzincami, ak
sa trofej nenachádza na území SR, možno namiesto trofeje predložiť dokumentáciu o nej (§ 23, ods. 3 zákona
•
č. 274/2009).
11
POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO
PRÍPAD KORMORÁN
Ing. Peter Smolko (text, foto)
V POSLEDNOM DESAŤROČÍ
ZAZNAMENÁVAME ZNAČNÝ
NÁRAST POČETNOSTI POPULÁCIE
KORMORÁNA VEĽKÉHO
(PHALACROCORAX CARBO) NA
NAŠOM ÚZEMÍ AKO AJ V RÁMCI
EURÓPY. AVŠAK NEPRIRODZENE
VYSOKÁ ABUNDANCIA POPULÁCIE
ZNAMENÁ AJ ZNAČNÝ PREDAČNÝ
TLAK NA ICHTYOFAUNU. A TU
NASTÁVA PROBLÉM. MAJITELIA
A UŽÍVATELIA RYBNÍKOV SA
KAŽDOROČNE DESIA PRÍCHODU
TISÍCOV KORMORÁNOV, KTORÉ
NÁS PRAVIDELNE NAVŠTEVUJÚ
V ZIMNÝCH MESIACOCH.
ORNITOLÓGOVIA UVÁDZAJÚ LEN
CCA 250 HNIEZDIACICH PÁROV,
ALE ZIMOVAŤ K NÁM PRÍDE AŽ
9000 JEDINCOV. NAJVIAC SÚ
OHROZENÉ VEĽKÉ VODNÉ PLOCHY
VYUŽÍVANÉ NA INTENZÍVNY
CHOV RÝB, AKO ORAVA, KYSUCE,
VÝCHODOSLOVENSKÁ NÍŽINA,
ALE AJ HORNÝ TOK HRONA
A VÁHU A PODUNAJSKÁ NÍŽINA.
TIETO OBLASTI SÚ OBĽÚBENOU
DESTINÁCIOU MIGRUJÚCICH
KORMORÁNOV, KDE KAŽDOROČNE
NA JAR NA OBHOSPODAROVATEĽOV
RYBNÍKOV ČAKÁ BILANCOVANIE.
Najväčší problém predstavuje likvidácia rybej osádky. Veľkosť koristi negatívne koreluje s priemernou teplotou prostredia, t.j. čím nižšia teplota,
tým väčšie ryby kormorány lovia. Výskumy uvádzajú priemernú veľkosť letnej koristi 30 g, počas
teplej zimy priemerne 109 g, a počas silnej zimy až
157 g. Zväčšovanie koristi nutne znamená aj nižšiu
úspešnosť lovu. Odborníci udávajú dennú spotrebu rýb na jedného vtáka 0,5 – 0,8 kg. Zoberme si
spodnú hranicu (0,5 kg) a vynásobme počtom zimujúcich vtákov (9000 ks) a dĺžkou pobytu u nás
(cca 100 dní) a dostaneme sa k číslu 450 ton ulovených rýb za jednu zimu. Kormorány nespôsobujú škody len tým, že svoju korisť skonzumujú,
ale značné škody vznikajú aj tým, že hlavne počas
silných zím sa kormorány mnoho krát preceňujú a zaútočia aj na 50 cm rybu, ktorú buď nie sú
schopné skonzumovať (boli aj prípady keď sa vták
udusil), alebo svoju korisť len zrania, ale nestačia ju
zdolať. Vo väčšine prípadov takto zranená ryba
uhynie. A netreba zabúdať ani na to, že čím tuhšia
zima, tým je aj spotreba energie, t.j. rýb vyššia. Keď si
zhrnieme uvedené fakty, je nutné uznať, že impakt
premnoženej populácie kormoránov na ichtyofaunu predstavuje značný problém pre obhospodarovateľov rybníkov a ich sťažnosti sú opodstatnené.
Odstrel kormorána veľkého je povolené vykonávať v súlade so zákonom č. 274/2009 Z. z.
o poľovníctve, kde sa uvádza, že o usmrtení alebo odchyte celoročne chránených živočíchov
rozhoduje Ministerstvo životného prostredia SR
a zabezpečenie lovu dohodne ten, kto požiadal
o výnimku MŽP SR. Na základe rozhodnutí Ministerstva životného prostredia SR č. 3870/2009-2.1 zo
dňa 26.5. 2009 a Ministerstva pôdohospodárstva
SR č. 2192/2009-730/1025 zo dňa 1.6. 2009 je od
1.10.2009 povolený odstrel, rušenie a odplašovanie kormorána veľkého (Phalacrocorax carbo) na
všetkých lovných rybárskych revíroch Slovenského
rybárskeho zväzu (SRZ) s výnimkou revírov zaradených do 5 stupňa ochrany prírody a chránených
vtáčích území. Výnimka má platnosť od 1.10. do
31.3. každoročne do roku 2014. Pri realizácii výnimky však SRZ ako žiadateľ výnimky musí dodržiavať
nasledujúce podmienky:
• minimálne deň pred plánovaným odstrelom
alebo odplašovaním oznámiť lokalitu a časový harmonogram na miestny príslušný organizačný útvar Štátnej ochrany prírody SR
(ŠOP);
• žiadateľ každoročne v termíne do 15.5. predloží na ŠOP SR správu o uplatňovaní výnimky
za predchádzajúce obdobie.
Účelom odstrelu a plašenia má byť vytlačenie
kormoránov mimo najviac ohrozených vodných
plôch, kým sa neprikročí k celoeurópskemu manažmentu populácie kormorána veľkého. S tým
sú však spojené ďalšie riziká čo sa týka vyrušovania
ostatných chránených druhov vtákov na ich zimoviskách, pre ktoré je toto obdobie extrémne energeticky náročné.
•
Informačné pramene:
Čech, M., Čech, P., Kubecka, J,. Prchalova, M.,
Drastik, V., 2008: Size selectivity in summer and
winter diets of Great Cormorant (Phalacrocorax carbo): Does it reflect season-dependent
difference in foraging efficiency? Waterbirds
(31), s. 438-447
www.vtaky.sk
TERMÍN CHOVATEĽSKEJ PREHLIADKY TROFEJÍ
Ing. Zuzana Balandová, samostatný odborný referent, GR
Výstavná časť chovateľskej
prehliadky trofejí poľovnej zveri ulovenej za sezónu 2010/2011
v poľovnom revíri Javorie a vo
zverníku Podjavorie sa uskutoční v dňoch od 25. do 26. marca 2011 na Kamennom Vrchu.
Predchádza jej hodnotiteľská
časť výstavy realizovaná dňa 18.
marca 2011. Súčasne sa VLM SR
12
š.p. dňa 10. až 13. marca 2011,
predstavia expozíciou trofejí poľovnej zveri (jeleň, srnec, muflón,
daniel a diviak) ulovenej v sezóne 2010/2011 na chovateľskej
prehliadke trofejí organizovanej Obvodnou poľovníckou komorou vo Zvolene, v kultúrnom
dome obce Dobrá Niva.
Srdečne pozývame.. •
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
AKTUALITY
HARMONOGRAM VÝZIEV
na predkladanie žiadostí o nenávratný
finančný príspevok z fondov EÚ prostredníctvom OPŽP pre rok 2011podľa prioritných osí
a aktualizácie č. 1 k 27. januáru 2011 uvádza,
že pre OPERAČNÝ CIEĽ 2.1 Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami I. skupina aktivít plánované zverejnenie ďalšej výzvy
v mesiaci marec 2011. Viac na www.opzp.sk
v ochrane lesa 2011, ktorá sa uskutoční 28.
a 29. apríla tohto roku v Kongresovom centre kúpele Nový Smokovec. Konferencia má
priniesť širokému okruhu odbornej ale aj laickej verejnosti aktuálne informácie v oblasti ochrany lesa na Slovensku a okolitých
štátoch, informácie o kalamitnom stave
smrečín, metódach monitorovania ich zdravotného stavu a najnovších výsledkoch a poznatkoch v tejto problematike. Viac sa dozviete na www.los.sk .
VENEROVSKÉHO MEMORIÁL
Štátne lesy Tatranského národného parku a Združnie lesníkov a ochrancov prírody Tatier, v spolupráci s obcou Štrba pod
záštitou Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a predsedu Odborového zväzu pracovníkov drevárskeho, nábytkárskeho
a papierenského priemyslu, lesného a vodného hospodárstva usporadúvajú 47. ročník
VENEROVSKÉHO MEMORIÁL, Majstrovstvá
lesníkov SR v lyžovaní, ktorý sa uskutoční 20.
Až 22. Marca 2011 v Tatranskom národnom
parku v športovom areáli FIS Štrbské Pleso.
Majstrovstvá preveria zdatnosť lesníkov a lesníčiek v obrovskom slalome a behu na lyžiach
so streľbou zo vzduchovky.
ČO ŠEPKÁ LES 2011
Obvodná poľovnícka komora v Žiari nad
Hronom v spolupráci s Múzeom vo Sv. Antone, Lesmi SR š.p., OZ Žarnovica a ďalšími vyhlasujú pri príležitosti Medzinárodného roka
lesov a mesiaca poľovníctva a ochrany prírody prírodovednú súťaž, ktorá sa uskutoční
7. júna 2011 o 9. hodine v Múzeu vo Svätom
Antone. Súťaž tvorí viacero disciplín ako napríklad, návrh plagátu „Ako dieťa vníma les“,
poznávanie poľovníckych psov, poľovnej zveri,
stromov, listov a plodov, stôp zveri, hlasov zveri, zhotovenie vtáčej búdky, poznávanie Štiavnických vrchov, streľba zo vzduchovky a sadenie stromčekov. Súťažiacich čakajú diplomy
a hodnotné ceny a divákov pekné zážitky
MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA
Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Stredisko lesníckej
ochranárskej služby, Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Technická univerzita vo Zvolene, Katedra ochrany
lesa a poľovníctva, Sekcia integrovanej ochrany lesa Odboru lesníctva SAPV a Slovenská
lesnícka spoločnosť ZSVTS organizujú medzinárodnú konferenciu Aktuálne problémy
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
VERNISÁŽ
Lesy SR š.p. a Lesnícke a drevárske múzeum Zvolen dňa 26. januára 2011 uviedli vernisáž výstavy Cesta dejinami Slovenského školstva. Avšak výstava trvá až do 29. apríla 2011.
Príďte sa pozrieť, všetci sú srdečne pozvaní!
PETÍCIA
Únia regionálnych združení vlastníkov
neštátnych lesov Slovenska iniciovala Petíciu „Za spravodlivú a ekonomicky udržateľnú ochranu prírody v Slovenskej republike,
ktorej prvá veta znie: „Lesy na území Slovenskej republiky sú jedným z najvýznamnejších faktorov dlhodobej ekologickej stability
krajiny, avšak nemenej dôležité sú aj ich sociálne a hospodárske funkcie, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú kvalitu života
obyvateľov vidieckych regiónov Slovenska.“
Cieľom je dosiahnuť politickú úroveň krajín
EÚ, čo znamená dosiahnutie rovnováhy medzi požiadavkami na ekologické funkcie lesov
a požiadavkami na ich sociálne a ekonomické
poslanie. Petícia obsahuje v šiestich bodoch
špecifikované požiadavky, ktoré je nutné riešiť kvôli spomínaným dôvodom z úrovne vlády. O tom, či je dôležité podporiť riešenie tejto problematiky rozhodnite sami.
Petíciu s uvedením požiadaviek a petičné hárky nájdete na stránke www.privlesy.sk.
NARIADENÍM VLÁDY Č. 455/2010
Nariadením vlády SR č. 455/2010 Z. z.
o zrušení vojenského obvodu Javorina na základe § 4 ods. 2 Zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch, došlo k 1. januáru 2011
k zrušeniu vojenského obvodu Javorina. V súvislosti so zrušením vojenského obvodu minister pôdohospodárstva SR dal v zmysle §
50 ods. 4 Zákona o lesoch súhlas k tomu, aby
VLM SR, š.p. spravovali lesný majetok štátu
po dobu desiatich rokov od zrušenia vojenského obvodu.
POĽOVNÍCTVO A PRÍRODA 2011
Slovenský poľovnícky zväz a Slovenská
poľovnícka komora usporiada v dňoch 15. 19. júna 2011 v priestoroch výstaviska Incheba Expo Bratislava celoštátnu výstavu s medzinárodnou účasťou „Poľovníctvo a príroda
2011“. Záväznú prihlášku nájdete na webovej
stránke SPZ.
MP SR K LOVU MUFLONEJ
A DIVIAČEJ ZVERI 2011/2012
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v poľovníckej sezónne
2011/2012 vydalo usmernenia k lovu muflonej a diviačej zveri. Muflóna samca možno vo
zverniciach loviť celoročne. Vo zverniciach,
kde sú stanovené normované kmeňové stavy tejto zveri a chov a lov tejto zveri je plánovaný, môžu užívatelia vydať povolenia na
individuálny lov muflóna samca aj v období od 1.2.2011 do 30.4.2011, resp. do schválenia nových plánov chovu a lovu raticovej zveri. Možno loviť diviaka lesného a diviačicu od
16.7. do 31. decembra a diviača a lanštiaka po
celý rok. V poľovných oblastiach s chovom
malej zveri kde nie je diviak zaradený do kvalitatívnej triedy, možno loviť diviaka lanštiaka a diviača celoročne bez schváleného plánu
chovu a lovu. Vyhláška umožňuje loviť diviaka lanštiaka a diviača celoročne v poľovných
revíroch:
a) V ktorých je bonitovaná diviačia zver a pre, ktorú sa schvaľuje plán chovu
a lovu v období od 1.3. do 30.4., možno loviť
diviaka lanštiaka a diviača aj bez schváleného
plánu chovu a lovu. Ulovená zver za toto obdobie sa započíta do plánu chovu a lovu a do
evidencie lovu za novú poľovnícku sezónu;
b) Zaradených do jeleních alebo srnčích poľovných oblastí, v ktorých nie je bonitovaná diviača zver a pre ktorú sa neschvaľuje plán chovu a lovu, možno loviť diviaču zver
len na základe mimoriadneho povolenia lovu
vydaného obvodným lesným úradom. Ulovená zver sa zaeviduje v evidencii lovu za poľovnícku sezónu;
c) Zaradených do poľovných oblastí
s chovom malej zveri, kde nie je diviak zaradený do kvalitatívnej triedy, možno loviť diviaka lanštiaka a diviača celoročne bez schváleného plánu chovu a lovu. Ulovená zver sa
zaeviduje v evidencii lovu za poľovnícku sezónu.
Úplné znenie usmernení nájdete na webovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
13
OD SPOLOČNÝCH KOREŇOV
SERIÁL
PREDSTAVUJEME
DIVÍZIU MIMOŇ
Ing. Terézia Filipová, technik Správy lesov Pliešovce, zdroj: informačné materiály VLS ČR, š. p.
Založení hospodářské organizace „Vojenských lesů a statků Mimoň“ nebyl jednorázový počin, ale postupný proces. Od května 1947
se datují jednání o převodu lesů pod vojenskou
správu. Z velkých vlastníků je třeba jmenovat
Waldsteina, Hartiga a Rohana, jimž byl majetek
zkonfiskován na základě Benešových dekretů.
Odbornou správou pozemků, ležících v prostoru vojenského výcvikového tábora, bylo pověřeno „Ředitelství vojenských lesů v Mimoni“.
Tento rok je tedy možno považovat za vznik organizace, jejímž nástupcem jsou VLS Mimoň.
Mimořádnou situací s těžkými následky byl vstup armád pěti států Varšavské smlouvy. Sovětská armáda 21. srpna 1968 obsadila
letiště Hradčany a postupně celý Vojenský výcvikový prostor (VVP) Mimoň. Po zrušení VVP
bylo odhadnuto, že cca 17 % plochy prostorů
14
je poškozeno střelbou a dříví znehodnoceno.
Většina zdejšího prostoru byla zamořena municí. Pyrotechnickou očistu v bývalém VVP Ralsko zahájila v roce 1993 Armáda ČR prostřednictvím svého speciálního pyrotechnického útvaru
a ukončila v březnu 2004. Po zrušení pyrotechnických úřadů vydala vláda ČR usnesení, v němž
pověřuje organizaci VLS ČR, s. p. prováděním
pyrotechnické asanace území v bývalém VVP
Ralsko.
Převážná část obhospodařovaných lesů
náleží do přírodní lesní oblasti Severočeská pískovcová plošina. Hlavní dřevinou zdejších lesů
je borovice, která je zastoupena 65 procenty,
(smrk 19 %, dub 4 %, buk 3 %, modřín 3 %). Jehličnaté dřeviny tvoří 87 procent dřevinné skladby porostů, listnaté porosty – bukové a dubové – lze nalézt na živnějších půdách vzniklých
na vyvřelinách (Ralsko, Kumerské pohoří, Velká
a Malá Buková, Bezděz).
Divize Mimoň myslivecky hospodaří v jedné velké honitbě pokrývající území bývalého VVP
Ralsko. V honitbě je normován jelen lesní, muflon,
daněk evropský, srnec obecný a prase divoké. Významnou součastí myslivosti u divize Mimoň je
obornictví. Divize obhospodařuje dvě obory –
Velký Dub (výměra 534 ha), založenou v r. 1978,
s dančí a mufloní zvěří a Židlov (výměra 3 786 ha),
založenou v roce 2000, s jelení a mufloní zvěří.
Malebná krajina protkaná mnoha rybníky
mezi kopci Ralsko a Velký a Malý Bezděz poskytuje ideální možnosti pro rozvoj rekreačního vyžití v nejrůznějších směrech – lze zde provozovat
pěší turistiku, cykloturistiku, agroturistiku a hipoturistiku. V bývalém Vojenském výcvikovém
prostoru lze dosud nalézt partie zcela nenarušené přírody, která se zde zachovala právě proto,
že tato oblast byla po dlouhá desetiletí veřejnosti nepřístupná.
Území je zvláště ceněno z hlediska ochrany
přírody, podstatná část je zahrnuta do soustavy
NATURA 2000.
Nachází se zde 6 evropsky významných lokalít: Horní Ploučnice, Jestřebsko – Horní Ploučnice, Jestřebsko – Dokesko, Mariánský rybník, Ralsko, Slatinné vrchy, Velký a Malý Bezděz. Zasahuje
sem ptačí oblasť Českolipsko – Dokeské pískovce
a mokřady. Organizačně je divize členěna na čtyři
Lesní správy: LS Hamr, LS Dolní Krupá, LS Břehyně
a LS Lipník. Dopravu a manipulaci zajišťuje Správa
služeb v Mimoni.
•
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
OD SPOLOČNÝCH KOREŇOV
V ZAHRANIČÍ A PREDSA
AKO DOMA
Ing. Zuzana Balandová, samostatný odborný referent GR (text), Pavla Kasslová (foto)
V DŇOCH 27. AŽ 28. JANUÁRA TOHTO
ROKU SA USKUTOČNILO STRETNUTIE
ZAMESTNANCOV VOJENSKÝCH
LESOV A MAJETKOV SR S KOLEGAMI
Z VOJENSKÝCH LESŮ A STATKŮ ČR.
Privítali nás na jednej zo svojich divízií zvanej Horní Planá, o ktorej sme už písali v treťom
vydaní nášho časopisu, v rekreačnom zariadení Olšina, nachádzajúcom sa na okraji vojenského priestoru Boletice. Vojenský priestor sa
rozprestiera na západe okresu Český Krumlov
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
a do jeho územia zasahuje aj Šumavský národný park. Bolo možné pozorovať ešte komplexy
smrekového lesa a hoci bola hustá hmla a aj poriadna zima na nálade to nikomu neubralo.
Po pracovných poradách v oboch „táboroch“ sme sa stali pozorovateľmi a neskôr aj
ochutnávačmi pravej českej zabíjačky. Nasledovala prehliadka oborného chovu zubra a pratura v Křišťanove. O odborný výklad sa postaral
Ing. František Šimek, CSc., predseda predstavenstva a konateľ spoločnosti GW Farma, s. r. o.,
ktorý znalosťami a svojím zanietením uchvátil
mnohých z nás.
Medzi VLS ČR s.p. a Lesy ČR s.p. panuje dobrá spolupráca a preto sme mali možnosť
navštíviť Lesnú správu Hluboká Lesov ČR, kde
sme absolvovali prehliadku obory Poněšice s.p.,
súžiacej pre chov jelenej zveri.
Po odbornom programe bola podávaná
už spomínaná zabíjačková večera. Musím povedať, že chute a aj samotné jedlo bolo iné než
na aké sme možno zvyknutí, no nebolo však
vôbec zlé! Práve naopak. Uznali sme čo kraj to
iný mrav - aj zabíjačka. Rozpútala sa vrava kde
sa miešal slovenský a český jazyk, spomínalo sa,
nadviazali sa nové priateľstvá a utužili tie staré.
Podávali sa rôzne skúsenosti, poznatky a informácie ale aj priateľské rady a dobrá nálada. Zazneli aj pekné slovenské a české pesničky.
Cítili sme sa veľmi dobre, za čo našim kolegom úprimne ďakujeme. Na záver len vyslovím prianie, aby naša družba pokračovala čo
najdlhšie. Už teraz plánujeme ďalšie stretnutie
na Slovensku.
•
15
HISTÓRIA
MEDZINÁRODNÝ ROK
LESOV V MÚZEU
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text, foto)
3. FEBRUÁRA 2011 BOLA
SPRÍSTUPNENÁ V RÁMCI
POĽOVNÍCKEJ EXPOZÍCIE MÚZEA
VO SV. ANTONE VÝSTAVA „LES
PRE ĽUDÍ - ĽUDIA PRE LES“.
VÝSTAVA PROSTREDNÍCTVOM
DVOJROZMERNÝCH PANELOV
VÝSTIŽNÝMI FOTOGRAFIAMI
A TEXTAMI PREDSTAVUJE, ČO
VŠETKO MÁME VĎAKA LESNÍKOM:
LES AKO ŽIVOTNÝ PRIESTOR, LES
CHRÁNI VODU, PÔDU A PRODUKUJE
ČERSTVÝ VZDUCH, LES AKO ZDROJ
ODDYCHU A ZDRAVIA, LES AKO
PRIESTOR PRE VEDU A VZDELÁVANIE,
DREVO – NAŠA NAJLEPŠIA VOĽBA
A DREVO – TEPLO A VÔŇA DOMOVA.
Výstavu pripravili odborní pracovníci Národného lesníckeho centra vo Zvolene, ktoré je
koordinátorom aktivít v rámci Medzinárodného roku lesov na Slovensku. Zrealizovali ju spoločne so štátnym podnikom Lesy SR, ktorý na
podnet generálneho riaditeľa Ing. Igora Viszlaia
16
navrhol jednotlivé témy roka. Tou prvou je „Les
a história“. Výstava je realizovaná vo svätoantonskom kaštieli i preto, že tu v Banskej Štiavnici a okolí sa písala slovenská lesnícka história. Tu
v tejto oblasti ešte veľmi dávno pochopili baníci, že ak potrebujú viac dreva v bani, musia začať pestovať lesy. Tu vznikla rozhodnutím Márie Terézie Banícka akadémia, ku ktorej sa neskôr
pripojil Lesnícky inštitút. Tu vznikli základy lesníckeho, poľovníckeho i rybárskeho školstva, základy lesníckej vedy a výskumu, tu sa už v roku
1786 konal prvý svetový prírodovedný kongres
v Sklených Tepliciach. Tu pôsobil zakladateľ prvých prírodných rezervácií na Slovensku Karol
Kaán, osobnosti ako Henrich Dávid Wilckens,
Ján Šalamún Dobromír Petian-Petényi, Andrej
Kmeť, František Jozef Turček, profesor Škultéty, .... a mnoho ďalších. Múzeum je najvhodnejším miestom na prezentáciu histórie, no pohľad
do histórie musí mať význam pre budúcnosť.
Múzeum má byť mostom medzi minulosťou
a budúcnosťou – pomáha z histórie to dobré
prevziať a zveľaďovať a na tom zlom sa poučiť.
Medzinárodný rok lesov 2011 – to je príležitosť
viac ako inokedy povedať celej spoločnosti
o poslaní lesníkov, o ich neľahkej práci pri udržaní vzácnej rovnováhy – aj les chrániť, aj umne
využiť bohatstvo, ktoré nám dáva.
Na slávnostnom otvorení výstavy v kaštieľnej kaplnke sa zúčastnili i významní hostia. Ing.
Igor Olajec – generálny riaditeľ sekcie lesného
hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ing.
Igor Viszlai – generálny riaditeľ š.p. Lesy SR Banská Bystrica, Bc. Ing. Igor Morong – generálny
riaditeľ Národného lesníckeho centra a predstavitelia mnohých lesníckych a kultúrnych inštitúcií. Generálny riaditeľ Ing. Igor Viszlai odovzdal
prvý krát Cenu Lesov SR, pripravenú pri príležitosti MRL 2011 Ing. Júliusovi Burkovskému – lesníkovi, publicistovi a znalcovi ochrany prírody, za
významný prínos pri odhaľovaní a sprístupňovaní dejín lesníctva. Na vernisáži nechýbali fanfáry
v podaní trubačov SOŠL v Banskej Štiavnici, ani
krásne pesničky a básničky prezentované deťmi z MŠ vo Sv. Antone. Na výstavu, ktorá bude
v múzeu do konca roka 2011 srdečne pozývame
i čitateľov Vojenských lesov.
•
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
HISTÓRIA
40 ROKOV KLUBU
SOKOLIAROV PRI SPZ
Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text, foto)
VOJENSKÉ LESY
A MAJETKY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY, ŠTÁTNY
PODNIK PLIEŠOVCE
(od lesnej správy cez podnik
až po generálne riaditeľstvo
VLM SR) - 4. časť
Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent
oddelenia lesnej výroby GR
Roky 1980 – 1989 dynamický rozvoj
podniku v rámci trustu VLS Praha
DÁ SA PREDPOKLADAŤ, ŽE ČLOVEK
LOVÍ S DRAVÝMI VTÁKMI UŽ VIAC
AKO 4 500 ROKOV. SOKOLIARSTVO
MÁ NA ÚZEMÍ SLOVENSKA BOHATÉ
TRADÍCIE. SVEDČIA O TOM
ZMIENKY ZO STARÝCH LISTÍN,
KRONÍK, ZEMEPISNÉ NÁZVY NA
NAŠOM ÚZEMÍ, BOHATÉ ZBIERKY
NAŠICH MÚZEÍ A GALÉRIÍ, HRADNÉ,
ZÁMOCKÉ I KAŠTIEĽNE EXPOZÍCIE.
SOKOLIARSTVO DNES – TO VŠAK
UŽ ZĎALEKA NIE JE LEN LOV
S POMOCOU PERNATÝCH DRAVCOV.
Dnes je to i ochrana dravcov, sov a ich životného prostredia, je to biologická ochrana letísk a v neposlednom rade je to špecifická sokoliarska kultúra, či životný štýl. Tak ako kedysi
ešte v stredoveku, boli chýrečné dravce z nášho
územia vysoko cenené na európskych panovníckych dvoroch, i dnes má Slovensko svoje sokoliarske prvenstvá. Práve u nás sa začalo s výučbou sokoliarstva na školách všetkých stupňov.
V roku 2011 si pripomíname 40. výročie
vzniku Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze. Klub bol založený
v priestoroch Vysokej školy lesníckej a drevárskej
vo Zvolene 17. apríla 1971 za účasti 41 slovenských sokoliarov, zástupcov SPZ a štátnej ochrany prírody. Zloženie prvého výboru: Ivan Maroši
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
(predseda), Marián Poliak, Tomáš Krivjanský, Ing.
Vladimír Víťaz, Peter Šomek a Anton Grec. Na
zakladajúcej schôdzi boli prítomní za SPZ i Ing.
Pavol Hell, CSc , Ing. Jozef Sládek, Ing. Aladár Randík a Ing. Jozef Voskár. Od roku 1999 je Slovenský
klub sokoliarov i riadnym členom IAF - Medzinárodnej asociácie sokoliarov. Minulý rok, 21.októbra, bolo riadne zasadnutie IAF u nás - v Palárikove. Dnes má klub 300 členov. SKS pripravuje
v roku 2011 viac podujatí a svoje výročie si pripomenie i počas celoslovenských poľovníckych
slávností - Dní Sv. Huberta vo Sv. Antone 3. a 4.
septembra 2011.
•
V rámci reorganizácie v roku 1982 bol
k Poľnohospodárskej správe Pliešovce pričlenený Hospodársky dvor Podjavorie od
Poľnohospodárskej správy Lešť. V rámci Poľnohospodárskej správy Pliešovce došlo k vytvoreniu troch hospodárskych stredísk živočíšnej výroby, a to Siele, Rázputie
a už spomínané Podjavorie. Keďže prevzatím
prevádzok od JRD Pliešovce tieto neboli vyhovujúce pre činnosť modernej poľnohospodárskej výroby, musel podnik veľkú časť
prostriedkov investovať do výstavby nových
a rekonštrukciu starých poľnohospodársky
budov a zariadení hlavne pre živočíšnu výrobu.
Na Hospodárskom stredisku Rázputie bola dostavba hospodárskych budov dokončená v roku 1982 v hodnote 12, 5 mil. Kčs
a postavené nové areály v roku 1983 v hodnote 839 tis. Kčs. Na stredisku Siele bola pre
potreby krmovinovej základne živočíšnej výroby v roku 1982 vybudovaná granulačná linka v hodnote 4,2 mil. Kčs a odchovňa mladého dobytka v roku 1983 v celkovej hodnote
9,3 mil. Kčs a tiež boli ukončené poľné hnojiská v náklade 806 tis. Kčs v roku 1984.
Koncom marca 1987 odišiel podnikový riaditeľ Ing. Jozef Švec, CSc. do starobného
dôchodku a na jeho miesto nastúpil 1.4.1987
pplk. Ing. Jozef Ulianko, ktorý dovtedy zastával funkciu výrobného námestníka.
Obdobie osemdesiatych rokov minulého storočia bolo obdobím veľkého rozvoja
podniku v Pliešovciach. Podnik sa dynamicky
rozvíjal a stal sa tretím najväčším podnikom
v rámci trustu GR VLS Praha. Podnik v tomto období investoval do zlepšenia základných
prostriedkov v oblasti výroby a taktiež na
úseku starostlivosti o človeka.
Neskrátený článok nájdete
na stránke www.vlm.sk
17
KYNOLÓGIA
ŠTAJERSKÝ
HRUBOSRSTÝ
DURIČ - PES DO NEPOHODY
Miroslav Cvek, samostatný odborný referent oddelenia ekonomiky, OZ Kežmarok (text, foto)
V 70. ROKOCH 19. STOROČIA SA
PEITINGER Z VORTENBERGU ROZHODOL VYŠĽACHTIŤ PSA VHODNÉHO
DO NÁROČNÝCH HORSKÝCH TERÉNOV. S POUŽÍVANÝM POMERNE ŤAŽKÝM HANNOVERSKÝM FARBIAROM NEBOL SPOKOJNÝ A JEHO CIEĽOM BOLO
VYŠĽACHTIŤ ĽAHŠIEHO A OTUŽILEJŠIEHO PSA, PRI ZACHOVANÍ PRACOVNÝCH
KVALÍT POUŽÍVANÉHO PLEMENA. KRÍŽIL HANNOVERSKÉHO FARBIARA SOLLINGENSKÉHO TYPU S ALPSKÝM DURIČOM A ICH POTOMKA EŠTE KRÍŽIL
S ISTRIJSKÝM HRUBOSRSTÝM DURIČOM.
POTOMSTVO ZDEDILO PO TOMTO DURIČOVI OSTRÚ SRSŤ A PO HANNOVERSKOM FARBIAROVI KVALITNÚ A VYTRVALÚ PRÁCU NA POFARBENEJ STOPE.
CIEĽAVEDOMÝM VÝBEROM V ĎALŠEJ PLEMENITBE PEITINGER DOSIAHOL
USTÁLENIE ZNAKOV ŠTAJERSKÉHO HRUBOSRSTÉHO DURIČA V TEJ PODOBE
V AKEJ HO POZNÁME DNES.
Na Slovensku našiel štajerský hrubosrstý durič uplatnenie v horských a podhorských revíroch, hlavne na Spiši, kde sa o jeho širšie používanie v poľovníctve zaslúžil pán Jozef Sedlačko
so Spišského Podhradia.
Hlavnými prednosťami tohto plemena sú silné nohy, nebojácnosť, výborný nos
a chuť do práce v náročných horských podmienkach, kde ho pred nepohodou v každom
počasí chráni hrubá srsť s hustou podsadou.
Tento, oproti hannoverskému farbiarovi ľahší
a otužilejší pes, sa môže pri poľovaní používať
ako farbiar, ale aj ako hlasitý durič. Na Slovensku môže získať poľovnú upotrebiteľnosť na
dohľadávanie vysokej, srnčej a diviačej zveri, ale
aj na durenie diviačej a dravej zveri na spoločných poľovačkách.
Riadený chov štajerského hrubosrstého duriča spadá pod Klub chovateľov duričov
pri Slovenskom poľovníckom zväze. Jedince,
ktoré môžu byť použité v chove, musia splniť podmienky stanovené týmto klubom, a to
Je to rakúske plemeno a po prvej svetovej vojne sa zdalo, že sa zapíše medzi plemená
duričov, ktoré zanikli. Úsilím chovateľov v krajine pôvodu sa však podarilo zachrániť ho pre
európsku poľovnícku kynológiu. Dnes je chované a používané poľovníkmi vo viacerých
európskych krajinách. Do Československa sa
rozšírilo z Rakúska v 50. rokoch 20. storočia.
18
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
KYNOLÓGIA
ŠTANDARD Č. 62/B
ŠTAJERSKÝ HRUBOSRSTÝ DURIČ
absolvovať výstavu psov s ocenením výborný alebo veľmi dobrý a zúčastniť sa bonitácie
s ocenením výborný alebo veľmi dobrý. Keďže
ide o plemeno zaradené v zozname FCI (medzinárodná kynologická federácia) medzi poľovné psy, je pre uchovnenie potrebné predviesť psa na skúšku z výkonu. U štajerského
duriča sú skúšky duričov ohodnotené I. alebo
II. cenou.
V súčasnom období je na Slovensku
chovaných 40 až 50 jedincov tohto plemena
a v chove používaných 6 až 8 psov a podobné
je to aj s počtom chovných súk.
•
Všeobecný vzhľad – stredne veľký pes
dosahujúci v kohútiku výšku 440 – 580 mm,
s dobre vyvinutými svalmi. Chvost nosieva
väčšinou rovno, ale aj kosákovite zdvihnutý nahor. Má inteligentný, vážny, ale nie zlý výraz.
Hlava – stredne veľká, s mierne klenutým
temenom a dobre vyvinutým tylovým hrboľom. Nos trochu odstáva od čela, jeho koniec je čierny. Pysky nie sú previsnuté a dobre nadväzujú na čeľuste s nožnicovým alebo
kliešťovým záhryzom. Hlava je dobre osrstená
trochu kratšou srsťou ako na ostatnom tele,
ale je fúzatá.
Ušnice – nie sú prehnane veľké, hladko priliehajú, s hladším a mäkším osrstením.
Oko – jasné, s hnedou dúhovkou.
Krk – mocný, nie prehnane dlhý.
Chrbát – široký a dlhý, plynule prechádza
k bedrám a mierne zošikmenému zadku.
Hrudník – hlboký a široký.
Brucho – mierne vtiahnuté.
Chvost – stredne dlhý, nikdy nie zvinutý, pri
koreni hrubší, dobre osrstený, srsť na spodnej
strane je kefovitá, trochu dlhšia, ale netvorí zástavu. Mierne kosákovité nosenie chvosta je
prípustné.
Nohy – sú v jednej rovine, rovné, smerujúce dopredu, svalnaté. Laby nie sú mimoriadne
veľké, s uzavretými a dobre klenutými prstami.
Srsť – je trochu poskrúcaná, nie veľmi chlpatá, takmer bez lesku, tvrdá a hrubá. Na prednej strane hrudníka i na zadnej strane predných nôh je trochu dlhšia. Prípustné je aj dlhšie,
hrubšie osrstenie s podsadou.
Farba – farba srsti je červená až bledožltá. Prípustná je biela škvrna na prsiach, ale nesmú sa
vyskytovať iné biele znaky.
Chyby – výška pri psoch pod 420 mm a pri
sukách pod 400 mm. Veľmi úzka hlava, ušnice
so záhybmi a dolu zahrotené, slabé nohy, veľmi
krátky, tenký alebo hore skrútený chvost, veľmi dlhá, kučeravá a veľmi mäkká srsť, slabo vyvinutý alebo neúplný chrup.
SKÚŠKY DURIČOV
Ján Pilát st., Ing. Ján Pilát (text)
KAŽDÝ SKUTOČNÝ POĽOVNÍK MI
URČITE DÁ ZA PRAVDU, ŽE JEDEN Z NAJKRAJŠÍCH ZÁŽITKOV JE STÁŤ V TICHU
ZASNEŽENÉHO LESA A ZAPOČÚVAŤ SA
DO ZVUKOV POHONU. KAŽDÉHO STRELCA ODRAZU OHREJE V MRAZIVOM POČASÍ, KEĎ SA OZVE HLAS POĽOVNÉHO
PSA HĽADAJÚCEHO ČIERNEHO RYTIERA
NAŠICH LESOV.
Tenký hlas psa na teplej stope odrazu zhrubne. To je okamih, kedy je pes v cieli
a začína hrubým hlasom ohlasovať všetkým,
že našiel čo hľadal. Začína súboj kto z koho.
Pes sa nebojácne tlačí do húštiny, aby vybojoval nerovný zápas s niekoľko násobne
ťažším súperom. Ten je ešte ku všetkému
vyzbrojený hrubým pancierom a nebezpečnými zubami, ktoré už veľakrát pripravili
dobrého bojovného duriča o život.
Aj v revíroch VLM SR š.p., OZ Kežmarok sa konalo niekoľko takýchto poľovačiek.
Už tradične každoročne sa na lesnej správe
Ľubica konajú pri príležitosti organizovania
spoločnej poľovačky na diviačiu zver aj skúšky duričov. V tomto roku to bolo v dňoch
11. a 12. decembra. Zúčastnili sa ich tieto
psy: Hero od Birasa Henricha - Alpský jazvečíkovitý durič, Uta Plesnivec - Alpský jazvečíkovitý durič, Ira Vlčí potok - Slovenský
kopov, Ula Plesnivec - Alpský jazvečíkovitý
durič, Akki Brána Bohémia - Alpský jazvečíkovitý durič, Fredy spod Šibeňa - Alpský jazvečíkovitý durič, Jumi od Troch korún – Beagel, Cezar z Padala - Slovenský kopov, Cindy
z Osečného - Alpský jazvečíkovitý durič,
Cina Troji - Alpský jazvečíkovitý durič, Dixi
Rodbach - Jazvečík hrubosrstý, Cezar Vlčí
chvost - Slovenský kopov, Bara z Osečného Alpský jazvečíkovitý durič. Prvý deň za mrazivého počasia psy absolvovali dva pohony,
v ktorých sa ulovilo celkovo osem diviakov.
Bol to veľmi pekný poľovnícky zážitok.
Samozrejme nie všetkým psom sa darilo.
Disciplíny pravdy, ako ich rozhodcovia volajú, boli na pláne v druhý deň skúšok. V poobedňajších hodinách v nedeľu 12. decembra vyniesli rozhodcovia nasledovný verdikt.
V prvej cene skončilo šesť psíkov, v druhej
cene štyri psi a v tretej cene tri psi. Pretože
tento typ skúšok patrí medzi najťažšie s výsledkom môžeme byť spokojný.
Chcem sa poďakovať organizátorom
tohto podujatia za skutočne, už tradične
profesionálny prístup pri organizovaní podobných poľovníckych a kynologických akcií. Priatelia prajem Vám veľa poľovníckych
zážitkov v nasledujúcej sezóne a nech sa
nám všetkým čo možno najviac ozýva v našich revíroch hlas dobrého duriča.
Lesu a lovu zdar !
•
kalendár kynologyckých podujatí nájdete na stráke www.polovnictvo.sk
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
19
STRELECTVO
BETTINSOLI COMBO
12/76 - 8X57JRS
Pripravil: Ing. Ľuboš Ivanovčan
AJ KEĎ MEDZI POĽOVNÍKMI
NEMÁ TALIANSKA SPOLOČNOSŤ
BETTINSOLI TAKÉ MENO AKO
NAPRÍKLAD TRADIČNÉ NEMECKÉ
FIRMY MERKEL, J. P. SAUER & SOHN,
ČI BLASER, SVOJIMI KVALITNÝMI
ZBRAŇAMI SI ZÍSKAVA STÁLE
VÄČŠÍ POČET „UCTIEVATEĽOV“
TEJTO ZNAČKY. O TO VIAC TO
PLATÍ PRE KOMBINOVANÉ KOZLICE
V DOSTUPNÝCH CENOVÝCH
RELÁCIÁCH, KTORÝCH OBĽÚBENOSŤ
OPÄŤ NARASTÁ. PO SKONČENÍ
VÝROBY, PREDOVŠETKÝM
„ZETHÁČKA“ V BRNIANSKEJ
ZBROJOVKE, BOL ODRAZU NA
NAŠOM TRHU ICH NEDOSTATOK.
PRETO NÁS ZAUJALA ELEGANTNÁ
PUŠKA BETTINSOLI COMBO
V KALIBRI 12/76 - 8X57JRS.
Mnohí „tiež odborníci“ zaznávajú talianske zbrane bez toho, aby vzali na zreteľ súčasnú úroveň technického
a technologického zázemia zbrojoviek na
Apeninskom polostrove, ktorá prešla na
maximálne možnú automatizáciu výrobného procesu. Presadiť sa na trhu so zbraňami je možné len technicky a vzhľadovo dokonalými výrobkami. Predovšetkým
poľovnícke a športové pušky sú dopasovávané ručne, čo sa odzrkadľuje na vysokej
kvalite, výbornom dizajne a na druhej strane prijateľnej cene. To sú prednosti aj spomenutej kozlice firmy Bettinsoli Tarcisio
srl. z mestečka Sarezzo v provincii Brescia,
na severe priemyselného Talianska, ktorej
základný modelový rad je vyrobený v nadštandardnej kvalite a vybavení. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že kombinovaná kozlica, guľobrok, má svoje nesporné
výhody a pre tých, ktorí sa nenaháňajú za
počtom ulovenej zveri je ideálnou puškou.
V prvom rade je to ekonomické hľadisko, lebo k základnému modulu pušky si postupne za nižšie finančné náklady
môžeme dokúpiť rôzne druhy hlavňových
zväzkov, guľové, brokové, a pre poľovnícke
strelecké disciplíny aj skeetové či trapové.
V druhom rade je to vysoká presnosť guľovej hlavne, ktorá je po výstrele stabilizovaná tým, že je pevne spojená s brokovou hlavňou. Hlavne sú vyrobené z ocele
HD40JL5 kovaním za studena, vrchná je
broková. Chrómmolybdenová úprava je
zárukou dlhej životnosti a brokovej hlavni
umožňuje streľbu aj oceľovými brokmi, čo
sa v krátkej budúcnosti stane nevyhnutnosťou. K brokovej hlavni s dĺžkou komory 76 mm výrobca dodáva 4 kusy chokov,
medzi ktorými samozrejme nechýba paradox na jednotnú strelu. Podstatne to zvyšuje úžitkovú a technickú úroveň zbrane.
Hlavňový zväzok je ukončený dvoma širokými hákmi vedľa seba. Sú kované z ocele, efektne zdobené krúžkovaním. Otáča
sa na vymeniteľných čapoch baskule a po
dosadnutí, do 3 mm hlbokej drážky zapadne po celej šírke kónický klin, ktorý je ovládaný temennou kľučkou. Toto uzamknutie
hlavní je pevné a spoľahlivé. Bicí mechanizmus s kladivkami typu Blitz sa napína
pri zlomení hlavní páčkou, ktorá sa dotýka oceľového jazýčka pevne uchyteného
v strede predpažbia. Jazýček spúšte ovládajúci bicí mechanizmus guľovej hlavne
je vybavený francúzskym napináčikom.
V tomto prípade bol odpor spúšte 10 N,
brokovej 20 N. Komory hlavní majú spoločný vyťahovač nábojníc, ktorý sa posúva
v drážke zväzku hlavní. Na temene krčku
pažby je umiestnená mechanická posuvná poistka, na akú sme zvyknutí pri brokovniciach. Blokuje jazýček spúšte. Odistíme ju zatlačením dopredu k hlavniam, keď
prekryje písmeno S. Vysoká, 13 mm široká
antireflexná lišta do polovice hlavní umožňuje rýchle intuitívne zacielenie, sklopný
cieľnik s úzkym výrezom tvaru písmena
V poskytuje presnú streľbu na vzdialenosť
Kozlica je v kalibri 12/76 - 8x57JRS
Na streľbu sme použili české náboje firmy S&B
Hlavňový zväzok s dvoma širokými hákmi,
efektne zdobený krúžkovaním
20
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
STRELECTVO
Na temene krčku pažby je mechanická
posuvná poistka
50 metrov. Vyšší komfort poskytuje
muška, ktorá je osadená výrazným, červeným svetlovodiacim vláknom s celkovou dĺžkou 14 mm. Jej prednosť ocenia
poľovníci na letiacu pernatú zver. Baskula je bohato zdobená jemným gravírovaním s loveckou tematikou po oboch
stranách a v náznakoch imituje bočné
dosky systému Holland – Holland. Na
pravej strane je pozlátená hlava diviaka,
na ľavej hlava srnca. Bohaté rytiny sú aj
zospodu baskule s pozlátenou hlavou jeleňa, platí to aj pre lučík, kľučku záveru
a páčku otvárania predpažbia.
Pažba je vyrobená z vyberaného
orechového dreva, s krásnou kresbou
a klasickou fermežovou povrchovou
úpravou, nakoniec vyleštená. Zalomenie a tvar pažby je prispôsobený pohotovej streľbe. Svojimi rozmermi zodpovedá brokovnicovej, bavorského typu
s dvojitou lícnicou a mierne vyhnutým
chrbtom. Viditeľne širšie predpažbie
s nosom a výraznou rybinou poskytuje
pevné uchytenie ľavou rukou a zatlačenie pažby do ramena. Napomáha tomu
aj gumená botka, profilový systém, ktorý
je dodávaný v štyroch tvarovo identických variantoch, avšak rôznych výškach
od 16 mm, 21, 31 až po 41 mm, čím sa
dá nastaviť dĺžka pažby. Samozrejme sa
súčasne podieľa na tlmení spätného nárazu, pri brokovej streľbe citeľnejšieho.
Výborne tvarovaný krk pištoľovej rukoväti s ostrou rybinou poskytuje pohodlné ovládanie jazýčka spúšte a dobré
držanie. Pištoľová rukoväť je ukončená
elipsovitou čiapočkou, zdobenou rytinou, písmenami BT (Bettinsoli Tarcisio)
a logom firmy, trojlístkom pre šťastie.
To sme mali, keď sme si Bettinsoli Combo prakticky odskúšali na strelnici.
Keďže ide o kratšiu zbraň, výborne sa ovláda, je veľmi dobre vyvážená a manipulácia
s ňou je rýchla. Na prvé uchopenie nám
padla do ruky a pohotovo sadla do ramena. Umožňuje to aj tvar brokovej baskule
s nízkou stavbou. Aby presnosť streľby neovplyvnil bimetalový efekt pevne spojených
dvoch hrúbkou a veľkosťou rozdielnych
hlavní, strieľali sme len po tri rany s dvojminútovými intervalmi. Z guľovej hlavne
s oporou sme na 50 m s nábojmi Sellier &
Bellot 8x57JRS - SPCE dosiahli rozptyl vynikajúcich 23 mm. Na pripomenutie účinok
poloplášťovej strely s presekávacou hranou
je závislý od odporu cieľa, takže pri slabšej zveri sa strela deformuje menej než pri
silnejšej. Náboj je vhodný na lov raticovej
zveri. Z brokovej hlavne v stoji na 25 metrov s jednotnou 32 g strelou S&B SPECIAL
SLUG sme dosiahli najlepší rozptyl 61 mm.
Keďže sme nemali k dispozícii vrhačku a asfaltové terče, brokové náboje S&B Magnum
42 sme neskúšali na presnosť, ale len na pokrytie a tvar brokového zhluku. Potvrdilo
sa nám, že kombinovaná kozlica umožňuje rýchle zacielenie a veľmi presnú streľbu
na menšie vzdialenosti bez optiky. Bettinsoli dodáva sériu Combo s brokovou hlavňou v kalibri 12, resp. 20, guľovú v .30-06,
.308 Win., 7x65R, 8x57 JRS, 9,3x74R, pri dĺžke hlavní 650 mm.
Aj keď je na našom trhu veľká ponuka
rôznych zbraní, výhľadom na kvalitu a nadštandardnú vybavenosť pri reálnych cenách
dá mnoho poľovníkov a nie len tých začínajúcich, prednosť značke Bettinsoli. Svojím dielenským spracovaním, presnosťou
dopasovania dielcov a technickým riešením patrí k osvedčenej a spoľahlivej klasike, pričom splní požiadavky aj náročnejších
klientov.
•
TECHNICKÉ PARAMETRE:
Model:
Výrobca:
Kaliber:
Dĺžka:
Dĺžka hlavne:
Dĺžka nábojovej
komory:
Hmotnosť:
Kapacita:
Cena:
Predajca:
Broková hlaveň má vymeniteľné choky, muška
je osadéná svetlovodiacim vláknom
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
Bettinsoli Combo
Bettinsoli Tarcisio srl.,
Sarezzo, Taliansko
12/76 - 8x57JRS
1015 mm
650 mm
76 mm
3600 g
5 nábojov
1 280,-eur
Erik – zbrane a strelivo,
Bratislava
POĎAKOVANIE ODBOROVÉHO
ÚSEKU DÔCHODCOV
ZA PODPORU ICH AKTIVÍT
Autor: Ing. Ján Machajdík, predseda ZV SOZ
zamestnancov obrany, VLM SR, š. p. Pliešovce
(text)
Pri ZV SOZ zamestnancov obrany
VLM SR - š. p. Pliešovce už vyše 20 rokov pôsobí odborový úsek dôchodcov – bývalých
zamestnancov podniku. Za podporu ich aktivít osobne tlmočila ich predsedníčka Ing.
Šúrová, poďakovanie generálnemu riaditeľovi a predsedovi odborovej organizácie,
pričom im odovzdala list tohto znenia
Vážený pán generálny riaditeľ, predseda
odborovej organizácie,
dovoľte mi touto cestou poďakovať sa
v mene kolektívu dôchodcov, v prevažnej miere
dlhoročných pracovníkov VLM SR, združených
pri odborovej organizácii VLM SR, š. p. Pliešovce,
za umožnenie pravidelných stretnutí sa, ako i finančnú podporu pri týchto organizovaných aktivitách.
V našom kolektíve už 20 rokov od r. 1990 je
združených spravidla 50 bývalých pracovníkov
VLM SR, ktorí prejavili záujem i po odchode na
starobný dôchodok nestratiť dlhoročný kontakt
so štátnym podnikom VLM SR, nestratiť kontakt
so súčasnými pracovníkmi a živo sa zaujímajú
o život podniku a jeho ďalší rozvoj.
Vysoko oceňujeme, že táto možnosť je finančne podporovaná, ako vedením podniku
VLM SR, š. p. Pliešovce, tak aj odborovou organizáciou. Kolektív dôchodcov si toto pochopenie pre
našu činnosť nesmierne váži, pretože je to ocenenie našej dlhoročnej práce, ktorú sme odviedli pre
prospech štátneho podniku VLM SR na bývalých
pracoviskách. Takýto prístup k bývalým pracovníkom zo strany súčasných podnikov a firiem je
skôr ojedinelým zjavom ako pravidlom.
Celý kolektív dôchodcov Vás chceme uistiť,
že sme všetci doteraz nesmierne hrdí na to, že sme
boli dlhé roky pracovníkmi podniku Vojenských
lesov a majetkov SR, že sa k tomuto podniku stále hlásime. Sme hrdí na všetko to, čo sa v tomto
podniku na podnikovom riaditeľstve, správach
a hospodárstvach za dlhé roky vybudovalo, sme
hrdí na to, že mnohí z nás sme tento podnik budovali v jeho začiatkoch a položili sme pevné základy pre jeho stabilitu v predchádzajúcich rokoch, že podnik prežil, rozvíja sa a má pred sebou
určite neľahké úlohy, ktoré úspešne zvládne i v novom roku 2011. Prajeme všetkým pracovníkom
VLM SR š.p. úspešný rok 2011.
•
21
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA
JEDEN Z NÁS
ALEXANDER KLANICA
Ing. Marián Hojdan, vedúci oddelenia lesnej výroby, OZ Kamenica nad Cirochou (text, foto)
V ŽIVOTE KAŽDÉHO Z NÁS SÚ
MÍĽNIKY, PRI KTORÝCH SA NA
CHVÍĽU ZASTAVÍME A ZAMÝŠĽAME
SA, AKÝ KUS CESTY SME PREŠLI,
ČO SA NÁM PODARILO ČI
NEPODARILO USKUTOČNIŤ A ČO
EŠTE CHCEME DOKÁZAŤ. TAKÝMTO
MÍĽNIKOM JE AJ ŽIVOTNÉ JUBILEUM
- ŠESŤDESIATKA, KTORÉHO SA
DŇA 5. APRÍLA 2011 V PLNOM
ZDRAVÍ A PRACOVNOM NASADENÍ
DOŽÍVA NÁŠ SPOLUPRACOVNÍK
P. ALEXANDER KLANICA.
Narodil sa v r. 1951 v obci Sliepkovce,
nachádzajúcej sa na Východoslovenskej nížine neďaleko lesných komplexoch Vihorlatského pohoria. Vzťah k lesu sa u neho
prejavil naplno, keď ako pätnásťročný v r.
1966 nastúpil na lesnícke odborné učilište v Medzilaborciach. Následne po jeho
ukončení pokračoval v štúdiu na SLTŠ v Prešove. Po maturite, v júli r. 1972, ako čerstvý
absolvent prišiel pracovať k Vojenským lesom a majetkom š. p. Kamenica nad/Cirochou. Na svojom prvom pôsobisku vo VLM
- Lesnej správe Kamienka pracoval ako lesník, neskôr ako samostatný technik výroby
do roku 1979. Svoje organizačné a riadiace
schopnosti naplno uplatnil v rokoch 1979
až 2004, keď pracoval ako vedúci na Lesnej
správe Jovsa.
Po vykonaných organizačných zmenách na odštepnom závode v r. 2004 - 2007
pracoval ako vedúci polesia a vedúci LO na
LS Jovsa, a po zriadení manipulačno – expedičného skladu na LS Jovsa v r. 2007 bol
ustanovený do funkcie vedúceho HSD Jovsa.
Túto funkciu vykonáva aj v súčasnosti.
Neoddeliteľnou súčasťou práce v týchto lesníckych funkciách bolo aj poľovníctvo, ktorému sa intenzívne venoval od
začiatku svojho pôsobenia vo vojenských
lesoch. Svoje skúsenosti v tejto oblasti využil najmä ako člen hodnotiteľskej komisie
pre hodnotenie trofejí u VLM SR, odštepný
závod Kamenica nad/Cirochou. Jeho práca a prínos pre rozvoj poľovníctva, chovu
a ochrany zveri v regióne bola ocenená ďakovným listom OLÚ v Humennom v r. 2005
a rezortným vyznamenaním –bronzovou
medailou MP SR pri príležitosti Dní Sv. Huberta v r. 2007.
Nášho „Šaňa“ poznáme predovšetkým
ako zodpovedného a spoľahlivého spolupracovníka, ktorý si dôsledne a svedomite
plní svoje pracovné povinnosti. Počas svojho doterajšieho lesníckeho pôsobenia vo
všetkých funkciách preukázal vysoké pracovné nasadenie, odbornosť a spoľahlivosť.
V lesníckej prevádzke vojenských lesov odpracoval 39 rokov, za čo mu právom patrí
naše uznanie a poďakovanie.
Dovoľ mi preto, Šaňo, aby som Ti aj
prostredníctvom nášho časopisu v mene
kolektívu spolupracovníkov OZ Kamenica
nad/Cirochou poďakoval za Tvoju doterajšiu vykonanú prácu.
Do nasledujúcich rokov života Ti želáme najmä pevné zdravie, veľa tvorivých síl
a životného optimizmu, veľa radosti, šťastia, pohody a veľa úspechov v rodinnom
i pracovnom živote. Nech Ti je práca potešením a nech Ti prináša iba plody radosti,
hrdosti a spokojnosti.
PRI PRÍLEŽITOSTI BLÍŽIACEHO SA
JUBILEA SME POLOŽILI NIEKOĽKO
OTÁZOK AJ NÁŠMU OSLÁVENCOVI:
Čo malo vplyv na Tvoje rozhodnutie
stať sa lesníkom?
Mal som 14 rokov, keď som sa rozhodol stať sa lesníkom. Bol to môj vzťah
k prírode usmernený rodičmi, otcovými
priateľmi a poľovníkmi.
Dostať sa na štúdium na lesnícku školu priamo po ukončení ZDŠ vtedy nebolo možné. Ja som začínal na LOU Medzilaborce a po ukončení štúdia na LOU v roku
1968 som bol prijatý na štúdium na SLTŠ
v Prešove.
→
22
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA
Ako lesník si nastúpil pracovať na LS Kamienka...
Po maturite som mal dve možnosti.
Bol som prijatý na denné štúdium na VŠLD
vo Zvolene a zároveň som bol prijatý aj do
pracovného pomeru k VLM Kamenica nad/
Cirochou n. p.. Rozhodol som sa pre prácu
lesníka. Bol som zadelený na LS Kamienka.
Vedúcim LS bol už nebohý Juraj Fic. Mojou
výhodou, možno aj šťastím bolo, že na LS
Kamienka vo funkcii vedúceho polesia Habeš bol môj učiteľ z LOU Leonard Staško.
Pod jeho vedením som získaval prvé skúsenosti z lesníckej praxe.
Môžeš porovnať súčasnosť s Tvojimi začiatkami vo vojenských lesoch?
Začiatky? LO Klin, kde som začínal, to
znamenalo denne prejsť peši niekoľko km,
bolo potrebné vyznačiť ťažbu, odobrať
a vydať vyťažené drevo na vagóny úzkokoľajky, skontrolovať pestovné práce. Prístup
bol len po poľovníckych chodníkoch, vozovej ceste a úzkokoľajke, ktorá sa v tom čase
ešte prevádzkovala. Boli to aj nočné práce
na uzávierkach a ručná kalkulačka, o ktorú sme sa delili na polesí štyria. Dnes, po
takmer už štyridsiatich rokoch v porovnaní
so súčasnou technikou a vybavením lesníkov spomienky vyvolávajú už len úsmev.
Ako člen hodnotiteľskej komisie máš prehľad aj o úrovni nášho poľovníctva...
K práci lesníka patri aj výkon práva poľovníctva. Za roky pôsobenia vo VLM sa nemôžem pochváliť vlastnými kapitálnymi
úlovkami, ovláda ma profesionalita a nie vášeň. Ako poľovnícky sprievodca som sprevádzal veľa poľovných hostí. Vyjadrovali svoju
spokojnosť s podmienkami a možnosťami
poľovania vo VLM Kamenica nad Cirochou.
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
ROZLÚČKA
Samotné chovateľské prehliadky ukázali čo
v revíri máme. Iste k tomu dopomohlo aj
vybudovanie diviačej zvernice v roku 2001
na LS Jovsa, ale aj zvernice na zachovanie
genofondu jelenej zveri na LS Kamienka.
Ing. Štefan Duda, vedúci LS Jovsa , OZ Kamenica
nad Cirochou (text)
Ako s odstupom času vnímaš svoje pôsobenie v lesníckej prevádzke?
Roky sa podpísali na tom, že mi už ošediveli vlasy. Avšak pri pohľade na porasty, či
už na LS Kamienka, alebo na LS Jovsa, ktoré
som ako začínajúci lesník zakladal, a ktoré
dnes už majú takmer 40 rokov a sú zdravým
základom pre ďalšie generácie lesa môžem
povedať, že moje rozhodnutie byť lesníkom
bolo správne.
•
V nedeľu 2. 1. 2011 sme sa rozlúčili
s dlhoročným pracovníkom OZ VLM Kamenica nad Cirochou, s Vladimírom Matvejom. Vladimír Matvej pracoval vo vojenských lesoch nepretržite 40 rokov. Do
dôchodku odišiel 1. 1. 2009. K vojenským
lesom nastúpil v roku 1968 do vonkajšej prevádzky ako lesník v LS Kamenica nad Cirochou. Neskôr zastával rôzne
funkcie v odštepnom závode v Kamenici
ŽIVOTNÉ JUBILEÁ
APRÍL 2011
KLANICA ALEXANDER
60 rokov, vedúci HSD Jovsa
MARUŠIC ŠTEFAN
70 rokov, robotník LS Jablonové
MÁJ 2011
HARAKAĽ DUŠAN
60 rokov, robotník LS Kamienka
TKÁČ EDUARD
50 rokov, lesník LS Jovsa
JÚN 2011
MACEJKO LADISLAV
55 rokov, lesník LS Jovsa
VATAHA MARIÁN
50 rokov, referent EO,
OZ Kamenica nad Cirochou
Ospravedlňujeme sa na
nezverejnenie v minulom čísle:
FEBRUÁR 2011
RYBÁROVÁ JARMILA
50 rokov, vedúca EO, OZ Malacky
PRACOVNÉ JUBILEÁ
MÁJ 2011
ING. LUTERÁN STANISLAV
30 rokov, vedúci polesia LS Jovsa
nad Cirochou, ako samostatný referent
pri sekretariáte riaditeľa, odborný sekretár riaditeľa a vedúci hospodárskej správy
OZ. V roku 1991 sa opäť vrátil do LS Kamenica, kde pracoval ako lesník a ekonóm
LS. Posledné roky bol referentom ekonomického oddelenia odštepného závodu.
Bol aj dlhoročným poslancom obce Kamenica nad Cirochou, kde býval. Dobrovoľným darcovstvom krvi získal najvyššie
ocenenia aké sa v tejto oblasti dajú získať.
Vlado bol veľmi spoločenský, priateľský
a pracovitý človek. Štyri dni pred jeho náhlou smrťou sa s nami všetkými ako keby
symbolicky prišiel rozlúčiť na oslavu mojej
päťdesiatky. Predstavil nám jednému po
druhom svoje plány a podelil sa o radosti, ktoré si užíval na dôchodku. O to ťažšie
sa mi o pár dní hovoril nekrológ nad jeho
hrobom. Všetko sa raz začne a raz aj skončí. Začína sa nový rok a s ním aj problémy,
ktoré musíme neustále prekonávať. Skončil sa jeden plodný život, ale nekončí sa
naša spomienka na dobrého spolupracovníka a kamaráta.
FIALA MIROSLAV
30 rokov, lesník LS Jablonové
Česť jeho pamiatke! •
23
LESNÁ PEDAGOGIKA
MEDZINÁRODNÝ
ROK LESOV 2011
Ing. Zuzana Balandová, samostatný odborný referent, GR
UŽ MINULÝ ROK SME V NAŠOM
POSLEDNOM VYDANÍ PRINIESLI
INFORMÁCIU O TOM, ŽE ROK 2011
BOL NA VALNOM ZHROMAŽDENÍ
OSN VYHLÁSENÝ ZA MEDZINÁRODNÝ
ROK LESOV. OFICIÁLNE BOL TENTO
ROK OTVORENÝ V DŇOCH 2. A 3.
FEBRUÁRA 2011 V SAMOM SÍDLE
OSN V NEW YORKU, POČAS 9.
ZASADNUTIA FÓRA OSN O LESOCH.
AKO V MNOHÝCH KRAJINÁCH
AJ NA SLOVENSKU LESNÍCKE
INŠTITÚCIE PRISTÚPILI K INTENZÍVNEJ
SPOLUPRÁCI, SPOJILI SVOJE SILY
PRE DOSIAHNUTIE SPOLOČNÉHO
CIEĽA – PROPAGOVAŤ A PRIBLÍŽIŤ
VEREJNOSTI LESNÍCTVO, LESNÉ
HOSPODÁRSTVO A PRÁCU LESNÍKOV.
JE LEN NA NÁS AKO TÚTO JEDINEČNÚ
PRÍLEŽITOSŤ VYUŽIJEME...
Medzinárodný rok lesov bol na Slovensku zahájený v gescii štátneho podniku LESY
SR v Banskej Bystrici 18. januára tohto roku
pietnou spomienkou na významnú osobnosť
slovenského lesníctva, komorského lesmajstra a vedúceho lesného úradu v Banskej Bystrici, Jozefa Dekréta Matejovie, ktorý zomrel
pred 170 rokmi.
Kde sa dozviem
o MRL 2011 viac?
V mesiaci marec už funguje internetová stránka www.roklesov.sk, kde
nájdete všetky informácie, zaujímavosti a tlačové správy k Medzinárodnému
roku lesov 2011.
24
Predstavitelia lesníckych inštitúcií
schválili 12 tém, z ktorých jedna vždy pripadne na príslušný mesiac v roku. Každá téma
má svojho garanta – jednu alebo viac inštitúcií, ktoré sa takpovediac starajú o organizovanie rôznych podujatí, aktivít a prezentáciu
danej témy pre širokú verejnosť.
Mesiac január bol venovaný ako som
už spomenula J. D. Matejovie a spomienke
na jeho prínos pre lesníctvo u nás. Téma pre
február znela Les a jeho produkty – ponuka produktov a služieb lesníctva a jej garantom bolo Lesnícke a drevárske múzeum vo
Zvolene. A pri tej príležitosti bola dňa 10.
februára otvorená výstava Etudy z dreva
XII. – Drevené hračky, ktorá potrvá až do
31.marca tohto roku. Viac o tejto výstave
a o ďalších témach sa dozviete na stránke
lesnej pedagogiky v záložke Rok lesov 2011.
Témy nasledujúcich mesiacov sú
Les a rozvoj vidieka, Les a zdravie a Les
a ochrana pôdy. Garantom poslednej témy
sme práve my Vojenské lesy. O téme a akciách budeme aktuálne informovať na našej webovej stránke www.vlm.sk. Sledujte
nás pozorne. 
POĎTE SÚŤAŽIŤ!
Milé deti, milí priatelia lesa a prírody,
Rozhodli sme sa, že si zvolíme nášho
vlastného maskota lesnej pedagogiky, ktorý nás bude charakterizovať, reprezentovať
a sprevádzať na všetkých podujatiach, akciách a pri všetkých aktivitách tak, ako sú reprezentované maskotmi napríklad športové
tímy. Avšak vymyslieť, navrhnúť a pomenovať maskota je vec v celku náročná. Keďže
naša predstavivosť nás akosi opúšťa, boli by
sme radi, keby ste práve vy tej vašej fantázii
ako sa hovorí „popustili opraty“ a pomohli
nám maskota vymyslieť. A preto...
...Vyhlasujeme súťaž o „Najlepší
návrh maskota VLM SR š.p.“
Súťaž je určená pre všetky vekové kategórie, a teda do súťaže sa môžu malí i veľkí. Súťaž trvá od 1. marca do 20. júna 2011.
Autora najkrajšieho a najoriginálnejšieho
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
LESNÁ PEDAGOGIKA
návrhu vyhlásime do desiatich dní od
ukončenia súťaže a bude ocenený hodnotnými cenami.
Našou podmienkou je, aby ste čerpali námety z prostredia „Slovenského“ lesa,
pričom nezáleží na tom či pôjde o zviera,
strom, rastlinu alebo hmyz. Vyplňte formulár, na ktorý nakreslíte a popíšete, ako
by mal náš maskot vyzerať a ako by sa mal
volať. Formulár nájdete na našej stránke www.vlm.sk v záložke lesná pedagogika. Formuláre nezabudnite včas – teda do
20. júna 2011 zaslať na našu poštovú adresu v obálke označenej heslom „MASKOT“.
Ak radi kreslíte alebo maľujete, určite
čítajte ďalej. Dozviete sa totiž, že
vyhlasujeme aj súťaž v kreslení
s názvom „Svet lesa“.
Nielen že sa budete venovať svojej
záľube, ale môžete aj získať vecné ceny.
Autorov troch najkrajších kresieb, v našom ponímaní, pretože krásne budú určite všetky, odmeníme. Súťaž je určená
pre žiakov základných škôl ročníkov 1 až
4 – pre jednotlivcov, ale aj pre kolektívy. V prípade, že sa na výhernom mieste
umiestni kolektív resp. trieda, bude odmenou vychádzka s lesným pedagógom.
Na jeden deň vymeníte školské lavice za
deň plný hier a zážitkov strávený v prírode. Súťažte od 1. marca do 31. augusta 2011. Výhercov vyhlásime 20. septembra 2011 na našej stránke www.vlm.sk
v záložke lesná pedagogika. Tešíme sa na
Vaše kresby, ktoré nám zašlite do 31. augusta 2011.
Ale aj kategória žiakov základných
škôl ročníkov 5 až 9 má možnosť súťažiť.
„Poviedka o lese“ je názov
súťaže o najlepšiu poviedku.
Určili sme tri témy, z ktorých si môžete vybrať tú, ktorá vás najviac zaujme,
alebo inšpiruje. Naše témy znejú:
A) Ako možno lesu pomôcť?
B) Rastie nový les
C) Cestou lesom
Vašu tvorbu je možné zasielať nám
od 1. marca do 31. mája tohto roku. Dňa
15. júna zverejníme tri najzaujímavejšie
poviedky a mená ich autorov, ktorých samozrejme tiež odmeníme hodnotnými
cenami.
Naša korešpondenčná adresa je: Vojenské lesy a majetky SR - š.p., Lesnícka
23, 962 63 Pliešovce. Všetky podrobnosti
a podmienky súťaží hľadajte na našej webovej stránke www.vlm.sk. Rovnako tu po
ukončení súťaží zverejníme Vašu tvorbu.
Tešíme sa na Vašu korešpondenciu. 
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
VÝZVA – 2% Z DANE
FYZICKÉ A PRÁVNICKÉ OSOBY MÔŽU VENOVAŤ KAŽDÝ ROK DVE PERCENTÁ
Z DANE Z PRÍJMU NA ROZVOJ CELOSPOLOČENSKY VÝZNAMNÝCH AKTIVÍT.
A KEĎŽE SLOVENSKÁ LESNÍCKA KOMORA NÁS OSLOVILA TOUTO VÝZVOU,
ROZHODLI SME SA TÚTO VÝZVU PRE DOBRÚ VEC ŠÍRIŤ ĎALEJ. DOVOĽUJEME SI
VÁS V MENE NAŠOM AJ V MENE SLOVENSKEJ LESNÍCKEJ KOMORY OSLOVIŤ SO
ŽIADOSŤOU O TÚTO FORMU PODPORY, KTORÁ BUDE V ROKU 2011 PRIORITNE
POUŽITÁ NA AKTIVITY SÚVISIACE S MEDZINÁRODNÝM ROKOM LESOV
Medzinárodný rok lesov 2011 prináša nám lesníkom jedinečnú šancu ešte
viac zjednotiť svoje sily pre zlepšenie spoločenskej a politickej akceptácie lesov
a lesníctva na Slovensku. Vaša podpora
prispeje k objektívnejšiemu informovaniu širokej verejnosti o obhospodarovaní
lesov a o výzvach, ktoré je potrebné riešiť
pre rozvoj lesníctva na Slovensku.
Postup pri poskytnutí 2 % z dane:
Ak ste zamestnanec / fyzická osoba:
• poukázať môžete maximálne 2 % z vašej dane, (minimálne však 3,32 €)
• požiadajte svojho zamestnávateľa o vykonanie Ročného zúčtovania dane
a zároveň vystavenie Potvrdenia o zaplatení dane (do 15. februára 2011)
• vyplňte Vyhlásenie o poukázaní sumy
• 2 % môžete venovať len 1 prijímateľovi
• do 30. apríla 2011 doručte Vyhlásenie a Potvrdenie daňovému úradu (podľa trvalého bydliska)
Ak ste podnikateľ, živnostník,
SZČO / fyzické osoby:
• poukázať môžete aj menej ako 2
% z dane, (minimum však 3,32 €)
• vypíšte v daňovom priznaní časť
Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby s údajmi organizácie (typ
A - oddiel VIII., typ B - oddiel XII.)
• sumu môžete venovať len 1 prijímateľovi
• do 31. marca 2011 doručte
daňové priznanie daňovému úradu (podľa trvalého bydliska)
Organizácie / právnické osoby:
• poukázať môžete aj menej ako 2 %
z vašej dane, musí to však byť minimálne 8,30 € pre 1 prijímateľa
• 2 % môžete rozdeliť aj viacerým prijímateľom
• v daňovom priznaní vypíšete časť
IV. Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby, v ktorej uvediete identifikačné údaje jedného alebo viacerých
prijímateľov (príloha k časti IV.)
• daňové priznanie doručte daňovému úradu podľa sídla organizácie v lehote, ktorú máte na podanie daňového priznania a v tomto termíne aj
zaplaťte daň z príjmov. Vyhlásenie
pre právnické osoby už nepodávate
Potrebné formuláre nájdete v elektronickej podobe po otvorení hlavnej
stránky Slovenskej lesníckej komory www.slsk.szm.sk - vľavo v záložke „Dokumenty, tlačivá SLsK“
Ďakujeme za Vašu podporu.
Lesu zdar!
Ing. Jaroslav Šulek
(predseda Slovenskej lesníckej komory)
25
LESNÁ PEDAGOGIKA
TÉMA MESIACA MAREC:
LES A ROZVOJ VIDIEKA
Ing. Ľudmila Marušáková, PhD., Ing. Milan Sarvaš, PhD., Ing. Peter Hrbáľ, foto: archív NLC-ÚLPV Zvolen
AKO SPOLU SÚVISÍ LES A ROZVOJ
VIDIEKA? ČO POSKYTUJE LES
OBYVATEĽSTVU VIDIECKYCH
OBLASTÍ? PREČO JE LES PRE
OBYVATEĽOV VIDIEKA DÔLEŽITÝ?
PRINÁŠAME PRÍSPEVOK
KOLEKTÍVU AUTOROV NLC, KTORÝ
ODPOVIE NA TIETO OTÁZKY
A KTORÝ NESIE ROVNOMENNÝ
NÁZOV AKO TÉMA MESIACA
MAREC, KTOREJ GARANTOM JE
RADA ZDRUŽENÍ VLASTNÍKOV
NEŠTÁTNYCH LESOV SLOVENSKA.
Lesy pokrývajú takmer 4 miliardy ha,
čo je približne 31% z celkovej výmery pôdy
Zeme. Podľa UNFF (Fórum spojených národov o lesoch) sú lesy domovom pre viac ako
300 miliónov ľudí na celom svete a živobytie
viac ako 1,6 miliárd obyvateľov Zeme je závislé práve na lesoch. Pokrytie územia lesmi
v rámci Európskej únie sa pohybuje na úrovni 36% (od 1% na Malte až po 70% v severských krajinách) a každý rok sa zvyšuje. Dôležitosť lesov pre život človeka vyzdvihuje aj
Organizácia spojených národov, ktorá rok
2011 vyhlásila za Medzinárodný rok lesov
s cieľom zdôrazniť prepojenie človeka s lesom a vyzdvihnúť úlohu človeka pri ochrane, zveľaďovaní a racionálnom využívaní lesov. Aj z týchto základných údajov je zrejmé,
že na rozvoj vidieka má výrazný vplyv stav
lesov a ich efektívne využívanie.
26
Lesy sú piliermi vidieckych oblastí. Vidiek tvorí až 92% z celkového územia EÚ
a tieto regióny poskytujú domov pre 56%
európskeho obyvateľstva. Na Slovensku je
výmera lesov vyše 2 000 000 ha a lesnatosť
(pokrytie územia lesom) na úrovni 44 %.
Najvyššiu lesnatosť má Žilinský kraj (56%).
Výmeru lesov vyššiu ako je celoslovenský
priemer má aj Banskobystrický, Prešovský a Trenčianky kraj (49%). Pre Slovensko
(a najmä pre jeho severné oblasti) sú lesy
dôležité nielen z hľadiska ekologického, ale
aj z ekonomického a sociálneho aspektu.
Na Slovensku nie je v súčasnosti všeobecne ustálená definícia vidieka. Podľa
medzinárodne platnej metodiky sú však na
Slovensku výrazne vidiecke regióny (viac
ako 50% obyvateľov žije v obciach) v Banskobystrickom (52,2%) a Nitrianskom kraji (51,3%). Medzi ostatné vidiecke regióny
(v obciach žije od 15 -50% obyvateľstva)
patrí Trnavský (45,6%), Prešovský (42,9%),
Žilinský (40,1%), Košický (39,3%) a Trenčiansky kraj (36,1%). Jediným mestským regiónom je Bratislavský kraj, kde v obciach žije
len 13,4% obyvateľstva.
Lesné hospodárstvo prispieva
k udržateľnosti, rozvoju
a zamestnanosti na vidieku
Cieľom lesného hospodárstva (LH)
v rozvoji vidieka je prispievať k udržaniu
rázu tradičnej vidieckej krajiny, zachovaniu
prírodných a kultúrnych hodnôt a zvyšovaniu zamestnanosti na vidieku prostredníctvom tradičných lesníckych činností i opatrení zameraných na ich diverzifikáciu, až za
hranice odvetvia, do oblastí netradičných
výrobkov a služieb.
Nenahraditeľným a obnoviteľným prírodným zdrojom je drevo, ktoré sa využíva hlavne v drevospracujúcom priemysle,
v energetike, stavebníctve, chemickom priemysle, či na iné hospodárske účely. Práve
z predaja dreva získava lesné hospodárstvo
na Slovensku až 80-90 % svojich príjmov.
Nedrevné produkty a služby, ktoré tvoria
menej ako 10-20% príjmov v LH, pozostávajú z produktov biologického pôvodu. Patria
sem aj ďalšie produkty z lesa ako huby, liečivé byliny, živice, farbivá, šťavy, lesné ovocie,
čečina, zverina a pod. Služby a využívanie
lesa v sociálnej oblasti zahŕňajú napríklad
poľovníctvo, lesoturistiku, rekreáciu, liečenie, šport, lesnú pedagogiku a vzdelávanie,
environmentálne služby a mnohé iné.
Všetky tieto aktivity v hospodárskej a sociálnej oblasti a ich prípadný rozvoj majú priamy vplyv na udržanie, resp.
i zvýšenie zamestnanosti vo vidieckych
regiónoch. Práve v týchto oblastiach lesné hospodárstvo a nadväzujúci drevospracujúci priemysel predstavujú často jedinú
možnosť poskytnutia zamestnanosti pre
miestnych obyvateľov. Napriek tomu, že sa
v rámci reštrukturalizácie lesníckych podnikov počet zamestnancov neustále znižuje, takmer 26 tisíc zamestnancov pracovalo v odvetví lesného hospodárstva v roku
2008. Na tento počet nadväzuje viac ako
23 tisíc zamestnancov v drevospracujúcom priemysle a takmer 10 tisíc v celulózovom priemysle. Tieto čísla nadobúdajú ešte
väčší význam najmä ak si uvedomíme, že
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
LESNÁ PEDAGOGIKA
regiónoch. Ide najmä o zalesňovanie poľnohospodársky nevyužívaných pozemkov na
produkciu biomasy, čo aj v budúcnosti povedie k udržaniu zamestnanosti a zvyšovaniu
príjmov, rastu spracovateľských kapacít a tiež
alternatívneho využitia nelesných pôd.
Rozvoj vidieka a PRV SR 2007 – 2013
tieto pracovné miesta sú poskytované lesníctvom a drevárstvom v najchudobnejších
oblastiach Slovenska, aj v tzv. hladových dolinách.
Diverzifikácia činnosti vo
vidieckom priestore
Veľký potenciál pracovnej sily na vidieku v spojitosti s významným prírodným a kultúrnym dedičstvom Slovenska ponúka široké
možnosti rozvoja vidieka. Dôležitým a neprehliadnuteľným prínosom lesníctva z hľadiska rozvoja vidieckeho cestovného ruchu je
najmä starostlivosť o lesy a krajinu i budovanie infraštruktúry, ktoré zvyšujú prístupnosť,
atraktivitu regiónov, lákajú turistov a návštevníkov hľadajúcich odpočinok, športové vyžitie, rozptýlenie, umenie, zábavu i poznávanie.
Popri poskytovaní ubytovania v lesníckych
a poľovníckych zariadeniach, vytvárajú lesníci predpoklady aj pre zabezpečovanie služieb
ako napr. lesoturistika, ktoré využívajú osobitosti lesného prostredia na uspokojovanie
potrieb návštevníkov. Ide tu predovšetkým
o poznávanie fauny a flóry v jej prirodzenom
prostredí, pešiu turistiku, horskú turistiku,
pozorovanie vtákov, prácu s prírodným materiálom, rezbárstvo, zber lesných plodov a ich
následné spracovanie a využitie v gastronómií, jazda na koni, ďalej poľovníctvo, sokoliarstvo, prípadne rybolov.
Do popredia sa dostávajú aj vzdelávacie
a zážitkové aktivity lesníkov, najmä program
lesnej pedagogiky, lesnícke náučné chodníky, sieť lesnícky významných miest alebo vybudovanie múzea v prírode – Lesníckeho
skanzenu v Čiernom Balogu. Aj výsledky tejto činnosti štátnych i neštátnych lesníckych
organizácií je možné kvantifikovať. Ročne sa
uskutoční vyše 1 200 celodenných akcií lesnej pedagogiky určených najmä mladšej
VOJENSKÉ LE SY 1/2011
generácií. Ich cieľom je zážitkovým a zmyslovým poznávaním priblížiť význam lesa a budovať správny hodnotový rebríček mládeže. Za ostatných 5 rokov lesníci vybudovali
40 náučných chodníkov, ktoré interpretujú
návštevníkom prírodné a kultúrne bohatstvo
regiónov s celkovou dĺžkou viac ako 150 km.
K rozvoju vidieka lesníci prispeli aj vybudovaním cyklotrás, dokonca na území Tatier aj
prvým bezbariérovým chodníkom pre osoby
so špeciálnymi potrebami. Snahou lesníkov
je nielen plniť želania turistov, ale aj prinášať
historické fakty a sprístupňovať technické pamiatky na území lesov Slovenska, ako to potvrdzuje aj sieť Lesnícky významných miest,
do ktorých je doposiaľ zaradených až 50 pamiatok. Podstatnú časť rekreačných funkcií
lesov, najmä turistiku, sprievodcovstvo, zážitkové a vzdelávacie aktivity uskutočňujú subjekty i napriek zvýšeným nákladom alebo inej
majetkovej ujme, pričom sa v dôsledku týchto aktivít vlastníkom, či obhospodarovateľom lesov neuhrádzajú príslušné kompenzácie.
Využívanie alternatívnych
zdrojov energie
Súčasný podiel palivovej dendromasy
(palivového dreva a štiepky) ako najvýznamnejšieho obnoviteľného zdroja energie na
celkovej spotrebe prvotných energetických
zdrojov je približne 2,1%. Slovensko sa v súvislosti so vstupom do EÚ zaviazalo podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie a v rokoch 2010-2012 dosiahnuť podiel
elektriny vyrobenej z takýchto zdrojov na
19 % a podiel na celkovej spotrebe energie
na úrovni 10 %. Zvyšovanie využívania dreva
s cieľom nahradiť neobnoviteľné zdroje môže
efektívne podporiť ekonomiku lesného hospodárstva a lesnícke aktivity vo vidieckych
Čoraz významnejšiu úlohu v rozvoji vidieka od roku 2004 zohráva aj podpora odvetvia poľnohospodárstva a odvetvia lesníctva zo zdrojov EÚ. V rámci podpory
odvetvia lesníctva, najvýznamnejšou mierou k rozvoju vidieka prispievajú investície do
projektov ozdravných opatrení, projektov obnovy lesných porastov v horských oblastiach,
protipožiarnych opatrení (protipožiarne nádrže, pásy a prieseky) a lesnej dopravnej siete
v rámci protipožiarnych opatrení a projektov
ozdravných opatrení. Vo všetkých spomenutých prípadoch sa jedná o neziskové investície v lesníctve. V predchádzajúcom programovacom období v rokoch 2004 -2006 sa
podpora sústredila na rekonštrukciu lesných
ciest, ktoré následne slúžia aj pre rozvoj regiónov prostredníctvom lepšieho sprístupnenia lesov pre turistov. V súčasnom programovacom období 2007 – 2013 sa venuje zvýšená
pozornosť protipožiarnym opatrenia. V rámci týchto opatrení sa budujú protipožiarne nádrže a cesty, ktoré priamo prispievajú
k ochrane majetku vo vidieckych oblastiach.
Informačné pramene:
1. http://www.un.org/en/events/iyof2011
2. Moravčík a kol. 2010: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2009. NLC
3. prezentácia Podpora vidieka v rokoch
2006 -2008 -2013 http://www.vucbb.sk/
ganet/vuc/bb/portal.nsf/wdoc/6724810aa43583f9c12575a20044502e/$FILE/01_Rozvoj%20vidieka.pdf
4. http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2010.html?page_id=13283
5. www.forestportal.sk
6. Hrbáľ a kol. 2010.Analýza prehľadu čerpania
finančných prostriedkov v rámci PRV SR 20072013 vo vzťahu k lesnému hospodárstvu. NLC.
27
Margita
Výroba odevov pre poľovníkov, lesníkov
a voľný čas, pod značnou TRAPPER
Sidlo Àrmy, predajěa: ÿadca - ÿadeĀka 1536,
Tel: 041/ 432 70 66, Tel./fax. 041/ 432 34 82
Mobil 0918 526 375, E-mail: [email protected]
www.margita.sk
Boris
Klaudia
Poľovník
Kristián
Prodex
Alexej
Richard
www.trapper.sk
Rišo
Henrich
Sever
Predajěa Liptovský Hrádok,
J. Grajchmana 1 573,
Tel./fax: 044 / 522 43 82, Mobil: 0917 452 955,
[email protected]
Download

Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov SR, š.p