Ročníková práca 2013
Liečivé a jedovaté rastliny
Matúš Hubinský
V. A., ZŠ Kubranská, Trenčín
Matúš Hubinský V. A.
Liečivé a jedovaté rastliny
1. Úvod – prečo som si vybral túto tému
2. Čo sú to liečivé rastliny?
3. Čo obsahujú liečivé rastliny?
4. Liečivé rastliny a ich význam v minulosti
5. Liečivé rastliny a ich využitie v súčasnej medicíne
6. Zber liečivých rastlín
7. Sušenie a uskladnenie liečivých rastlín
8. Liečivé rastliny
9. Spracovanie liečivých rastlín
10.Aké sú jedovaté rastliny?
11.Jedovaté rastliny v minulosti
12.Jedovaté rastliny a súčasnosť
13.Jedovaté rastliny
14.Prvá pomoc pri otrave jedovatými rastlinami
15.Čo som sa nové dozvedel – môj prínos a závery
16.Zdroje
Liečivé a jedovaté rastliny
1
Matúš Hubinský V. A.
1. Úvod – prečo som si vybral túto tému
V roku 2010 som si vytvoril svoj prvý herbár. Podrobnejšie som na tejto téme
začal pracovať minulý rok. O jednotlivých rastlinách som si zapisoval
zaujímavosti a zistil som, že čím viac sa o tejto téme dozvedám, tým viac ma
baví. Stále som objavoval niečo nové. Najviac sa mi páčia liečivé rastliny.
2. Čo sú to liečivé rastliny?
Liečivé rastliny sú rastliny, ktoré
vytvárajú liečivé látky. V Európe
existuje
asi
1000
Druhov
liečivých rastlín.
Liečivé rastliny kombinujú látky
svetlo, kyslík, vodu niektoré
živiny ako napríklad dusík,
vápnik, fosfor... Z niektorých
zbierame len kvety, z iných
koreň alebo listy, plody, alebo
kôru.
3. Čo obsahujú
rastliny?
liečivé
Cukry – sú to dôležité stavebné
látky. Tvoria až 75 percent váhy
suchého rastlinného tela. Pre
živočíchy
sú
dôležité
kvôli
energii. Najdôležitejšie vo vode
rozpustné cukry sú glukóza, fruktóza a sacharóza (repný cukor).
Glukóza - hroznový škrobový cukor. Škroby sa v lekárnictve používajú na
výrobu zásypov alebo tabletiek. Je aj hlavne v ľudskom tele
Dextróza - najbežnejší cukor v prírode, vyskytuje sa najmä v zrelom ovocí a v
rastlinných šťavách.
Sacharóza - organická zlúčenina, bežne známa ako repný alebo trstinový
cukor. Je to biela kryštalická látka bez zápachu, sladkej chuti. Skladá sa z
Liečivé a jedovaté rastliny
2
Matúš Hubinský V. A.
jednej molekuly glukózy a jednej molekuly fruktózy. V prírode sa
vyskytuje, tvoria ju zelené rastliny ako rozpustný sacharid. Používa
veľkom množstve predovšetkým v potravinárstve ako sladidlo,
konzervačná látka. Vo farmácii sa využíva na úpravu chuti liekov, ako
alebo spojivo. Po požití sa rozkladá na glukózu a fruktózu, ktoré
prechádzajú do cievneho systému.
bežne
sa vo
ale i
plnivo
rýchlo
Glykozydy – patria k stavebným látkam a nachádzajú sa najmä v bunkovej
šťave a kde majú dôležitú zásobnú a ochrannú úlohu. Obsahujú uhlík, vodík a
kyslík, niektoré aj dusík alebo síru. Vznikajú väzbou cukrov alebo cukru s
necukornou zložkou. Viaceré glykoyzy sú prudko jedovaté.
Triesloviny – sú podobné glykozydom. V rastlinných bunkách vznikajú hlavne
z cukrov. Sú stavebnými, zásobnými a ochrannými látkami. Napríklad dubové
drevo.
Éterické oleje (silice) – sú silne aromatické látky, obsahujúce uhlík, vodík a
kyslík. Vytvárajú sa v protoplazme – bielkovine, ktorá je živá hmota bunky. Pri
obyčajnej izbovej teplote silice vyprchajú.
4. Liečivé rastliny a ich význam v minulosti.
Najstaršie záznamy o rastlinnom lekárstve pochádzajú z Číny, a to tisícky rokov
pred naším letopočtom. Ďalšie záznamy pochádzajú z Egypta, Indie, Aztékov,
Inkov a Máyov. Do Európy prenikla väčšina poznatkov z Ríma, kde boli
prevažne grécki lekári. Medzi tých najznámejších patria Asklepios, Hippokrates
a Galenos. V Európe napísal prvú knihu o liečivých bylinkách grécky lekár
Dioscorides pod názvom De Materia Medica v 1. storočí. Rimania verili v
blahodarné účinky bylín. Bičovali sa stonkami žihľavy, aby vznikla zápalová
reakcia pokožky, ktorá utíši reumu. Široké masy bežných ľudí liečili prevažne
duchovní. V 18. storočí boli vydané prvé lekárske liekopisy, ktoré sa zaoberali
prevažne rastlinnej liečbe.
V minulosti poznali liečivé byliny v každej domácnosti. Napríklad bežnú jahodu
obyčajnú – jahodíčie, používali na zmiernenie dýchavičnosti.
Keď sa na koži vytvorili chrasty, prikladali na ne čerstvo nazbierané rubáčki
(plody Slezu nebadaného).
Liekom proti kašľu bol bez – baza čierna, uvarená v sladkom mlieku. Pri
suchom kašli bol účinným liekom odvar zo suchej žihľavy.
Hnisavé a zapálené rany sa umývali odvarom z repíka lekárskeho. Podobne
aj krvácajúcu ranu ošetrovali repíkom, alebo kvapkali do otvorenej rany
tekutinu vytlačenú z dužiny mačasúcha – rebríček obyčajný.
Na všetky bežné choroby nepoužívali len jednotlivé byliny ale aj ich
kombinácie. Napríklad na tuberkulózu používali prasličku, repík a bazový kvet.
Liečivé a jedovaté rastliny
3
Matúš Hubinský V. A.
Na nervové záchvaty účinkovala zmes hluchavky bielej, chmeľu a koreň
valeriány. Kombináciu byliniek pýr, praslička, breza (lístie) lipa a mačasúch
používali proti reume. Mnohé sa používajú dodnes.
Človek už veľmi dávno zistil, že rastliny môžu slúžiť nielen ako potrava, ale
mnohé sú vhodné na liečenie chorôb, iné zdraviu škodia. Od roku 1785 sa
bylinky používali na liečenie najrôznejších ťažkostí, až jedna z nich dramaticky
urýchlila vývoj farmakológie. Anglický lekár Withering zistil, že choroba
vodnatieľka spôsobená zlyhávaním srdca sa dá veľmi dobre liečiť výťažkom z
náprstníka. Podarilo sa z neho vylúhovať srdcové glykozidy: digoxín a digitoxín,
ktoré sa pri liečbe porúch srdca používajú dodnes.
5. Liečivé rastliny a ich využitie v súčasnej medicíne
Fytoterapia je liečba pomocou rastlín. Je to bylinkárstvo na vedeckých
základoch. Súčasná explózia liečby liečivými rastlinami - fytoterapia - dosiahla
až nežiaduci záujem verejnosti, pričom vychádza zo správnej zásady, ale aj z
veľkého omylu: je pravda, že „niet byliny, ktorá by na niečo nebola", ale nie je
pravda, že „čo je prírodné, nemôže škodiť“, a „ak bylina nepomôže,
nepoškodí". Liečivé rastliny totiž liečia obsahom svojich účinných látok a ak ich
dávkujeme neodborne, samoliečbou, indikačne nesprávne, vo vyšších dávkach
v nesprávnej kombinácii s inými liečivami a dlhodobo, môžu vyvolať vážne
poškodenie organizmu.
Používanie liečivých rastlín na liečenie chorôb má niekoľko predností:
1. Účinné látky sa v nich nachádzajú v nižšej koncentrácii ako v chemicky
vyrobených liečivách, je pri fytoterapeutickej liečbe je malá
pravdepodobnosť vyvolania nežiadúcich príznakov a porúch.
2. Nezaťažujú vnútorné orgány ktoré nás chránia pred cudzími látkami.
3. Liečivé rastliny okrem známych liečivých látok obsahujú aj ďalšie látky,
ktoré sa z hľadiska modernej vedy môžu zdať zbytočné, tieto látky však
často pôsobia ako urýchľovače ďalších chemických reakcií v našom tele,
čím napomáhajú procesu liečenia.
Liečivé a jedovaté rastliny
4
Matúš Hubinský V. A.
6. Zber liečivých rastlín
Rastliny zbierame sa zbierajú vo vhodnom čase roka a za určitých vhodných
podmienok. Jedným z najdôležitejších pravidiel pre zber liečivých rastlín je
suché počasie, keď nie sú na rastlinách kvapky dažďa alebo rosy. Nikdy
nezbierame rastliny počas hmly ani dažďa. Sú druhy rastlín, ktorých zber sa
odporúča robiť zásadne v dopoludňajších hodinách a naopak rastliny, u iných je
lepšie ich zbierať poobede alebo večer.
Rozhodujúci
je
obsah
účinných látok.
Podzemky, korene, cibule
a hľuzy - sa zbierajú pred
obdobím oddychu - na jeseň
(valeriána, ibiš).
Vňate
(ľubovník,
repík,
materina dúška) - sa zbierajú
v období, kedy ešte nie sú
prítomné žltnúce listy, alebo
zdrevnatené časti. Poškodené
listy, alebo stonky sa z vňate
odstránia. Listy by mali byť v
čase
zberu
dostatočne
vyvinuté
a
prirodzene
sfarbené
(bez
hrdze
a
škodcov).
Listy rastlín s obsahom
silíc (medovka, mäta, šalvia) sa zvyčajne zbierajú tesne pred kvitnutím
rastliny, alebo na začiatku kvitnutia. Aby nedochádzalo k odparovaniu silice,
odporúča sa robiť zber za podmračného počasia. Väčšinou sa zbiera celá vňať a
listy sa oddelia po usušení rastliny.
Kvety (nechtík, rumanček, slez, ibiš, levanduľa) - sa odporúča zbierať v dobe
kvitnutia, alebo tesne pred úplným rozkvitnutím. Nie však pri vädnutí alebo
odkvitnutí rastliny. Zber kvetov si vyžaduje slnečné a suché počasie.
Semená (ľan, pupalka) alebo plody (brusnice, čučoriedky, fenikel, aníz,
koriander) - sa odporúčajú zbierať v ranných hodinách. Po odtrhnutí rastliny, v
nej začnú prebiehať procesy, ktoré musia byť usmernené, aby sa zachoval
obsah účinných látok a s ním spojený najpriaznivejší účinok. Dôležitý je rýchly
preprava do miesta spracovania.
Byliny zbierame do prúteného košíka alebo vrecka zo vzdušného materiálu,
nikdy nie do mikroténových vreciek – bylinky by sa zaparili. Zbierame vždy len
čerstvé a zdravé rastlinky.
Liečivé a jedovaté rastliny
5
Matúš Hubinský V. A.
7. Sušenie a uskladnenie liečivých rastlín
1.
Rastliny konzervujeme predovšetkým sušením. Nazbierame len toľko
materiálu, koľko stačíme usušiť.
2. Miesto na sušenie si pripravíme skôr ako ich začneme zbierať.
3. Uskladňujeme ich na suchom, prevzdušnenom mieste kde je teplo a
málo svetla (vhodné sú na to povaly a stodoly).
4. Rastliny dokonale očistíme (zbavíme ich zhnitých častí). Hrubé časti
rastliny (korene) rozrežeme .
5. Rastliny nemôžu byť pri sušení na sebe, musia byť oddelené od seba
aby sa nepokazili. Dáme ich na dlážku alebo na rovnú dosku. Pod ne
rozprestrieme čistý papier.
6. Dĺžka sušenia závisí od vzduchu, teploty miestnosti a obsahu vody v
rastline. Suchý vzduch má mať prístup zo všetkých strán. Rastliny
sušíme pri teplote 30-40°C.
7. Rastlinu sušíme dovtedy, kým sa z nej odstráni voda. V lete do 3 až 8
dní, na jar alebo na jeseň 1 až 2 týždne.
8. Drogy uschovávame samostatne, na dobre vetranom suchom chladnom
mieste. V papierových vreciach alebo sklenených nádobách z
farebného skla.
9. Rastliny nesmieme trhať, lámať ani ináč drobiť aby sa zachoval obsah a
vonkajší vzhľad.
10. Jedovaté rastliny nesmieme sušiť ani uschovávať medzi ostatnými
rastlinami (v inej miestnosti). Pri manipulácii s nimi treba používať
ochranný dýchací filter aj priliehajúce okuliare. Obaly s jedovatými
rastlinami označíme slovom JED.
N
11. Droga je chúlostivý materiál aj pri najstarostlivejšej údržbe sa časom
mení. Pričom postupne zaniká jej liečivá hodnota.
Správne usušený list liečivej rastliny. Nie je polámaný.
Liečivé a jedovaté rastliny
6
Matúš Hubinský V. A.
8. Spracovanie liečivých rastlín
Liečivé rastliny sa môžu spracovávať do rôznych foriem:
Zápar
Najbežnejším a najjednoduchším spôsobom užívania
liečivých rastlín je príprava záparu. Princípom je
prienik účinných látok z vysušenej rastliny (drogy)
do horúcej vody. Takto sa najbežnejšie používajú
listy, vňate, kvety. Zápary sa pripravujú zaliatím
drogy vriacou vodou (100 °C). Tá sa nechá
vylúhovať 15 minút.
Odvar
Pripravuje sa najčastejšie z kôry, koreňov, alebo
stoniek, ktoré si vyžadujú dlhšiu dobu lúhovania. V
procese odvaru prebieha dlhšia extrakcia (dlhšie
vylúhovanie) účinných látok do vody. Odvar sa
pripraví varením drogy vo vode 10 až 20 minút.
Tinktúra
Najbežnejší spôsob prípravy tinktúr je macerácia (vylúhovanie silíc), drogy
necháme vylúhovať v alkohole za studena 1 až 2 týždne, najčastejšie v pomere
1:5. Výhodou tinktúr je ich stálosť a vysoký obsah účinných látok.
Sirup
Pripravujú sa často u drog obsahujúcich účinné látky proti kašľu, alebo na
vykašliavanie. Najbežnejšia je príprava jednoduchého sirupu: pripraví sa
rozpustením cukru (sacharózy) v zápare alebo odvare za stáleho miešania pri
teplote 60 °C. Roztok sa krátko povarí a odstráni sa vzniknutá pena. Následne
sa roztok doplní vlažnou vodou na pôvodný objem a za tepla sa sfiltruje.
Liečivé a jedovaté rastliny
7
Matúš Hubinský V. A.
9. Liečivé rastliny
Skorocel kopijovitý (Plantago Laceeolata)
Keď brúsiš nôž, poobzeraj sa za skorocelom.
Výskyt: Hojne rozšírený v rôznych lúčnych
spoločenstvách, popri cestách, na rumoviskách a
poliach od nížin po horský stupeň.
Použitie: Veľmi liečivý. Používa sa proti kašľu,
bolestiam brucha a na liečenie rán. Droga obsahuje
protizápalové látky a látky tvoriace ochranné povlaky.
Aplikuje sa najmä pri chorobách dýchacích ústrojov,
pri astme, pri zápaloch močových ciest, pri poruchách
žlčníka a pečene, pri vredovej chorobe , pri katare
žalúdka a čriev. Na vonkajšie použitie je vhodná šťava z čerstvých listov na
hojenie rán, ako obklad alebo náplasť na opuchy a prvá pomoc pri zastavení
slabého krvácania. Okrem listov sa výnimočne zbierajú aj semená skorocelu,
keďže sú bohaté na vlákninu. Môžu sa tiež užívať ako účinné a neškodné
preháňadlo a ich sliz pomáha znižovať cholesterol. Čerstvá šťava z listov
pomáha pri popŕhlení žihľavou.
Zbehovec plazivý (Ajuga reptans)
Keď sa chceš uvoľniť zbehovec treba použiť.
Výskyt: Listnaté lesy, lúky, kroviny, na vlhkých
pôdach
Použitie: pôsobí proti bolesti, pridáva sa do
odvarov na liečbu pečene, žlčníka a žalúdka.
Droga mierne znižuje krvný tlak, pôsobí proti
bolestiam tráviaceho ústrojenstva, mierne
ukľudňuje, užíva sa na podliatiny či iné
zranenia končatín. Podáva sa najčastejšie vo
forme nálevu, 2 až 4 krát denne.
Liečivé a jedovaté rastliny
8
Matúš Hubinský V. A.
Jahoda obyčajná (Fragaria viridis)
Chutí mne aj medveďom a nie je to
celý strom.
Výskyt: vlhké lúky v kroviny a svetlé
lesy
Použitie: zmierňuje bolesť. Jahodový
čaj slúži predovšetkým ako dezinfekčný
prostriedok na posilnenie organizmu.
Je vhodný ku každodennému pitiu, ale
aj pri dlhodobejšom používaní ako
náhrada čierneho čaju. Obsahuje veľa
trieslovín a preto sa používa pri
hnačkách, krvácavých hemoroidoch.
Používa sa pri poruchách látkovej
premeny, kataroch žalúdka a čriev,
ochoreniach obličiek a močových ciest,
kameňoch v obličkách a močovom
mechúry, tiež pri ochoreniach žlčníka,
dne a astme. Rozširuje cievy a znižuje
krvný tlak. Obsah železa je užitočný pri
chudokrvnosti. Má detoxikačné účinky.
V sezóne je treba jesť hlavne veľa plodov. Možno ju používať neobmedzene, ale
u niektorých ľudí sa po jej požití vyskytla vyrážka, alebo svrbenie. Neodporúča
sa pri cukrovke, ekzémoch, žihľavke. Známe červené „bobuľky“ sa uplatňujú
najmä v kozmetike. Už po stáročia sa čerstvé plody používali na bielenie pleti a
odstraňovania pieh. Bieliace schopnosti sa
využívajú aj pri odstraňovaní zubného kameňa
či škvŕn. Sú tiež vhodné na ošetrenie od slnka
spálenej pokožky. Posilňujúce účinky majú na
pečeň
a
šťava
z
nich
má
dokonca
antibakteriálne vlastnosti. V minulosti sa
používala pri epidémii týfusu. Masku z jahôd si
pripravíte nasledovne: do popučených jahôd
prilejte mlieko a následne aj popučené varené
zemiaky. Naneste na pleť a nechajte pôsobiť 20
minút. Potom stačí tvár umyť teplou vodou.
Bôlhoj lekársky (Anthyllis vulneraria)
Bôlhoj preženie ťa ale v ústach vylieči ťa.
Výskyt: : Rastie na slnečných stráňach a
suchých lúkach, čiastočne v nížinách, ale
Liečivé a jedovaté rastliny
9
Matúš Hubinský V. A.
častejšie v subalpinskom pásme. Vyskytuje sa roztrúsene na celom území.
Použitie: používaná vnútorne má sťahujúci, má slabý preháňavý účinok.
Na zlepšenie látkovej premeny v tele sa pripravuje z 2 až 3 lyžíc drogy a 1/4
vody zápar, ktorý sa nechá 15 minút postáť a pije sa v priebehu dňa. Na
zábaly, kúpele a vymývanie rán, na vredy a ekzémy a na kloktanie pri zápaloch
ústnej dutiny, ďasien a mandlí sa pripravuje zápar z dvojnásobného množstva
drogy. Bôľhoj lekársky sa používal v zmesi s malinovými a jahodovými listami
ako náhrada za pravý čaj. Súčasne je aj vynikajúcou medonosnou rastlinou.
Kvet bôlhoja sa používa podobne ako vňať, teda predovšetkým ako preháňadlo
a lokálne antiseptikum. Čaj z drogy sa pripravuje z 2-3 polievkových lyžíc
drogy, ktoré sa prelejú jedným pohárom vriacej vody a zápar sa nechá stáť
prikrytý asi 15 minút. potom sa prefiltruje a v priebehu dňa sa pije po
dúškoch. Čerstvé rozotreté kvety sa prikladajú na rany, ktoré sa potom lepšie
hoja. Zápar sa pripravuje z dvoch polievkových lyžíc sušených kvetov na pol
litra horúcej vody.
Rebríček obyčajný (Achillea Millefolfum)
Keď armáda nemá lieky, príde na lúky.
Rebríček je jedna z najstarších liečivých bylín.
V stredoveku ľudia v nej hľadali pomoc pri
besnení moru a úhynu dobytka. Počas prvej
svetovej vojny ním liečili vojakov. Volali ho
„krvavník“ V severnej Európe sa rebríček
používal ako trpká substancia do piva, dávno
pred chmeľom. V Nemecku zostal aj jeho
ľudový názov poľný chmeľ. Bol pomenovaný
podľa gréckeho hrdinu Achyla.
Výskyt: rastie na suchých, trávnatých a
stepných lokalitách s kamenistým alebo
piesočnatým podkladom, na rumoviskách a pri okraji ciest. Bylinka patrí ku
najstarším liečivým rastlinám. Už starí Gréci odporúčali rastlinku na rany a
vredy a stredovekí lekári vyzdvihovali jej schopnosť zastaviť krvácanie.
Použitie: žlčopudné, sťahujúce, močopudné, upravujúce menštruáciu, proti
kŕčom. Má protizápalové a hojivé vlastnosti. Vonkajškovo rebríček pôsobí ako
utišujúci a hojivý prostriedok. Upokojuje svrbiacu a podráždenú (odretú,
popraskanú a uštipnutú) pokožku. Vnútorne sa odporúča na niektoré tráviace
poruchy (plynatosť, pomalé trávenie, nadúvanie) a zápal hrubého čreva.
Používa sa na liečenie ťažkých rán.
Liečivé a jedovaté rastliny
10
Matúš Hubinský V. A.
Mäta pieporná (Mentha piperita)
Mäta pieporná, pre ľudí je potrebná a pre myši odporná.
Výskyt: U nás sa pestuje vo väčšom na
poliach
a
v
malom
v
záhradkách.
Nerozmnožuje sa semenami, pretože mäta
pieporná je kríženec s poruchou tvorby
semien. Je to prirodzený hybrid mäty vodnej
(Mentha aquatica) a mäty klasnatej (Mentha
spicata). Veľmi ľahko sa však rozmnožuje
vegetatívne, delením trsov alebo koreňovými
poplazmi. Niektoré jej odrody sú citlivé na
vymŕzanie, preto treba rastliny v zime
zakrývať.
Použitie: pomáha pri ochoreniach žalúdka a
čriev, ako aj pri poruchách pečene a žlčníka,
zabraňuje zvracaniu, uvoľňuje cievy, podporuje
potenie. Je účinný liek proti kašľu a pľúcnym
ťažkostiam, používa sa pri liečbe nádchy.
Znižuje horúčku. Zbiera sa vňať a listy. V
ľudovom lekárstve sa mäta používa na zmiernenie bolesti, najmä pre priaznivý
účinok silice (mentolu) na potláčanie citlivosti nervových zakončení, podporu
vylučovania žlče pri trávení, proti hnačke (najmä pre jej obsah trieslovín).
Zápar sa pije počas dňa pri žalúdočných, žlčníkových a črevných ťažkostiach,
plynatosti. Môže sa použiť aj na kloktanie a inhaláciu. Čerstvý list ako náplasť
na čelo pri bolestiach hlavy. Zlepšuje
sústredenie. Výborný je mätový čaj a
kúpeľ.
Mäta
údajne
odpudzuje
mravce, blchy a myši. V kuchyni je
skvelá pri príprave octov, sirupov, na
korenenie paradajkových nápojov a
pokrmov. V menšom množstve sa hodí
do plniek, zeleninových pokrmov, na
baranie, jahňacie a rybacie mäso, do
zelených
omáčok
a
majonéz,
pomazánok, ryže, strukovín, šalátov,
uhoriek, bylinkových masiel, syrov,
plnenej
zeleniny,
zapekaných
zemiakov so zeleninou.
Liečivé a jedovaté rastliny
11
Matúš Hubinský V. A.
Skorocel väčší (Plantago Major)
Listami je väčší, každý ho má rád, účinkami
menší ako jeho kamarát.
Výskyt: rumoviská, vedľa ciest, polí, na
medziach, okrajoch lúk, na pastvinách, hrádzach,
v záhradách, uprednostňuje vlhké pôdy, bohaté
na živiny, hlinité, piesčité až kamenité, dobre
znáša zašliapanie aj rôzne znečistenie pôdy.
Použitie: liečivý podobne ako skorocel kopijovitý.
Čerstvé listy sa používajú na chladivé obklady na
rany. Listy majú trpkú chuť, sťahujúcu, hodia sa
na spracovanie kože. Priaznivo pôsobí žalúdočné
a črevné sliznice a pri hnačke.
Čakanka obyčajná (Cichorium Intybus)
Krása a úspech sú skryté v zdravej pečeni.
Kvitne len doobeda.
Výskyt: rastie pri cestách, na medziach, lúkach,
pasienkoch, násypoch, pri cestách a pod. Hojne sa
vyskytuje v celej Európe, severnej Ázii a v Afrike ako
burina.
Použitie: Prvé zmienky o liečivých vlastnostiach sú
na egyptských papyrusoch (4000 r. pred n. l.) a
pokladali ju za priateľku pečene. Koreň sa užíva
vnútorne na podporu trávenia, činnosti obličiek,
tráviacej sústavy a žliaz s vnútorným vylučovaním.
Osvedčil sa aj v liečbe príznakov tráviacich porúch
(nadúvaní, pomalom trávení, plynatosti, zápche) ako
žlčopudná, zvyšuje vylučovanie žlči a urýchľujúca
vyprázdňovanie žlčníka, povzbudzujúce tvorbu žlče.
Zastavuje množenie baktérii a znižuje hladiny tukov a
cholesterolu v krvi. Z koreňa sa vyrába chutná káva.
Liečivé a jedovaté rastliny
12
Matúš Hubinský V. A.
Lopúch menší (Arcitium)
Keď chceš mať pekné vlasy, zabudni na
nenávisť.
Výskyt: Rastie popri cestách a plotoch,
riekach i potokoch, na rumoviskách, medzi
krovím a pod.
Použitie: Napomáha látkovej premene.
Pomáha pri ekzémoch, poruchách trávenia
a cukrovke. Slúži aj na ošetrovanie vlasovej
pokožky (zväčša v olejovom extrakte). V
domácnostiach možno koreň pripraviť
surový, varený (napr. v polievke), pečený a
vyprážaný.
Balota čierna (Ballota nigra)
Aj keď rastie na nepeknej pôde, dušu ti
vyliečiť môže.
Výskyt:
Rastie v záhradách, pri cestách, na rumoviskách
a skladištných plochách, najmä tam, kde je v
pôde dostatok dusíka.
Použitie: pomáha na nervový systém. V
liečebnej praxi sa používala už oddávna na
liečenie bolestí očí a uší. Používa sa pri
poruchách nervovej sústavy, ako sú napríklad
depresie, migréna, stavy úzkosti a iné psychické
a nervové ťažkosti. Okrem toho má potopudný
účinok. Zvonka sa droga používa na obklady
proti reumatickým bolestiam.
Liečivé a jedovaté rastliny
13
Matúš Hubinský V. A.
Repík lekársky (Agrimonia Euratoria)
Jeden liek na všetko a pre každého.
Výskyt: Repík je rastlina teplo i
suchomilná. Preto obľubuje slnečné
stanovište. Pôda mu vyhovuje ľahšia až
stredná, hlinito piesočnatá. Rozmnožuje
sa semenami, alebo delením starších
trsov. Semená niekedy klíčia až pol roka.
Rastie bežne vo voľnej prírode.
Použitie: Zvonka používame repík vo
forme obkladov na popáleniny, zle hojace
sa rany, zastavenie krvácania, kožné
ochorenia. Odvar lieči predovšetkým
všetky choroby vnútorných orgánov.
Pečeň,
žlčník,
obličky,
žalúdok,
dvanástnik. Odvarom sa používa pri
bolestiach v krku a pri zápaloch dutiny
ústnej. Silný odvar z repíka je najlepším
liekom na presilené a inak choré
hlasivky, preto sa odporúča napríklad rečníkom, učiteľom, spevákom. Repíkový
kúpeľ, ktorý pomáha pri opuchnutých kĺboch, bolestiach nôh a pri
hemoroidoch.
Liečivé a jedovaté rastliny
14
Matúš Hubinský V. A.
10. Aké sú to jedovaté rastliny?
Už veľký lekár a prírodovedec Paracelsus (1494-1541) povedal: „ Všetky veci
sú jedovaté a nič nie je bez jedu. Závisí od dávky, či je vec jedovatá“.
K jedovatým rastlinám zaraďujeme také druhy, ktoré obsahujú toxické, čiže
jedovaté látky. Tieto vyvolávajú v ľudskom (ale niekedy i v živočíšnom)
organizme aj vo veľmi malých množstvách chorobné zmeny, ktoré môžu končiť
smrťou. V jednej jedovatej rastline sa môže nachádzať aj viacero jedov. Sú to
najmä alkaloidy (zásadité bázické látky s obsahom dusíka), glykozidy
(organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón), toxalbumíny (látky
príbuzné bielkovinám, ktoré pôsobia až po dlhšom čase, po vstrebaní sa do
krvi, kde spôsobujú zhlukovanie červených krviniek, a preto sú mimoriadne
zákerné) a saponíny (po premiešaní s vodou penia ako mydlo, niektoré sú
veľmi nebezpečné, lebo spôsobujú rozklad červených krviniek). Len málo
druhov rastlín obsahuje jedovaté silice (éterické oleje typické svojím
zápachom), živice a horčiny. Špeciálnu skupinu jedovatých rastlín tvoria také,
ktoré sú zároveň liečivé. Ich zber je možný iba pod dozorom zodpovedných
osôb, nikdy sa ho však nesmú zúčastňovať deti. Keďže všetky jedovaté látky
majú tú vlastnosť, že otravujú organizmus hlavne prostredníctvom slizníc (koža
ich prepúšťa len za zvláštnych okolností), zberatelia by mali dbať najmä na to,
aby ochranné rukavice zašpinené šťavou z jedovatých rastlín neprišli do styku
so sliznicou (ústa, oči...).
V súčasnosti sa na našom území vyskytuje asi 400 druhov jedovatých rastlín,
pričom najviac sa nachádza v čeľadi ľuľkovité a iskerníkovité.
11. Jedovaté rastliny v minulosti.
Ľudia už veľmi dávno prišli na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj
nepohodlní ľudia. Predpisy o maximálnych dávkach vtedy ešte neexistovali, iba
sa odhadovalo, kam siaha liečivosť a kde sa už začína smrteľná dávka.
Jedovatými rastlinami sa často trávila zver, čo vyjadrovalo i ich pomenovanie.
Napr. latinský názov prilbice (Aconitum) v preklade vyjadruje zabíjanie.
V antických časoch sa na otrávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium
maculatum). Podľa opisu Platóna, odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho
Socrata.
Kuriózny je aj prípad miernej otravy asi 10 000 vojakov Xenofónovej armády.
Vyvolal
ju
včelí
med
znesený
z
okolitých
rododendronov.
Už od mýtických čias, keď Medea z Kolchidy začala svoju travičskú činnosť, sa
našlo dosť ľudí, ktorí si z nej brali vzor. Predpokladá sa, že Medea používala
práve jed z jesienky (Colchicum autumnale). Tento povestný jed spomínajú i
slávni básnici Horácius a Ovídius.
Liečivé a jedovaté rastliny
15
Matúš Hubinský V. A.
12. Jedovaté rastliny a súčasnosť.
V dnešnej dobe otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté. V súčasnosti k
intoxikácii jedovatými rastlinami dochádza kvôli zámene s jedlými rastlinami
(hríby) alebo nesprávnemu užívaniu liečivých rastlín. Časté sú aj detské otravy,
lebo deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Jedovatosť
niektorých rastlín podmieňujú obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej
rastline alebo len v niektorej jej časti.
13. Jedovaté rastliny
Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale)
Pozor daj na jesienku, donúti ťa používať
plienku!
Výskyt: Typická bylina lúk a pasienkov.
Jedovatosť:
Semená
obsahujú
alkaloid
kolchicín (0,2 – 0,9 %), mastný olej (až 17 %),
cukor a trieslovinu. Hľuzy obsahujú spravidla
0,4 % kolchicínu, kvety 0,6 %. Jedovatý
kolchicín je obsiahnutý vo všetkých častiach
rastliny. Sú známe a opísané mnohé otravy,
niektoré aj so smrteľným koncom. Postihnuté
boli predovšetkým deti, ktoré na tento rastlinný
jed reagujú zvlášť citlivo. Otravy môže spôsobiť
aj mlieko kôz a oviec, ktoré spásli jesienku. Ako
smrteľná dávka sa udáva 20 – 40 mg (5 – 10
semien). V dôsledku pomalého vstrebávania
jedu sa objavujú prvé prejavy otravy 2 – 6
hodín po požití jedu. Najprv je to pálenie a
škrabanie ústach, poruchy videnia, nevoľnosť,
časté vracanie s hnačkami a kŕčmi. Po vstrebaní jedu nastáva ochrnutie,
bezvedomie až smrť. Predpokladá sa, že už Medea používala práve jed z
jesienky (Colchicum autumnale). Tento povestný jed spomínajú i slávni básnici
Horácius a Ovídius.
Liečivé a jedovaté rastliny
16
Matúš Hubinský V. A.
Vranie oko štvorlisté (Paris quadrifolia)
Daj pozor na štyri listy, s čučoriedkou
nepomýľ si!
Výskyt: Rastie v lesoch predovšetkým na
vlhkejších pôdach bohatých na humus.
Vyskytuje sa v celej Európe okrem jej
najsevernejších častí, v Malej Ázii a na Sibíri.
Obvykle rastie jednotlivo, len málokedy tvorí
súvislejšie porasty.
Jedovatosť: Celá rastlina je jedovatá.
Spôsobuje podráždenie žalúdka a čriev.
Otrava ňou však zvyčajne nekončia smrťou,
pretože účinné látky – saponíny sa ťažko
vstrebávajú. Rastlinu odmietajú konzumovať
aj zvieratá pre jej nepríjemný zápach a chuť.
V
minulosti
sa
využíval
v
ľudovom
liečiteľstve.
Brečtan popínavý (Hedera helix)
Proti kašľu dobrý je, veľa ťa ho zabije.
Výskyt: Lesné biotopy, cintoríny, parky, tiež ako okrasná interiérová rastlina
jedovatou časťou brečtanu sú listy a bobule.
Jedovatosť: Celá rastlina je jedovatá. Najmä listy
a plody obsahujú saponíny ,triesloviny a glykozidy
(hederín). Mladé výhonky a listy obsahujú
falkarinol, ktorý môže byť príčinou kontaktnej
dermatitídy. Toxikologická závažnosť nie je veľká,
látky obsiahnuté v plodoch môžu u detí vyvolať
kŕče, zvracanie a hnačky. Smrteľné prípady
popisované
v
literatúre
sú
v
súčasnosti
spochybňované pre horkú chuť plodov, ktorá
odrádza od ich konzumovania vo väčšom
množstve.
Brečtan je symbolom nesmrteľnosti, priateľstva a
vernosti. V antickom Grécku bol dávaný pri svadbe
svadobným párom. Kvôli potrebe opory bol
brečtan také ženským symbolom. Rastlina hrala
významnou roli v Dionýzovom (Bakchusovom)
kulte. Bakchanti, Satyrovia a Siléni ním boli
ovenčení. Brečtan zdobil tiež ich thyrsy. Brečtan
mal tiež účinkovať ako liek na "opicu", keď sa
upletie do tvaru venca a dal sa chorému na hlavu.
Liečivé a jedovaté rastliny
17
Matúš Hubinský V. A.
Náprstník veľkokvetý (Digitalis grandiflora)
Lieky z náprstníka užívaj a na listy nesiahaj.
Výskyt: Svetlé lesy a lesné okraje, rúbaniská.
Jedovatosť: Jedovatá je celá rastlina. Otravy sú
vo väčšine prípadov spôsobené predávkovaním.
Napriek tomu, že rastliny sú často pestované v
záhradách a už dva - tri sušené listy môžu byť
smrtiacou dávkou, intoxikácie nebývajú časté. Už
prvé „ochutnanie“ je nepríjemné, kvôli veľmi
horkej chuti a ďalej po konzumácii nasleduje
spontánne zvracanie, takže vstrebanie väčšieho
množstva je takmer nemožné. Napriek tomu sú
popísané otravy u ľudí, ktorí si pripravili čaj z jeho
listov. Otrava sa prejavuje nevoľnosťou a
zvracaním, ktoré trvá i niekoľko dní. Potom
dochádza k poruchám srdcového rytmu, ktorý sa
často veľmi rýchlo mení. Pridružujú sa aj poruchy
videnia, prechodné blúznenie a halucinácie.
Prevažne v listoch sa nachádza digitalín, digitoxín,
gitaloxín a gitoxín. Digitalín pôsobí na srdcovú
svalovinu, na nervovú sústavu a krvný obeh. Z listovej drogy sa priemyselne
vyrábajú liečivá – kardiotoniká – lieky upravujúce srdcovú činnosť zlepšením
napätia srdcového svalu.
Iskerník (rod Ranunculus)
Na iskerník si pozor daj – ruky si dobre
umývaj!
Výskyt: Lúky a pasienky.
Jedovatosť: Celá rastlina je jedovatá, obsahuje
toxickú
látku
protoanemonín
so
silným
dráždivým účinkom. Iskerník prudký sa v
minulosti používal pri dne, ischiase alebo pri
kožných problémoch. Dnes sa používa už len
zriedkavo v homeopatii, pretože je jedovatý. Pri
požití môžu dráždivé šťavy vážne poškodiť
tráviacu
sústavu.
Liečivé a jedovaté rastliny
18
Matúš Hubinský V. A.
Tis obyčajný (Taxus baccata)
Tis je krásny ale zradný, zabije ťa, keď si hladný.
Výskyt: Rastie v listnatých
a ihličnatých lesoch,
Jedovatosť: všetky časti
rastliny
sú
jedovaté
(obsahujú taxín), ale jeho
najvyššia koncentrácia sa
nachádza v ihliciach a
semenách a to na jeseň a
v zime. Príznaky otravy sa
začínajú prejavovať asi 1
až 2 hodiny po požití a sú
to
nevoľnosť,
črevné
ťažkosti
spojené
s
vracaním
a
bolesťami
brucha, závraty a stavy
bezvedomia,
rozšírenie
zreníc.
U
postihnutého
dochádza
k
plytkému
dýchaniu, najprv zrýchlenému a neskôr spomalenému, k nepravidelnému
pulzu. Smrť nastáva ochrnutím dýchania.
Konzumácia malého množstva bobúľ nespôsobuje otravu, po požutí ihlíc alebo
väčšieho množstva bobúľ je potrebné vyvolať zvracanie a privolať lekára. Pri
poruchách dýchania poskytnúť umelé dýchanie, podporovať krvný obeh.
Jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia)
Keď ju uvaríš uzdraví ťa, no surová naháňa
ťa.
Výskyt:
Ihličnaté
lesy,
kosodrevina,
rúbaniská, tiež mestská zeleň.
Jedovatosť: Liečebne sa využíva najmä
preháňavý a močopudný účinok plodov a ako
zdroj vitamínov (vitamín C v dvojnásobnom
množstve oproti citrónom). Parasorbínová
kyselina v čerstvých plodoch je mierne
toxická. Otrava je zriedkavá. Prejavuje sa
nevoľnosťou, zvracaním a bolesťami brucha.
Liečivé a jedovaté rastliny
19
Matúš Hubinský V. A.
Durman obyčajný (Datura stramonium)
Durman od čarodejnice, zlý je na očnice.
Výskyt: teplomilná burina rastie na poliach, vo viniciach a na rumoviskách.
Jedovatosť: hoci všetky časti durmanu sú jedovaté, je to zdroj hodnotných
liečivých látok. Chráni iné rastliny pred skarabeusovitými chrobákmi. Dym zo
sušeného durmanu pôsobí upokojujúco na včely, keď sa otvorí úľ, ale treba ho
používať úsporne. Jeho požitie vyvolá neobyčajný smäd, skreslené videnie,
blúznenie, trhavé pohyby a bezvedomie. Je smrteľne jedovatý. Kolísanie
obsahu jedu je závislé okrem iného aj na klíme. Suché dni, vysoké teploty a
slnečné počasie zmenšujú obsah účinných látok. Priemyselne vyrábané liečivé
prípravky (iba po predpísaní lekárom) sa používajú proti kŕčom, proti kŕčom
hladkých svalov, znižujú vylučovanie slinných a potných žliaz, rozširujú zornice
a zvyšujú vnútroočný tlak, pôsobia proti astme. Príznaky otravy durmanu sú
podobné ako pri otrave ľuľkovcom: nepokoj a celková podráždenosť, poruchy
videnia a reči, kŕče, halucinácie, strata rovnováhy, dráždivosť, zrýchlené
prehĺbené dýchanie, búšenie srdca, rýchly pulz a zvýšenie krvného tlaku. Po
požití semien sú známe otravy, najmä detí. Vzhľadom na omamné a
halucinogénne účinky v minulosti v mnohých regiónoch považoval za rastlinu
čarodejníc a bosoriek. Obľubuje ľahkú dusíkatú pôdu. Durman obyčajný
pochádza zo Strednej Ameriky, v 16. storočí bol privezený do Európy.
Liečivé a jedovaté rastliny
20
Matúš Hubinský V. A.
Prilbica modrá (Aconitum napellus, L.)
Zabíjanie v názve má, prilba modrá nádherná.
Výskyt: rastie na Slovensku na vlhkých,
hnojených miestach a popri potokoch až po
podhôrne pásmo,
Jedovatosť: Je vzácna, a preto je chránená
rastlina. Obsahujú alkaloidy, ako je akonitín
(jeden z najprudších a najrýchlejšie
pôsobiacich rastlinných jedov). Najvyšší obsah
alkaloidov je v listoch a v koreňoch (okolo
0,5%), ich obsah však závisí hlavne na
stanovišti, na ktorom rastlina rastie, a tiež na
ročnom období (v koreňoch je najmenej
alkaloidov počas kvitnutia, ich obsah rastie v
jeseni a maximum dosiahne počas zimy).
Drogu však nezbierajte a neužívajte! Jednak je
smrteľne jedovatá a okrem toho je aj
chránenou rastlinou. Izolovaný akonitín sa
používa v lekárstve. Príznaky otravy sa
objavujú už po užití asi 0,2 mg akonitínu,
smrteľná dávka pre človeka je asi 3 až 6 mg,
teda len niekoľko gramov koreňa. Prvé
príznaky sa objavujú už po niekoľkých minútach, smrť môže nastať v priebehu
niekoľkých hodín. Ak požije človek väčšiu dávku akonitínu alebo časti rastliny,
veľmi skoro sa dostavia príznaky otravy. Vznikne zvláštny pocit mravčenia v
zadnej časti ústnej dutiny, ktorý sa rozšíri na celú tvár a hlavu. Neskôr postúpi
na končeky prstov rúk a nôh, na uši, do panvovej oblasti a na chrbát. Potom
nasleduje úplné znecitlivenie. Zároveň sa dostavia celkové príznaky, ako je
potenie, zvracanie, kolikové hnačky, pokles teploty, zimnica, poruchy srdcovej
činnosti a veľká svalová slabosť. Dýchanie sa stáva povrchnejšie a smrť
nastane poškodením srdca a zastavením dýchania. Prognóza otravy prilbicou je
vážna, aj ťažké otravy sa však dajú prežiť, ak sa podarí udržať činnosť srdca a
dýchanie. Údajne sa pri deťoch vyskytli otravy aj po cucaní sladkého nektáru z
kvetov. Aj pri dlhšom kontakte s kožou sa môžu dostaviť ľahké príznaky otravy
- preto sa rastliny dotýkajte radšej len v rukaviciach.
Liečivé a jedovaté rastliny
21
Matúš Hubinský V. A.
Veternica hájna (Anemone nemorosa)
Veternica hájna – otrava nie je márna.
Výskyt: rastlina je trvácna a dorastá do
výšky 10 až 15 cm. Rozšírená je dosť
hojne a rastie prevažne na lúkach, v
listnatých lesoch a hájoch často vo veľkom
počte jedincov na jednom mieste. Kvitne
od marca do mája.
Jedovatosť: pri vonkajšom kontakte
rastliny
s
pokožkou
dochádza
k
podráždeniu pokožky, môže vzniknúť zápal
a môžu sa vytvoriť pľuzgiere. Po
skonzumovaní sa u postihnutého objaví
zápal dutiny ústnej, žalúdka a čriev,
následne hnačka, krvavý moč, vzrušenie
spojené s kŕčmi, kolikovými bolesťami a
pocitmi závratu. Postupne dochádza k
zlyhaniu krvného obehu a k ochrnutiu
dýchacieho systému (poškodenie slizníc
dýchacích ciest). Sú známe prípady smrti
po konzumácii asi 30 rastlín.
Pupenec roľný (Convolvulus arvensis)
Pupenec je burina, otrávi sa rodina.
Výskyt: Rastie ako burina na poliach, úhoroch, popri cestách, na násypoch a
hrádzach od nížin až po hory.
Jedovatosť: celá rastlina je
jedovatá.
Jedovatosť celej
rastliny spôsobujú glykoretíny a
alkaloidy.
Nie
je
veľmi
jedovatá , pretože účinných
látok je najviac v podzemnej
časti, ktorá je zle prístupná. V
terapeutických dávkach nemajú
drogy
vedľajšie
účinky.
Nezamieňať
so
zádušníkom
brečtanovitým, ktorý je veľmi
liečivý!
Liečivé a jedovaté rastliny
22
Matúš Hubinský V. A.
14. Prvá pomoc pri otrave jedovatými rastlinami
Ani chvíľu neváhaj, lekára hneď zavolaj!
Dôležité je naučiť sa rozpoznávať a porovnávať rastliny a viesť k tomu hlavne
deti. Veľmi ľahko si zapamätajú, že čerešne nerastú na kríkoch, že ich plod nie
je umiestnený uprostred hviezdicového kalichu a že z nich nevyteká fialová
šťava, takže si ich nemôžu pomýliť s plodmi ľuľkovca zlomocného. Ak však
predsa len k otrave dôjde, je potrebné zabrániť vstrebaniu jedu. Pri každej
otrave treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
• otrávenému zabezpečiť základné životné funkcie, t.j. dýchanie a krvný obeh.
Ak je v bezvedomí a nedýcha, je nutná okamžitá resuscitácia s umelým
dýchaním. Ak je postihnutý v bezvedomí a dýcha, uložíme ho do stabilizovanej
polohy (aby sa nezadusil vlastnými zvratkami). Stratám telesnej teploty v
dôsledku porušenia termoregulácie zabránime tak, že zraneného prikryjeme
teplými prikrývkami.
• v minulosti sa odporúčalo vyvolať zvracanie, v sú časnej dobe sa odporúča
podávať neutralizačná látka, ktorá absorbuje toxické látky(napr. živočíšne
uhlie).
• zistiť čo najviac informácií o otrave ( čo, kedy, v akom množstve a akým
spôsobom postihnutý požil). Z miesta úrazu je vhodné zabezpečiť aj napr.
zvyšky potravy, požitých rastlín a pod.
• okamžite zavolať rýchlu lekársku pomoc
Liečivé a jedovaté rastliny
23
Matúš Hubinský V. A.
15. Čo som sa nové dozvedel – môj prínos a záver.
Na každú chorobu existuje liečivá rastlina, len sme ich zatiaľ neobjavili.
Pri tejto práci som sa naučil rozlišovať liečivé rastliny a využívať ich. Viem nájsť
„prírodný leukoplast“, pripraviť si a vyrobiť liečivý čaj. Viem aj, ktorých rastlín
sa pre istotu nemám dotýkať a nemám ich ani zbierať.
Dokážem rastliny sušiť a uskladňovať. Zistil som že niektoré liečivé byliny sa
nachádzajú aj v meste iné v krásnych kútoch Slovenska. Navštívil som
napríklad neďalekú Haluzickú tiesňavu, ktorá patrí do štvrtého stupňa ochrany
a sú tam zachované krásne prirodzené porasty. Znalosť rastlín mi pomôže
prežiť v prírode a v prípade núdze si pomôcť.
Budem môcť takto pokračovať v šľapajách svojho pradedka – bylinkára.
Liečivé a jedovaté rastliny
24
Matúš Hubinský V. A.
16. Zdroje.
Aká je to kvetina?
Margot a Roland Spahnovci, Ikar 2007
Čo to tu kvitne?
Ursula Stickmann – Márniová, Príroda 2006
Atlas liečivých rastlín
J.Krejsánek, J.Krejča, Osveta 1977
Príroda v ČSSR
Dr. Jiří Čihař a Kolektív autorov, Roh 1978
Rastliny
Jacques Fortin, Fortuna Print 2005
Babkine bylinky
Auréla a Dionýz Dugasoví, Ottovo Nakladatelsvo 2002
Malý atlas liečivých rastlín
L.Turzová a Kolektív autorov, Osveta 1971
Dvaja divosi
E. Th. Seton, Mládé letá 1967
Rodinný sprievodca prírodou
Kolektív autorov, Príroda 2008 Liečivé a jedovaté rastliny
Liečivé a jedovaté rastliny
25
Download

Liečivé a jedovaté rastliny