KARMEL
Časopis karmelitánskej rodiny
Naša Matka, Panna Mária
Z
I
M
A
2
0
1
2
OBSAH
ÚVOD
KARMELITÁNSKA RODINA
NASLEDOVANIE MÁRIE V DAROVANÍ SEBA
VYSVETLENIE IKONY
PÚTNICKÁ PIESEŇ K PANNE MÁRII (SLOVÁ)
PÚTNICKÁ PIESEŇ K PANNE MÁRII (NOTY)
ROČNÝ ROZVRH DUCHOVNÉHO ČÍTANIA VNÚTORNÉHO
HRADU SVÄTEJ TERÉZIE OD JEŽIŠA
ADRESY
1
2
16
19
24
25
26
28
LEN PRE VNÚTORNÚ POTREBU
Redakcia si vyhradzuje právo na skrátenie a úpravu prijatých textov.
Nepredajné; súčasne vás prosíme o dobrovoľný príspevok
na účet Svetského rádu bosých karmelitánov v Bratislave:
1261665056/0200
Účet na podporu stavby kláštora v Lorinčíku: 2649349054/0200
Pán Boh zaplať!
DRAHÍ BRATIA A SESTRY,
chcel by som vyjadriť svoju veľkú radosť z toho, že sa tu dnes uskutočnilo prvý raz v histórii stretnutie všetkých osôb, ktoré
nosia svätý škapuliar a ktoré sa zaujímajú o túto duchovnosť a pobožnosť svätého škapuliara. Je to stretnutie prvé, ale mám nádej, že nie posledné, že každý
rok v druhú sobotu po slávnosti Panny Márie z Hory
Karmel budete sa môcť na Slovensku stretávať.
Niekto by sa mohol pýtať, na čo sú dobré tieto
stretnutia. Myslím si, že takéto stretnutie je hlboko
vpísané v podstate škapuliarskej zbožnosti. Prostredníctvom sv. škapuliara, ak ho niekto prijme a nosí, sa
duchovným spôsobom začleňuje do karmelitánskej
rodiny a jej duchovnosti. Má podiel na duchovných
dobrách, ktoré z Božej milosti v Cirkvi získava karmelitánsky rád. Ak sa osoby začleňujú týmto spôsobom do karmelitánskej
rodiny, je potom prirodzené, že táto rodina sa chce spolu stretnúť pod plášťom svojej matky - Márie.
Škapuliar nie je nejaký magický znak, ktorý nosíme, ale znak, že chceme
náš život prežívať s Máriou. Znamenie, že tak ako sv. Ján ju prijal k sebe,
tak aj my ju chceme pozvať do svojho života. V čase prednášky o. Andrej
hovoril o škapuliari, že s tým znakom sú zviazané prisľúbenia, ktoré Cirkev
oddávna uznáva. Bratia a sestry, ceňme si dar sv. škapuliara, ktorí ho nosíme!
Z mojej strany by som Vás chcel srdečne pozdraviť od všetkých, ktorí
nosia sv. škapuliar v Poľsku a na Ukrajine, kde je prítomná naša rehoľná
provincia a kde tiež, ako dnes tu, sa uskutočňujú takéto stretnutia. Práve
pred niekoľkými dňami som sa vrátil z takéhoto stretnutia na Ukrajine, kde
sa zúčastnilo okolo 15 tisíc veriacich. V Poľsku sa takéto stretnutia odohrávajú v našom kláštore a mariánskej svätyni v Czernej. Dúfam, že aj tu na
tomto mieste v mariánskej svätyni sa takéto stretnutia budú môcť uskutočňovať.
Nech Mária, tá, ktorú v Karmeli vzývame ako Kráľovnú a Ozdobu Karmelu, nás všetkých zahrnie do svojej materinskej starostlivosti.
o. Andrzej Ruszala OCD
príhovor provinciála Krakovskej provincie
bosých karmelitánov na Starých Horách 28. júla 2012
KARMELITÁNSKA RODINA
Úvod
„Z moci, ktorá mi bola daná, ťa
robím účastným na všetkých duchovných dobrách karmelitánskeho
rádu“. Drahí bratia a sestry, toto sú
také jednoduché slová, ale veľmi
významné. Tieto slová pochádzajú
z druhej formy obradu prijatia do
škapuliara. Kňaz nimi oznamuje
tým, ktorí práve prijali škapuliar,
jednu z milostí, ktoré cez škapuliar
dostávajú: ctitelia škapuliara totiž
môžu čerpať zo všetkých duchovných dobier karmelitánskeho rádu,
to znamená z milostí, vyplývajúcich z odpustkov, zásluh jeho svätých a blahoslavených, svätých omší, sebazaprení, modlitieb, pôstov
a podobne. Jednoducho z celého
duchovného bohatstva milostí, ktoré Boh udeľuje v celom karmelitánskom ráde. Táto milosť nám hovorí
aj o tom, že prijatím karmelitánskeho škapuliara sme duchovným spôsobom včlenení do rodiny karmelitánskej rehole.
Cieľom tejto prednášky je, aby
sme spoznali celú karmelitánsku
rodinu, pochopili jej význam pre
náš duchovný život a zároveň tak
lepšie spoznali a pochopili jednu
z milostí, ktoré prijatím škapuliara
dostávame. Veľakrát zostávajú tieto milosti v úzadí, spomínajú sa
dve, ako vyslobodenie z očistca
v najbližšiu sobotu po smrti alebo
záchrana pred večným zatratením.
Ale cez duchovnú účasť na živote
karmelitánskej rodiny môžeme tak
veľa duchovného dobra prijať už
v tomto pozemskom živote!
Zrekapitulujme si prvé tri prísľuby P. Márie. Prvý prísľub Panny
Márie, že ctitelia jej škapuliara nepôjdu do večného zatratenia. Druhý
prísľub, ktorý takisto Cirkev potvrdila svojou autoritou, že ak by sa
po smrti ctitelia sv. škapuliara dostali do očistca, tak Panna Mária
ich príde vyslobodiť v najbližšiu
sobotu po smrti. Je to teda jej pomoc, že chce skrátiť naše očistcové utrpenie. Tretím prísľubom, ktorý sa mnohokrát spomína, je jej
stála ochrana a pomoc počas celého
nášho života, najmä v tú najkritickejšiu hodinu – v hodinu smrti.
Aby sme mohli lepšie pochopiť
význam tej štvrtej milosti, o ktorej
dnes chceme hovoriť, myslím si,
že bude dobré, keď si povieme niečo o rodine vôbec a vlastne aj
o druhoch rodín a spoločenstiev, do
ktorých patríme, aby sme naše uvažovanie nakoniec mohli zavŕšiť zamyslením sa nad osobitosťou karmelitánskej rodiny.
Rodina
Keď sa povie rodina, čo to je?
Myslím si, že najlepšie nám pomôže, keď si pripomenieme našu ľudskú rodinu, otec, mamka, deti, teda
spoločenstvo osôb, ktoré sú pokrvne spojené, spolu bývajú, pomáhajú si, a pod. Poznáme však viacero
druhov rodín, do ktorých patríme.
Iste, z toho nášho ľudského vývinového aspektu, najskôr poznávame tú ľudskú rodinu, v ktorej sme
sa narodili, v ktorej vyrastáme. Ja
by som však chcel najprv obrátiť
našu pozornosť na rodinu, ktorá je
oveľa staršia ako celé ľudstvo, ba
staršia ako svet. Je to rodina, ktorá
sa nachádza v Bohu, rodina alebo
lepšie povedané spoločenstvo, ktoré v jedinom Bohu tvoria tri Božské Osoby Otec, Syn a Duch Svätý.
Rodina - Spoločenstvo
Najsvätejšej Trojice
Je to možno také neobvyklé nazvať spoločenstvo božských osôb
rodinou, ale keď sa to tak vezme,
tak aj v tomto, pre nás kresťanov
základnom spoločenstve, nachádzame Otca a jeho Syna a Ducha,
ktorý, ako to hovoria niektorí teológovia, je láskou medzi nimi dvoma. Všimnime si, že Boh, v ktorého veríme, nie je iba jeden, nejaký
samotár, ktorý stvoril svet a ľudí
a viac sa o nich nezaujíma, je blažený vo svojej samote. My kresťania veríme v Boha, ktorý je síce
jeden, ale je zároveň aj spoločenstvom - rodinou troch božských
osôb, ktoré sa navzájom obdarovávajú láskou a šťastím. Otec miluje
Syna, Syn miluje Otca. Otec miluje
Ducha, Duch miluje Otca. A takisto Syn miluje Ducha a Duch miluje
Syna. Neustála výmena lásky, dar
lásky a šťastia, ktorý medzi nimi
tak krúži, by sme mohli povedať
obrazne. Aký je teda náš Boh?
S istotou môžeme povedať, že je
absolútne dokonalý, lebo keby mu
niečo k dokonalosti chýbalo, nebol
by Bohom. Každá vlastnosť je
v ňom úplne dokonalá, či povieme
šťastie, radosť, pokoj, dobro, krása,
pravda. Ak sme v našom živote
zakúsili niečo z týchto vecí - napr.
nejaký pocit šťastia, že niečo sa
nám vydarilo alebo niečo nás očarilo, tak si ich môžeme aspoň predstaviť, že Boh ich prežíva v najdokonalejšej forme. V ňom je proste
vrchol šťastia, on je jednoducho
najkrajší - krajšieho od neho niet;
on je najlepší, dokonale dobrý.
A čo ešte? Boh je v tomto spoločenstve troch osôb úplne a dokonale šťastný, nepotrebuje nič a nikoho
viac k väčšiemu šťastiu. Preto si
potom môžeme položiť otázku, načo potom stvoril nás ľudí?
Keď mávam občas prípravu manželov alebo náuku pred krstom, tak
zvyknem položiť otázku: „Čo myslíte, prečo Boh stvoril človeka?“
A väčšinou odpovedajú: „z lásky“,
„aby sme sa dostali do neba“, „aby
sme boli spasení“. To všetko je
pravda. Ale možno nám ešte lepšie pomôže pochopiť lásku Boha
k nám, keď si uvedomíme, že tento
nanajvýš šťastný Boh vymyslel
niečo úžasné. Boh nás stvoril preto,
aby nás zapojil do svojej rodiny, do
svojho spoločenstva troch božských osôb, do toho spoločenstva
dokonalého šťastia, radosti, lásky
a pokoja. Boh naozaj nepotreboval
nikoho z nás k väčšiemu šťastiu,
ale stvoril nás preto, aby sa s nami
podelil o toto šťastie, ktoré v sebe
prežíva. To je ako keď zažijeme
nejakú obrovskú radosť a tá radosť
je tak silná, že sa potrebujeme o ňu
s niekým podeliť, lebo to „nevydržíme“ držať iba v sebe.
Spomínam si, keď som mal raz
príležitosť byť v Španielsku, vo
Vittorii na severe Španielska. Mali
tam odpustovú slávnosť, ktorá trvá
niekoľko dní. Väčšinou Španieli ju
slávia vo veľkom, obyčajne si urobia ohňostroj ako prejav radosti
a šťastia, aj keď je to malá dedina.
Keďže toto bolo veľké mesto, tak
každý večer tam bol obrovský ohňostroj, ktorý pripravoval iný národ. Bola to medzinárodná súťaž,
ľudia potom hodnotili, ktorý ohňostroj bol najkrajší. Keď všetko
zhaslo, utíchlo, ľudia si posadali do
trávy a pozerali hore. Takú krásu
som ešte nevidel, čo sa týka ohňostrojov! Tak som si myslel v tej
chvíli, keby tu bol niekto z našich,
keby videli tú krásu, ktorú môžem
vidieť!
Alebo možno taký bežnejší príklad. Mamka napečie chutný koláč
a niekto doma chýba. Pretože je
koláč taký dobrý, tak odloží sa pre
toho, kto chýba, aby mal aj on
účasť na tej sladkosti.
Niečo podobné môžeme povedať aj o Pánu Bohu. V tej blaženosti, v tom šťastí nechcel zostať sám,
nie preto, žeby potreboval niekoho,
aby bol ešte šťastnejší, ale preto
nás stvoril, že už nemohol vydržať
to šťastie, ktoré mal v sebe, a musel sa podeliť, aby sme aj my boli
šťastní.
Žiaľ, veľmi sme si to dobabrali.
Naši prví rodičia sa svojou neposlušnosťou obrátili chrbtom k Bohu
a jeho pozvánke do spoločenstva
šťastia a išli si za svojou vlastnou
vidinou šťastia, na ktorú ich nahovoril Zlý. Našťastie, Boh nás až tak
miloval, že sa rozhodol poslať
k nám na zem jedného z členov
svojho božského spoločenstva svojho vlastného Syna Ježiša Krista, aby nás opäť cez neho priviedol
k sebe. V tomto vidíme opäť nesmiernu dobrotu Otca, ktorý nám aj
po našich pádoch dokáže dávať
ešte väčšie dary! Už to bolo darom,
že nás vôbec stvoril! Človek padol
a Boh sa zľutoval a poslal nám ešte
väčší
dar,
svojho vlastného Syna.
Ako hovorí
svätý Pavol:
„tam, kde sa
rozmnožil
hriech, ešte
väčšmi
sa
rozhojnila
Božia
milosť“. Alebo
ako počúvame v tom nádhernom
speve
na
Veľkú Noc
(Exultet):
„Ó, šťastná
vina, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Vykupiteľ“. A aby toho nebolo málo,
potom Otec zoslal k nám na zem
ešte ďalšieho člena svojho spoločenstva, Ducha Svätého. A tak cez
Krista v Duchu Svätom, cez tieto
dary nad všetky dary, máme zabez-
pečený návrat do spoločenstva božských osôb, do tejto najstaršej
a najkrajšej veľkolepej rodiny.
Bránou k tej rodine je krst. To
je tiež potrebné si povedať, lebo
aj milosť duchovného spoločenstva
v Karmeli nadväzuje práve na krst.
To nie je niečo, čo ide mimo krst, ale
ono stavia na krste. Karmelitánsky
škapuliar,
aj ten nám
pomáha na
ceste
do
najkrajšieho spoločenstva lásky.
Dôležité,
čo sa môžeme učiť
od rodiny spoločenstva Najsvätejšej
Trojice pre
náš bežný,
každodenný život, to
je napríklad vec
vzájomného obdarovávania sa, to je pravá láska. Obdarovávanie sa šťastím a sebou
navzájom, to je podstata lásky!
Keď sme mali rozhovor s mladými
a rozprávali sme sa o tom, čo je
láska, tak niekto poznamenal, že to
znamená trikrát „D“, dar daný druhému, dávať sa druhým. Čo nás
robí šťastnejšími, ak si nás niekto
všíma a dáva nám seba, svoju lásku.
Ďalšia vec, ktorú sa môžeme
učiť od Najsvätejšej Trojice, je hlboké milosrdenstvo k druhým ľuďom. Boh sa nad nami zmilúva, aj
keď padáme aj keď hrešíme, neváha nám dokonca dávať ešte väčšie
dary. A my, keď nás niekto nahnevá, mnohokrát sa ho stránime.
A dať mu ešte väčší dar, presvedčiť
ho láskou?
A napokon je tu otvorenosť spoločenstva rodiny pre ďalších členov.
Najsvätejšia Trojica sa otvorila pre
ďalších členov božskej rodiny. Lebo to zväčšuje radosť zo spoločenstva. Aj z toho, keď v rodine sa
zväčšuje počet detí, obyčajne to býva veľká radosť, aj keď možno niekedy aj úzkosť, ako to bude. Ale
keď sa tá rodina po rokoch stretne,
všetci tí členovia rozvetvenej rodiny, aké to šťastie a radosť doma.
Ľudská rodina
Ako sme si povedali pred chvíľou,
je to naša prvá ľudská skúsenosť.
Vytvára veľký vplyv na človeka
a jeho ďalšie ponímanie rodiny
i spoločenstva. Je preto veľmi dôležitá. Dnes, môžeme to s istotou
povedať, sa nachádza rodina vo
veľkom ohrození. K nám na Slovensko to ešte až tak nedošlo. Ale
už aj naši otcovia biskupi nám to
často pripomínajú a povzbudzujú
nás k tomu, aby sme si rodinu bránili a obhajovali. Aj na Slovensko
pomaly prichádzajú tendencie, ktoré nás chcú obalamutiť, že rodinou
sú aj homosexuálne páry, ktoré si
nebodaj ešte aj adoptujú detičky
alebo si ich dajú „vyrobiť“ v skúmavke. Toto nie je žiadna rodina,
ale sú to hriechy, ktoré sa páchajú
proti prirodzenej rodine. A tu stojí
veľmi dôležitá úloha pred nami
všetkými - obhajovať, vedieť obhájiť pred svetom a inak zmýšľajúcimi ľuďmi prirodzenú rodinu, ktorú
tvoria ocko, mamka a ich deti. Viete, toto sa mi osobne úžasne páči,
keď tu na Starých Horách bývajú aj
Fatimské soboty a mnohokrát vidím, že prichádzajú celé rodiny, rodičia aj so svojimi deťmi, mnohokrát mladší manželia, tu k nohám
Panny Márie, vyprosiť si potrebné
milosti pre celú rodinu. To je úžasné svedectvo o tom, čo je pravá
rodina.
To, čo robí ľudskú rodinu krásnou a dôležitou, sú vzťahy a láska
v nich. Samozrejme rozvoj lásky
medzi manželmi, prirodzený všestranný rozvoj detí, stabilita a bezpečie, ktoré vytvárajú pre svojich
členov. No a napokon je to tiež
priestor prvého šírenia viery. Viete,
veľmi záleží od Vás rodičov aj starých rodičov, ako predstavujete vieru svojim deťom a vnúčatám. Mno-
hokrát sa hovorí, že my kňazi
v kostoloch, či katechéti v školách
môžu akurát nadviazať na to, čo deti a vnúčatá dostanú vo svojich rodinách. Nedokážeme robiť zázraky.
Rodiny prechádzajú rôznymi
problémami, krízami. Je jasné, že
v každej ľudskej rodine existuje
množstvo takýchto javov. Hádky,
hnev, urážky, netrpezlivosť medzi
samotnými manželmi alebo medzi
súrodencami, inokedy medzi deťmi
a rodičmi. Niekedy si aj tak mladý
človek povzdychne, keby som mal
iného brata, inú sestru alebo iných,
lepších rodičov. Niekedy sa rodiny
dokonca rozbíjajú. Vieme, že čoraz
viac je rozvodov aj na Slovensku.
Ale, drahí moji, aj keď sú rozvedení, pred Bohom sú stále spojení.
Vieme koľko utrpenia sa nachádza
v takýchto rodinách, a preto pomáhajme tým osamoteným deťom,
ako aj manželkám či manželom
a buďme pre nich oporou. Sv. Otec
Ján Pavol II. a Benedikt XVI. povzbudzujú nás kňazov, aby sme
nezabúdali v pastoračnej starostlivosti na rozvedených a na nich pamätali. Tam, kde bola láska sklamaná, či oklamaná, tam je jej treba
vliať ešte viac.
A čo robiť v období kríz a problémov? Učiť sa od Najsvätejšej
Trojice, brať si príklad z Božej lásky. Neustále si pripomínať, že v rodine je najdôležitejšia láska. A láska, to je dar druhému. Modliť sa
o túto lásku. A možno si vypočuť,
čo nám povedia svätí Karmelu.
Sv. Ján od Kríža napísal také malé
dielko Štyri rady pre rehoľníka.
Teraz si poviete, že čo Vám budem
čítať z takej knižky, čo Vám budem čítať o rehoľníkoch! Je tam
viac myšlienok, citátov, myslím si,
že niektoré, aj túto, môžeme smelo
aplikovať aj do rodinného života:
„Aby rehoľník mohol splniť druhú
radu, ktorou je umŕtvovanie, a mať
z neho úžitok, musí si hlboko do
srdca vryť pravdu, že do kláštora
prišiel iba preto, aby ho tam iní formovali a cvičili v čnostiach, ako sa
opracúva a brúsi kameň, skôr, ako
sa vsadí do stavby. Preto musí pochopiť, že všetci, čo sú v kláštore, sú jeho učitelia, ktorých Boh
určil, aby ho cvičili a kresali v umŕtvovaní. Jedni ho budú okresávať
slovami a budú mu hovoriť to, čo
by najradšej nechcel počuť; iní zasa
skutkami tak, že to bude ťažko znášať; iní svojou povahou, pre ktorú
sa mu stanú nepríjemnými sami
osebe i vo svojich skutkoch; iní napokon myšlienkami, pričom si bude
o nich myslieť, že si ho nevážia
a nemajú ho radi.“ Koľko podobných situácií prežívame v našich
rodinách, ale aj iných medziľudských vzťahoch! A sv. Ján pokračuje: „Všetky tieto umŕtvovania a nepríjemnosti musíš znášať
s vnútornou trpezlivosťou, mlčať
pre Božiu lásku a chápať, že do re-
hole si prišiel iba preto, aby Ťa tu
takto opracúvali a aby si si takto
zaslúžil nebo.“
Samozrejme, že rodinu, v ktorej
sa narodíme si nevyberáme. Ale
keby sme si aj mohli náhodou vy-
lásku medzi nami. Naopak, oni
nám môžu pomôcť ešte viac vyrásť
v láske a dokonalosti. Ako učí
sv. Ján od Kríža tie napätia nás
očisťujú, obrusujú, aby sme boli
dobrými kameňmi do božej stavby.
brať, v každom rodinnom spoločenstve nájdeme podobné problémy vo vzťahoch. Sv. Ján od Kríža
nám však radí, že tieto problémy
môžeme prekonávať vnútornou trpezlivosťou, mlčaním (možno, keď
ten druhý na mňa kričí, dobre, vypočujem si, ale nič nepoviem, aby
som to ešte nezhoršil) alebo aj
realistickým pochopením toho, že
v našich vzťahoch budú vždy existovať rôzne napätia, ale tie nás
nemusia zdláviť, či zničiť - zničiť
Rozprávanie sa o problémoch
a otvorenosť na komunikáciu je
tiež dôležité v dnešnej dobe. Najhoršie je to, keď sa už o veciach
ani nemáme záujem spoločne porozprávať.
A napokon robiť veci spoločne,
nie že každý sám, v svojom kútiku,
ale urobme v našich rodinách niečo
spoločné, spoločné diela.
A čo nás učí ľudská rodina?
Drahí moji, aj to, že všetko, čo prežívame v rodine, v spoločenstve, či
dobré, či niečo ťažké, všetko môže
slúžiť na naše dobro, ak máme záujem rásť v láske. A dobré je tiež
nečakať na toho druhého, že on sa
zmení (veď prečo by som sa mal ja
meniť) ale skúsiť s pomocou Panny
Márie začať tú zmenu od seba.
Cirkevná rodina - rodina Cirkvi
Drahí bratia a sestry, sa nám stáva, že na túto rodinu neraz zabúdame. Možno je to spôsobené tým, že
veľa ľudí si pod pojmom Cirkev
predstaví iba Sv. Otca, biskupov,
kňazov. Druhý vatikánsky koncil
krásne opisuje, čo je to Cirkev. Je
to Kristovo tajomné Telo. Sv. Pavol hovorí, že všetci sme údmi
Kristovho tajomného Tela, v ktorom si jeden druhému pomáhame
a navzájom slúžime. Tak isto Druhý vatikánsky koncil nazýva Cirkev Kristovou nevestou. Aké blízke spojenie! Cirkev, Božia rodina,
ktorú spolu tvoríme, a sme nevestou ženícha - Krista. Alebo ďalším
názvom pre Cirkev je Boží ľud
a Boží chrám. Cirkev sme vlastne
my všetci pokrstení. Krst sa stáva
bránou nielen do rodiny, spoločenstva božích osôb, ale aj do Cirkvi.
Tvorí ju Kristus – hlava, to je ten
aspekt Boží, duchovný, a my laici,
kňazi, biskupi, Sv. Otec na čele,
ako Telo, aspekt ľudský.
Dnes je tak módne a čoraz módnejšie hovoriť, že Boh áno, ale Cirkev nie. Drahí moji, ale práve sám
Ježiš zvolal Cirkev! Kto verí v Boha a v Ježiša, musí prijať aj toto, že
Ježiš si ustanovil Dvanástich. Ježiš
potom pozval ďalších učeníkov do
blízkeho spoločenstva s ním a poslal týchto učeníkov, aby hlásali
evanjelium a aby zhromažďovali
roztratený ľud. Cirkev si Ježiš zvolal práve preto, aby nám cez ňu
pomáhal k spáse. Keď si to tak
vezmeme, tak napríklad všetky
sviatosti, ktoré sa dejú, dejú sa práve v Cirkvi.
Na jednej strane zakúšame veľkosť, krásu a svätosť Cirkvi, keď si
vezmeme takých aktuálnych svätých ako Ján Pavol II. Matka Tereza, páter Pio, a niekedy zakúšame
žiaľ aj slabosť a hriech, pretože
tú Cirkev tvoríme my ľudia, hriešni ľudia. A tu je dôležité povedať,
aby sme mali pochopenie pre pády
a omyly nielen laikov, ale aj kňazov, biskupov. Aj oni sú len ľudia
a môžu sa veľakrát pomýliť. Keď
sme mali prednášky z ekleziológie,
teda náuky o Cirkvi, tak nám jeden
profesor zvykol opakovať také latinské heslo, že "Ecclesia semper
renovata". Ecclesia, teda Cirkev, sa
musí stále obnovovať. Drahí moji,
tak ako svet potrebuje svätcov, tak
aj naša Božia rodina potrebuje
svätcov. Oni ju vždy obnovovali.
Ale všimnime si, že tí praví svätci
to robili vždy zvnútra a nie rozbíjaním.
Dôležité, čo nás učí rodina
Cirkvi je to, že Boh, ktorý je spoločenstvom osôb, sám vytvára spoločenstvá (rodiny), a teda praje si
ich. To nie je náhoda, že vznikla
Cirkev alebo, ako by si to niektorí
vysvetľovali, že Cirkev si založili
kňazi, kdeže! Ježiš založil Cirkev.
„Peter ty si skala a na tejto skale
položím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu.“ V našich
ľudských slabostiach je nám práve on, Boh, oporou, základom
a skalou, o ktorú sa môžeme oprieť, na ktorej smelo môžeme stavať.
A Boh si praje, aby sme za ním
kráčali nie jednotlivo, ale spoločne,
všetci zjednotení v jednej Cirkvi.
Karmelitánska rodina
Napokon sme došli aj k tejto
rodine. Je tiež obrovská a rozšírená
po celom svete. Kto vlastne tvorí
túto karmelitánsku rodinu?
Môžeme rozlíšiť právnu príslušnosť ku karmelitánskej rodine,
ktorá sa spája aj so sľubmi a prísľubmi a podobne, a potom takú
príslušnosť skôr duchovnú. V právnom zmysle rozlišujeme tzv. tri
rády.
Prvý rád sú bratia bosí karmelitáni, teda tí bratia, ktorí tu bývajú na Starých Horách. Náš rád
bosých karmelitánov, muži, sme
kontemplatívno-apoštolský rád. Čiže v centre nášho života okrem
vnútornej modlitby je aj snaha neustále slúžiť navonok apoštolátom.
Ako vyzerá náš apoštolát? Je to
ponuka duchovných obnov, cviče-
ní alebo spovedná služba, spovedáme v katedrálach napr. tu v Banskej Bystrici, v Košiciach v Dóme
sv. Alžbety alebo takisto sú to rôzne stretnutia s mládežou, rodinami
a pod., ponuka duchovného sprevádzania.
Na Slovensku máme zatiaľ tri
komunity bosých karmelitánov.
Jedna je tu na Starých Horách, tvoria ju traja bratia, pričom všetci traja sú kňazi. Potom máme ďalšiu
komunitu v Banskej Bystrici na
Kalvárii. Tam sú takisto traja bratia, z toho dvaja sú kňazi a jeden
rehoľný brat. A napokon tretia komunita je v Lorinčíku pri Košiciach, to je taká mestská časť Košíc. Od júna sme tam už štyria
bratia, traja sme kňazi a jeden rehoľný brat.
Mnohí z Vás už o tom viete, ale
povedzme si to aj tu, že staviame
tam nový kláštor, ktorý bude takým
veľmi dôležitým dielom pre nás
karmelitánov na Slovensku, takou
„bázou“.
Doteraz sa s Božou pomocou
a podporou mnohých dobrých ľudí,
aj mnohých z Vás, ktorí ste tu, však
sa poznáme, podarilo postaviť od
základov hrubú stavbu až po strechu. Momentálne sa dokončuje
strecha nad kaplnkou. Ešte nám
ostáva strieška nad garážou. No ale
začali sme, keďže nám Pán Boh
doprial nejaké finančné prostriedky, tak začali sme riešiť aj vnútorné veci, ľavú stranu, to ľavé krídlo,
ktoré bude slúžiť nám karmelitánom. Pravé krídlo potom bude celé
k dispozícii hosťom, na duchovné
cvičenia, obnovy a podobne. Aby
sme sa mohli presťahovať z prenajatého domčeka, v ktorom bývame,
tak chceli by sme do konca roka
dokončiť v tej ľavej časti aspoň
suterén a prízemie. S týmto, čo tu
teraz hovorím, trošku súvisia aj tie
stánky, o ktorých som na začiatku
hovoril. Vonku sú dva stánky keď
pôjdete okolo, môžete sa zastaviť
a podporiť výstavbu.
Drahí moji, niektorí sa čudujú
prečo sa vlastne voláme bosými
karmelitánmi a nechodíme boso.
Tento názov je skôr z historického
hľadiska. Keď karmelitáni prišli do
Európy, tak v 16. storočí sa odohrala v Španielsku dôležitá reforma, obnova nášho rádu, za ktorou
stála sv. Terézia Avilská a sv. Ján
od Kríža. V tom čase bol taký
zvyk, keď nejaká rehoľa bola obnovená, tak si dodala do názvu slovíčko „bosí“ ako znak tej obnovy.
Keďže v histórii sme sa potom už
nikdy nezlúčili s tými pôvodnými
karmelitánmi, ktorí tiež existujú
ďalej, tak nám to zostalo v názve
dodnes. Takže preto sa nazývame
„bosí“. Ale ten zámer nebol ani
nazačiatku, žeby sme mali stále
chodiť naboso. Sv. Terézia Avilská
dokonca napomínala svojich spolubratov nech to nepreháňajú, lebo
budú stále chorí potom. Teda nemala na mysli, že majú stále chodiť
naboso, ale že tým sa majú odlíšiť
od tých pôvodných karmelitánov.
Iní sa zas pýtajú, či môžeme vychádzať z kláštora. Keď sa povie
karmelitánsky rád, mnohým to znie
tak tajomne a vznešene a čudujú
sa, že čo tu karmelitáni robia
v meste napríklad. Môžeme vychádzať. Ako som povedal, sme rád
kontemplatívno-apoštolský. Našim
zámerom je aj apoštolát a slúžime
aj navonok. Na svete, ako sme sa
rozprávali s otcom provinciálom
dnes ráno, je okolo 4.000 bosých
karmelitánov, takmer vo všetkých
krajinách sveta.
Potom máme druhý rád, ktorý
tvoria sestry bosé karmelitánky,
naše mníšky. Oni sú práve čisto
kontemplatívne, teda zamerané na
vnútornú modlitbu, a tejto modlitbe
vôbec podriaďujú celý svoj život. Aj
ich apoštolát nie je taký, žeby teraz
vyšli niekde von z kláštora a učili
náboženstvo, ale ich apoštolát spočíva práve v tej modlitbe a obete za
svet, za obrátenie hriešnikov, za
kňazov, za Cirkev, za všetkých ľudí. A teda aj my máme možnosť,
keď potrebujeme nejakú modlitbu,
zájsť za karmelitánkami, či osobne
alebo zavolať, poprosiť o tú modlitbu. Aj na to sú tam v tom kláštore,
aby sa za nás modlili.
Komunity bosých karmelitánok
máme v Košiciach, tá vznikla ako
prvá, a takisto v Detve. Na obidvoch miestach sa nachádza okolo
14 sestier, neviem Vám povedať
úplne presne. Lebo tak býva, že
niektoré nové sestry prichádzajú,
potom si to niektoré rozmyslia, takže sa to tam mení. Majú pritom tzv.
vnútorné sestry, ktoré bývajú stále
v klauzúre a tam trávia svoj život,
ale majú takisto vonkajšie sestry,
jedna je v Košiciach a jedna tiež
v Detve. Ony majú na starosti vybavovania v meste, nákupy, bežný
kontakt s ľuďmi. Čiže táto vonkajšia sestra naozaj vychádza z kláštora a stará sa o tento kontakt so svetom.
Mnohí tu zase nechápu, že ako
prečo tie sestričky nemôžu vychádzať z kláštora, čo je to za divný
život? Drahí moji, pochopíme to
vtedy, keď si uvedomíme veľkosť
ich obety. Že je to naozaj veľké
zrieknutie sa nemôcť si len tak
vyjsť z kláštora. Majú záhradu samozrejme, po ktorej sa môžu prechádzať, ale nemôžu si kedykoľvek
vyjsť, a tak sa prechádzať mimo.
Prečo? Lebo sa slobodne rozhodli
a pocítili k tomu povolanie. A Boh
keď dáva nejaké povolanie, tak dáva aj silu v tom povolaní vytrvať.
Je to možno niekedy nepochopiteľné, ale zato tá obeta a sila modlitby,
ktorú nám tieto sestričky ponúkajú,
je naozaj neuveriteľne silná. Ak ste
ešte nevyskúšali, tak skúste, ja
mám perfektnú skúsenosť.
Na svete je okolo, to sme nevedeli presne určiť, 10.000 bosých
karmelitánok, takže je ich oveľa
viac ako nás bratov, tiež takmer vo
všetkých krajinách sveta.
Pre zaujímavosť, najsevernejšie
položený kláštor sestier na svete sa
nachádza v Nórsku, v mestečku
Tromso. Je to už za polárnym kruhom, takže tie sestry majú polroka
tmu a polroka svetlo. Tiež obeta.
Napokon máme tretí rád, tzv.
Svetský Karmel, ktorý tvoria laici, manželia i slobodní, prípadne
kňazi. Je to takisto, ako my bratia,
kontemplatívno-apoštolský rád, teda tí veriaci, laici žijú normálne vo
svete a tam vo svojom zamestnaní,
vo svojich rodinách, vo svojich záležitostiach sa snažia žiť svoje karmelitánske povolanie. Praktizovať
vnútornú rozjímavú modlitbu, žiť
duchom evanjeliových sľubov: čis-
toty, chudoby a poslušnosti, samozrejme každý podľa svojho životného stavu. Slobodní ako slobodní, vo
vernosti čistote, snažia sa žiť čisto,
manželia ako manželia, čistota je tu
v tom zmysle, že sú verní svojmu
manželovi alebo manželke a pod.
Majú svoje spoločenstvá, v ktorých
sa stretávajú. Na Slovensku sú tri:
v Bratislave, Košiciach a v Detve.
Dnes sú tu tiež mnohí z nich s nami, zo všetkých komunít, čomu sa
veľmi tešíme. Mávajú svoje stretnutia raz do mesiaca, taká duchovná obnova, v ktorej sa nachádza
adorácia, možnosť spovede, duchovného rozhovoru, nejaká prednáška je tam tiež sv. omša. Toto
majú raz do mesiaca, tak spoločne.
Ale častejšie sa konajú formačné stretnutia, prakticky raz za týždeň, na ktorých sa spolu modlia,
čítajú texty karmelitánskych svätých (sv. Terézie Avilskej, sv. Jána
od Kríža, malej Terezky z Lisieux)
a uvažujú nad nimi.
V právnom zmysle, karmelitánsku rodinu tvoria aj iné rehole, ktoré
sú „agregované“, teda pripojené
ku karmelitánskemu rádu. Napríklad Karmelitánky Dieťaťa Ježiša, tiež tu máme predstaviteľky, tu
spredu, môžete si všimnúť, potom
sú to Karmelitánky Misionárky,
Tereziánky. Toto sú kontemplatívno-apoštolské ženské rehole. Základ majú v našej karmelitánskej
spiritualite, teda zdieľajú s nami
toho istého rehoľného ducha. Keďže sú kontemplatívno-apoštolské,
môžu tiež vychádzať aj von z kláštora. Obyčajne učia na školách
(napr. náboženstvo, ale nielen to),
hrajú na organe, pomáhajú v sakristii, pomáhajú pri rozličných stretnutiach alebo ich aj samé vedú. Na
Slovensku sú zatiaľ Karmelitánky
Dieťaťa Ježiša, len tieto sestričky,
majú svoju komunitu v Nitre. Ostatné zo spomínaných nájdeme najbližšie v Poľsku.
Potom ešte máme na Slovensku
Karmelitánsko-tereziánsku úniu.
Je tiež pripojená ku nášmu rádu. Je
to tzv. sekulárny inštitút, ktorý tvoria tiež ženy. Jej členky žijú tak isto
vo svete, ale žijú ako zasvätené
panny, nedávajú sa poznať, nenosia
žiadny habit, vykonávajú prácu
v bežnom zamestnaní, nedávajú najavo svoje povolanie, svedčia iba
svojím konaním a postojmi. Z toho,
čo viem, stretávajú sa raz v týždni
na spoločných modlitbách; ináč žijú každá osobitne.
Napokon v duchovnom zmysle,
vy všetci, drahí moji, ktorí ste sem
prišli a ktorí nosíte alebo ktorí prijmete škapuliar - ctitelia Panny
Márie Škapuliarskej a jej daru karmelitánskeho škapuliara Vy
ste našou duchovnou rodinou
v Karmeli. Ste spojení s nami duchovnými zväzkami - to je tá štvrtá
milosť, od ktorej sme začali dnešnú
prednášku. Tým, že ste duchovný-
mi členmi našej rehole, čerpáte pre
svoju dušu duchovné dobrá karmelitánskeho rádu prameniace z tých
nespočetných modlitieb, pôstov,
sebazaprení, sv. omší, ktoré sa konajú v karmelitánskych kláštoroch
po celom svete. Ako aj zo všetkých
odpustkov a zásluh svätých i blahoslavených karmelitánskeho rádu.
Zopakujme si pre tých z Vás,
ktorí by ste možno chceli prijať
dnes karmelitánsky škapuliar, aspoň v skratke záväzky, ktoré sa
spájajú s úctou ku karmelitánskemu škapuliaru. Najdôležitejší je ten
vnútorný, máme sa neustále obnovovať v úsilí kráčať za Kristom
spolu s Pannou Máriou a žiť podľa
krstných sľubov. Už v krste sme
boli tak tesne spojení v duchovnej
cirkevnej rodine! Ale prijatím karmelitánskeho škapuliara sa toto naše spojenie cez Krista ešte viac utužuje, približuje a posilňuje aj tým,
že sa ním vedome zasväcujeme
Panne Márii a ona nás tak spája
v jednu rodinu. Vonkajšími záväzkami pre ctiteľov sv. škapuliara je
nosiť sv. škapuliar stále na sebe vo
dne i v noci. Samozrejme sú situácie, kedy si ho môžeme dať dolu,
napríklad keď ideme k doktorovi
alebo na operáciu alebo sa ideme
sprchovať, či pri kúpaní. Alebo pri
iných prekážkach, napríklad nejakej práci, ktorú vykonávame. Na
ten čas si ho môžeme dať dolu;
keď pominie tá prekážka, dáme si
ho naspäť na seba. Základná verzia
je plátenný škapuliar. Možno nosiť
medailón po prijatí plátenného škapuliara. Ďalšou vonkajšou povinnosťou je modliť sa každý deň
modlitbu, ktorú nám určí kňaz
v deň prijatia sv. škapuliara napríklad Pod Tvoju ochranu alebo
Zdravas Mária. Je dobré, keď sa
ju modlíme za seba navzájom, za
všetkých ctiteľov škapuliara. No
a posledná vec zápis do škapuliarskej knihy alebo do knihy bratstva.
A ako si navzájom môžeme pomáhať? Dennou modlitbou, pôstom, sebazapieraním, životom podľa evanjelia, záujmom o rodiny,
ktoré máme na blízku, o tých druhých, ktorí nás potrebujú, ktorí potrebujú naše dobré slovo, súcit alebo prejav lásky. Takisto formou
pomoci je aj duchovná formácia.
To je asi úloha zvlášť pre nás bosých karmelitánov. Toto dnešné
stretnutie je prvým väčším pokusom. Je nás bratov zatiaľ dosť málo
a tých, čo prijali karmelitánsky
škapuliar je čoraz viac. Napríklad v našej škapuliarskej knihe
v Lorinčíku, ktorú máme a ktorú
berieme všade, kde navštevujeme
farnosti, prosíme o podporu milodarom a prijímame ľudí do škapuliara, tak v tej knihe, nepamätám si
už teraz presne, ale určite je tých
ľudí vyše 4.000. A keď si vezmeme všetky tie škapuliarske pútnické
miesta: Gaboltov, Stropkov, Hu-
menné, Topoľčianky, Domaniža
a naše komunity, tak vidíte, že nie
sme schopní všade prísť a ponúknuť tam duchovnú formáciu.
Preto Vás chceme poprosiť aj
o modlitby za nové povolania do
nášho rádu, aby nás bolo viac. Keď
nás bude viac karmelitánov, tak
viacerým budeme môcť slúžiť.
A už teraz pozývame na ďalšie
stretnutia takéhoto druhu, ako aj
púte a novény, ktoré sa každoročne
konajú pri príležitosti 16. júla Panny Márie Karmelskej na každom
škapuliarskom pútnickom mieste
i v našich kláštoroch. Aj účasť na
tej novéne alebo púti, to je tiež taká
naša duchovná formácia. A potom
to môžu byť rozhovory, stretnutia,
duchovné sprevádzanie, spovedná
služba, duchovné obnovy pre farnosti. Istou pomôckou v našej duchovnej formácii, už takej individuálnej, osobnej, je aj čítanie kníh od
svätých Karmelu. Tam nachádzame
prameň tej karmelitánskej spirituality: zvlášť je dobré čítať sv. Teréziu Avilskú, sv. Jána od Kríža,
sv. Terezku z Lisieux - Ježiškovu
malú Terezku, sv. Editu Steinovú
alebo bl. Alžbetu od Najsvätejšej
Trojice. Alebo aj literatúru od súčasných karmelitánskych autorov,
spomeniem najznámejších z poľských spolubratov, pátra Jerzyho
Zielińskieho, pátra Mariana Zawa-
du alebo taký jazykovo prístupnejší
je páter Vojtěch Kodet z Čiech.
Aké sú možno nedostatky tej
karmelitánskej rodiny? Určite by
bola potrebná širšia komunikácia
s tými, ktorí nosia sv. škapuliar.
Ale viete dobre, že naša personálna
obmedzenosť to zatiaľ veľmi neumožňuje. Preto ešte raz prosíme
o modlitby za nové povolania, to je
pre nás v tejto dobe jedna z najdôležitejších vecí.
Drahí moji, záverom by som
chcel ešte povedať, čo nás učí a čo
nám dáva rodina, ktorú tvoríme
v karmelitánskom ráde. Myslím
si, že tak ako si v našich ľudských
vzťahoch utvárame s niektorými
ľuďmi bližšie známosti a silnejšie
priateľstvá, tak aj v Cirkvi, všetci,
ktorí nosíme škapuliar sme si nejako bližší, práve cez tento veľký dar
Panny Márie Karmelskej. A teda
môžeme pamätať na seba navzájom
najmä v duchovnom rozmere, modliť sa za seba navzájom, prijímať
nejaké sebazápory, trpezlivo prijímať rôzne skúšky a kríže, obetovať
to za tých, čo nosia sv. škapuliar.
A potom je to jednota, ktorú z našej rozličnosti vytvára jednoduchý
dar Panny Márie - karmelitánsky
škapuliar. Sme tu naozaj spoločenstvo ľudí z mnohých strán Slovenska a na rozličných životných cestách: ste tu manželia, slobodní,
mladší, starší ba i deti, zamestnaní
i nezamestnaní, niektorí sme rehoľ-
níci, ďalší členovia Svetského Karmelu, všetci spolu tvoríme jednu
rodinu, práve skrze dar sv. škapuliara. A to je ďalšie nádherné poznanie, že dary našej nebeskej Matky nás spájajú a ešte viac utužujú
vo vzájomnej láske a náklonnosti.
Záver
Čo na záver? Keď som včera
rozmýšľal nad tým, ako zakončiť
túto prednášku, prišla mi na myseľ
táto vec. Som naozaj veľmi šťastný,
že patrím do karmelitánskej rodiny.
Ďakujem Panne Márii, že aj mňa
obdarovala svojím škapuliarom.
A napokon som nesmierne šťastný
a vďačný za to, že mám takých bratov a sestry ako ste vy všetci tu prítomní.
Preblahoslavená Panna Mária
Karmelská, tebe zverujeme celú
túto karmelitánsku rodinu, všetkých
ctiteľov daru Tvojho škapuliara,
pomôž nám všetkým navzájom si
slúžiť modlitbou, dobrým skutkom
i slovom a oroduj za nás, aby sme
sa raz stretli v Nebeskom Kráľovstve a tam sa naveky tešili z Božej
rodiny, ktorú máme tvoriť spolu
s Najsvätejšou Trojicou. Amen.
Kráľovná a Ozdoba Karmelu,
oroduj za nás!
prednáška o. Andreja
Valenta OCD na Starých Horách
28. júla 2012
zo zvukového záznamu prepísala
Alexandra Tomečková
z OCDS Bratislava
NASLEDOVANIE MÁRIE
V DAROVANÍ SEBA
Drahí bratia a sestry, milí pútnici, na sviatok alebo na slávenie
Panny Márie Karmelskej sme mali
liturgické čítanie, kde za Ježišom
prišli jeho matka a príbuzní a učeníci mu hovoria: ,,Prišli za Tebou
tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa
z tebou rozprávať“. A odvtedy Ježiš hovorí, že mojou matkou a mojimi bratmi a sestrami sú tí, ktorí
plnia vôľu môjho Otca, ktorý je na
nebesiach. A teraz sme počuli udalosť, ktorá sa odohrala na Kalvárií
na Golgote, keď Ježiš umieral na
kríži, hovorí Matke: ,,Žena, hľa
tvoj syn!“ a potom učeníkovi:
,,Hľa, tvoja matka!“ Tým akoby
chcel už vtedy korunovať svoju
matku za matku celej Cirkvi, za
kráľovnú Cirkvi. Pretože ona celý
svoj život a najmä v tejto vrcholnej
chvíli Ježišovej obety stojí pri ňom
ako Tá, čo do bodky plní vôľu nebeského Otca. Až do poslednej
chvíle jeho pozemského života.
A plnila ju potom aj ďalej, keď
ostala s apoštolmi, modlila sa s nimi a očakávala spolu s nimi vo Večeradle prisľúbeného Ducha Svätého. Ale takisto aj Ján a spolu s ním
ostatní učeníci prijali Máriu za svoju matku, lebo s ňou zotrvávali.
Na týchto dvoch úryvkoch mňa
osobne tak fascinuje práve to, že aj
v tom prvom a aj v tomto druhom
úryvku, ktorý sme teraz počuli, sa
prelína práve tá myšlienka: plniť
vôľu nebeského Otca. A máme ju
plniť ako jeho deti, ako bratia
a sestry Ježiša Krista. Lenže častokrát si kladieme otázku, čo je tou
vôľou nebeského Otca, ako ju spoznať, kde ju objaviť, ako ju nájsť,
aby som ju mohol plniť. Keď veľakrát sa stretávame s tým, že pod
vôľu Božiu si zamieňame všeličo,
čo nám vyhovuje, alebo vyhlásime,
že nie je Božia vôľa práve to, čo
nám nevyhovuje. No aby sme nemuseli tápať a hľadať, čo je Božia
vôľa, tak nám to veľmi pekne hovorí svätý apoštol Pavol v liste Solúnčanom v štvrtej kapitole, kde
hovorí: ,,Lebo Božia vôľa je vaše
posvätenie.“ Teda Boh nežiada to,
že ty sa musíš modliť teraz určité
modlitby, ty musíš chodiť do kostola vtedy a vtedy. Boh od nás žiada len jedno jediné, aby sme boli
svätí, aby sme sa dennodenne posväcovali. A modlitbu, svätú omšu
a vôbec sviatosti nám dáva ako
prostriedok, ako cestu, ktorou túto
svätosť môžeme a máme dosahovať. Lebo svätosť ako posväcovanie každého dňa nezávisí len od
našej modlitby a účasti na svätej
omši. Závisí predovšetkým od toho, ako prežívame ten svoj každodenný, bežný ľudský život. Ktorí
ste boli na prednáške v bazilike,
páter Andrej hovoril o rodine. O tej
škapuliarskej, ale vyšiel z prirodzenej rodiny, z ktorej vyšiel každý
jeden z nás alebo v ktorej žijeme
každý jeden z nás. A práve Boh nás
pozval do života v rodine.
Trošku budem opakovať pátra
Andreja, hovoril o tých troch témach. Vedieť sa darovať jeden pre
druhého, to je tá krása rodiny. Dokonca si to môžeme dovoliť, dať
druhému ten svoj čas, ktorý mám
pre seba, ktorý by som chcel využiť niekde sám, ale môžem ho darovať tomu druhému, že budem
s ním. Že sa budem zaujímať o to,
čo jeho teší a tešiť sa spolu s ním.
Že sa budem zaujímať o to, čo jeho
trápi a smútiť spolu s ním, alebo
ho možno povzbudzovať. To je tá
krása, ktorú môžeme v rodine zažívať, vedieť dávať seba druhým.
A práve aj škapuliarska rodina, my,
ktorí sme prijali škapuliar, ktorí prežívame tu blízkosť Márie
osobitným spôsobom, môžeme ju
vnímať ako tú, ktorá od samého
začiatku, čo o nej čítame v evanjeliách, daruje sama seba druhým.
Najprv sa darovala Bohu, aby sa
v nej mohol mocou Ducha Svätého
počať Boží Syn Ježíš Kristus. Potom svoj čas a svoje sily darovala
Alžbete, ktorá potrebovala pomoc.
Potom vidieť, ako sa daruje potre-
jednou myšlienkou, že Mária nás
učí a aj nám chce pomáhať v tom,
aby sme sa vedeli darovať tým
druhým, v tom, čo oni potrebujú
a v tom, čo my môžeme urobiť, tak
myslím, že tým naplníme tú myš-
bám svadobčanov v Káne a rozmýšľa a hľadá, ako im pomôcť. Potom ju vnímame, ako dáva svoj čas
a seba samu mladej Cirkvi vo Večeradle. V tomto je Mária pre nás
príkladom, ale zároveň je pre nás
v tomto aj veľkou Pomocnicou.
Učí nás opravdivej láske, ktorá dáva samu seba. Okolo toho by sme
mohli milí bratia a sestry rozprávať
veľmi veľa. Ale ak si zapamätáme
a odídeme odtiaľto aspoň s touto
lienku škapuliarskej rodiny. Naplníme tým pozvanie, ktoré nám dáva Boh, aby sme sa posväcovali,
naplníme tým slová Ježiša, že budeme plniť vôľu nebeského Otca.
Nech nám v tom On sám pomáha
po celý náš život. Amen.
Kázeň Mons. Krajčíka
počas sv. omše
zo zvukového záznamu prepísal
Štefan Zeleňák z OCDS Bratislava
VYSVETLENIE IKONY
(obr. ikony je na obálke časopisu)
Ikona je originálnym a unikátnym dielom bosých karmelitánok
z kláštora
byzatského
rítu Harissa
v Libanne.
V súčasnosti sa nachádza v kláštore bosých
karmelitánov v Desierto da las Palmas v Španielsku. Ako všetky ikony, aj táto bola plodom modlitby
a kontemplácie. Vytvorili, lepšie
povedané „napísali ju“ v súlade
s ikonografickými kánonmi kresťanského Východu. Staré kroniky
pútnikov do Svätej Zeme nám odovzdávajú správy o existencii peknej
kaplnky zasvätenej Panne Márii na
pahorkoch Karmelu v prvých desaťročiach 13. storočia. Kaplnka sa
nachádzala uprostred kláštora, ktorý vybudovali karmelitánski pustovníci pri Eliášovom prameni. Nazývali sa Bratmi preblahoslavenej
Panny Márie z Hory Karmel. Je
veľmi pravdepodobné, že v hlavnej
časti tejto kaplnky, ruiny ktorej
existujú dodnes, bol obraz Panny
Márie. Pravdepodobne išlo o ikonu
Mat-ky Božej vo východnom štýle.
Inými svedkami ikonografického
predstavovania Panny a Matky Bo-
žej v karmelitánskom ráde sú: (1)
Ikona typu Kyriotissa z konca 13.
alebo začiatku 14. storočia, uchovávaná v múzeu Makariosa I. v Nikózii na Cypre. Ikona zobrazuje
modliacich sa karmelitánov obklopujúcich Pannu Máriu odetú do
bieleho plášťa s Ježišom na jej kolenách akona tróne. (2) Karmelitáni
na Západe uctievali veľmi staré
ikony ako napr. ikonu Bruna de
Napoles alebo ikonu Panenskej Božej Matky vo florentskom Karmeli.
Ikona Panny Kontemplácie, ktorú predstavujeme, si berie vzory
z dvoch ikonografických prúdov.
Prvý predstavujú klasické ikony.
Jeho reprezentantkou je o. i. ikona
Veľkej orantky Jaroslavskej s medailónom Dieťaťa Ježiša na hrudi.
Predstaviteľkami druhého prúdu sú
ikony (môžeme ich stretnúť na hore Athos), na ktorých je Panna Mária oblečená do rehoľného odevu
(habitu) namiesto klasického cisárskeho Basilissa s tunikou a plášťom. Ikony tohto typu vyjadrovali
túžby predstaviť Pannu spojenú so
životom mníchov. Okrem toho na
našej ikone je prítomná istá adaptácia inšpirácie vlastná ikone Panny
orantky Pokrova ako aj prvky starej
biblickej karmelitánskej tradície.
Tá opisuje proroka Eliáša z hory
Karmel (1 Kr 19, 45-46), ktorý
v oblaku rozoznal tajomstvo Nepoškvrnenej Panny.
Jazyk a posolstvo farieb
Celá ikona je napísaná na širokom a zlatom pozadí, ktoré má
symbolizovať nadprirodzené svetlo
Božieho tajomstva. Prameňom toho
svetla je svetlo vychádzajúce z výsosti - Dieťa Ježiš, Boh s nami.
Panna Mária sa však ako odblesk
tohto nadprirodzeného svetla stáva
súčasťou jeho tajomstva.
Biela farba ako znak nesmrteľnosti na ikone osobitne vyniká. Podobne ako na ikonách predstavujúcich Nanebovzatie Panny, aj na
našej ikone je oblečená do bieleho
svetla. Pripomína to Kristove biele
šaty počas premenenia na hore ako
aj karmelitánsky biely plášť. Strieborné a pozlátené záhyby plášťa
Panny, uskutočnené ťahmi štetca
nazývaného „assist“, chcú naznačiť
večné tajomstvo, ktoré v súlade
s vysvetlivkami sv. Jána od Kríža
k dvanástej slohe Duchovnej piesne môžeme kontemplovať už tu na
zemi prostredníctvom viery - vyjadruje to strieborná farba a následne v nebi už bez záclony viery
v jasnom videní - vyjadruje to zlatá
farba.
Božia Matka
Panna Mária sa na ikone objavuje
ako majestátna postava, plná pôvabu a krásy. V nej sa podľa vyjadrenia patriarchu Atenagorasa stretáva
ľudská a Božská krása. Jej meno Matka Božia - napísané po oboch
stranách iniciálkami pochádzajúcimi z cyriliky, obsahuje a vyjadruje
Máriino poslanie a dôstojnosť.
Krásna Máriina tvár, typická pre
všetky východné ikony, nám neponúka prirodzený opis, ale premenenú tvár. A tak vidíme široké čelo,
čisté a rozjasnené, útly nos a malé
ústa. Šija ako znak sily sa vznáša
akoby veža zo slonovej kosti. Celá
hlava je však elegantne zakrytá
plášťom, čo má znázorňovať trón
múdrosti. Hviezda v tvare kríža,
ktorú vidíme na jej hlave spolu
s dvomi inými na úrovni jej srdca
sú starodávnymi znakmi interpretovanými ako symboly plodného Máriinho panenstva. Štíhla postava
Márie ako Bohom vyvolenej ženy
sa opiera o oblak, ktorý ju predpovedal už v Starom zákone ako tú,
ktorá má v Kristovi priniesť dážď
milostí. Karmazínovo-zlaté topánky poukazujú na kráľovskú dôstojnosť Márie. Ako kráľovná, podobná kráľovné Ester, orodujúcej za
svoj národ pred Asuerom, oroduje
za svojich synov pred svojím prvorodeným Synom. Karmelitáni ju
vzývajú ako Matku, Kráľovnú
a Ozdobu Karmelu. Ale rovnako ju
nazývajú sestrou, lebo v súlade so
starodávnou interpretáciou karmelitánskej reguly, bratia preblahoslavenej Panny Márie žijú jej životom,
čiže majú účasť na tom istom tajomstve zasvätenia sa Bohu, rozjímania Božieho slova, vrúcneho
orodovania, vytrvalej práce a spolupráce za spásu sveta. Ikonograficky
to vyjadruje odev Panny, ktorá je
na našej ikone karmelitánskym habitom. Hnedá tunika tohto habitu
poukazuje na prísnosť života a biely plášť vyjadruje čistotu i účasť na
sláve zmŕtvychvstalého Krista prostredníctvom a formou kontemplácie.
Ježiš Kristus v centre ikony
Ježiš, Kristus Pán, Večné svetlo
Otca, Radostné svetlo, je svetlom
zo svetla ako vyznávame v Kréde.
Naša ikona to vyznáva umiestnením Ježiša v strede ikony v zlatom
kruhu na pozadí bieleho plášťa
Panny, ktorého mäkké záhyby ho
zahaľujú ako pravého Boha a pravého človeka. V aureole obklopujúcej jeho hlavu a tvár je zvýraznený
kríž, a tri písmená gréckej abecedy
vypísané na aureole sú skratkou
výroku: Som, ktorý som (Ex 3, 14).
Tento výrok je Božím menom
v Starom zákone a Kristovým menom v Novom zákone. Podobne aj
písmená staro-cirkevného slovanského jazyka nachádzajúce sa mimo aureoly sú skratkou Ježišovho
mena: IC XC. Kristova tvár je pekná a plná nehy. Vyjadruje sa tým
jeho láska a láskavosť, ktoré sa prejavili v tajomstve Vtelenia. Božstvo
a človečenstvo Ježiša Krista nám
majú pripomínať bielo-červené šaty, do ktorých je oblečený. Jeho
ramená vychádzajú zo zlatého kruhu slávy; pravicu dvíha na znak
požehnania, v ľavej ruke drží zvitok s Božím slovom.
Charakteristické črty
duchovnej interpretácie
Majestátna postava Panny Matky a Kráľovnej Karmelu privádza
na myseľ predovšetkým jej Božské
materstvo. Vpísaná do Kristovho
tajomstva je Stánkom Slova, je
obydlím Boha medzi ľuďmi. Je
Pannou kontemplácie so svojimi
očami upretými na tajomstvo, ktoré
nosí vo svojom srdci. Ona žije
Kristom a pre Krista. Tým, že ním
žije a kontempluje ho, približuje
nám súčasne Boha, ktorého poľudštila, lebo nám ho obetovala ako
brata. Akoby živá strážkyňa nám
ukazuje Kristovo človečenstvo - tajomstvo tak dôležité pre karmelitánsku duchovnosť. Dvíhajúc svoje
ruky na znak zvelebenia vyspevuje
Magnifikat. Jej dlane sú otvorené
a súčasne prázdne, aby prijala dar
Ducha Svätého, privolávaného Cirkvou a pre Cirkev. Mária Panna
modlitby, Panna kontemplácie - takú ju kontemplujú a vzývajú synovia Karmelu. Symboly ikony
obnovujú v pamäti celú duchovnosť Karmelu vyjadrenú v dielach
sv. Jána od Kríža. Mária ako Matka
a Majsterka modlitby sprevádza
karmelitánov na ceste k hore dokonalosti, ktorou je sám Kristus, ako
hovorí liturgická modlitba na svia-
tok Panny Karmelu. Túto horu na
ikone reprezentuje strmý svah zakončený krížom. Výstup na horu,
celá askéza a mystika sa odohrávajú pod patronátom Prostredníčky
všetkých milostí. Vďaka príhovoru
spolupracovníčky Ducha Svätého
sa uskutočňuje celé očisťovanie počas temnej noci. Aktívnu noc zmyslov a ducha v súlade s doktrínou
sv. Jána od Kríža označuje malá
jaskyňa na úpätí hory, v ktorej zapustil svoje korene terebint. Jeho
zelené listy v tvare srdca prijímajú
vánok Ducha Svätého. Druhú, ešte
temnejšiu noc, v ktorej sa uskutočňuje pasívne očistenie zmyslov
a ducha, predstavuje na ikone jaskyňa, do ktorej sa vchádza v srdci hory. Hviezda blyštiaca zlatým jasom
nám hovorí o kotli lásky, v ktorom
sa duša skúša skúsenosťami temnej
noci ako zlato v ohni. Tieto skúšky
sa odohrávajú pri päte kríža, aby
očistená a premenená duša žiarila
svetlom paschálneho tajomstva.
Typ Cirkvi a kresťana
Panna Mária tu vystupuje súčasne ako vzorec Cirkvi a kresťana. Je
vzorcom Cirkvi ako Matka, Panna
a Snúbenica. Cirkev je pri nasledovaní Panny Márie svätyňou živej
prítomnosti Krista. Keď však nasleduje Matku, Cirkev dáva ľuďom
Krista v slove, v Eucharistii a v slúžiacej láske. Kontemplácia ikony
prispieva a pomáha objavovať tajomstvo, ktoré sme my sami ako
svätyne Ducha Svätého. Najsvätejšia Trojica si vybudovala v každom
z nás príbytok a prebýva v ňom, ak
žijeme v milosti a v jednote s Bohom. Túto Božiu prítomnosť v nás
ospievala bl. Alžbeta od Najsvätejšej Trojice. O tejto prítomnosti môžeme čítať v dielach sv. Jána aj
sv. Terézie. Do tejto prítomnosti
môžeme vstúpiť s dialógom lásky
a priateľstva. Pri kontemplácii tajomstva Panny prostredníctvom našej ikony kresťan odhaľuje, že sa
do nej môže zahľadieť ako do zrkadla, ktoré odzrkadľuje ako postriebrený krištáľový prameň prítomnosť samého Boha a jeho slávu.
Od Panny orantky sa tiež učíme
modliť tak, aby sa oči nášho srdca
zamerali na tajomstvo Krista, Vteleného Slova. Kontemplácia ikony spolu s liturgickými textami
Západu i Východu nás dvíha k Božej sláve. Príkladmi takých textov
môžu byť: modlitba omšovej kolekty západnej liturgie a Akatist – liturgický hymnus na počesť Najsvätejšej Panny Márie zo 6. storočia,
pôvodom z Východu. Modlitba omšovej kolekty z 20. decembra to
vyjadruje v slovách: „Nebeský Otče, Nepoškvrnená Panna po zvestovaní anjela prijala tvoje večné Slovo a preniknutá svetlom Ducha
Svätého sa stala Božou svätyňou.
Prosíme ťa, daj, aby sme podľa jej
príkladu pokorne plnili tvoju vôľu“.
Akatist nám však prichádza na po-
moc slovami: „Raduj sa, stánok
Boha ako aj Slova, raduj sa, svätá
ponad svätými svätých, raduj sa,
Archa pozlátená skrze Ducha Svätého, raduj sa, nevyčerpateľná pokladnica života“ (úryvok).
Aj táto ikona je napísaná na
drevenej doske. Drevo rajského
stromu poznania stálo na začiatku
ľudských dejín, pri tomto dreve
Boh prvýkrát prisľúbil Vykupiteľa,
potomstvo zo ženy. Na dreve korábu bolo ľudstvo obnovené po potope, do dreva jaslí bol uložený narodený Mesiáš a na dreve kríža bolo
dovŕšené dielo našej spásy. Na drevenej doske je vrstva alabastru, teda rozomletého a znova stuhnutého
kameňa. Je znakom Zmŕtvychvstalého, pretože On vstúpil do nového života odvalením skaly hrobu,
z ktorého vyšiel von. Symbolom
vzkriesenia je aj vajce, lebo kurča
vychádza tak, že rozbíja vápenec –
kameň škrupiny. Preto sú všetky
farby na ikone miešané vaječným
žĺtkom (vaječná tempera). Všetok
materiál na ikone, ako aj štetce,
ktorými bola napísaná, sú prírodné,
nie syntetické. Boh stvoril prírodu
a poskytol nám ju, preto sa nepatrí
dávať Bohu čosi syntetické, umelé
(syntetizovanú hudbu, umelé kvety,
syntetické materiály atď.) Ikonu napísala pani Denisa Schindlerová
podľa tradičného kánonu, ktorý požaduje, aby ikonopisec pracoval
v stave milosti, v neustálej modlit-
be, tichu a v pôstoch. Ikona sa tak
stáva náboženským predmetom,
sväteninou, vo východnej cirkvi dokonca liturgickým predmetom. Ikona nie je obraz na obdivovanie
(preto je napísaná štylizovanou formou). Je to obraz, ktorý predstavuje
prototyp, v tomto prípade Bohorodičku a pozýva k modlitbe. Pred
ikonou nemáme stáť ako pred umeleckým dielom, ale ako pred samotnou Bohorodičkou, ktorá nás vedie
ku Kristovi, ale zároveň aj k sebe
samým, aby sme práve Jemu odovzdali všetko, čím sme, aby sme
Mu prostredníctvom Jeho Matky
darovali celý svoj život.
Modlitebné vzývanie
Panny kontemplácie
Svätá Mária, Panna kontemplácie, Kráľovná a ozdoba Karmelu,
Naša sestra pri výstupe na horu
Karmel, Matka temných nocí a jasných chvíľ nášho života, Hrad
a Príbytok Trojice, Príjemný vánok
Ducha Svätého, Živý plameň lásky.
Ty, ktorá si Pannou modlitby, ktorá
kontempluješ tajomstvá svojho Syna, počúvajúc a rozjímajúc jeho
slová, vypros nám ducha modlitby
a urob z nás svedkov Božej prítomnosti v živote. Nauč nás, ako sa dostať na chodníky, ktoré vedú na
Svätú horu slávy
Predniesol p. Rudolf Bartal OCD
Z internetovej stránky www.karmel.pl
preložil br. Stanislav Jaloviar OCD
PÚTNICKÁ PIESEŇ K PANNE MÁRII KARMELSKEJ
(Škapuliarskej)
1. Aké to znamenie, aký to je dar,
že Matky presvätej nosím škapuliar,
že na malom Slovensku je malá Svätá Zem,
kde vôňu Karmelu ja dýchať smiem.
R: /: Kráľovná Karmelu, oroduj za nás,
Kráľovná Karmelu, pozri sa na nás.
Kráľovná Karmelu, ja prichádzam sem,
Kráľovná Karmelu, ja Ťa milujem :/
2.To je to znamenie, obapolný sľub,
že ja ťa milujem, aj ty ma dieťa ľúb.
V každom svojom blížnom ľúb môjho Syna,
v ochrane je každá tvoja hodina.
R: /: Kráľovná Karmelu, oroduj za nás,
Kráľovná Karmelu, pozri sa na nás.
Kráľovná Karmelu, ja prichádzam sem,
Kráľovná Karmelu, ja Ťa milujem :/
3. Až sa raz ukončí beh môjho žitia
a ja sa dostavím k bránam očistca,
hneď v prvú sobotu priletí anjel,
Ty si ma odvedieš v nebeský Karmel.
R: /: Kráľovná Karmelu, oroduj za nás,
Kráľovná Karmelu, pozri sa na nás.
Kráľovná Karmelu, ja prichádzam sem,
Kráľovná Karmelu, ja Ťa milujem :/
(2x) ja Ti ďakujem.
Pieseň napísala Mária Murárová z OCDS Košíc
ROČNÝ ROZVRH DUCHOVNÉHO ČÍTANIA
VNÚTORNÉHO HRADU
SVÄTEJ TERÉZIE OD JEŽIŠA
Nasledujúci rozvrh sa snaží nielen zohľadniť dĺžku a obsah
jednotlivých úryvkov, ale aj danú liturgickú dobu, takže vo
„vypätejších“ obdobiach (oktáva Narodenia Pána, Svätý týždeň, Veľkonočná oktáva...) je čítanie rozvrhnuté voľnejšie, aby
príliš „nekonkurovalo“ prežívaniu daných tajomstiev; podobne
je tomu s letnými (prázdninovými) mesiacmi, tam skôr s ohľadom na prípadné apoštolské aktivity.
Používaná skratka:
H = Vnútorný hrad (čísla pred skratkou = komnaty; prvé číslo
za skratkou = kapitola, ďalšie = príslušné body)
21. - 27. októbra (29. týždeň v cezročnom období): Úvod-1H 2,4
28. októbra - 3. novembra (30. týždeň v cezročnom období): 1H 2,5-13
4. - 10. novembra (31. týždeň v cezročnom období): 1H 2,14-18
11. - 17. novembra (32. týždeň v cezročnom období): 1H
18. - 24. novembra (33. týždeň v cezročnom období): 2H 1
25. novembra - 1. decembra (34. týždeň v cezročnom období): 2H
2. - 8. decembra (1. týždeň adventný): 3H 1
9. - 15. decembra (2. týždeň adventný): 3H 2
16. - 24. decembra (3. a 4. týždeň adventný): 3H
25. decembra 2012 - 5. januára 2013 (oktáva Narodenia Pána a doba
vianočná 1): 4H 1,1-8
6. - 12. januára (doba vianočná 2): 4H 1,9-14
13. - 19. januára (1. týždeň v cezročnom období): 4H 2
20. - 26. januára (2. týždeň v cezročnom období): 4H 3,1-7
27. januára - 2. februára (3. týždeň v cezročnom období): 4H 3,8-14
3. - 12. februára (4. a 5 týždeň v cezročnom období): 4 H
13. - 23. februára (začiatok doby pôstnej): 5H 1
24. februára - 2. marca (2. týždeň pôstny): 5H 2
3. - 9. marca (3. týždeň pôstny): 5H 3
10. - 23. marca (4. a 5. týždeň pôstny): 5H 4
24. – 30. marca (Svätý týždeň): 5H
31. marca - 6. apríla (oktáva Zmŕtvychvstania Pána): 6H 1,1-7
7. - 13. apríla (2. týždeň veľkonočný): 6H 1,8-15
14. - 20. apríla (3. týždeň veľkonočný): 6H 2,1-9
21. - 27. apríla (4. týždeň veľkonočný): 6H 2,10-18
28. apríla - 4. mája (5. týždeň veľkonočný): 6H 3
5. - 12. mája (6. týždeň veľkonočný): 6H 4,1-8
13. – 19. mája (7. týždeň veľkonočný + Turíce) 6H 4,9-17
20. - 25. mája (7. týždeň v cezročnom období): 6H 5
26. mája - 1. júna (8. týždeň v cezročnom období): 6H 6
2. - 8. júna (9. týždeň v cezročnom období): 6H 7,1-8
9. - 15. júna (10. týždeň v cezročnom období): 6H 7,9-15
16. - 22. júna (11. týždeň v cezročnom období): 6H 8
23. - 29. júna (12. týždeň v cezročnom období): 6H 9,1-9
30. júna – 6. júla (13. týždeň v cezročnom období): 6H 9,10-18
7. - 13. júla (14. týždeň v cezročnom období): 6H 10-11
14. - 27. júla (15. a 16. týždeň v cezročnom období): 6H
28. júla - 10. augusta (17. a 18. týždeň v cezročnom období): 7H 1
11. - 24. augusta (19. a 20. týždeň v cezročnom období): 7H 2
25. – 31. augusta (21.týždeň v cezročnom období): 7H 3
1. - 7. septembra (22. týždeň v cezročnom období): 7H 4,1-8
8. - 14. septembra (23. týždeň v cezročnom období): 7H 4,9-19
15. - 21. septembra (24. týždeň v cezročnom období): 7H
22. septembra - 5. októbra (25. a 26. týždeň v cezročnom období):
Záver a doslov
Dni, zostávajúci do 15. októbra 2013, je možné využiť na doplnenie prípadne zanedbaných pasáží čítania alebo k dorovnaniu eventuálne vzniknutého sklzu v priebehu celoročného čítania.
Ročný rozvrh od pátra Vojtěcha Kohuta OCD
upravila Beáta Hunčárová OCDS
z češtiny preložila Mária Šedivá OCDS
ADRESY
Kláštor bosých karmelitánov
Pod Urpínom 29
974 01 Banská Bystrica
tel.: 0907 747 464
e-mail: [email protected]
Kláštor Bosých Karmelitánov
976 02 Staré Hory 169
Tel.: +421 (0)48 419-92-04
E-mail: [email protected]
Kláštor bosých karmelitánov
Lorinčík 40
040 11 Košice
Tel.: 0907 642 837
0692 030 828
e-mail:[email protected]
Kláštor bosých karmelitánok
Jána Pavla II. č. 7
040 11 Košice
tel.: 055/ 645 09 88
Karmelitánky Dieťaťa Ježiša
Východná 6,
949 01 Nitra
e-mail: [email protected]
Svetský rád bosých
karmelitánov (OCDS)
Dobrovičova 2
811 02 Bratislava
tel.: 02/ 529 235 13
web: www.ocds.sk
e-mail: [email protected]
Svetský rád bosých
karmelitánov (OCDS)
Sídlisko KVP
ul. Jána Pavla II. č. 7
040 11 Košice
tel.: 055/ 645 0988
Spoločenstvo Svetského
rádu bosých karmelitánov
Kláštor bosých karmelitánok
Jána Pavla II. č. 1
962 12 Detva
tel.: 045/ 233 12 50
(OCDS)
Jána Pavla II. č. 1
962 12 Detva
KARMEL 2/2012
NAŠA MATKA, PANNA MÁRIA
Časopis karmelitánskej rodiny
Vydáva: Svetský rád bosých karmelitánov (OCDS) na Slovensku
Adresa redakcie: OCDS, Dobrovičova 2, 811 02 Bratislava
Zodpovedný šéfredaktor: p. Rudolf Bartal OCD
Výkonný šéfredaktor: Alexandra Tomečková OCDS
Spolupráca: br. Stanislav Jaloviar OCD
Mária Murárová OCDS
Katarína Luptáková OCDS
Jazyková úprava: Jana Chalaniová OCDS
Návrh obálky, obrázky a grafická úprava: Mária Šedivá OCDS
Technická spolupráca: Petra Králiková OCDS
„Zvestujem vám veľkú radosť,
dnes sa vám v Dávidovom meste
narodil Spasiteľ, Kristus, Pán.“
Lk 2. 10-11
Kristus, náš Pán ktorý ožiaril
betlehemskú noc svojím príchodom,
nech naplní aj Váš život
svetlom radosti, lásky a pokoja.
To Vám za srdca prajú:
sestry a bratia zo Svetského rádu
bosých karmelitánov (OCDS)
Download

KARMEL - ocds.sk