KARMEL
Časopis karmelitánskej rodiny
Láska nemôže zomrieť
L
E
T
O
2
0
1
2
OBSAH
Moja duchovná cesta
1
Láska nemôže zomrieť
2
9
Ako prejaviť lásku Bohu
Nový generálny delegát svetského Karmelu
13
Karmelitánski svätí sú medzi patrónmi svetových dní mládeže
13
Stretnutie členov OCDS s generálnym predstaveným
14
Zasvätenie Krakovskej provincie bosých karmelitánov Duchu Svätému 14
Skončila sa diecézna etapa beatifikačného procesu Kunegundy Siwiec 15
16
Nová internetová stránka o sv. Terézii od Dieťaťa Ježiša
Naši novokňazi
16
Celoslovenské stretnutie ctiteľov Panny Márie Škapuliarskej
17
Nová internetová stránka karmelitánskych misií
18
Prednáška pátra provinciála v bratislavskom UPC
18
O. Bernard Gorczyński OCD – jubilant
20
LEN PRE VNÚTORNÚ POTREBU
Redakcia si vyhradzuje právo na skrátenie a úpravu prijatých textov.
Nepredajné; súčasne vás prosíme o dobrovoľný príspevok
na účet Svetského rádu bosých karmelitánov v Bratislave:
1261665056/0200
Účet na podporu stavby kláštora v Lorinčíku: 2649349054/0200
Pán Boh zaplať!
MOJA DUCHOVNÁ CESTA
Aká je moja duchovná cesta? Ako mám kráčať k svätosti?
Každý z nás si kladie tieto otázky. Pri rozoznávaní vlastnej duchovnej cesty si berieme za vzor aj osoby, ktoré žili pred nami
a mali možno tie isté problémy, aké máme my. Tieto osoby, či
už boli vyhlásené za blahoslavené alebo sväté, nás povzbudzujú
kráčať do cieľa. Každá z nich má svoju charakteristickú cestu
svätosti, ktorú môžeme spoznať a počas našej životnej púti aj
napodobniť. Niektoré z nich zostávajú naším vzorom na celý
život a iné zas len na nejakú dobu.
Vo svojom živote som sa stretol s príkladom osôb, ktoré sú
predstavené v tomto čísle Karmelu. Prvou z nich je naša malá
sestra Terézia od Dieťaťa Ježiša, ktorá nás učí ceste jednoduchosti a odovzdanosti. Veľmi veľa svätcov skúsilo ísť jej cestou; nemožno ich tu však všetkých vymenovať. Tak pre zaujímavosť, z jej rodných sestier išla malou cestou Leónia, ktorá
mala v živote veľké osobné ťažkosti. Druhou osobou je Marcel
Van, ktorý ako priateľ sv. Terézie verne vytrval na jej malej
ceste lásky a obety aj v nepriaznivých vonkajších okolnostiach.
Obidve osoby sú mi zvlášť blízke. Najviac som ich spoznal
v Lubline na filozofii vďaka spoločenstvu Communio Crucis
(Spoločenstvo Kríža), ktoré sa venovalo svätcom Karmelu.
Sv. Terézia ma oslovila ako priekopníčka malej cesty, ako aj
jednoduchosťou svojho vzťahu k Ježišovi. Marcel, duchovný
brat sv. Terézie, zasa svojou odhodlanosťou ísť aj v neľahkých
podmienkach cestou odovzdanosti a dôvery, ktorú mu predkladala sv. Terézia.
Každý z nás je pozvaný odkrývať vlastnú, neopakovateľnú cestu duchovného života. Sv. Terézia z Lisieux, učiteľka Cirkvi, a ostatní svätí nám v tom iste pomôžu!
P. Dušan Mária Hricko OCD
LÁSKA NEMÔŽE
ZOMRIEŤ
Marcel Van sa považuje za „duchovného malého brata“ svätej Terézie z Lisieux. Snažil sa byť apoštolom lásky a k Bohu pristupoval
s dôverou malého dieťaťa, ako to
robila aj svätá Terezka. Van sa
narodil v roku 1928 a zomrel ako
31-ročný. Vďaka svätej Terézii zistil, že nedosiahne kňazskú vysviacku a jeho život bude namiesto toho
zasvätený sprítomňovaniu Boha na
miestach, kde sa zdalo, že chýba.
Sv. Terezka snívala o misiách
a ceste do Vietnamu. V žltom zošite sa môžeme dočítať o jej duchovných postojoch nasledujúce: „Tu
v Lisieux som milovaná a je mi to
veľmi milé, ale vlastne preto snívam, aby som bola v kláštore, kde
ma nebudú poznať, kde by som
mohla trpieť v srdci vyhnanstvo.
Chcela by som teda cestovať do
Hanoja, aby som tam veľa trpela
pre dobrého Boha. Chcem tam cestovať, aby som bola úplne sama,
aby som nemala potešenie, žiadnej
radosti na tejto zemi ... Nemám už
ilúzie, nie preto tam chcem cestovať, aby som tam ešte bola užitočná, ale aby som trpela samotu a vyhnanstvo.“
Vieme, že túžby Terézie o kňazstve a po vycestovaní na misie sa
nezrealizovali, ale zároveň bolo by
nesprávne kategorické tvrdenie, že
Boh ich úplne ignoroval. Boh predsa len vypočul tie bláznivé túžby
Terézie.
Túžba po kňazstve
15. marca 1928 sa v malej dedinke vo Vietname, v regióne Tonkin, narodil Joachim Nguyen Tan
Van, skrátene len Van. Chlapec má
fenomenálnu pamäť, je nesmierne
upätý a zároveň emocionálne precitlivený, chorobne naviazaný na
mamu a nevýslovne pobožný. Vyrastá v katolíckej rodine, jednoduchej vo svojej viere, často má radosť z procesií k Márii. Deň jeho
prvého sv. prijímania poskytuje dokonalú atmosféru hlbokej a jednoduchej viery. Maloletý Van sa
vracia z kostola a hlasno kričí:
„Prijal som Ježiša, prijal som Ježiša!“ V dome na privítanie vybieha
mladšia sestra a prikladá ucho k prsiam staršieho brata a po chvíli pohnutá vykrikuje mame: „Počujem
Ježiša v srdci Vana.“ Po rokoch
Van takto bude spomínať na deň
milosti: „Hodina udrela, minúta
nadišla, jemne som otvoril ústa,
aby som prijal chlieb lásky. Moje
srdce bolo zaliate neobyčajnou radosťou. V jednej chvíli som sa stal
akoby kvapkou vody v nekonečnom
oceáne. Teraz zostáva len Ježiš
a ja, jeho malé nič. V rukách stískam zapálenú sviecu, symbol ohňa
lásky, ktorý planie v mojom srdci.“
Chlapec naplnený Ježišovou láskou zatúžil stať sa kňazom. Začína
presviedčať svoje niekoľkoročné
spolužiačky, budhistky, o Ježišovej
láske. Rozčuľuje tých, s ktorými
sa zhovára. Mama ho posiela do
farskej školy „Boží dom“, aby sa
Van mohol pripraviť na vstup do
menšieho seminára. Päť rokov strávených v tejto škole
sa ukážu ako najtemnejšie v jeho živote.
Plný ideálov a túžob
po svätosti sa Van
ocitne v stredisku až
do špiku skazenom
a hriešnom. Jeho horlivosť začne rýchlo
vzbudzovať závisť
starších spolužiakov,
dokonca sa stane príčinou utrpenia. Narazí
na zdeprimovaných
a nenávistných vychovávateľov. Vychovávateľ mu v zúrivosti
zoberie ruženec, aby
sa už nemodlil. To
isté urobí aj s povrázkom, na ktorom bolo uviazaných desať uzlov,
či s desiatimi zrniečkami fazule,
ktoré si Van prekladá z jedného
vrecka do druhého, aby sa nepomýlil pri počítaní Zdravasov. Van dokonca ukrýva v knihách desať grošov, ale keď ho na ďalší raz znovu
nachytajú pri modlitbe, zostanú mu
už len prsty na rukách. Van na to
neskôr spomínal: „Ostalo mi už len
mojich desať prstov. Bol som si
istý, že keby prišlo až k tomu, že by
som ich všetky stratil, neprestal
by som Márii preukazovať lásku
modlitbou ruženca.“ Van má vtedy
osem rokov. Keď sa kňaz zodpovedný za školu zorientuje v probléme, začína zahŕňať chlapca starostlivosťou. Napriek tomu sa prenasledovanie mení na duchovné
posudzovanie a nevinnosť Vana spôsobuje
zlosť vychovávateľa,
ktorý organizuje svojský duchovný súd nad
niekoľkoročným dieťaťom, zakazuje mu
každodenné sväté prijímanie a vysmieva sa
jeho túžbe po svätosti
pred všetkými spolužiakmi. Van upadne
do hlbokej duchovnej
krízy. Hoci spomínaného vychovávateľa
zo školy vyhodia, atmosféra sa veľmi nezmení. V dvanástich rokoch, po piatich rokoch
ťažkej práce sluhu a znášania početných pokorení, to už Van nevydrží a uteká. Ocitne sa na ulici so
všetkou biedou, ktorá je s tým
spojená. Žobre, ale trpí s tým, že
utiekol pred zlom, pred hriechom,
ktorý zraňuje Srdce Ježišovo. Niekoľko týždňov sa potom túla hlad-
ný a zúfalý, vzývajúc na pomoc
svojho anjela strážcu a najsvätejšiu
Matku. Ujíma sa ho istá rodina,
ktorá má zámer predať ho bohatým
rodičom. Keď sa chlapec zorientuje
v situácii, uteká a vracia sa domov,
kde ho však nik srdečne neprivíta.
Matka ho neprijíma ako svoje dieťa
a vyčíta mu útek z katolíckej školy.
Van trpí dvojnásobne. Kňaz, ktorý
nájde žiaka v rodičovskom dome,
ho obviňuje z krádeže. Chlapec sa
cíti odvrhnutý všetkými, dokonca
aj Bohom. Zostáva mu len Mária,
ktorá mu do srdca prehovorí ústami
istého kňaza: „Prijmi všetky tie utrpenia a obetuj ich Pánovi; ak ti Boh
poslal tento kríž, znamená to, že ťa
vybral.“
Blížia sa vojnové Vianoce roku
1940. Atmosféra medzi dedinčanmi, ktorí sú utrápení hladom
a biedou, má ďaleko od sviatočnej
radosti. Smútok v srdci má aj dvanásťročný Van. Nečaká nijaký dar.
Vtedy počas polnočnej omše nečakane dostane neobyčajný dar vnútorného osvietenia od samotného
Ježiša: „V jednej chvíli sa v mojej
duši odohrala premena a prestal
som sa báť utrpenia. Ovládla ma
nevysloviteľná radosť. Našiel som
najcennejší poklad vo svojom živote. Boh mi zveril misiu – premieňať
utrpenie na šťastie. Budem čerpať
silu z Lásky a môj život bude už len
žriedlom šťastia.“ Má dvanásť rokov a deväť mesiacov. Teta si ho
berie na niekoľko mesiacov k sebe,
kde vnútorne premenený chlapec
pasie kravy. Po deviatich mesiacoch sa Van vráti do Huu Bangu do
znenávidenej školy, kde katechéti
aj naďalej týrajú malých chlapcov.
Rozhodne sa do školy vrátiť, aby
bol svedkom lásky a aby sa ďalej
pripravoval na kňazstvo. Van čelí
zlu tak, že organizuje mladších
chlapcov, aby sa modlili za starších, ktorí sú pohrúžení v hriechoch. S niekoľkými chlapcami,
ktorých ako mladších bojovníkov
za dobro nazýva „anjelmi“, sa potajomky stretáva v lese, kde sa
modlí za obrátenie katechétov. Jeden z chlapcov ich však prezradí,
a tak za to všetky deti, zvlášť Vana,
veľmi zbijú.
Kňaz ho odprosuje za nespravodlivé obvinenie z krádeže. Van
skladá sľub čistoty. Opis toho, čo
robí v škole, by bolo materiálom
pre zvláštny článok. Ovocie premeny však príde po jeho odchode zo
školy. V štrnástich rokoch je prijatý do vysnívaného nižšieho seminára spravovaného dominikánmi,
ktorého patrónkou je sv. Terézia od
Dieťaťa Ježiša. Prvý raz počuje jej
meno. Na ceste ku kňazstvu si Van
jasne vytyčuje priority. Musí byť
svätý, ale hrozí sa vízie pustovníkov, veľkých učencov, askétov.
Postupným spoznávaním mystickej
literatúry a životopisov svätých sa
totiž v jeho srdci zrodí nepokoj
a znechutenie. Necíti sa dostatočne
silný na to, aby išiel takou prísnou
cestou askézy, pôstov a hrdinských
činov, a preto sa ani necíti silný,
aby sa stal svätým. Znovu je na
pokraji zúfalstva. Nemôže sa dokonca ani pozerať na sväté obrazy
či na sväté knihy. Útechou mu je
modlitba k Panne Márii, ktorej sľúbi, že podnikne ešte posledný pokus a prečíta knihu, ktorú mu sama
ukáže. Potom na stole rozloží všetky životopisy svätých, aké v rehoľnej knižnici nájde, zamieša ich a so
zatvorenými očami siahne po jednej z nich. Keď sa pozrie na obal,
nie je veľmi nadšený. V rukách drží Dejiny duše svätej Terezky od
Dieťaťa Ježiša. Je to životopis, ktorý sa pokúšal čítať už viackrát, ale
nikdy ho nedokončil, lebo vždy sa
mu zdal divný a nepochopiteľný.
No sotva prečíta dve strany, z jeho
očí začne tiecť prúd sĺz, ktorý zaplaví zožltnuté listy knihy. Svätosť
skrytá v duchovnom detstve sa stane pre neho duchovnou revolúciou.
Nasledujúci deň, hlboko rozrušený
na duši, ide do blízkeho lesa, aby
zostal v samote. Je šťastný. A tu sa
vlastne začína zvláštny duchovný
príbeh dvoch detských duší. Van
počuje vnútorný hlas – „Van, môj
mladší brat.“ Ale okolo neho nie je
nikto. Hlas sa opakuje. Tretí raz
pochopí, že je to nadprirodzený
hlas, hlas sv. Terézie. Potom sa rozplače od radosti: „To je moja sestra
Terézia!“ Začína svoje vnútorné
dialógy so svätou. „Áno, skutočne
tvoja sestra, odteraz ty osobne budeš mojím malým bratom, keďže si
si ma vybral za veľkú sestru. Odteraz naše duše budú jednou v Božej
Láske. Odteraz ti dám spoznať všetky nádherné myšlienky, ktoré sa
v mojom živote vyskytli a premenili
ma do nekonečnej Božej Lásky. Je
to Boh sám, ktorý zariadil toto
stretnutie. Chce, aby lekcie lásky,
ktoré dával mne v tajomstve mojej
duše, pokračovali ďalej u teba ako
u malého sekretára, ktorý bude vykonávať Jeho dielo.”
Nasledujúci deň sa Marcel zobudí a kľakne si pred Matkou Božou s modlitbou: „Panna Mária,
dnes je prvý deň, čo mi bolo dopriate toľké šťastie, deň keď vykračujem
na úplne novú cestu. Sprevádzaj
ma prosím na nej a uč ma dokona-
le milovať Boha a ponúknuť sa Mu
v úplnej dôvere. Nech sa môžem
úplne ponoriť do tvojej lásky tak
ako Terézia.“ Potom sa obráti
na Ježiša: „Pane, Ty si podnietil
v mojej hlave myšlienku stať sa
svätým a postavil si predo mňa malú cestu. Daj mi Teréziu za sprievodkyňu, aby som Ťa mohol milovať vo večnosti, v domove lásky
rezervovanej pre tých, čo Ťa milujú.“
Skrytý apoštol lásky
Politická situácia Vietnamu sa
komplikuje. Nižší seminár je zavretý. Van však vytrvalo túži po kňazstve. Ide na juh a stane sa pastierom kráv. V príprave mu pomáhajú
dvaja dominikáni. Pokračuje vo
svojich rozhovoroch s Teréziou,
ktorá mu istého dňa oznamuje novinku: „Van, môj mladší brat, musím ti niečo povedať, ale to ťa veľmi zarmúti. Boh mi dal poznať, že
sa nikdy nestaneš kňazom, ale máš
kňazskú dušu. Bohu sa veľmi páči
tvoja túžba. Neprijmeš sviatosť
kňazstva, aby si mohol viesť skrytý
život, v ktorom budeš misionárom
skrze modlitbu a obetu podobne,
ako som ho kedysi viedla ja... Tvojím povolaním bude naveky skrytý
apoštolát lásky. Boh chce, aby si
vstúpil do kongregácie redemptoristov.“ Van je zlomený, pokúša sa
vyjednávať. „Predsa som tomu posvätil všetko, aby som sa ním stal,“
hovorí uplakaný. „Budeš apoštolom skrze modlitbu a obetu, ako
som bola ja skôr,“ odpovedá Terézia. „Teda budem ako ty? Chcem
vstúpiť na Karmel,“ vyznáva. „Ale
karmelitáni nie sú v tvojej krajine,“
informuje ho Terézia. „Tak budem
tam, kde si ty chcela pricestovať,
v Hanoji.“ „Ale tam prijímajú iba
dievčatá,“ upresňuje Terézia. „Tak
poprosím, aby Ježiš urobil zo mňa
dievča.“ S touto túžbou a nádejou
zaspáva. Ako veľmi je rozčarovaný
ráno, keď vidí, že Ježiš nevypočul
jeho modlitbu. Užialený sa obracia
k Terézii: „Prečo si mi dovolila
prosiť o zázrak, keď si vedela, že
Ježiš ma nevypočuje?“ Terézia mu
odpovedá: „Áno, vedela som, že ťa
nevypočuje, ale či vieš, ako veľmi
Ježiš túži vidieť túto nevinnosť
v srdci svojho dieťaťa?“ Van sa
poddá a prijme Božiu vôľu, aby sa
stal skrytým apoštolom lásky. Ideál
apoštolátu lásky vidí v živote, ktorý je skrytý pred očami sveta –
v živote modlitby, prosieb za kňazov a hriešnikov, za deti a Cirkev.
Ako hovorí, vtedy s Bohom zdieľa
„nekonečnú chudobu lásky“. Pochopí Božiu Lásku. Tak ako svätá
Terézia môže sa posvätiť prostredníctvom malých skutkov. Úsmev,
slovo, pohľad, všetko poskytnuté
s láskou.
Po objavení sv. Alfonza Liguori
Van vstupuje k redemptoristom.
Veľmi ťažko mu je zrieknuť sa
svojich túžob a plánov a prijať Božiu vôľu, zvlášť vtedy, keď ho
predstavený postaví pred ultimátum: buď vstúpi do seminára, alebo
sa bude musieť vrátiť domov a počkať tri roky, aby mohol vstúpiť do
kláštora ako brat. Van sa s ťažkým
srdcom vráti do rodnej dediny.
Všetko to vyzerá ako nejaký nevysvetliteľný paradox. Až na zásah
matky u predstaveného redemptoristov prijmú po troch mesiacoch
šestnásťročného Vana do postulátu.
Dostane meno Marcel a pridelia
mu prácu v kuchyni. Počas rokov postulátu a noviciátu prežíva
s Kristom veľmi osobný vzťah;
prežíva vnútorné rozhovory s Ježišom. Neskôr zažíva pokušenia, vyprahnutosť a temnú noc. Van sa
tiež spája s hriešnikmi, kdekoľvek
sú. Prežíva noc, ale prežíva ju
v láske. Cíti, že mu to pomôže preniesť Ježišovu lásku na iných. To
je jeho vstup do srdca Krista Vykupiteľa. Spája sa s Kristom v práci
na spáse, ktorá sa uskutočňuje aj
dnes a vstupuje do spoločenstva
svätých. Duchovný otec mu prikáže spísať duchovné skúsenosti. Vo
francúzskom jazyku boli vydané tri
zväzky jeho poznámok a pripravený je štvrtý zväzok. Ježiš mu tiež
povie: „Slová, ktoré ti zverujem, sú
zrozumiteľné len dušiam chudobných a pokorných a len detské slová, plynúce zo srdca zapáleného
láskou, mnou môžu pohnúť. Áno,
Van, si mojím prvým malým kvetom
Vietnamu. Si veľmi slabý. Nikdy
doteraz som nevidel dušu takú slabú, ale netráp sa tým. Len miluj
a ja sa postarám o zvyšok.“
V júli 1954 sa sever Vietnamu
dostal do rúk komunistov. Vyženú
všetkých kňazov a rehoľníkov. Väčšina tunajších katolíkov hľadá záchranu na juhu. Začína sa prenasledovanie kresťanov a Van sa hlási
ako dobrovoľník. Rozhodne sa vrátiť do svojho rodiska. „Musím tam
cestovať, aby uprostred komunistov
bol niekto, kto bude v skrytosti
milovať Boha.“ Je pripravený na
všetko, vrátane mučeníckej obety.
26-ročný brat Marcel dostane súhlas predstavených na návrat do
Hanoja, pretože vedia, že jeho viera je natoľko silná, že bude schopný vydať svedectvo dokonca aj
v tých najťažších okolnostiach.
Po dvoch týždňoch jeho skrytej
prítomnosti ho 7. mája 1955 zatknú
a uväznia v prevýchovnom tábore.
Výsluchy mučiteľov a posielanie
žien nemajú úspech. Dostane dve
lákavé ponuky: vziať si dcéru jedného z funkcionárov bezpečnosti
alebo vstúpiť medzi tzv. katolíkov
vlastencov. Po piatich mesiacoch
napíše z väzenskej cely tajný list
svojmu predstavenému, hoci nemá
istotu, že sa dostane k adresátovi:
„Keby som chcel žiť, mohol by som
odtiaľ ľahko vyjsť von. Stačilo by
mi, keby som vás zradil a vydal.
Buďte spokojný, nikdy to neurobím.“ List došiel. Van píše tiež
svojej mladšej sestre Anne-Márii,
ktorá bola redemptoristkou v Kanade: „Som už len dýchajúcou mŕtvolou. Tak veľmi sa cítim slabý, ale to
ešte nie je koniec môjho trápenia.
Kalich horkosti je plný a čaká ma
ešte veľa utrpenia, ktoré nemožno
zmerať. Som však silný Láskou a tá
mi dá hrdinskú vôľu. Som obetou
Lásky a Láska je jediným prameňom šťastia: šťastia, ktoré mi nikto
a nič nie je schopné vziať.“
Ako „neprevychovateľný“ je poslaný na pätnásť rokov do väzenia.
Prevezú ho do tábora č. 1 v MoChen vzdialeného 50 kilometrov
od Hanoja. Tam prežíva rovnaký
údel ako dvetisíc iných „nepriateľov ľudu“. Medzi nimi je asi sto
katolíkov, ale nie je tam nijaký
kňaz. Zvesť, že do tábora prišiel
rehoľný brat, sa roznesie rýchlosťou blesku. Brat Marcel plní službu trpezlivého počúvania, pozdvihovania na duchu. Je pre nich ako
táborový kňaz, ale bez kňazskej
vysviacky. Píše: „Všetci začali ku
mne prichádzať, mysliac si, že som
človek, ktorý nepociťuje strach ani
únavu. Vidia, že som taký slabý ako
oni, ale kde majú hľadať potechu
v týchto podmienkach? Sám Boh mi
dal poznať, že takto plním jeho vô-
ľu. Od chvíle uväznenia som mnohokrát prosil Boha o milosť smrti,
ale on mi stále dáva poznať, že ma
potrebuje ešte veľa duší.“ Van tam
nájde zmysel svojej misie skrytého
apoštola lásky: „Som veľmi vyťažený ako správca farnosti (3-tisíc
väzňov), mimo času povinnej práce
neustále prijímam ľudí, ktorí prichádzajú pre duchovné posilnenie.
Boh mi potvrdzuje, že plním jeho
vôľu“.
Väzni prosili Vana, aby im zabezpečil Sviatosť oltárnu. Ale čo
mohol pre nich urobiť sám bez
kňazskej moci? Poslal preto ďalší,
riskantný list svojim predstaveným,
aby mu poslali Eucharistiu. Poslali
mu šikovne zabalených tridsať hostií. Rozdal ich katolíkom a vo svojom zošite zapísal: „Ako veľmi sme
lačneli po tomto božskom pokrme.
Tu mnohí katolíci praktizujú dokonca prísny pôst každú stredu
a piatok.“ Hladní väzni ochotní
postiť sa z lásky k Ježišovi! Van
nemal slová na to, aby vyjadril, čo
prežíval, keď videl také veľké hrdinstvo viery. Pravdepodobne pre
jeho vplyv na väzňov Vana v auguste 1957 previezli do tábora č. 2
v Yen-Binh vzdialeného 150 kilometrov od Hanoja. Tu ho po mučení vsadia do tmavej a vlhkej cely.
Zničený tuberkulózou a chorobou
beri-beri zomrie 10. júla 1959 ako
31-ročný v rukách kňaza, ktorý mu
stihol udeliť posledné sviatosti.
Van pritom opakuje, že „láska nemôže zomrieť“.
Jeden z jeho geniálnych odkazov by mohol dokole zhrnúť život svedka lásky, ktorý nezvyčajne
hlboko a vážne prežíva svoje duchovné kňazstvo: „Rukami, ktorými umývam taniere, môžem posvätiť celý svet.“
vorí cez Sväté písmo, životopisy
svätých alebo cez udalosti z môjho
života. Nasledujúc svätých, napr.
svätú Teréziu od Dieťaťa Ježiša,
predpokladáme, že „najkrajšie my-
Z viacerých zdrojov (najmä
z článku z Glosu Karmelu, p. Maciej Jaworski OCD: Láska nemôže
zomrieť) spracovala Alexandra Tomečková OCDS
AKO PREJAVIŤ LÁSKU
BOHU
Ako vstúpiť do vnútornej modlitby
Zámerom je, aby každý, kto sa
začíta do tohto textu, dokázal vykonať 15-minútovú vnútornú modlitbu, aby vedel, čomu slúži a bol si
vedomý jej významu a jej hodnoty.
Zároveň sa chceme lepšie pozrieť
na ťažšiu otázku, ako presadiť modlitbu do života. Cieľom vnútornej
modlitby je stretnutie sa so živým
Bohom. Najjednoduchšou cestou
k stretnutiu je pokorné rozjímanie
v modlitbe o tom, čo nám Boh ho-
šlienky bez skutkov sú ničím“. Keď
sa naučíš modliť a budeš tejto modlitbe verný, neraz zakúsiš, že pri
modlitbe sa v tebe budú rodiť pekné myšlienky o Bohu. S týmito myšlienkami budeš prežívať nádherné
pocity plné nadšenia a lásky k Bohu. Budeš nachádzať vrúcne a úprimné slová, lebo budú plynúť priamo z tvojho srdca k srdcu Boha. Je
to krásne, sú to veľmi dôležité momenty v modlitbe, ale musíme pamätať, že „viera bez skutkov je
mŕtva“ (Jak 2, 26). Máme sa učiť
tie nádherné myšlienky a pocity
premieňať na konkrétum života, na
naše správanie, reakcie a postoje.
Chcem sa teraz zastaviť pri textoch sv. Terézie od Ježiša, pri jej
Vnútornom hrade, konkrétne pri
úryvkoch zo VII. komnaty, ktoré sa
týkajú opisu tých, ktorí za života
došli k najväčšej dôvernosti s Bohom, aká je na zemi možná. Nie
každý kanonizovaný svätec sa dostal do takej blízkosti, to sa podarilo iba najväčším svätcom. Duša
„...stará sa výhradne o to, aby Ho
uspokojila a ako by mu prejavila
svoju lásku. To je vlastný cieľ modlitby, dcéry moje. K tomu smeruje
duchovný sobáš: z neho sa rodia
nové a nové diela“ (VH VII, 4,6).
Pochopiteľne, nášmu Pánovi ide
o skutky, ktoré vychádzajú z čistého, bezvýhradne milujúceho srdca.
O skutky, ktoré sú skutočne prejavmi lásky. Ako k tomu dospieť?
Ako môžem ja vo svojom konkrétnom živote, vo svojej často zamotanej situácii nájsť príležitosť, aby
som mu prejavil lásku?
Niekedy to bude prosté
Ak budeš verný vnútornej modlitbe, Ježiš nebude šetriť svojou
láskou. Bude ti dávať čoraz lepšie
poznávať nový spôsob myslenia –
jeho spôsob myslenia. Postupne
budeš poznávať, čo je pre neho
skutočne dôležité a čo má skutočnú
hodnotu v tvojom živote. A tak
napr. Ježiš niekoľko dní za sebou ti
bude odhaľovať veľmi dôležitú
pravdu o jeho prebývaní v každom
človeku, v duši každého človeka.
Je to pravda veľká, neobyčajná,
ktorá sa ti stane jasnou a očividnou.
Ale ak ti to Pán ukáže a ty prežiješ
túto pravdu hlbšie, máš sa pýtať:
„Pane, ako ťa môžem poznať a uctiť si ťa v tom druhom človeku?“
Ak je modlitba vytrvalá a úprimná,
Ježiš ti často posunie, navrhne konkrétnu myšlienku, napr. nepoúčaj
neprestajne iných; nepovažuj sa za
najmúdrejšieho, ale počúvaj, čo hovorí ten druhý; poznaj, čo si myslí,
čo cíti, pripusť ho k slovu. Inokedy
príde v modlitbe jasná myšlienka:
„Ak niečo potrebuješ, vieš sa postarať o svoje veci a vieš aj poprosiť o pomoc, čo je dobre. Ale ak
niekto prosí o službu teba, si ochotný poslúžiť mu? Alebo mimovoľne
hľadáš dôvody, aby si sa vykrútil?
Pretože ja bývam v jeho duši, pomôž mu, keď ťa o to prosí.“ Každému z nás Pán bude dávať iné
podnety, bude nám tlmočiť iné problémy, pretože my na mnoho vecí
nemyslíme v duchu evanjelia.
A ešte jeden jednoduchý príklad, dobrý asi pre všetkých. Často
narážaš na osobu, ktorá ti je nepríjemná, napr. predavačka v obchode
alebo neprístupná kolegyňa na pracovisku. Správa sa k tebe chladno
a neprívetivo. Spontánne reaguješ
rozčúlene a na um ti prichádzajú
rôzne prívlastky na jej adresu: to je
ale odporná baba; to je obyčajné
chrapúnstvo; ako je toto možné;
a podobne. A večer pri modlitbe sa
táto situácia vracia a vracia. Čítaš
Sväté písmo, chceš sa sústrediť na
Pána, ale rozčúlenie a pocity spojené s nepríjemnou situáciou sa vracajú. Vtedy sa pýtaj Pána: „Tak čo
teraz? Čo mám robiť? Pane, čo si
o tom ty myslíš? A čo si mám myslieť ja? Mám odpustiť, zabudnúť,
nehnevať sa? Ale veď to by bolo
nespravodlivé a nesprávne! Ja som
sa voči nej správal zdvorilo, ale
ona bola taká hrubá, myslela si, že
je neviem kto!“ Pýtaj sa ho. On ťa
bude viesť k novému mysleniu, bude ti hovoriť: „Áno, bolo to nespravodlivé. Ale to je veľmi malá krivda. Porozmýšľaj, prečo ťa to až tak
zabolelo. Ty poď za mnou. Tie malé krivdy rýchlo odpúšťaj a ráno sa
kvôli mne na ňu usmej.“ Ak pôjdeš
za vnuknutím a najbližšie ráno budeš na toto rozhodnutie pamätať,
nakoniec sa usmeješ. Sám uvidíš,
že navonok je to malá vec a úsmev,
ten je úplne banálny! Ale ten malý
prejav lásky je veľmi cenný, pretože ťa stál veľa vnútornej práce nad
sebou. Vyžadoval tvoje rozoznanie
v modlitbe a ochotu premôcť sa,
pretože aby si sa úprimne a žičlivo
usmial, srdcom si musel postupovať podľa evanjelia, nie podľa prirodzeného reflexu antipatie alebo
dokonca odplaty. Už samotný obsah tohto skutku, jeho motivácia je
veľká a svätá. Často sa to stáva,
ale, prosím ťa, nedaj sa zviesť zlému, ktorý hovorí, že keďže tento
skutok je nepatrný, nie je ľuďom
na očiach, teda aj málo znamená.
Opakujem: Znamená veľmi veľa;
vo svojej podstate je to veľký
a svätý skutok, lebo vyplýva z tvojho stretnutia s Bohom. Lebo ním
vyjadruješ svoju lásku k samému
Bohu! Pravdaže, Pán ti z času na
čas dá príležitosť aj k veľkým skutkom, ktoré si všimnú a pochvália aj
ľudia v tvojom okolí. To je dobre.
Ak však podceníš tie malé, s veľkými si neporadíš.
„A preto, kto to nemôže vykonať
naraz, nech to plní krok za krokom.
Ak chce mať úžitok z modlitby,
nech sa snaží premáhať svoju vôľu“ (VH VII, 4,7). Svätá Terézia
veľmi triezvo vidí svoje aj naše
možnosti. Skutočne potrebujeme
vytrvalosť, aby sme z pekných
podnetov pri modlitbe, pri čoraz
hlbšom chápaní Božích tajomstiev,
vedeli vyvodiť konkrétnosť a včleňovať ju do života. Deje sa to
postupne: Najprv je hlbšie pochopenie (napr. prítomnosti Boha
v ľudskej duši), potom nasledujú
dobré túžby a správne rozhodnutia,
až potom nastane čas na konkrétne
situácie a skúšku vlastných síl. Raz
sa podarí, raz nie. Raz sa na to pamätá, inokedy nie, a predsavzatie
príde na um až po udalosti. Pomaly, pokorne uvádzaj do života to,
čo si pochopil pri modlitbe. Duch ti
neraz vnukne aj radikálnejšie správanie a zmeny, ale najčastejšie je
potrebný čas, aby človek zosilnel
v novom spôsobe myslenia a konania.
Takéto uvádzanie slova do života bude od teba vyžadovať, aby si
sa vracal k Pánovi v modlitbe veľa
ráz s tou istou témou. Predavačka
z nášho príkladu bude tvoju pozornosť zaberať prinajmenšom ešte
niekoľkokrát. S týmto konkrétnym
problémom treba prichádzať k Pánovi večer, akoby si si z toho urobil spytovanie svedomia: „Pane,
dnes bolo ľahko, lebo aj ona bola
príjemná.“ Inokedy povieš: „Pane,
dnes mi bolo veľmi ťažko, ale
v podstate sa to podarilo.“ Budú aj
prehry – s nimi tiež choď k Pánovi.
Uvádzanie slova do života ťa
bude učiť mnohým veľmi dôležitým pravdám. Predovšetkým tej, že
Ježiš je prítomný v tvojom bežnom
živote, nielen pri modlitbe, ale že
ťa tak vedie cez všedné dni. Iná
základná pravda, poznanie ktorej sa
opiera o skúsenosť, je tá, že bez
neho, bez jeho pomoci sa nedokážeš zmeniť; že bez Božej milosti by
si bol človekom, ktorý sa riadi iba
svojím egoizmom a inštinktom.
priek nášmu odporu...“ (VH VII,
4,7). Ako sa teda uistiť, či je tvoja
modlitba opravdivá, čiže či to, čo
cítiš a prežívaš, je autentické stretnutie s Bohom? Existuje totiž riziko infantilného, t. j. naivného vznášania sa v oblakoch, zaoberania sa
sebou namiesto stretnutia sa so živým Bohom. Znamením pre teba
samého budú zmeny v tvojom živote. Veľmi konkrétne veci: malé
i veľké. To je istý znak toho, že
sám, vlastnými silami nedokážeš
natrvalo formovať svoje myslenie
podľa evanjelia. Na nejaký čas alebo povrchne sa môžeš zlepšiť. Ale
aby tá zmena nastala v tvojom
vnútri, a to nastálo, potrebuješ milosti, a tie dostaneš iba pri úprimnej
modlitbe.
To, čo prežívaš pri modlitbe, čo
sa rodí v tvojej mysli, sú veci sväté
a nádherné. Musíme sa však učiť,
že láska, to nie sú iba pocity a slová, ale aj skutky. Poďme za skúsenosťou a náukou sv. Terézie: „Iba
z pocitov, úkonov čností a predsavzatí pri modlitbe je malý úžitok
v porovnaní s tým veľkým, aký duša
získava, keď sú v súlade s úkonmi
a slovami aj skutky“.
Pozn. VH – Vnútorný hrad
To je isté znamenie
„Ak nám naša slabosť bráni
uskutočniť naše predsavzatie, potom nám niekedy Jeho Velebnosť
môže dať milosť splniť ho aj na-
O. Artúr od Ducha Svätého OCD
Prevzaté z časopisu Glos Karmelu
č. 5/2010
Preložila Juliana Melková OCDS
Košice
NOVÝ GENERÁLNY
DELEGÁT SVETSKÉHO
KARMELU
Generálny predstavený a generálne definitórium vymenovali otca
Alzinira Debastianiho OCD pochádzajúceho
z provincie
sv. Jozefa
v juhovýchodnej
Brazílii za
nového generálneho
delegáta
svetského Karmelu. Otec Alzinir sa
narodil v roku 1962 v Abdón Batista, v brazílskom štáte Santa Catarina. Prvé sľuby zložil v roku 1984
a za kňaza bol vysvätený v roku 1991. Študoval filozofiu na pápežskej katolíckej univerzite v Minas Gerais a teológiu na Pápežskej
teologickej fakulte „Terezianum“
v Ríme. Absolvoval kurz duchovnosti Sv. Terézie a sv. Jána v medzinárodnom centre v Avile. Vo
svojej provincii slúžil ako farár,
formátor a provinciálny delegát pre
OCDS. V roku 2008 bol zvolený za
provinciála a tento úrad vykonával
až do roku 2011. Doterajší delegát
otec Alojz Deeney OCD bol pridelený do komisariátu Indonézia
a odtiaľ bude pomáhať novému ge-
nerálnemu delegátovi ako delegát
OCDS pre oblasť Ázie a Oceánie.
KARMELITÁNSKI SVÄTÍ
SÚ MEDZI PATRÓNMI
SVETOVÝCH DNÍ
MLÁDEŽE
Na budúci rok sa Svetové dni
mládeže uskutočnia v Riu de Janeiro v Brazílii a budú mať ako patrónov aj dvoch karmelitánskych
svätých. V súlade s verejným oznámením biskupa Oran João Tempesta bude patrónkou svätá Terézia od
Dieťaťa Ježiša, francúzska bosá
karmelitánka a patrónka misií, ktorá sa podelí o záštitu Svetových
dní mládeže 2013 v Riu de Janeiro
s ďalšími štyrmi svätými. Medzi
nimi je blahoslavený Ján Pavol II.,
ktorý bol iniciátorom tohto typu
stretnutia. Medzi patrónmi je aj
čílska bosá karmelitánka svätá Terézia od Ježiša z Los Andes.
Prvými svetovými dňami mládeže, ktoré mali patrónov, boli
v roku 2002 svetové dni v kanadskom Toronte. Od toho času sú
každý rok karmelitánski svätí medzi patrónmi tohto podujatia. Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša bola
prítomná aj v Toronte a Sydney.
V Kolíne nad Rýnom v roku 2005
Benedikt XVI. predstavil svätú Teréziu od Ježiša a svätú Editu Steinovú ako modely na kresťanskej
ceste. Na poslednom stretnutí
v Madride v roku 2012 boli medzi
patrónmi svetových dní zasa svätý
Ján od Kríža a svätá Terézia od Ježiša.
STRETNUTIE ČLENOV
OCDS S GENERÁLNYM
PREDSTAVENÝM
V kostole bosých karmelitánov
v Krakove sa v sobotu 17. marca
2012 uskutočnila sv. omša, ktorej
predsedal páter Saverio Cannistra OCD, generálny predstavený
Rádu bosých karmelitánov, a na
ktorej sa zúčastnili členovia Svetského rádu bosých karmelitánov
Krakovskej provincie, ako aj zástupcovia laických skupín zasvätených karmelitánskej duchovnosti.
Vo svojej homílii otec generál zdôraznil dôležitosť modlitby, ktorá
predpokladá určité úsilie. Poukázal
na tri podmienky modlitby, ktorý-
mi sú viera, pokora a láska. Je dôležité počúvať Boha a jeho učenie.
Len milujúci Boh nás môže naučiť
opravdivo milovať.
Po sv. omši nasledovalo stretnutie v karmelitánskom inštitúte duchovnosti. Otec Saverio OCD na
stretnutí poukázal na aktuálnu potrebu novej evanjelizácie, ktorá by
mala osloviť tých, ktorí sa z rôznych dôvodov dištancovali od Cirkvi. Podľa jeho slov „všetci túžime
po tom istom cieli, všetci sme Božím ľudom. Jednota vychádza zo
sv. krstu a týka sa opravdivo aj tereziánskeho Karmelu. Máme osobitné poslanie. Dar, ktorý nazývame karmelitánskou charizmou, dar,
za ktorý sme zodpovední“. Témou
prednášky otca generála bola vernosť poslaniu. Zdôraznil, že máme
byť viac angažovaní v misii, ktorou
sa rozumie práca v Cirkvi, v prostredí, kde sa nachádzame, v rodine, v práci atď. „Verím, že ak vás
Pán obdaroval povolaním, znamená to, že chce, aby ste boli aktívne
angažovaní v misii. Vyplýva to
z toho daru, ktorým je modlitba.“
ZASVÄTENIE KRAKOVSKEJ PROVINCIE
BOSÝCH KARMELITÁNOV DUCHU SVÄTÉMU
Slávnostné zasvätenie Krakovskej provincie bosých karmelitá-
nov, do ktorej patrí aj slovenský
Karmel, sa uskutočnil na vigíliu
slávnosti Zoslania Ducha Svätého.
Slávnostný akt zasvätenia predniesol otec provinciál spolu s provinciálnou radou pred vystavenou
Sviatosťou oltárnou. Zasvätenie sa
uskutočnilo po slávnostnej svätej
omši, ktorú viedol generálny predstavený rádu, pri príležitosti ukončenia jeho vizitácie Krakovskej
provincie. Jednotlivé spoločenstvá
bosých karmelitánov, bosých karmelitánok a svetského Karmelu sa
zasvätili novému patrónovi nasledujúci deň 27. mája 2012.
SKONČILA SA DIECÉZNA
ETAPA BEATIFIKAČNÉHO PROCESU
KUNEGUNDY SIWIEC
Dňa 28. októbra 2011 sa skončila diecézna etapa beatifikačného
procesu služobníčky Božej Kunegundy Siwiec, ktorá zomrela v povesti svätosti v roku 1955 v Stryszawie. Dokumenty z diecézneho
procesu jej beatifikácie majú byť
odovzdané Apoštolskej stolici, kde
ich preskúma Kongregácia pre kauzy svätých.
V rámci diecézneho procesu beatifikácie Kunegundy Siwiec, ktorý
sa začal v Krakove 21. decembra
2007, bolo zhromaždených množ-
stvo dokumentov týkajúcich sa jej
života a povesti svätosti, bolo vypočutých množstvo svedkov, či už
duchovných alebo laických osôb.
Postulátor procesu beatifikácie
Kunegundy Siwiec o. Dr. Szcezepan T. Praskiewicz OCD zdôraznil,
že Kunegunda ponúka svojou duchovnosťou symbiózu cesty duchovného detstva sv. Terézie od
Dieťaťa Ježiša a duchovnosti Božieho Milosrdenstva sv. Faustíny
Kowalskej.
Kunegunda Siwiec sa narodila
28. mája 1876 v Stryszawie. Keď
mala 20 rokov, zložila so súhlasom
spovedníka súkromný sľub čistoty
a v roku 1923 vstúpila do Tretieho
rádu bosých karmelitánov. Bola
obdarená milosťou rozprávať sa
s Ježišom. Časti rozhovorov odovzdávala svojmu spovedníkovi
kňazovi Branislawovi Bartkowskému, ktorý ich verne zapisoval.
Počas vojny v roku 1942 obetovala svoj život na úmysel Božej
ochrany pre jej rodnú obec. Zomrela v roku 1955. Úctu k nej šíria predovšetkým členovia Svetského radu bosých karmelitánov, ako aj
Spoločenstvo priateľov Kunegundy
Siwiec.
sledné dve časti: „Karmel“ a „Po
roku 1897“ sa týka komunity Lisieux a rozvoja úcty k sv. Terézii
po jej smrti. V súvislosti s blížiacim sa 500. výročím smrti sv. Terézie od Ježiša poukazujeme tiež na
i n t e r n e t o v ú s t r á n ku w w w .
teresadejesus.com, ktorá sa venuje
prvej učiteľke Cirkvi svätej Terézie
z Avily.
NOVÁ INTERNETOVÁ
STRÁNKA O SV. TERÉZII
OD DIEŤAŤA JEŽIŠA
NAŠI NOVOKŇAZI
Rukopisy Sv. Terézie od Dieťaťa
Ježiša a ďalšie zaujímavé materiály
týkajúce sa jej života sú dostupné
na stránke www.archives-Carmellisieux.fr, ktorá bola vytvorená
vďaka roky trvajúcej spolupráci
bosých karmelitánov, vedcov a výskumných pracovníkov z niekoľkých krajín. K dispozícii je bohatá
zbierka textov, dokumentov, obrázkov dôležitých pre pochopenie života a učenia svätej. Stránka má
štyri časti: Všetky listy svätej spolu
s fotografiami, rukopismi, poéziou
a zbožnými dielami z rekreácií sa
nachádzajú v prvej časti nazvanej
„Diela sv. Terézie“. Druhá časť
portálu „Rodinný život“ je album
fotografií každého člena rodiny
Martinovcov a obsahuje tiež viac
ako 1200 listov z tejto rodiny,
ako aj obrázky miest, kde žili. Po-
Na našu radosť k slovenským
bosým karmelitánom - kňazom pri-
budol dňa 19. mája 2012 p. Dušan
Hricko OCD, ktorého v tento deň
vysvätili za kňaza v Krakove. Primičnú sv. omšu odslúžil vo svojom
rodisku v Prievidzi, vo farskom kostole sv. Bartolomeja, v sobotu
9. júna o 16.30 h. Na primičnej
sv. omši za zúčastnili aj dve zástupkyne z bratislavského spoločenstva
svetských bosých karmelitánov.
Zároveň 9. júna 2012 bol vysvätený v Banskej Bystrici aj Peter
Lupták, syn Kataríny Luptákovej
zo spoločenstva OCDS v Detve.
Primičnú sv. omšu odslúžil 10. jú-
na 2012 v Detve. Jeho novým pôsobiskom je od 1. júla 2012 Zvolen
- mesto.
CELOSLOVENSKÉ
STRETNUTIE CTITEĽOV
PANNY MÁRIE
ŠKAPULIARSKEJ
V sobotu 28. júla 2012 sa členovia spoločenstiev OCDS v spolu so
sympatizantmi Karmelu a Panny
Márie Škapuliarskej vydali na púť
na Staré Hory, kde sa uskutočnilo
1. celoslovenské stretnutie ctiteľov karmelitánskeho škapuliara. Na
púť prišli okrem pútnikov z OCDS
Bratislava aj členovia OCDS z Košíc a Detvy, sestry karmelitánky Dieťaťa Ježiša z Nitry a množstvo iných veriacich z blízkeho
a ďalekého okolia, takže kostol bol
preplnený horlivými ctiteľmi škapuliara P. Márie Karmelskej. Po
uctení si ikony P. Márie Škapuliarskej a prednáške p. Rudolfa
Bartala OCD k nej nasledovala
prednáška p. Andreja Valenta OCD
o Karmeli, v ktorom poskytol aj
základné informácie o karmelitánskom škapuliari. Veľa účastníkov
stretnutia využilo možnosť spovede
(spovedali aj naši pátri karmelitáni). Následne sme sa zúčastnili na
sv. omši pri Studničke, ktorú celebroval Mons. Krajčík a spolu s ním
p. Andrzej Ruszala OCD - provinciál Krakovskej provincie bosých
karmelitánov a ďalší pátri karmelitáni, rehoľní a diecézni kňazi.
Mons. Krajčík v kázni uviedol,
že nielen modlitbou sa približujeme k Bohu, ale aj skutkami lásky
k blížnemu. Páter provinciál vo
svojom príhovore na konci sv. omše zdôraznil, že ide o prvé takého
celoslovenské stretnutie a že má
nádej, že sa ním zakladá nová tradícia takýchto stretnutí podobne
ako v Poľsku. Uviedol, že sme jednou karmelitánskou rodinou a opísal jej jednotlivé vetvy. Zároveň
nás pozval k podpore a modlitbe za
nové povolania do všetkých vetví
karmelitánskej rehole. Po sv. omši
sme boli pozvaní na obed - výdatný
guláš na fare. V kostole Navštívenia Panny Márie bola vystavená
Sviatosť oltárna a mnohí záujemcovia, okolo 200 osôb, prijalo karme-
litánsky škapuliar. Spokojní na duchu sme po štvrtej hodine vyrazili
misionárom a dobrovoľníkom komunikovať s centrom karmelitán-
do Badína, kde sa uskutočnilo prvé
stretnutie členov a predstavených
svetských rádov na Slovensku a následne duchovné cvičenie pod vedením p. Rudolfa Bartala OCD.
Viac na www.ocds.sk
skeho rádu. Strana je zatiaľ dostupná v anglickom a španielskom jazyku.
NOVÁ INTERNETOVÁ
STRÁNKA KARMELITÁNSKYCH MISIÍ
Generálny sekretariát uviedol do
prevádzky novú internetovú stránku venovanú karmelitánskym misiám www.ongcarmel.net. Stránka
má poskytnúť informácie o misiách
a rôznych projektoch a umožniť
Spracovala Alexandra Tomečková
OCDS Bratislava
Zdroj: www.carmelitaniscalzi.com,
www.karmel.pl
Informačný bulletin Krakovskej
provincie bosých karmelitánov
PREDNÁŠKA PÁTRA
PROVINCIÁLA V BRATISLAVSKOM UPC
Dňa 19. apríla 2012 sa konala
v Univerzitnom pastoračnom cen-
tre v Bratislave prednáška o. provinciála Andrzeja Ruszalu OCD na
ohlasom a množstvom zaujímavých otázok, je prístupná na inter-
tému Charizmatické dary v kresťanskom živote a ich správne používanie podľa svätého Jána od Kríža. O prednášku prejavilo záujem
okolo 150 mladých ľudí ako i členovia OCDS z Bratislavy. Konferencia, ktorá sa stretla s veľkým
netovej stránke svetského rádu
http://www.ocds.sk/main/
prednaska.pdf alebo na http://
gallery.upc.uniba.sk/ main.php?
g2_itemId=160090.
Návšteva o provinciála spolu
s o. delegátom Lukaszom Kaspere-
kom OCD a s Alicjou Kalinowskou OCDS pokračovala v piatok
podvečer 20. apríla 2012 slávnostnou svätou omšou v kostole sv. Uršule. V tento slávnostný deň skladali večné prísľuby do rúk o. Andrzeja
Ruszalu Beáta Hunčárová – Beáta
Mária od sv. Jozefa a Štefan Balogh
– Štefan od Najsvätejšej Tváre. Dočasné prísľuby zložili Katarína Pohronská – Katarína od sv. Rodiny,
Petra Králiková – Petra od Tŕňovej koruny, Andrea Ďurčová – Andrea Mária od Božieho milosrdenstva a Štefan Zelenák – Štefan od
sv. Márie Magdalény. Slávnosť pokračovala stretnutím hostí so svetským rádom.
Viac na stránke: www.ocds.sk
Zo života rádu vo fotogalérii 6.
Hana Laciková OCDS Bratislava
O. BERNARD GORCZYŃSKI OCD – JUBILANT
Duchovný asistent Svetského
rádu bosých karmelitánov v Košiciach o. Bernard Gorczyński OCD
dňa 5. marca 2012 dovŕšil 60 rokov
svojho života. On, ktorý sa narodil
a vyrastal pri Baltiku, ktorý sa plavil po oceánoch, Božím riadením
cez Czernu a Tatry došiel na Slovensko, do Košíc – Lorinčíka. Prišiel z poverenia vtedajšieho provinciála o. Alberta Wacha OCD do
novozriadeného kláštora bosých
karmelitánov ako jeho predstavený
v júli 2006. Týmto sa tiež oficiálne
rozbehli všetky prípravné práce
súvisiace s novou výstavbou kláštora bosých karmelitánov.
O. Bernard okrem povinností
vyplývajúcich z rehoľného života
a zodpovednosti za výstavbu kláštora vykonáva pastoračnú službu
vo farnosti, je jedným zo spovedníkov bosých karmelitánok a v septembri 2009 sa stal aj duchovným
asistentom OCDS v Košiciach.
Týmto chceme pripomenúť všetkým, ktorí ho poznajú, nech spolu
s nami vznesú modlitbu k Bohu za
otca Bernarda. Nech Boh na príhovor našej Pani z Hory Karmel obdarí svojho verného a skromného
služobníka všetkými milosťami,
aby dielo, ku ktorému ho povolal
a ktoré buduje na Jeho slávu, aj
s Božou pomocou dokončil.
Mária Murárová OCDS Košice
962 12 Detva
tel.: 045/ 233 12 50
ADRESY
Kláštor bosých karmelitánov
Pod Urpínom 29
974 01 Banská Bystrica
tel.: 048/ 414 79 77
e-mail: [email protected]
Karmelitánky Dieťaťa Ježiša
Východná 6,
949 01 Nitra
e-mail: [email protected]
Kláštor Bosých Karmelitánov
976 02 Staré Hory 169
Tel.: +421 (0)48 419-92-04
E-mail: [email protected]
Kláštor bosých karmelitánov
Lorinčík 40
040 11 Košice
Tel.: 0907 642 837
0692 030 828
e-mail:[email protected]
Kláštor bosých karmelitánok
Jána Pavla II. č. 7
040 11 Košice
tel.: 055/ 645 09 88
Kláštor bosých karmelitánok
Jána Pavla II. č. 1
Svetský rád bosých karmelitánov
(OCDS)
Dobrovičova 2
811 02 Bratislava
tel.: 02/ 529 235 13
web: www.ocds.sk
e-mail: [email protected]
Svetský rád bosých karmelitánov
(OCDS)
Sídlisko KVP
ul. Jána Pavla II. č. 7
040 11 Košice
tel.: 055/ 645 0988
Spoločenstvo Svetského rádu bosých
karmelitánov (OCDS)
Jána Pavla II. č. 1
962 12 Detva
KARMEL 1/2012
Časopis karmelitánskej rodiny
Láska nemôže zomrieť
(15. výročie vyhlásenia sv. Terézie z Lisieux za učiteľku Cirkvi
a 115. výročie jej smrti)
Vydáva: Svetský rád bosých karmelitánov (OCDS) na Slovensku
Adresa redakcie: OCDS, Dobrovičova 2, 811 02 Bratislava
Zodpovedný šéfredaktor: p. Rudolf Bartal OCD
Výkonný šéfredaktor: Alexandra Tomečková OCDS
Spolupráca: br. Stanislav Jaloviar OCD
Mária Murárová OCDS
Katarína Luptáková OCDS
Jazyková úprava: Jana Chalaniová OCDS
Návrh obálky, obrázky a grafická úprava: Mária Šedivá OCDS
Technická spolupráca: Petra Králiková OCDS
Moje umŕtvovania spočívali v tom,
že som ovládala svoju vôľu,
ktorá sa vždy chcela presadiť,
že som neprotirečila,
že som robila malé služby tak,
aby si ich nikto nevšimol.
Sv. Terézia z Lisieux
Download

Časopis Karmel -PDF VERZIA