EnvirOtázniky 2013/2014
OLYMPIÁDA O ŢIVOTNOM PROSTREDÍ
2013/2014
IX. ročník celoslovenskej vedomostnej súťaţe pre ţiakov II. stupňa základných
škôl, venovaný problematike ţivotného prostredia
SÚŤAŢNÉ OTÁZKY
1. Environmentálne záťaţe
2. Školský program - Enviróza
3. Druhy environmentálnych záťaţí
4. Pôda a horninové prostredie
5. Voda
6. Ľudské zdravie
EnvirOtázniky 2013/2014
1. ENVIRONMENTÁLNE ZÁŤAŢE
1. Informačný systém environmentálnych záťaţí (IS EZ) zabezpečuje zhromaţďovanie
údajov
a
poskytovanie
informačného
informácií
o
environmentálnych
systému verejnej správy.
záťaţiach
a
je
súčasťou
Informačný systém environmentálnych záťaţí
v zmysle platnej legislatívy obsahuje okrem iného aj register environmentálnych záťaţi,
ktorý sa skladá zo:
a) Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaţí,
registra dokumentov environmentálnych záťaţí,
registra dokumentov verifikovaných environmentálnych záťaţí,
b) časti A obsahujúcej evidenciu potvrdených environmentálnych záťaţí,
časti B obsahujúcej evidenciu pravdepodobných environmentálnych záťaţí,
časti C obsahujúcej evidenciu sanovaných a rekultivovaných lokalít,
c) časti A obsahujúcej evidenciu pravdepodobných environmentálnych záťaţí,
časti B obsahujúcej evidenciu environmentálnych záťaţí,
časti C obsahujúcej evidenciu sanovaných a rekultivovaných lokalít,
d) časti A obsahujúcej evidenciu pravdepodobných environmentálnych záťaţí,
časti B obsahujúcej evidenciu environmentálnych záťaţí,
časti C obsahujúcej evidenciu rekultivovaných lokalít
2. Kaţdý, kto má podozrenie o existencii environmentálnej záťaţe, môţe takúto skutočnosť
oznámiť príslušnému ministerstvu alebo okresnému úradu. V príslušnom právnom predpise
o environmentálnych záťaţiach sa nachádza formulár s povinnými údajmi, ktoré je nutné
vyplniť. Pod ktoré ministerstvo spadá problematika environmentálnych záťaţí na Slovensku?
a) ministerstvo pôdohospodárstva,
b) ministerstvo zdravotníctva,
c) ministerstvo ţivotného prostredia,
EnvirOtázniky 2013/2014
d) ministerstvo hospodárstva
3. V Informačnom systéme environmentálnych záťaţí sa environmentálne záťaţe delia podľa
druhu a skupiny činnosti, ktorá danú environmentálnu záťaţ spôsobila. Pre účely školského
programu Enviróza, zaoberajúceho sa problematikou environmentálnych záťaţí, sa vyčlenili
(schematizovali) tieto základné druhy environmentálnych záťaţí:
a) skládka odpadu, hnojisko, čerpacia stanica PHM, priemysel a ťaţba nerudných surovín
b) skládka odpadu, hnojisko, čerpacia stanica PHM, priemysel a ťaţba nerastných surovín
c) skládka odpadu, hnojisko, čerpacia stanica PHM, priemyselná ťaţba nerastných surovín
d) skládka priemyselného odpadu, hnojisko, čerpacia stanica PHM, priemysel a ťaţba nerastných
surovín
4. Šírenie kontaminácie do podzemnej vody je v rôznych územiach odlišné. Prirodzená
ochrana územia je dôleţitým faktorom, napr. aj pri výbere vhodnosti skládky odpadu.
Prirodzená ochrana závisí od stupňa priepustnosti pôdy a horninového prostredia, ale aj od
ich hrúbky nad hladinou podzemnej vody. Z uvedených definícií vyberte správne kategórie
prirodzenej ochrany územia:
a) ţiadna prirodzená ochrana – ohrozenie podzemnej vody veľmi nízke
priemerná prirodzená ochrana – ohrozenie podzemnej vody stredné
dobrá prirodzená ochrana – ohrozenie podzemnej vody veľmi vysoké
b) ţiadna prirodzená ochrana – ohrozenie podzemnej vody veľmi vysoké
priemerná prirodzená ochrana – ohrozenie podzemnej vody stredné
dobrá prirodzená ochrana – ohrozenie podzemnej vody veľmi nízke
c) ţiadna prirodzená ochrana – ohrozenie podzemnej vody veľmi vysoké
priemerná prirodzená ochrana – ohrozenie podzemnej vody stredné
dobrá prirodzená ochrana – ţiadne ohrozenie podzemnej vody
d) ţiadna prirodzená ochrana – ohrozenie podzemnej vody je trvalé
EnvirOtázniky 2013/2014
priemerná prirodzená ochrana – ohrozenie podzemnej vody veľmi mierne
dobrá prirodzená ochrana – ţiadne ohrozenie podzemnej vody
5. V Informačnom systéme environmentálnych záťaţí sa environmentálne záťaţe delia podľa
druhu a skupiny činností, ktoré danú environmentálnu záťaţ spôsobili. Pre účely školského
programu Enviróza, zaoberajúceho sa problematikou environmentálnych záťaţí, sa vyčlenili
(schematizovali) 4 druhy environmentálnych záťaţí. Ktorá z vymenovaných aktivít, resp.
lokalít nepatrí ani k jednému zo základných druhov environmentálnych záťaţí, uvedených v
školskom programe Enviróza?
a) skládka komunálneho odpadu
b) sklad pesticídov
c) čerpacia stanica pohonných hmôt
d) obaľovačka bitúmenových zmesí
6. Kontaminant je látka, ktorá je výsledkom antropogénnej (ľudskej) činnosti, prítomná
v ţivotnom prostredí vo vyšších koncentráciách ako prírodných, pričom má škodlivý účinok na
prírodné prostredie alebo niektorú z jeho zloţiek. Výsledkom prítomnosti kontaminantu je
kontaminácia, čiţe znečistenie prírodného prostredia daného územia (horninového prostredia,
podzemnej
vody,
pôdy).
V rámci
environmentálnych
záťaţí
sa
sleduje
predovšetkým
kontaminácia vody, pôdy a horninového prostredia. Pre kaţdú lokalitu v rámci informačného
systému environmentálnych záťaţí, na ktorej sa potvrdila kontaminácia, je typická
prítomnosť určitých kontaminantov. Uveďte, ktorý
stanicu pohonných hmôt:
a) kovy
b) pesticídy organické chlórované
c) polychlórované bifenyly
d) NEL – nepolárne extrahovateľné látky
kontaminant je typický pre čerpaciu
EnvirOtázniky 2013/2014
7.
Súčasťou
popisu
environmentálnej
záťaţe
v registri
environmentálnych
záťaţí
je
charakteristika prírodných pomerov. Ktorá charakteristika prírodných pomerov nie je
súčasťou opisu v rámci Informačného systému environmentálnych záťaţí?
a) hydrogeologická charakteristika
b) typ priepustnosti
c) hĺbka hladiny podzemnej vody
d) chemické zloţenie a vlhkosť pôdy
8. V rámci riešenia analýzy rizika lokality s environmentálnou záťaţou sa vypracováva aj
tzv. koncepčný (situačný) model lokality. Ide o schematické znázornenie expozičnej cesty
a expozičného scenára (zvyčajne vo forme obrázka, tabuľky, vývojového diagramu) kadiaľ
a akým spôsobom môţe dochádzať k expozícií, t. j. k prenikaniu znečisťujúcej látky z
miesta kontaminácie do recipienta, resp. organizmu. Koncepčný model prehľadne znázorňuje
zdroje kontaminácie, zloţky ţivotného prostredia, ktoré môţu byť kontaminované, cesty
šírenia znečistenia a exponované subjekty (receptory a recipienty). Ktorá z uvedených ciest
nepatrí medzi expozičné cesty, ktoré by sa mali riešiť v rámci analýzy rizika lokality
s environmentálnou záťaţou?
a) inhalácia prchavých kontaminantov zo znečistenej zeminy v znečistenom území
b) prehltnutie znečistenej zeminy
c) zber a následné jedenie vypestovaných plodín (zelenina, ovocie) na znečistenom území
(zemine, pôde)
d) vpichnutie omamnej látky injekčnou striekačkou
9. Environmentálna záťaţ môţe predstavovať, resp. predstavuje riziko pre zdravie človeka
a ţivotné prostredie. Pri jej klasifikácií v Registri environmentálnych záťaţí sa zohľadňuje
aj tzv. zraniteľnosť územia, pričom sa jednotlivé typy územia rozdeľujú od najväčšej
zraniteľnosti po najmenšiu na: veľmi zraniteľné, územie menej zraniteľné, územie málo
zraniteľné. Označte správne rozdelenie lokalít (typov území) podľa zraniteľnosti:
a) územie veľmi zraniteľné (školy, detské ihriská, zdravotnícke zariadenia)
EnvirOtázniky 2013/2014
územie menej zraniteľné (obytné zóny, administratívne budovy, záhradky)
územie málo zraniteľné (priemyselné zóny, neobývané územia)
b) územie menej zraniteľné (školy, detské ihriská, zdravotnícke zariadenia)
územie veľmi zraniteľné (obytné zóny, administratívne budovy, záhradky)
územie málo zraniteľné (priemyselné zóny, neobývané územia)
c) územie veľmi zraniteľné (školy, detské ihriská, zdravotnícke zariadenia)
územie málo zraniteľné (priemyselné zóny, administratívne budovy, záhradky)
územie menej zraniteľné (neobývané územia, záhradky)
d) územie veľmi zraniteľné (školy, detské ihriská, záhradky)
územie menej zraniteľné (obytné zóny, administratívne budovy, zdravotnícke zariadenia)
územie málo zraniteľné (priemyselné zóny, neobývané územia)
10. Práce, vykonávané v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde, ktorých cieľom je
odstrániť, zníţiť alebo obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika, s
ohľadom na súčasné a budúce vyuţitie územia nazývame:
a) ozdravné práce na kontaminovanej lokalite
b) demolačné práce
c) detoxikácia kontaminovanej lokality
d) sanačné práce
2. ŠKOLSKÁ HRA - ENVIRÓZA
1. Enviróza je školský program a outdoorová hra, vyvinutá za účelom získavania a šírenia
informácií o environmentálnych záťaţiach na Slovensku. Hráči počas hry hľadajú a určujú
environmentálne záťaţe, publikujú svoje údaje on-line a zbierajú body, teda skórujú. Názov
EnvirOtázniky 2013/2014
hry vznikol spojením kľúčového pojmu „environmentálna záťaţ“ do jedného slova. Enviróza
v sebe nesie rôzne prenesené významy. Vyber ten, ktorý medzi ne nepatrí:
a) pozitívna nákazlivá choroba, ktorú spôsobuje vírus Envirózy a prejavuje sa hľadaním
environmentálnych záťaţí
b) ochorenie ţivotného prostredia spôsobené prítomnosťou environmentálnej záťaţe
c) environmentálna epidémia – hromadné nakazenie sa vírusom Envirózy
d) vírusové šírenie informácií o environmentálnych záťaţiach
2. Hráčmi v školskej hre sa môţu stať ţiaci, študenti a učitelia II. stupňa základných a
stredných škôl. Hráči z jednej školy tvoria hráčsku skupinu, ktorú registruje a vedie učiteľ.
Hráčska skupina nemá stanovený limit pre počet hráčov. Skupinu môţu tvoriť ţiaci alebo
študenti rôzneho veku. Kaţdá škola môţe mať v tejto hre iba jednu hráčsku skupinu. Ktorá
z nasledujúcich informácií o hre nie je pravdivá?
a) registráciu školy do hry a zaloţenie hráčskej skupiny robí učiteľ
b) registráciu školy do hry a zaloţenie hráčskej skupiny robí vedúci krúţku
c) hráči hľadajú iba environmentálne záťaţe určené v zozname
d) informácie od hráčskej skupiny, uverejnené na portáli hry, sú odsúhlasené učiteľom
3. Hra prebieha prostredníctvom webového portálu www.enviroza.sk a má iba tri základné
kroky: 1. HĽADAJ – vyber si environmentálnu záťaţ zo zoznamu a lokalizuj ju s pomocou
mapy, GPS alebo smartfónu; 2. URČUJ – zaznamenaj údaje o environmentálnej záťaţi do
identifikačného (ID) formulára priamo v teréne; 3. SKÓRUJ – publikuj svoje údaje
o environmentálnej záťaţi on-line a zbieraj za ne body. Štvrtý, doplnkový krok INFORMUJ
ponúka hráčom moţnosť zvýšiť svoje skóre a vyhrať vecné ceny v sprievodných súťaţiach.
Vyber správny názov jednej z týchto súťaţí:
a) Súťaţ o najlepšiu informačnú aktivitu
b) Súťaţ o najlepšiu fotografiu
c) Fotozáťaţ
d) Fotosúťaţ
EnvirOtázniky 2013/2014
4. Environmentálne záťaţe, uvedené v zozname, hráči hľadajú pomocou mapy s vyznačenou
záťaţou alebo zadaním súradníc konkrétnej záťaţe do prístroja GPS (prípadne smartfónu).
Pri práci s GPS navigáciou v teréne je dobré vedieť, ţe pracuje so vzdušnou vzdialenosťou,
preto vypočítaný čas a vzdialenosť nezodpovedajú reálnym hodnotám priamo v teréne.
Presnosť lokalizácie sa môţe pohybovať v rozmedzí od 5 do 15 metrov. Porovnaj školskú hru
Enviróza s inými projektmi a skús uhádnuť, ktorým z nich bola inšpirovaná:
a) aplikácia TrashOut
b) portál Ekomapa
c) turistická hra Geocaching
d) iniciatíva Na skládky nie sme krátki
5. Počas hry sa hráči stretávajú len so 4 druhmi environmentálnych záťaţí, označených
ikonami – 1. Skládka odpadu, 2. Hnojisko, 3. Čerpacia stanica PHM, 4. Priemysel a ťaţba
NS. V teréne sa však značne líšia svojím vzhľadom a veľkosťou, a to aj v rámci jedného
druhu! Aktuálny vzhľad záťaţe závisí napríklad od druhu činnosti, ktorá záťaţ spôsobila,
prírodných podmienok alebo sanačných opatrení, ktoré sa na lokalite realizovali alebo
realizujú. Na obrázku sa nachádza rekultivovaná skládka odpadu. Ktoré opatrenia sanácie
(resp. rekultivácie) vieš z neho identifikovať?
a) odvodňovací rigol, monitorovacie vrty,
zatrávnenie
b) drenáţny systém, odplyňovacie šachty,
monitorovacie vrty
c) obvodový drenáţny kanál, odvetrávacie
šachty, zatrávnenie
d) vyvýšenie nad terénom, záchytné betónové nádrţe, monitorovacie vrty
6. Hra ponúka rôzne varianty v podobe 5 typov environmentálnych záťaţí, označených
ikonami – 1. Tradičná, 2. Záhadná, 3. Otázková, 4. Setová, 5. Školská. Ak je záťaţ
EnvirOtázniky 2013/2014
v zozname označená ikonou „tradičná“, hráči majú k dispozícii všetky údaje potrebné k jej
nájdeniu a určeniu. Ak je označená ako „záhadná“, nevedia akú bodovú hodnotu za ňu
získajú. Ktorá z nasledujúcich moţností neplatí pre „otázkovú“ záťaţ?
a) poskytuje údaje potrebné k jej nájdeniu
b) hráči musia správne odpovedať na poloţenú otázku
c) hráči majú len jednu moţnosť odpovede
d) poloţená otázka pozostáva z troch moţností odpovede
7. Nie kaţdá skládka odpadu je aj environmentálnou záťaţou. V rámci hry sa preto hľadajú
nové nelegálne skládky, ktoré spĺňajú určité kritériá. Prítomnosť nebezpečného odpadu alebo
intenzívny zápach sú indíciami, ţe na lokalite pravdepodobne dochádza ku kontaminácií
prírodného prostredia. Naopak drobné nelegálne uloţenia (vysypania) beţného komunálneho
(domového)
odpadu
alebo
odpadu
rastlinného
pôvodu
väčšinou
nespĺňajú
kritéria
na
environmentálnu záťaţ. Predpokladom na zaradenie skládky medzi environmentálne záťaţe je
aj zvýšené riziko ohrozenia podzemnej a povrchovej vody a s tým súvisiace riziko šírenia sa
znečistenia (prítomnosť výverov, blízkosť povrchového toku). Ďalšie kritériá sa týkajú
plochy a objemu skládky. Uloţený odpad by mal zaberať:
a)> 500 m2 a > 1 000 m3
b) < 1 000 m2 a < 500 m3
c) < 500 m2 a < 1 000 m3
d) 1 000 m2 a > 500 m3
8. Počas terénnej obhliadky environmentálnej záťaţe sa odporúča pevná členková obuv, dlhé
pevné nohavice, dlhý rukáv a pokrývka hlavy. Treba sa vyhýbať priamemu stúpaniu po
uloţenom materiáli, zamokreným miestam a okoliu šácht, ktoré častokrát nie sú prekryté
poklopom. Predtým, ako sa hráči pustia do hľadania konkrétnej environmentálnej záťaţe,
nepotrebujú
ţiadnu
špeciálnu
prípravu.
Z
webového portálu
hry
si
vytlačia
jej
ID
(identifikačný) formulár, ktorý potom vyplnia priamo v teréne. Na ktorom mieste si hráči
nemôţu stiahnuť ID formulár záťaţe z webu?
EnvirOtázniky 2013/2014
a) vo svojom uţívateľskom konte kliknutím na tlačidlo „Hľadaj“
b) po prihlásení, kliknutím na tlačidlo „Hľadaj“, v tabuľke pri vybranej environmentálnej záťaţi
c) v „podkladoch PDF“ pri vybranej environmentálnej záťaţi
d) po prihlásení kliknutím na tlačidlo „Určuj“, v tabuľke pri vybranej environmentálnej
záťaţi
9. ID formulár environmentálnej záťaţe obsahuje iba 5 častí. Jeho súčasťou sú vysvetlivky,
ktoré hráčom pomôţu pri určovaní záťaţe priamo v teréne. Zisťuje informácie o 1.
OHNISKU, 2. PREJAVOCH a 3. RIZIKÁCH environmentálnej záťaţe. Pýta sa na vlastný
názor vo 4. VYJADRENÍ SKUPINY a poţaduje 5. FOTODOKUMENTÁCIU. V časti „Riziká
environmentálnej záťaţe“ hráči, napríklad zisťujú, či sa lokalita nachádza v intraviláne
alebo extraviláne obce, či sa v jej blízkosti nachádzajú školy, detské ihriská alebo
priemyselné zóny. Ak sa v jej okolí nachádzajú obývané budovy, potom majú na výber jednu
z troch moţností. Ktorá moţnosť je navyše?
a) do 50 m
b) do 100 m
c) do 150 m
d) do 200 m
10. Školy zapojené do hry Enviróza sa súčasne zapájajú do riešenia problematiky
environmentálnych záťaţí na Slovensku. Informácie, ktoré získajú počas hľadania a
určovania
environmentálnych
záťaţí,
sú
ďalej
spracovávané
a
vyuţívané
pracovníkmi
Slovenskej agentúry ţivotného prostredia (SAŢP) a štátnej správy. Identifikačné (ID)
formuláre
sú
prepojené
(prelinkované)
s
konkrétnymi
environmentálnymi
záťaţami
v Informačnom systéme environmentálnych záťaţí a sú tak sprístupnené odbornej aj laickej
verejnosti. Súčasne hráči zbierajú body a súťaţia s ostatnými školami zapojenými do hry.
Body získavajú za zverejnenie ID formulára environmentálnej záťaţe vo verejnej časti
portálu. Bodová hodnota, ktorú hráči môţu za kaţdú environmentálnu záťaţ zaradenú do hry
získať, je stanovená na základe týchto kritérií:
EnvirOtázniky 2013/2014
a) rizikovosť z hľadiska šírenia znečistenia, druh činnosti, evidencia v registroch ISEZ,
okres, aktualizácia údajov
b) priorita, register, druh odpadu, aktualizácia, okres
c) priorita, aktuálny stav, druh odpadu, aktualizácia, okres
d)
rizikovosť
z hľadiska
šírenia
znečistenia,
register
v rámci
Informačného
systému
environmentálnych záťaţí, zvýhodnenie okresov s menším počtom hľadaných záťaţí, dátum
aktualizácie údajov
3. DRUHY ENVIRONMENTÁLNYCH ZÁŤAŢÍ
1. Existencia environmentálnych záťaţí v našom okolí môţe byť príčinou vzniku zdravotných
ťaţkostí obyvateľstva vplyvom znečistenia vody. Je preto veľmi dôleţité monitorovať ich aj
vo
vzťahu
k
okolitým
zdrojom
pitnej
vody.
V
prípade
umiestnenia
studne
na
poľnohospodársky obrábanom pozemku, vrátane sadov a záhrad, by sa plocha okolo studne
mala upraviť ako trvalý trávny porast do vzdialenosti ... (toto opatrenie sa odporúča pre
domové studne). Doplň správny údaj.
a) 10 cm
b) 10 m
c) 100 m
d) 100 cm
2.
Jedným
z
druhov
environmentálnych záťaţí je tieţ
hnojisko
a
HNOJOVICA
(močovka), ktorá z neho uniká do
okolia.
výkalov
Je
to
a moču
zmes
tuhých
hovädzieho
dobytka, ošípaných a hydiny (s rozdielnym podielom vody – suspenzie tuhých výkalov
a technologickej vody). Polotekutú zmes hnojovice tvorí ... . Vyber správnu kombináciu jej
zloţenia.
EnvirOtázniky 2013/2014
a) hnoj, daţďová voda, zvyšky krmiva
b) močovka, daţďová voda, zvyšky krmiva
c) hnoj, močovka, podstielka
d) močovka, podstielka, daţďová voda
3. Tekutú hnojovicu moţno uskladňovať buď v podzemných betónových nádrţiach (tankoch,
ţumpách),
povrchových
betónových
nádrţiach
alebo
v umelých
či
prírodných
jamách
(lagúnach) izolovaných výmurovkou z vhodného materiálu alebo inou izoláciou. Hnojovica sa
vyuţíva v poľnohospodárstve pre jej ţivinovú hodnotu. Ak je to moţné, treba ju uskladniť
tak, aby sa vyhlo jej zriedeniu s čistou alebo daţďovou vodou. Polotekutá hnojovica by mala
obsahovať ... % sušiny. Doplň správne percento.
a) 12
b) 11
c) 21
d) 22
4.
Opatreniami,
zabránenie
šírenia
realizovanými
na
znečistenia
do
okolitého ţivotného prostredia v prípade
rekultivovaných
skládok,
môţu
byť:
vybudovanie drenáţneho systému (najmä
obvodová drenáţ, tzv. odvodňovací rigol),
izolácia
povrchu
skládky,
prekrytie
skládky, zatrávnenie skládky, umiestnenie
šácht na odvetrávanie (odplyňovanie). Vyber správne tvrdenie o cieli opatrenia na zabránenie
znečistenia okolitého prostredia.
a) Cieľom drenáţneho systému je zabrániť vznikaniu zráţkových a podpovrchových vôd do telesa
skládky. Tým sa zabráni migrácii znečistenia z telesa skládky z okolia.
EnvirOtázniky 2013/2014
b) Cieľom odvetrávacích šácht je nezabrániť tvorbe a koncentrácií nebezpečných plynov, ktoré
by mohli spôsobiť horenie alebo výbuch. Následne by to pomohlo porušeniu izolačných vrstiev
skládky a k šíreniu znečistenia do okolia.
c) Cieľom drenáţneho systému je zabrániť vnikaniu zráţkových a povrchových vôd do telesa
skládky. Tým sa zabráni migrácii znečistenia z telesa skládky do okolia.
d) Cieľom odvetrávacích šácht je zabrániť tvorbe a koncentrácií nebezpečných plynov, ktoré by
mohli spôsobiť horenie alebo výbuch. Následne by nemohlo dôjsť k porušeniu izolačných
vrstiev skládky a k šíreniu znečistenia do okolia.
5. Na mnohých skládkach, ktoré
boli zrekultivované pred 20 – 30
rokmi,
nie
je
opatrenia
na
znečistenia
(pozri
sa
v plnom
realizujú
ţiadne
zabránenie
prostredia
vpravo).
dôvodu,
realizované
akom
okolitého
obrázok
z toho
vidieť
ţe
Je
to
neboli
rozsahu,
v
v súčasnosti.
Skládky boli zvyčajne iba prekryté
zeminou a sú pokryté vegetačným pokryvom či uţ umelo nasadeným alebo samovoľnými
náletmi. Často nebol vybudovaný ani monitorovací systém. Takúto skládku odpadu je
zvyčajne veľmi ťaţko rozoznať v teréne. Niekedy sa prejavuje ako mierna vyvýšenina.
V súčasnosti sa opatrenia, realizované na skládke, prejavujú aj vo vzhľade lokality.
V prípade obvodovej drenáţe vidieť okolo telesa skládky betónový jarok. Na povrchu terénu
skládky vidieť betónové tvárnice (rúry) o priemere 0,5 aţ 1 m, a výške zvyčajne 0,5 aţ 1
m nad terénom. Sú to tzv. odvetrávacie šachty. Okrem nich zo zeme vytŕčajú aj oceľové
rúry – tzv. monitorovacie vrty. Vyber správne (obvyklé) rozmedzie ich priemeru a výšky nad
povrchom zeme.
a) priemer je 0,1 aţ 0,25 m a výška je 0,1 aţ 1 dm
b) priemer je 10 aţ 25 cm a výška je 0,1 aţ 1 m
c) priemer je 10 aţ 25 cm a výška je 10 aţ 25 m
EnvirOtázniky 2013/2014
d) priemer je 0,1 aţ 1 m a výška je 0,1 aţ 0,25 m
6. Slúţi väčšinou na ukladanie ťaţobného odpadu alebo odpadu z tepelných elektrární
a teplární
(škvara
a popol).
Je
to
„prírodné
alebo
umelo
vytvorené
zariadenie
na
zneškodňovanie jemnozrnného ťaţobného odpadu, spravidla hlušiny zmiešanej s rôznym
mnoţstvom
vody,
pochádzajúcej
z úpravy
nerastov
a čistenia
alebo
recyklácie
vody
z prevádzky“. Sú na ne ukladané rôzne materiály, ktoré hodnotíme ako antropogénny
sediment s charakteristickými vlastnosťami. Môţe mať rôznu zrnitosť, pórovitosť, textúru,
pevnostné charakteristiky, obsah toxických prvkov, obsah vody, konzistenciu, súdrţnosť
atď. Odpad sa doň dopravuje potrubným systémom. Obavy z havárií týchto vodných stavieb
majú hlavne obyvatelia, ţijúci v ich blízkosti. O čom je reč?
a) o vodných dielach, stavbách na Dunaji
b) o teplárenských skladoch
c) o banských jazerách
d) o odkaliskách
7.
Určite sa vám uţ stalo, ţe ste videli
opustené
a schátrané
stavby,
ktoré
sa
kedysi vyuţívali, no dnes tam „ani noha
nevkročí“.
Takýto typ stavieb sa označuje
anglickým pomenovaním „BROWNFIELDS“.
Ich spoločnou charakteristikou je, ţe sú to
plochy
poznačené
predchádzajúcim
vyuţívaním, sú opustené alebo nedostatočne vyuţívané, majú skutočné alebo očakávané
problémy s kontamináciou, nachádzajú sa hlavne v rozvinutých oblastiach sídiel a vyţadujú
zásah preto, aby mohli byť vrátené k prospešnému vyuţívaniu. Mnohé brownfields sa
vyznačujú
a
zdevastovanými
prítomnosťou
starých
výrobnými
environmentálnych
záťaţí.
a
nevýrobnými
Tie
sú
budovami
reprezentované
rôznymi
cudzorodými, veľmi často toxickými látkami, ktorými sú kontaminované všetky zloţky
ţivotného
prostredia
(pôda,
povrchová
a
podzemná voda,
ovzdušie,
biota),
ale
aj
EnvirOtázniky 2013/2014
samotné objekty. Na týchto pozemkoch a budovách je častokrát zhromaţdený alebo
prechodne
uskladnený odpad,
vrátane
nebezpečného
odpadu
z
ich
predchádzajúceho
vyuţívania, a vyskytuje sa tu nezanedbateľné mnoţstvo aj tzv. čiernych skládok odpadu.
Moţno ich rozdeliť na dve skupiny podľa ich predchádzajúceho vyuţitia na brownfields
s vysokou a nízkou úrovňou potenciálneho
environmentálneho nebezpečenstva. Vyber tie
brownfields, ktoré nemajú vysokú úroveň potenciálneho environmentálneho nebezpečenstva.
a) obchodné brownfields
b) priemyslové brownfields
c) vojenské brownfields
d) poľnohospodárske brownfields
8.
Znečistenie
pôdy
ropou
sa
prejavuje
zhoršením
jej
fyzikálnych, chemických
a biologických vlastností. Vznikom mastného filmu na povrchu pôdy sa obmedzuje cirkulácia
vzduchu medzi pôdou a vzduchom. Pôdne čiastočky sa obaľujú ropou, ktorá zamedzuje
„dýchaniu pôdy“. Voda sa do pôdy ťaţšie vstrebáva a korene rastlín prijímajú vodu z pôdy
obťaţnejšie.
Chemické vlastnosti sa menia tým, ţe sa zvyšuje alkalizácia a zniţuje sa
dostupnosť ţivín pre rastliny. Vplyvom prítomnosti ropy sa mení slabo kyslá pôda (pH = 5)
na alkalickú (pH = 8). Mobilita ţivín sa zniţuje v dôsledku obmedzovania ich pohybu
a rozpúšťania v pôdnom roztoku. Najvýraznejšie zhoršenie nastáva v prípade biologických
vlastností pôdy. Obsah ropy v mnoţstve 0,7 – 50 ml.kg–1 pôdy mení druhové zloţenie
spoločenstva mikroorganizmov. Zvyšuje sa zastúpenie druhov z rodu Penicillium a Mortierella
na úkor druhov z rodu Streptomyces, Mucor a iných. Objavujú sa nové druhy Aspergillus
ustus a Penicillium tardum. Totálny úhyn všetkých mikroskopických organizmov predstavuje
obsah ropy vyšší ako ... . Pôda si v takomto prípade vyţaduje radikálnu sanáciu. Doplň
správny údaj.
a) 270 mg/kg
b) 300 ml.kg-1
c) 300 mg.kg-1
d) 270 ml.kg
EnvirOtázniky 2013/2014
9. Nebezpečné ropné látky, ako sú
benzín, nafta či oleje, s ktorými sa
nakladalo,
sú
najčastejším
kontaminantom
v prípade
čerpacích
staníc pohonných hmôt. Po poškodení
benzínových
čerpaní
čerpadiel,
pohonných
hmôt
neopatrnom
alebo
po
havárii motorových vozidiel sa môţe
vyskytnúť značná intoxikácia okolitých
pôd.
Dopestovaná
produkcia
sa
v
takomto prípade nedá konzumovať pre nepríjemný pach a príchuť. Benzín svojimi výparmi
ničí mikroorganizmy uţ v mnoţstve menšom ako 1 mg/kg. K opatreniam, zabraňujúcim šíreniu
znečistenia do okolitého prostredia, patrí: vybudovanie systému ochrany, monitorovací
systém,
kontrolujúci
prípadné
úniky
látok,
podzemná
tesniaca
stena
alebo
aktívna
hydraulická ochrana. Vybudovanie systému ochrany znamená pre ČS PHM: ... Doplň správny
údaj.
a) zabudovanie jednoplášťových nádrţí v ochranných betónových ţľaboch a potrubí uloţených
v betónových nádrţiach
b) zabudovanie potrubí uloţených v betónových nádrţiach a dvojplášťových nádrţí v ochranných
betónových ţľaboch
c) zabudovanie dvojplášťových nádrţí uloţených v betónových ochranných nádrţiach a
potrubí uloţených v betónových ţľaboch
d) zabudovanie jednoplášťových nádrţí uloţených v betónových ochranných nádrţiach a potrubí
uloţených v betónových ţľaboch
10. Na aplikáciu sanačných metód a postupov v prípade environmentálnych záťaţí je
nevyhnutný
ich
prieskum.
Ide
o
charakterizovanie
znečisteného
územia
a
získanie
potrebných podkladov na aplikovanie sanácie. Prieskum environmentálnej záťaţe pozostáva
zo získania dostatočne podrobných a relevantných údajov na vypracovanie rizikovej analýzy
alebo inej dokumentácie, potrebnej na rozhodnutie o potrebe a spôsobe vykonania sanácie
alebo iných opatrení na elimináciu rizika a zabránenie šíreniu znečistenia do okolitého
EnvirOtázniky 2013/2014
prostredia. Vyber moţnosť, ktorá nepredstavuje predmet prieskumu environmentálnej
záťaţe.
a) pátranie po moţnostiach ohrozenia príjemcov kontaminácie
b) pátranie po zdrojoch znečistenia (potenciálnych a skutočných)
c) pátranie po moţnostiach ohrozenia zdrojov vody
d) pátranie po osobe zodpovednej za vznik environmentálnej záťaţe
4. PÔDA A HORNINOVÉ PROSTREDIE
1. Zvyšovanie spotreby všetkých druhov energií a ţivotného prostredia je celosvetovým
problémom. Niektoré problémy môţu riešiť jednotlivci – spôsobom ţivota, separovaním
odpadu, prípadne pouţívaním chemických látok v čo najmenšom mnoţstve. Pri dnešnom
znečistení ţivotného prostredia, hlavne ťaţkými kovmi, sa musia hľadať ďalšie spôsoby ako
prírodu chrániť. Súčasný stav pôdy je vo viacerých oblastiach alarmujúci, či uţ v oblasti
ťaţby kovových rúd, chemických tovární, prípadne skládok. Vlastnosti niektorých plodín sú
veľmi zaujímavé a prospešné. U niektorých môţeme vyuţiť dekontaminačné vlastnosti. Ide
hlavne o plodiny, ktoré sú rýchlorastúce, pretoţe práve ony rastú rýchlejšie, vytvárajú
väčšie mnoţstvo fytomasy a sú schopné akumulovať väčšie mnoţstvo ťaţkých kovov ako
beţné rastliny. Ktorá z uvedených energetických plodín akumuluje nikel, chróm, meď,
kadmium a olovo?
a) jačmeň siaty
b) slnečnica ročná
c) konope siate
d) miskant obrovský
2. Schopnosť rastlín akumulovať a transformovať anorganické aj organické znečisťujúce
látky sa preukázala a rozoberala v mnohých štúdiách (napr. Miller, 1996b; Schnoor, 1997;
Macková a Macek, 2005; Jandeková, 2006). Rastliny prijímajú zo svojho prostredia ţiviny,
okrem iného aj rôzne kovy a stopové prvky (napr. fosfor). Mechanizmus príjmu týchto látok
EnvirOtázniky 2013/2014
umoţňuje rastlinám súčasne prijímať aj toxické kovy a akumulovať ich vo svojich tkanivách.
Kovy (arzén, kadmium, kobalt, mangán, zinok, olovo a bór), vrátane rádioaktívnych izotopov,
sa väčšinou po väzbe s rôznymi zlúčeninami, zniţujúcimi ich toxicitu a umoţňujúcimi ich
transport, ukladajú vo vakuolách vo forme lignínu (Macková a Macek, 2005; Shaheen et al.,
2007; Mwegoha, 2008). Fytosanáciu je najvýhodnejšie aplikovať na miesta s povrchovou
kontamináciou. Je vhodná na čistenie miest s veľkou rozlohou, kde pouţitie iných sanačných
techník je príliš drahé alebo nepouţiteľné. Zväčša ide o miesta s menšou kontamináciou,
prípadne na miesta s potrebou dlhodobého dočisťovania. Ide o rastliny, ako sú napr. topoľ
americký, horčica indická, vŕba biela a i. Ako voláme proces, pri ktorom sa vyuţívajú
rastlinné korene na absorpciu alebo adsorpciu znečisťujúcich látok (najčastejšie kovov, ale
aj organických látok) a ich následné koncentrovanie a vyzráţanie?
a) fytoextrakcia
b) fytodegradácia
c) fytotransformácia
d) rizofiltrácia
3. Výrazom hnedé pole (po anglicky „brownfield“) sa spravidla označujú územia, ktoré sú
ponechané
svojmu
kontaminácie
osudu
územia.
alebo
Môţeme
sú
iba
hovoriť
čiastočne
o
vyuţívané
„spustnutých,
kvôli
jalových
obavám
alebo
z
moţnej
nedostatočne
vyuţívaných priemyselných a obchodných majetkoch, ktorých rozvoj alebo obnova je
komplikovaná predpokladanými znečisteniami ţivotného prostredia“. Všeobecne sa vo svete
pouţíva definícia vytvorená v Spojených štátoch a jej modifikácie: hnedé polia môžu byt
rôzne typy bývalých priemyselných, komerčných, dopravných a iných logistických zariadení,
rôznych zariadení technickej infraštruktúry, bývalé skládky odpadu, územia postihnuté
banskou alebo inou ľudskou činnosťou a iné nevyužité zariadenia a pozemky, ktoré sú
čiastočne alebo v celom rozsahu kontaminované. Z pohľadu rozvoja (development) môţeme
územia rozdeliť ešte do ďalších kategórií. Pokús sa nájsť správnu charakteristiku pre
čierne pole (blackfields):
a) označujeme pozemky a voľné plochy mimo kompaktne zastavaných území miest, pôvodne
určených na poľnohospodárske, lesnícke a rekreačné vyuţívanie
EnvirOtázniky 2013/2014
b) vyznačujú sa neprehľadným majetkoprávnym usporiadaním, zdevastovanými výrobnými či
inými budovami a prítomnosťou starých záťaţí. Tieto sú reprezentované cudzorodými, veľmi
často toxickými látkami, ktorými je kontaminovaná pôda, podzemné a povrchové vody
a objekty.
c)
pozemok,
ktorý
je
extrémne
kontaminovaný
a miera
kontaminácie
predstavuje
neakceptovateľné riziko pre ľudské zdravie a celý ekosystém. Vyčistenie takýchto
pozemkov je ekonomicky a časovo veľmi náročné, preto sa pri obnove územia vyskytuje
niekoľko obmedzení, limitujúcich budúce vyuţitie pozemku.
d) v súčasnosti sa takto označujú zanedbané, spustnuté menšie časti areálov a budov inak
prosperujúcich podnikov, ich neupravené okolité pozemky patriace obci či iným vlastníkom,
okolie čerpacích staníc a parkovísk bez stálej zelene a nevzhľadné. Zanedbané verejne
prístupné plochy na sídliskách.
4. Skládky priemyselného odpadu Predajná I. a Predajná II. predstavujú dve úloţiská
tekutého
aţ
kašovitého
nebezpečného
odpadu
z kyslej
rafinácie
ropy
–
gudrónu,
produkovaného Petrochemou Dubovou v období rokov 1964 – 1984, s celkovou výmerou
229 211 m². Stavebné riešenie nezodpovedá poţiadavkám súčasnej legislatívy. Z tohto
obdobia existujú dôkazy o únikoch do podloţia skládky. Zároveň z geologického hľadiska ide
o skládkovanie v nevhodnom prostredí. V podzemných vodách sú pozorované kontaminácie
hodnôt NEL. V elaboráte o skládke gudrónov Predajná I. – II. hydrologický prieskum,
záverečná správa 1997, Enviroconsult Ţilina, sa okrem iného uvádza: ,,Zráţkové vody,
akumulované na skládkach gudrónov, majú charakter
koncentrovaných výluhov s extrémne
vysokými obsahmi síranov, aromatických uhľovodíkov a NEL. V prípade havarijného
úniku
týchto
svoje
vôd
zo
skládok
predstavujú
najmä
organické
gudranty,
vzhľadom
na
karcinogénne vlastnosti, výrazné riziko pre ţivotné prostredie.“ V širšom okolí sa nachádza
významný krasový prameň. Pri výdatných zráţkach sú ohrozované okrem tohto prameňa, aj
pôda a rieka Hron. Ako sa nazýva tento prameň?
a) Jurajov prameň
b) Prameň kráľa Matyáša
c) Dóczyho prameň
d) Prameň Ondreja III.
EnvirOtázniky 2013/2014
5. Poľnohospodárska výroba je proces, v ktorom ţivotné prostredie – pôda, voda veľmi
citlivo reagujú na priemyselný vplyv. S intenzifikáciou poľnohospodárstva došlo k vzniku
viacerých environmentálnych problémov. Podľa smernice EU – PR (2006) sú pesticídy
účinnými látkami a prípravkami určenými na to, aby ovplyvňovali základné procesy v ţivých
organizmoch, a preto majú potenciál zabiť alebo regulovať škodlivé organizmy. Miller (2005)
uvádza, ţe len 2 – 5% pouţitého objemu pesticídov zasahuje cieľ, zvyšok končí v ovzduší,
vode,
pôde
a v trofických
reťazcoch
ekosystémov
a potravinách.
Nekontrolovateľné
pouţívanie pesticídov viedlo k ich akumulácii v pôde. V 1874 Othmar Zeidler syntetizoval
DDT, ktoré sa v poľnohospodárstve začalo hromadne pouţívať od druhej svetovej vojny. Pri
akútnom zasiahnutí pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, vyvoláva kŕče a končí obrnou
dýchania. Akútna inhalácia spôsobuje bronchitídu, pri chronickej otrave sa prejavujú zmeny
krvného obrazu. Pri DDT sa preukázala karcinogenita a mutagenita. O aký pesticíd ide?
a) herbicíd
b) rodendicíd
c) arboricíd
d) insekticíd
6. Organický odpad sa zvyčajne dobre rozkladá, preto sa prejavuje škodlivými účinkami aţ
po vysokom stupni znečistenia. V takomto prípade sa ich škodlivosť prejaví v niekoľkých
smeroch. Veľkým nebezpečenstvom pre pôdu sú unikajúce siláţne šťavy, priesaky z hnojísk,
odpad z veľkochovov najmä ošipární. Zle utesnené siláţne jamy a hnojiská, ako bodové
zdroje znečistenia, ohrozujú najmä kvalitu podzemnej vody a poškodzujú pôdu v pomerne
malom meradle. Exkrementy z veľkochovov, ktoré sa ťaţko likvidujú, sa často vyváţajú na
polia v nadmerných mnoţstvách a predstavujú tak plošný zdroj znečistenia. Ľahko prenikajú
pôdou do podzemnej vody a zhoršujú aj vlastnosti pôdy na veľkých plochách. Pôdy
znečistené veľkými dávkami exkrementov sa zasoľujú, strácajú štruktúru a celkove sa
zhoršujú
ich
fyzikálno-chemické
vlastnosti,
čo
sa
prejavuje
zníţenou
úrodnosťou.
Prehnojovanie má aj závaţné hygienické nedostatky, pretoţe v pôde sa hromadí veľké
mnoţstvo rozličných choroboplodných zárodkov. Prehnojené polia sa tak môţu stať zdrojom
EnvirOtázniky 2013/2014
nákazy ľudí a zvierat. Ako nazývame schopnosť pôdy viazať ióny, molekuly rôznych látok, či
uţ mechanickým, fyzikálnym, fyzikálno-chemickým, chemickým, biologickým spôsobom?
a) sorpčná schopnosť
b) adsorpčná schopnosť
c) produkčná schopnosť
d) retenčná schopnosť
7. V meste Banská Štiavnica a v podstate v celej kaldere banskoštiavnického stratovulkánu
nájdeme príklady tisícročnej banskej činnosti. Celé územie bolo detailne prekopané. Hľadali
sa vyústenia rudných ţíl, ktoré sa po ich objavení intenzívne dobývali. Prechodom na hlbinný
spôsob dobývania za účelom prieskumu a ťaţby boli vyrazené stovky štôlní a šácht. Pri
tomto vzniká veľké mnoţstvo odpadu – jaloviny, ktorá sa ukladá na haldy, takţe celá krajina
je posiata depresiami a násypmi. Pouţívanie dreva na banské výstuţe, aj pri hutníckom
spracovaní vyťaţenej rudy, postupne zlikvidovalo lesy a vznikla „mesačná krajina“. Je však
potešujúce, ţe aj napriek takýmto drastickým zásahom do tunajšieho ekosystému si príroda
dokázala
poradiť.
Intenzívna
banská
činnosť
vytvorila
tzv.
pingové
pole.
Ako
charakterizujeme pingové pole?
a) je to starý vodohospodársky systém vytvorený pre potreby baníctva
b) zrekultivované odkalisko nad obcou Banská Belá
c) sú to pozostatky starých povrchových dobývok
d) ide o hovorové pomenovanie starej baníckej osady v časti Piarg
8. Ekologické riziká z kumulácie ťaţkých kovov v pôde sa odráţajú na schopnosti pôdy
poskytovať hygienicky bezpečné potraviny. Miera účinku ťaţkých kovov na produkčný
a bioenergeticky potenciál pôd závisí od ich mnoţstva a chemickej povahy. Pri postupnom
zvyšovaní vstupu ťaţkých kovov dochádza k nadmernému zaťaţeniu pôd s dosahom na zmeny
pôdnych vlastností a kvalitu rastlinnej produkcie. Ako nazývame tento proces?
a) degradácia pôdy
b) kontaminácia pôdy
EnvirOtázniky 2013/2014
c) erózia pôdy
d) devastácia pôdy
9. Pôda, horniny, podnebie, voda, ovzdušie čiţe ţivotné prostredie a biocenóza vytvárajú
určitý systém prvkov a vzájomne prepojených väzieb. Celá Zem je vlastne jeden gigantický
systém, v ktorom platia všetky zákonitosti vzájomných ekologických vzťahov a väzieb. Ako
tento systém nazývame?
a) biotop
b) ekosystém
c) potravný reťazec
d) ekotop
10. Úrodnosť je hlavný kvalitatívny znak odlišujúci pôdu od horniny. Zahŕňa jej schopnosť
poskytovať úrodu rastlín a úzko súvisí so schopnosťou pôdy vytvárať optimálne podmienky
pre rast a vývoj rastlín počas vegetácie. Úrodu formuje komplex fyzikálnych, chemických,
fyzikálno-chemických a biochemických procesov, ktoré sa uplatňujú aj pri tvorbe pôd.
Úrodnosť pôdy je jej schopnosť poskytovať rastlinám také ţivotné podmienky, ktoré môţu
uspokojiť ich poţiadavky na vodu, ţiviny a pôdny vzduch v priebehu celého vegetačného
obdobia, a tak zaistiť ich úrodu.
Vyber, ktoré pôdy by boli najvhodnejšie, čiţe
najúrodnejšie pre tvoju záhradku?
a) podzolové pôdy, plytké hnedé pôdy, rendziny na pevných horninách
b) limerizované pôdy, ilimerizované a oglejené hnedozeme, zamokrené čiernice a fluvizeme,
niektoré hlbšie hnedé pôdy a antropogénne pôdy
c) slance, slaniská, glejové a močiarové pôdy
d) černozeme, čiernice, fluvizeme, hnedozeme a rendziny na kyprých horninách
EnvirOtázniky 2013/2014
5. VODA
1. Na Slovensku sa uskutočňuje celoplošný monitoring ţivotného prostredia, ktorý sa člení
na čiastkové monitorovacie systémy (ČMS). Jedným z nich je aj ČMS Voda. Monitoring
zahŕňa systematické zisťovanie a hodnotenie výskytu a stavu povrchových a podzemných vôd
na území Slovenskej republiky. ČMS Voda sa skladá z nasledovných monitorovacích
podsystémov:
1. Kvantitatívne ukazovatele povrchových vôd
2. Kvantitatívne ukazovatele podzemných vôd
3. Kvalita podzemných vôd
4. Kvalita povrchových vôd
5. Termálne a minerálne vody
6. Závlahové vody
7. Rekreačné vody
Monitoring
týchto
subsystémov
riadia
viaceré
orgány
štátnej
správy.
Ktorý
z nich
nezabezpečuje sledovanie jednotlivých ukazovateľov subsystému ČMS Voda?
a) Slovenský vodohospodársky podnik
b) Slovenský hydrometeorologický ústav
c) Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy
d) Úrad verejného zdravotníctva
2. Problematika environmentálnych záťaţí
sa v právnom poriadku Slovenskej republiky
priamo či nepriamo týka mnohých zákonov a predpisov. Jedným z nich je aj zákon č.
364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (tzv. vodný zákon). Podľa tohto zákona pri sanácii
environmentálnych záťaţí musí zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy poţiadať orgán štátnej
vodnej správy o povolenie na osobitné uţívanie vody v týchto prípadoch:
a) odbery povrchových vôd a podzemných vôd pri zisťovaní a hodnotení stavu týchto vôd
EnvirOtázniky 2013/2014
b) na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd
c) na čerpanie znečistených podzemných vôd na účely zníţenia ich znečistenia alebo zníţenia
znečistenia horninového prostredia a na ich následné vypúšťanie do týchto vôd, prípadne
do povrchových vôd
d) na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd
3. Na elimináciu, resp. odstránenie existujúceho znečistenia vo vodnom prostredí sa pouţíva
celý rad sanačných postupov a technológií. Sanačné metódy delíme na dve základné skupiny
– metódy in situ (realizujú sa priamo na znečistených lokalitách) a ex situ (podzemná voda
sa čerpá mimo pôvodného horninového prostredia). Medzi in situ metódy patrí fytosanácia –
proces odstránenia kontaminantov zo ţivotného prostredia za pomoci rastlín. Na čistenie vôd
s nízkou koncentráciou kovov sa vyuţívajú
suchozemské aj vodné rastliny, schopné
absorbovať, nahromadiť a zráţať kovy z prúdiacej vody v koreňoch. Jedna rastlina dokáţe
z vody odčerpať aj arzén. Ktorá to je?
a) slnečnica ročná
b) ţaburinka menšia
c) vodný hyacint
d) kapusta sitinová
4. Najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe je Ţitný ostrov. V roku 1978 bol
Ţitný ostrov vyhlásený za chránenú vodohospodársku oblasť. Nachádza sa tam jedna
environmentálna záťaţ – širší priestor závodu Slovnaft. Na ochranu pôd a podzemných vôd
od roku 1973
spoločnosť SLOVNAFT, a. s., prevádzkuje systém hydraulickej ochrany
podzemných vôd (HOPV), ktorého hlavnou funkciou je vytvárať pokles hladiny podzemnej
vody pod výrobným areálom Slovnaftu, takţe ekologické záťaţe sa sústreďujú pod
podnikom. Ropné látky sú následne z hladiny podzemnej vody odčerpávané samostatným
čerpadlom a vrátené na ďalšie spracovanie. V období rokov 2009 – 2012 bolo najviac
ropných látok odčerpaných v roku:
a) 2010
EnvirOtázniky 2013/2014
b) 2011
c) 2009
d) 2012
5. Hydrogeológia je interdisciplinárna veda, ktorá sa zaoberá štúdiom zákonov vzniku,
pohybu a rozšírenia podzemných vôd, ako aj interakciami medzi pôdnou, povrchovou vodou,
podzemnou vodou a ţivotným prostredím. Hydrogeologické metódy získavania údajov sa spolu
s geologickými, inţinierskogeologickými, geofyzikálnymi a geochemickými metódami pouţívajú
pri prieskume environmentálnych záťaţí. Ktoré hydrogeologické a hydraulické vlastnosti sa
zisťujú pri skúmaní horninového prostredia na mieste environmentálnej záťaţe?
a) rozloţenie izolátorov a kolektorov, chemické zloţenie prírodnej vody
b) hladina podzemnej vody, minerálne zloţenie vrstiev pôdy
c) smer a rýchlosť prúdenia podzemnej vody, povrchový odtok
d) zráţkovo-odtokové pomery, ph pôdy
6. Jediným výrobcom medi technickej čistoty sú na Slovensku v súčasnosti Kovohuty
Krompachy. V bezprostrednej blízkosti priemyselného komplexu
sa nachádza
skládka
Halňa, na ktorú boli v minulosti ukladané hlavne ţelezorudná troska a odpad z hutníctva
medi, kaly z výroby zinku, mangánu a kyseliny sírovej a neskôr aj komunálny odpad. Skládka
je zo severu ohraničená riekou Hornád, ktorá je znečistená výluhmi zo skládky, vznikajúcimi
v dôsledku premývania skládky daţďovou alebo podzemnou vodou. Tento výluh obsahuje
nebezpečné prvky v nadlimitných hodnotách. Sú to:
a) olovo, arzén, nikel, ortuť
b) arzén, kadmium, nikel, antimón
c) bór, zinok, ortuť, ţelezo
d) zinok, antimón, meď, ţelezo
EnvirOtázniky 2013/2014
7. Zemplínska Šírava je druhá najväčšia vodná priehrada na Slovensku. Nachádza sa
v povodí rieky Bodrog. Je to významná rekreačná oblasť obľúbená aj rybármi, aj keď od
roku
2002
tu
platí
zákaz
konzumácie
ulovených
rýb.
Dôvodom
je
kontaminácia
polychlórovanými bifenylmi (PCB), ktoré sa v rokoch 1959-1984 vyrábali v neďalekom
podniku Chemko Stráţske. V rokoch 2000-2005 sa v rámci Monitoringu poľovnej zveri a rýb
hodnotili vzorky z rýb Zemplínskej Šíravy a porovnávali sa so vzorkami rýb na ostatnom
území SR.
Najvyššie koncentrácie PCB zo Zemplínskej šíravy mal karas striebristý, ktorý
ţije na dne, kde sa môţe PCB usadzovať vo zvýšenej miere. Rybou s druhou najvyššou
koncentráciou PCB je:
a) kapor rybničný
b) zubáč obyčajný
c) pstruh potočný
d) pleskáč vysoký
8. Významným zdrojom znečistenia vôd je poľnohospodárstvo. Najväčší podiel na znečistení
majú pesticídy – chemické látky, ktoré sa pouţívajú na ničenie škodcov či proti chorobám
a burine. Sú to nebezpečné látky, ktoré okrem svojho primárneho účinku negatívne vplývajú
na celé okolité ţivotné prostredie. Na podzemné vody vplývajú nepriamo (výluh z pôdy počas
zráţok alebo cez povrchové toky) alebo priamo pri nesprávnom nakladaní s pesticídmi
v skladoch alebo na skládkach. Na Slovensku sa nachádza mnoţstvo starých, uţ nefunkčných
skladov pesticídov, ktoré sú zaradené prevaţne medzi pravdepodobné environmentálne
záťaţe. Mnohé z nich sa nachádzajú v blízkosti zdrojov pitných vôd. Aký je povolený limit
pesticídov v pitnej vode?
a) 0,1 mg/l
b) 0,05 mg/l
c) 0,0001mg/l
d) 0,5 mg/l
EnvirOtázniky 2013/2014
9. V maďarskej obci Ajka sa 4. 10. 2010 stala ekologická katastrofa. Na odkalisku,
obsahujúcom červený kal, ktorý vzniká ako odpad pri produkcii oxidu hlinitého, sa po
prudkých daţďoch pretrhla hrádza a viac ako 700 tisíc metrov kubických zásaditého kalu sa
dostalo do ţivotného prostredia. Toxické bahno zasiahlo 7 obcí a miest, úplne zničilo
ekosystém blízkej rieky Marcal a znečistenie sa šírilo ďalej do rieky Rába a následne do
Mošonského Dunaja. Keďţe znečistenie nepozná hranice, hrozilo, ţe sa kal rozšíri do rieky
Dunaj a na naše územie. Na základe tejto katastrofy sa vykonali kontroly aj na slovenských
odkaliskách. Uţ pár mesiacov po katastrofe v Ajke, hrozilo počas extrémnych zráţok
preliatie ponad hrádzu na lokalite:
a) odkalisko Niţná Slaná
b) skládka Predajná
c) odkalisko Horná Ves
d) odkalisko Jelšava
10. Slovensko je krajina a s bohatou baníckou históriou uţ od doby bronzovej. Medzi
najvýznamnejšie banské obce a mestá patria, napríklad Banská Štiavnica a okolie, Špania
dolina pri Banskej Bystrici, Dobšiná, Handlová, Kremnica, Hnilčík, Gelnica, Niţná Slaná,
Roţňava, Smolník... Ťaţba a spracovanie rúd či minerálov však zanechala na našom ţivotnom
prostredí obrovské následky v podobe starých lomov, odkalísk, skládok odpadu, háld hlušiny
či pozostatkov hutníckych podnikov. Pôdy, ale aj povrchové a podzemné vody sú zamorené
ťaţkými kovmi, ktorých zvýšené hodnoty môţeme namerať aj dnes na mnohých slovenských
tokoch. V ktorých tokoch by ste aj teraz mohli nájsť znečistenie, pochádzajúce z banskej
činnosti, ktorá sa vykonávala v ich blízkosti?
a) Morava, Vajskovský potok, Rajčianka
b) Beliansky potok, Vajskovský potok, Rudniansky potok
c) Rudniansky potok, Dunajec, Rimava
d) Hodrušský potok, Dunajec, Súľovský potok
EnvirOtázniky 2013/2014
6. ĽUDSKÉ ZDRAVIE
1. Pri hodnotení environmentálnej záťaţe sa berú do úvahy rôzne faktory. Jedným z nich je
riziko
ohrozenia
zdravia
obyvateľstva.
Pri
základnej
klasifikácii
v rámci
projektu
„Systematická identifikácia environmentálnych záťaţí Slovenskej republiky“ sa berie do
úvahy riziko prchavých a toxických látok na obyvateľstvo. Pri doplňujúcom hodnotení
rizikovosti, ktoré sa realizovalo v rámci projektu „Regionálne štúdie hodnotenia dopadov
environmentálnych záťaţí na ţivotné prostredie pre vybrané kraje“, je jedným z hlavných
kritérií vzťah environmentálnych záťaţí ku kvalite ţivotného prostredia. Pre kaţdý región
tak boli určené tzv. prioritné lokality.
Ktoré environmentálne záťaţe sú prioritné
vysokorizikové z hľadiska zdravia obyvateľstva?
a) Kuchyňa – letisko, Piešťany – Chirana, Nemecká – Petrochema Dubová
b) Liptovský Mikuláš – Koţiarske závody, Stará Ľubovňa – skládka Skalka, Sereď – Niklová huta
c) Košice – Šaca – okolie areálu U. S. Steel, Lednické Rovne – čerpacia stanica, Piešťany – Chirana
d) Nemecká – Petrochema Dubová, Zlaté Moravce – areál Calexu, Smolník – ťaţba
pyritových rúd
2.
Analýza
rizika
znečisteného
územia
je
proces,
zahrňujúci
popis
a
zhodnotenie
východiskových podmienok na znečistenom území, vyhodnotenie súčasných a potenciálnych
rizík s ohľadom na súčasné a budúce vyuţitie územia a navrhnutie varianty nápravných
opatrení. Jednou zo súčastí analýzy je aj hodnotenie zdravotných rizík, teda stanovenie
miery nebezpečenstva pre zdravie jednotlivcov a populácie v skúmanom území. Čo je
predmetom hodnotenia zdravotných rizík?
a) hodnotenie vzťahu dávka (koncentrácia) – reakcia (účinok), hodnotenie vystavenia
(expozícia), výpočet zdravotných rizík, zhrnutie zdravotných rizík
b) hodnotenie účinku, identifikácia dávky, hodnotenie expozície, klasifikácia rizika
c) klasifikácia rizika, hodnotenie vzťahu dávka – účinok, identifikácia rizika, hodnotenie
expozície
d) identifikácia nebezpečenstva, hodnotenie vzťahu dávka – expozícia, hodnotenie účinku,
klasifikácia rizika
EnvirOtázniky 2013/2014
3. Expozícia je definovaná ako kontakt látky s organizmom. Pri hodnotení expozície sa berú
do úvahy rôzne faktory: intenzita, frekvencia a trvanie pôsobenia látky, spôsob expozície
(respiračná, orálna, dermálna) a iné. Orálnou cestou sa môţu chemické látky dostať do
ľudského tela cez potraviny vypestované na znečistenej pôde, konzumáciou mäsových
výrobkov zo zvierat, kŕmených znečistenými produktmi či pitím znečistenej vody. Ktorý
z uvedených faktorov sa nehodnotí pri výpočte rizika z expozície konzumácie produktov,
vypestovaných na znečistenej pôde?
a) koncentrácia znečisťujúcej látky v pôde
b) priemerná telesná hmotnosť
c) mnoţstvo znečistených potravín
d) doba trvania expozície
4. Oblasť Stredného
lokálneho banského
Spiša je zasiahnutá špecifickými kontaminantmi ako dôsledok
a metalurgického priemyslu. Ide o znečistenie ţivotného prostredia
ťaţkými kovmi, hlavne Hg, As, Pb, Sn, Mn, Bi, Cu, Cd, Cr a oxidmi síry. Za
najvýznamnejšie miesta vstupu ťaţkých kovov do organizmu povaţujeme pľúca a tráviace
ústrojenstvo, v obmedzenej miere aj koţu. Kovy sú schopné cez placentu preniknúť aj do
plodu. Ako sa nazýva proces prieniku kovov alebo ich zlúčenín do organizmu cez membránu?
a) vstrebávanie
b) distribúcia
c) asimilácia
d) sorpcia
5. Mondi SCP Ruţomberok je najväčšou fabrikou na výrobu papiera a celulózy na Slovensku.
Podnik
je
zaradený
medzi
pravdepodobné
environmentálne
záťaţe.
Ovzdušie
mesta
Ruţomberok, ako aj priľahlých obcí je znečistené emisiami. Kaţdý tretí človek tu trpí
alergiami. Rozšírili sa aj zápaly spojiviek, koţné choroby, ochorenia dýchacích ciest
EnvirOtázniky 2013/2014
a nádorové ochorenia. V meste cítiť často prenikavý zápach. Čím je tento zápach
spôsobený?
a) oxid uhličitý
b) oxidy dusíka
c) TRS zlúčeniny (zlúčeniny redukovanej síry)
d) polietavý prach
6. Polychlórované bifenyly tvorí veľká skupina syntetických organických látok, odvodených
od bifenylu, ktoré sa môţu vyskytovať aţ v 209 rôznych kombináciách ako kogenéry PCB.
Štokholmský dohovor uvádza PCB ako jednu z 12 najnebezpečnejších perzistentných
organických látok. PCB narúšajú endokrinné funkcie a kumulujú sa v ţivých organizmoch
(hlavne v tuku).
V človeku, ktorý je na vrchole potravinového reťazca,
sa konzumáciou
potravín s vysokým obsahom tuku z oblastí kontaminovaných PCB (maslo, mlieko, vajcia,
syry, mäso) nachádzajú najvyššie hladiny týchto látok. Jednou z najviac kontaminovaných
oblastí PCB na svete je región Zemplína, okolie Stráţskeho, Michaloviec a Zemplínskej
šíravy. V postihnutej oblasti sa uskutočnil výskumný projekt hodnotiaci vplyv PCB na zdravie
ľudí. Z výsledkov vyplynulo, ţe PCB majú na obyvateľov rôzne účinky. Ktoré?
a) vplyv na výskyt cukrovky, koţné ochorenia
b) zväčšená štítna ţľaza, poškodenie zraku
c) akútne tráviace problémy, poškodenie zubnej skloviny
d) poškodenie sluchu u detí, poškodenie štítnej ţľazy
7. Zdravie človeka ovplyvňuje celý rad environmentálnych faktorov ako znečistenie pôdy,
vody a vzduchu, hluk, kontaminácia potravín a pitnej vody, hygienické podmienky či chemické
látky. Tieto faktory majú v priemyselných krajinách významný podiel na rôznych typoch
ochorení. Medzi najčastejšie patria ochorenia dýchacích ciest a nádorové ochorenia. Ţivotné
prostredie je jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje aj strednú dĺţku ţivota pri narodení, čo je
priemerný počet rokov, ktoré sa práve narodená osoba môţe doţiť za predpokladu, ţe sa po
EnvirOtázniky 2013/2014
celý jeho ţivot zachová súčasná úroveň úmrtnosti. Aká bola stredná dĺţka ţivota pri
narodení u ţien v roku 2011 na Slovensku?
a) 78,3 rokov
b) 79,8 rokov
c) 79,4 rokov
d) 78,9 rokov
8. Jednou z najvýznamnejších baníckych obcí Spiša boli kedysi Rudňany.
V minulosti sa tu
ťaţilo striebro, meď, neskôr ţelezná ruda a ortuť. Práve ťaţba ortuti zanechala na
okolitom ţivotnom prostredí následky v podobe kontaminovanej pôdy a vodných sedimentov.
Ortuť je vysoko toxická a pokladá sa za univerzálny jed. Chronická otrava ortuťou sa
prejavuje poškodením centrálnej nervovej sústavy, funkcie štítnej ţľazy či psychickými
zmenami. Ortuť má schopnosť kumulovať sa v tele človeka. Cez vodný potravinový reťazec
sa do človeka dostáva jedna z najtoxickejších foriem ortuti. Ktorá to je?
a) etylortuť
b) chlorid ortutnatý
c) metylortuť
d) elementárna ortuť
9. Gudróny sú vedľajšie produkty, ktoré vznikajú pri rafinácii ropných produktov kyselinou
sírovou. Na Slovensku sa skládky gudrónov nachádzajú na 2 miestach: kameňolom Srdce
v Devínskej Novej Vsi a pri obci Predajná. Je to nebezpečný odpad, ktorý vplýva na okolitú
pôdu, vodu, ovzdušie, a tým pádom ohrozuje aj zdravie ľudí. Za najnebezpečnejšie látky,
ktoré gudróny obsahujú, z hľadiska vplyvu na zdravie patria: šesťmocný chróm, arzén,
berýlium, olovo, zinok či kyselina sírová. Niektoré z týchto látok majú schopnosť vyvolať
nekontrolované delenie buniek a vznik novotvarov. Ako sa táto schopnosť volá?
a) teratogenita
b) toxicita
EnvirOtázniky 2013/2014
c) karcinogenita
d) mutagenita
10. Najzávaţnejšiu environmentálnu záťaţ Banskobystrického kraja predstavovala v minulosti
halda červených a hnedých kalov z výroby hliníka pri Ţiari nad Hronom. V súčasnosti je
záťaţ sanovaná a bolo na to vynaloţených cca 53 miliónov eur. Závod SNP bol do prevádzky
uvedený v roku 1953 a v nevetranej Ţiarskej kotline spôsoboval obyvateľom veľké zdravotné
problémy. V okrese Ţiar nad Hronom bol deväťkrát vyšší výskyt alergií a aţ o 25 % vyšší
výskyt nádorových ochorení (hlavne medzi hutníkmi), ako je celoslovenský priemer. V tesnej
blízkosti závodu sa v minulosti nachádzala obec, ktorá bola priamo zasiahnutá emisiami
z hlinikárne. Najprv vyhynuli včely, neskôr aj ostatný hmyz, rastliny a takisto sa zvýšila
chorobnosť detí. Všetkých 1 380 obyvateľov bolo vysťahovaných a od roku 1969 obec
definitívne zmizla z mapy Slovenska. Ako sa volá táto obec?
a) Lovča
b) Horné Opatovce
c) Dolná Trnávka
d) Ladomerská Vieska
Download

Súťažné otázky a správne odpovede