Forum für arbeitsmarktpolitische
Zusammenarbeit
Fórum pre spoluprácu v oblasti
politiky trhu práce
Odstrániť hranice – stavať mosty
Východisková situácia. Aktivity. Reflexie.
EUROPEAN UNION
European Regional
Development Fund
Spoločný trh práce – príležitosť a základ pre rast a
zamestnanosť
R
akúsky trh práce sa 1. mája 2011 úplne
otvoril členským krajinám, ktoré 1. mája
2004 vstúpili do Európskej únie. „Nápor“
východoeurópskych pracovných síl, ktorý niektorí
očakávali, sa zatiaľ nedostavil.
Definitívne presadenie európskych základných
slobôd, k tomu patrí aj voľný pohyb pracovných
síl, bude v budúcnosti výhodou pre občanov a
hospodárstvo Európskej Únie. Pozitívny vývoj
severovýchodného hraničného regiónu Rakúska je
tomu najlepším príkladom.
Projekt Rakúsko-Slovenská akadémia expertov
„EXPAK AT.SK“ značne prispel k preventívnemu
pôsobeniu proti negatívnym následkom otvorenia trhu
Obsah
2
Predhovor
4
Úvod
5
Cezhraničná spolupráca - retrospektíva
6
Zamestnanosť v Rakúsku a na Slovensku - prehľad
7
Aktivity EXPAK AT.SK
15
Reflexia a závery
26
Realizujúce organizácie
30
Zoznam zdrojov & Tiráž
32
C
ezhraničná spolupráca v najrôznejších
oblastiach, realizácia spoločných projektov
ako i rastúci záujem slovenských občanov
o prácu v Rakúsku dostali nový rozmer po vstupe
Slovenskej republiky do Európskej únie v máji
2004. Proces spolupráce, osobitne v oblasti
pracovného trhu a vzájomného zamestnávania
občanov Slovenskej republiky a Rakúskej republiky
významne ovplyvnilo zrušenie posledných
obmedzení prechodného obdobia k 1. máju 2011.
Trhy práce v Rakúsku a na Slovensku sa stále viac
vzájomne prekrývajú a v prihraničných regiónoch
smerujú k vytváraniu spoločného trhu práce.
Projekt EXPAK AT.SK bol logickým výsledkom
dlhodobej expertnej spolupráce rakúskoslovenských partnerov na trhu práce. Hlavný cieľ
projektu a aktivity zamerané na jeho dosiahnutie
̷ ̷ P r e d hov or ̷ ̷
práce. Vo vzájomnej výmene skúseností
aktérov politiky trhu práce zo Slovenska
a z Rakúska sa podarilo analyzovať
existujúce rozdiely a vypracovať
príslušné návrhy riešení. Inovatívne
pilotné projekty zaznamenali regionálne
požiadavky a poukázali na potenciál
cezhraničného sieťového prepojenia.
Všetkým, ktorí sa zúčastnili na tomto
dôležitom projekte by som rád
poďakoval za ich angažovanosť, prácu
a vydarenú realizáciu.
Rudolf Hundstorfer
Spolkové ministerstvo práce,
sociálnych vecí a ochrany
spotrebiteľov, Rakúska republika
̷̷
boli orientované na vytvorenie takého
systému spolupráce v oblasti politiky
trhu práce, ktorý umožní riadenie
integrovaného priepustného trhu
práce a odbúranie prekážok vo
vzájomnom zamestnávaní na území
druhého partnerského štátu. Plnenie
stanoveného cieľa vychádzalo z
potreby dosiahnutia čo najväčšej
informovanosti o situácii na trhu práce
v prihraničných regiónoch budovaním
kooperačných štruktúr, realizáciou bilaterálnych fór,
vzdelávacích aktivít a poradenstvom. Že realizácia
tohto projektu bola úspešná a priniesla svoje ovocie
je vidieť i z obsahu publikácie, ktorú práve držíte vo
svojich rukách ...
̷̷
Zsolt Simon
Minister pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky
3
Úvod
V
ďaka poslednému rozširovaniu Európskej
únie v roku 2004 sa východný región
s Vi e d ň o u , D o l n ý m R a k ú s k o m a
Burgenlandom na rakúskej strane, a región
Bratislava a Trnava posunuli do stredu regiónu
Európa-stred. Na to, aby oba hraničné regióny
využili príležitosti, ktoré sa s tým spájajú,
na prosperujúci hospodársky rast s vysokými
potenciálmi synergie, bolo a je naďalej potrebné
vytvoriť rámcové podmienky politiky trhu práce.
Toto platí aj po ukončení prechodných ustanovení
v súvislosti s prístupom na rakúsky trh práce.
Na tomto pozadí sa model akadémie expertov ako
cezhraničného fóra diskusie a vývoja v oblasti
politiky trhu práce ukázal ako dôležitý nástroj
na zintenzívnenie spolupráce medzi inštitúciami
politiky trhu práce na Slovensku a v Rakúsku.
V tomto kontexte priniesla EXPAK AT.SK v období
2008 až 2011 dôležité novinky. Ústredným prvkom
spolupráce je znalosť spoločného hospodárskeho
priestoru a existujúcich mechanizmov na reguláciu
trhu práce. Tu priniesla EXPAK AT.SK dôležité
základné informácie a analýzy.
Základom spolupráce je vzájomná dôvera a
rešpekt konajúcich aktérov. Toto však môže
vzniknúť iba v rámci fungujúcich osobných
sieťových prepojení. Projekty spolupráce EXPAK
4
̷ ̷ Úvod ̷ ̷
AT.SK v tejto súvislosti poskytli dôležitý príspevok.
Tak sa vytvorilo cezhraničné partnerstvo medzi
Arbeitsmarktservice Viedeň, Dolné Rakúsko a
Burgenland, ako aj Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Bratislave, Trnave, Senici a Malackách,
ktoré môže byť charakterizované ako stabilná a
nosná sieť medzi osobami a organizáciami.
Tretím ústredným prvkom okrem informácií a
sieťového prepojenia je vývoj a realizácia pilotných
projektov v oblasti politiky trhu práce. Pritom sa
berie ohľad na aktuálny vývoj a výzvy. Konkrétne
tematické oblasti EXPAK AT.SK boli: poradenstvo
na tému Efektívne starnutie, kvalifikácie zodpovedajúce potrebám pre dlhodobo nezamestnaných
a riadenie cezhraničnej mobility trhu práce resp.
manažment migrácie. Tieto projekty poskytli
významnú príležitosť spoločne a vzájomne sa učiť
jeden od druhého.
S týmito troma piliermi – výmena informácií,
sieťové prepojenie, aktivity v oblasti politiky
trhu práce - bol položený základ pre udržateľnú
spoluprácu aktérov v oblasti politiky trhu práce, aj
po ukončení EXPAK AT.SK.
Ferdinand Lechner
L&R Sozialforschung
̷̷
5
̷ ̷ retro spektí va ̷ ̷
Cezhraničná spolupráca –
retrospektíva
S
pájanie sa trhov práce v Európskej únii stále
pokračuje. 1. mája 2011 tak pre väčšinu
nových štátov EÚ zmizli posledné bariéry
európskeho trhu práce. Toto zrušenie prechodných
opatrení sa obzvlášť týkalo hraničiacich štátov
Rakúska a Slovenska.
Ciele
Akadémia expertov Rakúsko-Slovensko – v skratke
EXPAK AT.SK – ktorá sa realizovala od roku 2008
do roku 2011, sa zakladala na existujúcej, avšak
neinštitucionalizovanej spolupráci medzi oboma
štátmi. Jedno zo zameraní projektu spočívalo
v ďalšej optimalizácii týchto štruktúr spolupráce.
Medzi aktérmi trhu práce sa mal vytvoriť základ
pre udržateľnú cezhraničnú spoluprácu a pritom sa
mali navrhnúť stratégie politiky trhu práce pre celý
región.
Ďalšie ciele spočívali v koncepcii a realizácii
inovatívnych pilotných projektov na podporu
odbúravania
prekážok
zamestnanosti.
Stredobodom pritom boli témy ako nedostatok
odborných pracovných síl, kvalifikácia a migrácia.
Z týchto pilotných projektov mali profitovať
zamestnanci prostredníctvom zvýšenia ich
možností zamestnať sa. Štrukturálne ciele pritom
boli znižovanie regionálnych rozdielov na trhu
práce a podpora vzniku spoločného trhu práce.
V neposlednom rade sa oba štáty mali pripraviť
na cestu k otvoreniu trhu práce a nasledovne byť
po nej sprevádzané.
6
Spolupráca sa sústredila predovšetkým
na hraničné regióny Viedeň, Dolné Rakúsko,
severný Burgenland na rakúskej a Bratislavu a
Trnavu na slovenskej strane.
Spolupráca
Projekt s veľkými a ambicióznymi cieľmi vyžaduje
spoluprácu viacerých inštitúcií. Krajinské pobočky
úradov práce (AMS) Viedeň, Dolné Rakúsko a
Burgenland, ako aj Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny (ÚPSVaR), Úrady práce sociálnych
vecí a rodiny Bratislava a Trnava sa podieľali
ako strategickí partneri, ktorí poskytli obsahové
smerovanie a dôležité príspevky a vstupy.
Za celkovú koordináciu projektu bola zodpovedná
spoločnosť L&R Sozialforschung. Na operatívnej
realizácii sa podieľali L&R Sozialforschung, ÖSB
Consulting GmbH, WISDOM, Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), EDUCTA a
IVAKS.
Bližšie informácie k zúčastneným inštitútom a
organizáciám nájdene na strane 30.
Financovanie
Projekt v rámci programu cezhraničnej spolupráce
SLOVENSKO-RAKÚSKO 2007-2013 podporil
Európsky fond regionálneho rozvoja, rakúske
Spolkové ministerstvo práce, sociálnych vecí a
ochrany spotrebiteľov (BMASK) a Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky (MPRV SR).
̷̷
Zamestnanosť v Rakúsku a na Slovensku
– prehľad
V
tejto kapitole je znázornený rozvoj oboch
krajín z aspektu situácie trhu práce a
hospodárstva v porovnaní so situáciou
v Európskej únii. Zároveň sú tu vysvetlené základné
zmeny súvisiace s otvorením trhu práce, ktorému
patrilo dôležité miesto v projekte. Okrem toho je tu
prehľad o demografických zmenách a dopadoch
na trh práce, ktoré s nimi súvisia.
Hospodársky rozvoj
Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v roku
2010 nachádza štvrtinu pod hodnotou HDP EU,
pričom hodnota rakúskeho HDP so 125 bodmi
naopak štvrtinu nad HDP EÚ. HDP Slovenska činí
približne 60 % rakúskeho HDP.
Priemerná mzda v sektoroch priemyslu a služieb
je v Rakúsku vyššia ako na Slovensku, aj keď
sa čísla nedajú presne porovnať z dôvodu
rozdielov pri udávaní čistej a hrubej mzdy.
Rozdiely medzi príjmami medzi ženami a mužmi
sú v Rakúsku väčšie ako na Slovensku, obidva
štáty sa nachádzajú nad priemerom EÚ, ktorý
činí 17,1 %.
Z pohľadu Európskej rady je v Rakúsku potrebné
zvýšenie efektívneho veku odchodu do dôchodku,
ako aj zníženie mzdového rozdielu medzi mužmi
a ženami. To posledné sa dá dosiahnuť aj
vďaka lepšej ponuke zariadení s celodennou
starostlivosťou a opatrovateľských služieb. Ďalej
by bolo potrebné zvýšiť mieru zamestnanosti,
pričom hrá dôležitú úlohu predovšetkým efektívne
daňové zaťaženie a zaťaženie sociálneho
poistenia, obzvlášť pre osoby s nízkymi a
priemernými príjmami. Navyše Rada navrhuje
̷ ̷ pre h ľa d ̷ ̷
podporu súťaže predovšetkým v odvetví služieb
(Rada Európskej únie, 2011).
Slovensku Európska rada odporúča
reformu správy trhu práce a viac
investícií do opatrení aktívnej
politiky trhu práce. Rozhodujúcim
by pritom malo byť predovšetkým
zníženie dlhodobej nezamestnanosti, nezamestnanosti mladých
ľudí a ľudí s nízkou kvalifikáciou.
Obzvlášť dôležité je odbúrať veľké
regionálne rozdiely. V slovenskom
školstve je nutné zvýšenie kvality
vysokoškolského vzdelania, aby
sa na trh práce dostali lepšie
kvalifikované pracovné sily (Rada
Európskej únie, 2011a).
Miera zamestnanosti v
Rakúsku a na Slovensku
Tabuľka 1: Ukazovatele Rakúsko
HDP na osobu v rámci štandardov kúpnej
sily, 2010 (EU-27 = 100)
125
Priemerný ročný hrubý príjem, 2007 (v
sektore priemyslu a služieb)
37.716 €
Čistý mesačný príjem zamestnancov so
závislou činnosťou (Median)*, 2009
1.684 €
Gender pay gap, bez úprav, 2009 (EU-27 =
17,1 %)
25,4 %
Zdroj: ak nie sú žiadne bližšie údaje: Eurostat 2011, *Statistik Austria 2011
Tabuľka 2: Ukazovatele Slovensko
HDP na osobu v rámci štandardov kúpnej
sily, 2010 (EU-27 = 100)
74
Priemerný ročný hrubý príjem, 2007 (v
sektore priemyslu a služieb)
8.400 €
Priemerný mesačný hrubý príjem*,
zamestnanci a robotníci, prvý štvrťrok 2011
746 €
Miera zamestnanosti podľa
Gender pay gap, bez úprav, 2009 (EU-27 =
21,9 %
pohlavia
17,1 %)
V oboch krajinách miera zamestZdroje: ak nie sú žiadne bližšie údaje: Eurostat 2011, *Štatistický úrad Slovenskej
nanosti
mierne
klesá.
Iba
republiky 2011
v prípade rakúskych žien bol
v riebehu posledných troch rokov
zaznamenaný mierny nárast. Miera zamestnanosti žien je v akúsku nad a na Slovensku pod
priemerom krajín EÚ. To isté platí aj pre mužov,
rozdiely sú však nižšie. Pri porovnaní miery
zamestnanosti medzi pohlaviami je v oboch
krajinách ešte stále viditeľný gender gap, pričom
sú rozdiely na Slovensku o niečo väčšie ako
v Rakúsku.
7
EU-27
20
Zdroj: Eurostat 2011, grafické znázornenie: ÖSB
10
5
Viedeň
14
Burgenland
Dolné Rakúsko
2
1
11
K
20
11
K
K4
20
20
10
K3
K2
10
20
20
10
K1
K4
10
20
20
09
K3
K2
09
20
20
09
K1
K4
09
20
08
K3
20
08
08
K2
0
20
Miera nezamestnanosti v EÚ-27 činí v prvom
štvrťroku 2008 7,1 %, kontinuálne stúpala do
prvého štvrťroku 2010, kde dosiahla svoju
Obrázok 1: Porovnanie mier
nezamestnanosti (v %)
Slovensko
Rakúsko
15
K1
Miera nezamestnanosti stúpla od konca roka
2008 do začiatku roka 2010 tak v oboch porovnávaných krajinách ako aj v celej Európskej únii.
Nezamestnanosť v Rakúsku sa však nachádza
ďaleko pod priemerom EÚ (Eurostat). V prvom
štvrťroku 2008 činila 4,2 % (EÚ: 7,1 %). Od druhého
štvrťroku 2008 kontinuálne stúpala a v treťom
štvrťroku 2009 dosiahla svoj vrchol vo výške
trikrát vyššia ako v Rakúsku. Do konca roku 2008
sa rozdiel medzi štátmi znížil – slovenská miera
nezamestnanosti však ostala približne dvakrát taká
vysoká ako v Rakúsku – v ďalších štvrťrokoch znovu
stúpla na približne trikrát takú vysokú hodnotu ako
má Rakúsko. Najvyššiu hodnotu dosiahla v prvom
štvrťroku 2010 (15,2 %) a s 13,2 % ostala v druhom
štvrťroku 2011 naďalej vysoká.
08
Nezamestnanosť v Rakúsku a na
Slovensku
20
Miera zamestnanosti podľa vekových skupín
Miera zamestnanosti celého ekonomicky
aktivného obyvateľstva je v Rakúsku približne 13
percentuálnych bodov vyššia ako na Slovensku
a tým pádom sa nachádza nad priemerom EÚ
(2010). Miera zamestnanosti mladých ľudí (15-24
rokov) klesá vo všetkých krajinách. Najsilnejší
pokles bol zaznamenaný na Slovensku (z 26,2 %
v roku 2008 na 20,6 % v roku 2010). Medzi štátmi
sú značné rozdiely – v Rakúsku sa v roku 2010
v zamestnaneckom pomere nachádzal viac ako
20
̷ ̷ prehľa d ̷ ̷
Obrázok 2: Miera nezamestnanosti
podľa regiónov v Rakúsku (v %)
Rakúsko
12
Tabuľka 3: Miera zamestnanosti podľa pohlaví vo vekovej skupine 15-64 (v %)
6
2010
m
Zdroj: Eurostat 2011
Tabuľka 4: Miera zamestnanosti podľa vekových skupín (v %)
2010
11
pt
se
jú
n
11
ec
8
15-64 rokov
72,1
71,6
71,7
62,3
60,2
58,8
65,9
64,6
64,2
15-24 rokov
55,9
54,5
53,6
26,2
22,8
20,6
37,5
35,1
34,1
4
25-49 rokov
85,3
85,1
85,0
80,5
78,1
76,0
80,4
78,8
78,1
2
50-64 rokov
55,4
55,2
57,0
55,0
53,8
53,5
56,5
56,5
56,7
6
každý druhý, na Slovensku iba skoro každý
piaty a v EÚ každý tretí mladý človek. Miera
zamest­n anosti staršieho zárobkovo činného
obyvateľstva (50-64 rokov) bola v Rakúsku
v roku 2010 s 57,0 % podobne vysoká ako v EÚ
27. V roku 2008 v Rakúsku mierne stúpla, zatiaľ
čo na Slovensku mierne klesla.
5,2 %. Odvtedy klesá počet uchádzačov o prácu a
v druhom štvrťroku 2011 dosahuje hodnotu 4,1 %.
najvyššiu hodnotu 10,2 %. Potom mierne klesla a
v druhom štvrťroku 2011 predstavovala 9,4 %.
Miera nezamestnanosti na Slovensku sa počas
celého porovnateľného obdobia nachádzala
nad priemerom EÚ. Pred vypuknutím svetovej
hospodárskej krízy klesla a blížila sa hodnotám EÚ,
od druhého štvrťroku 2009 však stúpala v porovnaní
viac ako miera EÚ-27. Na začiatku porovnateľného
obdobia bola na Slovensku nezamestnaná viac
ako každá desiata osoba – táto miera je tak takmer
Uchádzači o zamestnanie v Rakúsku
V troch spolkových krajinách vidno počas celého
obdobia výkyvy - ku koncu roka miera nezamestnanosti vždy stúpa. Dôvodom by mohol byť sezónne
podmienený vývoj na trhu práce. Krivka dolnorakúskej
miery nezamestnanosti prebieha na podobnej úrovni
ako krivka pre celé Rakúsko (národná metóda
zisťovania). Viedeň a Burgenlandsko ležia trochu
11
11
se
pt
ar
jú
n
11
ec
10
de
c
10
pt
10
10
n
jú
se
m
m
ar
e
c
09
de
c
09
09
pt
se
n
jú
09
c
08
ar
e
ar
e
c
08
0
m
Zdroj: Eurostat 2011
8
ar
10
m
2009
08
2008
c
2010
de
2009
pt
2008
12
08
2010
Zdroj: ÚPSVaR údaje o trhu práce 2011, grafické
znázornenie: ÖSB
14
EÚ-27
n
2009
Slovensko
se
2008
Obrázok 3: Miera nezamestnanosti
podľa krajov na Slovensku (v %)
Slovensko
Trnavský kraj
16
jú
Rakúsko
Bratislavský kraj
18
11
0
10
58,2
c
58,6
de
59,1
m
52,3
10
52,8
pt
54,6
se
66,4
10
66,4
n
65,8
jú
ženy
2
10
70,1
ec
70,7
ar
72,8
m
65,2
09
67,6
c
70,0
de
77,1
09
76,9
pt
78,5
se
muži
4
09
64,2
n
64,6
jú
65,9
09
58,8
08
60,2
ec
62,3
ar
71,7
m
71,6
08
72,1
c
celkom
de
2009
pt
2008
08
2010
n
2009
se
2008
jú
2010
08
2009
8
EÚ-27
ec
2008
Slovensko
ar
Rakúsko
Zdroj: AMS údaje o trhu práce 2011, grafické
znázornenie: ÖSB
10
nad rakúskym priemerom. Miery nezamestnanosti
v rakúskych regiónoch opäť znova klesajú, kým na
Slovensku (pozri obr. 3) spojito rastú.
V marci 2008 sa vo Viedni evidovalo 68.700 osôb
ako uchádzačov o prácu, o tri roky neskôr - v marci
2011 - je počet uchádzačov o prácu zhruba 80.000.
V Dolnom Rakúsku hľadalo na začiatku roka 2008
prácu zhruba 35.000 osôb. Koncom roka 2009
dosiahol počet osôb hľadajúcich prácu vrchol
9
̷ ̷ prehľa d ̷ ̷
Obrázok 4: Počet
uchádzačov o prácu
podľa regiónov v Rakúsku
(v tisícoch)
Zdroj: AMS údaje o trhu práce
2011, grafické prevedenie: ÖSB
(zhruba 56.000) a v septembri 2011 klesol na zhruba
35.000 osôb. V Burgenlandsku sa v marci 2008
evidovalo zhruba 7.700 osôb hľadajúcich prácu.
Počet osôb hľadajúcich prácu dosiahol koncom roka
Viedeň
100
Tabuľka 5: Miera nezamestnanosti podľa pohlavia (v %)
Rakúsko
2008
celkom
Burgenland
Dolné Rakúsko
90
80
3,8
4,4
2008
2009
9,5
12,0
2010
14,4
2008
7,1
2009
9,0
2010
9,7
muži
3,6
5,0
4,6
8,4
11,4
14,2
6,7
9,1
9,7
ženy
4,1
4,6
4,2
10,9
12,8
14,6
7,6
9,0
9,6
Tabuľka 6: Miera nezamestnanosti podľa veku (v %)
Rakúsko
30
20
2008
10
15-64 rokov
Bratislavský kraj
35
11
11
pt
se
11
ar
m
jú
n
10
ec
c
10
de
pt
10
se
10
ar
m
jú
n
09
ec
c
09
pt
de
09
se
09
ar
m
jú
n
08
ec
c
08
de
08
pt
se
jú
n
m
ar
ec
08
0
30
25
20
10
5
11
11
11
n
pt
se
jú
10
c
de
ar
ec
m
10
pt
10
10
se
n
jú
ec
09
c
m
ar
t0
9
de
09
09
se
p
jú
n
08
m
ar
ec
8
t0
c
de
08
se
p
jú
n
ec
08
0
m
ar
2009
3,8
4,8
Slovensko
2010
2008
4,4
9,5
2009
12,0
EÚ-27
2010
2008
2009
2010
14,4
7,1
9,0
9,7
20,8
15-24 rokov
8,0
10,0
8,8
19,0
27,3
33,6
15,5
19,8
25-49 rokov
3,4
4,2
4,0
8,8
10,9
13,0
6,3
8,2
8,9
50-64 rokov
2,4
3,3
3,0
7,6
9,3
11,2
5,2
6,3
6,9
Zdroj: Eurostat 2011
Trnavský kraj
15
2009 najvyššiu hodnotu 11.600 osôb a v septembri
2011 klesol na asi 5.900 osôb. Vo všetkých troch
regiónoch možno zasa sledovať sezónne výkyvy, ku
koncu roka počet osôb hľadajúcich prácu stúpa.
10
2010
60
40
Zdroj: ÚPSVaR údaje o trhu práce
2011, grafické znázornenie: ÖSB
4,8
EÚ-27
Zdroj: Eurostat 2011
70
50
Obrázok 5: Počet
uchádzačov o
zamestnanie podľa krajov
na Slovensku (v tisícoch)
2009
Slovensko
Uchádzači o zamestnanie na Slovensku
Miera nezamestnanosti na Slovensku leží v rokoch
2008 až 2011 výrazne nad hodnotami krajov
Bratislava a Trnava.
V marci 2008 sa Bratislavský kraj s obzvlášť nízkou
mierou nezamestnanosti 1,8 % nachádza v situácii
plnej zamestnanosti. Už v polovici roku 2008
začína krivka stúpať a spojito rastie – v prvých
mesiacoch krízy intenzívnejšie – až na 5,2 % v júni
2011. Miera nezamestnanosti v Bratislavskom
kraji je počas celého obdobia výrazne nižšia
než v spolkovej krajine Viedeň (pozri obr. 2).
V Trnavskom kraji je nezamestnanosť o niečo
vyššia ako v Bratislavskom kraji, ale napriek tomu
nižšia než na celom Slovensku. Začiatkom roku
2008 je to 4,1 %, v dôsledku krízy stúpa v marci
2010 na 8,5 % a stabilizuje sa na tejto úrovni.
Počet uchádzačov o zamestnanie v Bratislavskom
kraji sa spojito zvyšuje z asi 7.000 osôb začiatkom
roku 2008 na asi 19.200 osôb v septembri 2011.
V Trnavskom kraji je v marci 2008 asi 14.000
uchádzačov o zamestnanie. Tento počet sa
zdvojnásobil na asi 29.500 osôb do začiatku roku
2011, potom mierne klesol, ale zostáva na vysokej
úrovni.
Miera nezamestnanosti podľa pohlavia
Na Slovensku je v porovnateľnom období
nezamestnaných viac žien ako mužov, miera
nezamestnanosti mužov však v porovnaní narástla
viac. Aj v Rakúsku sú na začiatku porovnateľného
obdobia o niečo častejšie nezamestnané ženy
v ako muži, rozdiel medzi pohlaviami je nižší ako
na Slovensku. V Rakúsku sa tento pomer otáča
na začiatku krízy, v rokoch 2009 a 2010 sú muži
viac postihnutí nezamestnanosťou. Aj porovnanie
na úrovni EÚ ukazuje, že hospodárska kríza mala
silnejší negatívny dopad na mužov ako na ženy.
Miera nezamestnanosti podľa veku
Miera nezamestnanosti na Slovensku je v roku
2010 vo všetkých vekových kategóriách približne o
tretinu vyššia ako priemer EÚ. Podiel uchádzačov
o prácu je v EÚ dvakrát taký vysoký ako v Rakúsku.
V priebehu troch rokov sa miera nezamestnanosti
v jednotlivých vekových kategóriách v Rakúsku
zmenila iba mierne. Na Slovensku vykazuje
vo všetkých vekových skupinách stúpajúcu
tendenciu. Najviac postihnutými boli mladí ľudia
– v roku 2008 sa uchádzal o prácu iba každá
piata, v roku 2010 je to už každá tretia osoba. Aj
v rámci EÚ stúpa nezamestnanosť v tejto skupine
najviac.
Ďalšie údaje týkajúce sa vývoja trhu práce v Rakúsku
a na Slovensku nájdete v štvrťročných a výročných
správach zostavených v rámci projektu. Informácie
nájdete na webovej stránke www.expak-at.sk pod
bodom „Monitoring hraničného priestoru“.
Otvorenie trhu práce
1. mája 2011 sa sprístupnil rakúsky trh práce pre
osem nových členských štátov EÚ (Lotyšsko,
11
Estónsko, Litva, Česko, Slovensko, Poľsko,
Maďarsko a Slovinsko). Od tohto okamžiku
môžu byť zamestnanci zo spomenutých krajín
zamestnaní v Rakúsku bez pracovného povolenia.
Podnikatelia môžu ponúkať svoje služby
s vlastnými zamestnancami v Rakúsku. Zároveň
vstúpil do platnosti zákon o boji proti mzdovému
a sociálnemu dumpingu. Tento zákon umožňuje
kontrolu predpísaných miezd a platov všetkých
zamestnancov v Rakúsku (BMASK – Spolkové
ministerstvo práce, sociálnych vecí a ochrany
spotrebiteľov, 2011).
Ako dôsledok odstránenia prechodných úprav
sa v súvislosti s projektovým regiónom EXPAK
AT.SK, a síce Viedeň, Dolné Rakúsko, severný
Burgenland očakával nárast uchádzačov o prácu z
oboch slovenských regiónov Bratislava a Trnava.
Pred 1. májom bolo veľmi ťažké predpovedať, ako
skutočne dopadne tento nárast.
V správe od Lachmayr et al. (2010) sa v súvislosti
s výsledkami Monitoringu odborných pracovných
síl odhadoval potenciál migrácie a pendlovania
na 7.600 Slovákov v produktívnom veku z
regiónu Bratislava-Trnava, ktorí by si ako
cieľový štát pre hľadanie práce vybrali Rakúsko.
Záujem Slovákov o prácu v Rakúsku klesla
na základe pozitívneho hospodárskeho vývoja
na Slovensku a kontinuálneho približovania sa
blahobytu rakúskym pomerom. Navyše, v oblasti
profesií, po ktorých je v Rakúsku silný dopyt
existuje nedostatok odborných pracovných síl aj
v krajinách pôvodu (Lachmayr et. al., 2010).
12
Podľa oddelenia styku s verejnosťou rakúskeho
Ministerstva pre prácu, sociálne veci a ochranu
spotrebiteľov si od otvorenia trhu práce 1. mája
našlo zamestnanie v Rakúsku, v rôznych
odvetviach približne 15.950 Východoeurópanov (z
toho približne 3.200 zo Slovenska, stav: júl 2011).
Najdôležitejšie oblasti, v ktorých sa zamestnali
tieto osoby boli turizmus (približne 3.600 osôb),
stavebníctvo (približne 3.500 osôb), ekonomické
služby (približne 3.300 osôb), ako aj obchod
a oprava motorových vozidiel (1.900 osôb).
(BMASK, 2011a a BMASK, 2011b).
Vývoj trhu práce a opatrenia
Vývoj trhu práce v Rakúsku a na Slovensku je
od konca roka 2008 poznačený celosvetovou
finančnou a ekonomickou krízou. Na zmiernenie
negatívnych následkov hospodárskej recesie
na trhu práce schválili vlády v roku 2009 v oboch
krajinách balíky opatrení v oblasti politiky zamestnanosti a trhu práce.
Na Slovensku vláda schválila rôzne opatrenia
na vytvorenie nových ako aj udržanie jestvujúcich
pracovných miest. Existuje príspevok pre podniky
(vo forme podpory pri práci v skrátenom pracovnom
čase), ktoré napriek nedostatku objednávok svojim
pracovníkom nedávajú výpovede, ale redukujú
ich pracovný čas najmenej o 4% týždenného
pracovného času. Ďalej dostávajú zamestnávatelia
„Príspevok na vytvorenie nového pracovného
miesta“, ak zamestnajú osoby, ktoré boli najmenej
tri mesiace evidované ako uchádzači o prácu. Pre
osoby, ktoré boli dlhšie ako tri mesiace evidované
ako nezamestnané a poberali pomoc v hmotnej
núdzi, existuje príplatok ku mzde (Zbierka zákonov,
2009).
Najdôležitejší nástroj boja proti nezamestnanosti v čase hospodárskej krízy je v Rakúsku
rozširovanie skráteného pracovného času. Úrad
práce (Arbeitsmarktservice) podporuje podniky
prostredníctvom príspevku na prácu v skrátenom
pracovnom čase. Ďalším nástrojom aktívnej politiky
trhu práce je „Študijné voľno plus“. Obsahuje dávku
na ďalšie vzdelávanie vo výške dávky v nezamestnanosti a ďalšiu podporu spolkových krajín. Vo
Viedni prevzal WAFF túto podporu na náklady na
13
̷ ̷ prehľa d ̷ ̷
vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie pre zamestnancov
viedenských podnikov čerpajúcich študijné voľno vo
výške 50% alebo max. € 3.000,- na zamestnanca.
Na financovanie školenia dostávajú podniky 50 %-nú
podporu. Ďalšie nástroje sa týkajú cieľových skupín,
Obrázok 6: Pyramída
obyvateľstva v Rakúsku v roku
2000 a prognóza pre rok 2050
2000
Rakúsko
Men
Zdroj: OECD (2007)
in 2000: 8,0
in 2000: 25
Obrázok 7: Pyramída
obyvateľstva na Slovensku v roku
2000 a prognózy pre rok 2050
in 2000: 5,4
in 2000: 19
14
2050
Demografický vývoj
Predlžovanie strednej dĺžky života, migračné
pohyby a pokles úmrtnosti budú mať za výsledok
nárast počtu obyvateľov v rámci EÚ o 10 miliónov
obyvateľov do roku 2060. Podľa prognóz sa do
roku 2050 značne zmení štruktúra obyvateľstva.
Total population (in millions)
Old age dependency ratio (65+ in % 20-64)
2000
Zdroj: OECD (2007)
85+
80 - 84
75 - 79
70 - 74
65 - 69
60 - 64
55 - 59
50 - 54
45 - 49
40 - 44
35 - 39
30 - 34
25 - 29
20 - 24
15 - 19
10 - 14
5-9
0-4
Women
Slovensko
Men
85+
80 - 84
75 - 79
70 - 74
65 - 69
60 - 64
55 - 59
50 - 54
45 - 49
40 - 44
35 - 39
30 - 34
25 - 29
20 - 24
15 - 19
10 - 14
5-9
0-4
ako mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných, ktorí
sú obzvlášť postihnutí nezamestnanosťou v čase
hospodárskej krízy. Navyše sa realizujú kvalifikačné
programy pre opatrovateľské a účtovnícke profesie,
profesie v oblasti cestovného ruchu a v iných
odvetviach, aby sa v budúcnosti predišlo nedostatku
odborných pracovných síl (AMS, 2009).
Women
in 2050: 8,2
in 2050: 55
2050
Total population (in millions)
Old age dependency ratio (65+ in % 20-64)
in 2050: 4,9
in 2050: 57
Momentálny „kvocient závislosti v starobe“ (Old age
dependency ratio) je 0,25 (EÚ-27). Tento kvocient
udáva, že na jednu osobu vo veku 65+ pripadajú štyri
osoby v produktívnom veku. Do roku 2050 sa kvocient
zvýši na 0,50, čo znamená, že na jednu osobu vo
veku 65+ budú pripadať dve osoby v produktívnom
veku. Kvocient závislosti v starobe sa pre Rakúsko
podľa prognózy zmení z 0,25 v roku 2000 na 0,55
v roku 2050. Slovensko vychádza z nižšej hodnoty
(2000: 0,19), doženie to však nadproporcionálne
(0,57), t.j. štruktúra na Slovensku sa zmení vyššou
mierou ako v Rakúsku (Götz/Tröger, 2010).
Z dôvodu zmien obyvateľstva v produktívnom
veku v tejto súvislosti musia byť prijaté opatrenia
na udržanie hospodárskej produktivity v zmysle
prístupu Efektívneho starnutia v rôznych
oblastiach. K týmto opatreniam patria:
- zvýšenie veku odchodu do dôchodku
- opatrenia politiky trhu práce a pracovno-právne
opatrenia k aktivácii starších osôb
- kvalifikácia a celoživotné vzdelávanie
- udržiavanie zdravia
- vytváranie povedomia zamestnancov
Ďalšie vysvetlenia - pozri stranu 25.
̷̷
Aktivity EXPAK AT.SK
V
tejto kapitole sú opísané aktivity
realizované v rámci projektu a znázornené
ich výsledky a úspechy. V popredí sa pritom
na jednej strane nachádzalo prehĺbenie existujúcich sieťových prepojení a výmena vedomostí
a skúseností medzi aktérmi v oblasti politiky trhu
práce. Na druhej strane sa v rámci troch pilotných
projektov dostali do popredia témy „Migrácia“,
„Efektívne starnutie” a „Nedostatok odborných
pracovných síl”. Analýzy slúžili ako základ pre
implementáciu konkrétnych opatrení.
Spolupráca verejných inštitúcií
Ťažisko tohto pracovného balíka pozostávalo vo
vytvorení cezhraničných partnerstiev medzi úradmi
práce (Arbeitsmarktservice) Viedeň, Dolné Rakúsko
a Burgenland, ako aj Úradmi práce, sociálnych vecí
a rodiny v Bratislave, Trnave, Senici a Malackách.
Cieľom bolo vytvorenie základov pre podporu
dlhodobo udržateľných pracovných vzťahov medzi
týmito verejnými inštitúciami.
Pracovnými metódami pritom boli informačné
semináre ku špecifickým témam, workshopy,
študijné návštevy, početné zasadnutia malých
skupín a diskusné skupiny, ako aj poradenstvo
orientované na potreby.
Moduly spolupráce
Navrhujeme vybudovať dlhodobú, stabilnú
informačnú sieť s viacerými zameraniami: interná;
bilaterálne interne-interná; interne-externá sieť,
s čím by sa mohlo dosiahnuť nasledovné:
A identifikácia spoločných bodov, rozdielov,
podobností a spájajúcich funkčností v internom
priebehu procesov a manažmente správy trhu
práce.
̷ ̷ A k tiv ity ̷ ̷
B z i s t e n i e m o ž n o s t í , k t o r é b y
zjednodušili dohadovanie medzi
štátmi, napr.: ako sa dajú bilaterálne
na Európskej úrovni porovnať čísla,
dáta, fakty, aby sa umožnili spoločné
zosúladené opatrenia?
C vypracovanie spoločných základných
tém, ktoré by slúžili predovšetkým
na výmenu a vývoj stratégií
v oblasti aktívnej politiky trhu práce,
predovšetkým pre staršie osoby, ženy a
mladých ľudí.
Najväčšia pozornosť sa venovala vývoju
modulu spolupráce A v súvislosti so
spoločnými bodmi, podobnosťami a
rozdielmi. Pritom vznikol dobrý pracovný
základ medzi AMS a ÚPSVaR a priblíženie
aktérov.
V rámci informačných
podujatí v module „C“ sa
uskutočnili prezentácie o
národných stratégiách v
oblasti aktívnej politiky
trhu práce, o ktorých sa
intenzívne diskutovalo.
Ďalej
sa
prejednávali témy aktuálnej
spoločensko-politickej
r e a l i t y, a k o n á r a s t
celoeurópskej nezamestnanosti mladých
ľudí alebo hospodárska kríza, a hovorilo
sa o možnostiach riadenia politiky trhu
práce.
V súvislosti s modulom spolupráce „B“
s ťažiskom na potenciáloch synergie
vzniklo množstvo nápadov, ktoré by
15
Vybrané výsledky projektov
certifikovania; spoločné prieskumy resp. potreba
výskumu o profesiách/odvetviach. Vytvorenie
dlhodobejších kontaktných miest medzi aktérmi
má slúžiť na to, aby sa ďalej sledovali nápady a
vytvorili sa z nich konkrétne nástroje.
Spoločné a podobné body
Rozdielnosti
znamenali potenciál pre ďalší vývoj,
ale v rámci tohto projektu sa o nich
dalo iba uvažovať.
Na identifikáciu inštitucionálnych
rámcových podmienok sa vytvorili
tzv. twinningy regionálnych pobočiek
– pracovné stretnutia malých skupín
medzi regionálnymi pobočkami
AMS z Rakúska a úradmi práce, sociálnych vecí
a rodiny zo Slovenska. V rámci twinningov sa
mohli realizovať návštevy miestnych pobočiek,
ktoré umožnili spoznať interné pracovné procesy
a postupy. V popredí sa nachádzala identifikácia
spoločných bodov a rozdielov medzi správami
trhu práce ÚPSVaR a AMS.
Pritom sa napríklad na úrovni
realizácie zistili podobné
body pri vytváraní klientskych
profilov alebo starostlivosti
o klienta a časových a
personálnych kapacít na
realizáciu každodenných
činností.
16
Rýchlo sa identifikovali
spoločné záujmy špecifické
pre
rôzne
odbory
a
cezhraničné potreby. Želaním do budúcnosti by
bolo vytvorenie spoločnej informačnej bázy –
napr. vo forme viacjazyčných databáz; výmeny
údajov o trhu práce, ako aj o pracovných a
životných podmienkach; spoločné on-line
systémy; zosúladenie v súvislosti s registráciou
klientov (zamestnancov, zamestnávateľov,
zúčastnených organizácií); systémov vzdelávania
a ďalšieho vzdelávania; zosúladenie kvalifikácií a
Vývoj organizácie a štruktúra oboch verejných inštitúcii
sú z hľadiska štruktúry rozdielne. Trojúrovňová
forma organizácie AMS (ústredie, 9 spolkových
pobočiek a 100 regionálnych pobočiek) je rozdielna
v porovnaní s dvojúrovňovou štruktúrou ÚPSVaR
(ústredie a 46 regionálnych úradov). Tieto rozdiely
musia byť zohľadnené v budúcnosti pri vytváraní
spoločnej spolupráce: Napríklad pri vytváraní a
udržiavaní kontaktov, realizácii spoločných stratégií,
formulácií cieľov a uplatňovanie riadiacich postupov
zameraných na realizáciu.
Národný rozpočet na vývoj stratégií politiky trhu
práce a na realizáciu opatrení v rámci aktívnej
politiky trhu práce je v oboch krajinách rozdielne
vysoký, čím majú oba štáty odlišné možnosti pre
realizáciu rôznych opatrení. Výmenu informácií a
rozvoj spoločných vízií komplikovali aj rozdielne
národne ustanovenia politiky trhu práce, právne
ustanovenia.
Určité rozdiely existujú pri nasadení analogických
a digitálnych informačných systémov. Všimli sme si
rôzne prístupy v rámci generovania a manipulácie
dát. Želateľná by bolo budúca spoločná databáza,
napríklad na základe indikátorov pre vyhodnotenie
opatrení v oblasti politiky trhu práce, ktorá môže
umožniť cezhraničné procesy zosúladenia.
Spájajúce body
Existuje vysoký vývojový potenciál v hraničnej
oblasti s viditeľne rastúcou nákupnou silou, pričom
pozorujeme viditeľné zábrany v mobilite v oboch
smeroch. Tieto sú zdôvodnené chýbajúcimi
jazykovými znalosťami a informačnými deficitmi
v oblasti pracovného a sociálneho práva.
Odstránenie informačných deficitov v oblasti
pracovného, sociálneho a daňového práva a
uznanie ukončeného vzdelania považujú účastníci
projektu za naliehavé.
Celoeurópska problematika uznávania
ukončených kvalifikácií stále nie je vyriešená a
má negatívny dopad na snahy o spoluprácu medzi
Slovenskom a Rakúskom. V oblasti zdravotníctva a sociálnej oblasti, ako aj v službách pre
domácnosť zostávajú preto synergické potenciály
nevyužité, kým sa nielen nanovo upravia
formality uznávania, ale aj kým spoločne vyvinuté
koncepcie vzdelávania nadobudnú regionálnu
účinnosť. V tomto sektore sa až potom môžeme
snažiť o regionálne vyrovnanie nedostatkov
odborných resp. pracovných síl.
Celkovo sa ukázala potreba spolupráce medzi
všetkými sektormi a v cezhraničnom rozsahu
v súvislosti so sprostredkovateľskými aktivitami a
požiadavka ich vzájomného zosúladenia, aby tak
bolo v budúcnosti možné primerane reagovať na
ponuku a dopyt.
Výzvy
V úlohách sa nachádzali výnimočné výzvy pre
všetkých zúčastnených, napríklad znázornenie
rozdelenia práce medzi príslušnými národnými,
regionálnymi a lokálnymi inštitúciami, aby sa mohli
nadväzne realizovať cezhraničné porovnania.
Existujúca jazyková bariéra medzi Slovenskom a
Rakúskom bola jedným z najväčších obmedzujúcich faktorov. Komplikovala výmenu informácií
o pojmoch každodenného odborného pracovného
života – napríklad „sprostredkovanie“. Čo sa
rozumie pod sprostredkovaním pracovných síl na
Slovensku a v Rakúsku?
Úspechy
Modul
umožnil
vytvorenie
komunikačného a pracovného základu
medzi účastníkmi projektu z AMS a
ÚPSVaR, ktorý treba ešte prehĺbiť. Všetci
aktéri získali nové vedomie o politike
trhu práce (medzištátne/regionálne a
celoeurópske). Región sa stále viac
vníma ako pole politiky trhu práce, ktoré
treba spoločne rozvíjať a ktoré ponúka
možnosť využitia synergií.
Trilaterálne konferencie trhu práce
Rakúsko – Slovensko - Česko
Konferencie slúžili stretnutiu najrôznejších
aktérov z oblasti politiky trhu práce zo všetkých
troch krajín. Stredobodom pritom bola tak výmena
vedomostí a skúseností a diskusia s expertmi
na určité témy, ako aj vytvorenie a rozširovanie
sietí. V rokoch 2008 a 2010 konferencie
organizovala a realizovala EXPAK AT.SK,
v rokoch 2009 a 2011 to bola EXPAK AT.CZ.
Trilaterálna konferencia 2008: „Efektívne
starnutie v Európskom regióne stred“ –
Bratislava, Slovensko
Téma konferencie sa zaoberala ďalším a
opätovným zamestnaním starších osôb. Na
jednej strane išlo o to, predstaviť inovatívne
prístupy, ktoré by starším zamestnancom
umožnili, zdravo a motivovane vykonávať
produktívnu činnosť až do dôchodkového
veku. Na druhej strane sa riešila otázka, ako
môžu starší uchádzači o prácu
znovu trvalo nastúpiť do pracovného
pomeru.
Experti v oblasti politiky trhu práce (z
ministerstiev práce, správy trhu práce,
výskumných inštitúcií atď.) diskutovali
17
o demografickej situácii a očakávanom vývoji,
s ktorým sú konfrontované všetky európske štáty.
Prezentovali sa opatrenia a stratégie na udržanie a
podporu zamestnanosti starších osôb. Detailne boli
prezentované návrhy na riešenie napríklad
podpory zdravia, včasné intervencie, rozvoj
ľudského kapitálu.
Konferencia mala veľmi pozitívnu odozvu
a bola ohodnotená ako dobrý príklad
cezhraničnej spolupráce: 150 účastníkov
uvítalo podujatie ako dobrú príležitosť
na porovnanie skúseností a opatrení
medzi Slovenskom, Českom a Rakúskom.
Otvorená a veľmi priama výmena názorov s
kolegami z týchto troch krajín bola veľmi
ocenená. Pozitívne bol hodnotený výber
tém a referujúcich a vyváženosť medzi
teóriou a praxou. Niektorí účastníci
si do budúcnosti želali intenzívnejšie
zameranie na analýzu problémov a
spoločné vyvíjanie modelov riešení.
Tr i l a t e r á l n a k o n f e r e n c i a 2 0 1 0 :
„Integrácia na trhu práce ako
sociálna inklúzia?“ – Parndorf,
Rakúsko
Tematickým ťažiskom konferencie
bolo aktivovanie práceschopných
osôb, vyčlenených z trhu práce. Išlo
o to, predstaviť inovatívne prístupy,
ktoré by tejto znevýhodnenej skupine
pomohli, (znovu) sa začleniť do
pracovného života. V popredí sa
pritom nachádzali regionálne ohniská
a dotknuté cieľové skupiny. V tejto
súvislosti sa konferencia zaoberala aj s “minimálnym
zabezpečením orientovaným na potreby“, ktoré sa v
Rakúsku zaviedlo na jeseň 2010.
18
Prednášajúci z oblasti politiky trhu práce sa zhodli,
že integrácia na trhu práce je dôležitou časťou
spoločenského začlenenia, a preto sa musí
obzvlášť podporovať. Ústredné otázky sa preto
týkali možností podpory tejto cieľovej skupiny
pre (znovu)začlenenie sa do pracovného sveta a
na kroky k tomu potrebné. Všetky tri štáty prezentovali rôzne opatrenia, ako napr. poradenstvo
a zamestnanosť na sekundárnom trhu práce.
Stredobodom pritom boli rôzne cieľové skupiny,
ako napr. migranti, ľudia s postihnutím, dlhodobo
nezamestnaní.
Tak ako v prípade konferencie v roku 2008, boli
účastníci s podujatím prevažne spokojní. Reakcie
a komentáre boli preto veľmi podobné. Obzvlášť
pozitívne účastníci vyzdvihli prezentáciu príkladov
z praxe s nadväzujúcimi diskusiami za okrúhlym
stolom. Nakoľko bola tematika trochu háklivá, boli
niektoré príspevky posudzované ambivalentne.
Anketa účastníkov
2008
2010
Celková spokojnosť s konferenciou
1,4
1,6
Obsahové očakávania splnené
1,7
1,7
Spokojnosť s usporiadaním konferencie
1,4
1,4
Získanie nových impulzov
1,8
2,0
Priemerná hodnota všetkých vyplnených anketových hárkov podľa systému
známkovania v škole od 1 do 5, pričom 1 je najlepšia známka.
Pilotný projekt: Poradenstvo na
tému Efektívne starnutie
Vychádzajúc zo scenára uvedeného v časti
„Demografický vývoj“ (strana 14) sa vyvinuli
nástroje poradenstva pre podniky, ktoré ich mali
prostredníctvom opatrení podporovať, aby boli
pripravené na zmeny v spoločnosti.
Ciele poradenstva
Hlavným cieľom procesu poradenstva bola
podpora práceschopnosti a výkonnosti, ako
aj motivácia zamestnancov. Podniky v malých
a stredných podnikoch dostali poradenstvo
vzhľadom na prístup k Efektívnemu starnutiu,
ktorý sa však nezameriaval iba na starších
zamestnancov, ale bol holistickejší a zahŕňal
podporu všetkých pracovníkov. Výsledky ankiet
pracovníkov k zdrojom a zaťaženiam slúžili
vývoju opatrení vyhovujúcich starnutiu a podporujúcich zdravie, ktoré sa vypracovali a realizovali
spoločne s podnikmi.
Informatívne
rozhovory
Fokusná skupina pre
plánovanie opatrení
ExpertÍza:
• Analýza vekovej
struktúry
• Analyzačný
rozhovor
• Anketa pre
zamestnancov
• IZP a IZZ
Školenie vedúcich
pracovníkov
Školenie osôb
zodpovedných za ES
všeobecnosti želajú väčšiu úctu
a uznanie. Potreba zvýšenej
pozornosti, úctivého vzájomného
zaobchádzania, menšej kontroly
a viac dôvery sú ďalšie centrálne
požiadavky zo strany pracovníkov.
̷ ̷ A k tiv ity ̷ ̷
Podľa expertov na Efektívne
starnutie má aj zadelenie
pracovného času značný vplyv
na práceschopnosť a
výkonnosť pracovníkov.
Výsledky znázorňujú želanie
flexibilnejších modelov
pracovného času a lepšej
zlučiteľnosti zamestnania
Reflexný
rozhovor
a rodiny.
Znižovania
stavu
personálu, realizované
v niektorých podnikoch
pevné zložkyporadenstva
voliteľné zložkyporadenstva
pevná zložkaporadenstva
kvôli
hospodárskej
kríze, viedlo k neistote
a strachu medzi pracovníkmi. Stúpajúci tlak
Vytvorenie ponuky poradenstva
V príručke sa načrtol teoretický priebeh prichádzajúci s pribúdajúcim psychickým a
poradenstva podnikom. Modulárna štruktúra telesným stresom negatívne vplýva na pohodu
ponuky poradenstva umožňovala flexibilné a práceschopnosť pracovníkov.
plánovanie a realizovanie poradenstva orientovaného na otázky podniku. Pritom sa vyvinuli Na základe analýzy vekovej
štruktúry sa dalo rozpoznať,
fixné a alternatívne moduly poradenstva.
že skoro vo všetkých
Presnejší opis obsahov sa nachádza v príručke, podnikoch, ktoré dostali
ktorú nájdete na webovej stránke www.expak-at. poradenstvo, je priemerný
vek zamestnancov vyšší
sk pod bodom „Efektívne starnutie“.
ako 41 rokov. Súvislosť
častej práceneschopnosti a
Najdôležitejšie výsledky
Správanie sa vedenia podnikov vnímajú experti veku napriek očakávaniam
na Efektívne starnutie ako jeden z najdôležitejších neexistuje. Ďalší výsledok
faktorov vplyvu na práceschopnosť pracovníkov. ukazuje na jednej strane,
Na to poukazujú aj výsledky získané z ž e h o d n o t a s c h o p n o s t i
ankety pracovníkov a z následne realizo- zvládnutia práce klesá s
vaných fokusných skupín. Zamestnanci si vo pribúdajúcim vekom. Na
Školenie IZP
sebakontrola
19
̷ ̷ Akti v i ty ̷ ̷
druhej strane vykazujú
zamestnanci
vyššiu
schopnosť zvládania práce
ako robotníci.
Tieto analýzy slúžili ako
východiskový bod pre
podniky, na vyvinutie opatrení
na preventívne pôsobenie proti negatívnym
následkom, akými sú napríklad burn-out alebo
práceneschopnosť.
Výzvy
Jedno z najdôležitejších
kritérií pre projekt a tým aj
pre výzvy bola dostatočná
komunikácia na všetkých
hierarchických úrovniach
v podniku. Pritom bolo
nevyhnutné presvedčiť o
dôležitosti projektu nielen
vedenie podniku, ale aj vedúcich
pracovníkov, zástupcov personálu,
členov zamestnaneckej rady a
pracovníkov. Pre mnoho podnikov
bola téma Efektívneho starnutia
nová, preto bolo treba od začiatku
o to intenzívnejšie
vytvá ra ť p o ve d o mi e .
Rakúske a slovenské
podniky sa rozlišovali vo
svojej firemnej štruktúre,
z dôvodu ktorej sa
muselo dbať na diferencovaný prístup.
20
Ďalšia dôležitá úloha
pre poradcov spočívala
v tom, aby presvedčili
pracovníkov
o
anonymite získavaných
údajov a tým si získali
ich dôveru a účasť na ankete pre pracovníkov
a na diskusii cieľových skupín. Nedostatočné
znalosti osadenstva z nemeckého resp.
slovenského jazyka komplikovali účasť na ankete.
Pre mnohých pracovníkov bol navyše nástroj
písomnej ankety pracovníkov nezvykom.
Obzvlášť veľkou výzvou sa ukázala byť akvizícia
podnikov na Slovensku. Hospodárska kríza
postihla predovšetkým podniky z oblasti spracovávania kovov. Mnohé z nich už pracovníkov
prepustili a zaviedli skrátený pracovný čas.
Na tomto pozadí mnoho podnikov nemalo záujem
alebo zdroje na to, aby sa zaoberali témou
Efektívneho starnutia.
Na zabezpečenie udržateľného účinku zrealizovaných opatrení je potrebná zodpovedná osoba,
napr. v oblasti vývoja personálu, ktorá bude
poverená touto úlohou. Z dôvodu nedostatočných
finančných a personálnych zdrojov v podnikoch
oboch krajín toto, ale žiaľ, bolo realizovateľné iba
zriedkakedy.
Úspechy
Doterajšie úspechy projektu sú: spoločné
používanie nástrojov dotazníka pre index zvládania
práce a samostatne koncipovaný index zdrojov
a záťaží. V tejto súvislosti sa mohli podnikom,
ktoré dostali poradenstvo, sprostredkovať vzácne
a doteraz neznáme informácie, ktoré poskytli
podnety na ďalšie možnosti konania.
Ako obzvlášť poučné sa ukázali alternatívne
moduly poradenstva, ktoré využili skoro všetky
podniky, ako napr. cieľová skupina a školenie
vedúcich pracovníkov (podrobný opis týchto
modulov nájdete v Hirschberger/Zoglauer, 2010).
Väčšina podnikov sa rozhodla pre oba tieto
alternatívne nástroje, pretože prostredníctvom
nich môžu vypracovať ďalšie dôležité opatrenia
na vytvorenie pracovných miest vhodných pre
starnutie. Zatiaľ čo sa v rámci cieľovej skupiny
zisťovali zdroje a rozvojový potenciál v podniku
a vypracovali sa riešenia na zníženie zaťaženia,
ústrednou témou školenia vedúcich pracovníkov
bolo sprostredkovanie vedomostí a realizácia
cvičení pre štýl vedenia, ktorý podporuje zdravie
a je vhodný pre starnutie.
Podniky boli s rozmanitou ponukou poradenstva
veľmi spokojné a získali mnoho nových poznatkov.
Pracovníci dostali informácie na vytváranie
pracovných miest vhodných pre starnutie a
na podporu práceschopnosti v podniku. Navyše
sprostredkované informácie ako aj zrealizované
opatrenia prispeli podpore zdravia na pracovisku,
ako aj zlepšeniu pracovnej situácie pracovníkov.
Pilotný projekt: Migrácia
V tomto pracovnom balíku spočívali obsahové
ťažiská jednak na „Integrácii príslušníkov
tretích štátov na trhu práce“ a na druhej strane
na „Otvorení trhu práce a odstránení prechodných
opatrení po 1. máji 2011“. K obom témam sa
zorganizovali workshopy s aktérmi politiky trhu
práce z Rakúska a zo Slovenska. Účelom bola
intenzívna výmena názorov a informácií ku
všetkým relevantným otázkam.
Informačný workshop: „Integrácia príslušníkov
tretích štátov na trhu práce“
Výmena poznatkov o situácii v oblasti pracovnej
migrácie v oboch krajinách bola dôležitou
témou. Predovšetkým slovenskí zástupcovia sa
zaujímali o rakúsku situáciu na trhu práce. Preto
experti poskytli prehľad o vývoji zamestnávania
cudzincov v Rakúsku a predstavili právny rámec.
Záujem o túto tému bol taký veľký aj preto, lebo
Slovensko bude v dlhodobom až strednodobom
horizonte konfrontované s výzvou imigrácie
príslušníkov tretích štátov, ktorí
hľadajú prácu. Bodmi diskusie
preto nebol iba už existujúci
nedostatok odborných pracovných
síl v oboch krajinách, ale najmä
o t á z k a i n t e g r á c i e m i g r a n t o v,
predovšetkým na trhu práce.
Slovenskí experti sa zaujímali
predovšetkým o implementáciu
zákonných úprav v súvislosti so
zamestnávaním cudzincov, ako aj o
riadenie zahraničných pracovných
síl z hľadiska politiky trhu práce
a o konkrétnu potrebu odborných
pracovných síl v Rakúsku.
Podujatie
bolo
dobrou príležitosťou
na
výmenu
informácií o rôznych
dopadoch pracovnej
migrácie.
Pritom
sa diskutovalo aj o
obsahu, následkoch
a výhodách „červenobielo-červenej karty“,
ktorá sa v Rakúsku
zavedie v roku 2011.
Séria
workshopov
„Mobilita
pracovných síl medzi Rakúskom a
Slovenskom“
Na začiatku série workshopov na tému
„Otvorenie trhu práce – odstránenie
prechodných opatrení 1. mája 2011“
boli stredobodom záujmu právne
zmeny pre slovenských pracovníkov,
ktorí hľadajú prácu v Rakúsku. Na
základe nasledovných troch otázok sa
uskutočnili podrobné diskusie:
1) „Čo odpadne?“ => Témou boli
m i z n ú c e p r í s t u p o v é b a r i é r y,
21
̷ ̷ Akti v i ty ̷ ̷
povinnosti v súvislosti s
povoleniami a pribúdajúca
súťaž
o
odborných
pracovníkov.
2) „Čo ostane?“ => Hovorilo
sa o rakúskych ustanoveniach pre „vyslaných
a prenechaných zamestnancov“, ktoré sa sotva môžu
zmeniť aj v súvislosti s otvorením
trhu práce.
3) „Čo bude nové?“ => Poskytol sa
prehľad novo schváleného zákona
o boji proti mzdovému a sociálnemu
dumpingu v Rakúsku.
V nadväznom podujatí k
témam „Rakúsky zákon
o boji proti mzdovému a
sociálnemu dumpingu“, ako
aj „zdravotné a sociálne
poistenie“ boli otázky
čo ra z i n te n zívn e j ši e a
konkrétnejšie. Slovenskí
experti
na
poistenie
diskutovali so zástupcami
rakúskej finančnej polície o
zákone o boji so mzdovým
a sociálnym dumpingom.
Kľúčovými otázkami boli aj zmeny
pre slovenských zamestnancov
v súvislosti so zdravotným,
sociálnym poistením a poistením
v nezamestnanosti.
22
V
záverečnom
workshope
so zameraním na „Mobilitu
pracovných síl medzi Rakúskom
a Slovenskom“ urobili účastníci
bilanciu o následkoch otvorenia
trhu práce 1. mája 2011. Dôležitým
predmetom výmeny názorov boli
budúce optimalizačné opatrenia orientované na
potreby.
Téma migrácie sa neriešila výlučne v tomto
pracovnom balíku, ale prierezovo sa jej venovala
pozornosť v rámci celého projektu. Napríklad
tu môžeme menovať najmä rozhovory, ktoré sa
uskutočnili s aktérmi politiky trhu práce v súvislosti s
možnými dopadmi otvorenia trhu práce, (viď kapitolu
„Analýzy a prieskumy“). Dôležitosť témy migrácie sa
zdôraznila aj počas informačných seminárov.
Zber a systematizácia informácií k téme
mobilita pracovných síl
Na webovej stránke projektu www.expak-at.sk
nájdete rešeršované, zozbierané a systematizované obsiahle informácie na tému mobilita
pracovných síl medzi AT a SK. Takisto tam nájdete
aj podrobné informácie ku všetkým workshopom
(prezentácie a zápisnice).
Pilotný projekt: Kvalifikačné moduly
V rámci ďalšieho pracovného balíka sa vyvíjali
nové modely na kvalifikáciu nezamestnaných a
dlhodobo nezamestnaných na Slovensku, ktoré
mali zvýšiť šance cieľovej skupiny uplatniť sa na
regionálnom trhu práce.
Analýza potreby kvalifikácie
V prípravnej fáze sa zisťovala potreba kvalifikácie
v regióne. V tejto súvislosti sa porovnala ponuka
a dopyt po práci a analyzovali sa potreby a
požiadavky trhu práce podľa jednotlivých druhov
vzdelania vzhľadom na hraničný región Viedeň –
Bratislava – Trnava.
V regióne Bratislava a Trnava pracuje viac ako
60 % obyvateľstva v oblasti služieb. Vstupom do
EÚ sa tento sektor začal dynamicky rozvíjať a
kvalita ponúkaných služieb sa postupne prispôsobila
ostatným členským štátom EÚ. Na Slovensku existujú
v sektore služieb určité oblasti, ktoré majú kvôli
vysokému dopytu významný potenciál pre pozitívny
rozvoj v nasledovných rokoch. K týmto sektorom patrí
aj oblasť opatrovateľstva. V regiónoch Bratislava a
Trnava existujú na základe polohy na hranici regiónu
možnosti zamestnať sa v iných krajinách EÚ, ako
napríklad v Rakúsku. Opatrovateľská starostlivosť je
najčastejšie vykonávaná práca Slovákov v Rakúsku,
nakoľko je v tejto oblasti vysoký dopyt a nedostatok
pracovných síl.
Rozvoj kvalifikačného plánu
Na základe tohto rozvoja, relevantného pre trh
práce, sa v spolupráci so zástupcami úradov práce,
sociálnych vecí a rodiny trhu práce a na základe
výsledkov výskumu potreby regionálnych trhov
práce vypracovala pilotná ponuka na kvalifikáciu
cieľovej skupiny. Pre regióny Trnava a Bratislava
bol vyvinutý viacúrovňový kvalifikačný model,
ktorý obsahoval nasledovné aktivity:
• 8 vstupných poradenských kurzov
• 2 rekvalifikačné kurzy výpočtovej techniky
• 2 rekvalifikačné kurzy opatrovateľskej
starostlivosti
• 4 kurzy nemeckého jazyka
Realizácia a úspechy kvalifikačných opatrení
Dlhodobo nezamestnané osoby registrované
na úradoch práce sa upozornili na opatrenia,
nadväzne sa uskutočnilo informovanie o
ponuke kurzov. Na základe veľkého záujmu sa
realizovala čiastočná selekcia prostredníctvom
vstupných testov. Popri špecifických obsahoch
učiva si účastníci navyše mohli osvojiť poznatky
o ustanoveniach pracovného práva v súvislosti so
zamestnaním v zahraničí. Ďalej im bolo priblížené
uchádzanie sa o prácu v krajinách EÚ. Účastníci
dostali certifikát o absolvovanom vzdelaní.
Kurzy sa realizovali podľa kvalifikačného plánu
2010 a 2011 v regiónoch Bratislava a Trnava. Po
ukončení všetkých kurzov sa každý rok v jednotlivých regiónoch konalo záverečné podujatie so
všetkými účastníkmi kurzov .
̷ ̷ A k tiv ity ̷ ̷
Vyhodnotenie ukázalo, že
zúčastnené osoby boli veľmi
motivované a mali záujem,
na základe čoho vznikla
príjemná pracovná atmosféra.
Absolventi kurzov si na základe
výsledkov vzdelania osvojili
množstvo nových vedomostí.
Spokojnosť školiacich bola
takisto vysoká.
V roku 2010 sa na ďalšom
vzdelávaní zúčastnilo celkom
80 osôb (40 v Bratislave a 40
v Trnave). Z toho si v priebehu
šiestich mesiacov od ukončenia
kvalifikačného opatrenia približne
polovica našla zamestnanie.
Perspektívy
Aktuálne ustanovenia pracovného
práva na Slovensku a v Rakúsku
umožňujú účastníkom hľadať si
zamestnanie v oboch krajinách
a tým zvyšujú ich šance
na pracovné miesto.
Cezhraničná spolupráca sa
pri realizácii kurzov ukázala
ako nová skúsenosť. Vďaka
týmto kurzom sa mohli
kvalifikovať nové pracovné
sily pre hraničný regionálny
trh práce. Absolventi novo
vyvinutých kvalifikačných
modulov získali zručnosti,
ktoré sú žiadané na trhu
práce v oboch krajinách. To
prispelo s splneniu cieľov
23
̷ ̷ Akti v i ty ̷ ̷
EÚ, ktoré stanovujú zníženie nezamestnanosti
prostredníctvom vytvorenia nových pracovných
príležitostí.
Analýzy a prieskumy
Analýzy slúžili jednak ako základ pre vývoj a
realizáciu pilotných projektov. V prípade projektu
Efektívne starnutie sa preto vytvorila štúdia, ktorá
ponúkla teoretickú základňu pre koncept modelu
poradenstva. Na druhej strane sa v priebehu
projektu vykryštalizovali dôležité tematické
oblasti, ktoré vyžadovali bližšie šetrenia.
V priebehu toho sa v rámci projektu zrealizovali
rozhovory na tému otvorenie trhu práce 2011.
Obidve správy, ktoré sú ďalej krátko načrtnuté,
si môžete stiahnuť z webovej stránky, alebo
objednať aj ako tlačový produkt.
„Employment in the Border Region.
mobilita pracovných síl medzi Rakúskom a
Slovenskom”
Mobilite pracovných síl medzi oboma štátmi bola
v rámci projektu venovaná osobitná pozornosť.
Pri príležitosti otvorenia trhu práce v máji 2011
sa rozhodlo o realizácii osobných rozhovorov
s rakúskymi podnikmi z odvetví „stavebné
hospodárstvo“, „opatrovateľstvo“, „sprostredkovávanie zamestnania“, „gastronómia“ a „rakúske
záujmové združenia“ - s hospodárskou komorou
Rakúska a komorou robotníkov.
Rozhovory sa absolvovali celkovo v dvoch
etapách. Stredobodom prvého prieskumu boli
odhady mobility pred odstránením prechodných
opatrení – cieľom tu bol barometer nálady o
možnom vývoji na trhu práce. V druhej etape
(jeseň 2011) sa partnerov v rozhovoroch pýtali
na prvé skúsenosti od otvorenia trhu práce.
Zaujímavým bodom bolo pritom porovnanie
vlastných prognóz pred otvorením s reálnym
vývojom po ňom.
24
Podľa názoru opýtaných by vzhľadom na budúcu
perspektívu a opatrenia mali rakúske a slovenské
úrady užšie spolupracovať. To sa týka na jednej
strane problému uznania ukončeného vzdelania,
ako aj zistenia potrebných dodatočných
kvalifikácií. Preto je súrne potrebná spoločná
stratégia v oblasti politiky trhu práce v oboch
krajinách. V tejto súvislosti si respondenti
želajú užšiu a intenzívnejšiu spoluprácu medzi
inštitúciami trhu práce. Tá je potrebná preto, lebo
regióny a tým aj trhy práce stále viac prelínajú.
Výstavba resp. pokračovanie už existujúcich
štruktúr komunikácií a spolupráce sú vnímané
ako dôležitý príspevok – v tejto súvislosti partneri
rozhovorov tiež častejšie spomínajú cezhraničné
projekty spolupráce. Spolupráca sa podľa respondentov momentálne ešte príliš zameriava na
aglomerácie Viedeň a Bratislava a v budúcnosti
by mala viac integrovať regióny. Ďalej sa v prvej
fáze prieskumu očakával stále silnejší tlak
konkurencie zo strany slovenských firiem v oblasti
služieb. Všetci preto považujú opatrenia proti
mzdovému a sociálnemu dumpingu za dôležité.
„Práca zodpovedajúca starnutiu. Exploratívny
prieskum relevantných veličín a faktorov
ovplyvňujúcich oblasť a okolie ‚Práce
zodpovedajúcej starnutiu‘ “
V prvej časti tejto štúdie sa znázornila situácia
a problematika súvisiaca s vývojom štruktúry
oby v at eľ s t v a v E ur ópe v nas ledujúc ic h
desaťročiach (viď aj „Demografický vývoj“).
Znázornili sa oblasti konania v rámci politiky
zamestnanosti, ktoré majú slúžiť na prekonanie
týchto výziev, a bližšie sa opísali príspevky k
riešeniu problémov.
Zvýšenie veku odchodu do dôchodku ako
aj opatrenia v oblasti politiky trhu práce a
pracovného práva predstavujú riešenia na to, aby
mohli osoby dlhšie zotrvať v zamestnaní. Tým
sa môže pôsobiť proti hroziacemu nedostatku
odborných pracovných síl a poklesu produktivity. Ďalšie možnosti sú v priamej podpore
osôb prostredníctvom kvalifikácií a opatrení
na udržanie zdravia. Vytvorenie povedomia
musí byť presadzované ešte na všetkých
úrovniach. To sa však týka predovšetkým strany
zamestnávateľa, ktorá musí podporovať aj
implementáciu opatrení v podnikoch.
̷ ̷ A k tiv ity ̷ ̷
Empirické prieskumy v druhej časti štúdie slúžili
tomu, aby sa získali vedomosti o tom, v akej
miere sú známe načrtnuté demografické zmeny
v podniku a či sú aktívne prijímané opatrenia,
aby sa im čelilo. Zaujímavé pritom bolo aj to, či
existujú rozdiely medzi Rakúskom a Slovenskom.
Výsledky tohto prieskumu ukázali, že hospodárska
kríza má rozdielny dopad na oba štáty. Zatiaľ čo v
roku 2010 v Rakúsku ešte stále existuje nedostatok
odborných pracovných síl, na Slovensku dominuje
pokles výroby a prebytok pracovných síl. Toto
ovplyvňuje aj pohľad na tému Efektívne starnutie.
Nakoľko podniky na Slovensku práve na základe
hospodárskej
krízy
nemajú problémy nájsť
pracovné sily a navyše
ešte aj prevažuje značne
mladšia veková štruktúra
spoločnosti, podniky
sa sotva zaoberajú
s demografickým
vývojom a jeho dopadmi.
Väčšina
rakúskych
podnikov sa naopak
intenzívne zaoberá touto
témou. To je zrejmé aj na
základe implementácie
rôznych opatrení. V
oboch krajinách je
zdravie zamestnancov
ako predpoklad pre
udržanie práceschopnosti a motivácie
na prvom mieste. Ako
ďalšie faktory nasledujú
istota zamestnania – ktorá ako následok krízy
získala väčší význam - a pracovné okolie resp.
organizácia práce. ̷
25
̷ ̷ R e fl e x i a ̷ ̷
Reflexia a závery
N
asledovali dva rozhovory s Herbertom
Buchingerom,
predsedom
Arbeitsmarktservice Rakúsko ako aj
Ivanom Jurášom, generálnym riaditeľom
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí si
zaspomínali na uplynulé tri roky so zameraním
na vývoj v oblasti politiky trhu práce v hraničnom
regióne a reflektovali na vývoj, využitie a úspechy
cezhraničných projektov.
Perspektívy AMS Rakúsko – Odhady
Herberta Buchingera
Herbert Buchinger
Prednosta Arbeitsmarktservice
Rakúsko
26
Aké je podľa Vás najväčšie využitie
cezhraničnej spolupráce ohľadne
politiky trhu práce?
Najväčšie využitie je podľa mňa v tom,
že cezhraničné kontakty a spolupráca
sú podporované na rôznych úrovniach.
Obzvlášť úspešne prebiehal napríklad
pracovný balík „twinning regionálnych
pobočiek“. Tri regionálne pobočky z
Viedne a Bratislavy resp. Trnavy si
dohodli vzájomné, jednodňové návštevy, aby
bezprostredne spoznali organizačné postupy,
zásadné služby a predovšetkým aj rámcové
podmienky v príslušnej organizácii. Nevynechali
sa ani veľmi špecifické témy ako aplikácie
výpočtovej techniky a controlling, ako aj nábor
a vzdelávanie pracovníkov. V tomto rámci sa
uskutočnila aj intenzívna výmena skúseností
a vzájomné spoznávanie poradcov a vedúcich
oddelení úradov práce resp. regionálnych
pobočiek - nevyhnutný predpoklad pre
cezhraničnú spoluprácu.
Tematické ťažiská EXPAK AT.SK, ktoré sa
kryjú aj s témami prebiehajúceho obdobia
p o d p o r y, s ú : „ n e d o s t a t o k o d b o r n ý c h
pracovníkov“ , „kvalifikácia“, „migrácia“ a
„vytváranie sietí“. Aký úspešný vývoj ste
v tejto súvislosti zatiaľ pozorovali?
Jednotlivé projekty sa zaoberali nerovnováhou
ponuky pracovných síl, iné sa prednostne venovali
sieťovému prepojeniu s inými zainteresovanými
inštitúciami a správami trhu práce prostredníctvom
intenzívnejšej výmeny informácií, skúseností
a faktov. Ostatné projekty poskytli rozsiahle
informácie pre cezhraničných pracovníkov a
podniky a spoločne realizovali kvalifikačné
opatrenia. Všetkým spoločne sa podarilo prekonať
medzikultúrne zábrany, využiť synergické efekty a
vyvinúť prístupy k spoločným riešeniam.
Aké sú podľa Vás najväčšie výzvy v rámci
cezhraničnej spolupráce?
Realizácia fungujúceho cezhraničného trhu
práce, riadená cielenou a aktívnou politikou
trhu práce. Tu sú potrebné opatrenia, ktoré
môžu zmysluplne podporiť stret cezhraničného
vyrovnania medzi ponukou a dopytom a majú za
cieľ postupné a udržateľné riešenie problémov
na trhu práce. Pritom nesmieme stratiť zo zretele
parametre ako zamestnávanie pendlerov, počet
pobočiek v rámci jedného odvetvia a cezhraničnú
orientáciu firiem na dobu určitú. Za obmedzujúci
faktor považujem rozdielnosť zdrojov, ktoré majú
k dispozícii správy trhu práce na vytvorenie
cezhraničných aktivít.
Kde vidíte budúce ťažiská v cezhraničnej
spolupráci na pozadí stratégie „Európa
2020“?
Politika trhu práce vidí svoju úlohu v tom,
dlhodobo zvyšovať potenciály zamestnanosti
a dosiahnuť cielené zosúladenie ponuky a
dopytu – aj v cezhraničnom kontexte. Cielená
a aktívna politika trhu práce môže značne
prispieť k realizácii cezhraničného trhu práce.
Pre záujemcov a (potenciálnych) zákazníkov
bude v budúcnosti, až do vytvorenia virtuálnej
pobočky, prostredníctvom ďalšieho vývoja
internetovej ponuky služieb na úrovni portálu a
riešení e-government naďalej otvorený prístup
k informáciám a službám orientovaným na trh
práce a bude rozšírený pre samostatnejšie
využitie.
Odhady Ivana Juráša, generálneho
riaditeľa Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny, Slovensko
Aký úspešný vývoj ste doteraz pozorovali
v
prebiehajúcom
období
podpory
v cezhraničných projektoch?
Za osobitne významné v oblasti politiky trhu práce
v rámci cezhraničnej spolupráce považujem
prehĺbenie expertnej kooperácie a zlepšenie
výmeny informácií a skúseností.
Efekty tejto vzájomnej komunikácie zamestnancov
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov
práce, sociálnych vecí a rodiny a pracovníkov
z partnerských inštitúcii na rakúskej strane
sa prejavili predovšetkým v procese prípravy
na zrušenie prechodných opatrení v oblasti
zamestnávania pracovných síl v Rakúsku po 1.
máji 2011. Na pravidelných stretnutiach došlo k
podrobnej výmene informácií o legislatíve, ktorá
sa týka zamestnávania občanov susedného
štátu – najmä informácií o kvalifikačných
požiadavkách vyžadovaných pri zamestnávaní
v oblastiach, o ktoré je zo strany slovenských
občanov najväčší záujem (opatrovateľstvo,
zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti,
samostatná zárobková činnosť), ale aj informácií
o antidumpingovej legislatíve či legislatíve
týkajúcej sa zdravotného a sociálneho poistenia,
čo skvalitnilo a zefektívnilo poradenský servis
klientovi – uchádzačovi o zamestnanie a
prispelo k prevencií prípadných nedorozumení
a priestupkov voči predpisom na jednej i druhej
strane.
Vzájomné poznanie potrieb partnerov
cezhraničných projektov môže v konečnom
dôsledku veľmi významne uľahčiť a
zjednodušiť situáciu našim spoločným
klientom. Narážam teraz napríklad
na obavy partnerov zo zahltenia trhu
práce nezamestnanými z nových
členských krajín Európskej únie,
ktoré sa podarilo rozptýliť aj napr.
zriadením inštitútu pozorovateľov.
Pravidelný monitoring trhu práce
na oboch stranách nepreukázal
významný
nárast
odchodov
slovenských občanov do Rakúska a
potvrdil, že budúcnosť cezhraničnej
spolupráce je vo vzájomnej výmene informácií a
v otvorenosti, nie v budovaní bariér.
̷ ̷ R e fl e x ia ̷ ̷
Ivan Juráš
Generálny riaditeľ Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny
Aké sú podľa Vás najväčšie výzvy v rámci
cezhraničnej spolupráce?
Ťažisko ďalšej cezhraničnej spolupráce vidím
najmä v budovaní spoločných IT platforiem
a v lepšej previazanosti systémov. Dobrým
príkladom takejto spolupráce je Jobtour –
platforma slúžiaca práve na bezplatnú výmenu
informácií o podmienkach výkonu povolania v
susedných krajinách.
Nevyhnutná je tiež vzájomná výmena dobrých
skúsenosti a informácií o
inovatívnych
projektoch. Spomeniem napríklad jednu z
aktivít projektu EXPAK AT.SK zameranú na
27
̷ ̷ R e fl e x i a ̷ ̷
efektívne starnutie, ktorej cieľom bolo hľadať
cesty zapojenia a udržania ľudí vo vyššom veku
v pracovnom procese.
Otázku starnutia populácie riešia všetky európske
štáty, výmena dobrých skúseností je kľúčová pre
dosiahnutie spoločného cieľa, ktorým je podpora
zamestnanosti aj tejto skupiny obyvateľov.
Verím, že v tejto oblasti aj v ďalších inovatívnych
projektoch bude spolupráca s rakúskymi
partnermi pokračovať. Už v tejto chvíli viem,
že Rakúsko a Slovensko, spolu s ďalšími
štátmi participujú na projekte Stredoeurópskej
znalostnej platformy pre starnúcu spoločnosť,
ktorej cieľom je práve výmena informácií o
nástrojoch na podporu zamestnávania starších
ľudí a vytvorenie stratégie zamestnávania
starších ľudí.
Kde vidíte budúce ťažiská v cezhraničnej
spolupráci na pozadí stratégie „Európa
2020“?
Vzhľadom na to, že Slovensko patrí medzi štáty
EÚ s relatívne vysokou nezamestnanosťou a už
niekoľko rokov má najvyššiu mieru dlhodobej
nezamestnanosti a relatívne nízku mieru zamestnanosti starších ľudí budúce ťažiská cezhraničnej
spolupráce vo väzbe na stratégiu Európa
2020 by bolo vhodné zamerať na realizáciu
spoločných projektov s cieľom znížiť dlhodobú
nezamestnanosť, ako aj na výmenu skúseností z
oblasti zvýšenia zamestnanosti mladých ľudí bez
praxe, a, ako som už spomenul, aj na aktivity
zamerané na zvyšovanie zamestnanosti starších
ľudí (aktívne starnutie, mentoring, vekový
manažment).
28
Vo všetkých týchto oblastiach je nevyhnutná
vzájomná informovanosť a prepojenosť s cieľom
vyrovnávať disparity na jednotlivých regionálnych
trhoch práce vo vzťahu k ponuke a dopytu po
pracovnej sile. ̷̷
̷ ̷ R e fl e x ia ̷ ̷
Poučenia z projektu
Na záver zúčastnení partneri poskytli krátku spätnú väzbu na projekt:
Najväčšie výzvy boli...
• prekonanie jazykových bariér
• poskytnutie a využitie zdrojov
• koordinácia a zosúladenie všetkých zúčastnených
Najväčšie úspechy boli...
• veľmi dobrá spolupráca s partnermi
• vysoká spokojnosť účastníkov s vypracovaným kvalifikačným modelom
• vývoj a vytvorenie komunikácie a základu dôvery medzi strategickými partnermi
• intenzívna práca s verejnosťou (správy, Newsletter, domovská stránka atď.)
• monitoring hraničného priestoru poskytol dobrý prehľad o regionálnom rozvoji na
trhu práce
• poradenstvo v rámci Efektívneho starnutia sa ukázalo ako efektívne a podniky ho
prijali dobre
• otvorenie trhu práce slúžilo ako hlavná myšlienka a viedlo k zodpovedaniu
dôležitých otázok
Osobná skúsenosť partnerov z projektu…
• potreba cezhraničných projektov sa potvrdila
• vďaka ochote nasadenia všetkých zúčastnených a využitiu efektov synergie sa
dosiahli definované ciele a okrem toho bolo možné získať aj výsledky navyše
• vytvorila sa dobrá základňa pre ďalšiu spoluprácu a nadviazali sa osobné kontakty
• pravidelné stretnutia uviedli do chodu procesy dorozumievania sa a priniesli nové
skúsenosti
• projekt poskytol dostatočný priestor na zodpovedanie mnohých otázok
• získali sa nové a dôležité zistenia predovšetkým v oblasti politiky trhu práce
29
̷ ̷ or g a ni z á c i e ̷ ̷
Realizujúce organizácie
L&R Sozialforschung
L&R Sozialforschung, mimouniverzitný
inštitút so sídlom vo Viedni, aktívny
od roku 1990 v oblasti sociálneho
vedeckého výskumu. Ťažiská práce L&R
Sozialforschung siahali od „politiky trhu práce
a sociálnej politiky“ cez „podporu žien a gender
mainstreaming“, „profesné vzdelávanie a ďalšie
vzdelávanie“ až po „vyhodnotenie zákonov,
programu a opatrení“, „rozširovanie EÚ smerom
na východ“ a „rozvojová spolupráca“. K ponúkaným
službám patria výskum, poradenstvo a vývoj, práca v
sieti, prednášky, semináre, workshopy a konferencie.
Expertíza L&R Sozialforschung už viac ako 15
rokov slúži ako základ rozhodovania pre rakúske
ministerstvá, krajinské úrady, obce, úrady práce,
združenia a zväzy, ako aj medzinárodné organizácie
a Európsku komisiu.
ÖSB Consulting GmbH
30
ÖSB Consulting GmbH je vedúci
podnik v oblasti poradenstva
v Rakúsku k otázkam pracovného
sveta. ÖSB Consulting podporuje nositeľov
politických rozhodnutí a podniky a sprevádza ľudí
na trhu práce. Prístupy k riešeniam sa vnímajú
v európskom kontexte, s upriamením zreteľa na
regionálne zvláštnosti a potreby indivídua. Rovnosť
príležitostí je pre ÖSB Consulting dôležitým
princípom.
ÖSB Consulting vypracováva návrhy na riešenie
v úzkom súlade s cieľovými zadaniami zákazníkov.
Viac ako 25 rokov skúseností jej pri tom poskytujú
potrebný rozhľad. Približne 210 pracovníkov
v Rakúsku a celoeurópske sieťové prepojenie
s partnerskými firmami a expertmi zaručujú, že
náskok zákazníkov ostane zabezpečený a že ich
požiadavky budú v najlepších rukách aj v prípade
medzinárodných zámerov.
WISDOM
WISDOM (Wiener Institut für sozialwissenschaftliche Dokumentation und Methodik –
Viedenský inštitút pre dokumentáciu sociálnej
vedy a metodiku) je rakúske centrum
v oblasti infraštruktúry výskumu a sociálnych
vied, a ako vedecké zariadenie orientované na služby
je činné v oblasti dokumentácie dát, archivovaní dát
(kvantitatívnych a kvalitatívnych mikrodát), nových
európskych výskumných infraštruktúr pre sociálne
vedy (Európsky sociálny prieskum, európsky archív
dát); vizualizáciu európskych mikrodát; inovatívneho a
komplexného výskumného dizajnu; vyvíjania, metód a
výskumu trhu práce.
WISDOM je rakúskym členom Rady Európskych
archívov dát (CESSDA) a národným archívom dát
pre kvantitatívne a kvalitatívne dáta.
UPSVaR
Ústredie
práce,
sociálnych vecí a rodiny
(ďalej len „ústredie“) bolo
zriadené 20. novembra 2003. Ústredie je priamo
podriadené Ministerstvu práce, sociálnych vecí a
rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
ako štátny orgán pre oblasť práce, sociálnych vecí
a rodiny. Riadi sieť úradov práce, sociálnych vecí a
rodiny v regiónoch Slovenska. Finančne je napojené
na rozpočtovú kapitolu ministerstva (štátny rozpočet).
Na realizáciu aktívnych opatrení na trhu práce a
v sociálnej oblasti využíva v súčasnom období
aj finančné prostriedky Európskeho sociálneho
fondu prostredníctvom operačného programu
Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
Ústredie riadi a metodicky usmerňuje:
- 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny
(ďalej len „úrady“), ktoré majú cca 80 svojich
detašovaných pracovísk,
- 71 detských domovov.
Pôsobnosť ústredia a úradov na jednotlivých
úsekoch výkonu štátnej správy je značne rozsiahla,
zahŕňa služby zamestnanosti – sprostredkovanie
zamestnania, aktívnu politiku trhu práce, sociálne
veci, dávky a príspevky pomoci v hmotnej núdzi,
sociálnoprávnu ochranu detí, sociálnu kuratelu,
štátne sociálne dávky, peňažné príspevky
na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia, posudkové činnosti, poradenskú činnosť
atď. je ešte upravená osobitnými zákonmi.
IVAKS
Spoločnosť IVAKS s.r.o. sa zameriava
na vzdelávanie dospelých a svoje aktivity
realizuje už vyše 20 rokov na celom
území Slovenska. Prioritnou aktivitou
spoločnosti je realizácia kvalifikácií uchádzačov
o prácu v spolupráci s pracovnými agentúrami
v rámci aktívnej politiky trhu práce, ako aj realizácia
projektov EÚ zameraných na vzdelávanie a ďalšie
vzdelávanie.
Spoločnosť IVAKS s.r.o. ponúka poradenské
služby a kurzy so zameraním na mäkké zručnosti,
psychológiu, podnikanie, manažment, marketing,
ekonomiku,
účtovníctvo, výpočtovú techniku
a jazykové kurzy v nasledovných oblastiach:
opatrovateľstvo, (umelecké) remeslá, cestovný
ruch, administrácia, logistika atď. Vzdelávacie
aktivity sú akreditované Akreditačnou komisiou
pre rekvalifikačné a vzdelávacie zariadenia pri
Ministerstve školstva Slovenskej Republiky.
̷ ̷ orga n iz á c ie ̷ ̷
EDUCTA
Hlavným poslaním združenia
EDUCTA je podpora znevýhodnených cieľových skupín pri integrácii
na trh práce. Individuálna práca s klientom je pritom
ústredným ťažiskom. Prostredníctvom analýzy
schopností a potenciálov ako aj nadväzného
poradenstva a kvalifikácie sa podporuje integrácia
týchto osôb na trh práce.
AMS
Úrad práce – Arbeitsmarktservice
(AMS) je vedúcim podnikom
poskytujúcim služby na trhu práce
v Rakúsku. AMS sprostredkováva pracovné sily na
voľné pracovné miesta a podporuje vlastnú iniciatívu
uchádzačov o prácu a podnikov prostredníctvom
poradenstva, informovania, kvalifikácie a finančnej
podpory.
Ako podnik poskytujúci služby verejného práva
prispieva AMS v rámci politiky spolkovej vlády
pre plnú zamestnanosť, v zastúpení Spolkového
ministerstva práce, sociálnych vecí a ochrany
spotrebiteľov a za rozhodujúcej účasti sociálnych
partnerov, k zabráneniu a odstráneniu nezamest­
nanosti v Rakúsku.
Zákonom o službách trhu práce z 1. júla 1994
sa zo Spolkového ministerstva práce, zdravia
a sociálnych vecí vyčlenila správa trhu práce
(Arbeitsmarktverwaltung, AMV) a konštituoval sa
Arbeitsmarktservice (AMS) ako podnik poskytujúci
služby verejného práva.
31
̷ ̷ zdroje /
T iráž ̷ ̷
Zoznam zdrojov
AMS (2009): AMS-Opatrenia proti nezamestnanosti 2009, http://www.
ams.at/ueber_ams/14169_18574.html, 27.07.2011
AMS Údaje na trhu práce(2011): http://iambweb.ams.or.at/ambweb/
AmbwebServlet?trn=start, 29.11.2011
BMASK (2011): Otvorenie trhu práce 2011
http://www.bmask.gv.at/cms/site/dokument.html?doc=CMS1304069905
993&channel=CH0025, 27.07.2011
BMASK (2011a):
h ttp ://w w w.b m a s k .g v.a t/c m s /s i te /i n d e x _ p r e s s e a u s s e n d u n g .
html?doc=CMS1308215735808, 18.08.2011
BMASK (2011b): Kontakt emailom z dňa 14.9.2011.
Eurostat (2011): http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/
employment_social_policy_equality/omc_social_inclusion_and_social_
protection/overarching, 27.07.2011
Eurostat (2011): http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/
statistics/search_database, 27.07.2011
Götz, Rudolf a Nina Tröger (2010): Práca zodpovedajúca starnutiu:
Exploratívne zisťovanie relevantných veličín a faktorov súvisiacich s
„prácou zodpovedajúcou starnutiu“, skrátená verzia
http://www.expak-at.sk/expak/img/uploads/expak1044.pdf
Hirschberger, Silvia a Arthur Zoglauer (2010): Zabezpečenie vysokej
produktívnosti a neustáleho rastu vedomostí v podnikaní. Poradenský
manuál
http://www.expak-at.sk/expak/img/uploads/expak1024.pdf
OECD (2007): Society at a Glance. Paríž
Rada Európskej únie (2011): Odporúčanie Rady z 12. júla 2011 k
národnému reformnému programu Rakúska 2011 a k stanovisku Rady k
aktualizovanému programu stability Rakúska pre 2011-2014,
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2011:210:
0008:0011:DE:PDF, 18.08.2011
Rada Európskej únie (2011a): Odporúčanie Rady k národnému
reformnému programu Slovenska 2011 a k stanovisku Rady k aktualizovanému programu stability Slovenska pre 2011-2014
http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/recommendations_2011/
csr_slovakia_de.pdf, 18.08.2011
Statistik Austria (2011): Čistý mesačný príjem, http://www.statistik.at/
web_de/statistiken/soziales/personen-einkommen/nettomonatseinkommen/index.html, 16.08.2011
ÚPSVaR (2011): http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanostmesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010, 30.11.2011
Zbierka (2009): Novela zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti
Zbierka zákonov č. 49/2009 Čiastka 26; ZÁKON z 12. februára 2009,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník
práce v znení neskorších predpisov
http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=208833&FileNa
me=zz2009-00049-0208833&Rocnik=2009&AspxAutoDetectCookieSu
pport=1, 16.08.2011
Lachmayr Norbert, Proinger Judith, Mayerl Martin, Schilder Roswitha
(2010): Otvorenie trhu práce 2011 – Možné dopady pre región hraničiaci
so Slovenskom. Rakúsky inštitút pre výskum profesného vzdelávania
http://www.oeibf.at/db/calimero/tools/proxy.php?id=14484, 27.07.2011
Tiráž
Majiteľ médií, vydavateľ a produkcia: ÖSB Consulting GmbH, Meldemannstr. 12-14, A -1200 Viedeň.
Redakčná spolupráca: Susanne Kratochwil, Eva Matysová Radeschnig, Robert Prachar, Nina Tröger, Zuzana Valentová, Arthur Zoglauer. Záverečná
redakcia: Nina Tröger, Susanne Trautenberg, Alexander Aigner. Grafika: Georg Bock. Lektorát: Andreas Polsterer. Preklad: Lucia Holičová. Print:
Gerin. Fotografie: ÖSB Consulting, L&R, WISDOM, IVAKS, BMASK, MPVR SR, AMS, ÚPSVaR. Viedeň 2011.
Kontaktná adresa pre otázky a pre objednávku tlačených produktov:
L&R Sozialforschung
Liniengasse 2a/1, 1060 Viedeň
Robert Prachar
Tel: +43-1-595 40 40-22
E-mail: [email protected]
www.expak-at.sk
32
Download

- expak