Štúdia o hermetickej filozofii starého Egypta a Grécka
„Ústa múdrosti prehovoria iba k chápajúcim ušiam.“
S úctou venované Hermesovi Trismegistovi, ktorého starí Egypťania
poznali ako velikána a Majstra majstrov.
Úvod
Toto dielo vychádza zo starodávneho hermetického učenia. O tomto
predmete existuje veľmi málo textov, hoci sa na hermetickú náuku
odvoláva značný počet okultných diel. Účelom nie je formulácia nejakej
výnimočnej filozofie či náuky. Ide skôr o výklad pravdy, ktorý im pomôţe
objasniť rad útrţkovitých okultných znalostí, ktoré moţno nadobudli v
skoršej dobe. Problémom je, ţe tieto čriepky informácií si často
navzájom odporujú, čo začiatočníkov veľakrát znechutí a odradí od
ďalšieho štúdia. Nesnaţíme sa vybudovať nový chrám poznania, ale
vloţiť študentom do rúk univerzálny kľúč.
Na svete neexistuje ţiadna iná časť okultných náuk, ktorá by bola tak
starostlivo stráţená, ako fragmenty hermetického učenia, ktoré prečkalo
desiatky storočí od doby, kedy ţil jeho veľký zakladateľ Hermes
Trismegistos. Tento „Pisár boţí“ prebýval v starom Egypte v čase, kedy
sa súčasná ľudská rasa nachádzala ešte v plienkach. Hermes, súčasník
Abraháma, a ak sú legendy pravdivé, i učiteľ tohto ctihodného mudrca,
bol a stále je obrovským slnkom, ktoré sa nachádza v strede okultizmu a
ktorého lúče osvetľujú nespočetný rad náuk, ktoré boli od jeho doby
zverejnené. Pôvod všetkých hlavných a základných prvkov ezoterického
učenia všetkých národov je moţné vystopovať práve u neho. Dokonca i
najstaršie indické doktríny majú nepochybne svoje korene v pôvodnom
hermetickom učení.
Zo zeme veľkej Gangy putovalo do Egypta mnoho pokročilých okultistov,
aby sa usadili pri nohách Majstra a získali univerzálny kľúč, ktorý by im
pomohol objasniť a urovnať ich odlišné názory. Takto vznikla tajná
náuka. I z ostatných zemí prichádzali najrôznejší učenci, ktorí Hermesa
povaţovali za Majstra majstrov. Jeho vplyv bol tak obrovský, ţe napriek
skutočnosti, ţe počas dlhých storočí mnoho učiteľov v týchto krajinách z
pravej cesty zišlo, je moţné nájsť v zmesi často odlišných teórií, ktorými
sa v týchto krajinách zaoberajú a ktoré vyučujú dnešní okultisti, istú
podobnosť. Študent komparatívnej religionistiky si môţe povšimnúť
vplyvu hermetického učenia v kaţdom náboţenstve, ktoré ľudstvo pozná
a ktoré stojí za zmienku. Nezáleţí na tom, či tieto náboţenstvá zanikli,
alebo sa nachádzajú v plnom rozpuku. Napriek vzájomne si odporujúcim
prvkom panuje medzi nimi vţdy istý súlad a hermetická náuka pôsobí
ako ich styčný bod.
Zdá sa, ţe Hermes behom svojho ţivota skôr zasadil dokonalé semeno
pravdy, ktoré časom vyklíčilo a ktorého kvety sa rozvinuli do radu
neobvyklých tvarov a foriem, neţ zaloţil filozofickú školu, ktorá by
dominovala celosvetovému spôsobu myslenia. Za kaţdých okolností
však existovalo niekoľko ľudí, ktorí sa nepretrţite starali o pôvodné
Hermesovo učenie a dbali na jeho počiatočnú rýdzosť. Títo ľudia v
súlade s hermetickou tradíciou odmietali davy nezrelých študentov a
prívrţencov a uchovávali svoje pravdy pre tých pár výnimočných, ktorí
boli pripravení im porozumieť a osvojiť si ich. Pravdu si ústne odovzdával
neveľký počet ľudí. V rôznych krajinách sveta sa v kaţdej generácii
nachádzalo niekoľko zasvätencov, ktorí udrţiavali plameň hermetického
učenia naţive. Títo zasvätenci boli v časoch, kedy ţiara pravdy začala
vyhasínať, keď ju zastrel oblak nezáujmu a keď knôt kahana vonkajšieho
sveta obalila neţiadúca substancia, vţdy ochotní pouţiť svoje lampy na
to, aby tento zhasínajúci plameň znovu oţivili. V kaţdej dobe sa niekoľko
málo ľudí verne staralo o oltár pravdy a udrţiavalo svetlo večnej lampy
múdrosti, ktorá sa na ňom nachádzala. Títo ľudia zasvätili svoje ţivoty
práci, ktorá si vyţadovala láska, ktorú tak dokonale popísal básnik vo
svojich veršoch:
„Ó, nenechajte vyhasnúť ten plameň, ktorý bol storočie za storočím
opatrovaný vo svojej temnej jaskyni, vo svojich posvätných chrámoch a
ţivený čistými pomocníkmi lásky. Nenechajte ten plameň nikdy
vyhasnúť!“
Títo ľudia nikdy nevyhľadávali masové uznanie ani zástupy prívrţencov.
Podobné záleţitosti sú im ľahostajné, pretoţe dobre vedia, ako málo ţije
v kaţdej generácii ľudí, ktorí sú na pravdu pripravení a ktorí by ju
spoznali, keby im bola popísaná. Uchovávajú „mäso pre muţa“, zatiaľ čo
ostatným predkladajú „mlieko pre nemluvňatá“. Ochraňujú perly múdrosti
pre pár vyvolených, ktorí rozpoznajú ich hodnotu a ozdobia nimi svoje
koruny. Nepredhadzujú ich materialistickým a hrubým sviniam, ktoré by
ich zašliapali do blata a premiešali so svojim nechutným duševným
ţrádlom. Pokiaľ sa však jedná o odovzdávanie slov pravdy ľuďom, ktorí
sú na ňu pripravení, riadili sa títo zasvätenci vţdy duchom pôvodnej
Hermesovej náuky. Kybalion toto učenie popisuje takto: „Tam kam
dopadnú kroky Majstra, nastraţia ľudia, ktorí sú jeho náuku schopní
prijať, dôkladne uši.“ A takisto sa k nemu vzťahujú tieto slová: „Ak sú uši
študenta zrelé počuť, objavia sa ústa, ktoré ich naplnia múdrosťou.“
Súčasne však stráţcovia náuky vţdy jednali v prísnej zhode s ďalším
hermetickým aforizmom, ktorý môţeme taktieţ nájsť v Kybalione: „Ústa
múdrosti prehovoria len ku chápajúcim ušiam.“
Existujú ľudia, ktorí tento postoj hermetikov kritizujú a prehlasujú, ţe ich
politika zdrţanlivosti a izolácie nie je správna. Stačí sa však obzrieť späť
do minulosti a zistíme, ţe títo majstri, ktorí vedeli, aké bláhové je pokúšať
sa vyučovať svet to, čo nie je pripravený, nieto ochotný prijať, boli veľmi
múdri. Hermetici sa nikdy nesnaţili stať mučeníkmi. Miesto toho ticho
sedeli v ústraní a zo zomknutými perami sa súcitne usmievali, zatiaľ čo
„pohania okolo nich zúrivo besneli“ a bavili sa mučením a zabíjaním
úprimných, ale zblúdilých nadšencov, ktorí sa domnievali, ţe barbarskej
rase vnútia pravdu, ktorú dokáţe pochopiť iba pár pokročilých na ceste.
Tento duch potierania a prenasledovania na zemi ešte stále preţíva.
Existujú isté časti hermetickej náuky, ktoré by svojim učiteľom keby boli
zverejnené, vyniesli obrovský posmech a davy by opäť ryčali: „Ukriţovať!
Ukriţovať!“
Snaţili sme sa, aby sme vám poskytli predstavu o základnom učení
Kybalionu. Miesto toho, aby sme náuku do detailu rozoberali, sme sa
vám pokúsili predloţiť fungujúce princípy a nechávame na vás, aby ste
ich aplikovali na svoj ţivot. Ak ste naozajstní študenti, dokáţete tieto
princípy pochopiť a pouţiť. Pokiaľ nimi nie ste, budete sa nimi musieť
stať, pretoţe inak pre vás hermetická náuka nebude znamenať nič iné
neţ iba slová, slová a slová.
Zo starého Egypta vzišlo hlavné ezoterické a okultné učenie, ktoré uţ po
niekoľko tisícročí veľmi silno ovplyvňuje filozofie všetkých rás a národov.
V Egypte, domovine pyramíd a sfingy, sa zrodila skrytá múdrosť a
mystická náuka. Z jeho tajných učení čerpali všetky národy. India,
Perzia, Chaldea, Médea, Čína, Japonsko, Asýria, antické Grécko a Rím i
ďalšie staroveké zeme z plného hrdla vyuţívali hojnosť vedomostí, ktorú
hierofanti a majstri zeme Isis bez akéhokoľvek obmedzenia poskytovali
ľuďom, ktorí boli pripravení piť z hlbokej studnice mystických a okultných
tradícií, ktorú vyhĺbili vodcovské osobnosti tejto starobylej krajiny.
Kapitola prvá
Hermetická filozofia
„Ústa múdrosti prehovoria iba ku chápajúcim ušiam.“
- Kybalion
V starovekom Egypte sídlili slávni adepti a majstri, ktorých veľkosť nikdy
nikto neprekonal a iba veľmi málo ľudí sa im v priebehu dlhých storočí,
ktoré uplynuli od smrti veľkolepého Hermesa, vyrovnalo. V Egypte sa
nachádzala najväčšia mystická lóţa. Dvere egyptských chrámov sa
otvárali neofytom, ktorí sa potom ako hierofanti, adepti a majstri vydali do
štyroch kútov zeme s cenným poznaním, ktoré boli s dychtivou ochotou
nachystaní odovzdať ľuďom, ktorí naň boli zrelí. Všetci študenti
okultných vied si uvedomujú, koľko týmto ctihodným majstrom tejto
starodávnej zeme dlţia.
Medzi týmito veľkými majstrami starobylého Egypta však kedysi ţil
jeden, ktorého oslavovali ako „Majstra majstrov“. Tento človek, pokiaľ bol
skutočne „človekom“, prebýval v Egypte na počiatku jeho éry. Bol známy
ako Hermes Trismegistos. Stal sa otcom okultnej múdrosti, zakladateľom
astrológie a objaviteľom alchýmie. Podrobnosti o jeho ţivote upadli do
zabudnutia, čo nie je aţ tak prekvapivé, ak vezmeme do úvahy, koľko
času uplynulo od jeho ţivota. Vieme však, ţe sa niekoľko starodávnych
zemí medzi sebou dohadovalo a snaţilo sa presadiť, ţe sa Hermes
narodil práve na ich území. Chceli si tak nárokovať česť, ktorá z toho
pramenila. To všetko sa dialo pred tisíckami rokov. Dátum pobytu jeho
poslednej inkarnácie na tejto planéte v Egypte nie je v súčasnosti
známe, avšak všeobecne sa usudzuje, ţe to bolo na počiatku vlády
najstarších egyptských dynastií – dlho predtým, neţ svetlo sveta uzrel
Mojţiš. Najuznávanejšie autority ho povaţujú za súčasníka Abraháma, a
niektoré ţidovské tradície idú dokonca tak ďaleko, ţe tvrdia, ţe Abrahám
získal časť svojho mystického poznania od samotného Hermesa.
V rokoch, ktoré nasledovali po Hermesovom odchode z tejto ţivotnej
úrovne (tradície uvádzajú, ţe vo fyzickom tele ţil tristo rokov), si ho
Egypťania zboţštili a urobili z neho jedného zo svojich bohov, ktorého
pomenovali Thovth. Neskôr ho do panteónu svojich bohov zaradili i
obyvatelia starovekého Grécka. Nazvali ho Hermes, boh múdrosti.
Egypťania jeho spomienku uctievali mnoho storočí – nazývali ho „Pisár
boţí“ a udelili mu jeho dávny titul Trismegistos, čo znamená „trikrát
veliký“, „najväčší veliký“, „velikán medzi velikánmi“ a podobne. Meno
Hermes Trismegistos bolo uctievané vo všetkých starobylých krajinách a
jeho synonymom sa stalo pomenovanie „Prameň múdrosti“.
Dokonca i dnes pouţívame výraz „hermetický“ v zmysle „tajný“,
„nepriedušne uzavretý, aby nič neuniklo“ a podobne. Vychádza to zo
skutočnosti, ţe stúpenci Hermesa svoje učenie vţdy udrţiavali v tajnosti.
Nechceli „hádzať perly sviniam“, ale skôr sa riadili porekadlom „mlieko
patrí nemluvňatám, mäso silným muţom“. Obidva tieto aforizmy poznajú
čitatelia kresťanských kníh, avšak Egypťania ich pouţívali dlhé storočia
predtým, neţ kresťanstvo vôbec vzniklo.
Táto politika opatrného šírenia pravdy je pre hermetikov typická
odjakţiva a platí i dnes. Hermetické učenie je moţné nájsť vo všetkých
krajinách, vo všetkých náboţenstvách, avšak neprináleţí ani jednej
konkrétnej krajine alebo náboţenskej sekte. Je to vďaka dávnym
učiteľom, ktorí upozorňovali na nebezpečenstvo, ţe by sa tajná náuka
mohla stať skostnateným vyznaním. Múdrosť obsiahnutá v tomto
varovaní je zrejmá všetkým študentom histórie. Staré indické a perzské
okultné vedy zdegenerovali a z veľkej časti sa vytratili, pretoţe sa z
učiteľov stali kňazi, a teológia sa tak zmiešala s filozofiou. V dôsledku
toho sa indický a perzský okultizmus postupne stratil v záplave
náboţenských povier, kultov, vyznaní a bohov. Také isté to bolo i v
prípade antického Grécka a Ríma. Rovnaký osud podstúpilo hermetické
učenie gnostikov a raných kresťanov, ktoré sa stratilo za dôb
Konštantína, ktorého ţelezná ruka udusila filozofiu pod nánosom
teológie. Kresťanská cirkev tak prišla o svoju podstatu a ducha a
niekoľko storočí musela blúdiť, neţ našla cestu späť ku svojej
starodávnej viere. Dôkladnému pozorovateľovi v dvadsiatom prvom
storočí nemôţe uniknúť, ako sa cirkev snaţí navrátiť k svojmu
starobylému mystickému učeniu.
V kaţdej dobe však ţilo niekoľko verných duší, ktoré udrţovali plameň
rýdzej náuky naţive, pozorne sa oň starali a nedovolili aby uhasol.
Vďaka týmto vytrvalým srdciam a neohrozeným dušiam je pravda stále s
nami. Nie je ju však moţné nájsť v knihách – ţiadna sa o nej nijako
podrobne nezmieňuje. Pravda bola odjakţiva odovzdávaná ústne z
majstra na študenta, zo zasvätenca na hierofanta. Ak bola niekedy
zachytená na papier, jej význam bol zakódovaný do alchymických a
astrologických termínov, ktoré dokázali rozlúštiť iba tí, ktorí vlastnili kľúč.
Tento postup bol nutný kvôli perzekúciám stredovekých teológov, ktorí
tajnú náuku potierali mečom a ohňom, hranicami, šibenicami a kríţmi.
Dokonca i dnes existuje na tému hermetickej filozofie iba niekoľko
spoľahlivých kníh, i keď sa na ňu odvoláva nespočetné mnoţstvo diel o
rôznych oblastiach okultizmu. A i tak hermetická filozofia predstavuje
jediný univerzálny kľúč, ktorý otvára všetky brány k okultným vedám!
V raných dobách existoval súbor základných hermetických princípov,
ktorý sa odovzdával z učiteľa na ţiaka a bol známy ako Kybalion. Presný
význam tohto slova sa vytratil uţ pred niekoľkými stovkami rokov. Učenie
ako také však bolo v priebehu vekov ústne odovzdané radu ľudí. Pokiaľ
je nám známe, pravidlá tejto náuky neboli nikdy spísané alebo vytlačené.
Šlo iba o súbor zásad, axiómov a predpisov, ktorým nemohol rozumieť
nikto zvonka, avšak neofyti, ktorým tieto zásady, axiómy a predpisy
vysvetlili a ilustrovali hermetickí zasvätenci, ich chápali bez problémov.
Toto učenie tvorilo základné princípy umenia hermetickej alchýmie, ktorá
sa napriek všeobecnému presvedčeniu zaoberala skôr ovládnutím
duševných síl neţ premenou chemických prvkov. Alchymisti
transmutovali duševné vibrácie, a nie kovy. Mýty o kameni mudrcov,
ktorý dokáţe premeniť akékoľvek kov na zlato, boli iba alegóriou, ktorá
sa vzťahovala k hermetickej filozofii a ktorej študenti hermetizmu ľahko
porozumeli.
V tejto prvej kapitole vyzývame svojich študentov, aby skúmali
hermetické učenie tak, ako je vyloţené v Kybalione a objasnené nami,
pokornými študentami náuky, ktorí i keď nesú titul zasvätencov, sú stále
iba ţiakmi pri nohách majstra Hermesa. Predkladáme vám, moderným
študentom, rad zásad, axiómov a predpisov z Kybalionu, ktoré sme
doplnili vysvetleniami, vďaka ktorým, ako sa domnievame, pre vás bude
náuka zrozumiteľnejšia – najmä však preto, ţe pôvodný text je zámerne
zašifrovaný do ťaţko pochopiteľných výrazov.
Pôvodné pravidlá, axiómy a predpisy z Kybalionu sú v tomto diele
uvedené v úvodzovkách. Naše práce tvoria hlavnú časť tejto knihy a je
vytlačená obvyklým spôsobom. Veríme, ţe mnoho študentov, ktorým
teraz toto dielo predkladáme, získa zo štúdia jeho stránok rovnaký
prospech ako rad ďalších, ktorí v priebehu stoviek rokov, ktoré uplynuli
od dôb Hermesa Trismegista – Majstra majstrov, velikána medzi
velikánmi – putovali po ceste k majstrovstvu. Slovami Kybalionu:
„Tam, kam dopadnú kroky Majstra, nastražia ľudia, ktorí sú jeho náuku
schopní prijať, dôkladne uši.“
– Kybalion
„Ak sú uši študenta zrelé počuť, objavia sa ústa, ktoré ich naplnia
múdrosťou.“
– Kybalion
Podľa zásad učenia teda vydanie tejto knihy pritiahne pozornosť ľudí,
ktorí sú zrelí na jej pokyny a dokáţu prijať jej učenie. Podobne, ak je ţiak
schopný poňať pravdu, dostane sa mu táto kniţka do rúk. Taký je zákon.
Hermetický zákon príčiny a následku vo svojom aspekte príťaţlivosti
zvedie ústa a uši – knihu a ţiaka – dokopy. Nech sa teda tak stane!
"Sedem je zákonov pravdy. Ten, kto ich pozná, vlastní magický kľúč, pod
ktorého dotykom sa rozletia všetky chrámové brány dokorán."
Kybalion
Toto je sedem hermetických zákonov, na ktorých je
vystavaná celá hermetická filozofia:
1. Zákon mentalizmu
2. Zákon zhodnosti
3. Zákon vibrácií
4. Zákon polarity
5. Zákon rytmu
6. Zákon príčiny a následku
7. Zákon pohlaví
...
1. Zákon mentalizmu
"Absolútno je myseľ. Vesmír v sebe zahŕňa duševnú podstatu."
Kybalion
Tento zákon vyjadruje pravdu, ţe "všetko je myseľ". Popisuje, ţe
absolútno (teda skutočná realita, ktorá sa nachádza za vonkajšími tvarmi
a formami, ktoré poznáme ako hmotný vesmír, ţivot, matériu či energiu,
skrátka všetko, čo vnímame vonkajšími zmyslami) je duch, ktorý je sám
o sebe nepoznateľný a nedefinovateľný, ale ktorý je moţné povaţovať
za univerzálnu, nekonečnú a ţivú myseľ. Tento zákon takisto objasňuje,
ţe celý svet tvarov či vesmír je jednoducho duševným výtvorom
absolútna a riadi sa zákonmi stvorených vecí. Ukazuje, ţe vesmír ako
celok i jeho súčasti existujú v mysli absolútna, v mysli, v ktorej sa
nachádzame, pohybujeme a ţijeme. Vďaka tomu, ţe tento zákon
vymedzuje podstatu vesmíru ako duševnú, môţeme s jeho pomocou
ľahko vysvetliť najrôznejšie duševné a paranormálne javy, ktoré výdatne
priťahujú pozornosť širokej verejnosti a ktoré sú bez tohto vysvetlenia
nepochopiteľné a vzpierajú sa vedeckému skúmaniu.
Pochopenie tohto veľkého
hermetického zákona mentalizmu umoţňuje kaţdému jedincovi
porozumieť zákonitostiam duševného vesmíru a vyuţíval ich vo svoj
prospech a pokrok. Študent hermetizmu môţe duševné zákony aplikovať
inteligentne miesto toho, aby ich pouţíval neorganizovane a chaoticky.
Ak drţí študent vo svojich rukách univerzálny kľúč, môţe odomknúť rad
brán duševného a paranormálneho chrámu poznania a vstúpiť do neho
slobodne a s rozumom. Tento zákon objasňuje skutočnú podstatu
energie, sily a hmoty a takisto uvádza, z akého dôvodu a akým
spôsobom podliehajú ovládaniu mysľou. Jeden z dávnych hermetických
majstrov pred dlhou dobou napísal: "Ten, kto pochopil pravdu o duševnej
podstate vesmíru, veľmi pokročil na ceste k majstrovstvu." Tieto slová
platia dnes rovnako ako v dobe, kedy boli napísané prvý krát. Dosiahnuť
majstrovstva bez tohto univerzálneho kľúča je nemoţné. Bez jeho
vlastníctva by študent iba nadarmo búchal na rad chrámových dvier.
2. Zákon zhodnosti
"Ako hore, tak dole, ako dole, tak hore."
Kybalion
Tento zákon vyjadruje pravdu, ţe medzi pravidlami a javmi najrôznejších
úrovní bytia a ţivota vţdy panuje istá zhoda. Starý hermetický axióm
hovorí: "Ako hore, tak dole, ako dole, tak hore." Pochopenie tohto
zákona umoţňuje vyriešiť rad skľučujúcich paradoxov a skrytých
tajomstiev prírody. Existujú pláne, ktoré presahujú naše chápanie. Pokiaľ
na ne však aplikujeme zákon zhodnosti, môţeme porozumieť radu vecí,
ktoré by sme inak nikdy nepoznali. Tento zákon funguje na všetkých
úrovniach hmotného, duševného i duchovného vesmíru – má
univerzálnu platnosť. Starí hermetici povaţovali tento zákon za jeden z
najdôleţitejších duševných nástrojov, s ktorého pomocou je moţné
odstrániť prekáţky, ktoré nám zabraňujú uvidieť to, čo je nepoznané.
Jeho prostredníctvom je moţné dokonca poodhrnúť závoj Isis, a letmo
tak zahliadnuť tvár tejto bohyne. Znalosť geometrických zákonov
dovoľuje človeku, ktorý sedí vo svojom observatóriu, pozorovať ďaleké
slnká a zaznamenávať ich pohyb. Podobne nám znalosť zákona
zhodnosti umoţňuje, aby sme z toho, čo poznáme, vyvodzovali
inteligentné závery o nepoznanom. Môţeme študovať monádu a
pochopiť archanjelov.
3. Zákon vibrácií
"Nič sa nenachádza v kľude, všetko sa pohybuje, všetko vibruje."
Kybalion
Tento zákon popisuje skutočnosť, ţe "sa všetko pohybuje, všetko vibruje
a nič sa nenachádza v kľude". Uvádza pravdy, s ktorými súhlasí i
moderná veda a ktorá podporuje kaţdý nový vedecký objav. I tak tento
zákon pred tisíckami rokov formulovali starí egyptskí majstri. Tento
zákon objasňuje, ţe rozdiely medzi jednotlivými prejavmi hmoty, energie,
mysle, a dokonca i ducha sú do značnej miery výsledkom rôznych
vibračných frekvencií. Od absolútna, ktoré je rýdzim duchom, dole aţ po
najhrubšie formy hmoty tvoria všetko vibrácie – čím vyššia vibrácia, tým
vyššia pozícia na rebríčku. Duch vibruje s tak nesmiernou intenzitou a
rýchlosťou, ţe prakticky spočíva v kľude – koleso, ktoré sa rýchlo otáča,
v nás vzbudzuje dojem, ţe stojí na mieste. Na druhom konci rebríčka sa
nachádzajú hrubé formy hmoty, ktorých vibrácie sú tak nízke, ţe sa
takisto zdá, ţe sa nachádzajú v kľude. Medzi týmito dvomi pólmi existujú
milióny a milióny najrôznejších vibračných frekvencií. Vibruje úplne
všetko – od častíc a elektrónov, atómov a molekúl aţ po celé svety a
vesmíry. To isté platí na úrovniach energie a sily (ktoré majú iba odlišnú
vibračnú frekvenciu), pre mentálne pláne (ktorých stav závisí na
vibráciách), a dokonca i pre duchovné sféry. Pochopenie tohto zákona a
pouţitie príslušných formúl umoţňuje študentom hermetiky ovládnuť
jednak svoje duševné vibrácie, tak aj duševné vibrácie druhých ľudí.
Majstri vyuţívajú tento zákon tieţ na to, aby si rôznym spôsobom
podmanili prírodné javy. Ako hovorí jeden z dávnych autorov: "Ten, kto
chápe zákon vibrácií, drţí v ruke ţezlo moci“.
4. Zákon polarity
„Všetko je podvojné, všetko má dva póly, všetko má svoj opak. Podobné
a nepodobné veci sú rovnaké, protiklady majú tú istú podstatu a líšia sa
len formou. Protipóly sa stretávajú, každá pravda je len polopravdou a
všetky paradoxy sa dajú vyriešiť.“
Kybalion
Tento zákon vyjadruje pravdu, ţe „všetko je dvojité, všetko má dva póly,
všetko má svoj opak“. To všetko sú prastaré hermetické axiómy.
Vysvetľuje dávne paradoxy, ktoré poplietli hlavu celému radu ľudí a ktoré
popisujú nasledujúce slová: „Tézy a antitézy sa zhodujú vo svojej
podstate, ale odlišujú sa formou. Protiklady majú tú istú podstatu a líšia
sa len stavom. Dva opačné póly je moţné spojiť, extrémy sa stretávajú,
všetko súčasne je i nie je, kaţdá pravda je polovičnou lţou, všetko má
dve strany a tak ďalej.“ Tento zákon objasňuje, ţe vo všetkom sa
nachádzajú dva póly, dva opačné aspekty a ţe protiklady sú v
skutočnosti len dva extrémy toho istého, dva tiene tej istej záleţitosti,
ktoré sa odlišujú iba svojou intenzitou. Môţeme si to vysvetliť na príklade
– trebárs teplo a chlad tvoria protiklady, v skutočnosti sa jedná o ten istý
jav s rozdielnou intenzitou. Pozrite sa na teplomer a povedzte, či
dokáţete rozlíšiť, kde končí teplo a začína chlad! Nič také, ako absolútne
teplo ani absolútny chlad neexistuj. Slová teplo a chlad prosto popisujú
rôznu intenzitu toho istého javu a ten istý jav, ktorý sa prejavuje ako teplo
a chlad, je len formou, druhom a frekvenciou vibrácií. Teplo a chlad teda
predstavujú dva póly fenoménu, ktorý nazývame teplota, a javy, ktoré ho
sprevádzajú, sú výsledkom pôsobenia zákona polarity. Rovnaký zákon
sa prejavuje v prípade svetla a tmy, ktoré sú vyjadrením toho istého
úkazu a líšia sa iba svojou silou. Kde končí tma a začína svetlo? Aký je
rozdiel medzi veľkým a malým? Medzi tvrdým a mäkkým? Medzi čiernym
a bielym? Medzi ostrým a tupým? Medzi hlasným a tichým? Medzi
vysokým a nízkym? Medzi pozitívnym a negatívnym?
Zákon polarity tieto paradoxy vysvetľuje a ţiadny iný zákon ho nemôţe
nahradiť. Rovnaký zákon pôsobí na duševnej úrovni. Ukáţme si to na
extrémnom príklade lásky a nenávisti – dvoch duševných stavoch, ktoré
sa od seba očividne líšia. I tak existujú rôzne stupne nenávisti i lásky a
stredový bod, v ktorom hovoríme, ţe niečo máme radi alebo naopak
nemáme. Pocity náklonnosti však prechádzajú do pocitov odporu
postupne, ţe si občas nie sme istí, či máme niečo radi, neradi, alebo je
nám to jedno. Všetko sú to iba stupne toho istého, čo vám bude jasné,
pokiaľ sa čo i len na chvíľku nad tým zamyslíte. Okrem iného je toto
niečo, čomu hermetici prikladajú väčšiu dôleţitosť – je moţné vibrácie
nenávisti premieňať na vibrácie lásky, a to vo vlastnej mysli, ako aj v
mysliach iných ľudí. Mnohí z vás, ktorí čítate tieto riadky, ste zaţili na
vlastnej koţi nedobrovoľný a náhly prechod od pocitov lásky k nenávisti
a naopak. Iste ste podobný úkaz pozorovali i u druhých. Z tohto dôvodu
pre vás nebude ťaţké pochopiť, ţe s pomocou hermetických formúl je to
moţné dosiahnuť prostredníctvom vôle. Dobro a zlo reprezentujú iba
opačné póly toho istého fenoménu a hermetik vie, ako sa dá pouţitím
zákona polarity premeniť zlo na dobro. Stručne povedané, umenie
polarizácie je oblasťou duševnej alchýmie, ktorú poznali a praktikovali či
uţ dávni, alebo moderní majstri hermetizmu. Ak tento zákon pochopíte a
ak vynaloţíte dostatok času a energie na to, aby ste umenie polarizácie
ovládli, získate schopnosť meniť svoju polaritu, i polaritu druhých.
5. Zákon rytmu
„Všetko priteká a odteká, všetko má svoj príliv a
odliv, všetko stúpa a klesá. Pohyb kyvadla sa prejavuje vo všetkých
veciach. Miera výkyvu kyvadla doprava je rovnaká, ako miera jeho
výkyvu doľava. Rytmus má vyrovnávajúci vplyv.“
Kybalion
Tento zákon popisuje skutočnosť, ţe vo všetkom prebieha medzi dvomi
pólmi, ktoré existujú podľa zákona polarity, ktorý sme predchvíľkou
popísali, rovnováţny pohyb – sem a tam, nahor a nadol, dopredu a
dozadu, príliv a odliv, pohyb podobný hojdaniu kyvadla. Neustále sa
odohráva akcia a reakcia, postup a ústup, stúpanie a klesanie. Týka sa
to vesmíru, sĺnc, zemí, ľudí, zvierat, mysle, energie i hmoty. Tento zákon
sa prejavuje vo vzniku a zániku zemí, vzostupe a úpadku celých
národov, v ţivote všetkých vecí a i v duševných stavoch človeka. A
práve táto súvislosť s psychickými stavmi predovšetkým je dôvod, prečo
hermetici povaţujú porozumenie tohto zákona za tak dôleţité. Hermetici
tento zákon pochopili, našli jeho univerzálne pouţitie a tieţ objavili určité
formuly a metódy, s pomocou ktorých dokáţu jeho účinky na svoju
bytosť prekonať. Vyuţívajú duševný zákon neutralizácie. Zákon rytmu
nie je moţné zrušiť alebo zastaviť, ale hermetici sa naučili, ako sa jeho
vplyvu dá do istej miery, ktorá záleţí na tom, ako ho ovládajú, vyhnúť.
Naučili sa ho vyuţívať miesto toho, aby boli vyuţívaní ním. Táto metóda
a ďalšie podobné tvoria umenie hermetikov. Majster hermetickej náuky
sa spolarizuje do bodu, v ktorom si praje spočinúť a následne
zneutralizuje pohyb kyvadla, ktorý by ho vychýlil k opačnému pólu.
Všetci jedinci, ktorí dosiahli určitého stupňa sebaovládania, tak do určitej
miery činia, avšak majster sa takto chová vedome a zo svojej vôle.
Dosahuje takú duševnú rovnováhu a stabilitu, akú si davy obyčajných
ľudí, ktoré sa potácajú sem a tam ako kyvadlo, nedokáţu vôbec
predstaviť. Hermetici zákony rytmu a polarity starostlivo študovali a
metódy, ako proti nim pôsobiť, ako ich neutralizovať a pouţívať, tvoria
dôleţitú súčasť hermetickej duševnej alchýmie.
6. Zákon príčiny a následku
„Každá príčina má svoj následok a každý následok má svoju príčinu.
Všetko sa deje v súlade so zákonom. Náhoda je len nerozpoznaný
zákon. Existuje mnoho kauzálnych plání, ale zákon nič neobíde.“
Kybalion
Tento zákon objasňuje skutočnosť, ţe kaţdý následok má svoju príčinu a
kaţdá príčina svoj následok. Vyjadruje, ţe „všetko sa deje podľa
zákona“, ţe sa nič „nedeje náhodou“, ţe nič také ako náhoda neexistuje
a ţe i keď existujú rôzne úrovne príčin a následkov, z ktorých tie vyššie
ovládajú tie niţšie, nič sa z pôsobenia tohto zákona nemôţe úplne
vymaniť. Hermetici ovládajú umenie a metódy, ako sa do určitej miery
povzniesť nad beţnú úroveň príčiny a následku. Tým, ţe sa duševne
povznesú na vyššiu úroveň, stanú sa skôr tými, ktorí tvoria príčiny, neţ
tými, ktorí nesú následky. Obyčajní ľudia sú unášaní prúdom,
ovplyvňovaní prostredím a podliehajú vôli a túţbam silnejších jedincov.
Dedičnosť, sugescia a ďalšie vonkajšie príčiny nimi pohybujú na
šachovnici ţivota ako pešiakmi. Majstri, ktorí sa povzniesli na vyššiu
úroveň, naproti tomu ovládajú svoju náladu, povahu, vlastnosti, sily i
prostredie, ktoré ich obklopuje. Miesto pešiakov sú tými, kto nimi posúva.
Pomáhajú hrať hru ţivota miesto toho, aby nimi bolo pohybované tak,
ako si iní ľudia a vonkajšie prostredie zmyslí. Nie sú nástrojmi tohto
zákona ale vyuţívajú ho. Majstri sa riadia kauzalitou vyšších plání, avšak
pomáhajú vládnuť na svojej úrovni. V tomto výroku sa nachádza
koncentrované bohatstvo hermetického poznania – kto vieš čítať, čítaj!
7. Zákon pohlaví
„Všetko má pohlavie, všetko má svoj mužský a ženský aspekt.
Existencia pohlavia sa prejavuje na všetkých úrovniach.“
Kybalion
V tomto zákone sa odráţa skutočnosť, ţe existencia pohlaví pôsobí na
všetko – vplyv muţského a ţenského aspektu nikdy neustáva. Toto
neplatí iba na fyzickej úrovni, ale tieţ na úrovni duševnej a dokonca i v
duchovných sférach. Na fyzickej úrovni sa tento zákon prejavuje v
podobe sexu. Na vyšších rovinách na seba prijíma vyššie formy, ale
stále sa jedná o ten istý zákon. Bez tohto zákona nie je moţné ţiadne
tvorenie – fyzické, duševné ani duchovné. Ak pochopíte, vyjasní sa vám
mnoho problémov, nad ktorými si láme hlavu rad ľudí. Zákon pohlaví sa
neustále podieľa na rozmnoţovaní, obnove a tvorení. Kaţdá vec i kaţdý
človek v sebe obsahuje dva elementy či princípy, alebo tento veliký
zákon. Kaţdá vec muţskej povahy v sebe nesie i ţenský prvok. Kaţdá
ţena v sebe obsahuje muţský princíp. Aby ste porozumeli filozofii
duševného a duchovného tvorenia, rozmnoţovania a obnovy, musíte
študovať a pochopiť tento hermetický zákon. Je v ňom obsiahnutý kľúč k
mnohým ţivotným mystériám. Chceme vás varovať, ţe tento zákon
nemá nič spoločné s radom primitívnych, zhubných, poniţujúcich a
chlipných teórií, učení a praktík, ktoré sú vyučované pod vznešenými
menami, avšak ktoré predstavujú len prostitúciu veľkého prirodzeného
zákona pohlaví. Tieto prízemné pokusy o oţivenie dávnych a neblaho
preslávených uctievaní plodivej sily prírody ničí telo, myseľ i dušu.
Hermetická filozofia odjakţiva trúbila na poplach proti týmto
degradovaným učeniam, ktoré vedú k ţiadzi, samopaši a prekrúcaniu
prírodných princípov. Ak hľadáte takúto náuku, musíte hľadať niekde
inde – hermetizmus nič podobné neobsahuje. Čistému vše čisté,
prízemnému vše prízemné.
„Myseľ – rovnako ako kovy a prvky – je možné z jedného stavu, pólu,
vibrácie a stupňa transmutovať na druhý stav, pól, vibráciu a stupeň.
Naozajstná hermetická transmutácia je duševné umenie.“
Kybalion
Duševná transmutácia
Ako sme sa uţ zmienili, hermetici boli prvotnými alchymistami,
astrológmi a psychológmi. Všetky tieto myšlienkové prúdy zaloţil
Hermes. Z astrológie sa vyvinula dnešná astronómia, z alchýmie chémia
a z mystické psychológie súčasné psychologické školy. Nesmieme však
predpokladať. Nesmieme však predpokladať, ţe staroveké civilizácie
nevedeli nič o tom, čo moderné myšlienkové prúdy povaţujú za svoj
výhradný a unikátny majetok. Hieroglyfy na kameňoch z doby starého
Egypta nezvratne dokazujú, ţe starí Egypťania mali vyčerpávajúce
znalosti astronómie. Štúdium astronomickej vedy sa odráţa v spôsobe,
ktorým sú postavené pyramídy. Egypťania takisto vedeli o chémii –
útrţky dávnych nápisov ukazujú, ţe poznali chemické vlastnosti rôznych
vecí. Dávne fyzikálne teórie, najmä tie, ktoré sa týkajú štruktúry hmoty,
sú pomaly overované najnovšími objavmi súčasnej vedy. Chybou by
bolo tieţ domnievať sa, ţe nič netušili o tzv. moderných psychologických
objavoch. Práve naopak, Egypťania mali rozsiahle psychologické
znalosti najmä o oblastiach, ktorým sa dnešné školy nevenujú, ale ktoré
sú zvoľna objavované pod prívlastkom paranormálne javy. Moderní
psychológovia si nad týmito úkazmi lámu hlavu a neochotne priznávajú,
ţe na nich predsa len môţe niečo byť.
Skutočnosť je taká, ţe príslušníci prastarých civilizácií okrem poznatkov
o chémii, astronómii a psychológii (teda oblasti psychológie, ktorá sa
zaoberá činnosťou mozgu) ovládali vedomosti o transcendentálnej
astronómii, ktorá sa nazýva astrológia, o transcendentálnej chémii, ktorú
nazývame alchýmia, i o transcendentálnej psychológii alebo inak o
mystickej psychológii. Mali jednak vonkajšie vedomosti, ktoré ovládajú
dnešní vedci, ale i vedomosti vnútorné. Medzi znalosti o tajných oboroch,
ktoré hermetici vlastnili, patrili poznatky o duševnej transmutácii, ktorou
sa zaoberá táto kapitola.
Transmutácia je termín, ktorý obvykle označuje pradávne umenie
premeny kovov – najmä obyčajných kovov na zlato. Slovo transmutovať
znamená podľa Websterovho slovníku „premeniť sa z jednej podstaty,
formy či substancie na inú“. Podobne výraz „duševná transmutácia“
označuje umenie, ako meniť a pretvárať duševné stavy, formy a
podmienky na iné. Na duševnú transmutáciu teda môţete nazerať,
pokiaľ sa vám tento termín páči, ako na umenie duševnej alchýmie alebo
formu praktickej mystickej psychológie.
To však znamená omnoho viac, neţ sa javí na povrchu. Účinky
transmutácie, alchýmie či chémie na duševnej úrovni sú veľmi dôleţité,
to je isté. I keby toto bolo všetko, v čom toto umenie spočíva, stále by
patrilo medzi najdôleţitejšie študijné obory, aké ľudstvo pozná. Je to
však iba začiatok. Pozrime sa prečo!
Prvý zo siedmich hermetických zákonov je zákon mentalizmu, ktorého
axiómu vyjadruje výrok: „Absolútno je myseľ. Celý vesmír má duševnú
podstatu,“ čo znamená, ţe skutočná realita vesmíru je tvorená mysľou a
vesmír sám o sebe je duševný – teda, ţe „sa nachádza v mysli
absolútna“. O tomto zákone budeme ešte hovoriť v nasledujúcich
kapitolách. Poďme však zistiť, aký má tento zákon účinok, ak ho budeme
pokladať za pravdivý.
Pokiaľ má vesmír duševnú podstatu, potom duševná transmutácia musí
predstavovať umenie, ako meniť stav celého univerza, čo sa týka hmoty,
energie a mysle. Vidíte teda, ţe duševná transmutácia je skutočne
„mágia“, o ktorej sa dávni spisovatelia tak hojne zmieňujú vo svojich
mystických prácach a ku ktorej predkladajú tak málo praktických
inštrukcií. Ak má všetko duševnú podstatu, potom umenie, ktoré
umoţňuje premieňať duševné stavy, musí z majstra urobiť vládcu či uţ
nad materiálnymi podmienkami, alebo nad tými, ktoré obyčajne
nazývame duševné.
S výnimkou pokročilých duševných alchymistov však v skutočnosti nebol
nikto schopný dosiahnuť takú moc, aby dokázal ovládať hrubšie fyzické
podmienky, ako napríklad chemické prvky, tvorenie a ukončovanie
búrok, zemetrasenia a ďalšie význačné fyzikálne fenomény. Na
existenciu týchto ľudí v skorších i dnešných dobách však úprimne veria
všetci pokročilí okultisti bez ohľadu na školu, ku ktorej patria. Najlepší
učitelia na základe skúseností, ktoré ich oprávňujú k takej viere a
výrokom, svojich ţiakov uisťujú, ţe takí majstri existujú a majú tieto
schopnosti. Títo majstri svoju moc nepredvádzajú na verejnosti, ale
vyhľadávajú ústranie od zástupov ľudí, aby mohli lepšie postupovať po
ceste k dosiahnutiu. V tejto chvíli sa o ich existencii zmieňujeme iba
preto, aby sme vašu pozornosť obrátili ku skutočnosti, ţe ich schopnosti
sú rýdzo psychické a pôsobia vďaka duševnej transmutácii a
hermetickému zákonu mentalizmu.
„Vesmír má duševnú podstatu.“
Kybalion
Študenti a hermetici niţšieho neţ majstrovského štatútu – zasvätenci a
učitelia – sú s duševnou transmutáciou schopní voľne pracovať na
duševnej úrovni. Vlastne všetko, čo nazývame paranormálnymi javmi,
mentálnym ovplyvňovaním, duševnou vedou a podobne, funguje
obdobným spôsobom, pretoţe ide o rovnaký princíp a nezáleţí na tom,
ako ktorý jav nazveme.
Študent a praktik duševnej transmutácie pôsobí na mentálnej pláni a s
pomocou viac či menej účinných formúl premieňa jedny duševné stavy,
nálady a tak ďalej na iné. Najrôznejšie ošetrenia, afirmácie a negácie
psychologických škôl nie sú nič iné neţ často nedokonalé a nevedecké
formule hermetického umenia. V porovnaní s dávnymi majstrami pôsobí
väčšina dnešných lekárov ako nevzdelanci, lebo im chýbajú základy
vedomostí, na ktorých je ich práca zaloţená.
Pouţitím hermetických metód je moţné meniť či transmutovať nielen
vlastný duševný stav, ale rovnakým spôsobom môţu byť – a sú –
neustále transmutované duševné stavy druhých ľudí. Väčšinou k tomu
dochádza nevedomky, ale pomerne často i vedome vďaka čiastočnému
pochopeniu príslušných zákonov a princípov. Deje sa tak v prípadoch,
kedy ľudia, ktorí sú takto ovplyvňovaní, nemajú poňatie o zásadách
sebaobrany. Okrem toho, ako mnohí študenti a praktici moderných
duševných vied vedia, kaţdý materiálny stav, ktorý záleţí na mysli iných
ľudí, je moţné zmeniť či transmutovať v zhode s úprimnou túţbou, vôľou
a zásahmi človeka, ktorý si zmenu týchto ţivotných podmienok praje.
Široká verejnosť je v súčasnosti o týchto veciach dostatočne
informovaná, a preto nepovaţujeme za nutné rozpisovať sa o nich príliš
detailne. Našim zámerom v tomto okamihu je iba ukázať, ţe všetky tieto
najrôznejšie praktiky, dobré i zlé, vychádzajú z hermetického zákona a
umenia, pretoţe v súlade s hermetickým zákonom polarity je moţné
akúkoľvek silu vyuţiť dvomi rôznymi spôsobmi.
V tejto knihe popíšeme základné princípy duševnej transmutácie, aby
všetci čitatelia mohli pochopiť zákonitosti, ktorými sa riadia, a získať tak
univerzálny kľúč, ktorý im odomkne veliký počet dvier k zákonu polarity.
Teraz sa presunieme k úvahe o prvom zo siedmych hermetických
zákonov – zákone mentalizmu – ktorý popisuje takto Kybalion:
„Absolútno je myseľ. Celý vesmír má duševnú podstatu.“ Ţiadame
svojich ţiakov, aby tento dôleţitý zákon študovali s veľkou pozornosťou
a starostlivosťou, lebo sa skutočne jedná o základný zákon celej
hermetickej filozofie a hermetického umenia duševnej transmutácie.
„Pod a za vesmírom, ktorý podlieha času, priestoru a zmenám, sa
nachádza skutočná realita – základná pravda.“ Kybalion
Absolútno
Substancia je „to, čo je základom všetkých prejavených vecí, esencia,
najdôleţitejšia skutočnosť, vec sama o sebe a tak ďalej“. Skutočný
označuje „to, čo naozaj existuje, hlavný element, to, čo je skutočné a
podobne“. Realita predstavuje „to, čo je skutočné, pravdivé, trvalé,
platné, nemenné, večné, ozajstné a ďalšie“.
Pod a za všetkými vonkajšími formami či prejavmi sa musí vţdy
nachádzať skutočná realita. Tak znie zákon. Človek, ktorý uvaţuje o
vesmíre, ktorého je súčasťou, nevidí nič iné neţ hmotu, sily a duševné
stavy. Uvedomuje si, ţe v skutočnosti nič nie je, ale ţe všetko sa vyvíja a
mení sa. Nič nestojí v kľude – všetko sa rodí, rastie a umiera. Akonáhle
niečo dosiahne svojho vrcholu, začne to okamţite upadať. Zákon rytmu
pôsobí neustále, nič nie je skutočné, trvalé, nemenné alebo reálne. Nič
netrvá večne iba zmena. Taký človek zisťuje, ţe všetko sa vyvíja z
niečoho iného a do niečoho ďalšieho sa to rozpúšťa. Existuje iba
nekonečný reťazec akcií a reakcií, prílivov a odlivov, vzostupov a pádov,
tvorení a ničení, zrodení, rastu a smrti. Nič nie je trvalé, iba zmena. Ak je
tento človek premýšľavý, uvedomuje si, ţe všetky tieto neustále sa
meniace veci nemôţu tvoriť nič iné neţ vonkajšie formy či prejavy
nejakej sily, ktorá ich presahuje, nejakej skutočnej reality.
Všetci myslitelia na celom svete sa odjakţiva domnievali, ţe je nutné
postulovať existenciu tejto skutočnej reality. Všetky filozofie, ktoré stoja
za zmienku, boli zaloţené na tejto myšlienke. Ľudia dali tejto skutočnej
realite mnoho názvov. Niektorí ju nazývali boţstvom a oslovovali rôznymi
menami, iní ju nazývali nekonečnou a večnou energiou a ďalší ju
pomenovali substancia. Všetci uznávali jej existenciu. Existencia tejto
skutočnej reality je evidentná a nie je potrebné o nej diskutovať.
V tejto knihe sme sa riadili príkladom jedných z najväčších prastarých i
súčasných svetových mysliteľov – hermetických majstrov – a nazvali
sme túto základnú silu, túto skutočnú realitu, hermetickým termínom
absolútno. Domnievame sa, ţe toto označenie je najúplnejšie zo
všetkých mien, ktoré dal človek tomu, čo presahuje všetky názvy a
pomenovania.
Váţime si názor najslávnejších hermetických mysliteľov všetkých dôb a
vyučujeme ho. Rovnako tak si váţime názor tých osvietených duší, ktoré
dosiahli vyššie úrovne bytia. Všetci sa zhodujú na skutočnosti, ţe
vnútornú podstatu absolútna nie je moţné poznať. Musí to tak byť, lebo s
výnimkou absolútna samotného nemôţe nikto pochopiť jeho podstatu a
bytie.
Hermetici veria a učia, ţe absolútno samé o sebe je a navţdy zostane
nepoznateľné. Všetky teórie, domnienky a špekulácie teológov a
metafyzikov, ktoré sa týkajú vnútornej podstaty absolútna, povaţujú iba
za detinské úsilie smrteľnej mysle odhaliť tajomstvo nekonečna.
Tí, ktorí sa o to pokúšali, nikdy neuspeli a ani nikdy neuspejú. Vychádza
to zo samej podstaty tohto úsilia. Človek, ktorý sa takýmto hľadaním
zaoberá, blúdi v bludisku mysle tak dlho, kým nestratí všetku schopnosť
rozumne uvaţovať, jednať alebo sa chovať a nestane sa úplne
neschopným ţivota. Je ako veverička, ktorá zbesilo behá dookola vo
svojej klietke – neustále sa pohybuje a i tak sa nikam nedostane. Keď sa
konečne zastaví, zistí, ţe stojí presne tam, odkiaľ vybehla.
Ešte trúfalejší sú však ľudia, ktorí sa absolútnu pokúšajú pripísať svoju
osobnosť, povahu, vlastnosti a schopnosti, ktorí sa snaţia prisúdiť
absolútnu ľudské emócie, pocity a rysy, dokonca vrátane najhorších
ľudských vlastností, ako je napríklad ţiarlivosť, pýcha, túţba po obetiach
a uctievaní a všetky ďalšie preţitky z doby, kedy ľudstvo bolo ešte v
plienkach. Takéto predstavy nie sú hodné dospelého muţa ani ţeny a
okamţite by mali byť opustené.
V tejto chvíli by moţno bolo vhodné, aby sme uviedli, ţe rozlišujeme
náboţenstvo a teológiu, filozofiu a metafyziku. Náboţenstvo pre nás
znamená ono intuitívne chápanie existencie absolútna a nášho vzťahu k
nemu, zatiaľ čo teológia predstavuje ľudskú snahu pripísať absolútnu
osobnosť, vlastnosti a kvality, teóriu o jeho záleţitostiach, vôli, túţbach,
plánoch a úmysloch a konečne predstavu o funkcii a úmysloch a
konečne predstavu o funkcii sprostredkovateľov medzi absolútnom a
ľuďmi. Filozofia pre nás označuje získavanie vedomostí o veciach, ktoré
je moţné poznať a o ktorých sa dá premýšľať. Metafyzika naproti tomu
predstavuje úsilie o prekročenie hraníc mysle a skúmanie toho, čo je
nepoznateľné a o čom sa nedá uvaţovať. Metafyzika má podobné rysy
ako má teológia. Z tohoto dôvodu sa domnievame, ţe náboţenstvo a
filozofia sú zakorenené v realite, zatiaľ čo teológia a metafyzika nám
pripadá ako polámaný rákos, ktorý vyrastá z pohyblivého piesku
nevedomosti a ktorý človeku poskytuje iba tú najneistejšiu oporu pre jeho
myseľ a dušu. Netrváme na tom, aby naši ţiaci súhlasili s týmito
definíciami. Zmieňujeme sa tu o nich iba preto, aby sme ukázali, aký je
náš názor. V kaţdom prípade sa o teológii a metafyzike v tejto knihe
dozviete iba veľmi málo.
Základnú podstatu absolútna nie je moţné spoznať, avšak s jeho
existenciou sú spojené určité pravdy, ktoré je ľudská myseľ nútená prijať.
Skúmanie týchto informácií predstavuje regulérny predmet bádania, a to
najmä preto, ţe sa zhodujú s informáciami osvietených bytostí z vyšších
úrovní. A k takémuto bádaniu vás teraz pozývame.
„To, čo tvorí základnú pravdu – skutočnú realitu – nie je možné
pomenovať, ale múdri ľudia tomu hovoria absolútno.“ Kybalion
„Podstata absolútna je nepoznateľná.“ Kybalion
„Poznatky, ktoré poskytuje rozum, je nutné prijímať láskavo a
zaobchádzať s nimi s úctou.“ Kybalion
Ľudský rozum, ktorého poznatky musíme prijímať tak dlho, dokým
premýšľame, nám o absolútne poskytuje nasledujúce informácie a to bez
toho, ţe by sme sa snaţili poodhrnúť závoj nepoznateľného:
1. Absolútno musí predstavovať všetko, čo skutočne existuje. Mimo
absolútno nemôţe existovať nič, inak by absolútno nebolo absolútnom.
2. Absolútno musí byť nekonečné, pretoţe neexistuje nič iné, čo by ho
vymedzovalo, ohraničovalo alebo limitovalo. Nesmie byť obmedzované
časom, čo znamená, ţe musí byť večné – muselo existovať odjakţiva,
lebo ho nemohlo stvoriť nič iného a nič nemôţe vzniknúť len tak z
ničoho. Keby niekedy, hoc i len na okamih, prestalo existovať,
neexistovalo by ani v súčasnosti. Absolútno je večné, pretoţe nie je nič,
čo by ho mohlo zničiť. Jeho existencia nemôţe ustat ani na chvíľočku,
lebo to, čo existuje, nemôţe nikdy úplne zaniknúť. Absolútno nesmie byť
ohraničené priestorom – musí sa rozprestierať všade, pretoţe neexistuje
ţiadne miesto, ktoré by sa nachádzalo mimo neho. Absolútno je nutne
nekonečné, bez hraníc, prerušení či oddelení, pretoţe neexistuje nič, čo
by ho mohlo narušiť, oddeliť či překáţet jeho kontinuite. Podobne
neexistuje nič, čo by mohlo „vyplniť vzniknuté medzery“. Absolútno musí
mať úplnú a neobmedzenú moc, pretoţe neexistuje nič, čo by ho
ovládalo, narúšalo, podmieňovalo či obmedzovalo – nepodlieha ţiadnej
inej sile, pretoţe ţiadna iná sila neexistuje.
3. Absolútno musí byť nemenné, jeho skutočná podstata nepodlieha
ţiadnej zmene, pretoţe neexistuje nič, čo by ho mohlo meniť. Podobne
neexistuje ţiadny stav, z ktorého či do ktorého by sa mohlo premeniť.
Nie je moţné k nemu nič pridať ani odobrať. Nedá sa rozšíriť ani stenšiť,
nemôţe sa rozrásť ani zmenšiť. Odjakţiva muselo byť a navţdy musí
zostať presne také, aké je teraz. Absolútno je absolútno. Nikdy
neexistovalo, neexistuje ani existovať nebude nič, na čo by sa mohlo
premeniť.
Vzhľadom k tomu, ţe je absolútno nekonečné, neobmedzené, večné a
nemenné, je jasné, ţe nič, čo je konečné, premenné, pominuteľné a
podmienené, nemôţe byť absolútnom. A pretoţe neexistuje nič, čo by sa
nachádzalo mimo absolútno, ţiadne také konečné veci nemôţu
existovať. Nebuďte zmätení alebo znepokojení, nesnaţíme sa vám pod
rúškou hermetickej filozofie vmanipulovať kresťanskú náuku. Tento
zdanlivo rozporuplný stav má riešenie. Buďte trpezlivý, dostaneme sa k
nemu.
Všade okolo nás vidíme to, čo nazývame hmota a čo tvorí fyzický základ
všetkých foriem. Je absolútno iba hmotou? Vôbec nie! Hmota nedokáţe
stvoriť ţivot ani inteligenciu, a keďţe ţivot aj inteligencia vo vesmíre
existujú, absolútno nemôţe byť hmota. Nič sa totiţ nemôţe povzniesť
nad svoj zdroj – neexistuje ţiadny následok, ktorý by nemal príčinu,
ţiadny konsekvent nemôţe vzniknúť bez svojho antecedentu. Okrem
toho je tu tieţ moderná veda, ktorá nám hovorí, ţe nič také ako hmota v
skutočnosti neexistuje – ţe to, čo nazývame hmota, je len prerušeným
tokom energie či sily, teda energiou či silou s niţšou vibračnou
frekvenciou. Ako v nedávnej dobe povedal jeden spisovateľ: „Hmota sa
zmenila na mystérium.“ Dokonca i materiálna veda opustila teórie o
hmote a v súčasnosti vychádza z existencie energie.
Je teda absolútno iba energia či sila? Rozhodne niem energia alebo sila
v zmysle, v akom tieto slová pouţívajú materialisti, lebo energie, o ktorej
hovoria oni, je slepá sila bez akýchkoľvek známok ţivota alebo
inteligencie. Ţivot ani inteligencia sa nikdy nemôţu vyvinúť zo slepej
energie alebo sily, a to z dôvodu, ktorý sme uviedli pred malou chvíľkou:
„Nič sa nemôţe povzniesť nad svoj zdroj – neexistuje ţiadny následok,
ktorý by nemal príčinu, ţiadny konsekvent nemôţe vzniknúť bez svojho
antecedentu.“ Absolútno teda nemôţe byť iba energia alebo sila, pretoţe
keby nimi bolo, neexistoval by ţivot ani inteligencia. My ale vieme, ţe
ţivot i inteligencia existujú, pretoţe sme naţive a pouţívame svoju myseľ
na to, aby sme sa touto otázkou zaoberali. A rovnako tak sú naţive i
ľudia, ktorí tvrdia, ţe energia, či sila je všetkým.
Čo sa teda nachádza na vyššej úrovni neţ hmota a energia a o čom
súčasne vieme, ţe to vo vesmíre existuje? Ţivot a inteligencia! Ţivot a
inteligencia vo všetkých formách svojho prejavu! Určite sa teraz pýtate:
„Chcete tým teda povedať, ţe absolútno je ţivotom a inteligenciou?“
Naša odpoveď je áno i nie. Ak máte na mysli ţivot a inteligenciu tak, ako
ju poznáme my úbohí a bezvýznamní smrteľníci, hovoríme nie. Tým
absolútno nie je! „O akom ţivote a inteligencii teda hovoríte?“ pýtate sa.
Hovoríme o „ţivej inteligencii“, čo sa úplne vymyká tomu, čo si pod
týmito slovami predstavujú smrteľníci. Ţivot a inteligencia sa nachádzajú
na vyššej úrovni neţ mechanické sily alebo hmota. Nehovoríme o
obmedzenom ţivote ani inteligencii, ale o nekonečnej ţivej inteligencii,
ktorou myslíme to, o čom sa zmieňujú osvietené duše, keď s úctou
vyslovujú slovo: „Duch!“ Absolútno je nekonečná ţivá inteligencia, ktorú
osvietení ľudia nazývajú duch!
„Vesmír má duševnú podstatu – nachádza sa v mysli absolútna.“
Kybalion
Duševný vesmír
Absolútno je duch! Ale čo je duch? Na túto otázku neexistuje odpoveď,
pretoţe snaţiť sa na ňu odpovedať by v podstate znamenalo pokúšať sa
definovať absolútno, ktoré nie je moţné popísať alebo vymedziť. Duch
jednoducho predstavuje slovo, ktorým ľudia nazvali svoju najvyššiu
predstavu nekonečnej ţivej inteligencie. Duch znamená „skutočná
podstata“, znamená ţivá inteligencia, ktorá je nadradená ţivotu a
inteligencii tak, ako ich poznáme my, podobne ako sú ţivot a inteligencia
nadradené mechanickej energii a hmote. Duch sa vymyká nášmu
chápaniu a tento termín pouţívame iba preto, aby sme mohli uvaţovať
alebo hovoriť o absolútne. Je ospravedlniteľné, pokiaľ pre účely
premýšľania povaţujeme ducha za nekonečnú ţivú inteligenciu.
Súčasne si však musíme priznať, ţe mu nemôţeme úplne porozumieť.
Buď túto skutočnosť musíme uznať, alebo o tejto záleţitosti nesmieme
vôbec uvaţovať.
Zamyslime sa teraz nad podstatou vesmíru ako celku i jeho jednotlivých
súčastí. Čo je vesmír? Ukázali sme si, ţe mimo absolútno nemôţe nič
existovať. Znamená to, ţe vesmír je absolútnom? Nie, tak to nemôţe
byť, lebo sa zdá, ţe sa vesmír skladá z mnohých častí a neustále sa
mení. Ani v ďalších aspektoch nezodpovedá nášmu konceptu absolútna
tak, ako sme ho vyloţili v poslednej kapitole a ako sme ho nútení prijať.
Pokiaľ teda vesmír nie je absolútnom, nemôţe existovať – to je
nevyhnutný zámer, ku ktorému myseľ dospeje na prvý pohľad. Toto však
nemôţe byť odpoveď na našu otázku, pretoţe my jednoznačne
vnímame, ţe vesmír existuje. Čo je teda vesmír, pokiaľ nie je
absolútnom a i tak existuje? Poďme tento problém preskúmať. Pokiaľ
teda vesmír existuje – alebo sa aspoň zdá, ţe existuje – musí nejakým
spôsobom vychádzať z absolútna – musí byť jeho výtvorom. Z čoho ho
však absolútno stvorilo, keď nič nemôţe nikdy vzniknúť z ničoho?
Niektorí filozofi na túto otázku odpovedajú tvrdením, ţe absolútno utkalo
vesmír samé zo seba – to jest zo svojho bytia a podstaty. Táto odpoveď
však nie je uspokojivá, pretoţe ako sme videli, z Absolútna nie je moţné
nič odobrať a ani ho nie je moţné rozdeliť. Naviac, keby to tak bolo,
neuvedomovala by si kaţdá častica vo vesmíre, ţe je absolútno? A
absolútno nemohlo stratiť vedomie samého seba ani sa stať atómom,
slepou silou, či na nízkej úrovni ţijúcou vecou. Niektorí ľudia uţ dospeli k
poznaniu, ţe absolútno je skutočne všetkým a keďţe existujú, došli k
záveru, ţe sú s absolútnom totoţní. Títo ľudia vyhlasovali: „Ja som Boh!“
čím pobavili širokú verejnosť a rozsmútili skutočných mudrcov. V
porovnaní s týmto výrokom by tvrdenie atómu: „Ja som človek!“ bolo
veľmi skromné.
Ale čo je teda vesmír, pokiaľ nie je absolútnom a ani ním nebol stvorený
tak, ţe sa rozdelilo na mnoho súčastí? Čo iné môţe byť, z čoho iného
môţe byť stvorený? Toto je závaţný problém. Preskúmajte ho veľmi
starostlivo. Na pomoc nám tu prichádza zákon zhodnosti. Môţeme vyuţiť
starý hermetický axióm: „Ako hore, tak dole.“ Študujme, ako fungujú veci
na našej úrovni a zistime tak, ako fungujú na úrovniach vyšších. Zákon
zhodnosti musí platiť v tomto prípade rovnako ako v iných prípadoch.
Pozrime sa teda, ako to je! Ako tvorí človek na svojej úrovni bytie? Za
prvé môţe tvoriť z nejakého vonkajšieho materiálu. Tento spôsob tvorby
nám však nevyhovuje, pretoţe mimo absolútno neexistujú ţiadne
materiály, z ktorých by mohlo tvoriť. Za druhé môţe tvoriť či
reprodukovať svoj druh plodením, čo je proces rozširovania vlastných
radov prostredníctvom odovzdania častí svojej podstaty svojmu
potomkovi. Ani tento spôsob nám však nevyhovuje, lebo absolútno
nemôţe zo seba nič odovzdať ani oddeliť a ani sa nemôţe rozmnoţovať
či reprodukovať. To by totiţ znamenalo, ţe by zo seba najprv muselo
niečo vydeliť a následne k sebe niečo pridať, čo je nezmysel. Existuje
nejaký tretí spôsob ako človek tvorí? Áno – tvorí duševne! Nepouţíva na
to ţiadne vonkajšie materiály a ani sa nerozmnoţuje, a aj tak jeho duch
preniká jeho duševným výtvorom.
V súlade so zákonom zhodnosti môţeme oprávnene prehlásiť, ţe
absolútno tvorí vesmír mentálne, ako človek tvorí duševné obrazy. A
takto sa poznatky, ktoré nám podáva rozum, presne zhodujú s výrokmi,
ktoré nájdeme v učení a písmach osvietených. Toto učia múdri ľudia,
toto učil Hermes.
Absolútno nemôţe tvoriť inak neţ duševne bez toho, aby na to pouţívalo
nejaký materiál (a pripomeňme si, ţe ţiadny taký neexistuje), alebo sa
rozmnoţovalo (čo je takisto nemoţné). Pred týmto záverom rozumu,
ktorý ako sme si povedali, sa zhoduje s najvyšším učením osvietených,
nie je úniku. Rovnako ako vy, študenti, môţete stvoriť vesmír vo svojej
mysli, tvorí absolútno vesmíry vo svojej mysli. Váš vesmír je však
výtvorom obmedzenej mysle, zatiaľ čo absolútno tvorí prostredníctvom
ničím neobmedzovanej mysle. Proces tvorby je v oboch prípadoch
podobný, ale líši sa svojim rozsahom. Procesom tvorenia a manifestácie
sa budeme ďalej podrobnejšie zaoberať. Teraz však nadišiel okamih,
aby ste si zafixovali tento výrok: „Vesmír a všetko, čo obsahuje, je
duševným výtvorom absolútna.“ Naozaj, všetko je výtvorom mysle.
„Absolútno vo svojej ničím neobmedzenej mysli tvorí nekonečný počet
vesmírov, ktoré pretrvávajú po celé aeóny. Aj tak pre neho tvorba, vývoj,
úpadok a zánik miliónov týchto vesmírov netrvá dlhšie než mrknutím
oka.“ Kybalion
„Vesmíry sa rodia v maternici nekonečnej mysle absolútna.“ Kybalion
Zákon pohlaví pôsobí na všetkých ţivotných
úrovniach – materiálnej, duševnej i duchovnej. Ako sme si však uţ
povedali predtým, pohlavie neznamená pohlavné orgány – tie sú iba
materiálnym prejavom pohlavia. Pohlavie znamená to, čo sa vzťahuje k
procesu vzniku, či tvorenia. A kedykoľvek je na nejakej pláni niečo
tvorené alebo to vzniká, musí sa pritom uplatňovať zákon pohlaví. To
platí dokonca i pre tvorbu vesmírov.
Nerobte unáhlené závery a nedomnievajte sa, ţe tvrdíme, ţe existuje
Boh či Stvoriteľ, ktorý by mal muţské alebo ţenské pohlavie. Táto
predstava je iba prekrútenie prastarého učenia o tomto predmete.
Naozajstná náuka hovorí, ţe absolútno samé o sebe sa vymyká
pohlaviam rovnako ako všetkým ďalším zákonom vrátane tých o čase a
priestore. Absolútno je zákon, z ktorého sa vyvinuli všetky ostatné
zákony, ktorým nie je podriadené. Keď sa však absolútno prejavuje na
úrovni tvorenia, jedná v zhode so zákonom, lebo pracuje na niţšej úrovni
bytia. V dôsledku toho sa na duševnej úrovni samozrejme riadi zákonom
pohlaví v jeho muţskom a ţenskom aspekte.
Tento názor môţe niektorým z vás, ktorí ho počujete prvý krát, pripadať
znepokojivý, ale aj tak sa podľa neho vo svojom kaţdodennom ţivote uţ
pasívne riadite. Hovoríte o otcovstve Boha a materstve prírody – o Bohu,
boţskom Otcovi, a prírode, univerzálnej Matke – čím ste inštinktívne
uznali existenciu zákona pohlaví vo vesmíre. Alebo to tak nie je?
Hermetické učenie nenaznačuje skutočnú dualitu – absolútno je
jednotné. Muţský a ţenský princíp sú iba aspektmi toho istého
fenoménu. Náuka hovorí, ţe muţský princíp absolútna sa v istom slova
zmysle nachádza mimo duševný výtvor vesmíru. Muţský princíp smeruje
svoju vôľu k ţenskému (ktorý môţeme nazvať príroda), ktorý zahajuje
vlastnú prácu na vývoji vesmíru. Začína pri jednoduchých centrách
aktivity a postupuje cez človeka k stále vyšším a vyšším úrovniam. Celý
tento vývoj sa prísne riadi zavedenými prírodnými zákonmi. Pokiaľ sú
vám bliţšie staršie myšlienkové symboly, môţete o muţskom princípe
uvaţovať ako o Bohu, otcovi, a o ţenskom princípe ako o prírode alebo
univerzálnej matke, z ktorej maternice pochádza všetko stvorené. Toto
nie je iba básnický spôsob vyjadrovania – ide o predstavu toho, ako bol
vesmír skutočne stvorený. Vţdy si ale pamätajte, ţe absolútno je
jednotné a ţe vesmír vytvorila a udrţuje jeho nekonečná myseľ.
K tomu, aby ste o tomto všetkom získali správnu predstavu, vám môţe
pomôcť, pokiaľ zákon zhodnosti aplikujete na seba a svoju myseľ. Viete,
ţe vaša časť, ktorú nazývate ja, stojí v istom slova zmysle bokom a
pozoruje vznik obrazov vo vašej mysli. Časť vašej mysle, v ktorej
dochádza k duševnej tvorbe, môţeme nazvať druhé ja, aby sme ju
odlíšili od prvého Ja, ktoré stojí bokom a pozoruje a skúma jeho
myšlienky, predstavy a obrazy. Pamätajte si: „Ako hore, tak dole.“ Úkazy
z jednej úrovne môţeme pouţiť, aby sme vyriešili záhady na vyšších
alebo niţších úrovniach.
Neudivuje vás, ţe vy, deti, cítite inštinktívnu úctu k absolútnu, úctu a
rešpekt k otcovskej mysli? Tento pocit nazývame náboţenstvo.
Nezaráţa vás, ţe, keď sa zamyslíte nad prírodnými divmi a zázrakmi,
zaplaví vás mocný pocit, ktorý pramení z vášho najvnútornejšieho bytia?
Pritískate sa k materskej mysli ako dieťa, ktoré sa túli k prsu svojej
matky.
Nerobte chybu a nemyslite si, ţe ten maličký svet, ktorý vidíte okolo seba
– Zem, ktorá predstavuje iba zrnko prachu vo vesmíre – tvorí celý
vesmír. Podobných a väčších svetov existujú celé milióny. A podobných
vesmírov sa v nekonečnej mysli nachádza milióny a milióny. Dokonca i v
našej nepatrnej Slnečnej sústave sa nachádzajú oblasti a ţivotné pláne,
ktoré svojou úrovňou ďaleko prevyšujú tú našu. Práve tak v nej existujú
bytosti, s ktorými sa pozemskí smrteľníci môţu merať asi ako rôsolovité
ţivotné formy, ktoré obývajú dno oceánov, s človekom. Tieto bytosti
majú vlastnosti a ovládajú sily, ktoré ľudia nikdy neprisudzovali ani
bohom. A i tak sa tieto bytosti nachádzali na rovnakej – i niţšej – úrovni
ako vy. Raz sa dostanete tak vysoko – a dokonca i vyššie – neţ oni,
pretoţe taký je, ako uvádzajú osvietení, osud ľudstva.
Smrť nie je skutočná, dokonca ani relatívne. Smrť je iba zrod k novému
ţivotu – po celé aeóny a aeóny budete postupovať na vyššie a vyššie
ţivotné úrovne. Váš domov je vesmír a neţ nastane koniec času,
preskúmate jeho najvzdialenejšie zákutia. Prebývate v nekonečnej mysli
absolútna a vaše moţnosti a príleţitosti nie sú ničím obmedzené –
dokonca ani časom alebo priestorom. Na konci veľkého cyklu času, keď
sa všetko stvorené navráti späť do absolútna, pôjdete s radosťou, lebo v
tej dobe uţ budete schopní pochopiť, čo to znamená byť jedno s
absolútnom. Tak hovoria osvietení – ľudia, ktorí pokročili ďaleko na
ceste.
Do tej doby buďte pokojní a kľudní – ochraňuje vás nekonečná moc
otcovsko-materskej mysle.
„Domovom smrteľných detí je otcovsko-materská myseľ.“ Kybalion
„Vo vesmíre neexistuje nikto, kto by nemal Otca alebo Matku.“ Kybalion
„Ľudia, ktorí dosiahli polovičatú múdrosť a ktorí si uvedomujú relatívnu
neskutočnosť vesmíru, sa domnievajú, že môžu porušovať jeho zákony.
Takí ľudia sú ješitní a arogantní hlupáci, ktorých ich pochabosť rozbije o
útesy a živly roztrhajú na kusy. Naozaj múdri ľudia, ktorí spoznali
podstatu vesmíru, využívajú proti prírodným zákonitostiam zákony.
Používajú nástroje vyššej úrovne proti úrovniam nižším a
prostredníctvom alchymického umenia premieňajú nežiadúce v žiadúce,
čím sa stávajú víťazmi. Majstrovstvo neznamená mať neobvyklé sny,
vízie, fantastické predstavy alebo život, ale používať vyššie sily proti
nižším a vyhnúť sa tak bolestiam spojeným s nižšími rovinami pomocou
vibrovania na úrovni vyššej. Zbraňou majstra je transmutácia a nie
domýšľavé odmietanie zákonov.“
Kybalion
Božský paradox I
Toto je vesmírny paradox, ktorý vzniká v dôsledku zákona polarity, ktorý
pôsobí, akonáhle absolútno začne tvoriť – venujte mu pozornosť, lebo
naznačuje rozdiel medzi skutočnou a polovičatou múdrosťou. Pre
nekonečné absolútno predstavuje vesmír, jeho zákony, sily, ţivot a javy
predmety, ktoré pozoruje v stave meditácie alebo sna. Všetko, čo je
obmedzené, sa však musí k vesmíru chovať, akoby bol skutočný, a ţiť,
jednať i myslieť podľa toho. Súčasne si ale musí neustále uvedomovať
vyššiu pravdu. Všetci a všetko si musia počínať podľa úrovne, na ktorej
sa nachádzajú a jednať v súlade s jej pravidlami. Keby si absolútno
myslelo, ţe vesmír je naozaj skutočný, bolo by to strašné, pretoţe by
neexistoval duchovný postup z niţších úrovní na vyššie. Vesmír by sa
nachádzal v nemennom stave a vývoj by nebol moţný. Pokiaľ človek v
dôsledku svojej polovičatej múdrosti jedná, ţije a uvaţuje, ako by vesmír
bol iba snom (ktorý sa podobá jeho vlastným obmedzeným snom),
skutočne sa pre neho snom stane. Taký človek potom ako námesačný
zakopáva o všetko okolo seba, blúdi v kruhu, nerobí ţiadny postup, aţ
kým ho nakoniec neprebudia pády, modriny a krvácajúce rany
spôsobené ignorovaním prírodných zákonov. Bez ustania upierajte svoju
myseľ ku hviezdam, ale svoje zraky nechajte, aby kontrolovali vaše
kroky, pretoţe inak vás pohľad uprený smerom nadol zavedie do
močiara. Navţdy si zapamätajte boţský paradox, ktorý učí, ţe i keď
vesmír neexistuje, i tak stále je. Nikdy nezabudnite na dva póly pravdy –
absolútny pól a relatívny pól. Dajte si pozor na polopravdy.
To, čo hermetici poznajú ako pravidlo paradoxu, je aspekt zákona
polarity. Hermetické texty sa hemţia odkazmi na prejavy tohoto
paradoxu pri úvahách o otázkach ţivota a bytia. Učitelia svojich ţiakov
neustále varujú, aby nikdy nezabudli na odvrátenú stranu nejakého
problému. A ich varovanie sa týka najmä otázok, ktoré súvisia s tým, čo
je absolútne a relatívne a nad ktorými si lámu hlavu všetci študenti
filozofie. Tieto problémy spôsobujú, ţe rad ľudí premýšľa a jedná úplne
opačne, neţ velí zdravý sedliacky rozum. Upozorňujeme všetkých
študentov, aby si boli úplne istí, ţe pochopili boţský paradox
absolútneho a relatívneho, inak sa utopia v baţine poloprávd. Keď sme
písali túto kapitolu, brali sme to na vedomie. Čítajte ju pozorne!
Človeka, ktorý si uvedomil, ţe vesmír je duševný výtvor absolútna, ako
prvé napadne, ţe vesmír i všetko, čo obsahuje, je len neskutočná ilúzia.
Proti tejto myšlienke sa ale búria všetky jeho inštinkty. Túto pravdu
rovnako ako všetky ostatné hlboké pravdy je však potrebné zváţiť z
absolútneho hľadiska i relatívneho uhla pohľadu. Z absolútneho hľadiska
je vesmír, ak ho porovnáme s absolútnom, vo svojej podstate skutočne
ilúziou, snom a preludom. Táto skutočnosť sa odráţa i v našom beţnom
uhle pohľadu, lebo o svete hovoríme ako o „pominuteľnom predstavení“,
ktoré začína a končí, rodí sa a umiera. Prvok pominuteľnosti, premeny,
konečnosti a nereálnosti sa nedá prehliadnuť, ak porovnáme predstavu o
stvorenom vesmíre s predstavou o absolútne. A vôbec nezáleţí, čomu
veríme, pokiaľ ide o podstatu jedného alebo druhého. Na tomto názore
sa zhodujú filozofi, metafyzici, vedci i teológovia a je ho moţné nájsť v
najrôznejších filozofických úvahách, náboţenských traktátoch i teóriách
príslušných metafyzických a teologických smerov.
Hermetická náuka teda nehlása nereálnosť vesmíru ţiadnymi výrazne
silnejšími výrazmi neţ tými, ktoré uţ poznáte. Spôsob akým podávajú
túto teóriu, vám ale môţe pripadať taktrochu prekvapivejší. Všetko, čo
má začiatok a koniec, musí byť v istom slova zmysle neskutočné a
iluzórne. Vesmír sa týmto pravidlom riadi vo všetkých myšlienkových
prúdoch. Z absolútneho uhla pohľadu neexistuje s výnimkou absolútna
nič skutočného, a to bez ohľadu na to, v akých pojmoch o tomto
predmete premýšľame alebo diskutujeme. Vesmír je nereálny,
pominuteľný, podlieha času, priestoru a zmenám, či uţ je stvorený z
hmoty alebo duševným výtvorom mysle absolútna. Chceme, aby ste si
túto skutočnosť dobre uvedomili predtým, neţ začnete posudzovať
hermetické pojatie duševnej podstaty vesmíru. Zamyslite sa nad
všetkými ostatnými koncepciami a zistite, či s týmto názorom súhlasia,
alebo nie.
Absolútny uhol pohľadu nám však ukazuje len jednu stranu mince –
druhú stranu tvorí relatívny uhol pohľadu. Za absolútnu pravdu sú
povaţované „veci také, ako ich pozná boţia myseľ“, zatiaľ čo za relatívnu
pravdu „veci také, ako ich chápe najmúdrejší lidský rozum.“
Zdroj: The Kybalion: A Study of the Hermetic Philosophy of Ancient
Egypt and Greece; Czech edition: Alexander Giertli; Preklad: Richard
Čábelka; Vydala: Eugenika, ISBN 978-80-89227-74-7
Z češtiny preloţil: Ptah
www.cez-okno.net
Download

Štúdia o hermetickej filozofii starého Egypta a Grécka „Ústa