DVOJ T ÝŽDEN N ÍK O NOV ÝCH K N IH ÁCH
X X I V. R O Č N Í K
29. 10. 2014
ČÍSLO
22
Najpredávanejšie knihy
knižná
knižná
revue
revue
Kníhkupectvo Soňa
Námestie Slobody 39, 024 04 Kysucké Nové Mesto
041/421 21 81
www.litcentrum.sk
Mária Ďuranová
Peniaze sú všetko
Slovenský spisovateľ
SLOVENSKO
Paulo Coelho
Cudzoložstvo
Ikar
ZAHRANIČIE
CENA
0,45 €
NEBÁŤ SA
STRACHU
Alexander Halvoník:
Zdá sa, že strach je
jedným zo symptómov našej
civilizácie...
strana
14
Trojzväzkové
dielo Ivana Štrpku
k jeho životnému
jubileu bolo
predstavené na
Dňoch slovenskej
literatúry. Prečítajte
si reportáž
z festivalu!
strana
6
BIBLIOTÉKA
PEDAGOGIKA
14
20
2014
1.2
11.
9.1
-9
6..-9
6
strana
ISSN 1210-1982 (tlač. verzia), ISSN 1336-247X (online)
8
19
LNÍaK
ČÍSE
r ť
ôžete v yh
k n íh m
úťa ži!
v zim nej s
strana
2
44
9 771210 198009
AKTUALITY
MAČKA
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
V priestoroch bratislavského hotela
Apollo prezentovalo 23. októbra vydavateľstvo Príroda osobitú publikáciu nielen pre veterinárov, ale aj pre záujemcov
a chovateľov Mačka. Tlačovú konferenciu viedla Jana Hospodárová, známa
svojou láskou k zvieratám, a jej citlivý
prístup k téme smerom k verejnosti ocenil aj jeden z autorov, profesor Ján Danko. Spolu s Katarínou Vdoviakovou a Tatianou Weissovou z Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach reprezentovali širší autorský kolektív, ktorý prvýkrát u nás spracoval
danú tému takto obšírne a profesionálne. Spomenuli napríklad známy vyrovnávací reflex pri páde, aj to, že čierne
mačky sú agresívnejšie, hoci by sa nijakým spôsobom nemali spájať s bosoráctvom, ako to v ľudovej tradícii býva.
Mačky sa tiež napríklad nedajú trénovať, hoci výnimky existujú, a vedia nažívať aj so psami, ale iba v jedinom prípade: keď sa im pes podriadi! Autori nezabudli spomenúť aj veľkého milovníka
mačiek, spisovateľa Ladislava Balleka.
Knižku uviedli do života posypaním granulami.
30... 30? 30!
Pri príležitosti 30. narodenín divadla
GUnaGU si zaspomínal na doby minulé
jeho hlavný predstaviteľ, režisér a spisovateľ Viliam Klimáček (na foto P. Procházku) spolu s Dadom Nagyom (inak tiež bývalým hercom tohto divadla) v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej v Bratislave 15. októbra. Vo vydavateľstve Ikar
práve vychádza kniha s názvom, ktorý sa
asi bude ľuďom trochu pliesť: GUnaGU...
GUnaGU? GUnaGU! a predstavuje slo-
vom a fotografiami prierez tvorby tohto
alternatívneho
divadelného
telesa.
S GUnaGU sú spojené mená, ako Petra
Polnišová, Slávka Halčáková, Peter
Sklár, Dano Dangl, Viktor Horján a mnohí ďalší. Najväčšou kultovkou bola hra
English is easy, Csaba is dead (premiéra
v roku 2000) – zaujímavosťou zostáva,
že k tejto hre nikdy neexistoval scenár,
herci improvizovali... Spolu s ďalším režisérom Karolom Vosátkom je Klimáček
vedúcou osobnosťou súboru, ktorý ročne pripraví dve-tri premiéry a počas
tridsiatky rokov sa stal fenoménom.
S herectvom a divadelníctvom súvisela
aj ďalšia novinka vydavateľstva Ikar
s vtipným názvom Hádam ma nezabijú.
Dušan Tarageľ v knižke prerozprával
historky, ktoré sa udiali za oponou, ukryté pred zrakmi divákov. Za účasti slovenských hereckých hviezd, ako Dušan Jamrich, Kamila Magálová, Božidara Turzonovová či Zdena Studenková, vyprevadili
knihu v kníhkupectve Panta Rhei na
Poštovej v Bratislave
23. októbra sypaním
sušených hríbov a zaželali jej veľa duší,
ktoré sa nad príhodami z hereckého
zákulisia dobre pobavia. Autor dúfa, že
herci ho za to, čo na
nich prezradil, hádam nezabijú.
-rm-
ŽIVOTOPIS
Vydavateľstvo Premedia vydalo všetky tri
denníky Ale Rachmanovovej a s touto autorkou ani zďaleka nekončí. Prekladateľ-
burgu i stratu syna Jurka v záverečnej
fáze druhej svetovej vojny. Demjánová sa
pripravuje aj na preklad Rachmanovovej
jediného románu Továreň na nového človeka.
-bb-
LISTY OD BOHA
„Knihu som napísal preto, že som sa chcel
vrátiť k humoru,“ povedal okrem iného
na krste svojej novej prózy Jozef Heriban
14. októbra v kníhkupectve Gorila v Bratislave. Spomínal to v súvislosti s účinkovaním v televízii, keď pripravoval humorne ladené filmy a grotesky, ako napríklad
Bud Bindi. Fagotista, ktorého nemiloval Boh (HERIAL) rozpráva o hlavnom
hrdinovi, ktorý je tragikomickým smoliarom. A keďže kniha je o kontakte človeka
s Tým nad nami, Jozef Heriban sa rozhodol, že knihu k čitateľom vyprevadí posypaním jesenným lístím: ono totiž padá
zhora, akoby to boli listy od Boha... Spoločne s ním krstili knihu literárny kritik
Alexander Halvoník (autor doslovu), herečka a speváčka Lucia Lužinská, herečka a spisovateľka Lucia Siposová.
-rm-
ZIMNÁ SÚŤAŽ
V dlhodobých vianočných prieskumoch
o darčekoch sa na prvých priečkach v obľúbenosti vždy vyskytnú knihy. Po veľkom
úspechu letnej súťaže sme sa preto rozhodli v Knižnej revue odštartovať aj zimnú
súťaž a rovno ju spojiť s Vianocami. Súťažíte o nasledujúce tituly (podľa abecedy názvov): Emil Floriš: Adventné žalmy (Karmelitánske nakl.), Glenn Beck: Agenda 21
(Vyd. Tatran), Renato Magát: Babičkine
ka denníkov do slovenčiny Zuzana Demjánová (na foto P. Procházku s M. Hvoreckým) prezentovala 21. októbra v bratislavskom kníhkupectve Martinus na Obchodnej ďalší prekladateľský počin – prvý životopis tejto spisovateľky s názvom Tajomstvo Ale Rachmanovovej od psychologičky Ilse Stahr. Zachytáva tu jej bezstarostné detstvo v Rusku, emigrantský život
v rakúskej Viedni, literárny úspech v Salzknižná
revue
2
knižná revue
22 / 2014
Naši partneri
www.litcentrum.sk
AKTUALITY
polievky, omáčky a prívarky (Príroda),
Peter Guldan: Bambuľkine dobrodružstvá (Noxi), Haruki Murakami: Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania (Vyd. Slovart), David Frej: Detoxikácia tela (Príroda), Jana Bodnárová: Dita...
(Perfekt), Braňo Deák: Chute a vône života (Ikar), Andrea Coddington: Jozef Bednárik (Ikar), Ivana Havranová: Lásky jednej smutnej krásky (Marenčin PT), Moheb Costandi: Ľudský mozog... (Vyd. Slovart), Edgar Feuchtwanger: Môj sused
Hitler (Trio Publishing), Vladimir Nabokov: Pamäť, prehovor (Vyd. Spolku slov.
spis.), Ľubomír Novotný: Počiatky pravekého umenia na Slovensku (Matica slovenská), Stephanie Laurensová: Záhadná
grófka (Slovenský spis.), M. RázusováMartáková: Zvieratká deťom (SPN – Mladé letá), Stephen King: Žiarenie (Ikar),
Milo Urban: Živý bič (Lit. inf. centrum),
101 zvierat (Slovart-print).
Ako vyhrať balíček kníh? V tomto čísle
Knižnej revue a potom v číslach 23 a 24 nájdete na strane 24 kupón ZIMNÁ SÚŤAŽ,
ktorý vystrihnite a pošlite do našej redakcie (adresa je tiež uvedená na strane 24).
Výhercu vyžrebujeme začiatkom decembra a meno víťaza bude uverejnené v Knižnej revue 25/26. Balíček mu pošleme tak,
že ho stihne dostať pred Vianocami a prípadne obdariť výhrou svojich blízkych.
Čím viac kupónov, tým väčšia šanca. Držíme palce a ďakujeme slovenským vydavateľom, že nám knihy venovali do súťaže!
SPOMIENKY
„Chuť čerešní je zároveň chuťou detstva, no
nejde len o konkrétnu chuť – spomienky na
detstvo ju neskôr premenia na životný pocit,“ povedal na krste svojej novej prózy
Ústa plné čerešní (Ikar) Laco Hanniker
16. októbra v Bratislave. Autor strávil toto
obdobie vo Voderadoch pri Trnave a knižka
je tak trochu polemikou s Borisom Filanom,
ktorý vždy tvrdil, že detstvo v Bratislave je
to najkrajšie. Laco Hanniker hovorí to isté
o Voderadoch, o tamojších ľuďoch a lesíku.
Knihu označil za oddychovú a trochou čerešňovice ju poliala spisovateľka Oľga Feldeková, pričom priznala, že po dočítaní sa
jej zmocnila nostalgia za tým vlastným detstvom stráveným na Orave, hoci tam veru
čerešne ani nemali šancu dozrieť...
-rm-
CENA J. HOLLÉHO
Výbor Sekcie pre umelecký preklad pri
Literárnom fonde každoročne udeľuje
Cenu Jána Hollého za umelecký preklad.
Návrhy na cenu môžu posielať právnické i fyzické osoby od novembra tohto
roka najneskôr do 15. januára 2015.
Nominovať možno diela z oblasti krásnej literatúry, umeleckej esejistiky, literárnej vedy a drámy, ktoré vyšli v roku
2014 v prvom vydaní. Návrhy musia obsahovať stručnú charakteristiku prekladu, osobné dáta a adresu prekladateľa a treba s nimi poslať originál a tri
výtlačky navrhnutého prekladu diela na
adresu Literárneho fondu. Viac info:
PhDr. Anna Bédiová, tel. č.: 02/5296 3529,
e-mail: [email protected]
HĽADANIE
Viete, kto je Ivo Engler? Je to Slovák žijúci
v Salzburgu, vynikajúci chirurg a priekopník liečenia ionizovaným kyslíkom.
Precestoval 138 štátov a tvrdí, že najkratšia cesta sebapoznania je cesta okolo sveta. Cestopis, životopis, odborný komentár
k liečbe kyslíkom, inšpirácie čínskou medicínou, to všetko obsahuje novinka z vydavateľstva Perfekt, o ktorej tento pozoruhodný človek hovoril 15. októbra v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej v Bratislave. Kniha sa volá Nekonečné hľadanie
a súvisí s hľadaním poznania. Ivo Engler
je presvedčený, že my ľudia nič neobjavujeme, všetko je už objavené prírodou, takže on sa práve ňou nechá motivovať...
Výhercovia z KR č. 20: E. Jančiová, K. Dranačka, K. Dzurňáková, J. Šinálová,
J. Giláňová, P. Zelenka, S. Rezníčeková, M. Bajusová, K. Heligmanová, B. Votavová
www.litcentrum.sk
DIÁR
29. OKTÓBER o 17.00
Kníhkupectvo Panta Rhei
Poštová v Bratislave – Jozef
Karika a Strach
29. OKTÓBER o 18.00
Piešťanské informačné
centrum – Rasťo Piško a Koniec
kankánu
30. OKTÓBER o 18.00
Kníhkupectvo Martinus na
Obchodnej v Bratislave – krst
knihy Zuzany Štelbaskej Mami,
kúp mi psa
4. NOVEMBER o 17.00
Galéria Artotéka v Bratislave
– Miroslav Danaj a Rátanie rán;
Bohdan Telgársky a Červený
kríž na Slovensku v rokoch
1989 – 1992
4. NOVEMBER o 18.00
Kníhkupectvo Panta Rhei
Poštová v Bratislave – Martin
Pyco Rausch a Moje jedlo 2
5. NOVEMBER o 17.00
Kníhkupectvo Panta Rhei
Poštová v Bratislave – Pišta
Vandal a Lotrove kázne
ZAHRANIČIE
...milovníkov kníh bude aj tento rok v novembri na veľtrhu Bibliotéka v bratislavskej
Inchebe. Počas roka sa s mnohými slovenskými vydavateľmi stretávate na stránkach Knižnej revue. Veľtrh je príležitosťou spoznať ich komplexnú ponuku, vychutnať si novinky či zakúpiť publikácie za zvýhodnené ceny. A môžete sa priamo stretnúť a porozprávať sa s predstaviteľmi vydavateľstiev, knihovníkmi, spisovateľmi,
ilustrátormi či ďalšími pracovníkmi z oblasti knižnej kultúry. V stánkoch, uličkách
či na pódiách vás radi uvidia zástupcovia vydavateľstiev Albatros Media, Artforum, Citadella, Dajama, DAXE, Fortuna Libri, Ikar, Kalligram, Literárne
informačné centrum, Lúč, Marenčin PT, Matica slovenská, Motýľ, Perfekt,
Príroda, Post Scriptum, Spolok sv. Vojtecha, Tranoscius, Trio Publishing,
Veda, Verbarium, Vyd. Slovart, Vyd. Spolku sl. spis., Vyd. Tatran a ďalší!
SLOVENSKO
MIESTO STRETNUTIA...
5. NOVEMBER o 18.00
Kníhkupectvo Martinus na
Obchodnej v Bratislave –
literárna súťaž Medziriadky
6. NOVEMBER o 17.00
Kníhkupectvo Martinus
v Žiline – Marián Kubicsko
a Veža elfov
10. NOVEMBER o 17.00
Kníhkupectvo Panta Rhei
Poštová v Bratislave – Martin
Mojžiš a Tri hlavy draka
11. NOVEMBER o 18.00
Kníhkupectvo u Bandiho
v Bratislave (Medená ul.) –
Veronika Dianišková a Zlaté
pávy sa rozpadnú na sneh
11. NOVEMBER o 19.00
Kníhkupectvo Artforum
v Bratislave – Peter Krištúfek
a Ema a Smrtihlav – krstí Kornel
Földvári
-rm-
22 / 2014
knižná revue
3
knižná
revue
AKTUALITY
ECCE LIBRE
ANDRIJANA TURANA
Pokora pred prázdnym papierom
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Keď som ako vyplašený tínedžer začínal písať, trpel som neodôvodneným velikášstvom
a myslel si, že všetky moje básničky, poviedočky či črty sú skoro dokonalé a asi na nich netreba nič zmeniť. Možnože vylepšiť interpunkciu alebo vypustiť vetičku, verš, to by som ešte
ustál. Potom, ako som viac a viac čítal a zoznamoval sa s prácou nielen veľkých spisovateľov,
text sa predo mnou otváral viac a po čase som
ho začínal vnímať a vychutnávať všetkými
zmyslami. Počul som jeho tón, videl jeho temnotu, cítil jeho chuť či pach, ale dokázal ma aj
zamraziť, popáliť, oslepiť alebo ohúriť tak, že
som musel prestať na chvíľku čítať. Časom
som zistil, že písanie je pre autora, ktorý berie
text vážne, s pribúdajúcim vekom stále ťažšie,
keďže len hlupák či grafoman necíti za svoj
text zodpovednosť. Samozrejme, verím tomu,
že existujú géniovia, ktorí píšu podobne ľahko
a dobre, ako niektorí rodení rozprávači hovoria, no tých je minimum. Väčšina spisovateľov
sa s textom parádne natrápi, hoci aj ja poznám
tie šťastné chvíľky, keď ma môj text odmení
a s úsmevom na tvári a slnkom v duši viem, že
som práve napísal čosi, čo isto poteší čitateľa,
hoci autori píšu hlavne kvôli sebe. No podobných chvíľ je ako šafranu. Úplne iným druhom
potešenia je čistenie textu. Na piaty deň otvoríte v počítači text, o ktorom ste si mysleli, aký
je skvelý, a teraz vám z neho zostane sotva slabá polovica. Pripadá mi zvláštne, akú i dnes,
po vyše 30 rokoch od začiatku publikovania,
mávam trému, keď si sadám k prázdnemu papieru, pretože napríklad verše nepíšem zásadne hneď do počítača, ale pekne starosvetsky,
rukou. Je to podobne zvláštny a príjemný pocit, akoby som sa chystal na prvé rande s dievčaťom, na ktorom mi veľmi záleží. Trošku sa
bojím a oveľa viac teším, no som si vedomý
toho, čo všetko sa môže medzi nami za pár minút pokaziť. Mám pocit poriadnej pokory pred
prázdnym papierom, pretože už viem, ako veľmi dokáže jedna obyčajná veta niekomu inému ublížiť alebo ho posunúť v živote o krásny
kúsok vpred.
knižná
revue
4
knižná revue
22 / 2014
VEĽKÉ MLČANIE
V komornom prostredí kaviarne Next
Apache v Bratislave uviedli 16. októbra
medzi čitateľov román holandského spisovateľa Erika Menkvelda (1959 – 2014) Veľké mlčanie (Vydavateľstvo Slovart). Na
prezentácii sa zúčastnil prekladateľ knihy
Adam Bžoch a holandská literárna kritička, vdova po autorovi Maria Vlaar
(1964, obaja na foto P. Procházku spolu s autorovou dcérou), ktorá poodhalila
aj zákulisie jej vzniku. Menkveld mal odjakživa blízky vzťah k hudbe, no nepodarilo sa mu venovať sa jej profesionálne. Pri svojej práci redaktora však
narazil na zaujímavý príbeh, ktorý tvorí jadro tohto románu. Rozprávanie
o priateľstve dvoch amsterdamských hudobných skladateľov, Alphonsa Diepenbrocka a jeho žiaka Matthijsa Vermeulena, o ich tvorbe i komplikovaných
ľúbostných vzťahoch je zasadené do historických reálií začiatku 20. storočia.
Ako uviedla Maria Vlaar, názov knihy naznačuje tajný milostný pomer, o ktorom sa nesmie hovoriť, ale odkazuje aj na nihilistickú filozofiu F. Nietzscheho.
ŽIŤ NAPLNO
„Čo by ste robili, keby vám zostávalo posledných sto dní života?“
Aj túto otázku položil 22. októbra taliansky režisér a scenárista,
autor knihy Sto dní šťastia (Fortuna Libri, preklad Alexandra
Kučmová) Fausto Brizzi publiku v bratislavskom kníhkupectve
Martinus na Obchodnej. Presne o to totiž ide v jeho románe –
hlavnému hrdinovi, štyridsiatnikovi Luciovi, diagnostikujú nevyliečiteľnú chorobu. Nechce zbytočne dlho trpieť, preto si dátum smrti určí sám – predtým však ešte túži prežiť sto dní života naozaj naplno...
Fausto Brizzi uviedol, že na napísanie knihy ho inšpirovali dva prípady vážneho
ochorenia jeho blízkych príbuzných: „Snažil som sa vytvoriť akýsi manuál, podľa
ktorého by sa mali nevyliečiteľne chorí ľudia riadiť.“ Krstní rodičia Gabika Kreutz
Škrabáková a Marián Geišberg vyprevadili titul medzi čitateľov šampanským.
-kz-
TÉMA ZOMIERANIE
Prvé dni novembra si vždy v rámci sviatku spomíname na zosnulých. Téme smrti sa akosi prirodzene a inštinktívne vyhýbame, hoci je hlboko spätá so samým životom. Doktor Branislav Maček sa s ňou vo svojej praxi stretáva pravidelne, preto
napísal knižku Konečná stanica, vystupovať! alebo Ako si
prajem zomrieť (vl. nákl.). V nej sa snaží citlivo a otvorene
písať o tom, ako môže človek-pacient ovplyvniť svoje posledné dni. Pomáha aj s takou praktickou vecou, ako je právne potvrdená posledná vôľa, ktorá má byť spolu s jeho príručkou pomôckou pre širokú verejnosť.
DOTÁCIE 2015
Ministerstvo kultúry SR vyhlásilo nové výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2015. Knižnej kultúry sa dotýka viacero oblastí.
V programe 2 Kultúrne aktivity v oblasti pamäťových inštitúcií sú to podprogramy 2.1 Knižnice a knižničná činnosť a 2.5 Akvizícia knižníc – uzávierka
predkladania žiadostí je 1. decembra. V programe 4 Umenie ide o podprogram 4.5 Literatúra a knižná kultúra a žiadosti treba predložiť do 2. decembra. V programe 6 Kultúra znevýhodnených skupín sú to podprogramy 6.2
Periodická tlač a 6.3 Neperiodická tlač – žiadosti treba predložiť do 5. decembra. V programe 7 Nehmotné kultúrne dedičstvo a kultúrno-osvetová činnosť je podprogram 7.4 Vedecko-výskumná a publikačná činnosť a termín
predkladania žiadostí je 5. december. Všetky potrebné informácie vrátane
formulárov žiadostí nájdete na webovej stránke Ministerstva kultúry SR.
www.litcentrum.sk
AKTUALITY
tel.: 0903 458 699,
02/64 46 1323
ww w.verbarium.sk
riu m.sk
verba riu m@ verba
Naším cieľom je prinášať na slovenský knižný trh diela špičkových zahraničných autorov literatúry pre deti a mládež. Do edičného plánu sme zaradili napríklad knihy rakúskej spisovateľky
Christine Nöstlinger o zložitých rodinných vzťahoch Konrád
z konzervy či Grétkin príbeh. Zo severskej literatúry je to fínska autorka Tiina Nopola a jej príbehy o malej škôlkarke Sára
a traja Otovia a Sára a divoké batoľa. Pre vekovú kategóriu
young adults chystáme prvú časť napínavej trilógie The Snow
White s názvom Červená ako krv, ktorá vyšla už takmer v päťdesiatich krajinách. Jej autorka, fínska spisovateľka Salla Simukka, sa stretne so slovenskými čitateľmi 7. novembra o 17.00 v kníhkupectve Panta
Rhei na Poštovej v Bratislave a 8. novembra o 14.00 na Bibliotéke. Zo Švédska prichádza séria Detektívna kancelária LasseMaja od Martina Widmarka, pre
začínajúcich čitateľov sme vydali prvý diel príbehov o pôvabnej Tine od švédskej
autorky Rose Lagercrantz Môj šťastný život. Veľkú radosť máme z knihy Pomarančové dievča od Josteina Gaardera, autora bestsellera Sofiin svet. Nemecko
zastupujú populárne príbehy o Terke od Liane Schneider, ako aj Detektívi v čase Fabiana Lenka. Fanúšikom domácich miláčikov ponúkame príbehy od Holly
Webb a pre najmenšie deti dobrodružstvá macka Boribona od maďarskej autorky Veroniky Marék.
Na Bibliotéke však predstavíme aj slovenskú klasiku Kláry Jarunkovej Brat mlčanlivého vlka s novými ilustráciami autorkinej dcéry Dany Zacharovej, ako aj
vtipné a nadčasové dielko Bračekovia mravčekovia od Jozefa Pavloviča s pôvodnými ilustráciami Jarmily Dicovej. Sme otvorení novým nápadom a chystáme
sa vyhlásiť súťaž o najlepší pôvodný rukopis pre deti a mládež.
PETRŽALSKÉ SÚZVUKY 2014
Literárna súťaž Petržalské súzvuky Ferka
Urbánka sa zrodila v roku 1990 ako nápad
vtedajšieho riaditeľa petržalskej knižnice
Jozefa Pavelku a bola určená iba pre žiakov
petržalských základných škôl. O tri roky neskôr sa jej pôsobnosť rozšírila na základné
školy celej Bratislavy, v roku 2006 definitívne získala celoslovenský charakter. V súčasnosti sa súťaží v troch vekových kategóriách:
mladší žiaci, starší žiaci a dospelí, a v troch
žánroch: poézia, próza a dráma. Na jubilejnom 25. ročníku sa zúčastnilo 157 súťažiacich s 323 literárnymi prácami. Slávnostné vyhodnotenie výsledkov súťaže
spojené s odovzdávaním cien sa konalo 10. októbra v priestoroch kultúrneho
domu CC Centrum v Bratislave, víťazmi v jednotlivých kategóriách sa stali: Katarína Chmeliarová, Tadeáš Dubinák, Miroslava Valčáková, Maximilián Pál, Michaela Poláková a Peter Fogaš. Po ňom porota v zložení Silvester Lavrík (predseda), Marta Hlušíková a Erik Ondrejička diskutovala s ocenenými autormi o tvorbe, možných vylepšeniach či nedostatkoch hodnotených prác. Miestna knižnica
v Petržalke zorganizovala deň predtým, 9. októbra, literárny večer, na ktorom
svoju tvorbu predstavili bývalí víťazi súťaže Dana Hlavatá, Mirka Novysedláková, Martin Chudík, Roman Beňo a Pavel Sibyla.
Viera Némethová
www.litcentrum.sk
STĹPČEK DENISY
FULMEKOVEJ
Dobré roky
Premýšľala som, prečo súčasný izraelský spisovateľ Etgar Keret nazval svoju autobiografickú knihu Sedem dobrých rokov (Artforum 2014, preklad Silvia Singer). Dobrý rok je
totiž pojem relatívny a viaceré z udalostí, ktoré popisuje Keret, tie roky skôr kazili. No
z perspektívy nazerania na život ako celok,
z ktorého tvorí sedem rokov iba zlomok, môžu
byť aj roky, keď sa nám prihodili veci nežiaduce a smutné, v podstate dobré. Ba je celkom
možné, že v krajine, kde žije Etgar Keret, je
dobré už to, že človek vôbec prežije. (Alebo že
človek prežije kdekoľvek, veď niet na mape
miesta, kam by nedočiahla kosa zubatej.)
Musím sa priznať, že Sedem dobrých rokov ma uchvátilo, pretože Keret má dar povedať vážne veci ľahko, či dokonca zábavne. Je
autentický a úprimný, presne v duchu charakteristiky, akú podáva o svojej profesii:
„Spisovateľ nie je svätec, cadik ani prorok stojaci
pri bráne; je to iba obyčajný hriešnik s trochu
ostrejšou uvedomelosťou a nepatrne presnejším
jazykom, aby opísal nepochopiteľnú realitu tohto sveta.“
Svoje úvahy a historky zo života na seba
vrství nenápadne, čiže najprv vnímate len radosť z rozprávania. S potešením čítate, obraciate stránku za stránkou, ale neskôr – ach,
jaj! Je hlúpe to priznať, ale podnietená spisovateľovou úprimnosťou to na seba poviem
tiež – neskôr som tú knihu zatvárala dojatá
a celá uslzená...
A na záver malý dôvetok: Aj keď ma už viackrát na Facebooku niekto vyzval, aby som sa
zapojila do hry zostaviť rebríček svojich desiatich naj kníh, nechcelo sa mi, pretože ide
o príliš širokú kategóriu, veď čo sú to naj knihy? Možno by som sa snažila viac, keby šlo
o desať kníh, pri ktorých som sa nahlas smiala, desať kníh, ktoré ma (takmer) zmenili
k lepšiemu, desať kníh, ktoré sa (takmer) postarali o môj morálny úpadok alebo desať
kníh, ktoré ma rozplakali. Áno, do tej poslednej pomyselnej kategórie mi práve jedna pribudla.
22 / 2014
knižná revue
ZAHRANIČIE
Verba riu m s. r. o.
Žatev ná 10
84 1 02 Bratislava
Vydavateľstvo Verbarium pôsobí na
knižnom trhu od roku 2012 a zameriava sa na detského a dospievajúceho čitateľa. Jeho edičnú činnosť približuje konateľka Ildikó Jančo
Mészáros.
SLOVENSKO
PESTRÁ PONUKA PRE DETI
5
knižná
revue
AKTUALITY
DNI SLOVENSKEJ LITERATÚRY
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Čitateľov
ako
maku! To zaželal
minister kultúry
SR Marek Maďarič novej knižke
z vydavateľstva
DAJAMA Bratislava – včera
a dnes/yesterday and today, keď ju posypával makom za asistencie Daniela Kollára,
majiteľa vydavateľstva (obaja na foto). Novinka sa prezentovala 15. októbra v Slovenskom rozhlase pri príležitosti otvorenia nultého ročníka festivalu Dni slovenskej literatúry (15. – 19. októbra), takže želanie pána
ministra si možno vysvetliť aj všeobecnejšie: bolo vlastne želaním organizátorov (Literárne informačné centrum, Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, Spolok
slovenských spisovateľov), aby podujatia
boli navštevované priam makovo. Po skončení môžeme skonštatovať, že pri niektorých
podujatiach to zostalo iba želaním, pri iných
sa želanie stalo realitou – program bol natoľko rôznorodý, že niečo prirodzene upútalo
viac a niečo menej. A prečo makom? Kniha
Alana Hyžu a Daniela Heviera bola spojená
s ochutnávkou bratislavských rožkov, a mak
popri orechoch tvorí ich hlavnú náplň.
Takže festival sa začal v priestoroch Slovenského rozhlasu, kde bola riaditeľkou
LIC Miroslavou Vallovou uvedená aj výstava fotografií slovenských spisovateľov od
Lucie Gardin. V priebehu nasledujúcich
štyroch dní ponúkol pestrý program
v kníhkupectvách, divadlách, v Starej tržnici a na ďalších miestach Bratislavy.
Podujatia v kníhkupectvách odštartovala
vo štvrtok 16. októbra beseda s autormi letnej prílohy Knižnej revue 14 – 15 obsahujúcej prehľadové štúdie o knižnej tvorbe za
rok 2013 v kníhkupectve Knihy LIC. Diskutovali o nej piati z ôsmich autorov: Ivana
Hostová (nedebutová poézia), Miloš Ferko
(populárna literatúra), Ivan Szabó (literatúra faktu), Karol Csiba (nedebutová próza)
a Katarína Zitová (básnické debuty) – každý z nich zhrnul, ktoré knihy určite stoja za
prečítanie, a načrtol vývojové tendencie
v danej oblasti literatúry. O čosi neskôr sa
knižná
revue
6
knižná revue
22 / 2014
v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej konala prezentácia knižnej novinky Tomáša
Kluberta Smrť sa volala Schill (Ústav pamäti národa) a kníhkaviareň Gorila.sk Urban House zorganizovala Večierok dekadentov. Publicista, hudobník i prozaik Štefan Chrappa predstavil svoju novú zbierku
časopisecky uverejnených stĺpčekov Lotrove kázne (Limerick). Juraj Kušnierik ju
uviedol do literárneho života zeleným čajom. K slovu sa dostali i ďalší hostia, napríklad Matúš Zajac pokrstil bleskom svoju
novú knihu fotografií Mimo/Out.
V Klube slovenských spisovateľov sa vo
štvrtok čítala literatúra z regiónov v podaní autorov: Marta Hlušíková, Pavol Tomašovič, Dalimír Stano a Jozef Tatár. Či básnická, alebo prozaická tvorba, oboje bolo
pozitívne kontaminované individuálnou
chuťou tvoriť a aj prvkami regionálneho života. Pavol Tomašovič navyše vo svojej
tvorbe kombinuje rozprávanie s lyrikou
a filozofiou. Podujatie moderoval Ján Tazberík a organizoval ho Spolok slovenských
spisovateľov. Ten na druhý deň v rovnakých priestoroch pripravil aj podujatie venované slovenskej literatúre v zahraničí.
Básnik, prozaik a novinár žijúci v Srbsku
Martin Prebudila krstil novú zbierku poézie Tri bodky v dvoch vytiach... (Spolok
slovenských spisovateľov). Krstný otec Ľubomír Feldek o jeho tvorbe povedal: „Prežil
si ťažký život, napísal si ľahkú poéziu.“
Predseda SSS Miroslav Bielik predstavil aj
knihu ďalšieho Slováka žijúceho v Srbsku
Víťazoslava Hronca Príkre svahy (VSSS).
Partnerská organizácia Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska vo štvrtok
večer ponúkla festivalovým záujemcom
stretnutie s poéziou v Zichyho paláci. Milan Richter, Ján Zambor, Dana Podracká,
Igor Hochel hovorili o sebe a aj o svojom
ďalšom generačnom druhovi Jánovi Švantnerovi. Zambor prečítal básne z rukopisu
Dom plný neviditeľných, Podracká z pripravovanej knižky Kubus – je spojená
s Banskou Štiavnicou, ku ktorej mal blízko vo svojich textoch Igor Hochel. Inú, viac
civilnú dimenziu dodalo stretnutiu čítanie
básní Milana Richtera. S poéziou sa mohli
milovníci básnického umenia stretnúť aj
v Nultom priestore A4, kde svoje texty
prečítali slovenskí autori Michal Habaj,
Marcela Veselková a Mária Ferenčuhová,
macedónsky básnik a prekladateľ Zvonko
Taneski a poľský básnik a prekladateľ
Zbigniew Machej.
Piatkové dopoludnie patrilo vo V-klube
najmenším čitateľom. Spisovateľka Jana
Bodnárová pricestovala až z Košíc, aby deťom porozprávala o svojej knižke Dita, 30
mušiek svetlušiek a iné príbehy (Perfekt). Rozprávku Príbeh s harmonikárom
zdramatizoval študent bábkoherectva Jakub Malota. Na detskú literatúru bol zameraný aj workshop Timotey Vráblovej O tajomstve a odvahe popoludní v ten istý deň
v kníhkupectve Knihy LIC. V rovnakom
priestore sa o hodinu neskôr diskutovalo
už na vážnejšiu tému: spisovateľ Peter Juščák predstavil v rozhovore s Ľubicou Suballyovou svoju novú knihu ...a nezabudni
na labute! (Kalligram). Rozpráva v nej
o žene uväznenej v ruskom gulagu.
Na festivale predstavil dva nové tituly aj
Divadelný ústav. Vo štvrtok sa v Štúdiu 12
konala prezentácia dvojzväzkovej publikácie Výkrik. Voľba, ktorá mapuje vojnovú
a povstaleckú tematiku v slovenskej dráme. Úvodné štúdie k nej napísali Veronika
Svoradová a Dagmar Kročanová – tá o deň
neskôr predstavila aj druhú knihu, súborné vydanie dramatickej tvorby Jany Juráňovej pod názvom Hry (foto P. Procházka),
pričom vyzdvihla autorkinu schopnosť prepojiť aktuálnu spoločenskú situáciu s citlivým ženským vnímaním. Jana Juráňová
prezradila, že na ženách ju zaujímajú najmä ich vnútorné traumy, cez ktoré sa dá
uchopiť celý ich osud.
V Klube slovenských spisovateľov v piatok prezentoval svoju štvrtú básnickú
zbierku Ochutnať z plameňa Boris Brendza. Kniha vychádza ako prvé dielo projektu Pro Libris vo vydavateľstve Ikar s ilustráciami Roberta Bielika. V úvode ju predstavil Jaroslav Rezník: poetiku autora vníma ako kontinuálny dialóg s našou literárnou tradíciou počínajúc romantizmom cez
avantgardy až po 60. roky. Medzi čitateľov
www.litcentrum.sk
AKTUALITY
www.litcentrum.sk
odovzdal jeho predseda Milan Richter Jánovi Zamborovi (obaja na foto P. Procházku) za knihu Niečo ako láska, niečo ako
soľ. Miroslav Válek v interpretáciách
(LIC), Cenu AOSS za rok 2013 udelil predseda Ľubomír Belák Rudolfovi Dobiášovi za
titul Johana. Johanin chlapec (Vydavateľstvo Michala Vaška). Cenu P. O. Hviezdoslava za rok 2014 získali Salustio Alvarado,
Renáta Bojničanová a Alejandro Hermida
de Blas za preklad najstarších slovanských
literárnych pamiatok do španielčiny. Spolok slovenských spisovateľov udelil päť
ocenení za celoživotný prínos do literatúry,
získali ich spisovatelia Peter Jaroš, Vlastimil Kovalčík, Jaroslav Rezník, Viera Benková a Vincent Šabík a oceneným ich odovzdali predseda SSS Miroslav Bielik spoločne s Jánom Tazberíkom. Pri príležitosti
festivalu vzniklo aj jedno mimoriadne ocenenie: spoločná Cena AOSS a SSS za celoživotné dielo, ktorou si obe organizácie uctili
tvorbu Antona Hykischa v oblasti prózy
a publicistiky a Viliama Turčányho v oblasti poézie a prekladu (obaja na foto P. Procházku). Oceneným ich spoločne odovzdali
obaja predsedovia Ľubomír Belák a Miroslav Bielik.
Úplný záver festivalu patril poézii. Nedeľný program v Starej tržnici zakončilo hudobno-slovné pásmo venované básnickej
tvorbe Mily Haugovej a o čosi neskôr
v Modrom salóne SND diskutoval Jozef Banáš s básnikom a textárom Kamilom Peterajom. Jednou z tém podujatia s názvom
Kód Poézia bolo aj samotné básnické umenie – písať poéziu podľa Peteraja znamená
„mať schopnosť ukradnúť chvíli to, čo chcela nechať navždy upadnúť do zabudnutia“.
Priznal sa aj, že niekedy nevie rozkódovať
súčasnú poéziu, lebo niektorí básnici už,
zdá sa, nerozumejú ani sami sebe...
ZAHRANIČIE
a moderátora Silvestra Lavríka prekladatelia, ktorí tento román pretlmočili do cudzieho jazyka: Miroslav Zelinský (do češtiny), Margit Garajszki (do maďarčiny), tretieho prekladateľa Tomasza Grabińskeho
(do poľštiny) zastúpil Zbigniew Machej.
Kniha tak spolu so slovenčinou vyšla v štyroch jazykoch súčasne a od ducha tejto
spolupráce sa odvíjal aj spôsob jej uvedenia. Silvester Lavrík navrhol dať knižku čitateľom mušketierskym gestom: všetci za
jedného a jeden za všetkých, takže sa v rukách aktérov navzájom stretli (na foto).
Medzinárodné literárne stretnutia pokračovali aj v nedeľu. Témou diskusie v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej boli hranice. Maďarský básnik a prozaik Tibor Babiczky, ktorý momentálne trávi trojmesačný
štipendijný pobyt v Bratislave, a slovenská
prozaička Mária Modrovich v rozhovore so
Zuzanou Belkovou prezradili, ako vnímajú
v súčasnej tvorbe často tematizované námety prekračovania hraníc. Ďalší štipendista Vyšehradského fondu sa predstavil
o hodinu neskôr v kníhkupectve Martinus
na Obchodnej. Český prozaik Jaroslav Balvín počas pobytu v Bratislave pracuje na
knihe s témou druhej svetovej vojny.
Vyvrcholením festivalu Dni slovenskej literatúry bolo slávnostné odovzdávanie literárnych cien v nedeľu popoludní v Modrom salóne SND. Po prvýkrát sa na ňom
stretli dve najväčšie spisovateľské organizácie na Slovensku – Asociácia organizácií
spisovateľov Slovenska a Spolok slovenských spisovateľov, aby spoločne odmenili
autorov za jednotlivé diela i celoživotný
prínos do literatúry. AOSS udelilo štyri
ocenenia. Cenu Slovenského centra PEN za
rok 2013 si prevzal z rúk jeho predsedu Ladislava Volka Jozef Heriban za dielo Prelet
sťahovavých vtákov (HERIAL). Cenu Klubu nezávislých spisovateľov za rok 2013
SLOVENSKO
ju odprevadili tri sudičky Tamara Heribanová, Lucia Hablovičová a Božidara Turzonovová (na foto spolu s autorom).
Víkendový program festivalu ponúkol
množstvo podujatí pre detských návštevníkov, milé bolo napríklad stretnutie s autorkou Toňou Revajovou a jej novou knihou
Tvoja Johanka (Vydavateľstvo Slovart)
v kníhkupectve Martinus na Obchodnej.
Na svoje si však prišli aj dospelí. Jedným
z vrcholov sobotňajšieho programu (od
16.30) v Starej tržnici bol Literárny cirkus
Kolomana K. Bagalu. Bol zameraný predovšetkým na jubileum básnika Ivana Štrpku, ktorý v rozhovore s Jánom Milčákom
povedal: „Postavenie básnika v súčasnosti
je dosť labilné, no dobrý básnik má schopnosť byť mierou vecí, a tak ukázať celej
spoločnosti, kde je sever, kde je ten správny smer...“ Pri tejto príležitosti Bagala
uviedol súborné trojzväzkové dielo jubilanta. Po ňom svoju tvorbu ukážkami i komentármi predstavili Stanislav Rakús,
Michaela Rosová, Laco Kerata či Tomáš Janovic.
Kamil Peteraj a Rasťo Piško si v kníhkupectve Panta Rhei poradili aj bez moderátora. S vtipom a otvorenosťou sa navzájom
predstavili a venovali sa svojim novinkám:
Piško spoločenskému románu Koniec kankánu a Peteraj pestrej knihe Milujte sa
s láskou (obe Ikar). Peteraj na margo Piškovej tvorby priznal, že mu chýba aj v televízii politická satira, Piško zas spomenul
zlatú éru piesní Mariky Gombitovej, ktoré
pre ňu textoval Kamil Peteraj. Ten prečítal
aj niekoľko bonmotov a s jedným z nich:
„Rozkrok nezastavíš!“ sme sa pobrali na ďalšie podujatia.
Uvedenie knihy Pavla Vilikovského Príbeh ozajského človeka (Kalligram) malo
v sobotu večer medzinárodný rozmer. Na
pódiu v Starej tržnici boli okrem autora
-r-
22 / 2014
knižná revue
7
knižná
revue
BIBLIOTÉKA
Z PROGRAMU BIBLIOTÉKY
PÓDIUM 2
Štvrtok
22. medzinárodný knižný veľtrh Bibliotéka 2014 sa bude konať 6. – 9. novembra
v bratislavskej Inchebe. Ponúkame vám výber z programu. Okrem uvedených pódií budú podujatia prebiehať aj v rozprávkovej dielni Mama, tata, čítajte s nami!
PÓDIUM 1
18.00 Svoje aktivity predstavuje Slovenská spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry
Štvrtok
10.00 Prezentácia knižnej edície pre deti Prešibané dvojčatá
(A. Penzešová); Vydavateľstvo
Fragment
11.00 Prezentácia knihy Dúha
farbičky si strúha (J. Pavlovič,
Ľ. Suchalová); SPN – Mladé
letá
13.00 O. Herec predstavuje knihu Netvor. Od Frankensteina po
Terminátora; SC PEN
ZAHRANIČIE
14.00 Smrek – Tatarka – Vajanský, prezentácia monografií autorov Ústavu slovenskej literatúry SAV (D. Hučková, M. Habaj,
R. Bílik); Veda
SLOVENSKO
16.00 Čo vieme a čo nevieme
o najstarších dejinách Slovenska
a Slovákov, diskusia s Ľ. Novotným, M. Slivkom, Ľ. Kralčákom,
R. Marsinom, P. Mulíkom; Vydavateľstvo Matice slovenskej
Piatok
10.00 Beseda s autormi publikácie Revolúcia alebo transformácia?/Revoluce nebo transformace? (M. Pekník, P. Dinuš,
J. Lysý, S. Krno); Veda
12.00 Prezentácia monografií
M. Harpáňa Scripta manent
(Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci) a Ars
poetica Pannonica (Vydavateľstvo Ivana Kraska v Nadlaku);
Kultúrna a vedecká spoločnosť
Ivana Kraska
15.00 J. Banáš, M. Hejkalová –
slovensko-české čítanie o ďalekých krajinách; PEN klub SK/CZ
16.00 M. Gavenda – Medzi nebom a zemou; Perfekt
knižná
revue
8
knižná revue
22 / 2014
16.00 Prezentácia knihy Strážcovia dobra z edície Posolstvo
jednorožcov M. Burdovej; Vydavateľstvo Fragment
Sobota
10.00 Prezentácia knihy Na
ďalekých cestách, v cudzích
krajinách E. Kowalskej; Veda
17.00 Stretnutie s básnikmi
(I. Ruttkayová, D. Janebová,
M. Kadlečíková, J. Žembera);
Perfekt
Milí čitatelia,
Združenie vydavateľov a kníhkupcov
SR v spolupráci s Inchebou sa opäť podieľa ako odborný garant pri príprave
Bibliotéky 2014, ktorá je najväčšou
prezentáciou kníh na Slovensku. Každý rok pripravuje spoločne s LIC reprezentatívny stánok, v ktorom majú
možnosť bezplatne vystavovať členovia ZVKS svoju najnovšiu
vydavateľskú produkciu a zároveň organizovať podujatia
a prezentácie noviniek. ZVKS spolupracuje aj pri organizácii
iných sprievodných podujatí a pre všetkých vydavateľov
a kníhkupcov pripravuje odborný seminár o autorskom práve
a štatistike knižného trhu 7. novembra o 15.00 v EXPO clube.
ZVKS je po prvý raz aj organizátorom spoločenského večera
pre svojich členov z radov vydavateľov a kníhkupcov. Na slávnostnom večere 6. novembra o 19.00 v priestoroch výstaviska
ZVKS znovu udelí cenu A. Austa za najvýznamnejší počin
v oblasti knižnej kultúry v uplynulom roku a vydavateľov,
kníhkupcov a ich hostí čaká aj ďalší zaujímavý program.
Bibliotéka i zásluhou aktivít ZVKS každým rokom rastie do
krásy, tento ročník znova sľubuje rekordnú účasť odbornej
a laickej verejnosti, a verím, že aj rekordnú predajnosť. Pribudlo naozaj veľké množstvo knižných noviniek a všetci návštevníci si tu určite prídu na svoje. Spolu s každým priateľom
dobrej knihy dúfam, že Bibliotéka 2014 bude aj v tomto roku
dôstojným sviatkom kníh a v ich obklopení prežijeme štyri
nádherné dni.
Daniel Kollár, predseda ZVKS
12.00 Prezentácia knihy F. Novotného O Platónovi; Kultúrna
asociácia Nová Akropolis
13.00 Vyhlásenie výsledkov
12. ročníka poviedkovej súťaže
v žánri sci-fi, fantasy a horor
Martinus Cena Fantázie 2014,
krst antológie Fantázia 2014;
Fantázia, o. z.
15.00 Beseda s autormi románov z vydavateľstva Motýľ
Nedeľa
13.00 Šlabikár šťastia 2 P. „Hiraxa“ Baričáka; Martinus.sk
10.00 Stretnutie s autorom
knihy Poštár slimák Oliver
Ľ. Bohunickým a ilustrátorom
V. Csibom; Perfekt
11.00 M. Šišoláková, K. Vavrová, I. Zámečníková, B. Panáková o knihách Nebeská rieka
(G. Olujić), Orfeus a Eurydika,
Dafnis a Chloé; Perfekt
12.00 Novinky z dielne Slovenskej národnej knižnice – Biografický lexikón Slovenska, kalendárium života a diela Ľ. Štúra, projekt digitalizácie; SNK
14.00 R. Piško predstavuje knihu Koniec kankánu; SC PEN
16.00 Sakrálne pamiatky na
Slovensku, umelecké knihy spoluautorov M. Jankovics – G. Méry
predstavia K. Kosová a J. Barczi;
Maďarský inštitút v Bratislave
Piatok
11.00 M. Saniga o knihe O prírode veselo i vážne – Naše Slovensko; Perfekt
12.00 M. Bátorová a E. Farkašová čítajú z novej esejistickej
tvorby; SC PEN
13.00 M. Buno uvádza pripravovaný román J. Banáša Velestúr; SC PEN
14.00 Predstavenie edície mladej tvorby Modrá katedrála
a publikácie J. Červeňa Chcem
spáchať akýsi literárny hriech.
Z osobných denníkov autora –
prezentácia tvorby mladých básnikov (O. Gluštíková, R. Beňo,
M. Makovický, L. Roskošová);
Vydavateľstvo Matice slovenskej
14.00 Mladá slovenská tvorba:
X. Faktorová (fantasy), A. Berzáková (poézia), J. Pokorný (poézia),
M. Kultanová (ilustrácia); DAXE
16.00 E. Ondrejička, M. Chudík
a B. Brendza čítajú zo svojej najnovšej tvorby; SC PEN
16.00 Beseda s autormi L. Gahérová, M. Varáčková, K. Mišovičová, V. Jamborová, M. Zákopčan, N. Sabová, O. Kalamár,
L. Riečanská
17.00 Dvojrozhovor T. Šimončíkovej Heribanovej a J. Heribana
o knihách Malá doba ľadová
a Fagotista, ktorého nemiloval
Boh; SC PEN
www.litcentrum.sk
BIBLIOTÉKA
13.00 Workshop D. Vranovej
a knihy Som kráľom svojho sveta; Vydavateľstvo AT Publishing
15.00 Prezentácia knihy Bračekovia mravčekovia J. Pavloviča;
Vydavateľstvo Verbarium
16.00 Prezentácia nových slovenských rozprávkových kníh;
SPN – Mladé letá
18.00 Gilbert K. Chesterton:
140 rokov majstra paradoxu;
Spolok sv. Vojtecha
Štvrtok
10.00 Mami, kúp mi psa! Prezentácia knižného debutu pre deti
Z. Štelbaskej; Albatros Media
14.00 Slová sú krídla pre našu
dušu – seminár švédskej psychoterapeutky G. Ekmanovej
a T. Vráblovej pre pedagógov,
knihovníkov a rodičov
15.00 Aby všetky deti sveta aj
ja... – stretnutie s tvorcami časopisu Zips; Regent
16.00 Uspávanka pre Martinka, divadielko na motívy knižky
Ľ. Feldeka; Buvik
Piatok
Nedeľa
10.00 Prezentácia knihy Po
stopách architekta L. E. Hudeca
K. Kubičkovej; Maďarský inštitút v Bratislave
11.00 Cestujte so sprievodcami National Geographic z edície vyd. CPRESS – Maroko, Island, Transsibírska magistrála,
Barma; Albatros Media
16.00 Ján Štrasser a knihy rozhovorov; Forza Music
17.00 Predstavenie košickej pobočky SC PEN: D. Stano, M. Vlado, Ľ. Mesarošová a Ľ. Flávia
Holubcová; SC PEN
PÓDIUM ČÍTAME
S CHUŤOU
Piatok
16.00 B. Deák a jeho kniha
Chute a vône života; Ikar
Sobota
11.00 Prezentácia knihy receptov Z hrnca do rozprávky od autorov L. Šóošová, R. Papp, B. Rakovská; Ikar
14.00 Varíme s láskou, účinkujú autori knihy P. Planieta
a Z. Marková; Príroda
www.litcentrum.sk
10.00 Ako šlohnúť Rimanovi
Dunaj, R. Brat predstavuje svoju
knihu; Forza Music
15.00 Žirafia mama a iné príšery, dramatizované čítanie pána
Mrkvičku z knižky A. Salmely;
Artforum
svetovej literatúry 2014/3, diskusia prekladateliek R. Deák
a G. Magovej pod taktovkou L. Satinskej
16.30 Žlto-čierna rozprávka,
scénické čítanie a výtvarná
dielňa na motívy knižky M. Mikloškovej Ako sa farby vymenili
Nedeľa
Nedeľa
10.30 Čarujeme s Osmijankom,
kúzelník P. Šesták a časopis Slniečko čarujú s Osmijankovými
rozprávkami K. Bendovej; Buvik
13.00 Vežovníček v mojej hlave,
výtvarná dielňa A. Wagnerovej –
ilustrátorky knihy M. Hlušíkovej;
Vydavateľstvo Matice slovenskej
14.00 Ja nič, ja muzikant, hudobné vystúpenie a beseda s B. Jobusom; Vydavateľstvo Slovart
PÓDIUM ZVKS A LIC
Štvrtok
11.00 Víla Jazmínka a škriatok
Vendelín, prezentácia a krst
detskej knižky Z. Csontosovej
a ilustrátorky K. Ilkovičovej; Albatros Media
12.00 Slovenské rozprávky pre
malých a veľkých, výtvarná
dielňa M. Regitka – ilustrátora
rozprávkového výberu M. Rázusovej-Martákovej; SPN – Mladé
letá
13.00 Operená rozprávka – výtvarná dielňa ilustrátora V. Krála na motívy knižky V. Oravského; Trio Publishing
16.30 Čítame si so Slniečkom –
na motívy detských prác z výstavy Zlatá priadka Mária Ďuríčková čítajú tvorcovia časopisu Slniečko, v spolupráci s Mestskou knižnicou mesta Piešťany;
LIC
Sobota
13.00 Snehuliačik šepol mame,
autorské čítanie z knihy F. Rojčeka, stretnutie s jej editorom
a zostavovateľom O. Sliackym;
Vydavateľstvo Matice slovenskej
12.30 ... a nezabudni na labute!
Prezentácia románu P. Juščáka;
Kalligram
15.00 Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – verzia podľa Marka, P. Esterházy prezentuje druhý diel z radu Jednoduchých
príbehov; Kalligram
Piatok
15.00 Prezentácia 1. zväzku
Živý bič M. Urbana novej edície
(Ne)povinné čítanie; LIC
16.00 Slováci vo víre 30. rokov,
prezentácia druhej časti XII.
zväzku edície Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov
XIIb; LIC
17.00 Prezentácia knihy J. Vanoviča Pamäti; LIC
Sobota
12.30 Bulharský kultúrny inštitút v Bratislave prezentuje preklad A. Milčeva románu P. Rankova Matky /Majki
13.15 Stretnutie s redakciou
Knižnej revue; LIC
16.00 Ženy pod Budínom, prezentácia tematického čísla Revue
Krajská knižnica v Žiline bude v stánku č. 406 prezentovať
víťazné knihy súťaže Kniha Horného Považia 2013.
13.30 Prezentácia edície vydavateľstva Kalligram Knižnica
slovenskej literatúry – základný
súbor slovenskej klasiky od
stredoveku po dnešok
15.00 Až do nirvány, prezentácia knihy I. Koleniča; LIC
a Agentúra Signum
LITERÁRNA KAVIAREŇ PANTA RHEI
Štvrtok
J. Holub – J. Martiška (11.00);
Pyco (12.00); T. Revajová (13.00);
R. Kloos – D. Dúhová (14.00);
K. Peteraj (15.00); A. Macháčová
– R. Dyda (16.00); E. Vejmělková
(17.00)
ZAHRANIČIE
11.00 P. Nagyová Džerengová
a Z. Bútorová o románe M. Szabó Dvere; Maďarský inštitút
v Bratislave a Kalligram
PÓDIUM DETI SÚ
NAŠE KNIHY
Piatok
E. Fazekaš (10.00); K. Škorupová
– K. Slaninková (11.00); A. Gregušová (12.00); D. Pastirčák –
D. Olejníková (13.00); D. Fulmeková (14.00); H. Lasicová – E. Urbaníková (15.00); J. Eriksson –
H. A. Sundquist (16.00); A. Coddington (17.00)
SLOVENSKO
Sobota
Sobota
Ľ. Jurík (10.00); T. Šimončíková
Heribanová (11.00); R. Piško
(12.00); Ľ. Feldek – P. Uchnár
(13.00); G. Murín (14.00); J. Karika (15.00); P. Adamecký (16.00);
J. Červenák (17.00); M. Hečko
(18.00)
Nedeľa
M. Jurík (10.00); M. Tóthová
Šimčáková (11.00); Ľ. Šedivá
(12.00); Ľ. Feldek – P. Uchnár
(13.00); G. Murín (14.00); J. Jilík
(15.00); K. Nádaská (16.00);
S. Krčméry (17.00)
22 / 2014
knižná revue
9
knižná
revue
RECENZIE
SYMBOLIZMUS AKO
PRINCÍP VIDENIA
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Eva Maliti sa suverénne pohybuje na
pôde literárnej vedy (primárnou oblasťou jej záujmu je symbolizmus, najmä
v kontexte dejín ruskej umeleckej literatúry), a aj na pôde prekladu – ako teoretička skúmajúca dejiny slovenského
umeleckého prekladu (prekladateľke
Zore Jesenskej venovala vedeckú monografiu) a ako aktívna prekladateľka – na
konte má preklady románu Peterburg
Andreja Belého, drám Alexandra Bloka,
Viačeslava Ivanova a ďalších diel (nespomínam tu jej vlastnú prozaickú
a dramatickú tvorbu).
Tentoraz predstupuje pred čitateľov
s doplneným vydaním monografie venovanej teórii symbolizmu reflektovaného
na pozadí vybraných diel ruskej literatúry (prvé vydanie: 1996). Pre rozšírenie
práce sa autorka rozhodla v súvislosti so
zmenenými podmienkami pre vedecký
výskum u nás, čo v tomto prípade znamená najmä možnosť zahrnúť do pramenných materiálov aj také práce, ktoré
v čase prvého vydania ešte neboli prístupné ani u nás, ale ani v Rusku. Týka
sa to najmä ťažiskovej kapitoly o ruskom
náboženskom filozofovi a teoretikovi
symbolizmu Pavlovi Florenskom, ktorého dielo medzičasom vyšlo v Rusku v nových súborných vydaniach. Jeho tvorba je dnes objektom prác viacerých ruských i zahraničných bádateľov. Autorka
tak získala mnoho podnetov na rozšírenie informačnej bázy druhého vydania
knihy.
V časti venovanej Pavlovi Florenskému
Maliti analyzuje prínos filozofa v ukotvení symbolizmu v ruskej literatúre
a všíma si všeobecnejšie znaky realistického symbolizmu, ako princípu videnia,
poznávania sveta a svetonázoru. V kapitole Autor a jeho „tajomstvo“ zaujmú autorkine reflexie tvorby Vasilija V. Rozanova, hlavne v kontexte hľadania „novej
duchovnosti“ ako pokračovania v úsilí
nájsť všeobsiahly metafyzický princíp.
Azda najosobnejšie prítomná je autorka
v kapitole venovanej románu Peterburg
Andreja Belého, tým je podľa mňa do istej miery ovplyvnená jej vlastná tvorba
(v rovine niektorých motívov, experimentálnych postupov, práce so symbolmi...). Maliti zasadzuje Belého tvorbu do
svetového kontextu (J. Joyce, V. Woolfová) a do súvislostí slovenskej literatúry
(hľadá isté paralely medzi Belého tvorbou a postmodernou prózou Pavla Viliknižná
revue
10
knižná revue
22 / 2014
Eva Maliti
VEDA – Vydavateľstvo SAV 2014
„Azda najosobnejšie prítomná je autorka
v kapitole venovanej románu Peterburg
Andreja Belého...“
kovského). Podnetná je kapitola venovaná románu Borisa Pasternaka Doktor
Živago. Okrem rozboru niektorých aspektov románu a jeho genézy upúta najmä analytické porovnávanie dvoch slovenských prekladov diela v podaní Zory
Jesenskej a Viery Hegerovej. Problém
emigrantstva a jeho symbolickej tematizácie rozoberá autorka v poslednej kapitole na prípade pôvodom osetského,
v exile žijúceho ruského spisovateľa Gajta Gazdanova, ktorého tvorbu vníma na
priesečníku ruskej, európskej a osetskej
literatúry.
Monografická práca Symbolizmus
ako princíp videnia prináša rozšírený
pohľad na symbolizmus ako literárny
smer, a aj na ruskú literatúru 20. storočia (videnú cez prizmu symbolizmu), verím, že môže podnietiť k podobným výskumným projektom aj v kontexte iných
literatúr.
Etela Farkašová
VYZLIEKANIE
Z KROJA
Ľubomír Longauer
Vydavateľstvo Slovart 2014
Reprezentatívna monografia Ľubomíra
Longauera Vyzliekanie z kroja nadväzuje na predošlý diel Modernosť tradície
– z cyklu kníh venujúcich sa úžitkovej
grafike. Známy grafický dizajnér a vysokoškolský pedagóg Ľubomír Longauer
sa pustil do zmapovania doposiaľ systematicky nespracovaného terénu dejín
slovenského grafického dizajnu. Prvým
dielom odštartoval unikátnu viaczväzkovú sériu, v rámci ktorej predpokladá
vznik celkovo siedmich knižných dielov.
Ako už bolo naznačené, autor sa posledné desaťročie intenzívne venuje historickému výskumu grafického dizajnu na
Slovensku. Publikácia Vyzliekanie
z kroja sa zaoberá prienikom modernej
typografie a úžitkovej grafiky na Slo-
vensku. Modernú, takzvanú novú typografiu začali na Slovensku šíriť intelektuáli z okruhu kultúrno-politického
mesačníka DAV. Na osudoch davistov
autor približuje vývoj avantgardy a nakoniec aj tragické osudy jej slovenských,
ale i niektorých českých protagonistov,
a to nielen v oblasti úžitkovej grafiky,
ale i v širšom kultúrnom kontexte. Kapitola Revolučné nálady v európskej politike
aj v umení a ich vplyv na Slovensko hovorí
o vplyve českej avantgardy na Slovensku, venuje sa západným avantgardám,
Bauhausu a ich vplyvu na naše prostredie a v neposlednom rade vzťahu sovietskych komunistov k umeniu, propagande a ich dosahu na Slovensko. Druhá
kapitola nesie názov Revolučný radikalizmus na Slovensku a vypovedá o vplyve
DAV-u na slovenskú typografiu, jej súčasťou je pohľad na tragické osudy protagonistov moderny a komunistickej
utópie a drobná podkapitola venovaná
grafickému dielu Ľudovíta Fullu. Tretia
kapitola nesie názov Obhajoba moderny
a časopis Slovenská Grafia. Výučbu a vývoj typografie u nás podstatne ovplyvnila Škola umeleckých remesiel (ŠUR)
v Bratislave, a tak autor predstavuje nielen školu, ale aj okruh grafikov, ktorí
priamo s touto školou súviseli. Približuje dielo Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Zdeňka Rossmana, Josefa Rybáka či
Karola Jaroňa. Bohato ilustrovaná publikácia dobovými prácami poskytuje čitateľovi mimoriadny vizuálny zážitok.
Zuzana Chlebová
Vydavateľstvo Slovart sa systematicky zaoberá vydávaním umenovednej literatúry
– dôkazom je aj reprezentatívna slovensko-anglická publikácia Henriety Moravčíkovej Friedrich Weinwurm Architekt/
Architect, ktorá bola uvedená 15. októbra v Café
Berlinka v Bratislave. Ide
o prvý ucelený obraz života a diela tohto architekta
(1885 – 1942), predstaviteľa umeleckého smeru novej vecnosti na Slovensku.
www.litcentrum.sk
RECENZIE
Po románe Hlava nehlava a novele Dandy
vydáva Michaela Rosová komornú novelu
Malé Vianoce. Popravde, priestor jej prózy
je skôr divadelný, než epický, a určitými
prvkami evokuje v pamäti divadelnú hru
Petra Kováčika Krčma pod zeleným stromom. Ibaže sociálno-ekonomické pomery
a ľudské statusy sa aspoň navonok pomenili oproti tým z roku 1933, zachytávaným
v Kováčikovej Krčme... Ale aj tu, aj tam krčmári mimoriadne dávajú zadarmo, v oboch
záberoch do reality nájdeme rozmer tragédie, raz nástojčivo stupňovanej, inokedy
tichej ako šepot naveky umlčaných motýľov. Malé Vianoce sú však zároveň uprostred nezriedka až chlipných zábav a užívania si, do ktorých nás doba čoraz viac
vťahuje, aj zázrakom zmierenia a obyčajného prežitia. Autorka do svojho nemilosrdne milosrdného príbehu nenásilne vplietla
aj problematiku menšín, vnímanú však
skôr cez rozmer chudoby. Odlišnosť je zjavná azda v temperamente chápanej ľudskosti a zrady na nej a v menej komplikovanom
náhľade na život. Malé Vianoce sú zároveň príbehom o osamelosti a opustenosti.
Napriek silnému prežívaniu osihotenia
uprostred rurálneho, teda de facto kontaktmi naplneného prostredia, Rosovej postavy zväčša nechcú alebo sa nedokážu
vymaniť z prežívaného ústrania. Zväzujú
ich strach a pretrvávajúce predsudky. Vari
preto, že už na to majú svoj vek? Väčšina
z nich na svojich chrbtoch cíti neúprosné
krížiky. Zopár detí je preto vnímaných skôr
ako drobný životodarný doplnok k starnúcej populácii, prinajlepšom ako pomocná
barla pre podnikanie.
Malé Vianoce sú symbolicky spojené
s číslom štyri – o osude Malého, najmladšieho zo štyroch cigánčat, sa rozhoduje
v noci, aj keď prísne dátumovo nie vtedy,
keď svietia všetky štyri adventné sviece.
Zmieri sa s ním jeho otčim a prijme ho za
www.litcentrum.sk
Ľuboš Svetoň
ŠŤASTIE SI ŤA
NÁJDE
Ružena Scherhauferová
Ikar 2014
Známa slovenská autorka Ružena Scherhauferová priniesla na trh svoju šiestu knihu. Mnohí ľudia si myslia, že ak ich postihne niečo hrozné, už nikdy nebudú šťastní.
Že tragédie, ktoré im osud nadeľuje, sa nikdy neskončia a oni nevládzu pokračovať vo
svojom živote ďalej. Trápia sa a prosia život, aby si ich šťastie opäť našlo... Osud sa
s nami nemazná a nemaznal sa ani s hlavnou hrdinkou príbehu. Nina sa ako mladé
dievča vydá za svoju prvú lásku – Bela. Od
svokrovcov dostanú do daru byt, obaja
majú prácu a ich rozprávkový život sa práve začína. Keď Nina otehotnie, tešia sa na
potomka. Prekvapenie príde vo chvíli, keď
sa dozvedia, že čakajú dvojičky. Nina zostane na materskej a aj keď jej vzťah so
svokrovcami nie je práve najlepší, je šťastná. Svokor neustále frfle a vyčíta im, že sa
rozhodli mať dve deti naraz, akoby za to
mohli... Zlom nastane v momente, keď Belo
príde o prácu. Dlhé mesiace sa mu nedarí
nájsť nové zamestnanie. Je hrdý a prácu si
hľadá iba vo svojom odbore. Nezaujíma ho,
že jeho rodine chýbajú peniaze, ani to, ako
jeho manželka trpí. Nepomáha jej ani s deťmi či domácnosťou. Nakoniec sa utieka
k alkoholu a rozbíja aj intímny život s Ninou. Nina je nešťastná, avšak verí, že ich
vzťah sa dá opäť do poriadku, a preto sa nerozvedie. No osud tvrdo zasiahne – ako, to
nechcem prezradiť, aby som prípadného
Jana Šulková
KNIHA NEPOKOJA
Alica Bartková
Vydavateľstvo Tatran 2014
Je to štvrtá kniha autorky, ale pre mňa to
bolo prvé stretnutie s jej prózou. O to viac
ma zasiahlo. Žiadna typická sladkastá ženská romanca, ale niečo, čo smeruje k šokujúcim zvratom na úrovni trileru. Ale ešte viac
k psychologickej štúdii súčasníčky! Alica
Bartková ponúka nevšedný pohľad na zdanlivo banálne veci a rozpráva o nich príťažlivo
moderným jazykom. Takže sa nečudujem, že
zaujala už titulmi Pachuť slov či Šťastné
konce, nešťastný svet a Veľká vlna.
Tridsiatnička Rita rozpráva svoj príbeh
nevšedným, možno až drsným štýlom. Starosti o otca-alkoholika, spomienky na mŕtvu matku, frustrácia z práce v banke i z dlhoročného vzťahu k priateľovi Petrovi, rozladenosť zo života vôbec. A potom zrazu
stretnutie s bývalým kamarátom z detstva
– psychológom Jakubom, ktoré by mohlo
prerásť v lásku a v odhalenie tajomstva
v rodičovskom dome na vidieku...
Možno je v tej próze viac pesimizmu, ako
sa očakáva od na pohľad typickej „ženskej
literatúry“. Vypočítavosť, pretvárka, intrigy, psychopatické konanie sú však súčasťou
nášho každodenného života. Takže možno
až cynická nedôverčivosť Rity voči okoliu
a vlastne i pochybnosti o sebe samej sú celkom pochopiteľné a sympatické. Navyše
v čase, keď ženské bytosti sú prezentované
ako naivné dôverčivé sliepky. V konečnej
fáze jej to síce príliš nepomôže, ale...
Nepokoj symbolický i skutočný cítiť z každej zo šiestich častí prózy. Korešponduje
s pocitom nespokojnosti, ktorú v sebe istým spôsobom skrýva každý z nás. Čo sme
chceli, čo sme dosiahli, kam smerujeme?
Byť spokojný a vyrovnaný je výnimočný dar
osudu. Hrdinke príbehu sa ho nedostalo...
ZAHRANIČIE
Michaela Rosová
KK Bagala a literarnyklub.sk 2014
čitateľa neobrala o prekvapenie. Výsledkom však je, že Nina sa ocitne na dne, nemá
to ľahké, avšak nevzdáva sa a bojuje, až pokým si ju šťastie (možno) opäť nenájde!
Autorka nás previedla niekoľkými osudmi
viacerých hrdinov. Dej plynie hladko, neustále v čitateľovi vyvoláva zvedavosť a napätie. Poukazuje na to, že aj keď je obloha často tmavá a plná mrakov, slnko znovu vyjde
a vnesie do našich životov novú nádej. Ružena Scherhauferová patrí k skúseným autorkám. Jej knihy odporúčam, pretože ponúkajú silný príbeh a čitateľský zážitok.
SLOVENSKO
MALÉ VIANOCE
svojho? K priviazanému Malému v hore sa pritmolí ďalší
štvrtý syn inej rodiny, avšak tiež z rodiny človeka, ale už
dospelý (René). Aj on
si nesie povrázok.
Nič nie je náhoda.
Nový život visí na
podobnom povrázku, ako ten dohasínajúci. Štvrtý syn, keď
všade v rozprávkach sú len traja synovia, aj
traja mudrci šli za hviezdou... Akýsi nadbytočný syn... Ak bude aj ten prijatý do rodiny, nastanú také malé Vianoce.
Michaela Rosová prejavila veľké pochopenie pre veci, o ktorých sa píše ťažko: samota, starnutie, smútok, samovražda. Vie
o nich písať krehko a citlivo...
Elena Ťapajová
22 / 2014
knižná revue
11
knižná
revue
RECENZIE
HRA O TRÓNY
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Románová séria Pieseň ľadu a ohňa od
amerického spisovateľa Georgea R. R.
Martina sa stala nielen kultovým dielom
skalných fanúšikov žánru fantasy, ale
upútala aj čitateľov na celom svete. Prvý
diel Hra o tróny vyšiel v slovenčine
v peknom obale a poctivom preklade.
Zatiaľ sedemdielna sága obohatila Wikipédiu, rozpútala vášnivé diskusie na
internetových fórach, inšpirovala autorov kresleného humoru a na jej motívy
vznikol populárny seriál.
Čitatelia označujúci román za najlepšiu knihu všetkých čias spievajú ódy na
pútavý príbeh, ktorý ich drží v napätí
až do poslednej 650. strany. Dej sa odohráva v krajine Siedmich kráľovstiev,
v období pripomínajúcom náš stredovek. Príslušníci šľachtických rodov bojujú, trénujú alebo sa venujú rôznym
telesným slastiam a popritom splietajú
intrigy. Hoci je prvých sto strán chaotickou zmesou postáv a predmetov bez
referencií na reálny svet, ktoré sa rozprávač v záujme zachovania autentickosti nenamáha objasňovať, po čase si
čitateľ ako-tak ujasní pravidlá fantastického sveta a ponorí sa do majstrovsky skomponovaného príbehu. Bojové
scény, politické intrigy a rýchle akčné
pasáže sa striedajú s obrázkami harmonického rodinného života, lyrickými
opismi úchvatnej prírody, nádhernými
róbami a pompéznymi hostinami. Každá kapitola je rozprávaná z perspektívy
jednej z hlavných postáv, čo do hlučného rinčania zbraní a súperenia o kráľovský trón vnáša sviežosť subjektívneho pohľadu. Postavy sú dráždivo ambivalentné: kladní hrdinovia majú na
svedomí vždy aj nejaké hriechy, tí záporní obhajujú svoje konanie dobrými
úmyslami.
Martinova technická bravúra má
však jeden háčik: motívy, postavy i štýl
rozprávania pripomínajú výpravné filmy americkej produkcie aj s ich hodnotami a obrazovými a motivickými klišé.
Napríklad protiklad krutého, no ľudsky
ušľachtilého severu a príjemného, ale
prehnitého juhu; dve sestry, z ktorých
staršia je krásna, ale hlúpa, a mladšia
škaredá, ale inteligentná, nadovšetko
túžiaca vymeniť vyšívanie za šerm...
Autor všemožne napomáha porozumenie, natíska sa teda otázka, či to celé
nepatrí k jeho dômyselnej stratégii. Zároveň totiž narúša istú literárnu konvenciu.
knižná
revue
12
knižná revue
22 / 2014
George R. R. Martin
Preklad Aňa Ostrihoňová, Lucia Halová
Vydavateľstvo Tatran 2014
„...zabíjanie hlavných postáv je účinnou
metódou, ako vniesť do deja nečakané
zvraty...“
„Don’t talk to me. My favorite character just died. Again,“ hlása nápis na
tričku inšpirovanom Hrou o tróny. Ako
vysvetlil sám autor, zabíjanie hlavných
postáv je účinnou metódou, ako vniesť
do deja nečakané zvraty a rozvíjať príbeh novými smermi. Funguje to relatívne dobre proti nude, ale keď autor rozhoduje aj o živote a smrti obľúbených
postáv, čitateľ to vníma skôr ako cynizmus a výsmech staromódnej potrebe
nadviazať vzťah s postavou, ukončiť po
jej smrti čítanie a poplakať si nad prchavosťou (vlastného) bytia. Lenže vďaka tej smrti je príbeh vskutku ešte pútavejší, čitateľ napriek svojej frustrácii
číta ďalej a po čase mu zostáva len zľahostajnieť a prijať fakt, že nie je dobré
trvalo sa pripútať k niečomu jedinečnému a pominuteľnému.
George R. R. Martin napísal knihu
podľa vkusu väčšinového západného
konzumenta populárnej kultúry. Je to
dobré zrkadlo pre našu spoločnosť, či
ho už autor nastavil zámerne, alebo nie.
Je však ukryté hlboko pod monumentálnym príbehom s dračími vajcami
a fialovookými ľuďmi, a ten dostal v Hre
o tróny najvyššie karty. Druhý diel Súboj kráľov by mal vyjsť vo Vydavateľstve Tatran začiatkom decembra.
Eva Palkovičová
OCEÁN NA KONCI
ULICE
Neil Gaiman
Preklad Patrick Frank
Vydavateľstvo Slovart 2014
Oceán, jazierko alebo možno len kaluž
na konci ulice. Pre sedemročného Neila
predstavovala táto vodná plocha magický očistný kúpeľ. Veril, že ho s pomocou kamarátky Lettie zbaví všetkého zlého. Najmä toho, čím ho v detstve
poznačili dospelí a neskôr nepochybne
aj vlastná dospelosť. Neil Gaiman túžil,
a ako z jeho románu Oceán na konci
ulice presakuje, stále túži vrátiť svoj
detský svet do obdobia pred zásahom
zla do svojho života, ktorým dospelí
bežne strašievajú deti. Zlo chápe ako
podvody dospelých, ich nepoctivosť
voči sebe samým i navzájom, ich nevšímavosť, odmietanie detského myslenia,
sveta a fantázie. A čím viac začínajú
deti podstatu tohto zla chápať, tým sa
deti stávajú pre dospelých nepohodlnejšie. Hrozí totiž, že všetky tie zlá svojou
detskou priamočiarosťou odhalia. A tak
sa dospelí usilujú deti za každú cenu
nejako umlčať: hrozbami, zákazmi, bitkami, zamykaním na povalu, do komory či aspoň do detskej izby. Aby deti
o ich slabostiach a oveľa väčších hriechoch, ako sú tie detské, nikomu nepovedali, aby ich považovali za niečo, čo
ich svojvoľne ovláda.
Zlo pokriveného spolužitia členov autorovej rodiny si malý Neil zhmotnil do
podoby „zlokrásnej“ Uršule Monktonovej, ktorá si omotala okolo prsta (i tela)
jeho otca. Neilovo vzdorovanie jej diktátu v nej stupňovalo úsilie paralyzovať
chlapca, ktorý videl a vedel. A v ňom
pritom dozrievala ďalšia fáza poznania.
Ako povedal svojej kamarátke Lettie:
„Dospelí sa držia vyšliapaných chodníkov.
Deti skúmajú. Dospelým neprekáža, že
chodia tou istou cestou hoci aj sto alebo
tisíc ráz.“ Lettie ho ubezpečila, že „ani
dospelí nie sú znútra celkom dospelí.
Zvonka sú veľkí, nevšímaví a vždy vedia,
čo robia. Znútra však vyzerajú ako vždy.
Ako vtedy, keď boli v tvojom veku.“ Autor
vyslovuje obavu: koľko z toho, čo si ako
malý pretransformoval do zlej opatrovateľky-démona (azda preto, aby nemusel ako zlých vnímať svojich rodičov),
po čase vyklíči v každom dospelom,
teda aj v ňom? Uršuľa bola naozaj krásna, s oslnivým úsmevom, a preto sa zamýšľa: „Ktovie, čo by som robil, keby sa
na mňa takto usmiala dnes, či by som jej
namieste neodovzdal dušu, srdce či osobnosť tak ako otec.“ V tom vyjadrení je
všetko. Vysvetlenie, pochopenie aj od-
www.litcentrum.sk
RECENZIE
DO VÝŠOK ZDVÍHAJTE KROV, TESÁRI...
J. D. Salinger
Preklad Jozef Kot
Artforum 2014
Čudák a samotár, pustovník, obdivovateľ orientálnych filozofií. Pre niektorých
surovec, pre iných génius. Život Jeroma
Davida Salingera sprevádzalo množstvo
fám a záhadností. Jeden z popredných
predstaviteľov svetovej povojnovej literatúry sa stal žijúcou legendou vďaka
jedinému románu, ikonickému príbehu
dospievajúceho chlapca Holdena Caulfielda Kto chytá v žite. Po rokoch sa k čitateľom dostávajú aj jeho dve prózy Do
výšok zdvíhajte krov, tesári a Seymour: Úvod. Salinger v poviedkach potvrdzuje svoje literárne majstrovstvo –
dokáže preniesť do atmosféry, eskalovať
napätie, vybrúsiť charaktery a ostať pritom uvoľnený, hravý, nementorský a čitateľsky príťažlivý. Jeho dobre zvládnuté
jazykové remeslo dokonale preložil Jozef
Kot.
Oba texty knihy mapujú krehký, úprimný, tajomný a na peripetie bohatý súrodenecký vzťah istých Glassovcov.
V poviedke Do výšok zdvíhajte krov, tesári sledujeme očami mladšieho Buddyho
obdiv k staršiemu Seymourovi. Buddy
prichádza na nekompromisný príkaz
sestry na Seymourovu svadbu, aby sa
stal svedkom ženíchovej neprítomnosti.
V tom čase bol vojakom, navyše vysilený
zápalom pohrudnice, omráčený mladíckou nerozvážnosťou a sfanatizovaný nasledovaním príkazov. Napriek tomu si
www.litcentrum.sk
Diana Mašlejová
Jerome David Salinger sa narodil v roku
1919 v New Yorku a zomrel ako 91-ročný
v New Hampshire. Jeho slávny román
Kto chytá v žite bol od vydania v roku
1951 preložený do mnohých jazykov, v roku 1964 ho preložila Viera Marušiaková
do slovenčiny.
Mark Pryor
Preklad Alojz Keníž
Ikar 2014
Snaha napísať napínavý príbeh, v ktorom sa
bude vhodne dopĺňať prítomnosť a minulosť, môže byť násilná. Už toľkí autori na
tom pohoreli! Mark Pryor, novinár z Texasu,
sa za svoj prvý detektívny román Kníhkupec hanbiť nemusí. Sám sa v záverečnom
poďakovaní pochválil, že od svojej matky
počul ten najväčší kompliment: „Číta sa to
ako ozajstná kniha.“
Príbeh sa odohráva v súčasnom Paríži, ale
má presahy do dávnejšej minulosti, kde musí
zakotviť už len kvôli tomu, že dôležitou postavou je bukinista Max. Ide o jedného z majiteľov knižných stánkov na nábreží Seiny. Títo
milovníci starých kníh patria neodmysliteľne k Parížu. Staré knihy – okrem toho, že sú
vzácne pre bibliofilov – môžu prinášať aj
problémy. Max je unesený za bieleho dňa.
Jeho priateľ, šéf bezpečnosti na americkom
veľvyslanectve Hugo Marston, sa len bezmocne prizerá. Istý si je iba tým, že sa začalo
diať niečo vážne. Ako bývalý agent FBI tuší
zločin. Jeho intuícia sa potvrdí. Max je nájdený mŕtvy. Postupne sa i ďalší bukinisti stávajú obeťami neznámych vrahov. Hugo sa snaží
presvedčiť policajného komisára, aby neuveril teórii nešťastných náhod a pustil sa do
vyšetrovania. Výraznú pomoc získava od
svojho starého kamaráta Toma, agenta CIA.
Odhalenia sú šokujúce a nebezpečné. V hre je
drogová mafia, ale i starí kolaboranti s nacistickou okupačnou mocou počas druhej svetovej vojny. Už nejde iba o život bukinistov. Okrem odhalenia pravdy je dôležité prežiť...
Príbeh je atraktívny prostredím, v ktorom
sa jeho hrdinovia pohybujú. Čitateľ priam
cíti atmosféru kaviarničiek v menej známych uliciach, ktoré nezvyknú navštevovať
turisti. Ocitá sa spolu s Hugom aj v honosných príbytkoch vyššej vrstvy. Samozrejme,
najatraktívnejší je svet kníhkupcov, ktorí
v lete i zime stoja pri Seine dúfajúc v dobrý
obchod. Staré výtlačky sú nielen žiadaným
artiklom na aukciách. Skrývajú zaujímavé
tajomstvá, sú bránou do starých zabudnutých osudov.
Kníhkupec je kultivovane namiešanou
zmesou dobrej detektívky a historizujúceho
príbehu. Nemusí vždy ísť o Da Vinciho kód,
aby bolo takéto čítanie príťažlivé. Každý,
kto chce byť po prečítaní knihy aj poučený
a múdrejší, bude spokojný. Zostáva dúfať, že
Mark Pryor sa v krátkom čase predstaví
ďalšou knihou.
ZAHRANIČIE
Marta Moravčíková
KNÍHKUPEC
SLOVENSKO
pustenie. A celá kniha je Gaimanovým
odkazom pre dospelých: deti sa o nás
dozvedajú a vedia oveľa viac, ako tušíme. Nezraňujme ich predstieraním, že
sme lepší, ako sme. Skúsme byť takí
dobrí, ako chceme, aby boli ony.
na priepustku sadá
do auta s niekoľkými svadobčanmi,
aby si vypočul tvrdú kritiku na svojho staršieho súrodenca. Buddy svoju
totožnosť zo začiatku tají, hneď, ako je
však odhalená, na
svoje vlastné prekvapenie nezuteká,
ale vskutku komickú partičku pozýva
do svojho ošumelého bytu. Do výšok zdvíhajte krov, tesári je niečo medzi roadmovie, drámou, komédiou a psychologickou štúdiou a ako to už pri dobrých autoroch býva zvykom, nedá sa tak celkom
zaradiť. Brat Seymour sa v texte neobjaví ani raz a vysvetlenie jeho činov nám
autor podsúva len na základe drobných
indícií prostredníctvom nájdeného denníka. Buddy ho však vníma takmer ako
mýtickú bytosť, básnika, hrdinu, nepochopeného génia i nenapraviteľného
idealistu. Jeho obraz zámerne ostáva zastretý. Čosi viac sa dozvedáme v črte Seymour: Úvod. Buddy sa tentoraz ako postarší spisovateľ chopí príležitosti vysloviť memento cimrmanovského života
svojho brata. Na základe anekdot rodiny
komikov a kabaretných umelcov, príhod
z detstva v newyorských uliciach, intímneho sveta dvoch bratov, prepojených
láskou k umeniu a nekonvenčným nazeraním na život, dostávame svieži, citlivý,
humorný obraz o glassovskej rodine.
Buddy (a teda Salinger) ako spisovateľ
prekypuje fantáziou, neváha narúšať
všetky predstavy o štruktúre literárneho textu, zavádza, predvádza, komentuje, ironizuje a okrem Seymourovho života pootvára dvere aj do sveta spisovateľského remesla. Salingerovo dvojdielo
možno nazvať aj experimentálnym
a kvôli vyžadujúcej si vysokej miere koncentrácie nie je vhodné pre čitateľa, ktorý túži po Kto chytá v žite 2. Recenzentka sa v tejto chvíli vzdáva nároku na záverečnú múdru vetu a zopakuje konštatovanie, ktoré z jej podvedomia vybehlo
po zatvorení knihy: „Tak toto je spisovateľ!“
Ľubomír Jaško
22 / 2014
knižná revue
13
knižná
revue
ESEJ
NEBÁŤ SA STRACHU
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
„Nemusíme sa báť ničoho okrem strachu
samého,“ povedal vraj pred osemdesiatimi rokmi vo svojom inauguračnom prejave niekdajší americký vojnový prezident Roosevelt. Mal zaiste na mysli
prednacistickú kvalitu strachu, no práve som čítal článok v jednom poprednom
francúzskom denníku, v ktorom sa tvrdí, že súčasná V. francúzska republika je
vo svojej horizontále i vertikále republikou strachu a priznať si tento strach vyžaduje od spoločenského vedomia i od
jednotlivých subjektov nesmiernu odvahu. Zdá sa, že strach je jedným zo symptómov našej civilizácie, a slovenskej
zvlášť, keďže slovenský strach bol masívne masírovaný z mnohých strán
a mnohorakých zdrojov. Strach sa stal
hybnou silou rôznorodej produkcie,
a keďže literatúra – či už chce, alebo
nechce – je o východiskách, i ona neprestajne posilňuje svoju hororovú či trilerovú základňu. Platí to aj o slovenskej literatúre, ktorá si z nej v posledných rokoch
či desaťročiach v mnohých autorských
variantoch i štýlových variáciách urobila nástupnú platformu nových literárnych výbojov, ak nie aj chápania sveta.
A v nich dnes s najväčšou pravdepodobnosťou hrá svojou literárnou pripravenosťou i nesporným analytickým talentom prvé husle Jozef Karika. Svojimi knihami, najmä poslednými troma, dokázal,
že mu nechýba odvaha nebáť sa strachu,
napriek tomu, že prinajmenej tuší jeho
obludnú ničivosť i jeho zákernú zvratnosť.
Kniha Strach (Ikar) možno nie je Karikovým najčistejším žánrovým výkonom,
no autor v nej o svojej kruciálnej téme
prezradil azda viac ako vo svojich doterajších knihách. Ba dalo by sa povedať,
že je akýmsi racionálnym zavŕšením či
interpretáciou jeho prozaickej tvorby,
ktorej motivácie boli dosiaľ viac-menej
skryté, a vyrážali do útoku najmä cez
kompaktné príbehy nahustené hrôzou
a napätím. V knihe sa dokonca vlastne
stretávame s podobne „nevinným“ hrdinom: jeho románový život sa napĺňa
akousi fantasy, o ktorej sa zdráham hovoriť ako o ozajstnej fantasy, a hovoril by
som skôr o zvecnenom strachu. Jožo Karský okrem toho vstupuje na scénu (po
motte z hororovej rozprávky P. Dobšinského Loktibrada a filozofujúceho bestselleristu C. Castanedu) rovnako ako
mnohé postavy v modernej slovenskej
próze: je lúzer na úteku pred sebou saknižná
revue
14
knižná revue
22 / 2014
mým a vracia sa do rodného domu. Navyše, je opäť Ružomberčanom a pracovníkom reklamnej agentúry, ktorého zlyhania nie sú celkom zrejmé ani jemu samému. Len s tým rozdielom, že návrat domov mu nespôsobí úľavu a nedá jeho životu zmysel, ale dáva mu – hrôzu. V rodičovskom dome sa totiž stretáva predovšetkým s ozvenou rozbitých vzťahov
v rodine a najmä s mlčanlivou faktografiou svojho zlyhania v detstve: keď jeho
sestru za hrôzostrašných okolností
unieslo a zmasakrovalo „čosi/to“, a on
v hrozivej panike ušiel z miesta činu.
V ružomberskom milieu sa však stretáva
aj s rovnako poznačenou vzorkou spolužiakov, ktorí tiež boli pri tom a spravili to
isté. Nikto z tejto sociologicky rozmanitej vzorky však o tejto hrôze nechce hovoriť. Ani psychicky zruinovaný otec na
prahu smrti, ktorému „čosi/to“ vyviedlo
niečo podobné v podobnej mrazivej zime
pred vyše dvadsiatimi rokmi. Naozajstné
„lúpanie cibule“ však nastáva potom, ako
sa stane podobný prípad, keď v podobnej
mrazivej zime „čosi/to“ unesie dieťa z novej generácie. Autor akoby chcel zrazu
prepísať letopočet, v ktorom už nehrajú
rolu povestné slovenské osmičky, ale
Jozef Karika (1978) si získal
čitateľskú verejnosť najmä od roku
2010, odkedy mu postupne vyšli
romány V tieni mafie, V tieni
mafie 2, Nepriateľ štátu, Na smrť,
Na smrť 2. Všetky dôležité info
o autorovi nájdete na
www.karika.sk.
strach ako začiatok i cieľ. Bezcitne, bezmyšlienkovite, bezohľadne sa krútiaca
špirála smrti v ľuďoch, ničiaca indivíduá,
dejiny i svet. „Netelesné bytosti sú horšie
než smrteľná nákaza,“ takúto vyzývavú
podobu má Karikova vízia strachu, a preto aj autor naprieč celým netajene vzrušeným príbehom svojho hrdinu rovnako
Strach sa v literatúre spája najmä so žánrom hororu. U nás
má korene už v strašidelných ľudových rozprávkach – to
využil napríklad Igor Válek a minulý rok vyšla kniha príbehov, ktoré prerozprával inšpirujúc sa Dobšinským: Nebojsa! A iné hororozprávky (Trio Publishing). Iste si pamätáte, akú pozornosť vyvolala prvá antológia slovenských
hororových poviedok Farby strachu (vyšla v roku 2011
v Artis Omnis). Momentálnou novinkou v tomto smere je
antológia českých a slovenských poviedok z vydavateľstva
Hydra Na hroby. Hoci názov znie priam príznačne k prvým
novembrovým dňom, obsah veru nie je o návšteve hrobov s úctivým plamienkom sviečky. Ide o populárne žánre, ktorých funkciou je pobaviť, vyvolať emócie
a najmä, ako inak, strach.
roky 1963, 1985, 2012, roky krutých mrazov, a iné mrazivé roky v dejinách od staroveku po najčerstvejší postnovovek.
Zlyhania prekryté novými a novými zlyhaniami v letopočtoch od najstarších po
najnovšie, v periódach poznačených veľkými ochladeniami. Pritom zmasakrované nešťastné obete sa stávajú „papierovými deťmi“, ktorých osudom je večná služba kruto devastujúcemu „čomusi/tomu“,
ktoré by sa dalo nazvať smrťou, keby
smrť bola tým najhorším, čo môže človeka v jeho živorení postihnúť. A ešte dodajme, že „čosi/to“ nie je nič iné ako
strach. Strach ako účel i prostriedok,
neľútostne pobáda: „Postav sa k tomu čelom. Už žiadny útek.“ O tom, čo sa stane,
keď hrdina poslúchne a postaví sa k tomu „čomusi/tomu“ čelom, sa ťažko hovorí.
Lebo je to ešte hroznejšie, ako sám
strach. Ale je to cena za vyhladenie strachu z ľudského sveta.
Strach Jozefa Kariku má iste množstvo
svojich metaforických konotácií. No
s najväčšou pravdepodobnosťou ani netúži po tom, aby bol metaforou. Je skôr
úderom päsťou rovno medzi oči, čo je
pre súčasný deprivovaný svet asi najpríhodnejšou metaforou.
Alexander Halvoník
www.litcentrum.sk
VYCHÁDZA
EMA A SMRTIHLAV
žena s hustými tmavými vlasmi sa slnila
v žltých plavkách na pláži pri mori. Koketne sa zakláňala a natierala si hebkú pokožku krémom. Nápis vedľa nej Šimon odslabikoval: Emma liebt die Sonne! Ema má rada
slnko. Pod tým drobnejšími písmenami
stálo: NIVEA CREME zur hautpflege.
2.
Do škáry v zemi, kúsok za válovom, zaliezla veľká húsenica lišaja smrtihlava. Chystala sa kukliť. Šimon ju poznal, otec mu
takú kedysi ukazoval na ľuľkovci zlomocnom a potom raz aj na orgováne, kde sa kŕmila kvetmi a listami.
Smrtihlava potom pozoroval pri liahnutí.
Ako sa súkal zo škáry v udupanej hline na
dlážke chlieva, nový, krásny a ešte trochu
pokrčený, s napuchnutým telom vyčerpaným premenou. Šimon sledoval, ako sa
usádza na tráme a čaká, kým mu uschnú
krídla. Otec rozprával, že smrtihlav občas
zvykne priletieť za svetlom a na smrť vydesí ľudí hrmotným letom a pískaním. Je to
zlodej. V noci potichu pristane na letáku
úľa. Vchod včely strážia, aby nikto nekradol med. Vie presne napodobiť zvuk, podľa
ktorého sa spoznávajú strážcovia – slúži
ako heslo. Vibruje mu celé telo a on postupuje pozdĺž koridoru spiacich včiel, čo by
ho zabili v priebehu niekoľkých sekúnd,
keby vedeli, že tu je. Berie na seba vôňu
včelej kráľovnej, preto prekĺzne nepozorovaný.
ZAHRANIČIE
1.
Nebolo to jednoduché. Ani útulné. Šimon
musel zostávať zavretý v chlieve. Prasce
prenikavo páchli a ani s kozami to nevyzeralo najlepšie. Néni Marika ich zvykla kŕmiť zavčas rána a podvečer im ešte doliala
čerstvú vodu. Vychádzať mohol iba v noci,
aj to len na kúsok dvora obohnaného múrom. A iba ak nesvietil mesiac. Marikanéni sa bála, pretože všade naokolo bývali
Maďari alebo Nemci, napospol členovia
Deutsche Partei, ktorí mali oznamovaciu
povinnosť. Ak spozorovali niečo podozrivé
alebo nezvyčajné, museli to ihneď ohlásiť
gestapu. Keďže všetko prišlo náhle a nemohli so sebou vláčiť ťažký náklad, mama
Šimonovi okrem niekoľkých kusov oblečenia nezabalila takmer nič. Žiadne hračky,
autíčka, ani jedinú cínovú figúrku. Počas
dlhých prázdnych, jednotvárnych dní sa
teda hral s kamienkami, čo našiel v noci na
dvore a néni Sándorfiová mu nechala zopár časopisov. Obrázkové, aby sa mal aspoň na čo pozerať. Jeden zdobili čiernobiele
portréty vojakov. Nemeckých, na prvý pohľad šťastných, že môžu položiť svoje životy za ušľachtilé ciele. Na dvojstrane uprostred stál šík tankov nastúpených pred
generálom s ostro rezanou tvárou. Na čiapke mal lebku s prekríženými hnátmi.
Usmieval sa ešte na menšej fotografii vedľa. O pár strán ďalej celkom hore svietila
farebná reklama. Namaľovaná krásna
3.
Ráno sa Šimon zobudil veľmi zavčasu. Krajina ešte oddychovala a v nehybnosti sa
pripravovala na nový nápor letného dňa.
Škárou v drevenej stene chlieva dopadali
dovnútra lúče skorého ranného slnka. Zreteľne ich videl vo zvírenom prachu. Chliev
bol zrazu plný svetla. Páčilo sa mu to.
Smrtihlav už nesedel na tráme, zrejme ešte
v noci odletel. Zvieratá pospávali. Odhryzol si z kôrky, čo mu zostala od večera, zívol
si, zdvihol sa na lakte a zbadal na náprotivnej stene niečo dôverne známe. Celkom
hore piesok a zvlnené more. Pod ním nehybný modrý priestor, po ktorom poletovali obrátení vtáci. Z pieskovožltého neba
dolu hlavou visel farebný slnečník a pri
ňom ženská postava, ktorá akoby s potešením popierala gravitáciu. Všetko rozmazané a zvláštne zakrivené.
Rýchlo sa obzrel a spozoroval otvor v dreve, ktorým prúdilo čoraz slabšie slnečné
svetlo. Slnko sa pomaly posúvalo a stúpalo
vyššie. Výjav bledol. Podišiel bližšie a objavil veľký suk lemovaný čiernym okrajom.
Opatrne sa prisunul. Zdalo sa mu, že čoraz
zreteľnejšie počuje šum mora. Priložil k nemu oko. Jas ho najprv oslepil. Morský príboj zosilnel.
Pár sekúnd trvalo, kým si zrak privykol,
a Šimon na svoje prekvapenie zbadal nádhernú piesočnú pláž. A more z reklamy na
NIVEU. Na plážovom ležadle pod pestrým
slnečníkom bola krásna žena. Ema, okamžite ju spoznal.
SLOVENSKO
Peter Krištúfek (1973) sa po románe Dom hluchého a konceptuálnej knihe Atlas zabúdania novelou Ema a Smrtihlav (Artforum, grafická úprava
Palo Bálik) po tretí raz vracia k téme slovenskej histórie: tentoraz sú to
40. roky v ére Slovenského štátu. Malý Šimon sa počas vojny musí skrývať
v chlieve u priateľky svojej matky – jeho otec je Čech a matka Židovka.
Nemá so sebou nič, okrem niekoľkých obrázkových časopisov, a tak sa
čoraz väčšmi ponára do snívania, ktoré mu postupne splýva s realitou...
Peter Krištúfek o novinke
Čo bolo inšpiráciou novej knihy?
Už viacerí ma usvedčili, že vo svojich výtvoroch
rád pozorujem, špehujem a pozerám sa. K tomu
pribudlo niekoľko reálnych príbehov zo 40. rokov, ktoré mám veľmi rád, pretože sú presne na
hranici dožívajúceho starého a vznikajúceho
moderného sveta, ak sa to dá takto zjednodušene povedať. No a môj záujem o to, čo všetko si
vo svojej hlave dokáže vytvoriť človek, ktorý
má málo vonkajších podnetov a silnú predstavivosť, je dlhodobý.
Znovu si siahol po historickom námete
– akoby si poslednou tvorbou schválne
vytváral literárny atlas nezabúdania...
www.litcentrum.sk
História ma fascinovala vždy a myslím si, že
na nej nie je najzaujímavejšie, či sa do detailov
stala tak, ako ju popisujem, ale skôr to, ako
zasahuje do našej prítomnosti. Podobne ako
pri vete nie je pre mňa až také dôležité, či má
všetky čiarky, bodky a dĺžne na svojom mieste, ale to, aký pocit vo mne vyvoláva. Navyše,
na podklade histórie môžem krásne skúmať
modely ľudského správania. Tie sú rovnaké
v každej dobe. Je to vlastne súčasnosť, len
v iných kulisách.
Aká bola spolupráca s grafikom Palom
Bálikom?
Palo Bálik ma už pri Dome hluchého naučil, ako
Info o autorovi: www.peterkristufek.com.
má vyzerať naozajstná kniha.
Tak sa ho držím. Často hovorieva, že som
jeden z mála
autorov, s ktorými sa dá o výzore knihy diskutovať a je prístupný nápadom. To je pre mňa
veľká pochvala. Navzájom sa veľmi inšpirujeme. Ku grafickej podobe Domu hluchého, Atlasu zabúdania, aj knihy Ema a Smrtihlav sme
dospeli spoločne. V každej obálke je zašifrovaných množstvo odkazov na obsah knihy.
-mat-
22 / 2014
knižná revue
15
knižná
revue
VYCHÁDZA
VRSTVENIE ČASU
Spisovateľka, esejistka a filozofka Etela Farkašová (1943) je autorkou viac než dvadsiatky publikácií, venuje sa próze, poézii i odbornej
literatúre. Svoju esejistickú tvorbu predstavila v knihách Etudy o bolesti a iné eseje, Uvidieť hudbu a iné eseje a Čas na ticho. V týchto
dňoch jej vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov vychádza zbierka Vrstvenie času – obsahuje tri eseje, v ktorých autorka
rozoberá témy pamäti a času ľudského života.
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Pamäť má svoju vlastnú vôľu, aj tak sa dá
vyjadriť myšlienka o špecifickej chronológii/nechronológii spomienok, ako to uvádza v monografickej práci o autobiografickej pamäti Douwe Draaisma, a vzápätí cituje svojho krajana, prozaika, poeta, esejistu Ceesa Nootebooma, ktorý spomienku
pripodobňuje k psovi, ktorý si ľahne, kam sa
mu zachce...
Spomienky zdanlivo takmer ničím nedeterminované, neviazané nijakým pravidlom prúdia horizontálne a zároveň vertikálne, utvárajú kruhy, cykly, zavíjajú sa do
seba (hoci v pozadí zdanlivo chaotického
a nepredvídateľného prúdenia a utvárania
obrazov minulého by sme azda predsa len
mohli nájsť isté pravidelnosti a súvislosti,
ktoré sa odlišujú od tých v reálnom dianí).
Možné je aj to, že by sme niekedy v tých
nečakane sa vynárajúcich spomienkových
útvaroch začali objavovať príčinné väzby,
ktoré predtým – pri prežívaní toho, čo ostalo uložené v pamäti – unikali našej pozornosti. Pamäť, ako to potvrdzujú výskumy a aj naša skúsenosť, disponuje kreativitou, ktorá pri spätnom vyvolávaní uchovaného prekvapuje inakosťou, novosťou
pohľadu, niekedy nás až zaskakuje nepredvídateľnou selektívnosťou a aj svojvôľou.
***
Spomínanie môže prebiehať zámerne, ak
sa sústreďujeme na konkrétne udalosti
a ciele, ku ktorým by nás pamäť mala doviesť, ale aj mimovoľne, keď sa dávame bez
predbežného presnejšieho plánu unášať
voľným prúdom spomienok, ponárame sa
do náhodne vznikajúcich asociácií. Azda
najvýstižnejším príkladom na také nekontrolované otváranie sa pamäti, na voľné
pretekanie, nehatené prúdenie spomienok, ktoré je zachytené v svetovej literatúre, je písanie hľadajúce stratený čas (minulosti) Marcela Prousta, objaviteľa a rozprávača neintencionálnej, a v tomto zmysle
nekontrolovanej pamäti, jej roztvárania.
Táto pamäť pre svoju nezámernosť, ako
poznamenáva Aleida Assmannová, nie je
koncentrovaná ani tak v hlave, ako skôr
roztrúsená v tele, v zmyslových receptoknižná
revue
16
knižná revue
22 / 2014
roch: u Prousta napríklad vôňa či chuť čaju
vyvolá prúd spomienok, ktorý by ostal
uzatvorený pred zámerným, vedomým aktom rekonštrukcie zmyslových zážitkov.
Iným nemenej sugestívnym prípadom autobiografického spomínania, ak mám
ostať v svetovej literatúre, je písanie
Vladimira Nabokova, ktorý s minucióznou
presnosťou opisuje množstvo fragmentov
zachytených autobiografickou pamäťou
a na margo tohto úsilia poloironicky poznamenáva, že náramnú chuť živo si vybavovať výseky z minulosti možno pokladať za
pravdepodobne dedičnú, priam patologickú
schopnosť jasného retrospektívneho pohľadu... Jasný retrospektívny pohľad chránený a podporovaný pamäťou akoby opakoval a nanovo ustanovoval už prežité, aby
v ňom objavoval momenty, ktoré predtým
mohli ostať nepovšimnuté; aby naznačoval
vzťahy a súvislosti, ktorým sme predtým
nevenovali dostatočnú pozornosť.
„...čas vystlaný spomienkami...
už nie je anonymný, cudzí,
ľahostajný, pretože kedysi
dávnejšie alebo menej dávno
sme ho už prehriali svojou
prítomnosťou...“
Ponor do minulého času sa neraz spája
s celkom mimovoľným vyplavovaním spomienok na dávne zážitky, pocity, obrazy –
nie je natoľko podstatné, či sa spredmetní
v literárnom (akomkoľvek) autobiograficky ladenom texte, alebo bude mať podobu
autobiografického rozprávania, dokonca
len akéhosi autobiografického dumania;
práve takéto spomínanie pripomínajúce
prúdenie spodných, z povrchu neviditeľných, no energiou priam hýriacich vôd
možno chápať ako impulz na písanie (hovorenie), pre ktoré sa stáva hlavným protagonistom autobiografické Ja vhlbujúce
sa do svojho uplynulého času.
***
Spomienkami (najmä autobiografickými)
sa vraciame k svojim minulým podobám,
cez ne môžeme nahliadnuť do procesov,
ktorými sme sa stávali sebou, ako sa poz-
náme v súčasných časoch, a zároveň nimi
nanovo ohmatať, zakúsiť čas, ktorý už raz
bol naším žitým časom. Spomienky (pokiaľ
nemajú výrazne negatívny charakter) akoby zmäkčovali, zjemňovali až zútulňovali
minulý čas, v ktorom sa vďaka nim ocitneme, čas vystlaný spomienkami sa nám prihovára dôverne známym, až intímnym jazykom; je to čas, ktorý už nie je anonymný,
cudzí, ľahostajný, pretože kedysi dávnejšie
alebo menej dávno sme ho už prehriali svojou prítomnosťou, zútulnili, je to nami prežitý čas, poznačený našimi radosťami,
smútkami, zrastený s naším Ja, spomínajúci človek už nie je natoľko osamelý ani cudzí, zapamätané obrazy minulosti mu môžu
ponúknuť pocit začlenenosti, usúvzťažnenia, môžu v ňom oživiť pocit útulnosti...
Potešila som sa, keď som v Nabokovovej
knihe našla vetu, že človek sa vo vlastnej
minulosti vždy cíti ako doma... Presne to
som mala na mysli v predchádzajúcich
riadkoch, výraz doma je v tejto súvislosti
veľmi výrečný, azda by som mohla dodať
ešte i to, že spomienkovými návratmi do
času, ktorý je už mimo nás, si vytvárame
akési alternatívne prístrešie, zbavujeme
sa pocitu odcudzenia, stratenosti, dokonca si môžeme preniesť kúsok z pocitu spomienkového ukotvenia aj do aktuálne prežívaných okamihov. Tým by sa mohlo vysvetliť, prečo sme náchylní spomínať na
svoj minulý čas, na seba a blízkych ľudí
v ňom, a aj prečo tá náchylnosť narastá
najmä v situáciách istej neútulnosti, nepohody, ktorú by sme chceli aspoň spomienkami kompenzovať...
Krátko po tom, ako som dopísala túto
esej, dostala sa mi do rúk poviedka arménskeho spisovateľa Vahagna Grigoriana
Nad bielym listom papiera, v závere poviedky odrazu dôverne známa myšlienka: sme
čudné bytosti, píše Grigorian, z času na čas,
keď sa chceme schovať do nejakého relatívne
pokojného kúta, musíme sa vracať do našej
prehistorickej minulosti...
Prehistória sa dá chápať aj ako vlastné
detstvo alebo raná mladosť, obdobia asociujúce pocity domova, pokojného kúta,
v ktorom možno spočinúť...
www.litcentrum.sk
TÉMA
OD NOVEMBRA K BUDÚCNOSTI
Maroš M. Bančej
www.litcentrum.sk
ZAHRANIČIE
Antológia slovenskej sci-fi Dotyky budúcnosti, ktorú uviedli do života na bratislavskom festivale Istrocon v druhej polovici septembra, je treťou knihou editorského cyklu Martina
Králika. Ten už v spolupráci s vydavateľstvom Artis Omnis
a spolueditormi Petrom Uličným, Alexandrou Pavelkovou
a Zuskou Stožickou postupne ponúkol nášmu knižnému trhu
antológiu slovenského hororu Farby strachu a antológiu slovenskej fantasy Čas hrdinov (všetky publikácie ilustrovala
trojica popredných domácich „žánrových“ ilustrátorov: Juraj
Maxon, Michal Ivan a Martina Pilcerová). Dotyky budúcnosti sú zároveň aj treťou printovou antológiou slovenskej vedeckej fantastiky zostavenou z textov viacerých súťaží. Prvé
dve publikácie (Správy z neznámych svetov a Planéta Zem
potrebuje hrdinov) vyšli na prelome 80. a 90. rokov minulého
storočia v diametrálne odlišných podmienkach. November
1989 znamenal pre literárnu fantastiku výraznejšiu ruptúru
než pre hlavný prúd literatúry. Domáci trh bol vystavený návalu zahraničnej tvorby, takže produkcia pôvodnej literatúry
sprvoti klesla. Kvantitatívny nárast diel a ich literárna revitalizácia nastali a nastávajú najmä v nadväznosti na nové
trendy.
Cestu od „kultu nápadu“ k postupnému uvedomovaniu si dôležitosti jeho literárneho spracovania sledujeme aj
v tejto antológii. V jej úvode nájdeme
texty Jozefa Žarnaya, Jozefa Talla a Ondreja Kruga, napísané ešte pred „informačným prelomom“, ktorý nastal po
roku 1989. Ďalej chronologicky nasledujú autori súčasnej strednej generácie, ktorí debutovali v súťaži Cena Gustáva Reussa (Alexandra Pavelková, Juraj Toman) či na stránkach časopisu
Fantázia (Zuska Stožická, Anton Stiffel). Tretiu skupinu
z celkovo dvadsiatich prozaikov v tejto antológii tvoria predstavitelia mladšej generácie, prevažne finalisti či ocenení
v súťažiach Cena Fantázie a Poviedka Istroconu (Zuzana
Droppová, Lucia Halčínová, Diana Majerová, Marek Slabej).
V jednotlivých textoch môže čitateľ sledovať dva zdanlivo
protikladné, no navzájom sa podmieňujúce procesy, ktoré sa
v našej vedeckej fantastike odohrali v priebehu uplynulého
štvrťstoročia: na jednej strane sa výraznejšie odčlenila od
fantasy a hororu, na strane druhej sa „zliterárnila“. Prehlbuje sa charakterizácia postáv, mocnie príbehová zložka textov. Prózy v štýle rébusov a vtipov obľúbené v 80. rokoch miznú. Žiaľ, v mnohých prípadoch sa spolu s nimi stráca chuť
a odvaha na myšlienkový experiment a premýšľanie, žáner
skĺzava k efektnému predvádzaniu podmanivých, vybrúsenejšou štylistikou približovaných kulís. Väčšina vedeckej
fantastiky aj napriek úskaliam s predajnosťou smeruje k fungovaniu v rámci populárnej literatúry, usiluje sa predovšetkým zabaviť a rozptýliť čitateľov. Vyššie ambície si kladie
a (vedome či nevedome) napĺňa niekoľko autorov, v aktuálnej
knižke napríklad Jozef Girovský, Juraj Toman, Štefan Huslica, Marek Eliáš, Michal Hvorecký, čiastočne i Michal Jedinák, Zuska Stožická, Lucia a Zuzana Droppové. Napokon, na
jednu antológiu nie celkom veľkej literatúry ponúkajú Dotyky budúcnosti azda aj dosť zaujímavých podnetov.
SLOVENSKO
Novembrové udalosti roku 1989 definitívne zmenili podobu
našej krajiny a odštartovali proces demokratizácie spoločnosti. Tento významný historický míľnik sa stal námetom
množstva umeleckých diel a v roku jeho 25. výročia si ho pripomenulo aj 25 slovenských básnikov a prozaikov, ktorí prispeli svojimi textami do antológie Prebúdzanie sedmospáčov (Vlna/Drewo a srd 2014). A hoci sa kniha tematicky viaže
k 17. novembru, medzi čitateľov ju z akýchsi zvláštnych dôvodov uviedli ešte v polovici júna...
Samotný výber spisovateľov je v kontexte súčasnej literatúry zaujímavý. Zostavovatelia Mária Modrovich a Peter Šulej,
ktorí do antológie prispeli aj vlastnými textami, ho prezentujú ako „výber z autorov po Veľkej nežnej“, je to však výber
rýdzo subjektívny, čo v doslove transparentne priznávajú.
Nájdeme tu také mená, ako poetka a prozaička Jana Beňová,
ktorá vyrastala v deväťdesiatych rokoch minulého storočia
na pôde časopisu Dotyky, to isté platí pre Michala Habaja,
Petra Macsovszkeho, Agdu Bavi Paina, Martina Solotruka
a Marka Vadasa. V tejto pre súčasnú slovenskú literatúru
nosnej partičke sa však objavia i stálice zo staršej generácie
spisovateľov, ako Mila Haugová, Ivan Štrpka či Karol Chmel.
Pre úplnosť spomeňme aj zvyšných
autorov tejto „dvadsaťpäťky“: Ivana
Dobrakovová, Generator x_2, Tomáš
Horváth, Zuska Kepplová, Zuzana Husárová, Monika Kompaníková, Márius
Kopcsay, Katarína Kucbelová, Ivan
Kozma, Michal Rehúš, Anna Snegina,
Alexandra Salmela, Ondrej Štefánik,
Svetlana Žuchová. Podobné edičné
projekty sú nesporne potrebné a podnecujú literárny život, avšak v tomto
prípade mám, bohužiaľ, pocit, akoby
vydavateľ prišiel neskoro popoludní domov, otvoril chladničku a do výsledného pokrmu skombinoval všetko, čo v nej našiel...
Umelecká úroveň jednotlivých prís pevkov je rôzna. Beňovej
poviedka pôsobí koncízne, má oblúk a dušu. Trochu ťažkopádnejšie je to v prípade prózy Ivany Dobrakovovej, Tomáš
Horváth zostáva verný svojej poetike, Mária Modrovich postmoderne pobaví a Svetlana Žuchová poskytla kus poctivej
prózy. Mila Haugová nikdy nestúpila vedľa – aj úryvok pre
túto antológiu je vybraný s vkusom. Tvorba Karola Chmela
dokazuje, že súčasnú slovenskú poetiku ovláda a má čím
osloviť. Oproti tomu Peter Šulej či Peter Macsovszky ponúkajú čitateľovi experiment a zostáva len na ňom, či sa dokáže
prekopať cez viac ako päť veršov...
Napriek nesporným literárnym kvalitám väčšiny zaradených autorov antológia ako celok pôsobí chaoticky. Chýba
v nej tematická alebo generačná väzba, neznalého čitateľa
skôr zmätie, no znalec slovenských dotačných systémov si
povie: „Poskladali to pekne. Aj starí, aj mladí, aj klasika, aj
moderna...“ Ktorá komisia prideľujúca granty by na niektoré
z uvedených mien nezareagovala? Lenže nazvať niečo „antológiou“ ešte neznamená, že to nie je iba účelový zborník, hoci
aj kvalitných textov, ktorý sa prezliekol do módneho kabáta
„ponovembrovej literatúry“.
Miloš Ferko
22 / 2014
knižná revue
17
knižná
revue
TÉMA
DEŤOM O ŠKOLE A...
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Čitateľsky príťažlivé príbehy tematizujúce všedný život školákov viac či menej
okorenený problémami vyplývajúcimi
zo vzťahov medzi rovesníkmi a rodičmi
sú mladými ľuďmi čoraz viac žiadané.
Jedným z nich je aj kniha Exoti: Lov na
šikanátora z pera texaského spisovateľa Michaela Frya, scenáristu animovaných seriálov, autora komiksov a publicistu. Protagonista príbehu, dvanásťročný Nick, patrí v škole medzi outsiderov,
nielen preto, že je veľmi malý, ale aj pre
neschopnosť brániť sa šikanovaniu. Jeho
úhlavným nepriateľom je Roy, vodca
miestnej skupiny tínedžerov. Ten Nicka
niekoľkokrát týždenne zatvára do školskej skrinky, odkiaľ ho vyslobodzuje empatický školník, a Nick putuje ku školskej psychologičke. Príbeh oslovuje čitateľa dynamickým rozprávaním, kde
hlavný hrdina s istou dávkou nadsádzky
opisuje dianie okolo seba nevyhýbajúc
sa hodnoteniu svojich najbližších. Nickove zážitky hodnoverne vypovedajú
o detskom svete, jeho myslenie je načrtnuté presvedčivo, o čom svedčí aj naivný
prístup k riešeniu problémov. Vďaka
snahe záhadného školníka a presvedčeniu školskej psychologičky sa Nick dostáva do bezpečnostnej hliadky, ktorá
pozostáva ešte z dvoch outsiderov: nadmerne vysokej Molly a obézneho Karla.
„Verím, že keby ste zapadli do nejakej partie, ostatní by sa k vám už nesprávali, ako
keby ste chodili s terčom na chrbte,“ vyjadrila sa psychologička. Po počiatočnom
proteste si zvláštna trojica určí spoločný
cieľ: pomstiť sa Royovi. Začína sa lov na
šikanátora, ktorý sa stáva zdrojom komických situácií a trapasov občas oscilujúcich na hrane vlastnej dôstojnosti,
psychického vydierania, ale aj zákona.
Príťažlivosť knihy nespočíva iba v svojráznosti detských postáv, ale aj v etickom posolstve, keď sa z úhlavných nepriateľov stanú spojenci.
Autor bravúrne spracoval nelichotivú
tému bez moralizovania. Ľahko čitateľný príbeh oživil moderným jazykom, nevnucuje jednoznačne šťastný koniec. Čitateľ sa poľahky stotožní s hrdinami
príbehu a môže porovnávať literárnu
fikciu s vlastnými skúsenosťami. Osudy
exotov si môžete prečítať aj v ďalšom
voľnom pokračovaní Exoti 2: Nulová tolerancia (obe Ikar 2014, preklad Elena
Guričanová).
Hlavný hrdina strašidelného príbehu
pre deti od 11 rokov Róbert Arthur prestupuje do novej Lovecraftovej základnej školy. Je pochopiteľné, že má obavy
z príchodu medzi nových spolužiakov.
Nepomôžu mu ani slová starostlivej
mamy o tom, že škola má najlepšie vybavenie v meste. Začiatky bývajú zákonite
ťažké. Arthur ale nemôže uveriť tomu,
aké ťažké! Na uvítacom ceremoniáli
spozná otravného Glenna Torkellsa –
prerasteného chalana so záľubou v šikanovaní. Ten Arthura privíta presne tak,
ako sa od neho očakáva – rozžutým gumovým červíkom hodeným priamo za
krk. To nie je všetko! Stretnutie so surovcom Glennom iba odštartuje strašidelné dni na novej škole. Áno, je perfektne vybavená, žiaci sa učia z interaktívnych tabúľ, ale je normálne, že niekto
dáva do skriniek na chodbe krysy? Nie
je čosi podivné na profesorovi biológie
Garfieldovi Goyleovi, ktorému z očí sála
zlosť vždy, keď od študentov dostane
otázku? Ako to, že sa v knižnici nachádza tajný vchod na pôjd? Táto škola však
Klasický rozprávkový námet v novom šate v podaní Jaroslava Rezníka s názvom Janko Hraško. Ako to naozaj bolo (Ikar 2014, ilust. Peter
Cpin) sľubuje odhalenie tajomstva, ako je to „naozaj“ v rozprávke. Príťažlivá myšlienka sa rozvíja pomocou kompozície rozprávky v rozprávke,
keď jedna rozprávka slúži ako rámec inej rozprávky. V tomto prípade ide o viacero rámcových postáv. Zo slovenských ľudových rozprávok sa zídu Nebojsa, Lomidrevo, Maruška, Dlhý, Široký, Bystrozraký, Dedo
Vševed a Zlatovláska, aby potešili mamku Hraškovú. Vyčarujú jej synáčika z najkrajšieho hrášku a sudičky ho obdarujú
odvahou, láskou k prírode, šťastím, zdravím, múdrosťou i krásou. Neustále ho ochraňujú, aj sa v jeho živote priamo zjavujú,
keď chlapec potrebuje pomoc či múdru radu. Príbeh knižky
knižná
revue
18
knižná revue
22 / 2014
ukrýva oveľa viac šokujúcich tajomstiev:
„Arthur zaklonil hlavu, pozrel sa na strop
– a ten sa naňho tiež pozeral. Bol pokrytý
trasúcim sa zeleným rôsolom a z neho hľadeli desiatky očných buliev.“
Čo sa to v škole vlastne deje, si prečítate v knižke Šialený profesor zo série
Horror School od autora Charlesa Gilmana. Na prvý pohľad desivá obálka s meniacou sa podobizňou profesora Goylea
s diabolskými rohmi napodiv ukrýva
krásne prepracované ilustrácie Eugena
Smitha. Napriek tomu, že dej miestami
pripomína scény z Harryho Pottera, čitateľovi prinesie okrem zdravej dávky
strachu aj ponaučenie. A čo je viac, napínavé dobrodružstvo Arthura sa prvým
dielom ani zďaleka nekončí! V ďalšej
časti série s názvom Podivné sestry
(obe Vydavateľstvo Fragment 2014, preklad Mária Havranová) sa vydáva spolu
s Glennom, dvojhlavou krysou a Karinou
po stopách dvojičiek Priceových,
ktoré sa dostali
do moci zlých
síl. Hroziace knižná
súťaž
revue
nebezpečenstvo vyvrcholí na Halloween.
Viac sa dozviete,
ak budete o knihu
súťažiť.
Alena Štrompová
Júlia Poláková
neobsahuje celú „jankohraškovskú epopeju“, ako ju poznáme
od Dobšinského. Obmedzuje sa na prvú cestu Janka Hraška za
otcom s obedom, jeho predanie do služby, útek a navrátenie sa
domov. Cestou stretáva priateľov aj nepriateľov: prenasleduje
ho Hraboš Kradoš a vlk Zubáč a na pomoc mu prichádzajú
škovránok Švitoriačik, zajace Sivko a Belko, krtko Vrtáčik
a potok Zurčiačik. Po návrate domov zavíta k Jankovi Hraškovi, už junákovi, dievčina Hanka, ktorá mu prináša podperený
klobúčik. A na záver nechá autor čítať postavičky Prostonárodné slovenské povesti. Taktiež pretkáva prozaický text
rozprávky spevnými básničkami. Prozaické pasáže sú plné
fantázie, zvukomaľby a hier, miestami však pôsobia samoúčelne, lebo neposúvajú dopredu dej a nedotvárajú ani atmosféru.
Marta Fülöpová
www.litcentrum.sk
TÉMA
...PRÍRODE
-ef-
Bohuslava Vargová-Hábovčíková
Je všeobecne známe, že slimák je veľmi
pomalé zvieratko. Nie však slimáčik
Oliver z rodiny Slimkovcov v druhej knihe Ľuboša Bohunického Poštár slimák
Oliver (Perfekt 2014). Už ako malý sa
neustále vrtel, kotúľal, všade chcel byť
prvý, až si napokon zaumienil, že sa stane poštárom. Samozrejme, že sa mu
všetci najprv vysmievajú. On však robí
všetko pre to, aby dosiahol svoj cieľ.
Nebaví ho len slizniť listy, ako ho to učí
otec. Oliverove dobrodružstvá sú teda
predovšetkým o nezlomnej vôli, cieľavedomosti, vytrvalosti a veľkej zveda-
Pri detských knihách Márie Ďuríčkovej sa nielen starší, ale aj tí mladší radi vrátia späť do
detstva. Spomenú si na dobrodružstvá roztopašných dvojičiek Danky a Janky, na veselé červené Sestričky z Topánika, na Bračeka z tekvice
či na to, Čo si hračky rozprávali, keď ich majiteľka práve nebola doma. V knihe Najkrajšie na
svete (SPN – Mladé letá, zostavila Mária Gálová) predstavujúcej výber najobľúbenejších rozprávok autorky, nájdete práve tieto spomenuté príbehy a postavičky, ale i mnohé ďalšie. Knižný výber sa nezaobišiel ani
bez rozprávok, ktorých námet čerpala autorka prevažne z ľudovej slovesnosti – Drevulienka, Divotvorný hrnček a iné.
Rozprávky Márie Ďuríčkovej sú nadčasové, krehké a hravé.
Pokúša sa v nich nazrieť do sveta detí a jemne sa dotknúť ich
www.litcentrum.sk
knižná
súťaž
revue
vosti. Dokonca sa prihlási do poštárskej
školy a v záverečných skúškach... ale to
si už prečítate sami, ako v nich vlastne
obstojí. Stane sa z Olivera prvý slimačí
poštár na svete? A zoznámite sa s ním
aj prostredníctvom veselých ilustrácií
Viktora Csibu. Stačí, ak pošlete kupón
vydavateľstva Perfekt, a knižku môžete
vyhrať.
Novinárka, poetka, prozaička a autorka
literatúry pre deti a mládež Danuša Dragulová-Faktorová spoločne s Danušou
Dragulovou st., učiteľkou hudobnej výchovy a slovenského jazyka, vytvorili
zaujímavú knižku Bum do pníka! (Daxe
2014). Obsahuje básne pre deti od troch
rokov, ktoré si môžu s pomocou rodičov
len tak čítať či recitovať, alebo sa ich pokúsiť i zdramatizovať. Každá báseň je
zhudobnená, dá sa teda podľa nôt zahrať
na hudobnom nástroji, napríklad na klavíri, i zaspievať. Dieťa v knihe nájde básničky o záhradkárčení, nehode na bicykli, zvieratkách, sviatkoch (Macova
šibačka), ale napríklad aj o prichádzajúcej zime (Jožko a Snežko). Lepšej predstavivosti pomáhajú ilustrácie Jarky Kolačkovej, verne zobrazujúce obsah veršov.
A aby toho nebolo málo, deti tu nájdu
i niekoľko hádaniek. Knižka padne vhod
všetkým veselým a neposedným deťom.
Vydavateľstvo nám ju venovalo do súťaže.
ZAHRANIČIE
Zbierka básní Zvedavý krtko od Evy
Kopúnkovej (Multikultúra v nás 2014) je
do istej miery knihou o personifikovaných zvieratkách (Vĺčik Tĺčik, Vynaliezavá veverička) určenou pre deti v predškolskom veku. Autorka so zvieratkami
komunikuje ako s rovnocennými partnermi, samozrejme, s rešpektovaním
ich zvieracej osobitosti. Obdobne, i keď
špecificky, sa správa k deťom ako k dospelým partnerom, nepotláčajúc ich
právo na prežitie plnohodnotného detstva, ale toto právo podporuje aj umeleckými prostriedkami. Autorka rešpektuje detskú priamočiaru logiku, neraz
predstihujúcu logiku dospelého. Je
schopná komunikovať s deťmi viacerých
generácií, chápať ich cítenie, vnímanie,
myslenie, fantáziu. Prítomná je i láska
k rastlinám (Púpavienka) a vôbec k prírode. Autorka ich zobrazuje ako priateľov človeka, z jej zbierky je cítiť jednotu
prírody a človeka (ako spoločensko-prírodnej bytosti). Bez moralizovania či didaktickosti zobrazuje, čo je v živote podstatné. Ide jej o zachovanie dieťaťa v sebe aj v dospelosti. Napríklad v básni
Koza umelkyňa ukazuje zvieratko, ktoré
je vynaliezavé, sebestačné, inovatívne.
Ale cap jej závidí schopnosti a praje jej to
najhoršie: „Cap sa chytá za bradu / už cíti
tú náladu, / keď sa koza na ľade / skydne
v plnej paráde.“ Pre autorku je charakteristická bohatosť básnickej formy, obsahová variabilita, dynamickosť, azda aj
preto má Zvedavý krtko šance stať sa
úspešnou knihou.
SLOVENSKO
Hlavným hrdinom pestrofarebných leporel Macko a kamaráti – Na farme
a Macko a kamaráti – Na ihrisku (Vydavateľstvo Fragment) je medvedík
Macko Brumko, ktorý v jednej knižočke
sprevádza deti po farme, kde im predstavuje rôzne zvieratká a dáva nazrieť
do prác spojených s farmárčením. V druhej knižočke ich pozýva na ihrisko a približuje rôzne hry, ktoré sa tam môžu
hrať. Interaktívne leporelá pobádajú
deti, aby boli aktívne, využívali možnosť
posúvať obrázky podľa návodu, a tak dotvárať jednoduché príbehy o nové postavičky zo zvieracieho sveta alebo vytvárať nové situácie. Leporelá sú určené pre
deti od jedného roka. O práci na poli,
v záhrade, o starostlivosti o domáce
zvieratá sa deti od troch rokov veľa naučia aj z leporela Veselý deň na farme
(Vyd. Fragment
2014), ktoré sa
navyše dá poskladať
ako
domček. Môžete ho vyhrať
v súťaži, ak pošlete
kupón
knižná
súťaž
Vyd. Fragment
revue
– Leporelo.
predstáv. V príbehoch ožívajú nielen hračky, ale aj všedné
predmety, ako napríklad klbko prezývané Guľko Bombuľko,
detské topánočky, budova školy. Autorka vo svojich rozprávkach nezobrazuje len dobro a zlo. Nájdeme v nich množstvo
odtieňov vzťahov – sesterskú spätosť Danky a Janky, ich postoj
k malému bratovi, rodičom a spolužiakom zo školy. Ďuríčkovej
texty zaujmú detského čitateľa predovšetkým príbehom pretkávaným dobrodružstvom a fantáziou, miestami oživeným
inovatívnymi slovnými hračkami (Medmedík). Azda jediným
relevantným nedostatkom uvedeného výberu je skutočnosť,
že dlhšie texty sa doň nedostali celé, k dispozícii je niekoľko
úryvkov. Rozprávkovým príbehom doplneným mimoriadne
vydarenými ilustráciami výtvarníčky Danice Pauličkovej sa
poteší nielen detská duša, ale aj oči.
Kupóny vydavateľstiev
Daxe, Perfekt a Fragment nájdete na strane
Martina Grmanová
24
22 / 2014
knižná revue
19
knižná
revue
ANOTÁCIE
1 FILOZOFIA
10 Filozofia
PIAČEK, Jozef
Synkriticizmus – filozofia konkordancie
Bratislava, Občianske združenie
HRONKA 2014. 1. vyd. 247 s.
Brož.
Dielo filozofa (1946), v ktorom
ukazuje možnosti, ako sa vymaniť z krízy spoločenskej, náboženskej, politickej, rodinnej či
osobnej.
ISBN 978-80-971397-7-3
18 Aforizmy. Citáty. Zrnká
múdrosti
PETERAJ, Kamil
Milujte sa s láskou
Bratislava, Ikar 2014. 1. vyd.
120 s. Viaz.
Art/forizmy, gregérie, bon/mottá
a trefné poznámky známeho básnika a textára (1945) v grafickej
úprave Ľ. Šedivého.
ISBN 978-80-551-4147-3
2 NÁBOŽENSTVO.
DUCHOVNOSŤ
ZAHRANIČIE
20 Kresťanské náboženstvá
SLOVENSKO
Obrad pomazania chorých
Trnava, Spolok sv. Vojtecha 2014.
1. vyd. 95 s. Brož.
Pomôcka pre kňazov.
ISBN 978-80-8161-036-3
RICHTER, Stephan M. – WOLKEBER, Ignatz – RICHTER, Andrej
História Kalvárie v Nitrianskom Pravne. Z nem. orig. prel.
M. Richterová
Prievidza, Patria I. 2014. 1. vyd.
62 s. Viaz.
Dokument o Kalvárii.
ISBN 978-80-85674-41-5
3 SPOLOČENSKÉ VEDY
40 Lingvistika. Filológia
32 Politika
FREMAL, Karol
Slovenskí sociálni demokrati
1938 – 1944
Banská Bystrica, Múzeum SNP
2014. 1. vyd. 198 s. Viaz.
Komplexné spracovanie straníckych aktivít a politického
programu sociálnych demokratov.
ISBN 978-80-89514-28-1
37 Pedagogika. Školstvo.
Veda
Fakulta biotechnológie a potravinárstva
Nitra, Slovenská poľnohospodárska univerzita 2014. 11. uprav.
vyd. 87 s. Brož.
Študijná príručka 2014 – 2015.
ISBN 978-80-552-1209-8
Technická fakulta
Nitra, Slovenská poľnohospodárska univerzita 2014. 3. preprac.
vyd. 85 s. Brož.
Študijná príručka 2014 – 2015.
ISBN 978-80-552-1211-1
39 Etnológia. Mravy a zvyky.
Folklór
NÁDASKÁ, Katarína
Čím žila slovenská rodina.
Rodinné tradície a slávnosti
v našej ľudovej kultúre. Ilust.
M. Kellenberger
Bratislava, Fortuna Libri 2014.
1. vyd. 255 s. Viaz.
Tradičné zvyky a obrady rodin-
KNIHA ROKA® 2014
STAV K 22. OKTÓBRU 2014
KNIHA ROKA
1.
2.
3.
4.
5.
4 JAZYK.
JAZYKOVEDA
KAČALA, Ján
Jazyk majstrov. Predslov autor
Bratislava, Spolok slovenských
spisovateľov 2014. 1. vyd. 172 s.
Viaz.
Popredný jazykovedec (1937) rozoberá jazyk a štýl významných
osobností slovenskej literárnej
kultúry (M. Kukučín, M. Rúfus,
A. Habovštiak a i.).
ISBN 978-80-89727-12-4
70
37
26
18
17
65 Kuchyňa. Potravinárstvo
MANDŽUKOVÁ, Jarmila
Nakupujte hlavou, varte srdcom. Z čes. orig. prel. Ľ. Janeva
Bratislava, Príroda 2014. 1. vyd.
154 s. Viaz.
Populárna autorka radí, ako nakupovať zdravé potraviny neobsahujúce škodlivé látky.
ISBN 978-80-07-02377-2
RYTÍŘOVÁ, Helena
Svetová kuchárka pre chlapcov a dievčatá. Z čes. orig. prel.
E. Horská
Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2014. 1. vyd. 59 s. Viaz.
Kuchárske recepty z rôznych krajín (Rusko, Nemecko, Francúzsko
a i.) pre čitateľov od 9 rokov.
ISBN 978-80-8089-930-1
49 Učebnice
HISZNYAIOVÁ, Ildikó – SITÁROVÁ HUSÁRIKOVÁ, Marianna
Maďarčina pre samoukov.
Ilust. G. Gyenes
Bratislava, SPN – Mladé letá 2014.
1. vyd. 287 s. Brož.
Učebnica maďarského jazyka
s priloženým CD.
ISBN 978-80-10-02717-0
5 EXAKTNÉ VEDY
57 Botanika. Zoológia
LAUSSER, Martin
Stopy živočíchov. Z nem. orig.
prel. M. Brindzík, M. Brindzíková
Badidová
Bratislava, Svojtka & Co. 2014.
1. vyd. 256 s. Brož. Edícia Sprievodca prírodou
Sprievodca na vyhľadávanie a určovanie najdôležitejších stôp našich živočíchov.
ISBN 978-80-8107-808-8
8 LITERATÚRA.
BELETRIA
80 Literárna veda. Súborné
dielo a vybrané diela. Biografie
a monografie o spisovateľoch
HEREC, Ondrej
Netvor. Od Frankensteina po Terminátora. Ilust. N. Danišová a i.
Bratislava, Hydra 2014. 1. vyd.
346 s. Brož.
Pohľad autora (1944) na deväť
fantastických netvorov 19. – 20.
storočia (Frankenstein, Dracula,
Votrelec a i.).
ISBN 978-80-89672-30-1
81 Poézia
CHMEL, Karol
Batéria
Ivanka pri Dunaji, F. R. & G. 2014.
1. vyd. 71 s. Brož. Knižná edícia
časopisu Fragment
Šiesta básnická zbierka básnika
a prekladateľa (1953).
ISBN 978-80-89499-29-8
knižná
revue
>> ANKETOVÝ LÍSTOK 2014
1.
Na knihu roka navrhujem:
2.
Za debut roka navrhujem:
POČET HLASOV
Boris Filan: Umenie zablúdiť – Vydavateľstvo Slovart
Ľuboš Jurík: Dialógy s hviezdami literatúry – Perfekt
Táňa Keleová-Vasilková: Julinkina pekáreň – Ikar
Milan Igor Chovan: Mária Magdaléna – Georg
Juraj Červenák: Krv prvorodených – Artis Omnis
6 APLIKOVANÉ VEDY
www.litcentrum.sk
Anketu sledujte aj na našom Facebooku.
NOVÉ KNIHY
ného života s ukážkami piesní,
básní, hádaniek od etnologičky
(1967).
ISBN 978-80-8142-321-5
(autor, názov, vydavateľstvo)
(autor, názov, vydavateľstvo)
3.
Za vydavateľstvo roka navrhujem:
DEBUT ROKA
1.
2.
3.
4.
5.
Katarína Varsíková: Guľa má aj hrany – Vydavateľstvo Q111
Martin Notbúk Šóš: (Yu)konský zápisník – Slovenský spisovateľ
Alexander Marčan: Zrkadlo – VSSS
Peter Prokopec: Nullae – F. R. & G.
Noro Ölvecký: Na krídlach duše – Motýľ
69
30
20
9
5
VYDAVATEĽSTVO ROKA
knižná
revue
1.
2.
3.
4.
20
5.
Vydavateľstvo Q111
Ikar
Vydavateľstvo Slovart
Slovenský spisovateľ
knižná revue
22 / 2014
Vydavateľstvo
Fragment
67
39
29
20
17
Meno a adresa odosielateľa:
Som predplatiteľ
Knižnej revue
ÁNO
NIE
(podpis)
Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA® 2014 posielajte na anketových lístkoch,
NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH.
Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jeden návrh, ktoré majú čitateľnú adresu
odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám
s vročením 2014. Uzávierka ankety je 15. marca 2015. Štatút čitateľskej ankety Kniha roka
nájdete na www.litcentrum.sk/kniharoka.
www.litcentrum.sk
ANOTÁCIE
83 Román. Novely. Poviedky
DAHL, Arne
Zlá krv. Zo švéd. orig. prel. M. Zidor
Bratislava, Príroda 2014. 1. vyd.
368 s. Viaz.
Tretí diel kriminálky zo série Intercrime, v ktorom detektívi hľadajú sériového vraha.
ISBN 978-80-07-02376-5
ELEKOVÁ, Elena
Morituri
Bratislava, ASPEKT, záujmové
združenie žien 2014. 1. vyd. 179 s.
Brož.
Druhá próza autorky (1978) zachytávajúca existenciálne témy,
ako staroba, mladosť, choroba.
ISBN 978-80-8151-025-0
HAJIČKOVÁ , Mária
Tibor, prečo?
B. m., Vl. nákl. 2014. 1. vyd. 187 s.
Viaz.
Tretí román autorky o rodinách,
ktoré ovplyvnila Nežná revolúcia.
ISBN 978-80-89701-06-3
HERIBAN, Jozef
Fagotista, ktorého nemiloval
Boh
Bratislava, HERIAL 2014. 1. vyd.
150 s. Viaz.
Novela spisovateľa (1953) o fagotistovi vo filharmónii hľadajúcom
lásku, šťastie a uznanie.
ISBN 978-80-969969-8-8
JURIGA, František
Žiť cudzí život
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku
slovenských spisovateľov 2014.
1. vyd. 279 s. Viaz.
Román autora (1934) o psychických a spoločenských problémoch
protagonistu v období po páde komunistického režimu v ČSSR.
ISBN 978-80-8061-801-8
Na hroby. Zost. M. E. Pocha.
Ilust. M. Cuco Luciak
www.litcentrum.sk
Pred letom a počas dovoleniek máme
väčšiu chuť na krimi, začiatkom jesene na romantiku. Akoby sme sa chceli
zahriať v sychravom počasí...
Komplexný prieskum u nás neexistuje, ale
veľa napovedia čísla o najsťahovanejších
e-knihách na platforme Wooky. Pred letom sa najviac sťahovalo krimi. V júni bola jednotkou severská detektívka
Skočný príliv a v TOP 10 nechýbal ani J. Nesbø, ktorý sa tam
drží viac-menej počas celého roka. V júli opäť jednotka krimi, tentoraz triler Šesť rokov a v desiatke ďalšie dve detektívky. V auguste patrila polovica rebríčka trilerom a krimi.
Čoraz viac sa však darí vášnivým erotickým sériám, ktoré
vychádzajú v rýchlom slede. Napríklad manželská séria
J. Probstovej – za dva roky štyri knihy a vždy v TOP 10. Série
Malpasovej, Dayovej či Redmerskej. Ktovie, možno sa erotické romány ľahšie sťahujú do čítačky, čo nikto nevidí, ako
kupujú v kníhkupectve. Zaujímavé je, že v rebríčku TOP 10
sa objavuje minimum slovenských autorov. Za posledný
polrok sa tam dostal iba J. Banáš s Kódom 1, J. Karika s knihou Na smrť a výpredajoví Mafiáni od G. Murína. Medzi
najsťahovanejšími chýba aj akákoľvek odborná či motivačná literatúra, detské knihy. Jednoducho pri e-čítaní chceme
predovšetkým relaxovať. Spomínané rebríčky nezohľadňujú predaj cez Martinus ani iné doplnkové predajné kanály.
Milan Buno, knižný publicista, iBux.sk
Bratislava, Slovenský spisovateľ
2014. 1. vyd. 367 s. Viaz.
Román pre mládež autorky (1985)
zachytáva hrdinku Paulu počas
štúdia na vysokej škole.
ISBN 978-80-220-1796-1
WILSONOVÁ, Anna
Nikdy viac opice! Z angl. orig.
prel. M. Urbanová. Ilust. A. Rowland
Bratislava, SPN – Mladé letá 2014.
1. vyd. 143 s. Brož.
Vtipné príbehy v exotickej Afrike
pre čitateľov od 9 rokov.
ISBN 978-80-10-02610-4
88 Cudzojazyčná literatúra.
Viacjazyčné vydania
JEROME KLAPKA, Jerome
Výber z poviedok/Selected
Stories. Z angl. orig. prel. M. Malíčková
Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2014. 1. vyd. (2. dotlač)
111 s. Brož. Edícia Zrkadlo
Slovensko-anglické spracovanie
poviedok známeho spisovateľa
(1859 – 1927).
ISBN 978-80-8089-266-1
9 GEOGRAFIA.
BIOGRAFIE. DEJINY
97 Dejiny slovenských regiónov a miest
Bratislava, Hydra 2014. 1. vyd.
221 s. Brož.
Antológia českých a slovenských sci-fi, fantasy a hororových poviedok autorov J. W.
Procházka, D. Fabian, J. Kotouč,
P. Slováková, J. Iša, K. Soyka,
L. Štiblaríková, H. Veselá, H. Vojtíšek, J. Horský, M. E. Pocha.
ISBN 978-80-89672-25-7
RIEČANSKÁ, Lena
Nikdy mi nebolo lepšie
Košice, Vydavateľstvo Koruna
2014. 1. vyd. 268 s. Viaz.
Piaty román autorky o Anete a jej
ceste za láskou.
ISBN 978-80-89681-45-7
SHALVISOVÁ, Jill
Jednoducho neodolateľná.
Z angl. orig. prel. M. Ghaniová
Bratislava, Ikar 2014. 1. vyd. 270 s.
Viaz.
Prvý román zo série Šťastný
prístav o Maddie odchádzajúcej
z veľkomesta na vidiek, kde
spoznáva príťažlivého Jaxa.
ISBN 978-80-551-3766-7
SLOVÍK, Jozef Medard
Psie modré nebo. Ilust. M. Knap
Tajov, Skalná ruža 2014. 1. vyd.
95 s. Viaz.
Krátke prózy spomienkového,
cestopisného a reportážneho
charakteru autora (1973).
ISBN 978-80-971127-3-8
86 Literatúra pre deti a mládež
CAREY, Mary V.
Traja pátrači 67. Záhada zlovestného strašiaka. Z angl.
orig. prel. M. Píša. Ilust. M. Orogvániová
Bratislava, SPN – Mladé letá 2014.
1. vyd. 127 s. Viaz.
Detektívka pre deti od 9 rokov,
v ktorej Traja pátrači riešia záhadu hrozivého strašiaka.
ISBN 978-80-10-02627-2
KADE, Stacey
Medzi nebom a zemou 3 – Čakanie na zázrak. Z angl. orig.
prel. S. Mladý
Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2014. 1. vyd. 244 s. Brož.
Tretia časť série o Alone, ktorá
žije v tele iného dievčaťa. Vhodné
od 9 rokov.
ISBN 978-80-8089-911-0
SHEPARDOVÁ, Sara
Malé klamárky. Ohrozené.
Z angl. orig. prel. T. Chovanová
Bratislava, SPN – Mladé letá 2014.
1. vyd. 205 s. Brož.
Ôsma, posledná časť príbehov
o kamarátkach a ich dobrodružstvách. Vhodné od 11 rokov.
ISBN 978-80-10-02589-3
ŠULAJOVÁ, Zuzka
Džínsový denník 4
ZAHRANIČIE
ŠIDLÍK, Marián
Na milosť a nemilosť. Ilust.
J. Depová
Košice, Vydavateľstvo PECTUS
2014. 1. vyd. 77 s. Viaz. Edícia Domesticum
Básnická zbierka autora (1954)
s antickou, kresťanskou a indickou symbolikou vznikala v rokoch 1982 – 1986.
ISBN 978-80-89435-16-6
ČO SŤAHUJEME DO ČÍTAČIEK?
KLIŽAN, Erik – DOBIAŠ, Michal
Prievidza na starých pohľadniciach
Prievidza, M. Dobiaš 2014. 1. vyd.
87 s. Viaz.
Dobové fotografie mesta doplnené textom.
ISBN 978-80-85674-42-2
SLOVENSKO
STARODUBCEV, Grigorij
Protozem. Ilust. autor
Košice, Vydavateľstvo PECTUS
2014. 1. vyd. 51 s. Viaz. Edícia Domesticum
Básnický debut autora (1982) vyznačujúci sa kultivovaným výrazom a zmyslom pre skratku.
ISBN 978-80-89435-15-9
ŠPESOVÁ, Katarína
Veľký Lipník. 700 rokov písanej histórie 1314 – 2014
Veľký Lipník, Obecný úrad (Veľký
Lipník) 2014. 1. vyd. 99 s. Viaz.
Dejiny obce.
ISBN 978-80-971720-1-5
Valaská Belá. Zost. J. Urminský
Hlohovec, Vlastivedné múzeum
2014. 1. vyd. 223 s. Viaz.
Monografia obce.
ISBN 978-80-970105-7-7
999 Učebnice
Humánna geografia Slovenskej republiky
Bratislava, Geografika 2014. 1. vyd.
76 s. Brož.
Praktikum.
ISBN 978-80-89317-25-7
Adresár slovenských
vydavateľstiev nájdete na:
http://www.litcentrum.sk/
slovenske-vydavatelstva
22 / 2014
knižná revue
21
knižná
revue
ROZHOVOR
STAVIL SOM NA ÚPRIMNOSŤ
Peter Pišťanek v tomto roku vydal novelu Neva a v novembri mu
v rovnakom Vydavateľstve Slovart vychádza aj román Rukojemník
situovaný do 60. rokov minulého storočia. V decembri bude mať premiéru rovnomenný film Juraja Nvotu, ktorého scenár napísal Pišťanek spolu s Marianom Urbanom.
SLOVENSKO
ZAHRANIČIE
Tvoja novela Neva i najnovší román
Rukojemník vychádzajú po dlhej spisovateľskej odmlke. Čo ju spôsobilo?
Stratil si chuť či ambíciu písať? Chýbala objednávka?
Akosi nebolo o čom písať. Bol som príliš zaneprázdnený inými aktivitami a osobným
životom. Chýbala aj motivácia. A predovšetkým, vedel som, že už nemôžem donekonečna omieľať tu vyvetranú poetiku Rivers of
Babylon, ktorá mi v 90. rokoch získala krátkodobú popularitu. Musel som pre seba nájsť
nový jazyk, nový fundament. Do akej miery
sa mi to podarilo, posúdia čitatelia.
Základom románu Rukojemník je scenár rovnomenného filmu, ktorí môžu
diváci vidieť v kinách koncom roka.
V čom sa líši kniha od filmu?
Kniha nie je novelizáciou scenára, ktorý som
vymyslel a napísal s Marianom Urbanom,
ale skôr rozšírením a doplnením univerza
tohto filmu. Viac postáv, prepracovanejšie
prostredie, viac príhod, širší časový záber
(film zachytáva zhruba rok v živote hlavného
hrdinu, kniha asi päť rokov). Kniha je utkaná
zo slov, nie zo situácií, takže sa od filmu líši
aj svojím rytmom a náladou. Navyše, film je
určený pre rodinné publikum, zatiaľ čo kniha
s detským čitateľom ani trochu neráta.
To všetko mi trochu pripomína nos-
talgickú poetiku Šabacha, Hřebejka
a Jarchovského. Mal si pri písaní dilemu, do akej miery v románe realisticky pritvrdiť, alebo si chcel 60. roky
podať cez mäkkú optiku detských
spomienok?
Nie, prinajmenšom som to ako dilemu necítil.
Písal som, ako mi huba narástla. Slobodne.
Či je to podané cez mäkkú optiku, alebo nie,
nech radšej posúdi čitateľ.
Pôvodný názov románu mal byť Lokomotívy v daždi a mám pocit, že s názvom
Rukojemník nie si príliš stotožnený...
Z čoho vychádza námet lokomotív?
Hlavný hrdina, osemročný Peter, je milovník
železnice a jeho obľúbenou hračkou je elektrický vláčik. Železnica tvorí veľmi dôležitú
súčasť jeho sveta, veľa času trávi na miestnej stanici pozorovaním rušňov a prechádzajúcich vlakov. V roku 1968 sa hlavná trať
popri jeho obci elektrifikuje a staré parné lokomotívy postupne končia v šrote. Cestu domov si skracuje cez koľajnice a prechádza po
dlhej odstavnej koľaji, kde v daždi stoja všetky tie staré, už definitívne vychladnuté rušne. Peter zažije okamih nostalgie, prvýkrát
vo svojom detskom živote. Názov knihy som
zmenil na poslednú chvíľu, lebo som chcel,
aby sa nelíšil od filmového. Ten pôvodný mi
však bol bližší – to nepopieram.
Román Rukojemník rozpráva príbeh osemročného Petra,
ktorého rodičia sa nevrátili z návštevy príbuzných vo
Viedni späť za železnú oponu, a preto vyrastá u starých rodičov. Prinášame krátku ukážku.
V tých časoch starostliví rodičia strašievali svoje deti všeličím,
často aj polepšovňou alebo detským domovom. Keď dieťa nesplní
nejaké požiadavky alebo nároky, keď sa zle učí, neposlúcha alebo
občas niečo vyparatí, je namieste vyhrážka, že ho pošlú do polepšovne. Petra jeho starí rodičia detským domovom nikdy nestrašili, pretože v istom období mu reálne hrozil. Predstava, že by ich
vnuk mal vyrastať v takom zariadení, bola pre nich neznesiteľná.
A táto hrozba tu po emigrácii Petrových rodičov nad nimi visela.
Našťastie, dedo bol síce obyčajný dedinský krčmár, ale ako niekdajší kaviarnik a reštauratér mal všelijaké známosti a tentoraz
ich neváhal použiť. Na týchto pánov, teda súdruhov, bol aj súdruh
Glanz primalým pánom. A nejaké konexie mal i jeho svat, dedo
Baranovič. Takže spojeným úsilím sa napokon podarilo zabrániť
najhoršiemu. Detský domov sa nekonal a Petrovu štvorročnú maličkosť socialistická spoločnosť úradne zverila do výchovy jeho
knižná
revue
22
knižná revue
22 / 2014
Aký je tvoj detský hrdina? Je rovnaký
v knihe aj vo filme?
Zhruba áno. Nie je to žiadny precitlivený nešťastník, večný outsider ani rebel bez príčiny. Je normálny, obyčajný chlapec a od svojich kamarátov a spolužiakov sa líši azda iba
väčšou mierou empatie. V tomto smere sme
sa ideálne zhodli aj s režisérom Jurajom Nvotom, ktorý chcel, aby hlavný hrdina bol síce
bystrý a vnímavý pozorovateľ, ale zároveň
podnikavý, tak trochu galgan a trochu bitkár.
Časť čitateľov možno očakáva autobiografický román o tvojom detstve,
keďže si celé roky spomínal, že by si
ešte rád napísal román „o tehliarskej
kolónii v Devínskej Novej Vsi“. Nakoľko silná je v Rukojemníkovi autobiografická línia?
Isteže je tam prítomná, veľa príhod je priamo
z mojej osobnej skúsenosti, ale rovnako veľa
je aj vymyslených, takže to vychádza tak pol
na pol. Rozhodne by som to nenazval autobiografickou knihou. Nie som jej hrdinom. Napokon, asi každá kniha ktoréhokoľvek spisovateľa je do istej miery autobiografická, keďže jej autor je niekde vnútri vždy prítomný.
Kde si v tejto svojej knihe (možno podvedome) najviac prítomný?
Ťažko povedať. Najviac asi v rozprávačovi.
V tom, čo ťahá za povrázky a prikazuje románovým postavičkám, čo majú robiť. Ale
kúsok zo seba som vložil aj do hlavného hrdinu, do jeho arciprotivníka Jara, hrdinovho
deda Achbergera, veliteľa miestnej posádky
majora Baštu, ba aj do neznesiteľného zupáckeho telocvikára Tomka. Čitateľ ma nájde
všade.
starým rodičom Achbergerovcom, aj napriek tomu, že jedného
zradcu vlasti už vychovali – jeho otca. Asi zavážilo, že Petrova babička bola v domácnosti a mohla sa o svojho vnuka starať.
To celé sa odohralo pred rokmi. Dnes je Peter už štvrtý rok slamenou sirotou. Babička mu na ôsme narodeniny urobila jeho najobľúbenejšiu sladkosť: tortu malakoff. Do šľahačky zaborila
osem sviečok. Ako darček dostal štyri cisternové vagóny k modelovej železnici: biely Leuna, žltý Shell, modrý Aral a zelený BP.
„Na každý rok života pol vagóna,“ povie babička.
Vždy vie všetko hneď vyrátať, dlhé roky robila účtovníčku v Tehelni.
Peter má rakúsku modelovú železnicu Roco, ktorú mu postupne naposielali rodičia, no ako zistil práve teraz, na svoje ôsme
narodeniny, východonemecké vagóniky Piko sa k nej dokonale
hodia – dokonca majú aj rovnaké spriahla. A dajú sa kúpiť u nás.
„Čo sú to spriahla?“ chce vedieť babička.
„Spájajú sa nimi vagóny a rušne,“ vysvetlí Peter znalecky. „Jedny aj druhé majú spriahla rovnaké, takže sa dajú spájať dokopy.“
„No vidíš,“ povie dedo, „aspoň v tomto komunisti ten Západ dobehli.“
www.litcentrum.sk
ROZHOVOR
www.litcentrum.sk
Prozaik a scenárista Peter Pišťanek (1960) zaujal čitateľov
i kritikov už svojím debutovým
románom Rivers of Babylon
(1991) – provokatívnym príbehom z bratislavského podsvetia. Nasledovali ďalšie dve pokračovania s podtitulmi Drevená dedina (1994) a Fredyho koniec (1999), súbor noviel Mladý
Dônč (1993), zbierka poviedok
Sekerou a nožom (1999, s Dušanom Taragelom) či faktografická kniha o koňaku Živý oheň
z vína (2006).
ZAHRANIČIE
pisu. Reakcia týchto dvoch žien ma uistila,
že som asi na dobrej ceste.
Roky sa úspešne venuješ publicistike.
Máš pocit, že publicistické písanie
ovplyvnilo tvoj literárny štýl?
Tak to netuším. Asi nie. Próza, aspoň tak, ako
ju chápem ja, je z princípu veľmi štylizovaný
žáner. Ešte aj tú úprimnosť až na kosť treba
vlastne predstierať a navodiť s využitím literárnych techník. V publicistike som bol vždy
sám za seba. Ale to je skôr minulosť. Už roky
píšem len o alkohole do odborných médií.
Takú tú publicistiku všedného dňa, fejtóny,
stĺpčeky a glosy, som nepísal od
zániku internetového magazínu
Inland, nástupcu inZinu. To je
už takmer desaťročie. Odvtedy
mlčím, lebo zadarmo ma písať
nebaví, preto ani neblogujem,
a zaplatiť ma asi nikto nechce.
Ale že by mi to nejako chýbalo,
sa veru povedať nedá. Sloboda
nie je len možnosť vyjadriť sa ku
všetkému možnému, ale aj možnosť mlčať, keď sa človek vyjadriť nepotrebuje a nechce.
Aj napriek tomu – máš v hlave alebo
v poznámkach nápady na ďalšie prózy, ktoré by ťa za určitých okolností
ešte bavilo napísať?
Nápadov v rôznej fáze vymyslenosti a rozpracovanosti mám desiatky, ale nápad sám
osebe je nič, dôležité je vždy precízne spracovanie. Ako raz povedala Elena Akácsová:
„Všetko je blbosť, pokiaľ sa to dobre nenapíše.“ Počkajme, ako sa bude predávať Rukojemník, a potom sa uvidí. Pokiaľ by to splnilo
moje očakávania a mal by som nejakú motiváciu, rád by som napísal knihu Danosť, to je
taký celkom zamotaný príbeh zo súčasnosti,
ktorý má svoje korene v 60. rokoch. O nápady núdzu nemám, ale nie je času.
SLOVENSKO
Mal si záver vymyslený od úplného začiatku? Líši
sa koniec knihy
a filmu?
Záver sme vymysleli
s Marianom Urbanom
pri písaní scenára.
A ten knižný sa od filmového v ničom podstatnom nelíši. Povedal by som, že sú
identické, ale v knihe
je to opísané trochu
viac do hĺbky. A najmä sú podrobnejšie
rozobrané motivácie V rámci Dní slovenskej literatúry predstavil 16. októbra v kníhku– ako došlo k tomu, pectve Artforum Peter Pišťanek spolu s režisérom Jurajom Nvože to tak skončilo, tom knižnú a zároveň filmovú novinku Rukojemník. Uviedol, že
čo konkrétne tomu kniha je „doplnením univerza filmu s rovnakým názvom“. Oba
predchádzalo... Všet- projekty vznikali paralelne a každý je vo svojom vyznení samosko je vysvetlené tatným počinom!
a odôvodnené. Vo filme je to len tak voľne
často rieši priamo na pľaci, medzi režisérom
načrtnuté, situácia strieda situáciu. Mať
a hercami. Juraj Nvota hercom dovoľuje mierštyristo strán rukopisu je niečo celkom iné
ne si poupraviť dialógy, aby im lepšie sadli do
ako mať poldruha hodiny filmového rozúst. To je v pohode, neprekáža mi to, navyše
právania.
pri tom nie som, pretože na pľac nechodím – za
Ako si hľadal tón tohto románu? S čím
to ma nikto neplatí. No a keď si moje dialógy
si mal pri jeho dokončovaní a editovaupraví taký Milan Lasica, sám geniálny autor
ní najväčšie problémy?
par excellence, tak to dokonca vnímam ako
Práve s tým, ako správne hovoríš, tónom,
veľkú česť.
som sa natrápil najviac. Bolo mi jasné, že
Je pre teba v tomto príbetaký ten strohý cool štýl, ktorý ma zadefinohu dôležitý humor?
val a zaradil v 90. rokoch, je už staromódny
Podľa mňa je v každom príbehu
a rozmenený na drobné desiatkami autorov,
dôležitý humor, no to, čo je a čo
ktorí prišli po mne. Nóvum teda už vypáchlo
nie je humor, je veľmi indivia stalo sa z neho klišé. Tak som dlho skúšal
duálne. Napríklad vtipy pre
všeličo možné, no napokon som stavil na úpmňa nepredstavujú humor, nerimnosť, na to úplne klasické, možno až trorozumiem im a neviem sa na
chu utárané rozprávačstvo v úplne najtranich zasmiať. Také tie frky typu
dičnejšom štýle, bez postmoderných štylis„Ide Jožo a stretne Fera...“ – nič
tických schválností a brechtovských scudzoto so mnou nerobí, nudí ma to,
vacích prvkov. Je to také emotívnejšie. Čitavypínam. A zasa, naopak, vitelia zvyknutí na môj odosobnený rozprádím humor tam, kde ho mnohí
vačský štýl asi budú spočiatku nesvoji.
nevidia. Za veľkých humoristov považujem
Problémom mnohých filmov sú uverinapríklad Franza Kafku alebo Eliasa Canetteľné dialógy. Na čom je podľa teba zatiho.
ložený dobrý dialóg? Ako si túto formu
Dávaš svoj rukopis ešte pred vydaním
riešil v knihe a ako vo filme?
čítať niekomu zo svojich priateľov
V knihe to nijako neriešim, jednoducho akosi
a blízkych?
viem napísať slušné dialógy. Spontánnosť sa
Úryvky som priebežne uverejňoval na Facemusí trochu pribrúsiť, je vecou štylizácie, aby
booku, aby som mal nejakú spätnú väzbu.
to vyzeralo živo a autenticky, ale nemám na to
Rukopis vo veľmi ranom štádiu som dal čítať
recept. Vo filme, z tej našej scenáristickej dvoDušanovi Taragelovi, ktorý mi poradil, nech
jice Urban a Pišťanek, som to ja, čo píše dialósa na to vykašlem a začnem písať niečo celgy. Usilujem sa o stručnosť a lapidárnosť, ale
kom iné. Neposlúchol som. Asi dva roky na
keďže na rozdiel od Urbana už nepatrím do
to si rozrobený rukopis prečítala moja priagenerácie odchovancov Tibora Vichtu, ktorý
teľka, ktorú by som z nejakého lacného lichoich učil nemrhať slovami, ale skôr do verbálne
tenia asi nemohol podozrievať, a bola z neho
založenej generácie Pulp Fiction a Trainspotdosť vytešená. No a potom som ešte nejaké
ting, tak som stále dosť utáraný. Teda aspoň
kúsky poslal redaktorke Majke Štefánkovej,
na Nvotov vkus a jeho režijný štýl. Takže sa to
ktorá po dokončení robila aj redakciu ruko-
Dado Nagy
Foto Peter Procházka
22 / 2014
knižná revue
23
knižná
revue
KUPÓNY
Knižnej revue
(do 12. novembra)
ZIMNÁ SÚŤAŽ
PERFEKT
VYD. FRAGMENT
VYD. FRAGMENT – LEPORELO
KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum. IČO 31 752 381. Redakcia: PhDr. Radoslav Matejov – šéfredaktor, Mgr. Katarína Zitová – zástupkyňa šéfredaktora,
Mgr. Beáta Belancová – redaktorka. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, tel.: 02/204 73 514, 0918 640 831, e-mail: [email protected], www.litcentrum.sk, facebook.kniznarevue.sk.
Spolupráca: Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR, Spolok slovenských knihovníkov.
Grafika a tlač: DOLIS, s.r.o. Rozširuje: MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a.s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 46 65
a L.K. PERMANENT, spol. s r.o., Poštový priečinok 4, 834 14 Bratislava 34, tel.: 02/4445 37 11. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. EV 2983/09, MIČ: 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba-Pošta 12 dňa 21.10.93, č.j. 129/93.
DAXE
www.litcentrum.sk
knižná
revue
Download

2014 / č. 22 (PDF-formát, 2.9 MB)