Doma v záhrade
NOVEMBER 2013
1. ročník
Pre predplatiteľov 0,55 €
Cena 0,60 €
Ako
nezničiť
pôdu
Škola
v záhrade
Odolné
odrody
egrešov
ISSN 1339-1224
S
AŽ
Ť
Ú
Tekvice
a tekvičky
Zhotovujeme vtáčie
búdky a kŕmidlá
Zimná plemenitba
králikov
Čo po sezóne
s náradím
2. strana
ZAUJÍMAVOSTI
Editoriál
Doma v záhrade
Listy od čitateľov
Rozhľaďte sa!
k chce záhradkár zo svojich hriadok zbierať najsladšie ovocie a najsviežejšiu zeleninu, nemôže pri tom voliť taktiku prírody. Tá
má milióny rokov času na to, aby experimentovala s každým rozmarom, ktorý jej napadne
a má pred sebou ešte milióny ďalších. Učenie
sa na svojich chybách je pre nerozhľadených.
Vystríhajte sa toho, aby sa z vás stali iba
pasívni napodobovatelia vlastných úspechov
z minulých rokov. Kto zo svojich hriadok
každoročne zozbiera desať debničiek zemiakov, tri vedrá mrkvy, za náruč hlávkového
šalátu, štedrú nádielku reďkvičiek a k tomu
čosi navrch na spestrenie, sa môže javiť ako
úspešný.
Omnoho úspešnejší sú však tí, ktorí sa snažia
rozširovať svoj rozhľad a každý rok vyhradia
v záhradke či vo dvore niekoľko hriadok na to,
aby na nich vyskúšali zopakovať skúsenosti
tých, ktorí sa o ne delia v časopisoch, knihách
či v rozhlasových reláciách.
Prichádzajú mesiace, keď sa treba zahrabať
do starých časopisov, oprášiť knihy a prečítať
si, ako to robia ostatní. Či už experimentujú
s pestovaním zeleniny v hrantíkoch, sadia
ovocné stromčeky do kvetníkov alebo sa delia
o svoju radosť s pestovaním menej známych
druhov zeleniny na hriadkach či v skleníku.
Každý nový úspech pri opakovaní úspechov
iných môže znamenať, že dopestujete bohatšiu, chutnejšiu a trvanlivejšiu úrodu ako
v minulých rokoch. Bez ohľadu na to, či ide
o staré odrody pestované našimi pradedami, alebo novinky zo šľachtiteľských ústavov,
ktoré sa snažia prispôsobiť meniacej sa klíme,
škodcom a chorobám.
Nebojte sa vkladať medzi riadky textov záložky, ceruzou podčiarkovať dôležité vety a robiť
si výpisky, aby ste sa postrčili
kúsok vpred. Pasívne listovanie rutinu v záhradke nikdy
neprelomí.
A
Milan
Gigel
M
ilí priatelia,
mám dve malé trojárové
záhradky, ktoré sú mojou radosťou.
V jednej pestujem zeleninu a v nej
mám aj niekoľko úrod po sebe.
Druhá je viac pre potešenie. Okrem
trávnika a kvetov tam máme zasadených niekoľko koreňov kvalitného
stolového hrozna, broskyne, čerešňu,
marhuľu, višňu, ale aj figovník,
muchovník, rakytník, aróniu, drienku a liesky. Samozrejme, aj veľa
byliniek. Ako vidíte, pri takomto
pestovaní sa nám zídu všetky cenné
rady a tak sa z magazínu veľmi
teším a vždy ho netrpezlivo čakám.
Ėakujem aj za cenné recepty, aj tie
sú pre mňa inšpiráciou. Ak smiem
poprosiť, nejaké dobré recepty na
tekvicu hokkaidó.
Vėaka za Vašu námahu, vėaka za
každé číslo. Pozdravujem Vás.
Mária Vojtaššáková,
Šaľa
Ėakujeme pani Vojtaššákovej aj všetkým, ktorí nám do redakcie napísali,
aby sa podelili so svojimi pestovateľskými úspechmi a vedomosťami.
Recepty na hokkaidó pripravujeme
do najbližšieho čísla.
Takisto ėakujeme za zásielku
zaujímavých semien, určených pre
súťaž
Profesorka
Magdaléna Valšíková patrí medzi
d naše
š
najuznávanejšie odborníčky v oblasti:
a) zeleninárstva
b) vinohradníctva
c) kvetinárstva
c)
Pani Miroslava Kotríková
z Radobice má dobrú úrodu zimných hrušiek a pýta
sa na ich správne uskladnenie.
Hrušky uskladňujeme
v miestnosti, kde môžeme
kontrolovať atmosféru pri
teplote okolo 3-4 °C a pri
vlhkosti 80 – 85 %. Čo je
dôležité, treba zabezpečiť vetranie. Neodporúča
sa hrušky skladovať so
zemiakmi ani so zeleninou,
lebo v takom prípade dostávajú pachuť. Dokonca sa
neodporúča ani skladovať
ich s jabĺčkami, lebo potom
rýchlejšie dozrievajú. Z jabĺk
sa uvoľňuje etylén, ktorý
výsadbu v budúcej sezóne, ktoré nám
venovala pani Sonia Fournier. Jej, ako
aj pani Tatiane Juríkovej z Bratislavy a
pánovi Františkovi Kuncovi z Prešova posielame za správnu odpoveė
z minulomesačného čísla knihu herca
Jozefa Vajdu a publicistky Kataríny
Leškovej Moja cesta.
Redakcia
Odpoved
de posielajte najneskôr do 15. novembra emailom alebo poštou na adresu uvedenú
v tiráži na tretej strane nášho magazínu.
Trom z vás pošleme za správnu odpoveď knihu určenú pre pestovateľov z vydavateľstva
Plat4M
4 Books.
Otázka pre
koreňov. Ak máme v medziradí trávnik, udržiavame
okopávaním pás. Ak sme
stromčeky vysadili na jeseň,
treba urobiť mierne nakopmu kŕčku môžeme čenie ku koreňovému kŕčku.
prihrnúť pôdu
Po výsadbe broskýň treba
a na jar ju vyrovobtočiť kmeň desaťcentinať. Tak zabezpe- metrovým pásom papiera
číme, aby maliny
až po korunku. Korunku
v zimnom období stiahnuť do komína, tiež ju
nanamrzli.
obtočiť papierom a navrchu
nechať otvor. Broskyne
Ako upraviť pôdu po
totiž v zime nevymŕzajú,
jesennej výsadbe ovocných ale vysychajú. Ak máme
stromčekov?
stromčeky vysadené tam,
Porast nesmie zostať
kde hrozí riziko preniknuzatrávnený. Tráva nielenže
tia zajacov, treba ochrániť
zamedzuje príjmu vody,
kmene chráničmi, najlepšie
ale zamedzuje aj dýchaniu
zo zajačieho pletiva.
pána Hričovského
urýchľuje dozrievanie hrušiek. Čo
je dôležité, treba
ich klásť naležato
v jednej vrstve.
Možno ešte v novembri vysádzať maliny?
Môžu sa ešte vysádzať do
riadkov „za rýľom“ alebo
do jamiek do dokonale
pripravenej pôdy. Dôležité je po výsadbe skrátiť
jednoročný výhon na tridsať
centimetrov. Ku koreňové-
!
RIADKOVÁ
INZERCIA
Predám ornú pôdu,
18 ha, Blatná na Ostrove,
okr. Dunajská Streda.
Tel. 0903 560 469.
Dám do užívania obývateľnú záhradu v Nitre
ľuėom so záujmom o biohospodárenie.
Tel.: 0917 454 351
Údržba a realizácia záhrad, strihanie ovocných stromov a okrasných kríkov.
Topoľčany, 0907 111 136.
Doma v záhrade
Kupón na riadkovú inzerciu ZDARMA
VYPLŇTE PALIČKOVÝM PÍSMOM / DODRŽUJTE MEDZERY MEDZI SLOVAMI!
1
2
3
meno/firma
ulica / PSČ obec
telefón/e-mail
Váš inzerát uverejníme v najbližšom možnom
vydaní. Za vecný obsah inzercie nezodpovedáme.
Nezrozumiteľné oznámenia a oznámenia priečiace
sa spoločenskej etike neuverejňujeme.
Každému písmenu, interpunkčnému znamienku
či medzere medzi slovami zodpovedá vždy
jedno políčko.
Adresy inzerentov nevydávame
Kupón zasielajte na adresu: Petit Press – Doma v záhrade, Lazaretská 12, 811 08 Bratislava
AKTUÁLNE
Doma v záhrade
3. strana
„ KVÍZ „
Všetko pre pôdu
organickú hmotu, ktorú tieto drobné ovociny milujú. Nová nástielka
okrem dokyslenia pôdy vytvorí aj
tepelnoizolačnú vrstvu nad koreňmi, ktoré sa stihnú rozrásť v novej
nahrabanej vrstve. V čase, keď sú
rastliny bez olistenia, sa tento
úkon robí omnoho lepšie ako počas
vegetácie.
Sušenie cibule
a cesnaku
C
ibuľa sa najskôr nechá za slnečného počasia preschnúť povyťahovaná na hriadke. Očistenú ju ďalej
dosušujeme v jednej vrstve na vzdušnom mieste. Suché
a zdravé hlávky, uložené zvyškami korienkov nahor,
uložíme na vzdušnom a tmavom mieste pri teplote 0
- 2 oC a relatívnej vlhkosti vzduchu 65 %. Najlepšie sa
uskladňuje cibuľa z jarnej sejby.
Cesnak rovnako necháme v záhrade vyrytý na 2 - 3
dni za vhodného počasia na záhone, neskôr zavesený
za vňať pod prístreškom na vzdušnom mieste alebo
v jednej vrstve sušíme 5 – 6 týždňov. Správne dozretý,
očistený a preschnutý cesnak, skladovaný v suchom
prostredí pri nízkej teplote vydrží jesenný 4 mesiace,
jarný aj dvakrát dlhšie.
Cesnak aj cibuľu možno sušiť tiež v sušičke. Cesnak
neskôr pomlieť na prášok a skladovať samotný alebo so
soľou, z cibule nasušiť čipsy na dekorovanie niektorých
(le)
jedál.
pôvabnicu fialovú?
H
lavný nápor jesennej žatvy majú hubári za sebou,
ale stále sú v hre druhy neskorej jesene, ktorým
chladné počasie vyhovuje. Typickým predstaviteľom neskorej jesene je napríklad pôvabnica fialová.
Vyskytuje sa v hojnom počte v listnatých aj ihličnatých lesoch, ale často i v záhradách. Hubármi je veľmi
vyhľadávaná, je chutná, nedá sa prakticky pomýliť
a rastie často v celých pásoch alebo v čarokruhoch.
Medzi jej jedlé príbuzné patrí aj pôvabnica mramoro(jl)
vá alebo dvojfarebná.
Mesačník
Objednávku predplatného zašlite na adresu:
Petit Press, a. s., distribučné oddelenie, Lazaretská 12,
814 64 Bratislava, e-mailom: [email protected]
alebo objednajte telefonicky: 02/323 77 777,
prípadne faxom: 02/59 233 339.
Do objednávky uveďte: meno, adresu, telefón, e-mail.
Cena predplatného na rok je len 6,60 €.
Ak je počasie priaznivé, záhradkár si dokáže aj novembri priniesť
zo svojich vychádzok do prírody
cennosti, ktoré mu pomôžu udržať
v úžitkovej a okrasnej záhradke
rovnováhu.
Lístie, ktoré napadalo v bukovej
hore a ešte nie je prerastené mycéliom húb, je cennou surovinou pre
domácu výrobu listovky. Stačí ho
len v termokompostéri premiešať
v pomere 2:1 s nevyzretým tohtoročným kompostom a v priebehu jednej sezóny sa premení na
voňavú listovku. Tá je ideálna na
mulčovanie pôdy pod jahodami. Tie
milujú jemne kyslé pH pôdy, ktoré
citeľne pomáha pri zvyšovaní úrody. Obzvlášť na záhonoch polievaných studničnou vodou.
Ihličnatá hrabanka
Aj čučoriedky, brusnice a kľukva
vyžadujú kyslú reakciu pôdy. Preto
im príde vhod, ak na jeseň pod
nimi obmeníte kryciu časť pôdy ihličnatou hrabankou zo smrekových
lesov. Baktérie už narušili ihličie
a pomaly ho začali meniť na kyslú
Kôra
Z kmeňov smrekových vývratov
a suchárov stojacich v hore možno bez námahy zozbierať kôru,
ktorá je výborná na nastielanie
ozdobných záhonov alebo tlmenie
podrastu pod kríčkovými ríbezľami
A
ak vám zostali chemicky neupravené semienka akýchkoľvek plodín, ktoré ste v sezóne
neminuli, smelo ich z vreciek
zosypte dohromady a odložte na čas, keď bude
v kuchyni o čerstvú
zelenú vňať núdza.
Práve vtedy ich vysejete do kvetináčov
a budete postupne
zbierať v 5-centimetrovej výške bez ohľadu na
to, či sa nožnice zastrihnú do vňate kapusty, šalátu,
Redakcia: Lazaretská 12, 811 08 Bratislava.
Šéfredaktor: Ján Litvák, [email protected]
Grafika: Pavel Ragas.
Za obsah inzercie a platených článkov
redakcia nezodpovedá.
T
Tlač: Petit Press, a.s., Kopčianska 22, Bratislava
Rozširuje: Mediaprint Kappa a lokálni predajcovia
1. Jedlé gaštany obsahujú rovnaké množstvo
vitamínu C ako
a) citróny
b) paprika
c) šípky
2. Ktorej vynikajúcej
jedlej hube sa darí aj
v poraste žihľavy?
a) dubákom
b) rýdzikom
c) bedliam
3. Jediným domácim
zvieraťom Mayov bola
okrem psa
a) mačka
b) morka
c) fretka
a egrešmi. Keďže je tenká a lámavá,
poľahky ju so sekerou na kláte nalámete na menšie kusy, s ktorými sa
záhon pohodlnejšie mulčuje. A ak
chcete byť o krok pred ostatnými,
nazbierajte si pod sosnami šišky
a použite ich ako doplnok ku kôre.
Výhodou týchto materiálov je, že sú
ľahké a po niekoľkých prechádzkach
máte dostatok materiálu na to, aby
príroda pracovala vo váš prospech.
(mg)
reďkovky, tekvice, bazalky, uhoriek
alebo čohokoľvek iného. I tak by
ste sa ich báli pre slabú
Mesačník Doma v záhrade vydáva spoločnosť
Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08
Bratislava.
Spoločnosť je zapísaná v obchodnom registri
na Okresnom súde Bratislava I., oddiel Sa,
vložka č. 2471/B,
IIČO: 35790253, IČ DPH: SK2020278766.
P
Predseda predstavenstva: Alexej Fulmek.
Č
Členovia predstavenstva: Edita Slezáková, Ľubica Tomkovvá, Peter Mačinga, Dušan Deván.
4. Slovom bandurky sa
ľudovo označujú
a) viacfarebné fazule
b) zemiaky
c) záhradné dreváky
5. Topinambury patria
medzi
a) hlúboviny
b) strukoviny
c) slnečnice
6. Výrazom vyandotka
sa označuje plemeno
a) sliepok
b) kačíc
c) kôz
7. Facélia vratičolistá je
a) vynikajúca strnisková
rastlina
b) zakrpatená forma
brečtanu
c) lúsková fazuľa s
kôprovou vôňou
Ak vám zostali
semienka
Poznáte
Doma v záhrade
Dary z prírody
Zábavno-súťažný kvíz
pre záhradkárov a drobnochovateľov. Správne
odpovede posielajte
najneskôr do 15. novembra emailom na adresu
[email protected]
alebo poštou na adresu
Doma v záhrade Lazaretská 12, 811 08 Bratislava.
klíčivosť
vysiať
v budúcom
roku. Takto
nevyjdú na
zmar.
EEvidenčné číslo MK SR: EV 4742/13
ISSN 1339-1224
C
Copyright Petit Press, a. s. Autorské práva sú vyhradené
a vykonáva ich vydavateľ. Autori článkov, zverejnení v
ttomto vydaní, si v zastúpení vydavateľom, vyhradzujú
p
právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a verejný
p
prenos článkov, ako aj na verejné rozširovanie rozmnožženín týchto článkov v zmysle § 33 ods.1 písm. a) a d)
aautorského zákona.
N
Neoznačené fotografie: www.fotolia.com
8. Kto zachránil americké mustangy pred
systematickým vyhladením?
a) Vinetou
b) Old Shatterhand
c) Vilia Johnsonová
9. Mycobacterium vaccae je baktéria žijúca
a) iba na bobuliach
hrozna
b) na hrozne aj na
jablkách
c) v pôde
Víťazmi kvízu z minulého
mesiaca sa stávajú pán
Vladimír Bosák z Hlohovca, pani Mária Vojtaššáková zo Šale a pán Ján Adamec z Horných Hámrov.
Získavajú ovocné dreviny,
ktoré do súťaže venovala
renomovaná ovocinárska
firma KOHAPLANT.
4. strana
OVOCINÁRSTVO
Doma v záhrade
Staré
odrody
9. diel
Kardinál pásikový
v ovocnej
záhrade
Podľa možnosti
ovocné druhy
November ovocinár poníma ako záver aktuálnej striedame a držíme
sa jednoduchej
sezóny. Ešte pred napadnutím snehu sa však
treba venovať ostatným tohoročným prácam,
zásady – po jadrovine
aby sme ovocnú záhradu či sad odovzdali zime
nesadiť jadrovinu a po
čo najpripravenejšiu a na jar sa nemuseli pred
kôstkovine kôstkovinu.
sebou hanbiť
ari najdôležitejšou činnosťou
v danom období
je výsadba či
dosadba ovocných stromov a krov. Túto činnosť
môžeme vykonávať až do
obdobia, keď zem trvale
premrzne a znemožní nám
tak práce s ňou. V priebehu roka často dochádza
k situácii, keď sa rozhodneme niektorého stromu
zbaviť, lebo sme zistili, že
nám z nejakého dôvodu
nevyhovuje (chuť plodov,
zlý zdravotný stav, morálne
opotrebenie odrody).
Niekedy nám s podobným
rozhodnutím pomôže
i samotná príroda vo forme
rozčesnutých korún, zajacmi obžratých kmeňov či
vyschnutých stromov. Nech
však k potrebe klčovania
dôjde z akéhokoľvek dôvodu, teraz je naň ten správny
čas.
Výber vhodných ovocných
druhov treba pozorne
naplánovať. Pri kontrole
v záhrade preto starostlivo
vyberieme vhodné miesta
a určíme si, čo tam zasadíme. Podľa možnosti ovocné
druhy striedame a držíme
V
sa jednoduchej zásady – po
jadrovine nesadiť jadrovinu
a po kôstkovine kôstkovinu. Väčšina ľudí toto
striedanie nedodržiava, ale
je to tak lepšie.
Kritériá výberu
odrôd
Pri výbere samotných
odrôd má každý pestovateľ
vlastné kritériá. U jedného
je to chuť plodov, u ďalšieho výška úrody, ďalší
preferuje atraktivitu plodov
či zdravotné hľadisko.
A práve to posledné spomenuté by sme rozhodne
už prvoplánovo nemali
zabúdať zohľadniť. Dnes
existuje celý rad atraktívnych odrôd, ktoré popri
všetkých ostatných
superlatívoch vynikajú tiež toleranciou
či rezistenciou
proti niektorej chorobe
či škodcovi.
Správny výber
odrody nám
do budúcna
často ušetrí
veľké množstvo
práce.
Kontrolujeme
tiež priebežne oporné
drôtenky a kolíky pri
stromčekoch. Poškodené
čo najskôr odstránime
a pokiaľ to daný strom
ešte stále vyžaduje, tak ich
nahradíme zdravými. Zle
fixovaným stromom hrozí,
že by v priebehu zimy
mohlo dôjsť k ich poškodeniu vplyvom váhy snehu.
Rovnako skontrolujeme aj
osmičkové uzly, ktorými
sme v minulosti stromčeky
fixovali. Príliš zarezané
povolíme a nanovo previažeme.
Kontrola
uskladnenej
úrody
Našu starostlivosť si vyžaduje tiež uskladnené ovocie.
Pravidelná
kontrola
a vetranie
skladovacích
priestorov
by mali byť
samozrejmosťou. Poškodené plody
odstraňujeme
z miestnosti čo
najskôr po zistení plesní,
aby sa nestali zdrojom šírenia napadnutia na zdravé
plody. Prioritne konzumujeme odrody s najkratšou skladovacou lehotou
a tiež odrody náchylné na
skládkové choroby. Plody
jednotlivých odrôd skladujeme osobitne a pokiaľ ich
nedokážeme rozpoznať, tak
si ich patrične označíme.
Kontrolujeme tiež založené
ovocné kvasy a vína. Vína
po ustátí kvasenia opatrne
stočíme do menších čistých
demižónov a pristúpime
k ich školeniu. Ovocné
kvasy necháme v pokoji
pracovať, priebežne si však
meriame obsah cukru v
nich.
Pokiaľ sa toto číslo ustáli
(optimálne na čo najnižšej
hranici) a ďalej sa nehýbe, je nutné čo najskôr si
dohodnúť rande v pálenici.
V opačnom prípade môže
dôjsť k postupnému znehodnoteniu kvasu.
Blížia sa zimné mesiace
spojené s dlhými večermi, ktoré zvykne každý
správny ovocinár využívať na štúdium odbornej
literatúry.
Kidd`s Orange
Odroda pochádza zo šľachtenia šľachtiteľov L. H.
Kidda a Hawkeiho z Nového Zélandu. Vznikla krížením odrôd Red Delicious x Coxova reneta. U nás
sa pestuje od roku 1965 a to najmä v záhradách. Odroda rastie silno a to od výsadby až do nástupu plnej
rodivosti. Prirodzený tvar koruny je vysoko guľovitý.
Kostrové konáre vyrastajú v ostrom uhle od stredníka.
Tvorí riedky rodivý obrast, ktorý neskoro starne. Odroda je cudzoopelivá, dobre ju opeľujú odrody Coxova
reneta, Oldenburgovo, Banerofit a podobne.
Plody sú stredne veľké až veľké, kužeľovitého tvaru.
Základná žltozelená farba šupky je prekrytá atraktívnou oranžovočervenou, na ktorej je zo slnečnej strany
jasnočervené líčko. Na plodoch dopestovaných vo
vyšších polohách je líčko slabo oranžové, s červenými,
menej výraznými pásikmi. Dužina je pevná, žltobiela,
sladko navinutá, veľmi dobrej aromatickej chuti. Zber
je koncom septembra až začiatkom októbra, v závislosti
od pestovateľskej oblasti. Tesne pred úplným dozretím plody ľahko opadávajú, preto sa odporúča ich
podtrhnutie. Konzumne plody dozrievajú v novembri,
skladujú sa do februára. Veľmi dobre znášajú transport.
FOTO - AUTOR
Aktuálne práce
Veľmi stará jesenná odroda,
známa tiež pod synonymami Šálové, Geflammter Kardinal a Cardinal Blanc Flammé.
Vytvára veľmi veľké
koruny, stromy sú
dlhoveké. Do rodivosti vstupuje neskôr, tá
je však vysoká a z roka
na rok sa zväčšuje. Na
pôdu je odroda absolútne
nenáročná, hodí sa do všetkých polôh, vrátane drsných. Dobre ju opelí odroda
Krasokvet žltý a súčasne kvitnúce odrody. Plod je
veľký, dosahuje hmotnosť 170g, nepravidelného
tvaru, široko rebernatý, zväčša trojhranný. Šupka je
hladká, lesklá, až do polovice krásne červeno pruhovaná. Patrí medzi chuťovo hodnotné odrody. Dužina
je šťavnatá, osviežujúcej navinuto sladkej chuti, jemne
vonia a mierne hnedne. Plody sa dobre prepravujú,
vhodné sú na skladovanie i muštovanie. Celkovo ide
o odrodu odolnú voči mrazu i chorobám, v suchom
období býva občas napádaná múčnatkou.
Odolné odrody
egrešov
Egreše patria u nás medzi
najobľúbenejšie ovocie. Pestujú sa
tu dlhé desaťročia, o čom svedčí
aj dostupný sortiment. Tie staršie
z nich rozhodne patrili vo svojej
dobe medzi špičku a patrí im naše
poďakovanie, v dnešnej dobe ich
však pri odporúčaniach akosi
opomíname
ôvod je jednoduchý
– silná náchylnosť
na americkú múčnatku
egreša. Na strane druhej
je tu široká škála odrôd,
ktoré sa vyznačujú naopak
silnou odolnosťou proti
tejto chorobe. A keď si pri
zvažovaní výberu odrody
uvedomíte, že v prípade
klasickej odrody budete
musieť pre jeden, dva stromčeky 4x do roka kupovať
chemické prípravky a obohacovať svoju záhradu o stále
novšiu chémiu, tak je v konečnom dôsledku výsledok
takmer jednoznačný. V prípade odolných odrôd totiž
všetky spomenuté postreky odpadajú a úroda sa v ich
prípade dopestuje bez chémie. V krátkosti si preto
predstavme niektoré z nich.
Medzi najznámejšie z nich patrí odroda Invicta. Jej plody sú veľké až veľmi veľké, niekedy priam extrémne
veľké. Chuť plodov je veľmi dobrá, šťavnatá. Hlavnými prednosťami sú veľkosť plodov, jednoduchý zber
(vďaka pomerne dlhej stopke), veľmi vysoká úrodnosť
a plná rezistencia voči americkej múčnatke egreša.
Odroda Niesluchowski
si čoraz väčšiu popularitu
získava aj medzi ovocinárskou verejnosťou. Vyznačuje sa veľkými červenými
plodmi vynikajúcej chuti,
vysokými a pravidelnými
úrodami a rezistenciou voči
americkej múčnatke egreša.
Aj odroda Rolonda patrí
medzi najkvalitnejšie
odrody súčasného sortimentu. Rast má stredne silný, je
dobre tvarovateľná. Plody sú intenzívnej červenej farby,
stredne veľké až veľké, veľmi chutné a atraktívne. Výhodou odrody je logicky aj jej rezistencia voči americkej
múčnatke egreša.
Odroda Remarka vytvára guľovité koruny, je stredne
tŕnitá, tŕne sú stredne veľké. Do plodnosti vstupuje
skoro, úrody sú vysoké a stále. Plody sú veľké, slabo
elipsovitého tvaru, tmavo červenej farby. Chuť a
aróma sú veľmi dobré, obsah vitamínu C v plodoch
je 12,5mg/100g. Odroda je vysoko odolná nielen voči
americkej múčnatke egreša, ale i antraknóze.
Trendom súčasnosti sú tiež tzv. beztŕňové odrody egrešov. Z nich sa najvýraznejšie uchytila na trhu odroda
Pax. Odroda je vyššia, dobre tvarovateľná, beztŕňová.
Tŕň sa môže napriek tomu občas vytvoriť, zväčša na
mladom dreve v bazálnej časti vetvičky. Do rodivosti
vstupuje skoro, plodí pravidelne a veľmi bohato. Plody
sú veľké (priemernej hmotnosti 7,4 g) červenej farby,
dobrého tvaru a s veľmi dobrou chuťou. Vhodné sú
na priamy konzum i na spracovanie. Odroda je odolná
voči americkej múčnatke egreša a škvrnitostiam. Vďaka
beztŕňovosti vyniká veľmi dobrým a ľahkým zberom.
D
5. strana
OVOCINÁRSTVO
Doma v záhrade
Štíhle vreteno
je nepochybne
najprogresívnejší
tvar ostatných
desaťročí. Niet
preto divu,
že sa veľmi
rýchlo presunul
z ovocných sadov do
rodinných záhrad,
kde nahradil vyššie
pestovateľské tvary
a stal sa i tam
akýmsi štandardom
Č
o to teda to štíhle vreteno je? Ide o intenzívny
pestovateľský tvar, ktorý sa
zaužíval najmä v pestovaní
jadrovín. Čoraz viac sa však využíva i v prípade kôstkovín, dokonca
i drobného ovocia či orechov. Intenzita pestovania sa prejavuje i v spone
pestovania, ktorý je 1 x 2,5 - 3,5 m.
Jeden meter je univerzálny spon
stromov v rade od seba, v prípade
ucelených radov jednej odrody sa
môže ešte upravovať v závislosti
od sily rastu odrody a podpníka
v rozmedzí 0,8 - 1,2 m. Spon medzi
radmi 2,5 - 3,5 m je individuálny
v závislosti od možností pestovateľa
a mechanizácie, ktorú bude prípadne
pri pestovaní využívať.
Filozofia správneho
tvaru
Samotný tvar je ihlanovitá koruna,
optimálne využívajúca dostupné slnečné žiarenie. Korunu tvorí vertikálna os (stredník), na ktorej sú viac-menej rozmiestnené polokostrové konáre
s rodivým obrastom. Zásadou pestovania je, že polokostrový konár nikdy
nesmie presiahnuť polovicu hrúbky
stredníka v mieste, z ktorého vyrastá.
V opačnom prípade nastáva situácia,
keď sa z polokostrového konára stáva
kostrový. Ten následne preberie veľkú
časť vody a živín, v korune nastáva
silná nerovnováha a pestovateľský
tvar je ťažko udržateľný.
Jedným zo základných predpokladov
pestovania jabloní v tomto tvare je
použitie slabo rastúcich podpníkov.
Štandardom pestovania je celosvetovo podpník M9, využiť sa však dajú
i podpníky J-TE-E, J-TE-F, J-OH-A či
P60. Pri každom z nich treba zohľadniť jeho špecifické nároky na pôdu,
vodu či živiny. Slabo rastúci podpník
má na naštepenú odrodu oslabujúci
vplyv. Vďaka nemu je nielen veľmi
dobre a jednoducho tvarovateľná, ale
i veľmi skoro vstupuje do rodivosti.
Využiť sa dajú tiež stredne silno
rastúce podpníky ako M26, MM106
či MM111, tu však treba rátať s potre-
Štíhle
vreteno
S oporou a so závlahou
Čo sa týka opornej konštrukcie,
tá je spoločne s doplnkovou
závlahou základnou potrebou
pestovania štíhlych vretien.
Pokiaľ chcete, aby vaše stromy
dostatočne silno a vitálne rástli
a rodili, je dôležité s touto
potrebou vopred počítať.
bou väčšieho priestoru a rizikom, že
naštepené odrody v priebehu rokov
postupne „ujdú“ do výšky. Kto sa
chce podobnej situácii vyvarovať,
nech rozhodne siahne po osvedčených slabo rastúcich podpníkoch. Kedysi sa stredne silno rastúce podpníky využívali pokusne na pestovanie
štíhlych vretien s cieľom odstránenia
potreby budovania opornej drôtenky.
Po vstupe do plnej rodivosti však
stromy vo vetre aj tak vyvracalo
a budovaniu opornej konštrukcie sa
pestovateľ nevyhol.
Čo sa týka opornej konštrukcie, tá
je spoločne s doplnkovou závlahou
základnou potrebou pestovania
štíhlych vretien. Preto pokiaľ chcete,
aby vaše stromy nielen dostatočne
silno a vitálne rástli a rodili, je dôležité s touto potrebou vopred počítať
a stromom ju dopriať.
Táto potreba vychádza zo skutočnosti, že slabo rastúce podpníky sú
veľmi plytko koreniace, 90 % ich
koreňovej sústavy sa rozprestiera
do hĺbky 40 cm. Preto nedokážu tak
dôkladne kotviť ani hospodáriť s vodou. Oporná drôtenka a doplnková
závlaha tento malý „nedostatok“
úplne vyriešia.
Rez je v prípade štíhleho vretena
pomerne jednoduchý, pokiaľ sa
človek naučí zákony rastu a rodivosti
a hlavne sa naučí ich rešpektovať
a implementovať do rezu. K jednoduchosti prispieva jedna zo základných zásad štíhleho vretena a to že
90 % všetkých vykonávaných prác by
sa malo vykonávať zo zeme. Bližšie
sa o povýsadbovom reze a ďalšom
tvarovaní dozviete už v najbližšom
vydaní magazínu Doma v záhrade.
DVOJSTRANU PRIPRAVIL
MARIÁN KOMŽÍK
6. strana
ktoré ovocie dozrieva ako prvé?
Medzi najskoršie
ovocné druhy
patria jednoznačne zástupcovia zo skupiny drobného
ovocia. Drobné plody ríbezlí
či egrešov veľmi rýchlo vyzrievajú a v prípade výberu
skorej odrody je termín ich
zberu ešte skorší. Ešte skôr
nás dokážu plodmi potešiť
marhule a čerešne, ktorých
plody sú nám k dispozícii
od prelomu mája a júna. Napriek tomu sa za najskoršie
ovocie pestované v našich
podmienkach považovali
jahody, ktoré paradoxne
dozrievajú v približne rovnakom období ako čerešne,
ich hlavná zberová sezóna je
však v júni.
A
Je nenáročný
Skutočné prvenstvo v termíne dozrievania patrí
zástupcovi zo skupiny menej
známych ovocných druhov,
ktorý nesie názov zemolez
kamčatský. Ide o veľmi nenáročný ovocný druh, ktorý
sa u nás udomácnil už pred
desiatkami rokov a i napriek faktu, že už máme
z neho vyšľachtené i vlastné
slovenské odrody, ho stále
veľa ľudí nepozná. Je to na
škodu, pretože plody tohto
ovocného druhu nás potešia
svojou šťavnatou chuťou
v záhrade už v máji.
Na pôdu je zemolez kamčatský viac ako nenáročný.
Vyhovuje mu klasická
záhradná zemina, ako
takmer každý ovocný druh
však ocení ľahšie a humóznejšie pôdy. Keďže ide o ker
dorastajúci do výška ríbezle
(cca do 2 m), jeho korene sa
rozprestierajú plytko pod
zemou. Pôda musí byť preto
pred výsadbou dôkladne odburinená a v bezburinnom
stave by sa mala udržiavať
aj počas pestovania. Buriny
sú totiž pre kultúrne druhy
významným konkurentom
v boji o vodu a živiny.
Ocení závlahu
Na vodu a živiny je rovnako
nenáročný. Pri hnojení nie je
potrebné zbytočne špekulovať a pri hnojení ríbezlí
prihodiť rovnaké dávky
i zemolezu. Na vodu je zemolez náročný iba v prvých
rokoch po výsadbe, keď sa
rastliny vyvíjajú a nemajú
ešte dostatočne vyvinutý
koreňový systém. V neskorších rokoch si už spravidla
vlahový režim dokáže
regulovať sám. Ocení však
doplnkovú závlahu v období
rastu a dozrievania plodov
OVOCINÁRSTVO
Doma v záhrade
Ktoré ovocie
nás poteší
po zime prvé
V rámci plánovania a dosadby
ovocnej záhrady, ktoré ovocinár
v aktuálnom období rieši, treba
vždy myslieť aj na termín
dozrievania jednotlivých
ovocných druhov a ich odrôd.
Šikovným výberom často
dokážeme natiahnuť zberovú
sezónu tak, že budeme mať
čerstvé ovocie k dispozícii
nepretržite počas šiestich
mesiacov
Odrodový sortiment zemolezu
kamčatského je vo svete pomerne široký, pestrá paleta odrôd
sa dostáva pravidelne i na náš
trh. Rozdiely medzi jednotlivými
odrodami spočívajú v termíne
dozrievania, chuti či tvare plodov, obsahu nutričných látok ale
tiež v úrodnosti. Pri výbere odrôd pamätajte na skutočnosť, že
zemolez je síce samoopelivý, ale
pre dosiahnutie vyšších a hlavne
stabilných úrod je vhodnejšie,
aby ste vysadili aspoň dve rozdielne odrody.
Odporučiť možno napríklad
odrodu Dlinnoplodna tvoriacu
veľké, veľmi chutné
plo-
Odrody zemolezu
kamčatského
dy bez horkosti atraktívneho
podlhovastého tvaru. Vhodnými
opeľovačmi sú Czeljabinka, Izjuminka a Smolinska. Odroda Czeljabinka tvorí stredne
veľké až veľké plody podlhovastého hruškovitého tvaru so silným
voskovým oinovatením na povrchu. Majú príjemnú sladkokyslú
chuť. Vhodnými opeľovačmi sú
Smolinska, Dlinnoplodna a Czeljabinka. Medzi najpredávanejšie odrody patrí Sinoglaska. Plody sú
v prípade tejto odrody veľmi
veľké, vyrovnaného cylindrického
tvaru, červenkasté, oinovatené.
Vyznačujú sa výbornou chuťou.
Odroda potrebuje opeľovača,
vhodným je odroda Dlinnoplodna. Veľké plody plodí aj odroda
Woloszebnica. Sú s nerovným
povrchom, stredne oinovatené,
chutné. Odroda je veľmi úrodná.
Vyžaduje opeľovača, nie je však
naň náročná a opelí ju prakticky
ktorákoľvek odroda z dostupného sortimentu.
Jeho domovom sú
severské polohy
Kamčatky. Je vysoko
odolný voči nízkym
teplotám.
a v suchších obdobiach roka.
Pozitívom tohto ovocného
druhu je tiež jeho odolnosť
voči nepriaznivým vplyvom. V našich podmienkach
prakticky netrpí chorobami a škodcami, vďaka
čomu nevyžaduje žiadnu
chemickú ochranu. Keďže
jeho domovom sú severské
polohy Kamčatky, je tiež
vysoko odolný voči nízkym
teplotám a preto uňho
nedochádza k mrazovým
poškodeniam.
Výsadba a rez
Čo sa týka rezu, ten by sme
mohli prirovnať k rezu kríkových ríbezlí. Po výsadbe
je vhodné hlboko zrezať
výhony na sadenici. Toto
nám zabezpečí rýchlejší a dynamickejší rast nových výhonov, ktoré budú základom
budúceho kra. V následných
rokoch treba pravidelne
odstraňovať zahusťujúce výhony vyrastajúce z bázy kra.
Zemolez má tendenciu k silnému zahusťovaniu, preto
by sme tento krok nemali
rozhodne zanedbať. Tiež
treba postupne obmieňať
prestarnuté výhony a nahradzovať ich vhodne rastúcimi
mladými perspektívnymi
výhonmi. Keďže sadenice
zemolezu kamčatského sa
štandardne predávajú v 9- či
11-centimetrových, prípadne
väčších kontajneroch, je možná jeho výsadba v priebehu
celého roka, samozrejme,
s výnimkou mesiacov s trvale premrznutou pôdou.
Výsadba je pomerne jednoduchá. Do pripravenej pôdy
vykopeme jamu veľkosti
vedierka, sadenicu opatrne
vyberieme z kontajnera
a vložíme do jamy. Hnojivo
priamo do jamy nedávame,
aby sme nespálili citlivé
korienky. Výnimku tvoria
ekologické pomaly pôsobiace
hnojivá určené na tento účel.
Sadenicu opatrne prisypeme
substrátom, po zahrabaní by
mala byť o pár centimetrov
hlbšie, ako rástla v kontajneri. Nezabudneme na výdatnú
zálievku. Pokiaľ vysádzame
v rade viac rastlín, sadíme
ich na vzdialenosť meter od
seba.
MARIÁN KOMŽÍK
7. strana
IZBOVÉ RASTLINY
Doma v záhrade
Záhrada za sklom
Z
imná záhradu vonia vždy tak trochu
luxusom, aj keď sa
dnes čoraz častejšie
objavujú sklené prístavby pri rodinných
domoch. Niekedy je to
túžba predĺžiť relaxačné priestory, inokedy
snaha vyhovieť svojej
vášni pre kaktusy,
citrusy či orchidey.
Aj lodžia, zasklená
fínskym systémom,
môže inšpirovať ku jej
založeniu. Charakter
zimnej záhrady zväčša
určuje orientácia
ku svetovej strane,
ktorá určuje primárne
svetelné aj teplotné
podmienky.
Zimné záhrady
sa rozdeľujú do
troch skupín:
nevykurované presklenné priestory,
temperované s teplotou od 5 - 15 ºC,
vykurované s teplotou od 15 do 25 ºC.
Oleandre, bugenviley, palmy
a čínske ruže sťahujeme dovnútra. Odolnejšie stálozelené
rastliny v mohutných kvetináčoch zostávajú pre vysokú
hmotnosť na svojom mieste.
Vegetačný priestor a koreňový
systém rastlín sú značne obmedzené, preto potrebujú viac
pozornosti, ak majú mať dlhú
životnosť
érou maloplošných
záhrad v poslednom čase rastie
dopyt po osadených
nádobách a mohutnejších
kvetináčoch, oddeľujúcich
plochy dlažieb v záhradách.
Či si majiteľ zvolí pestrú
letničkovú výsadbu, alebo
svoj zelený mobiliár pojme
ako živý plot, chrániaci ho
pred zrakmi susedov, čaká
ho následná údržba. Viaceré
mobilné nádoby sú síce prenosné, ale často zostanú pre
vysokú hmotnosť na svojom
mieste nastálo. Sú využívané hlavne na miestach, kde
nie je možné zeleň voľne vysádzať do pôdy. Tu vhodne
dopĺňajú priestor a v rôznych zoskupeniach môžu
vytvárať ilúziu záhradky.
Starostlivosť pred zimou si
vyžadujú nielen vysadené
S
rastliny. Letničky, pestré
a vďačné počas celého
vegetačného obdobia, treba
zlikvidovať a zeminu vybrať. Sem možno dekorovať
jesenné,
j
dlho dobre vyzey
rajúce aranžmány konárov
stromov a suchých kytíc.
O trvalky, trávy, bambusy
sa treba postarať rovnako
dobre ako na záhone a ešte
s väčšou odbornou starostlivosťou a hlavne ich pred
zimou dobre zaliať.
Často sú v nádobách vysadené menej urastené opadavé či stálozelené kríky alebo
dreviny na polkmienkoch,
príp. menšie stromčeky.
Pri zazimovaní sa treba riadiť hlavne tvarom a veľkosťou nádob. Tie, pre ktoré
máme miesto a dá sa s nimi
bez problémov manipulovať, prenesieme na svetlé
chodby, schodištia, zimné
záhrady. Ak niektoré musia
ostať na svojom mieste
a budú vystavené
y
ajj tuhším
Rady pre zimné záhrady:
„ Listy rastlín by sa nezduch
d h
„ Zvlhčujte v
vzduch
mali dotýkať sklenev temperovaných a vyných plôch.
hrievaných miestnos„ Bujné rastliny treba
tiach rosením alebo
obmedzovať rezom.
fontánkou.
„ Zalievajte radšej menej „ Zabezpečte aj vetranie.
často, ale vo väčších
„ Používajte kvalitné
dávkach.
substráty, vždy s
„ V zime zalievajte meprihliadnutím na ponej a len minimálne
žiadavky rastlín.
prihnojujte.
„ Za vhodného počasia umyte sklá,
„ Používajte
vďaka čomu budú
hnojivá s
mať rastliny viac
postupným
uvoľňovaním.
svetla.
Pre rastliny, ktoré
ostávajú v nádobách
celoročne a sú
vysadené nastálo,
je najvhodnejším
materiálom, čo
sa týka možnosti
prezimovať, kamenina,
mrazuvzdorná keramika alebo tvrdený plast.
mrazom, treba ich pre istotu
obaliť. Najjednoduchšie je
ochrániť hranaté doskami
polystyrénu, z estetického
hľadiska ešte zaviazať do
jutoviny. V prípade iných,
zložitejších tvarov, vyplniť medzery vhodným
izolačným materiálom. Pri
nepravidelných nádobách sa
osvedčilo omotanie bublinkovou fóliou. Podľa druhu
stromčeka sa odporúča
ochrana aj dreviny, zvlášť
ak ide o ihličnaté stromčeky
stojace voľne, na ktoré bude
padať sneh a mohol by ich
habitus nenávratne poškodiť.
JANA
ĎALOKOVÁ LEHOTSKÁ
V nevykurovanej
zimnej záhrade môže
teplota klesnúť až na
bod mrazu, preto sa tu
bude dariť vždyzelenej
dekoratívnej aukube, azalkám, kamélii,
kanám a niektorým
druhom paliem.
V temperovaných
priestoroch sa teplotné
podmienky pre rastliny môžu rôzne meniť,
na čo pri pestovaní
rastlín neslobodno
zabudnúť, mnohé sa
týmto zmenám nevedia prispôsobiť. Bude
sa tu dariť druhom
zo Stredomoria, ktoré
ste obdivovali počas
dovolenky, napr. bungenvileám, ale vonkajší
mráz by neprežili.
V tých najteplejších treba zabezpečiť
aj vyššiu vzdušnú
vlhkosť. Podľa plochy,
ktorú zaberajú, sa
možno rozhodnúť pre
veľkorysejšie palmy,
citrusy, banánovníky,
filodendrony alebo
jeden solitérny krík
kávovníka, alebo
dracény, či šeflery.
V menších sa uplatnia
krotónovce.
Nezabúdajte na
dynamiku: striedajte
popínavé stálozelené
rastliny s tými, čo
majú dekoratívne listy
tvarom, štruktúrou
alebo farebnosťou
a kvitnúcimi druhmi,
zvýšené záhony s prízemnými a vegetačné
nádoby.
Bugenvilea láska z letnejj dovolenky
Popínavý
opínavý krík
krík, náná
padný sfarbesfa
arbenými liste
eňmi
listeňmi
všetkých červených odtieňov.
Neprekážajú mu
vysoké tep
ploty, ale
teploty,
cez zimu musí mať vegetačný p
okoj a teplotu
pokoj
iba 5 až 8 °C. Potrebuje
veľa svetla, v zime
s obmedzenou
zálievkou
u, no
zálievkou,
koreňový bal
nesmie pr
reschnúť.
preschnúť.
Vyžaduje ťťažký
humózn
ny
humózny
substr
rát.
substrát.
Konco
om
Koncom
novem
mbra
novembra
až zač
čiatzačiatkom dec
cembra
decembra
znižujeme teplo
otu a
teplotu
doprajeme jej veg
getačný
vegetačný
pokoj. Rastline op
padajú
opadajú
listy. Vegeta
atívny
Vegetatívny
pokoj je dô
ôležité
dôležité
dodržať, a
ak chceme, aby ra
astlina
rastlina
kvitla.
8. strana
ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA
Akú pôdu pripraviť
pre zeleninu
, žea?teľom
e
ž
e
i
V m pestov pozdný
orý
ný
Niekt il takzva
nu aj
č
d
tržle ň.
e
e
v
p
s
a
y
se
sa o
v
mrk
na je
výsev áka teraz na jar
n
paštr iny vzídu azov.
r
Rastl
ní m
onče
po sk
Pôda na jarné výsevy sa
pripravuje teraz. Jej prikrývanie
je mimoriadne dôležité v každom
ročnom období.
Doma v záhrade
Radíme čitateľom
Neničte pôdu
nadmerným obrábaním
„ Možno ste si niekedy všimli, že pôda
na zarastenej
lúke je vzdušná
a mäkká. V poraste nedotknutom
prácou človeka
existuje skrytý
život. Baktérie, dážďovky
a drobný
hmyz pojedajú organické
zvyšky rastlín
a svojou činnosťou zeminu kypria.
yp
Či už p
premiešavaním, hĺbením
otvorov alebo plynmi,
ktoré produkujú.
„ Naberte odvahu a pokúste sa vytvoriť takéto prostredie vo svojej
záhrade. Zabudnite na
napodobňovanie mechanických postupov
poľnohospodárov a vystríhajte sa prešľapov
voči zdravej pôde. Nič
neškodí neviditeľnému
životu v pôde viac ako
slnečná páľava na holé
medziriadky v záhonoch, hydina zbierajúca drobné živočíchy
Pri príprave po
pozemku
oze
na
ďalšiu sezónu je dobré mať
premyslený alebo aj vopred
zakreslený osevný plán.
Zďaleka nie všetky rastliny
dobre reagujú na výdatné
zapracovanie maštaľného
hnoja do pôdy. Povieme si viac
o nárokoch bežných druhov
zeleniny
M
rkva
napríklad
neznáša
priame
hnojenie, ponecháme pre
ňu vyhradenú ľahšiu
pôdu. V zmiešanej kultúre
ju môžeme vysádzať napríklad s reďkovkou alebo
kôprom.
Petržlen bude mať podobné nároky ako mrkva.
Doprajeme mu viac svetla
a vlahy.
Niektorým pestovateľom
sa osvedčil takzvaný pozdný výsev mrkvy a petržlenu aj paštrnáka teraz na
jeseň. Rastliny vyklíčia na
jar po skončení mrazov
a zúžitkujú maximum
jarnej pôdnej vlahy.
Nenáročná na pôdu je
červená repa, neznáša
čerstvé hnojenie.
Náročnejší na živiny je
zeler. Potrebuje stredne
ťažké humózne pôdy
a veľa vlahy. Mnohí, hoci
ho po celý rok zalievali,
spozorovali markantnejšie
zväčšovanie búľv až na
jeseň, keď si pôda dobre
udržiava vlhkosť.
Pre zemiaky pripravíme
pôdu obohatenú vyzretým
kompostom, priame hnojenie sa neodporúča. Ocenia
mulčovanie.
Pre cibuľu vyhradíme
ľahšiu pôdu a slnečné
stanovisko, takisto pre
cesnak. Cesnak je však
mrazuvzdorný, sadíme ho
napríklad medzi jahody
ešte pred zimou.
Šalát je nenáročný na
pôdu a náročný na svetlo
a vlahu.
Špenát je nenáročný, v oblastiach s miernou zimou
ho môžeme siať aj na jeseň.
Hlúboviny
Medzi zeleninu náročnejšiu na živiny patria hlú-
a jesenné rýľovanie,
ktoré prevráti život
v pôde úplne naruby.
„ Ak chcete, aby sa
zem kyprila sama,
každú voľnú hriadku
hoci aj nakrátko osejte
miešankou na zelené
hnojenie a každú jeseň
na ňu navrstvite
vyzretý kompost.
Ochránite tak
pôdne baktérie
pred smrtonosným
ultrafialovým žiarením
a zaistíte drobnému
životu neustály prísun
potravy. Či už ide o zelený porast zapravený
do zeme, alebo hmotu,
ktorú vyrobili v kompostéri baktérie.
„ Zabudnite na rýľovanie
či orbu a nahraďte ho
zapracovaním organického materiálu do
pôdy motykou alebo
malým kultivátorom,
ktorý naruší iba najvrchnejšie vrstvy pôdy.
Zemina sa v priebehu
dvoch-troch sezón zmení na nepoznanie.
MILAN GIGEL
zieravým sadenie uhoriek
v dvoch vlnách. Druhá
vlna priniesla dokonca
lepšiu úrodu. Prvú vlnu
poznačilo nezvyčajné
tohtoročné sucho, ktoré je
hlavnou príčinou horknutia plodov. Pestovaniu
uhoriek sme sa podrobne
venovali v predchádzajúcom čísle.
Rajčiny potrebujú úrodnú
pôdu a budeme ich sadiť
tam, kde ich čo najskôr
osušia prvé ranné slnečné
lúče. Patria medzi rastliny,
ktoré musíme predpestovať
a pripraviť pre ne oporu.
Taktiež paprika má podobné nároky, pokiaľ ide
o teplo a dostatok vlahy.
Vystačí si s ľahšou až
strednou pôdou. Môžeme
ju von vysádzať na stanovište, kde sme v skorej jari
pestovali napríklad rané
hlúboviny.
boviny. Tam, kde ich na
Aj počas vegetácie môžeme hlúboviny náročnejšie
na živiny účinne prihnojovať prírodnými
prostriedkami, napríklad žihľavovým zákvasom.
Ten pripravíme jednoducho z mladých
nasekaných listov žihľavy, ktoré zalejeme 10
litrami vody. Po vykvasení aplikujeme na pôdu
ku koreňom ešte zriedené vodou v pomere 1:10.
jar budeme sadiť, zapracujeme do pôdy kompost
a musíme tam naplno rátať
so závlahou.
Plodová zelenina
Plodová zelenina má
na hriadkach osobitné
postavenie. Ide o druhy
mimoriadne náročné na
teplo. Pokiaľ to vieme
zabezpečiť, chránime ich aj
pred poryvmi vetra. Platí
to najmä pri uhorkách.
Tento rok sa ukázalo pre-
Strukoviny
Strukoviny rozdeľujeme
podľa ich rezistencie na
chlad. Hrachu alebo bôbu
vyhovujú aj nižšie teploty
a vlhké pôdy.
Fazuľa – či už kríčková,
alebo ťahavá –, potrebuje
slnečné stanovisko. Je
veľmi citlivá na mráz. Na
pôdach v dobrom stave
s vysokým podielom
humusu dáva vynikajúce
úrody.
JÁN LITVÁK
Záhrada
v novembri
Slabší mráz znesie
viacero odrôd zeleniny.
No zimovať na
hriadkach môžu už len
najotužilejšie, vlastne
iba tie mrazuvzdorné:
ružičkový a kučeravý kel,
špenát, pór, paštrnák.
a kučeravý kel, špenát, pór,
paštrnák. Do Vianoc sa budeme tešiť ešte aj zo sviežich
lístkov rukoly, ktorá využije
každé poľavenie zimy na
nové vzopätie.
Sadíme ešte cesnak. Takisto
využívame možnosť pozdného výsevu koreňovej zeleniny.
Prikrývame záhony. Chránime pôdu pred mrazom.
Použijeme aj vňate zozbieranej koreňovej zeleniny, listy
hlúbovín a podobne. Tieto
opatrenia ukončíme, až keď
zem prikryje sneh.
Odkladáme do kôlne zo zeme
povyťahované opory a koly,
a takisto siete, v budúcej sezóne ich budeme potrebovať.
Každý záhradkár vie, že
Dušičky znamenajú výrazný
prelom pri záhradných prácach.
No sú druhy, pre ktoré sa sezóna
ešte neskončila
JÁN LITVÁK
lodovú zeleninu
sme už zozbierali,
pokiaľ to v októbri
dovoľovali posledné
dni babieho leta. Takisto sme
uskladnili zeler a červenú
repu, prípadne chúlostivejšie
odrody mrkvy. S ostatnou
koreňovou zeleninou sme sa
nemuseli ponáhľať. Je mrazuvzdorná, čo nám dovoľuje
odklad.
Nepočkajú však hlúboviny:
karfiol, kel, brokolica či kaleráb gigant.
Slabší mráz znesie viacero
odrôd zeleniny. No zimovať
na hriadkach môžu už len
najotužilejšie, vlastne iba tie
mrazuvzdorné: ružičkový
P
Rekordy
neskorosti
Ešte nejaké posledné
uhorky, kôpor, cibuľa
alebo napríklad rajčina,
ktorá spomalene dozrela na okennom parapete. To všetko v čerstvom
stave aj v takomto čase
s vysokým dátumom
môže pochádzať z vlastnej úrody.
Každý má svoje recepty,
ako bojovať do posledného dychu s nepriaznivo sa vyvíjajúcim
charakterom počasia
v období, do ktorého
vstupujeme.
Sú aj rekordy neskorosti. Kto tento rok
napríklad stavil na
druhú vlnu uhoriek-nakladačiek, urobil dobre.
Ešte prvého októbra,
ba aj neskôr sa tento
rok oberali nakladačky,
a možno tie z druhej
vlny boli chutnejšie
ako letné, ktoré trápilo
sucho a preto rýchlo
horkli a vädli. Naopak,
tie jesenné boli pevné,
krehké a chuťovo vynikajúce.
Vitamíny presuňte na parapet
Čo majú spoločné petržlen,
zeler, pažítka, cibuľa a mrkva? Všetky môžu pokračovať
vo svojom poslaní na svetlom
pivničnom alebo kuchynskom okne, aby ich gazdinky
mali poruke v zimných mesiacoch pri príprave polievok
a dochucovaní nedeľných
obedov
Pažítka
Odrýľovaný trs pažítky zo
záhona bude prosperovať cez
9. strana
ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA
Doma v záhrade
zimu aj na okennom parapete, pretože bude čerpať
energiu ktorá sa v priebehu
vegetačnej sezóny nahromadila v cibuľkách. Aj keď táto
hustá krása nevydrží bohato
rásť až do jari, bude skvelým
doplnkom na pomazánky či
zemiaky.
Sadzačka
Sadzačka v ľahkej zemine alebo záhradníckom substráte
vyženie vňať nielen v jeseni,
ale aj v priebehu zimy. Väčším cibuliam dokonca stačí
len prístup k vode, do ktorej
spustia korienky, podobne
ako cibule hyacintov pestované na ozdobu vianočného
stola. Odložte si preto všetky
nevydarené cibule z úrody
nie na rýchle spracovanie, ale
na vňať.
Koreňová zelenina
Mrkva, petržlen a zeler
zasadené do vlhkého piesku
dokážu po celú zimu v nárazových vlnách obrastať
jemnou vňaťou. S tou letnou
síce nemôže pre malý obsah
silíc z nedostatku svetla súperiť, o to jemnejšie chute od nej
však môžete očakávať.
(mg)
Tekvice
a tekvičky
Tekvica obyčajná pochádza zo
Strednej Ameriky. Spracúva
sa nielen dužina, semená sú
vynikajúcim zdrojom zinku
amotné využitie
plodov záleží od odrody. Tekvicu je možné
pripraviť na rôzne spôsoby - na sladko, na slano
alebo prípadne je možné
z nich pripraviť kompót,
prívarky a marmelády.
K najjednoduchším
spôsobom kuchynskej
úpravy patrí tekvica
nakrájaná na mesiačiky
upečená v rúre. Konzumuje sa aj samostatne,
bez prílohy.
Na konzervovanie sa
napr. hodí
odroda
gigante s
oranžovou
dužinou. Za
spomenutie
stojí aj tekvica muškátová, ktorá sa
pestuje hojne
na juhu Slovenska. Muškátová tekvica (na pečenie) sa vyznačuje žltou
až oranžovou dužinou,
je tiež bohatým zdrojom
vitamínu C. Vyhovuje
jej aj suchšie prostredie,
na vlahu nemá vysoké
nároky.
Zaujímavosťou je že,
zber sa uskutočňuje až
po prvých mrazoch - z
toho dôvodu, že po
prejdení mrazom chutí
lepšie.
Už niekoľko rokov je hitom odroda veľkoplodej
tekvice – hokkaidó, ktorú
je možné pripraviť na
všetky možné spôsoby.
S
V neposlednom rade sa
veľkej obľube tešia aj
ozdobné tekvičky pre
rozmanité možnosti ich
využitia pri dekoráciách
dvora a príbytkov.
Väčšina ľudí si spája
s tekvicami aj Halloween,
predvečer Všetkých svätých, v našich končinách
nie až taký rozšírený
sviatok.
Plody určené na tento
účel sa vyrezávajú do
rôznych podôb s výraznými očami a zubami.
K tomuto
sviatku neodmysliteľne
patrí červená,
žltá, oranžová
a čierna farba.
Vo filmoch
máme možnosť vidieť
poobliekané
deti v rôznych maskách,
ako chodia od domu
k domu a pýtajú od ľudí
sladkosti. Tento jav nie je
filmárskym výmyslom,
sviatok skutočne oslavujú predovšetkým deti.
Pôvodne pohanský (keltský) zvyk má svoj pôvod
v Írsku, v súčasnosti sa
oslavuje večer 31. októbra v USA, Portoriku,
Írsku, Spojenom kráľovstve a Kanade. Môžeme
sa s ním stretnúť aj
v Austrálii a na Novom
Zélande a v posledných
rokoch v mierne pozmenenej podobe aj u nás.
TATIANA PLEŠOVÁ
10. strana
OKRASNÁ ZÁHRADA
Doma v záhrade
November môže byť v nížinách ešte stále s
množstvom farieb, jesenných a zimných plodov
v záhradách, neskoro kvitnúcich
rastlín, ale tiež ku koncu len
s holými vetvami a s bielymi
prevaľujúcimi sa hmlami
Posledné
novembrové
úpravy
N
ovember je
najideálnejší
čas pre výsadbu stromov a
kríkov. Možno vysádzať a
presádzať predovšetkým
ihličnany, vresy, rododendróny a všetky stálozelené
listnaté stromy, ak to počasie dovolí, aj ruže. Chúlostivejšie rastliny prikryjeme
čečinou, pridáme vrstvu
mulču ku koreňom alebo
zasypeme stred kríkov
opadaným lístím alebo
zeminou. Pred príchodom
mrazov ešte dôkladne
zalejeme.
Dokončíme výsev nie-
náš tip
Ak máte svoj vlastný kontajnerovaný
ihličnatý stromček
zo záhrady, ktorý sa
chystáte zdobiť ako
vianočný, postupne ho
aklimatizujte na nevykúrenej chodbe, aby si
zvykol na zmenu, až
potom ho preneste do
interiéru.
ktorých trvaliek, ktoré
majú prezimovať vonku,
ochránime ich vhodnou
prikrývkou. Chryzantémy
prestaňte hnojiť hneď, ako
začnú kvitnúť. Pred príchodom prvých mrazíkov
presaďte neskoro kvitnúce
chryzantémy do kvetináčov
a preneste ich do skleníka.
Zvláštnu starostlivosť
venujte ružiam. Odstráňte
všetky choré či inak poškodené výhonky a napadané
lístie, ktoré by bolo neskôr
zdrojom chorôb. Na najcitlivejšiu časť v koreňovom
kŕčku nahrňte zeminu a tú
ešte prekryte. Ružiam na
kmienkoch obaľte celú korunku jutovinou. Botanické
druhy ruží nevyžadujú
zimnú ochranu.
Okolo menších okrasných
kríkov natiahnite tiež
jutovinu alebo rákosové
rohože, pôdu nad koreňmi
pokryte drvenou kôrou alebo smrekovými vetvičkami.
Zazimovanie
trávnika
Po septembrovom a októbrovom hrabaní spada-
Ak by sa neodstránili
odumreté časti
skosenej hmoty, môže
dôjsť k odumieraniu
trávnika. Vyššia
vlhkosť zase vedie k
vzniku hubovitých
a plesňových ochorení.
odumreté časti skosenej
hmoty, môže dôjsť k
vysychaniu a odumieraniu
trávnika. Vyššia vlhkosť pri
korienkoch bude mať za
následok vznik hubovitých
a plesňových ochorení.
Kompletné prevzdušnenie
trávnik zahustí a posilní.
Zároveň sa stáva odolnejším voči burinám a
výkyvom teplôt.
Pri správne zazimovanom
trávniku sú škody napáchané dlhou zimou oveľa
menšie a na jar trávnik
bude môcť bezproblémovo
prejsť do kompaktného
vzhľadu v novej sezóne.
Dreviny
s okrasným listom
Ochrana trvaliek pred zimou:
„ zakrytím - suchým lístím, slamou, netkanou
textíliou, kúskom skla,
„ zväzovaním – vysokých tráv do nepremokavých trsov,
„ prenesením – do bezmrazovej miestnosti
(zimná záhrada).
ného lístia a odburiňovaní
trávnika ho treba skosiť
na najnižšiu úroveň (podľa
druhu trávnej zmesi). November je mesiac, keď ho
ešte posledný raz pokosíte
na výšku tri až štyri centimetre. Pri starších poras-
toch v nižších polohách
pristúpime k vertikulácii.
Vertikulácia je najdôležitejším krokom pri zazimovaní
trávnika. Vo vyšších polohách, kde už klesajú teploty
na nulu, sa to však neodporúča. Ak by sa neodstránili
Potom, ako odišlo leto aj
jeseň so svojimi farbami
zo záhrad, ocení každý
stálozelené kry a stromy.
Neopadavé ihličiny dajú
zvlášť vyniknúť drevinám
so zaujímavou štruktúrou
listu, rôznym sfarbením či
výraznou farbou bobúľ.
Kalina vráskavolistá
vyniká štruktúrou svojho
zvráskaveného dlhého tmavozeleného olistenia hlavne
v zasnežených dňoch. Je to
nenáročný, neopadavý ker
dorastajúci do výšky 2,5 – 3
metre.
Aukuba japonská ´variegata´ je hustý ker výšky
1,5 – 2 metre s veľkými
neopadavými lesklými
kožovitými listami svetlej
zelenej farby s efektnými
žltými škvrnami, dobre
znáša znečistené ovzdušie
a tieň, vhodný je do teplejších oblastí.
Krušpán vždyzelený so svojím obvyklým
tmavozeleným drobným
listom, no kompaktným
vzrastom je zaujímavý či
ako solitér, alebo v skupine
iných, zvlášť so zlatistým
okrajom vo variete ´aureomarginata´ a striebristým
´argenteomarginata´. Je to
hustý ker, dosahujúci do
výšky 1 - 2 metre, nenáročný na stanovište. Známy
rovnako z cintorínov aj ako
pierko pre ženíchov.
Mahónia cezmínolistá
je zaujímavá nielen tmavozeleným lesklým listom,
v jeseni sa vyfarbujúcim,
ale aj hustým a voňavým
žltým kvetom či neskôr
modrými matnými bobuľami. Vzpriamený ker
dorastajúci do výšky 1 – 1,5
metra vyžaduje polotieň,
ľahšie a vlhšie pôdy.
Cezmína ostrolistá
asi najčastejšia zobrazovaná halúzka počas Vianoc
(okrem imela) s červenými
neopadavými bobuľkami,
dekoratívna aj vo svojej zelenej forme, a tobôž vo varietach ´argenteomarginata´ so strieborným okrajom
alebo kultivar ´blue angel´
s modrozeleným listom.
Dobre znáša rez a tvarovanie, stanovište slnečné až
polotienisté, uprednostňuje
ľahké, humózne, mierne
kyslé pôdy.
Hlohyňa šarlátová
stálozelený, úplne mrazuvzdorný, veľmi odolný, husto rozkonárený
súmerný ker s oválnymi
tmavozelenými listami a
množstvom výrazne sfarbených drobných guľovitých
plodov, ktoré obklopujú
mladé konáre po celej dĺžke. Odroda ´Red Column´
ich má žiarivo červené a
vydržia, pokým ich v zime
neskonzumujú vtáky. Na
pôdu nemá mimoriadne
nároky. Dobre znáša strih
a dá sa ľahko tvarovať.
Dobre rastie aj na tienistých
a vetru vystavených miestach.
JANA
ĎALOKOVÁ LEHOTSKÁ
REPORTÁŽ
Doma v záhrade
Škola
V
Bratislave je
málo takých
škôl, ktoré
by sa mohli
pochváliť veľkým ovocným sadom a parkovou
časťou pred školou. V
Súkromnej základnej škole
waldorfskej v Bratislave
takéto šťastie deti majú.
Cez veľkú prestávku a v
čase školského klubu sa
ponáhľajú na zadný dvor,
ktorého rozloha a prostredie poskytujú dostatok
pohybu a podmienky pre
hry po celý rok.
Aj jesenné obdobie sľubuje
veľa zaujímavých činností
v sade. Dozrievajú jablká,
hrušky a orechy. Tohtoročná úroda bola taká bohatá,
že si každé z nich mohlo
nájsť krásny červený plod a
s chuťou sa doň zahryznúť.
Prebytok ovocia sa deti
učili spracovávať rôznym
spôsobom. V záhradnom
altánku si strúhali jablká
a hrušky, potom vytláčali
osviežujúcu šťavu. Dužina
sa zmiešala s medom a
deti ju jedli ako dezert po
obede. V altánku si deti
a vychovávatelia niekedy zarobia cesto a koláč
vyzdobia záhradným ovocím. Niekedy sa podarí aj
spracované ovocie vysušiť,
pokiaľ ho žiaci v triede
skôr nezjedia.
Ovocný sad inak
Počas sezóny majú deti
pod dohľadom učiteľa
dovolené vyliezť na rodiace stromy. Niektoré si
najradšej ovocie zbierajú
priamo zo stromu. Musia
prekonať prekážku, kým
sa dostanú k vytúženému
plodu. To im však stojí za
námahu. Takto im ovocie
viacej chutí. Lezenie na
stromy je veľmi obľúbené
aj mimo ovocnej sezóny.
Deti majú vyznačené
takzvané „loziace stromy“,
kde si vedia zahrať rôzne
hry alebo sa v listnatých
skrýšach dôverne porozprávať.
Jesenné obdobe nie je len
obdobím hier, ale aj prác v
záhrade. Snahou učiteľov
je ich
približovať
11. strana
v záhrade
Deti majú vyznačené
takzvané loziace
stromy, kde sa vedia
spolu zahrať alebo sa
v listnatých skrýšach
dôverne porozprávať.
FOTO - ERIKA LITVÁKOVÁ
Nie je veľa škôl, kde by žiaci mali k dispozícii ovocný sad.
V tejto majú denne možnosť stráviť niekoľko hodín medzi stromami
rodiacimi ovocie. Majú tu aj jazierko, bylinkovú špirálu, domáce
zvieratá, ohnisko i hlinenú pec. Mnohé inšpirácie môžu potom preniesť
z vlastnej skúsenosti v škole aj na rodičov a starých rodičov,
prípadne aj do ich záhrad
čo najhravejším spôsobom,
pričom deti získavajú
pracovné návyky a nové
skúsenosti. Každá trieda
má určitú časť, o ktorú sa
stará.
Podľa potreby sa zbiera
opadané ovocie, ktoré sa
triedi podľa kvality, alebo
sa hrabe lístie. Znehodnotené ovocie a lístie sa
dávajú na záhradný kompost konča záhrady. Starší
žiaci pripravujú stromy na
prezimovanie odpílením
prebytočných a suchých
konárov.
Miesto aj pre
jazierko
Súčasťou záhrady je
aj malé jazierko. V
jeho okolí sú dekoratívne rastliny
a skaly, kde si
deti sadajú
a hrajú sa
pri vode. Vo
vode žijú rybky-
Protistojace
bylinkové špirály
Zvieratá svojím
pôsobením vnášajú
do prostredia záhrady
pokojnú rurálnu
atmosféru.
gubky a vodné slimáky.
Ktovie odkiaľ sa do jazera
prisťahovali aj potápniky
a korčuliarky, ktoré sa
elegantne kĺžu po hladine.
A podobne ako ony, aj deti
sa v zime kĺžu na ľade.
Záhrada je zaujímavá
nielen svojimi rôznymi
biotopmi, ale aj tým, že
tu majú svoj priestor
domáce zvieratká. Ich
prítomnosť oživuje učebnú
látku prírodovedy a deti
získavajú k zvieratám
kladný vzťah. V klietkach
sú zajace a v ohrádke kŕdlik sliepočiek vyandotiek
na čele s kohútom Peťom.
Deti ich majú veľmi rady,
hoci nemajú dovolené ich
chytať. O zvieratá sa starajú učitelia a deti im niekedy aj pomôžu. Niektoré
z detí sa práve vďaka
tomu prestali zvierat báť.
Zvieratá svojím pôsobením vnášajú do prostredia
záhrady pokojnú rurálnu
atmosféru.
Jedlá záhrada. Takto sa
volá projekt, ktorého
cieľom bolo, aby deti
spoznávali bylinky, naučili
sa ich využívať alebo môcť
priamo na dvore ochutnať.
Za pomoci dobrovoľníkov,
niektorých rodičov a detí
sa v školskom sade vybudovali z dvoch kopcov
hliny protistojace špirály.
Lemované sú spevňujúcimi skalkami. Potom
postupne, od vrchu až po
spodok, deti sadili rôzne
bylinky: šalviu, materinu
dúšku, rozmarín, levanduľu, medovku a ďalšie. Pri
špirále sa darí aj žihľave,
ktorú používajú pri príprave čajov. Deti sa dozvedeli,
že bylinkami sú aj „buriny“, rastlinky v tráve. Sú
cennými pomocníkmi pri
ochrane zdravia, napríklad
ako skorocel pri uštipnutí
hmyzom. Jeden z kopcov
špirály je viac zameraný
na zeleninu, ako je cesnak,
rebarbora, paradajky. Žiaci
si takto môžu obohatiť
svoj olovrant, keď si odtrhnú niektorý z lístkov
a zajedia s chlebíkom.
Prekvapujúce pre deti bolo
spracovanie rebarbory.
Nevedeli, že kyslastá dužina listu sa môže spracovať
ako kompót, ktorý chutí
podobne ako jablkový.
Ktosi k zeleninovej časti
pridal aj sadeničky jahôd,
takže špirálky získali aj
sladký rozmer. Špirály
sú výrazným prvkom na
zadnom dvore waldorfskej
školy. Deti sa okolo nich
naháňajú, vystupujú po
skalkách k obľúbeným
kúskom. Dievčatká sa niekedy hrajú s bábikami na
víly zdravia, využívajú zelené zákutia a skalné záhyby ako ich tajomné obydlia.
Bylinkové špirály slúžia aj
ako miesto oddychu pre
učiteľov, radi ich okopávajú, presádzajú tu rastliny.
Pridajú sa aj deti, hlavne z
nižších tried, ktoré sledujú
a napodobňujú činnosť
dospelých. Pred odchodom
zo školského klubu učiteľ
občas deťom natrhá malé
bylinkové kytičky, aby
obdarili svojich rodičov.
Aj keď sa už stromy
odievajú do jesenných
farieb, bylinky stále lákajú
zeleňou. Sú posledným
voňavým prísľubom pred
nastávajúcimi chladnými
dňami. Učitelia a deti si z
nich uvaria voňavé a liečivé čaje. Spolu s medom
dobre zahrejú nielen na
tele, ale aj na duchu.
RENATA KUBEČKOVÁ
REPORTÁŽ
Doma v záhrade
Škola
V
Bratislave je
málo takých
škôl, ktoré
by sa mohli
pochváliť veľkým ovocným sadom a parkovou
časťou pred školou. V
Súkromnej základnej škole
waldorfskej v Bratislave
takéto šťastie deti majú.
Cez veľkú prestávku a v
čase školského klubu sa
ponáhľajú na zadný dvor,
ktorého rozloha a prostredie poskytujú dostatok
pohybu a podmienky pre
hry po celý rok.
Aj jesenné obdobie sľubuje
veľa zaujímavých činností
v sade. Dozrievajú jablká,
hrušky a orechy. Tohtoročná úroda bola taká bohatá,
že si každé z nich mohlo
nájsť krásny červený plod a
s chuťou sa doň zahryznúť.
Prebytok ovocia sa deti
učili spracovávať rôznym
spôsobom. V záhradnom
altánku si strúhali jablká
a hrušky, potom vytláčali
osviežujúcu šťavu. Dužina
sa zmiešala s medom a
deti ju jedli ako dezert po
obede. V altánku si deti
a vychovávatelia niekedy zarobia cesto a koláč
vyzdobia záhradným ovocím. Niekedy sa podarí aj
spracované ovocie vysušiť,
pokiaľ ho žiaci v triede
skôr nezjedia.
Ovocný sad inak
Počas sezóny majú deti
pod dohľadom učiteľa
dovolené vyliezť na rodiace stromy. Niektoré si
najradšej ovocie zbierajú
priamo zo stromu. Musia
prekonať prekážku, kým
sa dostanú k vytúženému
plodu. To im však stojí za
námahu. Takto im ovocie
viacej chutí. Lezenie na
stromy je veľmi obľúbené
aj mimo ovocnej sezóny.
Deti majú vyznačené
takzvané „loziace stromy“,
kde si vedia zahrať rôzne
hry alebo sa v listnatých
skrýšach dôverne porozprávať.
Jesenné obdobe nie je len
obdobím hier, ale aj prác v
záhrade. Snahou učiteľov
je ich
približovať
11. strana
v záhrade
Deti majú vyznačené
takzvané loziace
stromy, kde sa vedia
spolu zahrať alebo sa
v listnatých skrýšach
dôverne porozprávať.
FOTO - ERIKA LITVÁKOVÁ
Nie je veľa škôl, kde by žiaci mali k dispozícii ovocný sad.
V tejto majú denne možnosť stráviť niekoľko hodín medzi stromami
rodiacimi ovocie. Majú tu aj jazierko, bylinkovú špirálu, domáce
zvieratá, ohnisko i hlinenú pec. Mnohé inšpirácie môžu potom preniesť
z vlastnej skúsenosti v škole aj na rodičov a starých rodičov,
prípadne aj do ich záhrad
čo najhravejším spôsobom,
pričom deti získavajú
pracovné návyky a nové
skúsenosti. Každá trieda
má určitú časť, o ktorú sa
stará. Podľa potreby sa
zbiera opadané ovocie,
ktoré sa triedi podľa kvality, alebo sa hrabe lístie.
Znehodnotené ovocie a
lístie sa dávajú na záhradný kompost konča záhrady. Starší žiaci pripravujú
stromy na prezimovanie
odpílením prebytočných a
suchých konárov.
Miesto aj pre
jazierko
Súčasťou záhrady je
aj malé jazierko. V
jeho okolí sú dekoratívne rastliny a
skaly, kde si deti
sadajú a hrajú
sa pri vode.
Vo vode žijú
rybky-gubky a
vodné slimáky.
Ktovie odkiaľ sa do jazera
prisťahovali aj potápniky
a korčuliarky, ktoré sa
elegantne kĺžu po hladine.
A podobne ako ony, aj deti
sa v zime kĺžu na ľade.
Záhrada je zaujímavá
nielen svojimi rôznymi
biotopmi, ale aj tým, že
tu majú svoj priestor
domáce zvieratká. Ich
prítomnosť oživuje učebnú
látku prírodovedy a deti
získavajú k zvieratám
kladný vzťah. V klietkach
sú zajace a v ohrádke kŕdlik sliepočiek vyandotiek
na čele s kohútom Peťom.
Deti ich majú veľmi rady,
hoci nemajú dovolené ich
chytať. O zvieratá sa starajú učitelia a deti im niekedy aj pomôžu. Niektoré
z detí sa práve vďaka
tomu prestali zvierat báť.
Zvieratá svojím pôsobením vnášajú do prostredia
záhrady pokojnú rurálnu
atmosféru.
Zvieratá svojím
pôsobením vnášajú
do prostredia záhrady
pokojnú rurálnu
atmosféru.
Protistojace
bylinkové špirály
Jedlá záhrada. Takto sa
volá projekt, ktorého
cieľom bolo, aby deti
spoznávali bylinky, naučili
sa ich využívať alebo môcť
priamo na dvore ochutnať.
Za pomoci dobrovoľníkov,
niektorých rodičov a detí
sa v školskom sade vybudovali z dvoch kopcov
hliny protistojace špirály.
Lemované sú spevňujúcimi skalkami. Potom
postupne, od vrchu až po
spodok, deti sadili rôzne
bylinky: šalviu, materinu
dúšku, rozmarín, levanduľu, medovku a ďalšie. Pri
špirále sa darí aj žihľave,
ktorú používajú pri príprave čajov. Deti sa dozvedeli,
že bylinkami sú aj „buriny“, rastlinky v tráve. Sú
cennými pomocníkmi pri
ochrane zdravia, napríklad
ako skorocel pri uštipnutí
hmyzom. Jeden z kopcov
špirály je viac zameraný
na zeleninu, ako je cesnak,
rebarbora, paradajky. Žiaci
si takto môžu obohatiť
svoj olovrant, keď si odtrhnú niektorý z lístkov
a zajedia s chlebíkom.
Prekvapujúce pre deti bolo
spracovanie rebarbory.
Nevedeli, že kyslastá dužina listu sa môže spracovať
ako kompót, ktorý chutí
podobne ako jablkový.
Ktosi k zeleninovej časti
pridal aj sadeničky jahôd,
takže špirálky získali aj
sladký rozmer. Špirály
sú výrazným prvkom na
zadnom dvore waldorfskej
školy. Deti sa okolo nich
naháňajú, vystupujú po
skalkách k obľúbeným
kúskom. Dievčatká sa niekedy hrajú s bábikami na
víly zdravia, využívajú zelené zákutia a skalné záhyby ako ich tajomné obydlia.
Bylinkové špirály slúžia aj
ako miesto oddychu pre
učiteľov, radi ich okopávajú, presádzajú tu rastliny.
Pridajú sa aj deti, hlavne z
nižších tried, ktoré sledujú
a napodobňujú činnosť
dospelých. Pred odchodom
zo školského klubu učiteľ
občas deťom natrhá malé
bylinkové kytičky, aby
obdarili svojich rodičov.
Aj keď sa už stromy
odievajú do jesenných
farieb, bylinky stále lákajú
zeleňou. Sú posledným
voňavým prísľubom pred
nastávajúcimi chladnými
dňami. Učitelia a deti si z
nich uvaria voňavé a liečivé čaje. Spolu s medom
dobre zahrejú nielen na
tele, ale aj na duchu.
RENATA KUBEČKOVÁ
12. strana
OKRASNÁ ZÁHRADA
Doma v záhrade
Posledné
úpravy pred
zazimovaním
záhrady:
Dni sa skracujú, zo záhonov
sa postupne vytrácajú žiarivé
farby kvetín a rastlinky akoby
zosiveli. Stromy a kry sa však
snažia vynahradiť to, čo nám
chýba, a v jesennej záhrade
žiaria pestrými farbami. Zeleň
sa ukladá na zimný spánok, aby
nás oddýchnutá mohla potešiť
v novej sezóne
K
eď vás pohľad z okna na
smutnú prírodu
omrzí, uľahčite si
čakanie na jar plánovaním.
Popustite uzdu fantázii
a zbierajte inšpirácie na
každom kroku – prelistujte
si staré časopisy a opäť
sa vráťte ku záhradkárskym knihám, na ktoré ste
počas sezóny nemali čas.
Nezaháľajte, veď jar tu
bude skôr, ako sa nazdáte
a pohltí vás nový záhradkársky ošiaľ a na fantazírovanie nebudete mať čas.
Veď plánovanie a vymýšľanie je výsadou každého
zanieteného majiteľa hoci
len malého kúska zelene.
Visutá záhradka
Ak vaša záhrada nie je
rozlohou veľká, nezúfajte.
Aj na malých priestoroch,
ako sú strešná terasa alebo
balkón, sa dá vytvoriť
zelený raj, na ktorý budete
právom hrdí. Najjednoduchším riešením je
nakúpiť si kvalitné a veľké
mobilné nádoby alebo si
na mieru vyrobiť kvetináče, ktoré svojím tvarom
a materiálom korešpondujú
so štýlom bytu. Pomerne
jednoduchým a trvalým
riešením je vysadiť si trvalky v kombinácii s okrasnými trávami alebo stálozelenými rastlinami, ktoré vás
potešia po celý rok. Na trhu
nájdete množstvo druhov
a variet od panašovaných
alebo červenolistých krov
po popínavky, ktoré ozvláštnia aj na prvý pohľad
fádnu výsadbu. Pri výbere
druhov však dbajte na ich
mrazuvzdornosť, aby ste
sa z nich mohli tešiť aj na
budúcu sezónu. Ak ste
si kvetináče už vysadili,
nepodceňujte ani zimnú
zálievku a počas suchých
dní nalejte trochu vody ku
koreňom rastlín.
Kde
všade
môžu kvitnúť
Kvetinové záhony
v minizáhrade
Kam na zimu s letničkami
Aby vám balkónovky v kvetináčoch robili radosť
aj budúcu jar, vytvorte im dobré podmienky na
zimovanie. Na jeseň ich prestaňte hnojiť a obmedzte
zálievku, výhonky, ktoré majú prežiť do ďalšej sezóny, tak lepšie vyzrú. Rastliny, ktoré chcete zimovať,
chráňte pred chladom, už teploty pod 2 °C by ich
mohli poškodiť. Muškáty, pajazmín alebo iné druhy
letničiek s pevnou štruktúrou najľahšie prezimujete
vo svetlej, mierne vlhkej miestnosti s teplotou 3 až
12 °C. Všeobecne platí zásada, že čím menej svetla
rastliny majú, tým musí byť miestnosť studenšia.
Dôležité je však, aby teplota medzi dňom a nocou
veľmi nekolísala. Previsnuté kultivary rastlín razantne skráťte, stojaté letničky však lepšie znášajú
predjarný rez.
Ak musíte v záhradke
šetriť priestorom, buďte nekonvenční a dajte záhonom
nový rozmer. Namiesto
horizontálnej pestrosti, na
ktorú by ste potrebovali
veľkú plochu, vytiahnite
záhony do výšky a pohrajte
sa s tvarom a farbami kvetín vo vertikálnej podobe.
Prefabrikované riešenie
nájdete aj v záhradkárskych obchodoch, prečo
však nezapojiť fantáziu
a nevyrobiť si vlastný vertikálny záhon zaujímavého
tvaru. Obyčajná karisieť,
ktorú dostanete v každom
železiarstve, je ideálnym
materiálom na ohýbanie
a zváranie. Vymyslite si
požadovaný tvar a na jeho
výrobu môžete využiť
dlhé zimné večery – valec
alebo kváder pre menej
náročných alebo akýkoľvek
iný priestorový útvar, aký
dokážete z tohto materiálu
poskladať. Dno a steny
„kvetináča“ vysteľte netkanou textíliou, ktorú bežne
používate v záhonoch a
obsah vysypte zeminou.
Na rôznych miestach povystrihujte do textílie otvory
„ okrasné trávy na
jeseň nezrezávajte,
znížili by ste tak ich
mrazuvzdornosť,
len ich zviažte, aby
sneh ich steblá nepolámal,
„ stĺpovité kultivary
okrasných drevín
omotajte špagátom od bázy až po
vrchol,
„ hortenziám ostrihajte len hlavičky, ak
by ste ich zostrihli
prihlboko, na budúci rok by nezakvitli,
„ na trávnik použite
jesenné hnojivá,
„ do záhonov vysaďte
jarné cibuľoviny ako
okrasné cesnaky alebo tulipány (november je najvhodnejší
čas na ich výsadbu,
vo vzduchu visia
mrazy, pôda sa však
dá stále obrábať),
„ koreňovú zónu rastlín, najmä tých, čo
sú citlivé na mráz,
prikryte vrstvou
mulču alebo kompostu.
a zasaďte kvitnúce rastliny
podľa svojho gusta. Pokojne skombinujte letničky
so stálozelenými trávami
alebo sukulentmi, alebo si
namiešajte trvalky podľa
času kvitnutia a farebnosti
kvetov. Konštrukciu na jar
necháte zarásť a môžete
sa tešiť z vlastnoručne
vyrobeného vertikálneho
záhona.
Čo doma nájdete
Medzi nadšencami sa nájdu
aj takí, ktorým k potešeniu
stačí naozaj málo. Naberte odvahu a zrecyklujte
staré nádoby, ktoré nájdete
v pivniciach a na povalách
u starých rodičov. Takto sa
z kolena zo starej pece ľahko stane závesný kvetináč,
staré hrnce alebo bútľavý
peň sa premenia na štýlové
vegetačné nádoby a drevené koryto poslúži ako
hrant. Porozmýšľajte, aké
rastliny do nádob vysadíte
– celkom praktické je porozkladať ich na kuchynské
okno a vysadiť bylinky od
výmyslu sveta. Tak budete mať štýlovú „zelenú
koreničku“ na dosah ruky
priamo od sporáka.
ANNA KOVAĽOVÁ
H
oci mnohé
z nich sa kŕmia
rastlinnou
potravou,
svoje mláďatá vykrmujú
hmyzom, aby v rekordnom
čase vyleteli z hniezda.
Zbierajú v našich záhradkách škodce, robia nám
radosť spevom a svojou
prítomnosťou oživujú naše
dvory a priedomia.
Stromy a kry ku
každému domu
Vtáčatá sú tvory plaché,
ktoré musia byť neustále
v strehu, aby sa uchránili
pred predátormi. Kým
trasochvosty predvádzajú
svoje tance na strechách
a spolu so žltochvostmi
a vrabcami sa cítia dobre i na lesklej plechovej
streche, iné druhy vtáčat
sedávajú iba tam, kde im
stromy a kríky dokážu
poskytnúť nepozorované
útočisko. S ubúdajúcimi
drevenými plotmi, humienkami a prístreškami sa
cítia vo dvore neisto.
Ak chcete mať častejšie na
očiach čvíkoty, sýkorky,
Viete, že:
„ Najmenši
Najmenšie
šie búdk
bú
búdky
údk
dky sú
ú
pre sýkorky uhliarky
a sýkorky hôrne. Ich
vletový otvor má 28
mm a vnútorné rozmery sú 10 x 10 x 20 cm.
„ Ak chceme upútať
vrabce, vyrobíme im
búdky s 30-milimetrovým vletovým otvorom
a vnútornými rozmermi 12 x 12 x 25 cm.
Tie zvyčajne obsadia aj
sýkorky belasé.
„ Pre brhlíky a sýkorky
veľké robíme búdky
s 35-milimetrovým
vletom a vnútornými
rozmermi 13 x 13 x
25 cm.
„ Mucháriky a žltochvosty hôrne sa v uzavretom priestore necítia
príliš dobre. Hľadajú
chránené miesta, ktoré
nahrádzame polobúdkami. Tie s vnútorným
rozmerom 12 x 12 x
25 cm by mali mať
obdĺžnikový vletový
otvor zaberajúci tretinu čela. Treba ich však
dôsledne umiestňovať
tak, aby sa k nim predátory nedostali.
13. strana
SEZÓNNE PRÁCE
Doma v záhrade
pinky, glezgy, brhlíky
a strakapudy zalietajúce
z neďalekého lesa, porozhliadnite sa po dvore
a nájdite miesta, kam by
ste mohli zasadiť ovocné
stromčeky či husté kroviny,
ktoré sa koncom leta vždy
obsypú množstvom drobných plodov. Vytvoríte tak
nielen priestor pre oddych
vtáčat, ale aj skrýše pre ich
nocovanie v mrazivých
dňoch. Začiatok novembra
je zvyčajne priaznivý pre
výsadbu drevín a prvé
zmeny môžete uvidieť už
túto zimu.
Po každej sezóne
z nich treba povymetať
materiál, ktorý dnu
vtáčatá navláčili,
pretože iba niektoré
druhy si dokážu búdky
na jar vyčistiť.
Staré búdky treba
vyčistiť
Kým prídu prvé mrazy,
načim nahliadnuť do
búdok, ktoré ste rozvešali
v minulých rokoch vo svojom okolí. Po každej sezóne z nich treba povymetať
materiál, ktorý dnu vtáčatá
navláčili, pretože iba niektoré druhy si dokážu
zaplnené búdky na jar
vyčistiť. Ak sa na čistenie
zabúda, zaplnené búdky
zostanú neobsadené.
Ochranný odev a sprej s insekcitídom ušetria starosti
vám i vtáčatám. Hniezda
sú niekedy zamorené parazitmi, ktoré sa živia krvou,
a tie sa zahryznú aj do
človeka. Sanitárny zákrok
pomôže jedincom zoslabeným po zime venovať viac
energie na zotavenie.
Nové búdky do
príchodu snehu
To, že sa hniezdne búdky
rozvešiavajú pred zimou
a nie na jar, nie je náhoda.
Materiál, z ktorého sú
vyrobené, cez zimu zostarne a stane sa súčasťou
okolia. Vtáčatá nové búdky
objavia a ak zistia, že je
v ich blízkosti bezpečné
prostredie, vyhliadnu si
ich už v priebehu zimy,
aby o ne zabojovali v čase
hniezdenia.
Búdky však nie sú iba
útulkom pre odchov mláďat. V mrazivých nociach
Nezabúdajme
na vtáčatá
Neustále čoraz viac zasahujeme do ich životného priestoru, na čo reagujú
úskokmi, aby prežili. Čo všetko môžeme spraviť pre to, aby sa nevytrácali
z našich dvorov a ich počty sa prinavrátili k číslam z minulosti?
v nich prespávajú sýkorky,
vrabce a popri nich ďalšie
odvážnejšie vtáčatá, ktoré
sa zlietavajú na poliach
do kŕdľov. Nie nadarmo
kedysi starí gazdovia vyrábali z debničiek na ovocie
a prútikov zimné útulky.
Hniezdne búdky dnes
tvoria podobnú úlohu.
rastu a nedostanú sa von.
Často možno hniezdisko
pre žltochvosty vytvoriť aj
na netradičných miestach.
Možno ste pred časom
stavali záhradný altánok,
kurín či kryté posedenie. Ak v ich zastrešení
vytvoríte chránené miesto
pripomínajúce polobúdku,
žltochvosty ich s radosťou
obsadia.
Búdky treba
prispôsobiť na
mieru
Kým niektoré vtáčatá
hniezdia vždy v dutinách,
iné si stavajú hniezda v polootvorených chránených
miestach. Úlohou hniezdnych búdok je nahradiť
chýbajúce staré stromy
s dutinami a hospodárske
budovy, ktorých zákutia
boli pre vtáčence útočiskom od nepamäti.
Možno ste o tom nikdy
nepočuli, ale pre búdky
existujú pevne stanovené
pravidlá. Vletový otvor musí kopírovať telo
konkrétneho druhu vtáčat
a vnútorný priestor musí
zodpovedať veľkosti jeho
mláďat. Inak sa búdka
stane nezaujímavou alebo
neprinesie očakávaný osoh.
Buď sa mláďat zbaví predátor, alebo sa dnu tuho
utisnú vo fáze rýchleho
Na správne miesto
Nachystajte aj kŕmidlá
Ak po každej sezóne
kŕmidlá pre vtáčatá
prenášate do záhradného domčeka, pivnice
alebo garáže, aby ste ich
tam skladovali do ďalšej
sezóny, nezabudnite ich
vyniesť včas von. Každoročne sa stáva,
že vtáčatá
naučené na
kŕmidlo
sa objavia vo
dvore už
v prvých
mrazivých dňoch,
keď zmizne hmyz a obletujú známe miesta s prvou snehovou prikrývkou. Ak sa včas priberiete
k ich príprave a montáži
na osvedčené miesto,
nájdete si čas aj na ich
opravu. Nezabudnite
na vrecko so slnečnicou a obilninami, aby ste
sa vyhli
zhonu
a nafúknutým
cenám
obchodníkov.
Búdka patrí na strom tak,
aby z nej voda prirodzene
stekala ponad striešku
vletového otvoru vždy do
takej výšky, ktorá je pre
vtáčatá prijateľná. Kým
trasochvost bude hľadať
búdku pod štítom strechy
v 6-metrovej výške, sýkorka iba zriedkavo vylietne
vyššie ako k búdke vo
výške 4 metre.
Či už ju budete vešať na
drôt, alebo upevňovať klincami priamo do stromu,
myslite na to, že každým
rokom kmeň a konáre
hrubnú a tak sa do nich
vťahuje každá prekážka.
Voľné uviazanie a klince
s niekoľkocentimetrovou
rezervou sú zárukou toho,
že upevnenie nebudete
musieť každý rok obnovovať.
MILAN GIGEL
14. strana
DROBNOCHOV
Doma v záhrade
Samička, ktorá má
dostatok materiálu,
zvyčajne vybuduje kvalitné
hniezdo. V papuľke zbiera
steblá a ukladá ich do kúta.
FOTO - AUTOR
Zimná
plemenitba
Keď sa chovné samce
a samičky definitívne
presrstia a využijú
slnečnicový prídavok
v krmive na to, aby bola
ich srsť hustá a lesklá,
po krátkom oddychu
nazbierajú sily na
to, aby založili nové
potomstvo.
králikov
O králikoch zo zimnej plemenitby sa hovorí,
že sú tým najlepším chovným materiálom.
Majú hustejšiu srsť, rastú rýchlejšie ako
ich letní súrodenci a ich telá sú pevnejšie,
mohutnejšie
iet divu, že králikárske výstavy
sú načasované
tak, aby si mohli
fanúšikovia drobnochovu
na nich pozrieť to najlepšie,
čo možno dochovať.
Nielen pre výstavy, ale aj
pre úžitok sú mláďatá zo
zimnej plemenitby neoceniteľné. V zimných mesiacoch nelieta hmyz, ktorý
by prenášal nákazu moru
a myxomatózy. Pri nízkych
teplotách sa v podstielke
nemnožia mikroskopické
parazity kokcidiózy, ktoré
oslabujú chov. Dobre kŕmené králiky sú v tej najlepšej
kondícii.
N
Kedy začať?
Keď sa chovné samce a samičky definitívne presrstia
a využijú slnečnicový prídavok v krmive na to, aby
bola ich srsť hustá a lesklá, po krátkom oddychu
nazbierajú sily na to, aby
založili nové potomstvo.
Záleží na počasí, kedy ich
dostatok slnka presvedčí
o tom, že prichádza vhodný
čas. Začiatok novembra
je zvyčajne obdobím, keď
je už všetko v najlepších
koľajach. Ak sú samičky
v priestranných klietkach,
do ktorých cez deň prenik-
nú slnečné lúče, zvyčajne
nie je problém presvedčiť
ich, aby samčeka nechali
vykonať jeho poslanie. Nie
ročné obdobie, ale tmavá
králikáreň a malé klietky
bývajú príčinou neúspechu.
Pozdná jeseň dĺžkou dňa
kopíruje ranú jar a tak králiky nie sú v rozpakoch.
Vyberáme skúsené
matky
Pre zimnú plemenitbu je
výhodné vyberať samičky,
ktoré majú skúsenosti s odchovom potomstva. Volíme
z nich tie, ktoré majú
najlepšie materské návyky.
Hlboké hniezdo bohato
vystlaté srsťou, z ktorého mláďatá pri odchove
nevychádzali von v prvých
šiestich týždňoch objavovať
svet, je signálom toho, že
ide o matku, ktorej dcéry by
mohli mať rovnako dobré
vlohy.
Samičky neskúsené necháme odpočívať až do jari,
kým si budú môcť v lepších
podmienkach vytrénovať
svoje pudy zdedené po
predkoch. Výhodné je, ak
sú samičky ustajnené v susediacich klietkach v blízkosti samčeka, aby ich feromóny pri pripúšťaní strhli
Ako a kedy pripraviť klietky
Prvé
Prvé
é tri týždne
týž
ýžd
dne po pripusteníí samičk
samičky
čky zv
zväčša
äčš
čša
neprejavujú intenzívnejší záujem o úpravu
životného priestoru. Ich spávanie sa celkovo
rôzni.
Niektoré matky s týždenným predstihom prehrabujú podstielku a formujú v zadnom tmavom kúte jamku, iné začnú budovať hniezdo až
tesne v deň vrhu a všetko dokončujú až po tom,
čo mláďatá bezpečne uložia do hniezda.
Aby bola podstielka suchá a hniezdo udržalo mláďatá počas prvých kritických štyroch
týždňov v teple, treba klietku včas dôkladne
vyčistiť, na jej dno nasypať vrstvu drevených
pilín a prekryť ich 20 – 30 centimetrov vysokou
kopou slamy.
Samička, ktorá má dostatok materiálu, zvyčajne
vybuduje kvalitné hniezdo. V papuľke zbiera
steblá, ukladá ich do kúta a v pravý čas ich vystiela srsťou, ktorú si trhá z hrudi a laloka.
Ak samička slamu udupe alebo ju poprehrýza
na beznádejne krátke kúsky, treba to ustriehnuť a pridať jej ďalšie. Dobrej slamy nikdy nie
je dosť.
Ak je počasie chladné, treba v 31. deň prekryť
dvierka králikárne na noc jutovým vrecom.
Vyvarujte sa plastových materiálov.
ku skupinovému záujmu
o odchovanie potomstva. Je
to ako neviditeľná výzva,
ktorá sa nesie povetrím.
Samičky sú nepokojné,
prehrabávajú podstielku
a dostávajú sa do provokovanej ruje.
Po pripustení „na dva
skoky“ už stačí len do stolového kalendára poznačiť
dátum a začať odpočítavať
31 dní, ktoré ubehnú, kým
prídu mláďatá pri úspešnom oplodnení na svet.
Bohaté zásoby
Výzvou zimnej plemenitby sú zvýšené nároky na
uskladnenie sena a slamy.
Kým v priebehu letnej sezóny nie je problém zadovážiť si zelené kŕmenie alebo
improvizovať čerstvým
senom, v zime sa možno
spoľahnúť iba na svoje
zásoby. Ponuka sena lisovaného v malých balíkoch
sa útlmom hospodárenia na
vidieku rozplynula a veľké
okrúhle baly tiež nie sú
tovarom, ktorý možno
zakúpiť v každej obci.
Kým dospelé králiky si zo
sena prednostne vyberajú hrubšie steblá paliny,
bodliakov a iných burín,
mláďatá uprednostňujú
jemnú mládzu s množstvom lístočkov a seno
z krmovinových miešaniek.
Ak pri takomto kŕmení nie
je núdza o ovos a obilný
príkrm, všetko je na najlepšej ceste k úspechu. Práve
tuky obsiahnuté v ovse sú
vítaným bonusom.
Prichádza deň D
Ak je počasie chladné, nie je
na škodu v 31. deň prekryť
dvierka králikárne na noc
jutovým vrecom, ktoré
ochráni vnútorný priestor
klietky pred studeným vetrom. Vyvarujte sa plastových materiálov, pre ktoré
by sa vo vnútri zvýšila
vlhkosť a pocit chladu by
sa znásobil. Vnímajte to ako
závetrie kdesi za hustými
vetvičkami kríkov.
Každý vrh treba prekontrolovať a zredukovať ho
na 8 mláďat, aby dostali
náležitú výživu. Samičke
v prvých dňoch prospeje,
ak namiesto vody dostane
prídavok zohriateho mlieka
v pomere 1:1 k vode. Pitný
režim je kľúčový, obzvlášť
v mesiacoch, keď voda
v miskách zamŕza. A to
platí nielen pre výživu matky, ale aj odchov mláďat
v zimných mesiacoch.
Voda je nadovšetko, seno
je základ a dostatok obilného príkrmu je zárukou
toho, že králiky budú mať
dostatok energie na udržanie telesnej teploty.
MILAN GIGEL
Autor je aktívnym členom
Slovenského zväzu chovateľov.
POMÔCKY A POMOCNÍCI
Doma v záhrade
Ak už odzneli všetky práce
v záhradke, je načase vykonať
údržbu nástrojov a náradia,
ktorými sme si v priebehu
sezóny uľahčovali prácu. Bez
ohľadu na to, či ide o starú
motyku, alebo novučičkú
kosačku, ktorá nahradila
pred koncom trávnikovej
sezóny svoju unavenú
predchodkyňu
ďaka včasnej
údržbe nájdete
na jar všetko
pripravené na
prácu bez toho, aby ste museli riešiť nečakané výzvy
a starosti. Doma vo svojom
dvore, v drahom servise v
meste alebo u šikovného
suseda, ktorý si vždy na
vás nájde čas.
V
Ručné náradie
môže trochu
potrápiť
Očistiť kovové náradie
od hliny a uskladniť
ho v suchu záhradného domčeka dokáže
každý. Ak však pýta
údržbu drevená násada, niektoré výzvy
sú zložitejšie ako
iné. Každej zánovnej
rúčke, ktorá je pevne
osadená v náradí, prospeje
pred uskladnením napustenie ľanovým olejom. Ten
vyplní jej póry, vytvrdí
povrch a vďaka nemu bude
rukoväť v každej ďalšej
Po sezóne
zazimujte
náradie
sezóne čoraz hladšia. Je
to, akoby ste tesne pod
povrchom dreva vytvárali
prírodný plast.
Ak sa niektoré z náradí na
drevenej rukoväti uvoľnili,
nemožno to pripisovať jej
rozsušeniu. Každé nové
namočenie do vody problém vždy len znásobí. Či
ide o motyku, alebo hrable,
treba násadu vytiahnuť,
vyrobiť do nej pílou zárez
a po opätovnom nasadení do neho vtĺcť klinok
Zánovnej rúčke,
ktorá je pevne
osadená v náradí,
prospeje pred
uskladnením
napustenie ľanovým
olejom.
Kosačka musí ísť do garáže fit
Či t i kosačky
Čisteniu
k
čk b
by ste
t
sa mali pre udržanie
jej výkonu venovať po
každej sezóne. Ak ste
však jej čistenie v lete
zanedbávali, mali by
ste to do príchodu
zimy napraviť. Navlhčite vnútro jej šasi
vodou a vyčkajte, kým
sa pevný trávnatý pancier zmení na mäkšiu
hmotu. Drevenou latkou povyberajte, čo sa
dá, a siahnite hoci aj
po tlakovej
vode, aby
ste plasty a kovy
oslobodili od
nánosu.
Pri benzínovej
kosačke je dôležité
dodržať iba dve
pravidlá. Nakloniť ju do strany
15. strana
predpísanej
d í
j výrobcom
ý b
a nechať ju po takomto
čistení dokonale preschnúť. Zahrejte motor
kosačky a vylejte z nej
opotrebovaný olej, aby
ste ho mohli nahradiť
novým. Vylejte aj palivovú náplň a už vás
bude čakať iba čistenie
vzduchového filtra
a brúsenie.
Ak žiada žací nôž viac
ako drobný zásah
pilníkom, odneste
ho radšej do servisu,
kde vám ho dokonale
vyvážia. Zabránite tak
nadmernej námahe
motora a ohnutiu
jeho osky.
sa v Brúse
n
maz yplatí ie
zak
aní
mec m vod ončiť
Oše haniz iacich
m
t
spr rovací ov.
eji j
o
lej v
ei
voľb deálno u
ou.
z tvrdého dreva. I teraz pomôže napustenie ľanovým
olejom. Drevo trochu zväčší
objem a už nepovolí.
Násada na vidlách, ktorá
odhnila v komposte, či
stará zlomená rukoväť na
lopate bude žiadať výmenu
za novú. Ak ste si včasne
nepriniesli z prírody vhodné konáre liesok, siahnite
po hotovej rúčke z obchodu. Zaiste bude lepšia ako
tá, ktorá už doslúžila.
Relaxujte
pri brúsení
Určite ste už na vlastnej
koži pocítili, že s nabrúsenou sekerou sa omnoho
lepšie štiepajú polená ako
s tupou. Napadlo vám, že
rovnaké je to aj s motykou
a rýľom? Na obe stačí zverák, pilník a trocha chuti
do práce. Dnes už by
ste ťažko hľadali
kováča, ktorý im
vyrobí trvanlivé ostrie.
Zabudnite na uhlovú
brúsku a urobte túto
prácu ručne. Predídete tak
prehriatiu ocele, z ktorej sú
náradia vyrobené. A ak už
budete pri brúsení, siahnite
aj po brúsnom kameni
a obtiahnite ním všetky
kosáky, nožnice na strih
živého plota a záhradnícke
nožnice na stromčeky. Pre
brúsenie ostrí z húževnatej
ocele ponúkajú výrobcovia
diamantové pilníky, s ktorými ide práca rýchlejšie.
Každé brúsenie sa vyplatí
zakončiť mazaním vodiacich mechanizmov. Ošetrovací olej v spreji je ideálnou
voľbou, aby sa diely pri
skladovaní nezlepili.
Elektrické stroje
stačí vyčistiť
Kultivátor, nožnice na plot,
vyžínač či vertikutátor
s elektrickým pohonom
žiadajú na konci sezóny iba
dôkladné vyčistenie. Keďže
ide o stroje, pri ktorých sa
nežiada od používateľa
mnoho servisných
zákrokov, čistenie
sa končí zvyčajne
namazaním kovových
súčastí proti korózii.
Obzvlášť ak ich skladujete v dielni, ktorá
v zime bez vykurovania
slúži aj na drobné majstrovanie. Na chladných
kovoch sa zráža vydýchaná
para a všetko hrdzavie viac,
ako keby ste veci skladovali na podstienku pod
strechou.
A čo reťazová píla?
Ak patríte medzi tých, ktorí
stihnú spracovať vo dvore
palivové drevo do príchodu
snehu, môžete sa pustiť aj
do zazimovania píly. Elektrickú stačí len vyčistiť od
pilín a nahradiť ekologický
olej v nádržke syntetickým,
aby v priebehu skladovania
nezhustol a nepremenil sa
na prírodný plast.
Benzínová píla vyžaduje
viac pozornosti. Po výmene
oleja z nej vylejte palivovú zmes a prekontrolujte palivový
filter. Po vyčistení
vzduchového filtra
skontrolujte stav
záberového kolieska,
zachytávača reťaze
a funkčnosť brzdy.
Čo prestalo plniť úlohu,
to pýta náhradu. Ak má
za sebou dve sezóny bez
návštevy servisu, vyplatí sa
zaniesť ju tam na vyladenie
karburátora a nastavenie
otáčok.
Odhranenie vodiacej lišty
pilníkom a brúsenie reťazí
je už iba zavŕšením snahy,
aby ste predvídavo boli
pripravení na novú sezónu.
MILAN GIGEL
16. strana
HISTORICKÉ ZÁHRADY
Doma v záhrade
Pezinský
zámocký
park
estou nájdete
stromy, ktorým
sotva dovidíte na
vrchol, pokocháte sa pohľadom na
jazierka plné šťúk a kaprov s kačkami plávajúcimi
na hladine a ak budete
mať šťastie, uvidíte aj
rodinku bielych a pestrofarebných pávov, ktorá sa
stále rozrastá. Pezinský
zámocký park má svoje
čaro v každom ročnom
období a je ideálnym
miestom na vzdelávanie,
leňošenie alebo oddych
pri tichých prechádzkach
počas dlhých nedeľných
popoludní.
C
Vodný hrad
Niekdajšia dominanta
vinohradníckeho mesta
Pezinok dnes vo svojich
útrobách skrýva vináreň
a pivnice so starou sudovinou a láka miestnych
vinárov, ako aj milovníkov vína zo širokého
okolia. Zámok vznikol
prestavbou pôvodného
opevneného vodného
hradu z konca trinásteho
storočia, ktorý sa dvoma
valmi a vodnými priekopami úspešne bránil
pred útokmi nepriateľov.
Striedali sa tu majitelia, až
ho v polovici devätnásteho
storočia získali do vlast-
níctva Pálffyovci, ktorí
sa zaslúžili o jeho veľkú
prestavbu, vznik zámockých záhrad a veľkého
anglického krajinárskeho
parku. Napriek mnohým
zmenám si však stavba zachovala vnútornú
dispozíciu vodného hradu,
a tak sa stala ojedinelou
stavebnou pamiatkou na
Slovensku.
História
zámockého parku
Ešte začiatkom devätnásteho storočia sa záhrada
pri vodnom hrade svojimi
rozmermi ani zjavom
neponášala na dnešný
zámocký krajinársky park.
Predchodkyňa dnešného parku bola oplotená
a našli by ste v nej vyše
sto včelích úľov, ktoré
slúžili vtedajším majiteľom hradu – zanieteným
včelárom.
Vznik parku pripisujeme
grófovi Františkovi Pálffymu, ktorý dal po rozsiahlej
prestavbe hradu staré
vodné priekopy zasypať
a sprístupnil tak okolie
všetkým obyvateľom. Potok spájajúci vodné kanály
odvtedy napájal dva rybníky, v ktorých rozmarná
šľachta chovala vzácne
druhy rýb a korytnačky.
Hradné záhrady rozšírili
FOTO ZDROJ - MESTO PEZINOK
Hneď za vstupnou bránou vás
privíta informačná tabuľa s nákresom náučného chodníka, ktorý
sa vinie celým parkom. Upúta aj
tých najmenších a celá rodina sa
môže spolu vydať hľadať živočíchy
a rastliny, ktoré videli na obrázkoch.
Takmer
stratený
raj
Viete, že:
v devätnástom
nástom storočí pri chodníčko
chodníčkoch v parku
boli pomníky obľúbených grófskych psov,
dnes nájdete v parku altánky v tvare starodávnych včelínov, ktoré pripomínajú vzhľad záhrady zo začiatku devätnásteho storočia,
v roku 1974 do parku dosadili 84 líp, javorov
a topoľov,
v súčasnosti je areál parku verejným mestským
parkom a je zapísaný v zozname kultúrnych
pamiatok,
v parku nájdete osemnásť malých tabuliek so
slovenskými a latinskými názvami konkrétnych
druhov rastlín.
a postupne premenili na
veľkolepý park siahajúci
až po okolité lúky a lesíky,
ktoré sa stali ideálnym
miestom na oddych,
prechádzky a poľovačky.
Do zámockého parku
vysadili vzácne stromy
a vybudovali tu široké
chodníky, ktoré ešte dnes
lemujú celý park a spájajú
zaujímavé miesta.
Do začiatku dvadsiateho
storočia, do smrti grófa
Jána, posledného majiteľa z rodu Pálffyovcov,
pretrval park takmer
v nezmenenej podobe,
potom však ich majetky
pripadli do vlastníctva štátu a zámok a jeho záhrady
spustli. V roku 1931 však
pezinský zámocký park
kúpilo mesto, ktoré sa oň
stará dodnes.
Dnešná podoba
parku
Mesto sa o zámocký park
vždy staralo najlepšie,
ako mohlo. V roku 1953
sem vysadili 1536 nových
drevín a s obnovou vegetácie pokračovali. Dnes
v parku nájdete viac ako
1000 stromov a vyše 3000
štvorcových metrov krovitých porastov, z ktorých
najväčšie zastúpenie má
vzácny tis obyčajný. V druhovom zastúpení stromov
prevládajú javory a jasene,
nájdete tu však aj vzácne
jedince beztŕňovca dvojdomého, platana javorolistého či obrovskú magnóliu
Soulangovu, ktorej jarné
kvety lákajú motýle a včely
zo širokého okolia.
V roku 2011 prešiel park
veľkou rekonštrukciou.
Dreviny, ktorým zdravotný stav nedovolil v parku
vytrvať, odstránili a do
parku dosadili deväťdesiat nových, najmä
listnatých stromov a asi
šesťsto kríkov. Zmenila sa
aj veľká zámocká Tanečná
lúka, na ktorej sa kedysi
konali zábavy. Tancujúce
páry nahradili dvojice
jabloní, ktoré pripomínajú
zabávajúcu sa vrchnosť.
Mesto získalo finančné
prostriedky aj na vystavanie dreveného detského
ihriska v podobe gazdovského dvora so zvieratkami a výstavbu lanovej
dráhy za centrom voľného
času, ktoré dnes v parku
sídli. Tieto zásahy síce nie
sú v súlade s jeho okrasným historickým charakterom, pútajú však záujem
verejnosti a tak umožňujú
vzácnemu parku prežiť.
Asfaltovú plochu pred
zámkom nahradila žulová
dlažba, chodníky v parku
vysypali novým štrkom
a upravili aj brehy jedného
z jazierok, aby sa jeho charakter čo najviac priblížil
prírode. Na dvoch najnavštevovanejších miestach
dokonca vybudovali nad
vodou móla, a tak tu často
zazriete deti, ako kŕmia
neustále hladné kačičky.
ANNA KOVAĽOVÁ,
krajinná architektka
Zdroj: www.webnoviny.sk
www.pezinok.sk
Download

November 2013 - Doma v zahrade