NA ÚVOD
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
slovenskí notári sa pravidelne stretávajú na jarnej konferencii, aby bilancovali predchádzajúci rok a zároveň
boli informovaní o stave notárstva na Slovensku, jeho cieľoch, úspechoch, ale aj sklamaniach, ktorými notárstvo v uplynulom roku prešlo.
Tak to bolo aj tohto roku, keď sa 28. marca 2010 v kongresových priestoroch Hotela Bonbón v Bratislave konala riadna konferencia notárov, ktorú svojou prítomnosťou poctili vzácni hostia: JUDr. Viera Petríková, podpredsedkyňa vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, JUDr. Peter Molnár, PhD., prezident
Slovenskej komory exekútorov,
JUDr. Ján Havlát, podpredseda Slovenskej advokátskej komory a JUDr. Marek Števček, PhD vedúci katedry
súkromného práva Justičnej akadémie Slovenskej republiky a sudca Okresného súdu Bratislava I.
V úvodnom príhovore som považoval za potrebné zamerať sa na postavenie notárstva v našej krajine, jeho
možnosti, úlohy a v neposlednom rade jeho zaradenie v systéme právnických povolaní na našom území vzhľadom na výkon verejnej moci a jej uplatnenie pri výkone preventívnej spravodlivosti v mene štátu.
Pre osvieženie pamäti je niekedy pre odstránenie nejasností pre tých, ktorí ich majú, a pripomenutie pre tých,
ktorí zabúdajú, nevyhnutné vrátiť sa do minulosti, oprášiť históriu a položiť si zásadnú otázku o pôvode notára. Vzhľadom na nadštandardné kolegiálne a priateľské vzťahy s Notárskou komorou Českej republiky sa iste
naši kolegovia neurazia, keď s ich láskavým dovolením budem z časopisu Notárskej komory Českej republiky
AD NOTAM, z časti „Čriepky z histórie“, voľne interpretovať obsah z histórie našej profesie.
„Notár od svojho samého počiatku poskytoval ako vzdelaná osoba so znalosťami písania a čítania služby panovníkovi. Aj keď je historicky preukázané, že väčšina vzdelancov pochádzala z duchovnej sféry, v staroveku
za vlády panovníka, ktorý veriac v lojálnosť a dôveryhodnosť svojho úradníka – pisára (ktorého následníkom
sa stal neskôr notár), zveril mu aj tie najzávažnejšie skutočnosti, ktoré mu vrátane svojich rozhodnutí jednoducho nadiktoval a pisár ich prepísal do písomnej podoby. Išlo o právne relevantné skutočnosti, ale aj spoločenské a náboženské javy. V tom čase bol panovník zväčša negramotný a nemal reálnu možnosť sám si overiť,
čo bolo napísané a archivované, jednoducho dôveroval svojmu úradníkovi, ktorého si pre svoje potreby ustanovil. A nielen to. Na znak svojej dôvery zveril mu pečať, ktorou boli väčšinou pečatené všetky dôležité rozhodnutia a listiny, čím nadobudli vyššie uznanie a dôveryhodnosť, uznávalo ich nielen obyvateľstvo, ale aj
panovníci a veľakrát sa na ich základe menili osudy ľudí a história. Takéto listiny sa teda stali dôležitým verejným nástrojom v rukách panovníka, prostredníctvom ktorých realizoval svoju moc, a z toho dôvodu sa panovník o svojich zverencov staral, umožňoval im rozširovanie vzdelania napríklad vznikom notárskych škôl.“
Prečo sa musíme niekedy vracať do takej vzdialenej histórie?
Pretože tu niekde by som videl počiatky súčasnej notárskej verejnej listiny a navyše, ako sami z použitých historických argumentov vidíme, notárska verejná listina nie je v žiadnom prípade len účelovo vykonštruovaný
pojem, ale historicky podložený, vývojom otesaný a nenahraditeľný nástroj štátu pre výkon verejnej moci!
Takáto dôležitá úloha však priniesla najmä počas stredoveku aj nevyhnutnosť riešenia spätnej ochrany týchto
právnych aktov, a tým aj ich samého pôvodcu (panovníka).
Ochranu môžeme opäť historicky dokumentovať tým, že vzhľadom na povahu a právnu silu verejných listín by
bolo nezodpovedné, keby ich spísanie a pečať boli zverené neobmedzenému a nekontrolovateľnému množstvu pisárov (numerus clausus), keďže v takom prípade by nevyhnutne došlo k strate kontroly nad ich činnosťou a tým aj k strate právnej relevancie a dôležitosti takýchto listín a v konečnom dôsledku spätne k zníženiu
dôveryhodnosti aktov samého panovníka (štátu...). Samozrejme, že vzhľadom na zverené oprávnenia, notárom nemohol byť len tak ktokoľvek, na jeho osobu boli logicky kladené čoraz prísnejšie kritériá, najmä z hľadiska morálky, vzdelania, zodpovednosti...
Mohol by som z tohto miesta uviesť ďalšie historické argumenty, na ktoré akoby vysokokvalifikovaná a ctihodná súčasnosť nechcela myslieť s možným cieľom – zabudnúť...
Preto sa pýtam – má niekto právo zabudnúť na svojich predkov, ktorí mu striedaním generácií vdýchli život,
umožňujúc uzrieť svetlo tohto sveta?
V roku 2009 sa konalo v mesiaci marec na našom území v Čilistove zasadnutie notárstiev štátov Hexagonály,
ktorej som minulý rok mal tú česť predsedať. Pre túto príležitosť som skoncipoval pre našich zahraničných kolegov uvítacie motto, ktoré znelo nasledovne:
„Historické epochy striedajú nové historické epochy, kráľov striedajú iní králi, vladárov ďalší vladári... Len Pán
Boh zostáva jeden.... Ten istý, čo stvoril svet, v ktorom vytvoril každému tvorovi malý kúsok priestoru pre život
a určil mu jeho úlohu a miesto...
Miesto na Zemi...Majestátny Dunaj, ten dávny nemý svedok od nepamäti rozdeľuje a spája osudy ľudí a národov tak, ako v tomto okamihu spojil aj naše cesty a osudy s cieľom, aby ich znovu rozdelil a znovu spojil... Navždy! Svedkovia jari klopú na dvere, slnečné lúče do našich sŕdc vlievajú novú energiu a radosť prebudenú
jarnou rovnodennosťou a MY sa opäť stretávame a hľadáme „naše miesto na Zemi...! “
Pred rokom, v čase koncipovania tohto motta, som si akosi neuvedomil jeho univerzálnosť a momentálnu časovú aktuálnosť, preto som nútený, rátajúc s vašou zhovievavosťou, sa k nemu vrátiť...
Veď či so štvorročnou pravidelnosťou nesledujeme so zatajeným dychom zmeny vládnej garnitúry a nedúfame v prinavrátenie dôstojnosti, vážnosti a užitočnosti notárskej profesie?
Či sa ešte nájde niekto, kto otvorí zakliatu trinástu komnatu, opráši slávnu pečať notárstva, ktoré tak ako v minulosti, aj teraz poskytuje nenahraditeľné služby v prospech štátu a jeho občanov? Prinavráti nám azda niekto, sledujúc prvotne všeobecný verejný záujem, to „naše miesto na Zemi? “
Parlamentné voľby 2010 klopú na dvere, programy politických strán sľubujú „lepšie časy“ a notári sa znovu
a znovu snažia vysvetliť a obhájiť svoju úlohu a nenahraditeľné miesto v rámci preventívnej spravodlivosti štátu.
Vzhľadom na počet obyvateľov Slovenska a rozsah kompetencií notárov možno konštatovať, že územie Slovenska je rovnomerne a dostatočne pokryté notárskymi úradmi, ktorých je k 26. marcu 2010 zriadených 344,
z toho obsadených je 336 úradov a 8 neobsadených. Navyše, komora vo svojich zoznamoch eviduje 25 notárskych kandidátov a 91 notárskych koncipientov, z ktorých má zatiaľ 16 koncipientov úspešne absolvovanú
odbornú notársku skúšku.
Historické argumenty potvrdzujú, že zo strany štátnej moci nemožno bezbreho rozširovať počty notárov (napr.
pokusmi o zrušenie numerus clausus) bez akéhokoľvek zdôvodnenia účelnosti, bez akejkoľvek zmeny v rozsahu kompetencií notárov, bez pochopenia ich osobitného postavenia v rámci štátom zverených kompetencií,
pretože hrozí skorumpovanie notárskeho prostredia z dôvodu vysokého rizika existenčného ohrozenia tak
jestvujúcich, ako aj novovytvorených notárskych úradov, a tým ohrozenie dôvery v notársku činnosť a ohrozenie výkonu preventívnej spravodlivosti štátu.
Ako vhodné riešenie by sa javila taká úprava legislatívy, ktorá by tak ako v niektorých iných krajinách zaviedla
moratórium na otváranie nových úradov a umožňovala by rozširovanie počtu notárskych úradov vždy po uplynutí viacročného obdobia (napr. v Taliansku každých 7 rokov, keď minister spravodlivosti prehodnotí počty notárov s prihliadnutím na potreby spoločnosti, počty obyvateľov a kompetencie, ktoré sú notárom zverené, stav
notárskej agendy a otvorí notársky úrad v mieste, kde je to skutočne odôvodnené a nevyhnutné). V niektorých
štátoch nie je žiadnou zriedkavosťou, že notársky kandidát po absolvovaní notárskych skúšok ešte dlhé roky
čaká na svoju príležitosť otvoriť si vlastný notársky úrad, či už vytvorením nového úradu, alebo uvoľnením úradu odchádzajúcim notárom. Príkladom môže byť konkrétny prípad z Rakúska, keď notár odchádza na dôchodok a na jeho úrad nastupuje jeho kandidát, ktorý bol u neho kandidátom celých 14 rokov. U takéhoto
kandidáta je aj záruka perfektného ovládania notárskej činnosti s vysokým predpokladom, že sa nevyhnutne
stane kvalitným nástupcom svojho školiteľa.
Zo strany štátnej moci je preto nemenej dôležitá otázka pochopenia statusu notárskeho úradu a notára
v zmysle už teraz platnej legislatívy, ktorá definuje notársky úrad v § 2 ods. 3, zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov ako súbor právomocí udelených na
dobu neurčitú štátom notárovi ako fyzickej osobe na výkon notárskej činnosti a na ďalšiu činnosť podľa tohto
zákona, trvalo spojených so sídlom, do ktorého bol notár vymenovaný. V § 4 ods. 3 a 4 Notárskeho poriadku je
upravený status notára tak, že „pri výkone notárskej činnosti má notár postavenie verejného činiteľa a vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci“. Takéto znenie zákona jednoznačne definuje postavenie
notára aj vo vzťahu k štátnej moci, a teda recipročne možno vyvodiť predpokladané správanie sa štátnej moci
k inštitútu notára ako vykonávateľovi štátnej moci, čomu mnohí, najmä z prostredia masmédií, nerozumejú,
keď notára pri zverených kompetenciách chápu vo väzbách na „monopol“ vykonávanej agendy, hoci na druhej strane ani náznakom nespochybňujú napríklad fakt, že súdnu moc môžu vykonávať len súdy...
Konferencia notárov ako najvyšší orgán rokovala okrem iného aj o volebnom poriadku do orgánov komory,
pretože doteraz platný volebný poriadok je vzhľadom na svoj vek a charakter dosť ťažkopádny, čo spôsobuje
neúmerne dlhé trvanie celého volebného procesu. Konferencia notárov zaviazala Prezídium NK SR prípravou
novely Notárskeho poriadku, ktorú pripravila Legislatívna komisia NK SR po zohľadnení pripomienok, avšak
vzhľadom na nejednotný názor členov prezídia na jej znenie, bol tento návrh z dôvodu objektivity predložený
Konferencii notárov ako najvyššiemu orgánu komory na rozhodnutie. Konferencia notárov vo svojom hlasovaní návrh v predloženom znení neschválila.
Úloha pripraviť nový návrh volebného poriadku a predložiť ho Konferencii notárov tak naďalej trvá a tento bod
bude zrejme predmetom nasledujúcej konferencie notárov.
Záverom musím s ľútosťou skonštatovať, že množstvo notárov doteraz nepovažuje za vec svojej stavovskej hrdosti a cti osobne sa zúčastniť na zasadnutí svojho najvyššieho orgánu – Konferencie notárov, nehovoriac
o tom, že účasť na konferencii je okrem spomínanej stavovskej cti, pre notára povinnosťou a vecou spolupatričnosti s tými, ktorí dosiaľ žiadnu konferenciu nevynechali.
V tomto roku nás čakajú zmeny aj v Centrálnom informačnom systéme Notárskej komory, ktorý by mal po ich
vykonaní zdokonaliť svoju funkcionalitu. Všeobecne nás čaká veľa práce, ktorá si bude vyžadovať od každého
z nás zvýšený dôraz na dodržiavanie etického kódexu, vlastné vzdelávanie, plnú odbornú spôsobilosť vykonávať svoju činnosť a zverené úlohy, ktoré na notárov kladie zákon, a aby obstál v stále narastajúcom konkurenčnom prostredí, preukazujúc svoju profesionalitu, odbornosť, čestnosť a etickú spôsobilosť pre výkon svojho
povolania a k svojmu notárskemu stavu.
JUDr. Miroslav Duriš, PhD.
Prezident Notárskej komory SR
PRÍHOVOR MINISTERKY SPRAVODLIVOSTI SR
JUDr. VIERY PETRÍKOVEJ
NA KONFERENCII NOTÁROV 27. MARCA 2010
Vážené dámy, vážení páni!
Na úvod svojho vystúpenia vás chcem najskôr pozdraviť a zaželať vám príjemné a produktívne rokovanie.
Rozhodla som sa prísť medzi vás, aby sme spoločne zhodnotili štyri roky našej spolupráce. Dovolím si vyhlásiť,
že ministerstvo spravodlivosti a notári sa stali za toto obdobie partnermi, ktorí spolupracujú a rešpektujú sa.
Položili sa základy novej spolupráce založenej na dôvere. Došlo k stabilizácii vášho stavu, kedy po vzájomnej
dohode otvárame notársku sieť na Slovensku. To je výsledok toho, že notárske prezídium a celý stav už nezatvára oči nad pochybeniami svojich kolegov. Lebo tak ako v každom kolektíve, sa aj medzi notármi nájde pár
jednotlivcov, ktorí majú problém s rešpektovaním zákonov, či rýchlosťou konania. Obidve inštitúcie máme
spoločné to, že sme tu pre občanov. Tak ministerstvo, ako aj notári sme službou pre občanov.
Nedá mi nespomenúť jednu veľkú výzvu a tlak z EÚ, ktorý chce otvoriť notársky stav aj zahraničiu. Treba sa
modernizovať, to však nemusí znamenať koniec domácich notárov. Inšpiráciou nech je taliansky model, kde
sa môže do výberového konania prihlásiť každý, bez ohľadu na štátnu príslušnosť po splnení praxe a vzdelania. Skúšky a výberové konanie sú oprávnene mimoriadne náročné, a tak majú problém aj domáci uchádzači,
a nie to cudzinci.
Vážené dámy, vážení páni, ak by mal niekto pochybnosti, že sa toho až tak veľa neurobilo, spomeniem iba najdôležitejšie legislatívne zmeny, na ktorých sme spolupracovali.
– tzv. veľká novela Občianskeho súdneho poriadku. Jedným z cieľov veľkej novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom
č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. októbra 2008 bolo odformalizovať a zjednodušiť súdny proces, zrýchliť
súdne konania a odstrániť zbytočné prieťahy.
l
Napríklad rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania, rozhodnutie o ustanovení opatrovníka, rozhodnutie o ustanovení znalca, rozhodnutie o znalečnom, rozhodnutie o uložení poriadkového opatrenia
a podobne. Zjednodušilo sa tým rozhodovanie v dedičských veciach pri vždy prípustnom odvolaní. V budúc-
nosti uvažujeme o vylúčení odvolania pri zastavení exekúcie, aj keď uznesenie vydá notár. Tento krok viac
zefektívni vybavenie veci notárom pri nedostatku majetku po poručiteľovi.
Budúcnosť ukáže, či bude vhodné rozšíriť rozhodovaciu právomoc notárov aj na meritórne rozhodnutia o autoritatívnom vyporiadaní dedičstva.
l
Notár ako súdny komisár
.
l
To isté bude platiť, ak v konaní o novoobjavenom majetku vezme navrhovateľ návrh späť (pozri § 140 ods. 4).
l
l
Súd zabezpečí uloženie rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín.
účinnosť od 1. septembra 2009
Cieľ právnej úpravy:
– zmluva o prevode vlastníckeho práva je úkonom súkromného práva a práve notárovi prirodzene svedčí vykonávať tieto úkony, preto sa obmedzila preskúmavacia právomoc katastrov nehnuteľností vo vzťahu k súkromnoprávnym aspektom zmluvy, ak je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice. Verím, že parlament raz uzná, že
ide o najbezpečnejší spôsob uzatvárania zmluvy a že schváli povinnú formu notárskej zápisnice. Nehnuteľnosť je nezameniteľná a nie v jednom prípade si človek na ňu musí šetriť aj 30 rokov. Tieto veci preto nechceme podceňovať a naša snaha o sprísnenie formy je stále aktuálna. Notár je zo zákona oprávnený vykonávať
v rámci ostatnej činnosti mediátora a rozhodcu. MS SR má v budúcnosti ambíciu investovať do rozhodcovského konania v obchodnoprávnych veciach a notár môže významne stúpnuť na význame aj pri tomto alternatívnom uplatňovaní práv.
sa aktuálne nachádza na podpise u pána prezidenta. Z dôvodu právnej istoty sme trvali na povinnom osvedčení zmluvy o mediácii u notára.
Od 1. augusta 2007 majú občania a podnikatelia možnosť vyžiadať si výpis z obchodného registra prostredníctvom tzv. elektronických služieb obchodného registra v elektronickej podobe za poplatok 0,33 €. Takto vydaný výpis je právne použiteľný len v jeho elektronickej podobe. Z uvedeného dôvodu bol prijatý spôsob
právne kvalifikovanej transformácie elektronického výpisu do listinnej podoby. Osobou oprávnenou na transformáciu je notár, a to za poplatok vo výške 1,33 € za každú, aj začatú stranu listiny, ktorá sa osvedčuje (sadzobník v zmysle vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z.z.).
Od 1. augusta 2007 majú občania a podnikatelia možnosť navrhnúť zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Takýto navrhovateľ musí okrem iného (ako napr. mať vydaný zaručený elektronický podpis) splniť aj podmienku spočívajúcu v overení
svojich osobných údajov u notára. Notárovi patrí za osvedčenie osobných údajov poplatok vo výške 13,28 €
(sadzobník v zmysle vyhlášky MS SR č. 31/1993 Z.z.).
S účinnosťou od 1. januára 2008 určilo ustanovenie § 69aa ods. 7 Obchodného zákonníka notára za subjekt
zákonom oprávnený preskúmať a osvedčiť splnenie požiadaviek ustanovených pre proces cezhraničného zlúčenia alebo splynutia obchodných spoločností, resp. družstva. Uvedená činnosť je notárom vykonávaná
v rámci osvedčovacej činnosti, a to formou notárskej zápisnice.
Záverom mi nedá poukázať na jeden výnimočný úspech, a to položenie spolupráce s Talianskou komorou notárov, ktorá viedla aj k zblíženiu rezortov spravodlivosti oboch krajín. To sa odzrkadlilo v historicky prvej návšteve dnes už bývalého talianskeho ministra spravodlivosti Mastellu na Slovensku. Spolupráca pokračuje
ďalej napríklad pri tvorbe proti korupčnej legislatíve, preukazovania pôvodu majetku a vzájomnými návštevami.
Je toho veľa, čo sa podarilo. Ostáva mi veriť, že môj nástupca si uvedomí, že notári sú prínosom pre právny štát
a partnermi. A nie, ako to bolo v minulosti. Ďakujem za pozornosť.
ARS NOTARIA 2/2010
ČLÁNKY
• ČLÁNKY •
PREVENTÍVNE PLNÉ MOCI
JUDr. Andrea Rozvadská, notárka v Senici
Mgr. Michaela Vozárová, notárska koncipientka JUDr. Miriam Szabovej, notárky v Bratislave
1. Úvod
covi pre prípad obmedzenia alebo pozbavenia
spôsobilosti na právne úkony a v ktorej uvedie
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Z uvedeného vyplýva, že ide o jednostranný právny
úkon splnomocniteľa, pričom rozsah oprávnenia
môže byť určený všeobecne alebo špeciálne. Pri
všeobecne určenom rozsahu oprávnenia je
rozsah splnomocnencovho oprávnenia daný
všeobecne ku všetkým právnym úkonom, ku ktorým bola obmedzená alebo pozbavená spôsobilosť. Špeciálna preventívna plná moc je daná ku
konkrétnym právnym úkonom v nej určeným.
Z povahy veci vyplýva, že preventívna plná moc si
vyžaduje písomnú formu. Keďže ide o závažné
rozhodnutie jednotlivca, vhodná je forma notárskej zápisnice, pri spisovaní ktorej notár okrem
iného poučí o podstate a následkoch tohto právneho úkonu. Účinnosť plnej moci je závislá od
podmienky, t.j. od neistej, budúcej skutočnosti.
Ide o skutočnosť objektívnu, konkrétne o stratu
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
Ustanovenie § 10 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov upravuje podmienky na
súdne pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Tu je namieste poukázať
na povinnosť súdu zabezpečiť uloženie rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti
na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín, ktorú do právneho poriadku vniesla novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom
č. 384/2008 Z.z..
Inštitút preventívnych plných mocí je v slovenskom právnom prostredí zatiaľ len na úrovni inštitútu de lege ferenda. Nielen v niektorých štátoch Európskej únie však ide o právom upravený
inštitút, pričom jeho vznik si vyžiadala najmä
potreba praxe. V súvislosti s pozornosťou, ktorá
je v rámci Štokholmského programu Európskej
únie1, európski notári podporujú iniciatívy prijaté
v prospech týchto osôb, konkrétne najmä plné
moci pre prípad ich nespôsobilosti. Podporu zraniteľným osobám vyjadrili svojou legislatívou
vo forme preventívnych plných mocí už napríklad v Nemecku, Rakúsku, Belgicku. Maďarsko
s právnou úpravou počíta v novele Občianskeho
zákonníka. V Slovenskej republike by taktiež
bolo žiaduce odstrániť absenciu právnej úpravy
preventívnych plných mocí. Za týmto účelom treba bližšie oboznámiť notársku obec s formálnymi aj obsahovými znakmi preventívnych plných
mocí a ich použitím v právnej praxi. Notárska
obec, resp. notár ako osoba oprávnená na spísanie preventívnej plnej moci, garantuje nezávislosť, nestrannosť a odbornosť pri spisovaní preventívnych plných mocí, garantuje registráciu
v príslušnom registri a ich aplikáciu. Novelizácia
slovenských právnych predpisov v tomto smere
vytvorí právny a inštitucionálny rámec posilňujúci postavenie zraniteľných osôb.
2. Preventívne plné moci
Preventívne plné moci dávajú chorým fyzickým
osobám, alebo fyzickým osobám postihnutým
duševnou poruchou väčšie právo rozhodovať
o svojom živote a umožňujú im dôstojne prežiť
starobu alebo chorobu. Taktiež umožňujú týmto
ľuďom ustanoviť dôveryhodnú osobu za svojho
zástupcu v čase, kedy nebudú spôsobilí na právne úkony. Obsahom preventívnych plných mocí
môže byť napríklad spôsob nakladania s majetkom vo vlastníctve osoby pozbavenej spôsobilosti, rozhodnutie o umiestnení v ústave sociálnej
a zdravotnej starostlivosti, rozhodnutie o trva-
Vo všeobecnosti pre potreby legislatívnej iniciatívy možno preventívnu plnú moc charakterizovať
ako plnú moc, ktorú udeľuje fyzická osoba ako
splnomocniteľ fyzickej osobe ako splnomocnen1 Štokholmský program je plán, ktorý určuje priority práce
EÚ pre oblasť spravodlivosti a vnútra na roky 2010 – 2014,
venovanej zraniteľným osobám (v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 sú zraniteľnými osobami okrem iného aj osoby so
zdravotným postihnutím, staršie osoby atď. – pozn. aut.)
9
ČLÁNKY
ARS NOTARIA 2/2010
nú starostlivosť, by vždy konal v rozpore s Dohovorom, teda protiprávne.“2 V Českej republike
bol v roku 2009 predstavený vládny návrh zákona o zdravotných službách, ktorý v § 35 „Dříve
vyslovená přání“ určuje, že „pacient môže pre
predvídateľné situácie, keby sa dostal do takého
zdravotného stavu, v ktorom nebude schopný vysloviť súhlas alebo nesúhlas s poskytnutím zdravotných služieb, tento súhlas alebo nesúhlas
vysloviť dopredu.“ Podľa právnej úpravy navrhovanej v Českej republike musí mať písomnú formu, musí byť opatrené úradne overeným podpisom pacienta a je súčasťou zdravotníckej
dokumentácie. Z tohto hľadiska však nie je vylúčené, že predchádzajúce prianie pacienta je obsiahnuté práve v preventívnej plnej moci.
lom pobyte a pod. Dohľad nad úkonmi splnomocnenca napríklad v Rakúsku vykonáva súd,
ktorý schvaľuje právne úkony vykonané splnomocneným zástupcom. Súčasný právny poriadok Slovenskej republiky predpokladá súdne
schválenie len takých úkonov nakladania s majetkom, ktoré sú vykonané zákonnými zástupcami povinnými spravovať majetok tých, ktorých
zastupujú, ak nejde o bežnú vec.
Zavedenie inštitútu preventívnych plných mocí
do právneho poriadku Slovenskej republiky by si
vyžiadalo zavedenie centrálneho registra, k vedeniu ktorého má NK SR všetky predpoklady.
Tento register by však pro futuro nemusel slúžiť
len na účely registrácie preventívnych plných
mocí, ale aj na účely registrácie plných mocí rôzneho druhu, či iných listín vrátane napríklad
predchádzajúcich prianí pacienta. Centrálnym
registrom plných mocí disponuje aj Rakúska notárska komora, ktorá od marca 2005 do augusta
2006 zaevidovala približne 1500 preventívnych
plných mocí. V rakúskom registri sa okrem iného
uvádza, kedy príslušná plná moc nadobúda
účinnosť, kto je určený ako splnomocnenec, výpoveď plnej moci, rodinný príslušník, ktorým sa
splnomocniteľ nechce nechať zastupovať. Nemecká federálna notárska komora taktiež spravuje register preventívnych plných mocí, pričom
od roku 2003 bolo zaregistrovaných viac než
950 000 vstupov.
3. Európske notárstva latinského
typu a preventívne plné moci
V susednom Rakúsku je právna úprava týkajúca
sa preventívnych, resp. zaopatrujúcich plných
mocí, tzv. Vorsorgevollmacht, obsiahnutá v Allgemeines Bürgerliches Gesetzbuch (ABGB) a
v Notárskom poriadku. Rakúske preventívne
plné moci umožňujú psychicky a duševne postihnutým ľuďom ustanoviť osobu – budúceho zástupcu, ktorej dôverujú, a to ešte v dobe, kedy sú
plne spôsobilí na právne úkony. Prostredníctvom
zaopatrujúcej plnej moci môže dať osoba súhlas
na zverenie do lekárskeho ošetrenia, môže určiť
osobu, ktorá bude vykonávať opateru maloletých detí, môže rozhodnúť o dlhodobých zmenách trvalého pobytu alebo o obstaraní majetkových záležitostí. V týchto prípadoch však musí
byť spísaná advokátom, notárom alebo súdom.
Pri niektorých právnych úkonoch zákon vyžaduje
spísanie výlučne formou notárskej zápisnice.
Dohľad nad splnomocnencom vykonáva súd.
Všetky právne úkony splnomocnenca podliehajú
predchádzajúcemu schváleniu súdu. Preventívne plné moci sa registrujú v centrálnom registri
plných mocí, tzv. Vertretungsregister, ktorý vytvorila Rakúska notárska komora na základe poverenia federálnym zákonom.
Preventívne plné moci sú úzko späté s inštitútom tzv. predchádzajúcich prianí pacienta. Slovenská republika prostredníctvom NR SR vyslovila 2. októbra 1997 uznesením č. 734 súhlas
s Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne
z roku 1997 (oznámenie č. 40/2000 Z.z.). Pre
Slovenskú republiku je tento Dohovor platný od
1. decembra 1999. V článku 9 „Predchádzajúce
prianie“ tohto Dohovoru sa uvádza: „U pacienta,
ktorý v čase zákroku nie je v takom stave, že
môže vyjadriť svoje prianie, treba prihliadať na
prianie, ktoré vyslovil s vykonaním zákroku
skôr.“ V tejto súvislosti je často používaný aj pojem „závet pacienta“. Tento pojem však nemožno považovať za správny, keďže pojem „závet“ je
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov používaný len v súvislosti s dedením. Podľa JUDr. MUDr. Petra Kováča z Ústavu súdneho lekárstva LF UK a FN,
Bratislava „lekár, ktorý by v rozpore s prianím pacienta prejaveným v minulosti poskytol zdravot-
Všeobecnú právnu úpravu týkajúcu sa plných
mocí obsahuje aj nemecký občiansky zákonník
Bürgerliches Gesetzbuch (BGB), pričom preventívne plné moci spadajú pod túto všeobecnú
právnu úpravu. Právomoc rozhodovať o zbavení
spôsobilosti na právne úkony a o ustanovení
opatrovníka v Nemecku prináleží opatrovníckemu súdu. Avšak, ak bola spísaná preventívna
2 Článok VIA PRACTICA 4/2005.
10
ARS NOTARIA 2/2010
ČLÁNKY
dania s majetkom a iné. Ako podmienku platnosti novela predpokladá zápis listiny do
verejného registra a právoplatnosť súdneho rozhodnutia o obmedzení alebo zbavení spôsobilosti
na právne úkony. O nadobudnutí účinnosti predbežného právneho úkonu však rozhodne súd.
plná moc, súd opatrovníka neustanoví. Dohľad nad úkonmi splnomocnenca určeného
preventívnou plnou mocou je vecou dohody zúčastnených strán. Na rozdiel od súdom ustanoveného opatrovníka, ktorý je pod dohľadom
súdu, Nemecká federálna notárska komora registruje preventívne plné moci v registri preventívnych plných mocí.
4. Záver
Belgický právny systém taktiež pozná inštitút
opatrovníctva, tzv. administration provisoire, ktorý je upravený v belgickom občianskom zákonníku. Podľa tohto právneho systému, môže každý
pred súdom alebo notárom urobiť vyhlásenie,
v ktorom uvedie svoju voľbu opatrovníka v prípade neschopnosti spravovať svoj majetok. Notár
toto vyhlásenie vyhotovuje vo forme verejnej listiny. V prípade straty schopnosti spravovať svoj majetok, sudca sa vždy oboznámi s vyhlásením
o ustanovení opatrovníka. Opatrovník každoročne oboznamuje sudcu a chránenú osobu s úkonmi týkajúcimi sa spravovania majetku. Uvedené
vyhlásenia sú registrované v centrálnom registri,
ktorý vedie Kráľovská federácia belgického notárstva. Rovnako musia byť tieto vyhlásenia zverejnené v belgickom úradnom vestníku.
Každodenná prax poukazuje na skutočnosť, že
téme inštitútu preventívnych plných mocí v prípade neskoršej straty spôsobilosti na právne
úkony treba venovať náležitú pozornosť. Ako
sme už spomenuli, Štokholmský program z 22.
decembra 2009, sa okrem iného orientuje na
zraniteľné osoby, ktorých počet neustále narastá. Európski notári považujú za potrebné zlepšiť
uznávanie opatrení a rozhodnutí, prijatých na
účely ochrany týchto zraniteľných osôb, konkrétne plných mocí pre prípad ich nespôsobilosti.
Navrhujú podporiť zriadenie centralizovaných
verejných registrov pod hlavičkou štátu pre registráciu takýchto opatrení a rozhodnutí, ako aj ich
prepojenie na európskej úrovni. Vo veľkej miere
prevláda dôvera v španielske predsedníctvo EÚ
v tom zmysle, že vykoná všetky potrebné opatrenia v tejto oblasti.
Novela maďarského občianskeho zákonníka tiež
počíta so zavedením právnych inštitútov na
ochranu plnoletých osôb v prípade obmedzenia
alebo zbavenia spôsobilosti na právne úkony.
Patrí medzi ne najmä predbežný právny úkon.
Predbežný právny úkon umožní plnoletým osobám v prípade budúceho obmedzenia spôsobilosti vykonať predbežný právny úkon formou verejnej listiny, súkromnej listiny signovanej
advokátom alebo pred príslušným poručníckym
úradom. Obsahom úkonu môže byť ustanovenie
osoby za účelom realizácie právneho úkonu,
ustanovenie opatrovníka, vylúčenie konkrétnej
osoby z okruhu opatrovníkov, ustanovenie poručníkov pre maloleté deti, určenie spôsobu nakla-
Notári Slovenskej republiky, vzhľadom na právnu
istotu, poskytujú v rámci svojej činnosti odpovede na širokú škálu právnych a daňových otázok,
ktoré si kladú rodiny v súvislosti s ich budúcnosťou a ich majetkom. Práve notár je preto povolaný na to, aby mu zákon zveril spisovanie preventívnych plných mocí a vedenie ich registra.
Zakomponovanie tohto inštitútu do slovenského
právneho poriadku prinesie občanom väčšiu
právnu istotu, viac možností rozhodovať o svojej
budúcnosti, o budúcnosti svojho majetku a
o predchádzaní nežiaducim právnym úkonom
v prípade straty spôsobilosti.
PLATOBNÝ ROZKAZ VYDANÝ NOTÁROM
DE LEGE FERENDA
JUDr. Katarína Valová
Už pri niektorej z predchádzajúcich noviel Občianskeho súdneho poriadku v časti platobných
rozkazov sme zaznamenali snahy, aby vydávanie
platobných rozkazov bolo zverené notárom. Išlo
by vtedy o ďalšiu činnosť notára podľa osobitného predpisu – Občianskeho súdneho poriadku
11
ČLÁNKY
ARS NOTARIA 2/2010
nej informatiky a štatistiky Ministerstva spravodlivosti SR (Štatistická ročenka 2008), z ktorej
vyplýva, že v priemere bude pripadať na jedného
notára ročne cca 636 došlých žiadostí o vydanie
platobného rozkazu (spolu Ro aj Rob).
(§ 3 ods. 2 Notárskeho poriadku), obdobnú
súdnemu komisariátu. Táto snaha však nebola ukončená prijatím zákona, podľa ktorého by
notári vydávali platobné rozkazy.
Preto pristúpila Notárska komora Slovenskej republiky prostredníctvom Legislatívnej skupiny
Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky
(ďalej len „legislatívna skupina“) k vypracovaniu
novej koncepcie vydávania platobných rozkazov
notármi, ktorú by som chcela v stručnosti ponúknuť čitateľovi. Podľa Plánu práce legislatívnej
skupiny na rok 2010 má legislatívna skupina pripraviť návrh právnych predpisov súvisiacich so
zapracovaním vydávania platobných rozkazov
do slovenského právneho poriadku a v termíne
do 30. júna 2010 ho má predložiť Prezídiu Notárskej komory Slovenskej republiky.
Podľa pripravovanej novely Občianskeho súdneho poriadku bude môcť notár bez vypočutia odporcu (dlžníka) vydať platobný rozkaz. Môže tak
urobiť buď na základe písomnej (zaslanej na
konkrétny notársky úrad) alebo ústnej (podanej
na konkrétnom notárskom úrade) žiadosti účastníka (navrhovateľa) alebo ak mu podnet na vydanie platobného rozkazu zašle súd, ktorý má za
to, že sú splnené zákonné podmienky na vydanie platobného rozkazu. V žiadosti sa však musí
uplatňovať právo na zaplatenie určitej peňažnej
sumy. Táto peňažná suma môže byť vyjadrená aj
v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam
prípadu. Napríklad, ak by sa zmluvné strany
v zmluve dohodli, že v prípade nezaplatenia
sumy dlžníkom je oprávnený veriteľ žiadať jej zaplatenie výlučne v eurách, nemôže znieť žiadosť/návrh na vydanie platobného rozkazu v inej
mene. Základným predpokladom na vydanie
platobného rozkazu je, že právo veriteľa na zaplatenie peňažnej sumy voči dlžníkovi vyplýva zo
skutočností uvedených veriteľom. V žiadosti na
vydanie platobného rozkazu je teda nevyhnutné čo najvecnejšie a dostatočne podrobne opísať skutkovú stránku prípadu. Pokiaľ je viac dlžníkov, treba uviesť, aký podiel na celkovej dlžnej
sume žiada veriteľ od každého z nich, alebo či
ide o povinnosť spoločnú a nerozdielnu. Na preukázanie tvrdených skutočností je vhodné notárovi predložiť maximum listinných dôkazov, ktoré má účastník (veriteľ) k dispozícii. Treba mať
na pamäti, že notár pri úvahe, či vydá platobný
rozkaz, bude vychádzať z predložených písomných dokumentov a nebude konzultovať jednotlivé otázky so stranami. Ak nebude žiadosť o vydanie platobného rozkazu dostatočne dobre
pripravená, nebude môcť notár vydať platobný
rozkaz a zašle celý spis na súd, ktorý nariadi vo
veci pojednávanie. Vydaný platobný rozkaz notár následne doručí odporcovi (dlžníkovi) do
vlastných rúk, pričom sa v tomto prípade nepripúšťa náhradné doručovanie. Ak platobný rozkaz notár nemôže doručiť čo i len jednému z odporcov, musí platobný rozkaz zrušiť v celom
rozsahu a zašle spis príslušnému súdu na rozhodnutie vo veci samej.
Po preštudovaní tejto problematiky máme za to,
že by išlo najmä o novelu Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov, zákona
SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov a zákona
č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení
neskorších predpisov. V súlade s Legislatívnymi
pravidlami vlády Slovenskej republiky by táto novela mala názov: návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z podzákonných právnych
predpisov by bolo potrebné novelizovať najmä
vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z.
o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy.
Cieľom pripravovanej novely je odbremeniť už aj
tak vyťažené súdnictvo od „nesporovej“ agendy,
ktorú môžu riešiť notári ako nezávislé a nestranné osoby v rámci notárskej činnosti. Výhodou
predkladanej právnej úpravy pre občana je rýchlosť vydania platobného rozkazu notárom a hospodárnosť, teda zníženie ceny tohto úkonu.
Pre lepšiu predstavu o rozsahu tejto agendy prikladám tabuľku zobrazujúcu počet vecí v agende platobných rozkazov v občianskoprávnych
veciach a v agende platobných rozkazov v obchodných veciach vypracovanú Sekciou justič-
V prípade, ak navrhovateľ výslovne nepožiada vydať platobný rozkaz, ale súd v rámci svojej
12
ARS NOTARIA 2/2010
ČLÁNKY
došlých
vybav.
nevyb.
došlých
vybav.
2004
31 921
31 646
17 697
13 679
11 112
nevyb.
6 991
2005
39 705
34 145
23 257
11 512
10 007
8 496
2006
40 964
34 256
29 965
9 066
10 764
6 798
2007
39 541
33 829
35 677
11 037
10 693
7 142
2008
30 318
33 194
32 801
9 426
9 504
7 064
2004
10 044
8 015
6 221
4 027
4 051
1 812
2005
13 252
9 317
10 471
7 417
4 412
5 024
5 869
2006
9 869
12 627
7 713
7 809
6 964
2007
12 204
11 920
7 997
6 887
7 820
4 936
2008
12 267
13 099
6 722
6 310
6 689
4 383
2004
9 638
8 533
3 994
4 756
4 153
1 545
2005
10 494
9 202
5 156
6 157
3 540
4 068
2006
7 815
8 052
4 919
4 192
4 915
3 345
2007
8 178
8 863
4 234
4 593
5 247
2 691
2008
9 907
9 530
5 187
5 044
5 507
2 546
2004
11 627
5 187
4 842
7 542
7 231
1 759
2005
13 444
12 830
5 271
10 814
7 738
4 722
2006
11 160
11 399
5 032
9 195
9 601
4 316
2007
11 064
11 386
4 710
9 469
9 513
4 272
2008
15 797
10 567
9 821
7 811
7 997
3 942
2004
10 190
9 319
3 568
5 472
4 789
2 124
2005
12 308
10 914
4 962
6 872
5 609
3 387
2006
11 052
10 894
5 120
7 168
7 528
3 027
2007
11 168
12 527
3 761
7 339
7 206
3 160
3 343
2008
9 862
9 886
3 737
6 483
6 300
2004
14 909
13 144
5 466
7 375
6 336
2 273
2005
21 198
17 814
8 850
10 142
8 017
4 398
2006
14 838
18 075
5 613
10 331
9 866
4 863
2007
13 207
14 735
4 085
11 412
10 010
6 265
2008
16 991
13 486
7 590
9 570
11 710
4 125
2004
14 118
12 478
16 457
6 306
5 601
1 989
2005
17 582
19 223
14 816
7 851
6 373
3 467
2006
13 852
16 161
12 507
6 149
6 647
2 969
2007
14 712
16 406
10 813
6 039
7 158
1 850
2008
15 088
16 130
9 771
5 676
5 853
1 673
2004
38 059
42 754
13 792
8 666
7 651
4 835
2005
46 245
41 331
18 706
10 507
9 818
5 524
2006
35 380
38 403
15 683
8 236
9 404
4 356
2007
34 624
31 896
18 411
8 849
8 915
4 290
2008
39 909
42 938
15 382
7 973
8 844
3 419
13
ČLÁNKY
ARS NOTARIA 2/2010
je pridelené, a sídlom, ak ide o právnickú osobu, prípadne ich zástupcov) musí platobný rozkaz obsahovať aj právny dôvod pohľadávky
(napr. zmluva o pôžičke), dátum vzniku právneho
vzťahu (napr. dátum podpisu zmluvy o pôžičke),
sumu pohľadávky spolu s jej príslušenstvom, číslo účtu navrhovateľa (zakladá sa tu povinnosť
navrhovateľa mať zriadený účet), poučenie
o možnosti podať voči platobnému rozkazu odpor, dátum vydania platobného rozkazu, označenie a podpis notára, ktorý platobný rozkaz vydal,
a odtlačok jeho úradnej pečiatky.
rozhodovacej činnosti zistí, že na vydanie platobného rozkazu sú splnené všetky zákonné
podmienky, dá podnet ktorémukoľvek notárovi
na vydanie platobného rozkazu. Ak navrhovateľ
(účastník) bude výslovne žiadať vydanie platobného rozkazu, bude adresovať túto žiadosť priamo notárovi. Notár príslušný na vydanie platobného rozkazu je ktorýkoľvek notár so sídlom na
území Slovenskej republiky. Ak notár po preskúmaní veci má za to, že na vydanie platobného
rozkazu nie sú splnené zákonné podmienky, nevydá platobný rozkaz a celý spis zašle príslušnému súdu na rozhodnutie vo veci samej.
Vzhľadom na to, že vydávanie platobných rozkazov v súčasnosti patrí do kompetencie vyšších
súdnych úradníkov a táto agenda sa pripravovaným návrhom zákona presúva na notárov, treba
túto úpravu vypustiť zo zákona č. 549/2003 Z.z.
o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov. Keďže sa za vydanie platobného rozkazu
nebude platiť súdny poplatok, ale sa bude platiť
odmena notára a náhrada jeho hotových výdavkov, vypúšťa sa táto úprava zo zákona SNR
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov. Súdny poplatok za podaný odpor však
zostane zachovaný, pretože v prípade, ak ho notár neodmietne, rozhoduje o ňom ďalej príslušný
súd. V novele vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov sa doplní nová položka – odmena notára za vydanie a registráciu
platobného rozkazu. Predpokladá sa, že táto
suma bude výrazne nižšia, ako je v súčasnosti
súdny poplatok, ktorý sa platí pri podaní návrhu
na vydanie platobného rozkazu a činí 6 % zo žalovanej sumy, najmenej však 16,50 eura a najviac
16 596,50 eura, v obchodných veciach dokonca
až 33 193,50 eura.
Odpor voči platobnému rozkazu bude odporca
(dlžník) adresovať notárovi, ktorý platobný rozkaz vydal. Notár bude povinný tento odpor odmietnuť, ak bol podaný oneskorene alebo bez
odôvodnenia alebo neoprávnenou osobou. Ak
notár neodmietne odpor, zašle celý spis príslušnému súdu na rozhodnutie vo veci samej. V súlade s cieľom tejto novely presunúť agendu platobných rozkazov na notárov sa aj všetky čiastočné
rozhodnutia (či pripustí zmenu návrhu, čiastočné späťvzatie návrhu a pod.) presunú zo súdu na
notára.
V novele Notárskeho poriadku sa navrhuje, aby
notár vydával platobné rozkazy podľa § 3 ods. 1
písm. d) Notárskeho poriadku, teda išlo by o úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov.
Predpokladá sa vybudovanie nového Notárskeho centrálneho registra platobných rozkazov
(NCRpr), ktorý bude zriadený z finančných prostriedkov Notárskej komory Slovenskej republiky. NCRpr bude obsahovať všetky platobné rozkazy vydané na území Slovenskej republiky, čím
sa táto agenda značne sprehľadní, čo zároveň
zvýši kredit našej krajiny v medzinárodnom spoločenstve. Notár po vydaní platobného rozkazu
ho automaticky zaregistruje v NCRpr, pričom tento register bude technicky vybudovaný tak, aby
v prípade, že platobný rozkaz nebude obsahovať
určitú obligatórnu náležitosť, softvér registráciu
nevykonal. Tým sa predíde prípadnému zlyhaniu
ľudského faktora. Návrh zákona vymedzuje aj
demonštratívny výpočet náležitostí, ktoré má obsahovať notárom vydaný platobný rozkaz. Okrem
čísla platobného rozkazu, označenia navrhovateľa a odporcu (menom, priezviskom, dátumom
narodenia a trvalým bydliskom, ak ide o fyzickú
osobu a názvom/obchodným menom, IČO-m, ak
Podľa pripravovanej novely zákona notári budú
vydávať len rozkazy na peňažné plnenie (platobné rozkazy), teda nie rozkazy na nepeňažné plnenie, ani európske platobné rozkazy, ani zmenkové a šekové platobné rozkazy.
Pri príprave predkladaného návrhu zákona sa vychádzalo aj zo zahraničných právnych úprav, najmä zo zákona o procese o platobnom rozkaze
platnom od roku 2009 v Maďarskej republike,
podľa ktorého notári v Maďarsku vydávajú a registrujú platobné rozkazy.
14
ARS NOTARIA 2/2010
Z PRAXE NOTÁRSTVA
• Z PRAXE NOTÁRSTVA •
STAVBA NEZAPÍSANÁ V KATASTRI NEHNUTEĽNOSTÍ
AKO PREDMET DEDENIA
Podľa platného právneho poriadku sa nadobudnutím dedičstva rozumie úhrnný prechod všetkých práv (aktív) a povinností (pasív) poručiteľa
do majetku dediča za predpokladu, že smrťou
nezanikajú alebo neprechádzajú na ďalšie subjekty inak než podľa objektívneho dedičského práva.1 Pre účely tohto článku by som spomedzi práv abstrahoval právo vlastnícke a
v rámci neho to, čoho predmetom je nehnuteľnosť – stavba.
Mimo dedičského konania by takýto vlastník (prípadne bezpodielový alebo podielový spoluvlastník) mohol docieliť zápis vlastníctva postupnými
krokmi, podľa príslušných predpisov, predovšeto územnom
kým podľa
plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, (v ďalšom texte len „stavebný zákon“), zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení
v znení neskorších prepisov (v ďalšom texte len
„zákon o obecnom zriadení“), katastrálneho zákona a vykonávacích predpisov k týmto zákonom.
Vlastnícke právo poručiteľa k stavbe sa bežným
spôsobom v rámci dedičského konania preukazuje aktuálnym výpisom z listu vlastníctva vedeného na príslušnom katastrálnom úrade, správe katastra. Vychádza sa pritom zo zákonnej domnienky vyjadrenej v § 70 zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam, v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len „katastrálny
zákon“) o tom, že údaje katastra [medzi ktoré
patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam,
vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností, § 7 písm. c) cit. zákona] sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Nie je
však výnimočná ani situácia, keď vlastníctvo poručiteľa k stavbe je dokladané zhodným tvrdením dedičov, ako aj ďalšími, najmä listinnými
dôkazmi, absentuje však zápis takéhoto vlastníctva v katastri nehnuteľností. V jednotlivých
prípadoch môže ísť buď o rôzne stupne rozostavanosti novej stavby, alebo aj o stavbu po
stavebno-technickej stránke už dokončenú, ku
ktorej však neboli vydané právne dokumenty
(rozhodnutia či listiny) predpokladané právnymi
predpismi. Pokiaľ ide o ich úplnosť, aj tu môže ísť
o rôzne situácie. K dispozícii napríklad je stavebné povolenie, prípadne aj kolaudačné rozhodnutie, chýba však rozhodnutie o pridelení súpisného čísla, prípadne chýba akákoľvek listina
viažuca sa k stavbe.
Popísaný stav je však potrebné riešiť aj v dedičskom konaní.
Ako už bolo v úvode spomenuté, podstatou
dedenia je prechod všetkých práv (vrátane vlastníckeho) a povinností poručiteľa na dediča za
predpokladu, že smrťou nezanikajú alebo neprechádzajú na ďalšie subjekty inak než podľa dedičského práva. Ďalšou zásadou súčasnej úpravy dedičského práva je ingerencia štátu pri
nadobúdaní dedičstva, ktorá znamená, že sa nezostáva len pri zákonnej dikcii o tom, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, ale k zavŕšeniu dedenia je potrebné aj splnenie ďalšej
požiadavky, a to, že dedičstvo po každom poruči, a tiež,
teľovi
že konanie o dedičstve sa môže začať aj bez návrhu a že v ňom musí byť prejednaný aj majetok,
ktorý pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí dedičstva nebol známy (zistený).
Zhrnúc tieto aspekty možno konštatovať, že náš
právny poriadok s výnimkou práv, ktoré smrťou
zanikajú alebo prechádzajú priamo zo zákona
na iné subjekty, nepozná iný spôsob prechodu
práv a povinností ako dedením v dedičskom konaní zverenom do právomoci súdu, realizovanom povereným notárom ako súdnym komisárom. Ak sa teda v dedičskom konaní zistí
vlastníctvo poručiteľa k stavbe, je nutné takéto vlastnícke právo zahrnúť do dedičstva, aj
keby išlo o stavbu po stránke stavebno-technic-
1 Fekete, I.: Občiansky zákonník. Komentár. EPOS, Ing. Miro-
slav Mračko 2007, s. 483.
15
Z PRAXE NOTÁRSTVA
ARS NOTARIA 2/2010
kej nedokončenú alebo právne nevysporiadanú, v katastri nehnuteľností dosiaľ nezapísanú. V opačnom prípade by sme museli pripustiť,
že napr. poručiteľom rozostavaná stavba by sa
z dedenia vynechala, čo je neprijateľné riešenie
už aj preto, že vlastníctvo k nej nadobudli dedičia
už smrťou poručiteľa.
ké, bezpečnostné a mnohé iné podmienky
a požiadavky sledujúce záujmy spoločnosti najmä v oblasti urbanizmu a životného prostredia.
Napriek tomu práve v časovom období medzi vydaním stavebného povolenia a vydaním kolaudačného rozhodnutia sa vytvárajú zárodky vlastníckeho práva k stavbe ako novej veci. Tu je
dôležité určiť aj okamih, keď sa vlastne stavba
stáva vecou v právnom zmysle. „V otázke vzniku
stavby ako nehnuteľnej veci judikatúra vyvodila,
že pre posúdenie, keď dochádza k vzniku stavby
– ak nejde o niektorú z tzv. špeciálnych stavieb,
ako sú napríklad stavby podzemné, stavby pre
energetiku a dopravu, banské diela a pod. – je
rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už
k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. Týmto okamihom je stav, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom jasné
aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia; od tohto okamihu, keď už vzniklo vlastnícke právo k stavbe, sú všetky ďalšie
stavebné práce z hľadiska vzniku stavby bezvýznamné, lebo všetko, čo následne k stavbe
„prirastie“, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky
patrí tomu, komu stavba patrila ako vec v okamihu jej vzniku“.2
Obdobne aj stavba síce už dokončená, ale bez požadovaných právnych dokumentov musí prejsť
dedením, pretože iným spôsobom vlastníctvo
z poručiteľa na právnych nástupcov nemôže prejsť,
pokiaľ by len v určitom prípade neboli naplnené
podmienky vydržania vlastníckeho práva ku dňu
predchádzajúcemu smrti poručiteľa. V takom
prípade by však už v dedičskom konaní neprichádzalo do úvahy vlastníctvo poručiteľa k predmetu vydržania.
Ako teda v uvedených prípadoch postupovať?
Abstrahujme teraz od dedenia a dedičského konania a zaoberajme sa predpokladaným postupom od začiatku stavby až po jej ukončenie a jej
zápis do katastra nehnuteľností. V základných
bodoch je tento proces regulovaný predovšetkým stavebným zákonom, zákonom o obecnom
zriadení a katastrálnym zákonom s príslušnými
vykonávacími predpismi. Je samozrejmé, že ho
ovplyvňuje aj celý rad ďalších zákonných a podzákonných noriem, najmä v štádiu územného
plánovania, stavebného konania, kolaudačného
konania atď., ale aj sám Občiansky zákonník
(Obchodný zákonník) upravujúci všeobecné zásady a princípy nadobúdania vlastníctva, režimu
podielového alebo bezpodielového spoluvlastníctva a mnohých ďalších právnych súvislostí.
Pre doplnenie možno ešte uviesť známu skutočnosť, že súčasná právna úprava vychádza zo zásady, podľa ktorej „stavby nie sú súčasťou pozemku“ (superficies non solo cedit), teda
vlastník pozemku a vlastník stavby môžu byť rozdielne osoby.
Všeobecne sa má za to, že je to práve „stavebník“, ktorý sa v určitom okamihu výstavby
stáva vlastníkom stavby. Aby to však nebolo až
také jednoduché: „Podľa súdnej praxe sa vlastníkom stavby môže stať nielen osoba odlišná
od vlastníka pozemku (porovnaj R 155/1953,
R 65/1972), ale môže ním byť aj osoba odlišná
od tej, ktorá vystupovala ako stavebník v stavebnom konaní (pozri tiež R 47/1964). Nie je teda
vylúčené, aby osoba, ktorá financuje stavbu
z vlastných prostriedkov, prípadne ju buduje
z vlastného materiálu a podieľa a na nej vlastnou prácou, stala sa vlastníkom stavby napriek
tomu, že stavebné povolenie bolo udelené (a kolaudačné rozhodnutie následne vydané) na
Pre zjednodušenie však zameriame pozornosť
najmä na spomínané tri zákony.
Stavebný zákon upravuje okrem iného problematiku územného plánovania, priebeh stavebného a kolaudačného konania, podmienky na
vydanie stavebného, resp. kolaudačného povolenia. Osobu, či už fyzickú alebo právnickú, ktorá
podáva návrhy na začatie príslušných konaní
a vydanie rozhodnutí v nich označuje za „stavebníka“, ktorý buď sám, svojpomocne realizuje výstavbu, alebo bez vlastnej účasti prostredníctvom zhotoviteľa. Tento zákon explicitne nerieši
otázku vlastníctva budúcej stavby a bolo by to aj
nad rámec tejto, v podstate technickej normy,
ktorá sa zameriava viac na stránku súladu plánovanej výstavby so všetkými predpismi upravujúcimi územnoplánovacie, technické, hygienic-
2 Fekete, I.: Občiansky zákonník. Komentár. EPOS, Ing.Miro-
slav Mračko 2007, s. 244.
16
ARS NOTARIA 2/2010
Z PRAXE NOTÁRSTVA
meno inej osoby, a to aj vtedy, ak táto situácia vznikla obchádzaním stavebných predpisov.3
vlastný vchod, aj keď ide o stavbu, ktorá je
súčasťou zoskupených stavieb. Iba na základe
oznámenia obce o tom, že sa konkrétnej stavbe
neprideľuje súpisné číslo, správa katastra stavbu zapíše opisným spôsobom s údajmi pozemku, na ktorom je stavba postavená.4
Odmyslime si však túto skutkovú komplikáciu
a vychádzajme z predpokladu, že stavebník je
nepochybne aj vlastníkom stavby. Po dokončení
stavby a získaní kolaudačného rozhodnutia sa
stavebník obracia na príslušnú obec (na území
ktorej sa stavba nachádza) so žiadosťou o pridelenie súpisného a orientačného čísla. Náležitosti žiadosti, ako aj náležitosti rozhodnutia
obce o pridelení súpisného alebo orientačného
čísla sú uvedené v zákone o obecnom zriadení
a vykonávacej vyhláške k tomuto zákonu (vyhlášky č. 31/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných
priestranstiev a o číslovaní stavieb).
Posledným krokom k zápisu stavby a jej vlastníka vykonáva príslušný katastrálny úrad, správa
katastra. V katastrálnom zákone v časti Osobitné ustanovenia o zápise práv k nehnuteľnostiam je potom upravený postup zápisov u jednotlivých druhov stavieb. Pri zápise údajov o novej
stavbe sa ako vlastník zapíše osoba uvedená
v rozhodnutí o udelení súpisného čísla, ak sa nepreukáže niečo iné.
Zákon predpokladá aj možnosť zápisu rozostavanej stavby, kedy je potrebné doložiť právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok o stupni rozostavanosti stavby,
a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení. Druh stavby z „rozostavanej“ na konkrétny druh (rodinný dom, rekreačná chata, garáž a pod.) sa v katastri
nehnuteľností upraví po stavebnom dokončení
stavby a vydaní kolaudačného rozhodnutia, ktoré okrem iného určuje aj druh stavby (v súlade so
stavebným povolením) a spôsob jej užívania.
Účelom a podstatou takéhoto rozhodnutia je určenie súpisného čísla budove, ako to možno vyvodiť aj zo znenia vyhlášky č. 31/2003 Z.z. (pozri § 4 Súpisné číslo sa určuje každej budove;
§ 6 ods. 2 Súpisné a orientačné číslo sa určuje
budove...). Nerozhoduje sa ním o vlastníctve
k stavbe, aj keď nepriamo naznačuje, kto bude
následne v katastri nehnuteľností zapísaný ako
vlastník budovy. Okrem označenia obce, jej časti, ulice, katastrálneho územia, označenia budovy, pozemku, na ktorom stavba stojí, výroku
o určení, zmene alebo zrušení súpisného čísla
alebo orientačného čísla a ďalších formálnych
a obsahových náležitostí správneho rozhodnutia totiž obsahuje aj označenie stavebníka a dátum vydania, číslo kolaudačného rozhodnutia
a názov orgánu, ktorý ho vydal. Na tomto mieste
je vhodné spomenúť, že podľa § 31 ods. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky č. 461/2009 Z.z., ktorou
sa vykonáva katastrálny zákon, „údaje o práve
k stavbe, ku ktorej kolaudačné rozhodnutie alebo užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť
do 1. októbra 1976, sa do operátu katastra zapíšu na základe oznámenia obce, kedy bola
stavba postavená, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom“. Ide o zjednodušenú formu právneho aktu, keď namiesto
rozhodnutia v správnom konaní obec vydáva
iba oznámenie s uvedenými náležitosťami.
Okrem individuálnych správnych aktov vydávaných obcami sa údaje o právach k nehnuteľnostiam zapisujú aj na základe verejnej alebo inej
listiny a ako vlastník sa zapisuje osoba v nich
uvedená, ak sa nepreukáže opak.
Podľa súčasnej právnej úpravy sa súpisné číslo
prideľuje každej samostatnej stavbe, ktorá je
spojená so zemou pevným základom a ktorá má
Spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do katastra je ustanovená v § 42
katastrálneho zákona. Podľa jeho odseku 2
písm. c) má takáto listina obsahovať: nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku
podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, druhu pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na
ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo
nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla
vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a na pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, tak sa uvádza i podiel vyjadrený
zlomkom k celku.
3 Fekete, I.: Občiansky zákonník. Komentár. EPOS, Ing.Miro-
4 Pozri Katastrálny bulletin 2/2008. Úrad geodézie, karto-
slav Mračko 2007, s. 291.
grafie a katastra Slovenskej republiky.
17
Z PRAXE NOTÁRSTVA
ARS NOTARIA 2/2010
Dedičský súd stojí teda pred úlohou prejednať vlastnícke právo poručiteľa k stavbe a súčasne vydať o tom listinu, ktorá bude spôsobilá na
zápis v katastri nehnuteľností.
o dedičstve podľa osobitného predpisu
(§ 150 OZ)“.
Preto treba hľadať procesné spôsoby, ako bude
možné vydať rozhodnutie o pridelení súpisného
čísla aj po smrti stavebníka, resp. jedného zo
stavebníkov, ak bola stavba v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo podielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti sa zo
strany niektorých obcí opomína fakt, že: „V období medzi nadobudnutým dedičstvom (§ 460 OZ)
a potvrdením o nadobudnutí dedičstva (§ 482
a 483 OZ) sú z právnych úkonov týkajúcich sa
majetkových práv z dedičstva povinní a oprávnení voči iným osobám všetci dedičia poručiteľa,
ktorí dedičstvo dosiaľ neodmietli, a to spoločne
a nerozdielne. Ich dedičský podiel pritom vyjadruje mieru, akou sa dedičia navzájom podieľajú
na právach a povinnostiach týkajúcich sa majetkových práv z dedičstva. K uvedenému treba dodať, že aj dedičia sú v období medzi nadobudnutím dedičstva a potvrdením nadobudnutia
dedičstva, prípadne schválením dohody o vyporiadaní dedičstva, oprávnení veci, ktoré patria do
dedičstva, v medziach zákona držať, užívať, požívať ich plody a úžitky a nakladať s nimi (§ 123
OZ).“5 Z toho vyplýva, že aj v prebiehajúcom dedičskom konaní môžu dedičia ako právni nástupcovia žiadať obec o vydanie rozhodnutia o pridelení súpisného čísla stavbe. V rozhodnutí obce
budú ako právni nástupcovia zomretého stavebníka uvedení dedičia podľa pomeru ich dedičských podielov. Ani takéto rozhodnutie nebude
potom brániť tomu, aby v skutočnosti podľa výsledkov dedičského konania dedili stavbu len
niektorí z nich alebo len jeden z nich.
Prirodzenou snahou účastníkov dedičského konania je, aby aj stavba, nesporne tvoriaca predmet poručiteľovho vlastníctva bola podľa možnosti označená súpisným číslom, ak sa tak
neudialo ešte počas života poručiteľa, a v tomto
snažení sú odkázaní na súčinnosť obcí.
Stretávame sa však s rozdielnou praxou a prístupom obcí a miest. Niektoré z dôvodov procesných odmietajú vydávať rozhodnutie o pridelení
súpisného čísla preto, že poručiteľ už nežije, nemôže byť účastníkom správneho konania a nemôže teda nadobúdať ani žiadne práva. S takto
ponímaným prístupom nemožno súhlasiť, pretože neberie do úvahy právne nástupníctvo účastníkov a v konečnom dôsledku znemožňuje zdediť vlastníctvo poručiteľa. Na druhej strane sa
stáva, že obec vydá rozhodnutie o pridelení súpisného čísla na stavbu len pozostalému manželovi, čo je riešenie úplne neprijateľné, skutkovo
aj právne v rozpore zo zákonom. Obec takýmto
rozhodnutím prekračuje svoje právomoci, pretože ním fakticky vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (čo je možné len dohodou
účastníkov alebo rozhodnutím súdu), na čo
nemá žiadne zákonné oprávnenie. Súčasne
však poškodzuje dedičov poručiteľa na ich právach tým, že stavba, resp. jej príslušný podiel sa
nestáva súčasťou aktív dedičstva a jednostranne je pririeknutý pozostalému manželovi. Takýto
postup nemôže ospravedlniť ani tvrdenie, že okrem pozostalého manžela s tým súhlasili aj
ostatní dedičia. V tomto štádiu už nemôžu právni
nástupcovia nahrádzať vôľu poručiteľa, ktorá
by smerovala k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a ktorá sa predpokladá v prípadoch, keď bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká
inak ako smrťou jedného z manželov. K tomu pozri R 42/1972 – „Pokiaľ manželstvo a bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo smrťou jedného
z manželov alebo ich vyhlásením za mŕtveho, nemožno uzavrieť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.“ V takých prípadoch sa
už postupuje podľa § 175l ods. 1 OSP: „Ak mal
poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie
na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní
Na tomto mieste by som chcel upozorniť na ustanovenie § 2c ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení, podľa ktorého „na účely
prevodu vlastníctva k stavbe a poistenia stavby
môže obec určiť stavebníkovi súpisné číslo
a orientačné číslo aj bez kolaudačného rozhodnutia“. Zákon nehovorí v tejto súvislosti nič
o stupni rozostavanosti alebo dokončenosti
stavby. Vynára sa otázka, prečo by takýto postup
vlastníctva, aký
nemal byť možný aj pri
nastáva dedením. Extenzívny výklad tohto ustanovenia by to azda pripúšťal, pre jednoznačnosť
by v každém prípade bolo vhodné legislatívne
5 Fekete, I.: Občiansky zákonník. Komentár. EPOS, Ing.Miro-
slav Mračko 2007, s. 485.
18
ARS NOTARIA 2/2010
Z PRAXE NOTÁRSTVA
doplnenie tohto ustanovenia: na účely prevovlastníctva..............
du a
budú dedičia zapísaní len ako spoluvlastníci
„rozostavanej stavby“, prípadne ako výlučný
vlastník, ak je dedičom len jedna osoba.
Ako už aj z uvedeného vyplýva, je problematika
stavieb tak po stránke faktickej výstavby, súbežného právneho riešenia, ako aj dotknutých
účastníkov značne variabilná a rôznorodá. Preto
nie je možné nachádzať a vyslovovať nejaké univerzálne riešenia, schopné reagovať na akýkoľvek konrétny prípad. Pokúsim sa zhrnúť aspoň
najtypickejšie situácie, ktoré môžu v dedičskom
konaní prichádzať do úvahy s odporučením ich
riešenia (takisto bez nároku uznávania jedinečnosti uvedených riešení).
Ak ide o dokončenú stavbu, na ktorú dosiaľ
nebolo vydané ani stavebné povolenie (čiernu
stavbu) možno sa pokúsiť o legalizáciu stavby
a požiadať o dodatočné stavebné povolenie.
Podľa § 88a ods. 9 stavebného zákona s konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už
dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie. Odpoveď na otázku, či „čierna
stavba“ môže byť spôsobilým predmetom vlastníctva dáva § 88a ods. 1: „Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného
podnetu konanie a vyzve
stavby...“ Ide
teda o vlastnícke právo poručiteľa, ktoré sa zaradí do aktív dedičstva, za podmienky, že dedičia
uspejú s legalizáciou stavby. V opačnom prípade
by stavebný úrad mal nariadiť odstránenie stavby. Ak dôjde k legalizácii stavby, je potrebné ešte
vybavenie rozhodnutia o pridelení súpisného čísla. Dedičia pritom nemusia mať obavy zo sankcií
plynúcich zo správneho deliktu – porušenia stavebných predpisov uvedených v § 105 stavebného zákona, platiace pre fyzické osoby, alebo
§ 106 stavebného zákona pre fyzické osoby
oprávnené na podnikateľskú činnosť. Podľa rozsudku NS SR, sp.zn. 7Sž 67/2001: „ Smrť fyzickej osoby je okolnosťou, ktorá spôsobuje zánik
zodpovednosti za správny delikt, lebo táto zodpovednosť neprechádza na jej právnych nástupcov.“6
Ešte predtým však chcem poukázať na to, že ani
rozhodnutia stavebných úradov, ani rozhodnutia
obcí o pridelení súpisného a orientačného čísla
nie sú rozhodnutiami, ktoré by určovali vlastnícke právo osoby k stavbe. Ich spoločným znakom
je to, že ich účinky smerujú skôr voči stavbe ako
veci v právnom zmysle. Tak stavebné povolenie
(ešte pred ním územné rozhodnutie) vymedzuje
najmä, aká nová stavba, s akými vlastnosťami,
na akom mieste má byť postavená. Kolaudačné
rozhodnutie sa zaoberá predovšetkým označením stavby, vymedzením účelu užívania stavby
a podmienkami jej užívania a rozhodnutie o pridelení súpisného alebo orientačného čísla, ako
už bolo uvedené, je tiež charakteru v podstate
„in rem“. Osoba, ktorá v tomto procese vystupuje
ako účastník, navrhovateľ, prípadne žiadateľ, sa
označuje ako stavebník. V konečnom dôsledku
však nemusí byť totožná s osobou vlastníka stavby (pozri uvedenú judikatúru).
Ak ide o dokončenú stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie (ešte na meno poručiteľa), ale bez kolaudačného rozhodnutia, dedičia
ako právni nástupcovia poručiteľa zadovážia kolaudačné rozhodnutie a rozhodnutie o pridelení
súpisného čísla. Potom sa stavba zaradí do aktív
dedičstva. Namiesto kolaudačného rozhodnutia
niekedy obce akceptujú aj čestné vyhlásenie
o vlastníctve stavby. Domnievam sa, že takýto
postup je namieste najmä v prípadoch, kedy
uplynula už dlhšia doba od dokončenia stavby,
počas ktorej bol užívací stav všeobecne známy
a žiadnou inou osobou nespochybňovaný, a keď
ani stavebný úrad alebo ostatné orgány štátneho stavebného dohľadu takýto stav nenamietali
a neriešili podľa stavebného zákona.
Aj kataster nehnuteľností len odvodene pri zápise údajov o práve k novej stavbe uvedenej v
zapíše
osobu uvedenú v rozhodnutí o udelení súpisného čísla,
Tým „niečim iným“ môže byť práve osvedčenie (uznesenie) o dedičstve, zakladajúce podľa výsledkov
dedičského konania vlastnícke (spoluvlastnícke)
vzťahy ku stavbe.
Ak ide o rozostavanú stavbu ako predmet dedenia, na účely zápisu vlastníctva dedičov k nej
treba ešte doložiť stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok o stupni rozostavanosti.
Dokončenie stavby po stránke stavebno-technickej a právnej je potom už záležitosťou dedičov. Na základe výsledkov dedičského konania
6 Zo súdnej praxe č. 6/2001. Kolektív autorov, s. 143.
19
Z PRAXE NOTÁRSTVA
ARS NOTARIA 2/2010
Ak ide o stavbu, na ktorú bolo vydané aj
stavebné povolenie aj kolaudačné rozhodnutie,
je situácia najjednoduchšia, dedičia požiadajú
len o určenie súpisného čísla a stavba sa takto
zaradí do aktív dedičstva.
prospechu (v zmysle ustanovenia § 451
a nasl. OZ).“ Vzhľadom na komplikovaný skutkový stav sa v týchto prípadoch v dedičských konaniach obvykle zaraďuje do dedičstva len spoluvlastnícky podiel poručiteľa z budovy prevzatý
ešte z pozemkovoknižných zápisov.
Spoločnou podmienkou pri všetkých 4 bodoch
je, aby sa stavba nachádzala v súbore geodetických informácii katastra, resp. aby bol doložený
geometrický plán so zameraním stavby.
Podstatne jednoduchšia situácia je pri stavbách, na ktoré bolo právoplatné stavebné a kolaudačné rozhodnutie vydané
Okolnosti vydania stavebného a kolaudačného rozhodnutia si prešetruje obec vo vlastnej kompetencii. V týchto prípadoch potom stačí
oznámenie obce o tom, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo pridelené súp. číslo a kto bol
stavebník. Podľa môjho názoru v oznámení
môže byť uvedený priamo poručiteľ, pretože
oznámenie nezakladá nové právo, ale len deklaruje stav, ktorý nastal už v minulosti. Takéto
oznámenie je v dedičskom konaní listinným dôkazom o vlastníctve poručiteľa, ktorý stačí na
zaradenie stavby do aktív dedičstva. Pre účely
dedičského konania však namiesto formy oznámenia obce stačí aj neformálne potvrdenie obce
obsahom obdobné oznámeniu, a to z dôvodu, že
v dedičskom konaní už preberá funkciu listiny
spôsobilej na zápis do katastra nehnuteľností
osvedčenie (uznesenie) o dedičstve, prostredníctvom ktorej sa budova a vlastnícke práva
k nej zapíšu už na dedičov, na rozdiel od stavu,
keď sa rieši zápis budovy a vlastníctva k nej
mimo dedičského konania na žijúceho stavebníka, keď funkciu spôsobilej listiny plní práve oznámenie obce.
U uvedených bodoch 1 až 4 by sa dalo uvažovať aj
o obrátenom postupe tak, že v dedičskom konaní
stavba, či už rozostavaná alebo dokončená, na
ktorú bolo vydané stavebné povolenie (na meno
poručiteľa), by sa bez ďalšieho zaradila do aktív
dedičstva a stala by sa predmetom dedenia. Následne by dedičia iniciovali kolaudačné konanie
a požiadali by aj o pridelenie súpisného čísla
k stavbe a po takomto skompletovaní dokladov by
bolo osvedčenie (uznesenie) o dedičstve predložené s prílohami na zápis do katastra nehnuteľností. Takýto postup však v sebe skrýva riziká, že
buď budú dedičia v tomto ohľade nečinní, alebo
príslušné rozhodnutia nebudú vydané a osvedčenie (uznesenie) o dedičstve by v takom prípade
nemohlo byť v katastri nehnuteľností zapísané,
čo by bol stav, ktorý si iste neželá ani súd, ani
účastníci dedičského konania.
Napokon treba spomenúť ešte stále dosť frekventovanú skupinu prípadov nejasných vlastníckych vzťahov k stavbám, ktoré sa vytvárali
striedaním generácií a s tým súvisiacimi prestavbami, prístavbami, nadstavbami existujúcich
stavieb. Počiatky evidovania vlastníckych vzťahov k nim musíme zväčša hľadať ešte v starých
pozemkovoknižných zápisoch. Aj keď tieto už
takmer „historické“ zápisy málokedy zodpovedajú reálnemu uživaciemu stavu, nemožno ich ignorovať. V tejto súvislosti je vhodné upozorniť na rozsudok NS ČSR, sp.zn. 2 Cz 40/84,
R 29/1989, Prestavba novej stavby, vznik spoluvlastníctva. „Ak ide o prestavbu pôvodnej stavby
a nebolo medzi jej vlastníkom a stavebníkom
(spoločnými stavebníkmi) dohodnuté niečo iné,
pri posudzovaní vlastníckeho vzťahu k takejto
nehnuteľnosti treba spravidla vychádzať z toho,
že to, čo prirástlo k pôvodnej neodstránenej
stavbe, patrí vlastníkovi tejto pôvodnej stavby.
V dôsledku zhodnotenia pôvodnej stavby vykonanou prestavbou však možno voči vlastníkovi
pôvodnej stavby uplatňovať nárok na vydanie
takto získaného neoprávneného majetkového
Aj z praxe sa javí, že ide o inštitút, ktorým možno
bez väčších problémov riešiť problém naznačený
v nadpise tohto článku.
Záverom chcem vysloviť konštatovanie, že s pribúdajúcim časom bude počet vlastnícky nevysporiadaných stavieb postupne menší a menší,
čo je pozitívny jav. Stále je ich však dosť na to,
aby sme sa nad touto problematikou zamýšlali
a hľadali praktické, ale právne čisté a voči dedičom spravodlivé riešenia. Som presvedčený, že
záujem na dosiahnutí evidencie vlastníckych
vzťahov postupne ku všetkým stavbám je záujmom spoločným pre všetky zainteresované strany, súdy, dedičov, obce aj katastrálne úrady, a to
by malo byť východiskom pri posudzovaní každého jednotlivého prípadu.
JUDr. Štefan Kutenič
notár so sídlom v Žiari nad Hronom
20
ARS NOTARIA 2/2010
Z PRAXE NOTÁRSTVA
AK DLHY PREVYŠUJÚ AKTÍVA
BEZPODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA MANŽELOV
v pomernej výške podľa účasti na dedičstve, alebo v pomere podľa počtu ostatných dedičov.
Dedičia samozrejme ručia za záväzky zomretého
spoludlžníka rovnako solidárne ako pozostalý
manžel. Na rozdiel od pozostalého manžela však
len do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak dedičom je aj pozostalý manžel, majetok ním zdedený, celkom alebo pomerne, podlieha tiež uspokojeniu dlhov veriteľov do výšky jeho ceny. Z pozície
veriteľa teda nebude podstatné, kto dedičstvo nadobúda, ale v akej výške bude dedičom nadobudnutie dedičstva potvrdené.
Azda sa oprávnene domnievam, že prevažná väčšina z nás sa po určitom čase strávenom každodennou rutinou pri riešení bazálnych otázok dedičského konania, vzájomných vzťahov dedičov,
ich práv a povinností či pochybností, najmä v prípade naštrbených a nefungujúcich príbuzenských vzťahov, pri hľadaní uspokojivých odpovedí
a optimálnych riešení, niekedy nad vlastnými odporúčaniami či radami hlbšie ani nezamýšľa.
Pravda je však tá, že zákon nám dáva pevné mantinely, hranice, v ktorých sa môžeme pohybovať,
do ktorých sa musíme zmestiť aj s našou snahou
vyjsť akokoľvek citlivo v ústrety predstavám dedičov, ich niekedy veľmi obmedzeným možnostiam
a zložitým pozíciám, v ktorých sa v určitom okamihu ocitli. Tým väčšmi, že aj tieto rozhodnutia neraz zásadne menia ich budúcnosť.
Je teda zrejmé, že uspokojenie pohľadávok veriteľov tak priamo závisí od výšky všeobecnej hodnoty dedičstva a v prípade, že táto je nižšia ako pasíva dedičstva, len do výšky jeho aktív.
Pozostalý manžel, ktorý nie je dedičom, ale mal
s poručiteľom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom konania len
v tej jeho časti, v ktorej dochádza k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V situácii, keď dedičia namietajú výšku spoločných
záväzkov manželov, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti a pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov k nim neprihliada.
Pozostalý manžel sa však môže domáhať svojich
práv, pokiaľ ide o výšku týchto dlhov, žalobou
mimo konania o dedičstve.
Tých životných situácií a príbehov je bezpočet.
Jedným z nich, značne náročným po stránke ľudskej i právnej, môže byť postavenie pozostalého
manžela po smrti druhého partnera. Môže sa tak
stať v okamihu, kedy dlhy bezpodielového spoluvlastníctva manželov prevyšujú aktívnu zložku
majetku či dedičstva. Spoločné záväzky manželov
totiž plnia obaja spoločne a nerozdielne. Manželia sú v tomto prípade spoločnými dlžníkmi a táto
solidarita založená priamo zákonom vedie ku
všetkým dôsledkom pasívnej solidarity. Vychádza
totiž z predpokladu, že podiely manželov ako spoludlžníkov sú rovnaké. Veriteľ je preto oprávnený
požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich, a preto v dôsledku úmrtia jedného z manželov ako spoludlžníka pasívna solidarita nezaniká. Veriteľ je
navyše oprávnený požadovať uspokojenie svojho
záväzku aj z výlučného majetku pozostalého
manžela, ktorý získal dedením, darom alebo iným
zákonným spôsobom, a to v celom rozsahu. Pozostalý manžel má následne právo náhrady voči
bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov alebo voči dedičom zomretého manžela v podiele
jedna polovica.
V konaniach, v ktorých neprichádza do úvahy splnenie záväzku veriteľov z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, prechádza tento
záväzok priamo na dediča poručiteľa, a síce do
výšky ceny zdedeného majetku podľa pomeru
ceny svojho dedičského podielu k cene celého
dedičstva. Dedič tak zodpovedá za uspokojenie
poručiteľových veriteľov nielen majetkom zdedeným, ale aj svojím vlastným majetkom, keďže zákon predpokladá, že nadobudnutím vlastníctva
dediča k majetku poručiteľa dôjde k splynutiu
s jeho vlastným majetkom. Podobne ako v predchádzajúcom prípade, uplatňuje sa aj tu princíp
pasívnej solidarity, keď v dôsledku úmrtia spoludlžníka táto nezaniká a dedič spolu s ostatnými
spoludlžníkmi zodpovedá za záväzok veriteľa.
V tomto prípade však len do výšky nadobudnutého dedičstva.
Ide o tzv. náhradovú pohľadávku, ktorá sa zaradí
do pasív dedičstva spolu s ostatnými prípadnými
pohľadávkami ďalších veriteľov. V prípade, že pozostalý manžel je súčasne dedič, môže tak uplatniť sám voči sebe svoju pohľadávku, a to buď
21
AKTUALITY Z KOMORY
ARS NOTARIA 2/2010
mi nedohodli na prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, a to tak na návrh súdu,
ako aj bez návrhu. Na podanie návrhu sú legitimovaní tak dedičia, ako aj poručiteľovi veritelia či
štát. Tento však len v prípade, ak mu má dedičstvo pripadnúť z titulu odúmrti, peňažný dlh poručiteľa celkom alebo sčasti nie je možné uhradiť
peniazmi z dedičstva a veriteľ na náhradu svojej
pohľadávky odmietol prijať vec z dedičstva. Dedičstvo v tomto prípade nemusí byť predlžené. Na
nariadenie likvidácie dedičstva bez návrhu nie je
však daný dôvod napríklad v prípade, ak veriteľom je známy rozsah dedičstva poručiteľa, a je
zrejmé, že speňaženie dedičstva nebude stačiť
ani sčasti na úhradu ich pohľadávok, a teda sú
uzrozumení s tým, že majetok poručiteľa nadobudnú dedičia. Aj za tohto stavu veci zodpovedá
dedič za poručiteľove dlhy len hodnotami z dedičstva (cum viribus hereditatis).
Výrazná zmena zodpovednosti dediča za poručiteľove dlhy nastáva v prípade predlženého
dedičstva. Zákon nám dáva k dispozícii dve možné riešenia. Prvým je dohoda uzavretá medzi dedičmi a veriteľmi o prenechaní majetku z dedičstva na úplnú alebo čiastočnú úhradu ich dlhov,
ktorá podlieha schváleniu súdom, a to najmä
z dôvodu posúdenia, či dohoda neodporuje zákonu, keďže výber poručiteľových veriteľov je ponechaný výhradne na vôli dedičov. V tomto štádiu
konania je namieste tzv. konvokácia, resp. zvolanie veriteľov zo strany súdu, aby mu veritelia oznámili svoje pohľadávky. Dohoda sa musí týkať všetkých známych aktív dedičstva, čo predovšetkým
znamená, že dedič zodpovedá za poručiteľove
dlhy výlučne len hodnotami z dedičstva (cum viribus hereditatis). Neprichádza preto do úvahy poskytnutie peňažnej náhrady, speňaženie veci patriacej do dedičstva a vyplatenie jej ceny, alebo
uspokojenie vlastným majetkom. Schválením dohody o prenechaní predlženého dedičstva veriteľom dedičské konanie končí. Dohoda o prenechaní predlženého dedičstva neprichádza však do
úvahy v prípade vydania majetku nepatrnej hodnoty. Súd v takom prípade konanie zastaví.
Z uvedených procesných postupov vyporiadania
dedičstva v prípade prevahy pasív nad aktívami,
resp. jeho predlženia, je zrejmé, že azda to najhoršie, čo môže dedičov na ceste dedičským konaním stretnúť, je skutočnosť, že z dedičstva svojho
predchodcu nenadobudnú v dôsledku jeho dlhov
nič. Zákon im totiž poskytuje jednoduchú, ale
účinnú ochranu. Z každého pravidla však existuje
výnimka. Tá sa v tomto prípade týka toho najcitlivejšieho a najcennejšieho, čo zrejme okrem zdravia v živote môžeme mať. Sú to deti. Strata sociálnych istôt pozostalého manžela po smrti druhého
partnera, ktorý ostal sám s niekoľkými deťmi bez
adekvátneho príjmu na život, po uši sa topiaci
v dlhoch neraz bez vlastného pričinenia a perspektívy zlepšenia, pomaly, ale isto vedú do náhradných sociálnych domovov, spolu s tými deťmi... Ale to je už iná téma.
Veritelia, ktorí neboli účastníkmi dohody o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov dedičstva alebo ktorých pohľadávka bola dohodou
uspokojená len sčasti, môžu svoje nároky uplatniť žalobou v sporovom konaní (prípadne prihlásiť
ďalší majetok poručiteľa do aktív dedičstva).
Druhým možným riešením, ktoré nám zákon pre
účely úplnej alebo pomernej úhrady dlhov veriteľov poskytuje, je likvidácia dedičstva rozdelením
speňaženého dedičstva veriteľom. Konvokácia
veriteľov, t.j. upresnenie okruhu osôb, ktoré uplatňujú pohľadávky voči poručiteľovi, je v tomto prípade povinná. Likvidácia dedičstva prichádza do
úvahy len za predpokladu, že dedičia sa s veriteľ-
JUDr. Martina Gontkovičová
notárka v Bratislave
• AKTUALITY Z KOMORY •
ZASADNUTIE PREZIDENTOV INICIATÍVY
STREDOEURÓPSKYCH NOTÁRSTIEV HEXAGONÁLY,
SALZBURG 24. APRÍLA 2010, RAKÚSKO
Pri príležitosti 22. európskych notárskych dní
v Salzburgu (22.-23. apríl 2010) sa nasledujúci
deň po ich ukončení na pozvanie slovinského notárstva, ktoré v roku 2010 predsedá notárstvam
22
ARS NOTARIA 2/2010
AKTUALITY Z KOMORY
notlivých členských štátoch, aká je hodnovernosť samotných obchodných registrov najmä
z hľadiska materiálnej publicity a spoľahlivosti
zápisov do týchto registrov.
združeným v Hexagonále, konalo Zasadnutie
prezidentov tejto iniciatívy, na ktorom sa za Notársku komoru SR zúčastnila delegácia v zložení:
JUDr. Miroslav Duriš, PhD., prezident NKSR,
JUDr. Viera Kupcová, členka Prezídia NK SR,
Mgr. Peter Danczi, člen Medzinárodnej skupiny
NKSR.
Veľmi nebezpečný z hľadiska dôveryhodnosti je
systém v Anglicku, ktorý neručí ani za správnosť,
ani za úplnosť výpisu z registra, a každý, kto chce
zistiť všetky náležitosti v rámci obchodnej spoločnosti, je nútený naštudovať spoločenskú
zmluvu a iné dokumenty spoločnosti, aby overil
správnosť zápisu, čo je pre bezpečnosť obchodného vzťahu závažné riziko oproti štátom, ktoré
majú dokonalý systém obchodného registra
s absolútnymi zápismi najmä na základe verejných listín, ktoré sú kvalitným údajom pre každého, komu bol výpis z registra poskytnutý. Notári
sú vo viacerých krajinách (napr. aj v Českej republike) subjektom, ktorému štát zveril kontrolu
nad zápismi do obchodného registra na základe
verejnej listiny. V Chorvátsku notári vydávajú výpisy z registra a zodpovedajú za hodnovernosť
údajov v obchodnom registri. V Maďarsku podobne ako na Slovensku nie je systém obchodného registra postavený len na verejných listinách, ale jeho obsah má verejnú hodnovernosť.
Advokáti a notári v Maďarsku komunikujú s obchodným registrom elektronicky, avšak prístup
notárov do registra z dôvodu, že notári sú úradom, je bezplatný. V Českej republike je systém
jednej kontroly, údaje sa do registra zapisujú najneskôr do 5 dní cez verejnú listinu notára ako
zmocnenca štátu, preto notár ručí za správnosť
údajov, ktoré sa do obchodného registra zapíšu
a samotný register už správnosť neskúma. V Slovinsku je dvojitá kontrola v rámci registra – technická a právna, notári vykonávajú pôsobnosť
v rámci tzv. „One stop shops“.
Zasadnutie prezidentov Iniciatívy stredoeurópskych notárstiev (Hexagonály) otvorila úvodným
príhovorom prezidentka Notárskej komory Slovinska pani Marjana Tičar Bešter, ktorá poďakovala
Notárskej komore Rakúska za vynikajúcu organizáciu práve skončených Európskych notárskych
dní a oboznámila účastníkov s programom, ktorým sa zasadnutie Hexagonály spravovať.
Prvým bodom pracovného programu bola informácia týkajúca sa Porušenia zmluvy v otázkach
štátnej príslušnosti a slobodného prístupu k povolaniu a žalôb Európskej komisie voči členským
štátom EU, ktoré mali zmluvu porušiť.
Informáciu predniesol člen rakúskej delegácie
a zároveň terajší viceprezident Rady notárstiev
Európskej únie (CNUE) pán Rudolf Kaindl, ktorý
uviedol, že verejné vypočutie na súde v Luxemburgu sa koná 27. apríla 2010, pričom na tomto
konaní sa na strane žalovaných štátov zúčastnia
na ich podporu aj iné členské štáty, pričom
vzhľadom na masívnu spoločnú líniu ide o historicky ojedinelý proces, navyše, keď súd bude riešiť súbežne dve otázky – štátnu príslušnosť a základné ľudské slobody. Na strane Európskej
komisie bude vystupovať zrejme len Veľká Británia. Prezidenti notárskych komôr Slovinska, Maďarska a Slovenska potvrdili, že zástupcovia ich
ministerstiev spravodlivosti v Luxemburgu aktívne vystúpia na podporu žalovaných štátov. Výsledok súdneho procesu sa očakáva niekedy koncom roku 2010 a rozhodnutie bude mať zásadný
vplyv pre notársku profesiu.
V druhom bode programu odznela informácia
o iniciatíve Európskej komisie z novembra 2009
v súvislosti s európskym portálom E-justice, ktorý by mal byť aktívne spustený v júli 2010 s úmyslom prepojenia obchodných registrov. V rámci
iniciatívy sa riešili otázky systému, ktorý má byť
použitý ako nosný, pričom z 27 členských štátov
EÚ je už 18 štátov zaradených v tzv. podnikovom
registri. Niektoré štáty majú námietky, aby bežali
v tzv. registri EMM pod týmto systémom. Rada
notárstiev EÚ skonštatovala vo svojom vyjadrení
pre Európsku komisiu potrebu vyhodnotiť v jed-
23
AKTUALITY Z KOMORY
ARS NOTARIA 2/2010
Hodnovernosť platnosti údajov slovenského
obchodného registra hrubo narušuje skutočnosť, ktorá je problémom v znení zákona, že napríklad pri zmene spoločníka pred vykonaním samotného zápisu v registri môže starý spoločník
použiť doslova aktuálny výpis, v ktorom je zapísaný, a vytvoriť na základe neho svojím (samozrejme, kriminálnym konaním) nežiaduci protiprávny stav s následkami voči tretím osobám.
Dr. Klaus Woschnak, odstupujúci prezident rakúskeho notárstva skonštatoval, že kvalitné registre plnia dôležitú úlohu, pretože ak je hodnoverný register, aj listina notára vydaná na podklade
jeho údajov je hodnoverná.
n
v rámci Európskej únie pod jednou maskou s cieľom uľahčiť občanom prístup k vyhľadávaniu notárskych úradov,
o projekte, ktorý prebieha na území Slovinska už 10 rokov, ktorého cieľom je úprava
dedičského procesu na území Slovinska,
kde doteraz rozhodnutia v dedičských veciach robia súdy, a podľa nového návrhu zákona od 1. januára 2011, by celý dedičský
proces v prvej inštancii mal prejsť na notárov
a druhostupňovou inštanciou zostane súd.
V rámci informačných bodov „Akuality z Bruselu“
boli rozobraté otázky Návrhu nariadenia o dedičstvách, manželských režimov a prezidenti Hexagonály vyslovili zhodný názor, že listiny v tejto oblasti
z hľadiska vecných práv by mali mať jednoznačne
minimálne písomnú formu (v niektorých krajinách
forma, bohužiaľ, nie je predpísaná), ak nie priamo
formu notárskej zápisnice, ktorá poskytuje subjektom ako verejná listina vyššiu dôkaznú silu
a ochranu. Z Európskej komisie sa začínajú po
zmene komisárov ozývať hlasy na zlepšenie spolupráce v oblasti manželských režimov a rozvodov.
Členské notárstva Hexagonály konštatujú, že
pre bezpečnosť obchodných transakcií a ochrany spoločností bude nevyhnutné posilniť materiálnu publicitu obchodných registrov v členských krajinách EÚ. Rada ministrov EÚ sa bude
na svojom zasadnutí touto témou zaoberať, podklady k tomuto bodu rokovania pripravujú ministri hospodárstva členských štátov.
V treťom bode programu sa prezidenti Hexagonály vrátili k aktuálnej téme Uznávanie verejných listín, ktorá rezonuje v Európskom priestore, kde
možno vysledovať snahu niektorých profesií
a skupín zaradiť pod pojem verejná listina aj také
akty, ktoré jednoznačne nesú prvky súkromných
listín a nie sú vydané orgánom verejnej moci.
Zaujímavé postrehy z legislatív niektorých členských štátov EÚ potvrdzujú, že tzv. nesporové
rozvody niektoré štáty zverili do kompetencie notárstiev, ako svojej „predĺženej ruky na výkon verejnej moci“, čím došlo k značnému odbremeneniu súdov od nesporovej agendy a šetreniu
štátnych finančných prostriedkov.
Verejná listina bola jednoznačne definovaná súdom v rozhodnutí ESD zo 17. júna 1999 (vec
C-260/97 vo veci UNI BANK) a legislatívou Spoločenstva (nariadenie č. 4/2009, nariadenie
č. 805/2004), ktoré znie:
Záverom sa prezidenti Hexagonály poďakovali za
obetavú prácu v prospech notárstva, priateľský
a kolegiálny prístup a pomoc pri budovaní a obnovovaní notárstva v členských štátoch Hexagonály, odstupujúcemu prezidentovi Rakúskeho
notárstva a bývalému prezidentovi Rady notárstiev EÚ (CNUE, rok 2008) Dr. Klausovi Woschnakovi, pri príležitosti jeho odchodu do dôchodku.
Z ďakovným príhovorom sa pripojil aj bývalý prezident Medzinárodnej únie notárstva (UINL), Dr.
André Schwachtgen.
„Verejná listina je listina, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná ako verejná a jej autenticita (pravosť) :
a) sa opiera o podpis a obsah verejnej listiny a
b) bola vyhotovená orgánom verejnej moci alebo iným orgánom, na to ustanoveným členským štátom, z ktorého listina pochádza.“
Prezidentka Marija Tičar Bešter odovzdala prezidentom Hexagonály oficiálne pozvanie na ďalšie
zasadnutie Hexagonály, ktoré sa bude konať pri
príležitosti 15. výročia Slovinského notárstva
v Portoroži.
Táto definícia bude podstatná pri odpovediach
na otázky týkajúce sa uznávania a obehu verejných listín.
V nasledujúcich bodoch slovinské notárstvo informovalo:
n o úspešnosti slovinského projektu v rámci
E-justice, podporeného Európskou komisiou,
ktorého cieľom je vyhľadať „civilného notára“
Salzburg 24. apríla 2010
JUDr. Miroslav Duriš, PhD.
prezident Notárskej komory SR
24
ARS NOTARIA 2/2010
AKTUALITY Z KOMORY
MACEDÓNSKA JUSTIČNÁ DELEGÁCIA
V apríli bola na návšteve Slovenskej republiky
Macedónska justičná delegácia, ktorá 29. apríla
2010 navštívila aj Notársku komoru Slovenskej
republiky (ďalej len „komora“), kde boli prijatí
prezidentom komory JUDr. Miroslavom Durišom,
PhD. a viceprezidentom komory JUDr. Karolom
Kovácsom. Zloženie Macedónskej justičnej delegácie bolo nasledovné: pán Mihailo Manevski – minister spravodlivosti Macedónskej republiky, pán Jovo Vangelovski – predseda
Najvyššieho súdu Macedónskej republiky, pani
Aneta Arnaudovska – riaditeľka Akadémie pre
vzdelávanie sudcov a prokurátorov a pani Gorica
Atanasova – riaditeľka kancelárie ministra spravodlivosti Macedónskej republiky. Delegáciu
sprevádzala pani Katarina Burešová, riaditeľka
kancelárie ministerky spravodlivosti a tlmočníčka pani Eva Čížová. Prezident komory po privítaní
delegácie oboznámil macedónskych hostí so
stavom a štruktúrou komory, postavením a činnosťou notárov v Slovenskej republike. Pán Manevski uviedol, že v Macedónskej republike už
13 rokov funguje slobodné notárstvo latinského
typu, v republike pôsobí 162 notárov, v krátkom
čase sa ich počet zvýši na 182 notárov, optimálny počet notárov pre Macedónsku republiku, ktorý chcú dosiahnuť, je 220 notárov. Hovoril o kompetenciách notárov, ktoré sú pomerne rozsiahle.
Vedenie justície podporuje trend, aby všetky nesporové a administratívne náročné veci, ktoré
zaťažujú súdy, boli presunuté na notárov, resp.
iných vykonávateľov práva. Ako príklad povedal
vydávanie platobných rozkazov notármi. Prezident komory informoval o posledných legislatívnych krokoch vo vzťahu k notárom a ich činnosti
v Slovenskej republike, o neúspešnom pokuse
presadiť, aby zmluvy o prevode nehnuteľností
boli spisované výlučne notármi a advokátmi. Macedónski hostia vyjadrili závažné počudovanie
nad skutočnosťou, že v takých závažných veciach, akými sú vecné práva k nehnuteľnostiam,
môže vyhotovovať listinu každý, že sa nevyžaduje forma verejnej listiny tak, ako je to u nich. Macedónski hostia sa živo zaujímali o Centrálny informačný systém komory a jednotlivé centrálne
notárske registre. Na záver došlo k celkovej zhode v otázke, že notárstvo je veľmi dôležitý a nepostrádateľný inštitút v rámci justície pre výkon
preventívnej spravodlivosti štátu, a preto mu treba venovať zo strany štátu zvýšenú pozornosť
a ochranu.
JUDr. Karol Kovács
viceprezident NK SR
22. EURÓPSKE NOTÁRSKE DNI V SALZBURGU
Rakúskym kolegom sa opäť podarilo zorganizovať kvalitné sympózium týkajúce sa aktuálnej
problematiky notárov. Podujatiu, samozrejme,
nechýbal medzinárodný prvok a hlavnou témou
prednášok a diskusií bola mobilita podnikania
v priestore trhu Európskej únie.
Prítomných privítali krátkym príhovorom okrem
iného aj Dr. Umfahrer, prezident Rakúskej notárskej akadémie, p. Roberto Barone, prezident
CNUE a Dr. Hahn, člen Európskej komisie. Následné prednášky a pódiové diskusie týkajúce sa
cezhraničnej zmeny sídla obchodných spoloč-
25
AKTUALITY Z KOMORY
ARS NOTARIA 2/2010
ností v rámci Európskej únie a nového typu
európskej spoločnosti boli na veľmi vysokej
kvalitatívnej úrovni aj vďaka vyváženému zastúpeniu notárov z rôznych krajín, univerzitných profesorov a členov politických orgánov Európskej
únie (Európska komisia, Európsky parlament
a pod.). Prednášky tak boli postavené na troch
pilieroch: silnom teoretickom základe zo strany
univerzít, ktorý bol premietnutý prostredníctvom
príspevkov notárov do praxe a doplnený politickým pohľadom na problematiku.
V neposlednom rade sa riešila aj nutná súčinnosť notárov potrebná pre ochranu slabších
účastníkov. Dr. Hallada, notár v Prahe, vyzdvihol
postavenie notára latinského typu ako osoby,
ktorá je zodpovedná osobne celým svojím majetkom za svoju činnosť na rozdiel od štátnych zamestnancov, ktorá je finančne nezávislá a povinná vykonávať úkony s náležitou starostlivosťou
a ktorá je kontrolovaná nielen samosprávou, ale
aj štátom. Notár je tak pri riešení týchto problémov ochranca slabšieho a najmä prínosom pre
spravodlivé usporiadanie vzťahov, a nie jeho brzdou.
V diskusiách a prednáškach sa riešila najmä
opodstatnenosť nového návrhu týkajúcich sa
Európskej súkromnej spoločnosti, potrebná výška jej základného imania, nutnosť zachovať zapísané sídlo spoločnosti a miesto, odkiaľ je spoločnosť skutočne spravovaná na jednej adrese, a to
všetko pre ochranu veriteľov a zamestnancov takejto spoločnosti a dodržiavanie miestnych daňových zákonov členského štátu Európskej únie.
Argumentačne boli vyvrátené neoliberálne postoje vyplývajúce z niektorých návrhov, pre ktoré
sa v súčasných ekonomicky horších časoch nenašlo miesto.
Keďže mnohé prednášky a diskusie pozitívne
ovplyvnili prítomných európskych a národných
politikov, ktorí boli oboznámení a problematikou
zo strany notárskeho stavu a mali priestor ju tak
nielen letmo, ale do hĺbky spoznať, 22. európske
notárske dni v Salbzurgu boli opätovne prínosom pre všetkých notárov latinského typu v priestore Európskej únie.
Mgr. Peter Danczi
notar so sídlom v Nových Zámkoch
EURÓPSKA ÚNIA A NOVÉ TECHNOLÓGIE
Aby bolo možné dôkladne rozobrať všetky časti
notárskej problematiky a byť pripravený reagovať na akúkoľvek tému pohotovo a kvalitne, vytvorili sa na úrovni CNUE podskupiny zaoberajúce sa jednotlivými témami. Jednou z nich je
skupina Nové technológie, ktorá rieši problémy
notárskej činnosti z hľadiska informačno-komunikačných technológií a snaží sa aplikáciou výsledkov zefektívniť prácu európskeho notára
a zároveň zachovať klasické notárstvo latinského typu. Jej hlavným poslaním je tak zachovanie
modernizácie pri ochrane potreby hodnovernosti
a verejnosti notárskej činnosti.
Informačné a komunikačné technológie ako počítače, telefóny a internet obsadili v našom každodennom profesionálnom, ale aj súkromnom
živote iba veľmi ťažko nahraditeľné miesto. Pokračujúca elektronizácia práce je nevyhnutná,
keďže zlepšuje, zrýchľuje a zjednodušuje každodenné postupy práce, čím sa zefektívňuje
naša činnosť. Na druhej strane je nutné byť opatrný pri jej zavádzaní, keďže elektronizácia pri
nesprávnom pochopení nemusí byť považovaná za pomôcku pri činnosti, ale za samotnú činnosť, a hrozí nahradenie práce notára neživým
strojom. Pritom len notár ako osoba môže zabezpečiť prostredníctvom svojho postavenia
hodnovernosť vyhotovených listín a zabezpečiť
tak odbremenenie štátu a účastníkov prevenciou. A práve z tohto dôvodu je nutné neustále
vysvetľovanie problematiky občanom a politikom na Európskej úrovni aj prostredníctvom
medzinárodných notárskych organizácií, ako je
CNUE.
Skupina sa už dlhšiu dobu zaoberá niektorými
témami, ktoré majú priamy dopad na každodenný život občana Európskej únie. Hlavnou témou v súčasnosti je čoskoré spustenie internetového portálu e-Justice, ktorý zabezpečí pre
občanov a právne povolania informácie potrebné na život v Európskej únii. Občan si bude
môcť nájsť prostredníctvom portálu notára
26
ARS NOTARIA 2/2010
AKTUALITY Z KOMORY
mali národné systémy spĺňať. Tak sa vytvorí
základ pre existenciu Európskej formy notárskeho registra listín a nebude nutné v budúcnosti
vynakladať prostriedky na prispôsobovanie sa
takémuto európskemu štandardu pri prepájaní
elektronických registrov listín, ktorému sa do budúcna nevyhneme.
v ktorejkoľvek krajine EÚ, zistiť jeho kompetencie, jazykové znalosti a rovnako aj informácie pri právnych postupoch v cudzine (kúpa
nehnuteľnosti, manželské režimy, dedenie
a pod.). Európske notárstva latinského typu
chcú vystupovať na tomto európskom portáli
spoločne ako osoby zabezpečujúcu právnu istotu, keďže iba zopár krajín EU nepozná notárov
latinského typu. Práve tieto krajiny sa pritom
snažia, aby sa na notárov pozeralo ako lokálnu
zvláštnosť a výnimku, pričom práve právna prevencia poskytovaná notárom latinského typu je
pre Európu tradičná. Portál sa, samozrejme,
bude venovať všetkým právnym profesiám,
a preto je nesmierne dôležité zaujať na ňom jednoznačný postoj a vymedziť svoje miesto a pole
pôsobnosti oproti iným právnym profesiám.
My, slovenskí notári, máme v porovnaní s niektorými kolegami v Európe kvalitný systém a vysokú úroveň elektronizácie, avšak ostatné notárstva majú oproti nám náskok v chápaní notára
zo strany štátu ako jeho predĺženej ruky a majú
tak ľahší prístup a dokonca aj možnosť vykonávať zápisy v registroch nehnuteľností, obchodných a iných registroch. A keďže štátna správa
smeruje k nevyhnutnej elektronizácii takmer vo
všetkých oblastiach, slovenskí notári by mali byť
skutočnými orgánmi verejnej moci, ktoré odbremenia štát od výdavkov v oblasti vydávania výpisov z verejných registrov a pomôžu prostredníctvom svojho elekronického systému k bleskovým
zápisom do nich, čím sa zabezpečí aj ich materiálna publicita.
Skupina sa na aprílovom zasadnutí zaoberala aj
elektronickými archívami notárov. Na sedení sa
zúčastnili mnohé krajiny, aby predstavili svoje
existujúce elektronické archívy listín, pričom
som bol prítomný ako zástupca nášho notárstva.
Na základe zozbieraných informácií sa určili aj
smery, ktorými je nutné postupovať, a tak je
možné vytvoriť minimálne požiadavky, ktoré by
Mgr. Peter Danczi
notár so sídlom v Nových Zámkoch
VYMENOVANIE NOTÁROV
, vymenovaná do
sídla v Lipanoch, v obvode Okresného súdu Prešov.
Vymenovaní notári NK SR:
Pred vymenovaním bola notárskou kandidátkou.
Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky
22. februára 2010 vymenovala s
notárov:
, vymenovaná do sídla v Senci, v obvode Okresného súdu Pezinok.
Pred vymenovaním bola notárskou kandidátkou.
, vymenovaný do sídla Gelnica, v obvode Okresného súdu Spišská Nová Ves.
Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky
3. mája 2010 vymenovala s
notárov:
Pred vymenovaním bol advokátom.
, vymenovaná do
sídla v Hlohovci, v obvode Okresného súdu Piešťany.
, vymenovaná do
sídla v Trenčíne, v obvode Okresného súdu Trenčín.
Pred vymenovaním bola notárskou kandidátkou.
Pred vymenovaním bola notárskou kandidátkou.
, vymenovaná do
sídla v Senici, v obvode Okresného súdu Senica.
JUDr. Karol Kovács
vedúci redaktor
Pred vymenovaním bola notárskou kandidátkou.
27
RECENZIA
ARS NOTARIA 2/2010
• RECENZIA •
ZÁKON O DOBROVOĽNÝCH DRAŽBÁCH
KOMENTÁR. 1. VYDANIE.
Valová, K. a kol.
Praha, C. H. Beck 2010
potrebujú akútne riešiť vlastnú situáciu a prostredníctvom tohto inštitútu majú možnosť
efektívne vydražiť svoju nehnuteľnosť.
V súvislosti s reformou záložného práva bol do
právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený inštitút dobrovoľných dražieb, a to zákonom
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Dobrovoľná dražba umožňuje najmä záložným veriteľom získať finančné prostriedky (v prípade ak
ich dlžník nespláca riadne a včas) rýchlejšie
a efektívnejšie ako v prípade núteného výkonu
rozhodnutia (exekúcie). Uplatnenie dobrovoľnej
dražby však nie je obmedzené len na záložných
veriteľov, aj keď v súčasnosti je to jej najčastejšie použitie. Dobrovoľná dražba môže byť efektívnym nástrojom aj pre samých dlžníkov, ktorí
Možnosť širšieho uplatnenia zákona ako len
uplatnenie výkonu práva záložného veriteľa, ako
aj časový odstup niekoľkých rokov od prijatia zákona, ktorý priniesol nielen praktické skúsenosti
s inštitútom dobrovoľných dražieb, ale aj novelizácie tohto zákona, je vhodným časom na predloženie komentovaného znenia zákona.
Autorský kolektív pod vedením JUDr. Kataríny Valovej predkladá publikáciu, ktorá podrobne ko-
28
ARS NOTARIA 2/2010
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA
mentovaného zákona. Odkaz na prílohu obsiahnutú pri konkrétnom ustanovení zákona je
praktickou pomôckou.
mentuje všetky ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.
Zastrešenie komentára vydavateľstvom C. H.
Beck zabezpečuje typický a tradičný vydavateľský štandard tohto vydavateľstva.
Komentár zákona o dobrovoľných dražbách autorského kolektívu JUDr. Kataríny Valovej,
JUDr. Márie Hucíkovej a JUDr. Petra Hercega najmä vzhľadom na množstvo konkrétnych praktických príkladov môže byť výbornou pomôckou
najmä pre dražobníkov, licitátorov, notárov, sudcov a ďalších právnikov, ktorí sú zainteresovaní
v procese dobrovoľných dražieb. Vzhľadom na
praktické zameranie publikácie však môže táto
publikácia dobre poslúžiť aj všetkým tým, ktorí
sa potrebujú zorientovať v oblasti dobrovoľných
dražieb, počnúc akademickou obcou a končiac
veriteľmi, či dlžníkmi, ktorí budú mať záujem
dobrovoľnú dražbu realizovať.
Autori ponúkajú na približne 380 stranách komplexný, analytický výklad každého ustanovenia
zákona o dobrovoľných dražbách podávaný
v systémových väzbách a súvislostiach. Autorský
kolektív nevynechal ani sporné ustanovenia zákona, ku ktorým sa snažil zaujať jednoznačný názor, a taktiež majú ambíciu poukázať na návrhy
možných riešení k otázkam, ktoré je možné pri
praktickej aplikácii zákona očakávať.
Hlavnou ambíciou komentára je byť nápomocný
pre prax, a preto je doplnený nielen o judikatúru
týkajúcu sa problematiky dobrovoľných dražieb,
ale aj o vzory najčastejšie používaných listín
k dobrovoľným dražbám, ktoré tvoria prílohu ko-
JUDr. Peter Opatovský
notár so sídlom v Trnave
• SPOLOČENSKÁ RUBRIKA •
V II. štvrťroku 2010 sa životných jubileí dožili
a dožívajú títo členovia Notárskej komory Slovenskej republiky:
JUDr. Bronislava Cirbesová, 50 rokov
JUDr. Vladimír Šťastný, 60 rokov
JUDr. Daniela Šikutová, 50 rokov
JUDr. Marie Ježková, 60 rokov
JUDr. Fedor Klimo, 45 rokov
JUDr. Alžbeta Podhorská, 60 rokov
JUDr. Jana Horváthová, 45 rokov
JUDr. Ľubica Bičanová, 50 rokov
JUDr. Alena Korenecová, 55 rokov
JUDr. Ľubica Floriánová, 45 rokov
Mgr. Eva Žebráková, 55 rokov
JUDr. Katarína Valová, 40 rokov
JUDr. Stanislav Furda, 55 rokov
Všetkým srdečne blahoželáme, prajeme im veľa
zdravia, úspechov v práci i v osobnom živote.
JUDr. Igor Čabra, 50 rokov
JUDr. Ivan Strinka, 50 rokov
JUDr. Imelda Šašváryová, 50 rokov
Prezídium NK SR
ARS NOTARIA
Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky.
Vychádza štyrikrát do roka.
Redakčné spracovanie a sadzba: IURA EDITION, spol. s r. o., Oravská 17, 821 09 Bratislava,
tel.: 02/58 10 20 24, fax: 02/58 10 20 18, http://www.iura.sk, [email protected]
Vytlačila tlačiareň IBI Print, Bratislava.
Objednávky časopisu a inzercie prijíma a vybavuje Sekretariát Notárskej komory Slovenskej
republiky. Záhradnícka 66, 821 03 Bratislava, tel.: 02/55 57 45 19, fax: 02/55 57 45 89.
Predplatné na jeden rok 44 € / 1 325,50 Sk.
29
Download

acrobat - Notárska komora SR