t é m a : O b n o v i t e ľ n é z d r oj e e n e r g i e
Honba za bioetanolom z kukurice vrcholí. Produkcia už čoskoro nepokryje dopyt. Nahradí ju bioetanol z celulózy.
Koláž
Biopalivá 1. generácie
už pomaly naznačujú, kde sú ich limity
Honba USA za produkciou bioetanolu
z kukurice zrejme už čoskoro narazí
na produkčné limity výroby tejto
agrárnej plodiny. Svet sa bude musieť
začať intenzívnejšie obzerať po
náhradných riešeniach. Aj tie však
budú s veľkou pravdepodobnosťou
späté s agrárnou výrobou.
Reálna voľba či len utópia
Odvetvie technológií obnoviteľných zdrojov
energií zažíva svoj boom práve v tomto desaťročí. Pre poľnohospodárov je potešiteľné, že na
profite z rastu tohto odvetvia sa môžu podieľať
i oni. V markantnej väčšine prípadov sa totiž
stali dodávateľom kľúčovej suroviny pre výrobu
energie z alternatívnych zdrojov. A tak sme svedkami rastúceho dopytu repky olejky a kukurice
pre výrobu biopalív či vedľajších produktov živočíšnej výroby, prípadne kukuričnej siláže pri výrobe elektriny z bioplynu. Pomáha i legislatíva,
ktorá garantuje producentom zelenej elektriny
jej výkup za stálu cenu počas 15 rokov od spustenia technológie do prevádzky. Kým z prevádzky
bioplynových staníc na Slovensku profituje len
hŕstka poľnohospodárov, z rastúceho biznisu
biopalív vo forme rastu dopytu po agrokomoditách je dopriate profitovať väčšine z nich. Paradoxne, keď sa pozrieme na podstatu ekonomiky
fungovania viacerých druhov bioenergetických
nosičov, drvivá väčšina z nich by bez podpory
neuspela. Práve bioplynové stanice a solárne
kolektory na ohrev teplej vody sú azda jediné
technológie, ktoré sú schopné dosahovať reálnu
návratnosť a to i bez použitia dotačných stimulov
či nenávratných príspevkov z eurofondov. I preto
je trochu na škodu, že slovenskí farmári viac nekooperujú v spoločných projektoch bioplynových
staníc, nakoľko ide naozaj o nemalú investíciu.
Poďme sa však pozrieť na to, z čoho môže profitovať celá skupina farmárov a tiež na vízie, ako
dlho nám to môže vydržať. Áno, reč bude o biopalivách, ktorých produkcia vo svete dramaticky
rastie. Pre poľnohospodárov to znamená odbyt
ich produkcie, čo je v súlade s ich očakávaniami.
No masívny dopyt prináša so sebou ešte ďalší
skrytý efekt, ktorým je rastúca cena agrokomodít. AGROMAGAZÍN sa domnieva, že v najbližších
rokoch budeme svedkami kulminácie dopytu po
týchto plodinách, predovšetkým kukurici, sóji a
repke a tiež, že už čoskoro narazíme na technické limity produkcie biopalív prvej generácie (t.j.
biopalív vyrábaných z konvenčných plodín, resp.
na báze premeny jednoduchých cukrov). Myslíme
si, že tento proces už začal a svet už čoskoro bude musieť prehodnotiť, či kukurica je naozaj tou
vyvolenou plodinou, ktorá sa má podieľať na výrobe biopalív.
Niekoľko faktov
USA ako líder v oblasti výroby bioetanolu (55 %
svetovej produkcie) vlani vyrobili takmer 40,5
mld. l tejto alternatívnej pohonnej hmoty. V októbri tohto roku Environmentálna agentúra pre
ochranu ŽP (EPA, rozhoduje o energetických
otázkach v USA) v krajine povolila nárast pomeru
primiešavania bioetanolu do benzínov zo súčasných 10 % na 15 %. Tento krok urobila napriek
tomu, že Americké ministerstvo pre poľnohos(pokračovanie na str. 21)
11/2010
19
inz er c ia
JUMBO 10010
Combiline
– všestranné využitie
- celková hmotnosť 31 000 kg
- náprava TRIDEM s hydropneumatickým pružením
- prvá a tretia náprava je riaditeľná
- nosnosť 21 000 kg
JUMBO 10010 Combiline – možnosť zberu senáže, odvoz kukuričnej
siláže od rezačky
Najvyššie využitie dosahuje JUMBO 10010 COMBILINE v podnikoch,
ktoré sú zamerané na živočíšnu výrobu a predovšetkým na výrobu
bioplynu.
JUMBO je dnes nenahraditeľný pomocník v bioplynovej stanici
JUMBO 10010 COMBILINE = ZISK
JUMBO 10010
Combiline
– všestranné využitie
Obchodné zastúpenie firmy Pöttinger pre SR:
Ing. Juraj Kandera, tel.: 0918 520 426, [email protected], www.pottinger.sk
Dealerská sieť:
Agrobon Zvolen, s.r.o., Zvolenská Slatina • Agro-Auto Veľká Lomnica • Agrotradegroup, s.r.o., Rožňava,
Agrotyp, s.r.o., Ružomberok • Some Slovakia, s.r.o., Holíč
20
11/2010
t é m a : O b n o v i t e ľ n é z d r oj e e n e r g i e
Prichádza 2. generácia, možno tretia
Zdá sa, že s bioetanolom z kukurice to USA prestrelili. Už budúci rok analytici avizujú, že ak
chce krajina udržať a pokryť svoje zásoby kukurice vzhľadom na rastúci dopyt, musí zvýšiť pestovateľské výmery o takmer 2,5 mil. ha! Všetko
tak nasvedčuje dvom scenárom budúceho vývoja. Ceny kukurice budú naďalej rásť až dovtedy,
kým nebude rentabilné vyrábať bioetanol ako
náhradu benzínov a to vrátane štátnej podpory.
Dopyt po kukurici poklesne a cena i zásoby sa
zastabilizujú. To za predpokladu, že dramaticky
nevzrastie cena ropy. Druhý scenár je ten, že USA
budú musieť prehodnotiť svoje strategické ciele náhrady benzínov bioetanolom z kukurice už
budúci rok, a ubrať zo svojich požiadaviek. Pravdepodobná je kombinácia obidvoch scenárov.
Výsledkom môže byť už čoskoré preorientovanie sa na biopalivá druhej generácie (bioetanol
z celulózy), možno i v kombinácii z 3. generáciou
(vodík).
Zatiaľ drahšie, no sľubné
I slovenskí poľnohospodári by sa mali postupne
pripravovať na to, že význam kukurice a repky
olejky vo výrobe biopalív sa môže v blízkej budúcnosti znižovať a surovina bude nahrádzaná
komoditami bohatými na celulózu, lignín a hemicelulózu. No ešte predtým si pravdepodobne
biopalivá pripravia pre trhy niekoľko zaujímavých cenových výkyvov, nakoľko technológia 2.
generácie je stále ešte mladá, a tým i drahá. Kým
náklady na výrobu bioetanolu z kukurice sa pohybujú na úrovni okolo 0,30 - 0,40 USD/l (aktuálne kvôli vysokým cenám kukurice je to cez 0,50
USD/l), v prípade jeho výroby z celulózy sú zatiaľ
Pri obilninách pôjde napríklad o možnosť speňaženia slamy. Napríklad spoločnosť Volkswagen
disponuje technológiou Sun Ethanol, ktorá je
schopná z 1 tony obilnej slamy vyrobiť až 460 l
bioetanolu. Je to príležitosť i pre agrosektor.
Musíme však mať na pamäti, že slama má svoju
veľkú cenu. Podľa slov austrálskeho farmára Aarona Edmondsa 1 tona slamy odobratá z pozemku
odčerpá z pôdy ekvivalent 12 kg draselného hnojiva, 13 kg močoviny (dusík) a 33 kg superfosfátu (DAP). Takže i tu agrosektor bude narážať na
problémy, a síce s vyššími nárokmi na hnojenie.
Na hektári pritom treba počítať s úrodou slamy 3
t, takže ak ju predáte, prídete na každom hektári
o 3 – násobok vyššie uvedených živín. A riskovať
stratu úrodnosti pôdy kvôli dočasne vyšším tržbám nie je najrozumnejšie.
Sľubné sú i pokusy výroby bioetanolu z tráv na
trvalých trávnych porastoch. A toto by práve
mohol byť potenciál pre slovenský agrosektor.
Máme oficiálne 350 tis. ha bielych plôch, reálne
viac ako 500 tis. ha nevyužívaných plôch poľnohospodárskych pôd, zväčša trvalých trávnych porastov. I preto sa netreba obávať nových výziev
v podobe využívania biopalív druhej generácie.
David Karkulín
dvojnásobné (t.j. okolo 0,60 USD/l). Drahou záležitosťou je samotný rozklad celulózy za pomoci
enzýmov, pričom tento proces zvyšuje celkové
náklady na výrobu bioetanolu o 25 %. No i tu
vedci spejú k pokrokom, nakoľko sa podarilo vykultivovať kvasinky, ktoré si samé tvoria enzýmy
potrebné na rozklad týchto zložitých sacharidov.
Od novej technológie sa tak očakáva 20 až 30 %
- ný pokles nákladov na produkciu bioetanolu
z celulózy. Apropos, pri tejto technológii bude
mať „navrch“ drevnatá biomasa pred poľnohospodárskou. Je to dané tým, že obsahuje celulózu
v koncentrovanejšej forme (lignín) v porovnaní
a agrokomoditami (tie majú viac hemocelulózy,
ktorá poskytuje nižšiu výťažnosť bioetanolu ako
celulóza či lignín), čím vytvára predpoklad pre
nižšie transportné náklady pri výrobe bioetanolu. Tiež lesnú biomasu môžeme pozbierať v ľubovoľnom čase, čo znamená nižšie náklady na skladovanie. Pre výrobu biopalív budeme môcť vďaka
tejto technológii využiť i odpadovú biomasu.
Aj agrokomodity budú profitovať
Samozrejme, biopalivá druhej generácie neodpíšu agrárne plodiny. Skôr naopak, bude tu príležitosť zužitkovať, resp. speňažiť celú produkciu.
ANALÝZA
Produkcia bioetanolu v USA (v mld. l) vrátane očakávaného cieľa produkcie
alternatívnych palív v roku 2017
2017
132,48
54,73
2010
40,12
2009
34,07
2008
24,60
2007
rok
(dokončenie z 19. strany)
podárstvo už niekoľko mesiacov avizuje pokles
svetových, ale hlavne amerických zásob kukurice. Premeňme si však súčasnú produkciu bioetanolu v USA (41 mld. l v roku 2009) na drobné.
Pre predstavivosť, na výrobu takéhoto množstva
bioetanolu potrebujete 110 mil. ton kukurice,
teda približne 1/8 svetovej produkcie. A tu začíname narážať na veľký problém. Ak by totiž USA
spracovali i celú svoju produkciu kukurice len
na bioetanol, pokryli by ňou len 12 % spotreby
benzínov v krajine! Inými slovami, produkcia
bioetanolu z kukurice je len dočasným riešením.
To platí nielen pre USA, ale i Európu či SR. Zoberme si to na prípade Slovenska, kde motoristi
spotrebujú ročne približne 1,2 mld. l benzínu. Ak
by sme celú slovenskú produkciu kukurice (počítajme 1,2 mil. ton ročne) využili na výrobu bioetanolu konvenčným spôsobom, dokázali by sme
nahradiť len 35 % objemu slovenskej spotreby
benzínov a len 27 % energetickej hodnoty benzínov (spotreba auta na bioetanol je o 30 % vyššia v porovnaní s pohonom na benzín a to kvôli
nižšej energetickej hodnote bioetanolu). Takže
ak by sme chceli jazdiť v SR plne ekologicky (len
benzíny), potrebovali by sme pestovať kukuricu
na ploche 600 tis. ha.
18,38
2006
14,78
2005
12,87
2004
10,60
2003
8,06
2002
mld. litrov
6,70
2001
0
20
40
60
80
100
120
140
Náklady na výrobu bioetanolu hlavných producentov z rôznych surovín.
Hlavní
Surovina použitá
Svetová cena
Náklady za základnú surovinu na l bioetanolu
producenti etanolu
pre výrobu
za rok 2009 (USD/t) v USD/l (v zátvorke uvádzame výťažnosť z tony suroviny)
Brazília
cukr. trstina
27,9
0,40 USD/l (73,71 l/t)
USA
kukurica
157,50
0,42 USD/l (371 l/t)
India
melasa
63,0
0,24 USD/l (262,3 l/t)
Čína
kukurica
157,50
0,42 USD/l (371 l/t)
Francúzsko
cukrová repa
51,0
1,80 USD/l (94,5 l/t)
Thajsko
cassava
31,40
0,18 USD/l (170 l/t)
Zdroj: IEC Bussiness Partners
V tabuľke uvádzame náklady na výrobu bioetanolu hlavných producentov z rôznych agrokomodít vrátane ich výťažnosti z tony. Z tabuľky
vidieť, že cukrová repa a ani kukurica nemôže konkurovať výrobe bioetanolu z cukrovej trstiny. V grafe uvádzame produkciu bioetanolu
v USA od roku 2001 do roku 2009. V roku 2009 USA vyrobilo 40 mld. l bioetanolu, pričom národná spotreba dosiahla 41,35 mld. l (krajina
časť bioetanolu musela importovať, hlavne z Brazílie). Údaj za rok 2010 zodpovedá celkovej kapacite výroby bioetanolu (teda zahŕňa
i rozostavané továrne), ktorá bude k dispozícii ku koncu tohto roka. Údaj za rok 2017 je sumár objemu všetkých alternatívnych biopalív,
ktoré si americká vláda dala za cieľ do tohto roku vyrobiť (132,5 mld. l). Ak by ich všetky chcela vyrobiť súčasnou technológiou len
z kukurice, potrebovala by na to každoročne 358,10 mil. ton kukurice, čo je takmer 44 % súčasnej celosvetovej produkcie. Keďže je
dosiahnutie tohto cieľa len prostredníctvom pestovania kukurice nereálne, svet sa nutne bude musieť začať aktívne zapodievať výrobou
biopalív 2. generácie z celulózy.
11/2010
21
t é m a : O b n o v i t e ľ n é z d r oj e e n e r g i e
Návratnosť projektu bioplynovej
stanice pri dvoch modeloch financovania
Predmetom príspevku je technickoekonomická analýza (audit)
projektového zámeru bioplynovej
stanice na hospodárskom dvore
jestvujúceho PD na východnom
Slovensku. V príspevku je posúdený
možný energetický výnos danej BPS
a návratnosť takéhoto projektu pri
rôznych modeloch financovania
vzhľadom na aktuálne platnú
legislatívnu podporu využívania
obnoviteľných zdrojov energie (OZE).
Popis technológie
Bioplynová stanica s výkonom 1 MWh elektrického výkonu bude zriadená v areáli pôvodného
poľnohospodárskeho družstva. V bioplynovej
stanici budú spracovávané a zhodnocované cielene pestované energetické plodiny a odpady zo
živočíšnej výroby, ktoré budú všetky z vlastných
zdrojov v celkovom množstve cca 18 258 ton za
rok (15,7 tis. ton kukuričnej siláže a 2,5 tis. ton
maštaľného hnoja).
Vlastná spotreba elektriny pre prevádzku BPS
bude na úrovni 6,0 % vyrobeného množstva
elektriny. Z celkového vyrobeného tepla môže
vlastná spotreba, tj. využiteľné teplo, činiť na
základe výpočtu zhruba 30 % tepla vyrobeného
kogeneračnou jednotkou. Nevyužitá tepelná
energia bude odstránená v núdzovom chladiči.
Je však potrebné zdôrazniť, že práve využitie
tepla je pri projektovaní BPS často investorom
zanedbávanou otázkou!
Pre výpočet je uvažované celkové ročné množstvo vyrobeného bioplynu vo výške 3 567 tis.
m3, ktoré je možné získať z uvedeného množstva
vstupných substrátov s enzymatickou predúpravou. Pri obsahu metánu 55 % v bioplyne to zodpovedá energii v palive cca 63 448 GJ/rok.
Množstvo vyrobenej elektriny zodpovedajúce
predpokladanej kvalite bioplynu (resp. výťažnosti metánu) a dobe prevádzky kogeneračných jednotiek 8 200 h/rok bude približne
8191,8 MWh/rok.
Investičné náklady
Predajná cena elektrickej energie do distribučnej siete je daná Výnosom ÚRSO č. 7/2009. Pre
výrobu elektriny v BPS s celkovým výkonom zariadenia do 1 MW predstavuje 148,72 €.MWh-1.
Ak sa na financovaní projektu podieľa spolufinancovanie formou nenávratného finančného
príspevku (NFP), dochádza k redukcii finálnej
22
11/2010
Investícia do BPS sa javí ako vysokoefektívny investičný zámer.
výkupnej ceny o 4 až 16 % v závislosti od výšky
spolufinancovania z celkových obstarávacích
nákladov (viď nižšie).
Investičné náklady na výstavbu BPS na základe
rozpočtu projektu predstavujú 4,322 mil. EUR
bez DPH, čo zodpovedá investičnému nákladu
na inštalovaný výkon 4,322 mil. EUR/MWh. V
prípade poskytnutia nenávratného finančného
príspevku (NFP) vo výške 50 % z investície je investičný náklad na inštalovaný výkon 2,163 mil.
EUR/MWh.
Návratnosť investície
Návratnosť vypovedá o efektivite vložených peňazí do projektu. Bola vypočítaná na základe
kvantifikácie predpokladaných prevádzkových
nákladov (tabuľka č. 1) a uvedených prepočtových nákladov stavby v rozpočte projektu BPS.
Hodnotové vyjadrenie bolo vypočítané ako podiel do projektu vložených peňazí a prevádzkového toku peňazí (cash flow).
V analýze návratnosti sa uvažuje s dvoma variantmi financovania založených na dvoch rozdielnych úrovniach nenávratného finančného
príspevku.
Pri hodnotení ekonomickej návratnosti investičného projektu boli stanovené 2 typy návratnosti:
1. Jednoduchá doba návratnosti investície
– vypočítaná ako podiel investičných nákladov /
ročné cash – flow projektu
2. Reálna doba návratnosti (výpočtom z diskontovaného cash – flow projektu), doba splatenia investície pri uvažovaní diskontnej sadzby
TSD sa vypočíta z podmienky
TSD
∑ CF (1 + r )
t =1
t
•
−t
− IN = 0
kde
CFt – ročné prínosy projektu (zmena peňažných
tokov po realizácii projektu)
r – diskontný faktor
(1+r)-t – odúročiteľ
Doba návratnosti
pri 1. variante financovania
Tento variant vychádza z nasledujúceho financovania:
50 % - nenávratný finančný príspevok (NFP)
= 2 161 200,- €
22 % - úver = 950 000,- €
28 % - vlastné zdroje = 1 210 300,- €
Investičné náklady spolu = 4 322 411,- €
Výnos (garanovaná odkupná cena) bol v tomto
prípade stanovený ako súčin výkonu v MWh a ceny,
ktorá je 130,87 €/MWh (garantovaná cena je znížená o 12 % z titulu uplatnenia si 50 % - ného NFP).
Návratnosť a cash flow prvého variantu financovania dokumentuje tabuľka č. 2 a graf č. 1.
Komentár k 1. variante financovania:
- Doba návratnosti v dĺžke 4 rokov je veľmi pozitívnym výsledkom, keďže ide o investíciu do
obnoviteľných zdrojov, je tu však nutné poznamenať, že aj napriek navráteniu finančných
prostriedkov za tak krátke obdobie je potrebné
počítať ešte s ďalšími 6 rokmi splácania úveru
– čo brzdí rast cash flow.
(pokračovanie na str. 24)
t é m a : O b n o v i t e ľ n é z d r oj e e n e r g i e
- Reálna doba návratnosti zohľadňuje faktor času a jeho vplyv na hodnotu peňazí, ktoré BPS
prinesie v budúcich rokoch. Jeho hodnota korešponduje s obvyklými návratnosťami energetických stavieb zameraných na využívane OZE
s nenávratnou finančnou podporou.
- Ukazovatele čistá súčasná hodnota a vnútorná
miera výnosovosti (IRR) majú pozitívne výsledky a na základe daných skutočnosti možno
daný variant odporučiť na realizáciu.
Doba návratnosti
pri 2. variante financovania
Tento variant vychádza a financovania:
0 % - NFP
= 0,- €
28 % - vlastné zdroje
= 1 210 300,- €
72 % - úver
= 3 112 111,- €
Investičné náklady spolu
= 4 322 411,- €
Výnos bol stanovený ako súčin výkonu v MWh
a ceny, ktorá je 148,72 €/MWh (garantovaná
cena v plnej výške, nakoľko nebol uplatnený
NFP).
Návratnosť a cash flow druhého variantu financovania dokumentuje tabuľka č. 3 a graf č. 2.
Komentár k 2. variantu financovania:
- Jednoduchá aj reálna doba návratnosti pri
projekte BPS, ktorý sa financuje úverom
a vlastnými zdrojmi v pomere 72:28 je na
úrovni 6 - 7 rokov. Ide o relatívne krátke obdobie návratnosti finančných prostriedkov, keďže ide o projekt zameraný na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. V tomto variante
výška úveru výraznejšie ovplyvňuje spomalenie
rastu cash-flow do obdobia 10-tich rokov (keď
Graf č.1: Vývoj cash – flow pri variante financovania nenávratný finančný
príspevok:vlastné zdroje:úver 50:28:22
12000,00
Hodnoty v tis. €
8000,00
6000,00
4000,00
2000,00
0,00
-2000,00
24
11/2010
1165,4
668,1
81,8
950,9
256,3
2161,2
1210,3
415,5
4,0
4,0
4868,1
33
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20
Rok realizácie
Graf č.2: Vývoj cash – flow pri variante financovania nenávratný finančný
príspevok:vlastné zdroje:úver 0:28:72
12000,00
Kumulovaný CF
Kumulovaný diskontovaný CF
10000,00
8000,00
6000,00
4000,00
2000,00
0,00
-2000,00
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20
Rok realizácie
Graf č.3: Vývoj cash – flow - sumárny graf oboch financovaní.
12000,0
Kumulovaný CF50-28-22
10000,0
Kumulovaný CF 0-28-72
Kumulovaný diskontovaný CF 50-28-22
8000,0
Kumulovaný diskontovaný CF 0-28-72
6000,0
4000,0
2000,0
0,0
-2000,0
0
1
2
3
4
5
6
7
8
M.j.
tis. €
tis. €
tis. €
tis. €
tis. €
tis. €
tis. €
tis. €
rok
rok
tis. €
%
9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20
Rok prevádzky
sa úver splatí). Na druhej strane vyšší podiel
cudzích zdrojov pri financovaní projektu vedie
k zvýšeniu daňového štítu (zníženie daňového
zaťaženia) vplyvom vyplácaných úrokov.
Tab.2 Ukazovatele ekonomickej návratnosti pri financovaní
s pomocou NFP:VZ:úver – 50:28:22
Ukazovatele návratnosti Variant 1
Ročný výnos
Ročný náklad (bez odpisov)
Daň z príjmov (priemer za 20 rokov)
Úver
Úrokové náklady (za 10 rokov)
NFP
Vlastné zdroje
Ročné CF
Jednoduchá doba návratnosti Ts
Reálna doba návratnosti
Čistá súčasná hodnota NPV
IRR
Kumulovaný diskontovaný CF
Kumulovaný CF
10000,00
Hodnoty v tis. €
Položka
Hodnota v €/rok
Materiál
468 000
Osobné náklady
27 000
Služby
116 600
Energie
53 000
Réžia
3 500
Odpisy
410 590
Spolu
1 078 690
Pozn. Prevádzkové náklady boli vypočítané na základe známych hodnôt (odpisy) a výsledkov energetického auditu.
Hodnoty v tis. €
Tab.1 Ročné prevádzkové náklady
- Projekty, ktoré sú zamerané na využitie OZE
sú typické vysokou investičnou náročnosťou a
práve táto skutočnosť je jedným z dôvodov vyvolávajúcich potrebu využívania nenávratných
Tab.3 Ukazovatele ekonomickej návratnosti pri financovaní
s pomocou NFP:VZ:úver – 0:28:72
Ukazovatele návratnosti Variant 2
Ročný výnos
Ročný náklad (bez odpisov)
Daň z príjmov (priemer za 20 rokov)
Úver
Úrokové náklady (za 10 rokov)
NFP
Vlastné zdroje
Ročné CF
Jednoduchá doba návratnosti Ts
Reálna doba návratnosti
Čistá súčasná hodnota NPV
IRR
1311,6
753,7
111,6
3112,1
855,8
0,0
1210,3
135,1
6,0
7,0
4608,3
24,2
M.j.
tis. €
tis. €
tis. €
tis. €
tis. €
tis. €
tis. €
tis. €
rok
rok
tis. €
%
t é m a : O b n o v i t e ľ n é z d r oj e e n e r g i e
(dokončenie z 24. strany)
finančných prostriedkov pre výstavbu nových
BPS.
- Čistá súčasná hodnota za uvažovanú dobu 20
rokov je kladná, čo je pozitívne a jej hodnoty
len potvrdili predchádzajúce tvrdenia opierajúce sa o výsledky ukazovateľov doby návratnosti.
- Vnútorná miera výnosovosti (IRR) predstavuje
hodnotu 24,2 %, čím označuje daný investičný
zámer ako vysoko efektívny. Na základe týchto
ukazovateľov možno projekt odporučiť k realizácii.
Koľko financíí prinesie BPS
za 5 rokov prevádzky?
BPS, ktorá je predmetom auditu, vyrobí za sledované obdobie piatich rokov 40 959 MWh elektrickej energie z obnoviteľného zdroja.
To znamená produkciu vo finančnom vyjadrení
vo výške:
a) s NFP(50%) = 5 360 468,2 €/5 rokov produkcie
Po odčítaní prevádzkových nákladov a po diskontovaní sa jedná o čiastku = 1 933 280,- €
b) bez NFP = 6 091 422,5 €/5 rokov produkcie
Po odčítaní prevádzkových nákladov a po diskontovaní sa jedná o čiastku = 1 121 910,- €
Komentár:
Rozdiel v hodnotách vyplýva z inej garantovanej
odkupnej ceny energie vo variante s nenávratným
finančný príspevkom a bez neho.
Zaujímavá investícia
Po vykonaní analýz možno konštatovať, že uvedené modely financovania majú na dobu návratnosti zásadný vplyv. Z finančného hodnotenia
vyplýva, že jednoduchá aj reálna doba návratnosti, ktorá je vo variante 2 (bez využívania
NFP) 6 - 7 rokov sa pri financovaní s využitím
NFP skráti o tretinu, čo je z pohľadu investora
značný rozdiel. Hodnota čistej súčasnej hodnoty oboch variantov je kladná, na základe čoho
možno daný investičný projekt odporučiť na realizáciu. Ak by sme porovnali oba varianty financovania z pohľadu tohto ukazovateľa mali by
sme uprednostniť 1 variant financovania, ktorý
z pohľadu dosiahnutého cash prevyšuje druhý
variant o 259.800 € za 20 rokov prevádzky BPS
(graf 3). Ešte výraznejšie rozdiely sú vo výsledkoch vnútornej miery výnosovosti pri ktorých
variant 1 dosiahol hodnotu 33 % a druhý variant
24,2 %. Oba varianty majú vysokú mieru výnosovosti, ak berieme v úvahu druh investície (investícia do OZE), ktorá je typická skôr dlhou dobou
návratnosti financií. Porovnanie ukazovateľa
IRR taktiež potvrdilo kladný vplyv nenávratných
príspevkov na efektívnosť projektov v tomto prípade sa jedná o rozdiel 9 %.
Ing. Marcela Taušová,
doc. Ing.Peter Tauš, PhD.
Technická univerzita v Košiciach
Literatúra dostupná u autorov.
ANKETA
V súvislosti s Témou mesiaca sme oslovili manažérov agrárnych podnikov s nasledujúcou otázkou:
Investovali ste, prípadne plánujete v budúcnosti investovať do technológií využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE)? Čo vám táto investícia priniesla, resp. aké benefity od
nej očakávate, prípadne, čo vás od nej odrádza?
Nachádzame sa v štádiu rozhodovania sa o prípadnej investícii do bioplynovej stanice. Pokiaľ sa rozhodneme kladne musíme byť presvedčení
o dlhodobej efektívnejšej realizácii našich produktov z rastlinnej výroby touto formou v porovnaní s ich realizáciou na trhu bez konverzie
na elektrickú energiu. Návratnosť takejto investície by mala byť podľa
našich očakávaní do 7 rokov. Za horizont 7 rokov je ťažké dovidieť a to
hlavne čo sa týka cenového vývoja. Pri cenovom boome obilnín a kukurice, ktorý tu máme napríklad i teraz, by bioplynové stanice produkovali
Ing. Rastislav Závodný jednoznačne stratu oproti priamej realizácií na trhu. Okrem toho musíkonateľ, Oragro, s.r.o. me mať na zreteli ešte ďalší faktor. Najväčším problémom bioplynových
staníc je totiž efektívna realizácii odpadového tepla, ktoré nám najviac
sťažuje potenciálnu investíciu.
Ing. Boris Hrdlička
predseda,
Agrodružstvo Senné
Už dlhodobo plánujeme investíciu do BPS. Problémom SR však je, že celé
fungovanie OZE je odtrhnuté od reality. V zahraničí je investícia do OZE
dominantne projektom poľnohospodára, tu projektom investora. A vzťahy medzi investormi, poľnohospodármi a bankami sú u nás v nesúlade.
Moja predstava bola, že sa vybuduje jeden rok BPS v jednej obci, a postupne v ďalších tak, aby ich bolo v okolí päť alebo šesť. Pritom všetci
zainteresovaní do tohto projektu by mohli navzájom spolu kooperovať
a pomáhať si. No ako hovorím, na Slovensku je to zložité. Napriek tomu
sme boli rozhodnutí, že do investície do BPS v tomto roku pôjdeme, no
keď sme zozbierali tohtoročnú úrodu kukuričnej siláže, ktorou plánujeme BPS „kŕmiť“, ostali sme zhrození. Ešte na jar sa úrody javili na 30 – 35
ton/ha, no medzičasom nám lesná zver natoľko zdecimovala úrody, že
sme zbierali 10 – 15 ton z ha. Takže kým sa neujasnia vzťahy medzi nami,
obcami a poľovníkmi, tak sa touto cestou zatiaľ nebude dať ísť.
Podľa súčasne dostupných informácií svet dosiahol vrchol svojej ťažby ropy už pred dvomi rokmi, ale pri spotrebe ešte nie, tá stále rastie.
Vieme, že zásoby fosílnych zdrojov energie sú hraničné. Vydržia možno
štyridsať alebo päťdesiat rokov. Znamená to, že svet sa musí prebudiť.
Ľudstvo permanentne vchádza do slepej uličky, a musí zrejme zájsť na
samotný jej úplný koniec, aby zistilo, že sa v nej nachádza. Vedci sú
nám dlžní odpoveď, ktorá by určila správny smer pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Alebo, možno ani nie, len záujmy mocných a
Ing. Ladislav Matyó,
snahy lobistických skupín nám v tom bránia. Podľa mňa, nastane veľký
Predseda, PD Oroszka TRESK a potom to už bude mať rýchly spád. Dovtedy snahy niektorých
Pohronský Ruskov
mojich kolegov v tejto oblasti sú len bojom, ktorý by som prirovnal boju
Don Quijota s veternými mlynmi...
Zamerali sme sa na spaľovanie odpadu z čistenia plodín, pretože bol
problém s likvidáciou tohto odpadu a zároveň nám dosluhovala stará kotolňa na tuhé palivo. Dvoma automatickými kotlami vykurujeme sociálnu budovu. Tieto kotly sú prispôsobené na spaľovanie odpadu z obilnín,
olejnín aj strukovín, ktoré pestujeme na podniku. Po 4-ročnej prevádzke
môžeme vyjadriť spokojnosť. Celá investícia tejto 1. etapy stála okolo 30
tis. EUR. V 2. etape sme riešili vykurovanie opravárenských dielní. Vybrali sme väčší kotol ktorého výhodou je, že cez plniaci mechanizmus
prejdú aj väčšie kusy a je v ňom možné spaľovať aj zvyšky siláže. Táto
Ing. Gabriel Ubreži,
investícia stála tiež okolo 30 tis. EUR. Investície priniesli: úsporu elekmechanizátor RV,
Lúčnica, s.r.o., Lúčnica trickej energie (predtým čerpadlo malo motor s výkonom 40 kW/hod,
dnes sa používajú čerpadlá so spoločným výkonom 3 kW/hod.), úsporu
nad Žitavou
paliva zhruba za 6 650 EUR, ekologickejšiu prevádzku, v neposlednom
rade sa šetrí aj na pracovníkoch, pretože nie je potrebná stála obsluha.
Návratnosť týchto investícií nám vychádza na 4 roky.
11/2010
25
Download

Agromagazin 11