Príručka
globálneho občianstva
MÔŽEŠ
SO
MNOU
POČÍTAŤ!
... pri etickom správaní sa k našim globálnym spoluobčanom
... so zodpovedným postojom k životnému prostrediu
... pri presadzovaní dobrých pracovných podmienok pre všetkých
ľudí na svete
... pri udržateľnom využívaní prírodných zdrojov
... pri presadzovaní rovných príležitostí v rámci medzinárodného obchodu
Autori
Sašo Kronegger, Katja Mrak, Rene Suša
Editor
Katja Mrak, Humanitas, Ľubľana, Slovinsko
Preklad a adaptácia
Peter Ivanič, Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj, n.o.
Jazyková úprava
Stanislava Luppová
Grafická úprava
Malvina Aurelia Lubec
Tlač
Medium d. o. o., Žirovnica
Počet výtlačkov
30 ks
© Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj, n.o., Ľubľana 2010
ISBN: 978 - 80 - 970163 - 2 - 6
Táto publikácia vznikla v rámci projektu Network of Global Education Resource Centres (GERC) in Central Europe s podporou
Európskej komisie. Táto publikácia reprezentuje výlučne názory autorov a Komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácii obsiahnutých v tejto publikácii.
OBSAH
Úvodné slovo
4
Inštrukcie k workshopu 5
Téma 1: ODPAD
13
Téma 2: VODA 21
Téma 3: KÁVA
28
Téma 4: MÉDIÁ
35
Téma 5: BANÁNY
41
Téma 6: BIOPALIVÁ 49
Téma 7: RYŽA
54
Téma 8: KAKAO
61
Obrázky na výber spomedzi tematických aktivít
70
Referencie podľa tematických okruhov
72
Zdroje obrázkov
77
Poznámky
78
3
ÚVODNÉ SLOVO
Dnešný svet = globalizovaný svet
Veľké množstvo väzieb medzi krajinami spravilo zo súčasného sveta komplexný globalizovaný systém.
Ľudí, ktorí žijú v istej krajine, môže veľmi výrazne ovplyvniť to, čo sa deje tisíce kilometrov od ich domovov.
Poukázala na to napríklad súčasná ekonomická kríza, ktorá sa preliala do celého sveta.
Tieto vzájomné hospodárske, geopolitické a sociálne putá, ako aj moderné komunikačné technológie,
médiá a preprava, teda faktory umožňujúce rýchly tok informácií, ľudí a tovarov, sú zároveň príčinami aj
charakteristikami globalizácie. Teda procesu, ktorý vedie k vzájomne závislému svetu.
Dôsledky týchto procesov sú rovnako pozitívne, ako aj negatívne.
Medzi pozitívne dôsledky môžeme zaradiť rozširovanie ľudských horizontov; lepší prístup k poznaniu
a výdobytkom vedy a techniky; multikulturalizmus a medzikultúrne vnímanie sveta; širšie možnosti na
osobný a spoločenský rozvoj a príležitosti vzájomne zdieľať myšlienky; či v neposlednom rade spoločné
činy smerujúce k riešeniu spoločných problémov.
Negatívne vplyvy vidieť najmä na sociálnej, hospodárskej a environmentálnej úrovni. Ide o narastajúcu
chudobu, roztvárajúce sa „nožnice” medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami a medzi privilegovanými
a tými, ktorí sú odsúvaní na okraj, nižšiu životnú úroveň, choroby, nútenú migráciu a porušovanie ľudských práv, zneužívanie slabých sociálnych skupín, rasizmus a xenofóbiu, konflikty a neistotu. Nehovoriac
o environmentálnych dôsledkoch ako je skleníkový efekt, klimatické zmeny, znečisťovanie ekosystému
a pľundrovanie prírodných zdrojov.
Mnoho moderných mysliteľov sa domnieva, že za negatívne dopady globalizácie je z veľkej časti zodpovedná nekontrolovaná činnosť nadnárodných koncernov a konzekventné politické rozhodnutia, ktoré
sú zamerané najmä na jednostranný rozvoj. Rozvoj, ktorý je z veľkej časti založený na trhovej dominancii,
zvyšovaní spotreby a konkurencie, či na znižovaní sociálneho blahobytu.
Podpora svetového povedomia o globálnych zmenách, ktoré smerujú k udržateľnému a spravodlivému
rozvoju a k potrebe medzinárodnej spolupráce, prichádza zo všetkých strán. Z rôznych záväzkov, deklarácií
a kampaní presadzovaných najmä rastúcim občianskym hnutím, ako aj medzinárodnými organizáciami.
Globálne vzdelávanie – globálna dimenzia občianskej výchovy
Globálne vzdelávanie predstavuje alternatívny pohľad na vzdelávací proces. Ten vychádza z presvedčenia, že výučba má reflektovať zmeny vo svete a čo najlepšie nás na ne pripraviť. Ľudia dneška koexistujú
v čoraz globalizovanejšom svete. Kľúčovou úlohou výučby by preto mala byť snaha dať študujúcim možnosti a schopnosti reflektovať a adekvátne reagovať na globálnu spoločnosť a ich úlohu v nej. Prostredníctvom kritickej diskusie by im mala umožniť pochopiť vzťahy medzi základnými spoločenskými, ekologickými a ekonomickými premenami v celej ich komplexnosti. Cieľom pritom nie sú len samotné znalosti, ale
i aktívna a inovatívna účasť na ich riešení.
Globálne vzdelávanie považujeme za jeden z krokov smerom ku globálnemu občianstvu. Globálne
občianstvo, respektíve svetoobčianstvo, môžeme zadefinovať ako proces nadobúdania zodpovednosti za
svoje okolie, za ľudí okolo nás a za spoločnosť, ktorej sme súčasťou. V širšom kontexte sa však na všetko môžeme pozerať ponad štátne hranice či kontinenty, ktorých rozdelenie z tejto perspektívy stráca svoj zmysel.
Byť svetoobčanom je slobodné rozhodnutie každého z nás, postavené na hodnotách každého z nás. Dalo
by sa takisto považovať za akúsi morálnu odozvu na problémy, s ktorými sa ľudstvo stretáva, a ako polienko
k snahe riešiť tieto problémy na miestnej úrovni.
Manuál „Môžeš so mnou počítať!“, ktorý práve držíte v rukách, chce zvýšiť povedomie ľudí o našej globálnej občianskej príslušnosti a nabádať k aktívnemu prístupu k výzvam, ktorým čelíme ako spolutvorcovia
globálnej komunity. Aktivity, ktoré v manuáli nájdete, majú mnohoraké využitie. Môžete ich použiť tak vo
formálnom, ako aj neformálnom vzdelávaní, podľa vašich konkrétnych požiadaviek. Veríme, že ho budete
používať s radosťou, a že vás informácie nielen zaujmú, ale aj primäjú k aktívnemu prístupu k svetovému
občianstvu.
Dr. Franz Halbartschlager, vedúci oddelenia vzdelávania, Südwind Agentur, Rakúsko
4
ZÁKLADNÉ
POKYNY
Súčasťou manuálu „Môžeš so mnou počítať!“ sú materiály a inštrukcie k workshopu o globálnom občianstve. Je zameraný na mladých ľudí od 15 rokov a dospelých. Jeho realizácia trvá čosi vyše štyroch hodín.
Po absolvovaní by mali účastníci pochopiť, akým spôsobom sú ľudia spojení so svojim prostredím, ale
i to, ako majú nadobudnuté informácie šíriť ďalej a akým spôsobom sa správať sociálne a environmentálne
zodpovedne.
Manuál obsahuje materiály, ktoré sa týkajú ôsmich tém. Facilitátor sa môže rozhodnúť niektorú z tém vynechať, v závislosti od veľkosti skupiny, záujmov a vedomostí účastníkov. Obsah workshopu sa dá rozšíriť
pridaním ďalších tém, ako je napríklad obchod s textíliami, hračkami, informačnými technológiami, ale aj
preprava či finančná globalizácia. Priestor na to dáva fotopríbeh.
Workshop je určený pre šesť až 24 účastníkov a vyžaduje si len minimálne pedagogické alebo moderátorské skúsenosti. Dá sa uskutočniť kdekoľvek a netreba k nemu žiadne špeciálne vybavenie. Všetko potrebné
je súčasťou tohto manuálu.
Inštrukcie k workshopu v sebe zahŕňajú predpokladané trvanie jednotlivých aktivít. To platí pre skupinu do
16 účastníkov, väčšie skupiny si vyžadujú viac času na predstavovanie a záverečnú diskusiu. Čas určený pre
malé diskusie počíta so skupinami do štyroch členov. V prípade, že je účastníkov v skupinkách viac, mal by
sa predĺžiť aj potrebný, približne o 10 minút na jednu tému.
ZÁMER
WORKSHOPU
Povzbudiť účastníkov, aby premýšľali o spojení medzi tým, čo považujú za miestne, a tým, čo je globálne,
aby rozpoznávali dosahy svojich každodenných rozhodnutí a rozumeli dianiu na svetovej scéne.
CIELE
Účastníci:
• by mali premýšľať o prepojení medzi nimi, inými ľuďmi a našim životným prostredím.
• by mali rozoznávať účinky rozličných rozhodnutí na rôznych ľudí a životné prostredie, aj vďaka tomu,
že sa čosi naučia o živote iných.
• by si mali pripraviť plán, vďaka ktorému by sa dala zlepšiť situácia iných ľudí, respektíve zlepšiť stav
životného prostredia.
5
PRIBLIŽNÝ
ČASOVÝ PLÁN
Od
Do
Trvanie Aktivita
09.00 09.20 20 min Prezentácia
09.20 09.30
10 min
Metódy a inštrukcie
Meno, zamestnanie, bydlisko účastníka, čo ho na našom svete štve a čo má na ňom naopak rád? Dohoda na práci
v skupine a na štruktúre workshopu.
Príbeh globálneho
Fotopríbeh. Rozdelenie do malých
občana skupín a náhodný výber tém.
09.30 10.00 30 min Téma 1 10.00
Práca v malých skupinách
na základe tematických materiálov.
15 min „Fairtradeová“ prestávka
10.15
(fairtradeové občerstvenie)
10.15 10.45 30 min Téma 2 Práca v malých skupinách
na základe tematických materiálov.
Príprava prezentácie 10.45
11.15
30 min
11.15
11.30
15 min „Fairtradeová“ prestávka
Práca v malých skupinách.
(fairtradeové občerstvenie)
11.30 12.30 60 min Prezentácie
PREBERANÉ
TÉMY
Maximálne osem tém. Čas určený
podľa počtu skupín.
12.30 13.00 30 min
Rozhodovanie ako sa dá Zodpovedanie otázky „Čo som už
zlepšiť dnešný stav
urobil a čo ďalšie ešte môžem spraviť?“
13.00
Evaluácia
13.15
ODPAD VODA
15 min
KÁVA MÉDIÁ
Zhodnotenie a závery workshopu.
BANÁNY BIOPALIVÁ RYŽA
KAKAO
Aktivity k jednotlivým workshopom trvajú približne 30 minút. Dajú sa použiť aj ako samostatné úlohy v iných workshopoch. Detailnejší opis tém nájdete priamo v manuáli. Každej z tém
sa venuje samostatná kapitola.
Každá kapitola obsahuje:
Štruktúru aktivít – Táto časť opisuje základný postup aktivít, ktorými majú prejsť účastníci.
Je určená pre facilitátora, aby mohol kontrolovať prácu účastníkov v malých skupinách.
Inštrukcie pre účastníkov – Inštrukcie tvoria zoznam úloh pre účastníkov. Facilitátor pripraví
kópie inštrukcií, v prípade potreby ich môže nastrihať podľa jednotlivých úloh a umiestniť do
fascikla, v ktorom budú aj ostatné tematické materiály. Účastníci pracujú väčšinu času v malých
skupinách a postupujú podľa inštrukcií. Facilitátor ich sleduje a zasahuje len ak je to potrebné.
Materiály pre účastníkov – Ide o texty, ktoré sú súčasťou úloh pre účastníkov. Facilitátor im
dáva texty spolu s inštrukciami. Facilitátor musí pripraviť kópie textov a usporiadať ich podľa
poradia. Úlohy sú zostavené tak, aby stavali na už nadobudnutých znalostiach. To znamená, že účastníci nesmú nazerať do textov v inom, ako v určenom poradí. Inak by to mohlo
ovplyvniť ich nezávislý úsudok. Texty, ktoré sú označené piktogramom obálky (
), musia
byť umiestnené v obálkach, na ktorých je napísané číslo úlohy. Účastníci otvárajú obálku vtedy, keď ich k tomu facilitátor vyzve. (Pozrite sa tiež na „Potrebné materiály“, ktorých zoznam
je súčasťou každej kapitoly.)
Materiály pre facilitátora – Texty pripravujú facilitátora na workshop. Dodatočné informácie
sa mu môžu hodiť, keď sa na neho účastníci obrátia s ďalšími otázkami, ktoré sa týkajú diskutovaných tém alebo vtedy, ak chcú prísť s viacerými úlohami alebo otázkami do diskusie.
6
POSTUP
WORKSHOPU
Príprava materiálov
Fotopríbehom, ktorý je súčasťou manuálu, odprezentuje facilitátor príbeh svetoobčana. Kvôli rozdeleniu
tém do malých skupín treba nakopírovať a nastrihať zmenšené fotografie, ktoré nájdete na konci tematických kapitol.
Ako uchovať workshop čo najdlhšie? Odporúčame, aby boli všetky viacnásobne použiteľné materiály (inštrukcie, texty a obrázky) laminované, vďaka čomu ich nebudete musieť tlačiť či kopírovať znovu. Zmenšíte
tým aj celkové množstvo vyprodukovaného odpadu. Texty, ktoré budú použité k jednotlivým úlohám, by
mali byť vytlačené obojstranne a označené tak, aby účastníci vedeli, že ich pokračovanie sa nachádza na
opačnej strane rovnakého papiera. Na plagáty, ktoré budú počas workshopov vytvárať účastníci, môžete
používať staré plagáty alebo iné použité papiere s jednou stranou čistou.
Príprava priestoru na workshop
Workshop sa musí uskutočniť v priestore, ktorý umožní celej skupine posadať si do kruhu. Dostatok miesta
musia mať účastníci aj keď sa rozdelia do skupiniek troch až šiestich ľudí. V miestnosti by sa mohla nachádzať
tabuľa alebo priestor na stene, kam sa môžu vystaviť prezentácie pripravené účastníkmi.
1. Úvod
20 minút
Skupina sedí v kruhu. Uistite sa, že sa účastníci navzájom predstavia (poradie nie je podstatné). Všetci musia
odpovedať na nasledujúce otázky:
• Ako sa volám...?
• Odkiaľ pochádzam...?
• Aké je moje povolanie...?
• Štve ma, že...
• Páči sa mi, že...
Časť „Štve ma, že...“ je otvorené tvrdenie, v ktorom účastníci povedia príklady toho, čo považujú za potrebné
zmeniť v modernom svete. Facilitátor by ich mal nabádať, aby boli čo najkonkrétnejší. Pomôcť by im mohlo
niekoľko príkladov. Tie by mali poukazovať tak na sociálne, ako aj environmentálne otázky, aby účastníci
premýšľali vo viacerých kontextoch.
Príklady:
„Štve ma, že sú jednorazové plienky také nepriateľské k životnému prostrediu. Je pritom ťažké zadovážiť si
také, ktoré by prostrediu neškodili.“
„Štve ma, že neviem, odkiaľ pochádza moja káva.“
„Štve ma, že splachujem pitnou vodou. Voda je pritom na mnohých miestach sveta veľmi vzácna.“
„Štve ma, že v Európe nakupujeme lacné výrobky, ktorých nízka cena je výsledkom zneužívania pracovníkov v producentských krajinách.“
„Štve ma, že som nútený/á dennodenne chodiť do práce/školy autom, pretože medzi mojim domovom
a prácou/školou neexistuje dobré spojenie verejnou dopravou.“
Keď budú účastníci hovoriť o tom, čo sa im páči, mali by poukazovať na pozitívne príklady toho, čo sme už
ako jednotlivci alebo ako spoločnosť urobili pre vyriešenie svetových problémov.
Príklady:
„Páči sa mi, že separujeme odpad.“
„Páči sa mi, že si môžem v obchode kúpiť fairtradeový tovar.“
„Páči sa mi, že sa nájdu aj spoločensky zodpovedné firmy a že existuje systém ich certifikácie.“
7
Návrhy úvodných aktivít
Predstavenie účastníkov do istej miery závisí od skupiny samotnej. Úvodná časť bude iná, ak sa už účastníci
poznajú, a iná, ak sa stretnú len pri príležitosti tohto workshopu. Berte preto do úvahy, že workshopu sa
môžu zúčastniť ľudia, ktorí sa už poznajú. Facilitátor môže v prípade potreby počas úvodu použiť iné metódy a otázky.
Ak chcete skupinu lepšie prepojiť, môžete na zapamätanie mien použiť mnemonické pomôcky (napr. pamätanie mien v poradí, keď musí každý zopakovať mená všetkých účastníkov pred ním). Účastníkov môžete
taktiež požiadať, aby o sebe čosi povedali prostredníctvom dodatočných materiálov, ktoré pre nich vopred
pripravíte. Cez materiály, ako sú obrázky, slová, pohľadnice, fotografie, tituly kníh a podobne, môžu účastníci o sebe poskytnúť dodatočné informácie.
Skupina sa ale môže predstaviť aj sama, napríklad pomocou hry „bingo“. V tejto hre vyhráva ten, komu sa
ako prvému podarí vyplniť svoj hárok. Účastníci dostanú formulár s viacerými tvrdeniami a snažia sa nájsť
ľudí, pre ktorých tvrdenia platia (napríklad, že chovajú domáce zvieratko). Keď účastník nájde správnu osobu, tá sa mu podpíše do príslušného okienka. Ten, komu sa prvému podarí pozbierať podpisy ku každému
tvrdeniu, vyhráva. Facilitátor môže tvrdenia meniť podľa potrieb workshopu.
Ďalšou možnosťou je vytvoriť zo stoličiek kruh, v ktorom sa nachádza o jednu stoličku menej ako je počet
účastníkov spolu s facilitátorom. Aktivita sa začína tak, že sa jeden človek postaví do stredu, povie tvrdenie
a každý pre koho to tvrdenie platí (napr. že má rád tímovú prácu; že má oblečené rifle; že má skúsenosti s...
a podobne) sa postaví a s niekým si vymení miesto. Človek stojaci v strede sa vtedy snaží ukoristiť si voľnú
stoličku. Prvý človek, ktorý stojí v strede, by mal byť facilitátor. V hre potom pokračuje ten, komu sa stolička
neušla.
Viac informácií o rôznych úvodných aktivitách nájdete v knihách o neformálnom vzdelávaní a na internete.
Hárok na bingo – príklad
Má domáce zvieratko.
Pracuje ako dobrovoľník.
Využíva verejnú dopravu.
Triedi odpad.
Pije kávu s mliekom.
Má skúsenosti s vedením workshopov.
Každý deň sleduje správy v televízii.
Má rád hlávkový šalát.
Nosí rifle.
Potom ako skončíte úvodnú časť, snažte sa s účastníkmi dohodnúť, ako sa rozdelia do skupín, kedy budú
mať prestávky, ako budú pracovať, ale aj na tom, že budú rešpektovať názory iných účastníkov a podobne. Dohoda sa dá zvyčajne dosiahnuť pomocou diskusie o tom, aký bude postup workshopu. Niekedy
dávajú návrhy samotní účastníci, obvykle však podnety predostrie facilitátor a oni s nimi buď súhlasia
alebo nesúhlasia.
Príklady dohody na tímovej práci:
• Počas trvania workshopu si všetci vypnú mobilné telefóny.
• Hovoríme po jednom.
• Pri vzájomnej komunikácii budeme rešpektovať názory iných.
• Osobné informácie z workshopu neopustia skupinu.
• Budeme dôslední, budeme sa držať rozvrhu a času iných účastníkov.
Keď formujete dohodu, snažte sa vyhnúť slovu NIE a pokúste sa formulovať pozitívne tvrdenia.
8
2. Príbeh
globálneho
občana
10 minút
Príbeh svetoobočana prerozprávaný cez fotopríbeh zobrazuje jeden deň v živote Gusta Ondrejku, globálneho občana. Pri fotografiách sú popisky, ktoré vysvetľujú, čo práve robí. Podľa potreby môžete informácie
doplniť. Facilitátor ukazuje v chronologickom poradí jednu fotografiu za druhou tak, aby ich videli všetci
účastníci.
FOTOPRÍBEH – Zoznam fotografií:
• obal
• jeho bydlisko
• prebúdza sa
• oblieka si rifle
• pije kávu
• jeho dieťa pije kakao
• vynáša smeti
•
•
•
•
•
•
•
sadá si do auta
ide natankovať benzín
sadá si za počítač
telefonuje
ide do supermarketu
kupuje vodu vo fľaši
dáva si banán
•
•
•
•
•
•
•
vezie sa domov
drží peniaze
kupuje mlieko z automatu
je ryžu
číta časopis
jeho dieťa sa hrá s hračkou
pochutnáva si na čokoláde
Otázky do diskusie s účastníkmi: Viete sa stotožniť s fotografiami? Ktoré z nich vám pripomínajú vašu dennú
rutinu? Chcete k niektorej z fotografií povedať niečo viac?
Premostenie do ďalšej témy: Dnes ideme diskutovať o témach spojených s každodenným životom globálneho občana alebo o témach, ktoré nás spájajú s ľuďmi na našej planéte či s životným prostredím
ako celkom.
Keď skončíte s prezentáciami dennej rutiny svetoobčana, účastníkov rozdeľte do skupín rovnakej veľkosti.
Ideálna veľkosť skupiny je tri až šesť osôb.
Techniky na rozdelenie do skupín
Najjednoduchšia technika pozostáva z vytvorenia podskupín z účastníkov, ktorí sedia vedľa seba (páry či
skupinky troch účastníkov...). Hoci je táto metóda naozaj jednoduchá, nesie riziko, že vzniknú skupinky,
ktorých členovia sa už poznajú. Aby mali možnosť viac sa naučiť a vymeniť si názory s inými ľuďmi, odporúčame vám rozdeliť účastníkov tak, aby tí, ktorí sa poznali už predtým, patrili vždy do inej podskupiny.
Často sa využíva technika, kedy facilitátor požiada účastníkov, aby tak ako sedia v kruhu, počítali od jedna
po požadované množstvo podskupín (ak si želáme, aby boli skupiny dve, tak počítame: 1, 2, 1, 2 …, ak by
tam malo byť päť skupín, tak zas: 1, 2, 3, 4, 5, 1, 2, 3, 4, 5 …) a potom dá dokopy tých, ktorí majú rovnaké číslo.
Porozdeľovať ich môžeme aj podľa ich výšky, farby vlasov, dátumu narodenia či veľkosti topánok.
Ak by sme účastníkov chceli rozdeliť do štyroch podskupín, môžeme použiť hracie karty. Postačí nám dobre
zamiešaný balíček kariet, z ktorého si účastníci vyťahujú vždy po jednej karte. Následne sú rozdelení podľa
farby karty – žaluď k žaľuďu, pika k pike, atď. Ak chceme karty použiť na rozdelenie do dvoch skupín, stačí
účastníkov rozdeliť podľa párneho a nepárneho čísla.
Molekuly je zábavná hra určená pre mladších účastníkov, ktorá sa dá takisto použiť na rozdelenie do
skupín. Keď facilitátor povie „Atómy sa hýbu po miestnosti...“ účastníci sa voľne pohybujú po miestnosti.
K tomu im môže pustiť aj nejakú hudbu. Keď potom povie „Atómy sa spájajú do molekúl z X atómov
(X je požadované množstvo ľudí v podskupine)...“ a tleskne rukami či vypne hudbu, účastníci sa spoja do
skupín požadovanej veľkosti.
Viac informácií o rôznych spôsoboch rozdeľovania do skupín nájdete v knihách o neformálnom vzdelávaní
a na internete.
9
Každý tím pokryje dve témy, ktoré si jeho členovia vopred vyberú. Výber môže prebehnúť
žrebovaním. Želané množstvo fotografií z fotopríbehu dajte napríklad na kôpku či do klobúka, odkiaľ si vybraní zástupcovia skupín vyžrebujú témy.
Inštrukcie pre účastníkov v skupinách:
Teraz budete pracovať v skupinách. Postupujte podľa inštrukcií vyznačených na materiáloch,
ktoré ste dostali. Prosíme vás, aby ste dodržiavali pravidlá. Určite si, kto z vás bude sledovať
čas a snažte sa v čo najväčšej miere spolupracovať. Všetci v skupine ste si rovní. Snažte sa, aby
sa aktivít zúčastňovali všetci a nikto nestál bokom.
3. Téma 1
Opis aktivít v rámci každej témy je súčasťou jednotlivých kapitol.
30 minút
4. Prestávka
15 minút
5. Téma 2
Vhodné je pripraviť občerstvenie z fairtradeových produktov, organického ovocia a s vodou
v krčahoch, čo napomôže účastníkom osvojiť si myšlienky z workshopu.
Opis aktivít v rámci každej témy je súčasťou jednotlivých kapitol.
30 minút
6. Príprava
prezentácií
30 minút
Keď každá skupina pokryje svoje dve témy, mala by pripraviť prezentáciu pre ostatných
účastníkov. Použiť môžu plagáty, prepisovačky, papier na koláže, lepidlo, lepiacu pásku, nožnice, motúz atď.
7. Prestávka
Vhodné je pripraviť občerstvenie z fairtradeových produktov, organického ovocia a s vodou
v krčahoch, čo napomôže účastníkom osvojiť si myšlienky z workshopu.
15 minút
Počas prestávky si môžu skupiny, ktoré už skončili s prípravou prezentácie, skrátiť čakanie
občerstvením. Tí, ktorí ešte neskončili, dostanú 15 minút navyše.
8. Prezentácie
Čas spravodlivo rozdelíme medzi skupiny podľa ich počtu.
60 minút
2 skupiny
3 skupiny
4 skupiny
15 minút na jednu tému
10 minút na jednu tému
7,5 minúty na jednu tému
Po jednotlivých prezentáciách sa môžeme každej skupiny spýtať, v čom tkvie význam témy,
ktorý by radi pretlmočili iným.
Ak sa zvýši čas aj po skončení prezentácií, môžete sa účastníkov opýtať, aké mali pocity, keď
sa rozprávali o témach, čo o problematike vedeli predtým a či ich niečo prekvapilo.
10
9. Čo už robím
a čo by som ešte
urobiť mohol?
30 minút
Najprv sa všetci zamyslia, čo by mohol pre spoločnosť a životné prostredie urobiť svetoobčan Gusto Ondrejka. Až potom účastníci porozmýšľajú, čo by mohli spraviť oni.
Trvanie: 15 minút
Facilitátor ešte raz ukáže fotopríbeh o živote Gusta Ondrejku a požiada skupinu, aby si predstavila, že Gusto
sedí medzi nimi a že sa toho počas workshopu veľa naučil. Čo by mal teda ako zodpovedný občan, obyvateľ
našej planéty, urobiť? Nasleduje spoločná diskusia ku každej fotografii.
Trvanie: 15 minút
Účastníci sa zamyslia, čo už robia dnes a čo by ešte mohli spraviť, aby pomohli zmeniť svet. Každý z nich by
sa mohol rozhodnúť urobiť vo svojom živote nejaké zmeny.
Inštrukcie pre účastníkov:
Je síce pravda, že ako jednotlivci nemáme veľký vplyv na náš svet, veľa malých zmien dokopy ho však
má. Zamyslite sa nad tým, čo robíte vy ako zodpovední obyvatelia našej planéty. Myslíte si, že po tomto
workshope čosi zmeníte na svojom správaní? Môžete napríklad niečo zmeniť na veciach, o ktorých ste na
začiatku workshopu povedali, že vás štvú? Zapôsobili na vás niektoré z informácií viac ako iné? Nič vám
nebráni posunúť nadobudnuté informácie ďalej vašim priateľom a známym.
Prezentácia rozhodnutí:
Čo už robíte a čo plánujete robiť v budúcnosti? Vaše rozhodnutie povedzte nahlas pred celou skupinou.
Účastníci môžu svoje predsavzatia napísať i na kúsky papiera, ktoré potom zozbierate. Môžete ich nahlas
prečítať a povedať im, aby do nich nahliadli. Ak sa rozhodnete napísať ich všetky na jediný plagát, nakreslite
tam napríklad planétu Zem alebo napíšte motivačný citát, ako napríklad Gádhího „Buďte zmenou, ktorú
chcete vidieť vo svete.“
Ďalšou možnosťou ako odprezentovať predsavzatia účastníkov je požiadať ich, aby natrhali alebo vystrihli
siluetu z papiera a napísali na ňu svoje plány. Siluety potom nalepíte na spoločný plagát, kde si ich môže
každý pozrieť. Tento spôsob prispieva aj k vnímaniu, že spolu vytvárame komunitu, ktorá si je vedomá globálnych problémov. Facilitátor si môže siluety odfotiť a neskôr fotografie poslať účastníkom.
Ďalšou možnosťou je rozdať pohľadnice a požiadať účastníkov, aby na ne napísali svoje predsavzatia a adresu. Facilitátor im pohľadnice po mesiaci pošle (prípadne odovzdá priamo do rúk, ak sa stretávajú pravidelne).
Týmto spôsobom si vlastne účastníci vyrobia vlastnú poznámku, ktorá im pripomenie čo si predsavzali.
Existujú aj ďalšie spôsoby, ako dať rozhodnutiam konkrétnu formu, ktorá účastníkom po čase pripomenie
ich predsavzatia. Môžu si vyrobiť vlastné pohľadnice alebo zasadiť rastlinu, ktorá bude symbolizovať novonadobudnuté vedomosti. Keď pripravujete predmety, ktoré by mali neskôr pripomínať, čo sa naučili na
workshope, je vhodné použiť materiály využité počas aktivít. Nielenže tým obmedzíte množstvo odpadu,
ale aj samotný materiál bude symbolizovať to, o čo vo workshope išlo.
11
10. Evaluácia
15 minút
Hlavným cieľom evaluácie je, aby účastníci reflektovali na workshop, a aby facilitátor vedel,
čo má v budúcnosti zmeniť.
Odporúčame, aby evaluácia pozostávala z nasledujúcich otvorených viet, ktoré napíšete
na plagát:
• Najviac sa mi páčilo ...
• Najmenej sa mi páčilo ...
• Dnes som si uvedomil ...
• Zmenil by som ...
• Cítil som ...
Účastníci nemusia odpovede písať na plagát, môžu ich doplniť aj ústne, zaberie to však
viac času.
Evaluácia atmosféry sa dá vyznačiť aj graficky. Stačí, ak účastníci vyznačia na osi, ktorej jeden
koniec reprezentuje zlú atmosféru, druhý skvelú, bod, kde ju vidia oni.
Príklad:
zlá
skvelá
Evaluácia sa neraz robí aj pomocou tvrdení, s ktorými účastníci súhlasia alebo nesúhlasia,
obvykle vo forme dotazníka. Svoj názor môžu odprezentovať aj pohybom, ak ich napríklad
požiadate, aby sa postavili na pomyselnej čiare smerujúcej od najpozitívnejšej po najnegatívnejšiu odpoveď.
Tieto dve metódy predstavujú len niektoré z možných hodnotiacich postupov. Dôležité je,
aby evaluácia vyzdvihla, čo sa účastníci naučili. Ostatné otázky by sa mali týkať realizácie
workshopu, preberaných tém a atmosféry. Odpovede budú užitočné pre facilitátora pri
príprave ďalších workshopov. Ak potrebujete posielať výsledky evaluácie organizátorom,
sponzorom a iným, mali by ste sa pre prípady, kedy účastníci nepíšu svoje názory na papier,
zamyslieť nad dodatočnými metódami zápisu hodnotenia.
12
ODPAD
Štruktúra aktivít
Kde končí nás odpad? Spoločný obrázok (diagram). Čítanie textov a prezeranie si obrázkov.
Doplnenia k obrázkom. Skupinová diskusia. Čítanie textu o odpadovej hierarchii. Spoločný plagát.
|
|
|
|
8 minút
7 minút
5 minút
10 minút
Potrebné materiály
•
•
•
•
•
inštrukcie pre účastníkov
text o rôznych druhoch odpadu a jeho recyklácii – rozstrihané na odseky a vložené do obálky
(úloha 2)
text o odpadovej hierarchii – jedna kópia pre dvoch účastníkov, vložený do obálky (úloha 4)
čisté výkresy
prepisovačky
13
ODPAD | Inštrukcie pre účastníkov
Kde končí náš odpad? Kreslenie spoločného
obrázku (diagramu).
Nakreslili ste to, čo poznáte najlepšie. Teraz sa
pozrite na jednotlivé obrázky v obálke a prečítajte si popisky. Venujte pozornosť možným
cestám odpadu, o ktorých ste predtým nepremýšľali.
Máte na to 8 minút.
Máte na to 7 minút.
2
1
Chceli by ste teraz niečo doplniť k obrázkom,
ktoré ste nakreslili predtým? Môžete ich dokončiť pridaním nových informácií, ktoré ste
sa dozvedeli.
O téme diskutujte v skupine a spoločne spíšte
postrehy.
• Ako každý z vás predchádza hromadeniu
odpadu? Akým spôsobom ho používate nanovo? Separujete a recyklujete?
• Akým spôsobom by ste zlepšili manažment
odpadu u vás doma, na vašom pracovisku alebo v škole?
Prečítajte si text o hierarchii odpadu.
Máte na to 5 minút.
Máte na to 10 minút.
3
14
4
ODPAD | Materiály pre účastníkov | Úloha 2
Rozoberanie lodí
1
Jedného dňa sa do starého železa odoberú aj lode, ktoré kedysi vo svojich útrobách vozili palivo pre naše
autá či produkty, ktoré bežne používame. Na lodných vrakoviskách v Alangu v severozápadnej Indii nachádza miesto posledného odpočinku približne polovica obstarožných lodí, sveta. Lode tam začali rozoberať
v roku 1983. Obrovské tankery, trajekty, kontajnerové lode a čoraz viac osobných lodí z času na čas, počas
vysokého prílivu, vyplaví na pláž. Naopak, počas nízkeho prílivu ich rozoberajú stovky robotníkov v snahe
nájsť stále užitočné zariadenia. Zo zvyšku sa potom stáva odpad. Tento proces vytvoril desaťtisíce pracovných miest. Každý rok sú týmto spôsobom zrecyklované milióny ton ocele. Alangské vrakoviská sú predmetom mnohých diskusií o pracovných a životných podmienkach tamojších robotníkov, ale aj o ich vplyve na
životné prostredie.
Veľké tichomorské smetisko
Veľké tichomorské smetisko je obrovský oceánsky vír, v ktorom sa vďaka morským
prúdom zbiera plastový odpad. Odhaduje sa, že zaberá plochu veľkú ako dva a pol
Francúzska (bezmála 1,4 milióna kilometrov štvorcových). Presné údaje o jeho rozlohe nie sú, pretože nemáme určené štandardy definujúce, ktoré oblasti sú znečistené
natoľko, aby sa dali považovať za jeho súčasť. Kusy plastového odpadu sú také maličké, že je ich ťažké vidieť. Svojou prítomnosťou však významne ovplyvňujú morský
život, v ktorom prakticky absentuje planktón.
Elektronický odpad
Tento pojem v sebe zahŕňa nechcenú, použitú, starú alebo pokazenú elektroniku a elektronické zariadenia. Množstvo elektronického odpadu vo svete rapídne narastá kvôli meniacim sa technológiám, nízkym
cenám a vopred plánovanej zastaranosti (nie je záujem výrobcu, aby vám jeho výrobok vydržal naveky).
Recyklácia elektronického odpadu sa preto v rozvinutých krajinách stáva bežnou súčasťou biznisu. Kvôli
vysokým nákladom a náročným recyklačným procesom sa však veľa elektronického odpadu aj ilegálne
vyváža, hlavne do Afriky a Ázie. Západoeurópania svoj e-odpad vyvážajú najčastejšie do západnej Afriky,
Indie a Pakistanu, miestami do východnej Európy. Do Číny zas dovážajú približne milión ton elektronického odpadu ročne najmä Američania, Kanaďania a Japonci.
Mesto Guju v čínskej provincii Kuang-tung je najväčšou skládkou elektronického odpadu na svete. Elektronický odpad tam začali spracovávať v roku 1995. Odhaduje sa, že spracovanie nákladu zo 100 nákladných áut – približne toľko ich tam dorazí každý deň – poskytuje prácu zhruba 150-tisíc ľuďom. Robotníci
tu často pracujú s toxickými látkami. Kvôli tomu, aby získali vzácne kovy obsiahnuté v odpade, tavia
doštičky plošných spojov alebo ohňom odstraňujú z medených káblov izoláciu. Pri týchto procesoch
unikajú do spodných vôd rôzne ťažké kovy a iné nebezpečné látky a kontaminujú ich. Voda v oblasti
nie je pitná a je potrebné ju dovážať. Koncentrácia olova v krvi detí z Guju je o 88 percent vyššia ako je
normál.
15
Plienky
Každému dieťaťu treba, dovtedy kým dostatočne nevyrastie, vymeniť plienku šesťtisíc- až
desaťtisíckrát. Podľa Amerického inštitútu pre ropu (American petroleum institute, API) len
v Amerike padne každý rok na výrobu 18 miliárd jednorazových plienok až 13 miliárd litrov
ropy a 250-tisíc stromov. Z dreva sa vyrába celulóza (pri tom sa spotrebúva enormné množstvo vody), ktorá býva bielená chlórom (výsledkom sú extrémne toxické dioxíny). Keď potom
použité plienky skončia na smetisku, môžu sa pričiniť o kontamináciu spodnej vody. Okrem
toho sa plienka obvykle nerozloží celá naraz. Kým sa tak stane, prejde 300 až 500 rokov. A nemali by sme zabúdať, že plienky používajú aj starší či chorí ľudia. Podobné zloženie s rovnako
neblahými účinkami na životné prostredie majú aj hygienické vložky pre ženy.
Úsporné žiarovky
Žiarovka je zdrojom svetla vďaka využitiu odporu, ktorý vzniká, keď tenučkým vláknom
v jej vnútri prechádza elektrická energia. Tá sa vtedy premení na svetlo a teplo. Klasická
žiarovka premieňa na svetlo len päť až desať percent spotrebovanej energie. Zvyšok sa
premení na teplo. Klasické žiarovky sú preto veľmi neefektívne a ich používaním prichádzame o veľa energie.
Úsporné žiarovky sú omnoho efektívnejšie. Svetlo tvoria prostredníctvom prenosu energie
cez plyn, preto vytvárajú omnoho menej tepla a oveľa viac svetla. A nielenže šetria elektrickú
energiu, ale aj vydržia dlhšie (osemtisíc hodín v porovnaní s tisícom pri klasických žiarovkách),
čo kompenzuje ich vyššiu cenu.
Odhadovaná životnosť úsporných žiaroviek sa zmenšuje, ak sa často zapínajú a vypínajú. Preto sú vhodnejšie do miestností, v ktorých sa svieti v dlhších periódach a svetlo sa nevypína
príliš často. Úsporné žiarovky obsahujú isté množstvo olova, ktoré je klasifikované ako toxický
odpad. Po použití ich preto treba odniesť na špecializované recyklačné miesta (obvykle vo
veľkých nákupných centrách a obchodoch s elektronikou). Olova síce neobsahujú veľa, ak
však kontaminujú spodnú vodu alebo more, môže sa tento ťažký kov stať súčasťou potravinového reťazca.
Recyklácia
Recyklácia je tretia úroveň v hierarchii odpadového hospodárstva (RRR – Rethink, Reuse, Recycle) a je kľúčovou súčasťou dnešného riadenia odpadu. Na Slovensku sa recyklácii venuje
viacero spoločností. Nanovo využívajú celú paletu produktov:
• Z recyklovaného kartónu a papiera vyrábajú papierové vrecká, toaletný papier a papierové utierky, kartóny na vajíčka, obálky, zošity, obaly, atď.
• Recyklovaný plast menia na perá, zapaľovače, rúry, vrecia. Škatule od mlieka či džúsov,
ktoré pozostávajú z kartónu, polyetylénu a alobalu, sa dajú tepelne stlačiť a vyrobiť tak
dosky Tectan, ktoré sa používajú v nábytkárstve.
• Továrne na sklo prerábajú recyklované sklo na nové výrobky zo skla. Tento proces neprodukuje takmer žiaden odpad, ani vedľajšie produkty.
16
ODPAD | Materiály pre účastníkov | Úloha 4
Odpadová hierarchia
Odpadová hierarchia zahŕňa niekoľko prístupov k spravovaniu odpadu usporiadaných v poradí podľa
vhodnosti či výhodnosti. Často sa využíva ako jednoduchý komunikačný nástroj, ako povedať tým, ktorí
generujú alebo spravujú odpad, že:
• je v prvom rade vhodné vzniku odpadu predchádzať;
• vtedy, keď sa jeho vzniku predísť nedá, mal by byť výrobok opakovane používaný;
• stratégie, ako s odpadom ďalej naložiť, by mali byť až poslednou inštanciou.
Viacnásobne použiteľné plienky
REDUKOVAŤ
ZNOVUVYUŽIŤ
RECYKLOVAŤ
ENERGETICKY OBNOVIŤ
VYHODIŤ
1. Predchádzanie vzniku odpadu a jeho minimalizácia
Táto stratégia nás vo všeobecnosti nabáda, aby sme kupovali a používali menej výrobkov. Ako jednotlivci
a konzumenti môžeme zvážiť, či sa nevzdáme prebytočných nákupov, ale i to, či nebudeme kupovať len tovar, ktorý je nezabalený, prípadne je zabalený v recyklovanom obale, či budeme používať šetrné toalety, nastaviteľné termostaty, či budeme svedomito vypínať svetlo, dávať si radšej krátke sprchy a mnohé iné „či“.
2. Znovuvyužitie
Táto stratégia nás nabáda k znovuvyužívaniu vecí, k čomu boli pôvodne určené, prípadne niečomu veľmi
blízkemu. V porovnaní s recykláciou (vtedy je vec rozložená na suroviny, z ktorých sa potom vyrobí nový
výrobok) je znovuvyužitie omnoho nenáročnejšie na zdroje.
Príklady znovuvyužitia:
• znovuvyužitie materiálov alebo produktov – stavebné materiály (napríklad použité tehly), plastové tašky (na domáci odpad, do záhrady a pod.), umelohmotné fľaše, starý papier na poznámky,
oblečenie z druhej ruky, oprava alebo renovácia nábytku, protektorovanie pneumatík;
• používanie trvanlivých, respektíve trvalých obalov – napríklad fľaše na mlieko či bavlnené tašky.
17
3. Recyklácia
Recyklácia znamená, že materiály v odpade sú rozložené na suroviny a prepracované buď na identický
produkt (uzavretý kruh) alebo na nový produkt (otvorený kruh). Pojem v sebe zahŕňa celú škálu činností, od
zberu, cez triedenie a znovuspracovanie, až po výrobu. Prospech z recyklácie netkvie len v tom, že zabránime hromadeniu nového odpadu, ale aj v menšej potrebe získavať nové, dosiaľ nevyužité zdroje z prírody,
ktoré by boli inak potrebné k vytvorenie nového výrobku.
Väčšia časť z recyklačných procesov je však, nanešťastie, charakterizovaná ako „zostupná“. Proces premeny
odpadových materiálov alebo bezcenných produktov totiž obvykle vedie k surovým materiálom či k výrobkom nižšej kvality a horšej funkcionality. Naopak, ak sú niektoré procesy považované za „vzostupné“, sú
odpady a neužitočné produkty pretvárané na výrobky vyššej kvality a environmentálnej hodnoty. Príkladmi
vzostupnej recyklácie sú napríklad ruksaky, peňaženky a šperky vyrábané zo starého plastu, stoličky, stolíky
a iný nábytok vyrábaný zo starého dreva, módne oblečenie ušité so starých kusov látky a podobne.
4. Obnova energie
V porovnaní s obnovou materiálov, kedy sa nemení chemické skupenstvo prepracovávaných materiálov,
postupy spojené s premenou odpadu na energiu alebo kompost stoja na chemických procesoch.
Poznáme dva typy procesov obnovy energie z odpadu – tepelný a biologický. Tepelne sa odpad zvyčajne spracováva v spaľovniach odpadu, ktorých elektrická efektívnosť je odhadovaná na 14 až 28 percent.
Zvyšok energie sa zmení na teplo, ktoré sa potom rozdistribuuje do okolitých budov. Pokiaľ je to možné,
býva spaľovanie odpadu poslednou inštanciou a je najmenej preferovaným prístupom odpadového hospodárstva. Jeho kritici hovoria o celom zozname škodlivých účinkov spaľovní na ľudí a životné prostredie.
V každom prípade je pravda, že len tie najdrahšie a najmodernejšie spaľovne zachytia väčšinu emisií, ako
sú malé čiastočky, ťažké kovy, dioxíny, či toxické plyny.
5. Likvidácia odpadu
Poznáme dva hlavné spôsoby likvidácie odpadu – zakopávanie na skládkach a spaľovanie. Európska Smernica o skládkach odpadov (99/31/EC) požaduje od členských štátov, aby predchádzali a redukovali negatívne vplyvy skládok odpadov na ľudské zdravie a životné prostredie. Ako je napríklad znečistenie povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy či vzduchu. Tieto skládky okrem toho produkujú metán. Teda skleníkový
plyn, ktorý vzniká, keď sa organický odpad rozkladá, a ktorý vplýva na atmosféru ešte viac ako oxid uhličitý
(hoci treba podotknúť, že oveľa kratšie, lebo sa v nej omnoho rýchlejšie rozkladá).
Cieľom spaľovania odpadu je zníženie objemu odpadu (až o 90 percent) a jeho hmotnosti (až o 70 percent).
Okrem iného je pri vysokých teplotách spaľovaný aj medicínsky a nebezpečný odpad. Pozostatky po spaľovniach odpadu sa považujú za nebezpečné. Po skončení činnosti ich treba zlikvidovať, pretože sa v nich
nachádzajú ťažké kovy a soli.
Ukladanie odpadu do zeme je najhorším prístupom hierarchie odpadového hospodárstva. Aj napriek tomu
je to v Európe najčastejší spôsob nakladania s odpadom. Podľa Eurostatu, štatistického úradu Európskej
únie, skončilo v roku 2007 pod zemou až 42 percent odpadu. 20 percent sa spálilo, 22 percent sa zrecyklovalo a 17 percent sa umiestnilo do kompostu. Počas roka vyprodukuje každý obyvateľ EÚ bezmála pol tony
takzvaného mestského odpadu. Slovensko sa v tejto štatistike so svojimi 328 kilogramami nachádza pod
priemerom Spoločenstva.1
1
18
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/waste/data/sectors/municipal_waste
ODPAD | Dodatočné materiály pre facilitátora
Fakty o odpade2
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Mesačná spotreba priemernej rodiny vo vyspelých krajinách vychádza na štyri sklenené poháre alebo
fľaše, 13 plechoviek alebo konzerv, tri plastové fľaše a päť kilogramov papiera a kartónu.
Obaloviny sa v pôde rozkladajú veľmi dlho. Konzervám to trvá 200 rokov, plastovým fľašiam 100 rokov
a sklu viac než 1000 rokov.
Ak sa odpad z obalovín prepracuje, dá sa napríklad z 350 konzerv urobiť jeden záhradný gril, zo 150 konzerv sekačka trávnika. 50 fliaš zas poskytne dosť materiálu na vyrobenie záhradného dáždnika a z 1600
fliaš od aviváže sa dá vyrobiť záhradný bazén.
Na výrobu tony papiera treba vyťať 17 malých alebo dva veľké stromy.
42 percent všetkého plastu vyrobeného na svete sa používa na výrobu umelohmotných obalovín.
Recykláciou sklenenej fľaše namiesto výroby novej, ušetríme energiu, ktorá postačí na to, aby 100-wattová žiarovka svietila štyri hodiny.
Väčšina fliaš obsahuje minimálne 25 percent recyklovaného skla. Je to vďaka tomu, že sklo sa dá úplne
zrecyklovať. A to sa dá opakovať ako často chceme.
55 percent ocele vyprodukovanej v Európe sa vyrába z recyklovanej ocele. Produkcia ocele z recyklovaného železa ušetrí až 75 percent energie oproti bežnej výrobe.
Európske skládky odpadu sú vďaka metánu zodpovedné za tri percentá emisií skleníkových plynov v EÚ.
Metán vzniká pri rozklade biologického odpadu.
Osobitnou výzvou je recyklácia produktov, ktoré si vyžadujú špeciálny prístup. Ide napríklad o autá, elektroniku, veľké stroje a zariadenia, časti budov, lode, lietadlá, oceľové a sklenené konštrukcie.
Recykláciu áut regulujú zákony, ostatný odpad je však ponechaný na voľné rozhodnutia jednotlivcov.
To zmenšuje kontrolu nad rozoberaním budov, strojov a zariadení. Ľudia neraz používajú metódy, ktoré
sú nepriateľské k životnému prostrediu (napríklad pálenie izolácie na medených drôtoch namiesto ich
manuálneho odstraňovania). Kvôli týmto svojským postupom sa do vzduchu vylučujú toxické látky. Podobné problémy vznikajú aj pri recyklácii strojov, pretože ľudia sú často nedbalí a nechajú vytiecť olej do
pôdy a kontaminovať podzemnú vodu.
Recyklácia odpadu je priateľská k životnému prostrediu3
•
•
•
•
•
Recyklovanie zaisťuje, aby bol užitočný odpad znovuspracovaný namiesto toho, aby skončil zakopaný
na skládke.
Recyklácia vracia suroviny naspäť do priemyslu, kde sa z nich vyrábajú nové výrobky s menším množstvom energie.
Recyklácia šetrí priestor na skládkach – skúste popremýšľať, kde každý deň končí náš odpad. Takí Pezinčania by vedeli rozprávať...
Recyklácia chráni prírodné zdroje.
Recyklácia chráni životné prostredie.
Možnosti ako znížiť tvorbu odpadu
•
•
2
3
Kupujte len to, čo skutočne potrebujete.
Uprednostňujte viacnásobne použiteľné balenia.
Prebraté z Očistimo Slovenijo v enem dnevu (podujatie Poďme očistiť Slovinsko za jeden deň) (www.ocistimo.si)
Okoljsko raziskovalni zavod – Slovinský inštitút pre výskum životného prostredia (www.orz.si)
19
•
•
•
•
•
•
•
Kupujte výrobky alebo produkty vyrobené z prírodných materiálov.
Zaujímajte sa o environmentálne priateľské alternatívy k produktom, ktoré používate.
Keď nakupujete, vyberajte si obaly, ktoré sa dajú recyklovať.
Kúpený tovar dobre skladujte, aby ste ním nemrhali.
Dobre udržujte zariadenie vašej domácnosti.
Vždy si dôkladne prečítajte návod na použitie. Nesprávne použitie výrobku z neho môže veľmi ľahko
urobiť odpad.
Vyhnite sa nebezpečným výrobkom a produktom, s ktorými sa musí zaobchádzať veľmi opatrne.
Keďže je v Európe a v iných častiach sveta hospodársky rast prioritou číslo jedna, a pretože rastúca ekonomická aktivita vedie k vyššej produkcii odpadu, je miestami dosť zložité nájsť politicky akceptovateľné
prístupy schopné efektívne obmedziť jeho tvorbu. Skúsenosti v každom prípade ukázali, že efektívna prevencia si vyžaduje využitie viacerých rozličných prístupov.
Život bez odpadu: nulový variant alebo Zero Waste Strategy4
Zero Waste Strategy, v preklade stratégia nulového odpadu, je filozofia, ktorá nabáda k zmenám v cykle
zdrojov. Tak, aby mohli byť všetky výrobky znovuvyužité, zrecyklované alebo skompostované. Tento prístup
sa inšpiroval cyklickým využitím zdrojov v prírode. Odpad, ktorý končí na skládkach, by sa tak obmedzil na
minimum. Nulový variant neponúka len alternatívu k životnému prostrediu, v ktorom je odpad hlavným
faktorom znečistenia, ale aj ekonomickú alternatívu k systému, ktorý si neustále vyžaduje nové zdroje, aby
mohol kompenzovať tie, ktoré už stihol využiť.
Stratégia zahŕňa spoluúčasť miestnych komunít, (ktoré znovuvyužívajú, recyklujú, kompostujú a zbierajú
nebezpečné materiály) ako aj producentov (ktorí zastavia používanie nebezpečných materiálov a prerobia
svoje výrobky tak, aby boli v súlade s trvalo udržateľným rozvojom a udržateľnou produkciou). Mnohé
miestne komunity a mestá po celom svete (napríklad na Novom Zélande, v Austrálii, Argentíne, Kanade,
Spojených štátoch, Indii, Filipínach, v Taliansku, Veľkej Británii, na Slovensku, v Maďarsku a inde v Európe)
sa rozhodli zahrnúť túto stratégiu do svojho zákonodarstva. Niektoré z nich si dokonca stanovili cieľ stať sa
bezodpadovými spoločenstvami.
Aké stimuly sa dajú využiť na posilnenie tejto stratégie?
•
•
•
•
4
20
Zálohovanie sklenených či plastových fliaš – fľaše sa vďaka tomu vracajú späť do výroby, nemusia byť
zrecyklované a dajú sa znovu použiť.
Vyššie zdanenie jednorazových plastových tašiek alebo pokuty pre obchody, ktoré predávajú nerozložiteľné plastové tašky.
Používanie automatov na mlieko, vďaka ktorým sa nielenže fľaše využívajú viackrát, zároveň to prináša
i vyššie zisky pre producenta mlieka (inak by sa oň musel neúmerne deliť s obchodníkom) a nižšiu cenu
a vyššiu kvalitu pre zákazníka. Okrem toho je to spôsob priateľskejší k životnému prostrediu, lebo mlieko netreba prevážať na veľké vzdialenosti, ani ho baliť do jednorazových obalov.
Zdaňovanie domácností podľa množstva nerecyklovateľného odpadu, ktorý vyprodukujú (zdaňovanie
odpadu sa na rôznych miestach líši a niekde berie do úvahy aj príjmy domácnosti).
Prebraté zo Zero Waste Europe (www.zerowasteeurope.eu) a Očistimo Slovenijo v enem dnevu (Poďme očistiť Slovinsko za jeden deň).
VODA
Štruktúra aktivít
Zafarbovanie vedra.5 Skupinová diskusia.
Čítanie o vode.
Skupinová diskusia. Zapisovanie myšlienok.
| 10 minút
| 15 minút
| 5 minút
Potrebné materiály
•
•
•
•
5
inštrukcie pre účastníkov
obrázok vedra (úloha 1 – úloha 4)
text o virtuálnej vode – jedna kópia pre dvoch účastníkov, vložený do obálky (úloha 6)
prepisovačky
Aktivita prebratá z Water.org: A Drop in the Bucket.
21
VODA | Inštrukcie pre účastníkov
Obrázok vedra predstavuje všetku vodu na
našej planéte. Voda tvorí 71 percent jej povrchu. Väčšina z nej sa nachádza v moriach
a oceánoch, preto nie je vhodná na pitie. Vyfarbite prosím 970 štvorčekov na vedre. (Pomôcka – je tam presne 1000 štvorčekov.)
Obrázok vedra predstavuje všetku vodu na
svete. Piť by sa však teoreticky dali len zhruba tri percentá, teda tých 30 nevyfarbených
štvorčekov. Prosím vyfarbite inou farbou ďalších 24 štvorčekov – tých, ktoré reprezentujú
vodu vo forme ľadu.
Máte na to 2 minúty.
Máte na to minútu.
2
1
Vyfarbite 4 ½ štvorčeka ďalšou farbou. Tá
bude predstavovať tečúcu, pitnú, avšak nedostupnú vodu ukrytú hlboko v zemi.
Do zvyšných, dosiaľ nezafarbených štvorčekov, urobte tri bodky. Bodky predstavujú
0,003 percenta všetkej sladkej, dostupnej
a čistej vody na Zemi.
Máte na to minútu.
Máte na to minútu.
4
3
Diskutujte o obrázku, ktorý ste práve vytvorili. Čo pre vás znamená? Dozvedeli ste sa
čosi nové? Zdieľajte svoje myšlienky s ďalšími
členmi vášho tímu.
Voda sa používa najrôznejšími možnými spôsobmi. Prečítajte si, prosím, text o vode obsiahnutej vo výrobkoch, známej aj ako virtuálna voda.
Máte na to 5 minút.
Máte na to 15 minút.
5
Na Slovensku minie denne každý človek približne 120 litrov vody (55 litrov v kúpeľni
a kuchyni, 32 litrov na splachovanie, 25 litrov
na pranie a len štyri litre na pitie či varenie).
Reálna spotreba vody v Európe však dosahuje
denne štyri- až šesťtisíc litrov virtuálnej vody
na obyvateľa. Čo môžeme ako jednotlivci urobiť, aby sme zabránili „vodnému bankrotu“ na
globálnej úrovni? Napíšte svoje nápady na
druhú stranu papiera s vedrom.
Máte na to 5 minút.
7
22
6
VODA | Materiály pre účastníkov | Úloha 1–4
Vedro na zafarbenie
23
VODA | Materiály pre účastníkov | Úloha 6
Voda vo výrobkoch – virtuálna voda
Voda sa využíva mnohorakými spôsobmi. Okrem priamej spotreby v domácnostiach ju konzumujeme aj
nepriamo – v jedle a ďalších produktoch. Voda je obsiahnutá prakticky vo všetkom, čo konzumujeme a používame. Vo veľkom sa využíva napríklad aj na pestovanie bavlny, z ktorej máme väčšinu nášho oblečenia,
alebo pri výrobe benzínu, ktorý poháňa naše autá.
Voda obsiahnutá vo výrobkoch, alebo voda, ktorá je nevyhnutná na ich výrobu, sa nazýva „virtuálna“ voda.
Virtuálna voda predstavuje množstvo vody, ktoré sa použije na vyprodukovanie určitého produktu (tovaru).
Hovorí teda o tom, koľko vody sa spotrebovalo na vyrobenie jedného produktu.
Virtuálna voda hovorí o množstve vody použitej na výrobu jedného výrobku v mieste jeho výroby.
Jeden z dôvodov, ktorý vedcov primäl zaviesť koncept virtuálnej vody, bol nedostatok vody na Blízkom
východe. Po prvý raz s týmto pojmom prišiel profesor John Anthony Allan z londýnskej King’s College. Skúmal dovoz potravín a ďalších na vodu citlivých produktov, ako jednu z ciest efektívneho znižovania tlaku na
vzácne vodné zdroje.
Virtuálna voda sa stáva dôležitým exportným/importným artiklom na svetovom trhu. Krajiny, ktoré trpia
jej nedostatkom, môžu dovážať produkty, pri výrobe ktorých sa používa veľké množstvo vody. Tým šetria
svoje vlastné vodné zdroje. Napriek tomu, že tento trh dosiaľ nie je vidieť, môže sa medzinárodný obchod
s virtuálnou vodou stať významným nástrojom na lepší manažment vodných zdrojov na Zemi. Realita však
nie je taká ružová. Napríklad mnohé rastliny, ktoré si vyžadujú veľké množstvá vody, sa pestujú v horúcich
krajinách, kde je voda vzácna. Ide napríklad o ryžu či bavlnu. Tieto krajiny vodu často aj exportujú, čo vedie
k jej nedostatku pre miestne obyvateľstvo.
Nasledujúca tabuľka ukazuje hrubý výpočet množstva virtuálnej vody obsiahnutej v niektorých vybraných
produktoch. Kvôli komplexnosti výpočtu a rôznorodosti výrobných postupov sú čísla len približné. Napriek
tomu je však obsah virtuálnej vody významným a zaujímavým indikátorom intenzity využitia vody pri výrobe toho-ktorého produktu.
Výrobok
Obsah virtuálnej vody (v litroch)
Kancelársky papier A4
10
Paradajka
13
Zemiak 25
Pohár čaju (250 ml) 35
Krajec chleba
40
Pomaranč 50
Jablko
70
Malé pivo (250 ml)
75
Krajec chleba so syrom
90
Pohár vína (125 ml)
120
Vajce 135
Pohár kávy (125 ml)
140
Pohár pomarančového džúsu (200 ml)
170
Balíček čipsov (200 g)
185
Pohár jablkového džúsu (200 ml) 190
Pohár mlieka (200 ml)
200
Hamburger
2400
Bavlnené tričko
2900
24
Jedny kožené topánky Jedny rifle
8000
11800
Zdroj: Hoekstra, Chapagain, 2008 (Společnost pro Fair Trade, 2009)
Koncept virtuálnej vody nerozlišuje, či bola voda pri výrobe znečistená alebo nie. K znečisteniu dochádza
pri poľnohospodárskych činnostiach (používanie hnojív a pesticídov), rovnako ako aj v priemysle (keď sa
odpadová voda vypúšťa do riek alebo jazier).
Spotreba vody v poľnohospodárstve
Spotreba vody v poľnohospodárstve je viditeľná už na prvý pohľad – rastliny potrebujú vodu, či už vo
forme dažďa alebo zavlažovania. Okrem toho je však voda potrebná aj pri výrobe hnojív a pesticídov, ako
aj spracovaní úrody. Odhaduje sa, že na vyprodukovanie jedného kilogramu pšenice, je potrebných 1000
litrov vody.
Hovädziemu dobytku trvá v priemere tri roky, kým je vhodný na porážku. Z jedného zvieraťa získame okolo
200 kilogramov mäsa bez kostí. Dovtedy skonzumuje približne 1300 kíl pšenice, 7200 kíl vlákniny (siláž,
seno), 24-tisíc litrov pitnej vody a sedemtisíc litrov vody na umývanie. Jeden kilogram hovädziny teda obsahuje 15340 litrov virtuálnej vody.
Ako môžeme vidieť, naše stravovacie návyky významne ovplyvňujú množstvá vody, ktoré sú potrebné na
výrobu jedla. Keby mali všetci ľudia na svete rovnaké stravovacie návyky ako my v ekonomicky vyspelom
svete (áno, patríme tam aj my), potravinová produkcia by si vyžadovala o 75 percent vody viac, ako jej spotrebujeme dnes.
Dopyt po kvalitnom jedle, vrátane mäsa, narastá spolu s rastom životnej úrovne obyvateľov rozvojového
sveta. Spolu s inými faktormi to vedie k vyššiemu dopytu po vodných zdrojoch. Zamedziť ich pľundrovaniu
sa môže napríklad aj zmenou stravovacích návykov.
Aby sme si lepšie predstavili, čo pre poľnohospodárstvo znamená voda, môžeme si ako príklad zobrať bavlnu. S výnimkou ryže je bavlna najnáročnejšia plodina na vodu. Svetový dopyt dokáže nasýtiť len veľkoprodukcia na obrovských poliach. Bavlna rastie najmä v tropickom podnebí, ale ak má dostatok vlahy, prežije
i v miernom pásme. Rastie aj tam, kde je vody nedostatok (napríklad v Grécku či na púšti v Sýrii). V Egypte
rastie na obrovských priestranstvách, na ktoré nepadne takmer žiaden dážď. To si vyžaduje enormné množstvá vody na zavlažovanie. Dramatické scvrknutie Aralského mora v Kazachstane a Uzbekistane (ten je tretím najväčším vývozcom bavlny na svete) jasne ilustruje aké tragické následky môže mať pestovanie plodín
tam, kde na to nie sú vhodné prírodné podmienky.
Spotreba vody v priemysle
Výpočet množstva virtuálnej vody spotrebovanej v priemysle je veľmi komplexná záležitosť. Prakticky
žiaden produkt nie je homogénny, ale pozostáva z celej palety materiálov. Berúc do úvahy rovnicu, ktorá
hovorí, že vyšší stupeň spracovania si vyžaduje vyšší obsah virtuálnej vody, môžeme povedať, že priemyselné výrobky obsahujú viac virtuálnej vody než poľnohospodárske. Napríklad výroba auta zhltne približne
500-tisíc litrov vody, na jeden prenosný počítač padne 30-tisíc litrov a na jeden mobil tisíc litrov.
25
VODA | Dodatočné materiály pre facilitátora
Voda ako ľudské právo? 6
Hoci je pre nás v globále dostupné len veľmi malé percento zo všetkej vody, aj tak to stačí pre každého
jedného obyvateľa našej planéty. Paradoxom je, že niekomu sa môže javiť vody dostatok, zatiaľ čo pre iných
je táto tekutina vzácnosťou. Prečo je pre niektorých ľudí voda vzácnejšia ako pre iných? Na distribúciu vody
vplýva okrem iných faktorov aj geografia, podnebie a počasie. Poľnohospodárstvo, priemysel a využitie
v domácnostiach sú zas ľudské faktory.
Keď hovoríme o vode, môže nás miasť množstvo aspektov a pohľadov na vec. Voda je považovaná za komoditu, tovar, ľudské právo a neraz i posvätný symbol či božstvo. Ak sa ocitneme pod silným vplyvom niektorého
z množstva pohľadov, každý iný pohľad sa nám môže zdať absolútne nesprávny.
Hospodárenie s vodou sa stáva naliehavou otázkou na celej Zemeguli. Mnohokrát majú v tejto otázke problém sa efektívne koordinovať aj jednotlivé vládne sektory v rámci krajiny. Hospodárenie s vodou je pritom
ešte komplexnejšie. Vodné zdroje sa totiž neraz tiahnu niekoľkými rôznymi krajinami. Príkladom je už spomínané jazero Aral a doň „vtekajúce“ rieky Syr-Darja a Amu-Darja tvoriace vodnú os Strednej Ázie, či Viktóriino jazero na východe Afriky, od ktorého závisí množstvo ľudí na jeho brehoch. Jeho hladina však kvôli
obrovskému odberu vody na polia južného Egypta klesá, čo miestnych privádza na pokraj existencie.
Hrozivé štatistiky, doplnené o obrázky dehydratovaných detí, vzbudzujú ľútosť. Preto často vítame vyhlásenia veľkých nadnárodných spoločností, ktoré chcú zabezpečiť pitnú vodu pre chudobné dediny, a tým
vylepšiť štatistiky. Zároveň však robia z vody tovar. Na niektoré miesta spoločnosti vodu skutočne priniesli,
tá sa však stáva deň za dňom drahšou, až sa stane nedostupnou pre veľkú časť chudobných. Korporácie tak
zväčšujú medzeru medzi chudobnými a bohatými. A miestni obyvatelia sú týmto spôsobom odstavení od
lokálnych vodných zdrojov, ktoré nikto neudržiava. Privátny sektor by nemal mať právo rozhodovať o tom,
kto má a kto nemá nárok na vodu. Pre nás je kupovaná voda len alternatívou k dostupnej vode z vodovodu,
pre mnohých však jedinou možnosťou.
Proti takejto budúcnosti sa stavia čoraz širšie občianske hnutie lokálnych spoločenstiev a mimovládnych organizácií. Sú presvedčení, že právo na vodu je ľudské právo. Ich cieľom je preniesť správu miestnych zdrojov
vody do rúk miestneho obyvateľstva. Voda by sa tak mohla stať symbolom boja za sociálnu spravodlivosť.
Niekoľko štatistických údajov o vode
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
5
26
1,1 miliardy ľudí nemá prístup k čistej vode.
2,4 miliardy ľudí nemá prístup ani k najzákladnejším hygienickým zariadeniam.
Každých 15 sekúnd umrie kvôli znečistenej vode jedno dieťa.
Denne umrie dôsledkom dehydratácie spojenej s hnačkou zo znečistenej vody až 6000 detí.
Polovicu všetkých nemocničných lôžok na svete zaberajú pacienti, ktorí trpia chorobami spojenými so
znečistenou vodou.
Okolo 60 až 70 percent všetkých ľudí žijúcich na vidieku v rozvojových krajinách nemá prístup k pitnej
vode a poriadnym sanitačným zariadeniam.
Ženy a dievčatá strávia denne až 200 miliónov hodín nosením vody zo vzdialených, mnohokrát znečistených, vodných zdrojov.
Každý z nás potrebuje denne od 18 do 22 litrov vody.
Priemerný obyvateľ Spojených štátov minie 455 až 800 litrov vody denne, Slováci viac ako 320 litrov
každý deň.
Priemerná africká rodine denne spotrebuje 22 litrov vody.
Prebraté z Kaufman, D. and Snitow, A. (2006), and Marn, E. (2010).
Pomoc určenú na riešenie problémov s vodou a sanitačnými zariadeniami by bolo treba zdvojnásobiť na 60
miliárd dolárov. Znie to ako ohromná kopa peňazí, stále je to však iba tretina ročných výdavkov na balenú
vodu. Každý jeden dolár, ktorý pomôže deťom získať prístup k vode, ušetrí až sedem dolárov za neskoršie
služby, ako napríklad zdravotné ošetrenie, ak dieťa ochorie. 20 percent svetovej populácie v 30 krajinách
má problém s nedostatkom vody. Toto percento do roku 2025 pravdepodobne narastie na 30 percent v 50
krajinách. Chudobní ľudia v rozvojových krajinách platia za liter vody 12-krát viac ako ich spoluobčania
napojení na vodovodnú sieť.
Niekoľko návrhov ako šetriť vodou
•
•
•
•
•
•
•
•
Keď si umývate zuby alebo sa holíte, nenechajte vodu tiecť, keď ju práve nepoužívate.
Vždy poriadne zatvárajte kohútik. Cez kvapkajúci kohútik sa môže zbytočne vypustiť až 200 litrov
vody mesačne.
Papier, vreckovky a podobný odpad by ste mali splachovať čo najmenej, radšej ich hoďte do koša.
Používajte čistiace prostriedky a čističe, ktoré neškodia životnému prostrediu, neznečisťujú vodu
a rýchlo sa rozkladajú. Nepoužívajte ich priveľa.
Umývačku riadu a pračku používajte len vtedy, keď sú plné. Takto sa dá ušetriť až 5000 litrov mesačne!
Záhradu polievajte rozstrekovačom v skorých ranných hodinách alebo večer, teda v čase, keď nie je tak
teplo. Menej vody sa tak vyparí do vzduchu a rastliny získajú viac z menšieho množstva vody.
Keď čistíte akvárium, vodu nevylievajte, ale radšej ňou zalejte kvety. Rastlinám to len prospeje, keďže
ide o prírodné hnojivo s obsahom dusíku a fosforu.
Spotrebitelia môžu šetriť virtuálnou vodou, ak budú celkovo menej nakupovať, uprednostňovať kvalitnejšie a odolnejšie produkty, opravovať pokazené a nenahrádzať ich novými hneď, ako sa pokazia.
27
KÁVA
Štruktúra aktivít
Usporiadanie jednotlivých krokov spracovania kávy na ceste
od zrnka až po šálku.
Porovnanie, ako usporiadali kroky účastníci, so šablónou
s vyznačeným správnym usporiadaním. Skupinová diskusia.
Čítanie o svetovom trhu s kávou.
Skupinová diskusia a spoločný plagát.
| 10 minút
| 10 minút
| 5 minút
| 5 minút
Potrebné materiály
•
•
•
•
•
•
28
inštrukcie pre účastníkov
text o ceste kávy od zrnka až po šálku, rozdelený na jednotlivé kroky, vložený do obálky (úloha 1)
nerozstrihaný text o ceste kávy od zrnka až po šálku (šablóna so správnym usporiadaním krokov),
vložený do obálky (úloha 2)
text o cene kávy na svetových trhoch – jedna kópia pre dvoch účastníkov (úloha 4)
čistý plagát
prepisovačky
KÁVA | Inštrukcie pre účastníkov
Správne usporiadajte jednotlivé kroky procesu spracovania kávy od kávového zrnka
až po šálku. Berte však do úvahy skutočnosť,
že káva môže byť zbieraná troma rôznymi
spôsobmi a spracovaná ďalšími dvoma. Proces teda môže zahŕňať viac krokov naraz.
Porovnajte si so šablónou, či sa vám podarilo
usporiadať jednotlivé kroky správne.
(Pomôcka – výsledný tvar puzzle má formát A4)
Máte na to 10 minút.
Máte na to 5 minút.
2
1
V skupine sa porozprávajte o tom, čo ste sa
práve dozvedeli. Prekvapilo vás niečo? Spíšte
dôležité postrehy.
Teraz si prečítajte, akým spôsobom vzniká
cena kávy na svetových trhoch.
Máte na to 5 minút.
Máte na to 5 minút.
3
4
Aký vplyv majú výkyvy cien kávy na výrobcu
a aký na nás? Odkiaľ pochádza káva, ktorú
pijete? Ako môžeme získať viac informácií
o pôvode produktov, ktoré používame?
Odpovede napíšte na plagát.
Máte na to 5 minút.
5
29
KÁVA | Materiály pre účastníkov | Úloha 1
| Úloha 2
Pestovanie kávovníka
Všetko sa začína výsevom. Aby semiačka kávovníka vyklíčili, treba ich vysiať v priebehu ôsmich týždňov po
zbere. Hneď ako sa objavia prvé dva lístky, musia byť semenáčiky presadené do špeciálnych fóliových vreciek
na sadenie, ktoré sú vložené do lôžok. O šesť mesiacov neskôr ich potom presadia na konečné miesto. Zvyčajne ich tam pred slnkom chránia vysoké stromy. Rastliny začnú plodiť v rozmedzí troch až piatich rokov.
Zber
Dozreté bobule kávy sa zbierajú približne deväť mesiacov po zakvitnutí. Hlavná sezóna zberu trvá približne
štyri mesiace pri druhu Arabica, pri Robuste o čosi dlhšie. Napríklad v Kolumbii však trvá zber po celý rok.
Kávovník je totiž neobvyklý v tom, že na jednej rastline môžu byť naraz kvety, nedozreté plody aj dozreté
bobule. Existujú tri rôzne metódy zberu.
Ručný zber
Kvalitnejšia Arabica sa takmer
vždy zberá ručne. Zberači chodia
pomedzi kávovníky a trhajú len
úplne dozreté bobule. Za jeden
deň dokáže zberač obrať 50 až
100 kíl kávovníkových bobúľ.
Pásový zber
V Brazílii a pri Robuste pestovanej v Afrike a Indonézii, sa bobule nezbierajú ručne po jednej.
Zberači tam chytia celý konár
a strhnú z neho všetky bobule,
dozreté aj nedozreté. Plody spolu s odtrhnutými lístkami a vetvičkami popadajú na veľkú látku
rozprestretú pod stromom.
Mechanický zber
Na veľkých plantážach v Brazílii
sa občas používajú stroje, ktoré
bobule zo stromu strasú na látku
pripravenú pod stromom.
Spracovanie
Pozberané bobule treba spracovať. Samotné kávové zrnká tvoria len jednu tretinu kávovej bobule, zvyšok
tvorí dužina, šupka a lusk. Všetko sa musí odstrániť tak, aby napokon zostali len zelené zrnká. K tomu sa
používajú dve rôzne metódy: mokré a suché spracovanie.
Mokré spracovanie
Bobule sa umyjú a dužina odstráni pomocou stroja. Potom ich uložia na kopy alebo umiestnia do
veľkých kontajnerov, kde kvasia, aby sa odstránili
aj posledné zvyšky dužiny a lepkavý film obaľujúci zrná. Tento proces dáva káve jej bohatú vôňu
a špecifickú chuť. V tom čase sú ešte zrnká obalené
pergamenovým luskom, kvôli čomu takúto kávu
nazývajú aj „pergamenová káva“. Umytú kávu potom rozsypú na betónové alebo sušiace rámy a vyložia na slnko. Vysušenú kávu napokon zbavia luskov
a rozdelia podľa veľkosti a kvality.
30
Suché spracovanie
Bobule sa vysušia na slnku. V lúpačke z nich odstránia vyschnutú dužinu, pergamenovú kožu a časť
lusku, ktoré obklopujú zrnká. Napokon sú zrnká vyčistené a pomocou vibrujúcich sít mechanicky rozdelené podľa veľkosti. Potom ich už iba nasypú do
vriec štandardných veľkostí.
Export
Kávové zrná sa balia po 60 kilogramoch, do jutových, konopných alebo sisalových vriec, na ktorých je vyznačená trieda, krajina pôvodu a metóda spracovania. Hneď ako ich zabalia do vriec, vlakmi alebo nákladnými
autami ich odvezú do skladov v prístavoch, kde si počkajú na nalodenie. Zrnká potom predajú vývozcom.
Od nich ich kupujú dovozcovia po celom svete. Odtiaľ putuje káva k pražičom.
Transport
Väčšina kávy smeruje priamo z krajiny pôvodu do krajiny, kde ju spotrebujú. V minulosti bývali vrecia nahádzané na seba v podpalubí, dnes ich prepravujú v kontajneroch.
Import
Dovozcovia nakupujú kávu prostredníctvom troch rôznych kanálov: „na mieste“, „dodávkou“ alebo ako „futures“. Káva kupovaná na mieste je tá, ktorá sa už fyzicky nachádza v prístavných skladoch. Nákup na dodávku znamená, že konkrétna káva príde dovozcovi v určitý, presne určený, čas. A napokon káva ako futures,
s ktorou sa na základe kontraktov obchoduje na Newyorskej komoditnej burze. Futures slúžia najmä na
zaistenie (hedžovanie) ceny. Momentálne vypestovanej kávy sa takéto zmluvy týkajú len veľmi zriedka.
„Šálkovanie“
Keď si pražiči vyberú kávu, ktorú by chceli kúpiť, pristúpia k zisťovaniu jej kvality. Robia takzvané „šálkovanie“. Tak sa nazýva metóda, pomocou ktorej sa určuje kvalita kávy. Najprv sa vzorka zŕn opraží a zomelie.
Potom si z nej „šálkár“ nasype malý kúsok do šálky a zaleje vriacou vodou. Pri „šálkovaní“ sa zameriava najmä na vôňu a chuť.
Miešanie
Požadovaná chuť sa dosiahne zmiešaním aspoň štyroch odrôd kávy. Rôzne kávy sa ešte za surova zmiešajú
a spoločne vypražia. Hlavným cieľom miešania je dosiahnuť vôňu a chuť, ktorá sa dá neustále replikovať.
Treba si totiž uvedomiť, že káva je prírodný produkt a kvalita úrody môže kolísať, preto musia byť aj recepty
upravované podľa potreby.
Praženie
Počas praženia sú zelené zrnká vystavané veľmi vysokej teplote, okolo 500 stupňov Celzia. Všetka vlhkosť zo
zrniek sa vyparí, pričom sa vylučujú aromatické oleje. Cukry obsiahnuté v zrnkách sa zmenia na karamelizovaný cukor, čo dáva zrnkám charakteristickú vôňu a tmavohnedú farbu. Poznáme tri typy praženia. Ľahké
alebo bledé praženie, ktoré dáva káve jemnú chuť, obľúbenú napríklad v Škandinávii. Výsledkom stredného
praženia je o čosi silnejšia chuť, ktorá je populárna napríklad v strednej Európe či Spojených štátoch. Tmavé
praženie prináša veľmi silnú horkú kávu, ktorá by sa mala piť tmavá. Holdujú jej v juhoeurópskych krajinách.
Mletie
Kávové zrnká sa obvykle melú potom, ako sú vypražené. Dnešné moderné filtrovacie zariadenia si vyžadujú
viacnásobné mletie.
Balenie
Mletá káva sa zvyčajne balí do vákuových balení, aby sa k nej nedostal vzduch. Uchovávanie vo vákuu
pomáha chrániť arómu kávy, až dokým si ju konzument nepripraví. Keď sa mletá káva vystaví pôsobeniu
kyslíka vo vzduchu, jej kvalita rýchlo klesá.
Príprava kávy
Je len na vás ako si pripravíte vašu kávu – „turka“, espresso, filtrovanú, instantnú, ... Skrátka, existuje veľa
možností.
31
KÁVA | Materiály pre účastníkov | Úloha 4
Ceny kávy
Káva sa dlho považovala za druhú najvýznamnejšiu obchodovanú komoditu na svete, hneď po rope. Pestuje sa vo viac ako 70 krajinách sveta, väčšina z nich sa nachádza v tropickom a subtropickom páse Latinskej
Ameriky, Afriky a juhovýchodnej Ázie. Do produkcie kávy je priamo zapojených 25 miliónov ľudí. Až 70
percent všetkej kávy pestujú malí farmári na plochách menších ako desať hektárov. Väčšinu fariem tvoria
rodinné, jedno- až päťhektárové, pozemky.
Väčšina kávy na svetovom trhu (80 percent) sa predáva na burze, len 20 percent dohôd sa týka fyzického
nákupu. Zvyšné transakcie sú predmetom finančných špekulácií, ktoré nemajú veľa spoločného so skutočnou momentálnou ponukou a dopytom. Napriek tomu, že od týchto špekulácií závisia ceny ich produkcie,
nemajú na ne miestni farmári žiaden vplyv.
Do konca 80. rokov neboli výkyvy cien kávy na svetových trhoch bežné. Vtedy však prestala platiť Medzinárodná dohoda o káve. Došlo k tomu kvôli rozdielom medzi členskými krajinami, na čele s USA. Výsledkom sa
stal voľný trh, na ktorom ceny dramaticky padajú a producenti to nemôžu nijak, alebo veľmi málo, ovplyvniť. Dohoda predtým umožňovala signatárom kontrolovať výkyvy cien prostredníctvom dohôd o výške
ponuky a nastavení vývozných kvót. Týmto spôsobom sa darilo držať cenu kávy medzi 1,2 až 1,4 dolára za
libru. V rokoch, ktoré nasledovali po ukončení dohody, ceny najprv klesli na 0,77 dolára a v roku 2001 skončili až na hodnote 0,45 dolára za libru kávy. Situácia sa zlepšila v posledných rokoch, keď ceny zľahka stúpli
na 1,15 dolára za libru (ICO 2010)6. Tu je však dôležité podotknúť, že jeden dolár mal v 80. rokoch hodnotu
3,5 dnešného dolára. To znamená, že dnešné „atraktívne” ceny nedosahujú ani tretinu reálnej hodnoty kávy
v roku 1980. Výsledkom je situácia, keď výnosy nepokrývajú farmárom ani len výrobné náklady, čo mnohým
rodinám znemožňuje žiť dôstojným životom a tlačí ich do ešte väčšej chudoby.
Nákres pod týmto odsekom ukazuje vývoj pomeru ceny švajčiarskeho nožíka (priemyselný výrobok) a jedného kilogramu kávy (surovina) medzi rokmi 1980 až 2001. Kontinuálny prepad cien na svetových trhoch
sa netýka len kávy, ale i iných poľnohospodárskych plodín a surovín, ktoré predstavujú pre hospodársky
najslabšie krajiny najväčšiu časť príjmov z vývozu. Trh tak zvýhodňuje (post)industriálne krajiny, ktoré si
môžu kúpiť lacné suroviny a predávať svoje výrobky za vysoké ceny.
Koľko kávy musí pestovateľ predať, aby si mohol kúpiť švajčiarsky nožík?
Cena kávy (v amerických dolároch)
Výmenný kurz (USD/CHF)
1980
126.8
1.67
1990
88.95
1.39
2000
65.55
1.68
2001
46.2
1.68
Zdroj: Oxfam, 2002
Producenti získavajú len malú časť zo sumy, za ktorú sa káva predáva na trhu. Zvyšok si rozdelia miestni,
regionálni a medzinárodní podnikatelia. Ceny kávy určujú tí, ktorí v rámci komplexného systému predaja
disponujú mocou. Napriek silným výkyvom nemajú malí producenti možnosť bojovať za svoje práva a predávať svoju kávu vtedy, keď je cena vysoká. Dôvod je jednoduchý – potrebujú peniaze ihneď, preto často
predávajú svoju úrodu vopred, v čase, keď sú ešte bobule na strome. V čase dodávky ju už teda nevlastnia.
Okrem toho ceny na miestnych trhoch často nekorešpondujú s cenami na svetovom trhu, keďže väčšina
kávy je predávaná vopred. Niečo na zamyslenie: šálka kávy (päť gramov) v kaviarni môže stáť aj viac ako
jedno euro. To je oveľa viac ako dostanú producenti za celý kilogram zelenej (nepraženej) kávy.
6
32
Jedna libra = 453,59 gramu
KÁVA | Dodatočné materiály pre facilitátora
História a pôvod kávy
Legenda hovorí, že kávu objavil v roku 850 pastier kôz Khlaed v Egypte. Ten si vraj jedného dňa všimol, že
jeho kozy sú potom, ako sa najedli kávovníkových plodov, akési roztopašné. A tak bobule vyskúšal a zistil,
že majú stimulačný účinok. Pravdepodobnejším vysvetlením však je, že kávu objavili na území dnešnej
Etiópie. Za neskorším rozvojom obchodu s kávou stoja Arabi. V 15. storočí bol jedným z najvýznamnejších centier obchodu s kávou jemenský prístav Mocha (odtiaľ pochádza pomenovanie kávy – mokka).
Stadiaľ sa potom káva dostala do Talianska, kam ju priniesli benátski kupci. Potom putovala do celej
Európy, a v podstate do celého sveta. Do Južnej Ameriky ju priviezli Holanďania. V 19. storočí sa stala
najväčším producentom kávy Brazília a je ním dodnes.
Odrody kávy
Kávovník je strom, ktorý patrí do rodu Coffea. Existuje viac ako 60 rôznych druhov kávovníka. Pre obchodné
účely sú však najvýznamnejšie Coffea Arabica (Arabica) a Coffea Canephora (Robusta). Listy kávovníka sú
široké, tmavozelené a lesklé, podobajú sa listom kamélie. Kvety sú biele a majú tvar hviezdy. Vôňou, farbou
a vzhľadom sú podobné jazmínu. Kávovník môže vyrásť až do výšky 10 až 15 metrov. Avšak na plantážach
rastliny nerastú vyššie ako 1,5 až tri metre. To zabezpečuje vysoké výnosy a jednoduchší zber.
V Brazílii či Mexiku kvitnú kávovníky šesť až osem týždňov. Ale v krajinách pozdĺž rovníka, ako je Keňa
a Kolumbia, môžu byť na kávovníkoch v rovnakom čase dozreté plody, zakvitnuté kvety i nedozreté bobule
(nazývané čerešne). Medzi kvitnutím a dozretím plodov uplynie približne deväť mesiacov, v závislosti od
nadmorskej výšky a prevažujúceho počasia. Kávovník prináša okolo 2000 bobúľ ročne, z čoho vznikne zhruba jeden kilogram surovej kávy.
Vďaka moderným pestovateľským metódam dosahuje úroda v dobrých rokoch tri- až štyritisíc kilogramov
na hektár. Kávové zrnko je semiačkom čerešne, ktorá vzhľadom pripomína brusnicu. Má sladkú dužinu, ktorá
je chránená membránou nazývanou pergamen a hodvábnou tenučkou membránou nazývanou strieborná
koža. Kávové zrnká sú v podstate dve semiačka vo vnútri čerešne. Nespracovaná káva sa nazýva zelená.
Arabica
Arabica je najstaršia pestovaná odroda kávy a dodnes je aj najviac rozšírená. Až 74 percent všetkej kávy
na svete je práve tejto odrody. Arabica dozrieva v nadmorskej výške od 600 do 1800 metrov. Kým jej zrnká
dozrejú, prejde šesť až deväť mesiacov. Arabica je na trhu s kávou drahšia, pretože sa pestuje vo vyšších
nadmorských výškach, čo si vyžaduje viac finančných prostriedkov a intenzívnejšie obhospodarovanie. Plody odpadávajú z rastliny už krátko po dozretí, preto ich treba zbierať hneď ako dozrejú, aby sa predišlo ich
skazeniu či absorbovaniu chuťových kazov zo zeme. Kávu pestovanú vo veľkých výškach ohrozujú aj mrazy,
čo si pestovatelia zahŕňajú do ceny. Cena produkcie je zo spomínaných dôvodov vyššia. Najmä preto, že sa
pestuje vysoko, ale aj kvôli ručnému zberu a drahšej forme spracovania mokrou metódou.
Robusta
V roku 1870 objavili v Kongu voľne rastúcu odrodu kávy, ktorú nazvali Robusta. Táto káva dnes tvorí 26 percent celkovej produkcie. Pestujú ju hlavne v západnej Afrike a juhovýchodnej Ázii. Stromy tejto odrody sú
veľmi odolné. Rastú v nižších nadmorských výškach (do 600 metrov nad morom) a chladu, vlhkosti a chorobám odolávajú lepšie než chúlostivá Arabica. Robusta potrebuje na dozretie asi polovicu času oproti odrode
Arabica a prináša zhruba dvakrát viac bobúľ. Na rozdiel od drahšej sestry bobule Robusty po dozretí neodpadávajú, vďaka čomu nie sú také náročné na čas zberu. Robusta sa často používa ako súčasť instantných káv.
Vďaka nižším produkčným nákladom sa neraz kombinuje s menším množstvom odrody Arabica. Tým sa darí
vytvoriť lacnú verziu s niektorými chuťovými vlastnosťami charakteristickými pre drahšiu Arabicu.
33
Káva a fair trade (spravodlivý obchod)
Káva je z viacerých dôvodov jedným z najvýznamnejších fairtradových produktov. A to najmä pre veľké
výkyvy cien na svetových trhoch a nespravodlivé rozdelenie ziskov medzi distribútormi z bohatej časti
sveta a producentmi z chudobnejšej časti planéty. S myšlienkou o spravodlivom obchode prišla v roku
1973 holandská organizácia Fair Trade Organisatie.
Fair trade zabezpečuje spravodlivé platby pre farmárov, platby, ktoré pokryjú náklady na ich prácu
a produkciu, vrátane peňazí určených na sociálne zabezpečenie a ochranu životného prostredia. To
všetko producentom zaručuje dostatok financií na živobytie, prostriedky na ďalší rozvoj ich pestovania
a lepšie vyhliadky ich komunity do budúcnosti.
Príklady miestnych združení fungujúcich na princípoch fair trade
Organizácia Central de Cooperativas Cafetaleras del Norte (CECOCAFEN) zastrešuje deväť nikaragujských
združení pestovateľov kávy. Presadzuje a vyžaduje princípy spravodlivého obchodu s kávou a zlepšuje
život miestnych komunít. Zaslúžila sa o zvýšenie kvality produkcie, o zavedenie ekologických pestovateľských postupov a o rozvoj miestnych farmárskych spoločenstiev. Okrem iného sa pričinila aj o to, aby bola
časť príjmov z obchodu s kávou použitá na vytvorenie programu testovania miestnych žien na rakovinu
krčka maternice.
Združenie CECOVASA vzniklo v 70. rokoch v Peru. Za cieľ si dalo obchodovať s kávou bez sprostredkovateľov. Príjmy združenia plynúce zo spravodlivého obchodu používajú na rozvoj pestovateľskej činnosti
(modernizácia náradia, investície do kvality) a na rozvoj miestnej komunity (deti môžu chodiť do školy,
združenie organizuje vzdelávacie programy na témy ako je zdravie či sexuálna výchova).
34
MÉDIÁ
Štruktúra aktivít
Recenzia a analýza vydania bezplatných miestnych novín.7
Diagramy vlastníckych štruktúr médií s popismi.
Skupinová diskusia, spoločný plagát.
| 15 minút
| 8 minút
| 7 minút
Potrebné materiály
•
•
•
•
•
•
•
7
inštrukcie
jedno vydanie bezplatných novín pre každého účastníka (úloha 1)
jeden papier pre každého účastníka
diagramy ukazujúce vlastnícku štruktúru médií, rozstrihané na kúsky a vložené do obálky
(úloha 2)
perá
čistý plagát
prepisovačky
Tu si môžete stiahnuť napríklad vydanie mestských novín Račiansky výber, ktoré sú dobrým ukážkovým príkladom
http://www.raca.sk/dokumenty/rvyber/2010/b3a701a7_RV_1010.pdf
35
MÉDIÁ | Inštrukcie pre účastníkov
Každý z vás si prečíta a okomentuje bezplatné
mestské noviny. O čom sa v nich píše? O čom
naopak nie? Koľko z článkov hovorí o mestských politikoch? V akom duchu sa v nich píše
o týchto politikoch? Ako sa píše o starostovi/
primátorovi či členoch vládnucej mestskej
koalície a ako sa píše o opozícii? Viete identifikovať úmysly autora, respektíve nachádzate presviedčanie a tendenčnosť v niektorom
z textov? Napíšte svoje postrehy na papier.
Prezrite si dokumenty o vlastníckej štruktúre
médií.
Máte na to 15 minút.
Máte na to 8 minút.
1
Akým spôsobom by sme mali sledovať médiá,
aby sme získali dôveryhodné informácie? Napíšte svoje odpovede na plagát.
Máte na to 7 minút.
3
36
Koho záujmy podľa vás média reprezentujú?
Skupinová diskusia.
2
MÉDIÁ | Materiály pre účastníkov | Úloha 2
Vlastnícka štruktúra vybraných slovenských médií
Račiansky výber
Račiansky výber je bezplatný mesačník vydávaný bratislavskou mestskou časťou Rača. Jeho vydavateľom
je radnica na čele so starostom. V určitých obdobiach redakčnej rade predsedal zástupca starostu a poslanec mestského zastupiteľstva Rafael Rafaj. Ten popri týchto činnostiach stíhal aj poslancovať v národnom
parlamente za stranu SNS. Podľa štatútu by mal mesačník slúžiť ako verejnoprávne médium pre všetkých
obyvateľov mestskej časti Bratislava - Rača.
Mestská časť Bratislava—Rača
Račiansky výber
Plus 7 dní
Týždenník Plus 7 dní je komerčný bulvárny časopis. Vychádza v náklade 234-tisíc kusov. Vydáva ho najväčšie
slovenské vydavateľstvo SPOLOČNOSŤ 7 PLUS. Svojho času sa tento týždenník výraznou mierou pričinil
o nastolenie a obhájenie demokratických princípov na Slovensku v čase autoritárskych tendencií Vladimíra
Mečiara. Periodikum tvorilo protipól k politikmi ovplyvňovaným verejnoprávnym médiám a ďalším ovládaným médiám. Neskôr, zrejme pod vplyvom nastupujúcej konkurencie a inej politickej situácie, presedlal
na tvrdší bulvár s menším obsahom politických a publicistických výstupov. Vydavateľstvo SPOLOČNOSŤ 7
PLUS má vo svojom portfóliu jeden bulvárny denník, tri týždenníky a desať mesačníkov.
SPOLOČNOSŤ 7 PLUS
Plus 1 deň
Plus 7 dní
Zdravie
Šarm
Mamina
Báječná žena
Záhradkár
Včielka
Emma
Brejk
Zornička
Pekné bývanie
Poľovníctvo
a rybárstvo
Dobré jedlo
37
TV JOJ
Televízia JOJ je súkromná komerčná televízia. Jej terajším vlastníkom je spoločnosť MAC TV s.r.o., za ktorou sa skrýva J&T Media Enterprises, súčasť slovenskej investičnej a finančnej skupiny J&T. Tá má povesť
bezohľadných investorov, ktorým nevadí pôsobiť na hrane zákona a ktorí využívajú príležitosti bez ohľadu
na etiku, sociálne dopady či životné prostredie. Skupina je spájaná aj s niektorými politickými stranami, za
ktorých pôsobenia sa dostala k viacerým veľkým štátnym zákazkám, neraz za otáznych okolností. Na možné prepojenie televízie s politikou poukazuje aj kauza, keď jeden z majiteľov spoločnosti zastavil reportáž
o podozrivom financovaní jednej z vládnych strán8.
MAC TV (J&T ENTERPRISES)
TV JOJ
HUSTE.TV
NOVINY.SK
JOJ.SK
TV JOJ PLUS
VIDEOPORTAL.SK
J&T v minulosti vlastnila prvú slovenskú spravodajskú televíziu – TA3. Neskôr ju so spoločnosťou Grafobal
Group vymenila práve za TV JOJ. V súčasnosti9 sa J&T pripravuje spustiť novú spravodajskú televíziu vo vlastnej réžii. Naladiť si ju budeme môcť v novom multiplexe po prechode na digitálne vysielanie. MAC TV momentálne obhospodaruje dva klasické televízne kanály, jednu internetovú televíziu a niekoľko ďalších webportálov. Po prechode na digitálny signál bude portfólio spoločnosti v mediálnej oblasti pravdepodobne
o čosi širšie. Ku koncentrácii médií v rukách tejto spoločnosti prispieva aj jeden z dvoch hlavných slovenských
mienkotvorných denníkov – Pravda. Tú J&T v roku 2010 kúpilo prostredníctvom spoločnosti Florena.
Nový Čas
Nový Čas je najpredávanejší slovenský denník. Bol to vôbec prvý bulvár na Slovensku. Vychádza v náklade
takmer 140-tisíc kusov denne. Vydáva ho švajčiarske vydavateľstvo Ringier. To pôsobí vo viacerých krajinách strednej a východnej Európy, ale niekoľko aktivít rozvíja aj vo východnej Ázii. Špecializuje sa najmä na
bulvárne a exkluzívne tituly (magazíny pre ženy, magazíny o financiách a podobne). V niektorých krajinách
vlastní tiež mienkotvorné médiá, vo svojej domovskej krajine vlastní aj televízne kanály a tlačiarne. Na Slovensku má okrem množstva periodík aj vydavateľstvo lacných DVD a knižné vydavateľstvo.
Ringier Čína
(2 tituly)
Ringier Slovensko
Ringier Chorvátsko
(2 tituly)
Vydavateľstvo
DVD
Ringier ČR
(viac než 10 titulov)
Knižné
Vydavateľstvo
Ringier Nemecko
(2 tituly)
Ringier Maďarsko
(21 titulov)
Nový čas
Nový Čas víkend
Nový Čas Nedeľa
Nový Čas Zdravie
Život
RINGIER
Ringier Rumunsko
(13 titulov)
Ringier Srbsko
(3 tituly)
Nový Čas pre ženy
Eva
Adam
Madam Eva
IN
Nový Čas Bývanie
Ringier Švajčiarsko
(43 titulov)
Ringier Vietnam
(3 tituly)
8
9
38
http://hnonline.sk/slovensko/c1-43626380-jojka-stopla-reportaz-o-smere
koniec roku 2010
MÉDIÁ | Dodatočné materiály pre facilitátora
Masmédiá
Masmédiá slúžia ako prostredník medzi nami a svetom okolo nás. Ich objektivita však môže byť iba zdanlivá, keďže za každou témou, správou či textom je nejaký autor s jeho pohľadom na svet a jeho vzťahmi
v ňom. Do určitej miery to ovplyvňuje jeho výstupy. Potreba kritického vnímania sa týka všetkých typov
mediálnych výstupov. To znamená, že keď napríklad čítame nejaký text, mali by sme pozornosť venovať aj
sprievodným fotografiám či obrázkom. Tie majú dokonca ešte výraznejšiu schopnosť evokovať emocionálne reakcie než písané slovo.
Vplyv masmédií
Tak ako sa vyvíjali nové technológie, narastal počas posledných 50 rokov aj vplyv médií. Najprv sme poznali telegraf, potom prišlo rádio, neskôr televízia a v posledných dekádach internet (noviny vychádzali už
dávno predtým). Žijeme v spoločnosti, ktorá je závislá od informácií a komunikácie, vďaka ktorým môžeme
vykonávať naše každodenné činnosti spojené s prácou, zábavou, zdravotnou starostlivosťou, vzdelávaním,
osobnými vzťahmi, cestovaním a všetkým ostatným, čo robíme.
Bežný mestský človek sa prebudí, zapne televízor, prečíta si noviny, ide do práce, párkrát si zatelefonuje,
ak je to možné, dá si obed s rodinou. Svoje rozhodnutia robí na základe informácií, ktoré získa od kolegov,
priateľov a rodiny alebo zo správ, či už z televízie, internetu, rádia. Väčšina našich rozhodnutí, presvedčení
a hodnôt je založená na tom, čo vieme, čo sa domnievame a čo máme za sebou. V našej práci sa obvykle
orientujeme vďaka skúsenostiam a vedomostiam, avšak v našom každodennom živote závisíme od informácií v médiách, ktoré by nám mali povedať, čo je a čo nie je dôležité. Sme doslova nútení veriť médiám ako
autorite, ktorá nám ponúka správy, zábavu a vzdelávanie. Vplyv médií na naše deti, mládež a spoločnosť je
taký veľký, že by sme mali vedieť, ako fungujú.
Mediálne prostredie v USA
Najvplyvnejším mediálnym kanálom je televízia. Sme neustále vystavovaní tisíckam obrázkov násilia, sexu,
reklám či takzvaných celebrít. Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil v Spojených štátoch, je dieťa vystavené
až 40 tisícom reklám za rok. Ale kto tie médiá vlastní? Ktoré spoločnosti tvarujú naše hodnoty, presvedčenia
a rozhodnutia? Médiám prakticky dominuje týchto päť spoločností:
•
•
•
•
•
Time Warner
VIACOM
Vivendi Universal
Walt Disney
News Corp
Týchto päť spoločností vlastní v Amerike až 95 percent všetkých médií s dosahom na tamojšie obyvateľstvo.
Vlastnia aj najväčšie zábavné parky, filmové štúdiá, televízie a rozhlasové stanice, spravodajské a športové
kanály. Do ich portfólia patria aj vlastné telekomunikácie, bezdrôtové siete, vývoj videohier, elektronické
médiá, hudobné vydavateľstvá a mnohé iné. Pred časom vládla v mediálnom svete väčšia rôznorodosť, ale
ako sa spoločnosti sfúzovali, zostalo len zopár najväčších. Tie dnes zo svojej monopolnej pozície ovplyvňujú
názory celej spoločnosti. Je preto dôležité nazerať na veci z rôznych perspektív a nielen z tých, ktoré nám
predostierajú médiá.
39
Kritické čítanie
Pre nekritického čitateľa je text zdrojom faktov. Čitatelia získavajú poznatky tak, že si zapamätajú fakty
v texte. Pre kritického čitateľa je text vyobrazením faktov tak, ako ich vníma jeho autor. Kritický čitateľ teda
nerozoznáva len čo sa v texte hovorí, ale i to, ako text na danú tému reflektuje. Uvedomuje si, že každý
jeden text je unikátnym výtvorom konkrétneho autora. Nekritický čitateľ si napríklad prečíta knihu o histórii, aby sa dozvedel fakty o určitých udalostiach, alebo aby si pozrel všeobecne akceptovanú interpretáciu
oných udalostí. Kritický čitateľ si tú istú knihu prečíta, aby zistil aký ponúka pohľad na dané historické
udalosti a zhodnotil výber faktov, ktoré ho dovedú k ďalšiemu poznaniu.
Čo text hovorí, dosahuje a znamená
Nekritickému čitateľovi postačuje rozoznať, čo sa v texte hovorí a následne preformulovať základné postrehy. Kritické čítanie ide o dva kroky ďalej. Tým, že čitateľ rozozná, o čom sa v texte hovorí, si uvedomí, čo
chcel autor textu svojou interpretáciou dosiahnuť. Poskytuje v ňom autor nejaké príklady? Na základe akého kľúča ich vyberal? Argumentuje? Apeluje na sympatie? Vytvára kontrast, aby objasnil svoje stanovisko?
Nakoniec kritický čitateľ na základe predchádzajúcej analýzy vyvodí, čo celý text znamená.
Tri kroky, ako analyzovať text:
• O čom je text samotný – prerozprávanie (inými slovami vyjadrí, čo sa hovorí v pôvodnom texte)
• Čo text robí – opis (zaoberá sa tým, čo text dosahuje)
• Čo text znamená – interpretácia (analyzuje text a konštatuje, aký je jeho celkový význam).
Ciele kritického čítania
Učebnice kritického čítania od študentov zvyčajne požadujú, aby dosiahli určité ciele:
• rozoznať aké sú zámery autora
• uvedomiť si a pochopiť tón a presvedčovacie prvky
• rozoznávať tendenčnosť
Všimnite si, že ani jeden z týchto cieľov sa netýka niečoho, čo je v texte priamo napísané. Každý si vyžaduje
súčinnosť s údajmi pomimo textu. Kritické čítanie teda nie je len presné a pozorné čítanie. Aby človek čítal
kriticky, musí vedome rozoznávať a analyzovať aj údaje, ktoré sa nachádzajú „medzi riadkami“.
40
BANÁNY
Štruktúra aktivít
Vyznačovanie podielov jednotlivých aktérov obchodu s banánmi.
Ako diagram poslúži obrázok banánu. Čítanie textu o distribúcii práce, výdavkov a ziskov.10
Vyznačovanie podielov na obrázku banánu.
Čítanie o produkcii a predaji banánov.11
Skupinová diskusia a spoločný plagát.
| 5 minút
| 10 minút
| 10 minút
| 5 minút
Potrebné materiály
•
•
•
•
•
•
10
11
inštrukcie pre účastníkov
dva obrázky banánu, druhý z nich umiestnený v obálke spolu s textom o množstve práce
jednotlivých aktérov (úloha 1, úloha 2)
text o množstve práce a výdavkov jednotlivých aktérov v reťazci, vložený do obálky (úloha 2)
text o produkcii banánov a ich predaji, spolu s obrázkami o distribúcii príjmov – jedna kópia
na dvoch účastníkov, vložené do obálky (úloha 3)
čistý plagát
prepisovačky
Adaptované z Welthaus: Schools Act Globally (http://schools.welthaus.at).
Adaptované z BananaLink: Trade Union Education Resources (www.bananalink.org.uk).
41
BANÁNY | Inštrukcie pre účastníkov
Ako si myslíte, že sú rozdelené príjmy z produkcie a predaja banánov? Diskutujte a vyznačte, aké sú podľa vás podiely každého
z aktérov v reťazci.
Prečítajte si text o približnom množstve práce
a výdavkov jednotlivých aktérov v produkcii
a predaji banánov. Čo si myslíte teraz – aký
podiel z maloobchodnej predajnej ceny dostane každý z nich? Znovu vyznačte podiely
na diagrame.
Máte na to 5 minút.
Máte na to 10 minút.
2
1
Prečítajte si text o produkcii a predaji banánov. Pozrite si obrázok, ktorý ukazuje skutočné rozdelenie peňazí medzi zainteresovaných
do pestovania a predaja banánov.
Aký máte názor na to, čo ste sa práve dozvedeli? Napíšte vaše dojmy na plagát. Myslíte,
že môžete čosi zmeniť na distribúcii príjmov?
Čo môžete urobiť pre zlepšenie pracovných
podmienok na banánových plantážach?
Máte na to 10 minút.
Máte na to 5 minút.
3
42
4
BANÁNY | Materiály pre účastníkov | Úloha 1 | Úloha 2
Diagram na označovanie podielov jednotlivých aktérov na trhu s banánmi
43
BANÁNY | Materiály pre účastníkov | Úloha 2
Približné množstvo práce / výdavkov na rôznych stupňoch banánového reťazca
1. Robotník na plantáži
Jeho práca pozostáva z výberu najlepších banánov, ale aj z osekávania a čistenia trsov. Ruky a oblečenie
majú robotníci po celý deň mokré; musia prenášať ťažké trsy banánov vážiace aj 50 kilogramov. Používanie
hnojív a pesticídov na banány môže viesť k vážnych chorobám, napríklad k rakovine. Plantáže sa neraz
postrekujú pesticídmi z lietadiel, môže sa preto stať, že škodlivé látky zasiahnu aj blízke domy či školy. Majitelia plantáží odrádzajú robotníkov od vstupu do odborov a nedovolia im stretávať sa s inými robotníkmi.
Nemôžu teda spoločne bojovať proti nízkym mzdám a zlým životným a pracovným podmienkam.
2. Majiteľ plantáže
Náklady spojené s chodom plantáže zahŕňajú okrem miezd hlavne drahé pesticídy, palivo do postrekovacieho lietadla, náradie a zariadenie. V prípade nehody ho môže dať zranený robotník na súd, čo si vyžaduje peniaze na právnika. Ak banány veľkosťou či tvarom nezodpovedajú európskym štandardom, alebo sú
poškodené, do zahraničia ich vyviesť nemôžu. Výsledkom sú nižšie zisky. Majiteľ plantáže nesie náklady za
zlú úrodu či prírodné katastrofy. Bremeno na seba preberá aj keď jeho úrodu napadnú škodce. Konkurencia medzi pestovateľmi ho núti nakupovať nové zariadenia a dôsledne sa o ne starať, čo si vyžaduje ďalšie
náklady. Ak sa pestujú banány na jednom mieste, pôdu to veľmi vyčerpáva. Preto musí majiteľ buď použiť
viac hnojiva alebo kúpiť novú pôdu.
3. Lodiar
Kúpa a údržba nákladných lodí je veľmi nákladná. Palivo pre lode predstavuje dodatočné náklady. Kým loď
prepláva z Latinskej Ameriky do Európy, uplynie približne päť týždňov. Ďalšiu časť výdavkov tvorí poistenie nákladu. Ak sa prepravovaný tovar poškodí alebo stratí, zaplatiť ho musí prepravca. Nalodené banány
sa musia udržiavať pri nízkej teplote, aby sa predišlo ich dozretiu počas plavby. Ak by sa tak stalo, začali by
na predajných pultoch hniť príliš skoro. V prístave musí lodiar zaplatiť za kotvisko a vyloženie.
4. Dovozca
Dovozca je zodpovedný za prevoz banánov do veľkého dozrievacieho strediska, kde musí zaobstarať veľké
množstvo etylénu, ktorý urýchľuje proces dozrievania. Keď banány dozrejú, je potrebné ich prebaliť. Pre dovozcu to znamená, že musí nakúpiť baliaci materiál a zaplatiť pracovníkov. Potom doručí prebalené banány
do obchodov. Dovozca okrem toho platí za drahú dovoznú licenciu do EÚ. Je viazaný kontraktmi, ktoré
podpísal s majiteľmi plantáží a s obchodmi, ktoré očakávajú, že im bude tovar doručený načas. On sám to
pritom nemá šancu ovplyvniť.
5. Obchodník
Maloobchodný predajca musí platiť mzdy svojim zamestnancom, ale aj údržbu a chod predajne (energie,
voda, preprava a pod.). Kvôli konkurencii na trhu môže byť donútený investovať do nového zariadenia,
väčších priestorov či reklamy. Zničené alebo prezreté banány odrádzajú zákazníkov. Tí môžu preto uprednostniť konkurenciu.
44
BANÁNY | Materiály pre účastníkov | Úloha 3
Niekoľko faktov o produkcii banánov a ich predaji
1. Krajiny, ktoré vyvážajú banány
Banány rastú najmä v trópoch – v Latinskej Amerike, Afrike, Ázii, Karibiku, ale tiež v Európe a Austrálii. Väčšina krajín pestuje banány pre vlastný trh a v skutočnosti je na export určených len 20 percent z celkovej
úrody. Najväčším exportérom banánov je Ekvádor.
Niekoľko exportujúcich krajín:
• Južná Amerika: Ekvádor, Kostarika a Kolumbia sú najväčšími vývozcami banánov na svete. Ďalšie juhoamerické štáty, ktoré vyvážajú banány, sú Guatemala, Panama, Nikaragua a Surinam.
• Karibik: Náveterné ostrovy (Svätý Vincent a Grenadíny, Svätá Lucia, Dominika), Jamajka a Dominikánska republika.
• Európski producenti: Tieto krajiny sú súčasťou Európskej únie, nie sú teda skutočnými importérmi. Ide
o Martinik (patrí Francúzsku), Guadeloupe (aj tento), Kanárske ostrovy (tie patria Španielsku), Grécko
a Portugalsko.
• Afrika: Ghana, Kamerun, Pobrežie Slonoviny.
2. Na akých farmách pracujú robotníci s banánmi určenými na export? Na veľkých plantážach alebo na malých, rodinných farmách?
Väčšina banánov pochádza z veľkých, monokultúrnych plantáží Latinskej Ameriky. Závislé sú od veľkého
množstva pesticídov a lacnej pracovnej sily. V Karibiku je to o poznanie lepšie, pretože väčšina produkcie
pochádza z rodinných fariem s lepšími a k životnému prostrediu priateľskejšími podmienkami.
3. Aký vplyv má produkcia banánov na životné prostredie a zdravie miestnych?
V rámci konvenčného pestovania banánov sa používa približne 30-krát viac hnojív, pesticídov a iných agrochemikálií, ako pri konvenčnom hospodárstve vo Veľkej Británii.
Toxické látky splavené z banánových a ananásových plantáží zničili okolo 90 percent kostarických koralových útesov. Každá nalodená tona banánov za sebou nechá okolo dvoch ton odpadu. V uplynulom čase
podalo až 30-tisíc plantážnych robotníkov z Južnej Ameriky, Afriky a Filipín hromadnú žalobu na súd. Žiadali kompenzácie za dlhodobé zdravotné problémy, ktoré im spôsobuje pesticíd Nemagon. Väčšina z nich sa
stala neplodnými a mnohí z nich umreli skôr, ako sa ich prípady dostali pred súd.
4. Ktoré veľké spoločnosti stoja za banánovým biznisom?
Až 80 percent svetového trhu s banánmi kontroluje pätica spoločností. Polovicu trhu kontrolujú dve najväčšie firmy – Chiquita (predtým United Fruit Company) a Dole.
Chiquita (USA) Dole (USA)
Del Monte (USA)
Noboa (Ekvádor)
Fyffes (Írsko)
Iné spoločnosti 25 %
25 %
16 %
11 %
8%
15 %
Vďaka svoje veľkosti majú tieto spoločnosti veľmi významné postavenie vo vývozných krajinách, rovnako
ako aj vo svojej domovskej krajine. V producentských štátoch, ktoré neraz závisia od produkcie banánov
a tržieb z ich vývozu, využívajú svoju moc. Tlačia na miestne vlády a nútia ich, aby prijímali zákony, ktoré
budú naklonené ich podnikaniu. Napríklad zákony o zdaňovaní firiem či exportných clách. Okrem toho
žiadajú, aby im uľahčili prístup k úverom a deregulovali sociálnu a environmentálnu legislatívu. Panamská
vláda napríklad premýšľala, že zvýši minimálnu mzdu. Od plánu však upustila, pretože firma Chiquita sa
vyhrážala, že vypovedá zmluvy s miestnymi producentmi.
45
V posledných rokoch im moc okresali veľké maloobchodné reťazce. Nadnárodné spoločnosti však majú stále enormný vplyv na pracovné podmienky na banánových plantážach a nesú za ne priamu zodpovednosť.
5. Aké pracovné podmienky vládnu na banánových plantážach?
Väčšinu robotníkov na veľkých plantážach zamestnávajú na relatívne krátke a presne určené časové obdobie. To znamená, že robotníci majú menej práv ako trvalí zamestnanci, horšie sociálne zabezpečenie a často
aj nižšie mzdy. Mnohí z nich sú na čierno zamestnávaní vždy len na jeden deň. Každé ráno prídu na zberné
miesto, odkiaľ ich pravidelne vyzdvihne nákladné auto a hromadne odvezie na plantáž.
75 percent robotníkov na plantážach má menej ako 29 rokov. A to najmä preto, že táto práca je fyzicky
náročná a pracovníci obvykle dostanú výpoveď krátko po tridsiatke. Mladí robotníci dostávajú len nízku
mzdu a tú najhoršiu prácu, ktorá často zahŕňa každodenný kontakt s jedovatými chemikáliami. V niektorých
krajinách, najmä v Ekvádore, pracujú na plantážach aj deti.
V Ekvádore, ktorý je najväčším exportérom banánov na svete, sú v nezávislých odboroch len dve percentá
zo všetkých plantážnych robotníkov. Zo strany firiem sú vystavovaní represiám. Firmy sa im snažia zabrániť
v tom, aby sa organizovali. V roku 2002 na plantáži Los Alamos v Ekvádore ozbrojení muži brutálne napadli
robotníkov, ktorí sa rozhodli združiť a vysloviť svoje požiadavky. Majiteľ plantáže, v tom čase kandidát na
prezidenta, sa nechal počuť, že „odbory nemám rád, tak ich zničím“.
Na plantáži v Nikarague dostanú robotníci za osemhodinovú prácu 1,2 dolára, čo zodpovedá jednej tretine
hodnoty základného spotrebiteľského potravinového koša v krajine. Nedávne správy informovali o tom, že
niektorým robotníkom mzdu ani nevyplácajú, namiesto nej dostávajú zelené banány.
6. Aké percento si väčšinou vezme maloobchodná sieť?
Do 45 percent (čo je enormný podiel, ak si uvedomíme aké iné úlohy zohrali ďalší aktéri v reťazci), zatiaľ čo
robotníci dostanú 2,5 percenta. Maloobchodné siete sa popri veľkých dovozcoch stali na trhu s banánmi
veľmi silnými hráčmi. Nízke ceny, ktoré sú ochotné za banány zaplatiť, majú priamy negatívny vplyv na výšku miezd a pracovné podmienky plantážnych robotníkov.
Robotníci na plantážach: 2,5 percenta
Vlastníci plantáží: 15,5 percenta
Dovozca: 18 percent
Supermarket: 45 percent
46
Prepravca: 19 percent
BANÁNY | Dodatočné materiály pre facilitátora
História banánu
Banán je ovocie z druhu Musa acuminata. Pomenovanie acuminata znamená dlhý a špicatý, nie je to
však odvodené od ovocia, ale od stromu, na ktorom rastie. Antonius Musa, osobný lekár rímskeho panovníka Oktávia Augusta, sa považuje za propagátora pestovania tohto afrického ovocia niekedy v období medzi rokmi 63 až 14 pred našim letopočtom.
Prvýkrát priniesli banány do Európy portugalskí námorníci, a to na začiatku 15. storočia zo západnej
Afriky. Takto sa dostali na Kanárske ostrovy, do západnej časti Indie a Severnej Ameriky. Slovo „banema“,
z ktorého neskôr vzniklo slovo banán, bolo v tlačenom materiáli po prvý raz použité v 17. storočí.
V minulosti neboli banány také žlté a sladké, aké ich poznáme dnes. Dnešná verzia vznikla skrížením
červeného a zeleného banánu určeného na varenie. Objavil ho Jamajčan Jean Francois Poujot, ktorý
zbadal, že jeden banánovník na jeho plantáži má žlté plody. Zistil, že sú sladké už za surova, preto začal
túto sladkú odrodu okamžite pestovať. V 18. storočí sa banány stali skutočným exotickým kúskom. Vyššia trieda ich vtedy jedávala z taniera vidličkou a nožom.
Odrody banánov a niekoľko zaujímavých faktov
Hoci poznáme približne 300 druhov odrôd banánov, len 20 z nich sa pestuje komerčne. Plody divých
odrôd majú veľké, tvrdé semiačka. Banány, aké poznáme, nemajú žiadne alebo len malé semiačka. Banány delíme na dezertné a zelené. Dezertné majú žltú farbu, jedia sa plne dozreté, sú sladké
a netreba ich variť. Zelené banány treba pred konzumáciou uvariť.
Banány dozrievajú približne tri mesiace po odkvitnutí. Zberať ich musia aspoň dvaja ľudia. Kým jeden z vrchu odrezáva trs, druhý si ho nakladá na plecia, aby ho po odrezaní zavesil na hák. Ten sa
nachádza na jednom z káblov, ktoré sa vinú plantážou. Banány musia byť zozbierané ešte zelené.
Načasovanie je pritom veľmi dôležité. Ak sú zozbierané priskoro, banánom sa nepodarí rozvinúť ich
typickú sladkú chuť.
Banány sú zľahka rádioaktívne (v porovnaní s iným ovocím), a to kvôli vysokému obsahu draslíka. Sú
natoľko rádioaktívne, že v amerických prístavoch pri prechode detektormi rádioaktívneho obsahu
pravidelne spúšťajú falošné poplachy.
Banány sú najpredávanejším ovocím na svete, predbehli dokonca jablká a pomaranče. Zrejme najrozšírenejšou odrodou na svetových trhoch je odroda Cavendish. Pestuje sa na plantážach v Južnej Amerike,
Afrike aj v juhovýchodnej Ázii. V obchodoch na západe ich dostanete počas celého roka. Táto odroda je
veľmi náchylná na choroby, pretože všetky rastliny sú geneticky identické. To znamená, že ak choroba
napadne jednu rastlinu, môže byť potenciálne nebezpečná pre každú jednu rastlinu odrody Cavendish
na svete. To by mohlo túto odrodu vo veľmi krátkom čase úplne vykynožiť. Nie je pritom jasné, či by ju
niektorá z iných odrôd dokázala nahradiť. Vedci sa však pokúšajú vytvoriť banán určený na globálny trh,
odolný voči chorobám.
Na začiatku 20. storočia bola najviac exportovanou odrodou Gros Michel. Dnes sa však už vyvážať veľmi
nedá, lebo ju zdecimovala panamská choroba, huba, ktorá napáda korene banánovníka. Ešte vždy však na
ňu možno naraziť v oblastiach, kam sa choroba nedostala.
Odrodu Goldfinger vyvinul tím vedcov v Hondurase. Dorastá do výšky štyroch metrov. Jej plodom síce trvá
dlhšie kým dozrú, je však odolnejšia proti chladu, vetru a pesticídom. Hoci je jedlá aj zelená (napríklad vo
47
forme čipsov), západným trhom sa viac pozdáva, keď je dozretá. Odvtedy ako Goldfinger predstavili, sa
presadil na niektorých trhoch sveta, napríklad v Austrálii. Nedarilo sa mu však veľmi v Európe, ani v Severnej Amerike.
Červené banány sú menšie ako odroda Cavendish, ale sú mäkšie a sladšie. Chuťou trochu pripomínajú jahody. Keď sú dozreté, má ich dužina krémovú až slaboružovú farbu. Červené banány sú veľmi populárne
v Strednej Amerike, ale predávajú sa po celom svete. Jedia sa rovnako ako žlté banány.
Banánovník „Modrá Jáva“ alebo „Zmrzlina“ je odolný voči chladu a dorastá do výšky 4,5 metra. Vďaka svojmu silnému koreňovému systému odoláva vetru aj napriek svojej výške. Jeho listy sú striebristo-šedé, plody
sú modrozelené, strednej veľkosti, ich dužina je snehobiela. Má zľahka vanilkovú chuť.
48
BIOPALIVÁ
12
Štruktúra aktivít
Čítanie textu propagujúceho bionaftu. Skupinová diskusia a spoločný plagát.
Počítanie, čo sa dá ročne vyrobiť z jedného áru (100 m2) pšenice.
Čítanie o nevýhodách biopalív.
Skupinová diskusia a spoločný plagát.
|
|
|
|
|
5 minút
5 minút
10 minút
5 minút
5 minút
Potrebné materiály
•
•
•
•
•
12
text propagujúci bionaftu – jedna kópia pre dvoch účastníkov (úloha 1)
text o nevýhodách biopalív – jedna kópia pre dvoch účastníkov, vložený do obálky (úloha 5)
kalkulačka
čistý plagát
prepisovačky
Táto téma neobsahuje dodatočné materiály pre facilitátora.
49
BIOPALIVÁ | Inštrukcie pre účastníkov
Prečítajte si text chváliaci bionaftu.
Bionafta je jeden z dvoch bežných typov biopalív. Považujete biopalivá za dobré riešenie?
Prečo áno, respektíve prečo nie? Spíšte svoje
odpovede na plagát.
Máte na to 5 minút.
Máte na to 5 minút.
2
1
Ročný výnos z jedného áru pšenice dosahuje
približne 65 kilogramov, z čoho sa dá vyrobiť:
(1) 65 kilogramov chleba,
(2) 21 kilogramov bravčového mäsa (pšenica
sa používa ako krmovina),
(3) alebo 17 litrov biopaliva, čo nám umožňuje prejsť bežným autom vzdialenosť 233 km.
Ak by ste si uvedené produkty rozdelili rovnomerne na každý deň v roku, koľko by ich pripadlo na jeden deň?
Z predchádzajúcej úlohy viete, čo by ste získali z jedného áru pšenice. Viete vypočítať aj to,
do akej miery by ste tým pokryli svoje denné
potreby v percentách? Vychádzajte z toho, že
priemerný obyvateľ Slovenska zje denne 130
gramov chleba, 267 gramov mäsa a prejazdí
palivo na 27 kilometrov.
Máte na to 5 minút.
Máte na to 5 minút
Správna odpoveď znie: zo pšenice vypestovanej na jednom ári môžeme
vyrobiť toľko chleba, že pokryje 137 percent našej dennej potreby počas
celého roka alebo 21 percent našej dennej dávky bravčového prípadne
len dve percentá paliva, ktoré za deň priemerne prejazdíme.
4
3
Prečítajte si text o nevýhodách biopalív.
Ak vezmete do úvahy, čo ste sa práve dozvedeli, aký máte názor na využívanie polí na
pestovanie plodín pre biopalivá? Spíšte svoje
myšlienky a postrehy na plagát.
Máte na to 5 minút.
Máte na to 5 minút.
5
50
6
BIOPALIVÁ | Materiály pre účastníkov | Úloha 1
Bionafta13
Čo je to bionafta?
Bionafta je netoxické a biologicky rozložiteľné palivo vyrobené zo surových rastlinných olejov, prepáleného
rastlinného oleja, zvieracieho tuku a olejov, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt pri výrobe celulózy či papiera.
V porovnaní s bežnou naftou je vznetlivejší, má vyššie cetánové číslo a vylučuje menej skleníkových plynov,
ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám. Bionaftová zmes (bionafta zmiešaná s klasickou naftou) sa dá
použiť v každom dieselovom motore. Počas chladných dní môže bionafta robiť problémy, čo sa prejavuje
najmä pri jej vyšších koncentráciách v zmesi. Veda sa to však snaží riešiť a hľadá najlepší spôsob, ako znížiť
nielen náklady na jeho produkciu, ale aj jeho vlastnosti v chladnom počasí.
Výhoda pre životné prostredie
Emisie skleníkových plynov sú o čosi nižšie pri použití bionafty než pri klasickej nafte. 20-percentná zmes
nafty a bežnej nafty vylúči o 12 až 18 percent menej emisií, dvojpercentná zmes (B-2) o jedno až dve percentá. Od pestovania plodín a zberu zvieracieho odpadu až po produkciu a použitie paliva, vylúči čistá
bionafta o 60 až 100 percent menej skleníkových plynov ako normálna nafta vyrobená z ropy. Závisí to
od druhu oleja či masti, z ktorých je bionafta vyrobená. Na výrobu bionafty sa dajú taktiež použiť niektoré
druhy odpadu, vďaka čomu ho menej skončí na skládkach. Inak by sa z nich tvoril metán, ktorý prispieva
k skleníkovému efektu.
Sociálne a ekonomické výhody
Bionafta sa dá vyrobiť z miestnych, obnoviteľných zdrojov, okrem iného z farmárskych produktov alebo
z odpadu z potravinárskeho priemyslu (ako napríklad odpad z bitúnkov, recyklovaný prepálený rastlinný olej
a oleje nevhodné na varenie, farmárske prebytky). Vďaka tomu vznikajú nové spôsoby využitia výrobkov,
ktoré by inak skončili na skládke. Tvoria sa nové odvetvia miestneho priemyslu a redukujú sa výdavky na
nakladanie s odpadom.
Výhody bionafty14
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
13
14
Bionafta zmenšuje skleníkový efekt. Vďaka nej sa vypúšťa do ovzdušia len toľko CO₂, koľko ho predtým
do seba zo vzduchu absorbovali rastliny v procese fotosyntézy (uzavretý uhlíkový kruh).
Bionafta je pozitívne energeticky vyvážený produkt. Pri jej výrobe sa vyprodukuje omnoho viac energie, ako sa jej minie. V závislosti od použitého zdroja sa pri výrobe bionafty minie šesťkrát menej energie, ako sa vytvorí.
Bionafta neobsahuje žiadne sírne prímesi, ktoré majú na svedomí kyslé dažde.
Počas horenia sa z nej vylučuje výrazne menej kysličníka uhoľnatého, čiastočiek popola a uhľovodíkov
ako takých, než z bežných fosílnych palív.
Bionafta neobsahuje benzén alebo iné aromatické prímesi.
Bionafta je netoxická a je klasifikovaná ako látka, ktorá nie je nebezpečná.
Bionafta sa prirodzene rozloží už za 30 dní, preto je veľmi vhodná do oblastí so zvýšenou vodnou ochranou, na lyžiarskych vlekoch a podobne.
Bionafta sa v budúcnosti stane významným zdrojom energie. Ako obnoviteľný zdroj energie chráni
životné prostredie a znižuje závislosť od ropy.
Bod vzplanutia bionafty je 150 stupňov Celzia, čo ju robí jedným z najbezpečnejších palív na svete.
Vysoký bod vzplanutia je obzvlášť dôležitý pri preprave a skladovaní.
Bionafta má dobré lubrikačné vlastnosti a chráni motor pred mechanickým poškodením.
Text je dostupný na internetovej stránke Kancelárie kanadskej vlády pre energetickú efektivitu.
Text je dostupný na webovej stránke Moja energija (Moja energia, http://moja-energija.50webs.com/).
51
BIOPALIVÁ | Materiály pre účastníkov | Úloha 5
Biopalivá15
Čo sú to biopalivá?
Biopalivá nepochádzajú z fosílnych palív, ale z organických materiálov (rastlín). Delíme ich do dvoch
skupín:
• Palivo pozostávajúce hlavne z etanolu (alkohol), ktoré sa používa do benzínových motorov. Vzniká kvasením a destiláciou rastlín, ktoré obsahujú cukry (cukrová repa, cukrová trstina, pšenica, kukurica).
• Bionafta, ktorá sa vyrába z rastlinného oleja (z rastlín ako je repka olejka, slnečnica či sója), sa používa
najmä v naftových motoroch. Oleje sa chemickou cestou menia na estery, ktoré sa podobajú nafte.
Kto používa biopalivá?
Európska únia vo veľkom pridáva biopalivá do bežných fosílnych palív. Biopalivová politika EÚ hovorí, že do
konca roku 2010 by biopalivá mali pokrývať 5,75 percenta celkovej spotreby palív v EÚ. Toto číslo by malo
do roku 2020 dosiahnuť 10 percent. Táto politika spôsobuje prudký nárast svetového dopytu po rastlinách,
z ktorých sa biopalivá vyrábajú.
Prečo používame biopalivá?
•
•
•
Rastúci dopyt po fosílnych palivách v industrializovaných, ako aj v industrializujúcich sa krajinách (vďaka ich prudkému ekonomickému rastu), prispieva k rastu ich cien.
Množstvo fosílnych palív je obmedzené. Je preukázané, že ich zásoby sa v najbližších desaťročiach vyčerpajú. V dlhodobom horizonte budú ich ceny rásť, preto k nim potrebujeme nájsť alternatívy.
Biopalivá sa javia ako alternatíva priateľská k životnému prostrediu, pretože pochádzajú z obnoviteľných zdrojov. To je aspoň oficiálne vysvetlenie, pravda však nie je až taká jednoznačná.
Kde sa vyrábajú „naše“ biopalivá?
Keďže Európska únia nedokáže pokryť svoju potrebu biopalív, musí ich
dovážať. Predpokladá sa, že aby mohla byť Európa v produkcii biopalív
sebestačná, musela by na pestovanie vhodných rastlín využiť dve tretiny
všetkej svojej poľnohospodárskej pôdy. Rastúci európsky dopyt po biopalivách je jeden z dôvodov prečo ich produkuje čoraz viac krajín svetového juhu. To však môže spôsobovať problémy s potravinami. Farmári
totiž čoraz viac uprednostňujú pestovanie biopalív namiesto jedla.
Najviac biopalív dováža do Európy Brazília (ktorá vyrába biopalivá
z cukrovej trstiny) a Indonézia (ktorá ich vyrába z olejnatých paliem).
V týchto krajinách kvôli tomu vytínajú obrovské plochy pralesa. Odlesňovanie je pritom priamo podporované Európskou úniou prostredníctvom finančnej a technologickej pomoci. Do roku 2009 bolo na tento
účel použitých 10 miliárd eur. Bez tejto pomoci by v mnohých prípadoch produkcia nebola ekonomicky výhodná.
Brazília pestuje plodiny na výrobu biopalív na šiestich miliónoch hektároch a v blízkej budúcnosti plánuje
toto číslo zvýšiť až na 30 miliónov. Cieľ však môže byť až kdesi pri 120 miliónoch. Medzi negatívne dopady
patrí aj nútené sťahovanie obyvateľstva. V rokoch 1985 až 1996 bolo nútene presťahovaných až päť miliónov ľudí, aby na mieste, kde žili, vznikli trstinové alebo sójové plantáže. Až 80 percent všetkých emisií CO₂
Brazílie je spôsobených odlesňovaním kvôli biopalivovým plantážam.
V juhovýchodnej Ázii, predovšetkým v Indonézii, je situácia podobná. Dnes je táto krajina štvrtým najväčším emitentom CO₂. A to kvôli masívnemu vypaľovaniu pralesov s úmyslom získať pôdu na pestovanie
15
52
Prevzaté z Altemeier and Hornung (2009), European Environment Agency (2008), GRAIN (2007), Koppany et al. (2009), Siobhan (2010).
palmy olejnatej. Množstvo ľudí však kvôli tomu hladuje. Menej pôdy na pestovanie potravín znamená tiež menej jedla a vyššie ceny potravín. Podľa niektorých zdrojov by sa
biopalivá mohli v nasledujúcich dvadsiatich rokoch stať najväčšou samostatnou príčinou hladu.
Potvrdila to Európska agentúra pre životné prostredie (European Environment Agency,
EEA, 2008), ktorá poslala Európskej komisii odborný apel, aby sa vzdala plánov dosiahnuť desaťpercentný podiel biopalív v palivovej zmesi do roku 2020. Dôsledky rastúcej
produkcie biopalív škodia životnému prostrediu aj ľuďom, pretože vedú k nezvratnej
strate biodiverzity a významne ohrozujú vodné zdroje a zdravie pôdy.
Môžeme „ohňom hasiť oheň“?
Hoci je doprava zdrojom 14 percent emisií oxidu uhličitého, mali by sme si uvedomiť,
že priemyselné poľnohospodárstvo uvoľňuje porovnateľné množstvo emisií. Ak k tomu
pridáme emisie, ktoré vznikajú pretváraním krajiny (18 percent zo všetkých emisií spôsobuje najmä odlesňovanie), môžeme konštatovať, že priemyselné poľnohospodárstvo
nesie veľmi významný, ak nie najvýznamnejší, podiel na klimatických zmenách. Priemyselné poľnohospodárstvo a biopalivá sú pritom, paradoxne, prezentované ako alternatívne riešenie problému.
53
RYŽA
Štruktúra aktivít
Kvíz o ryži.16 Porovnávanie vybraných odpovedí so správnymi riešeniami.
Skupinová diskusia a spoločný plagát. Čítanie o monokultúrnom a polykultúrnom pestovaní.
Skupinová diskusia a spoločný plagát.
| 5 minút
| 10 minút
| 10 minút
| 5 minút
Potrebné materiály
•
•
•
•
•
•
•
16
54
inštrukcie pre účastníkov
kvíz o ryži – jedna kópia pre dvoch účastníkov
malé kúsky papiera (cca A7) na odpovede pre každého z účastníkov (úloha 1)
kvízové odpovede – jedna kópia pre celú skupinu, uložené v obálke (úloha 2)
Texty o monokultúrnom a polykultúrnom pestovaní – jedna kópia pre dvoch účastníkov,
vložené do obálky (úloha 3)
čistý plagát
prepisovačky
Prebraté z Welthaus: Schools act globally (http://schools.welthaus.at).
RYŽA | Inštrukcie pre účastníkov
Samostatne vypracujte kvíz o ryži.
Porovnajte svoje odpovede s riešeniami.
Bola medzi odpoveďami nejaká, ktorá vás
obzvlášť prekvapila? Porozprávajte sa o tom
a napíšte vaše odpovede na plagát.
Máte na to 5 minút.
Máte na to 10 minút.
2
1
Prečítajte si texty o monokultúrnom a polykultúrnom pestovaní.
Aké sú výhody monokultúrneho pestovania? Aký vplyv má pestovanie hybridných
ryžových monokultúr na životné prostredie
a zdravie farmárov? Zamyslite sa nad spôsobmi, ako by sa dali presadiť pestovateľské techniky, ktoré sú priateľské k ľuďom aj životnému
prostrediu.
Napíšte svoje odpovede na plagát.
Máte na to 10 minút.
Máte na to 5 minút.
3
4
55
RYŽA | Materiály pre účastníkov | Úloha 1
KVÍZ O RYŽI – otázky
1. Ryže je hlavnou plodinou pre:
1. viac ako 10 percent ľudskej populácie
2. viac ako 90 percent ľudskej populácie
3. viac ako 50 percent ľudskej populácie
2. Ryža sa začala pestovať:
1. pred 15-tisíc rokmi
2. pred dvetisíc rokmi
3. pred 500 rokmi
3. V koľkých krajinách sa pestuje ryža?
1. 20
2. 113
3. 76
56
7. Hladom trpí na svete až 840 miliónov ľudí. Aké
percento z nich žije v oblastiach, ktoré sú závislé
od produkcie ryže?
1. 10 percent
2. 30 percent
3. 50 percent
8. Existuje veľmi veľa odrôd ryže. Jedna z najznámejších je Basmati. Čo to slovo znamená?
1. dlhé zrno
2. vôňa
3. život
4. V roku 2009 dosiahla produkcia ryže 680 miliónov ton ročne. Aké sú momentálne trendy jej
produkcie?
1. jej produkcia rastie
2. jej produkcia sa nemení
3. jej produkcia klesá
9. Prečo nechávajú farmári, aby im kačky plávali
v zaplavených ryžových políčkach?
1. kačky lovia hmyz a hnoja políčka svojimi exkrementmi
2. podľa povery to prináša lepšiu úrodu
3. kačky majú rady malé rybky, ktoré ničia ryžové
rastliny
5. S ryžou sa obchoduje na svetovom trhu. Jej najväčšími exportérmi sú Thajsko a Vietnam. Ktorá
krajina je tretia v poradí?
1. USA
2. Taliansko
3. India
10. Pestovanie ryže si vyžaduje veľa vody. Aké
množstvo vody je potrebné na vypestovanie kilogramu ryže?
1. 2 litre
2. 200 litrov
3. 2000 litrov
6. Ktorý svetadiel je najväčším dovozcom ryže?
1. Afrika
2. Ázia
3. Európa
11. Až 90 percent trhu s obilím kontroluje...
1. 5 spoločností
2. 8 spoločností
3. 10 spoločností
RYŽA | Materiály pre účastníkov | Úloha 2
KVÍZ O RYŽI – odpovede
1. Ryža je hlavnou plodinou pre:
viac ako 50 percent ľudskej populácie
6. Ktorý svetadiel je najväčším dovozcom ryže?
Ázia
2. Ryža sa začala pestovať:
pred 15-tisíc rokmi
Napriek tomu, že sa na ázijských ryžových políčkach
urodí až 90 percent svetovej produkcie, nestačí to
na uspokojenie potrieb všetkých jej obyvateľov.
Preto musia niektoré ázijské krajiny ryžu dovážať.
Za Áziou sa nachádza Afrika, do ktorej smeruje približne 30 percent zo všetkých importov. Na treťom
mieste je Európa, kam putuje desať percent vyvezenej ryže. Najväčšími svetovými dovozcami ryže
sú Nigéria, Saudská Arábia, Filipíny, Bangladéš, Irán,
Čína a Pobrežie Slonoviny.
Ryžu začali prvýkrát pestovať vo východnej a v južnej
Ázii pravdepodobne už pred 15-tisíc rokmi, v čase,
keď sa ľudia usadili pri ústiach riek a zdomácnili
divo rastúcu ryžu.
3. V koľkých krajinách sa pestuje ryža?
113
Ryžu pestujú v 113 krajinách sveta (OSN pozostáva
zo 192 krajín). Hlavnými producentmi sú Čína a India, kde narastie viac ako polovica všetkej ryže na
svete. Najväčším neázijským producentom je Brazília, za ňou nasledujú Spojené štáty. Hlavným európskym producentom je Taliansko. Až 90 percent
všetkej ryže vypestujú malí farmári, ktorí obhospodarujú menej než 6,2 akru pôdy.
7. Hladom trpí na svete 840 miliónov ľudí. Aké
percento z nich žije v oblastiach, ktoré sú závislé
od produkcie ryže?
50 percent
4. V roku 2009 dosiahla produkcia ryže 680 miliónov ton. Aké sú momentálne trendy jej produkcie?
jej produkcia rastie
V Hindi znamená slovo basmati vôňa. Basmati je aromatická, dlhozrnná odroda ryže. Pochádza z Indie.
Produkcia ryže konštantne rastie. Na začiatku 60.
rokov to bolo 220 miliónov ton, na začiatku 90.
rokov už 350 miliónov a vyše 410 miliónov ton na
konci 20. storočia. Neustály rast produkcie ryže má
negatívny vplyv na životné prostredie. Okrem toho
si vyžaduje aj ďalšiu pôdu a vodu. O tie však má záujem aj priemysel.
5. S ryžou sa obchoduje na svetovom trhu. Jej najväčšími exportérmi sú Thajsko a Vietnam. Ktorá
krajina je tretia v poradí?
India
Najväčším exportérom ryže je Thajsko (pochádza
odtiaľ približne tretina všetkej vyvezenej ryže). Za
ním nasledujú Vietnam, India, Brazília a Spojené štáty. Svetový obchod s ryžou charakterizuje extrémne
nízky podiel vyvážanej ryže. Len päť až šesť percent
z celkových výnosov sa dostane na medzinárodné
trhy. Absolútna väčšina sa obvykle spotrebuje priamo v krajine, odkiaľ ryža pochádza.
8. Existuje veľmi veľa odrôd ryže. Jedna z najznámejších je Basmati. Čo to slovo znamená?
vôňa
9. Prečo nechávajú farmári, aby im kačky plávali
v zaplavených ryžových políčkach?
kačky lovia hmyz a hnoja políčka svojimi exkrementmi.
10. Pestovanie ryže si vyžaduje veľa vody. Aké
množstvo vody je potrebné na vypestovanie kilogramu ryže?
2000 litrov
11. 90 percent trhu s obilím kontroluje...
5 spoločností
Takáto situácia vedie k vzniku monopolov alebo oligopolov. Výkupné a predajné ceny tak určuje malá
skupina spoločností.
57
RYŽA | Materiály pre účastníkov | Úloha 3
Monokultúrne a polykultúrne pestovanie
Pojem monokultúra znamená pestovanie jedného rastlinného druhu (napríklad plodín či stromov) alebo
chov jedného druhu domácich zvierat na veľmi veľkých územiach.
Charakteristická je pre moderné priemyselné ekonomiky, ktorým technologizácia umožňuje ľahko obhospodarovať veľké plochy. Zavádzanie monokultúr, podporené technologickou a chemickou revolúciou
v poľnohospodárstve, umožnilo tomuto a príbuzným odvetviam zažiť nevídaný boom. A to v absolútnych
číslach, ale aj na obyvateľa. Čísla sú väčšie ako kedykoľvek predtým, a to aj napriek tomu, že za posledné
polstoročie sa ľudská populácia viac než zdvojnásobila.
Obrovské polia však spôsobili aj neodstrániteľné škody na životnom prostredí, ktoré ničia celé ekosystémy.
Monokultúrne plantáže môžeme celkom pokojne nazvať „zelenými púšťami“, keďže na nich nerastie nič
okrem zasadenej plodiny. To je aj hlavným dôvodom, prečo sú plantáže tak náchylné na choroby a škodce.
Aby pred nimi plodiny ochránili, musia farmári vo veľkom používať chemikálie. Bez pesticídov a geneticky
modifikovaných rastlín, ktoré si vytvárajú vlastné toxíny odpudzujúce škodce, by monokultúrne pestovanie vo veľkom nebolo možné. Po desaťročiach používania syntetických
hnojív a chemikálií proti chorobám a škodcom, je pôda totálne vyčerpaná a ekosystémy zničené. Agresívne chemikálie zapríčinili aj znečistenie spodnej vody.
Poľnohospodárstva mnohých ekonomicky zaostávajúcich krajín často
uprednostňujú monokultúrne pestovanie plodín, ako sú banány, bavlna, palma olejnatá, kakao atď. Tieto plodiny predstavujú významnú
časť ich exportu. Vzniká tak závislosť od vývozu, čo je hlavnou hrozbou
pre potravinovú bezpečnosť týchto krajín. Väčšinu základných potravín, ako je ryža či pšenica, musia totiž dovážať zo zahraničia. Okrem
toho sú tieto krajiny vystavené vysokému riziku, ktoré spôsobujú cenové výkyvy na svetových trhoch. Tie sú výrazné najmä v posledných
rokoch, keď začali rásť ceny základných potravín, zatiaľ čo ceny iných
poľnohospodárskych produktov klesali.
Iný prístup k farmárčeniu predstavuje polykultúrne pestovanie. Znamená to, že sa pestujú rozdielne rastlinné druhy na rovnakom mieste. Polykultúrne pestovanie má mnohé výhody, aj napriek tomu, že dosahuje
nižšie výnosy ako monokultúrne.
Vďaka väčšej diverzite rastlín sa farmári nemusia spoliehať na výnosy jedinej plodiny. To je mimoriadne
dôležité pre malých roľníkov, ktorí nemajú dostatok prostriedkov chrániť sa pred prírodnými a inými problémami. Takéto farmárstvo si vyžaduje viac znalostí, ale menej alebo žiadne chemické látky. Okrem toho nie
je závislé od ťažkých strojov, ktoré sú finančne veľmi nákladné. Polykultúrne pestovanie navyše poskytuje
zamestnanie veľkému množstvu ľudí. To ocenia najmä krajiny, kde od poľnohospodárstva závisí živobytie
väčšiny obyvateľov. Vďaka širokej škále plodín pestovaných na jednom poli si môžu farmári vypestovať tie
plodiny, ktoré plánujú predať, popri tých, ktoré si nechajú pre seba. Farmári sú zároveň viac chránení pred
nepredvídateľnými faktormi. Tými môžu byť napríklad choroby, ktoré napádajú len určité druhy plodín, ale
aj vrtochy počasia, výkyvy cien na svetových komoditných trhoch a podobne.
Podľa World Food Programme od Organizácie spojených národov je množstvo jedla, ktoré sa v súčasnosti
vyprodukuje, dostatočné pre všetkých ľudí na svete. Každý šiesty človek však trpí podvýživou a hladom.
Napriek tomu, že sú tieto skutočnosti všeobecne známe, ako hlavný nástroj na odstránenie hladu sa stále presadzuje nárast produkcie potravín. Hlavnými prívržencami tejto stratégie sú predstavitelia veľkých
potravinárskych, poľnohospodárskych a agrochemických korporácií, ktorých príjmy závisia od produkcie.
58
Poľnohospodárstvo tak stráca svoj pôvodný účel – produkovať zdravé a primerané jedlo – a stáva sa len ďalším priemyselným odvetvím, ktorého primárnym
cieľom je generovať zisky.
Ryža – zbraň proti hladu?
Dlho sa zdalo, že veľkopestovanie ryže vyrieši problémy s hladom. Nové odrody ryže a novozavádzané pestovateľské prístupy, ktoré boli súčasťou tzv. zelenej revolúcie17, skutočne priniesli skok vo výnosoch. Zároveň sa však miestni farmári stali viac závislými od korporácií, ktoré vyrábajú semená, hnojivá
a pesticídy. Monokultúry nových rastlinných odrôd vítali rozvojoví experti aj
ekonómovia. Ale monokultúry mali aj zhubné dôsledky.
Tradičné farmárske prístupy sa zrútili, miestna biodiverzita utrpela krutý úder.
Mnohé z nových odrôd sa dali zasadiť len raz a nedali sa použiť ako semiačka
pre ďalší rok. Kvôli tomu sa mnohí farmári stali závislými od spoločností produkujúcich semená. Ba čo viac,
monokultúry sú menej odolné proti škodcom a plesniam, preto si vyžadujú veľké množstvo hnojív a pesticídov. Tie spôsobujú farmárom veľké zdravotné problémy. V 19. storočí pestovali roľníci na Filipínach 3000
odrôd ryže, dnes je ich na 90 percentách územia vysadených päť.
Príklad polykultúrneho hospodárenia – kombinácia pestovania ryže
a chovu rýb
Skombinovanie pestovania ryže a chovu rýb do jedného systému sa považuje za efektívne využitie poľnohospodárskej pôdy na malej farme. V niektorých prístupoch k tzv. systému „ryža-ryby“, sa ryža a ryby nachádzajú na rovnakom poli naraz, v iných prístupoch sa políčka a rybníčky striedajú.
Chov rýb v ryžových políčkach je starobylá farmárska praktika, bežná v mnohých oblastiach s rozšíreným
pestovaním ryže. Napríklad v provincii Sečuan v juhozápadnej Číne. Datuje sa takmer dve tisícročia do
minulosti. V tradičnom prístupe k systému „ryža-ryby“, bolo hlavným cieľom pestovanie ryže. Ryby boli
len proteinový doplnok stravy roľníka a jeho rodiny, mohli sa však aj predávať. Od 50. rokov tieto praktiky
takmer vymizli. A to kvôli zavádzaniu plánovaného hospodárstva a neskôr kvôli rozsiahlemu používaniu
hnojív a pesticídov.
Systém „ryža-ryby“ je relatívne jednoduchý, nízkonákladový a bezrizikový. Zlepšuje živobytie a zvyšuje príjmy domácnosti bez toho, aby tým ohrozoval udržateľnosť produkcie ryže. „Ryža-ryby“ je preto dnes veľmi
využívaný nástroj na zlepšenie kvality života a potláčanie chudoby.
Pojem „zelená revolúcia“ sa odvoláva na výskum, rozvoj a zavádzanie technológií, ku ktorým došlo medzi 40. a 70. rokmi minulého storočia. Teda
v čase, keď sa investovalo veľa peňazí do vývoja odrôd plodín, ktoré by – v kombinácii so zavlažovaním a určitými agrochemikáliami – prinášali až desaťkrát vyššie výnosy ako dovtedy pestované odrody. Slovné spojenie „zelená revolúcia“ po prvýkrát vyslovil bývalý prezident USAID William Gaud v roku
1968 v súvislosti s rozširovaním nových pestovateľských postupov.
17
59
RYŽA | Dodatočné materiály pre facilitátora
Ryža – jedlo pre všetkých?
„Jedol si už dnes ryžu“ je bežný pozdrav v Číne, Thajsku a v Bangladéši. V mnohých ázijských jazykoch majú len jeden výraz pre slovo ryža aj pokrm. V niektorých krajinách totiž tvorí ryža až 80 percent stravy. Ryža je prispôsobivá plodina, ktorá rastie na všetkých
kontinentoch, okrem Antarktídy. Významnú úlohu hrá v Brazílii či Európe, ale napríklad
aj na Madagaskare, kde slovné spojenie označujúce priateľstvo znamená doslova „ryža
a voda“.
Ryža je druhé najkonzumovanejšie obilie na svete, hneď po pšenici. Pre vyše polovicu
planéty predstavuje viac než 50 percent denného prísunu kalórií. Napriek tomu, že sa
produkcia ryže zvyšuje, polovica ľudí trpiacich hladom (viac ako pol miliardy) žije v oblastiach, ktoré sú
závislé od jej produkcie. Mnohé oblasti, ktorých ekonomiky závisia od ryže, boli ovplyvnené klimatickými
zmenami – sucho im spôsobilo nižšie výnosy. Organizácia FAO pri OSN (Food and Agriculture Organization)
podporuje prispôsobivé odrody ryže, ktoré vyrastú aj v suchom podnebí.
V otázke presadzovania geneticky modifikovanej odrody ryže, ako je napríklad tzv. zlatá ryža obohatená
o vitamín A, sa odborníci zhodnúť nedokážu. Kým niektorí tvrdia, že zlatá ryža by mohla pomôcť predchádzať podvýžive, iní hovoria, že aby táto ryža uspokojila dennú potrebu vitamínu A, bolo by jej treba zjesť
1,5 kila v surovom stave. Viditeľnejší výsledok by prinieslo, ak by ľudí zásobili niektorým dostupným, na
vitamíny bohatým, miestnym ovocím a zeleninou. Dennú potrebu vitamínu A by človeku pokrylo napríklad
jedno mango. Avšak najväčším problémom týkajúcim sa hladu nie je nedostačujúca produkcia potravín, ale
ich nerovnomerná distribúcia. Tú spôsobujú neférové požiadavky svetových trhov a chudoba, ktorá ľuďom
neumožňuje dostať sa k jedlu.
Kvôli vysokým dovozným clám sa väčšina ryže do Európy dováža v nespracovanom stave, čo ešte viac znižuje príjmy farmárov v treťom svete. Európska únia už obmedzila alebo zrušila dovozné clá na niektoré
druhy spracovanej ryže, ako napríklad Basmati. Problém svetových pestovateľov ryže znásobili americké
dotácie pre tamojších pestovateľov, ktorí svoju ryžu vyvážajú za dumpingové ceny do rozvojového sveta.
Tým vytláčajú miestnych pestovateľov z trhu. V tomto kontexte sa ryža mnohokrát používa ako príklad
dvojitých štandardov. EÚ a Spojené štáty na jednej strane chránia svojich pestovateľov ryže, na strane druhej nútia rozvojové krajiny, aby prestali dotovať svojich farmárov a otvorili svoje trhy pre cudzích. A to má
hrozivé dôsledky.
60
KAKAO
Štruktúra aktivít
Čítanie príbehu o detskej práci na kakaovej plantáži.18
Skupinová diskusia.
Čítanie o fair trade (spravodlivom obchode) a rôznych
asociáciách pestovateľov kakaa.
Skupinová diskusia a spoločný plagát.
| 10 minút
| 5 minút
| 10 minút
| 5 minút
Potrebné materiály
•
•
•
•
•
18
inštrukcie pre účastníkov
Aliho príbeh a text o detskej práci – jedna kópia pre dvoch účastníkov (úloha 1)
text o fair trade a príbehy o producentoch kakaa – jedna kópia pre dvoch účastníkov,
vložený do obálky (úloha 4)
čistý plagát
prepisovačky
Text o detskej práci je prebratý z manuálu Hořká chuť čokolády, Společnost pro Fair Trade, 2008.
61
KAKAO | Inštrukcie pre účastníkov
Prečítajte si príbeh malého Aliho, ktorý otročil
na kakaovej plantáži.
Aký mate názor na to, čo ste si práve prečítali? Uvedomujete si ako bežní spotrebitelia, za
akých podmienok je vyprodukované kakao
vo vašej obľúbenej čokoláde?
Diskutujte v skupinách.
Máte na to 10 minút.
Máte na to 5 minút.
2
1
Prečítajte si príbehy o pestovateľoch kakaa,
ktorí sú súčasťou hnutia fair trade.
Čo pozitívne môžeme v rámci trhu s kakaom
urobiť my, ako spotrebitelia a obyvatelia Európskej únie, a ako súčasť občianskej spoločnosti?
Prezentujte svoje nápady na spoločnom plagáte.
Máte na to 10 minút.
Máte na to 5 minút.
3
62
4
KAKAO | Materiály pre účastníkov | Úloha 1
Aliho príbeh
Cez príbeh malého chlapca máte možnosť pochopiť, že nie pre všetky deti je čokoláda taká sladká, ako ste
sa nazdávali.
Ali Diabate z Mali mal len jedenásť, keď ho do svojich pazúrov zlákal obchodník s otrokmi a previezol ho na
kakaovú plantáž na Pobreží Slonoviny. Obchodník mu nasľuboval hory-doly. Nielenže mal dostať vytúžený
bicykel, ale 150 dolármi, ktoré mal mesačne posielať domov, mal pomôcť svojim rodičom.
Život na kakaovej farme „Le Gros“ (v preklade „Veľký muž“) však bol celkom iný ako si malý Ali predstavoval.
Spolu s ostatnými robotníkmi musel pracovať od šiestej rána do pol šiestej popoludní. Balíky kakaových
bôbov boli väčšie ako on sám, preto mu ich musel na hlavu nakladať niekto zo starších (či vyšších) kolegov.
Vrecia boli veľmi ťažké, nechodilo sa mu s nimi dobre a často s nimi padal. To sa však nepáčilo farmárovi,
ktorý ho zvykol biť dovtedy, kým sa nepozviechal a nešiel aj s vrecom ďalej. Bitku od farmára však dostával
tak či tak. Obviňoval ho, že nepracuje dostatočne tvrdo a bitkou mu to pripomínal. Dodnes má plno jaziev
od najrôznejších prístrojov, ktoré sa na plantáži používali.
Ali a jeho spoluotroci nedostávali ani dosť jedla. Museli prežiť na pár pečených banánoch denne. Jeho tortúra sa neskončila ani po zotmení. Ali musel spolu s osemnástimi ďalšími otrokmi prespávať v miestnosti
o rozlohe osem krát šesť metrov, kde si ustieľali na drevených pričniach. Aby sa neudusili, urobil im farmár
v stene jedinú dieru. Keďže ich farmár na noc zamykal, potrebu museli vykonávať do plechovky.
Napriek týmto otrasným podmienkam sa Ali bál utiecť. Videl ako dopadli tí, ktorí sa o to pokúsili a chytili ich
– vždy ich brutálne zbili pred očami ostatných. Raz sa však jednému z mladých otrokov predsa len podarilo
ujsť a zalarmovať políciu. Tá zatkla farmára a poslala chlapcov domov. Ako výplatu za osemnásť mesiacov,
ktoré Ali strávil na plantáži, dostal napokon na naliehanie polície, „až“ 180 dolárov.
Dnes je Ali späť pri svojej rodine. Ale rany, či už fyzické alebo psychické, mu zostali. Priznáva, že potom ako
sa vrátil z otroctva, mával ešte dlho nočné mory, v ktorých ho mlátili a mlátili. Ale aj tak mal šťastie, že sa
o otrokoch na plantáži dozvedeli zodpovední. Mnohé iné deti toľko šťastia nemajú a sú stále obeťou bitiek
a neľudského zaobchádzania na mnohých kakaových plantážach.
63
Detská práca pri produkcii kakaa
Detská práca je vo všeobecnosti akákoľvek práca, ktorú vykonávajú deti mladšie ako 14 rokov. Respektíve mentálne,
fyzicky, sociálne či morálne škodlivá práca, ktorá zasahuje
do vzdelávania detí do 18 rokov, nezávisle od toho, či dostávajú alebo nedostávajú mzdu (ILO, 2006).19
Jednou z najhorších foriem detskej práce je novodobé
otroctvo. Podľa odhadov je na svete novodobo zotročených takmer deväť miliónov detí. Novodobé otroctvo je
definované ako stav, keď je osoba v práci vlastnená niekým iným, robí v práci, odkiaľ nemôže odísť a je
obeťou vykorisťovania, ponižovania a zneužívania.20
Majitelia kakaových fariem a plantáži v západnej Afrike často znižujú svoje náklady najrôznejšími spôsobmi.
Jedným z nich je práve zneužívanie lacnej pracovnej sily – otrokov a detí. V tomto regióne s dvojtretinovou
svetovou produkciou kakaa nútene pracuje na plantážach viac ako 200-tisíc detí. Ukázal to výskum z roku
2002.21
V roku 2002 uzrela svetlo sveta aj Medzinárodná kakaová iniciatíva (International Cocoa Initiative, ICI). Tá sa
usiluje bojovať proti najhorším formám detskej práce, ktoré sú pri výrobe kakaa bežné. Do iniciatívy sa zapojilo veľa rôznych organizácií vrátane tretieho sektora, predstaviteľov čokoládového priemyslu a obchodu
s kakaom. Napriek tomu však otroctvo, a obzvlášť detské otroctvo, zostáva v tomto odvetví vážnym problémom. Príčin je viacero. Svoj podiel majú miestne reálie (začarovaný kruh chudoby a mizerné školstvo,
tradícia detskej práce, siroty), globálny obchod (veľké nadnárodné korporácie požadujúce najnižšie možné
produkčné náklady, vysoké dovozné clá na spracované kakao, čo pestovateľom znemožňuje zvýšiť svoj zisk
a vyhrabať sa z biedy) a miestne korupčné praktiky pri dohľade nad pracovnými podmienkami na farmách
a plantážach. Kvôli týmto faktorom nie je práve jednoduché nájsť efektívne riešenie.
Nie každá práca vykonávaná deťmi by sa mala považovať za škodlivú. Práca vo všeobecnosti deťom umožňuje nadobudnúť spoločenské a iné zručnosťi,
ktoré budú v živote potrebovať. To, či prácu detí považujeme za „detskú prácu“, zavisí od najrôznejších faktorov, napríklad od pracovných podmienok,
druhu práce či jej trvaní. Podstatným faktorom je aj koľko času môže dieťa venovať škole a hraniu sa.
20
ILO 2005, 2006 v Omar, R., 2007, v Společnost pro Fair Trade, 2008.
21
International Institute of Tropical Agriculture (IITA), 2002, v Společnost pro Fair Trade, 2008.
19
64
KAKAO | Materiály pre účastníkov | Úloha 3
Fair trade a asociácie producentov kakaa
Koncepcia fair trade (spravodlivého obchodu) podporuje najrôznejšími spôsobmi producentov kakaa. Usiluje sa o zdravé pracovné podmienky a sociálne zabezpečenie producentov a robotníkov podľa konvencií
Medzinárodnej organizácie práce (International Labour Organisation, ILO). Fair trade teda bojuje proti vykorisťovaniu pracovných síl a detskej práci v kakaovom a inom priemysle. Zabezpečuje aj, aby práca, ktorú
deti a mládež vykonávajú, nenarúšala ich sociálny, morálny a fyzický vývoj a nekolidovala s ich školskou
dochádzkou.
Praktiky fair trade zaručujú malým farmárom dostatok zdrojov, ktoré im pokryjú ich výrobné náklady
a umožnia im slušný život a ďalší rozvoj. Okrem toho producenti získavajú aj sumu navyše, ktorá sa nazýva
„sociálna prémia“. Túto sumu investujú do komunitných rozvojových projektov, ako je zlepšovanie zdravotnej starostlivosti, vzdelávanie, bývanie či prístup k pitnej vode.
Ak cena kakaa na svetových trhoch prevýši garantovanú fairtradovú hranicu, dostávajú producenti svetovú cenu spolu so sociálnou prémiou. Ak je to potrebné, obchodníci sú pripravení pomôcť producentom
s prefinancovaním časti objednávky, poskytnúť ručenie či úvery s nízkymi úrokmi. Fair trade takisto nabáda k environmentálne udržateľným pestovateľským metódam, ako je pestovanie kakaa v tieni iných rastlín, kompostovanie a len minimálne používanie chemikálií. Tieto metódy vďaka tomu neohrozujú životné
prostredie a verejné zdravie. Preto sú mnohé tieto produkty predávané aj s prídomkom „bio“.
V súčasnosti spolupracuje vo svete s hnutím fair trade 19 asociácií producentov kakaa v 12 krajinách. Asociácie sú združenia producentov so spoločnými hospodárskymi a ďalšími záujmami. Organizované sú na
demokratických princípoch. Všetci členovia združenia sa svojou časťou podieľajú na zisku a majú rozhodovacie právomoci v spoločných otázkach týkajúcich sa združenia a jeho aktivít (podpisovanie nových zmlúv,
nastavenie predajných cien, investovanie do rozvoja atď.). Niektoré z príbehov o farmároch z takýchto združení nájdete nižšie.
Združenie Kavokiva, Pobrežie Slonoviny
Fulgence Nguessan, prezident združenia, hovorí: „Najosožnejšími výdobytkami je zdravotné stredisko
a zdravotné poistenie. Úmrtnosť sa nám znížila. V minulosti sme strácali zhruba 30 farmárov ročne, teraz
sa to číslo znížilo na štyroch. Za zlepšenie môžeme vďačiť zdravotnému poisteniu. Celkovo sa vďaka nemu
uskutočnilo 36 chirurgických zákrokov, pričom bez 20 z nich by farmári neprežili. Bez poistenia by im napríklad v prípade pruhu nezostávalo nič iné ako umrieť.“
Jedným z najväčších úspechov združenia bolo investovanie sociálnej prémie do stavby vlastného zdravotníckeho strediska s doktorom, pôrodnou asistentkou a dvoma sestričkami v Gonaté. Stredisko poskytuje
širokú škálu ošetrení a procedúr, vďaka čomu pacienti nemusia cestovať do verejnej nemocnice. Kúpili si aj
vlastnú sanitku, aby mohli v prípade potreby odviezť pacientov priamo z ich dediny. K tomu majú zdravotné poistenie zadarmo, s liekmi, ktoré si môže dovoliť každý člen združenia.
George Kwame, generálny sekretár združenia, dopĺňa: „Po dlhé roky sme pestovali kvalitné kakao na ich
čokoládu. A keďže robíme všetko preto, aby sme dali zákazníkom to najlepšie kakao, mali by ho od nás kupovať za čo najvyššiu možnú cenu.“
65
Združenie Kuapa Kokoo, Ghana
„Vzali sme osud do svojich rúk. Prostredníctvom fair trade a Kuapa sme urobili veľký pokrok. Máme dobrú
pitnú vodu, hygienické zariadenia, školy. Kuapa platí farmárom načas a nesnaží sa ich oklamať na váhe
kakaa. Každé dva týždne sa stretávame a riešime prípadné problémy. Vďaka dodatočným zdrojom príjmov,
akými sú výroba mydla či palmového oleja, si vieme zarobiť aj peniaze navyše. Úverová jednota Kuapa nám
poskytuje pôžičky a je všetkým na prospech. Úver s nízkymi úrokmi si odtiaľ môžeme vziať ako skupiny aj
ako jednotlivci. Kuapa sa stará aj o to, aby bolo počuť hlas žien. Mnoho som sa v tomto združení naučil. Od
malička vyrastám s kakaom, dokážem preto vidieť rozdiely medzi Kuapou a inými výkupcami.“
(Comfort Kwaasibea, pestovateľ kakaa)
Združenie Maquita Cushunchic Comercializando como Hermanos (MCCH), Ekvádor
José Antonio Santos, riaditeľ predaja v MCCH, vysvetľuje: „Potom ako farmári pozbierajú kakao, musia ho
predať. Trmácajú sa s ním zo svojej dediny do výkupného strediska celé hodiny. Keď tam po ôsmich či deviatich hodinách chôdze dorazia, obchodníci im oznámia, že cena medzičasom klesla. Povedia im čosi takéto:
´Dám ti najviac polovicu. Ak nechceš, vezmi si svoje kakao späť.´ Farmár tak nemá veľmi na výber. Buď
predá alebo sa domov nevráti s nákupom pre rodinu.“ A dopĺňa: „Nesnažíme sa len ľuďom zvýšiť príjmy,
ale popohnať celý ich rozvoj.“ Dobrým príkladom je farmárska škola, špeciálny trojročný školiaci program,
ktorého cieľom je rozšíriť znalosti farmárov, zlepšiť kvalitu ich práce a podporiť rozvoj.
Fair trade kakao v Bolívii: El Ceibo
„Pôsobíme na zabezpečenom trhu, a to aj vtedy, keď ceny na iných trhoch klesnú. Aj vtedy dostávame cenu,
ktorú nám predtým ponúkli,“ hovorí Senobrio Nabia, člen združenia.
Bernardo Apaza Llusco, manažér predaja hovorí: „El Ceibo je meno stromu, ktorý rastie a rastie a nikdy
neumrie. Rovnako aj naša organizácia bude rásť a nikdy neumrie. Ročne vyrobíme 400 až 500 ton kakaa. Z toho je na predaj určených 70 percent. 50 percent vlastnej produkcie spracujeme sami v našej
vlastnej továrni v La Paz. Momentálne sa snažíme rozšíriť ponuku našich výrobkov a preraziť s nimi na
domácom trhu.“
Fair trade kakao v Belize: Toledo Cacao Growers Association (TCGA)
Pre mnohé rodiny znamená existencia fairtradeových prémií rozdiel medzi možnosťou poslať svoje deti do
školy alebo ich nechať doma, aby im pomohli s prácou. V regióne Toledo sú školy dosť drahé. Rodičia musia
platiť za uniformy, knihy a jedlo. Nehovoriac o tom, že deti na druhom stupni musia do školy dochádzať
na dlhšie vzdialenosti autobusom. Anastasia, matka siedmich detí, hovorí: „Naše najstaršie dieťa chodí na
strednú školu. Veríme, že vďaka peniazom, ktoré dostávame za kakao, pôjdu všetky naše deti do školy. Pestujeme kakao na vyše dvoch akroch, ale neskôr by sme chceli pestovať viac.“
66
KAKAO | Dodatočné materiály pre facilitátora22
Pôvod kakaa
Kakao pochádza z Južnej Ameriky. Prví pestovali kakao už pred vyše 2600 rokmi Mayovia.
Práve oni priniesli kakaovník z Amazónie a povodia Orinoka do Strednej Ameriky. Obyvatelia
dnešného Mexika aj celej Strednej Ameriky z rozomletých kakaových zŕn pripravovali špeciálny povzbudzujúci nápoj – čokoládu. Pôvodná čokoláda bola horká. Ľudia si ju dochucovali vanilkou, čili papričkami, kukuricou, medom a inými prísadami. Kakaové bôby sa dlhý čas používali ako platobný prostriedok a čokoláda bola považovaná za nápoj bohov. Práve preto bolo
jej pitie privilégiom vládnucej triedy. Podľa legendy, ktorú rozšírili španielski conquistadori,
aztécky vládca Montezuna pil 50 džbánov čokolády denne a odmietal akékoľvek iné pokrmy. Ľudia, ktorí
mu boli podriadení, mu platili dane vo forme kakaových bôbov. Od božského pôvodu kakaa je odvodený
aj botanický názov tejto rastliny – Theobroma cacao – pričom theobroma znamená po starogrécky “pokrm
bohov” a slovo cacao pochádza z mayského a aztéckeho slova cocoa.
Do Európy priniesol kakao v 16. storočí španielsky conquistador Hernán Cortés. Neskorší nárast dopytu
po kakau a čokoláde možno pripísať zlacneniu cukru v dôsledku toho, že sa rozšírilo pestovanie cukrovej
trstiny v Brazílii a Karibiku. Európanom totiž omnoho viac ako pôvodné horké kakao chutilo osladené. Veľký
prelom v produkcii čokolády si pripísal na svoje konto holandský chemik Conrad J. van Houten, ktorý prišiel
na to, ako oddeliť kakaový prášok od kakaového masla. Odtiaľ bol už len krôčik k prvej tabuľkovej čokoláde,
o ktorú náš svet v roku 1846 obohatil Angličan Joseph Fry. A presne o 30 rokov neskôr vymyslel mliečnu
čokoládu Daniel Peter, ako inak, Švajčiar. Technologický pokrok 19. storočia umožnil, aby sa čokoláda stala
dostupnou širokým masám, čo viedlo k nárastu dopytu po kakau.
Kakaové plantáže sa kvôli tomu postupne rozšírili do západnej Afriky. Veľmi vhodným miestom na pestovania kakaa sa ukázali byť niektoré štáty Guinejského zálivu a priľahlé ostrovy. Tak ako v mnohých iných
častiach sveta pracovali na väčšine plantáží v Afrike otroci. V honbe za ziskom neskôr koloniálne veľmoci
rozšírili kakaovníkové plantáže aj do Ázie. Najväčším producentom kakaových bôbov sa postupne aj tak
stala práve Afrika.
Na začiatku 20. storočia pochádzalo až 80 percent produkcie kakaa z Amerík a zo západnej Afriky len 15.
V 50. rokoch sa v Afrike dopestovalo už 60 percent svetovej produkcie a v Amerikách slabých 30. Dnes
pochádzajú zo západnej Afriky dve tretiny všetkého kakaa. Najväčšími producentmi na svete sú Pobrežie
Slonoviny, Ghana, Indonézia a Nigéria. Juhoamerické krajiny, ako je Brazília či Ekvádor, si však
stále držia významný podiel na trhu s kakaom.
Pestovanie kakaa
Kakaovník je tropický stálezelený strom dorastajúci do výšky štyri až osem metrov. Na neveľmi masívnom kmeni je osadená rozširujúca sa koruna. Tenké kožovité listy postupne menia
farbu z bronzovočervenej na tmavozelenú. Kakaovníkom sa darí len v najhorúcejších častiach
sveta, maximálne do 15 stupňov zemepisnej šírky od rovníka. Rastlina si vyžaduje konštantnú
teplotu (21 až 32 stupňov Celzia) a vysokú vlhkosť vzduchu. Môže však rásť aj na miestach,
kde sa pravidelne vyskytuje krátke, maximálne trojmesačné, obdobie sucha. Najlepšiu úrodu
prináša kakaovník približne v desiatich rokoch.
Biele, žltkasté alebo ružovkasté kvietky rastú priamo pozdĺž kmeňa a hlavných konárov. Napriek ich množstvu a prakticky neustálemu kvitnutiu (až 50-tisíc kvetov za rok), urodí kaka-
22
Prevzaté z manuálu Hořká chuť čokolády, Společnost pro Fair Trade, 2008.
67
ovník len zopár plodov. Jeho kvety totiž nemajú žiadnu chuť ani vôňu, a tak neprilákajú veľa opeľovačov.
Väčšina kvetov teda zostane neopelená a odkvitne (podľa niektorých zdrojov hmyz opelí len 5 až 40 percent kvetov). Kvôli tomu neprinášajú kakaovníky príliš veľkú úrodu – každý strom urodí ročne len 30 až 50
plodov. Z jedného stromu tak vyjdú približne tri veľké tabuľky čokolády.
Väčšinu kakaa na svete vypestujú malí farmári. Dôvodom je slabá odolnosť kakaovníkov proti chorobám,
keď sú pestované na obrovských, monokultúrnych plantážach. Aby mohol malý kakaovník vyrásť, nutne
potrebuje tieň, ktorý by ho ochránil pred spaľujúcim tropickým slnkom. Preto sa kakaovníky pestujú v tieni
pôvodnej vegetácie, na plantážach zas farmári zvyknú vysádzať špeciálne tieniace stromy, tzv. „materské
stromy“. Čím je kakaovník starší, tým mu slnko vadí menej a postupne možno tieň redukovať. Na kakaovníkových plantážach obvykle zrušia tieň úplne a kakao tak dorastá na priamom slnku. Je to síce jednoduchšie
a menej nákladné, výsledkom sú však menej kvalitné plody a rastliny, ktoré horšie odolávajú chorobám
a škodcom. A proti tým sa bojuje pesticídmi a inými chemickými látkami.
Riziká spojené s prácou na kakaových plantážach:
• fyzické zranenia (prenášanie ťažkých vriec, používanie mačiet a pod.)
• vyčerpanie z tepla
• rakovina kože spôsobená neustálym vystavením priamemu slnku
• povrchové zranenia
• otrava pesticídmi
• kardiovaskulárne choroby spôsobené stresujúcimi pracovnými podmienkami
Problémy spojené s pestovaním kakaa v rozvojových krajinách:
• klčovanie pôvodného tropického pralesa s cieľom získať pôdu na viac kakaovníkov
• extrémne používanie pesticídov, pričom robotníci obvykle nepoužívajú ani ochranné odevy
• pretrvávajúca chudoba na malých kakaových farmách, malí farmári nemajú dostatok zdrojov na zvýšenie kvality produkcie, ani na presedlanie na environmentálne priateľskejšie metódy, respektíve na
spracovanie kakaových bôbov
• využívanie nútenej práce a detskej práce
Kakao na svetovom trhu
Podobne ako pri obchodovaní s inými prvotnými surovinami, ako je káva, cukor, bavlna či banány, aj
kakao zápasí s neustále sa znižujúcimi výkupnými cenami, ktoré neumožňujú ani len pokryť náklady na
jeho produkciu.
Väčšina kakaových bôbov sa nespracúva v krajinách pôvodu. Na jednej strane im chýbajú technologické
kapacity a na strane druhej im v tom bránia vysoké dovozné clá, ktoré na spracované kakao uvalili bohaté
krajiny. Príkladom je EÚ, ktorá síce umožňuje dovážať nespracované kakao bez cla, ale za spracované požaduje vysoké clo. Napríklad pre čokoládu je to 35 percent, čo producentským krajinám bráni začať s vlastnou
výrobou čokolády. Tá by pritom vytvorila nové pracovné miesta a zvýšila príjmy z predaja kakaa. Namiesto
toho farmári predávajú svoju úrodu sprostredkovateľom, ktorí ju ďalej predávajú exportérom. Tí potom
bôby prevezú do krajín, kde sú finálne spracované. Obvykle sú to rozvinuté krajiny, v ktorých napokon zostáva aj najväčší podiel zo zisku.
Od produkcie kakaa závisí na svete okolo 50 miliónov ľudí. Väčšinu z nich tvoria malí farmári v Afrike a Latinskej Amerike. Kakaové bôby sa zväčša vykupujú len raz či dva razy do roka, preto si musia farmári v medziobdobí neraz zobrať medziúver s vysokým úrokom. Pre časté výkyvy trhovej ceny je ťažké predpovedať
reálnu cenu v čase výkupu. Väčšina pestovateľov okrem toho nemá prístup k spoľahlivým informáciám
68
o aktuálnych cenách, čo ich v porovnaní s obchodníkmi a veľkými korporáciami stavia do výrazne slabšej
vyjednávacej pozície. Preto musia akceptovať ceny nastavené sprostredkovateľmi.
Kvôli spomínanej nepriaznivej situácii na svetových trhoch a z nej vyplývajúceho biedneho živobytia, sa
niektorí farmári rozhodli spojiť do združení a spolupracovať s hnutím fair trade. Fair trade predstavuje alternatívny prístup a usiluje sa spraviť medzinárodný obchod spravodlivejším, a tým dať malým farmárom
v ekonomicky neprivilegovaných krajinách šancu na lepší život. Nám, spotrebiteľom, zas fair trade pripomína, že sa nemusíme za každú cenu hnať za špeciálnymi ponukami a veľkými zľavami. Prízvukuje nám, že trh
je úzko spätý s ľuďmi, ich životnými podmienkami, rodinami a niekedy aj priamo s ich prežitím.
Čo môžeme spraviť ako jednotlivci?
•
•
•
•
•
Rozširujte povedomie o nespravodlivom rozdelení moci v systéme svetového trhu s kakaom, rovnako
ako aj s inými plodinami.
V rámci budovania verejnej mienky podporujte zmenu európskej zahraničnej obchodnej politiky.
Všímajte si pôvod výrobkov, ktoré si kupujete. Ak ste si nie istý, môžete stále kontaktovať výrobcu.
Bojkotujte výrobky tých producentov, ktorí sa vyhýbajú záväzkom týkajúcich sa pracovných podmienok u ich dodávateľov.
Snažte sa kupovať čokoládu, ale aj iné výrobky, označené logom fair trade.
69
Obrázky na výber spomedzi existujúcich tematických aktivít
70
ODPAD
VODA
KÁVA
MÉDIÁ
BANÁNY
BIOPALIVÁ
RYŽA
KAKAO
Obrázky k možným tematickým okruhom
TEXTIL
PREPRAVA
INFORMAČNÉ TECHNOLÓGIE
OBCHODNÝ REŤAZEC
REKLAMA
GLOBALIZÁCIA KAPITÁLU
ZÁSOBOVANIE MIESTNYMI POTRAVINAMI
HRAČKY
71
REFERENCIE
podľa tematických okruhov
1. Odpad
Elektro Ljubljana.
http://www.elektro-ljubljana.si (8. 9. 2010)
Eurostat: Municipal waste generated, kg per capita.
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/waste/data/sectors/municipal_waste (8. 9. 2010)
Eurostat: Treatment of municipal waste (Landfill, incineration), kg per capita (Structural Indicator).
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/waste/data/wastemanagement/waste_treatment (8. 9. 2010)
Hierarhija ravnanja za odpadki. Slopak.
http://www.locevanjeodpadkov.si/index.php/vsebina/27/hierarhija.html (9. 8. 2010)
Očistimo Slovenijo v enem dnevu!
www.ocistimo.si (20. 8. 2010)
Phillips, L. (2009). Denmark produces more rubbish than anywhere else. EU observer.
http://euobserver.com/9/27753 (10. 8. 2010)
Waste Hierarchy. Waste Net.
http://www.wastenet.net.au/information/hierarchy (10. 8. 2010)
Waste. European Commission – Environment.
http://ec.europa.eu/environment/waste/landfill_index.htm (10. 8. 2010).
Zakaj ločevati. Snaga
http://www.jh-lj.si/snaga/znanje/zakaj (9. 8. 2010)
Zero waste to reduce EU dependency on materials. Zero Waste Europe.
http://www.zerowasteeurope.eu/ (9. 8. 2010)
72
2. Voda
Agencija RS za okolje: Kazalci okolja v Sloveniji.
http://kazalci.arso.gov.si/?data=group&group_id=17 (15. 8. 2010)
Marn, E., et al. (2010). Tudi jaz spreminjam svet: Pri(po)ročnik za soočanje z globalnimi izzivi. Ljubljana:
Humanitas.
Hoekstra, A. Y., Chapagain, A. K. (2008). Globalization of water: Sharing the planet's freshwater resources.
Oxford, UK: Blackwell Publishing.
Hoekstra, A. Y., Chapagain, A. K., Aldaya, M. M., Mekonnen, M. M. (2009). Water footprint manual: state of the
art 2009. Enschede, Nizozemska: Water Footprint Network.
Kaufman, D., Snitow, A. (2006). Tržne sile poskušajo nadzorovati esenco življenja – vodo.
http://www.shareinternational.net/slo/publikacije/arhiv/gospodarstvo/trznesile_vodo.htm (10. 8. 2010)
Stockholm International Water Institute.
http://www.siwi.org/ (10. 8. 2010)
UN Environment Programme (2009). Freshwater.
http://www.unep.org/themes/freshwater/ (10. 8. 2010)
Water Footprint Network.
http://www.waterfootprint.org (1. 8. 2010)
»Water is life« global water awareness mini unit (grades 3–5).
http://static.water.org/docs/curriculums/WaterOrg%20ElemCurric2.pdf (5. 8. 2010)
Water.org
http://water.org (5. 8. 2010)
World Water Council.
http://www.worldwatercouncil.org (5. 8. 2010)
3. Káva
Cecocafen, Nicaragua. Cooperative Coffees.
http://coopcoffees.com/what/trading-partners/cecocafen-nicaragua/cecocafen-nicaragua (20. 8. 2010)
Cecovasa. Equal Exchange.
http://www.equalexchange.coop/a-trip-to-cecovasa-co-operative-in-peru (20. 8. 2010)
Coffee Research.
http://www.coffeeresearch.org/ (17. 8. 2010)
Coffee. National Geographic Society.
http://www.nationalgeographic.com/coffee/ax/frame.html (17. 8. 2010)
Douwe Egberts: Holland by Mail.
http://www.hollandbymail.com/coffee/ (20. 8. 2010)
73
Fair Trade Coffee. Grounds for Change.
http://www.groundsforchange.com/learn/fairtrade.php?PHPSESSID=daa6ca9f51cb05a2ed38f2e38d7ea286 (15. 8. 2010).
Gresser, C., Tickell, S. (2002). Mugged – Poverty in your coffee cup. Oxfam International.
http://www.maketradefair.com/assets/english/mugged.pdf (17. 8. 2010)
ICO indicator prices (2010).
http://dev.ico.org/prices/p2.htm (17. 8. 2010)
International Coffee Organization.
http://www.ico.org/mission.asp (15. 8. 2010)
Jeffrey, P. (2003). Depressed coffee prices yield suffering in poor countries.
http://www.globalexchange.org/campaigns/fairtrade/coffee/672.html (17. 8. 2010)
Predstavitev pravične trgovine. Umanotera.
http://www.umanotera.org/index.php?node=113 (17. 8. 2010)
Renkema, D. (2003). Fair Trade Yearbook 2001. EFTA.
http://www.european-fair-trade-association.org/efta/Doc/yb01-en.pdf (10. 8. 2010)
The Story of Coffee. International Coffee Organization.
http://www.ico.org/coffee_story.asp (17. 8. 2010)
4. Médiá
Kurland, D. J. What is critical reading?
http://www.criticalreading.com/critical_reading.htm (4. 8. 2010)
Mass media influence on society.
http://hubpages.com/hub/Mass-Media-Influence-on-Society (3. 8. 2010)
Račiansky výber
http://www.raca.sk/dokumenty/rvyber/2010/b3a701a7_RV_1010.pdf (12. 12. 2010)
Hospodárske noviny
http://hnonline.sk/slovensko/c1-43626380-jojka-stopla-reportaz-o-smere (10. 8. 2010)
5. Banány
How to grow bananas. Banana.com
http://www.banana.com/farming.html (25. 8. 2010)
Schools act globally. Graz: Welthaus Österreich.
http://schools.welthaus.at/upload/schulen/pedmat/00000000124.0.pdf (20. 8. 2010)
The banana trade. Banana Link.
http://www.bananalink.org.uk/content/view/10/14/lang,en/ (25. 8. 2010)
74
Trade union education resources. Banana Link.
http://www.bananalink.org.uk/1.5/images/stories/education_materials/union_reps_2_part_session_1_final.pdf (27. 8. 2010)
Trowbidge Filippone, P. (2006). Banana facts and information. About.com
http://homecooking.about.com/od/fruit/a/bananafacts.htm (25. 8. 2010)
Trowbidge Filippone, P. (2006). Banana history. About.com
http://homecooking.about.com/od/foodhistory/a/bananahistory.htm (25. 8. 2010)
6. Biopalivá
Altemeier, I., Reinhard, H. (2009). The biofuels myth. Hamburg: Globalfilm.
Business: Transportation. Natural resources Canada.
http://oee.nrcan.gc.ca/transportation/alternative-fuels/index.cfm?attr=0 (3. 8. 2010)
Food or fules? Agrofules are hunger in the world. Welthaus Österreich.
http://schools.welthaus.at/upload/schulen/downloads/00000000031.0.pdf (5. 8. 2010)
Food or fules? How ot use Earth's soil the best way. Welthaus Österreich.
http://schools.welthaus.at/upload/schulen/downloads/00000000035.0.pdf (5. 8. 2010)
Koppany et al. (2009). Šole delujejo globalno. Budapest: Artemisszio Foundation.
Moja energija.
http://moja-energija.50webs.com/biodizel.html (3. 8. 2010)
Stop the agroufuels craze! (2007). GRAIN.
http://www.grain.org/seedling_files/seed-07-07-2-en.pdf (7. 8. 2010)
Suspend 10 percent biofuels target, says EEA's scientific advisory body (2008). EEA.
http://www.eea.europa.eu/highlights/suspend-10-percent-biofuels-target-says-eeas-scientific-advisorybody (4. 8. 2010)
Wagner, S. (2010). Poor could pay the price of EU biofuel quota.
http://bioenergy.checkbiotech.org/news/poor_could_pay_price_eu_biofuel_quotas (4. 8. 2010)
7. Ryža
Calpe C. Status of the world rice market in 2002. FAO Corporate document repository.
http://www.fao.org/docrep/006/y4751e/y4751e03.htm (27. 8. 2010)
Federation of Small Farmers' Associations of Khaddar Area, North India & Sunstar Overseas Ltd. Fairtrade
Foundation.
http://www.fairtrade.org.uk/producers/rice/federation_of_small_farmers_associations.aspx (26. 8. 2010)
International prices: Strong import demand pushes up international prices in November after several
months of declines. FAO: Food outlook – Global market analysis.
http://www.fao.org/docrep/012/ak341e/ak341e05.htm#32 (27. 8. 2010)
75
N. Vromant (2007). Combining fish and rice production. CAB Reviews: Perspectives in Agriculture, Veterinary Science, Nutrition and Natural Resources
http://www.cabi.org/CABReviews/Default.aspx?LoadModule=Review&ReviewID=80011&site=167&page=1486 (24. 8. 2010)
Rice Market. UNCTAD.
http://unctad.org/infocomm/anglais/rice/market.htm (23. 8. 2010)
Schools act globally. Graz: Welthaus Österreich.
http://schools.welthaus.at (22. 8. 2010)
World rice production 2009–2010 (2010). Rice trade B2B Marketplace.
http://www.rice-trade.com/articles/rice-production.html (23. 8. 2010)
Xiuzhen F. Rice-fish culture in China. Freshwater fisheries research centre.
http://library.enaca.org/AquacultureAsia/Articles/Oct-Dec-2003/13ricefishfang.pdf (22. 8. 2010)
8. Kakao
Fair Trade Cocoa Cooperatives. Global Exchange.
http://www.globalexchange.org/campaigns/fairtrade/cocoa/cocoacooperatives.html (11. 8. 2010)
Kavokiva Cocoa Co-operative, Côte d'Ivoire. Fairtrade Foundation.
http://www.fairtrade.org.uk/producers/cacao/kavokiva_cocoa_cooperative_cote_divoire_2.aspx (11. 8. 2010)
Samlanchith Chanthavong. TED Case studies – Chocolate and Slavery: Child Labor in Cote d'Ivoire.
http://www1.american.edu/ted/chocolate-slave.htm (10. 8. 2010)
Společnost pro Fair Trade (2008). Hořká chuť čokolády. Kakao a dětská práce. Brno: Společnost pro Fair
Trade.
Viac informácií o globálnych otázkach nájdete na stránkach www.gerc-net.info, www.sccd-sk.org
alebo v Informačnom centre globálneho vzdelávania na Čajakovej 28 v Bratislave.
76
ZDROJE OBRÁZKOV
Obrázok 1: Greenpeace International, www.greenpeace.org
Obrázok 2: Bill McDonald, Plastic Pollution Coalition, Flickr/Creative Commons
Obrázok 3: Art_es_anna, Flickr/Creative Commons
Obrázok 4: Lori Ann, Flickr/Creative Commons
Obrázok 5: Jason Cartwright, Flickr/Creative Commons
Obrázok 6: Timothy Takemoto, Flickr/Creative Commons
Obrázok 7: Max Nathans, Flickr/Creative Commons
Obrázok 8: Wakx, Flickr/Creative Commons
Obrázok 9: Mark Heng, Flickr/Creative Commons
Obrázok 10: International Rice Research Institute, Flickr/Creative Commons
Obrázok 11: International Rice Research Institute, Flickr/Creative Commons
Obrázok 12: Joan Vila, Flickr/Creative Commons
Obrázok 13: Eosclub, Flickr/Creative Commons
Obrázok 14: Mufflevski, Flickr/Creative Commons
Obrázok 15: Jon Connell, Flickr/Creative Commons
Fotopríbeh globálneh občana: Sašo Kronegger
77
POZNÁMKY
78
79
ISBN: 978 - 80 - 970163 - 2 - 6
Download

Príručka globálneho občianstva