avs
ČA SO PIS AS OC IÁCIE VODÁRENSKÝCH SPOL OČNOS TÍ
ŠTVRŤROČNÍK
ČÍSLO 4/2010
Od prameňa
k zákazníkovi
Kapitoly z histórie
vodárenstva a kanalizácií
(IV. časť)
asociácia
vodárenských
spoločností
ÇØéëåÜé—çéܗéÜØãàñ[Úàܗ
àå•àåàÜéêâðÚߗؗçæñÜäå’ÚߗêëØíàÜٗ—
ؗàÚߗéÜâæå‡ëéìâÚàܗ
¿¸ÊÊ£—ê¥é¥æ¥—
ÇéàÜäðêÜãå[—ª§°­
°¬ª—§¨—ÑãØëf—ÄæéØíÚÜ
ËÜ㥱—¢«©¨ª®­«©­©ª¬ą¯
½Øﱗ¢«©¨ª®­«©­©ª°
ܤäØà㱗êÜâéÜëØéàØë·ßØêê¥êâ
ܤäØà㱗çéàçéØíØ·ßØêê¥êâ
îîî¥ßØêê¥êâ
Åæêå’ä—çéæÞéØäæä—çæÛåàâØëÜvêâfßæ—ñ[äÜéì—êçæãædåæêëà—¿¸ÊÊ£—ê¥é¥æ¥—áܗí’êëØíÙؗàå•àåàÜéêâðÚߗêëØíàÜٗ¤——
íæÛæíæÛð£—íæÛæáÜäð£—âØåØãàñ[ÚàÜ£—çãðåæíæÛð£—ÛæçéØíåf—êëØíÙð—Øâæ—Øá—æêëØëå[—àåÝé؇ëéìâë‹éؗçéܗçéàÜäðêÜã勣——
æÙdàØåêâì—íðÙØíÜåæꉗؗàå•àåàÜéêâؗdàååæꉥ—ÑØäÜêëå[íؗæÛÙæéåoâæí—í—çæ•ØÛæíØå’ÚߗçéæÝÜêà[Úߗ¤—êëØíÙðíÜۋ¤
ÚàÚߣ—äæåëféæí£—ñí[éØdæí—Ǽ—Ø—æÚÜvæí’ÚߗçæëéìÙo—ê旇ë[ëåðäà—ê⋇âØäࣗëÜÚßåàâæí£—êëéæáåoâæí£—‡æÝféæí£—äÜÚßØåà¤
âæí—êëéæáæí—Ø—ñØéàØÛÜåo—Ø—àå’ÚߗåÜíðßåìëå’ÚߗæÛÙæéåoâæí—çæëéÜÙå’ÚߗçéܗâíØãàë勗ؗé’Úßãì—éÜØãàñ[Úà쥗
ÊçæãædåæꉗíãØêëåo—âæäçãÜëåf—í’éæÙåæ¤ëÜÚßåàÚâf—Ø—ëÜÚßåæãæÞàÚâf—íðÙØíÜåàܗçæëéÜÙåf—çéܗâæäçãÜï勗ÛæÛ[íâì—
êëØíàÜÙ¥—͇Üëâð—dàååæêëà—êçæãædåæêëà—ê‹—íðâæå[íØåf—ê—çéàæéàëæì—âíØãàëð—Ø—êçæâæáåæêëà—ñ[âØñåoâØ¥—
͗éæâ엩§§¬—êçæãædåæꉗ¿¸Êʗê¥é¥æ¥—çæÛêë‹çàãؗçéæÚÜê—ñØí[ÛñØåàؗêðêëfäì—éàØÛÜåàؗâíØãàëð—çæÛvؗåæéäð——
ÊËŗ¼Å—ÀÊƗ°§§¨—±—©§§§£—çæ—âëæéæä—áÜá—Ùæã—åؗñ[âãØÛܗÚÜéëàÝàâØdåfßæ—ØìÛàëì—êçæãædåæê‰æ엹ìÜéØì—ÍÜéàëØê—
ÈìØãàëð—ÀåëÜéåØëàæåØã—ìÛÜãÜ咗ÚÜéëàÝàâ[ë—êðêëfäì—éàØÛÜåàؗâíØãàëð—ÀÊƗ°§§¨—±—©§§§¥—ËÜåëæ—ÚÜéëàÝàâ[ë—í—éæâ엩§§®—
çæëíéÛàãؗÚÜéëàÝàâØdå[—êçæãædåæꉗª¼º¤—Åʽ—ÀåëÜéåØëàæåØã—Ø—ñ[éæíÜy—åؗñ[âãØÛܗÚÜéëàÝàâØdåfßæ—ØìÛàëì—ìÛÜãàãؗ—
ÚÜéëàÝàâ[뗤—Êðêëfä—ÜåíàéæäÜåë[ãåÜßæ—äØåؕféêëíؗÀÊƗ¨«§§¨—±—©§§«¥—Ë’ä—áܗêçæãædåæꉗ¿¸Êʗê¥é¥æ¥—çØéëåÜéæ䣗
âëæ钗êçuyؗçæ•àØÛØíâð—âãØÛÜåf—åؗâíØãàëì—ÛàÜãØ¥—¸—âíØãàëå’ä—çØéëåÜéæä—à—çéܗÍ[ê¥
Prepojením prevádzkovo-technického,
finančného a geografického IS, vyvinula
spoločnosť CORA GEO efektívny nástroj
na prácu s investíciami organizácie, aplikáciu CG PRaO – Plán rozvoja a obnovy.
Krásne Vianoce
a úspešný
nový rok
praje
všetkým
čitateľom
PF 2011
Cieľom aplikácie CG PRaO je podporiť proces investičného plánovania rozvoja a obnovy existujúcich investícií. Vytváranie plánu obnovy pre vodárenské spoločnosti stanovuje vyhláška
č. 262/2010 Z.z. Naše riešenie umožňuje správu investícií a investičného majetku s použitím
GIS údajov, kde je možné jednotlivé objekty interaktívne spájať s investičnými akciami a
investičným majetkom.
CORA GEO, s.r.o.
Štefánikova 15
058 01 POPRAD
Tel.: 052/285 14 11
Fax: 052/285 14 13
[email protected]
www.corageo.sk
Prínosy riešenia CG PRaO zhodnotíte pri:
• Rozdelení plánovaných fin. zdrojov na investičné akcie
• Sledovaní čerpania investičných prostriedkov
• Výbere dodávateľov
• Prehľadoch investičného majetku
• Zobrazovaní sledovaných hodnôt v grafoch
• Tematizovaní zobrazovania vybraných údajov v mape
• Kompletnom prehľade o inv. majetku v spoločnosti
• Získavaní informácií na plánovanie investícií a potrebu
investícii do obnovy
2
Ĺ»¥¸¥—¿Ì=¸»Ð—©§§®
Inzercia
redakčná rada
Obsah
>> 4 Aktuality/AVS report
5
Na ČOV v Lisabone – Alcantre
museli zamestnať aj záhradkára...
Z činnosti AVS
Zasadnutie Správnej rady EUREAU
Lisabon 21. - 22. 10. 2010
Výstava Aqua v Trenčíne
8
9
Vydavateľ: Asociácia vodárenských
spoločností, Prešovská 48, 826 46 Bratislava
IČO: 30854156
Spoločné rokovanie komisií
EUREAU v Bruseli
Pracovisko: Jašíkova 2, 821 03 Bratislava
27. ročník Súťaže zručnosti vodárenských pracovníkov
Sídlo redakcie: Agentúra PENELOPA, s.r.o.
Omská 22, 040 01 Košice,
tel./fax.: +421 55 677 00 76
>> 9 Téma
Šéfredaktor: Mgr. Martina Hidvéghyová
e-mail: [email protected]
Od prameňa k zákazníkovi
Kapitoly z histórie vodárenstva
a kanalizácií (IV. časť)
Zodpovedný redaktor:
Mgr. Adriana Marušinová
e-mail: [email protected]
>> 11 Hlavná téma
Redaktori:
Ing. Alexander Nagy
Mgr. Jana Štulajterová
Ing. Peter Ďuroška
Ing. Ján Chovan
Ing. Jozef Vrábel
Mgr. Lucia Kapitančíková
Ing. Ľubomír Krcho
Ing. Helena Molnárová
Viera Gimecká
externý redaktor: PhDr. Peter Furmaník
Čo nepatrí do verejnej
kanalizácie? (IV. časť)
>> 14 Téma
35 eur za ľudskú hlúposť
>> 17 Čo je nové
18
ČASOPIS ASOCIÁCIE
VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOS TÍ
Čo je nové vo VVS, a.s.
Spomienky účastníkov stretnutia
k 40. výročiu vzniku
Severoslovenských vodární
a kanalizácií
Riaditeľ inzercie: Mgr. Martina Bubelíniová
e-mail: [email protected]
Príjem inzercie: Agentúra PENELOPA, s.r.o.
Omská 22, 040 01 Košice,
tel./fax.: +421 55 677 00 76
Grafika a sadzba:
Agentúra PENELOPA, s.r.o.
Tlač: Rotaprint Košice
Projekt „Povodie Váhu a Dunaja
- odvedenie a čistenie odpadových
vôd a zásobovanie pitnou vodou
- Aglomerácia Galanta
20
Čo je nové v BVS
Autorské práva vyhradené. Akékoľvek
rozmnožovanie textu, fotografií a grafiky
vrátane údajov v elektronickej podobe,
len s predchádzajúcim písomným
súhlasom redakcie.
>> 21 Téma
Nepredajné.
Evidenčné číslo:
EV 3422/09 ISSN: 1336-6467
Charitatívne projekty
v čase Vianoc
Dátum vydania: 7. 12. 2010
>> 23 SOVAK
3
AVS Report
Na ČOV v Lisabone – Alcantre museli zamestnať aj záhradkára...
Videli ste už niekedy rásť kvety, kríky a stromčeky na streche ČOV? Ak nie, tak ak
budete mať možnosť navštíviť hlavné mesto Portugalska Lisabon, tak z čisto profesionálneho hľadiska by ste nemali obísť ani ČOV v mestskej časti Lisabonu v Alcantre.
Jej vzorne zarastené a upravené strechy nádherne vidieť z mostu Ponte de
25 Abril, ktorý je jedným z veľkých mostov cez rieku Tejo v Lisabone.
V súčasnosti, za plného chodu ČOV tu prebieha jej rekonštrukcia. Hlavným investorom je vodárenská spoločnosť z Lisabonu SIMTEJO.
Celkové investičné náklady na rekonštrukciu ČOV sú v objeme 64,4 mil. EUR,
z toho kofinancovanie z Kohézneho fondu EÚ predstavuje 11 mil. EUR.
Po rekonštrukcii bude ČOV v Alcantre slúžiť pre 750 000 obyvateľov Lisabonu a priľahlých aglomerácií a denne sa tu plánuje vyčistiť
570 240 m3 splaškových vôd.
ČOV v Alcantre pripomína skôr
utajenú stavbu ako klasickú ČOV,
keďže celá je vybudovaná v akomsi betónovom obale a z vonku by
nikto vôbec nespozoroval, že sa tu
denne čistia splaškové vody z veľkej časti Lisabonu.
Keďže princíp čistenia odpadových vôd je na tejto ČOV založený
na opätovnom využití vyčistenej
vody , tak sa v spoločnosti SIMTE-
JO sa rozhodli túto vodu využívať aj na pestovanie kvetov, kríkov
a stromčekov na streche ČOV. A keďže vyčistenej vody je dostatok, tak ňou zásobujú aj okolité podnikateľské subjekty a supermarket.
Ing. Vladimír Jakub
člen Správnej rady EUREAU
člen výkonného výboru EUREAU
Z činnosti AVS
V minulom období zabezpečovala asociácia viacero dlhodobo
plánovaných aktivít ako aj niektoré činnosti vyplývajúce z aktuálnych požiadaviek.
avs
Súčasne so Súťažou zručnosti vodárenských pracovníkov, ktorá už je
v časopise zmienená, sa 09. 09. 2010 uskutočnilo v Tatranských Matliaroch pravidelné zasadnutie Správnej
rady AVS.
V priebehu septembra sme pripomienkovali Správu o vodnom hospodárstve SR za rok 2009. Z dôvodu,
že väčšina našich pripomienok bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní ignorovaná, sme tieto
museli presadzovať prostredníctvom členstva AVS
v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení na
Hospodárskej a sociálnej rade vlády. V súčasnosti je
materiál zaradený na prerokovanie v parlamente.
14. septembra sa v Novom Smokovci uskutočnilo
rokovanie ekonomickej komisie AVS, kde bola hlavným bodom programu príprava podmienok pre možné zavedenie dvojzložkovej ceny vody. K uvedenému
boli spracované pre členov komisie vzorové podklady a na základe údajov z jednotlivých spoločností
bude pripravený predbežný návrh prístupu k dvojzložkovej cene vody. Ďalším bodom programu komisie
bola otázka regulovaného účtovníctva. Tu bol riešený
súčasný nevhodný stav, keď odpisy majetku tvorené
z historických účtovných hodnôt sú významne podhodnotené. Pre reálnu tvorbu prostriedkov na potrebnú obnovu infraštruktúrneho majetku je potrebné tieto historické ceny zásadne prehodnotiť. Rovnakým
problémom je aj situácia, keď dotačné tituly (európ-
4
ske a národné fondy) nie sú v odpisoch akceptované. Rozsiahly, v súčasnosti budovaný infraštruktúrny
majetok, tak vo väčšine svojej účtovasociácia
nej hodnoty neprodukuje žiadne
vodárenských
spoločností prostriedky na svoju budúcu obnovu. Samozrejme, že reálne technické
životnosti dosahujú obvyklé limity,
a tak vzniká pre budúcnosť veľký problém, na ktorý sa
musíme pripraviť už dnes.
Svoju činnosť prezentovala AVS aj na výstave AQUA
v Trenčíne, podrobnejšie ju, vrátane akcie „AVS pre školy“ hodnotí samostatný príspevok.
V dňoch 13. - 15. októbra sa v Bruseli uskutočnilo
spoločné zasadnutie komisií Eureau a v dňoch
21. - 22. 10. 2010 bolo v Lisabone rokovanie Správnej
rady Eureau. O obidvoch akciách je informácia v inej
časti čísla, dovolíme si však pripomenúť a súčasne blahoželať nášmu zástupcovi v správnej rade Eureau Ing. V. Jakubovi, k jeho zvoleniu za člena výkonného
výboru.
AVS, ako spoluorganizátor sa rovnako zúčastnila
konferencie Odpadové vody 2010, ktorá sa konala
v dňoch 20. - 22. 10. 2010.
V priebehu novembra vyšli v zbierke zákonov dve
vyhlášky dotýkajúce sa činnosti vodárenských spoločností. Ide o vyhlášku MPŽPRR SR č. 418/2010 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona a vyhlášku MH SR č. 428/2010 Z.z. o rozsahu hodnotenia
a spôsobe výpočtu energetickej účinnosti a energetickej náročnosti. K druhej vyhláške sme v procese prípravy koncom roku 2009 na základe oslovenia z MH
SR uskutočnili pracovné stretnutie energetikov z vodárenských spoločností a aj na základe ich pripomienok bola spracovaná časť vyhlášky dotýkajúca sa verejných vodovodov a verejných kanalizácií.
V Banskej Bystrici, v priestoroch Stredoslovenskej
vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. sa dňa
16. 11. 2010 uskutočnil workshop venovaný zberu dát
na vodárenských spoločnostiach. Akcie sa zúčastnilo
25 pracovníkov vodárenských spoločností. Nosné
témy boli dve, plnenie požiadaviek o poskytovanie
údajov v zmysle vyhlášky č. 605/2005 Z.z. a zavádzanie systémov GIS v spojitosti s nepriamo súvisiacimi
nárokmi plynúcimi zo zákona č. 3/2010 Z.z. Na základe požiadaviek svojich členov AVS bude znovu iniciovať prehodnotenie rozsahu príloh a požiadavky na číselníky pre potreby vyhlášky č. 605/2005 Z.z.
V posledný novembrový deň sa vo Vodárenskom
múzeu v Bratislave uskutočnilo pracovné stretnutie
venované plánom obnovy a ich zabezpečovaniu. S dôležitými príspevkami vystúpili pracovníci vodárenských spoločností aj zástupcovia ďalších spoločností
pôsobiacich v danej oblasti.
Jednou z posledných akcií v roku je zasadnutie legislatívno právnej komisie AVS, ktoré prebehlo 2. decembra 2010 v Trenčíne. Komisia riešila otázky spojené s aktuálnou legislatívnou iniciatívou týkajúcou sa
zmeny vodného zákona ako aj ďalšie otázky dotýkajúce sa dvojzložkovej ceny vody, výkladu ustanovení
zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách a majetkovej ujmy za ochranné pásma vodárenských zdrojov.
Ing. Miloš Dian
AVS
AVS Report
Zasadnutie Správnej rady EUREAU Lisabon 21. -22. 10. 2010
V dňoch 21. - 22. 10. 2010 sa v hlavnom meste Portugalska v Lisabone konalo zasadnutie Správnej rady EUREAU.
Prvý deň zasadnutia bol otvorený návštevou ČOV v Lisabone časti Alcantra, kde prebieha jej komplexná rekonštrukcia za neprerušenia chodu starej ČOV.
Vo večerných hodinách sa členovia Správnej rady stretli vo vodárenskom múzeu EPAL Barbadinhos Lisabon na
neformálnom stretnutí so zástupcami vodárenskej asociácie Portugalska APDA.
V úvode druhého dňa zasadnutia, ktoré sa konalo v priestoroch Zastúpenia Európskej komisie v Portugalsku v Lisabone.
Správna rada schválila dve zmeny v zastupovaní jednotlivých
členských asociácií -– Hellenic Union of water & wastewater
(Grécko) bude od 21. 10. 2010 zastupovať Markos Sklivaniotis a Bulharskú asociáciu bude zastupovať Ivan Ivanov.
Po schválení programu jednania a zápisu zo Správnej rady EUREAU v Prahe bolo
prerokované stanovisko EUREAU k pracovnému návrhu Európskej komisie na doplnenie Priority „substance directive“ (smernice EK o látkach) o princíp kontroly
znečistenia u zdroja, kde EUREAU jednoznačne podporilo posilnenie tohto princípu s ohľadom na technickú i ekonomickú obťažnosť odstraňovania znečistenia až
v konečnom kroku na čistiarňach odpadových vôd.
V oblasti prejednávania návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku
2013, ktorú pripravuje Európska komisia, bolo prediskutované, doplnené a schválené stanovisko, požadujúce zlepšenie kontroly difúzneho znečistenia dôslednou
väzbou dotačnej politiky na dodržiavanie princípu udržateľného hospodárenia
a využívania hnojív.
Prezidentka EUREAU Klara Szatkiewicz informovala Správnu radu o výsledku
rozhodnutia Správnej rady vo veci stanoviska EUREAU k návrhu DG Enviro vo veci
stratégie nakladania s ortuťou, kde EUREAU jednoznačne požaduje pokračovanie
v sprísnenej kontrole a odstraňovania ortuti pri stomatologickej činnosti, ale
i v ostatných oblastiach, kde sa s ortuťou zaobchádza , najmä pri jej uskladnení.
Tak isto bolo schválené pozitívne stanovisko k pracovnému návrhu Európskej komisie na zahrnutie bioodpadov pod účinnosť Smernice EK o kaloch s tým, že uvedené rozšírenie pôsobnosti by malo zachovať špecifiká súčasnej smernice pre nakladanie s kalom z ČOV a určitú autonómiu členských štátov v oblasti regulácie
následného nakladania s upravenými kalmi.
Správna rada v ďalšom bode rokovania schválila doplnenia strategického plánu EUREAU na roky 2009 -2011.
Zaoberala sa i plánovanou úpravou zasadnutí Správnej rady EUREAU, kde od
zasadnutia v júni 2011 by sa malo rokovať i v prvý deň zasadnutia. Rokovanie by
bolo v popoludňajších hodinách a bola by to maximálne dvojhodinová diskusia k
niektorým bodom druhého dňa zasadnutia.
Po prestávke sa uskutočnila tajná voľba nového člena výkonného výboru
EUREAU (ExCom), kde za odstupujúceho člena výboru Ondreja Beneša
(SOVAK – Česká republika) bol zvolený zástupca AVS Slovenskej republiky v Správnej rade EUREAU Vladimír
Jakub na dobu do zasadnutia Správnej rady v júni 2011, kde by sa volil
nový výkonný výbor.
Správna rada vzala na vedomie informáciu generálneho tajomníka
EUREAU P.Y. Monetta o rokovaniach
s potenciálnymi členskými organizáciami zo Slovinska, Ukrajiny, MoldavZasadnutie Správnej rady
ska, Srbska a Ruska.
EUREAU Lisabon 22. 10. 2010
Generálny tajomník tiež informoval o výsledku elektronického hlasovania o presídlení EUREAU bližšie k Európskemu parlamentu, kde sa rozhodlo
v prospech presídlenia sekretariátu EUREAU.
Na zasadnutí bol prerokovaný sumár výsledkov štatistického šetrenia EUREAU
a bola podaná informácia k príprave regulácie biocídnych látok zo strany Európskej komisie.
Po prezentácii zásadných pracovných dokumentov jednotlivými predsedami
komisií EU1, EU2 a EU3 prezentoval generálny tajomník pripravovanú konferenciu s účasťou zástupcov EUREAU (Konferencia o boji so stratami – Sofia) a informoval o príprave workshopu EUREAU s TECHNEAU.
Prezidentka EUREAU Klara Szatkiewicz informovala o možnosti členov Správnej
rady predkladať svoje kandidatúry na miesto prezidenta EUREAU, pretože v júni
2011 jej už končí mandát.
Nový prezident EUREAU by sa mal zvoliť na marcovom zasadnutí Správnej rady
v Modre.
V jednom z posledných bodov bola Správna rada oboznámená pozíciou EUREAU ku klimatickým zmenám, schválenou výkonným výborom.
Nasledujúce zasadnutie Správnej rady EUREAU sa uskutoční na Slovensku
17. - 18. marca 2011 v Modre.
V závere zasadnutia Správnej rady EUREAU poďakoval generálny tajomník
EUREAU P.Y. Monette i prezidentka EURAU Klara Szatkiewicz organizátorom, medzi ktorých patrili Portugalská vodárenská asociácia APDA, vodárenské spoločnosti EPAL, SINTEJO a VEOLIA AQUA Portugal.
V podvečerných hodinách si členovia Správnej rady mali možnosť prezrieť
Aquadukt Loreto v Lisabone z roku 1799.
Ing. Vladimír Jakub
člen Správnej rady EUREAU
člen výkonného výboru EUREAU
Výstava Aqua v Trenčíne
Už tradične sa v dňoch 21. - 23. septembra uskutočnila v Trenčíne špecializovaná výstava oboru
vodného hospodárstva Aqua. Na rozdiel od minulých rokov nie je možné tohto roku konštatovať
rastúci záujem, pretože počet vystavovateľov neprekročil ani počet sto. V tejto súvislosti viackrát
zaznel názor o vhodnosti úpravy cyklu výstavy na
dvojročný interval.
Pokiaľ v rámci vlastnej výstavy rozsah prezentovaných subjektov sa znížil, čo sa týka sprievodných akcií tie možno naopak hodnotiť veľmi úspešne. Pre vodárenské spoločnosti odzneli mnohé zaujímavé
informácie v rámci vedeckej konferencie IWA „Voda
a zdravie - odkanalizovanie“. Viac pre všeobecnú verejnosť a zástupcov miest a obcí bol zameraný seminár MPŽPRR SR „Aktuálne otázky ochrany pred povodňami na Slovensku“. AČE SR zabezpečila opäť
zaujímavú tému so seminárom „Energetické zhodno-
covanie bioplynu na komunálnych ČOV“, ktorá bola
zaujímavá ako pre pracovníkov z oblasti čistiarenstva,
tak aj odpadového hospodárstva a využívania obnoviteľných zdrojov energie.
AVS okrem prezentácie svojej činnosti v spoločnom
stánku s TVS a.s. dlhodobo zabezpečuje podujatie „AVS pre školy“. S potešením konštatujeme, že tento rok
záujem prevýšil naše očakávania
a akcie sa zúčastnilo vyše 120 študentov stredných škôl z Trenčína.
Zaujímavé prezentácie im predniesli
Ing. Helia (BVS a.s.), ktorý študentov
uviedol do témy vody všeobecne
a potom aj do zabezpečovania dodávky pitnej vody. Doc. Drtil (FCHPT
STU) už tradične podal prehľadnú
informáciu o čistení odpadových
vôd a o veciach s tým spojenými. O vodovodoch a kanalizáciách v Trenčíne a okolí ako aj o kolobehu vody
v TVS a.s. informovala pani Gimecká. Podľa ohlasov
študentov aj pedagógov to bolo vydarené podujatie
a má záujemcov aj pre budúci rok.
Ing. Miloš Dian, AVS
5
AVS Report
Aquadukt Águas Livres Lisabon
Aquadukt Águas Livres (v preklade aquadukt
z voľných vôd) v hlavnom meste Portugalska Lisabone, ktorý bol dokončený v roku 1799, je významnou hydraulickou a inžinierskou prácou
z osemnásteho storočia využívajúcou klasické
vodné dopravné systémy s inovatívnymi projektmi a vynikajúcimi technickými riešeniami.
Svedčí o tom i tá skutočnosť, že pri ničivom zemetrasení v roku 1755, ktoré postihlo Lisabon sa zachoval
takmer nepoškodený.
Mesto Lisabon vždy trpelo nedostatkom pitnej
vody a kráľ Ján V. rozhodol postaviť akvadukt a priviesť vodu zo zdrojov vo farnosti Canecas v obci Odivelas. Projekt bol financovaný zo špeciálnej dane z predaja hovädzieho mäsa, olivového oleja, vína a ďalších
výrobkov.
Touto myšlienkou sa už predtým zaoberal aj kráľ Filip II. (1578-1621), ktorý chcel práve dane z mäsa a vína
využiť na výstavbu zásobovania Lisabonu vodou, ale
v tom období sa financovali aj vojny v Brazílii a v Indii
a peniaze z daní sa nakoniec použili na pomoc chudobným a chorým.
Stavba začala v roku 1731 pod vedením talianskeho
architekta Antonia Canevariho, ktorého nahradila v roku
1732 skupina portugalských architektov a inžinierov,
vrátane Manuela da Maia, Azevedo Fortesa a José da Silva Paisa. V rokoch 1733 a 1736 projekt riadil Manuel da
Maia, ktorého potom vystriedal Custódia Vieira, ktorý
zostal vo vedení projektu približne do roku 1747.
Custódia Vieira riadil výstavbu najimpozantnejšej
časti aquaduktu, klenúceho sa nad Aquadukt Águas Livres Lisabon
údolím Alcantara, ktorý bol dokončený v roku 1744. Celkom 35 oblúkov sa klenie cez údolie v dĺžke 941
m. Najvyššie oblúky siahajú až do
výšky 65 m a mnoho z nich pripomína oblúky v gotickom slohu. J
e to považované za majstrovské
dielo inžinierstva v období baroka.
V roku 1748, keď bol projekt ešte
nedokončený, aquadukt konečne
začal privádzať vodu do mesta Lisabon. V tomto období bola stavba
pod dohľadom ostatných autorov,
vrátane Carlosa Mardela z Maďarska a ďalších.
Počas panovania kráľa Jozefa
(1750-1777) a kráľovnej Márie
Aquadukt ukončil svoju prevádzku v roku 1967
I. (1777-1816) bola v Lisabone znača spolu s nádržou Amoreiras, ktorá bola deaktivovane rozšírená sieť kanálov a fontán.
Hlavný rozvod vodovodu zahŕňa 18 km, ale na celú ná je ich možné v súčasnosti navštíviť ako súčasť Musieť kanálov sa predlžuje na takmer 58 km.
seu da Água (Vodné múzeum).
Mae d‘Água (Matka o vode), nádrž na Amoreiras,
Verejnosti sú v súčasnosti k dispozícii k obhliadke
najväčšia vodná nádrž bola dokončená v roku 1834. okolo 410 m tejto výnimočnej vodohospodárskej stavTáto nádrž, s kapacitou 5.500 m³ vody, bola navrhnu- by a pozostávajú z prepojenia galérií medzi Patriarcal
tá už spomínaným maďarským odborníkom Carlosom priehradou a Loreta Gallery a úseku medzi Praca do
Mardelom.
Principe Real a Sao Pedro de Alcantara , kde obhliadV roku 1880 sa znížila spotreba vody z aquaduktu ka končí v záhrade s neuveriteľným výhľadom na LiIng. Vladimír Jakub
v dôsledku výstavby novej nádrže Barbaddinhos, od- sabon.
kiaľ sa voda čerpala do Lisabonu pomocou výkonných
člen Správnej rady EUREAU
parných strojov.
člen výkonného výboru EUREAU
Spoločné rokovanie komisií EUREAU v Bruseli
V dňoch 13. až 15. októbra sa v Bruseli uskutočnilo rokovanie všetkých troch komisií Eureau - pre
pitnú vodu, odpadovú vodu a ekonomicko právnej. Uvedené vrcholové zastúpenie svojich expertov naviac EUREAU využilo k usporiadaniu odbornej konferencie s názvom „Climate Change and
Water: a common challenge“ (Klimatické zmeny
a voda: súčasná výzva).
V stredu, 13. októbra sa uskutočnilo pracovné rokovanie v pracovných skupinách jednotlivých komisií. Za AVS sa ho účastnili Ing. Trančíková, v komisii
Eureau 1 pre pitnú vodu a Ing. Dian, v komisii
EUREAU 2 pre odpadovú vodu.
V oblasti odpadových vôd boli v pracovnej skupine trvalo udržateľného súladu okrem priebežnej pracovnej agendy riešené záverečné pripomienky k stanovisku Eureau k otázke klimatických zmien. Diskusia
sa rovnako dotkla aj implementácie smernice o vodách na kúpanie, otázok spojených so záplavami ako
aj smernice o morskej stratégii. Z nášho pohľadu je
veľmi dôležitá diskusia venovaná rozhodnutiu Európskeho súdneho dvora proti Veľkej Británii ohľadne porušenia smernice 91/271/EHS v predmete nakladania
s odľahčovanými vodami z jednotnej kanalizácie.
Pracovná skupina pre kaly riešila hlavne otázky
spojené s aktualizáciou kalovej smernice a štatistiky
EUREAU o kaloch. Svoju agendu taktiež riešili aj skupiny priemyselných odpadových vôd a recyklácie
vody.
6
Druhý deň rokovania, 14. 10. 2010 bola uskutočnená konferencia. EUREAU zabezpečilo skutočne reprezentatívnu účasť. Okrem vrcholových zástupcov samotného EUREAU, vrátane jeho prezidentky pani K.
Szatkiewicz, vystúpili viacerí zástupcovia výborov
a pracovných skupín Európskeho parlamentu a Európskej komisie a mimovládnych organizácií, ako za oblasť vody a životného prostredia, tak aj poľnohospodárstva.
Na samostatnom rokovaní komisie EUREAU 1 pre
pitné vody sa prejednávalo stanovisko komisie k účinnosti navrhnutých postupov odstraňovania prioritných látok pri úprave pitných vôd. EU 1 začne zhromažďovať údaje o aktuálnej koncentrácii nežiadúcich
látok v zdrojoch pitnej vody v Európe z dôvodu prípadného zaradenia relevantných látok medzi kvalitatívne štandardy pitnej vody. Podľa pracovnej skupiny
pre chémiu ide o nasledovné látky: AMPA, Betazon,
Mecoprop a Glyfosat. Získané údaje o výskyte týchto
látok vo vode budú podkladom k posúdeniu, nakoľko je problém závažný u jednotlivých látok. Taktiež
bude potrebné na základe dát z jednotlivých členských štátov posúdiť prítomnosť liečiv, ktoré sú považované za rizikové ( Diclofenac, Carbamazepin, Ibuprofen). Nálezy prítomnosti liečiv vo vode sú zatiaľ
ojedinelé, a preto nie sú podkladom pre zaradenie do
kvalitatívnych štandardov pitnej vody.
EU1 prerokovala postup implementácie Smernice
2009/128 EC o používaní pesticídov a tiež pokrok
v štandardizácii plastových potrubí pre distribúciu pitnej vody.
V nadväznosti na mikrobiologické parametre pitnej vody je stále aktuálna téma využívania alternatívnych zdrojov vody pre domácnosti a využívanie zrážkových vôd. K tejto problematike spracovala EU1
dokument, ktorý je vo fáze pripomienkovania. Hlavnou myšlienkou je požiadavka, aby využívanie zrážkových vôd bolo v kompetenciách jednotlivých členských štátov, nakoľko situácia v tejto oblasti je a aj do
budúcnosti bude veľmi rôznorodá.
Najnovšie stanovisko EU1 k problematike sucha
a nedostatku vody sa sústreďuje hlavne na spresnenie výkladu pojmu „sucho“ – spôsobené klimatickými
zmenami a pojmu „nedostatok vody“ – spôsobený
ľudskou činnosťou. Koncom roku 2010 sa začne s prácou na dvoch štúdiách, ktorých závery by mohli byť
premietnuté do legislatívy pitných vôd. Ide o štúdiu
znižovania únikov vody z potrubí a štúdiu účinnosti
využitia vody v budovách.
Komisia EUREAU 2 mala plenárne rokovanie, kde
spoločne prebrala výsledky z pracovných skupín a odsúhlasila súhrnné materiály.
Spoločné rokovanie komisií a konferencia EUREAU
boli veľmi úspešnou akciou, kde sa stretli odborníci a
mohli nadviazať ďalšie profesné kontakty. Výnimočne
vysoko je možné hodnotiť aj dosah samotnej konferencie, ktorá v širokom spektre európskych inštitúcií
predstavila a obhajovala pozície a rozsah aktivít EUREAU.
Ing. Alena Trančíková,
Ing. Miloš Dian AVS
AVS Report
Úprimná radosť
adosť
Je krásne urobiť zmysluplnú
mysluplnú kampaň a zakončiť jju pohľadom na usmiate tváre šťastných detských víťazov.
V minulom vydaní Vodárenských pohľadov sme
Vás informovali o výsledkoch detskej výtvarnej celoslovenskej súťaže, ktorá bola vyhlásená v rámci
komunikačnej kampane AVS Pijem zdravú vodu, nápoj z vodovodu ...
Desať detí, ktorých ilustrácie do knižky O Kvapke očarili porotu najviac, získalo krásne a výkonné notebooky
značky Dell (bližšie info na web stránke:
www.pijemzdravuvodu.sk).
Posledné tohtoročné vydanie periodika sme sa rozhodli na záver roku trochu odľahčiť od rýdzo odborných
vodárenských tém. Ponúkame Vám možnosť podeliť sa
o skutočnú úprimnú radosť detí zo získaných notebookov od AVS. Oslovili sme na rozhovor 2 šťastných ocenených výtvarníkov, aby sme im aj za Vás dali nasledujúce otázky.
Mgr. Martina Hidvéghyová
Lukacsová Kristínka,
Veľká Ida, 12 rokov
1. Ako (odkiaľ) si sa dozvedela o výtvarnej súťaži
s názvom: Kvapka?
O súťaži som sa dozvedela od mojej mamky, ktorá to
počula v rádiu.
2. Kto ťa do nej prihlásil?
Prihlásili ma do nej rodičia.
3. Prečo si sa rozhodla nakresliť práve kvapku tečúcu z vodovodu?
Napadlo mi to podľa názvu kampane „Pijem zdravú
vodu, nápoj z vodovodu“ a chcela som zdôrazniť, že
z vodovodu tečie zdravšia a chutnejšia voda, než ktorú
kupujeme v obchodoch. Kvapka vody, ktorá sa dostane
na náš stôl v pohári, vlastne ide vodovodu:
4. Verila si, že tvoj výkres osloví porotu a dostaneš sa do prvej desiatky autorov, ktorí získali notebook?
Vôbec som tomu neverila, že ma postretne takéto
šťastie a už vôbec nie, že môj výkres bude medzi prvou
desiatkou. Ale do mojej kresby som dala všetko, len aby
som vyhrala notebook. Bol to môj sen, veľmi som po
ňom túžila.
5. Ako si sa cítila, ked Ti zástupca Asociácie vodárenských spoločností pred celou triedou prišiel odovzdať cenu?
Bola som veľmi nadšená a bola som na seba hrdá.
6. Ako na to reagovali tvoji kamaráti, spolužiaci?
Priali mi to a tešili sa so mnou. Veľmi sa potešili darčekom, ktoré im priniesol zástupca Asociacie vodarenských spoločností.
7. Čo ti na to povedali rodičia, tešili sa s Tebou?
Veľmi sa tešili a moja mamka doteraz tomu nechce
veriť. Je na mňa veľmi pyšná.
8. Ako si spokojná s notebookom, ktorý si získala? Využívaš ho?
Som s ním veľmi spokojná a najviac, že konečne môžem zapnúť internet kdekoľvek. Využívam ho aj keď si
hľadám učebné materiály do školy, a samozrejme aj
hrám na ňom rôzne hry.
9. Asociácia vodárenských spoločností vyhlásila súťaž o 10 najkrajších detských ilustrácií v rámci kampane: Pijem zdravú vodu,
nápoj z vodovodu... Stretla si sa touto kampaňou? Poznáš ju? Ak áno, čo si o nej myslíš?
Áno stretla, v televízii aj v rozhlase a myslím,
že naozaj voda z vodovodu je zdravšia a aj lacnejšia ako z obchodu. A odteraz keď som vyhrala notebook ju sledujem ešte viac.
10. Videla si web stránku: www.pijemzdravuvodu.sk, ak áno, páči sa Ti?
Áno, stránka sa mi veľmi páči a stále ju prezerám. Je veľmi zaujímavá a poučná.
Dozvedela som sa z nej veľa nových vecí. A určite budem sledovaj aj sekciu „zapoj sa do súťaže“ a aj sa do
nej zapojím.
11. Piješ vodu z vodovodu alebo si radšej dáš nejaký iný, napríklad sladký nápoj?
Občas si dám aj sladký nápoj ako napr. coca-colu, ale
vodu z vodovodu nenahradí žiaden sladký nápoj.
Matúš Kľúčik,
Horná Lehota, 15 rokov
1. Tvoj výkres zaujal odbornú porotu asi najviac,
pretože bol na 15 ročného chlapca skutočne zrelým
výtvarným dielom. Venuješ sa tomuto umeniu dlho?
Výtvarnému umeniu sa venujem menej ako hudobnému, pretože hrám na klavíri a kontrabase. Ale v podstate ma baví oboje.
2. Môžeš čitateľom Vodárenských pohľadov popísať svoju výtvarnú techniku (myslíme použitú vo
víťaznej práci) a tiež tému práce, ako si ju vnímal
a stvárnil Ty?
Vzhľadom na to, ze obrázok mal slúžiť ako ilustrácia,
zvolil som techniku, ktorá je najviac vhodná. Použil
som kombinovanú techniku, čiže perokresbu dokolorovanú vodovými farbami. Pri tvorbe mi pomohol starší brat, ktorý sa venuje výtvarnému umeniu. Tému som
sa snažil stvárniť čo najvhodnejšie, v ilustrácii som nakreslil pána, ktorý pije „zdravú vodu, nápoj z vodovodu„. To bol hlavný motív, ktorý som doplnil pozadím,
ktoré má doplniť, dotvoriť obrázok . Keďže inklinujem
k ľudovému umeniu, stvárnil som tu ľudové motívy, či
už kroj, typické oravské drevenice...atď.
3. Kto Ťa do súťaže prihlásil?
Pravdu povediac, do súťaže ma prihlásila mama, ktorá ma informovala o podmienkach a o téme stvárneného obrázka.
4. Veril si , že Tvoj výkres osloví porotu a dostaneš
sa do prvej desiatky autorov, ktorí získali notebook?
Máš za sebou nejaké úspechy v tejto oblasti?
Ani nie. Skúsil som šťastie a nejako sa podarilo.
5. Ako si sa cítil, keď si sa dozvedel, že si získal
cenu a ako si sa cítil v momente, keď si do rúk dostal
víťazný notebook?
Bol som veľmi rád, najskôr som tomu nemohol uveriť, no keď som ho uz držal, bol som šťastný, bol to môj
prvý notebook a aj výherná cena v živote.
6. Ako na to reagovali Tvoji kamaráti, spolužiaci,
čo na Tvoj úspech povedali rodičia?
Stretol som sa len so samými kladnými reakciami. Aj
rodičia a súrodenci doma sa veľmi potešili, pretože ho
doma spolu využívame.
7. Ako si spokojný s notebookom, ktorý si získal?
Využívaš ho?
Spokojný som, pretože ako som už spomínal, veľmi
sa nám doma hodil. A využívame ho všetci.
8. Piješ vodu z vodovodu?
Samozrejme.
9. Tvoj výtvarný talent je neprehliadnuteľný, máš
ako perspektívny výtvarník aj nejaké
konkrétne profesionálne ambície?
Ďakujem. Chcem sa aj naďalej venovať
tejto činnosti, no uvidíme, čo prinesie
čas.
7
Hlavná
AVS
Report
téma
27. ročník Súťaže zručnosti vodárenských pracovníkov
Už po 27. raz sa stretli vo Vysokých Tatrách odborníci na montáže vodovodných potrubí a pátrači porúch deviatich družstiev vodárenských spoločností z celého Slovenska. Dejiskom podujatia bol areál hotela Sorea Hutník I. a II. V Tatranských Matliaroch. Organizátorom tohto ročníka bola
Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Súťažné disciplíny
boli rozvrhnuté do dvoch súťažných dní s celkovým počtom 9 družstiev.
Prvých šesť tímov postúpilo podľa umiestnenia v predchádzajúcom ročníku a
ďalší štyria sa žrebovali na Správnej rade AVS. Na štart sa nakoniec pripravili tieto
súťažné družstvá:
1. BVS a. s. - Bratislavská vodárenská spol. a.s., Bratislava
2. OVS a. s. - Oravská vodárenská spoločnosť, a.s., Dolný Kubín
3. SEVAK a. s. – Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s., Žilina
4. StVPS a. s. – Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., Banská Bystrica
5. TVS a. s. - Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a. s., Trenčín
6. VVS a. s. - Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Košice
7. PVPS, a.s. - Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., Poprad
8. ZsVS a.s. – Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nitra
9. POVS a.s. – Považská vodárenská spoločnosť, a.s., Považská Bystrica
Družstvá boli v zastúpení po dvoch súťažiacich v disciplínach A a B a po dvoch
súťažiacich v disciplínach C a D. Technickí rozhodcovia a rozhodcovia BOZ, ktorých
poradie bolo žrebované v prvý deň, dohliadali na dodržiavanie stanovených pravidiel súťaže.
Slávnostné otvorenie 27. ročníka tohto významného podujatia sa začalo vo štvrtok, 9. 9. 2010 o 8.30 hod. Hostí a súťažné tímy privítali Ing. Robert Tencer – generálny riaditeľ PVPS, a.s. spolu s Ing. Vladimírom Pastorekom – generálnym riaditeľom PVS. a.s. a ďalej nasledovali povzbudzujúce slová od predsedu Správnej rady
AVS – p. Ing. Daniela Gemerana, Ing. Jána Mokoša – primátora mesta Vysoké Tatry, Ing. JUDr. Adriána Kromku – viceprimátora mesta Poprad a Zdenka Dlugoša –
predsedu OZ DLV. Celú súťaž moderoval skvelý moderátor Stanislav Gális.
Prvý súťažný deň odštartoval o 7.00 hod. disciplínou „C“ - Vytyčovanie trasy vodovodného potrubia a jeho súčastí a disciplínou „D“ - Vyhľadávanie a vytyčovanie
porúch na vodovodnom potrubí v areáli ČOV Tatranská Lomnica.
O 9.00 hod. sa súťažilo v disciplíne „A“ - Montáž a oprava vodovodného potrubia tradičnými technologickými postupmi, doplnená o nový spôsob spájania tvaroviek a potrubia na parkovisku pred vstupom hotela Hutník I. „Najväčším problémom sa ukázalo temovanie a zálievka hrdla s olovom“, potvrdil Ing. Peter Kovalčík,
vedúci útvaru výroby a distribúcie vody PVPS, a.s.
Po náročnom prvom súťažnom dni čakal večer všetkých účastníkov slávnostný
raut s atraktívnym kultúrnym programom, v ktorom účinkovali: skupina Drišľak,
tanečné centrum Fortuna Poprad a folklórny súbor Vagonár. Zábava pokračovala
do polnoci pri živej a reprodukovanej hudbe.
V piatok, t.j. 10. 9., sa pokračovalo v montérskej disciplíne „B“ - Montáž a oprava
vodovodného potrubia s použitím nových technologických postupov, vrátane
montáže vodovodnej prípojky.
Na druhý súťažný deň mali možnosť vyskúšať si svoje vedomosti a zručnosti pátrači v mimosúťažnej disciplíne „Enigma“, ktorú aj tento rok zorganizovala spoločnosť RADETON SK Prievidza. Súťažiaci mohli získať v tejto disciplíne hodnotné vecné ceny.
8
„K celkovému priebehu môžem konštatovať, že nám táto akcia vynikajúco vyšla, svedčia o tom maximálne spokojní hostia a súťažiaci . Predovšetkým chcem poďakovať nielen našim sponzorom, bez ktorých by sme nemohli pokračovať v tejto tradícii, ale tiež celému organizačnému výboru, ktorý takmer celý rok
intenzívne pripravoval podmienky na úspešný priebeh súťaže“, zhodnotil generálny riaditeľ PVPS, a.s. Ing. Robert Tencer.
Prajeme budúcemu organizátorovi veľa úspechov pri usporiadaní nasledujúceho 28. ročníka celoslovenskej súťaže zručnosti vodárenských pracovníkov 2011!
Výsledky súťaže – celkové umiestnenie družstiev:
1. miesto – Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., súťažiaci si
odniesli notebook HP NB XC225EA, /13 639 bodov/
2. miesto – Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s. Trenčín – jednotlivci získali autorádio s DVD, /10 364 bodov/
3. miesto – Považská vodárenská spoločnosť, a.s. Považská Bystrica, cena: mobilný telefón s GPS navigáciou, /9 220 bodov/.
Výsledky mimosúťažnej disciplíny „Enigma“:
1. miesto: Richard Marchevský – VVS, a.s. Košice, závod Bardejov
2. miesto: Marcel Čižmár – VVS, a.s. Košice, závod Michalovce
3. miesto: Michal Béreš – VVS, a.s. Košice
Ing. Božena Dická
PVPS, a.s.
Generálny reklamný partner:
AQUAGAS, s.r.o.
Hlavní reklamní partneri:
Hawle s.r.o., ČOVSPOL, a.s., Saint-Gobain Construction Products, s.r.o, divízia PAM Bratislava, WasserGas-Tatry, spol. s.r.o.,
Sunob spol. s.r.o.
Reklamní partneri:
CORA GEO, s.r.o., MIVA, spol. s.r.o., ROBstav s.r.o, Glynwed, spol. s.r.o., Radeton SK spol. s.r.o., Le Cheque Déjeuner s.r.o.,
Jihomoravská armaturka spol. s.r.o., AD Consult, a.s., OZ DLV Bratislava, Ferrmont, spol. s.r.o., Terratechnik, spol. s.r.o.,
Grundfos s.r.o., ZIPP Bratislava spol. s.r.o., Piemont s.r.o., Insituform Hulín Rohrsanierungstechniken, s.r.o.,
ATJ Slovakia, spol. s.r.o., Disa Plus, s.r.o., Titan-Interplast, s.r.o., B-Soft, s.r.o., Hydrous, s.r.o., Wavin Slovakia, s.r.o., Asuan a.s.,
Sliačan SK s.r.o., Rehau s.r.o., Femart s.r.o., Váhostav-SK, a.s., VM Clear .r.o., Systém inžinierskych služieb, s.r.o.,
SEBA Slovakia, s.r.o., Čovdesign, s.r.o., Zadako, spol. s.r.o., Kaiser Eastern Europe s.r.o., DeLux-SM, s.r.o., Hydroteam, Sensus a.s.
Téma
Od prameňa k zákazníkovi
- Kapitoly z histórie
vodárenstva a kanalizácií
(IV. časť)
ania. Platí to
Rim
rí
sta
i
val
vie
vra
,
ta)
živo
ou
teľk
uči
je
ria
stó
(Hi
e
vita
tra
istoria est magis
Vodárenstvo nie je v tomto
ti.
nos
čin
j
ske
ľud
ory
odb
tne
kré
kon
pre
i
ale
,
cne
obe
vše
nielen
nstva a kanalizácií
áre
vod
u
tóri
his
atú
boh
na
uje
väz
nad
é
asn
súč
To
ou.
imk
výn
smere žiadnou
nstva v stredoveku, ktorý sa
áre
vod
dku
úpa
z
aj
čiť
pou
čo
k
vša
sa
Má
.
eku
rov
sta
cií
vyspelých civilizá
podobne.
podpísal pod masové šírenie epidémií typu mor, cholera a
H
Tak ako sa v uplynulých storočiach postupne rodili veľké vodárenské sústavy
(ktorým sme venovali 3. časť seriálu), tak sa rodili aj ucelené kanalizačné systémy, najmä vo veľkých mestách. A tak ako budovanie veľkých vodárenských sústav
nevzniklo z ničoho, ale myšlienkovo nadviazalo na slávne vodovody z čias staroveku, tak aj budovanie moderných kanalizačných (stokových) sietí malo na čo nadviazať.
množstvá odpadových vôd sú dnes také veľké, že už sa nestačia vyčistiť prírodným
procesom. A po druhé, odpadové vody obsahujú toľko znečisťujúcich a škodlivých
látok, že príroda ich už nedokáže sama odbúrať. A preto jej musí pomôcť človek.
Moderné kanalizačné systémy sú buď gravitačné alebo výtlačné (tam kde nie
je dostatočný spád alebo treba prekonávať výškové rozdiely). Okrem výtlačných
Inšpirujúca Cloaca maxima
Za všetky staroveké príklady v seriáli spomínané, ale aj tie, ktoré sme v doterajších častiach seriálu opomenuli, uveďme aspoň
kanalizačný systém Cloaca Maxima, ktorého celé (a dodnes
funkčné!) časti zachované v historickom centre Ríma obdivujú
turisti z celého sveta. Cloaca Maxima bola postavená okolo roku
600 pred naším letopočtom - o jej výstavbu sa osobne zaslúžil
vtedajší panovník, kráľ Ríma Lucius Tarquinius Priscus. Do recipienta - do rieky Tiber odvádzala dažďové i odpadové vody.
Prvé kanalizačné systémy v histórii fungovali v gravitačnom
princípe, čo znamená, že odpadová voda odtekala samospádom
do recipientov a o proces čistenia odpadových vôd sa ľudstvo
nijako zvlášť nezaujímalo. Starala sa totiž o to samotná príroda
- aj tie najznečistenejšie odpadové vody sa pôsobením kyslíka
a mikroorganizmov postupom času samé vyčistili.
Až v posledných desaťročiach sa začala venovať pozornosť cieľavedomému čisteniu odpadových vôd. Dôvody sú dva. Po prvé,
Cloaca maxima
9
Téma
kanalizácií pracujúcich na princípe pretlaku sa používajú aj podtlakové (vákuové) kanalizácie. Väčšina
systémov je postavená na kombinácii týchto princípov. Budované sú buď ako delená kanalizácia alebo
ako jednotná kanalizácia odvádzajúca aj odpadové
aj zrážkové vody.
hovačmi schovávali členovia francúzskych odbojových skupín.
Od prípojok po zberače
Obrovské stokové siete Londýna i ďalších veľkých
anglických miest slúžili v čase vojny aj ako pomerne
bezpečný úkryt pred systematickými ničivými náletmi nemeckej Luftwaffe, teda vzdušných zbraní, čo bol
bežne používaný názov pre leteckú armádu, na čele
ktorej stál ríšsky maršál Hermann Wilhelm Göring . Bol
Kanalizačné systémy sa skladajú z niekoľkých prvkov, ktorých fungovanie možno zjednodušene vyjadriť takto: Od spotrebiteľa (iný postup je pri veľkých
priemyselných odberateľoch) sa odpadová voda, ktorá je znečistená biologicky, mikrobiologicky i rôznymi
chemikáliami, cez kanalizačnú prípojku dostáva do
uličných stôk a odtiaľ až do kanalizačných zberačov. Sú to obrovské prívodné potrubia často aj s dvojmetrovým priemerom, ktoré sú zaústené do čistiarní
odpadových vôd.
Zložité kanalizačné systémy sa začali budovať v európskych mestách ojedinele už v osemnástom, ale
zväčša až v 19. storočí a neskôr. Čistiarne odpadových
vôd, to je ešte novšia história - prvé moderné ČOV-ky vznikli až v polovici 20. storočia. Ich vznik je jednou samostatnou (a vcelku aj zaujímavou) kapitolou
v histórii vodárenstva.
Príbehy o tajuplných mužoch
Z hľadiska bežného občana, ktorý nevie
veľa o fungovaní kanalizačných systémov,
sú azda ich najzaujímavejším prvkom mestské stoky nachádzajúce sa pod ulicami,
po ktorých denne chodí. Existenciu stôk
však skôr len tuší, akoby naozaj o nich niečo vedel. A tak nie div, že stoky najmä vo
veľkých európskych mestách sú často opradené rôznymi, aj tajuplnými a strašidelnými príbehmi a legendami. Už samotný fakt,
že stoky sú pod zemou, vo verejnosti vyvoláva asociáciu na podsvetie, teda že ide
o iný svet, čiže svet pod povrchom zeme,
v ktorom sú pánmi zločinci..
A tak v príbehoch ožívajú stoky, v ktorých bývajú
tajuplní muži, vraždiace beštie vychádzajúce na povrch len po zotmení, alebo že v nich majú svoje centrály organizované bandy nebezpečných bankových
lupičov a podobne. Tieto príbehy sa nezakladajú na
pravde, vytvorila ich len ľudská fantázia a autori detektívnych noviel a dobrodružných filmových príbegov. Hoci sa naozaj nedá vylúčiť, že v zložitých systémoch stôk najmä vo veľkých mestách sa úspešne
skrývali zločinci, po ktorých dlhé roky bezvýsledne
pátral Interpol.
Inou, už menej tajuplnou je skutočnosť, že v čase
druhej svetovej vojny sa v spletitých kanalizačných
systémoch niektorých francúzskych miest pred besniacim Gestapom a jeho horlivými domácimi prislu-
10
Göring morálku nezlomil
Bombardovanie Londýna
to jeden z nabližších Hitlerových pobočníkov, ktorý aj
osobne riadil prvé bombové útoky na Britániu. Hoci
masívne nočné bombardovania anglických miest trvali dlhý čas a vyžiadali si obrovské škody, Göringovi
sa nepodarilo splniť cieľ, ktorý dal Hitlerovi, že zlomí
britskú morálku.
Morálku nezlomil, Británia so cťou odolala Hitlerovým útokom, na čom mali v istom zmysle zásluhu aj
mohutné stokové siete vybudované v podzemí veľkých miest.
Bombardovanie Londýna
a protestantmi. Ešte presnejšie - začala sa písať za panovania Alžbety I. (1533 – 1603) z dynastie Tudorovcov, ktorá v rokoch 1558 až 1603 bola kráľovnou Anglicka a Írska. Jej vláda bola obdobím rozkvetu vied,
umenia a remesiel, a tak sa v histórii právom označuje ako alžbetínska renesancia.
Alžbeta I .ovplyvená mnohými európskymi polyhistormi obdobia humanizmu a renesancie, sa naučila
riadiť vlastným rozumom. Aj vo veciach náboženstva.
Odmietala najmä pápežské kresťanstvo zvýrazňujúce
prísnu askézu a podceňovanie všetkého „ľudského“,
vrátane takých vecí ako hygiena, vodovody a odvádzanie odpadových vôd. Za svoje „revolučné“ názory
sa dostala do nemilosti - pápež Pius V. ju v roku 1570
exkomunikoval z cirkvi. Kráľovná reagovala odvolaním svojho veľvyslanca z Vatikánu.
Vynález moderného splachovacieho WC bol však
prozaickejší. Kráľovná sa už dlhý čas sťažovala na zápach nevyliatych nočníkov v paláci v Richmonde, až
v roku 1595 ju od tohto nepríjemného zážitku oslobodil jej dvoran Sir John Harington, keď nechal nainštalovať pomerne jednoduché zariadenie - o splachovacích záchodoch sa údajne dopočul na svojich
študijných cestách po Taliansku. Obrodením starého
vynálezu však väčšine Angličanov nepomohol - buď
v mieste ich bydliska nebola ešte zavedená kanalizácia alebo nemali vodovod alebo - a to bol asi najčastejší dôvod - nemali peniaze na inštaláciu „zariadenia“.
Ďalší medzník: trojguľový ventil
Na konci 18. storočia zdokonalil dizajn splachovacieho záchoda britský zámočník, konštruktér a vynálezca Joseph Bramah (1748 - 1814). Okrem iného sa
zaslúžil o vynález hydraulického lisu, hasičskej striekačky, výčapného pultu i plniaceho pera. Pokiaľ ide
o moderné splachovacie WC, zaviedol doň také súčasti ako trojguľový ventil ovládajúci naplňovanie splachovača a ešte dokonalejšie zahnutie odpadovej rúry
v podobe písmena U, čo zamedzilo unikaniu zápachu
z odpadového potrubia.
Bramah si „plnofunkčné“ splachovacie WC nechal
patentovať v roku 1778. Všeobecne sa však začalo používať až v 19. storočí, kedy sa v európskych mestách
húfne stavali rozsiahle vodovodné i kanalizačné siete.
(fur.)
Ilustračné foto: internet, archív redakcie
Obrodenie prastarého vynálezu
Akýmsi medzníkom alebo skôr zaujímavou epizódou v novodobej histórii kanalizácie je vynález moderného splachovacieho WC, hoci to nie je až taká novinka - už sme spomínali, že ho poznali v mnohých
starovekých kultúrach (protoindické mestá mestá Harappe a Mohendžo-daro, ale aj Kréta, Féničania a pod.)
A aká je história dnešného moderného WC? Začala sa písať v pohnutých časoch 16. storočia, poznamenaných zvlášť krvavými vojnami medzi katolíkmi
Sir John Harington
Hlavná téma
Téma
Čo nepatrí do verejnej
kanalizácie?
Štvrtá časť:
NIEKTORÉ ZLOŽKY BYTOVEJ CHÉMIE
V
odárenské spoločnosti v mnohých krajinách organizujú informačné kampane, v ktorých vysvetľujú, čo ako a kde
sa smie likvidovať. Prostredníctvom webových stránok, ale aj inými kanálmi upozorňujú svojich klientov na to, čo
do verejnej kanalizácie nepatrí. Osobitnú kapitolu venujú aj tzv. bytovej chémii reprezentujúcej širokú skupinu
rôznorodých látok, ktoré sa niekedy ani nedajú likvidovať inak ako kanalizáciou. Typickým príkladom sú použité
pracie prostriedky. Ide však o to, aké pracie prostriedky a čo obsahujú.
Pojmom bytová chémia sa spravidla označujú chemické látky a ich zmesi, ktoré sa bežne nachádzajú
a používajú v priemernej domácnosti. Tak hovorí zaužívaná encyklopedická definícia. Typickým príkladom
sú čistiace a pracie prostriedky (tenzidy), aviváže
a škrobiace látky, bielidlá, dezinfekčné látky, čističe kuchynských výleviek obsahujúce hydroxid sodný, resp.
kyselinu fosforečnú, acetónové riedidlá a rozpúšťadlá,
laky na nechty, odlakovače, farby na vlasy (poväčšine
s obsahom amoniaku) a podobne.
Čo znamená tenzid a detergent?
Tenzidy sú hlavnou súčasťou (aktívnou látkou) pracích, čistiacich, emulgačních a peniacich prostriedkov, ktoré okrem tenzidov obsahujú doplňujúce prísady - detergenty, ktoré zlepšujú a dopĺňajú ich
účinky. Názov je odvodený z latinského slova tensio
(napätie, tlak) a bol navrhnutý v Nemecku, aby nahradil dlhý a krkolomný názov povrchovo aktívne látky. Saponát je starší (a nepresný) názov pre syntetic-
ké tenzidy, ktoré sa odlišujú od mydla vyrobeného
z prírodnych tukov.
Z hľadiska našej témy najdôležitejším článkom
sú čistiace a pracie prostriedky, pre ktoré sa používa názov tenzid, resp. detergent, ktorý niektorým
ekologicky založeným, no veci neznalým naháňa
strach. Pritom anglické slovo detergent (pochádzajúce z latinského detergeo - stierať prach, utierať
niečo, čistiť, roztrhnúť oblačnosť, rozohnať mraky)
všeobecne znamená čistiaci, umývací či prací prostriedok. Anglické detergency znamená čistiacu,
resp. praciu schopnosť a detergent effect zasa čistiaci účinok.
Slovo detergent sa niekedy používa pre odlíšenie
ostatných čistiacich látok od mydla.
Detergenty sú emulgačné, čistiace a iné prípravky,
ktoré sú zložené z tenzidov a množstva rozličných prísad. Tenzidy sú síce účinnou látkou, ale ich obsah je
zvyčajne 20 percent. Pracie, čistiace a iné prípravky
obsahujú prísady, ktoré zlepšujú a dopĺňajú vlastnosti tenzidov. Prísady (aktivačné, pomocné, plniace) tvoria ďalších cca 80 percent hmotnosti.
Medzi aktivačné prísady pracích a čistiacich prípravkov patria komplexotvorné látky, uhličitany, kremičitany, bieliace látky, enzýmy, ktoré slúžia na štiepenie bielkovín, tukov a uhľovodíkov. Medzi
pomocné prísady patria optické zjasňovacie prostriedky, inhibitory korózie, antistatické látky, farbivá,
parfémové kompozície, abrazíva, ktoré nečistoty odstraňujú mechanicky, optické zjasňovače a zmäkčovače pranej látky. Pre dosiahnutie vhodnej predajnej
formy a koncentrácie jednotlivých zložiek slúžia plniace prísady, z ktorých sa najčastejšie používa síran
sodný.
Čistiace prípravky - detergenty majú výrazné čistiace účinky a veľmi dobre rozpúšťajú mastnotu, inou
vecou už je, že obsahujú také látky, ktoré pre verejnú
kanalizáciu nie sú žiadúce a mali by sa do nej dostať
len v malých množstvách. Prítomnosť akéhokoľvek
druhu tenzidu v prírodných vodách indikuje znečistenie odpadovou vodou.
Treba ešte uviesť, že v 60-tych rokoch minulého storočia viedli niektorí svetoví výrobcovia nevyhlásenú reklamnú vojnu o to, kto bude mať účinnejšie pracie prostried-
INZERCIA
11
Hlavná téma
ky. Detergentné zlúčeniny sa rýchlo objavili vo vodách
- v potokoch, riekach, jazerách a dokonca aj pod Niagarskými vodopádmi, kde pena z tenzidov obsahujúcich detergenty dosahovala až do výšky dva a pol metra!
Fosfáty ničia vodu a život
Z komplexotvorných látok v aktivačných prísadách
majú najväčší význam polyfosforečnany a zeolity. Fosforečnanové pracie prostriedky obsahujú až 5 percent
fosforu. V závislosti od obsahu fosfátov sa pracie prostriedky teoreticky rozdeľujú na fosfátové a bezfosfátové (sú viac ekologické). V praxi sú skôr pracie prostriedky s vyšším alebo nižším (často zanedbateľným)
obsahom fosfátov.
Antropogénnym zdrojom anorganického fosforu
nie sú len pracie prostriedky, ale aj čistiace, odmasťovacie a protikorózne prípravky a umelé hnojivá. Zdrojom organického fosforu je živočíšny odpad. Špecifická produkcia fosforu sa zvyšuje na 2 až 3g na
obyvateľa a deň. Fosfor má kľúčový význam pre eutrofizáciu povrchových vôd spôsobujúcej zhoršenie organoleptických vlastností vody a tvorbu toxických organických látok. Zvyšuje rast tzv. vodného kvetu,
ktorý spotrebúva väčšinu kyslíka vo vodách, čo škodí
rybám a rastlinám.
Eutrofizácia je v podstate súbor prírodných a umelo vyvolaných procesov, ktoré
vedú ku zvyšovaniu koncentrácie biogénnych prvkov (dusík, fosfor) vo vodách a ku zvyšovaniu produkcie
organickej hmoty.
Enormná zaťaž
životného prostredia
V záujme objektivity treba uviesť, že
európska legislatíva problematiku fos-
12
fátov v pracích prostriedkoch dosiaľ veľmi neriešila.
Nechala ju napospas jednotlivým členským krajinám.
Po celé roky existovalo prakticky len jediné Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch.
Z nášho hľadiska je dôležitý článok 14 tohto nariadenia, v ktorom sa uvádza: „Až do ďalšieho zosúlaďovania si členské štáty môžu ponechať alebo ustanoviť vnútroštátne pravidlá týkajúce sa používania fosfátov
v detergentoch.“
Výsledkom je skutočnosť, že aj keď fosfáty vypúšťané do kanalizácií výrazne zaťažujú životné prostredie, na nesvedomitých výrobcov pracích prostriedkov niet páky. Lebo aj keď v jednej krajine je predaj
fosfátových pracích prostriedkov zákonom zakázaný,
výrobca ich vyváža k susedom. A tam, kde zakázaný
nie je, sú predajne plné pracíchprostriedkovs vysokým obsahom fosfátov - domácej i zahraničnej produkcie. Obdobne sa to týka aj tabletiek a gélov do
umývačiek riadu.
Poučenie z tzv. českej
vojny
Stačí si pripomenúť vojnu,
ktorú ešte kedysi v roku 2006
vyhlásil výrobcom a predajcom pracích prostriedkov
vtedajší minister životného prostredia Libor Ambrozek v čase, keď v mnohých krajinách EÚ bol už predaj fosfátových pracích prostriedkov dávno zakázaný. Minister vtedy podpísal nariadenie, podľa ktorého
sa už od 1. októbra 2006 prášky s fosfátmi nesmeli
dostať na český trh - presnejšie povedané, išlo
o prášky, v ktorých by obsah fosfátov bol vyšší ako
pol percenta.
Ekológovia rozhodnutie ministra Ambrozka úprimne privítali. Podľa nich to bol jeden z najdôležitejších krokov k zníženiu znečistenia vôd, keďže fosfáty spôsobujú predovšetkým tzv. vodný kvet, teda to
„nepríjemné premnoženie siníc a rias, ktoré o. i. predstavuje aj riziko alergických reakcií,“ uvádza sa vo vyhlásení českého ekologického združenia Duha.
Nariadenie ministra nenechalo na seba dlho čakať
ani z druhej strany. Renomovaná zahraničná spoločnosť, ktorá patrí k najväčším výrobcom čistiacich
a pracích prostriedkov v Európe, ministrovi odkázala,
že s tým naozaj nemá problém: „Na trh dodáváme výlučne už len bezfosfátové pracie prostriedky, k čomu sme
sa spolu s niekoľkými ďalšími spoločnosťami dobrovoľne zaviazali. Nariadenie ministra nebude mať žiaden
technický dopad na našu firmu a nespôsobí nám žiadne problémy.“
Viacerí domáci výrobcovia však zareagovali opačne - buď minister alebo ľudia. Buď zostane všetko po
starom alebo sa budú musieť zvýšiť ceny, na čo doplatia spotrebitelia.
O pár mesiacov sa na iniciatívu ministra zabudlo.
A cena pracích prostriedkov naďalej zostáva tým hlavným, prečo sa svet neustále vracia k fosfátovým pracím prostriedom. Signifikantné je to najmä v postsocialistických krajinách strednej a východnej Európy.
Únii záleží na kvalite vôd
Ako blesk z jasného neba prišla správa z Bruselu. Tlačové agentúry priniesli 4. novembra 2010
horúcu správu o tom, že Európska komisia (EK) sa
rozhodla definitívne zakázať používanie fosfátov a výrazne obmedziť povolené množstvá ďalších látok obsahujúcich fosfor v pracích prostriedkoch.
Pripomeňme, že používanie fosfátov už zakázalo 8 krajín (Belgicko, Česko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko a Taliansko),
v ďalších troch (Fínsko, Írsko a Slovinsko) platí zákaz na báze dobrovoľnosti.
Vo vyhlásení EK sa uvádza, že cieľom je znížiť
množstvá fosfátov v odpadových vodách a tým
zlepšiť kvalitu povrchových a spodných vôd v Európe, kedže prítomnosť fosfátov vo vode o. i. vedie k množeniu rias na úkor ďalšieho vodného života. Komisár Antonio Tajani vzápätí spresnil, že
sa to zatiaľ bude týkať len pracích prostriedkov.
„Pre prípravky do umývačiek riadu nateraz nemáme dostupnú alternatívu z hľadiska finančnej náročnosti.“
Návrh EK musia ešte schváliť jednotlivé členské štáty a europoslanci.
Hlavná Téma
téma
Existuje náhrada polyfosforečnanov?
Vzhľadom k eutrofizácii je celkový fosfor uvádzaný
ako ukazovateľ prípustného stupňa znečistenia, keďže má podstatný význam pre rozvoj eutrofizácie.
V posledných rokoch stále rastie eutrofizácia vôd spôsobená rozmachom civilizácie - nie všade vyhovujúci
stav čistiarní odpadových vôd, ale aj únik živín do vodných systémov. Dôsledkom eutrofizácie je postupné
znehodnocovanie všetkých typov povrchových vôd.
Voda nadobúda nepriaznivé vegetačné sfarbenie,
zhoršujú sa jej úžitkové a estetické vlastnosti.
Celý problém je v tom, že fosfáty, ak sú v odpadovej vode prítomné vo vyšších koncentráciách, sa v čistiarňach odpadových vôd nestačia odbúrať.
Svet preto hľadá ekologické alternatívy, ktorými by
ich mohol nahradiť.
Jednou z nich sú zeolity (z gréckeho zein - variť
a lithos -kameň), teda hlinitokremičité minerály s mikroporéznou štruktúrou vulkanického pôvodu.
Zeolity sú hlinitokremičitny s trojrozmernou štruktúrou majúce schopnosť vymieňať ióny vápnika a horčíka za sodík. V ich kryštálovej štruktúre vznikajú pomerne veľké dutiny spojené kanálikmi, čím sa ich
merný povrch mnohonásobne zväčšuje. Preto vykazujú značnú adsorpčnú kapacitu a považujú sa meniče iónov prírodného pôvodu.
mydlové orechy). Ide o plody stromu Sapindus Mukorossi alebo Sapindus Trifoliatus, ktoré rastú v Indii a Nepáli. Orechy sú vynikajúcim pracím a čistiacim
prostriedkom, sú vhodné pre jemné i dôkladné pranie, sú šetrné aj pre farebnú bielizeň, pretože chránia
farebnosť a nemajú bieliaci účinok.
S orechmi sa dá prať pri všetkých teplotách.
Na Západe sú ozaj hitom. Výluh z nich sa dá použiť
aj na umývanie riadu, podláh a okien, možno ním potrieť steny v kúpeľni, čo ochráni pred plesňami. A napokon výluhom možno opláchnuť ovocie i zeleninu, čo
zakúpené produkty aspoň čiastočne zbaví pesticídov.
Zodpovednosť voči vodným zdrojom
Zaujímavá je iniciatíva Toky nie sú stoky zameraná na občiansku zodpovednosť voči vodným tokom
a vodným zdrojom. OZ Tatry so sídlom v Liptovskom
Mikuláši v rámci tejto kampane vydalo materiál „Ako
neubližovať rieke“ zameraný na pracie prostriedky.
Jeho autori upozorňujú, že každý človek môže ovplyvniť čistotu vodných tokov a zdrojov vody, a to svojím
každodeným správaním.
Tým hlavným je používať bezfosfátové pracie prostriedky, v príslušnej vodárenskej spoločnosti si zistiť tvrdosť vody a jej hodnote prispôsobovať dávko-
Ohrozené zdravie i pitná voda
V doterajších dieloch seriálu Čo nepatrí do verejnej
kanalizácie? sme písali napríklad o nespotrebovaných
liekoch, o tzv. kuchynskom odpade vrátane olejov použitých na fritovanie a vyprážanie, ale aj o vylievaní
zvyškov farieb, lakov, riedidiel a rozpúšťadiel bežne
používaných aj v domácnostiach. Tie totiž obsahujú
viaceré vysoko toxické a nebezpečné látky.
Vedúca útvaru chemicko-technologických činností Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS),
a.s. Košice, Ing. Nataša Riganová (na fotografii dole),
ktorá je aj odborným garantom seriálu, k tomu poznamenáva:
„Zaráža ma, čo všetko ľudia dokážu do kanalizácie
vyliať a vysypať. Zrejme si neuvedomujú, že tým, že
toxické látky sa ich pričinením zbytočne dostávajú do
odpadových vôd, devastujú životné prostredie,
ohrozujú zdravie iných ľudí i svoje vlastné zdravie.“
Inžinierka Riganová zdôrazňuje, že kanalizácia nie
je odpadkový kôš a naozaj do nej nemožno hocičo
vylievať a vysýpať. „Mnohé z látok, ktorým sme sa v seriáli podrobne venovali, nielenže môžu poškodiť kanalizáciu a inhibujú biologický proces čistenia odpadových
vôd, ale pri vyšších koncentráciach sa nestačia pri čistení odbúravať.“
Typickým príkladom sú podľa nej aj spomínané fos-
Čast zeolitov vzniká premenovu vulkanoklastických
sedimentov. Zeolity môžu vznikať aj v dutinách magmatických, hlavne bázických hornín (puklinové zeolity) a v slabo metamorfovaných horninách (zeolitová
fácia). V prírode sa vyskytuje 45 druhov zeloitov a cca
ďalšia stovka zeolitov bola pripravená synteticky.
Zeolity sú na Slovensku pomerne zriedkavé (Vysoké Tatry, kde vznikali rozpadom živcov z granitoidov,
ďalej Štiavnické vrchy, okolie Banskej Štiavnice a Banského Studenca a pri Nižnom Hrabovci).
Rôzne druhy zeolitov majú špecifické rozmery dutín a kanálikov, a preto sú vhodné na zachytávanie
špecifických molekúl. Už roky sa používajú na odstraňovanie ropných škvŕn a v poľnohospodárstve ako nosiče postupne uvoľňujúce hnojivo zo svojej štruktúry.
To potom nie je odplavované dažďovou vodou do povrchových tokov a vodných nádrží.
Zeolity sú jednou zo základných složiek bezfosfátových pracích prostriedkov. Dobre sa zachycujú
v mechanických stupňoch čistenia v ČOV-kách
a ukladajú sa v čistiarenskom kale.
Problémom zeolitov je ich relatívne vysoká cena sú podstatne drahšie ako fosfáty, čo sa nemôže neodraziť na cene ekologických pracích prostriedkov.
Hitom je orech na pranie
Vo vyspelých západných krajinách sa pracie prostriedky v dosť významnej miere postupne nahradzujú čisto prírodnými produktmi, napríklad orechmi na
pranie (niekedy nie celkom presne nazývanými aj
vanie pracích prostriedkov, pričom netreba používať
odhad „od oka“, ale odmerku. Treba mať na pamäti, že
spotrebu pracieho prostriedku výrazne znižuje jeho
dávkovanie priamo do bubna práčky. A ďalším odpoorúčaním je vzdať sa avivážnych prostriedkov. „Sú biologicky veľmi ťažko rozložiteľné a na samotnú čistotu
bielizne nemajú žiaden vplyv. Mäkkosť bielizne získame
jej sušením na čerstvom vzduchu,“ zdôrazňujú autori
kampane.
fáty. „Niekedy by stačilo aj to, aby sme venovali trochu
pozornosti zloženiu čistiacich prostriedkov a iných prípravkov používaných v domácnosti vtedy, ak po nich
siahneme v regáloch obchodných domov s tým vedomím, že aj my vieme ovplyvniť kvalitu vody v miestnom
potoku alebo v rieke. Aby sme zabránili úhynu rýb, ďalších vodných živočíchov a vtákov. Nehovoriac o tom, že
by sme mali chrániť zdroje pitnej vody.“
(fur.)
Foto: archív redakcie
13
Téma
KAUZA: Na východe Slovenska ponúkajú „zázračný prístroj“ na obalamutenie vodomerov
35 eur za ľudskú
hlúposť
V
poštových schránkach obyvateľov niektorých východoslovenských miest sa prednedávnom objavila ponuka priam zázračného zariadenia, ktoré „revolučnou technológiou elektromagnetického vlnenia na princípe magnetickej rezonancie používanej
v zdravotníctve“ dokáže spacifikovať každý vodomer.
Tak to aspoň tvrdia predajcovia údajne bezkonkurenčného prístroja.
Bližšie informácie o zariadení prinášajú aj na internete. Firma vodazdarma si za prístroj „ovplyvňujúci
nové antimagnetické vodomery akejkoľvek metrologickej triedy“ pýta 35 eur vrátane poštovného.
V záujme objektívnej pravdy treba hneď povedať,
že bližšie neidentifikovaným podvodníkom sa v pomerne krátkom čase podarilo oklamať a podviesť
množstvo ľudí. K obchodnému úspechu firmy do
určitej miery prispelo aj isté tajomno sprevádzajúce
predaj prístroja.
Pre ilustráciu citujme z reklamných ponúk firmy vodazdarma:
„Vážená verejnosť! Pretože zariadenie, ktoré ponúkame, nie je certifikované na žiadnom z európskych trhov
a na dôvažok treba povedať, že asi nikdy ani nebude, nakoľko odber vody takýmto spôsobom je neprípustný pre
spoločnosť, z ochranných opatrení chrániacich zhotoviteľa predávaného zariadenia, vyhradzujeme si právo prijíimania objednávok iba emailom. Zasielame diskrétne
po Vašom potvrdení objednávky.“
Voda a iné médiá
Aby toho nebolo málo, firma vodazdarma na svojich webových stránkach upozorňuje: „Dvojica mladých technikov po trojročnom úsilí vyvinúť zariadenie na ovplyvnenie elektromeru, plynomeru
a vodomeru dotiahla tento projekt do konca iba v rovine „úspory“ vody. Ponúkame Vám bezkonkurenčné
zariadenie a veríme, že Vám bude slúžiť roky a takto
investované finančné prostriedky sa Vám vrátia vo veľmi krátkom čase.“
14
K tomu ešte dodávajú, že ich bezkonkurečné zariadenie pracuje spoľahlivo pri všetkých na trhu dostupných antimagnetických, ako aj bežných klasických vodomeroch všetkých metrologických tried.
Kruté prebudenie
Tí, ktorí lákavej ponuke na prístroj na spacifikovanie vodomeru naleteli, namiesto sofistikovaného zariadenia dostali v balíčku malý magnet a kúsok drievka. Odosielatelia balíčka v priloženom liste píšu, že je
to len na to, aby sa vyskúšalo, aký typ vodomera zá-
kazník má. Do firmy má spätne zaslať údaje o type vodomeru a jeho výrobnom čísle.
Tento krok je zrejme na to, aby si zákazníci hneď neuvedomili, že sa stali obeťou podvodu a nekontaktovali políciu. V kriminalistike totiž oddávna platí, že akýkoľvek časový posun (strata času) je najväčším a neraz
aj jediným nepriateľom odhalenia trestného činu.
K tomu sa na dovysvetlenie žiadajú dve poznámky:
„ Celé je to nezmysel a zrejme žiaden zákazník už od
firmy vodazdarma okrem drievka a magnetu nedostal nič viac, veď v obchodných podmienkach nie
Téma
je ani len zmienka o tom, že najprv pošlú niečo na
skúšanie.
„ Skúšať s drievkom a magnetom aký typ vodomera
zákazník vlastne má, je úplná hlúposť. Dnes už
takmer všetky vodomery sú dokonale antimagnetické a nedajú sa ovplyvňovať.
Ich pracovníci majú takéto prípady dôkladne zmapované, preštudované, ale táto najnovšia kauza je iného charakteru. Je zlodejstvom, ale nejde tu o zlodejstvo vody dodávanej vodárenskými spoločnosťami,
ale o to, že dotyční okrádajú ľudí, ktorí im naletia na
to, že vodomer sa dá zastaviť.
„Pokiaľ ide o staré vodomery, z tých naozaj niektoré
boli bez antimagnetickej odolnosti, ale zdôrazňujem, že
išlo o bytové vodomery. Inou kapitolou sú vodárenské,
fakturačné vodomery. Vysvetlím pre laickú verejnosť - to
sú tie veľké vodomery v šachtách a tie vždy boli odolné
voči magnetom a nebolo a nie je možné ich obalamutiť!
Myslím si, že skúšanie a zaslanie výrobného čísla a typu
vodomera má byť len na ospravedlnenie toho, že zákazníka podviedli,“ povedal pre Vodárenské pohľady podpredseda správnej rady Asociácie vodárenských spoločností (AVS) a generálny riaditeľ Východoslovenskej
vodárenskej spoločnosti (VVS), a.s. Košice, Ing. Stanislav Hreha.
Moderný vodomer sa len tak jednoducho zastaviť
nedá. Iba ak totálnym poškodením.
Pre úplnosť uveďme, že známe „metódy“ ovplyvňovania starých neantimagnetických vodomerov
boli svojho času relatívne dosť úspešné. Ide o to, že
priložením jedného alebo aj viacerých magnetov sa
naozaj ruší magnetické pole vo vnútri vodomeru,
čím môže dôjsť buď k trhavému chodu počítadla alebo aj k jeho úplnému zastaveniu, hoci turbínka sa
stále otáča.
Inou kuriozitou bolo počínanie istého výmyselníka,
ktorý vychádzal z predpokladu, že dnešný moderný
vodomer je vysokosofistikované a teda aj veľmi citlivé zariadenie a preto spoluobčanom radil dôkladne
ho obaliť staniolom, alobalom, papierom, handrami a
podobne. Dôvodil tým, že ak vodomer bude dôkladne skrytý, nebude tak reagovať na vonkajšie podnety
(svetlo - tma, teplota a tlak vzduchu, vlhkosť) a bude
vraj aj menej merať...
Prípad je v rukách polície
Vráťme sa ku kauze firmy vodazdarma. Podľa informácií zverejnených v regionálnych médiách, podvodníkom naletelo niekoľko stovík, možno až niekoľko tisícok obyvateľov východného Slovenska. Objavujú sa
aj rôzne dohady o motíve konania páchateľov, vraj by
Práve Východoslovenská vodárenská spoločnosť sa
ako prvá začala angažovať v tejto kauze a na prokuratúre podala na neznámych páchateľov trestné oznámenie.
Podrobné ukážkové video
Firma vodazdarma ponúka na svojich stránkach
prezentačné video, v ktorom po samotnej, a to dosť
podrobnej ukážke toho ako zariadenie funguje, nasleduje text: „Takže už vám nič nebráni v „šetrení“ vody,
a to bez zásahu do vodomera a bez poškodenia
plomb.“ Video možno zhliadnuť aj na portáli YouTube.
Súčasťou webstránky firmy vodazdarma je aj článoček nazvaný História projektu, v ktorom sa píše:
„Socialistické odbery vody po ovplyvnení vodomeru
magnetom nás viedli k domienke zhotoviť zariadenie
ovplyvňujúce nové antimagnetické vodomery akejkoľvek metrologickej triedy. Po približne trojročnom úsilí sa
nám v spojení s inžinierom A. K. podarilo vyvinúť zariadenie, ktoré máte možnosť využiť vo Vašej domácnosti.
Zasielame dobierkou po potvrdení obejdnávky.“
Za tým nasleduje upozornenie, že uvedená cena 35
eur je bez nabíjacích batérií. Zariadenie nápadne pripomína starú, no neošúchanú železničiarsku vysielačku.
Množstvo „metód“
a pokusov
Azda všetky vodárenské spoločnosti (a nielen na
Slovensku) majú bohaté skúsenosti s tým, že zákazníci vodomery odmontujú a fyzicky otočia, aby sa údaj
o spotrebe nezvyšoval, ale naopak znižoval, alebo ich
prevŕtajú a strčia tam napríklad špendlík alebo klinec,
„aby sa to netočilo.“
Treba však zopakovať, že toto sa týkalo starých vodomerov - odvtedy však výrobcovia úspešne čelia
takýmto pokusom pomocou rôznych antimagnetických úprav, ktoré sa okrem iného prejavujú aj väčšou
hrúbkou a najmä vyššou váhou vodomera.
V médiách bol zaznamenaný prípad občana, ktorý
si k vodomeru prikladal dvojice magnetov z rôznych
strán a pod rôznym uhlom. Skúšal chod počítadla zastaviť alebo aspoň spomaliť, no počítadlo zrazu urobilo trhavý pohyb, žiaľ, nie v požadovanom smere...
Poskočilo dopredu a nešťastníkovi údajne načítalo
viac ako reálne spotreboval.
za tým okrem ziskuchtivosti a podvodu mohla byť aj
pomsta zo strany nejakého mladého a šikovného inžiniera, konštruktéra, ktorého niekde ohrdli.
Hovorca Krajskej prokuratúry v Košiciach JUDr. Milan Filičko pre Vodárenské pohľady uviedol: „Môžem
potvrdiť iba to, že sme zaevidovali trestné oznámenie
Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti týkajúce
sa ponuky „prístroja“ na ovplyvňovanie vodomerov.
Okresná prokuratúra Košice I trestné oznámenie odstúpila na priame vybavenie Policajnému zboru. „
(fur.)
Foto: archív redakcie
15
Anketa
Neoprávnený odber vody
z verejného vodovodu
– SEVAK, a.s.
Snaha odberateľov platiť za odobratú vodu z verejného vodovodu, resp. za odvádzanú odpadovú
vodu do verejnej kanalizácie čo najmenej je pre odberateľov silným motívom pre hľadanie riešení ako
tieto platby minimalizovať. V minulosti sme zistili
tak ako každý prevádzkovateľ verejného vodovodu
rôzne spôsoby neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu. V ostatnom období sa v našej
spoločnosti vyskytlo viacero podobných prípadov
neoprávneného zásahu do vodomerov. Pri kontrole resp. výmene vodomerov montážnik našej spoločnosti zistil poškodenie a následné spájanie plombovacieho drôtu overovacej značky vodomeru. Pri
podrobnejšej kontrole vodomeru bolo zistené poškriabanie číslic valčekového počítadla ostrým predmetom. Na základe tohto zistenia sa dá predpokladať, že odberateľ prestrihol plombovací drôt,
odskrutkoval hlavu vodomeru a násilným pretočením číslic počítadla upravil stav počítadla. Po zásahu do vodomeru plombovací drôt spojil drobným
uzlíkom. Naša spoločnosť vodomery zaslala výrob-
INZERCIA
16
covi so žiadosťou o určenie miery poškodenia vodomerov a o vyčíslenie nákladov na opravu vodomerov. V súčasnosti očakávame odpoveď.
Podľa § 25 odsek 1 zákona 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, …,
v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon), je
odber s používaním meradla, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odber nezaznamenáva alebo
zaznamenáva odber menší ako skutočný, resp. odber s používaním meradla, na ktorom bolo poškodené zaistenie proti neoprávnenej manipulácii, neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu.
Podľa odseku 2 toho istého § - u, je ten kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu. Prevádzkovateľ verejného
vodovodu má však problém zistiť a vyčísliť skutočnú výšku škody, pretože okrem škody na poškodenom vodomere, nevie zistiť skutočne odobrané
množstvo vody z verejného vodovodu za obdobie
používania takto poškodeného vodomeru. Pritom
je veľmi pravdepodobné, že odber bol väčší ako
priemerný a to bol zrejme aj dôvod na poškodenie
vodomeru.
Porušenie § 25 zákona fyzickou osobou dokonca
nie je ani priestupkom podľa § 40 zákona. Preto je
zrejme vhodným riešením uplatniť inštitút zmluvnej pokuty za porušenie § 25 zákona odberateľom
priamo v zmluve na dodávku vody. Výška zmluvnej
pokuty by mala byť v takej výške aby demotivovala odberateľa od neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu.
Ing. Marián Martinček, výrobný riaditeľ
Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s.
Bratislavská vodárenská
spoločnosť
Bratislavská vodárenská spoločnosť nemá poznatky, že by zákazníci dostávali takéto ponuky, ani
prostredníctvom call centra sa s podobnými otázkami nestretávame. Oddelenie obchodnej inšpekcie má skúsenosti v tom zmysle, že si niektorí odberatelia upravujú vodomery vo svojich nehnuteľnostiach.
Jana Štulajterová
vedúca oddelenia marketingových politík
BVS, a.s.
Čo je nové
Čo je nové vo VVS, a.s.
Trend dneška:
Čím bližšie k odberateľovi
Jedným z projektov financovaných
z grantov EÚ, ktoré Východoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s., začala realizovať v týchto dňoch, je
Rakovnica - vodovod. „Projekt Rakovnica sme začali
pred niekoľkými rokmi stavať výlučne z vlastných
zdrojov. V súčasnosti je rozostavaný - sú tam dva nedokončené vodojemy. Počas teraz začatej druhej etapy z peňazí EÚ, štátneho rozpočtu i z nášho príspevku zrealizujeme obsyp vodojemov a ich oplotenie,
zabezpečíme technológiu i telemetrický prenos údajov. Vybudujeme šesť kilometrov potrubia a 180 vodovodných prípojok,“ uviedol investičný riaditeľ
VVS, a.s. Ing. Róbert Hézsely. Ako zdôraznil, dnes je
trendom budovať vodovodné prípojky čo najbližšie
k odberateľovi. „Aj v tomto prípade budujeme prípojky až na samú hranicu pozemku, aby sme občanom
umožnili a zjednodušili prístup a nemali ďalšie náklady na napojenie sa.“
(fur.)
VVS, a.s. hľadá nové cesty
pre znižovanie nákladov
„Jedným zo spôsobov znižovanie nákladov na výrobu pitnej vody a čistenie odpadových vôd je znižovanie spotreby elektrickej energie, keďže náklady na elektrickú energiu predstavujú až 10 percent
z ceny pitnej vody,“ povedal pre Vodárenské pohľady
výrobno-technický riaditeľ Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti VVS, a.s., Ing. Rudolf Kočiško.
Ako ďalej uviedol, spoločnosť si uvedomuje, že viaceré zariadenia sú už morálne i fyzicky zastaralé a doslova sú žrútmi elektrickej energie. „Aj preto sme sa
rozhodli ísť cestou modernizácie a rekonštrukcie čerpacích staníc, vrátane výmeny zastaralých čerpadiel
a obnovy technológií.“
Vyše 130-kilometrová trasa
VVS, a.s. v tomto roku realizovala 1. etapu projektu
Rekonštrukcia čerpacej stanice Hanušovce, ktorá je
najväčšou čerpacou stanicou v rámci spoločnosti. ČS
Hanušovce bola uvedená do prevádzky v roku 1987
a patrí do vodárenského systému Starina - Košice s celkovou dĺžkou hlavného potrubia vyše 130 km k najvzdialenejšiemu spotrebisku, ktorým sú Košice.
Zámerom terajšieho projektu bolo prebudovanie
čerpacej stanice z klasickej stanice na zrýchľovaciu čerpaciu stanicu, aby aj pri rovnakom výkone čerpadiel
bolo možné dosiahnuť podstatne menšiu spotrebu
elektrickej energie. Ďalším podstatným činiteľom pri
úspore elektrickej energie je skutočnosť, že technický
pokrok a nové technológie vo výrobe zvýšili účinnosť
nových čerpadiel. „Kým pri starých čerpadlách bola
účinnosť cca 51 percent, novoinštalované čerpadlá
majú účinnosť až 75 percent,“ vysvetľuje inžinier Kočiško.
Celkové náklady na elektrickú energiu pri starom
čerpadle predstavovali mesačne 50.563 eur, pri novom čerpadle sa znížili na 38.336 eur, čo je ročná úspora 146.724 eur. „Pri investičných nákladoch na realizáciu rekonštrukcie v celkovej výške 538.800 eur
rátame s návratnosťou akcie v časovom horizonte
3,67 roka pri terajších cenách elektrickej energie. Ak
ale počítame, že ceny energií každoročne stúpnu,
doba návratnosti sa ešte skráti.“
štrukcia čerpacej stanice Drienovec, kde je predpokladaná ročná úspora v spotrebe elektrickej energie
vo výške cca 130.570 eur.
Na otázku, v ktorých kútoch východného Slovenska je táto modernizácia najakútnejšia, inžinier Kočiško povedal, že spoločnosť má spracovanú koncepciu Energetickej optimalizácie prívodných potrubí
a čerpacích staníc, v ktorej sú v každom závode prehodnotené zariadenia, ktoré sú energeticky zastaralé
a treba ich vymeniť.
„Východné Slovensko je geograficky také, aké je,
s tým nič neurobíme. Teda každý náš závod má čerpacie i prečerpávacie stanice. Avšak najviac je ich
v rovinatých okresoch ako sú Trebišov, Michalovce,
Vranov. A tam bude treba aj najviac rekonštruovať.“
(fur.)
Foto: archív redakcie
Rožňavskí vodári objavili
praveké nálezisko
V rámci rekonštrukcie vodovodného potrubia v katastri obce Silica, okres Rožňava, zamestnanci VVS, a.s.
závodu Rožňava našli historické nálezisko, čo potvrdil
aj privolaný archeológ. Po preskúmaní náleziska, archeológ Rastislav Hreha z Archeologického ústavu
SAV v Nitre, pobočky v Košiciach zistil, že ide o 3000
rokov staré praveké žiarové pohrebisko. V pohrebisku
sa našli spálené zvyšky ľudských kostí a keramických
nádob. Zdokumentovalo sa približne 11 hrobov. Svedčí to o tom, že ľudia už aj pred 3000 rokmi pochovávali kremáciou. Tento nález je unikátny tým, že žiarové pohrebiská sa na našom území nevyskytujú často.
Práce po hľadaní nálezov ešte neskončili, a to z dôvodu, že prieskum a čistenie nálezov je veľmi dôsledné
a zároveň aj pomalé, aby nedošlo k ich poškodeniu.
Všetky predmety sa musia ešte podrobne preskúmať,
niektoré zrekonštruovať a možno skončia v nejakom
múzeu. Práce na rekonštrukcii vodovodného potrubia mohli po konzultáciách s archeológmi pokračovať, a tak sa podarilo zamestnancom VVS, a.s. závodu
Rožňava ukončiť stavbu v plánovanom termíne.
Ing. Stanislav Prcúch
riaditeľ VVS, a.s. závod Rožňava
V tejto, ale i pri mnohých ďalších rekonštrukciách
nejde však len o výmenu samotného čerpadla, ale aj
o ďalšie zariadenia a technológie, keďže nové čerpadlá
majú iné napojenie, iné sanie a iný výtlak. „Vrátim sa
ešte k Hanušovciam. Tam sme už v roku 2006 za 11
miliónov Sk s predstihom urobili rekonštrukciu trafostanice - nízko aj vysokonapäťovej časti, ako aj
komplexnú automatizáciu čerpacej stanice. De facto to bola predetapa terajšej rekonštrukcie .“
Všade a najviac na Zemplíne
Podľa inžiniera Kočiška bude VVS, a.s. v trende modernizácií pokračovať aj v ďalších rokoch. Spoločnosť
má na rok 2011 pripravený obdobný projekt - Rekon-
Silica - Acheologický nález pohrebiska
október 2010
17
Čo je nové
Spomienky účastníkov stretnutia k 40. výročiu vzniku
Severoslovenských vodární a kanalizácií
V treťom tohtoročnom čísle Vodárenských pohľadov sme informovali
o príprave spomienkového stretnutia
bývalých riaditeľov, námestníkov
podniku a závodov so súčasnými
funkcionármi pri príležitosti 40. výročia vzniku Severoslovenských vodární
a kanalizácií, a.s.. Pre každý závod bol vyrobený prezentačný panel s krátkymi informáciami z histórie budovania vodovodov a kanalizácií, s vybranými
ukazovateľmi, s dobovými a súčasnými fotografiami objektov.
V tomto čísle prezentujeme spomienky niektorých účastníkov stretnutia, dnes
už dôchodcov. Dali sme im dve otázky :
Pohľad na účastníkov stretnutia
1. Ako si spomínate na Vaše pôsobenie v bývalom SEVAK-u?
2. Ako v súčasnosti trávite svoj čas, čomu sa venujete?
Jozef Franček (85 rokov, bývalý riaditeľ závodu v Dolnom Kubíne)
1. Najskôr chcem poďakovať organizátorom tohto milého stretnutia. Nečakal
som to a aj som zvažoval vzhľadom na môj vek svoju účasť. Ale neľutujem, že som
prišiel. Nečakal som, s koľkými bývalými kolegami sa tu stretnem. Nevideli sme sa
niekoľko desiatok rokov, ani som nevedel, či ešte vôbec žijú. S mimoriadnym záujmom som si pozrel dokumentárny film, ktorý ukazuje, aké nové techniky sa dnes
vo vodárenstve používajú. Kamery na kontrolu kanalizácie, diaľkové odpočty vodomerov a pod. V tejto súvislosti si spomínam na veľmi staré časy, keď u nás v Dolnom Kubíne, ešte za OVHS, boli krompáč, lopata a bicykel hlavnými technickými
prostriedkami vo vodárňach. Budovaním priemyslu na Orave, napr. Kovohuty v Istebnom, Tesla v Nižnej nám odoberali aj ľudí, ktorí radšej išli za lepším zárobkom
do fabriky ako do blativého, alebo zamrznutého výkopu opravovať poruchu. Spomínam si tiež na veľké problémy s preberaním vodovodov a kanalizácií, ktoré boli
budované v známych akciách „Z“. Vodári ich museli prevziať do svojej správy, bez
nároku navýšenia finančných prostriedkov.
2. A čo robím dnes? Navštevujem dôchodcovský klub a venujem sa aktivitám v
ňom, zúčastnil som sa Hviezdoslavovho Kubína v rámci žilinského kraja s prednesom balady Martina Rázusa „Malý uprchlíci“ (názov je autentický – pozn. autora),
v kategórii seniorov, proste stále niečím žijem, nepodlieham ničnerobeniu.
Ing. Štefan Repa (66 rokov, bývalý podnikový riaditeľ v Žiline)
1. Na SEVAK-u som prežil najkrajšie roky svojho pracovného života, či už v závode v Liptovskom Mikuláši, alebo neskôr v podniku v Žiline. Celkom to bolo 32 plodných rokov. Bol som pri najrozsiahlejších investičných projektoch podniku v minulosti i v novodobej histórii. Zažil som transformáciu vodární zo štátneho podniku
na obce, od roku 2004 to bola príprava a realizácia stavieb spolufinancovaných z
predvstupových fondov Európskej únie ISPA na Liptove, v Turci a na Považí. Často
si doma spomínam na kolegov, a preto vítam každé stretnutie, ktoré spoločnosť
organizuje, pretože je to príležitosť pospomínať s bývalými kolegami na spolu prežité roky.
2. Pokiaľ mi to zdravotný stav dovolí, venujem sa prevažne rodine.
18
Mikuláš Maník (64 rokov, bývalý výrobnotechnický námestník závodu
v Martine)
1. Celý pracovný život som prežil vo vodárňach v rôznych funkciách, väčšinou
vo výrobe. Mal som šťastie na ľudí, od ktorých som sa mohol učiť a keďže som vedel oceniť pomoc týchto ľudí, neskôr aj ja som sa snažil odovzdať svoje skúsenosti ďalším vodárenským generáciám.
2. Patrím zrejme k väčšine dôchodcov, ktorí sa venujú práci v záhrade a vnúčatám.
Ing. Ladislav Polák (68 rokov, bývalý technický námestník závodu v Dolnom Kubíne)
1. Značku SEVAK som vždy považoval za značku kvality a stability. Že to nebol
iba môj názor, dokumentujú výsledky práce SEVAK-u za obdobie 1984 – 1989, keď
každoročne získaval Červenú zástavu Ministerstva lesného a vodného hospodárstva ako ocenenie za najlepšie výsledky hospodárenia v rezorte vodného hospodárstva. Možno sa dnes mnohí nad tým pousmejú, ale ja viem, koľko pracovného
úsilia bolo treba v závodoch a v podniku vykonať, aby sme toto ocenenie získali.
Aj v dôchodkovom veku veľmi intenzívne sledujem dianie vo vodárňach a kanalizáciách. Tak rozsiahly rozvoj investícií do vodovodov a kanalizácií, aký dnes zažívame, považujem za sen. Keď si spomeniem, že na výstavbu kanalizácie v Námestove sme v minulosti dostávali ročne asi 1,5 mil. Kčs, tak je to dnes úsmevné, vtedy
to bolo do plaču. Preto jej výstavba trvala neskutočne dlho - 9 rokov.
2. Venujem sa stále práci. Vykonávam stavebný dozor pri výstavbe rodinných
domov v Hornej Lehote (dve, tri stavby ročne), pri výstavbe malej vodnej elektrárne v Lomnej okr. Námestovo, spolufinancovanej z Európskych fondov. Nevedel by
som ležať na gauči.
Ing. Augustín Liščák (72 rokov, bývalý riaditeľ závodu v Čadci)
1. Veľa krásnych spomienok mi zostalo. Napr. na Štedrý deň bola porucha vodovodu. Ľudia si aj ponadávali. Veď si viete predstaviť, keď vám v tento deň z vodovodného kohútika netečie voda. Ale boli aj takí, čo nám priniesli kapustnicu a aj
trochu hriateho. Alebo keď som pocítil hrdosť, keď na celoštátnej Súťaži zručnosti vodárenských pracovníkov v Brne (v rámci Československa - pozn. autora) boli
najlepší „hľadači“ - chlapi z môjho závodu. Škoda, že už medzi nami nie sú bývalí
riaditelia Ing. Lazur, Ing. Šedík a ďalší, ktorí urobili veľa pre rozvoj nášho podniku.
Mal som tú česť v minulosti spolupracovať s Výskumným ústavom stomatologickým v Prahe na výskumnej úlohe pre mesto Púchov Fluorizácia vody s dopadom
na kazivosť zubov. Úloha však stroskotala na tom, že technológia nebola schopná
udržať potrebnú koncentráciu fluóru vo vode. Hádam ešte stojí za zmienku, že som
zakladal prvé laboratórium na sledovanie kvality pitnej a odpadovej vody za môjho pôsobenia v závode SEVAK v Považskej Bystrici.
2. Dôchodok si užívam v aktívnej podobe. Venujem sa finančnému poradenstvu, rekonštrukciám rodinných domov, rodine.
Účastníci záverom vyslovili nádej, že takéto stretnutie nebolo posledné.
Ing. Jozef Vrábel, SEVAK, a.s.
Foto: archív SEVAK, a.s.
Prezentačné panely závodov
Čo je nové
Projekt „Povodie Váhu a Dunaja - odvedenie a čistenie
odpadových vôd a zásobovanie pitnou vodou
- Aglomerácia Galanta“ úspešne ukončený
Slávnostným záverečným ceremoniálom,
usporiadaným v Galante dňa 26. 10. 2010 sa
úspešne ukončila aj realizácia druhej z „dvojičiek“ projektov Kohézneho fondu – Aglomerácia
Šamorín a Galanta, ktoré naša spoločnosť implementuje od roku 2004 a ktoré sú zamerané na
ochranu životného prostredia v povodí riek DuSlávnostný ceremoniál – zľava Ing. Alexander
naj a Váh. Projektové územie projektu „AglomeMézeš – primátor mesta Galanta, Ing. Roman Lip-rácia Galanta“ zahŕňa samotné mesto Galanta a
ták – MŽP, Ing. Stanislav Segeč – generálny riadiďalších 17 obcí a mestských častí mesta Galanta
teľ ZsVS, a.s.
s celkovou populáciou vyše 34 tisíc obyvateľov.
Realizácia projektu má nesmierny význam z hľadiska ochrany životného prostredia, najBiologická linka ČOV Kráľov Brod
mä v súvislosti s ochranou málo vodnatých
tokov a podzemných vôd, ktoré sú dominantným zdrojom pitnej vody v tomto regióne.
Finančné ukazovatele
projektu
Príprava projektu
Príprava projektu sa začala ešte v roku 2002
a po schválení štúdie uskutočniteľnosti, výbere tech-nických variantov a doriešenia financovania projektu bola v roku 2004 zaslaná žiadosť o pridelenie prostriedkov nenávratného
finančného príspevku do Bruselu. Európska komisia schválila Finančné memorandum dňa
22. 12. 2004. Z dôvodu finančného podhodnotenia projektu sa proces verejného obstarávania predĺžil a zhotoviteľa stavby sa podarilo vybrať až v roku 2007 s cenou, ktorá napriek
snahe spoločnosti o jej zníženie, ostala stále
výrazne nad sumou pridelenou Európskou komisiou. Aj napriek uvedenej skutočnosti orgány spoločnosti rozhodli o pokračovaní v implementácii projektu a na začiatku leta 2007
zhotoviteľ dostal pokyn na začatie prác.
možnosť napojiť na 5 080 ks kanalizačných prípojok.
Zachytené odpadové vody sú v rámci 3 sústav, ktoré
tvoria projektové územie, odvádzané na novú rekonštruovanú ČOV Galanta, novú ČOV Kráľov Brod
a jestvujúcu ČOV Dolné Saliby.
V rámci implementácie tohto projektu sa nám podarilo presvedčiť dotknuté obce sústavy č.1, že pôvodný variant transportu vyčistených odpadových vôd do
recipienta Dolný Dudváh bol investične a najmä prevádzkovo finančne neefektívny, ale navyše nebol ani
environmentálne optimálny, ako to neskôr preukázal
proces posudzovania vplyvu na životné prostredie. Súčasne dosahované hodnoty ukazovateľov znečistenia
na odtoku verifikujú predpokladanú účinnosť ČOV Galanta, ktorá je vystrojená najlepšou dostupnou technológiou v oblasti čistenia odpadových vôd a patrí
medzi najmodernejšie čistiarne Slovenska. Nás teší, že
už dnes výrazne zlepšujeme nielen vodna-tosť existujúceho toku Šárd v tomto regióne, ale
zároveň ho vyčistenými vodami aj revitalizujeme, pri súčasnom ušetrení
viac ako 3,3 mil. EUR investičných nákladov spoločnosti.
ČOV Galanta
Technické aspekty projektu
Cieľom projektu bolo zvýšenie napojenosti
obyvateľstva na verejné kanalizačné siete o viac ako
19 tisíc obyvateľov oproti súčasnému stavu a prístupu viac ako 7 700 obyvateľov k primeranému množstvu
a kvalite pitnej vody v súlade s národnými a EU normami. Tieto ciele boli dosiahnuté dobudovaním verejných
vodovodov v projektovom území a rekonštrukciou
jestvujúcich, zabezpečením potrebnej akumulácie vyrobenej pitnej vody, ale predovšetkým vybudovaním
verejných kanalizácií vrátane čistiarní odpadových vôd.
Výsledky projektu
Fyzické ukazovatele projektu boli na 100 % splnené. Zhotoviteľ postavil a zrekonštruoval viac ako 5 km
vodovodu, dobudoval existujúci zemný vodojem a
zrekonštruoval vežový vodojem v Galante. V oblasti
odkanalizovania bolo novo vybudovaných alebo rekonštruovaných cez 82 km gravitačnej kanalizácie s
35 km výtlačných potrubí. Vzhľadom na konfiguráciu
terénu je už dnes prevádzkovaných takmer 130 čerpacích staníc a obyvatelia 17 dotknutých obcí sa majú
Finančné ukazovatele projektu žiaľ
nemôžu byť pre našu spoločnosť
uspokojivé. Celková výška oprávnených nákladov v zmysle Finančného
memoranda je 29,425 mil. EUR,
z čoho EÚ mala hradiť 65%, Slovenská republika 27% a Západoslovenská vodárenská spoločnosť 8%. Skutočné náklady projektu sú však na
úrovni 42,7 mil. EUR a po zmene SK
meny na EURO sa Slovenská republika zaviazala k úhrade oprávnených
nákladov na úrovni 37,1 mil. EUR vrátane spolufinancovania konečného
prijímateľa. Celkový podiel, ktorý hradí naša spoločnosť z úverových zdrojov, sa tak vyšplhal až na 8,5 mil. EUR,
čo predstavuje takmer 20% z celkových nákladov projektu.
Projekt by však nebolo možné
uskutočniť bez výraznej podpory primátora mesta Galanta, zástupcov obvodného úradu životného prostredia a mestského úradu Galanta a starostov všetkých
dotknutých obcí. Boli to práve oni, ktorých trpezlivosť,
porozumenie, ústretovosť a maximálna podpora počas celej doby implementácie projektu napomohli
k tomuto úspechu, za čo im patrí poďakovanie.
Ing. Juraj Námer, Ing. Ľubomír Krcho ZsVS a.s.
Foto: archív ZsVS a.s.
19
Čo je nové
Čo je nové v BVS
Spolupráca na domácej
a zahraničnej úrovni
Generálny pardon
Pri príležitosti blížiaceho sa 125. výročia vzniku
prvej mestskej vodárne v Bratislave pripravila BVS špeciálnu akciu pre neoprávnených odberateľov pitnej
vody a producentov odpadových vôd. Ide o tzv. generálny pardon, počas ktorého nebude BVS uplatňovať sankcie voči neoprávneným odberateľom. Takmer
štyri mesiace majú neoprávnení odberatelia a producenti možnosť prihlásiť sa a zlegalizovať svoje prípojky osobne alebo písomne. Od projektu očakávame
zvýšenie počtu zazmluvnených odberateľov pitnej
vody a producentov odpadových vôd a s tým súvisiace zníženie strát pitnej vody. Po skončení tejto akcie
bude nasledovať represívna časť projektu, ktorá bude
zameraná na intenzívne odhaľovanie čiernych odberateľov a producentov odpadových vôd s uplatňovaním sankčných postihov.
Z dôvodu napomôcť rýchlejšej adaptácii nových
zamestnancov a urýchliť orientáciu kontaktných zamestnancov, vypracovali oddelenia marketingu tlačené brožúry - sprievodcov. Brožúry obsahujú poslanie
a víziu organizácie, ponúkajú praktickú pomoc a návod, ako sa začleniť do pracovného procesu a ako si
svoju prácu rýchlo osvojiť. Obe brožúry sú určené zároveň všetkým zamestnancom, aby mali užitočné informácie o BVS vždy poruke.
Správa za ročné a šesťročné obdobie
Prieskumy spokojnosti
Ročná správa je štandardným dokumentom BVS,
ktorý mapuje nielen finančné výsledky spoločnosti.
Ako v predošlých rokoch, aj v tomto sme sa s ročnou
správou prihlásili do súťaže o najlepšiu ročnú správu,
ktorú organizuje Inštitút pre ekonomické a sociálne
reformy (INEKO). Tento rok sme obhájili minuloročný
úspech a druhýkrát sme mali tretiu najlepšie spracovanú ročnú správu po stránke obsahovej a vizuálnej
v konkurencii 45 firiem, ktoré svoje správy prihlásili do
tejto prestížnej súťaže.
Prvýkrát bola v tomto roku spracovaná súhrnná
správa za celé obdobie existencie akciovej spoločnosti. Správa mapuje zmeny v spoločnosti, jej súčasných
a minulých predstaviteľov, rekapituluje celkový vývoj
spoločnosti vo všetkých dôležitých oblastiach.
V lete a začiatkom jesene spoločnosť opätovne zrealizovala prieskum spokojnosti zákazníkov. Dopytované boli dva segmenty – domácnosti a organizácie.
Z výsledkov prieskumu vyplývajú viaceré dôležité informácie a zaujímavé podnety.
Zvýšila sa znalosť zákazníkov o BVS, ako dodávateľa pitnej vody. Potvrdilo sa, že verejnosť pije stále viac
minerálok ako pitnej vody z vodovodu, a to najmä kvôli zdraviu a chuti, aj keď slepý test ukázal, že im najviac
chutí voda z vodovodu. Domácnosti s vodou nešetria
ani neplytvajú. Respondenti považujú vodu z vodovodu za kvalitnú, jej zloženie zo zdravotného hľadiska väčšinou nevedia posúdiť. Cenu vody považujú
oslovení za vysokú alebo za primeranú, no jej cenu
väčšinou nepoznajú. Absolútna väčšina domácností
sa za posledný rok nestretla so žiadnymi problémami
v súvislosti s dodávkou vody, fakturáciou, odkanalizovaním alebo pri kontakte s pracovníkmi BVS. Oslovení by uvítali najmä nižšiu cenu vody, informácie o kvalitatívnych ukazovateľoch vody, ponúkanie vody na
námestiach najmä v lete či zriadenia internetovej fakturácie.
Organizácie považujú pitnú vodu z vodovodu skôr
za kvalitnú. Viac než pätina však jej kvalitu nevedela
posúdiť. Absolútna väčšina organizácií sa tento rok
nestretla so žiadnymi problémami v súvislosti so službami poskytovanými BVS.V prípade existencie problémov, tieto sa týkali skôr fakturácie a menšia časť sa
sťažovala, že vybavovanie je zdĺhavé.
Organizácie by uvítali lepšiu komunikáciu BVS so
zákazníkmi a rýchlejšie vybavovanie zákazníkov, zmenu periodicity fakturácie, zavedenie zálohových platieb a elektronickej fakturácie a zníženie ceny vody
a služieb.
Marketingové aktivity
Nová web stránka BVS
Od októbra je funkčná nová web stránka BVS, ktorá
má nový dizajn a vyššiu úroveň zákazníckej orientácie.
20
Brožúry pre zamestnancov
BVS je členom viacerých slovenských a medzinárodných združení, vďaka ktorým si môže s ďalšími
členmi vymieňať poznatky a skúsenosti. Takýto spôsob komunikácie môže vytvoriť podmienky ku zlepšeniu fungovania spoločnosti. Niektorí zamestnanci
BVS sa aj sami iniciatívne zaujímajú o chod iných vodárenských spoločností. Preto vyslala BVS koncom
septembra svojich zástupcov, ktorých pracovnou náplňou je riadenie dispečingu a strát vody, na prieskum
do Brna. Zástupcovia Brnenských vodární a kanalizací (BVK) mali možnosť pozrieť si priestory centrálneho dispečingu BVS. Okrem prehliadky velínov dispečerského riadenia oboch spoločností, si pracovníci
vymenili informácie týkajúce sa pracovnej činnosti riadenia dispečingu a strát vody.
Ďalšie aktivity
V poslednom štvrťroku odborová organizácia pri
BVS zorganizovala pre zamestnancov viacero podujatí utužujúcich kolegiálne vzťahy. Patrili k nim rybárske
preteky, bowlingový turnaj či výlet na Roháče a do
Poľska. V decembri sa vybraní zamestnanci stretnú
ešte na koncoročnom predvianočnom podujatí.
V októbri sa uskutočnilo 3. stretnutie členov Senior
Aqua Clubu, vodohospodárov na dôchodku, ktorých súčasní zamestnanci spoločnosti previedli moderným centrálnym dispečingom BVS. Následne navštívili zrekonštruovaný objekt vodárenského zdroja na ostrove Sihoť.
V rámci spoločenskej zodpovednosti sme zorganizovali dobrovoľnícky deň, upratovanie objektu v Karlovej Vsi, ktorého sa zúčastnilo 12 zamestnancov. Nezisková organizácia Lepší svet pre znevýhodnených
chce objekt bývalej reštaurácie zrekonštruovať na byty
pre postihnutých klientov organizácie a ich rodiny.
Vzdelávacie aktivity
SJWP
Finalistka národného kola súťaže Cena za najkvalitnejší vodohospodársky projekt sa zúčastnila medzinárodného finále súťaže Stockholm Junior Water Prize. Počas II. polroka bolo realizovaných 22 seminárov
na celom území Slovenska, ktorých sa zúčastnilo do
1000 študentov. Podujatia sa realizovali vo viacerých
mestách. Pre pedagógov stredných škôl boli zorganizované 4 semináre: v Bratislave, Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach, ktorých účelom bolo usmernenie
a motivácia pedagógov k vedeniu študentov počas
vypracovávania projektov. Seminárov sa zúčastnilo
172 pedagógov.
Modrá škola
Program Modrá škola bol prezentovaný počas odbornej konferencie o environmentálnom vzdelávaní
na Festivale Ekotopfilm 2010 v Palace Cinema, Bratislava.
Jana Štulajterová, BVS, a.s.
Téma
Charitatívne projekty
v čase Vianoc
O
d väčších subjektov sa všeobecne očakáva, že sa budú spoločensky zodpovedne správať, teda že sa budú aktívne angažovať .
Okrem štandardných aktivít pre zákazníkov aj v rámci sociálnej podpory, teda charitatívnych projektov v regionálnej pôsobnosti, ale
aj dovnútra, smerom ku svojim zamestnancom, a to najmä v predvianočnom období. V súvislosti s touto témou sme oslovili všetky
vodárenské spoločnosti, vzhľadom na koncoročný pracovný nápor sa nám do uzávierky podarilo získať len vyjadrenie Východoslovenskej
vodárenskej spoločnosti.
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. okrem svojich štandardných aktivít v rámci
základnej komunikácie so zákazníkom smeruje finančné prostriedky aj do charitatívnych projektov, pričom nemalú pozornosť
venuje svojim najmenším zákazníkom – deťom. Príkladom toho
je tradičné podujatie na konci roka pre deti z detských
domovov s názvom Vianoční šikulkovia. Výnimkou nebol ani tento rok, VVS, a.s. finančne podporila aj tohto-
ročný „Vianočný koncert šikulkov“, kde sa v hudobno-zábavnej, interaktívnej forme predstavila známa
cimbalová hudba bratov Silvayovcov. Silvayovci sú na
prvý pohľad klasická cimbalová hudba, no s akustickými nástrojmi sa dokážu prispôsobiť rôznym hudobným
žánrom a dokonca verne napodobniť elektronickú hudbu. Mediálne známi sa stali vďaka úspechu v show
Česko- Slovensko má talent a svoj talent predviedli aj na
charitatívnej akcii pre deti z detských domovov v Košiciach. Okrem toho, že sa na koncerte aktívne zúčastnili
deti hrou na hudobných nástrojoch s profesionálnou hudobnou skupinou, dostali množstvo atraktívnych darče-
kov. O zdokonalenie „šikulkov“ v tanci sa postaral profesionálny tanečník spoločenských tancov, mediálne
známy zo show Let´s dance – Milan Plačko.
VVS, a.s. v rámci predvianočného obdobia nezabúda ani na svojich zamestnancov a ich deti. Bonusom
k ich finančnému ohodnoteniu je aj ocenenie v podobe vianočných darčekov pre každého zamestnanca
spoločnosti. Pre deti boli aj tento rok pripravené Mikulášske predstavenie – muzikál O lenivých strašidlách
a, samozrejme, bohatý mikulášsky balíček.
Mgr. Adriana Marušinová,
Foto: archív redakcie
21
Inzercia
Odlišné přístupy k financování obnovy
a rozvoje vodohospodářské infrastruktury
ve vybraných evropských zemích
E
vropská regulace vodárenství podporuje správu vodních zdrojů, která má být účinná, transparentní, regulovaná, zohledňovat cíle
udržitelného rozvoje, a tak přispívat k uspokojení potřeb obyvatelstva. Tyto cíle byly definovány v rámcové směrnici 2000/60/ES o vodě,
která je primárním dokumentem Evropské unie v této oblasti. Součástí udržitelného rozvoje je tlak na obnovu starší a rozvoj nové vodohospodářské infrastruktury. S tím souvisí zásada plné návratnosti veškerých nákladů na vodohospodářské služby, včetně environmentálních
nákladů a nákladů na využívané zdroje v souladu s principem „znečišťovatel platí“.
Francouzský systém financování veřejných služeb je
typický svou různorodostí zdrojů. Ani obnova vodohospodářské infrastruktury není výjimkou. Primárním
zdrojem financování jsou příjmy generované z vodného a stočného. Největším francouzským investorem
do infrastruktury jsou municipality, které se podílejí
z 60 % na objemu celkových investic. Mezi další přispěvatele na infrastrukturu z veřejného sektoru patří kraje a regiony, které přispívají přibližně 10 % z celkové
částky. O trochu vyšší částku (cca 12 %) investují sou-kromí provozovatelé, což představuje asi 15 % z celkových tržeb těchto provozovatelů. Dalším zdrojem financování jsou příjmy Správy povodí (Agence de l’eau)
z poplatků za odběr vody a její znečištění, což představuje zbylých 18 % z celkové částky investic do vodohospodářské infrastruktury. Jedná se o poplatky na základě principu „znečišťovatel platí“. Tyto poplatky mají
být využity ke zlepšení kvality vodních zdrojů, pro zacházení s průmyslovými odpadními vodami nebo ke
zlepšení činnosti čistíren odpadních vod. Výše poplatků „za znečištění“ se regionálně liší v závislosti na geografickém uspořádání regionu.
Většina investic do infrastruktury v Německu pochází z veřejných zdrojů. Municipality využívají financování převážně formou úvěrů a částečně prostřednictvím příjmů z vodného a stočného. Takto poskytnuté
úvěry pocházejí především z Rozvojové banky Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW) a jedná se o dlouhodobé úvěry se splatností až po dobu 30 let. Dalším poskytovatel úvěrového financování je Evropská
investiční banka (EIB). V porovnání s jinými státy Evropské unie je podíl soukromých provozovatelských společností na celkových investicích do vodohospodářské
infrastruktury nízký. V současné době činí investice do
infrastruktury 8 miliard eur ročně. Očekává se, že v následujících letech bude nutné investovat dalších 100
až 150 miliard eur. Evropská unie prostřednictvím
programů na regionální rozvoj spolufinancovala v letech 2000 až 2006 obnovu vodohospodářské infrastruktury v nových spolkových zemích v celkové výši
1,3 mld. eur.
Privatizace vodárenského odvětví v Anglii a Walesu
významně ovlivnila i způsob financování obnovy a rozvoje vodárenské infrastruktury, kdy jsou využívány zejména prostředky z vlastních zdrojů jednotlivých vodárenských společností a jiné kapitálové zdroje. Hlavní
z kapitálových zdrojů představují půjčky od Evropské
investiční banky (EIB). Z celkových prostředků, které
má EIB vyčleněny pro oblast vodárenství, plyne cca
35 % do vodohospodářské infrastruktury ve Velké Británii, což představuje nejvyšší podíl mezi evropskými
zeměmi, které využívají služeb EIB k financování projektů ve vodárenském sektoru. Způsob výpočtu zisku
se v Anglii a Walesu odvíjí od proinvestovaného kapitálu, tudíž provozovatelé vodohospodářské infrastruktury jsou motivováni k investicím do infrastruktury
i prostřednictvím nízko-úročených úvěrů od EIB.
Portugalsko investovalo do rozvoje distribuční a kanalizační infrastruktury v letech 2000 až 2006 cca 4 mld.
eur. Primárním cílem těchto investic bylo rozšíření dis-
tribuční sítě pitné vody a dosažení pokrytí nejméně
95 % populace Portugalska. Dalším cílem bylo rozšíření kanalizační sítě a budování čističek odpadních vod.
Hlavními zdrojem financování byl Kohezní fond EU,
dále soukromé investice, podíl na vodném a stočném
a investice z regionálních a municipální rozpočtů.
Slovensko čelí a bude čelit v oblasti obnovy a rozvoje vodárenské infrastruktury náročným výzvám. Vodárenská infrastruktura je zde dlouhodobě podfinancována, což nutně v budoucnu vyvolá tlak na zvyšování
cen za vodné a stočné. Na základě analýzy možností
vodárenských společností a priorit v oblasti vodohospodářské politiky státu byl kalkulován deficit finančních prostředků pro realizaci investic do infrastruktury ve výši cca 1,3 mld. eur do roku 2015. V případě
Slovenska je vodárenská infrastruktura financována
cca z 30 % z fondů EU. Důležitým předpokladem čerpání evropských dotací je ovšem dostatek vlastních
prostředků ze strany vodárenských společností a obcí
na spolufinancování plánovaných projektů. Tato spoluúčast představuje cca 20 % z ceny projektu.
Způsob obnovy a rozvoje infrastruktury se sice
v rámci EU liší, přesto můžeme nalézt společné znaky
pro realizaci plánovaných investic, např. evropské dotace a úvěry od Evropské investiční banky.
Václav Gráf
Antonín Raizl
Poradenské služby, Ernst & Young
Hrubý provozní zisk a investice vodárenských společností do infrastruktury na jednoho obyvatele dané země v roce 2006
22
Zdroj: EUROSTAT
Kuchyňské drtiče a jejich vliv na
provozování vodohospodářské
infrastruktury a odpadového
hospodářství
N
a internetových stránkách lze nalézt širokou nabídku drtičů biologického materiálu pro
domácnost, tzv. kuchyňských drtičů, a to i za velmi přístupné ceny. Jejich prodejci tvrdí, že se
jedná o moderní a hygienický způsob odstraňování odpadu z domácností, kdy rozdrcené nepatrné
částečky potravinového odpadu jsou posléze snadněji odbouratelné v rozkladných biologických
procesech v čistírnách odpadních vod nebo v septikových nádržích. Používání drtiče tak podle
nich pozitivně ovlivňuje životní prostředí. Je tomu ale opravdu tak? Na to jsme se zeptali
generálního ředitele Brněnských vodáren a kanalizací, a. s., předsedy Svazu vodního hospodářství
ČR a 1. místopředsedy Sdružení oboru vodovodů a kanalizací ČR Ing. Miroslava Nováčka.
Proč se Brněnské vodárny a kanalizace, a. s.,
brání trendu likvidovat domácí odpady pomocí
drtičů?
Domácí kuchyňské drtiče jsou zařízením na likvidaci biologického kuchyňského odpadu, který je tvořen
potravinovým odpadem vznikajícím při přípravě jídel
a také zbytky těchto jídel. Stejný účel plní i průmyslové drtiče, které se snaží jejich výrobci prodat pro používání v objektech veřejného stravování, jako jsou
např. restaurace, vývařovny, hotely a menzy. Zde k
výše citovaným odpadům přibývají ještě další druhy
odpadů, např. papír, plechovky a jiné obaly. Výrobci
drtičů však zamlčují nebo se přinejmenším nevěnují
otázce, co se s rozdrcenými odpady děje dále. Naším
hlavním argumentem proti používání drtičů je, že není
možné zaměňovat dřezy, výlevky či záchodové mísy
za odpadkový koš nebo popelnici.
Výsledné produkty z drtičů jsou vnitřními domovními odpady odvedeny do kanalizační přípojky a dále
do kanalizační sítě, což způsobuje vážné problémy nejen s odvedením odpadních vod, ale také při jejich následném čištění a vypouštění do vodních toků.
Profily kanalizačních přípojek a kanalizací nejsou
dimenzovány pro odpady vznikající při používání drtičů a mnohde nemají vzhledem ke konfiguraci terénu dostatečný spád. Je nezbytně nutné si uvědomit,
že odpady nejsou totéž, co odpadní vody. Drtiče způsobují zanášení kanalizace usazenými pevnými látkami, na které se váží zejména tuky, což způsobuje, že
především kanalizační přípojky mohou mít omezenou průtočnost až do úrovně plné neprůtočnosti. Co
taková skutečnost může v nemovitosti napáchat, je
snad každému zcela zřejmé.
Prodejci však oponují, že drtiče se v zahraničí, a
to i v nejvyspělejších státech světa, jako jsou např.
USA či Velká Británie, běžně používají…
Výrobci a prodejci drtičů skutečně uvádějí, že úroveň pronikání drtičů na trh zejména v přímořských
státech se pohybuje v řádu až desítek procent. Ovšem
hovoří o státech, kde sběr a likvidace odpadů nejsou
organizovány jiným způsobem. Kanalizační stoky tam
i v ulicích s běžnou občanskou zástavbou mají profily
až 2 m a jimi přepravovaný odpad, byť ve formě emulzí, končí v moři. Naše republika tuto „výhodu“ nemá,
přesto odborná literatura uvádí, že za posledních 10
let pronikání drtičů na náš trh je např. v Praze již cca
0,8 % domácností drtiči domovních odpadů vybaveno. K zamyšlení jistě stojí, že v německy mluvících zemích, které jsou v oblasti odkanalizování na světové
špičce (a naše republika s nimi drží krok) také není používání drtičů dovoleno nebo alespoň není doporučováno.
Dále je nutno podotknout, že kanalizační sítě měst
a obcí České republiky, včetně čistíren odpadních vod,
jsou vodohospodářská díla a při jejich provozování
platí jiná právní úprava a předpisy, než je tomu v případě nakládání s odpady. Odpady se v ČR historicky
likvidují naprosto odlišně a do vodohospodářských
zařízení se nesmí dostat.
V Brně je nejvyšším předpisem určujícím kvalitu
produkovaných odpadních vod vypouštěných do kanalizace Kanalizační řád města Brna. Tímto předpisem
je používání drtičů výslovně zakázáno, a to už 10 let.
Přesto prodejci drtiče i nadále nabízejí a argumentují potvrzením o tzv. shodě od ministerstev zemědělství a životního prostředí. Žádný z nich však nedosáhl
souhlasu používání drtičů od provozovatele vodohospodářské infrastruktury ve městě Brně, kterým jsou
Brněnské vodárny a kanalizace, a. s. Pokud by drtič
kuchyňských odpadů byl uváděn jako svým způsobem předčistící zařízení, jednalo by se již o vodohospodářské dílo, u něhož je nutno doložit souhlas tohoto provozovatele, což je u prodeje všech zařízení
vodohospodářského charakteru zákonnými předpisy
uloženo. Jestliže však tyto podmínky výrobce nesplňuje a prodejci přesto jeho výrobky nabízejí, nabízí se
otázka, zda se nejedná o klamavou reklamu a není
tím porušován zákon na ochranu spotřebitele.
právní řád a to se všemi s tím spojenými důsledky. Pokud si přesto někdo svou domácnost drtičem domovního odpadu se zaústěním do kanalizace vybaví, měl
by vědět, že odpadní vody od producentů jsou analyzovány na jednotlivé druhy znečištění. Tyto jsou stanoveny i pro skupinu všeobecnou, do níž mimo jiné
spadá i obyvatelstvo. Při havárii většího charakteru je
tak možné i v této skupině dohledat zdroj havárie a za
pomoci speciální techniky vytipovat zdroj znečištění
s následným uplatněním postihu.
Pokud by došlo k legislativní úpravě, bránilo by
ještě něco možnosti drtiče domovního odpadu používat, když by byly povoleny?
Opět musím zopakovat, že je nepřijatelné, aby i z
hlediska budoucnosti byly zaměňovány způsoby nakládání s běžně znečistěnými odpadními vodami za
likvidaci odpadů z domácností, se kterými by bylo
možné nakládat podstatně efektivnějším a životnímu
prostředí šetrnějším způsobem. Problém není ani tak
v legálnosti používání drtičů, ale v odpovědnosti a
zdravém rozumu.
Například v Brně je cca 1 200 km kanalizací a asi 40
000 kanalizačních přípojek, z toho je cca 9 500 přípojek od průmyslových producentů. Při čištění stok a
dešťových vpustí je ročně vytěženo kolem 100 tun odpadů, zejména sedimentů, tj. i látek, vznikajících z drtičů domovního odpadu. Ročně je z procesu čištění
odpadních vod v ČOV Brno-Modřice likvidováno cca
32 500 t stabilizovaného kalu, 4 500 t písků a štěrků a
450 t materiálu zachyceného na česlích při vtoku do
čistírny. Jen toto nakládání s odpady přijde naši společnost, a tím samozřejmě i obyvatele města, na 25
miliónů korun ročně. Tato suma by se při povolení používání drtičů podstatně zvýšila, což by nutně mělo
dopad na výši stočného. Objem kalů by vzrostl téměř
na dvojnásobek. Při používání drtičů by velmi pravděpodobně došlo i k látkovému přetížení ČOV s následným zhoršením kvality vypouštěné vody do řeky
Svratky a tím ke zhoršování životního prostředí. Úprava technologií v ČOV, které vycházejí zásadně z principů biologického odbourávání znečištění, by si vyžádala extrémně vysoké náklady na pořízení i provoz,
nesrovnatelné s náklady současného způsobu likvidace komunálního odpadu.
Opakovaně si připomínejme, že „voda je život“. Myslíme přitom vždy tu vodu čistou. Z vody znečištěné
nemůže být život kvalitní a zdravý. Udržme zdravý rozum a neznečišťujme vodu obecně pouze za cenu pohodlí.
Dana Meissnerová, EQUICom
Článok prevzatý z časopisu SOVAK číslo 5/2009
Takže Vaše stanovisko je striktně záporné. Co
když si však někdo přesto drtič do své nemovitosti nainstaluje?
Takový občan si musí být vědom toho, že porušuje
23
Orientujte sa lepšie
v spleti firemných
informácií.
Spoločnosť Arminius ponúka komplexnú realizáciu riešení, umožňujúcich
organizáciám z oblasti sieťových odvetví komplexnú správu firemného obsahu
(zahŕňajúcu všetky typy elektronických a papierových dokumentov) a riadenie
súvisiacich biznis procesov prostredníctvom platformy Documentum.
Arminius, s.r.o., Pri salaši 2, 040 17 Košice, Tel.: +421 556 424 140, [email protected]
Osadná 11, 831 03 Bratislava, Tel.: +421 244 441 217
www.arminius.sk
Download

vodar pohlady 4-2010_kata.indd