Spravodaj c 115
Motto 15: Národ, domov, rodina – to je teplé hrejivé slovo, ktoré vonia matkinou láskavou
rukou.
Laco Zrubec
++++++++++++++++++++
- 21.3.2011, podelok, 11.00 hod. S pocitom smútku dovoľujeme si Vám oznámiť, že
posledná rozlúčka so zosnulým Ivanom Kopečným bude v pondelok dňa 21. marca
2011 o 11.00 hod. v bratislavskom krematóriu.
++++++++++++++++++++
- 21.3.2011, pondelok 16.00 hod. FEI STU, Ilkovičova 3, posluchareň BC 300, klub FEI,
Bratislava, Prof. Ing Vladimír Slugeň, DrSc. + vybraní špecialisti. Rozbor udalostí na
jadrovej elektrárni Fukušima
++++++++++++++++++++
- 21. marca 2011 o 17. oo hod v Hudobnom salóne Zichyho paláca na Ventúrskej ul. 9
v Bratislave, TOTentanz Franza Liszta - nová kniha Miroslava Demka otvára nielen
komplexnú problematiku Franza Liszta, ale aj jednu z centrálnych kulturologických otázok
slovenskej histórie. Pozývame Vás na krátke meditatívne stretnutie nad touto novou knihou,
ktorú budete mať tu prvý raz k dispozícii za uvádzaciu cenu.
++++++++++++++++++++
- 23.3.2011, streda 18.00 hod. Velky evanjelicky kostol v Bratislave poriada koncert BEZ
A BOJUJ, slavnostna akademia, vstup volny a dobrovolny prispevok na vyskum
rakoviny.Ustredie ekumenickej pastoracnej sluzby v Ozbrojenych silach SR. Program
koncertu:
http://www.juras.sk/pozvanky/bez-a-bojuj-slavnostna-akademia/
a www.nvr.sk
++++++++++++++++++++
- Duch v Biblii, ktorá sa bude konať v stredu 23. 3. 2011 o 18:00 hod. na Zrínskeho ulici č.
2 v Bratislave. Prednášať bude Mgr. Ing. Štefan Šrobár, CSc.
++++++++++++++++++++
- 27.3.2011, 10.30 hod. Pozvanka na nedelne matine. DUO Charis, Program: Beethoven,
Debussy, Gasparik, Martinu, Mirbachov palac Bratislava, Frantiskanske nam. 11
++++++++++++++++++++
- Socha vo verejnom priestore v Bratislave V súvislosti s projektom Bratislavského
okrášľovacieho spolku na obnovenie súsošia Márie Terézie z roku 1897 na dnešnom námestí
Ľudovíta Štúra
Hostia: Roman Hrčka (sochár, o.z. Resculpture), Richard Gregor (kurátor, Galéria
Cypriána Majerníka), Bohunka Koklesová (teoretička umenia, VŠVU)
Moderuje: Juraj Kušnierik (.týždeň)
V pondelok 21.marca o 19:00 v kníhkupectve Artforum na Kozej 20, vstup voľný.
Kontakt na organizátorov: Mgr. Maroš Mačuha, PhD., (Bratislavský okrášľovací spolok )
[email protected], Tel. 0911 210 138, www.bos-bratislava.sk
++++++++++++++++++++
- 28. marec. 2011. pondelok, o 17.30 hod. Strojnícka fakulta STU, 3. posch., miest. č. 314,
Nám. Slobody 17, Bratislava, Združenie ŽVT, pozývame Vás na cyklus prednášok, Slovenčina
v priebehu stáročí, Prof. Dr. Pavol ŽIGO, CSc., Spisovná slovenčina v 21.storočí, Súčasná
jazyková situácia - spoločensko-politické a kultúrne podmienky. Jazyková kultúra. Slovná
zásoba súčasnej slovenčiny. Kodifikačná činnosť. Vedecko-výskumná činnosť. Projekt
elektronického jazykovedného výskumu. Publikačná činnosť - súčasné základne diela
slovenskej jazykovedy. Vedecko-popularizačná činnosť. Konferenciu bude možno sledovať
aj keď neprídete na konferenciu, zo Slovenska alebo zo zahraničia cez SKYPE na meno:
Peter Halaj, Brno
++++++++++++++++++++
- M a s a r y k ů v ú s t a v a A r c h i v AV Č R , v. v. i . Vás zve na přednášku „Židovská
otázka“ na Slovensku v prvých rokoch Československej republiky, kterou pronese Mgr.
Miloslav Szabó, Ph.D. (Zentrum für Antisemitismusforschung, Technische Universität
Berlin) v pondělí 21. března 2011 v 15.00 hodin v Masarykově ústavu a Archivu AV ČR Na
Florenci 3, Praha 1 v místnosti č. 206, 2. patro. * * * Přednáškový cyklus grantového projektu
Edvard Beneš, Němci a Německo
++++++++++++++++++++
- Týždeň slovenských knižníc 28. 3. – 3. 4. 2011
++++++++++++++++++++
- 29.3.-1.4.2010 Vystava AMPER 2011, hala P, BVV Brno
++++++++++++++++++++
- 28. 3. 2011 13.00 hod.
Humor – tá vzácna kvetina, ktorej sa vždycky dobre
v Klarisseu darilo alebo dejiny „Univerzitky“ trochu inak Otvorenie výstavy, Modrá
študovňa, Ventúrska 11 Výstava potrvá do 15. 4. 2011
++++++++++++++++++++
- 29. 3. 2011, 15.00 hod. Rómovia na Slovensku po roku 1989, Otvorenie výstavy,
Barokové nádvorie, Ventúrska 11, Výstava potrvá do 7. 4. 2011
++++++++++++++++++++
- 29. 3. 2011, 16.00 hod. Divé maky, Koncert mladých rómskych talentov, Seminárna
miestnosť, Klariská 5
++++++++++++++++++++
- 30. 3. 2011, 17.00 hod. Kniha ako dar, Nové knihy v Celosvetovej knižnici PEN, 1.
poschodie,Ventúrska 11
++++++++++++++++++++
- 31. 3. 2011, 13.00 hod. Spoločná prezentácia výberu najnovších,
publikácií
Slovenskej národnej knižnice a Univerzitnej knižnice v Bratislave, Seminárna
miestnosť, Klariská 5
- ++++++++++++++++++++
Naša mladá krajanka Julia je vo finále v "Die grössten Schweizer Talente". Držme jej palce,
aby aj teraz dosiahla dobré umiestenie.
Unterstützt Julia und votet für sie am kommenden Sonntag beim Finale von "Die grössten
Schweizer Talente" (SF1 ab 20.05 Uhr). Auch Anrufe aus dem Ausland sind möglich!
http://www.blick.ch/unterhaltung/tv/schweizer-talente/julia-14-verknallt-in-patrick-19168894
Voten aus der Schweiz: per Tel.: 0901 54 49 ?? per SMS: ?? an die Nummer 377
Voten vom Ausland: per Tel.: 0041 901 54 49 ?? Ein Anruf aus dem Ausland kostet nur
25 Cent
Die Leitungen sind bereits während der Sendung (ca 20.05 Uhr - 22.30 Uhr) freigeschaltet.
Vielen Dank für Eure zahlreichen Anrufe. Julia freut sich über jede Stimme! Euer Julia Star
Team
PS: Hier der Halbfinal-Auftritt von Julia vom 13.3.2011 :
http://www.youtube.com/watch?v=rUj1TVBWpoA
++++++++++++++++++++
Pozvanka na prednasku CEQLS: PETER J. BOETTKE (Preco su niektore narody,bohate a ine
chudobne?) Pozvanka na prednasku CEQLS: PETER J. BOETTKE (Preco su niektore
narody,bohate a ine chudobne?)
PETER J. BOETTKE /profesor ekonómie, George Mason University, USA/
Prečo sú niektoré národy bohaté a iné chudobné? Skúsenosti z krajín v transformácii
Boettke
BLIŽŠIE INFORMÁCIE O PREDNÁŠKACH
1. prednáška (Bratislava) 28. marca 2011 (pondelok) od 17.30 hod.
Crowne Plaza Hotel (sála LONDON), Hodžovo námestie 2, Bratislava (lokalizácia podľa
mapy tu )
2. prednáška (Košice) 30. marca 2011 (streda) od 14.00 hod.
Technická univerzita v Košiciach (Poslucháreň U.S. Steel), Letná 9, Košice (lokalizácia
podľa mapy tu )
Jazyk: anglický, tlmočenie do slovenského jazyka je zabezpečené.
Moderuje: Peter Gonda, koordinátor projektu CEQLS
R.S.V.P.
Záujem o účasť na podujatí potvrďte e-mailom na [email protected] najneskôr do
piatka 25. marca 2011 (na prednášku v Košiciach do pondelka 28. marca).
V e-maili uveďte:
predmet mailu: CEQLS BRATISLAVA / CEQLS KOŠICE (podľa toho, na ktorú prednášku
sa prihlasujete)
meno a priezvisko účastníka(-ov), ktorých prihlasujete
záujem o využitie zariadenia pre simultánne tlmočenie (nepotvrdenie tejto informácie bude
považované za nezáujem o využitie zariadenie)
Vstup voľný (účasť nie je podmienená zaplatením účastníckeho poplatku), podmienený však
prihlásením sa podľa vyššie uvedených inštrukcií .
V prípade naplnenia kapacity sály (miest určených pre širšiu verejnosť) si usporiadateľ
vyhradzuje právo neakceptovať prihlášku. Akceptovanie alebo zamietnutie prihlášky bude
potvrdené zaslaním e-mailu z našej strany.
Peter J. Boettke
Peter Boettke je profesor ekonómie na George Mason University, viceprezident pre výskum a
riaditeľ výskumu na Mercatus Center a zástupca riaditeľa na James M. Buchanan Center for
Political Economy. Profesor Boettke je v súčasnosti považovaný za kľúčového predstaviteľa
rakúskej školy, ktorý používa interdisciplinárny prístup pri skúmaní spoločenských javov.
Zameriava sa najmä na teóriu trhového procesu, metodológiu a princípy ekonómie, rakúsku
ekonómiu, politickú ekonómiu porovnávania, inštitucionálnu ekonómiu, ekonómiu verejnej
voľby, spoločenské zmeny, ekonomickú históriu a transformáciu bývalých socialistických
spoločností.
Peter Boettke je tiež riaditeľ Advanced Summer Seminar in Austrian Economics, týždenných
seminárov Workshop in Politics, Philosphy and Economics a je editor Review of Austrian
Economics. V minulosti bol aj prezident Society for the Development of Austrian Economics,
výskumník na Hoover Institute na Standford University a vyučoval na Oakland University a
New York University. Bol tiež napríklad hosťujúcim profesorom alebo výskumníkom na
Ruskej akadémii vied v Moskve, Inštitúte Maxa Plancka pre výskum ekonomických systémov
v Jene (Nemecko), Karlovej Univerzite v Prahe a na London School of Economics v Londýne.
Peter Boettke je držiteľom mnohých ocenení. V roku 2005 napríklad získal Charles Koch
Distinguished Alumnus Award od Institute for Humane Studies a Jack Kennedy Award for
Alumni Achievement od Grove City College. Boettke získal aj Cenu Adama Smitha za rok
2010, ktorú udeľuje Association of Private Enterprise Education. Získal tiež viaceré ocenenia
za pedagogické pôsobenie, napríklad Golden Dozen Award for Excellence in Teaching od
College of Arts and Sciences na New York University a GMU Alumni Association's 2009
Faculty Member of the Year award.
++++++++++++++++++++
ENGLISH: More information in english is available at:
http://www.institute.sk/article.php?3795
Ak sa Vam sprava nezobrazuje spravne, mozete si ju precitat na internetovej adrese KI tu:
http://www.konzervativizmus.sk/article.php?3783
++++++++++++++++++++
60. výročie popravy trenčianskych gymnazistov - členov Bielej légie 24.02.2011
http://www.postoy.sk/mladi_idealisti_spomienka_na_popravenych_clenov_bielej_legie
V nedeľu, 20. februára, uplynulo 60 rokov od násilnej smrti troch mladých ľudí:
Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára. Stali sa obeťami bezohľadného
politického násilia a súčasne aj hrdinami rodiaceho sa protikomunistického odboja na
Slovensku.
Dobrý text prof. Letza.
Lenze aj z tychto komunistickych obeti este aj dnes vedia laviciarski prznitelia historie a la
Getting z Plus 7dni urobit kovanych fasistov, pretoze ich ocaril Rasla, ktory dozil svoj zivot
sta celebrita...Mal som to stastie, ze som na sklonku zivota spoznal Jozefa Vicena, zakladatela
Bielej legie. Velmi zaujimava postava...Tu je nekrolog k jeho umrtiu:
http://www.pravespravy.sk/content/view/264/24/
Zatiaľ čo jedni odhaľujú pamätníky obetiam komunistických zločinov, druhí uctievajú ich
katov a vrahov. Názorným príkladom je poprava trenčianskych gymnazistov pred 60. rokmi
a nedávne odhalenie pamätnej tabule Konfederáciou politických väzňov Slovenska v budove
trenčianskeho gymnázia, hoci tam už bol pamätník inštalovaný Zväzom protikomunistického
odboja. Tretí pamätník inštaloval ÚPN priamo v Trenčíne. Gymnazisti z Trenčína tak denne
obchádzajú pri vstupe do školy už dva pamätníky, ale nič nevedia o tom, kto poslal na smrť
troch nevinných študentov Tesára, Pučíka a Tunegu. Keďže to Konfederácia politických
väzňov Slovenska na pamätnej tabuly pozabudla uviesť, zrejme v rámci našej servilnej
korektnosti ku komunistickým zločincom, ktorú si úspešne pestujeme od novembra 1989,
Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov, túto chybu napravuje a odhaľuje vraha
troch trenčianskych študentov, ktorým je bývalý vojenský prokurátor Anton Rašla. Práve
tento zločinec s krvavými rukami je dodnes glorifikovaný a uctievaný ako legenda
protifašistického odboja a ako uvádza internetový portál Nové Slovo, je to intelektuál
slovenského národa, ktorý svoje zážitky a skúsenosti dokázal odovzdať iným.
http://www.noveslovo.sk/c/18294/Zivotne_osudy_Antona_Raslu_
Trenčianski študenti sa ani z internetovej wikipédie nedozvedia nič o podiele prokurátora
Antona Rašlu na poprave troch gymnazistov.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Anton_Ra%C5%A1la, na druhej strane sa ale môžu dozvedieť,
že bývalý minister obrany SR za Stranu demokratickej ľavice Pavol Kanis bol krstným otcom
Rašlovej knihy "Zastupoval som československý štát" (Privatpress Prešov 1999)
http://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Kanis
V záujme historickej pravdy a úcty k obetiam komunizmu, uvádzame starší, ale stále
aktuálny, príspevok bývalého generálného prokurátora SR a ČSFR, JUDr. Tibora
Böhma
++++++++++++++++++++
Kto ste, generál Rašla? Tibor Bıhm
http://www.kultura-fb.sk/new/old/stare/dejiny-23.htm
V poslednom čase bývalé elity komunistickej moci - nomenklatúrne kádre, ožívajú
a posilňujú sa. Nehanbia sa, skôr naopak, nezakrývajú a hrdia sa svojou príslušnosťou k
bývalej komunistickej strane. Tvária sa, akoby nevedeli, že pod rúškou marxistickoleninskej ideológie boli páchané tie najodpornejšie a najmasovejšie zločiny proti ľudskosti.
Boli pošliapavané občianske a ľudské práva, páchané masové vraždy, etnické čistky v mene
chorobnej teórie o ”triednom boji”. Boli páchané aj ďalšie neľudskosti, prenasledovania,
porušovania zákonov na všetkých stupňoch spoločnosti.
Udalosti novembra 1989 považujú za akúsi ”perestrojku”, reformu bývalého štátneho
zriadenia. Z večera do rána sa premieňajú - pretransformovávajú na novodobých
sociálnych demokratov. Ich organizácie vstupujú do socialistickej internacionály, stávajú
sa zástancami európskych štruktúr (NATO a EÚ). Predovšetkým sa zameriavajú na
získanie hospodárskej moci, k čomu úspešne využívajú ekonomické reformy trhového
hospodárstva a najmä privatizáciu.
Nabádajú na oprašovanie marx.-leninskej literatúry, uloženej aj v špajzových regáloch,
vymýšľajú schizofrenické koncepcie o akomsi ”katolíckom komunizme”
alebo ”komunistickom katolicizme”. Zabúdajú, že konečne aj u nás (ako aj v iných
postkomunistických štátoch) bol prijatý síce oklieštený, ale predsa len zákon o nemorálnosti
a protiprávnosti komunistického systému (zákon č. 125/1996 Zb.), ktorým bol označený
tento systém za zločinecký a samozrejme tí, ktorí ho pomáhali budovať a udržiavať, boli
plne za to zodpovední tak po stránke právnej ako aj morálnej.
V skutočnosti však opäť dvíhajú hlavy, etablujú sa do najvyšších ústavných a štátnych
orgánov, vo veľkom privatizujú, alebo iným, nečistým spôsobom získavajú obrovské
majetky, držiac sa zásady: Kto má hospodársku moc, bude mať aj moc politickú.
Hospodárskou mocou získavajú si spojencov aj u svojich niekdajších politických odporcov.
Zakladajú spoločné ”eseročky” a ”akciovky”, deblokačné tímy, v ktorých nachádzajú
spoločné záujmy. Teatrálne vystupujú v parlamente, hádajú sa, ale nakoniec vždy nájdu
zhodu pri hlasovaní, odôvodňujúc to spoločným záujmom na udržaní koalície, teda moci.
Konečne si to všimla aj Európska komisia, ktorá mieni preskúmať spojenie medzi
bývalou komunistickou nomenklatúrou a súčasnými ekonomickými elitami v krajinách,
ktoré sa usilujú začleniť do Európskej únie. Hovoril o tom aj európsky komisár pre
rozšírenie EÚ Günther Verheugen. Zrastanie politiky a ekonomiky v budúcnosti určite
spôsobí problémy zahraničným investorom. Svoj podiel majú na tom aj zahraniční partneri,
ktorí poverovali ako svojich zástupcov ľudí z týchto skompromitovaných štruktúr, lebo títo
majú najlepšie prepojenie (žiaľ) na najvplyvnejšie politické a hospodárskej kruhy. Zabúdali
pritom, že si chovajú do budúcnosti pijavice na svojom tele.
Niektorí z nich nadobúdajú opäť odvahu a píšu svoje pamäti (presnejšie pamflety), ktoré sú
znôškou invektív, poloprávd a klamstiev. To všetko v snahe očistiť svoju minulosť a umlčať
svoje svedomie, aby mohli opäť vystúpiť na politickú scénu.
K takémuto kroku sa odhodlal aj jeden reformátor, ktorý sotva nájde na svojich rukách
a svedomí miestečko nepošpinené od krvi nevinných obetí.
Dal sa počuť už ako spolupracovník sobotňajšej Práce zo 17.6.2000. Je ním generál v.v.
doc. JUDr. Anton Rašla, bývalý vyšetrujúci sudca a vojenský poľný prokurátor, neskôr aj
na východnom fronte, v období slovenského štátu (v rokoch 1939 - 1945). Pôsobil v úrade
obžaloby pri Národnom súde ako vrchný vojenský prokurátor, ktorý vystupoval najmä pri
politických monsterprocesoch, inak povedané hrdelných.
Pripomeňme si aspoň rámcovo niektoré z tvrdení Dr. Rašlu. Zatiaľ budem vychádzať len
z toho, čo bolo uverejnené zväčša v jeho publikáciách: Proces s Dr. Tisom, Spomienky
obžalobcu Antona Rašla, Zastupoval som Československý štát, Spomienky spoza mreží,
interview s redaktorom M. Krnom, redaktorom týždenníka Slovo, a iné pramene.
Od roku 1945, ešte počas pobytu v Košiciach, sa vedenie Komunistickej strany rozhodlo
začať na Slovensku etnické čistky. Postihlo to najmä osoby nemeckej a maďarskej
národnosti. Pre Slovákov sa mali vytvoriť tzv. ľudové súdy. Na príprave právnej normy sa
podieľal aj Dr. Rašla. Dňa 25. apríla 1945 na schôdzke predsedníctva KSS odôvodňoval
možnosť odvolania sa len v drobných veciach prejednávaných pred OS. Vo vážnejších
prípadoch rozsudku sa odvolanie nepripúšťalo.
Podľa nariadenia SNR č. 33/1945 Zb., ktorým sa riadili retribučné súdy, sa pôvodne
pripúšťal len trest smrti. Až neskoršie, novelou zákona, sa umožnilo retribučným súdom
zmierniť trest. Preto je zarážajúce, keď tvrdí, že v týchto politických procesoch mohol
navrhnúť len trest smrti (str. 28, 35 Spomienky A. Rašlu).
Od samého začiatku spolupôsobil na príprave hlavných politických procesov za súčinnosti
Komunistickej strany. Priznal sa, že mal kontakty a informoval najmä Husáka a iných
komunistických predstaviteľov (Pavlík, Falťan, Novomeský, Okáli a iní) na úrade obžaloby
a raz týždenne aj v jeho byte. U Dr. Husáka sa prerokovávali najzávažnejšie politické a iné
otázky pri práci na Národnom súde.
Stalo sa, že Dr. Šujan zašiel s konceptom obžaloby za prezidentom Benešom, a ten vyslovil
uspokojenie nad tým, že obžalúva celé ľudáctvo a Tisovu zradu (str. 34 Spomienok). Ďalej
spomína, že keď bol na cele spolu s predstaviteľom londýnskej exilovej vlády Lichnerom,
ten rozprával, že kedykoľvek prišla reč na Tisu, Beneš sa rozčúlil a vybuchol ”...a za to
musí Tiso visieť!” (str. 35 Spomienok). Sám uvádza, že ho považovali za hlavnú osobu
proti Tisovi. ”Ten chlap v podplukovníckej uniforme” - to bol Dr. Rašla (str. 44
Spomienok). Vyznačoval sa svojou zaujatosťou a aroganciou.
Ako som sa už zmienil na základe autentickej výpovede A. Rašlu, uverejnenej
v brožúre ”Proces s Dr. Tisom - spomienky A.R.,” Benešov výrok: ”...a za to musí visieť..”
sa naplnil aj s pomocou A. Rašlu a Daxnera ako predsedajúceho súdu. Pokiaľ ide o proces
v spojitosti s Alexandrom Machom A. Rašla píše: ”O niekoľko dní si Dr. Daxner zavolal do
svojho bytu mňa (bolo to pred vynesením rozsudku) a Dr. Geru. Vedel som napred, že asi
pôjde o diskusiu o nadchádzajúcom vyhlasovaní rozsudku v spore proti Tiso a spol. Z
ďalšieho rozprávania vyplýva, že zvažovali ako zmierniť odozvu, keď Tiso dostane
absolútny trest a Mach iba trest odňatia slobody. Ďalej uvádza: ”...vymysleli sme riešenie
(šalamúnske?)”. To nebolo v súlade so zákonom - trestným poriadkom. To
nemohol ”upiecť” prokurátor. Bol to obyčajný podvod, ktorý mal ľahko dopomôcť
k odsúdeniu Dr. Tisa na absolútny trest ešte pred vynesením konečného rozsudku! (str. 53
Svedectva). Ďalší scenár bol iba rozpracovaním pôvodného protizákonného postupu. To
bolo hrubé porušenie zákona, lebo to nasvedčovalo tomu, že jedna z procesných strán
dohodla postup pred vyneseným rozsudkom priamo s predsedom senátu. To samo osebe
zakladá dôvod pre podanie sťažnosti pre porušenie zákona a pre revíziu celého procesu!
Sám vychvaľuje svoje spravodajské (t.j. výzvedné či špiónske) taktiky a tvrdí, že vždy
postupoval nezaujato a spravodlivo.
Priblížme si niektoré ďalšie procesy a monsterprocesy, ktoré spolurežíroval.
Obžaloby, ktoré podával aj v iných prípadoch, sú dôkazom toho, že ich staval najmä
v politických procesoch na invektívach a nie na skutočných dôkazoch. Prevažná časť jeho
činnosti spadá do obdobia strašnej zloby, komunistického besnenia, bezprávia,
cynického porušovania zákonov, intríg, ponižovania, zločinov proti základným ľudským
právam a zločinom proti ľudskosti. Bráni sa, že vždy postupoval v súlade so zákonom a že
on nesúdil. Je viacej rozsudkov, ktoré sú dôkazom, že niektorí sudcovia zmierňovali tresty
napriek jeho návrhom ako obžalobcu.
Komu chce nahovoriť, že procesy boli právne riadne pokryté, v ktorých on vystupoval ako
obžalobca? To si ozaj myslí, že všetci už za tých niekoľko rokov zabudli na zverstvá
napáchané v týchto obdobiach pod rúškom práva? My vieme, že v týchto najhorších časoch
neslobody, sekretariáty jeho rodostrany niekedy aj telefonicky rozhodovali, a to nielen
v rokoch 50-tych, ale ešte aj neskoršie, pred rokom 1989. Takto sa robilo najčastejšie
prostredníctvom niektorých prokurátorov, ktorí mali byť strážcami ”socialistickej
zákonnosti”.
Na viacerých miestach sa vo svojich pamfletoch posmešne vyjadruje o národne cítiacich
Slovákoch, keď ich ironicky osočuje a vnáša medzi nich semeno náboženskej
neznášanlivosti, keď ich označuje za luteránov a neznabohov. Treba priznať, že autor
článku, prešiel skutočne podivuhodným vývinom: od pastiera kráv v detstve, cez rodoľuba,
vojenského poľného prokurátora počas Slovenského štátu, cez čechoslovakistu po vojne,
komunistu a bezpartajného až po opätovného príslušníka komunistickej partaje, ktorej
legitimáciu nazval ”živnostenským oprávnením” (Týždenník Slovo č. 20/1999). Tieto jeho
saltá politických premien, dokresľujú jeho charakter.
Pripomeňme si aspoň náhodilo niektoré z jeho prípadov.
Prípad Žingor a spol.
Náčelník inšpekcie Ministerstva vnútra listom zo dňa 10.1.1966 oznamuje generálnej
prokuratúre, 1. námestníkovi Dr. Jaroslavovi Dávidovi, že bol prešetrený prípad Viliama
Žingora a že v r. 1950-51 bolo štátnym súdom v Bratislave odsúdených v tejto súvislosti viac
ako 150 osôb. V. Žingor a dvaja jeho spoločníci Bibza a Novák boli odsúdení na trest smrti,
ktorý bol aj vykonaný. Ďalší boli odsúdení na dlhoročné tresty odňatia slobody. Pri
vyšetrovaní došlo k hrubému porušeniu socialistickej zákonnosti, zaistené osoby boli
k výpovediam donútené použitím psychického a fyzického násilia. Pred súdnym
pojednávaním sa obvinení museli naučiť naspamäť obsah svojich protokolov....
List predsedníctva ÚV KSS Bratislava z 12.5.1968
Napriek tomu, že podpísaní Dr. Anton Rašla, Dr. D. Okáli, Ing. V. Sedník a Teodor Baláž
v tomto liste priznávajú, že aj na Slovensku boli použité ruzynské spôsoby, t.j. otázkové
protokoly, ktoré sa učili obvinení naspamäť a obsah ktorých bol dopredu vypracovaný bez
ohľadu na skutočnú trestnú činnosť obvinených, uvádzajú, že v procese, v ktorom bol
Žingor (22.-24.4.1968 v Banskej Bystrici) úplne rehabilitovaný, išlo o škandalizovanie ľudí
o ich vydanie napospas verejnej mienke, ktorá sa nevie zmieriť s tým, čo sa tu odohralo vo
februári 1948. Trestná činnosť Žingora a spol. bola svedkami dokázaná !?
K tomu treba ešte poznamenať, že tento list bol písaný neskoršie, teda až po vynesení
rozsudku v Banskej Bystrici, ktorým bol Žingor úplne rehabilitovaný. To znamená, že A.
Rašla vedel o protizákonných metódach pri vyšetrovaní, ktoré boli praktizované a napriek
tomu tvrdošijne zotrvával na tom, že on o ničom nevedel a on postupoval vždy v súlade so
zákonom. Čo sa mu dá potom veriť? (Opisujem tento prípad s poznámkou, že bol to Žingor,
ktorý v roku 1947 intervenoval u prezidenta Beneša aby neudelil Tisovi milosť.)
Prípad Dušan Viest a spol.
Jedným z odsúdencov prokurátora A. Rašlu bol aj synovec generála Viesta, Dušan Viest.
Ďalej tiež Ing. Dušan Viest, Kvetoslava Viestová, Borivoj Viest, Miroslava Viestová (všetko
rodina generála Viesta). A boli obžalovaní ešte ďalší štyria. Obžaloba bola podaná za pokus
zločinu prípravy úkladov podľa § 65 Trestného zákona, keďže sa dohodli, že utečú ilegálne
do zahraničia, aby sa tam pridali k emigračným skupinám a s nimi spolupracovali a že dňa
30.5.1948 sa pokúsili ilegálne prekročiť štátnu hranicu pri Petržalke, pričom však boli
zaistení. Boli odsúdení celkom na vyše 17 rokov a konfiškáciu celého alebo polovice
majetku. Trest bol vynesený za to, že chceli slobodne žiť a domáhali sa ľudských práv a
slobôd.
Ďalší prípad z Ilavskej väznice.
Dozorcom tam bol medzi inými istý Burdej, prezývaný Netvor, aj so svojím zástupcom. Títo
sa sadisticky vyžívali pri mučení väzňov a odsúdených, pričom predvádzali satanské orgie.
Napr. odsúdený Bokor a študent Varačka, ktorí v dôsledku mučenia sa stali
nepríčetnými. Napriek tomu bol Bokor odsúdený, ale zomrel vo väznici na následky
samopoškodenia a vykrvácania a študent Varačka bol poslaný domov, ako nespôsobilý na
ďalšie trestné konanie. Nebol schopný nikde sa zamestnať ani pracovať, stal sa invalidným
a na následky mučenia po čase zomrel.
Anton Rašla tvrdí, že za jeho pôsobenia neboli väzni fyzicky ani psychicky mučení. Na
druhej strane však priznáva, že v jeho náplni bolo robiť aj kontroly vo väzniciach. Niektorí
dozorcovia boli posadnutí a špecializovali sa na dôstojníkov a kňazov. Kňazom
prikázali ”kačací pochod”, pri ktorom museli predvolávať ”Niet Boha”, o tom sám píše
v brožúre Spomienky spoza mreží, keď musel 50x odrapotať vetu: ”:Byl jsem generál a teď
jsem hovno.” No comment.
Prípad Bernarda Jaška a Pavla Kalinaja a spolu s nimi ešte 20 obvinených
Za štátnu prokuratúru podal Rašla 8.10.1949 obžalobu na štátny súd v Bratislave na
Bernarda Jaška a Pavla Kalinaja. V obžalobe uvádza, že budú dodávať dr. Buzalkovi
a iným kňazom tajné správy o chystaných akciách proti katolíckej cirkvi na Slovensku.
Rozsudok štátny súd vyniesol 4. novembra 1949, Kalinaja a Jašku uznal za vinných
v zmysle obžaloby a za to ich odsúdil na trest smrti povrazom.
Zo zápisnice z tajnej porady pred vynesením rozsudku sa zisťuje, že zástupca štátnej
prokuratúry, ktorý bol na tejto porade, odporúča pre obidvoch milosť (bol tam však už
prítomný ako zástupca prokuratúry Dr. Hetényi), hoci v obžalobe A. Rašla žiadal trest smrti.
(Zaujímavé?). Súd potom obidvom odporučil udeliť milosť. V odôvodnení súd uviedol
a zobral do úvahy, že odsúdení správy neodovzdávali, takže republike škoda spôsobená
nebola. Pavel Kalinaj v odvolaní píše, že výpoveď učinil pod nátlakom, preto jeho zdravotný
stav je veľmi zlý (fyzické násilie). Najvyšší súd v Prahe odvolanie obidvoch zamietol s
prihliadnutím na zostrenie triedneho boja. Žiadosti o milosť nebolo vyhovené a výkon
trestu smrti povrazom bol vykonaný 17.2.1951.
Prípad Alexander Vaško - major topoľčianskej posádky
Alexander Vaško bol zaistený 24.9.1947. Po dlhých vyšetrovaniach bol prepustený z väznice
a po 14 rokoch odišiel do USA, kde v roku 1986 umiera. Asi rok pred smrťou začal písať
vlastnoručne svoj životopis, ktorý je obžalobou komunistického režimu. Píše o bitkách
a trýznení počas vyšetrovania a výkonu trestu. Je to strašná obžaloba obludného režimu.
Zmieňuje sa aj o generálovi Rašlovi, a o generálovi Ferienčíkovi a provokatéroch
a dozorcoch, a o nemenových zlosynoch v režime. Vypovedá, ako ho bili a keď už ledva
chodil, lebo chodidlá mal obuškami dotlčené, donútili ho podpísať vyhlásenie, ktoré mali
vopred pripravené. Vyšetrovaných denne bili ako divú zver a nútili ich, aby potvrdili to,
čo im predtým vyšetrovatelia hovorili. Raz pri vypočúvaní, kde ich bolo 20, bol medzi nimi
aj generál Rašla (vtedy podplukovník), a ten pri prehliadke na cele Vaškovi
povedal: ”Obesia Vás. Nie preto, že by Váš čin bol taký ťažký, ale preto, aby sme zobrali
chuť ostatným dôstojníkom stavať sa proti komunistickému režimu.” Žiadal pre neho trest
smrti. Odsúdili ho na doživotie. Väzenský dozorca na neho zreval: ”Zaslúžite si reťaz aj na
krk,” a kopol ma. Hneď mu nasadili na nohy ťažké reťaze. Iný dozorca mu o niekoľko dní
v nestráženej chvíli povedal, že to nariadil Rašla. Takmer pravidelne privážali nových
dôstojníkov. Zväčša to boli bojovníci proti Hitlerovi v anglickej armáde, napr. generál
Janoušek, veliteľ čs. letectva v Anglicku za II. svetovej vojny, generál Kutlvašr, veliteľ
Pražského povstania, generál Mrázek, po vojne vojenský atašé v Moskve a ďalší.
Prípad Jozefa Iskru
Obžalobu podal štátny viceprokurátor plukovník A. Rašla 9.septembra 1949 Štátnemu súdu
v Bratislave pre zločiny zbehnutia, zločiny vojenskej zrady, zločin velezrady a vyzvedačstva.
Za to bolo odsúdený 28.9.1949 na trest smrti povrazom. Poprava nebola vykonaná, lebo
15.12.1949 zomiera na samotke v Leopoldove. Konštatuje sa zanedbanie povinnosti
služobných lekárov.
Rozsudkom Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne bol Jozef Iskra uznaný za vinného iba
z trestného činu zbehnutia, pričom súd trest neuložil. Z ostatných skutkov bol oslobodený,
lebo mu nebola dokázaná vina.
Prípad Štefana Baláža - rímskokatolíckeho kaplána v Spišskej Belej
Obžaloba bola podaná štátnemu súdu v Bratislave 29.11.1949 a evidovaná na prokuratúre
pod č. Pst III. 653/49 a u štátneho súdu č. 498/49.
Rímsko-katolícky kaplán Štefan Baláž bol obžalovaný preto, že 6. augusta 1949
v Bijacovciach odoprel dať rozhrešenie Márii Zahrančíkovej pri spovedi, lebo obhajovala
KSČ a socializmus. Ďalej, že 2. októbra 1949 odoprel dať rozhrešenie pri spovedi Michalovi
Bučákovi a Pavlovi Kubovčíkovi preto, lebo boli členmi KSČ a na znak súhlasu
s ”Katolíckou akciou”, ju podpísali a svoj podpis neodvolali, čím pán kaplán spáchal
zločin velezrady, podľa § 1....
Túto obžalobu opäť vypracoval A .Rašla za štátnu prokuratúru v Bratislave. Štefan Baláž
bol väznený 11 rokov. Skutkové vety sú autentické. Aj takýmito neuveriteľnými spôsobmi
likvidoval kňazov, ako triednych nepriateľov obávaný prokurátor A. Rašla.
Prípad ”Biela légia” - rozhlasový vysielač - Anton Tunega..., Púčik..., Tesár... a iní (asi 62
rozsudkov)
Aj v tomto prípade výsledkom boli popravy viacerých mladých Trenčanov - Púčik, Tunega,
Tesár (abiturienti trenčianskeho gymnázia).
Cynicky vyznieva obrana prokurátora A. Rašlu, keď vinu za ich popravy dáva
organizátorom vysielača Biela légia, ktorý krátku dobu vysielal ako ilegálny vysielač a
taktiež aj samotní popravení, lebo údajne ich obhajcovia sa odvolali!? Ďalej zavádza keď
tvrdí, že v tom prípade to bola aj povinnosť prokurátora sa odvolať. Je to obyčajná lož,
ktorá nemá opodstatnenie v trestnom poriadku. Bola to deformovaná prax prokurátorov
toho obdobia, ktorú pomáhal aj on vytvárať, vrátane nepredvedenia obžalovaných na
pojednávania, na ktorých boli vynesené absolútne tresty - tresty smrti. Títo boli vo väzbe
a bolo ich možné predviesť. Nepočul som, ani som nečítal od neho žiadny príspevok,
v ktorom by bol býval odsúdil porušovanie zákona, najmä v tom období, alebo aj neskôr,
aspoň ako vysokoškolský učiteľ na Katedre trestného práva v Bratislave alebo v Košiciach,
ktorý dokonca prednášal trestný proces.
Aj pri čítaní jeho pamfletov človek nadobúda dojem, že A. Rašla si je vedomý svojej viny
nad nezákonnosťami, ale sa farizejsky snaží ospravedlniť svoje skutky. Spomína aj
stredovek, keď vládcovia usmrcovali bez súdu. Ba ani v novoveku, napr. s ruským cárom
a jeho rodinou sa po revolúcii nerobil súd. Je však veľký rozdiel, keď takéto praktiky
opisuje dejepisec a podstatný rozdiel, keď to robí ten, ktorý sa priamo podieľal na takýchto
odsúdeniahodných činoch, aby ospravedlnil svoj morálny úpadok (str. 58 - A. R Svedectva).
Pisateľ pamfletu by nemal zabudnúť, že aj on je odchovanec takejto amorálnej ideológie. O
to cynickejšie pôsobí jeho výpočet odsúdených na smrť, keďže popravených bolo ”len” 12
osôb, z toho štyria Nemci.
Rašlova poznámka, že počet popravených prevyšuje ”len” o jedného výsledok
z monsterprocesu s Rudolfom Slánskym a spol., lebo tam bolo popravených 11 nevinných
komunistov (str. 5 a 9 Svedectva), obchádza fakt, že to spravili jeho súkmeňovci, ktorým
bol príkladom a vzorom.
Neskoršie ”zomletie seberovných” a odsúdenie Husáka, Rašlu a pod. je práve dôkazom
toho, že aj títo sa snažili očistiť si svedomie, zvalením viny na svojich predchodcov, a tak to
šlo celých tých 42 rokov boľševickej totality v určitých modifikáciách a periódach koldokola.
Politické procesy v modernej dobe vyskytujú sa iba tam, kde sú obmedzované základné
občianske a ľudské práva. Aj v tejto mašinérii hral A. Rašla poprednú úlohu.
Pamflet A. Rašlu je presiaknutý klamstvami, polopravdami, invektívami, iróniou,
provokovaním a rozdúchavaním neznášanlivosti a nenávisti. Pripomína to, akoby strácal
kontrolu nad sebou, keď dehonestujúco zaťahuje do svojho scenára aj inštitúciu, akou je
Matica Slovenská.
”Nezaškodí si spomenúť ešte na jednu skúsenosť”, povedal Koloman Geraldíni. ”Keď boli
v Striji, na veliteľstve slovenskej divízie, bol tam aj jeho spolužiak Jožo Jamriška ako
vojenský lekár v hodnosti majora. Raz mu spomenul aj udalosť o Antonovi Rašlovi, ktorý
bol na veliteľstve ako nadporučík súdnej služby. Jamriška mu hovoril: ”Rašla vymieňa
príšerný vojenský chlieb, konzervy a nevedno ešte aké potravinové články, cigarety a tabak
miestnemu obyvateľstvu za koberce, obrazy, ikony, zlaté prstene, náramky a pod. To všetko
potom posielal do Bratislavy. Aj takýchto vojakov sme vtedy mali, čo ako krkavci
ožobračovali domáce obyvateľstvo.” (V. Repka: Rozhovory z diaľky, Martin, 2000.)
Hovorí o invektívach u iných a zabúda, že každá jeho obžaloba v politických procesoch bola
postavená na invektívach a nie na presvedčivých dôkazoch. O to horšie vyznieva jeho
výpoveď lebo ju podáva vyštudovaný právnik. Usvedčuje ho aj fakt, že veľká časť jeho
procesov prešla už rehabilitačným konaním. U tých, u ktorých sa tak doteraz nestalo, by
bolo spravodlivé, keby on sám inicioval revíziu ich procesov.
Ešte sa verejnosť nedozvedela, koľkí boli za totality zastrelení na úteku za slobodou a kto je
za to zodpovedný: V Nemecku už takéto procesy aspoň ukážkovo prebehli.
Zástancovia myšlienky, že je potrebné spraviť ”hrubú čiaru” za minulosťou, majú aj
u neho svojho zástancu. Potrebujú aspoň na chvíľu zabudnúť na to neľudské, čomu slúžili
po veľa rokov a štrngnúť si svojimi kumpánmi s pohárom šampanského, pripomenúc si to
známe príslovie: ”Čo sme si, to sme si, štrngnime si, vypime si”! Pritom všetkom sa nechajú
obdarúvať, za to všetko odporné, na znak uznania, vyznamenaniami – medailami.
Nechtiac sa mi natíska výrok Alexandra Solženicyna: ”Kto bude pripomínať minulosť,
nech mu vypichnú oko. Kto na minulosť zabudne, nech mu vypichnú obe!”.
Oľutovať nie je nikdy neskoro, pokiaľ človek ešte žije. Tým by mohol najlepšie uľahčiť
svojmu svedomiu, keby kajúcne oľutoval svoju potupnú činnosť v politických procesoch
tak, ako to urobili viacerí jeho súkmeňovci, ako napr. spisovateľ Ladislav Mňačko, ktorý
ešte v roku 1964 charakterizoval KSČ ako partaj dvoch miliónov justičných vrahov, ku
ktorej patril aj on sám a preto pocítil potrebu sa kajať, keď hovoril: ”Robím tak z pocitu
hlbokej viny a potreby vysporiadať sa so svojím vlastným svedomím.”
Ďalší významný súkmeňovec Gustáv Husák, o ktorom nevieme, čo kajúcne hovoril, ale
vieme, že na smrteľnej posteli pocítil potrebu zmieriť sa s Bohom, s Najvyšším
a Spravodlivým Sudcom.
Napriek všetkému chcem pisateľa pamfletov uistiť, že nepociťujem voči nemu ani voči jeho
ideologickým kumpánom nenávisť. Skôr ich ľutujem, lebo mi pripomínajú Bodlairovu
mrcinu, ktorá v smrteľnej agónii kope bezhlavo na všetky strany.
JUDr. Tibor Böhm
býv. generálny prokurátor SR a ČSFR
++++++++++++++++++++
Bývalý riaditeľ NBÚ a člen KDH - Mojžiš, označený kedysi Dzurindom v kauze Skupinka,
má spravovať odpočúvacie zariadenia dodané pre SR Izraelom... Hovorím, naše politické
strany sú spravodajské bunky, a nie demokratické strany, a ich voliči sú osly
++++++++++++++++++++
Podiel Jánosa Esterházyho na územnom okyptení Slovenska
V čase, keď v dramatických mníchovských dňoch roku 1938 sa rozhodovalo o budúcnosti č.s. štátu, o obrane pred agresiou nacistického Nemecka a zachovaní demokratického systému
v republike, János Esterházy stál na strane nepriateľov vlastného štátu a svojou politickou
činnosťou nielen podporoval, ale spolupracoval s blízkym okolím A. Hitlera a M Horthyho a
priamo sa podieľal na územnom okyptení Slovenska. Z hľadiska Slovenska je to principiálna
otázka, pretože v dôsledku viedenského verdiktu z 2.novembra 1938 dvoch fašistických
veľmocí Slovensko sa muselo zrieknuť v prospech Maďarska 10 390 kilometrov štvorcových
územia s 854 218 obyvateľmi (podľa sčítania obyvateľstva roku 1930). Uveďme, v akej
miere prispel k tomu J. Esterházy.
Po neúspešnom rokovaní česko-slovenskej a maďarskej vládnej delegácie v Komárne (9.13.októbra 1938) v Budapešti najväčšiu nádej pri presadzovaní revizionistických
požiadaviek voči Slovensku vkladali do Mussoliniho Talianska. Nemecko po okupácii
sudetskej oblasti už nemalo záujem o mocenské posilnenie Maďarska a prejavilo malé
pochopenie pre jeho veľké územné nároky voči Slovensku. Taliansko, naopak, videlo
príležitosť, aby územným zväčšením Maďarska vyvážilo pomníchovskú mocenskú prevahu
Nemecka v strednej Európe. Preto G. Szüllı, jeden z politických predstaviteľov maďarskej
menšiny na Slovensku, počas svojej návštevy v Ríme v polovici októbra 1938 získal podporu
pre argumentáciu o vytvorení maďarskej strategickej línii Bratislava - Košice – Užhorod, pre
posilnenie koncepcie o „historickom poslaní“ maďarského štátu v karpatskej kotline a pre
posilnenie pozície fašistickej osi. Po ňom poslala maďarská vláda do Ríma reprezentanta
maďarského ministerstva zahraničných vecí I. Csákyho, ktorý po krachu rokovania
v Komárne, získal od Mussoliniho a jeho ministra zahraničných vecí G. Ciana ubezpečenie,
že talianska vláda presvedčí Berlín o oprávnenosti rozsiahlych maďarských územných
požiadaviek voči česko-slovenskému štátu a k tomu využije návštevu J. von Ribbentropa,
nemeckého ministra zahraničných vecí, ktorý koncom októbra 1938 mal prísť do Ríma.
Rímske rokovania Ciano – Ribbentrop boli vlastne predohrou k viedenskej arbitráži. Už tam
došlo k zhode v zásadných otázkach, ktoré sa týkali územnej straty Slovenska. Keď G. Ciano
presvedčil nemeckého partnera o dôležitosti prevzatia úlohy arbitrov z hľadiska posilnenia
pozície veľmocí osi v Podunajsku, nastolil otázku maďarských územných nárokov voči
republike, ktoré podporoval v ich maximálnom variante. Tu nastal čas, aby na podnet
Budapešti talianska strana zainteresovala do veci aj J. Esterházyho, ktorý v rímskych
rokovaniach vystupoval jednak z pozície predstaviteľa maďarskej menšiny v Č-SR a jednak
tlmočil aj oficiálne stanovisko maďarskej vlády v otázke revízie hraníc.
Maďarský minister zahraničných vecí K. Kánya už pred rímskym stretnutím Ribbentropa
s Cianom oznámil talianskej vláde, že „vo veci Košíc a iných miest gróf J. Esterházy,
predseda Maďarskej národnej rady (vytvorená začiatkom októbra 1938) a poslanec za mesto
Košice sa priamo obráti na Nemecko a Taliansko“. O pár dni nato z Budapešti oznámili
maďarskému vyslancovi do Ríma, že J. Esterházy priletí do talianskeho hlavného mesta
s cieľom, aby „vysvetlil situáciu na Slovensku z hľadiska maďarskej menšiny“. Nech
vyslanec zariadi jeho prijatie u ministra zahraničných vecí G. Ciana. K. Kánya poslal
medzitým Esterházymu inštrukcie týkajúce sa maďarskej vlády k pripravovanej nemeckotalianskej arbitráži o územnom spore medzi Maďarskom a Č-SR, o rozsahu územných
nárokov, ktoré budú predmetom prerokovania, ako aj prípadných iných účastníkoch
arbitrážneho konania (Poľsko, Rumunsko), čo svedčí o tom, že J. Esterházy sa zúčastnil
priamych rokovaní v otázkach územného oklieštenia slovenského teritória a na prípravných
prácach viedenského rozhodnutia.
Ako si G. Ciano vysoko cenil rady a argumenty J. Esterházyho, vidieť na tom, že keď
požiadal maďarskú vládu o stretnutie s maďarskými expertmi v geografických,etnických a
strategických otázkach, vyslovil prianie, aby medzi nimi nechýbal J. Esterházy. Tak sa aj stalo.
Esterházy priletel do Ríma tesne pred odchodom talianskej vládnej delegácie do Viedne a
poskytol G. Cianovi dôkazový materiál, ktorý potom využil pri určovaní novej č.-s. hranice v
čase rokovania s nemeckým ministrom zahraničných vecí vo Viedni 2.novembra 1938.
Z Ríma Esterházy odcestoval spolu s talianskou delegáciou do Viedne, kde zaujal miesto
pozorovateľa.
Pri poskytovaní argumentov pre arbitrov, týkajúcich sa rozsahu slovenského územia, ktoré
malo byť odstúpené Maďarsku, Esterházy v Ríme venoval osobitnú pozornosť budúcnosti
Košíc a jeho okoliu, za ktorú oblasť sa roku 1935 stal poslancom č.-s. parlamentu. Nie je
náhoda, že o ich osude sa Ríme rozhodlo v poslednej chvíli (podľa sčítania obyvateľstva roku
1930 v Košiciach žilo 60 percent Slovákov a Čechov a 16 a pol percenta Maďarov).
Maďarský vyslanec 31. októbra 1938 veľmi dôverne oznámil maďarskej vláde, že „
Ribbentrop súhlasil s prinavrátením Košíc, Užhorodu a Mukačeva“. Rovnako sa Esterházy
zasadzoval aj v otázke práv maďarskej menšiny v Bratislave. Keď bolo známe, že hlavné
mesto Slovenska nepripadne Maďarsku, Esterházy presadil, aby tamojšia maďarská menšina
získala osobitné koncesie v cirkevnej, školskej a kultúrnej oblasti, čo sa odrazilo v 5. článku
viedenského rozhodnutia.
Krátko po vyhlásení viedenského verdiktu Esterházy bol prítomný 11.novembra 1938 na
slávnosti v Košiciach pri príležitosti „ návratu“ mesta do maďarského štátu, na ktorej sa
zúčastnili vedúci predstavitelia z Budapešti na čele s regentom M. Horthym. Týmto aktom J.
Esterházy verejne demonštroval svoj súhlas s viedenským rozhodnutím Nemecka a Talianska
o novej hranici medzi Č-SR a Maďarskom, ktorá hrubo porušovala etnický princíp. Okolo
300 000 Slovákov sa opäť ocitlo pod maďarským národnostným útlakom. Územnú stratu
Slovenska Esterházy považoval za nápravu „krivdy Trianonu“, ktorá bola v súlade s jeho
iredentistickými cieľmi, presadzoval ju ako predstaviteľ maďarskej menšiny v zhode s víziu
o veľkom Maďarsku v rozsahu predvojnových hraníc. Jeho verejne vyhlásenie v Košiciach na
adresu maďarskej vládnej politiky ohľadne národnostných práv Slovákov na obsadenom
území vyznelo ako prázdne gesto, prakticky nič nezmenilo na útlaku Slovákov na
obsadenom teritóriu a malo na Slovensku vyvolať klamlivý dojem, že Esterházy aj naďalej
zostal ochrancom Slovákov.
Ladislav Deák
++++++++++++++++++++
prave som nasla na www.zoznam.sk v spravach, v dnesnych (zatial je druha v poradi, neviem
ako sa to najde v ich archive zajtra) SOKUJUVE VIDEO k umelemu vyvolaniu
zemetrasenia - odporucam Vam si ho precitat!!! Kazdy si urobi svoj nazor ale ja predsa len
dodavam stare ceske porekadlo - na kazdom sprochu je pravdy trochu - mna to presvedcilo,
pozdravujem,
++++++++++++++++++++
http://kultura.sme.sk/c/5806377/jozef-karika-ruzomberok-ma-cestny-flek-pre-fanusikahitlera.html
len pre silné nervy a odolné žalúdky...
kto je to? užitočný idiot, akých sa tu vykotilo samoplodením toľko, až sa z toho hlava krúti...
a nie sme schopní urobiť nič, ani duchovní, ani spisovatelia, ani právnici...
++++++++++++++++++++
Sokujuce video o farmaceutickom priemysle na Ceskej televizii John Virapen
http://diva.aktuality.sk/clanok/28785/ockovanie-je-obrovsky-podvod-a-na-hiv-existuje-liektvrdi-popredny-ex-farmaceut/
++++++++++++++++++++
pozrite si Lukašenka
http://www.youtube.com/embed/MoZBcA3DXkM
Interview A. Lukashenko dla "Washington Post" 28.02.2011
Вы знаете ето интервию А, Лукашенко дла "Вашингтон Пост" из 28 феврала
> 2011?
> Или етая критика гипокризии США совсем незнанная в Росийи как и в Польше,
> и в других странах?
> Смотрите, ето очень интересно:
> http://www.youtube.com/embed/MoZBcA3DXkM
++++++++++++++++++++
Pred a po vybuchu a cunami podla NY Times, pohybuje sa v strede s modrou roletkou!
http://www.nytimes.com/interactive/2011/03/13/world/asia/satellite-photos-japan-before-andafter-tsunami.html?hp
++++++++++++++++++++
Visas for terrorists
http://www.brasschecktv.com/page/1058.html
++++++++++++++++++++
http://www.topky.sk/?sid=11&cid=1244911&a=hlasuj&odp=2&ankid=
VIDEO sokujuce - za apokalypsou jen tajna americka zbran
++++++++++++++++++++
http://www.military.cz/usa/weapons/haarp/haarp.htm
http://www.topky.sk/cl/11/1244911/VIDEO-Sokujuca-teoria-Za-apokalypsou-je-americkatajna-zbran++++++++++++++++++++
pozrite si toto video... Ide z toho hroza.
http://www.magnificat.sk/2011/03/video-usa-japonsko-zastrasovali-zemetrasenim/
++++++++++++++++++++
http://www.topky.sk/?sid=11&cid=1244911&a=hlasuj&odp=2&ankid=7682
po Haiti Japonsko cieľom útoku HAARP?
++++++++++++++++++++
http://udalosti.noviny.sk/katastrofa-v-japonsku/14-03-2011/konspiracna-teoria-haarp-alebodokazeme-vyvolat-prirodne-katastrofy-.html
++++++++++++++++++++
Nikola Tesla bol fenomén, len nevedel že z ľudí sa stanú krysy. odporúčam pozrieť toto: je to
s titulkami
http://video.google.com/videoplay?docid=5815512990731300420
http://www.magnificat.sk/2011/03/nebezpecna-zbran-haarp
http://video.google.com/videoplay?docid=-1693589497574708201#
http://video.google.com/videoplay?docid=-727876695679157609 6#
++++++++++++++++++++
Tsunami v Japonsku
Kurzorom posúvaj strednú modrú čiarku doprava i doľava
a uvidíš tú istú oblasť pred a po tsunami.
http://www.nytimes.com/interactive/2011/03/13/world/asia/satellite-photos-japan-before-andafter-tsunami.html
++++++++++++++++++++
VIDEO Šokujúca teória: Za apokalypsou je americká tajná zbraň! | Topky.sk – Bleskovky
http://www.topky.sk/?sid=11&cid=1244911&a=hlasuj&odp=2&ankid=7682
++++++++++++++++++++
http://www.youtube.com/embed/MoZBcA3DXkM
treba vidieť
++++++++++++++++++++
Slovenský garážový vynález dobýja svet (Sikovnosť naších ľudí)
http://domacnost.sme.sk/c/4824976/garazovy-vynalez-dobyja-svet.html
++++++++++++++++++++
http://kultura.sme.sk/c/5810367/sme-narod-deformovany-poddanstvom.html
++++++++++++++++++++
Tak toto sa nedá neposlať. Pohybujte sa šípkami.
Majte strpenie nechaj načítať a potom prajem príjemnú prechádzku po Kremli
http://tours.kremlin.ru/#/ru&3_4
++++++++++++++++++++
Ked nikdy nie je nikdy!!! Opakujem: Vlada SR Nikdy nebudeme privatizovat strategicke
podniky, opakujem, nikdy! (Video)
http://mordechajkapusta.blogspot.com/2011/03/nikdy-nie-je-pravdou.html
++++++++++++++++++++
HAARP
http://www.youtube.com/watch?v=Nm_InYLtjfg
++++++++++++++++++++
Funguje to aj z ostatnej nedele: (Archiv SRo funguje -nefunguje)
http://www.slovakradio.sk/radio-slovensko/archiv?datum=6.3.2011
tiež celkom dobrá kázeň. Celebroval Alexander Knor - spirituál kňazského seminára v BA v
kostole sv. rodiny u Vás v Petržalke.
Včera som počúval (len záver asi 3/4 hod) reláciu Straty a nálezy na Regine: Téma - Gavalieri
a gentlemani už odišli do minulosti ? (red. Janka Blejová)
http://www.slovakradio.sk/radio-regina-ba/archiv?datum=6.3.2011, ale nie je to vo zvukovom
archíve čo je škoda.
je to na dobré poučenie, chcel som tam zavolať, ale neskoro som si zapísal tel. linky a nebolo
už veľa času do konca. Vedel by som fundovane pomenovať problém, len aby to pochopili
musel by som mať dlhšiu "prednášku". Bol by som tam povedal, že nevychovanosť hlavne
mladej generácie zapríčiňujú dospelí, rodičia, učitelia, a hlavne politici, 3. sektor a vrchári v
rôznych inštitúciách, ktorí to robia úplne cielene a systematicky. Rozbíjajú usporiadanosť
rodiny rôznymi tézami,zákonmi, umelo vyvolávajú konflikt mladých proti starým,
neveriacich proti veriacim, úchylných proti normálnym... Presadzuje sa tzv.menšinová kultúra
(homosexualita, feminizmus...), vulgárnosť verejne činných osôb - politikov, hercov,
moderátorov... Na čele takých aktivít sú zdiskreditované "autority" (Bush, Blair, Chirac,
Barroso, Berlusconi...Dzurinda, Mesežnikov, Kusý, Fígeľ, Porubänová, Pietruchová...), takže
cieľ a výsledok je tým očividne predvídateľný. Ty sám nakoniec vieš čo sa deje v školstve, čo
nám zvonku diktujú a aké "školské" programy sa presadzujú v školách a na to sa samozrejme
vyčleňuje množstvo financií (granty). Volajúci poslucháči často mali pravdu, ale len čiastočnú.
Často sa veci paušalizujú a relativizujú. Napr. konštatovaním, že v každej dobe sa hovorí o
nevychovanej mládeži, že aj my (starší) sme sa tak podobne chovali, alebo máme takú mládež
akú si zaslúžime a podobne povedačky, míňajúce sa realite. Ja neviem, či sa to ľudia boja
pomenovať alebo sú fakt takí slepí a nevedomí napriek aj ich často vyššiemu vzdelaniu. Pre
nás je to zrejme o čo tu ide. Rozbitím rodiny a tým aj celej spoločnosti na základe
relativizácie nemorálnosti sa chce dosiahnuť globalizácia a ovládnutie celého ľudstva
vyvolenými skupinami.
Dobrý príspevok od 40 min. mal jeden pán
http://www.slovakradio.sk/radio-slovensko/krestanska-nedela/Vy-ste-solzeme?l=2&i=4152&p=1
++++++++++++++++++++
www.ivo.sk
Zora Bútorová predstavuje výsledky výskumu verejnej mienky, v ktorom občania vyjadrovali
svoj súhlas alebo nesúhlas s názorom, že občania SR môžu byť hrdí na svoju vlasť.
Videokomentáre Inštitútu pre verejné otázky:
19.01.11 - Z. Bútorová o pocite hrdosti občanov na Slovensko
18.01.11 - O. Gyárfášová o dobrých a zlých činoch vlády podľa občanov
13.01.11 - Z. Bútorová o názoroch na regionálne rozdiely
10.01.11 - Z. Bútorová o vnímaní problémov SR občanmi
31.12.10 - M. Kollár o nezávislých médiách v roku 2010
30.12.10 - G. Mesežnikov o prvých mesiacoch novej vlády
29.12.10 - M. Kollár o médiách verejnej služby
29.12.10 - G. Mesežnikov o výmene vlád v roku 2010
++++++++++++++++++++
"MZV SR klame len sa prasi-k aktualnej situacii Slovakov v Japonsku" z BLOG.SME.SK:
http://fedorov.blog.sme.sk/c/259622/MZV-SR-klame-len-sa-prasi-k-aktualnej-situaciiSlovakov-v-Japonsku.html
Autorom clanku je Matej Fedorov.
Konečne máme Esterházyho, dúfam, že čoskoro aj Horthyho. Len škoda, že
nebola vymenovaná nezávislá a najodbornejšia komisia, mohli by sme toho koňa spod
Svätopluka presunúť pod Ersterházyho. A toho fašistu z nášho hradu už konečne zum
likvidíren. Ak by kôň nebol vhodný pod Esterházyho, môže sa použiť pod Horthyho na
najbližší sviatok, ktorý sa aj tu v juhošvédskom Rómasombatälje včera víťazne oslavoval.
Myslím si, že by bolo treba čo najskôr podať trestné oznámenie za propagáciu a šírenie
fašizmu!!! Tento pamätník nikomu nesmrdí holokaustom, na ktorom sa podieľal aj don
Ďzovani esterházy ???!!! Toto, čo tu dorábajú sa ani slušne nazvať nedá. P.
++++++++++++++++++++
.Jánosovi Esterházymu netreba stavať pamätníky...
Vložil(a): V. Šmihula, 14.3.2011
V súvislosti s pokusmi glorifikovať kontroverzného iredentistického menšinového politika
Jánosa Esterházyho (1901-57), Historický ústav SAV vydal vyhlásenie k jeho politickému
pôsobeniu.
++++++++++++++++++++
Vyhlásenie Historického ústavu SAV k osobe Jánosa Esterházyho
V poslednom čase sme svedkami účelovej glorifikácie viacerých politických
osobností z dejín Slovenska, dezinterpretujú sa alebo aj otvorene falšujú
historické fakty a súvislosti. Týka sa to aj legendarizácie Jánosa
Esterházyho, maďarského menšinového politika na Slovensku. J. Esterházy sa
zobrazuje nielen ako neohrozený bojovník za práva tunajšej maďarskej
menšiny, ale aj ako presvedčený demokrat a humanista, ako nezištný záchranca
prenasledovaných občanov, ako nepochopený prívrženec slovensko-maďarského
priateľstva a spolupráce. V súčasnosti prebiehajú na Slovensku na jeho
počesť viaceré kultúrne, spoločenské i politické akcie. J. Esterházy sa
vykresľuje ako martýr, ako tragická obeť pomsty a jeho povojnový súdny
proces sa dokonca označuje za protiprávny. Konštatujeme, že tento
hagiografický obraz Esterházyho je v rozpore s historickými faktami.
János Esterházy sa ako menšinový politik už za I. ČSR dlhodobo usiloval o
rozbitie československého štátu a jeho demokratického režimu. V záujme tohto
cieľa intrigoval a spravodajsky spolupracoval nielen s vládou v Budapešti,
ale aj s nemeckými nacistami. Po rozbití ČSR sa stal poslancom Snemu SR a na
jeho pôde hrdo vyhlasoval: "Voči česko-slovenskému režimu šli sme ohňom a
železom. My sme sa na Československú republiku vždy pozerali ako na
životaneschopnú zlátaninu ľudskej zlomyseľnosti a nevedomosti a veľmi dobre
sme vedeli, že táto umelo pozliepaná a štátom prezývaná ohava nemá žiadneho
práva na jestvovanie." Zároveň sa prihlásil "ku gigantickému zápasu Nemecka
a Talianska, ktoré bojujú za zaistenie lepšej budúcnosti Európyô.
Ako poslanec Snemu SR hlasoval za všetky právne normy, ktoré na Slovensku
pomáhali budovať totalitný systém. V máji 1942 však prejavil osobnú odvahu a
v sneme nepodporil deportačný zákon. Predtým však hlasoval za všetky
dovtedajšie protižidovské právne normy, čo zdôvodnil aj svojimi viacerými
verejnými antisemitskými postojmi a vyhláseniami. Odobril "oprávnený boj
proti židom, lebo aj maďarské masy počas desaťročí a storočí trpeli od židov
a židovských prechmatov...Od útleho veku som vždy stál na protižidovskej
pozícii a na nej aj ostanem". Treba oceniť morálne gesto, ktorým sa postavil
proti deportačnému zákonu, no tento krok, podobne ako jeho tragický ľudský
osud po roku 1945, nemožno považovať za jediné a určujúce kritérium na
posúdenie celej jeho politickej činnosti. Namiesto glorifikácie a stavania
pamätníkov Jánosovi Esterházymu by bolo oveľa zmysluplnejšie pokračovať v
racionálnej a všestrannej diskusii o jeho živote a politickom pôsobení.
K vyhláseniu Historického ústavu SAV sa pripájajú:
Miloslav Čaplovič (riaditeľ Vojenského historického ústavu, Bratislava)
Eduard Nižňanský (Filozofická fakulta UK, Bratislava)
Stanislav Mičev, (riaditeľ Múzea SNP, Banská Bystrica)
Marian Gajdoš (riaditeľ Spoločenskovedného ústavu SAV, Košice)
Miroslav Pekník (riaditeľ Ústavu politických vied SAV, Bratislava)
++++++++++++++++++++
PROTESTUJTE!!!!!
Pekne pozdravujem, myslim ze bude dobre zareagovat - napisat na ich
email [email protected] a rozposlat to dalsim.
Pozrite vzor nizsie.
Vazeny pan riaditel firmy Danea,
Vazeny riaditel marketingoveho oddelenia Danea! Ako rodic malych deti som znechutena a
poburena Vasimi megabillboardmi, ktore su momentalne v Bratislave s fotografiou od pana
Machaja
(najdete aj na hlavne stranke http://www.danea.sk/). Proti verejnemu vystavovaniu tohto
billboaru protestujem a odvolavam sa na zakon o ochrane mladistvych. Reklama na Vasu
obuv obsahuju "minimalne" eroticku fotografiu, ktora je v rozpore so zakonom o ochrane
maloletych. Je naozaj choré a zvrátené, ak v reklame na to, aby ste prezentovali Vasu obuv sa
musite znizit k takej amoralnej fotografii. Z tohto dovodu obuv od firmy Danea v nasej rodine
kupovat nebudeme.
O podporu protestu proti tomuto plagatu ziadam viacere organizacie, rodicov, urady. Svoje
deti ako aj seba si chcem a budem chranit! S takouto formou reklamy nemozem suhlasit a
vyzyvam aj ostatnych, ktori chcu chranit moralne a dusevne dobro nasich deti ale aj mladeze
a dospelych, aby sa ku mne pridali a sirili tento mejl vo svojom okoli a reagovali formami
protestu. Takato fotografia na verejne billboardy po meste nepatri.
Pevne verim, ze svoju reklamnu kampan prehodnotite a nevhodnu reklamu na billboardoch
odstranite.
++++++++++++++++++++
jozefmiklosko.blog.sme.sk Maďarský konzul v Bratislave prestrelil Fwd: Reakcia na clanok
konzula Gejzu Farkasa Spravodaj c 114 www.embhung.sk
Maďarský konzul v Bratislave prestrelil
V rozhovore z 9.2.2011 maďarský konzul v SR Géjza Farkas na adresu Slovenska okrem
iného povedal: „Umelými prostriedkami sa veľmi ťažko dajú stvoriť dejiny a identita... Kult
Cyrila a Metoda a kult Svätopluka berie Maďar na vedomie s trpkým úsmevom... Vieme, že
spontánny ľudový kult Cyrila a Metoda na tomto území neexistoval... Je divné, že
vierozvestci preskočili cez územie dnešného Maďarska, nie sú po nich nijaké stopy... Na
Slovensku sa pociťuje naliehavá potreba vytvoriť virtuálne dejiny...“ Nebudem s týmito
netaktnými provokáciami polemizovať, iba pripomínam, že diplomat by mal mať rád krajinu
v ktorej pracuje, ináč ho možno nahradiť robotom. Farkas ignoruje to, že Slovensko má svoju
históriu, nemusí si ju vymýšľať, ani sa za ňu hanbiť, že kult sv. Cyril a sv. Metoda nie je
chiméra, veď na 1150 výročie ich príchodu nás navštívi pápež Benedikt XVI. Konzulove
tvrdenia nie sú prvými ani poslednými tohto typu - pripomenuli mi maďarskú výstavu vo
Vatikánskych múzeách v r. 2002 „Tisíc rokov kresťanstva v Maďarsku“, ktorá vyvolala aj u
mňa rozpaky a protesty.
Bola to vládou organizovaná veľká výstava, 410 s. katalóg vydali v Budapešti. Priniesla
maďarský pohľad na túto tému, ktorý si temer nevšímal spoločnú históriu iných národov,
najmä Slovákov. Ani v úvode štátneho sekretára Vatikánu A. Sodana sa nespomenuli iné
národy Uhorska. Cudzinci si to nevšimli, z hľadiska Slovákov to však bolo neobjektívne a
necitlivé. Realizáciu tohto projektu som Maďarom závidel. Domov som o ňom poslal
podrobnú správu aj s katalógom, žiadal som o jeho recenziu a informovanie Konferencie
biskupov Slovenska. Moje námietky boli tieto:
- Nič sa nehovorilo o Veľkej Morave, tri riadky boli o misii sv. Cyrila a Metoda, sv. Metoda
spomenuli len pri stretnutí s maďarským kráľom.
- Spochybnil sa vplyv staršieho kresťanského obyvateľstva v Karpátskej kotline na Maďarov,
ktorí neprebrali kresťanstvo od Slovanov.
- Nerešpektovali sa úradné označenia našich miest a obcí. Ich názvy boli v maďarčine,
návštevník nevedel, o aké mestá ide. Nagyszombat bolo najdôležitejším centrom kresťanstva,
málokto vedel, že ide o Trnavu. Iba jeden článok uvádzal slovenské názvy, v ňom sa
spomenul maďarský kardinál Péter Pázmány, zakladateľ Trnavskej univerzity, o jeho
proslovenskom cítení sa však mlčalo.
- Medzi uhorskými svätými sa zabudlo na sv. Svorada a Benedikta. Aj mená svätých
slovanského pôvodu mali maďarské názvy. Nepovedalo sa, že kardináli Černoch, Rudnay a
Scitovszky boli Slováci.
- Prvá zmienka o Slovákoch bola až z novoveku. Popisy predmetov v katalógu neuvádzali, že
mnohé predmety pochádzali zo Slovenska.
- Udávali sa mapy a štatistiky o katolíckej cirkvi v Maďarsku do r. 1942 a 1982, v tom bola
zahrnutá aj slovenská cirkev. O slovenskej cirkevnej provincii zhodnej s hranicou štátu od r.
1977 sa nič nepovedalo.
- Na paneli „Katolícka cirkev v Maďarsku v r. 1945-82“ bola Košická a Rožňavská diecéza
udaná ako súčasť maďarskej cirkvi. Na paneli „Dôležité pútnické miesta v Maďarsku v 18.-20.
storočí“ bolo asi 40 slovenských miest na mape Uhorska s maďarskými názvami.
V katalógu bolo 31 historických prác. V niektorých boli témy objektívne opísané –
konštatovanie maďarizácie, Andrej Hlinka a Černová, informácie z Vatikánskych archívov,
iné boli tendenčné a nepravdivé – v meste Nyitra existovalo kresťanstvo od 10. storočia, prvý
kresťanský kostol v strednej Európe nespomenuli. Podrobnejšie boli opísané vzťahy
Maďarska so Svätou stolicou, Poľskom, Rumunskom a Nemeckom, o vzťahoch k Slovákom
sa nehovorilo. Konštatovalo sa, že „Poľsko aj za socializmu dovolilo maďarské púte.
Následnícke štáty zaviedli prísne reštrikcie v praktizovaní náboženstva. V ČSR sa stala
situácia ešte horšia pre antimaďarský postoj šovinistickej slovenskej hierarchie a
duchovenstva, ktorá sa snažila nedovoliť maďarským procesiám vstup do kostolov na
Slovensku v Nitre, Levoči, Sasvári, Selecbányi, Ohegy. Situácia sa nezmenila ani po revolúcii,
keď sa Slovensko osamostatnilo. Iná situácia bola v Rumunsku a Srbsku“.
MZV SR som navrhol, aby sme aj my urobili podobnú výstavu. Odpoveď bola, že pre
nedostatok financií nie je v pláne. Skutočnosť, že Slovensko sa vďaka kresťanstvu udržalo na
mape Európy, že jeho históriu nemožno pochopiť bez znalosti histórie kresťanstva, že na
Slovensku pád komunizmu vyvolala najmä podzemná cirkev, ktorej sa komunisti báli,
nepasovala mnohým do kariet ani v r.2002.
Je divné, že maďarské lavicové vlády mali pre zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov
lepší postoj ako pravicové vlády. Presvedčil som sa o tom neraz osobne u Antalovej vlády v r.
1990-92, bolo a je to tak aj za premiéra Orbána. Maďari zabúdajú na reciprocitu: po
Trianonskej zmluve v r. 1920 žilo v Maďarsku asi 630 tis. Slovákov, v r. 1946 po presídlení
ich tam zostalo 474 tis., v porevolučnom sčítaní iba 9101 občanov napísalo, že vedia
slovensky. Otázka o národnosti občanov v sčítacom dotazníku nebola.
V Ríme som zažil veľvyslankyňu Maďarska Enikó Gyıri, bývalú blízku spolupracovníčku V.
Orbána. Stretali sme sa často, bola sebavedomá a autoritatívna. Keď v r. 2002 Orbán prehral
voľby, stala sa milšia, onedlho ju odvolali domov. Teraz je štátnou tajomníčkou pre európske
záležitosti MR. Veľvyslancom ľavicovej vlády sa potom stal I. Kovács, boli sme úprimní
priatelia. Jeho diplomati boli mladí ľudia európskeho zmýšľania.
V r. 1999 slovenská komisia KBS (bol som jej tajomník) Iustitia et Pax -Spravodlivosť a mier
spolu s maďarskou komisiou usporiadali konferenciu o našich vzťahoch z pohľadu
kresťanstva. Napriek obojstrannej tolerancii sa občas iskrilo. V kuloároch mi maďarský
biskup povedal: „Našou traumou je, že už generácie učíme deti, že Trianon sa raz napraví a
Maďarsku sa vrátia bývalé územia. Dnes sa nikto neodváži povedať, že sa to nestane.“ Mapu,
ktorú som v Maďarsku vídal: Veľké Uhorsko včítane Slovenska obkľúčené tŕňovou korunou
stále živí absurdnú myšlienku revízie Trianonu.
Dnes je mnoho slovensko-maďarských problémov spolitizovaných, vyťahujú sa na obidvoch
stranách ako metóda bieleho psa na odpútavanie pozornosti. Bez vzájomnej tolerancie a
dialógu, so stálym vracaním sa do minulosti a vŕtaním sa v skutočných a domnelých krivdách
a predsudkoch to k lepšiemu nepôjde. Nech sa s tým zaoberajú najmä historici, mládež sa
chce dívať do budúcnosti. Vzorom v zblížení oboch národov by mala byť aj slovenská a
maďarská cirkev. Kristus mal rovnako rád všetky národy, svojich učeníkov si nevyberal
podľa národnosti.
Jozef Mikloško, pondelok 14. marca 2011 11:33
++++++++++++++++++++
http://www.webnoviny.sk/slovensko/odhalenie-busty-esterhazyho-v-kosiciac/316076clanok.html
++++++++++++++++++++
Ako zasadiť 1. Slovenskú republiku do kontextu?
15. Marec 2011, krija, Politika na Slovensku,
Teda urobiť pravý opak toho čo robia naši historici dnes. Prestaňme vytrhávať 1. Slovenskú
republiku z kontextu. Zasaďme ju do kontextu nielen doby v ktorej vznikla, ale do histórie
európskeho kontinentu a to od narodenia Ježiša Krista pokojne až do súčasnosti. Na mnoho
vecí sa možno začneme dívať inými očami, aj keď stále tými istými, svojimi.
V diskusiách na túto tému nie je prakticky nič tak diskutovanou a zároveň kontroverznou
témou ako deportácie Židov zo Slovenska. Tie sa začali necelé dva mesiace po konferencii
v Berlíne 20. 1. 1942. No k vysídľovaniu Židov nedošlo po prvýkrát. Tu je zoznam lokalít,
viac ako 100vka lokalít v Európe, kde od roku 554 nášho letopočtu došlo k vysídľovaniu
Židov. Toto nie je obhajoba režimu 1. Slovenskej republiky, ktorý tam vládol. Toto je môj
pokus o to, aby ste vnímali vysídľovanie ako dôsledok hlavne sociálno – ekonomických príčin
a nie na základe tých rasových. Ak ste prelustrovali ten zoznam, tak ste si možno všimli, že
do roku 1939 sa v ňom Slovensko, alebo jeho územie uvádza 2 krát.
1380 — – - – - – - – - – - – - – - – Slovakia
Aj do tohto obdobia sa vracia vo svojom opise Bratislavy Matej Bel . Tu, alebo tu.
Druhým obdobím je:
1744 — – - – - – - – - – - – - – - – Slovakia
V roku 1881 vyšla v Slovenských pohľadoch práca Svetozára Hurbana Vajanského s názvom
Židovská otázka na Slovensku. K dispozícii tu.
Známy je aj Štúrov názor na vplyv Židov a zemanov na slovenský národ.
Upozornenie: Texty sú určené výhradne na študijné účely!
Pre anglicky zdatných ešte dávam do pozornosti knihu Stephena Sisu s názvom „The Spirit of
Hungary“, konkrétne časť s názvom „Jewish Immigration – Hungarian Emigration“ na strane
181.
Komu predávali vládni predstavitelia majetky nadobudnuté v pozemkovej reforme v roku
1920 hlavne po maďarskej šľachte a veľkostatkároch a to so značným ziskom? Prečo bolo
nútených po uvedenom roku emigrovať na 200 000 Slovákov?
Hlavný predstaviteľ 1. Slovenskej republiky prezident Dr. Jozef Tiso mimochodom jediný
nekomunistický prezident v histórii slovenského národa sa vyjadril v takomto duchu:
„Som za obmedzenia ich hospodárskej moci, lebo je neudržateľné, aby 3,5% občanov
vlastnilo skoro 50% národného majetku, ale neľudskosť zamietam! Aj váš kódex.“
Dnes vieme, že trest smrti obesením dostal na základe „usvedčenia“ z dvoch trestných činov
domácej zrady a zrady na povstaní. Čo na tú „zradu“ povedal Adolf Hitler už 26. septembra
1938?
„Tento český štát začal len klamstvom. Otec tohto klamstva volal sa Beneš. Tento pán Beneš
vystúpil vtedy vo Versailles a predovšetkým jeho publikum uisťoval, že jestvuje československý
národ. Túto lož musel vymyslieť, aby umožnil väčšie a oprávnenejšie požiadavky svojho
počtom malého národa.
… Tak konečne prostredníctvom pána Beneša Česi anektovali Slovensko. (…)To je stav, ktorý
bol neskôr nazývaný Československo, v zjavnom porušení práva národov na sebaurčenie,
proti nezameniteľnej vôli národov, ktorých práva boli porušené. Ako sa Vám tu prihováram,
prirodzene cítim sympatie k osudu všetkých týchto utláčaných ľudí. Cítim súcit so Slovákmi,
Poliakmi, Maďarmi a Ukrajincami.
(…) On (Beneš) začal režim teroru! V dobe, keď sa Nemci už pokúsili protestovať proti
tomuto svojvoľnému porušovaniu ich práv. Boli zastrelení a odvtedy tam bola vyhladzovacia
vojna. Počas týchto rokov “mierového” vývoja v Československu muselo takmer 600 000
Nemcov opustiť Československo. Bol tam veľmi jednoduchý dôvod. Inak by hladovali.
(…) On (Beneš) požaduje, aby Slováci bránili vec, na ktorej nemá slovenský ľud žiadny
záujem. Slovenský ľud chce mier a nie dobrodružstvo. Pánovi Benešovi sa však darí z týchto
ľudí robiť zradcov. Buď zradia svojich vlastných ľudí, sú pripravení strieľať do vlastných
ľudí, alebo pán Beneš hovorí: “Ste vinní zo zrady, tak ja Vás musím zastreliť”.
(…) Vidíme hrozné štatistiky: na jeden deň 10 000 utečencov, na druhý deň 20 000, o deň
neskôr to bolo už 37 000, dva dni po tom 41 000, 62 000 potom, potom 78 000, teraz je to 90
000, 107 000, 137 000 a dnes 214 000. Celé úseky krajiny sú vyľudnené …“
Stačilo Adolfa!
„Želania v záujme samostatnosti dochádzali nám znova a znova zo strany Slovákov. Je
možné, že v tom čase, ako to dokument ukazuje, Tiso váhal, lebo koniec koncov bol to dôležitý
krok.“ (J. von Ribbentrop, 29. marca 1946)
Vráťme sa ale ešte do obdobia 1. ČSR cez pohlaď „najdemokratickejších“ ľudí na Slovensku
z politickej strany SDKÚ DS, ktorá sa snaží nadviazať na štefánikovské a masarykovské
tradície.
„Považujeme za dôležité pripomenúť, že SDKÚ-DS je právnou nástupkyňou Demokratickej
strany (žiadala pre Dr. Jozefa Tisa milosť, moja poznámka), ktorá vznikla z občianskeho
odboja v Slovenskom národnom povstaní, a ktorá v roku 1944 spojila demokratické občianske
a kresťanské sily, vyjadrila odpor proti násiliu a túžbu po presadení občianskych
demokratických princípov. V oslobodenej republike DS nadviazala na štefánikovské a
masarykovské tradície Slovenska a 1. ČSR.“
Tie tradície vyzerali asi takto:
„Slovensko bude naší koloniální zemí. Je mylným názorem domnívati se, jako by snad
koloniální země nesměla s mateřskou hraničiti. Příkladem je Rusko se Sibiří.”
(Ottův slovník obchodní, časť 2., str. 1217)
Dnes nie sme kolóniou Čechov, ale vďaka Hitlerovmu vynálezu s názvom privatizácia sme
dnes a denne svedkami pravicového sociálneho inžinierstva na vlastnej koži a Bruselský
“Drang nach Osten”: Ekonomická kolonizácia (1990 – 2010) veselo pokračuje.
http://krija.blog.pravda.sk/2011/03/15/ako-zasadit-1-slovensku-republiku-do-kontextu/
++++++++++++++++++++
Vznik povojnovej "inteligencie". Pre tých, ktorí už zabudli, a pre tých, ktorým to už nik
neopakuje... Akákoľvek podobnosť so súčasnosťou číro náhodná!
++++++++++++++++++++
Prečítajte to !!!!
Vrátil som sa zo 6-dňovej študijnej cesty vo Švajčiarsku.
Je tam tiež veľa Rómov, ale ako vidíte, u nás tvrdo pracujú, vysvetlila mi
Renáta, majiteľka 2 hotelov, členka mestskej rady, u ktorej som bol.
Majú túto motiváciu: Podporu v nezamestnanosti len po odpracovaní 5 rokov
súvisle bez dlhšieho prerušenia.
Odmietnutie práce - žiadna podpora.
Strata zamestnania vlastnou vinou - absencia, požitie alkoholu na pracovisku
- žiadna podpora.
Zničenie mestského bytu a štátneho majetku musí zaplatiť alebo ísť do
väzenia a tam tvrdo pracovať na zaplatenie škody.
Je celkom nevysvetliteľné, že pseudohumanisti nekričia a verejne nekritizujú
Švajčiarsku konfederáciu, že nechce zadarmo bez odovzdanej práce živiť
parazitov.
A nikto v rámci Európy nehovorí o rasizme vo Švajčiarsku.
Preto chcem, aby tie rôzne neoprávnené podpory a sociálne dávky platili
parlamentné strany, keď dopustili takýto stav rasizmu naruby !!!!
++++++++++++++++++++
Kresťanské kríže na stenách škôl európsky súd odobril
Súd v konštatoval, že mu neboli poskytnuté dostatočné dôkazy, že by tieto symboly
mohli negatívne ovplyvniť nekatolícke deti.
ŠTRASBURG. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zvrátil dnes svoje rozhodnutie z roku
2009 o zákaze umiestnenia krížov v štátnych školách.
ESĽP sa pred dvoma rokmi uzniesol, že prítomnosť krucifixov na stenách škôl môže rušiť
neveriacich a študentov, ktorí vyznávajú iné ako kresťanské náboženstvo. Toto jeho
rozhodnutie vyvolalo nevôľu mnohých európskych štátov, ktoré sa voči rozhodnutiu odvolali.
Vtedy prípad "preslávila" Soile Lautsi, ktorá sa snažila úrady presvedčiť, že kríže majú rušivý
vplyv na výchovu jej detí v talianskej škole. O odstránenie kresťanského symbolu žiadala na
základe zásady sekulárnosti škôl.
"To, že škola dala vyššiu dôležitosť krucifixu než iným náboženským symbolom, samo o sebe
nie je indoktrinácia jedného náboženstva. Kríž na stene je pasívnym symbolom, ktorého vplyv
na život detí sa nedá porovnávať s edukačným prejavom o nejakom náboženstve alebo
účasťou na náboženských aktivitách. Nič nenasvedčuje ani tomu, že by talianske úrady boli
netolerantné voči iným veriacim alebo neveriacim," odôvodnil v oficiálnom komuniké súd
svoje rozhodnutie.
Rozhodnutie platí pre celú úniu
Dnešné stiahnutie zákazu platí pre všetkých 47 štátov združených v Rade Európy a je
definitívne.
"Hlas ľudu v Európe bol vyslyšaný," komentoval rozhodnutie taliansky minister zahraničných
vecí Franco Frattini, ktorého citovala agentúra AP. Taliani aj s viac než desiatkou európskych
krajín argumentovali pred súdom tým, že krucifix predstavuje historický a kultúrny symbol
Európy a preto má mať napríklad i v školách svoje miesto.
Talianska vláda aj Vatikán privítali v piatok rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva,
že kríže v talianskych školách neporušujú práva nekatolíckych rodín. Hovorca Vatikánu
Federico Lombardi označil toto rozhodnutie za historické. "Je to dôležitý a historický
verdikt," vyhlásil Lombardi s tým, že Svätá stolica ho víta.
Záborská víta verdikt súdu
Europoslankyňa Anna Záborská víta verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý
rozhodol, že kríže v talianskych školách neporušujú práva nekatolíckych rodín.
„Európsky súd pre ľudské práva sa tak postavil na stranu slobody náboženstva a vyznania.
Prejav viery alebo náboženského presvedčenia nie je diskrimináciou, ako sa nám snažia
nahovoriť niektorí liberálni aktivisti," uviedla Záborská a zdôraznila, že „základné práva
človeka sú prirodzenými právami, ktoré patria každej ľudskej osobe a nemožno ich meniť
podľa ľubovôle a spoločenskej klímy“.
++++++++++++++++++++
Slovákov povedie k zlatu Life is a game od Kristíny (video)
Pozrite si video a text hymny majstrovstiev od Kristíny, ktorá má reprezentovať Slovensko.
51225850
Hymna k Majstrovstvám sveta v hokeji, ktorá bola oficiálne predstavená pred chvíľou, má
názov Life is a game. Podľa očakávaní a informácií
z posledných dní
ju naspievala slovenská speváčka Kristína, okrem iného víťazka minuloročnej súťaže
Eurosong na Slovensku. O text, hudbu a produkciu piesne sa postaral, podobne ako aj pri jej
iných hitoch Martin Kavulič, ktorého oslovilo vydavateľstvo Universal Music. V piesni v
dĺžke 3:37 minúty sú použité napríklad slovenské motívy fujary, zároveň však hymna spĺňa
zadanie použitia medzinárodných motívov a je „hrateľná“ v rádiách.
Podmienkou
pre udelenie statusu oficiálnej piesne majstrovstiev sveta bol text v anglickom
jazyku. „V skladbe Life is a game sa nájde každý. Život je naozaj hra, raz vyhrávame,
inokedy nám to ide horšie,“ zdôraznila Kristína.
"Základnou podmienkou bolo, aby skladba mala univerzálny text a preto sme nechceli ísť po
tradičnej linke so športovými výrazmi. Našim prianím je, aby skladba Life is a game
fungovala aj po majstrovstvách a pustili si ju ľudia, ktorí s hokejom nežijú každý deň. Ďalším
prianím bolo, aby som do aranžmánov zakomponoval hudobné prvky typické pre slovanskú
kultúru, a tak sa, okrem iného, môžu fanúšikovia tešiť na fujary alebo píšťaly,“ vysvetlil v
oficiálnom stanovisku Kavulič.
Ako sa ukázalo, pieseň pod názvom Hej Slovensko bola len krátkym recesistickým trailerom z
dielne komerčného rádia, ktoré je mediálnym sponzorom šampionátu. A hneď sa rozpútali na
internetových
fórach búrlivé komentáre.
Life is a game (Kristína, 2011)
Ey Ey
Life is a game
Ey Ey
We're all born to play
Ey Ey
Long is the way
Sometimes it's not right
Sometimes it's not fair
Ey Ey
The journey of life
Ey Ey
Gets harder at times
Ey Ey
Long is the way
You know how it feels
To smile through the pain
ref.
But today --- is your day
This is the moment when you're touching the sky On the top --- of your wave No one can stop
you from flying so high
This is it --- it's your time
You've got the magic when your stars are aligned Fill the world --- with your shine Life is a
game that you're winning tonight
Ey Ey
Wolves in the way
Ey Ey
Hunting their prey
Ey Ey
Hard is the rain
Sneaking in the shadows
They always remain
Ey Ey
Life is a maze
Ey Ey
Sometimes full of haze
Ey Ey
Hard is the rain
You know how it feels
When your hopes go astray
ref. 2x
Ey Ey
Life is a game
Pripomeňme si neoficiálnu “hymnu“ z minulých rokov, ktorú si fanúšikovia spievali doteraz,
pieseň Nech bože dá:
++++++++++++++++++++
DESAŤ AUTOROV PRE POCHOPENIE SLOVENSKÝCH DEJÍN-vybral G.
1.Ľudovít Štúr - Slovanstvo a svet budúcnosti
2.Štefan Polakovič - Eseje o národe , Tisova náuka
3.Milan S. Ďurica - Dejiny Slovenska a Slovákov , Jozef Tiso
4.František Vnuk - Mať svoj štát znamená život , Neuveriteľné sprisahanie
5.Róbert Letz - Lexikón slovenských dejín , vznik Slovenského štátu I., II.
6.Konštantín Čulen - Po Svätoplukovi druhá naša hlava
7.Richard Marsina - Codex diplomaticus , Legendy stredovekého Slovenska
8.Matúš Kučera - Metod,učiteľ Slovanov , Kráľ Svätopluk
9.Ján Litecký-Šveda - Oko uragánu
10.Ján Doruľa -Slováci v dejinách jazykových vzťahov
Netvrdím , že uvedené knihy nemajú chyby, lebo výklad dejín je zložitý a ešte viac ich
pochopenie a smerovanie. V každom prípade sú to knihy prístupné aj pre širšiu verejnosť
a písané s pozitívnym vzťahom k Slovákom, čo sa o všetkých historikoch iste nedá povedať
++++++++++++++++++++
Ked nestihas jednu pracu, budes robit dve! A potom ta este odmenime. (Nemali by a davat
odmeny len ludom, ktory sa zasluzili o prosperujucu firmu?)
http://www.cas.sk/clanok/193582/sefka-telerozhlasu-zemkova-dostane-odmenu-3-tisiceur.html
Šéfka telerozhlasu Zemková: Dostane odmenu 3-tisíc eur!
Dnes 08:00 - Zlúčený telerozhlas má vyše 45-miliónovú sekeru. O prácu príde približne 285
zamestnancov. Richard Sulík aj napriek tomu šéfke RTVS zvýšil plat - o 100 %!
Minister kultúry Daniel Krajcer pôvodne navrhoval pre šéfa RTVS plat vo výške
sedemnásobku priemernej mzdy, no poslanci nakoniec rozhodli
, že bude dostávať len jej štvornásobok. Zemková to po nástupe do funkcie komentovala
slovami: „Ani vás by nepotešilo, keby vám niekto o tisíc eur znížil plat.“ Jej mesačná mzda
teraz dosahuje približne 3-tisíc eur
. Jej sťažnosti však neostali nevypočuté.
Predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi sa to zrejme zdalo málo a preto jej priklepol
odmenu. Tá má každý mesiac dosahovať výšku jej celého základného platu. Vďaka nemu
Zemková každý mesiac uvidí na výplatnej páske rozprávkovú sumu 6 152 €! Je to dokonca
viac, ako bol pôvodný ministerský návrh. „Od okamihu ustanovenia rady rozhodujú jej
členovia aj o výške odmien. Spomínané ustanovenie zmluvy platí
len dovtedy, kým ho nezmenia,“ reagoval pre Nový Čas
šéf parlamentu. „Som však presvedčený, že takéto ohodnotenie je primerané,“ obhajoval
svoje rozhodnutie Sulík.
RTVS je pritom v katastrofálnom stave. Dlhy za roky 2007 až 2010, ktoré inštitúcia zdedila
po STV, predstavujú neuveriteľných 45 miliónov €. V rámci úsporných opatrení len v
pondelok Zemková ohlásila prepustenie 85 manažérov a do konca roka ďalších približne 200
radových zamestnancov. Rada RTVS Zemkovej odmenu zrejme upraví až na základe
hospodárenia verejnoprávnej inštitúcie.
++++++++++++++++++++
Čechoslovakizmus je uschnutou vetvou na lipe slovanskej vzájomnosti. Jedným z výmyslov
čechoslovakizmu je označenie našich predkov ako „Slovienov“ a ich jazyka (z dnešného
hľadiska) ako „staroslovienčiny“. Išlo tu o znásilnenie historického faktu politikou. Nebylo
lze totiž připustiti existenci staroslovenského liturgického jazyka – to by v žádném případě
Slováci nebyli mladší větví jednotného československého národa – to staroslověnský jazyk
byl přijatelnější.
Zdroje politickej moci v parlamentnej demokracií.
Najskôr nežné a oranžové revolúcie a následne nepokoje v arabských štátoch, svedčia o
nespokojnosti širokých vrstiev obyvateľstva s hospodárskou a s politickou situáciou. V Tunise,
Egypte a v Líbyi je neistý vývoj udalostí a budúcnosť vládnúcich kruhov. Situácia je vážna aj
v ostatných častiach sveta. Masy sa radikalizujú pod vplyvom nepriaznivej hospodárskej a
politickej situácie, snahy presadiť zmeny, s ktorými nesúhlasí vládnúca časť spoločnosti.
Globalizácia svetového hospodárstva a čoraz zrejmejší stret civilizácií, ktorý zrejme vyústi do
nového rozdelenia politických a ekonomických síl vo svete, zohráva dôležitú úlohu v tomto
procese. Prebiehajúce zmeny nemôžeme považovať len za lokálnu záležitosť; príspevok je
preto zameraný na mechanizmus a štruktúru politickej moci, možnosti legislatívy a exekutívy
presadzovať záujmy politických strán a mocenských zoskupení.
K stretu mocenských záujmov dochádza aj v monarchií a v diktatúrach. Avšak, monarchovia
a diktátori spravidla neváhajú použiť všetky mocenské páky, násilie a represie na presadenie
mocenských záujmov. Obdobná situácia bola v štátoch sovietskeho bloku, v ktorých politici
na čele vládnúcej strany uzurpovali moc v strane a v spoločnosti. Aký je teda mechanizmus a
štruktúra politickej moci v parlamentnej demokracií, kto vládne v spoločnosti? Je to vláda,
ktorá bola zostavená na základe výsledkov volieb do parlamentu, alebo iné mocenské
štruktúry, ktoré stoja za vládou a vplývajú na jej činnosť? V predkladanom príspevku
venujeme pozornosť tejto problematike.
Zdroje politickej moci.
Existuje veľa príkladov, ktoré svedčia o tom, že politická strana, ktorá vyhrala voľby nemusí
zostaviť vládu – vládnuť. Nemusí ani vystupovať ako aktívna opozičná strana, ktorá usiluje o
pád vlády a o predčasné parlamentné voľby. Stačí ak v zložitej hospodárskej situácií využíva
chyby vlády a rastúcu nespokojnosť voličov s jej činnosťou. Na tomto základe a s dobrým
volebným programom a agitáciou, opozícia môže mať zabezpečené víťazstvo v najbližších
voľbách do parlamentu, avšak, ak nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov a nedokáže zostaviť
koalíciu, situácia sa môže zopakovať.
Výsledok parlamentných volieb je východiskom parlamentných strán na umiestnenie sa na
parlamentnej šachovnici a pre následné ťahy, ktoré vedú k zostaveniu vlády, formovaniu
koalície a opozície. V širších súvislostiach, tieto ťahy vplývajú aj na orientáciu domácej a
zahraničnej politiky vlády. Prostredníctvom politiky vlády premietajú sa do vývoja národného
hospodárstva, vplývajú na životnú úroveň širokých vrstiev obyvateľstva – voličov a spätne na
postavenie a akcieschopnosť vlády. Vláda a s ňou späté koaličné strany vytvárajú si takto
predpoklady pre úspech, alebo neúspech v najbližších voľbách do parlamentu. Tieto sa môžu
konať v riadnom termíne, alebo predčasne.
Odpoveď na otázku kto teda vládne je jednoznačná – je to víťaz ťahov na politickej
šachovnici. Hráči, politické strany, ktoré získali väčšinu hlasov v parlamente a dokázali
zostaviť vládu. Neoficiálne ide o koaličnú radu zostavenú z predstaviteľov koaličných strán a
za nimi stojace záujmové skupiny.
Politické strany môžeme definovať ako organizovanú skupinu ľudí, ktorým ide o získanie
politickej moci v štáte s cieľom realizovať parciálne a skupinové záujmy. Tieto sa spravidla
dajú dosiahnuť len po získaní politickej moci, rozhodujúceho postavenia v domácej a v
zahraničnej politike štátu. Politické strany môžeme charakterizovať, členiť a hodnotiť podľa
rôznych kritérií. Podľa programu na ľavicové, pravicové, strany stredu, ale aj na liberálne,
konzervatívne, nacionálne, atď. Politické strany sa spravidla hlásia k ideológií a k politickým
cieľom, ktoré sú zrozumiteľné potencionálnym voličom a oslovia ich.
Ideologická ne-vyhranenosť a veľký počet politických strán, nedostatky v organizačnej
štruktúre, nevyjasnený program, vnútrostranícky boj, atď. vedú k štiepeniu strán do frakcií,
vzniku nových strán, ktoré sa snažia zaplniť miesto na trhu. V post-socialistických štátoch
rastúca sociálna a spolu s ňou národnostná diferencovanosť spoločnosti, rozdielny stupeň
zodpovednosti politických strán za fungovanie a existenciu štátu, oslabujú jeho jednotu a
zahrávajú sa s jeho existenciou ako samostatného štátu.
Osobitný problém predstavuje volebný systém pomerného zastúpenia, stranícka kontrola
poslancov, ktorých mandát sa odvodzuje od nominácie politickej strany na kandidačnú listinu
danej strany, a nie priamo od voličov. Na programe dňa je preto zmena volebného systému,
možnosť kombinovať väčšinový systém s pomerným zastúpením.
Rozdelenie politickej moci.
Základné delenie sa uskutočňuje po línií legislatíva – exekutíva. Ide o komplikovaný proces
výkonu moci, ktorý je spojený s realizáciou protirečivých záujmov politických strán, ktoré
zápasia o moc v štáte. Tieto záujmy sa menia pod vplyvom postavenia politických strán v
mocenskej štruktúre a z neho vyplývajúceho zastúpenia koalície a opozície v parlamente; z
tohto zastúpenia vyplývajúcej podpory vlády pri hlasovaní v parlamente, postavenia súdnictva
ako aktívneho zdroja moci štátu. Osobitnú pozornosť vyžaduje činnosť záujmových skupín,
ktoré bezprostredne, alebo na základe neformálnych kontaktov vplývajú na činnosť
politických strán, parlamentu a vlády. Pri výkone politickej moci rovnako dôležitý je aj postoj
stavovských organizácií a médií k činnosti vlády. Sú to hlavne média, ktoré vplývajú na
verejnú mienku, pôsobia na prevládnu, alebo proti vláde zameranú atmosféru. Je to verejná
mienka, ktorá je citlivá na pokles životnej úrovne, rastúce rozdiely medzi bohatými a
chudobnými, historickú pamäť, atď. Vývoj hospodárstva a spoločnosti, ktorý môže prerásť do
nespokojnosti s činnosťou vlády, sociálnych nepokojov a do následného pádu vlády, ale aj
spoločenského systému.
V systéme politickej moci vláda vystupuje ako kolektívny orgán, ktorý má ústredné
postavenie vo výkone štátnej moci. Pritom aj keď strany, ktoré zostavili vládu vplývajú na
vývoj v štáte prostredníctvom vlády, možnosť vlády vládnuť je daná pôsobením viacerých
vzájomne sa prelínajúcich činiteľov. Odvodzuje sa od počtu hlasov v parlamente a tým aj od
možnosti opozície a záujmových skupín vplývať na činnosť vlády, podpory verejnosti.
Autorita vlády a efektívnosť vládnej moci je takto odvodená od jej štruktúry, aktívneho, ale
predovšetkým pasívneho súhlasu občanov s činnosťou vlády. Polarizácia spoločnosti, ktorá je
výrazom úrovne ekonomického rozvoja
spoločnosti a tým aj sociálneho zloženia
obyvateľstva a tým aj možnej intenzity konfliktov s vládnou mocou, zohráva dôležitú úlohu v
tomto procese. Pasívny súhlas voličov s činnosťou vlády sa môže kedykoľvek obrátiť do
aktívneho nesúhlasu. Prebiehajúce revolúcie a nepokoje sú názorným príkladom tohto vývoja.
Otvorenosť ekonomiky, vysoký podiel zahraničného obchodu na tvorbe národného dôchodku
a pracovných príležitostí, medzinárodné záväzky a medzinárodná akceptácia vlády sa
premieta do jej činnosti. V podstate ide o dobrovoľné, alebo vynútené prispôsobovanie
činnosti vlády a tým aj ekonomiky a spoločnosti vonkajšiemu prostrediu.
Výkonná moc vlády je ohraničená početnými spätnými väzbami zo strany voličov,
mocenských štruktúr, vrátane zahraničia, ktoré napomáhajú, alebo brzdia výkon vládnej moci.
Nutnosť zosúladiť záujmy koaličných strán zohráva v tomto procese dôležitú úlohu.
Osobitné je postavenie administratívneho aparátu, ktorý vypracováva podkladové materiály,
návrhy zákonov, správy, stanoviská, atď., ktoré vyžaduje činnosť vlády a parlamentu.
Administratíva sa takto stáva dôležitým zdrojom štátnej moci, ktorá oficiálne zodpovedá za
jej výkon. Administratíva je súčasne aj predmetom záujmu a cieľom činnosti záujmových
skupín. V procese rozhodovania je preto potrebné kontrolovať činnosť záujmových skupín,
osobností verejného života a administratívy. Aj v tomto prípade platí poznatok o tom, že o čo
je slabšia koalícia a vláda, o to väčší priestor majú záujmové skupiny a stavovské organizácie.
Záver.
Činnosť vlády ako bezprostredného a výkonného orgánu politickej moci by sa mala zamerať
na realizáciu prioritných cieľov spoločnosti. Avšak, realizovať tieto záujmy je daná
súčinnosťou politických strán, činnosťou koaličnej rady, ktorá nemá oporu v zákone,
prelínaním politickej a ekonomickej moci, ale aj snahou vlády o dominantné postavenie v
krehkej parlamentnej demokracií. Pokiaľ vláda ignoruje vývoj v spoločnosti, verejnú mienku,
rastúce sociálne nepokoje a protesty môžu viesť k jej pádu a k novému usporiadaniu
politického a spoločenského života.
V Bratislave 18.marca 2011.
Vladislav Bachár
++++++++++++++++++++
Slovenský, alebo „novoslovenský“ jazyk?
8. marec 2011
(Príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie)
www.pansu.sk
O oživenie diskusie týkajúcej sa používania pomenovaní „starosloviensky/staroslovenský“ sa
nedávno postaral český informatik Vojtech Meruňka so svojím projektom
„novoslovienskeho“ jazyka ako „esperanta“ slovanských jazykov. Adjektívum
„novosloviensky“ odkazuje na „starosloviensky“ ako jeho východisko. Je to akýsi pendant
k vytvoreniu slovanského literárneho jazyka, o čo sa už roky pokúšajú slavisti, ktorí sa tiež
zhodujú v tom, že predlohou by tu mala byť slovenčina. Predurčuje ju k tomu jej história
i lexika: slovenčina je prvý kodifikovaný slovanský jazyk a obsahuje najviac slov spoločných
všetkým slovanským jazykom. Prečo však novoslov(i)ensky s dvojhláskou?
V. Meruňka to obhajuje tým, že výslovnosť s dvojhláskou sa vraj blíži pôvodnej výslovnosti
hlaholských samohlások ě a [jať]. Je to naozaj tak? Otvorme si teda „Starosloviensky
jazyk“ od J. Stanislava (Bratislava, 1978), kde je výslovnosti týchto samohlások venovaných
niekoľko strán (s. 349-354). Autor sa pritom odvoláva na jazykovedcov ako N. Trubeckoj, R.
Jakobson či Francúz A. Vaillant.
Graféma vytvorená Konštantínom – Cyrilom sa neskôr transliterovala ako ě a ä (jä). Tieto
varianty prežili v niektorých slovenských nárečiach, napríklad na Orave: tvojä sa môže
vysloviť ako [tvoä], pričom vyslovenie spoluhlásky „j“ si ani neuvedomujeme. Skúsenosť so
slovenskými nárečiami nás tiež učí, že fonéma ä sa môže vysloviť niekedy ako [a], inokedy
ako [e]. Napríklad pri slove „mäso“ sa stretneme aj s výslovnosťou [meso]. Avšak tvary
[maso] a [miaso] už vyznievajú extrémne. Podľa Trubeckého sa táto graféma tiež prepisuje
ako ä, pričom na začiatku slova a po samohláskach mohla znieť ako [jä] (- >jako). Teda nie
uprostred slova.
Stanislav ďalej konštatuje, že z 9. storočia n. l. je nemálo dokladov o transliterovaní ä ako [e],
napríklad Rasticь – Rästicь (Restitius). A mnoho záviselo aj od jednotlivých pisárov. Tak sa
stalo, že máme niekoľko verzií Kyjevských listov či Pražských hlaholských zlomkov.
Pôvodne platilo pre ě = ä (´ä). Avšak neskôr sa na Veľkej Morave a v Panónii stretneme
s tvarmi: (j)äko, tvo(j)ä a podobne.
Predmetná dvojhláska sa pravda vyskytuje v názvoch slovanských jazykov tej doby (str. 42) a
aj to nie vo všetkých, s výnimkou tých v neslovanských jazykoch : „język slověnьskъi“, rus.
staroslavianskij jazyk, slovin. staroslovanski (starocerkvenoslovanski) jezik, chorv.
starocrkvenoslavensky jezik, srb. staroslovenski (starocrkvenoslovenski) jezik, poľ. język
staroslowiański, čes. staroslověnský (starocírkevněslovanský ) jazyk, franc. le vieux slave,
nem. altkirchenslawische Sprache, angl. Old Church Slavonic. Z tohto výpočtu vidno, že
dvojhláska, tak drahá Meruňkovi, sa vyskytuje len v ruštine, poľštine a od 19. storočia aj
v češtine, čo nie je určujúce, lebo určujúca bola stará slovenčina ako jazyk nadkmeňovej
štátnej organizácie našich predkov.
Aj Stanislav konštatuje, že jazyk, ktorým sa hovorilo v okolí Solúna, na Veľkej Morave
a v Panónii bol v podstate ten istý a nazýval sa język slověnьskъi (slověnьskyjь)
s prevládajúcou výslovnosťou [slovänsky], prípadne [slovensky], ku ktorej sa pridružili
varianty s dvojhláskou v ruskom a poľskom ekvivalente.
Je teraz namieste otázka, prečo Stanislav nazval svoju učebnicu „Starosloviensky jazyk“, keď
v časti Fonetika nejestvuje pre to nijaký jednoznačný dôvod a keď sám používal aj
pomenovanie staroslovenský, tvrdiac, že „starosloviensky“ jazyk je starší. Na vysvetlenie
sa možno domnievať, že ako jazykovedec sa vymedzoval najmä voči maďarčine, vymedziť sa
rovnako voči češtine v podmienkach, v ktorých pracoval, bolo zrejme ťažšie, hoci ako vedec
nemal robiť nijaké ústupky či kompromisy s nikým. Tieto podmienky majú historický a aj
politický rozmer.
V predobrodeneckom období v 15. storočí sa pod vplyvom češtiny presadzuje na Slovensku
pre mužských potomkov pomenovanie „Slovák“, ktoré sa už dnes nepociťuje ako pejoratívne.
V druhej polovici 19. storočia sme svedkami zrodu „slovákofilstva“, keď Česi s Slováci
hľadajú svoje korene. Lenže toto slovákofilstvo malo svoje medze. Keď českí jazykovedci
zistili, že slovenčina je nielen iná, ale aj staršia ako čeština, zaťažko im bolo sa s tým
zmieriť: žiadne prvenstvo: ex aequo! Preto bolo treba jestvujúce pomenovanie
staroslovenský počeštiť na „staroslověnský“, na čo sa podujal žiak slavistu J. Gebaeura,
spoluzakladateľa Pražskej (realistickej) školy, J. Polívka. K slovenskému ekvivalentu
„starosloviensky“ bol potom už len krôčik. Ďalšie známe výtvory tejto školy - ktorú
neslobodno zamieňať s Pražským lingvistickým krúžkom - a jej pokračovateľov v 20. storočí:
„československý jazyk“, téza o Veľkej Morave ako o prvom spoločnom štáte Čechov
a Slovákov, téza o slovenčine ako dialekte češtiny a tak ďalej. A v druhej polovici 20. storočia
bude slovenských jazykovedcov „dávať do laty“ marxistická jazykoveda, taktiež pražskej,
nielen moskovskej proveniencie. Spoločným znakom týchto „vedeckých“ výstupov pražských
filológov bolo pokladať slovenčinu za vec politickú, politicum. J. Stanislav síce v Prahe
neštudoval, avšak jej tieňu sa ťažko mohol vyhnúť.
Akým jazykom však hovorili Rastislavovi poslovia? Podľa Stanislava po grécky a až následne
bola udalosť podaná v Živote Metodovom „sloviensky“: „A my Slověne prosta čadь“. Lenže
ani v gréckom Sklavenoi/Sklabenoi, Sloveni, sa žiadna dvojhláska nevyskytuje. Podľa O.
Chreňa sa Život Metodov zachoval v 16 odpisoch, ale iba v jednom nájdeme tvar so
základom: „slovien-“. A podľa Cyrila A. Hromníka hlásky ě a [jať] sa ešte v pôvodnom
jazyku posolstva nevyskytovali, použil ich až autor sv. Gorazd a poslovia hovorili svojou
rečou. Hromník tiež odkazuje na starší text než je Život Metodov : „Službe Kirillu“. V ňom sa
stretneme len s adjektívom „slovenьsky“.
Meruňkov „argument“ o výslovnosti ě, [jať] nenasledujú ani odozvy na jeho projekt
v dnešných slovanských jazykoch. Tak napríklad Balkan Magazin z 9. novembra 2010
oznamuje: „Slovenski esperanto dobio podršku EU“.
Nie je celá táto diskusia vlastne zbytočná? Veď celý problém už vyriešil dejinný vývoj
prebiehajúci a súhlasne sa potvrdzujúci z generácie na generáciu až po dnešok, vývoj
výsledkom ktorého sú pomenovania: Sloven(ka), sloven(ský), Sloven(sko). Aj v dnešnej
češtine sú názvy ako Moravské Slovensko a (jednoslovné) Slovácko rovnocenné.
Toto upieranie jednoznačného pomenovania a tým aj identity slovenského jazyka, „matky
slovanských jazykov“ (J. Doruľa), ktorého sme dodnes svedkami, kontrastuje s prístupom
k ostatným jazykom, napríklad ku gréčtine, v susedstve ktorej sa slovenčina vyvíjala
a nemožno vylúčiť, že ju aj od určitej miery ovplyvňovala. Aj korene takzvanej „cirkevnej
slovančiny“ sú v gréčtine. Od mykénskej gréčtiny po prvý spoločný jazyk, „koiné“ v 5.
storočí pred Kristom prešla stará gréčtina mnohými premenami a vytvorila celú nárečovú
pestrosť: nárečia dórske, iónske, attické. Na báze iónsko-attického nárečia vzniká druhá koiné
v podobe „novozákonnej“ gréčtiny, jazyka takzvaného helénskeho obdobia. Keď je toto
všetko (stará) gréčtina, nie je nijaký dôvod, aby sa aj vo vývine slovenčiny nehistoricky
vydeľovali a absolutizovali jednotlivé etapy a podoby (nárečová, cirkevná, národná). A tak
ako gréčtina má dve hlavné vývinové periódy starú, to jest bývalú a modernú, tak ich má aj
slovenčina.
Záverom, k dnešnej potrebe brániť identitu slovenského jazyka ako piliera štátnej
zvrchovanosti by mal pribudnúť ešte jeden, nadnárodný motív, ktorým je jeho ochrana ako
jazyka slovanskej civilizácie, čo by si mali ako dezideratum dneška osvojiť aj ostatné
slovanské národy.
Mgr. Jozef Sivák, Csc., člen Predsedníctva Panslovanskej únie
++++++++++++++++++++
Prečo?
2. marec 2011
http://www.pansu.sk/component/content/article/379.html
Prečo? To je veľmi presná otázka, ktorá mieri priamo k podstate problému. Nechcem
a nebudem sa tu zaoberať žiadnymi filozofickými úvahami – napokon veď mám len niečo,
cez 30 rokov a ani mi to nenáleží. Opýtam sa však prečo si Doc. PhDr. Rudolf Chmel, DrSc.,
podpredseda slovenskej vlády dovolil takú výsmešnú provokáciu, akou je návrh zákona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín
v znení zákona č. 318/2009 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento návrh
dostal, medzi slovenskými vlastencami, označenie „deštrukčný zákon“ a takto jeho obsah
slovenský vlastenci chápu. Pýtam sa teda prečo, si to pán podpredseda vlády Chmel dovolil?
Odpoveď je jednoduchá. Chcel sa zavďačiť predsedovi strany Most-Híd Bélovi Bugárovi,
ktorý zo 72 ročného starčeka (ktorému k rozumu nepomohli ani jeho tituly) urobil
podpredsedu vlády. Mohol tento geront vôbec dúfať, že ho v živote stretne ešte nejaká šanca
v jeho osobnej kariére? A to zrazu podpredseda vlády. Samozrejme, že je vďačný. A ten, kto
verí, že pánovi Chmelovi ide o to, aby národnostné menšiny vnímali Slovensko ako svoju
vlasť, tak ten je skutočne veľmi naivný. Alebo, že by príslušníci týchto menšín Slovensko ako
svoju vlasť doteraz nevnímali?!
A prečo na tomto zákone, ktorý by sa nikdy nemal stať súčasťou slovenského právneho
poriadku trvá Béla Bugár? Aj tu je odpoveď celkom jednoduchá. Preto, aby sa zapáčil
Viktorovi Orbánovi. Preto, aby ho Budapešť vzala na milosť, aby mu odpustili, že rozštiepil
maďarskú iredentu na Slovensku a preto, aby mohol mútiť slovenské politické vody, ako
relevantný politik. Ani jemu nejde o blaho jednotlivcov, ktorí tvoria maďarskú národnostnú
menšinu. A Rusíni, či Rómovia, tak tí ho už vôbec nezaujímajú.
Prečo na veci záleží Viktorovi Orbánovi? Tu sa ponúkajú odpovede dve. Po prvé ide o Veľké
Maďarsko a po druhé ide o zásoby pitnej vody na slovenskom juhu. Pre Veľké Maďarsko by
bolo úplne super, ak by sa juh Slovenska stal súčasťou Veľkej Maďárie, to je jasné. Veď ak sa
v 21. storočí stane pitná voda strategickou surovinou, ako bola v 20. storočí ropa, tak ten, kto
bude zdroje pitnej vody vlastniť, ten zbohatne. Z pohľadu maďarských revizionistov je teda
nanajvýš vhodné, aby územie južného Slovenska bolo „iternacionalizované“ a
dočasne postavené pod medzinárodnú kontrolu – potom si uplatnia svoj „historický nárok“ na
toto územie (na ktorom - ak slovenský parlament dopustí - budú žiť maďarskí štátni občania).
Takto sa jedny z najväčších zásob pitnej vody v Európe môžu dostať spod slovenskej kontroly.
A o to im predsa ide.
Už to vidím, ako sa mnohí murári bez zástery, či služobníčkovia posmešne uškŕňajú a ťukajú
si na čelo. Ale na ich názoroch predsa nezáleží, sú totižto buď hlúpi, alebo dobre platení. A od
nich teda rozumný postoj ani očakávať nemôžeme.
PhDr. Andrej Štefek
++++++++++++++++++++
Krátko o slovenskej histórii
V rámci vlastivednej série „Miluj svoju krajinu," ktorú tu v poslednom čase rozvíjam, som
pred časom napísal toto: História a geografia sa nedajú oklamať. Nedajú sa.
Naučil som sa to v Poľsku, kde sa cirkev a štát príležitostne prekrývajú a cirkev navyše ten
štát v histórii dosť často suplovala. Je to vidno aj dnes a ktokoľvek (vrátane mňa) s tým môže
občas nesúhlasiť, ale to je asi tak všetko. Viera, patriotizmus a patetická heroizácia
kohokoľvek, kto spĺňa aspoň minimálne kritéria, sa nám páčiť nemusia, ale v krátkodobom
horizonte niekoľkých desaťročí sa nezmenia. Všetko to, čím Poľsko je, vyplýva z jeho
histórie. Je to tak, mimochodom, pri každej krajine a toto je múdra veta. Tú históriu si každý
štát nesie vo svojej povahe.
Povedzme si teraz o Slovensku.
Jedna z početných nepríjemností spočíva v tom, že pojem slovenský národ je mladý a to bez
ohľadu na to, že zapálime fakle, odhalíme sochu a budeme tvrdiť opak. Nie je to hanba, je to
len pravda.
Ďalšia nepríjemnosť sa volá charakter slovenského národa a opäť, nie je to hanba, je to len
pravda a nepríjemnosť. Postačí Kalinčiakova Reštavrácia, ktorej moderné prevedenia si
môžete zažiť pri ľubovoľných komunálnych voľbách. V tomto sa nič nezmenilo.
K Reštavrácii sa patrí pridať aj trávnice, selanky, Hviezdoslava a nezabudnúť na Ťapákovcov.
Znie to nepríjemne, ale sú to knihy o našich predkoch.
Tí predkovia žili v dolinách a mali podstatne dôležitejšie starosti ako to, či sú Slováci. Kultúra
a rozvoj existovali, ale ich nositeľmi boli až na výnimky Nemci a Maďari. Žili sme v krajine,
kde najväčším slovenským mestom bola Budapešť a ani tá neležala na území štátu, ktorý sme
aj tak nemali. Mali sme Bratislavu, ktorá sa tak nevolala a ani nebola slovenská. Aj Košice
sme mali a akože som zo Spiša, mali sme aj Levoču a Kežmarok, ale ani tie sa tak nevolali.
Som aj z Tatier a preto vám môžem porozprávať, koľko z tých víl, chát a kúpeľov vzniklo na
podnet Slovákov. A zase: nie je to hanba, je to len pravda.
Potom prišlo Československo a ktovie, či aj nezachránilo existenciu Slovákov ako národa.
Áno, odtiaľ by sme si mohli azda brať nejaký príklad, ale nepustí ten pocit druhých huslí,
navyše to všetko trvalo krátko a bolo dávno.
Príklad si teda neberieme, lebo potom prišla vojna a doba, kedy sme konečne boli svojstojní
a svojbytní, čo sme prejavovali najmä bitím sa po hrudi a inými súvisiacimi gestami.
Rozumiete, nejdem vynášať súd nad Tisom, dôležitá je historická správa, ktorú Slovenský štát
vyslal: že to bol štát, ktorý existoval za vojny, suverénny bol iba pseudo a navyše vydymil
podstatnú časť svojich občanov hore komínom. Zhodou okolností tých bohatších. Nesúdim,
nechcel by som byť na Tisovom mieste, len vravím, že takto ten štát vyzeral a preto nie je
dôvod byť naň hrdý, prípadne od neho odvíjať nejakú tradíciu. Teda za predpokladu, že máme
záujem o pozitívne príklady. História sa nedá oklamať a toto je tá naša.
Hej, potom bol socializmus, všetci to vieme. Doba, ktorá priala neexistujúcim chrbticiam,
pokriveným charakterom a pozitívnymi príkladmi tiež práve neoplývala. Trvala dlho
a zanechala škody v hlave mnohých z nás, ale najmä v tej kolektívnej hlave, ktorú si ako
národ nesieme na krku. Nebolo to pekné a trvalo to dlho, lenže o tom už písali iní a lepšie.
Keď sa to skončilo, nasledoval druhý pokus o samostatný štát a je opäť jedno, či to bol nápad
dobrý alebo zlý, lebo sa udial tak, či tak. Podstatné je, kto stál na jeho čele. Ten človek štátu
vtisol svoj charakter, charakter presne v duchu našej klérofašisticko - socialistickej histórie
tvrdých rúk a ráznych riešení. A Ťapákovcov. Pamätáme si to všetci, tak o tom hádam
diskutovať nebudeme.
Takto sme my ako národ žili a takto vyzerala krajina, v ktorej sme žili. Takáto je história,
v ktorej sme sa cez rôzne režimy dopotácali k samostatnému štátu. Svetlých chvíľ bolo
minimum, pozitívnych príkladov ešte menej, tak prečo a najmä ako byť iní? Tá naša krajina to
má vtlačené vo svojej povahe. Ako Poľsko. Ako každá.
Naozaj to nie je hanba, veď každý žije ako vie a my sme v priebehu našej histórie vedeli
práve takto. Nie je to hanba, len to mnohé vysvetľuje. Veď aj dnes máme jedno výročie.
stavať na týchto základoch
že čo bolo je choré. stavať na nenávisti sa nedá. boli aj opačné veci, vystahovanie madarov(90
tis.) resp vystahovalo sa po vojne viac nemcov z ČSR ako tam žilo slovákov... a židia boli
deportovany..
keby sa upustilo od nacionalizmu tak by sa riešili normalne veci.. a nie to ze kde bude socha...
ja som madar, zvykol som si ze niektorý nechápu prečo tu žijem. nemaju sajnu o historii a
myslia si že madary sa pristahovali na slovenske uzemie.. takze asi tak...
žijem na slovensku a som slovenský občan, ale mám mdarsku narodnosť. Slovensko je moja
vlasť ale moja kultura je madarska.. a to je normalne, preto tu máme rusínov, goralov,
záhorákov.... je to uplne ok.
zaoberajme podstatnými vecami !!!
ja asi nemam naozaj o historii ani sajnu .. lebo mi nejak nieje jasne ako sa teda madari
vyskytli na slovenskom uzemi , ak sa sem nepristahovali .... pokial viem prichod "starych
madarov" (mimochodom bolo to asi 6 kmenov z ktorych len jeden sa volal megyer ) do
panonie sa udial koncom 9 storocia cca 880-900 .. to uz vtedy mali sloveni (ako aj slovaci) za
sebou 2 statne utvary .. a to samovu risu (623-658) a velkomoravsku rišu ((798-970) s
pismom a slavenou litugriou v starej slovenčine, a s vlastnym biskupom metodom ) ... nikto
zo slovenska nevystahoval 90 tis, madarov .. bolo akurat "vymenenych" 50 tisic madarov za
50 tis. slovakov (nebudem riesit ci je to OK alebo nie .(ale vzhladom k tomu ze pocas 20
storocia bolo slovensko napadnute vojensky madarskom 5x , nieje velmi comu sa cudovat) ...
jasne je ze je lepsie stavat na porozumeni a priatelstve .. noje to zlozite ked jedn z clenov
tohoto "dialogu" toho druheho nepovazuje za rovnocenneho partnera a stale ma pocit ze sa
bavi s nejakym povlom...
niekomu sa nepaci, ze pripominam veci na ktore sa akosi rado zabuda ?????
Narodu, ktory nepozna vlastne dejiny, sa velmi lahko stane to, ze ich preziva este raz....
Každý čtvrtek v10.00 je v Rajhradě v klášteře expozice s výkladem. Dnes to bylo o
písemnictví
na Velké Moravě, příště přibude Komenský atp. Bude se to opakovat každý čtvrtek.
Možná by to šlo domluvit i na odpolední hodiny-pro pracující.
Byl jsem tam sám s průvodkyní. Myslím, že by bylo vhodné tuto činnost podpořit přítomností.
Vlak z Brna jede v 9.xx hodin. Sraz v 9.00 na hlavním nádraží v Brně. Pošlete to prosím Vás
dál. Takových aktivit je žalostně málo.
posílám Vám tento materiál k zamyšlení i pobavení
http://www.youtube.com/watch?v=RZDGopQoG20&feature=player_embedded
++++++++++++++++++++
Fico: Izrael je pre Slovensko príkladom!!!
Opozičník Fico chce podpísať dohodu o spolupráci vo vede a výskume.
Ďalej výmena študentov, výučba v histórii, predovšetkým k téme
holokaustu!!! Je to v mene akej iniciatívy??? Aký je tu rozdiel medzi
opozíciou a koalíciou, medzi ľavicovými a pravicovými liberálmi???
Nevidieť absolútne žiadny!
http://www.ta3.com/sk/reportaze/172748_robert-fico-v-izraeli
http://aktualne.centrum.sk/domov/clanek.phtml?id=1228332
http://www.sme.sk/c/5808922/fico-letel-do-izraela-s-poorovymiaerolinkami.html
http://spravy.pravda.sk/fico-izrael-je-pre-slovensko-prikladom-dye/sk_svet.asp?c=A070319_204343_sk_svet_p23
Fico: Izrael je pre Slovensko príkladom
SITA | 19. marca 2007 20:43
Slovensko chce získať investície s vyššou pridanou hodnotou. Rozvoj
ekonomiky nemôže stáť na lacnej pracovnej sile a škrtaní verejných
výdavkov, vyhlásil slovenský premiér Robert Fico na obchodnom fóre v
Tel Avive pred izraelskými podnikateľmi z telekomunikácií, obranného
priemyslu, vývoja moderných technológií, stavebného priemyslu či
výpočtovej techniky.
Premiér Robert Fico pred podpísaním sa do návštevnej knihy počas
návštevy izraelského parlamentu Knessetu.
Autor: Reuters
Slovenský premiér v tejto súvislosti zdôraznil, že Izrael môže byť
pre Slovensko príkladom hodným nasledovania. Informovala o tom
hovorkyňa premiéra Silvia Glendová.
Fico na fóre zároveň vyzval slovenských a izraelských podnikateľov na
aktívnejšiu spoluprácu. Aj v súvislosti s veľmi nízkym objemom
obchodnej výmeny medzi oboma krajinami Fico deklaroval plnú podporu
projektom obchodnej spolupráce, ktoré budú na Slovensku prispievať k
rozvoju sektorov produkcie s vyššou pridanou hodnotou a teda vyššími
príjmami zamestnancov.
V rámci svojho programu položil predseda vlády veniec na námestí
Yitzhaka Rabina, na pamätnom mieste zavraždenia bývalého izraelského
predsedu vlády. Oficiálny program dnes Fico uzavrie na recepcii v
sídle rezidencie slovenského veľvyslanca, na ktorej sa stretne s
bývalými občanmi Československa žijúcimi v Izraeli.
––––––––––––––––––––––
Jeden madarsky nazor (clanok znovu)
http://www.jovonk.info/slovak?page=1
Začiatok novej éry v slovensko-izraelských vzťahoch
Nedávno došlo vo vzťahu Slovenska a Izraela k náhlemu veľkému posunu. Chcel by som teraz v
krátkosti tieto udalosti zhrnúť. Správy o nich boli väčšinou skromne skryté medzi ostatnými správami,
chcel by som ich preto trochu uviesť do kontextu, keďže najnovšie slovenské udalosti krásne zapadajú
do línie, dostatočne známej v Maďarsku. Jadrom týchto udalostí je, že v našich krajinách prebieha
skryté obsadzovanie.
Zhrňme teda najprv tieto udalosti.
Ako všetci vieme, posledné parlamentné voľby na Slovensku vyhrala liberálno-„pravicová“ koalícia,
ktorá je preplnená Sorosovými odchovancami a bilderbergovskými činovnikmi (Radičová, Chmel –
Open Society Fund; Mikloš – London School of Economics, bilderberger) a inými indivíduami,
ktorých právne zaradenie v normálnej krajine by bolo iba „vlastizradca“. Bohužiaľ v Maďarsku taktiež
iba naoko sú „národní“ na vrchole moci, pretože ak odhliadneme od rétorických zvratov, vidíme, že
Orbán je tiež Sorosov odchovanec a napríklad Martonyi, minister zahraničných vecí, ktorý už v deň
parlamentných volieb na večierku s izraelsko-maďarským odznakom popíjal svoje šampanské s
izraelskou veľvyslankyňou, je tiež členom skupiny bilderberger. A bohužiaľ kľudne môžeme
vynechať aj Jobbik z vymenovania „národných“ síl, pretože po úspešnom presmerovaní energií
národne cítiacich ľudí v Maďarsku sú iba na ozdobu (resp. na smiech) tak v európskom ako aj v
maďarskom parlamente – v parlamente, kde zhruba 80% poslancov už dnes len rozpráva po maďarsky
ale nie sú Maďarmi, ba podľa niektorých odhadov cca. 2/3 poslancov sú dvojitými občanmi.
Keďže od médií, ktoré sú v židovských rukách, nemôžeme očakávať, že nás budú o tom všetkom
informovať, ale viacerým občanom už jednoducho tieto súvislosti začali štípať oči, vytvorila sa
neformálna „sieť“. Jej princípom je iba toľko, že čoraz viac ľudí má oči otvorené, a keď sa dejú
zvláštne výkupy a dražby nehnuteľností alebo vyhostenia (áno, v Maďarsku sa to už začalo diať),
tiahnu tajomné vojenské konvoje, v noci počuť nad hlavami bzučať helikoptérové jednotky, alebo
napríklad sa hrnie kolóna mikrobusov plných izraelských „civilistov“ zo Schwechatu, informácie sa
dokážu veľmi rýchlo dostať na zodpovedajúce portály. Na základe týchto údajov možno usúdiť, že
Maďarsko môžeme považovať prakticky za obsadenú krajinu, ktorej vlastnú armádu systematicky
rozpustili, takmer úplne obrali o svoj národný majetok a rozmnožovanie Cigánov vyhnali na neúnosnú
mieru. K tomu všetkému môžeme prirátať aj deštrukciu vidieckeho hospodárstva a priemyslu – vlastne
všetkého – a čo je najhoršie, úplné oblbnutie obyvateľstva prostredníctvom masmédií a
„reformovaného“ školstva. Všetky tieto procesy sú známe aj na Slovensku, aj keď možno nie v takom
rozsahu a nie až takej intenzity. Už dnes je Maďarsko najväčším židovským chlievom prinajmenšom
strednej Európy ale veľa faktorov poukazuje na to, že Slovensko bude pravdepodobne tiež cieľovou
krajinou imigrácie Židov po zrútení štátu Izrael, ktoré sa môže očakávať v blízkej budúcnosti.
Dokonca viaceré analýzy poukazujú na to, že „Veľké Uhorsko“ je reálne medzi plánmi – s tým
rozdielom, že ho idú realizovať Židia a možno síce v názve zostane „Uhorsko“, v skutočnosti by
vznikol „Nový Izrael“.
Ale vráťme sa k samotným udalostiam onych októbrových týždňov.
15.októbra prišiel Veľký Deň! Minister zahraničných vecí „jedinej blízkovýchodnej demokracie“,
Avigdor Lieberman zavítal do Bratislavy! (Napríklad do Veľke Británie už zavítať nemôže, keďže je
proti nemu podaná žaloba za vojnové zločiny a môže sa stať, že ho zatknú.) Najprv rokoval s
Rudolfom Chmelom (SaS) a potom aj s Mikym Dzurindom (SDKÚ). V oboch prípadoch samozrejme
spomenul holokaust – bez toho by to nebolo ono – a keď od oboch „veľkých slovenských
štátnikov“ dostal predpísanú reakciu a uistil sa, že vedia kde majú svoje miesto, v priateľskej a vážnej
atmosfére rokovali ďalej o kultúrnej, edukačnej a vedeckej spolupráci. Len na margo by som
poznamenal, že napríklad v Maďarsku „vedecká spolupráca“ s Izraelom znamená, že Izrael môže
voľne využívať neraz revolučné patenty zapísané na maďarskom patentovom úrade a to dokonca tak,
že samotnému vynálezcovi môže uprieť právo na vlastný vynález. Pekná, symetrická spolupráca, ako
sme už od nich zvyknutí...
Ale to všetko je len zahrievacie kolo, pretože začiatkom budúceho roka sám Simon Peres zavíta do
provincie, možno aby sa ubezpečil, či sa vykupovanie Slovenska nezadrháva. (Tento velikán totižto už
raz s úsmevom na tvári vyhlásil doslova, že „sme skúpili Manhattan, kúpiť Rumunsko, Maďarsko a
Poľsko pre nás nebude problém...„ – Slovensko doslova nespomenul, možno ho už v duchu zahrnul
pod „Maďarsko“, pretože podivných izraelských investícií je aj na Slovensku neúrekom.) A
samozrejme si príde aj trochu zaholokaustovať – takí sú smiešni tí gójovia, keď sa červenajú...
Medzitým minister obrany Ľubomír Galko (ako ináč: SaS) bol v Izraeli, Lipšic sa teraz chystá a
momentálne sa práve zdržiava na Slovensku Ehud Barak, s ktorým sa Galko ináč stretol aj v Izraeli,
asi majú toho veľa, čo musia prediskutovať. Ak by sme aj považovali za samozrejmé, že v dnešnom
svete volební víťazi – obzvlášť ak sú liberálni, ako v našom prípade – musia urobiť svoje povinné kolo
k svojmu pánovi do Izraela, takáto náhle zvýšená premávka je predsa podozrivá.
To, ako si máme predstaviť túto „kultúrno-edukačno-vedeckú“ spoluprácu v praxi, nám spresnil Galko
už 20. októbra, keď po návrate zo svojej cesty v Izraeli vyhlásil, že objavil, že Izrael má obrovský
vojenský potenciál, zdá sa, že to doteraz nevedel. Ďalej objavil, že sa dá urobiť lepší obchod, ak sa
nenakupuje cez sprostredkovateľov, ale priamo od výrobcu – no chlapec je to naprosto geniálny, a má
rozhľad ako sa to od riaditeľa Kauflandu aj očakáva. Aj keď po svojom návrate ešte nič konkrétne
neoznámil, medzitým sme sa dozvedeli, že by šlo o predaj odmínovacieho systému Božena 4, o ktorý
izraelský partner javil záujem už v Izraeli. Na tom by zatiaľ ešte nebolo nič zlé, veď všetko sa vyrába
preto, aby sa predalo. Ale dohoda obsahuje aj iné položky. Obslužný personál by dostal výcvik na
Slovensku, čo môže byť skvelý krycí manéver na to, ako sem dostať izraelské jednotky. A k tomu
všetkému Galko navyše ponúkol Izraelu možnosť špeciálneho cvičenia na základni na VVP Lešť – aj
keď som ja osobne nenašiel priamu spojitosť medzi predajom Boženy a výcvikom v Lešti, väčšina
médií tie dve správy „balí“ spolu, zrejme vedia prečo. Slovom: na území Slovenska budú cvičiť
izraelské vojenské jednotky – a zdôraznime, že nie jednotky inej členskej krajiny NATO alebo EU,
alebo hoci len európskej krajiny. Má Galko vôbec právomoci k takejto dohode? Nemal by najprv
konzultovať s velením NATO? Alebo to konzultoval a všetko bolo v poriadku? Veď koncom augusta
ešte nemal hotové ani bezpečnostné previerky, potrebné pre rokovania NATO a vybavenie previerky
vraj trvá aspoň dva mesiace. Teraz nechcem rozoberať ani spojenie diletanta Galka s vojenskou
kontrarozviedkou – napr. s Milanom Hudecom – a tiež nechajme bokom, že VVP Lešť má v prenájme
WAY Industries, Krupina, výrobca Boženy.
Ďalším zvláštnym aspektom tejto dohody je, že munícia, ktorú Izrael nakúpenými Boženami objaví, sa
bude zneškodňovať na Slovensku. Je otázne, čo je na tom taký vynikajúci „kšeft“, keď si pomyslíme
na nedávnu katastrofu v Novákoch. Ale otázky sa tu vynárajú aj iné. Kto bude kontrolovať dovoz,
množstvo, typ a pohyb tejto munície na Slovensku, či naozaj pôjde na zneškodnenie alebo sa stratí v
nejakých tajných bunkroch? Každopádne k prítomnosti vojakov tu máme aj potenciálne legálne krytie
pre dovoz munície na Slovensko. Šikovné.
Tu by som bohužiaľ mohol vymenovať ohromujúce množstvo analógií, pretože izraelské ozbrojené
sily sú už dlhší čas v mnohých formách, otvorene aj skryte prítomné v Maďarsku, aj keď ich celkový
počet je neznámy. Je ale isté, že regulárnu maďarskú armádu vysoko prevyšujú počtom, kvalitou
výcviku aj vybavenosťou, obzvlášť, keď bojaschopné maďarské jednotky bojujú niekde v afgánskych
horách (pretože v poslednom čase už niekoľkokrát naozaj museli aj bojovať). Doma zostalo iba pár
prepitých a skorumpovaných generálov pri minimálnych „ozbrojených silách“ veľmi slabej úrovne.
Ale môžeme tu spomenúť aj prelety dvoch izraelských špionážnych lietadiel v marci 2010 v
maďarskom vzdušnom priestore, ktoré sa vlastne len náhodou odhalili, podľa všetkého ide o
pravidelnú aktivitu. Taktiež môžeme spomenúť „protiteroristické“ cvičenia na letisku Ferihegy v
Budapešti, kde – no kto iný – opäť cvičia izraelské jednotky. Na tom istom letisku pritom svojim
vlastným koridorom a bez kontroly maďarských úradov voľne prichádzajú izraelskí občania –
dodajme znovu, že nejde o členský štát EU ale o krajinu mimo schengenského priestoru.
Ale prejdime na inú správičku, tiež spojenú s Izraelom s dátumom 27. október. Slovensko a Izrael
podpísali dohodu o „spolupráci v otázkach verejnej bezpečnosti“ – na iniciatívu izraelskej strany (!).
Oproti dnes už „klasickým“ metódam boja proti organizovanému zločinu sa do dohody tentoraz
dostali aj prinajmenšom zaujímavé položky. Menovite:
- spolupráca pri masových verejných podujatiach
- boj proti obchodovaniu s ľuďmi, omamnými a psychotropnými látkami
- boj proti počítačovej trestnej činnosti
- boj proti terorizmu
- spolupráca pri vyšetrovaní, pátraní po páchateľoch trestných činov
- spravodajstvo pre verejnú bezpečnosť
- ochrana svedkov.
Kto je len trošičku v obraze ohľadne procesov prebiehajúcich dnes v Maďarsku nemôže si nevšimnúť
aspoň určité analógie. Prečo potrebuje Slovensko izraelskú spoluprácu pri masových verejných
podujatiach? Čo znamená v ich ponímaní „ochrana svedkov“? Hlavne – a tu sa jemne dotýkame
viacerých bodov – keďže je známe, že Židia sú zainteresovaní nemalým percentom na svetovom
obdchode s drogami, ľuďmi alebo ľudskými orgánmi...
A teraz najzaujímavejšia otázka: prečo si majú Izrael a Slovensko vymieňať spravodajské informácie
„pre verejnú bezpečnosť“? Pre ktorú? Pre izraelskú verejnú bezpečnosť? Tak tam už vidím, ako
slovenskí borci pomôžu bezradnému Mossadu... Alebo nebodaj pre slovenskú verejnú bezpečnosť? A
k tomu prečo treba izraelskú pomoc? Samozrejme nechali zadné vrátka otvorené, že „zmluvné strany
môžu odmietnuť súčinnosť v prípadoch, v ktorých môže byť ohrozená suverenita, bezpečnosť alebo
národné záujmy, prípadne môže byť v rozpore s právnym poriadkom štátu“. Ale prosím vás, kedy sa
Mossad zaujímal o takéto veci?
A ako môže vyzerať izraelská pomoc pri zabezpečení verejnej bezpečnosti?
Vráťme sa o štyri roky dozadu. Maďarsko, 23. októbra, 2006, 50-te výročie protiboľševickej revolúcie
v 1956. Už v septembri, po Gyurcsányovom slávnom „ıszödskom prejave“ – kde priznal, že štyri roky
klamali a vodili občanov za nos (kto mu niekedy len jedno slovo uveril, môže si za to sám...) – sa na
budapeštianskych uliciach rozpútalo peklo. Ľud, hnaný „spravodlivým hnevom“ začal dobýjať sídlo
verejnoprávnej televízie. Ako sa ale neskôr mnohokrát ukázalo, išlo o skupiny agentov-provokatérov a
opitých futbalových fanúšikov. Na obranu sídla televízie zámerne poslali slabo vycvičenú a
vyzbrojenú policajnú jednotku pričom veliteľovi elitného policajného komanda zúriacemu od
nemohúcnosti o ulicu ďalej z „vyšších miest“ zakázali zasahovanie a poskytnutie pomoci jednotke
bojujúcej pomaly o život pri sídle televízie. Potom prišiel október. Vtedy policajní ťažkoodenci,
ľudovo zvaní „droidi“ zaútočili na dav skladajúci sa z civilistov. Droidi nerozprávali po maďarsky,
podľa viacerých to znelo ako nejaký blízkovýchodný jazyk, nemali identifikačné čísla (čo je trestný
čin samo osebe a oprávňuje občana označiť ho za ozbrojeného útočníka a podľa toho konať),
používali vipery a mlátili dav hlava-nehlava, strieľali cielene a vo výške hlavy s gumenými
projektilmi čím viacerých oslepili alebo zmrzačili. Pátranie po identite týchto droidov bolo zmarené,
nikto z nich identifikovaný a potrestaný nebol. Veru Bratia, aj o takejto priateľskej výpomoci môže
byť reč. (Mimochodom, vedeli ste, že okrem odmínovacích zariadení tá istá firma WAY Industries
vyrába aj tzv. Boženu Riot na zvládnutie občianskych nepokojov? Podľa promo videa „controls the
riots and civil demonstrations“, aby sme si dvakrát rozmysleli tie prípadné civilné demonštrácie, na
ktoré síce právo máme, ale neodporúčajú sa...)
K izraelskej vnútropolitickej výpomoci musím spomenúť aj to, že istá súkromná strážna firma, zhodou
okolností zase izraelského pôvodu, ktorá v Maďarsku zamestnáva celokrajinne už cez desaťtisíc
ozbrojených „esbéeskárov“ postupne preberá funkcie polície. Od stráženia VIP osôb cez stráženie
databáz a archívov, ba najnovšie aj objektov vojenského charakteru. Ale onedlho možno aj
identifikáciu občanov, budovanie databáz o nich a podobne. Vďaka už spomínanej „sieti“ vieme aj to,
že v službách rôznych strážnych a iných krycích firiem po celej krajine pracujú ozbrojenci vycvičení v
Izraeli a izraelská tajná služba im dodala väčšie množstvo zbraní. Čo sa ani nemôžeme veľmi čudovať,
keďže cez Ferihegyské letisko môžu vlastne nekontrolovateľne doviesť hocičo.
Bohužiaľ by som mohol pokračovať do nekonečna, ale nateraz to snáď aj stačí. Mám taký pocit, že po
skupovaní krajiny, investíciach a po „obsadení“ parlamentu aj na Slovensku sa začína nová éra a
Slováci a Maďari na vlastnej koži pocítia, že nielen minulosť máme spoločnú, ale zdá sa, že aj
súčasnosť a budúcnosť. Nikdy v histórii ešte natoľko nebolo treba aby sa Slováci a Maďari spojili, ako
práve teraz. Kto medzi nami zakladá spory, chtiac alebo nechtiac prihráva záujmom Židov, ktorí
Maďarsko už obsadili a – zdá sa – nemajú v pláne sa zastaviť na hranici.
Zdroje: SITA, TASR, SME Online, Pravda, Ministerstvo Obrany SR, IŽurnál, prop.sk, jovonk.info,
kuruc.info
Balázs Kürti - Jövınk.info
++++++++++++++++++++
www.delet.sk/spravy-a-politika/slovensko/fico-v-izraeli
Predseda SMERU-u Robert Fico je na návšteve Izraela, kde sa stretol okrem
iných aj s prezidentom Šimonom Peresom. DELET nekomentuje, len
informuje.Rozhovory s najvyššími izraelskými predstaviteľmi sa sústredili
na slovensko–izraelské vzťahy s dôrazom na oblasť vedy a výskumu. Fico
opätovne podčiarkol význam skorého podpísania dohody o vedecko–technickej
spolupráci medzi Slovenskom a Izraelom, keďže Izrael patrí v oblasti
inovácií a výskumu k svetovým lídrom.Zároveň na stretnutí s izraelským
prezidentom Peresom vyjadril presvedčenie, že jeho plánovaná cesta na
Slovensko v druhej polovici tohto roka môže významne prispieť práve k
naštartovaniu vedecko-technickej spolupráce. Peres rovnako otvoril tému
výmeny študentov vysokých škôl s cieľom akcelerovať zvyšovanie kvality
vysokoškolského vzdelania a rozvoja vedy a výskumu. Robert Fico navštívil
aj pamätník obetiam holokaustu Jad Vašem, kde sa stretol so slovenskými
krajanmi.Poznámka redakcie: Hľadali sme zmienku o návšteve aj v izraelských
médiách ale bohužial bez úspechu.
Predseda SMERU-u Robert Fico je na návšteve Izraela, kde sa stretol okrem
iných aj s prezidentom Šimonom Peresom. DELET nekomentuje, len informuje.
Rozhovory s najvyššími izraelskými predstaviteľmi sa sústredili na
slovensko–izraelské vzťahy s dôrazom na oblasť vedy a výskumu. Fico
opätovne podčiarkol význam skorého podpísania dohody o vedecko–technickej
spolupráci medzi Slovenskom a Izraelom, keďže Izrael patrí v oblasti
inovácií a výskumu k svetovým lídrom.
Zároveň na stretnutí s izraelským prezidentom Peresom vyjadril presvedčenie,
že jeho plánovaná cesta na Slovensko v druhej polovici tohto roka môže
významne prispieť práve k naštartovaniu vedecko-technickej spolupráce.
Peres rovnako otvoril tému výmeny študentov vysokých škôl s cieľom
akcelerovať zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelania a rozvoja vedy a
výskumu. Robert Fico navštívil aj pamätník obetiam holokaustu Jad Vašem,
kde sa stretol so slovenskými krajanmi.
Poznámka redakcie: Hľadali sme zmienku o návšteve aj v izraelských médiách
ale bohužial bez úspechu.
++++++++++++++++++++
USA:
Obama spustil klimatickú vojnu
Vrcholný americký senátor byl zavražděn, protože Obamova “meteorologická válka”
uvrhla svět do chaosu.
·
Devastující horko v USA umožní Obamovi prosadit v americkém Kongresu
daně spojené s “globálním oteplováním”, což bude, jak se mnozí domnívají, posledním
hřebíčkem ke zničení USA jako hlavní světové mocnosti.
K “nezamýšleným následkům” Obamovy “meteorologické války” proti světu můžeme jen
dodat, že zničení letní úrody na severní polokouli, před nímž se nyní varuje, způsobí
potravinové nepokoje a inflační tlaky http://www.prisonplanet.com/wheat-crisis-threatensinflationary-timebomb-food-riots.html , a to, že zbude málo potravy pro uživení této planety,
může vést k totální a globální válce.A na závěr, i když nevíme, jaký bude výsledek těchto
současných událostí, víme, že musíme varovat, že každý, kdo čte tato slova, by si měl jako
svou hlavní prioritu udělat zásobu potravin, protože toto Léto plné strastí se určitě stane
Zimou plnou nespokojenosti.
© August 11, 2010
++++++++++++++++++++
Komu a o čo ide v Líbyi
Gerald A. Perreira. Žije v Líbyi už mnoho rokov a bol výkonným členom Svetovej
Zdroj:
Mathaba 19.3.2011
Tisíce Indov, Egypťanov, Číňanov, Turkov, Európanov, Kórejcov a ďalších utekajú z Líbye.
Čo vôbec robili v Líbyi? Západné médiá tvrdia, že nezamestnanosť samotných Líbyjčanov
presahuje 30%. Ak je to pravda, prečo tam pracovalo toľko cudzincov? CNN, BBC, Al
Džazíra, nemenujúc všetky tlačové agentúry, nám vnucujú predstavu o ľudovom povstaní
proti krvavému diktátorovi Kaddáfimu, jeho synom a nohsledom, ktorí za štyridsať rokov
premenili demokratickú krajinu v peklo. Presne podľa pripraveného scenára pomocou
kontrarevolučných síl počujeme rozhovory s "revolucionármi" uskutočnené údajne na uliciach
Benghází alebo Tripolisu s kulisou streľby zo samopalov, pálením obrazov diktátora a jeho
vlajok.
Moderná počítačová technika a televízna technika dokáže divy. Logicky uvažujúci občan, si
nemôže nespomenúť, že ho podobnými, virtuálnymi predstavami, ktoré dokážu neskutočným
spôsobom prekonať realitu, kŕmi televízia vo vojnových filmoch, denne. Vplyv na ľudskú
psychiku je ohromujúci. Keď ti každodenne opakovane ukazujú lietadlá a vrtuľníky útočiace
na mierové demonštrácie v uliciach líbyjských miest, počuješ správy o ministroch a
veľvyslancoch, ktorí postupne prechádzajú na stranu ľudu inkriminujúce pri tom krvavý
režim a vytvárajúc dočasnú vládu a počúvaš informácie ako desaťtisíce neozbrojených
demonštrantov dobývajú celé mestá a regióny Líbye, nech chceš alebo nechceš, začínaš tomu
veriť. Až neskôr sa k tebe dostanú alternatívne informácie o tom "že celonárodné povstanie"
nie je nič iného ako televízna inscenácia katarskej Al Džazíry. Dozvieš sa, že všetky
vystúpenia proti Kaddáfiho režimu pochádzajú vlastne od Al Kájdy, ktorá už desiatky rokov
slúži na presadzovanie amerických a saudských záujmov, zistíš, že mladí "revolucionári"
dostávajú za svoju účasť na protestných akciách od organizátorov drogy a 300 - 500 USD
denne, že zbrane a muníciu pašujú do krajiny z Egypta CIA, Mossad a tajnými službami
NATO najatí teroristi. Keď sa budeš domáhať snímok rozbombardovaného Bengházi dostanú
sa ti snímky z rozbitých irackých miest a sídiel sektora Gazy po útokoch izraelského letectva.
Začne ti byť čudné, že niekoľkokrát dobyté civilné letiská fungujú prakticky bez problémov,
to isté sa týka i námorných ropných terminálov.
Z korporatívnych médií, a zaujímavé aj z tzv. ľavicových zdrojov, sa nedozvieme, že
Muammar Kaddáfi má od začiatku vyprovokovaných protestov nezanedbateľnú podporu ako
v Líbyi, tak i v zahraničí. Médiá odvádzajú to, čo je ich úlohou - dezinformujú, vytvárajú
predstavu, že situácia v Líbyi má rovnaký pôvod, ako v Tunisku, Alžírsku a Egypte.
Predstavujú Kaddáfiho, ako darebáka a lupiča, akými boli donedávna Mubarak a tuniský bin
Alí.
Vojna proti Líbyi, ktorej cieľom je ovládnutie surovín, v ktorej už dnes bojujú Arabi získaní
Západom, proti Arabom vedeným Kaddáfim, usilujúcim o udržanie suverenity samostatnej
krajiny, členského štátu OSN, môže skončiť porážkou progresu a nastolením nemilosrdnej
západnej diktatúry. Vojenská prevaha Západu je nesmierna.
Len od konca 2.svetovej vojny viedli USA, za pomoci svojich spojencov z NATO, Južnej
Kórey, Japonska, Izraela a Austrálie vojny proti KĽDR, VSR, Afganistanu, Iraku a Palestíne
nepočítajúc desiatky menších konfliktov po celom svete, stovky štátnych prevratov a
intervencií s cieľom ďalej prehĺbiť ovládanie svetového trhu, prírodných zdrojov a národov.
Teraz pokračujú proti Líbyi, na rade potom bude Irán a ďalšie.
Aké zmeny však nastanú po eventuálnej porážke Kaddáfiho?
Najskôr si treba položiť otázku: Bola líbyjská revolta vyvolaná sociálnymi problémami, ako
nezamestnanosť a bieda, čo nám vnucujú už spomínané médiá? Líbyjské obyvateľstvo má
najvyššiu životnú úroveň v Afrike. HDP na obyvateľa činí 6000 USD. Pokiaľ ide o oficiálny
"Index ľudského rozvoja", ktorý je priemerom troch indexov: indexu očakávanej dĺžky života,
indexu vzdelania a indexu HDP (štatistiku spracováva každoročne OSN) a ktorý najlepšie
charakterizuje kvalitu života obyvateľstva, bola Líbya v roku 2010, ako vedúci africká krajina
na 53. mieste na svete, ďalší bol Tunis až osemdesiaty prvý. Pri tom v roku 1951 bola Líbya
oficiálne najchudobnejšou krajinou na svete. Dvaja britskí významní žurnalisti David Bluntly
a Andrew Lycett, ktorí nie sú v žiadnom prípade priaznivci Líbyjskej revolúcie museli
napísať: "Mladí ľudia sú dobre oblečení, živení a vzdelaní. Dnes si Líbyjčania zarábajú v
priemere na hlavu viac ako Briti. Nerovnosť ročných príjmov je menšia ako vo väčšine štátov.
Líbyjské bohatstvo je rozdelené spravodlivo v celej spoločnosti. Každý Líbyjčan má
zabezpečené bezplatné (a často vynikajúce) vzdelanie, lekársku a zdravotnú starostlivosť.
Nové školy a nemocnice sú impozantné podľa všetkých medzinárodných štandardov. Všetci
Líbyjčania majú vlastný dom alebo byt, automobil, TV, video a telefón."
V porovnaní s väčšinou krajín tretieho sveta a dokonca aj prvého, sa Líbyjčania majú naozaj
dobre. V celej krajine prebieha rozsiahla bytová výstavba. Za byty sa neplatí nájom. V
Kaddáfiho (západnými ideológmi vysmievaní) "Zelenej knihe" sa dočítame: "Dom je
základnou potrebou indivídua a rodiny, preto nesmie byť vlastnený niekým iným."
Líbyjská revolúcia, vďaka príjmom z exportu ropy a zemného plynu zabezpečila Líbyjčanom
tak vysokú životnú úroveň, že začali odmietať vykonávať manuálne práce v priemysle,
poľnohospodárstve i službách. Vláda musela dlhodobo importovať pracovné sily. Za
historické krátke obdobie sa nepodarilo zlomiť psychiku líbyjských Arabov, podľa ktorej
musí každý Líbyjčan mať vlastný podnik. Rodiny by považovali za potupné, keby ich synovia
museli manuálne pracovať. Preferujú, aby zostali nezamestnaní a žili z podpory. Žiadny režim
nie je perfektný a ani Líbya nie je výnimkou. Ekonomike a sociálnemu systému krajiny
spôsobili najväčšie škody takmer desať rokov trvajúce sankcie. Globálnej kapitalistickej kríze
sa nevyhla ani jedna krajina sveta, zasiahla všetkých, vrátane krajín, ktoré po revolúciách
odmietli trhovú spoločnosť.
Bitka o Afriku
Súčasné búrky, ktoré sú prezentované ako sociálna revolúcia proti diktatúre, sú stretom dvoch
politických skupín: Kaddáfim vedených panafrických síl, ktoré presadzujú realizáciu jeho
vízie "jednotnej Afriky" a reakčných rasistických síl líbyjských Arabov, odmietajúcich túto
víziu a presadzujú spoluprácu (a teda plnú podriadenosť) s EÚ. Kaddáfího perspektívny
zámer zjednotiť Afriku, zaviesť jednotnú menu, vytvoriť spoločnú armádu a presadiť slobodu
a nezávislosť celého kontinentu, na ktorý spotrebovali veľa energie a prostriedkov, sa stal
hlavnou politickou zbraňou, ktorú odporučili západní poradcovia opozícii, aby ju využila na
jeho odstránenie. Opozícii sa podarilo presvedčiť časť obyvateľstva, že ďalšie predlžovanie
pobytu "revolučného vodcu" vo vedení štátu spôsobí úpadok životnej úrovne. K tomu sa
pridala aj tradičná nenávisť Líbyjčanov voči "čiernemu obyvateľstvu" Afriky, o ktorom
Kaddáfí tvrdí vo svojej "Zelenej knihe" aj vo svojich verejných vystúpeniach pred Líbyjčanmi
a revolučnými vodcami z celého sveta, že aj Líbya patrí v skutočnosti černochom, ktorí ju
vlastnili dlho pred príchodom Arabov a že "čierna rasa sa stane najmocnejšou vo svete".
Kaddáfi je nesmierne obľúbený u väčšiny obyvateľov Afriky, ktorí ho nazývajú "vodcom
revolúcie", "kráľom kráľov" a podobne. (Je zaujímavé, že rovnakú nádej pre utlačovaných
predstavuje v Latinskej Amerike Hugo Chávez a v postsovietskom priestore Alexander
Lukašenko.) V januári 2011 vyzval na vytvorenie spoločného sekretariátu tradičných
afrických kmeňových náčelníkov a kráľov, (má s nimi výborné vzťahy), ktorý by koordinoval
vytváranie novej Africkej jednoty. K tomuto kroku pristúpil až potom, keď bol odmietnutý
oficiálnymi hlavami štátov.
Africkí žoldnieri alebo bojovníci za slobodu?
Západné médiá, ktoré neposkytujú prívržencom Kaddáfiho žiadny priestor, označujú čiernych
Afričanov za žoldnierov. Ako je to v skutočnosti? Ako všetko, čo sa dlhodobo tvrdí o Líbyi je
lož, založená na rasistickom pohľade vo vývoji situácie v Afrike. Čierni vojaci v uniformách
líbyjskej armády sú ľudia z celej Afriky a africkej diaspóry v Líbyi, ktorí podporujú a
rešpektujú Kaddáfiho za jeho príspevok k africkej emancipácii. Za posledných dvadsať rokov
prišli do Líbye tisícky Afričanov z celého kontinentu. Tu získali vzdelanie, prácu a vojenský
výcvik - mnohí z nich patria k oslobodzovaciemu hnutiu z celej Afriky a sveta. Z nich boli
sformované medzinárodné prápory, pevne odhodlané brániť vymoženosti revolúcie. Sú to
Afričania, ktorí sú odhodlaní položiť za Kaddáfiho a revolúciu svoje životy. Nelíšia sa od
španielskych internacionálnych brigád. Patria medzi ne aj tisíce Tuarégov, ktorí v priebehu
revolúcie vstúpili do "Islamskej légie" a potom bezpečnostných zložiek.
Africkí imigranti terčom útokov
Zatiaľ čo africkí bojovníci z Čadu, Nigérie, Mali, Ghany a Južného Sudánu bojujú v radoch
líbyjskej armády za obranu vymožeností tejto africkej revolúcie, milión čiernych utečencov a
tisícky migrujúcich robotníkov riskujú, že sa stanú obeťou pomsty "povstalcov" za podporu
Kaddáfího režimu. Turecký stavbár opisuje jeden z uskutočnených masakrov v posledných
dňoch: V našej spoločnosti pracovalo 80 robotníkov z Čadu. Povstalci ich bezdôvodne
povraždili sekerami. Podobne už povraždili mnoho ďalších robotníkov. Nie strach z
Kaddáfího, ale z rasistických arabských povstalcov. To je hlavný motív pre masívny exodus,
robotníkov a odborníkov z Afriky i celého sveta. Proti Kaddáfiho silám otvorene bojujú
ozbrojení povstalci. Časť ich prešla z ozbrojených síl, ale väčšina povstalcov má vlastné
zbrane, ktoré mohli v súlade s Kaddáfího filozofiou, vlastniť.
Dôležitou otázkou je nelegálny útek tisíce imigrantov aj Líbyjčanov do Talianska a ďalších
štátov EÚ, ktorí utekali pod tlakom západných masmédií, ktoré im sľubovali nájsť "lepší"
život v Európe.
24. januára 2011 sa konala v Líbyi medzinárodná konferencia za účasti viac ako päťsto
delegátov s názvom: "Decentný život v Európe alebo vítaný návrat do Afriky". Kaddáfi vo
svojom vystúpení uviedol: "V Európe by sme mali žiť slušne a dôstojne. S Európou musíme
mať partnerské vzťahy, nie vzťah pána a otroka." Západ pochopiteľne konferenciu mediálne
zneužil a obvinil Kaddáfiho, že zvolal konferenciu preto, aby odôvodnil držanie
potenciálnych emigrantov v koncentračných táboroch.
Kontrarevolúcia
Ozbrojené vystúpenie opozície do značnej miery Kaddáfiho prekvapilo. Predpokladal, že po
všetkých ústupkoch, ktoré urobil a v období plného rozkvetu spolupráce sa Západ bude
správať korektne a nebude infiltrovať do líbyjských inštitúcií namiesto skutočných
odborníkov agentov tajných služieb, ktorí pripravia proti nemu prevrat. Pomýlil sa. Tiež si
zrejme myslel, že Rusko, ktoré z neho žmýka 40 rokov peniaze za svoje nekvalitné zbrane,
bojovú techniku ??a muníciu, rovnako ako ČĽR, nepodporí v BR OSN sankcie proti Líbyi. Aj
tu sa zmýlil. Nie je to úder zasadený iba Líbyi, ale aj výstraha všetkým progresívnym hnutiam
v Latinskej Amerike aj inde vo svete. Aj Hugo Chávez a jeho priatelia by si mali uvedomiť,
že ak by potrebovali pomoc a podporu v prípade americkej invázie, budú obe veľmoci
postupovať pravdepodobne rovnako, ako voči Líbyi. Po skúsenostiach s Gorbačovom, ktorý
predal všetkých svojich priateľov, cez Jeľcina, Putina a Medvedeva, majú progresívny
ľavicoví vodcovia len malú alebo žiadnu nádej na podporu svojho boja. Kaddáfi si bol tiež
vedomý vysokej životnej úrovne Líbyjčanov v porovnaní s Alžírskom, Tuniskom a Egyptom
a mal za to, že sa opozícii nepodarí vyvolať nepokoje. Západné tajné služby, najmä anglické a
francúzske majú stáročné skúsenosti z presadzovania koloniálnej okupácie a zamerali sa aj na
správnych funkcionárov. Do odboja zapojili Kaddáfiho úhlavného nepriateľa: tzv. islamistov,
arabských rasistov (mnohí z nich opustili vysoké funkcie) a ďalších. Niektorí z nich sa
podieľali na provokačnom pogrome čiernych Afričanov v roku 2000, ktorého cieľom bola
snaha odradiť Kaddáfiho od panafrickej politiky. Dlhú dobu Kaddáfi predpokladal, že
islamisti sú na jeho strane. Až teraz, keď "Medzinárodná únia moslimských učencov" začala
volať po jeho zatknutí a postavení pred súd si uvedomil ako bol dôverčivý. Únia nevyžaduje
odsúdenie Mubaraka, ktorý sa spolu s Izraelčanmi podieľal na genocíde Palestínčanov v Gaze
a smrti miliónov moslimov v Iraku a Afganistane. Kaddáfiho vina spočíva hlavne v tom, že sa
odvážil postaviť vládcom najreakčnejších moslimských štátov a hlavne ich reakčnému
výkladu Koránu, zneužívanému k útlaku vlastného ľudu. Pokúsil sa postupne obmedzovať
kruté feudálne tradície, hlboko zakotvené v líbyjskej spoločnosti a presadzovať emancipáciu
žien. V žiadnej islamskej krajine nemali moslimky takú slobodu, ako v Líbyi a Afganistane
(do pádu Nadžibullahovho režimu). Mesto Benghází bolo vždy centrom odporu. Sídlom
najrôznejších veľmi bojovných pravičiarskych a reakčných islamistických hnutí vedených
predstaviteľmi islamských siekt ako Wahhabisti (Saudská Arábia) alebo Salafisti. V Benghází
vznikla aj "Líbyjská islamská bojová skupina", ktorá sa sama asociuje s Al Kájdou a je
podozrivá z vrážd mnohých vodcov líbyjských revolučných výborov. V ideovej oblasti je ich
odpor zameraný proti Kaddáfiho revolučnému výkladu Koránu. Sami presadzujú islam, ako
obyčajné rituálne náboženstvo, ktoré sa vo svojej podstate vracia do obdobia feudalizmu a
odmieta oslobodzujúcu spiritualitu islamu. Títo tzv. islamisti odmietajú západné kolonizačné
úsilia, ale nemajú žiadnu vlastnú koncepciu sociálno-ekonomických zmien a ani sa nesnažia
hľadať východiská z polofeudálnych a kapitalistických systémov arabských režimov, čo je
živnou pôdou pre rozvoj najviac zaostávajúcich a najreakčnejších ideológií a udržanie
tradičného stavu spoločnosti. Kaddáfiho filozofia, rozpracovaná v "Zelenej knihe" odmieta
vyčíňanie nespútaného kapitalizmu a všetkých jeho foriem, vrátane kapitalizmu štátneho a
neoliberálneho. Jeho názory o tom, že islam je nezlučiteľný s kapitalizmom nie sú prijateľné
pre väčšinu Arabov a tzv.
islamistov, pre ktorých je podnikanie a obchod hlavným krédom.
Správne pochopiť Kaddáfiho
Nech sa Muammar Kaddáfí dopustil pod západným tlakom akýchkoľvek chýb, je potrebné
predovšetkým vyzdvihnúť jeho zásluhy. V Líbyi prešlo ideologickou a politickou prípravou
mnoho revolučných skupín z celého sveta. V roku 1982 tu vznikla svetová "Mathaba" (miesto
zhromaždenia ľudí s rovnakými záujmami). Kaddáfi podporoval väčšinu revolučných hnutí,
vrátane juhoafrických politických strán, hnutí a revolučných skupín ako ANC, AZAPO, PAC
a BCM, Namíbia SWAP, angolskú MPLA, nikaragujských Sandinistov, saharské Polisario,
Palestínsku PLO, Americké hnutia pôvodných obyvateľov a mnoho ďalších.
Nelson Mandela nazval Muammara Kaddáfiho jedným z najväčších bojovníkov za slobodu
20. storočia s tým, že Juhoafričania môžu za kolaps apartheidu v mnohom vďačiť práve
Kaddáfímu a Líbyi, a dodal, že v najťažších okamihoch života ako svojho, tak i svojich
spolubojovníkov to bol práve Kaddafi, kto bol stále s nimi. Kaddáfiho "Zelená kniha"
predstavuje ostrú kritiku kapitalizmu a západného parlamentného modelu mnohostraníckej
demokracie. Zatiaľ sa nikto nepokúsil poprieť, že systém "priamej demokracie" prezentovaný
Kaddáfim je vhodným alternatívnym modelom pre Afriku a Tretí svet, kde západný
parlamentarizmus zlyhal a priniesol iba biedu, etnické i tribálne konflikty a chaos.
Povedzme si úplne otvorene: v Líbyi nejde o boj medzi mierumilovnými demonštrantami a
ozbrojeným nepriateľským štátom. Vojna vedená v Líbyi je boj medzi silami, ktoré chcú
slobodnú Líbyu a Afriku, v ktorej je vylúčený útlak neokolonializmu a neoliberálneho
kapitalizmu a ich odporcami, pôsobiacimi v žolde svetového kapitálu. Nepleťme sa: Ak
Kaddafi a líbyjská revolúcia budú porazení, nebude zlikvidovaný fiktívny africký diktátor.
Vznikne precedens pre ďalšie západné globalizované vojenské zásahy proti všetkým
progresívnym vodcom, ktorí sa snažia zabezpečiť pre svoje národy prijateľný a dôstojný
život.
http://www.liberatormagazine.com/community/showthread.php?tid=1159
Hore uvedená predpoveď katastrofy vydaná August 11, 2010 v čase zberu úrody, sa zrejme
potvrdila v práve končiacej zime obchodmi natrieskanými mäsom, chlebom, sladkosťami,
pijatikou a všetkym možným iným jedlom a pitím v Europe, v Amerike i v Rusku a Čine. Tu
předpověď zřejmě vydal nejaký český kecal po deseti pivech U Fleku.
++++++++++++++++++++
VYHLÁSENIE ZDRUŽENIA OBČIANSKEJ SEBAOBRANY
k Svetovému dňu spotrebiteľských práv - 15. marec 2011
pre média, inštitúcie a spotrebiteľskú verejnosť
V kalendári je veľa DNÍ s prívlastkom medzinárodný alebo svetový, ktorými sa pripomínajú
problémy ľudských práv, životného prostredia, zdravia atď. K týmto DNOM odborníci z
danej problematiky pripravujú spoločenské podujatia alebo aspoň mediálne výstupy s cieľom
rozšíriť medzi verejnosťou informácie k danej téme. V marci je takýchto DNÍ niekoľko.
Príkladne ich využívajú najmä lekári z jednotlivých odborov – oflalmológovia informujú
o rizikách zeleného zákalu (Svetový deň glaukómu), nefrológovia o chorobách obličiek
(Svetový deň obličiek) internisti o problémoch epilepsie (Svetový deň epilepsie). Aj keď sa
každoročne jednotlivé svetové dni opakujú, vždy je čo nové z danej témy verejnosti povedať,
a tak si na svoje príde aj bradaté príslovie, že opakovanie je matkou múdrosti.
Toto však neplatí o Svetovom dni spotrebiteľských práv, ktorý má svoje miesto v kalendári
15. marca už od roku 1962, keď J. F. Kennedym deklaroval prvé štyri spotrebiteľské práva.
Musíme s poľutovaním konštatovať, že v Slovenskej republike sa daný dátum odchádza
mlčaním. Konkrétne štátnymi inštitúciami, pod ktoré ochrana spotrebiteľa patrí, začínajúc
odborom ochrany spotrebiteľa a vnútorného trhu MH SR cez Slovenskú obchodnú inšpekciu
až po ďalšie orgány trhového dozoru a štátneho dohľadu. Je to paradoxné, pretože Slovensko
rovnako ako všetky štáty EÚ podpísalo, dokument Stratégia spotrebiteľskej politiky na roky
2007– 2013, v ktorom, okrem iného, je aj oblasť vzdelávania spotrebiteľov. Ako
z dokumentu vyplýva, malo by sa to realizovať systematicky, veď spotrebiteľmi sú všetci
občania po celý život. No túto tému zodpovední za ochranu spotrebiteľa obchádzajú,
čiastočne ju suplujú média rôznych zameraní a občianske združenia.
Všeobecne medzi spotrebiteľmi prevláda názor, že ochrana spotrebiteľa je u nás nedostatočná.
Problém je však aj v tom, že väčšina z nich si svoje spotrebiteľské práva poriadne
neuvedomuje a teda si ich ani neuplatňuje.
Svetový deň spotrebiteľských práv nás primal k tomu, aby sme verejne vyjadrili to, na čo
sme niekoľkokrát upozorňovali predstaviteľov jednotlivých vládnych garnitúr, súčasnú
nevynímajúc, a to napr., že ochrane spotrebiteľa u nás chýba koncepcia. Tá sa totiž nenaplní
iba tým, že papierovo splnia požiadavky Európskej komisie a formálne sa do legislatívneho
rámca jej smernice zapracujú.
De iure sú požiadavky EK splnené, no de facto v praxi to nefunguje. A na to v minulom roku
upozornila aj EK, ktorá konštatovala, že Slovensko slabo chráni spotrebiteľov. Konkrétne
bolo poukázané na nekalé a neprimerané podmienky v spotrebiteľských zmluvách alebo
zastupovanie spotrebiteľov na súdoch občianskymi združeniami. V spotrebiteľských
zmluvách však naďalej nekalé a neprimerané podmienky pretrvávajú, a nemá na ne dosah ani
komisia na tento účel zriadená pri MS SR. Zastupovanie poškodeného spotrebiteľa na súde
dobrovoľníkmi z občianskych združení, ktoré sa dostalo do zákona, sa dá prirovnať k sci
fiction. Napr. súčasný spor vo veci ochrany kolektívnych práv vlastníkov bytov, ktorý sa koná
na OS Bratislava 2, ale aj predchádzajúce vedľajšie účastníctvo v exekučných konaniach na
základe požiadavky MS SR nášho združenia, príp. spotrebiteľské spory občianskych združení
ASU z B. Bystrice a A3S zo Starej Ľubovne svedčia o tom, že prostredníctvom
neprofesionalizovaných združení sa smernice EK plnia iba formálne.
Mnohí tvrdia, že je to pre nedostatok finančných prostriedkov, ktoré združenia na ochranu
spotrebiteľa čakajú od štátu. Iste, je to aj o tom, veď od peňazí sa odvíja všetko. Ale my sa
domnievame, že je to aj o reálnej koncepcii ochrany slovenského spotrebiteľa v SR
prostredníctvom občianskych združení. Tým, že táto neexistuje, MH SR určuje témy, na
ktoré dáva finančné prostriedky a ako prax ukázala samoúčelne. Myslíme tým monotoring
cien pri prechode na euromenu (2008, 2009 za cca 5 mil. 800 tisíc Sk) a celoplošné mediácie
spotrebiteľských sporov (2010 za 80 000 eur). Naše odporúčania vychádzajúce z poznania
praxe neboli akceptované.
Právom sa pýtame, prečo sa za dvadsať rokov nikdy nikto z oficiálnych štátnych úradníkov
k Svetovému dnu spotrebiteľských práv nevyjadril. Alebo prečo sa pri jeho príležitosti
nezorganizovali spoločenské podujatia – okrúhle stoly, školenia, poradenstvo a pod.
Rovnako zarážajúce je, že pre Úrade vlády vytvorila premiérka rôzne poradné orgány pre tretí
sektor a ochrana spotrebiteľa zostala nepovšimnutá.
Pravidelne si tento deň pripomína Združenia slovenských spotrebiteľov formálnou tlačovou
besedou, z ktorej prítomní novinári majú problém vydať zmysluplný mediálny výstup.
My sme sa rozhodli nenapodobňovať túto prax, lež na skutočnosť, že ochrana spotrebiteľa
v Slovenskej republike má veľké nedostatky, reagovať týmto stanoviskom venovaným
k Svetovému dňu spotrebiteľských práv. V priebehu roka sme pripravení konzultovať
s kompetentnými a na základe poznatkov z praxe pripraviť know howe pre aktivity budúceho
Svetového dňa spotrebiteľských práv, ktorý bude mať 50. výročie. Počas desať ročnej praxe
sa nám podarilo eliminovať poškodzovanie spotrebiteľa „ mocnými“ dodávateľmi služieb
(UPC Slovakia, Slovak telekom) ako aj mnohými správcovskými spoločnosťami bytových
domov. V súčasnosti sa angažujeme vo veci nelegitímneho šírenia signálu televízií satelitom,
na čo nemá dosah TÚ SR a ani Rada pre vysielanie a retransmisiu, pričom prichádza
k diskriminácii spotrebiteľov vo výbere operátora. Zároveň upozorňujeme na nebezpečenstvo
používania spoplatnených stránok:
http://sudoku-portal.sk/, http://download-portal.sk/ , http://download-portal.cz/ ,
http://downloads-server.sk/, http://basne-portal.sk/, http://basnici.sk/, http://online-mapy.sk/,
http://openoffice24.sk/, http://videolan.sk/, http://vlc.sk/, http://adventny-kalendar.sk/.
Podobných stránok neustále pribúda, viac ako tisíc spotrebiteľov majú za použitie (stiahnutie)
údajov z nich zaplatiť viac ako 60 eur a keď tak neurobili dostali výzvu exekútora. Problém je
v tom, že všeobecné obchodné podmienky dodávateľa uvádzajú spoplatnenie za pripojenie na
stránku. Nuž a keď sa spotrebiteľ pripojil – akceptoval všeobecné obchodné podmienky. Po
právnej stránke zjavne ide o nekalé obchodné podmienky, ale o tom musí rozhodnúť súd.
PhDr. Jana Miklovicová – PR manažérka združenia občianskej sebaobrany, 0904/883249
13. marca 2010
++++++++++++++++++++
Zaujímavý článok
Hluboký výstřih muže obtěžuje
19.09.08, 08:43, autor: Plavovláska
Myslíte si, že když zvolíte na pracovní schůzku nebo na přijímací pohovor hluboký výstřih
máte vyhráno? Nemylte se, opak bude nejspíš pravdou.
Ženy jsou si vědomy své krásy. A dokáží ocenit i své přednosti. Mají-li krásná prsa, není
jediný důvod je řádně "neprodat". Současně žijeme v přesvědčení, že když muži ukáže žena
řádný kus hmoty svých mléčných žláz, utáhne ho na vařené nudli. Možná to bude pro některé
velkým překvapením, ale není tomu tak. Dokonce můžete svým dekoltem zničit jakékoliv své
šance na zaměstnání či případný obchod. On totiž při vážných, oficiálních jednáních hluboký
dekolt muže obtěžuje.
"Když mi přijde šéfka ke stolu, narve mi cecky do ksichtu, tak mi může povídat co chce a já
vůbec nevím o čem mluví. A není to o tom, že bych byl tak nadšený z jejích prsou. Je to jen o
tom, že si okamžitě začnu připadat zneužitý, připadám si stále trapněji, jsem naštvanej na
sebe, na ni a mám chuť jí dát spíš facku," říká třicetiletý IT technik Milan.
"Obtěžuje mě to, je mi to nepříjemné. Jak by se cítila žena, kdybych přišel na schůzku s ní a
začal na ni vystrkovat koule? Pohled to samozřejmě přitahuje, ale ona si myslí, jak jsem z
jejích prsou unešený a přitom mně je fyzicky špatně. Nechci na to dívat, ale ten pohled to
mimovolně přitahuje. Co mi tím vlastně sděluje? Že se se mnou chce vyspat? Na to jí kašlu,
copak jsem nějaký Robertek, abych dělal "šukací mašinku" každý, která na mě vyvalí kozy?",
rozhořčuje se další mladý muž Honza, student VUT v Praze.
"Myslím, že když se žena takhle vnucuje, tak vlastně ukazuje vlastní poměrně velkou
nejistotu. Není schopna mě zaujmout ničím jiným, než na mě vystrčit bradavky? Vždycky mě
napadne, jestli má něco v hlavě, nebo si veškerý rozum nacpala do podprsenky. Odpoutává
tím pozornost od něčeho jiného? Velký dekolt a odhalená ňadra jsou mimořádnou záležitostí a
jsou velmi přesně a jasně určená místa, kam tato záležitost patří. Na diskotéku? Ano, proč ne?
Do baru? Ano. Na plesy a do velkých večerních rób? Ano. Tam všude patří a jsou dokonce
vítány, rád se podívám. Kdekoliv jinde je to pro mě odpudivé a ano, musím říct, že mě to
hodně obtěžuje," je názor Vojty, dvacetidevítiletého manažera nadnárodního podniku.
"Velké výstřihy v oficiálních vztazích (na pracovišti, obchodní jednání, nebo i běžný
obchodní oběd) se mi nelíbí a to tak, že hodně. Mám pocit, že se jeho nositelka ze mě snaží
udělat idiota. Jistěže mi "dejvice" oči přitáhnou, ale kdyby věděla, co mi běží v tu chvíli
hlavou, tak by se asi hanbou propadla. Když přijde slečna s odhalenýma ňadrama přijímací
pohovor, přemýšlím nad tím, co mi vlastně nabízí. Chce sex? Řeknu to hrubě: ať mi dá a
vypadne, proč bych ji měl zaměstnávat?", říká spolumajitel středně velké firmy,
třicetiosmiletý Jakub.
"Je to stejné faux-pas jako kdyby někomu smrděly nohy, nebo přišel na jednání opilý," říká
další dvacetidevítiletý IT technik Lukáš. "U nás ve firmě je od toho Dress Code. Pánové saka
a košile, dámy topy s rukávy bez výstřihu a sukně nejméně po kolena. Cokoliv jiného je
nepřípustné a je vnímáno velmi negativně. V podstatě - kdyby mi přišla na jednání sexbomba
s výstřihem a na jehlách, považoval bych to za osobní urážku. Můj první myšlenkový proud
by byl, že odmítám všechno, cokoliv mi chce nabídnout."
"Dekolty mají velice přísně vymezená pravidla kam patří a kam ne. A není to tak, že patří
kamkoliv jen ne do práce. Je to tak, že nepatří nikam jinam než na místa k tomu určená, kde
se odhalené ženy očekávají. Kdekoliv jinde žena, jíž lezou prsa z výstřihu působí nepatřičně.
Vzbudí sice pozornost, ale asi takovou, jak kdyby jí od zadku z pod sukně visel cár toaletního
papíru. Inteligentní chlap se podívá a nereaguje. Ti hloupější častují slečnu zaslouženými
poznámkami, invektivami a případně i hvízdáním. Ovšem všichni si o ní myslí totéž,"
vyjadřuje svůj názor třicetisedmiletý asistent VŠ.
"Hluboké výstřihy jsou známkou nevkusu. Výjimku tvoří jen velmi mladé slečny, u nichž se
tato demence odhalování druhotných pohlavních znaků očekává," míní další z dotázaných
čtyřicetiletý podnikatel Mirek.
"Je to jako když začne dítě ve dvanácti kouřit - chce být už dospělé. Tak i slečinka v 16 - 17
vytáhne kozy a vyvalí prdel a myslí si jak je dospělá. Ty rozumný na to přijdou brzy, že tudy
cesta nevede. Těm hloupějším to docvakne, až se o sobě dozvědí, že jsou "kurvy, štětky,
šlapky". Cokoliv. Ale nemůžou se divit. Oblíkáš se jako kurva, líčíš se jako kurva, chováš se
jako kurva = jsi kurva," poněkud se rozohnil dvacetiletý student Jirka.
Zakončeme tedy toto povídání tím, že jsou skutečně místa, kam dekolt a odhalené poprsí v
žádném případě nepatří. Například jdete-li žádat o zaměstnání. Teda - pokud se nejdete
ucházet o místo pornoherečky.
++++++++++++++++++++
Umelé zemetrasenie-japan a vo svete !!!
Veľmi zaujímavá a dôležitá informácia! Stačí kliknúť a ide s titulkami
http://cs.gloria.tv/?media=136963JAPONSK
++++++++++++++++++++
http://www.topky.sk/?sid=11&cid=1244911&a=hlasuj&odp=2&ankid=7682
po Haiti Japonsko cieľom útoku HAARP?
++++++++++++++++++++
Žijeme vo svete v ktorom dobro a zlo, spravodlivosť a bezprávie zápasia o nadvládu.V tomto
veľkom duchovnom konflikte bojujú dve mocnosti. Na ktorú stranu sa postavíme? To je
rozhodnutie, ktorého dôsledky sú večné."
Clifford Goldstein
http://www.szcpv.org
•
•
•
•
SNO-Sekcia násilne odvlečených do býv. ZSSR orgánmi NKVD
Sekcia American POWs
Sekcia bývalých príslušníkov Francúzskej cudzineckej légie-FCL v rokoch 19461954 a ich príbuzných
Sekcia - príbuzní politických väzňov a mládež za slobodné Slovensko
ARPÁD TARNÓCZY: VIDEL SOM UKRUTNOSTI KOMUNIZMU
Život nie je reality show - Eva Hromjaková
Sme schizofrenický národ dvoch tvári - 60. výročie popravy trenčianských študentov
Nikomu som neublížil – obete, alebo obyčajní udavači?
Mašinéria totalitného režimu ho poslala na smrť
Žiadosť o podanie návrhu novely zákona o príplatku k dôchodku pre politických väzňov č.
274/2007 Z.z.
700 nenažrancov, ktorým štát znížil ich dôstojnosť a vážnosť
Tma na úsvite (Prečo USA a EÚ sústavne strácajú kredibilitu podporou darebackých
štátov a zločineckých vlád?)
Česká vláda chce znížiť dôchodky komunistom - Slovenská vláda mlčí!
Návrh novely zákonov o výsluhových dôchodkoch
Kauza Pavlík - Havel, spor, v němž byla vyslechnuta pouze jedna strana
Najsmutnejšie Vianoce Ing. Ladislav Gooz- Svedectvo č.1.2011
Vyhlásenie Panslovanskej únie č. 2/2011 k hrozbe islamizácie Európy
Ostuda ČR: Největší koncentrační tábor v Evropě – Minkovice 1989 !!!
Pozadie krízy-TVIna
Madeleine Albrightová zarobila na Kosove milióny
Vyšetrovanie skončilo, zabudnite! Alebo sú Generálna prokuratúra SR a Ústavný súd SR
skutočne zločinecké organizácie?
Zabíjajú ich, pomôžme im! Vladimír Palko
Nebezpečné počty: Eur. Ing. Dr. Bohumil Kobliha-Londýn
++++++++++++++++++++
Zistí kto si a rob to úmyselne.
Čaká nás stanné právo?
Ponerológia
Nielen v Spojených štátoch vznikajú plány a detailné prípravy na vyhlásenie stanného práva.
Spúšťačom pre jeho zavedenie bude prehĺbená hospodárska kríza, v dôsledku ktorej dôjde ku
kolapsu veľkých bánk i národných mien. Hoci tvrdí opak, centrálne banky i vlády (svojím
dielom totálneho dlhu štátov) na tom usilovne pracujú veľa rokov. V Rusku sa odohráva
cielená extremizace spoločnosti na národnostnom princípe. Nenávisť ku Kavkazanům
zaplavivších veľká ruská mesta je naďalej podporovaná akciami akou bol nedávny
"teroristický" útok na letisku Domodedovo, keď ruská vláda ukázala snáď po niekoľkých
hodinách vyšetrovania na kaukazskej separatistami. Za pozornosť stojí, že o navonok
kritizovanú bezpečnosť na letisku poverená izraelská firma ICTS, ktorá takto "zlyhala" už v
niekoľkých ďalších prípadoch, vrátane všetkých, ktoré súviseli s odletom lietadiel, ktoré 9 /
11 narazili do budov.
V júni 2010 prebehol v Indianapolis nácvik stanného práva, ktorého sa zúčastnila elitná
jednotka námornej pechoty. Jeho cieľom bolo obkľúčenie vybraných lokalít v štáte Indiana.
Miestna rozhlasová stanica WTHR ohlasovala: "V záujme národnej bezpečnosti pocíti v
Indianapolis chuť vojny, jej zvuk i obraz." Táto prax a rada ďalších pritom ignorujú zákon
Posse Comitatus Act, ktorý podobné druhy cvičenia proti občanom zakazuje.
O tri roky skôr prešiel schválením bez záujmu médií zákon NDAA (National Defense
Authorization Act), v ktorého oddiele 1042 sa objavuje časť nazvaná "Použitie ozbrojenej
moci v prípade verejného ohrozenia", ktorá legalizuje uverejnení stanného práva. O rok
neskôr prišla globálna ekonomická kríza ...
Takisto sa verejne nehovorí o existencii Komisie pre pokračovanie vládnej moci (Continuity
of Government Commission). Jej členovia sa regrutujú výlučne z profesionálnych
lobistických skupín. Táto komisia navrhuje doplniť ústavu o možnosť vymenovať členov
Kongresu, ak by neboli schopní vykonávať svoju funkciu. Je to prvýkrát v histórii, keď sa
anticipuje iný vznik fuknciu zákonodarca ako demokratickú voľbou.
Na podklade udalosti 11. septembra si americká vláda udelila moc ľubovoľne vyhlasovať
stanné právo, zrušila Habbeas Corpus (právo obvineného na riadny súdny proces) a získala
právo zavrieť kohokoľvek, koho označí ako "podozrivého z terorizmu" bez ohľadu na to, či
ide o občana USA alebo cudzinca. Týchto ľudí potom môže zadržiavať ľubovoľne dlho bez
práva na riadnu obhajobu a súdny proces. Americký prezident potom môže obviniť
ľubovoľného človeka na svete a nechať ho zadržať. Rozvetvená sieť CIA a lokajství nielen
Európy mu to prakticky umožňujú.
FEMA
San Francisco Chronicle publikoval pred rokom článok kongresmana Dana Hamburga, v
ktorom odhalil, že roku 1999 americká vláda uzavrela bez výberového konania kontakty s
pobočkou Halliburton (KBR). Na základe kontraktu buduje KBR bez akéhokoľvek
povedomia verejnosti po celej krajine sústavu internačných táborov. Okrem toho vláda údajne
objednala tisíce vagónov s očkami pre putá na prepravu zadržaných. Kapacita týchto táborov
sa odhaduje na niekoľko miliónov ľudí!
Takých táborov je v súčasnosti pripravené okolo 800. Prevádzkuje je FEMA (Federal
Emergency Management Agency) ak ich aktiváciu stačí prezidentský podpis v rámci stanného
práva. FEMA by tak riadila všetky operácie. Tábory disponujú železničným spojením,
ďalšími pozemnými cestami a často sú dislokované v blízkosti letiskových plôch. Väčšina z
nich pojme do 20.000 väzňov, ale napríklad zariadenia u Fairbanks na Aljaške zvládne
internovať až dva milióny ľudí.
Tieto tábory majú v USA už svoj precedens, a to za druhej svetovej vojny, kedy bolo mnoho
občanov japonského pôvodu v takýchto táboroch internovali. V roku 2006 George W. Bush
podpísal nariadenie na ich konzerváciu. V čase mediálnej kampane voči prisťahovalcom
získala KBR kontrakt na stavbu nových internačných táborov za stovky miliónov dolárov.
Ako oficiálny zdôvodnenie sa udávala práve ilegálnej imigrácie, čo malo zabezpečiť ich tichú
akceptáciu občanmi.
Počas 80. rokov zverejnili napríklad Akron Beacon Journal či Miami Herald informácie o
podiele Olivera Northa v kooperácii s FEMA na príprave civilnej obrany, v rámci ktorej sa
počítalo so zrušením ústavy, zavedením stanného práva, využitím koncentračných táborov,
prevzatím kontroly nad štátom a miestnymi samosprávami armádou a poskytnutie
absolútnych právomocí FEMA v prípade jadrovej vojny alebo rozsiahleho politického
disentu . North bol kvôli tomu vypočúvali kongresmanom Jackom Brooksa, ale z dôvodu
utajovaných skutočností mu Kongres dokončenie vypočutie neumožnil.
Severná veliteľstvo americkej armády má k dispozícii celú brigádu pre vnútroštátne použitie.
Navyše bez posvätenia Kongresu došlo k podpisu zmluvy medzi americkými a kanadskými
veliteľstvami, ktorá dáva právo kanadským jednotkám vstupovať na územie USA počas
výnimočného stavu.
Na máj 2011 chystá FEMA rozsiahle cvičenie simulujúce rôzne katastrofické scenáre.
Predchádzajúce cvičenie, pri ktorom došlo k evakuácii 70.000 ľudí v Texase, bolo médiami
prakticky ignorované.
V súčasnej dobe americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti poptalo dodávateľa rôznych
palív pre prípad nešpecifikovaných katastrof. FEMA vyhlásila početné výberové konania na
dodávku 140 miliónov balení potravín a veľkého množstva umelohmotných rakiev.
NATO
S Českou republikou to nesúvisí iba zdanlivo. V USA zjavne počítajú s rozsiahlymi
občianskymi nepokojmi. Aj napriek informačnej bojkot médií mnohí z vás možno
zaznamenali rozsiahle protesty vo Wisconsine , ku ktorým sa pripojili dokonca policajti. V
Európe sme svedkami podobných vecí-rozsiahle demonštrácie v Írsku, Veľkej Británii ,
Grécku atď A okolnosti namierené proti ľuďom tieto veci ešte zradikalizují. Kolaps skryto už
dávno skrachovaných bánk, doláru aj eura povedie k chaosu a totálnej závislosti obyvateľstva
na centrálnom zásobovaní potravinami cez prídelové lístky (ktoré dávno fungujú v Spojených
štátoch). Elity počítajú s tým, že si občania nenechajú donekonečna páčiť obmedzovaní
svojich ústavných práv, vykrádanie štátu a jeho kompenzácia vyššími daňami a rušením
sociálnych dávok.
Nielen v USA sa odohrávajú cvičenia na potlačenie ľudovej vzbury. Takéto prebehlo pred
rokom aj v Bavorsku. Niektorí z tamojších policajtov sa ho odmietli zúčastniť s tým, že v
takom prípade radšej budú chrániť svoje rodiny ako bezúčelne strieľať do ľudí. Ľudia prídu na
to, že štát nepotrebujú, pretože ten v skutočnosti prináša už dávno viac negatív ako pozitív. A
odpor treba zlomiť, k čomu poslúži aj NATO a jeho "bratská pomoc". Áno, dejiny sa budú
opakovať, pretože dejiny stále píšu tí istí ...
Spomínaná organizácia totiž napriek všeobecnému povedomia nie len vojenským obranným
paktom. Ako je známe, zmluvu o North Atlantic Treaty Organization bola podpísaná v apríli
1949. Už v máji 1951 dochádza k vytvoreniu ekonomickej a finančnej rady NATO, ktoré
majú spolupracovať s OECD. Neskôr nasleduje založení Dočasného výboru rady pre
zosilnenie nevojenské spolupráce (TCC). Výkonnými riaditeľmi TCC sa stali Averell
Harrimann (zástanca nacistického eugenického programu a syn spoločníka velkobanky Kuhn,
Loeb & Co., Ktorá financovala boľševický prevrat v Rusku), Jean Monet (ópiový magnát zo
Šanghaja, ideový tvorca Európskeho spoločenstva, spoločník v Kuhn, Loeb & Co. bankárov
Rothschild, Lazarda a Morgana) a sir Edwin Plowden.
Okrem toho vzniká na nevojenské platforme NATO Komisia ministrov zahraničných vecí,
kde hral prím tento program vtelený následne do EÚ: "Základné historický fakt dneška je, že
národný štát je neprimeraný vývoju alebo dokonca prežitie v nukleárnom období." K tomu
Atlantického kongres (konferencia poslancov NATO) navrhla vytvorenie ideového výboru,
ktorý vznikol v roku 1961. Jeho prvým predsedom sa stal Henry Cabot Lodge, autor hrôz
vietnamskej vojny. Jeho členom bol aj bývalý šéf FIAT Aurelio Peccei, ktorý spoločne s gen.
riaditeľom OECD Alexandrom Kingom založil Rímsky klub slúžiace elitám k definovaniu
globálnej politiky bez akejkoľvek legitimity od občanov.
V roku 1969 vzniká na pôdoryse Severoatlantickej organizácie Výbor pre problémy modernej
spoločnosti (CSSM). Výbor odôvodňoval svoju existenciu týmito slovami: "Aliancia, oveľa
viac než len vojenská organizácia, má štatút a históriu, ktorí ju predurčujú k rozsiahlym
úlohám. Prežitie ľudskej spoločnosti, ako ju poznáme, možno prežitie človeka ako druhu, je
ohrozené novým faktorom: rýchlym zhoršovaním stavu ekologického systému na planéte ...
Svetová ekologická kríza má tri základné zložky: urbanizáciou, demografickú explóziu a
škodlivý vplyv ľudských technológií na fyzickú a spoločensko-kultúrne prostredie. " Čiže tí
rovnakí pôvodcovia krízou (stačí si naštudovať kauzu Halliburton, BP a ďalšie) si naplánovali
zavádzanie geoinženýrství a opatrenia proti obyčajným ľuďom. V čase vzniku tejto deklarácie
ostávalo len asi desať rokov do spoštění strašiak ozónovej diery a globálneho otepľovania ...
Pravý cieľ NATO, rovnako ako EÚ a OSN, však spočíva v zničení národných štátov, ktoré
jedine sú držiteľmi akési tradície a hodnôt a svojou podstatou bráni zriadenie čisto
globalizovaného svetového (a svetského) poriadku. Peccei to povedal na bruselskom zasadaní
NATO v apríli 1978 jasne a potom aj vysvetlil vo svojej knihe Sto strán budúcnosti opisujúca
vytvorenie konfliktov na zničenie národných inštitúcií: "Formovanie dobrovoľných skupín
obyvateľstva ..., ktoré budú vznikať ako protilátky pre chorý organizmus. Tieto skupiny
vzniknú ako nepočetnej a rozšíri sa všade s určitýmu určeniami ako: hnutia za mier, za
oslobodenie žien, obhajcovia menšín, na kontrolu pôrodnosti, hnutia za národné oslobodenie,
obhajcovia občianskych slobôd a ľudských práv, apoštoli technológií s ľudskou tvárou a
humanizáciu pracovných miest, sociálni pracovníci a aktivisti za sociálnu zmenu, priatelia
prírody a zvierat, obhajcovi spotrebiteľov, strategickí odporcovia apod .... Jedného dňa bude
nevyhnutné nájsť prostriedky na upevnenie ich rozptýlených síl a riadiť je prostredníctvom
strategických účelov! "
Henry Kissinger predložil spojencom už roku 1969 návrh na vznik "zeleného" NATO, teda v
čase, keď ešte nepôsobilo jediné ekologické hnutie. Keď po páde Berlínskeho múru zasadalo
NATO v Londýne, prezentovalo sa to ako koniec studenej vojny. V skutočnosti sa však v
kuloároch hovorilo o využití Severoatlantického paktu ako intervenčné sily v Afrike, Blízkom
východe av Ázii. Táto koncepcia trestných výprav sa v žargóne nazýva "výpravami mimo
centrály".
Stanné právo tvorí základný prvok k potlačeniu občianskych práv. Hoci napríklad americká
ústava zakotvuje právo občanov na ozbrojený odpor proti útlaku, vládnuca establishment to
bude pochopiteľne obchádzať. Zámienkou sa môže stať čokoľvek. Stanné právo zároveň tvorí
ideálny prostriedok na odobratie posledných slobôd, ktorá ešte nebola zničená vďaka Patriot
Act a ďalšími opatreniami v rámci "vojny proti terorizmu". Nielen na našej politickej scéne
nie je sily, ktorý by tomuto scenáru chcela zabrániť, resp. ktorá by skutočne stála na strane
ľudí. Naopak, nech ľavica alebo pravica-obe iluzórne protistrany hrajú rovnaké husle v
strategickom scenári a dokumentujú to každým svojím krokom. Stačí len vypnúť zvuk, aby
človek nepočul ich prefíkaná rétoriku.
http://dolezite.sk/Koncentracne_tabory_v_USA_134.html
http://news.branyvnimani.cz/test.php?article_id=10301
zdroj
++++++++++++++++++++
Minister vnutra Daniel Lipšic nariadil po masakri v Devínskej Novej Vsi, pri ktorej Ľubomír
Harman zastrelil sedom ľudia, vyzbrojiť samopaly celý policajný zbor. Policajti tak s nimi
hliadkujú v uliciach. Za posledný týždeň sa objavila dve správy, ked policajti stratili samopal.
Pomyslením na to, že by sa samopal dostal do rúk nepovolanému vyvoláva zimomriavky.
Našťastie sa v oboch prípadoch zbrane našli.
Vnutra sa chystá nakúpiť pistole hľa samopaly za 17 miliónov
++++++++++++++++++++
Polícia v Miami dostala bezpilotné lietadlá, ktoré si pred mesiacom objednala.
Polícia hovorí, že budú slúžiť len k zásahom, kde by mohlo dôjsť k ohrozeniu života, ako
treba zisťovanie, či na dvore pes alebo ľudia so samopalmi.
Do Miami dorazili bezpilotné lietadlá
++++++++++++++++++++
55 minút pravdy o Českej republike!
Film
Otrasný dokument vysielaný na ČT 2, dňa 10. marca 2011, by v každej normálnej krajine
okamžite musel mobilizovať médiá a všetkých občanov, ktorí si ešte zachovali zdravý rozum
- rovnako ako škandál s prepadnutím ČT! Našej krajine vládnu a ovládajú ju iní. Z tých, čo
tak majú robiť, sa stali z veľkej časti slouhové, psychopaté, magori či dokonca obyčajní
zločinci, žijúci úplne mimo realitu. Jiří Žáček to vo svojej básni "Škatule, hýbte sa" vystihol
úplne presne, rovnako ako karikaturista Slíva vystihol situáciu, v akej pozícii sa dnes politici
v súčasnosti nachádzajú - riskujeme všetci a nie málo! Na príklade statočného policajta
odhalila ostravská televízie v plnej nahote bezpečnostné stav našej krajiny. Pokiaľ nebude
link na videoarchiv ČT funkčné, môžete zhliadnuť dokument na You Tube. Do komentára
možno napísať čas, youtube si samo nájde miesto a môžete tak prípadne pridať aj váš
komentár.
Policajt Michal , vyznamenaný ako najlepší vo svojom útvare za rok 2008 a ktorý dostal šéfa
ruským materinským jazykom mafie tzv "nepredvídajú v zákone" do väzenia, bol nakoniec
sám účelovo obžalovaný, aby nemohol proti nemu svedčiť. Obvinenie bolo stiahnuté až po
oslobodzujúcim rozsudku a medializáciu jeho prípadu. Na jeho profesionálnej a ľudskej
likvidácii sa priamo a preukázateľne podieľali jeho priami nadriadení, za spolupráce BIS ,
ktorá oi účelovo podstrčila falošného svedka a kedy bolo účelovo manipulované is
vyšetrovacím spisom! BIS má záujem, aby situácia ruským materinským jazykom scéne bola
stabilná. Dodnes sa musí policajt skrývať, má strach o svoj život. "Odmena" za 14 rokov
poctivej práce - a všetko je v poriadku! Zodpovední samozrejme mlčí - aj naša "nezávislá"
médiá a naši "investigatívne" novinári ...?!
Ďalšie zo zaujímavých informácií z tohto dokumentu: KGB identifikovala Václava Havla za
prezidenta za podmienok, že nebudú žiadne represie, žiadne faktické zmeny na MV, MO av
tajných službách, trestný poriadok a trestný zákon prevzatý z roku 1960, teda žiadne
podstatné zmeny! Karel Koecher , agent KGB v USA a spoluzakladateľ OF , sprevádzal
Václava Havla ako prezidenta do Afriky, pri jednej z jeho prvých ciest do zahraničia! IPB
bola v podstate zhabaná štátnymi úradníkmi a odovzdaná zadarmo kamarátom!
Nečudujme sa, že jeden investor likviduje druhého s pomocou štátnych orgánov na
objednávku politických strán. Tie je obsadzujú svojimi ľuďmi, aby im potom poslušne plnili
ich "objednávky"! Ukážkovým príkladom a dôkazom ich praktík je "vymenovanie"
policajného prezidenta Lessyho politiky a odvolanie bývalého ministrom vnútra, čo je
absolútne škandalózne av demokratickej krajine absolútne neprijateľné. Logické, že PČR
pracuje potom spoľahlivo na politickú objednávku.
Kto vlastní skutočnú výkonnú moc v krajine?
ČEZ je nepochybne najväčší z "kmotor", ako vlastník najväčšieho majetku, aspoň pokiaľ ide
o Českú republiku, nemôže tomu nebyť! Že by išlo o vzornú, profesionálne vedenú firmu s
priehľadným a transparentným vedením, neuverí snáď žiadny súdny človek v tejto krajine. Je
čas vyjsť do ulíc, ak nechceme návrat totalitných časov, metód, opäť mať strach a "držať hubu
a krok" . Včerajší útok na ČT bol otvoreným útokom na demokraciu a slobodu, teda aj
útokom na nás, občanov. V ničom sa správania vojenskej polície nelíšilo od spôsobov ruských
okupačných vojsk v roku 1968 v budove ČRo - len sa nestrieľalo, zatiaľ ...?!
V mene slobody víťazí anarchie. Pokiaľ nebude situácia včas riešená, ak nebude spoločenská
vôľa, porastie nevyhnutne a zákonite sociálne napätie a nepokoj, budú hroziť sociálne búrky a
návrat zažité a neprirodzené potreby totalitnej rovnosti. Nepochybne bude ponúkaná KSČM ,
ako súčasť jej dlhodobé a nikdy neprerušenej zločinnej stratégie za podpory Kremľa a jeho
tajných služieb. Skutočne mocní, ovládajúci našu krajinu sa len slovných kritikov vôbec
neobávajú. Neberú je vážne, možno sa nimi aj baví. Určite budú reagovať, ak budú priamo v
ohrození takými občanmi, akým bol napríklad statočný policajt Michal a ako otrasne ukázal
dokument! Teoreticky nemožno ani vylúčiť možnosť, že dokument mohol mať za cieľ aj
zastrašiť. Ťažko posúdiť mieru odvahy autorov či možný vplyv mocných v pozadí ...?! Ak by
sa malo jednať o druhú možnosť, tak už by mohlo byť aj neskoro. Na každý pád bol
dokument vysielaný v rovnakom čase ako Hyde Park s ministrom financií Kalouska , ktorý
mal podobnú návštevnosť. Pripomenulo mi to rovnakú situáciu, tuším z roku 2006, kedy na
premiéru dokumentu Martina Vadaš "Pravde podobná príbeh Vladimíra Hučína" na ČT 2,
bol nasadený na ČT 1 Bolek Polívka ...?!
Dokument Keby ma zabili ... nebol nezvyčajne dlho vo videoarchivu ČT . Volal som do ČT.
Bolo mi oznámené, že dokument bude určite opakovať, ale nie tento mesiac. Vo videoarchivu
vraj nie je kvôli autorským právam?! Čo bolo dosť čudné zdôvodnenie, úradníčka zrejme
nebola dobre informovaná. Na každý pád sa krátko po mojej "intervencii" dokument vo
videoarchivu objavil, čo dúfam s moju "zásahov" nesúviselo. Podivné je, že video išlo
normálne spustiť a zrazu je požadovaný "zásuvný model". Snáď sú to technické veci a rieši sa
tak vysoká návštevnosť ...?
Mimochodom Hyde Park s Miroslava Kalouska bol dosť odpudzujúca. Niet divu, že
minister nepresvedčil 72% divákov. Keby som sa do programu dovolal, spýtal by som sa
pána ministra, chrbta chystá tiež podobnú akciu ako nedávno MF a daňové úrady v Grécku?
Najali si helikoptéry a "navštívili" majetky hnuteľných občanov zo vzduchu. Tam, kde zistili
rozpor s viditeľným bohatstvom a výškou daní, nariadili do jedného mesiaca dane zaplatiť.
Vybrali takmer 40 miliárd! Obávam sa, že u nás by jedna helikoptéra nestačila majetky
podozrivých zmonitorovat ani za mesiac - bola by ich potrebné celej letka! Určite by potom
ostalo dosť aj na dôchodky, platy lekárov a učiteľov! Obávam sa, ak by mal niekto u nás
podobný nápad, bolo by mu povedané, že sa "... musí šetriť a nie sú peniaze na mimoriadne
výdavky ..."
Verejnoprávne ČT by mala vysielať slávny americký seriál SEVER PROTI JUHU v
hlavnom večernom čase, nie popoludní. Je o skutočných hodnotách! Prispôsobovať sa
poklesnutým obsahom seriálov a filmov deformovanému myslenie nemalého množstva
obyvateľstva a hodnotám z totalitnej doby, je pokračovaním mravného prepadu spoločnosti.
Iste ide io neschopnosť zodpovedných, obávam sa, že cielenou účelovosť nemožno vôbec
vylúčiť!
V každom človeku žije skrytá beštia, a tie červené kurvy to dobre vie - dekomunizácia
českej justície je potrebná ako soli!
Toto vmetl totalitnom sudcom do tvárí pred svojou smrťou 26.4. 1988 Pavel Wonka: "Hnev
ľudu Vás zrazí ..." , verím, že sa nemýlil a že nemal vtedy na mysli len sudcu!
Z komentáre na mojom:
"Budem stručný. Pokiaľ tunajšej sudcovia a vykonávateľa práva majú z éry totality zafixované,
že len oni majú právo rozhodovať, tak už je načase, aby českú justícii prevzali do svojich rúk
mladí právnici, ktorí nie sú pošpinenie zhubnú politikou svojich rodičov a prarodičov. Tam je
totiž jediné správne východisko, ako z tohto marasu von. Ak tu platí, že zlodeji, vrahovia a
ostatné parazity majú väčšie práva, než ak postihnutia, či pozostalí po obetiach, nebude dlho
trvať a boľševická kľuka čoskoro prevezme riadenie tohto Absurdistan. Potom nebude dlho
trvať a STBácká kľučka začne opäť riadiť naše osudy. " Jiří Peřina, 13.3.2010
Toto vmetl totalitnom sudcom do tvárí pred svojou smrťou 26.4. 1988 Pavel Wonka "Hnev
ľudu Vás zrazí ..." , verím, že sa nemýlil a že nemal vtedy na mysli len sudcu!
Jan Šinágl, 13.3.2011
PS
Až niekoľko týždňov po odvysielaní sa objavil tento dokument v videoarchivu ČT: Nikomu
som neublížil O fenoméne udavačstva za komunistického režimu s niekdajšími dôstojníkmi
ŠtB is tými, ktoré riadili. Réžia P. Kremeň.
++++++++++++++++++++
20/09/2009 - Nastupujúce japonská vláda hrozí roztržkou s USA
Ponerológia
TOKIO - Vodca japonskej Demokratickej strany Juki Hatojama spôsobil svojim
článkom, v ktorom obvinil Spojené štáty z choroby kapitalizmu, globálnej ekonomiky az
"deštrukcie ľudskej dôstojnosti" vo Washingtone poplach. Hatojama chce preskúmať aj
dohodu, ktorá dovoľuje americkým vojnovým lodiam kotviť v japonských prístavoch, čo
porušuje národné zásady bezjaderné politiky. V rámci ďalekosiahle revízie americkej
vojenskej prítomnosti na japonskej pôde chce tiež znovu preveriť šesťmiliardová účet
predložený Japonsku za premiestnenie amerických vojakov z ich základne na Okinawe na
ostrov Guam v Tichom oceáne.
Vo svojej volebnej kampani Hatojama sľuboval zahraničnú politiku viac "nezávislú" na
Washingtonu a užšie vzťahy s ázijskými susedmi vrátane Číny. Vo štvrtok (10. 9.) zopakoval
svoj úmysel nepočúvnuť Spojené štáty a ukončiť misiu japonských námorných síl v Indickom
oceáne.
V stredu 16. septembra Hatojama zloží prísahu ako premiér po historickom víťazstve, ktoré
ukončilo niekoľko desaťročí trvajúcej vlády Liberálno-demokratickej strany. 22. septembra sa
v rámci zasadnutí OSN prvýkrát stretne s americkým prezidentom Barackom Obamom.
Pentagon Japonsku pripomenul, akým očakávaním čelí ako "veľmoc a jedna z najbohatších
krajín sveta". Jeho hovorca Geoff Morrell vyhlásil: "Existuje medzinárodná zodpovednosť,
ktorá podľa nás platí pre každého, aby sa čo najviac podieľal na úsilie o mírovější a
bezpečnejší Afganistan."
++++++++++++++++++++
Vážená pani Serbusová,
napísal som Vám jasné dôvody, prečo sa sčítať nebudem. Tým, že mi píšete: " Zdôrazňujem,
že ochrana osobných údajov je dôležitým prvkom celého sčítania a je priamou súčasťou
zákona o sčítaní. Všetky údaje zistené pri sčítaní podliehajú veľmi prísnej ochrane, ktorá je
zabezpečená vo všetkých fázach zberu sčítacích tlačív, ich spracovanie i publikácia výsledkov.
Medzi hlavné zásady ochrany osobných údajov patrí napríklad povinnosť mlčanlivosti pre
všetky, ktoré sa v súvislosti s vykonávaním sčítania a spracovaním jeho výsledkov zoznámi s
individuálnymi údajmi. Všetky práce na sčítanie prebiehajú za mimoriadne prísneho
bezpečnostného režimu, zahŕňajúceho všetky fázy sčítania, ochranu sčítacích tlačív ,
pracovísk ai Osobné údaje získané sčítaním sú využité výlučne na štatistické účely. Dohľad
nad zaistením bezpečnosti a ochrany osobných údajov bude v priebehu sčítania kontrolovať
Úrad na ochranu osobných údajov. " sa NIKDE nezaväzujete, že v prípade akéhokoľvek
pochybenia, a najčastejšie je to ľudský faktor, budete kompenzovať ma, alebo mojej rodine
vzniknutú ujmu.
Ďalej, citujem: " nie je nám známy žiaden prípad, kedy by došlo k zneužitiu dát zo sčítania.
Niekedy je poukazované na sčítanie v roku 1930, ktoré najmä po roku 1990 bolo využívané
ako doklad hlavne pre nemecké úrady pri žiadostiach o priznanie nemeckého štátneho
občianstva a ďalej ako podklad pre reštitučné nároky. Tieto údaje poskytoval Národný archív
na žiadosť dotknutej osoby alebo jej dedičov podľa platného zákona o archívnictve. Nešlo
teda o zneužitie dát, ktoré by komukoľvek spôsobilo ujmu. "
Ak do tej ujmy nepočítate štatistiku z r. 1921 Belgicka a jej zneužitie nacistickým Nemeckom
pri vyvražďovaní Židov. Ďalej podľa štatistiky boli odkladania z pohraničia Sudetskí Nemci v
r. 1945-46, po r.1948 sa v Sovietskom zväze začal praktizovať odsun Židov do sibírskych
Gulag a následne aj tu v rokoch päťdesiatych a opäť podľa štatistických súpisov boli
prenasledovaní tzv Židobolševici. Za jedného z nich bol označený aj Dr Slánský. Na základe
"rôznych" štatistík boli prenasledovaní disidenti či už z r. 1968, či Charta 77 obratie o osobné
majetky, lebo štát - štátna správa vždy vedela čo vlastní a aké sú ich majetkové pomery.
Ďalšie, čo ma zaráža je, že poukazujete na "potreby" rôznych firiem, ktoré pre svoj rozvoj a
investičný zámer potrebujú vedieť koľko napr. ľudí dochádzajú denne do práce a ako. Už tým,
že dáta firmám odovzdáte si protiřečíte. Ďalej také firmy si majú nechať urobiť prieskumy za
svoje, nie za moje peniaze.
V neposlednom rade chcem znovu zopakovať k odseku kde nepoznáte žiaden prípad ... .. ...:
Ako vyplýva z novely azylového zákona (snemovni tisk č 921), ktorá bol schválená PSP ČR,
osobné údaje poskytované pri sčítaní ľudu majú sprístupniť spravodajským službám, čo tiež
predstavuje iné ako pôvodnom zákonom predpokladané spracovanie osobných údajov. K
podobnému zásahu došlo novelou § 8, ods 2, trestného poriadku (č. 265/2001 Zb.).
Už "len" ten plurál - Zahŕňaným službám, nie spravodajskej službe ma desí. Z toho
vyvodzujem, že kdejaká MI6, CIA, KGB alebo ktorákoľvek iná spravodajská služ o mňa a
mojej rodine môže vedieť čokoľvek.
To sú teda niektoré dôvody, prečo sa sčítavať odmietam, prečo sčítacieho komisára vyhodím
a prečo vám neposkytne nič, trebárs aj pod hrozbou výpalného 10 000,-Sk.
Týmto som debatu uzavrel a odmietam na túto tému ďalej diskutovať. Má rozhodnutia sú
http://darny.blog.cz/1103/z-me-komunikace-s-csu
nemenné.
++++++++++++++++++++
Slovenskú Eurovalová
Nedeľa v 6:26 NBS
Ivan Mikloš podpísal euroval - 15. Jul 2010
Slovenské podpis pod rámcovú zmluva tak k európskemu stabilizačnému mechanizmu sa stal
skutocnostou. Ako informoval tlačový odbor Ministerstva financií SR, šéf rezortu financií
Ivan Mikloš zmluva tak podpísal ľan niekoľko hodín po dnešnom odobrení prístupu
Slovenska k Európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu vládnym kabinetom. Na
zmluva tak ŠÚ tak uz podpisy Všetkých zúčastnených krajín, čo znamená, že euroval sa
môžem oficiálne sfunkčniť.
http://www.aktuality.sk/clanok/168181/ivan-miklos-podpisal-euroval/
++++++++++++++++++++
Euroval bude VACSY, súhlasilo hľa Slovensko - 12. marca 2011
Eurozóna posilní reálnej úverovej kapacity súčasného záchranného fondu (EFSF) na 440
miliárd eur. Doteraz predstavovala "ľan" 250 miliárd eur. Zhodli sa na tom v Bruseli na
mimoriadnom summite lídri eurozóny. EFSF - euroval - bol zriadený predovšetkým kvoli
stabilizácii ekonomík na periférii eurozóny.
http://spravy.pravda.sk/euroval-bude-vacsi-suhlasilo-aj-slovensko-fi6/sk_ekonomika.asp?c=A110312_122150_sk_ekonomika_p01
++++++++++++++++++++
Ako vyhodený ex-redaktor som upozornil kolegu L. W. z TASR na w-LuNo... a na sme.sk je
z toho celkom zaujímavá diskusia /už vyše 130 reakcií/... - pripájam link + Zdravím!
http://www.sme.sk/c/5806446/navrh-ustavy-znepokojuje-mensiny-zijuce-v-madarsku.html
http://www.sme.sk/diskusie/1809872/4/16036804/Navrh-ustavy-znepokojuje-mensiny-zijucev-Madarsku.html#16036804
++++++++++++++++++++
Oslavy 14. marca aj toho roku v Detroite.
Dobry den.
Uz od roku 1948 a bez prestavky si Slovaci v Detroite pripominaju tento, tak dolezity v nasej
historii den. Bez prvej nasej statnosti,nebolo by ani statnosti druhej. A to je to co si v Detroite
znovu a znovu pripominame. V osadnej hale kostola Sv.Cyrila a Medota sa stretlo okolo 50
ludi, aby si znovu pripomenuli tuto dolezitu pre nas udalost.Tiez sme medzi nas z radostou
privitali delegaciu Slovakov zo susedneho Windsoru, Canada. Program sme mali tiez
zaujimavy zacali sme staroslovienskou modlitbou verym v Boha po hymne" Hej Slovaci" sme
si vypoculi prihovor okolo historie 14. marca a tiez boli precitane pozdravy zo Slovenska
nasmu zhromazdeniu.Basne od Zarnova a Razusa nam zarecitovali. Jozko Geletka, Andy a
Joe Litavci nam zaspievali pekne Slovenske piesne.Po oslavach sme sa dohodli, ze aj na
buduci rok sa tretneme znovu.
J. Janek.
P.S.Priatelia zo Slovenska mi poslali clanky z Pravdy a SME tykajuce sa 14. marca moja
reakcia na tie clanky odpoviem slovami Stefana Zahorskeho z roku 1887.
Preco sa ten slovensky lud svetkeho tak boji? Doja ho ako kravicku a on ticho stoji Idu pekne
ako ovce, kam ich baran vedie, k obedu si sadnut,azked je po obede ak maju volne ruky,sami
si ich zviazu. Ci to ma naveky byt, ci Slovakom nieto rady?
++++++++++++++++++++
Funguje to aj z ostatnej nedele:
http://www.slovakradio.sk/radio-slovensko/archiv?datum=6.3.2011
tiež celkom dobrá kázeň. Celebroval Alexander Knor - spirituál kňazského seminára v BA v
kostole sv. rodiny u Vás v Petržalke.
++++++++++++++++++++
www.changenet.sk
www.vimeo.com/nososf
++++++++++++++++++++
Odhalili bustu Esterházimu v Košiciach. Tam mal reagovať Tkáč viac (možno reagoval, ale
nemám o tom správy). Mali tam byť zvolaní minimálne matičiari a zabrániť tomu. Vrchári to
podporili zo známych dôvodov, veď sa podieľali na silnej maďarizácii.
++++++++++++++++++++
rod Juraja Thurzu je naša vlastná, slovenská šľachta, ktorej rodovým sídlom bola Lietava
pravda.sk
Nemali sme len krvavú grófku Alžbetu Bathoryovú,ale aj Annu Thurzovú (2. časť)
18. Marec 2011
Prečo si len tak ľahko dávame ukradnút výrazné postavy našich dejín iným národom?
Predchádzajúca časť
Grófka Anna však nemala v manželstve šťastie. Ján Súňog bol lakomý skupáň, pri ktorom
musela veľmi skoro zabudnúť na veľkolepý spôsob života, akým žila v otcovom zámku.
Pritom svojmu manželovi priniesla bohaté veno: niekoľko dedín a poddanských obcí, medzi
ktoré patrila aj obec Bánová.
Tu sa až dodnes traduje rozprávanie o grófke Anne, mladej, krásnej, ale nešťastnej dáme,
ktorá sem chodila za miestnym rybárom.
Povesť je povesť a skutočnosť je skutočnosť. Ako to teda bolo naozaj a čo je na rozprávaní
Bánovčanov pravdivé?
Bánová je dnes prímestská štvrť krajského mesta Žilina. Hneď za ňou sa rozprestierajú
pozemky bývalého JRD, čiže orná pôda. Ale najstarší obyvatelia obce si pamätajú, že keď sa
zakladalo JRD, museli sa rozsiahle oblasti vysušovať, pretože na nich boli močariská. A tie
vraj pár storočí dozadu tvorili rybníky. Tak, ako mnoho iných podobných vodných nádrží na
okolí, vznikli ľudským pričinením, čiže boli umelo založené. Ich zakladateľkou bola práve
grófka Anna.
Veno, ktoré jej daroval otec, dokázala dokonale zveľadiť. Nestala sa typickou ženou tých čias,
ktorá je odkázaná na milosť muža a žije len z toho, čo jej dá on. Práve naopak. S otcovou
pomocou založila sieť rybníkov a v nich chov dovtedy neznámych rýb. Tie potom predávala
na okolitých trhoch. Neskôr si vraj vybudovala aj systém, ako ich dostať aj do vzdialenejších
miest – Bratislavy, Trnavy. Nakladala ich do sudov so soľou a posielala ich tam buď vodnou,
alebo cestnou dopravou. Tak zbohatla a stala sa nezávislou od svojho manžela.
Vyberala si aj ľudí, s ktorými spolupracovala. Je možné, že pri každodennom styku s týmito
ľuďmi nadviazala s niekým aj osobný vzťah, ale to už skôr patrí do ríše rozprávok, ako do
skutočnej histórie.
Napriek povesti lakomca je zaujímavá aj postava Jána Súňoga. V archíve Bytčianskeho
zámku totiž nájdeme písomnú správu o tom, že podal palatínovi Jurajovi Thurzovi protest
proti násiliu, ktoré spáchali poddaní Bytčianskeho panstva na jeho majetku. Znamená to, že
pred sobášom neudržiaval s palatínom priateľské vzťahy. O čo sa vlastne jednalo? Ján Súňog
bol majiteľom Budatínskeho zámku a do jeho panstva patrila aj Divina. A tú v roku 1609
prepadli ,,bytčianski násilníci“. Aspoň on to tak v svojej sťažnosti píše. Kto vie, aká bola
vlastne pravda a ak sa tento prepad aj uskutočnil, nakoľko v ňom mal palatín Thurzo prsty.
Treba si uvedomiť, že prepad sa uskutočnil v rokoch, keď sa Rakúsko-Uhorsko zmietalo vo
vojne proti Turkom a všetky bohaté šľachtické rody museli vypravovať do cisárskej Viedne
oddiely vojakov. Vyzbrojovali ich z vlastných peňažných prostriedkov. Možno sa jeden
takýto oddiel, ktorý sa práve vracaj z protitureckej výpravy, zatúlal do Diviny, a vyraboval ju.
Palatín Thurzo sa však za škodu odmenil rytierov Súňogovi skutočne kráľovsky: sľúbil mu
ruku svojej najmilšej dcéry.
Svadba sa konala – kde inde – ako v Bytčianskom sobášnom paláci, v roku 1622. Anna
umrela v roku 1641. Keďže sa nedochoval presný dátum jej narodenia, jej vek musíme
odhadnúť z iných zdrojov. V prvom rade z toho, že v tých dobách sa dievčatá vydávali veľmi
mladé, medzi dvanástymm až pätnástym rokom života. Niekedy aj mladšie. To znamená, že
mohla zomrieť medzi tridsiatym až tridsiatym piatym rokom svojho života.
Hoci sa jej osudu zatiaľ nevenoval žiaden spisovateľ , tak ako napríklad Alžbete Bathoryovej,
a nevytvoril z nej ,,osudovú ženu“, bola to pozoruhodná bytosť, ktorá ďaleko predbehla svoju
dobu a ako žena uspela v podnikateľskej sfére, kde dovtedy dominovali iba muži
z nešľachtických kruhov. Z toho vidieť, že dokázala uplatniť svoje prenikavé, jasné, logické
myslenie a zároveň vyťažiť z neho čo najviac. Podrobnosti o jej súkromí nevieme, aj keď by
sa iste dalo čosi vyloviť z archívnych záznamov.
Nedá mi, aby som sa nezastavila pri komentári, ktorý som našla pod predchádzajúcim dielom.
Vraj obidve, Alžbeta Bathory aj Anna Thurzo, boli Maďarky… Keď sa pozrieme na miesta,
odkiaľ rod Juraja Thurzu pochádza, tak zistíme, že je to naša vlastná, slovenská šľachta, ktorej
rodovým sídlom bola Lietava. Iste, ideológii predchádzajúceho režimu všetko,čo ,,smrdelo
šľachtou”, bolo zlé, maďarónske. Možno aj preto po Thurzovcoch vďačne siahli Maďari – a
prisvojili si ich ako jeden z najvýraznejších šľachtických rodov, ktorý nielen po vojenskej, ale
aj diplomatickej stránke ovplyvnil dejiny Uhorska. Juraj Thurzo však uplatňoval slovenčinu aj
v písomnom styku, jeho rodina žila v slovenskom prostredí, revitalizovala ho, budovala a
obnovovala. Historicky to malo aj iný dôvod, nielen v jeho slovenských koreňoch. Horná časť
Uhorska – dnešné severné Slovensko, bolo totiž mimo tureckého vplyvu a tým aj mimo
ohrozenia vojnovým konfliktom medzi cisárom a sultánom. Kým južné Slovensko a
Maďarsko ničili oddiely sipahiov a janičiarov, severné Slovensko kvitlo. V mestách sa
budovali trojtriedne školy, sirotince, fary, kostoly, kaštiele, sídla. Nečudo, že sa Juraj Thurzo
mohol cítiť ako nekorunovaný kráľ tohto územia a v tomto duchu vychovával aj svoje dcéry.
pokračovanie
V Bánovej, kde bývam, je kaštieľ, pôvodne kuria, ktorý podľa rozprávania miestnych dala
postaviť grófka Anna. Tu sa skrývala pred svojim manželom, rytierom Súňogom a stretávala
sa s rybárom, z ktorého neskôr urobila
správcu rybníkov.
++++++++++++++++++++
Kráľovná nebies
Pavol Brodňanský (Hudba Joshi Halmo, spev Juraj Hurný)
Kráľovná nebies, Panna Mária,
Tys ' najkrajšia z hviezd, čistá ľalia.
Ku Tebe vzdychá zbožný národ Tvoj,
modlitba tichá zmierni nepokoj.
Pritúľ nás do svojho lona.
K Tebe vinieme sa s dôverou.
A keď telo naše skoná,
poslednou buď oporou.
/: K nám sa obráť ó Matka láskavá,
znie naša pieseň, naša oslava.
U Syna svojho za nás oroduj,
našu drahú vlasť, Matka ochraňuj! :/
Patrónka naša. Matka jediná,
k Tebe sa vznáša prosba úprimná.
Všetci sme Tvoji, vieru našu stráž,
v duchovnom boji pomoc preukáž!
Národ Tvoj Ta o to prosí,
Ty si Matka dobrá, láskavá,
čo si dietky v srdci nosí,
pred zlobou ich zastáva.
/: K nám sa obráť ó Matka láskavá,
znie naša pieseň, naša oslava.
U Syna svojho za nás oroduj,
našu drahá vlasť, Matka ochraňuj! :/
Pavol Brodňanský
Túžba otroka uránových baní
Krásna čarovná ľúbezná
Ty moja rodná zem
Ja otrok uránových baní
Nekonečne ťa milujem
K tebe sa vrátiť
Do tvojich polí
Slovensko moje
Vlasť mojich otcov
K tebe sa vrátiť chcem
++++++++++++++++++++
EXKLUZÍVNE Únik tajného dokumentu z KDH: Majú úderku na balamutenie ľudí!
Predseda o celej veci vraj nič nevie 17.03.2011
BRATISLAVA - Neuveriteľné, k akým praktikám sa uchýlili členovia KDH. Podľa emailu,
ktorý máme k dispozícií v našej redakcii založili tajnú skupinu a nie hocijakú. Má združovať
mladých sympatizantov, ktorých hlavným cieľom bude masovo reagovať v diskusiách pod
článkami na internete. Nie však slobodne, ale tak ako im to prikáže vedenie KDH. Úloha je
jasná, vychvaľovať svojich ministrov, kritizovať novinárov, ktorí negatívne články budú písať
a tým docieliť vytvorenie idealizovaného obrazu o KDH.
Email z dňa 4. marca poslal už starý známy Michal Novota, šéf tlačového odboru a po novom
aj člen dozornej rady Slovenského plynárenského podniku, za čo ho aj médiá kritizovali,
pretože má vyštudovanú politológiu. „Jeden z nástrojov ako pomôcť hájiť naše pozície, je
tajná skupina kresťanskí demokrati, ktoré zriadilo komunikačné oddelenie,“ píše Novota v
úvode. Tá má zbierať údaje o článkoch, ktoré vychvaľujú predstaviteľov hnutia a naopak aj
tie, ktoré „špinia imidž KDH“.
Následne komunikačné oddelenie určí aké reakcie majú členovia tajnej skupiny šíriť
internetom. V tejto aktivite budú chcieť využívať členov Kresťansko demokratickej mládeže
Slovenska, čiže mládežníckej organizácie KDH. „Dôležitá je koordinácia multiplikačný efekt
viacerých individuálnych reakcií. Inými slovami v jednote je sila. Myslím, že práve takýto
model spolupráce je pre KDMS ideálny,“ tvrdí ďalej Novota.
Zaujímavé je, že keď sme sa na tieto aktivity pýtali predsedu hnutia a ministra dopravy Jána
Figeľa o ničom nevedel. „KDH nevie o
takejto iniciatíve a ani ju neorganizuje, každý občan na Slovensku má rovnaké právo
prispievať na akejkoľvek webstránke, bez rozdielu či podporuje Smer, KDH, SDKÚ alebo inú
stranu,“ napísal nám stranícky hovorca Matej Kováč. Novota, ktorého meno v celej kauze
vystupuje nám na email nereagoval viac ako dva dni a nezdvíhal ani svoj mobilný telefón.
Podľa vlastností emailovej správy všetko naznačuje tomu, že ide o originál. Sedia aj mená
ľudí, ktorí sa zapájajú do diskusie.
Politológ Grigorij Mesežnikov si netrúfa povedať, či takáto skrytá forma komunikácie a
ovplyvňovania je správna. „Štandardnou formou je, keď sa politické strany snažia
ovplyvňovať verejnú diskusiu cez svojich predstaviteľov a analytikov. Mám také podozrenie,
že je vysoko pravdepodobné, že anonymná komunikácia cez internet funguje na Slovensku aj
v iných stranách,“ tvrdí politológ
++++++++++++++++++++
S láskou pozdravujem slovenských veriacich http://www.radiovaticana.org
Generálna audiencia v stredu 2. marca v Aule Pavla VI. „S láskou pozdravujem slovenských
veriacich, osobitne púť učiteľov katolíckych škôl Košickej arcidiecézy, vedenú pánom
biskupom Stanislavom Stolárikom, pútnikov zo Sabinova, Stropkova ako aj skupinu
gréckokatolíkov zo Šarišského Jastrabia. Bratia a sestry, toto naše dnešné stretnutie pri hrobe
svätého Petra apoštola nech upevní v každom z vás ducha spoločenstva s univerzálnou
Cirkvou. S týmto želaním zo srdca žehnám všetkých vás i vašich drahých. Pochválený buď
Ježiš Kristus!“ Takto znel pozdrav Svätého Otca slovenským pútnikom na audiencii. V
katechéze predstavil sv. Františka Saleského: Drahí bratia a sestry, „Dieu est le Dieu du coeur
humain (Boh je Bohom ľudského srdca)“ (Traktát o Božej láske, I, XV):
++++++++++++++++++++
Rodinné listy
Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu
v týchto zdanlivo jednoduchých slovách nachádzame odraz veľkého majstra
spirituality – o ktorom by som vám dnes chcel povedať – svätého Františka Saleského,
biskupa a učiteľa Cirkvi. Narodil sa v roku 1567 v pohraničnom regióne Francúzska,
bol synom Signore di Boisy, starej a vznešenej rodiny Savojska. Žil na prelome dvoch
storočí – 16. a 17. – a zhrnul v sebe to najlepšie z učenia a kultúrnych úspechov
storočia, ktoré končilo, zladiac dedičstvo humanizmu s orientáciou smerom
k Absolútnu, ktorú nachádzame v mystických prúdoch. Jeho formácia bola veľmi
dôkladná, vyššie štúdia absolvoval v Paríži.
Rím, 2. marca 2011
http://www.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=466767
++++++++++++++++++++
Rozhovor týždňa s Mons. Stanislavom Stolárikom
Učitelia katolíckych škôl Košickej arcidiecézy boli v uplynulom - pre nich
prázdninovom týždni - na púti vo Fatime. Sprevádzal ich Mons. Stanislav Stolárik,
košický pomocný biskup, ktorý prijal pozvanie na rozhovor v štúdiu Slovenskej
redakcie Vatikánskeho rozhlasu a predstavil nám zastávky a cieľ ich putovania.
http://www.radiovaticana.org/slo/articolo.asp?c=467590
++++++++++++++++++++
Vatikánske múzeá pre nevidiacich, slabozrakých a nepočujúcich
Vatikánske múzeá ponúkajú od 1. marca návštevné programy pre nevidiacich,
slabozrakých a nepočujúcich. Prvá skupina môže exponáty skúmať hmatom,
najznámejšie diela sú pre ňu k dispozícii v podobe plastických reprodukcií, ktorých sa
môžu dotknúť a „vidieť“ ich rukami. V stredu a v sobotu múzeá ponúkajú návštevy
expozícií pre nepočujúcich, za prítomnosti sprievodcov ovládajúcich znakovú reč.
Obe skupiny postihnutých majú vstup do Vatikánskych múzeí zdarma, návštevu je
http://www.mv.vatican.va
však z organizačných dôvodov potrebné nahlásiť vopred.
++++++++++++++++++++
Pred sto rokmi dolnozemský Slovák Andrej Kvas zostrojil prvé lietadlo v Uhorsku
1. marca 2011
(Príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie)
www.pansu.sk
Slovenským médiám aj historikom uniklo, že tohto roku uplynie sto rokov , čo Slovák Andrej
Kvas z Békešskej Čaby zostrojil prvé motorové lietadlo v Uhorsku. Tvrdenie, že prvým
slovenským letcom bol generál Dr. Milan Rastislav (pri všetkej úcte k Štefánikovi) je teda
mýtus.
Rodina Kvasovcov sa do oblasti Békešskej župy dostali zrejme v prvej vlne sťahovania
Slovákov na Dolnú zem. Proces vysťahovalectva začal ešte v 16. storočí. Od roku 1787 do
1787 sa na územie medzi Tisou a Dunajom na Uhorskú nížinu vysťahovalo okolo 1. milióna
našich krajanov v hornej zemi. Príčinou okrem hľadania náboženskej slobody pre doma
prenasledovaných luteránov bolo štedré prideľovanie rozsiahlych nehostinných území, ktoré
pracovitá Slovač premenila na úrodné polia. O rozsahu pridelených majetkov , svedčí
skutočnosť, že kým v Turčianskej stolici na 1. kilometer štvorcový pripadali dve rodiny,
ktoré platili dane, na Dolnej zemi v oblasti Békešskej stolici pripadala na jednu rodinu, ktoré
platila dane 3 kilometre štvorcové pôdy. Preto rodinné majetky – salaše na Dolnej zemi boli
od seba vzdialené aj na celý deň chôdzi. Aj keď väčšinou patrili väčším statkárom postupne si
ich kupovali , obrábali a užívali aj naši krajania. Najväčší počet osadníkov od roku 1720 bol
zaznamenaný z Malohontskej A Gemerskej stolice, v tomto období len z okolia Lučenca
odišlo a usadilo sa v Békešskej oblasti o jej okolí 532 poddaných. Obec bola na území
Uhorska jedna z najväčších, bývalo tu viac ako 90 % slovensky hovoriacich obyvateľov. Aj
rodiny, ktoré boli maďarské sa naučili slovensky, aby sa prispôsobili pôvodnému
slovenskému obyvateľstvu.
Predkovia Andreja Kvasa prišli asi pred tristo rokmi
z malohontskej dedinky Vrbovce. Otec Michal bol pracovitým poľnohospodárom na
rozsiahlom majetku, ktorý zdedil po predkoch a jeho cieľom bolo všestranne ho zveľaďovať,
preto rozsiahla Kvasovská rodina mala okrem poľnohospodárskej pôdy aj hospodárske
stavania a domy.
V Bratislave žije potomok slávneho Slováka a blízky príbuzný MUDr. Ladislav Kvasz,
dlhoročný vysokoškolský pedagóg a vedec – parazitológ, ktorý si veľmi živo spomína na
život v meste Békešská Čaba, kde sa narodil a chodilo do školy. Podľa jeho svedectva starší
ľudia spomínali na Andreja Kvasa ako vzduchoplavca a aviotika, ktorý svojimi leteckými
pokusmi vzbudzoval pozornosť najmä mladých ľudí. Andrej nesplnil očakávania svojho otca,
ktorý chcel mať zo syna roľníka, ktorý by rozšíril a zveľaďoval dedovizeň. No mladý Andrej
po vychodení školy v rodisku skončil strednú priemyselnú školu v Budapešti a s bratom si
otvorili dielňu na opravu bicyklov a zámočníckych výrobkov. No aviatika mu nedala pokoja.
Zaujali ho prvé správy zo sveta, keď roku 1902 v Amerike bratia Wrightovci vyskúšali
motorové lietadlo. Nadchol ho úspešný let Francúza L. Blériota, ktorý roku 1909 preletel nad
morom 33. kilometrovú vzdialenosť nad kanálom La Manche.
Jeho rozhodnutie
skonštruovať motor a lietadlo začal v primitívnych podmienkach bez potrebných financií
realizovať.
Na cestu konštruktéra a letca sa dal ešte pred 1. svetovou vojnou, bolo to roku 1910 , keď
skonštruoval prvý letecký motor a vlastné lietadlo prvé v Uhorsku. Starší obyvatelia
spomínali ako s kŕdľom detí, väčšinou chlapcov krúžil jeho dvojplošník na poliach v hornej
časti Békešskej Čaby. Robil opakované pokusy, ktoré často boli neúspešné, ale nedal sa od
svojej túžby lietať aj po neúspechoch odradiť. Neskoršie sa zoznámil s Ing. Aladárom
Zsélyim, ktorý skončil budapeštiansku techniku a pochádzal z okolia Veľkého Krtíša. Tu
jeho rodina mala veľkostatok a tak sa mu rozhodol finančne vypomôcť a súčasne sa podieľať
na konštrukcii jeho lietadiel. Táto pomoc mu prišla vhod a spolupráca priniesla aj ovocie , bol
zostrojené prvé motorové lietadlo s motorom Kvas l. Prvé pokusy neboli presvedčivé, lietadlo
prešlo len niekoľko metrov. Pri pokuse preletieť dlhšiu trasu lietadlo muselo núdzovo pristať,
pričom bolo poškodené. Let kolegu Zsélyho na budapeštianskom letisku Rákoš skončil
haváriou, z ktorej sa musel letec dlho liečiť, havarované lietadlo A. Kvas odkúpil a opravil aj
motor s výkonom 25 koní Anzani s ktorým potom podnikal rôzne lety a predvádzal ich aj na
rôznych leteckých mítingoch .
Roku 1910 sa pokúsil o prelet z mesta Szentes do rodiska Békešskej Čaby, bolo treba
prekonať vzdialenosť okolo 72 . kilometrov , letecký pokus sledovalo údajne vyše 40. tisíc
atrakcie chtivých divákov. Lietal bez navigačných zariadení, len s ručným kompasom, preto
zablúdil a pristál nečakane neplánovane v meste Kondoros. Nepodľahol panike v miestnom
obchode kúpil naftu a olej a úspešne vzlietol a za búrlivého nadšenia rodákov úspešne
dokončil let na rodnej pôde.
Ako spomína jeho príbuzný viaceré pokusy sa nevydarili, ale A. Kvas riešil aj takéto
ošemetné príhody svojsky. V meste Arad hneď po úspešnom vzlete pri zlom počasí sa
neudržalo vo vzduchu a havarovalo, pilot lietadla vyviazol chvála bohu bez zranenia. No
nechcel sklamať zvedavých divákov a tak poslal svojho pomocníka s kanvou po benzín
a polial lietadlo a zapálil ho. Komentár bol svojský : „ Ľudia sa prišli baviť, nech sa majú na
čo pozerať ,, odpovedal lakonicky A. Kvas na zvedavé pohľady tisícov divákov, jeho
obdivovateľov. Andrej Kvas konštruktér a letec prvý v Uhorsku zavítal niekoľkokrát so
svojimi lietadlami aj na rodnú zem svojich predkov.
Jeho stroje použila c. k . rakúsko–uhorská armáda pri prieskumných letoch na bojiskách
počas 1. svetovej vojny.
V ďalších úspešnejších rokoch uskutočnil opakovane turné po mestách, kde boli podmienky
na lietanie. Pamätné je jeho vystúpenie na letisku v Spišskej Novej Vsi. Tu pred početnou
diváckou kulisou sa mu nepodarilo opakovane vzlietnuť a veľký vietor ho zavial do rieky
Hornád, kde sa skoro utopil v rozbúrených vlnách. Toto letisko v čase Slovenského štátu bolo
vybudované ako vojenské a je dobre známe z ,, Malej vojny,, roku
1938 , keď bez vypovedania vojny fašistické letecké nálety Maďarov pripravili o životy
nevinných Slovákov – civilov.
Bol prvolezcom, ktorý sa zaslúžil o rozvoj aviatiky na európskom kontinente podieľal sa na
uskutočnení prvých leteckých dní ešte pre 1. svetovou vojnou napríklad v Piešťanoch. Okrem
toho svoje letecké umenie predviedol v slovenských mestách Lučenec, Kežmarku, Nitre,
Topoľčanoch, Trnave a Košiciach. Roku 1977 v kruhu priateľov letcov na piešťanských
leteckých dňoch spomínal na ,, hviezdne časy,, jeho vrcholového obdobia lietania.
Slovák Andrej Kvas po zásluhe patrí do galérie priekopníkov aviatiky a letectva v Európe.
Dlhé hľadanie domova poznačilo všetkých slovenských vysťahovalcov : jedných viac iných
menej. Ale aj napriek nepriazni osudu a dlhodobého odlúčenia od materského etnika
i v ďalších generáciách potomkov si zachovali k nemu pozitívny vzťah. Príkladom nám je náš
dolnozemský krajan, konštruktér a letec Andrej Kvas , sme hrdí na to čo vykonal náš krajan
pre technický pokrok .
Prof. Igor M. Tomo
++++++++++++++++++++
Život nie je reality show - Eva Hromjaková
Keď sa zamyslíme nad realitou dnešného sveta, motto nášho časopisu akoby doň ani
nepatrilo. Majetok. Akú úlohu zohráva v dnešnom konzumnom svete? Známy finančný
špekulant George Soros uprednostňuje úspech pred čestnosťou a cnosťou, lebo ten vraj
získava úctu ľudí. A úspech, to sú predovšetkým peniaze, majetok. Nemusíme však ísť
ďaleko do sveta, aj okolo seba vidíme úspešných ľudí zrodených na podvodoch kvôli
majetku. Historické texty však dávajú za pravdu tým, ktorí tvrdia, „kto stratil majetok,
nestratil veľa“. Zlaté teľa nie je cesta, je poblúdenie.
Správy zo sveta denne prinášajú informácie o krviprelievaní za slobodu. Írski muži dokázali
hladovať až na smrť, aby vyvzdorovali zjednotenie štátu. Vieme si predstaviť takúto obetu za
vlasť na Slovensku? Asi nie, keď sa ešte aj po osemnástich rokoch existencie samostatného
štátu dokážeme deliť na tých, čo vlastný štát chceli a na tých, čo ho odmietali! Keď ani v
kostoloch si nedokážeme pripomenúť výročie vzniku štátu, keď biskup sa musí novinárovi
ospravedlňovať za to, že dal vyzváňať na zvonoch 1. januára 1993. „Kto stratil slobodu, stratil
mnoho.“
V dnešnom svete je nemoderné byť veriacim človekom. Akoby viera znamenala tmárstvo,
spiatočníctvo, čosi čo nepatrí do 21. storočia. Uznávaný slovenský fyzik Július Krempaský
však tvrdí, že keby sme všetko o svete vedeli, viera by nemala zmysel. Ani najzarytejší ateista
nie je bez viery, jeho viera síce nie je totožná s vierou kresťanov, ale existuje. Inak by sa jeho
život posunul na úroveň zvierat. „Kto stratil vieru, stratil všetko.“ Vydávať svedectvo o
dnešnej dobe má zmysel. Hoci aj preto, aby sme nežili vo virtuálnej realite, vytváranej
médiami. Cielene sugerujú Slovákom obraz národa bez minulosti, lebo, ako napísal
najznámejší nemecký moderátor Peter Hahne: „Keď nevieš, odkiaľ prichádzaš, nemôžeš ani
vedieť, kam ideš.“ Agresívny neoliberalizmus nepotrebuje kresťanov, nepotrebuje
spoločenstvo solidárnych ľudí.
Éra komunizmu sa skončila, ale utrpenie ľudí pokračuje. Surový kapitalizmus dávno nie je v
záujme ľudí. Myslitelia, najmä z USA, upozorňujú na jeho ničivé, ba až genocídne dôsledky.
Pociťujeme ich aj na Slovensku. Reformy, ktoré mali priniesť vyššiu životnú úroveň, priniesli
uťahovanie opaskov pre väčšinu, a stále väčší počet ľudí strednej triedy sa prepadá do
chudoby. Život nie je reality show. Svedectvo má o čom svedčiť. Aj dnes.
Eva Hromjaková, šéfredaktorka
++++++++++++++++++++
Státní dluh - dokonalý systém
Článek ve Zvědavci (http://www.zvedavec.org)
http://www.zvedavec.org/komentare/2011/03/4250-statni-dluh-dokonaly-system.htm
Miroslav Zelenka (11.3.2011)
Zamýšlel jsem se nad důvody, proč i velká většina technologicky a ekonomicky úspěšných
států
má velký a stále se zvětšující státní dluh. Nevěřím na náhody a nezdá se mi příliš
pravděpodobné,
že vlády na celém světě jsou všechny zaplněny jen neschopnými politiky. Snažil jsem se
pominout různá technicko-ekonomická vysvětlení a dobrat se skutečných hlubinných
originálních
příčin skrytých zrakům veřejnosti. Samozřejmě nemohu vyloučit, že moje hypotéza je zcela
mylná, ale když jsem si vše v klidu sepsal, nezdá se mi nelogická. Některé premisy, na
kterých je
založena, však nemusí být pravdivé či zcela přesné.
Jak vznikají vlády v převážné většině tzv. demokratických států? Na základě tzv.
demokratických
voleb jsou voleni zástupci do zastupitelských orgánů a případně přímo ještě president.
Co rozhoduje o výsledcích voleb? Média a volební propagace. Kdo ovládá média a kdo je
schopen a ochoten zaplatit volební propagaci? Ten, kdo má dostatek finančních prostředků a
pod
pojmem dostatek je vhodné si představit skutečně hodně velké číslo. Dostatečným množstvím
finančních prostředků jsou vybaveny především banky a velké korporace.
Jestliže někdo financuje volby, logicky přepokládá, že ten, koho umožní zvolit, bude hájit
především jeho zájmy. Jaký je zájem těchto finančníků? Zisk (ještě více finančních
prostředků) a
moc (upevnění moci).
Co je tedy cílem „demokraticky“ zvolených představitelů státu při výkonu jejich funkce?
1. Na prvním místě musí sledovat zájem těch, kteří umožnili jejich zvolení (těch, kteří je
financují), protože jinak by už nikdy nebyli zvoleni. Případně by byli odvoláni již v průběhu
volebního období, v horším případě i jinak odstraněni, čehož jsme byli často svědky a
nemuselo
se jednat vždy jen o fyzickou likvidaci.
2. Na druhém místě sledují svůj zájem, který však nesmí příliš kolidovat se zájmem
financujících
(v opačném případě by se dostavily výše uvedené následky), a tím zájmem jsou opět peníze a
moc
(případně v obráceném pořadí).
3. Na třetím místě bývá někdy i zájem občanů státu, což bývá ovlivněno touhou po
opětovném
zvolení nebo dokonce i jistou mírou slušnosti některých zvolených zástupců.
Ve výjimečných případech zejména v revolučních nebo přechodových obdobích tomu bývá u
části zvolených i jinak.
Určitou podobnost se třemi základními zákony robotiky jsem si uvědomil až po opětovném
přečtení a nebyly proto pro mě inspirací, alespoň ne vědomou.
Jestliže vyjdeme z předchozích předpokladů, zdá se logické, že vlády a poslanci nemohou mít
žádný mimořádný zájem na nezadlužování států. Ze státního rozpočtu jsou financovány státní
zakázky. Dle mnohých odhadů je přibližně 30% (alespoň u nás, jinde je toto procento nižší,
ale i
vyšší) z takto použitých finančních prostředků přesunuto formou korupce mezi korumpované
(příslušníky státních orgánů) a korumpující, což jsou převážně velké firmy vlastněné
korporacemi. Na nižších úrovních se pochopitelně jedná o menší firmy, ale také o rozsahem
podstatně menší zakázky a tudíž menší finanční prostředky. Když si uvědomíme, že
korumpovaní
většinou nemohou získané peníze ihned ve velkém utrácet, tak je zřejmé, že i tyto peníze
končí na
delší dobu uložené v bankách (z pohledu ČR ještě ke všemu bohužel zahraničních).
Protože o 30% předražené státní zakázky není možné pokrýt z prostředků získaných státním
rozpočtem, je nutno je krýt prodejem státních dluhopisů. Dluhopisy kupují banky a mají tak
jeden
z nejjistějších a nejméně pracných zisků v podobě úroků z těchto dluhopisů. Například ČR
platí
ročně na úroky ze státního dluhu cca 60 miliard Kč. To už je docela slušný zisk pro banky.
Podle
jednoho odhadu to celosvětově tvoří 1,5 – 3 biliony euro, ale jsou odhady i mnohem vyšší,
které
započítávají i dluhy nižších územních celků a obcí. Možná, že v diskuzi někdo doplní
přesnější
údaje.
Státní dluh a schodek rozpočtu vzhledem k HDP - projekce. Zdroj: Ministerstvo financí
Pracnost obhospodařovávání dluhopisů ze strany bank je minimální. Jistotu splácení zajišťují
představitelé státu, jejichž zvolení zajišťují vlastníci bank. O tom, jak banky tvoří peníze na
krytí
nákupu těchto dluhopisů, již bylo napsáno mnoho textů a dokonce ani nejsou nijak oficiálně
vyvraceny, takže není základním problémem, kde vzít finanční prostředky na nákup těchto
dluhopisů. V případě, že se dostaví krize a mohlo by něco skřípat, zvolení státní představitelé
zajistí dostatek finančních prostředků pro zajištění chodu hlavních bank.
Vše zaplatí daňový poplatník a hra na pravici a levici či konzervativce a liberály či jiné
podobné
hry mohou pokračovat.
Myslíte, že vlády mají opravdový zájem na nevytváření nebo snížení státního dluhu? Nezdá
se
divné, že až na výjimky mají nulový nebo nízký schodek státního rozpočtu jen státy, které
nejsou
řazeny mezi tzv. demokratické?
"Obchody s bankéři probíhají beze svědků a poškozená strana je bezmocná před
těmito lidmi, kteří mají mnoho přátel, velké spousty peněz a jejich profese jim dodává
zdání důvěryhodnosti." – Isokratés, 393 př. n. l.
Na závěr se odvážím vyslovit ještě jednu hypotézu, které se mně však nezdá zase tak úplně
nepravděpodobná. Jediným cílem tohoto postupu, tj. stálého celosvětového zvyšování státních
dluhů nemusí být pouze zisk, případně likvidace střední třídy. Dalším a ještě možná podstatně
významnějším cílem může být státní majetek. Až státy nebudu schopny splácet dluhy, což
nebude
trvat tak dlouho, může dojít k situaci, kdy věřitelé začnou na uhrazení svého dluhu přebírat
státní
majetek. Náznaky tu už jsou. Byly vypuštěny pokusné balónky v případě Řecka v podobě
návrhu
na prodej některého ostrova.
Státy vlastní ještě ohromné majetky, které zatím jsou mimo přímou kontrolu korporací na
rozdíl
od velké většiny majetku v soukromém sektoru. A není toho málo. Ostrovy, celá území, lesy,
pole, silnice, železnice, infrastruktura, elektrárny, velké nemovitosti a jistě mnoho dalších
věcí.
Ostatně není to zase tak dávno, co Rusové prodali velmi levně Aljašku. V té době se sice
jednalo o
prodej jinému státu, což ale není tak významný rozdíl (minimálně z pohledu prodávajícího
státu).
Ponechám na úvaze každého čtenáře, aby domyslel, co by zbylo nám prostým občanům,
pokud
by se tento plán podařilo zrealizovat a nemohu při té příležitosti nevzpomenout na jeden jako
obvykle podařený vtip od pana Renčína. Pro osvěžení paměti - jedná se o vtip, který je
parafrází
na kdysi populární slogan „Máme holé ruce“.
© 2011-1999 Vladimír Stwora
Stadtrucker Ivan:Warhol. Ten druhý Andy Warhol. Ten druhý Andy Kosatík Pavel:Ferdinand
Peroutka Kaplan Karel:Antonín Novotný Mervart Jan:Naděje a iluze komunistických
spisovatelů Fwd: Novinkový výber internetového kníhkupectva Artforum
Domáce
Treba sa báť jadrových elektrární? Pýtajte sa experta Vladimíra Slugeňa
Pravda.sk | 17. marca 2011
Japonská atómová elektráreň Fukušima, ktorú poškodilo zemetrasenie a následné cunami,
straší celý svet. Čoraz viac štátov odporúča svojim občanom, aby do Japonska vôbec
necestovali. Strach vyvolávajú aj dovezené potraviny z Japonska. Existuje odôvodnená obava,
že rádioaktívny prach zasiahne aj Slovensko? Mohla by sa podobná katastrofa odohrať aj v
jednej z našich atómových elektrární? Na vaše otázky odpovie od 14.30 šéf Európskej
nukleárnej spoločnosti Vladimír Slugeň.
Podpredseda Národného jadrového fondu Vladimír Slugeň odpovedá na otázky čitateľov
Vladimír Slugeň je od decembra 2009 predsedom Európskej nukleárnej spoločnosti (ENS).
Do funkcie ho schválilo Valné zhromaždenie tejto inštitúcie. Zároveň pôsobí aj ako predseda
Slovenskej nukleárnej spoločnosti.
Pýtajte sa odborníka na atómové elektrárne Vladimíra Slugeňa
Európska nukleárna spoločnosť vznikla v roku 1975 a jej hlavnou úlohou je podpora vedy a
techniky v oblasti mierového využívania jadrovej energie. Usiluje sa o zlepšenie
prevádzkovej dokonalosti existujúcich jadrových elektrární, či podporuje vzdelávania a
odbornú technickú prípravu budúcich jadrových vedcov a inžinierov. Koordinuje činnosť 23
členských krajín.
++++++++++++++++++++
Celoštátna slovenská samospráva
Väčšina - aj keď len o jeden hlas - berie všetko
Svojvoľné vedenie, neuznané práva opozície, čistky, tresty a odmeny
Na prvom riadnom Valnom zhromaždení novej Celoštátnej slovenskej samosprávy
(CSS) vedenie zboru zvolené Úniou slovenských organizácií v Maďarsku, ktorá má väčšinu o
jediný hlas (15 spomedzi 29 poslancov), naplno presadilo svoju aroganciu a svojvôľu.
Vedenie CSS na čele so staronovým predsedom Jánom Fuzikom úplne ignoruje opozíciu,
ktorá zastupuje zhruba polovicu voličov parlamentu Slovákov v Maďarsku. Tesný víťaz
volieb CSS namiesto hľadania kompromisov pokračuje vo svojej doterajšej praxi a v znamení
zásady „víťaz berie všetko“ všetky posty nášho najvyššieho voleného zboru obsadil výlučne
nominantmi svojej organizácie. Popritom zneužijúc svoju moc v inštitúciách CSS - napríklad
v týždenníku Ľudové noviny a v Slovenskom osvetovom centre - začal trestať tých, o ktorých
predpokladá, že s ním nesúhlasia, čiže jednoznačne robí politické čistky. Naopak, odmeňuje
svojich verných prívržencov.
Na zasadnutí sme sa mohli presvedčiť o tom, že predseda a ďalší vedúci CSS nie sú
ochotní osvojiť si základné princípy a pravidlá demokracie, neznášajú kritiku a rôznorodosť
názorov a ani formálne nechcú rešpektovať práva 49-percentnej opozície. Za takýchto
okolností pre poslancov CSS s čestnými úmyslami sa stáva veľmi ťažkou úlohou v plnej
miere plniť svoje poslanie - otvorene, aktívne a priebojne politizovať, ochraňovať záujmy
našej národnosti.
Kvôli týmto okolnostiam najvyšší volený zbor Slovákov v Maďarsku treba
zdemokratizovať, a to vychádzajúc zo základného princípu, že nie samospráva má svoju
národnosť a nie predseda CSS má svoje Valné zhromaždenie, ale naopak.
Ťažkú hospodársku situáciu krajiny všetci dobre poznáme, vieme, že k vyviaznutiu z nej
aj zo strany menšinových samospráv sa vyžaduje úsporné hospodárenie. V tomto smere od
vedenia CSS spolu s nami aj väčšinová spoločnosť a verejná mienka právom očakáva triezvu
zdržanlivosť.
Predseda CSS sa už ani v uplynulých rokoch neuzatváral pred riešeniami na hraniciach
racionality, zákonnosti, dobrého vkusu a morálky. Bolo by viac než zaujímavé napríklad
dôkladnejšie vyšetriť tú zmluvu, ktorú uzatvoril s projektovým manažérom výstavby
Slovenského domu v Mlynkoch spočiatku v hodnote 600, neskôr 300 tisíc forintov (cca. 2 200
a 1 100 eur) mesačne.
Aj mzda, odmeny a iné doplnkové príjmy Jána Fuzika svedčia o všeličom, len nie práve
o úspornosti, zdržanlivosti a umiernenosti. Podľa § 39/C menšinového zákona „Suma mzdy,
respektíve honorára určeného valným zhromaždením celoštátnej samosprávy, nesmie
presahovať: a) v prípade predsedu desaťnásobok mzdového základu štátnych úradníkov“.
Túto sumu, brutto 386.500 forintov (cca. 1 400 eur) mesačne, väčšina - 15 poslancov CSS bola ochotná schváliť iba ako „základ mzdy“, ktorý paušálnymi nákladmi a odmenami zvýšila
na brutto 671.500 forintov (cca. 2 400 eur) mesačne. Popri iných doplnkových príjmoch
samospráva schválila aj vyplácanie režijných nákladov za služobný byt, ktorý bezplatne
používa Ján Fuzik.
Imrich Fuhl
Vedúci Klubu poslancov CSS Spolu
[email protected]
+36 20 316 74 02
http://www.facebook.com/pages/NO-fuzik/190154024348105?v=wall
++++++++++++++++++++
Hľadajú učiteľa slovenčiny do ZŠ v Senváclave
Hľadajú učiteľa slovenčiny
Pre prvé tri triedy základnej školy v Senváclave
Waldorfská slovenská národnostná škola Modrá dolina v Senváclave (Pilisszentlászló), desať
kilometrov od Senondreja, hľadá učiteľku (učiteľa) slovenského jazyka pre 1., 2. a 3. triedu
základnej školy. Počet hodín: týždenne 9. Nástup: okamžite. Prihlášky:
[email protected] Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi,
potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. Telefón: +3620/7750-888
+++++++++++++++++++
Kopala studienku,
Pri stuďenke stála,
pozerala do nej
napájala páva
(mlynský variant)
1.
1.
[: Kopala studienku, pozerala do nej, :]
[: Pri stuďenke stála, napájala páva. :]
[: či je tak hlboká, ako je široká,
Povedz mi, má milá, holubenka sivá,
skočila by do nej, ej, skočila by do nej. :]
keráho si pána?
2.
2.
[: A na tej studienke napájala páva, :]
[: A já ťi ňepovím, lebo sama ňevím. :]
[: povedzže mi, milá, holubienka sivá,
Dójďi ti večér k nám, mamki sa opítám,
kohože si panna, ej, kohože si panna? :]
potom ťi já povím.
3.
[: A ja ti nepoviem, lebo sama neviem, :]
3.
[: prídi na večer k nám, mamky sa opýtam, potom ti ja [: Došel ón večér k nám na vraném koňíčku :]
poviem, ej, potom ti ja poviem. :]
Privázal si koňa, privázal si koňa
alebo
na našú jedličku.
2.
[: A na tej studienke napájala páva, :]
4.
[: milý sa spytuje, milý sa spytuje,
[: Tá našá jedlička je blahoslavená. :]
čieho je to pána. :]
Či v léťe, či v zime, či v léte, či v zime,
3.
ždicki je zelená.
[: A ja ti nepoviem, lebo sama neviem, :]
5.
[: príď na večer do nás, príď na večer do nás, ja sa
mamky dozviem. :]
[: Pri stuďenke stála, pozírala do ňéj, :]
4.
Či je tak hlboká, jako je široká,
[: A keď prídeš do nás na vranom koničku, :]
skočila bi do ňéj.
[: uviaž si ho u nás, uviaž si ho u nás
Informátorka:
na našu jedličku. :]
Kata Glücková, rod. Pavleňáková, 75 r.
5.
Zapísal: Gregor Papuček r. 1960
[: Tá naša jedlička pekne vyrastená, :]
Miesto záznamu: Mlynky
[: či v zime, či v lete, či v zime, či v lete,
vždycky je zelená. :]
++++++++++++++++++++
Peter Andruška ● Literárny prínos Oldřicha Kníchala
Pri hodnotení literárnej situácie, v ktorej absentuje prirodzený, plynulý nástup nových autorov,
má kritik, ale napokon aj zorientovaný čitateľ obyčajne dve možnosti.
Buď podľahne pocitu beznádeje a v jeho mysli sa začne rodiť „rekviem“ za literárnym
rozvojom (ako sa to stalo v prípade slovenskej literatúry v Maďarsku), alebo začne hľadať
pozitívne riešenia, a tým býva aj pripomínanie osobnostných tvorivých výkonov
predstaviteľov literárneho spoločenstva, ktoré pomáhajú zbavovať sa pocitov beznádeje,
dokonca im aj predchádzať.
Ešte nedávno som sa aj ja takmer nechal zlákať prvou z uvedených možností, nemysliac na to,
že súčasný stav stagnácie nemôže „vymazať“ z povedomia kultúrneho spoločenstva hodnoty,
vytvorené v predchádzajúcich obdobiach, čoskoro som si však uvedomil - a dnes sa to
pokúsim dokumentovať aj týmto literárnym portrétom konkrétneho autora, že literárnu
súčasnosť môžu obohacovať (a udržať pri živote) aj návraty k hodnotám rokov minulých, a to
najmä v takých prípadoch, keď ide o autorov, ktorí nepoľavujú v tvorivom nasedení ani dnes.
Keď budeme takto pristupovať k slovenskej literatúre v Maďarsku, určite zistíme, že popri
niektorých - ako sa zvykne hovoriť - vychytených, všeobecne akceptovaných autoroch sa v
onom spoločenstve tvorivo prejavovali a prejavujú aj ďalší menej vyzdvihovaní tvorcovia,
ktorých mnohoraká činnosť a pracovitosť - lebo v literatúre nejde len o písanie beletrie nalieva do tepien, žíl i vlásočníc literárneho organizmu živú vodu nádeje, ba istoty, že ľudská
tvorivosť je bezhraničná a striedanie neproduktívnych a tvorivo bohatých období je
prirodzené.
Syntetizujúci pohľad na „desaťročie vzostupu a nádejí“ slovenskej literatúry v Maďarsku
(najmä 80. roky uplynulého storočia, keď vyšlo niekoľko desiatok zaujímavých knižiek próz i
básní), vedno s pohľadom na súčasnú situáciu nás rýchlo privedie k menu Oldřicha Kníchala,
spisovateľa, prekladateľa, literárneho kritika, publicistu, redaktora, kronikára kultúrneho a
literárneho života, ktorého tvorivá vitalita sa snúbi s dobrou umeleckou úrovňou a odbornou
fundovanosťou.
Pohľad do tvorivej dielne Oldřicha Kníchala nám ponúkne zaujímavý, chvíľami akvarelový
obraz, ktorého základ sa začal rodiť už v časoch, keď sa tento spisovateľ (rodák z
východoslovenského Humenného - 9. 1. 1939 ) ešte naplno venoval v prvom rade novinárskej
práci. Určite aj vďaka tejto profesionálnej príprave sa Oldřich Kníchal po presídlení do
Budapešti pomerne ľahko a úspešne zaradil medzi tamojších slovenských spisovateľov.
Nemusel sa vyrovnávať s problémami, ktoré Michal Hrivnák v jednej svojej stati
naformuloval takto: „Písať po slovensky v Maďarsku znamená nie iba heroický zápas so
slovom, ale aj vieru v budúcnosť národnosti.“ Kníchal svoj zápas so slovom (a o slovo) už
mal úspešne za sebou, absolvoval ho v predchádzajúcej novinárskej práci (navyše v roku
1978 vydal svojich „desať kapitol o medzinárodnom jazyku“ a podobne), a netrápili ho ani
otázky národnostného prežitia, keďže prirodzenú cestu k záchrane videl (a vidí) v tvorivej
práci.
Popri tom, že aj v novom (budapeštianskom) prostredí tento spisovateľ pracoval ako novinár
(redaktor v Ľudových novinách, v časopise Sme, šéfredaktor časopisu Budapeštiansky Slovák),
písal a uverejňoval básne (jeho meno nájdeme medzi autormi zborníka Chodníky z roku 1984).
Väčšmi však na seba upozornil knižnou prvotinou, zbierkou poviedok s príznačne poetickým
názvom Predjarie (1989). Už v tejto knižke sú zreteľne identifikovateľné základné črty
Kníchalovej autorskej metódy. Akoby istou, už spomínanou akvarelovosťou umeleckých próz
vyvažoval racionálnosť svojej publicistiky, hoci ani v tej nechýbajú lyrické prvky. Zobrazujúc
„tichú každodennosť, drobné konflikty ďaleko od spoločenského diania“ (píše V. Halušková)
sa v svojich prózach nevyhýbal ani „dychu doby“ a „hľadaniu odpovede na otázku, čo vedie
osudy k vykoľajeniu“. A tak už po prečítaní prvej Kníchalovej knižnej práce sme cítili, že do
slovenského literárneho prostredia v Maďarsku prichádza vyznávač moderného (azda i
postmoderného) vnímania života, ktorý zrejme nepôjde v šľapajach realistickej tradície, ku
ktorej sa zvyčajne uchyľujú národnostní prozaici. Inakosť (modernosť, náznakovitosť)
Kníchalovej prózy si však ešte väčšmi uvedomujeme pri čítaní malého románu Kráľovstvo z
iného sveta (1990), v ktorom dominuje pocitový svet; epickú mozaiku autor skladá
predovšetkým zo spomienok, v nich oživuje reálie života generácie dospievajúcej na konci
päťdesiatych rokov. Mohli by sme teda povedať, že ide o generačnú výpoveď intelektuála,
ktorej hrany však už obrúsil a zjemnil čas.
O tom, že rozsah Kníchalových autorských záujmov je naozaj takmer bezhraničný, nás
čoskoro presvedčil súbor dramatických textov Suterén na sever (1993). Aj keď tento titul
zvádzal k otázke, či sa autor svojimi dramatickými textami (jednoaktovkami?) nepokúsil
nadviazať na divadelnú tradíciu medzivojnového obdobia (tvorba ľudových autorov Judity
Tomkovej, Jána Gerčiho), čitateľ rýchlo zistil, že ponad žánrovú osobitosť autor-dramatik
vysoko vyklenul motivické prvky dramatických textov zaradených do súboru. Aj v týchto
prácach dôležité miesto patrí náznaku. Dramatizmus hier sa realizuje akoby v podtexte. Pod
hladinou situácií, dialógov sa odohráva to, čo do ľudskej duše vnáša nepokoj, čo človeka
napĺňa strachom a obavami, čo ho oberá o jeho ľudskú dôstojnosť, pretože vždy ktosi proti
komusi stojí. Azda i preto autor svoje texty obohacuje naliehavou apelatívnosťou.
Obraz o prozaickej tvorbe Oldřicha Kníchala dotvárajú knihy Jagavé bozky hviezd (2002) a
Predkovia Kainovi (2007), ale napokon aj súbor reportáží Fudži a Górajgó (2000) a
esejistické spomienkové rozprávanie Mlyny prozreteľnosti (2002). Ukážky z najnovšej
Kníchalovej tvorby (napríklad v ĽN č. 34/2008) sľubujú zaujímavé spomienkovo-beletristické
čítanie z čias autorovej novinárskej práce.
Rovnako pútavé sú Kníchalove esejistické texty z literárnych a kultúrnych dejín
dolnozemských Slovákov. Dokonca si trúfam povedať, že črty a eseje, ktoré zaradil do knihy
Zvony dolnozemské (1996), patria medzi to najcennejšie, čo doteraz vytvoril. Nech už totiž
písal o osobnostiach kultúrnej minulosti Slovákov v Maďarsku, alebo sa venoval tvorcom
súčasnej literatúry (literárne udalosti spomínaných 80. rokov), zakaždým išlo o žánrovo
precízne vygradované literárne vrcholky. Tam, kde bolo treba pracovať s faktom, kde prvé
miesto patrilo faktografii, oživoval rozličné reálie zo života fundamentálnych slovenských
osobností, ale problémy mu nespôsobovalo ani dotváranie psychológie „bielych miest“ v
živote (a v životoch). Mohli by sme to povedať aj tak, že portréty glosoval, umocňoval ich
úvahami, nech už išlo o Valaského, Tešedíka, Bosého, Haana, Kollára, Palárika,
Tajovského, Čajaka a ďalších, vrátane „esejí a úvah“ o novších slovenských autoroch z
Maďarska (Papuček, Fuhl, Kormoš, Hrivnák, Dolnozemský, Szabó, Fazekašová, Kondač,
Bárkányi, Fúziková, Lami), ale aj z rumunského Banátu a z bývalej Juhoslávie. V duchu tejto
knihy sa nesie aj ďalší Kníchalov súbor literárno-publicistických prác, pôvodne napísaných
pre budapeštiansky rozhlas, Storočiami slovenskej literatúry (1998). Táto kniha môže v
národnostnom prostredí pokojne suplovať univerzálne dejiny slovenskej literatúry.
Do tretej zásadnej oblasti tvorivej práce Oldřicha Kníchala patrí záujem o umelecký preklad a
pôsobenie ako aktívny prekladateľ. Možno sa to všetko začalo tým, že Kníchala zaujalo
esperanto, problematika jazykovej rozličnosti a s tým súvisiaca potreba zbavovať čitateľa
komunikačných bariér, „pracovať za neho“, túžba približovať čitateľovi literárne hodnoty z
iných jazykových teritórií. Sám publikoval práce v tomto jazyku (podieľal sa na vydaní vyše
dvadsiatich publikácii v esperante), napríklad spolupracoval so slovenských básnikmi z
Rumunska pri tvorbe antológie z ich poézie v esperante, ktorá vyšla pod názvom Ozveny po
výkriku - Eĥo de naj krioj (1996). K výsledkom Kníchalovej účasti na zostavovateľskej práci
patria aj faktografický zborník o autoroch a činnosti Združenia slovenských spisovateľov a
umelcov v Maďarsku Cestou k slovám (1996), či antológia básní a próz slovenských autorov,
respektíve prekladov maďarských autorov do slovenčiny Od septembra do júna (1997).
Pri skúmaní Kníchalovho autorského portrétu sa nemôžeme vyhnúť zaujímavej okolnosti, a to,
že hoci v jeho tvorbe prvoradú úlohu zohráva próza, epika, publicistika, ako prekladateľ sa
orientuje predovšetkým na poéziu. Pokúsil sa prekladať Attilu Józsefa (pozri literárnu prílohu
ĽN č. 3/1985). Zostavil síce a preložil antológiu trinástich poviedok z tvorby súčasných
maďarských spisovateľov (More a čajka, 1998), potom však nasledovali básnické knižné
tituly: výber z poézie Ágnes Nemes-Nagy Achnaton v nebi vydal v roku 1999, vzápätí
nasledovali tri pozoruhodné preklady výberov z národnostnej maďarskej poézie zo Slovenska
(Tornyok zengenek - Veže zunia 2004), z Rumunska (Valaki jár a fák hegyén - Voľakto chodí
po horách, 2004) a z Vojvodiny (Vers kékben - Báseň v modrom, 2005). Vyvrcholením
doterajšej Kníchalovej prekladateľskej práce však je tematicky ladený výber z poézie Endre
Adyho Az úr érkezése - Príchod Pána z roku 2006. (Pozoruhodné je i to, že tieto knižky
vydalo nadlacké Vydavateľstvo Ivan Krasko.) Preklady z Adyho zaraďujú Kníchala medzi
také osobnosti slovenskej prekladateľskej školy, ako boli E. B. Lukáč, J. Smrek, V. Beniak
alebo generačne mu blízky Vojtech Kondrót. Neprekvapuje teda, že v poslednom čase práve
prekladateľská tvorba tohto spisovateľa vzbudila pozornosť odbornej kritiky (rozsiahle
článkové recenzie Karola Wlachovského sme publikovali aj na Slovensku v zborníku Kultúra
a súčasnosť 3/2006 a 5/2007). V tejto súvislosti, pravda, by bolo nekorektné zabúdať na
prekladateľskú tvorbu aj ďalších autorov (Kormoš, Papuček, Medveď), najmä však na
antológiu Imricha Fuhla Vyzliecť slová / Levetkıztetni a szavakat z roku 1991, ktorá bola a
ostáva veľkoryso koncipovaným prekladateľským dielom vtedy ešte vlastne mladého
slovenského básnika.
Pre spisovateľa Oldřicha Kníchala je príznačné, že svoj talent umocňuje schopnosťou reflexie
- okolností života, literárnej situácie, menšinových pozícií. Ináč povedané svoj talent
podopiera, dopĺňa, obohacuje koncepčným pohľadom na vlastnú prácu, ale aj na prácu iných.
Kníchalova literárna publicistika je uvážlivo kritická, vychádza zo zásadných kritérií, ktoré sú
prirodzené - a jednoduché - ako sám život. Za neperspektívne pokladá sklony národnostného
(menšinového) literárneho prostredia k istej „skanzenovosti“. (Ondrej Štefanko z Rumunska
hovoril o sklonoch ku „getoizácii“.) V tejto súvislosti pripomeňme, že Kníchalovi je blízka
myšlienka dolnozemskej spolupráce.
V reakciách na niektoré publicistické texty, venujúce sa súčasnej situácii slovenskej literatúry
v Maďarsku, Kníchal odmieta „žalospevy“ nad osudom tejto literatúry. Východisko z ťažkostí
vidí v autorských tvorivých dispozíciách, v schopnosti tvoriť literárne hodnoty, ktoré
pretrvajú v akýchkoľvek podmienkach, pravda, v prvom rade musia vzniknúť (a vznikať). Nie
je vyznávačom „menšinovej výlučnosti“, naopak, podľa neho aj „národnostné,
menšinové“ literárne hodnoty majú slúžiť „univerzálnym cieľom“, teda cieľom ľudským. Ak
si uvedomíme, že toto sú len niektoré súčasné postuláty Kníchalovho rozmýšľania o živote a
literatúre, bude vlastne logické pripomenúť aj to, že podobne, ak už nechceme povedať
rovnako, uvažoval od začiatku svojej literárnej cesty. Kníchalova publicistika nám ponúka
pregnantne naformulovaný problém vzťahu literatúry a jazyka v menšinovom prostredí: „Je
aspoň dvojnásobne paradoxné, že literatúra, nástrojom ktorej je jazyk, dáva zaznieť elégiám
nad zanikajúcim jazykom, pričom tieto elégie ostávajú takmer bez ozveny tam, kde jazyk
zaniká.“
Oldřich Kníchal v svojej koncepcii hodnotnej a úspešnej literatúry menšinovú tvorbu
nevyčleňuje z celku literatúry národnej, dokonca ani v tom prípade nie, keď väčšinové
literárne spoločenstvo sa správa nevšímavo. Suverenita tvorcu a umenia nepozná
„menšinovosť“ a „väčšinovosť“, pozná len život a umelecké výpovede o ňom. Aj z tohto
hľadiska Kníchalovo literárne účinkovanie v slovenskom národnostnom prostredí,
účinkovanie neraz akoby samotárske, pretože strážiace si svoju povinnosť osobnostne myslieť
pôsobí obrodzujúco, je osviežujúce schopnosťou nadhľadu aj hlbokých ponorov. Najmä však
je sebavedomé, nie je determinované vonkajšími faktormi, ale slobodným a sebaistým
vnútorným autorským presvedčením. Kníchal nedeklaruje príslušnosť k slovenskej národnosti
a svoju účasť na jej obranách, všetci však - azda práve preto - jasne vidíme a vieme, že jeho
aktívne, presvedčivé, odborne fundované obrany kultúry, dejín, slovesného umenia svojho
národnostného spoločenstva spočívajú v umeleckých a ľudských hodnotách, ktoré vyznáva a
spoluvytvára z pozície znalca i tvorcu literatúry.
++++++++++++++++++++
Kríza kapitalizmu - alebo je čas na zmenu?
Čoraz viac bývalých odporcov komunistického režimu si začína klásť otázku, či súčasný
agresívny kapitalizmus, ktorý stráca svoju dušu, priniesol ľuďom niečo lepšie ako im dal
komunizmus. V dominantných USA stúpa počet rozhorčených občanov, ktorí nenachádzajú
riešenie z pasce do akej ich dostala úzka skupina finančných a bankárskych elít, ktoré určujú
pravidlá hry a držia pod krkom väčšinu, ktorá musí zvádzať svoj každodenný boj o prežitie.
Otázka znie dokedy a či sa to všetko skončí jedným veľkým vojnovým šialenstvom a
vraždením?
http://radoslav.blog.pravda.sk/2011/03/09/zvitazi-v-usa-socializmus/
++++++++++++++++++++
Zvíťazí v USA socializmus? 9. Marec 2011,
Michael Moore 5 marca predniesol pred zhromaždeným davom v Madison
(Wisconsin,USA) prejav, ktorý vyvolal veľký ohlas v USA. Jeho slová svedčia o tom, že
všeobecne tradovaný názor , že ľudia v USA majú vymyté mozgy médiami nie je celkom
reálny. Zaujal ma natoľko, že prinášam (môj) preklad jeho podstatnej časti.:
…V kontraste s tým o čom sa Vás snažia presvedčiť , tí ktorí majú moc aby ste sa vzdali
dôchodkov, dovolili zníženie platov a klesli na životnú úroveň vašich prarodičov , verte mi
keď hovorím, že Amerika nie je na mizine. Táto krajina sa kúpe v bohatstve a v peniazoch,
len tie peniaze nie sú vo vašich rukách , ale z rúk robotníkov a spotrebiteľov najväčšou
lúpežou v dejinách skončili v rukách bánk a v portfóliách super boháčov.
Dnes 400 Američanov vlastní rovnaký majetok ako polovica všetkých ostatných
Američanov.
Dovoľte mi to zopakovať – Dnes 400 obscénne bohatých Američanov , z ktorých väčšina
nejakým spôsobom profitovala na „bailout-e“ v 2008, vlastní rovnaký majetok v akciách
a nehnuteľnostiach ako 155 milionov Američanov. Ak toto nie ste schopní
volať finančným “coup d’état” (štátny prevrat), tak jednoducho nekonáte podľa toho, čo
vo svojom srdci cítite, že je pravda. A poviem vám prečo. Priznať si, že sme dovolili malej
skupinke ľudí nahromadiť podstatnú časť z bohatstva, ktorá hýbe našou ekonomikou,
znamená priznať si, že sme sa vzdali našej demokracie v prospech bohatej elity. Wall Street,
banky a Fortune 500 teraz riadia tento štát. A tak až do dnešných dní, sme sa cítili
bezmocní, neschopní nájsť cestu z toho von.
Nemám nič viac ako stredoškolský diplom, ale keď som bol na škole, každý študent musel
absolvovať jeden semester ekonómie a tam som sa naučil jednu vec, že peniaze nerastú na
stromoch, peniaze sa tvoria keď vyrábame tovar, keď máme dobrú prácu s dobrou mzdou,
za ktorú si kupujeme veci, ktoré potrebujeme a to vedie k vzniku ďalších pracovných miest.
Tvoria sa keď máme vynikajúci vzdelávací systém, ktorý produkuje nových vynálezcov,
podnikateľov, umelcov a mysliteľov, ktorí prichádzajú s novými myšlienkami pre našu Zem.
Ale ak tí, ktorí majú najviac peňazí neplatia spravodlivý podiel na daniach, štát nemôže
fungovať a školy nemôžu produkovať schopných, ktorí budú vytvárať nové pracovné
miesta. A mali sme možnosť vidieť do čoho idú takto zadržané peniaze, bohatí s nimi
hrajú bláznivé hazardné hry na Wall Street, vedúce k pádu ekonomiky. Tento hazard nás
stál milióny pracovných miest, čo spôsobilo zníženie daňových odvodov a každý nejako
utrpel vďaka tejto hre bohatých.
Národ nie je na mizine priatelia, Wisconsin nie je na mizine, tvrdiť to znamená opakovať
jednu z troch najväčších lží. Prvá lož- Amerika je na mizine, druhá – Irak vlastnil zbrane hr.
ničenia a tretia – The Packers nemôžu vyhrať Super Bowl bez Bretta Favre.
Pravda je, že je veľa peňazí okolo nás. Veľa. Je to len o tom, že tí, ktorí majú moc,
presunuli tieto peniaze do hlbokých dobre strážených skrýš. Vedia, že páchali zločiny, keď
ich zhromažďovali, vedia, že jedného dňa budete chcieť vidieť tieto peniaze, ktoré boli
kedysi vaše. A tak si kúpili stovky politikov naprieč celou krajinou aby plnili ich želania.
Ale pre prípad že by ich plán nevyšiel, skrývajú sa v uzavretých komunitách a ich luxusné
lietadlá sú stále pripravené na štart ak by predsa prišiel deň o ktorom dúfajú, že nepríde.
Aby predišli príchodu toho dňa, keď si ľud vypýta svoju krajinu späť,
urobili dve múdre veci.:
Prvá - majú pod kontrolou správy.
Tým že vlastnia väčšinu médií, presvedčili veľa Američanov o ich verzii amerického sna
a aby volili ich politikov. Ich verzia amerického sna je, že aj Ty môžeš raz byť taký boháč
ako sú oni, kŕmia ťa príbehmi ako sa z chudobného chlapca stal boháč, ako sa zo syna
slobodnej matky z Hawaii stal prezident, ako sa z stredoškoláka stal úspešný režisér (autor
naráža sám na seba). Omieľajú tento príbeh stále dokola aby si uveril, že ty, áno ty môžeš
raz byť bohatý, prezident alebo držiteľ Oscara. A to všetko za jediným účelom aby si príliš
nedvíhal hlavu, nerobil problémy a volil strany, ktoré chránia bohatých lebo aj ty môžeš raz
byť jedným z nich.
Druhá – vytvorili jedovatú tabletku o ktorej vedia, že ju nikdy nebudeš chcieť užiť.
Je to ich verzia o zaručenom vzájomnom zničení. Keď v roku 2008 pohrozili použitím tejto
zbrane a vyhlásili , buď nám dáte peniaze amerických daňovníkov alebo zbúrame americkú
ekonomiku do základov. Buď na to pristúpite alebo nebudú viac žiadne sporiace účty,
penzie, štátna pokladňa,práca, domov a budúcnosť. To vydesilo každého. Reakcia bola
okamžitá , tu máte , berte si naše peniaze, len nás nechajte na pokoji, prosím.
Manažéri v rokovacích miestnostiach a hedžových fondoch sa šli popukať od smiechu.
A behom troch mesiacov si povypisovali tučné šeky odmien a kochali sa z toho ako ľahko
obabrali národ tupcov. Vzápätí milióny prišli o prácu, o domov, ale nikto sa nevzbúril. Až
doteraz!
Vy vo Wisconsine ste prebudili spiaceho obra – pracujúci ľud USA. A tak teraz zem sa
trasie, pôda sa hýbe pod nohami tých, ktorí majú moc. Váš odkaz inšpiroval ľudí po celých
Spojených štátoch. Máme na to! Odmietame každého, kto hovorí, že USA sú na mizine
a zlomené. Práve naopak, sme plní talentu, nápadov, schopnosti tvrdo pracovať a lásky.
Áno, lásky a súcitu, k tým, ktorí nie vlastnou vinou spadli na dno. A naše želania a túžby sú
rovnaké.
Chceme svoju krajinu späť!
Chceme späť našu demokraciu !
Chceme späť svoje dobré meno Spojené štáty americké, NIE “Korporácia amerických
štátov”!
A ako toho dosiahnuť?
Kombináciou toho Egyptského s našim vlastným tu v Madison, s myšlienkou na statočného
predavača ovocia v Tunise, ktorý obetoval svoj život aby obrátil pozornosť sveta ako vláda
milionárov pre milionárov je urážkou slobody, morálky a humanity…
….Ale mocným tejto krajiny nestačilo nás o všetko obrať , oni chceli viac, chceli našu dušu,
chceli nás zbaviť našej dôstojnosti. Chceli nás umlčať a zraziť na zem aby sme si viac
nemohli s nimi sadnúť za jeden stôl a rokovať o svojich právach…. A tu urobili
predstavitelia „Korporácia amerických štátov“ osudovú chybu. V snahe zotročiť nás,
prebudili hnutie, nenásilnú revolúciu naprieč Amerikou a my viem že teraz je to len na nás.
Amerika nie je na mizine! Jediné čo sa tu pokazilo je morálny kompas našich vládcov.
A našim cieľom je opraviť tento kompas a začať viesť našu loď vlastnými silami. Ale
jedna vec je istá! Základ na ktorom stojí naša konštitúcia – jeden človek – jeden hlas. A to
je vec ktorú na USA bohatí nenávidia najviac lebo napriek tomu, že držia všetky peniaze je
tu jeden podstatný moment.- Nás je viac a spolu zvíťazíme!
video na:
http://www.youtube.com/watch?v=wgNuSEZ8CDw
++++++++++++++++++++
Wałęsa: Je čas na komunizmus XXI. storočia
03. marec 2011
„Je čas na komunizmus XXI. storočia," hovorí bývalý elektrikár z Gdaňskej lodenice V. I.
Lenina, spolu organizátor slobodných odborov, predák Solidarity, nositeľ Nobelovej ceny za
mier a poľský prezident, dnešní „dôchodca" Lech Wałęsa. Kto by čakal tieto slová práve od
neho, nezpochybnitelného poľského a svetového symbolu boje proti komunizmu a jeho
porážky.
Lech Wałęsa v týchto dňoch prišiel s takouto myšlienkou vo svojom fejtóne pre poľský portál
Wirtualna Polska, v ktorom uvažuje o príčinách, dôsledkoch a riešeniach situácie, ktorá teraz
nastala v krakonách severní Afriky. „Venoval som celý život boju s komunizmom a
nepripustil by som,“ píše Wałęsa, „že raz po rokoch budem volať po komunizme v novej
podobe“. Situácie v Afrike to ale podľa mňa vyžaduje - „nenachádzam inou koncepciu,“
hovorí. Je vraj nutný plánovitý prístup k vyrovnaniu priepasti medzi ľuďmi a nerovnou
úrovňou ich života. „V opačnom prípade všetci spadneme do priepasti, celá civilizácia, bez
rozdielu – chudobní i bohatí,“ varuje Wałęsa.
Vo svojom článku pripomína, že ide o rovnosť šancí a možností a dodáva, že na tuto zásadu
sme zabudli na ceste rozvoja našej civilizácie. „Zabudli sme pri tom na úrovni lokálnej aj
globálnej. Svet došiel do situácie, kedy 90 percent bohatstva je v rukou menej ako 10 percent
ľudí. Takýto stav je dlhodobo nemožný, čo je vidieť v Afrike – a nejedná sa o pokojnú cestu
ku slobode a demokracii, krv tečie širokým a tragickým prameňom.“ „V niektorých krajinách
boje trvajú, o niektorých sa hovorí viac, preto, lebo je tam ropa, o iných menej, preto lebo tam
nie je nič, čo by svet zaujímalo. A tam začína všetko znovu a od začiatku,“ čítame v článku.
Len pri plánovitom prístupu a spoluzodpovednosti sveta môže vraj nastať poriadok, rozvoj a
mier. „Preto v týchto krajinách, ako dočasné riešenie vidím komunizmus. Je to koncepcia
systému, v ktorom by chudobní a hladujúci mali garantovanou práci – nie almužnu - aby sami
mohli pracovať na sebe a svoje šance a svoj chlieb,“ vidí Wałęsa riešenie. Pripomína ale aj
potrebu, aby sa bohaté krajiny podelili o svoje bohatstvo, „bohatí a sýti musia preto vytvoriť
stabilizačný fond“, ktorý pomôže vyrovnávať rozdiely v životnej úrovni a dá šancu
chudobným.
To všetko to má byť robené v záujme stabilizácie sveta. „Sýti a pracujúci sused nás
nenapadne nenapadne, nebude robiť revolúciu, bude sa tešiť zo života a
využívať príležitosti a priazeň civilizácie,“ uzatvára svoje úvahy Wałęsa.
Wałęsa: Je čas na komunizmus XXI. storočia
Zdroj:
++++++++++++++++++++
Nader označuje Spojené štáty za "korporatívny fašizmus"
Nezávislý americký prezidentský kandidát Ralph Nader na predvolebnom stretnutí v Berkeley
popísal súčasnú americkú vládu a ekonomický systém Spojených štátov ako "korporatívny
fašizmus".
"Žijeme v krajine, ktorej demokracia sa dávno začala rúcať. Rozsah korporatívnej kontroly
teraz už dosiahol úroveň korporatívneho fašizmu. My tu nemáme ekonomický systém
kapitalistický; to je korporatívny fašizmus. Korporatívna moc porušuje všetky hlavné zásady
kapitalizmu", povedal.
Ďalej vysvetľoval, že veľké korporácie si kupujú politikov a prostredníctvom svojich lobistov
píšu zákony, takže majú Capitol v hrsti. Vláda im udeľuje milióny v subvenciách a iné sumy,
pritom 68 korporácií vôbec neplatí federálnu daň. A korporatívny fašizmus nepanuje len v
americkej ekonomike a politike, ale aj v iných aspektoch života; napríklad rozhodujú aj o
tom, čo si ľudia majú myslieť. "Všetci máme za sebou skomercializované detstvo, preto
zmýšľame korporatívne. Dostáva sa nám korporatívneho vzdelania", povedal.
Ďalej sa posťažoval, že "kedysi bolo možné bojovať proti vplyvu korporácií priamo vo
Washingtone, ale dnes sú korporácie už také mocné, že je to nemožné. Korporácie sa z nás len
smejú. Provokatívne nás vyzývajú, len aby sme skúsili pripraviť ich o moc".
Pokiaľ ide o rozdiel medzi republikánmi a demokratmi, Nader hovorí, že v tomto prípade
máte na výber len medzi hrozným a strašným. Vyzval voličov nevoliť niektorého kandidáta
len kvôli tomu, že sa im zdá byť o niečo lepší, pretože v tom prípade sa stanú obeťami.
Ale podľa neho nie je príliš neskôr zmeniť veci k lepšiemu. Lenže to si bude vyžadovať
zmenu myslenia. Vyzval Američanov, aby sa obrátili jeden k druhému, začali byť aktívni a
zorganizovali sa. A potom kládli požiadavky. Musia sa premeniť na "tvrdých občanov", ktorí
sú odolní, dobre informovaní a schopní udrieť späť. ...
Jonathan Nack: "Nader calls U. S. ´corporate fascism´"
http://szcpv.org/08/us/nader.html
http://fufor.twoday.net/stories/4934915/
++++++++++++++++++++
P. Smid,
viete si predstavit, take bohoruhactvo v Cechach, ze na mieste J. Husa, Palackeho alebo sv.
Vaclava, by ste v Prahe postavili sochu Josefa II, alebo ineho Habsburga?!?
Principialne taketo absurdne a iracionalne riešenie v Bratislave bohorovne a vehemente
doposial presadzuje p. MM?!?
Miesto L. Stura ma byt MT /priestor pre LS sa vraj najde - akoby to nemohlo byt obratene - aj
ked socha MT tam stala epizodicky asi polovicu obdobia ako Stur a bola postavena k mileniu
prichodu a "dobitia" starych Madarov casti uzemia Strednej Europy, teda aj Slovenska, neskor
rozvratu Velkej Moravy a vzniku Uhorska.../ Splnal by kriteria na vstup do Vasho spolku?
Zelam Prahe lepsie riesenia a v Bratislave coskoru vymenu predsedu i kulturnejsie a
zmysluplnejsie zameranie OS, kde by lepsie chapali zmysel slovenskych i stredoeuropskych
dejin!
V. J.
/blizsie: www.scpen.sk/
Otakar Šmíd" <[email protected]>
Vážený pane doktore Mačuho,
zaujal mě záměr Okrašlovacího spolku v Bratislavě obnovit pomník Marie Terezie. Praha
vrátila do novogotické kašny na Smetanově nábřeží sochu Františka II., který se roku 1804
předělal na Františka I., ale stále máme my Češi dluh většího počtu (udává se až 17) soch
osvíceného císaře Josefa II., zničených po roce 1918 v pohraničí. Nejznámější je případ z
Teplic, kde sochu přijel chránit J.S.Machar v generálské uniformě, kterou mu dav trochu
načechral.
Nebyl jsem v Bratislavě delší dobu a zajímalo by mě, zda na místě určeném pro Marii Terezii
stojí jiná socha, která by jí měla udělat místo, zda je její socha v lapidariu, nebo by se musela
znova vytvořit a jaké byly pohnutkyprávě pro tuto sochu.
Upřímně zdraví Otakar Šmíd, OS Jílové u Prahy.
> Srdečne Vás pozývame na diskusiu na tému Socha vo verejnom priestore v
> Bratislave.
> Informácie nájdete v priloženom dokumente.
> S pozdravom
> Mgr. Maroš Mačuha, PhD.
> Výkonný riaditeľ
> Bratislavský okrášľovací spolok
> Zelená 6, 811 01 Bratislava
> Mobil: +421-911 210 138
> [email protected]
> www.bos-bratislava.sk
> Zpráva skupiny "Okrašlovací spolek v Jílovém u Prahy"
> http://groups.google.com/group/osjilove
++++++++++++++++++++
Koniec kozákov
Pridali sa k hitlerovcom a po vojne ich v Sovietskom zväze za to čakala guľka
15.01.2011
Zakladanie kolchozov v Sovietskom zväze sprevádzalo brutálne násilie. Osobitne si ho užili
kozáci na Ukrajine, na Done, niekdajší slávni a obávaní strážcovia hraníc. Vlastne si užili
celých dvadsať rokov prenasledovania. Preto mnohí vítali nemeckých vojakov ako
osloboditeľov. Mnohí im poskytli aj svoje služby. Ani v najstrašidelnejšom sne netušili, čo
ich za to čaká.
Nadbiehanie:
V mnohých sovietskych dedinách a mestách oslavovali nemecké vojská ako osloboditeľov.
Nie dlho. Podľa nacistickej ideológie národy Sovietskeho zväzu sú podľudia a tak treba s nimi
zaobchádzať. Treba ich teda vyhubiť, poprípade majú slúžiť nadradenej rase. Podpaľovali
dediny a mestá, často spolu s ich obyvateľmi, organizovali masové popravy. Aký bol rozdiel
medzi jednými a druhými? Okupanti boli azda ešte horší. Nemci namiesto podpory získavali
nepriateľov.
Nacisti sa však usilovali o priazeň kozákov. Predstavovali veľkú ozbrojenú silu. Pre okupačnú
správu na východ od Donu vypracovali osobitné smernice. Počítalo sa v nich s postupným
zavedením samosprávy, ba aj s hospodárskou autonómiou. V oblasti Kubáne vytvorili akýsi
kozácky okres. Ani nie pol roka od začiatku vojny so Sovietskym zväzom nacisti povolili
kozákom vytvárať vlastné ozbrojené útvary. O niekoľko mesiacov ich nasadili v boji proti
partizánom.
Ešte v júli 1941 Hitler rečnil: „Nikdy nedovolíme, aby niekto okrem Nemcov nosil zbraň. Len
Nemec smie nosiť zbraň, nie Slovan, nie Čech, nie kozák alebo Ukrajinec.“ S pribúdajúcimi
porážkami bol však odkázaný aj na pomoc dobrovoľníkov z okupovaných krajín. Napokon v
nemeckých službách bojovalo okolo 100-tisíc donských, kubánskych, tureckých a sibírskych
kozákov. Podľa niektorých údajov až 250-tisíc.
Kozáctvo ožilo:
Podľa štatistiky z roku 1915 žilo napríklad v okrese Krasnodar vyše 1,6 milióna kozákov,
takmer 55 percent tamojšieho obyvateľstva. Do roku 1942 sa ich počet scvrkol na 450-tisíc,
čo predstavovalo len 30 percent obyvateľstva. Kozáci po stáročia boli slobodnými roľníkmi,
ktorých úlohou bolo v čase ohrozenia brániť hranice. Mali privilégiá, vlastné písané i
nepísané zákony. Sovietsky režim všetko zrušil a kozákov vystavil represáliám.
Len čo sa nemecké vojská priblížili k ich územiu, obnovili štatút kozáckych vojsk. „U nás je
jediná cesta,“ písalo sa vo vyhlásení, „dopredu k víťazstvu nad boľševizmom, za oslobodenie
Kozakie.“ Obnovenie činnosti vyhlásilo donské vojsko, niekdajšia najmocnejšia kozácka
armáda, ožívali kozáci na kubánskom a terskom území. V Novočerkasku, hlavnom meste
donského vojska, si podľa tradícií zvolili poľného atamana.
V novembri 1942 adresovali kozáci deklaráciu nemeckému veleniu. Dožadovali sa v ňom
okamžitého oslobodenia „kozákov zo všetkých vojsk a zo všetkých táborov vojnových
zajatcov a ich odoslania do štábu poľného atamana“. Medzi ďalšie požiadavky patrilo
nevykonávať na kozáckom území násilný nábor mládeže a odoslať ju do Nemecka, ale aj
odvolať hospodárskych komisárov a „vykonávať zásobovanie nemeckej armády z
prostriedkov kozáctva len zmluvnou cestou“.
V zbrani:
Ako možno zladiť teóriu nadľudí s teóriou podľudí? Spočiatku to vôbec nešlo, potom to
trochu išlo, napokon to išlo celom ľahko. Podľa toho, ako nacistom pribúdali porážky. V lete
1943 vydalo najvyššie velenie dokonca obežník, že nemecký vojak sa nemôže „z rasových,
morálnych alebo kultúrnych dôvodov správať povýšene“ voči vojakom iných národností. A
prečo by sa ku kozákom nemohli osobitne slušne správať? Veď sú to predsa potomkovia
Ostrogótov! Ešte neskôr Himmler hlásal, že biela rasa, nevynímajúc Slovanov, sa má
zjednotiť proti žltej rase.
Nemci dovolili kozákom najprv len malé ozbrojené útvary polície a na miestnu ochranu,
neskôr švadróny a prápory v rámci nemeckej armády, potom priamo führer nariadil zapojiť
ich do protipartizánskej vojny, ešte neskôr vznikli dve samostatné kozácke divízie. Napokon
časť jednotiek vstúpila do ruskej oslobodeneckej armády pod velením generála Vlasova.
Kozácke a ďalšie inonárodné oddiely vykonávali spočiatku len policajné, strážne a pomocné
služby. Neskôr im prischli aj tie najkatanskejšie úlohy. Nasadili ich proti rozmáhajúcemu sa
partizánskemu hnutiu a neraz prejavili viac krutosti ako príslušníci SS, popravovali Židov,
boli dozorcami v koncentračných táboroch. Koncom vojny ich poslali na západný front, na
obranu Atlantického valu, do Talianska, do Chorvátska i Maďarska.
Podraz:
Hitlerovské vojská ustupovali a spolu s nimi aj kozáci s rodinami. Hodina pomsty sa blížila.
Vedeli, že bude strašná. Bola ešte strašnejšia. Prvými vykonávateľmi boli - Angličania. Podľa
dohody museli kozákov vydať Sovietom. Museli? Áno, inak by Sovieti nevydali Britov
zajatých v Nemecku. A tých údajne bolo veľa. Zžieravý kritik Alexander Solženicyn o tom
napísal: „... všetkých dôstojníkov, počnúc veliteľmi eskadróny (vyše 2 000 mužov), zavolali
osobitne, bez vojakov, do mesta Judenburg, údajne na poradu s poľným maršalom
Alexandrom o osude armády. Cestou ich obklopila silná stráž (Angličania ich zbili do krvi),
potom automobilovú kolónu postupne obkolesili sovietske tanky...“ Nemohli sa ani zastreliť
alebo prebodnúť, lebo im už predtým vzali všetky zbrane pod zámienkou, že im ich vymenia
za nové. Solženicyn: „Mnohí skákali z vysokého viaduktu rovno na kamene a do rieky.“
Netrestali vari kolaborantov aj v iných krajinách? Áno, ale asi nikde tak kruto ako v
Sovietskom zväze. Kozákov čakalo doma mučenie a zväčša smrť. Spolu s nimi ženy, deti,
starcov, ľudí, ktorí žili na západe od emigrácie po revolúcii. V Judenburgu vydali Angličania
do rúk Červenej armády približne 40-tisíc ľudí. O niečo neskôr 35-tisíc, ktorí sa z Talianska
prebili do údolia, v ktorom leží mesto Lienz. Oveľa viac, ako bolo britských zajatcov, a viac,
ako stanovila dohoda. Na rieke Dráve ich obkolesili zo všetkých strán a strieľali do nich.
Márne hľadali záchranu v rozbúrených vlnách.
Vykynožiť kozáctvo!:
Hitlerovci si v mnohých porobených - i neporobených - krajinách našli ochotných. Dokonca
ich zaraďovali aj do radov najzúrivejších, do jednotiek Zbraní SS. Slúžili v nich Rusi,
Ukrajinci, Bielorusi, Fíni, Dáni, Valóni, Francúzi, Briti, Španieli, Nóri, Švédi, Chorváti,
Slovinci, Srbi, Azerbajdžanci, Tatári, Maďari, Indovia, Estónci, Lotyši, Gruzínci, Arméni,
Karačevci, Balchari, kozáci...
V diverznej skupine Josef vytvorenej za Povstania na Slovensku a podriadenej Zbraniam SS
zo 120 mužov približne tretinu tvorili Slováci. Jedného z nich, scharführera J. Hudeca,
vyznamenali Železným krížom II. triedy. Koncom vojny ponúkli v Čechách nacistom
Svätováclavskú dobrovoľnícku rotu. Prihlásilo sa iba 80 mužov a do bojov nezasiahli.
Komunistická spravodlivosť je rýchla. Nič nebrala do úvahy. Ani to, že veľa tých, ktorí sa
hlásili ku kozáctvu, už dlhé roky žilo na západe. Ani to, že veľa kozákov vstúpilo do
jednotiek, aby sa vyhli neľudským podmienkam v nemeckých zajateckých táboroch. Ani to,
že veľa deportovaných tvorili ženy, deti, starci. Na druhý deň, ako sa ich Červená armáda
zmocnila, tých, ktorí patrili k Vlasovovej armáde, hneď postrieľali. V lese neďaleko obce
Lnáře v západných Čechách sa celý deň rozliehala streľba. Les bol posiaty mŕtvolami.
Sovietska moc nebrala do úvahy ani to, že mnoho kozákov bojovalo aj v Červenej armáde a v
partizánskych oddieloch, a pomstila sa celému národu. Kozáci ako ozbrojená zložka prestali
jestvovať, mnohých deportovali. Podobne ako Čečencov, Kalmykov, Balcharov, Tatárov,
Turkméncov, Dagestancov, Uzbekov, ktorí pomáhali Nemcom.
LADISLAV ŠVIHRAN
++++++++++++++++++++
Na Slovensku sú talentované deti!
Oceliarsky génius zo Slovenska ide proti prírode
Slovenský vedec Daniel Križan sa vďaka svojej práci stal svetoznámym. V oceliarskom
priemysle je uznávanou osobnosťou napriek tomu, že má len 33 rokov.
Študoval v zahraničí, svoje odborné príspevky prezentuje na medzinárodných konferenciách a
v renomovaných vedeckých časopisoch.
V decembri roku 2009 vynašiel nový druh ocele. Momentálne už piaty rok pracuje v
rakúskom Linzi v oceliarskej spoločnosti, kde sa zaoberá výskumom vysokopevných ocelí pre
automobilový priemysel. Od septembra bude aj hosťujúcim profesorom na prestížnej
univerzite Jana Keplera v Linzi.
Prečo ste sa rozhodli vo svojom štúdiu špecializovať práve na ocele?
Inžinierske štúdium som absolvoval na Materiálovo-technologickej fakulte Slovenskej
technickej univerzity (MtF STU) v Trnave. V druhom ročníku ma veľmi zaujal predmet
fyzikálna metalurgia a vtedy som sa rozhodol pre odbor materiálové inžinierstvo – kovové
materiály. Oceliam som sa začal venovať vo štvrtom ročníku počas študentskej vedeckoodbornej činnosti.
Kedy ste začali dosahovať prvé vedecké úspechy?
Už počas inžinierskeho štúdia som privoniaval k vedeckej práci. Chodil som na rôzne
študentské konferencie aj s medzinárodnou účasťou, pričom väčšinu z nich sa mi podarilo aj
vyhrať. Inžinierske štúdium som ukončil v roku 2000 s červeným diplomom, v tom čase som
bol najlepším študentom univerzity. Za vynikajúce výsledky v štúdiu som dostal aj cenu
rektora.
Je držiteľom ocenenia kanadskej metalurgickej spoločnosti, ktoré mu udelili v roku 2003 vo
Vancouveri.
Už počas štúdia ste sa preslávili v zahraničí. Ako sa vám to podarilo?
Každý vedec prezentuje svoju prácu v odborných časopisoch alebo na rôznych vedeckých
konferenciách. Ja som mal tú možnosť, že som vďaka svojej práci cestoval po svete. Bol som
v Kanade vo Vancouveri, v USA v Chicagu a Denveri. Na prvej konferencii v Kanade som
dostal cenu Kanadskej metalurgickej spoločnosti za článok o vývoji TRIP ocelí (pozn. red.
Transformation Induced Plasticity steels – ocele s transformačne indukovanou plasticitou).
Ako ste sa cítili, keď vám odovzdávali cenu hneď na prvej konferencii?
Úžasne. Nevedel som, že mi chcú udeliť cenu. Nečakal som to. Bol som na seba veľmi hrdý,
hlavne preto, že tam bola medzinárodná konkurencia. Samí Kanaďania, Japonci a
Američania. Bol som tam medzi ocenenými nielen jediný Slovák, ale dokonca aj jediný
Európan.
Aký najväčší úspech ste zatiaľ vo svojej práci dosiahli?
V decembri roka 2009 sa mi podarilo vyvinúť nový druh TRIP ocele, ktorý má pri výbornej
tvárnosti ešte vyššiu pevnosť. Na túto oceľ mám aj dva európske patenty. Na vývoji som
pracoval pár rokov, bolo za tým kus driny. O to viac to bol skvelý pocit a veľké
zadosťučinenie. Keď prišli výsledky testovaní a pozrel som sa na ne, tak som sa zmohol len
na „fíha.“ Veľmi sa tešilo aj vedenie, dostal som prémie... (smiech).
Môžete teda o sebe povedať, že ste vo svojom odbore najúspešnejším Slovákom?
Myslím, že áno. Myslím, že môžem povedať, že som vo svojom odbore slovenská jednotka.
Vysvetlite nám, ako prebieha vývoj nových ocelí
Pracujem ako projektový manažér, venujem sa vývoju a výskumu vysokopevných ocelí pre
automobilový priemysel, ktoré obsahujú zvyškový austenit – TRIP ocele. Ide o špecifický typ
ocelí, ktoré sú na jednej strane síce veľmi pevné, ale na druhej strane sa dajú aj veľmi dobre
tvárniť. Do určitej miery ideme proti prírode, keď naraz zlepšujeme pevnosť a aj tvárnosť
materiálu.
Najskôr musíme oceľ vyvinúť v laboratóriu. Nejde o žiadnu alchýmiu, už dopredu musíme
vedieť, aké prvky chceme do ocelí pridať, aby mali požadované vlastnosti. To vieme zistiť na
základe počítačových simulácií a následne aj ich testovaním. Z množstva laboratórnych
odlievaní vzídu jedna – dve najlepšie ocele, ktoré potom implementujeme do výroby. V
laboratóriu sa pri odlievaní pracuje s hmotnosťou okolo 200 až 300 kilogramov, vo výrobe je
to už nad 150 ton.
Celý výrobný proces počnúc odlievaním, valcovaním za tepla a za studena a následného
žíhania a pokovovania musíme pozorne sledovať a prípadne chyby odstrániť. Keď je oceľ vo
forme pozinkovaného plechu hotová, tak sa ešte musí testovať jej tvárnosť a schopnosť
zvárania.
•
V decembri 2009 vyvinul nový druh TRIP ocele, na ktorú má dva európske patenty.
Celé testovanie navrhujem, vyhodnocujem a koordinujem. Okrem vývojového a testovacieho
procesu mám na starosti aj komunikáciu s klientmi, ktorým novú oceľ predstavujeme.
Spolupracujeme s viacerými významnými svetovými automobilkami.
Aké významné zmeny zaznamenala metalurgia posledných rokov?
V poslednom období je veľký „boom“ vo vývoji ocelí pre automobilový priemysel kvôli
silnejúcej konkurencii zo strany ľahkých kovov a to najmä hliníka. Za posledných 15 rokov sa
pevnosť týchto ocelí zvýšila štvor- až päťnásobne! Európska únia tlačí automobilový
priemysel, aby kvôli globálnemu otepľovaniu radikálne znižoval emisie oxidu uhličitého a
teda aj spotrebu paliva novovyrobených automobilov.
Jeden spôsob ako to dosiahnuť, je vyvíjať ocele s vyššou pevnosťou. Pretože potom
komponenty karosérie, vyrobené z takýchto ocelí, môžu byť tenšie a tým pádom sa zníži
celková hmotnosť automobilu, čo má za následok jeho nižšiu spotrebu a aj nižšie emisie
oxidu uhličitého. A navyše vďaka vyššej pevnosti sú automobily odolnejšie voči nárazom,
takže sú aj bezpečnejšie.
Už v mladom veku ste dosiahli úspechy, na ktorých niektorí vedci pracujú celý život.
Nepremýšľali ste napríklad nad akademickou dráhou, aby ste sa posunuli ešte ďalej?
Síce mám len 33, ale v Rakúsku by som už mohol ísť robiť profesora na univerzitu. Majú tam
iný systém ako na Slovensku, profesúra je pre nich skôr post, pre ktorý človek zastáva na
univerzite, ako akademický titul.
Medzičasom mi popri mojej práci už aj ponúkli funkciu hosťujúceho profesora na univerzite
Jana Keplera v Linzi, ktorú budem od začiatku septembra tohto roku zastávať. Znamená to
prednášanie fyzikálnej metalurgie, v podstate fyziky kovov, dve hodiny týždenne, takže to
môžem pokojne skĺbiť aj s prácou.
Ste Slovák a v Rakúsku zastávate veľmi vysoký post. Dávajú vám Rakúšania pocítiť, že
nie ste „ich“?
V tomto smere som nepocítil žiadne tlaky kvôli tomu, že som Slovák. Ale je dosť možné, že
je to preto, že som prišiel z Belgicka. Prišiel som z vyššej úrovne, ako je v Rakúsku. Ak by
som prišiel zo Slovenska, tak by mi to asi dali pocítiť. Z rozprávania totiž viem, že tu panuje
určité podceňovanie, pretože sme krajina bývalého socializmu.
V zahraničí ste známy, ale čo na Slovensku? Myslíte si, že vaši krajania a odborníci z
oceliarstva o vás vedia?
Ohlasy na moju prácu zo Slovenska už sporadicky zaznamenávam. Doteraz som sa na
Slovensku okrem rodnej trnavskej univerzity príliš nezviditeľňoval. Teraz som však vstúpil
do Vedeckej spoločnosti pre náuku o kovoch pri Slovenskej akadémii vied (SAV).
O vedcoch sa hovorí, že ich život je veda. Je to tak aj vo vašom prípade? Čo je pre vás
dôležité okrem práce a výskumu?
(Úsmev...) Myslím, že je to z veľkej časti pravda. Keď som bol mladší, sústredil som takmer
všetok čas na štúdium a kariéru. Bolo to pre mňa prvoradé. Potom som si uvedomil, že by
som si chcel založiť rodinu a usadiť sa. Aj preto som sa rozhodol ostať pracovať kúsok od
Slovenska. Aby som si mohol hľadať ženu...(smiech).
Teraz je pre mňa najdôležitejšia rodina. Nedávno som sa oženil, manželka je Slovenka.
Presťahovala sa za mnou do Linzu. Uvažujeme, že si založíme rodinu. Keď prídem domov
snažím sa venovať jej a neriešiť len prácu.
Stále platí, že veľa úspešných ľudí z rôznych odborov zo Slovenska uteká. Prečo je to
tak?
Určite kvôli nelichotivým podmienkam v oblasti vedy a výskumu. Ide najmä o financie.
Každá vláda tvrdí, že dá viacej peňazí na vedu, stále je však veľmi podvyživená. Preto sa
veda na Slovensku môže len veľmi ťažko rozvíjať.
Slovensko prispieva do vedy a výskumu menej ako 0,5 % hrubého domáceho produktu
(HDP), čo je bohužiaľ žalostne malo. Len pre porovnanie, Česká republika investuje do vedy
a výskumu okolo 1,5 % HDP a Rakúsko dokonca viac ako 2,6 % HDP.
Naša firma vedu a výskum tiež nepodceňuje a prispieva sumou presahujúcu 100 miliónov eur
ročne. S otázkou financií súvisí aj koľko slovenskí vedci zarábajú a aké zastarané vybavenie
majú. Druhá vec je, že na Slovensku máme prevažne výrobný priemysel a prepojenie
priemyslu s výskumom je nedostatočné. Nechcem hovoriť, že tu nie je vôbec nič, ale oproti
iným krajinám je to veľmi slabé.
Predstavujeme
Dr.Ing. Daniel Križan je vedec v oblasti materiálového inžinierstva, vývoja ocelí pre
automobilový priemysel.
Narodil sa v roku 1977 v Bratislave. V roku 2000 obhájil titul inžinier na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Trnave.
Doktorát v oblasti materiálového inžinierstva so špecializáciou na vývoj vysokopevných ocelí
pre automobilový priemysel mu udelili v roku 2005 na univerzite v belgickom Gente.
Je držiteľom ocenenia kanadskej metalurgickej spoločnosti, ktoré mu udelili v roku 2003 vo
Vancouveri. Počas štúdia sa stal aj prvým nebelgickým vedúcim na univerzite v Gente, keď
tri roky riadil oddelenie vákuovej metalurgie a odlievania.
V decembri 2009 vyvinul nový druh TRIP ocele, na ktorú má dva európske patenty. Je
autorom asi 20 vedeckých publikácií prezentovaných na medzinárodných vedeckých
konferenciách prevažne v USA a Kanade a publikovaných v zahraničných odborných
časopisoch
V súčasnosti pracuje v rakúskej oceliarni voestalpine Stahl v Linzi ako hlavný koordinátor
výskumu a vývoja vysokopevných ocelí pre automobilový priemysel obsahujúcich zvyškový
austenit.
++++++++++++++++++++
Talentovaná študentka
Trocha chémie nikoho nezabije
Vladimír Jancura
Top osobnosťou Slovenska medzi talentovanými študentmi a mladými vedcami sa stala
analytická chemička Andrea Fedorková. Na sklonku minulého roka rozhodla o tom
autoritatívna porota zložená z popredných predstaviteľov akademickej obce. Sympatická
blondínka vymyslela čosi, čo súvisí s vývojom bezpečného a lacného automobilu budúcnosti.
Andrea zažila svojich desať minút slávy, v žiari reflektorov jej cenu odovzdal prezident
republiky. Dnes však je už opäť skromnou služobníčkou vedy v univerzitných laboratóriách.
Máte iba 26 rokov a tituly už pred menom i za ním - RNDr. a PhD. Ako ste to stihli?
Štúdium na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach som zvládla za štyri roky.
To znamená, že jeden ročník ste preskočili?
Presnejšie: dva ročníky som urobila v jednom.
To je predsa náročné?
Áno, ale vyšlo to najmä preto, že som bola v rámci programu Socrates Erasmus celý semester
na študijnom pobyte v Nemecku. Odporúča sa to síce až vo štvrtom alebo v piatom ročníku,
čiže po bakalárskej štátnici, a ja som bola vtedy ešte len v treťom. Na nemeckej univerzite v
Münstri som absolvovala kompletný semester so skúškami. Po návrate som musela urobiť
ešte zopár povinných skúšok aj v Košiciach.
Dva semestre v jednom?
Také čosi. V septembri som mala bakalárske štátnice a hneď o pár mesiacov v máji som
absolvovala aj magisterské. A keďže som si nejaké skúšky - z angličtiny, telesnej výchovy a
niektorých výberových predmetov - urobila ešte v druhom ročníku, mala som nakoniec dosť
kreditov na to, aby som štúdium skončila už vo štvrtom ročníku.
Kto mal na vás určujúci vplyv z vysokoškolských pedagógov?
Docenti Renáta Oriňáková a Andrej Oriňák. S nimi som prišla do styku ako s prvými v rámci
vedeckej činnosti. A s nimi som aj publikovala prvé články vo vedeckých karentovaných
(významných) časopisoch. Ale môžem povedať, že veda ma začala naozaj baviť až v Münstri.
Čo je na nej také príťažlivé?
Sloboda myslenia. Každý môže prísť s vlastnými nápadmi, neošúchanými myšlienkami, s
niečím skutočne novým. Tam môžete naozaj ukázať, čo vo vás je. Poučky sa vieme naučiť
všetci rovnako, ich tvorivé využitie už nie je také bežné.
Objavy a prevratné vynálezy sú vraj doménou mladých vedcov tak do 30 až 35 rokov.
Platí to aj o analytickej chémii?
Neviem, je však fakt, že s odvážnym až takpovediac strešteným nápadom príde skôr mladý
vedec ako jeho starší kolega. Väzí to asi nielen v schopnosti dosiahnuť vyššie stupne
kreativity, ale aj v celkovej psychológii.
Vás ocenili za výskumnú prácu s dlhým a pre laika priveľmi zložitým názvom: Príprava
a charakterizácia nového katódového materiálu pre Li-ion batérie na báze polypyrolFePO4. Čo je to, prosím vás?
Polypyrol-FePO4? Fosforečnan železitý.
A to celé?
Dobre, tak si zopakujme základy. Každá batéria sa skladá z katódy, anódy, elektrolytu, ktorý
obsahuje Li+ ióny a separátora, ktorý oddeľuje katódový a anódový priestor. Pohybom Li+
iónov z anódy do katódy vzniká elektrický prúd. Následne sa dobíjaním Li+ ióny
premiestňujú v opačnom smere. Momentálne sú kľúčovými faktormi pre výskum katódový
materiál a elektrolyt. V prvom prípade by sa mal drahý a škodlivý LixCoO2 (oxid kobaltu)
nahradiť lacným, netoxickým a bezpečným materiálom. Tým som sa zaoberala aj vo svojej
dizertačnej práci.
A k čomu ste dospeli?
Išlo mi o to, zlepšiť nový katódový materiál LiFePO4, čo je fosforečnan železnato-lítny. Ten
sa už používa aj v komerčne dostupných elektromobiloch a elektrobicykloch. Cieľom práce
bolo zvýšiť kapacitu a rýchlosť nabíjania pomocou polymérneho povlaku polypyrolpolyetylén glykol. Výsledky nášho výskumu naozaj potvrdili, že kapacita takéhoto
kompozitného materiálu je vyššia a urýchlil sa aj pohyb Li+ iónov pri nabíjaní a vybíjaní.
Vari to nejde bez odborných výrazov?
Asi nie, ináč všetko až neprípustne zjednodušíme. Napokon trocha chémie predsa nikoho
nezabije. V tomto prípade ide navyše o ekológiu, o ekologicky čistý automobil, pod ktorý sa
podpíše aj chemická veda a výskum.
Čo je na tom pravdy, že dnešné batérie sú vyslovene nebezpečné?
Elektrolyty v Li-ion batériách sú naozaj veľmi reaktívne a pri vyšších teplotách za prístupu
vzduchu môže takáto batéria explodovať.
Aj v mobiloch?
Áno, stáva sa to aj v mobiloch a laptopoch, ale následky takejto explózie nie sú zničujúce. Pri
využití v elektromobiloch sa však musí toto riziko odstrániť úplne. Keby explodovala veľká
batéria v elektromobile, bolo by to smrteľné pre posádku auta. Preto sa momentálne pracuje aj
na polymérnych elektrolytoch, ktoré by zamedzili riziku výbuchu.
Aké ste mali pocity pri preberaní ceny Top osobnosť?
Dlho som tomu nechcela uveriť. Dnešná veda je predovšetkým tímová práca. Bez školiteľov a
spolupracovníkov z Košíc a Bratislavy by som ako doktorandka sotva niečo dokázala. Je fakt,
že problematike Li-ion batérií sa na Slovensku, aspoň podľa mojich vedomostí, zatiaľ nikto
nevenuje. Pre tento výskum však boli kľúčové moje zahraničné pobyty. Takmer dva roky som
strávila na univerzite v Münstri.
Čím zásadným sa líšia podmienky na štúdium a výskum tam a u nás?
Najzásadnejším rozdielom je, samozrejme, vybavenosť a prístup k prístrojom. U nás už tiež
máme dobré prístroje, ale málokto si môže vyskúšať merania osobne. V zahraničí vám ukážu,
čo ako funguje, a pracujete sám. Samozrejme, nie na všetkých zariadeniach, ale na mnohých
áno. Ďalším zásadným rozdielom je celkové fungovanie výskumných pracovísk.
V akom zmysle?
V Nemecku väčšina z nich má niečo ako „centrálnu výdajňu" či "predajňu“, kde si ľahko
kúpite všetko: od zošita, plášťa, kadičky až po základné chemikálie. Stačí vám preukaz
zamestnanca. Nemusíte nič objednávať, vypĺňať kopu tlačív, robiť výberové konanie a potom
dva týždne čakať. Na Slovensku je veľa byrokracie, aj pre jednu ceruzku musíte vypísať
pätoro tlačív. To dosť znepríjemňuje vedeckú prácu a oberá o čas.
Čo vám dal Münster do budúcnosti?
Zahraničné pobyty majú naučiť mladých vedcov pracovať samostatne, od prvotnej myšlienky
základného výskumu cez jeho realizáciu až po publikovanie získaných výsledkov. V zahraničí
je každý odkázaný sám na seba, ukážu vám základné postupy, obsluhu prístrojov, povedia, čo
ako funguje, ale potom už pracujete sám za seba. Nikto vás nekontroluje, čo robíte, kde ste.
Ale aspoň raz za mesiac ste povinný preukázať výsledky vašej práce. V tomto smere boli
moje pobyty na univerzite v Münstri veľmi dobrou školou.
Nelákali vás, aby ste tam zostali dlhšie?
Už počas prvého pobytu v Münstri som mala ponuku zostať tam na celé doktorandské
štúdium. Samozrejme, najprv by som musela prejsť výberovým konaním. No predstava ostať
najbližšie štyri roky v Münstri ma nelákala.
Prečo?
Od začiatku som skôr uvažovala nad variantom dlhodobej spolupráce v rámci doktorandského
štúdia na Slovensku. A oplatilo sa to. Takto som bola stále v kontakte aj s pracoviskom v
Münstri, aj so Slovenskom. V Nemecku som namerala podstatnú časť údajov a doma som si
to vyhodnotila a napísala publikácie. Časť meraní som však robila aj doma v Košiciach a
Bratislave. Myslím, že takto to bolo aspoň pre mňa výhodnejšie. Medzitým som ešte
absolvovala pobyt v Barcelone a krátkodobé pobyty v Prahe, Brne a vo Viedni.
Ale nedostali ste žiadnu ponuku zostať v Nemecku po skončení doktorandského štúdia?
To áno, ale rozhodla som sa radšej pre domov a nejaký čas nikam necestovať. Za posledných
päť rokov som veľa cestovala, už som toho videla a zažila dosť. Ale zahraničnú spoluprácu
mám aj dnes, chodievam na krátkodobé pobyty.
To by ste odmietli aj veľmi lukratívnu ponuku?
Možno by som uvažovala, ale záležalo by veľmi na tom, kde to miesto je, aké sú tam
pracovné podmienky a zavážili by aj ďalšie aktuálne okolnosti.
Vráťme sa teraz ešte na chvíľu späť, vlastne na samý začiatok. Kde sa udialo vaše prvé
randezvous s analytickou chémiou?
Na chemickej priemyslovke v Humennom.
Kto vás tam nasmeroval?
Najskôr mama, ktorá tiež bola absolventkou tejto priemyslovky a celý život pracovala ako
chemická laborantka v Chemku Strážske.
Pochádzate teda zo Strážskeho?
Nie, z Tovarnianskej Polianky, to je malá dedinka bližšie k Vranovu nad Topľou.
Mnohé vaše rovesníčky dali prednosť obchodnej akadémii alebo gymnáziu.
Odmala som bola technický typ, mňa humanitné smery nikdy nelákali. Ako dieťa som sa rada
hrala s legom alebo som niečo majstrovala.
Ale neboli ste sklamaná po prvých stretnutiach s chémiou? Samé vzorce, poučky a
memorovanie. Pre mnohých je to strašná nuda...
Nie je však chémia ako chémia. Už na strednej škole som sa zoznámila so všetkými
chemickými odbormi. Najviac na mňa zapôsobila fyzikálna chémia. Tam stačí vedieť
základné vzorce a princípy a zvyšok sa dá ľahko odvodiť. Kto logicky uvažuje, nemusí sa
veľa vecí učiť naspamäť.
Kancelárka Angela Merkelová je doktorkou prírodných vied v odbore fyzikálna chémia.
Je to v jej životopise.
Viem o tom, počas mojich študijných pobytov Münstri ma viedol profesor Winter, ktorý s
Merkelovou kedysi spolupracoval.
Chemický fyzik Pavol Fedorko zo Slovenskej technickej univerzity je váš príbuzný?
Všimla som si, že tam pracuje, ale je to len menovec.
Je zásadný rozdiel medzi fyzikálnou chémiou a chemickou fyzikou?
Sú si dosť príbuzné - lebo všetko navzájom súvisí - ale zároveň každá je o niečom inom.
Fyzikálna chémia by sa dala rozdeliť na dve časti – teoretickú a experimentálnu. Ja som sa
však špecializovala už počas vysokoškolského štúdia skôr na elektrochémiu, ktorá patrí medzi
analytické odbory.
Vysokoškolské štúdium chémie patrilo kedysi medzi najťažšie. Ešte to platí?
To je zrejme individuálna vec, ale nie je to práve jedna z tých najľahších škôl.
Ťažké bolo už dostať sa na takéto štúdium. Dnes možno počuť, že fakulty namiesto
prísneho výberu uskutočňujú nábor, aby mali dosť študentov, lebo od toho závisí
rozpočet školy. Je to tak?
Je fakt, že niektoré technické a prírodovedné smery naberajú študentov aj z obchodných
akadémií, ktorým však niekedy chýbajú základné vedomosti z chémie. Ak prijatí nevedia ani
to, z čoho sa skladá vzduch, je to asi zlé, nie?
Čo s tým?
Fakulty sú nútené takto postupovať, lebo inak by nemali potrebné financie. V zahraničí, aspoň
tam, kde som doteraz bola, je vysokoškolské štúdium spoplatnené. Ak nie úplne, aspoň
čiastočne. Nie všade sú to veľké peniaze. Povedzme 300 alebo 500 eur za semester. Odrádza
to najmä takých, čo nemajú vážny záujem o štúdium, ale chcú napríklad len okúsiť veselý
študentský život. Aj u nás ich je veľa. Pobudnú v škole rok, neurobia ani jednu skúšku a
poberú sa ďalej. Pre nich je to nič, pedagógom však spôsobujú problémy.
Aké?
V prvých ročníkoch je ich veľa a ťažko sa pracuje s takou masou ľudí. To už hovorím aj z
vlastnej skúsenosti, lebo vediem niektoré laboratórne cvičenia a jednoducho nie je možné sa
primerane venovať toľkým poslucháčom. Iná reč je s tými, ktorí majú vážnym záujem o
cvičenia, a iná s ďalšími, ktorých absolútne nezaujímajú. Pri práci v laboratóriu je to do
určitej miery aj nebezpečné, keď študent poriadne nevie, čo a s čím má robiť.
Čo hovoríte na to, že v dôsledku najnovších rozhodnutí slovenskej vlády sa vede a
vysokému školstvu vezmú ďalšie peniaze, tentoraz v prospech výstavby diaľnic?
Keď vezmeme do úvahy, že Slovensko je krajinou, ktorá prispieva na vedu najnižším
percentom z HDP spomedzi krajín Európskej únie, je to neprípustné najmä z dlhodobého
hľadiska. Už teraz sú zdroje financovania projektov obmedzené, a keď ich bude ešte menej,
dostaneme sa do veľmi zlej situácie. Myslím, že slovenská veda a vedci majú veľký potenciál,
ale keď to pôjde týmto smerom, nebude dôvod na to, aby tu mladí vedci zostávali.
Neodchádzali aj doteraz?
V posledných rokoch mnoho mladých ľudí zostáva doma alebo sa tam vracajú, lebo vidia
šancu na úspech aj tu, kde majú rodinu, zázemie, priateľov. Vybavenie škôl a vedeckých
inštitúcií sa medzitým zlepšilo, dá sa tu robiť dobrý výskum v rôznych oblastiach. Očakávali
sme, že tento postup bude vláda podporovať, udržiavať a ešte zlepšovať. Ale keď bude menej
peňazí, bude aj menej projektov, menej sa bude cestovať, menej publikovať, spolupráca so
zahraničím postupne zanikne, stratíme kontakty. Kto bude chcieť pracovať za takýchto
podmienok?
Ešte sa cítite byť východniarkou?
Samozrejme.
V takom prípade musíte považovať urýchlené dokončenie diaľnice z Bratislavy do Košíc
za prioritu.
Áno, považujem to za dôležite. Momentálne žijem v Košiciach, no často som kvôli práci v
Bratislave. Veľa teda cestujem na tejto trase, ale najradšej vlakom, niekoľko ciest autom
stačilo. Vlakom je to aj rýchlejšie, aj bezpečnejšie, vzhľadom na stav našej cestnej siete.
Z pohľadu východniara by bolo teda dobré nájsť peniaze na diaľnice i na vedu a
školstvo a ušetriť niekde inde?
Iste, a nemal by to byť až taký veľký problém. Koľko financií odčerpáva len rozbujnená
štátna správa, ktorá sa naďalej správa rozhadzovačne. Čerstvý príklad - nákup drahých
limuzín na niektorých ministerstvách. Prečo radšej nedohliadnuť na predražené tendre alebo
neznížiť počet ministerských úradníkov a už konečne neobmedziť zbytočnú byrokraciu?
Máte s tým už aj vlastné skúsenosti?
Práve pracujem na jednom projekte výskumu a vidím, koľko je pri tom nepochopiteľnej
byrokracie. Všetko musí ísť aj elektronicky, aj na papieroch, zo všetkého potrebujete mať aj
kópiu. Podľa mňa by sa to dalo racionalizovať. Ale keď úrady samy vydávajú nariadenia,
ktoré vopred počítajú s nadmierou administratívy, potom sa niet čomu čudovať. Musia
zamestnávať ďalších ľudí, ktorí to všetko budú kontrolovať.
Žena vo vedeckom výskume už nie je zriedkavosťou ani na Slovensku, šéfmi
výskumných pracovísk sú však oveľa častejšie muži. Čím to je?
V Nemecku to už nie je také zjavné, hoci aj tam pretrváva nepomer v prospech mužov.
Jednou z príčin môže byť materská funkcia ženy.
Vy sa ešte nebudete vydávať?
(smiech) Idem sa vydávať, ale nebude to v bezprostredne blízkej budúcnosti.
A nemáte obavy, že to môže časom vašu vedeckú kariéru pribrzdiť či nebodaj zničiť?
Ani nie. Som veľmi aktívna osoba, aj teraz stíham mnoho vecí naraz. Ak mi trocha pomôžu
rodičia, dá sa to skĺbiť, myslím práca a rodina. Ak, pravda, nevzniknú nejaké neočakávané
okolnosti. Určite mi však nehrozí trojročná materská - to jednoducho nevydržím.
Priateľ má podobné povolanie?
Nie, vôbec nie, je to bývalý športovec a momentálne pracuje v oblasti hotelierstva a
gastronómie.
To je dobré, nie? Možno vás zastúpi aj v domácich prácach?
To neviem, ale myslím, že domáce práce a starostlivosť o rodinu si rozdelíme obaja rovnako.
V súčasnosti pracuje a býva na Štrbskom Plese. Z Bratislavy do Košíc cestujem so zástavkou
vo Vysokých Tatrách.
Lyžujete?
Lyžujem, plávam, ale iba rekreačne.
A čo krásna literatúra, výtvarné umenie, film?
Na literatúru momentálne nemám veľa času, akurát tak na odborné články a knihy. Do kina
nemusím, ale divadlo mám rada.
Televíziu sledujete?
Iba ak ide nejaký veľmi dobrý film alebo Televízne noviny. Odvtedy, čo som bola dlhšie na
univerzite v Münstri, odvykla som si pozerať televíziu.
Ako to?
Mala som tam zaujímavú partiu, kolegyne a zároveň kamarátky z Nemecka, Spojených štátov,
Ruska a Kirgizstanu. Keď sa našiel večer voľný čas, debatovali sme až do neskorej noci.
O čom?
O všetkom možnom - o umení, o sociálno-ekonomickej situácii v našich krajinách, ba aj o
politike. Zároveň som si zlepšovala angličtinu a nemčinu.
Aj naďalej ste v kontakte?
Áno. Píšeme si a dokonca sa navzájom navštevujeme alebo sa stretávame na rôznych
pracovných cestách, vedeckých konferenciách.
Pracujete na výskume lepších batérií do elektromobilov. Vlastné auto už máte?
Ešte nie. Zatiaľ chodím pešo a auto nepotrebujem.
Možno si raz kúpite elektromobil, ale už s tými zdokonalenými batériami?
Nevylučujem to. Momentálne sa výskum Li-ion batérií sústreďuje na nájdenie čo
najvhodnejších materiálov, aby sme dokázali skonštruovať čo najmenšiu a najľahšiu batériu s
čo najväčšou kapacitou. Predpokladá sa, že už v blízkej budúcnosti sa v špeciálnych
staniciach bude dať batéria elektromobilu dobiť za niekoľko minút. Sieť takýchto staníc sa v
Nemecku buduje veľmi rýchlo. Napokon prvé sa už objavili aj na Slovensku.
Volkswagen oznámil, že sériovo začne vyrábať elektromobily už v roku 2013.
Viem, že investuje do toho veľa. V oblasti výskumu spolupracuje aj s univerzitou v Münstri.
Sama som sa už podieľala na riešení jednej takejto úlohy. Pred dvoma rokmi nám zástupcovia
firmy predviedli prototyp svojho elektromobilu. Poviem vám, máme sa na čo tešiť.
Andrea Fedorková
* Po skončení Strednej priemyselnej školy chemickej a potravinárskej v Humennom
pokračovala v štúdiu na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Magisterské štúdium
skončila za 4 roky s vyznamenaním.
* Doktorandské štúdium absolvovala na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Zároveň
bola na niekoľkých dlhodobých študijných pobytoch na WW univerzite v nemeckom Münstri
a na krátkodobých pobytoch na univerzitách v Barcelone, vo Viedni, v Brne a Prahe.
* V roku 2009 sa stala víťazkou prvej interaktívnej konferencie mladých vedcov Preveda v
sekcii Analytická chémia. Už vo svojom mladom veku absolvovala na pozvanie prednášku v
Ústave anorganickej chémie Českej akadémie vied v Prahe, čo sa stáva len uznávaným
odborníkom.
* Už počas štúdia publikovala 15 vedeckých článkov, z toho 8 vo významných karentovaných
časopisoch. V šiestich figuruje ako prvá autorka. Zúčastnila sa na ôsmich medzinárodných
vedeckých konferenciách, na šiestich vystúpila s prednáškou.
* Získala cenu Top osobnosť medzi talentovanými študentmi a mladými vedcami za rok
2010. Od jesene pracuje ako vedecká pracovníčka na Katedre analytickej chémie PriF UK v
Bratislave.
++++++++++++++++++++
medicína na kašel [28.9.2008]
POTŘEBNÉ PŘÍSADY
je k odhlenění, namísto mukosolvanů atd. Sama zaručuji, že je to opravdu zázrak!!! Mám 3
děti a vařím při každé větší rýme. 1 sáček tymiánu (8-9gramů). 200 gr cukru. 25 0ml vody
POSTUP PŘÍPRAVY
vodu s cukrem vaříme na mírném ohni 20 minut, poté sundáme z ohně.
Musíme přidat celý sáček tymiánu ( jeden, kupovaný tymián) a nechat louhovat do
vychladnutí. Scedit, a po lžičkách třeba 5 krát denně.
Nenamáčet do lektvaru olíznutou lžičku!!!! Dávám medicínu do skleněné lahvičky.
Vydrží dlouho.Skladuji při pokojové teplotě i 2 měsíce.Vlastě nevím jak dlouho ale nikdy se
mi nezkazila. a dětem moooc chutná
Česnekové přírodní antibiotikum-HLAVNĚ NA KAŠEL!!! [4.6.2009]
POTŘEBNÉ PŘÍSADY
6 stroužků česneku,8 lžic cukru,250ml vody
POSTUP PŘÍPRAVY
Česnek nasekáme na drobno a dáme do vody s cukrem. Zamícháme a pomalu vaříme 10
min.Necháme uležet několik hodin a scedíme.Uchováváme v ledničce.To je recept,který
používám už léta.Moje děti ho jedí normálně,ani se nešklebí,není to až tak strašná chuť.Velmi
rychle zabírá na kašel,nejpozději druhý den zaznamenáte velkou změnu.Malé dcerce
16.měsíční dávám 4ml 3x denně a té starší(10 let) 5ml pokaždé když si vzpomenu,třeba i 6x
denně.Je to opravdu zaručený lék na jakýkoliv kašel.Můj bratr si ho udělal i na bolavý
zub,(měl zánět) a tvrdí,že mu můj lektvárek pomohl,tak nevím......Není to můj lektvárek,ale
vyčetla jsem ho v jedné babské medicínské knize,kde bylo spoustu receptíků s
bylinkami.Opravdu zabírá!!!!!!
ZARUČENĚ FUNGUJÍCÍ FÍGL NA UCPANÉ DUTINY!!! [7.12.2007]
POTŘEBNÉ PŘÍSADY
jakékoliv nosní kapičky,tyčinky do uší
POSTUP PŘÍPRAVY
Jelikož mi stále píší maminky s prosbou o zaslání této metody na mejl,uveřejnuji "recept" sem
a budu jen ráda,když zabere i ostatním,tak jako nám.
Starší syn velmi trpěl na zánět vedlejších nosních dutin,užili jsme si...až nám naše paní
doktorka odešla do důchodu a dostali jsme nového pana doktora,který nám poradil tuto
metodu,která prý zabírá i na opravdu těžké případy,které by jinak čekala punkce.
Lze praktikovat i u dětí,které již vydrží sedět v klidu.
Vezmete si tyčinky do uší,pořádně pokapete nosními kapkami nebo postříkáte nosním
sprejem,a opatrně zasunute CO NEJHLOUBĚJI do nosu.Můj syn je velký strašpytel a to je
mu 11 let,takže jsem musela nejdříve vyzkoušet na sobě,aby viděl,že to nic není.Tyčinky jdou
skutečně zandat dost hluboko,kouká z nich nějaký 1-2 cm,nebolí to,pouze to asi díky kapkám
lehce šimrá.Toto se praktikuje 3x denně po dobu 15 minut /obě dírky současně/.
Jak nám doktor vysvětlil,jde o to,takhle se kapky dostanou i do postranních dutin a uvolní je.
Velmi dobré je zkombinovat tyčinky+horká vana,zaručuji,že Vám pak nudle potečou jedna
radost:-)))))
Lucie T. (levandule) ID 30083 (5.4.2010, 23:08) Dobrý večer,i nám tato metoda pomohla,tak
se podělím o zkušenost.
Dcera na ucpané dutiny též velmi trpí,po ant.má do týdne opět rýmu,takže jsme zkusili toto:
2 x denně dát nožičky do horké osolené vody po kotníky (jakou nejvíc snese,né ale aby si je
tam popálila!) a do nosu taky dle svých možností strčit lehounce vatové tyčinky namočené v
kapičkách do nosu.Je jí skoro 7 let a strčí si je tam sama tak do půlky.Hodně při tom pšiká,ale
dá se to vydržet.Do 10 minut rýma teče jak o závod....jak zelená,tak bílá,různě se to
střídá.Takže vysmrkáme a jedeme za chvíli to samé ještě jednou,dvakrát.
Dělali jsme to tři dny a od té doby nesmrká a nemá ucpaný nos,snad to vydrží..děkujeme za
inspiraci!
MEDOVÝ ZÁZRAK NA IMUNITU I NACHLAZENÍ [7.1.2011]
POTŘEBNÉ PŘÍSADY
VČELÝ MED 250g ČESNEK 35g KŘEN 35g KOSTKA MÁSLO 50g
POSTUP PŘÍPRAVY
POSTUP:
1. ČENSEK S KŘENEM OČISTÍME A ROZMIXUJEME NA KAŠI
2. DO VĚTŠÍ SKLENICE SI DÁME TEKUTÝ MED
3. PŘIDÁME ROZMAČKANÉ MÁSLO A UTŘENÝ ČESNEK S KŘENEM
=VŠE DŮKLADNĚ ROZMÍCHÁME=
UCHOVÁVÁME:
V CHLADNU LEDNICE
DÁVKOVÁNÍ:
PODÁVÁ SE 2-3 DENNĚ 1 ČAJOVÁ LŽICE
VHODNÉ:
PRO DĚTI OD 1.ROKU AŽ DO STÁŘÍ
NA CO JE URČENÝ:
VÝBORNÁ KOMBINACE ÚČINNÝCH LÁTEK PRO POSÍLENÉ IMUNITY, TAKÉ PŘI
NACHLAZENÍ A NEMOCI
RADY NA ZÁVĚR:
MÁ SVOU NEZAMĚNITELNOU CHUT A OSOBNĚ DOPORUČUJI TROCHU ZAJÍST
ASPON PIŠKOTEM A POŘÁDNĚ ZAPÍT
OSOBNÍ ZKUŠENOST:
( JÁ OSOBNĚ JSEM TENTO "FUJTAJBL" JAK JSEM TO JAKO DÍTĚ NAZÍVALA,
MUSEL BRÁT KVŮLI VELMI ČASTÝM ONEMOCNĚNÍM PRŮDUŠEK A OSLABENÉ
IMUNITĚ A I KDYŽ MI TO NECHUTNALO, JE PRAVDOU, ŽE JE VELMI ÚČINNÝ)
http://www.mimibazar.cz/recept.php?id=7867&order=1 na ruky
Díky tomuto receptu jsem se vyhla operaci karpálních tunelů [8.9.2007]
POTŘEBNÉ PŘÍSADY
Acylpyrin
5 listů aloe
francovku herbu či lesanu
POSTUP PŘÍPRAVY
Dlouho jsem měla bolesti rukou, hlavně v klidu a nejhorší to bylo v noci... Nevíte kam s
rukou, brní prsty a jste každou chvilku vzhůru a ráno nejste schopna udržet drobné věci v
rukou, nemáte v nich cit. S obtížností mažete chleba, zamykáte dveře apodobně. Pokud trpíte
stejnými obtížemi, tak zkuste můj zaručený recept.
Do půl litru francovky herby (či lesany) nechte luhovat 20 tablet acylpyrinu a 5 listů aloe a
občas protřepte. Po necelém týdnu si můžete ruce mazat před spaním. Já osobně jsem měla
svou medicínu po ruce i v noci.
"Nie ste chorí, ste smädní" (z knihy Dr. F. Batmanghelidj)
Pálenie záhy
Pálenie záhy je signálom nedostatku vody v hornej časti gastro-intestinálneho traktu. Príčinou
je smäd. Užívanie liekov pri liečbe týchto ťažkostí nie je správne. Na vine je dehydratácia,
telo trpí v dôsledku nedostatku vody.
Lieky proti páleniu záhy v stave dehydratácie spôsobujú zápal žalúdka a dvanástnika, hiátovú
herniu, vredy a nakoniec rakovinu v zažívacom trakte, vrátane pečene a pankreasu.
Voda zabraňuje vzniku artritídy a napomáha pri jej liečbe
Reumatické bolesti kĺbov - artritída - sú signálom nedostatku vody v organizme. To môže
mať vplyv na mladých aj starších. Užívanie liekov (najmä liekov proti bolesti) vystavuje
osobu, ktorá má tento problém, ďalším poškodeniam organizmu. Príjem dostatočného
množstva vody a malé množstvo soli rieši tento problém.
Voda zabraňuje bolestiam chrbta a napomáha pri ich liečbe
Bolesti dolnej časti chrbta a ankylózna artritída chrbtice sú príznaky nedostatku vody
v chrbtici, kde dochádza k vysychaniu medziplatničkových priestorov (vodných vankúšov,
ktoré tvoria oporu a nesú váhu tela). Tento problém by mal byť liečený so zvýšeným
príjmom vody – nie liekmi.
Artritídu dolnej časti chrbta, ako výsledok dehydratácie medziplatničkových dutín, možno
utlmiť akupunktúrou, ale rozširujúca sa osteoartróza ničí nielen stavce, ale aj chrupavky na
plochách stavcov, čo spôsobuje deformitu chrbtice a končatín. Lieky proti bolestiam
spôsobujú špecifické život ohrozujúce komplikácie.
Voda zabraňuje vzniku angíny pectoris a napomáha pri jej liečbe
Bolesť srdca - angína pectoris (AP) - je známkou nedostatku vody v srdci (tiež v pľúcach).
AP by mala byť liečená so zvýšeným príjmom vody, kým pacient nemá bolesti a nie je
nezávislý na liekoch. Lekársky dohľad je dôležitý, avšak prirodzeným liekom na toto
ochorenie je zvýšený príjem vody.
Voda zabraňuje vzniku migrény a napomáha pri jej liečbe
Migréna je známka nedostatku vody pre mozog a oči. Typ dehydratácie, ktorá spôsobuje
migrénu, by mohol napokon spôsobiť zápal zadnej časti oka a stratu zraku.
Voda zabraňuje vzniku kolitídy a napomáha pri jej liečbe
Kolitída - bolesť v črevách - je signálom nedostatku vody v hrubom čreve. Je spojená so
zápchou, pretože hrubé črevo sa snaží využiť do poslednej kvapky vodu z exkrementov.
Kolitída, ako príznak dehydratácie, spôsobuje trvalé zápchy.
Tie môžu spôsobiť
divertikulitídu, hemoroidy a polypy, a výrazne zvýšiť možnosť vzniku rakoviny hrubého
čreva a konečníka.
Voda a soľ preventívne napomáhajú pri liečbe astmy
Astma, ktorá ovplyvňuje 14 miliónov detí a zabije ročne niekoľko tisíc z ich, je tiež
zapríčinená dehydratáciou tela. Voľný priechod vzduchu pri astme spôsobuje dehydratáciu
tela vo forme pár. Zvýšený príjem vody zabráni astmatickým záchvatom. Astmatici musia
tiež užívať viac soli a rozbiť hlienové zátky v pľúcach, ktoré bránia voľnému prúdeniu
vzduchu do a zo vzdušných vakov.
Voda zabraňuje vysokému krvnému tlaku a napomáha pri jeho liečbe
Hypertenzia je stav adaptácie organizmu na všeobecné sucho. Keď je v tele nedostatok vody,
všetky krvné cievy najprv zásobujú vodou životne dôležité bunky. V rámci mechanizmu
reverznej osmózy, keď sa voda z krvného séra filtruje a vstrekuje do dôležitých buniek
prostredníctvom mikrootvorov v ich membránach, v „procese vstrekovania“ je potrebný
vysoký tlak. Rovnako, ako my injekciami, telo naraz vstrekuje vodu do desiatok biliónov
buniek. Voda a niektoré soli vrátia krvný tlak späť do normálu.
Hypertenzia je jedným z hlavných ukazovateľov dehydratácie ľudského tela. Liečenie
diuretikami, zapríčiňuje ďalšiu dehydratáciu, čo spôsobuje cholesterizáciu srdcových tepien a
tepien, ktoré idú do mozgu. To spôsobí infarkt a menšie alebo masívne údery, ktoré
paralyzujú srdce. Často pri tom dochádza k ochoreniu obličiek. To spôsobí poškodenie mozgu
a neurologické poruchy, ako je Alzheimerova choroba.
Voda pomáha liečiť príznaky diabetes u adolescentov
Príznaky diabetes u mládeže je ďalší adaptívne štádium ťažkej dehydratácie ľudského
organizmu. Ak nie je k dispozícii zodpovedajúci obsah vody v telovom obehu, mozog má
prioritnú potrebu vody, uvoľňovanie inzulínu je inhibované. Aby sa zabránilo zvýšenej
produkcii inzulínu, je potrebné dodať vodu všetkým telesným bunkám. Pri diabetes dostávajú
bazálny prídel vody na prežitie len niektoré bunky. Voda s trochou soli je preventívnym
opatrením diabetes.
Ak pri nástupe diabetes neuzná ako komplikácia dehydratácia organizmu, neskôr môže
spôsobiť masívne poškodenie ciev celého tela. Následne môže dôjsť k strate prstov, chodidiel
a nôh vplyvom gangrény. Dochádza aj k poškodeniu očí, dokonca k slepote.
Voda znižuje hladinu cholesterolu v krvi
Vysoká hladina cholesterolu je ukazovateľom začiatku vyschýnania organizmu. Cholesterol
je ako „íl“ - materiál, ktorý obsahujú medzery niektorých bunkových membrán, ako ochranu
proti strate základného obsahu vody a vplýva na osmoticky silnejšiu krv, ktorá koluje v ich
blízkosti. Cholesterol, okrem toho, že sa používa pri stavbe membrán nervových buniek a
hormónov, a tiež predstavuje akýsi "štít" proti výmene vody u ďalších životne dôležitých
buniek, u ktorých by za normálnych okolností fungovala výmena vody cez ich bunkovej
membrány.
++++++++++++++++++++
Dalajlámovo proroctví
Toto je poselství dalajlámy k miléniu, stačí pár sekund na jeho přečtení a zamyšlení se nad
ní m .
Návod pro život
1. Vezměte v úvahu, že velká láska a velké skutky zahrnují velké riskování.
2. Když prohrajete, nenechejte si ujít ponaučení proč.
3. Držte se tří R:
- respektu vůči sobě
- respektu vůči ostatním
- responsibility - zodpovědnosti za všechny svoje činy.
4. Pamatujte si, že když nedostanete to, co chcete, je to někdy skvělý zásah štěstí.
5. Naučte se pravidla, abyste věděli, jak je správně porušit.
6. Nedovolte, aby malé neshody zranily velké přátelství.
7. Když si uvědomíte, že jste udělali chybu, udělejte okamžitě kroky k její nápravě.
8. Každý den buďte nějaký čas o samotě.
9. Otevřete svoji náruč změně, ale nevzdávejte se při tom svých hodnot.
10. Pamatujte si, že mlčení je někdy ta nejlepší odpověď.
11. Žijte dobrý, čestný život. Až potom zestárnete a budete se dívat zpět, budete se moci
těšit z něho podruhé.
12. Milující atmosféra ve vaší domácnosti je základem vašeho života.
13. Při neshodě s vašimi milovanými, řešte pouze přítomnou situaci. Nevynášejte na světlo
minulost.
14. Sdílejte svoje poznatky. Je to způsob, jak dosáhnout nesmrtelnosti.
15. Buďte jemní k Zemi.
16. Jednou do roka se vypravte někam, kde jste nikdy před tím nebyli.
17. Pamatujte si, že nejlepší vztah je ten, ve kterém vaše vzájemná láska je větší, než vaše
vzájemné potřeby.
18. Posuzujte svůj úspěch tím, čeho jste se museli vzdát, abyste ho dosáhli.
19. Přistupujte k lásce i vaření s hravou bezstarostnou odevzdaností.
Pošlete tuto mantru e-mailem alespoň 5 lidem a váš život se zlepší:
0-4 lidem: mírně
5-9 lidem:tak, že se vám začne líbit
9-14 lidem: obdržíte alespoň 5 příjemných překvapení v nejbližších 3 týdnech
15 a víc lidem: váš život se prudce zlepší a začnou se vám plnit všechny vaše sny
++++++++++++++++++++
Sužujú vás choroby? Najlepšie recepty starých mám nájdete TU
Bolí vás hrdlo, alebo ste často podráždení a neradi užívate lieky? Med, škorica, cibuľa či
cesnak sú rovnako účinné. Neveríte?
Namiesto tabletiek môžete pri problémoch siahnuť aj po domácom recepte.
Zdravotné neduhy sa dajú liečiť rôznymi spôsobmi. Ale ruku na srdce. Koľkí z nás sa liečia
domácimi receptami našich prastarých materí? Pre mnohých je oveľa jednoduchšie zájsť k
lekárovi a nechať si predpísať lieky či antibiotiká. Menej náročnejšie je užívanie tabliet najmä
v čase. Nemusíte nič pripravovať, miešať či variť.
No ak by ste v budúcnosti chceli predsa len niečo vyskúšať, prinášame vám prehľad tých
najlepších z najlepších receptov. Tie sme dostali do redakcie ako tip na mail
[email protected]
Poznáte aj vy nejaké domáce recepty, ktoré vám pomáhajú prekonať rôzne zdravotné
problémy? Tak neváhajte a podeľte sa s nami. Vaše tipy nám môžete posielať na adresu
[email protected] a do predmetu uveďte RECEPT.
1. KRK
Ako na bolesť hrdla
Najúčinnejším receptom je rozhrýzť a zjesť strúčik cesnaku a piť čaj z tymiánu. Môžete
skúsiť aj kloktať slanú vodu či cmúľať korenie klinčeka. Zaberajú i obklady na krk. Stačí ak
vyžmýkate plienku namočenú v slanej studenej vode, prekryte ju igelitom a na to položte
suchý uterák. Nechajte hrdlo zabalené dve hodiny.
Maslový čaj
Bolesť pri prehĺtaní, pálení a škriabaní v krku. Pomôže vám aj tento recept: uvarte 250 ml
čierneho čaju, pridajte polievkovú lyžicu medu a polievkovú lyžicu masla. Dobre premiešajte
a ihneď vypite. - TOP20 najväčších mýtov, ktoré ohrozujú zdravie TU!
Na boľavé hrdlo vám pomôže okrem čaju aj tymián či cesnak.
Sadlový obklad
Pri bolestiach hrdla si pripravte jednoduchý zábal. Na pruh látky natrite tenkú vrstvu sadla.
Nastrúhajte naň trochu muškátového orieška (aby sa vytvorila tenká vrstva). Prikryte to
ďalšou látkou a obviažte si nimi krk. Na to ešte priložte šatku.
Citrónové kloktadlo
Vytlačte šťavu z jedného stredne veľkého citróna a vykloktajte ju. Nakoniec prehltnite.
Opakujte to 2 až 3x denne.
Na kašeľ zaberie aj príjemný mrkvový sirup s medom. Pite ho päťkrát denne.
Korenená limonáda proti bolesti
Potrebujete: 600 ml vody, 2 klinčeky, 2 kúsky nového korenia, kúsok celej škorice, šťavu z
celého citróna, med. Dajte variť vodu a korenie do hrnca, prikryte a 10 minút pomaly varte.
Po uvarení sceďte, pridajte lyžicu medu a šťavu z celého citróna. Pite čo najviac horúce.
Toto vám zaberie na kašeľ
Mrkvový sirup na kašeľ
Postup: Do väčšieho hrnca dajte 1/2 litra čerstvej mrkvovej šťavy a 4 lyžice medu. Za
občasného miešania zahustite do sirupovej konzistencie, nevarte. Je to starý osvedčený recept
na kašeľ a choroby priedušiek.
Mlieko a žĺtok
Potrebujete: 1 hrnček mlieka, 1 žĺtok, 1 lyžička masla, 1 lyžica medu, Všetko miešať v teplom
mlieku a vypiť.
Mlieko a cesnak
Zohrejte mlieko na horúco, vytlačte 2-3 strúčiky cesnaku a lyžicu medu. Najúčinnejšie je, keď
to vypijete čo najteplejšie.
2. HLAVA A DUTINY
Čelné dutiny
Najskôr si uvarte stredne veľký zemiak (musí byť varený v šupke), pripravte si šatku tak, aby
zodpovedala šírke čela a dala sa zaviazať. Na ňu položte igelit a na igelit vreckovku. Potom
zemiak olúpte a roztlačte, vložte na vreckovku v šatke a priložte na čelo (teplota zemiaka by
mala byť čo najvyššia) a nechajte pôsobiť 20 - 25 minút. - Existuje zrkadlo ktoré dokáže
posúdiť váš zdravotný stav. Viac sa o ňom dozviete TU!
Bolesť hlavy môžu okrem dehydratácie spôsobovať aj plné dutiny. (Foto:
shutterstock.com)
3. PRIEDUŠKY
Proti nachladnutiu a horúčke
Octový zábal
Vlnené ponožky namočte do studeného octového vodného roztoku (šesť lyžíc octu na pol litra
vody). Ponožky vyžmýkajte a oblečte si ich. Cez ne si natiahnite suché ponožky a ľahnite si.
Po asi dvadsiatich minútach zábal vymeňte.
Účinky: Ocot je tradičné a veľmi účinné antiseptikum, pôsobí protizápalovo a príjemne
chladivo. Rovnako ako tvarohové zábaly, znižujú octové ponožky horúčku. Za dve hodiny sa
telesná teplota vďaka zábalu zníži približne o jeden stupeň.
Cibuľa je, podobne ako cesnak, všeliek. (Foto: Internet)
Ochorenia horných dýchacích ciest
Medvedie mlieko
Teraz jeden typ len pre dospelých. Je výborný a veľmi účinný pri počiatočných príznakoch
nachladnutia. Ohrejte 200 ml mlieka, pridajte štamprlík rumu a dve lyžice medu. Stačí vypiť
dva poháre večer a ráno sa cítite ako rybička.
Ďumbierový čaj
Potrebujete naň 10 g čerstvého strúhaného ďumbiera. Varíte päť minút v 1 litri vody. Potom
ho cez sitko vytlačte. Do čaju pridajte šťavu z jedného citróna alebo pomaranča, oslaďte a pite
teplé.
Cibuľový zázrak
Nakrájajte tri cibule na kolieska. Postupne ich vrstvite do nádoby a presypávaje cukrom (najlepšie trstinovým). Nakoniec
prikryte a nechajte odstáť. Za niekoľko hodín pustí cibuľa šťavu, ktorú zlejte do pohára. Sirup podávajte pri kašli
niekoľkokrát denne po lyžičkách.
Srdiečko posilní víno a med. (Foto: TVNOVINY.sk)
4. SRDCE
Na posilnenie srdca
Zázračný med
Podstatou infarktu je choroba vencovitých tepien, ktoré vyživujú srdcový sval. Ak sú zúžené,
dodávajú srdcu menej živín a kyslíka, od ktorého je srdce závislé. Med spôsobuje rozšírenie
vencovitých ciev a zlepšuje koronárny obeh krvi.
Víno a jeho účinky
Tento nápoj má na srdce skvelé účinky. Deci vínka za deň vám neuškodí. Pomôže pri
bolestiach srdca.
5. ŽALÚDOK, TRÁVIACI TRAKT, ŽLČNÍK, PEČEŇ
Žalúdok a črevný trakt
Med pôsobí ako liek proti množtvu žalúdočných a črevných chorôb, pri zápale žalúdočnej
sliznice a vredových ochoreniach.
Vredové ochorenie žalúdka
Med spôsobuje hojenie vredového povrchu slizníc, výstelky žalúdka. Med si dajte 1,5 hodiny
pred jedlom alebo 3 hodiny po jedle. - Pozor! V obchodoch kupujete aj falošný med. Viac o
tejto téme TU!
Žalúdok vám ohrozujú rôzne typy baktérií. Zbavte sa ich medom.
Ochorenie pečene a žlčových ciest
Med výrazne šetrí pečeň a umožňuje ich regeneráciu. V pečeni sa štiepi len malá časť
zložitejších cukrov. Cukry jednoduché, ktorých je v mede viac, pečeňou neprechádzajú, sú
priamo zo zažívacieho traktu vstrebávané do krvi.
Pre unavenú pečeň
Pri akomkoľvek oslabení nášho organizmu je naša pečeň nadmerne zaťažovaná. Pri infekcii
by sme jej preto mali dopriať trochu úľavy v podobe stravy, v ktorej obmedzíte všetky tučné,
príliš korenené a vyprážané jedlá. A naopak pridáte viac nízkotučných mliečnych výrobkov a
mrkvy.
Cesnak proti prechladnutiu aj na tráviaci trakt. (Foto: Internet)
Mrkvový tvaroh na pečeň
Nastrúhame 3 mrkvy, zmiešame ich s 250 g nízkotučného tvarohu a zrieďte 1 lyžicou kefíru.
Dobre premiešajte. Môžeme ho osladiť alebo trochu osoliť, podľa chuti.
Liečivý nápoj na cholesterol a prečistenie krvi
Ingrediencie: 2 litre prevarenej vody, 20 dkg cukru, 4 citróny, 15 až 20 strúčikov cesnaku, 20
dkg chrenu, 1 väčšia cibuľa.
Postup: cesnak, chren a cibuľu zomelte, vložte do štvorlitrovej sklenenej fľaše, pridajte
prevarenú vodu, cukor a na kolieska nakrájané citróny. Lúhujte 14 dní za občasného
premiešania. Preceďte ho a hotový nápoj skladujte v chladničke, pite ho ráno a večer po
jednom štamperlíku. Perfektne prečistí krv.
6. OBLIČKY A MOČOVÉ CESTY
Ochorenia obličiek
Med obsahuje látku zvanú flavén, ktorá rozširuje obličkové kanáliky a pomáha zbaviť sa
tekutiny z opuchov.
Nápoj pri odvodnení organizmu
Nápoj je vhodný pri hnačkách a vracaní, kedy dochádza k odvodneniu organizmu. Lekári
odporúčajú jesť pri tejto chorobe iba zemiakovú kašu, ryžu a varenú alebo strúhanú mrkvu.
Ingrediencie: 1 l vody, 1 PL cukru, 1 ČL soli, na špičku noža kyseliny citrónovej, dofarbite
džúsom. Pite po dúškoch. Nápoj je chutný a stráviteľný, nedráždi a nie je ťažký. - "LIGHT"
nápoje NIČIA obličky. Viac TU!
Med pomáha takmer na všetko. (Foto: TASR)
7. POMOC NA POSILNENIE IMUNITY
Protichrípkový šalát
Ingrediencie: 500 g kyslej kapusty, 2 mrkvy, 1 väčšie jablko, 1 cibuľa, 1 lyžica strúhaného
chrenu, 1 kyslá smotana.
Postup: Kyslú kapustu a cibuľu nakrájajte a mrkvu s jablkom postrúhajte, pridajte strúhaný
chren a zalejte smotanou. Dobre premiešajte. - Zaujímavý tip ako na zníženú imunitu
nájdete aj TU!
Repový med
Z čiernej repy zrežte špičku. Vnútro repy vydlabte a do tretiny objemu nalejte med. Nechajte
odstáť cez noc. Med do rána vytiahne z repy šťavu. Lyžicu zmesi 5x denne zmiešajte s teplým
mliekom a vypite.
Teplá citronáda
Šťavu z dvoch citrónov zmiešajte vo vysokom pohári s dvoma lyžicami trstinového cukru a
zalejte teplou vodou. Pridať môžete aj šťavu z jedného pomaranča. Pite ju každé ráno pred
raňajkami počas celého zimného obdobia.
Nepríjemných bradavíc sa zbavíte cibuľou alebo cesnakom. (Foto: shutterstock.com)
8. KOŽA A VLASY
Liečenie rán
Med je účinná masť na rany, pomáha pri zbavovaní sa odumretých častí tkanív a ranu priamo
vyživuje.
Na bradavice
Malý kúsok cibule náplasťou prilepte na bradavicu, najlepšie cez noc. Vydržte, opakujte
postup cca týždeň, potom sa sama odlúpne. Funguje to.
Na bradavice
Cesnak nakrájajte na plátky a zalejte octom. Nechajte sedem dní v uzavretej fľaši. Potom
prikladajte každý večer na bradavicu. Zabalte ho tak, aby z bradavice cesnak nespadol.
Proti lupinám vo vlasoch
Lacná alternatíva drahých šampónov - odliať trochu svojho šampónu a nechať v ňom
rozpustiť pár tabliet acylpyrínu.
Pleťové masky
Jahodová maska na mastnú pleť
Ingrediencie: 2 lyžice ovsených vločiek, 3 zrelé jahody, 1 lyžičku smotany. Postup: vločky
rozmixujte, pridajte jahody a smotanu, dobre premiešajte. Masku nechajte pôsobiť 10 minút.
Zmyte ju teplou vodou.
Banánová maska na suchú pleť
Ingrediencie: 1 žĺtok, 2 lyžičky mandľového oleja, 1 zrelý banán.
Postup: všetky prísady rozmixujte, naneste na pleť a nechajte pôsobiť 10 minút. Zmyte
studenou vodou.
Proti boľavým kĺbom bojujte alpou a gaštanmi.
9. CHRBÁT A KĹBY
Liek na bolesť kĺbov a chrbta
Ingrediencie: 10 gaštanov, 1 alpa. Gaštany nakrájajte na plátky a dajte do pohára, zalejte
alpou. Počas 3 týždňov natierajte na bolestivé miesta.
10. NERVOVÝ SYSTÉM
Nervový systém
Nie je lepší neškodný prostriedok pred spaním ako pohár vody s medom.
++++++++++++++++++++
1) West Papuans angered by Indonesia invitation
2) West Papuans don't want Indonesia to observe at MSG
3) Medical personnel arrested in Jayapura for 'inciting strike'
4) [More reports about arrest of medical personnel in Jayapura]
http://australianetworknews.com/stories/201103/3165769.htm?desktop
http://www.radioaustralia.net.au/pacbeat/stories/201103/s3165862.htm
http://www.thejakartapost.com/news/2011/03/18/why-papua’s-integration-history-needsstraightening.html
http://hermanwainggai.blogspot.com/2011/03/indonesians-have-to-go-home-says-west.html
++++++++++++++++++++
Najslávnejšie výrok:plk. Jaroslav Spišiak
- Oni vedia, že prečo, my vieme, že prečo. Toľko stači povedať, že my vieme, že oni
vedia.
- My veľa veci robíme z takých dôvodov to tak robíme. A z taktického hľadiska, prečo
je dôležité to tak riešiť, a práve v tom je tá naša výhoda, že nikto nechápe, prečo to
vlastne tak robíme. (opisuje postup polície).
- Absolvoval priestrel lebky. (Opísal spôsob vraždy Petra Čongrádého, ktorého
zastrelili).
- Štyri rany do trupu, dve do ruky a mal prakticky štvrtinu hlavy odstrelenú.
- Ľudia sú ochotní aj akceptoať, že niečo pochádza z trestnej činosti, hlavne, že to je
lacné.
- Mal som len tri možosti, ako ukončiť kariéru policajta. Bud by ma fyzicky
zlikvidovali, alebo by boli úspešné diskreditačné kampane proti mne. Tretia možnosť
by bolo odísť skôr a vzdať to. Kaliňák tým, že dal impulz na môj odchod, mi pomohol
vyriešiť túto situáciu.
- ++++++++++++++++++++
Vtip ?
Dva pacienti, dvě různé ordinace.
Dva pacienti odkulhají současně na dvě lékařské kliniky se
stejným zdravotním problémem.
Oba mají těžkou poruchu chůze a zdá se, že potřebují náhradu
kyčelního kloubu.
PRVNÍ pacient je vyšetren během hodiny, stejný den je zrentgenován
a je vyzván k nástupu na operaci příští týden.
DRUHÝ pacient navštívi obvodního doktora. Ten jej pošle ke
specialistovi, kde je objednán
na vyšetření za 8 týdnů. Posléze je zrentgenován a jeho snímek
je prozkoumán až následující týden.
Konečne je mu naplánována operace, na kterou má nastoupit za
dalších čtvrt roku.
Proč jsou takové rozdíly v zacházení se dvěma pacienty?
První z nich je zlatý retrívr.
Druhý je důchodce.
++++++++++++++++++++
Adele
http://www.youtube.com/watch?v=L5_TjDzBEd8
++++++++++++++++++++
Download

Spravodaj c 115 - szcpv