MOTIVAČNÁ ŠTÚDIA REGIÓNU TOKAJ, 2011
v 1.0
1
NÁZOV
Motivačná štúdia regiónu Tokaj
VYDAVATEĽ
Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice, n. o.
AUTORSKÝ TÍM
Natália Bránska
Juraj Flamík
FOTOGRAFIE
Gejza Legen
GRAFICKÁ ÚPRAVA
Natália Bránska
Materiál neprešiel gramatickou úpravou.
Informácia o programe STREDNÁ EURÓPA
STREDNÁ EURÓPA je programom Európskej únie, ktorý podporuje spoluprácu v krajinách strednej Európy, čím prispieva k zlepšeniu inovácií, dostupnosti (dopravy a
informačno-komunikačných technológií), ţivotného prostredia a k zvýšeniu konkurencieschopnosti. OP Stredná Európa poskytuje 231 mil. EUR na financovanie projektov
realizovaných v partnerstve medzi národnými, regionálnymi a lokálnymi inštitúciami z Rakúska, Českej republiky, Nemecka, Maďarska, Talianska, Poľska, Slovenskej
republiky, Slovinska a Ukrajiny. Program je finančne podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja ERDF a realizuje sa v programovom období 2007-2013.
Záujemcovia o projektové partnerstvá môţu predkladať svoje projektové ţiadosti v rámci jednotlivých výziev na predkladanie projektov.
Information about the CENTRAL EUROPE programme
CENTRAL EUROPE is a European Union programme that encourages cooperation among the countries of Central Europe to improve innovation, accessibility and the
environment and to enhance the competitiveness and attractiveness of their cities and regions. CENTRAL EUROPE invests 231 million EUR to provide funding to
transnational cooperation projects involving public and private organisations from Austria, the Czech Republic, Germany, Hungary, Italy, Poland, the Slovak Republic and
Slovenia. The programme is financed by the European Regional Development Fund (ERDF) and it runs from 2007 to 2013. Interested partnerships are invited to propose
their projects following public calls for proposals, which will be widely publicised.
2
Obsah
ÚVOD ........................................................................................................... 4
A/ VONKAJŠIE PROSTREDIE ......................................................................... 5
I. TURIZMUS DNES A OČAKÁVANÉ TRENDY ............................................ 5
II. VÍNO DNES A OČAKÁVANÉ TRENDY .................................................. 10
III. LEGISLATÍVA V OBLASTI TURIZMU, VINOHRADNÍCTVA A VINÁRSTVA
............................................................................................................... 14
IV. SLUŽBY V TURIZME ........................................................................... 16
V. ORGANIZÁCIA TURIZMU ................................................................... 18
VI. MARKETING V TURIZME ................................................................... 23
B/ VNÚTORNÉ PROSTREDIE....................................................................... 31
VII. VYMEDZENIE ÚZEMIA REGIÓNU TOKAJ .......................................... 31
VIII. DEMOGRAFICKÁ SITUÁCIA OBYVATEĽSTVA ................................... 39
IX. DOSTUPNOSŤ REGIÓNU TOKAJ ........................................................ 43
X. ZÁKLADNÁ TECHNICKÁ A OBČIANSKA VYBAVENOSŤ REGIÓNU TOKAJ
............................................................................................................... 47
XI. TURISTICKÝ POTENCIÁL REGIÓNU TOKAJ A JEHO BLÍZKEHO OKOLIA
............................................................................................................... 50
XII. ORGANIZÁCIA TURIZMU V REGIÓNE TOKAJ .................................... 62
XIII. MARKETINGOVÉ AKTIVITY REGIÓNU TOKAJ .................................. 63
C/ VÍZIA PRE REGIÓN TOKAJ ...................................................................... 67
D/ ROZPRACOVANIE STRATEGICKÝCH CIEĽOV PRE REGIÓN TOKAJ .......... 73
ZÁVER ........................................................................................................ 91
E/SUMMARY .............................................................................................. 91
PRÍLOHA Jižní Morava – příběh vinařského regionu ................................. 95
3
aj k získaniu prívlastku obľúbená turistická destinácia.
Turistický potenciál, ktorý sa v tejto oblasti nachádza je
pomerne pestrý, ale málo vyuţívaný. Odpoveď na otázku
prečo to tak je sme sa snaţili nájsť aj v tejto štúdii, ktorej
hlavným cieľom je motivovať hlavných aktérov vo vinárstve
a turizme, prirodzené autority, starostov a obyvateľov,
ktorí majú záujem o rozvoj tohto územia, k aktivácii
turistického potenciálu, jeho oţiveniu a udrţateľnému
pretvoreniu do podoby, ktorá je ţiadaná domácim alebo
zahraničným návštevníkom.
Riešená oblasť pozostáva z obcí, ktoré sú zákonom
198/2010 Z .z. registrované ako obce Vinohradníckej
oblasti Tokaj, t.j. Slovenské Nové Mesto, Čerhov, Malá
Tŕňa, Veľká Tŕňa, Bara, Černochov, Viničky. Do riešeného
územia sme priradili ešte ďalšie tri obce, ktoré sa
nachádzajú v tzv. nárazníkovej zóne (tvoria hraničné obce
Vinohradníckej oblasti Tokaj v smere sever-juh, aj keď
podľa spomínaného zákona do vinohradníckej oblasti Tokaj
nepatria). Ide o obce Ladmovce, Zemplín a Borša. Pre
zjednodušenie túto oblasť budeme nazývať región Tokaj.
Jeho vstupnou bránou je neďaleké okresné mesto Trebišov,
ktoré má pre celý región veľký význam. Je sídlom
Vlastivedného múzea, ktoré do dnešných dní zachytáva
vďaka svojmu bohatému zbierkovému fondu celú
materiálnu históriu vinárskej oblasti Tokaj, zároveň je
sídlom Regionálneho osvetového strediska, ktoré uchováva
nehmotné dedičstvo tejto unikátnej oblasti a zároveň je
sídlom mnohých sluţieb či uţ turistických alebo sluţieb
základnej infraštruktúry, ktoré nahrádzajú ich nedostatok
priamo v regióne Tokaj.
Celá motivačná štúdia je rozdelená do 4 častí. Prvá
časť je analytická, mapuje situáciu v turizme, v oblasti
vinohradníctva a výroby vína a ich vzájomného prepojenia
ÚVOD
Analýza dostupnosti kultúrnych miest na území
Košického kraja, ktorá bola vykonaná v predchádzajúcej
aktivite projektu mala za úlohu preskúmať existujúci
potenciál na troch kultúrnych cestách, t.j. gotickej, ţeleznej
a vínnej. V prieskume bolo zmapovaných spolu 78
vybraných cieľových miest.
Výsledky z hodnotenia, ktoré pozostávalo z viacerých
častí, (hodnotil sa primárny objekt na základe, ktorého bolo
cieľové miesto vybrané do kultúrnej cesty, ponuky
turistických sluţieb a ďalších prírodných alebo kultúrnych
atraktivít z hľadiska ich dostupnosti, ponuky, ceny a
zamerania), poukázali na pomerne nízke vybavenie a
zabezpečenie turistickej infraštruktúry.
Z analýzy
vyplynulo, ţe v súčasnosti je z hľadiska ponuky sluţieb a
hlavne dostupnosti najlepšie pre turistov pripravená vínna
cesta. Aj keď ani pri tejto tematickej ceste nemôţeme ani
zďaleka hovoriť o úplnej spokojnosti. Dôvodom lepších
výsledkov je hlavne fakt, ţe práve na tejto ceste pôsobí
najviac podnikateľských subjektov. Malí ţivnostníci, ale aj
väčšie firmy, ktoré sú zväčša aj vlastníkmi primárneho
objektu (objektu, ktorý sa najviac spája z témou kultúrnej
cesty) si začínajú postupne uvedomovať
dôleţitosť
turistov, preto rozširovanie svojho portfólia sluţieb o sluţby
turistické vnímajú ako investičnú príleţitosti.
Pri definovaní územia pre potreby tejto štúdie sme sa
preto rozhodli uprednostniť vínnu cestu, a to konkrétne jej
časť, ktorá je vďaka svojím jedinečným vínam známa na
celom svete. Vinohradnícka oblasť Tokaj sa síce zaraďuje k
najmenším nie len na Slovensku, ale aj vo svete, no
originálne a obľúbené vína tejto oblasti jej môţu napomôcť
4
do populárneho vínneho turizmu v prostredí sveta, Európy
a Slovenska. Zároveň sa inšpiruje ponukou a potenciálom
samotného regiónu. V rámci jednotlivých kapitol čitateľa
textom sprevádzajú úryvky rozhovor a článkov, ktorými
sme sa snaţili spestriť a podčiarknuť dôleţitosť niektorých
faktov o regióne. Jednotlivé časti sú zhodnotené a uzavreté
v konštatovaniach autorov. Analytická časť je obohatená aj
o informácie "z priamej ruky", čiţe z terénu regiónu Tokaj.
Prieskum, ktorý Agentúra na podporu regionálneho
rozvoja Košice, n. o. realizovala v období máj 2011 sa
celkovo zúčastnilo 43 respondentov z 10 obcí regiónu
Tokaj. Prieskum bol realizovaný formou štrukturovaného
rozhovoru zo 42 otázkami. Hlavnou témou prieskumu bola
pripravenosť regiónu na turizmus. Jeho výsledky sú
zaradené v motivačnej štúdii k jednotlivým témam, s
ktorými súvisia.
Po analytickej časti nasleduje časť vízie. Pohľad na
región v roku 2021 jedávaný do kontrastu so súčasným
stavom. Vízia regiónu interpretovaná z viacerých pohľadov
nie je len pohľadom autorov, ale aj samotných obyvateľov
regiónu Tokaj, ktorý reprezentovali na verejnom stretnutí.
V návrhovej časti nasleduje jej rozpracovanie do
strategických a špecifických cieľov. Cieľový stav sa stal
východiskovým pre hľadanie opatrení a aktivít na ich
dosiahnutie.
Motivačná štúdia je v záverečnej časti doplnená
o príklady rozpracovaných aktivít v podobe konkrétnych
projektových zámerov, ktoré boli v septembri 2011 podané
v ţiadosti o NFP vo Švajčiarskom finančnom mechanizme.
Neoddeliteľnou časťou štúdie je Príloha Jiţní Morava –
příběh vinařského regionu, ktorá definuje chronológiu a
hlavné impulzy rozvoja "vinárskej turistiky" na juţnej
Morave a zároveň sa stala inšpiráciou pre hľadanie
moţných východiskových opatrení,
napomôcť rozvoju regiónu Tokaj.
ktoré
by
mohli
A/ VONKAJŠIE
PROSTREDIE
I. TURIZMUS DNES A OČAKÁVANÉ TRENDY
SVETOVÝ TURIZMUS
Turizmus má významné postavenie v ekonomike
štátov vďaka svojmu podielu na národnom HDP a
vytváraním veľkého mnoţstva pracovných miest. V
niektorých málo rozvinutých oblastiach je práve turizmus
jedinou
moţnosťou
ako
zlepšiť
ţivotnú
úroveň
obyvateľstva, chrániť ţivotné prostredie a rozvíjať miestne
hospodárstvo. Turizmus musel v posledných rokoch čeliť
váţnym krízam. V roku 2009 svet zaznamenal v turizme
najhoršiu recesiu od 30-tych rokov 20. storočia, kedy sa
svetový HDP zníţil o pribliţne 1,3%. Svetová organizácia
turizmu (UNWTO) a Svetová rada turizmu (WTTC), však
predpokladajú, ţe odvetvie bude pokračovať v značnom
prínose na tvorbe svetového HDP a zamestnanosti.
Očakáva sa, ţe prínos turizmu na tvorbu HDP sa zvýši na
9,5% v roku 2019. Jeho podiel na celkovej zamestnanosti
by sa mal zvýšiť z 7,6% (219 810 000 pracovných miest) v
roku 2009 na 8,4% ( 275 688 000 pracovných miest) v
roku 2019, napriek pretrvávajúcej recesii v ostatných
odvetviach svetového hospodárstva.
5
EURÓPSKY TURIZMUS
Turizmus realizovaný v rámci Európskej únie (ďalej
len "EÚ") mal v roku 2010 rastúcu tendenciu, aj keď ešte
nedosiahol stav spred roka 2008. Výjazdový turizmus
rástol v roku 2010 najviac z krajín Nemecko, Spojené
kráľovstvo či Rusko a mal spomaľovaciu tendenciu z krajín
Francúzsko, Taliansko a Holandsko. Príjazdový turizmus z
USA, Kanady a Japonska, smerujúci do EÚ, mal rastúcu
tendenciu predovšetkým z dôvodu oslabenia eura. Na
druhej strane riziko stále predstavuje hrozba dlhovej krízy
viacerých ekonomík v rámci eurozóny (predovšetkým
Grécka a Írska, ale aj Portugalska či Španielska).
V eurozóne sa očakáva v priebehu najbliţších rokov
pokračovanie fiškálnej konsolidácie, ktorá môţe spomaliť
ekonomický rast jej členských štátov. Napriek tomu
Európska komisia pre turizmus (ďalej len "ETC") odhaduje
nárast prenocovaní v Európe na úrovni 4 % v roku 2012
v porovnaní s rokom 2010.
Odvetvie turizmu EÚ tvorí pribliţne 1,8 milióna
podnikov, ktoré generujú viac ako 5 % HDP EÚ a
zamestnávajú pribliţne 5,2 % z celkovej pracovnej sily
(okolo 9,7 mil. pracovných miest). Ak však vezmeme do
úvahy aj súvisiace činnosti, odhadovaný príspevok
priemyslu turizmu k celkovému HDP je oveľa vyšší, pretoţe
nepriamo vytvára viac ako 10 % HDP EÚ a pracuje v ňom
okolo 12 % z celkového počtu zamestnancov.
SLOVENSKÝ TURIZMUS
Slovensko
je
v
turizme
čoraz
menej
konkurencieschopné.
V prvej polovici roku 2010 došlo na Slovensku vplyvom
viacerých ekonomicko-spoločenských aspektov k postupnému
spomaleniu recesie turizmu
a zastabilizovaniu prepadu
štatistických ukazovateľov. Medzi hlavné aspekty vplývajúce
pozitívne na vývoj turizmu v tomto období môţeme zaradiť
čiastočné oslabenie eura voči iným menám, ako aj zlepšenie
ekonomickej situácie vo svete. Nastalo čiastočné oţivenie
priemyselnej výroby,
zmiernil sa rast
nezamestnanosti
a spoločnosť začala byť uvoľnenejšia vo vzťahu k svojim
spotrebným výdavkom. V uvedenom období došlo k 3,3 %
nárastu počtu zahraničných návštevníkov a 1,6 % nárastu počtu
prenocovaní zahraničných návštevníkov na Slovensku.
Podiel turizmu na slovenskom HDP v roku 2010
predstavoval 1,5 %, keď tvoril v hodnote 1,5 mld. USD. V
segmente turizmu vtedy pracovalo 35 tis. zamestnancov.
Zdroj http://www.financeportal.eu
Tabuľka 1. Kapacita a
Slovensku
Kategória
Ubytovacie zariadenia spolu
Návštevníci spolu
Domáci návštevníci
Zahraniční návštevníci
výkony
ubytovacích
zariadení
na
2009
2010
3 292
3 126
3 381 354
3 392 361
2 083 279
2 065 722
1 298 075
1 326 639
10 391
Prenocovania spolu
12 464 104 069
10 367 330
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky (ďalej len „ŠUSR“)
Tabuľka 2. Kapacita a výkony ubytovacích zariadení v Košickom kraji
Prenocovania v
Ubytovacie zariadenia
ubytovacích zariadeniach
Roky
2008
2009
2010
2008
2009
2010
12 464
10 391
10 367
3 434
3 292
3 126
104
069
330
Slovenská republika
Zdroj: ŠUSR
6
2008
3 434
4 082 645
2 316 116
1 766 529
Návštevníci v ubytovacích
zariadeniach
2008
2009
2010
4 082
3 381
3 392
645
354
361
Lôţka v ubytovacích
zariadeniach
2008
2009
2010
187
187
183
698
050
898
TRENDY V TURIZME
Vývoj turizmu bude ovplyvnený nasledujúcimi trendmi
jednotlivých oblastí:
ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU V SR
z rozhovoru s generálnym riaditeľom Sekcie cestovného ruchu na
Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR,
Stanislavom RUSINKOM
Ako vplýva turizmus na rozvoj podnikania, dá sa povedať,
že je to viditeľne, v ktorých lokalitách?
Moderný turizmus je zaloţený
predovšetkým na malom a
strednom
podnikaní.
Stimuluje
tvorbu
podnikateľských
príleţitostí, ma najvyšší podiel ľudskej práce, pričom zamestnáva
aj niţšie vzdelanostné kategórie a za pracou zväčša netreba
ďaleko cestovať. Turizmus je navyše čistý priemysel, pracuje s
domácimi vstupmi a zisk zostáva v regióne, nedá sa o niekoľko
rokov presťahovať do lacnejších krajín, ţiví kultúrnu ponuku,
úroveň sluţieb a zvyšuje kvalitu ţivota obyvateľstva. Podporuje
rozvoj infraštruktúry a prispieva k exportu, čo z neho robí
kľúčovú hybnú silu socioekonomického rozvoja.
Zdroj: http://www.parlamentnykurier.sk/kur194a195-11/24.pdf
Demografia a jej dopad
Počet seniorov rapídne stúpa. Seniori sú zdravší, majú viac
disponibilného kapitálu a voľného času. Stúpa počet
skúsených cestovateľov v staršom veku.
Narastá záujem o:
 kvalitu, pohodlie a bezpečnosť, relax, nikým
nerušené trávenie voľného času (“rozmaznávanie”),
 individualizované a špeciálne produkty,
 cestovanie v mesiacoch mimo hlavnej sezóny,
 návštevy miest a krátkodobé zahraničné pobyty.
Zdravie a jeho dopad
Rastie uvedomenie si dôleţitosti zdravia.
Narastá záujem o:
 dovolenky ponúkajúce aktívne trávenie voľného času
a oddychu,
 sluţobných ciest,
 wellness produkty, kúpele a fitnes centrá.
1. konštatovanie
1.1. Pokles objemu turistiky je celosvetovým trendom,
očakáva sa postupné dosiahnutie úrovne z rokov 20002007.
Uvedené štatistické údaje presne vystihujú spomínanú recesiu v
turizme spôsobenú predovšetkým hospodárskou krízou v roku
2008. Najväčšie šetrenie sa prejavilo v roku 2009. Od roku 2010
sa začína prejavovať veľmi mierny nárast hlavne zahraničných
návštevníkov.
1.2. Štatistické údaje sú nepresné, šedá ekonomika
v turizme pretrváva, interpretácia trendov v sledovanom
regióne nemôže byť zatiaľ presná
Štatistické údaje však nevykresľujú skutočný stav ani čo sa týka
počtu ubytovacích kapacít, lôţok a zároveň aj návštevnosti. Ţiaľ
vďaka nedostatočnej legislatíve na Slovensku,
a predovšetkým
v menej ekonomicky rozvinutých regiónoch s vysokou
nezamestnanosťou akým je aj región Tokaj je rozšírené nelegálne
ubytovávanie návštevníkov, ktorí nie sú evidovaní, nikde.
Vedomosti a vzdelanie a ich dopad
Počas cestovania vo voľnom čase sa bude zintenzívňovať
rola umenia, kultúry a histórie a iných foriem vzdelávania.
Narastá záujem o:
 dovolenky ponúkajúce kultúrny a umelecký záţitok,
do destinácii so zaujímavou históriou,
 nové destinácie v strednej a východnej Európe.
Voľný čas a jeho dopad
V moderných spoločnostiach ľudia pod vplyvom pracovného
stresu budú klásť väčší tlak na zvyšovanie voľného času, čo
7
na druhej strane vplýva na zniţovanie disponibilného
príjmu.
Narastá záujem o:
 lacné produkty, nie však na úkor pohodlia a kvality,
 kratšie dovolenky, kratšie cesty vo voľnom čase.

Cestovateľské skúsenosti a ich dopad
Skúsení cestovatelia vedia čím ďalej tým lepšie definovať
svoje potreby a sú informovanejší o svojich právach.
Narastá záujem o:
 kvalitnú dovolenku s veľkými očakávaniami
na
oblasť záţitkov,
 vyváţenie pomeru medzi kvalitou a cenou a
ponúkanou hodnotou za dovolenku,
 kompromisné
dovolenky,
jedna
dovolenka
skromnejšia, budúca luxusnejšia apod.,
 opakujúcu sa návštevu tej istej destinácie, návrat
tam kde boli spokojní,
 autentickosť,
zvlášť
z
pohľadu
emocionálnej
spokojnosti a sluţieb vytvorených na mieru.





ubytovanie v menšom (napr. autentické rodinné
hotely, vidiecky turizmus),
na mieru šité dovolenky, samostatne zorganizované
a dohodnuté bez sprostredkovateľov,
nové, inovatívne a jedinečné ponuky sluţieb, ktoré
sa líšia od konkurencie,
špecializované oblasti trávenia voľného času podľa
záľub a koníčkov,
destinácie, kde ich obyvatelia vítajú, tešia sa z nich,
k návštevníkom priateľským regiónov,
hľadanie tradície, "návrat k základom", sluţby menej
náročné, ale v dostatočne kvalitné.
Informačná technológia a jej dopad
Prístup k internetu a pouţívanie internetu za účelom
zhromaţďovania turistických informácií a kúpy produktov
turizmu sa budú zvyšovať.
Narastá záujem o:
 vyhľadávanie dovolenky a sluţieb s ňou súvisiacich
na Internete,
 skladanie si vlastnej dovolenky samostatne cez
Internet a ním ponúkané rezervačné systémy,
 preverovanie si kvality a pestrosti ponuky cez rôzne
internetové fóra,
 destinácie zvučných značiek, ktoré sú garanciou
kvality,
 on-line rezervácie a nákup cez Internet.
Ţivotný štýl a jeho dopad
Nové
druhy
sociability
podľa
záujmov,
koníčkov.
Primkýnanie sa k najbliţšej rodine. Návrat k tradíciám,
remeslám záujem o ne a ich vykonávanie. Hľadanie
stability, bezpečia, pohodlia. Hľadanie jedinečných záţitkov.
Status, postavenie v spoločnosti a pracovnom ţivote sa
stáva nepodstatným a prestáva byť dôleţitý. Uzatváranie
sa do súkromia, hľadanie pokoja a oddychu. Záujem o
zdravie.
Narastá záujem o:
 tradičné a dobre známe veci, teda čoraz viac ľudí túţi
po druhom domove,
 rodinné dovolenky,
Doprava a jej dopad
Dostupnosť vysokorýchlostných vlakov a nízko nákladových
leteckých spoločností má mimoriadny vplyv na tradičnú
dopravu cestujúcich. Preplnenosť na cestách má stúpajúcu
tendenciu.
8
Snaha relaxovať a uţívať si všetky ponúkané sluţby bude
vplývať na uprednostňovanie verejných foriem dopravy,
sprostredkovanej
dopravy.
Znečisťovanie
ţivotného
prostredia
spôsobuje
záujem
vyhľadávania
iných
ekologickejších foriem dopravy.
Narastá záujem o:
 destinácie a ciele, ktoré sú dostupné rýchlo a lacno,
budú vo výhodnejšej pozícii, najmä v prípade
organizovania významných podujatí v období hlavnej
sezóny,
 iné formy prepravy, kde dovolenkár vystupuje v
pasívnej pozícii,
 destinácie, s jednoduchou dostupnosťou,
 ekologické formy dopravy,
 prenájom automobilov, motocyklov a bicyklov.
2. konštatovanie
2.1. Očakávania budúcej generácie turistov je možné
pomerne presne definovať a prispôsobiť im nové produkty
Na základe prezentovaných trendov vo svetovom, európskom a
slovenskom turizme moţno konštatovať nasledovné. Dovolenkár
v najbliţších rokoch bude cestovať častejšie, ale na kratšie
obdobie. Z dôvodu zvýšenia intenzity cestovania bude vyhľadávať
lacnejšie destinácie s lacnejšími sluţbami. Pestrejšiu ponuku
radšej zamení za kvalitnejšiu. Vzhľadom na pracovné zaťaţenie
bude vyhľadávať miesta menej rušné, kde môţe relaxovať či uţ
aktívne, t.j. spoznávaním, vzdelávaním sa, športovaním, príp.
inou fyzickou námahou, alebo pasívne "rozmaznávanie"
prostredníctvom wellness alebo kúpeľných procedúr, gastro
aktivít a ďalšími sluţbami. Vzhľadom na vyhľadávanie pokoja a
vysokú celoročnú pracovnú záťaţ bude musieť robiť kompromis aj
vo výbere obdobia na dovolenku, t.j. siahať po
doteraz
mimosezónnych obdobiach. Súčasné trendy v oblasti ochrany
ţivotného prostredia a zdravého ţivotného štýlu vplývajú na
návštevníka tak, ţe chce svoju dovolenku tráviť v čistom
prostredí a byť konzumentom ekologických sluţieb a bio potravín.
Nedostatok času na jeho koníčky a záujmy počas roka bude
kompenzovať vyhľadávaním dovolenky kde sa im môţe venovať
čo najviac.
2.2. Pre turistické produkty je možné navrhnúť optimálne
marketingové nástroje, ktoré budú vhodné pre turistov
preferujúcich individuálne voľby a nové informačné
technológie
Trend individualizmu a spoliehania sa len na vlastné sily sa bude
prejavovať
aj
v
organizovaní
dovolenky
samostatne,
najrýchlejšími a najmenej nákladnými cestami (Internet) a
presne podľa vlastných potrieb. Dovolenkár bude vyhľadávať
sluţby v menších podnikoch, skôr rodinného charakteru, ktoré
mu budú vytvárať pocit bezpečia a druhého domova. Na miesta
kde bol spokojný sa bude vracať a bude ich odporúčať aj svojim
známym a priateľom. Cestovať bude v rámci rôznych sociálnych
skupín, no najviac preferovaná bude naďalej najbliţšia rodina.
Dnešný sofistikovaný a scestovaný dovolenkár bude pomerne
Udrţateľnosť a jej dopad
Zodpovednosť za ţivotné prostredie bude mať stúpajúci
trend.
Narastá záujem o:
 regionálny turizmus, návštevu podľa regiónov,
 čo najviac vidiecky charakter destinácie,
 eko-turizmus a udrţateľný turizmus.
Bezpečnosť a jej dopad
Dopyt po bezpečnosti je silne ovplyvnený terorizmom,
regionálnymi vojnami, znečistením ţivotného prostredia a
ďalšími krízovými situáciami beţného ţivota.
Narastá záujem o:
 eko-krajinu, destináciu s čistou vodou, ovzduším,
ochranou,
 zabezpečenie bezpečnosti,
 väčšiu flexibilitu ponuky turizmu (v prípade
ohrozenia bezpečnosti).
9
predpokladaný medziročný pokles plôch o 94 tis. ha (2,5
%) na 3 704 tis. ha. Dôvodom tohto obrovského poklesu sú
aj opatrenia EÚ zníţiť nadprodukciu vína, rôznymi
opatreniami ako sú:
- program klčovania, ktorý zaviedla EÚ od roku 2007
do roku 2013 (ide o zníţenie plochy vinohradov v rámci EÚ
o 175 000 ha za určitú finančnú kompenzáciu a dodrţania
podmienok),
- nezákonné výsadby vinohradov (vysadené bez
výsadbových práv), musia byť vyklčované na náklady
producentov, resp. pokutované,
- zákaz novej výsadby (prechodné obdobie predĺţené
do 31.decembra 2015).
Priemerná cena muštového hrozna v roku 2009 v
porovnaní s rokom 2008 klesla o 17,9 % na 303,41 Eur/t.
Priemerná ročná cena stolového hrozna klesla o 5,8 % na
540,07 EUR/t. Cenový vývoj výrazne poukazuje na stále sa
zhoršujúce postavenie vinohradníkov vo vzťahu k
rentabilnosti produkcie hrozna. Pestovatelia hrozna, ktorí
nemajú vlastné spracovateľské kapacity, dostávajú za
dopestované hrozno veľmi nízke ceny a je predpoklad, ţe
budú naďalej
nútení zniţovať plochu obrábaných
vinohradov.
náročný aj na kvalitu sluţieb, ale predovšetkým na záţitok, ktorý
mu destinácia a jej sluţby ponúknu. Do cieľového miesta
prichádza s informáciami, čo všetko môţe vidieť a akú sluţby
vyuţiť. Jediné čo nevie dopredu je s akým záţitkom a pamiatkou
sa vráti domov a je na aktéroch v cieľovom mieste aby obe boli
čo najlepšie.
II. VÍNO DNES A OČAKÁVANÉ TRENDY
VÍNO VO SVETE
Produkcia vína sa čoraz viac rozširuje v štátoch, kde
sa predtým vinič nepestoval, v tradičných oblastiach
pestovania okolo Stredozemného mora sa postupne
zniţuje. V celosvetovej produkcii vína, podľa predbeţných
údajov Medzinárodnej organizácie pre víno (ďalej len
"OIV"), bol v roku 2009 zaznamenaný v porovnaní s rokom
2008 medziročný pokles o 5,0 mil. hl (o 1,9 %). Spotreba
vína vo svete v roku 2009 poklesla oproti roku 2008 o 12,8
mil. hl (5,3 %). Najvyšší nárast spotreby vína v roku 2009
v porovnaní s rokom 2008, podľa údajov OIV, sa očakáva v
Brazílii (o 6,7 %), Austrálii (o 1,6 %) a v Českej republike
(o 1,1 %). Najväčší pokles sa očakáva v Juţnej Afrike (o
3,9 %), Argentíne (o 3,7 %) a v USA (o 2,5 %).
VÍNO V EURÓPE
Z celkovej plochy 3 884 tis. ha vinohradov v EÚ-27
(počet členských štátov) v roku 2006, podľa definitívnych
údajov OIV, klesla ich plocha v roku 2007 na 3 848 tis. ha
(o 0,9 %). Ďalší pokles plôch vinohradov bol odhadovaný aj
pre rok 2008 na 3 798 tis. ha (o 1,3 %). V roku 2009 bol
VÍNO - UNIVERZÁLNY VŠELIEK
Víno predstavuje kultúrny fenomén, ktorý prakticky v celej
histórii ľudského pokolenia nemá obdoby. Moţno znesie
porovnanie s chlebom, soľou, olejom, ale iba v nutričnom
význame. Ten však víno podstatne prevyšuje. Je totiţ aj liekom.
10
Víno obsahuje antioxidanty, ktoré ničia voľné radikály,
flavonoidy, ktoré organizmus chránia pred starnutím buniek,
aterosklerózou,
rakovinou,
oslabením
imunity,
ale
aj
Parkinsonovou či Alzheimerovou chorobou. Medzi ďalšie
významné antioxidanty patrí resveratrol. Je obsiahnutý v
hroznových šupkách, pôsobí protizápalovo a dokonca brzdí rast
rakovinových buniek. Je aţ dvadsaťkrát silnejší ako vitamín C,
päťkrát silnejší ako betakarotén a päťdesiatkrát silnejší ako
vitamín E. Uţitočnými sú aj polyfenoly. Ak si telo vytvorí ich
zásobu, fungujú ako elixír večnej mladosti. Dokáţu zabojovať aj
proti niektorým parazitom. Polyfenolové zlúčeniny účinkujú
efektívne proti usadzovaniu cholesterolu na vnútorných stenách
ciev. Vyznačujú sa aţ päťdesiatkrát silnejším antiradikálovým
pôsobením v porovnaní s vitamínom E. Víno zvyšuje hladinu
dobrého HDL cholesterolu a zniţuje hladinu fibrinogénu, ktorý sa
zúčastňuje na zráţaní krvi. Triesloviny červených vín zas slúţia
na povzbudenie tráviacich procesov a na upravenie stolice.
Gastrín, ktorého uvoľňovanie víno spúšťa, spôsobuje zvýšenú
produkciu ţalúdočnej kyseliny a pomáha tak k lepšiemu tráveniu.
Trpké červené víno sa odporúča na zápal hrubého čreva. Tanín,
ktorý je v ňom obsiahnutý, vo zvýšenej miere stimuluje črevnú
Graf 1. VÝVOJ SPOTREBY VÍNA V
KRAJINÁCH EU-15
svalovinu, podporuje hojenie zjazveného povrchu sliznice v
črevách, čím posilňuje imunitu. Víno obsahuje aj vitamíny,
predovšetkým tiamín B1, riboflavín B2, kyselinu pantotétonovú
B5, pyridoxín B6, kobalamín B12, biotín H, niacín a malé
mnoţstvo vitamínu C. Víno má antibakteriálne a antivírusové
účinky. Vďaka obsahu trieslovín podporuje funkciu imunitného
systému, látky obsiahnuté vo víne detoxikujú baktérie. Víno
zvyšuje intelektuálnu výkonnosť, rozvíja fantáziu a kreativitu,
zvyšuje prítok krvi a prísun kyslíka do mozgu. Dlhodobý výskum
potvrdil, ţe pravidelná konzumácia vína zníţila u sledovaných
jedincov riziko vývoja dedičnej cukrovky takmer o 60 %. Víno
zniţuje aj riziko slabnutia očnej sietnice, urýchľuje hojenie rán,
zniţuje riziko tvorby kŕčových ţíl. Víno rozpúšťa zubný kameň a
pohárik červeného, trochu ohriateho vína je výborným
prostriedkom proti nespavosti.
Zdroj: http://liek.beautywoman.sk/clanok/2279, Eleonóra
Bujačková
Zdroj: vlastný graf, údaje ÚK SÚP
Graf 2. VÝVOJ PRODUKCIE VÍNA
V KRAJINÁCH EU-27
3800
160000
159800
159600
159400
159200
159000
158800
126000
124000
122000
120000
118000
116000
2008
2009
spotreba vína (tis. hl)
Graf 3. VÝVOJ PLOCH VINOHRADOV V
EU-27
3750
3700
3650
2008
2009
produkcia vína (tis. ha)
11
2008
2008
2009
2009
Viacerí slovenskí vinári vymenili lopotu za dotácie z
Bruselu
V rokoch 2008 aţ 2010 sa zhruba 70 pestovateľov na
Slovensku rozhodlo vymeniť lopotu vo vinohrade za jeho
vyklčovanie. Z nich len 32 dostalo za vyklčovanie zatiaľ spolu asi
1,9 mil. eur. Slovensko tak prišlo o 453 hektárov (ha)
vinohradov.
Najväčšiu odozvu mali podľa dostupných informácií v roku
2008 dotácie na klčovanie v Španielsku – zmizlo tam 45 000
hektárov. Na druhom mieste bolo Taliansko so zhruba 12 tis. ha.
Vo vyklčovanej vinici sa hrozno nesmie pestovať uţ nikdy.
Tabuľka 3. Bilancia vinohradníctva a vinárstva na Slovensku
rok
vinohrady vinohrady zberová produkcia priemerná objem
spolu
rodiace
plocha
(t)
úroda
(l)
(ha)
(ha)
(ha)
(t/ha)
2006 16262
12145
11781
52037
4,42
12,2
2007 15903
11844
11507
49142
4,27
11,5
2008 15722
9980
9650
51617
5,35
11,4
2009 14876
9594
9340
42131
4,51
12,7
2010 19634
9058
24311
2,68
Zdroj: Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky
(ďalej len „ÚK SÚP“) a ŠU SR
Zdroj: http://tvnoviny.sk
Tabuľka 4. Výsledky certifikácie Tokajských vín 2009/2010
Názov vína
Schválené (l)
Tokajské samorodé suché
5000
Tokajské samorodé sladké
5900
Tokajský výber 3-putňový
5410
Tokajský výber 4-putňový
445
Tokajský výber 5-putňový
850
Tokajský výber 6-putňový
330
Tokajský forditáš
650
Tokajská výberová esencia
5000
Spolu
23585
Zdroj: ÚK SÚP
VÍNO NA SLOVENSKU
Podľa údajov ŠÚ SR plocha vinohradov v roku 2009 v
porovnaní s rokom 2008 klesla o 846 ha (o 5,4 %) na 14
876 ha. Rodiace vinohrady (nad 4 roky) zaberali z celkovej
plochy vinohradov 64,5 %. Produkcia hrozna predstavovala
objem 42 131 ton pri hektárovej úrode 4,51 t/ha, z toho
muštového hrozna sa urodilo 41 806 t. Spotreba vína na
obyvateľa v SR, vzrástla o 1,3 litra (11,4 %) na 12,7 l.
Odhad úrod poľnohospodárskych plodín k 15. 9. 2010
predpokladal na 9 058 ha rodiacich vinohradov (z celkovej
plochy 19 634 ha)
produkciu 24 311 t hrozna pri
hektárovej úrode 2,68 t/ha.
Podľa zákona č. 313/2009 Z.z. a jeho vyhlášky
certifikáciu vín pred uvedením na trh a prideľovanie
štátnych kontrolných čísel vykonáva ÚK SÚP. Vo vinárskom
roku 2009/2010 bolo certifikovaných spolu 25 546 972 l
vína. Z uvedeného mnoţstva bolo schválených 24 900 140
l, (97,5 %). Biele vína poklesli o 226 444 l (1,9 %), t.j. 14
709 339 l, červené vína narástli o 1 151 835 l (17,9 %),
t.j. 9 386 435 l, no najväčší percentuálny nárast
zaznamenali ruţové vína takmer o 68 505 l (42,8 %).
Podľa zákona 313/2009 Z.z. medzi vína s chráneným
označením pôvodu (CHOP), Slovensko ich má 46, patria aj
vína z Vinohradníckej oblasti Tokaj. V roku 2009/2010 bolo
spolu certifikovaných 11 vzoriek Tokajských vín, čo
predstavuje objem 23 585 l (140 000 l vo vinárskom roku
2008/2009). Najviac bolo certifikovaných Tokajské
samorodné sladké, Tokajský výber 3-putňový a Tokajská
výberová esencia. Oproti vinárskemu roku 2008/2009 klesli
tokajský mášláš a všetky výbery 3-6 putňové, stúpol
tokajský fordítáš a výberová esencia.
12
ČÍNA A JEJ VPLYV NA VÍNO
Víno sa v posledných rokoch stalo ţiadanou investičnou
komoditou. Môţe za to najmä čínska módna vlna nakupovania
najkvalitnejších vín pre miestnych zbohatlíkov. Bohatí Číňania si
potrpia na štýlové veci, teda aj francúzske vína. Naplno sa čínska
chuť na vína prejavila v roku 2010, keď sa ázijská krajina stala
najväčším exportným trhom nových francúzskych vín. Predbehla
aj Nemecko a Veľkú Britániu.
Číňania kupujú na úkor európskych obchodníkov čoraz viac
vína uţ hneď po úrode, keď je iba v sudoch. Spôsobilo to, ţe
špičkové vína Bordeaux, ktoré ste mohli predtým dostať za 40 aţ
50 eur za fľašu, minulý rok to vďaka čínskym nákupom vyletelo
na 260 aţ 300, ale aj 400 eur.
Záujem o víno je tak silný, ţe, uţ pár rokov sa snaţia aj o
skupovanie hlavne francúzskych viníc.
Slovenské vína neostávajú v pozadí. 26. novembra 2010
bola podpísaná zmluva o vytvorení spoločného podniku medzi
vinárstvom Chateau Modra, a. s., a čínskym partnerom Xiangyao,
Ltd. Podpísaním zmluvy dochádza k zaloţeniu nového vinárskeho
podniku na území Číny, ktorý bude predávať slovenské vína v 70miliónovej provincii Hebei a v meste Peking.
Chateau Modra ako najväčší pestovateľ hrozna na
Slovensku si tak vytvára priestor na rozšírenie svojich
odbytových moţností. Kontrakt počíta v úvodnom roku s
exportom slovenského vína v objeme 300.000 litrov. Výstavba
nového závodu by mala začať na jar 2011.
Nový vinársky podnik má byť lokalizovaný na riečnom
ostrove, pričom v jeho blízkosti sa počíta s vybudovaním
voľnooddychového centra s golfovým ihriskom. "Kultúra pitia
alkoholu v Číne je dosť odlišná od toho, čo poznáme v našich
zemepisných šírkach. V Číne sa tradične pije formou prípitku, čo
znamená vyzvať všetkých k vypitiu pohára alebo vybrať si
niekoho zo skupiny a s ním si štrngnúť. Víno je tak spoločenské
médium v omnoho väčšej miere neţ u nás," dodal Šebo, majiteľ
spoločnosti.
Zdroj: http://www.vino.sk/vinarske-aktuality/slovenske-vinapojdu-na-cinsky-trh.html
13
3. konštatovanie
3.1. Podľa trendov je možné očakávať, že obľúbenosť
a produkcia vína v nových členských štátoch EU bude rásť
a podporí aj rast vínnej turistiky
Ako vyplýva z vyššie spomínaných trendov a štatistík napriek
klesajúcej ploche vinohradov v EÚ, produkcia vína veľmi mierne
rastie, no spotreba vína hlavne v "starých" štátov EÚ dosť
výrazne klesá. Vo svete je situácia veľmi podobná. Tento
nepriaznivý trend poklesu spotreby zachraňujú "novšie" štáty EÚ.
Víno vo svete je však naďalej veľmi obľúbeným nápojom o čom
svedčí aj fakt, ţe vinohrady sa vysádzajú na miestach kde
predtým neboli a naopak ich plocha klesá tam kde pestovanie
patrilo k dlhoročnej tradícii (napr. Stredomorie).
3.2. Produkcia vína podlieha ročným klimatickým
odlišnostiam, ale prostredníctvom zásob je spotreba
dlhodobo rastúca a perspektívna
Aj na Slovensku sa prejavil trend zniţovania plochy vinohradov
napomohlo tomu niekoľko faktorov a to neustály pokles ceny
hrozna, podpora EÚ na klčovanie vinohradov a dovoz lacných vín.
Aj produkcia vína zaznamenala určitý mierny pokles voči
predchádzajúcim rokom. Najlepšie vyvíjajúcim sa parametrom je
spotreba vína, ktorá bola v roku 2009 za posledné roky na
svojom maxime. Ţiaľ rok 2010 bol veľmi zlým rokom pre vinárov
kvôli častým a silným daţďom o čom svedčí aj veľmi nízka
produkcia takmer o polovicu niţšia ako v roku 2009. Z bilancie
zdrojov a spotreby vína na Slovensku jasne vyplýva nasledujúce:
súčasné zásoby vína sú najniţšie za posledné roky, aj preto je
dovoz pre zmenu na svojom maxime. Domáca spotreba vína
bola v predchádzajúcom "vínnom" roku (2009/2010) najvyššia za
posledné tri roky (666 tis. hl), no v ďalšom (2010/2011) sa
predpokladá takmer najniţšia.
3.3. Nový životný štýl preferujúci zdravie a celkovú kvalitu
života je nesporne „trhom“, na ktorom dopyt po víne,
službách a zážitkoch s ním spojených, porastie
Spotreba vína sa na Slovensku v posledných rokoch neustále
zvyšuje aj vďaka novým trendom v ţivotnom štýle kde sa kladie
veľký dôraz na kvalitu a zdravie. Víno je často prezentované ako
liek a prevencia voči rôznym civilizačným ochoreniam. Siahajú po
ňom takmer všetky vekové kategórie (nad 18 rokov). Naďalej
však budú musieť domáci výrobcovia tvrdo bojovať o domáceho
zákazníka, pretoţe ten sa ešte stále pri výbere vína riadi cenou.
Drahšie vína, ku ktorým ţiaľ patria domáce značky vrátane
Tokajských vín sú viac menej v slovenskej spoločnosti vnímané
ako príleţitostné a darčekové vína.
III. LEGISLATÍVA V OBLASTI
VINOHRADNÍCTVA A VINÁRSTVA
TURIZMU,
Legislatíva v oblasti turizmu je pomerne chudobne
zastúpená a v súčasnosti rieši hlavne otázky ubytovania,
stravovania a predaja zájazdov. V októbri 2011 bol
schválený dlho-očakávaný zákon o organizovaní a
financovaní turizmu na Slovensku.
Vinohradníctvo a vinárstvo sú oblasti, ktoré naopak v
poslednej dobe vyvolali niekoľkokrát zmeny našej
legislatívy a to hlavne z dôvodu nových nariadení Európskej
komisie. V nasledujúcom prehľade uvádzame aspoň
najzákladnejšie legislatívne normy, ktorými sa skúmané
oblasti riadia.
Zákony
198/2010 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 313/2009 Z. z. o
vinohradníctve a vinárstve
395/2009 Z.z., o označeniach pôvodu výrobkov a
zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení
neskorších predpisov
313/2009 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve
279/2007 Z.z. o označeniach pôvodu výrobkov a
zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov
14
469/2003 Z.z. o označeniach pôvodu výrobkov a
zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
386/2011 Z.z. o podpore cestovného ruchu, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z.
186/2006 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania
cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a
doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. 95/2002 Z. z.
281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania
cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a
doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov
355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov
377/2004
Z.z.
o ochrane
nefajčiarov
a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov
Nariadenie vlády SR
348/2009, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády SR č.
340/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v
rámci spoločnej organizácie trhu s vínom v znení nariadenia
vlády SR č. 589/2008
339/2009, ktorým sa mení nariadenie vlády SR č.
341/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory na
trvalé ukončenie výsadby vinohradov
589/2008, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády SR č.
340/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v
rámci spoločnej organizácie trhu s vínom
341/2008 o podmienkach poskytovania podpory za trvalé
ukončenie výsadby vinohradov
340/2008 o podmienkach poskytovania podpory v rámci
spoločnej organizácie trhu s vínom
160/2008 o podmienkach výberu ţiadosti o zaradenie do
opatrenia na agroenvironmentálne platby a o podmienkach
poskytovania agroenvironmentálnych platieb
Nariadenie Komisie a Rady (EU)
670/2011, pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a
zemepisné označenia, tradičné pojmy, označovanie a
obchodnú úpravu určitých vinárskych výrobkov
53/2011, pokiaľ ide o kategórie vinárskych výrobkov,
enologické postupy a uplatniteľné obmedzenia
772/2010, o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide
o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný
potenciál a kontroly vo vinárskom sektore
401/2010, pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a
zemepisné označenia, tradičné pojmy, označovanie a
obchodnú úpravu určitých vinárskych výrobkov
1166/2009, pokiaľ ide o kategórie vinárskych výrobkov,
enologické postupy a uplatniteľné obmedzenia
Vyhlášky
350/2009
Z.z.,
ktorou
sa
vykonávajú
niektoré
ustanovenia zákona č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a
vinárstve
277/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky
na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a
tried
259/2008 Z.z. o podrobnostiach o poţiadavkách na
vnútorné prostredie budov a o minimálnych poţiadavkách
na byty niţšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia
533/2007 Z.z. o podrobnostiach o poţiadavkách na
zariadenia spoločného stravovania
15
702/2009, o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide
o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný
potenciál a kontroly vo vinárskom sektore
607/2009, pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a
zemepisného označenia, tradičné pojmy, označovanie a
obchodnú úpravu určitých vinárskych výrobkov
606/2009, pokiaľ ide o kategórie vinárskych výrobkov,
enologické postupy a uplatniteľné obmedzenia
436/2009 pokiaľ ide o vinohradnícky register, povinné
nahlasovanie a zhromaţďovanie informácií na účely
monitorovania trhu, sprievodné doklady na prepravu
výrobkov a evidenciu, ktorú treba viesť v sektore
vinohradníctva a vinárstva
479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom
555/2008, o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide
o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný
potenciál a kontroly vo vinárskom sektore
kúpeľné a zdravotné sluţby
wellness sluţby
sluţby cestovného poistenia
animačné sluţby
vízové sluţby
kongresové sluţby
a iné.
Poskytovanie ubytovacích sluţieb
a)
bez ţivnostenského oprávnenia,
I.
prenájom nehnuteľnosti (resp. hnuteľného
majetku),
II.
poskytovanie
týchto
sluţieb
cez
sprostredkovateľa
(turistická
informačná
kancelária, cestovná kancelária, cestovná
agentúra, obec).
Túto problematiku upravuje § 4 Ţivnostenského
zákona nasledovne:
Prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových
priestorov je ţivnosťou vtedy, ak sa okrem prenájmu
poskytujú
aj
iné,
ako
základné
sluţby
spojené
s prenájmom. Len prenájom nehnuteľností nie je teda
ţivnosťou. Za ţivnosť sa povaţuje vtedy, ak sa okrem
základných sluţieb (zásobovanie vodou, plynom, elektrinou
apod.), poskytujú aj iné dodatkové sluţby, napr. výmena
bielizne, raňajky, upratovanie apod. Ak pôjde len
o prenájom a pritom sa neposkytujú ţiadne ďalšie sluţby,
nie je potrebné ţivnostenské oprávnenie. Tieto podmienky
sú upravené zmluvou o nájme podľa
Občianskeho
zákonníka
a prenajímateľ
nehnuteľnosti
(chaty,
rekreačného domu, apartmánu a iné) má postavenie
občana a nie ţivnostníka. Príjem, ktorý získa občan
z takéhoto nájmu, podlieha zdaňovaniu. Z toho dôvodu je
potrebné, aby si občan evidoval aj tieto príjmy z prenájmu.







IV. SLUŢBY V TURIZME
Sluţby v turizme majú prierezový charakter.
Poskytujú ich nielen podnikatelia v turizme, ale aj subjekty
pôsobiace v iných národohospodárskych odvetviach. Moţno
ich deliť z viacerých hľadísk. K najčastejšie poskytovaným
sluţbám v turizme moţno zaradiť tieto:
 ubytovacie sluţby
 stravovacie (pohostinské) sluţby
 sluţby cestovných kancelárií a cestovných agentúr
 sprievodcovské sluţby
 prepravné sluţby (cestná doprava, ţelezničná
doprava, letecká doprava, doprava po vode, lanovky a
vleky)
 informačné sluţby
 športovo – rekreačné sluţby
16
Podobne moţno postupovať aj pri poskytovaní
niektorých sluţieb napr. poţičiavanie športovej výstroje
(bicykle, člny ap.) moţno chápať z hľadiska zákona ako
prenájom hnuteľnej veci, ktorý moţno realizovať tieţ bez
ţivnostenského oprávnenia.
Ţivnostenský list nie je potrebný ani v prípade, keď
osoba ponúka svoje sluţby prostredníctvom cestovnej
kancelárie. V tomto prípade cestovná kancelária podpíše
s poskytovateľom sluţieb zmluvu, na základe ktorej zaradí
objekt alebo sluţby do svojej ponuky. Alternatívou môţe
byť vybavenie ţivnosti na poskytovanie sluţieb pre obec
v prípade, ţe v obci je viac záujemcov o poskytovanie
týchto sluţieb a záujemcovia chcú poskytovať sluţby bez
ţivnostenského oprávnenia.
alebo doplnkového tovaru. Pohostinskou činnosťou nie je
podľa
Ţivnostenského
zákona
predaj
na
priamu
konzumáciu:
a)
nealkoholických a priemyselne vyrábaných
mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov,
b)
zmrzliny, ak sa na jej prípravu pouţijú
priemyselne vyrábané koncentráty a mrazené krémy,
c)
tepelne
rýchlo
upravovaných
mäsových
výrobkov a obvyklých príloh, ako aj bezmäsitých jedál,
d)
jedál, nápojov a polotovarov ubytovaným
hosťom v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10
lôţok.
Pohostinskou činnosťou nie je ani predaj na priamu
konzumáciu po domácky vyrobeného vína a s ním spojený
predaj sezónnych jedál na priamu konzumáciu, ak sa
nevykonáva viac ako štyri mesiace v roku.
Pri poskytovaní pohostinských sluţieb musí podnikateľ
spĺňať okrem všeobecných podmienok aj podmienky
odbornej spôsobilosti pre remeselnú ţivnosť, ktorou je
odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore (výučný
list) a najmenej 3-ročná prax v odbore (potrebné predloţiť
doklad).
Poskytovanie doplnkových sluţieb v turizme je
spravidla
voľnou
ţivnosťou,
okrem
poskytovania
zmenárenských sluţieb, ktoré patria medzi koncesované
ţivnosti. Podmienkou pre poskytovanie zmenárenských
sluţieb je podľa Devízového zákona devízová licencia
banky. Ostatné sluţby ako napr. poţičiavanie športovej
výstroje, organizovanie posedení, poskytovanie informácií
ap. patria medzi voľné ţivnosti.
Medzi viazané ţivnosti kde je potrebná odborná
spôsobilosť a prax v obore v oblasti turizmu patria
prevádzkovanie cestovnej kancelárie, cestovnej agentúry,
b)
so ţivnostenským oprávnením.
Poskytovanie ubytovania v súkromí je voľnou
ţivnosťou (pokiaľ nejde len o prenájom nehnuteľnosti, resp.
pokiaľ sa neposkytujú pohostinské sluţby v zariadeniach
nad 10 lôţok) a je najčastejšou formou poskytovania
sluţieb v ubytovaní v súkromí v súlade so Ţivnostenským
zákonom (Zákon č. 445/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov). Ţivnostenský zákon upravuje podmienky
získania ţivnostenského oprávnenia, práva a povinnosti
podnikateľov a spôsoby zániku ţivnostenského oprávnenia.
V ktorých kategóriách ubytovacích zariadení je
povinné poskytovanie pohostinských sluţieb určuje
Kategorizácia ubytovacích zariadení (Vyhláška MH SR č.
277/2008 Z. z.).
Poskytovanie pohostinských sluţieb sa rozumie
príprava a predaj jedál a nápojov, ak sa podávajú na
priamu konzumáciu na mieste. Súčasťou oprávnenia na
pohostinskú činnosť je aj s ňou spojený predaj polotovarov
17
sprievodca cestovného ruchu (ak činnosť nevykonáva v
pracovnoprávnom vzťahu), masérske sluţby, horská
vodcovská činnosť vrátane vedenia a sprevádzania osôb po
turistických chodníkoch a trasách.
Ţivnosť
takisto nie je potrebná na predaj
nespracovaných
alebo
spracovaných
rastlinných
a
ţivočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej a
chovateľskej činnosti fyzickými osobami a predaj lesných
plodín; na predaj ovocia, zeleniny a kvetov, ktoré sa
predávajú na prenajatom mieste na trhovisku alebo v
trţnici, ak doba prenájmu je dlhšia ako 30 dní v
kalendárnom roku alebo v pojazdnej predajni, prípadne
iným ambulantným spôsobom, ak sa predaj uskutočňuje
viac ako 30 dní v kalendárnom roku, vzťahuje sa osobitný
zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v
znení neskorších predpisov.
Slovenská republika sa ako suverénny štát stala
plnoprávnym členom UNWTO sukcesiou 1. januára 1993. V
rámci UNWTO funguje v súčasnosti šesť regionálnych
komisií – pre Afriku, Ameriku, východnú Áziu a Pacifik,
Európu, Blízky východ a juţnú Áziu. Sídlo organizácie je v
Madride, súčasným generálnym tajomníkom UNWTO je
Taleb Rifai.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a
rozvoj (Organisation for Economic Co-operation and
Development – OECD) predstavuje jedinečné fórum, v
rámci ktorého sa vlády členských krajín zaoberajú
aktuálnymi ekonomickými, sociálnymi a environmentálnymi
globalizačnými výzvami. Organizácia v súčasnosti zdruţuje
34 ekonomicky vyspelých krajín sveta. Slovenská republika
sa stala jej členom v roku 2000. V rámci OECD je SR
členom výboru pre turizmus, ktorý bol vytvorený uţ v roku
1961 a slúţi ako medzinárodné fórum pre koordináciu
politík a aktivít v oblasti turizmu. Výbor sa zameriava na
výmenu skúseností pri tvorbe národných politík, koncepcií
a
stratégií
turizmu,
podieľa
sa
na
analyzovaní
makroekonomických efektov prostredníctvom podpory
vývoja a zavedenia satelitného účtu turizmu. Medzi jeho
kľúčové aktivity patrí preskúmavanie hodnotenie a meranie
konkurencieschopnosti,
analýza
trendov
a
politík,
zvyšovanie zelených inovácií do sluţieb apod. Sídlo
organizácie je v Paríţi, súčasným generálnym tajomníkom
OECD je Angel Gurría.
V. ORGANIZÁCIA TURIZMU
ORGANIZÁCIA TURIZMU VO SVETE
Svetová organizácia cestovného ruchu (World
Tourism
Organization
–
UNWTO)
je
vedúcou
medzinárodnou
medzivládnou
organizáciou
na
poli
svetového turizmu. Vznikla v roku 1975. Od decembra
2003 je zároveň odbornou organizáciou systému OSN pre
oblasť turizmu. Plní funkciu globálneho fóra pre
problematiku tvorby politiky turizmu a zároveň praktického
zdroja know-how v tejto oblasti. Zohráva ústrednú a
rozhodujúcu úlohu pri podpore rozvoja zodpovedného,
udrţateľného a dostupného cestovného ruchu vo svete so
špeciálnym zreteľom na záujmy rozvojových krajín.
Súčasnú členskú základňu UNWTO tvorí 161 štátov a
teritórií a vyše 400 pridruţených členov reprezentujúcich
súkromný sektor, vzdelávacie inštitúcie a zdruţenia.
ORGANIZÁCIA TURIZMU V EURÓPE
Európska komisia (European Commission – EC)
zastrešuje turizmus v rámci štátov EÚ. Oddelenie turizmu
(Tourizm Unit) je organizačne začlenené do generálneho
riaditeľstva podnikanie a priemysel (DG Enterprise and
Industry). Práca oddelenia je zaloţená na cieľoch
18
zameraných na zlepšenie kvality, konkurencieschopnosti a
trvalej udrţateľnosti európskeho turizmu. Jednou z
hlavných úloh oddelenia je zohrávať koordinačnú úlohu v
rámci EK s cieľom zladiť záujmy jednotlivých krajín v
oblasti turizmu po legislatívnej stránke, ako aj v riadení
programov a politík, jednotlivých štátov.
V roku 1986 bol zriadený rozhodnutím Rady
86/664/EEC poradný výbor pre turizmus (Tourism
Advisory Committee - TAC) zloţený zo zástupcov členských
krajín EÚ, ktorý má konzultatívnu funkciu vo vzťahu k EK a
v prípade potreby (napr. na prípravu rôznych odporúčaní)
môţe zriaďovať ad hoc pracovné skupiny. Medzi jeho
aktuálne aktivity patria najmä: EDEN – excelentné
európske turistické destinácie, CALYPSO – turizmus pre
všetkých, prípravná akcia pre udrţateľný turizmus,
virtuálne observatórium turizmu v spolupráci s Eurostatom
a ďalšie.
Bilaterálna spolupráca v turizme vychádza zo
zahraničnej politiky SR a orientuje sa predovšetkým na
susedné krajiny, krajiny s tradíciou v turizme a na krajiny,
s ktorými má SR podpísané medzivládne a rezortné dohody
a v rámci nich ustanovené bilaterálne komisie.
Problematika turizmu je tieţ súčasťou medzivládnych
komisií a zmiešaných komisií pre hospodársku a vedeckotechnickú spoluprácu (v gescii MH SR) a pre cezhraničnú
spoluprácu (v gescii MZV SR). Zasadnutia sa konajú
striedavo v oboch krajinách. Výsledky rokovaní a úlohy
jednotlivých
pracovných
skupín
sú
obsiahnuté
v
protokoloch
zo
zasadnutí.
Úlohy
sa
vyhodnocujú
kaţdoročne a informácie sa predkladajú na rokovanie vlády
SR.
Slovensko-česká pracovná skupina pre turizmus
je pracovná skupina pre turizmus v rámci Slovensko-českej
medzivládnej
komisie
pre
cezhraničnú
spoluprácu.
Pracovná skupina je zloţená zo zástupcov národných
ministerstiev,
susediacich
samosprávnych
krajov
a
euroregionálnych zdruţení, ako aj samospráv a zdruţení
turizmu s aktivitami v oblasti cezhraničnej spolupráce v
turizme.
Platné medzivládne dohody o spolupráci v
turizme podpísala Slovenská republika s nasledujúcimi
štátmi: Rakúsko, Chorvátsko, Uzbekistan, Cyprus, Poľsko,
Bulharsko, Rusko, Rumunsko, Turecko, Ukrajinou a
Kóreou.
Rezortné dohody o spolupráci v turizme má na
svojom konte aj Ministerstvom hospodárstva SR a to s
Ministerstvom ekonomických vzťahov Maďarskej republiky,
Ministerstvom športu a cestovného ruchu Bieloruskej
republiky.
Spolupráca krajín V4 v turizme v oblasti turizmu
funguje od roku 2003. Cieľom spolupráce je aktívne
marketingové a propagačné na zámorských trhoch v
záujme zvýšenia návštevnosti krajín strednej Európy
návštevníkmi pôsobenie krajín stredoeurópskeho regiónu z
USA, Japonska, Číny a ďalších potenciálnych trhov, ako aj
predĺţenie ich pobytu v týchto krajinách. Od roku 2008 sa
krajiny V4 zameriavajú vo svojich spoločných aktivitách aj
na ázijskú časť Ruskej federácie. Krajiny V4 prezentujú
spoločne 5 produktových skupín: hlavné
mestá, historické mestá, UNESCO pamiatky, ţidovské
pamiatky a kúpele.
ORGANIZÁCIA TURIZMU NA SLOVENSKU
Zákon 386/2011 Z.z. o podpore cestovného ruchu,
ktorý bol v novelizovanej podobe schválený 19. októbra
2011, ktorý navrhuje riešenie riadenie a financovanie
turizmu na lokálnej, regionálnej a štátnej úrovni. Vzhľadom
19
na to, ţe takýto legislatívny krok sa veľmi dlho riešil a
naťahoval, do dnešných dní na území Slovenska v
oblastiach s veľmi priaznivými podmienkami pre rozvoj
turizmu a veľmi silnými finančnými injekciami z fondov EÚ
pomoci, prípadne od silných finančných skupín sa
organizácia turizmu začala riešiť individuálne. Vznikli tak
destinačné jednotky, organizácie, ktorých zakladatelia sa
inšpirovali príkladmi z Rakúska, Maďarska a Čiech.
Národná
úroveň
Ministerstvo
dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja, Sekcia cestovného
ruchu ako hlavná "autorita" v oblasti turizmu na Slovensku
bola 1. novembra 2010 presunutá z Ministerstva kultúry a
cestovného ruchu Slovenskej republiky. Súčasne došlo aj k
prechodu Slovenskej agentúry pre cestovný ruch,
príspevkovej organizácie, do zriaďovateľskej pôsobnosti
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Medzi úlohy a kompetencie sekcie patria nasledujúce:
vytvára podmienky pre rozvoj cestovného ruchu ako
štátnej priority, vypracúva, implementuje a monitoruje
štátnu politiku rozvoja cestovného ruchu, vypracúva
národnú koncepciu rozvoja cestovného ruchu a zodpovedá
za jej plnenie, zabezpečuje potrebné stimuly a pomoc pri
investíciách súkromného sektora do cestovného ruchu,
podieľa sa na tvorbe systému štatistických informácií o
cestovnom ruchu, spracúva komplexné štatistické údaje o
vývoji
cestovného
ruchu
v
Slovenskej
republike,
spolupracuje s Ministerstvami pri podpore uplatňovania
medzinárodných štandardov a rozvoji vzdelávania, na
harmonizácii záujmov rozvoja cestovného ruchu a ochrany
prírody, spravuje Register krajských a oblastných
organizácií cestovného ruchu (vzhľadom na neúčinnosť
zákona toto ešte nevykonáva), plní úlohy a záväzky
Slovenskej
republiky
vyplývajúce
z
členstva
v
medzinárodných organizáciách a zdruţeniach, v EU,
metodicky usmerňuje a kontroluje plnenie úloh SACR,
vypracúva programy rozvoja cestovného ruchu a
vyhodnocuje ich realizáciu, podporuje činnosť územnej
samosprávy pri rozvoji cestovného ruchu a činnosť
krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu,
zadáva úlohy subjektom výskumu cestovného ruchu.
Dobrá správa pre turizmus: poslanci schválili zákon o
podpore cestovného ruchu
Súčasný novelizovaný zákon s účinnosťou od 1. decembra
2011 uţ ustanovuje poskytovanie dotácií pre oblastné organizácie
turizmu, ktoré sú v rovnakej výške ako je súhrnná hodnota
vybratých členských príspevkov oblastnej organizácie v roku,
ktorý predchádza predchádzajúcemu rozpočtovému roku, pričom
maximálna výška dotácie oblastnej organizácii je ohraničená 90
% súhrnnej hodnoty vybratej dane za ubytovanie u všetkých
členských obcí oblastnej organizácie v roku, ktorý predchádza
uplynulému rozpočtovému roku.
Obce sa podľa zákona budú môcť zdruţovať do oblastných a
krajských organizácií bez katastrálnych obmedzení. To dovolí
napríklad spájanie obcí s turistickými atraktivitami s obcami, kde
sa
nachádzajú
ubytovacie
kapacity.
Minimálny
počet
zakladajúcich obcí je päť, pričom počet prenocovaní na ich území
musí za predchádzajúci rok prekročiť 50-tisíc. Organizácie
cestovného ruchu môţe zaloţiť aj menej ako päť obcí, počet
prenocovaní však musí byť najmenej 150-tisíc.
Novela účinne bojuje proti „čiernemu ubytovaniu“. Čím viac
samosprávy vyberú na dani za ubytovanie a vloţia do spoločnej
organizácie, tým viac organizácia cestovného ruchu dostane
dotácií od štátu. Poskytovanie dotácií krajským a oblastným
organizáciám je nastavené tak, aby nadmerne nezaťaţovali
štátny rozpočet.
Zdroj: http://www.sacr.sk
20
MDVRR SR ako ústredný orgán štátnej správy
(prostredníctvom
sekcie
cestovného
ruchu)
môţe
upravovať podmienky nasledovných sluţieb:
 poskytovanie ubytovacích sluţieb
 poskytovanie pohostinskej činnosti
 činnosť cestovných kancelárií a cestovných agentúr
 sluţby sprievodcov cestovného ruchu
v
spolupráci
s
ostatnými
ministerstvami
a
ústrednými orgánmi, môţe spolupracovať pri úprave
podmienok poskytovania ďalších sluţieb z pohľadu ich
vyuţitia pre turizmus.
Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) je
štátna
príspevková
organizácia
v
zriaďovateľskej
pôsobnosti Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR špecializovaná na marketing a štátnu
propagáciu cestovného ruchu Slovenskej republiky. Bola
zriadená Ministerstvom hospodárstva SR v roku 1995.
SACR vykonáva marketing cestovného ruchu na
celoštátnej úrovni, poskytuje informácie o moţnostiach
cestovného ruchu na Slovensku, propaguje Slovensko ako
cieľovú krajinu cestovného ruchu, prispieva k tvorbe
pozitívneho obrazu Slovenska v zahraničí a podporuje
predaj produktov cestovného ruchu Slovenskej republiky.
SACR v súčasnosti disponuje 7 zahraničnými
zastúpeniami a to, v Česku, Maďarsku, Poľsku, Rusku,
Rakúsku, Holandsku a Nemecku. Má zriadené regionálne
zastúpenia v kaţdom samosprávnom kraji na Slovensku.
Uznesením
vlády
č.
1021/2006
je
SACR
sprostredkovateľským orgánom pod Riadiacim orgánom pre
Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky
rast za účelom zabezpečenia implementácie v cestovnom
ruchu.
21
Regionálna úroveň - Odbor kultúry a cestovného
ruchu, je organizačná jednotka na úrade Košického
samosprávneho kraja, ktorá spolupracuje s mestami,
obcami, podnikateľskou sférou, regionálnymi zdruţeniami
turizmu,
cestovnými
kanceláriami
a
agentúrami,
informačnými centrami, vzdelávacími inštitúciami a ďalšími
organizáciami na podporu turizmu či uţ doma, alebo v
zahraničí pri vytváraní podmienok na podporu rozvoja
turizmu v Košickom kraji.
 koordinuje spoluprácu v turizme
 podieľa sa na tvorbe strategických dokumentov v
oblasti turizmu
 podieľa sa na príprave, spracovaní a implementácii
projektov zo ŠF, OP cezhraničnej spolupráce a z iných
zdrojov EU,
 spolupracuje so zahraničnými partnerskými regiónmi
pri propagácii a podpore rozvoja turizmu,
 organizuje
konferencie,
odborné
semináre
a
workshopy v oblasti rozvoja turizmu, organizovaní
odborných seminárov a workshopov,
 podieľa sa na tvorbe destinačného manaţmentu a
tvorbe spoločných produktov v turizme,
 podieľa sa na spracúvaní propagačných materiálov,
 propaguje turistické atraktivity
na regionálnych,
domácich a zahraničných veľtrhoch a výstavách turizmu
 podieľa sa na tvorbe informačného systému regiónu
a informačného portálu turizmu.
Súčasná legislatíva v oblasti organizovania turizmu má snahu
riešiť problémy, ktoré sa v turizme prejavujú uţ takmer viac ako
40 rokov a to je organizácia, spolupráca a financovanie tejto
oblasti. Takmer vo všetkých krajinách EÚ je táto problematika
riešená legislatívou. Výnimkou je azda len Česko, ktoré tento
problém riešilo jednoduchšie cez podpory v Regionálnom
operačnom programe, v ktorom v podstate len financovalo vznik
akýchsi destinačných organizácií, no neobmedzovalo ich po
ostatných
stránkach ako geografickej, organizačnej a
kooperačnej a samozrejme tieţ finančnej. Na Slovensku by si
potrebu destinačného riadenia uţ niektorí aktéri v regiónoch a
lokalitách uvedomili a bez platnej legislatívy tak vzniklo uţ
niekoľko destinačných organizácií hlavne v podobe občianskych
zdruţení (Liptov, Slovenský raj, Košice Turizmus, Malokarpatská
vínna cesta, Tokajská Vínna cesta a ďalšie), niektoré plnia svoj
účel a po určitom čase sa stali ţivotaschopnými a sebestačnými a
plnia predovšetkým marketingovú funkciu pre svoje územie. Na
druhej strane začínajú vznikať aj organizácie v súlade s
pôvodným znením zákona, veľa krát z dôvodu očakávaného
príspevku od štátu na propagáciu svojho územia. 19. októbra
2011 však bola schválená novela zákona o podpore turizmu,
ktorá bude aspoň prísľubom finančnej pomoci od štátu motivovať
lokálnych aktérov k vytváraniu marketingových územných
štruktúr.
4.2. Legislatíva pre turizmus i turistické služby zatiaľ
nevytvára stimulujúce prostredie a ponecháva potenciálu
tohto odvetvia únikové cesty do šedej ekonomiky
Okrem organizácie legislatíva v oblasti turizmu rieši aj
poskytovanie sluţieb ako je ubytovanie, stravovanie a predaj
zájazdov ako aj prevádzkovanie cestovných kancelárii a agentúr.
Určité nedostatky, ktoré tieto zákony majú sa prejavujú postupne
v podobe nelegálneho ubytovania, nelogického systému
hodnotenia pre kategorizovanie a dokonca samovoľného
prideľovania si kategórií v ubytovacích zariadeniach a mnoţstvo
iných. Vzhľadom na fakt, ţe turizmus je oblasť zasahujúca do
viacerých rezortov a tak je riešená aj ďalších zákonoch, ktoré
spadajú pod niekoľko ministerstiev, je ťaţké ich novelizovať podľa
4. konštatovanie
4.1. Legislatíva SR doposiaľ nedostatočne definovala rolu
destinácii a destinačného manažmentu, novela zákona o
podpore turizmu však vnáša aj do regiónu svetielko
nádeje
22
VI. MARKETING V TURIZME
aktuálnych potrieb, prípadne trendov (sprievodcovská činnosť MŠ SR, prírodný potenciál - MŢP SR, kultúrny potenciál - MK SR a
pod.).
4.3. Na úrovni štátnych orgánov pretrváva nejasné
definovanie a rozdelenie kompetencií a tým sú ich
možnosti
systematicky
podporovať
turizmus
veľmi
obmedzené
Rok 2010 bol pre turizmus rušný rok, aj z dôvodu ţe Sekcia
cestovného ruchu ako najvyššia autorita turizmu v krajine sa
sťahovala najprv z Ministerstva hospodárstva na Ministerstvo
kultúry a cestovného ruchu SR (konečne bol cestovný ruch aj v
názve ministerstva), takmer mesiac pred voľbami a druhý krát
asi mesiac po voľbách na Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja. Z hľadiska ponuky turizmu, ktorú tvorí aj
kultúrny potenciál krajiny (podujatia, pamiatky a múzeá, osvety
a ďalšie inštitúcie) sa viacerí odborníci v turizme zhodujú, ţe
väčšie uplatnenie a zhodnotenie činnosti by sekcia mala na
Ministerstve kultúry SR. Napriek tomu sa dá konštatovať, ţe táto
organizačná jednotka plní hlavne administratívnu, metodickú a
výskumnú funkciu a jej dopad a vplyv na turizmus na Slovensku
je veľmi obmedzený a slabý. Podobný stav je aj na regionálnej
úrovni.
4.4. Vyriešenie vzťahu maďarskej a slovenskej časti
regiónu Tokaj je zásadnou otázkou pre naštartovanie
prosperity regiónu Tokaj na európskom turistickom trhu
Legislatíva vzťahujúca sa k vinohradníctvu a vinárstvu je
pomerne rozsiahla a podrobná z hľadiska územného členenia,
vinohradov, povolených odrôd na pestovanie, certifikovania
vinárov, a organizácie trhu s vínom. Z hľadiska cieľov a ďalších
navrhovaných aktivít v rámci tejto štúdie je dôleţité obhájenie
posledného zákona 198/2010 Z. z., ktoré jasne definuje značenie
vín v Tokajskej oblasti na Slovensku, našou vládou pred komisiou
EÚ. Vzhľadom na búrlivé odmietavé reakcie z maďarskej strany
na slovenským zákonom zadefinovanú plochu pre túto oblasť
našu vládu a Ministerstvo pôdohospodárstva však čaká beh na
dlhé trate.
SVETOVÉ DEDIČSTVO UNESCO
Kultúrny program, ktorý zabezpečuje katalogizáciu a
zachovávanie
kultúrneho
a
prírodného
miesta
mimoriadneho významu ako spoločného dedičstva ľudstva.
Vybrané lokality môţu po splnení určitých podmienok získať
prostriedky z Fondu svetového dedičstva. Program bol
zaloţený na základe Dohody o ochrane svetového
kultúrneho a prírodného dedičstva prijatej na konferencii
UNESCO 16. novembra 1972, ktorá sa uskutočnila v Paríţi.
Zoznam obsahuje 911 lokalít, z toho 704 kultúrnych, 180
prírodných a 27 zmiešaných lokalít nachádzajúcich sa v 151
štátoch (stav k roku 2010).
Výnimočná hodnota sa lokalite prisudzuje vtedy, ak
spĺňa jedno alebo viacero z týchto kritérií:
 reprezentuje dielo (výtvor) ľudského tvorivého
ducha;
 predstavuje dôleţitú vzájomnú výmenu (prienik)
ľudských hodnôt, presahujúcu čas alebo pokrývajúcu
kultúrnu oblasť sveta vo vývoji architektúry alebo
technológie, pamiatkového umenia, plánovania miest
alebo vzhľadu krajiny;
 prináša
výnimočnosť alebo aspoň výnimočné
svedectvo o kultúrnej tradícií alebo civilizácií, ktorá
je ţivá alebo uţ zanikla;
 je
výnimočným
príkladom
typu
budovy,
architektonického alebo technologického súboru
alebo krajiny, ktorá predstavuje významnú etapu
(významné etapy) ľudskej histórie;
 je výnimočným príkladom tradičného ľudského
osídlenia,
vyuţitia
pôdy
alebo
mora,
ktorý
reprezentuje danú kultúru (alebo kultúry), alebo
ľudskú interakciu s prostredím, najmä ak sa lokalita
23
stala zraniteľnou v dôsledku vplyvu nezvratných
zmien;
 je
priamo alebo sprostredkovane spojená s
udalosťami alebo ţivotnými tradíciami, s ideami
alebo vierovyznaniami, s umeleckými a literárnymi
prácami výnimočného univerzálneho významu;
 obsahuje mimoriadne prírodné úkazy alebo oblasti
výnimočnej prírodnej krásy a estetickej dôleţitosti;
niekoľko pivníc a pivničných systémov ako Ungvári pivnica v
Sátoraljaújhely, Rákóczi pivnica v Sárospataku, Köporosi a
Gomboshegyi pivnice v Hercegkúte, Oremus pivnice v Tolcsve a
Vinárske pivničné múzeum v Tolcsve.
Zdroj: http://www.magyarorszag.utazas.hu/
PRODUKT VÍNNY TURIZMUS
Tradícia putovania po viniciach, vinotékach a
pivniciach vznikla v Taliansku. Prvá vínna cesta má takmer
osemdesiat rokov, avšak rozvoj vínneho turizmu sa datuje
aţ od polovice 70. rokov, keď sa stala v Rakúsku jedným z
vyhľadávaných druhov trávenia voľných chvíľ. Neskôr sa
rozšírila do Slovinska, Chorvátska, Maďarska, Českej
republiky a po roku 1992 i na Slovensko. Známe sú aj
vínne cesty v Bulharsku, Macedónsku a Rumunsku.
Európska jednotka v organizovaní vínneho turizmu
patrí Rakúsku, presnejšie Dolnému Rakúsku. Región, kde
sa dorába najlepšie veltlínske zelené v Európe, všetkými
smermi kriţujú trasy vedúce pomedzi vinohrady, vhodné
pre pešie, cyklo alebo motoristické putovanie. Lemuje ich
neuveriteľné bohatstvo ponuky pivníc, terás, viech a
hostincov, v ktorých pozostáva vínny lístok z 50 aţ 350
rôznych druhov mladých, odleţaných či archívnych vín.
Samozrejmá je účasť všetkého typického, čím sú jednotlivé
miesta príznačné z hľadiska ľudovej tvorby, gastronómie,
remesiel a histórie. Dnešný stav je výsledkom spojeného
úsilia štátnej agentúry pre podporu turizmu Österreich
Werbung, zdruţenia Vino veritas Austria, tvoreného
podnikateľmi vo vinárstve a turizme a obcami. Len v
samotnom Dolnom Rakúsku je do aktivít spojených s vínom
a jeho výrobou zapojených 50 obcí. Ponuke vínnej turistiky
je
venovaný
samostatný
katalóg,
priamo
alebo
sprostredkovane je do nej zapojených okolo 15 tis. osôb a
ročná návštevnosť sa odhaduje na 100 aţ 120 tis. turistov.
 je výnimočným príkladom reprezentujúcim dôleţité
etapy vývoja Zeme, vrátane dokladov ţivota,
dôleţitých geologických procesov prebiehajúcich vo
vývoji charakteru terénu alebo pri dôleţitých
geomorfických a fyziografických čŕt;
 je
výnimočným
príkladom
reprezentujúcim
významné prebiehajúce ekologické a biologické
procesy vývoja a rozvoja pevniny, sladkých vôd,
prímorských a morských ekosystémov a skupín
rastlín a ţivočíchov;
obsahuje najdôleţitejšie a podstatné prírodné
prostredia pre zachovanie biologickej rozmanitosti
vrátane tých, ktoré obsahujú ohrozené druhy
výnimočnej univerzálnej hodnoty z pohľadu vedy
alebo ich ochrany.
Svetové dedičstvo
Titul
svetového
dedičstva
získala
maďarská
časť
svetoznámej tokajskej oblasti, tzv. Tokaj - Hegyalja, za
zachovanie vinohradníckej a vinárenskej kultúry. V TokajHegyalja sa vytvorila taká jedinečná spojitosť a vzájomná
závislosť miesta, ekosystému, ľudskej kultúry a tradícií, ktorej
zachovanie a prezentácia je univerzálnym záujmom.
Ide o
plochu 13 435 ha, ktorú tvorí Tokajský vinársky región,
konkrétne obce Tokaj, Tarcal, Bodrogkeresztúr, Mád, Tállya a
24
Kým v Rakúsku je súčasťou ponuky vo vínnom
turizme moţnosť stráviť dovolenku na vinohradníckom
dvore pri zbere a spracovaní hrozna, v Slovinsku a
Chorvátsku pod vínnym turizmom rozumejú najmä
výstavy, ochutnávky a semináre s ústrednou témou
vinárstva. Najpočetnejšie sú zastúpené vínne cesty naprieč
Istrijským polostrovom, na ktorých ponúkajú súkromní
pestovatelia výsledky svojho úsilia. Podobne ako majú
Francúzi typické chateau, Chorváti a Slovinci majú vinárske
rody, ktoré reprezentujú návrat k tradícii súkromných
vinárov. Plody ich práce oceňujú viac domáci neţ
zahraniční hostia. Celkove sa vínny turizmus v oboch
bývalých zväzových republikách Juhoslávie podieľa na
cestovnom ruchu 1,7 percenta.
V Českej republike dodáva vínnemu turizmu dynamiku
spoločnosť
Znovín
Znojmo,
ktorá
od
pôvodného
zásielkového predaja vín prešla k ucelenému vínnemu
programu. Zahŕňa návštevu svetových unikátov ako
pivničky v Šatove, známou sériou insitných malieb alebo
najväčšej kríţovej pivnice na svete, ktorú postavili pred
250 rokmi jezuiti, a do najstaršieho archívu vín v Čechách
v Jaroslaviciach. Príklad Znovína Znojmo nasleduje celý rad
moravských vinárskych obcí a poľnohospodárskych
druţstiev a stúpajúca návštevnosť nasvedčuje tomu, ţe sa
im to aj darí.
Na Juţnej Morave je od roku 1999 Nadáci Partneřství,
realizovaný
projekt ochrany kultúrneho dedičstva a
rozvoja vinárskej turistiky v spolupráci s 280 vinárskymi
obcami a mnohými ďalšími partnermi. Kaţdá z 10
vinárskych oblastí má svoj vlastní okruh vinárskych ciest stezek, pričom všetky okruhy sú prepojené hlavnou
Moravskou vinnou stezkou. Návštevníkom sa tak ponúka
moţnosť výberu z jednodňových a viacdňových výletov za
poznaním folklóru, vína a pamiatok, a to na trase dlhej 1
200 km, pozostávajúcej hlavne z cyklotrás. Na všetkých
smerových a informačných tabuliach je znázornené logo
Moravských vinařských stezek. Farba loga upozorňuje
návštevníkov, na ktorej z 11 vinárskych stezek sa
nachádzajú. V kaţdej obci je moţné nájsť informačný
panel s mapou trás v danej vinárskej oblasti. Sieť
cyklistických trás je však len jednou časťou projektu, ktorý
je orientovaný na zlepšenie infraštruktúry, ponuky
turistických cieľov a sluţieb a zároveň zachovaniu ľudových
tradícií a obnovu kultúrneho dedičstva spojeného s
vinárstvom.
V Maďarsku sa pozornosť milovníkov vína sústreďuje
na tokajskú produkčnú oblasť, okolie Balatonu a Egru.
Tradícia vínneho turizmu siaha do 60. rokov, keď sa v
ponuke
cestovných
kancelárií
stále
intenzívnejšie
objavovala moţnosť návštevy egerských pivničiek. Bol to
vlastne pokus o návrat k vysokému štandardu maďarského
vinárstva, preţívajúceho hviezdny čas v období rokov 1850
aţ 1945. Posledných 8 rokov začína oţívať súkromné
vinárstvo, prebúdzajú sa drobné pivničky a prispievajú k
tvorbe symbiózy kvalitného vína a vynikajúcich špecialít
maďarskej kuchyne v ponuke cestovných kancelárií.
Maďarsko, predurčené rozlohou 110 tis. ha viníc k úlohe
východoeurópskej vinárskej jednotky, sa intenzívne usiluje
včleniť vinárstvo do turizmu. Priemerne 35 percent
poznávacích zájazdov sa uţ touto črtou vyznačuje a
ambíciou maďarských touroperátorov je zvýšiť tento stav
na 50 percent.
VÍNNE CESTY NA SLOVENSKU
Na Slovensku sa novodobý vínny turizmus zrodil v
rámci Malokarpatskej vínnej cesty (ďalej len "MVC"),
ktorá vznikla z iniciatívy Slovenského zväzu vidieckeho
25
turizmu a agroturizmu v roku 1992. Dnes má okolo 30
členov, ponúkajúcich ubytovacie a reštauračné sluţby,
degustácie
v
štýlovom
prostredí,
návštevy
viníc,
keramikárskych dielní, vinoték a pod. Silnou stránkou
Malokarpatskej vínnej cesty je propagácia aktivít
lemujúcich juţné svahy Malých Karpát, vďaka čomu sa
návštevnosť v posledných 5 rokoch zdvojnásobila a v
exponovanom
období
oberačiek
dokonca
narástla
štvornásobne. Aj keď neexistuje špecializovaná štatistika
vínnej turistiky v členských štátoch SEI, odborníci
odhadujú, ţe jej vstup do turizmu znamenal vytvorenie
najmenej 70 tis. nových a minimálne 100 tis. súvisiacich
pracovných miest. V najbliţších 10 rokoch by sa podľa ich
odhadov mali tieto počty zdvojnásobiť.
Vínna cesta Záhorie, bola vytvorená v roku 2003.
Rozprestiera sa na území okresov Malacky, Senica
a Skalica. Vínna cesta Záhorie spája 42 obcí, 11 vinárov
a 8 firiem najzápadnejšej časti Slovenska. Zameraním
vínnej cesty je zviditeľnenie a prezentácia regiónu Záhorie,
podpora stredného a drobného podnikania v regióne nielen
vo vinohradníctve, vinárstve, ale i v ľudových remeslách,
vidieckej turistiky a agroturistiky.
Kameninská vínna cesta, sa od roku 1999 rozšírila
z pôvodných 6 obcí na 16 obcí, dnes je celé Dolné Pohronie
súčasťou vínnej cesty, ktorá je následne prepojená i na
cyklistické trasy popri Hrone a s medzinárodnou Dunajskou
cyklotrasou. Návštevníci regiónu tu nájdu kvalitné vína
a gastronomické
špeciality
v príjemných
rázovitých
malebných pivničkách.
Nitrianska kráľovská vínna cesta bola tvorená ako
mladšia sestra MVC, Zdruţením pre cestovný ruch v roku
2003. Zdruţuje vinohradníkov, vinárov, podnikateľov
v turizme,
zástupcov
samosprávy
z Nitrianskej
a Juţnoslovenskej vinohradníckej oblasti.
Modrokamenská vínna cesta bola otvorená v apríli
2005 občianskym zdruţením pre rozvoj regiónu Veľký Krtíš
na hrade Modrý kameň.
Turnianska
vínna
cesta
vedie
Moldavským
vinohradníckym regiónom. Turniansku vínnu cestu zaloţilo
občianske zdruţenie Krasturist, zdruţuje malopestovateľov
viniča rôznorodého, malovýrobcov vína, poskytovateľov
ubytovacích a stravovacích sluţieb, remeselníkov a ďalších
podnikateľov
turizmu.
Zdruţenie
sa
zameralo
na
propagáciu Slovenského krasu a historické dedičstva v
Gemersko - Turnianskej oblasti.
26
5. konštatovanie
5.1. Objavovanie historického dedičstva je jedným zo
súčasných trendov a zároveň motívov cestovania mnohých
ľudí.
Stále viac a viac sa ľudia vracajú k objavovaniu základov ľudstva.
Zaujíma ich kaţdodenný ţivot predkov,
ako pracovali, čo
konzumovali, ako sa zabávali, ako sa obliekali. Nie je to len
záleţitosť odborníkov na túto problematiku, ale aj beţných ľudí,
ktorí chcú poznať svoje korene. Spoznávanie histórie cestovaním
po historických regiónoch je aj pre deti a mládeţ akási edukačná
prax, pri ktorej interaktívne vnímajú ţivot predkov (ochutnávajú
tradičné jedlá, nápoje, vyskúšajú si činnosti, práce, remeslá a
pod). Pri výbere miesta, kde je moţné zaţiť takúto autentickú
históriu veľmi výrazne rozhoduje kvalita a dostatočná propagácia
daného miesta.
5.2. Najviac vnímanou a uznávanou značkou na svetovom
turistickom trhu je pre historické a kultúrne dedičstvo
značka UNESCO
Práve značka UNESCO spĺňa tieto atribúty marketingu pre
historické miesto, príp. región. Argumentom, prečo sa v
materiály zmieňujeme o UNESCU, je fakt, ţe maďarská časť
Tokaja vrátane niekoľkých pivníc je uţ na zozname svetového
dedičstva. Ide o plochu 13 435 ha. Bola by veľká škoda v
budúcnosti nevyuţiť túto príleţitosť, ktorá by tomuto regiónu
veľmi výrazne pomohla v oblasti propagácie a zároveň by
konečne zjednotila túto historicky významnú oblasť do jedného
celku.
5.3. Vínna turistika je rastúcim segmentom turizmu vo
všetkých svetových vinárskych regiónoch, použiteľné
modely jej rozvoja môžeme čerpať najmä z Česka
a Rakúska.
Predchádzajúce informácie o vínnom turizme jasne svedčia o
vyuţívaní obrovského potenciálu, ktorý vytvára vinohradníctvo,
vinárstvo a konzumácia vína s turistickými sluţbami a ďalším
kultúrnym, historickým a prírodným potenciálom na rozvoj
turizmu, rekreácie a trávenia voľného času. Vzhľadom na
podobný hospodársky a sociálny vývoj, jazykovú bezbarierovosť,
obrovské skúsenosti a najväčšie zastúpenie návštevníkov v
aktívnom turizme u nás, sme sa rozhodli v rámci tejto štúdie sa
prioritne inšpirovať v oblasti vínneho turizmu Českou republikou.
Nadace Partnerství, má niekoľkoročné skúsenosti v oblasti
budovania tzv. vinárskych stezek. Kombinácia vína s cyklistikou a
vína s pešou turistikou sa nám vzhľadom na podmienky, ktoré v
súčasnosti ponúka malebný Región Tokaj zdá najvhodnejšia a s
časového hľadiska najaktuálnejšia. Okrem tvorby samotných
produktov je veľmi zaujímavé získavanie vedomostí o vytváraní
spolupráce medzi jednotlivými aktérmi na území vinárskeho
regiónu. Nadace Partnerství má aj v tejto oblasti bohaté
skúsenosti, ktoré veríme, ţe nám pomôţu pri sieťovaní a
vytváraní partnerstiev zaloţených na vzájomnej spolupráci v
Regióne Tokaj.
27
28
PROPAGÁCIA TURIZMU
Európska komisia (European Commission – EC)
propaguje svoje členské krajiny vo forme internetového
portálu www.visiteurope.com, ktorý začal fungovať v roku
2006. Ide o snahu upevniť obraz a zviditeľnenie Európy ako
súboru udrţateľných a kvalitných turistických destinácií.
Hlavným cieľom tohto portálu je stimulácia príchodu
neeurópskych turistov, ale aj zvýšenie záujmu zo strany
Európanov cestovať v rámci svojho vlastného kontinentu. V
podobnom kontexte je tvorený aj portál krajín V4
www.european-quartet.com.
Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR)
organizácia špecializovaná na marketing a štátnu
propagáciu turizmu Slovenska realizovala a rozširovala v
roku 2010 nasledujúce marketingové a propagačné aktivity
na týchto cieľových zdrojových trhoch:
1. v susedných štátoch – Česká republika, Maďarsko,
Poľsko, Rakúsko
2. v krajinách s vysokým trhovým potenciálom –
Nemecko, Rusko
3. na trhoch s malým, ale rastúcim potenciálom ako
sú Holandsko, Taliansko, škandinávske krajiny, pobaltské
krajiny a na zámorských trhoch s vysokým trhovým
potenciálom;
4. v rámci spolupráce V4 sa prezentovala na cieľových
trhoch USA, Číny, Japonska, Ruska, Indie a Brazílie.
Slovenským subjektom turizmu vytvárala počas roka
2010 SACR v rámci svojich marketingových aktivít na
domácom a zahraničných trhoch turizmu priestor na
prezentáciu ich vlastnej ponuky produktov. Celkovo SACR v
roku 2010 propagovala Slovensko ako cieľovú destináciu
turizmu na 42 medzinárodných veľtrhoch, zrealizovala 82
prezentácií a workshopov, zorganizovala 47 infociest pre
zahraničných
novinárov
a
touroperátorov.
SACR
zrealizovala viaceré propagačné kampane ako napríklad
„Prázdninuj na Slovensku,“ určenú na podporu domáceho
turizmu alebo „Zimovačka na Slovensku,“ čo bola zimná
kampaň
na
zahraničných
trhoch.
SACR
zároveň
propagovala Slovensko ako kongresovú destináciu v rámci
novozriadeného Slovak Convention Bureau.
Národný portál Slovakia Travel je oficiálnym
centrálnym
propagačno-informačným
systémom
propagujúcim turizmus Slovenska, ktorý bol vytvorený v
roku 2007. Hlavným poslaním a prioritou tohto portálu je
poskytovanie informácií o rôznych moţnostiach rekreácie, o
kultúrnych programoch, podujatiach, pamätihodnostiach,
ako aj o rôznych produktoch turizmu s cieľom motivácie
potenciálneho návštevníka. Portál obsahuje viac ako 4 500
publikovaných entít, 4 000 obrázkov a fotografií, 138 máp
miest a 6 máp Slovenska v rôznych mierkach. Má 4
jazykové mutácie.
Odbor kultúry a cestovného ruchu, organizačná
jednotka Úradu Košického samosprávneho kraja, sa v roku
2009 okrem iných aktivít podieľal na propagácii Košického
kraja na 7 výstavách a veľtrhoch turizmu doma aj v
zahraničí, zabezpečil vydanie 13 050 ks propagačných
materiálov v podobe DVD filmov, cyklosprievodcov a
propagačných materiálov a ďalších reklamných predmetov.
Medzi informačné, vzdelávacie a propagačné aktivity
odboru moţno zaradiť aj od roku 2008 kaţdoročne
organizovanú konferenciu s názvom KSK - partner v
cestovnom ruchu a 6 reklamných článkov v domácej, ale aj
zahraničnej tlači o turistickej ponuke v Košickom kraji.
Odbor pomáhal SACR pri organizácii 7 infociest novinárov a
touroperátorov na územie kraja. Odbor je tvorcom
regionálneho
portálu
Košického
kraja
29
www.regionkosice.com, ktorý vznikol v roku 2009. Ide o
portál určený na propagáciu jedinečností a pestrosti ponuky
Košického kraja ako turistického regiónu, ktorý disponuje
bohatým prírodným i kultúrnym potenciálom, ľudovými
tradíciami a pestrým folklórom, cennými historickými
pamiatkami, chutnou gastronómiou ďalšími zaujímavými
atrakciami, ktoré môţu obohatiť návštevníka o nové záţitky
a dojmy. Návštevník portálu sa pri hľadaní turistickej
ponuky môţe orientovať podľa viacerých filtrov, t.j.
historických regiónov, cieľovej skupiny alebo dokonca
tematických produktov. Ţiaľ dodnes nefunguje jeho
cudzojazyčná mutácia.
stretnutie s priamymi aktérmi ponuky a poskytovateľmi sluţieb.
Tieto podujatia sú však finančne veľmi náročné z roka na rok
(prenájom plochy, zabezpečenie stánku, doprava, personálne
zabezpečenie, materiály na pult a pod.) aj vzhľadom na
pestrejšie ponuku vystavovateľov uţ nie len v podobe letákov,
máp, katalógov, ale aj ponuky suvenírov, darčekových
predmetov, prezentácie gastronómie, remesiel, folklóru a pod.
6.2.
Propagácia
Slovenska
formou
tlačovín
nemá
koncepciu a nevyužíva vo svete už dávno používané prvky
jednotného dizajnu.
Tlačené propagačné materiály sú samé o sebe nedostatočným
nástrojom komunikácie je potrebné ho kombinovať s vhodnou
distribúciou,
no
z
hľadiska
vysokých
nákladov
a
environmentálneho uvedomovania sa čoraz viac komunikačné
agentúry utiekajú k alternatívnym formám (elektronický materiál
apod.). Veľkým problémom týchto materiálov je na Slovensku aj
aţ príliš veľká rozdielnosť a nejednotnosť, bez jednotnej grafiky,
terminológie, farebnosti, a niekedy naozaj nekvality či uţ
informačnej aj obrazovej. Mnohé sú časovo zastaralé dizajnom,
ale aj aktuálnosťou informácií. Mnohé propagujú len mestá a
obce samostatne bez prepojenosti na turistickú infraštruktúru a
bez programovej , resp. produktovej štruktúry.
6.3. Účinnosť presstripov a famtripov je závislá na
motivácii zúčastnených novinárov a dosahu konkrétnych,
nimi zastúpených periodík
Infocesty a infotripy sú ďalším nástrojom, ktorým je
zabezpečovaná propagácia Slovenska a jednotlivých regiónov.
Úroveň týchto výletov z roka na rok stúpa, tak ako aj náklady.
Zúčastňujú sa ich hlavne novinári, menej touroperátori. Efektivita
je ţiaľ meraná len počtom článkov vydaných novinárom,
účastníkom infocesty. Preto je veľmi dôleţité oslovovať a na tieto
infocesty novinárov zvučných printových, ale aj audiovizuálnych
médií.
6.4. Jednoznačne najúčinnejšou propagáciou je osobné
svedectvo a to ako v priamom kontakte, tak aj na
sociálnych sieťach a na internete
6. konštatovanie
6.1. Pokiaľ je propagácia Slovenska ako turistickej
destinácie robená v zahraničí bez konkrétnych informácií
o produktoch a miestach, je málo účinná.
Marketingová
komunikácia,
resp.
propagácia
je
síce
zabezpečovaná na rôznych úrovniach na európskej úrovni
Európskou komisiou, na štátnej úrovni Slovenskou agentúrou pre
cestovný ruch a na regionálnej úrovni Odborom kultúry a
cestovného ruchu Úradu Košického samosprávneho kraja, no jej
účinnosť je veľmi nízka o čom svedčia aj štatistiky návštevnosti.
Najčastejšou formou štátnej a regionálnej propagácie je účasť na
výstavách,
veľtrhoch,
prezentáciách
a
workshopoch
organizovaných doma aj v zahraničí. Tu je potrebné podotknúť
jeden známy fakt, s ktorým sa ţiaľ tieto organizácie neriadia, a to
ţe výstavy a veľtrhy sú v dnešnej dobe navštevované hlavne
odbornou verejnosťou, ktorá tam hľadá inšpirácie a študentmi,
ktorí tam prichádzajú za získavaním prehľadu, hľadaním
pracovných príleţitostí a zbieraním študijného materiálu.
Samozrejme minoritu návštevníkov týchto výstav tvoria aj
naozajstní cestovatelia, ktorí tu objavujú niečo výnimočné čo
neponúka cestovná kancelária, alebo Internet, ďalej tí, ktorí tu
hľadajú výhodnejší nákup, prípadne konzultáciu priamo o
kvalitách a moţnostiach jednotlivých ponúk, bezprostredné
30
Vinohradnícka
oblasť
Tokaj
je
zákonom
delimitovaných 907 ha na slovenskej strane. Jedná sa o
plošne najmenšiu vinohradnícku oblasť nie len na
Slovensku, ale i vo svete. Zároveň je jednou z piatich
oblastí sveta, kde je moţné dopestovať hrozno na výrobu
prírodne sladkých vín. Vinohrady zaberajú 13% z celkovej
poľnohospodárskej plochy vinohradníckej oblasti Tokaj.
Vinohradnícku oblasť Tokaj tvorí 7 obcí a to, Čerhov, Malá
Tŕňa, Veľká Tŕňa, Černochov, Bara, Slovenské Nové Mesto,
Viničky. Odrody viniča, ktoré sú povolené na vysádzanie vo
Vinohradníckej oblasti Tokaj sú Furmint, Lipovina, Muškát
ţltý a Zeta. V motivačnej štúdii sa však zaoberáme aj
obcami Ladmovce, Zemplín a Borša, ktoré sa nachádzajú v
tzv. nárazníkovej zóne a mesto Trebišov, ktoré je vstupnou
bránou do regiónu Tokaj.
V
súčasnosti
veľmi
vyuţívanou,
no
finančne
takmer
zanedbateľnou veľmi efektívnou metódou propagácie určitej
destinácie, alebo cieľového miesta sú sociálne siete a
cestovateľské fóra, na ktorých znejú recenzie z pravej ruky, t.j.
od cestovateľov, konzumentov, nie od úradníkov, agentúrnych
pracovníkov a podnikateľov ako tomu je na výstavách.
Efektívnosť jednotlivých nástrojov marketingovej komunikácie je
ťaţko merateľná jediným zdrojom informácie sú len prieskumy
cielené priamo na návštevníka, kde sa zhodujú viaceré
marketingové agentúry v jednom výsledku. Najefektívnejší je
jednoznačne Internet, ktorý plní nie len informačnú ale aj
distribučnú funkciu. Veľmi dôleţitým, komunikačným nástrojom
je aj značenie turistických, kultúrnych cieľov, cyklotrás,
cyklochodníkov, ale aj peších chodníkov a vodných ciest. Na
Slovensku zatiaľ zaostávame v značení všetkých týchto
spomenutých trás.
B/ VNÚTORNÉ
PROSTREDIE
VII. VYMEDZENIE ÚZEMIA REGIÓNU TOKAJ
Tokajská oblasť je geograficky uzatvorená oblasť
vinohradníctva a vinárstva v povodí rieky Bodrog, severne
na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi, vrchom
Rozhľadňa (469 m) a na juhu v Maďarsku ohraničená
sútokom riek Tisa a Bodrog. Je historickou aj teritoriálnou
súčasťou veľkého tokajského regiónu, ktorý sa rozprestiera
v dvoch susediacich štátoch, v Maďarsku a na Slovensku.
Slovenské hlavné vinohradnícke regióny
Tokaj - Hegyalja je tokajský vinohradnícky región na
maďarskej strane, ktorý sa rozprestiera na 5 500 ha v 28
obciach, spolu s obcou Tokaj blízko severovýchodnej
31
hranice Maďarska. Najznámejšie vinohrady sú v Tarcal,
Mad, Tallya a Tolcsva. Odrody viniča, ktoré sú povolené na
vysádzanie v Tokaj hegyalja (tokajské podvršie): Furmint,
Lipovina, Muškát ţltý a Oremus.
s ktorou v roku 2004 súhlasil vtedajší minister Zsolt Simon, je to
síce viac o 127 hektárov, ale vinohradníci poţadujú uznanie celej
plochy, teda 908 hektárov.
Maďari sa odvolávajú na historický princíp, Slováci na
vedecké určenie kvality honov podľa zloţenia pôdy, ktoré urobila
Štátna vinohradnícka stanica v Malej Tŕni ešte v roku 1924. V
Maďarsku sa podľa zistení slovenskej strany vinohrady beţne
zakladajú aj na rovinách a nie na tokajských svahoch. Maďari
teraz tvrdia, ţe majú dovedna 11 419 hektárov tokajských
vinohradov. Podľa ich vlastných historických záznamov však od
konca 19. storočia výmera viníc nikdy nepresiahla plochu 5- aţ 6tisíc hektárov. EU dúfa, ţe dôjde k obojstranne prijateľnému
kompromisu. Ak nie, bude sa hľadať iné riešenie. A tým by mohlo
byť vyhlásenie dvoch oblastí spravovaných kaţdou krajinou
zvlášť. V Európskej únii by sa týmto spôsobom neriešil spor po
prvý raz. Obe krajiny by tak však prišli o moţnosť spoločne
postupovať voči tretím krajinám, ako je Čína, Japonsko či USA,
ktoré neváhajú vydávať svoje sladké vína za tokajské.
Zdroj: http://spravy.pravda.sk
Tabuľka 5. Plochy vinohradov v regióne Tokaj
celkovo vinohrady (m2
obec
tokajské hony (ha)
)*
Čerhov
43,00
513 763
Malá Tŕňa
306,71
3 080 753
Veľká Tŕňa
114,11
684 986
Slovenské
131,29
725 176
Nové Mesto
Bara
78,16
1 848 374
Černochov
102,50
1 122 837
Viničky
133,00
1 218 497
Borša
1 532
Ladmovce
393 922
Zemplín
405 531
Spolu
908,77
9 995 371
Tokaj - Hegyalja v Maďarsku
Zdroj: http://sk.wikipedia.org, Tokaj na oboch mapách je
vyznačený červenou farbou
Rozdelia Tokaj na Tokaji borvídek a Tokajskú oblasť?
V apríli roku 2010 Európska únia rozhodla, ţe slovenskí
vinohradníci a vinári môţu pouţívať prívlastky tokajský, tokajská,
tokajské vo vzťahu k oblasti aj k vínu. V praxi to znamená, ţe
Maďarsko nemôţe odňať právo označovať vína vyrobené v
slovenskej Vinohradníckej oblasti Tokaj s prívlastkom tokajské.
Po tomto verdikte však stále zostáva otvorená otázka plochy
tokajských viníc na Slovensku. Na Slovensku registrujeme 37
tokajských vinohradníckych honov s celkovou výmerou 908
hektárov. Maďarsko v súčasnosti uznáva prívlastok "tokajský
vinohrad" na ploche 692 hektárov. Oproti výmere 565 hektárov,
Zdroj: *Údaje o rozlohe sú preberané z Geodetického a
kartografického ústavu v Bratislave, marec 2011.
32
POMENOVANIE REGIÓNU
1. variant - od vrchu Tokaji-hegy (515 m) a pod ním
leţiaceho mesta Tokaj na sútoku riek Tisa a Bodrog.
Maďarské pomenovanie tejto oblasti je Tokaj-Hegyalja
(Tokaj-Podvršie).
2. variant - severne od dediny Cejkov sa nachádzajú
Tokajský vrch, Tokajské vrchy a areál Za tokajom
(katastrálne mapy Cejkova z roku 1904). Posledne
uvedené by potvrdzoval aj údaj v knihe Z. Halásza Das
Buch von Ungarwein z roku 1958, kde je udaná výška
vrchu Tokaj 346 m a aj logické vysvetlenie, ţe tokajské
víno vzniklo dlhým leţaním v sudoch ďaleko v horách,
pivniciach vybudovaných hlboko v zemi, slúţiacich niekedy
aj ako úkryt pre obyvateľov pred Turkami.
3. variant - názov je slovanského pôvodu odvodeného
od "STOKAJ", v prenesenom význame je to sútok dvoch
riek, rieky Bodrog a rieky Tisa. Názov Tokaj podľa neho
skladá sa zo slovanského koreňa „tok“ a sufixu „aj“. O tom,
ţe osídlenie oblasti Tokaj je slovenského a slovanského
pôvodu, nasvedčuje rad podobných príbuzných názvov, ako
Tokajík (okres Stropkov), Tokajka (samota pri Hlohovci v
nitrianskej stolici), ale i srbochorvátsky Tokaljak, Tokov,
Tokiči, alebo v Bulharsku Tokačka.
ŠPECIFIKUM VINOHRADNÍCKEJ OBLASTI A VÍNA
TOKAJ
Tokajská oblasť sa vyznačuje hlavne stretom klímy a
vynikajúcej úrodnej pôdy pre pestovanie tokajských odrôd
hrozna. Kvalita a výnimočnosť tokajských vín je daná
viacerými medzi sebou vzájomne súvisiacimi a úzko
spätými činiteľmi. Ide predovšetkým o kombináciu:
prírodných (geologicko-pôdne), geografických, klimatickopoveternostných činiteľov, odrody Furmint, Lipovina a
33
Muškát ţltý, technológie spracovania hrozna, jedinečnej
formy skladovania a dlhodobého zrenia.
Charakter tohto regiónu tvorí sopečné zloţenie pôdy,
kde sú zastúpené andezity, ryolity a ich tufy, ktoré sú
základom ťaţkých ílovitých a ílovito-hlinitých zemín,
bohatých na minerálne prvky. Horniny, ktoré sa
nachádzajú v pôdach na zemplínskych pahorkoch, sú
zväčša kyslej povahy. Vinohrady sa väčšinou rozkladajú v
strednej a hornej polovici svahoch v kamenitých a tufových
pôdach. Práve tieto pôdy vytvárajú priaznivé tepelné
podmienky pre tokajské odrody hrozna počas klimatických
výkyvov vo dne a v noci. Ich výhodou je, ţe absorbujú
teplo počas dňa zo slnečných lúčov, ktoré v noci následne
sála a vyrovnáva tepelné rozdiely medzi jednotlivými
časťami dňa. Tým sa urýchľuje dozrievanie hrozna a
vznikajú priaznivé podmienky na vytváranie buketných a
aromatických látok v tokajskom víne.
Pre dozrievanie tokajských odrôd hrozna majú veľký
význam makroklimatické i mikroklimatické faktory v
priebehu vegetačného cyklu viniča. Patria k nim teplota
vzduchu a pôdy, dĺţka slnečného svitu a mnoţstvo
atmosférických zráţok. Oblasť je charakteristická dlhou a
suchou
jeseňou,
ktorá
je
zabezpečená
bariérou
Zemplínskych vrchov brániacich daţďovým oblakom
preniknúť na juhozápad.
Situovanie
vinohradníckych
honov
výlučne
na
svahoch, kde sa síce dosahujú niţšie hektárové výnosy,
avšak sú tam vyššie predpoklady na dosahovanie kvality
(je teda nemoţné presunúť vinohrady do iných ako
delimitovaných polôh na rozdiel od Maďarska, kde je
delimitovaná iba oblasť) je tieţ jeden z faktorov vplývajúci
aj na kvalitu vína.
Charakter tokajských vín vychádza hlavne zo
špecifických odrôd hrozna. Za tokajské sa povaţujú tri
vyššie spomenuté základné odrody, ktoré musia byt'
zastúpené v tokajskom víne v nasledujúcom pomere:
Furmint 65 %, Lipovina 25 % a Muškát ţltý 10 %. Tieto
odrody hrozna majú tú vlastnosť, ţe v priebehu dlhej,
teplej jesene sa pri neskorých zberoch za pomoci
ušľachtilej plesne Botrytis cinerea Persoon vytvárajú
hrozienka - cibéby, ktoré sú základom pri výrobe
tokajských výberov, dodávajú tokajským vínam zvláštnu,
nezameniteľnú príchuť a vôňu.
Klasická výroba tokajských vín je zaloţená na
dlhoročnej pozvoľnej oxidácií vín v malých (136–250 l)
dubových sudoch, v hlbokých a niekde aţ niekoľko
kilometrov dlhých tufových pivniciach, pri stálej teplote 10–
12°C, vysokej vlhkosti vzduchu 88–95 % a za pôsobenia
pivničnej plesne Cladosporium cellare.
Celá receptúra zrenia tokajského vína je tajomstvom
pivničných majstrov, ktorý si toto tajomstvo dosiahnutia čo
najvyššej kvality kráľovského moku veľmi poctivo chránia.
Tieto recepty sa dedia z pokolenia na pokolenie a
predstavujú
tajomstvo,
ktoré
prináša
jedinečnosť
tokajského vína.
Tokajské pivnice
Za vznik tufových pivníc paradoxne Región Tokaj vďačí
útočným tatárskym nájazdom. Miestni obyvatelia ich začali kopať
a tesať do sopečnej tufovej pôdy ako úkryty. Mnohé z nich
pochádzajú z 12. storočia. Miestami sú niektoré svahy doslova
prevŕtané ako diery v "ementáli", a mnohé sú vzájomne
poprepájané. Časom obyvatelia prišli nato, ţe pivnice je moţné
vyuţívať aj na kvasenie a zrenie vína. Vínne pivnice v Malej Tŕni,
Veľkej Tŕni a Viničkách patria medzi národné kultúrne pamiatky.
Mnohé z nich ostali nielen funkčné z hľadiska svojho vyuţitia, ale
34
tokajského vína, odporúča ÚKaSÚP zaradenie tokajských
honov do akostných kategórií. Jej činnosť je upravovaná
štatútom, ktorý je vypracovaný ÚKaSÚP a schválený
MPaRV SR. Tokajské zdruţenie je zdruţenie vinohradníkov
a vinárov z Vinohradníckej oblasti Tokaj. Je v ňom
zastúpená kaţdá obec vinohradníckej oblasti.
Pred samotným zberom musí byť víno prihlásené na
ÚKaSÚP, z dôvodu osvedčenia jeho pôvodu, mnoţstva,
cukornatosti a zdravotného stavu. Hrozno na výrobu
tokajského vína musí byť zdravé, nepoškodené, výlučne z
odrôd ustanovených týmto zákonom a vypestovaných len
na tokajských vinohradníckych honoch.
Zber v tokajských viniciach začína, keď zamestnanec
ÚKaSÚP posúdi hrozno na účely výroby tokajských vín v
deň jeho zberu. Začiatok zberu hrozna vyhlasuje TSK po
posúdení zrelosti.
stali sa aj vyhľadávanými turistickými atrakciami. Návštevník má
moţnosť zúčastniť sa jedinečných degustácií priamo v
originálnom príbytku vína. Takmer kilometer dlhú pivnicu s
priestrannou miestnosťou pre hostí má napríklad spoločnosť
Galafruit, vo Viničkách sa nachádza obrovský komplex
podzemných chodieb plný sudov vína priamo pod vinárskou
odbornou školou. Dĺţka historických pivníc vo Veľkej Tŕni má
skoro dva a pol kilometra.
K obciam tokajskej oblasti patrí aj Bara, kde staré vínne
pivnice uţ v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch zničili štátne
druţstvá pouţívaním agresívnych umelých hnojív. Tie doslova
rozpustili pivničné stropy. a spôsobili ich zavalenie. V súčasnosti
sú v Bare a Černochove pivnice novšieho charakteru. budované v
záhradách malopestovateľov. V Čerhove sa nachádza novodobá
rekonštruovaná
podzemná
obecná
pivnica.
V
katastri
Slovenského Nového Mesta je tieţ verejná pivnica z roku 1913.
Z novodobých pivníc mimoriadnu pozornosť pútajú
niekoľkoposchodové tufové podzemné chodby, ktoré si za pomoci
banskej spoločnosti nechala pod svojim sídlom vybudovať firma
Ostroţovič. I keď tieto pivnice nemajú historický význam,
priťahujú mnoho turistov nielen svojou veľkosťou, ale
predovšetkým ponukou vín a zariadenými podzemnými
degustačnými miestnosťami.
HISTÓRIA VINOHRADNÍCTVA NA TOKAJI
Prvé poznatky o pestovaní viniča sú z čias Rímskeho
impéria (2. storočie). V období sťahovania národov došlo k
prechodnému úpadku vinohradníctva, ktoré nadobudlo
väčší rozmach aţ po príchode Slovanov. Maďari, ktorí v
posledných vlnách sťahovania národov prišli cez Karpaty
pod vedením Almusa a jeho syna Arpáda, našli tu rozvinuté
vinohradníctvo. Svedčí o tom hlásenie vojvodcu Turkov,
ktorý hlásil knieţaťu Arpádovi, ţe pri sútoku riek Bodrog a
Tisa našiel v okolitých svahoch prekrásne vinice. Tatárske
vpády v rokoch 1241–1242 zničili vinohrady a zapríčinili
značné vyľudnenie tejto oblasti.
Obnovu vinohradov podporil uhorský kráľ Belo IV.
(1235–1270), ktorý kolonizoval územie Tokaja talianskymi
osadníkmi. Dôkazom sú aj zachovalé talianske priezviská a
názvy obci, ako napr. obec Bara. Sám kráľ Belo IV. nazýval
tento kraj "zem Talianov". Talianski vinohradníci si doniesli
Zdroj: http://www.praveorechove.com/
KVALITA TOKAJSKÝCH VÍN
Dozor nad vykonávaním činnosti vo Vinohradníckej
oblasti Tokaj, pri pestovaní viniča, pri zbere hrozna a
výrobe
tokajského
vína
vrátane
dodrţiavania
technologického postupu vykonáva Tokajská správna
komisia (ďalej len "TSK") zriadená Ministerstvom
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len "MPaRV
SR"). TSK tvorí zástupca ÚKaSÚP, Štátnej veterinárnej a
potravinovej správy Slovenskej republiky a zástupca
Tokajského zdruţenia. Predsedom TSK je zástupca
ÚKaSÚP. TSK rozhoduje o udelení povolenia na dovoz
35
a vysadili aj nové odrody viniča, z ktorých práve Furmint sa
stal základnou tokajskou odrodou.
V čase tureckých vojen a po dobytí územia Turkami v
roku 1528 zostala oblasť 170 rokov pod tureckým
panstvom. V tejto dobe sa pestovanie viniča v tokajskej
oblasti podstatnejšie nerozširovalo, ale z tohto obdobia
pochádza väčšina tokajských pivníc, ktoré boli budované
ako úkryty ľudí a majetku pred lúpeţnými vojskami.
Prvý tokajský výber (z maďarského „aszú" alebo
„putňové víno") vyrobil na veľkonočné sviatky v r.1650 v
Sárospataku Sepsi Laczko Maté pre vdovu po Jurajovi
Rákoczim I. Zuzannu Lórantffyovú. Uţ v r. 1655 bolo v
Uhorsku uzákonené zbieranie cibéb a tým bol vlastne daný
základ technológie výroby tokajských vín.
V
16.-18.
storočí
sa
o
rozvoj
tokajského
vinohradníctva významnou mierou zaslúţili hornouhorské
mestá Prešov, Bardejov, Levoča, Košice, Keţmarok a iné.
Tieto mestá mali v Podhorí (Hegyalja) a v Zemplinských
vrchoch vlastné vinice, vincúrov a prenajaté vinohrady. S
vlastným a nakúpeným vínom obchodovali hlavne s
prihraničnými poľskými vínnymi
strediskami (Biecz,
Gorlice, Jasliska,, Krosno, Nowy a Starý Sącz, Krakow,
Źmigord a iné). Tak vznikla vínna cesta spájajúce Uhorsko
s Poľskom.
Tokajské vínne cesty a obchodovanie s uhorským
vínom sa rozšírilo aj smerom do Švédska, Dánska,
Holandska, Francúzska, Anglicka a iných európskych krajín.
Rovnako aj začiatky vývozu uhorského vína z tejto oblasti
do Ruska moţno zaradiť do záveru 16. storočia. Tam
putovali tokajské vína
jednak suchozemskou cestou
z Podhoria cez Mukačevo, Ľvov, Kyjev, Moskvu do
Petrohradu na špeciálne upravených vozoch. Stále
aktuálnejšia a častejšie pouţívaná, bola aj cesta z Podhoria
na Košice, Prešov, Bardejov do poľského Grybowa a ďalej
po Dunajci a Visle do Gdaňska. Odtiaľ tokajské vína
dopravovali cárske lode po Baltskom mori do Petrohradu.
Pred výhradne suchozemskou prepravou vína po dlhých,
zlých
a
nebezpečných
cestách,
dostala
prednosť
kombinácia s riečnou a morskou dopravou. Napriek tomu
zlé skladovacie priestory, či soľou nasýtený morský vzduch,
spôsobovali zníţenie kvality preváţaných vín.
Napriek uvedeným skutočnostiam moţno povaţovať
za hlavný smer vývozu tokajských vín z Podhoria a
Zemplínskych vrchov do Poľska krajinskú cestu smerujúcu
z juhu na sever Zemplínskej ţupy a opačne. Prechádzala od
Tokaja cez Podhorie na Sárospaták, Sátoraljaújhely,
Trebišov
k Sečovciam,
kde
sa
kriţovala
s cestou
smerujúcou z Košíc do Michaloviec a ďalej do Uţhorodu.
Správa o sečovskom úseku tejto cesty sa zachovala z roku
1245. Táto veľká cesta z juhu na sever Zemplínskej ţupy
pokračovala od Sečoviec do Vranova, kde sa rozdeľovala na
tri smery. Prvý na Zamutov a do údolia Tople, druhý na
Humenné a Lupkovský priesmyk. Tretí, hlavný smer,
pokračoval na sever údolím rieky Ondavy do Stropkova
a ďalej cez Dukliansky priesmyk do Poľska. Severozápadná
odbočka tejto cesty smerovala do Bardejova. Z Barwinku
smerovala táto cesta do Dukly, Źmigródu, Debovca
a Biecza, ktorý bol dôleţitým strediskom obchodu
s uhorským vínom od 14. storočia aţ do epidémie v roku
1720. Z Biecza sa rozváţali vína po celom Poľsku.
Osobitný význam pri vývoze tokajských vín prislúchal
Františkovi II. Rákóczimu, rodákovi z Borše, ktorému kráľ
ponúkol azyl po neúspešných uhorských povstaniach a
ktorý rozvíjal bohaté hospodárske a diplomatické vzťahy
s Francúzskom, Ruskom a ďalšími štátmi na prelome 17. a
18. storočia i bezprostredne potom. Najväčšiu slávu a obdiv
36
si tokajské víno získalo na francúzskom kráľovskom dvore
Ľudovíta XIV. (1638–1715), kde si získalo titul "VINUM
REGUM – REX VINORUM", čo v preklade znamená "VÍNO
KRÁĽOV – KRÁĽ VÍN".
Tokajské víno doniesol František Rákoczi II. aj na
ruský cársky dvor. Obľúbili si ich cár Peter I. a aj jeho
následnícka cárovná Katarína. Uhorské tokajské sa stalo
vínom ruských cárov a cárovien. Ruská cárovná Anna
Ivanovna dokonca zriadila samostatnú Ruskú komisiu pre
nákup a dovoz vín z tokajského Podhoria. Táto komisia víno
nielen nakupovala, ale aj vyrábala a prenajímala i brala do
zálohy tamojšie vinohrady. Z úrody hrozna s pomocou
miestnych vinohradníckych špecialistov vyrábali víno a
vyváţala ho na cársky dvor. Komisia mala vlastný štatút i
rozpočet, ktorý jej umoţňoval zriadiť v tokajskom Podhorí
vlastnú enklávu, ktorá mala spočiatku dvadsať, neskôr aţ
takmer päťdesiat členov. Na jej čele stáli podplukovník,
neskôr
generálmajor
Fjodor
Višnevskij,
jeho
syn
nadporučík, neskôr plukovník Gavril Višnevskij, major
Nikolaj Ţalobov, major Anton Rarog a kapitán Sava Gorev.
Zastúpenie vyšších dôstojníkov naznačovalo, ţe komisia
mala nielen sprostredkovávať nákup a prevoz vína, ale aj
plniť konkrétne spravodajské poslanie.
Tokajské víno a aj jeho darkyňu Máriu Teréziu (1740–
1780) blahorečil pápeţ Benedikt XIV.: "Nech je poţehnaná
zem, ktorá ťa zrodila, nech je poţehnaná dáma, ktorá ťa
poslala a nech som poţehnaný aj ja, ţe som ťa mohol
poţívať."
Koncom 19. storočia spôsobila „fyloxéra" veľké škody
vo vinohradoch aj v tokajskej oblasti v dôsledku čoho táto
vinohradnícka oblasť ostala zničená. O obnovu vinohradov
sa zaslúţil Ján Mathiasz (1838–1921) z Viničiek, ktorý
práve v tokajskej oblasti objavom pestovania viniča na
imúnnych pieskoch a vyšľachtením veľkého počtu
kultivarov hrozna poloţil základy šľachtenia v Uhorsku.
Tokajskému vínu sa pripisovali liečivé účinky a
podávalo sa ako univerzálny liek na liečenie mnohých
chorôb „Universalis Vera Medicina“.
Po vzniku ČSR bola tokajská oblasť štátnou hranicou
rozdelená. Toto rozdelenie však nijako nezmenilo pôdne ani
klimatické podmienky. V roku 1924 bola zaloţená v Malej
Tŕni výskumná stanica vinohradnícko-vinárska, ktorá
pôsobila vo výskume odrôd viniča a technológie výroby
tokajských vín.
7. konštatovanie
7.1. Región Tokaj má svoje rarity, na ktorých sa dá stavať
úspešný marketing i nové, atraktívne turistické a vinárske
produkty
Región Tokaj, ktorý je cieľovým miestom tejto motivačnej štúdie,
je výnimočný v mnohých oblastiach, na ktoré sa budeme snaţiť
upozorniť a zároveň ich neskôr vyuţiť aj v návrhovej časti
materiálu. Tvorbu produktov a propagáciu regiónu je potrebné
stavať predovšetkým na výnimočnostiach, ktoré sú pre tento
región charakteristické a ktoré sa nikde inde na svete
nevyskytujú.
Jednou z nich je veľkosť, resp. ako uţ bolo spomenuté, ide o
najmenšiu vinohradnícku oblasť na svete.
Veľmi zaujímavý je aj pôvod názvu Tokaj. Samotná výroba
tokajských vín uchovávaná ako jedinečná receptúra, ktorú stráţia
vincúri, t.j. pivniční majstri je fascinujúca a budí dojem veľkého
tajomstva, pokladu, ktorý si stráţia ako "vínni" rytieri.
Cibéby, tvoria ďalšie fantastický materiál z ktorým sa dá do
budúcna pracovať. Sú prioritne ţenskou záleţitosťou (vzhľadom
na fakt, ţe ich zber si vyţaduje jemnosť a prstovú zručnosť,
zbierajú ich predovšetkým ţeny), čo je moţné vyuţiť či uţ pri
tvorbe programovej ponuky, ale aj propagácie.
37
7.2. Okrem známych atraktivít, je možné objavovať i nové
zvláštnosti, ktoré
majú punc originality a exkluzivity
medzi inými vinárskymi regiónmi
Nedá mi nespomenúť v súvislosti s cibébami, hrozienka, ktoré sa
síce v Regióne Tokaj neprodukujú, ale mohli by tvoriť produkt vo
viniciach, ktoré netvoria tokajské hony. Ich produkcia by si tieţ
našla určite záujmovú skupinu a dala by sa taktieţ výrazne vyuţiť
v marketingu (napr. pri tvorbe programovej ponuky pre deti).
Plesne, ktoré sa vyskytujú len v tomto území môţu byť taktieţ
jedinečnosťou, na ktorú netreba zabúdať. Ako aj na unikátny tvar
tufových pivničiek a ich dlhé, tajuplné chodby.
Kvalita tokajského vína, kontrolovaná a zabezpečovaná
niekoľkými orgánmi a inštitúciami je ďalšia prednosť, ktorú je
potrebné vyzdvihnúť a ktorú by si mali privlastniť aj
poskytovatelia turistických sluţieb, ako aj ďalšie spomínané
asociácie tokajského vína. Je to víno výnimočné, čo dokazujú
fakty, ţe sa konzumovalo na mnohých kráľovských dvoroch, ale
je to zároveň liek, ktorým liečili uţ dávno ľudia rôzne neduhy.
Tokajský výber vznikol v období Veľkonočných sviatkoch, čo
podčiarkuje jeho výnimočnosť, hlavne pre oblasť religionistiky. Aj
tieto vlastnosti vína je moţné asociovať s Regiónom Tokaj a
vyuţiť ich v regionálnom marketingu (napr. "Región kráľovských
vín", "Región liečivej sily" a pod.).
Osídľovanie územia Talianmi a vznik obcí, pátranie po ich
potomkoch je príleţitosť pre spoluprácu s touto vinárskou
veľmocou.
Veľmi významnou osobnosťou tohto regiónu je osobnosť
Františka Rákocziho II.. V súvislosti s tokajským vínom,
vystupuje priam ako jeho patrón. On je ten kto ho dostáva na
rôzne kráľovské dvory, vďaka čomu získava Tokaj svoje
odbytištia a tak zabezpečuje rozmach a rozkvet samotného
regiónu .
38
VIII.
DEMOGRAFICKÁ
OBYVATEĽSTVA
Index vitality obyvateľstva regiónu Tokaj dosiahol
v roku 2009 úroveň 72,83 čo charakterizuje regresívny typ
populácie. Najhoršia situácia je v obci Černochov, ktorá
v podstate vymiera – index vitality 34,85. Len v dvoch
obciach územia Tokaj
je index vitality viac ako sto
(Zemplín a Slovenské Nové Mesto), čo ich zaraďuje
k stacionárnemu typu populácie.
SITUÁCIA
Obyvateľstvo, zvlášť jeho štruktúra, je základnou
hybnou silou kaţdého územia. Na celkový vývoj regiónu
majú okrem ekonomických ukazovateľov vplyv aj
demografické ukazovatele, nakoľko samotné obyvateľstvo,
jeho štruktúry a vývoj, sú základným činiteľom pri
formovaní pracovných síl. Vedomosti, schopnosti, zručnosti
a skúsenosti obyvateľstva predstavujú ľudský kapitál
ekonomického rozvoja kaţdej spoločnosti ako aj daného
regiónu.
POHYB OBYVATEĽSTVA
Prirodzený pohyb obyvateľstva regiónu Tokaj bol
v posledných 10 rokoch stabilizovaný na priemernej úrovni
úbytku okolo -0,5‰. V roku 2009 dosiahol hodnotu 0,2‰,
počet obyvateľov prirodzeným prírastkom vzrástol.
Z hľadiska prirodzeného pohybu obyvateľstva územie
pomaly vymiera, čo s najväčšou pravdepodobnosťou bude
pokračovať.
V rámci mechanického pohybu obyvateľstva región
Tokaj sa vyznačuje kolísavým migračným saldom. Pokiaľ
v rokoch 2004 a 2005 obyvateľstvo z územia odchádzalo,
čoho výsledkom je záporné migračné saldo, v nasledujúcich
rokoch sa situácia relatívne stabilizovala. V roku 2009
dosiahol mechanický prírastok obyvateľstva hodnotu 0,‰,
t.j. koľko obyvateľov z územia odišlo, toľko sa aj do územia
prisťahovalo.
Najvýraznejší
prírastok
obyvateľov
sťahovaním zaznamenali obce Bara a Zemplín. Naopak
najvýraznejší
pokles
obyvateľov
sťahovaním
bol
zaznamenaný v obci Veľká Tŕňa a Čerhov.
POČET, HUSTOTA A ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA
Ku koncu roka 2009 ţilo v regióne Tokaj 5 824
obyvateľov. Z hľadiska pohlavnej štruktúry prevládali ţeny
51,9% (3023), muţi tvorili 48,1% (2801).
Hustota zaľudnenia je takmer o polovicu niţšia oproti
celoslovenskému priemeru, len 57 obyv./km2. Najväčšia
hustota obyvateľov je v obci Borša 130 obyv./km2,
a najmenšia v obci Zemplín 26 obyv./km2 . Významný
nárast počtu obyvateľov zaznamenali obce Slovenské Nové
Mesto a Čerhov od roku 2007. Naopak najvýraznejší pokles
zaznamenávajú obce Borša a Veľká Tŕňa.
Priemerný vek obyvateľstva regiónu Tokaj dosiahol
v roku 2009 hodnotu 39,33 rokov (38,62 rokov u muţov
a 41,5 rokov u ţien). Je vyšší ako je priemer Slovenska.
Najvyšší priemerný vek t.j. najstaršie obyvateľstvo je
v obci Černochov, naopak najmladšie obyvateľstvo je v obci
Slovenské Nové Mesto. Index starnutia dosahuje hodnotu
156, čo je výrazne nepriaznivý pomer predproduktívnej
a poproduktívnej zloţky obyvateľstva.
- ľudia tu ţijúci len neradi opúšťajú svoje domovy
- do regiónu Tokaj sa sťahujú ľudia, ktorí tu prichádzajú "doţiť"
- sťahujú sa tu ľudia z okolitých väčších miest
39
NARODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 ţilo z hľadiska
národnostnej štruktúry v regióne Tokaj 62% obyvateľstva
slovenskej a 36% maďarskej národnosti. K rómskej
národnosti sa prihlásilo necelé 1% obyvateľstva, čo
nezodpovedá skutočnému stavu. Ostatné národnosti sú na
území zastúpené len v malom počte.
a manaţovanie projektov, legislatívy upravujúcej oblasť verejnej
správy a obecného práva);
- za najväčšiu bariéru ďalšieho vzdelávania označili nedostatok
finančných prostriedkov, vzdialenosť, ktorú je potrebné prekonať
za vzdelávaním, vyšší vek;
- za chýbajúce profesie pre rozvoj turizmu označili profesie
prírodovedec, historik, manaţér v turizme, sprievodca v turizme,
remeselné profesie (sklár, rezbár, čipkár, keramikár, kamenár a
pod.), profesie súvisiace so šírením zábavy (ľudový rozprávač,
ochotnícky herec a pod.);
- ako nadštandardné hodnotia respondenti svoje odborné
kompetencie pri práci vo vinohrade, jazykové kompetencie, ale
len v slovenskom, maďarskom a českom jazyku;
- ako výrazne poddimenzované sú hodnotené jazykové
kompetencie v nemčine, angličtine a ruštine;
- ako mierne nadštandardne sú hodnotené sociálne kompetencie
obyvateľov územia, mierne problémy sa ukazujú v oblasti
sebauvedomenia a sebaovládania (zvlášť tvorivosti);
- ako výrazne problémová sa ukázala technická kompetentnosť
obyvateľstva (chýbajú vyššie schopnosti pri práci s počítačom).
- ľudia slovenskej a maďarskej národnosti si navzájom pomáhajú
- ľudia slovenskej a maďarskej národnosti tu ţijú vo vzájomnej
zhode
- Rómovia tu ţijúci (Slovenské Nové Mesto, Čerhov) sú pre
územie prínosom
- Rómovia tu ţijúci sú jedným zo zdrojov konfliktov
- rozmanitosť náboţenstva je zdrojom škriepok
- vďaka rozličnému náboţenstvu sú ľudia k sebe ohľaduplnejší.
VZDELANIE
Trend vo vývoji vzdelanostnej štruktúry v regióne
Tokaj je moţné charakterizovať rastom vzdelanostnej
úrovne, najmä rastom podielu osôb s učňovským a úplným
stredným odborným vzdelaním. V roku 2001 v regióne
Tokaj najviac osôb s ukončeným základným vzdelaním
(34,51% z celkového počtu obyvateľov nad 16 rokov), s
učňovským vzdelaním bez maturity (23,11%) a s úplným
stredným odborným vzdelaním s maturitou (15,46%).
Obyvateľstvo s vysokoškolským vzdelaním tvorilo podiel
3,26%. Bez školského vzdelania ţilo v regióne Tokaj spolu
0,3% obyvateľstva. Z profesijného hľadiska prevaţuje
zameranie
na
poľnohospodárstvo,
stavebníctvo
a strojárstvo.
EKONOMICKÁ AKTIVITA
V rámci ekonomickej aktivity obyvateľstva ţilo podľa
údajov zo sčítania uskutočnenom v roku 2001 v regióne
Tokaj 3152 ekonomicky aktívnych obyvateľov, čo je
52,74% z celkového počtu osôb. V porovnaní s priemerom
SR je ekonomická aktivita vyššia, čo znamená, ţe v roku
2001 bolo na území dostatok pracovnej sily. Problémom je,
ţe aţ 30,6% z nej nemalo platenú prácu t.j. bolo
nezamestnaných. Najhoršia situácia bola v obci Zemplín
kde aţ 43% obyvateľov nemalo prácu. Najlepšia situácia
bola v obci Veľká Tŕňa kde „len“ 21% obyvateľov nemalo
prácu.
–
záujem o vzdelávanie prejavilo aţ 74% respondentov
(jazykové kompetencie, turizmus, ekonomika, enológia, tvorba
40
RÓMSKE OBYVATEĽSTVO
V sociografickom mapovaní rómskych osídlení sú v
regióne Tokaj evidované 2 obce s rómskym osídlením a
v rámci týchto obcí existovali podľa realizovaného
prieskumu 2 rómske lokality. O polohe týchto osídlení
vypovedajú nasledujúce 2 kategórie:
Integrované/rozptýlené
osídlenie
–
obyvatelia
osídlenia ţijú rozptýlene medzi majoritou (patrí tu obec
Čerhov, 87 Rómov, pozemky vysporiadané, počet obydlí
13)
Osídlenie mimo obce/mesta – toto osídlenie tvorí
zoskupenie obydlí, ktoré sú vzdialené od obce/mesta,
prípadne sú oddelené nejakou bariérou (napr. lesom,
cestou, ţeleznicou apod.), medzi osídlením, ktoré je mimo
obce/mesta a obcou/mestom nie je súvislá zástavba. Na
území Tokaj je to obec Slovenské Nové Mesto, vzdialenosť
rómskej obyvatelia Zemplína (25 osôb) a Bary (4 osoby).
neziskových. Z hľadiska právnych foriem dominujú na
území obchodné spoločnosti.
- hlavné bariéry rozvoja podnikania respondenti uviedli
nedostatok financií a pochybnosti o úspechu v podnikaní;
- naopak faktory, ktoré vôbec nebránia v podnikaní sú čas,
podpora rodiny a pomoc zo strany samosprávy
Počet fyzických osôb v regióne Tokaj od roku 2004 do
roku 2008 postupne rástol (o 33%). V roku 2009
v dôsledku hospodárskej krízy zaznamenal mierny pokles.
Ako
problém
sa
ukazuje
oblasť
samostatného
hospodárenie, kde počet samostatne hospodáriacich
roľníkov neustále klesá
Pre pohraničnú polohu územia sú nezanedbateľnými
aktivity spolupráce s maďarskými obcami. Príleţitosť
vytvárajú nielen obchodné činnosti, ale aj so zameraním na
budúci nákladný prístav na Bodrogu a napojenie na sústavu
medzinárodných cestných a ţelezničných trati.
ZAMESTNANOSŤ
V obciach regiónu je zamestnaných len cca 15%
obyvateľov, väčšina odchádza mimo územia, predovšetkým
do miest (Trebišov, Kráľovský Chlmec, Čierna nad Tisou,
alebo aţ do Košíc). Keďţe územie má poľnohospodársky
charakter,
zamestnanosť
v priemysle
je
nízka.
V poľnohospodárstve
ide
prevaţne
o zamestnanosť
v oblasti vinohradníctva, rastlinnej výroby a menej
ţivočíšnej výroby.
Malé a stredné podnikanie v regióne Tokaj
predstavuje slabú, ale relatívne stabilnú základňu
pracovných miest. Miera podnikateľskej aktivity dosiahla ku
koncu roku 2010 6,85%, čo je výrazne podpriemerný stav.
Ku koncu roka 2010 bolo evidovaných v regióne spolu 142
právnických osôb, z ktorých bolo 50% ziskových a 50%
NEZAMESTNANOSŤ
Regionálny trh práce, vrátane regiónu Tokaj je
charakteristický
vysokou
mierou
nezamestnanosti,
s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných osôb a
vysoký podiel nízko kvalifikovaných občanov. Ku koncu
roka 2010 bolo v regióne Tokaj evidovaných na úrade
práce spolu 732 nezamestnaných. Prevládala výrazne
muţská nezamestnanosť (53,69%), ţeny tvorili 46,31%.
Miera nezamestnanosti
predstavovala 23%. Najvyššia
miera nezamestnanosti bola v obci Zemplín (takmer 41%).
Naopak najniţšia miera nezamestnanosti bola v obci Veľká
Tŕňa (12,5%). Z hľadiska vzdelania takmer polovicu
nezamestnaných tvoria vyučení (46%). Ľudia so základným
vzdelaním tvoria 21% nezamestnaných. Na území je len 5
41
nezamestnaných
s vyšším
vzdelaním
a len
15
s vysokoškolským vzdelaním. Nezamestnanosť ma teda
výrazne nekvalifikovaný charakter.
K úrodnej poľnohospodárskej pôde patril odjakţiva človek, ktorý
z nej ţil a vyuţíval ju na svoju obţivu. Situácia sa však v
deväťdesiatych rokoch výrazne zmenila. Poľnohospodárstvo sa
rozpadlo, z dôvodu reštitúcií a zániku druţstiev, pre mladých
začalo byť nemoderné a nevýnosné. Začalo sa novodobé
vysťahovalectvo za pohodlnejšou a lepšie platenou prácou do
veľkých miest Slovenska a do zahraničia. Hustota obyvateľstva v
predmetnom regióne sa zníţila na polovicu slovenského priemeru
a najmenšia je v obci Zemplín. Tento stav spôsobil zostarnutie
územia. Pozitívnym javom je mierne zvýšenie pôrodnosti od roku
2009, hlavne v obci Slovenskom Novom Meste, čoho
predpokladom môţe byť aj väčšie mnoţstvo pracovných
príleţitostí v neďalekom Sátoraljaújhely a obci Zemplín, čo súvisí
aj s čiastočne zvýšeným prisťahovalectvom ľudí do obce v
poslednej dobe. Obyvateľstvo je zastúpené hlavne slovenskou a
maďarskou národnosťou, malé mnoţstvo sa hlási aj k rómskej
národnosti hlavne v obciach Čerhov a Slovenské Nové Mesto.
Trend vo vývoji vzdelanostnej štruktúry ukazuje na pomerne
veľké zastúpenie podielu osôb s učňovským a úplným stredným
odborným vzdelaním so zameraním na poľnohospodárstvo,
stavebníctvo a strojárstvo. Nízka kvalifikácia s jednosmerným
zameraním,
môţe
byť
aj
príčinou
veľkého
percenta
nezamestnanosti v regióne, v obci Zemplín takmer 50%. V
regióne Tokaj situáciu však zhoršuje fakt, ţe ide o dlhodobú
nezamestnanosť čo navodzuje dojem, ţe obyvatelia sú s touto
situáciou buď zmierení a neriešia ju, alebo sa v regióne nachádza
čierna práca.
8.3. Nezáujem o podnikanie má niekoľko príčin. Tie, ktoré
je možné riešiť sú však charakteru mentálnej bariéry, čiže
predsudkov a obáv z podnikania
Po niekoľkých diskusiách so zástupcami obcí v regióne sme však
prišli aj k ďalšiemu záveru, prečo je ekonomická aktivita
obyvateľstva taká nízka, súvisiacemu s obavami z podnikania, ale
tieţ mnohokrát tieto obavy súvisia s neznalosťou podmienok a
moţností.
Obyvatelia pod vplyvom negatívnych ohlasov zo
strany podnikateľov na reštrikčnú politiku štátu hlavne v daňovej
a odvodovej politike sa obávajú riskovať. V tejto oblasti by bolo
- najčastejšie faktory spôsobujúce nezamestnanosť respondenti
uviedli
nedostatok pracovných príleţitostí, nízku mzdu,
nedostatočné vzdelanie a vzdialenosť dochádzania za prácou
BÝVANIE
Väčšina obyvateľov býva v rodinných domoch (91%
stav k roku 2006). Celkový počet domov je cca 2100, z
toho je 281 neobývaných, len 148 bytov je v bytových
domoch, prechodne obývaných (rekreačných) je 62.
8. konštatovanie
8.1. Využitie pôdneho fondu katastrov jednotlivých obcí je
rôzne a i z hľadiska turizmu bude mať každá obec svoje
krajinné a produktové jedinečnosti
Územie Regiónu Tokaj je pomerne bohaté na poľnohospodársku
pôdu a lesy. Najväčšou obcou Regiónu Tokaj je obec Zemplín,
najmenšou Bara. Poľnohospodárska pôda a hlavne jej orná časť
je najviac zastúpená v obci Slovenské Nové Mesto, najmenej v
obci Černochov. Malá Tŕňa je dominantnou vinohradníckou a
ovocinárskou obcou regiónu, o čom svedčí plocha jej vinohradov
a ovocných sadov. Najmenej ich má v katastri obec Borša, ktorá
je naopak jednotkou v ploche záhrad. Veľká Tŕňa má zase najviac
lesných plôch, pričom zaujímavosťou je ţe obce ako Borša a
Čerhov nemajú ţiadne lesné porasty. Jediný prístav v regióne sa
nachádza v obci Ladmovce, ktorej kataster tvorí aj najviac
vodných plôch. Najviac zastavaná je obec Slovenské Nové Mesto,
najmenej Černochov.
8.2.
Podiel
pracovných
miest
v poľnohospodárstve
dlhodobo klesal a je jedným z faktorov nadmernej
nezamestnanosti, pre ktorú je rozvoj turistických služieb
jednou z nádejí
42
km
(hlavne
kriţovatky),
ktoré
spravuje
samosprávny kraj, patria do správy obcí.
vhodná pozitívna motivácia, poukázanie nie len na negatíva, ale
hlavne pozitívne stránky podnikania predovšetkým v oblasti
agroturizmu a vidieckeho turizmu, ku ktorej majú najbliţší vzťah.
Košický
RIEČNA DOPRAVA
Rieka Bodrog s celkovou dĺţkou 64,8 km (15 km toku
je na slovenskej strane) vzniká sútokom riek Ondavy a
Latorice pri obci Zemplín. Je pravým prítokom rieky Tisa.
Hranicu s Maďarskom prekračuje blízko obcí Klin nad
Bodrogom (najniţšie poloţené miesto Slovenska 94,3 m n. m.) a Borša. Rieka Bodrog je jedinou
východoslovenskou vodnou cestou (je splavná pre veľké
motorové osobné a nákladné lode), podľa vodného stavu
dosahuje hĺbku min. 230 cm a max 510 cm, šírka je 30 m).
V obci Ladmovce je jeden z nákladných prístavov, ktorý by
sa dal vyuţiť aj na turistické účely. V súčasnosti je však
najviac vyuţívaný prístav v obci Streda nad Bodrogom,
ktorá bezprostredne susedí s obcou Viničky. Bodrog je
splavný aj pri najniţšom vodnom stave hladiny bez
problémov splavný od Stredy nad Bodrogom aţ do obce
Tokaj (v Maďarsku), kde sa vlieva do Tisy.
IX. DOSTUPNOSŤ REGIÓNU TOKAJ
Región Tokaj, sa nachádza na území Slovenska v jeho
juhovýchodnej časti.
Administratívne spadá pod Vyšší
územný celok Košice, resp. Košický samosprávny kraj a
okres Trebišov. Región Tokaj z juţnej strany hraničí s
Maďarskom. Pre občanov členských štátov EÚ je
zabezpečený voľný bezhraničný styk na prechodoch I/79A
Slovenské Nové Mesto – Sátoraljaújhely - diaľkový a cez
obec pre peších a cyklistov. Prechod je zabezpečený aj
ţelezničnou dopravou. Mimo definovaného Regiónu Tokaj,
no v jeho blízkosti sú zabezpečené ešte ďalšie pozemné
prechody, a to Streda nad Bodrogom - Karos (do 3,5 tony),
Veľký Kamenec - Pácin (do 3,5 tony). Riečny prechod je
zabezpečený prostredníctvom rieky Bodrog, hranica s
Maďarskom je prekračovaná v blízkosti obce Streda nad
Bodrogom.
PLAVBA AKO V AMAZÓNSKOM PRALESE
Breh je väčšinou strmý, voda je hneď od brehu väčšinou
dosť hlboká hlavne pri ľavom brehu. Na celom úseku sa nachádza
viac pieskových pláţí a niekoľko lúk priamo pri vode. Po celom
toku sa dá nájsť veľmi veľa súkromných miest na opekanie,
oddychovanie a pod. Teplota vody v lete dosahuje 24-26
stupňov, avšak vzhľadom pokrytie dna hlinou, hlinitými pieskami
s prímesou ílu voda Bodrogu nie je priehľadná. V strede rieky je
hĺbka vody medzi cca 2-5 metrov aj pri najniţších vodných
stavoch. Prietok je úplne slabý moţnosť bezproblémovej plavby v
oboch smeroch bez ovplyvnenia rýchlosti, spotreby. Na celom
Bodrogu nie sú ţiadne stavby prekáţajúce v plavbe ako
priehrady, haťe a pod. Vstup do niektorých ramien, alebo
pokračovania ramien sú ukončené haťami. Rieka je vyuţívaná na
CESTNÁ DOPRAVA
Územie regiónu Tokaj obsluhujú tri hlavné cestné
dopravné osi: východno-západný smer - cesta I/ 50 (
Košice – Michalovce), v obci Hriadky smer Trebišov,
severno-juţný smer - cesta I/79 (Vranov nad Topľou Hriadky - Trebišov - Slovenské Nové Mesto - Kráľovský
Chlmec - Čierna nad Tisou – Štátna hranica SR/ UA), juţný
smer cesta II/ 552 (Košice – Slanec – Zemplínsky Klečenov
– Zemplínske Jastrabie – smer Veľké Kapušany).
Priamo dotknutým územím prechádza jedna cesta I.
triedy (I/79), ostatné sú cesty III. triedy, ktoré okrem 13,1
43
linka (uvedené v tabuľke). Autobusová doprava je
zastúpená
denne
v
priemere
10
zastaveniami
prímestských liniek a 1 zastavením diaľkovej linky, v
regióne Tokaj.
rekreáciu cez víkendy hlavne v maďarskej časti, kajakármi,
rybármi a dovolenkármi s malými člnkami. Na Slovenskej strane
rieka na plavbu a rekreačné účely nie je takmer vôbec vyuţívaná,
ani k tomu prispôsobená. Na toku neexistuje ţiadna vodná
čerpacia stanica na pohonné hmoty (iba automobilové čerpacie
stanice v Sárospataku a Tokaji, Maďarsko). Na celom slovenskom
toku neexistuje stráţené parkovisko lodí v prípade opustenia
lode. Prístavy sú v Maďarsku na Tisze v Tokaji, v Sárospataku
(kemping pod mostom), Streda nad Bodrogom (loď pod cestným
mostom) a v Ladmovciach (nákladný prístav).
Výletné
plavby
zabezpečuje
trebišovská
plavebná
spoločnosť Lumix Trade spol. s.r.o. loďou Artur s kapacitou 48
pasaţierov (vyrobená v Maďarsku pred vyše 70 rokmi vyuţívaná
Miklós Horthym či Jánosom Kádárom), kotví v prístave pri moste
medzi obcami Streda nad Bodrogom a Viničky.
Spoločnosť
organizuje pravidelné výletné plavby do cieľového prístavu v
maďarskom Sárospataku. Na palube premietajú pre pasaţierov
lode film o rieke a oboznámia ich s jej zaujímavosťami, ako aj
raritami celého regiónu. Plavba po Bodrogu trvá pribliţne jeden a
pol hodiny.
Preplavba cez hranicu je od 8.júla 2006 povolená občanom
EÚ, od 1.1.2008 povolená aj v rámci Schengenského priestoru.
INÉ DRUHY DOPRAVY
Najbliţšie medzinárodné letisko s pravidelnou leteckou
dopravou je v Košiciach, vzdialené iba 10 minút cesty od
mesta Košice. Ďalším pomerne blízkym medzinárodným
letiskom je letisko v Budapešti, označené ako Ferihegy II.
Letisko sa nachádza 16 km juhovýchodne od centra
Budapešti. Za zmienku stojí aj poľnohospodárske
agroletisko v Slovenskom Novom Meste, ţiaľ v súčasnosti
mimo prevádzky.
- obce regiónu Tokaj sú podľa respondentov dostupné okrem
vlastnej dopravy (autom), autobusovou dopravou.
- výrazne poddimenzovaná bola označená vlaková doprava
CYKLOTRASY
V súčasnej dobe v regióne Tokaj chýba základná
informačná infraštruktúra pre návštevníkov, tak ako pre
peších tak aj pre cykloturistov. Na to, ţe na Slovensku sa
na cyklotrasy dodnes pouţívajú len existujúce štátne cesty,
lesné, účelové a poľné cesty po trasách, si uţ cyklisti zvykli,
ale ţe značenie, ktoré by malo byť základnou podmienkou
kaţdej dobrej cyklotrasy a v okolitých krajinách je uţ
beţnou praxou, mnohí len kývnu rukou. Ešteţe sú mapy,
ktorých kvalita je tieţ v mnohých prípadoch diskutabilná.
V roku 2009 sa regióne Tokaj malo realizovať
značenie vytýčených cyklotrás, ktoré mali spájať všetky
obce regiónu Tokaj. Gestorom budovania tokajských
cyklotrás bol Košický samosprávny kraj, ktorý finančne
zastrešoval projektovú dokumentáciu a výrobu značenia na
Zdroj: http://www.bodrog.sk/
ŢELEZNIČNÁ DOPRAVA
Riešenou oblasťou prechádza trať č. 190. V regióne
Tokaj má zastavenia len obciach Čerhov, Slovenské Nové
Mesto a Borša. Denne je z týchto staníc zabezpečená
doprava osobnými vlakmi (8801,8831, 8803, 8805, 8807,
8809) 6 krát a jedným zrýchleným osobným vlakom 1965
Tokaj 1 krát.
AUTOBUSOVÁ DOPRAVA
Verejnú linkovú autobusovú dopravu v riešenom
regióne zabezpečuje SAD Michalovce a.s. Doprava je
zabezpečená prostredníctvom 5 prímestských a 1 diaľková
44
cyklotrasách s dĺţkou 47,5 km. Ţiaľ do dnešného dňa toto
Linka
811401
811402
811407
811473
811481
Trasa
Trebišov - Zemplínske Hradište Novosad - Hraň - Brehov Cejkov - Slovenské Nové Mesto
Trebišov - Zemplínske Jastrabie
- Cejkov - Borša - Streda nad
Bodrogom
Malá
Tŕňa
Veľaty
Trebišov/Michaľany - Slanec Košice
Kráľovský Chlmec - Veľký Horeš
- Streda nad Bodrogom Trebišov
Pribeník - Kráľovský Chlmec Somotor - Slovenské Nové Mesto
- Trebišov,
Obce
Slovenské Nové Mesto,
Bara, Černochov, Borša
Bara, Černochov, Viničky,
Borša
Čerhov, Malá Tŕňa, Veľká
Tŕňa
Čerhov, Slovenské Nové
Mesto, Viničky, Borša
Čerhov, Malá Tŕňa, Veľká
Tŕňa,
Slovenské
Nové
Mesto, Viničky, Borša
značenie nebolo uvedené do ţiadaného stavu. Odvtedy
však pribudli ďalšie a tak sa dĺţka cyklotrás postupne
zväčšila aţ na 74,7 km, no problém s označením sa dodnes
nevyriešil.
Tabuľka 6. Zabezpečenie linkovej autobusovej dopravy
Zdroj: http://cp.atlas.sk, vlastné spracovanie
Veľká Izra – Čerhov
Dĺţka: 32 km
Charakter: trasa určená pre všetky typy bicyklov
Popis vedenia: cyklotrasa vedie po lesnej ceste a štátnej
ceste 3.triedy v správe Správy ciest KSK v katastroch
samospráv Slanská Huta, Kalša, Slivník, Kuzmice, Brezina,
Kazimír, Michaľany a Čerhov .
Právny stav: existujúca cyklotrasa pokračujúca ďalej cez
Tokajskú oblasť do Medzibodroţia
Evidenčné číslo: 017
45
Farba cyklotrasy: červená
Správca: PBS Kostitras
Súčasný stav: trasa vyznačená v roku 2009, súbeţne s ňou
vedie tzv. Rákocziho cyklotrasa, medzinárodná cyklocesta
vyznačená v teréne zelenou značkou vo vnútri ktorej je
napísané
písmeno
„R“.
Súčasť
Dolnozemplínskej
cyklomagistrály č. 017.
Čerhov – Malá Tŕňa – Bara – Borša
Dĺţka: 17,5 km
Charakter: trasa určená pre všetky typy bicyklov
Popis vedenia: cyklotrasa vedie miestnych komunikáciách a
štátnych cestách v správe ciest KSK v katastroch
samospráv Čerhov, Veľká Tŕňa, Malá Tŕňa, Černochov,
Bara, Borša.
Právny stav: cyklotrasa pokračujúca ďalej cez Tokajskú
oblasť do Medzibodroţia prebehla procesom legalizácie,
tesne pred vyznačením v teréne.
Evidenčné číslo: 017
Farba cyklotrasy: červená
Správca: PBS Kostitras
Súčasný stav: trasa plánovaná do prevádzky v roku 2010,
súbeţne s ňou vedie tzv. Rákocziho cyklotrasa,
medzinárodná cyklocesta vyznačená v teréne zelenou
značkou vo vnútri ktorej je napísané písmeno „R“. Súčasť
Dolnozemplínskej cyklomagistrály č. 017. Na trase sú
osadené informačné panely zriadené s pomocou KSK.
Popis vedenia: cyklotrasa vedie hrádzi okolo rieky Bodrog a
štátnej ceste v správe ciest KSK v katastroch samospráv
Viničky, Ladmovce a Zemplín.
Právny stav: cyklotrasa prebehla procesom legalizácie,
tesne pred vyznačením v teréne.
Evidenčné číslo:
Farba cyklotrasy: zelená
Správca: Zdruţenie Tokajských obcí
Súčasný stav: trasa plánovaná do prevádzky v roku 2010,
Na trase sú osadené informačné panely zriadené s
pomocou KSK.
Viničky – SNM
Dĺţka: 13,5 km
Charakter: trasa určená pre všetky typy bicyklov, okrem
cestných
Popis vedenia: cyklotrasa vedie od hrádze popri rieke
Bodrog a štátnej ceste v správe ciest KSK , účelovej
miestnej komunikácii v správe SPF a lesnej ceste v správe
LS Malá Tŕňa v katastroch samospráv Viničky, Bara, Malá
Tŕňa a Slovenské Nové Mesto.
Právny stav: cyklotrasa prebehla procesom legalizácie,
tesne pred vyznačením v teréne.
Evidenčné číslo:
Farba cyklotrasy: ţltá
Správca: Zdruţenie Tokajských obcí
Súčasný stav: trasa plánovaná do prevádzky v roku 2010,
Na trase sú osadené informačné panely zriadené s
pomocou KSK.
Tokajská vinohradnícka oblasť je v rámci širšieho územia
prepojená nasledujúcimi cyklotrasami:
Slánska cyklomagistrála MTB Alţbeta prostredníctvom
Dolnozemplínskej cyklomagistrály – lokalita Veľká Izra
Borša – Zemplín
Dĺţka: 11,5 km
Charakter: trasa určená pre všetky typy bicyklov, okrem
cestných
46
Čerhov – Alsoregmec (HU) – prepojenie na sieť
maďarských cyklotrás, neexistuje
Borša – Sátorajujhély (HU)
Michaľany – Felsoregmec (HU) – novovybudované
prepojenie na maďarskej strane, na slovenskej strane je
potrebné len orientačné značenie.
Zemplín – Trebišov – moţné pokračovanie zelenej
cykloturistickej značky
V Regióne Tokaj, však na podporu tejto formy prepravy
neexistuje ţiadna poţičovňa, servis a ani odpočiváreň.
často pouţívané motorové vláčiky, cyklošiatre, koče (ktorý uţ
jazdí v obci Čerhov počas kultúrnych podujatí), prípadne minibus
(poţičiava obec Borša, prípadne aj niektorí súčasní podnikatelia)
a samozrejme bicykle.
9.2. Dopravou s výrazným turistickým ale i ekologickým
potenciálom je cyklistika, ktorej je potrebné venovať
v regióne silnú prioritu
Diaľkové cyklotrasy a prepojenie regiónu zo širším okolím hlavne
s Maďarskom, sú zatiaľ len v podobe plánov, hlavne na
slovenskej strane. Maďarské cyklotrasy sú uţ dotiahnuté a
označené aţ po slovenské prechody. Najväčšou príleţitosťou by
mal byť v tejto oblasti trend zdravého ţivotného štýlu a ochrany
ţivotného prostredia a tým pádom príklon k cyklodoprave,
najekologickejšej, najnezávislejšej a pre telo človeka najzdravšej
forme dopravy. Vyznačené cyklochodníky v okolí vinohradov a po
okrajoch lesov, po malebných vyhliadkach by mali byť aj pre
domáce obyvateľstvo prijateľné a nezaťaţujúce. Samozrejme s
tým súvisí uţ spomínaná infraštruktúra servisov, poţičovní a
odpočívadiel.
Zdroj: Štúdia uskutočniteľnosti, Cyklotrasy v koridoroch
Vínnej cesty, EDA Slovakia 2009
9. konštatovanie
9.1. Podpora lepšej dostupnosti regiónu Tokaj pre turistov
je podmienená zlepšením údržby dopravných koridorov,
doplnením základnej siete a lepšou organizáciou dopravy
Poloha Regiónu Tokaj je pomerne strategická pre rozvoj turizmu.
Pretínajú sa tu dôleţité cesty, ktoré spájajú v minulosti dôleţité
obchodné cesty, predovšetkým pre artikel víno. Do budúcna by
sa týmto artiklom mali stať turisti a návštevníci, ktorí týmito
cestami budú prichádzať do regiónu. Prvým krokom, aj keď nie
najzákladnejším z hľadiska motivácie cestovania je dostupnosť do
oblasti, ktorá je zabezpečená pozemnými komunikáciami,
ţeleznicou, autobusovou dopravou a do budúcna perspektívnou
cyklodopravou (najekologickejšou formou dopravy). Jej úroveň je
uspokojivá, aj keď stále je tu príleţitosť na zlepšenie. Pozemné
komunikácie, cesty zodpovedá východoslovenskému štandardu,
t.j. po kaţdej zime, či záplavách plné výmoľov a dier, ktoré sa len
kaţdoročne zaplátavajú. No sú prejazdné. Verejná doprava je
pomerne dobre zastúpená aj jej frekvencia je pre potreby
návštevníkov dostačujúca.
Slabou stránkou dopravného zabezpečenia regiónu je samotná
doprava medzi jednotlivými obcami. Na relatívne krátkych
trasách neexistuje iná alternatíva iba doprava prostredníctvom
prímestských autobusových liniek. Alternatívou by mohli byť dnes
X. ZÁKLADNÁ TECHNICKÁ A
VYBAVENOSŤ REGIÓNU TOKAJ
OBČIANSKA
ŠKOLSTVO
Školstvo, vzdelávanie a výchova v obciach
v regióne Tokaj sú zastúpené prevaţne materskými a
základnými školami. Sústavu školských zariadení tvorí:
- 7 základných škôl (Bara, Borša, Čerhov, Ladmovce,
Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto. Viničky)
- 8 materských škôl (Bara, Borša, Čerhov, Ladmovce,
Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Viničky, Zemplín)
- 2 Stredné odborné školy v obci Viničky a v meste
Trebišov, ktoré sa k 1. 9. 2011 zlúčili.
Ţiadne školské zariadenie sa nenachádza v obci
Černochov a Veľká Tŕňa. Z pohľadu rozmiestnenia
47
materských škôl, tieto sú v území rozmiestnené
rovnomerne a v súlade s potrebami územia. Vzhľadom na
populačný vývoj v regióne je predpoklad, ţe uvedené
školské zariadenia plne pokryjú potreby miestneho
obyvateľstva.
Postupné
zvyšovanie
informačného
povedomia
o zvýšené moţnosti získania finančných prostriedkov
prispelo k zvýšeniu aktivít učiteľov, rodičov aj ţiakov týchto
škôl. Získaním rôznych grantov sú podporované aktivity
smerujúce
k
skvalitňovaniu
výchovno-vzdelávacieho
procesu na školách (napr. počítačové učebne, školské
ihriská, rôzne vzdelávacie a záujmové krúţky a pod.).
Mesto Trebišov je samozrejme vybavené všetkými typmi
školských zariadení.
Poštové sluţby sú poskytované v obciach: Borša,
Čerhov, Ladmovce, Slovenské Nové Mesto a Veľká Tŕňa.
- 84% respondentov má dostupné internetové sluţby vo svojej
obci (pokrytie, signál a iné) a 14% respondentov ich nemá
dostupné.
10. konštatovanie
10.1. Základná občianska a technická vybavenosť v
regióne Tokaj je nevyhovujúca nielen z pohľadu miestnych
obyvateľov, ale predovšetkým vzhľadom na potreby
očakávaných turistov
Základná občianska a technická vybavenosť v Regióne Tokaj je
pomerne slabá. Hlavne občianska vybavenosť výrazne zaostáva
za európskym priemerom. V tokajských obciach nie je vôbec
ţiadna zdravotná ambulancia všeobecného lekára a ani jedna
lekáreň, najbliţšia je v meste Trebišov. Návštevník síce nebude
ošetrený no našťastie obchod potravín bude môcť navštíviť v
kaţdej z obcí, na rozdiel od pohostinstva, z ktorých mnohé
nepodávajú ani varenú stravu. O motoristov je celkom dobre
postarané, v regióne majú dve čerpacie stanice, ak nerátame
Trebišov, jeden servis pre motorové vozidla a tieţ jednu predajňu
súčiastok. Smutný je fakt, ţe ak sa návštevník vyberie do
regiónu bez finančnej hotovosti, bude mať veľký problém. Ani
jedna obec totiţ nie je vybavená bankomatom, najbliţšie aţ opäť
mesto Trebišov. Voľno-časová infraštruktúra je takisto slabá. Je
vidno, ţe v obciach je menej malých detí. Chýbajú ihriská,
športoviská, kúpaliská.
ZDRAVOTNÍCTVO
V oblasti zdravotnej starostlivosti významnú úlohu
zastáva obec Slovenské Nové Mesto. V tejto obci sa
nachádza okrem samostatnej ambulancie praktického
lekára stomatológa aj veľmi dôleţitá rýchla zdravotnícka
pomoc. Lekáreň sa na samotnom území nenachádza.
Takmer komplexná zdravotnícka starostlivosť pre obce v
regióne Tokaj je zabezpečená v meste Trebišov.
BANKOVÉ, POŠTOVÉ A INTERNETOVÉ SLUŢBY
Z pohľadu infraštruktúry poisťovníctva a bankovníctva
v obciach regiónu Tokaj neexistuje ţiadna poisťovňa,
komerčná banka, či pobočka zahraničnej banky. Dokonca
nie sú obyvateľom týchto obcí k dispozícii ani bankomaty.
Všetky tieto sluţby zabezpečuje len mesto Trebišov.
48
Tabuľka 7. Základná technická a občianska vybavenosť v regióne Tokaj
Borša
Bara
Čerhov
Černoc
hov
Ladmov Malá
ce
Tŕňa
SNM
Ukazovateľ
Trebišo Veľká
v
Tŕňa
Viničky Zemplín
Technická vybavenosť (31.12.2009)
Káblová televízia
nie
nie
nie
nie
nie
áno
nie
áno
áno
nie
nie
Verejný vodovod
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
Verejná kanalizácia
Kanalizačná sieť pripojená na
ČOV
Zastávka vlakov osobnej
dopravy
Zastávka vlakov osob. dopravy
- vzdialenosť v km
Ukazovateľ
áno
nie
áno
nie
nie
áno
áno
áno
áno
nie
nie
áno
nie
áno
nie
nie
áno
áno
áno
áno
nie
nie
v obci
Borša
v obci
Borša
Sn/B
Čerhov
v obci
v obci
Čerhov
Sn/B
Sn/B
0
6
0
8
7
5
0
0
4
Kúpalisko umelé alebo prírodné
nie
nie
nie
nie
nie
nie
nie
áno
nie
nie
nie
Telocvičňa
Ihrisko pre futbal (okrem
školských)
Ukazovateľ
nie
nie
áno
nie
nie
nie
áno
áno
nie
áno
nie
áno
nie
áno
áno
nie
nie
áno
áno
áno
Kniţnica
áno
nie
nie
áno
áno
nie
áno
áno
Ukazovateľ
Predajňa potravinárskeho
tovaru
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
áno
Pohostinské odbytové stredisko
Predajňa nepotravinárskeho
tovaru
áno
nie
áno
áno
nie
áno
áno
áno
áno
áno
nie
áno
nie
áno
nie
nie
nie
áno
áno
áno
nie
nie
Predajňa pohonných látok
nie
nie
áno
nie
nie
nie
áno
áno
nie
nie
nie
Zdroj: ŠU SR, vlastné spracovanie
49
2
8
Šport (31.12.2009)
áno
áno
Kultúra (31.12.2009)
áno
áno
áno
Vybrané sluţby (31.12.2009)
XI. TURISTICKÝ POTENCIÁL REGIÓNU TOKAJ
A JEHO BLÍZKEHO OKOLIA
Región Tokaj v zmysle Regionalizácie cestovného
ruchu Slovenska (MH SR, 2005) je zaradený ako
subregión
do
III.
kategórie
s nadregionálnym
významom v prepojení na maďarskú časť Tokaj (v
dlhodobom časovom horizonte). Z hľadiska nosných aktivít
turizmu sú v regióne Tokaj odporúčané najmä:

kultúrno-poznávací turizmus,

incentívny
turizmus
(konferenčný,
seminárny, motivačný a pod.)

vidiecky turizmus so zameraním na
agroturizmus a konkrétne vínny turizmus.
V regionálnej Stratégii rozvoja cestovného ruchu
v regióne Dolný Zemplín, ktorého súčasťou je aj región
Tokaj, sú špecifikované tieto formy turizmu:
- rekreácia pri vode: pobyt pri vode a vodné športy
Bodrog,
- prírodný turizmus: Zemplínske vrchy, prírodné
rezervácie a aktivity poľovníctva, rybárstva, geoturizmus
- vidiecky turizmus: agroturizmus so zameraním na
vínny turizmus a budovanie ubytovacích a stravovacích
sluţieb s bohatou ponukou regionálnych a miestnych
špecialít,
- kultúrny turizmus: návšteva múzeí, galérií, hradov,
kúrií, kultúrnych pamiatok a podujatí,
- kúpeľný turizmus: vyuţitie potenciálnych zdrojov
termálnych a minerálnych vôd Borši, Veľká a Malá Tŕňa.
50
Všeobecný vývoj v turizme týkajúci sa klesajúceho
počtu návštevníkov platí aj v okrese Trebišov, do ktorého
patrí región Tokaj. V okrese Trebišov sa v roku 2010 zvýšil
počet ubytovacích zariadení a počet lôţok.
tokajského vína a víno s chráneným zemepisným
označením. Certifikácia zahŕňa overovanie dodrţiavania
špecifikácie pre Vinohradnícku oblasť Tokaj, t.j. územnú
špecifikáciu a zároveň kontrolu údajov vo vinohradníckom
registri, chemickú analýzu vína a senzorické hodnotenie
vína. Certifikáciu vín vykonáva ÚKaSÚP. Vinár alebo
obchodník je povinný pred uvedením vinárskych produktov
na trh predloţiť ÚKaSÚP vzorky vo fľašiach so ţiadosťou o
certifikáciu. Odo dňa podania ţiadosti o certifikáciu a
predloţenia jeho vzoriek vinár alebo obchodník nesmie s
vínom manipulovať okrem ošetrovania vína. Po predloţení
ţiadosti kontrolný orgán vinárske produkty preskúša. Do 30
dní od prijatia ţiadosti ÚKaSÚP vydá certifikát alebo oznámi
vinárovi alebo obchodníkovi dôvod neudelenia certifikátu.
Kontrolný orgán odníme certifikát, ak sa:
- návštevníci sa v regióne Tokaj zdrţujú väčšinou max. 1 deň, sú
väčšinou zo vzdialenejších oblastí (viac ako z 50 km), sú
väčšinou slovenskej národnosti;
- výraznú väčšinu tvoria návštevníci v produktívnom veku (2562 rokov), dôchodcovia a mladšie vekové skupiny takmer vôbec
neprichádzajú;
- do regiónu Tokaj prichádzajú skôr muţi ako ţeny;
- návštevníkmi územia sú skôr partie (72%) ako rodiny s deťmi
(21%), individuálni návštevníci sú veľmi zriedkaví;
- do regiónu návštevníci prichádzajú hlavne autom, vlaková
doprava je výrazne poddimenzovaná;
- návštevnosť územia je koncentrovaná na leto a čiastočne na
jeseň, v zime a na jar je územie takmer prázdne;
- výraznou mierou sa o návštevnosť územia pričiňujú rodinné
a priateľské kontakty (63%), nevyuţívanou je sprostredkovaná
pomoc (cestovných kancelárií a agentúr).
a) preukáţe, ţe víno nespĺňa poţiadavky certifikácie, alebo
b) dodatočne preukáţe, ţe údaje poskytnuté na účel
certifikácie sú nepravdivé alebo zavádzajúce.
V súčasnosti v regióne Tokaj pôsobí cez 100 vinárov
ponúkajúcich víno, nie len tokajské. Mnohí z nich však
nemajú svoje víno certifikované a preto ho vyrábajú len pre
vlastnú spotrebu.
VINÁRI
V regióne Tokaj dnes môţeme nájsť vinárov s
certifikovaným a necertifikovaným vínom.
Certifikácii
podlieha víno s chráneným označením pôvodu vrátane
Tabuľka 8. Kapacita a výkony ubytovacích zariadení v okrese Trebišov
Mesto
Prenocovania v ubytovacích
zariadeniach
Okres Trebišov 2008
2009
2010
46 824
48 001
33 610
Zdroj: ŠUSR, 2011.
Ubytovacie
zariadenia
2008 2009
24
23
2010
24
51
Návštevníci v ubytovacích
zariadeniach
2008
2009
2010
22 143
22 833
17 392
Lôţka v ubytovacích
zariadeniach
2008
2009
2010
1 536
1 534
1 554
Tabuľka 9. Väčší certifikovaní vinári v regióne Tokaj a ich ponuka
Certifikovaní
vinári
Lokalizácia
Vzni
k
Vlastná
predajňa
Degustácie (počet osôb)
Špecifiká
Pivnica
( m)
Exkurzie
1999
Plocha
viníc
(ha)
55 ha
J. & J. Ostroţovič
Veľká Tŕňa
Veľká Tŕňa
Tokajský dóm (50)
300 m
Malá Tŕňa
1995
25 ha
Malá Tŕňa
2007
300 ha
Viničky
2001
44 ha
Degust. miestnosti (20+60),
stodola (60) vínny dom (30)
Pivnica, malá (15) a veľká
(60) degustačná miestnosť
20 ľudí v pivnici, letný
altánok 45 osôb
pivnica, vinica,
výrobňa
pivnica, vinica,
výrobňa
pivnica, vinica,
výrobňa
Tokajská
spoločnosť
Viničky s.r.o.
Zlatý strapec
Viničky
Galafruit s.r.o.
Malá Tŕňa,
Trebišov
Slovenské
Nové Mesto
-
Ochutnávky u
klienta
vína „Novej
generácie“
TOKAJ
MACIK
WINERY s.r.o.
TOKAJ & CO s.r.o.
Viničky
1992
6 ha
Viničky
1997
400 ha,
-
degustačný dvor 45 osôb,
pivnica 12 osôb
Pivnica
SANPO s.r.o.
TOKAJ WINE
s.r.o.
VINÁRSTVO
Viničky s.r.o.
Malá Tŕňa
Bara
1999
2004
25 ha
-
Viničky
2005
46 ha,
-
Chateau Viničky
-
degustačná miestnosť (40)
degustačná miestnosť (16),
pivnica (10)
degustačná miestnosť (16)
Malá Tŕňa
2007
3 ha
Malá Tŕňa
Tokaj gazda s.r.o.
Viničky
2003
1 ha
Košice
ozdobné fľaše
900 m
pivnica, vinica,
výrobňa
moţnosť
samozberu
pivnica (120 )
internet
Víno Vdovjak
2 500 m
Zdroj: Vlastné spracovanie.
52
Rulandské
modré. Modrý
portugal
Tokajský
čokoládový
dezert
vinica, výrobňa
1500 m
pivnica, vinica,
výrobňa
pivnica, vinica,
výrobňa
pivnica, vinica,
výrobňa
Tabuľka 10. Zaujímavosti v regióne Tokaj a jeho blízkom okolí
Mesto
Prírodné zaujímavosti
Kultúrne zaujímavosti
Borša
Lesík pri Borši (NATURA 2000),
typické samoty (pusty), lúčne
priestory Kováčske lúky,
Klínsky les
Kašvár (Natura 2000), mŕtve
rameno Bodrogu, Ladmovský
močiar
Pamiatky: Kaštieľ Františka
Rákocziho II. , ref. románsky kostol
13. st.,
termálna
vody
Pamiatky: refer. klasicistický kostol
ref. 1826
mineraliz
ovaná
voda a
kaolín
Čerhov
Vinohradnícke hony: Čierna
hora (31 ha), Hrachovisko (12
ha).
Černoch
ov
Vinohradnícke hony: Lada (21
ha), Prieloh (24,50 ha), Malý
Les (22 ha), Ruţičky II.(35
ha).
Malá
Tŕňa
Vinohradnícke hony: Teplá
stráň (5,99 ha), Kráľka (17,94
ha), Prahnicko (33,54 ha),
Vlčina (26,96), Tajisko (31,09
ha), Domik (21,71 ha),
Lastovičie (25,87
ha),Podcestie (31,43 ha),
Makovisko (49,78 ha), Chotár
(42,40 ha), Pahorok (20 ha).
Remeslá: kováčstvo, debnárstvo,
Ďalšie pamiatky: pec na pečenie
chleba, ţidovský cintorín
Dom trádícií /dobový nábytok,
pracovné náradie a náčinie, ukáţky
ručných prác, zamerané na
vinohradníctvo, ručný lis /, plenér
drevených sôch, oddychová zóna
/park, lavičky, jazierko/, obecná
pivnica
Rody: Rozgony, Palóczy, Dobovci,
mníšsky rád sv. Kláry, Perény, Wallis,
panstvo Blatného Potoka
(Sárospatak), valašská kolonizácia,
remeslá: ovocinárstvo, pestovaniu
čerešní. Ďalšie pamiatky: domy s
ľudovými prvkami regionálnej
architektúry
Rody: Perenyi, Dobovci, Rákoczy
Lipotovec, Lónyay.
Ďalšie pamiatky: kaštieľ
výskumného vinárskeho ústavu z
18. st., Toronské kúpele
/reumatické choroby, zanikli/
Ladmov
ce
53
Zdroje
liečivé
pramene
Nositelia
tradícií**
Boršianska
spevácka skupina
Legendy a príbehy*
Folklórny súbor
Strapec
Jablčník
Fazuľa na husto
Potlesk
z
prostredia
miestnych pašerákov z čias
I.
ČSR
Podozrenia a dôkazy - z
prostredia
dobrovoľných
dedinských hasičov
Hrsťovník
Pečená plnená
kačica
Plnená kapusta
Šándorov
kríţ
o
svojráznom
mládencovi
Miháľove tajomstvá - o
viere
v
existenciu
v
trestajúcich
červených
trpaslíkov
Černochovská Xénia - z čias
oslobodenia obce
Proti búrke, proti spevu,
proti osudu - o gazdovi a
čudesnom
ţobrákovi
Zvony, čo patria k sebe miestne zvyky spojené s
uzatváraním manţelstiev
Aszú - folklórna
skupina, Tibora
Štofiru /výrobca
drevených súdkov/,
Lepčanka
Fazuľová polievka
(paszuj leves)
Maďarské zemiaky
(paprikás krumpli)
Slovens
ké Nové
Mesto
Vinohradnícke hony: KataČelejka (131,29 ha)
Veľká
Tŕňa
Vinohradnícke hony: Čierna
hora (15 ha), Šandor (40 ha),
Fazekaš (28 ha), Berecky (20
ha), Keska (11,11 ha)
Viničky
Chránené nálezisko: Borsuk
/vinohradnícky kopec s
vulkanickou tufovou pôdou/
Vinohradnícke hony: Hriadky
(15 ha), Orešie (19 ha),
Bahniatka (5 ha), Pipo (29 ha),
Poša (13 ha), Zajačí skok (8
ha), Medzivršie (25 ha), Brdo
(19 ha)
Zemplín
Národná prírodná rezervácia:
Kašvár. /vzácna vápnomilná a
xerotermna, teplomilná flóra a
fauna, 1500 motýlích druhov/
Bara
CHKO Latorica (Natura 2000)
Vinohradnícke hony: Konopisko
(28 ha), Piliš (20,04 ha),
Ruţičky (30,08 ha)
Obyvatelia: Podkarpatská Rus
ţidovská komunita
Pamiatky: synagóga, protivojnový
úkryt,
Pamiatky: súbor pivníc, Tornianske
kúpele
Rody: Balasey, Mičbány, Semsey,
Czékey, Buttkay, mnísi Paulíni,
Paczoth, Dobó, Asprementovci,
Széchy, Szécheny
Pamiatky: pivnice, ref. klasic.
kostol 1839, ríms. kat. kaplnka
19. st. /patrila Andrássyovcom/
Remeslá: rybárstvo, košikárstvo
Rody: Pány, Rátkai, Tárczai,
Báthory, Sennyev, Sentiványi,
Almássyi, Andrássy
Pamiatky: archeologické nálezisko keltsko-dácky val hradný vrch s
mohutným opevnením na kopci
„Várhegy“, miesto stredovekého
ţupného zemplínskeho hradu , ref.
kostol s gotickými základmi, ţupný
dom 1668, Pamätná izba/stála
expozícia archeologických vykopávok
a histórie obce Zemplín/
Pamiatky: kúria 17. st., ref. kostol
románsky 13. st., ref. kostol z roku
1801.
Remeslá: hrnčiarstvo.
Rody: Andreaszek, Vayová,
Lónyayovci, Aspremont a
Kazinczy
54
Pirohy s kapustou
Zajac na smotane s
nokedlami
Z pamäte pánskeho Kočiša
z
čias
I.
ČSR
Vráti sa ti to! - o návrate
slovenčiny do škôl
Tajomstvá Čiernej hory balada o vrchu, ktorý je
opradený
mystickými
príbehmi
Bosoráci sú to! Bosoráci!
loţiská
antracitu
a lignitu,
liečivé
minerálne
pramene
ţelezitý
prameň v
minulosti
kúpele
Hatfa
Prekladané rezance
Polnina z kuraťa
Obarinová polievka
na dva spôsoby
Tokajský strapec –
spevácka folklórna
skupina,
Umelecké
sochárstvo - Nagy
Alexander, suveníry
Zuzana Čorbová,
výroba suvenírov,
drevených nosičov
fliaš tokajského vína
SOUP Viničky
Zemiaková polievka
Čeregy (Csöröge)
Rybacia polievka
Bolesť
a
túţba
o
miestnych zvykoch v čase
dospievania
Prechádzky so Samuelom o
miestnej
ţidovskej
komunite
loţiská
perlitu
Bravčový mozoček s
vajíčkami
Dusený zajac na
cibuľovom základe
Osvieţujúca
paradajková
polievka so
zeleninou
Vianočná bosorka - o viere
v
bosorky
Pytliacka vášeň - o tom,
ako si domáci obyvatelia
zabezpečovali
mäso
–
Ištvánove poznanie - o
skutočnom človeku, ktorý
mal výnimočnú schopnosť
Trebišov
Streda
nad
Bodrogo
m*
Národná prírodná rezervácia:
Tajba /mŕtve rameno Bodrogu,
vzácne močiarne spoločenstá
korytnačka močiarna a vodné
vtáctvo/.
Brehov*
Boťany*
Klin nad
Bodrogo
m*
Malý
Horeš*
Pribeník*
prírodná rezervácia: Botiansky
Luh, Latorický Luh/pôvodné
luţné lesy/
najniţšie poloţené miesto na
Slovensku /94,3 m n. m./
Národná prírodná rezervácia:
Horešské lúky, Poniklecová lúčka
Pamiatky: Mariánske súsošie,
Pavlínsky kláštor, zvyšky níţinného
hradu Parič, mauzóleum rodiny
Andrássyovcov 1893, sarkofág
grófa Júliusa Andrássyho, rím. kat.
kostol Navštívenia Panny Márie,
1404, barok.-klasic. trojkrídlový
kaštieľ 1786 rozsiahly chránený
mestský park pri kaštieli, dnes
Vlastivedné múzeum /expozície
vinohradníctva/, rom. kostol Sv.
Ducha
Pamiatky: Kaštieľ Vecseyovcov /
renesančný - stredoveký hrad, malá
expozícia zo ţivota miestnych
obyvateľov/. rím.kat. kostol,
románsky 13. st., gréc. kat.klasic.
kostol sv. Michala archanjela 19. st.,
ref. kostol 1844, kúria 19. st.
drevorezbár a
kamenosochár
Jozefa Vašku
Kláštor - barokový kláštor a kostol
minoritov v Brehove
Pamiatka: visutý most nad riekou
Latorica
Pamiatka: ranogot. kostol, ruina
klasic. kúrie 19. st. /letné sídlo
rodiny Kossuthovcov/, torzo klasic.
sochy 1800
Pamiatky: ref. klasic. kostol 1795,
malohorešské vínne pivnice
Pamiatky: kaštieľ Majláthovcov
/renesančný s anglickým parkom/ ,
ref. kostol 17. st., ortodoxná
synagóga / dnes v nej sídli Galéria
národov miesto na výtvarné
vernisáţe a výstavy/
55
tradícia vyhotovenia
charakteristického
pečiva, „géresi
béles“ (horešské
plnené pečivo)
Veľký
Kamenec
*
Malý
Kamenec
*
Leles*
Vrch: ryolitovo-sopečného
pôvodu Tarbucka, najvyšší bod
Mezibodroţia – 277 m.
zrúcanina hradu na vyvýšenine na
okraji obce Veľký Kamenec,
postavená v 13. storočí, bývalý
kaštieľ baróna Fischera – postavený v
1. polovici 19. storočia Európsky park
– s drevenými sochami stredovekých
maďarských bojovníkov
Pamiatky: dom tradícií
Remeslá: tkáčstvo, hrnčiarstvo,
košikárstvo
Pamiatky: premonštrátsky kláštor
12. st., gotický kamenný most sv.
Gottharda 14. st., rím. kat. kostol
1315.
Pamiatky: Hrad Rakocziho, Veľká
kniţnica
Pamiatky: hrad 13. st.
Múzeum:
Csemadok
Folklórny
súbor
Kökörcsin
Sarospat
ak*
Fuzer*
Satoralja
újhely*
Holloháza
Múzeum: porcelánu
*
Pálháza*
Pamiatka: lovecký zámok Kökapu
Ipartelep
Múzeum: lesníctva, loveckých
*
zbraní, poľovníctva
Tokaj*
Rieky: sútok Tiszy a Bodrogu,
Zdroj: Vlastné spracovanie, .**www.praveorechove.sk .* širšie okolie regiónu Tokaj
56
- podľa obyvateľov regiónu Tokaj sa najviac v ich prostredí
nachádzajú hory a lesy, potom rieky a chránené krajinné oblasti,
naopak za najmenej sa vyskytujú močiare a náučné chodníky;
- región má dobre zabezpečenie mobiliáru, obce majú na území
dostatok
parkovísk
pre
návštevníkov
(uviedlo
65%
respondentov), oddychových zón a odpadkových košov, jediný
problém je nedostatok detských ihrísk.
- ubytovacie a stravovacie sluţby hodnotili respondenti ako
nedostatočne ponúkané pre návštevníkov;
- ako výrazne poddimenzované sa ukázali doplnkové sluţby v
turizme, kde respondenti identifikovali hlavne plavbu loďou,
parky, ochutnávky vín a nápojov a moţnosť samozberu
vypestovaného hrozna pre tých, ktorí nevlastnia vinohrad.
TRADIČNÉ PODUJATIA
Región Tokaj
je známy svojimi jedinečnými
podujatiami, ktoré sa vyznačujú pomerne uspokojivou
návštevnosťou
a sú
veľmi
obľúbené
kvôli
svojej
gastronomickej ponuke a hlavne neformálnej atmosfére.
Poskytujú moţnosť prezentovať tradície, obyčaje, zvyky
a ľudský
potenciál
tak
svojim
občanom
ako
aj
návštevníkom zo širokého okolia a zahraničia. Väčšina
podujatí je financovaná zo zdruţených prostriedkov:
obecných, súkromných a z prostriedkov tretieho sektora.
Organizátormi podujatí sú obecné úrady v spolupráci
s občianskymi zdruţeniami a vinármi. Veľkú úlohu pri
organizovaní najväčších kultúrnych podujatí zohráva
Regionálne osvetové stredisko Trebišov.
57
TURISTICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA
Tabuľka 11. Turistická infraštruktúra v regióne Tokaj a blízkom okolí
Obec
Ubytovanie (počet postelí)
Doplnkové sluţby zariadení
-
Stravovanie
(počet
stoličiek)
-
Čerhov
Malá Tŕňa
Penzión U MACÍKA, 23
30
Veľká Tŕňa
Penzión TOKAJSKÝ DOM, 41
60
Slovenské
Nové Mesto
Bara
Černochov
Viničky
50
Borša
Reštaurácia a turistická
ubytovňa Tulipán, 12
Tokajská spoločnosť Viničky
s.r.o., 40
SOŠ vinárstvo - ovocinárska,
školský internát, 20
HATFA – ŠKOLA V PRÍRODE
SV. LUKÁŠ , chatová osada,
120
-
degustácie, archív, exkurzie, spoločenská miestnosť
s barom a biliardom, šípkami
driving range, t.j. cvičná golfová lúka, archivácia
vína, konferencie, školenia, bazén, whirpool,
degustácie, archív, exkurzie
bar, parkovisko, sauna
-
-
Zemplín
Ladmovce
-
-
-
Streda nad
Bodrogom*
Somotor*
PENZIÓN DAMASKUS, 35
Reštaurácia BARO
PENZIÓN PARK, 18
Reštaurácia SOMOTOR
SPROVY, turistická ubytovňa29
+ 16 - letná sezóna
Poľany*
Ďalšie sluţby obce
Tokajské Turistické
informačné centrum
amfiteáter 150-200, archív, degustácie
školská jedáleň, návštevy pivnice, degustácia vín,
medzinárodná vínna súťaţ
reštaurácia, konferenčná miestnosť, školy v prírode,
letné tábory, tvorivé dielne
osobná preprava mikrobusom
/15 osôb/ , 1km – 0,59€
vináreň, moţnosť objednania raňajok
60
10
100
kaviareň, rokovacia sála, letná záhrada, gril,
parkovanie, poţičovňa bicyklov, fitness, biliard
prednášková miestnosť/letná sezóna/, ohnisko na
opekanie alebo varenie, menšia posilovňa,
pingpongový stôl, volejbalové ihrisko, moţnosť
jazdy na koni
58
poľovnícke zdruţenie s 3000
ha revírom, nákladný prístav
na Bodrogu
Prístav s výletnou loďou Artur,
47 miest, plavba po Bodrogu,
Poľovnícky zväz Poľná
Pribeník*
STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA
(SOŠ) - PRIBENÍK, hosťovský
dom, 19
Hotel ZEMPLÍN **,
55
Penzión ŠPORTKLUB,
50
Autokemping MÁRIA, 173
150
70
Kráľovský
Chlmec*
PENZIÓN - ITALIA***, 52
PRIVAT CAFÉ & RESTAURANT
PIVNICA PETRA PERÉNYIHO
100
68
50
Veľký
Kamenec*
ILONA - DOM UMELCOV, 15 –
20
Reštaurácia KORONA, 92
Leles*
Reštaurácia Oáza
Reštaurácia Latorica
Trebišov*
Veľaty*
Hipoturistika, jazda na koni
100
150
100
Malý
Kamenec*
Sarospatak*
Luhyňa*
Motorest Koliba, 80
Zdroj: Vlastné spracovanie.* širšie okolie regiónu Tokaj.
sála, salónik
kaviareň, sála, salónik, parkovisko, bowlling,
billiard, fitness, kaderník, parkovisko, cykloturistika,
inline korčule, tenis, bazén
25 a 10-metrový bazén s ohrievanou vodou,
hádzanárske, volejbalové a detské ihrisko,
parkovisko, poľovačky a rybolov, degustácie vín a
exkurzie do pivníc, stanovanie, pešia turistika a
cykloturistika
bar, pizzeria, reštaurácia, konferenčná miestnosť,
parkovanie, gril, bazén, sauna, predajňa likérov a
destilátov, organizovanie programov /návšteva
pivníc, jazda na koni/ v období po vinobraní
organizovanie vínnych večier s degustáciou,
solárium, biliard klub, poker, dvor, záhrada, detské
ihrisko, krb
konferenčná miestnosť - záhrada /,organizovanie
programov i výletov , jazda na koni a lukostreľba,
tvorivé a umelecké dielne, jazdeckej túry po okolí,
organizovanie podujatí, osláv
reštaurácia, bufet, bar, terasa
Poľovnícke zdruţenie - Tarbucka
Termálne kúpalisko Végardo Furdo
Obedové menu, parkovanie, terasa
- najčastejšie sa v regióne Tokaj organizujú zábavy, plesy,
športové podujatia a súťaţe, gastro podujatí;
- tieto podujatia sú v priemere organizuje 3-5 podujatí ročne;
- obyvatelia sú spokojní so zabezpečením a organizáciou
podujatí, dĺţkou ich trvania a pestrosťou aktivít;
- nespokojní sú s nízkou orientáciou podujatí na tradičné jedlá
a tradičné zvyky a obyčaje a orientáciou podujatí najmä na
seniorov, deti a rodiny.
59
Tabuľka 12. Tradičné podujatia v regióne Tokaj rok 2010
podujatie
Rez
viniča
hroznorodéh
o
Stavanie
mája
Malá
Tŕňa
Stavanie
mája Čerhov
Tokaj
v
Európe
a
Dedovizeň
Deň
sv.
Urbana
Dátum podujatia
Február 2011
Miesto podujatia
Organizátor
SVOŠ vinárskoovocinárska Viničky
Charakteristika
tradičná súťaţ v reze viniča
Adresa
Tel.: 056 637 3470
Agáta Petríčková
30. apríl 2011
medzipivničný priestor
Malá Tŕňa
Obec Malá Tŕňa,
ROS TV
autentické ukáţky zvykov a tradícii
súvisiacich so stavaním mája
30. apríl 2011
oddychové centrum
Čerhov
Amfiteáter Slovenské
Nové Mesto
Obec Čerhov, ROS
TV
Obec Slovenské
Nové Mesto, ROS TV
-//-
Tel.: 056 672 5620
G. Cibáková
www.rostv.sk
-//-
tretí májový
týţdeň 2011
Niţná 233, Veľká Tŕňa
Tokaj Regnum
Deň detí
Jún 2011
Futbalové ihrisko, areál
Kultúrneho domu Viničky
Obec Viničky
Tokajský
festival
Jún 2011
Viničky
Tokajský
festival
26. jún 2011
Borša - kaštieľ
Rákocziovcov
Tokajské
sakrálne
variácie
3. júl 2011
Sakrálne historické
pamiatky v tokajskej
oblasti /románsky kostol
Veľká Tŕňa
Obec Viničky a
Kultúrne centrum
Medzibodroţia a
Pouţia Kráľovský
Chlmec
Kultúrne centrum
Medzibodroţia a
Pouţia
Obec Veľká Tŕňa,
Regionálne osvetové
stredisko Trebišov
Deň obce
August 2011
Viničky
1. máj 2011
Obec Viničky
60
prezentácia zvykov, jedál, remesiel
tradícii Slovákov ţijúcich v zahraničí
-//-
Prehliadka tokajských pivníc spojená
s ochutnávkou vín a tradičných
zemplínskych špecialít.
Oslava spojená s detským športovými aktivitami konaná z
príleţitosti oslavy Dňa detí
Tel.: +421 903 608 865
Katarína Milá
www.ostrozovic.sk
Tel.: 056 / 637 32 81,
056 / 628 52 40
Michal Takáč,
www.vinicky.ocu.sk
-//-
Sprievodné podujatie Tokajského
festivalu
Multiţánrový festival
Tel.: 056 632 1620
Ladislav Ferencz
Sakrálne umenie Tokaja - oţivenie
historických pamiatok na Tokajskej
vínnej ceste - sakrálne hudby, spev,
oţivovanie kresťanských tradícií,
historických divadelných fragmentrov
na netradičných miestach.
Oslava konaná z príleţitosti Dňa obce
s bohatým kultúrnym programom a
športovo - zábavnými aktivitami
Tel.: 056 672 5620
K.Porhinčáková
Web: www.rostv.sk
Tel.: 056 / 637 32 81,
056 / 628 52 40
Michal Takáč,
www.vinicky.ocu.sk
XVI.Tokajsk
é
malotŕňansk
é
vinobraneck
é slávnosti
Tak še to
robilo
17. - 18.
september 2011
Medzipivničný areál Malá
Tŕňa
Obec Malá Tŕňa,
Regionálne osvetové
stredisko Trebišov
Vinobranecké slávnosti
Tel.: 056 672 5620
G. Cibáková
www.rostv.sk
23. september
2011
Dom tradícií v obci
Čerhov
Obec Čerhov,
Regionálne osvetové
stredisko Trebišov
Tel.: 056 672 5620
G. Cibáková
www.rostv.sk
Tokajské
vinobranie
23. september
2011
Amfiteáter v obci Čerhov
Obec Čerhov,
Regionálne osvetové
stredisko Trebišov
Výstava
ovocia
a
zeleniny
Deň
otvorených
pivníc
Mikulášske
oslavy
september 2011
Mestské kultúrne
stredisko
Zväz záhradkárov
Dom tradícií - autentické činnosti:
pečenie chleba v tradičnej peci,
tradičných tokajských koláčov,
ukáţky tkania tokajských pokrovcov,
výroba vína. Interaktívna aktivita.
Oslava práce vo vinohradoch,
ochutnávka vín z tokajskej oblasti,
tradičných koláčov a iných jedál,
prezentácia tradícií, zvykov, folklóru,
remesiel, súprievodné športové
podujatia, atrakcie pre deti i
dospelých.
Tradičná výstava ovocia a zeleniny
posledná
septembrová
sobota 2011
5. december 2011
Niţná 233, Veľká Tŕňa
Tokaj Regnum
Mestské kultúrne
stredisko Borša
Obec Borša
Prehliadka tokajských pivníc spojená
s ochutnávkou vín a tradičných
zemplínskych špecialít.
Oslavy príchodu Mikuláša
Tel.: +421 903 608 865
Katarína Milá
www.ostrozovic.sk
Tel.: 056 679 2213
Mária Kováčová, Mária
Szegedyová
December 2011
Viničky
Obec Viničky
Oslava Mikuláša s najmladšími
občanmi obce
Tel.: 056 / 637 32 81,
Michal Takáč,
www.vinicky.ocu.sk
Mikulášska
oslava
Zdroj: Vlastné spracovanie.
61
Tel.: 056 672 5620
G. Cibáková
www.rostv.sk
Tel.: 0907 667 331
Ladislav Takáč
XII. ORGANIZÁCIA
TOKAJ
Tabuľka 13. Občianske združenia v regióne Tokaj
Mesto
Miestna akčná
skupina TOKAJROVINA, o.z.
Odbor klubu
slovenských turistov
Tokaj Slovenské N.
Mesto
Sídlo
Slovenské
Nové Mesto
Vznik
2008
turizmus
2005
vinohradníctvo,
vinárstvo
vinohradníctvo,
vinárstvo
vinohradníctvo,
vinárstvo
vinohradníctvo,
vinárstvo
rozvoj obce,
regiónu, turizmu
vinohradníctvo,
vinárstvo
vinohradníctvo,
vinárstvo
2002
Zdruţenie "Tokajský
strapec"
Viničky
"TOKAJ REGNUM"
Malá Tŕňa
Terra Tokaj,
občianske zdruţenie
Malá Tŕňa
Tokajské zdruţenie
Malá Tŕňa
Zdruţenie Tokajská vínna cesta
Dátum vzniku: 17. júna 2008.
Členovia: vinári, starostovia tokajských obcí,
zástupcovia cestovných kancelárií, kultúrne organizácie a
mimovládne organizácie.
Kľúčové úlohy: nájsť a vyuţiť dotačné a grantové
moţnosti podpory aktivít v záujme zvýšenia atraktívnosti
Vinohradníckej oblasti Tokaj, zlepšenia imidţu, marketingu,
poskytovaných sluţieb a tým zvýšenia konkurenčnej
výhodnosti oblasti.
2002
2005
2009
2006
2004
Malá Tŕňa
Malá Tŕňa
súkromní majitelia
pôdy, lesov
vinohradníctvo,
vinárstvo
PORTA CLARITAS
Zemplín
rozvoj obce,
regiónu, turizmu
rozvoj obce,
Zdruţenie Tokajská
regiónu, turizmu
Trebišov
vínna cesta
vinohradníctvo,
vinárstvo
Zdroj: http://register-obcianskych-zdruzeni.vyhladajsi.sk,
V REGIÓNE
Väčšina občianskych zdruţení pôsobiacich v rámci
regiónu Tokaj má sídlo v Malej Tŕni. Hlavnými činnosťami
zdruţení sú hlavne vinohradnícke a vinárske činnosti, tieţ
činnosti zameranie na rozvoj regiónu a turizmu v území.
K najvýznamnejším v oblasti turizmu patria:
Slovenské
Nové Mesto
Zdruţenie "KÁTÉ"
Zdruţenie
pestovateľov a
malovýrobcov
tokajských vín
Slovenska
Zdruţenie vlastníkov
lesa grófa
Széchenyiho Malá
Tŕňa
Činnosť
rozvoj obce,
regiónu, turizmus
TURIZMU
Občianske zdruţenie Tokaj Regnum
Dátum vzniku: 01.02.1974 dodatku číslo 8, zo dňa
21.2.2006, ktorý vydal Úrad priemyselného vlastníctva SR,
je drţiteľom označenia pôvodu: Tokajské víno Zdruţenie je
zdruţením fyzických a právnických osôb. Zdruţenie ako
právnická osoba dáva ţiadosť o zápis označení pôvodu
výrobkov pre vína vyrábané v Tokajskej oblasti
nachádzajúce sa na území SR, chráni a presadzuje
oprávnené záujmy členov zdruţenia pri výkone práv v
zmysle príslušného rozhodnutia Úradu priemyselného
vlastníctva SR.
1993
2010
2008
62
Členovia: Vinárstvo J. & J. Ostroţovič TOKAJ MACIK
WINERY s.r.o. TOKAJ & CO s.r.o. Zlatý strapec Viničky
Spoločnosť SANPO s.r.o. Tokajská spoločnosť Viničky s.r.o.
Galafruit s.r.o., Chateau Viničky k.s. SANPO s.r.o. TOKAJ
WINE s.r.o.
Obce regiónu Tokaj a ich úloha v turizme
Obecné úrady v riešenom regióne si postupne
uvedomujú potenciál svojho regiónu a postupne mobilizujú
svojich obyvateľov, podnikateľov a zároveň seba navzájom
k vyššej aktivite a angaţovanosti v turizme. Do dnes ide
hlavne o nasledujúce aktivity:
organizovanie a
spoluorganizovanie podujatí, získavanie a vyuţívanie
rôznych zdrojov na realizáciu rozvojových projektov,
získavanie, spracovanie a poskytovanie informácií v oblasti
turizmu, propagácia atraktivít, prezentácia regiónu na
výstavách a veľtrhoch, medziregionálna a zahraničná
spolupráca, poskytovanie poradenstva a metodickej pomoci
v turizme a regionálnom rozvoji, zriaďovanie obecných
múzeí, spoločenských priestranstiev a oddychových zón,
výstavba a značenie cyklotrás a cyklochodníkov, realizácia
priestorového informačného značenia. Mnohé obce chcú
napomáhať aj k rozvoju základnej turistickej infraštruktúry,
ako je poskytovanie ubytovania, poskytovaním vlastných
kapacít alebo ako sprostredkovateľ..
XIII. MARKETINGOVÉ AKTIVITY REGIÓNU
TOKAJ
PRODUKT A JEHO PREDAJ
Región Tokaj v súčasnosti produkt nemá, má len
ponuku jednotlivých sluţieb, ktoré sa však vzájomne
nedopĺňajú, o mnohých návštevník nevie, mnohé sa však
skôr líšia len v kvalite, cene, ale základná ponuka je
63
rovnaká. Potenciál, ktorý ponúka tento región či uţ
kultúrny, prírodný ale aj ľudský nie je dostatočne vyuţívaný
na prilákanie návštevníka.
Jednotlivé sluţby, ale aj
výrobky, samozrejme okrem vín (tie predáva samotná
značka Tokaj) sú nevýrazne voči sluţbám a výrobkom v
ostatných regiónoch, nevyzdvihujú svoju výnimočnosť
podloţenú významnou históriou "kráľovského" Tokaja.
Ďalšie turistické produkty a programy sa v regióne
šijú na mieru podľa poţiadaviek dopredu objednaných
návštevníkov. Samotné zdruţenie Tokajská vínna cesta na
svojej internetovej stránke ponúka príklady zostavenia
programu na 2 dni, prípadne viac dní. Program je však
veľmi všeobecný, bez fantázie a bez konkrétnej témy,
ktorou by mohol osloviť potenciálneho klienta. Po dlhom
pátraní na Internete sme však naďabili na produktový
balíček 2-dňového pobytu, ponúkaný firmou Ostroţovič s
názvom "Objavte Tokaj", ktorý uţ naozaj spĺňal parametre
turistického produktu, t.j. obsahoval tému, motív (ktorý má
za úlohu navodiť záujem), podrobný program do detailov
(napr. obsah jedálneho lístka) , cenu, jasné podmienky
účasti a moţnosti rezervácie, prípadne kúpy.
Produktové, alebo len programové balíčky sa snaţia
vytvárať aj mnohé cestovné kancelárie na Slovensku, ktoré
tak vystupujú v roli sprostredkovateľa. Na Internete je
moţná nájsť niekoľko ponúk od cestoviek z rôznych kútov
Slovenska, ktoré sa zaoberajú zostavovaním jednotlivých
balíkov buď podľa vlastného uváţenia, alebo podľa záujmov
návštevníkov. V riešenom území pôsobí cestovná agentúra
Kamelot, ktorá je zároveň členom zdruţenia Tokajská vínna
cesta, no svojej úlohy sprostredkovateľa turistickej ponuky
v regióne sa ešte nestihla veľmi zhostiť. Dôvodom podľa
slov
niektorých
členov
zdruţenia,
je
nezáujem
návštevníkov, obracať sa na agentúru v prípade
zabezpečovania si pobytu doma, na Slovensku. Domáci
návštevníci, ktorí sa chystajú do regiónu sa spoliehajú na
vlastné schopnosti pripraviť si balíček podľa vlastných
predstáv a jednotlivé sluţby, body programu tak priamo
dohodnúť s poskytovateľmi sluţieb. Dôvodom je aj
presvedčenie dohodnutia výhodnejšej ceny. Zahraniční
návštevníci vzhľadom na jazykovú bariéru, ale aj isté
pohodlie o tieto sluţby prejavujú väčší záujem, hlavne ak
cestovaniu v regióne nie sú dostatočné informácie napr. na
Internete. Tieţ je to aj prípad starších návštevníkov, ktorí
nie sú dostatočne zdatní v práci s modernými informačnými
technológiami.
PROPAGÁCIA OBCÍ A VINÁROV
Jednou zo slabých stránok regiónu Tokaj ako
turistickej oblasti je nízka turistická informovanosť o
moţnostiach, ktoré poskytuje táto vinohradnícka oblasť
svojim návštevníkom. Propagačný materiál a turistický
sprievodca Tokajskou vínnou cestou, má snahu riešiť tento
nedostatok. Propagačný materiál prezentuje región ako
celok. Po obsahovej stránke je to predovšetkým obrazový
materiál so sprievodným textom, ktorý predstavuje
vinohradnícku oblasť, Tokajskú vínnu cestu s jej obcami,
vinármi, sluţbami v oblasti turizmu a tradičnou kultúrou.
Turistický sprievodca obsahuje turistické informácie
o infraštruktúre vyuţiteľnej pre potreby návštevníkov
tokajskej oblasti ako napr. ubytovacie a stravovacie
moţnosti, poskytovanie rôznych druhov sluţieb, informácie
o kultúrnych a historických danostiach a podáva ďalšie
uţitočné informácie.
Slabá informovanosť o moţnostiach, ktoré dovolenkár
v regióne má, ho nútia cestovať ďalej a hľadať miesta,
ktoré mu túto informovanosť
ponúknu. Nedostatočná
kvalita informačnej infraštruktúry v regióne Tokaj je toho
64
jasným príkladom. Výhovorka niektorých poskytovateľov
sluţieb, ţe návštevníkovi nemá čo ponúknuť svedčí o jeho
nedostatku informácii, prípadne o nezáujme ich sledovať.
Je tieţ pravdou, ţe v turistických destináciách obyvatelia
trpia akýmsi syndrómom zaslepenosti voči potenciálu,
ktorý ich obklopuje. Dobrý informačný systém, tak môţe
pomôcť
aj
domácemu
obyvateľstvu
uvedomiť
si
výnimočnosť miesta kde ţijú, a tak k väčšiemu
lokálpatriotizmu a hrdosti na svoj pôvod. Dopravný a
priestorový informačný systém, ktorý tvoria tabule,
prípadne panely s cieľom návštevníka upozorniť na cieľ,
potom ho k nemu doviesť a nakoniec o cieli, prípadne
ďalších cieľoch informovať, sú tieţ riešením pre zvýšenie
informovanosti. Tento systém je veľmi potrebný nie len pre
návštevníkov, ktorí cestujú autom, ale aj cyklistov, peších
turistov, prípadne vodákov. Jednotlivé obce regiónu majú
na začiatku obce tabuľku "Vitajte v
obci ....", no
návštevník sa nikde nedozvie, ţe uţ je v Tokajskej oblasti.
Ani jedna z obcí riešeného regiónu nemá riešené dopravné
značenie kultúrnych a turistických cieľov, tzv. hnedé
tabule, ktoré sú v maďarskej časti regiónu Tokaj naopak
veľmi obľúbenou formou navigácie. Priestorové informačné
tabule, ktoré uţ skôr riešia informačnú a propagačnú
funkciu sú v regióne osadené častejšie, no kaţdá v inom
dizajne a štruktúre a téme obsahu informácií, ktoré sa na
nej nachádzajú. Mnohé boli osadené na mieste bez
platných povolení, o mnohé sa nemá kto starať, t.j. riešiť
ich pravidelnú údrţbu.
Najideálnejšia forma informačného systému v
destinácii je kombinácia cestného, priestorového s
informačnou kanceláriou. Tá ponúka návštevníkovi okrem
osobného kontaktu aj ďalšie informácie buď priamo, alebo
sprostredkovanie prostredníctvom propagačného materiálu,
mapy, sprievodcu a pod. Okrem iného informuje aj o
dopravných spojeniach, o ubytovacích a stravovacích
moţnostiach o kultúrnych, spoločenských a športových
podujatiach v regióne Tokaj, o inštitúciách, podnikoch a
podnikateľoch v okolí.
V regióne Tokaj sa nachádza jedno informačné
centrum hneď vo vstupnej obci do regiónu, v obci Čerhov.
Ide o sezónne informačné centrum, zavreté v období od
januára do apríla. Otváracia doba sa pohybuje od 10:00 do
15:00 iba počas pracovných dní. Cez víkend je Informačné
centrum zatvorené.
-
respondenti necítia, ţe by bol región Tokaj vôbec
prezentovaný;
- najväčšia nespokojnosť je billboardami a transparentmi,
sponzorstvom a nedostatkom reklamných predmetov, len mierna
spokojnosť bola vyjadrená s propagáciou v propagačných
materiáloch a na internete;
- respondenti, ako najlepší zdroj propagácie identifikovali
nasledujúce: referenciami v rámci Dňa otvorených pivníc, Tokaj
v Európe a pod.
- z hľadiska územnej úrovne propagácie regiónu respondenti
uviedli, ţe čím vyššia úroveň tým niţšia propagácia t.j. najvyššia
propagácia na okresnej úrovni a najniţšia na medzinárodnej.
- obyvatelia regiónu nie sú takmer vôbec informovaní a necítia sa
byť ani dostatočne zapájaní do plánov a rozvoja turizmu v
regióne Tokaj.
65
Tabuľka 14. Propagácia regiónu Tokaj v oblasti turizmu
Obec
propagačný materiál,
predmet
Internetová stránka
obce
Broţúrky o obciach, tričká,
magnetky, perá
Čerhov Malá Tŕňa
Veľká Tŕňa
Slovenské Nové
Mesto Bara Zemplín,
Viničky
Všetci, okrem
Galafruit (stránka
nefunkčná)
vinári
Propagačné materiály, vína,
vinne etikety
info tabuľa,
dopravné značenie
kultúrnych cieľov
Vítacie tabule,
začiatok obce
J. & J. Ostroţovič
TOKAJ MACIK
WINERY s.r.o. Zlatý
strapec Viničky
facebook
Čerhov, Malá Tŕňa
Veľká Tŕňa
Slovenské N. Mesto
Borša Ladmovce
Vinicky Černochov
J. & J. Ostroţovič
TOKAJ MACIK
WINERY s.r.o. Zlatý
strapec Viničky
značka
Obce majú erby
väčšinou
symbolizujú
poľnohospodárstvo
a vinohradníctvo
Loga - strapec
hrozna, pohár,
putne, korunka,
slnko
výstavy, veľtrhy
Slovakiatour
Bratislava,
Slovakiatour
Bratislava,
Zdroj: Vlastné spracovanie.
Zlá situácia v spotrebe vína v rámci EÚ, nahráva aj nášmu
problému, ţe dve desaťročia nie sme vo výrobe vína sebestační.
Poslaním regiónu Tokaj vzhľadom na jeho jedinečnosť v Európe,
ale aj vo svete, preto nie je produkovať obrovské kvantá vína.
Potrebné je skôr nájsť pridanú hodnotu tokajského vína a na nej
postaviť jeho budúcnosť. Marketing vín na v regióne je potrebné
jednoznačne stavať na samotnej polohe regiónu, ktorá v
skutočnosti predurčuje vínam originalitu. Vinohradníctvo a
vinárstvo ďalej zohráva významnú úloha v tvorbe rázu a imidţu
oblasti. Okrem iného aj k motivácií návštevníkov vycestovať do
regiónu. Samozrejme okrem návštevy viníc a pivníc, má chuť
spoznávať aj pôvod tradície vinohradníctva, vidieť históriu oblasti
v podobe pamiatok, spoznávať prírodu, ktorá sa zaslúţila tieţ o
kvalitu vína. Z prírodných krás má návštevník zastúpené v oblasti
pomerne dosť široké spektrum. Kultúrnych a historických
pamiatok je tieţ pomerne veľa, horšie je to však s ich estetickým
a technickým stavom. Mnohé je potrebné rekonštruovať,
sprístupniť, prípadne označiť dopravnou navigáciou a
informačnými panelmi.
11.3. Služby pre vinársku turistiku sú nedostatočné
a v súčasnosti sú takmer bariérou, ktorú je možné
zmierniť len využitím služieb v okolitých obciach (obslužná
zóna)
11. konštatovanie
11.1. Vinárske produkty a služby reprezentuje niekoľko
väčších vinárstiev. Rastie počet malých vinárov, pre
ktorých je veľmi žiaduca podpora dovzdelania vo vinárstve
i podnikaní
Vinári a vinohradníci, ktorí svojimi činnosťami dávajú hlavný
zmysel a ţivotnosť
značke vína Tokaj, sú pomerne silnou
stránkou oblasti. Ţije tu skupinka väčších vinárov, ktorí ţijú viac
menej z predaja vín, priamo návštevníkovi alebo cez vlastné
distribučné siete, degustácií prípadne aj s ponuky sluţieb v rámci
ubytovania alebo príleţitostného stravovania. Menší aţ malí ,
prípadne začínajúci vinári sa v poslednej dobe snaţia vyrábať a
predávať víno, však stále viac a viac. Uvedomujú si fakt, ţe
predaj vína známym a rodine dnes veľa nevynáša. Mladí vinári,
ktorí akoby sa učili opäť remeslu svojich dedov a otcov, pričom
veľakrát ich vzdelania sa od vinohradníctva výrazne líšia. Vedia,
ţe ak sa budú chcieť vinárstvu venovať profesionálnejšie, budú
ho musieť zlegalizovať.
11.2. Potenciál rozlohy viníc i kvality produktov je veľký
a to ako z hľadiska výroby a obchodu s vínom, taktiež
z hľadiska vinárskej turistiky
66
Sluţby pre turistov sú úţ výrazne slabšie. Je ich málo.
Predovšetkým stravovacie zariadenia na Tokaji chýbajú. Jediné
zariadenie kde si môţete dať teplé jedlo, bez predchádzajúcej
objednávky je Reštaurácia Tulipán v Slovenskom Novom Meste, v
Motoreste Koliba za Obcou Čerhov a v meste Trebišov. S
ubytovaním je to o troška lepšie a veľa kapacít sa ešte
dobudováva (napr. Nagy, Viničky a Sanpo, Čelejka). Veľké plus
zohráva aj vybavenosť turistickými sluţbami u tzv. obsluţnej
zóny Regiónu Tokaj, ktorú tvorí oblasť Medzibodroţia a severnej
časti Maďarskej republiky, ktorá naopak ponúka atraktivity, ktoré
na Slovenskej strane nie sú (kúpalisko, hrad nie ruiny).
11.4. Tokaj má dobré predpoklady k potrebnému mixu
produktov, zloženého z vinárskej, cyklistickej, aktívnej,
relaxačnej a kultúrno-poznávacej turistiky
Vytvorené podmienky v Regióne Tokaj núkajú príleţitosť na
ponuku krátkodobých maximálne strednodobých pobytov,
zameraných na vínny turizmus a spoznávanie tradícii v oblasti
vinohradníctva a ţivota vidieckeho obyvateľstva. Región ponúka
ideálne podmienky pre nerušený relax v tichom prostredí, bez
masového turizmu. Špecializovaná ponuka orientovaná na vínny
turizmus umoţňuje ponuku sluţieb aj mimo klasických
dovolenkových období leta a zimy, t.j. predovšetkým jeseň, ale aj
jar. Vzhľadom na fakt, ţe ide o poľnohospodársku oblasť sú tu
vytvorené podmienky na eko-turizmus v podobe ľahších peších a
cyklistických túr, prípadne vodných plavieb a samozrejme
agroturizmus v podobe vinohradov a vinohradníckych dvorov. Na
druhej strane je tu ešte veľa nevyuţitých príleţitostí, ako je sila
značky Tokaj, tradície a zvyky, ktoré by sa viac mali pretaviť do
rôznych podujatí, tradičná gastronómia, malebnosť krajiny a
pamiatky. Región má ešte veľa nevyuţitých strategických
príleţitostí v podobe termálnych prameňov a veľmi pestrého
geologického zloţenia, ktoré by obohatili územie o nové formy
turizmu, o ktoré je vo svete veľký záujem.
11.5. Vzácne dochované ľudové stavby a väčšie historické
objekty by mohli dotvoriť kultúrno-historický ráz regiónu,
vyžadujú však rýchlu obnovu a vhodné využitie
Pamiatky a architektonické zaujímavosti v podobe tradičných
domov, izieb sú jedinečnosťou, v ktorej si kaţdá obec pestuje
svoje miestne múzeum. Miestny skanzen uţ môţe vytvárať z
viacerých domov, ktoré si zachovávajú pôvodný historický raz,
architektonické jedinečnosť. Preto je dôleţité aspoň pre centrá
obcí, kde návštevník určite zavíta zaviesť opatrenie, kde budú
jasne zadefinované stavebných zásahy, aby nenarúšali pôvodnú
architektúru obcí.
C/ VÍZIA PRE REGIÓN
TOKAJ
Obsahom motivačnej štúdie je zohľadniť dlhodobú
víziu rozvoja regiónu Tokaj a jeho začlenenie do širších
vzťahov v rámci Východného Slovenska a bilaterálneho
regiónu tvoreného severovýchodným Maďarskom.
Cieľom vízie pre región Tokaj 2011-2021 je
jednoduché a kompaktné pomenovanie hlavných zmien, ku
ktorým smerujú zistené skutočnosti, resp. konštatovania
motivačnej štúdie zamerané na všetkých aktérov
v riešenom území. Zmeny sú ilustrované verbálne, ako
popis súčasného a cieľového stavu.
Vízia je vystavaná na súčasnom stave, ktorý
detailnejšie popisuje analytická časť štúdie. Spôsoby
ako postupne dosiahnuť ţelaný stav popisuje
návrhová časť štúdie. Táto vízia ukrýva v sebe mnoţstvo
kľúčových slov a väzieb, ktoré sa v celkovom obraze môţu
zdať nevýrazné, ale práve ony tvoria výslednú mozaiku
budúcej prosperity regiónu.
67
1. Tokaj Slovenský a Maďarský versus Tokaj Európsky
2011
2021
Tokaj Slovenský a maličký
Slovenský región Tokaj je severným výbeţkom celého
Tokajského
regiónu,
z ktorého
90%
územia
leţí
v Maďarsku. Rozlohou a postavením v ponuke turistických
atraktivít, vybavenosťou sluţbami a celkovým zviditeľnením
je na mape Európy „zanedbateľne“ malý a primerane tomu
turisticky prehliadaný. Maďarská časť, zapísaná v zozname
UNESCO, je prezentovaná vo svete ako „celý“ Tokaj
a Slovenskú časť neberie do úvahy.
Tokaj bez hranice
Tokaj je len jeden. Ako jeden je prezentovaný na mape
turistických destinácií a zobrazovaný v turistických mapách.
Na Slovensku i v Maďarsku je prezentovaný ako región
„bez hranice“, má spoločný marketing a spoločnú
propagáciu na trhu. Koncept jedného regiónu Tokaj je
v súlade s podporou cezhraničnej spolupráce Európskych
regiónov a snahou o vytváranie Európy regiónov. Je
súčasne veľkou šancou slovenskej časti pre vyrovnávanie
úrovne kvality a rozsahu turistických sluţieb v priebehu
nasledujúcich desiatich rokov.
2011
2021
Tokaj sám pre seba
Geografické vymedzenie regiónu Tokaj (7 obcí + 3),
ktorých
potenciál
je
z hľadiska
rozvoja
turizmu
nedostatočný. To, čo je výhodou z hľadiska jedinečnosti
Tokajských vín – presne vymedzený malý región - je
nevýhodou z hľadiska budovania dostatočnej kapacity pre
rozvoj turizmu. V súčasnosti je v regióne Tokaj absolútny
nedostatok základných a doplnkových turistických sluţieb.
Tokaj región medzi regiónmi
Na mape turistických destinácií východného Slovenska je
ţiaduce „vinársky“ vymedzený región Tokaj zväčšiť na
„turisticky“ chápaný región. Z hľadiska vybavenosti je
potrebné pri rozvoji regiónu a stratégiách rozvoja turizmu
zahrnúť do regiónu existujúce sluţby a atraktivity v
susedných obciach. Zahrnutie širšieho okolia, ako
integrovaného zázemia regiónu Tokaj, je prirodzené,
neuberá nič na špecifickosti regiónu Tokaj a výrazne a
okamţite zlepšuje jeho vybavenosť základnými sluţbami.
68
II. Tokaj ostrov (ohraničený a izolovaný) versus Tokaj prepojený a spolupracujúci
2011
2021
Tokaj izolovaný
V regióne Tokaj nie je moţné dosiahnuť dostatočnú
kapacitu základných turistických sluţieb. Tento „ostrovček
Tokaj“ je príliš malý, aby na ňom mohlo byť toľko turistov,
koľko umoţňuje jeho potenciál. Nemal by sa svojou
výnimočnosťou izolovať. Jeho príťaţlivosť pre turistiku nie
je v jeho „vylúčení sa“ z prostredia okolitých regiónov, ale
jeho šancou je naopak otvorenosť a dobré spojenie
s okolím.
Tokaj otvorený
Región Tokaj je turistickým „miestom“, na ktoré sa za jeho
všetkými atrakciami prichádza a odchádza ako do
koncertnej siene plnej záţitkov. Má brány otvorené a je
dobre prístupný z blízka i ďaleka. Hľadá prirodzené vzťahy
so vzdialenými priateľmi a príbuznými, napríklad mestami
na historickej obchodnej ceste Tokajského vína, svoje
cyklistické trasy prepojil s ostatnými regiónmi a svoje vína
prezentuje ako pozvánky v mestách, z ktorých návštevníci
radi prichádzajú.
2011
2021
Tokaj veľkých a malých vinárov
Nepriaznivé politické prostredie v komunistickej ére vzalo
vinárom Tokajskej oblasti moţnosť vyrábať víno v malom
a ekonomické prostredie demokratickej doby im ju
nevrátilo.
Malí
vinári
zostávajú
veľmi
malými
producentmi, ktorí sa výrobou vína neuţivia. Postupne
zaniká tradícia malých vinárov. Na druhej strane vzniklo
niekoľko veľkovýrobcov, ktorí dnes reprezentujú tokajské
víno a umenie jeho výroby. Obraz malých a veľkých
vytvára mentálny plot, ktorý budí zdanie, ţe silnejší
víťazia a „zaberajú“ všetko územie na úkor slabších. Táto
atmosféra nepraje vzájomnej spolupráci vinárov.
Tokaj prosperujúcich vinárov
Je nesporné, ţe veľkým vinárom sa darí, a nájsť cestu
ako pomôcť malým vinárom, je v danom ekonomickom
a legislatívnom prostredí ťaţké. Naliehavá pomoc malým
je poskytovaná skôr nepriamo. Veľkí sú podporovaní
zlepšenou propagáciou a dostupnosťou regiónu, teda
verejnými sluţbami v regióne. Prosperita jedných
i druhých však zvyšuje celkovú „vinársku i turistickú
hodnotu“ regiónu a z tohto pohľadu sa Tokaj stal
regiónom „prosperujúcich“ vinárov, ktorí svojimi vínami
a sluţbami vytvárajú optimálne diverzifikovanú ponuku,
typickú pre vinársky a turistický región.
69
III. Tokaj jednosmerný a chaotický versus Tokaj všestranný a cielene rozvíjaný
2011
2021
Tokaj „jednofarebný“ vinársky
Tokaj je spojovaný zatiaľ len s vínom, za vínom sa
prichádza a s vínom sa odchádza. Vinársky Tokaj je naozaj
silnou značkou, je však súčasne značkou „jednej komodity“
a nemá obsah „značky turistickej destinácie“. Tokajské vína
naplno profitujú z popularity značky Tokaj, ktorú na
svetovom trhu samozrejme vytvárajú do veľkej miery
maďarské vína. Rozvoj turistického regiónu Tokaj
nespočíva len na zlepšovaní podmienok pre „nákup vína
z dvora“ alebo celkový obchod s vínom, ale v posilnení
základných turistických sluţieb, ktoré pomôţu „objaviť“
región a predať aj iné produkty a sluţby spojené
s návštevou a pobytom v regióne.
Tokaj „pestrý“ turistický
Tokaj je miestom pre turistov s dostupnými kvalitnými
sluţbami a produktmi, ktoré vytvárajú turistické balíčky
a mix záţitkov. Zvýšená vybavenosť a atraktivita a
následná zvýšená návštevnosť regiónu sú dynamickými
faktormi, ktoré ovplyvňujú i štruktúru ponuky sluţieb a ich
postupnú diverzifikáciu. Podpora rozvoja turizmu sa
prejavuje
rozšírením
klientely
samotných
vinárov
spôsobom, ktorý oni sami nedokáţu vyvolať. Výhodnosť je
obojstranná.
2021
2011
Tokaj harmonicky rozvíjaný
Rôzne skupiny, organizácie a podnikateľské subjekty sú
o svojich zámeroch dobre informované. Existuje spoločná
platforma výmeny informácií. Väčšie projekty sú
vzájomne koordinované a vízia regiónu Tokaj je všetkými
kľúčovými partnermi zdieľaná a osvojená. Miestne projekty
sú prepojené, nadväzujú na väčšie projekty, podrobnejšie
sú zmerané na riešenie miestnych problémov, ale sú
kompatibilné so zámermi regiónu Tokaj, Košického regiónu,
Slovenska a Európskej Únie. Rozvoj regiónu je sledovaný
merateľnými kritériami a je priebeţne vyhodnocovaný.
Tokaj chaoticky reagujúci
Je nesporné, ţe obyvatelia a podnikatelia v regióne Tokaj
cítia potrebu a moţnosti rozvíjať rôzne formy podnikania
spojené s vinárstvom a sluţbami v turizme. Ich osobné
a firemné
projekty
sú
však
obmedzené
ich
podnikateľskými
zámermi
a limitované
dostupnými
finančnými prostriedkami vlastnými alebo z úverov. Tieto
partikulárne záujmy sú ako rôzne orientované sily v
typickom „chaotickom“ trhovom prostredí, kde sa reaguje
predovšetkým na dopyt.
70
71
Tokaj jedinečný
Pre úspech vízie regiónu Tokaj je potrebné
sústrediť sa na štyri „top ciele regiónu“, ktorých
realizáciu je moţné dosiahnuť v čo najkratšom čase
a ktoré začnú „hýbať povedomím“ o zmenách v
turistickom regióne Tokaj. Navrhujeme ciele, ktoré sú
z hľadiska vinárskeho regiónu k vínu komplementárne,
rozširujú ponuku produktov a sluţieb
a animujú obraz
nového „naozaj turistického“ regiónu Tokaj na verejnosti.
Tematika vína bude automaticky vţdy prítomná a preto
nemusí byť primárne zdôrazňovaná i keď samozrejme,
stále ide o vinársku turistiku.
i tajomstvách pestovania vínnej révy a výroby vína.
V sezóne a cez víkendy sú otvorené degustačné stánky
pre turistov. Informácie a mapy sú k dispozícií
v informačných
kanceláriách,
na
všetkých
informačných miestach a u poskytovateľov sluţieb
a na webe.
Vitajte v Tokajských pivniciach – Tokaj najlepší v organizovanej vinárskej
turistiky
Tokaj sa stal známy organizovaním vinárskych
akcií, ktoré sú usporadúvajú v priebehu celého roka
v časovo ustálených termínoch. Ponúkajú okrem vína aj
rozšírenú ponuku produktov a sluţieb. Pravidelné akcie sa
stali súčasťou programu mnohých cestovných kancelárií
a vinári si pochvaľujú nárast klientov a predaj vína. Sami
sa na investíciách do turistiky podieľajú viac ako v minulých
rokoch.
Tokaj na turistickej mape Európy - Tokaj najmenšia, najsladšia vinárska
destinácia Európy
Región ponúka jedinečný produkt - víno, ktorý
inde návštevník nenájde. Región Tokaj je známy
nielen, ako značka kvalitného a jedinečného vína, ale
aj ako ideálneho miesta pre trávenie aktívnej
dovolenky plnej záţitkov. Značka regiónu má svoj
príbeh, históriu, ktorá je v súlade s históriou regiónu
a ľudia tu ţijúci sú hrdí na svoj región. Región má osobitú
značku s vhodným logom, pomenovaním, sloganom pre
postupný a premyslený marketing nielen doma, ale aj
v zahraničí, vďaka cielenej a kvalitne pripravenej
propagácii.
Tokaj ako na dlani – Tokaj najlepší v informačnom systéme pre turistov
Tokajský región je unikátny uţ nielen vínom, ale aj
výborným informačným systémom pre turistov.
V teréne sú osadené tabule a vybudované odpočívadlá
s informáciami pre turistov. Internetové stránky sú
aktualizované samotnými poskytovateľmi sluţieb. Kolekcia
broţúr a máp získala ocenenie za najlepší súbor turistickej
destinácie v SR.
Vinohradmi regiónu Tokaj na bicykli – Tokaj najlepší v značení
a vybavenosti cyklistických ciest
Aj keď chodníčky a trasy pre cyklistov región Tokaj sú
pomerne krátke, sú však známe dobrým značením,
vybavenými
miestami
pre
odpočinok,
piknik,
informačnými
tabuľami
o histórii
regiónu
72
D/ ROZPRACOVANIE
STRATEGICKÝCH
CIEĽOV PRE REGIÓN
TOKAJ




V nasledujúcej časti motivačnej štúdie sme vytvorili
súhrn
strategických
cieľov,
rozpracovaných
do
podrobnejších špecifických, ku ktorým sme doplnili
opatrenia na ich dosiahnutie.

1. Strategický cieľ: Záchrana, podpora a využitie
tradícií, služieb a výrobkov spojených s vinárstvom
v regióne Tokaj, k rozvoju vínneho turizmu

1.1 Skvalitnenie a zvýšenie produkcie vína v regióne
Tokaj
Cieľový stav: „produkcia a kvalita originálneho
tokajského vína dosahujú vzhľadom na veľkosť
vinohradníckej oblasti vysoký podiel na trhu
sladkých vín a ich kvalita je oceňovaná
predovšetkým vysokým predajom“
1.1.1. Zvýšiť
výmery
vinohradov
a zlepšiť
podmienky pre pestovanie viniča a výroby
vína
 klasifikovať vhodné lokality s cieľom
maximálne
vyuţiť
vinohrady
pre
73
pestovanie originálnych tokajských
odrôd,
osadiť vhodné lokality kvalitným
vinohradníckym materiálom,
spracovať
doporučené
postupy
pestovania
viniča
a spracovania
hrozna,
vypracovať manuál pre spracovanie
tokajského vína,
vytvoriť pozíciu regionálneho poradcu
(poradcov) pre moţnosť konzultácie
počas celého vinárskeho roku,
vytvoriť
regionálny
monitorovací
a informačný
systém
o klimatickej
a enologickej situácii a doporučených
opatreniach
pri
pestovateľských
a výrobných postupoch,
vytvoriť efektívny motivačný systém
na
rozvoj
a
skvalitňovanie
vinohradníckej činnosti a tradičného
vinárstva v regióne.
1.2
Zvýšenie
profesionality
producentov
a poskytovateľov služieb vo vínnom turizme
Cieľový stav: „proces profesionalizácie vinárskej
oblasti regiónu Tokaj prináša do regiónu nové
možnosti a podnikateľské príležitosti v oblasti
vinohradníctva a vinárstva“
1.2.1 Riešiť účasť v zdruţeniach a výmena
skúseností
na
regionálnej,
národnej
i slovensko-maďarskej úrovni
 vytvoriť
profesijne
zdruţenia
vinohradníkov a vinárov v regióne
Tokaj na princípe partnerstva všetkých
aktívnych vinohradníkov a vinárov,
 vytvoriť partnerskú spoluprácu s
maďarským regiónom Tokaj v oblasti
zachovania tradície pestovania a
výroby tokajského vína,
 vytvoriť a rozvíjať spoluprácu so
slovenskými vinohradníkmi a vinármi
pri
presadzovaní
záujmov
vinohradníkov a vinárov,
 vytvoriť partnerstvo s regionálnou
turistickou organizáciou v regióne
Tokaj.
1.2.2 Vzdelávať k zvýšeniu profesionalizácie
 organizovať pravidelné vzdelávanie a
workshopy na podporu tradičného
pestovania viniča a jeho spracovania,
 organizovať pravidelné vzdelávanie a
workshopy so zameraním na rozvoja
podnikania v oblasti vinohradníctva a
74

vinárstva,
prípadne
iných
dodávateľských sluţieb pre túto oblasť
(napr. výroba sudov, skla, pestovanie
a štiepenie odrôd viniča, záhradnícke
potreby a pod.),
vytvoriť efektívny motivačný systém
na rozvoj a skvalitňovanie ponuky
originálneho tokajského vína,
turizmu a tým dáva príležitosť konzumentom vína
vyskúšať aj rolu konzumenta širšej ponuky
regiónu“
1.3.1 Spolupracovať a uplatňovať vinárske
produkty v príbuzných sluţbách
 vyuţiť vinohrady a pivnice aj na voľnočasové
a
relaxačné
účely
pre
návštevníkov regiónu,
 vyuţiť produkty vinárenskej výroby
(hlavné
a
vedľajšie)
pre
účely
prírodnej medicíny a liečby, kozmetike
a parfumérii,
 vyuţiť produkty vinárenskej výroby
(hlavné a vedľajšie) ako suroviny pri
príprave originálnych gastronomických
výrobkov z regiónu Tokaj (listy viniča,
plod viniča, víno, hrozienka, esencie)
 vyuţiť
pomôcky
a
produkty
vinárenskej
výroby
(hlavné
a
vedľajšie) na výrobu suvenírov a
pamiatkových predmetov.
1.2.3 Skvalitňovať sluţby a odbyt vo vínnom
turizme
 vytvoriť efektívny motivačný systém
na
rozvoj
a
skvalitňovanie
podnikateľskej
činnosti,
budovanie
spolupráce
v
oblasti
tradičného
vinárstva a vinohradníctva,
 vypracovať kategorizačný systém pre
oblasť
hodnotenia
ponuky
a
zachovania
tradície
vinárskeho
prostredia v regióne Tokaj,
 vytvoriť
integrovaný
systém
komplexnej ponuky vinohradníkov a
vinárov v regióne a jeho okolí,
 zabezpečiť
odbyt
originálneho
tokajského
vína
prostredníctvom
menších a exkluzívnejších vinoték
v regióne i mimo neho.
1.3.2 Prepojiť vinárske a turistické sluţby
 vytvoriť
systém
zásobovania
stravovacích,
ubytovacích
a
informačných sluţieb,
 organizovať pravidelné vzdelávanie a
workshopy
so
zameraním
na
rozširovanie sluţieb v oblasti vínneho
turizmu,
 vytvoriť efektívny motivačný systém
na
rozširovanie
a
skvalitňovanie
1.3 Vyuţitie autentického prostredia a výrobkov
k ponuke tradičných i nových produktov
Cieľový stav:
„rozšírenie sortimentu ponuky
vinohradníkov a vinárov o nové produkty
umožňuje rozšírenie portfólia o aktivity vínneho
75
ponuky v oblasti tradičného vinárstva
a vinohradníctva.
1.4.2 Stanoviť pravidlá a podporu motivácie
k zachovaniu hmotného kultúrneho dedičstva
(vínnych pivníc a ich súborov)
 vytvoriť
podklady
pre
vyhlásenie
regulatívov pre územné plány obcí
v lokalitách vínnych pivníc,
 organizovať pravidelné vzdelávanie a
workshopy so zameraním na oţivenie
pôvodných tradícií a ţivotného štýlu,
kultúry, tradičných stavieb a umenia v
regióne Tokaj,
 vytvoriť efektívny motivačný systém na
zvýšenie
estetizácie
a
autentičnosti
vinárskeho prostredia v oblasti tradičného
vinárstva a vinohradníctva.
1.4 Zachovanie a vyuţívanie hmotného kultúrneho
dedičstva ako
autentickej atraktivity vínneho
turizmu
Cieľový stav:
„zachovanie autentičnosti a
zvýšenie estetickej úrovne vinárskeho prostredia
využitím tradičných prvkov regiónu prinieslo
spokojnosť a uvedomelosť obyvateľstva, zvýšenie
záujmu návštevníkov o región, znížilo náklady na
propagáciu“
1.4.1 Vytvoriť súbor doporučení a návodov na
vhodné vyuţívanie a úpravy vínnych pivníc pre
turistiku
 vytvoriť katalóg pôvodných foriem, ako aj
architektonickej a umeleckej výzdoby
vinárskych domčekov v regióne Tokaj
(foto, vizualizácie, návrhy),
 pripraviť doporučenia pre vlastníkov
a prevádzkovateľov vinárskych stavieb
k vhodným
a nevhodným
úpravám
a stavebným postupom,
 vytvoriť
ukáţky
dobrej
praxe
pri
aktivitách vínnej turistiky, odohrávajúcich
sa vo vinárskych objektoch,
 upraviť a estetizovať pivnice, vinárske
domčeky, mobiliár a prípadne ďalšie
stavby sprístupnené návštevníkom v štýle
tradície pôvodného vinárstva.
2. Strategický cieľ: Dobudovanie a zvýšenie kapacity
i kvality turistickej infraštruktúry a sluţieb v regióne
2.1 Rozšírenie počtu a zvýšenie kvality ubytovacích
zariadení a vytvorenie podmienok pre ich trvalý
rozvoj
Cieľový stav: „malé a stredne veľké ubytovacie
kapacity zabezpečujú nepretržitú a dostatočnú
ponuku pre návštevníkov regiónu Tokaj“
76
2.1.1 Vyuţívať plánovanie k optimálnemu
rozvoju ubytovacích kapacít v regióne
 vytvoriť
plán
optimálneho
pokrytia
regiónu rôznymi typmi a kategóriami
ubytovacích zariadení,
 vypracovať kategorizačný systém pre
hodnotenie kvantity a kvality ubytovacích
sluţieb v rámci regiónu Tokaj a jeho okolí,
 vytvoriť katalóg investičných príleţitosti a
zámerov na výstavbu malých a stredne
veľkých ubytovacích kapacít v regióne
Tokaj,
 vytvoriť integrovaný systém komplexnej
ponuky ubytovacích sluţieb v regióne a
jeho okolí.
2.1.2 Zvyšovať kvalitu ubytovacích sluţieb
prostredníctvo
vzdelávania
a tréningu
samotných poskytovateľov sluţieb
 organizovať vzdelávania a workshopov so
zameraním na vytváranie a skvalitňovanie
ponuky ubytovacích sluţieb,

organizovať študijné cesty a stáţí elitných
turistických regiónov Európy
 vytvoriť efektívny motivačný systém na
rozvoj
a
skvalitňovanie
ubytovacích
sluţieb,
 vytvoriť efektívny motivačný systém na
zvýšenie dopytu po ubytovacích sluţbách
v regióne a jeho okolí.
77
2.1.3 Rozšíriť kapacity ubytovacích zariadení
 podporiť
miestnych
obyvateľov
a
majiteľov
objektov
na
víkendové
a sezónne pobyty,

spracovať doporučenia pre obce (podľa
územného
plánu
a infraštruktúry)
a podnikateľov k príprave investičných
zámerov na vybudovanie moderných
kempingov,
 spracovať
doporučenia
pre
obce
samotného regiónu i obce susedných
regiónov
pre
rozvoj
rodinných
penziónov
v rôznych
kategóriách
vybavenosti,
 spracovať doporučenia pre širší región pre
vybudovanie
ubytovacích
zariadení
hotelového typu pre náročnejšiu klientelu
a podkladov pre investorov.



vytvoriť integrovaný systém komplexnej
ponuky
gastronomických
sluţieb
v
regióne a jeho okolí,
vytvoriť efektívny motivačný systém na
zvýšenie dopytu po gastronomických
sluţbách v regióne a jeho okolí,
organizovať vzdelávania a workshopy so
zameraním na vytváranie a skvalitňovanie
ponuky gastronomických sluţieb.
2.2.2 Vyuţiť
vína a ďalšie gastronomické
produkty ako hlavný zdroj pri tvorbe
regionálnej značky (brandu)

vyuţiť
vinohradníctvo,
technológie
spracovania vín a samotných lokálnych vín
ako
„chuťovej“
a svetovo
exkluzívnej
značky regiónu,
 vyuţiť prípravu a výroby produktov
regionálnej gastronómie v programoch pre
návštevníkov regiónu Tokaj,
 vytvoriť regionálnu kulináriu (kuchárku) na
základe zozbieraných tradičných miestnych
receptov,
 vyuţiť produkty regionálnej gastronómie v
ponuke
suvenírov
pre
návštevníkov
regiónu,
 vytvoriť
efektívny
motivačný
systém
rozvoja a skvalitňovania gastronomických
sluţieb.
2.2
Rozšírenie
ponuky
a zvýšenie
kvality
stravovacích zariadení
Cieľový stav: „tradičná gastronómia regiónu
Tokaj je v dostatočnej miere a neobmedzene
dostupná v stravovacích zariadeniach priamo v
regióne alebo jeho blízkom okolí“
2.2.1 Vytvoriť systém podpory optimálneho
rozvoja ubytovacích kapacít v regióne
 vypracovať kategorizačný systém pre
hodnotenie
kvantity
a
kvality
gastronomických sluţieb v regióne Tokaj
a jeho okolí,
78
2.2.3 Rozšíriť ponuky miestnych vín






podporiť majiteľov vínnych pivníc pri ich
úpravách k vyuţitiu pre vínny turizmus,
odporučiť prevádzkové modely,
navrhnúť
spôsoby
spolupráce
medzi
vinármi s cieľom pokryť rôzne typy
programov pre turistov,
vytvoriť
reprezentatívnu
regionálnu
vinotéku,
integrujúcu
informačné,
marketingové
a predajné
funkcie,
zastupujúcej
všetky
obce
i vinárov
z regiónu,
rozšíriť a preferovať ponuky miestnych
vín vo všetkých stravovacích, prípadne
ubytovacích zariadeniach v širšom regióne,
zvýšiť prezentácie miestnych vín vo
vinotékach
v Košiciach
a ďalších
vzdialenejších väčších mestách (napr. na
historickej Tokajskej ceste do Poľska).
2.2.4
Rozšíriť
produktov



2.3 Rozšírenie ponuky doplnkových turistických
sluţieb a aktivít
Cieľový
stav:
„doplnkové
služby
pre
návštevníkov v regióne Tokaj a jeho blízkom okolí
ponúkajú trávenie aktívnej, kultúrno-poznávacej
dovolenky a ponúkajú moderný mix zážitkov“
ponuky
2.3.1 Vyuţívať plánovanie a motiváciu k rozvoju
doplnkových turistických sluţieb
 vytvoriť efektívny motivačný systém na
rozvoj a skvalitňovanie doplnkových
sluţieb,
 vypracovať kategorizačný systém pre
hodnotenie kvantity a kvality doplnkových
sluţieb v rámci regiónu Tokaj a jeho okolí,
 vytvoriť katalóg investičných príleţitosti a
zámerov na výstavbu malých a stredne
veľkých kapacít ponúkajúcich doplnkové
sluţby v regióne Tokaj,
 vytvoriť integrovaný systém komplexnej
ponuky doplnkových sluţieb v regióne a
jeho okolí,
 organizovať vzdelávania a workshopov so
zameraním na vytváranie a skvalitňovanie
ponuky doplnkových sluţieb.
gastronomických
zvýšiť počet stravovacích kapacít so
zameraním
na
tradičnú
regionálnu
gastronómiu,
zvýšiť počet cukrárni a kaviarni so
zameraním
na
tradičnú
regionálnu
gastronómiu,
organizovať
gastronomické
akcie
propagujúce
spojenie
predovšetkým
regionálnych jedál a miestneho vína.
2.3.2 Rozšíriť sluţby a vytvoriť priestorovú
vybavenosť pre športové a relaxačné aktivity
 zvýšiť počet doplnkových sluţieb so
zameraním
na
športové,
relaxačné,
liečebno-meditačné (energetické zóny,
liečebné účinky vína, pivnice, meditácie v
sakrálnych
budovách),
turistické
a
79


kultúrno-poznávacie aktivity s vyuţitím
miestneho potenciálu,
zvýšiť počet oddychových zón, parkovísk,
ihrísk a turistického mobiliáru v súlade s
tradičnou architektúrou a prostredím,
vytvoriť lokálny vzorkovník (katalóg)
mobiliaru, vhodný pre vínny turizmus so
zachovaním tradičných stavebných prvkov
a lokálneho materiálu.
2.3.3 Zapojiť moderné záujmové voľno-časové
aktivíty
 vyuţiť umelecké remeselnícke činnosti v
ponuke
doplnkových
sluţieb
pre
návštevníkov
(kurzy,
workshopy,
brigády),
 vyuţiť
tradičné
záujmy
miestneho
obyvateľstva v ponuke doplnkových
sluţieb pre návštevníkov (hubárčenie,
bylinkárstvo,
rybolov,
poľovníctvo,
pohanské zvyky),
 vyuţiť prípravy tradičnej gastronómie v
ponuke
doplnkových
sluţieb
pre
návštevníkov (príprava jedál, nápojov,
pečenie chleba a iné)
 vytvoriť,
prípadne
upraviť
kultúrne
podujatia pre súčasné potreby a záujmy
návštevníkov
(väčšia
interakcia,
špecializácia, programovosť).
80
2.3.4 Rozšíriť sluţby pre rôzne formy aktívnej
turistiky
 vytvoriť podmienky pre vznik poţičovní
bicyklov, cyklošiatrov, elektromobilov a
športového náradia a príslušenstva,
 revitalizovať staré a vytýčiť a označiť nové
cyklistické trasy a cyklochodníky pre
ľahké športové a relaxačné účely,
 revitalizovať staré a vytýčiť a označiť nové
turistické trasy a náučné chodníky,
 implementovať nové formy aktívneho
oddychu (nordicwalking, jazda na koni,
koči, beţecké trasy, kyslíkové telocvične,
výhliadkové veţe, golf a geocashing a
iné) do členitého terénu regiónu Tokaj.
ponuky
sluţieb
informačných
a
navigačných
2.4.2 Vyuţiť a vytvoriť priestorový informačný
systém, t.j. smerové a informačné značenie
a moderné navigačné systémy v teréne
 vytvoriť dopravné informačné značenia
pre kultúrne a turistické ciele na
miestnych
komunikáciách
(návesné
tabule
a
smerová
navigácia)
od
najbliţšieho mesta Trebišov,
 vytvoriť priestorové informačné tabule so
základnými informáciami pre turistov a
návštevníkov o ponuke regiónu Tokaj a
jeho okolí,
 rozšíriť a skvalitniť ponuky informačných
centier v regióne Tokaj,
 vytvoriť GPS sprievodcu po regióne,
vyuţívať QR kódy a ďalšie moţností
mobilných telefónov a internetu.
2.4
Vytvorenie
integrovaného
terénneho
informačného systému a informačných sluţieb
Cieľový stav: „návštevník sa vie v regióne Tokaj
veľmi ľahko orientovať vďaka zrozumiteľnej,
dostatočne
hustej,
vhodne
umiestnenej
a
prístupnej informačnej a navigačnej sieti“
2.5 Zlepšiť dopravné napojenie regiónu a zlepšenie,
ako i vzájomnú náväznosť rôznych druhov miestnej
dopravy (transmodalitu)
Cieľový stav:
„integrovaný systém dopravy a
komunikácií v regióne Tokaj umožňuje využitie
rôznych druhov dopravných prostriedkov s
prihliadnutím na ich efektívnosť, nákladovosť
a ekologickosť“
2.4.1 Rozšíriť a skvalitniť základné prvky
regionálneho informačného systému
 spracovať
komplexný
zámer
a plán
turistickej mobility, integrujúceho všetky
módy
pohybu
turistov
v regióne
i s väzbou na hlavné dopravné siete
a centrá v širšom regióne,
 organizovať vzdelávania a workshopy so
zameraním na vytváranie a skvalitňovanie
81
2.5.1 Vytvoriť platformu dopravcov v regióne
a pripraviť spoločný plán dopravnej obsluţnosti
 integrovať
zámer
a plán
turistickej
mobility do súčasných dopravných sietí a
sluţieb, vytvorenie spoločnej platformy
dopravcov,
 riešiť účelovú turistickú dopravu medzi
hlavnými zdrojovými centrami, najmä
Košicami a Maďarskom,
 vytvoriť katalóg investičných príleţitosti a
zámerov na tvorbu a skvalitnenie
dopravných sluţieb a komunikácií v
regióne Tokaj,
 vypracovať kategorizačný systém pre
hodnotenie
kvantity
a
kvality
poskytovania a zabezpečenia dopravných
sluţieb a kvality komunikácií v rámci
regiónu Tokaj a jeho okolí.


vytvoriť v hlavných sezónnych obdobiach
pravidelné lodné spojenie od Ladmoviec
aţ po maďarský región Tokaj a opačne,
posilniť verejnú autobusovú a ţelezničnú
dopravu do regiónu Tokaj v období
pravidelných podujatí hlavne z okresných
miest Košického kraja.
2.5.3
Začleniť
cyklistickú
dopravu
a cykloturistiku do dopravných sietí a sluţieb
regiónu
 rozšíriť
moţnosti
dopravy
bicyklov
vlakovou
a autobusovou
dopravou,
zriadenie
sezónnych
cyklovlakov
a cyklobusov,

vybudovať výpoţičný a úschovný systém
pre bicykle a ďalšie alternatívne dopravné
prostriedky (kone, koče, skútre apod.),
 vybudovať cyklocesty na prepojenie
všetkých obcí a atraktivít regiónu Tokaj,
t.j. od obce Čerhov aţ po obec Viničky,
 prepojiť obce regiónu Tokaj s mestom
Trebišov
prostredníctvom
bezpečnej,
samostatnej cyklocesty,
 prepojiť
obce
regiónu
Tokaj
s
nadregionálnymi
a
cezhraničnými
cyklocestami.
2.5.2 Vytvoriť platformu dopravcov do regiónu
a pripraviť spoločný plán dopravnej obsluţnosti
 optimalizovať
a
zefektívniť
vstupnú
dopravu do regiónu Tokaj z časového
hľadiska,
 vytvoriť vnútroregionálny systém dopravy
vyuţitím
existujúceho
potenciálu
s
ohľadom na efektívnosť, ekologickosť a
nízku nákladovosť (plynové
vláčiky,
minibusy a pod.)
 optimalizovať ţelezničné spojenia v rámci
celého Slovenska nadväzne na spojenie
smerujúce do regiónu Tokaj,
82
3. Strategický
cieľ: Zaistenie
činností
pre
zvýšenú,
trvalú
návštevnosť regiónu
marketingových
a
udrţateľnú

3.1
Vykonávanie
pravidelných
kvalitatívnych
a kvantitatívnych turistických prieskumov a zberu
štatistických dát o demografii a ekonomike regiónu
a ich vyuţívanie pre efektívne plánovanie
Cieľový stav:
„pravidelný prieskum trendov,
reálnej
ponuky
a
štatistických
informácií,
spokojnosti návštevníkov a podnikateľského
prostredia v turizme a samotného obyvateľstva je
dôležitou súčasťou plánovania vínneho turizmu v
regióne Tokaj“
vytvoriť kaţdoročný súhrnný materiál s
výsledkami všetkých prieskumov a
záverov z nich vyplývajúcich.
3.1.2 Plánovať marketing
 vypracovať marketingovú stratégiu pre
oblasť
turizmu
v
regióne
Tokaj,
nastavenie jej pravidelného monitoringu
a kontrolu jej plnenia,
 vypracovať kaţdoročný marketingový
plán v súlade so stratégiami a inými
koncepčnými
materiálmi
regiónu
a partnerov.
3.1.3 Vytvoriť
predpoklady pre trvalú
a efektívnu spoluprácu partnerov
 vytvoriť
databázy
dotazovateľov,
respondentov z radu návštevníkov,
obyvateľov,
aktérov,
sledovaných
publikácií a externých výskumov,
 vytvoriť efektívny motivačný systém pre
respondentov v rámci organizácie
marketingových prieskumov,
 organizovať vzdelávania a workshopy so
zameraním
na
vyuţitie
výsledkov
marketingových prieskumov v práci
podnikateľov a iných organizácií pre
plánovanie aktivít v turizme.
3.1.1
Vypracovať
systém
pravidelných
prieskumov a spracovania ich výsledkov
 vytvoriť plán prieskumov a ich cieľov a
nadväzujúceho pravidelného systému
zberu štatistických údajov v regióne
Tokaj,
 vytvoriť
profil
regionálnych
návštevníkov s ich potrebami a
záujmami, nákupným správaním a
pod. na základe prieskumov a trendov
vo vínnom turizme,
 vytvoriť
systém
pravidelných
prieskumov v oblasti nových trendov v
turizme, spokojnosti návštevníkov,
obyvateľstva v regióne a turistickej
ponuky a následného vyhodnocovania
výsledkov a ich vyuţitia v plánovaní,
83
3.2 Vytvorenie regionálnej značky a základných
predpokladov pre tvorbu a ponuku regionálnych
produktov
Cieľový stav: „jedinečnosť neopakovateľného
potenciálu
umožňuje
tvorbu
zážitkových
regionálnych produktov pre návštevníkov so
záujmom o oddych a relax a poznávanie prírody a
kultúry v najmenšej vinárskej oblasti na svete“
3.2.1 Vytvoriť značku a pravidlá pre tvorbu
produktov
 vytvoriť názov, resp. značku (logo, slogan)
reprezentujúcu turistickú ponuku regiónu
Tokaj a vytvoriť jej dizajn manuál,
 vytvoriť manuál tvorby produktov pre vínny
turizmus v regióne Tokaj a jeho okolie so
zameraním
na
športové,
relaxačné,
liečebno-meditačné, turistické a kultúrnopoznávacie aktivity (na mieru šité vzorové
príklady
produktov
pre
prieskumom
definované cieľové skupiny podľa veku,
záujmu, ţivotného štýlu, zadefinovanie
moţných
rizík
pri
interkulturálnych
návštevníkoch)
 zaviesť destinančné programy pre región
Tokaj, t.j. jednotné tematické zameranie
orientácie ponuky v rámci jedného roka
(napr. rok venovaný výročiu Rákocziho
úmrtia a všetky aktivity v danom roku
zamerať len na Rakocziho a záleţitosti s
ním súvisiace),
84
3.2.2 Zaviesť pravidlá pre hodnotenie a ponuku
produktov
 vypracovať kategorizačný systém pre
hodnotenie kvantity a kvality jednotlivých
turistických produktov poskytovaných v
regióne Tokaj a jeho okolí,


3.3 Vybudovanie distribučnej a predajnej siete
Cieľový stav: „dovolenku v regióne Tokaj si
návštevník objednáva priamo prostredníctvom
tokajskej
cestovnej
kancelárie
alebo
prostredníctvom
siete
ďalších
partnerských
cestovných kancelárií po celom Slovensku a
v zahraničí“
vytvoriť elektronickú databázu všetkých
moţných ponúk pre základnú a doplnkovú
turistickú infraštruktúru a ponúk pre
trávenie voľného času v regióne Tokaj a
okolí pre rôzne typy návštevníkov so
systémom jej pravidelnej aktualizácie,
vytvoriť integrovaný systém komplexnej
ponuky turistických produktov v regióne a
jeho okolí.
3.3.1 Distribuovať a predávať ponuky regiónu
Tokaj
 vytvoriť
systém
provízneho
predaja
jednotlivých ponúk
a
komplexných
produktov v regióne Tokaj,
 vytvoriť cestovnú kanceláriu ako hlavného
tourperátora špecializovaného výlučne na
predaj
samostatnej
ponuky,
alebo
ucelených produktov z regiónu Tokaj,
 vytvoriť spoluprácu na princípe provízneho
predaja
s
renomovanými
cestovnými
kanceláriami na Slovensku a v zahraničí,
 vytvoriť motivačný systém na podporu
predaja produktov regiónu Tokaj,
3.2.3 Vyuţívať investičné moţností a motivačné
nástroje pre rozvoj produktovej ponuky
 organizovať vzdelávania a workshopy so
zameraním
na
moţnosti
spájania
jednotlivých
ponúk
do
tematických
programov, produktov a následne do
balíčkov, pouţívanie značky regiónu a
ďalších spoločných prvkov,
 vytvoriť efektívny motivačný systém na
rozvoj a inováciu turistickej produktovej
ponuky,
 vytvoriť katalóg investičných príleţitosti a
zámerov v oblasti turistickej produktovej
ponuky v regióne Tokaj.
3.4 Vybudovanie propagačnej siete
Cieľový stav: „región Tokaj je všeobecne
známy ako obľúbená zážitková vinárska
destinácia, ktorú vďaka efektívnej a cielenej
propagácii poznávajú potenciálny návštevníci
na Slovensku a v zahraničí“
85
3.4.1 Vytvoriť systémové opatrenia propagácie
regiónu
 vytvoriť samostatnú webovú stránku s
cieľom internetovej propagácie regiónu
Tokaj,
 zabezpečiť spoločnú propagáciu spoločne s
maďarským regiónom Tokaj,
 vytvárať pravidelné ročné plány propagácie
regiónu Tokaj s vyuţitím najefektívnejších
a
finančne
únosných
komunikačných
nástrojov,
 organizovať vzdelávania a workshopy so
zameraním na efektívne a jednotné vyuţitie
komunikačných
nástrojov
s
cieľom
spoločnej propagácie regiónu,


návštevnosti
v
regióne
(workshopy,
výstavy, ochutnávky a iné),
integrovať región Tokaj do serióznych,
známych a uznávaných programov v snahe
napomôcť k jeho zviditeľneniu
a
podčiarknutiu jeho postavenia nie len na
Slovensku, ale na celom svete,
vyuţiť
moţnosti
nadregionálnej
a
zahraničnej propagácie prostredníctvom
ponuky
regionálnych
a
národných
organizácii v turizme,
4. Strategický cieľ: Vytvorenie profesionalizovanej
riadiacej
štruktúry,
regionálnej
turistickej
organizácie a výkonnej agentúry pre rozvoj turizmu
v regióne Tokaj
3.4.2 Vyuţívať vhodné forimy propagácie
regiónu
 rozširovať reklamné oznamy platenými
médiami s národným a cezhraničným
dosahom (rozhlas, televízia, časopisy),
 vytvoriť pozitívnu mienku a obraz o regióne
prostredníctvom
informačných
centier,
cestovnej kancelárii, poskytovateľov sluţieb
a samotných obyvateľov,
 vytvoriť pozitívny vzťah k verejnosti
prostredníctvom
priaznivej
publicity,
regionálnej
súdrţnosti,
hrdosti
a
lokalpatriotizmu,
uznávania
tradičných
hodnôt a iné,
 vyuţiť nástroje podpory predaja s cieľom
podporiť predaj produktov a zvýšenia
4.1 Zriadenie regionálnej turistickej organizácie
v oblasti turizmu v regióne Tokaj
Cieľový stav:
„snaha všetkých aktívnych
záujemcov z regiónu Tokaj o vybudovanie
turistickej destinácie vyvrcholila vytvorením
vzájomného partnerstva v podobe založenia
regionálnej turistickej organizácie“
4.1.1 Vytvoriť model členskej organizácie,
tvorenej jednotlivými poskytovateľmi sluţieb a
producentmi výrobkov v regióne Tokaj
4.1.2 Vytvoriť sieť aktérov v turizme v rámci
regiónu Tokaj
86
4.1.3
Vytvoriť
regionálnu
turistickú
organizáciu, ako samostatný právny subjekt
a zaistenie jej financovania (štatút, organizácia,
financovanie, riadenie, zodpovednosti a benefity)
 vypracovať podnikateľský plán profesionálnej
organizácie, ktorá bude plniť výkonnú funkciu
regionálnej turistickej organizácie,
 vypracovať strategický plán rozvoja regiónu
Tokaj ako turistickej destinácie,
 vypracovať destinačnú programovú stratégie
pre tvorbu produktov a nadväzný marketing,
 vypracovať operačné sektorové plány pre
jednotlivé identifikované oblasti turizmu v
regióne (cykloturizmus, kultúrno-poznávací
turizmus a pod.) ,
 zabezpečiť ďalšie strategické, koncepčné a
plánovacie dokumenty potrebné pre rozvoj
turizmu v regióne Tokaj zadefinované uţ v
jednotlivých cieľoch tejto štúdie (vzdelávanie,
kategorizácia, motivácia, integrácia a iné)
 zosúladiť všetky plány zamerané na rozvoj
turizmu regiónu s plánmi rozvoja na krajskej a
národnej úrovni,
 vytvoriť
systém
kontroly
jednotlivých
strategicko-plánovacích dokumentov a ich
pravidelnej verejne prezentácie,
 vytvoriť
systém
pravidelnej
verejne
prezentácie
strategicko-plánovacej
dokumentácie pre rozvoj turizmu v regióne
Tokaj,
87
4.2 Zriadenie profesionálnej „turistickej agentúry“
regiónu Tokaj, ako výkonného orgánu regionálnej
turistickej organizácie a zaistenie jej činnosti
Cieľový stav:
„profesionalizácia turistickej
destinácie
Tokaj
je
zavŕšená
vznikom
profesionálnej agentúry, ktorá funguje ako
výkonný
orgán
regionálnej
turistickej
organizácie“
(prostredníctvom
zástupcov
Slovenskej republiky).
 AREV
(Assemblée
des
Regions
Européennes Viticoles , Assembly of
European Wine Regions). Zdruţenie
Európskych
vínnych
regiónov,
spracovateľ Charty vínneho turizmu
a Vademecum vínneho turizmu.
5.1.1. RECEVIN, EUROPEAN NETWORK OF WINE
CITIES
(ASSOCIATION),
Asociácia
vínnych miest Európy
5.1.2. Identifikovať
vhodných
partnerov
v Európe
za
účelom
výmeny
informácií,
získavania
skúseností
a moţnosti
spolupracovať na projektoch dotovaných EU
4.2.1 Vytvoriť plne profesionálnu organizáciu
4.2.2
Zabezpečiť
systém
fungovania
organizácie
po
stránke
financovania,
materiálneho a personálneho zabezpečenia
5.
Strategický
cieľ:
Dosiahnutie
efektívneho
partnerstva a spolupráce pre rozvoj vínneho turizmu,
medzi
organizáciami
na
rôznych
územných
a profesijných úrovniach
5.1.3. Organizovať
s prezentáciami
zahraničia
5.1 Úroveň medzinárodnej spolupráce
Cieľový stav: „v slovenskom a medzinárodnom
vínnom turizme má región Tokaj primerané
postavenie a stáva sa jeho rešpektovanou
súčasťou“
semináre
a workshopy
dobrých
príkladov
zo
5.1.4. Organizovať študijné cesty a exkurzie do
susedných i vzdialenejších vínnych regiónov
Európy
5.2 Vzťahy a spolupôsobenie slovenskej a maďarskej
oblasti Tokaj
Cieľový stav: „región Tokaj je dôležitým
partnerom Košického samosprávneho kraja a
Slovenskej agentúry pre cestovný ruch ako
jedna
z
najoriginálnejších
vinárskych
destinácií“
5.1.1
Zlepšiť
informovanosť
o
činnosti
medzinárodných
organizácií,
ako
sú
predovšetkým príslušné orgány Európskej únie
a ďalej:
 O.I.V. International Organisation of
Vine
and
Wine,
Mezinárodná
organizácia
pro
révu
a víno
88
5.2.1 Identifikovať kompetentných partnerov
a obnoviť jednania na úrovni KSK prípadne
ministerstiev
a vlády
SR
s partnermi
v Maďarsku
a na úrovni
orgánov
EU
o
„vyrovnaní pozície“ slovenského a maďarského
regiónu Tokaj,
5.3.1
Vytvoriť
trvalú
bázu
stretnutí regionálnych
vinárskych
spolkov
s ostatných slovenskými vinárskych oblastí,
výmena skúseností, zjednocovanie postojov
a získavanie vplyvu.
5.3.2 Riešiť s kompetentnými otázky:
 vzťahu vinárov k orgánom štátnej
správy,
najmä
v oblasti
daňovej
a colnej
 v oblasti
tvorby
noriem
akosti,
zdravotných predpisov a ochranných
známok
 tvorby
a novelizácie
právnych
predpisov
súvisiacich
s výrobou
a predajom vína
5.2.2 Spracovať konkrétne návrhy spolupráce
oboch cezhraničných regiónov v oblasti vínneho
turizmu a moţností podpory takýchto projektov
z EU
5.2.3
Zorganizovať
vzájomné
stretnutia
a prezentácie o situácii vo vinohradníctve,
vinárstve a turizme
 vytvoriť systém spolupráce a zladenie
plánovaných
aktivít
jednotlivých
partnerov
 zabezpečiť systém monitoringu a
kontroly
pre
sledovanie
reálnej
spolupráce a jej výsledkov s cieľom
podpory turizmu,
 zabezpečiť pravidelnú informovanosť
obyvateľstva o prínosoch spolupráci a
jej výsledkoch
5.3.3 Rozšíriť moţnosti spolupráce v oblasti
turizmu so SACR
 zlepšiť prezentáciu vínneho turizmu na
Slovensku v zahraničí
 spolupracovať pri tvorbe informačných
materiálov
a prezentácii
regiónu
Tokaj, ako turistickej destinácie
5.3 Spolupráca na úrovni Slovenska
Cieľový
stav:
„región
Tokaj
dosiahol
v profesijných
organizáciách
rešpektované
postavenie a je súčasťou prezentácie turistickej
ponuky
Slovenskej
republiky
doma
iv
zahraničí“
5.4
Previazanosť
činností
organizácií
a podnikateľských subjektov pôsobiacich v regióne
Tokaj
Cieľový stav: „podnikatelia, turistický aktivisti
a obyvatelia v regióne Tokaj a jeho blízkom
okolí si plne uvedomujú príležitosť regiónu v
oblasti turizmu, podporujú všetky iniciatívy a
89
priame aktivity smerujúce k jeho udržateľnému
a úspešnému rozvoju“
5.4.4. Vytvoriť stálu platformu spolupráce obcí,
podnikateľov,
záujmových
zdruţení
a neziskových organizácií pre rozvoj vínneho
turizmu i ďalších foriem zatraktívnenia celého
regiónu
 zabezpečiť pravidelnú informovanosť
obyvateľstva o dianí v regióne Tokaj,
ale aj mimo neho,
 organizovať verejné fóra s cieľom
informovať
a
diskutovať
o
pripravovaných,
plánovaných
aktivitách v oblasti turizmu v regióne,
 vytvoriť systém podpory projektov a
zámerov v turizme prichádzajúcich z
priamo z verejnosti a ich ďalšieho
vyuţitia pri príprave strategických a
plánovacích dokumentov pre región
Tokaj
5.4.1. Previazať aktivity regiónu s plánmi
rozvoja,
projektmi
a aktivitami
Košického
samosprávneho kraja
 vytvoriť systém spolupráce a zladenie
plánovaných
aktivít
jednotlivých
partnerov
 zabezpečiť systém monitoringu a
kontroly
pre
sledovanie
reálnej
spolupráce a jej výsledkov s cieľom
podpory turizmu,
 zabezpečiť pravidelnú informovanosť
obyvateľstva o prínosoch spolupráci a
jej výsledkoch
5.4.2. Vytvoriť podmienky pre spoluprácu
regiónu Tokaj s mestom Košice
 získať podporu mesta a mestských
inštitúcií pre zahrnutie regiónu Tokaj
do ponuky návštevníkom a turistom
v meste
5.4.3 Vytvoriť plán trvalej spolupráce obcí,
miest a regiónov v bezprostrednom susedstve
regiónu Tokaj

riešiť komplexný systém dopravnej
situácie a kapacít pre sluţby v turizme
v regióne Tokaj,
 koordinovať väčšie regionálne projekty
a akcie na podporu turizmu v regióne
Tokaj
90
and Wine. The survey has mapped a total of 78 selected
destinations.
Results of evaluation, which consisted of several
parts, showed relatively low equipment and ensuring
tourist infrastructure. The analysis showed that it is now in
terms of service offerings, and especially the tourist
availability of the best wine road ready. Although even in
this thematic way we can talk about is far from complete
satisfaction. The reason for better results, especially the
fact that it is at this way most businesses operate. Small
traders, as well as larger companies, which are mostly the
owners of the primary object (the object that best
combines the theme of cultural routes) are starting to
realize the importance of tourists, so expansion of its
portfolio of services for tourist services is perceived as an
investment
opportunity.
In defining the area for this study, we therefore decided to
prefer wine route, namely the part that is thanks to its
unique wines known throughout the world. Tokaj wine
region, while the ranks among the lowest not only in
Slovakia but also in the world, but original and popular
wines this area, it may also help to attribute to gain
popular tourist destination. Tourism potential, which is
located in this area is quite varied, but underused. To
answer the question why this is so we tried to be found in
this study, whose main objective is to motivate the key
stakeholders in the wine industry and tourism, natural
authority, mayors and residents who are interested in the
development of this territory, to activate the tourism
potential, its reversal sustainable and reconfigure into a
form that is in demand by domestic or foreign visitors.
Solved area consists of municipalities, which are of
the law from 2010 registered as village Tokaj wine region,
ZÁVER
Motivačná štúdia bola vypracovaná s cieľom
preskúmať aktuálnu situáciu a moţnosti vyuţitia bohatého,
ale
ţiaľ
dodnes
veľmi
nevyuţívaného
potenciálu
Vinohradníckej oblasti Tokaj pre účely vínneho turizmu.
Práca na štúdii nám dala odpovede na otázky v čom
spočíva problém doterajšej neaktivity regiónu a nezáujmu
návštevníkov o jeho potenciál. Zároveň nám dáva
odporúčania na postup ako tieto negatívne javy postupne
odstrániť, aby sa z regiónu Tokaj stal konečne ten
výnimočný a uznávaný región, ktorým "veľký, kráľovský
Tokaj" v minulosti bol. Motivačná štúdia je prvým
koncepčným materiálom vytvoreným pre región Tokaj od
roku 2006 a vôbec prvým, ktorý sa zaoberá len oblasťou
turizmu a jeho potenciálom. Preto si zaslúţi podrobnejšie
rozpracovanie jednotlivých navrhovaných aktivít do
konkrétnych projektových zámerov s podrobným akčným
plánom. Naplnenie vízie regiónu Tokaj, tak ako sme ho
zadefinovali v štúdii si bude vyţadovať naozaj, ešte veľké
mnoţstvo práce a energie obyvateľov regiónu a mnohým
ďalších, ktorým nie je osud oblasti Tokaj ľahostajný. Preto
sa v závere rozlúčime len krátko "...dovidenia na Tokaji".
E/SUMMARY
Analysis of the availability of cultural sites in the
territory of the Košice region, which was made in the
previous activities of the project sought to explore the
existing potential for the three cultural roads, Gothic, Iron
91
i.e. Slovenské Nové Mesto, Čerhov, Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa,
Bara, Černochov, Viničky.
In territory we assigned three other municipalities
that are located in the so-called buffer zone (forming the
border village in the Tokaj wine region north-south
direction, although under the said Act to the Tokaj wine
region outside). Those communities are Ladmovce,
Zemplín and Borša. For simplicity, this all area in solve
study we call Tokaj region. The entrance gate to the Tokaj
region is Trebišov, district city that is for the whole region
of great importance. It is headquartered Homeland
Museum, which captures the present day thanks to its rich
collections of the entire material history of Tokaj wine
region, while the seat of the Regional Cultural Centre,
which maintains the intangible heritage of this unique area
and it is also home to many tourist services, whether or
basic infrastructure services, replaced by their lack of direct
in Tokaj region.
The whole motivation of study is divided into 4 parts.
The first part of the analysis, mapping the situation of
tourism in the area of viticulture and winemaking and their
interconnection in the popular wine tourism in the area of
the world, Europe and Slovakia. At the same time inspire
and offer the potential of the region itself. Within each
chapter the reader accompanying interview snippets and
articles. The analytical part is enriched with information on
"direct from the source", i.e. from the field Tokaj region.
The territorial survey made by the Agency for
Regional Development of Košice conducted during May
2011 with a total of 43 respondents from 10 villages in the
region of Tokaj. The survey was conducted through
structured interviews of 42 questions. The main theme of
the survey was the readiness of the region to tourism. Its
results are included in the incentive to study individual
topics to which they relate.
We have tried to diversify and to underline the
importance of certain facts about the region. Facts and
informations in all main parts of the study are evaluated
and important findings are concluded by the authors. The
most important facts are concluded as statements for next
section:
TOURISM TODAY AND EXPECTED TRENDS
 decrease the volume of tourism is a global trend, but it's
expected to gradually reach the level of the years 20002007 also in Slovakia
 in Slovakia statistical data are inaccurate, gray
economy remains in tourism, interpretation of the
observed trends in the region can not be exact
 expectations of future generations of tourists is quite
possible to define precisely and adapt them to new
products
 for tourism products can be
optimally
designed
marketing tools that are suitable for tourists who prefer
individual choices and new information technologies
WINE TODAY AND EXPECTED TRENDS
 according to the trends can be expected that the
popularity and production of wine of new EU members
will grow and it fosters the growth of wine tourism
 wine production is dependet on climatic differences, but
through the inventory consumption is growing and longterm perspective
 new lifestyles preferring health and overall quality of
life is undoubtedly the "market" where demand for
wine, services and experiences associated with it is still
growing
92
ORGANIZATION OF TOURISM
 Slovak legislation yet poorly defined the role of
destination and destination management, the new laws
on the promotion of tourism but also brings hope to the
region lights
 legislation and government do not create helpfull and
stimulating environment and leaves the potential of this
sector to escape the gray economy
 at the level of state authorities remains unclear
definition and allocation of powers and therefore their
opportunities to systematically promote tourism are
very limited
 resolving the relationship of the Hungarian and
Slovakian Tokaj region is fundamental to prosperity in
the Tokaj region start on the European tourism market
 clearly the most effective promotion is the personal
sharing both in direct contact, as well as on social
networks and the Internet
DEFINITION OF TOKAJ REGION TERRITORY
 Tokaj region has
its curiosities, which can build a
successful marketing and new, attractive tourist and
wine products
 apart from the famous attractions, you can also
discover new traits that are the stamp of originality and
exclusivity, among the other wine regions
 use of the land in each municipality is different in
terms of tourism it will give each community its
unique landscape and product
DEMOGRAPHIC SITUATION
 portion of jobs in agriculture declined for long-term and
it's one of the factor in excess of unemployment for
which the development of tourism is one of hope
 lack of interest of entrepreneurship has several causes
especially of the mental barriers thus of prejudice
and fear of making own business
MARKETING IN TOURISM
 exploring the historical heritage is one of the latest
trends and motivation of many people to travel
 most perceived and recognized brand in the world
tourism market for historical and cultural heritage of
UNESCO
 wine tourism is a growing segment of tourism in all the
world's wine regions, development of useful models can
be drawn mainly from the Czech Republic and Austria
 promotion of Slovakia as a tourist destination abroad is
made by no specific information about products and
locations, so therefore is not very effective.
 promotion of Slovakia in the form of printed materials is
done without the concept and uniform design elements
that should build the strong brand
 effectiveness of press trips and fam trips depends on
the motivation of participating journalists and the
impact of these periodicals which they represented
ACCESSIBILITY OF THE TOKAJ REGION
 promoting of better accessibility into Tokaj region for
tourists
is subject to improving maintenance of
transport corridors, supplementing the basic network
and better organization of transport
 strong priority in the region should be given to cycling,
a significant tourist traffic but also the ecological
potential
 basic technical and community amenities of the Tokaj
region
93
 basic civil and technical equipment in the Tokaj region is
unsatisfactory both from
the
perspective
of local
residents, but especially to the needs of tourists
expected
1. SLOVAK AND HUNGARIAN TOKAJ VERSUS TOKAJ
EUROPE
2.
TOKAJ
AS
AN
ISLAND
(LIMITED
AND ISOLATED) VERSUS TOKAJ INTERCONNECTED
AND COOPERATING
ORGANIZATION OF TOURISM IN THE TOKAJ REGION
 wine products and services are represented by several
large winaries, and winemakers, but also there is
growing number of some small to, for whom is very
important educational and financial supports
 the potential of vineyards and quality of products is
great both in terms of production and wine trade, also
as in terms of wine tourism
 services of wine tourism are unsafficient and for
now are more in the role of barriers as to help
developing the tourism of tourism, tourism can only be
alleviated by
using services in
the
surrounding
villages (operating area)
 Tokaj is well placed for the necessary mix of products,
consisting of wine,
cycling, active, relaxing
and
cultural-cognitive tourism
 rare surviving buildings and major historical objects
could shape the cultural and historic character of the
region, however, but they require quick recovery and
appropriate use
3. TOKAJ ONE-WAY ORIENTED AND CHAOTIC VERSUS
TOKAJ VERSATILE AND SPECIFICALLY DEVELOPED
For the vision success of Tokaj region is very important
to focus on four "top objectives" whose implementation can
be achieved as soon as possible and can also to help
"move awareness"
about
changes in
the region.
Tokaj on the tourist map of Europe - Tokaj as
a smallest, sweetest wine-growing destination in
Europe
The region offers a unique product wine, that visitor will
not find elsewhere. Tokaj region is known not only as area
that produce unique wines of good quality, but also as an
ideal
place for
spending an
active holiday
full
of
experiences. Brand of Tokaj is made by all region, it
consists of it's history and people who live here, and are
proud of their region. The region has a distinctive
brand with a suitable logo, naming, slogan for starting the
progressive and effective marketing.
After analysis follows the part of the vision. Look at the
region now and in 2021 is giving to contrast to the current
situation. The vision of the region interpreted from multiple
perspectives is not only the authors view, but it also
represented
most Tokaj inhabitants views in next 3
general points.
Cykling in vineyards of Tokaj region - Tokaj the best
in marking bike routes, services and facilities
Although the paths and routes for cyclists in Tokaj
region are relatively short, it's known as a well marked,
equipped with a place to relax, picnic areas, information
94
boards about the history of the region and the mysteries of
grape growing and wine production. In the high season and
weekends
are
open
to
tasting
booths
for
tourists. Information and maps are available at information
offices, at all sites and information providers and on the
web.
tourism. Work on the study gave us the answers to the
questions what the problem is the region's previous
inactivity and indifference of its potential visitors. It also
gives us advice on the procedure as these negative
features gradually eliminate to make Tokaj region finally
the exceptional and renowned region as was "Big, Royal
Tokaj" in the past. Motivation study is the first of
conceptual material created for the Tokaj region since 2006
and the first ever, which only deals with tourism and its
potential. Therefore it's deserves further elaboration of the
proposed activities to specific initiatives with a detailed
action plan. Attain the vision of Tokaj region, as we define
it in the study will require really have a lot of work and
energy of inhabitants and many others who are not
indifferent to the fate of the Tokaj. Therefore, I hope "...
see you in Tokaj" in a short time.
Welcome to the Tokaj cellars - Tokaj the best in
organizing
wine
tourism
Tokaj became known in organizing the best wine
attractions and events that are organized throughout the
year in terms of time-steady. Offer not only wine but also
an extended range of products and services. Regular
events become part of many travel agencies and
winemakers are enjoying of many clients and increase
sales of wine. They are investing in the tourism business
more
than
in
previous
years.
PRÍLOHA Jiţní Morava
– příběh vinařského
regionu
Tokaj as on hand - Tokaj the best in the information
system
for
tourists
Tokaj region is unique, not only for wine, but also an
excellent information system for tourists. In the field, it's
equipped with orientation traffic signs, tags and landings
built with tourist information. The website is updated by
the service providers themselves. Collection of maps and
brochures award for best tourist destination set in Slovakia.
Whole motivation study was carried out to look at the
current situation and potential uses of the rich, but
unfortunately still very unknown potential especially
between inhabitans of the Tokaj wine region for wine
95
96
Download

Motivačná štúdia pre región Tokaj