NÁRODNÉ
Dagmar Bednárová
LESNÍCKE
CENTRUM
AKTUÁLNE PROBLÉMY
V ZAKLADANÍ
A PESTOVANÍ LESA
2014
Obalka_1.indd 1
20.8.2014 13:47:37
Národné lesnícke centrum
Lesnícky výskumný ústav Zvolen
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Štátne lesy TANAP-u
Slovenská lesnícka spoločnosť – člen ZSVTS
AKTUÁLNE PROBLÉMY
V ZAKLADANÍ A PESTOVANÍ LESA
Zborník referátov z 2. medzinárodnej konferencie,
ktorá sa konala 10. – 11. septembra 2014
na Štrbskom Plese
2014
Zbornik.indb 1
17.10.2014 13:44:07
Táto publikácia bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0889-11 – This publication was supported by
the Slovak Research and Development Agency under the contract No. APVV0889-11
Recenzenti:
prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc.
Ing. Martin Kamenský, CSc.
Ing. Andrej Kunca, PhD.
doc. Ing. Rudolf Petráš, CSc.
doc. Ing. Ivan Repáč, PhD.
doc. Ing. Igor Štefančík, CSc.
Ing. Anna Tučeková, PhD.
Zostavovateľ:
Vydavateľ:
Náklad:
Rozsah:
Vydanie:
Tlač:
Ing. Dagmar Bednárová, PhD.
Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný
ústav Zvolen
85 kusov
128 strán
Prvé
Národné lesnícke centrum vo Zvolene
Copyright © Národné lesnícke centrum, Zvolen 2014
ISBN 978 - 80 - 8093 - 189 - 6
Zbornik.indb 2
17.10.2014 13:44:08
OBSAH
Jankovič, Jaroslav – Bednárová, Dagmar:
Úvod ����������������������������������������������������������������������������������������������������������� 7
Recenzované príspevky
Martiník, Antonín – Dobrovolný, Lumír – Hurt, Václav – Bureš, Michal:
Možnosti uplatnění neceloplošné obnovy buku na kalamitní holině –
experiment Vranov ������������������������������������������������������������������������������������� 9
Sychra, David – Mauer, Oldřich:
Vliv termínu výsadby, založení, expozice a zkracování kořenového
systému na růst sazenic douglasky tisolisté (Pseudotsuga menziesii /Mirb./
Franco) ����������������������������������������������������������������������������������������������������� 18
Vaněk, Petr – Mauer, Oldřich – Urban, Martin:
Vliv buřeně a škod zvěří na růst douglasky tisolisté ����������������������������������� 28
Repáč, Ivan:
Výsledky aplikácie komerčného prípravku Ectovit v škôlkarských
a výsadbových experimentoch malého rozsahu ���������������������������������������� 37
Longauerová, Valéria – Maľová, Miriam – Tučeková, Anna:
Testovanie kontroly podpňoviek antagonistickými hubami
v laboratórnych podmienkach ������������������������������������������������������������������� 47
Takáčová, Elena – Bednárová, Dagmar:
Vplyv klimatických zmien na kvantitu a kvalitu semena smreka
obyčajného (Picea abies [L.] Karst.) ���������������������������������������������������������� 53
Bošeľa, Michal – Petráš, Rudolf – Mecko, Julián – Šebeň, Vladimír:
Ekologický a produkčný potenciál jedle na Slovensku �������������������������������� 61
3
Zbornik.indb 3
17.10.2014 13:44:08
Štefančík, Igor – Róth, Tibor:
Vplyv rozdielnej výchovy bukového porastu na finančné
zhodnotenie jeho sortimentov ������������������������������������������������������������������� 67
Kamenský, Martin – Jankovič, Jaroslav – Tučeková, Anna –
Strmeň, Slavomír:
Treba vysádzať prípravné dreviny na kalamitné holiny po rozpade
smrekových porastov v oblasti Kysúc? ������������������������������������������������������ 77
Tučeková, Anna – Takáčová, Elena:
Aktuálne výsledky umelej obnovy na demonštračnom objekte
Husárik na Kysuciach ������������������������������������������������������������������������������� 86
Šebeň, Vladimír – Kulla, Ladislav:
Analýza stavu obnovy lesa v rozpadajúcich sa smrekových lesoch
na výskumno-demonštračnom objekte Kysuce ����������������������������������������� 96
Nerecenzované príspevky
Jančok, Tibor:
Novela zákona o lesoch a jej dopad na povinnosti pri obnove lesa ����������� 106
Bednárová, Dagmar:
Analýza stavu a vývoja uznaných zdrojov na Slovensku ��������������������������� 111
LaiPen LP100 Leaf Area Analyzer / LaiPen LP100 – Analyzátor indexu
listové plochy �������������������������������������������������������������������������������������������� 125
4
Zbornik.indb 4
17.10.2014 13:44:09
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
po roku mám opäť tú česť a milú povinnosť privítať vás na druhom ročníku
medzinárodnej konferencie Aktuálne problémy v zakladaní a pestovaní
lesa, ktorú organizuje NLC - LVÚ Zvolen v spolupráci s MPRV SR, ŠL TANAP-u a Slovenskou lesníckou spoločnosťou – členom ZSVTS.
Zámerom mojich kolegov organizátorov bolo vytvoriť pre Vás taký
program, ktorý by Vám sprostredkoval nové poznatky a riešenia problémov,
s ktorými sa denne stretávate a žijete. Konferencia sa sústreďuje na problematiku zakladania, pestovania a produkcie lesov a predstavuje najnovšie výsledky výskumnej činnosti v uvedených oblastiach.
Vo vlaňajšom príhovore sme sa pozastavili nad tým, že oblasť šľachtenia
drevín akosi stagnuje vo výskume a v ktorej zaostávame za vyspelou Európou,
kde sa zakladajú a podporujú centrá šľachtenia rastlín. Zlepšovanie vlastností
rastlín a šľachtenie nových odrôd a hybridov vychádza z potrieb produkovať
kvalitnejšie sortimenty dreva, produkovať fytomasu ako surovinu pre priemysel a ako obnoviteľný zdroj pre výrobu energie, ale aj z potreby optimalizovať
krajinu tak, aby plnila mnohoraké funkcie v ich harmónii a neplnila len jedny
na úkor druhých. Úspešné šľachtenie zároveň dáva predpoklady na vytváranie a využívanie domácej pridanej hodnoty.
Radi by sme nadviazali na túto problematiku v kontexte koncepčných
programov prijatých Vládou SR. Ide o Národný program využitia potenciálu
dreva a jeho akčný plán (máj 2014). V rámci 5 cieľov plánu bolo vypracovaných 71 opatrení, ktorých plnenie sa predpokladá v časovom horizonte rokov
2014 až 2020. NLC ako hlavný tvorca programu vníma problémy celého reťazca produkcie, spracovania a využitia dreva. Aj týmto materiálom ponúka
koncepčné riešenia a odpovedá nie populisticky, ale odborne, na paradoxy
dnešných dní. Mám na mysli prípad, ktorého sme boli pred pár dňami svedkami, keď sa ukázalo, že do štiepky ide drevná hmota, ktorá má parametre byť
lepšie zužitkovaná.
Národný program vychádza z toho, že pri riešení aktuálnych problémov,
akými sú klimatická zmena a jej dopad na lesy, má rozhodujúcu úlohu koncept
návratu k prírode blízkemu obhospodarovaniu lesov. Tento koncept reflektujú najmä opatrenia zadefinované pod cieľom 1: Zabezpečenie dodávok dreva
v meniacich sa prírodných a spoločenských podmienkach aktívnym trvalo udržateľným obhospodarovaním lesov (15 opatrení). Z pohľadu Vášho
odborného zamerania sú kľúčové tieto opatrenia:
5
Zbornik.indb 5
17.10.2014 13:44:09
1.1.Implementovať do lesníckej praxe opatrenia na prispôsobovanie lesov
Slovenska dôsledkom klimatickej zmeny s dôrazom na udržanie ich produkčného potenciálu.
1.2. Vytvoriť predpoklady na pestovanie prírode blízkych lesov s bohatou
štruktúrou ako perspektívnej alternatívy k existujúcemu systému lesa
vekových tried.
1.3. Rekonštruovať hospodárske lesy, ktoré dostatočne nevyužívajú produkčný potenciál stanovíšť (najmä výmladkové, poškodené, preriedené)
na produkčne plnohodnotné lesné porasty.
Národný program zároveň v cieli 5 významne orientuje smerovanie LH
k dosiahnutiu zvýšeného využitia lesnej biomasy, ako aj vedľajších produktov
pri spracovaní dreva na energetické účely (13 opatrení). S týmto súvisí jednak
opatrenie Diverzifikovať metódy hospodárenia v lesoch a vyčleniť časť lesných
pozemkov pre technickú koncepciu pestovania lesov, zameranú na intenzívnu
produkciu drevnej suroviny, ako aj úloha Vypracovať program zalesňovania poľnohospodárskych pozemkov nevhodných na poľnohospodársku výrobu.
NLC - LVÚ Zvolen v nadväznosti na uvedené koncepčné materiály pripravil návrh projektového zámeru štátneho programu Udržateľné systémy
využívania lesov, spracovania dreva a využívania drevných produktov
a do európskej výzvy HORIZONT 2020 finalizuje Teaming návrh na vytvorenie Centra excelentnosti lesnícko-drevárskeho komplexu LignoSilva. Ide
o veľké projektové zámery, prijatie ktorých by zásadným spôsobom pomohlo
koncentrovať potrebné finančné prostriedky na riešenie zadefinovaných úloh.
Budeme radi, ak získate nielen informácie z jednotlivých vystúpení, ale
ak ich aj „rozmeníte na drobné“ a budete prezentované zistenia komentovať v diskusiách. Očakávame od vás spätnú väzbu, aby sme lesnícky výskum
mohli lepšie a detailnejšie prispôsobiť Vašim možnostiam a potrebám.
Pracovníci LVÚ pripravovali podujatie tak, aby bolo ústretové po technickej, organizačnej, ale aj spoločenskej stránke. Prajem Vám úspešné rokovania a želal by som si, aby konferenciu považovali za úspešnú tak hostia, ako
aj organizátori. Bude to vtedy, keď prevládne dobrý pocit z práce, ktorá má
zmysel.
Dr. Ing. Tomáš Bucha
riaditeľ Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen
6
Zbornik.indb 6
17.10.2014 13:44:10
Úvod
D
ruhým ročníkom medzinárodnej konferencie „Aktuálne problémy v zakladaní a pestovaní lesa 2014“ Národné lesnícke centrum pokračuje vo
vytváraní tradície organizovania odborného podujatia pre širokú lesnícku
verejnosť a prax. Jeho cieľom je každoročne poskytnúť účastníkom aktuálne
informácie a najnovšie poznatky výskumu z oblasti zakladania, pestovania
a produkcie lesa a ponúknuť priestor pre odbornú diskusiu, kde pracovníci
lesníckej prevádzky môžu prezentovať svoje námety na výskumné riešenie
problémov, s ktorými sa pri svojej práci stretávajú. Osobitosťou ročníka 2014
je, že konaniu konferencie predchádza stretnutie pracovníkov českých a slovenských vedeckých a akademických pracovísk, ktoré sa zaoberajú pestovaním lesa. Spoločná exkurzia s účastníkmi konferencie a príspevky našich zahraničných kolegov sú tak významným obohatením nášho podujatia.
V roku 2014 si pripomíname 240. výročie narodenia Jozefa Dekreta Matejovie, priekopníka pokrokového lesného hospodárstva na Slovensku. Jozef
Dekret Matejovie podstatnú časť svojej lesníckej činnosti zameral na obnovu
lesných porastov na Starých Horách a v Harmanci, silno poškodených a drancovaných v 17. a 18. storočí pre účely baníctva a hutníctva. Veľmi skoro si uvedomil, že ťažisko lesníckeho povolania nie je vo výrobe a doprave (exploatácii)
dreva, ale v obnove lesa. Ako lesmajster komorských lesov obmedzoval predovšetkým veľkosť holorubov a dôsledne trval na obnove lesných porastov.
Musíme žiaľ konštatovať, že slovenskí lesníci sú v posledných rokoch stále
častejšie konfrontovaní s dôsledkami prírodných katastrof v lesných porastoch. Všetci máme v živej pamäti tú poslednú zo 14. – 15. mája 2014, známu
ako kalamita Žofia. Znova sa tak dostáva do popredia problematika obnovy
lesa po kalamitách veľkého rozsahu. Zvýšenú pozornosť aplikovaného výskumu práve v problematike obnovy je vidieť aj na tohtoročnej konferencii a to
ako v príspevkoch našich českých kolegov, tak aj domácich autorov.
Zástupca ministerstva prednesie aktuálnu informáciu o dopade novely zákona o lesoch (účinná od 1. 7. 2014) na povinnosti pri obnove lesa. Zahraniční
kolegovia pripravili prezentácie zamerané na uplatnenie neceloplošnej obnovy buka lesného na kalamitných holinách, na vplyv termínu výsadby a skracovania koreňového systému duglasky tisolistej a na vplyv buriny a škôd zverou
na rast duglasky tisolistej. Domáci autori prednesú príspevky o výsledkoch
aplikácie prípravku Ectovit v škôlkarských výsadbách, vplyve klimatických
zmien na kvantitu a kvalitu semena smreka obyčajného, o testovaní kontroly
podpňoviek antagonistickými hubami, ďalej poznatky z vyhodnotenia poku-
7
Zbornik.indb 7
17.10.2014 13:44:11
su s vysádzaním prípravných drevín na holine po kalamitnom rozpade nepôvodnej smrečiny na Kysuciach, výsledkami testovacích pokusov s umelou
obnovou na Kysuciach a analýzu stavu obnovy lesa v rozpadajúcich sa smrečinách na výskumno-demonštračnom objekte Kysuce. Ďalšie príspevky sa
venujú vplyvu rozdielnej výchovy bukového porastu na finančné zhodnotenie
jeho sortimentov a zhodnoteniu ekologického a produkčného potenciálu jedle
na Slovensku.
Veríme, že prednesené príspevky zaujmú účastníkov podujatia, obohatia
ich poznatky, prípadne vyvolajú odbornú polemiku a tak prispejú k skvalitneniu spolupráce praxe s aplikovaným lesníckym výskumom.
Ing. Jaroslav Jankovič, CSc.
vedúci odboru pestovania a produkcie lesa
Ing. Dagmar Bednárová, PhD.
vedúca Strediska kontroly lesného reprodukčného materiálu
8
Zbornik.indb 8
17.10.2014 13:44:11
MOŽNOSTI UPLATNĚNÍ NECELOPLOŠNÉ
OBNOVY BUKU NA KALAMITNÍ HOLINĚ –
EXPERIMENT VRANOV
Possibiltiy of using non-whole-area beech reforestation
of windthrow area – experiment Vranov
Antonín Martiník • Lumír Dobrovolný • Václav Hurt
• Michal Bureš
Abstract: The paper deals with comparison of non-whole beech planting and
whole beech planting within the windthrow area. The windthrow area originates
within old broadleaves stands in 2010. A control plot without regeneration
was established next to variants with artificial regeneration as well. Beech
mortality was 14% and game damage 28% on whole planting area. On nonwhole planting area was mortality 12% and game damage 45% for 2 years after
planting. Number of target species higher than 20 cm – 4.800 per hectare and
total number of all trees – 7.800 per hectare showed on high potential of natural
regeneration. In the case of additional regeneration success the non-whole
planting method should reduce 75% of regeneration cost.
Keywords: wind-thrown area, beech, non-whole regeneration
Abstrakt: V článku je srovnáván stav neceloplošné (skupinové) a celoplošné
obnovy buku na kalamitní holině. Holina vznikla v r. 2010 po původním
dospělém listnatém porostu. Kromě varianty s umělou obnovou byla
založena také plocha ponechaná bez zásahu (sukcese). Ztráty u buku na ploše
s celoplošnou obnovou dosahovaly za dva roky 14 % a na ploše skupinové
výsadby 12 %. Poškození zvěří v roce 2014 dosáhlo 28 % u celoplošné a 45 %
u skupinové obnovy. Značný potenciál přirozené obnovy na sledované ploše
se sukcesí dokazuje výskyt 4 800 ks.ha−1 cílových druhů dřevin vyšších než
20 cm a celkový počet jedinců 7 800 ks.ha−1. V případě úspěšného dopěstování
obnovy lze neceloplošnou obnovou dosáhnout až 75 % úsporu nákladů.
Klíčová slova: kalamitní holina, buk, skupinová obnova
Úvod a problematika
S rostoucím podílem kalamitních událostí jsou kromě „tradičních“ obnovních postupů diskutovány také netradiční metody obnovy lesa na kalamit-
9
Zbornik.indb 9
17.10.2014 13:44:12
ních holinách (Pěnčík 1958; Burschel, Huss, 1997, Gockel 1995; Kamenský,
Štefančík 2010; Gregor, Tužinský 2011). K nim lze řadit především využívání
přípravných dřevin, ale také kombinaci přirozené a umělé obnovy, tzv. neceloplošnou, resp. skupinovitou obnovu cílových dřevin (Tučeková 2011; Kulla,
Sitková 2012).
Jedná se o metody, při které jsou cílové dřeviny vysazovány do skupin
o určitém počtu dřevin v předem stanovených rozestupech. Z jedné skupiny
by se do budoucna měl vyselektovat cílový jedinec. Obecně jsou větší skupiny
doporučovány pro dřeviny listnaté a menší pro jehličnaté. Např. Kulla, Šebeň
(2012) uvádí pro buk skupiny o velikosti 20 jedinců v odstupové vzdálenosti
8 – 9 metrů mezi středy skupin a pro smrk, příp. jedli 6 – 9 ks v rozestupu
5 – 6 m.
Kromě primárně biologických hledisek jsou při uplatnění těchto obnovních metod významné také ekonomické aspekty. Nižší hektarové počty při
výsadbách znamenají úsporu jak na sadebním materiálu, tak na následné péči
(Martiník a kol. 2013)
Cílem předkládaného příspěvku je po dvou letech od založení analyzovat stav porostu na kalamitní holině obnovené skupinovitou (neceloplošnou)
obnovou buku. Pro porovnání míry úspěšnosti této varianty byla dále hodnocena tradiční celoplošná výsadba a plocha ponechaná bez obnovy (sukcese).
Materiál a metodika
Zájmovým experimentálním objektem byla „TVP Vranov“, která vznikla
po větrné kalamitě „Antonín“ v r. 2010 (Dobrovolný a kol. 2010). Plocha se
nachází na území ŠLP Křtiny spadající do PLO 30 – Drahanská vrchovina.
Původním mateřským porostem byla dospělá asi 100letá listnatá kmenovina
o skladbě: BK 30 %, DB 45 %, HB 14 %, MD 10 %, SM 1 %. Vzniklá holina je
asi 1,7 ha velká o šířce cca 100 m. Plocha se nachází ve svahu o sklonu 25° s východní expozicí. Potenciální vegetací jsou zde dubové bučiny v nadmořské
výšce 430 – 500 m n. m.
V rámci holiny byla stabilizována TVP o velikosti 70 × 100 m členěná dle
následujících variant (schéma viz obr. 1):
10
Zbornik.indb 10
17.10.2014 13:44:13
Obr. 1. Schéma založení experimentu na TVP Vranov (čísla jsou metry): N – I a N – II – neceloplošná výsadba, C – I a C – II – celoplošná výsadba, S – o: sukcese okraj, S – st. – sukcese střed
Fig. 1. Scheme of experiment establishment on PRP Vranov (number are metre): N – I a N – II –
whole planting; C – I a C – II – non-whole planting; S – o – succession edge; S – st. – succession
middle
a) celoplošná provozní výsadba (C–I, C–II), která byla uskutečněna na 2 plochách o velikosti 25 × 25 m. Kde byly v jednotlivém smíšení ve sponu 1 ×
1 m na jaře roku 2012 vysázeny prosto-kořenné sazenice, z toho podíl
buku činil 80 % a dubu 20 %.
b) neceloplošná (skupinová) výsadba (N–I, N–II) na 2 dílčích plochách
o rozměrech 25 × 25 m. Zde byla na jaře roku 2012 provedena skupinová
výsadba buku v počtu 9 skupin na plochu 25 × 25 m, tj. 144 skupin na ha.
Rozestup mezi jednotlivými skupinami s ohledem na terénní podmínky
v průměru činil 10 – 12 m a odpovídal rozestupu cílových stromů v předpokládané době obmýtí 120 let. V 1 skupině bylo vysázeno 9 kusů sazenic,
tj. 1 296 ks.ha−1. Přičemž růstová plocha 1 skupiny (9 ks sazenic) odpovídala 5,3 m2.
c) bezzásahová plocha (S – o, S – st.) o rozměrech 15 × 105 m. Plocha byla od
vzniku kalamitní holiny ponechána samovývoji. Na jaře v r. 2011 a 2012
zde však došlo k chemické ochraně proti buřeni. Z důvodu lepšího podchycení variability světelných podmínek byl 15 m široký pruh veden po celé
šířce holiny a zasahoval i pod clonu mateřského porostu (S – o).
Úspěšnost a nákladovost jednotlivých variant obnovy byla hodnocena na
jaře v r. 2014, tj. po dvou letech od výsadby a tři roky od vzniku holiny. Pro
varianty s umělou obnovou byly zjišťovány ztráty a poškození rostlin okusem. Každá rostlina byla dále zařazena do výškové třídy: 1 (0 – 10 cm); 2 (1 –
11
Zbornik.indb 11
17.10.2014 13:44:16
20 cm); 3 (21 – 30 cm); 4 (31 – 40 cm); 5 (41 – 50 cm); 6 (51 – 60 cm); 7 (61 –
70 cm); 8 (71 – 80 cm); 9 (81 – 90 cm); 10 (91 – 100 cm). Pro variantu sukcese
byl stav obnovy hodnocen dle výskytu dřevin na inventarizačních ploškách
o velikosti 1 m2, které byly na ploše rozmístěny v pravidelné sítí a to vždy ve
středu dílce o velikosti 5 × 5 m. Na ploše bylo vytyčeno 63 plošek ve třech řadách. Inventarizace výskytu obnovy byla členěna dle kategorií, které jsou blíže specifikovány v tabulce 2.
Ekonomická nákladovost jednotlivých variant je sledována od doby vzniku experimentu jako součet všech nákladových položek konkrétní plochy,
přepočteno na ha.
Výsledky
Výsadba celoplošná a skupinová
Přes původní spon při výsadbě 1 × 1 m byl po dvou letech od vzniku experimentu počet jedinců na ploše s celoplošnou obnovou (C – I a C – II) nižší,
než povoluje legislativa. Důvodem byl značný podíl redukované nezalesněné
plochy holiny (převrácené pařezy, klest) na které nebyla provedena výsadba.
Po dvou letech od výsadby dosáhly ztráty na této variantě 14 %, přitom u buku
jako nosné dřeviny to bylo pouze 12 %. Za stejné období byly ztráty na ploše
s neceloplošnou obnovou podobné 10 % (tab. 1). Zatímco na variantě s celoplošnou obnovou dosáhlo poškození buku 28 % a dubu 72 %, na neceloplošné
variantě ve stejném období dosáhlo poškození u buku 45 % (tab. 1).
Tabulka 1. Základní parametry variant umělé obnovy
Table 1. Attributes of artificial regeneration according on the variants
Varianty umělé obnovy1
Celoplošná
výsadba6
Neceloplošná – výsadba7
Druh dřeviny
Fagus sylvatica
Quercus petraea
celkem (total)
Fagus sylvatica
Počet dřevin
[ks.ha−1]2
jaro3
2012
5 624
1 360
6 984
1 296
jaro3
2014
4 944
1 064
6 008
1 168
Ztráty
[%]4
Poškození
dřevin – okus
[%]5
2013/2014
12
22
14
10
28
72
35
45
Variants of reforestation, 2Number of tree per ha; 3Spring, 4Mortality; 5Tree species damage
from game; 6Whole planting; 7Non-whole planting
1
12
Zbornik.indb 12
17.10.2014 13:44:20
Podobné rozdělení četností výškových tříd u buku po dvou letech od založení experimentu poukazuje na obdobný růstový vývoj u celoplošné a skupinové varianty (obr. 2).
66:: S &6:: S SRþHWSR]RURYiQtFHORSORãQi
QXPEHURIRFFXUUHQFHZKROHSODQWLQJ
SRþHWSR]RURYiQtVNXSLQRYLWi
QXPEHURIRFFXUUHQFHQRQZKROHSODQWLQJ
6VNXSLQRY LWiZKROH
&FHORSORãQiQRQZKROH
Y êãNRY iWĜtGDKHLJKWFODDV
Obr. 2. Histogram výškové četnosti buku na variantách s umělou obnovou skupinovitou
a celoplošnou – TVP Vranov
Fig. 2. Histogram of beech height category distribution of reforestation variants of whole and non-whole planting – PRP Vranov
Bezzásahová plocha (sukcese)
Z celkového hektarového počtu 7 778 jedinců zjištěných na kontrolní bezzásahové variantě jich naprostá většina (98 %) připadala do kategorie dřevin
cílových (tab. 2). Nejpočetnější dřevinou na ploše byl buk, dále modřín, dub
a javor. Výskyt jednoročních semenáčků z čeledi Pinaceae naznačuje, že obnova těchto dřevin, především pravděpodobně modřínu může pokračovat
také v následujících letech.
13
Zbornik.indb 13
17.10.2014 13:44:24
Tabulka 2. Zastoupení a početnost dřevin (ks.ha−1) u varianty sukcese
Table 2. Composition and density of tree species on the succession variant
Dřevina dle výškových tříd1
Fagus sylvatica < 20
Fagus sylvatica 20 – 50 cm
Fagus sylvatica celkem (total)
Quercus petraea < 20 cm
Quercus petraea 20 – 50 cm
Acer sp. < 20 cm
Acer 20–50 cm
Pinaceae 1. roční
Larix decidua < 20cm
Larix decidua 20 – 50 cm
Σ cílové celkem3
Σ cílové4 > 20 cm
Salix 20 – 50 cm
Σ cílové + ostatní5
Počet dřevin v r. jaro 2014
[ks.ha−1] 2
159
2 381
25 40
952
794
0
794
476
1 270
794
7 620
4 763
159
7 778
%
2,0
30,6
32,7
12,2
10,2
0,0
10,2
6,1
16,3
10,2
98,0
61,2
2,0
100,0
Trees species according to height classes; 2Number of tree species in year 2013 (piece.ha−1);
Target tree species total; 4Target tree species; 5Target tree species + other tree species.
1
3
Srovnání nákladovosti jednotlivých obnovních metod
Nákladovost obnovy byla dle očekávání největší na variantě s celoplošnou
obnovou, když po dvou letech dosáhla 74 tis. Kč.ha−1 (tab. 3). Náklady na obnovu u neceloplošné výsadby dosahovaly kolem 1/4 z celkových nákladů celoplošné obnovy. Nejvýznamnější položkou byla vlastní obnova, tedy nákup
sazenic a výsadba, která u celoplošné varianty tvořila 72 %, u neceloplošné
výsadby jen 48 % z celkových nákladů. V případě plochy sukcese byla jedinou
nákladovou položkou obnovy a to ve výši 5 460 Kč aplikace herbicidu v prvních dvou letech od vzniku holiny.
Tabulka 3. Nákladovost (Kč.ha−1) jednotlivých variant obnovy za období let 2011 – 2013.
Table 3. Cost (CZK/ha) of different regeneration variants for years 2011 – 2013
Varianty obnovy1
Celoplošná výsadba7
Neceloplošná výsadba8
Sukcese (kontrola) 9
Obnova3
53 586 / 72
9 590 / 48
0/0
Ochrana
Ochrana
buřeň4
zvěř5
Položky2 [Kč.ha−1/%]
7 940 / 11
12 781 / 17
7 940 / 40
2 372 / 12
5 460 / 100
0/0
Celkem6
74 306 / 100
19 902 / 100
5 460 / 100
Variants of reforestation; 2Items; 3Regeneration; 4Protection from weed; 5Protection from
game; 6Total; 7 Whole planting; 8Non-whole planting; 9Control plot (succession)
1
14
Zbornik.indb 14
17.10.2014 13:44:27
Diskuse
Uplatnění neceloplošné skupinovité obnovy je v podmínkách České republiky v prvé řadě limitováno platnou legislativou. Vyhl. 139/2004 sice
skupinovitou obnovu připouští, nicméně její uplatnění mimo vysokohorské polohy (např. Souček 2007) je velmi diskutabilní. Dle uvedené vyhlášky
a platného lesního zákona (č. 289/1995 Sb, vyhl. 139/2004) současně platí, že
při obnově nesmí být využity nižší než přípustné minimální hektarové počty
dřevin. V případě buku jako hlavní dřeviny na živných stanovištích jsou tyto
hodnoty 9 000 ks.ha−1, resp. 76,5 % z tohoto počtu, tj. 6 885 ks.ha−1 po dvou
letech od vzniku holiny.
Úspěšnost neceloplošné skupinovité obnovy je kromě běžných primárních faktorů závislá na dostatečném množství dřevin z přirozené obnovy
(Kulla, Sitková 2012). Naše šetření na ploše ponechané bez umělé obnovy
(sukcese) zde ukazují na vysoký potenciál přirozené obnovy, jejíž skladba odpovídá stanovištním podmínkám. Ve většině případů (98 %) se přitom jednalo o dřeviny cílové obnovené v počtu 7 620 ks.ha−1, tj. v množství odpovídající
platné legislativě (Vyhl. 139/2004). Naproti tomu např. Kulla, Šebeň (2012)
i Martiník a kol. (2013) uvádí časté příklady dominance přípravných dřevin
na kalamitní holině a nízkou početnost dřevin cílových. Na rozdíl od námi posuzované holiny vzniklé po smíšeném převážně bukovém porostu se v obou
výše uvedených případech jednalo o původně smrkové porosty, kde je potenciál obnovy listnatých dřevin slabý.
I přes značný počet dřevin z přirozené obnovy je budoucí úspěšnost neceloplošné skupinové obnovní metody limitována jednak schopností redukovaného množství sazenic přežívat v následujících letech (buřeň a zvěř), jednak
odpovídajícím prostorovým rozmístění obnovy. Na základě prvních předběžných výsledků pozorování výskytu a distribuce přirozené obnovy na ploše
(vlastní pozorování) se ukazuje vhodnější vkládat cílové dřeviny až s delším
časovým odstupem, a to do míst, kde je výskyt cílových dřevin z přirozené obnovy nízký nebo žádný.
V případě parametru poškození dřevin okusem jsme zjistili, že výrazně
vyšší bylo poškození na neceloplošné obnovní variantě (45 %, viz tab. 1). Důvodem může být kromě nižší hustoty obnovy a její větší koncentrace na několika místech také výskyt atraktivního dubu na ploše s celoplošnou obnovou,
u něhož dosáhlo poškození za sledované období 72 %.
Při úspěšném udržení dostatečného, resp. zákonem daného počtu jedinců celé řady druhů dřevin z přirozené obnovy, příp. i na ploše sukcese lze při
založení porostu docílit výraznou úsporu nákladů. Kulla, Šebeň (2012) uvádí
úsporu kolem 60 %. Výsledky našich šetření, poukazují na možnost dosažení
15
Zbornik.indb 15
17.10.2014 13:44:29
ještě vyšších úspor (až 75 %). To je dáno především nižším počtem sazenic
použitých při výsadbě, a tedy i vyšším předpokladem přirozené obnovy.
Diskutabilní je přitom samotné uplatnění buku jako cílové dřeviny na kalamitní holině. Jak uvádí např. Košulič (2010), obnova klimaxových dřevin
typu buku nebo jedle by měla probíhat výhradně pod clonou dospělého mateřského či přípravného porostu. Z listnatých dřevin je v zahraničí konkrétně
skupinová obnova na holou plochu doporučována pro javor nebo dub (Brang,
Bürgi 2004; Strobel 2000). Uplatnění těchto a jiných cenných dřevin (např.
jeřáb, třešeň, aj.) lze také doporučit s ohledem na expanzi buku a jeho současné nízké uplatnění na trhu. Rovněž výsledky šetření na ploše sukcese ukazují
kromě buku, který se zde vyskytoval zejména při okrajích mateřského porostu, především na potenciál obnovy javoru a dubu.
Závěr
Výsledky šetření po třech letech od vzniku holiny ukázaly na poměrně vysoký potenciál přirozené obnovy na holině po původně listnatém smíšeném
porostu, a tedy i na možnost uplatnění kombinované neceloplošné umělé
obnovy. Růstový vývoj sazenic u neceloplošné a celoplošné umělé obnovy je
přitom obdobný. Neceloplošná obnova může vlastníkovi přinést výraznou
úsporu nákladů na zalesnění – v našem případě až 75 %. Současně se jeví
vhodnější vkládat cílové dřeviny až v době, kdy je zřejmé, v kterých místech se
nezdařila obnova přirozená. Problematické se ukazuje poškození zvěří již tak
nízkého počtu sazenic (20 % oproti celoplošné výsadbě), kdy klasický nátěr
se neukazuje jako příliš účinný. Skutečný růstový potenciál a úspěšnost této
alternativní neceloplošné obnovní metody však ukáže až vývoj v delším časovém měřítku (min. 10 let).
Poděkování
Příspěvek byl řešen v rámci projektu KUS QJ1230330 „Stabilizace lesních ekosystémů
vyváženým poměrem přirozené a umělé obnovy lesa“.
Literatura
Brang, P., Bürgi, A., 2004: Trupppflantzug in Test. Zürcher Wald, 36(5): 13–16.
Burschel, P., Huss, J., 1997: Grundriss des Waldbaus: ein Leitfaden für Studium und
Praxis. Parey, Berlin.
16
Zbornik.indb 16
17.10.2014 13:44:30
Dobrovolný, L., Hurt, V., Martiník, A., 2011: Založení experimentální plochy s různými způsoby obnovy lesa na ploše po větrné kalamitě. In: Kacálek, D. a kol. (eds.):
Proceedings of Central European Silviculture. Sborník referátů. Opočno, 28. – 29.
6. VÚLHM Opočno, s. 43–54.
Gregor, J., Tužinský, L., 2011: Veterná kalamita a smrekové ekosystémy. TU Zvolen,
236 s.
Kamenský, M., Štefančík, I., 2010: Neceloplošné výsadby – prírode blízka metóda
rekonštrukcií drevinovo nevhodných porastov. In: Sušková, M., Debnárová, G.
(eds): Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa.
Liptovský Ján, 16. – 17. jún 2010, Zvolen, NLC, s. 104–111.
Košulič, M., 2010: Cesta k přírodě blízkému hospodářskému lesu. Brno, FSC, 449 s.
Kulla, L., Sitková, Z., 2012: Rekonštrukcie nepôvodných smrekových lesov: poznatky,
skúsenosti, odporúčania, Národné lesnícke centrum, Zvolen, 207 s.
Kulla, L., Šebeň, V., 2012: Prvé skúsenosti s uplatnením neceloplošnej umelej obnovy
kalamitnej holiny na demonštračnom objekte Husárik. Lesnícky časopis - Forestry
Journal, 58(3): 171–180.
Martiník, A., Dobrovolný, L., Hurt, V., 2013: Úspěšnost a nákladovost různých variant
obnovy lesa po větrné kalamitě. In: Proceedings of Central European Silviculture.
Sborník referátů-ČZU Praha, s. 151–158.
Pěnčík, J., 1958: Zalesňování kalamitních holin. Praha, SZN, 261 s.
Souček, J., 2007: Skupinovitá obnova porostů při horní hranici lesa. ZVL, 52(1): 1–3.
Strobel, G., 2000: Eichen-Biogruppen. AFZ/Der Wald, 8: 396–398.
Tučeková, A., 2011: Výsledky neceloplošnej obnovy v bukovej dúbrave. In: Proceedings of Central European Silviculture. Sborník referátů. Opočno, 28. – 29. 6.,
VÚLHM Opočno, s. 11–20.
Příloha č. 3 a č. 4 k vyhlášce č. 83 – Ministerstva zemědělství ze dne 18. března 1996
o zpracování oblastních plánů rozvoje lesů a o vymezení hospodářských souborů.
Dostupné na internete: http://www.uhul.cz/legislativa/83_96/83_96.php
Vyhláška č. 139/2004, kterou se stanoví podrobnosti o přenosu semen a sazenic
lesních dřevin, o evidenci o původu reprodukčního materiálu a podrobnosti
o obnově lesních porostů a o zalesňování pozemků prohlášených za pozemky určené k plnění funkcí lesa. Dostupné na internete: http://www.uhul.cz/legislativa/139_04/139_04.pdf
Adresa autorů: Ing. Antonín Martiník, Ph.D., Ing. Lumír Dobrovolný, Ph.D.,
Ing. Václav Hurt, Ph.D., Mendelova univerzita v Brně, Lesnická a dřevařská
fakulta, Ústav zakládání a pěstění lesů, Zemědělská 3, 613 00 Brno
17
Zbornik.indb 17
17.10.2014 13:44:31
VLIV TERMÍNU VÝSADBY, ZALOŽENÍ,
EXPOZICE A ZKRACOVÁNÍ KOŘENOVÉHO
SYSTÉMU NA RŮST SAZENIC DOUGLASKY
TISOLISTÉ (PSEUDOTSUGA MENZIESII /
MIRB./ FRANCO)
David Sychra • Oldřich Mauer
Abstrakt: Práce hodnotí růst douglasek vysazených v jarním a podzimním
období, dále vliv založení a skladování sadebního materiálu na ztráty
po výsadbě, vliv zkracování kořenového systému na ztráty po výsadbě a
regeneraci kořenového systému. Z výsledků vyplývá, že při pečlivé manipulaci
se sadebním materiálem a pečlivou výsadbou nemá doba sadby ani zkracování
kořenového systému vliv na růst douglasek. Při méně pečlivé manipulaci se
sadebním materiálem douglasky je výsadba nejvhodnější v době nalévání
pupenů a výsadba v září, zkracování kořenové systému zvyšuje ztráty po
výsadbě. Sadební materiál douglasky není vhodné zakládat ani skladovat
pokud není v dormanci.
Klíčové slova: doba výsadby, douglaska tisolistá, skladování sadebního
materiálu, zakládání sadebního materiálu a zkracování kořenového systému
Úvod a problematika
V lesním hospodářství ČR je douglaska tisolistá nejvýznamnější introdukovaná dřevina, je zajímavá především svou objemovou produkcí. Na vhodných stanovištích je nejproduktivnější dřevinou a překonává všechny naše
původní dřeviny (Tauchman et al. 2010, Šika 1977, Bušina 2006). Douglaska
tisolistá je potenciálně hluboko kořenící a dobře odolává bořivým větrům. Avšak na půdách s vysokou hladinou podzemní vody vytváří plochý kořenový
systém, který neposkytuje dostatečnou stabilitu proti větru (Hermann 1977).
V porovnání se smrkem je douglaska více odolná k suchu, vytváří příznivější
opad a je více odolná k hnilobám (Podrázský, Remeš 2008). Jirkovský (1962),
Hofman (1964), Šika (1977) tvrdí, že je citlivá na zaschnutí kořenového systému a nesvědčí ji také několikadenní založení. Dále uvádí, že správně je třeba douglasku vysazovat, když se začíná obnovovat růst kořenů, což nastává
obvykle v období nalévání a pukání pupenů douglasky. Ujímavost sazenic po
výsadbě ovlivňuje ještě další faktor, a to velikost a krytí holiny. V literatuře
jsou nejčastěji zmiňovány jako nejvhodnější úzké holoseče, chráněné proti
18
Zbornik.indb 18
17.10.2014 13:44:32
slunci a větru (Jirkovský 1962, Šimek 1992, Hofman 1964, Sychra, Mauer
2013). V létě na velkých holinách působí negativně vysoké teploty a intenzivní
sluneční záření, což má za následek zvýšenou spotřebu vody, která nemusí
být vždy uspokojena přísunem vody z půdy přes kořeny. (Klinka et al. 2000,
Mckay 1997). Mimo běžnou praxi vysazovat douglasku na jaře je některými
autory (Göhre 1958, Jirkovský 1962) zmiňována i možnosti sázet douglasku
na podzim na stanoviště, která nejsou ohrožena vymrzáním. Na možnost
zkracovat dlouhé kořeny douglasek bez vlivu na jejich růst panuje podle Hofmana (1964) nejednotný názor. Pokorný (1971) zakládání sadebního materiálu douglasky nedoporučuje.
Kvůli nedostatečným informacím o vhodné době výsadby douglasky tisolisté, její reakci na zkracování kořenového systému a reakci na její skladování
a zakládání byly uskutečněny ověřovací pokusy, které májí za úkol tyto informace zjistit a ověřit.
Materiál a metodika
Ověřování A
Na holinu s výměrou 0,20 ha, okolním porostem krytou ze všech stran,
SLT 3H, byly vysazeny v průběhu roku 2012 prostokořenné sazenice douglasky tisolisté (1+2) pocházející všechny ze stejného záhonu v lesní školce.
Rostliny byly ráno vyzvednuty ze školky, uloženy do PE pytlů, převezeny na
holinu a během dopoledne pečlivou jamkovou sadbou vysazeny. V jarním období byly rostliny vysazeny v pěti termínech – 26. 3. (teplota + 8 °C), 2. 4. (nalévání pupenů), 17. 4. (pukání pupenů), 9. 5. (rostliny narašeny, přírůst 2 cm)
a 15. 5. (rostliny narašeny, přírůst 5 cm), v podzimním období byly rostliny vysazeny ve čtyřech termínech – 3. 9., 18. 9., 15. 10. a 29. 10. V každém termínu
byly vysazeny rostliny bez upraveného kořenového systému a rostliny se zkrácenými kořeny – objem kořenového systému redukován o 1/4 až 1/3. V každém termínu výsadby byl změřen xylometricky objem rostlin se zkráceným
a nezkráceným kořenovým systémem. Rostliny nebyly během roku zavlažovány ani přihnojovány.
Na podzim v roce 2013 byly u jednotlivých variant zjišťovány ztráty a u
rostlin byly měřeny tyto parametry: výška vysazovaných rostlin, výška rostlin na podzim roku 2013, přírůst terminálu 1. a 2. rok po výsadbě a tloušťka
kořenového krčku na podzim roku 2013. Také byl xylometricky změřen objem
kořenového systému rostlin.
19
Zbornik.indb 19
17.10.2014 13:44:32
Ověřování B
Výsadba byla realizována na holinu krytou okolním porostem ze všech
stran o výměře 0,40 ha, SLT 4K. Ze školky byly prostokořenné sazenice DG
(1+2) transportovány v PE pytlích. Termíny výsadeb byly následující: 27. 3.
(teplota + 8 °C), 8. 4., 17. 4. (pukání pupenů), 5. 5. (narašeny 2 – 5 cm) a 22.
9. První polovině rostlin nebyl upravován kořenový systém, druhé polovině
rostlin byl zkrácen kořenový systém – odstřižena přibližně 1/4 až 1/3 objemu. Obě varianty rostlin (se zkrácenými a nezkrácenými kořeny) byly založeny ve dvou variantách (perfektní založení a špatné založení) poblíž holiny na
jeden týden a poté vysazeny na holinu. Perfektní založení – rostliny založeny
jednotlivě ve smrkovém porostu zakmenění 0,8 a překryty klestem. Špatné
založení – rostliny založeny ve svazku v borovém porostu zakmenění 0,4, po
založení nebyly překryty. Část rostlin z perfektního založení byla před výsadbou vystavena deseti a třiceti minutové expozici (rostliny byly volně položeny
na povrch půdy) a poté vysázeny na holinu. Po roce byly zjišťovány ztráty po
výsadbě.
Ověřování C
Současně byla ověřována douglaska (1+2) a smrk ztepilý (2+2). Ve školce
byly obě dřeviny založeny na částečně krytých záhonech (ve svazcích, 6 dnů,
u 4. sázení 3 dny). Byly tudíž již částečně oslabeny. Ze školky byly rostliny
transportovány v PE pytlích. Po převozu byly rostliny ihned vysázeny (označeno bez založení) a 1 a 2 týdny založeny (ve svazcích pod SM, zakmenění
0,7) nebo po stejnou dobu ponechány v PE pytlích a poté vysazeny. Vysazeny
byly na holinu s výměrou 0,50 ha, krytou okolním porostem ze dvou stran,
SLT 4K. Termíny výsadeb byly následující: 28. 3. (teplota +6 °C), 7. 4. (nalévání pupenů), 15. 4. (pukání pupenů) a 8. 5. (přírůst terminálu 2 – 5 cm). Po
roce byly zjišťovány ztráty po výsadbě.
Ověřování D
Na částečně krytou holinu ze dvou stran o výměře 0,36 ha, SLT 4K byly
vysazeny prostokořenné sazenice (1f+2) a krytokořenné sazenice (fk1+k1)
douglasky tisolisté. Rostliny byly před výsadbou skladovány v klimatizovaném skladu (skladovací teplota +2 °C, relativní vzdušná vlhkost 98 %). Do
skladu byly navezeny ve třech termínech podle fenofáze rostlin – v dormanci
+6 °C, tři týdny od teplot +6 °C a v období pukání pupenů rostlin. Doba skladování 4 – 24 dnů. Po roce byly zjišťovány ztráty po výsadbě.
20
Zbornik.indb 20
17.10.2014 13:44:33
Zjištěné výsledky a diskuze – ověřování A
Mortalita
Zjištěné výsledky jsou uvedené v tabulce 1, kde ztráty v jednotlivých variantách nepřesahují 4 %. Ztráty byly zjištěny jen v jarním období v termínech
26. 3., 17. 4., a 9. 5. ve variantách se zkráceným kořenem. Při pečlivé výsadbě metodou „ze země do země“ byly ztráty po výsadbě téměř nulové. Nebyly zjištěny rozdíly mezi dobou sadby a negativně se na ztráty neprojevilo ani
zkracování kořenového systému.
Výškový přírůst rostlin
Při pečlivě provedené výsadbě v jarním období metodou „ze země do
země“ nebyl zaznamenán průkazný vliv doby sadby na přírůst rostlin (viz tab.
1). Tvrzení Jirkovského (1962) a Šiky (1977), že nejvhodnější doba výsadby je
doba nalévání pupenů se sice potvrdilo – výsadba 2. 4. (období nalévání pupenů) přirostla nejvíce, avšak rozdíl oproti ostatním jarním výsadbám činil
pouze cca 1 cm. Kromě výsadby v termínu 17. 4. (snížení přírůstu u rostlin
se zkráceným kořenem o 3 cm) nebyl zaznamenán výrazný rozdíl v přírůstu
rostlin s nezkracovaným a zkracovaným kořenovým systémem. Oproti tvrzení Hofmana (1964), který tvrdí, že aktivita kořenů nastává později, než aktivita pupenů bylo zjištěno, že počátek růstu kořenů nastal u námi použitých
douglasek přibližně ve stejné době, kdy se začínají nalévat pupeny. Přírůst terminálu druhý rok po výsadbě nebyl také ovlivněn dobou výsadby - pohyboval
nejčastěji mezi 30 – 40 cm (viz tab. 1).
U rostlin vysazených v podzimních termínech nebyl také při pečlivě provedené výsadbě zaznamenán prokazatelný rozdíl v přírůstu. Prokazatelný
rozdíl v přírůstu nebyl zaznamenán ani mezi rostlinami se zkráceným a nezkráceným kořenovým systémem. Z výsledků je však patrné, že rostliny vysazené v podzimním období přirůstaly lépe než rostliny vysazené v jarním
období. Jednoznačný závěr o vhodnější podzimní výsadbě je však problematický, protože rostliny rostly svůj první rok po výsadbě v odlišných vegetačních obdobích (jarní výsadby v roce 2012 a podzimní výsadby v roce 2013)
a rostliny v podzimních termínech výsadby byly při výsadbě vyšší. Lepší přírůst u první podzimní výsadby 3. 9. (o cca 2 – 3 cm) než u pozdějších výsadeb
může být způsoben tím, že rostliny po přesazení stihly ještě částečně zakořenit. Krueger, Trappe (1967) uvádí, že kořeny douglasky vykazují mimo jarní
růstovou aktivitu i aktivitu od července do září.
21
Zbornik.indb 21
17.10.2014 13:44:35
Regenerace kořenového systému
Průměrný objem kořenového systému v jarních termínech výsadby s nezkráceným kořenovým systémem se pohyboval od 25,0 ml do 37,0 ml, se
zkrácenými kořeny od 14,7 ml do 33,0 ml. Při podzimních výsadbách nebyly
objemy kořenového systému o mnoho větší – od 31,6 ml do 42,0 ml u nezkrácených variant a od 26,8 ml do 36,0 ml u variant se zkráceným kořenovým
systémem. Kořenový systém sazenic douglasek se projevil velmi dobrou regenerací po jeho zkrácení, po jednom roce dosáhl objem až 101,0 ml a po dvou
letech objemu až 140,0 ml. Zajímavé je zjištění, že objem kořenového systému
některých zkracovaných rostlin byl po jednom i dvou letech často větší než
u rostlin s nezkráceným kořenovým systémem.
Zjištěné výsledky a diskuze – ověřování B
Založení douglasky
V prvních termínech výsadby u perfektního založení (27. 3. a 8. 4.) byly
zjištěny u obou variant nejmenší ztráty po výsadbě – kolem 6 % (viz tab. 2).
V pozdějším termínu 17. 4., kdy začíná intenzivní růstová aktivita rostlin, byly
velmi nízké ztráty jen u rostlin s nezkráceným kořenovým systémem. V termínu 5. 5. při výsadbě narašených rostlin, které jsou obecně nejcitlivější, byly
zjištěny ztráty nejvyšší – 32 % u rostlin s nezkráceným kořenovým systémem,
48 % u rostlin se zkráceným kořenovým systémem. Podzimní výsadba 22. 9.
vykazovala podobně nízké ztráty jako výsadby v termínu 27. 3 a 8. 4. Při výsadbě rostlin špatně založených byly zjištěny mnohem větší ztráty. V termínu
prvním výsadby 27. 3. byly ztráty 15%, respektive 27 % u rostlin se zkráceným
kořenovým systémem. V dalších termínech byly zjištěny ztráty větší. Největší
ztráty pohybující se kolem 80 % byly zjištěny v termínu 5. 5., při výsadbě rostlin narašených 2 – 5 cm. Hlavní důvod zvýšených ztrát u špatného založení
je vyšší ztráta vody v důsledku nedostatečného zastínění založených rostlin
a špatného krytí kořenového systému zeminou při založení rostlin ve svazcích.
22
Zbornik.indb 22
17.10.2014 13:44:36
23
Zbornik.indb 23
17.10.2014 13:44:38
37,0
Objem koř. sys.
při výsadbě [ml]
24,3
30,5
8,8
14,7
41,4
10,2
35,3
0,0
2. 4.
ZK
36,0
33,4
9,1
31,6
0,0
17. 4.
NZK
23,0
26,5
6,1
33,7
4,0
17. 4.
ZK
96,0 129,0 110,0 123,0
25,0
34,0
10,3
32,9
0,0
2. 4.
NZK
33,0
37,4
7,3
28,1
4,0
9. 5.
ZK
30,0
42,6
9,2
28,5
0,0
15. 5.
NZK
137,0 122,5 114,0
38,8
30,8
7,8
27,2
0,0
9 .5.
NZK
NZK – Nezkrácený kořenový systém, ZK – Zkrácený kořenový systém.
Objem koř. sys.
po 2 letech [ml]
4,0
32,1
140,0 106,3
44,9
Přírůst 2. rok
po výsadbě [cm]
Objem koř. sys.
po 1 roku [ml]
9,9
34,7
0,0
26. 3. 26. 3.
NZK
ZK
Přírůst 1. rok
po výsadbě [cm]
Výška vysaz.
rostlin [cm]
Ztráty [%]
Varianta
Tabulka 1. Douglaska tisolistá – růstové charakteristiky podle termínů výsadby
91,0
24,8
40,1
8,7
30,7
0,0
15. 5.
ZK
68,0
42,0
21,6
46,3
0,0
3. 9.
NZK
68,0
32,0
20,9
46,9
0,0
3. 9.
ZK
34,0
18,1
44,3
0,0
18. 9.
ZK
65,0 101,0
36,0
16,2
42,0
0,0
18. 9.
NZK
72,0
31,6
17,7
37,3
0,0
15.10.
NZK
66,0
29,0
17,8
42,2
0,0
15.10.
ZK
68,0
36,8
19,5
49,1
0,0
29.10.
NZK
99,0
26,8
16,7
54,5
0,0
29.10.
ZK
Tabulka 2. Douglaska tisolistá – Vliv zkracování, pečlivosti založení a expozice na ztráty po
výsadbě
Doba sadby
27. 3.
8. 4.
17. 4.
5. 5.
22. 9.
Perfektní založení – ztráty [%]
Expozice
0 min.
10 min.
30 min.
5/7
6/10
16/36
6/6
4/14
24/48
7/17
12/33
32/57
32/48
42/62
100/100
6/8
7/15
19/36
Špatné založení – ztráty [%]
Expozice 0 min.
15/27
24/37
37/52
79/89
27/38
Nezkrácený kořenový systém / Zkrácený kořenový systém.
Tabulka 3. Douglaska tisolistá – Ztráty po výsadbě v závislosti na době výsadby, způsobu a
době založení
28. 3.
Doba výsadby
DG
7. 4.
SM
DG
15. 4.
SM
DG
Ztráty po výsadbě [%]
Zal. PE Zal. Zal. PE Zal. Zal.
Bez založení
25
6
19
8. 5.
7
SM
PE
DG
Zal.
9
Zal.
12
SM
PE
23
Zal.
36
1 týden
založené
34
28
11
29
21
10
40
15
24
48
53
42
2 týdny
založené
53
32
25
69
39
34
—
—
—
—
—
—
Zal. – Rostliny založené, PE – rostliny ponechány v PE pytlích.
Tabulka 4. Douglaska tisolistá – Vliv doby skladování v klimatizovaném skladu (v závislosti na
fenofáze skladovaného sadebního materiálu) na ztráty po výsadbě (v %)
Doba skladování
[dny]
Typ sadebního
materiálu
4
8
12
16
20
24
P
K
P
K
P
K
P
K
P
K
P
K
V dormanci +6 °C
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
3 týdny od teplot
+6 °C
24
32
64
68
100 100
—
—
—
—
—
—
Pukající pupeny
68
71
100 100
—
—
—
—
—
—
—
—
P – prostokořenná sazenice (f1+2), K – krytokořenná sazenice (fk1+k1).
24
Zbornik.indb 24
17.10.2014 13:44:41
Expozice
Krátkou 10 minutovou expozici nejlépe snášely rostliny v prvních dvou
termínech výsadby, přičemž rostliny se zkráceným kořenovým systémem
vykazovaly o 4 % v prvním termínu a o 10 % v druhém termínu vyšší ztráty
(viz tab. 2). Vyšší ztráty (12 %, respektive 33 %) byly zjištěny v termínu 17.
4. Ztráty 42 % a 62 % byly zjištěny u rostlin v termínu 5. 5., což znamená velkou citlivost rostlin v době intenzivního růstu. V termínu výsadby 22. 9. měly
rostliny u obou variant relativně nízké ztráty – 7 %, respektive 15 %. Delší
30 minutová expozice stresovala rostliny více, což se projevilo na vyšších ztrátách u všech termínů výsadby. Nejlépe snášely 30 minutovou expozici rostliny
v prvním termínu výsadby 27. 3. a také v podzimním termínu výsadby 22. 9.
Rostliny vysazené v termínu 5. 5. 30 minutovou expozici nepřežily.
Zjištěné výsledky a diskuze – ověřování C
Při ověřovací výsadbě s oslabeným sadebním materiálem douglasky
a smrku bylo zjištěno (viz tab. 3), že douglasky vysazené bez založení měly
přijatelné ztráty (9 %) pouze při výsadbě v termínu 15. 4. (období pukání
pupenů). U douglasek založených 1 týden se ztráty dále nepřijatelně zvýšily,
zejména při výsadbě v období pukání pupenů a růstu terminálů – ztráty přes
40 %. Douglasky 2 týdny založené vysazované v časných jarních termínech
měly ztráty přes 50 %, v době pukání pupenů a růstu terminálu byly ztráty
100 %. Ve všech případech založení (s výjimkou narašených rostlin) měly douglasky založené v PE pytlích menší ztráty než douglasky založené do půdy.
Smrk se v porovnání s douglaskou projevil jako méně citlivý na oslabení a založení. S výjimkou výsadby sazenic s narašeným terminálem měl smrk až 3×
menší ztráty než douglaska.
Zjištěné výsledky a diskuze – ověřování D
Z výsledků vyplývá (viz tab. 4), že prostokořenné a krytokořenné sazenice douglasky snáší velmi dobře skladování, pokud byly uloženy brzy na jaře
v dormanci. Dokonce i po 24 dnech skladování měly vysazené sazenice nulové ztráty po výsadbě. Pokud však byly uloženy do klimatizovaného skladu
později, tedy na počátku kdy začínají rostliny obnovovat svůj růst, tak již po
čtyřdenním skladování byly zjištěny ztráty 24 % u prostokořenného a 32 %
u krytokořenného sadebního materiálu. Po 12 dnech skladování nastaly
100 % ztráty u prostokořenné a krytokořenného sadebního materiálu. Skladování rostlin s pukajícími pupeny vyvolalo po 4 dnech skladování ještě větší
ztráty. Po 8 dnech skladování nastaly 100 % ztráty.
25
Zbornik.indb 25
17.10.2014 13:44:42
Závěr
Z výsledků práce lze vyvodit následující závěry:
–– Při pečlivě provedené výsadbě metodou „ze země do země“ nemá doba
výsadby ani zkracování kořenového systému výrazný vliv na ujímavost a
růst douglasek.
–– V případě málo pečlivé manipulace se sadebním materiálem douglasky je
výsadba nejvhodnější v době nalévání pupenů a výsadba v září. Negativní
vliv na ujímavost má i zkracování kořenového systému.
–– Kořenový systém douglasky po zkrácení velmi dobře regeneruje.
–– Nepečlivá manipulace se sadebním materiálem douglasky vyvolává větší
ztráty než stejně nepečlivá manipulace se sadebním materiálem smrku.
–– V období pukání pupenů a růstu nadzemní části sadební materiál nelze
zakládat, v jiných obdobích je maximální doba založení do jednoho týdne.
V klimatizovaném skladu lze sadební materiál skladovat pouze při jeho
navezení do skladu v nejčasnějším jarním období (v hluboké dormanci).
Poděkování
Práce vznikla za finančního přispění projektu NAZV QI 122A172.
Použitá literatura
Bušina, F., 2006: Natural regeneration of Douglas fir (Pseudotsuga menziesii /Mirb./
Franco) in forest stands of Hůrky Training Forest District, Higher Forestry School
and Secondary Forestry School in Písek. Journal of Forest Science, 53: 20–34.
Hermann, R. K., 1977: Growth and production of tree roots. In: Marshall J. K. (ed.):
The Belowground Ecosystem: a Synthesis of Plant Associated Process. Fort Collins. Colorado State University, 351p.
Göhre, K. 1958: Die Douglasie und ihr Holz, Asademie Verlag Berlin, 564 s.Hoffman
J. 1964: Pěstování douglasky. Praha, SZN, 251 p.
Jirkovský, V. 1962: Zakládání douglaskových porostů. Lesnická práce, 41: 457–462.
Klinka, K., Worrall, J., Skoda, L., Varga, P. 2000: The Distribution and Synopsis of
Ecological and Silvical Characteristics of the Tree Species of British Columbia’s
Forest. Vancouver. Canadian Cartographics, 180 p.
Krueger, K. W., Trappe, J. M., 1967: Food Reserves and Seasonal Growth Of Douglas-Fir Seedlings. Forest Science, 13(2): 192–202.
McKay, H. M., 1997: A review of the effect of stresses between lifting and planting on
nursery stock quality and performance. New Forests., 13(1–3): 369–399.
26
Zbornik.indb 26
17.10.2014 13:44:42
Podrázský, V., Remeš, J., 2008: Půdotvorná role význam­ných introdukovaných jehličnanů – douglasky tisolisté, jedle obrovské a borovice vejmutovky. Zprávy lesnického výzkumu, 53: 29–36.
Pokorný, J., 1971: Zkušenosti s pěstováním douglasky v ČSSR. Lesnická práce,
s. 101–109.
Sychra, D., Mauer, O., 2013: Prosperity of Douglas fir plantation in relation to the shelter. Journal of Forest Science, sv. 2013, č. 2013, s. 352–358.
Šika, A., 1977: Pěstování douglasky v ČSR. Lesnická práce, (10): 428–435.
Šimek, J., 1992: Pěstování douglasky tisolisté na LZ Tábor, Lesnická práce, (11),
s. 330–333.
Tauchman, P., Hart, V., Remeš, J., 2010: Srovnání produkce porostu douglasky tisolisté
(Pseudotsuga menziesii/Mirbel/Franco) s porostem smrku ztepilého (Picea abies
L. Karst.) a stanovištně původním smíšeným porostem středního věku na území
ŠLP v Kostelci nad Černými Lesy. Zprávy lesnického výzkumu, 55: 187–194.
Adresa autorů: Ing. David Sychra, Ústav zakládání a pěstění lesů, Mendelova
univerzita v Brně, Zemědělská 3, 613 00 Brno, e-mail: [email protected];
prof. Ing. Oldřich Mauer, DrSc., Ústav zakládání a pěstění lesů, Mendelova
univerzita v Brně, Zemědělská 3, 613 00 Brno, e-mail: [email protected]
27
Zbornik.indb 27
17.10.2014 13:44:43
VLIV BUŘENĚ A ŠKOD ZVĚŘÍ NA RŮST
DOUGLASKY TISOLISTÉ
Petr Vaněk • Oldřich Mauer • Martin Urban
Abstrakt: Cílem příspěvku je zhodnotit vliv buřeně a škod zvěří na odrůstání
kultur douglasky tisolisté. V roce 2011 byly založeny výzkumné plochy, kde byla
sledována růstová reakce vysazených rostlin douglasky tisolisté na konkurenci
buřeně a regenerace rostlin po simulovaném poškození zvěří. Z vyhodnocení
tříletého sledování hodnocených parametrů je zřejmé, že douglaska tisolistá
nereaguje omezeným růstem na konkurenci buřeně – jedinci na neožínaných
plochách měli stejnou nebo větší výšku i tloušťku kořenového krčku jako
jedinci na plochách s celoplošným ožínáním, ztráty byly srovnatelné.
Z pozorování regenerace sazenic po simulovaném okusu zvěří různé intenzity
je patrné, že tato dřevina má vysokou regenerační schopnost, kdy po třech
letech růstu nevykazovaly poškozené varianty výrazné odchylky v růstových
a morfologických parametrech v porovnání s variantami nepoškozenými.
Klíčová slova: buřeň, douglaska tisolistá, regenerace, škody zvěří
Úvod a problematika
Douglaska tisolistá je jedním z nejdůležitějších druhů introdukovaných
dřevin lesního hospodářství v České republice. Tuto pozici douglaska má
zejména kvůli vynikajícím růstovým schopnostem, vysokému produkčnímu
potenciálu a relativní odolnosti vůči biotickým a abiotickým činitelům. Tento
druh má také řadu výhodných pěstebních vlastností. Má velkou regenerační
schopnost, na hnědozemích udržuje příznivou formu humusu, s výjimkou
oglejených půd má vyšší odolnost proti vývratům, také snáší sušší oblasti lépe
než smrk a je velmi tolerantní k nejrůznějším půdním podmínkám (Cafourek
2001). V současné době je douglaska tisolistá zastoupena na celkové ploše cca
3 800 ha, což odpovídá méně než 0,1 % podílu plochy lesních porostů (Šindelář 2004). S ohledem na zmíněné vlastnosti dřeviny byla douglaska předmětem pozornosti v souvislosti se zpracováním dlouhodobých koncepcí druhové
skladby lesních porostů ČR. Studií VÚLHM (Šindelář 1996) bylo navrženo,
aby v lesích ČR byla douglaska obnovována na 1,5 – 2 % obnovované plochy.
Práce ÚHÚL (Šindelář, Beran 2004) navrhuje pěstovat douglasku na 4 % porostní plochy. Z těchto údajů je zřejmé, že douglaska se stala a je poměrně hojně používanou dřevinou při obnovách lesa. Potlačování buřeně je ve spojitosti
s ochranou kultur jednou z nejčastějších lesnických aktivit. V souvislosti s ná28
Zbornik.indb 28
17.10.2014 13:44:44
ročností těchto prací a ze skutečnosti, že buřeň může mít na rostliny kromě
negativních dopadů (zejména konkurence o živiny a vodu, zástin, mechanické
utlačování) (Pfeffer 1961) i pozitivní vliv – ovlivnění mikroklimatických podmínek (stín, vlhkost, teplotu vzduchu, vítr) (Mauer 2009), je logické zabývat
se otázkami přiměřenosti a potřebnosti jednotlivých metod potlačování buřeně a přínosy a zápory zásahu proti buřeni vůbec (Čermák 2010). Taktéž zvěř
způsobuje v lesních porostech každoročně vysoké škody. V případě douglasky
tisolisté je však často pozorována její velice dobrá regenerační schopnost po
poškození (Jirkovský 1977, Šika 1988, Andrš 2001). Předkládaný příspěvek
řeší vliv buřeně a vliv škod zvěří na výsadbách douglasky tisolisté.
Materiál a metody
Výzkum obou hodnocených aspektů proběhl ve vybraných porostních
skupinách LS LČR Jindřichův Hradec, které byly zalesněny tříletými podřezanými sazenicemi douglasky tisolisté pocházejícími ze stejné lesní školky se
stejným pěstebním režimem.
Pro vyhodnocení vlivu buřeně na růst douglasky tisolisté byly v roce 2011
založeny dvě výzkumné plochy ve dvou porostních skupinách – 194B12 (přechodná stanoviště pátého vegetačního stupně – SLT 5S) a 228A14 (kyselá
stanoviště čtvrtého vegetačního stupně – SLT 4K), na každé ploše bylo vysazeno 300 rostlin. Převažujícím typem buřeně na obou plochách byl ostružiník
maliník (75 %) a třtina křovištní (25 %). Tyto plochy byly rozděleny na dvě
části. První byla v průběhu vegetačního období dvakrát celoplošně vyžínána,
druhá byla ponechána bez zásahu (výška buřeně 150 – 170 cm). Na počátku
vegetačního období v roce 2011 byla změřena výška a tloušťka kořenového
krčku sazenic, na konci vegetačního období v roce 2011, 2012 a 2013 byly
na jedincích dále měřeny následující parametry: výška, tloušťka kořenového
krčku, výškový přírůst a ztráty. Pro posouzení vlhkosti půdy byly 31. 8. 2012
na jednotlivé varianty instalovány měřicí přístroje (VIRRIB) v hloubce 15
cm. Pro posouzení světelné dotace na jednotlivých variantách dále proběhlo
měření množství dopadajícího slunečního záření pomocí luxmetru (měřeno
u kořenového krčku, v polovině sazenice a u terminálního pupenu). Měření
probíhalo celkem v osmi termínech v průběhu srpna a září roku 2013. Světlo dopadající na sazenici na ožnuté ploše činilo vždy 100 %. Na podzim roku
2012 byly odebrány vzorky asimilačního aparátu posledního přírůstu pro posouzení případného rozdílu v obsahu fosforu, hořčíku, vápníku, draslíku, síry
a dusíku mezi variantami.
Pro vyhodnocení vlivu poškození zvěří na růst douglasky byly založeny
dvě výzkumné plochy ve dvou porostních skupinách – 259A12 (kyselá sta29
Zbornik.indb 29
17.10.2014 13:44:44
noviště pátého vegetačního stupně – SLT 5K) a 228B12 – (kyselá stanoviště
čtvrtého vegetačního stupně – SLT 4K), na kterých bylo simulováno na jaře
roku 2011 následující poškození zvěří:
1. vylomení terminálního pupenu,
2. seříznutí terminálního výhonu pod pupenem,
3. seříznutí 1/2 terminálního výhonu,
4. redukce bočních větví o 25 % s neporušeným terminálním pupenem,
5. redukce bočních větví o 50 % s neporušeným terminálním pupenem,
6. redukce bočních větví o 100 % s neporušeným terminálním pupenem,
7. redukce bočních větví o 25 % se současným seříznutím terminálu pod
pupenem,
8. redukce bočních větví o 50 % se současným seříznutím terminálu pod
pupenem,
9. redukce bočních větví o 100 % se současným seříznutím terminálu
pod pupenem,
10. kontrolní varianta bez poškození.
Na konci vegetačního období 2013 (tj. po třech letech růstu) byly u všech
sazenic změřeny následující parametry: výška, tloušťka kořenového krčku,
tvar kmene (počet vzniklých dominantních výhonů – 1 až 4), zvlnění kmene
(1 – odchylka do 5 cm, 2 – do 10 cm, 3 – nad 10 cm), způsob regenerace (P −
z pupenu na zkráceném terminálním výhonu, V − z větve, P + V − z pupenu
i z větve, terminál – terminál zachoval průběžný růst) a ztráty.
Výsledky – vliv buřeně
Růstové parametry sazenic. Výsledky hodnocených parametrů rostlin
na první výzkumné ploše (porostní skupina 194B12) jsou uvedeny v tabulce
1. Z porovnání průměrných výšek rostlin obou variant v jednotlivých letech
měření je zřejmé, že statisticky významný rozdíl byl pozorován pouze na
počátku založení pokusu (jaro 2011). Při měření na konci vegetačního období roku 2011, 2012 i 2013 vykazovala neožnutá varianta taktéž větší průměrné výšky než varianta ožnutá, rozdíly však nebyly statisticky významné.
V případě porovnání průměrné tloušťky kořenového krčku nastala opačná
situace. Přestože na počátku založení pokusu dosahovaly rostliny na ožnuté části plochy menší průměrné tloušťky kořenového krčku, v následujících
třech měřeních dosáhly větších hodnot než rostliny neožínané. Statisticky
významný rozdíl byl potvrzen pouze u prvních dvou termínů měření (jaro
a podzim 2011). Vyhodnocení průměrného výškového přírůstu rostlin přineslo podobné výsledky jako u parametru průměrné výšky. Ve všech sledovaných letech přirostly více sazenice na neožínané variantě, rozdíly však nebyly
30
Zbornik.indb 30
17.10.2014 13:44:45
vyhodnoceny jako statisticky významné. Ztráty byly na obou hodnocených
plochách prakticky stejné – rozdíl v žádném z vegetačních období nepřesáhl
hodnotu jednoho procenta.
Tabulka 1. Růstové parametry výsadby douglasky tisolisté v porostní skupině 194B12
13. 10. 6. 10.
2013
2012
29. 10. 7. 5.
2011
2011
ožnuto
neožnuto
ožnuto
neožnuto
ožnuto
neožnuto
ožnuto
neožnuto
0
46,4 ± 18,8
140
49,7 ± 14,6
0
61,3 ± 19,5
150
66 ± 19,2
0
83,8 ± 23,8
160
85,9 ± 27,9
0
117,7 ± 31,7
170
119,3 ± 38,9
+
–
–
–
průměr
6,7 ± 1,2
7,3 ± 1,6
9,2 ± 2,3
8,9 ± 2,5
14,0 ± 3,6
13,9 ± 4,9
19,7 ± 5,4
18,1 ± 6,5
Přírůst [cm]
průměr
test
průměr
test
Tloušťka
kořen. krčku
[mm]
Výška [cm]
test
194B12
Výška
buřeně
[cm]
Ztráty
[%]
+
+
–
–
15,6 ± 8,0
16,6 ± 9,5
20,2 ± 12,8
21,5 ± 10,2
32,7 ± 10,9
33,3 ± 16,2
–
–
–
1,4
2
10,3
9,5
12,8
13,6
Pozn.: Test – symbol + označuje signifikantní rozdíl, symbol – nesignifikantní rozdíl.
Výsledky hodnocených růstových parametrů jedinců douglasky na druhé
výzkumné ploše (porostní skupina 228A14) jsou uvedeny v tabulce 2. Při
založení pokusu (jaro 2011) byla průměrná výška rostlin v neožínané části
plochy o 8,9 cm větší než v části ožínané. V dalších třech termínech měření
(podzim 2011, 2012 a 2013) nastala obdobná situace, přičemž se rozdíl ve
prospěch neožínané plochy zvětšoval, ve všech sledovaných termínech byly
tyto rozdíly vyhodnoceny jako statisticky významné. Obdobné výsledky přineslo porovnání průměrné tloušťky kořenového krčku. Jako statisticky nevýznamný byl rozdíl označen pouze při měření na konci vegetačního období
v roce 2011. Při vyhodnocení průměrného výškového přírůstu bylo zjištěno, že ve všech třech sledovaných vegetačních obdobích byl přírůst sazenic
na nevyžínané části plochy vyšší, než na části vyžínané. Rozdíly v roce 2011
a 2013 byly vyhodnoceny jako statisticky významné. Ztráty na obou variantách pokusné plochy byly na obdobné úrovni.
31
Zbornik.indb 31
17.10.2014 13:44:47
Tabulka 2. Růstové parametry výsadby douglasky tisolisté v porostní skupině 228A14
ožnuto
neožnuto
ožnuto
neožnuto
ožnuto
neožnuto
průměr
0
130
58,9 ± 13,1
67,8 ± 13,8
0
75,6 ± 18,3
140
89,3 ± 18,6
0
104,3 ± 26,7
150
119,1 ± 25,1
0
145,8 ± 38,2
160
172,9 ± 34,0
průměr
test
ožnuto
neožnuto
Tloušťka
kořen. krčku
[mm]
Výška [cm]
test
13. 10. 6. 10. 29. 10. 7. 5.
2011
2013
2012 2011
194B12
Výška
buřeně
[cm]
+
7,9 ± 1,4
8,6 ± 1,4
+
+
+
+
10,4 ± 1,9
10,9 ± 1,9
18 ± 4,6
21,6 ± 4,7
21,3 ± 5,6
25,0 ± 6,9
—
+
+
Přírůst [cm]
průměr
16,4 ± 8,7
20,8 ± 8,9
31,7 ± 10,0
33,3 ± 11,0
41,8 ± 16,2
52,8 ± 14,0
Ztráty
[%]
test
+
–
+
0,0
0,0
1,0
0,0
1,0
1,0
Pozn.: Test – symbol + označuje signifikantní rozdíl, symbol – nesignifikantní rozdíl
Vlhkost půdy. Vyhodnocení průběhu hodnot vlhkosti půdy v hloubce
15 cm na ožínané, resp. neožínané části plochy v porostní skupině prokázalo,
že téměř po celou dobu měření vykazovala nižší hodnotu půdní vlhkosti neožínaná plocha. Maximální rozdíl mezi oběma variantami se pohyboval v rozmezí 3 až 4 %. Podobné výsledky byly dosaženy i na druhé výzkumné ploše,
kde se v průměru pohyboval rozdíl mezi variantami v rozmezí 5 až 6 %.
Na obou výzkumných plochách se tedy povrdilo, že přítomnost buřeně na
ploše snižuje vlhkost půdy. Z odkazem na předešlé výsledky vyhodnocení růstových parametrů lze ovšem konstatovat, že tento vláhový deficit se negativně
neprojevil na růstu sazenic na neožínaných variantách výzkumných ploch.
Dotace světelného záření. Vyhodnocením dotace světelného záření dopadajícího na sazenice na neožínané ploše a porovnáním s dotací na ploše ožínané bylo zjištěno, že na první výzkumné ploše v porostu 194B12 dopadá na
úrovni terminálních výhonů neožnutých sazenic v průměru 32,9 % světelného záření oproti sazenicím ožínaným. V polovině výšky sazenic byla zjištěna
průměrná hodnota dopadajícího záření 20,5 %, v úrovni kořenových krčků
pak 31,2 %. Na druhé výzkumné ploše v porostu 228A14 dopadalo v úrovni
terminálů neožínaných rostlin v porovnání s ožínanými průměrně 83,4 % světelného záření. Tato, v porovnání s první plochou, vysoká hodnota byla zapříčiněna vyšším vzrůstem sazenic, kdy terminály neožínaných rostlin nebyly ve
větší míře buření přímo stíněny. Dotace světla v polovině výšky sazenic byla
průměrně 37,2 %, v úrovni kořenového krčku pak 32,4 %.
32
Zbornik.indb 32
17.10.2014 13:44:48
33
Zbornik.indb 33
17.10.2014 13:44:55
Výška
[cm]
průměr
143,4 ± 28,5
143,3 ± 28,9
131,7 ± 22,8
148,3 ± 30,4
123,3 ± 21,7
124,8 ± 25,4
161,3 ± 33,6
138,1 ± 26,2
137,6 ± 18,2
156,2 ± 16,1
Tloušťka kořen.
krčku [mm]
průměr
25,5 ± 6,6
25,8 ± 4,7
22,6 ± 4,3
25,1± 7,1
21,5± 4,4
21,1 ± 6,1
25,7 ± 4,0
22,9 ± 4,6
22,4 ± 2,6
25,6 ± 6,9
Zvlnění kmene
[%]
1
2
3
100
0
0
100
0
0
90
10
0
100
0
0
90
10
0
100
0
0
100
0
0
90
10
0
100
0
0
100
0
0
1
90
100
90
90
100
90
100
90
100
100
Tvar kmene
[%]
2
3
0
0
0
0
0
10
10
0
0
0
10
0
0
0
10
0
0
0
0
0
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Poškození
Výška
[cm]
průměr
164,6 ± 22,6
158,4 ± 28,7
162,2 ± 23,2
157,8 ± 35,8
150,0 ± 29,4
154,7 ± 19,6
167,2 ± 16,5
162,2 ± 12,4
191,25 ± 26,9
Tloušťka kořen.
krčku [mm]
průměr
24,3 ± 3,6
23,0 ± 4,6
23,2 ± 4,8
23,6 ± 5,3
20,3 ± 54,4
22,8 ± 3,9
23,9 ± 3,9
22,1 ± 1,6
27,0 ± 6,0
Zvlnění kmene
[%]
1
2
3
100
0
0
100
0
0
100
0
0
100
0
0
100
0
0
100
0
0
100
0
0
100
0
0
100
0
0
1
100
90
100
100
100
70
100
90
90
Tvar kmene
[%]
2
3
0
0
1
0
0
0
0
0
0
0
30
0
0
0
1
0
0
0
Tabulka 4. Parametry poškozených rostlin douglasky tisolisté v porostní skupině 228B12
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Poškození
Tabulka 3. Parametry poškozených rostlin douglasky tisolisté v porostní skupině 259A12
4
0
0
0
0
0
0
0
0
0
4
10
0
0
0
0
0
0
0
0
0
P
70
50
0
0
0
30
70
80
0
P
0
60
40
0
0
0
20
30
60
0
Regenerace
[%]
V
P+V
20
0
50
0
0
0
0
0
0
0
70
0
30
0
20
0
0
0
terminál
0
0
100
100
100
0
0
0
90
Regenerace
[%]
V
P+V
terminál
0
0
100
40
0
0
60
0
0
0
0
100
0
0
100
0
0
100
80
0
0
70
0
0
40
0
0
0
0
100
1
0
0
0
0
0
0
0
1
Ztráty
[%]
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
Ztráty
[%]
Chemické složení asimilačního aparátu. Porovnáním obsahu fosforu,
hořčíku, vápníku, draslíku, síry a dusíku v asimilačním aparátu rostlin nebyly
mezi variantami zjištěny žádné statisticky významné rozdíly.
Výsledky – vliv škod zvěří
Výsledky vyhodnocení sledovaných parametrů jednotlivých variant po
simulovaném poškození zvěří uvádějí tabulky 3 a 4. Vyhodnocení průměrné
výšky a průměrné tloušťky kořenového krčku sazenic po třech letech růstu
od poškození přineslo jednoznačné závěry. U žádné ze sledovaných variant se
v těchto parametrech nevyskytly statisticky významné rozdíly a to ani v porovnání s kontrolní, nepoškozenou, variantou. V případě vyhodnocení zvlnění kmene se projevily mezi variantami pouze velmi malé rozdíly, kdy všechny
nebo téměř všechny (nejčastěji 90 %) sazenice po třech letech růstu spadaly
do první kategorie, tj. měly zvlnění kmene do 5 cm. Taktéž ztráty byly na všech
variantách velice podobné a prakticky nulové a to i na variantách s maximálním poškozením (100 % seříznutí větví, seříznutí terminálu pod pupenem).
Diskuze
V boji proti buřeni převažuje stále tradiční manuální ošetření, tj. ožínání,
postupně však narůstá rozsah ošetření křovinořezem (plošně či v pruzích).
Vyšší než před cca deseti lety je také podíl ploch ošetřených herbicidy – v roce
2002 cca 9 %, v roce 2009 cca 18 %. Na téma vliv buřeně na růst dřevin lze
pak pohlížet ve dvou rovinách. Prvním je negativní vliv konkurence buřeně na
dřeviny. Odebírání vody a živin, zástin, omezení prostoru pro kořeny dřevin,
mechanické utlačování, to vše limituje růst dřevin či vede k zvýšené mortalitě,
zejména na lokalitách s nedostatkem vody či živin (Pfeffer 1961). Buřeň také
působí nepřímo, kdy sama škodu nevyvolává, ale například poskytuje kryt
pro nejrůznější živočišné škůdce nebo může být mezihostitelem chorob pro
jiné škůdce (Mauer 2009). Druhým předpokladem je pozitivní vliv přiměřené konkurence buřeně na růst. Dřeviny se za této situace snaží co nejrychleji
získat konkurenční výhodu prostřednictvím apikální dominance (Čermák
2010). Mauer (2009) udává i další výhody buřeňě, kdy svou nadzemní částí
může pozitivně ovlivňovat mikroklimatické podmínky (stín, vlhkost, teplotu
vzduchu, vítr). Buřeň může také zvyšovat zasakovací schopnost půdy a minimalizovat erozi. Vysázené sazenice jsou na rozdíl od sazenic z přirozené
obnovy v průměru statnější, mají silnější letorosty a delší přírůsty, umožňují
tedy větší potravní zisk. Pokud se jejich nápadnost a snadnost přístupu k nim
34
Zbornik.indb 34
17.10.2014 13:44:55
ještě dále zvýší zásahem proti buřeni, jsou tyto dřeviny nabízeny ke snadné a
z hlediska čistého potravního zisku velmi efektivní konzumaci pro zvěř (Čermák 2010). Skutečnost, že buřeň nemusí mít vždy a na všech stanovištích na
růst sazenic pouze negativní dopady, jednoznačně potvrdily výsledky našeho
pozorování. I přes to, že na neožínaných plochách byla prokázána nižší vlhkost půdy a menší dotace slunečního záření jedinci zde rostoucí nezaostávali
v měřených parametrech, naopak často dosahovali lepších výsledků. V tomto
ohledu však musíme brát v potaz pokryvnost a druhové složení buřeně. Na
stanovištích, kde jsou dominantní buření vysoké trávy, které jsou schopné velice brzy vysazené sazenice zalehávat a deformovat tak jejich nadzemní část,
bude situace zcela rozdílná.
Nadměrné, někde až neúměrné, škody zvěří jsou zásadním problémem při
obnově lesa. Podíl jedinců obnovy lesa poškozených okusem a vytloukáním v
ČR je dle Národní inventarizace lesa 29,6 % (ÚHÚL Brandýs n. L.). Mnoho
zničených výsadeb douglasky tisolisté má na svědomí srnec – okus a vytloukání – a jelení zvěř navíc i loupáním a ohryzem. Douglaskové kultury se doporučuje důsledně chránit proti zvěři, nejlépe oplocenkami, poškozená pletiva
však velmi rychle regeneruje (Šika 1977). Na značnou regenerační schopnost
douglasky tisolisté poukazují i jiní autoři (Jirkovský 1977, Šika 1988, Andrš
2001). Velice vysokou regenerační schopnost douglasky po poškození zvěří
dokládají i výsledky našeho pokusu, kdy se sazenice s různým stupněm poškození simulující okus zvěří po třech letech růstu významně nelišily od sazenic nepoškozených.
Poděkování
Práce vznikla za finančního přispění grantu NAZV QI112A172.
Závěr
Výsledky tříletého pozorování vlivu buřeně a simulovaného poškození
zvěří na růst douglasky tisolisté lze shrnout v tyto závěry:
–– jedinci na plochách bez ožínání nezaostávali v hodnocených parametrech
(výška, tloušťka, přírůst, ztráty) za jedinci rostoucí na ploše celoplošně
ožínané, naopak často dosahovali výsledků lepších,
–– v případě stanovišť, která druhovým složením buřeně odpovídají sledovaným výzkumným plochám (nehrozí výrazné zalehávání sazenic již
během vegetačního období) v kombinaci s výsadbou vyspělých sazenic,
se jako vhodná a ekonomicky zcela výhodnější alternativa ke klasickému
celoplošnému ožínání buřeně jeví douglasku ponechat v krytu buřeně po
35
Zbornik.indb 35
17.10.2014 13:44:56
celou vegetační dobu a na konci vegetačního období ošlapat buřeň v okolí
sazenic s cílem minimalizace zalehávání sazenic přes zimní období,
–– douglaska prokázala velmi vysokou regenerační schopnost po simulovaném poškození zvěří, kdy i jedinci s maximálním poškozením (100%
redukce větví, seříznutý terminál) po třech letech růstu nevykazovali statisticky významné odchylky v hodnocených parametrech oproti rostlinám
nepoškozeným.
Literatura
Andrš, I., 2001: K otázce u nás nepůvodních dřevin. Lesnická práce, 80(9): 396–397.
Cafourek, J., 2001: Pěstování sadebního materiálu douglasky tisolisté v oblasti střední
Moravy. Dizertační práce, MENDELU Brno, 161 s.
Čermák, P., 2010: Vliv ošetření proti buřeni na růst dřevin a výši poškození okusem.
Lesnická práce, 89(11): 222–230.
Jirkovský, V., 1962: Zakládání douglaskových porostů, Lesnická práce, 62(10): 457–
461.
Mauer, O., 2009: Zakládání lesů I. Učební text, MZLU Brno, 160 s.
Pfeffer, A., 1961: Ochrana lesů. 1. vyd. Praha, Státní zemědělské nakladatelství, 838 s.
ŠIKA, A., 1977: Růst douglasky tisolisté v ČSR. Lesnická práce, 66: 428–435.
ŠIKA, A., 1998: Souhrnné zhodnocení provenienčního výzkumu douglasky v ČSR.
Závěrečná zpráva, VÚLHM Jíloviště-Strnady, 62 s.
Šindelář, J., 1996: Výhledová potřeba geneticky vhodného osiva a sadby s ohledem na
disponibilní zdroje. Závěrečná zpráva VÚLHM Jíloviště-Strnady, 68 s.
Šindelář, J., Beran, F., 2004: K některým aktuálním problémům pěstování douglasky
tisolisté (orientační studie). Lesnický průvodce 3/2004, VÚLHM, 34 s.
Adresa autorů: Ing. Petr Vaněk Ph.D., prof. Ing. Oldřich Mauer, DrSc.,
Ing. Martin Urban, Ústav zakládání a pěstění lesů, Mendelova univerzita v Brně,
Zemědělská 3, 613 00 Brno; e-mail: [email protected]; [email protected];
[email protected]
36
Zbornik.indb 36
17.10.2014 13:44:57
VÝSLEDKY APLIKÁCIE KOMERČNÉHO
PRÍPRAVKU ECTOVIT V ŠKÔLKARSKÝCH
A VÝSADBOVÝCH EXPERIMENTOCH
MALÉHO ROZSAHU
Ivan Repáč
Abstrakt: Komerčný prípravok Ectovit obsahujúci symbiotické ektomykorízne
huby bol vo viacerých experimentoch aplikovaný v gélovej forme do substrátu
pri pestovaní reprodukčného materiálu alebo boli do prípravku bezprostredne
pred zalesňovaním namáčané korene sadeníc viacerých druhov drevín. Ectovit
nemal vplyv na výživu a rast borovicových semenáčikov, stimuloval rast semenáčikov smreka v nehnojenom rašelinovom substráte, zvýšil koncentráciu
draslíka v ihliciach smrekových semenáčikov i odrezkov a mal pozitívny, v ďalšom pokuse negatívny účinok na zakoreňovanie odrezkov. Na tvorbe mykoríznych korienkov sa podieľali rozhodujúcou mierou prirodzene sa vyskytujúce
huby, aplikované huby neboli dostatočne efektívne. Na piatich hodnotených
výsadbových plochách nemal prípravok významný vplyv na prežívanie a rast
sadeníc, pravdepodobne v dôsledku pomerne priaznivých pôdnych a klimatických podmienok; na jednej ploche boli zaznamenané rozdiely v koncentrácii
makroelementov v ihličí oproti neošetreným sadeniciam.
Kľúčové slová: Ectovit, hydroabsorbent, mykorízna symbióza, pestovanie
sadbového materiálu, výsadba
Úvod
Kvalita sadbového materiálu a jeho schopnosť a možnosti adaptovať sa na
podmienky prostredia výsadbových plôch sú dôležité okolnosti ovplyvňujúce
výsledok umelej obnovy. Jedným z ukazovateľov fyziologickej kvality sadeníc
je mykorízna symbióza, ktorá je prirodzenou vlastnosťou našich najvýznamnejších drevín a za určitých okolností môže napomáhať procesu rhizogenézy,
príjmu vody a živín, chrániť dreviny proti patogénom a extrémom prostredia. Mykorizáciou sadbového materiálu účinnými druhmi ektomykoríznych
húb v lesných škôlkach alebo pri výsadbe bola v zahraničí dosiahnutá zvýšená úspešnosť zalesňovania plôch s nepriaznivými podmienkami prostredia
(Marx 1991, Castellano 1996, Kowalski 2007). Vzhľadom na zložitosť tohto
symbiotického vzťahu, ovplyvňovaného mnohými okolnosťami, očakávaný
pozitívny účinok mykorizácie nie je zaručený.
37
Zbornik.indb 37
17.10.2014 13:45:00
V prípade potreby vyrovnávania vlahových extrémov a zmiernenia stresu
zo sucha je spoľahlivejšia aplikácia hydroabsorbentov (hydrogélov). V súčasnosti sú hydroabsorbenty (napr. Agrohydrogel, Stockosorb) takmer rutinne
používané na ošetrenie koreňov sadbového materiálu proti vysychaniu pri
manipulácii a preprave a pre lepšie prekonanie nedostatku vlahy po výsadbe
v prípade dlhotrvajúceho sucha. Hodnotením účinkov hydroabsorbentov na
vývin reprodukčného materiálu sa v našich podmienkach zaoberali, napr. Tučeková a Sarvaš (2004), Takáčová a kol. (2007), Tučeková a kol. (2008, 2010).
Potenciálne pozitívne účinky hydrogélu a ektomykorízneho hubového inokula (prípadne ďalších komponentov) na vývin sadeníc sú spolu skombinované
v komerčnom prípravku Ectovit.
Cieľom tohto príspevku je prezentovať výsledky experimentov založených
a hodnotených v období 2009 – 2013, zameraných na testovanie účinkov aplikácie prípravku Ectovit pri pestovaní smreka obyčajného a borovice lesnej
a pri výsadbe viacerých druhov drevín.
Materiál a metodika
Ectovit (Symbiom, s. r. o., Lanškroun, ČR) obsahuje mycélium štyroch
druhov symbiotických ektomykoríznych (EKM) húb (výber podľa cielenej
dreviny a aktuálnej dispozície druhov húb u producenta) a spóry dvoch druhov EKM húb. Ectovit bol aplikovaný v kašovitej (gélovej) forme, ktorá bola
pripravená zmiešaním suchej zložky (jemná rašelina, spóry húb, granule absorpčného gélu, prírodné zložky podporujúce tvorbu mykoríznej symbiózy –
humáty, mleté horniny, výťažky z morských organizmov), hubového mycélia
a primeraného množstva vody. V škôlkarských experimentoch bol prípravok
premiešaný s rastovým substrátom v objemovom pomere 1 : 5 až 1 : 7, pred
výsadbou na plochy boli do prípravku namáčané koreňové systémy sadeníc.
V experimente označenom ďalej ako Smrek1 boli semenáčiky smreka
obyčajného pestované v škôlkarskom stredisku štátnych lesov SR Jochy (nadmorská výška 830 m) pod krytom v sadbovačoch Lännen Plantek F81 (sadbovače 81 buniek – obalov, každá objem 85 cm3) v troch rašelinových substrátoch (Agro CS, Gramoflor, Durpeta). Po ôsmich týždňoch od vzídenia
semenáčikov boli sadbovače premiestnené na úložisko. Semenáčiky boli počnúc tri týždne po vzídení hnojené cez závlahu hnojivom Superex po celú dobu
pestovania, na úložisku v závislosti od priebehu prirodzených zrážok. Experiment Smrek2 sa uskutočnil v škôlke Vavrišovo (700 m n. m., pri Liptovskom Hrádku); voľnokorenné semenáčiky boli pestované na nekrytej ploche
v čistej neobohatenej rašeline, neboli hnojené. Semenáčiky borovice lesnej
boli pestované pod krytom v Arboréte Borová hora (330 m n. m.) Technickej
38
Zbornik.indb 38
17.10.2014 13:45:03
univerzity vo Zvolene v rašelinovom substráte Bora Bobrov vyľahčenom agroperlitom, pri Borovici1 v pomere 3 : 1, pri Borovici2 6 : 1. Rastové substráty
boli dezinfikované Basamidom, semenáčiky hnojené na list úsporným režimom hnojivom NP-vit zo súboru hnojív Fertiset. Semenáčiky boli počas rastu
pravidelne zavlažované, ošetrované preventívnymi fungicídnymi postrekmi
a podľa potreby odstraňovaná burina pletím. Zimné osové odrezky smreka
obyčajného boli zakoreňované v skleníku v Arboréte Borová hora (Odrezky1)
v zmesi perlitu a rašeliny (2 : 1) a v ŠS Jochy v čistom perlite (Odrezky2, 3).
Odrezky dlhé 7 – 10 cm boli odobrané z bočných vetví 4 – 5-ročných sadeníc pestovaných v škôlke, vysádzané do zakoreňovacieho substrátu do hĺbky
2 cm. Neboli aplikované žiadne hnojivá alebo pesticídy.
Výsadbové plochy s aplikáciou Ectovitu boli založené na viacerých lokalitách s rôznymi druhmi drevín. Dreviny, sadbový materiál a hustota výsadby
boli nasledovné:
Vysoké Tatry – smrek obyčajný (SM) voľnokorenný (VK) 2+2, krytokorenný (KK) fk1+0, 2 500 ks.ha−1; borovica lesná (BO) VK 2+0, KK fk1+0,
4 000 ks.ha−1; smrekovec opadavý (SC) VK 2+2, KK fk1+0, 2 000 ks.ha−1;
javor horský (JH) VK 2+0, KK fk1+0, 4 000 ks.ha−1; Kremnické vrchy – SM
VK f1+3, 2 500 ks.ha−1; BK VK 1+3, 4 000 ks.ha−1; Strážovské vrchy – SM VK
2+2, BO VK 2+0, BK VK 2+1, všetky dreviny 5 000 ks.ha−1; Volovské vrchy
– SM VK 2+2, 2 000 ks.ha−1; jedľa biela VK 2+2, 3 000 ks.ha−1; BK VK 1+2,
6 000 ks.ha−1; Chočské vrchy – SM VK 2+0, KK 2+0, 4 500 ks.ha−1; BO VK
1+0, KK f1+0, 7 000 ks.ha−1; BK VK f1+0, 8 000 ks.ha−1.
Výsadbová plocha v Kremnických vrchoch bola založená na jednom z obnovných prvkov v rámci prebiehajúcej plánovanej obnovy porastu, ostatné
plochy na kalamitných holinách. Sadenice boli sadené jamkovou sadbou
v počte 50 kusov v jednom opakovaní bez i s aplikáciou Ectovitu. Experimenty v škôlkach i výsadbových plochách boli založené s trojnásobným opakovaním kontroly i aplikácie Ectovitu.
Vek a spôsob pestovania semenáčikov a odrezkov, vek lesných kultúr
v čase ich hodnotenia a v tejto práci prezentované hodnotené ukazovatele sú
uvedené vo výsledkových tabuľkách. Objem nadzemnej časti sadeníc bol počítaný podľa vzorca hrúbka2 × výška (Ruehle 1982). V niektorých experimentoch boli odobrané z hodnoteného sadbového materiálu asimilačné orgány za
účelom listových analýz. Chemické rozbory boli robené pre neošetrený i ošetrený materiál Ectovitom len z jednej zmiešanej vzorky. V škôlkarských experimentoch bol hodnotený aj rozsah a morfológia ektomykoríz na koreňoch
semenáčikov a odrezkov, v experimente Smrek1 boli identifikované EKM
huby molekulárnymi (DNA) metódami. V lesných kultúrach neboli hodnote39
Zbornik.indb 39
17.10.2014 13:45:05
né koreňové systémy. Namerané biometrické hodnoty boli spracované podľa
usporiadania experimentu jedno- alebo dvojfaktorovou analýzou rozptylu
a významnosť rozdielov priemerných hodnôt posúdená Tukeyovým testom
(P ≤ 0,05). Výpočty boli urobené na PC v programe SAS.
Experimenty prezentované v tejto práci neboli zamerané len na aplikáciu
a hodnotenie účinku prípravku Ectovit, ale aj na hodnotenie iných prípravkov
(napr. MycorrhizaRoots, Bactomix, Trichomil, Stockosorb) a v niektorých
prípadoch aj na hodnotenie iných faktorov, napr. rastového substrátu a hnojenia na vývin semenáčikov smreka obyčajného, typu sadbového materiálu
(voľnokorenný, krytokorenný) a termínu výsadby (jeseň, jar) na prežívanie
a rast výsadieb viacerých druhov drevín. Táto práca poskytuje len rámcové informácie o použitom materiáli a metódach experimentov a hodnotenie vplyvu
Ectovitu na reprodukčný materiál. Podrobná metodika a kompletné výsledky
jednotlivých experimentov boli publikované (napr. Repáč a kol. 2011, 2013a,
b, Vencurik a Balanda 2011) alebo budú publikované v samostatných prácach.
Výsledky a diskusia
Aplikácia Ectovitu nemala vplyv na vzchádzanie, ani produkciu (počet)
a zdravotný stav semenáčikov v priebehu pestovania ani v čase ich hodnotenia. Dvojročné krytokorenné semenáčiky SM s aplikáciou Ectovitu dosahovali lepšie rastové parametre než kontrola, ale ako významný bol zaznamenaný len rozdiel v hmotnosti koreňovej sústavy (816 mg oproti 634 mg) (tab. 1).
Výrazný stimulačný účinok Ectovitu na rast semenáčikov sa ukázal hlavne na
čistej neprihnojenej rašeline Durpeta. Podobne výrazne Ectovit stimuloval
rast 2-ročných voľnokorenných semenáčikov SM pestovaných na čistej rašeline Naturahum, ktoré vytvorili takmer trojnásobok celkovej biomasy v sušine
v porovnaní s kontrolou. Ectovit nemal významný vplyv na rast borovicových
semenáčikov (tab. 1).
Tabuľka 1. Priemerné hodnoty (Kontrola/Ectovit) rastových ukazovateľov semenáčikov
smreka obyčajného a borovice lesnej pestovaných v substráte bez a s aplikáciou Ectovitu
Smrek1
Smrek2
Borovica1
Borovica2
k2+0
2+0
f1+0
f1+0
Výška
stonky
Hrúbka
koreňového
krčka
koreňov
[cm]
15,9/17,3
5,0/8,71)
11,1/11,8
8,8/8,6
[mm]
1,99/2,14
0,96/1,47
2,00/1,68
1,51/1,42
634/816
45/93
156/108
84/76
Hmotnosť
nadzemnej
časti
[mg]
1382/1509
79/261
373/292
274/246
spolu
2018/2326
124/354
529/400
358/322
Medzi dvojicami hodnôt zvýraznených tučným písmom je štatisticky významný rozdiel .
1)
40
Zbornik.indb 40
17.10.2014 13:45:06
Nízke hodnoty zakorenenia odrezkov SM v experimentoch Odrezky2 a 3
svedčia o nepriaznivých podmienkach pre zakoreňovanie. V prvom prípade
Ectovit znížil, v druhom zvýšil zakorenenie v porovnaní s kontrolou, tiež však
utlmil tvorbu nových výhonkov odrezkov (tab. 2).
Tabuľka 2. Priemerné hodnoty (Kontrola/Ectovit) zakoreňovania a rastových ukazovateľov
odrezkov smreka obyčajného zakoreňujúcich v substráte bez a s prímesou prípravku Ectovit
Odrezky1
Odrezky2
Odrezky3
vf1+0
ZakorePočet
ňovanie koreňov
[%]
75/66
43/81)
11/45
Počet
výhonkov
[ks]
8,0/7,1 3,4/3,4
—/—
4,2/3,1
9,2/8,4 4,3/2,3
Hmotnosť
výhonkov
[cm]
[mg]
43,2/47,7 10,3/10,1 30/28 111/112
89,5/91,8 10,6/7,4 210/243 541/415
73,2/56,6
8,7/5,1
105/86 105/59
Dĺžka
koreňov
Dĺžka výhonkov
Hmotnosť
koreňov
Tučným písmom sú zdôraznené výraznejšie rozdiely medzi kontrolou a Ectovitom.
1)
Tučeková����������������������������������������������������������������
a �������������������������������������������������������������
Sarvaš (2004) zistili pozitívny vplyv hydroabsorbenta Stockosorb na produkciu a rast jednoročných semenáčikov BK v lesnej škôlke a ujatosť a rast zaškôlkovaných BO a SC semenáčikov. Tento prípravok rovnako
zvýšil ujatosť a stimuloval rast zaškôlkovaných SM semenáčikov v experimente Takáčovej a kol. (2007).
Nie je nezvyčajné, že mykorizácia v lesných škôlkach utlmila rast semenáčikov, v dôsledku nadmerného odčerpávania asimilátov hubou. Stimulácia
rastu v škôlkach je síce vítaným prínosom mykorizácie, ale jej cieľom je hlavne
vypestovanie mykorízneho sadbového materiálu, ktorý je schopný lepšie sa
adaptovať a odrastať v nepriaznivých podmienkach výsadbových plôch.
Medzi kontrolnými a Ectovitom ošetrenými semenáčikmi a odrezkami
neboli zistené rozdiely v rozsahu ektomykoríznych (EKM) korienkov (80 –
90 %) z celkového počtu krátkych vyživovacích korienkov a ich morfológii,
s výnimkou voľnokorenných semenáčikov SM. Na korienkoch týchto semenáčikov s aplikáciou Ectovitu bol zistený špecifický ECM morfotyp tvorený
hubou čechračka podvinutá (Paxillus involutus) (Agerer 1987 – 2002), ktorú
obsahoval Ectovit. Na KK SM inokulovanom Ectovitom boli DNA analýzou
identifikované huby lakovka veľká (Laccaria proxima) a Cenococcum geophyllum prítomné v Ectovite. Výsledky hodnotenia morfológie korienkov a malé
rozdiely v percentuálnom rozsahu EKM korienkov medzi kontrolou a Ectovitom však nasvedčujú na kolonizáciu korienkov prirodzene sa vyskytujúcimi
EKM hubami a nízku konkurenčnú schopnosť húb obsiahnutých v Ectovite.
41
Zbornik.indb 41
17.10.2014 13:45:07
Aplikácia EKM inokula do substrátu nemusí zákonite podnietiť tvorbu
ektomykoríz na hosťovskej rastline. V prevádzkových podmienkach je bežná
kolonizácia substrátu autochtónnymi hubami. Úspech inokulácie závisí od
typu a veku použitého inokula, dávky a umiestnenia inokula v substráte, načasovania inokulácie a tiež od medzidruhovej a vnútrodruhovej premenlivosti
rastlina – huba, podmienok prostredia a iných faktorov (Repáč 2011). Podiel
EKM húb a ostatných zložiek a vlastností Ectovitu na účinku tohto prípravku
v našich experimentoch nebolo možné určiť. Vzhľadom na výsledky hodnotenia rozsahu a morfológie EKM korienkov semenáčikov a odrezkov je zrejmé,
že veľmi dôležitú úlohu zohráva gélová konzistencia Ectovitu a tiež ďalšie fyzikálne a chemické vlastnosti prípravku.
Aplikácia Ectovitu nemala výrazný vplyv na prežívanie a rast lesných
kultúr, s výnimkou KK SM (stimulačný efekt na hrúbku kmienka a objem
nadzemnej časti) a VK BO (slabší rast než kontrola) na ploche vo Vysokých
Tatrách (tab. 3). Významné účinky majú pravdepodobne súvislosť s kvalitou semenáčikov, v prípade KK SM nedostatočne morfologicky vyvinutých
a v prípade VK BO s nedostatkami v kvalite koreňovej sústavy. Indiferentný vplyv Ectovitu na vývin lesných kultúr pravdepodobne súvisí s pomerne
priaznivými pôdnymi a klimatickými podmienkami (absencia dlhodobých
zrážkových a teplotných extrémov) výsadbových plôch v sledovanom období.
Tučeková a kol. (2010) tiež nezistili po 1. vegetačnom období po výsadbe významný vplyv Ectovitu na rast viacerých druhov drevín na plochách
v oblasti Kysúc a Nízkych Tatier. Na obidvoch plochách však bol pozorovaný
po aplikácii Ectovitu i iných prípravkov obsahujúcich hydrogélové zložky
rozsiahlejší výskyt jemných koreňov, čo bolo zistené už v predchádzajúcich
experimentoch (Tučeková a kol. 2008). Pešková a Tuma (2010) pozorovali
mierne pozitívny vplyv umelej inokulácie smrekových sadeníc prípravkom
Ectovit na rozvoj aktívnych mykoríz, avšak pri hodnotení rastu sadeníc bol
pozorovaný mierne negatívny efekt. Naopak Holuša a kol. (2009) zistili pozitívny vplyv Ectovitu na prežívanie a rast SM sadeníc štyri roky po výsadbe.
Podľa Bergmanna (1988) dostatočný obsah dusíka v ihliciach SM sa
pohybuje v rozmedzí 1,35 – 1,70 %, fosforu 1 300 – 2 500 mg.kg−1, draslíka
5 000 – 12 000 mg.kg−1, vápnika 3 500 – 8 000 mg.kg−1 a horčíka v rozsahu
1 000 – 2 500 mg.kg−1, dostatočný obsah N v ihliciach BO sa pohybuje v rozmedzí 1,40 – 1,70 %, P 1 400 – 3 000 mg.kg−1, K 4 000 – 8 000 mg.kg−1, Ca
2 500 – 6 000 mg.kg−1 a Mg v rozsahu 1 000 – 2 000 mg.kg−1, v listoch BK
dostatočný obsah N 1,90 – 2,50 %, P 1 500 – 3 000 mg.kg−1, K v rozpätí
10 000 – 15 000 mg.kg−1. Porovnaním týchto hodnôt s obsahom prvkov v tabuľke 4 je možné zhodnotiť úroveň výživy hodnotených semenáčikov, odrez-
42
Zbornik.indb 42
17.10.2014 13:45:08
kov a výsadieb. Z hľadiska porovnania kontrolného a Ectovitom ošetreného
materiálu mala aplikácia Ectovitu za následok vyššiu koncentráciu draslíka
v ihliciach SM semenáčikov a odrezkov a nižšiu koncentráciu vápnika a horčíka v odrezkoch (tab. 4). Z troch výsadieb kde bola robená listová analýza, boli
väčšie rozdiely len na ploche V. Tatry pri BO KK (vyššia koncentrácia prvkov
v kontrole) a SC VK (vyššie hodnoty pri Ectovite).
Tabuľka 3. Priemerné hodnoty (Kontrola/Ectovit) prežívania a rastových ukazovateľov sadeníc viacerých druhov drevín na piatich výsadbových plochách bez a s aplikáciou Ectovitu
PrežívaVýška
Výškový
Hrúbka
nie
kmienka
prírastok
kmienka
%
[cm]
[mm]
Vysoké Tatry – 5 rokov po výsadbe (Kontrola/Ectovit)
VK
79/63
88,3/118,0 25,2/32,2 16,6/16,5
Smrek obyčajný
KK
49/35
41,3/53,5
14,4/14,9
5,5/8,8
VK
23/23
69,7/34,41)
14,8/5,1
10,9/5,4
Borovica lesná
KK
65/66
123,3/124,9 29,2/26,4 32,6/31,8
VK
54/48
189,2/158,5 61,8/51,7 32,0/21,0
Smrekovec opadavý
KK
51/44
125,5/107,0 44,9/37,9 21,7/13,9
VK
16/17
24,5/41,7
4,2/6,8
5,7/5,3
Javor horský
KK
30/22
29,7/33,8
6,5/7,2
6,6/6,6
Kremnické vrchy – 4 roky po výsadbe
Smrek obyčajný
VK
72/85
92,7/94,3
35,5/33,7 18,7/18,4
Buk lesný
VK
63/63
97,2/99,5
26,2/32,6 15,1/15,4
Strážovské vrchy – 2 roky po výsadbe
Smrek obyčajný
VK
71/76
49,9/49,8
3,0/4,1
8,2/8,8
Borovica lesná
VK
33/52
38,2/39,5
9,0/8,9
7,5/7,8
Buk lesný
VK
79/69
46,4/46,0
3,1/3,8
6,4/6,6
Volovské vrchy – 2 roky po výsadbe
Smrek obyčajný
VK
84/88
41,4/41,7
10,3/10,2
8,8/9,1
Jedľa biela
VK
79/84
26,2/29,0
7,3/7,5
5,2/5,6
Buk lesný
VK
80/78
41,5/41,9
11,6/11,9
7,9/7,8
Chočské vrchy – 1 rok po výsadbe
VK
66/65
17,8/16,7
3,7/4,2
2,6/2,5
Smrek obyčajný
KK
81/69
22,3/20,7
6,0/5,8
3,3/3,0
VK
53/52
12,2/11,5
6,4/5,2
2,7/2,9
Borovica lesná
KK
47/39
18,6/19,2
9,2/9,2
3,8/3,6
Buk lesný
VK
78/86
28,7/32,2
3,4/4,7
4,3/4,5
Objem
nadz. časti
[cm3]
243/321
12,5/41,4
83/10
1310/1263
1937/699
591/207
8/12
13/15
324/319
222/236
34/39
21/24
19/20
32/35
14/16
26/25
1,2/1,1
2,4/1,9
0,9/1,0
2,7/2,5
5,3/6,5
Medzi dvojicami hodnôt zvýraznených tučným písmom je štatisticky významný rozdiel.
1)
Z ceny 3 kg balenia Ectovitu (60 €) pri aplikácii do substrátu pred výsevom vychádza zvýšenie ceny semenáčika asi o 2 centy, náklady na prípravok
43
Zbornik.indb 43
17.10.2014 13:45:10
pri namáčaní koreňov pred výsadbou sú asi 5 centov na sadenicu. Určitú komplikáciu a náročnosť predstavuje aplikácia prípravku v gélovej forme premiešaním so substrátom pri výsevoch, aplikácia namáčaním semenáčikov a sadeníc je menej náročná. Ďalšou možnosťou jeho použitia je tak namáčanie
koreňov semenáčikov pred škôlkovaním, ktorú sme zatiaľ netestovali.
Tabuľka 4. Obsah makroelementov (Kontrola/Ectovit) v asimilačnom aparáte sadbového
materiálu bez a s aplikáciou prípravku Ectovit v škôlkarských a výsadbových experimentoch
Smrek1
Borovica1
Odrezky1
Smrek
obyčajný
Borovica
lesná
Smrekovec
opadavý
Smrek
obyčajný
Buk lesný
Smrek
obyčajný
Borovica
lesná
Buk lesný
N
P
K
Ca
[%]
[mg.kg−1]
k2+0 1,51/1,22 1573/1648 6052/71781) 4582/4553
f1+0 2,19/2,31 1317/1423
6387/7334
7399/7165
fv1+0 3,50/3,55 1618/1558 9259/13342 12251/8922
Vysoké Tatry – 5 rokov po výsadbe (Kontrola/Ectovit)
VK
1,15/1,48 1927/1766
6311/6642
4257/4015
KK
1,69/1,67 2088/2160 7079/6224
4048/3234
VK
1,63/2,08 1523/1791
5934/5575
2589/2686
KK
1,72/1,66 3293/1545 12390/5006 5722/1969
VK
1,97/2,03 2532/5042 5642/9742
2992/5149
KK
1,99/2,00 2584/1972 6253/4819
2223/2388
Kremnické vrchy – 2 roky po výsadbe
2180/2048
7057/8896
Mg
1257/1145
2551/2350
5315/4014
850/793
1019/745
983/1027
2009/872
1710/2906
1436/1503
VK
1,98/2,41
8258/10230
794/1323
VK
2,08/2,00 1779/1498 8286/7196 12529/11185
Strážovské vrchy – 1 rok po výsadbe
750/926
VK
0,75/1,15
1773/1699
4161/4472
6028/7339
1481/1918
VK
1,64/1,49
1356/1303
3400/3222
3587/3722
1825/1710
VK
2,20/1,92
1664/1609
5456/4017
12744/12829
2791/2871
Tučným písmom sú zdôraznené výraznejšie rozdiely medzi kontrolou a Ectovitom.
1)
Záver
Výsledky experimentov naznačujú, že účinky Ectovitu ovplyvňujú viaceré
okolnosti, ako sú nutričné a vlahové pôdne pomery, v prípade výsadby aj vyspelosť a kvalita sadbového materiálu, zvlášť veľkosť, štruktúra a zdravotný
stav koreňovej sústavy. Ectovit stimuloval rast semenáčikov smreka v nutrične chudobnom substráte. V škôlkarských experimentoch neovplyvnil zásadne tvorbu mykoríznej symbiózy, v dôsledku silnej konkurencie prirodzene
sa vyskytujúcich ektomykoríznych húb. V prípade výsadieb, pravdepodobne
44
Zbornik.indb 44
17.10.2014 13:45:12
v dôsledku relatívne priaznivých pôdnych vlastností a počasia bez výraznejších extrémov, Ectovit nemal výraznejší vplyv na prežívanie, tvorbu biomasy
a výživu štandardného reprodukčného materiálu. Zvýšený stimulačný účinok
Ectovitu je možné predpokladať v nepriaznivejších podmienkach prostredia,
než boli v našich experimentoch.
Poďakovanie
Ďakujeme za podporu lesníckej prevádzke, zvlášť pracovníkom ŠS Jochy, ŠL TA­NAP-u
a pánovi M. Rybárikovi z Urbárskeho PS Čičmany. Poďakovanie patrí tiež pracovníkom
VŠLP TU vo Zvolene a Arboréta Borová hora TU Zvolen, z Katedry pestovania lesa
zvlášť Ing. J. Vencurikovi, PhD., Ing. M. Balandovi, PhD. a pani J. Povaľačovej. Práca na
experimentoch bola finančne podporená z projektu VEGA č. 1/0521/13.
Literatúra
Agerer, R., 1987–2002: Colour Atlas of Ectomycorrhizae. 1st–12th delivery. Einhorn
Verlag, Schwäbisch Gmünd.
Bergmann, W., 1988: Ernährungsstörungen bei Kulturpflanzen. Enstehung, visuelle
und analytische diagnose. Jena, VEB Gustav Fischer Verlag, 762 s.
Castellano, M. A., 1996: Outplanting performance of mycorrhizal inoculated seedlings. In: Mukerji K. G. (ed.): Concepts in mycorrhizal research. Kluwer Academic
Publishers, Dordrecht, 223–301.
Holuša, J., Pešková, V., Vostrá, L., Pernek, M., 2009: Impact of mycorrhizal inoculation
on spruce seedling: comparisons of a 5-year experiment in forests infested by honey fungus. Periodicum Biologorum, 111, p. 413–417.
Kowalski, S., 2007: Ektomikoryzy. Nowe biotechnologie w polskim skolkarstwie lesnym. Centrum Informacyjne Lasow Panstwowych, Warszawa, 398 p.
Marx, D. H., 1991: The practical significance of ectomycorrhizae in forest establishment. In: Ecophysiology of ectomycorrhizae of forest trees. The Marcus Wallenberg foundation symposia proceedings. Sweden, p. 54–90.
Pešková, V., Tuma, M., 2010: Ověření vlivu mykorhizního preparátu na růst a vývoj
smrkových sazenic na LS Jablunkov. Zprávy lesnického výzkumu 3, s. 211–220.
Repáč, I., 2011: Ectomycorrhizal inoculum and inoculation techniques. In: Rai M.,
Varma A. (eds.): Diversity and biotechnology of ectomycorrhizae. Soil Biology 25,
Springer-Verlag, Berlin, Heidelberg, p. 43–63.
Repáč, I., Tučeková, A., Vencurik, J., Pittner, J., 2011: Vývoj lesných kultúr vybraných drevín na kalamitnej ploche vo Vysokých Tatrách. In: Tužinský, L., Gregor, J.
(eds.): Veterná kalamita a smrekové ekosystémy. TU Zvolen, s. 185–194.
Repáč, I., Vencurik, J., Balanda, M., 2013a: Využitie mikrobiálnych prípravkov pri
pestovaní sadbového materiálu lesných drevín. Vedecká monografia, TU Zvolen,
114 s.
45
Zbornik.indb 45
17.10.2014 13:45:12
Repáč, I., Kmeť, J., Vencurik, J., Balanda, M., 2013b: Účinky aplikácie komerčných
stimulačných prípravkov na prežívanie, rastové a fyziologické parametre výsadby
smreka obyčajného a buka lesného. Zprávy lesnického výzkumu, 58, s. 167–175.
Ruehle, J. L., 1982: Field performance of container-grown loblolly pine seedlings with
specific ectomycorrhizae on a reforestation site in South Caroline. Southern Journal of Applied Forestry, 6, s. 30–33.
Takáčová, E., Sarvaš, M., Lengyelová, A., 2007: Výskum využitia hydroabsorbentu pri
pestovaní voľnokorenného sadbového materiálu smreka obyčajného (Picea abies
[L.] Karst.).
����������������������������������������������������������������������������
In: Saniga���������������������������������������������������������
a kol.��������������������������������������������������
(eds.): Obhospodarovanie lesa v meniacich sa podmienkach prostredia. TU Zvolen, s. 11–16.
Tučeková, A., Sarvaš, M., 2004: Nové poznatky z aplikácie hydroabsorbentov a využitie pôdneho kondicionéra v škôlkarskej výrobe. In: Sušková, M., Sarvaš, M. (eds.):
Aktuálne problémy lesného škôlkarstva a semenárstva 2004. NLC Zvolen, CD
ROM, 7 s.
Tučeková, A., Halák, A., Slamka, M., 2008: Hydrogely v umelej obnove lesa. Forestry
Journal-Lesnícky časopis, 54, s. 347–370.
Tučeková, A., Repáč, I., Sarvašová, I., Vencurik, J., 2010: Vplyv aplikácie pôdnych aditív na rast a prežívanie výsadieb po prvom vegetačnom období. In: Sušková M.,
Debnárová G. (eds.): Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa 2010. NLC Zvolen, s. 123–130.
Vencurik, J., Balanda, M., 2011: Účinky hubového inokula a komerčných prípravkov
na zakoreňovanie a rast osových odrezkov smreka obyčajného. Acta Facultatis Forestalis Zvolen, 53, s. 61–70.
Adresa autora: doc. Ing. Ivan Repáč, PhD., Technická univerzita vo Zvolene,
Lesnícka fakulta, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, e-mail: [email protected]
46
Zbornik.indb 46
17.10.2014 13:45:13
TESTOVANIE KONTROLY PODPŇOVIEK
ANTAGONISTICKÝMI HUBAMI
V LABORATÓRNYCH PODMIENKACH
Valéria Longauerová • Miriam Maľová
• Anna Tučeková
Abstrakt: V práci sme sa zamerali na laboratórne testovanie alternatívnych
metód na potlačenie a kontrolu rastu štyroch druhov podpňoviek Armillaria
mellea, Armillaria ostoyae, Armillaria cepistipes, Armillaria gallica. Testované
boli antagonistické huby Trichoderma harzianum, Trichoderma viride
a Phlebiopsis gigantea, ktoré sú súčasťou komerčne vyrábaných prípravkov
Trichomil a Rotstop® (u nás registrovaný len Trichomil). Vyššia schopnosť
potlačiť rast a usmrtiť mycéliá a rhizomorfy podpňoviek sa potvrdila u Trichoderma harzianum aj Trichoderma viride. Phlebiopsis gigantea spomalil rast
mycélií aj rhizomorf, ale neusmrtil ich.
Kľúčové slová: Armillaria, antagonistické huby, biokontrola
Úvod
Vo svete je známych okolo 40 druhov podpňoviek, ktoré napádajú lesné
dreviny, poľnohospodárske plodiny a mestskú zeleň. Popísané druhy podpňoviek sú prevažne fakultatívne parazity, spôsobujúce bielu hnilobu koreňov
a koreňových územkov a sú charakteristické produkciou rhizomorf (Burdsall
a Volk 1993).
V Európe je (Korhonen 1978) rozšírených sedem druhov podpňoviek
s rôznym stupňom patogenity.
Tradičné metódy ochrany a obrany pred škodami spôsobenými podpňovkou sú nedostatočné, s nízkou účinnosťou bez možnosti ich trvalého potlačenia. Chemická obrana je účinná len v lesných škôlkach, okrasných výsadbách
a parkoch.
Ochrana drevín pred hnilobou spôsobenou rodom Armillaria sa v súčasnosti sústreďuje najmä na preventívno-ochranné opatrenia pestovného
charakteru. Tieto zahŕňajú predovšetkým vhodné drevinové zloženie, dostatočnú druhovú aj vekovú diferenciáciu porastu, zdravotný výber a zníženie
rubnej doby pri chradnúcich porastoch.
47
Zbornik.indb 47
17.10.2014 13:45:14
V 60. rokoch minulého storočia britský výskumník Rishbeth (1975) vypracoval základ biologickej ochrany ihličnanov voči koreňovým hnilobám
spôsobeným Heterobasidion annosum, použitím prirodzene sa vyskytujúcej
antagonistickej huby v lesnom prostredí Phlebiopsis gigantea (syn. Peniophora gigantea). Používa sa dodnes ako biologická ochrana semenáčikov a sadeníc, ale aj ako ochrana čerstvo spílených pňov pred infekciou H. annosum
(a čiastočne Armillaria spp.).
P. gigantea dokáže ničiť H. annosum vzájomným dotykom hýf, pričom
dochádza k ich deštrukcii a postihnutá časť sa sfarbuje čiastočne do červena.
U podpňoviek, v prípade biologických metód, sa využívajú najmä konkurenčné saprofytické drevokazné huby alebo antagonistické druhy drevokazných
húb. Tieto brzdia rast podpňoviek mykoparazitickými vlastnosťami alebo vylučovaním fungicídnych látok.
Dlhodobá pozornosť sa venuje testovaniu rodu Trichoderma, ktorý sa vyznačuje mykoparazitickým a deštrukčným účinkom na široké spektrum patogénnych húb z rodov Armillaria, Rhizoctonia, Sclerotinia, Helminthosporium,
Fusarium, Colletotrichum, Verticillium, Venturia, Endothia, Pythium, Phytophthora, Rhizopus, Diaporte a Fusicladium (Cook a Baker 1983, Raziq 2000).
Trichoderma je prirodzene sa vyskytujúca pôdna huba. V biologickej
ochrane sa najviac používajú druhy T. harzianum, T. viride a T. hamatum. Vyskytujú sa prevažne na povrchu koreňov, a tak ovplyvňujú najmä koreňové
hniloby, ale môžu byť účinné aj voči listovým chorobám. Okrem mykoparazitizmu stimuluje rast rastlín indukciou zvýšenej produkcie fytohormónu
kyseliny indolyloctovej a zvyšovaním obsahu fosforu a cukrov. Je spúšťačom
indukovanej rezistencie voči chorobám. Supernatanty huby Trichoderma obsahujú metabolity vyvolávajúce indukovanú, systémovú rezidenciu rastlín
voči mikrobiálnym ochoreniam.
Materiál a metodika
Vzorky podpňoviek boli odobraté na trvalých monitorovacích plochách
(tab. 1). Identifikácia jednotlivých druhov sa vykonala metódou PCR RFLP
podľa Lochmana (2010). Čisté kultúry Trichoderma harzianum, Trichoderma
viride a Phlebiopsis gigantea sme získali z Instytut Badawczy Leśnictwa.
48
Zbornik.indb 48
17.10.2014 13:45:15
Tabuľka 1. Izoláty testovaných druhov
Druh
Armillaria mellea
Armillaria ostoyae
Armillaria gallica
Armillaria cepistipes
Vzorka
plodnica
plodnica
plodnica
plodnica
Lokalita
Zvolen
Čadca
Čadca
Čadca
Drevina
dub
smrek
smrek
smrek
Vzájomné pôsobenie podpňoviek a antagonistických húb bolo testované
v Petriho miskách na sladinovom agare. Všetky testovania sa vykonali v desiatich opakovaniach. Do Petriho misiek sme najprv naočkovali čisté kultúry
jednotlivých druhov podpňoviek (fragment 10 × 10 mm), po dvoch týždňoch
sme pridali čisté kultúry antagonistických húb (fragment 10 × 10 mm) 2 cm
od naočkovaných podpňoviek. Vzhľadom k rýchlejšiemu rastu, antagonistické huby boli nanesené dva týždne neskôr ako podpňovka. Petriho misky boli
uzavreté parafilmom a inkubovali sa pri teplote 22 °C, v tme. Interakcie boli
testované v týždenných intervaloch, dva mesiace. Inhibícia rastu bola vypočítaná ako pomer rastu v zmiešanej kultúre (r) a rastu čistej kultúry (R) na
MEA (2 %).
Na štatistické vyhodnotenie výsledkov sme využili analýzu variancie
a Duncanov test.
Výsledky
Obmedzenie rastu mycélia v zmiešaných kultúrach s antagonistickými
hubami bolo zaznamenané pri všetkých druhoch Armillaria. Rozdiely sa prejavili v rýchlosti spomalenia rastu mycélií podpňoviek a schopnosti obmedziť,
respektíve usmrtiť aj rhizomorfy.
Trichoderma harzianum spôsobila výrazné spomalenie rastu mycélií podpňoviek po naočkovaní na médium. Pokles rastu sa pohyboval v rozmedzí 63
až 81 %. Najväčší pokles bol zaznamenaný u A. ostoyae a A. cepistipes (tab. 2).
Trichoderma viride tiež výrazne spomalila rast mycelií podpňoviek. Pokles
rastu sa pohyboval v rozmedzí (68 až 77 %). Najväčší pokles spomalenia rastu
sa prejavil u Armillaria melea a Armillaria gallica. Štatisticky významný rozdiel medzi dvomi druhmi Trichderma sa neprejavil. V porovnaní s Phlebiopsis
gigantea, mala Trichoderma harzianum aj Trichoderma viride intenzívnejší inhibičný a smrtiaci účinok na všetky testované druhy Armillaria.
Phlebiopsis gigantea spomalila rast jednotlivých druhov podpňoviek
v rozmedzí 24 až 35 % (tab. 2).
49
Zbornik.indb 49
17.10.2014 13:45:15
Tabuľka 2. Rast jednotlivých druhov Armillaria v čistých a zmiešaných kultúrach
(mm za 7 dní)
Testované druhy
Armillaria
melea
Armillaria
ostoyae
Armillaria
cepistipes
Armillaria
gallica
Čistá kultúra
Zmiešaná kultúra
% rastu zmiešanej kultúry
Čistá kultúra
Zmiešaná kultúra
% rastu zmiešanej kultúry
Čistá kultúra
Zmiešaná kultúra
% rastu zmiešanej kultúry
Čistá kultúra
Zmiešaná kultúra
% rastu zmiešanej kultúry
Trichoderma Trichoderma Phlebiopsis
harzianum
viride
gigantea
4,7
4,7
4,7
1,2
1,5
3,4
26
32
72
5,9
5,9
5,9
1,1
1,6
4,6
19
27
76
5,2
5,2
5,2
1,2
3,4
23
23
65
4,3
4,3
4,3
1,6
1,4
3,2
37
32
75
P
< 0,01
< 0,01
< 0,01
< 0,01
Diskusia
Druhy rodu Armillaria sú schopné na svoju ochranu produkovať antibiotiká s výrazným inhibičným účinkom voči plesniam a baktériám. Tiež vytvárajú rhizomorfy, ako vysoko diferencovaný orgán, ktorý jej umožňuje odolávať
antagonistickým účinkom iných organizmov. Jej nevýhodou je pomalá kolonizácia napadnutého substrátu oproti antagonistickým hubám ako Trichoderma či iným drevokazným hubám.
Trichoderma viride je preukázaným antagonistom u rôznych patogénnych
húb. Je schopná produkovať antibiotiká a enzýmy, ktoré menia agarové médium (Raziq 2000). Dumas & Boyonski (1992) pozorovali, že Trichoderma
v zmiešaných kultúrach s Armillaria gallica napadla rhizomorfy už po prvom
týždni od naočkovania a po ďalšom týždni ich usmrtili. Nicolotti et al. (1994)
pozorovali, že aktivita Trichoderma harzianum je v drevnom substráte oproti
agarovému médiu pomalšia pre nedostatok enzýmov na rozklad dreva.
Aj keď sa Phlebiopsis gigantea úspešné používa voči Heterobasidion spp.,
testovanie s druhmi Armillaria spp. má veľmi variabilné výsledky. Pri testovaní interakcií na fragmentoch dreva Gallet et al. (1993) uvádzajú, že Phlebiopsis gigantea nie je schopný kolonizovať a potlačiť mycélium A. ostoyae.
V našich laboratórnych testovaniach Phlebiopsis gigantea dokázal spomaliť
rast všetkých druhov Armillaria, aj keď s malou účinnosťou oproti druhom
Trichoderma. Nicolotti et al. (1993) preukázali účinnosť Phlebiopsis gigantea
a Hypholoma fasciculare v potlačení druhov Armillaria na drevitých fragmen-
50
Zbornik.indb 50
17.10.2014 13:45:18
toch. Najvýraznejší účinok pozorovali voči Armillaria mellea, kde boli napadnuté a usmrtené aj rhizomorfy.
Vzhľadom na získané výsledky laboratórnych testovaní najmä u druhov
Trichoderma ale aj Phlebiopsis je vhodné overiť testovania aj v terénnych podmienkach, v lese a lesných škôlkach. Účinnosť by mohla zvýšiť aj zmes druhov
jedného rodu antagonistických húb.
Záver
Pochopenie vzájomného pôsobenia medzi patogénnom a jeho prirodzeným antagonistom môže pomôcť pri zlepšovaní účinnosti biologickej
kontroly. Vhodne zvolená biokontrola môže zvýšiť ekologickú a ekonomickú udržateľnosť v lesníctve znížením strát v dôsledku pôsobenia patogénov
a škodlivých účinkov chemických látok.
Dobré výsledky testovania antagonistov sa dosahujú najmä v laboratórnych podmienkach, je však ťažké dosiahnuť potrebnú koncentráciu tejto huby
pri aplikácii v pôde, a to najmä v hĺbke viac ako 30 cm.
Poďakovanie
Táto práca bola vytvorená realizáciou projektu Progresívne technológie ochrany lesných
drevín juvenilných rastových štádií (ITMS: 26220220120), na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Tento príspevok vznikol vďaka financovaniu z Agentúry na podporu výskumu
a vývoja v rámci projektov APVV-0045-10 „Biologické metódy regulácie populačnej dynamiky hmyzu premnožujúceho sa na smreku a duboch.
APVV-0889-11 „Optimalizácia postupov rekonštrukcií odumierajúcich smrečín na
zmiešaný cieľový les“.
Literatúra
Burdsall, H. H., Jr., Volk, T.J., 1993: The state of taxonomy of the genus Armillaria.
Mcllvainea, 11:4–11.
Cook, R. J., Baker, K. F., 1983: The Nature and Practice of Biological Control of Plant
Pathogens. Am. Phytopathol. Soc., St. Paul.
Dumas, M. T., 1992: Inhibition of Armillaria by bacteria isolated from soils of the Borealis Mixedwood Forest of Ontario. European Journal of For. Path., 22:11–18.
Elad, Y., Chet, I., Boyle, P., Henis Y., 1983: Parasitism of Trichoderma spp. on Rhizoctonia solani and Sclerotium rolfsii-Scanning electron microscopy and fluorescence
microscopy. Phytopathology, 73: 85–88.
51
Zbornik.indb 51
17.10.2014 13:45:19
Elad, Y., Kapat A., 1999: The role of Trichoderma harzianum protease in the biocontrol
of Botrytis cinerea. Eur. J. Plant Pathol., 105: 177–189.
Howell, C. R., 2003: Mechanisms employed by Trichoderma species in the biological
control of plant diseases: the history and evolution of current concepts. Plant Dis.,
87: 4–10.
Korhonen, K., 1978: Interfertility and clonal size in the Armillaria mellea komplex,
Karstenia, 18: 31– 42.
Lochman, J., Sery, O., Mikes, V., 2004: The rapid identification of European Armillaria species from soil by nested PCR. FEMS Microbiology Letters, 237(2004):105–
110.
Munnecke, D. E., Kolbezen, M. J., Wilbur, W. D., Ohr, H. D., 1981: Interactions involved in controlling Armillaria mellea. Plant Dis., 65: 384–389.
Nicolotti, G., Gangemi, D., Lanata, F., Anselmi, N., 1993: Antagonistic activity of
wood decay Basidiomycetes against European Armillaria species. In: M. Johansson and J. Stenlid (eds.): Proceedings of the Eight International Conference on Root
and Butt Rots. Part 2. Wik, Sweden and Haikko Finland, August 9–16, 1993, p.
725–735.
Raziq, F., 2000: Biological and integrated control of Arillaria root rot. In: R. T. V. Fox
(ed.): Armillaria Root rot: Biology and control of Honey fungus. Andover, p. 183–
201.
Raziq, F., 2000: Biological and integrated control of Armillaria Root rot., p. 183–201.
In: R. T. V. Fox (ed.): Armillaria Root rot: Biology and Control of Honey Fungus.
Intercept, UK.
Raziq, F., Fox, R. T. V., 2004: Factors affecting biocontrol efficacy of Trichoderma spp.
and other antagonists of Armillaria mellea. In: Abstracts from 11th International
Conference of Root and Butt Rots. 16 – 22 August, 2004 Poznan and Bialowieza,
Poland, 46 p.
Rishbet, J., 1976: Chemical treatment and inoculation of hardwood stamps for control
of Armil­laria mellea. Annals of Applied Biology, 82: 57–70.
Tu, J. C., 1980: Gliocladium virens, a destructive mycoparasite of Sclerotinia sclerotiorum. Phytopathology, 70: 670–674.
Vandriesche, R. G., Bellows, T. S., 1996: Biological control. Chapman and Hall, New
York, 539 p.
Adresa autoriek: Ing. Valéria Longauerová, PhD., Ing. Miriam Maľová, PhD.,
Ing. Anna Tučeková, PhD., Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav
Zvolen, T. G. Masaryka 2175/22 , 960 92 Zvolen, e-mail: [email protected];
[email protected]; [email protected]
52
Zbornik.indb 52
17.10.2014 13:45:19
VPLYV KLIMATICKÝCH ZMIEN NA KVANTITU
A KVALITU SEMENA SMREKA OBYČAJNÉHO
(PICEA ABIES [L.] KARST.)
Impact of climate changes on quantity and quality
of Norway spruce (Picea abies [L.] Karst.) seed
Elena Takáčová • Dagmar Bednárová
Abstract: In this work we aimed to assess the impact of climate change on yield
and quality of seeds of spruce (Picea abies [L.] Karst.). Based on the results from
years 1998 – 2013 we conclude that better seed crop started after a warm humid
previous year and poorer seed crop after a cold and wet year. Normal weather
fluctuations had little effect impact on the germination, germination energy and
percentage of full seeds. Extreme precipitation and temperature had an effect on
germination energy.
Keywords: Norway spruce, climate change, seed crop, germination,
germination power, percentage of full seeds
Abstrakt: V práci sme sa zamerali na posúdenie vplyvu klimatických zmien
na úrodnosť a kvalitu semien smreka obyčajného (Picea abies [L.] Karst.).
Na základe výsledkov z rokov 1998 až 2013 konštatujeme, že lepšia úroda
nastúpila po teplom a vlhkom predchádzajúcom roku a slabšia úroda po roku
chladnom a vlhkom. Na klíčivosť, energiu klíčenia a podiel plných semien
bežné výkyvy počasia mali malý vplyv. Výrazný vplyv mali extrémne hodnoty
zrážok a teploty len na energiu klíčenia.
Kľúčové slová: smrek obyčajný, klimatická zmena, úroda, klíčivosť, energia
klíčenia, podiel plných semien
Úvod
Lesy Slovenska majú pomerne pestré drevinové zloženie s medziročne
klesajúcim podielom ihličnatých drevín, najmä smreka, v dôsledku negatívneho pôsobenia abiotických a biotických činiteľov (Zelená správa 2013).
Najvyššie zastúpenie majú dlhodobo dreviny buk obyčajný (32,2 %) a smrek
obyčajný (24,9 %) (pôvodné zastúpenie smreka bolo 5,72 %, Vladovič a kol.
1998).
53
Zbornik.indb 53
17.10.2014 13:45:20
Klimatické epizódy osemdesiatych rokov, ako boli suchá, záplavy, ničivé víchrice, prispeli ku zvýšenému záujmu verejnosti o problémy zemského
otepľovania bez ohľadu na to, či išlo o prejav skleníkového efektu, alebo išlo
o prirodzené klimatické fluktuácie (Leggett 1992). Dnes môžeme konštatovať, že tieto klimatické extrémy sa v posledných rokoch častejšie ako kedykoľvek predtým opakujú.
Príkladom tohto nekompromisného trendu sú roky 1992, 1994, 1998,
2003 a 2007. O tom, že obdobie posledných dvoch desaťročí je na horúčavy
mimoriadne štedré, svedčí aj fakt, že 10 z 15 najzávažnejších vĺn sa vyskytlo
po roku 1991. Medzi ďalšie pozoruhodné zmeny v klimatickom režime patria
zmeny ročného výskytu suchých období, a to hlavne v zimnom a jarnom období a naopak výrazný pokles v jesenných mesiacoch (Pecho 2012).
Ďalej Pecho (2012) uvádza, že v poslednom období registrujeme aj pomerne významné zmeny rozsahu a trvania snehovej pokrývky. Najvýraznejší úbytok tuhých zrážok bol zaznamenaný v nadmorských výškach 1 000 –
1 500 m n. m.. V oblastiach pod 1 000 m n. m. začínajú výraznejšie dominovať
tekuté zrážky, najmä na začiatku a konci zimy.
Migrácia drevín bola v minulosti najčastejším spôsobom reakcie drevín
na prebiehajúce klimatické zmeny. Oteplenie o 1 °C môže znamenať posun
vegetačných zón o 150 až 200 km na sever alebo výškovo o 125 až 180 m. Popri rýchlosti očakávaných zmien bude hrať dôležitú úlohu aj napr. fruktifikácia dreviny – tvorba semien, zachovanie klíčivosti semien na dostatočne dlhú
dobu, počas ktorej sa vyskytnú vhodné podmienky pre ich klíčenie a následný rast, výskyt prírodných a antropogénne vytvorených bariér znemožňujúcich migráciu drevín, spôsob diasporizácie (spôsobu rozširovania sa drevín)
a pod.
Súčasný stav lesov je dôsledkom kombinácie prírodných podmienok,
procesov a historického vplyvu človeka na lesy. Za jednoduchosť holorubného spôsobu hospodárenia platíme vysokým podielom kalamít a náhodných ťažieb. Kľúčom k zveľaďovaniu lesov a obnove funkcií lesov je dôsledná
ekologizácia všetkých činností. Ide v prvom rade o zavedenie takého spôsobu hospodárenia, ktorý bude zodpovedať princípom lesa blízkemu prírode,
vyhovujúcemu meniacim sa ekologickým, najmä klimatickým podmienkam.
Ide o to, pestovať smrek tam, kde sú na to vhodné podmienky (Čaboun 2011).
Všetky vonkajšie činitele majú vplyv na urýchlenie alebo oneskorenie
nástupu plodnosti, na periodicitu plodnosti a na množstvo a kvalitu vytvorených semien (počasie v období, keď sa začínajú vytvárať generatívne orgány,
keď dozrievajú semená, neskoré jarné mrazy, ktoré môžu zničiť prevažnú časť
kvetov a pod.). Vplyv podnebia sa odráža i na kvalite semien, a to na ich hmot54
Zbornik.indb 54
17.10.2014 13:45:21
nosti a tiež klíčivosti. So stúpajúcou nadmorskou výškou možno pozorovať
tiež pokles množstva klíčivých semien (Šmelková 1996).
Cieľom príspevku je posúdiť vplyv klimatických zmien na množstvo a kvalitu semena smreka obyčajného počas rokov 1998 – 2013.
Materiál a metodika
Na analýzu sme použili údaje z databáz Národného lesníckeho centra
- Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, Strediska kontroly lesného reprodukčného materiálu, a to z hlásení o očakávanej úrode L 105 a databázy
akreditovaného laboratória o kvalite osiva z prvorozborov – skúšok, ktoré sa
uskutočňujú ihneď po spracovaní semennej suroviny.
Zo semenárskeho hľadiska je dôležitý nielen začiatok plodnosti, ale tiež
opakovanie úrody v jednotlivých rokoch. Semenné roky – roky bohatých úrod
sa opakujú v určitých intervaloch, tento jav nazývame periodicita plodnosti.
Pri smreku obyčajnom sa opakujú každý 3. až 5. rok (i viac) (Šmelková 1996).
Amann (1954) uvádza, že semenné roky smreka sú každé 3 – 4 roky, v drsných horských polohách každých 6 – 8 rokov. Winkler (1955) uvádza, že roky
plnej úrody nastupujú len každých 10 rokov a na získavanie osiva ich treba
plne využiť. Medzi týmto obdobím sú len 2 alebo 3 využiteľné čiastkové úrody.
V poslednej dobe je periodicita plodenia smreka obyčajného nepravidelná. Na Slovensku bola nadpriemerná úroda smreka obyčajného v roku 1989.
Po tejto úrode bola stredná úroda až po 7 rokoch a dobrá (plná) úroda až po
12, resp. 15 rokoch. Je zrejmé, že intervaly medzi dobrými (plnými) úrodami
smreka obyčajného sa predlžujú (Bednárová 2009), hoci v poslednom období sa dá pozorovať, že smrek rodí na niektorých lokalitách každoročne, čo
je dôsledkom nielen klimatických zmien, ale aj poškodených porastov, kedy
chradnúce smreky ešte chcú zachrániť genofond svojím potomstvom, ale sú
to úrody väčšinou slabé alebo stredné.
Základným predpokladom pre plánovanie zberu a jeho hospodárnosti je
určenie stupňa úrody, sypavosti, zrelosti a zdravotného stavu semien. Stupeň
úrody sa určuje každý rok osobitne. Pre odhad stupňa úrody je známych niekoľko metód, z ktorých sa najčastejšie pre smrek obyčajný používa metóda
počítania šišiek na privrátenej strane koruny (Hoffmann a kol. 2005). Je to
okulárny odhad očakávanej úrody, výsledky sú skôr približné, i keď odhad
sa vykonáva na základe stanovenej stupnice. Presnosť odhadu závisí predovšetkým od skúseností pracovníka, ktorý vykonáva odhad (Šmelková 1996).
Stupne úrody v jednotlivých rokoch sú uvedené v tabuľke 1.
55
Zbornik.indb 55
17.10.2014 13:45:21
Tabuľka 1. Stupne úrody smreka obyčajného
Označenie
stupňov úrody
0 Neúroda
Spresnenie charakteristiky
stupňov úrody
Charakteristika stupňov úrody
Žiadne šišky
Malé množstvo šišiek na voľne
1 Slabá úroda
rastúcich a okrajových stromoch
Dobrá až hojná plodnosť voľných
2 Stredná úroda stromov, slabšia plodnosť stromov
vo vnútri porastu
Hojná plodnosť voľných a okrajo3 Plná úroda
vých stromov i stromov vo vnútri
porastu
0
1 – 40 šišiek na jednom strome
41 – 71 šišiek na jednom strome
nad 71 šišiek na jenom strome
Zdroj: Hoffmann a kol. 2005: Lesné semenárstvo na Slovensku.
Kvalita osiva je súhrn všetkých biologických a technických vlastností osiva, ktorý určuje spôsobilosť osiva na výsev a dopestovanie sadbového materiálu. Je ovplyvnená rôznymi faktormi ako: zrelosťou semien v čase zberu,
manipuláciou so semennou surovinou po zbere, spôsobom jej spracovania
a podmienkami skladovania osiva. Kvalita osiva sa zisťuje pred uskladnením,
v priebehu dlhodobého skladovania, pred výsevom a pri predaji osiva (Hoffmann a kol. 2005).
Kvalita oddielu osiva sa zisťuje rozborom priemernej vzorky, ktorá sa odoberá predpísaným spôsobom tak, že reprezentuje celý oddiel. Z priemernej
vzorky sa odoberajú rozborové vzorky, z ktorých sa metódami popísanými
v STN 48 1211, v súčasnosti podľa medzinárodných pravidiel ISTA, vykonajú skúšky kvality. Tieto postupy zaručujú správnosť a reprodukovateľnosť
výsledkov. Kvalita oddielov osiva sa hodnotí podľa nasledovných ukazovateľov: čistota, absolútna hmotnosť, klíčivosť, energia klíčenia, životnosť, obsah
vody, zdravotný stav.
V článku sme sa zamerali na zhodnotenie parametrov kvality klíčivosti,
podielu plných semien a energie klíčenia.
Štatistické spracovanie: v každom analyzovanom roku bol určený priemer
veličín klíčivosti, podielu plných semien a energie klíčenia, priemer bol určený za celé analyzované obdobie taktiež aj smerodajná odchýlka a variačný
koeficient.
Výsledky
Na základe hlásení o odhade úrody (50 % užívateľov uznaných porastov) –
obrázok 3 – môžeme konštatovať, že od roku 1998 nebola ani jedna plná úro-
56
Zbornik.indb 56
17.10.2014 13:45:22
da smreka obyčajného. Najlepšie úrody sa vyskytli v rokoch 2003, 2006, 2009
a 2011. Najslabšie úrody boli v roku 2002, 2005.
Na základe priemerných teplôt vzduchu a úhrnov zrážok (obr. 1) konštatujeme, že hore uvedené najlepšie úrody sa vyskytli po rokoch, kedy v období
tvorby semien, bol teplý a vlhký rok, t. j. rok 2002, 2005, 2008, 2010, za ktorými nasledovali úrodné roky 2003, 2006, 2009, 2011.
Najslabším rokom úrody 2002 a 2005 predchádzali roky chladné a vlhké
2001 a 2004.
Už na týchto príkladoch vidno, že lepšia úroda nastúpila po teplom a vlhkom predchádzajúcom roku a slabšia úroda po roku chladnom a vlhkom.
To znamená, že na úrodu nemá vplyv len teplota ako to tvrdia Pukkala
a kol. (2010), ktorí uvádzajú, že ihličnany bohato kvitnú v prvom roku po teplom lete, ale z našich zistení aj úhrn zrážok.
Priemerné ročné hodnoty klíčivosti v sledovanom období sa pohybujú od
85 % do 97 % (tab. 2, obr. 3). V roku 2002, kedy bola úroda najslabšia sme
porovnávanie nevykonali pretože sa hodnotil len 1 oddiel osiva.
Zdroj: http://www.milanlapin.estranky.sk/fotoalbum/klimatologicke-grafy/
Obr. 1. Priemerné teploty vzduchu T a úhrny zrážok R v teplom polroku (IV – IX) na Slovensku v období rokov 1881 – 2013
57
Zbornik.indb 57
17.10.2014 13:45:24
Tabuľka 2. Priemerné hodnoty parametrov kvality osiva smreka obyčajného v rokoch 1998 až
2013
Rok / parameter kvality
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Priemer
Smerodajná odchýlka
Variačný koeficient
Minimálne hodnoty
Maximálne hodnoty
Klíčivosť
[%]
97
85
93
93
—
94
91
93
93
91
86
90
92
86
95
86
91
3,7
13,6
85
97
Energia klíčenia
[%]
70
54
61
83
—
68
70
65
73
62
57
56
56
40
76
37
61,9
12,5
157,3
37
83
Podiel plných
semien [%]
100
97
95
92
—
97
98
88
99
98
90
96
93
93
99
95
95,3
3,5
12,4
88
100
Najlepšia priemerná klíčivosť 97 % bola dosiahnutá pri oddieloch osiva
smreka obyčajného zbieraného v roku 1998, 94 % v roku 2003 a 95 % v roku
2012. Najnižšie priemerné klíčivosti boli v rokoch 1999, 2008, 2011 a 2013.
Priemerná hodnota klíčivosti za uvedené obdobie je v porovnaní s hodnotou
uvádzanou v literatúre 80 % vyššia o 11 %. Zmena uvedených údajov kvality
oproti literatúre a nadpriemerné hodnoty sú spôsobené hlavne zdokonalením
technológií pri spracovaní semena.
Rok 2005, ktorý bol najslabším rokom úrody v sledovanom období bola
priemerná klíčivosť 93 %, hodnota percentuálneho podielu plných semien
bola najnižšia 88 %. Najvyšší podiel plných semien bol v rokoch 1998, 2006
a 2012.
Priemerné hodnoty energie klíčenia informujú o schopnosti semien rýchlo vyklíčiť. Oddiely osiva s vysokou energiou klíčenia vzchádzajú za krátku
dobu a dávajú spravidla výškovo homogénne rastliny. Najnižšie priemerné
58
Zbornik.indb 58
17.10.2014 13:45:25
hodnoty energie klíčenia boli v rokoch 1999, 2011 a 2013. Najvyššie v rokoch
1998, 2001 a 2012.
Zistili sme, že kým na celkovú úrodnosť smreka obyčajného má veľký
vplyv počasie rok pred nástupom úrody, na klíčivosť, energiu klíčenia a podiel
plných semien bol tento vplyv minimálny a štatisticky nepreukázateľný. Bežné výkyvy mali minimálny vplyv na všetky skúmané parametre, ale extrémne
hodnoty zrážok a teplôt vplyv preukázali, napr. počasie v roku 2010 na energiu klíčenia v roku 2011.
Obr. 2. Stupeň úrody smreka obyčajného
Obr. 3. Klíčivosť a podiel plných semien v %
V budúcnosti sa zameriame na posúdenie klimatických zmien na úrodnosť, klíčivosť, energiu klíčenia a podiel plných semien v jednotlivých seme59
Zbornik.indb 59
17.10.2014 13:45:27
nárskych oblastiach pre smrek obyčajný, kde predpokladáme, že vplyv klimatických zmien bude preukázateľnejší.
Poďakovanie
Príspevok bol vypracovaný v rámci projektu APVV 0889-11 a úlohy EPOL II.
Literatúra
Amann, G., 1954: Bäume und Sträucher des Waldes. Neumann-Neudamm KG, Melsungen, 106 p.
Bednárová, D., 2009: Analýza štruktúry uznaných porastov smreka obyčajného (Picea
excelsa [L.] Karst.) a buka lesného (Fagus sylvatica L.) v SR z hľadiska ich plodivosti a využitia pre reprodukciu lesných drevín. Dizertačná práca, Zvolen, 67 s.
Čaboun, V., 2011: Historické ovplyvnenie lesov človekom na území Slovenska. In: Figurová, T. (ed.): Smrečiny. Zborník príspevkov informačného seminára, Zvolen,
17. – 18. máj 2011. Lesy SR, š. p. – Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene,
2011, s. 10–23.
Hoffmann J., Chválová K., Palátová, E., 2005: Lesné semenárstvo na Slovensku.
Lesmedium, Bratislava, s. 15.
Legget, J. (ed), 1992: Nebezpečí oteplováni Země. Praha, Academia, 358 s.
Pukkala, T., Hokkanen, T., Nikkanen, T., 2010: Prediction Models for the Annual Seed
Crop of Norway spruce and Scots pine in Finnland. Silva Fennica 44(4): 629–642.
Šmelková, Ľ., 1996: Zakladanie lesa. Zvolen, TU Zvolen, s. 42–45.
Vladovič, J., Grék, J., Minďáš, J., Bucha, T., 1998: Prehodnotenie cieľového zloženia
lesných drevín s dôrazom na využívanie prirodzenej obnovy. Záverečná správa referenčnej úlohy 14/98, Zvolen, LVU Zvolen, s. 21–22.
Winkler, H., 1955: Das Saatgut unserer heimischen Nadel- und Laubhölzer. Ein forstbiologischer Kalendarium, Neumann Verlag – Radebeul und Berlin, 45 p.
Zelená správa 2013, Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok
2012. MPRV SR Bratislava 2013, 83 s.
Adresa autoriek: Ing. Elena Takáčová, Ing. Dagmar Bednárová, PhD., Národné
lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 2175/22,
960 92 Zvolen, Tel.: 045/5314 219, 045/5314 245, e-mail: [email protected];
[email protected]
60
Zbornik.indb 60
17.10.2014 13:45:28
EKOLOGICKÝ A PRODUKČNÝ POTENCIÁL
JEDLE NA SLOVENSKU
Michal Bošeľa • Rudolf Petráš • Julián Mecko •
Vladimír Šebeň
Abstrakt: Jedľa patrí medzi naše významné lesné dreviny najmä z pohľadu
ekologického, ale aj ekonomického, pretože je našou najprodukčnejšou drevinou. V minulosti však opakovane zaznamenala zhoršenie zdravotného stavu
s postupným odumieraním a následným znižovaním jej zastúpenia v slovenských lesoch. V tejto práci sa prezentujú najnovšie poznatky o vplyve emisií
a klimatických zmien na zmeny radiálnych prírastkov jedle za posledných
150 rokov, ale najmä za posledné štyri decénia. Výsledky preukázali výrazné
oživenie jedle pokiaľ ide o radiálny rast, keď radiálne prírastky od 80-tych rokov
20. storočia významne stúpali. Jedľa v súčasnosti dosahuje prírastky, ktoré sa
vyrovnávajú, ba dokonca prevyšujú tie z fázy kulminácie hrúbkového prírastku.
Výsledky preukázali výrazne negatívny vplyv emisií (najmä SO2), ktorý
vyvrcholil v 80-tych rokoch 20. storočia. Na zvýšení radiálnych prírastkov sa
však podieľali aj novodobé klimatické zmeny zvyšovaním priemerných teplôt
najmä v neskorom zimnom období pri súčasnom zachovaní množstva zrážok.
Jedľu preto možno považovať za veľmi významnú a perspektívnu drevinu,
ktorá bude mať svoje miesto aj v budúcnosti, zatiaľ čo jej podobná drevina
smrek (ako drevina veľmi citlivá na sucho) môže zaznamenať určité problémy
pri zmenenej klíme v budúcnosti.
Kľúčové slová: emisie, klimatická zmena, radiálny prírastok, dendrochronológia, Západné Karpaty
Problematika Výrazné zhoršenie zdravotného stavu lesov, no najmä jedle a smreka, sa
zaznamenalo nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe a za hlavnú príčinu sa
považovali vysoké úrovne emisií, najmä však síry (Muzika et al. 2004, Elling
et al. 2009, Hauck et al. 2012). Avšak úrovne emisií výrazne klesali od 80-tych
rokov 20. storočia (Smith et al. 2011). Následne niekoľko štúdií poukázalo
na zvýšenie prírastkov, najmä u smreka (Hauck et al. 2012) a jedli (Elling et
al. 2009, Bošeľa et al. 2014, Büntgen et al. 2014). V roku 2014 tím autorov
(Bošeľa et al. 2014) publikovali prácu, v ktorej poukázali na rapídne zvýšenie
radiálnych prírastkov jedle bielej na Slovensku. Toto oživenie rastu jedle dali
do súvisu s výrazným znížením emisných záťaží (najmä síry a dusíka) a tiež so
zvýšením priemerných teplôt v neskorých zimných mesiacoch. V tejto práci
61
Zbornik.indb 61
17.10.2014 13:45:29
sa prezentujú tieto výsledky za účelom informovania slovenskej odbornej verejnosti o možnom produkčnom a ekologickom potenciály jedle bielej v lesoch
Slovenska.
Metodika
Pre výskum sa vybrali štyri lokality s výskytom jedle tak, aby sa pokryli
rôzne geografické oblasti Západných Karpát (obr. 1, tab. 1). Na každej lokalite sa odobrali prírastkové sondy pomocou Presslerovho nebožieca. Dlhodobé
údaje o priemerných mesačných teplotách a mesačných zrážkových úhrnoch
sa získali zo SHMÚ. Úrovne emisií od roku 1980 po súčasnosť sa prevzali
z ročných správ SHMÚ a koncentrácie polutantov v ovzduší merané na štyroch lokalitách Slovenska sa získali z databáz EMEP-u.
Obr. 1. Distribúcia lokalít, na ktorých sa odoberal dendrochronologický materiál a poloha
staníc pre meranie koncentrácií emisií v ovzduší (Bošeľa et al. 2014)
62
Zbornik.indb 62
17.10.2014 13:45:31
Tabuľka 1. Vybrané stanovištné charakteristiky výskumných lokalít
Nadmorská
výška
Sklon
svahu
[m ]
[%]
Komárnik
Spiš
500
780
Heľpa
Poľana
Lokalita
N
Expozícia
Vek
17
22
S
W
160
160
750
35
N
110
760
18
N–W
150
Geologický
podklad
vývrtov
20
Flyš
20
Fylit
Kremenec,
16
pieskovec,
bridlica
20
Granodiorit
Trok
Zrok
[°C]
[mm]
6,5
5,5
875
845 – 945
5,2
900
6,2
780 – 830
Poznámka: Trok – priemerná ročná teplota v referenčnej perióde (1961 – 1990); Zrok – priemerný úhrn
zrážok v referenčnej perióde (1961 – 1990) (Lapin et al. 2002).
Údaje sa následne spracovali pomocou bežných dendrochronologických
štatistických metód. Zisťovali sa vzťahy medzi dynamikou prírastkov a zmenami úrovní emisií a klímy pomocou regresných analýz s využitím metódy
parciálnych najmenších štvorcov (partial least squares regression) a postupného výberu významných premenných (step-wise regression).
Výsledky a diskusia
Rozbor letokruhových sérií ukazuje na pomerne veľkú strednodobú
a krátkodobú variabilitu rastu jedle počas posledných 100 až 150 rokov
(obr. 2). Od kulminácie hrúbkového rastu radiálne prírastky stromov jedle
postupne klesali až do obdobia okolo 1970 – 1980, keď dosahovali veľmi nízke
prírastky. Pokiaľ by neboli známe prírastky aj po tomto období, mohlo by sa
konštatovať, že takýto trend je s vekom stromov prirodzený. Avšak rapídny
nárast prírastkov po perióde 1970 – 1980 naznačuje veľký rastový potenciál
jedle aj napriek jej vysokému
������������������������������������������������������
veku. Najvyššie prírastky po tomto období dosahovala jedľa na lokalite Heľpa a to pravdepodobne preto, že tu boli porasty
mladšie (okolo 110 rokov).
Vo všeobecnosti sa ukázala vysoká korelácia v dynamike prírastkov medzi
jednotlivými lokalitami (obr. 3). Aj tu však vidno, že v období od roku 1950 až
do roku 1980 sa tento vzťah postupne znižoval až dosial najnižšie korelácie
v 80. rokoch, keď pôsobili najvyššie úrovne emisií (najmä SO2 a NO3). Najväčší prepad v tesnosti vzťahu sa zaznamenal medzi lokalitami Komárnik a Poľana a najmenšie medzi Spišom a Poľanou. Tu pravdepodobne zohralo veľkú
úlohu stanovište (rovnaká nadmorská výška a lesný typ na Poľane a Spiši, zatiaľ čo lokalita Komárnik je položená nižšie a nachádza sa na flyši).
63
Zbornik.indb 63
17.10.2014 13:45:32
Obr. 2. Dynamika radiálnych prírastkov jedle (priemerné letokruhové prírastky) za posledných 100 – 150 rokov na štyroch lokalitách Slovenska (Bošeľa et al. 2014)
Obr. 3. Zmena korelácie medzi prírastkovými sériami jedle z jednotlivých lokalít a pokles
emisií SO2 od roku 1980 (Bošeľa et al. 2014)
Bošeľa et al. (2014) taktiež zistili výrazný posun v reakciách rastu jedle
na klimatické parametre (priemerné mesačné teploty a úhrny zrážok), keď na
všetkých lokalitách sa zvýšila korelácia medzi relatívnymi prírastkami jedle
a priemernými januárovými, februárovými a marcovými teplotami smerom
ku kladným hodnotám. To znamená, že jedľa zmenila rastovú reakciu k teplotám v týchto mesiacoch smerom z indiferentnej k pozitívnej, čo naznačuje,
že otepľovanie v týchto mesiacoch jej prospieva. Podobný trend vo vzťahu sa
našiel aj pre júlové teploty. Takmer žiadne zmeny sa nezaznamenali pri reakciách na zrážkové úhrny. Tieto sa však výrazne nemenili. Tieto výsledky nazna64
Zbornik.indb 64
17.10.2014 13:45:34
čujú, že pri zachovaní úhrnov zrážok, na mierne zvýšenie teplôt v neskorých
zimných mesiacoch a v júli jedľa reagovala pozitívne.
Diskusia a závery
Jedľa biela patrí medzi najproduktívnejšie a ekologicky významné dreviny
Európskych lesných ekosystémov (Korpeľ et al. 1982), avšak je veľmi citlivá
na znečistenie prostredia a preto opakovane zaznamenávala zhoršenie zdravotného stavu a následné odumieranie v minulosti. Ubúdanie jedle v minulosti bolo taktiež spôsobované pre jedľu nie veľmi vhodnými holorubnými
hospodárskymi postupmi (Bezačinský 1960, Korpeľ a Vinš 1965). Najnovšie
poznatky však naznačujú, že jedľa má v súčasnej dobe veľký produkčný a najmä ekologický potenciál vzhľadom k výrazným poklesom emisií (Elling et al.
2009, Büntgen et al. 2014, Bošeľa et al. 2014) a môže mať vysoký potenciál
pre zachovanie vysokej produkcie a pre udržanie zásob uhlíka v európskych
lesoch v najbližších storočiach (Tinner et al. 2013). Veľmi významná je jej pozitívna reakcia na mierne zvýšenie teplôt v neskorých zimných mesiacoch, ale
aj v mesiaci júl, čo naznačuje určitý potenciál do budúcnosti, keďže smrek je
veľmi citlivá drevina na extrémy počasia, najmä na sucho. Najnovšie štúdie
preukázali, že jedľa má veľký prírastkový potenciál aj vo vyššom veku (nad
150 rokov), čo umožňuje uplatňovanie rôznych prírode blízkych metód pestovania lesov. Najväčší problém v súčasnosti spôsobujúci nedostatočnú obnovu jedle na jej prirodzených stanovištiach sú relatívne vysoké stavy jelenej
a srnčej zveri na Slovensku, ktoré spôsobujú výrazné škody najmä odhryzom
nárastov a v neskorších rastových fázach aj lúpanie stromov.
Poďakovanie
Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja v rámci projektu
APVV-0255-10 pod názvom „Výskum zákonitostí rastu a produkcie zmiešaných smrekovo-jedľovo-bukových porastov Západných Karpát“.
Literatúra
Bezačinský, L., 1960: Problém odumierania jedle na Slovensku z pestovateľského hľadiska. In: Zborník „Jedľa na Slovensku“, Bratislava.
Bošeľa, M., Petráš, R., Sitková, Z., Priwitzer, T., Pajtík, J., Hlavatá, H., Sedmák, R., Tobin, B., 2014: Possible causes of the recent rapid increase in the radial increment of
silver fir in the Western Carpathians. Environmental Pollution, 184, p. 211–221.
Büntgen, U., Tagel, W., Kaplan, J. O. et al., 2014: Placing unprecedented recent fir
growth in a European-wide and Holocene-long context. Frontiers in Ecology and
the Environment, doi: http://dx.doi.org/10.1890/130089.
65
Zbornik.indb 65
17.10.2014 13:45:34
Elling, W., Dittmar, C., Pfaffelmoser, K., Rötzer, T., 2009: Dendroecological assessment of the complex causes of decline and recovery of the growth of silver fir
(Abies alba Mill.) in Southern Germany. Forest Ecology and Management, 257,
p. 1175–1187.
Hauck, M., Zimmermann, J., Jacob, M., Dulamsuren, C., Bade, C., Ahrends, B.,
Leuschner, C., 2012: Rapid recovery of stem increment in Norway spruce at reduced SO2 levels in the Harz Mountains, Germany. Environmental Pollution, 164,
p. 132–141.
Korpeľ, Š., Vinš, B., 1965: Pestovanie jedle. Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, Bratislava.
Korpeľ, Š., Paule, L., Lafférs, A., 1982: Genetics and breeding of the silver fir (Abies
alba Mill.). Annales Forestales, 9(5): 151–184.
Muzika, R. M., Guyette, R. P., Zielonka, T., Liebhold, A. M., 2004: The influence of
O3, NO2 and SO2 on growth of Picea abies and Fagus sylvatica in the Carpathian
Mountains. Environmental Pollution, 130, p. 65–71.
Tinner, W., Colombaroli, D., Heiri, O. et al., 2013: The past ecology of Abies alba provides new perspectives on future responses of silver fir forests to global warming.
Ecological Monographs, 83, p. 419–439.
Adresa autorov: Ing. Michal Bošeľa, PhD., doc. Ing. Rudolf Petráš, CSc.,
Ing. Julián Mecko, CSc., Ing. Vladimír Šebeň, PhD., Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 2175/22, 960 92 Zvolen,
e-mail: [email protected]
66
Zbornik.indb 66
17.10.2014 13:45:35
VPLYV ROZDIELNEJ VÝCHOVY BUKOVÉHO
PORASTU NA FINANČNÉ ZHODNOTENIE
JEHO SORTIMENTOV
Effect of different thinning methods in beech stand
on financial evaluation of their assortments
Igor Štefančík • Tibor Róth
Abstract: The paper deals with evaluation of qualitative wood production in
beech stand (from silvicultural and financial point of view) long-term (53 years)
tended by different thinning methods. Mass (total) wood quality including stem
quality of all trees was investigated. In addition, a quality of trees selected as
target (crop) trees was assessed and investigated as well. For this purpose
three research plots were used. The following thinning methods (regime) were
applied: i) heavy thinning from below (C – grade according to the German
forestry research institutes in 1902), ii) free crown thinning, and iii) control
plot (without treatments). According to silvicultural aspect, the best quality
was reached in plot where the free crown thinning was applied followed by the
plots with heavy thinning from below and control ones, as well. From financial
evaluation point of view, the highest financial effect (in EURO) was found on
plot, where crop trees were systematically cultivated. As for the mass quality of
the stand, the best results were registered in the plot treated by heavy thinning
from bellow.
Keywords: European beech, tending, qualitative production
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá zhodnotením kvalitatívnej produkcie bukového porastu (z pestovného a finančného hľadiska), ktorý bol dlhodobo
(53 rokov) vychovávaný rozdielnymi prebierkovými metódami. Sledovala sa
hromadná kvalita porastu, ktorá zahrňuje hodnotenie kmeňa všetkých jedincov, a tiež výberová kvalita, ktorá je zameraná len na stromy výberovej kvality
(cieľové stromy). Výskum sa uskutočnil na 3 plochách s rozdielnym režimom
obhospodarovania: (i) plocha so silnou podúrovňovou prebierkou (C – stupeň
podľa Nemeckých lesníckych výskumných ústavov z roku 1902), (ii) plocha
s úrovňovou voľnou prebierkou, (iii) kontrolná plocha (bez zásahov). Z pestovného aspektu sa najlepšie výsledky dosiahli na plochách s úrovňovou voľnou prebierkou, nasledované plochami so silnou podúrovňovou prebierkou
a kontrolnými plochami (bez zásahov). Z pohľadu finančného zhodnotenia
(v eurách) sa najvyšší efekt dosiahol z plochy, kde sa systematicky pestovali
67
Zbornik.indb 67
17.10.2014 13:45:36
cieľové stromy. Podľa hodnotenia hromadnej kvality porastov bolo najlepšie
finančné zhodnotenie na ploche so silnou podúrovňovou prebierkou.
Kľúčové slová: buk, výchova, kvalitatívna produkcia
Úvod a problematika
Pri sledovaní účinkov obhospodarovania (výchovy) porastov (najmä
listnatých) je dôležitá kvalitatívna (akostná) produkcia, ktorá má význam
z hľadiska kvalitatívnej inventarizácie, resp. zisťovania podielu jednotlivých
sortimentov v hospodárskej úprave lesov. Nemenej významná je aj z aspektu
hodnotovej produkcie, ktorá predstavuje z praktického hľadiska výsledný finančný efekt celej výchovy.
Akostný stav lesných porastov môžeme posudzovať dvoma spôsobmi. Pri
prvom hodnotíme akosť (kmeňa, koruny) pri všetkých stromoch sledovaného
porastového súboru, čiže hovoríme o hromadnej kvalite porastu. V druhom
prípade, keď sú predmetom hodnotenia len také stromy, ktoré dosahujú vymedzené stupne akosti kmeňa a koruny zase hovoríme o vymedzenej kvalite
porastu (Štefančík 1976).
Problematikou zisťovania kvality porastov z hľadiska hospodárskej úpravy lesov sa zaoberali Priesol (1971) a Polák (1971). Väčšia pozornosť sa venovala kvalite porastov z aspektu pestovania lesov, a to najmä vplyvu výchovy
na kvalitatívnu produkciu. Väčšina prác bola zameraná na listnaté (bukové,
dubové) porasty (napr. Réh 1968, Šebík 1970, Korpeľ 1988, Saniga 1985, Štefančík 1974, 1975, 1976). Menej prác sa týkalo ihličnatých, resp. zmiešaných
porastov (Korpeľ 1992, Štefančík 1977, 2004).
Z pohľadu lesníckej praxe je zámerom získať čo najviac takých sortimentov, ktorých predajom možno získať maximálne finančné zhodnotenie. Doterajšie poznatky výskumu i praxe naznačujú rozdielny finančný efekt v závislosti od spôsobu výchovy. V nadväznosti na uvedené bolo preto cieľom
príspevku porovnať kvalitatívnu produkciu (vrátane finančného zhodnotenia) na bukovej výskumnej ploche dlhodobo (53 rokov) vychovávanej rozdielnymi metódami.
Materiál a metodika
Objektom výskumu bol bukový porast na sérii trvalej výskumnej plochy
(TVP) Zlatá Idka (tab. 1), ktorý vznikol z prirodzenej obnovy, veľkoplošným
clonným rubom.
68
Zbornik.indb 68
17.10.2014 13:45:36
Tabuľka 1. Základné charakteristiky trvalej výskumnej plochy (TVP) Zlatá Idka
Table 1. Basic characteristics of the permanent research plot (PRP) Zlatá Idka
Charakteristika1
Založenie TVP2
Vek porastu [roky]3
Absolútna bonita4
Geomorfologický celok5
Expozícia6
Nadmorská výška [m]7
Sklon [stupeň]8
Geologický podklad9
Pôdny typ10
Lesný vegetačný stupeň11
Hospodársky súbor lesných typov12
Skupina lesných typov13
Lesný typ14
Priemerná ročná teplota [oC]15
Priemerný ročný úhrn zrážok [mm.rok−1]16
TVP Zlatá Idka
1959
40
24
Volovské vrchy
SSV17
700
19
prekremenené chloriticko-sericitické fylity18
kambizem typická, nenasýtená19
4. bukový20
405 – kyslé bučiny21
Fagetum abietinum (Fa)
4121 metlicová jedľová bučina22
6,7
780
Characteristic, 2Establishment of PRP, 3Stand age [years], 4Site index, 5Geomorphologic unit, 6Exposition,
Altitude [m], 8Inclination [degree], 9Parent rock, 10Soil unit, 11Forest altitudinal zone, 12Management complex of forest types, 13Forest type group, 14Forest type, 15Average annual temperature [oC], 16Sum of average
annual precipitation [mm.year−1], 17North north-east, 18Chloriticsericitic phyllites, 19Haplic Cambisol
(Dystric), 20Beech, 21Acid beechwoods, 22Hair-grass fir beechwood
1
7
Predmetná séria TVP sa skladá z troch čiastkových plôch (C, H, 0), každá
s výmerou 0,25 ha. Na ploche (označenej ako C) sa realizuje silná podúrovňová prebierka (C – stupeň podľa Nemeckých výskumných ústavov lesníckych
z roku 1902). Na ploche označenej ako H sa uskutočňujú zásahy metódou
úrovňovej voľnej prebierky v zmysle Štefančíka (1974), ktorá sa zameriava
na individuálnu výchovu stromov výberovej kvality (nádejné a cieľové stromy). Na obidvoch plochách (C, H) bol pri prvých troch zásahoch prebierkový
interval 4 roky, neskôr až doteraz sa všade aplikuje 5-ročný interval meraní
a v prípade potreby aj zásahov. Plocha s označením 0 je kontrolná, bez zásahov.
Do založenia TVP sa na výskumných plochách nevykonali žiadne úmyselné výchovné zásahy, pričom doteraz sa realizovalo 12 biometrických meraní.
Na všetkých čiastkových plochách sa číslovaním registrovali všetky živé stromy s hrúbkou d1,3 3,6 cm a väčšou.
V rámci hospodárskej klasifikácie sme hodnotili len kmeň po nasadenie
koruny, a to osobitne dolná a osobitne horná polovica kmeňa. Akosťové triedy: 1 – vysoká (A), 2 – priemerná (B), 3 – horšia akosť, ale úžitkové drevo (C),
4 – palivo (D).
69
Zbornik.indb 69
17.10.2014 13:45:37
Zo získaných údajov sa vypočítala pestovná (hospodárska) kvalita ako
aritmetický priemer akosťových znakov. Zmeny priemernej pestovnej kvality dvoch časových období (pri prvom a poslednom časovom období) sa porovnali indexom „pom“, ktorý vyjadruje dynamické zmeny pestovnej kvality
(Štefančík 1974).
SRP
.Y
NY
kde
Kv – priemerná kvalita na začiatku porovnávaného časového obdobia,
kv – priemerná kvalita na konci porovnávaného časového obdobia.
Ak sa priemerná kvalita za sledované obdobie zlepšila platí, že hodnota
pom > 100, resp. ak sa kvalita zhoršila pom < 100. Priemerná hospodárska
kvalita kmeňa bola vypočítaná za celý porast, a tiež osobitne pre úroveň porastu (1. a 2. vzrastová trieda), resp. podúroveň porastu (3. až 5. vzrastová
trieda). Podkladový materiál bol spracovaný podľa metodiky Štefančíka
(1974, 1976).
Z hľadiska sortimentácie, resp. finančného zhodnotenia boli nezávisle
od hodnotenia hospodárskej kvality pestovateľom, všetky jedince posúdené
z aspektu ich odbytu pri predaji a boli zaradené do jednotlivých kvalitatívnych tried (podľa STN 48 0056 „Kvalitatívne triedenie listnatej guľatiny“).
Pre každú kvalitatívnu triedu sa zistil objem v m3 a ten sa vynásobil cenou
podľa platného cenníka. Výsledná hodnotová produkcia (finančný efekt) bola
vypočítaná (v eurách) pre každú plochu osobitne a porovnaná v rámci celého
porastu, porastovej úrovne (1. a 2. vzrastová trieda) a cieľových stromov.
Vzhľadom na limitujúci rozsah príspevku prezentujeme len hospodársku
a výberovú kvalitu porastu a sortimentačnú štruktúru s výsledným finančným zhodnotením.
Výsledky a diskusia
Hospodárska kvalita
Hospodársku kvalitu celého porastu, porastovej úrovne (1. + 2. vzrastová
trieda) i podúrovne (3. až 5. vzrastová trieda) uvádza tabuľka 2, pričom osobitne sme vypočítali hospodársku kvalitu pre dolnú a hornú polovicu kmeňa.
Na začiatku výskumu pre všetky plochy platilo, že kvalita kmeňa (dolná aj
horná) úrovňových stromov bola lepšia v porovnaní s podúrovňovými jedincami. Priemerné hodnoty pre celý porast sa pohybovali od 2,01 do 2,36 pre
dolnú polovicu kmeňa, resp. pre hornú polovicu kmeňa od 2,56 do 2,96.
70
Zbornik.indb 70
17.10.2014 13:45:39
Tabuľka 2. Hospodárska kvalita na TVP Zlatá Idka za obdobie 53 rokov
Table 2. Commercial quality on PRP Zlatá Idka during the period of 53 years
Plocha1
Vek 2 (r.)
40
0
93
40
H
93
40
C
93
Hospodárska
kvalita3
Dolná7
pom8
Horná9
pom8
Dolná7
pom8
Horná9
pom8
Dolná7
pom8
Horná9
pom8
Dolná7
pom8
Horná9
pom8
Dolná7
pom8
Horná9
pom8
Dolná7
pom8
Horná9
pom8
Úroveň4
Podúroveň5
Celý porast6
1,89
100
2,56
100
1,58
119,8
2,47
103,7
1,40
100
2,08
100
1,12
125,0
2,14
97,6
1,48
100
2,34
100
1,20
123,4
2,37
99,1
2,60
100
3,16
100
2,28
114,0
2,75
115,2
2,28
100
2,78
100
2,10
108,7
2,53
109,7
2,33
100
3,14
100
1,25
186,6
2,67
117,7
2,36
100
2,96
100
2,03
116,1
2,65
111,8
2,01
100
2,56
100
1,61
125,1
2,33
109,9
2,03
100
2,86
100
1,20
168,6
2,40
119,1
Plot, 2Stand age (years), 3Commercial quality, 4Crown level of the stand, 5Suppressed level of the stand, 6Total stand, 7Low half of the stem, 8Index, 9Upper half of the stem
1
Vysvetlivky – Explanatory notes: 0 – kontrolná plocha – control plot; H – plocha s úrovňovou voľnou prebierkou (plot with the free crown thinning); C – plocha so silnou podúrovňovou prebierkou (plot with heavy
thinning from bellow)
Po 53 rokoch sme zistili zlepšenie kvality celého porastu, tak pre dolnú
i hornú polovicu kmeňa. Z hľadiska kvalitatívnej produkcie, resp. následnej
sortimentácie je rozhodujúca dolná polovica kmeňa najhrubších stromov,
preto bolo zaujímavé porovnať dosiahnuté výsledky pre hospodársku kvalitu
dolnej polovice kmeňov úrovne porastu po dlhodobej výchove. Došlo k zlepšeniu kvality v porovnaní so začiatkom výskumu, pritom najviac na ploche
s úrovňovou voľnou prebierkou a najmenej na kontrolnej ploche, aj keď rozdiel bol minimálny. V rámci analýzy sme tiež zisťovali, že akým percentom sa
71
Zbornik.indb 71
17.10.2014 13:45:41
podieľa iba dolná polovica kmeňa úrovňových stromov v jednotlivých akosťových triedach z celkovej kruhovej základne porastu (obr. 1). Vidno, že najväčší podiel v 1. akosťovej triede bol na ploche s úrovňovou voľnou prebierkou
a najmenší na kontrolnej ploche bez výchovy.
Obr. 1. Podiel dolnej polovice kmeňa porastovej úrovne v akosťových triedach podľa kruhovej
základne na TVP Zlatá Idka
Fig. 1. The proportion of low half of the stem at crown level of the stand in quality classes according
to basal area on PRP Zlatá Idka
Keď sme porovnali výsledky podľa sortimentácie celého porastu, ktorá
sa vykonala podľa STN 48 0056 „Kvalitatívne triedenie listnatej guľatiny“,
resp. z pohľadu odbytu a vyjadrila sa v predpokladanom finančnom zhodnotení (obr. 2), o niečo priaznivejšie sa ukázala plocha so silnou podúrovňovou
prebierkou. Najnižší finančný efekt sme zistili na kontrolnej ploche (bez výchovy).
Obr. 2. Hodnota jednotlivých sortimentov celého porastu (vľavo) a stromov úrovne porastu
(vpravo) podľa finančného zhodnotenia
Fig. 2. The price of assortments of total stand (left) and the crown level of the stand (right) according to financial evaluation
72
Zbornik.indb 72
17.10.2014 13:45:43
Toto porovnanie je možno trochu prekvapujúce, ale v podstate je spôsobené trochu rozdielnym spôsobom hodnotenia hospodárskej klasifikácie
z pohľadu pestovateľa, kde sa berie do úvahy iba spodná polovica kmeňa (8 –
10 m), ktorá je najcennejšia a aj z pohľadu kvality rozhodujúca. Z pohľadu odbytu sa hodnotil celý kmeň, tzn. aj vrchná polovica kmeňa, ktorá má pri buku
vždy horšiu kvalitu v porovnaní so spodnou polovicou, čo dokázali aj naše
výsledky na tejto TVP, ale aj našich iných výskumných plochách (Štefančík
2014).
Vymedzená (výberová) kvalita
Túto kategóriu predstavujú najkvalitnejšie stromy porastu, ktoré sa vyberajú v určitom veku podľa stanovených kritérií (kvalita, dimenzia, rozstup).
V bukových porastoch ich reprezentujú stromy výberovej kvality (nádejné
a cieľové stromy), ktoré predstavujú kvalitatívnu (hodnotovú) produkciu a sú
aj stabilizačnou zložkou porastov. Údaje o vývoji cieľových (nádejných) stromov uvádzame v tabuľke 3. Na začiatku výskumu boli z hľadiska kvalitatívnych (aj kvantitatívnych) parametrov najvyššie hodnoty na ploche s neskôr
uskutočňovanou silnou podúrovňovou prebierkou (plocha C). Počet stromov
výberovej kvality (SVK) sa pohyboval od 356 do 488 ks.ha−1.
Za obdobie výchovy 53 rokov sa situácia zmenila jednoznačne v prospech
plochy s úrovňovou voľnou prebierkou (plocha H). Dokazuje to nielen najvyšší počet SVK v porovnaní s ostatnými plochami (plochy C a 0), ale aj produkčné parametre (kruhová základňa, objem hrubiny) tu dosiahli najvyššie
hodnoty. Významným ukazovateľom je tiež podiel SVK z hlavného porastu,
ktorý podľa kruhovej základne aj podľa objemu hrubiny vždy prevýšil kontrolnú plochu i plochu s podúrovňovou prebierkou.
Podobne ako pri zaraďovaní do sortimentov podľa STN 48 0056 pre celý
porast, aj pri hodnotení iba cieľových stromov sme zistili najvyššie percento
v kvalitatívnej triede II na ploche so silnou podúrovňovou prebierkou (obr.
3), pričom do kvalitatívnej triedy I nebol zaradený žiadny jedinec aj napriek
dostatočnej hrúbkovej dimenzii. Avšak, vo všetkých ostatných kvalitatívnych
triedach (III.A, III.B, III.C, V – vláknina) bol vyšší podiel na ploche s úrovňovou voľnou prebierkou v porovnaní so silnou podúrovňovou prebierkou, pričom to platilo aj celkovo (spolu). To nasvedčuje o priaznivejšom vplyve metódy, ktorá sa zameriava na individuálnu výchovu (metóda nádejných, resp.
cieľových stromov) v porovnaní s hromadnou výchovou, kde sa cieľové stromy
neoznačujú a teda ani systematicky nepestujú.
73
Zbornik.indb 73
17.10.2014 13:45:43
Tabuľka 3. Vývoj stromov výberovej kvality na TVP Zlatá Idka
Table 3. Development of the trees of selective quality on PRP Zlatá Idka
Plocha1
0
H
C
Vek 2
[r.]
40
93
40
93
40
93
Kruhová základňa4
Objem hrubiny5
Počet
%
%
stromov3
z hlavz hlav2
−1
3
−1
[m .ha ]
[ks.ha−1] [m .ha ]
ného
ného
6)
porastu
porastu6
436
5,2
22,5
29,6
29,2
112
10,3
22,2
144,0
24,8
356
4,3
19,0
24,2
24,8
184
24,5
61,7
373,8
66,1
488
6,6
32,1
38,8
37,5
164
17,7
43,6
268,2
44,1
Stredná
hrúbka7
výška8
d1,3
(hg)
(dg)
[m]
[cm]
12,4
12,9
34,2
28,8
12,4
12,9
41,2
31,2
13,2
13,2
37,1
31,2
Plot, 2Stand age (years), 3Number of trees, 4Basal area, 5Volume of the timber to the top of 7 cm o.b., 6Percentage out of the main stand, 7Mean dbh, 8Mean height
1
Obr. 3. Hodnota jednotlivých sortimentov cieľových stromov podľa finančného zhodnotenia
Fig. 3. The price of assortments of the crop trees according to financial evaluation
Záver
Z uvedenej analýzy hodnotenia kvalitatívnej produkcie vyplývajú niektoré
zaujímavé skutočnosti. Z hľadiska hospodárskej kvality kmeňa, ktorú hodnotí pestovateľ spravidla pri biometrickom meraní (spolu s meraním kvantitatívnych parametrov) sa ukázali lepšie výsledky na ploche s úrovňovou voľnou
prebierkou. Pri hodnotení sortimentov z pohľadu potenciálneho „odbytu“
bolo finančné zhodnotenie mierne v prospech plochy so silnou podúrovňovou
prebierkou. Pestovanie bukových porastov metódou cieľových stromov potvrdilo vyšší finančný efekt v porovnaní so spôsobom výchovy, kde sa cieľové
stromy zámerne nepestujú ani neuvoľňujú. Jednoznačne najhoršie a to z pestovného i finančného hľadiska dopadla plocha bez výchovy.
74
Zbornik.indb 74
17.10.2014 13:45:45
Možno konštatovať, že z pohľadu lesníckej praxe je potrebná systematická
výchova bukových porastov, ktorá bude zameraná na kvalitatívnu produkciu,
ktorá je rozhodujúca v porovnaní s kvantitatívnou produkciou. Uvedomujeme si však, že pre širšie zovšeobecnenie týchto poznatkov je potrebná analýza
viacerých plôch, resp. TVP s rovnakým výskumným zameraním.
Poďakovanie
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja Slovenskej republiky na základe zmluvy č. APVV-0262-11“ a č. APVV-0608-10.
Literatúra
Korpeľ, Š., 1988: Dynamika rastu a vývoja bukových porastov vo fáze mladiny až žrďoviny vplyvom pestovnej techniky. Acta Facultatis Forestalis Zvolen, 30: 9–38.
Korpeľ, Š., 1992: Vplyv prebierok na štruktúru a produkciu v smrekových porastoch.
Acta Facultatis Forestalis, 34: 151–168.
Polák, L., 1971: Uplatnění dynamické a kvalitativní inventury dřevných zásob porostů
v současné praxi hospodářské úpravy lesů v ČSSR. In: Metódy zisťovania prírastku,
zásob a kvality porastov. Zv. II. Bratislava, SAV, s. 269–281.
Priesol, A., 1971: K problematike zisťovania kvality porastov a metódy stromových
rozstupov. In: Metódy zisťovania prírastku, zásob a kvality porastov. Zv. II. Bratislava, SAV, s. 253–268.
Réh, J., 1968: Štúdium štruktúry bukovej húštiny. Lesnícky časopis, 14: 651–671.
Saniga, M., 1985: Príspevok k otázke prvého výchovného zásahu do rovnorodých bukových húštin z prirodzenej obnovy. Acta Facultatis Forestalis, 27: 69–77.
Šebík, L., 1970: Kvalita a vplyv prvých úrovňových prebierok na kvalitu predrubných
bukových porastov. In: Zborník prác LF vo Zvolene, 12: 31–50.
Štefančík, I., 2004: Vplyv výchovy na vývoj kvalitatívnej produkcie zmiešaných smrekovo-jedľovo-bukových porastov. In: Peňáz, J., Martinek, J. (eds.): Hlavní úkoly
pěstování lesů na počátku 21. století. Zborník z konferencie, Křtiny 14. – 16. 9.
2004. Brno, ÚZPL LDF MZLU, s. 221–233.
Štefančík, I., 2014: Porovnanie kvalitatívnej produkcie dvoch bukových (Fagus sylvatica L.) porastov na kyslom stanovišti. Lesnícky časopis – Forestry Journal (v tlači).
Štefančík, L., 1974: Prebierky bukových žrďovín. (Lesnícke štúdie č. 18). Bratislava,
Príroda, 141 s.
Štefančík, L., 1975: Pestovanie akostnej produkcie v bukových porastoch. Lesnictví,
21(8–9): 749–766.
Štefančík, L., 1976: Hromadná kvalita bukového porastu a jej zmeny vplyvom prirodzeného vývoja a prebierky. Lesnícky časopis, 22(2): 141–157.
75
Zbornik.indb 75
17.10.2014 13:45:46
Štefančík, L., 1977: Prečistky a prebierky v zmiešaných smrekovo-jedľovo-bukových
porastoch. (Lesnícke štúdie č. 25). Bratislava, Príroda, 92 s.
Adresa autorov: doc. Ing. Igor Štefančík, CSc., Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 2175/22, 960 92 Zvolen,
e-mail: [email protected]
Ing. Tibor Róth, Mestské lesy Košice, a. s., Južná trieda 11, 040 01 Košice,
e-mail: [email protected]
76
Zbornik.indb 76
17.10.2014 13:45:47
TREBA VYSÁDZAŤ PRÍPRAVNÉ DREVINY
NA KALAMITNÉ HOLINY PO ROZPADE
SMREKOVÝCH PORASTOV V OBLASTI
KYSÚC?
Martin Kamenský • Jaroslav Jankovič
• Anna Tučeková • Slavomír Strmeň
Abstrakt: V príspevku prezentujeme hodnotenia prípravných drevín na
kalamitnej holine po rozpade smrekového porastu v rámci experimentu F
– DO Husárik. V 3. vegetačnom období po založení experimentu sa zisťoval
na ploche stav osikového porastu a stav prirodzenej obnovy cieľových drevín.
Stav vysadených osík po troch vegetačných obdobiach je taký, že je reálny
predpoklad, že dokážu vytvoriť prípravný porast pre rast a vývoj cieľových
drevín. Je reálny aj predpoklad, že prirodzene zmladené prípravné dreviny
by dokázali vytvoriť prípravný porast pre rast a vývoj cieľových drevín aj bez
vysadenej osiky. Podľa v súčasnosti uplatňovaných kritérií možno konštatovať,
že porast na sledovanej pokusnej ploche v krátkej dobe splní kritériá
zabezpečeného mladého lesného porastu.
Kľúčové slová: Kysuce, prípravné dreviny, osika
Úvod a problematika
Už len pri zbežnom posúdení sukcesie je celkom jasný jej veľký ekologický
i ekonomický prínos pre znovuzalesnenie najmä kalamitných plôch. Napriek
tomu v lesníctve nebola sukcesia, ba ani v súčasnosti nie je zámerne využívaná v mnohých krajinách, vrátane Slovenska. V poslednej dobe vzrastá záujem
o sukcesiu z dvoch dôvodov – z dôvodu potenciálnych úspor pri obnove náhodne, prípadne i zámerne vznikajúcich holín a z dôvodu vyššej kvality (priamejší rast, menšia košatosť korún) jedincov niektorých drevín, najmä buka,
ak tieto vyrastajú pod clonou prípravných drevín. Sukcesne vzniknuté, alebo
umelo vysadené porasty prípravných drevín chránia pred neskorými mrazmi,
vysychaním a prehriatím na tieto faktory citlivé cieľové dreviny, ako sú napr.
jedľa a buk. Okrem toho podľa Košuliča (2010) sa cieľové dreviny môžu pod
prípravné porasty vysádzať v širších sponoch, čiže omnoho úspornejšie ako
pri bežnom zalesňovaní. Na zamokrených pôdach slúžia porasty prípravných
drevín ako vodné pumpy, čím uľahčujú dodatočnú umelú obnovu, dokážu holé
77
Zbornik.indb 77
17.10.2014 13:45:48
plochy výrazne meliorovať, po zapojení potláčajú pôdnu vegetáciu a znižujú
tiež nebezpečenstvo škôd myšovitými hlodavcami. Pre zaistenie zmiešaného
porastu s klimaxovými drevinami, najmä jedľou a bukom, viacerí autori odporúčajú na väčšej holine založiť prípravný porast pionierskej dreviny, pokiaľ k
tomu nedôjde náletom (Korpeľ 1997, Šmelková in Lihoň 2014). Na niektorých
holinách to často býva so značným oneskorením, preto tam na nálet pionierskych drevín nemožno čakať nad zákonom stanovený časový limit. V takýchto prípadoch má lesný hospodár dve možnosti. Buď vysadí cieľové dreviny na
holinu a vzdá sa pozitívnych účinkov prípravných drevín alebo môže porast
prípravných drevín založiť umelo. Na Slovensku nepoznáme prípad, žeby
v bežnej praxi niekto umelo zakladal porasty prípravných drevín, ba aj nálet
prípravných drevín je často z kultúr paušálne odstraňovaný pri prečistkách,
pričom sa v rámci tohto opatrenia veľmi často zanedbáva úprava druhového
zloženia mladých porastov.
Obnovné zloženie zakladaných porastov sa v súčasnosti volí tak, aby odpovedalo stratégii prírode blízkeho obhospodarovania lesov, tzn., že ide o zakladanie prevažne zmiešaných, konkrétnym ekologickým podmienkam druhovou skladbou odpovedajúcich lesných porastov. Zámer pestovať zmiešané
porasty je však v praxi totálne negovaný jedným z kritérií na posudzovanie
zabezpečeného lesného porastu, v zmysle ktorého je postačujúce, ak je najmenej 50 % posudzovanej plochy porastenej drevinami cieľového drevinového zloženia podľa príslušného modelu hospodárenia, pričom za hlavné dreviny cieľového drevinového zloženia sa považujú dreviny, ktorých zastúpenie
v príslušnom modeli hospodárenia dosahuje aspoň 10 % (Vyhláška MP SR
č. 453/2006, Z. z., § 26, písm. b). Teoreticky vzaté, ak by bolo modelové zastúpenie SM 10, JD 45, BK 45, za zabezpečený možno považovať mladý lesný porast s drevinovým zložením SM 100 %. Takto postavené kritérium je odrazom
skutočnosti, že všetky navrhované opatrenia k realizácii zakladania zmiešaných porastov sú sprevádzané obavami z nereálnosti ich dopestovania, najmä
za súčasného stavu poškodzovania lesa zverou a pri zohľadnení dodatočného
neevidovaného prirodzeného zmladenia, ktorým sa druhové zloženie často
mení tak, že sa vzďaľuje od zloženia požadovaného pre pestovanie zmiešaných porastov.
Je všeobecne známe, že na zabezpečenie odolnosti lesného porastu tvoreného smrekom a bukom proti vetru, je v našich podmienkach v 4. až 6. vegetačnom stupni potrebný podiel buka 20 až 50 % v závislosti najmä od bonity,
veku, zakmenenia a intenzity výchovy porastov. V prípade, že cestou prirodzenej obnovy dosiahneme nižšie zastúpenie buka, prípadne iných spevňovacích drevín (javor, jaseň, smrekovec) ako požadovaných 20 až 50 %, vytvárame lesný porast, ktorý bude v budúcnosti náchylný na poškodenie vetrom,
78
Zbornik.indb 78
17.10.2014 13:45:49
preto ak máme skutočný záujem vytvárať stabilnejšie, štruktúrne bohatšie
porasty, je nutné už v prvých vývojových fázach dosiahnuť požadované zmiešania drevín a toto v ďalších fázach udržiavať vhodnou výchovou.
Pre umelé zakladanie prípravných porastov sa najčastejšie odporúča osika. Ide o najmenej náročný druh topoľa na pôdne a klimatické podmienky.
Rastie dobre a dáva vysoké výnosy i v tých oblastiach, kde už iné topole trpia
nedostatočnou úrodnosťou pôdy alebo nedostatkom tepla. Svojim opadom
bohatým na vápnik obohacuje humus, rýchly rast v mladosti a odolnosť voči
mrazu umožňujú rýchle zapojenie mladých porastov a vytvorenie porastovej
klímy priaznivej pre rast smreka i iných klimaxových drevín. Je to predovšetkým významná priekopnícka a melioračná rýchlorastúca drevina. Je však
dosť náročná a prirodzene zamieňa ihličnatý les po jeho vyťažení alebo po
požiari len na bohatších a vlhkejších pôdach (Svoboda 1957, Bieliková 1992).
Nové stanovištia obsadzuje osika najmä prostredníctvom koreňových výmladkov. Schopnosť tvoriť koreňové výmladky je u osiky tak veľká, že tieto
niekedy znemožňujú prirodzené zmladenie iných drevín a lesnícka prax sa
zaoberá viac ničením osiky ako jej pestovaním (Svoboda 1957, Pagan 1999).
Prevládol názor, že s osikou sa treba vyrovnať v rámci výchovných zásahov,
aby s ňou neboli problémy pri obnove. Osobitne od doby zavedenia smrekového hospodárstva a s ním spojeným uprednostňovaním umelej obnovy bola
osika intenzívne vyberaná z porastov a ničená všetkými prostriedkami.
Trend odstraňovania osiky z lesných porastov trvá doposiaľ a to napriek
tomu, že napr. Svoboda (1952, 1957) považuje dočasnú zámenu smreka alebo buka za osiku na dobrých stanovištiach za prirodzený vývoj na plochách,
kde bol pôvodný porast alebo jeho časť zničený a pritom konštatuje pozitívny
vplyv dočasnej zámeny na pôdu. Kyslé, hubovým mycéliom pretkané smrekové pôdy potrebujú isté odkyslenie a čiastočne zámenu húb baktériami. To
možno dosiahnuť práve zámenou smreka listnatými drevinami. Hromadná
a zvlášť trvalá zámena smreka osikou a brezou je nežiaduca, ale na mnohých
stanovištiach je ako dočasný jav veľmi účelná.
Novým impulzom na prehodnotenie prístupu k umelej obnove lesov je
v súčasnosti vo viacerých oblastiach aktuálne odumieranie nepôvodných
smrečín. Odporúča sa zmena druhového zloženia najmä v prospech buka,
jedle a cenných listnáčov, čiže drevín, ktoré sa prirodzene obnovujú pod
clonou materských porastov. Rýchlosť rozpadu smrečín často nedovoľuje
obnovu následných porastov pod clonou dospelých a tu sa vytvára priestor
pre uplatnenie prípravných drevín, vrátane osiky. Doteraz nemáme exaktné
údaje o schopnosti prípravných drevín prirodzene sa obnoviť na kalamitných
plochách po rozpade smrekového porastu, ani o vplyve clony prípravných
79
Zbornik.indb 79
17.10.2014 13:45:51
drevín na rast a vývoj klimaxových drevín. Preto je žiaduce získať potrebné
poznatky.
Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, využívanie prípravných porastov pre
stabilizáciu lesov najmä v oblastiach postihnutých hynutím smrečín sa ukazuje ako možná a perspektívna cesta. Otázkou ale zostáva, či v rámci prirodzenej sukcesie nebude kalamitná holina obsadená prípravnými drevinami
v takej miere, že výsadba osiky ako prípravnej dreviny je zbytočná.
Cieľ
Cieľom našej práce bolo:
–– zistiť ujatosť a stav osikového porastu založeného na jar 2011 v DO Husárik na kalamitnej holine po rozpade smrekového porastu a zhodnotiť, či
má perspektívu plniť funkciu prípravného porastu,
–– zistiť, či sa aj v rámci prirodzenej sukcesie v blízkosti vysadených osík nezmladili dreviny, ktoré by mohli plniť funkciu prípravných drevín,
–– zistiť stav prirodzenej obnovy cieľových drevín na ploche.
Na základe uvedených zistení chceme prispieť k diskusii o potrebe výsadby osiky na kalamitných holinách po rozpade smrekových porastov na Kysuciach.
Metodika
plocha (PP) Husárik F na kalamitnej holine po rozpade smrekového porastu vyťaženého v r. 2010. Išlo o čerstvú holinu bez evidovaného prirodzeného zmladenia či už cieľových alebo prípravných drevín. Po typologickej stránke je plocha zaradená do HSLT 511 Živné jedľové bučiny, v ktorom Kamenský,
Štefančík (2011) navrhujú obnovné zloženie BK 40 – 50, JD 30 – 40, SM
5 – 25, LV ±10, c. l. ± 10. Na PP bola vysadená osika v štvorcovom spone 3 ×
3 m. Plocha bola následne oplotená.
Hodnotenie plochy sme vykonali na jar 2014, čiže po troch vegetačných
obdobiach. PP sme rozdelili na plôšky – štvorce s rozmermi 3 × 3 m tak, aby
stredom každého štvorca bolo miesto, na ktorom bola vysadená osika.
Na každom štvorci sme zisťovali:
–– pôdne podmienky (bežné podmienky, skalnatá pôda s materskou horninou na povrchu, zamokrená pôda) a bylinný kryt (veľmi riedky, riedky,
hustý, veľmi hustý),
80
Zbornik.indb 80
17.10.2014 13:45:54
–– stav vysadenej osiky, jej výšku v cm a zdravotný stav (poškodenie zverou,
hubové ochorenie asimilačných orgánov, mechanické poškodenie),
–– prítomnosť iných drevín schopných plniť funkciu prípravnej dreviny (druh
dreviny, jej výška a početnosť),
–– prítomnosť cieľových drevín (druh dreviny, jej výška a početnosť) s tým, že
na každej plôške sa jedna cieľová drevina určila ako najperspektívnejšia.
Zistené údaje boli spracované bežnými štatistickými metódami.
Výsledky
Stav pôdnych podmienok
Najviac plôšok – 344 (59,21 %) sme zaradili do kategórie „bežné podmienky“. Na druhé miesto sa zaradili plôšky kategórie „zamokrená pôda“ – 78
(13,44 %). Niektoré plôšky mali na časti „bežné podmienky“ a na časti boli
zamokrené. Takýchto bolo 75 (12,91 %). Plôšok s „materskou horninou na
povrchu“ (pravdepodobne pred cca 100 rokmi pozbierané kamene na poľnohospodárskej pôde) bolo 41 (7,06 %) a plôšok, na ktorých časť tvorila kamenná suť a časť mala „bežné podmienky“ 43 (7,40 %).
Stav bylinného krytu
Najviac plôšok – 244 (42,00 %) sme zaradili do kategórie „hustý bylinný
kryt“. Druhou najpočetnejšou skupinou boli plôšky s „veľmi hustým bylinným krytom“ – 168 (28,92 %). Plôšok s „riedkym bylinným krytom“ bolo 21
(3,61 %) a „veľmi riedky bylinný kryt“ bol na 7 (1,20 %) plôškach. Ostatné
plôšky v počte 141 (24,27 %) mali na časti plochy jednu kategóriu bylinného
krytu a na druhej časti inú. Prevažne tento jav súvisel s pôdnymi podmienkami, napr. na časti s kamennou suťou bol riedky kryt a na časti s bežnými
podmienkami hustý.
Stav vysadených osík
Pri zakladaní pokusnej plochy bolo celkovo vysadených 581 kusov sadeníc
osiky v spone 3 × 3 m. Po troch vegetačných obdobiach bolo odumretých
26 ks, čiže 4,47 % osík. Ďalších 37 ks, čiže 6,37 % osík bolo poškodených
zverou, 35 ks vytĺkaním parožia, 2 ks odhryzom. Jej priemerná výška bola
107,96 cm a priemerná hrúbka v koreňovom krčku 7,39 cm. Prevažná väčšina
zverou poškodených jedincov regeneruje. Uhynuté a zverou poškodené jedin81
Zbornik.indb 81
17.10.2014 13:45:55
ce sú roztrúsené po ploche medzi dvomi poškodenými, prípadne uhynutými
jedincami sa vždy nachádzal minimálne jeden nepoškodený jedinec. Priemerná výška nepoškodených osík je 189,35 cm, ich priemerná hrúbka v koreňovom krčku je 25,22 cm.
Čiastkový záver: Stav vysadených osík po troch vegetačných obdobiach
je taký, že je reálny predpoklad, že dokážu vytvoriť prípravný porast pre
rast a vývoj cieľových drevín.
Stav prirodzenej obnovy prípravných drevín
Pri zakladaní plochy v roku 2011 nebolo evidované (registrované) zmladenie prípravných drevín. Po troch vegetačných obdobiach sa však na 488
plochách (83,99 %) nachádzali minimálne dve prípravné dreviny (breza,
jarabina, osika, vŕba, baza) z prirodzeného zmladenia. Z toho na 62 plochách (10,67 %) sa ako prípravná drevina vyskytovala len baza, na ďalších
45 plochách (7,74 %) sa vyskytovala jedna prípravná drevina. Na 48 plochách
(8,26 %) nebolo zistené prirodzené zmladenie prípravných drevín. Z týchto
48 plôch, na ktorých nedošlo k prirodzenej obnove prípravných drevín bola
na 40 plochách hodnotená bylinná pokrývka ako hustá (25 plôch), alebo veľmi hustá (15 plôch). Celkove sme na vysadenej pokusnej ploche o výmere
5 229 m2 zaznamenali po troch vegetačných obdobiach 1 208 ks brezy
(2 310 ks.ha−1) s priemernou výškou 153,3 cm, 1 069 ks vŕby (2 044 ks.ha−1)
s priemernou výškou 117,0 cm, 496 ks osiky (949 ks.ha−1) s priemernou výškou 96,4 cm, 375 ks jarabiny (717 ks.ha−1) s priemernou výškou 132,2 cm
a 397 ks bazy (759 ks.ha−1) s priemernou výškou 101,1 cm. Spolu sa teda na
ploche zmladilo 3 545 ks prípravných drevín (6 779 ks.ha−1).
Čiastkový záver: Je reálny predpoklad, že prirodzene zmladené prípravné dreviny by dokázali vytvoriť prípravný porast pre rast a vývoj cieľových
drevín aj bez vysadenej osiky. Možno konštatovať, že výsadba osiky ako
prípravnej dreviny na ploche bola predčasná.
Stav prirodzenej obnovy cieľových drevín
Pri zakladaní plochy v roku 2011 nebolo evidované (registrované) zmladenie
cieľových drevín. Po troch vegetačných obdobiach sme však na 318 plôškach
(54,73 %) našli smrek. Vzhľadom na jeho rastové schopnosti v daných podmienkach, v porovnaní s inými cieľovými drevinami, predpokladáme, že na
týchto plôškach sa v budúcnosti presadí práve smrek, je na nich preto považovaný za najperspektívnejšiu drevinu. Pritom takmer na 1/3 z týchto plôšok
(101 ks) sa už nevyskytovala iná cieľová drevina. Až na 136 plôškach sa smrek
82
Zbornik.indb 82
17.10.2014 13:45:58
vyskytoval spolu s javorom horským, na 26 plôškach s javorom horským a
bukom, na 20 plôškach s javorom horským a brestom horským, 21 plôšok obsadil spolu s bukom. Ďalších 11 plôšok v inej kombinácii cieľových drevín (borovica, čerešňa). Zaujímavým zistením bolo, že s výnimkou jedného smreka
zmladeného na rozpadávajúcom sa pni, všetky ostatné smreky mali vek minimálne 4 roky, čo znamená že boli na ploche už v čase vzniku holiny.
Javor horský bez účasti iných cieľových drevín sa vyskytol na 100 plôškach
(17,21 %). Buk ako najperspektívnejšiu drevinu sme určili na 19 plôškach
(3,27 %), z toho na 12 sa vyskytoval spolu s javorom horským a na 7 bez účasti
inej cieľovej dreviny.
Brest horský ako najperspektívnejšiu drevinu sme určili na 14 plôškach
(2,41 %), z toho na 11 v sprievode iných cieľových drevín (JH, BK, CS).
Čerešňa bola určená ako najperspektívnejšia drevina na 7 plôškach
(1,20 %), z toho na 6 sa nachádzala spolu s javorom horským.
Na jednej plôške bol ako najperspektívnejšia drevina posúdený jaseň a na
jednej lipa veľkolistá.
Na 121 plôškach (20,83 %) sa počas dvoch vegetačných období od vzniku
holiny prirodzene nezmladila žiadna cieľová drevina, z toho až na 111 sa však
zmladili prípravné dreviny, takže bez prirodzeného zmladenia nejakej dreviny zostalo len 10 plôšok (1,72 %).
Čiastkový záver: Podľa v súčasnosti uplatňovaných kritérií možno konštatovať reálny predpoklad, že porast na sledovanej pokusnej ploche
v krátkej dobe splní kritériá zabezpečeného mladého lesného porastu.
Diskusia a závery
Hoci je reálny predpoklad, že podľa v súčasnosti uplatňovaných kritérií,
porast na sledovanej pokusnej ploche v krátkej dobe splní kritériá zabezpečeného mladého lesného porastu a to aj bez vloženia ľudskej práce s výnimkou
ochrany plochy pred zverou oplotením, zodpovedný lesný hospodár nemôže
byť v týchto podmienkach s výsledkom spokojný. Javor je tu totiž silno atakovaný zverou. Kamenský a kol. (2013) zistili na susednej ploche, že už po prvom vegetačnom období zostalo nepoškodených len okolo 25 % vysadených
jedincov javora. Napriek oploteniu aj na sledovanej ploche bolo miestami
odhryzom poškodených asi 50 % z počtu javorov. Dá sa preto predpokladať,
že zastúpenie javora sa bude postupne redukovať. Podobne sú ohrozené aj
ostatné listnaté cieľové dreviny. Zastúpenie smreka, ktoré je už v súčasnosti dvojnásobné v porovnaní s modelom (Kamenský, Štefančík 2011) sa bude
s najväčšou pravdepodobnosťou naďalej zvyšovať a výsledkom bude opäť la83
Zbornik.indb 83
17.10.2014 13:45:59
bilný porast s prevahou smreka. Ak chceme na sledovanej ploche dosiahnuť
modelové drevinové zloženie, je potrebné v čo najkratšom čase v drevinovej
skladbe zvýšiť podiel buka a jedle. Výsadba týchto drevín má však opodstatnenie len v prípade, že bude zabezpečená ich dôkladná ochrana proti zveri.
Výsledky našej práce jednoznačne svedčia, že v daných podmienkach by
bolo vhodné využívať sukcesiu pri obnove kalamitných holín. Aby sa však sukcesia mohla v praxi využívať, je nutné stanoviť v legislatíve rozumný termín k
čakaniu na jej uplatnenie sa, tzn. hospodár musí mať možnosť odložiť zalesňovanie holín na dlhšie obdobie ako je tomu nateraz. Košulič (2010) navrhuje
časový limit päť rokov s tým, že pokiaľ sa v tomto časovom období prirodzená
obnova nedostaví, následné zalesňovanie sa vykoná do dvoch rokov po tomto
termíne. Naše poznatky naznačujú, že pre holiny po rozpade nepôvodných
smrečín na Kysuciach možno už po troch rokoch od vzniku holiny pomerne
jednoznačne vidieť, na ktorých častiach plochy došlo k prirodzenej obnove či už prípravných alebo aj cieľových drevín a na ktorých častiach plochy
je potrebné pristúpiť k doplňovaniu umelou obnovou, resp. na akej ploche je
potrebné pristúpiť k úprave drevinového zloženia tak, aby nový porast nesmeroval k rovnorodej smrečine, ale k zmiešanému, štruktúrne bohatšiemu
porastu odpovedajúcemu na Slovensku verbálne podporovanej koncepcii prírode blízkeho obhospodarovania lesov.
Poďakovanie
Všetky uvedené výskumné aktivity realizované na DO Husárik boli podporované realizáciou projektu „Demonštračný objekt premeny odumierajúcich smrekových lesov na ekologicky stabilnejšie multifunkčné ekosystémy“ na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (50 %)
a podporované Agentúrou na podporu výskumu a vývoja projektu APVV-0889-11 a úlohy EPOL II (50 %).
Literatúra
Bieliková, K., 1992: Šľachtenie topoľov bielych a osiky. In: Obhospodarovanie lesov v nížinných oblastiach Slovenska. Zborník referátov. Zvolen, Lesnícky výskumný ústav
Zvolen, s. 35–56.
Kamenský, M., Štefančík, I., 2011: Zásady diferencovaného pestovania lesa v rozdielnych ekologických podmienkach. Zvolen, Národné lesnícke centrum 161 s.
Kamenský, M. a kol., 2013: Rekonštrukcie smrečín a škody zverou. In: Aktuálne problémy v zakladaní a pestovaní lesa. Zborník referátov z medzinárodnej konferencie.
Zvolen, Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, s. 86–94.
84
Zbornik.indb 84
17.10.2014 13:46:02
Korpeľ, Š., 1997: Význam pralesovitých rezervacií pre biologiu lesa a pestovnú techniku. Čs. ochrana prírody, č. 6.
Košulič, M. st., 1995: Přípravné dřeviny v obnově lesa. Lesnická práce, č. 10, s. 16–17.
Košulič, M. st., 2009: Zalesňování holin jinak. In: Příodě blízké lesnictví – alternativní
internetový časopis. Vložené 8. 2. 2009. Dostupné na internete: <http://prirozenelesy.cz/node/28>.
Košulič, M. st., 2010: Cesta k přírodě blízkému hospodářskému lesu. Brno, FSC ČR,
452 s.
Leinbungut, H., 1966: Die Waldpflege. Bern, Verlag P. Haupt, 312 s.
Lihoň, M., 2014: Vývin lesných kultúr smreka obyčajného, borovice lesnej a javora
horského na kalamitnej ploche vo vysokých Tatrách. Diplomová práca. TU vo Zvolene – Lesnícka fakulta, 60 s.
Pagan, J., 1999: Lesnícka dendrológia. Zvolen, Technická univerzita vo Zvolene, 378 s.
Svoboda, P., 1952: Nauka o lese. Praha, Přírodovědecké vydavatelství, 324 s.
Svoboda, P., 1957: Lesní dřeviny a jejich porosty (Čast III). Praha, Státní zemědělské
nakladatelství, 459 s.
Adresa autorov: Ing. Martin Kamenský, CSc., Ing. Jaroslav Jankovič, CSc.,
Ing. Anna Tučeková, PhD., Ing. Slavomír Strmeň, Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 2175/22, 960 92 Zvolen,
e-mail: [email protected]; [email protected]; [email protected];
[email protected]
85
Zbornik.indb 85
17.10.2014 13:46:04
AKTUÁLNE VÝSLEDKY UMELEJ OBNOVY
NA DEMONŠTRAČNOM OBJEKTE HUSÁRIK
NA KYSUCIACH
Anna Tučeková • Elena Takáčová
Abstrakt: Príspevok predstavuje aktuálne výsledky umelej obnovy v rámci
výskumno-demonštračného objektu Husárik na Kysuciach. Prezentujeme
kontinuálne pozorovania a hodnotenia adaptačného procesu ôsmich drevín
v experimente C (umelá obnova sadbou a sejbou – smrek, jedľa, smrekovec,
duglaska, buk, dub, jaseň a javor) počas troch vegetačných období. Pri všetkých
hodnotených drevinách významne lepšie vyklíčili semená pod krytom t. j.
vo vegetačných bunkách ako voľná sejba do pripravenej pôdy. Voľnokorenné aj
krytokorenné výsadby dosahujú porovnateľné percentá ujatia. Pri kvalitných
sadeniciach spĺňajúcich odporúčané parametre normy sa pozitívnejšie adaptujú krytokorenné sadenice.
Kľúčové slová: demonštračný objekt Husárik, umelá obnova
Úvod a problematika
Dlhodobý lesnícky výskum v oblasti rozpadajúcich sa monokultúr smreka Kysúc, Oravy, Spiša, Nízkych a Vysokých Tatier vedie k vypracovávaniu
optimalizácie postupov rekonštrukcií odumierajúcich smrečín na zmiešaný
cieľový les aj v procese umelej obnovy. Rekonštrukcia lesa je osobitný obnovný postup, ktorý sa uplatňuje v lesných porastoch zdravotne poškodených,
s výrazným poklesom skutočného prírastku, preriedených a zaburinených
a v lesných porastoch, v ktorých zanikli podmienky na ich prirodzenú obnovu
a pri prevodoch a premenách (Zákon 326/2005 Z. z. o lesoch).
Demonštračný objekt Husárik (DO Husárik) založený v rokoch 2009 –
2011 je praktická ukážka overovania systematického výskumu rôznych alternatív obnovy a výchovy lesa na kalamitných holinách pri rekonštrukciách
odumierajúcich smrečín (Tučeková 2013). V rámci DO Husárik je založený,
okrem 9-tich experimentov, aj experiment „C“ so zameraním na porovnanie
rôznych alternatív umelej obnovy (sejba, sadba – voľnokorenné a krytokorenné sadenice).
Cieľom príspevku je prezentovať vývoj a aktuálne výsledky umelej obnovy
ôsmich drevín v rámci založeného experimentu „C“ na DO Husárik.
86
Zbornik.indb 86
17.10.2014 13:46:05
Metodika
Cieľom experimentu C (obr. 1), na ktorý v príspevku upriamujeme pozornosť je ukázať správnu voľbu drevín, výber typu sadbového materiálu a porovnať technologické postupy sadby a sejby jednotlivých drevín vysadených
na čerstvej holine po rozpade monokultúry smreka. Umelá obnova sa uskutočnila 8 drevinami (smrek, jedľa, smrekovec, duglaska, buk, dub, javor, jaseň) štyrmi spôsobmi:
–– sejba – voľná do pripravenej pôdy (plôšky 30 × 30 cm)
–– sejba – mikrovýsevy (vegetačné bunky)
–– sadba – krytokorenné sadenice
–– sadba – voľnokorenné sadenice
Sejba je rozdelená na dve polovice. Prvá polovica je realizovaná vo „vegetačných bunkách“ a druhá polovica je vysiata klasickým postupom na pripravené plôšky. Sejba aj sadba je v pravidelných sponoch podľa jednotlivých
drevín:
–– smrek (2,0 × 2,0 m) – krytokorenné (k1+0), voľnokorenné (2+2)
–– jedľa (1,5 × 1,5 m) – krytokorenné (k1+0), voľnokorenné (3+2)
–– smrekovec (2,0 × 2,0 m) – krytokorenné (k1+0), voľnokorenné (1+1)
–– duglaska (1,5 × 1,5 m) – krytokorenné (k1+0), voľnokorenné (2+0)
–– buk (1,2 × 1,2 m) – krytokorenné (k1+0), voľnokorenné (1+1)
–– dub (1 × 1 m) – krytokorenné (k1+0), voľnokorenné (1+2)
–– javor (1,2 × 1,2 m) – krytokorenné (k1+0), voľnokorenné (1+0)
–– jaseň (1,2 × 1,2 m) – krytokorenné – nepestujú sa, voľnokorenné (2+0).
Pri sejbe geneticky vhodného semena sa využil výsevový substrát, perlit, hydrogél aj pôdny kondicionér (podľa metodiky Tučeková 2010). Sejba
(SM, SC, JD, BK, DB, JS – jar 2011; DG, JV – jar 2012) a sadba (SM, SC, JD,
BK, DB, JV, JS – r. 2011, DG – r. 2012) sa uskutočnila v jarnom a jesennom
termíne. Testovacie a demonštračné výsadby voľnokorenných a krytokorenných sadeníc uvedených drevín vrátane sejby sú na ploche približne 2,8 ha
(13 440 ks). Experiment „C“ je usporiadaný formou znáhodnených blokov
s opakovaním (metóda latinských štvorcov), čo umožňuje priebežné sledovanie a štatistické vyhodnocovanie rozdielov medzi overovanými variantmi.
Výsadba sa uskutočnila klasickou jamkovou sadbou. Pri výbere sadbového
materiálu sa dodržali genetické, morfologické aj fyziologické hľadiská kvality sadeníc a pri transporte, manipulácii a samotnej výsadbe technologická
disciplína. Výnimkou boli niektoré morfologické parametre (hrúbka v koreňovom krčku) drevín, ktoré sa ako krytokorenné (jedľa, duglaska, jaseň) na
Slovensku bežne nepestujú.
87
Zbornik.indb 87
17.10.2014 13:46:08
Obr. 1. Dizajn experimentu C: umiestnenie výsevov, voľnokorenných a krytokorenných výsadieb rôznych drevín (Šebeň a kol. 2011)
Pred zimným obdobím bola na výsadbách vykonaná individuálna ochrana
sadeníc proti zveri náterom terminálneho výhonka chemickým repelentom
Cervacol (novooverovaný Repelak). Na plochách sa v priebehu vegetačného
obdobia podľa potreby 1 – 2× vyžínalo.
Bezprostredne po výsadbe (apríl, máj 2011) sme zaznamenali východiskový stav rastových parametrov všetkých výsadieb, ktorý sme kontinuálne
merali a hodnotili na jeseň 2011, 2012 a 2013. Merané rastové parametre nadzemnej časti výsadieb boli hrúbka sadenice v koreňovom krčku (d0) a výška
sadenice (h). Ďalšie hodnotené charakteristiky boli ujatosť výsadieb, straty,
zdravotný stav a príp. poškodenie (vyjadrené ako percento počtu živých, resp.
poškodených jedincov z počtu vysadených). Po nasledujúcich vegetačných
obdobiach sa zaznamenávali straty (chýbajúce, suché) a poškodenie sadeníc (suché terminálne výhonky, zver, hlodavce, iné). V rámci umelej obnovy
sejbou (voľná a mikrovýsevy vo vegetačných bunkách) sme po vegetačných
obdobiach uskutočnili hodnotenie vyklíčenia semien, následné prežívanie,
poškodenie a zdravotný stav semenáčikov po zimných obdobiach. V práci uvádzame prvé hodnotenia týchto dvoch spôsobov umelej obnovy v rámci
experimentu C.
Výsledky
Sejba
V tabuľke 1 sú prezentované výsledky sejby vo vegetačných bunkách (mikrosejba) a na voľných plôškach (klasická sejba s pridaním hydrogélov). Hodnotené sú vyklíčené semenáčiky drevín (smrek, smrekovec, jedľa, duglaska,
buk, dub, javor, jaseň) vysiate v jarnom období r. 2011 (2012 – DG, JH) v rámci experimentu C.
88
Zbornik.indb 88
17.10.2014 13:46:12
Tabuľka 1. Percentá vyklíčených semenáčikov ôsmich drevín po 1. roku (experiment C)
Drevina
Variant
Smrek
Smrekovec
Jedľa
Buk
Jaseň
Javor
Dub
Duglaska
Vyklíčené semenáčiky
Mikrosejba (vegetačné bunky)
Voľná sejba do pripravenej pôdy
I
II
III
IV Priemer
V
VI
VII VIII Priemer
Experiment C
[%]
100 100
97
94
97,8
78
78
61
69
71,5
94
97 100
97
97,0
72
75
58
69
68,5
55
59
50
44
52,0
36
22
20
32
27,5
88
83
80
94
86,3
73
69
72
58
68,0
93
94
96
98
95,3
75
80
69
61
71,3
42
40
39
25
36,5
10
15
8
15
9,5
23
26
8
32
22,3
10
6
15
7
9,5
45
47
55
42
47,3
15
17
20
15
16,8
Pri všetkých hodnotených drevinách významne lepšie vyklíčili semená
pod krytom t. j. vo vegetačných bunkách ako na klasických voľných plôškach.
Najvyššie percento vyklíčených semenáčikov mal smrek vo vegetačných bunkách (97,8 %), najnižšie na klasických plôškach javor – 9,5 % (preležané semeno, nízka energia klíčivosti) a dub – 9,5 % (po silnom poškodení dubového
semena hlodavcami). Javorové a jaseňové semeno po nedostatočnej stratifikácii preležalo a vyklíčilo až v nasledujúcom roku, v ktorom sa ale následne
významne znížila klíčivosť najmä javora (asi na 25 %). Opakovane sa na kalamitných holinách potvrdzuje, že sejba javora nepreukazuje pozitívne výsledky ani vo vegetačných bunkách ani na klasických plôškach (Tučeková a kol.
2011, Tučeková 2012).
Po 2. a 3. roku (v 2. roku po opakovanom a doplnenom výseve žaluďov
a duglasky) je vyhodnotené percentuálne prežívanie semenáčikov všetkých
sledovaných drevín v tabuľke 2. Pri všetkých drevinách sme zaznamenali
straty oproti 1. roku, ktoré boli spôsobené nedostatkom a nerovnomernosťou zrážok, celkovým vlahovým deficitom počas vegetačného obdobia. Straty
boli významne vyššie na klasickej sejbe (v priemere o 30 %). Nedostatočne zásobené výsevy majú vždy zvýšenú transpiráciu a tým aj spotrebu vody. Vlahový deficit v obidvoch vegetačných obdobiach po výsadbe bol značne vysoký.
Preto sa v experimente po výseve aj výsadbe drevín preukazuje na klíčivosti
a ujatosti pozitívny efekt hydrogélov. Semenáčiky vo vegetačných bunkách
preukazujú pravidelné a lepšie rastové parametre nadzemnej časti ako na voľných klasických plôškach. S výnimkou vysychania semenáčikov na voľných
plôškach v dôsledku sucha sme iné poškodenia na výsevoch nepozorovali. Vo
vegetačných bunkách vyrovnaný hydrotermálny režim udržal vyššie percentá
prežívajúcich semenáčikov ako na voľných plôškach.
89
Zbornik.indb 89
17.10.2014 13:46:17
Tabuľka 2. Percentá prežívajúcich semenáčikov drevín smrek, smrekovec, jedľa, buk, dub,
jaseň po 3. roku a duglaska a javor po 2. roku (experiment C)
Drevina
Variant
Smrek
Smrekovec
Jedľa
Buk
Jaseň
Javor
Dub
Duglaska
Prežívajúce semenáčiky
Experiment C
Mikrosejba (vegetačné bunky)
Voľná sejba do pripravenej pôdy
[%]
I
II
III
IV Priemer
V
VI
VII VIII Priemer
97
97
89
89
93,0
73
75
56
66
67,5
92
89
78
92
87,8
47
53
50
67
54,3
53
47
36
36
43,0
15
17
6
32
17,5
87
84
77
88
84,0
73
68
72
57
67,5
76
74
76
77
75,8
60
65
62
60
61,8
38
26
23
16
25,8
8
10
6
9
8,3
95
54
84
66
74,8
10
5
10
6
7,8
41
45
53
38
44,3
1
1
14
25
10,3
Sadba
Po vyhodnotení ujatosti všetkých 8 drevín v experimente sadby dosahovali najvyššie percentá krytokorenný smrek (96,8 %) a najnižšie krytokorenná
duglaska (55,9 %), ktorá ale bola poškodená neskorým mrazom. Voľnokorenné aj krytokorenné výsadby mali pri niektorých drevinách (smrekovec, javor,
dub) porovnateľné percentá ujatia (tab. 3). Jednoročné krytokorenné semenáčiky viacerých drevín, ktoré nespĺňali pri výsadbe morfologické parametre
odporúčané normou (jedľa, duglaska), mali nižšiu ujatosť a boli poškodzované neskorým mrazom a nedostatkom vlahy významnejšie ako staršie voľnokorenné (2 – 4-ročné). Po fyziologickej stránke kvalitnejšie krytokorenné
sadenice smreka a buka mali asi o 10 % vyššiu ujatosť ako voľnokorenné.
Smrekové výsadby boli ojedinele poškodené Hylobiom, s čím súvisia aj
vyššie straty po 2. a 3. roku. Bukové výsadby (VK aj KK) po šoku po výsadbe
a pri nedostatku vlahy mali asi 14 % zasušených a náhradných terminálnych
vrcholov. Najnižšie percento poškodenia zasušením terminálov sme zaznamenali na jedľových výsadbách (3 %). Poškodenie zverou počas vegetačného
obdobia sme pozorovali len ojedinele (zajac), pretože výsadby v experimente
C boli chránené pletivovým oplôtkom. Vysoké percento poškodených terminálov na morfologicky slabších krytokorenných výsadbách smreka (50 %),
jedle (45 %) a duglasky (28 %) spôsobil koncentrovanejší zimný ochranný
náter proti zveri.
90
Zbornik.indb 90
17.10.2014 13:46:28
91
Zbornik.indb 91
17.10.2014 13:46:33
80
83
32
63
75
41
88
95
97
67
63
80
95
94
Smrek
Smrekovec
Jedľa
Buk
Jaseň
Javor
Dub
Duglaska
III
57
90
92
73
55
73
87
78
75
86
61
94
64
86
90
83
86
95
67
71
73
84
92
85
85
56
100
74
50
90
IV
VI
VII
75
70
77
98
90
84
41
58
83
Voľnokorenné výsadby (VK)
93
93
93
79
50
71
94
97
100
69
87
85
63
92
85
77
77
90
90
84
92
94
92
94
86
74
94
86
85
76
83
100
88
89
75
100
62
95
93
VIII
Experiment C
[%]
Krytokorenné výsadby (KK)
100
100
94
81
81
79
70
50
55
84
94
82
V
Ujatosť
* Poškodenie výsadieb (náhradný terminál, poškodenie terminálov náterom, zlom ohyb tlakom snehu, mráz...)
93
71
84
83
75
83
83
92
94
62
84
88
II
92
67
83
85
I
Smrek
Smrekovec
Jedľa
Buk
Jaseň
Javor
Dub
Duglaska
Variant opakovania
Drevina
85,8
77,0
94,1
77,1
73,6
78,6
87,3
92,0
76,6
86,3
55,9
96,8
71,2
71,6
88,3
Spolu
6
14
—
16
32
13
29
8
70
12
53
7
8
—
13
Suchý
terminál
—
—
—
16
15
1
4
—
—
—
—
—
—
—
2
Zver
12
—
—
—
—
—
—
—
—
—
—
—
—
—
—
Hmyz
Poškodenie
—
4
—
8
—
—
3
—
50
12
48
6
—
—
12
28
Iné*
Tabuľka 3. Percentá ujatosti krytokorenných a voľnokorenných sadeníc ôsmich drevín a ich poškodenie (po 1. roku) na jednotlivých variantoch
v rámci experimentu C
V 3. roku po výsadbe evidencia prežívania kultúr (obr. 2, 3) preukázala
ďalšie zvýšenie strát najmä voľnokorenných listnáčov (jaseň VK – 38 %, javor
VK – 5 %, javor KK a buk VK – 7 %, dub VK – 3 % a dub KK – 8 %). Straty sa
mierne zvýšili aj u niektorých ihličnanov (smrek KK – o 6 %, smrekovec VK –
o 6 %). Najväčšie straty sme zaznamenali na duglaske VK – o 47 %, duglaske
KK – o 42 %. Rovnako aj Repáč a kol. (2012) zistili na výskumnej ploche
v Kremnických vrchoch po druhom vegetačnom období pokles ujatosti voľnokorenného sadbového materiálu buka a smreka o asi 15 % oproti prvému
roku, na hodnoty 71,8 % pri buku a 86,0 % pri smreku. V Kysuckej oblasti
na výskumnej ploche LS Makov zistil Slavik (2013) po 3. vegetačnom období
nižšie priemerné prežívanie voľnokorenných smrekových a bukových sadeníc, na úrovni pri smreku 71,11 % a pri buku 68 %.
Obr. 2, 3. Prežívanie krytokorenných a voľnokorenných výsadieb smreka, smrekovca, jedle,
duglasky, buka, duba, javora a jaseňa po 3. roku (experiment C)
Ak hodnotíme vývoj rastových parametrov prežívajúcich drevín (tab.
4) môžeme konštatovať, že najlepšie sa adaptujú a prirastajú krytokorenné
smrekovce. Ich priemerný výškový prírastok za 2 roky bol asi 65 cm (priemerný hrúbkový prírastok 8,1 mm), pričom voľnokorenné smrekovce dosahovali v priemere polovicu výškového prírastku asi 34 cm (priemerný hrúbkový
prírastok 9 mm). Najmenej prirastali krytokorenné aj voľnokorenné jedle,
čo je ale u jedle v prvých rokoch po výsadbe známe a prirodzené. Pravidelné výškové a hrúbkové prírastky nadzemnej časti zaznamenávame u smreka, duglasky a buka. Krytokorenné výsadby buka prirastajú výrazne lepšie
ako voľnokorenné, pri ktorých sme aj po 2. vegetačnom období viac evidovali suché terminálne vrcholy a poškodenie zverou. Významné poškodenie
nadzemnej časti neskorým mrazom sme zaznamenali opakovane v jarnom
období na duboch (najmä krytokorenných, ktoré vypučali skôr ako voľnokorenné). Mráz ako škodlivý činiteľ sa nám preukazuje vo zvýšenej miere hlavne
na veľkých plochách, ktoré vznikli po kalamitách, kde sa zmenili mikroklima92
Zbornik.indb 92
17.10.2014 13:46:40
tické podmienky prostredia. Tieto neskoré jarné mrazy poškodzujú terminálne výhonky pri založených ale aj zabezpečených lesných kultúrach, čo má za
následok výrazné zhoršenie rastovej dynamiky a aj kvality budúcich lesných
porastov (Sarvaš a kol. 2007, Tučeková 2010). Najväčšie poškodenie zasušenia terminálov (príp. odhryz – zajac) sa opakovalo na javoroch a jaseňoch,
ktoré v súčasnosti nedosahujú ani výšku z obdobia výsadby (krytokorenné aj
voľnokorenné). Rovnako Rybárik (2013) uvádza na výskumnej ploche v Strážovských vrchoch poškodenie zaschnutím terminálu pri drevinách po prvom
vegetačnom období 15,6 % a 14,8 % po druhom. Slavik (2013) uvádza, že na
výskumnej ploche v LS Makov, ktorá nebola oplotená, je výrazné poškodenie
jeleňou zverou, pri smreku 10,32 % a pri javore 100 %.
Tabuľka 4. Vývoj rastových parametrov ôsmich drevín (krytokorenných aj voľnokorenných)
v prvých dvoch rokoch po výsadbe v rámci experimentu C
Drevina
Smrek
Smrekovec
Jedľa
Buk
Jaseň
Javor
Dub
Duglaska
Krytokorenné
Hrúbka koreň.
Výška stonky
krčka
[cm]
[mm]
V0
V1
V2
H0
H1
H2
18,1 23,3 37,3
2,4
3,9
5,7
17,9 33,4 82,3
2,9
6,5 11,0
11,9 14,6 16,0
2,1
2,8
3,2
27,1 36,4 42,9
4,1
5,7
8,2
—
—
—
—
—
—
26,4 22,3 24,1
3,7
4,6
4,9
19,3 16,4 23,8
3,4
6,1
6,6
13,4 19,5 25,1
2,0
2,7
5,4
Voľnokorenné
Hrúbka koreň.
Výška stonky
krčka
[cm]
[mm]
V0
V1
V2
H0
H1
H2
38,9 43,5 48,5 5,6
7,5 11,0
35,2 35,8 69,1 2,5
5,5 11,5
31,0 34,1 38,3 7,5
9,4 13,6
26,1 28,7 29,1 5,2
5,8
6,8
28,0 24,0 26,5 5,3
5,9
6,0
57,6 53,6 54,9 6,5
7,6
9,9
47,9 42,2 48,0 3,4
9,3 10,3
19,6 24,1 36,8 3,4
4,9
6,8
V0 (H0) – v čase výsadby, V1 (H1) – po 1. vegetačnom období, V2 (H2) – po 2. vegetačnom období.
Záver
Na výskumno-demonštračnom objekte – Husárik na Kysuciach chceme
názorne demonštrovať čo pre obnovu kalamitných plôch jednotlivé postupy
a riešenia znamenajú. Výstupom z experimentu C bude overená technológia
používania progresívnych postupov umelej obnovy na veľkoplošných holinách po rozpade monokultúry smreka.
Už dnes môžeme prezentovať, že pri všetkých hodnotených drevinách významne lepšie vyklíčili semená pod krytom, t. j. vo vegetačných bunkách ako
na klasických plôškach, navyše semenáčiky vo vegetačných bunkách preukazujú pravidelné a lepšie rastové parametre bez poškodenia nadzemnej časti
a deformácie koreňového systému (bude prezentované v ďalších prácach).
93
Zbornik.indb 93
17.10.2014 13:46:42
Voľnokorenné aj krytokorenné výsadby dosahovali u jednotlivých drevín porovnateľné percentá ujatia. Pri kvalitných sadeniciach spĺňajúcich odporúčané parametre normy sa pozitívnejšie adaptujú krytokorenné sadenice (smrek,
smrekovec, buk). Vysoké percentá poškodených jedincov, najmä zverou, zaznamenávame na prípravných drevinách javor, jaseň, mrazom je poškodzovaný najmä dub.
Technológie obnovy vyvíjané a demonštrované na DO Husárik budú sledované a priebežne porovnávané a na základe dosiahnutých výsledkov odporúčané pre použitie v praxi lesného hospodárstva.
Poďakovanie
Všetky uvedené výskumné aktivity realizované na DO Husárik boli podporované realizáciou projektu „Demonštračný objekt premeny odumierajúcich smrekových lesov na ekologicky stabilnejšie multifunkčné ekosystémy“ na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (50 %)
a podporované Agentúrou na podporu výskumu a vývoja projektu APVV-0889-11 a úlohy EPOL II (50 %).
Literatúra
Repáč, I., Kmeť, J., Balanda, M., Vencurik, J., Macková, M., 2012: Fyziologická odozva
sadeníc smreka a buka na výsadbovej ploche v Kremnických vrchoch na aplikáciu
komerčných prípravkov. In: Aktuálne problémy lesného semenárstva, škôlkarstva
a umelej obnovy lesa. Zvolen, NLC - LVÚ Zvolen, s. 72–80.
Rybárik, M., 2013: Hodnotenie účinku komerčných prípravkov na vývin výsadieb vybraných drevín na kalamitnej ploche v Strážovských vrchoch. Diplomová práca.
Zvolen, TU LF Zvolen, 77 s.
Sarvaš, M., Tučeková, A., Takáčová, E., Chválvová, K., Lengyelová, A., Varínsky, J.,
Longauerová, V., Sušková, M., 2007: Zakladanie lesov v meniacich sa ekologických podmienkach. Publikácia 2/2007, Zvolen, NLC, 49 s.
Slavik, P., 2013: Prežívanie a rast lesných kultúr buka lesného a smreka obyčajného po
aplikácii pôdnych kondicionérov na kalamitnej ploche v oblasti Kysúc. Diplomová
práca, Zvolen, TU LF Zvolen, 65 s.
Šebeň, V., Kulla, L, Foffová, E., Kamenský, M., Longauer, R., Pôbiš, I., Strmeň, S., Štefančík, I., Tučeková, A., 2011: Realizačný projekt demonštračného objektu Husárik. Zvolen, NLC - LVÚ Zvolen, 25 s.
Tučeková, A., 2010: Obnova kalamitných holín. In: Roľnícke noviny, 81(30), [Príloha
Náš les. – (21. 7. 2010)]: 7–8.
94
Zbornik.indb 94
17.10.2014 13:46:43
Tučeková, A., 2010: Praktická realizácia progresívnych postupov zalesňovania kalamitných holín po rozpade monokultúr smreka. In: Figurová, T. (ed.): Hynutie
a rekonštrukcie smrečín na Slovensku. Zvolen: NLC - LVÚ Zvolen, s. 216–223.
Tučeková, A., 2011: Netradičné progresívne technologické postupy umelej obnovy po
kalamitách veľkého rozsahu. In: Lesnícke listy pre prax, roč. 5. [Príloha časopisu
Les & Letokruhy, 9–10/2011]: 6–9.
Tučeková, A., 2012: Demonštračný objekt rekonštrukcie smrečín na Kysuciach. In:
Zborník referátov z medzinárodného seminára „Aktuálne problémy lesného semenárstva, škôlkarstva a umelej obnovy lesa 2012“. Zvolen, NLC, s. 101–111.
Tučeková, A., 2013: Prvé aktuálne výsledky umelej obnovy na výskumno-demonštračnom objekte rekonštrukcie smrečín na Kysuciach. In: Zborník príspevkov z medzinárodného seminára „Lesné semenárstvo, škôlkarstvo a umelá obnova lesa. Liptovský Ján 12. – 13. jún 2013, Zvolen, NLC, CD.
Zákon 326/2005 Z. z. o lesoch
Adresa autoriek: Ing. Anna Tučeková, PhD., Ing. Elena Takáčová, Národné
lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 2175/22,
960 92 Zvolen, e-mail: [email protected]; [email protected]
95
Zbornik.indb 95
17.10.2014 13:46:43
ANALÝZA STAVU OBNOVY LESA
V ROZPADAJÚCICH SA SMREKOVÝCH
LESOCH NA VÝSKUMNO-DEMONŠTRAČNOM
OBJEKTE KYSUCE
Vladimír Šebeň • Ladislav Kulla
Abstrakt: Prezentujú sa výsledky stavu obnovy v rozpadajúcich sa smrekových
porastoch na VDO Kysuce získané výberovou metódou s priamym meraním
všetkých jedincov obnovy na monitorovacej sieti v rozstupe 100 × 100 m
v prvom cykle monitoringu v roku 2009. Ukázal sa veľmi dobrý potenciál
prirodzenej obnovy ktorá v početnosti a diverzite výrazne prekonáva umelú
obnovu. Dominuje smrek s podielom 70 – 80 %, pri umelej obnove sa vnáša
najviac buk. Hlavným škodlivým činiteľom je zver, ktorá poškodila čosi vyše
15 % jedincov prirodzenej obnovy a až takmer 40 % umelej obnovy.
Kľúčové slová: smrečiny, odumieranie lesov, obnova lesa, prirodzená obnova,
umelá obnova
Úvod
Rozpad smrekových porastov na veľkých výmerách patrí v súčasnosti
k najzávažnejším problémom lesného hospodárstva (Kulla, Šebeň 2012a).
Osobitne sa to týka smrečín rastúcich na nepôvodných stanovištiach. V tejto súvislosti za založil výskumno-demonštračný objekt (VDO) Kysuce s výmerou 1 250 ha (Kulla, Šebeň 2012b), na ktorom sa overujú nové poznatky
výskumu a prenášajú sa priamo do praxe. Na VDO Kysuce sa v roku 2009
navrhla monitorovacia sieť plôch, na ktorých sa zisťuje stav porastov, obnovy
a stanovišťa, čím sa zabezpečí objektívne sledovanie zmien stavu lesa v dôsledku uplatňovania rôznych spôsobov obhospodarovania. Tie predstavujú i)
normálne obhospodarovanie podľa platných Programov starostlivosti o les na
tzv. kontrolnej časti, ii) obhospodarovanie podľa osobitného režimu hospodárenia s uplatnením výsledkov výskumu na tzv. demonštračnej časti a iii) bezzásahový režim v prírodnej rezervácii Polom. Cieľom príspevku je priniesť
východiskové informácie o stave porastov na VDO Kysuce so zameraním
na prirodzenú a umelú obnovu lesa v čase založenia monitorovacej siete.
96
Zbornik.indb 96
17.10.2014 13:46:45
Materiál a metodika
VDO Kysuce pozostáva z 2 samostatných modelových území, Husárik
s výmerou 612 ha reprezentuje nižšie polohy (4. – 5. VS) a živnejšie stanovištia; Polom s výmerou 635 ha vyššie polohy (5. – 6. VS) a chudobnejšie stanovištia. Časť územia Polom s výmerou asi 50 ha tvorí rezervácia Veľký Polom s 5. stupňom ochrany prírody a uplatňovaným bezzásahovým režimom
(Výskumná časť Polom, obr. 1). Hodnotenie obnovy sa vykonalo osobitne pre
územie Husárik, Polom mimo rezervácie a Polom v rezervácii.
Obr. 1. Schéma VDO Kysuce so sieťou monitorovacích plôch
Na VDO sa v sieti 100 × 100 m založili monitorovacie plochy (MP), pričom
na každej z nich sa zisťovalo viacero znakov o poraste a obnove. Celkový počet
MP na časti Husárik bol 530, na časti Polom mimo rezervácie 588 a v rezervácii 47. Obnova sa sledovala na základnom konštantnom kruhu A s výmerou
500 m2 (odhadovaná pokryvnosť pionierskych a hlavných drevín, prítomnosť
umelej obnovy, pokryvnosť nežiaducej vegetácie) a presnejšie na menších obnovných kruhoch (B, C) umiestnených v centre kruhu A. Kruh B mal konštantný polomer 4 m a evidovali sa na ňom všetky jedince umelej obnovy, kruh
C na evidenciu všetkých jedincov prirodzenej obnovy mal variabilnú výmeru
s polomerom od 0,5 do 4 m, ktorý sa volil v závislosti na hustote obnovy tak,
aby sa na ňom evidovalo aspoň 15 jedincov. Na každom obnovnom kruhu sa
zaevidoval druh dreviny, rastový stupeň (0,1 – 0,5 m, 0,5 – 1,3 m a nad 1,3 m),
poškodenie (mechanicky, snehom, zverou, ostatné) v 2 stupňoch (nevýznamné, významné). Evidovala sa aj používaná ochrana proti zveri či burine. Údaje
sa zisťovali od 8. júla do 15. októbra 2009. Spolu sa na 1 165 MP evidovalo
1 934 jedincov umelej obnovy a 19 185 jedincov prirodzenej obnovy. Výsledky
97
Zbornik.indb 97
17.10.2014 13:46:48
zisťované výberovo majú pravdepodobnostný charakter a uvádzajú sa so zistenou mierou presnosti (výberovou chybou) so spoľahlivosťou 68 %.
Stav obnovy sme vyhodnocovali samostatne pre zvolené vývojové fázy
(stratá). MP sme stratifikovali na 3 skupiny. Vyčlenili sme mladé porasty (1),
ktoré nedosahovali strednú hrúbku 7 cm, ide o rastové stupne holina, nálet,
nárast, kultúra a mladina, ďalej porasty vo výchove (2), ktoré sme klasifikovali
ako porasty so strednou hrúbkou od 7 do 28 cm, teda rastové stupne, žŕdkovina, žrďovina, tenká a stredná kmeňovina a poslednou skupinou boli porasty
v obnove (3) so strednou hrúbkou nad 28 cm, do tejto skupiny sa zaradili aj
porasty skupiny 2 so zakmenením nižším ako 5.
Výsledky a diskusia
Z výsledkov na obrázku 2 je zrejmé, že väčšina porastov na VDO Kysuce sa v prvom cykle monitoringu nachádzala vo fáze dospelosti a obnovy
(v rezervácii to boli všetky MP), na lokalite Husárik asi 20 % MP a na lokalite
Polom iba 9 % reprezentovali mladé porasty.
Obr. 2. Počet MP na VDO Kysuce podľa vývojových fáz
Ďalej sme analyzovali z meraných údajov na MP výskyt prirodzenej a umelej obnovy v jednotlivých vývojových fázach (tab. 1). Z výsledkov vyplýva veľmi častý výskyt prirodzenej obnovy. V porastoch v obnove na lokalite Husárik
sa neidentifikovala prirodzená obnova iba na 7 % MP, na lokalite Polom sa
nenašla na 18 % MP. Porasty vo výchove nie sú z hľadiska výskytu obnovy zaujímavé, no i v nich sa táto vyskytovala pomerne často (až na 3/4 MP). Výskyt
umelej obnovy bol zriedkavejší, ale táto sa vyskytovala až na 52 % MP v mladých porastoch na lokalite Husárik a v 60 % na lokalite Polom. V porastoch
vo výchove a obnove bol jej výskyt pochopiteľne nižší, ale zistila sa na 8 – 15 %
98
Zbornik.indb 98
17.10.2014 13:46:50
MP, kde sa aplikovala formou podsadieb. Pozitívne zistenie je, že uplatňovaný
manažment v rozpadajúcich sa smrečinách tak aktívne pristupuje k obnove
ešte pred samotným rozpadom a vznikom veľkoplošných holín. Zaujímavý je
pomerne vysoký výskyt umelej obnovy aj v rezervácii, čo svedčí o aktívnom
manažmente a prevažne podsadbách buka v nedávnej minulosti.
Tabuľka 1. Výskyt prirodzenej a umelej obnovy na VDO Kysuce
Lokalita
Vývojová
fáza
1–mladé
Husárik
2–výchova
3–obnova
1–mladé
Polom bez
2–výchova
rezervácie
3–obnova
Rezervácia 3–obnova
MP spolu
107
52
371
52
107
429
47
MP bez
prirodzenej
obnovy
[ks]
1
14
27
2
25
77
0
Podiel
%
0,9
26,9
7,3
3,8
23,4
17,9
0
MP bez
umelej
obnovy
ks
51
44
323
21
90
396
40
Podiel
%
47,7
84,6
87,1
40,4
84,1
92,3
85,1
Samotný výskyt obnovy nestačí, dôležitá je aj početnosť jedincov obnovy (obr. 3). Evidovanú prirodzenú obnovu sme stratifikovali do 5 tried početnosti (0 – bez výskytu, 1 – do 1 000 ks.ha−1, 2 – do 10 000 ks.ha−1, 3 – do
100 000 ks.ha−1 a 4 – nad 100 000 ks.ha−1).
Obr. 3. Zastúpenie stupňov priemerného hektárového počtu jedincov prirodzenej obnovy na
monitorovanom území (výberová chyba, spoľahlivosť 68 %)
99
Zbornik.indb 99
17.10.2014 13:46:51
V mladých porastoch dominovala trieda 3 s podielom na oboch lokalitách
okolo 60 %, čo je veľmi pozitívne z hľadiska potenciálu prirodzenej obnovy.
Na Husáriku sa zistil podiel najbohatšej triedy na vyše 10 % MP, na lokalite
Polom na menej ako 5 %. Celková priemerná početnosť jedincov prirodzenej
obnovy bola na lokalite Husárik až 42 ± 7 tisíc kusov, na lokalite Polom 27 ±
5 tisíc kusov, v Rezervácii Polom 27 ± 21 tisíc kusov.
Jedince umelej obnovy (obr. 4) sme zoskupovali na MP do 4 tried početnosti (0 – bez výskytu, 1 – do 1 000 ks.ha−1, 2 – do 5 000 ks.ha−1, 3 – nad
5 000 ks.ha−1). Na rozdiel od prirodzenej obnovy v mladých porastoch
prevažovala trieda 2 nasledovaná triedou 1. MP s výskytom sadeníc nad
5 000 ks.ha−1 boli len ojedinelé.
Obr. 4. Výskyt kategórií priemerného hektárového počtu jedincov umelej obnovy na monitorovanom území (výberová chyba, spoľahlivosť 68 %)
Zistené jedince umelej obnovy odrastajú v oveľa nižšej (niekoľkonásobne)
hustote ako naletené jedince prirodzenej obnovy. Potenciál prirodzenej obnovy a jej vplyv na štruktúru budúcich porastov sa teda zdá oveľa väčší ako je to
pri umelej obnove takýchto porastov. Celková priemerná početnosť v umelej
obnove na MP kde sa umelá obnova vyskytla bola na lokalite Husárik 1 950 ±
300 jedincov, na lokalite Polom 1 880 ± 300 jedincov (pri výpočte zo všetkých
MP bol výsledok na lokalite Husárik 410 ± 90 jedincov, na lokalite Polom 260
± 70 jedincov).
Ak by sme sa pozreli na podiel jedincov umelej obnovy k prirodzenej obnove, pri výpočte z celého územia by bol na oboch lokalitách pomer 1 : 100
(410 : 41 900, resp. 260 : 27 490), pri výpočte iba z MP s výskytom umelej
obnovy bol priemerný počet jedincov prirodzenej obnovy na Husáriku
100
Zbornik.indb 100
17.10.2014 13:46:53
7 560 ± 2 600 a na Polome 2 810 ± 1 190 ks.ha−1, čo by predstavovalo pomer
umelej a prirodzenej obnovy 1 : 4 na Husáriku a asi 2 : 3 na Polome. Aj na MP
s výskytom umelej obnovy tak prevažovala prirodzená obnova.
Po celkovej početnosti jedincov prirodzenej obnovy je dôležité drevinové
zloženie (obr. 5). Z výsledkov jednoznačne vyplýva dominancia smreka, ktorého zastúpenie na jednotlivých lokalitách a vývojových kategóriách sa pohybovalo od 65 ± 5 po 94 ± 1 %. Vyššie zastúpenie smreka v prirodzenej obnove
bolo na lokalite Husárik. Na lokalite Polom bolo vyššie zastúpenie prípravných drevín (od 10 do 26 %), najvyššie zastúpenie prípravných drevín bolo
v rezervácii (28 ± 6 %).
Husárik
Polom bez rezervácie
Rezervácia
Obr. 5. Drevinové zastúpenie v prirodzenej obnove
Situácia v umelej obnove (obr. 6) bola úplne iná. Tu naopak dominoval buk
s podielom vyše 80 % na Husáriku a vyše 70 % na Polome. Nasledovala jedľa
a s pomerne vyrovnaným zastúpením ešte smrek, smrekovec a javor horský.
Na lokalite Polom sa vtrúsene vyskytol ešte jaseň.
Husárik
Polom bez rezervácie
Obr. 6. Drevinové zastúpenie v umelej obnove
101
Zbornik.indb 101
17.10.2014 13:46:56
Najzávažnejší škodlivý faktor pôsobiaci na prirodzenú obnovu na monitorovaných územiach predstavovala v prvom cykle zver (tab. 2). Až 16,3 ±
0,3 % jedincov prirodzenej obnovy bolo poškodených zverou, pričom pri niektorých drevinách bol podiel poškodených zverou veľmi vysoký (jarabina,
rakyta, osika, jedľa, javor horský). Poškodenie ťažbou a snehom bolo vcelku
nízke. Rovnako nízky bol aj podiel jedincov na ktorých bola vykonaná individuálna ochrana proti zveri a burine.
Tabuľka 2. Celkový podiel poškodených a ošetrených jedincov prirodzenej obnovy
Drevina
BK
BR
JB
JD
JH
JS
JX
OS
SM
TP
VR
Spolu
Počet
jedincov
n
570
312
3 106
229
430
39
50
66
13 861
38
455
19 185
Poškodenie [%]
ťažbou
7 ± 1,1
1 ± 0,6
2,8 ± 0,3
1,3 ± 0,8
1,2 ± 0,5
0±0
0±0
0±0
2,8 ± 0,1
2,6 ± 2,6
1,8 ± 0,6
2,8 ± 0,1
snehom
8,9 ± 1,2
1,3 ± 0,6
3,8 ± 0,3
9,2 ± 1,9
0,5 ± 0,3
0±0
0±0
0±0
1,5 ± 0,1
0±0
1,3 ± 0,5
2,1 ± 0,1
Ochrana proti
zverou
17,9 ± 1,6
20,2 ± 2,3
55,1 ± 0,9
35,8 ± 3,2
33,3 ± 2,3
28,2 ± 7,2
52 ± 7,1
36,4 ± 5,9
5,5 ± 0,2
34,2 ± 7,7
41,5 ± 2,3
16,3 ± 0,3
burine [%]
3,3 ± 0,8
0±0
0,3 ± 0,1
0,9 ± 0,6
0±0
0±0
0±0
0±0
0,1 ± 0
0±0
0±0
0,2 ± 0
zveri [%]
0,7 ± 0,3
0±0
0±0
0,9 ± 0,6
0±0
0±0
0±0
0±0
0,1 ± 0
0±0
0±0
0,1 ± 0
Pozn.: Ide o priemernú hodnotu ± strednú chybu pri 68 %-nej spoľahlivosti.
Tabuľka 3. Celkový podiel poškodených a ošetrených jedincov v umelej obnove
Drevina
BK
JD
JH
JS
SC
SM
Spolu
Počet
jedincov
n
1 521
213
69
3
63
65
1 934
Poškodenie [%]
ťažbou
4,3 ± 0,5
4,7 ± 1,4
0±0
0±0
3,2 ± 2,2
0±0
4 ± 0,4
snehom
5,1 ± 0,6
1,4 ± 0,8
4,3 ± 2,5
0±0
11,1 ± 4
4,6 ± 2,6
4,9 ± 0,5
Ochrana proti
zverou
34,8 ± 1,2
60,6 ± 3,3
84,1 ± 4,4
66,7 ± 27,2
27 ± 5,6
20 ± 5
38,7 ± 1,1
burine [%]
0,5 ± 0,2
0±0
0±0
0±0
0±0
0±0
0,4 ± 0,1
zveri [%]
11,5 ± 0,8
39,9 ± 3,4
2,9 ± 2
0±0
4,8 ± 2,7
9,2 ± 3,6
14 ± 0,8
Pozn.: Ide o priemernú hodnotu ± strednú chybu pri 68 %-nej spoľahlivosti.
Pri umelej obnove (tab. 3) bola situácia v poškodení ešte horšia, zverou
bolo poškodených až 38,7 ± 1,1 % prežívajúcich sadeníc. Tu bola však ochrana
102
Zbornik.indb 102
17.10.2014 13:46:58
oveľa vyššia, chránených proti zveri (dominantne chemická ochrana) bolo asi
14 % všetkých sledovaných sadeníc na modelovom území. Podľa analýz sa tak
chráni veľmi málo sadeníc, pri najpoškodzovanejšej drevine javor, menej ako
3 %, lepšie chránená bola jedľa s asi 40 %-ným podielom chránených sadeníc
pri 60 % poškodených.
Vyhodnocovaním stavu prirodzenej obnovy výberovými metódami v odumierajúcich smrekových porastoch na Kysuciach a Orave sa zaoberali napr.
Kulla, Merganič, Marušák (2009). V porovnaní s použitým dizajnom v tejto
práci prostredníctvom pravidelne rozmiestnených plôch ale použili plochy
umiestnené na transektoch úmyselne zvolených na miestach najviac poškodených lokalít. Výsledky podobne ako naše potvrdili veľmi dobrú spontánnu
obnovu, s maloplošnou dynamikou v medzerách a pod zápojom materského
porastu. Rovnako potvrdili v prirodzenej obnove dominanciu smreka, nasledovaného bukom a jedľou. Podobné závery o bohatosti prirodzenej obnovy
a z oblasti postihnutej veternou kalamitou v Tatrách, ale aj z okolitých nepoškodených porastov uvádzajú Šebeň, Bošeľa, Kulla (2011). Tu sa použila pravidelná sieť monitorovacích plôch s rozstupom 500 × 500 m. Z Českej republiky prezentovala výsledky monitoringu prirodzenej obnovy lesa priamym
počítaním na monitorovacích plochách na Šumave Čížková (2010) a Jirsová,
Dvořák (2011). Aj tu v smrečinách po premnožení podkôrneho hmyzu dominujú v obnove smrek s výrazným náskokom pred jarabinou, brezou a ostatnými vtrúsenými drevinami.
Zhrnutie a záver
V príspevku sme priniesli informácie o stave obnovy na VDO Kysuce, ktorý sa nachádza na území ovplyvnenom veľkoplošným poškodzovaním smrečín. Výsledky z lokality Husárik aj Polom, vrátane rezervácie ukázali veľmi
dobrý potenciál prirodzenej obnovy. Menej ako 5 % monitorovacích plôch
neobsahovalo prirodzenú obnovu. Väčšinou sa na obnovných kruhoch identifikovali až desaťtisíce jedincov prirodzenej obnovy pri priemernom počte
na lokalite Husárik vyše 40 tisíc kusov na hektár a na lokalite Polom vyše
25 tisíc kusov na hektár. V drevinovom zložení na oboch lokalitách dominoval
smrek s podielom 70 – 80 %, čo môže spôsobovať určité problémy pri snahe
o premenu smrečín na porasty s prevahou iných drevín. Z ďalších drevín má
väčšie zastúpenie jarabina (najmä rezervácia Polom), ostatné druhy mali pomerne malé zastúpenie. Pri zohľadnení vitality smreka a poškodzovaní ostatných hlavných drevín odhryzom zveri možno očakávať, že následné generácie smrečín na nepôvodných stanovištiach Kysúc budú opäť tvorené prevažne
smrekom a bez cieľavedomých zásahov zameraných na zmenu drevinového
103
Zbornik.indb 103
17.10.2014 13:46:58
zloženia (podsadby, predsadby, ochrana kultúr, výchova) je predpoklad vytvorenia zmiešaných porastov málo reálny.
Umelá obnova bola zriedkavejšia, našla sa na menej ako polovici monitorovacích plôch založených v mladých porastoch. Najčastejšie dosahovala
priemerné hektárové počty 1 – 5 tisíc, pri celkovom priemere na MP s výskytom umelej obnovy okolo 2 tisíc kusov na hektár. Svedčí to o tom, že sa používa len ako doplnková k prirodzenej obnove. V drevinovom zložení jedincov
umelej obnovy dominoval buk s podielom 70 – 80 %, ďalej sa ešte vyskytli jedľa, smrekovec, javor a smrek. Najzávažnejší škodlivý činiteľ v prirodzenej aj
umelej obnove bola zver (v umelej obnove výraznejšie s celkovým podielom
nad 1/3, pri javore a jedli s väčšinovým podielom). V prirodzenej obnove boli
viac poškodzované prípravné dreviny. Ochrana proti zveri bola celkovo nízka.
Výsledky možno uplatniť v navrhovaných manažmentových opatreniach,
ktoré môžu využívať potenciál prirodzenej obnovy, ale pri prípadných rekonštrukciách treba počítať s výrazným nástupom smreka. Jeho vnášanie
do porastov sa javí ako zbytočné. Treba zlepšiť ochranu proti zveri najmä pri
cieľových drevinách ako jedľa a cenné listnáče, pričom ako dreviny tvoriace
potravu pre zver možno úspešne využívať prípravné dreviny z prirodzenej
obnovy. Vysoký potenciál prirodzenej obnovy umožňuje pri vhodných podmienkach časť holín ponechávať na prirodzený vývoj. To ale súčasná legislatíva prikazujúca zalesnenie holiny do dvoch rokov od jej vzniku obmedzuje,
a pre lepšie využívanie potenciálu prirodzenej obnovy by sa žiadala legislatívna úprava stavajúca viac na lehote zabezpečenia mladého lesného porastu
ako na povinnosti zalesniť holinu.
Rovnako je potrebné obmedzovať pôsobenie zveri ako škodlivého činiteľa
na rast a vývoj jedincov obnovy buď zvyšovaním podielu chránených sadeníc
a uplatňovaním viacerých spôsobov ochrany (okrem chemického ošetrovania
napríklad mechanickou ochranou sadeníc alebo budovaním oplôtkov), alebo
systémovými opatreniami na zníženie kmeňových stavov zveri na úroveň ktorá nebude spôsobovať nadmerné škody.
Ďalšie informácie o vývoji obnovy na VDO Kysuce prinesú opakované
cykly monitoringu, z ktorých druhý sa aktuálne uskutočňuje.
Poďakovanie
Príspevok vznikol vďaka finančnej pomoci z Agentúry na podporu výskumu a vývoja
v rámci projektu APVV-0273-11 „Vplyv vnútrodruhových a medzidruhových kompetičných vzťahov na produkčno-ekologické vlastnosti porastov buka a smreka“ (50 %), a na
základe podpory z operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho
fondu regionálneho rozvoja v rámci riešenia projektu „Demonštračný objekt premeny
104
Zbornik.indb 104
17.10.2014 13:47:01
odumierajúcich smrekových lesov na ekologicky stabilnejšie multifunkčné ekosystémy“
ITMS 26220220026 (50 %).
Aktivity na VDO Kysuce sú podporené aj Ministerstvom pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v rámci riešenia úlohy výskumu a vývoja „Výskum efektívneho využívania environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu lesov na
Slovensku II (EPOL II)“.
Použitá literatúra
Čížková, P., 2010: Biomonitoring lesních ekosystémů v NP Šumava. Lesnická práce
1/2010, s. 24–26.
Jirsová, P., Dvořák, L., 2011: Obnovní potenciál lesních porostů na Modravsku. Lesnická práce, 1/2011, s. 28–30.
Kulla, L., Šebeň, V., 2009: Metodika terestrického monitoringu na výskumno-demonštračnom objekte rekonštrukcie smrečín – VDO Kysuce. NLC Zvolen, 18 s.
Kulla, L., Merganič, J., Marušák, R., 2009: Analysis of natural regeneration in declining spruce forests on the Slovak part of the Beskydy Mts. – Beskydy, 2(1): 51–62.
Kulla, L., Šebeň, V., 2012: Problematika smrekových lesov (Kapitola 1). In: Kulla, L.,
Sitková, Z. (eds): Rekonštrukcie nepôvodných smrekových lesov. NLC-LVÚ Zvolen, 208 s.
Šebeň, V., Bošeľa, M., Kulla, L., 2011: Terestrická sieť na sledovanie procesu revitalizácie tatranského kalamitiska a jeho okolia. In: Štúdie o Tatranskom národnom
parku, 10 (43). Monografická štúdia o dôsledkoch veternej kalamity z roku 2004
na prírodné prostredie Vysokých Tatier. Tatranská Lomnica, s. 13–24.
Adresa autorov: Ing. Vladimír Šebeň, PhD., Ing. Ladislav Kulla, PhD., Národné
lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 2175/22,
960 92 Zvolen, e-mail: [email protected]; [email protected]
105
Zbornik.indb 105
17.10.2014 13:47:04
NOVELA ZÁKONA O LESOCH A JEJ DOPAD
NA POVINNOSTI PRI OBNOVE LESA
Tibor Jančok
Abstrakt: Národná rada Slovenskej republiky schválila 27. mája 2014 zákon č. 182/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony. Súčasťou schváleného zákona je aj zmena zákona č. 145/1995 Z. z.
o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov a zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli
v znení neskorších predpisov z dôvodu zosúladenia niektorých ustanovení,
resp. zjednotenia znenia citovaných zákonov s navrhovanou novelou zákona
o lesoch.
Nerecenzované príspevky
Kľúčové slová: novela zákona o lesoch, obnova lesa
Národná rada Slovenskej republiky schválila 27. mája 2014 zákon
č. 182/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
(ďalej len „zákon“). Zákon obsahuje 140 novelizačných bodov, ale napriek
pomerne veľkému rozsahu nemení základnú filozofiu pôvodného zákona
č. 326/2005 Z. z. lesoch��������������������������������������������������������
(ďalej len „zákon o lesoch“)���������������������������
, ale iba spresňuje a upravuje jednotlivé ustanovenia.
Hlavnými oblasťami zmien sú:
•• ochrana lesných pozemkov a povinnosti pri územnoplánovacej
činnosti
»» upravujú sa kompetencie orgánov štátnej správy pri rozhodovaní
o skutočnom druhu pozemkov – navrhovanou úpravou sa odstránia nedostatky súčasného znenia, podľa ktorého neboli v zákone
jednoznačne určené kompetencie na rozhodnutie o tom, či dotknutý pozemok nie je lesným pozemkom a na určenie skutočného
druhu pozemku priamo v rozhodnutí orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, rozhodnutia sa zároveň v zmysle navrhovaného
znenia predkladajú príslušnému orgánu štátnej správy na úseku
katastra nehnuteľností.
106
Zbornik.indb 106
17.10.2014 13:47:09
»» spresňuje sa postup pri územnoplánovacích konaniach – navrhovanou úpravou sa zjednoduší a sprehľadní proces konaní o vyňatí
lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov a zosúladí sa s postupmi
podľa stavebného zákona.
•• zásady obnovy lesa na holine a zásady vykonávania ťažby
»» upravuje sa spôsob určenia lehoty na obnovu lesa na holine, ako aj
dôvody, pri ktorých je možné určiť osobitný harmonogram obnovy
lesa na holine.
»» predlžuje sa lehota obnovy lesa na holine v prípade ochranných
lesov.
»» spresňuje sa definícia zásad vykonávania ťažby v porastoch nad 50
rokov (ustanovenie o maximálnom 15 %-nom prekročení predpísaného objemu ťažby sa nevzťahuje iba k úmyselnej ale k celkovej
ťažbe v dielcoch nad 50 rokov s možnosťou následného prekročenia len ďalšou náhodnou ťažbou).
»» spresňujú sa kritériá, kedy môže obhospodarovateľ lesa požiadať
o schválenie osobitného harmonogramu spracovania náhodnej
ťažby.
»» dopĺňa sa minimálne zakmenenie, ako ukazovateľ ťažby (nesmie
klesnúť pod 7/10 plného zakmenenia, okrem úmyselnej ťažby
a presne určených prípadov).
•• využívanie lesov verejnosťou a zákaz niektorých činností vrátane
väzieb na priestupky a iné správne delikty
»» zavádza sa ustanovenie o vstupovaní na lesné pozemky na vlastnú
zodpovednosť a nebezpečenstvo.
»» upravuje sa právo na organizovanie alebo vykonávanie aktivity
na lesných pozemkoch na účel dosiahnutia zisku len so súhlasom
vlastníka alebo správcu lesných pozemkov.
»» spresňuje sa pojem „nadmerné množstvo“ vo vzťahu k zberu semien, vyberaniu semenáčikov alebo sadeníc lesných drevín.
»» zavádza sa výnimka z niektorých zakázaných činností pre osoby
vykonávajúce zber alebo odber lesného reprodukčného materiálu.
•• odborné hospodárenie v lesoch
»» dopĺňa sa možnosť certifikácie lesov ako jedného z nástrojov zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch.
»» zavádza sa možnosť aktualizácie programu starostlivosti o lesy,
v prípade ak sa náhodnou ťažbou vyťaží viac ako polovica celkové107
Zbornik.indb 107
17.10.2014 13:47:10
ho objemu dreva určeného na ťažbu v schválenom programe starostlivosti o lesy.
»» zavádza sa možnosť financovať vyhotovenie programu starostlivosti o lesy z prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho fondu.
»» upravuje a zjednocuje sa režim zániku platnosti všetkých odborných spôsobilostí v lesnom hospodárstve (namiesto odnímania
osvedčení sa zavádza systém zániku jeho platnosti a to z taxatívne
určených dôvodov).
•• správa majetku vo vlastníctve štátu
»» upravujú sa podmienky nadobúdania majetku štátu – na zámenu,
nájom, výpožičku a prevod správy lesného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas ministerstva – navrhovaným znením sa predíde prípadným sporom v tom, že podľa
súčasného znenia správca najprv uzatvoril zmluvu, čím sa podľa
Občianskeho zákonníka stala platná a až následne ju predložil
na udelenie súhlasu ministerstvu, čím boli značne obmedzené
kompetencie ministerstva; zároveň sa zabraňuje podnájom už
prenajatého, resp. vypožičaného majetku vo vlastníctve štátu.
Súčasťou schváleného zákona je aj zmena zákona č. 145/1995 Z. z
o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (zvyšuje sa správny
poplatok za žiadosť o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti z 82,50 € na
170 €), zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom
reprodukčnom materiáli v znení neskorších predpisov z dôvodu zosúladenia
niektorých ustanovení, resp. zjednotenia znenia citovaných zákonov s navrhovanou novelou zákona o lesoch.
Najdôležitejšie dopady na povinnosti pri obnove lesa
1. Prvou podstatnou zmenou, ktorú zavádza novela zákona������������������
o lesoch vo �����
vzťahu k povinnostiam pri obnove lesa je predĺženie lehoty, do ktorej je obhospodarovateľ lesa povinný zalesniť holinu vzniknutú v ochranných lesoch
z dvoch rokov na tri roky. Uvedená úprava bola zavedená na základe požiadavky rezortu životného prostredia.
2. Novela zákona o lesoch spresňuje termín začatia plynutia lehoty na obnovu lesa na holine. V zmysle ustanovenia § 20, ods. 4 novely zákona
o���������������������������������������������������������������������
��������������������������������������������������������������������
lesoch, lehota na obnovu lesa začína plynúť od skončenia kalendárneho roku, v ktorom vznikla. Týmto ustanovením sa obhospodarovateľom
lesa umožňuje využiť na obnovu lesa na holine plné dva roky, t. j. dva jarné
108
Zbornik.indb 108
17.10.2014 13:47:11
3.
4.
5.
6.
a dva jesenné termíny zalesňovania, bez rozdielu, v ktorom mesiaci príslušného roku holina vznikla.
Ďalšou úpravou sa ruší podmienka očakávania prirodzenej obnovy na
predĺženie lehoty na obnovu lesa orgánom štátnej správy lesného hospodárstva o ďalšie dva roky. Súčasné znenie zákona o lesoch umožňuje orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, na základe žiadosti obhospodarovateľa lesa, predĺžiť lehotu na obnovu lesa na holine o ďalšie dva roky aj
v iných odôvodnených prípadoch.
V súvislosti s možnými obmedzeniami zo strany orgánov ochrany prírody
a krajiny pri spracovaní náhodnej ťažby (napr. ponechanie odumretého
lesného porastu z dôvodu zamedzenia sprístupnenia) sa novelou zavádza
možnosť neplynutia lehoty na obnovu lesa na holine v prípade, ak pri obnove lesa hrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo ochrany zdravia.
Zásadným spôsobom sa menia podmienky, kedy je možné, aby orgán
štátnej správy lesného hospodárstva schválil na žiadosť obhospodarovateľa lesa osobitný harmonogram obnovy lesa na holine. Osobitný
harmonogram obnovy lesa na holine môže orgán štátnej správy lesného
hospodárstva schváliť, ak pri spracovaní náhodnej ťažby vzniknú holiny,
ktorých rozsah presahuje 1/10 plánu zalesňovacích úloh (umelá obnova + prirodzená obnova) pre lesný celok alebo vlastnícky celok uvedených v programe starostlivosti o lesy alebo ak je to potrebné, z dôvodu
vytvorenia vekovo a priestorovo diferencovanej štruktúry porastov alebo
pri vzniku holín vyhlásením pozemku za lesný pozemok. Lehota na obnovu lesa na holine určená osobitným harmonogramom nesmie presiahnuť
20 rokov a nemožno ju predlžovať, pričom rozsah obnovy lesa na holine
na príslušný rok nesmie byť v schválenom harmonograme nižší ako 1/10
plánovanej umelej obnovy pre lesný celok alebo vlastnícky celok uvedenej v programe starostlivosti o�������������������������������������������
lesy, okrem
������������������������������������
posledného roka platnosti harmonogramu.
V súvislosti so zberom lesného reprodukčného materiálu novela zákona o lesoch dáva osobám, ktoré vykonávajú zber alebo odber lesného
reprodukčného materiálu podľa zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom
reprodukčnom materiáli v znení neskorších predpisov výnimku
zo zakázaných činností (jazdiť a stáť motorovým vozidlom na lesných
pozemkoch, zbierať v nadmernom množstve semená lesných drevín, vstupovať do lesných porastov, kde sa vykonáva technologická príprava pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné miesto), ktoré sú
nevyhnutné pre túto činnosť.
109
Zbornik.indb 109
17.10.2014 13:47:14
Zákon č. 182/2140 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005
Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony článkom „V“ sa novelizuje aj zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom
reprodukčnom materiáli v znení neskorších predpisov. Zmeny sa týkajú
povinnosti držiteľov osvedčení pri nahlasovaní zmien skutočností uvedených v osvedčení. Zavádza sa povinnosť súčasne s nahlásením zmeny
požiadať aj o vydanie nového osvedčenia. Platnosť starého osvedčenia vydaním nového automaticky zaniká. Týmto ustanovením sa odstraňujú rozdiely v aktuálnych údajoch o držiteľoch osvedčenia (adresa trvalého pobytu,
názov firmy, sídlo firmy) a údajoch uvedených v osvedčení tak, ako tomu bolo
podľa doterajšieho znenia predmetného zákona. Novela ďalej spresňuje dôvody zániku platnosti osvedčenia, ako aj dôvody, pre ktoré môže ministerstvo
rozhodnúť o zániku platnosti osvedčenia. V súvislosti s novelou predmetného
zákona treba upozorniť na povinnosť vyplývajúcu pre držiteľov osvedčení
z § 32b (prechodné ustanovenia), t. j. ak u osoby, ktorá je držiteľom osvedčenia došlo k zmene údajov uvedených v osvedčení do 30. júna 2014, je
táto osoba povinná ich oznámiť a požiadať ministerstvo o vydanie nového
osvedčenia do 30. júna 2015.
Cieľom novely zákona o lesoch bolo zosúladiť pôvodné znenie zákona
s požiadavkami vlastníkov, obhospodarovateľov lesov, ako aj orgánov štátnej
správy lesného hospodárstva, spresniť a upraviť niektoré pojmy a postupy pri
uplatňovaní zákona o lesoch a odstrániť nejasnosti pri jeho aplikácii v praxi.
Adresa autora: Ing. Tibor Jančok, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky, sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva,
Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, e-mail: [email protected]
110
Zbornik.indb 110
17.10.2014 13:47:15
ANALÝZA STAVU A VÝVOJA UZNANÝCH
ZDROJOV NA SLOVENSKU
Dagmar Bednárová
Abstrakt: Príspevok analyzuje vývoj a stav uznaných zdrojov lesného
reprodukčného materiálu v kategóriách zdrojov identifikovaný, selektovaný
a kvalifikovaný za obdobie rokov 2009 až 2013 pre dreviny smrek obyčajný,
jedľa biela, borovica lesná, smrekovec opadavý, dub letný a zimný a buk
lesný. Záverečné zistenia sú pozitívne a konštatujú, že uznaných zdrojov
lesného reprodukčného materiálu na Slovensku je dostatok, ale sa dostatočne
nevyužívajú.
Kľúčové slová: identifikovaný zdroj, semenný sad, uznaný porast, výberový
strom
Úvod
Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov v § 20,
ods. 2 určuje na umelú obnovu lesa a zalesňovanie možnosť použitia reprodukčného materiálu len zo zdrojov lesného reprodukčného materiálu (ďalej
len „LRM“) uznaných podľa zákona č. 138/2010 Z. z. o LRM v znení zákona
č. 49/2011 Z. z. so zmenami a doplnením zákona č. 73/2013 Z. z., a vyhlášky
č. 118/2013 Z. z., ktoré sú účinné od 1. júna 2013.
Kvalitný a stanovištne vhodný LRM je základom pre úspešný vývoj zakladaných lesných porastov.
Aj keď podiel prirodzenej obnovy lesa postupne narastá a podľa Zelenej
správy 2013 predstavuje v súčasnosti 37 %, umelá obnova má, s ohľadom
na zníženú a narušenú biodiverzitu najmä smrekových lesov, a aj bude mať
v lesnom hospodárstve na Slovensku nezastupiteľné miesto, o čom svedčí aj
19 011 ha umelej obnovy v roku 2012, čo je viac o 5,29 % oproti roku 2011.
Nakoľko základom pre obnovu lesa je dostatok kvalitných fenotypovo
vhodných uznaných zdrojov LRM Stredisko kontroly LRM NLC Zvolen vypracovalo analýzu vývoja zdrojov LRM a ich aktuálny stav za obdobie rokov
2009 – 2013.
111
Zbornik.indb 111
17.10.2014 13:47:16
Identifikované zdroje
V rokoch 2009 až 2010 boli zdroje LRM v�������������������������������
������������������������������
kategórii identifikovaný uznávané na jeden rok.
V roku 2009 predstavovala celková výmera zdrojov LRM v tejto kategórii
56,63 ha, pričom uznávané boli hlavne zdroje pre listnaté dreviny ako je javor
horský (13,34 ha), jaseň štíhly (8,98 ha), jelša lepkavá (9,88 ha), lipa malolistá (6,66 ha) a jarabina vtáčia (13,66 ha). Podiel týchto drevín predstavoval
87,44 % z celkovej výmery tejto kategórie.
V roku 2010 sa výmera zdrojov v tejto kategórii znížila v ostatných listnatých drevinách na výmeru 21,33 ha.
V období rokov 2011 – 2013, kedy sa už identifikované zdroje uznávajú
spravidla na 10 rokov, resp. na obdobie platnosti programu starostlivosti o les
(ďalej len „PSL“), boli uznané zdroje aj pre hlavné dreviny, hlavne vo vyšších
lesných vegetačných stupňoch (ďalej len „LVS“), v ktorých je nedostatok
uznaných porastov vo fenotypovej kategórii A, B – jedľu bielu, pre semenársku oblasť (ďalej len „SO“) 1, LVS 4 – 4,65 ha, LVS 5 – 1,85 ha a buk lesný
v SO 1, LVS 5 – 3,24 ha, SO 1, LVS 7 – 12,31 ha.
Za toto obdobie bolo pre ostatné listnaté dreviny uznaných 104,21 ha,
hlavne pre dreviny jarabina vtáčia, javor horský, jelša lepkavá, avšak producenti LRM prejavili aj záujem o uznanie a zber aj pre brest horský, jelšu
sivú a v dôsledku tlakov orgánov a organizácií ochrany prírody a krajiny
v povodiach Moravy, Dunaja aj o topoľ biely.
Vývoj zdrojov v kategórii identifikovaný za obdobie 2009 – 2013 je znázornený v obrázku 1.
Obr. 1. Výmera identifikovaných zdrojov v období rokov 2009 – 2013
SM – smrek obyčajný, JD – jedľa biela, BK – buk lesný, OI – ostané ihličnaté, OL – ostatné
listnaté
112
Zbornik.indb 112
17.10.2014 13:47:17
Uznané porasty
Zdroje LRM kategórie selektovaný, ktoré tvoria uznané zdroje známej
proveniencie v určených semenárskych oblastiach, predstavujú najväčšiu základňu pre produkciu osiva a sadbového materiálu určeného na umelú obnovu lesa a zalesňovanie.
Smrek obyčajný
Zastúpenie smreka obyčajného v lesoch Slovenska predstavuje
24,9 % (pôvodné zastúpenie bolo 5,72 % (Vladovič a kol. 1998)), pričom,
ako je uvedené v Zelenej správe 2013, ��������������������������������
môžeme očakávať výrazné znižovanie jeho zastúpenia v dôsledku negatívneho pôsobenia škodlivých činiteľov
v prospech zastúpenia ostatných ihličnatých drevín, hlavne jedle, smrekovca,
borovice ako aj buka lesného a ostatných listnáčov. Jeho výhľadové – cieľové
zastúpenie je 18,17 % (Vladovič a kol. 1998).
Vývoj výmery uznaných porastov smreka obyčajného za obdobie 2009 –
2013 je znázornený v obrázku 2, z ktorého je zrejmý pokles výmery hlavne
v rokoch 2009 – 2011 ako dôsledok veternej kalamity z roku 2004 a následnej
podkôrnikovej kalamity. Preto Stredisko kontroly LRM vyvinulo s vyhotovovateľmi PSL a obhospodarovateľmi lesa iniciatívu pri schvaľovaní nových
uznaných porastov, o čom svedčí nárast výmery uznaných porastov v roku
2012. Mierny pokles v roku 2013 je dôsledkom spracovania zmien v uznaných
zdrojoch. Predpokladáme, že výmera uznaných porastov pre smrek obyčajný
bude v budúcnosti stabilizovaná.
Obr. 2. Vývoj výmery uznaných porastov smreka obyčajného v období 2009 – 2013
113
Zbornik.indb 113
17.10.2014 13:47:18
Jedľa biela
Zníženie výmery uznaných porastov pre drevinu jedľa biela súvisí podobne ako pri smreku obyčajnom s výrazným poškodením uznaných porastov
kalamitami, takže v období 2009 – 2010 sme zaznamenali dočasný prepad
výmery uznaných porastov o 1 001 ha, ktorý sa následne pri vyhotovovaní
nových PSL podarilo upraviť a stabilizovať na súčasný stav uznaním nových
porastov – pozri obrázok 3.
Obr. 3. Vývoj výmery uznaných porastov jedle bielej v období 2009 – 2013
Celkovo sa žiada jedli bielej a jej zdrojom venovať zvýšenú pozornosť so
zámerom na ďalšie obdobia a hospodárenie v lesoch, nakoľko táto devina
vykazuje najväčší ústup v zastúpení (pôvodné zastúpenie 14,01 %, terajšie
4 % a výhľadové cieľové 6,73 % (Vladovič a kol. 1998)), pričom s ohľadom
na prebiehajúci a aj ďalej očakávaný významný ústup smreka zo zastúpenia
ihličnatých drevín, by mala jedľa časť uvoľnenej výmery vyplniť. Preto sa žiada
v lokalitách s výskytom dobrej prirodzenej obnovy jedle zriaďovať génové
základne alebo semenné porasty ako genetickú rezervu zdrojov pre budúce
obdobia. Napr. v roku 2013 bola zriadená ŠL TANAP-u Génová základňa
Magura pre jedľu bielu s výmerou 294,42 ha v SO 1, LVS 6.
Borovica lesná
Vysoký medziročný pokles výmery uznaných porastov borovice lesnej
v rokoch 2010 – 2011 bol spôsobený vysokými náhodnými ťažbami v priebehu spracovania rozsiahlej kalamity na Záhorí. Vývoj a stav uznaných porastov pre túto drevinu má klesajúcu tendenciu, nakoľko sa osivo zabezpečuje
hlavne zo semenných sadov – pozri obrázok 4. Zásoba osiva nazbieraného zo
semenných sadov 31. 12. 2013 predstavuje 243 kg, čo je 57 % celkovej zásoby
osiva borovice lesnej. Aj menší záujem lesnej prevádzky o pestovanie sadbového materiálu tejto dreviny nevytvára tlak na obhospodarovateľov lesa, aby
žiadali ďalšie uznávanie vhodných lesných porastov.
114
Zbornik.indb 114
17.10.2014 13:47:24
Obr. 4. Vývoj výmery uznaných porastov borovice lesnej v období 2009 – 2013
Smrekovec opadavý
Vyrovnaný stav výmery uznaných porastov vykazuje smrekovec opadavý,
kde sa výmera za celé sledované obdobie udržiava so stavom uvedeným v obrázku 5.
Obr. 5. Vývoj výmery uznaných porastov smrekovca opadavého v období 2009 – 2013
Podobne ako pre borovicu lesnú, aj pre smrekovec opadavý sa zabezpečuje osivo zo semenných sadov. Zásoba osiva k 31. 12. 2013 nazbieraného zo
semenných sadov predstavuje 182 kg, čo je 38,6 % z celkových zásob osiva
smrekovca opadavého. Tlak na schvaľovanie uznaných porastov pre túto drevinu je hlavne pre SO 2 a 3 vo všetkých LVS, pretože v týchto semenárskych
oblastiach je aj zvýšený záujem o zber semennej suroviny.
Buk lesný
Vysoké celoštátne zastúpenie dreviny buk lesný – 32 % (Vladovič
1998 uvádza pôvodné zastúpenie 47,85 % a výhľadové cieľové zastúpenie
35,86 %) sa výrazne prejavuje aj na výmere uznaných porastov pre túto drevinu, ktorých výmera vzrástla od roku 2009 o 2 257 ha, čím je dlhodobo vytvorená rozsiahla základňa kvalitných zdrojov fenotypovej kategórie A, B pre
túto drevinu, čo jednoznačne prezentuje aj obrázok 6.
115
Zbornik.indb 115
17.10.2014 13:47:26
Obr. 6. Vývoj výmery uznaných porastov buka lesného v období 2009 – 2013
Dub zimný a dub letný
Pri drevine dub zimný sme zaznamenali pokles výmery v roku 2012, čo
súviselo hlavne so spracovaním zmien v uznaných zdrojoch aj za rok 2011.
Vývoj výmery uznaných porastov je priaznivý pre dub letný, kde za obdobie sledovaných piatich rokov registrujeme nárast o 462 ha, čo predstavuje zvýšenie o 53 %. Pre oba druhy je to priaznivý vývoj výmery uznaných
porastov, nakoľko výhľadové cieľové zastúpenie má v porastoch Slovenska byť pre dub zimný 16,39 % a dub letný 1,69 % (Vladovič a kol. 1998).
Ako uvádzajú, pôvodné zastúpenie pre dub zimný bolo 16,19 % a dub letný
0,81 %.
Stav uznaných porastov pre oba druhy uvádzajú obrázky 7 a 8.
Obr. 7. Vývoj výmery uznaných porastov duba zimného v období 2009 – 2013
116
Zbornik.indb 116
17.10.2014 13:47:27
Obr. 8. Vývoj výmery uznaných porastov duba letného v období 2009 – 2013
Celkovo je pre duby vytvorená dostatočná základňa uznaných porastov,
ktorú bude možno naplno využívať aj v širšom pásme lesných vegetačných
stupňov s ohľadom na zmenené zásady vertikálneho prenosu LRM upravené
vo vyhláške MPRV SR č. 501/2010 Z. z.
Problém je však pri veľmi nepravidelných úrodách, čo spôsobuje, že množstvo sadbového materiálu pre tieto dreviny nie je dostačujúce.
V roku 2012 bola celková výmera uznaných porastov 69 555 ha, v roku
2013 68 429 ha. Stav uznaných porastov odzrkadľuje hlavne potreby užívateľov (keďže užívatelia nesúhlasia s uznávaním všetkých porastov, ktoré sú
zaradené do fenotypovej kategórie A alebo B), ale v neposlednom rade aj stav
lesov Slovenska, kedy aj keď je dopyt po zdrojoch vo vyšších LVS, nie sú možnosti uznať, resp. nájsť vhodné porasty na uznanie, nakoľko sú porasty rozvrátené kalamitami.
Zastúpenie uznaných porastov v lesných vegetačných stupňoch odzrkadľuje prirodzené rozšírenie drevín.
Zníženie výmery uznaných porastov v roku 2013 oproti roku 2012
o 1 126 ha súvisí so spracovaním oznámení o zmenách v uznaných zdrojoch
aj za rok 2011.
Aj napriek tomu si Stredisko kontroly LRM dovoľuje tvrdiť, že uznaných
porastov na Slovensku je dostatok, len sa nedostatočne využívajú. V zberovej sezóne 2012/2013 sa na priamom odbere z uznaných porastov podieľalo
len 11 % uznaných jednotiek a častým javom je, že v tej istej uznanej jednotke
v úrodnom roku zbiera LRM aj viac odborne spôsobilých osôb.
K problematike evidovanej výmery uznaných porastov treba zdôrazniť, že
významná časť správcov zdrojov nedodržuje ustanovenia § 8, ods. 16 zákona
o LRM a nenahlasuje do 15. 02. bežného roka zmeny dotýkajúce sa výmery
uznaných porastov k 31. 12. predchádzajúceho roku. Napr. v roku 2013 predložilo toto oznámenie v súlade so zákonom len 10 % správcov zdrojov, z toho
28 štátnych subjektov a 59 neštátnych subjektov.
117
Zbornik.indb 117
17.10.2014 13:47:29
Výberové stromy
Výberové stromy, zdroj kvalifikovaný, sú selektované v prípade záujmu
založiť pre určitú drevinu semenný sad. Stále je v evidencii najviac výberových stromov smrekovca opadavého (939 ks) a borovice lesnej (793 ks), čo je
dôsledkom zakladania semenných sadov v 70. a 80. rokoch z týchto drevín.
Samozrejme, že nie je isté, či všetky výberové stromy ešte existujú, nakoľko ako je uvedené vyššie, oznámenia o zmenách v uznaných zdrojoch nie sú
predkladané správcami zdrojov v zmysle zákona.
Považujeme za potrebné komentovať vývoj počtu a stavu výberových stromov pre drevinu smrek obyčajný, kde sa významným spôsobom na dramatickom poklese počtu prejavili dôsledky hynutia smrečín a kalamít.
Stredisko kontroly LRM v spolupráci s obhospodarovateľmi lesov, ako
v štátnom tak aj v neštátnom sektore, vyvinuli úsilie na selekciu a uznanie
nových výberových stromov, takže v roku 2009 z kritického stavu 198 ks výberových stromov sa do súčasného obdobia podarilo uznať 207 ks výberových
stromov pre túto drevinu, ktorých časť bola využitá pri zakladaní nových semenných sadov v Lesoch SR, š. p. a ŠL TANAP-u – obrázok 9.
Obr. 9. Vývoj počtu výberových stromov smreka obyčajného v období 2009 – 2013
Stav výberových stromov pre buk lesný (38 ks), jedľu bielu (154 ks), dub
zimný (377 ks) a dub letný (117 ks) je stabilizovaný a vyplýva z toho, že lesná
prevádzka nemá záujem, resp. nepotrebuje zakladať semenné sady z týchto
drevín. Stav výberových stromov ostatných ihličnatých drevín (317 ks) a ostatných listnatých drevín (1 457 ks) je stabilizovaný a pri listnatých drevinách
má mierne stúpajúcu tendenciu, ktorá vyplýva zo záujmu zakladať semenné
sady z netradičných druhov drevín, pre ktoré je potrebná selekcia a uznanie
výberových stromov, ako napr. jarabina oskorušová.
118
Zbornik.indb 118
17.10.2014 13:47:31
Semenné sady
Ďalším kvalifikovaným zdrojom sú semenné sady. Ich počet a výmera boli
upravené pred rokom 2009 celoštátnou plošnou revíziou, v rámci ktorej boli
nepotrebné sady zrušené.
Po roku 2009 boli založené 3 semenné sady: pre smrek obyčajný Paráč,
SO 1, LVS 5 – 1,85 ha, pre čerešňu vtáčiu Suchánka, SO 1, LVS 3 – 1,30 ha
a pre brest horský Strelenka, SO 1, LVS 4 – 1,00 ha. V roku 2013 boli na základe žiadostí správcov semenných sadov zrušené 4 semenné sady (1 – SC,
3 – BO), takže celkový stav s výmerou 138,27 ha je uvedený v tabuľke 1.
Tabuľka 1. Počet a výmera semenných sadov podľa drevín k 31. 12. 2013
Semenné sady
Drevina
Smrek obyčajný
Jedľa biela
Borovica lesná
Smrekovec opadavý
Ostatné ihličnaté
Duby
Buk lesný
Ostatné listnaté
Spolu
počet
ha
4
1
12
29
5
2
—
12
65
5,85
2,30
28,35
79,02
8,60
3,00
—
11,15
138,27
% z celkovej výmery
sem. sadov
4,23
1,66
20,50
57,15
6,22
2,17
—
8,07
100,00
Semenné sady boli a sú zakladané hlavne z dôvodu skoršieho rodenia
a ľahšieho zberu semennej suroviny. 33 semenných sadov nevyhovuje súčasnej legislatíve, pretože sú založené z menej ako 40 výberových stromov. V rokoch 2009 – 2013 boli semenné sady využité nasledovne: SM 25 %, BO a SC
52 %, OL 50 %, OI 80 %. Naďalej konštatujeme, že 33��������������������
�������������������
semenných sadov nevyhovuje súčasnej legislatíve, pretože sú založené z menej ako 40 výberových
stromov. Zakladanie nových semenných sadov je finančne náročné a následne aj starostlivosť o nich. Starostlivosť o ne je vykonávaná aj v súčasnej dobe
len v najnutnejších výkonoch. V dôsledku toho niektoré sady vôbec nerodia.
V budúcnosti bude nutné prehodnotiť existenciu niektorých sadov a zamyslieť
sa nad tým, či by nebolo vhodné založiť nové semenné sady.
Záver
Záverom je potrebné dodať, že v prípade neúrody v uznaných zdrojoch,
prípadne pri výpadkoch produkcie LRM z rôznych dôvodov, tak ako pre dopl119
Zbornik.indb 119
17.10.2014 13:47:35
nenie trhu, tak aj pre sprehľadnenie obchodnej výmeny a dovozu LRM, budú
mať priaznivý dopad podmienky obchodnej výmeny alebo dovozu špecifikované pre hlavné dreviny uvedené v Metodike na použitie LRM na obnovu lesa
a zalesňovanie z obchodnej výmena alebo dovozu, ktorú v súlade s § 16 vyhlášky MPRV SR č. 501/2010 Z. z. vydalo NLC.
Môžeme konštatovať, že stav uznaných zdrojov je dostačujúci a stabilizovaný. Stredisko kontroly LRM bude naďalej spolupracovať s vyhotovovateľmi
PSL a obhospodarovateľmi lesov, aby boli naďalej uznávané len tie najkvalitnejšie porasty a výberové stromy. Ďalej je to už len na správcoch zdrojov ako
ich budú v budúcnosti využívať v záujme zachovania genofondu lesných drevín a biodiverzity našich lesov.
Poďakovanie
Príspevok bol vypracovaný v rámci projektu APVV 0889-11 a úlohy EPOL II.
Literatúra
Vladovič, J., Grék, J., Minďáš, J., Bucha, T., 1998: Prehodnotenie cieľového zloženia
lesných drevín s dôrazom na využívanie prirodzenej obnovy. Záverečná správa referenčnej úlohy 14/98, Zvolen, LVÚ Zvolen, s. 21–22.
Databáza zdrojov NLC – LVÚ Zvolen, Stredisko kontroly LRM 2009 – 2013.
Zákon č.
����������������������������������������������������������������������������
138/2010 Z. �������������������������������������������������������������
z. o LRM v znení zákona č. 49/2011 Z. z. so zmenami a doplnením zákona č. 73/2013 Z. z.
Zelená správa 2013, Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok
2012, MPRV SR Bratislava 2013, 83 s.
Vyhláška MPRV SR č. 501/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii
LRM a jeho uvádzaní na trh v znení vyhlášky č. 118/2013 Z. z. účinnej od 1. 6. 2013
Adresa autorky: Ing. Dagmar Bednárová, PhD., Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 2175/22, 960 92 Zvolen,
e-mail: [email protected]
120
Zbornik.indb 120
17.10.2014 13:47:35
PSI (Photon Systems Instruments), spol. s r.o.
Česká republika
www.psi.cz
Představuje:
LaiPen LP100
– Analyzátor indexu listové plochy
Měření:
–– Index listové plochy (LAI)
–– Fotosynteticky aktivní radiace
Klíčové vlastnosti:
–– Vysoká citlivost
121
Zbornik.indb 121
17.10.2014 13:47:36
––
––
––
––
––
––
––
––
––
Vestavěný sklonoměr
Měření v pěti různých úhlech náklonu
Skladný, napájený bateriemi
Rychlá a jednoduše opakovatelná měření
Možnost automatického měření
Možnost měření v páru
Rozsáhlá vnitřní paměť
USB konektivita
Vnější GPS modul
LaiPen
LP 100
Provozní módy:
–– Mód jednoho čidla:
–– referenční měření je provedeno předem, po, nebo během měření stejným přístrojem
–– Mód se dvěma čidly:
–– druhý přístroj je použit pro automatické ukládání referenčního údaje
Další výhody:
–– Jednoduché ovládání dvěma tlačítky nebo dotykovou obrazovkou
–– Nízká hmotnost a odolnost
–– Přímé odečítání hodnot, okamžité čtení hodnot
122
Zbornik.indb 122
17.10.2014 13:47:40
–– Vysoce přijatelná cena
–– Výborný pro rychlá opakovaná měření a pro monitoring rozlehlých rostlinných společenstev
PC konektivita:
–– Komplexní software z pohledu sběru a analýzy dat a jejich vizualizace
–– Export do Excelu
–– Originální aktualizace
Technická specifika:
–– Měřené parametry:
–– Index listové plochy
–– Fotosynteticky aktivní radiace
–– Zachycované vlnové délky:
–– 400 až 700 nm filtry pro měření FAR
–– 400 až 500 nm filtry pro měření LAI
–– Kapacita paměti:
Až 4 Mb.
–– Vnitřní ukládání dat:
Až 100,000 hodnot.
–– Display:
LC display pro 2 × 8 znaků.
–– Klávesnice:
Utěsněná, 2- tlačítkové ovládání.
–– Klávesnicová časová odezva:
Automatické vypnutí po 3 minutách nečinnosti.
–– Napájení:
4 AAA alkalické nebo výměnné baterie.
–– Životnost baterií:
Zpravidla 48 hodin plného provozu.
–– Velikost:
170 × 57 × 30 mm; 6.7“ × 2.2“ Î 1.2“.
123
Zbornik.indb 123
17.10.2014 13:47:42
–– Váha:
180 g, 6.5 oz.
–– Provozní podmínky:
Teplota: 0 až 55 ºC; Relativní vlhkost: 0 až 95 % (bez rizika kondenzace).
–– Podmínky ukládání dat:
Teplota: −10 až +60 ºC; Relativní vlhkost: 0 až 95 % (bez rizika kondenzace).
–– Záruka:
1 rok.
Přístroj byl vyroben ve spolupráci
PSI (Photon Systems Instruments, spol. s r. o.)
Drásov 470, 664 24 Drásov,
Česká republika
www.psi.cz
a CzechGlobe (Centrum výzkumu globální změny AV ČR, v.v.i.)
Bělidla 986/4a, 603 00 Brno,
Česká
republika
www.czechglobe.cz
Jsme připraveni konzultovat vaše dotazy. Prosím kontaktujte nás pro bližší
informace a cenu na: [email protected]
Vývoj přístroje probíhal v rámci projektu:
TA02010945
124
Zbornik.indb 124
17.10.2014 13:47:42
PSI (Photon Systems Instruments), spol. s r. o.
Czech Republic
www.psi.cz
This issue is dedicated to:
LaiPen LP100
Leaf Area Analyzer
Measurements:
–– Leaf Area Index
–– Photosynthetically active radiation
Key Features:
––
––
––
––
––
––
High sensitivity
Integrated inclination sensor
Measurement in five different acceptance angle
Handheld and battery-powered
Fast and easily repeatable measurements
Manual and automatic measurement
LaiPen
LP 100
125
Zbornik.indb 125
17.10.2014 13:47:44
–– Large internal data storage
–– USB (or Bluetooth) communication
–– External GPS module
Operation modes:
–– Single sensor mode:
–– reference measurement is taken before, after or during measurement
with the same instrument
–– Two sensor mode:
–– second instrument is used for automatic logging of reference signal
Other Benefits:
––
––
––
––
––
Simple two-button or touch-screen operation
Lightweight and durable
Straight-forward operation, instant readouts
Affordable price
Great for rapid, repeated measurements and for large plant-screening
programs
PC Connectivity:
–– Comprehensive software with data collection, data analysis and visualization
–– Export to Excel
–– Firmware update
126
Zbornik.indb 126
17.10.2014 13:47:49
Technical Specification:
–– Measured Parameters:
–– Leaf Area Index
–– Photosynthetically active radiation
–– Detector Wavelength Range:
–– 400 to 700 nm bandpass filters for PAR measurement
–– 400 to 500 nm bandpass filters for LAI measurement
–– Memory Capacity:
Up to 4 Mb.
–– Internal Data Logging:
Up to 100,000 data points.
–– Display:
2 × 8 characters LC display.
–– Keypad:
Sealed, 2-key tactile response.
–– Keypad Escape Time:
Turns off after 3 minutes of no use.
–– Power Supply:
4 AAA alkaline or rechargeable batteries.
–– Battery Life:
48 hours typical with full operation.
–– Size:
170 × 57 × 30 mm; 6.7” × 2.2” Î 1.2”.
–– Weight:
180 g, 6.5 oz.
–– Operating Conditions:
Temperature: 0 to 55 ºC; Relative humidity: 0 to 95 % (non-condensing).
–– Storage Conditions:
Temperature: −10 to +60 ºC; Relative humidity: 0 to 95 %
(non-condensing).
–– Warranty:
1 year parts and labor.
127
Zbornik.indb 127
17.10.2014 13:47:51
Additional accessories
–– Tripod for automatic readings in open plot
–– Rod for measuring above shrubs or regeneration
Publications related to the topic
Jonckheere, I., Fleck, S., Nackaerts, K., Muys, B., Coppin, P., Weiss, M., Baret, F. (2004). Review of methods for in situ leaf area index (LAI) determination. Part I. Theories, sensors and hemispherical photography. Agricultural and Forest Meteorology 121: 19–35.
Nilson, T., Kuusk, A. (2004). Improved algorithm for estimating canopy indices from gap fraction data in forest canopies. Agricultural and Forest
Meteorology, 124(3–4), 157–169.
Pokorný, R., Marek, M. V. (2000). Test of accuracy of LAI estimation by LAI2000 under artificially changed leaf to wood area proportions. Biologia
Plantarum 43 (4): 537–544.
Pokorný, R., Šalanská, P., Janouš, D., Pavelka, M. (2001). ALAI-02D – a new
instrument in forest practice. Journal of Forest Science 47, 164–169.
Pokorný, R., Tomášková, I., Havránková, K. (2008). Temporal variation and
efficiency of LAI in young mountain Norway spruce stand. European
Journal of Forest Research 127 (5): 359–367.
Weiss, M., Baret, F., Smith, G. J., Jonckheere, I., Coppin, P. (2004). Review of
methods for in situ leaf area index (LAI) determination. Part II. Estimation of LAI, errors and sampling. determination. Agricultural and Forest
Meteorology, 121 (1–2): 37–53.
Produced and developed in cooperation
of PSI (Photon Systems Instruments),
spol. s r.o., Drasov 470, 664 24 Drasov,
Czech Republic, www.psi.cz
CzechGlobe (Global Change Research Centre) AS CR, Belidla 986/4a, 603 00 Brno,
&
Czech Republic, www.czechglobe.cz
We are prepared to consult your exact requirements. Please contact us for detailed information and price at [email protected]
Supported by the project No.: TA02010945 under
128
Zbornik.indb 128
17.10.2014 13:47:53
NÁRODNÉ
Dagmar Bednárová
LESNÍCKE
CENTRUM
AKTUÁLNE PROBLÉMY
V ZAKLADANÍ
A PESTOVANÍ LESA
2014
Obalka_1.indd 1
20.8.2014 13:47:37
Download

aktuálne problémy v zakladaní a pestovaní lesa