Dokumentácia z ~YRGnej oponentúry úlohy výskumu a vývoja
VÝSKUM EFEKTÍVNEHO VYUŽÍVANIA
ENVIRONMENTÁLNEHO, EKONOMICKÉHO
A SOCIÁLNEHO POTENCIÁLU LESOV
NA SLOVENSKU
Zodpovedný riešiteľ úlohy výskumu a vývoja:
prof. Ing. Július Novotný, CSc. a kol.
Obsah:
Správa pre úvodnú oponentúru
Záznam z úvodného oponentského konania s prílohami:
a) Pozvánka
b) Prezenčná listina
c) Oponentské posudky
d) Stanoviská členov oponentskej rady
e) Písomné odpovede na oponentské posudky
a stanoviská členov oponentskej rady
Zvolen apríl 2008
prof. Ing. Július Novotný, CSc. a kol.
VÝSKUM EFEKTÍVNEHO VYUŽÍVANIA
ENVIRONMENTÁLNEHO, EKONOMICKÉHO
A SOCIÁLNEHO POTENCIÁLU LESOV
NA SLOVENSKU
Správa pre úvodnú oponentúru úlohy výskumu a vývoja
Zvolen marec 2008
© Národné lesnícke centrum 2008
Rozsah 73 strán
Titulný list
1) Autori správy:
prof. Ing. Július Novotný, CSc.
Ing. Igor Štefančík, CSc.
RNDr. Tomáš Hlásny, PhD.
Ing. Milan Zúbrik, PhD.
Ing. Martin Moravčík, CSc.
Ing. Jaroslav Jankovič, CSc.
Spoluriešitelia:
Ing. Vladimír Bajcar, Ing. Peter Baláž, Ing. Martin Bartko, Ing. Dagmar Bednárová,
Ing. Michal Bošeľa, Ing. Dušan Brutovský, CSc., Dr. Ing. Tomáš Bucha, Mgr. Róbert Cibula,
prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc., Ing. Mikuláš Černota, Mgr. Gabriela Debnárová,
Ing. Slavomír Finďo, CSc., Ing. Elena Foffová, CSc. Ing. Andrej Gubka, Ing. Alexander
Halák, Ing. Jozef Ištoňa, Ing. Martin Kamenský, CSc., Dr. Ing. Bohdan Konôpka, doc. Ing.
Jozef Konôpka, CSc., Ing. Miroslav Kovalčík, Ing. Ladislav Kulla, PhD., Ing. Andrej
Kunca, PhD., Ing. Alžbeta Lengyelová, Ing. Roman Leontovyč, PhD., Ing. Roman
Longauer, CSc., Ing. Valéria Longauerová, Ing. Eva Machanská, PhD., Ing. František Máliš,
Ing. Julián Mecko, CSc., Ing. Christo Nikolov, Ing. Vladimír Nociar, Ing. Milan Oravec,
CSc., Ing. Marian Pacalaj, PhD., Ing. Jozef Pajtík, Ing. Pavel Pavlenda, PhD., Ing. Hana
Pavlendová, PhD., doc. Ing. Rudolf Petráš, CSc., Ing. Viera Petrášová, CSc., Bc. Ivan Pôbiš,
Ing. Tibor Priwitzer, PhD., Ing. Marián Radocha, CSc., Ing. Rastislav Raši, PhD., Ing. Ivor
Rizman, Ing. Milan Sarvaš, PhD., Ing. Zuzana Sarvašová, PhD., Ing. Matej Schwarz,
Ing. Zuzana Sitková, PhD., Ing. Marián Slamka, Ing. Slavomír Strmeň, Ing. Miriam Sušková,
Ing. Roman Svitok, CSc., Ing. Vladimír Šebeň, PhD., Ing. Elena Takáčová, RNDr. Slávka
Tóthová, PhD., Ing. Anna Tučeková, PhD., Ing. Jozef Tutka, CSc., Ing. Jozef Vakula,
Ing. Juraj Varínsky, CSc., Ing. Jozef Vladovič, PhD., Ing. Anna Vodálová
2) Riešiteľské pracovisko:
Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen
3) Štatutárny zástupca:
Ing. Roman Réh, CSc.
4) Názov úlohy výskumu a vývoja:
Výskum efektívneho využívania environmentálneho, ekonomického a sociálneho
potenciálu lesov na Slovensku
5) Vedúci úlohy výskumu a vývoja:
prof. Ing. Július Novotný, CSc.
6) Zodpovední riešitelia čiastkových úloh:
Ing. Igor Štefančík, CSc.
ČÚ 01
RNDr. Tomáš Hlásny, PhD.
ČÚ 02
Ing. Milan Zúbrik, PhD.
ČÚ 03
Ing. Martin Moravčík, CSc.
ČÚ 04
Ing. Jaroslav Jankovič, CSc.
ČÚ 05
7) Doba riešenia úlohy výskumu a vývoja:
január 2008 – december 2011
Obsah
1. Stručný úvod a zdôvodnenie potreby riešenia problematiky vzhľadom k súčasnému
stavu problematiky v SR a vo svete ................................................................................... 7
2. Ciele riešenia úlohy výskumu a vývoja............................................................................ 18
3. Vecná štruktúra úlohy výskumu a vývoja....................................................................... 20
3.1 ČÚ 01: Výskum reprodukčných zdrojov a postupov environmentálne priaznivého
pestovania lesa a lesníckych technológií.................................................................... 20
3.2 ČÚ 02 Štúdium ekológie, štruktúry a dynamiky lesných ekosystémov v meniacich sa
prírodných podmienkach............................................................................................ 21
3.3 ČÚ 03 Environmentálne priaznivé metódy ochrany a boja so škodlivými činiteľmi v
lesných ekosystémoch oslabených pôsobením biotických a abiotických faktorov ... 22
3.4 ČÚ 04 Výskum konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti lesníctva . 23
3.5 ČÚ 05 Výskum inovácií metód HÚL adaptovaných na nové sociálne,
environmentálne a ekonomické podmienky............................................................... 24
4. Charakteristika a zameranie riešenia podľa vecnej štruktúry úlohy........................... 25
4.1 ČÚ 01: Výskum reprodukčných zdrojov a postupov environmentálne priaznivého
pestovania lesa a lesníckych technológií.................................................................... 25
4.2 ČÚ 02 Štúdium ekológie, štruktúry a dynamiky lesných ekosystémov v meniacich sa
prírodných podmienkach............................................................................................ 27
4.3 ČÚ 03 Environmentálne priaznivé metódy ochrany a boja so škodlivými činiteľmi v
lesných ekosystémoch oslabených pôsobením biotických a abiotických faktorov ... 29
4.4 ČÚ 04 Výskum konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti lesníctva . 30
4.5 ČÚ 05 Výskum inovácií metód HÚL adaptovaných na nové sociálne,
environmentálne a ekonomické podmienky............................................................... 31
5. Metodické postupy riešenia úlohy výskumu a vývoja.................................................... 33
5.1 ČÚ 01: Výskum reprodukčných zdrojov a postupov environmentálne priaznivého
pestovania lesa a lesníckych technológií.................................................................... 33
5.2 ČÚ 02 Štúdium ekológie, štruktúry a dynamiky lesných ekosystémov v meniacich sa
prírodných podmienkach............................................................................................ 36
5.3 ČÚ 03 Environmentálne priaznivé metódy ochrany a boja so škodlivými činiteľmi v
lesných ekosystémoch oslabených pôsobením biotických a abiotických faktorov ... 38
5.4 ČÚ 04 Výskum konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti lesníctva . 43
5.5 ČÚ 05 Výskum inovácií metód HÚL adaptovaných na nové sociálne,
environmentálne a ekonomické podmienky............................................................... 46
6. Realizácia výsledkov riešenia ........................................................................................... 50
7. Ekonomické a spoločenské prínosy riešenia ................................................................... 53
8. Vecný a časový harmonogram riešenia a odovzdávania výsledkov.............................. 55
8.1 Čiastková úloha 01..................................................................................................... 55
8.2 Čiastková úloha 02..................................................................................................... 58
8.3 Čiastková úloha 03..................................................................................................... 59
8.4 Čiastková úloha 04..................................................................................................... 61
8.5 Čiastková úloha 05..................................................................................................... 63
9. Rozbor nákladov riešenia ................................................................................................. 66
10.Citovaná literatúra............................................................................................................ 67
1. Stručný úvod a zdôvodnenie potreby riešenia problematiky
vzhľadom k súčasnému stavu problematiky v SR a vo svete
Úloha výskumu a vývoja MP SR s názvom „Výskum efektívneho využívania
environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu lesov na Slovensku“ vznikla
na základe rozhodnutia Vedenia MP SR v r. 2007. Riešiteľským pracoviskom úlohy je
Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav so sídlom vo Zvolene. Zameranie
rezortnej úlohy výskumu a vývoja vychádza z Návrhového listu rezortnej úlohy výskumu
a vývoja na roky 2008–2011, schváleného vo Vedení MP SR dňa 20. 12. 2007 v rámci
materiálu „Koncepcia zamerania a podpory výskumu a vývoja v rezorte pôdohospodárstva
do roku 2010“ pod č. 5057/2007-620.
Lesné ekosystémy, ako jedna zo základných zložiek životného prostredia človeka,
predstavujú citlivý indikátor globálnych klimatických zmien i vplyvu ľudskej činnosti
na prírodné prostredie. Spolu s rozvojom poznávania prvkov prírodného prostredia a väzieb
medzi nimi sa dynamicky mení aj prístup uvedomelého ľudského zásahu na ich cielené
ovplyvňovanie smerom k ich vyššej ekologickej stabilite.
Opakujúce sa periódy sucha, zvyšujúca sa frekvencia veterných smrští, prívalových
dažďov ako jedných z prejavov pôsobenia globálnej klimatickej zmeny na lesy a tiež
zhoršovanie zdravotného stavu najmä smrekových porastov majú v súčasnosti významný
negatívny vplyv na stav lesov. V dôsledku toho sa znižuje vitalita niektorých lesných drevín
a lesné spoločenstvá sa stávajú menej stabilnými. Výsledkom uvedeného vývoja je aj vysoký
podiel náhodných ťažieb (osobitne v ihličnatých porastoch), a riziko plnenia všetkých
verejno-prospešných funkcií lesa, ktoré od lesných ekosystémov očakáva spoločnosť.
Na druhej strane, lesné hospodárstvo disponuje aj veľkým potenciálom pre ďalší rozvoj
produkcie vysoko kvalitných výrobkov a služieb s pridanou hodnotou pre rôznorodý a stále sa
zvyšujúci dopyt spoločnosti, založený na obnoviteľných zdrojoch surovín, čím sa stáva
jedným z hlavných faktorov rozvoja vidieka. Z nových environmentálnych, sociálnych
a ekonomických podmienok vyplýva nevyhnutnosť inovácií v systéme manažmentu
a využívania produkcie a ostatných úžitkov, ktoré trvalo udržateľné lesníctvo poskytuje celej
spoločnosti.
Novodobé ciele slovenského lesníctva sú sumarizované v materiáli Národný lesnícky
program SR do roku 2020 a Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007–2013 – časť
lesníctvo. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje neustále dopĺňanie vedeckých poznatkov
vo všetkých základných lesníckych vedných disciplínach ako aj aplikáciu najnovších
poznatkov z príbuzných vedných odborov. Preto bol vo vedení MP SR dňa 2. 2. 2007
pod č. 1303/2007-550 schválený dokument Priority pôdohospodárskej vedy a výskumu
do roku 2015. Na základe tohto dokumentu bol spracovaný návrh na riešenie novej rezortnej
úlohy výskumu a vývoja s názvom Výskum efektívneho využívania environmentálneho,
ekonomického a sociálneho potenciálu lesov na Slovensku, s riešením v trvaní 4 roky (2008–
2011). Tento výskum je súčasne plne kompatibilný so zámermi dlhodobej stratégie rezortu
pôdohospodárstva, ktorej hlavným cieľom je trvalo udržateľný rozvoj vidieka
prostredníctvom využívania potenciálu krajiny, pri zohľadnení požiadaviek spoločnosti
na zdravé životné prostredie človeka.
7
Výskumná úloha bude v zmysle hlavných cieľov zameraná na päť tematických okruhov
(problematík):
A. Výskum reprodukčných zdrojov a postupov environmentálne priaznivého pestovania lesa
a lesníckych technológií
B. Štúdium ekológie, štruktúry a dynamiky lesných ekosystémov v meniacich sa prírodných
podmienkach
C. Environmentálne priaznivé metódy ochrany a boja so škodlivými činiteľmi v lesných
ekosystémoch oslabených pôsobením biotických a abiotických faktorov
D. Výskum konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti lesníctva
E. Výskum inovácií metód HÚL adaptovaných na nové sociálne, environmentálne a
ekonomické podmienky
Zdôvodnenie potreby riešenia uvedenej problematiky s ohľadom na potreby lesníckej
praxe a s ohľadom na trendy v európskej a svetovej vede sú rozvedené podľa jednotlivých
tematických okruhov.
A. Výskum reprodukčných zdrojov a postupov environmentálne priaznivého pestovania
lesa a lesníckych technológií
Opakujúce sa periódy sucha, zvyšujúca sa frekvencia veterných smrští, prívalových
dažďov ako jedných z prejavov pôsobenia globálnej klimatickej zmeny na lesy a tiež
zhoršovanie zdravotného stavu najmä smrekových porastov majú už v súčasnosti významný
negatívny vplyv na stav lesov. V dôsledku toho sa znižuje vitalita väčšiny lesných drevín a
oslabené dreviny sa tak stávajú disponibilné na poškodenie abiotickými a biotickými
škodlivými činiteľmi. V tejto súvislosti napr. rozsah poškodenia lesov hubovými chorobami
prudko narastá od roku 1995, resp. poškodenie podkôrnym hmyzom po istom útlme v druhej
polovici 90-tych rokov minulého storočia má od začiatku tohto storočia nebezpečne stúpajúci
trend (ZELENÁ SPRÁVA, 2007). Výsledkom uvedeného vývoja je aj vysoký podiel náhodných
ťažieb (osobitne v ihličnatých porastoch), pričom reálne možno predpokladať, že podiel
náhodných ťažieb bude mať aj v nasledujúcich rokoch stúpajúci trend.
Jedným zo spôsobov čiastočnej eliminácie uvedených dopadov je dôsledné uplatňovanie
adekvátnych pestovných opatrení, ktoré musia byť v nasledujúcom období prioritne zamerané
na zmiernenie dôsledkov uvedeného stavu a to predovšetkým zvyšovaním potenciálu
prispôsobovania sa existujúcich porastov zmenám prostredia.
Základným predpokladom dopestovania ekologicky stabilnejších, prevažne zmiešaných
porastov je v prvom rade úspešná obnova počnúc zabezpečením a využitím vhodných
reprodukčných zdrojov (genetické vlastnosti), cez dopestovanie kvalitného sadbového
materiálu (po stránke morfologickej a fyziologickej) až po uskutočnenie samotnej umelej
(kombinovanej) obnovy lesných porastov.
Hoci má lesné semenárstvo na Slovensku veľmi dlhú tradíciu, v posledných rokoch bol
výskum sústredený najmä na základné potreby semenárskej praxe (zdokonalenie spracovania
semena a semennej suroviny, dlhodobé skladovanie rekalcitrantných a ortodoxných semien a
pod.). Výskum sa nezameriaval na sledovanie plodivosti drevín, periodicitu semenných
rokov, kvalitu a množstvo získaného semena. Okrem potreby aktualizovať, resp. získať nové
poznatky v tejto oblasti sa ukazuje potreba riešenia tejto problematiky aj vo vzťahu
k obchodovaniu s lesným reprodukčným materiálom (LRM) v rámci EÚ a k štátnej odbornej
kontrole na úseku lesného reprodukčného materiálu v zmysle Smernice Rady 1999/105/ES
o obchode s lesným reprodukčným materiálom. Ako najproblematickejšie dreviny sa z vyššie
uvedených hľadísk javia buk lesný a duby. Základné údaje potrebné pre semenársku prax, t. z.
údaje o plodivosti uvedených drevín, kvalite získaného osiva, prežívaní prirodzeného
zmladenia, frekvencii semenných rokov v našich podmienkach sú uvádzané v odbornej
literatúre zo 60-tych až 80-tych rokov minulého storočia (VYSKOT, 1958; VINCENT, 1965;
KANTOR, 1975), resp. niektoré z týchto údajov v odbornej literatúre úplne chýbajú.
8
S ohľadom na zvyšujúci sa podiel náhodných ťažieb, hlavne v smrekových porastoch,
možno predpokladať zvýšený dopyt po listnatom sadbovom materiáli. Úlohou lesného
škôlkarstva preto bude dopestovať v krátkom čase čo najväčšie množstvo kvalitného
sadbového materiálu. V súčasnej dobe sa vo väčšej miere pozornosť sústreďuje na používanie
krytokorenného sadbového materiálu. Možno konštatovať, že dobre sú prepracované
intenzívne technológie dopestovávania krytokorenného sadbového materiálu hlavne
pre ihličnaté dreviny, ktoré boli prevzaté hlavne zo severských krajín (APHALO, RIKALA,
2003; RIKALA 2000 atď.). Na druhej strane však chýbajú poznatky o dopestovávaní listnatých
druhov drevín (buk, dub), resp. vplyve odlišných environmentálnych faktorov (vplyv
fotoperiódy na klíčenie, rôzne spôsoby hnojenia na rast, napr. aplikácia hydroabsorbentov,
Bactofilu, získavanie odolnosti na mráz v jesennom období, atď.) na celkový proces
dopestovávania krytokorenného sadbového materiálu.
Z hľadiska environmentálne priaznivého pestovania lesa je potrebné výskum zamerať
komplexne na celú problematiku dopestovávania a následnej výsadby sadbového materiálu.
Hoci súčasná legislatíva uprednostňuje hospodárske spôsoby viažuce sa na prirodzenú
obnovu, pri praktickom obhospodarovaní lesa (najmä s ohľadom na uvedené skutočnosti) je
potrebné počítať aj s umelou obnovou. Aktuálne je to najmä v horských oblastiach
postihnutých celoplošnou deštrukciou až rozpadom porastov, po ktorej sa vytvárajú v rôzne
širokom páse zhoršené klimatické podmienky so všetkými určujúcimi, pre rast lesa
nepriaznivými charakteristikami. Výskum v oblasti umelej (kombinovanej) obnovy sa preto
musí zamerať na to s akým sadbovým materiálom a akými technologickými postupmi
zabezpečiť obnovu lesa tak, aby jednak zohľadňovala meniace sa environmentálne
podmienky prostredia a tiež splnila svoj účel s čo najnižšími finančnými nákladmi.
V lesných porastoch narušených škodlivými činiteľmi natoľko, že je ohrozená ich
požadovaná funkčnosť je potrebné začať s ich rekonštrukciami, v rámci ktorých pôjde
predovšetkým o zmenu ekotypov a druhového zloženia poškodzovaného lesa v prospech
ekotypov a drevín, ktorých ekologické požiadavky odpovedajú súčasným a očakávaným
podmienkam na danom stanovišti. V záujme zásady zachovania trvalosti lesných
ekosystémov treba podľa možnosti prednostne uplatňovať podsadby. V prípadoch, že porasty,
resp. ich časti sa nachádzajú v senilnej fáze obnovy treba posúdiť možnosti prípravy pôdy
pre prirodzenú obnovu alebo pristúpiť k rekonštrukcii cez umelú obnovu lesa.
V porastoch nepoškodených, resp. len v malej miere poškodených škodlivými činiteľmi sú
potrebné opatrenia na zvýšenie ich potenciálu prispôsobovania sa zmenám prostredia
prostredníctvom vhodnej výchovy. Preto je žiaduce zhromaždiť a získať čo najviac exaktných
poznatkov o výchovných postupoch zameraných na zvyšovanie individuálnej stability
vybraných porastových zložiek, udržiavanie druhovej diverzity a zvyšovanie štrukturalizácie
lesných porastov.
V uplynulom období došlo na Slovensku k stagnácii rozvoja ťažbových technológií, najmä
v dôsledku zmien vlastníckych vzťahov, nedostatku finančných zdrojov. V rozvinutých
štátoch s porovnateľnými prírodnými podmienkami sa pri výbere ťažbových technológií
rešpektujú najmä ekonomické a ekologické kritériá s cieľom dosiahnutia čo
najpriaznivejšieho pomeru medzi výnosmi a nákladmi pri zohľadnení ekologických kritérií.
Minimalizuje sa prácnosť operácií a optimalizuje zhodnotenie vyťaženého dreva so snahou
o jeho komplexné spracovanie.
Vzhľadom na lesnatosť, vývoj lesných zásob dreva, rast kapacít drevospracovateľského
priemyslu a alternatívne možnosti využívania nelesnej pôdy patrí SR v rámci EÚ k štátom
s najväčším potenciálom dendromasy využiteľnej na energetické účely v prepočte na jedného
obyvateľa. Chýbajúca dlhodobá stratégia a nedostatočná podpora energetického využívania
biomasy a ostatných obnoviteľných zdrojov energie (OZE) viedla k výraznému zaostávaniu
SR v ich využívaní za potenciálnymi možnosťami a tiež v porovnaní s vyspelými štátmi
9
s podobnými prírodnými podmienkami. Vo vyspelých štátoch s porovnateľnými prírodnými
podmienkami sa rozvoju produkcie a energetického využívania dendromasy a ostatných OZE
venuje dlhodobá pozornosť na základe uplatňovania dlhodobých stratégií, priamej a
nepriamej finančnej podpory, legislatívnych opatrení a tiež podpory výskumu a vývoja v tejto
oblasti.
B. Štúdium ekológie, štruktúry a dynamiky lesných ekosystémov v meniacich sa
prírodných podmienkach
Riešenie nadväzuje na projekt MP SR „Globálna zmena klímy a jej dopady na lesy SR“
riešený v rokoch 2003–2007, prehlbuje a rozširuje doposiaľ získané poznatky najmä z oblastí
ekológie, štruktúry a diverzity lesných ekosystémov v meniacich sa prírodných podmienkach.
Potreba riešenia tejto úlohy odráža trendy výskumu na európskej úrovni (séria projektov
venovaných dopadom meniacich sa podmienok prostredia na jednotlivé zložky ekosystémov
podporených v rámci rámcových programov EÚ ako CECILIA, CLAVIER, ADAM, CIRCLE...),
ako aj Národný lesnícky program SR na roky 2009–2011, v ktorom predstavuje problematika
klimatických zmien jeden z dôležitých konceptov (Rámcový cieľ 1 Priority 1, Priorita 4).
Táto téma je mimoriadne významná v oblasti strednej a východnej Európy, kde sú očakávané
dopady klimatickej zmeny výraznejšie a majú špecifickejší charakter, ako v iných regiónoch
(BALAJKA a kol., 2005; BRÁZDIL, 2003; HÄNSEL a kol., 2004; KUNDZWICZ A HATTERMANN,
2006; KYSELÝ a kol., 2000). Lesníctvo je všeobecne považované za mimoriadne zraniteľný
sektor, z dôvodov dlhej produkčnej doby lesných ekosystémov, počas ktorej s vysokou
pravdepodobnosťou môže dôjsť k významnejším zmenám klímy, ako aj z dôvodov ich
citlivosti na zmeny režimu biotických a abiotických disturbancií, ktoré bezprostredne reagujú
na meniace sa podmienky (ABER a kol., 2001; AYERS A LOMBARDERO, 2000; DALE a kol.,
2000, 2001).
Súčasné poznanie dopadov meniacich sa podmienok prostredia na lesné ekosystémy bolo
u nás doposiaľ prioritne zamerané na hodnotenie odoziev vybraných parametrov drevín
na dlhodobé zmeny klímy. Dopady klimatických extrémov, ako súčiniteľa dlhodobých zmien
klímy, doposiaľ študované neboli. Len okrajová pozornosť bola venovaná vzťahom medzi
meniacimi sa podmienkami prostredia a štruktúrou, diverzitou a ekologickou stabilitou
lesných ekosystémov. Satelitné zisťovanie biofyzikálnych a štrukturálnych vlastností lesov
umožňuje prehĺbiť poznatky o tom, ako lesný ekosystém reaguje na meniace sa podmienky,
akým spôsobom sa mení uhlíkový cyklus, alokácia uhlíka a produkcia lesov. Týmto témam,
v našich podmienkach bola taktiež zatiaľ venovaná pozornosť len okrajovo.
Čiastková úloha má za cieľ vyplniť medzeru v oblastiach dopadov meniacich sa
podmienok prostredia na ekológiu, štruktúru a dynamiku lesných ekosystémov a poskytnúť
podklady pre efektívny a cielený vývoj adaptačných a mitigačných opatrení.
C. Environmentálne priaznivé metódy ochrany a boja so škodlivými činiteľmi v lesných
ekosystémoch oslabených pôsobením biotických a abiotických faktorov
V ostatnom období sa celosvetovo zaznamenáva mimoriadny nárast výskytu prírodných
katastrof ako sú: záplavy, povodne, prívalové vody, suchá, zemetrasenia, hurikány, tsunami,
tajfúny, tropické búrky, lesné požiare a ďalšie katastrofy. Vznikajú tým obrovské ekonomické
straty. Podľa údajov FAO tieto škody narastajú exponenciálne. Zatiaľ čo v roku 1971–1975
dosahovali priemerne ročne necelých 10 mld. USD v rokoch 2001–2005 je to už takmer 70
mld. USD. Výnimkou nie je ani Slovensko, aj keď patrí medzi relatívne menej ohrozené
územia. Tieto prírodné katastrofy neobchádzajú ani lesy. Nepriaznivá je situácia taktiež
v Európe, kde v dôsledku veterných polomov vznikajú obrovské škody (napr. v roku 1990
orkán Daria a Vivian, 1999 Viebke, Anatol a Lothar, 2007 Kyrill a Emma). Aj na Slovensku
je situácia veľmi nepriaznivá. Náhodné ťažby v poslednom desaťročí dosahujú trojnásobok
objemu v 50-tych rokoch minulého storočia. Za hlavnú príčinu sa označuje klimatická zmena,
10
v dôsledku ktorej sa zvýšila agresivita škodlivých činiteľov a znížila rezistencia lesných
ekosystémov na ich pôsobenie. V rokoch 2002–2005 bola priemerná ročná náhodná ťažba
na Slovensku 3 724 tis. m3. Na tomto objeme sa podieľal vietor takmer 60 %. Najmä
v nadväznosti na to náhodná ťažba v dôsledku poškodenia lesných porastov podkôrnym
hmyzom stúpla na viac ako 17 % (priemerne ročne). Ako je známe, najviac sa na tejto
náhodnej ťažbe podieľala veterná kalamita z novembra 2004.
Veterné kalamity patria k najzávažnejším abiotickým škodlivým činiteľom. Vedeckovýskumné inštitúcie vo vyspelých krajinách Európy a Severnej Ameriky vzniknuté veterné
kalamity podrobne analyzovali a spracovali návody na ďalšie obhospodarovanie lesov
z hľadiska predchádzania polomom. Významné poznatky z tejto oblasti sú napr.
v publikáciách vydaných v ostatnom období vo Švajčiarsku (Ekonomické dôsledky víchrice
Lothar v lesoch Švajčiarska – 190 s.), Nemecku (Koreňové deformácie – riziko pre stabilitu
porastov – 196 s.), Kanade (Hodnotenie polomov a manažment v Britskej Kolumbii – 229 s.).
Konštatovalo sa zosilnenie pôsobenia víchríc v dôsledku ľudstvom spôsobenej zmeny klímy.
Dôvodom na riešenie problematiky je aj skutočnosť, že v dôsledku už uvedenej klimatickej
zmeny sa znížila účinnosť mnohých doposiaľ uplatňovaných preventívnych pestovnoochranných opatrení. Okrem vetra, lesné porasty poškodzujú aj ďalšie abiotické činitele,
najmä sneh (napr. v roku 2005) a námraza (v roku 2001). Narastá rozsah hynúcich a
uhynutých stromov v dôsledku sucha. Doterajšie výsledky výskumu ukazujú, že sa mení
charakter a priestorová distribúcia poškodzovania lesných porastov týmito činiteľmi. Preto
každá väčšia živelná pohroma by sa mala podrobne analyzovať. Ide najmä o zistenie príčin a
podmienok jej vzniku.
Podkôrny hmyz je v súčasnosti najškodlivejší biotický činiteľ v lesoch Slovenska,
postihujúci v najväčšej miere smrekové porasty. Na výške celkovej náhodnej ťažby sa v roku
2006 podieľal 31 %, z čoho najvyšší objem predstavovalo napadnutie lykožrútom
smrekovým. Jeho premnoženie je následkom jednak v poslednom období často sa
opakujúcich veterných kalamít a na druhej strane novodobého odumierania smrečín
severozápadných regiónoch našej krajiny. Následky klimatických zmien oslabujú smrekové
porasty rastúce v suboptime a tie sa stávajú následne menej rezistentné voči napadnutiu
podkôrnym hmyzom a to nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Náhodné ťažby
majú negatívny dopad aj na mimoprodukčné funkcie lesa, znemožňujú plánovanie v lesnom
hospodárstve a zapríčiňujú tak nemalé ekonomické straty.
Kalamitné plochy spôsobené abiotickými činiteľmi sa vyznačujú veľkým nahromadením
čerstvej biomasy v dôsledku náhleho rozpadu porastov. Toto prostredie vytvára vhodné
podmienky pre aktivizáciu biotických škodlivých činiteľov, hlavne podkôrneho hmyzu a
drevokazných húb. Z fytopatologického hľadiska sú dôležité predovšetkým parazitické
drevokazné huby, ktoré infikujú korene živých stromov a rozkladom drevnej hmoty ako aj
znížením prírastku spôsobujú lesnému hospodárstvu mimoriadne škody.
Najvýraznejšia kalamity a následne najväčšie kalamitné plochy sme na Slovensku
v poslednom období zaznamenali najmä v porastoch so zastúpením smreka. Často sú tieto
porasty už v predchádzajúcom období napadnuté parazitickými a drevokaznými hubami,
najmä rodu Armillaria a Heterobasidion annosum, ktoré významnou mierou ovplyvňujú
stabilitu lesných porastov. Taktiež veľmi rizikovou skupinou sú porasty zakladané
na bývalých poľnohospodárskych pôdach v nižších nadmorských výškach, ktoré sú z hľadiska
poškodenia drevokaznými hubami mimoriadne rizikové (ČERNÝ, 1989). Na ihličnatých
drevinách, hlavne na smreku, je ekonomicky významným parazitom Armillaria ostoyae
(Romagn.) Herink, známa aj pod synonymným názvom Armillaria obscura (Pers.) Herink.
(JANKOVSKÝ, SCHÁNĚL, 1997; FRONTZ et al., 1998; POPOOLA, FOX, 1996). Hlavné
nebezpečenstvo predstavuje pre smrek na kyslých stanovištiach, kde sa stáva extrémne silným
parazitom (QIAN et al., 1999). Popri podpňovkách medzi najnebezpečnejšie druhy patrí
11
koreňovník vrstevnatý Heterobasidion annosum (Fr.: Fr.) Bref. Infikované smreky majú
značne nižšie prírastky v porovnaní s neinfikovanými jedincami. Armillaria ostoyae a
Heterobasidion annosum môžu rovnako infikovať mechanicky neporanené, ale fyziologicky
oslabené (napr. suchom, zmenou pH) jedince, ako aj mechanicky poranené stromy v dôsledku
ohryzu zverou, pôsobenia mrazu, ťažby atď. Na Slovensku sa koreňovka i podpňovka bežne
vyskytujú a je veľmi pravdepodobné, že na plochách, ktoré boli postihnuté veternou
kalamitou, nájdu vhodné podmienky pre rýchle šírenie. K zvýšeniu rizika prispieva aj
nedostatok konkrétnych informácií o výskyte drevokazných húb na kalamitných plochách a
absencia ochranných opatrení proti obmedzeniu ich šírenia. Pre oblasti postihnuté veternou
kalamitou nie sú k dispozícii tak podrobné informácie o výskyte koreňovky a podpňovky,
ktoré by umožňovali prijímať kvalifikované rozhodnutia o potrebe opatrení na zamedzenie ich
šírenia v konkrétnych porastoch.
Bylinná vegetácia a krovitý podrast sú prirodzenou súčasťou lesných spoločenstiev. Sú
indikátorom vlastností a produkčnej schopnosti stanovišťa, producentom biomasy,
potravinovou základňou pre zver a ostatné živočíchy. Ako „nežiaducu vegetáciu“
klasifikujeme bylinný a krovitý pôdny kryt až vtedy, keď bráni prirodzenej a umelej obnove,
vnášaniu cieľových drevín do obnovovaných porastov. Nežiaduca vegetácia konkuruje
lesným drevinám v boji o svetlo, vlahu, živiny (BEGON et al., 1990; MÜLLER et al., 2003a, b).
Riešenie problematiky potláčania škodlivého vplyvu nežiaducej vegetácie je na Slovensku
nanajvýš aktuálne. Po rozsiahlych veterných a podkôrnikových kalamitách významne vzrástla
výmera umelo obnovovaných plôch, rozvrátené a preriedené porasty sú silno zaburinené, čo
sťažuje až znemožňuje vznik prirodzenej obnovy. K rozvoju „burinových“ druhov prispieva
aj vplyv globálnej klimatickej zmeny. V stále väčšej miere sa presadzujú druhy expanzívne,
so širokou ekologickou amplitúdou. Z tráv sú to predovšetkým smlzy (Calamagrostis spp.),
zo širokolistých predovšetkým černičie (Rubus fruticosus L.), vrbovky (Epilobium spp.),
zlatobyle (Solidago spp.), starčeky (Senecio spp.), malinčie (Rubus idaeus L.) a ďalšie.
Lokálne (v ruderálnych spoločenstvách, zverniciach, priehonoch dobytka, parkoviskách) sa
rozširujú štiavce (Rumex spp.). Z inváznych druhov majú v lesných ekosystémoch najväčšie
zastúpenie zlatobyle (Solidago spp.), netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera Royle),
lokálne pohánkovce (Fallopia spp.) a boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum
Sommier et Levier). Výskum bezprostredne nadviaže na výsledky získané pri riešení projektu
„Vplyv globálnej klimatickej zmeny na lesy Slovenska“, E 03–05 Stratégia integrovanej
ochrany lesa proti komplexu škodlivých činiteľov v podmienkach klimatickej zmeny, ktorá
bola riešená v rokoch 2004–2007. Problematika manažmentu nežiaducej vegetácie je aktuálna
aj v rámci krajín EÚ. Od roku 2005 sa rieši COST projekt E 47 „European network for
vegetation management: Towards environmental sustainability“, do ktorého je zapojených 17
európskych krajín vrátane Slovenska.
Zisťovanie početných stavov zveri je povinnosťou užívateľov poľovných revírov, ktorá im
vyplýva zo zákona o poľovníctve a slúži pre účely poľovníckeho plánovania. U nás sa
pre hospodárenie so zverou dlhodobo používa systém založený na normovaných a sčítaných
stavoch, ktorého najväčším úskalím je práve potreba presného zistenia stavov zveri. Pretože
sčítanie je veľmi náročnou záležitosťou, v praxi sa skutočný stav raticovej zveri
podhodnocuje, čoho výsledkom je stály nárast kmeňového stavu a škody na lese a
poľnohospodárskych kultúrach. Aj sčitovanie veľkých druhov predátorov sa v zmysle zákona
o poľovníctve robí k jarnému termínu (31. marec). Kým u raticovej zveri sú počty dlhodobo
podhodnocované, u šeliem práve naopak, sú vzhľadom na veľkú priestorovú aktivitu (home
range) nadhodnocované, až do takej miery, že oficiálne vykazované početnosti nemajú nijaký
logický základ a nezodpovedajú ani biologickým zákonitostiam druhu zveri ani možnostiam
biotopu. Napriek skutočnosti, že sčítanie zveri v praxi naráža na mnohé problémy, existujú
novšie metódy, ktorými je možné dospieť k presnejším záverom o početnosti rôznych druhov
12
zveri, ale tieto sa v poľovníckej praxi nevyužívajú, jednak pre ich neznalosť alebo dosiaľ
nebola zhodnotená možnosť ich praktického použitia v našich podmienkach. V princípe sa
metódy sčítania delia na dve skupiny priame a nepriame. V súčasnosti sa v ČR rieši
problematika využitia termovízie pre letecké a terestrické sčitovanie veľkej zveri. S úspechom
sa čoraz viac využíva metóda fotografovania zvierat v lokalitách ich zoskupovania alebo
na prechodoch, pričom existujú metódy a postupy na odvodenie celkovej početnosti alebo
denzity druhu. V doterajšom riešení sme sa na NLC vo Zvolene zaoberali tematikou
sezónnych migrácií a využívaním lesného prostredia jeleňou zverou za pomoci klasickej VHF
telemetrie. Vo výskume časovo-priestorovej aktivity veľkých druhov zveri (kopytníkov a
šeliem) je vhodné pokračovať pri využití modernejších metód, najmä GPS telemetrie, ktorá je
finančne menej náročná, ako VHF telemetria. GPS telemetria znižuje nároky na počet
pracovníkov a dopravu, pretože dátové súbory sú automatizovaným spôsobom zbierané
do pamäťovej jednotky umiestnenej na monitorovanom zvierati a pri niektorých systémoch aj
odosielané na výskumné pracovisko priamo z terénu cez systém GSM (GPS-GSM telemetria).
D. Výskum konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti lesníctva
Na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch je nevyhnutné posilňovanie
medzisektorovej spolupráce. Činnosti a opatrenia realizované inými sektormi často
ovplyvňujú schopnosť a možnosti lesov a lesníctva zabezpečovať ich hospodárske, sociálne
a ekologické funkcie. Taktiež implementácia lesníckej politiky ovplyvňuje súvisiace odvetvia
a rezorty. Doterajšie skúsenosti z medzisektorovej spolupráce poukazujú na množstvo
problémov. Z nich vyplýva najmä súčasná nepreviazanosť lesníckej politiky so súvisiacimi
politikami; nedostatočná spolupráca, koordinácia aktivít a komunikácia, napríklad s ochranou
prírody a krajiny; chýbajúca spolupráca pri uskutočňovaní opatrení súvisiacich s rozvojom
vidieka.
Posilňovanie medzisektorovej spolupráce v rámci trvalo udržateľného hospodárenia
v lesoch je tiež záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcim z Rezolúcie V1 prijatej
na Ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe v roku 2003 vo Viedni. Je cieľom
Akčného plánu Európskej únie (EÚ) pre lesy a jednou z priorít Národného lesníckeho
programu Slovenskej republiky. Kľúčovým faktorom úspešnosti lesného hospodárstva (LH)
je poznanie správania sa a hodnôt jednotlivých skupín so záujmami v LH. Praktické
skúsenosti pri presadzovaní záujmov LH preukázali absenciu relevantných údajov a potrebu
ich komplexného zhodnotenia.
Konkurencieschopnosť je dôležitým predpokladom ekonomickej životaschopnosti LH
v podmienkach trvalej udržateľnosti. Významne ju ovplyvňuje kvalita základných výrobných
faktorov (úroveň ponuky dreva a iných nedrevných produktov a služieb, v rámci existujúcich
podmienok prírodného prostredia), efektívnosť uplatňovaných technológií, racionálnosť
organizačných štruktúr a rozhodovacieho procesu, kvalita ľudských zdrojov, potenciál
spracovateľských odvetví, inovačná a podporná politika štátu a EÚ, schopnosť efektívnej
realizácie internalít a externalít lesnej výroby a relevantný proces diverzifikácie činností
podnikateľských subjektov.
Dôležitosť konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti LH sa zakotvila
v Akčnom pláne EÚ pre lesy, v Národnom lesníckom programe SR, Koncepcii rozvoja LH
na roky 2007–2013 – časť LH, v programovom vyhlásení vlády, v Prognóze a vízii vývoja
Slovenského pôdohospodárstva, lesníctva a vidieka, ako aj v dlhodobom výhľade zamerania
pôdohospodárskeho výskumu a štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015 a iných
dokumentoch.
Zvyšovanie konkurencieschopnosti lesníctva úzko súvisí s úrovňou nákladov lesnej
výroby, produktivity práce a kvality výrobkov, ako aj s absolútnymi konkurenčnými
výhodami vyplývajúcimi z prírodných a klimatických podmienok výroby a z procesu
výrobných a marketingových inovácií na Slovensku oproti štátom Európy a sveta. V rámci
13
výskumu by sa mali odvodiť modely „životaschopnosti“ lesných podnikov a lesníctva
v diferencovaných prírodno-výrobných podmienkach, vychádzajúce z multifunkčného
prírodného potenciálu lesných ekosystémov, kvality základných výrobných faktorov
a synergického efektu ekonomických, environmentálnych a sociálno-ekonomických nástrojov
lesníctva a hospodárstva SR.
Lesné hospodárstvo sa v EÚ vníma ako integrovaná súčasť rozvoja vidieka. K hlavným
cieľom patrí zvyšovanie kvality života podporou diverzifikácie ekonomických aktivít
a rozvojom služieb, s cieľom zvyšovania zamestnanosti a príjmov obyvateľstva vo vidieckych
a horských oblastiach. Predikcia vplyvov globalizácie a prijatia politiky EÚ na lesníctvo
v kontexte vidieckej politiky sa u nás doposiaľ neriešila. Vyhodnocoval sa najmä vplyv zmien
vlastníckych a užívateľských vzťahov ku pôde na efektívnosť lesného hospodárstva. Neriešila
sa problematika integrovaného systému vidieckeho priestoru, v ktorom má u nás lesníctvo,
s ohľadom na prírodné podmienky krajiny, nezastupiteľnú sociálno-ekonomickú úlohu. Preto
je dôležité začať s riešením pozície lesníctva a predikcie jeho úlohy pri rozvoji slovenského
vidieka v podmienkach členstva v EÚ, s cieľom využitia hlavných príležitostí integrácie
a silných stránok lesníctva.
Všetky medzinárodné lesnícko-politické procesy a inštitúcie jasne vyjadrili potrebu
opatrení smerujúcich k posilneniu prepojenia vedy a tvorby politiky. Kľúčovými témami
pre zefektívnenie rozhodovacích procesov na všetkých úrovniach sa stali tieto faktory:
efektívne zosúladenie výskumných a politických tém, vhodné spôsoby komunikácie
a prezentovania výsledkov vedy a syntetizácia informácií v kontexte komplexných
spoločenských vzťahov. V súčasnosti sú nutné interdisciplinárne postupy pre integráciu vedy
a výskumu do komunikačných stratégií vo forme prijateľnej pre tvorcov politík i širokú
verejnosť.
E. Výskum inovácií metód HÚL adaptovaných na nové sociálne, environmentálne a
ekonomické podmienky
Medzi najdôležitejšie faktory, ktoré významne ovplyvňujú celé lesníctvo a zvýrazňujú
potrebu zmien a inovácií metód HÚL možno označiť:
• zmeny v požiadavkách spoločnosti na plnenie a využívanie funkcií lesov a spoločenstiev
drevín v krajine (rast požiadaviek na plnenie verejnoprospešných, resp. ostatných (tzv.
mimoprodukčných funkcií) pri optimálnom využívaní produkčnej funkcie lesa), s čím je
spojený prechod na jemnejšie metódy hospodárenia a snaha o budovanie štrukturálne a
druhovo bohatších lesných porastov,
• zmeny stanovištných podmienok pre dreviny a lesné porasty vyplývajúce z globálnych
klimatických zmien a s tým súvisiace zmeny vo výskyte a intenzite abiotických a
biotických škodlivých činiteľov,
• nepriaznivý zdravotný stav lesov, spôsobený synergickým účinkom zmien prírodných
podmienok a antropogénnych vplyvov (znečistenie životného prostredia, emisie a
doterajšie obhospodarovanie lesov),
• vplyvy a zmeny vytvorené vstupom Slovenska do Európskej únie – vznik európskeho
výskumného priestoru, ako aj všeobecne a celosvetovo pôsobiace faktory rastúcej
globalizácie,
• prudký rozvoj biometrických metód a informačno-komunikačných technológií
umožňujúci podstatne zobjektívniť a zefektívniť hospodársku úpravu lesov a s ňou
súvisiace činností.
Pri nevyhnutných inováciách najvýznamnejšiu úlohu zohráva lesnícka veda a výskum.
Riešenie úlohy bude zamerané najmä na oblasť produkcie a rubnej zrelosti porastov hlavných
drevín, produkcie a rastových procesov mladých lesných porastov, integrované metódy
inventarizácie, metódy klasifikácie štruktúry lesných ekosystémov a jej dynamiky, možnosti
14
využívania moderných informačno-komunikačných technológií v lesníctve a optimalizáciu
rozhodovania v rámcovom plánovaní hospodárskej úpravy lesov.
Na Slovensku sa už približne 40 rokov realizuje cieľavedomý výskum rastových procesov
a produkcie dreva v lesných porastoch. Jeho hlavným výsledkom boli modely rastových
tabuliek a modely rubnej zrelosti hlavných drevín (HALAJ et al., 1987; 1990; 1998), ktoré sa
od roku 1991 realizujú v lesníckej a spoločenskej praxi. Uvádzané diela majú pre súčasnú, ale
aj budúcu hospodársku, ale najmä ťažbovú úpravu lesov veľký význam. Aj v dôsledku ich
realizácie sa v posledných rokoch významne zvýšili evidenčné zásoby dreva v lesných
porastoch a v nadväznosti na to, ale aj v nadväznosti na úpravu rubných dôb sa významnejšie
zvýšili aj výhľadové etáty ťažby dreva. I keď sa výskumom tejto problematiky dosiahli
originálne poznatky a veľmi významné výsledky, je nutné aj vzhľadom na vyššie uvedené
faktory v ňom pokračovať. V problematike modelov rastových tabuliek je potrebné overovať
vývojové trendy hlavných porastových veličín na báze opakovaných meraní trvalých
výskumných plôch (TVP) za dlhšie časové obdobie ako bolo 10–15, ojedinele 20 rokov pri
ich konštrukcii, aby sa nestratila kontinuita tohto výskumu. V problematike rubnej zrelosti a
rubných dôb uplynulo 15 rokov od celoplošnej realizácie predchádzajúcich výsledkov
výskumu a preto je potrebné znovu obnoviť výskum rubnej zrelosti lesných porastov a
aktualizovať jeho doterajšie poznatky.
Skúmanie a kvantifikácia biomasy veľmi úzko súvisí s bilanciami uhlíkových zásob, ktoré
sú zahrnuté v Kjótskom protokole ako jeden z mechanizmov pre lepšie objasnenie
klimatických zmien a ktoré hrajú dôležitú úlohu v globálnej bilancii emisií skleníkových
plynov (GHG). Keď zosumarizujeme slovenské, ale i zahraničné práce, ktoré sa zaoberajú
zisťovaním zásob biomasy a zásob uhlíka v lesných ekosystémoch, zistíme, že chýbajú tie,
ktoré obsahujú poznatky o najmladších porastoch. Aj v rastových tabuľkách hlavných drevín
(HALAJ, PETRÁŠ, 1998) sú údaje o mladých porastoch len od strednej výšky 2 – 3 m. Hoci
zásoby biomasy v najmladších porastoch nie sú veľké, ich výmera z celoslovenského hľadiska
nie je zanedbateľná a každoročne sa v dôsledku kalamít zväčšuje. Doterajší výskum, a to viacmenej celosvetovo, chápal produkciu biomasy drevín väčšinou len v zúženom ponímaní,
nezačleňujúc do nej asimilačné orgány a jemné korene. Pritom HELMISAARI a kol. (2002)
uvádzajú, že pre biochemické cykly, a teda aj produkciu biomasy, sú najdôležitejšie práve
uvedené dva komponenty. V ekológii sa používa pojem čistá primárna produkcia – ČPP
(anglický termín Net Primary Productvity / resp. Production/ – NPP). Ide o energiu
naakumulovanú rastlinami fotosyntézou po odčítaní časti energie spotrebovanej na respiráciu.
Teda zahŕňa biomasu kmeňa, vetiev, asimilačných orgánov a koreňov vytvorenú počas
jedného roka. V podmienkach Slovenska je klimatickou zmenou najviac ohrozený smrek
obyčajný vyskytujúci sa mimo areálu svojho prirodzeného rozšírenia (MINĎÁŠ, ŠKVARENINA,
2003). Ide o štvrtý (bukový) a piaty (jedľovo-bukový) vegetačný stupeň, t. j. o väčšinu
lesných stanovíšť v nadmorskej výške od cca 400 do 900 m. Uvedení autori navrhujú jeho
postupné nahrádzanie bukom obyčajným, ktorý je menej citlivý na stresy spojené
so sprievodnými javmi klimatickej zmeny, najmä ku stresu suchom. Z tohto dôvodu sa
pri riešení vecnej etapy zameriame na bučiny a smrečiny rastúce v štvrtom a piatom
vegetačnom stupni. Výskum sa bude orientovať na počiatočné štádiá lesných porastov, teda
na fázy nárastov, mladín a žŕdkovín do strednej hrúbky d1,3 = 7 cm, pretože údaje o zásobách
biomasy v týchto mladých porastoch sú neúplné.
Dostupnosť aktuálnych, objektívnych a dostatočne presných informácií o stave lesných
ekosystémov je kľúčová pre plánovanie adresných hospodárskych opatrení a kontrolu ich
realizácie. Spektrum požadovaných informácií sa v ostatnom období v súvislosti
s ekologizáciou lesného hospodárstva (prechodom na prírode blízke obhospodarovanie)
neustále rozširuje aj o netradičné veličiny (napr. informácie o mŕtvom dreve, prirodzenosti,
biodiverzite lesa atď.). Postupne narastá potreba meniť pohľad na tradičný les vekových tried
15
a na zaužívané súhrnné informácie (napr. triedenie podľa veku, rozdeliť na porasty rovnoveké
a rôznoveké, prípadne nahradiť ho rastovými stupňami, zaviesť ukazovatele vertikálnej a
horizontálnej štruktúry a i.). Zároveň sa rozširuje aj záujem o informácie týkajúce sa lesov na
nelesných pozemkoch a kladie sa dôraz na význam drevinovej vegetácie v krajine. Keďže lesy
tvoria takmer polovicu územia nášho štátu, efektívne zisťovanie aktuálnych a dostatočne
presných údajoch o nich je možné len systémom štatistických metód – výberových
inventarizácií lesa. Úroveň pri tom môže byť celoštátna (národná inventarizácia lesov),
regionálna (na úrovni krajov, lesných oblastí), podniková (hospodársky subjekt), či ešte nižšia
(vlastník, užívateľ), prípadne až na úroveň základnej jednotky priestorového rozdelenia lesa
(JPRL). V súčasnosti na Slovensku existujú viaceré systémy zisťovania stavu lesa.
Rozhodujúca väčšina informácií sa získava v rámci hospodársko-úpravníckeho zisťovania pri
podrobnom zisťovaní stavu lesa pre potreby podrobného plánovania na úrovni JPRL podľa
jednotlivých lesných celkov. V rámci komplexného zisťovania stavu lesa (KZSL, predtým
ekologický prieskum) sa na úrovni JPRL zisťovali podklady pre zložky modelov
hospodárenia, realizovalo a aktualizovalo sa podrobné typologické a pedologické mapovanie,
lesné ekosystémy sa hodnotili z hľadiska ekologickej stability. Z podkladových údajov sa
sumarizáciou dát pripravovali výstupy za vyššie jednotky až na úroveň štátu. K hlavným
nevýhodám tohto postupu patria rôzna časová aktuálnosť (1–10 aj viac rokov), rôzne metódy
získavania údajov, neznáma vypovedacia hodnota (presnosť a spoľahlivosť) výsledku. Tieto
nevýhody podstatne znemožňujú porovnávať výsledky podľa súčasných požiadaviek
monitoringu. Monitoring zdravotného stavu lesov SR, ktorý sa každoročne (od roku 1987)
realizuje v sieti 16x16 km, hodnotí na trvalých monitorovacích plochách (TMP) defoliáciu
a depigmentácia úrovňových stromov a zisťujú sa pri ňom aj ďalšie súvisiace biometrické a
ekologické charakteristiky (RAČKO a kol., 1994). Novým systémom je Národná inventarizácia
a monitoring lesov (NIML) SR, ktorá sa uskutočnila vo všetkých lesoch na území Slovenska
v roku 2005 a 2006 a plnohodnotne spĺňa požiadavky na zisťovanie informácií o stave lesov
na celoslovenskej úrovni. V rámci riešenia úlohy bude zabezpečená kontinuita prípravných
prác pre jej ďalší cyklus. V celoeurópskom priestore sa v súčasnosti venuje mimoriadna
pozornosť stredne úrovňovým systémom, ktoré boli v posledných dvoch desaťročiach už
prakticky zavedené vo viacerých krajinách s intenzívnym lesným hospodárstvom (napr.
v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku). Ich úlohou je získavať informácie metodicky jednotne,
dostatočne presne, aktuálne a bez priamej závislosti na podrobnom plánovaní (tvorbe LHP)
pre akékoľvek nadefinované stredne veľké hospodárske, územné a vlastnícke celky. Riešiť a
aplikovať sa dajú na báze matematicko-štatistických metód rôznym spôsobom (ŠMELKO,
1985; 1990). Pre každý inventarizovaný celok sa však musí zvoliť optimálny výberový dizajn
(hustota a veľkosť inventarizačných plôch) a účelne skombinovať najvhodnejšie postupy
zberu údajov (od DPZ, cez okulárny odhad, využitie existujúcich starších údajov až
po precízne merania v teréne), aby inventarizácia poskytla vopred zvolenú presnosť a bola
pracovne i ekonomicky únosná. Riešenie vecnej etapy úlohy bude preto zamerané
na integrovaný prístup, ktorý umožní účelne spojiť celé spektrum zisťovaných veličín i rôzne
spôsoby a technológie získavania informácií do jedného uceleného systému.
Pravidelné zisťovanie, monitorovanie a hodnotenie stavu lesných ekosystémov je
základom pre aplikáciu vhodných manažmentových opatrení v oblasti lesného hospodárstva
i ochrany prírody. V rámci systému hodnotenia priaznivého stavu lesných biotopov Natura
2000 boli definované a kvantifikované kritériá a indikátory, v súlade so Smernicou
o biotopoch 92/43/EHS. Výber a kvantifikáciu intervalov hodnôt niektorých indikátorov a
zároveň ich váhu pri celkovom hodnotení stavu je potrebné ďalej optimalizovať. Jedným
z najlepších indikátorov stavu lesného ekosystému je vegetácia a medzi najexaktnejšie kritériá
hodnotenia stavu patrí typická druhová skladba a štruktúra. Typické druhy sú vzťahované
na jednotky klasifikácie vegetácie, v lesníckom výskume na geobiocenologickom základe
16
(ZLATNÍK, 1953; 1956; 1959; HANČINSKÝ, 1972; RANDUŠKA, VOREL, PLÍVA, 1986). Štruktúra
lesného ekosystému je široký pojem, ktorý zahŕňa celkovú diverzitu vegetácie. Dominantným
a určujúcim prvkom štruktúry je drevinová zložka, jej druhová skladba, vek a priestorové
súvislosti. Syntetizujúcim prvkom štrukturálnej diverzity a priaznivosti stavu ekosystému je
ekologická stabilita. Problematikou porastových štruktúr, ich drevinovým zložením a
ekologickou stabilitou sa zaoberalo veľké množstvo autorov (napr. LEWONTIN, 1969;
HOOLING, 1973; MAY, 1973; STOCKER, 1974; ORIANS, 1975; WHITTAKER, 1975; ODUM, 1977;
GIGON, 1981; z českých a slovenských JENÍK, 1980; REJMÁNEK, 1979; JURKO, 1981; MÍCHAL,
1969, 1992; VOLOŠČUK, MÍCHAL, 1991, 2000; MIDRIAK, 1997; AMBROS, 1968, 1994;
ČABOUN, 1996; VLADOVIČ et al. 1994; VLADOVIČ, 2003). Centrom pozornosti
angloamerických autorov sú disturbancie, ktoré považujú za hlavné riadiace sily ovplyvňujúce
dynamiku štruktúry lesa. Špecifikom je vnímanie vnútornej dynamiky prostredníctvom „gap
dynamics“ (medzera spôsobená odumretím jednotlivých jedincov) a „patch dynamics“
(úbytok lokálnych populácií alebo viacerých jedincov) (VAN DER MAAREL, 1988, 1996;
SHUGART, 1984). Dynamika prírodných lesov prebieha v uzavretých cykloch. Ako prvý ich
opísal termínom „vývojové fázy“ LEIBUNDGUT (1959). Z neho vychádzal aj KORPEĽ (1989),
ktorý navrhol vývojové štádiá a vývojové fázy pralesa. Tento prístup ďalej rozvinul SANIGA
(2000). Dynamikou vegetácie prírodných lesných ekosystémov sa zaoberali mnohí ďalší
autori (BONČINA, DIACI, 1998; CLEMENTS, 1936; CHERNYAVSKYY, 2005; EWALD, 2000;
JAWORSKI, KOLODZIEJ, PORADA, 2002; KNAPP, 1974; ODUM, 1969; zo slovenských a českých
autorov (KORPEĽ, 1995; KRIŽOVÁ, UJHÁZY, 1998; MÍCHAL, 1999; VRŠKA, 1996). Výskum
dynamiky je možné realizovať rôznou formou, pričom vzhľadom k riešenej problematike a
stavu výskumu je vhodné uplatniť kombináciu priameho sledovania trvalých študijných plôch
a porovnávania plôch v relatívne zhodných podmienkach prostredia v rôznych štádiách
vývoja. Významný prínos predstavujú možnosti, ktoré poskytujú metódy diaľkového
prieskumu Zeme (DPZ) a vhodným doplnením štúdia zmien je využitie historických
podkladov (mapy, letecké snímky, vegetačné mapovanie). Návrh vecnej etapy riešenia je
definovaný ako pokračovanie a nadstavba riešeného projektu APVT–27–009304 Reakcia
diverzity lesných fytocenóz na zmenu edaficko-klimatických podmienok Slovenska, ktorý sa
riešil v rokoch 2005 až 2007 a jeho výstupy zohľadňujú požiadavky integrácie prístupov pri
zisťovaní stavu lesa a zavádzaní inovatívnych metód a postupov v rámcovom a podrobnom
hospodársko-úpravníckom aj krajinno-ekologickom plánovaní ako aj v programoch
starostlivosti o chránené územia.
Informatizácia ako proces zavádzania moderných informačno-komunikačných technológií
(IKT) do bežného života je v súčasnosti jednou z najvyšších priorít EÚ ako aj Slovenska.
Svedčí o tom vládou SR schválený dokument „Stratégia informatizácie spoločnosti
v podmienkach SR a Akčný plán“. Prudký rozvoj celého sektora IKT v posledných rokoch
vytvoril predpoklady pre masívnejšie uplatnenie progresívnych technológií vo všetkých
oblastiach ľudskej činnosti, lesníctvo nevynímajúc. V rámci rezortu MP SR sa neustále
zvyšujú požiadavky na poskytovanie informácií pre potreby riadiacej a rozhodovacej činnosti
na každom stupni riadenia, ako aj na zdokonaľovanie technológií zberu, kontroly a
spracovania veľkého množstva prvotných údajov získavaných lesníckym výskumom i bežnou
prevádzkou. Súčasný stav využívania IKT v lesníctve sa vyznačuje pomerne vysokým
stupňom autonómnosti, bez zabezpečovania vzájomných väzieb a nedostatočným využívaním
komplexného spracovania a publikovania získaných informácií. To spolu s narastajúcimi
možnosťami nových IKT vytvára obrovský priestor pre inovácie. Vecná etapa výskumnej
úlohy bude komplexne riešiť problematiku využívania mobilných geoinformačných
technológií pri zbere, aktualizácii a spracovaní terénnych údajov pre lesnícky výskum
(so zreteľom na budúce možné nasadenie v bežnej praxi zisťovania stavu lesa) a problematiku
modelovania vývoja hlavných parametrov lesných porastov Slovenska na báze údajov
17
Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR pomocou stromového rastového simulátora
SIBYLA vrátane publikovania modelového vývoja na Internete.
Rámcové plánovanie zabezpečuje systémovosť a racionálnosť obhospodarovania všetkých
lesov v Slovenskej republike, je preto ideálnou platformou pre implementáciu najnovších
poznatkov a požiadaviek do rozhodovacieho procesu HÚL. V súčasnosti sú výstupom
rámcového plánovania na Slovensku modely hospodárenia, obsahujúce ciele, základné rámce
a zásady hospodárenia. Trend zvyšovania počtu kritérií rozhodovania viedol v posledných
rokoch k neprehľadnému nárastu kombinácií tzv. identifikátorov modelov a tým aj modelov
ako takých. Vlastné atribúty modelov sú pritom navrhované subjektívne na základe
empirickej skúsenosti viacerých tvorcov, čo zakladá riziko určitej nekonzistentnosti celého
systému. Dá sa konštatovať, že doterajší vývoj uprednostňoval komplexnosť modelov a ich
prepojiteľnosť na podrobné plánovanie HÚL na úkor riešenia podstaty rozhodovania a
analýzy jeho dopadov. Viacúrovňové rozhodovanie a plánovanie v HÚL má okrem Slovenska
tradíciu vo viacerých stredoeurópskych krajinách. Hierarchicky vyššiu úroveň predstavujú
smernice alebo normatívy pre prirodzene (Česko) alebo administratívne (Slovinsko)
vymedzené regióny, nižšiu úroveň konkrétne plány pre menšie lesné celky s tendenciou ich
postupnej identifikácie s vlastníckymi jednotkami. Iná situácia je v ostatných lesnícky
vyspelých krajinách strednej Európy (Nemecko, Rakúsko), kde je HÚL tradične spojená
s vlastníctvom lesa a nemá systémový koncept na vyššej úrovni. Aj v západnej Európe však
silnejú tendencie k vytvoreniu hierarchicky vyššej, jednotiacej úrovne plánovania, minimálne
na báze koordinovanej implementácie nových celospoločenských požiadaviek a vedeckých
poznatkov (Švajčiarsko). Dá sa predpokladať ďalšia vývojová konvergencia obidvoch
systémov. Rozvoj hospodárskej úpravy ako vednej disciplíny u nás aj v susedných krajinách
v posledných rokoch zaostáva za svetovým trendom najmä v aplikácii výsledkov výskumu
dynamiky prírodných systémov a podpory rozhodovania. WALTERS (1986) publikáciou
„Adaptívny manažment obnoviteľných zdrojov“ inšpiroval moderné smerovanie HÚL v USA,
Kanade aj v západnej Európe. Základnou myšlienkou adaptívneho manažmentu je skĺbenie
vedeckého poznania a praktických skúseností do dynamickej spätnej väzby pri podpore
rozhodovania. Priekopníkom adaptívnej hospodárskej úpravy lesov v Európe je GADOW
(2006). Aktuálny stav poznania v bezprostredne súvisiacich problematikách, ako trvalo
udržateľný manažment, plánovanie v podmienkach rizika, viacúčelové plánovanie,
viackriteriálne a hierarchické rozhodovanie, prierezovo poskytujú publikácie GADOW (2001),
SCHMOLDT et al. (2001), PUKKALA (2002). Vecná etapa úlohy bude v kontexte vyššie
uvedeného riešiť optimalizáciu rámcového plánovania v podmienkach Slovenska.
2. Ciele riešenia úlohy výskumu a vývoja
Základné ciele:
• Výskum zefektívnenia riadenia zdrojov lesného reprodukčného materiálu a
environmentálne priaznivých postupov pestovania lesa a lesníckych technológií.
• Výskum ekológie, štruktúry a dynamiky lesných ekosystémov v meniacich sa
podmienkach.
• Výskum metód komplexnej ochrany lesných ekosystémov ovplyvnených pôsobením
biotických a abiotických faktorov a GKZ.
• Výskum konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti lesníctva.
• Výskum inovácií metód HÚL adaptovaných na nové sociálne, environmentálne a
ekonomické podmienky.
18
Parciálne ciele:
• Získanie poznatkov o vlastnostiach genofondu a reprodukčných procesoch lesných drevín
významných pre plnenie produkčných a environmentálnych funkcií lesov,
prostredníctvom výskumu štruktúry genofondu, dedičnej podmienenosti produkčných a
adaptívnych znakov, reprodukčných procesov a metód trvalo udržateľného využívania
genofondu lesných drevín.
• Navrhnutie environmentálne priaznivých a efektívnych technologických postupov
pestovania sadbového materiálu, obnovy a zakladania lesa, vrátane inovačnej škôlkarskej
technológie pre environmentálne vhodnú a finančne efektívnu produkciu kvalitného
krytokorenného sadbového materiálu buka s ohľadom na zlepšenie jeho kvalitatívneho
stavu a zvýšenia jeho celkovej adaptačnej schopnosti pri výsadbe.
• Navrhnutie technologických postupov rekonštrukcie porastov v meniacich sa
ekologických podmienkach vrátane ich obnovného zloženia a vrátane postupov výchovy
porastov zameraných na usmerňovanie ich štruktúry tak, aby tieto boli schopné plniť
požadované funkcie v súčasných a predpokladaných prírodných podmienkach.
• Zhodnotenie a návrh ťažbových technológií s dôrazom na komplexné spracovanie dreva
vo výchovných a obnovných ťažbách ihličnatých a listnatých porastov.
• Výskum a návrh postupov produkcie, spracovania, dopravy, skladovania a úpravy
vlastností lesnej dendromasy vhodnej na energetické využitie vrátane vypracovania
postupov výroby energie z dendromasy v podmienkach SR.
• Získať poznatky o potenciálnych dopadov zmeny intenzity a frekvencie výskytu extrémov
počasia na lesné ekosystémy a ich hlavné zložky v kontexte očakávaných zmien klímy.
• Odvodiť štrukturálne modely drevinového zloženia a vybudovať poznatkové bázy
štruktúry a diverzity lesných ekosystémov, ako východisko pre hodnotenie dopadov
meniacich sa prírodných podmienok.
• Odvodiť vzťahy diverzity bylinnej zložky ku drevinovej zložke a prostrediu a hodnotiť
dopady meniacich sa podmienok prostredia na diverzitu fytocenóz vybraných typov
lesných ekosystémov.
• Určiť odozvy lesných ekosystémov pomocou nových biofyzikálnych a produkčných
charakteristík s využitím dostupných satelitných údajov.
• Zhodnotiť dynamiku výskytu nebezpečných smerov vetra (rýchlosť a smer), padania
ťažkého snehu a tvorbu námrazy podľa časových úsekov, identifikovať ich tendencie
podľa územných celkov (lesných oblastí) a vypracovať návrh komplexných
hospodárskych opatrení na zmiernenie škodlivého vplyvu abiotických faktorov na lesné
ekosystémy v podmienkach klimatickej zmeny.
• Doplniť poznatky o pôsobení globálneho otepľovania na bionómiu lykožrúta smrekového
(Ips typographus) a lykožrúta severského (Ips duplicatus), navrhnúť komplexné opatrenia
ochrany smrečín proti týmto podkôrnikom a preskúmať vzťahy medzi organizmami v
lesných ekosystémoch v čase latencie listožravých a cicavých kalamitných škodcov.
• Preskúmať rozšírenia patogénnych húb na kalamitných plochách, zhodnotiť ich vplyv
na zdravotný stav porastov a navrhnúť opatrenia ochrany lesa na zmiernenie negatívneho
dopadu hubových patogénov na lesné ekosystémy.
• Doplniť poznatkovú bázu o kompetičných vzťahoch lesných drevín, spoločenstiev
nežiaducej vegetácie s dôrazom na expanzívne, resp. invázne druhy a navrhnúť
alternatívne spôsoby (postupy) ochrany mladých lesných spoločenstiev pred škodlivým
pôsobením nežiaducej vegetácie.
• Zhodnotiť využiteľnosť moderných metód zisťovania početnosti vybraných druhov
poľovnej zveri pre účely poľovníckeho plánovania a uplatňovania preventívnych opatrení
proti škodám zverou.
19
•
•
•
•
•
•
•
•
Navrhnúť opatrenia na zlepšenie medzisektorovej spolupráce medzi lesným
hospodárstvom a súvisiacimi odvetviami a rezortmi; analyzovať a zhodnotiť ciele,
hodnoty a priority zainteresovaných skupín v lesnom hospodárstve.
Stanoviť úroveň ponuky dreva, nedrevných lesníckych tovarov a služieb; identifikovať
a stanoviť úroveň dopytu spracovateľských odvetví.
Navrhnúť ukazovatele, metódy a modely hodnotenia konkurencieschopnosti, nástroje jej
ovplyvňovania a eliminovania rizík v rôznych prírodno-výrobných podmienkach.
Analyzovať sociálno-ekonomické aspekty využívania lesov a navrhnúť možnú
diverzifikáciu hospodárskych činností, jej podporu vo vidieckom priestore v zmenených
ekonomických a sociálnych podmienkach.
Navrhnúť opatrenia na zlepšenie prepojenia lesníckej vedy a tvorby politiky.
Vypracovať a experimentálne overiť vhodný systém integrovanej inventarizácie lesa,
ktorý by poskytoval objektívnu údajovú bázu spolu s jej vypovedacou schopnosťou
(mierou presnosti) pre stredne veľké i menšie územné celky a bol univerzálne použiteľný
pre rozmanité potreby lesníctva, ekológie, krajinárstva a ďalších oblastí spoločenského
života.
Navrhnúť riešenie zberu a aktualizácie terénnych javov, procesov a objektov lesníckeho
výskumu v prostredí ArcGIS Servera mobilnými geoinformačnými technológiami
(MGIT) spôsobom odpojeného editovania vlastným programovým riešením.
Navrhnúť inováciu systému rámcového plánovania v lesníctve vrátane úpravy rubných
dôb.
3. Vecná štruktúra úlohy výskumu a vývoja
Názov úlohy:
VÝSKUM
EFEKTÍVNEHO VYUŽÍVANIA ENVIRONMENTÁLNEHO, EKONOMICKÉHO
A SOCIÁLNEHO POTENCIÁLU LESOV NA SLOVENSKU
Koordinátor úlohy výskumu a vývoja: prof. Ing. Július Novotný, CSc.
Názov čiastkových úloh 1–5:
3.1 ČÚ 01: Výskum reprodukčných zdrojov a postupov environmentálne
priaznivého pestovania lesa a lesníckych technológií
Zodpovedný riešiteľ ČÚ: Ing. Igor Štefančík, CSc.
Riešitelia: Ing. Vladimír Bajcar, Ing. Martin Bartko, Ing. Dagmar Bednárová, Mgr. Gabriela
Debnárová, Ing. Elena Foffová, CSc., Ing. Alexander Halák, Ing. Martin Kamenský, CSc.,
Ing. Alžbeta Lengyelová, Ing. Roman Longauer, CSc., Ing. Eva Machanská, PhD., Ing. Milan
Oravec, CSc., Ing. Marian Pacalaj, PhD., Ing. Marián Radocha, CSc., Ing. Milan
Sarvaš, PhD., Ing. Marián Slamka, Ing. Slavomír Strmeň, Ing. Miriam Sušková, Ing. Elena
Takáčová, Ing. Anna Tučeková, PhD.
E 01–1
Výskum manažmentu a využitia reprodukčných zdrojov lesov
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Roman Longauer, CSc.
SE 01-1.1
Výskum reprodukčných procesov hlavných lesných drevín
v zmenených ekologických (klimatických) podmienkach
SE 01-1.2
Výskum vplyvu genetických faktorov na produkčné a adaptačné
vlastnosti lesných drevín
E 01–2
Výskum šľachtenia lesných drevín
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Marian Pacalaj, PhD.
20
SE 01–2.1
SE 01-2.2
SE 01-2.3
SE 01-2.4
Testovanie potomstiev a overovanie kvality lesných genetických
zdrojov
Testy vybraných klonov topoľov z aspektu adaptácie zmeneným
podmienkam prostredia
Vyhodnotenie rastových, produkčných a adaptačných vlastností
perspektívnych introdukovaných drevín
Výskum a využitie mikropropagácie a autovegetatívneho množenia
vybraných druhov lesných drevín
E 01–3
Výskum environmentálne priaznivých a efektívnych postupov obnovy a
zakladania lesa
zodpovedná riešiteľka etapy: Ing. Anna Tučeková, PhD.
SE 01–3.1 Výskum progresívnych technologických postupov dopestovávania
sadbového materiálu lesných drevín
SE 01–3.2 Výskum environmentálne priaznivých a ekonomicky efektívnych
technologických postupov obnovy a zakladania lesa
E 01–4
Výskum postupov rekonštrukcií a výchovy lesa v meniacich sa ekologických
podmienkach
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Martin Kamenský, CSc.
SE 02–4.1 Výskum postupov rekonštrukcií lesa v meniacich sa ekologických
podmienkach
SE 02-4.2
Výskum vplyvu výchovy porastov z hľadiska využitia ich
produkčného potenciálu a posilnenia stability
E 01–5
Výskum ťažbových technológií z hľadiska zlepšenia produkčného potenciálu,
ekologických účinkov a komplexného využitia dreva
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Milan Oravec, CSc.
E 01–6
Výskum nových postupov spracovania a využitia palivovej drevnej biomasy
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Milan Oravec, CSc.
3.2 ČÚ 02 Štúdium ekológie, štruktúry a dynamiky lesných ekosystémov
v meniacich sa prírodných podmienkach
Zodpovedný riešiteľ ČÚ: RNDr. Tomáš Hlásny, PhD.
Riešitelia: Ing. Peter Baláž, Dr. Ing. Tomáš Bucha, prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc.,
Ing. Jozef Ištoňa, Ing. František Máliš, Ing. Pavel Pavlenda, PhD., Ing. Hana
Pavlendová, PhD., Ing. Tibor Priwitzer, PhD., Ing. Rastislav Raši, PhD., Ing. Zuzana
Sitková, PhD., RNDr. Slávka Tóthová, PhD., Ing. Jozef Vladovič, PhD., Ing. Anna Vodálová
E 02–1
Dopady klimatických extrémov na vybrané zložky lesných ekosystémov
zodpovedný riešiteľ etapy: prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc.
SE 02–1.1 Analýza charakteristík klimatických extrémov a tvorba priestorových
modelov vybraných klimatických charakteristík záujmového územia
SE 02–1.2 Analýza vzťahu vybraných klimatických charakteristík a indikátorov
stavu lesa
21
E 02–2
Dopady meniacich sa podmienok prostredia na štruktúru a diverzitu bylinnej a
drevinnej zložky lesných ekosystémov
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. František Máliš
SE 02–2.1 Výskum možných dopadov klimatických zmien na štruktúru a
diverzitu drevinovej zložky lesných ekosystémov
SE 02–2.2 Výskum možných dopadov klimatických zmien na štruktúru a
diverzitu bylinnej zložky lesných ekosystémov
E 02–3
Hodnotenie zmien biofyzikálnych a produkčných parametrov lesných
ekosystémov vo vzťahu ku klimatickým faktorom
zodpovedný riešiteľ etapy: Dr. Ing. Tomáš Bucha
SE 02–3.1 Analýza a integrácia informačných zdrojov, tvorba tréningových a
validačných databáz pre hodnotenie odozvy lesných ekosystémov
v meniacich sa podmienkach prostredia
SE 02–3.2 Dopady klimatických zmien na fenológiu lesných drevín
SE 02–3.3 Dopady klimatických zmien na produkciu lesov
E 02–4
Regionalizácia územia SR na základe intenzity klimatických zmien a
zraniteľnosti lesných ekosystémov
zodpovedný riešiteľ etapy: RNDr. Tomáš Hlásny, PhD.
SE 02–4.1 Vypracovanie regionalizácie územia SR na základe intenzity
očakávaných klimatických zmien
SE 02–4.2 Vypracovanie regionalizácie územia SR na základe potenciálnej
zraniteľnosti hlavných zložiek lesných ekosystémov procesmi zmeny
klímy
3.3 ČÚ 03 Environmentálne priaznivé metódy ochrany a boja so škodlivými
činiteľmi v lesných ekosystémoch oslabených pôsobením biotických a
abiotických faktorov
Zodpovedný riešiteľ ČÚ: Ing. Milan Zúbrik, PhD.
Riešitelia: Ing. Dušan Brutovský, CSc., Ing. Slavomír Finďo, CSc., Ing. Andrej Gubka,
Dr. Ing. Bohdan Konôpka, doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc., Ing. Andrej Kunca, PhD.,
Ing. Roman Leontovyč, PhD., Ing. Valéria Longauerová, Ing. Christo Nikolov,
prof. Ing. Július Novotný, CSc., Ing. Jozef Vakula, Ing. Juraj Varínsky, CSc.
E 03-1
Vplyv rozvrátenia porastu abiotickými škodlivými činiteľmi na následné
poškodenia
zodpovedný riešiteľ etapy: Dr. Ing. Bohdan Konôpka
SE 03-1.1
Dynamika výskytu nebezpečných smerov vetra (rýchlosť a smer),
padania ťažkého snehu a tvorby námrazy podľa časových úsekov
SE 03-1.2
Analýza koreňových systémov drevín so zreteľom na ich ukotvenie a
fyziologický stav a statickú stabilitu
SE 03-1.3
Príčiny kalamít v lesných porastoch spôsobených abiotickými
činiteľmi a výskum komplexných opatrení na zvýšenie odolnosti
lesných porastov voči pôsobeniu abiotických činiteľov
E 03-2
Optimalizácia metód obranných opatrení voči modelovým druhom hmyzích
škodcov so zameraním na ekologické, biologické a biotechnické metódy boja
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Jozef Vakula
SE 03-2.1
Optimalizácia metód ovládania populácií lykožrúta smrekového
so zameraním na ekologicky prijateľné metódy
22
SE 03-2.2
SE 03-2.3
Využitie možností uplatnenia bioagens v boji s hmyzími škodcami
hlavných hospodárskych drevín
Výskum inváznych druhov podkôrneho hmyzu a ich negatívneho
vplyvu na lesné ekosystémy
E 03-3
Výskum vývoja patogénnych húb v porastoch po kalamitách a ich vplyv
na zdravotný stav porastov
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Andrej Kunca, PhD.
SE 03-3.1
Analýza rozšírenia patogénnych húb v lesných ekosystémoch
stresovaných kalamitami rôzneho pôvodu s dôrazom na druhy z rodu
Armillaria
SE 03-3.2
Výskum uplatnenia biopreparátov proti patogénnym hubám
SE 03-3.3
Výskum preventívnych a supresívnych opatrení v integrovanom
manažmente patogénnych húb
E 03-4
Výskum metód ochrany lesných ekosystémov pred škodlivým vplyvom
expanzívnych a inváznych rastlín
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Juraj Varínsky, CSc.
SE 03-4.1
Výskum kompetičných vzťahov medzi lesnými drevinami a
nežiaducou vegetáciou s ohľadom na iniciovanie aktivizácie ďalších
škodlivých činiteľov
SE 03-4.2
Výskum a overovanie alternatívnych metód ochrany a obrany
pred nežiaducou vegetáciou
E 03-5
Výskum vhodných moderných metód odhadu početnosti zveri a pohybu zveri
v priestore pre praktické využitie v poľovníckom plánovaní a vo výskume zveri
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Slavomír Finďo, CSc.
SE 03-5.1
Výskum využitia moderných technológií pri monitorovaní početnosti,
druhového a vekovo-sexuálneho zloženia zveri v lokalitách
potravných zdrojov a prechodov
SE 03-5.2
Výskum možností stanovenia početnosti a populačných parametrov a
vybraných druhov poľovnej zveri pre účely poľovníckeho plánovania
a uplatňovania preventívnych opatrení proti škodám zverou
3.4 ČÚ 04 Výskum konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti
lesníctva
Zodpovedný riešiteľ ČÚ: Ing. Martin Moravčík, CSc.
Riešitelia: Ing. Mikuláš Černota, Ing. Miroslav Kovalčík, Ing. Viera Petrášová, CSc.,
Ing. Marián Radocha, CSc., Ing. Zuzana Sarvašová, PhD., Ing. Matej Schwarz, Ing. Roman
Svitok, CSc., Ing. Jozef Tutka, CSc.
E 04–1
Výskum (analýza, zhodnotenie a návrh) optimalizácie medzisektorových vzťahov
lesníctva
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Martin Moravčík, CSc.
SE 04–1.1 Analýza, zhodnotenie a návrh optimalizácie medzisektorových
vzťahov lesníctva
SE 04–1.2 Výskum ekonomických aspektov medzisektorových vzťahov lesníctva
E 04–2
Analýza a zhodnotenie správania sa, cieľov a hodnôt zainteresovaných skupín
v lesníctve
zodpovedná riešiteľka etapy: Ing. Zuzana Sarvašová, PhD.
23
E 04–3
Analýza a modelovanie ponuky a dopytu po dreve a iných lesných produktoch
a obchodu s nimi
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Roman Svitok, CSc.
SE 04–3.1 Prieskum a kvantifikácia produkcie dreva v subjektoch štátnych
a neštátnych lesov a potreby dreva v spracovateľských odvetviach
SE 04–3.2 Prieskum a kvantifikácia nedrevných lesných produktov a služieb
v subjektoch štátnych a neštátnych lesov
E 04–4
Výskum konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti lesných
podnikov a lesníctva
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Jozef Tutka, CSc.
SE 04–4.1 Analýza
vecnej
podstaty
a nástrojov
zvyšovania
konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti lesníctva
a subjektov pôsobiacich v lesníctve
SE 04–4.2 Výskum spotreby kapitálu a práce v technológiách lesnej výroby
SE 04–4.3 Výskum ukazovateľov, metód, modelov hodnotenia a rizík
konkurencieschopnosti a nástrojov jej ovplyvňovania
E 04–5
Výskum sociálno-ekonomických aspektov využívania lesov v kontexte rozvoja
vidieka
zodpovedná riešiteľka etapy: Ing. Viera Petrášová, CSc.
SE 04–5.1 Analýza sociálno-ekonomických ukazovateľov lesného hospodárstva
vo väzbe na vidiecky priestor a návrh postupov ich sledovania
SE 04–5.2 Vplyv jednotlivých podporných opatrení na zvyšovanie kvality života
na vidieku a elimináciu sociálnych problémov vidieka
SE 04–5.3 Návrh možností diverzifikácie činností lesného hospodárstva
E 04–6
Analýza a návrh systému prepojenia lesníckej vedy a tvorby politiky s cieľom
zvýšenia jej účinnosti a efektívnosti pri podpore trvalo udržateľného rozvoja
lesníctva
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Mikuláš Černota
3.5 ČÚ 05 Výskum inovácií metód HÚL adaptovaných na nové sociálne,
environmentálne a ekonomické podmienky
Zodpovedný riešiteľ ČÚ: Ing. Jaroslav Jankovič, CSc.
Riešitelia: Ing. Michal Bošeľa, Dr. Ing. Tomáš Bucha, Mgr. Róbert Cibula, Dr. Ing. Bohdan
Konôpka, Ing. Ladislav Kulla, PhD., Ing. František Máliš, Ing. Julián Mecko, CSc.,
Ing. Vladimír Nociar, Ing. Jozef Pajtík, doc. Ing. Rudolf Petráš, CSc., Bc. Ivan Pôbiš,
Ing. Ivor Rizman, Ing. Matej Schwarz, Ing. Vladimír Šebeň, PhD., Ing. Jozef Vladovič, PhD.
E 05–1
Výskum rubnej zrelosti porastov hlavných drevín
zodpovedný riešiteľ etapy: doc. Ing. Rudolf Petráš, CSc.
E 05–2
Výskum čistej primárnej produkcie mladých lesných porastov smreka a buka
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Jozef Pajtík
E 05–3
Výskum integrovaných metód inventarizácie lesa
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Vladimír Šebeň, PhD.
E 05–4
Výskum metód klasifikácie štruktúry lesných ekosystémov a jej dynamiky
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Jozef Vladovič, PhD.
24
E 05–5
Výskum možností využívania moderných informačno-komunikačných
technológií v lesníctve
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Jaroslav Jankovič, CSc.
SE 05–5.1 Mobilné geoinformačné technológie v lesníctve
SE 04–5.2 Modelovanie vývoja hlavných parametrov lesov Slovenska na báze
údajov NIML SR
E 05–6
Optimalizácia rozhodovania v rámcovom plánovaní hospodárskej úpravy lesov
zodpovedný riešiteľ etapy: Ing. Ladislav Kulla, PhD.
4. Charakteristika a zameranie riešenia podľa vecnej štruktúry
úlohy
Charakteristika a zameranie riešenia jednotlivých čiastkových úloh podľa vecných etáp bude
nasledovné:
4.1 ČÚ 01: Výskum reprodukčných zdrojov a postupov environmentálne
priaznivého pestovania lesa a lesníckych technológií
E 01–1
Výskum manažmentu a využitia reprodukčných zdrojov lesov
• Zistenie stupňa očakávanej úrody a vyhodnotenie množstva a kvality získaného semena
s ohľadom na stupeň úrody, semenárske oblasti a výškové zóny.
• Spracovanie údajov o úrode za sledované obdobie a vyhodnotenie údajov
z predchádzajúcich rokov, z hľadiska spresnenia údajov o periodicite semenných rokov.
• Získanie a spracovanie údajov o stave zásob osiva od r. 2001, ročnej spotrebe osiva a
porovnanie s optimálnymi zásobami pre štátny aj neštátny sektor.
• Získanie údajov o celkovom rozsahu obnovy lesa – podiele prirodzenej a umelej obnovy,
resp. údajov o potrebe sadbového materiálu a možnom využití prirodzenej obnovy.
• Doplnenie informácií o genetickej štruktúre a dedičnej podmienenosti ekonomicky a
ekologicky významných vlastností lesných drevín s dôrazom na znaky významné
pre ekologickú stabilitu a adaptabilitu ku zmene klimatických podmienok.
• Výskum priebehu reprodukčných procesov, vzťahu medzi kvitnutím, plodnosťou,
vitalitou jedincov a genetickými charakteristikami, resp. vplyve obnovných zásahov a
reprodukčných procesov na reprodukciu genofondu.
E 01–2
Výskum šľachtenia lesných drevín
• Vyhodnotenie testov potomstiev smreka, smrekovca opadavého, jaseňa, duglasky, jedle
bielej, jaseňov a čerešne.
• Vyhodnotenie existujúcich klonových testov a porovnávacích výsadieb euroamerických
topoľov sekcie Aigeros.
• Vyhodnotenie rastu, produkcie a ekologickej stability perspektívnych introdukovaných
drevín pre lesy nižších polôh, ktoré sú najviac ohrozené zmenou ekologických podmienok
(klimatickou zmenou).
• Výskum a využitie mikropropagácie vybraných klonov topoľov sekcie Leuce, agáta a
brezy.
E 01–3
Výskum environmentálne priaznivých a efektívnych postupov obnovy a
zakladania lesa
• Vypracovanie praktických progresívnych technologických postupov prípravy sadbového
materiálu „sadeníc na mieru“ podľa potrieb adaptácie na zmenené ekologické podmienky.
• Analýza súčasného stavu zakladania lesa z aspektu zmenených ekologických podmienok,
resp. očakávaných klimatických zmien.
25
•
Posúdenie ekologickej vhodnosti autochtónnych, introdukovaných drevín so zameraním
na optimalizáciu obnovného drevinového zloženia.
• Analýza vhodnosti použitia ekologicky aktívnych látok pri zalesňovaní – hydrogélov,
biopreparátov na viazanie dusíka.
• Posúdenie potreby meliorácií pri umelej obnove lesa (s využitím hnojív uvoľňujúcich
živiny teplom).
E 01–4
Výskum postupov rekonštrukcií a výchovy lesa v meniacich sa ekologických
podmienkach
• Získanie základných poznatkov o možnostiach rekonštrukcií poškodených vybraných
porastových typov lesných porastov v meniacich sa ekologických podmienkach
v intenciách prírode blízkeho a efektívneho pestovania lesov.
• Nadefinovanie kritérií pre posúdenie predpokladov a vhodnosti kombinovanej a
prirodzenej obnovy lesa, najmä charakteristík pre jednotlivé fázy podmienok prirodzenej
obnovy (juvenilná, optimálna, senilná) vo vybraných porastových typoch.
• Odvodenie obnovného zloženie rekonštruovaných porastov.
• Vypracovanie návrhu technologických postupov rekonštrukcie porastov v meniacich sa
ekologických podmienkach prostredníctvom kombinovanej a prirodzenej obnovy.
• Analýza poznatkov ekonomicky efektívnych postupov výchovy listnatých a zmiešaných
porastov v meniacich sa ekologických podmienkach.
• Zhodnotenie výsledkov dlhodobých pokusov rôznych metód výchovy z hľadiska využitia
ich produkčného potenciálu.
E 01–5
Výskum ťažbových technológií z hľadiska zlepšenia produkčného potenciálu,
ekologických účinkov a komplexného využitia dreva
• Výskum ťažbových technológií stromovej dendromasy zahrňujúcich stínku,
sústreďovanie, sortimentáciu a dopravu vyťaženej suroviny vrátane spracovania
korunových častí stromov v prevažujúcich prírodno-výrobných podmienkach SR.
• Výber technologických postupov umožňujúcich dosiahnutie priaznivých ekonomických
parametrov vzhľadom na pomer výrobných nákladov a výnosov za predaj jednotlivých
sortimentov dreva so zohľadnením ekologických kritérií a nákladov na nadväzujúce
činnosti, najmä obnovu porastov.
E 01–6
Výskum nových postupov spracovania a využitia palivovej drevnej biomasy
• Výskum produkcie palivovej drevnej biomasy a suroviny na iné druhy využitia (napr.
vlákninu) zahrňujúci zakladanie a následné obhospodarovanie intenzívnych porastov
rýchlorastúcich drevín a tiež možnosti ich rozšírenia v podmienkach SR.
• Výskum produkcie palivovej dendromasy z korunových častí a ostatnej stromovej
dendromasy nevyhovujúcej ostatným formám spracovania z ťažieb dreva v lesných
porastoch zahrňujúci výrobu štiepok, palivového dreva, ich dopravu, skladovanie a úpravu
energetických vlastností.
• Návrh postupov výroby energie z drevnej biomasy zohľadňujúce súčasné a budúce
potreby užívateľov v podmienkach SR.
• Zhodnotenie ekonomických, ekologických dôsledkov produkcie a energetického
využívania dendromasy.
• Výber vhodných postupov produkcie a energetického využívania dendromasy
zohľadňujúcich produkčné možnosti LH a potreby potenciálnych užívateľov.
26
4.2 ČÚ 02 Štúdium ekológie, štruktúry a dynamiky lesných ekosystémov
v meniacich sa prírodných podmienkach
E 02–1
Dopady klimatických extrémov na vybrané zložky lesných ekosystémov
• V odbornej literatúre sa stretávame s množstvom indikátorov, indexov a ďalších
charakteristík klimatických extrémov. Je potrebné preskúmať ich vhodnosť pre dopadové
štúdie v oblasti lesníctva, zistiť možnosti ich priestorového modelovania a ďalších analýz
využitím dostupných klimatických údajov, ako aj vhodnosť ich využitia v podmienkach
Slovenska.
• Na základe rozboru literárnych zdrojov týkajúcich sa hodnotenia extrémov klímy
vo vzťahu k rastlinným spoločenstvám budú vybrané vhodné charakteristiky klimatických
extremít. Výskyt týchto charakteristík bude hodnotený na úrovni doterajších
klimatologických meraní ako aj na úrovni vybraného klimatického scenára.
• Ako východisko pre všetky dopadové štúdie bude spracovaná séria priestorových
modelov doterajšieho aj očakávaného výskytu vybraných klimatických charakteristík
v modelovom území. Etapa je venovaná v prvom rade pochopeniu správania súčasnej a
budúcej klímy z hľadiska výskytu klimatických extrémov a hodnoteniu ich vhodnosti
pre aplikácie v oblasti lesníctva.
• Odozva lesných ekosystémov na charakter a intenzitu jednotlivých klimatických extrémov
bola doposiaľ v podmienkach Slovenska študovaná len okrajovo. Využitím údajov LHE,
databázy z monitoringu lesa a ďalších údajových zdrojov, bude analyzovaná odozva
vybraných indikátorov stavu lesa a hlavných zložiek lesných ekosystémov na klimatické
extrémy. Vytvorená poznatková báza umožní hlbšie pochopenie zmien v produkcii,
mortalite a ďalších parametroch lesných ekosystémov. Získané informácie, spolu s údajmi
o priestorovej variabilite charakteru a intenzity klimatických zmien, tvoria východisko pre
efektívny manažment lesa v podmienkach globálnej zmeny klímy.
E 02–2
Dopady meniacich sa podmienok prostredia na štruktúru a diverzitu bylinnej a
drevinnej zložky lesných ekosystémov
• Drevinová
zložka
lesných
ekosystémov
je
determinantom – edifikátorom,
najvýznamnejšou zložkou s najväčším vplyvom na utváranie biotopov, štruktúry a
premeny ekosystémov. Riešenie problematiky druhovej a priestorovej štruktúry a
diverzity drevinovej zložky lesných ekosystémov má zásadný význam pre posudzovanie
stavu a vývoja lesných spoločenstiev a následné návrhy opatrení aj v súvislosti s možným
dopadom klimatických zmien. Význam klasifikačných metód a postupov hodnotenia
štruktúry, mozaikovitosti a diverzity je určujúci aj pri hodnotení ekologickej stability
lesných ekosystémov a v širšom ponímaní aj ekologickej stability krajinných celkov.
Pri očakávaných možných dopadoch klimatických zmien bude mať riešenie dopadov
na štruktúru a diverzitu drevinovej zložky limitujúci vplyv na stav a vývoj jednotlivých
typov lesných ekosystémov.
• Návrh riešenia problematiky buduje na už existujúcom rozsiahlom empirickom materiáli z
projektu APVV „Reakcia diverzity lesných fytocenóz na zmenu edaficko-klimatických
podmienok Slovenska“, ktorý predstavuje unikátnu bázu dát zachytávajúcu štruktúru,
diverzitu a zmeny vegetácie v širokom spektre variabilných prírodných podmienok
Slovenska.
• Vyhodnotením uvedených dát doplnených o potrebné údaje z ďalších plôch v kombinácii
s metódami DPZ vzniká vysoký potenciál pre posun poznania v oblasti výskumu dopadov
klimatických zmien na štruktúru a diverzitu bylinnej a drevinovej zložky lesných
ekosystémov na Slovensku.
27
•
Vzhľadom na značnú dynamiku bylinnej zložky rastlinných spoločenstiev, ktorá je
spôsobená najmä relatívne krátkym vekom a špecifickejšími ekologickými nárokmi, majú
byliny vysoký potenciál indikovať zmeny klimatických pomerov, resp. diverzita bylinnej
zložky pružne reaguje na klimatické zmeny.
• Na základe vzťahu rastlinných spoločenstiev a prostredia, na ktoré sú viazané, je možné
vymedziť ekologické spektrum fytocenóz. Prejavom klimatickým zmien budú určite
zmeny prostredia a tak na základe ekologických spektier fytocenóz bude možné
predpovedať aj zmeny v diverzite týchto spoločenstiev. Aj prípadná zmena diverzity
drevinovej zložky výrazným spôsobom ovplyvní skladbu a štruktúru bylinnej synúzie
(sekundárny vplyv klimatickej zmeny).
• Druhová skladba rastlinných spoločenstiev je pomerne pestrá, čiže bude potrebné bližšie
kvantifikovať ekologické nároky jednotlivých bylinných druhov so zámerom výberu
vhodných indikátorov klimatických zmien.
E 02–3
Hodnotenie zmien biofyzikálnych a produkčných parametrov lesných
ekosystémov vo vzťahu ku klimatickým faktorom
• Možnosti štúdia biofyzikálnych a štrukturálnych vlastností lesov sa výrazne rozšírili
po vypustení družíc Terra a Aqua (NASA Earth Observation System Satellites)
so spektrorádiometrom MODIS. Je to tak z dôvodu dennej opakovateľnosti snímania
nášho územia, širokého spektrálneho rozsahu (od 0.4 do 14.5 μm), snímania v 36
spektrálnych kanáloch, priestorovej rozlišovacej schopnosti (od 250 m do 1 km) a
bezplatného prístupu k údajom. V rámci riešenia etapy je plánované získanie voľne
dostupných archívnych údajov, analýza ich kvality a vhodnosti pre ďalšie spracovanie
a získanie podporných údajov o meteorologických a ekofyziologických charakteristikách
z terénnych zisťovaní. Etapa sa zameriava predovšetkým na získanie dostupných
satelitných záznamov a analýzu ich kvality (1) a tvorbu tréningovej údajovej bázy
potrebnej pre analýzu vzťahov medzi terénnymi meraniami ekofyziologických
premenných a produktmi z kozmických záznamov (2).
• Riešenie etapy sa zameria na modelovanie fenologického vývoja lesných porastov.
Odvodenie modelu bude založené na korelačnej a regresnej analýze ekosystémových
premenných NDVI a EVI voči nezávisle premenným reprezentovanými bioklimatickými
údajmi. Etapa sa zameriava na stanovenie vegetačných indexov z dostupných kozmických
záznamov (1), ročnú a medziročnú analýzu časových radov vegetačných indexov, ich
časovej a priestorovej premenlivosti a modelovanie fenologických prejavov lesov na
základe analýzy časových radov vegetačných indexov (3).
• Riešenie etapy sa zameria na testovanie vplyvov meteorologických faktorov na odraznosť
fotosynteticky aktívneho žiarenia. Následným krokom bude modelovanie produkcie
lesných porastov na základe spektrálnej odozvy pod vplyvom faktorov prostredia,
predovšetkým meteorologickým. Etapa sa zameriava na stanovenie charakteristík
fotosyntetickej aktivity lesov z kozmických záznamov (1), modelovanie produkcie
lesných ekosystémov na báze kozmických záznamov (2) a analýzu časovej a priestorovej
premenlivosti produkcie lesných ekosystémov.
E 02–4
Regionalizácia územia SR na základe intenzity klimatických zmien a
zraniteľnosti lesných ekosystémov
• Očakávané procesy zmeny klímy majú svoju priestorovú variabilitu a v jednotlivých
častiach študovaných území môžu mať rozdielny charakter a intenzitu. Poznanie týchto
zákonitostí je kľúčové pre akúkoľvek dopadovú štúdiu. Cieľom etapy je na základe
poznatkov získaných v predchádzajúcich etapách projektu spracovať regionalizáciu
územia SR (na úrovni LHC, OZ alebo LO) z hľadiska frekvencie a charakteru výskytu
klimatických extrémov. Týmto budú vytvorené rizikové oblasti, ktoré poskytnú
28
•
východisko pre efektívny a v priestore diferencovaný manažment lesa s ohľadom
na vybrané aspekty správania klímy.
Obdobne ako jednotlivé klimatické prvky, aj zraniteľnosť drevín a ekosystémov rôznymi
prejavmi klímy má svoju priestorovú variabilitu, kontrolovanú prírodnými podmienkami,
spôsobom hospodárenia, či inými antropogénnymi vplyvmi. Výsledky predchádzajúcich
etáp projektu tvoria východisko pre pochopenie týchto zákonitostí a vypracovanie
regionalizácie Slovenska na základe dopadov zmeny klímy na štruktúru, diverzitu,
produkciu a ďalšie parametre lesa. Syntéza týchto poznatkov s informáciami získanými
v predchádzajúcich projektoch a aktivitách zameraných na výskum dopadov zmeny klímy
na lesné ekosystémy vytvára poznatkovú bázu umožňujúcu efektívne znižovanie rizík
v lesnom hospodárstve prispieva k poznaniu vzťahov človek – klíma – les.
4.3 ČÚ 03 Environmentálne priaznivé metódy ochrany a boja so škodlivými
činiteľmi v lesných ekosystémoch oslabených pôsobením biotických a
abiotických faktorov
Vplyv rozvrátenia porastu abiotickými škodlivými činiteľmi na následné
poškodenia
• Zhodnotenie dynamiky výskytu nebezpečných smerov vetra (rýchlosť a smer), padania
ťažkého snehu a tvorbu námrazy podľa časových úsekov.
• Identifikácia nebezpečnej rýchlosti a smeru vetrov pre lesné porasty podľa územných
celkov (lesných oblastí), resp. zmien, ktoré tu nastali v porovnaní s minulosťou.
• Vymedzenie oblastí s najväčšou frekvenciou nebezpečných vetrov a určenie ich smerov.
• Výskum koreňových systémov hlavých hospodárskych drevín pre získanie nových
poznatkov týkajúcich sa ukotvenia stromov v pôde a možností využitia získaných
poznatkov pri zlepšení statických vlastností lesných porastov.
• Prieskum vplyvu rozvrátenia lesných porastov (smrečín) na disturbanciu zvyškov, resp.
ďalších porastov.
• Vypracovanie návrhu komplexných opatrení na zníženie vulnerability lesných porastov
abiotickými činiteľmi, pričom sa okrem získaných poznatkov v rámci tohto výskumu
využijú aj poznatky iných vedecko-výskumných pracovísk doma a v zahraničí, ako aj
skúsenosti praxe.
E 03–2
Optimalizácia metód obranných opatrení voči modelovým druhom hmyzích
škodcov so zameraním na ekologické, biologické a biotechnické metódy boja
• Optimalizácia a zefektívnenie ekologických spôsobov ochrany lesa proti kalamitne sa
premnožujúcim druhom listožravého a podkôrneho hmyzu v meniacich sa ekologických
podmienkach prostredia.
• Výskum bionómie lykožrúta smrekového ako aj mníšky veľkohlavej a iných kalamitne sa
premnožujúcich škodcov na súčasných kalamitných ako aj na novovzniknutých plochách.
• Overovanie možnosti využitia biopreparátov a spôsobu ich aplikácie v porovnaní
s klasickými metódami ochrany a obrany.
• Návrh systému manažmentu podkôrnych a listožravých škodcov pre vybrané územia ako
model riešenia kalamitných situácií biotických činiteľov.
E 03–3
Výskum vývoja patogénnych húb v porastoch po kalamitách a ich vplyv
na zdravotný stav porastov
• Výskum vývoja druhového spektra patogénnych húb v územiach postihnutých
rozsiahlymi kalamitami.
• Analýza druhov z rodu Armillaria s dôrazom na testy patogenity.
• Návrh ochrany a obrany pred nimi v intenciách integrovaného manažmentu škodcov
s využitím biologických metód.
E 03–1
29
E 03–4
Výskum metód ochrany lesných ekosystémov pred škodlivým vplyvom
expanzívnych a inváznych rastlín
•
Analýza zmien druhovej skladby rastlinných spoločenstiev po kalamitách a vplyvom
GKZ.
• Výskum metód a spôsobov ochrany pred škodlivým vplyvom expanzívnych a inváznych
druhov vegetácie.
E 03–5
Výskum vhodných moderných metód odhadu početnosti zveri a pohybu zveri
v priestore pre praktické využitie v poľovníckom plánovaní a vo výskume zveri
• Zhodnotenie významu atraktívnych potravných zdrojov (prirodzených aj umelých –
kŕmidlá) pre sčitovanie zveri.
• Výskum vnútro a medzidruhových vzťahov a dôsledkov koncentrácií raticovej zveri
na lesné spoločenstvá – poškodzovanie lesných porastov.
• Zisťovanie druhovej skladby a početnosti raticovej zveri v lokalitách zimného
prikrmovania, ale aj pri iných významných potravných zdrojoch napr. lúk hraničiacich
s lesom v skorom jarnom období a na prechodoch zveri.
• Zisťovanie frekvencie návštevnosti lokalít prikrmovania a prechodov medveďmi, ich
individuálne rozlíšenie a počet jedincov.
• Vytvorenie modelu početnosti (prípadne pre modelovanie iných populačných parametrov)
príslušného druhu zveri v oblasti a jeho populačnej hustoty.
• Objasnenie príčin poškodzovania lesných porastov v nadväznosti na spôsob prikrmovania
a disturbančné faktory brániace pravidelnému príjmu potravy (konkurencia, predácia,
vyrušovanie a pod.).
4.4 ČÚ 04 Výskum konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti
lesníctva
•
•
•
•
•
Výskum medzisektorových vzťahov, v ktorých súvisiace odvetvia a rezorty ovplyvňujú
ekologické, environmentálne, ekonomické a sociálne ciele, potreby a záujmy lesníctva.
Zanalyzuje sa zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, verejných alebo iných
záujmov, prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia, pri ktorom vznikajú ich
vlastníkom a obhospodarovateľom zvýšené náklady, resp. iná majetková ujma.
Navrhne sa riešenie otázok ochrany lesných pozemkov, náhrad za obmedzenie a osobitný
režim hospodárenia a za vzniknuté škody spôsobené realizáciou osobitných opatrení, resp.
vstupom na nehnuteľnosť v dôsledku uplatňovania politík a zákonov v oblasti životného
prostredia, ochrany prírody a krajiny, energetiky, využívania nerastného bohatstva,
telekomunikácií, pozemných komunikácií, zdravotnej starostlivosti a pod. Väčšina
právnych vzťahov tu pretrváva z obdobia pred rokom 1989.
Výskum a analýza správania sa, hodnôt, cieľov a priorít zainteresovaných skupín v rámci
lesníctva; identifikácia kľúčových aktérov a ich postojov a zhodnotenie súčasných
nástrojov lesníckej politiky z hľadiska stanovených priorít jednotlivých skupín. Zhodnotia
sa požiadavky na lesnícku politiku pre budúce obdobie.
Stanovenie ponuky lesných produktov, vývoja a očakávaných zmien v objeme a
kvalitatívnom zložení produkcie ihličnatého a listnatého dreva; kvantifikácia ponuky
nedrevných lesných produktov a služieb; identifikácia produkcie podľa rozvoja
podnikateľského prostredia a vlastníctva lesov.
Vplyv zmien prírodného prostredia a všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku
ochrany prírody a krajiny na množstvo lesníckej produkcie a ich vplyv
na konkurencieschopnosť lesných subjektov.
30
•
•
•
•
•
•
•
•
Identifikácia dopytu spracovateľských odvetví v kategóriách: piliarska výroba ihličnatá a
listnatá, výroba drevných panelov, celulózy a papiera, energetické využívanie dreva,
nedrevné lesné produkty a služby.
Výskum podstaty mechanizmu konkurencieschopnosti v oblasti využívania prírodných
zdrojov, stanovenie vplyvu základných výrobných faktorov na nákladovosť a efektívnosť
výkonov lesnej výroby a zisťovanie úrovne vplyvu prírodno-výrobných faktorov
na konkurencieschopnosť a životaschopnosť lesných podnikov a lesníctva.
Výskum postupov, metód, modelov a ukazovateľov hodnotenia konkurencieschopnosti
prostredníctvom metód, modelov a súborov informácií vyjadrujúcich kvantitatívne a
kvalitatívne stavy základných výrobných faktorov angažovaných v lesnej výrobe a
výsledkov výrobného procesu – úspešnosti realizácie produkcie a úžitkov.
Spresnenie
a
odvodenie
extenzívnych
a
intenzívnych
ukazovateľov
konkurencieschopnosti, kvantifikácia ich závislosti na súbore premenných prírodnovýrobných faktorov a kvalite riadenia. Návrh modelov životaschopnosti lesných podnikov
a lesníctva pre diferencované prírodno-výrobné podmienky lesnej výroby.
Identifikácia a eliminácia rizík konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti
lesných podnikov v rôznych prírodno-výrobných podmienkach prostredníctvom analýzy
reálnych a simulovaných stavov a vývoja základných a vedľajších faktorov výrobného
procesu podnikateľských subjektov a lesníctva ako celku.
Riešenie pozície lesníctva ako integrovanej súčasti vidieka a prognózy jeho úlohy
pri rozvoji slovenského vidieka v podmienkach členstva SR v EÚ, s cieľom využitia
výhod integrácie a silných stránok lesníctva.
Riešenie otázok a problémov diverzifikácie hospodárskych činností v zmenených
ekonomických a sociálnych podmienkach s ohľadom na zvyšovanie zamestnanosti,
kvalitných pracovných príležitostí na vidieku a kvality života.
Výskum interakcie vedy a politiky prostredníctvom transakčného modelu komunikácie,
tvoreného komplexom ekonomických a sociálno-kultúrnych procesov, t. j.
prostredníctvom hodnotenia vzájomného prepojenia a relevantnosti výskumných a
politických tém, definíciou techník komunikácie a spolupráce vo výskume, vývojom
metód porozumenia a participácie politických procesov, tvorbou organizačných kapacít a
kultúry, ktorá umožní a podporí prepojenie vedy a politiky na všetkých úrovniach,
špecifikáciou potrieb vedeckých informácií pre lesnícku prax, definíciou nových
výskumných a politických tém vyžadujúcich riešenia a pod.
4.5 ČÚ 05 Výskum inovácií metód HÚL adaptovaných na nové sociálne,
environmentálne a ekonomické podmienky
E 05–1
Výskum rubnej zrelosti porastov hlavných drevín
• Vykonajú sa biometrické merania na trvalých výskumných plochách pre produkciu lesa
drevín smrek, jedľa, dub a buk, ktoré od roku 1965 zakladal Lesnícky výskumný ústav
po celom území Slovenska a ktoré sa naposledy merali pred viac ako 5 rokmi.
• Základom pre výskum rubnej zrelosti lesných porastov bude produkcia dreva podľa
modelov rastových tabuliek drevín smrek, jedľa, borovica, dub a buk. Výskum sa zameria
hlavne na:
o vplyv zakmenenia porastov na rubnú zrelosť,
o vplyv škodlivých činiteľov na rubnú zrelosť ohrozovaných porastov vrátane kritérií
rubnej zrelosti plno- a neplnohodnotných porastov,
o vplyv hodnotovej produkcie drevín na rubnú zrelosť pri veľmi významných zmenách
v ekonomickej časti produkcie surového dreva,
o úpravu vekov rubnej zrelosti do realizačných výstupov pre HÚL.
31
E 05–2
Výskum čistej primárnej produkcie mladých lesných porastov smreka a buka
• Výber lesných porastov, odber vzorníkov a ich rozseparovanie na jednotlivé komponenty.
• Vytvorenie databázy údajov o jednotlivých komponentoch biomasy.
• Odvodenie alometrických vzťahov na výpočet jednotlivých komponentov na základe
vybraných vstupných parametrov (hrúbka, výška, veľkosť koruny).
• Vyhodnotenie štruktúry biomasy na základe vybraných vstupných parametrov.
• Vytýčenie subplôšok na ktorých sa budú pravidelne (na začiatku a konci vegetačného
obdobia 2008 a na konci vegetačného obdobia ostatných rokov) merať vybrané vstupné
parametre na všetkých stromoch.
• Výpočet ČPP jednotlivých komponentov z medziročných rozdielov zásob.
• Výpočet ČPP jemných koreňov metódou vrastavého valca.
• Porovnanie ČPP v smrekových a bukových porastoch, vyhodnotenie medzidruhových
rozdielov.
• Vplyv klimatických faktorov na ČPP.
E 05–3
Výskum integrovaných metód inventarizácie lesa
• Priebežné a všestranné spracovanie a využitie výsledkov z NIML a pokračovanie v jej
ďalšom rozvoji (podrobné analýzy, návrhy na využitie a spolupráca s potencionálnymi
záujemcami z iných odborov, úprava a dopĺňanie metodiky, testovanie nových
technológií, príprava na druhý cyklus NIML).
• Návrh nového integrovaného systému inventarizácie pre stredne veľké a malé jednotky
rozdelenia lesa (použitie kombinácie aktualizácie dát s kontrolnými meraniami a
uplatnenie samostatnej výberovej inventarizácie).
• Optimalizácia výberového dizajnu, hustoty siete, druhu a veľkosti inventarizačných plôch,
presnosti a hospodárnosti zisťovania.
• Experimentálne overenie nového riešenia na lesnom celku, v ktorom bude súčasne
prebiehať obnova lesného hospodárskeho plánu doterajším tradičným spôsobom.
• Vypracovanie pracovných postupov integrovanej inventarizácie lesa a spôsobov jej
postupného zavedenia do praxe.
Výskum metód klasifikácie štruktúry lesných ekosystémov a jej dynamiky
E 05–4
• Výskum a metódy posudzovania zachovalosti lesných ekosystémov.
• Návrh systému typizácie porastových štruktúr a textúr pre vybrané hlavné typy lesných
ekosystémov.
• Výskum a odvodenie inovatívnych metód klasifikácie štruktúry lesných ekosystémov.
• Návrh premenných definujúcich štrukturálne a texturálne prvky lesných porastov, ich
priestorovú mozaikovitosť a širšie priestorové súvislosti usporiadania porastov z leteckých
snímok cez objektovo orientovanú analýzu obrazu.
• Návrh postupu pre výber optimálnej kombinácie týchto premenných.
• Návrh algoritmov hodnotenia ukazovateľov priestorových súvislostí, priestorovej
mozaikovitosti, štrukturálnych a texturálnych prvkov lesných porastov.
• Analýza a rozvoj systému kritérií a indikátorov pre posudzovanie priaznivého stavu
lesných ekosystémov.
• Výskum a odvodenie metód klasifikácie priaznivého stavu lesných ekosystémov.
E 05–5
Výskum možností využívania moderných informačno-komunikačných
technológií v lesníctve
• Štúdium odbornej literatúry a vývojových nástrojov pre mobilný GIS v prostredí ArcGIS
Server.
• Modelový návrh geodatabázy, ktorý bude demonštrovať modelovanie reálnych objektov a
ich vzťahov tak, aby čo najvernejšie zodpovedali skutočnosti a zároveň deklarovať
32
využitie doteraz všetkých známych prostriedkov pre zachovanie databázovej konzistencie
a integrity s uplatnením relačných väzieb v rámci operačných možností geodatabázy.
• Návrh riešenia zberu a aktualizácie terénnych javov, procesov a objektov lesníckeho
výskumu prostredníctvom odpojenej editácie (osobné počítače, mobilné zariadenia
a pod.).
• Štúdium odbornej literatúry a funkcionalít ArcGIS Servera.
• Prepojenie geodatabázy NIML s rastovým simulátorom SIBYLA.
• Parametrizácie modelu prirodzeného zmladenia z údajov NIML.
• Vypracovanie prognózy vývoja hlavných porastových parametrov pre lesy SR v období
do realizácie ďalšieho cyklu NIML.
E 05–6
Optimalizácia rozhodovania v rámcovom plánovaní hospodárskej úpravy lesov
• Na základe nových literárnych poznatkov, analýzy súčasnej štruktúry a obsahu rámcového
plánovania, reálnej priestorovej variability hlavných atribútov vstupujúcich
do rozhodovania a objektivizovanej spoločenskej objednávky sa navrhnú nové rámce
a kritériá rozhodovania v rámcovom plánovaní.
• S využitím výsledkov predchádzajúcich výskumov a doplňujúcich literárnych poznatkov
sa navrhnú a overia vhodné syntetické indikátory ekologických a ekonomických dopadov
rozhodnutí HÚL, vrátane spôsobu ich implementácie do novej štruktúry rozhodovacieho
procesu rámcového plánovania.
• Na základe výsledkov subetáp 1 a 2 sa navrhne, vypracuje a na modelovom území overí
originálne programové riešenie podpory rozhodovania v rámcovom plánovaní HÚL,
obsahujúce prvky interaktivity, variantnosti a simulácie dopadov rozhodnutí.
5. Metodické postupy riešenia úlohy výskumu a vývoja
5.1 ČÚ 01: Výskum reprodukčných zdrojov a postupov environmentálne
priaznivého pestovania lesa a lesníckych technológií
E 01–1
Výskum manažmentu a využitia reprodukčných zdrojov lesov
V rámci riešenia tejto etapy sa bude realizovať zistenie stupňa úrody formou dotazníka,
ktorý bude rozoslaný vytypovaným obhospodarovateľom lesa. Na základe vyhodnotenia
dotazníka sa vytypujú oblasti, kde sa založia pokusné plochy, tak aby boli reprezentatívne
pre jednotlivé dreviny, semenárske oblasti a výškové zóny. Založia sa pokusné plochy, kde sa
bude vykonávať pravidelný zber materiálu, z ktorého sa získajú a spracujú údaje o množstve a
kvalite opadaného semena. Z existujúcich databáz NLC sa získajú údaje o celkovom rozsahu
obnovy lesa, resp. podiele umelej a prirodzenej obnovy, a potrebe lesného reprodukčného
materiálu (LRM) na umelú obnovu. Z dostupných databáz a vyhodnotených údajov sa získajú
poznatky o periodicite semenných rokov. Súčasťou riešenia bude tiež vyhodnotenie stavu
zásob osiva od r. 2001 a priemernej ročnej spotreby osiva z existujúcich databáz NLC a ich
porovnanie s optimálnymi zásobami pre štátny aj neštátny sektor.
V rámci výskumu vplyvu genetických faktorov na produkčnú a adaptačnú schopnosť
lesných drevín, sa uskutoční analýza štruktúry genofondu pomocou izoenzýmových a DNA
markérov. Pri výskume dedičnej podmienenosti ekonomicky a ekologicky významných
vlastností sa bude hodnotiť rast, prežívanie a adaptívna fenológia na provenienčných
pokusoch. Využijú sa existujúce pokusy so smrekom, dubom, jedľou, smrekovcom a
borovicou. Nové pokusy sa založia pre duby (z už dopestovaného materiálu) a čerešňu vtáčiu.
Pri výskume reprodukčných procesov hlavných lesných drevín sa zameriame na vizuálne
hodnotenie intenzity a priebehu reprodukčných procesov na vzorke minimálne 100
susediacich stromov v lesných porastoch (dva porasty pre jednu drevinu) a semenných
sadoch. Na určenie genotypov hodnotených stromov sa použijú izoenzýmové genetické
33
markéry. V poraste sa zameria pozícia každého stromu, zmerajú sa jeho dimenzie a vytvorí sa
priestorový model nástroja Field-Map, a odhadne sa strata asimilačných orgánov.
Na hodnotenie vzťahov kvitnutia, plodnosti, vitality, typov obnovných rubov a genetických
charakteristík sa použije simulačný model ECO-GENE (DEGEN et al., 1996), regresná analýza
a štatistické testy hypotéz.
E 01–2
Výskum šľachtenia lesných drevín
Riešenie prvých troch subetáp bude založené na hodnotení úžitkových vlastností,
odolnosti a ekologickej stability biologického materiálu na pokusných plochách, a to testoch
potomstiev, klonových testoch a porovnávacích výsadbách. Predmetom hodnotenia bude rast,
prežívanie a poškodenie drevín biotickými a abiotickými činiteľmi. Pri hodnotení rastu sa
budú zisťovať základné biometrické charakteristiky, ako aj objemová a absolútna produkcia
na plošnú jednotku. Pri hodnotení poškodenia sa použijú štandardné metódy, ako sú strata a
poškodenie asimilačných orgánov, symptómy hubových a bakteriálnych ochorení, napadnutia
hmyzími škodcami. Na vyhodnotenie získaných údajov sa použije regresná analýza, analýza
variancie a testy štatistických hypotéz o zhode a rozdieloch parametrov výberových súborov.
V subetape 04 sa využijú publikované poznatky a vlastné skúsenosti z mikropropagácie
lesných drevín metódou viacvrcholových kultúr. Primárnymi explantátmi na ich založenie
budú dormantné púčiky a zelené mikroodrezky. Predmetom výskumu bude nájdenie
najvhodnejšieho typu explantátu, doby odberu a technológie množenia na dosiahnutie
maximálneho množiteľského koeficientu pri čo najmenších nákladoch. Na mikropropagáciu
sa využije existujúca infraštruktúra riešiteľskej organizácie: in vitro množiareň skladajúca sa
z pomocného laboratória, flowboxov, semisterilnej kultivačnej miestnosti a skleníka.
Kultivačná miestnosť a skleník sa využijú aj na autovegetatívne množenie čerešne pomocou
koreňových odrezkov. Na vyhodnotenie pokusov sa použije analýza variancie a testy
štatistických hypotéz.
E 01–3
Výskum environmentálne priaznivých a efektívnych postupov obnovy a
zakladania lesa
V prvej časti riešenia etapy sa pristúpi k overovaniu klasického postupu dopestovávania
krytokorenného sadbového materiálu s modifikáciou aplikácie hydroabsorbentov do substrátu
a skracovaním dĺžky fotoperiódy v jesennom období. V ďalšej časovej etape sa pristúpi
k overovaniu možnosti použitia miniplugov pri dopestovávaní krytokorenného sadbového
materiálu buka. Tento postup bude overovaný a hodnotený na základe zisťovania
fyziologických a morfologických parametrov dopestovaného sadbového materiálu buka.
Pri riešení otázok zakladania a obnovy lesa sa zameriame na výskum možností zvýšenia
adaptability sadbového materiálu na zmenené ekologické podmienky (najmä klimatické
zmeny) pri jeho dopestovávaní vo vybraných modelových územiach najmä s ohľadom
na nástup teplotných a vlahových zmien. Zameriame sa na znižovanie negatívnych dôsledkov
environmentálnych (klimatických) zmien na adaptačný proces výsadieb. S ohľadom
na fyziologický stav výsadieb sa uskutoční analýza experimentov so zmenšovaním
transpirujúcej nadzemnej časti novozakladaných výsadieb v klimaticky ohrozených
oblastiach. Súčasťou výskumu bude analýza experimentov s mulčovaním (znižovanie výparu,
ochrana proti prehrievaniu vrchných vrstiev pôdy) novozakladaných výsadieb a analýza
vhodnosti použitia ekologicky aktívnych látok (hydrogély, biopreparáty na viazanie dusíka,
organické a organo minerálne hnojivá). Na základe dosiahnutých výsledkov sa posúdia
potreby meliorácií pri umelej obnove lesa a vypracuje sa návrh postupov zakladania lesného
porastu s následnou ochranou a starostlivosťou do fázy zabezpečenia kultúry.
34
E 01–4
Výskum postupov rekonštrukcií a výchovy lesa v meniacich sa ekologických
podmienkach
Pri riešení tejto etapy v rámci výskumu postupov rekonštrukcií lesa v meniacich sa
ekologických podmienkach sa nadviaže na výsledky, resp. realizačné výstupy z projektu
„Globálna klimatická zmena a jej dopad na lesy Slovenska“. Podkladom budú údaje
ČABOUNA (2008), ktorý hodnotil vhodnosť podmienok pre vybrané lesné dreviny v súčasnosti
a vypočítal pre tieto dreviny výmery, na akej ploche sú nutné, vhodné a nepotrebné opatrenia
smerujúce k rekonštrukcii týchto porastov. Vyhľadajú sa porasty, zaradené do kategórie
„opatrenia nutné už v súčasnosti“, prípadne „opatrenia potrebné už v súčasnosti“. Zhodnotí sa
ich stav s ohľadom na možnosti ich rekonštrukcie uplatnením prirodzenej a kombinovanej
obnovy prostredníctvom posúdenia fázy podmienok prirodzenej obnovy (juvenilná,
optimálna, senilná). V porastoch s optimálnou, prípadne juvenilnou fázou obnovy sa odvodí
obnovné drevinové zloženie podľa zásad uvedených v realizačnom výstupe „Návrh
mitigačných opatrení v podmienkach lesného hospodárstva smerovaných do oblasti národnej
lesníckej politiky, hospodárskej úpravy lesov a lesníckej praxi“, navrhnú sa postupy obnovy
s ohľadom na stanovištné a porastové pomery a založia sa experimentálne plochy na overenie
vhodných postupov ich rekonštrukcií. V porastoch, kde optimálna fáza už prechádza
do senilnej, prípadne so senilnou fázou obnovy sa bude experimentovať s podsadbami
a s prípravou pôdy pre prirodzenú obnovu.
Riešenie otázok výchovy v zmenených ekologických podmienkach sa zameria
predovšetkým na optimalizáciu výchovných postupov s dôrazom na takú úpravu štruktúry,
ktorou sa ovplyvnia environmentálne (klimatické) charakteristiky lesných porastov tak, aby sa
zvýšila odolnosť existujúcich porastov voči dôsledkom zmenených ekologických podmienok.
Hlavná pozornosť sa bude venovať nezmiešaným porastom hlavných listnatých drevín (dub,
buk) a tiež zmiešaným smrekovo-jedľovo-bukovým porastom, ktoré sa všeobecne pokladajú
za priaznivé z hľadiska stability, resp. biodiverzity. V nadväznosti na zmenené ekologické
podmienky sa stanovia optimálne výchovné postupy v zmiešaných i nezmiešaných porastoch
z hľadiska dosiahnutia požadovanej porastovej štruktúry, najmä druhového zloženia
následných porastov. Na sledovanie dynamiky zmien skúmaných drevín sa využijú aj TVP
založené v minulosti v nezmiešaných i zmiešaných porastoch, kde sa aplikovali rôzne
výchovné postupy. Spracujú sa najmä poznatky týkajúce sa zmien ich drevinového zloženia a
taxačných charakteristík, pričom významnou porovnávacou bázou budú plochy, ktoré boli
počas niekoľko desaťročí bez zásahov. Z hľadiska pestovno-ekonomickej efektívnosti sa
vyhodnotia tiež výsledky pokusov s neceloplošnou výchovou.
E 01–5
Výskum ťažbových technológií z hľadiska zlepšenia produkčného potenciálu,
ekologických účinkov a komplexného využitia dreva
Riešenie tejto etapy sa vykoná v porastoch rýchlorastúcich drevín so zameraním na topoľ
a agát, ďalej v porastoch tvrdých listnáčov (buk, dub), zmiešaných porastoch s prevahou buka
a smreka, a v ihličnatých porastoch s prímesou listnáčov. Vykonajú sa terénne merania
variantov technologických postupov v traktorových a lanovkových terénoch. Vyhodnocovať
sa bude použitie dostupných strojov a zariadení na stínku, sústreďovanie, výrobu sortimentov
a dopravu dreva vrátane viacoperačných strojov. Merať a vyhodnocovať sa budú tieto
parametre pracovných činností: časová náročnosť, spotreba palív a energie, výrobné náklady,
množstvo dendromasy na ťažbovej ploche a jej sortimentová štruktúra, množstvo dendromasy
na lesnom sklade a jej sortimentová štruktúra, straty dendromasy pri sústreďovaní a výrobe
sortimentov, poškodenie pôdy a stojacich stromov a únik paliva a mazív, výnosy za predaj
sortimentov dreva v aktuálnych domácich a zahraničných cenách. Na základe vyhodnotenia
zistených údajov sa navrhnú vhodné technologické postupy ťažby dreva pre prevažujúce
výrobné podmienky v SR umožňujúce dosiahnutie zlepšených ekonomických a ekologických
parametrov a komplexného využitia dreva.
35
E 01–6
Výskum nových postupov spracovania a využitia palivovej drevnej biomasy
Pri výskume produkcie dendromasy v intenzívnych porastoch rýchlorastúcich drevín sa
založia pokusné plochy, resp. sa využijú jestvujúce porasty topoľov, vŕb a agáta, v ktorých sa
budú zisťovať ich produkčné parametre v závislosti na stanovištných podmienkach a
použitých spôsoboch obhospodarovania. Merať a vyhodnocovať sa budú nasledujúce
parametre: ročná hodnota produkcie vo vlhkom stave a v sušine, štruktúra vyprodukovanej
dendromasy z hľadiska kvalitatívnych vlastností a náklady na založenie a obhospodarovanie
porastov a hodnota produkcie. Vykoná sa celkové ekonomické hodnotenie a posúdenie
možností realizácie výsadieb na území SR. Pri výskume produkcie palivovej dendromasy
z korunových častí a priemyselne nezužitkovateľných častí stromov sa vykonajú merania
technologických postupov výroby štiepok a palivového dreva v ihličnatých a listnatých
porastoch. Merať a vyhodnocovať sa budú tieto parametre: časová náročnosť, spotreba palív a
energie, výrobné náklady, kvalita a energetické vlastnosti palivovej dendromasy.
Ďalej sa vykonajú merania technologických postupov úpravy energetických vlastností
dendromasy sušením a lisovaním s komplexným technicko-ekonomickým vyhodnotením.
Pri výskume postupov výroby energie sa na základe hodnotenia meraní a dostupných
údajov o parametroch technológií výroby elektrickej energii a tepla z dendromasy vykoná ich
technicko-ekonomické a ekologické hodnotenie. Výskum bude zahrňovať hodnotenie dvoch
modelov pripravovanej praktickej realizácie. Zozbierajú a vyhodnotia sa údaje o možnostiach
spotreby palivovej dendromasy v SR vo vybranom regióne. Na základe hodnotenia výsledkov
výskumu produkcie a energetického využitia dendromasy sa navrhnú rámcové postupy ktoré
možno uplatniť v podmienkach SR s kvalifikáciou ekonomických a ekologických dopadov
ich realizácie.
5.2 ČÚ 02 Štúdium ekológie, štruktúry a dynamiky lesných ekosystémov
v meniacich sa prírodných podmienkach
E 02–1
Dopady klimatických extrémov na vybrané zložky lesných ekosystémov
Výberu vhodných indexov a ďalších ukazovateľov klimatických extrémov bude
predchádzať rozbor vhodných literárnych zdrojov. Budeme prihliadať predovšetkým
na relevantnosť charakteristiky vzhľadom na klimatické podmienky a hlavné škodlivé činitele
pôsobiace v lesoch v našom regióne. Dôležitým aspektom výberu charakteristík klimatických
extrémov bude dostupnosť vstupných dát a možnosť ich výpočtu pre záujmové územie.
Vhodnými štatistickými metódami budú spracované časové rady klimatických meraní a
bude určený charakter a intenzita výskytu klimatických extrémov. Následne bude vybranými
nástrojmi geoštatistiky modelovaný výskyt vybraných klimatických charakteristík
v modelovom území. Získané údaje budú vhodne interpretované a pripravené spôsobom
použiteľným pre ďalšie etapy projektu.
Výber indikátorov stavu lesa bude realizovaný na základe rozboru literárnych zdrojov
týkajúcich sa vzťahu lesných ekosystémov a klimatických podmienok, s ohľadom
na dostupnosť týchto indikátorov v existujúcich databázach. Pre tento účel budú spracované
údaje z LHE, databázy z monitoringu lesa a ďalších údajových zdrojov. Vzťah týchto
indikátorov a klimatických charakteristík bude analyzovaný vhodnými štatistickými
metódami (regresnou a korelačnou analýzou, analýzou variancie a pod.). Prognózovanie
dopadu očakávaných zmien klímy na lesné ekosystémy bude podporené využitím vhodných
matematických modelov.
36
E 02–2
Dopady meniacich sa podmienok prostredia na štruktúru a diverzitu bylinnej a
drevinnej zložky lesných ekosystémov
Výskum možných dopadov klimatických zmien na drevinovú zložku lesných ekosystémov
sa bude riešiť na báze spracovania empirického materiálu meraných výskumných plôch,
ktorých drevinová zložka vrátane korunových projekcií, stojaceho a ležiaceho dreva, výšková
a hrúbková štruktúra meraná technológiou Field-Map. Analýzy priebehu jednotlivých
klimatických prvkov na výskumných plochách a objektoch v období r. 1951–2100 sa spracujú
s využitím aktuálnych scenárov zmeny klímy. Pri konštrukcii štrukturálnych modelov sa budú
spracovávať aj prognózy vývoja drevinovej a bylinnej zložky pri rôznych spôsoboch
starostlivosti o lesné ekosystémy, dokumentovaných na modelových výskumných plochách a
objektoch. Pri spracovávaní vybraných plošných výstupov sa uplatnia tiež aktuálne GIS
vrstvy digitálnej typologickej mapy Slovenska, GIS podkladov o drevinovom zložení a
rozšírení súborov porastových typov a po prepojení s poznatkovými bázami a výstavbovými
štrukturálnymi modelmi s využitím prostriedkov a metód štatistiky a geoštatistiky.
Základom riešenia dopadov klimatických zmien na bylinnú zložku lesných ekosystémov
bude empirický materiál z výskumných plôch. Výber plôch bude realizovaný tak, aby
reprezentoval celé spektrum rozmanitosti lesnej vegetácie so zameraním sa
na najzastúpenejšie vegetačné jednotky. Podstatou riešenia bude kvantifikácia ekologických
spektier rastlinných spoločenstiev, ktoré budú predstavovať bázu pre odvodenie modelov
dopadov klimatických zmien na fytodiverzitu. Špecifikácia ekospektier bude realizovaná
na základe fytoindikačných vlastností rastlín (napr. prostredníctvom Ellenbergových
ekočísiel, floristických databáz charakterizujúcich nároky jednotlivých druhov, odvodením
ekologických optím druhov na základe fytocenologického materiálu a pod.) a kvantifikáciou
vybraných faktorov prostredia pre jednotlivé vegetačné jednotky. Vplyv dynamiky viacerých
faktorov prostredia na diverzitu bylinnej synúzie bude hodnotený na základe opakovaných
záznamov na typologických reprezentatívnych plochách v časovom odstupe viac ako 30
rokov. Pre potreby hodnotenia vplyvu GKZ na fytodiverzitu lesných ekosystémov bude
navrhnutý systém fytoindikátorov a možností ich uplatnenia v procesoch monitorovania stavu
a vývoja lesov Slovenska.
Na matematicko-štatistické spracovanie sa využije program STATISTICA.
Pre geoštatistické spracovanie vybraných objektov sa tiež využije program ISATIS. GIS
podklady sa budú spracovávať na báze programového balíka ArcGIS. Na spracovanie
obrazových údajov leteckých a satelitných snímok budú využívané programy Definience
Professional (plánované investičné dovybavenie NLC), ENVI, ArcGIS, Idrisi. Pri analýzach
ekologických a vegetačných dát sa využijú mnohorozmerné štatistické metódy programov
CANOCO, JUICE, PC ORD, SYN-TAX 2000. Na prognózy dopadov klimatických zmien
na fytodiverzitu pri rôznych spôsoboch starostlivosti o lesné ekosystémy sa využije program
SYBILA. Fotodokumentácia, resp. videodokumentácia sa spracuje v programoch Adobe
Photoshop CS, resp. Adobe Premiere CS. V rámci riešenia sa budú vypracovávať a dopĺňať aj
vlastné softvérové aplikácie na zber a spracovanie terénnych údajov, ako aj na zjednocovanie
geografických a atribútových informácií.
E 02–3
Hodnotenie zmien biofyzikálnych a produkčných parametrov lesných
ekosystémov vo vzťahu ku klimatickým faktorom
Kozmické záznamy MODIS umožňujú monitorovať biofyzikálne a štrukturálne
charakteristiky lesných ekosystémov, ktoré charakterizujú fenologické fázy vegetácie.
V rámci riešenia budú odvodené nasledovné vegetačné indexy poukazujúce na stav olistenia
lesných drevín: Normalizovaný vegetačný index (NDVI), zdokonalený vegetačný index
(EVI), listový index (LAI). Analyzovaná bude časová a priestorová dynamika zmien
uvedených indexov. Dostupné údaje budú analyzované a spracované do fenologického
modelu indikujúceho nástup fenologických fáz v závislosti od vonkajších vplyvov prostredia.
37
Riešenie etapy sa zameria na modelovanie fenologického vývoja lesných porastov.
Odvodenie modelu bude založené na korelačnej a regresnej analýze ekosystémových
premenných NDVI a EVI voči nezávisle premenným reprezentovanými bioklimatickými
údajmi.
Odvodenie hrubej primárnej produkcie (GPP) je založené na analýze vývoja listového
indexu (LAI) a časti fotosynteticky aktívnej radiácie (0,4–0,7 µm) absorbovanej vegetáciou
APAR, kde APAR = PAR * FPAR (PAR – dopadajúca fotosynteticky aktívna radiácia, FPAR
– podiel PAR pohltený vegetáciou). Uvedené charakteristiky budú odvodené z dostupných
kozmických záznamov. Pri stanovení GPP sa vychádza z postulátu, že existuje vzťah medzi
absorbovanou solárnou energiou a produkciou. Analýzu časových radov GPP a ich časovej a
priestorovej premenlivosti zameriame na posúdenie trendu vývoja GPP. Na základe tejto
analýzy bude možné usudzovať na to, či lesný ekosystém reaguje na meniace sa podmienky
prostredia zmenami v alokácii uhlíka a s tým súvisiacej produkcii lesov.
E 02–4
Regionalizácia územia SR na základe intenzity klimatických zmien a
zraniteľnosti lesných ekosystémov
V etape budú syntetizované poznatky o hodnotení dopadov meniacich sa podmienok
prostredia na jednotlivé zložky lesných ekosystémov. Okrem analýzy a syntézy výsledkov
predchádzajúcich etáp riešenia budú pri riešení použité metódy pre štatistickú analýzu údajov
a vybrané nástroje GIS. Na základe poznatkov získaných v predchádzajúcich etapách bude
vhodná sumárna charakteristika klimatického procesu alebo intenzity a charakteru odozvy
vybranej zložky lesného ekosystému vztiahnutá k cieľovým priestorovým jednotkám (LHC,
OZ alebo LO). Z metodického hľadiska bude riešený najmä výber vhodného štatistického
ukazovateľa a spôsob syntézy viacerých ukazovateľov. Dominantná časť riešenia tejto etapy
bude prebiehať v ostatných dvoch rokoch riešenia projektu.
5.3 ČÚ 03 Environmentálne priaznivé metódy ochrany a boja so škodlivými
činiteľmi v lesných ekosystémoch oslabených pôsobením biotických a
abiotických faktorov
Vplyv rozvrátenia porastu abiotickými škodlivými činiteľmi na následné
poškodenia
Výskumné práce budú pozostávať jednak z terénnych meraní a zisťovaní (v menšom
rozsahu aj experimentov). Ďalej z laboratórneho spracovania vzoriek, výpočtov a zhodnotenia
empirického materiálu. V čo najväčšom rozsahu sa pri spracovaní výsledkov bude využívať
výpočtová technika so špecifickými softvérovými nástrojmi (najmä GIS) a moderné
štatisticko-matematické metódy (pôjde o spracovanie rozsiahlych databáz a viacfaktorové
analýzy).
E 03–1
Dynamika výskytu nebezpečných smerov vetra (rýchlosť a smer), padania ťažkého snehu a
tvorby námrazy podľa časových úsekov
Nadväzovať sa bude na výskum z minulého obdobia, keď sa získali informácie
o nebezpečných smeroch vetra zo Slovenského hydrometeorologického a meteorologického
ústavu v Bratislave za časové obdobie rokov 1961–2005. Tieto materiály sa spracovali len
čiastočne (spolu obdobie za roky 1971–2005). V ďalšom sa uskutoční podrobná analýza
podľa jednotlivých desaťročí (1961–70, 71–80, 81–90, 91–2000, 2001–05). Podľa týchto
časových období a lesných oblastí sa spracujú prehľady výskytu nebezpečných smerov vetra
podľa ich rýchlostí a smerov, ako aj ročných období. Údaje za jednotlivé časové obdobia
(prípadne aj do roka 1960) sa vzájomne porovnajú, čím by sa malo zistiť, v ktorom časovom
období a k akej zmene došlo. V nadväznosti na to by sa mala vypracovať prognóza výskytu
nebezpečných smerov vetra ako aj ich predpokladané smery. Obdobný postup riešenia sa
predpokladá aj pokiaľ ide o padanie ťažkého snehu a tvorbu námrazy.
38
Analýza koreňových systémov drevín so zreteľom na ich ukotvenie a fyziologický stav
Pôjde o preskúmanie koreňových systémov, resp. zistenie vnútrodruhových a
medzidruhových rozdielov hlavných lesných drevín so zreteľom na odolnosť proti
mechanicky pôsobiacim abiotickým škodlivým činiteľom. Terénne práce sa vykonajú
v lesných porastoch, kde dochádza často k vývratom. Vyberú sa stanovištia, ktoré budú
reprezentovať rôzne pôdne pomery. Hlavný dôraz sa bude klásť na smrek obyčajný,
v menšom rozsahu sa budú riešiť aj ďalšie dreviny, najmä smrekovec a borovica. Taktiež to
budú porasty rozličného veku. Na vyvrátených stromoch sa bude zisťovať objem kmeňa,
objem podzemného pňa a objem koreňov. Objem koreňov sa bude analyzovať vo vzťahu
k ich umiestneniu v pôdnej hĺbke, ale aj podľa hrúbkových tried. Alternatívne sa budú
analyzovať aj koreňové systémy stromov, ktoré na exponovaných stanovištiach vietor
nepoškodil (vyvrátia sa pomocou stroja). V rámci finančných a kapacitných možností sa
pristúpi k výskumu jemných koreňov smrekov v súvislosti s ich fyziologickým stavom a
rastovými podmienkami. Tu sa použije moderné softwerové a hardwerové vybavenie (najmä
skenovacia zostava Epson Expression 1000 a program WinRHIZO).
Vplyv rozvrátenia (fragmentácie) lesných porastov na ich následné disturbancie
Pôjde o priestorovú analýzu šírenia poškodenia porastov (najmä smrekových), ktoré
predtým rozvrátil vietor alebo iný škodlivý činiteľ. Pritom sa použije jednak metóda vizuálna,
ako aj retrospektívna. Tu sa bude následné poškodenie lesných porastov identifikovať
prostredníctvom informácií o realizovaných náhodných ťažbách v dôsledku veterných,
snehových, prípadne iných škodlivých činiteľov. Zistí sa závislosť realizovaného objemu
náhodnej ťažby v dôsledku následného poškodenia lesného porastu po predchádzajúcej jeho
disturbancii (vzdialeností medzi stredmi dielcov, kde sa vykonala náhodná ťažba
v predchádzajúcom období a stredmi dielcov, kde sa realizovala následná náhodná ťažba).
Použijú sa nástroje GIS, ako aj metódy matematického modelovania.
Príčiny kalamít v lesných porastoch spôsobených abiotickými činiteľmi, vplyv vlastností
prostredia a lesných porastov na poškodenie
Problematika sa bude riešiť v nadväznosti na kalamity, ktoré vzniknú v dôsledku
pôsobenia abiotických škodlivých činiteľov. Základné informácie o charaktere prostredia
(vlastnosti pôdy, expozícia, sklon, atď.) a vlastnostiach poškodených porastov (porastový typ,
zastúpenie smreka, vek porastu, rastový stupeň, zakmenenie, atď.) sa získajú z lesných
hospodárskych plánov. Údaje o náhodných ťažbách sa preberú z lesnej hospodárskej
evidencie. Na vzorových plochách sa zistia statické vlastnosti poškodených a nepoškodených
stromoch. Výsledky sa znázornia stĺpcovými grafmi alebo korelačnými krivkami
(priamkami). Aby bolo možné výsledky porovnať s predchádzajúcimi, použijú sa už overené
metodiky, najmä použité pri analýze snehovej kalamity na Slovensku z roku 2005. Aj tu sa
využijú nástroje GIS, ako aj metódy matematického modelovania. Ďalej sa aplikuje
multifaktorová analýza.
Návrh komplexných opatrení na zníženie vulnerability lesných porastov abiotickými činiteľmi
Výsledky výskumu sa spracujú vo forme návrhu komplexných opatrení na zníženie
vulnerability lesných porastov abiotickými činiteľmi. Pri jeho spracovaní sa využijú jednak
výsledky v rámci tejto etapy, ako aj všetky ďalšie domáce a zahraničné výsledky z riešenia
obdobnej problematiky, ako aj skúsenosti z praxe. Budú mať syntetický charakter, teda taký,
aby ich bolo možné uplatniť v celom komplexe lesníckych činností, najmä v hospodárskoúpravníckom plánovaní, ako aj pri praktickej realizácii pestovno-ochranných opatrení v lesnej
prevádzke.
39
E 03–2
Optimalizácia metód obranných opatrení voči modelovým druhom hmyzích
škodcov so zameraním na ekologické, biologické a biotechnické metódy boja
Analýza bionómie lykožrúta smrekového s ohľadom na meniace sa klimatické vlastnosti
prostredia
Priebeh rojenia lykožrúta smrekového bude sledovaný vo feromónových lapačoch
(biotechnické opatrenie) v závislosti na teplote vzduchu. Zároveň sa zistí doba účinnosti
feromónového odparníka na základe úbytku hmotnosti jeho účinnej látky.
Analýza ekológie listožravých škodcov v čase ich latencie
Na 9 výskumných plochách založených v čase gradácie mníšky veľkohlavej ešte
v polovici 90-tych rokov 20. storočia sa bude zisťovať početnosť mníšky veľkohlavej v čase
latencie feromónovými lapačmi. Zároveň sa budú zisťovať druhové spektrum a početnosť jej
prirodzených nepriateľov na týchto plochách s dôrazom na parazitoidy a na zmeny početnosti
hostiteľa
Využitie dostupných biopreparátov proti hmyzím druhom škodcov
Výskum sa zameria na hlavné agresívne druhy podkôrneho a listožravého hmyzu. Najskôr
sa vykonajú laboratórne pokusy s biologickými preparátmi. Po úspešnom testovaní
v laboratóriu bude nasledovať ich použitie v lese v lokalitách výskytu kalamitného
premnoženia sledovaných druhov.
Návrh preventívnych a supresívnych opatrení proti kalamitným a inváznym druhom
podkôrneho hmyzu na zníženie ich negatívneho dopadu na lesné ekosystémy
Lykožrút severský je druh, ktorý doposiaľ nie je uvedený v STN 48 2711 „Ochrana lesa
proti hlavným druhom podkôrneho hmyzu na ihličnatých drevinách“. Vzhľadom na jeho
významnosť sa do budúcnosti plánuje s jeho zaradením do slovenskej technickej normy. Preto
sa výskum sústredí predovšetkým na optimalizáciu stavby lapačov a použitia špecifických
typov feromónových odparníkov.
E 03–3
Výskum vývoja patogénnych húb v porastoch po kalamitách a ich vplyv
na zdravotný stav porastov
Analýza rozšírenia patogénnych húb v lesných ekosystémoch stresovaných kalamitami
rôzneho pôvodu s dôrazom na druhy z rodu Armillaria
Sledovanie druhového spektra fytopatogénnych húb sa bude vykonávať na výskumných
plochách, pričom jednotlivé plochy sa založia v oblastiach, kde v minulosti dochádzalo
k rozsiahlejším kalamitám (Kysuce, Orava, Vysoké a Nízke Tatry, Spišská Magura, Spiš).
Plochy budú zakladané s cieľom dlhodobého sledovania a teda budú zamerané, stabilizované
a evidované v lesníckych mapách. Sledovanie sa uskutoční niekoľkokrát v roku, prevažne
v jarnom a jesennom období. Druhy budú determinované podľa makroskopických znakov
plodníc priamo v teréne, resp. odoberú sa vzorky pre rozbor analytickými laboratórnymi
metódami s využitím vlhkých komôrok a živných pôd, prípadne jednoduchými genetickými
metódami izolácie DNA a PCR analýzy.
Hodnotenie biologickej účinnosti biopreparátov proti patogénnym hubám
Overovanie rôznych metód obrany (biopreparáty a antagonistické huby) proti patogénom
sa budú vykonávať v laboratórnych, ako aj v terénnych podmienkach. V laboratórnych
podmienkach sa budú overovať rôzne kombinácie biopreparátov na potláčanie
najvýznamnejších hubových patogénov. Na základe takto získaných informácií sa bude
overovať možnosť využitia týchto preparátov v lesných porastoch.
40
Návrh opatrení prevencie a supresie pre integrovaný manažment patogénnych húb
Získané informácie budú využité pri návrhu metód ochrany a obrany v súlade s princípmi
integrovaného manažmentu s ohľadom na prognózu vývoja týchto škodcov. Informácie
o vývoji hlavných patogénov budú použité aj pri tvorbe technických noriem.
E 03–4
Výskum metód ochrany lesných ekosystémov pred škodlivým vplyvom
expanzívnych a inváznych rastlín
Zmena druhovej skladby rastlinných spoločenstiev po kalamitách a vplyvom GKZ
Spracuje sa kritická analýza literárnych poznatkov z riešenej problematiky so zvláštnym
dôrazom na alternatívne metódy ochrany pred nežiaducim vplyvom vegetácie a vybrané
druhy rastlín. Plochy sa založia bežnými metódami poľného pokusníctva ako maloparcelkové,
resp. poloprevádzkové plochy s väčšou výmerou, podľa možností a dispozícií terénu
minimálne v troch opakovaniach. Pri spracovaní a vyhodnocovaní údajov sa použijú bežné
postupy poľného pokusníctva, s využitím štatistických metód a programového vybavenia
počítačov. Výskum vplyvu nežiaducej vegetácie na les sa zameria na sledovanie zmien
spektra najškodlivejších druhov tráv, širokolistej buriny a krovitej vegetácie a ich škodlivé
pôsobenie. Identifikuje sa dôležitosť, agresivita a kompetičný vplyv buriny na novozaložené
lesné porasty. Pozornosť sa venuje rúbaňovým burinovým spoločenstvám tráv s prevahou
smlzov, širokolistých druhov s dominanciou malinčia, bylinnému a krovitému podrastu
v preriedených porastoch. Osobitná pozornosť sa venuje sledovaniu a mapovaniu inváznych
druhov burín.
Experimentálne sa overí možnosť eliminácie ich škodlivého pôsobenia pri príprave
prostredia pre prirodzenú obnovu, pri príprave plôch pred zalesnením, ako aj pri ošetrovaní
kultúr.
Štruktúra a vzťahy medzi lesnými drevinami, škodlivými činiteľmi a nežiaducou vegetáciou
Na založených plochách sa budú sledovať aj iné škodlivé činitele, ktoré sú v určitom
vzťahu k existujúcej štruktúre buriny. Využijú sa poznatky a skúsenosti špecialistov z oblasti
fytopatológie a zoológie pri determinácii organizmov potravinovo alebo iným spôsobom
naviazaných na burinné druhy.
Návrh alternatívnych metód ochrany a obrany pred nežiaducou vegetáciou pre zabezpečenie
kultúry v čo najkratšom čase a pri vynaložení minima finančných prostriedkov
Z alternatívnych spôsobov ochrany sa ako porovnávací štandard použije klasické ručné
vyžínanie, ako kontrola plochy neošetrované. Z chemických spôsobov sa podľa konkrétnych
podmienok pokusnej plochy a ekologických limitov vyberú herbicídy s účinnou látkou
glyfosát, dichlobenil, graminicídne prípravky a ďalšie. Analyzuje sa vhodnosť využitia
netkaných textílií (geotextílií) ako mulčovacieho materiálu. V priebehu riešenia sa
do pokusov operatívne zaradia nové aktuálne technológie a prípravky. Budú sa hľadať metódy
biologického, resp. kombinácie chemicko-biologického spôsobu eliminovania rastu
sledovaných burinových druhov. Na pokusných plochách sa bude mapovať druhové spektrum
burinových spoločenstiev, jeho zmeny po mechanickom a chemickom ošetrení, pokryvnosť a
produkcia sušiny v závislosti od stanovištných podmienok a alternatívnych spôsobov
ošetrovania. Zhodnotí sa výskyt a prežívanie prirodzeného zmladenia, ujatosť a rast drevín
z umelej obnovy. Na stromčekoch sa bude sledovať výškový a hrúbkový prírastok, zhodnotí
sa ich zdravotný stav, príčina poškodenia, resp. úhynu.
41
E 03–5
Výskum vhodných moderných metód odhadu početnosti zveri a pohybu zveri
v priestore pre praktické využitie v poľovníckom plánovaní a vo výskume zveri
Monitorovanie početnosti, druhového a vekovo-sexuálneho zloženia zveri v lokalitách
potravných zdrojov a prechodov pomocou kamerových systémov
Navrhované riešenie predstavuje pilotnú štúdiu zameranú na zhodnotenie významu
atraktívnych potravných zdrojov (prirodzených aj umelých – kŕmidlá) pre sčitovanie zveri a
výskum vnútro a medzidruhových vzťahov a dôsledkov koncentrácií raticovej zveri na lesné
spoločenstvá – poškodzovanie lesných porastov. Atraktívne potravné zdroje sú jednou
z príčin zoskupovania sa raticovej zveri najmä v mimovegetačnom období od októbra
do konca apríla, čo na jednej strane vytvára predpoklady pre jej sčítanie, na strane druhej
zvyšuje riziko poškodenia okolitých lesných porastov. Okrem toho, lokality koncentrácií
raticovej zveri priťahujú pozornosť veľkých predátorov; vlka, rysa a medveďa. Popri
možnosti strhnutia raticovej zveri ktorýmkoľvek z uvedených troch druhov šeliem v blízkosti
kŕmnych zariadení, medveď využíva predkladané krmivo aj priamo, ako zdroj vlastnej
obživy. Táto skutočnosť umožňuje okrem sčitovania raticovej zveri, využiť lokality
prikrmovania aj na sčitovanie medveďa hnedého. Takýmto spôsobom sčitujú dlhodobo
medvede v Slovinsku. Je potrebné zdôrazniť, že prikrmovanie zveri u nás v čase zimnej núdze
je rutinný postup poľovníctva zakotvený aj ako zákonná povinnosť. Zver sa môže zoskupovať
aj v iných lokalitách s vysokou úživnosťou, napr. na jar raticová zver intenzívne navštevuje
lúky s čerstvou pašou (apríl, máj), kde je tiež možnosť jej sčitovania. V čase semenných
rokov duba, buka alebo na poliach s poľnohospodárskymi plodinami sa tiež zver zhromažďuje
vo zvýšenej miere, kde spôsobuje často nadmerné škody. Atraktívne potravné zdroje na jednej
strane znižujú pohyblivosť (túlavosť zveri), na strane druhej môžu byť príčinou rozsiahlych
presunov a migrácií.
Vlastné riešenie bude zamerané na zisťovanie druhovej skladby a početnosti raticovej
zveri v lokalitách zimného prikrmovania, ale aj pri iných významných potravných zdrojoch
napr. lúk hraničiacich s lesom v skorom jarnom období a na prechodoch zveri. Ďalej sa bude
zisťovať frekvencia návštevnosti lokalít prikrmovania a prechodov medveďmi, ich
individuálne rozlíšenie a počet jedincov. Pre zisťovanie početnosti a druhového zloženia zveri
na navštevovaných lokalitách sa použijú priame metódy s využitím moderných kamerových
systémov, či už pre vyhotovenie digitálnej fotografie alebo videozáznamu. Pri využití
klasickej metódy pozorovania sa použije technika digitálnej fotografie, pokiaľ to umožnia
svetelné podmienky. Pokusný design bude zahrňovať lokality monitorovania zveri v rámci
vybratých modelových území (Poľovný revír NLC Zvolen Pri dube a CHPO Poľana), resp.
širšie územia nadväzujúce na uvedené poľovné revíry, ktoré budú tvoriť relatívne ucelenú
ekologickú jednotku, kde presun a migrácie zveri budú zohľadnené. V oblasti Poľany budú
predmetom výskumu: jelenia zver, diviačia zver a medveď hnedý, v PR Pri dube zver srnčia,
diviačia, prípadne rys.
Cieľom monitorovania veľkosti čried raticovej zveri a medveďa bude získanie potrebných
empirických informácií (vstupov) pre vytvorenie modelu početnosti (prípadne
pre modelovanie iných populačných parametrov) príslušného druhu zveri v oblasti a jeho
populačnej hustoty. Pre modelovanie vývoja početnosti sa využije metóda capture – recapture
(Lincolnov index) a k nej prislúchajúci špecializovaný software určený pre tento účel
(v súčasnosti je voľne distribuovateľný napr. program MARK vytvorený Colorado State
University, USA, najnovšia verzia z decembra 2007). Lincolnov index vzorec pre výpočet
veľkosti populácie N = nM/m, kde:
N = veľkosť populácie
M = počet odchytených alebo individuálne rozlíšených jedincov pri prvom snímkovaní
a ponechaný v populácii
42
n = počet jedincov znovu odchytených alebo pozorovaných pri druhom snímkovaní
s odstupom času
m = podiel označených (známych jedincov) pri druhom odchyte (snímkovaní)
Princípom uvedenej metódy je individuálne rozlíšenie nafotografovaných (zaevidovaných)
jedincov zveri v pomerne krátkom časovom úseku (napr. vhodne zvolených dvoch mesiacov),
kedy sa populácia správa ako uzavretá, to znamená, že nedochádza k veľkým zmenám
v početnosti v dôsledku imigrácie, emigrácie, natality a mortality. Vychádza sa
z predpokladu, že modernými kamerovými systémami možno permanentne snímkovať určitý
priestor, pričom kvalita snímky umožňuje detailne rozpoznať individuálne črty príslušného
jedinca zveri, podľa ktorých ho bude možné pri následnom snímkovaní znovu identifikovať.
Ide teda o neinvazívnu metódu (bez odchytu a manipulácie) výskumu, ktorú je možno
aplikovať aj na chránené druhy. Individuálne rozlíšenie jednotlivých jedincov zveri je veľmi
dobre realizovateľné u parohatej zveri, ale existujú poznatky, ako je možné individuálne
rozlíšiť napr. jelenice a ich potomstvo (CLUTTON-BROCK, GUINESS A ALBON, 1982).
U diviačej zveri je potrebné značkovanie napr. ušnými značkami alebo farbením. U medveďa
je možné rozlíšiť jednotlivé jedince individuálne, ale pre tento účel je potrebné vytvoriť
systém popisu vonkajších znakov, čo bude predmetom tohto výskumu (podobne aj u rysa).
Odhad populačných parametrov a veľkosti populácie
V rámci riešenia etapy sa osobitne overí možnosť využitia Lincolnovho indexu pre určenie
početnosti samčej zložky populácie jelenej zveri na základe tvaru parožia s využitím zhodov a
úlovkov, ktoré sa každoročne pomerne kompletne objavujú na chovateľskej prehliadke CHPO
Poľana. Okrem zisťovania početnosti zveri predpokladáme využitie snímkovania zveri
pre určenie aj ďalších parametrov populácie napr. pomer pohlavia, podiel prírastku
v populácii, hodnotenie trofejovej kvality, medzidruhová a vnútrodruhová konkurencia
v lokalitách prikrmovania (rangové postavenie jedincov), prípadne ďalšie podrobnosti
z biológie druhu. Sledované charakteristiky budú aplikované aj na objasnenie príčin
poškodzovania lesných porastov v nadväznosti na spôsob prikrmovania a disturbančné
faktory brániace pravidelnému príjmu potravy (konkurencia, predácia, vyrušovanie a pod.).
Spracovávanie údajov geografického charakteru (telemetrie) v prostredí GIS
Riešenie etapy nadviaže na doterajšie poznatky z časovo-priestorovej aktivity jelenej
zveri, ktoré je potrebné doplniť a spresniť ďalším výskumom značkovaných jedincov.
V celom doterajšom súbore jeleníc dominovali sedentárne jedince, preto je vhodné rozšíriť
najmä výskum samičej časti populácie za účelom objasnenia jej priestorovej aktivity. Okrem
toho sa predpokladá zahrnutie ďalšieho druhu zveri – medveďa hnedého – do výskumu
časovo-priestorovej aktivity, ktorý z hľadiska poľovníctva a ochrany prírody predstavuje
špecifický problém. V prípade medveďa pôjde aj o objasnenie príčin synatropizácie, migrácií,
využívania prirodzených a umelých potravných zdrojov (škody spôsobované medveďom).
Telemetrický výskum jelenej zveri a medveďa sa bude realizovať v modelovom území
Poľana.
5.4 ČÚ 04 Výskum konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti
lesníctva
E 04–1
Výskum (analýza, zhodnotenie a návrh) optimalizácie medzisektorových vzťahov
lesníctva
Vykoná sa identifikácia odvetví a rezortov súvisiacich s lesmi a lesníctvom. Zozbierajú sa
a podrobne sa zanalyzujú ich politické dokumenty a zákony v ustanoveniach týkajúcich sa
prírodných, ekologických, surovinových, ekonomických a sociálnych aspektov lesov
a lesníctva. V rámci podrobnej analýzy sa v politikách relevantných pre lesníctvo budú
skúmať ich pozitívne väzby, ktoré by sa mali posilňovať, a naopak negatívne efekty/účinky,
43
ktoré by sa mali z pohľadu lesníctva odstrániť, resp. modifikovať. V rámci jednotlivých
okruhov otázok a problémov sa identifikujú zainteresované skupiny a orgány štátnej správy,
navrhovaný spôsob ich harmonizácie a koordinácie, úroveň, na ktorej sa majú riešiť, ako aj
politické, ekonomické a finančné možnosti ich riešenia.
Na základe získaných poznatkov, ich analýzy a hodnotenia sa vypracujú návrhy opatrení
na riešenie jednotlivých okruhov medzisektorových vzťahov na úrovni politických
dokumentov a všeobecne záväzných právnych predpisov. V rámci riešenia úlohy sa vypracuje
analýza aktivít, ktoré sa realizujú na lesných pozemkoch, ako trpená ujma vo verejnom
záujme a návrhy na riešenie existujúcich negatívnych efektov vzťahov s príslušnými
odvetviami a rezortmi, vrátane návrhov ich legislatívneho, technického a finančného
zabezpečenia. Osobitná pozornosť sa bude venovať tiež výskumu ekonomických aspektov
medzisektorových vzťahov lesníctva.
E 04–2
Analýza a zhodnotenie správania sa, cieľov a hodnôt zainteresovaných skupín
v lesníctve
Riešenie tejto etapy sa začne identifikáciou zainteresovaných skupín v rámci lesníctva.
Ako podklad na vypracovanie výstupu sa vykoná analýza existujúceho stavu adekvátnych
oparení v rámci lesníckej a súvisiacich politík. Analýza správania sa, hodnôt, priorít a cieľov
zainteresovaných skupín sa uskutoční dotazníkovou metódou. Postoje kľúčových aktérov sa
overia metódou riadeného rozhovoru. Na základe syntézy týchto dvoch prístupov sa
zhodnotia priority rozhodujúcich skupín v lesníctve. Riešenie sa zameria na zhodnotenie
požiadaviek na lesnícku politiku pre budúce obdobie.
E 04–3
Analýza a modelovanie ponuky a dopytu po dreve a iných lesných produktoch
a obchodu s nimi
Vykoná sa zber a analýza údajov z národohospodárskej a lesníckej štatistiky, takisto
prieskum ponuky dreva, nedrevných lesných produktov a služieb a marketingových stratégií
podľa kategórií vlastníctva lesa (štátne, mestské, urbariáty, súkromní vlastníci a ich
združenia). Realizuje sa zber údajov o dopyte po dreve a potenciáli kapacít v segmentoch
piliarskeho spracovania dreva, výroby panelov, celulózy a jeho energetického využitia, ako aj
nedrevných lesných produktov a služieb.
Na základe analýzy získaných údajov o ponuke a dopyte dreva, nedrevnej produkcie
a služieb LH sa navrhnú alternatívne modely produkčných a spracovateľských kapacít
z odvetvového a národohospodárskeho hľadiska, tvorby hrubého domáceho produktu
a zamestnanosti. V modeloch sa zohľadnia tiež dopady obmedzení vyplývajúcich
zo všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany prírody a krajiny.
E 04–4
Výskum konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti lesných
podnikov a lesníctva
Vykoná sa zber, analýza a zhodnotenie informácií o konkurencieschopnosti vo vybraných
podnikoch a odvetviach, metódach, modeloch a ukazovateľoch jej identifikácie,
prezentovania a nástrojov jej ovplyvňovania. Zabezpečí sa zber relevantných údajov
a ukazovateľov konkurencieschopnosti zo sociálno-ekonomických a štatistických databáz
a operatívnej evidencie podnikateľských subjektov, odvetvia lesníctva a hospodárstva SR.
Údaje sa zabezpečia na úrovni nákladov výkonov lesníckej a ostatnej činnosti, tržieb
a výnosov produkcie a služieb.
Východiskom budú výsledky riešenia výskumu problematík environmentálne priaznivých
a efektívnych postupov obnovy a zakladania lesa, postupov rekonštrukcií a výchovy lesa
v meniacich sa ekologických podmienkach a výskumu ťažbových technológií z hľadiska
zlepšenia produkčného potenciálu, ekologických účinkov a komplexného využitia dreva, ako
a ďalších súvisiacich činností, ako aj výsledky vecných etáp tejto ČÚ.
V nadväznosti na uvedené činnosti sa vykoná vecno-logická a matematicko-štatistická
analýza
a zhodnotenie.
Odvodia
sa
extenzívne
a intenzívne
ukazovatele
44
konkurencieschopnosti a kvantifikuje sa úroveň ich závislosti od súboru premenných
prírodno-výrobných faktorov, prípadne aj faktorov kvality riadenia. Zo súboru ukazovateľov
konkurencieschopnosti s najvyššou mierou preukaznosti sa odvodia modely životaschopnosti
lesných podnikov a lesníctva pre diferencované prírodno-výrobné podmienky lesnej výroby.
Vykoná sa zber a analýza faktografických informácií o nákladovosti a efektoch
progresívnych technológií zakladania, výchovy a obnovy lesných porastov z tuzemska
a vyspelého zahraničia. Ďalej sa uskutoční výber reprezentatívnych lokalít pre zisťovanie
nákladov a prínosov a merania produktivity práce predmetných technológií, ako aj škôd
spôsobených ich používaním na porastoch a pôde v modelových lokalitách. Na základe
vyhodnotenia terénnych meraní sa navrhnú relevantné odporúčania efektívneho využívania
technológií pre subjekty hospodáriace na lesnej pôde a pre dodávateľov prác.
Zhodnotí sa úroveň konkurencieschopnosti vybraných podnikateľských subjektov
a lesníctva, na základe získaných a osvojených metód hodnotenia. Kvantifikuje sa vplyv
prírodno-výrobných faktorov a kvality základných výrobných faktorov na úroveň
konkurencieschopnosti podnikateľských subjektov i lesníctva, cestou intenzívnych
a extenzívnych faktorov konkurencieschopnosti. Identifikujú sa faktory a sprievodné príznaky
rizík konkurencieschopnosti a navrhnú sa relevantné spôsoby ich eliminácie. Nakoniec sa
navrhnú a zdôvodnia modely ekonomickej životaschopnosti lesných podnikov, v rôznych
prírodno-výrobných podmienkach.
E 04–5
Výskum sociálno-ekonomických aspektov využívania lesov v kontexte rozvoja
vidieka
V rámci analýzy sociálno-ekonomických ukazovateľov lesného hospodárstva sa realizuje
zber údajov vo výberových modelových oblastiach, prostredníctvom ktorých sa identifikujú
sociálne a ekonomické problémy vidieckych oblastí. Predmetom monitorovania budú vybrané
aspekty sociálno-ekonomických podmienok LH. Na základe zhromaždených údajov
o sociálno-ekonomických ukazovateľoch sa zabezpečí ich analýza a predikcia ich vývoja
v nasledujúcom období a takisto sa navrhne efektívny spôsob ich monitorovania
a vyhodnocovania.
V rámci tejto etapy sa vyhodnotí vplyv zavedených podporných nástrojov politiky rozvoja
vidieka na zvyšovanie kvality života na vidieku. Toto sa bude realizovať prostredníctvom
vyhodnotenia sociálno-ekonomických ukazovateľov v dvoch variantoch: v prípade podpory
z jednotlivých podporných programov a ich možný vývoj bez tejto podpory, resp. s jej
výrazným obmedzením. V prípade subjektov neštátneho sektora je žiaduce zdokonaliť
a navrhnúť nové nástroje na podporu trvalo udržateľného hospodárenia v prípadoch, keď
prírodné, produkčné a výrobné podmienky, resp. nepriaznivé pôsobenie antropických vplyvov
(znevýhodnené oblasti) neumožňuje vytvárať dostatok prostriedkov na realizáciu trvalo
udržateľných spôsobov hospodárenia v lesoch.
Podpora diverzifikácie činností na vidieku je dôležitou oblasťou politiky rozvoja vidieka
v rámci EÚ. V lesníctve ide o doplnkové činnosti k základnej výrobe a službám lesných
podnikov. V oblasti diverzifikácie činností lesných podnikov sa stanoví systém jej
doplnkovosti pre príjmy fyzických a právnických osôb na zlepšenie sociálno-ekonomických
parametrov kvality života na vidieku SR. Navrhne sa systém premietnutia diverzifikovaných
činností do indikátorov sociálno-ekonomických aspektov využívania lesa.
E 04–6
Analýza a návrh systému prepojenia lesníckej vedy a tvorby politiky s cieľom
zvýšenia jej účinnosti a efektívnosti pri podpore trvalo udržateľného rozvoja
lesníctva
Vykoná sa hodnotenie postupov navrhnutých a uplatnených aktivitami medzinárodných
organizácií v strategických dokumentoch lesníckej politiky a výskumu. Zanalyzujú sa
interakcie pri tvorbe a implementácii dokumentov s dlhodobou platnosťou (napr. Národný
lesnícky program, Program rozvoja vidieka) ako aj ostatné stredno- a krátkodobé dokumenty
45
súvisiace s obhospodarovaním lesa formou ich analýzy a semi-štruktúrovanými rozhovormi
so zástupcami zúčastnených strán v procese výskumu, tvorby, aplikácie a implementácie
politík. Budú sa analyzovať hodnotové systémy individuálnych aj spoločenských preferencií
ako determinantov kredibility vedy a výskumu na zlepšovanie kvality politík. Navrhne sa
prepojenie najnovších poznatkov vedy a výskumu v rámci aktívneho prínosu Slovenska
do medzivládnych lesnícko-politických procesov (napr. MCPFE, UNFF, UNECE, FAO).
Navrhnú a overia sa informačné kanále pre zefektívnenie informovania a tvorbu politických
alternatív.
Vo výskumnom riešení problematiky sa využijú holistické a širokospektrálne postupy, kde
veda a výskum sú integrálnou súčasťou procesov tvorby politík. Riešenie sa tu začína
identifikáciou relevantných tém, čím sa vytvorí základňa podkladových informácií
pre špecifikáciu cieľov, ktoré v ďalšej fáze budú slúžiť na formuláciu alternatívnych
politických možností. Použité metódy sa zameriavajú tiež na hodnotenie implementácie
a monitoring výstupov z politických procesov. Systém vzájomného učenia sa medzi sektorom
vedy a procesmi tvorby politík zahŕňa metódy komunikácie, negociácie na horizontálnej aj
vertikálnej úrovni. Národné lesnícke programy poskytujú jednu z platforiem aplikácie týchto
metód. Syntetizácia a diseminácia existujúcich informácií pomáha pri tvorbe a stanovení
budúcich tém, relevantných pre medzinárodné lesnícko-politické procesy, ako aj nástrojov
pre ich inklúziu do politickej a výskumnej agendy.
5.5 ČÚ 05 Výskum inovácií metód HÚL adaptovaných na nové sociálne,
environmentálne a ekonomické podmienky
E 05–1
Výskum rubnej zrelosti porastov hlavných drevín
Pri opakovaných meraniach trvalých výskumných plôch sa najskôr začnú merať plochy,
u ktorých uplynula najdlhšia doba od posledného merania. Na týchto plochách sa vykoná
základná inventarizácia stromov, vyznačí sa potrebný výchovný zásah, zmerajú sa hrúbky
a výšky stromov, určí stromová trieda, kvalita a poškodenie kmeňov.
Pri výskume rubnej zrelosti sa bude vychádzať z metodiky riešenia v rokoch 1985–1988
a budú sa hľadať aj nové metodické prístupy a tvorivé riešenia vrátane hľadania variantných
výsledkov s možnosťou ich prípadnej nekonfliktovej lokálnej aplikácie. Preto, ale aj
pre zložitosť a mimoriadny význam problematiky pre hospodársku a spoločenskú prax je
nutné uvažovať s dobou jej výskumného riešenia na celé 4 roky trvania úlohy. Metodika
riešenia rubnej zrelosti sa môže zhrnúť do tohto postupu:
• Výpočet naturálnej a hodnotovej produkcie porastov drevín a kulminácie ich prírastkov
podľa modálnej úrovne cien dreva a nákladov na výrobu sortimentov surového dreva.
• Analýza kulminácie priemerných prírastkov objemových a hodnotových pre porast hlavný
a celkovú produkciu podľa drevín a bonít.
• Analýza vplyvu zakmenenia a jeho celoživotného vývoja na kulmináciu priemerných
prírastkov.
• Analýza a kvantifikácia vplyvu základných ekonomických faktorov (ceny, náklady) a ich
dlhodobého vývoja na rubnú zrelosť.
• Analýza vplyvu škodlivých činiteľov na produkciu a rubnú zrelosť ohrozovaných
porastov vrátane kritérií rubnej zrelosti plno- a neplnohodnotných porastov.
• Komplexné zhodnotenie vplyvu skúmaných faktorov na rubnú zrelosť, stanovenie rubnej
zrelosti a návrh na jej realizáciu v praxi HÚL.
Pre výpočet naturálnej produkcie porastov sa použijú modely rastových a sortimentačných
rastových tabuliek drevín smrek, jedľa, borovica, dub a buk. Pre výpočet hodnotovej
produkcie porastov sa spracujú priemerné ceny surového dreva podľa akostných
a hrúbkových tried výrezov. Zhodnotia sa pritom aj trendy ich dlhodobejšieho vývoja.
46
Náklady na výrobu sortimentov surového dreva sa odvodia podľa prevažujúcich technológií
v celej ťažbovej činnosti. Okrem týchto sa odvodia a zhodnotia aj náklady na starostlivosť
o mladé lesné porasty do veku prvej prebierky. Vplyv zakmenenia porastu, ktoré je mierou
jeho hustoty sa bude skúmať v jeho dynamike. To znamená na potenciálnej a reálnej úrovni,
ktorá sa plynulo mení. Zakmenenie obyčajne s vyšším vekom porastov klesá. Vplyv
škodlivých činiteľov na produkciu sa vyjadrí prostredníctvom kvality a hodnoty porastov
poškodených polomom alebo po vyschnutí stromov. Osobitne sa zhodnotia aj kritériá
pre rubnú zrelosť týchto porastov. Po zhodnotení všetkých faktorov sa navrhnú veky rubnej
zrelosti a spôsob ich realizácie v praxi HÚL.
E 05–2
Výskum čistej primárnej produkcie mladých lesných porastov smreka a buka
Pre výskum sa vyberie séria bukových a smrekových porastov. Tieto sa budú nachádzať
na pôdach priemernej bonity v rámci štvrtého a piateho lesného vegetačného stupňa
(nadmorská výška 400 až 900 m). Pôjde o bučiny a smrečiny so strednou hrúbkou do 7 cm.
V porastoch sa založia výskumné plochy v tvare kruhu s rozlohou 4 áre. Na každej ploche sa
odoberie 25 vzorníkov stromov vrátane ich podzemnej časti (táto sa vykope tak, aby nedošlo
ku žiadnym stratám biomasy). Na každom vzorníku sa zmeria hrúbka na báze stromu, výška
stromu a parametre koruny. Vzorníky sa transportujú do laboratória, kde sa po komponentoch
vysušia na konštantnú hmotnosť. Z databázy nameraných vstupných údajov sa odvodia
alometrické rovnice na výpočet suchej hmotnosti jednotlivých komponentov biomasy.
Na každej ploche sa vytýči 5 kruhových podplôšok tak, aby obsahovali minimálne 25–30
stromov a reprezentovali rastové pomery celej plochy. Merania hrúbok, výšok a parametrov
koruny na podplôškach sa budú realizovať päť krát: začiatok a koniec vegetačného obdobia
2008, koniec vegetačného obdobia 2009, 2010 a 2111. Alometrické modely umožnia vyjadriť
zásoby stromovej biomasy vo všetkých štyroch rokoch. Z medziročných rozdielov
hektárových zásob jednotlivých zložiek biomasy sa vypočíta čistá primárna produkcia
porastov.
Riešenie sa zameria na porovnanie ČPP a štruktúry biomasy vo vybraných smrekových a
bukových porastoch. Pri zisťovaní produkčno-ekologických odoziev na meteorologické javy
sa využijú údaje získané zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Hlavnými
charakteristikami budú týždenné priemery teplôt a týždenné úhrny zrážok z najbližšej
meteorologickej stanice.
E 05–3
Výskum integrovaných metód inventarizácie lesa
Kontinuálne bude pokračovať analýza a podrobné spracovávanie informácií v dátovom
sklade NIML SR a vypracujú sa výstupné zostavy podľa variabilných požiadaviek užívateľa.
Zabezpečí sa pokračovanie prípravných prác pre druhý cyklus NIML SR.
V oblasti výberových inventarizácií sa nadviaže na výsledky domáceho výskumu
a zhodnotia sa poznatky zo zahraničia (NIL, Betriebsinventur a pod.). Skoncipuje sa metodika
viacerých variantov integrovanej inventarizácie s požadovanými parametrami. Navrhujú sa
dve alternatívy:
A ) Aktualizácia údajov o stave lesa z databázy HÚL pre každú JPRL a jej spresnenie
kontrolným výberovým meraním. Metóda sa pripraví pre použitie v rámci lesných
užívateľských celkov. Aktualizácia údajov z predchádzajúceho LHP sa vykoná podľa LHE
a modelu rastového procesu. Aktualizované údaje sa overia v teréne pri opise porastov. Ich
ďalšie spresnenie sa uskutoční priamym meraním (skusnými plochami, relaskopovaním,
metódou stromových rozstupov a i.) na malom počte vopred vybratých JPRL podľa princípu
PPP výberu. Metóda bude predstavovať určitý prechod od doterajšej porastovej hospodárskoúpravníckej inventarizácie k strednoúrovňovej výberovej inventarizácii. Jej výhodou bude
zníženie rozsahu terénneho merania, zobjektívnenie výsledkov (kontrolné meranie odstráni
prípadné systematické chyby v aktualizácii) a možnosť stanovenia miery presnosti zisťovania.
47
Pri riešení sa využijú doterajšie výsledky domáceho výskumu (ŠMELKO, 1990; FABRIKA,
1998; FABRIKA, ŠMELKO, 2002).
B) Výberová inventarizácia a monitoring pre stredne veľké územné celky s hustejšou
sieťou trvale fixovaných skusných plôch. Navrhne sa nový výberový systém vhodný pre naše
domáce porastové podmienky tak, aby typ a veľkosť inventarizačných plôch a ich hustota boli
optimálne s ohľadom na požadovanú presnosť a hospodárnosť zisťovania. Optimalizácia
uvedených parametrov bude riešená veľmi efektívne s využitím počítačových simulácií
v modelových porastoch (ŠMELKO, 1979; SCHOPFER-HRADETZKY, 2007) a až následne
overovaním v teréne.
Pre obidva varianty sa urobia tieto práce:
• Nadefinuje sa informačné spektrum zodpovedajúce zameraniu inventarizácie.
• Uplatnia sa moderné technológie pre zber a spracovanie údajov.
• Overia sa navrhnuté varianty inventarizácie na kontrolnom objekte (lesný užívateľský
celok s tradične vykonaným hospodársko-úpravníckym zisťovaním), zhodnotí sa ich
prácnosť, presnosť a ekonomická náročnosť.
• Vypracuje sa návrh pracovných postupov integrovanej inventarizácie ako podklad
pre praktickú realizáciu.
E 05–4
Výskum metód klasifikácie štruktúry lesných ekosystémov a jej dynamiky
Pri riešení sa uplatní sa kombinácia bodových a plošných metód výskumu, pričom budú
využívané predovšetkým už existujúce výskumné plochy.
Systém budovania výstavbových štrukturálnych jednotiek pre hlavné typy lesných
ekosystémov bude tvorený z empirického materiálu výskumných plôch umiestnených v celom
spektre plošne významných stanovištných a porastových podmienok lesov Slovenska.
Výskumné plochy sa budú rozlišovať podľa podrobnosti a rozsahu zisťovaných a
posudzovaných parametrov do viacerých hierarchických úrovní. Štandardom pre prvú úroveň
budú okrem všeobecných a stanovištných údajov parametre fytocenologického a
pedologického zápisu a posúdenie výstavbovej štruktúry (vrstiev) drevín. Pri podrobnej
úrovni sa zabezpečia aj podrobné biometrické merania drevinovej zložky a stojaceho a
ležiaceho mŕtveho dreva prevažne technológiou Field-Map. Vybrané plochy sa vizualizujú
v systéme Stand Visualisation System (SVS), vrátane vizualizácie korunových projekcií a
mŕtveho dreva. Všetky plochy sa polohovo lokalizujú prostredníctvom GPS. Na vybraných
plochách sa vyhotoví systematická digitálna fotodokumentácia, príp. aj videozáznamy
s presnou polohovou lokalizáciou. Objekty dlhodobého výskumu budú sústreďované najmä
na územia s vyššou územnou ochranou a zabezpečí sa na nich aktuálna aj historická
dokumentácia z obdobia pred ich založením. V kategórii hospodárskych lesov sa
na výskumných plochách a objektoch bude posudzovať zmena ich stavu a vývojové tendencie
a trendy. Vývoj textúr sa bude skúmať a dokumentovať na vybranej sérii historických
leteckých snímok aj s využitím údajov z historických prieskumov a výskumov. Vytvorí sa
prehľad textúr vybraných hlavných lesných ekosystémov informačne a interpretačne
naviazaných na konkrétne typy porastových štruktúr. Pri aktuálnych farebných leteckých
snímkach a satelitných scénach s vysokou priestorovou rozlišovacou schopnosťou sa bude
pracovať na podrobnejšej úrovni štrukturálnych a texturálnych typov a prvkov, kde sa ako
terénne tréningové plochy uplatnia podklady z terénne podrobne meraných trvalých
výskumných plôch a objektov. Pri výskume nových možností zisťovania a hodnotenia stavu
lesa budú použité historické a aktuálne letecké snímky z identických území. Potenciálne sú
k dispozícii panchromatické letecké snímky z roku 1949 z celého územia Slovenska.
Na niektorých územiach sú k dispozícii najstaršie dostupné letecké snímky z r. 1935. V rámci
výskumu a posudzovania vývojových charakteristík sa zabezpečí na vybraných územiach
časová séria snímok optimálne k trom časovým hladinám: snímky z relatívne najstaršieho
obdobia (r. 1949/1935), snímky z aktuálneho obdobia a snímky z medziobdobí podľa
48
konkrétneho vývoja porastových pomerov. Použijú sa elaboráty historického prieskumu a
staršie údaje z lesníckych porastových máp (od začiatku 20.storočia). Použije sa nový
objektovo orientovaný prístup, ktorý umožňuje okrem inherentne obsiahnutých vlastností,
akými sú farba, textúra a tvar objektov, pracovať aj s prvkami, ktoré popisujú objekt cez jeho
vzťahy k iným objektom na tej istej, vyššej alebo nižšej úrovni segmentácie. Vychádza sa
zo skutočnosti, že základnou vlastnosťou obrazových záznamov je to, že obsahujú rôzne
štrukturálne informácie definované na rozdielnych mierkach. Pre čo najpresnejší popis týchto
komplexných informácií je potrebné nájsť vhodné úrovne segmentácie. Na tento účel bude
použitý Definiens eCognition® Server softvér, ktorý umožňuje realizovať viacúrovňovú
segmentáciu obrazových údajov a to na základe, spektrálnych a texturálnych parametrov.
Ďalej predpokladáme využitie analýzy variancie a diskriminačnej analýzy pre odvodenie
optimálnej kombinácie premenných. V nadväznosti na zistený stav jednotlivých ukazovateľov
lesných porastov sa navrhne algoritmus pre ich ohodnotenie. Ako možné softvérové riešenia
pre ohodnotenie navrhujeme prostredie EMDS (Ecosystem Management Decision Support)
ako nadstavbu nad ArcGIS.
Pri riešení etapy sa bude analyzovať a rozvíjať systém kritérií a indikátorov
pre posudzovanie priaznivého stavu lesných ekosystémov a navrhnú sa metódy klasifikácie
priaznivého stavu lesných ekosystémov. Pri zabezpečovaní exaktného empirického materiálu
na ekosystémovej úrovni sa v terénnom výskume zameriame predovšetkým na výskum
druhovej a výstavbovej štruktúry drevinovej a krovinovej zložky, bylinnej zložky
a na posúdenie pôdnej zložky. Výskum metód posudzovania priaznivého stavu lesných
ekosystémov bude riešený v úzkej súčinnosti s výskumom metód klasifikácie štruktúry
lesných ekosystémov a jej dynamiky. Bude sa vychádzať z výskumu a prehĺbenia poznatkov
o kritériách a indikátoroch hodnotenia priaznivého stavu lesných ekosystémov. S osobitným
dôrazom na význam a kvantifikáciu mŕtveho dreva ako významného faktora pre biodiverzitu
a možnosti prirodzeného zmladzovania drevín.
E 05–5
Výskum možností využívania moderných informačno-komunikačných
technológií v lesníctve
Riešenie celej etapy E 05–5 je postavené na využívaní možností platformy ArcGIS Server
Advanced Enterprise, ktorá je primárne určená na tvorbu a prevádzku podnikových centrálne
riadených a spravovaných GIS aplikácií.
Subetapa E 05-5.1 bude riešená podľa nasledovného metodického postupu:
• spracovanie všetkých dostupných informácií získaných štúdiom manuálov a odbornej
literatúry súvisiacej s problematikou,
• vypracovanie modelového návrhu geodatabázy, kde bude riešenie zamerané na údajovú
reprezentáciu tried prvkov a atribútových údajov, integritné obmedzenia (subtypy,
domény), topologické vzťahy, priestorové a atribútové väzby, kartografickú reprezentáciu
geoprvkov a sprístupnenie služieb ArcGIS Servera,
• vývoj servisnej aplikácie na generovanie a replikáciu údajov pre odpojené editovanie,
• vývoj vlastnej aplikácie na editovanie odpojených geodát.
Riešenie subetapy E 05-5.2 predpokladá využitie rastového simulátora SIBYLA, ktorého
vývoj gestoruje doc. Ing. Marek Fabrika, PhD. z TU Zvolen. Úloha bude riešená podľa
nasledovného metodického postupu:
• spracovanie informácií získaných štúdiom manuálov a odbornej literatúry,
• analýza aktuálneho stavu geodatabázy NIML so zreteľom na integráciu s rastovým
simulátorom SIBYLA,
• korekcia údajového modelu geodatabázy NIML pri zachovaní kompatibility so systémom
Field-Map a prepojenie geodatabázy s rastovým simulátorom SIBYLA,
• vývoj a parametrizácie modelu prirodzeného zmladenia pre rastový simulátor z údajov
NIML,
49
•
modelovanie vývoja hlavných porastových parametrov pre lesy SR v období do realizácie
ďalšieho cyklu NIML a ich publikovanie prostredníctvom Internetu.
E 05–6
Optimalizácia rozhodovania v rámcovom plánovaní hospodárskej úpravy lesov
Keďže viac kriteriálne hierarchické rozhodovanie v HÚL na Slovensku nebolo doteraz
dostatočne riešené, potrebné bude zhromaždiť informácie štúdiom zahraničnej literatúry.
Vykoná sa analýza súčasných modelov hospodárenia s cieľom posúdenia vhodnosti
používaných rámcov (lesné oblasti, HSLT...) a identifikácie podstatných kritérií
rozhodovania. Na podklade údajov NIML SR a databázy LHP sa analyzuje reálna stanovištná
a priestorová variabilita hlavných atribútov rozhodovania (pôvodnosť, bonita drevín...).
Pri oboch analýzach sa využijú metódy viacrozmernej matematickej štatistiky. Ďalej sa
zadefinujú aktuálne požiadavky kladené na rámcové plánovanie, pre objektivizáciu ktorých sa
uskutoční cielená anketa v okruhu všetkých zainteresovaných subjektov. Na základe syntézy
výsledkov sa navrhne optimálna štruktúra rozhodovacieho procesu rámcového plánovania.
Na základe predchádzajúcich výskumov a doplňujúcich literárnych poznatkov z oblasti
ekológie lesa, oceňovania lesa a hodnotenia rizika v lesníctve sa navrhnú vhodné syntetické
indikátory dopadu rozhodnutí, a to najmä pre oblasť ekológie, ekonomiky a funkčnej
bezpečnosti lesov. Indikátory budú mať podobu nezávislých indexov s hodnotou v rozpätí
0 (najmenej priaznivý) – 1 (najpriaznivejší dopad). Budú odvodené pomocou metód
matematického modelovania a simulácie z aktuálnych databáz o stave a vývoji lesov
v poslednom období. Metodologicky sa dopracujú a verifikujú na vybranom modelovom
území, paralelne s overením novej štruktúry rozhodovania. Modelové územie bude zároveň
slúžiť pre výskum integrovaných metód inventarizácie lesa (etapa 4). Na základe výsledkov
experimentu sa vybrané indikátory s konečnou platnosťou zadefinujú a navrhne sa optimálna
forma ich implementácie do rozhodovacieho procesu rámcového plánovania.
Na základe výsledkov subetáp 1 a 2 sa navrhne algoritmus rozhodovacieho procesu
rámcového plánovania a zadefinujú sa požiadavky na štruktúru vstupných poznatkových báz.
Využijú sa skúsenosti s existujúcimi systémami podpory rozhodovania a rastovými
simulátormi. Následne sa vo vhodnom databázovom prostredí vyvinie originálne programové
riešenie umožňujúce interaktívne variantné modelovanie hospodárenia v lese vrátane
simulácie dopadu rozhodnutí. Funkčnosť navrhnutého riešenia sa verifikuje na modelovom
území. Sformulujú sa možnosti, predpoklady a limitácie využitia navrhnutého riešenia v praxi
hospodárskej úpravy lesov.
6. Realizácia výsledkov riešenia
Získané výsledky bude možné využiť pre zlepšenie využívania zdrojov lesného
reprodukčného materiálu (LRM), efektívneho manažovania obhospodarovania zdrojov,
získavania LRM, skladovania osiva, vytvárania dostatočných zásob osiva pre štátny aj
neštátny sektor. Získané výsledky využije aj Sekcia lesnícka MP SR a tiež zlepšia podmienky
pre výkon kontrolnej činnosti Strediska kontroly LRM na úseku zberu semien a semenáčikov
z prirodzeného zmladenia, čím sa zvýši dôveryhodnosť údajov o pôvode LRM uvádzaného
do obehu na domácom aj zahraničnom trhu.
Výsledky riešenia sa využijú priamo v lesnom hospodárstve prostredníctvom šľachtených
topoľov, vegetatívne množených klonov a potomstiev semenných sadov. Predpokladá sa, že
v horizonte 5-tich rokov sa otestovaný sortiment nových klonov topoľov začne využívať
na zakladanie intenzívnych porastov a plantáží. Podobne to bude aj s klonmi topoľa bieleho a
sivého a agáta, ktorých praktické využitie limituje efektívna metóda hromadného
vegetatívneho množenia. Používanie overených potomstiev jaseňa, a čerešne vtáčej
z existujúcich semenných sadov pripadá do úvahy po uzavretí testov v horizonte 10–15 rokov.
Praktické využitie potomstiev zo semenných sadov smrekovca a borovice 1,5 generácie
možno po vyhodnotení testov a založení sadov očakávať o 10–20 rokov.
50
Výsledky riešenia úlohy prispejú aj k optimalizácii dopestovávania krytokorenného
sadbového materiálu buka a zabezpečenia ekonomickej efektívnosti umelej, resp.
kombinovanej obnovy lesa, pričom sa budú uplatňovať vo všetkých lesoch, v ktorých sú, resp.
budú potrebné rekonštrukcie v dôsledku meniacich sa ekologických podmienok.
Výsledky riešenia vo forme aplikácie navrhnutých ťažbových technológií vo väzbe
na komplexné využívanie dreva využijú vlastníci a obhospodarovatelia lesov napr. Lesy SR,
š. p. Ďalej možno výsledky použiť pri aktualizácii noriem spotreby času pri ťažbe a
sústreďovaní dreva a noriem spotreby palív a energie. V oblasti produkcie palivovej
dendromasy ich využijú vlastníci a obhospodarovatelia lesov a v prípade intenzívnej
produkcie aj vlastníci poľnohospodárskej pôdy. Výsledky riešenia v oblasti výroby energie
z dendromasy využijú vlastníci energetických zdrojov a možno ich využiť aj pri príprave a
realizácii stratégie podpory produkcie a energetického využívania biomasy v SR.
Výstavbové štrukturálne a diverzitné modely a poznatkové bázy, ako aj kvantifikácia
ekologických spektier a fytoindikačný potenciál klimatických zmien fytocenóz majú charakter
realizačného výstupu. Hlavným realizátorom bude NLC – Lesnícky výskumný ústav a Ústav
lesných zdrojov a informatiky pri aplikovanom i základnom výskume a návrhoch
manažmentových opatrení, rámcovom i podrobnom plánovaní hospodársko-úpravníckom i
krajinno-ekologickom plánovaní.
Regionalizácia územia SR na základe očakávanej intenzity klimatických zmien a
zraniteľnosti lesných ekosystémov. Výstup vytvára východiská pre diferencovaný prístup
k aplikácii ochranných opatrení a pestovaniu lesa.
Výsledky výskumu budú slúžiť lesníctvu na všetkých úrovniach jeho riadenia, ako aj
obhospodarovania lesov. Na úrovni MP SR najmä pri strategickom rozhodovaní a
koncepčnom riešení obhospodarovania lesov, v rámci hospodársko-úpravníckeho plánovania,
jednak pri rámcovom ako aj podrobnom plánovaní. Najväčšie využitie bude priamo v lesnej
prevádzke, pri obhospodarovaní lesov jednak v správe štátnych lesníckych organizácií ako aj
neštátnom sektore.
Konkrétnymi výsledkami budú návrhy environmentálne priaznivých metód ochrany a
obrany pred biotickými a abiotickými škodlivými činiteľmi, ktorými sa doplnia metódy
integrovaného manažmentu škodcov v regiónoch postihnutých opakujúcimi alebo rozsiahlymi
kalamitnými epizódami.
Výstupy riešenia budú navrhnuté na využitie v poľovníckom plánovaní a ochrane lesa
proti zveri. Výsledky odhadov parametrov a veľkosti populácií, ako aj výsledkov monitoringu
pohybu zveri na základe zberu empirického materiálu a modelovania prispejú k objektivizácii
postupov a metód pre určovanie skutočných kmeňových stavov, najmä jelenej a diviačej
zveri. Výsledky riešenia dynamiky zmien početnosti a druhového zloženia zveri v lokalitách
zimného prikrmovania vo vzťahu k poškodeniu lesných porastov, medzidruhovej a
vnútrodruhovej konkurencii budú podkladom pre zlepšenie spôsobov a metód starostlivosti
o zver v čase zimnej núdze.
Údaje o odhade veľkosti populácie medveďa, ako aj prvé poznatky o veľkosti jeho
teritórií, budú využité v manažmente a ochrane tohto druhu.
Predpokladaným realizátorom výsledkov riešenia bude MP SR, štátna správa, štátne a
neštátne subjekty obhospodarujúce lesy. Realizátorom nových poznatkov v oblasti
metodológie výskumu bude NLC–LVÚ Zvolen.
Výsledky riešenia výskumnej problematiky sa využijú v odvetví lesníctva, rezortu
pôdohospodárstva pri formulovaní a schvaľovaní lesnícko-politických a ekonomických
nástrojov a programov zvyšovania konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti
LH v podnikateľskej a verejnoprospešnej oblasti lesníctva, v prepojení na rozvoj vidieka,
ochranu životného prostredia a efektívneho využívania lesných prírodných zdrojov. Využijú
sa pri formulovaní strategických a prognostických materiálov. Budú slúžiť tiež
51
pre medzinárodné iniciatívy a procesy v politike rozvoja vidieka a lesníckej politike. Uplatnia
sa ako vstupné analytické podklady pri tvorbe návrhu opatrení na podporu z verejných
zdrojov na nasledujúce programovacie obdobie EÚ na roky 2007–2013. Vytvorené postupy
vzájomných prepojení výskumných výsledkov a politického dialógu sa budú prezentovať
relevantným zástupcom oboch oblastí s použitím úspešných príkladov z praxe.
Výsledky riešenia sa budú prezentovať zodpovedajúcou formou odbornej verejnosti
vo výskumných správach a realizačných výstupoch, ako aj vo forme odborných publikácií,
populárno-odborných článkov a prednášok odbornej a laickej verejností v rámci diseminácie
poznatkov.
Výsledky riešenia výskumnej problematiky sa využijú v odvetví lesníctva, rezortu
pôdohospodárstva najmä pri inováciách metód hospodárskej úpravy lesa (ťažbová úprava,
rámcové plánovanie, metodické postupy a využívanie mobilných technológií
pri inventarizáciách a zisťovaní stavu lesa), ako aj pri strategickom rozhodovaní, odpočtovaní
medzinárodných záväzkov SR a pri ďalšom výskume v tejto oblasti.
Získané výsledky a poznatky sa budú prezentovať zodpovedajúcou formou odbornej
verejnosti vo výskumných správach a realizačných výstupoch, ako aj vo forme odborných
publikácií, populárno-odborných článkov a prednášok odbornej a laickej verejností v rámci
diseminácie nových poznatkov lesníckeho výskumu a vývoja.
Plánované realizačné výstupy
•
•
•
•
•
•
•
Návrh stratégie prírode blízkeho a efektívneho pestovania lesov vrátane návrhu
praktických postupov zabezpečenia procesu reprodukcie lesa. Potenciálni realizátori – MP
SR SL, Lesy SR, š. p., r. 2011
Návrh ekologicky vhodných a ekonomicky efektívnych postupov produkcie, ťažby
a spracovania dendromasy zameraných na lepšie zhodnotenie suroviny vo všetkých
oblastiach hospodárstva vrátane energetického využitia pri zohľadnení produkčných
možností LH a potrieb odberateľov v SR. Potenciálni realizátori – MP SR SL, Lesy SR,
š. p., MH SR, r. 2011
Regionalizácia územia SR na základe očakávanej intenzity klimatických zmien a
zraniteľnosti lesných ekosystémov. Potenciálni realizátori – MP SR SL, NLC-ÚLZI,
r. 2011
Návrh komplexných opatrení na zmierňovanie vplyvu abiotických činiteľov na lesné
porasty ako aj návrh preventívnych a ekologicky orientovaných supresívnych opatrení
regulujúcich vplyv biotických škodlivých činiteľov na lesné ekosystémy. Potenciálni
realizátori – Lesy SR š. p., väčšie subjekty neštátnych lesov (mestské, obecné a cirkevné
lesy), Štátna ochrana prírody, r. 2011
Návrh opatrení, nástrojov, postupov a metód na sledovanie, hodnotenie a ovplyvňovanie
konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti lesných podnikov a lesníctva.
Potenciálni realizátori – MP SR SL, podniky štátnych a neštátnych lesov
a drevospracujúceho priemyslu, samospráva, r. 2011
Návrh systému a pracovných postupov integrovanej inventarizácie v dvoch variantoch
vrátane návrhu technológií pre zber, aktualizáciu a spracovanie terénnych údajov.
Potenciálni realizátori – MP SR, MŽP SR, neštátni zariaďovatelia lesa, pracovníci
komplexného zisťovania stavu lesov, r. 2011
Návrh inovovaného systému rámcového plánovania HÚL vrátane úprav rubných dôb.
Potenciálni realizátori – MP SR SL, NLC-ÚHÚL a NLC-ÚLZI, r. 2011
52
7. Ekonomické a spoločenské prínosy riešenia
Ekonomické a spoločenské prínosy riešenia ČÚ 01 možno vyjadriť v nasledovných bodoch:
• Dosiahnuté výsledky budú využiteľné pre kontrolnú činnosť orgánov štátnej odbornej
kontroly na úseku lesného reprodukčného materiálu, vlastníkov a obhospodarovateľov
lesa pri plánovaní hospodárskych opatrení v prospech prirodzenej obnovy lesa
a pri získavaní ďalších výnosov zo svojho majetku pri prípadnom obchodovaní
s prebytočným LRM a tiež pre producentov lesného reprodukčného materiálu (držiteľov
osvedčenia o odbornej spôsobilosti pre prácu s LRM) pri plánovaní zberu, skladovania
semena a produkcie sadbového materiálu na umelú obnovu lesa.
• Existencia kvalitných genetických zdrojov a použitie stanovištne a geneticky vhodného
LRM sú základom úspechu nápravných, resp. adaptačných opatrení v rozvrátených
porastoch, či lesoch ohrozených klimatickými extrémami, znečistením ovzdušia
a s nevhodným drevinovým zložením.
• Získané výsledky podstatou mierou prispejú k plneniu Národného programu ochrany
genetických zdrojov na r. 2005–2009, a tým aj súvisiacich záväzkov SR vyplývajúcich
z Environmentálnych dohovorov OSN (Najmä Dohovoru o biologickej diverzite) a
Ministerských konferencií o ochrane lesov v Európe.
• Z krátkodobého hľadiska – do max. 20 rokov – sa ekonomické prínosy dosiahnu
pri šľachtených topoľoch. Hrubá ročná hodnota ich produkcie z 1 000 ha je pri prírastku
25 m3.ha-1 a priemernom speňažení 800 Sk.m-3 cca 20 mil. Sk. Použitie nových klonov ju
zvýši prinajmenšom o 1 % vďaka väčšej produkcii a o 1 % vďaka kvalite dreva. Ich prínos
teda bude najmenej 400 000 Sk z 1 000 ha porastov, čo uhradí takmer celé ročné náklady
riešenia etapy. Okrem toho bude prínosom riešenia geneticky kvalitnejší reprodukčný
materiál topoľa bieleho a sivého, jaseňa, čerešne vtáčej a agáta, množený vegetatívne
alebo získavaný z najlepších rodičovských jedincov v existujúcich semenných sadoch.
Ten sa realizuje v horizonte 20–40 rokov.
• Používanie reprodukčného materiálu získaného v semenných sadoch zvyšuje objemovú
produkciu porastov borovice a smrekovca o 3 % a kvalitu najmenej o 10 %. Výsledky
testov potomstiev smrekovca a borovice sa využijú na založenie semenných sadov 1,5
generácie, pri očakávaní zvýšenej hodnoty produkcie potomstiev o ďalších 5 %. Aj pri 3-4
krát dlhšej rubnej dobe oproti topoľom, bude ekonomický prínos ich využívania na 1 000
ha porovnateľný s topoľmi. Zrealizuje sa však až v horizonte 50 a viac rokov.
• Navrhnuté nové škôlkarské technológie dopestovávania sadbového materiálu lesných
drevín prispejú k vyššej efektívnosti umelej obnovy lesa a skrátia dobu potrebnú
na zabezpečenie založených lesných kultúr.
• Ekonomické a spoločenské prínosy riešenia rekonštrukcie a výchovy porastov vyplývajú z
udržania trvalosti lesných ekosystémov v meniacich sa ekologických podmienkach.
• Prínosy vzniknú v dôsledku rastu produkcie dendromasy v intenzívnych porastoch
rýchlorastúcich drevín a využitím menejhodnotnej suroviny z výchovných a obnovných
ťažieb v lesných porastoch a z toho vyplývajúcej náhrade fosílnych palív. Ďalej v znížení
a stabilizácii nákladov na výrobu energií, znížení produkcie skleníkových plynov, znížení
energetickej sebestačnosti a regiónov a tiež v tvorbe nových pracovných príležitostí,
najmä na vidieku.
Ekonomické a spoločenské prínosy riešenia ČÚ 02možno vyjadriť v nasledovných bodoch:
• Hlbšie poznanie interakcií človek – les – klíma, v oblastiach ktorým ú nás doposiaľ nebola
venovaná pozornosť.
• Vypracovanie poznatkovej bázy umožňujúcej efektívny manažment rizík v lesnom
hospodárstve v podmienkach globálnej zmeny klímy.
53
•
•
Zavedením dosiahnutých výsledkov do výskumných postupov, plánovacej a prognostickej
praxe v lesnom hospodárstve i životnom prostredí sa významnou mierou prispeje k trvalo
udržateľnému manažmentu a starostlivosti o lesy aj v širšom krajinno-ekologickom
ponímaní.
Optimalizáciou druhovej a výstavbovej štruktúry a diverzity lesných ekosystémov sa
s vysokou pravdepodobnosťou môžu eliminovať riziká a negatívne dopady
disturbančných procesov na lesné ekosystémy i krajinu aj v súvislosti s možnými dopadmi
klimatických zmien. Znížením rizík nestability sa primerane eliminujú vysoké
ekonomické straty.
Ekonomické a spoločenské prínosy riešenia ČÚ 03 možno vyjadriť v nasledovných bodoch:
• Poznanie miery významnosti vybraných činiteľov na statickú stabilitu porastov.
• Rozšírenie poznatkov o kalamitne sa premnožujúcich a inváznych druhoch hmyzu
v podmienkach klimatickej zmeny.
• Získanie poznatkov o rozšírení Armillaria sp. a iných patogénov v rôznych oblastiach
Slovenska po kalamitách, čo umožní prognózovať nielen ich výskyt, ale aj náklady
na ochranu a obranu pre nasledujúce obdobia.
• Zdokonalenie metód potláčania rastu expanzívnych a inváznych rastlín pri obnove lesných
ekosystémov po kalamitách.
• Rozšírenie poznatkovej bázy o príčinách škôd na lesných porastov v blízkosti lokalít
zimného prikrmovania.
• Návrh na zlepšenie režimu prikrmovania raticovej zveri v zimnom období v kontexte
prevencie proti škodám na okolitých lesných porastoch.
• Príspevok k objektivizácii skutočných kmeňových stavov zveri pomocou alternatívnych
metód pre zlepšenie jej manažmentu a ochrany.
• Príspevok k využívaniu a rozpracovaniu nových vedeckých metód pre výskum veľkých
druhov zveri.
Ekonomické a spoločenské prínosy riešenia ČÚ 04 možno vyjadriť v nasledovných bodoch:
• Podpora trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, zosúladenie hospodárskych,
ekologických a sociálno-kultúrnych cieľov lesníctva so súvisiacimi odvetviami a rezortmi.
• Zvýšenie konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti LH.
• Pozitívna zmena v chápaní jeho významu u verejnosti.
• Zvýšenie využitia dreva, nedrevných lesných produktov a služieb na trvalo udržateľnej
báze.
• Preukázanie podielu lesníctva na tovarovej produkcii iných rezortov.
• Zvýšenie efektívnosti výrobnej činnosti lesníctva.
• Zvýšenie tvorby hrubého domáceho produktu, zvýšenie zamestnanosti a kvalitných
pracovných miest.
• Diverzifikácia podnikateľského prostredia lesníckych a drevospracujúcich subjektov.
• Diverzifikácia činností a zvýšení kvality života na vidieku.
• Vytvorenie poznatkovej základne o sociálno-ekonomických aspektoch využívania lesov
vo vidieckom priestore.
• Získanie nových poznatkov do rozhodovacieho procesu štátnych a regionálnych orgánov.
• Získanie nových poznatkov pre tvorbu politických dokumentov a všeobecne záväzných
právnych predpisov.
• Efektívnejšia spolupráca vedeckého sektora s procesmi tvorby politiky na regionálnej,
národnej aj medzinárodnej úrovni.
• Zlepšenie koordinácie zástupcov SR pri tvorbe národných príspevkov do medzinárodných
procesov dialógu o lesníckej politike.
54
Ekonomické a spoločenské prínosy riešenia ČÚ 05 možno vyjadriť v nasledovných bodoch:
• Efektívnejšie využívanie produkčného potenciálu lesných porastov na Slovensku, ktoré
bude integrovaným prínosom spresnenia vekov rubnej zrelosti a následnej úpravy rubných
dôb (očakáva sa u porastov vyšších bonít, ale aj u poškodzovaných a ohrozovaných
porastov).
• Doplnenie a spresnenie modelov na výpočet zásob biomasy a uhlíkových zásob.
• Získanie nových poznatkov o ročnej a medziročnej dynamike rastových procesov drevín a
produkcie biomasy a o vplyve klimatických faktorov na dynamiku rastových procesov a
tvorbu čistej primárnej produkcie.
• Možnosť finančného zníženia nákladov na naplnenie spoločenskej požiadavky
na informácie o lesných ekosystémoch na celoštátnej, regionálnej či vlastníckej úrovni,
integrovaný systém inventarizácie lesa umožňuje naraz prinášať údaje pre lesné
hospodárstvo, rezort ochrany prírody, rezort hospodárstva, a ďalšie oblasti, pričom je
prispôsobivý, variabilný a otvorený pre zavádzanie nových veličín a údajov podľa
aktualizovaných spoločenských požiadaviek.
• Možnosť optimalizovať výšku nákladov na výberové štatistické zisťovanie vzhľadom
na požadovanú mieru presnosti (čím vyššia presnosť sa očakáva, resp. je požadovaná, tým
bude vyššia hustota siete a zároveň náklady).
• Nová kvalita technologických postupov na zber, aktualizáciu a spracovanie terénnych
údajov nevyhnutných pre lesnícky výskum a prax zisťovania stavu lesa, ktorá môže
priniesť aj značnú úsporu ľudských kapacít i finančných zdrojov.
• Využitie prognózy vývoja hlavných porastových veličín lesov Slovenska pre strategické
plánovanie v rezorte MP SR a súvisiacich odvetviach.
• Skvalitnenie podpory rozhodovania v hospodárskej úprave lesa zavedením interaktivity,
variantnosti a indikácie dôsledkov rozhodnutí do rámcového plánovania.
• Zavedenie dosiahnutých výsledkov riešenia úlohy do výskumných postupov a praktických
metód HÚL v lesnom hospodárstve, resp. do plánovacej a prognostickej praxe v lesníctve
i v životnom prostredí, významnou mierou prispeje k trvalo udržateľnému manažmentu a
starostlivosti o lesné ekosystémy.
8. Vecný a časový harmonogram riešenia a odovzdávania
výsledkov
8.1 Čiastková úloha 01
2008
• Štúdium literatúry, vypracovanie rámcových a podrobných metodík, výber modelových
území, výskumných objektov a skusmých plôch na riešenie príslušných problematík,
príprava pokusov a experimentov, vrátane biometrických meraní, klasifikácie stromov,
vyznačovania a realizácie zásahov.
• Založenie a stabilizácia pokusných plôch, prvotný zber údajov a zber materiálu, určenie
a vyhodnotenie množstva a kvality semennej úrody.
• Získanie a spracovanie údajov o úrode a periodicite semenných rokov.
• Priebežné zhromažďovanie údajov o množstve a kvalite semena lesných drevín
na Slovensku. Informačné prepojenie Národného registra zdrojov LRM a databázy LIC,
vytvorenie GIS nástroja na hodnotenie stavu zdrojov LRM (Interakcie s projektom
infraštruktúrnej podpory v rámci Prechodného Fondu EÚ v SR). Priebežné hodnotenie
vplyvu skladovania a predsejbovej prípravy na kvalitu semien hlavných lesných drevín.
55
•
Terénne merania a hodnotenia provenienčných pokusov vybraných druhov lesných
drevín. Pestovanie materiálu pre založenie provenienčného pokusu s dubmi a výber
vhodných lokalít pre založenie pokusných plôch.
• Terénne meranie a hodnotenie testov potomstiev výberových stromov vybraných lesných
drevín.
• Odber primárnych explantátov a založenie kultúr vybraných lesných drevín.
• Založenie pokusu s výsevom buka na sledovanie vplyvu rozdielnej fotoperiódy
na fyziologickú kvalitu krytokorenného sadbového materiálu.
• Ovplyvňovaním hydrického a výživového potenciálu sledovanie zmien v morfologickej a
fyziologickej kvalite dopestovávaných krytokorenných semenáčikov buka.
• Hodnotenie morfologických a fyziologických parametrov dopestovaného sadbového
materiálu.
• Výsadba dopestovaných výsadby schopných krytokorenných semenáčikov buka
na pokusnú plochu, na sledovanie ujatosti a následného rastu.
• Realizácia biometrických meraní a rôznych výchovných zásahov na starších
a novozaložených pokusných plochách.
• Vypracovanie priebežnej správy.
• Publikovanie výsledkov.
2009
• Priebežné vyhodnocovanie údajov o množstve a kvalite semena lesných drevín.
• Získanie a spracovanie údajov o stave zásob osiva a o rozsahu prirodzenej a umelej
obnovy lesa.
• Terénne merania a vyhodnotenie provenienčných pokusov, priebehu a dynamiky
reprodukčných procesov vybraných lesných drevín.
• Pokračovanie terénnych meraní a hodnotení testov potomstiev výberových stromov
vybraných lesných drevín.
• Pokračovanie odberu primárnych explantátov a založenie kultúr vybraných lesných
drevín.
• Založenie pokusu s dopestovávaním krytokorenného sadbového materiálu buka pomocou
plugov a miniplugov a voľnokorenného sadbového materiálu v ovplyvňovaných rastových
podmienkach (aplikácia hydroabsorbentov, pôdnych baktérií, hnojív s kontrolovaným
uvoľňovaním živín).
• Rekognoskácia terénu a retrospektívne hodnotenia výsadieb na starších pokusných
plochách využiteľných na riešenie problematiky súvisiacej s umelou obnovou porastov
a zakladaním lesa.
• Pokračovanie v biometrických meraniach a rôznych výchovných zásahoch na starších
a novozaložených pokusných plochách.
• Pokračovanie zberu údajov o produkcii dendromasy v porastoch rýchlorastúcich drevín
a ich priebežné hodnotenie.
• Meranie technologických postupov výroby palivovej dendromasy z lesných porastov a ich
hodnotenie.
• Merania a zber údajov o technológiách úpravy energetických vlastností palivovej
dendromasy a ich hodnotenie.
• Meranie a zber údajov o technológiách výroby energie dendromasy a ich hodnotenie.
• Zber údajov pre vypracovanie modelov výroby energie dendromasy.
• Zber údajov o možnostiach spotreby palivovej dendromasy v SR.
• Priebežné spracovanie údajov z biometrických meraní.
• Vypracovanie priebežnej správy.
• Publikovanie výsledkov.
56
2010
• Priebežné vyhodnocovanie údajov o množstve a kvalite semena lesných drevín.
• Pokračovanie terénnych meraní a hodnotení testov potomstiev výberových stromov
vybraných lesných drevín.
• Pokračovanie odberu primárnych explantátov a založenie kultúr vybraných lesných
drevín.
• Udržiavanie viacvrcholových kultúr, množenie a pestovanie sadeníc do výsadbyschopnej
veľkosti, hodnotenie vývoja dopestovaného materiálu v škôlke.
• Hodnotenie fyziologických a morfologických parametrov vysadeného sadbového
materiálu v priebehu vegetačného obdobia.
• Celkové zhodnotenie biometrických a fyziologických parametrov krytokorenného
sadbového materiálu po prvej vegetačnej perióde.
• Na konci vegetačného obdobia zhodnotenie biometrických charakteristík nadzemnej časti
a koreňového systému.
• Dokončenie založenia objektov výskumného pozorovania umelej a kombinovanej obnovy
lesa (jarné obdobie – umelá obnova voľnokorenným sadbovým materiálom, jesenné –
krytokorenným) s aplikáciou prípravkov, ktoré podporujú ujatosť, znižujú šok po výsadbe,
príp. zlepšujú následný adaptačný proces a ekologických preparátov s pôdnymi baktériami
na prípravu pôdy pred výsadbou.
• Podrobné hodnotenie účinkov sucha na novozakladané kultúry (hlavne vplyv
na vlásočnicový koreňový systém) s aplikáciou hydroabsorbentov.
• Hodnotenie adaptačného procesu výsadieb v environmentálne meniacich sa podmienkach.
• Získavanie a vyhodnocovanie empirického materiálu z výskumných, poloprevádzkových
a prevádzkových plôch.
• Kontinuálne vyhodnotenie adaptačného procesu drevín v prvých rokoch po výsadbe.
• Hodnotenie stavu náletov a kultúr na starších experimentálnych plochách a spracovanie
dosiahnutých výsledkov.
• Pokračovanie v biometrických meraniach a rôznych výchovných zásahoch na starších
a novozaložených pokusných plochách.
• Zber údajov o produkcii dendromasy v porastoch rýchlorastúcich drevín a ich priebežné
hodnotenie.
• Meranie technologických postupov výroby palivovej dendromasy z lesných porastov a ich
hodnotenie.
• Merania a zber údajov o technológiách úpravy energetických vlastností palivovej
dendromasy a ich hodnotenie.
• Meranie a zber údajov o technológiách výroby energie dendromasy a ich hodnotenie.
• Zber údajov pre vypracovanie modelov výroby energií z dendromasy a ich vyhodnotenie.
• Zber údajov o možnostiach spotreby palivovej dendromasy v SR a ich vyhodnotenie.
• Vypracovanie priebežnej správy.
• Publikovanie výsledkov.
2011
• Ukončenie prác na pokusných plochách.
• Záverečné spracovanie a vyhodnotenie údajov, matematicko-štatistické spracovanie
získaných výsledkov, syntéza poznatkov jednotlivých problematík.
• Vyhodnotenie získaných výsledkov biometrických meraní a experimentálneho materiálu.
• Vyhodnotenie vývoja namnoženého materiálu v škôlke, výber lokalít a výsadba
porovnávacích testov.
57
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Zhodnotenie výsledkov vplyvu zmenených technologických postupov na morfologickú
a fyziologickú kvalitu dopestovávaného krytokorenného a voľnokorenného sadbového
materiálu.
Záverečné hodnotenie stavu náletov a kultúr na starších experimentálnych plochách
a spracovanie dosiahnutých výsledkov.
Vypracovanie návrhu technologických postupov rekonštrukcie porastov v meniacich sa
ekologických podmienkach prostredníctvom kombinovanej a prirodzenej obnovy.
Vyhodnotenie biometrických meraní a rôznych výchovných zásahov na starších
a novozaložených pokusných plochách.
Komplexné ekonomické a ekologické hodnotenie dosiahnutých výsledkov a návrh
technologických postupov ťažby dreva.
Komplexné ekonomické a ekologické hodnotenie dosiahnutých výsledkov a návrh
technológií produkcie a energetického využitia dendromasy v podmienkach SR.
Simulácia rôznych hospodárskych zásahov, vyhodnotenie jednotlivých spôsobov
obhospodarovania lesných genetických zdrojov a ich zovšeobecnenie.
Vyhodnotenie výsledkov biometrických meraní.
Syntéza výsledkov výskumu a získaných poznatkov.
Vypracovanie realizačných výstupov a záverečnej správy.
Publikovanie súhrnných výsledkov.
8.2 Čiastková úloha 02
2008
• Rozbor literárnych zdrojov ohľadom extremít počasia z klimatologického hľadiska
a z hľadiska vzťahov klíma – les.
• Spracovanie prehľadu indexov klimatických extremít a metód ich výpočtov.
• Modelové spracovanie dlhodobých časových radov vybraných klimatických prvkov.
• Rozbor problematiky literárnych zdrojov týkajúcich sa vzťahov medzi klimatickými
prvkami a štruktúrou a diverzitou vegetácie s ohľadom na procesy GKZ.
• Návrh metodík hodnotenia dopadov GKZ na štruktúru a diverzitu bylinnej a drevinovej
zložky lesných ekosystémov.
• Spracovaná údajová báza dostupných kozmických záznamov pre hodnotenie
biofyzikálnych produkčných charakteristík lesov.
• Vypracovanie priebežnej správy.
• Publikovanie výsledkov.
2009
• Špecifikácia vhodných indikátorov stavu lesa z hľadiska odoziev na klimatické extrémy.
• Výsledky analýzy vzťahov medzi výskytom klimatických extrémov a vybranými
indikátormi stavu lesa na modelových územiach a lokalitách.
• Priebežné vyhodnotenie empirického materiálu pre odvodenie štrukturálnych modelov
a poznatkových báz.
• Výsledky analýzy priebehu jednotlivých klimatických prvkov na výskumných plochách
a objektoch v období 1951–2100 s využitím scenárov zmeny klímy.
• Vyhodnotenie dopadov možných zmien klímy na bylinnú a drevinovú zložku lesných
ekosystémov v období 1951–2007.
• Návrh fytoindikátorov klimatických zmien a ich využitia pri hodnotení dopadov
klimatických zmien na fytodiverzitu.
• Algoritmy odvodenia fenologických charakteristík lesov zo satelitných údajov.
• Vypracovanie priebežnej správy.
58
• Publikovanie výsledkov.
2010
• Výsledky analýza potenciálnych dopadov klimatických extrémov na vybrané dreviny
a ekosystémy.
• Priebežné vyhodnotenie empirického materiálu pre odvodenie štrukturálnych modelov
a poznatkových báz fytodiverzity a jej vzťahov voči prostrediu.
• Vyhodnotenie možných dopadov zmien klímy na bylinnú a drevinovú zložku lesných
ekosystémov v období 1951–2100.
• Algoritmy odvodenia produkčných charakteristík lesov zo satelitných údajov.
• Vypracovanie priebežnej správy.
• Publikovanie výsledkov.
2011
• Syntéza získaných poznatkov o dopadoch klimatických extrémov na vybrané dreviny
a ekosystémy, ako súčiniteľa dlhodobých zmien klímy.
• Prognóza vývoja diverzity drevinovej a bylinnej zložky v podmienkach GKZ pri rôznych
spôsoboch starostlivosti o lesné ekosystémy.
• Záznamy a dokumentačné snímkovanie na výskumných plochách a objektoch.
• Regionálny fenologický model na báze kozmických záznamov.
• Model produkcie lesných porastov na báze kozmických záznamov.
• Spracovanie regionalizácie územia SR na základe intenzity klimatických zmien a
zraniteľnosti lesných ekosystémov.
• Syntéza výsledkov výskumu a získaných poznatkov.
• Vypracovanie realizačných výstupov a záverečnej správy.
• Publikovanie súhrnných výsledkov.
8.3 Čiastková úloha 03
2008
• Štúdium literatúry, vypracovanie metodík a ich overenie, výber modelových území, prvé
terénne merania a zisťovania.
• Hodnotenie dynamiky výskytu nebezpečných smerov vetra podľa časových úsekov.
• Štúdium literatúry, príprava podrobnej metodiky, výber vhodných lokalít a založenie
terénnych pokusov.
• Laboratórne pokusy biologických prípravkov.
• Optimalizácia metód obranných opatrení voči lykožrútovi severskému.
• Vymedzenie záujmových oblastí, zakladanie plôch, odoberanie, kultivácia a identifikácia
vzoriek.
• Testovanie biologickej účinnosti biopreparátov a antagonistických húb v laboratórnych
podmienkach.
• Kritická rešerš alternatívnych metód potláčania rastu nežiaducej vegetácie a hodnotenia
jej škodlivého pôsobenia na dreviny.
• Analýza zmien druhového spektra bylinnej a krovitej vegetácie na kalamitných plochách,
mapovanie výskytu expanzívnych a inváznych druhov.
• Spracovanie teoretických poznatkov k riešeniu, výber a zaobstaranie technických
zariadení a zvládnutie ich obsluhy.
• Dizajn zberu terénnych údajov.
• Odchyt a značkovanie zveri, snímkovanie kamerovými systémami, telemetrický
monitoring.
59
• Vypracovanie priebežnej správy.
• Publikovanie výsledkov.
2009
• Hodnotenie dynamiky výskytu nebezpečných smerov vetra, padania ťažkého snehu
a tvorby námrazy podľa časových úsekov.
• Terénne merania a zisťovania koreňových systémov a následného poškodenia
rozvrátených porastov abiotickými činiteľmi.
• Výskum pôsobenia globálneho otepľovania na bionómiu lykožrúta smrekového a
komplexnú ochranu proti nemu.
• Laboratórne pokusy ďalších typov biologických prípravkov.
• Návrh použitia úspešne testovaných biologických prípravkov (v laboratórnych
podmienkach) v lesníckej prevádzke.
• Hodnotenie prítomnosti patogénov na jednotlivých plochách (záujmových oblastiach)
odoberanie, kultivácia identifikácia vzoriek.
• Testovanie biologickej účinnosti biopreparátov a antagonistických húb v laboratórnych
podmienkach, aplikácia vytypovaných biopreparátov a antagonistických húb
na kalamitných plochách.
• Založenie pokusov s alternatívnymi metódami potláčania rastu expanzívnych a inváznych
druhov, sledovanie vplyvu ošetrenia na lesné dreviny.
• Spracovanie teoretických poznatkov k riešeniu, výber a zaobstaranie technických
zariadení a zvládnutie ich obsluhy.
• Odchyt a značkovanie zveri, snímkovanie kamerovými systémami, telemetrický
monitoring.
• Spracovávanie dátových súborov.
• Vypracovanie priebežnej správy.
• Publikovanie výsledkov.
2010
• Terénne merania a zisťovania koreňových systémov a následného poškodenia
rozvrátených porastov abiotickými činiteľmi.
• Analýza príčin vzniknutých kalamít v dôsledku abiotických činiteľov a vplyvu vlastností
prostredia a lesných porastov na poškodenie.
• Pokračovanie pokusov v oblasti pôsobenia globálneho otepľovania na bionómiu lykožrúta
smrekového a komplexnú ochranu proti nemu.
• Opakované pokusy použitia testovaných biologických prípravkov v lesníckej prevádzke.
• Hodnotenie prítomnosti patogénov na jednotlivých plochách (záujmových oblastiach)
odoberanie, kultivácia identifikácia vzoriek.
• Testovanie biologickej účinnosti biopreparátov a antagonistických húb v laboratórnych
podmienkach, aplikácia vytypovaných biopreparátov na kalamitných plochách.
• Založenie pokusov s alternatívnymi metódami potláčania rastu expanzívnych a inváznych
druhov, sledovanie vplyvu ošetrenia na lesné dreviny.
• Odchyt a značkovanie zveri, snímkovanie kamerovými systémami, telemetrický
monitoring.
• Spracovávanie dátových súborov.
• Modelovanie populačných parametrov vrátane odhadu početnosti a denzity populácií.
• Vypracovanie priebežnej správy.
• Publikovanie výsledkov.
60
2011
• Záverečné terénne merania a zisťovania koreňových systémov a následného poškodenia
rozvrátených porastov abiotickými činiteľmi.
• Zhodnotenie výsledkov, vypracovanie záverečnej správy, vrátane realizačného výstupu
„Návrh komplexných opatrení na zníženie vulnerability lesných porastov abiotickými
činiteľmi“.
• Dokončenie pokusov, spracovanie výsledkov a odovzdanie záverečnej správy.
• Hodnotenie prítomnosti patogénov na jednotlivých plochách (záujmových oblastiach)
odoberanie, kultivácia identifikácia vzoriek.
• Vyhodnocovanie biologickej účinnosti biopreparátov a antagonistických húb
v laboratórnych podmienkach, aplikácia vytypovaných biopreparátov na kalamitných
plochách.
• Sumarizácia výsledkov, vypracovanie záverečnej správa a realizačných výstupov.
• Vyhodnotenie výsledkov pokusov.
• Vypracovanie záverečnej správy a realizačného návrhu environmentálne priaznivých
metód eliminovania škodlivého vplyvu expanzných a inváznych druhov vegetácie.
• Odchyt a značkovanie zveri, snímkovanie kamerovými systémami, telemetrický
monitoring.
• Spracovávanie dátových súborov.
• Modelovanie populačných parametrov vrátane odhadu početnosti a denzity populácií.
• Syntéza výsledkov výskumu a získaných poznatkov.
• Vypracovanie realizačných výstupov a záverečnej správy.
• Publikovanie súhrnných výsledkov.
8.4 Čiastková úloha 04
2008
• Štúdium literatúry, spracovanie podrobnej metodiky riešenia, príprava podkladových
materiálov.
• Identifikácia odvetví a rezortov súvisiacich s lesmi a lesníctvom, analýza ich politických
dokumentov a všeobecne záväzných právnych predpisov; identifikácia zainteresovaných
skupín pôsobiacich v lesníctve.
• Prieskum a analýza obchodných a marketingových praktík neštátnych lesov na strednom
Slovensku.
• Prieskum požiadaviek malých a stredných píl na strednom Slovensku a stratégií nákupu
dreva.
• Prieskum potenciálnej a efektívnej nedrevnej produkcie a služieb LH.
• Zber, analýza, a zhodnotenie informácií spracovaním rešerší o podstate, metódach a
nástrojoch zvyšovania konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti
v podnikoch a v lesníctve.
• Zber a analýza faktografických informácií o nákladovosti a efektoch technológií lesnej
výroby a výber reprezentatívnych lokalít na ich meranie.
• Zber a analýza informácií a poznatkov o jednotlivých sociálno-ekonomických
ukazovateľoch lesného hospodárstva.
• Analýza vplyvu jednotlivých podporných opatrení na kvalitu života vo vidieckom
priestore.
• Zber, analýza a zhodnotenie bibliografických informácií z národných a zahraničných
zdrojov relevantných k téme prepojenia vedy a tvorby politiky.
• Analýza a klasifikácia substantívnej stránky lesnícko-politických dokumentov
na európskej úrovni.
61
• Vykonanie rozhovorov na implementačnej úrovni politického dialógu.
• Vypracovanie priebežnej správy.
• Publikovanie výsledkov.
2009
• Pokračovanie analýzy politických dokumentov a všeobecne záväzných právnych
predpisov odvetví a rezortov súvisiacich s lesmi a lesníctvom.
• Analýza správania sa, cieľov a hodnôt zainteresovaných skupín v lesníctve a existujúcich
nástrojov lesníckej politiky, zber údajov.
• Prieskum a analýza obchodných a marketingových praktík neštátnych lesov na západnom
Slovensku.
• Prieskum používania noriem na výrobu sortimentov listnatého dreva.
• Analýza dodávok dreva štátnymi lesmi.
• Analýza odberu dreva a produkcie výrobkov veľkých podnikov drevospracujúceho
priemyslu.
• Prieskum požiadaviek malých a stredných píl na západnom Slovensku a stratégií nákupu
dreva.
• Prieskum potenciálnej a efektívnej nedrevnej produkcie a služieb.
• Analýza a zhodnotenie podstaty, metód zisťovania, hodnotenia a relevantných nástrojov
zvyšovania konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti podnikateľských a
užívateľských subjektov a lesníctva.
• Dokončenie výberu reprezentatívnych lokalít a vlastné zisťovanie nákladov a prínosov,
dokončenie merania produktivity práce progresívnych technológií a škôd z ich používania
v modelových lokalitách.
• Analýza alternatívnych systémov hospodárenia na lesnej pôde v nadväznosti
na doplnkové aktivity na vidieku.
• Analýza indikátorov sociálno-ekonomického využívania vidieckeho priestoru lesníctvom
na vidieku SR.
• Analýza hodnotového systému individuálnych aj spoločenských preferencií ako
determinantov kredibility vedy a výskumu pre zlepšovanie kvality politík.
• Vytvorenie modelu pre transformáciu tradičných znalostí do modernej lesníckej vedy
s dôrazom na kultúrne normy a intelektuálne zásady vybraných modelových komunít.
• Vypracovanie priebežnej správy.
• Publikovanie výsledkov.
2010
• Vypracovávanie návrhov opatrení na riešenie vybraných okruhov medzisektorových
vzťahov zameraných na úpravu politických dokumentov a všeobecne záväzných právnych
predpisov.
• Pokračovanie zberu údajov o správaní sa, cieľoch a hodnotách zainteresovaných skupín
v lesníctve a ich priebežné hodnotenie.
• Prieskum a analýza obchodných a marketingových praktík neštátnych vlastníkov lesov na
východnom Slovensku.
• Prieskum požiadaviek malých a stredných píl na východnom Slovensku a stratégií nákupu
dreva.
• Analýza vývoja cien dreva na trhu s drevom v strednej Európe.
• Prieskum služieb a nedrevnej produkcie v lesoch.
• Návrh a overenie relevantných nástrojov zvyšovania konkurencieschopnosti a
ekonomickej životaschopnosti podnikateľských a užívateľských subjektov a lesníctva
na skúšobnom príklade.
62
•
Zhodnotenie metód, modelov a ukazovateľov hodnotenia a rizík konkurencieschopnosti
podnikov a odvetvia v rôznych prírodno-výrobných podmienkach.
• Pokračovanie v zisťovaní nákladov a prínosov a meraní produktivity práce progresívnych
technológií a škôd z ich používania v modelových lokalitách a začatie analýzy terénnych
meraní.
• Identifikácia hlavných bariér rozvoja diverzifikácie činností lesného hospodárstva v rámci
vidieckeho priestoru.
• Návrh postupu sledovania a hodnotenia sociálno-ekonomických ukazovateľov lesného
hospodárstva pre monitoring úspešnosti implementácie podporných programov a politík.
• Spracovanie postupov pre identifikáciu a formuláciu rizikových faktorov spojených
s transferom poznatkov na horizontálnej a vertikálnej úrovni.
• Návrh a overenie informačných kanálov pre zefektívnenie informovania a tvorbu
politických alternatív.
• Vypracovanie priebežnej správy.
• Publikovanie výsledkov.
2011
• Vypracovanie konečných návrhov na riešenie vybraných okruhov medzisektorových
vzťahov vo väzbe na úpravu politických dokumentov a všeobecne záväzných právnych
predpisov.
• Zhodnotenie výsledkov z hľadiska priorít a cieľov jednotlivých zainteresovaných skupín.
• Prieskum požiadaviek výrobcov panelov, celulózy a papiera na Slovensku a stratégií
nákupu dreva.
• Prieskum a analýza obchodných a marketingových praktík štátnych lesov na Slovensku.
• Zhodnotenie prieskumov a analýz.
• Návrh odporúčaní pre trh s drevom.
• Kvantifikácia ostatnej drevnej, nedrevnej produkcie a služieb LH.
• Návrh ukazovateľov, metód a modelov hodnotenia, identifikácie, nástrojov zvyšovania a
eliminácie rizík konkurencieschopnosti podnikov a odvetvia a ich overenie na skúšobnom
príklade v rôznych prírodno-výrobných podmienkach.
• Ukončenie analýzy a zhodnotenia terénnych meraní a návrh relevantných odporúčaní
efektívneho využívania technológií pre subjekty hospodáriace na lesnej pôde
a pre dodávateľov prác.
• Návrh špecifických foriem podnikania a služieb, marketingu a poradenstva v lesníctve
na zlepšenie sociálno-ekonomických parametrov vidieka.
• Návrh odporúčaní pre tvorbu podporných programov a politík v nasledujúcom
programovacom období.
• Návrh postupov, metód a modelov prepojenia výsledkov výskumu a tvorby politík a test
na skúšobnom príklade.
• Návrh metodického riešenia a identifikácie kľúčových faktorov vzájomných prepojení
sektora vedy a výskumu s politickými iniciatívami na všetkých úrovniach.
• Vypracovanie realizačných výstupov riešenia vecnej problematiky.
• Vypracovanie záverečnej správy.
• Publikovanie súhrnných výsledkov.
8.5 Čiastková úloha 05
2008
• Štúdium odbornej literatúry (domácej, zahraničnej, manuálov), spracovanie podrobnej
metodiky riešenia, príprava podkladových materiálov.
63
•
Analýzy údajov v dátovom sklade NIML a možností prepojenia geodatabázy NIML
s rastovým simulátorom SIBYLA.
• Prvotné spracovanie podkladových databáz modelov hospodárenia, NIML a lesných
hospodárskych plánov (LHP).
• Matematicko-štatistická analýza súčasných modelov hospodárenia.
• Terénne práce pri výbere, obnove, zakladaní a dokumentácie výskumných plôch,
opakované merania na TVP.
• Editácia údajov do informačného systému.
• Výpočet hodnotovej produkcie a kulminácie prírastkov.
• Odber vzorníkov, separácia na jednotlivé komponenty, stanovovanie suchých hmotností,
príprava databázy na tvorbu alometrických rovníc.
• Merania základných parametrov na stromoch na ktorých bude sledovaná ČPP.
• Priebežné vyhodnocovanie empirického materiálu pre odvodenie metodických postupov
na klasifikáciu štruktúry lesných porastov a systému posudzovania priaznivého stavu
štruktúry lesných ekosystémov.
• Príprava metodiky stredno-úrovňovej inventarizácie lesa, informačné spektrum.
• Výber modelového územia (MÚ) a zisťovanie stavu lesa tradičnými metódami HÚL
v MÚ, aktualizácia údajov a spresnenie kontrolnými meraniami.
• Oboznámenie sa s plnou funkcionalitou systému ArcGIS Server, inštalácia a nastavenie
systému, definovanie diagramov použitia a návrh konceptuálneho modelu aplikácií.
• Vypracovanie priebežnej správy.
• Publikovanie výsledkov.
2009
• Pokračovanie štúdia odbornej literatúry, predbežný návrh a metodologické zdôvodnenie
indikátorov dopadu rozhodnutí rámcového plánovania na ekológiu, ekonomiku a funkčnú
bezpečnosť lesa.
• Pokračovanie analýz údajov v dátovom sklade NIML, matematicko-štatistická analýza
priestorovej variability hlavných atribútov rozhodovania (pôvodnosť, bonita drevín ...)
na podklade údajov NIML a databázy LHP.
• Analýza vplyvu porastových faktorov na rubnú zrelosť, analýza vplyvu ekonomických
faktorov na rubnú zrelosť.
• Odvodenie alometrických vzťahov na výpočet jednotlivých komponentov ČPP na základe
vybraných vstupných parametrov (hrúbka, výška, veľkosť koruny), vyhodnotenie
štruktúry biomasy.
• Opakované merania na TVP a opakované merania základných parametrov na stromoch
na ktorých bude sledovaná ČPP, výpočet medziročnej zmeny v zásobách biomasy.
• Terénne práce pri výbere, obnove, zakladaní a dokumentácie výskumných plôch.
• Priebežné vyhodnocovanie empirického materiálu pre odvodenie metodických postupov
na klasifikáciu štruktúry lesných porastov a systému posudzovania priaznivého stavu
štruktúry lesných ekosystémov.
• Zisťovanie stavu lesa stredno-úrovňovou inventarizáciou, na modelovom území.
• Analýzy a porovnávania dát zistených tradičnými metódami HÚL, aktualizáciou a
výberovou inventarizáciou.
• Dopracovanie definícií diagramov použitia a konceptuálnych modelov, návrh diagramov
dátových tokov systému, návrh modelovej geodatabázy s implementovaním funkcionality
správania sa geodát pre riešenie mobilného zberu údajov.
• Vývoj servisnej aplikácie slúžiacej pre generovanie a replikáciu dát z geodatabáz
pre odpojenú editáciu.
64
•
Korekcia údajového modelu geodatabázy NIML a jej prepojenie s rastovým simulátorom
SIBYLA.
• Začatie vývoja a parametrizácie modelu prirodzeného zmladenia pre rastový simulátor
z údajov NIML.
• Príprava, realizácia a vyhodnotenie dotazníkovej ankety o aktuálnych potrebách a
Požiadavkách na rámcové plánovanie, predbežný návrh optimálnej štruktúry
rozhodovacieho procesu rámcového plánovania.
• Publikovanie dosiahnutých výsledkov, vypracovanie priebežnej správy, ktorá bude
obsahovať návrh jedného variantu integrovanej inventarizácie.
• Vypracovanie priebežnej správy.
• Publikovanie výsledkov.
2010
• Pokračovanie štúdia odbornej literatúry.
• Analýza vplyvu škodlivých činiteľov na rubnú zrelosť.
• Opakované merania na TVP a opakované merania základných parametrov na stromoch
na ktorých bude sledovaná ČPP, výpočet medziročnej zmeny v zásobách biomasy.
• Terénne práce pri výbere, obnove, zakladaní a dokumentácii výskumných plôch.
• Priebežné vyhodnocovanie empirického materiálu pre odvodenie metodických postupov
na klasifikáciu štruktúry lesných porastov a systému posudzovania priaznivého stavu
štruktúry lesných ekosystémov.
• Pokračovanie analýz údajov v dátovom sklade NIML a údajov zo stredno-úrovňovej
inventarizácie vykonanej v roku 2009.
• Vypracovanie pracovných postupov integrovanej inventarizácie.
• Dopĺňanie funkčnosti servisnej aplikácie, jej overovanie a testovanie.
• Dopracovanie diagramov dátových tokov a vývoj aplikácie pre odpojenú editáciu
na mobilných zariadeniach.
• Dokončenie vývoja a parametrizácie modelu prirodzeného zmladenia pre rastový
simulátor z údajov NIML.
• Začatie prác na prognóze vývoja hlavných porastových parametrov pre lesy SR v období
do realizácie ďalšieho cyklu NIML.
• Výber modelového územia pre overenie navrhnutých riešení, špecifikácia požiadaviek a
zber údajov v teréne pre potreby rámcového plánovania (v koordinácii s etapou 4), začatie
jeho spracúvania a vyhodnocovania.
• Pokračovanie vo vývoji indikátorov dopadu rozhodnutí na ekológiu, ekonomiku a funkčnú
bezpečnosť lesa, predbežný návrh algoritmu a štruktúry programového riešenia podpory
rozhodovania v rámcovom plánovaní.
• Vypracovanie priebežnej správy.
• Publikovanie výsledkov.
2011
• Opakované merania na TVP a opakované merania základných parametrov na stromoch
na ktorých bude sledovaná ČPP, výpočet medziročnej zmeny v zásobách biomasy.
• Komplexné zhodnotenie rubnej zrelosti, jej stanovenie a návrh na realizáciu výsledkov.
• Priebežné vyhodnocovanie empirického materiálu pre odvodenie metodických postupov
na klasifikáciu štruktúry lesných porastov a systému posudzovania priaznivého stavu
štruktúry lesných ekosystémov.
• Vypracovanie návrhu druhého variantu integrovanej inventarizácie.
• Dopĺňanie funkcionality aplikácie pre odpojenú editáciu a jej priebežné overovanie
a testovanie.
65
•
•
•
•
•
•
Dokončenie prognózy vývoja hlavných porastových parametrov pre lesy SR v období
do realizácie ďalšieho cyklu NIML a vypracovanie aplikácie pre publikovanie modelov
vývoja lesov SR na Internete.
Konečný návrh atribútov, rámcov, kritérií a indikátorov dopadu inovovaného systému
rámcového plánovania a jeho zdôvodnenie.
Konečný návrh programového riešenia podpory rozhodovania v rámcovom plánovaní
s analýzou jeho využiteľnosti v praxi HÚL.
Syntéza výsledkov výskumu a získaných poznatkov.
Vypracovanie realizačných výstupov a záverečnej správy.
Publikovanie súhrnných výsledkov.
9. Rozbor nákladov riešenia
Náklady riešenia výskumnej úlohy kalkulované na štvorročné obdobie predstavujú
celkovú sumu 108,5 mil. Sk. V prvom roku riešenia sú kalkulované náklady na úrovni
15,5 mil. Sk a postupne budú každý rok narastať v súvislosti s ukončovaním iných
výskumných úloh financovaných MP SR v rámci kontraktu (2009 a 2010). Pre rok 2011 sa
rozpočet stanovil na úroveň 36 mil. Sk, čo je suma, odpovedajúca súčasnému objemu financií
na vedu a výskum pre oblasť lesníckeho výskumu financovaného z rozpočtu MP SR.
Náklady na riešenie (upravený návrh)
Náklady na celú dobu
riešenia úlohy
tis. Sk
Rok
2008
2009
2010
2011
spolu
zo ŠR
ostatné
spolu
zo ŠR
spolu
zo ŠR
spolu
zo ŠR
spolu
zo ŠR
108 500
108 500
-
15 500
15 500
23 000
23 000
34 000
34 000
36 000
36 000
66
10. Citovaná literatúra
ABER, J., NEILSON, R. P., MCNULTY, S., LENIHAN, J. M., BACHELET, D., DRAPEK, R. J., 2001:
Forest processes and global environmental change: Predicting the effects of individual and
multiple stressors. BioScience 51, p. 735–751.
AKČNÝ PLÁN EURÓPSKEJ ÚNIE (EÚ) PRE LESY, 2006: Oznámenie Komisie Rade a Európskemu
parlamentu. Komisia Európskych Spoločenstiev, 13 s.
AMBROS, Z., 1968: Vplyv rôznej drevinovej skladby na niektoré vlastnosti pôdneho prostredia
a drevnú produkciu. Lesnícky časopis, 14, č. 11–12, s. 973–984.
AMBROS, Z., 1994: Analýza změn vegetace horských lesních ekosystému za posledních 30–
40 let. In: Sborník referátů z pracovního semináře: Výskum lesních rezervací. Brno, s. 27–
30.
AYRES, M. P., LOMBARDERO, M. J., 2000: Assessing the consequences of global change for
forest disturbance from herbivores and pathogens. Science of the Total Environment 262,
p. 263–286.
BALAJKA, J., LAPIN, M., MINĎÁŠ, J., ŠŤASTNÝ, P., THALMAINEROVÁ, D., 2005: The fourth
national communication of the Slovak Republic on climate change. URL
http://unfccc.int/resource/docs/natc/slknc4.pdf; Slovak Ministry of Environmens. p. 114.
BALANDIER, P., COLLET, C., MILLER, J. H., REYNOLDS, P. E. AND ZEDAKER, S. M., 2006:
Designing forest vegetation management strategies based on the mechanisms and
dynamics of crop tree competition by neighbouring vegetation. Forestry 79(1), p. 3-27.
BEGON, M., HARPER, J. L. AND TOWNSEND, C. R., 1990. Ecology: Individuals, populations
and Communities, 2nd edition. Blackwell Scientific Publications, Cambridge, MA.
BONČINA, A., DIACI, J., 1998: Contemporary research on regeneration patterns of central
European virgin forests with recomendations for future research. Zbornik gozdarstva
in lesarstva, 56, p. 3–53.
BRÁZDIL, R., 2003: Meteorological extrems in the Czech Republic: data, methods,
fluctuations, impats. In: Pérez Cueva AJ, López Baeza E, Tamaño Carmona J (eds.) En
memoria de D. Anonio López Gómez (Conferencias invitadas al II. Congreso de la AEC).
Publicaciones de la Asociación Española de Climatologia (AEC), B, 2, p. 33–59.
BUDAY, Š. et al., 2006: Rozvoj vidieka a zmeny v potravinových vertikálach v kontexte
integrácie SR do EÚ. VUEPaP, Bratislava, 214 s.
CLEMENTS, F., 1936: Nature and Structure of the Climax. In: Golley, F. B. (ed.), 1977:
Ecological succession, Benchmark Papers in Ekology. University of Georgia, p. 207–239.
CLUTTON-BROCK, T. H., GUINNESS, F. E., ALBON, S. D., 1982: Red deer. Behavior and
Ecology of two sexes. Edinburgh University Press. 378 p.
COELLI T. a kol., 1998: An Introduction to Efficiency and Productivity Analysis. Kluwer
Academic Publishing, Boston.
ČABOUN, V., 1996: Ekológia lesa. TU Zvolen, 184 s.
ČABOUN, V. a kol., 2008: Vplyv globálnej klimatickej zmeny na lesy Slovenska. ZS úlohy
výskumu a vývoja. NLC–LVÚ, Zvolen, 305 s.
ČERNÝ, A., 1989: Parazitické dřevokazné houby. SZN Praha, 99 s.
DALE, V. H., JOYCE, L. A., MCNULTY, S., NEILSON, R. P., 2000: The interplay between
climate change, forests, and disturbance. Science of the Total Environment 262, 3, p. 201–
204.
DALE, V. H., JOYCE, L. A., MCNULTY, S., NEILSON, R. P., AYRES, M. P., FLANNIGAN, M. D.,
HANSON, P. J., IRLAND, L. C., LUGO, A. E., PETERSON, C. J., SIMBERLOFF, D., SWANSON,
F. J., STOCKS, B. J., WOTTON, B., 2001: Climate change and forest disturbance.
BioScience 51, 9, p. 723–734.
67
DODD, N. L., GAGNON, J. W., BOE, S., SCHWEINSBURG, R. E., 2007: Assessment of elk
highway permeability by using global positioning system telemetry. Journal of Wildlife
Management 71, 4, p. 1107–1118.
DODD, N. L., GAGNON, J. W., MANZO, A. L., SCHWEINSBURG, R. E., 2007: Video surveillance
to assess highway underpass use by elk in Arizona. Journal of Wildlife Management 71, 2,
p. 637–645.
DREHER, B. P., WINTERSTEIN, S. R., SCRIBNER, K. T., LUKACS, P. L., ETTER, D. R., ROSA,
G. J. M., LOPEZ, V. A., LIBANTZ, S., FILCEK, K. B., 2007: Noninvasive estimation of black
bear abundance incorporating genotyping errors and harvested bear. Journal of Wildlife
Management 71, 8, p. 2684–2694.
ĎURKOVIČ J., TUTKA J. a kol., 2002: Výskum ekonomických metód a nástrojov pre trvalé
obhospodarovanie lesov. Záverečná výskumná správa VTP 2731, LVÚ Zvolen.
EWALD, J., 2000: The influence of coniferous canopies on understorey vegetation and soil
in mountain forests of the northern Calcareous Alps. Applied Vegetation Science, 3, p. 23–
134.
FABRIKA, M., 1998: Návrh a overenie multiplikátorov rastu porastových veličín. Acta
Facultatis Forestalis Zvolen, XL, s. 99–111.
FABRIKA, M., ŠMELKO, Š., 2002: Aktualizácia stavu lesa a jej spresnenie kontrolným
výberovým meraním. Acta Facultatis Forestalis Zvolen, XLIV, s. 85–98.
FANDEL, P., 2000: Analýza konkurencieschopností poľnohospodárskych podnikov z hľadiska
právnej formy podnikania – neparametrický prístup. In.: Globalisation and Competitivness
– Agrarian Perspectives IX, Praha 2000, 9 s.
FOX, R. T. V., MCQUE, A. M., WEST, J. S., RAZIQ, F., 1994: Use of antagonistic fungi to
control Armillaria root rot. In: Brighton crop protection conference, Pests and Diseases,
Brighton, p. 1115–1120.
FRONTZ, T. M., DAVIS, D. D., BUNYARD, B. A., ROYSE, D. J., 1998: Identification of
Armillaria species isolated from bigtooth aspen on rDNA RFLP analysis. Can. J. For.
Res., 28: p. 141–149.
GADOW, K. (ed.), 2001: Risk Analysis in Forest Management. Managing Forest Ecosystems,
vol. 2, Kluwer Academic Publishers, 237 p.
GADOW, K., 2006: Forsteinrichtung, Adaptive Steuerung und Mehrpfadprinzip.
Universitätsverlag Göttingen, 163 s.
GAMBORG, C., PARROTTA, J., THORSEN, B. J., 2004: The forest science/policy interface
in Europe, Africa and the Middle East: building bridges to a sustainable future.
Scandinavian Journal of Forest Research, 2004 (Vol. 19) (No. supplement 4) 176 p.
GANGON, J. W., THEIMER, T. C., DODD, N. L., MANZO, A. L., SCHWEINSBURG, R. E., 2007:
Effecrs of traffic on elk use of wildlife underpasses in Arizona. Journal of Wildlife
Management 71, 7, p. 2324–2328.
GIGON, A., 1981: Ökologische Stabilität; Typologie und Realisierung. Fachbeitr. Schweiz.
MAB – Information, Bern, 7, s. 31–42.
GRAAFLAND, B. G. a kol., 2008: The Global Resources Analysis. Volume I, Situation 2008,
Indus corporation, Amsterdam, 172 p.
HAEUSSLER, S. AND BERGERON, Y., 2004: Range of variability in boreal aspen plant
communities after wildfire and clear-cutting. Can. J. For. Res. 34, p. 274–288.
HALAJ, J., GRÉK, J., PÁNEK, F., PETRÁŠ, R., ŘEHÁK, J., 1987: Rastové tabuľky hlavných
drevín ČSSR. Bratislava, Príroda, 361 s.
HALAJ, J., BORTEL, J., GRÉK, J., MECKO, J., MIDRIAK, R., PETRÁŠ, R., SOBOCKÝ, E., TUTKA,
J., VALTÝNI, J., 1990: Rubná zrelosť drevín. Lesnícke štúdie, 48, 117 s.
HALAJ, J., PETRÁŠ, R., 1998: Rastové tabuľky hlavných drevín. SAP, Bratislava, 325 s. ISBN
80-88908-22-1.
68
HANČINSKÝ, L., 1972: Lesné typy Slovenska. Bratislava, Príroda, 307 s.
HÄNSEL, S., KÜCHLER, W., MATSCHULLAT, J., 2004: Regionaler Klimawandel Sachsen.
Extreme Niederschlags-ereignisse und Trockenperioden 1934–2000. USWF 17, 3, 159–
165 s.
HELMISAARI, H. S. a kol., 2002: Bellow and above-ground biomass, production and nitrogen
use in Scots pine stands in eastern Finland. Forest Ecology and Management, 165, p. 317–
326.
HOLLING, C. S., 1973: Resilience and stability of ecological system. Ann. Rev. Ecol. and
systematics, 4, p. 1–23. http://www.forvams.org/
CHERNYAVSKYY, M., 2005: The dynamics of virgin beech forests in the Ukrainian
Carpathians. In: Commarmot, B., Hamor, F. D. (eds.): Natural Forests in the Temperate
Zone of Europe – Values and Utilisation. Birmensdorf, Swiss Federal Research Institute
WSL, Rakhiv, p. 100–107.
IMMELL, D., ANTHONY R., G., 2008: Estimation of black bear abundance using a dscrete DNA
samplig device. Journal of Wildlife Management 72, 1, p. 324–330.
JANKOVSKÝ, L., SCHÁNĚL, L., 1997: Taxonomie a determinace Václavek. In: Hlaváč, P.,
Reinprecht, L., Gáper, J. (eds.), Drevoznehodnocujúce huby ’97. Zborník referátov, TU
Zvolen, s. 67–76.
JAWORSKI, A., KOLODZIEJ, Z., PORADA, K., 2002: Structure and dynamics of stands of
primeval character in selected areas of the bieszczady National Park. Journal fo forest
Science, 48 (5), p. 185–201.
JENÍK, J., 1980: Ecological meaning of stability. In: Klimo, E. (ed.): Stability of spruce forest
ecosystems. Brno, p. 7–15.
JURKO, A., 1981: Ökospektrum und Stabilität der Waldgesellschaften. Biologia, 36,
Bratislava, 7, s. 497–507.
KANTOR, J. a kol., 1975: Zakládání lesů. SZN, Praha, 526 s.
KAŇOK, F., 2001: Současné aspekty ovlyvňujíci finančně ekonomickou rentabilitu
hospodaření na lesní půdě a ekonomické nástroje uplatňované LČR s. p. v řízení přímo
řízených závodů. In.: Tvorba a meranie hodnoty lesa 2001. Zborník z konferencie
s medzinárodnou účasťou, TU Zvolen, s. 105–112.
KLACKO Š., 1996: Ekonomická efektívnosť investícií do lesných počastiv. Kandidátska
dizertačná práca, Zvolen, 92 s.
KLEIST, A. M., LANCIA, R. A., DOERR, P. D., 2007: Using video surveillance to estimate
wildlife use of a highway underpass. Journal of Wildlife Management 71, 8, p. 2792–
2800.
KNAPP, R., 1974: Cyclic successions and ecosystem approaches in vegetation dynamics.
In: Knapp, R. (ed.): Vegetation Dynamics. The Hague, Groningen, p. 43–57.
KORPEĽ, Š., 1989: Pralesy Slovenska. Veda, Bratislava, 332 s.
KORPEĽ, Š., 1995: Die Urwälder der Westkarpaten. Fischer Verlag, Sttuttfart-Jena-New York,
310 s.
KRÍŽOVÁ, E., UJHÁZY, K., 1998: Dynamika horských smrečín Poľany (Slovenské
stredohorie). Zeszyty naukowe Akademii Rolniczenej im H. Kolataja w Krakowie, nr 332
– sesja naukowa, 56, s. 227–241.
KUNCA, A., LEONTOVYČ, R., 2003: Vplyv ročného obdobia a ošetrenia poranenia na vznik
nekrotického ochorenia kôry buka. In: Hlaváč, P. (Ed.), Ochrana lesa 2002. Zborník
z medzinárodnej konferencie usporiadanej pri príležitosti 195. výročia lesníckeho
vysokoškolského štúdia na Slovensku a 50. výročia pôsobenia Technickej univerzity
vo Zvolene, Technická univerzita, Zvolen, s. 91–96.
69
KUNCA, A., LEONTOVYČ, R., 2005: Occurrence of Phytophthora spp. on forest trees
in Slovakia. Leśne Prace Badawcze, Fytoftoroza-nove zagrozenie dla szkólek
i drzewostanów, Leśne prace badawcze, 1, Suplement: p. 17–24.
KUNCA, A., ZÚBRIK, M., 2006: Veterná kalamita z 19. novembra 2004. Národné lesnícke
centrum, Zvolen, 40 s.
KUNDZWIECZ, Z. W., HATTERMANN, F. F. (eds.), 2006: Natural Systems and global change.
Publ of German-Polish Year 2005/06, 173 p.
KYSELÝ, J., KALVOVÁ, J., KVĚTOŇ, V., 2000: Heat waves in the south Moravian region
during the period 1961—1995. Studia Geophysica et Geodawetica, 44, p. 57–72.
LEIBUNDGUT, H., 1959: Uber Zwerk und Methodik der Structur und Zuwachsanalyse von
Urväldern, Schweiz. Zeitschr. F. Forstwesen, 3, s. 111–124.
LEONTOVYČ, R., KUNCA, A., 2004: Role of fungi pathogens in premature breakdown of
spruce trees in Slovakia. Leśne prace badawcze, 1: p. 135–139.
LEWONTIN, R. C., 1969: The meaning of Stability. In: Diversity and stability in ecological
systems symp. Biol. Brookhaven Nat. Lab., Springfield, 22, p. 13–24.
MAY, R. M., 1973: Stability and Complexity in Model Ecosystems. Princeton Monographs
in Population Biology, Princeton, Prin. Univ. Press N. J., 6, 235 p.
MESSINGEROVÁ, V., 2004: Teoretické princípy sprístupňovania a technologickej prípravy
pracovísk v horských lesoch. In: Acta Facultatis Forestalis Zvolen, XLVI, s. 279–280.
MIDRIAK, R., 1997: Ekologická únosnosť vysokohorských oblastí z hľadiska
morfodynamických procesov. Životné prostredie, vol. 33, číslo 1, s. 42–45.
MILLER, J. M., BOYD, R. S., NEWBOLD, R. A., EDWARDS, M. B AND ZEDAKER, S. M., 2003 A:
Stand dynamics and plant associates of loblolly pine plantations to midrotation after early
intensive vegetation management – a southeastern United States regional study. South. J.
Appl. For. 27: p. 221–236.
MILLER, J. M., BOYD, R. S., NEWBOLD, R. A., EDWARDS, M. B AND ZEDAKER, S. M., 2003 B:
Growth andyield relative to competition for Loblolly pine plantations to Midrotation – a
southeastern United states regional study. South. J. Appl. For. 27: p. 1–16.
MINĎÁŠ, J., ŠKVARENINA, J. a kol., 2003: Lesy Slovenska a globálne klimatické zmeny.
Zvolen, EFRA, LVÚ Zvolen.
MÍCHAL, I., 1969: Vliv různé dřevinné skladby na stav půdy a dřevní produkci v lesních
typech jedlových bučin (I. a II. část). Lesnictví, IX., č. 3, s. 169–185 a č. 5, s. 403–427.
MÍCHAL, I., 1992 : Ekologická stabilita. Veronica, Brno, 243 s.
MÍCHAL, I., 1999: Současné představy o dynamice přírodních lesů. Zprávy České Botanické
Spol., Praha, 34 (17), s. 47–53.
MINĎÁŠ, J., ŠKVARENINA, J. (eds.), 2003: Lesy Slovenska a globálne klimatické zmeny.
Vydavateľstvo TU vo Zvolene, 129 s.
MORAVČÍK, M. a kol., 2005: Zásady a postupy hospodárskej úpravy a obhospodarovania
horských lesov smrekového vegetačného stupňa. Lesnícke štúdie č. 58. Lesnícky
výskumný ústav Zvolen. ISBN 80-88853-91-5, 140 s.
MORAVČÍK, M. a kol., 2007: Prognózy a vízie vývoja slovenského poľnohospodárstva,
potravinárstva, lesníctva a vidieka – časť lesníctvo. Správa za úlohu riešenú v roku 2007
v rámci zmluvy medzi VÚEPP a NLC. NLC–LVÚ Zvolen. 66 s.
MORAVČÍK, M., NOVOTNÝ, J., TOMA, P. a kol., 2007: Národný lesnícky program Slovenskej
republiky, National Forest Programme of the SR. MP SR, NLC–LVÚ Zvolen. ISBN: 97880-8093-036-3. 63 s.
NASSMACHER, H., 1991: Vergleichende Politikforschung, Eine Einfuehrung in Probleme und
Methoden. Opladen, 235 s.
NOCIAROVÁ G., a kol., 1997: Možnosti zvyšovania ekonomickej efektívnosti LH SR.
Záverečná správa referenčnej úlohy č. 11/1997, LVÚ Zvolen.
70
NOVOTNÝ, J., ĎURSKÝ, J., MINĎÁŠ, J., 2003: Konferencie ministrov o ochrane lesov
v Európe. Lesnícky výskumný ústav Zvolen, december, 199 s.
NOVOTNÝ, J., ZÚBRIK, M. (eds.), 2004: Biotickí škodcovia lesov Slovenska. Polnochem a. s.,
208 s.
ODUM, E. P., 1969: The strategy of Ecosystem Development. In: Golley, F. B. (ed.) 1977:
Ecological succession, Benchmark Papers in Ekology. University of Georgia, p. 278–276.
ODUM, E. P., 1977: Základy ekológie. Academia Praha, 733 p. Preklad z amerického
originálu: Fundamentals of ecology, 3–rd edition. Philadelphia, London, Toronto, 1971,
574 s.
OESTEN, G., ROEDER, A., 2001: Management von Forstbetrieben. Band 1, Verlag Dr. Kessel,
Freiburg, 365 s.
ORIANS, G. H., 1975: Diversity, stability and naturity in natural systems. In: DOBBEN, W. H.–
LOWE–MC CONNEL, R. H. (eds.): Unifying concepts in ecology. Junk publ., Hague, p.
139–150.
PARROTTA JOHN A. AND CAMPOS JOSE J. ARCE. Task Force on the Science-Policy Interface:
Forest Policy and Economics (Elsevier). Volume 5, issue 4. Special Issue:
"Communication Across the Forest Science/Forest Policy Interface".
PATOSAARI, P., 2005: Working effectively at the Interface of Forest Science and Forest
Policy. Secretariat of the United Nations Forum on Forests on the occasion of the XXII
IUFRO World Congress Brisbane, 8–13 August 2005.
PEPKE, E. a kol., 2007: Forest Products Annual Market Review 2006–2007. Geneva Timber
and Forest Study Paper 22, United Nations, New York and Geneva, 153 p.
PETRÁŠOVÁ V., 1998: Efektívnosť obhospodarovania lesného pôdneho fondu v prírodných
podmienkach Slovenska. In.: Lesnictví 44, s. 207–219.
POPOOLA, T. O. S., FOX, R. T. V., 1996: Effect of root damage on honey fungus. Agricultural
Journal, 20: p. 329 – 337.
PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE VLÁDY SR, AUGUST 2006: http://www.minv.sk/dokum/phvsr/pvv
.htm
PUKKALA, T. (ed.), 2002: Multi-objective Forest Planning. Managing Forest Ecosystems, vol.
6, Kluwer Academic Publishers, 185 p.
QIAN, X. M., EL-ASHKER, A., KOTTKE, I., OBERWINKLER, F., 1999: Studies of pathogenic and
antagonistic microfungal populations and their potential interactions in the
mycorrhizaoplane of Norway spruce (Picea abies (L.) Karst.) and beech (Fagus sylvatica
L.) on acidified and limed plots. In: KREUTZER, K., WEISS, T. (eds.), Plant and Soil,
Special issue. Hogwald research: biological effects of acidification and liming on
a nitrogen saturated ecosystem of Picea abies (L.) Karst., 199 (1), p. 111–116.
RAČKO, J. et al., (1994): Monitoring zdravotného stavu lesov na Slovensku. Lesnícke štúdie,
č. 54, LVÚ Zvolen, Vyd. SAV Bratislava, 79 s.
RANDUŠKA, D., VOREL, J., PLÍVA, K., 1986: Fytocenológia a lesnícka typológia. Bratislava,
Príroda, 344 s.
REJMÁNEK, M., 1979: Stability and Complexity in Biotic Communities: Theoretical and
Empirical Approach. In: Zb. Ekologická stabilita, odolnosť, diversita, potenciál,
produktivita a rovnováha krajiny. Bratislava, SAV, p. 65–72.
REZOLÚCIA V1 MINISTERSKÁ KONFERENCIA O OCHRANE LESOV V EURÓPE vo Viedni,
4.MCPFE, Viedeň, 2003.
SANIGA, M., 2000: Pestovanie lesa. Učebné texty LF TU, Zvolen, 247 s.
SHUGART, H. H., 1984: A Theory of Forest Dynamics: The ecological Implications of Forest
Succession. Springer-Verlag, New York, 278 p.
71
SCHMOLDT, D. L., KANGAS, J., MENDOZA, G. A., PESONEN, M. (eds.), 2001: The Analytic
Hierarchy Process in Natural Resource and Environmental Decision Making. Kluwer
Academic Publishers, 305 p.
SCHOPFER, W., HRADETZKY, J., 2007: STIPSI – Stichprobensimulator fur Bestandes-und
Betriebsinventuren. Abteilung Biometrie und Informatik der FVA, Freiburg. i. Br.,
Software.
SCHWARTZ, CH. C., HAROLDSON, M. A., CHERRY S., KEATING, K. M., 2008: Evaluation of
rules to distingish unique female grizzly bears with cubs in Yellowstone. Journal of
Wildlife Management 72, 2, p. 543–544.
STOCKER, G., 1974: Zur Stabilität und Belastbarkeit von Ökosystemen. Arch. Naturschutz u.
Landschaftsforsch., Berlín, 14, s. 237–261.
SVITOK, R., KOVALČÍK, M., TUTKA, J., 2006: Vplyv vlastníctva lesov v SR na rozvoj
podnikateľského prostredia. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie:
Alternatívy rozvoja lesného hospodárstva v SR. 12 s.
SVITOK, R., GREPPEL, E., 2007: STN 48 0056 Kvalitatívne triedenie listnatej guľatiny. SÚTN
Bratislava, 29s.
SWENSON, J. E., DAHLE, B., BUSK, H., OPSETH, O., JOHANSEN, T., SÖDERBERG, A.,
WALLIN, K., CEDERLUND, G., 2007: Predation on moose calves by European brown bear.
Journal od Wildlife Management 71, 6, p. 1993–1997.
ŠMELKO, Š., 1979: Modelové porasty na overovanie reprezentatívnych metód na zisťovanie
hmoty porastov pomocou simulácie na počítači. Acta Facultatis Forestalis Zvolen, 21,
s. 153–181.
ŠMELKO, Š., 1985: Nové smery v metodike a technike inventarizácie lesa. Vedecké
a pedagogické aktuality. ES VŠLD Zvolen, 122 s.
ŠMELKO, Š., 1990: Zisťovanie stavu lesa dvojfázovým štatistickým výberom. Vedecké
a pedagogické aktuality. ES VŠLD Zvolen, 80 s.
ŠMELKO, Š., MERGANIČ, J., ŠEBEŇ, V., RAŠI, R., JANKOVIČ, J., 2006: Národná inventarizácia
lesov Slovenskej republiky 2005–2006. Metodika terénneho zberu údajov. NLC Zvolen,
130 s.
THOMPSON, D. G. AND PITT, D. G., 2003: A review of Canadian forest vegetation management
research and practice. Ann. For. Sci. 60, p. 559–572.
TUTKA, J. a kol., 1996: Efektívnosť hospodárskych spôsobov v lesnom hospodárstve
Slovenska z hľadiska plnenia produkčných a verejnoprospešných funkcií lesa. ZS LVÚ
Zvolen, 17 s.
TUTKA, J. a kol., 2002: Ekonomické nástroje a nástroje štátnej lesníckej politiky pre trvalé
obhospodarovanie lesov. ZS ČVTP 2731/01, LVÚ Zvolen, 160 s.
TUTKA, J. a kol., 2003: Kvantifikácia vplyvu prírodno-výrobných faktorov na výnosovosť
lesného majetku. ZS krátkodobej výskumnej úlohy, LVÚ Zvolen, 54 s.
ULRICH, R., VALENTA, J., 2006: Kriteria výběru porostů vhodných pro harvesterovou
techniku. In: Zborník referátov z medzinárodného seminára Perspektívy vývoja ťažbovo
dopravných procesov a využitia biomasy v lesnom hospodárstve. Zvolen, s. 271–277.
VAKULA, J., ZÚBRIK, M. (eds.), 2006: Ochrana smrečín proti podkôrnym škodcom
na plochách po veternej kalamite z 19. novembra 2004. Odborná príručka k využitiu
finančných prostriedkov z Fondu solidarity EÚ. Národné lesnícke centrum, 36 s.
VAKULA, J., BRUTOVSKÝ, D., KUNCA, A., GUBKA, A., VARÍNSKY, J., ZÚBRIK, M.,
LEONTOVYČ, R., LONGAUEROVÁ, V., NIKOLOV, CH., 2008: Vyhodnotenie monitoringu
lykožrúta severského Ips duplicatus Sahlberg na severozápadnom Slovensku v roku 2007.
NLC, Zvolen, 25 s.
VAN DER MAAREL, E., 1988: Vegetation dynamics: Patterns in time and space. Vegetatio, 77,
p. 7–19.
72
VAN DER MAAREL, E., 1996: Vegetation dynamics and dynamics vegetation science. Acta
Bot. Neerl., 45 (4), p. 421–442.
VARÍNSKY, J., KUNCA, A., ZÚBRIK, M., 2007: Prípravky na ochranu semenáčikov a sadeníc
v lesných škôlkach. NLC Zvolen, 11 s. (odborná príručka).
VINCENT, G., 1965: Lesní semenářství. SZN, Praha, 329 s.
VLADOVIČ, J., 2003: Oblastné východiská a princípy hodnotenia drevinového zloženia
a ekologickej stability lesov Slovenska. Lesnícke štúdie 57, Príroda, Bratislava, 160 s.
VLADOVIČ, J. et al., 1994: Lesné oblasti Slovenska. Lesoprojekt Zvolen, 500 s.
VOLOŠČUK, I., 2000: Ekologická stabilita lesných ekosystémov. Zborník: Ochrana prírody
č. 18, s. 223–237.
VOLOŠČUK, I., MÍCHAL, I., 1991: Rozhovory o ekológii a ochrane prírody. ENVIRO Martin,
162 s.
VRŠKA, T., 1996: Sledování dynamiky vývoje pralesovitých rezervací v ČR. Lesnická práce,
1, s. 14–16.
VYSKOT, M., 1958 : Pěstení dubu. ČAZV, Praha, 284 s.
WAGNER, R. G., KEITH, M. L., RICHARDSON, B. AND MCNABB, K., 2005: The role of
vegetation management for enhancing productivity of the World's forests. Forestry.
WALTERS, C., 1986: Adaptive Management of Renewable Resources. Macmillan, New York,
374 p.
WHITTAKER, R. H., 1975: The design and stability of plant comunities. In: DOBBEN, W. H.–
LOWE–MC. CONNEL, R. H.: Unifying concepts in ecology. Junk Publ., Hague, p. 169–181.
ZELENÁ SPRÁVA, 2007: MP SR, Bratislava, NLC Zvolen, 164 s.
ZLATNÍK, A., 1953: Fytocenologie lesa. Praha, SPN, 373 s.
ZLATNÍK, A., 1956: Nástin lesnické typologie na biocenologickém základe a rozlišení
československých lesů podle skupin lesních typů. In Polanský, et al. Pěstení lesů, 3. díl,
Praha, SZB, s. 317–401.
ZLATNÍK, A., 1959: Přehled slovenských lesů podle skupin lesních typů. LF – VŠZ Brno,
92 s., přílohy 195 s.
ZÚBRIK, M., LEONTOVYČ, R., KUNCA, A., 2002: Výskyt motýľa Ectoedemia liebwedella Z.
(Lep.: Nepticulidae) vo vybraných bukových porastoch Slovenska [Occurrence of the
moth Ectoedemia liebwedella Z. (Lepidoptera, Nepticulidae) in several beech forests of
Slovakia]. Forestry Journal 48 (1): s. 1–10.
ZÚBRIK, M., NOVOTNÝ, J. (eds.), 2004: Kalendár ochrany lesa. Polnochem a. s., 94 s.
ZÚBRIK, M., KUNCA, A., 2006: Invasive and quarantine pests in forests in Slovakia.
OEPP/EPPO Bulletin, 36: p. 402–408.
73
ZÁZNAM Z ÚVODNÉHO OPONENTSKÉHO KONANIA
ÚLOHY VÝSKUMU A VÝVOJA
„Výskum efektívneho využívania environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu lesov
na Slovensku“
Úloha riešená:
Zodpovední riešitelia úlohy výskumu a vývoja:
2003-2007 na NLC-LVÚ Zvolen
prof. Ing. Július Novotný, CSc.
Program: 1) informácia zodpovedného riešiteľa o cieľoch, vecnej štruktúre a rámcovej metodike
úlohy
2) posudky oponentov
2a) odpovede na oponentské posudky – zodpovedný riešiteľ úlohy, prípadne riešitelia
čiastkových úloh
3) stanoviská členov oponentskej rady
3a) odpovede – zodpovedný riešiteľ úlohy, resp. riešitelia ČÚ
4) diskusia a závery:
oponentská rada
A/ konštatuje
B/ schvaľuje
C/ ukladá koordinačnému pracovisku
D/ odporúča koordinačnému pracovisku
Prítomní: podľa prezenčnej listiny uvedenej v prílohe.
Oponentské konanie otvoril generálny riaditeľ NLC Ing. Emil Lováni, rokovanie viedol predseda
oponentskej rady Ing. Tomáš Šimúth.
1)
Úvodnú informáciu o riešení úlohy podal zodpovedný riešiteľ prof. Ing. Július Novotný, CSc.
Úloha je naviazaná na plnenie NLP. Oboznámil prítomných:
- s cieľmi a štruktúrou riešenia jednotlivých čiastkových úloh,
- s metodickými prístupmi k zabezpečeniu cieľov riešenia,
- s najdôležitejšími dosiahnutými výsledkami riešenia čiastkových úloh,
- s plánovanými realizačnými výstupmi z riešenia ČÚ.
Odporučil odpočtovanie úlohy systémom čiastkových oponentúr pre jednotlivé ČÚ.
2)
Oponenti Ing. Ján Kovalčík, CSc., doc. Dr. Ing. Jaroslav Šálka a Ing. Peter Zach, CSc. predniesli
svoje oponentské posudky – v písomnej podobe sú v prílohe tohto záznamu. Ing. Kovalčík –
chýba mu spoločenská objednávka na riešenie úlohy.
Ing. Kovalčík – zdôraznil nutnosť riešiť vo výskume prioritne ťažiskové problémy lesníctva,
kriticky sa vyjadril k veľkému rozsahu odbornej náplne projektu.
Ing. Šálka – upozornil na neprehľadnosť správy – odporúča členenie po ČÚ. Potom prečítal
posudok.
Ing. Zach – poukázal na nevýhody projektového financovania – preto víta snahu urobiť
„inštitucionálny projekt“. Prečítal posudok.
2a)
Odpovedal zodpovedný riešiteľ úlohy a riešitelia ČÚ – replika v písomnej forme je v prílohe
záznamu.
Ing. Ján Kovalčík, CSc. – posudok je veľmi racionálny a odráža úroveň skepsy v slovenskom
lesníctve. Doteraz sme nevyužili práve politické možnosti. Je to objednávka rezortu. Štátne
objednávky sa doteraz totiž nerozbehli. Mnohé návrhy výstupov sú odhadované výsledky.
Chceme počuť od potenciálnych realizátorov čo potrebujú – ktoré výstupy sú menej potrebné
a ktoré viacej.
Ing. Jaroslav Šálka – štruktúra správy bola daná zriaďovateľom, uznávame, že štruktúra po ČÚ
by bola pre oponentov prehľadnejšia. Stanoviť riešiteľské kolektívy etáp existujú.
Ing. Zach – jednotlivé ČÚ by mali mať osobitných oponentov. Vypustiť z názvu „efektívne“ –
súhlasíme. Tak isto aj problematika požiarov – nemáme však na to špecialistov. Nemáme
ambície robiť zoologický výskum. Vedecká spolupráca – súhlasíme – nevieme to garantovať
finančne, ale určite sa o to pokúsime.
3)
Členovia oponentskej rady predniesli svoje stanoviská:
Ing. Pavel Toma (gestor úlohy za SL MP SR) – predložil písomné stanovisko, ktoré je v prílohe.
Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc. – predniesol svoje stanovisko. Prvou by podľa jeho názoru mala
byť ČÚ 02. Zdôvodnenie nie je celkom vyvážené podľa ČÚ. Parciálne ciele – niektoré by bolo
možné združiť. ČÚ 01 nie je len o pestovaní, ale o obhospodarovaní. ČÚ 04 by sa mala zaoberať
aj medzisektorovými vzťahmi. Niektoré RV majú charakter subdodávok pre riešenie iných etáp.
Celkove ide o významnú úlohu, náročnú aj na koordináciu. Osobitnú pozornosť treba venovať
spolupráci so zadávateľom a realizátorom. Odporúča gestorov pre jednotlivé ČÚ. Treba zapojiť
do riešenia a najmä realizácie aj ostatné ústavy NLC. Syntézu výsledkov treba robiť podľa etáp
a ČÚ. Oponovať podľa ČÚ a potom za celú úlohu. Správu odporúča schváliť. Písomné
stanovisko je v prílohe.
Ing. Ján Štefánik – úloha je zostavená tematicky veľmi široko. Odporúča zúžiť zameranie úlohy.
Je to výskumná úloha, alebo výskumný program LVÚ? Pripomienkuje riešenie ČÚ 02, ktorá je
pokračovaním úlohy „Vplyv GKZ na lesy Slovenska“. Prečo nie je výskum štruktúry súčasťou
integrovaných metód inventarizácie? Modelovanie – prečo nestaviame na rastových tabuľkách?
VČÚ 05 – rozhodujúci – výskum rubnej zrelosti a optimalizácia plánovania – nielen rámcového,
ale aj podrobného – chýba tu riešenie štruktúry plánov atď. K štruktúre nákladov – nevie či je to
dosť, treba urobiť podrobnejšiu kalkuláciu nákladov. Záver – ide o aplikovaný výskum – malo
by to slúžiť hlavne lesníckej prevádzke. Lesy SR majú potenciál na spoluprácu aj pri riešení
tejto úlohy. Písomné stanovisko je v prílohe.
Ing. Tomáš Šimúth – riešenie úlohy bolo schválené koncom roka 2007. Úprava názvu je možná
až od budúceho roku. Súhlasí aj s internými oponentúrami jednotlivých ČÚ. Treba upresniť
harmonogram odovzdávania realizačných výstupov. V parlamente je zákon, ktorý počíta
s inštitucionálnym financovaním – potom by časť prostriedkov na úlohu bolo pretransformovaná
na inštitucionálne financie.
3a)
Odpovedal zodpovedný riešiteľ úlohy a riešitelia ČÚ priamo k jednotlivým stanoviskám.
Písomné odpovede na stanoviská členov oponentskej rady sú v prílohe tohto záznamu.
4)
Diskusia: doc. Petráš – riešitelia by ocenili podrobnejšiu kalkuláciu. Prof. Šmelko – odporúča
ponechať v názve „efektívne“, prípadne doplniť aj „produkčný“ potenciál. Parciálne ciele je
možné spojiť. Chýba nám vedecká diskusia – mala by byť na úrovni ČÚ – a tam by bolo možné
prehĺbiť spoluprácu s partnerskými inštitúciami.
Oponentská rada na základe posudkov oponentov, stanovísk členov oponentskej rady a krátkej
diskusie prijala tieto závery:
A. Konštatuje, že
- zameranie výskumnej úlohy „Výskum efektívneho využívania environmentálneho, ekonomického
a sociálneho potenciálu lesov na Slovensku“ vychádza z materiálu „Koncepcia zamerania a
podpory výskumu a vývoja v rezorte pôdohospodárstva do roku 2010“ schváleným Poradou
vedenia ministerstva dňa 20. 12. 2007;
- po formálnej a vecnej stránke je predložená správa v súlade s uvedeným materiálom;
B. Schvaľuje
- správu pre úvodnú oponentúru s pripomienkami;
- riešenie úlohy podľa schváleného VČH;
-
po nadobudnutí platnosti „Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z.
o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ úpravu finančných prostriedkov s tým, že ich časť sa
pretransformuje na tzv. inštitucionálne financie v zmysle smernice ktorú pripraví MP SR.
C. Ukladá riešiteľskému pracovisku:
- zapracovať do riešenia úlohy výskumu a vývoja formálne i ďalšie akceptovateľné vecné
pripomienky oponentov členov oponentskej rady;
- odpovedať písomnou formou na posudky oponentov a členov oponentskej rady;
- dopracovať vecný a časový harmonogram a harmonogram odovzdávania realizačných výstupov na
celú dobu riešenia vrátane metodiky riešenia v zmysle pripomienok oponentov;
- formou priebežnej oponentúry každoročne hodnotiť za účasti zástupcu obstarávateľa a realizátora
plnenie vecného a časového harmonogramu úlohy výskumu a vývoja;
- podľa osobitných pokynov Oddelenia výskumu a vzdelávania MP SR vypracovať podklady
o riešení úlohy výskumu a vývoja do celoštátneho IS VVP;
- skompletizovať dokumentáciu z úvodnej oponentúry vrátane podrobného záznamu a tieto
predložiť MP SR.
T: do 30 dní
Vo Zvolene 21. 4. 2008
zapísal:
Ing. Jaroslav Jankovič, CSc.
vedecký sekretár NLC-LVÚ Zvolen
Prílohy:
a)
b)
c)
d)
e)
Pozvánka
Prezenčná listina
Oponentské posudky
Stanoviská členov oponentskej rady
Písomné odpovede na oponentské posudky a
stanoviská členov oponentskej rady
schválil:
Ing. Tomáš Šimúth
predseda oponentskej rady
���
� č�
�
�
������
č
G/2008/2115
���
Ing. Jankovič, CSc./5314125
���
14. 4. 2008
Vec
Pozvánka na úvodnú oponentúru výskumnej úlohy
Vážení členovia oponentskej rady, oponenti, zodpovední riešitelia,
dovoľujeme si Vás pozvať na úvodnú oponentúru výskumnej úlohy „Výskum efektívneho
využívania environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu lesov na Slovensku“ ktorá
sa uskutoční
dňa 21. apríla 2008 (pondelok) o 14.00 hod.
vo veľkej zasadačke Národného lesníckeho centra
Program:
1.
2.
3.
4.
5.
Informácia zodpovedného riešiteľa o cieľoch, vecnej štruktúre a rámcovej metodike úlohy.
Posudky oponentov k správe pre úvodnú oponentúru, odpovede riešiteľov.
Stanoviská členov oponentskej rady, odpovede riešiteľov.
Diskusia.
Závery.
Pozvánka a správa pre úvodnú oponentúru Vám bola zaslaná aj v elektronickej podobe.
S pozdravom
Ing. Milan Zúbrik, PhD.
riaditeľ NLC–LVÚ Zvolen
Príloha: Správa pre úvodnú oponentúru
Rozdeľovník:
Členovia oponentskej rady: Ing. Tomáš Šimúth, predseda (MP SR SP), Ing. Pavel Toma (MP SR
SL), Ing. Ján Štefánik (Lesy SR, š. p.), doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc. (SAPV), Ing. Emil Lováni
(NLC)
Oponenti: Ing. Ján Kovalčík, CSc. (Lesy SR, š. p.), doc. Dr. Ing. Jaroslav Šálka (TU LF Zvolen),
Ing. Peter Zach, CSc. (SAV ÚEL Zvolen)
Zodpovedný riešiteľ úlohy, zodpovední riešitelia ČÚ: prof. Ing. Július Novotný, CSc., Ing. Igor
Štefančík, CSc., RNDr. Tomáš Hlásny, PhD., Ing. Milan Zúbrik, PhD., Ing. Martin Moravčík, CSc.,
Ing. Jaroslav Jankovič, CSc.
�����������
�
��
������
��������
��
���
č
����
IČO: ����
DIČ: �����
IČ DPH: ������
Banka: ���������
Č. účtu
������
��
Internet:�����
�
�
��
Telefón: ��������
Fax: �������
E-mail:��
�����
��
Ing. Ján Kovalčík, CSc., Lesy SR, š. p. B. Bystrica, Generálne riaditeľstvo
OPONENTSKÝ POSUDOK
na správu pre úvodnú oponentúru úlohy výskumu a vývoja, na tému „Výskum efektívneho
využívania environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu lesov na Slovensku“.
Koordinátor úlohy : prof. Ing. Július Novotný, CSc.
Zodpovední riešitelia čiastkových úloh 1-5:
ČÚ 01 Ing. Igor Štefančík, CSc.
ČÚ 02 RNDr. Tomáš Hlásny, PhD.
ČÚ 03 Ing. Milan Zúbrik, PhD.
ČÚ 04 Ing. Martin Moravčík, CSc.
ČÚ 05 Ing. Jaroslav Jankovič,CSc.
Predložená správa na úvodnú oponentúru je obsahovo zameraná na vygenerovanie
potreby riešenia do veľkej šírky sa rozprestierajúcej problematiky vzťahu človeka a prírody,
vzťahu udržania a zlepšenia uvedomelého ľudského zásahu do prírodných podmienok
v záujme pomoci prírode a zhoršujúcim sa prírodným podmienkam prostredníctvom človeka.
Pri všetkej dobrej snahe rozanalyzovať načrtnutú potrebu riešenia vytýčených smerov
využívania existujúceho potenciálu lesov na Slovensku, mne osobne chýba v úvode štátna
objednávka a jej dôraz na súčasné využívanie lesného potenciálu, starostlivosť a nakladanie
s ním a víziou do najbližšej i vzdialenejšej budúcnosti, na čo je treba upriamiť pozornosť
v súčasných zmenených a v budúcnosti zhoršených podmienkach.
Takáto vážna situácia by nemala byť len predstavou a požiadavkou rezortnou na báze
zrealizovaného rezortného výskumu a vývoja, ale by mala mať celonárodný charakter
a celonárodné parametre. Veď potenciál lesov nie je len záležitosť niekoľkých odborne
fundovaných lesníkov, ale je to vec odborníkov hydrológov, klimatológov, geológov ...
a ďalších vysoko odborne fundovaných špecialistov, ktorých tento štát musí využiť vo svoj
prospech pre zachovanie najdôležitejších potrieb človeka v budúcnosti pre ďalší zdravý
vývoj. Mám za to, že súčasné rozvrhnutie a námety hlavných cieľov riešenia v štvorročnej
výskumnej úlohe a za obsadenia každého tematického okruhu takým množstvom ľudí, ktorí
okrem literatúry nemajú v týchto oblastiach žiadne odborné skúsenosti, neprinesie nič také čo
by posunulo a umožnilo zlepšiť súčasnú lesnícku politiku ďalej.
Výskum efektívneho využívania environmentálneho, ekonomického a sociálneho
potenciálu lesov na Slovensku – ako je vôbec možné skúmať efektívnosť niečoho, čo už sám
laik vie na prvý pohľad zhodnotiť? Aká efektívnosť sa dosahuje vo využívaní, resp. využití
možností poskytovaných lesom v súčasnosti? Môžeme si odpovedať, žiadna, nakoľko
podmienky diktujú neodborníci z ulíc a tomu sa podobá stav lesov. Kto, koho a kedy potrestal
v tomto štáte za to, že vedome poškodzuje les, jeho produkciu, jeho obnoviteľný zdroj?
Všetko je to o tom. Predsa lesníci sa nebudeme presviedčať o veciach, ktoré sú nám veľmi
dobre známe. Tu je potrebné v tomto štáte vysporiadať sa s tými, ktorí nahrávajú, za cudzie
prostriedky znemožňujú a ničia všetko to, čo lesníci, naši predchodcovia vybudovali pre náš
zdravý vývoj a život.
Mám pocit, že skôr ako budeme skúmať efektívnosť vzťahu človeka a prostredia
(environment) by sme mali mať jasno v tom, čo chceme budúcim generáciám poskytnúť.
Nenechať ničiť, poškodzovať, dehonestovať a neodbornými teóriami znevažovať les, lesnícku
vedu a všetkých lesníkov a na takýto účel a cieľ by malo byť orientované súčasne vedecké
a výskumné bádanie a prognózovanie. Pretože sa mnou popísané veci skutočne takto dejú
a posúvajú beztrestne ďalej bude ťažké skúmať environmentálnu efektívnosť, nakoľko táto
môže byť už len popisného charakteru, ako sa veci vyvíjali v uplynulých obdobiach a ako
nebolo toho, kto by v týchto otázkach urobil nápravu vo vedomí tých, ktorí si osvojujú právo
byť najmúdrejší vo všetkých vedeckých disciplínach v tomto štáte.
Utláčaní národní lesnícki bádatelia, experimentátori sa tvária obdobne, ako aj tí, ktorí
na vedeckých katedrách vychovávali a vychovávajú počas štúdií zvrátené tzv. ochranárske
indivíduá, o ktorých sa nedá v biologických vedných disciplínach momentálne ináč hovoriť.
Pritom sa hneď natíska otázka komu?, pre koho? chceme skúmať sociálny a ekonomický
potenciál lesov na Slovensku? Veď ani vlastné obce so svojím vlastným majetkom nemôžu
nakladať tak, ako im prináleží vlastnícke právo, a ako ich majetok odborne spravujú a vedú
odborní lesní hospodári. Je to síce absurdné, ale je to skutočnosť, nad ktorou je potrebné
zamyslieť sa a v tomto duchu aj konať.
Nemôže predsa existovať dvojkoľajnosť na základe štátnej objednávky, aby si
lesnícky subjekt u spracovateľa, ktorým je Národné lesnícke centrum objednal projekt, ktorý
už pri jeho zadaní nebude môcť realizovať v dôsledku vyššie uvedených dôvodov. Veď
v slovenskom lesníctve, lesníckej politike štátu musí byť jednotná požiadavka, spoločenská
objednávka, ktorá vyústi prostredníctvom vypracovaných projektov do rovín výslednice,
ktorou sú úspešné cieľové výsledky, prevzaté od špičkových vedeckých kolektívov a tieto sú
takisto úspešne realizované v praktickom živote. Žiaľ, skôr viackrát sa takéto naštartované
myšlienky a predstavy dejú v absolútnej skepse a nepoužiteľnosti a rozširujú agendy
nezrealizovateľných, nepoužiteľných činností.
Som dopredu presvedčený, že zodpovedný koordinátor predkladaného projektu, ani
riešitelia jednotlivých čiastkových úloh so mnou v doposiaľ vypovedaných a opísaných
skutočnostiach nebudú súhlasiť, nakoľko ide o vysoký riešiteľský finančný obnos
prostriedkov, ktorý má tvoriť zábezpeku riešenia predstavovaných činností v správe pre
úvodnú oponentúru a zároveň tento musí dosiahnuť aj vysoko postavené ciele riešenia úlohy
výskumu a vývoja, tak ako sú vytýčené na str. 17 pod názvom „Základné ciele“ a následné
„Parciálne ciele“, ktorých je nespočetne viac a ktorých väčšina bola už aj predmetom
vyriešených výskumných úloh v minulých obdobiach.
Ekonomické a spoločenské prínosy riešenia projektov sú dopredu avizované
na nespočetne priaznivé výstupy vo výnosovosti, avšak v oblasti rýchlorastúcich drevín
šľachtenia topoľov a ich klonovaní. Nikde nie je ani len zmienka o súčasnom kardinálnom
probléme existencie horských smrečín, ich prežití alebo neprežití. O tom aký dopad bude mať
skutočnosť, keď celé Slovensko bude chráneným územím, ako sa budú obhospodarovať lesy
a kým? Tiež o tom ako sa zachovajú, alebo ako budeme vedieť bojovať proti abiotickým a
biotickým škodcom, ktorí sú zatiaľ v latencii a nemajú charakter súčasných nebezpečných
škodcov a škodlivých činiteľov.
Na záver vo svojom posudku som sa zaoberal viac filozofickými otázkami
veľkoobjemového projektu, ktoré nemusia dopadnúť podľa predstáv jeho konštruktéra –
zostavovateľa. Vypichol som rad upozorňujúcich rizík, ktoré skončia úplne inak, ako si želá
zostavovateľ.
Ak si koordinátor úlohy a zodpovední riešitelia čiastkových úloh uvedomujú do čoho
idú, tak im želám veľa úspechov.
V Banskej Bystrici
dňa 18. 4. 2008
Ing. Ján Kovalčík, CSc. - oponent
Lesy SR, š. p. B. Bystrica GR
Posudok na úvodnú oponentúru projektu rezortného výskumu a vývoja s názvom
VÝSKUM EFEKTÍVNEHO VYUŽÍVANIA ENVIRONMENTÁLNEHO, EKONOMICKÉHO
A SOCIÁLNEHO POTENCIÁLU LESOV NA SLOVENSKU
Optimalizácia využívania environmentálnych, ekonomických a sociálnych funkcií
lesov predstavuje staronový vedecký problém, ktorého výskum sa mení v závislosti
od vonkajších podmienok. Bez toho, aby sme sa vracali do minulosti sa prejavujú súčasné
podmienky a predpoklady výskumu efektívneho využívania funkcií lesa v globálnych
klimatických zmenách, vyšších požiadavkách spoločnosti na rôzne úžitky z lesa a snahe
o zlepšenie konkurencieschopnosti lesného hospodárstva pre posilnenie rozvoja vidieka atď.
Úloha
výskumu
a vývoja
„Výskum
efektívneho
využívania
environmentálneho,
ekonomického a sociálneho potenciálu lesov na Slovensku“ reprezentuje vedecko-výskumný
projekt, ktorý má za úlohu zabezpečiť kontinuitu lesníckeho výskumu na Lesníckom
výskumnom ústave Národného lesníckeho centra vo Zvolene. Zameranie projektu je vysoko
aktuálne, nadväzuje na strategické dokumenty lesníckej politiky ale aj iných prierezových
a odvetvových politík v SR a EÚ, ako aj požiadavky lesníckej praxe.
Zdôvodnenie potreby riešenia projektu je na veľmi dobrej teoretickej úrovni,
predstavuje výstižné zhrnutie problematiky na najnovšej úrovni vedy podľa základných
cieľov, t. j. vecne čiastkových úloh. Jednako však treba podotknúť, že kvôli úplnosti
vedeckých výpovedí by vyžadovali niektoré pasáže aj doloženie citáciami.
Navrhnutá štruktúra základných a čiastkových cieľov projektu je veľmi široká
a neumožňuje celkovú syntézu výsledkov projektu. Okrem explicitnej definície analýzy
a syntézy v ČU 02 Výskum ekológie, štruktúry a dynamiky lesných ekosystémov v meniacich
sa podmienkach, umožňuje široká formulácia cieľov syntézu výsledkov na úrovni čiastkových
úloh len nedostatočne. Syntéza je možná len na úrovni etáp alebo subetáp projektu, čo môže
zapríčiniť nesúlad, kontroverznosť a chýbajúcu schopnosť synergie riešenia a dosahovania
výsledkov projektu.
Vecné rozdelenie čiastkových úloh do etáp a subetáp predstavuje základný predpoklad
schopnosti dosiahnuť definované ciele projektu. Je vykonané na výbornej analytickej úrovni.
Čiastkové úlohy sú zabezpečené uznávanými odborníkmi na miestach zodpovedných
riešiteľov a kvalitnými riešiteľskými kolektívmi. Odporúčal by som však stanoviť
zodpovedných riešiteľov jednotlivých etáp a subetáp. Okrem uvedeného by vecné rozdelenie
čiastkových úloh do etáp a subetáp vyžadovalo presnejšie definovanie spolupráce s inými
výskumnými inštitúciami v SR. Spolupráca s lesníckymi výskumnými inštitúciami ako
Lesnícka fakulta TU vo Zvolene, Ústav ekológie lesa SAV Zvolen alebo inými ako Slovenský
hydrometeorologický ústav, Slovenská poľnohospodárska univerzita atď. by mohla prispieť
k skvalitneniu riešenia projektu. Výnimku do určitej miery tvorí ČÚ 05 Výskum inovácií
metód HÚL adaptovaných na nové sociálne, environmentálne a ekonomické podmienky, kde
bola explicitne zadefinovaná spolupráca pri využití softvérového produktu SYBILA.
Metodické postupy riešenia úlohy výskumu a vývoja vychádzajú z overených alebo
moderných metodológií s využitím širokého aparátu matematicko-štatistických metód. Podľa
môjho názoru chýba diskurzívna konfrontácia navrhnutých metodík s vedeckými metodikami
medzinárodných vedeckých sietí, napr. COST, 6. RP, RC EFI, atď., v ktorých sú zapojení
výskumní pracovníci LVÚ-NLC Zvolen. Diskusia metodík by poskytla možnosť
porovnávania dosiahnutých výsledkov. Náznak takéhoto postupu obsahuje ČÚ 03 Výskum
metód komplexnej ochrany lesných ekosystémov ovplyvnených pôsobením biotických a
abiotických faktorov a GKZ.
Napriek hore uvedeným návrhom na zlepšenie projektu, považujem odbornú, vedeckú
a metodickú úroveň projektu rezortného výskumu a vývoja s názvom Výskum efektívneho
využívania environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu lesov na Slovensku za
zodpovedajúcu takémuto typu projektu a odporúčam jeho riešenie.
18. 4. 2008
doc. Dr. Ing. Jaroslav Šálka
Posudok na úlohu výskumu a vývoja MP SR:
Výskum efektívneho využívania environmentálneho, ekonomického a sociálneho
potenciálu lesov na Slovensku
Materiál predložený kolektívom vedeckých pracovníkov Národného lesníckeho centra
vo Zvolene pod vedením prof. Ing. Júliusa Novotného, CSc. je vypracovaný s cieľom
zhodnotiť využívanie potenciálu lesov Slovenska z environmentálneho, ekonomického
a sociálneho hľadiska. Tvorí ho 72 strán textu, v ktorom sa zdôvodňuje potreba riešenia
problematiky na Slovensku a jej význam vo svete, stanovujú sa základné a parciálne ciele
riešenia úlohy, definuje sa vecná štruktúra a zameranie úlohy a jej piatich čiastkových úloh
a dielčích tém, uvádzajú sa postupy riešenia, spôsoby realizácie výsledkov, ekonomické a
spoločenské prínosy riešenia, vecný a časový harmonogramu riešenia v období 2008–2011,
forma odovzdávania výsledkov i rozbor nákladov. Materiál je doplnený zoznamom odbornej
literatúry, ktorý obsahuje 138 citácií odborných a vedeckých prác s lesníckou a biologickou
problematikou na Slovensku a v zahraničí.
Úloha výskumu a vývoja MP SR je vysoko aktuálna nakoľko sa vzťahuje priamo na približne
40 % územia Slovenska pokrytého lesom a nepriamo i na rozsiahle nelesné územie významne
ovplyvňované lesom. Riešená problematika sa priamo dotýka človeka, ktorý les rozmanitým
spôsobom využíva a nesie zodpovednosť za jeho stav, ako i človeka, kvalita života ktorého je
podstatne závislá od existencie lesa. Lesné ekosystémy sú dnes globálne ohrozené zmenou
klímy, narastajúcou frekvenciou prírodných i antropogénnych disturbancií, čo vyvoláva celý
rad otázok v súvislosti nielen s udržateľnosťou lesa a jeho multifunkčného potenciálu, ale
i udržateľnosťou spoločenských skupín závislých na lese, vrátane udržateľnosti ekonomiky
regiónov a v neposlednom rade i udržateľnosti spoločnosti ako celku. Preto je potešiteľné, že
tieto skutočnosti našli odozvu v rozhodnutí Ministerstva pôdohospodárstva SR v rámci
dokumentu „Koncepcia zamerania a podpory výskumu a vývoja v rezorte pôdohospodárstva
do roku 2010“ a dokumentu „Priority pôdohospodárskej vedy a výskumu do roku 2015“, a
následne
i v možnosti
problematike.
pripraviť
rezortný
multidisciplinárny
projekt
v predmetnej
Les i ľudská spoločnosť predstavujú dynamické systémy, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú
a vytvárajú množstvo interaktívnych vzťahov a spätných väzieb. Ich zložitosť a premenlivosť
v priestore a čase vyžaduje kontinuálne dopĺňanie poznatkov v lesníckych, biologických,
ekologických a súvisiacich technických a socio-ekonomických vedných disciplínach. Tieto
skutočnosti sa odrážajú v celkovej koncepcii navrhovaného výskumu, zámer ktorého
zodpovedá dlhodobej stratégii rezortu pôdohospodárstva v oblasti podpory rozvoja vidieka
pri racionálnom využívaní potenciálu krajiny a zachovaní zdravého životného prostredia
človeka.
Výskumná úloha obsahuje päť čiastkových úloh:
V č. úlohe A „Výskum reprodukčných zdrojov a postupov environmentálne priaznivého
pestovania lesa a lesníckych technológií“ rezonuje hlavne potreba uplatňovania adekvátnych
pestovných opatrení ako reakcie na zhoršujúci sa zdravotný stav lesov, najmä ihličnatých, ale
aj listnatých; nutnosť posunu výskumu v lesnom semenárstve s dôrazom na plodivosť drevín,
periodicitu semenných rokov, kvalitu a množstvo získaného semena, získavanie listnatého
sadbového materiálu, umelé zalesňovanie; aktuálnosť rekonštrukcie lesných porastov
predovšetkým využitím vhodných ekotypov drevín a zmenou druhového zloženia;
zabezpečenie vhodnej výchovy porastov; riešenie rozvoja ťažbových technológií so zreteľom
na minimalizáciu negatívnych dopadov na prírodu a zefektívnenie energetického využívania
dendromasy.
V č. úlohe B „Štúdium ekológie, štruktúry a dynamiky lesných ekosystémov v meniacich
sa prírodných podmienkach“ má vedúce postavenie problematika klimatickej zmeny, ktorá
je svetovou prioritou vedy a výskumu v ekologických vedách a stále nadobúda na aktuálnosti
najmä v oblastiach s arídnou alebo kontinentálnou klímou. Hodnotenie lesníctva ako
mimoriadne zraniteľného sektora hospodárstva s dlhým obdobím zhodnocovania produkcie je
výstižné, zodpovedajúce špecifikám lesníctva. Orientácia úlohy na výskum vzťahov medzi
prostredím a štruktúrou, diverzitou a ekologickou stabilitou lesných ekosystémov je
vzhľadom na súčasné zmeny prostredia očakávateľná a aktuálna.
V č. úlohe C „Environmentálne priaznivé metódy ochrany a boja so škodlivými činiteľmi
v lesných ekosystémoch oslabených pôsobením biotických a abiotických faktorov“ sa
konštatuje narastajúca frekvencia a intenzita prírodných disturbancií vo svete i na Slovensku,
a to najmä v dôsledku klimatickej zmeny. Odráža to i narastajúca výška náhodných ťažieb
2
v našich lesoch – v poslednom desaťročí trojnásobok objemu ťažieb v 50-tych rokoch
minulého storočia. Zameranie sa na kľúčové škodlivé činitele ako vietor, sneh, námraza,
parazitické huby, hmyz – najmä podkôrny, nežiaducu vegetáciu, kalamitné územia
a na ekonomické dopady v súvislosti s pôsobením škodlivých činiteľov je logické; treba
pozitívne hodnotiť aj úsilie o výskum stavov zveri modernými metódami.
V č. úlohe D „Výskum konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti lesníctva“
sa do popredia dostáva problematika posilňovania medzisektorovej spolupráce ako nástroja
udržateľného hospodárenia v lesoch; nasledovaná problematikou konkurencieschopnosti
a ekonomickej životaschopnosti LH na Slovensku; ako i problematika prepojenia lesníckej
politiky s cieľmi a záujmami iných subjektov, s osobitným zreteľom na úlohu lesníctva
v rozvoji vidieka. Táto čiastková úloha v sebe obsahuje nezanedbateľný socio-ekonomický
aspekt, ktorý je kľúčový v územiach, kde lesné hospodárstvo determinuje spoločenské vzťahy
a základnú infraštruktúru.
Dostupnosť aktuálnych, objektívnych a dostatočne presných informácií o stave lesných
ekosystémov je kľúčová pre plánovanie adresných hospodárskych opatrení a kontrolu ich
realizácie. V č. úlohe E „Výskum inovácií metód HÚL adaptovaných na nové sociálne,
environmentálne a ekonomické podmienky“ sa pozornosť orientuje na najdôležitejšie
faktory, ktoré významne ovplyvňujú lesníctvo a zvýrazňujú potrebu zmien a inovácií metód
hospodárskej úpravy lesa. Ide o (1) zmeny stanovištných podmienok, (2) zmeny zdravého
stavu lesov, (3) zmeny v požiadavkách spoločnosti na využívanie lesov, (4) zmeny
geopolitické a legislatívne, najmä v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ a (5) zmeny
v kvalite spracovania dát sofistikovanými informačnými systémami. Riešená problematika je
zameraná najmä na oblasť produkcie a rubnej zrelosti porastov hlavných drevín, produkcie
a rastových procesov mladých lesných porastov, integrované metódy inventarizácie, metódy
klasifikácie štruktúry lesných ekosystémov a vyhodnocovania dynamiky lesa, možnosti
využívania moderných informačno-komunikačných technológií v lesníctve a optimalizáciu
rozhodovania v rámcovom plánovaní hospodárskej úpravy lesov. Ide o problematiku
nadrezortnú, nakoľko pravidelné hodnotenie stavu lesných biotopov a ekosystémov je
základom pre aplikáciu vhodných manažmentových opatrení
hospodárstva (napr. NATURA 2000 a pod.).
3
nielen v oblasti lesného
Význam riešenia a zameranie každej čiastkovej úlohy sú odborne dostatočne zdôvodnené.
Základné ciele (spolu 5) riešenia úlohy výskumu a vývoja sú zhodné s čiastkovými úlohami.
Parciálnych cieľov je spolu 45. Všetky zodpovedajú zameraniu úlohy a dobre vystihujú
súčasnú problematiku v lesnom hospodárstve a manažmente prírodných zdrojov. Viaceré
majú prediktívny charakter, čo je dôležité pre lesohospodárske plánovanie a zabezpečenie
udržateľnosti lesa v dlhodobej perspektíve.
Vecná štruktúra úlohy výskumu a vývoja obsahuje v rámci každej z piatich čiastkových úloh
viacero parciálnych tém: č. úloha 1 – 6 tém, č. úloha 2 – 4 témy, č. úloha 3 – 5 tém, č. úloha 4
– 6 tém, č. úloha 5 – 6 tém. Jednotlivé témy sú konkretizované v časti Charakteristika
a zameranie riešenia podľa vecnej štruktúry úlohy. Vecná štruktúra tém zodpovedá zameraniu
úlohy a komplexne odráža problematiku.
Metodické postupy riešenia úlohy výskumu a vývoja sú spracované podľa parciálnych tém
zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Predpokladám, že niektoré z nich budú v priebehu
riešenia úlohy modifikované podľa možností výskumu (finančné zdroje, disponibilný
výskumný potenciál, možnosti kooperácie s ďalšími inštitúciami a pod.), rozsahu a charakteru
získaného materiálu.
Plánované realizačné výstupy riešenia úlohy výskumu a vývoja sú konkretizované v 27
bodoch. Využitie výsledkov bude vzhľadom na multidisciplinárnu a prierezovú problematiku
a širokú oblasť možného uplatnenia veľmi rozmanité. Výsledky nájdu uplatnenie
v prioritných oblastiach manažmentu lesa priamo v lesníckej praxi (pestovanie a zakladanie
lesa, šľachtenie drevín, ochrana lesa, lesná ťažba, hospodárska úprava lesa, ekonomika LH,
metodológia, rámcové, strategické a prognostické plánovanie, lesnícka politika a pod.)
i krajinno-ekologickom plánovaní v podmienkach globálnej zmeny. Oslovia teda nielen
vedeckú základňu, ale aj vlastníkov a užívateľov lesa, kontaktné rezorty a lokálne komunity
na vidieku. Výsledky výskumu budú slúžiť lesníctvu na všetkých úrovniach jeho riadenia
a budú využiteľné aj v mimorezortných databázových systémoch. Predpokladanými
realizátormi výsledkov riešenia budú MP SR, štátna správa, štátne a neštátne subjekty
obhospodarujúce lesy.
4
V úlohe uvedené spôsoby prezentácie a diseminácie poznatkov medzi odbornou i širšou
laickou verejnosťou sú adekvátne a zodpovedajú bežným štandardom.
Ekonomické a spoločenské prínosy riešenia sú vyjadrené v 47 bodoch. Ide o významné
celospoločenské prínosy s úžitkom pre všetky subjekty zainteresované v oblasti lesníctva
na Slovensku, od výskumu po prax. Pôjde o celkové skvalitňovanie poznatkov využiteľných
pri dlhodobom využívaní zložiek a produktov lesa na rôznych stanovištiach a v rôznych
ekologických podmienkach. Ekonomické prínosy sú vyčíslené napríklad pri pestovaní
šľachtených topoľov ale aj iných drevín. Celkové prínosy riešenia úlohy sú však nesporne
vyššie – nevyčísliteľné, nakoľko udržiavanie a skvalitňovanie lesného prostredia súčasnou
lesníckou činnosťou vytvára priestor pre využívanie lesa ďalšími generáciami, nielen
lesníkov. Tento moment je často prehliadaný, nakoľko ekonomické ukazovatele sledujú
prevažne momentálne (krátkodobé) profity z predaja dreva ale produktom lesa je aj voda,
zdravé ovzdušie a celková kvalita života nás všetkých. Prevencia pred disturbanciami,
zakomponovaná na viacerých miestach projektu, je z ekonomického pohľadu podstatne
lacnejšia ako odstraňovanie ničivých dôsledkov kalamít alebo nevhodných zásahov človeka
do lesných spoločenstiev. Zvyšovanie konkurencieschopnosti a ekonomickej životaschopnosti
LH by malo byť jednou z priorít slovenského lesníctva po vstupe do EÚ. Treba si však
uvedomiť, že by k nemu nemalo dochádzať za každú cenu (komplexné využitie biomasy
pre energetické účely – aj les potrebuje z niečoho rásť, cenná príroda – mnohé organizmy sú
veľmi citlivé na ľudské zásahy a pod.). Významným prínosom je odborne podložené úsilie
o efektívnejšie využívanie produkčného potenciálu lesných porastov na Slovensku, ktoré
môže významne prispieť k životaschopnosti LH. Úloha obsahuje viacero foriem úspory
nákladov pri zisťovaní stavu lesa (technologické postupy, spracovanie údajov) a pod.
Vecný a časový harmonogram riešenia a odovzdávania výsledkov je spracovaný
pre jednotlivé roky riešenia (2008–2011) a čiastkové úlohy. Zodpovedá celkovej koncepcii
úlohy. V poslednej etape sa uvádzajú syntéza výsledkov výskumu a získaných poznatkov,
vypracovanie realizačných výstupov a záverečnej správy a publikovanie súhrnných
výsledkov.
5
Náklady riešenia výskumnej úlohy sú kalkulované na štvorročné obdobie a predstavujú
celkovú sumu 108,5 mil. Sk. Medziročný nárast nákladov je zdôvodnený postupným
ukončovaním iných výskumných úloh financovaných MP SR v rámci kontraktov na roky
2009 a 2010.
Pripomienky k úlohe a jej riešeniu
Úloha bude vzhľadom na široký záber výskumných aktivít náročná na priebežnú kontrolu.
Kvalitu širokospektrálnych výstupov môže objektívne posúdiť len väčšia skupina odborníkov
na príslušné oblasti výskumu (rozhodne nestačia traja oponenti). Takýto tím by mal byť
zostavený už v priebehu riešenia projektu.
Po formálnej stránke navrhujem z názvu úlohy „Výskum efektívneho využívania
environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu lesov na Slovensku“ odstrániť
slovo „efektívneho“. Názov úlohy
„Výskum využívania ...“ by viedol k zisteniu, či je
potenciál lesov z daných aspektov využívaný dostatočne efektívne, kde sú riziká a kde
rezervy vo využívaní lesov a pod. Keď je využívanie lesa efektívne, ako môže byť chápané zo
súčasného názvu úlohy, nie je potrebné výskum robiť, čo však nie je problém predmetnej
úlohy, práve naopak.
K úlohe a jej riešeniu mám len niekoľko drobných pripomienok, ktoré sa týkajú jej vecného
zamerania. V čiastkovej úlohe C, zaoberajúcej sa škodlivými činiteľmi, odporúčam doplniť a
zvýrazniť problematiku lesných požiarov, a to samostatne i v súvislosti s podkôrnym hmyzom
(modifikácie štruktúry spoločenstiev a funkcií podkôrneho hmyzu na požiariskách). Do
budúcnosti je potrebné uvažovať s väčšou podporou zložky výskumu orientovanej na poľovnú
zver a jej ekológiu, nielen na stavy zveri.
Pre rok 2011 je rozpočet stanovený na 36 mil. Sk, čo podľa posudzovaného materiálu
zodpovedá súčasnému objemu financií na vedu a výskum pre oblasť lesníckeho výskumu
financovaného z rozpočtu MP SR. Všeobecne rastúcim nákladom v spoločnosti by mal
zodpovedať aj medziročný nárast nákladov na vedu a výskum. Tento medziročný nárast je
podľa môjho názoru potrebné v projekte zohľadniť nielen s ohľadom na ukončenie riešenia
projektov financovaných MP SR.
6
Aj keď ide o rezortnú úlohu, je v nej potrebné zvýrazniť vedeckú spoluprácu medzi NLC a
domácimi alebo zahraničnými inštitúciami pri riešení problematiky, vrátane konkretizovania
foriem tejto spolupráce.
Záverečné zhodnotenie
Úloha „Výskum efektívneho využívania environmentálneho, ekonomického a sociálneho
potenciálu lesov na Slovensku“ integruje lesnícky výskumný potenciál a odstraňuje nevýhody
vyplývajúce z atomizácie výskumu na mnoho malých projektov vyžadujúcich osobitnú
prípravu a osobitný ekonomický dohľad. Vytvára tým väčší priestor pre výskum a lepšie
predpoklady na využitie tvorivého potenciálu pracovníkov vo výskume.
Vzhľadom na vysoký celospoločenský význam úlohy, jej aktuálnosť a v neposlednom rade
kvalitné spracovanie širokým kolektívom odborníkov, odporúčam úlohu v rámci rezortu
pôdohospodárstva v navrhovanom období riešenia podporiť.
vo Zvolene, 16. 4. 2008
Ing. Peter Zach, CSc.
námestník riaditeľa
7
Bratislava 28. 4. 2008
Číslo: 2085/2008-710
Vec
Stanovisko k správe pre Úvodnú oponentúru úlohy výskumu a vývoja „Výskum efektívneho
využívania environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu lesov
na Slovensku“.
Riešenie lesnícky zameranej úlohy výskumu a vývoja MP SR s názvom „Výskum
efektívneho využívania environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu lesov
na Slovensku“ sa otvára na základe rozhodnutia Vedenia MP SR, ktoré dňa 20. 12. 2007
v rámci materiálu „Koncepcia zamerania a podpory výskumu a vývoja v rezorte
pôdohospodárstva do roku 2010“ pod č. 5057/2007-620, schválilo Návrhový list tejto
rezortnej úlohy výskumu a vývoja na roky 2008–2011. Riešiteľom úlohy je Národné lesnícke
centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen.
Výskum zameraný na problematiku lesné ekosystémy, ako jedna zo základných zložiek
životného prostredia človeka, predstavujú ťažiskovú poznatkovú bázu, nutnú pre strategický
rozvoj LH SR. Osobitne, poznatky získané v rámci výskum efektívneho využívania
environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu lesov na Slovensku sú nevyhnutne
nutné pre ďalšie efektívne a vyvážené zabezpečovanie trvalo udržateľného obhospodarovania
lesov na Slovensku. Súčasne je tento výskum nutný pre strategické plánovanie rozvoja
vidieka, funkčnosť lesov ako ťažiskového komponentu krajinotvorby a efektívne plnenie
verejnoprospešných funkcií lesa požadované spoločnosťou. Výsledky tohto výskumu sú
súčasne nutné aj pre zabezpečovanie strategických cieľov LH SR definovaných najmä
v Národnom lesníckom programe SR, v Koncepcii rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007–
2013 – časť lesníctvo a v dokumente Vízie pôdohospodárstva do r. 2050 časť LH..
Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje neustále dopĺňanie vedeckých poznatkov vo všetkých
základných lesníckych vedných disciplínach ako aj aplikáciu najnovších poznatkov
z príbuzných vedných odborov. Preto bol vo vedení MP SR dňa 2. 2. 2007 pod č. 1303/2007550 schválený dokument Priority pôdohospodárskej vedy a výskumu do roku 2015.
V konečnom dôsledku, vedecké riešenie témy efektívneho využívania environmentálneho,
ekonomického a sociálneho potenciálu lesov na Slovensku je plne kompatibilný so zámermi
dlhodobej stratégie rozvoja rezortu pôdohospodárstva, ktorej hlavným cieľom je trvalo
udržateľný rozvoj vidieka prostredníctvom využívania potenciálu krajiny, pri zohľadnení
požiadaviek spoločnosti na zdravé životné prostredie človeka.
Správa pre Úvodnú oponentúru (ďalej len „správa“) je rozdelená na desať kapitol.
Podrobne odôvodňuje dôležitosť riešenia uvedenej témy, charakterizuje súčasný stav danej
problematiky a vymedzuje hlavné ciele výskumu a tematické okruhy riešenia. Popisuje vecnú
štruktúru úlohy a logicky ju delí na čiastkové úlohy, etapy a subetapy. Správa podrobne
charakterizuje zameranie riešenia podľa jednotlivých čiastkových úloh a popisuje metodiku
riešenia danej problematiky. Podrobne sa venuje očakávaným realizačným výstupom riešenia
a analyzuje ekonomické a spoločenské prínosy riešenia. Pre efektívnu realizáciu tohto
výskumu bol vypracovaný vecný a časový harmonogram riešenia spracovaný podľa
čiastkových úloh a rozbor očakávaných nákladov riešenia. Správu pre úvodnú oponentúru
uzatvára kapitola citovaná literatúra.
2
Sekcia lesnícka MP SR, ako odborný garant rezortného výskumu v oblasti lesníctva
podporuje toto zameranie výskumu, tak ako vyplýva z uznesenia vedenia MPSR
pri schvaľovaní Návrhového listu tejto výskumnej úlohy. K správe máme nasledovné
pripomienky:
1. Požadujeme v rámci kapitoly 2 „Ciele riešenia...“ upraviť (prehodnotiť) podkapitolu
„Parciálne ciele“ a to tak aby sa znížil ich počet a zvýšila ich kvalita a reálnosť. Počet
parciálnych cieľov je mimoriadne veľký a reálnosť niektorých je pochybná.
2. Odporúčame prehodnotiť rozsah výskumnej úlohy a v niektorých čiastkových úlohách
znížiť rozsah riešenia, najmä počet subetáp na primeranú mieru. Týka sa to najmä
čiastkovej úlohy ČÚ 3 a ČÚ 5.
3. SL MP SR pripomína riešiteľskému pracovisku, že sa jedná o aplikovaný výskum. Preto
zdôrazňuje nutnosť zabezpečovať výskum tak, aby z neho vznikli kvalitné realizačné
výstupy prostredníctvom ktorých sa výsledky tohto dôležitého výskumu budú dať
realizovať v lesníckej praxi. Realizátormi v tomto prípade by mali byť najmä: A) Štátne
a neštátne lesy v oblasti priamej implementácie výsledkov v lesníckej praxi, B) SL MP SR
v oblasti lesníckych koncepcií, stratégií a tvorby právnych predpisov, C) jednotlivé ústavy
NLC, ako realizátor výsledkov výskumu prostredníctvom vzdelávacích, poradenských,
podporných, plánovacích a kontrolných aktivít ktorými NLC poveril zriaďovateľ. Správa
by mala byť doplnená o potenciálnych realizátorov a o spôsob komunikácie medzi
riešiteľskými kolektívmi a realizátormi počas riešenia úlohy (priebežné oponentúry
a pod.)
Správu odporúčam schváliť, pričom požadujeme zaviazať riešiteľské pracovisko NLCLVÚ Zvolen, aby Správu pre úvodnú oponentúru upravilo a doplnilo podľa našich
pripomienok.
Ing. Pavel Toma
riaditeľ odboru lesného hospodárstva
NLC-LVÚ – Ing. Jaroslav Jankovič
MP SR – Ing. Tomáš Šimúth
Stanovisko k Správe na úvodnú oponentúru úlohy výskumu a vývoja
„Výskum efektívneho využívania environmentálneho, ekonomického
a sociálneho potenciálu lesov na Slovensku
Správa obsahuje všetky náležitosti v zmysle požiadaviek na úvodnú oponentúru. Má 10 častí.
• Stručný úvod a zdôvodnenie potreby riešenia problematiky... V podstate ide
o pokračovanie riešenia úlohy výskumu a vývoja „Vplyv globálnej klimatickej zmeny
na lesy Slovenska“, ktorej riešenie sa ukončilo v roku 2007. Uvádzajú sa tu základné
koncepčné materiály, ktoré sa brali do úvahy pri spracúvaní návrhu. Člení sa na päť
čiastkových úloh. Podľa môjho názoru prvou by mala byť druhá, na ňu by mali
nadväzovať ďalšie (aspoň na úroveň doterajších poznatkov, ktoré vyplynuli z riešenia
už uvádzanej úlohy „Vplyv globálnej klimatickej zmeny...“). Texty podľa
jednotlivých čiastkových úloh mohli byť lepšie vyvážené (veľmi stručne ČÚ 02,
obšírne ČÚ 05).
• Ciele riešenia úlohy. Stanovuje sa 5 hlavných cieľov, ktoré korešpondujú
s čiastkovými úlohami. Ďalej 46 parciálnych cieľov (priemerne 9 na jednu čiastkovú
úlohu). Možno by bolo dobre niektoré zlúčiť (napr. Hodnotiť dopady meniacich sa
podmienok a prostredia na štruktúru drevinovej a bylinnej zložky... Odvodiť vzťahy
diverzity bylinnej zložky ku drevinovej zložke a prostrediu...).
• Vecná štruktúra úlohy. Čiastkové úlohy majú 26 vecných etáp (niektoré sa členia aj
na subetapy). Ide skutočne o širokú problematiku, ktorá by sa mala skôr zužovať ako
rozširovať.
• Charakteristika a zameranie riešenia podľa vecnej štruktúry úlohy. ČÚ 01 nie je
len o pestovaní lesov ale aj ťažbe a využívaní palivovej drevnej biomasy (zvážiť jej
názov). Zahraničná literatúra hovorí o prírode blízkom obhospodarovaní lesov. V ČÚ
04 by bolo dobre zaoberať sa aj medzisektorovými technologickými väzbami,
prípadne aj začlenením lesníctva do jednotlivých rezortov.
• Metodické postupy riešenia. Uvádzajú sa rámcovo, podľa č. ú. a ich vecných etáp.
V ďalšom by bolo dobre determinovať vzájomné väzby medzi č. ú., resp jednotlivými
etapami.
• Realizácia výsledkov riešenia. Prvá časť má všeobecný charakter. V druhej sa uvádza
konkrétny návrh realizačných výstupov. Je ich 27. Dosť veľa. Bolo by dobré v ďalšom
zvážiť ich prípadné zlúčenie, resp. navrhnúť aj konkrétnejšiu formu realizácie
(po dohode so zadávateľom, resp. realizátorom či užívateľom). Niektoré majú
charakter subdodávok pre riešenie iných č. ú., resp. jednotlivých etáp., ale najmä
pre komplexnejšie spracovanie širšie koncipovaných realizačných výstupov.
• Ekonomické a spoločenské prínosy. Pri č .ú. 02 treba napísať, že tvoria najmä
podklad, či základnú informáciu pre riešene ostatných č. ú., resp. etáp. Neuškodilo by
nakoniec zhrnúť ekonomický a celospoločenský prínos za celý výskumný projekt
z ktorého by jednoznačne vyplynula nevyhnutnosť jeho riešenia.
• Vecný a časový harmonogram. Uvádza sa podľa jednotlivých č. ú. Dobre by bolo
uviesť, že sa každoročne bude konať priebežná oponentúra (kontrolný deň), prípadne
aj harmonogram odovzdávania realizačných výstupov (ak sa niektoré odovzdajú skôr
ako bude koniec riešenia projektu, čo by bolo veľmi dobre).
• Rozbor nákladov . Ráta sa s financovaním v rámci kontraktu s MP SR. Situácia by sa
mohla zmeniť (projekt upraviť) ak sa zavedie inštituciálne financovanie ústavu, resp.
ak sa podarí otvoriť štátnu úlohu, resp. úlohy.
• Literatúra. Uvádza sa viac ako 120 literárnych prameňov.
Celkové zhodnotenie
Ide o významnú výskumnú úlohu do ktorej sa zahrnulo riešenie i najdôležitejších
problémov lesného hospodárstva na Slovensku. Je to úloha mimoriadne náročná na výskumné
riešenie ako aj na koordináciu. Aby jej riešenie bolo úspešné treba zabezpečiť v prvom rade
úzku spoluprácu jednotlivých riešiteľov jednak v rámci jednotlivých čiastkových úloh (etáp),
ako aj medzi nimi. Osobitnú pozornosť treba venovať spolupráci so zadávateľom
a realizátormi. Podľa môjho názoru za MP SR by bolo potrebné vymenovať gestorov nielen
na celý projekt ale aj na jednotlivé čiastkové úlohy, ktorí by so zodpovednými riešiteľmi
spolupracovali a už aj počas riešenia usmerňovali realizáciu dosiahnutých výsledkov v praxi.
Takáto spolupráca by sa mala rozvinúť aj so štátnymi organizáciami lesného hospodárstva
a neštátnym sektorom. Osobitne treba zdôrazniť spoluprácu riešiteľov úlohy s pracovníkmi
s ostatnými ústavmi v rámci NLC. Treba zabezpečiť aby títo boli o riešení problémov
informovaní, aby pri vlastnom riešení spolupracovali tak, aby dosiahnuté výsledky mohli
potom bez väčších problémov aj v praxi realizovať v rámci svojej činnosti (ide o spoluprácu
so všetkými tromi ústavmi NLC). Syntéza výsledkov riešenia by sa mala spracovať jednak
podľa jednotlivých č. ú. ako aj za celý projekt. Pri riešení projektu odporúčam využiť aj
výsledky iných výskumných inštitúcií (myslím najmä na pracoviská základného výskumu).
Správu na úvodnú oponentúru „Výskum efektívneho využívania environmentálneho,
ekonomického a sociálneho potenciálu lesov na Slovensku“ odporúčam po zvážení
pripomienok schváliť.
Vo Zvolene 21. apríla 2008
J. Konôpka
Odpovede zodpovedného riešiteľa (koordinátora)
na oponentské posudky a stanoviská členov oponentskej rady
v rámci úvodnej oponentúry úlohy výskumu a vývoja:
„Výskum efektívneho využívania environmentálneho, ekonomického a sociálneho
potenciálu lesov na Slovensku“.
OPONENTSKÉ POSUDKY
Odpovede na oponentský posudok Ing. Kovalčíka:
Oponent:
V úvode chýba štátna objednávka a jej dôraz na súčasné využívanie lesného potenciálu,
starostlivosť a nakladanie s ním a víziou do najbližšej i vzdialenejšej budúcnosti, na čo je
treba upriamiť pozornosť v súčasných zmenených a v budúcnosti zhoršených podmienkach.
Stanovisko:
V tomto bode s oponentom nesúhlasíme. Štátna objednávka existuje, nakoľko na túto
výskumnú úlohu bol schválený návrhový list výskumnej úlohy vo vedení MP SR a zameranie
úlohy vychádza zo základných strategických materiálov rezortu (dokument „Koncepcia
zamerania a podpory výskumu a vývoja v rezorte pôdohospodárstva do roku 2010“ a
dokument „Priority pôdohospodárskej vedy a výskumu do roku 2015“). Cieľavedomé
a efektívne využívanie krajiny, resp. lesných zdrojov osobitne je veľmi často pertraktovanou
témou nielen v odborných, ale aj spoločenských oblastiach súčasného života. Na rozdiel
od nedávnej minulosti sa v súčasnosti čoraz viac do pozornosti dostáva otázka finančnej
náročnosti, výnosovosti a vôbec celkovej efektivity prakticky vo všetkých sférach
každodennej činnosti, lesníctvo nevynímajúc. Preto sa nazdávame, že práve v súčasnosti, keď
lesníctvo v porovnaní s ostatnými rezortmi stále patrí medzi tie menej finančne zabezpečené
je otázka využiteľnosti daného potenciálu, resp. efektívnosti nanajvýš aktuálnym problémom
nielen rezortu lesníctva.
Oponent:
Mám za to, že súčasné rozvrhnutie a námety hlavných cieľov riešenia v štvorročnej výskumnej
úlohe a za obsadenia každého tematického okruhu takým množstvom ľudí, ktorí okrem
literatúry nemajú v týchto oblastiach žiadne odborné skúsenosti, neprinesie nič také čo by
posunulo a umožnilo zlepšiť súčasnú lesnícku politiku ďalej.
Stanovisko:
S týmto názorom p. oponenta nesúhlasíme, pretože v každej ČÚ je viacero dostatočne
erudovaných a aj vedeckou komunitou rešpektovaných vedeckých pracovníkov, ktorí
disponujú aj náležitými praktickými a odbornými skúsenosťami. Tvrdiť teraz, že výsledky,
ktoré budú k dispozícii o cca 4 roky neprinesú zlepšenie súčasnej situácie považujeme za
neodôvodnené, resp. pesimistické. Efektívne využívanie environmentálneho, ekonomického a
sociálneho potenciálu lesov na Slovensku je aj základným motívom Národného lesníckeho
programu schváleného vládou SR a prerokovaného parlamentom a následne aj súčasťou
Akčného plánu NLP SR schváleného vládou SR (11. 6. 2008) a pri jeho zabezpečovaní má
aplikovaný výskum nezastupiteľné miesto.
2
Odpovede na oponentský posudok doc. Šálku:
Oponent:
Navrhnutá štruktúra základných a čiastkových cieľov projektu je veľmi široká a neumožňuje
celkovú syntézu výsledkov projektu.
Stanovisko:
Súhlasíme s názorom p. oponenta, ale zároveň pripomíname, že stratégia tvorby celého
projektu bola zameraná na zahrnutie rozhodujúcich problematík lesníctva v čo najširšom
rozsahu, z čoho logicky rezultuje aj určitá rôznorodosť a pestrosť riešenia výskumnej úlohy
z pohľadu špecifík jednotlivých problematík. Myslíme si, že syntézy na úrovni etáp, ktoré
vlastne predstavujú základné problematiky jednotlivých odborov budú dostatočným
výstupom, resp. podkladom pre vypracovanie realizačných výstupov.
Oponent:
Odporúčal by som však stanoviť zodpovedných riešiteľov jednotlivých etáp a subetáp.
Stanovisko:
Jednotliví zodpovední riešitelia etáp, resp. subetáp boli stanovení, ale do dokumentácie
z úvodnej oponentúry sa uvádzali iba zodpovední riešitelia ČÚ, resp. celé riešiteľské
kolektívy. V definitívnej verzii dokumentu pre úvodnú oponentúru bude táto informácia
doplnená.
Oponent:
Podľa môjho názoru chýba diskurzívna konfrontácia navrhnutých metodík s vedeckými
metodikami medzinárodných vedeckých sietí, napr. COST, 6. RP, RC EFI, atď., v ktorých sú
zapojení výskumní pracovníci LVÚ-NLC Zvolen.
Stanovisko:
Pri vypracovávaní metodík boli poznatky získané v rámci uvedených vedeckých sietí
zohľadňované a aj zapracovávané. Treba podotknúť, že v úvodnej dokumentácii ide
o rámcové metodické postupy, ktoré budú detailizované v podrobných metodikách
jednotlivých subetáp a etáp.
Odpovede na oponentský posudok Ing. Zacha:
Oponent:
Upraviť názov úlohy vypustením jedného slova z názvu.
Stanovisko:
Nesúhlasíme s návrhom, navrhovaná zmena nie je zásadná a existujúci názov už je etablovaný
vo všetkých oficiálnych dokumentoch MP SR.
Oponent:
Kvalitu širokospektrálnych výstupov môže objektívne posúdiť len väčšia skupina odborníkov
na príslušné oblasti výskumu (rozhodne nestačia traja oponenti).
Stanovisko:
Súhlasíme s pripomienkou p. oponenta a konštatujeme, že možno uvažovať s tým, aby
priebežné, resp. záverečné správy boli predkladané za každú ČÚ osobitne, čím sa zabezpečí,
že posudky vypracujú odborníci z predmetných problematík. Je možné organizovať aj
osobitné interné oponentské konania, kde budú ako oponenti oslovení aj ďalší odborníci
zaoberajúci sa riešenými problematikami – ich oponentské posudky budú potom k dispozícii
aj všetkým trom hlavným oponentom pre každoročné priebežné oponentúry riešenia celej
úlohy.
3
Oponent:
V čiastkovej úlohe ČÚ 03, zaoberajúcej sa škodlivými činiteľmi, odporúčam doplniť a
zvýrazniť problematiku lesných požiarov, a to samostatne i v súvislosti s podkôrnym hmyzom
(modifikácie štruktúry spoločenstiev a funkcií podkôrneho hmyzu na požiariskách).
Stanovisko:
ČÚ 03 je členená do 5 etáp a spolu do 18 subetáp. Ďalšie členenie ČÚ na 6. etapu riešiacu
požiare bez navýšenia finančného krytia pre personálne a materiálne zabezpečenie odborného
riešenia požiarov nezvýši kvalitu riešenia ČÚ. A preto neodporúčam rozšíriť riešenie úlohy
o požiare bez navýšenia finančných prostriedkov.
Oponent:
Do budúcnosti je potrebné uvažovať s väčšou podporou zložky výskumu orientovanej
na poľovnú zver a jej ekológiu, nielen na stavy zveri.
Stanovisko:
Súhlasíme s návrhom, v budúcich projektoch sa táto problematika bude orientovať aj týmto
smerom.
STANOVISKÁ ČLENOV OPONENTSKEJ RADY
Odpovede na stanoviská člena OR Ing. Tomu:
Názor člena OR:
Požadujeme v rámci kapitoly 2 „Ciele riešenia ...“ upraviť (prehodnotiť) podkapitolu
„Parciálne ciele“ a to tak aby sa znížil ich počet a zvýšila ich kvalita a reálnosť.
Stanovisko:
Pripomienka sa akceptuje. Uskutoční sa revízia parciálnych cieľov, zameraná na zníženie ich
počtu a zvýšenie ich kvality a reálnosti. Výsledok sa zapracuje do definitívnej verzie Správy
z úvodnej oponentúry.
Názor člena OR:
Správa by mala byť doplnená o potenciálnych realizátorov a o spôsob komunikácie medzi
riešiteľskými kolektívmi a realizátormi počas riešenia úlohy (priebežné oponentúry a pod.).
Stanovisko:
Pripomienka sa akceptuje, definitívna verzia správy bude doplnená o zoznam potenciálnych
realizátorov pre každú ČÚ a pre každý realizačný výstup. Realizátori budú požiadaní
o nominovanie oponentov ČÚ (ČÚ 01 - ČÚ 05) pre každoročnú priebežnú oponentúru.
Cieľom je aby potenciálni realizátori mali priebežnú informáciu o stave riešenia úlohy
a potenciálnych realizačných výstupoch. Príprava realizačných výstupov bude komunikovaná
s potenciálnymi realizátormi.
Názor člena OR:
Odporúčame prehodnotiť rozsah výskumnej úlohy a v niektorých čiastkových úlohách znížiť
rozsah riešenia, najmä počet subetáp na primeranú mieru. Týka sa to najmä čiastkovej úlohy
ČÚ 03 a ČÚ 05.
Stanovisko:
Pripomienka sa akceptuje. Prehodnotí sa rozsah výskumnej úlohy a jej čiastkových úloh.
Výsledok sa zapracuje do definitívnej verzie Správy z úvodnej oponentúry.
4
Odpovede na stanoviská člena OR doc. Konôpku:
Názor člena OR:
ČÚ 01 nie je len o pestovaní lesov ale aj ťažbe a využívaní palivovej drevnej biomasy (zvážiť
jej názov). Zahraničná literatúra hovorí o prírode blízkom obhospodarovaní lesov.
Stanovisko:
Súhlasíme s p. oponentom, že v tejto úlohe sú aj etapy zaoberajúce sa ťažbou a využívaním
palivovej drevnej biomasy, ale nazdávame sa, že zmena názvu nie je potrebná, nakoľko
uvedené problematiky sme zahrnuli pod názov lesníckych technológií. Čo sa týka termínu
prírode blízke obhospodarovanie lesov, možno konštatovať, že sa to väčšinou chápe ako
synonymum „prírode blízkeho pestovania lesov“ (napr. KORPEĽ, SANIGA, 1994).
Názor člena OR:
Počet cieľov a z časti aj realizačných výstupov je neúmerne veľký. Bolo by dobre v ďalšom
zvážiť ich prípadné zlúčenie, resp. navrhnúť aj konkrétnejšiu formu realizácie (po dohode
so zadávateľom, resp. realizátorom či užívateľom).
Stanovisko:
Pripomienka sa akceptuje, počet cieľov a im odpovedajúcich realizačných výstupov sa zníži
ich redukciou, resp. zlúčením (zapracuje sa priamo do definitívneho materiálu z úvodnej
oponentúry).
Názor člena OR:
V ČÚ 04 by bolo dobre zaoberať sa aj medzisektorovými technologickými väzbami, prípadne
aj začlenením lesníctva do jednotlivých rezortov.
Stanovisko:
Pripomienka sa akceptuje a zapracuje sa do metodiky riešenia ČÚ 04.
Odpovede na stanoviská člena OR Ing. Štefánika:
Názor člena OR:
Čo predstavuje „získanie inovačnej škôlkarskej technológie“?
Stanovisko:
Pôjde o nové progresívne spôsoby založené na modifikácii doteraz známych technológií,
ktoré vychádzajú zo zmenených ekologických podmienok a sú založené na väčšej adaptabilite
k zmenenému prostrediu, najmä v súvislosti s prebiehajúcou klimatickou zmenou.
Názor člena OR:
Je reálnym cieľom „zhodnotiť a navrhnúť ťažbové technológie s dôrazom na komplexné
spracovanie dreva vo výchovných a obnovných ťažbách ihličnatých a listnatých drevín?
Stanovisko:
Nazdávame sa, že tento cieľ je reálne splniteľný, pričom podotýkame, že tu pôjde o to, že sa
do úvahy zoberú nové skutočnosti a podmienky (klimatická zmena, harvesterové technológie
a pod.), ktoré v minulosti neexistovali. Preto sa tieto podmienky musia zohľadniť aj
v technológiách komplexného spracovania dreva pri výchovných aj obnovných ťažbách.
Názor člena OR:
Napr. v Etape 01-3 „Výskum environmentálne priaznivých a efektívnych postupov obnovy
a zakladania lesa“ je obsahom výskumu len samotné zalesňovanie.
5
Stanovisko:
Táto etapa sa skladá z dvoch subetáp a jej vecnou náplňou je výskum celého procesu obnovy,
resp. zalesňovania t. z. od technológií dopestovávania sadbového materiálu až po realizáciu
umelej obnovy. Ťažiskom tejto etapy, napokon tak ako vždy pri riešení tejto problematiky
napr. formou projektu APVV alebo HZ sú vždy kalamitné holiny, a tak je tomu i v tomto
projekte.
Názor člena OR:
Pripomienka týkajúca sa veľkého rozsahu VTP, resp. potreby jeho redukcie z vecného
hľadiska.
Stanovisko:
Viď replika na rovnaké stanovisko Ing. Tomu.
Názor člena OR:
Chcem poznamenať, že prírodné podmienky nie sú len klimatické, na ktoré sú zamerané
takmer všetky etapy tejto ČÚ.
Stanovisko:
Dynamika zmien klimatických podmienok predstavuje z hľadiska súčasnej úrovne poznania
jedno z najvážnejších rizík nielen pre lesníctvo, ale aj poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo,
problematiku znečistenia ovzdušia, sociálno-ekonomickú sféru. Na medzinárodnej úrovni je
tejto problematike pripisovaná mimoriadne vysoká priorita, preto je cieľom takto
sformulovanej úlohy o. i. zachovať kontinuitu tohto typu výskumu a napojenie domácich
odborníkov na medzinárodné aktivity. Udržanie tejto problematiky taktiež vytvára možnosti
získania zdrojov financovania lesníckeho výskumu u nás z vonkajších zdrojov. Pri riešení
však budeme v každom prípade prihliadať na komplexné stanovištné charakteristiky.
Názor člena OR:
Názov ale aj zameranie ČÚ 03 odporúčam zmeniť z „Environmentálne priaznivých metód ...“
na „Efektívne metódy ochrany ...“.
Stanovisko:
Neodporúčam túto zmenu. Cieľom ochrany lesa je realizovať ochranu a obranu, ktorá
účinkuje a teda je efektívna. Obrana bez biologickej účinnosti nie je obrana. Moderná ochrana
lesa hľadá metódy, ktorými sa zmierňujú nepriaznivé účinky na necieľové druhy, resp. zložky
životného prostredia. Preto názov „Environmentálne“ je na mieste a vhodný pre túto ČÚ.
Názor člena OR:
Budú sa pri „kvantifikácii spotreby kapitálu a práce v technológiách lesnej výroby“ tvoriť
nové výkonové normy spotreby práce?
Stanovisko:
Pri kvantifikácii spotreby kapitálu a práce sa neplánuje v rámci riešenia s vypracovaním
noriem spotreby času (výkonové normy, normy spotreby práce). Pri analýze základných
faktorov konkurencieschopnosti podnikateľských subjektov, bude treba vychádzať
z porovnávania nákladovosti uplatňovaných technológií v porovnateľných prírodnovýrobných podmienkach a reálnej úrovne riadenia lesnej výroby, oproti optimálnym
modelom, resp. medzi nákladovosťou dosahovanou vlastnými pracovníkmi a dodávateľským
spôsobom. Predpokladá sa, že výšku nákladov jednotlivých výkonov, alebo aj celej činnosti,
budú ovplyvňovať okrem kapitálových nákladov aj náklady osobné a ostatné, ktoré súvisia
s výkonnosťou strojov použitých v konkrétnych technológiách, nárokmi na ich obsluhu, ako
aj kvalitou ľudského faktora, vyjadrenou cenou práce.
6
Názor člena OR:
V ČÚ 04 by sa mohli, podľa názoru oponenta, tvorivo integrovať parciálne výsledky
zo všetkých ČÚ.
Stanovisko:
Cieľom ČÚ 04 je riešenie veľmi významnej úlohy (konkurencieschopnosť a ekonomická
životaschopnosť lesníctva) presadzovanej vo všetkých medzinárodných i domácich
výskumných programoch, prioritách a zámeroch. Obsah a metodiku riešenia sme formulovali
tak, aby sa dosiahli požadované ciele a výsledky. Tak ako člen OR požaduje, pri riešení celej
úlohy sa využijú všetky vhodné čiastkové výsledky výskumu ostatných ČÚ. Pri každoročnom
vypracovaní podrobných metodík sa skonkretizujú úlohy a postupy ich zabezpečenia.
Názor člena OR:
Prečo nie sú inovatívne metódy klasifikácie štruktúry lesných ekosystémov a optimalizácia
zisťovania stavu a vývoja lesných ekosystémov súčasťou integrovanej inventarizácie, ale je to
samostatný cieľ?
Stanovisko:
Pri riešení inovatívnych metód klasifikácie štruktúry lesných ekosystémov v samostatnej
etape sa dôraz kladie na ekosystémový prístup, kombináciu plošných a bodových metód
výskumu s uplatnením prístupov DPZ a GIS – teda v širších priestorových súvislostiach a
technológiami presahujúcimi rámec klasickej inventarizácie. Výsledky riešenia bude
samozrejme možné implementovať aj do integrovanej inventarizácie.
Názor člena OR:
Prečo nie je “Prognóza vývoja hlavných porastových parametrov pre lesy SR“ postavená
na báze modelov domácich rastových tabuliek ...? Aké sú dôvody pre využitie rastového
simulátora SIBYLA, ktorý je odvodený z cudzích rastových pomerov?
Stanovisko:
Prognóza vývoja hlavných porastových parametrov pre lesy SR s využitím rastového
simulátora SIBYLA v plnej miere využíva domáce poznatky o rastových procesoch drevín
na Slovensku, pretože uvedený rastový simulátor bol parametrizovaný na základe údajov
zo slovenských pomerov (1189 TMP, prieskum hrúbkovej a výškovej štruktúry lesných
porastov SR) a s využitím údajov našich rastových tabuliek. Zo zahraničných zdrojov boli
použité údaje iba pre tie moduly SIBYLY, kde neexistujú domáce dáta (napr. reakcia drevín
na klimatické charakteristiky, konkurenčný model a pod.). Rastový simulátor je doplnený aj
kalamitným modelom, ktorý bol parametrizovaný údajmi z 89 707 JPRL.
Úplné informácie o dátových zdrojoch pre SIBYLU možno nájsť na adrese
http://etools.tuzvo.sk/sibyla/slovensky/model.htm
Názor člena OR:
V ČÚ 05 by nemalo ísť iba o optimalizáciu rámcového plánovania ale aj podrobného
plánovania ... Chýba tu riešenie problematiky tvorby a vyhotovovania LHP...
Stanovisko:
Súhlasíme s konštatovaním chýbajúceho riešenia problematiky tvorby a vyhotovovania LHP,
avšak sme toho názoru, že najprv treba riešiť optimalizáciu rámcového plánovania a až
nadväzne zmeny v tvorbe a vyhotovovaní LHP.
Z podkladov vedúcich ČÚ spracoval prof. Ing. Július Novotný, CSc. zodpovedný riešiteľ
projektu.
Download

Správa pre úvodnú oponentúru úlohy výskumu a vývoja