PPP NEWSLETTER
Štvrťročník o verejno-súkromných partnerstvách
III. ročník • 2010/2
OBSAH
Slovo na úvod
Vážení členovia Asociácie a priaznivci PPP,
Slovo na úvod
str. 1
Verejné vyjadrenia a PPP
projekty
str. 1
PPP projekty z pohľadu
Ministerstva financií SR
str. 2
Projekt PPP - rýchlostná cesta
R1 - projekt, ktorý sa stal
realitou
str. 5
Projekt D1 - rok po uzavretí
koncesnej zmluvy
str. 6
PPP - výzva pre Košický
samosprávny kraj
str. 8
Právna úprava PPP v Ruskej
federácii
str. 9
Predaj pozemkov pri realizácii
projektov PPP
str. 11
PPP slovník
str. 12
Kalendár podujatí
str. 12
Je začiatok mája 2010 a skratka PPP sa stala
popri Grécku a tatranskom hladnom medveďovi
asi najcitovanejším slovom v slovenských
médiách. Dopad aktuálne prebiehajúcej verejnej
diskusie a finančné uzatvorenie konkrétnej
diaľničnej transakcie môžu APPP a jej členom
doslova zmeniť život. Ako pri každej životnej
téme, bolo by dobré nezabudnúť na to, čo sme
vlastne chceli dosiahnuť, čo sme chceli zmeniť a
prečo v Asociácii venujeme toľko energie úsiliu
naštartovať PPP projekty.
Vedľajším produktom je nesmierne zanietená a
agitovaná diskusia o výhodnosti, cene, a potrebe
diaľnice teraz alebo o desať rokov. Bohužiaľ
všetko v čase, ktorý je poznačený blížiacimi sa
voľbami. Nie je tajomstvo, že diaľnice majú vždy
magické čaro pre všetkých politikov, pretože ak
už nič iné, ony zostanú po každej vláde ako jasný
dôkaz, kto ich dokázal postaviť.
Asociácia vznikla preto, aby sa na Slovensku šírili
takpovediac štandardné PPP projekty - dobre
riadené, s hodnotou za peniaze,
Na strane súkromného sektora sa
potrebné a podľa možnosti bez
aktivizovalo ohromné množstvo
negatívneho dopadu na verejné
zástupcov sponzorov diaľničného
financie. Prišla kríza, z PPP projektov
projektu, ich poradcovia, ich banky
sa stal okrem iného aj nástroj oživenia
(vlastne akékoľvek banky) - aby v
ekonomiky a z učebnicových diaľnic s
spleti náročných komerčných a
platbou za dostupnosť tu máme
technických rokovaní pretkaných
náročné, neopakovateľné a v praxi
uzatvorením mnohých dodatkov ku
neodskúšané kombinácie tradičných
koncesnej zmluve niekde svitla nádej,
riešení a špecifických, len pre tento
že projekt sa skončí finančným
účel „vymyslených“ postupov. Popri
uzatvorením. Podobne sa aj na druhej
tom sa z ľahko zapamätateľnej skratky
Roman Čmelík
strane stola zástupcovia verejného
PPP stal signál pre ľudí na prepínanie
sektora, či už politici alebo poradenský tím a večerných správ.
výkonní zamestnanci ministerstva dopravy
nachádzali posledné dva roky na horskej dráhe Napriek tomu všetkému nezabudnime, čo ako
prekvapení a správ líšiacich sa od mierne členovia Asociácie chceme a o čo nám ide.
neutrálnych po priam katastrofické.
Samozrejme, každý zo svojej strany stola...
Výsledkom číslo jeden je zrejme cena, ku ktorej
sa nakoniec dospelo a za ktorú sa diaľnica
postaví a na dlhší čas sa o ňu štát nebude musieť
starať, s výnimkou zabezpečenia dostatku
peňazí v štátnych rozpočtoch na potrebné platby.
Roman Čmelík
člen Riadiaceho výboru Asociácie PPP
Wood & Company
Verejné vyjadrenia a PPP projekty
Projekty verejno-súkromného
teda informovať iných o svojich
partnerstva sú téma, o ktorej sa v
poznatkoch a názoroch je zodpovedná
súčasnosti veľa hovorí. V médiách
úloha, a preto z nej vyplýva aj
zazneli mnohé vyjadrenia, ktoré nie
povinnosť robiť tak s náležitou
vždy odrážali realitu PPP projektov.
odbornou prípravou a skúsenosťami.
Vyjadrovať sa a diskutovať o
To sa často nedeje a takéto
projektoch verejno-súkromného
nepodložené vyjadrovanie sa je skôr
partnerstva nie je a ani nemôže byť
zavádzaním ako službou verejnosti v
jednoduché vzhľadom na ich veľkú
médiách.
komplexnosť. Na príprave, realizácii
Zuzana Gimerská
a riadení PPP projektov dopravnej
Asociácia PPP presadzuje dobré
infraštruktúry sa podieľajú stovky ľudí rôznych projekty verejno-súkromného partnerstva na
profesií. Rozsiahle infraštruktúrne projekty sú Slovensku, kde všetci žijeme, a preto publikuje aj
zložité už vo svojej podstate. V prípade ich tento newsletter, kde sa čitateľ o týchto
realizácie cez PPP k tejto obtiažnosti ešte projektoch dozvie viac.
pristupujú ďalšie skutočnosti: koncesionár
infraštruktúru nie len postaví a bude ju dlhšie
Ing. Zuzana Gimerská
obdobie spravovať, ale počas výstavby, ale aj po
predsedníčka Riadiaceho výboru
nej plní aj mnoho investorských úloh. Vyjadriť sa,
Asociácia PPP
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
PPP projekty z pohľadu Ministerstva financií SR
Zatiaľ čo Asociácia PPP zastupuje súkromný sektor v oblasti
PPP, túto úlohu na strane verejného sektora plní
Ministerstvo financií SR (MF SR). O aktivitách ministerstva
v tejto oblasti sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom
Sekcie stratégie, Ing. Marekom Lendackým.
predkladateľ mohol získať konzultačnú a finančnú podporu.
Tieto kritériá sú zverejnené na internetovej stránke
ministerstva a sú stanovené tak, aby boli podporované tie
projekty, ktoré majú potenciál byť realizované formou PPP.
Jednou z podmienok je napr. investičná hodnota projektu,
ktorá musí byť vyššia ako 15. mil. eur.
Aké sú hlavné úlohy MF SR v oblasti PPP?
Doposiaľ boli zo schémy technickej pomoci podporené dva
projekty. V akom stave je ich príprava?
Ministerstvo financií Slovenskej republiky má v oblasti PPP
viacero kompetencií. Jeho hlavnou úlohou je
predovšetkým regulovať kvalitu a kvantitu PPP projektov a
to z dôvodu, že nekvalitne pripravené PPP projekty s
nedostatočným prenosom rizík na súkromného partnera
môžu mať negatívny vplyv na dlh a deficit verejnej správy.
Dôležitou úlohou ministerstva je však aj akási metodická
podpora pre tie subjekty verejnej správy, ktoré zvažujú
možnosť využitia PPP pri realizácii ich projektov. Zároveň
ministerstvo zbiera informácie a skúsenosti z už
pripravovaných PPP projektov tak, aby bolo centrom
informácií a znalostí v oblasti PPP.
V prípade prvého podporeného PPP projektu „Komplexná
modernizácia ústrednej vojenskej nemocnice v
Ružomberku“ došlo k jeho predčasnému ukončeniu z
objektívnych dôvodov na strane zadávateľa PPP projektu.
Druhý podporený PPP projekt „Administratívne a kreatívne
centrum Košického samosprávneho kraja“ je v štádiu
verejného obstarávania poradcu pre prípravu tohto
projektu. Ide o revitalizáciu starej tabakovej továrne v
centre Košíc. V máji 2010 ministerstvo podporilo tretí PPP
projekt „Integrovaný dopravný systém mesta Košice“. V
prípade tretieho projektu je ministerstvo a mesto Košice v
štádiu uzatvárania zmluvy.
Ministerstvo vydalo aj viaceré metodické dokumenty k
téme PPP. Mohli by ste stručne popísať jednotlivé
metodiky a ich význam?
© Skanska
Aké aktivity a úlohy zastrešuje Sekcia stratégia a odbor
partnerských projektov v oblasti PPP?
Úlohou sekcie stratégie, konkrétne odboru partnerských
projektov, je napr. tvorba metodiky v oblasti PPP a tvorba
rôznych štúdií a analýz, ktorých cieľom je podporiť
využívanie PPP v Slovenskej republike. Sekcia stratégie
zabezpečuje osvetu a vzdelávanie v oblasti PPP pre všetky
subjekty verejnej správy, či už na úrovni ústrednej štátnej
správy ale aj na úrovni samosprávy. Medzi kľúčové aktivity
sekcie patrí aj poskytovanie konzultačnej a finančnej
podpory vybraným PPP projektom. V rámci poskytovania
konzultačnej a finančnej podpory ministerstvo obstará pre
prípravu vybraných PPP projektov poradcu a uhradí
náklady na prípravu štúdie realizovateľnosti k PPP
projektu. Samozrejme ministerstvo participuje na riadení
prípravy PPP projektu prostredníctvom svojich dvoch
zástupcov. Jedným z nich je práve zástupca sekcie
stratégie, ktorého úlohou je kontrolovať dodržiavanie
štandardov a dobrej praxe pri príprave podporených PPP
projektov.
Medzi prvými metodickými dokumentmi ministerstvo v
roku 2008 vydalo „Kódex riadenia prípravy PPP projektu“.
Táto metodika popisuje riadiace a výkonné štruktúry, ktoré
je potrebné vytvoriť pre prípravu akéhokoľvek PPP
projektu. V súčasnosti prebieha aktualizácia tohto
metodického dokumentu. Metodika „Osnova projektového
zámeru a kritériá pre jeho výber“ je primárne určená pre tie
subjekty, ktoré majú záujem požiadať o konzultačnú a
finančnú podporu poskytovanú ministerstvom. Popisuje
osnovu projektového zámeru k PPP projektu ako aj kritériá,
na základe ktorých ministerstvo hodnotí jednotlivé
projektové zámery. „Prístup k riadeniu rizík v PPP
projektoch“
identifikuje možné riziká PPP projektov,
stanovuje spôsob ich ocenenia a ich obvyklú alokáciu
medzi verejný alebo súkromný sektor.
V roku 2009 boli na internetovej stránke ministerstva
zverejnené ďalšie vládou schválené metodiky, a to „Postup
pri príprave a realizácii PPP projektu a kontrolný proces“ a
„Obsah a požiadavky na štúdiu uskutočniteľnosti a
komparátor verejného sektora (PSC)“. Obidve metodiky
kladú dôraz na kvalitnú prípravu PPP projektu krok za
krokom a v rámci toho popisujú obsahové náležitosti štúdie
realizovateľnosti a spôsob overenia hodnoty za peniaze v
PPP projekte. Poslednou metodikou, ktorú ministerstvo
doposiaľ vypracovalo je „Príručka pre výber poradcu pre
prípravu PPP projektu“. Obsahuje komplexné súťažné
podklady a odporúčania na verejné obstarávanie poradcu.
Pre mnohých je určite zaujímavá informácia o finančnej a
konzultačnej pomoci zámerom PPP projektov. Za akých
podmienok je možné uchádzať sa o túto podporu?
O konzultačnú a finančnú podporu sa môže uchádzať
akýkoľvek subjekt verejnej správy, ktorý má záujem
realizovať svoj projekt formou PPP. Podmienkou je
predloženie projektového zámeru na ministerstvo, a to v
stanovenom časovom harmonograme. Predložený
projektový zámer musí splniť určité kritériá na to, aby jeho
str. 2
III. ročník • 2010/2
© Skanska
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
V súčasnosti sa novelizujú viaceré zákony, aby umožnili
jednoduchšiu prípravu a realizáciu PPP projektov. O ktoré
zákony ide a v akom stave je ich novelizácia?
PPP je na Slovensku známe najmä v súvislosti s
diaľničnými projektmi. Ako sa vaša Sekcia podieľala na ich
príprave?
Ministerstvo vypracovalo „Analýzu právnych predpisov vo
vzťahu k realizovateľnosti PPP projektov a návrh
legislatívnych opatrení“, ktorý schválila vláda SR v
septembri 2009. Na základe tejto analýzy vláda uložila
viacerým rezortom znovelizovať zákony, ktoré sa týkajú
Zástupca sekcie stratégie priebežne sleduje vývoj
diaľničných PPP projektov. V poslednom čase sa
zúčastňoval spolu so zástupcami sekcie štátneho
výkazníctva na rokovaniach s Európskou investičnou
bankou, cieľom ktorých bola negociácia záručnej zmluvy za
úver koncesionára na 1. balík PPP. Ministerstvo financií
poskytuje pri príprave a realizácii PPP projektov súčinnosť a
aktívne sa podieľa na riešení akýchkoľvek aktuálnych
otázok súvisiacich s týmito projektmi z hľadiska jeho
vecnej pôsobnosti. Koordinátorom všetkých týchto aktivít
je práve sekcia stratégie, ktorá je aj gestorom stanovísk MF
SR pre vládu SR ku koncesným zmluvám ako aj k ich
dodatkom.
Finančná kríza skomplikovala spomínané diaľničné
projekty. Zlepšila sa situácia na trhoch alebo bude tento
faktor naďalej komplikovať prípravu PPP projektov?
© Skanska
PPP projektov. Ide predovšetkým o zákon o verejnom
obstarávaní, ktorý už bol na základe uznesenia vlády
čiastočne novelizovaný. V tomto zákone došlo k zásadnej
úprave súvisiacej s definíciou koncesie. Pod pojmom
koncesia sú totiž od 1. januára 2010 zahrnuté nielen
projekty, v ktorých koncesionár nesie riziko dopytu, ale aj
také, v ktorých je platobný mechanizmus projektu
založený na platbách za dostupnosť. Ďalšie zmeny
súvisiace súpravou súťažného dialógu vo vzťahu k PPP
budú upravené v novom zákone o verejnom obstarávaní,
ktorý pripravuje Úrad pre verejné obstarávanie. Schválené
Národnou radou boli aj zákon o konkurze a
reštrukturalizácii, stavebný zákon a katastrálny zákon.
Z pohľadu ministerstva financií sú kľúčovými predpismi,
ktoré treba upraviť vo vzťahu k úspešnej realizácii PPP
najmä zákony súvisiace s nakladaním majetku štátu, obcí a
vyšších územných celkov, zákon o účtovníctve, zákon o
dani z príjmu a zákony o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a územnej samosprávy. Tieto zákony okrem zákona
o účtovníctve, ktorý je už účinný, by mali byť predložené na
schválenie novému parlamentu.
V porovnaní so situáciou spred uplynulých
12 – 18
mesiacov sa podmienky financovania PPP projektov
čiastočne zlepšili. Na druhej strane je však potrebné
povedať, že je nepravdepodobné, že by PPP projekty boli
financované za podmienok, ktoré tu boli pred približne
tromi rokmi. Udalosti, ktoré viedli k finančnej kríze,
priviedli banky k podstatne konzervatívnejšiemu a
opatrnejšiemu prístupu pri poskytovaní dlhodobého
financovania na tento špecifický typ projektov. Šanca, že
by z týchto požiadaviek niekedy v budúcnosti vedeli
výrazne zľaviť je minimálna.
Okrem dopravnej infraštruktúry sa PPP projekty realizujú
aj v mnohých iných oblastiach. Ktoré ďalšie oblasti
považujete za vhodné pre uplatnenie PPP?
PPP projekty sa skutočne môžu uplatniť vo viacerých
oblastiach. Najznámejšou oblasťou využitia je sektor
dopravy a vodného a odpadového hospodárstva. Avšak
PPP sa v iných krajinách využíva aj v oblastiach výstavby
administratívnych budov, väzníc, v oblasti školstva,
zdravotníctva a kultúry. Využitie je teda širokospektrálne,
avšak kľúčovou podmienkou je individuálne posúdenie
realizovateľnosti každého projektu a overenie, či
verejnému sektoru jeho realizácia formou PPP prinesie
hodnotu za peniaze.
Analýza predpokladala aj novelizáciu niektorých právnych
predpisov v sektore dopravy a niektoré opatrenia
ministerstva financií súvisiace s účtovaním podnikateľských subjektov a s účtovaním štátu. Tieto predpisy
sú v štádiu prípravy.
Zákon o verejnom obstarávaní (zákon č. 25/2006 Z.z. o
verejnom obstarávaní) v znení platnom od 1. 1. 2010
ustanovuje právnu definíciu PPP projektov ako tzv.
koncesie na práce a koncesie na služby. Aký význam má
takáto klasifikácia PPP projektov?
Takáto klasifikácia vychádza z európskych smerníc, ktoré
rozlišujú projekty, v ktorých koncesionár vybuduje
infraštruktúru, na základe ktorej poskytuje verejnú službu
alebo len prevádzkuje a udržiava jemu zverenú
vybudovanú infraštruktúru a poskytuje verejnú službu. V
tom prvom prípade teda ide o koncesie na práce a v
druhom o koncesie na služby.
© Skanska
Ako hodnotíte stav a pripravenosť verejného sektora na
PPP? Aké sú najväčšie bariéry PPP projektov?.
Zástupcovia verejného sektora v Slovenskej republike
majú minimálne skúsenosti s prípravou PPP projektov či už
na úrovni ministerstiev alebo v územnej samospráve.
III. ročník • 2010/2
str. 3
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
Ministerstvo oslovilo v roku 2008 prostredníctvom
dotazníka jednotlivé subjekty verejnej správy aby
identifikovalo ich potreby v oblasti PPP. Za najväčšiu
prekážku považovali či už ministerstvá, tak aj subjekty
územnej samosprávy, nedostatočnú skúsenosť s PPP,
zložitejšiu prípravu PPP projektu v porovnaní s projektom
realizovaným tradičným spôsobom, dlhodobosť
partnerstva a s ňou spojenú sťaženú možnosť zmien ako aj
nepostačujúcu legislatívu.
Práve z tohto dôvodu je potrebné vo verejnom sektore
zvýšiť povedomie o možnosti využitia PPP a zabezpečiť, aby
mal verejný sektor podporu pri príprave a realizácii
takýchto projektov. To je úlohou sekcie stratégie, vytvoriť
centrum znalostí a podpory pre verejný sektor, a to aj
spoluprácou so skúsenými expertmi z oblasti PPP.
V čom vidíte hlavné výhody a nevýhody PPP projektov?
Výhoda PPP zmluvného vzťahu je v tom, že súkromný
partner komplexne zabezpečí nielen vybudovanie
infraštruktúry, ale aj poskytovanie verejnej služby na
základe tejto infraštruktúry. Súkromný partner je zahrnutý
do viacerých etáp PPP projektu, navrhuje jeho riešenie tak,
aby bola infraštruktúra prevádzkyschopná v súlade s
kvalitatívnymi a kvantitatívnymi parametrami dohodnutými v koncesnej zmluve. Súkromný partner je v PPP
motivovaný vybudovať infraštruktúru včas a v dohodnutej
kvalite, pretože platby od verejného partnera alebo od
konečných užívateľov môže
poberať v zásade až po kolaudácii
diela. V PPP platí, že keď nie je
služba, nie je platba. To je
základná motivácia pre súkromného partnera poskytovať
službu. Spravidla ju poskytuje
efektívnejšie ako by to robil
verejný sektor. Skúsenosť je
zároveň taká, že súkromný partner
vie dielo zhotoviť včas a v rámci
stanoveného rozpočtu. Hlavnou
výhodou je teda komplexnosť
zabezpečenej služby a jej kvalita a
efektívnosť.
© Skanska
medzinárodnú komunikačnú platformu predovšetkým pre
štátne inštitúcie aplikujúce politiku PPP. Umožňuje
pracovným skupinám z členských i kandidátskych krajín EÚ
odborne posudzovať a analyzovať PPP procesy ako i
výmenu skúseností a najlepšej praxe v oblasti PPP.
Ministerstvo financií SR sa stalo 16. septembra 2008
jedným z jeho zakladajúcich členov.
Činnosť centra sa realizuje na báze pravidelných výročných
zasadnutí, ktorých sa zúčastňujú experti jednotlivých
štátov, ako i v rámci pracovných skupín. Ministerstvo je
členom viacerých pracovných skupín, ktoré sú zamerané
na posudzovanie PPP projektov z
hľadiska metodiky ESA 95, na
kvalitatívne aspekty posudzovania hodnoty za peniaze v
PPP projektoch, na verejné
obstarávanie a súťažný dialóg ako
aj na úlohu odborných organizačných útvarov pre oblasť PPP.
MF SR sa podieľalo aj na
vypracovaní dvoch dokumentov,
ktoré mapujú súčasný stav na
trhu v oblasti PPP, a to na analýze
dopadu finančnej krízy na PPP trh
a European PPP report 2009, ktorý
mapoval súčasný stav na trhu v
Marek Landecký
oblasti PPP a ktorý obsahuje detailný prehľad
Nevýhodou PPP projektov je zložitosť zmluvného vzťahu,
pripravovaných a realizovaných PPP projektov v členských
ktorý je dlhodobý, komplexný. Príprava PPP projektu si
krajinách.
vyžaduje dlhší čas, vyššie transakčné náklady a väčšie
kapacity spojené s potrebou zabezpečiť pre verejný sektor
Máte nejaké odporúčania potenciálnym zadávateľom PPP
skúsených poradcov v oblasti PPP.
projektov na strane verejného sektora alebo pre
uchádzačov o PPP projekty zo súkromného sektora?
Spolupracujete aj s European PPP Expertise Centre (EPEC).
Môžete priblížiť úlohu EPEC-u a benefity spolupráce s touto
Mojim odporučením pre zadávateľov PPP projektov by bolo,
inštitúciou?
aby šli do PPP iba vtedy, ak je realizácia projektu potrebná
a je dlhodobou strategickou prioritou, nie nejakou
Európske centrum expertíz pre verejno-súkromné
ak t uál n o u m ó d no u z ál ež i t o s ť o u. Sam o z r ej m e,
partnerstvá je spoločnou aktivitou EIB, členských a
nevyhnutnou podmienkou je, aby realizácia projektu
kandidátskych krajín EÚ a Európskej komisie a predstavuje
formou PPP bola pre verejný sektor výhodnejšia ako jeho
realizácia tradičným spôsobom. Zadávateľ PPP projektu,
ktorý nedokáže zabezpečiť projektu potrebné kapacity,
finančné zdroje na prípravu a realizáciu ako aj silnú
podporu na strane zadávateľa, by sa nemal do PPP projektu
vôbec púšťať. Mojim odporúčaním pre potenciálnych
záujemcov o realizáciu PPP projektu zo súkromného
sektora je poskytovať potenciálnemu verejnému
partnerovi včas jasnú spätnú väzbu, za akých podmienok
budú mať o projekt záujem, resp. budú vedieť zabezpečiť
zdroje na jeho financovanie.
© Skanska
str. 4
III. ročník • 2010/2
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
Projekt PPP - rýchlostná cesta R1
– projekt, ktorý sa stal realitou
V marci tohto roka ubehol rok od podpisu Koncesnej zmluvy
projektu PPP - rýchlostná cesta R1. Ide o prvý PPP projekt, ktorý sa
slovenská vláda rozhodla realizovať spolu so súkromným
partnerom, v tomto prípade koncesionárom GRANVIA, a.s. Tento
náročný projekt pozostáva z niekoľkých dôležitých etáp zabezpečenie financovania,
z fázy projektovania, výstavby,
prevádzkovania a údržby štyroch úsekov rýchlostnej cesty s 2 x 2
jazdnými pruhmi v celkovej dĺžke 51,6 km počas 30 rokov. Od
podpisu zmluvy sa projekt posunul od prípravných prác a
finančného uzatvorenia do etapy výstavby, ktorá už dnes napreduje
rýchlym tempom podľa stanoveného plánu.
Je preto najvhodnejšia doba, pripomenúť si genézu projektu a jeho
jednotlivé etapy, ktorými sme doposiaľ úspešne prešli.
Momentu, kým sa projekt stal realitou, predchádzala dlhá etapa
príprav cenovej ponuky, výberových konaní v rámci verejnej súťaže
a následnej negociácie s Ministerstvom dopravy, pôšt a
telekomunikácií SR. A na záver prišli na rad dôležité rokovania s
trinástimi bankami, ktoré viedli napokon k finančnému uzatvorenie
projektu. Spomeňme najdôležitejšie míľniky:
December 2007 - Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácii,
ako verejný obstarávateľ, vyhlasuje verejné obstarávanie koncesie
na projektovanie, výstavbu a financovanie prác týkajúcich sa
rýchlostnej cesty R1 Nitra – Tekovské Nemce, Banská Bystrica –
severný obchvat.
Máj 2008 – Konzorcium vedené spoločnosťou VINCI Concessions
sa spolu s ostatnými vybranými kandidátmi zúčastňuje súťažného
dialógu
Jún 2008 – vybraní kandidáti prekladajú prvú nezáväznú ponuku
Júl – august 2008 – prebiehajú dialógy medzi Ministerstvom
dopravy pôšt a telekomunikácii SR a vybranými kandidátmi
12. november 2008 – Konzorcium predkladá finálnu cenovú
ponuku ( Best and final offer – BAFO)
strany založili na vzájomnej dôvere. Pevný partnerský vzťah so
štátom je jednou z hlavných podmienok úspechu každého PPP
projektu.
Nemenej dôležitú úlohu pre úspešnosť projektu zohrávajú
skúsenosti súkromného partnera s realizáciou a riadením PPP
projektov. Projekty verejno-súkromného partnerstva sú s pravidla
kontrakty uzatvárané na dlhú dobu (30 rokov pre projekt R1)a
efektívnosť verejno-súkromného partnerstva vyplýva zo synergie
vytvorenej medzi jednotlivými poskytnutými službami, ktoré
zastrešuje jeden súkromný partner.
Akcionári spoločnosti GRANVIA, a.s., čiže spoločnosti VINCI
Concessions a Meridiam Infrastructure takými skúsenosťami
disponujú. Obe spoločnosti sa úzko špecializujú na tento typ
projektov a nadobudli v tejto oblasti (projekty PPP a koncesie)
bohaté skúsenosti. VINCI Concessions dnes projektuje, stavia,
prevádzkuje a udržiava dialnice vo Veľkej Británii, Nemecku,
Grécku, Kanade či USA. V júli 2009 uzatvorila spoločnosť koncesnú
zmluvu na projektovanie, financovanie, výstavbu a prevádzkovanie
prvého úseku diaľnice spájajúcej Moskvu a Petrohrad. Bohaté
skúsenosti má aj Meridiam Infrastructure. Ide o investičný fond,
ktorý financuje a riadi PPP projekty v Írsku, Veľkej Británii, Rakúsku,
Nemecku a Poľsku. Projekt PPP na výstavbu tunela v Miami dokonca
získal v januári 2010 ocenenie PFI Awards za najlepšiu americkú
Infraštruktúrnu transakciu roka. Pri tej istej príležitosti získal projekt
PPP-rýchlostná cesta R1 ocenenie za najlepšiu európsku
Infraštruktúrnu transakciu roka.
Realizácia projektu
Proces riadenia projektu PPP je veľmi komplexný a komplikovaný
proces. Nasvädčuje tomu i nižšie uvedená organizačná schéma
projektu PPP-rýchlostná cesta R1. V nej sa odráža princíp transferu
prác, ktoré musia byť podľa koncesnej zmluvy vykonané, na
spoločnosti špecializujúce sa na danú oblasť. Z tohto dôvodu
koncesionár, spoločnosť GRANVIA, a.s. postúpila projektovanie a
výstavbu spoločnosti Granvia Construction. Údržbou a prevádzkou
poveril koncesionár spoločnosť Granvia Operation.
15. december 2008 – Verejný obstarávateľ vyhlasuje konzorcium
vedené spoločnosťou VINCI Concessions, za úspešného uchádzača
(preferred bidder)
23.3.2009 – Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
dopravy, pôšt a telekomunikácií uzatvára Koncesné zmluvy s
víťazným konzorciom GRANVIA, a.s., ktorej akcionármi sú VINCI
Concessions a Meridiam Infrasturcture
20.4.2009 – Podpis dodatku Koncesnej zmluvy o prípravných
prácach
27.08.2009 – Finančné uzatvorenie projektu
28.08.2009 – Zahájenie stavebných prác
Obdobie, v ktorom prebiehali rokovania so slovenskou vládou, silne
poznačila celosvetová finančná a hospodárska kríza, ktorá značne
skomplikovala finančné uzatvorenia projektu a spôsobila jeho
posun zo začiatku leta 2009 na koniec augusta 2009. Hodnota
peňazí na finančných trhoch vzrástla a znížila sa likvidita. Navyše
banky boli opatrnejšie a zvýšili svoje nároky. Napriek tomu, že
Slovensko nemalo skúsenosti s projektmi PPP tohto rozsahu, bolo
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR pre konzorcium
partnerom na vysokej odbornej úrovni, často tvrdým, ale napriek
tomu korektným. Ako príklad uvedieme jeho kategorické
odmietanie underpiningu, ktorý banky vyžadovali, hoci tento
moment mohol byť pre projekt osudným. Banky nakoniec
presvedčil silný partnerský vzťah štátu a koncesionára, ktorý obe
Napredovanie a kvalitu prác, ktoré realizuje spoločnoť Granvia
Construction, sleduje nielen verejný obstarávateľ, teda štát, ale
kontroluje ich aj nezávislý dozor (Independent Engineer) a
technický poradca bánk (Lender technical advisor), ktorého
kontrolou poverili priamo participujúce banky. Navyše Európska
banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorá poskytla na projekt
najvyšší úver, pravidelne kontroluje, či sú plnené zmluvné záväzky
späté s týmto úverom, no najmä tie, ktoré sa týkaju bezpečnosti,
ochrany zdravia, kvality, ale taktiež životného prostredia a sociálnej
oblasti. Koncesionár sa zaviazal dodržiavať nielen legislatívu
Slovenskej republiky, ale aj princípy a normy týkajúce sa ekológie,
ochrany zdravia a bezpečnosti nariadené EBOR.
III. ročník • 2010/2
str. 5
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
O napredovaní výstavby sa môže presvedčiť i samotná verejnosť
najmä v Nitre a Banskej Bystrici, pretože veľká časť výstavby, v
rámci úsekov Nitra-Selenec a obchvatu Banskej Bystrica, je
realizovaná v intraviláne týchto miest. Bližšie informácie o projekte
sú verejnosti k dispozícii v infocentrách v Nitre a Banskej Bystrici,
ktoré sa nachádzajú na Mestských úradoch alebo na oficiálnej web
stránke projektu www.ppp-r1.sk.
Projekt PPP – rýchlostná cesta R1 vyniká aj po technickej stránke.
Na novovybudovanej R1 sa bude nachádzať takmer 80 mostných
objektov, ktoré budú predstavovať približne 15% z celkovej dĺžky
trasy. Dĺžka takmer 20% mostov sa bude pohybovať od 200 do
1170 m. Pri realizácií mostných objektov sa uplatňujú takmer všetky
technológie výstavby. Najdlhší most bude postavený v intraviláne
Nitry a bude prechádzať ponad Priemyselnú ulicu, železničnú trať a
rieku Nitra. Táto estakáda je rozdelená na dva dilatačné celky DC1 a
DC2. Dilatačný celok 1 je rozdelený na ľavý a pravý most a každý
most je vysúvaný z výrobne za oporou 1 v dĺžke 806 metrov. Časť
DC2 je realizovaná metódou letmej betonáže, prostredníctvom
dvoch debniacich vozíkov, ktoré v každom takte realizujú 2 x 5
metrov dlhý úsek mostovky. Za zmienku určite stojí napríklad aj
most nad Hosťovským potokom, ktorý bude dlhý 950m. Jeho
výstavba bude realizovaná výsuvnou skružou, ktorá je jediná svojho
druhu v Európe. Na výstavbu bola privezená až z Portugalska. Toto
unikátne zariadenie umožní pri jednom betonážnom takte
realizovať mostovku v dĺžke 69 metrov pri výške 30 metrov nad
terénom. Pri plnom nasadení skruže je rýchlosť výstavby mostu 69
metrov v dvadsať dňovom cykle. Zariadenie s takým rozpätím bude
na Slovensku použité prvýkrát.
Náročná je aj časť výstavby, ktorá sa týka zemných prác. Hovoríme
totiž o 4,5 miliónoch m3 zeminy, ktorá bude presunutá kvôli
výstavbe 10 mimoúrovňových križovatiek, 1 200 000 m2 rýchlostnej
cesty a 125 000 m2 proti hlukových stien.
Pre verejnosť je samozrejme dôležitý termín, kedy bude môcť
novovybudovanú cestu z Nitry do Banskej Bystrice používať. Prvé tri
úseky budú otvorené už v budúcom roku. Ako prvý bude otvorený
tretí úsek z Beladíc do Tekovských Nemiec (júl 2011), neskôr budú
nasledovať prvý a druhý (september 2011). Severný obchvat
Banskej Bystrice (štvrtý úsek) príde na rad v júli 2012.
Po odovzdaní rýchlostnej cesty do užívania, prejde projekt R1 do
ďalšej etapy. Tou je etapa 30 ročnej údržby a prevádzkovania novej
rýchlostnej cesty. Práve kvalita služieb poskytovaných užívateľom
(pohodlie a bezpečnosť), ktoré bude zabezpečovať spoločnosť
Granvia Operation v mene koncesionára,
bude jedným z parametrov, ktoré môžu
ovplyvniť výšku platby za dostupnosť
poberanú koncesionárom.
Veríme, že výsledok našej práce a úspech
projektu napomôžu presvedčiť širokú
verejnosť o efektívnosti, výhodách a pridanej
hodnote projektov verejno-súkromného
partnerstva, ktorú tento typ projektov
prináša krajinám, ktoré sa rozhodli ísť touto
cestou a nie je ich málo.
Eric Delobel
Základné údaje o projekte:
Názov projektu: Koncesia na projektovanie, výstavbu,
financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1:
Nitra – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat
Verejný obstarávateľ: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (MDPaT)
Koncesionár: GRANVIA, a.s.
Subdodávateľ stavby: Granvia Construction, s.r.o.
Prevádzkovateľ : Granvia Operation, s.r.o.
Nezávislý dozor: ARCADIS Geotechnika a.s.
Organizačná zložka Slovensko
Generálny projektant: DOPRAVOPROJEKT, a.s.
Cena projektu: približne 1,2 miliardy eur
Cena stavebných prác: takmer 900 miliónov eur
Typ platby: platba za dostupnosť
1. úsek - Rýchlostná cesta R1 Nitra, západ -Selenec v dĺžke 12, 6km
2. úsek Rýchlostná cesta R1 Selenec-Beladice v dĺžke 19,0 km
3. úsek Rýchlostná cesta R1 Beladice-Tekovské Nemce v dĺžke
14,3 km
4. úsek Cesta pre motorové vozidlá I/66 (R1) Banská Bystrica –
severný obchvat v dĺžke 5,7 km
Eric Delobel
Granvia, a.s.
Projekt D1 – rok po uzavretí koncesnej zmluvy
Koncesná zmluva na projektovanie, výstavbu, financovanie,
prevádzku a údržbu diaľnice D1 Dubná Skala – Ivachnová, Jánovce
– Jablonov a Fričovce – Svinia bola medzi Slovenskou republikou a
vybratým koncesionárom uzavretá v apríli 2009, teda pred viac ako
rokom. Napriek tomu sa do uzávierky tohto vydania nepodarilo
zabezpečiť finančné uzatvorenie projektu. V našom príspevku by
sme sa radi stručne venovali niektorým príčinám tejto situácie.
Časový odstup medzi projektmi
Koncom augusta 2009 bol finančne uzatvorený prvý cestný PPP
projekt na Slovensku – koncesia na projektovanie, výstavbu,
financovanie, prevádzku a údržbu rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou
a Tekovskými Nemcami a severného obchvatu Banskej Bystrice.
Napriek tomu, že tento projekt predstavoval v medzinárodnej PPP
komunite obrovský úspech a významným spôsobom zvýšil renomé
Slovenska pri príprave a obstarávaní PPP projektov, v praktickej
rovine predstavoval jeden z dôvodov časového sklzu projektu D1. Je
určite dobré, že sa tento projekt realizoval ako prvý, nakoľko ho
jeho prijateľná veľkosť a relatívna technická nenáročnosť logicky
predurčovali na pilotný projekt spomedzi troch paralelne
realizovaných PPP projektov. Tento fakt spolu s kvalitnou prípravou
a realizáciou znamenal, že projekt R1 sa stal určitým etalónom,
ktorý mal predurčiť vývoj ostatných projektov. Čas, ktorý realizácia
projektu zabrala, ako aj ťažké obdobie finančnej krízy, v ktorom sa
naše PPP projekty obstarávali, však nevyhnutne museli znamenať
nepredstaviteľné, aby sa v rámci jednej krajiny uzavreli dva
rozsiahle PPP projekty bez toho, aby medzi nimi neuplynulo
pomerne dlhé obdobie. Projekty veľkosti slovenských PPP projektov
vyžadujú financovanie prakticky celého spektra komerčných bánk,
ktoré ešte projekty podobného typu financujú. Projekt D1 pritom
vzhľadom na svoju dĺžku a technologickú náročnosť vyžaduje
dvojnásobne väčšie zdroje ako projekt R1. Plná paralelná
angažovanosť bankového sektora na viacerých projektoch tohto
typu nie je preto jednoducho možná. Projekt D1 teda musel na
získanie finálnych podmienok a prísľubov financovania počkať viac
ako rok.
© Skanska
str. 6
III. ročník • 2010/2
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
Zmena parametrov financovania
Environmentálne otázky
Podobne ako tomu bolo v projekte R1, finančná kríza dosiahla svoj
vrchol práve počas tendra. Štát nemohol od uchádzačov požadovať
ponuky s plne zabezpečeným financovaním, keďže nedostatok
likvidity na finančných trhoch a neochota bánk poskytnúť
dlhotrvajúce záväzky financovania to neumožnili. Vzhľadom na čas,
ktorý musel uplynúť od podpisu zmluvy po zabezpečenie plného
financovania projektu nemohli byť
parametre financovania indikované v
ponukách dodržané. Marže a iné
podmienky bánk sa v čase prudko
zmenili a výsledná cena sa tak bez
zavinenia štátu a koncesionára
musela zreálniť. Takýto scenár sa pri
PPP projektoch v súčasnej dobe
odohráva prakticky v celej Európe.
Je zrejmé, že štát nebol ochotný
zvýšenú cenu akceptovať bez
príslušnej kompenzácie. Po analýze
všetkých možností, vrátane zrušenia
tendra, sa Slovenská republika
rozhodla v projekte pokračovať,
tv rd o v y j e d n á va ť o n ov ý c h
podmienkach a aplikovať opatrenia,
Ján Azud
ktoré mohli cenu projektu znížiť.
Namiesto nového obstarávania, štát súhlasil so zdieľaním rizika
zmien dlhového financovania s koncesionárom, avšak za
podmienok, ktoré podľa Slovenskej republiky stále zabezpečujú
hodnotu za peniaze. Okrem zníženia ceny pôvodne navrhovanej po
úprave finančných parametrov získal štát dve významné výhody vo
vzťahu k mechanizmu zdieľania refinančných výnosov. Prvou z nich
je tzv. nútené refinancovanie, teda právo vlády žiadať od
koncesionára refinancovanie projektu, ak sa zlepší situácia na
finančnom trhu. Druhou výhodou je, že pomer zdieľania
refinančných výnosov je naklonený výrazne v prospech štátu, až do
momentu, kým sa cena po refinancovaní čo najviac nepriblíži k
vysúťaženej cene. Treba uviesť, že trhové podmienky, ktoré nútili
štát zreálniť cenu projektu, by ovplyvnili ktorékoľvek zo
zúčastnených konzorcií, ak by tender vyhrali. Navyše cena projektu,
ktorá bola nakoniec po dlhotrvajúcich, náročných komerčných
rokovaniach dohodnutá, je stále nižšia ako cena druhého uchádzača
v tendri.
Financovanie zo strany EIB nie je možné v prípade, ak má voči nemu
námietky Európska komisia. Ako je známe, projekt prechádza cez
niekoľko chránených území európskeho významu, s čím sú spojené
vyššie nároky na kvalitu prípravy z hľadiska ochrany životného
prostredia. Mimovládne organizácie podali na Komisiu sťažnosť,
ktorej hlavným dôvodom bol nevhodný výber trasovania jedného z
úsekov diaľnice bez použitia environmentálne preferovaného
Štátna záruka
Jedným z opatrení, ktoré štát urobil pre zníženie ceny je poskytnutie
bezodplatnej štátnej záruky pre koncesionára za plnenie jeho
záväzkov voči Európskej investičnej banke. Účasť EIB je v
projektoch tohto typu žiaduca z hľadiska zabezpečenia dostatočnej
likvidity, ako aj optimálnej ceny financovania. EIB totiž štandardne
financuje za výhodnejších podmienok ako komerčné banky.
Rokovanie o štátnej záruke za úver do výšky takmer miliardy eur je
však pochopiteľne veľmi zložitý a zdĺhavý proces, ktorý je navyše
sprevádzaný potrebou realizovať zložitý vnútroštátny schvaľovací
mechanizmus, počnúc zmenou zákona o štátnom rozpočte po
schválenie vládou. Účinnosť záruky je navyše podmienená
ohlásením štátnej pomoci Európskej komisii a jej následným
schválením. Bez definitívnej dohody o štátnej záruke nie je
notifikácia štátnej pomoci možná. Finančné uzatvorenie projektu
zasa nie je možné, kým nebude znenie štátnej záruky akceptované
štátom a EIB. Aj napriek značnej časovej náročnosti a internej
previazanosti tohto procesu, ktorý stále nie je ukončený, a
zodpovedajúcemu oneskoreniu finančného uzatvorenia, možno
konštatovať, že štátu sa úspešne podarilo zabezpečiť možnosť
dosiahnuť finančné uzatvorenie aj bez účinnosti záruky pre EIB. Do
momentu schválenia štátnej pomoci zo strany Komisie sú banky
pripravené poskytnúť komerčnú záruku v prospech EIB. Toto je
veľmi silný signál dôvery bánk voči projektu. Slovensku by sa teda v
podstate podarilo získať plné komerčné financovanie projektu,
ktorý je obrovský aj na európske pomery. Komerčné banky by to boli
navyše ochotné urobiť aj bez akéhokoľvek underpinningu, čo je
výsledkom tvrdého postoja štátu v projekte R1, kde bola takáto
požiadavka striktne odmietnutá.
© Skanska
tunelového variantu. Uvedená problematika je veľmi komplikovaná
najmä z dôvodu odlišnej úpravy environmentálnej legislatívy pred
vstupom a po vstupe Slovenska do Európskej únie. Proces
posudzovania vplyvov na životné prostredie a následného
povoľovania projektu preklenul obe obdobia, čo skomplikovalo
požiadavky na dodržanie príslušnej právnej úpravy. Preto aj keď sa
Slovenská republika dom-nieva, že splnila všetky príslušné
požiadavky národnej a európskej legislatívy, toto muselo byť v
kontexte podanej sťažnosti Komisiou detailne preskúmané. Aj keď
určité výhrady Európskej komisie pretrvávajú, zdá sa, že dodatočné
potvrdenia, ktoré Slovenská republika poskytla, by mohli v určitej
forme zabezpečiť jej podporu pre financovanie projektu zo strany
Európskej investičnej banky.
Rozsah tohto príspevku neumožňuje popísať všetky dôvody, pre
ktoré finančné uzatvorenie projektu nebolo zabezpečené ani rok po
podpise zmluvy. Komplexná sieť vzťahov a vzájomných závislostí pri
zabezpečení tak náročného projektu formou verejno-súkromného
partnerstva, navyše v čase finančnej krízy, však prináša v podstate
každý deň nové komplikácie a otázky, ktoré je potrebné adresovať.
Aj napriek tomu, že sme tento projekt sprevádzali takmer od
začiatku, musíme konštatovať, že v tomto momente (pri uzávierke
tohto vydania) je len veľmi ťažké odhadnúť, či sa financovanie
naozaj podarí uzavrieť v najbližších dňoch tak, ako je to plánované.
Ak nie, neznamená to však v žiadnom prípade neúspech. Aj keby sa
© Skanska
vzhľadom na ďalší posun museli niektoré parametre projektu znova
otvoriť, tento je postavený na robustných základoch, ktoré dávajú
potenciál na jeho úspešné uzatvorenie. Veríme, že riešenie, ktoré sa
nakoniec prijme, bude z hľadiska záujmov štátu to najvhodnejšie.
III. ročník • 2010/2
Ján Azud
advokátska kancelária Ružička Csekes
str. 7
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
PPP - výzva pre Košický samosprávny kraj
Košický samosprávny kraj (KSK) je vlastníkom areálu (brownfieldu)
na Strojárenskej ulici 3 v Košiciach s rozlohou 21 365 m2, ktorý v
súčasnosti nie je dostatočne využitý. Jeho oživenie si vyžaduje
nákladnú rekonštrukciu. Tento areál má obrovský potenciál pre
zatraktívnenie a zmysluplné využitie. Jeho hlavnou výhodou je, že
má výbornú dopravnú dostupnosť a nachádza sa v centre mesta, v
bezprostrednej blízkosti sídla Úradu KSK.
Pri úvahe o využití tohto areálu sme vychádzali z plánu
hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja, v zmysle ktorého sa KSK
bude prioritne venovať oblastiam naplnenia inovačnej stratégie,
využitia potecionálne voľných segmentov odberateľského trhu a
hlavne zabezpečeniu úloh v oblasti poskytovania kvalitnej verejnej
služby. Splnenie týchto základných zámerov si vyžadovali aj súťažné
podklady Ministerstva financií SR (MF SR) a to formou spracovania
projektového zámeru, ktorým sa subjekt verejnej správy mohol
uchádzať o získanie konzultačnej a finančnej podpory zo schémy
technickej pomoci formou partnerstiev verejného a súkromného
sektora – PPP. Podmienkou pre získanie konzultačnej a finančnej
podpory pre PPP bolo spracovanie projektového zámeru podľa
vopred vypísaných eliminačných a výberových kritérií a jeho
predloženie MF SR v stanovenom termíne. Takýto projektový zámer
s názvom „Administratívne a kreatívne centrum (AKC)
Košického samosprávneho kraja“ bol spracovaný a predložený
MF SR vo februári 2009.
Po vyhodnotení projektového zámeru zo strany MF SR bol nami
predložený projekt Administratívne a kreatívne centrum Košického
samosprávneho kraja na základe posúdenia schvaľovacím výborom
MF SR schválený ako vhodný pre poskytnutie konzultačnej
a finančnej podpory zo schémy technickej pomoci pre PPP.
Na základe uvedeného rozhodnutia MF SR poskytne Košickému
samosprávnemu kraju konzultačnú a finančnú podporu pre PPP, t.j.
obstará poradcu na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti v rámci I.
etapy PPP projektu a uhradí 100 % nákladov na vybraného poradcu.
Súčasťou konzultačnej a finančnej podpory je aj pomoc pri príprave
administratívneho, spoločenského a kultúrneho centra a zabezpečí
dlhodobú a udržateľnú prevádzku celého areálu. Kľúčovým
zámerom bolo však
nájsť vhodný spôsob komplexného
financovania tohto zámeru. V prípade realizácie projektu sa vytvoria
potrebné priestory a zázemie, ktoré umožnia všetkým zúčastneným
subjektom, ale predovšetkým KSK, zodpovedajúce kvalitné
poskytovanie verejnej služby, čo bolo aj základnou požiadavkou pri
získavaní konzultačnej a finančnej podpory zo schémy technickej
pomoci MF SR.
© Skanska
Vymedzenie potrieb je postavené na dvoch základných pilieroch,
ktoré budú tvoriť dominantu celého projektu AKC:
§
Administratívne a servisné centrum
§
Multifunkčné kreatívne a spoločenské centrum
Administratívne a servisné centrum počíta s priestormi pre
vnútorné odbory a zložky (ÚHK, SORO, Referát krízového riadenia a
komunitných projektov, organizácie riadené a kontrolované krajom,
Krajské osvetové stredisko, Správa majetku KSK, Centrum voľného
času, Agentúra na podporu
regionálneho rozvoja) a pre
Infocentrum sociálnych služieb kraja.
Multifunkčné kreatívne a spoločenské centrum - vzhľadom
na svoju polohu v bezprostrednej blízkosti centra Košíc a územia
mestskej pamiatkovej rezervácie je vhodné využiť areál na
vybudovanie zázemia a kapacít spojených s organizovaním
prestížnych tuzemských a medzinárodných akcií organizovaných
krajom a ostatnými subjektmi kraja. Uvažuje sa tu umiestniť
Popularizačné centrum vedy a poznania (Sience Learning Centre)
vrátane kongresovej sály, Regionálne inovačné centrum, Klenódium
Východoslovenského múzea, Knižnicu, KulturFabrik, Výskumné a
vývojove centrum, Technologické a vývojové centrum a niektoré
aktivity spojené s Košicami ako európskym hlavným mestom
kultúry.
© Skanska
súťažiteľného projektu, pri verejnom obstarávaní súkromného
partnera (vrátane vypracovania súťažných podkladov) a pomoc pri
uzatváraní zmluvy KSK so súkromným partnerom (II. etapa PPP). V
prípade, že štúdia odporučí uskutočniť projekt formou PPP a tento
spôsob realizácie bude odsúhlasený aj Zastupiteľstvom KSK, môže
sa projekt definitívne rozbehnúť.
Zmluva o spolupráci pri zabezpečení konzultačnej a finančnej
podpory zo schémy technickej pomoci pre verejno-súkromné
partnerstvá (PPP) medzi KSK a MF SR bola obojstranne podpísaná
dňa 11. 1. 2010.
Základný zámer projektu vychádza z komplexnej regenerácie a
modernizácie areálu, ktorý je v súčasnosti už dlhodobo v
nevyhovujúcom a zanedbanom stave. Cieľom je nájsť systémové
riešenie, ktoré zabezpečí vytvorenie kvalitných priestorov
str. 8
Základné parametre financovania, najmä výška realizačných
nákladov budú zrejmé až po spracovaní štúdie realizovateľnosti. V
súčasnom období pripravuje MF SR verejné obstarávanie na
poradenské služby na vypracovanie štúdie realizovateľnosti,
prípravu súťažiteľného PPP projektu, výber súkromného partnera a
na uzatvorenie zmluvy k PPP projektu. Podľa rámcového
harmonogramu tejto súťaže je predpoklad, že v druhej polovici júna
2010 sa budú predkladať žiadosti o účasť a tieto sa môžu následne
vyhodnocovať. Koncom septembra 2010 očakávame – pri
optimálnom vývoji priebehu súťaže - termín uzavretia zmluvy s
úspešným uchádzačom. Základným výstupom tejto štúdie
bude však posúdiť, či forma financovania prostredníctvom
partnerstva verejného a súkromného sektora (majetok
KSK a zdroje strategického investora – PPP) je vhodná a
prijateľná pre KSK na financovanie tohto zámeru. V prípade
kladnej odpovede, ktorú očakávame od tejto štúdie, nás čaká
nemenej dôležitý schvaľovací proces v Zastupiteľstve KSK, ktorý dá
III. ročník • 2010/2
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
definitívnu „zelenú“, alebo môže celý proces realizácie zastaviť.
Dúfame však, že rozumné argumenty pre realizáciu tohto projektu a
tiež prognóza vývoja finančnej situácie v oblasti verejnej správy
umožnia pustiť sa do realizácie tohto projektu s plným nasadením.
Keďže podobný projekt formou PPP sa zatiaľ u nás nerealizoval,
tento zámer sa môže stať pilotným projektom v oblasti verejnej
správy na Slovensku.
Dôležitým aspektom bude zapojenie súkromného partnera do
projektu a konkrétne rozdelenie a zdieľanie rizík s KSK. Z tohto
dôvodu zástupcovia KSK na ustanovujúcom zasadnutí Riadiaceho
výboru projektu PPP požiadali MF SR zapracovať do kritérií súťaže
pre výber poradcu na spracovanie štúdie realizovateľnosti aj
podmienku prenosu, resp. proporcionálneho rozloženia rizík. Tie by
mali byť prenesené na súkromného partnera tak, aby budúce
záväzky neovplyvnili vykazovanie dlhovej služby KSK v zmysle
rozpočtových pravidiel územnej samosprávy v SR. V intenciách
uvedeného zákona č. 583/2004 Z.z. v znení neskorších doplnkov
podlieha dopad na vykazovanie dlhu verejnej správy pri PPP
projektoch posúdeniu zo strany MF SR. Z uvedeného dôvodu boli do
Riadiaceho výboru PPP projektu nominovaní dvaja zástupcovia MF
SR – Ing. Jana Kolesárová, riaditeľka odboru partnerských
projektov, ktorá bude metodicky usmerňovať projekt v súlade so
zásadami technickej pomoci a Ing. Jozef Mikš, vedúci oddelenia
rozpočtovej regulácie a územnej samosprávy, ktorý bude sledovať
prípadné dopady na dlhovú službu KSK.
projektov, ktorá bude metodicky usmerňovať projekt v súlade so
zásadami technickej pomoci a Ing. Jozef Mikš, vedúci oddelenia
rozpočtovej regulácie a územnej samosprávy, ktorý bude sledovať
prípadné dopady na dlhovú službu KSK.
Realizácia rozpracovaných zámerov revitalizácie areálu na
Strojárenskej ulici v Košiciach bude pre nás náročnou
výzvou. Snahou Košického samosprávneho kraja je však
využiť všetky dostupné zdroje financovania, ktoré v časoch
kulminácie finančnej krízy sú obmedzené a nie je reálne ich
zabezpečiť z rozpočtu verejnej správy. Tieto možnosti
vidíme v prípade vhodného nastavenia podmienok
partnerstva verejného a súkromného sektora - PPP.
Minimálne je však potrebné využiť príležitosti, ktoré sa v
tejto oblasti ponúkajú. Tieto sú dané tak zo strany
ústredných orgánov SR (a to poskytnutím konzultačnej a
finančnej podpory, ktorou vláda SR chce podporiť tento
spôsob investovania), ako aj vhodnosťou areálu pre jej
využitie. Úspešné zvládnutie a zavŕšenie tohto náročného
procesu si však bude vyžadovať nielen dôslednú a odbornú
prípravu projektu, ale aj značnú politickú podporu a to
naprieč celým politickým spektrom KSK.
Marta Vajkunyová
Košický samosprávny kraj
Právna úprava PPP v Ruskej federácii
Základným predpokladom rozvoja a
e f e k t í v n e h o f u n g o va n i a p r o j e k t o v
partnerstva verejného a súkromného sektora
(ďalej len „PPP projekty“) v Ruskej
federácii je rovnako ako v iných krajinách
prijatie adekvátneho legislatívneho rámca.
Existencia presných a jasných „pravidiel hry“
je kľúčová pre zabezpečenie právnej ochrany
súkromných investorov vstupujúcich na
federálnej, oblastnej alebo municipálnej
úrovni do tohto typu investičných projektov.
Pre PPP projekty sa v ruskom prostredí
používa označenie Gosudarstvennočastnoje partnerstvo (GČP). Tento pojem
však ruské federálne zákony nijako
nedefinujú ani komplexne neupravujú.
Právnu úpravu konkrétnych mechanizmov a
inštrumenty PPP je preto potrebné hľadať v
celom rade jednotlivých federálnych a
oblastných právnych predpisov.
Zoznam objektov, na ktoré sa koncesný
zákon vzťahuje, je taxatívny a patria doňho
cesty a dopravná infraštruktúra, mosty a
tunely, objekty železničnej, podzemnej a inej
hromadnej dopravy, potrubné systémy,
prístavy, letiská a letisková infraštruktúra,
výrobná a distribučná infraštruktúra elektrickej a tepelnej energie, hydrotechnické
zariadenia, systémy komunálnej infraštruktúry pre zabezpečenie dodávok vody,
tepla, plynu a elektriny, ďalej kanalizácia a
čistenie odpadových vôd, odvoz a
spracovanie pevného komunálneho odpadu,
a tiež zdravotnícke, školské, kultúrne,
športové, turistické a voľnočasové zariadenia.
Verejným zadávateľom alebo koncedentom
je podľa koncesného zákona buď Ruská
federácia, subjekty Ruskej federácie (t.j.
jednotlivé oblasti alebo republiky) alebo
obce. Koncesionárom je potom individuálny
podnikateľ, ruská alebo zahraničná
právnická osoba alebo dve a viac právnických
osôb konajúce spoločne na základe zmluvy o
združení bez založenia právnickej osoby.
Zahraničným koncesionárom koncesný
zákon garantuje rovné právne zaobchádzanie a nediskrimináciu.
K uzatvoreniu koncesnej dohody s vybraným
koncesionárom dochádza na základe
výberového konania (konkurz na právo
uzavrieť koncesnú dohodu). Podľa
koncesného zákona existujú dva druhy
výberových konaní. Do otvoreného tendra sa
môže prihlásiť akýkoľvek uchádzač a všetky
údaje o tendri sú zadávateľom zverejňované.
Uzavretý tender sa koná v prípade, že
predmet koncesnej zmluvy je súčasťou
Tento článok má za cieľ podať stručný
prehľad aktuálnej legislatívy Ruskej
federácie v oblasti PPP projektov a načrtnúť
základné mechanizmy a inštrumenty PPP
podľa ruského práva.
Koncesná dohoda
Základným právnym inštrumentom v rámci
úpravy PPP sú koncesné dohody, ktoré boli
do ruského práva zavedené federálnym
zákonom č. 115 zo dňa 21.7.2005, o
koncesných dohodách (ďalej len „Koncesný
zákon“).
V koncesnej dohode sa koncesionár zaväzuje
postaviť, zrekonštruovať či zmodernizovať
na svoj účet nehnuteľný majetok vo
vlastníctve verejného zadávateľa (koncedenta) a je oprávnený ho počas určitej
dohodnutej doby užívať pri svojej
podnikateľskej činnosti.
© Skanska
III. ročník • 2010/2
str. 9
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
Nájomné zmluvy
© Skanska
štátneho tajomstva alebo ide o objekt
strategického významu. Prihlášky do
uzavretého tendra môžu podávať iba vopred
oslovení záujemcovia a údaje o priebehu
tendra sú neverejné. Koncesný zákon ďalej
podrobne upravuje proces výberového
konania.
evidujú ako vecné bremeno k cudzej
nehnuteľnosti. Doba, na ktorú sa koncesná
dohoda uzatvára, nie je koncesným zákonom
nijako obmedzená. Koncesionár platí
zadávateľovi pravidelný koncesný poplatok,
ktorý môže byť stanovený v koncesnej
dohode pevnou čiastkou, podielom na zisku
alebo prevodom majetku. V
Koncesný zákon výslovne
niektorých zákonom stanovených
stanovuje, že právne vzťahy k
prípadoch sa koncesný poplatok
pozemkom súvisiacim s
nevyberá. Zadávateľ je oprávnený
predmetom koncesnej zmluvy
vykonávať kontrolu, či plnenie
táto zmluva neupravuje.
koncesnej dohody koncesionárom
Víťazovi výberového konania
je v súlade s technickými a
bude pozemok odovzdaný do
ekonomickými kritériami koncesnej
nájmu na základe nájomnej
dohody, pritom však nesmie
zmluvy uzavretej v lehote 60
zasahovať do výkonu ekonomickej
pracovných dní odo dňa
činnosti koncesionára. Rozhodovauzatvorenia koncesnej zmlunie sporov vznikajúcich z koncesnej
vy. Odlišný právny režim
dohody môže byť zverené iba
pozemkov a predmetu
ruským štátnym alebo rozhodkoncesnej zmluvy môže byť v
covským súdom, nie však medzináDavid Šimek
praxi zdrojom potenciálnej právnej neistoty
rodnej arbitráži.
pre investora.
Právne predpisy na úrovni oblastí a
Vládnym nariadením č. 319 zo dňa 27.5.2006
municipalít koncesný zákon dopĺňajú a
bolo prijaté vzorové znenie koncesnej
spresňujú. Tieto regionálne úpravy môžu
zmluvy, ktoré však pre potreby praxe a
súkromných investorov nie je dostatočné.
Výsledná podoba koncesnej zmluvy a jej
súlad s koncesným právom tak závisí na
rokovaniach uchádzača a zadávateľa. V tejto
súvislosti možno poukázať na niekoľko
problematických bodov v ruskej úprave
koncesnej dohody, ktoré môžu komplikovať
jej efektívne zavedenie do praxe. Koncesionár nesmie založiť svoje práva z koncesnej
dohody, postúpenie práv a povinností
koncesionára je prípustné iba so súhlasom
zadávateľa a to až v okamihu, keď bude
objekt koncesnej dohody dokončený a
pomôcť prekonať niektoré tvrdosti a rozpory
uvedený do prevádzky. Koncesionár
federálneho zákona. Na druhej strane však
zodpovedá za náhodnú skazu objektu a je
môžu byť zdrojom právneho rizika
povinný objekt poistiť, ak tak určí zmluva.
spočívajúceho v konflikte medzi federálnou a
Zadávateľ nadobúda všetky práva
regionálnou legislatívou. Príkladom
priemyselného vlastníctva súvisiace s objekregionálnej právnej úpravy vnímanej
tom koncesnej dohody, koncesionár je však
pomerne pozitívne je zákon Sanktoprávnený tieto práva užívať pri plnení
Peterburgu č.627-100 zo dňa 20.12.2006, o
koncesnej dohody. Vlastnícke právo k
účasti Sankt-Peterburgu v partnerstvách
predmetu koncesnej dohody nadobúda
verejného a súkromného sektora.
zadávateľ, zatiaľ čo práva koncesionára sa
str. 10
Popri vyššie uvedenom koncepte koncesnej
zmluvy existuje tradičný súkromnoprávny
model nájomnej zmluvy uzavieranej na
základe výberového konania. Federálny
zákon č. 135 zo dňa 26.07.2006, o ochrane
konkurencie upravuje okrem iného tiež
špecifiká uzavierania zmlúv týkajúcich sa
štátneho a municipálneho majetku.
Uzavretie nájomnej zmluvy, zmluvy o
bezplatnom užívaní, zmlúv o poverení
správou majetku a ďalších zmlúv, ktoré sú
spojené s odovzdaním držby a práv užívať
štátne či municipálne vlastníctvo sa realizuje
iba na základe výsledkov výberového
konania alebo aukcie na právo uzavrieť tieto
zmluvy. Výnimku z tohoto pravidla
predstavujú subjekty uvedené v zákone. S
ohľadom na pomerne prísne podmienky
koncesného práva bude v niektorých
prípadoch v záujme investora zvážiť
uzatvorenie nájomnej zmluvy.
Verejné zákazky
Verejné zákazky na dodávku tovaru, prác či
služieb pre potreby verejného sektora
fyzickými alebo právnickými osobami
komplexne upravuje federálny zákon č. 94 zo
dňa 21.07.2005, o objednávkach na dodávku
tovaru, vykonanie prác, poskytovanie služieb
pre štátne a municipálne potreby. Tento
zákon podrobným spôsobom stanovuje
hmotnoprávny i procesnoprávny režim
verejných zákaziek.
Podielové investičné fondy a ich
poverená správa
Federálny zákon č. 156 zo dňa 29.11.2001, o
investičných fondoch, upravuje ďalšie možné
mechanizmy PPP v Rusku. Podielnici –
súkromní investori, banky alebo štát vložia
do týchto fondov majetok v podobe
nehnuteľností, cenných papierov, priemyselného vlastníctva atď. Investičné zdroje
fondov sa potom odovzdajú na základe
zmluvy o poverenej správe špecializovanej
© Skanska
spoločnosti a táto spoločnosť bude za
podmienok stanovených zmluvou uskutočňovať manažment a efektívne nakladanie s
prostriedkami fondov. Investovanie
prostredníctvom podielových investičných
fondov a povereného manažmentu sa v praxi
využíva najmä na trhu s nehnuteľnosťami.
Mgr. David Šimek
PETERKA & PARTNERS LLC Moskva
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
Predaj pozemkov pri realizácii projektov PPP
Platia pravidlá o verejnom obstarávaní?
Realizácia projektov PPP je v praxi často spojená s
predajom štátnych pozemkov koncesionárovi. Nedávne
rozhodnutie Európskeho súdneho dvora sa zaoberá
otázkou, či prenos pozemkov verejného obstarávateľa do
vlastníctva súkromnej spoločnosti predstavuje zákazku na
uskutočnenie stavebných prác, respektíve koncesiu na
stavebné práce. Navyše, Európsky súdny dvor upresňuje
znak koncesie týkajúci sa "práva využívať stavbu".
1. Predaj pozemku vojenskej kasárne – Konkrétny prípad
pred Európskym súdnym dvorom
Európsky súdny dvor („ESD“) sa vo svojom nedávnom rozhodnutí
zaoberal otázkou, či predaj štátneho pozemku do súkromných rúk
predstavuje verejnú zákazku na stavebné práce, resp. koncesiu na
stavebné služby.1
V konkrétnom prípade zverejnil nemecký Spolkový úrad pre
nehnuteľnosti (“Úrad pre nehnuteľnosti”) v roku 2006 na
internete a v dennej tlači svoj zámer predať jeden väčší pozemok v
nemeckom meste Wildeshausen („Mesto W**“). Na tomto
pozemku stála (nefunkčná) vojenská kasáreň. Majiteľom tohto
pozemku bol Úrad pre nehnuteľnosti.
Mestská rada Wildeshausen sa pritom už v roku 2005 rozhodla
urobiť prieskum o možnosti využitia pozemku vojenskej kasárne pre
občianske účely. Využitie tohto pozemku vo verejnom záujme malo
byť súčasťou územnoplánovacích opatrení pre rozvoj Mesta W**.
V roku 2007 predložili štyria potenciálni kupci (realitné kancelárie)
svoje ponuky na kúpu pozemku od Úradu pre nehnuteľnosti. Do
tohto procesu bolo zapojené aj Mesto W** tým spôsobom, že mu
realitné kancelárie predstavili svoje plánovacie koncepty na využitie
pozemku. Úrad pre nehnuteľnosti sa pri pri výbere úspešného
kupcu chcel orientovať aj na rozhodnutí Mesta W** v súvislosti s
plánovacím konceptom.
Úrad pre nehnuteľnosti nakoniec predal vojenský pozemok realitnej
kancelárii G**. Plánovací koncept realitnej kancelárie G** pritom
presvedčil aj Mesto W**, ktoré si s ním z územnoplánovacích
dôvodov spájalo zvýšenie mestskej atraktivity. Mestská rada
Wildeshausen pritom prijala rozhodnutie, podľa ktorého je
„ochotná preskúmať [plánovací] koncept [úspešnej
realitnej kancelárie G**] a začať príslušné konanie pre
prijatie územného plánu“. Podľa nemeckého práva však
neexistoval právny nárok na skutočné prijatie predmetného
územného plánu.
Jeden z neúspešných potenciálnych kupcov napadol postup pri
predaji vojenského pozemku pred príslušným nemeckým úradom
pre verejné obstarávanie. Pritom tvrdil, že predaj štátneho pozemku
v spojení s plánovacím konceptom pre využitie pozemku vo
verejnom záujme predstavuje verejnú zákazku na stavebné práce,
resp. koncesiu na stavebné služby.
rámci svojich územnoplánovacích kompetencií týmto spôsobom
zadáva verejné zákazky na stavebné práce. Pritom ESD rozhodol, že
samotné vykonávanie územnoplánovacích kompetencií za účelom
naplnenia verejného záujmu nepredstavuje verejnú zákazku na
uskutočnenie stavebných prác.
Naopak, verejná zákazka si všeobecne vyžaduje, aby samotný
verejný obstarávateľ zadefinoval znaky
stavebných prác alebo aby mal
„prinajmenšom rozhodujúci vplyv“ na
ich koncepciu. Pri zadávaní verejnej
zákazky sa stavebné práce majú uskutočniť
v „priamom ekonomickom záujme“
verejného obstarávateľa.2
4. Koncesia na stavebné práce
V konkrétnom prípade sa ESD zaoberal aj
témou koncesie na stavebné práce. Podľa
zákonnej definície je koncesia na stavebné
práce zákazka rovnakého typu ako zákazka
Ľubica Páleníková
na uskutočnenie stavebných prác s tým
rozdielom, že protiplnením za stavebné práce je buď len právo na
využívanie stavby na dohodnutý čas alebo toto právo spojené s
peňažným plnením.3
4.1 Právo koncesionára na využívanie stavby
Pri zadávaní koncesie na stavebné práce je podľa ESD nevyhnutné,
aby verejný obstarávateľ preniesol na koncesionára právo na
využívanie stavby. Prenos práva na využívanie stavby z verejného
obstarávateľa na súkromného partnera však nie je možný, ak
súkromný partner už má právo využívať stavbu v dôsledku toho, že
je vlastníkom daného pozemku. Preto nie je možné zadať koncesiu
na stavebné práce v súvislosti s pozemkami, na ktorých verejný
obstarávateľ ani nemá užívateľské právo.
4.2 Dĺžka koncesnej lehoty
Zadanie koncesie na neurčitý čas je podľa judikatúry ESD v rozpore
s právnym poriadkom EÚ.4 Ak by jeden koncesionár získal koncesiu
na neurčitý čas, bola by tým úplne eliminovaná hospodárska súťaž.
V tomto zmysle nie je ani podľa (slovenského) zákona o verejnom
obstarávaní prístupné stanoviť koncesnú lehotu na neurčitý čas.5
5. Záver
Predaj štátnych pozemkov v súvislosti s realizáciou realitných
projektov predstavuje zákazku na uskutočnenie stavebných prác
len v tom prípade, ak štát stanoví súkromnému partnerovi záväzné
požiadavky pre realizáciu daného realitného projektu. Naopak,
verejný obstarávateľ všeobnecne nie je povinný uplatniť pravidlá o
verejnom obstarávaní, ak predáva pozemok súkromnému
partnerovi bez stanovenia akýchkoľvek záväzných požiadaviek na
využitie tohto pozemku.
Pravidlá o verejnom obstarávaní sa takisto neuplatňujú, ak verejný
obstarávateľ pri preskúmavaní plánovaných stavebných projektov
súkromných spoločností len vykonáva svoje územnoplánovacie
kompetencie v súlade s verejným záujmom.
2. Predaj štátneho pozemku
V súvislosti s predajom štátneho pozemku s vojenskou kasárňou do
vlastníctva súkromnej realitnej spoločnosti ESD jasne rozhodol, že
samotný prenos (zastavaného alebo nezastavaného) pozemku
verejného obstarávateľa do vlastníctva súkromnej spoločnosti
nepredstavuje verejnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác.
ESD vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že v koncesnej zmluve
nemožno stanoviť koncesnú lehotu na neurčitý čas, pretože by sa
tým úplne vylúčila hospodárska súťaž.
Pri zadávaní verejných zákaziek vystupujú (verejní) obstarávatelia v
pozícii kupcu, a nie v pozícii predajcu. To znamená, že na samotný
predaj štátnych pozemkov do súkromných rúk sa nevzťahujú
pravidlá o verejnom obstarávaní.
1
2
3
4
5
ESD 25.3.2010, prípad C-451/08, bod 54, 67.
§ 15 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní.
ESD 25.3.2010, prípad C-451/08, bod 79; viď aj ESD 19.6.2008,
prípad C-454/06, pressetext Nachrichtenagentur, bod 73.
§ 66 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
3. Územné plánovanie vo verejnom záujme
V nedávnom rozhodnutí sa ESD vyjadril aj k otázke, či štátny úrad
zodpovedný za preskúmanie súkromných stavebných plánov v
III. ročník • 2010/2
Dr. Ľubica Páleníková
členka Riadiaceho výboru Asociácie PPP
advokátska kancelária WOLF THEISS
str. 11
PPP Newsletter
www.asociaciappp.sk
PPP slovník
Efektívne zisky („Efficiency Gains“): Efektívne zisky
predstavujú zisky vytvorené poklesom spotreby zdrojov a zvýšením
objemu výroby. Keď sa výdavky znížia a príjmy zostávajú na stálej
úrovni alebo keď výdavky zostávajú na stálej úrovni avšak príjmy sa
zvýšia, spoločnosť získava na efektivite.
ZDROJ: Guidelines for successful public-private partnerships, March
2003
Odpredaj majetku („Divestiture“): Kategória PPP podľa World
Bank Database, ktorá zahŕňa situáciu keď súkromný subjekt kúpi
majetkový podiel v štátnom podniku prostredníctvom predaja
majetku, verejnej ponuky alebo privatizácie.
ZDROJ: A Guide to Promoting Good Governance in Public Private
Partnerships; United Nations Economic Commission for Europe, June
2007
Vzájomná závislosť („Interdependence“): Niektoré projekty
môžu závisieť od dodávky istých služieb zadávateľom, napríklad
prevádzka vodovodných alebo kanalizačných sietí, zber odpadov
alebo správa ciest. To si môže vyžadovať organizačné prepojenie,
tok informácií a dodržanie základných termínov a cieľov, ktoré je
potrebné uviesť v projektovej zmluve.
ZDROJ: Guidelines for successful public-private partnerships, March
2003
Nájomné zmluvy a správa („Management and Lease
Contracts“): Kategória PPP, ktorá zahŕňa situáciu keď súkromný
subjekt prevezme správu štátneho podniku na presne stanovené
obdobie pričom vlastníctvo a hlavné investičné rozhodnutia
zostávajú v kompetencii štátu. Takéto nájomné zmluvy sa zvyknú
nazývať ako “affermage”.
ZDROJ: A Guide to Promoting Good Governance in Public Private
Partnerships; United Nations Economic Commission for Europe, June
2007
Projekt „na zelenej lúke“ („Greenfield Project“):
Kategória PPP, ktorá zahŕňa situáciu keď súkromný subjekt alebo
verejno-súkromný spoločný podnik postaví a prevádzkuje nové
zariadenie na obdobie špecifikované v projektovej zmluve.
Zariadenie možno vrátiť verejnému sektoru na konci koncesného
obdobia.
ZDROJ: A Guide to Promoting Good Governance in Public Private
Partnerships; United Nations Economic Commission for Europe, June
2007
Prírastkové partnerstvo („Incremental Partnership“): Je
možnosťou pre menšie projekty. Na základe tohto modelu vláda
uzatvorí rámcovú zmluvu s partnerom zo súkromného sektora,
ktorý obstaráva infraštruktúru a služby v mene verejného sektora.
Po určitom čase, ak sa zistí, že sú neproduktívne, môže vláda tieto
projekty „odvolať“ alebo zastaviť.
ZDROJ: Guidelines for successful public-private partnerships, March
2003
Koncesie: Kategória PPP, ktorá zahŕňa situáciu keď súkromný
subjekt prevezme správu štátneho podniku na určité obdobie počas
ktorého na seba berie taktiež isté investičné riziko.
ZDROJ: A Guide to Promoting Good Governance in Public Private
Partnerships; United Nations Economic Commission for Europe, June
2007
Európske centrum PPP expertízy („EPEC“): EPEC je spoluprácou medzi Európskou Investičnou Bankou, členskými a
kandidátskymi štátmi EÚ a Európskou Komisiou na posilnenie
organizačnej výkonnosti verejného sektora v oblasti PPP
transakcií.
ZDROJ: http://www.eib.org/epec/index.htm
PPP slovník pripravuje DLA PIPER Weiss-Tessbach
Rechtsanwälte GmbH, o.z.
Kalendár podujatí
3rd Annual PPP in CEE and SEE Summit
3rd Annual PPP in CEE and SEE Summit
Miesto konania: Budapešť, Maďarsko
Dátum: 8. – 9. 6. 2010
Druh akcie: konferencia
Link: www.jacobfleming.com
Členovia APPP majú zľavu 10 %.
Czech PPP dorum
Development of Transport
Infrastructure in Central-Europe –
With a focus on financing
Miesto konania: Viedeň
Dátum: 28. - 29. 6. 2010
Druh akcie: konferencia
Link: www.eurasia-railway.org/kongress
Členovia APPP majú zľavnený konferenčný
poplatok vo výške 250€.
Public Private Partnership Strategies,
Methods, and Project Structuring
Techniques
Miesto konania: Washington, USA
Dátum: 10. – 11. 8. 2010
Druh akcie: konferencia
Link: www.ip3.org
Členovia APPP majú zľavu 23 eur.
PPP/PFI in Social Housing
Miesto konania: Praha, Česká republika
Dátum: 8. – 9. 6. 2010
Druh akcie: konferencia
Link: www.bids.cz
Členovia APPP majú zľavu 2 000 Kč.
Preparing Bankable Public Private
Partnership Projects (PPP)
Miesto konania: Rotterdam, Holandsko
Dátum: 10. - 18. 6. 2010
Druh akcie: konferencia
Link: www.ihs.nl
PPP/PFI Training Course
Miesto konania: Londýn, Veľká Británia
Dátum: 8. 7. 2010
Druh akcie: konferencia
Link: www.smi-online.co.uk
Miesto konania: Londýn
Dátum: 27. - 28. 9. 2010
Druh akcie: konferencia
Link: www.smi-online.co.uk
Zľava pre členov Asociácie sa rôzni podľa
dátumu registrácie.
Puclic Private Partnership Asia 2009
Miesto konania: Singapore
Dátum: 19. – 20. 8. 2010
Druh akcie: seminár
Link: www.lexisnexis.com
Informácie o ďalších PPP podujatiach nájdete na www.asociaciappp.sk.
PPP Newsletter vydáva Asociácia pre podporu projektov spolupráce verejného a súkromného sektora ("Asociácia PPP")
Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava
Kontakt: Michal Považan, výkonný riaditeľ, e-mail: [email protected]
tel.: +421 (0)2 502 344 41, web: www.asociaciappp.sk
Grafická úprava: C&B Slovakia, s.r.o., www.cbslovakia.sk
str. 12
PPP Newsletter vychádza kvartálne a je k dispozícii na webstránke www.asociaciappp.sk.
PPP Newsletter je evidovaný na Ministerstve kultúry SR pod číslom EV 2801/08.
ISSN 1337-8856
Download

ppp newsletter 2/2010