1. Spoveď 1/2 hod. pred kaţdou sv. omšou. Modlitba sv. ruţenca začína takisto 1/2 hod. pred omšou alebo podľa
miestnych zvykov.
2. Upratovanie kostola: 13.04.2013- č. 189, 47, 46, 44, 43.
20.04.2013: - č. 39, 38, 37, 31.
3. Služba lektorov: 08.04.2013 - pondelok (Zvestovanie Pána, slávnosť): Anna Gajdošová .– Ján Babinský.
14.04.2013 Anna Mraţiková – Pavol Fečko
21.04.2013 Monika Demčáková – Štefan Burcák.
4. Najbliţšie stretnutie rodičov birmovancov bude v aţ 21. apríla 2013 o 14:45 hod.
5. Zbierka na nové skriňové zostavy (v sakristii) bude budúcu nedeľu (3. veľkonočnú). Je potrebné za popisné
číslo domu oferovať aspoň 5 eur. Forma odovzdania: do obálky a na obálku napísať číslo domu. Odovzdať na
obecný úrad alebo do sakristie. Pán Boh zaplať!
6. Na 4. veľkonočnú nedeľu bude zbierka na „Seminár“.
7. Vo veľkonočnom období do slávnosti Zoslania Ducha Svätého je povinnosť kresťana katolíka prijať sv. prijímanie – cirkevný príkaz.
8. Kto prvý raz pristúpi k sv. prijímaniu, môţe získať úplné odpustky za zvyčajných podmienok. Takisto môţu
získať tieto odpustky aj tí, čo sa zúčastňujú na slávnosti sv. prijímania.
9. Na slávnosť Zvestovania Pána sa v Kréde pri slovách „a mocou Ducha Svätého ... a stal sa človekom“ (alebo: „ktorá sa počal ... a narodil sa z Márie Panny“) pokľakne na jedno koleno, keď sa vyznanie
viery recituje, na dve kolená, keď sa spieva.
Veľkonočné obdobie, po 2. veľkonočnej nedeli, cyklus „C“
Pondelok 08.04.2013 Zvestovanie Pána,
(slávnosť presunutá z 25. marca)
17:00
18:30
Domaša (+Anna Čakanová)
Ţalobín (vlastný úmysel - .....................)
Utorok 09.04.2013 po 2. veľkonočnej ned.
18:30
Ţalobín (+Mária Tkáčová - pohr.)
Streda 10.04.2013 po 2. veľkonočnej nedeli
18:30
Poloma (+Ľudmila Dydňanská - pohr.)
18:30
14.00 poboţnosť vo farskom kostole
07:45
09:15
10:45
Ţalobín (+Ján,+Michal,+Anna,+Michal,+Agnesa - č. 25)
- stretnutie s deťmi (15 min.) 19:15 stretnutie birmovancov
Domaša (+Ján Horňák - č. 87)
Ţalobín (+Jozef Török)
Jasenovce (za veriacich)
Veľkonočné obdobie, po 3. veľkonočnej nedeli, cyklus „C“
- začína týţdeň modlitieb za duch. povol.!
Pondelok 15.04.2013 po 3. veľkonočnej ned.
18:30
Ţalobín (+Ján, +Mária Horní - č. 140)
Utorok 16.04.2013 po 3. veľkonočnej ned.
18:30
Domaša (+Michal, +Ţofia, +Andrej - č. 70)
Streda 17.04.2013 po 3. veľkonočnej ned.
18:30
Jasenovce (+Michal, +Terézia Horní - č. 43)
Štvrtok 18.04.2013 po 3. veľkonočnej ned.
18:30
Ţalobín (+Ján Čalfa)
Piatok 19.04.2013 po 3. veľkonočnej ned.
18:30
Ţalobín (+Stanislav, +Michal st. Goffa - č. 26) -
Sobota 20.04.2013 po 3. veľkonočnej ned.
07:30
Ţalobín (+František Mraţik - č. 62)
NEDEĽA 21.04.2013
4. VEĽKONOČNÁ NEDEĽA, NEDEĽA
„DOBRÉHO PASTIERA“ ZB. NA KŇ. SEMINÁR
08:00
09:30
11:00
Domaša (+Jozef, +Júlia Lackyoví - č. 9)
Ţalobín (+Sabína, +Juraj,+Pavlína,+Pavol,+Anna-vl.ú.)
Poloma (za veriacich)
stretnutie s deťmi (15 min.)
19:15 stretnutie birmovancov
14.00 poboţnosť vo farskom kostole
Sv. Anzelma, bs. a uč. Cirkvi, neslávi sa!
TEXTY NEPREŠLI JAZYKOVOU ÚPRAVOU
Návod na poklonu
(ako sa klaňať?)
Moţno ste sa nikdy nenaučili alebo uţ aj zabudli, ako sa klaňať. Skúste to dnes
slovami: Ó, Pane, klaniam sa ti:
ty si múdrosť, ktorá ma vymyslela, ty si vôľa, ktorá ma chcela,
ty si sila, ktorá ma stvorila, ty si milosť, ktorá ma pozdvihla,
ty si si hlas, ktorý ma volá, ty si slovo, ktoré ku mne prehovára,
ty si pokoj, ktorý ma napĺňa, ty si dobrota, ktorá ma obdarúva,
ty si prozreteľnosť, ktorá ma vedie, ty si milosrdenstvo, ktoré mi odpúšťa,
ty si láska, ktorá ma objíma, ty si duch, ktorý ma oţivuje,
ty si svätosť, ktorá ma premieňa, aby som nebol spokojný, pokiaľ ťa neuvidím:
Ó, Pane, klaniam sa ti.
Spevník, s.22
Sobota 13.04.2013 po 2. veľkonočnej nede- 07:30 Ţalobín (+Alojz Klič- úmysel Heleny K.)
li alebo sv. Martina I., pápeţa a mučeníka,
ľub. spom.
NEDEĽA 14.04.2013
3. VEĽKONOČNÁ NEDEĽA
APRIL 2013
Číslo 142
Čím väčšia je temnota, o to jasnejšie svetlo nám Boh dáva, aby nám ukazovalo cestu.
GERTRUD VON FORTOVÁ vyjadrila túto skúsenosť v básni:
Sú kvety, ktorým sa darí len v divočine,
Hviezdy, ktoré vidno len na horizonte noci.
Sú skúsenosti boţskej lásky,
Ktoré sú nám dané len v najväčšej opustenosti,
Áno, aţ na okraji zúfalstva.
Štvrtok 11.04.2013 Svätého Stanislava, 07:30 Domaša (+Kvetoslav Gosťová)
biskupa a mučeníka (spomienka)
09:00 VT (vl. úmysel - .......................)
REKOLEKCIE vo VT - JUH 09:00 hod.
Piatok 12.04.2013 po 2. veľkonočnej nedeli
RÍMSKOKATOLÍCKA
www.farnostzalobin.sk
FARNOSŤ
ŽALOBÍN
MM
Márnotratná dcéra
(skutočný príbeh)
Mladé dievča vyrastá v čerešňovom sade neďaleko mesta Traverse, v štáte Michigan. Jej rodičia sú trochu
staromódni a tak niekedy prehnane reagujú na jej krúţok v nose, hudbu, ktorú počúva a dĺţku jej sukne. Niekoľkokrát uţ dostala domáce väzenie a v jej vnútri to kypí: „Nenávidím vás!“ kričí na svojho otca, keď klope na
dvere jej izby po hádke. Ešte tej noci zrealizuje plán, ktorý si uţ toľkokrát premietala v hlave. Utečie z domu.
V Detroite bola predtým iba raz, autobusom s kresťanskou mládeţou, pozrieť sa na zápas Tigers. Keďţe
miestne noviny v Traverse prinášajú podrobné správy o gangoch, drogách a násilí na predmestí Detroitu, predpokladá, ţe to bude posledné miesto, kde ju budú jej rodičia hľadať. Moţno v Kalifornii alebo na Floride, ale určite
nie v Detroite. Na druhý deň, čo je tam, stretne muţa na najväčšom aute, aké kedy videla. Ponúkne jej, ţe ju odvezie, zaplatí jej obed a izbu, kde môţe bývať. Dá jej nejaké tabletky, po ktorých sa cíti lepšie ako kedykoľvek
predtým. Mala teda pravdu: rodičia jej bránili v tej najväčšej zábave. Dobrý ţivot pokračuje mesiac, dva, rok.
Muţ s veľkým autom – volá ho „Šéf“ – ju naučil zopár vecí, čo majú muţi radi. Za to, ţe je ešte neplnoletá, platia
zákazníci príplatok. Ţije v podkrovnom byte a môţe si zavolať hotelovú sluţbu, kedy chce. Niekedy sa jej zacnie
za svojimi doma, ale teraz sa jej zdajú takí nudní a provinční, ţe sa jej ani nechce veriť, ţe tam vyrastala. Na chvíľu sa vystraší, keď zbadá svoju fotografiu na zadnej strane škatule od mlieka s nápisom: „Nevideli ste toto dieťa?“. Ale teraz je blondína a s tým make-upom a všetkým tým pírsingom na tele by ju ani omylom nikto nepovaţoval za dieťa. Navyše, väčšina jej priateľov sú deti, čo ušli z domu a v Detroite nikto nebonzuje.
Asi po roku sa objavia prvé príznaky choroby a ona sa nestačí čudovať, ako rýchlo šéf otočil kartu. „V dnešnej
dobe si toto nemôţeme dovoliť“, zamrmle a skôr, ako sa spamätá, ocitne sa na ulici bez jediného centu na účte.
Stále ešte môţe vyuţiť tých pár nočných trikov, ktoré sa naučila, ale neplatia jej veľa a väčšinu peňazí minie na
svoje závislosti. Keď nastúpi zima, nájde sa spať na kovových mreţiach pred obchodným domom. „Spať“ nie je
to správne slovo – dospievajúce dievča na predmestí Detroitu musí byť vţdy v strehu. Tmavé kruhy rámujú jej
oči. Kašeľ sa zhoršuje. Raz večer, ako tak leţí a načúva, či nezačuje kroky, zrazu sa celý jej ţivot javí celkom
inakší. Uţ sa necíti ako svetáčka. Cíti sa ako malé dievčatko, stratené v studenom a hrozivom meste. Začne vzlykať. Má prázdne vrecká a je hladná. Potrebuje dávku. Schúli nohy pod seba a trasie sa pod novinami, ktoré si
poukladala na kabát. Hlavou jej preblesne spomienka a myseľ jej naplní jediný obraz: máj v Traverse, keď kvitnú
naraz milióny čerešňových stromov, a jej zlatý retriever preháňajúci sa pomedzi rady a rady kvitnúcich stromov
za tenisovou loptičkou. „Boţe, prečo som odišla“, hovorí si sama pre seba a bolesť jej prebodne srdce. „Môj pes
tam doma má lepšiu stravu ako ja tu.“ Rozvzlyká sa a v okamihu vie, ţe najviac zo všetkého chce ísť domov. Tri
telefonáty, tri priame spojenia s odkazovačom. Dvakrát zloţí bez zanechania odkazu, tretíkrát povie: „Ocko, mama,
to som ja. Rozmýšľala som, ţe by som moţno prišla domov. Ide mi autobus tým smerom a bude tam zajtra okolo
polnoci. Ak nebudete na stanici, tak asi ostanem sedieť v autobuse, aţ kým nedorazí do Kanady.“
Cesta z Detroitu do Traverse trvá sedem hodín, kým vymetie všetky zastávky, a počas tej cesty si začne uvedomovať nedostatky vo svojom pláne. Čo ak sú jej rodičia mimo mesta a nedostali odkaz? Nemala radšej počkať do
druhého dňa alebo dovtedy, kým sa s nimi mohla spojiť? A aj keď sú doma, moţno ju uţ dávno odpísali ako mŕtvu. Mala im dať viac času, aby sa spamätali zo šoku. Jej myšlienky skáču sem a tam medzi tými obavami
a prejavom, ktorý si pripravuje pre svojho otca. „Ocko, prepáč mi. Viem, ţe som urobila chybu. Nie je to tvoja
vina, ale len a len moja. Ocko, môţeš mi odpustiť?“ Hovorí si tie slová znovu a znovu... hrdlo sa jej zviera uţ len
z toho, ako si ich opakuje. Uţ roky sa nikomu neospravedlnila.
Autobus má zapnuté svetlá uţ od Bay City. Malé snehové vločky padajú na vozovku zodratú tisícami pneumatík a asfaltovými výparmi. Zabudla, aká tu býva tmavá noc. Cez cestu prebehne jeleň a šofér strhne volant. Tu
a tam reklamná tabuľa. Tabuľky oznamujúce zvyšné kilometre do Traverse. Ó Bože.
Keď autobus konečne vchádza do stanice, brzdy protestne zaškrípu a šofér oznámi cez mikrofón chrapľavým
hladom: „Pätnásť minút, panstvo. Viac času nemáme.“ Pätnásť minút, ktoré rozhodnú o jej ţivote. Rýchlo pozrie
do vreckového zrkadielka, uhladí si vlasy a olizne zvyšky rúţu na zuboch. Pozrie sa na ţlté tabakové škvrny na
prstoch a rozmýšľa, či si ich rodičia všimnú. Ak tam vôbec budú.
Vchádza do staničnej haly a nevie, čo má očakávať. Ale ţiadne z tisícok scén, ktoré sa jej premietli v mysli, ju
nepripravila na to, čo vidí. Tam, v staničnej hale z betónových stien s plastovými stoličkami v Traverse
v Michigane je nastúpená skupina jej asi štyridsiatich bratov a sestier, tiet a ujov, bratrancov a sesterníc, babka
a na dôvaţok aj prababka. Všetci majú na hlavách smiešne papierové čiapočky a hlučne vytrubujú na detských
trúbkach. Kríţom cez celú stenu haly visí na počítači vyrobený transparent s nápisom: „Vitaj doma!“
Z uvítacieho zástupu sa vynorí jej otec. Uprene naňho hľadí cez chvejúce sa slzy v očiach, ktoré pripomínajú
horúcu ortuť, keď vyriekne pripravené slová: „Ocko, prepáč. Viem...“
Preruší ju: „Tíško dieťa. Na to teraz niet času. Nemáme čas na ospravedlnenia. Zmeškáš oslavu. Doma na teba
čaká hostina“.
V tejto modlitbe sa modlí o dar rozlišovania:
Pane, daruj mi pokoru, aby som prijal veci,
ktoré nemôţem zmeniť, odvahu zmeniť veci,
ktoré zmeniť môţem, a schopnosť,
rozlišovať jedny od druhých.
neznámy pôvod
Nová nádej
Niet čo skrývať:
Čo platilo mnohé storočia, pomaly mizne.
Zovšadiaľ počujem, ţe viera sa vyparila.
Vskutku, v dobre zatvorenej fľaši
Uchováva vodu.
Inak je to s otvorenou čašou:
tá ju, naopak, ponúka.
Pravdou je, ţe po nejakom čase
nájdeš, čašu prázdnu,
voda je preč. Ale všimni si:
vzduch je teraz vlhký.
Keď sa vyparí viera,
všetci ustarostene hovoríme
o strate. Veď kto z nás
by tvrdil opak?
Niektorí však aj napriek všetkému
dúfajú. Hovoria:
Vy to necítite?
Je to vo vzduchu!
L. Zanetti, Na jeho stope, Matthias-Grűnewald, Mainz 2001
Zdroj: Philip Yancey: What's si Amazing about Grace? In: Nicky&Sila Lee: Kniha o rodičovstve, 2011
Erb Svätého Otca Františka s mottom „Miserando atque eligendo”
(TK KBS) - František sa ako svoj pápeţský erb rozhodol zachovať v podstatných rysoch
svoj predošlý znak, ktorý si zvolil po svojej biskupskej vysviacke a je charakterizovaný
lineárnou jednoduchosťou. Prinášame podrobné informácie o erbe pápeţa Františka s moţnosťou jeho stiahnutia.
Modrý štít ako symbol pápeţskej dôstojnosti, nad ním mitra umiestnená medzi dvoma
kľúčmi – zlatým a strieborným – previazanými červenou šnúrou. V hornej časti modrého
štítu sa nachádza znak pôvodu pápeţa, znak Spoločnosti Jeţišovej, ţiariace slnko a červené
písmená IHS ako monogram Krista. Písmeno H je predelené kríţom, pod ktorým sú tri
čierne klince. V dolnej časti znaku vľavo je hviezda a vpravo nardový kvet. Hviezda symbolizuje podľa starodávnej heraldickej tradície Pannu Máriu, Matku Krista a Cirkvi, zatiaľ
čo nardový kvet predstavuje sv. Jozefa, patróna univerzálnej Cirkvi. Podľa hispánskej ikonografickej tradície je sv. Jozef znázorňovaný s nardovou vetvičkou v ruke. Umiestnením
týchto obrazov vo svojom erbe chcel pápeţ vyjadriť svoju osobitnú úctu k Panne Márii a svätému Jozefovi.
Motto pápeţa Františka je citátom z homílie sv. Bédu Ctihodného, kňaza. Komentuje v nej evanjeliový príbeh
povolania sv. Matúša slovami: «Jeţiš vidiac vyberača daní zadíval sa na neho pohľadom lásky a povolal ho pove-
diac mu:
Poď za mnou.»(ViditergoIesuspublicanumetquiamiserandoatqueeligendovidit, aitilliSequereme.)
Práve slová «miserandoatqueeligendo», ktoré sú vyjadrením Boţieho milosrdenstva, sú mottom pápeţa Františka. Celá táto homília je chválospevom na milosrdenstvo Boha a vošla do Liturgie hodín zo sviatku sv. Matúša.
Má osobitný význam v ţivote a duchovnej ceste pápeţa. Na sviatok sv. Matúša roku 1953, mladý JorgeBergoglio vo veku 17 rokov, veľmi zvláštnym spôsobom zakúsil milujúcu prítomnosť Boha vo svojom ţivote. Následne po svätej spovedi pocítil jeho dotyk v srdci a vnímal milosrdného Boha, ktorý ho neţným a láskyplným pohľadom volal k zasvätenému ţivotu podľa príkladu svätého Ignáca z Loyoly.
Biskup Bergoglio na pamiatku udalosti, ktorá znamenala začiatok jeho úplného zasvätenia sa Bohu v jeho Cirkvi, sa rozhodol zvoliť si ako svoje motto a program ţivota výraz sv. Bédu Ctihodného
«Miserandoatqueeligendo», ktorý nesie aj jeho pápeţský erb.
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20130318041
Víťaz nad strachom
Drahí bratia a sestry, priatelia a dobrodinci misionárov verbistov!
Stačí, keď ostaneme v dome sami. Kaţdé šuchnutie vo vedľajšej miestnosti vnímame ako rachot dverí, ktoré
vylamuje lupič. Strach znásobuje pocit ohrozenia.
V dejinách spásy poznáme aj iný strach – bázeň pred Bohom.
Náš ľudský strach je iracionálny, skľučujúci a paralyzujúci, dokiaľ sa mu nepostavíme tvárou v tvár, dokiaľ
mu nedáme meno a nezačneme konať napriek realite ohrozenia. Ani prekonanie tohto strachu ešte nerieši všetko.
Strach pred Bohom, iným menom bázeň Boţia, je strachom úplne iného charakteru. Je to strach preniknutý
úctou pred nepredstaviteľnosťou tajomstva Boha. Ten istý Boh, ktorého obraz obdivujeme v rozţiarenej a spokojnej tvári malého spiaceho dieťaťa, je tým istým Bohom, ktorý stvoril majestátne hory a je tým istým Bohom,
ktorý dovoľuje, aby vďaka tsunami v jednej sekunde celé ostrovy či pobreţia aj s ich obyvateľmi zmizli nenávratne v hlbinách oceánu. Ten istý paradoxný Boh je prítomný v čine muţa, ktorý padá pod kolesá auta, aby
zachránil malé dieťa, je prítomný v rozhodnutí malého chlapca ťaţko pracovať, aby pomohol rodine ţijúcej v
biede uţiviť menších súrodencov. Boh je prítomný aj vtedy, keď sa národy alebo kmene nechávajú zviesť vášňou a nenávisťou a vraţdia deti, dospelých i starcov nepriateľského národa či kmeňa. Súčasní Ţidia počas veľkonočnej večere oplakávajú svojich nepriateľov Egypťanov, ktorí zahynuli vo vodách Červeného mora. Tešia
sa z veľkosti a moci Boha a zároveň ţialia nad usmrtenými ľudskými bytosťami. Vţdy, keď sa stretávame s
Bohom, stretáme sa s paradoxom, s nepredstaviteľným, objímame tak tajomstvo. Kaţdé vysvetľovanie, kaţdý
pokus o analýzu zlyháva. Tajomstvo sa dá iba objať, dá sa doň iba vstúpiť. Tajomstvo vyvoláva strach, ale
tento strach nemusí paralyzovať. Tajomstvo Boha v nás vyvoláva zároveň dôveru a uistenie o Boţej dobrote.
Viera je napokon jedinou definitívnou odpoveďou na ľudský strach.
Jeţiš sa v Getsemanskej záhrade rozhodol vstúpiť do Boţieho plánu záchrany človeka. Lepšie povedané,
potvrdil svoje predchádzajúce rozhodnutia. Jeho trojité áno, jeho ochota piť z kalicha utrpenia sa stala poslednou bodkou vo vete jeho nemenného rozhodnutia plniť Otcovu vôľu. Jeţiš dokázal čeliť hrôze ľudského osudu
– samoty, prázdnoty, nezmyslu, stratenosti, večného zatratenia... Čo všetko prebehlo v mysli Bohočloveka Jeţiša Krista vo chvíľach jeho duševných múk v Getsemany, a potom na Golgote? Nevieme, ale evanjelista hovorí,
ţe sa potil krvou, ţe ho anjel posilňoval, lebo bol smutný aţ na smrť... To, čo preţíval, nebol zvyčajný ľudský
strach z ohrozenia alebo z fyzickej smrti, ba dokonca to nebola ani bázeň, ktorú človek cíti pre boţským tajomstvom. Bol to duchovný boj. Bol to nepredstaviteľný zápas viery s nevierou, lásky s neláskou, odpustenia s
radikálnym neodpustením, boj dobra so zlom, Bohočloveka s diablom, zápas ţivota so smrťou. On zvíťazil! A
kaţdý človek, ktorý pokorne vyzná pred Jeţišom: „Pán môj a Boh môj!“ víťazí. Nie je to víťazstvo nad oponentom, ani nad súperom v športovom zápolení, nie je to víťazný pokrik bojovníka. Je to víťazstvo nad vlastnou
temnotou a prázdnotou. Jeţiš zvíťazil tým, ţe nezapochyboval o Otcovej láske, tým, ţe neprestal milovať a
odpúšťať. Ani v najväčšej temnote duše nezabudol na svetlo. Jeho srdce bolo tak plné lásky, ţe ňou objal celý
svet a kaţdého jednotlivého človeka, dotkol sa kaţdej bolesti, kaţdej ľudskej zlosti a neprávosti. Zobral na seba
náš hriech a nebol iba symbolickým kozlom, na ktorého ţidovský veľkňaz „vysypal“ hriechy ľudu a vyhnal do
púšte. Keď On zobral hriech na seba, celkom ho zničil a človeka úplne obnovil. Dal mu nové srdce, nové zmýšľanie, nového ducha. Do človečieho srdca znova vlial stratenú pradôveru. Človek uţ nemusí byť otrokom svojej prázdnoty, samoty, temnoty a strachu. Môţe vstúpiť do svetla, môţe uveriť v lásku. Boh je a je Bohom s
nami! Jeţiš, víťaz nad strachom je toho svedkom...
Prajem Vám poţehnanú Veľkú noc!
P. Ján Halama SVD, provinciál
Múdro a vtipne!
Cyprián kázal ţenám v Kartágu, aby nenosili mejkap, lebo Boh by ich nemusel spoznať, keď budú vstupovať do neba!
(Jeţišov pohľad z nás sníma náš mejkap!)
Download

Farský list č. 142