Škola viery a kresťanského života, 2. ročník – 28.9.2013
Slávenie kresťanského tajomstva
Cirkev vo svojej liturgii slávi predovšetkým veľkonočné tajomstvo, ktorým Kristus zavŕšil dielo našej spásy
(KKC 1067).
KTO SLÁVI?
Liturgia je "konaním celého Krista". Tí, ktorí ju slávia v terajšom živote, sú už v nebeskej liturgii, kde je
slávenie plným spoločenstvom a sviatkom (KKC 1136). Na tejto nebeskej liturgii nám Duch Svätý a Cirkev
dávajú účasť, keď oslavujeme tajomstvo spásy vo sviatostiach (KKC 1139).
Sviatostnú liturgiu slávi celé spoločenstvo, Kristovo telo (Cirkev), zjednotené vo svojej hlave (Kristovi).
Liturgické úkony nie sú súkromnou činnosťou, ale slávnosťami Cirkvi, ktorá je "sviatostnou jednotou". Preto
patria celému Telu-Cirkvi, robia ho zjavným a vplývajú naň. Jeho jednotlivých údov sa však týkajú rozličným
spôsobom podľa rozdielnosti stavov, úloh a aktívnej účasti (KKC 1140).
Zhromaždenie, ktoré slávi sviatostnú liturgiu, je spoločenstvo pokrstených, ktorí sa znovuzrodením a
poznačením Ducha Svätého posväcujú v duchovný dom a vo sväté kňazstvo, aby prinášali duchovné obety.
Toto "všeobecné kňazstvo" je kňazstvo Krista, jediného kňaza, na ktorom majú účasť všetky jeho údy.
"Matka Cirkev si veľmi želá, aby sa všetci veriaci viedli k plnej, uvedomelej a činnej účasti na liturgických
úkonoch, ktorú si vyžaduje sama povaha liturgie a ktorá je právom a povinnosťou kresťanského ľudu,
"vyvoleného rodu, kráľovského kňazstva, svätého národa, vykúpeného Božieho ľudu" (1Pt 2,9) mocou
svätého krstu (KKC 1141).
Ale "všetky údy nemajú tú istú funkciu" (Rim 12,4). Niektoré údy pozval Boh v Cirkvi k špeciálnej službe
spoločenstvu. Títo služobníci sú pozvaní a posvätení sviatosťou kňazstva, v ktorej ich Duch Svätý robí
schopnými konať v osobe Krista - hlavy službu všetkým údom Cirkvi (KKC 1142).
Pre potreby všeobecného kňazstva veriacich existujú aj "osobitné služby", ktoré nie sú viazané na sviatosť
kňazstva. Aj miništranti, lektori, komentátori a členovia kostolného spevokolu konajú skutočnú liturgickú
službu (KKC 1143).
Pri slávení sviatostí je teda "liturgom" celé zhromaždenie, každý podľa svojej funkcie, ale "v jednote Ducha
Svätého", ktorý účinkuje vo všetkých. "Pri liturgických úkonoch nech každý, celebrant, ako aj veriaci, koná
len to a všetko to, čo prináleží jeho funkcii podľa povahy vecí a liturgických pravidiel" (KKC 1144).
AKO SLÁVIŤ?
Znaky a symboly
Sviatostná oslava je súborom znakov a symbolov. Podľa božskej pedagogiky spásy ich pôvod a význam tkvie
v diele stvorenia a v ľudskej kultúre (KKC 1145).
Človek, pretože je bytosťou zároveň telesnou i duchovnou, vyjadruje a preniká duchovné javy pomocou
znakov a hmotných symbolov. Človek ako spoločenská bytosť potrebuje znaky a symboly, aby mohol
komunikovať s inými pomocou reči, úkonov a skutkov. To isté platí aj pre jeho vzťah k Bohu (KKC 1146).
V liturgických znakoch Starej zmluvy vidí Cirkev predobraz sviatostí Nového zákona (KKC 1150).
Pri svojom kázaní si Pán Ježiš často poslúžil znakmi stvorených vecí, aby tak umožnil ľuďom spoznať Božie
kráľovstvo. Dáva nový význam udalostiam a znakom Starého zákona, hlavne Exodu a Veľkej noci, lebo on
sám je zmyslom všetkých týchto znakov (KKC 1151).
Sviatosti Cirkvi nerušia, ale očisťujú a integrujú celé bohatstvo znakov a symbolov vesmíru a sociálneho
života. Okrem toho sú naplnením predobrazov a symbolov Starého zákona, znamenajú a uskutočňujú spásu,
ktorú nám dáva Kristus, sú predobrazom a zálohou nebeskej slávy (KKC 1152).
Slová a činy
Sviatočné slávenie je stretnutie Božích detí s ich Otcom v Duchu Svätom. Toto stretnutie sa prejavuje ako
dialóg pomocou činov a slov. Symbolické činy sú nepochybne už samé osebe "rečou", ale je pritom potrebné,
aby Božie slovo a odpoveď viery sprevádzali a oživovali tieto úkony. Liturgické úkony znamenajú to, čo
vyjadruje Božie slovo: nezaslúženú Božiu iniciatívu, ako aj odpoveď viery na ňu zo strany Božieho ľudu.
Liturgia Slova je integrujúcou časťou sviatostných slávení. Aby mohli živiť vieru veriacich, musia sa pri nich
uplatniť znaky Božieho slova: kniha s Božím slovom (lekcionár a evanjeliár), prejavy úcty k nemu (sprievod,
Škola viery a kresťanského života, 2. ročník – 28.9.2013
kadidlo, svetlo), miesto, kde sa ohlasuje (ambon), hlasné a zrozumiteľné čítanie, homília, ktorou hlásanie
Slova pokračuje, odpovede zhromaždenia (zvolania, rozjímania o žalmoch, litánie, vyznanie viery) (KKC
1153-1154).
Spev a hudba
Posvätný spev, ktorý sa viaže na slová, je potrebnou, neodlučiteľnou súčasťou slávnostnej liturgie. Skladba
a spev inšpirovaných žalmov, často doprevádzaný hudobnými nástrojmi, sa tesne viažu na liturgické oslavy
Starého zákona. Cirkev pokračuje v tejto tradícii a rozvíja ju: "hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné
piesne. Zo srdca spievajte Pánovi" (Ef 5,19). Kto spieva, dvakrát sa modlí (KKC 1156).
Sväté obrazy
Svätý obraz, liturgická "ikona" predstavuje predovšetkým Krista. Kresťanská ikonografia prostredníctvom
obrazu vyjadruje evanjeliové posolstvo, teda to, čo Sväté Písmo vyjadruje slovom. Všetky znaky liturgického
slávenia sa vzťahujú na Krista. Také sú aj obrazy svätej Božej Matky a svätých. Predstavujú v skutočnosti
Krista, ktorý je v nich oslávený. Pohľad na posvätné obrazy spolu s meditáciu o Božom slove za spevu
liturgických hymnov, žalmov a piesní zvyšuje pôsobivosť znakov slávenia, aby sa slávené tajomstvo vtlačilo
do pamäti a do srdca a potom sa prejavilo aj v novom živote veriacich (KKC 1159-1162).
KEDY SLÁVIŤ?
Liturgický čas
Cirkev si každý týždeň, v nedeľu, pripomína vzkriesenie Pánovo, ktoré okrem toho slávi raz do roka spolu s
umučením Pána, na najväčšie sviatky - na Veľkú noc. Cez rok však Cirkev postupne predkladá celé tajomstvo
Kristovho vtelenia a narodenia až po nanebovstúpenie, po Turíce a po očakávanie blaženej nádeje a
konečného príchodu Pána (KKC 1163).
Deň Pána
Nedeľa je hlavným dňom liturgického zhromaždenia, keď sú veriaci povinní zísť sa spolu, "aby počúvali
Božie slovo, mali účasť na Eucharistii, pripomínali si umučenie, zmŕtvychvstanie a oslávenie Pána Ježiša a
vzdávali vďaky Bohu (KKC 1167). Nedeľa, "Deň Pána" je hlavným dňom slávenia Eucharistie, lebo je dňom
zmŕtvychvstania Krista. Je to hlavný deň liturgického zhromažďovania, deň kresťanskej rodiny, deň radosti
a odpočinku od práce. "Nedeľa je základom a jadrom celého liturgického roka" (KKC 1193).
Liturgický rok
Liturgický rok je rozvinutím rozličných aspektov jediného veľkonočného tajomstva. Toto platí osobitne pre
okruh sviatkov okolo tajomstva vtelenia (Zvestovanie, Vianoce, Zjavenie) (KKC 1171).
Úcta k svätým v liturgickom roku (KKC 1172-1173)
Liturgia hodín
Je zostavená tak, aby sa chválením Boha posvätil celý priebeh dňa i noci. Je to verejná modlitba Cirkvi, v
ktorej veriaci uplatňujú kráľovské kňazstvo pokrstených (KKC 1174).
KDE SLÁVIŤ?
Kult Novej zmluvy „v duchu a pravde“ (Jn 4,24) sa neviaže na nijaké výlučné miesto. Celá zem je svätá a
zverená ľuďom. Keď sa veriaci zhromažďujú na jednom mieste, najdôležitejšie je, že oni sú „živé kamene“
zhromaždené na budovanie „duchovného domu“ (1Pt 2,5). Telo vzkrieseného Krista je duchovný chrám, z
ktorého vyviera prameň živej vody. Keďže nás Duch Svätý včlenil do Krista, sme „chrám živého Boha“ (2Kor
6,16) (KKC 1179).
Kresťania stavajú budovy určené na Boží kult. Tieto viditeľné kostoly nie sú obyčajnými miestami
zhromaždenia, ale naznačujú a ukazujú Cirkev žijúcu na tom mieste, ktorá je prebývaním Boha s ľuďmi
zmierenými a zjednotenými v Kristovi (KKC 1180).
Dom modlitby, v ktorom sa slávi a uchováva najsvätejšia Eucharistia a zhromažďujú sa veriaci, má byť pekný
a vhodný na modlitbu a posvätné obrady. V tomto „Božom dome“ má pravdivosť a harmónia znakov, ktoré
ho tvoria, robiť zjavným Krista, ktorý je prítomný a pôsobí na tomto mieste (KKC 1181).
Škola viery a kresťanského života, 2. ročník – 28.9.2013
Oltár (KKC 1182), svätostánok a miesto na uloženie krizmy (KKC 1183), sedes a ambon (KKC 1184),
krstiteľnica a spovednica (KKC 1185).
Kostol má byť aj priestorom pozývajúcim na sústredenie a tichú modlitbu, ktorá predlžuje a zvnútorňuje
veľkú modlitbu Eucharistie. Kostol má aj eschatologický význam. Je aj symbolom otcovského domu (KKC
1185-1186).
LITURGICKÁ ROZMANITOSŤ A JEDNOTA TAJOMSTVA
Tajomstvo, ktoré sa slávi v liturgii, je jedno, ale formy jeho slávenia sú rozličné (KKC 1200).
Je vhodné, aby sa slávenie liturgie prispôsobilo kultúre príslušného národa bez toho, aby sa jej podrobovalo.
Platí to aj obrátene: aj liturgia plodí a formuje nové prvky kultúry (KKC 1207).
Cirkvi tej istej zemepisnej a kultúrnej oblasti dospeli k sláveniu Kristovho tajomstva osobitými prejavmi
príznačnými pre tamojšiu kultúru: v odovzdávaní „zvereného pokladu“ (2Tim 1,14) viery, v liturgickej
symbolike, v organizovaní bratského spoločenstva, v teologickom chápaní tajomstiev a vo formách svätosti
(KKC 1202). Liturgické obrady (KKC 1203).
Slávenie liturgie musí zodpovedať duchu a kultúre rozličných národov. V liturgii, predovšetkým vo
vysluhovaní sviatostí, jestvuje nezmeniteľná časť, ktorú stanovil Boh, a ktorej strážkyňou je Cirkev. Okrem
nej sú časti, ktoré sa môžu meniť. Cirkev má moc a niekedy aj povinnosť prispôsobiť ich kultúram národov,
najmä takým, ktoré boli evanjelizované ešte len nedávno. Prispôsobovanie kultúre si však vyžaduje
obrátenie srdca a - ak je to potrebné - aj rozchod so zvykmi predkov, ktoré nie sú zlučiteľné s katolíckou
vierou (KKC 1204-1206).
Otázky na opakovanie:
1. Kto slávi liturgiu?
2. Prečo potrebujeme pri liturgii znaky a symboly?
3. Aké sú znaky Božieho slova v liturgii?
4. Kto sa dvakrát modlí? Prečo?
5. Čo vyjadruje kresťanská ikonografia?
6. Ktorý je hlavný deň liturgického zhromaždenia? Prečo?
7. Ktorý je hlavný sviatok liturgického roka? Prečo?
8. Čo je liturgický rok? Aké dva hlavné okruhy sviatkov v ňom nachádzame?
9. Čo je to liturgia hodín?
10. Prečo kresťania stavajú kostoly? Aké majú byť?
11. Vymenujte najdôležitejšie miesta v chráme!
12. Vymenujete liturgické obrady Cirkvi!
13. V čom sú jednotné a v čom sú rozličné?
Domáca úloha:
Preštudujte si text KKC 1136-1209.
Download

Slávenie kresťanského tajomstva