PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA
FAKULTA PRÁVA
EÚ A MRHANIE PENIAZMI DAŇOVÝCH POPLATNÍKOV.
SEMINÁRNA PRÁCA
2013
Vladimír ŠVÁB
Anotácia:
V tejto práci by som rád popísal akými inštitúciami je tvorená EU. Ďalej by som rád popísal
ako funguje tvorba právnych noriem v EU ale aj svoj názor na vznik a fungovanie EU.
Kľúčové slová:
rada európskej únie, európsky parlament, európska komisia, európska únia, súdny dvor, dvor
audítorov, sťahovanie, Brusel, Štrasburg
V tejto práci by som rád popísal akými inštitúciami je tvorená EU ktorej sme členmi.
Ako je ročne podľa môjho názoru úplne zbytočne premrhaných okolo 180 miliónov € z vreciek
daňových poplatníkov v EU. A nie len toto mrhanie ma trápi. Začiatok mojej práce budú hlavne
údaje čerpané z internetových stránok Európskej únie o štruktúre a činnosti EU a jej
inštitúciách1. V poslednej časti napíšem moje názory na to prečo nie vždy súhlasím s tým ako
sa EU stavia k riešeniu rôznych problémov, ktoré sa stále vynárajú a je potrebné ich riešiť
k spokojnosti všetkých občanov EU.

Priority Únie určuje hlavne Európska rada. Táto rada združuje predstaviteľov
na vnútroštátnej a európskej úrovni.

Občanov Únie zastupujú priamo volení poslanci Európskeho parlamentu.

Európska komisia zastupuje záujmy Únie ako celku. Členov komisie menujú
vlády členských štátov.

Na pôde Rady Európske únie obhajujú vlády vnútroštátne záujmy svojich
krajín.
1
Europa.eu = http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/index_sk.htm
2
Európska rada, nemá síce právomoc prijímať právne predpisy, určuje však hlavné
politické smerovanie Únie. Predsedom Európskej rady je Herman Van Rompuy. Jeho volebné
obdobie končí 30.novembra 2014.
Tvorba právnych predpisov v EU
Na legislatívnom procese sa zúčastňujú tri hlavné inštitúcie:
1. Európsky parlament (zastupuje občanov únie a je nimi priamo volený)
2. Rada európskej únie (zastupuje jednotlivé členské štáty, predsedníctvo Rady sa
medzi členskými štátmi strieda na princípe rotácie)
3. Európska komisia (zastupuje záujmy Únie ako celku)
Tento tzv. „inštitucionálny trojuholník“ vytvára riadnym legislatívnym postupom (v
minulosti známy ako postup spolurozhodovania) politiky a právne predpisy, ktoré platia v celej
EÚ. Riadny legislatívny postup prikladá Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie
rovnakú dôležitosť v rôznych oblastiach (ako je správa ekonomických záležitostí,
prisťahovalectvo, energetika, doprava, životné prostredie a ochrana spotrebiteľov). Európsky
parlament a Rada prijímajú spoločne prevažnú väčšinu európskych zákonov. (Spolu
rozhodovací postup zaviedla Maastrichtská zmluva o Európskej únii (1992) a Amsterdamská
zmluva (1999) ho rozšírila a upravila tak, aby sa posilnila jeho účinnosť. Nadobudnutím
platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 sa premenoval na riadny legislatívny postup a
stal sa hlavným legislatívnym postupom systému rozhodovania EÚ.)
Nové právne predpisy navrhuje Komisia ale prijímané sú Parlamentom a Radou. Úlohou
Komisie a členských štátov je uplatňovanie a dohľad nad tým aby sa správne a riadne uplatnili
a vykonali.
Ostatné inštitúcie EÚ
1. Súdny dvor – presadzuje európsky právny poriadok (Súdny dvor má jedného
sudcu z každého štátu EÚ. Súdnemu dvoru pomáha osem generálnych
3
advokátov. Ich úlohou je predkladať stanoviská k prípadom predloženým
Súdnemu dvoru. Advokáti musia konať verejne a nestranne.)
2. Dvor audítorov – kontroluje financovanie činností Únie (Jeho úlohou je zlepšiť
finančné riadenie EÚ a podávať správy o využívaní verejných fondov. Dvor
audítorov bol založený v roku 1975 a sídli v Luxemburgu.)
Právomoci a zodpovednosť týchto inštitúcií sú ustanovené v zmluvách, ktoré sú
základom všetkého, čo EÚ robí. V týchto zmluvách sa ustanovujú aj pravidlá a postupy,
ktoré musia inštitúcie EÚ dodržiavať. Zmluvy schvaľujú prezidenti a/alebo predsedovia
vlád všetkých členských štátov EÚ a ratifikujú ich vnútroštátne parlamenty.
EÚ má niekoľko ďalších inštitúcií a medzi inštitucionálnych orgánov, ktoré
majú osobitné úlohy:

Európsky hospodársky a sociálny výbor zastupuje občiansku spoločnosť,
zamestnávateľov a zamestnancov;

Výbor regiónov zastupuje regionálne a miestne orgány;

Európska investičná banka financuje investičné projekty EÚ a pomáha
malým a stredným podnikom prostredníctvom Európskeho investičného
fondu;

Európska centrálna banka je zodpovedná za európsku menovú politiku;

Európsky ombudsman prešetruje sťažnosti na nesprávny úradný postup
inštitúcií a orgánov EÚ;

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov chráni súkromie a osobné
údaje občanov;

Úrad pre publikácie vydáva oficiálne publikácie o EÚ;

Európsky úrad pre výber pracovníkov vyberá zamestnancov pre
inštitúcie a iné orgány EÚ;

Európska škola verejnej správy poskytuje odbornú prípravu pre
zamestnancov inštitúcií EÚ v špecifických oblastiach;
4

niekoľko špecializovaných agentúr a decentralizovaných orgánov rieši
celý rad technických, vedeckých a riadiacich úloh;

Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) poskytuje podporu
vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,
ktorou je v súčasnosti Catherine Ashtonová. Vysoká predstaviteľka
predsedá Rade pre zahraničné veci a vedie spoločnú zahraničnú a
bezpečnostnú politiku a zároveň zabezpečuje súlad a koordináciu v
oblasti vonkajších činností Únie.
Európsky parlament a jeho zasadania.
V Európskom parlamente zasadá pre obdobie 2009 - 2014 754 europoslancov.
O chod tejto inštitúcie sa stará približne 4000 zamestnancov administratívy.
Zaradenie a právomoci europoslancov
Takmer všetci europoslanci sú členmi jednej zo siedmich medzinárodných
politických frakcií na základe svojej politickej príslušnosti (alebo pôsobia ako
nezaradení). Vnútorná štruktúra frakcie sa značne líši od štruktúry väčšiny strán v
národných parlamentoch. Štatút europoslanca zakazuje imperatívny mandát, a
disciplína v rámci frakcie je podstatne voľnejšia, než u národných politických strán.
Často sa stáva, že národné delegácie a jednotliví europoslanci hlasujú v konkrétnych
otázkach proti svojej frakcii. Stanoviská frakcie ku konkrétnym otázkam vychádzajú z
diskusie v rámci frakcie, neurčuje ich vedenie strany. Názory jednotlivých
europoslancov tak môžu významne ovplyvniť politické rozhodovanie v rámci
Parlamentu.
Europoslanec má právo:

podať návrh rezolúcie;
5

podávať písomné otázky vedeniu Parlamentu, Európskej rade, Rade
ministrov a Komisii;

podávať pozmeňovacie návrhy ku ktorémukoľvek textu vo výboroch;

podávať vysvetlenie svojho hlasovania;

vznášať námietky.
Každodenná práca europoslanca
Jeden týždeň v mesiaci trávia europoslanci na plenárnom zasadnutí Parlamentu
v Štrasburgu, väčšinu zvyšných troch týždňov na zasadnutiach výborov, frakcií alebo
celého Parlamentu v Bruseli. Zároveň musia udržiavať kontakt so svojimi voličmi
doma. Život europoslanca charakterizuje večné cestovanie medzi Parlamentom
(respektíve oboma jeho sídlami), a svojím domácim volebným obvodom. Vo svojej
domácej krajine sa europoslanci stretávajú so zástupcami miestnych organizácií,
odborov, miestnymi a národnými politikmi, lobistami a podnikateľmi. Takmer všetkým
v ich práci pomáha jeden alebo viacero asistentov na ich rozličných pôsobiskách.
Keďže Európsky parlament má podstatne menej právomocí, než národné
parlamenty, europoslanci sú vo svojich domácich krajinách väčšinou menej známi a
vážení, než ich národní kolegovia.
Postavenie europoslancov
V súlade s protokolom o právach a imunitách Európskej únie chráni
europoslancov v ich domácej krajine rovnaká imunita, ako poslancov národného
parlamentu. V ostatných členských krajinách nesmie byť europoslanec zadržaný či
podliehať vyšetrovaniu, s výnimkou prípadov pristihnutia priamo pri páchaní trestného
činu. Túto imunitu môže zrušiť Európsky parlament na žiadosť príslušnej krajiny.
6
Postavenie europoslancov upravuje štatút, schválený v roku 2005, ktorý vnesie
viac rovnosti do odmeňovania a zjednotí právne postavenie poslancov zo všetkých
členských štátov EÚ. Všetci europoslanci budú od roku 2009 zarábať okolo 7 000 eur.
K ich platu sa pripočítavajú nielen ďalšie položky ako cestovné, diéty, náklady na
sťahovanie, asistentku a sekretariát, ale napríklad aj preplatenie jazykových kurzov2.
Toto množstvo ľudí sa každý mesiac sťahuje z Bruselu do Štrasburgu. Potrebujú
na to viac ako 25 nákladných áut. Táto maličkosť stojí ročne daňových poplatníkov
všetkých členských štátov EU približne 180.000.000 €.
Pritom budova kde parlament zasadá v Štrasburgu je počas celého mesiaca
prázdna. Ale jeden týždeň v mesiaci sa zaplní poslancami, pracovníkmi administratívy
a parlament po presťahovaní obrovského množstva dokumentov tu zasadá. Každý iba
trochu rozumný hospodár pochopí, že to je absurdné mrhanie prostriedkami a časom.
Ale v EU sú aj zástancovia tohto „sťahovacieho cirkusu“. Sú to hlavne Francúzi. O
tvrdošijnom stanovisku Francúzov sa Europoslanci mohli presvedčiť napríklad počas
rozhodovania o redukcii počtu plenárnych zasadnutí zo súčasných 12 na 11. Paríž sa
odvolal na Súdnom dvore a generálny advokát Paolo Megozzi v septembri 2012
navrhol, aby Súdny dvor rozhodnutie o znížení počtu rokovaní zrušil. Prečo je to pre
Francúzov také dôležité?
Z historického hľadiska bolo vybraté mesto Štrasburg ležiace na nemeckofrancúzskych hraniciach ako symbol povojnového zjednotenia Európy. Je preto asi
ťažké si predstaviť, žeby sa tohto miesta Francúzi vedeli vzdať a to nie iba pre
symboliku mieru medzi národmi.
Pre Bruselské sídlo ale hovorí bližšia infraštruktúra ostatných inštitúcií. Taktiež
modernejšie sídlo Európskeho parlamentu vybudované v Bruseli.
2
europskaunia.sk = http://www.europskaunia.sk/europoslanci
7
EP si uvedomuje toto mrhanie prostriedkami a podľa vyjadrenia z 29.10.2012
by chcel plán ako zrušiť toto večné sťahovanie. Europoslanci vyzvali preto členské štáty
k príprave plánu ako ukončiť sťahovanie zasadnutí medzi Bruselom a Štrasburgom.
Toto sťahovanie má tiež negatívny dopad na životné prostredie. Ročne sa počas presunu
vypustí do ovzdušia 19.000 ton CO2, čo zodpovedá 13.000 spiatočným letom medzi
Londýnom a New Yorkom.
Poslanci sa ale nevedia dohodnúť ktoré zo sídiel by malo byť vlastne zrušené.
Viacerí sa z historického hľadiska prikláňajú k budove v Štrasburgu. Táto vraj
symbolizuje okrem iného zmierenie a demokraciu. Iní poslanci zas preferujú Brusel pre
jeho lepšiu previazanosť a modernejšiu infraštruktúru. Tuto tí prví poslanci ale
namietajú, že Brusel je iba symbolom byrokracie v EU.
Veľké otázniky pri rozhodovaní ktoré sídlo zrušiť vyvolávajú aj starosti ako
využiť budovu, ktorá by sa mala prestať využívať pre potreby EP. V Štrasburgu je táto
budova fakticky tri štvrtiny každého mesiaca prázdna a jej údržba v tom čase stojí
nemalé prostriedky. Objavili sa návrhy, že by túto budovu bolo možné využiť pre
potreby Súdneho dvor EU. Tým by sa pridal k dvom inštitúciám mimo štruktúry EÚ Rade Európy a Európskemu súdu pre ľudské práva. Padli aj iné návrhy. Napríklad
umiestniť tu novú univerzitu alebo výskumnú inštitúciu.
Bruselská budova by zasa podľa názoru niektorých poslancov bola ľahko
použiteľná niektorou z mnohých inštitúcií sídliacich v Bruseli. Nech sa však poslanci
a vlády rozhodnú akokoľvek, je potrebné tomuto mrhaniu peňazí daňových poplatníkov
urobiť rázny koniec.
Sídlo Európskeho parlamentu sa môže zmeniť len na základe jednohlasného
rozhodnutia Rady ministrov. Parlament však podľa Lisabonskej zmluvy môže túto
zmenu iniciovať3.
3
Euractiv.sk = http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/ep-chce-plan-ako-zrusit-svoje-stahovanie-020213
8
Môj osobný názor na myšlienku spoločnej Európskej únie a jej inštitúcie je, že
je to umelo vytvorený projekt. Tento projekt mal možno na začiatku, z historického
hľadiska, dobrú myšlienku pre vznik. Po dvoch hrozných vojnách a po povojnovom
rozdelení krajín Európy pod vplyv víťazných mocností vznikla železná opona a Európa
bola na dlhú dobu rozdelená na dva proti sebe postavené, politicky aj ekonomicky inak
orientované tábory. Myšlienka spojiť sily a vytvoriť jednotnú Európu a tým vytvoriť
silný, svetovo uznávaný blok, kde by bol voľný pohyb občanov a tovaru je iste hodná
pochvaly. Bohužiaľ ale bola a je táto myšlienka často šitá horúcou ihlou. Myslím tým,
že mnohé rozhodnutia boli prijaté predčasne a bez dôkladného zváženia možných
dôsledkov. Jednou z takto predčasne prijatých myšlienok je spoločná mena. Hoci
mnohým výrazne uľahčuje život, predsa len bola prijatá v historicky aj ekonomicky inak
sa vyvíjaných krajinách. Toto spôsobilo a doteraz aj spôsobuje nerovnomerné
rozloženie ekonomického potenciálu spoločnej Európskej únie. Stále tu je obrovský
rozdiel medzi kúpnou silou „starých západných“ štátov a „nových východných“ štátov
Únie. Nie je to iba rozdiel v kúpnej sile ale aj v cene za prácu. Tú istú prácu, často
vykonávanú na tej istej alebo aj lepšej kvalitatívnej úrovni, nemajú pracovníci z „nových
východných“ štátov zaplatenú rovnako ako zamestnanci v „starých západných“ štátoch.
Z tohto plynie aj množstvo kapitálu, ktoré je v starých západných štátoch a ktorý je
investovaný vo východných štátoch, nie s úmyslom vyrovnať celú EU na rovnakú
platformu, ale samozrejme s úmyslom kapitál zveľadiť s čo najväčším ziskom.
Európske
inštitúcie,
ktoré
sú
podľa
môjho
názoru
abnormálne
prebyrokratizované, nie sú schopné svojím konaním ani vo výhľade desiatok rokov
znížiť náklady na svoju činnosť a ani prijať také rozhodnutia, aby sa všetky štáty EU
dostali na aspoň približne rovnakú úroveň. Obrovské množstvo rozdielnych politických
a hlavne ekonomických záujmových skupín, ktoré v pozadí lobizmom ovplyvňujú
rozhodovania v Európskom parlamente vlastne znemožňujú aby boli prijaté také dohody
a riešenia, ktoré by viedli ku konečným jednoduchým a efektívnym riešeniam.
Z historického hľadiska sa stačí pozrieť na vývoj jednotlivých krajín v Európe. Kto
s kým v histórii sústavne bojoval o presadenie svojho vplyvu. Pri tomto pohľade do
histórie by sa nám začali zobrazovať jasnejšie súvislosti prečo mnohokrát poslanci
9
rozhodujú tak ako rozhodujú. Koho záujmy vlastne obhajujú. Kto pomocou bankového
sektoru pomaly ale iste ovplyvňoval dianie v Európe a sústavne ho aj ovplyvňuje. Ako
povedali mnohí múdri ľudia v minulosti. „Stačí sledovať toky peňazí a to kto tieto toky
ovláda.“ Aj momentálna kríza v EU ale aj na celom svete nie je ničím iným ako
logickým vyústením nesprávne prijatých rozhodnutí zo strany exekutív najmocnejších
štátov a abnormálnym pumpovaním peňazí do ekonomiky. Banky, ktoré sú väčšinou
v rukách niekoľkých súkromných osôb, svojou činnosťou priamo vyvíjajú tlak na vznik
zadlženosti štátov a potom pomocou tohto umelo vzniknutého dlhu nútia štáty aj celé
spoločenstvá k prijímaniu často nesprávnych rozhodnutí. Mnohokrát je to pre to, že tí,
ktorí by mali rozhodovať v prospech všetkých občanov, hája záujmy bankárov, pretože
sú sami na ich ziskoch priamo alebo nepriamo zainteresovaní. Ak by občania všetkých
a nie iba európskych štátov pochopili ako sú v tomto svete momentálne tvorené peniaze
v bankách, tak by to viedlo k celosvetovej revolúcii na konci ktorej by asi bol nový
systém chápania hodnôt. Momentálny stav vyhovuje iba úzkej skupine ovládajúcej
bankový sektor a cez tento ovládajúcej v konečnom dôsledku celý svet. Stačí sa pozrieť
po celom svete je príkladov na moje tvrdenie nespočetne mnoho. Pomocou pôžičiek
umelo zadlžiť krajinu až do takej fázy aby nebolo východiska a potom v rámci bankrotu
alebo takzvanej konsolidácie za lacný peniaz zmocniť sa najvýnosnejších strategických
zdrojov. Tieto kroky robí v Amerike FED (súkromná banka vydávajúca americké
peniaze). Na svetovej úrovni to robí MMF. Na európskej úrovni to robí ECB. Stačí si
všimnúť ako a prečo existuje úrok a ako sa „rodia“ peniaze.
Európsky parlament je momentálne zložený z viac ako 750 poslancov. Títo
poslanci zastupujú samozrejme svoje krajiny a ich záujmy. Ale pri mesačnom plate
okolo 7000€ aj hlavne svoje vlastné záujmy. Je viac ako nemysliteľné aby sa takýto
moloch jednoducho zhodol aby sa prostriedky všetkých daňových poplatníkov
vynakladali ekonomicky a na prospech všetkých. Nehovoriac o tom, že napríklad vyššie
spomínané sťahovanie EP každý mesiac niekomu tiež vyhovuje. Stojí to nemalé peniaze
a niekto má z tohto istý mesačný biznis. Takýchto a podobných príkladov mrhania
spoločnými peniazmi by sme v rôznych európskych inštitúciách našli iste viac. Pritom
by často pri rozhodovaní stačilo zapojiť takzvaný sedliacky rozum alebo aby sa všetci
10
rozhodujúci zamysleli nad tým, či by aj svoje vlastné peniaze dávali tak ľahko na mnohé
nezmyselné projekty.
Mne osobne sa veľmi páčilo ako si so svojimi problémami poradili na Islande.
Bohužiaľ nikde sa o tom verejne nepíše nakoľko nie je v záujme bankárov aby celý svet
v čase globalizácie videl, že je možné problémy riešiť aj inak ako sa to páči úzkej
skupinke vlastniacej v skutočnosti majetky, pôdu a prostriedky skoro celého sveta.
Pokiaľ si volení zástupcovia neuvedomia, že majú zastupovať záujmy všetkých
občanov a nie iba svoje vlastné, prípadne záujmy ich sponzorov, nikdy nebude v únii
kľud a prospech pre všetkých. Samozrejme aj voliči, hlavne oni, si musia uvedomiť kto,
ako a prečo ich ovláda. Koho chcú aby ich viedol k úspechu. Komu dávajú moc nad
sebou rozhodovať. Ako je vytvorený právny rámec. Prečo sa všetky zákony nevytvárajú
jednoznačne a jednoducho, tak aby ich nebolo možné obchádzať. Komu to vyhovuje, že
sa tu tvoria skupiny ľudí, u ktorých sa koncentruje moc a peniaze a na druhej strane
rastie stále viac obrovská skupina ľudí žijúcich zo dňa na deň bez perspektívy na lepší
život. Sústavne sú ľudia zahlcovaní bezduchými informáciami, nič neprinášajúcimi
seriálmi v masmédiách, ktoré ovládajú tí istí ľudia vlastniaci banky a väčšinu zdrojov
na planéte. Podľa všetkého pokiaľ sa ľudia nespamätajú budú kroky tejto takzvanej elity
viesť k jedinému cieľu. Vzniku jednotnej svetovej vlády s jednotnou menou
a jednotným centrom moci. Vznik čiastkových cieľov (Európska únia, Ázijská únia,
zjednocovanie južnej a severnej časti Ameriky) vedie jasne ku postupnému vzniku
takzvaného „Nového svetového poriadku“.
11
Zoznam bibliografických odkazov:
europa.eu [online] Dostupné na internete
http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/index_sk.htm , Inštitúcie a iné orgány EÚ
europskaunia.sk [online] Dostupné na internete
http://www.europskaunia.sk/europoslanci , Europoslanci
euractiv.sk [online] Dostupné na internete
http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/ep-chce-plan-ako-zrusit-svoje-stahovanie020213 , EP chce plán ako zrušiť svoje sťahovanie
12
Download

paneurópska vysoká škola fakulta práva eú a mrhanie peniazmi