Spracovateľ : Ing. arch. Peter Hajtáš, A.P.H. ateliér, Kpt. Nálepku 5, 080 01 Prešov
Obstarávateľ : Obec Krivany, Obecný úrad v Krivanoch, Záhradná 46, 082 71 Krivany
Odborne spôsobilá osoba na obstarávanie ÚPN : Ing. Stanislav Imrich, 082 36 Šindliar 138
NÁVRH RIEŠENIA
Územného plánu obce Krivany
A. TEXTOVÁ ČASŤ
Tento dokument bol vytvorený s finančnou pomocou európskej únie.
2
Prešov 05/2008
Obsah :
A. 1 Základné údaje
1.1 Hlavné cieľe riešenia a problémy, ktoré územný plán rieši .........................................................................
3
1.2 Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu obce ………………………………………..………………….…
4
1.3 Údaje o súlade riešenia územia so zadaním a súborným stanoviskom z prerokovania konceptu ..……...
4
A. 2 Riešenie územného plánu obce
2.1 Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis .............................................................................
5
2.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí nadradenej územnoplánovacej dokumentácie ……….
10
2.3 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce ..........................................
16
2.4 Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy ………………………………………………………………….
20
2.5 Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania …………………………………………………..
21
2.6 Návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkcii ……………………………….…..
25
2.7 Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, výroby a rekreácie ……...
25
2.8 Vymedzenie zastavaného územia obce ……………………………………………………………………..….
28
2.9 Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území …………………………………………………………
28
2.10 Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami …………….……
30
2.11 Návrh ochrany prírody a tvorby, vrátane prvkov územného systému ekologickej stability …………….…
32
2.12 Návrh verejného dopravného a technického vybavenia územia ………………………………………….….
42
2.13 Koncepcia starostlivosti o životné prostredie ............................................................................................
52
2.14 Vymedzenie a vyznačenie prieskum. území, chrán. ložiskových území a dobývacích priestorov ……..… 57
2.15 Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu …………………………………………………………..
58
2.16 Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu .......................
58
2.17 Hodnotenie navrhovaného riešenia …………………………………………………………………………….
59
2.18 Návrh záväznej časti ………………………………………………………………………………………………
60
3
A. 1 Základné údaje
1.1 Hlavné cieľe riešenia a problémy, ktoré územný plán rieši
1.1 Údaje o obstarávateľovi a spracovateľovi
Názov:
Obstarávateľ:
Osoba spôsobilá na obstarávanie:
Spracovateľ dokumentácie :
Riešiteľský kolektív :
Hlavný riešiteľ
Urbanizmus
Doprava
Vodné hospodárstvo
Elektrická energia
Telekomunikácie
Plyn
Územný plán obce Krivany – návrh riešenia - čistopis
obec Krivany
Ing. Stanislav Imrich, 082 36 Šindliar 138,
Ing. arch. Peter Hajtáš - autorizovaný architekt
A.P.H. ateliér, Kpt. Nálepku 5, 080 01 Prešov
IČO :32923112, DIČ: 1020755197
Ing. arch. Peter Hajtáš
Ing. arch. Alena Hajtášová
Ing. arch. Peter Hajtáš
Ing. arch. Alena Hajtášová
Ing. arch. Monika Balarová
Ing. František Tomko
Ing. Marián Pekarovič
ing. Marián Miškanin
Ivanka Mikušová
Ing. Jozef Schlosser
1.1.2 Dôvody pre obstaranie územného plánu
Dôvodom pre obstaranie Územného plánu obce Krivany je potreba získania základného nástroja územného
rozvoja a starostlivosti o životné prostredie obce, ktorý bude komplexne riešiť priestorové usporiadanie a funkčné
využívanie územia, zosúlaďovať záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú
stabilitu a ustanovovať regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia.
1.1.3 Hlavné ciele riešenia
Hlavným cieľom územného plánu obce bude zabezpečenie územných a technických podmienok pre ďalší
rozvoj obce a jeho záujmového územia až do roku 2030.
Hlavné dôvody pre obstaranie územného plánu :
•
zabezpečenie ďalšieho rozvoja a bezkolízneho fungovania obce a jeho funkcie v rámci osídlenia kraja
vytypovaním a schválením najvhodnejších rozvojových plôch, určením koncepcie usporiadania obce,
•
získanie právne záväzného dokumentu, usmerňujúceho rozvoj obce na základe odborných kritérií a dohody
všetkých zainteresovaných (občanov obce, obecnej samosprávy, a pod.),
•
stanovenie zásad funkčného využitia plôch obce tak, aby nedochádzalo k nežiadúcim kolíziám jednotlivých funkcií,
•
stanovenie limitov využitia plôch katastrálneho územia v súlade s prírodnými danosťami a potrebou vytvoriť
podmienky pre trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného
dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny, dosiahnutie a udržanie ekologickej stability,
4
•
stanovenie regulatívov, zabezpečujúcich vytváranie harmonického prostredia v obci a vo voľnej krajine,
•
vzájomná koordinácia činností v území, zabezpečujúca účelné a perspektívne vynakladanie prostriedkov na
technickú infraštruktúru,
•
vytvorenie ponuky využiteľných voľných plôch, napomáhajúcej rozvoju všetkých funkcií,
•
riešenie optimálneho spôsobu využitia a usporiadania územia v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja a
únosnosti územia
•
koordinovanie záujmov v krajine
•
regulácia a koordinovanie investičných činnosti a záujmov
•
zabezpečenie ochrany kultúrneho dedičstva a prírodných hodnôt
•
dobudovanie verejnej dopravnej, občianskej a technickej vybavenosti obce
•
stanovenie plôch pre verejnoprospešné stavby
•
návrh funkčného a priestorového rozvoja obce
•
pokrytie potreby dostavby a rozšírenia bytovej výstavby,
•
vytvorenie priestorov pre rozvoj cestovného ruchu
•
korekcia polôh nadradených cestných ťahov – preložka cesty III. triedy vo vzťahu k zastavanému územiu obce.
•
riešenie protipovodňových opatrní
1.2 Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu obce
Obec Krivany dosiaľ nemala spracovaný územný plán obce.
1.3 Údaje o súlade riešenia územia so zadaním a súborným stanoviskom z prerokovania
konceptu
V roku 2007 obec Krivany začala obstarávanie územného plánu obce. Po prípravných prácach boli v júli 2007
vypracované Prieskumy a rozbory pre Územný plán obce Krivany. Ich súčasťou je aj Krajinnoekologický plán.
V septembri 2007 bolo vypracované Zadanie pre ÚPN obce Krivany. Po zapracovaní pripomienok dotknutých
organizácii a správcov sieti, fyzických a právnických osôb bolo dňa 11.1.2008 Zadanie schválené Obecným
zastupiteľstvom v Krivanoch (č. uznesenia 108/2008). Koncept riešenia je vypracovaný na základe schváleného
Zadania a zohľadňuje všetky pripomienky, podnety a známe zámery v riešenom území. Navrhované riešenie ÚPN
obce Krivany je v súlade so schváleným zadaním a súborným stanoviskom z prerokovania konceptu v zmysle zákona
č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení a vykonávacej vyhlášky č.55/2001 o
územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a je vypracované podľa aktuálného Metodického
usmernenia obstarania a spracovania územného plánu obce, vydaného MŽP SR Bratislava 2001.
Podklady použité pri spracovaní tejto dokumentácie :
Zadanie pre vypracovanie ÚPN-O Krivany (9/2007, ing. arch. Peter Hajtáš), schválené Obecným zastupiteľstvom
v Krivanoch dňa 11.1.2008.
Vyhodnotenie pripomienok k návrhu zadania pre ÚPN-O Krivany (10-11/2007)
Prieskumy a rozbory pre ÚPN-O Krivany (ing. arch. Peter Hajtáš, 7/2007)
Krajinno-ekologický plán pre ÚPN-O Krivany (ing. Peter Chomjak a kol., 7/2007)
Prípravné práce pre ÚPN-O Krivany
Koncept riešenia ÚPN-O Krivany (ing. arch. Peter Hajtáš, 01/2008)
Vyhodnotenie pripomienok ku konceptu riešenia ÚPN-O Krivany (01-02/2008)
Vyhodnotenie pripomienok z prerokovania návrhu riešenia ÚPN-O Krivany (03-04/2008)
5
digitálna mapa ROEP vo formáte VGI trasformovaná do formátu .dwg
digitalna základná mapa Slovenska v mierke 1:25 000
Skenované mapové podklady vo formáte JPG, následne prekresľované do formátu .dwg
Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce z roku 2005
konzultácie s organizáciami a správcami sietí
Atlas inžinierskogeologických máp SSR 1: 200 000. GÚDŠ Bratislava, 1988, 1989
Atlas krajiny Slovenskej republiky. 1. vydanie. MŽP SR, SAŽP, 2002
Atlas Slovenskej socialistickej republiky. SAV Bratislava, 1982
Atlas reprezentatívnych geoekosystémov Slovenska, SAV, MŽP SR, MŠ SR, Bratioslava 2006
Ekologické siete v SR, Medzinárodná konferencia a seminár „Integrated development of ecological network“
o implementácii územných systémov ekologickej stability, DLG Government Service for Land and Water
Management, The Netherlands, Budapešť, Burda P., 2006
Geologická mapa a Vysvetlivky ku geologickej mape Braniska a Čiernej hory 1: 50 000. Regionálne geologické
mapy Slovenska, GS SR, Bratislava, 1997
Geologická mapa a Vysvetlivky ku geologickej mape Popradskej kotliny, Hornádskej kotliny, Levočských vrchov,
Spišsko-šarišského medzihoria, Bachurne a Šarišskej vrchoviny 1: 50 000. Regionálne geologické mapy
Slovenska, GS SR, Bratislava, 1999
Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Slovenská kartografia Bratislava, 1986
Geobotanická mapa ČSSR – Slovenská socialistická republika. Michalko a kol., VEDA - Vydavateľstvo SAV,
Bratislava, 1986
Hydrologická ročenka - Povrchové vody 2000. SHMÚ Bratislava, 2001
Hydroekologický plán povodia Hornádu. MŽP SR, SHMÚ Bratislava, 2002
Metodické pokyny na vypracovanie projektov regionálnych ÚSES a miestnych ÚSES, Združenie Krajina 21 a MŽP
SR, Bratislava, 2000.
Nerastné suroviny Slovenskej republiky. MŽP SR, ŠGÚDŠ, 2001
Poloprírodné lúky a pasienky – jeden z faktorov trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárskej krajiny, Ružičková,
Hlelena, Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava, Acta Environmentalica UC, 1997
Priemet environmentálnych ukazovateľov do územného rozvoja, Burda P., Zborník z konferencie Progresívne
trendy priestorového plánovania, SKŽP - SUÚRA, Zvolen – Banská Bystrica, 1992
Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR Banská Bystrica, 2005.
Príručka pre používanie máp bonitovaných pôdno – ekologických jednotiek. Tretie upravené vydanie. VÚPÚ
Bratislava, 1996
Realizácia modelových prvkov ÚSES v poľnohospodárskej krajine, Izakovičová, Z., Štefunková D., Ústav krajinnej
ekológie SAV Bratislava, 2004
Regionálny ÚSES okresu Prešov, Ekoland s.r.o., Prešov, 1994
Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Slovenskej republike 2001. SHMÚ
Bratislava, 2002
Správa o stave životného prostredia Prešovského kraja k 31.12.1997. SAŽP, 1998
Správa o stave životného prostredia Prešovského kraja k roku 2002. SAŽP, 2004
Súpis pamiatok na Slovensku, Obzor, Bratislava 1968
ÚPN VÚC Prešovského kraja v platnom znení
Vitajte v Prešovskom kraji. Úrad Prešovského samosprávneho kraja
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Vydavateľstvo SAV Bratislava, 1977
Vplyv zmeny klímy na zložky životného prostredia, MŽP SR, Bratislava Podklady k strategickému dokumentu
pripravené v spolupráci so Slovenským hydrometeorologickým ústavom a LARIVE Slovakia, s. r. o., 2006
www- stránky Štatistického úradu SR
www- stránky MŽP SR
www- stránky MH SR
www- stránky SAŽP
www- stránky SHMÚ
zborníky Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava
projektové dokumentácie a architektonické štúdie vypracované pre obec Krivany spracované do termínu začatia
spracovania prieskumov a rozborov
6
A. 2 Riešenie územného plánu obce
2.1 Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis
Riešené územie je vymedzené hranicou katastra obce Krivany.
Plošná bilancia územia obce Krivany :
Celková plocha katastra - 1886 ha
Plocha zastavaného územia - 75,9124 ha
Geografický opis
Riešené územie obce Krivany leží na hornom toku rieky Torysa, na okraji jej alúvia na južnom úpätí horského
hrebeňa Hromovca, ktorý dominuje v krajinnej scenérii severnej časti katastra. Smerom na západ sa cez rovinatý terén
nivy Torysy otvára pohľad na východné svahy Levočských vrchov, ktorých zalesnené úboče a vrcholové polohy
vytvárajú charakteristický obraz tejto časti Šariša na hranici so Spišom. Na predpolí Levočských vrchov podobne ako
na juhu sa vypínajúceho vrchu Homôľka 800,3 m n. m. (súčasť Bachurne) sa striedajú v štruktúre krajiny orné pôdy s
trvalými trávnatými porastami lokálne s výskytom nelesnej drevinovej vegetácie (NDV). NDV je často sústredená do
líniových foriem (brehové porasty a sprievodná vegetácia vodných tokov, sprievodná vegetácia komunikácií, terénne
hrany a odtokové línie na svahoch, strmé polohy svahov a pod.), miestami však vytvára aj plošne rozsiahlejšie
asociácie, ktoré sa dnes rozširujú v dôsledku útlmu intenzity využívania poľnohospodárskej pôdy.
Významným krajinným fenoménom severnej polovice katastra Krivan je výskyt tiahlych chrbtov zhruba SZ - JV
priebehu, ktoré majú charakteristický trojuholníkový zvislý prierez a pomerne rovnomerný a hladký sklon svahov s
minimálnymi deformáciami. Jednotlivé chrbty sú oddelené úzkou nivou s vodnými tokmi, kde sa vyskytuje NDV ako
súčasť brehových porastov, ktoré spájajú nivu Torysy s lesnými komplexmi Hromovca.
Do scenérie krajiny významne v juhovýchodnej časti katastra Krivan zasiahla výstavba železničnej trate
Prešov – Plaveč, ktorá cez komplex násypov a výkopov prekonáva výškový rozdiel a prechádza cez hrebeň Hromovca
severným smerom do údolia rieky Poprad.
Prírodné podmienky
Geológia, geomorfológia, klimatológia, hydrogeológia a pedológia
Katastrálne územie obce Krivany leží v území budovanom súvrstviami vnútrokarpatského paleogénu, ktoré sú
v menšej alebo väčšej miere prekryté kvartérnymi sedimentmi, najmä v alúviu rieky Torysa.
Geologická stavba katastra je značne monotónna a tvoria ju prevažne horniny hutianskeho súvrstvia (ílovce,
ílosiltovce v absolútnej prevahe nad nevápnitými pieskovcami). V severnej a severovýchodnej časti katastra vystupujú
šambronské vrstvy (drobnorytmický flyš alebo ílovce v prevahe nad pieskovcami a s výskytom decimetrových až
maximálne 10 m hrubých polôh polymiktných zlepencov), ktoré budujú tzv. hromošsko-šambronský chrbát a chápu sa
ako hruboklastická proximálna fácia vyvinutá vnútri hutianskeho súvrstvia.
Hutianske súvrstvie je tvorené desiatky až stovky metrov hrubým komplexom premenlivo vápnitých ílovcov,
ílovcami s lamínami siltovcov alebo ílosiltovcov, ktoré sú vo výraznej prevahe nad tenkými, niekoľko cm až dm hrubými
lavicami prevažne jemnozrnných, homogénne zvrstvených pieskovcov, polohami pelokarbonátov alebo do 50 cm
hrubými lavicami jemnozrnných polymiktných zlepencov.
Paleogénne súvrstvia sú zväčša pokryté kvartérnymi sedimentmi (v riešenom území ich predstavujú prevažne
deluviálne, fluviálne, v malej miere aj proluviálne sedimenty). V južnej polovici katastra sa v smere Z – V tiahne údolie
rieky Torysy, ktorého aluviálna niva je tvorená fluviálnymi nivnými sedimentmi (prevažne hlinité alebo hlinito-štrkovité),
tvoriacimi pokryv štrkového súvrstvia dnovej akumulácie alebo samostatnú výplň dna dolín. Úpätie doliny rieky Torysa
je pokryté prevažne svahovinami vcelku (spravidla ide o zmes svahovín a sutín, od kamenitých, piesčito-kamenitých a
piesčitých cez hlinito-kamenité a hlinito-piesčité až po výlučne hlinité), lokálne sa vyskytujú štrkové terasy.
7
Z hľadiska inžinierskogeologickej rajonizácie prevažuje v severnej časti katastra rajón pieskovcovozlepencových hornín, v strednej a južnej časti katastra rajón flyšoidných hornín, cez ktorý sa tiahne široký pruh nivy
rieky Torysa tvorený rajónom údolných riečnych náplavov a rajónom náplavov terasových stupňov.
V riešenom území je diagnostikované nízke radónové riziko prevažne v juhozápadnej polovici katastra,
stredné radónové riziko je diagnostikované v severovýchodnej polovici katastra obce Krivany.
Geomorfológia
Riešené územie po geomorfologickej stránke spadá do subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty, do oblasti
Podhôľno-magurskej, do celku Spišsko-šarišské medzihorie a podcelkov: Šarišské podolie (prevažná časť územia v
južnej a juhozápadnej časti katastra) a Hromovec (severná a severovýchodná časť katastra).
Uvedené členenie je podmienené geologickou stavbou, vývinom reliéfu v závislosti od tektonického vývoja a
odolnosti zvetrávania horninových komplexov a vodopriepustnosti súvrství budujúcich riešené územie.
Geologická stavba v rozhodujúcej miere modifikuje aj morfologické a morfometrické pomery v riešenom území
a základné typy erózno-denudačného reliéfu. Jeho južná polovica s údolím rieky Torysa sa vyznačuje hladšie
modelovaným pahorkatinovým (silne členité pahorkatiny), až vrchovinovým (stredne členité vrchoviny) reliéfom so
zarezanými dolinami vodných tokov s úzkou údolnou nivou a sklonmi svahov zväčša do 7 o. Naproti tomu severná
polovica katastrálneho územia má výrazne členitejší vrchovinový (veľmi silne členité vrchoviny) reliéf, pričom veľká
časť tohto územia má sklony nad 12 o. Pre severnú polovicu katastra sú typické doliny tvaru „V“ spájajúce alúvium
Torysy s hrebeňom Hromovca. Nadmorská výška katastra Krivany sa pohybuje od cca 390 m n. m. (juhovýchod
katastra pri vodnom toku Torysa) do asi 750 m n. m. (v severozápadnej časti katastra v oblasti kóty Demianka (788,9
m n. m.).
V riešenom území prevládajú fluviálne a stráňové procesy, z ktorých dominuje výmoľová a plošná vodná
erózia na poľnohospodárskej pôde. V malej miere sa uplatňujú aj zosuvné procesy a abrázia brehov vodných tokov
ako jeden z významných dynamických prejavov svahovej modelácie. Fluviálne procesy sú za normálnych podmienok
obmedzené len na korytá vodných tokov, počas povodní môžu výrazným spôsobom prispieť k zmenám reliéfu vo
väčšom rozsahu. Medzi vybrané tvary reliéfu môžeme v katastri obce Krivany nájsť štruktúrne chrbty bez výraznej
asymetrie, morfologicky výrazné stráne na tektonických poruchách, hlboké V doliny bez nivy alebo so slabo vyvinutou
nivou.
Klimatológia
Zrážky
Z hľadiska výskytu hmiel patrí predmetné katastrálne územie Krivany: severná časť do oblasti zníženého
výskytu hmiel – podhorské až horské svahové polohy (s priemerným počtom dní s hmlou pohybujúcim sa v intervale od
20 do 50 dní) a vrcholové polohy Hromovca do oblasti horských advektívnych hmiel (s priemerným počtom dní s hmlou
pohybujúcim sa v intervale od 70 do 300 dní). Južná časť s údolím Torysy patrí do kategórie údolia horských potokov
(s priemerným počtom dní s hmlou pohybujúcim sa v intervale od 50 do 60 dní).
Priemerný ročný počet dní s celodenným vykurovaním sa vo vymedzenom riešenom území pohyboval od 240
do 280 dní.
Priamo v obci Krivany sa nenachádza zrážkomerná stanica. Pre ilustráciu zrážkových pomerov v širšom
dotknutom území uvádzame i údaje zo zrážkomerných staníc v meste Lipany a v obci Torysky, lokalizovaných
v relatívnej blízkosti od samotnej obce Krivany.
Priemerné mesačné (ročné) úhrny zrážok a úhrny letného polroku v mm (1951 – 1980)
Zrážkomerná stanica
Lipany
Torysky
I
II
III
IV
V
VI
VII
VIII
IX
X
XI
XII
Rok
Letný
polrok
32
34
30
32
28
30
45
50
65
79
91
107
88
95
75
86
43
55
39
48
40
46
35
39
611
407
700
472
Zdroj: SHMÚ
Teploty
Širšie dotknuté územie možno na základe klimatických charakteristík zaradiť do mierne teplej klimatickej
oblasti reprezentovanej mierne teplým, vlhkým vrchovinovým okrskom M6. Vrcholové horské polohy hrebeňov
Bachurne, Hromovca a Levočských vrchov sa radia do chladnej oblasti reprezentovanej mierne chladným okrskom C1
(Atlas krajiny SR, 2002).
8
Priemerné mesačné (ročné) teploty vzduchu ( 0C) a za vegetačné obdobie (1951 – 1980)
Stanica
I
II
III
IV
V
VI
VII VIII
IX
X
XI
XII
Sabinov
Spišské
Vlachy
-4,1
-5,3
-1,9
-2,8
2,3
1,7
8,3
7,3
13,2 16,7 17,9 17,2 13,2
12,2 15,8 17,1 16,3 12,4
7,9
7,2
3,0
2,2
-1,6
-2,5
Rok
IV– IX
7,7
6,8
14,4
13,5
Zdroj: SHMÚ
Veternosť
Z hľadiska zaťaženia územia prízemnými inverziami patrí širšie dotknuté územie medzi mierne inverzné
polohy plošne zahŕňajúce predovšetkým Bachureň, Hromovec a Levočské vrch. Spišsko-šarišské medzihorie radíme
medzi priemerne inverzné polohy. V prípade dotknutého územia je určujúcim faktorom veterných pomerov
predovšetkým Z – V priebeh údolia rieky Torysa a V – Z orientácia hlavných hrebeňov pohoria Bachureň, južného
okraja pohoria Čergov a severného okraja pohoria Branisko. Z údajov prezentovaných v nasledujúcej tabuľke za
najbližšie klimatické stanice Prešov a Poprad sú zrejmé dominantné vetry severných a západných smerov, pričom
v porovnaní s inými oblasťami Slovenska má oblasť širšieho okolia Prešova pomerne nízke % bezvetria. Široké údolie
vodného toku Torysa vytvára možnosti pre dlhodobejšie stagnácie chladného vzduchu a podmienky pre tvorbu
prízemných mrazov. Inverzné polohy sú v nízko položených miestach najmä v okolí vodných tokov. Na ich formovaní
sa podieľajú stekavé prúdy chladného vzduchu, najmä z okolitých svahov Levočských vrchov, Hromovca a Bachurne.
Tab.: Početnosť smerov vetra v % v klimatických staniciach Prešov a Poprad za roky 1961 – 1970
Smer vetra/stanica:
S
SV
V
JV
J
JZ
Z
SZ
Bezvetrie
Prešov
23
13
2
10
19
5
2
18
10
Poprad
2
7
5
6
5
12
26
2
35
Zdroj: SHMÚ
Tab.: Priemerná rýchlosť vetra v klimatickej stanici Prešov v m.s-1 za roky 1961 – 1970
smer vetra
S
SV
V
JV
J
JZ
Z
rýchlosť vetra v m.s-1
3,8
3,6
2,5
4,4
4,3
3,2
2,4
SZ
3,3
Bezvetrie
Zdroj: SHMÚ
Hydrológia a hydrogeológia
Hydrologickou kostrou riešeného územia je rieka Torysa pretekajúci stredom katastra Krivany Z - V smerom,
do ktorej sa vlieva niekoľko jej ľavostranných prítokov južne od zastavaného územia obce Krivany. Samotné riešené
územie (jeho severná a stredná časť) je odvodňované vodnými tokmi (od západu na východ): Lačnov, Kriviansky
potok, Putnov, Ronovčík (ten tvorí aj časť východnej hranice k.ú. Krivany s K.ú. Lipany).
Územie obce Krivany je budované súvrstviami centrálnokarpatského paleogénu, ktoré predstavujú
z hydrogeologického hľadiska málo zvodnelú a neperspektívnu oblasť.
V paleogénnych sedimentoch sú druhy litologicky odlišných súvrství s rôznym stupňom zvodnenia:
- vysoko zvodnené kvartérne sedimenty (štrky a piesky) alúvia rieky Torysa..
- stredne zvodnené sedimenty pieskovcového súvrstvia, kde obeh podzemnej vody sa viaže najmä na zónu
zvetrávania a čiastočne na poruchové zóny. Súvrstvie je odvodňované spravidla sutinovými prameňmi s plytkým
obehom, ktorých výdatnosť je závislá od zrážok. Predstavuje územie v severnej časti katastra (oblasť Hromovca).
- nízko zvodnené sedimenty predstavujú prechodné pieskovcové a pieskovcovo-ílovcové súvrstvia, kde je obeh
podzemnej vody v dôsledku cyklického striedania pieskovcov a ílovcov obmedzený. Súvrstvie odvodňujú prevažne
druhotné sutinové pramene s nízkou výdatnosťou. Predstavujú prevažnú časť riešeného územia.
- veľmi nízko zvodnené sedimenty ílovcového súvrstvia sa vyznačujú nepatrnou priepustnosťou. Ílovcovo-hlinitý
pokryv obmedzuje infiltráciu zrážkových vôd. Súvrstvie sa vyznačuje veľmi nízkym stupňom zvodnenia a plytkým
obehom podzemných vôd v zóne zvetrávania. Nachádza sa v strednej a južnej časti katastra.
Z kvartérnych sedimentov patria na vnútrokarpatskom paleogéne k najvýznamnejším hydrogeologickým
kolektorom fluviálne piesčité štrky dnovej výplne vodných tokov (Torysa, Lačnovský potok, Kriviansky potok, Putnov,
Ronovčík). Ich výdatnosť je však veľmi podmienená hlinitou a ílovitou prímesou.
9
V rámci riešeného územia obce Krivany nachádzame jeden hydrogeologický rajón QP 120 Paleogén Spišskošarišského medzihoria, Bachurne a Šarišskej vrchoviny v povodí Torysy. Susediaci hydrogeologický rajón P 119
Paleogén Levočských vrchov zasahuje svojím východným okrajom na západ od hranice katastra obce Krivany.
Určujúcim typom priepustnosti na území predmetných hydrogeologických rajónov je puklinová priepustnosť, v alúviu
Torysy medzizrnová priepustnosť.
Využiteľné množstvá podzemných vôd sa v hydrogeologickom rajóne QP 120 Paleogén Spišsko-šarišského
medzihoria, Bachurne a Šarišskej vrchoviny v povodí Torysy sa pohybujú v intervale do 0,20 l.s-1.km-2, v alúviu Torysy
v intervale 5,00 do 9,99 l.s-1.km-2. V hydrogeologickom rajóne P 119 Paleogén Levočských vrchov sa pohybujú
v intervale od 1,00 do 1,99 l.s-1.km-2.
Pedológia
V riešenom území sa z pôdnych typov vyskytujú prevažne kambizeme modálne kyslé a kambizeme
podzolové, sprievodné podzoly kambizemné a rankre zo zvetralín kyslých hornín. V prevažnej časti katastra
nachádzame kambizeme modálne a kultizemné nasýtené, sprievodné kambizeme pseudoglejové zo zvetralín
flyšových hornín. V severnej časti katastra nachádzame pararendziny kambizemné a kambizeme rendzinové zo
zvetralín pieskovcovo-slieňovcových hornín. V alúviu Torysy a jej väčších prítokov sa vyskytujú fluvizeme kultizemné,
sprievodné fluvizeme glejové, modálne a kultizemné ľahké, z nekarbonátových aluviálnych sedimentov.
Kambizeme patria do skupiny pôd hnedých, pre ktoré je charakteristický proces hnednutia (alterácie), oxidického
zvetrávania, s dominantným kambickým B- horizontom.
Kambizeme pseudoglejové (KMg) – stredne hlboké až hlboké na svahoch do 12o. Sú rozšírené najmä v južnej časti
riešeného územia. Obsah prachových častíc (z kambizemí najvyšší – 60 %) a hrubého prachu (36 % v povrchovom
horizonte), ich spolu s výrazne zníženou priepustnosťou podorničia pre vodu zaraďuje k najviac erodovaným pôdam
tohto územia. Výmenná reakcia je slabo kyslá 5,9 pH/KCl a sorpčný komplex nasýtený bázami na 60 %, pri sorpčnej
kapacite 16,5 mval na 100 g. Obsah prijateľného P je 49,5 mg.kg-1 a K 208 mg.kg-1. V týchto pôdach sa z dôvodu ich
výskytu v depresných polohách, ako aj v dôsledku zníženej priepustnosti prejavujú sezónne výrazné znaky oxidačnoredukčných procesov v spodnej časti ornice a v podorničí.
Kambizeme typické kyslé (KMma) – stredne hlboké až hlboké na svahoch do 12o tvoria len veľmi malé percento
z celkovej výmery pôdy riešeného územia. Obsah celkového prachu je 53,5 %, hrubého prachu 29,8 %, to znamená,
že sú tiež veľmi ľahko erodovateľné. Obsah humusu je vyšší, priemerne 2,6 %, čo je podmienené najmä vyšším
zastúpením trávnych porastov na týchto pôdach. Výmenná reakcia je kyslá 5,4 a sorpčný komplex je nasýtený
bázickými katiónmi priemerne na 39 %. Relatívne veľmi malé zvýšenie pH a nasýtenia v povrchovom horizonte je
podmienené kultiváciou. Obsah prijateľného P je 43 mg.kg-1, K 193 mg.kg-1. Intenzita hnojenia je v týchto pôdach
s najväčšou pravdepodobnosťou nižšia ako v predchádzajúcich a rovnako v nich nie je používané vápnenie.
Subtypy kambizemí s plytkým profilom (KM) (do 0,30 m) sú prevažne stredne ťažké. Sú to pôdy využívané
prevažne ako trvalé trávne porasty. Majú vyšší obsah humusu, priemerne 2,9 %. Sú prevažne slabo kyslé s nasýtením
sorpčného komplexu bázami pod 50 %. Obsah prijateľného P je nízky, pretože tieto pôdy sú väčšinou využívané menej
intenzívne. Okrem malej hĺbky profilu majú často veľmi členitý mikroreliéf povrchu (zosuvy, terasy, erózne strže).
Subtypy kambizemí na svahoch od 12 do 25o (KM) – sú prevažne stredne ťažké s vysokým zastúpením prachových
častíc v prvom horizonte (53 %), čo v orných pôdach na svahoch nad 12o pri súčasnej agrotechnike zapríčiňuje
výrazné poškodzovanie plošnou vodnou eróziou. Obsah humusu je priemerne 2,4 %, pôdna reakcia je slabo kyslá 5,6
pH/KCl, obsah prijateľného P a K v rámci kambizemí je najnižší, čo sa dá vysvetliť vysokým zastúpením extenzívne
využívaných pôd, ale svoj podiel tu má zrejme aj erózia.
Fluvizeme (FM, FMm, FMG) – ich výskyt je viazaný na nivy vodných tokov. V riešenom území je ich výmera pomerne
vysoká. Sú to pôdy prevažne stredne ťažké s dobrými fyzikálnymi vlastnosťami s relatívne vysokým obsahom humusu
(2,8 %), so slabo kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou 6,7 pH, s vysoko nasýteným sorpčným komplexom a vysokým
obsahom prijateľných živín. Charakteristické pre nivy v tejto oblasti je ich malá šírka a stredne silná až silná
skeletovitosť.
Pseudogleje (PGm) – Sú tú pôdy stredne ťažké s typickým vysokým obsahom prachových častíc (nad 70 %, so
zastúpením hrubého prachu 50 %). Ďalšou typickou vlastnosťou je veľké zvýšenie obsahu ílu v podorničí, čo je
sprevádzané prirodzene vyššou objemovou hmotnosťou, ale i náchylnosťou na utláčanie, najmä orbou pri väčšej
vlhkosti. Obsah humusu je nízky 1,8 % s vysokým podielom fulvokyselín a poklesom v podorničí na 0,7 %. Pôdna
reakcia je v priemere 6,0 pH/KCl, hlbšie klesá na 5,0 pH. Sorpčný komplex je nasýtený bázami nad 50 %. Obsah
prijateľného P a K je vysoký, pretože sú intenzívne využívané.
10
Z pôdnych druhov prevládajú v riešenom území pôdy piesčito-hlinité a hlinito-piesčité, neskeletnaté až slabo
kamenité (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m v rozsahu 0 – 20 %), vyskytujú sa tu však aj pôdy s vyšším obsahom skeletu.
Pôdotvorné procesy sú podmienené rôznymi endogénnymi a exogénnymi faktormi ako je materská hornina,
klíma, biologické činitele, geografia terénu. Odrazom vplyvu týchto faktorov sú základné vlastnosti pôdy, a to chemické,
fyzikálne a biologické.
Podľa dostupných údajov sa v riešenom území nenachádzajú kontaminované pôdy.
Krajinno-estetické hodnoty územia
Riešené územie obce Krivany má výrazné krajinno-estetické hodnoty. Celkovo možno konštatovať, že južná
časť katastrálneho územia Krivany predstavuje charakteristický pahorkatinový zvlnený reliéf s typickou
poľnohospodárskou krajinou, s lokálnym výskytom krajinnej zelene otvorenou alúviom rieky Torysa juhovýchodným
smerom k Lipanom a západným smerom k obci Torysa, zatiaľ čo severná časť katastra sa dvíha do horského hrebeňa
Hromovca so zalesnenými vrcholovými polohami. Medzi vyhliadkové body možno severne od zastavaného územia
obce Krivany zaradiť vrcholové polohy predpolia Hromovca (napr. kóty Kočišov, Mokyta, Capia hora, Prašnica) a
najvyšší bod katastra - vrchol Demianka na hrebeni Hromovca.
2.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí nadradenej územnoplánovacej
dokumentácie
Záväzné podmienky pre spracovanie ÚPN obce vyplývajú z riešenia ÚPN VÚC Prešovského kraja
schváleného vládou Slovenskej republiky uznesením č.268 zo dňa 7.4.1998 a z nariadenia vlády Slovenskej republiky
č.216 zo dňa 4.7.1998 Z.z., ktorým bola schválená záväzná časť ÚPN VÚC Prešovského kraja v znení nariadenia
vlády Slovenskej republiky č.679/2002 Z. z. zo dňa 27.11.2002. Všeobecne záväzné nariadenie Prešovského
samosprávneho kraja stanovuje záväznú časť územného plánu VÚC Prešovského kraja.
I. ZÁVÄZNÁ ČASŤ ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU PREŠOVSKÉHO KRAJA –
ZMENY A DOPLNKY 2004
1. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia
Pri riadení využitia a usporiadania územia Prešovského kraja treba dodržať tieto záväzné zásady a
regulatívy, ktoré nadväzujú na schválené zásady a regulatívy Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001
uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1033 z 31. októbra 2001:
1.1.V oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia
v oblasti rozvoja nadregionálnych súvislostí a dobudovania multimodálnych koridorov,
1.1.1 vytvárať podmienky západo-východného koridoru Bratislava – Žilina – Prešov – Košice v regióne
Prešov,
1.1.2 vytvorením severo-južného koridoru Poľská republika (PR) – Plaveč / Vyšný Komárnik / – Prešov –
Košice – Maďarská republika (MR),
1.1.3 rozvíjať dotknuté sídla na trasách multimodálnych koridorov, predovšetkým v uzloch križovania týchto
koridorov v smere sever – juh a západ – východ,
1.1.8 rozvíjať košicko-prešovské ťažisko osídlenia, ako ťažisko osídlenia Karpatského
euroregiónu,
1.1.9 podporovať vytváranie nadnárodnej siete spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi a
ostatnými aktérmi územného rozvoja v Prešovskom kraji a okolitých štátoch s využitím väzieb jednotlivých sídiel a
sídelných systémov v euroregiónoch a ďalších oblastiach cezhraničnej spolupráce, v súlade s dohodami a zmluvami
regionálneho charakteru vo väzbe na medzivládne dohody,
11
1.2 v oblasti nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, rozvoj osídlenia a sídelnej štruktúry :
1.2.1 podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry,
1.2.1.3 podporovať ako rozvojové osi tretieho stupňa:
1.2.1.3.2 sabinovskú rozvojovú os: Prešov – Sabinov – Lipany – Plaveč,
1.4 vytvárať možnosti pre vznik suburbánnych zón okolo ťažísk osídlenia s prihliadnutím na ich stupeň
sociálno-ekonomického rozvoja,
1.5 podporovať rozvoj priestorov - mikroregiónov mimo ťažísk osídlenia, charakterizovaných ekonomickou a
demografickou depresiou a tento princíp aplikovať aj pri tvorbe subregiónov,
1.6 vytvárať priestorové podmienky pre vedenie rozhodujúcich sietí technickej infraštruktúry a rezervovať
plochy pre stavby environmentálnej infraštruktúry regionálneho a nadregionálneho významu,
1.8 rešpektovať poľnohospodársku pôdu a lesy ako obmedzujúci faktor urbanistického rozvoja územia,
1.9 v územnoplánovacích dokumentáciach a územnoplánovacích podkladoch obcí na území národných
parkov, v ich ochranných pásmach, chránených krajinných oblastiach a v územiach patriacich do sústavy NATURA
2000, posudzovať všetky novonavrhované zóny, väčšie stavebné komplexy a ďalšie činnosti, v zmysle platnej
legislatívy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
1.13 v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva rezervovať plochy pre zariadenia na ukrývanie obyvateľstva
v prípade ohrozenia,
1.14 v oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom
1.14.3 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu
verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory
vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného
vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života,
1.14.4 pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji
jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov činností na krajinné a
životné prostredie vidieckeho priestoru,
1.14.5 zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby
a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné
špecifiká jednotlivých regiónov,
1.15 v oblasti sociálnej infraštruktúry
1.15.1 v oblasti školstva
1.15.1.2. vytvárať územno – technické predpoklady pre rovnocennú dostupnosť siete stredných a vysokých
škôl a ich zariadení na území kraja, s osobitným zreteľom na územie vzdialené od ťažísk osídlenia,
1.15.2 v oblasti zdravotníctva
1.15.2.4 vytvárať podmienky na ochranu zdravia odstraňovaním rizikových faktorov v území,
1.15.2.5 vytvárať územno – technické podmienky k podpore malého a stredného podnikania v oblasti
zdravotníctva a to najmä v oblastiach vzdialenejších od sídelných centier.
1.15.3 v oblasti sociálnych služieb,
1.15.3.1 vytvárať územno – technické podmienky k rozširovaniu siete zariadení sociálnej starostlivosti
sociálnych služieb paralelne s narastaním podielu odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným
postihnutím,
1.15.3.2 v súvislosti s predpokladaným nárastom počtu obyvateľov v poproduktívnom veku vytvárať územno –
technické predpoklady pre lokalizáciu ubytovacích zariadení pre občanov v dôchodkovom veku s preferovaním
zariadení rodinného a penziónového typu,
1.15.3.3 zriaďovať zariadenia sociálnych služieb a rozširovať ich sieť v závislosti od konkrétnych potrieb,
1.15.3.4 vytvárať územnotechnické predpoklady na uskutočňovanie výstavby zariadení, umožňujúcich
zamestnaie zdravotne postihnutých občanov,
1.15.3.5 vytvárať územnotechnické predpoklady na uskutočňovanie výstavby zariadení na vzdelávanie Rómov
a rozvoj rómskej kultúry,
1.15.3.6 vytvárať územnotechnické podmienky bývania, občianskeho vybavenia a realizáciu technickej
infraštrúry marginalizovaných skupín obyvateľstva,
1.15.3.7 vytváranými územnotechnickými podmienkami podporovať v rámci sústredeného osídlenia
podnikateľské aktivity rómskeho etnika,
1.16 v oblasti kultúry a umenia,
1.16.1 rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne, hospodárskosociálne a prírodno-klimatické oblasti a rešpektovať potenciál takých kultúrnohistorických a spoločenských hodnôt
12
a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy kraja (etnokultúrne
a spoločenské tradície, hisorické udalosti, osobnosti a artefakty na celom vymedzenom území),
1.16.2 vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou kultúrnych zariadení v regióne ako neoddeliteľnej
súčasti existujúcej infraštruktúry kultúrnych služieb obyvateľstvu,
1.16.3 vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou zariadení zachovávajúcich a rozvíjajúcich
tradičnú kultúru identickú pre subregióny,
1.17 v oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva
1.17.1 rešpektovať kultúrnohistorické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené
pamiatkové územia ( pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma), pamätihodnosti a súbory
navrhované na vyhlásenie v súlade so zákonom o ochrane pamiatok,
1.17.3 zabezpečiť aktívnu ochranu technických pamiatok, vybraných typických remeselníckych
a priemyselných objektov,
1.17.5 využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území prispôsobiť ďalšie využívanie ochranným
podmienkam pre jednotlivé skupiny pamiatok určených v návrhoch opatrení na ich zachovanie,
1.17.8 stavebnotechnicky predchádzať ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu národných kultúrnych pamiatok
a dbať na trvalé udržanie dobrého stavu, vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a
prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote,
1.17.9 venovať osobitnú pozornosť lokalitám známych, evidovaných aj predpokladaných archeologických
nálezísk, pričom orgánom ochrany archeologických nálezísk je Pamiatkový úrad SR,
2. V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky
2.1 považovať za hlavné rekreačné krajinné celky / RKC /: Bachureň, Belianske Tatry, Branisko, Busov,
Čergov, Domašu, Dukla, Kozie chrbty, Levočské vrchy, Ľubické predhorie, Ľubovniansku vrchovina, Nízke Beskydy,
Pieniny, Slánske vrchy, Spišskú Maguru, Východné Karpaty a Vysoké Tatry,
2.6 podporovať a prednostne rozvíjať tie druhy a formy turizmu, ktoré majú pre rozvoj v danom území
najlepšie predpoklady a ktoré sú zároveň predmetom medzinárodného významu (letný a zimný horský turizmus,
kultúrno – poznávací turizmus, kúpeľný turizmus, kúpeľný liečebno-rekondičný turizmus, ekoturizmus a agroturizmus),
2.12 vytvárať územnotechnické podmienky funkčného využitia kultúrnych pamiatok pre potreby rozvoja
cestovného ruchu,
2.16 v záujme zlepšovania dostupnosti centier, vytvárať územnotechnické podmienky pre realizáciu
turistických ciest,
2.16.1 na úrovni medzinárodných súvislostí ,
2.16.1.3 železničné severojužné prepojenie: - hranica PR – Čirč – v smere Poprad a v smere Prešov –
hranica Košického kraja,
2.16.3 na regionálnej úrovni,
2.16.3.1 cestné koridory najmä:
- hranica PR - Čirč – Lipany – Sabinov – Prešov,
2.16.3.3 regionálne cyklotrasy a pešie turistické chodníky prepájajúce významné turistické centrá
regiónu : g) - Toryská magistrála
4 Ekostabilizačné opatrenia
4.5 pozemkovými úpravami, usporiadaním pozemkového vlastníctva a užívacích pomerov
v poľnohospodárskom a lesnom extraviláne podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a
revitalizáciu krajiny v prvkoch územného systému ekologickej stability, s maximálnym využitím pôvodných (domácich)
druhov rastlín,
4.7 výstavbu líniových stavieb dopravy a trás technickej infraštruktúry realizovať ekologickým prepájaním
nadregionálnych a regionálnych biokoridorov a biocentier,
4.9 v oblasti ochrany prírody a krajiny,
4.9.6 rešpektovať v rámci ekologickej siete Slovenskej republiky začlenenie území,
4.9.6.2 medzi ťažiskové územia národného významu - územie Branisko - Sľubica, územie Branisko Smrekovica, územie Kozích chrbtov, územie zahrňujúce Spišské travertíny, časť územia Levočských vrchov - Ihlu, časť
územia Levočských vrchov - Tichý potok, časť územia Čergova - Minčol, časť územia Čergova - Lysá, územie Busova
- Cígeľka, časť územia CHKO Východné Karpaty v oblasti Palota - Dukla, časť územia Vihorlatu - Humenský Sokol,
4.9.7 pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability
uplatňovať podmienky stanovené pre
13
4.9.7.1 hospodárenie v lesoch na území vyhlásených a navrhovaných za osobitne chránené zabezpečiť
hospodárenie v lesoch podľa platných predpisov pre lesné ekosystémy v kategóriách ochranné lesy a lesy osobitného
určenia,
4.9.7.2 ochranu poľnohospodárskj pôdy pre poľnohospodárske ekosystémy v kategóriách podporujúcich a
zabezpečujúcich ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty),
4.9.7.3 prispôsobovať trasovanie dopravnej a technickej infraštruktúry prvkom ekologickej siete tak, aby bola
maximálne zabezpečená ich funkčnosť a homogénnosť,
4.9.7.4 eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory pôsobiace na prvky územného systému
ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných emisií, znečisťovanie vodných tokov a pod.),
5 V oblasti dopravy
5.1.4 rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách doplnkových koridorov TINA,
5.1.4.1 železničná trať TINA - prepojenie multimodálneho koridoru č. IX s Poľskom v línii hranica PR – Plaveč
– Prešov – hranica Košického kraja,
5.3 chrániť koridory ciest I., II. a vybraných úsekov III. triedy, ich preložiek a úprav vrátane prejazdných
úsekov dotknutými sídlami na:
5.3.43 ostatných cestách III. triedy z dôvodu ich rekonštrukcie,
5.3.44 v oblasti ostatných verejných dopravných zariadení,
5.3.44.1 chrániť existujúce verejné dopravné zariadenia,
5.3.44.2 vytvárať a chrániť priestory pre zariadenia verejnej hromadnej dopravy,
5.6 zabezpečiť územnú rezervu na modernizáciu železničných tratí:
5.6.2 modernizáciu a zdvojkoľajenie severo-južného ťahu úseku s hranicou PR – Plaveč – Prešov –
hranica Košický kraj /Kysak/ na rýchlosť 120 km/h a preložku trate mimo mesta Prešov po roku 2015.
5.6.6 pre trate nadregionálneho významu s výhľadovou elektrifikáciou:
5.6.6.3 Prešov - Stará Ľubovňa - Kežmarok - Veľká Lomnica - Poprad a pripojený úsek
Veľká Lomnica - Tatranská Lomnica,
6 V oblasti vodného hospodárstva
6.1 v záujme zabezpečenia zdrojov pitnej vody,
6.1.1 využívať existujúce a zdokumentované zdroje pitnej vody s cieľom zvyšovať podiel zásobovaných
obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov,
6.1.3 zvyšovať podiel využívania úžitkovej vody pri celkovej spotrebe vody v priemysle, poľnohospodárstve,
vybavenosti a pri spotrebe na bývanie,
6.1.4 zavádzať opatrenia na znižovanie strát vody,
6.2 chrániť priestory na líniové stavby,
6.2.3 v oblasti skupinových vodovodov na
6.2.3.13 z Prešovského skupinového vodovodu,
c) vodovody Brezovička, Vysoká, Oľšov, Ďačov, Kamenica, Jakubova Voľa, Drienica, Ražňany, Uzovský
Šalgov, Jarovnica, Uzovské Pekľany, Ostrovany, Dulová Ves, Ruská Nová Ves, Drienovská Nová Ves-Kendice a
Drienov v rámci programu „Čistá Torysa“,
6.2.3.21 prepojenie vodovodu Krivany-Torysa-Šarišské Dravce-Bajerovce,
6.3 rezervovať plochy a chrániť koridory (kanalizácie)
6.3.1 pre stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Prednostne realizovať
kanalizačné siete v sídlach ležiacich v pásmach ochrany využívaných zdrojov pitnej vody, v ochranných pásmach
minerálnych a liečivých vôd. Výstavbu kanalizačných sietí ako verejnoprospešných stavieb konkretizovať v územnom
pláne obce,
6.3.2 zabezpečiť kvalitu vypúšťania vyčistených odpadových vôd v zmysle požiadaviek stanovených s
vyhláškou č.491/2002 Z.z.,
6.3.3 zabezpečiť postupné znižovanie zaostávania rozvoja verejných kanalizácií za rozvojom verejných
vodovodov,
6.3.4 v rozhodovacom procese posudzovať investičnú a ekonomickú náročnosť navrhovaných kanalizačných
sústav a čistiarní odpadových vôd z dôvodu optimalizácie prevádzkových nákladov pre pripojených užívateľov,
6.4 rezervovať priestory na výhľadové vybudovanie kanalizačných systémov, (kanalizácia + ČOV ),
6.4.1 realizovať výstavbu kanalizácií a ČOV obcí,
6.4.3 v samostatne stojacich rómskych osadách nenaväzujúcich na zastavané územia jestvujúcich obcí,
14
6.4.4 realizovať nové, respektíve intenzifikovať a modernizovať zariadenia na čistenie odpadových vôd pre
technologické prevádzky priemyslu a poľnohospodárstva,
6.5 vodné toky, meliorácie, nádrže
6.5.1 na tokoch, kde nie sú usporiadané odtokové pomery, komplexne revitalizovať vodné toky
s protipovodňovými opatreniami, so zohľadnením ekologických záujmov a dôrazom na ochranu intravilánov obcí pred
povodňami,
6.5.2 na upravených úsekoch tokov vykonávať údržbu s cieľom udržiavať vybudované kapacity,
6.5.3 s cieľom zlepšiť kvalitu povrchových vôd a chrániť podzemné vody realizovať výstavbu čistiarní
odpadových vôd,
6.5.4 zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch v povodí zásahmi smerujúcimi k
stabilizácii vodohospodárskych pomerov za extrémnych situácií počas povodní aj v období sucha, pri úpravách tokov
využívať vhodné plochy na výstavbu poldrov s cieľom zachytávať povodňové prietoky,
6.5.5 zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať primerané protipovodňové
opatrenia s dôrazom na ochranu zastaveného územia miest a obcí a ochranu pred veľkými prietokmi (úpravy tokov,
ochranné hrádze a poldre /.
6.5.7 vykonať protierózne opatrenia na priľahlej poľnohospodárskej pôde,
6.5.9 vykonávať údržbu na existujúcich melioračných kanáloch s cieľom zabezpečiť funkciu detailného
odvodnenia,
6.5.14 vytvárať priestory v území pre výstavbu rybníkov a účelových vodných nádrží,
6.5.15 podporovať rekonštrukcie obnoviteľných energetických zdrojov, resp. výstavbu malých vodných
elektrárni,
7 V oblasti zásobovania plynom a energiou, telekomunikácie
7.1 za účelom rozvoja plošnej plynofikácie rezervovať koridory pre významné distribučné a prepojovacie VTL
a STL plynovody,
7.4 v oblasti telekomunikácii a informačnej infraštruktúry
7.4.1 vytvárať podmienky na rozvoj globálnej informačnej spoločnosti na území Prešovského kraja
skvalitňovaním infraštruktúry informačných systémov.
8. V oblasti hospodárstva
8.1 v oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja
8.1.3 diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu obcí a miest, podporovať v záujme trvalej udržateľnosti
malé a stredné podnikanie,
8.1.4 zabezpečovať rozvoj a skvalitnenie infraštruktúry komunikačných systémov,
8.2 v oblasti priemyslu a stavebníctva
8.2.1 pri rozvoji priemyslu a stavebníctva vychádzať z ekonomickej, sociálnej a environmentálnej únosnosti
územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno-historického potenciálu územia, historického stavebného fondu so
zohľadňovaním špecifík jednotlivých subregiónov a využívať pritom predovšetkým miestne suroviny,
8.2.4 podporovať v územnom rozvoji regiónu rekonštrukciu a sanáciu existujúcich priemyselných areálov a
areálov bývalých hospodárskych dvorov pre účely priemyselných parkov na základe zhodnotenia ich externých a
interných lokalizačných faktorov,
8.2.6 podporovať rozvoj tradičnej remeselnej výroby, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti podporujúce
rozvoj vidieka,
8.3 v oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
8.3.1 podporovať diverzifikáciu poľnohospodárskej produkcie a formy obhospodarovania pôdy na základe
rôznorodosti produkčného potenciálu územia a klimatických podmienok,
8.3.2 podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach, v pásmach hygienickej ochrany
a v územiach začlenených do územného systému ekologickej stability,
8.3.3 zabezpečiť protieróznu ochranu poľnohospodárskej pôdy s využitím vegetácie v rámci
riešenia
projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných
plodín v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability,
8.3.4 rekonštruovať a intenzifikovať existujúce závlahové systémy a stavby, čerpacie stanice a rozvodné
siete,podporovať extenzívne leso-pasienkárske využívanie podhorských častí s cieľom zachovať krajinárske
a ekologicky hodnotné územia s rozptýlenou vegetáciou,
8.3.5 neproduktívne a nevyužiteľné poľnohospodárske pozemky zalesňovať a pri zalesňovaní využívať
pôvodné (domáce) druhy drevín,
15
8.3.7 podporovať doplnkové formy podnikania na báze tradičných remesiel ako využitie surovín z produkcie
poľnohospodárskej a lesnej výroby vo vidieckych sídlach s voľnou pracovnou silou, s cieľom znížiť hospodársku
depresiu najmä v oblastiach s vyšším stupňom ochrany prírody,
8.4 v oblasti odpadového hospodárstva
8.4.1 nakladanie s odpadmi na území kraja riešiť v súlade so schváleným aktualizovaným Programom
odpadového hospodárstva SR, Prešovského kraja a jeho okresov,
8.4.2 uprednostňovať v odpadovom hospodárstve minimalizáciu odpadov, separovaný zber a zhodnocovanie
odpadov s využitím ekonomických nástrojov a legislatívnych opatrení,
II. Verejnoprospešné stavby UPN VUC PSK
Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto:
1 V oblasti dopravy
1.2 stavby nadradenej cestnej siete pre
1.2.38 modernizácia a zdvojkoľajnenie severo-južného ťahu železničnej trate kategórie I.b v úseku hranica s
PR - Plaveč - Prešov - Kysak a preložka trate mimo mesta Prešov po roku 2015,
2 V oblasti vodného hospodárstva
2.4 pre skupinové vodovody
2.4.20 prepojenie vodovodu Krivany-Torysa-Šarišské Dravce-Bajerovce,
2.5 stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, v obciach Prešovského kraja.
5 V oblasti telekomunikácií
5.1 5.1 stavby pre prenos terestriálneho a káblového signálu a stavby sietí informačnej sústavy, a ich
ochranné pásma.
6 V oblasti obrany štátu a civilnej ochrany obyvateľstva
6.3 stavby civilnej ochrany obyvateľstva,
6.3.1 zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ich ohrozenia,
6.3.2 zariadenia na signalizáciu a koordináciu činnosti v stave ohrozenia.
7 V oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva
7.1 stavby uvedené v Ústrednom zozname pamiatok vyhlásené za Národné kultúrne pamiatky, pamiatky a ich
okolie zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a objeky súvisiace s pamiatkovo chránenými
historickými parkami, ich údržbu a úpravy realizovať len so súhlasom Pamiatkového úradu,
7.2 stavby technických pamiatok a historické dopravné stavby, ktoré sú vyhlásené za NKP,
7.3 stavby pre ochranu, prieskum a sprístupnenie archeologických lokalít.
8. V oblasti poľnohospodárstva
8.1 stavby pre závlahové systémy, rozvodné siete a čerpacie stanice,
8.2 stavby viacúčelových vodných nádrží pre zavlažovanie s využitím pre rekreáciu a turizmus, rybné
hospodárstvo a ekostabilizáciu.
9 V oblasti životného prostredia
9.1 stavby na ochranu pred prívalovými vodami – ochranné hrádze a úpravy vodného toku, priehrádzky
poldre a viacúčelové vodné nádrže,
9.2 stavby na účely monitorovania stavu životného prostredia.
10 V oblasti odpadového hospodárstva
10.3 stavby a zariadenia na zneškodňovanie, dotrieďovanie, kompostovanie a recykláciu odpadov.
11 V oblasti ekostabilizačných opatrení
11.1 prepojenia nadregionálnych a regionálnych biokoridorov a biocentier.
16
Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pozemky, stavby a práva k nim
vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.
• výstupy z relevantných podkladov s dopadom na riešenie územného plánu
Priemet Generelu nadregionálneho ÚSES:
Podľa § 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny je za územný systém ekologickej stability
(ÚSES) považujovaná taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá
zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základné prvky tohto systému predstavujú biocentrá,
biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu.
Prvky nadregionálneho ÚSES boli charakterizované v Genereli nadregionálneho ÚSES SR (GNÚSES), ktorý
bol schválený uznesením vlády SR č. 319 zo dňa 27.4.1992. Schválený GNÚSES (1992) vyčlenil v širšom okolí
riešeného územia obce Krivany biocentrá nadregionálneho významu (NRBc) Tichý potok a Branisko. Priamo riešeným
územím prechádza nadregionálny hydrický biokoridor rieka Torysa v zmysle priemetu ÚSES v ÚPN VÚC Prešovského
kraja v platnom znení.
V nadväznosti na tento dokument boli vypracované v rokoch 1993 - 1995 podľa jednotnej metodiky
Regionálne územné systémy ekologickej stability (RÚSES) pre všetky bývalé (38) okresy Slovenska.
V rámci spracovávania územnoplánovacích dokumentácií veľkých územných celkov Slovenska bola
koncepcia ÚSES zapracovaná do ÚPN VÚC jednotlivých krajov. Schválené RÚSES boli použité ako záväzné
územnoplánovacie podklady. Pre riešené územie bola spracovaná dokumentácia RÚSES: Regionálny územný systém
ekologickej stability okresu Prešov (vrátane terajšieho okresu Sabinov). Pri spracovaní tejto kapitoly boli použité aj
vybrané návrhy územného systému ekologickej stability z Atlasu Krajiny SR, 2002 (Územný systém ekologickej
stability; Miklós, Izakovičová, Kočický, Kočická)
2.3 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce
• Demografia
Katastrálne územie obce Krivany sa plošne nachádza v severnej časti okresu Sabinov v povodí rieky Torysa.
Rozloha takto vymedzeného územia predstavuje v rámci okresu Sabinov 3,90 % z celkovej plochy tohto okresu, kým
počet obyvateľov predstavoval 2,05 % z celkového počtu obyvateľov tohto okresu.
Katastrálne územie obce Krivany patrí medzi plošne najrozsiahlejšie katastrálne územia v okrese Sabinov.
Počtom 1 136 obyvateľov patrí obec Krivany do skupiny väčších obcí (13. miesto v rámci okresu Sabinov).
Katastrálne územie obce Krivany je relatívne riedko zaľudnené, pričom hustota obyvateľstva v tomto území
60,2 obyvateľov/km2 výrazne zaostáva za celookresným priemerom dosiahnutým v okrese Sabinov (114,4 obyv./km2),
celokrajským priemerom v Prešovskom kraji (88,8 obyv./km2) i celoslovenským priemerom (109,7 obyv./km2).
Tab.: Územno- správne členenie záujmového územia
Územná jednotka
Rozloha v km2
Obec Krivany
Okres Sabinov
Prešovský kraj
18,86
484
8 993
Počet obyvateľov
k 31.12.2004
1 136
55 351
798 596
Hustota obyvateľstva
na 1 km2
60,2
114,4
88,8
Zdroj: ŠÚ SR
Vývoj počtu obyvateľstva
Na základe analýzy populačného vývoja v rokoch 1869 – 2004 v obci Krivany, táto zaznamenáva v celom
uvedenom časovom období stagnáciu vývoja počtu svojho obyvateľstva so striedaním období jeho veľmi mierneho
17
nárastu resp. poklesu. V prípade tejto obce dosahuje populačná krivka svoj absolútny vrchol v roku 1970 a sprievodné
vrcholy v rokoch 1880 a 2004.
Na konci 80-tych a začiatkom 90-tych rokov sa narušili dlhodobé demografické trendy. Výrazne sa zmenilo
reprodukčné správanie obyvateľstva, ktoré sa prejavuje najmä v znižovaní počtu živonarodených detí. Podstatné
zmeny sa prejavujú aj v oblasti migrácie obyvateľstva. Rovnako samotná obec Krivany zaznamenáva v časovom
období deväťdesiatych rokov stagnáciu vývoja počtu obyvateľstva vystriedanú v časovom období rokov 2001 – 2004
veľmi miernym nárastom počtu svojich obyvateľov.
Počet obyvateľov obce k dátumu 1. júl 2007 je 1150.
Tab.: Vývoj počtu obyvateľov v obci Krivany v rokoch 1869 – 2004
Obec / rok
Krivany
1869
1880
1890
1900
1910
1921
1930
1948
1961
1970
1980
1991
2001
2004
938
1 071
994
1 028
959
947
1 063 1 261 1 279 1 348 1 166 1 088 1 093
1 136
Zdroj: ŠÚ SR
Tabuľka . Výhľadový počet obyvateľov obce Krivany do roku 2030
Obec
Krivany
2010
1 200
2015
1300
2030
1 500
Zdroj: ŠÚ SR
Pohyb obyvateľstva
Z výsledkov porovnania pohybu obyvateľstva v obci Krivany v rokoch 1996 – 2005 vyplývajú viaceré
významné skutočnosti. V uvedenom časovom období zaznamenala obec Krivany kladné hodnoty prirodzeného,
migračného a z nich vyplývajúceho celkového prírastku obyvateľstva.
Obec Krivany v období rokov 1996 – 2005 zaznamenáva, s výnimkou dosiahnutej zápornej hodnoty v roku
2003 a nulovej hodnoty v roku 2001, kontinuálny prirodzený prírastok obyvateľstva, pričom najvyššie kladné hodnoty
tohto ukazovateľa boli zaznamenané v rokoch 1996, 1999 a 2002.
Podstatne viac, ako v prípade prirodzeného prírastku, sa v období rokov 1996 – 2005 prejavuje rozkolísanosť
dosiahnutých hodnôt migračného prírastku, pričom kladné hodnoty tohto ukazovateľa boli dosiahnuté v prípade
siedmich sledovaných rokov (1996, 1998, potom kontinuálne roky 2001 – 2005), naopak záporné hodnoty v prípade
troch rokov (1997, 1999, 2000).
Rozkolísanosť hodnôt migračného prírastku má za následok i značnú rozkolísanosť dosiahnutých hodnôt
celkového prírastku, pričom kladné hodnoty tohto ukazovateľa boli dosiahnuté v prípade siedmich sledovaných rokov
(1996, 1998, 1999, 2001, 2002, 2004, 2005), naopak záporné hodnoty v prípade troch rokov (1997, 2000, 2003).
Výrazne pozitívnou skutočnosťou v období rokov 1996 – 2005 je vysoký počet uzavretých manželstiev
vzhľadom k počtu rozvodov v obci.
Tab.: Pohyb obyvateľstva v obci Krivany v rokoch 1996 – 2005
Živonarodení
Zomrelí
Prirodzený prírastok
Prisťahovaní
Vysťahovaní
Migračný prírastok
Celkový prírastok
Uzavreté manželstvá (sobáše)
Rozvedené manželstvá (rozvody)
1996
28
15
13
20
13
7
20
*
*
1997
19
10
9
*
*
-11
-2
5
2
1998
26
16
10
10
5
5
15
6
0
1999
18
6
12
9
15
-6
6
5
0
2000
18
15
3
14
20
-6
-3
4
0
2001
14
14
0
12
6
6
6
2
1
2002
16
4
12
35
21
14
26
8
1
2003
7
10
-3
16
15
1
-2
1
0
2004
17
11
6
17
9
8
14
2
0
2005
16
14
2
14
13
1
3
7
0
Spolu
179
115
64
*
*
19
83
40
4
Zdroj: ŠÚ SR
Veková štruktúra obyvateľstva
Z výsledkov porovnania vekovej štruktúry obyvateľstva k 31.12.2004 vyplýva, že podiel obyvateľstva
v predproduktívnom veku (veková skupina 0 – 14) je v obci Krivany nad úrovňou priemeru dosiahnutého v rámci
okresu Sabinov (27,3 % resp. 27 %) a výrazne nad úrovňou dosiahnutého priemeru v Prešovskom kraji (27,3 % resp.
22,8 %) a predovšetkým veľmi výrazne nad úrovňou celoslovenského priemeru (27,3 % resp. 17 %), čo signalizuje
mimoriadne priaznivé vekové zloženie obyvateľstva. Tento stav je dosiahnutý napriek zaznamenanému výraznému
poklesu podielu tejto vekovej zložky na celkovom počte obyvateľov obce v období rokov 1980 - 1991 z 29,2 % na 24,7
%. Naopak v období rokov 1991 – 2004 dochádza k nárastu podielu obyvateľstva v predproduktívnom veku na
celkovom počte obyvateľov obce z 24,7 % na 27,3 %.
18
Podiel obyvateľstva v produktívnom veku (veková skupina muži 15 – 59, ženy 15 - 54) je v obci Krivany
veľmi výrazne pod úrovňou priemeru dosiahnutého v rámci okresu Sabinov (53,0 % resp. 59,7 %) i pod úrovňou
dosiahnutého priemeru v Prešovskom kraji (53,0 % resp. 60,9 %), predovšetkým však veľmi výrazne pod úrovňou
celoslovenského priemeru (53,0 % resp. 64,1 %).Tento stav je dosiahnutý vďaka stagnácii podielu tejto vekovej zložky
na celkovom počte obyvateľov obce v rokoch 1980 - 2004 z 53,2 % na 53,0 %.
Podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku (veková skupina muži nad 60 rokov, ženy nad 55 rokov) je
v obci Krivany veľmi výrazne nad úrovňou priemeru dosiahnutého v rámci okresu Sabinov (19,7 % resp. 15,3 %)
i úrovňou dosiahnutého priemeru v Prešovskom kraji (19,7 % resp. 15,9 %), ale naopak približne na úrovni
celoslovenského priemeru (19,7 % resp. 19,3 %), čo naopak signalizuje nepriaznivé vekové zloženie obyvateľstva.
Tento stav je dosiahnutý vďaka zaznamenanému nárastu podielu tejto vekovej zložky na celkovom počte obyvateľov
obce v rokoch 1980 - 2005 zo 17,6 % na 19,7 %.
Tab.: Vývoj vekového zloženia obyvateľstva v obci Krivany v rokoch 1980 - 2004
Rok
1980
1991
2001
2004
Okres Sabinov 2001
Okres Sabinov 2005
Prešovský kraj 2005
Počet trvalo bývajúcich
obyvateľov
Celkom
Muži
Ženy
1 166
604
562
1 088
555
533
1 093
533
560
1 136
561
575
54 067
26 968
27 099
55 658
798 596
0 – 14
abs.
341
269
289
310
14 585
13 938
180 050
15 – 59 M / 15 – 54 Ž
%
29,2
24,7
26,5
27,3
27,0
25,0
22,8
abs.
620
591
584
602
31 199
33 219
480 763
%
53,2
54,3
53,5
53,0
57,7
59,7
60,9
6o+ M / 55+ Ž
abs.
205
228
218
224
8 026
8 501
125 384
%
17,6
21,0
20,0
19,7
14,8
15,3
15,9
Zdroj: ŠÚ SR
So stavom a vývojom vekovej štruktúry obyvateľstva bezprostredne súvisia hodnoty indexu vitality a indexu
ekonomického zaťaženia. Z výsledkov porovnania vývoja hodnôt oboch týchto ukazovateľov v obci Krivany vyplýva, že
kým v období rokov 1980 – 1991 dochádza k výraznému poklesu, naopak v období rokov 1991 – 2004 dochádza
k miernemu nárastu ich dosiahnutých hodnôt.
Tab.: Index vitality a index ekonomického zaťaženia v obci Krivany v rokoch 1980 - 2004
Obec
Krivany
Index vitality*
1980
1991
166,4
118,0
2001
132,6
2004
138,4
Index ekonomického zaťaženia**
1980
1991
2001
88,1
84,1
86,8
2004
88,7
Zdroj: ŠÚ SR
Vysvetlivky:
* obyvateľstvo v predproduktívnom veku x 100
obyvateľstvo v poproduktívnom veku
** obyvateľstvo v predproduktívnom veku a poproduktívnom veku x 100
obyvateľstvo v produktívnom veku
Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva
Úroveň dosiahnutého vzdelania je mimoriadne dôležitou podmienkou pri uplatnení na trhu práce, pričom vo
všeobecnosti vyššia úroveň znamená podstatne vyššiu šancu na spoločenské uplatnenie. Výraznou realizačnou
nevýhodou v obci Krivany je vysoké početné i percentuálne zastúpenie obyvateľstva so základným vzdelaním a veľmi
nízke početné i percentuálne zastúpenie obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním.
Tab.: Trvale bývajúce obyvateľstvo nad 15 rokov podľa stupňa dosiahnutého vzdelania v obci Krivany (%)
Obec
Základné
Učňovské
Úplné stredné
Vyššie
Ostatné
a stredné bez
a vysokoškolské
maturity
spolu
Krivany
273
282
179
23
37
zdroj: ŠÚ SR
Ekonomická aktivita obyvateľstva
19
Pri hodnotení ekonomickej aktivity obyvateľstva z hľadiska podielu ekonomicky aktívnych na celkovom počte
obyvateľstva je možné konštatovať, že dosiahnutá hodnota v obci Krivany je veľmi výrazne pod úrovňami priemerov
dosiahnutých za okres Sabinov i Prešovský kraj. Tento stav je dosiahnutý predovšetkým vďaka zaznamenanému
výraznému poklesu podielu ekonomicky aktívnych osôb na celkovom počte obyvateľov obce v období rokov 1991 2001 zo 44,3 % na 39,0 %, pričom v predchádzajúcom období rokov 1980 – 1991 došlo k nárastu podielu ekonomicky
aktívnych osôb na celkovom počte obyvateľov obce zo 41,1 % na 44,3 %.
Tab.: Vývoj ekonomickej aktivity obyvateľstva v obci Krivany v rokoch 1980 - 2001
Rok
1980
1991
2001
Okres Sabinov 2001
Prešovský kraj 2001
Trvale bývajúce obyvateľstvo
Spolu
Muži
Ženy
1 166
604
562
1 088
555
533
1 093
533
560
54 067
26 968
27 099
789 968
388 402
401 566
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
Spolu
Muži
Ženy
480
294
186
482
283
199
426
245
181
24 305
13 193
11 112
376 983
199 663
177 320
Podiel
ekonomicky
aktívnych (%)
41,1
44,3
39,0
45,0
47,7
zdroj: ŠÚ SR
V rámci odvetví ekonomickej činnosti výrazne najvyšší podiel dosahovali osoby pracujúce v oblasti
priemyselnej výroby (25,8%), s odstupom nasledovali obchod (9,8 %), stavebníctvo (8,8 %) a poľnohospodárstvo,
poľovníctvo a lesníctvo (8,4 %). Ekonomicky aktívne osoby pracujúce v iných odvetviach ekonomickej činnosti resp.
bez udania odvetvia zaberajú až 27,9 % všetkých ekonomicky aktívnych obyvateľov v obci.
Tab.: Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa odvetví v obci Krivany k 26.52001
Odvetvie ekonomickej činnosti
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo
Priemysel
Stavebníctvo
Obchod
Hotely a reštaurácie
Doprava, skladovanie, pošta a telekomunikácie
Verejná správa
Školstvo
Zdravotníctvo
Ostatné
Spolu
Počet osôb
36
111
38
42
16
16
20
23
7
120
429
%
8,4
25,8
8,8
9,8
3,8
3,8
4,7
5,4
1,6
27,9
100
zdroj: ŠÚ SR
• Bytový fond
Z hľadiska vývoja ukazovateľov úrovne bývania v obci Krivany v rokoch 1970 – 2001 je možné konštatovať
viaceré trendy bezprostredne súvisiace i s poklesom počtu obyvateľov obce v rokoch 1970 – 1991 cca o 24 %. Medzi
tie negatívne možno zaradiť určitú stagnáciu vo vývoji počtu trvalo obývaných bytov. To malo za následok i tú
skutočnosť, že v obci nepribúdali nové domy a byty, čím zároveň dochádzalo i k zhoršeniu štruktúry bytového fondu
podľa veku a zvyšovaniu podielu vekovo starších domov a bytov na ich celkovom počte. Naopak pozitívnym trendom
v rokoch 1970 – 2001 je zlepšenie hodnôt oboch ukazovateľov bývania, pričom došlo k poklesu počtu osôb na 1 trvalo
obývaný byt a naopak k nárastu počtu bytov na 1 000 obyvateľov.
Tab.: Základné údaje o domovom fonde v obci Krivany Združenia obcí Topoľ z hľadiska realizačných predpokladov pre
ubytovanie v súkromí
Obec
Krivany
Priemerné m2 obytnej plochy
na 1 trvalo byt
57
Priemerný počet obytných
miestností na 1 trvalo byt
3,37
Priemerný počet osôb
na 1 byt
4,12
Zdroj: ŠÚ SR
Charakteristika bytového fondu
Ku dňu sčítania obyvateľov, domov a bytov (26.5.2001) tvorilo bytový fond v obci Krivany celkovo 286 domov,
z tohto počtu bolo 236 domov trvalo obývaných. Z celkového počtu trvalo obývaných domov bolo 230 rodinných domov
a 6 objektov bytových domov. Nachádzalo sa v nich celkovo 319 bytov, z tohto počtu bolo 266 bytov trvalo obývaných.
20
Z trvalo obývaných bytov sa 236 bytov nachádzalo v rodinných domoch a 30 bytov v piatich šesťbytových objektoch
bytových domov.
Na základe predpokladaného vývoja obyvateľstva bude vývoj bytového fondu pravdepodobne podľa
nasledujúcej tabuľky
Tab.: Predpokladaný vývoj bytového fondu
Počet obyvateľov k 31. 12. 2004
Predpokladaný počet obyvateľov k 2030
Stav bytového fondu (obývané byty)
Potreba v roku 2030 pre počet obyvateľov (1500) pri obložnosti 4,12
osoby na jeden byt
1 136
1 500
266 bytov
364 bytov
Náhrada starých nevyhovujúcich bytov bude pravdepodobne riešená formou stavebných úprav existujúcich
objektov, prestavbami hospodárskych budov a výstavbou nových rodinných domov. Predpokladaný počet domov
v roku 2030 je iba teoretický a naplnenie počtu bude závislé na ekonomickej sile obyvateľov a podmienkach
vytvorených pre výstavbu.
2.4 Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy
Záujmovým územím obce je územie priľahlé k územiu obce, ktorého funkčné využitie a priestorové
usporiadanie sa musí riešiť vo vzájomnej funkčnej a technickej súvislosti s územím obce. Záujmy obce Krivany sú
orientované na juhovýchod do 3 km vzdialeného mesta Lipany. Časť potrieb obyvateľov obce Krivany je zabezpečená
v rámci katastrálnych hraníc obce. Blízkosť mesta Lipany a jeho možnosti však ovplyvňuje záujmy obyvateľov na
realizáciu aj v tejto lokalite. Mesto poskytuje vyššiu občiansku vybavenosť, obchody, kultúru a športové vyžitie.
V neposlednom rade sú v meste Lipany pracovné príležitosti aj pre obyvateľov obce Krivany. Z prípravných prác
vyplývajú aj spoločné záujmy oboch osídlení pri riešení protipovodňových opatrení. Smerom k susednej obci Torysa je
orientovaný záujem obce Krivany riešiť kanalizáciu obce so zaústením do ČOV v obci Torysa.
Širšie vzťahy
• Poloha a význam obce v rámci štruktúry osídlenia, funkčné a priestorové
usporiadanie širšieho územia, ich vplyv na socioekonomický potenciál a územný
rozvoj obce
Obec sa nachádza na trase vedúcej zo sídla okresu Sabinov cez Lipany do Brezovice,16km severozápadne
od mesta Sabinova, v nadmorskej výške 426 metrov nad morom. Zástavba obce sa rozprestiera pri ľavostranných
prítokoch rieky Torysy, ktorá sa práve v tomto mieste ohýba - kriví zo severovýchodu na juhovýchod. Aj v tomto
prírodnom úkaze môže koreniť názov obce. Obec leží učupená medzi menšími pahorkami a len na jej južnej strane je
voľná rovina až po rieku Torysu. Rieka tečie asi 350 m južne od zastavanej časti obce. Vyššie kopce s nadmorskou
výškou neďaleko obce sú: na severe Demianka 791m, Lysá Hurka 681m, Hradek 650m, na severovýchode Rohov
691m, na východe Balážka 664m. Na južnej strane za riekou Torysa sú severné svahy Gerginovca 496m výsokého.
Obec je dlhá viac ako 1 km. Na východe začína mostom nad "Krivým jarkom. Tento jarok pramení z osady Putnov,
ktorá je vzdialená od obce 3 km. Horizontálna poloha obce je zakrivená. Zemepáni poddaným nedovolili usadiť sa na
rovine smerom k rieke Toryse ktorá je úrodná, ale vyhnali ich na svahy pahorkov, ktoré majú sklon k terajšej obci.
Kataster obce Krivany susedí s katastrálnymi územiami deviatich obci. Severne s obcami Pusté pole, Šarišské
Jastrabie, Ľubotín a Vislanka. Západne s obcou Oľšov. Južne s obcami Torysa a Ďačov a východne s mestečkom
Lipany a obcou Kamenica.
• Väzby obce na záujmové územie
Z hľadiska širších vzťahov má riešené územie väzby na okolité priestory s významnými záujmami ochrany
prírody. Priamo v k.ú. Krivany sa v súčasnosti nenachádzajú územia osobitne chránené z hľadiska ochrany prírody,
21
nachádzajú sa tu však prvky územného systému ekologickej stability (ÚSES) nadregionálnej, regionálnej a miestnej
úrovne.
• Územný priemet ekologickej stability krajiny, zásady ochrany a využívania osobitne
chránených častí prírody a krajiny
Územný priemet ekologickej stability krajiny, zásady ochrany a využívania osobitne chránených častí prírody
a krajiny sú podrobne opísané ďalej v texte tohoto dokumentu v kapitole 2.11 - Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny,
vrátane prvkov územného systému ekologickej stability
• Funkcie obce saturované v záujmovom území
Primárnou funkciou obce je obytná funkcia a doplnkovými poľnohospodárska a lesná výroba. Dôležité
administratívno-správne a funkčné väzby má obec Krivany na mesto Lipany a na okresné mesto Sabinov. Napojenie
obce Krivany na nadradený komunikačný systém zabezpečuje cesta cesty III. triedy III/54353 Lipany – Tichý Potok a
železničná trať Prešov - Plaveč.
Obec má predpoklad aktívneho rozvoja. Vrámci rozšírovania plošných kapacít sa predpokladá v najväčšej
miere výstavba s funkciou bývania. Zahusťovanie osídlenia je možné v zastavanej časti obce na plochách záhrad pri
rodinných domoch. Uvažuje sa aj s vytvorením nových obytných zón pre možnosť zástavby novostavbami rodinných
a bytových domov. Pri rozširovaní výstavby mimo zastavané územie obce je nevyhnutné zohľadnenie prírodných,
krajinných a ekologických faktorov.
2.5 Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania
Návrh koncepcie priestorového usporiadania územia obce Krivany je zameraný na oblasti :
o
o
o
o
o
urbanisticko-architektonická úprava centra obce - verejná zeleň, pešie komunikácie a priestory, parkoviská,
estetizácia priestoru obce, formovanie zástavby v lokalitách určených na rozvoj
priestorové a kapacitné definovanie rozvojových plôch
- rekreácie
- bývania
- priemyslu
- športu
postup pri presadzovaní navrhnutých funkčných zložiek so zreteľom na možné ekonomické, ekologické a iné
dôsledky
odstránenie estetických závad (chátrajúce hospodárske objekty, rodinné domy, oplotenia), spôsob ochrany
kultúrnohistických hodnôt, spôsob ich využitia
• Stanovenie základnej urbanistickej koncepcie a kompozície obce
Súčasná urbanistická štruktúra obce Krivany je výsledkom spolupôsobenia prírodných daností a historického
vývoja. Základom urbanistickej kompozície sídla je jeho východo-západná os, ktorá historicky vychádza z prírodného
prvku, rieky Torysa. Na jej ľavom brehu a okolo jej prítokov sa sa rozvíjalo osídlenie obce.
Riešené územie obce Krivany leží na hornom toku rieky Torysa, na okraji jej alúvia na južnom úpätí horského
hrebeňa Hromovca, ktorý dominuje v krajinnej scenérii severnej časti katastra. Smerom na západ sa cez rovinatý terén
nivy Torysy otvára pohľad na východné svahy Levočských vrchov, ktorých zalesnené úboče a vrcholové polohy
vytvárajú charakteristický obraz tejto časti Šariša na hranici so Spišom. Na predpolí Levočských vrchov podobne ako
na juhu sa vypínajúceho vrchu Homôľka 800,3 m n. m. (súčasť Bachurne) sa striedajú v štruktúre krajiny orné pôdy s
trvalými trávnatými porastami lokálne s výskytom nelesnej drevinovej vegetácie (NDV). NDV je často sústredená do
líniových foriem (brehové porasty a sprievodná vegetácia vodných tokov, sprievodná vegetácia komunikácií, terénne
hrany a odtokové línie na svahoch, strmé polohy svahov a pod.), miestami však vytvára aj plošne rozsiahlejšie
asociácie, ktoré sa dnes rozširujú v dôsledku útlmu intenzity využívania poľnohospodárskej pôdy.
22
Významným krajinným fenoménom severnej polovice katastra Krivan je výskyt tiahlych chrbtov zhruba SZ - JV
priebehu, ktoré majú charakteristický trojuholníkový zvislý prierez a pomerne rovnomerný a hladký sklon svahov s
minimálnymi deformáciami. Jednotlivé chrbty sú oddelené úzkou nivou s vodnými tokmi, kde sa vyskytuje NDV ako
súčasť brehových porastov, ktoré spájajú nivu Torysy s lesnými komplexmi Hromovca.
Riešené územie obce Krivany má výrazné krajinno-estetické hodnoty. Celkovo možno konštatovať, že južná
časť katastrálneho územia Krivany predstavuje charakteristický pahorkatinový zvlnený reliéf s typickou
poľnohospodárskou krajinou, s lokálnym výskytom krajinnej zelene otvorenou alúviom rieky Torysa juhovýchodným
smerom k Lipanom a západným smerom k obci Torysa, zatiaľ čo severná časť katastra sa dvíha do horského hrebeňa
Hromovca so zalesnenými vrcholovými polohami. Medzi vyhliadkové body možno severne od zastavaného územia
obce Krivany zaradiť vrcholové polohy predpolia Hromovca (napr. kóty Kočišov, Mokyta, Capia hora, Prašnica) a
najvyšší bod katastra - vrchol Demianka na hrebeni Hromovca. Severná časť katastra obce Krivany bude aj naďalej
zachovávať svoju funkciu. Predpokladá sa v tejto oblasti len lesné hospodárstvo a turistika, prípadne agroturistika.
Do scenérie krajiny významne v juhovýchodnej časti katastra Krivan zasiahla výstavba železničnej trate
Prešov – Plaveč, ktorá cez komplex násypov a výkopov prekonáva výškový rozdiel a prechádza cez hrebeň Hromovca
severným smerom do údolia rieky Poprad. V dotyku so železničnou traťou v južnej časti katastra sa rozprestiera
zastavané územie obce, jej osídlenie. Rozvoj obce, jej urbanistickej štruktúry sa predpokladá v tesnej blízkosti jej
zastavanéno územia, rozšírovaním plôch bytovej výstavby, plochy cintorína, príp. plochami určenými na priemyselné
využitie.
Vrámci urbanistickej koncepcie obce je potrebné riešiť odklon hlavného dopravného ťahu – cesty III. Triedy,
vedúcej ťažiskom obce. Hlavnú kompozičnú os obce je potrebné riešiť ako centálny priestor s doplnením občianskej
vybavenosti, peších komunikácii, skultúrnením okolitých priestorov a vytvorením námestia. Nové námestie je potrebné
vyformovať v priestore kríženia hlavnej komunikácie – cesty III. triedy s miestnymi komunikáciami, v blízkosti
občianskej vybavenosti. V návrhu priestorovými regulatívmi vytvoriť podmienky pre posilnenie obecnej centrálnej
funkcie v uvedenom priestore.
V obci Krivany sa nachádzajú objekty zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Sú to objekty
Kaštieľ a park, Rímsko-katolícky kostol sv. Štefana Prvomučeníka, Kamenný vodný mlyn a Pamätný dom prozaičky
Jolany Cirbusovej.
Urbanistickou koncepciou je v návrhu územného plánu rešpektovaná kompaktnosť obce a väzby existujúcich i
navrhovaných častí na jeho centrum. V celom území obce Krivany má zeleň humanizovať a spríjemňovať priestor ulíc
a komplexov zástavby. Množstvo udržiavanej pôvodnej i navrhovanej zelene a jej využitie v urbanistickej koncepcií
zvýši atraktivitu prostredia obce pre obyvateľov i návštevníkov. Navrhovaná zeleň bude plniť aj funkciu izolačnú
a pozdlž navrhovanej preložky potoka funkciu ekostabilizačnú.
Obec Krivany si chce zachovať ľudový ráz. Najmä v centr obce sú umiestnené drevené plastiky, ktoré zhotovili
miestni rezbári a rezbári z blízkeho okolia, vybudované je drevené oplotenie okolo potoka inštalované staré sypance.
• Vymedzenie potrieb bývania, občianskej vybavenosti, rekreácie, výroby, dopravy,
zelene a ostatných plôch
Bývanie
• plochami pre bývanie sú v zmysle vyhl.č.55/2001 Z.z. plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim
prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné dopravné a technické
vybavenie, zeleň a detské ihriská,
• plochy, potrebné na bývanie navrhnúť v rozsahu, vyplývajúcom z predpokladaného počtu obyvateľov obce a
vývoja obyvanosti bytového fondu,
• určením nových rozvojových plôch IBV – vytipovať lokality, stanoviť kapacity, určiť postupnosť výstavby
• pozemky pre pokrytie potreby výstavby nových bytov navrhnúť formou individuálnej bytovej výstavby, prípadne
bytovými domami.
• vo vhodných polohách uvažovať s intenzifikáciou existujúcich obytných plôch – najmä nadstavbou podkroví nad
rodinné domy vrámci opravy zlého technického stavu strechy, prípadne z dôvodu vytvárania dvojgeneračného
bývania,
23
•
•
•
•
bytovú výstavbu orientovať prednostne na využiteľné preluky v intraviláne i mimo intravilánu a voľné plochy
v kontakte so súčasnými obytnými plochami,
návrhom jednoznačných funkčných a priestorových regulatívov a limitov vylúčiť možné kolízie pri využití územia a
zabezpečiť vytváranie harmonického obytného prostredia.
Vytvorenie predpokladov pre poskytovanie ubytovania na súkromí,
Plochy v lokalite pamiatky Kamenný mlyn a lokalite Vyšného mlyna riešiť polyfunkčne.
Občianska vybavenosť a sociálna infraštruktúra
•
•
•
umiestnením plôch občianskej vybavenosti sledovať dotvorenie centra obce a vytvorenie podružných centier
vybavenosti, podporiť atraktivitu peších spojení medzi jednotlivými časťami obce,
plochy základnej občianskej vybavenosti navrhnúť s ohľadom na prijateľné dochádzkové vzdialenosti,
vytvoriť podmienky pre dobudovanie športovísk pri školách a v obci pri súčasnom futbalovom ihrisku, zriadenie
oddychových mikropriestorov.
Výroba
• vytipovanie funkcií vhodných pre rozvoj hospodárskej základne, vhodné pre daný región (napr. rozvoj rekreácie,
cestovného ruchu a pod.)
• Podporovať rozvoj remesiel, opracovanie dreva, a pod.
• sústrediť pozornosť podnikateľskej sféry na rozvoj remesiel, opracovanie dreva, rekreačné služby a pod.
• definovanie spôsobu a formy užívania krajiny na poľnohospodárske účely podnikateľskými subjektami
• pre rozvoj výrobnej a skladovej funkcie využiť vnútorné rezervy existujúcich priemyselných plôch,
• vytypovať nové možné plochy pre rozvoj výroby, najmä v južnej časti riešeného územia,
• menšie prevádzky s nezávadnou výrobou a bez nárokov na ťažkú nákladnú dopravu umožniť umiestniť aj
v kontaktných polohách s bývaním,
• navrhnúť opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov existujúcich priemyselných a poľnohospodárskych areálov
na bývanie.
Rekreácia
• navrhnúť v katastrálnom území sieť peších, cyklistických trás, lyžiarskych bežeckých tratí s oddychovými,
vyhliadkovými a piknikovými miestami.
• Riešiť vytvorenie a sprístupnenie rekreačného priestoru v lokalite Putnov na účely agroturistiky a rozvoja
cestovného ruchu
• Zachovávať ľudový ráz obce a jeho tradície
Zásadná funkčná prestavba sa v obci Krivany nepredpokladá. V blízkosti zastavanej časti obce sa nachádzajú
plochy ornej pôdy, resp. trvalé trávne porasty, na časti ktorých je v budúcnosti predpokladaná zmena funkcie na
individuálnu bytovú výstavbu.
Obec má predpoklad aktívneho rozvoja. Vrámci rozšírovania plošných kapacít sa predpokladá v najväčšej
miere výstavba s funkciou bývania. Zahusťovanie osídlenia je možné v zastavanej časti obce na plochách záhrad pri
rodinných domoch. Uvažuje sa aj s vytvorením nových obytných zón pre možnosť zástavby novostavbami rodinných
a bytových domov. Pri rozširovaní neskoršej výstavby mimo zastavané územie obce je nevyhnutné zohľadnenie
kultúrnych, historických, urbanistických, ako aj prírodných, krajinných a ekologických faktorov. Navrhované je
doplnenie funkcie rekreácie v severnej časti katastra obce. V súvislosti s vytvorením plôch rekreácie je potrebné
doplnenie dopravnej siete na sprístupnenie rekreačného územia. Zeleň je potrebné doplniť na ohraničenie rozšírenia
plochy cintorína jako izolačnej zelene, jako aj na odizolovanie obytných plôch od dopravných trás. Potrebné je
doplnenie sprievodnej zelene pozdlž navrhovanej prekládky Lačnovského potoka vrámci systému ekostabilizačných
opatrení.
Zoznam známych zámerov v území premietnutých do konceptu riešenia ÚPN obce Krivany :
1. Preložka cesty III. triedy III/54353 Lipany – Tichý Potok južným smerom na okraj zastavanej časti obce
2. Preložka Lačnovského potoka ( Štúdia protipovodňových opatrení - Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.,
Banská Štiavnica OZ Košice )
24
3. Výstavba poldrov na Lačnovskom, Krivianskom a Putnovskom potoku ( Štúdia protipovodňových opatrení Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Banská Štiavnica OZ Košice )
4. Výstavba obecnej kanalizácie do ČOV Torysa (Projekt „Čistá Torysa“ - zásobovanie pitnou vodou a
odkanalizovanie obcí v povodí rieky Torysa)
5. IBV – lokalita Dujava ( Urbanistická štúdia – ateliér URBEKO )
6. IBV – lokalita Vyšné rovne ( Urbanistická štúdia – ateliér URBEKO )
7. IBV – lokalita Bažov ( Urbanistická štúdia – ateliér URBEKO )
• Zásady ochrany a využitia kultúrnohistorických a prírodných hodnôt
V Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok (ďalej ÚZPF) sú
evidované kultúrne pamiatky obce Krivany :
1. Kaštieľ a park – č.ÚZPF – 308/1-2 – renesančná stavba z 1. polovice 17. storočia, v roku 1830 klasicisticky
upravený a prefasádovaný. Jednoposchodová štvorcová bloková budova s dvomi okrúhlymi vežami na priečelí, na
zadnej fasáde s predstavaným schodišťom.
2. Rímsko-katolícky kostol sv. Štefana Prvomučeníka – č. ÚZPF – 309/0 – včasnegotická stavba z čias
okolo roku 1300 s neskoršími úpravami a prestavbou po požiari v roku 1890. Jednoloďová stavba so štvorcovým
presbytériom s predstavanou vežou z polovice 17. storočia, v roku 1890 upravená, s ihlancovou strechou.
3. Kamenný vodný mlyn – č. ÚZPF – 4236/1 – vybudovaný v 18. storočí, nachádza sa na ľavom brehu rieky
Torysy 500 m před vstupom do obce. Stavba z kamenného muriva obdlžníkového pôdorysu so sedlovou strechou.
4. Pamätný dom prozaičky Jolany Cirbusovej (1884 – 1940)
V obci v ostatných storočiach žilo asi 10-12 šľachtických rodov, ktoré mali svoje kaštiele alebo menšie kurie.
Za najstarší sa považoval kaštieľ Tomáša Dessewffyho. Až do roku 1863 bol majetkom Dessewffovcov . V tomto roku
kaštieľ, všetky pozemky a lesy zakúpila rodina Bornemiszovcov. V roku 1985 bol kaštieľ zrekonštruovaný. Pri
rekonštrukcii došlo k poškodeniu odôvodňovacieho systému a odvtedy pivničné priestory najmä pri väčších dažďoch
zamakajú. V roku 1948 bol kaštieľ znárodnený. V roku 1992 v rámci reštitúcií bol vrátený dedičom pôvodného vlastníka
Kolomana Bornemisu.
Gotický kostol je z obdobia okolo roku 1300. Roku 1614 sa stal kostol evanjelickým. Od roku 1734 sa obec
stáva čisto katolíckou obcou. Ostatná časť kostola bola zničená požiarom v roku 1770. Opravený bol až v roku 1890.
Odvtedy sa kostol udržiaval a roku 1921-1922 bol opäť renovovaný. Na veži sú v súčasnosti tri zvony.
Technická kultúrna pamiatka - Kamenný mlyn z min. storočia bola majetkom Bornemisovcov, ktorí ho neskôr
predali. V súčasnej dobe je v rekonštrukcii a po oprave by mal byť mlyn uvedený do prevádzky a mal by slúžiť ako
pamiatka, ale aj na funkčný účel - najmä na mletie múky. Na ploche národných kultúrnych pamiatok je nevyhnutné
dodržať ustanovenia §32 pamiatkového zákona č.49/2002 Z.z.. Spomínané evidované kultúrne pamiatky sú vyznačené
v grafickej časti prieskumov a rozborov. Na udržanie dobrého technického stavu pamiatok je nevyhnutné realizovať
primerané stavebné úpravy so súhlasom pamiatkového úradu.
Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dosiaľ evidovaných archeologických lokalít určil územia
s predpokladanými archeologickými nálezmi :
1. historické jadro obce – územie s predpokladanými archeologickými nálezmi (1. pís. zmienka k roku 1301)
2. poloha Hradek – stredoveká hláska
3. poloha Pod koscelcom – zaniknutá stredoveká obec Lačnov
Bližšie nelokalizované archeologické lokality :
4. údolie potoka Rohovčík – juhovýchodný okraj katastra obce – zaniknutá stredoveká obec Rohov.
Tieto lokality sú vyznačené v grafickej časti územnoplánovacej dokumentácie obce Krivany. Podmienky
ochrany archeologických nálezísk v územnom a stavebnom konaní zabezpečuje Krajský pamiatkový úrad (ďalej KPU)
v Prešove. Z tohto dôvodu je potrebné pri akejkoľvek výstavbe v uvedených archeologických lokalitách požiadať
o stanovisko KPU. Z urbanistického hľadiska je dôležité archeologické lokality veľmi citlivo posudzovať pri návrhu
možnej novej zástavby.
25
Obec si môže zaviesť v zmysle § 14 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu evidenciu
pamätihodností obce. Do evidencie pamätihodností možno zaradiť okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí aj
kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k
histórii a osobnostiam obce. K pamätihodnostiam je možné zaradiť aj staré stromy v katastri, božie muky, kríže a iné
objekty. Krajský pamiatkový úrad Prešov navrhuje zahrnúť do evidencie pamätihodnosti obce aj objekt umiestnený na
parcele č.23.
Veľkou raritou obce je krytý amfiteáter, ktorý je umiestnený v centre obce pri Obecnom úrade. Každoročne sa
na ňom koná folklórny festival s názvom „Hornotoryský folklórny festival“. Amfiteáter bol postavený v roku 1974 a od
vtedy sa na ňom uskutočnilo viac ako 90 vystúpení najmä ľudového charakteru. Centrum obce má ľudový ráz.
Umiestnené sú tam drevené plastiky, ktoré zhotovili miestni rezbári a rezbári z blízkeho okolia, vybudované je drevené
oplotenie okolo potoka inštalované staré sypance.
2.6 Návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkcii
• Funkčné členenie a organizácia územia (funkčné zóny a plochy, ich vzájomné väzby)
Kataster obce Krivany je aj z hľadiska zastavanosti územia členený na dve časti: územie zastavané –
intravilán a územie nezastavané – extravilán. Z hľadiska funkčného zónovania môžme územie katastra rozdeliť na tieto
zóny:
Zmiešaná zóna bývania a vybavenosti – celá obec – intravilán bez zóny výroby
Zóny poľnohospodárskej a priemyselnej výroby
zóna voľnej poľnohospodárskej krajiny
zóna lesnej krajiny – lesy
Zastavaná časť obce je situovaná v južnej polohe katastrálneho územia kde tvorí prevážne obytnú zástavbu
s roztrúsenou občianskou vybavenosťou a službami. Výroba, resp. priemysel sú situované prevážne v južnom okraji
zastavanej časti obce. Poľnohospodárske aktivity sa realizujú na priľahlých plochách v tesnej blízkosti zastavanej časti
obce. Lesné hospodárstvo zaberá najmä severnú časť katastrálneho územia obce Krivany vzhľadom na morfológiu
terénu a existenciu súvislého lesného porastu práve v tejto polohe. Centrálna zastavaná časť obce Krivany tvorí
urbanistickú štruktúru bohatšiu na funkčne využitie a rôznorodú čo do architektúry objektov.
Primárnou funkciou obce Krivany je obytná funkcia a doplnkovými poľnohospodárska a lesná výroba. Dôležité
administratívno-správne a funkčné väzby má obec Krivany na mesto Lipany a na okresné mesto Sabinov. Napojenie
obce Krivany na nadradený komunikačný systém zabezpečuje cesta cesty III. triedy III/54353 Lipany – Tichý Potok a
železničná trať Prešov - Plaveč.
Vymedzenie časti územia obce, ktoré je potrebné riešiť v podrobnosti územného plánu zóny, príp. urban.
štúdie
Za účelom spracovania dokumentácií spodrobňujúcich riešenie ÚPN obce Krivany a zabezpečenia
kontinuálnej prípravy realizácie jednotlivých aktivít v k.ú. Krivany a územia s nim súvisiaceho a v zmysle vecnej
a časovej koordinácie doporučujeme spracovať :
- pre navrhované plochy bývania urbanistické štúdie plánovanej IBV – lokalita Dujava, IBV – lokalita Vyšné rovne,
IBV – lokalita Bažov
- urbanistickú štúdiu riešenia centrálneho priestoru obce ako polyfunkčnej plochy
- urbanistickú štúdiu rekreačnej lokality Putnov
Pre realizáciu plánovaných zámerov v obci v súlade s návrhom ÚPN obce Krivany bude potrebné vypracovať
samostatné projektové dokumentácie v príslušných stupňoch spracovania v zmysle stavebného zákona (návrh sieti
technickej infraštruktúry, preložku cesty III. triedy III/54353 Lipany – Tichý Potok, návrh miestnych komunikácii, mostov
a pod. )
2.7 Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou,
výroby a rekreácie
26
Sociálna infraštruktúra (vrátane občianskej vybavenosti)
• sociálna infraštruktúra (štruktúra a kapacity zdravotníckych a kúpeľných, školských a výchovných
zariadení, zariadení sociálnej starostlivosti, ich územná organizácia, predpoklady rozvoja, dostupnosť)
V obci sa nachádza základná škola, ktorú navštevuje 220 žiakov z toho je 50 rómov. Do školy
dochádzajú aj žiaci z obce Torysa. V objekte základnej školy je umiestnená aj materská škola.
• obchod a služby (verejnoprospešné služby, výrobné a nevýrobné služby, obchodná sieť, ubytovacie
a stravovacie zariadenia, peňažné ústavy a pod., ich kapacity a predpoklady rozvoja)
V centre obce je vybudované súkromné nákupné stredisko, ktoré poskytuje obchodné služby – predajňa
potravín a rozličného tovaru a pohostinstvo. Pri základnej škole je umiestnený stánok dennej potreby, ktorý poskytuje
obchodné služby.
Z podnikateľských aktivít je v obci v oblasti služieb zastúpené zámočníctvo, ktoré prevádzkuje živnostník vo
vlastnom objekte obývaného rodinného domu.
• Ostatná vybavenosť (verejná administratíva, kultúra, telovýchova a šport a pod., ich kapacity a známe
nároky na plochy)
Obec má menší kultúrny dom, ktorý je umiestnený v centre obce. Vybudovaná je aj nová farská budova. V
roku 1992 bola v obci vybudovaná nová železničná zastávka. V roku 1996 obec vybudovala na miestnom futbalovom
ihrisku futbalové šatne. V blízkosti kostola je aj objekt domu smútku. Obecný úrad je objekte, nachádzajúcom sa
v centre obce v blízkosti kaštieľa v tesnej náväznosti na centrum ľudovej kultúry. V tejto polohe je umiestnený aj nový
amfiteáter s krytým javiskom. Starý amfiteáter sa nachádza za predajňou potravín tiež v centrálnej polohe obce.
V centre obce je objekt požiarnej zbrojnice. Požiarna ochrana má v obci zastúpenie v dobrovoľnom 30člennom požiarnom zbore. Stanica má jedno hasičské zariadenie PP12. V prípade požiaru na čísle 112, resp. 150 je
možnosť kontaktovať aj hasičský a záchranársky zbor v susednom meste Lipany. Zásahové vozidlá sú odtiaľ schopné
v priebehu 10-15 minút po ohlásení požiaru zasahovať na území katastra.
• Výroba
V obci sú veľké poľnohospodárske objekty. Za pôsobenia ŠM sa tam chovalo až 1000 dojníc. V roku 1997 ŠM
sprivatizovala súkromná spoločnosť, ktorá v roku 1998 priviedla hospodársky dvor do krachu. V súčasnosti na
hospodárskom dvore pôsobia tri subjekty :
* JAGER s.r.o. - chob dobytka na mäso - 120 ks dospelých, 30 jalovíc, chov oviec - 980 ks, chov kôz - 150 ks
* Hornotoryská syráreň Krivany - spracovanie mlieka a výroba mliečnych výrobkov
* Bartolomej Smetana, SHR - chov oviec - 600 ks, chov koní - 6 ks
Na ploche poľnohospodárskeho dvora je umiestnená aj prevádzka gátra.
Obec nefinancuje žiadne zariadenia v obci.
ZÁVER
Občianska vybavenosť je v obci zastúpená zariadeniami v postačujúcich kapacitách. Otázny je však technický
stav objektov, ich poloha či kapacita na funkciu, ktorej slúži. Objekty v zlom technickom stave je nutné rekonštruovať
aby bola zabezpečená kvalita pracovného priestoru a poskytovaných služieb. Výstavba nového objektu je potrebná pre
dom smútku s umiestnením na ploche pozemku cintorína.
Obchodná sieť a služby je rozvinutá v blízkom meste Lipany a je využívaná aj obyvateľmi obce Krivany.
V obci je rozvinutá poľnohospodárska výroba a chov zvierat v areáli hospodárskeho dvora. Pri územnom,
stavebnom a kolaudačnom konaní týkajúcom sa chovu zvierat , výroby, spracúvania, ošetrovania a skladovania krmív
pre spoločenské zvieratá, prípravy, výroby, skladovania a distribúcie medikovaných krmív ako aj ukladania, ďalšieho
spracovania a neškodného odstránenia živočíšnych vedľajších produktov je povinnosť požiadať Regionálnu
a veterinárnu a potravinovú správu Prešov o záväzný posudok v zmysle §44 zákona 39/2007 Z.z.
V rámci koncepcie rozvoja hospodárskej základne nie je potreba vytvárania nových plôch pre výrobné aktivity.
Navrhovaná je reštrukturalizácia jestvujúcej plochy poľnohospodárskeho dvora. Na tejto ploche je možné umiestňovať
rôzne výrobné a nevýrobné prevádzky. Vylúčené je však umiestnenie výroby ťažkého priemyslu. Severná časť
hospodárskeho dvora je navrhovaná na polyfunkčné využitie. Pre oddelenie obytnej zóny obce od priemyselnej zóny je
navrhnutá ochranná izolačná zeleň.
Rekreácia a cestovný ruch
27
Charakteristika potenciálu územia a jeho súčasné využitie pre rekreáciu, cestovný ruch (turizmus)
a kúpeľníctvo
Z hľadiska zastúpenia významných kultúrno – historických objektov slúžiacich ako cieľ poznávacieho turizmu
pre účastníkov cestovného ruchu v celoslovenských súvislostiach je možné katastrálne územie obce Krivany
charakterizovať ako bohaté na historické pamiatky. V samotnej obci sa nachádzajú tri významné kultúrne pamiatky. Je
to rímskokatolícky kostol sv. Štefana, renesančný kaštieľ postavený v roku 1635 postavený v románskom slohu a
rovnako evidovaná technická kultúrna pamiatka – kamenný Vodný mlyn z minulého storočia. V súčasnej dobe je v
rekonštrukcii a po oprave by mal byť sfunkčnený a mal byť slúžiť ako pamiatka ale aj na funkčný účel - najmä na mletie
múky.
Veľkou raritou obce je krytý amfiteáter, ktorý je umiestnený v centre obce. Každoročne sa na ňom koná
folklórny festival. Centrum obce má ľudový ráz. Umiestnené sú tam drevené plastiky, ktoré zhotovili miestni rezbári a
rezbári z blízkeho okolia, vybudované je drevené oplotenie okolo potoka inštalované staré sypance.
Pre účastníkov poznávacieho cestovného ruchu je významná organizácia rôznych kultúrnych a spoločenských
podujatí, z ktorých najvýznamnejšie sú Hornotoryský folklórny festival a v rámci konania tohto festivalu aj sprievodná
akcia - Hornotoryský jarmok zameraný na prezentáciu tradičných hornošarišských remesiel a predaj výrobkov a
suvenírov.
V samotnej obci Krivany, ani v jej katastrálnom území, sa nenachádzajú žiadne ubytovacie zariadenia
cestovného ruchu. Sieť stravovacích a občerstvovacích zariadení, ktorá môže, okrem trvalo bývajúcich obyvateľov
potenciálne slúžiť i pre turistických návštevníkov obce, tvorí pohostinstvo a reštaurácia v objekte súkromného
nákupného strediska.
V období spracovania územného plánu pripravuje obec v spolupráci s agropodnikateľmi projekt na
agroturistickú činnosť. V rámci projektu sa rekonštruuje budova na turistické ubytovanie, realizuje sa výstavba
"bačovskej koliby", kde sa bude predvádzať ukážka výroby syra. Rovnako je pre turistických návštevníkov možná jazda
na poníkoch.
Územné rozloženie rekreačných útvarov a zariadení
Katastrálne územie obce Krivany však nie je súčasťou žiadneho rekreačného krajinného celku. V neveľkej
vzdialenosti od takto vymedzeného územia sa nachádzajú rekreačné krajinné celky Bachureň a Čergov poskytujúce
vhodné zázemie pre rekreačné vyžitie obyvateľov i návštevníkov obce.
Rekreačné územia a zóny
V katastrálnom území obce Krivany sa v súčasnosti nenachádzajú žiadne rekreačné priestory.
Kúpeľné územia, ochranné pásma liečivých zdrojov
V katastrálnom území obce Krivany sa nenachádzajú žiadne kúpeľné územia, ani ochranné pásma liečivých
zdrojov.
Dynamická turistika
K najviac uplatňovaným formám dynamickej turistiky patrí pešia turistika a cykloturistika. Bezprostredné
okolie obce Krivany vytvára vhodné lokalizačné predpoklady pre plné rozvinutie pešej i lyžiarskej turistiky a rovnako i
pre nenáročné turistické a rekreačné vychádzky i relaxáciu v lesnom prostredí, hubárčenie a pod. Severným okrajom
katastrálneho územia obce Krivany je trasovaný zelený TZCH 5872 vedúci z obce Ďurková cez obec Vislanka
hrebeňom Hromovca, tvoriacim hlavnú európsku rozvodnicu medzi Baltským a Čiernym morom, cez vrcholy Kňazová
(824 m n. m.), Demianka (788,9 m n. m.) a Rohov (679,8 m n. m.) s ukončením trasy na železničnej stanici v meste
Lipany. Tento turistický chodník slúži v letnom období pre pešiu turistiku a cykloturistiku, v zimnom období je
upravovaný pre lyžiarsku turistiku. V extraviláne obce Krivany je rovnako vybudovaný turistický chodník, ktorý sa
začína pri vstupe do obce pri Kamennom mlyne a trasou cez Bartošov sa napája na zelený TZCH 5872 vedúci do obce
Ďurková.
ZÁVER
Z hľadiska prírodných lokalizačných predpokladov nie je potenciál katastrálneho územia obce Krivany pre
cestovný ruch a rekreáciu veľmi vysoký. V rámci takto vymedzeného územia sa nenachádzajú žiadne rekreačné
priestory a rovnako sa tu nenachádzajú žiadne kúpeľné územia, ani ochranné pásma liečivých zdrojov. Rozhodujúcim
lokalizačným činiteľom z hľadiska prírodných predpokladov sú predovšetkým lesné porasty v masíve Hromovca na
severe a severovýchode katastrálneho územia obce.
28
Severným okrajom katastrálneho územia obce Krivany je trasovaný zelený TZCH 5872 vedúci z obce Ďurková
cez obec Vislanka hrebeňom Hromovca s ukončením trasy na železničnej stanici v meste Lipany. Tento turistický
chodník slúži v letnom období pre pešiu turistiku a cykloturistiku, v zimnom období je upravovaný pre lyžiarsku turistiku.
V extraviláne obce Krivany je rovnako vybudovaný turistický chodník, ktorý sa začína pri vstupe do obce pri
Kamennom mlyne a trasou cez Bartošov sa napája na zelený TZCH 5872 vedúci do obce Ďurková.
Rekreačný potenciál obce Krivany je primeraný prírodným danostiam. Jeho danosti a aktivity majú regionálny
význam. Umožňujú rozvíjať predovšetkým pobyt v prírode, všetky formy turistiky vrátane zimných lyžiarskych športov.
Morfológia a sklonitosť terénu umožňuje využitie prírodných daností aj na zjazdové lyžovanie. Potrebné je však
vytvorenie priaznivých podmienok pre rozvoj turizmu a rekreácie dobudovaním zariadení s možnosťou ubytovania,
stravovania, príp. služieb.
Zo športových zariadení môže, pri splnení určitých podmienok, pre potenciálnych turistických návštevníkov
obce slúžiť miestne futbalové ihrisko, volejbalové ihrisko a telocvičňa v objekte základnej školy.
Indikátor Počet neobývaných bytov určených na rekreáciu umožňuje definovať zaradenie jednotlivých sídiel
z hľadiska ich dominantnej funkcie (obytná, rekreačná a pod.), vypovedá o potenciálnych možnostiach obyvateľstva
realizovať rekreačné aktivity a rovnako je i ukazovateľom vyjadrujúcim dosiahnutú životnú úroveň. Využívanie objektov
individuálnej rekreácie (chaty, rekreačné domy a chalupy) predstavuje popri voľnom cestovnom ruchu veľmi dôležitý
segment rozvoja turistického sektora či už formou ich rekreačného využívania ich súčasnými majiteľmi alebo
prenajímaním tretím osobám a subjektom. Vo vymedzenom riešenom území sa k 26.5.2001 (Sčítanie obyvateľov,
domov a bytov) v obci Krivany nachádzalo 4 neobývané byty určený na rekreáciu.
V nasledovnej tabuľke sú uvedené realizačné predpoklady pre ubytovanie turistických návštevníkov v súkromí
v obci Krivany. Tieto predpoklady majú vytvorené len byty situované v objektoch rodinných domov s patričným
zázemím v podobe oploteného dvora resp. záhrady spravidla s čo najvyšším počtom tam nachádzajúcich sa izieb a čo
najvyššou obytnou plochou. V prípade jednotlivých obcí sú to pri istom zjednodušení predovšetkým tie, u ktorých je
dosiahnutý najvyšší rozdiel medzi počtom obytných miestností a počtom osôb priemerne pripadajúcich na 1 byt.
Tab.: Základné údaje o domovom fonde v obci Krivany Združenia obcí Topoľ z hľadiska realizačných predpokladov pre ubytovanie v súkromí
Obec
Krivany
Priemerné m2 obytnej plochy
na 1 trvalo byt
57
Priemerný počet obytných
miestností na 1 trvalo byt
3,37
Priemerný počet osôb
na 1 byt
4,12
Zdroj: ŠÚ SR
Pre rozvoj rekreácie a turistiky je navrhované vytvoriť rekreačné priestory v lokalite Putnov, Pod Hrádkom.
2.8 Vymedzenie zastavaného územia obce
Súčasné zastavané územie obce je vymedzené existujúcou zástavbou v obci. Nové hranice zastavaného
územia budú rozšírené o plochy plánovanej výstavby za účelom bývania. Nové hranice zastavaného územia sú
vyznačené vo výkresoch a sú navrhnuté pre reguláciu výstavby do roku 2030. Navrhované hranice zastavaného
územia by sa po ich schválení mali stať limitujúcim prvkom pre rozširovanie zástavby územia na úkor
poľnohospodárskej pôdy. Hranica je navrhnutá tak, aby mala obec kompaktnú formu. Výnimkou bude vytvorenie plôch
rekreácie mimo zastavané územie v lokalite Putnov a solitérom v krajine mimo zastavané územie ostáva plocha , na
ktorej je umiestnený kamenný mlyn.
Vymedzenie hraníc zastavaného územia :
•
- v severnej časti obce – hranice parciel rodinnej zástavby, železničnej trate
•
- v západnej časti obce – hranice parciel existujúcich rodinných domov, obalová krivka rozšírenej
plochy cintorína a plánovanej výstavby IBV Dujava
•
- v južnej časti obce – hranice parciel existujúcich rodinných domov, obalová krivka plánovanej
výstavby IBV Vyšne Rovne, ďalej hranica ihriska, hranice parciel existujúcich rodinných domov a napokon
hranice parciel hospodárskeho dvora,
•
- vo východnej časti obce – hranice parciel rodinných domov, cesta III. Triedy, obalová krivka
existujúcej a plánovanej zástavby bytových domov rómov, obalová krivka plánovanej výstavby IBV Bažov a
železničná trať
29
2.9 Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území
Ochranné pásmo hospodárskeho strediska PHO je 100 metrov.
Ochranné pásmo cintorína je 50 m od jeho hranice. V ňom sa nesmú povoľovať a umiestňovať žiadne budovy.
Ochranné pásma sietí technickej infraštruktúry sú stanovené podľa STN a požiadaviek správcov týchto sietí v zmysle
zákona č.70/1998 Zz. o energetike a je ich nutné dodržať.
VODOHOSPODÁRSKE ZARIADENIA :
Územná ochrana v súčasnosti využívaných zdrojov pitnej vody je zabezpečená stanovením príslušných pásiem
hygienickej ochrany v súlade s legislatívnymi požiadavkami (Smernica MZ SSR z 20.8.1970).
Ochranné pásmo vodného zdroja pitnej vody „Krivany“ Prešovského skupinového vodovodu, ktorý je tvorený
vrtami v náplavoch rieky Torysa v južnej časti katastra obce, je vymedzený pásmom hygienickej ochrany. Vodné
zdroje sú oplotené v rozsahu hranice PHO I.stupňa. Vodný zdroj má stanovené ochranné pásmo II. a III. Stupňa,
hranice ktorého zasahujú do katastrálneho územia obce Krivany.
Existujúci vodojem v riešenom území obce nemá stanovené ochranné pásmo. Pozemok s vodojemom musí byť
oplotený z dôvodu zamädzenia prístupu nepovolaných osôb a zabráneniu možnosti poškodenia či znečistenia vody vo
vodojeme.
Ochranné pásmo obecnej ČOV v susednej obci Torysa 100 m ak zasahuje do katastra obce Krivany.
Pásma ochrany vodohospodárskych zariadení sú v zmysle zákona č.442/2002 Z.z. (paragraf 19 zákona)
vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho okraja vodovodného a kanalizačného potrubia na
obidve strany :
1,5 m pri verejnom vodovode a kanalizácii do priemeru 500 mm
2,5 m pri verejnom vodovode a kanalizácii nad priemer 500 mm
EL: VEDENIA :
V území treba rešpektovať ochranné pásmo VVN vedení tj. 15 m od krajných vodičov, ochranné pásmo VN
vedení, tj. 10 m od krajných vodičov a 4 m od izolovaných vodičov na každú stranu, resp. 10 m od konštrukcie
stožiarovej trafostanice a 1m od káblových rozvodov v zemi.
V ochrannom pásme el. zariadenia je zakázané:
- zriaďovať stavby, konštrukcie, skládky,
- vykonávať činnosti, pri ktorých by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, príp. by sa mohlo poškodiť
el. vedenie alebo ohrozila bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky,
- pod vzdušným vedením pestovať porasty s výškou nad 3 m, resp. mimo vedenia do vzdialenosti 5 m tak, aby
pri páde poškodili vedenie,
- nad zemným el. vedením
jazdiť ťažkými mechanizmami a bez predchádzajúceho súhlasu
prevádzkovateľa vykonávať zemné práce.
PLYNOVOD :
Pásmo ochrany od osi plynovodu na každú stranu
Plynárenské zariadenie
Ochranné
pásmo ( m)
VTL
12
VTL prípojka
4
STL-NTL zastavané územie
1
voľný terén
4
Technologické objekty (RS)
8
Bezpečnostné
pásmo ( m )
150
50
10
určuje prevádzkovateľ
-
V území treba rešpektovať pásma ochrany plynovodov v zmysle zákona č. 656 z 26.októbra 2004 Z.z.
Ochranné pásmo na účely tohoto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo
plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu
30
technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu tecjhnologickej
časti plynárenského zariadenia.
- ochranné pásmo pre plynovody a prípojky s menovitou svetlosťou do 200 mm - 4 m,
- ochranné pásmo pre plynovody a prípojky s menovitou svetlosťou od 201 do 500 mm - 8 m,
- ochranné pásmo pre NTL a STL plynovody a prípojky, ktorými sa rozvádzajú plyny v zastav. území obce 1 m,
- ochranné pásmo pre STL plynovody a prípojky vo voľnom priestranstve a v nezastavanom území 10 m,
- ochranné pásmo pre technologické objekty (regulačné stanice) 8 m ,
Bezpečnostné pásmo sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od
pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo pôdorys.
- 10 m bezpečnostné pásmo plynovodu s tlakom nižším jako 0,4 Mpa prevádzkovaných na voľnom priestranstve a na
nezastavanom území,
- 20 m bezpečnostné pásmo plynovodu s menovitou svetlosťou do 350 mm s tlakom od 0,4 do 4 MPa-,
- 50 m pri regulačných staniciach, filtračných staniciach a armatúrnych uzloch
DOPRAVA :
- cesta I. triedy......... 50 m
- cesta II. Triedy ...... 25 m
- cesta III. Triedy .. .20 m (cez obec prechádza cesta III/54353 )
- železničná trať...60 m od osi koľaje
VODNÉ TOKY :
- ponechať voľný nezastavaný pás územia pozdĺž oboch brehov pri neupravených vodných tokoch v šírke min. 10 m a
pri upravených min. 5 m.
VÝŠKOVÉ OBMEDZENIA :
- upozorňujeme, že v zmysle § 30 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve v ZNP (letecký zákon), je potrebný
súhlas Leteckého úradu SR na stavby:
-vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods. 1 písm.a)),
-stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré
vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30 ods. 1 písm.b)),
-zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení,
najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie
stanice (§ 30 ods. 1 písm.b)).
Pre obytnú zástavbu navrhujeme dodržať tieto ochranné pásma:
- Novú IBV odizolovať pásmom ochrannej zelene od cintorína a dopravných trás
- hlukové ochranné pásmo podľa vynesenej 60 Db (A) izofóny, u školských objektov podľa izofóny 50 db (A),
V zastavanom území aj mimo neho je potrebné pri výstavbe inžinierskych sieti rešpektovať ustanovenia STN
736005 o priestorovej úprave vedení technického vybavenia.
Chránené územia sú podrobne opísané ďalej v kapitole 2.11 tohto textu.
2.10 Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred
povodňami
Záujmy obrany štátu
V obci neboli počas spracovania prieskumov a vypracovania zadania zistené žiadne záujmy obrany štátu.
Požiarna ochrana
Požiarna ochrana sa riadi príslušnými STN 73 0802, 73 0833, 730837 a nadväzujúcich noriem, ako aj
ustanovení § 2 vyhlášky MV SR č. 288/2000 Z.z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri
výstavbe a pri užívaní stavieb. Potreba požiarnej vody sa stanovuje v zmysle STN 73 0873. Rozvody vody sú
31
navrhované tak, aby bolo možné zokruhovanie jednotlivých vetiev. Každých 80 – 120 m majú byť na rozvode vody
osadené podzemné požiarne hydranty DN 80 podľa požiadaviek PO.
V obciach v ktorých nie je vybudovaný verejný vodovod, potrebu vody na hasenie požiarov zabezpečuje obec,
právnická osoba, alebo podnikajúca fyzická osoba iným spôsobom podľa vyhlášky MV SR č.699/2004 §9 ods.8 tj
zdrojom vody prírodným alebo umelým podľa §4 ods.2.
Prístupové komunikácie je nutné riešiť v zmysle vyhl. MV SR č.94/2004 Z.z. §82 ods.3, tak, aby mali trvale
voľnú šírku minimálne 3,0 m a únosnosť komunikácie na zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN.
Do trvale voľnej plochy sa nezapočítava parkovací pruh.
Pri požiarnej ochrane je potrebné zohľadniť podmienky dodržania odstupov vzdialeností medzi objektami
v zmysle príslušnej legislatívy a STN.
Územný plán musí zohľadňovať riešenie dopravy a zásobovania vodou potreby požiarnej ochrany, a to
sprístupnením stavieb a zariadení ako predmetu ochrany a po realizácii navrhovanej technickej infraštruktúry
dostatočné kapacity v zásobovacej sieti.
V centre obce Krivany je objekt požiarnej zbrojnice. Požiarna ochrana má v obci zastúpenie v dobrovoľnom
30-člennom požiarnom zbore. Stanica má jedno hasičské zariadenie PP12. V prípade požiaru na čísle 112, resp. 150
je možnosť kontaktovať aj hasičský a záchranársky zbor v susednom meste Lipany. Zásahové vozidlá sú odtiaľ
schopné v priebehu 10-15 minút po ohlásení požiaru zasahovať na území katastra.
Protipovodňová ochrana
Katastrálne územie je rozčlenené na viacero povodí. Vlastnosti povodí vykazujú prirodzené odtokové pomery
s viacerými dobre vyvinutými údolnicami. Povrchový kryt alebo druh pôdy tvoria lesné porasty, trávnaté plochy,
pasienky a poľnohospodársky využívaná pôda. V čase významnejších zrážok z pohľadu povrchového odtoku, ktoré sa
vyskytujú v nepravidelných časových intervaloch k objemu odtekajúcej povrchovej vody sa pridáva aj objem
odplavených zemných časti, čo spôsobuje navýšenie odtečených objemov vody.
Cez katastrálne územie obce preteká rieka Torysa so svojimi prítokmi. Rieka Torysa preteká v smere západvýchod, ľavostranné prítoky - potok Putnov, Krivianský potok, Lačnovský potok a pravostranný prítok potok
Gerginovec.
Toky sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, závod PBH, stredisko Prešov. Úsek rieky Torysa
a úseky potokov Lančovský a Kriviansky sú upravené. Prevážna časť úsekov vodných tokov je neupravená. Pozdlž
oboch brehov toku Torysa je nevyhnutné pre potreby opráv a údržby ponechať voľný nezastavaný pás šírky 10,0 m a
pozdlž ostatných vodných tokov šírky 5,0 m v zmysle §49 ods.2 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších
predpisov. Ochranu intravilánu obce před veľkými vodami toku Torysa môže v budúcnosti plniť plánovaná preložka
cesty III/54353 Lipany – Tichý Potok umiestnená nad hladinou Q100 ročnej veľkej vody s bezpečnostným prevýšením.
Pre povodie potokov severne nad obcou, potok Putnov, Krivianský potok, Lačnovský potok je vypracovaná
štúdia možnosti riešenia protipovodňových opatrení. Navrhované opatrenia na ochranu dotknutých povodí pozostávajú
z prehradenia bystrín, stabilizácie výmoľov a strží, výstavby poldrov a vytvorenia podmienok na obrábanie pôdy po
vrstevnici. Na Krivianskom potoku sa uvažuje so zriadením malej vodnej nádrže.
Navrhovaná je aj prekládka Lačnovského potoka v úseku prechádzajúcom zastavanou časťou obce, kde
opakovane spôsobuje problémy. V rámci protipovodňových opatrení je potrebné kalkulovať na prietok Q100 ročnú
vodu.
V návrhu UPN obce Krivany sú rešpektované záplavové územia prirodzených úsekov vodných tokov. V týchto
lokalitách sa neuvažuje s výstavbou, ktorá by bola možnými záplavami ohrozovaná.
Civilná ochrana obyvateľstva
CO sa riadi plánom ochrany obce, ktorý zabezpečuje ochranu podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov nasledujúcich oblastí :
- ochranu obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými látkami (vyhláška MV SR č.
533/2006 Z.z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok),
- stavebnotechnické požiadavky na stavby a technické podmienky zariadení vzhľadom na požiadavky CO (vyhl. MV SR
č. 532/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok
zariadení civilnej ochrany),
- hospodárenie s materiálom CO (vyhl. MV SR č. 314/98),
- technické a prevádzkové podmienky informačného systému ( vyhl. MV SR č. 348/98 Z.z.).
32
Ukrytie obyvateľstva obce sa riadi stavebným zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, pokynmi
pre realizáciu stavieb všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu. Stavby pre skladovanie materiálu CO pre
zabezpečenie obyvateľstva sú centralizované (sú vo vlastníctve obce).
Zariadenia pre ochranu obyvateľstva sú určované plánom ukrytia, ktorý je spracovávaný a aktualizovaný
orgánmi obce a pravidelne sa aktualizuje podľa vyhlášky MV SR č.532/2006 Z.z. Návrh zabezpečenia ukrytia
obyvateľstva vychádza z urbanistického riešenia a zohľadňuje rozvoj počtu obyvateľstva na území obce.
Všetky úkryty zriaďované na území obce sú jednoduché úkryty budované svojpomocne umiestnené
v rodinných domoch v pivniciach, pre žiakov v základnej škole a pre zamestnancov podnikov v areáloch podnikov ako
dvojúčelové zariadenia.
Rozmiestnenie úkrytov bude zohľadňovať potrebné dobehové vzdialenosti do 500 m a stavebnotechnický stav
objektov rodinných domov. Plán ukrytia spracovaný orgánmi obce zohľadní doterajší stav a doplní potrebný počet
jednoduchých úkrytov na územiach s navrhovanou obytnou funkciou, resp. na územiach v ktorých sa obytná zástavba
doplňuje. Okrem toho určí objekty občianskej vybavenosti vhodné na zriadenie jednoduchého úkrytu. Pri spracovaní
územných plánov zón budú explicitne určené objekty s jednoduchým úkrytom.
Predpokladaná kapacita jednotlivých druhov úkrytov musí byť stanovená tak, aby bola pokrytá najmenej 105
% potreba vzhľadom k predpokladanej migrácii obyvateľstva.
2.11 Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny, vrátane prvkov územného systému
ekologickej stability
Ochranou prírody a krajiny sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť
podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny a znížiť jej ekologickú stabilitu, ako i odstraňovanie
takýchto zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy. Súčasná sústava osobitne chránených
území podľa zákona 543/2002 Z.z. rozlišuje 5 stupňov územnej ochrany:
1. stupeň – územie SR nezaradené do vyššieho stupňa ochrany („voľná krajina“)
2. stupeň – chránená krajinná oblasť (CHKO)
3. stupeň – národný park (NP)
4. stupeň – chránený areál (CHA)
5. stupeň – národná prírodná rezervácia (NPR), prírodná rezervácia (PR), národná prírodná pamiatka (NPP), prírodná
pamiatka (PP).
Vyhlásené ochranné pásmo má zníženú ochranu o jeden stupeň, ak nie je vyhlásené, je ním územie do
vzdialenosti 100 m von od hranice (NPR, PR), resp. 30 m (NPP, PP) a platí v ňom tretí stupeň ochrany.
Z hľadiska širších vzťahov má riešené územie väzby na okolité priestory s významnými záujmami ochrany
prírody, priamo v k.ú. Krivany sa v súčasnosti nenachádzajú územia osobitne chránené z hľadiska ochrany prírody,
nachádzajú sa tu však prvky územného systému ekologickej stability (ÚSES) nadregionálnej, regionálnej a miestnej
úrovne.
Osobitne chránené územia prírody vyhlásené v širšom okolí k. ú. Krivany
Názov územia Okres
Katastrálne
územie
Kategória
ochrany
Plocha územia
v ha
Rok vyhlásenia,
spresnenia
Predmet ochrany
Čergovský
Minčol
Stará
Ľubovňa,
Bardejov,
Sabinov
Kyjov
NPR
218,9005
1986
vrcholové a svahové lúky
s charakteristickou horskou
kvetenou
Pramenisko
Tople
Bardejov
Livovská Huta
NPR
2002
28,66
NPR je vyhlásená z dôvodu
zabezpečenia ochrany
prameniska rieky Topľa s
prirodzenými porastami
jedľobučín a horských lúk v
pohorí Čergov.
Slatina pri
Stará
Kyjov
PR
1982
2,1403
PR je vyhlásená na ochranu
33
Šarišskom
Jastrabí
Ľubovňa
zachovaných
slatinných
spoločenstiev so zriedkavými
druhmi
rastlín
na
vedeckovýskumné, náučné a
kultúrno-výchovné
ciele.
Posledný
zachovalý
ekosystém svojho druhu v
Ľubovnianskej vrchovine.
Rebrá
Stará
Ľubovňa
Kyjov,
Šarišské
Jastrabie
PP
2,9871
1989
vysoko estetický krajinný
fenomén, výskyt chránených
druhov, ohrozených
malakocenóz
Lysá hora
Stará
Ľubovňa
Kyjov
PP
1,1389
1989
krajinárska dominanta,
bohaté zastúpenie
vápnomilnej flóry
Šarišské
Jastrabie
PP
5,4883
1989
bohaté zastúpenie
vápnomilnej flóry a
chránených druhov
Okrúhly kopec Stará
Ľubovňa
Kyjovské
bradielko
Stará
Ľubovňa
Kyjov
PP
1989
0,6428
esteticko-krajinárska hodnota
bradla, výskyt chránených
druhov
Bradlové
pásmo
Sabinov
Kamenica
PP
20,1214
1989
PP je vyhlásená pre vysokú
krajinársku hodnotu bradiel v
tomto tzv. Šarišskom úseku.
Bišár
Sabinov
Tichý Potok
PR
0,3650
1979
PR Bišár – vyhlásené
chránené územie národnej
siete CHÚ,
ochrana spoločenstva
fytocenózy, druhová ochrana
rastlín
Zdroj: ŠOP SR, ÚPN VÚC Prešovského kraja
Navrhované osobitne chránené územia menšieho plošného rozsahu v širšom okolí k. ú. Krivany
Okres
Názov územia
Katastrálne
územie
Predpokladaná
kategória ochrany
Predpokladaná
výmera územia
v ha
Sabinov
Vodopády Starý
mlyn
Nižný Slavkov
PP
N
anorganika
Černakovec
Tichý Potok
PR
N
ochrana
ekosystému
Kučmanovský
potok
Krásna lúka
CHA
0,8878
ochrana
spoločenstva
fytocenózy,
druhová
ochrana rastlín
Plavečská stráň
Plaveč
CHA
0,4480
anorganika
Čorštýnske
bradielko
Kyjov
PP
0,35
Stará
Ľubovňa
Predmet
ochrany
Poznámka
geomorfologick
y výrazné
bradlo
Zdroj: ŠOP SR, ÚPN VÚC Prešovského kraja
34
18.1.1.1
18.1.1.2 Územia sústavy NATURA 2000
Lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu, biotopy druhov európskeho významu a
biotopy vtákov, vrátane sťahovavých druhov, možno vyhlásiť za chránené územia v kategórii: chránená krajinná oblasť,
národný park, chránený areál, prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok alebo chránené vtáčie
územie. Hranice území NATURY 2000 boli spracované len orientačne a v súčasnosti prebieha proces ich
spresňovania na základe parcelného stavu.
Navrhované územia európskeho významu
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydalo podľa § 27 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 525/2003 Z. z. výnos zo 14. júla 2004 č. 3/2004-5.1, ktorým sa vydáva
národný zoznam území európskeho významu (etapa A).
ŠOP SR vytvorila mimo hlavného zoznamu navrhovaných území (schvaľovacia etapa A.), ďalší zoznam
navrhovaných území pre schvaľovaciu etapu B.
V riešenom území sa nenachádza žiadna lokalita navrhovaná do sústavy území európskeho významu
(schvaľovacia etapa A) podľa výnosu č. 3/2004. V širšom okolí katastra Krivany sa nachádzajú lokality území
európskeho významu (schvaľovacia etapa A) Čergovský Minčol. Z lokalít navrhovaných do etapy B sa v okolí
riešeného územia nachádza lokalita navrhovaného územia európskeho významu etapy B Bradlové pásmo.
Navrhované územia európskeho významu (etapa A) v širšom okolí k. ú. Krivany
Identifikačný
kód
SKUEV0331
Názov územia
Výmera
(ha)
Územne príslušný útvar
ŠOP SR
Čergovský Minčol
4027,544
RSŠOP SR Prešov
Zdroj: ŠOP SR
Navrhované územia európskeho významu (etapa B) v širšom okolí k. ú. Krivany
Identifikačný
kód
SKUEV0701
Názov územia
Výmera
(ha)
Územne príslušný útvar
ŠOP SR
Bradlové pásmo
17,637
RSŠOP SR Prešov
Zdroj: ŠOP SR
Navrhované chránené vtáčie územia
V riešenom území a ani v jeho širšom okolí sa nenachádza žiadne navrhované chránené vtáčie územie.
Mokrade
Priamo v k. ú. Krivany nie sú registrované žiadne významné národné, regionálne ani lokálne mokrade.
Východne od riešeného územia sa v k. ú. Lipany pozdĺž vodného toku Torysa nachádzajú lúky vodné plochy po ťažbe
štrku.
Významné mokrade v širšom okolí k. ú. Krivany
Okres
Názov
Plocha v ha
Názov obce
Kategória
Bardejov
Mokrina pod
Forgáčkou
1,50
Livovská Huta
L
Sabinov
Lipany - ťažobné jamy
1,00
Lipany
L
Rožkovanské rybníky
pri Lipanoch
23,00
Lipany
R
Plavečské štrkoviská
150,00
Ľubotín, Plaveč
N
Plaveč – Podpílie slepé
rameno
12,00
Plaveč
R
Stará Ľubovňa
Zdroj: ŠOP SR, ÚPN VÚC Prešovského kraja
35
Územný systém ekologickej stability
V zmysle § 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa za územný systém ekologickej stability
(ÚSES) považuje taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá
zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory
a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu.
Okrem vymedzenia kostry ekologickej stability súčasťou ÚSES je aj systém opatrení na ekologicky vhodné a
optimálne využívanie krajiny a jej potenciálu z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja.
Prvky nadregionálneho ÚSES boli charakterizované v Genereli nadregionálneho ÚSES SR (GNÚSES) , ktorý
bol schválený uznesením vlády SR č. 319 zo dňa 27.4.1992. Schválený GNÚSES (1992) vyčlenil v okolí riešeného
územia biocentrá nadregionálneho významu (NRBc) Tichý potok a Čergov.
V nadväznosti na tento dokument boli vypracované v rokoch 1993 - 1995 podľa jednotnej metodiky
Regionálne územné systémy ekologickej stability (RÚSES) pre všetky bývalé (38) okresy Slovenska, v súčasnosti sa
aktualizujú.
V rámci spracovávania územnoplánovacích dokumentácií veľkých územných celkov Slovenska bola
koncepcia ÚSES zapracovaná do ÚPN VÚC jednotlivých krajov. Schválené RÚSES boli použité ako záväzné
územnoplánovacie podklady. Pre riešené územie bola spracovaná dokumentácia RÚSES: Regionálny územný systém
ekologickej stability okresu Prešov (vrátane terajšieho okresu Sabinov) a Regionálny územný systém ekologickej
stability okresu Poprad (vrátane terajšieho okresu Kežmarok) a Regionálneho územného systému ekologickej stability
okresu Stará Ľubovňa . V tomto prehľade biocentier a biokoridorov boli použité aj vybrané návrhy územného sýstému
ekologickej stability z Atlasu Krajiny SR, 2002 (Územný systém ekologickej stability; Miklós, Izakovičová, Kočický,
Kočická), branej ako posledná aktualizácia GNÚSES. Aktualizované boli trasy, kategórie a názvy biokoridorov a
biocentier.
Prehľad biocentier a biokoridorov ÚSES v širšom okolí k. ú. Krivany
Názov
Kategória
Okres
Geomorfologická
jednotka
Jadro
Charakteristika
Čergov - Minčol
NRBc
Sabinov, Stará
Ľubovňa,
Bardejov
Čergov
NPR Čergovský
Minčol,
NPR Hradová
hora
Lesné komplexy bučín a
jedľobučín v kombinácii s
vrcholovými a svahovými
lúkami
Tichý Potok
NRBc
Sabinov,
Kežmarok,
Levoča
Levočské vrchy
PR Bišár
Jedľové bučiny a vrcholové
lesy pod silným klimatickým
vplyvom
Čergov – Rieka
Poprad
NRBk
Stará Ľubovňa
Spišsko-šarišské
medzihorie
Komplex trvalých trávnych
porastov, NDV a lesov
Hromovec Čergov
NRBk
Stará Ľubovňa,
Sabinov
Spišsko-šarišské
medzihorie
Lesné komplexy s trvalými
trávnymi porastami
Torysa
NRBk
Prešov, Sabinov
Kežmarok
Spišsko-Šarišské
medzihorie
Brehové porasty a
aluviálne lúky
Hromovec
RBc
Stará Ľubovňa,
Sabinov
Spišsko-šarišské
medzihorie
Lesné komplexy s trvalými
trávnymi porastami
Slatina
a bradlové
pásmo
RBc
Stará Ľubovňa
Spišsko-šarišské
medzihorie
Hromovec –
Ľubovnianská
vrchovina
RBk
Stará Ľubovňa
Spišsko-šarišské
medzihorie
Lesné komplexy s trvalými
trávnymi porastami
Potok Hradlová
RBk
Stará Ľubovňa
Spišsko-šarišské
medzihorie
Brehové porasty a
aluviálne lúky
Slavkovský
potok
RBk
Sabinov, Levoča
Spišsko-Šarišské
medzihorie,
Levočské vrchy
Brehové porasty a
aluviálne lúky
PR Slatina pri
Šarišskom
Jastrabí
Slatinné a xerotermné
spoločenstvá
36
Potok Ľubotinka
Stará Ľubovňa,
Spišsko-šarišské
Brehové porasty a
Sabinov
medzihorie
aluviálne lúky
Zdroj: SAŽP, ŠOP SR, ÚPN VÚC Prešovského kraja, R-ÚSES okresu Prešov, R-ÚSES okresu Poprad, R-ÚSES okresu Stará
Ľubovňa, Atlas Krajiny SR
-
RBk
V obci Krivany sa nachádzajú :
Lesné biotopy európskeho významu : Ls5.1 bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy (9130), Ls5.2 kyslomilné
bukové lesy (9110)
Lesné biotopy národného významu : Ls2.1 dubovo-hrabové lesy karpatské
Travinno-bylinné biotopy európskeho významu : Lk1 nížinné a podhorské kosné lúky (6510)
Travinno-bylinné biotopy národného významu : Lk mezofilné pasienky a spásané lúky
Z hľadiska biodiverzity a environmentálnych funkcií súčasnej krajinnej pokrývky majú okrem lesných porastov
významnú úlohu skupiny nelesnej drevinovej vegetácie (NDV) a mokrade (plochy s trvalo, alebo dočasne zvýšenou
hladinou podzemnej vody), brehové porasty a sprievodná zeleň tokov spolu s hydrickými ekosystémami, ktoré tvoria
štruktúrne prvky ÚSES na miestnej úrovni.
Na základe interpretácie súčasnej krajinnej štruktúry a hodnotných biotopov na miestnej úrovni bola
vymedzená krajinnoekologická významnosť a následne koncepčný návrh miestneho ÚSES, tak aby korešpondoval
s ekologickým potenciálom a návrhmi pre prvky ÚSES v rámci širších vzťahov.
• Odporúčania pre riešenie ÚPN-O
Stupeň ekologickej stability v riešenom katastrálnom území má hodnotu 2,95 ,čo predstavuje územie
s priemernou ekologickou stabilitou (zo stupnice 1,0-5,0). Z uvedeného vyplýva možnosť v rámci koncepčného
návrhu ÚSES posilniť ekologicky významnejšie štruktúry na území katastra, najmä v centrálnej a južnej časti.
Navrhované prvky miestneho ÚSES
- návrh doplnenia hydricko - terestrický biokoridoru vodného toku Lačnovský potok na juhu západnej časti k.ú., pri
preložke odtoku okolo zastavaného územia do Torysy a priame prepojenie s NRBk
- doplnenie štruktúr vegetácie jediného neregulovaného úseku južnej časti vodného toku Putnov, v úseku od
železničnej trate cez východnú časť zastavaného územia a po jeho okraji až ku NRBk Torysa
- doplnenie štruktúr vegetácie bývalého mlynského náhonu v južnej časti k.ú., pozdĺž NRBk Torysa
- návrh riešenia interakčných prvkov v priestoroch s nízkou ekologickou stabilitou, ako protierózne prvky, ako vetrolamy
a snehové zábrany pri sprievodnej zeleni komunikácií, ako aj na zlepšenie charakteristického vzhľadu krajiny. Návrhy
sú situované najmä v centrálnej a južnej časti k.ú. boli spracované na základe historických štruktúr zelene a parcelácie
pred rekultiváciami a sú vyznačené v mapových podkladoch.
Plochy pre náhradnú výsadbu zelene
- v rámci zastavaného územia obce odporúčame výsadbu zodpovedajúcich plôch verejnej zelene podľa urbanistického
návrhu, a účelovej zelene s funkciou biofiltra medzi hospodárskym dvorom a sídelnou zónou, ako aj z východnej strany
areálu školy a okolo futbalového ihriska a ďalších navrhovaných plôch športovorekreačnej vybavenosti.
- mimo zastavaného územia je navrhnutá výsadba krajinnej krycej a izolačnej zelene okolo areálu hospodárskeho
dvora a navrhované doplnenie biokoridorov a interakčných prvkov
• Výstupy z dokumentov R – ÚSES, M – ÚSES
Podľa najnovšej aktualizácie Nadregionálneho ÚSES (Atlas krajiny, MŽP 2002 a Atlas reprezentatívnych
geoekosystémov – REPGES, MŽP 2006) je bývalý RBk Hromoš – Čergov prekategorizovaný na NRBk a takto je
uvedený aj v grafickej prílohe Z+D ÚPN VÚC Prešovský kraj (nie je však v tabuľkovej časti).
Podľa aktualizácie Regionálneho ÚSES okresu Prešov, 1993 a digitalizácie podkladov, v riešenom území boli
identifikované namiesto dvoch, až tri pôvodné regionálne biocentrá, (Pod Demjankou, Dubiny a Putnov),
nachádzajúce sa v priestore NRBk Hromoš – Čergov. Po prehodnotení ich parametrov neboli uvedené Z+D ÚPN VÚC
Prešovský kraj, čím boli preradené na miestnu úroveň.
37
Pri podrobnejšom skúmaní v podrobnejších mierkach návrhu ÚSES pre riešené územie Krivany riešitelia
dospeli k názoru že integráciou navrhovaných biocentier miestneho významu Pod Demjankou a Dubiny je možné
potvrdiť regionálnu úroveň priestoru a vytvoriť RBc Pod Demjankou - Dubiny .
Biocentrum Putnov je možné zaradiť (ponechať) na úrovni miestneho biocentra. Podrobnejšie sú prvky MÚSES
popísané v podkapitole Koncepčný návrh MÚSES uvedenej v kapitole 2.12 Krajinnoekologický plán.
• Výstupy z krajinno-ekologického plánu
Krajinno-ekologické limity
Limity využívania krajiny a jednotlivých jej prvkov, vrátane sídelnej štruktúry, úzko súvisia s následnou
optimalizáciou využívania krajiny a opatreniami pre ich rešpektovanie, zmiernenie alebo odstránenie.
Sú stanovené pre jednotlivé štrukturálne prvky, ktoré vyžadujú:
- zmenu funkčného využívania krajiny a jej prvkov
zmena – delimitácia pri plochách porastených NDV nad 50 % na lesné pozemky
zmena – delimitácia pri navrhovaných prvkoch - opatrenia ÚSES
- úpravu režimu využívania a opatrenia na udržanie stability krajiny a jej prvkov
ohrozenie lúčnych porastov zarastaním
OP vodárenského zdroja 1.°, 2.° a 3.°
- rešpektovanie stresových faktorov alebo opatrenia na ich zmiernenie
potenciálne znečisťovanie splaškovými vodami, výstavba kanalizácie a napojenia na ČOV obce Torysa –
dodržanie STN
potenciálna erózia, plošná a ryhová
problematický vodný režim územia potreba retencie, zasakovania a udržania vody v území v spojení
s protipovodňovou ochranou
problematika kanalizovaných častí vodných tokov v zastavanom území - retenčné revitalizačné a
protipovodňové opatrenia
OP vedenia vysokého (VN) a veľmi vysokého napätia (VVN)
- posilnenie biodiverzity krajiny a jej prvkov
priestory so zníženou ekologickou stabilitou a chýbajúcou krajinnou zeleňou severne a severozápadne od
obce
chýbajúca kostra ekologickej stability
používanie ekologicky nevhodných drevín na výsadbu v lesných porastoch – nerešpektovanie
reprezentatívnych lesných spoločenstiev v rámci geoekosystémov
bariérový efekt technických prvkov infraštruktúry
- zachovanie krajinného rázu a charakteristického obrazu krajiny
zmena charakteristického vzhľadu krajiny zarastaním nevyužívaných plôch náletmi, strata mozaiky krajiny
zarastaním náletmi drevín
chýbajúca krajinná zeleň južne, severne a severozápadne od obce vo vzťahu k obrazu krajiny
- dodržiavanie súvisiacich právnych predpisov
ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny pri akýchkoľvek zásahoch do súčasných a navrhovaných
prvkov ÚSES a výsadbe drevín na nelesnej pôde
Realizácia zásahov, ktoré môžu poškodiť alebo zničiť biotop európskeho alebo národného významu podlieha
z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny vydaniu súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny – obvodného úradu
životného prostredia podľa §12 písm. G) zákona OPaK.
Krajinnoekologický plán
V rámci prieskumov a rozborov bol pre ÚPN-O obce spracovaný Krajinnoekologický plán (KEP) katastrálneho
územia Krivany, ako samostatná súvisiaca dokumentácia. Obsahuje odborné kapitoly jako sú Krajinno-ekologická
analýza, Krajinno-ekologická syntéza, Krajinno-ekologická interpretácia a Krajinno-ekologické limity.
Vlastný návrh Krajinno-ekologického plánu rieši Ekologicky optimálne usporiadanie a funkčné využívanie
územia, Krajinno-ekologické opatrenia a Koncepčný návrh miestneho územného systému ekologickém stability
(MÚSES) a obsahuje mapové prílohy:
1 Situácia širších územných vzťahov ÚSES a ochrany biodiverzity
38
2 Súčasná krajinná štruktúra a strety záujmov
3 Optimalizácia usporiadania a využívania krajiny a koncepčný návrh ÚSES
V stručnom zhrnutí výstupov KEP pre účely prieskumov a rozborov ÚPN-O sú uvádzané len podstatné
informácie a závery, ďalšie informácie boli použité v iných analytických kapitolách a najmä v stati o životnom prostredí
a ochrane prírody. Kompletný KEP má 42 strán textu.
V procese tvorby KEP sme sa zamerali na analýzu súčasnej krajinnej štruktúry a socio-ekonomických javov,
syntézu pozitívnych a stresových javov a prvkov v krajine. Súčasťou výstupu je krajinno-ekologická typizácia krajiny
a určenie krajinno-ekologickej významnosti.
Výsledkom je ekologicky optimálne usporiadanie a funkčné využívanie územia na základe určenia vhodných
opatrení a manažmentu v interpretovaných aglomerovaných krajinno-ekologických komplexoch. Pri návrhu MÚSES sa
vychádzalo zo Širších priestorových vzťahov a boli rešpektované zámery rozvoja sídla.
Zhodnotenie krajinnej štruktúry a stupeň ekologickej stability
Z hľadiska súčasnej krajinnej štruktúry a využívania územia, riešené územie má priemerný podiel krajinných
prvkov s ekostabilizačnou hodnotou a z hľadiska rozmiestnenia môžeme hovoriť o nerovnomernom rozložení. Lesné
porasty sa prelínajú s enklávami TTP v severnej časti katastrálneho územia, na druhej strane v južnej časti prevláda
poľnohospodárska krajina so situovaným zastavaným územím obce Krivany. Z hľadiska zastúpenia prírodných prvkov
a dôležitosti pre zachovanie ekologickej stability územia majú lesné pozemky necelé tretinové zastúpenie ( 28 %),
trvalé trávne porasty tvoria opäť necelú tretinu tohto územia (27 %), vodné plochy 2 % plochy katastrálneho územia,
čo spolu predstavuje 57 % plochy riešeného územia. Sumárne majú tieto ekologicky stabilné krajinné prvky v území
priemerné zastúpenie.
Výrazné zastúpenie má orná pôda zaberajúca 35 % plochy, priestorovo rozčlenene lokalizovaná v blízkom
zázemí zastavaného územia na rovinatých polohách doliny rieky Torysa a na svahoch v podhorí Hromovca. Negatívom
z hľadiska stupňa antropickej záťaže na prírodné prostredie má priemerné zastúpenie zastavaných plôch zaberajúcich
cca 2 % plochy riešeného územia, pričom ho možno označiť za sídlo s priemerným výskytom vnútrosídelných foriem
zelene (nedostatok vnútornej sídelnej zelene, absencia sprievodnej zelene tokov). Zastúpenie ostatných krajinných
prvkov (záhrady a ovocné sady 2%, ostatné plochy 4%) v riešenom území plošne nie je príliš významné a súhrne
zaberá 6 % plochy.
Klasifikácia územia a jeho ekologické hodnoty predstavuje diferenciáciu územia podľa vybraných kritérií.
Výpočet stupňa ekologickej stability (SES) bol získaný váhovým koeficientom. Na základe tejto klasifikácie sme
získali priemernú hodnotu stupňa ekologickej stability za celé katastrálne územie. Táto hodnota vyjadruje
kvantitatívnu mieru ekologickej stability resp. narúšania ekologických väzieb v riešenom katastrálnom území. V tejto
súvislosti je však potrebné poznamenať, že táto dosiahnutá hodnota obsahuje iba kvantitatívne hodnotenie z pohľadu
súčasnej krajinnej štruktúry. Hodnota ekologickej stability nezahŕňa kvalitatívny rozmer (napr. znečistenie prírodného
prostredia, horizontálne interakčné väzby krajinnej štruktúry a pod.).
Stupeň ekologickej stability v riešenom katastrálnom území má hodnotu 2,95 ,čo predstavuje územie
s priemernou ekologickou stabilitou (zo stupnice 1,0-5,0). Z uvedeného vyplýva možnosť v rámci koncepčného
návrhu ÚSES posilniť ekologicky významnejšie štruktúry na území katastra, najmä v centrálnej a južnej časti.
Krajinno-ekologická syntéza
Pozostávala zo syntéz jednotlivých kategórií charakterizovaných v zmysle metodiky na dva informačné súbory
ako 1/ Pozitívne javy a prvky a 2/ Stresové javy a prvky
Katastrálne územie Krivany patrí do poľnohospodársky znevýhodnených oblastí boli vyhlásených
výnosom MP SR č. 928/1/1999-100 v kategórii H4, čo predstavuje kombináciu nadmorskej výšky a svahovitosti
poľnohospodárskych pozemkov.
Pre obec Krivany, vzhľadom na spracovanie MÚSES (ako súčasť KEP a ÚPN-O) a mapovanie národných
a európskych biotopov prináleží aj do oblastí s environmentálnymi obmedzeniami z dôvodu potreby aplikovať
agroenvironmentálne opatrenia na zachovanie biodiverzity, zvýšenie ekologickej stability a proti eróznu ochranu.
Medzi zraniteľné oblasti je zaradená časť katastrálneho územie obce Krivany.- nitrátová direktíva juhozápadná a južná časť.
39
Prírodný potenciál a krajinný ráz predurčuje k.ú. ku rôznym formám dynamickej turistiky. Bezprostredné okolie
obce Krivany vytvára vhodné lokalizačné predpoklady pre plné rozvinutie pešej i lyžiarskej turistiky a rovnako i pre
nenáročné turistické a rekreačné vychádzky i relaxáciu v lesnom prostredí, hubárčenie a pod.
Krajinno-ekologická typizácia
Syntézou prírodných a kultúrnych zložiek krajiny boli interpretované typy aglomerovaných
krajinnoekologických štruktúr. Vzhľadom na pestrosť zloženia územia je v k.ú. ich počet neobvykle vysoký aj
v jednotlivých typoch (ako subtypy):
I.
II.
III:
IV.
Typu prírodnej štruktúry krajiny je 9 subtypov
Typu prírodno-kultúrnej štruktúry krajiny je 12 subtypov
Typu kultúrnej štruktúry krajiny je 6 subtypov
Typu urbanizovanej štruktúry krajiny je 6 subtypov
Krajinno-ekologická interpretácia
V interpretáciách aglomerovaných krajinnoekologických štruktúr vo vzťahu ku syntéze pozitívnych
a stresových javov uvádzame jeden zdôležitých výstupov, ktorým je Krajinnoekologická významnosť, pričom
hodnotenie významnosti je nasledovné:
Veľmi významné štruktúry: sa v riešenom území nenachádzajú.
Významné štruktúry:
Tvoria základnú štruktúru prvkov návrhu ÚSES.
1/ Z hľadiska krajinnoekologickej významnosti vysoko hodnotíme všetky lesné spoločenstvá v rámci k.ú. Medzi
významné štruktúry zaraďujeme lesné spoločenstvá na svahoch Hromovca v severnej časti katastrálneho územia,
spadajúce do regionálneho terestrického biokoridoru RBk Hromoš - Čergov , charakterizovaný výskytom teplomilných
lesných druhov rastlín (bukové porasty, miestami s prímesou smreka a borovice; v nižších polohách na južných
svahoch s prímesou duba). Lesné porasty patria do skupiny európsky i národne významných biotopov (9130 – Bukové
a jedľové kvetnaté lesy a 9110 – Kyslomilné bukové lesy)
2/ Lesné porasty s ochrannou funkciou na pravobrežných svahoch nad riekou Torysa, spadajúcich do nadregionálneho
hydrického biokoridoru NRBk Torysa.
3/ Brehové porasty tvorené spoločenstvami jelší a vŕb na nive podhorského vodného toku Torysa ako súčasť NRBk
Torysa
4/ Enklávy spoločenstiev vegetácie pramenísk a vlhkých lúk na úpätných severných i južných polohách Hromovca
v severnej časti katastrálneho územia
5/ Enklávy trvalých trávnych porastov spadajúcich podľa mapovania do významných biotopov – 6510 – Nížinné
a podhorské kosné lúky.
Stredne významné štruktúry:
Sú doplnkovými štruktúrami ku základnej kostre ÚSES, pričom sa prihliada na ich funkčné vzťahy ku vyššej
a nižšej úrovni stability okolitých plôch, s tendenciou zvýšiť ich potenciál stability.
1/ Spoločenstvá trvalých trávnych porastov bez, príp. s podielom NDV, popri vodných tokoch i v podhorských partiách
k.ú.. Niektoré zo štruktúr sú extenzívne využívané, čo podporuje ich rôznorodosť a tým podporuje zachovanie diverzity
krajiny.
2/ Líniová zeleň brehových porastov a sprievodnej zelene prítokov rieky Torysy. Tvoria zelené osi v prírodno-kultúrnej
a kultúrnej krajine, slúžia ako refúgiá v krajine
Málo významné štruktúry:
Štruktúry, ktorých vnútorná stabilita zostane rovnaká, upraviť je možné ich organizačné členenie
a spôsob využívania (obhospodarovania) a zvýšiť stabilitu v ich okolí.
1/ Pestrá mozaika maloblokovej ornej pôdy a trvalých trávnych porastov, miestami s podielom NDV, tvorí zázemie
zastavaného územia a svojou štruktúrou sa podieľa na potenciálnej potravinovej báze migrujúcich živočíchov.
2/ Malú krajinnoekologickú významnosť má zastavané územie. Napriek dostatku okolitej zelene ( členitá mozaika
záhrad, maloblokovej ornej pôdy, TTP a NDV) a centrálnej sídelnej zelene ( absencia brehových porastov v rámci
40
zastavaného územia obce) je stabilita narušená z dôvodu nedostatočne vyvinutej infraštruktúry (absentuje kanalizácia
a ČOV).
3/ Nízky stupeň významnosti majú plochy veľkoblokovej ornej pôdy. Sú to plochy s nízkou vnútornou ekologickou
stabilitou.
Bezvýznamné štruktúry:
1/ Za nestabilnú a bezvýznamnú štruktúru v krajine pokladáme plochy telesa železničnej trate a cesty, nakoľko
z hľadiska celkového hodnotenia významnosti krajinných štruktúr nespĺňa ekostabilizačné kritéria, aj napriek výskytu
sprievodnej NDV.
Krajinno-ekologické limity
Limity využívania krajiny a jednotlivých jej prvkov, vrátane sídelnej štruktúry, úzko súvisia s následnou optimalizáciou
využívania krajiny a opatreniami pre ich rešpektovanie, zmiernenie alebo odstránenie.
Sú stanovené pre jednotlivé štrukturálne prvky, ktoré vyžadujú:
- zmenu funkčného využívania krajiny a jej prvkov
- úpravu režimu využívania a opatrenia na udržanie stability krajiny a jej prvkov
- rešpektovanie stresových faktorov alebo opatrenia na ich zmiernenie
- posilnenie biodiverzity krajiny a jej prvkov
- zachovanie krajinného rázu a charakteristického obrazu krajiny
- dodržiavanie súvisiacich právnych predpisov
Krajinno-ekologický plán
Krajinno-ekologický plán je návrhom optimalizácie rozmiestnenia funkcií v priestore riešeného územia a
stanovuje opatrenia vyplývajúce z limitov. Samostatnou súčasťou opatrení je koncepčný návrh prvkov miestneho
územného systému ekologickej stability.
Ekologicky optimálne usporiadanie a funkčné využívanie územia
Na základe syntézy boli uplatnené dve základné kritériá optimalizácie, a to hodnotenie stability a zraniteľnosti.
Stabilita je interpretáciou vlastnosti prírodného komplexu z hľadiska súčasného stavu ovplyvnenia stresovými
a pozitívnymi faktormi. Zraniteľnosť je interpretovaná ako citlivosť na zmenu súčasného stavu (stability), alebo
náchylnosť na negatívne zmeny so zohľadnením dynamiky vývoja krajiny alebo spôsobu využívania. Zohľadnená je
významnosť biotopov, hydrogeologické pomery a mezoklimatické pomery. Zmena funkcií je v území navrhovaná
v prípade delimitácií nerekultivovateľných porastov NDV na TP a v prípade prvkov ÚSES, najmä navrhovaných
v územiach s deficitom krajinnej zelene a protieróznej a zasakovacej funkcie.
Krajinno-ekologické opatrenia
Opatrenia pre optimalizáciu využívania krajiny, rešpektovanie, zmiernenie alebo odstránenie negatívnych
javov alebo procesov vychádzajú z hodnotenia ekologickej stability a zraniteľnosti a krajinno-ekologických limitov
a preto majú rovnakú štruktúru:
- opatrenia na zmenu funkčného využívania krajiny
- opatrenia na úpravu režimu využívania a udržanie stability krajiny
- opatrenia na rešpektovanie stresových faktorov alebo ich zmiernenie
- opatrenia na posilnenie biodiverzity krajiny a jej prvkov
- opatrenia na zachovanie krajinného rázu a charakteristického obrazu krajiny
- dodržiavanie súvisiacich právnych predpisov
Jednotlivé opatrenia často majú kumulovaný efekt a preto jedno opatrenie môže podporiť alebo riešiť viacero
limitov, faktorov alebo optimalizačných zámerov. Preto sú uvedené vo viacerých druhoch opatrení a nielen tam, kde sú
zaradené z hľadiska primárneho limitu, ktorý ich vyvolal.
Technické riešenia jednotlivých činností, ktoré vyžadujú zásahy do prírodného prostredia, musia byť
konzultované, resp. spracované príslušnými odbornými špecialistami jednotlivých profesií (napr.: inžiniersky geológ,
hydrogeológ, vodohospodár, pôdohospodár, špecialista ochrany prírody a pod.). Opatrenia sú vyznačené v grafickej
prílohe KEP č. 3 a sú bližšie špecifikované v kapitole Výstupy z krajinno-ekologického plánu - Krajinno-ekologické
limity
Koncepčný návrh MÚSES
41
Návrh miestneho ÚSES vychádzal zo širších vzťahov, súčasnej krajinnej štruktúry, typizácie, významnosti
a optimalizácie s osobitným dôrazom na pozitívne faktory.
Podľa najnovšej aktualizácie Nadregionálneho ÚSES (Atlas krajiny, MŽP 2002 a Atlas reprezentatívnych
geoekosystémov – REPGES, MŽP 2006) je bývalý RBk Hromoš – Čergov prekategorizovaný na NRBk a takto je
uvedený aj v grafickej prílohe Z+D ÚPN VÚC Prešovský kraj (nie je však v tabuľkovej časti).
Podľa aktualizácie Regionálneho ÚSES okresu Prešov, 1993 a digitalizácie podkladov, v riešenom území boli
identifikované namiesto dvoch, až tri pôvodné regionálne biocentrá, (Pod Demjankou, Dubiny a Putnov),
nachádzajúce sa v priestore NRBk Hromoš – Čergov. Po prehodnotení ich parametrov neboli uvedené Z+D ÚPN VÚC
Prešovský kraj, čím boli preradené na miestnu úroveň.
Pri podrobnejšom skúmaní v podrobnejších mierkach návrhu ÚSES pre riešené územie Krivany, riešitelia
dospeli k názoru že integráciou navrhovaných biocentier miestneho významu Pod Demjankou a Dubiny je možné
potvrdiť regionálnu úroveň priestoru a vytvoriť RBc Pod Demjankou - Dubiny . Biocentrum Putnov je možné zaradiť
(ponechať) na úrovni miestneho biocentra.
•
•
•
•
•
•
Na riešenom území bolo koncepčne navrhnuté:
viazať miestne prvky ÚSES na nadregionálnu a regionálnu úroveň, najmä terestrickú a hydrickú primárne priamo
v riešenom území sa nachádzajúce NRBk Torysa a hrebeň Hromovca, ktorý predstavuje NRBk Hromoš - Čergov,
riešiť sekundárne prepojenia na blízke územia RBc Hromoš, NRBc Čergov severovýchodným smerom a RBk
Ľubotínka a RBk Hradlová,
naznačiť potenciálne prepojenia na terciálne, vzdialenejšie štruktúry NRBc Tichý Potok – Levočské vrchy a
Bachureň,
rešpektovať biotopy národného a európskeho významu nachádzajúce sa v území NRBk, aj mimo neho a viazať
na ne prvky MÚSES.
vymedziť územia so zníženou biodiverzitou, ako pozostatok veľkoplošných rekultivácií a neprimerane intenzívnej
veľkovýroby a navrhnúť ich stabilizáciu
integrovať pôvodne samostatné biocentrá Pod Demjankou a Dubiny a prinavrátiť ich do regionálnej úrovne ako
RBc Pod Demjankou – Dubiny.
Navrhované v rámci miestneho ÚSES:
Biocentrá
- terestrické lesné biocentrum Putnov lesné porasty a TTP v severovýchodnej časti územia,
- terestrické lesné biocentrum Dubiny lesné porasty a TTP v severovýchodnej časti územia,
- terestrické lesné biocentrum Pod Demiankou lesné porasty a TTP v severozápadnej časti územia,
- terestrické lúčne biocentrum (MBc) Kočišov – na východe územia
- terestrické lúčne biocentrum (MBc) Paprutiny - na západe územia
- terestrické lúčne biocentrum (MBc) Nad Putnovom – na severe centrálnej časti územia
- terestrické lúčne biocentrum (MBc) Petrovka - na severe územia
Biokoridory
- upresnenie priebehu hydrického nadregionálneho biokoridoru (NRBk) vodného toku Torysa v riešenom území
(komplex brehových porastov a sprievodnej vegetácie vodného toku Torysa, lúky a pasienky, NDV) v južnej časti k.ú.,
- hydricko - terestrický biokoridor vodného toku Lačnovský potok v západnej časti k.ú., navrhnuté je jeho doplnenie pri
preložke odtoku okolo zastavaného územia do Torysy a prepojenie s NRBk
- hydricko - terestrický biokoridor vodného toku Kriviansky potok v centrálnej časti k.ú.,
- hydricko - terestrický biokoridor vodného toku Putnov vo východnej časti k.ú.,
- hydricko - terestrický biokoridor vodného toku Ronovčík vo východnej časti k.ú.,
- hydricko - terestrický biokoridor vodného toku Gerginovec v južnej časti k.ú., ako prepojenie NRBk Torysa a RBc
Bachureň
- hydricko - terestrický biokoridor vodného toku Petrovka v severnej časti k.ú.,
- upresnenie priebehu terestrického nadregionálneho biokoridoru (NRBk) Hromoš – Čergov v priestore hrebeň
Hromovca v severnej časti k.ú. (s vymedzením biocentier miestnej úrovne, interakčných zón a prvkov)
42
Interakčná zóna
- interakčná zóna - ekologicky významný segment krajiny medzi vo väzbe na severný okraj NRBk Hromoš – Čergov
tvorený mozaikou lúk, pasienkov, NDV a lesných porastov, nachádzajúci sa v severozápadnej časti k.ú., v prepojení
MBc Petrovka a MBk Pastovník
- interakčná zóna - ekologicky významný segment krajiny medzi vo väzbe na na severný okraj NRBk Hromoš – Čergov
tvorený mozaikou lúk, pasienkov, NDV a lesných porastov, nachádzajúci sa v severnej časti k.ú., v prepojení MBc
Dubiny a MBk potok Putnov
- interakčná zóna - ekologicky významný segment krajiny medzi vo väzbe na na južný okraj NRBk Hromoš – Čergov
tvorený mozaikou lúk, pasienkov, NDV a lesných porastov, nachádzajúci sa od západu po centrálnu časť k.ú.,
v prepojení MBc Pod Demjankou a MBk Kriviansky potok
- interakčná zóna - ekologicky významný segment krajiny medzi vo väzbe na na južný okraj NRBk Hromoš – Čergov
tvorený mozaikou lúk, pasienkov, NDV a lesných porastov, nachádzajúci sa v severovýchodnej časti k.ú., v prepojení
MBc Dubiny, MBk potok Putnov a významný interakčný prvok Prašnica
- interakčná zóna - ekologicky významný segment krajiny na južnom okraji k.ú. tvorený enklávou lúk, NDV a lesného
porastu, vo väzbe MBk Gerginovec v priestore interakcie NRBk Torysa a RBc Bachureň
Interakčné prvky (uvedené sú najvýznamnejšie)
- významný interakčný prvok Prašnica prevažne lesné porasty s enklávou lúk s NDV v strednej časti územia,
- významný interakčný prvok na terénnej hrane s eróznymi ryhami lesný porast a NDV južne od nivy rieky Torysa
v kontakte s NRBk
- významný interakčný prvok bývalého mlynského náhonu v južnej časti k.ú., pozdĺž NRBk Torysa – navrhované je
doplnenie štruktúr vegetácie
- interakčný prvok prameniska s enklávou lúky v strednej časti územia v miestnej časti Dúbravka,
- interakčný prvok prameniska s odtokovou líniou porastenou NDVna okraji interakčnej zóny v strednej časti územia
v miestnej časti Dúbravka,
- - interakčný prvok tvorený pravostrannnným prítokom potoka Putnov okraji interakčnej zóny vo východnej časti
územia
- interakčný prvok prameniska s enklávou lúky v južnej časti územia v miestnej časti Stráň,
- ostatné menej významné interakčné prvky tvorené najmä NDV na terénnych hranách, odtokových líniách a pri
úvozoch sú vyznačené v mapových podkladoch návrhu MÚSES a nie je potrebné ich podrobnejšie popisovať. Tieto
prvky dopĺňajú základnú kostru.
2.12 Návrh verejného dopravného a technického vybavenia územia
Napojenie obce Krivany na nadradený komunikačný systém pozemných komunikácii zabezpečuje cesta III.
triedy. Hlavnou cestnou komunikáciou prechádzajúcou riešeným územím je cesta III triedy č.54353 Lipany – Tichý
Potok. Táto komunikácia je v meste Lipany dopravne pripojená na cestu I.triedy I/68 Prešov – Stará Ľubovňa, spája
Slovensko severo –južným smerom.
Spojenie obce so širším zázemím zabezpečuje aj železničná trať Prešov-Plaveč prostredníctvom žel.
zastávky pre osobné vlaky. Železničná trať prechádza juhovýchodnou časťou katastra obce. Žel. Zastávka pre osobné
vlaky je umiestnená v dotyku trate so zastavanou časťou obce.
Severným okrajom katastrálneho územia obce Krivany je trasovaný zelený TZCH 5872 vedúci z obce Ďurková
cez obec Vislanka hrebeňom Hromovca, tvoriacim hlavnú európsku rozvodnicu medzi Baltským a Čiernym morom, cez
vrcholy Kňazová (824 m n. m.), Demianka (788,9 m n. m.) a Rohov (679,8 m n. m.) s ukončením trasy na železničnej
stanici v meste Lipany. V extraviláne obce Krivany je rovnako vybudovaný turistický chodník, ktorý sa začína pri vstupe
do obce pri Kamennom mlyne a trasou cez Bartošov sa napája na zelený TZCH 5872 vedúci do obce Ďurková.
Katastrálnym územím obce Krivany prechádzajú nadradené trasy vedení inžinierskych sieti. V severnej časti
nezastavaným územím prechádza VTL plynovodné potrubie. V južnej časti obce mimo zastavané územie prechádza
43
trasa vodovodného potrubia skupinového vodovodu, ako aj vzdušné VN el. vedenia. V juhovýchodnej časti do
katastrálneho územia obce Krivany zasahuje ochranné pásmo vodného zdroja. Severne od zastavanej časti obce je
umiestnený vodojem a prečerpávacia stanica. V ich blízkosti je osadený stožiar – vysielač ORANGE SLOVENSKO.
Popri ceste III. triedy je vedený do obce od obce Torysa optický kábel, ktorý prechádza zastavanou časťou obce
Krivany k zastávke pri železničnej trati.
Všetky tieto vedenia determinujú možné aktivity v území. Vrámci plánovaných zámerov v obci je nevyhnutné
rešpektovať ochranné pásma jednotlivých inžinierskych sieti v zmysle zákona o energetike.
Doprava
Prepravné vzťahy sú zabezpečované hlavne po ceste III/54353, ktorá by mala mať prednostne dopravný
význam, ale vzhľadom na svoju polohu slúži aj na obsluhu mesta, nakoľko je obojstranne obostavaná objektami
bytovej a občianskej zástavby. V tomto prípade potom vzniká konflikt medzi pôvodným poslaním komunikácie a jej
dnešným využitím. Podiel medzi tranzitnou dopravou a dopravou vnútornou nie je známy, ale podľa veľkosti mesta sa
dá predpokladať, že tranzitná doprava podstatne prevyšuje podiel vnútornej dopravy. Vzájomný konflikt : cesta – obec
potom narastá, pretože tranzitná doprava vedená mestom je obmedzovaná znížením rýchlosti, nedostatočnými
smerovými pomermi ako aj neustálym kontaktom s chodcami a tým aj zvýšeným nebezpečenstvom kolízií. Opačne,
z pohľadu mesta je tranzitná doprava tým rozhodujúcim prvkom zníženej kvality životného prostredia.
Najlepší obraz o objeme a zložení prepravných vzťahov dávajú pravidelne sa opakujúce ščítania dopravy,
ktoré každých päť rokov organizuje Slovenská správa ciest Bratislava, prostredníctvom svojích okresných pobočiek
V prípade Krivan sú k dispozícií údaje týchto úsekov :
ÚSEK
CESTA
03470
03461
03460
543053
543053
543053
R
SPRÁVCA
OKRES
T
O
M
S
SK PO PO
SK PO PO
SK PO PO
Sabinov
Sabinov
Sabinov
274
428
339
981
1879
1980
5
6
4
1260
2313
2323
• ochranné a hlukové pásma, vplyv dopravy na riešenie územného plánu
Vplyv dopravy na obytné územie mesta je jednoznačne negatívny, intenzita dopravy na ceste III/54353 už
prekročila hranicu prijatelnú z pohľadu životného prostredia, preto je potrebné uvažovať s jej preložkou.
Na ochranu ciest a premávky na nich mimo zastavaného územia, alebo územia určeného k zastavaniu, slúžia
cestné ochranné pásma definované v Zákone o pozemných komunikáciach (Zákonč.135/61zb. znení zák.č.524/03
z.z.), v prípade Krivan sa uplatnia iba pred a za obcou ochranné pásma pre:
cesta III/54353...20 m
železničná trať...60 m od osi koľaje
Cestná doprava
Cesta III/54332 tvorí základ obecného komunikačného systému. Napriek tomu, že má zabezpečovať hlavne
pohyb tranzitnej dopravy, slúži v hraniciach obce aj ako zberná komunikácia. v zmysle STN 736110 Projektovanie
miestných komunikácií, ako komunikácia funkčnej skupiny B. Cesta III/54332 ako komunikácia funkčnej triedy B3.
Na túto komunikáciu sú napojené ostatné komunikácie funkčnej triedy C3, zabezpečujúce obsluhu
jednotlivých objektov obce. Obslužné komunikácie sú prevažne jednopruhové obojsmerné s asfaltovým povrchom
avšak nevyhovujúcimi šírkovými parametrami.
Komunikačná sieť obce je v križovaní s miestnymi potokmi. Potrebné je oprava premostení, príp. rozšírenie a
doplnenie ďalších v ťažiskových polohách.
Komunikačná sieť obce reaguje na rozdelenie obce štátnou cestou III.triedy a miestnym potokmi.
Súčasný stavebno-technický stav cesty III triedy nezodpovedá parametrom požadovaným pre cesty III.triedy
(kategória C7,5/70 resp MZ8,0/50 ).
Šírka spevneného povrchu sa mení. Dvojpruhová cesta s asfaltovým krytom III/54332 je vedená cez obec ako
prieťah, funkčnej triedy B3. Pozdĺž cesty sa na jednej strane nachádza chodník v obmedzenom rozsahu a kvalite.
44
V súčasnej dobe má štátna cesta nevyhovujúce technické parametre v intraviláne obce a je navrhovaná
jej preložka, čím sa zlepší jej smerové a výškové vedenie. Preložkou sa vybuduje cesta požadovanej kategórie, čím sa
zabezpečí plynulá, rýchla a bezpečná premávka.
Preložka cesty III/54332 začína na začiatku obce, obchádza obec z južnej strany a pripojí sa na cestu
III/54332 za obcou v smere na Tichý Potok. Vedenie trasy prekládky cesty v smere Lipany – Torysa je navrhované
odklonením cesty za Kamenným mlynom južným smerom mimo zastavané územie obce a vedením trasy v ochrannom
pásme VN vzdušného vedenia.
Navrhovaná je výstavba novej miestnej komunikácie na sprístupnenie lokality Putnov v požadovaných
parametroch. Jej trasa je navrhovaná v dvoch polohách. Jedna trasa vedie v predlžení ulice Ľadová v trase poľnej
cesty pozdlž trasy VTL plynovodu až k lokalite Putnov. Druhá trasa vedie z ulice Nachajky pri žel. stanici popri žel. trati
a následne pozdlž pravého brehu Putnovského potoka.
Navrhované sú ďalšie prístupové komunikácie na sprístupnenie navrhovaných plôch rodinnej výstavby. Tieto
komunikácie je nutné riešiť s ohľadom na nevyhnutnosť zabezpečenia prístupu hasičov v prípade požiaru podľa
parametrov uvedených v dieli 2.10 Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred
povodňami.
Hromadná doprava
Hromadná doprava pre obyvateľov obce je prevádzkovaná vo dvoch formách. Jednou formou je železničná
doprava, druhou autobusová doprava. Mestská hromadná doprava nie je vytvorená.
Železničná doprava je prevádzkovaná na trati Prešov - Plaveč. Železničná zastávka sa nachádza v severnej
časti zastavaného územia obce v jeho okrajovej časti.
Navrhovaná je výstavba novej železničnej stanice a plochy nástupišťa. Známe sú rozvojové zámery ŽSR modernizácia a zdvojkoľajenie žel. trate Kysak – Plaveč – štátna hranica (PKP). V rámci činnosti v ochrannom pásme
dráhy pri realizácii rozvojových zámerov obce je potrebné postupovať podľa §8 zákona č.164/199 Z.z. o dráhach.
Autobusová doprava zabezpečovaná SAD Prešov pokrýva väčšie územie ako doprava železničná,
Autobusové zastávky nachádzajúce sa na území obce sú čiastočne s prístreškami pre cestujúcich, rozmiestnenie
autobusových zastávok z hľadiska dochádzkových vzdialeností je cca 500 m.
Navrhované je doplnenie, resp. modernizácia zastávok hromadnej dopravy v pôvodných polohách.
Statická doprava
Plochy pre statickú dopravu slúžia v obci v dvoch formách, ako plochy na teréne, alebo v individuálnych
garážiach.
Parkovaniu slúžia buď plochy vybudované pre tento účel - parkoviska, alebo uličný profil vozovky – státie na
okraji cesty, ale v mnohých prípadoch sa parkuje aj na zeleni. Parkoviská nie sú vybudované s nepriepustným krytom,
resp. s odpovedajúcou konštrukciou vozovky
Pešia doprava
Pešiemu pohybu v obci služka chodníky. Pozdlž cesty III /54332 je vybudovaný jednostranný chdník šírky cca
1,0 m,ktorý svojou kvalitou a parametrami nezodpovedá normovým požiadavkam.Okrem toho je v obci vybudovaná
pešia komunikácia v blízkosti kostola a v blízkosti obchodov.
Navrhované je dobudovanie siete peších komunikácii v celom území zastavanej časti obce ako aj pešia
komunikácia vedúca až do susedného mesta Lipany vedená popri železničnej trati.
Cyklistická doprava a turistika
V obci je vybudovaný turistický chodník, ktorý začína na vstupe do obce, vedie cez les Bartošov cez osadu
Putnov až nad obec Vislanka. Turistický chodník v lete slúži pre pešiu turistiku a cykloturistiku. V zime je pripravený na
bežecké lyžovanie. Trasa turistického chodníka vedie po pohorí, ktoré tvorí hranicu európskeho rozvodia. Tento
turistický chodník vytvára veľmi dobré podmienky na pešiu turistiku, cykloturistiku a v zime na bežecké lyžovanie.
Navrhované je udržiavanie turistických trás.
Cyklistické trasy nie sú v obci Krivany vybudované. Navrhovaná je výstavba cyklistickej trasy súbežne
s pešou vedúca až do susedného mesta Lipany vedená popri železničnej trati.
Vodné hospodárstvo
45
• odtokové pomery a protipovodňová ochrana územia (súčasný stav a plánované úpravy tokov, inundačné
územia, posúdenie povodňových rizík v území, možnosti odtoku v území, vsakovacie pomery, ochrana
územia pred veľkými vodami, plánovaná výstavba vodných nádrží
Katastrálne územie je rozčlenené na viacero povodí. Vlastnosti povodí vykazujú prirodzené odtokové pomery
s viacerými dobre vyvinutými údolnicami. Povrchový kryt alebo druh pôdy tvoria lesné porasty, trávnaté plochy,
pasienky a poľnohospodársky využívaná pôda. V čase významnejších zrážok z pohľadu povrchového odtoku, ktoré sa
vyskytujú v nepravidelných časových intervaloch k objemu odtekajúcej povrchovej vody sa pridáva aj objem
odplavených zemných časti, čo spôsobuje navýšenie odtečených objemov vody.
Cez katastrálne územie obce preteká rieka Torysa so svojimi prítokmi. Rieka Torysa preteká v smere západvýchod, ľavostranné prítoky - potok Putnov, Krivianský potok, Lačnovský potok a pravostranný prítok potok
Gerginovec.
Toky sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, závod PBH, stredisko Prešov. Úsek rieky Torysa
a úseky potokov Lančovský a Kriviansky sú upravené. Prevážna časť úsekov vodných tokov je neupravená.
Pozdlž oboch brehov toku Torysa je potrebné pre potreby opráv a údržby ponechať voľný nezastavaný pás
šírky 10 m a pozdlž ostatných vodných tokov šírky 5 m. Navrhované je riešenie ochrany brehov vodných tokov
v intraviláne a návrh protipovodňových opatrení najmä v povodí rieky Torysa.
Pre povodie potokov severne nad obcou, potok Putnov, Krivianský potok, Lačnovský potok je vypracovaná
štúdia možnosti riešenia protipovodňových opatrení. Navrhované opatrenia na ochranu dotknutých povodí pozostávajú
z prehradenia bystrín, stabilizácie výmoľov a strží, výstavby poldrov a vytvorenia podmienok na obrábanie pôdy po
vrstevnici. Na Krivianskom potoku sa uvažuje so zriadením malej vodnej nádrže.
• vodný potenciál územia a ochrana zdrojov (zásoby podzemných a povrchových vôd vo vzťahu k možnosti
ich využívania na zásobovanie pitnou a prevádzkovou vodou, špecifické vody a ich využívanie,
vodohospodárske oblasti, ochranné pásma vodných zdrojov, povodia vodárenských tokov)
V katastrálnom území obce v jej juhovýchodnej časti sa nachádzajú zdroje pitnej vody „Krivany“ Prešovského
skupinového vodovodu, ktoré tvoria vrty v náplavoch rieky Torysa. Vodné zdroje sú oplotené v rozsahu hranice PHO
I.stupňa. Vodný zdroj má stanovené ochranné pásmo II. a III. Stupňa, hranice ktorého zasahujú do katastrálneho
územia obce.
• zásobovanie pitnou a prevádzkovou vodou (stav a spôsob v zásobovaní, tlakové pásma vodovodov,
vodohospodárske zariadenia a ich parametre, napojenie obyvateľstva a pod.)
Súčasný stav
Obec Krivany má vybudovaný obecný vodovod. Obyvatelia sú zásobovaní pitnou vodou z verejného vodovodu
napojením na rozvodnú vodovodnú sieť.Obecný vodovod je napojený na Prešovský skupinový vodovod, na potrubie
DN 350 mm vedúce z vodného zdroja Vyšný Slavkov.
Jestvujúci obecný vodovod tvoria objekty: vodojem 150 m3 a potrubia rozvodnej vodovodnej siete DN 200100 mm. spotrebisko predstavuje jedno tlakové pásmo v rozsahu zástavby 405,00 m n/m-.
Posúdenie obecného vodovodu
Výpočet potreby vody
Špecifická potreba vody je určená podľa Vyhlášky MŽp SR č. 684 zo 14.11.2006, ktorou sa ustanovujú
podrobnosti na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií, kde pre
vybavenosť bytov s lokálnym ohrevom teplej vody a vaňovým kúpeľom sa uvažuje s potrebou 135 l.os-1.d-1. Pre
občiansku a technickú vybavenosť obce počítame s potrebou 25 l.os-1.d-1.
Počet obyvateľov: súčasnosť 1 150 obyv.
Spotrebisko
Počet
obyvateľov
Špecfická
potreba
vody
Priemerná
potreba
vody
Maximálny
denná
potreba
vody
Maximálna
hodinová
potreba
vody
46
Krivany
M
go
osoby
1150
Qp
Qm
l/os/d
3
m /d
m /hod
l/s
160
184,00
2,13
3,15
3
m3/d
m /hod
3
294,40 12,27
Qh
l/s
m /d
3
m3/hod
3,41 529,92 22,08
l/s
6,13
Vodný zdroj
Pre zásobovanie pitnou vodou je potrebné zabezpečiť, na základe vypočítanej maximálnej dennej potreby,
vodný zdroj s výdatnosťou min. 3,41 l.s-1. Obecný vodovod je napojený na prívodné potrubie DN 350 z prameňa Vyšný
Slavkov /výdatnosť 95-110 l/s/.
Akumulácia vody
Akumulácia vody:
Vmin = Qm x 0,6 =
176,6 m3
Jestvujúci vodojem o objeme 150 m3.
Tlakové pomery
Vzhľadom na kótu osadenia dna vodojemu 461,20 m n/m a rozsah jestvujúcej zástavby v rozmedzí 405,0 až
440,0 m n/m tvorí obec jedno tlakové pásmo tak, aby tlakové pomery boli v zmysle STN 75 54 01 min 0,25 MPa a max
0,60 MPa, výnimočné min 0,15 MPa a max 0,70 MPa.
Vodovodné potrubia
Dimenzovanie vodovodných potrubí je v zmysle STN 75 54 01.
- zásobné potrubie a potrubia rozvodnej vodovodnej siete je navrhované na väčší z prietokov:
- maximálny hodinový prietok Qh
- maximálny denný prietok Qm + prietok pri požiari Q pož
Trasy jednotlivých potrubí rozvodnej vodovodnej siete sú vo verejnom priestranstve, a to okrajom komunikácií
a v zelených pásoch. Na výstavbu vodovodu sa použili sa rúry z PVC profilu DN 200 mm a DN 100 mm.
Na potrubiach rozvodnej siete sú osadené požiarne hydranty a na odbočkách uzávery. Priame napojenie
spotrebiteľov na jednotlivé rozvody vodovodnej siete je výlučne cez domové prípojky.
Meranie a regulácia
Meranie celkového odberu vody pre obec je vo vodojeme.
• odvádzanie a čistenie odpadových vôd (kanalizačný systém, jeho parametre a účinnosť, množstvo
odvádzaných splaškových a dažďových vôd, napojenie obyvateľstva, vplyv na recipient)
Súčasný stav
V obci nie je vybudovaná kanalizácie. Z areálu ZŠ sú splaškové vody odvedené do septika. Malá časť
rodiných domov v strede obce sú napojené na malú ČOV.
Odpadové vody z domácnosti a občiansko-technickej vybavenosti obce sú odvádzané do samostatných
žúmp. Vzhľadom na vodotesnosť žúmp môže dochádzať ku nepriaznivým vplyvom na bezprostredné okolie. Tento
spôsob odvádzania splaškových vôd je v súčasnej dobe nevyhovujúci a kladie nároky na pravidelnosť vývozu žúmp za
účelom likvidácie odpadových splaškových vôd čo nie vždy je dodržiavané.
Odvedenie povrchových dažďových vôd zo štátnej cesty prebieha systémom dažďovej kanalizácie uloženej
v chodníkoch a systémom rigolov vedených obojstranne, resp. jednostranne. Odvedenie povrchových dažďových vôd z
miestnych komunikácií prebieha systémom rigolov vedených obojstranne, resp. jednostranne. Vyústenie dažďovej
kanalizácie je do vodných tokov, resp. odvodňovacích priekop.
Výpočet množstva splaškových odpadových vôd
47
Špecifická potreba vody je určená podľa "vyhlášky MŽp SR č. 684/2006 Z.z." z 14.11.2006.
Potreba vody pre obyvateľstvo, technickú a občiansku vybavenosť
Počet obyvateľov: M
Špecifická potreba vody: go - bytový fond: -podľa vybavenosti bytov 135 l/os/d,
- obč. a tech. vybavenoťi: -do 1000 obyvateľov 15 l/os/d
- obč. a tech. vybavenoťi: -nad 1000 obyvateľov 25 l/os/d
Priemerná denná potreba vody: Qp=M x go
Maximálna denná potreba vody: Qm=Qp x kd
Prietok splaškových odpadových vôd
Priemerný denný prietok splaškov: Q24
Priemerný hodinový prietok splaškov: Qh24=Q24 : 24
Maximálny denný prietok splaškov: Qd=kd x Q24
Maximálny hodinový prietok splaškov: Qsmax=/kmax x kd x Q24/:24
Minimálny hodinový prietok splaškov: Qhmin=/kmin x Q24/:24
Spotrebisko
Krivany
Počet
obyvateľov
Špecifická Priemerný Priemerný Koeficient Maximálny
potreba
denný
hodinový
dennej
denný
vody
prietok
prietok
nerovnoprietok
splaškov
splaškov mernosti
spláškov
M
go
Q24
Qh24
osoby
l/os/d
m3/d
m3/hod
kd
m3/d
1150
160
184,00
7,67
1,600
294,40
184
7,67
spolu: 1150
Koeficient
hodinovej
nerovnomernosti
Qd
Maximálny Minimálny
hodinový hodinový
prietok
prietok
spláškov splaškov
Qhmax
Qhmin
kmax kmax
m3/hod
m3/hod
2,930 0,60
35,94
4,60
35,94
4,60
294,40
Q24 = 184,00 m3/d = 7,67 m3/hod = 2,13 l/s
Qd = 294,40 m3/d = 12,27 m3/hod = 3,41 l/s
Qhmax = 35,94 m3/h = 9,98 l/s
Denná produkcia znečistenia podľa BSK, CHSH a NL
BSK5 = M x 0,060 kg/os/d, CHSK = M x 0,120 kg/os/d, NL = M x 0,055 kg/os/d
Počet
Spotrebisko
Krivany
obyvateľov
Znečistenie
M
BSK5
CHSK
NL
osoby
kg/d
kg/d
kg/d
1150
69,00
138,00
63,25
Návrh technického riešenia kanalizácie
Vlnou ozdravovania životného prostredia po vstupe Slovenska do Európskej Únie dochádza k zmene
koncepcií v odvádzaní a likvidácii odpadových vôd. Budujú sa nové stokové sústavy, jestvujúce sú rozširované
o priľahlé obce, intenzifikujú sa čistiace stanice. Novobudované stoky sa riešia už len pre splaškovú kanalizáciu, na
jestvujúcich odkanalizovaných lokalitách sa zhodnocuje spôsob a kvalita odkanalizovania, oddeľujú sa dažďové vody,
v prípade potreby sa v lokalitách buduje nová – len splašková stoková sieť s účelom dosiahnuť vyššie parametre
odpadových vôd s dopadom na efektivitu ich následného čistenia.
Pripravuje sa investícia intenzifikácia odkanalizovania a čistenia odpadových vôd systémom vybudovania
novej splaškovej kanalizácie s výtlakom do ČOV v susednej obci Torysa. Obec má spracovanú projektovú
dokumentáciu na odkanalizovanie jestvujúcej zástavby.Technický návrh odkanalizovania vychádza z požiadavky
48
zabezpečenia spoľahlivého odvedenia odpadových splaškových vôd od producentov, z konfigurácie terénu
záujmového územia a z možnosti likvidácie, resp. čistenia týchto vôd. Zrážková dažďová voda bude bezpečne
odvádzaná zo spevnených plôch do priľahlých recipientov. O vhodných úsekoch je možné uvažovať aj s uložením
dažďovej kanalizácie. U neznečistených vôd uprednostňovať vsakovanie do pôdy pre účely obnovy a regenerácie
podzemných vôd.
Stokovú sieť tvoria stoky, ktoré zabezpečia možnosť napojenia jednotlivých producentov splaškových vôd
v obvode obce. Trasa stokovej siete je vedená verejným priestranstvom predovšetkým okrajom obecných komunikácií
a časť trasy vedie okrajom štátnej cesty. Likvidácia splaškových odpadových vôd bude v jestvujúcej ČOV obce Torysa.
V lokalitách navrhovanej obytnej zástavby je potrebné rozšírenie stokovej siete aj pre potreby zástavby tohto
územia. Navrhované je aj rozširovanie siete vodovodu do plôch s plánovanou výstavbou.
Zásobovanie energiami
• elektrická energia (výroba elektrickej energie, distribučný systém, jeho zaťaženie, spotreba podľa
odberateľských skupín)
VN vedenia
V južnej časti obce Krivany nachádzajú sa dve vzdušné vedenia VN, z ktorých sú vzdušnými VN prípojkami
zapojené jestvujúce transformačné stanice v obci. VN prípojky tvoria lúčovú sieť. Na západe obce je zapojená
transformačná stanica TR4 z vedenia VN č.399, ostatné transformačné stanice TR1, TR2, TR3 a TR5 sú zapojené
z vedenia VN č.282. Porucha na vedení VN č.282 znamená výpadok prevažnej časti obce, okrem jej západnej časti.
Porucha na vedení VN č.399 znamená výpadok iba západnej časti obce.
VN prípojky k transformačným staniciam sú vzdušné, na betónových stĺpoch, z vodičov AlFe 3x35mm2. VN prípojka
k transformovni TR3 je po odbočení z VN vedenia č.282 najprv vzdušná, potom pokračuje v zemi VN káblom typu 22ANKTOYPV 3x150mm2.
Transformačné stanice 22kV/0,4kV
Obec zásobujú transformačné stanice TR1, TR2, TR3 a TR4. Poľnohospodársky dvor zásobuje transformovňa TR5.
Základné údaje o transformovniach:
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Označenie
typ
výkon
odhad
transformátora
zaťaženia
[kVA]
[%]
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––TR1
C2
400
85
TR2
4-stĺpová
250
50
TR3
C2
250
60
TR4
pozinkovaná
160
50
TR5
C2
160
50
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––Transformovňa TR1 sa nachádza v juhozápadnej časti obce a spolu s transformovňou TR3 umožňujú
základné pokrytie stredu obce elektrickou energiou. Transformovňa TR4 zásobuje západnú časť obce, transformovňa
TR2 zásobuje východnú časť obce, transformovňa TR5 zásobuje poľnohospodársky dvor.
Podľa uvedeného odhadu zaťaženia nachádza sa v transformačných staniciach výkonová rezerva
v jestvujúcom zaťažení osadených transformátorov. Kapacita nosných konštrukcií jestvujúcich transformovní vytvára
ďalšiu rezervu na osadenie transformátorov o väčších výkonoch, až do maximálneho využitia kapacity daného typu
transformovne.
Najvzdialenejšie odbery voči jestvujúcim transformovniam sú rodinné domy nachádzajúce sa v severozápadnej časti obce. Uvedená lokalita prichádza do úvahy ako potrebná na osadenie novej transformačnej stanice, čím
by došlo k odľahčeniu zaťaženia transformovne TR1 a skvalitneniu napätia v severo-západnej časti obce.
VN vedenia:
Porucha na vedení VN č.282 znamená výpadok prevažnej časti obce, okrem jej západnej časti. Porucha na
vedení VN č.399 znamená výpadok iba západnej časti obce.
Navrhované je zahustenie trafostaníc pre plochy s novou plánovanou výstavbou a rekonštrukcia súčasných
trafostaníc s osadením väčších transformátorov podľa požiadaviek na odber elektrickej energie
49
NN vedenia
Väčšina jestvujúcich NN vedení v obci sú vedenia vzdušné, osadené na betónových stĺpoch, ktoré sú
zapojené ako lúčové vetvy. Iba v okolí transformovne TR3 sú jestvujúce NN vedenia ako káblové v zemi.
Vzdušné vedenia v okolí transformačných staníc sú vodičmi AlFe 70mm2. Prierezy vodičov jednotlivých lúčov sa
smerom od transformačných staníc zmenšujú až na 35mm2.
Káblové vedenia v zemi z transformovne TR3 sú aj lúčové (pre kaštieľ káblom AYKY 4B 3x240+120mm2), aj
so zasľučkovaním (cez obecný úrad káblami 2ks 1-AYKY 4B 3x240+120mm2, potom z obecného úradu pre bytovky
káblom 1-AYKY 4B 3x120+70mm2), s vyústením na vzdušné vedenie nad bytovkami káblom 1-AYKY 4Bx50mm2.
Rómska osada je zapojená z transformovne TR2 káblom v zemi 1-AYKY 4B 3x120+70mm2.
Jestvujúce výkonové prenosové možnosti vzdušných a káblových vedení NN v obci nevytvárajú nedovolené
parametre požadované energetickým zákonom na kvalitu dodávky elektrickej energie. Alternatívne zmeny v kvalite
dodávky elektrickej energie by mohla spôsobiť požiadavka na nový veľký odoberaný výkon napr. na koncoch vetiev NN
vedení. Uvedený predpoklad však bude kontrolovaný stanovením technických podmienok VSE a.s., ktoré určia
žiadateľovi nové podmienky ako odpoveď na žiadosť o pripojenie veľkého odberu na distribučnú sieť NN.
El. prípojka pre vysielač Orange je káblová v zemi. Začína v transformovni TR 3.
NN prípojky
V súlade so zákonom č. 656/2004 o energetike, §34, elektrickú prípojku zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej
sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy alebo za podmienok ním určených aj iná oprávnená osoba. Náklady
na zriadenie elektrickej prípojky uhrádza ten, v ktorého prospech bola zriadená, ak sa prevádzkovateľ prenosovej
sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy nedohodne s odberateľom elektriny inak. Vlastník elektrickej
prípojky je povinný zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy tak, aby elektrická prípojka neohrozila život, zdravie a
majetok osôb alebo nespôsobovala poruchy v distribučnej sústave alebo v prenosovej sústave. Prevádzkovateľ
prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný uzatvoriť zmluvu s vlastníkom elektrickej
prípojky na prevádzku, údržbu a opravu elektrickej prípojky, ak o to požiada vlastník.
Rodinné domy sú pripojené na distribučnú sieť NN elektrickými prípojkami. Elektrické prípojky boli montované
podľa podmienok VSE a.s., ktoré boli platné v roku ich realizácie. V obci sa preto nachádzajú NN prípojky realizované
ako vzdušné 2 - vodičové, vzdušné 4 - štvorvodičové, vzdušné so závesnými káblami a káblami v zemi, s prierezmi
min. 16mm2.
Pre účely týchto prieskumov a rozborov poskytli VSE a.s. nasledujúce údaje o spotrebe elektrickej energie
v obci Krivany:
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
El. práca spolu z toho VT
z toho NT
počet OM
[kWh]
[kWh]
[kWh]
–––––-–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
784 490
516 854
267 636
337
0
0
0
4
240 986,76
161 488,35
79 498,41
1
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
1 025 476,76
678 342,35
347 134,41
342
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
NN vedenia:
Jestvujúce výkonové prenosové možnosti vzdušných a káblových vedení NN v obci nevytvárajú nedovolené
parametre požadované energetickým zákonom na kvalitu dodávky elektrickej energie.
NN prípojky:
Vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy tak, aby elektrická prípojka
neohrozila život, zdravie a majetok osôb alebo nespôsobovala poruchy v distribučnej sústave alebo v prenosovej
sústave (energetický zákon č. 656/2004, §34).
Verejné osvetlenie
Verejné osvetlenie v obci je prevažne z výbojkových svietidiel 70W až 250W zdrojmi SHC a RVL osadených
na stĺpoch NN vedení VSE. Svietidlá sú zapojené samostatným vodičom AlFe 16mm2 vedeným v súbehu s vodičmi
NN vedení na NN konzolách. Typy jednotlivých svietidiel sú rôzne, podľa času ich montáže. Sú to svietidlá osadené
50
pod aj nad vodičmi NN, prírubové s montážnymi prírubami, ramienkové svietidlá s krátkymi ramienkami (do 0,5m), ako
aj svietidlá osadené na oceľových výložníkoch (1m – 1,5m). Chodník k železničnej trati je osvetlený z parkového
stožiara výbojkovým svietidlom so zapojením káblom VO v zemi.
Pri výmene nefunkčných a poškodených svietidiel doporučujeme výber jedného výrobcu a jeden typ svietidiel
VO.
ZÁVER
Sústava decentralizovaného zásobovania teplom je základnou sústavou zabezpečujúcou zásobovanie teplom
v obci Krivany. Jej rozvoj sa navrhuje realizovať predovšetkým navrhovaním a inovovaním zdrojov tepla na báze čistých
ekologických palív. Tam kde je to ekonomicky zdôvodniteľné budovať kogeneračné zdroje na výrobu elektriny a tepla.
Potrebné je znižovať energeticú náročnosť objektov (budov) z hľadiska tepelných strát.
Plynofikácia obce Krivany je zrealizovaná celoplošná v zastavanom území. Odberatelia plynu sú obyvatelia
obývaných bytových a rodinných domov v kategórii maloodber. Ďalšími odberateľmi plynu sú podnikateľské subjekty
pôsobiace v obci. Predpokladá sa rozširovanie STL plynovodov do plôch s plánovanou výstavbou.
Z hľadiska plynárenského je pre obec vybudovaný VTL a STL distribučný plynovod s dostatočnou kapacitou aj pre
ďalší rozvoj obce. V súčasnosti sa odoberá max. 464 m3hod-1 plynu, kapacita RS je 600 m3hod-1. K dispozícii je teda ešte
136 m3hod-1 plynu. Ak v obci nedôjde k výraznej potrebe plynu pre kategóriu veľkoodber, nebude potrebné zvyšovať
kapacity plynárenských zariadení do výhľadového roku.
V území treba rešpektovať pásma ochrany plynovodov v zmysle zákona č. 656 z 26.októbra 2004 Z.z.
Ochranné pásma
V území treba rešpektovať ochranné pásmo VVN vedení tj. 15 m od krajných vodičov, ochranné pásmo VN
vedení, tj. 10 m od krajných vodičov a 4 m od izolovaných vodičov na každú stranu, resp. 10 m od konštrukcie
stožiarovej trafostanice a 1m od káblových rozvodov v zemi.
• plyn (výroba, zásoby, distribučný systém, napojenie obyvateľstva, spotreba podľa odberateľských skupín)
Zdrojom plynu pre celú stavbu je systémový prepojovací plynovod Lipany - Stará Ľubovňa, ktorého výstavba
začala v roku 1998. Stavba začala prvou etapou - napojením na DN 200 v Lipanoch, po prvý sekčný uzáver pri obci
Kyjov.
Bodom napojenia VTL plynovodu je horeuvedený systémový plynovod DN 200, PN 40, pred sekčným
uzáverom pri obci Kyjov,
Objektom sa rieši doprava plynu z VTL plynovodu do regulačnej stanice plynu RS 600, navrhovanej pri obci
Krivany, ktorá zásobuje plynom len túto obec, ako aj RS 4000, ktorá zásobuje plynom obce Torysa, Brezovica,
Šarišské Dravce. V náväznosti na tento plynovod, sa v súčasnosti plynofikujú alebo sú už plynofikované obce Krásna
Lúka, Poloma, Bajerovce, ako aj Tichý Potok, Brezovička, Nižný a Vyšný Slavkov.
Prevádzkový tlak v plynovode je v súčasnosti 2,5 MPa, v budúcnosti bude prevádzkovaný na 4,0 MPa. VTL
prípojka je preto navrhovaná na prevádzkový tlak 4.0 MPa.
Dimenzia VTL prípojky je DN 150, odbočka pre obec Krivany DN 80.
Dĺžka prípojky DN 150 je 7933,7 m, DN 80 je 1079,0 m.
VTL prípojka končí v regulačnej stanici plynu (RS 600), kde sa redukuje vysoký tlak 2,5 MPa na stredný do 300 kPa.
Napojenie obyvateľstva je realizované napojením STL plynovodnej siete na STL výstup RS a STL rozvodom
k jednotlivým spotrebiteľom. Jednotliví odberatelia sú zásobovaní podľa typu odberu priamo z STL rozvodu alebo cez
domovú meraciu a regulačnú zostavu umiestnenú na hranici nemovitosti.
Súčasne odbery zemného plynu
Kategória odberu
Obyvateľstvo
MO nebytový odber
VO - ZŠ
Celkom
m3/hod.
464
98
52
614
Pásmo ochrany od osi plynovodu na každú stranu
Plynárenské zariadenie
Ochranné pásmo (m)
tis.m3/rok
1392
220,4
115
1727,4
Bezpečnostné pásmo ( m )
51
VTL DN 500 PN 64
VTL prípojka
STL-NTL zastavané územie
voľný terén
Technologické objekty (RS)
12
4
1
4
8
150
50
10
určuje prevádzkovateľ
-
• teplo (štruktúra palivovej základne, prevádzkové parametre hlavných tepelných zdrojov, napojenie
obyvateľstva na centrálne zdroje, spotreba podľa odberateľských skupín)
Obec Krivany má decentralizovaný systém zásobovania teplom s domovými lokálnymi zdrojmi tepla. Na
území obce nepôsobí žiaden dodávateľ tepla.
Bytová výstavba HBV a IBV je zásobovaná teplom z domových a lokálnych zdrojov tepla. Objekty
vybavenosti, priemyselnej a poľnohospodárskej výroby sú zásobované teplom z vlastných zdrojov. V povodí
Putnovského potoka sa nachádzajú objekty osady Putnov s lokálnym zabezpečením tepla.
Vybrané priemyselné zdroje tepla nad 1 MW sa nachádzajú v prevádzkovaných poľnohospodárskych
podnikoch. Uvedené zdroje tepla vyrábajú teplo pre vlastnú potrebu.
ZÁVER
Navrhované je aj rozširovanie siete plynovodu do plôch s plánovanou výstavbou. Plánované napojenie na existujúci
rozvod zemného plynu a návrh dimenzie potrubia v plánovanej zástavbe bude pred spracovaním ďalšieho stupňa projektovej
dokumentácie spresnené na základe hydraulického modelového výpočtu pracovníkmi oddelenia plánu a prípravy investícii –
lokálne centrum Košice.
V návrhu územného plánu obce Krivany sú rešpektované ochranné a bezpečnostné pásma existujúcich
plynárenských zariadení v zmysle zákona 656/2004 Z.z.
V zmysle zákona č. 657/2004 §31/a Zabezpečiť vypracovanie koncepcie rozvoja obce v tepelnej energetike, ktorá
po schválení obecným zastupiteľstvom bude súčasťou záväznej časti ÚPD obce.
Zdroje tepla inovovať a navrhovať na báze ekologických palív.
Podľa možnosti budovať kogeneračné zdroje na výrobu elektiny a tepla.
Znižovať energetickú náročnosť objektov (budov) z hľadiska tepelných strát.
• netradičné druhy energie (zhodnotenie danosti územia z hľadiska možnosti ich získania a využívania)
V obci nie sú dosiaľ využívané netradičné druhy energie. Prírodné danosti územia vytvárajú predpoklady na
možnosť využívania aj netradičných druhov energie, napr. solárnej, vodnej a pod.
Napojenie územia na telekomunikačné a informačné siete :
• telekomunikačné zariadenia, ich vplyv na územie (pevné siete, mobilné telekomunikačné zariadenia)
Po telekomunikačnej stránke je obec Krivany súčasťou Centra sieťovej infraštruktúry Prešov.
Obec Krivany je napojená TF prípojkou z TF ústredne , ktorá je osadená v Lipanoch v budove Pošty. Umiestnenie a
kapacita TF ústredne umožňuje poskytovanie širokého spektra telekomunikačných služieb či už pre obyvateľstvo ,
alebo podnikateľský sektor.
Telefónna prípojka je metalickým TF káblom 50 XN 0,6 uloženým v zemi popri železničnej trati Prešov Plaveč s odbočením od trati a ukončením v účastníckom TF rozvádzači UR- pilierový EKOBOX .Okrem metalického
káblu je v trase TF prípojky uložený optický kábel a 2xHDPE rúry.
V rámci Prieskumov a rozborov telekomunikácii a ich zariadení popisujeme jestvujúci stav v rozsahu podľa
vyjadrenia T - Comu . Údaje o súčasnom stave kapacít účastníkov mts sú predmetom obchodného tajomstva T- Com.
Vo výkresovej časti je zakreslená trasa prípojného telekomunikačného kábla Lipany - Krivany, trasa úložných
telefónnych káblov cez obec smerom do Torysy a trasa miestných vzdušných telefónnych káblov vrátane jednotlivých
rozvodných skriniek osadených v trase rozvodu.
• Telefónne rozvody :
Obec Krivany je súčasťou Regionálneho technického centra Východ. Telefónni účastníci obce Krivany sú pripojení
na telefónnu ústredňu , ktorá je v Lipanoch. .
52
Umiestnenie a kapacita TF ústredne umožňuje poskytovanie širokého spektra telekomunikačných služieb či už pre
obyvateľstvo , alebo podnikateľský sektor. Prípojny telefónny metalický kábel pre obec Krivany je ukončený v skrinke
pre káblové rozvody TKR /Ekobox/ , ktorý je osadený blízkosti Obecného úradu . V trase uloženia /popri železničnej
trati Prešov – Plaveč / prípojného TF kábla sú uložené 2xHDPE rúry a optický kábel. Metalický TF kábel + optický
kábel a 2xHDPE rúry sú uložené cez obec Krivany smerom do obce Torysa. Od okraja obce Krivany smerom do obce
Torysa pokračuje len optický kábel a 2xHDPE rúry.
V obci Krivany a v jeho katastrálnom území nie sú uložené Diaľkové káble ,káble OOK, káble prevádzkovateľov
Orange a T-mobil. Prevádzkovateľ Orange má v obci stožiar na pokrytie územia jeho signálom.
• Vzdušné telefónne rozvody.
Telefónny rozvod v obci je vzdušný závesnými káblami cez drevené stĺpy a jednotlivé rozvodné stožiarové
skrine KJSS a plastové skrinky MICOS. Jednotlivé telefónne prípojky pre účastníkov sú taktiež vzdušným závesným
káblovým rozvodom cez drevené stĺpy. V priestore pred požiarnou zbrojnicou je osadený verejný telefónny automat mincový .
• Miestny rozhlas :
V obci Krivany je obecný rozhlas. Rozhlasová ústredňa je osadená v budove Obecného úradu. Rozvod
v rámci obce je vzdušný dvojvodičom čiastočne cez samostatné oceľové stĺpy a čiastočne cez betónové stĺpy NN. Na
týchto stĺpoch sú v určitých vzdialenostiach osadené rozhlasové reproduktory . Trasa rozvodu obecného rozhlasu je
zakreslená vo výkresovej časti.
• Príjem televízneho a satelitného programu :
Príjem TV programov v obci Krivany je zabezpečený cez TV antény, ktoré sú osadené na strechách
rodinných domov a ostatných objektoch. Príjem TV programov je zabezpečený z televízneho vykrývača .
Príjem satelitných programov je zabezpečený osadením satelitných parabol na jednotlivých rodinných
domoch, objektoch .
Navrhované je rozšírenie miestnej káblovej telefónnej siete (m.t.s.) pre súčasnú a plánovanú zástavbu
• informačné zariadenia (počítačové siete, internet)
Internet v obci má zriadený Obecný úrad pre vlastnú potrebu. V priestoroch knižnice je zriadený verejne
dostupný internet pre obyvateľov obce. Základná škola ma taktiež zriadený internet pre potreby výuky. Okrem toho
majú jednotliví obyvatelia obce zriadený internet samostane pre vlastnú potrebu v domácnosti .Základná škola má
zriadenú počítačovú sieť v počítačovej triede .
ZÁVER :
Obec Krivany je v súčasnosti v rámci technickej infraštruktúry - telekomunikácii vybavená v dostatočnej miere.
Kapacita TF rozvodov umožňuje poskytovanie širokého spektra telekomunikačných služieb či už pre obyvateľstvo,
alebo podnikateľský sektor. V budúcnosti je však potrebné udržiavať kvalitu poskytovaných služieb v súbehu s rýchlym
vývojom telekomunikačných technologii a zabezpečiť možnosť pripojenia všetkých dosiaľ nezastavaných lokalít,
v ktorých sa uvažuje s výstavbou na účely bývania, rekreácie, výroby a pod.
V katastrálnom území obce Krivany v horizonte 5-ich rokov plánuje spoločnosť T Mobile umiestniť základňovú
stanicu na zlepšenie pokrytia signálom verejnej rádiotelefónnej siete. Bude sa jednať o oceľový stožiar s plochou cca
100 m2 o výške 30 – 40 m s napojením na verejný rozvod el. energie s umiestnením v extraviláne alebo v intraviláne
obce. Jeho presná poloha bude definovaná po výbere vhodného miesta na umiestnenie.
2.13 Koncepcia starostlivosti o životné prostredie
Odbery povrchových a podzemných vôd
V katastrálnom území obce Krivany sa podľa Správy o vodohospodárskej bilancii vôd v Slovenskej republike
za rok 2005 nenachádzajú žiadni významní odberatelia povrchových či podzemných vôd.
53
Bilancia vodných zdrojov
Z hľadiska kvantitatívnej vodohospodárskej bilancie stanovujúcej vzťah medzi zdrojmi vody a požiadavkami na
vodu a zisťujúcej krytie požiadaviek vodnými zdrojmi je vo všetkých bilančných profiloch zaznamenaný aktívny
bilančný stav.
Odpadové vody
Výrazným environmentálnym problémom je zneškodňovanie splaškových odpadových vôd z obce, čo
spôsobuje hygienické problémy. Obec Krivany nemá vybudovanú verejnú kanalizáciu ani ČOV. Je vypracovaná
projektová dokumentácia navrhujúca vybudovanie obecnej kanalizácie s následným čistením v obecnej ČOV susednej
obce Torysa. Splaškové vody budú vedené výtlakom.
Kvalita povrchových a podzemných vôd
V katastrálnom území obce Krivany sa nenachádza žiadne odberné miesto sledovania kvality tokov.
Z uvedeného dôvodu nie je možné uviesť údaje o kvalite tokov a úrovni znečistenia povrchových vôd.
Pre aspoň približnú ilustráciu úrovne znečistenia vodného toku pretekajúceho katastrálnym územím obce
Krivany uvádzame údaje z odberných miest Torysa – nad odberným objektom Tichý Potok a Torysa – Šarišské
Michaľany situovaných v neveľkej vzdialenosti nad resp. pod samotnou Krivany.
Hlavnými problémami vplývajúcimi na kvalitu podzemných a povrchových vôd sú eutrofizačné procesy
(zvýšený obsah biogénnych prvkov P a N), obsah ťažkých kovov a obsah špecifických organických látok vo vodnom
prostredí. Zdrojom znečistenia a ohrozenia kvality podzemných a povrchových vôd v katastrálnom území obce Krivany
môže byť čiastočne kontaminovaná plocha hospodárskeho dvora využívaného na chov dobytka a oviec.
Tabuľka. Zoznam vyhodnocených miest odberov kvality povrchových vôd v povodí rieky Torysa v širšom
dotknutom území obce Krivany za obdobie 2002 - 2003
NEC
Miesto sledovania
H189500D
TORYSA – NAD ODBERNÝM MIESTOM
TICHÝ POTOK
TORYSA – ŠARIŠSKÉ MICHAĽANY
H227000D
Riečny
km
Počet
vzoriek
Trieda kvality vody v skupine
ukazovateľov podľa STN 757221
113,7
24
A
I
B
III
C
II
D
II
73,3
24
II
II
III
III
E
III
F
II
G
H
IV
Zdroj: SVP PBaH Košice
Do katastrálneho územia obce Krivany plošne zasahuje vodohospodársky významná oblasť Riečne
náplavy Torysy od Brezovičky po Prešov, v ktorej prebieha systematické sledovanie kvality podzemných vôd,
pričom výsledky sú hodnotené podľa vyhlášky MZ SR č. 151/2004 Z. z. (predtým platná Vyhláška MZ SR č. 29/2002 Z.
z. a STN 75 7111).
Tabuľka: Hodnoty prekročení limitných hodnôt STN 75 7111 v oblasti Riečne náplavy Torysy od Brezovičky po Prešov
v širšom dotknutom území obce Krivany (v mg/l) v roku 2001
Číslo a názov stanice
106390 ZS Rožkovany
Ukazovateľ
Nepolárne extrahovateľné
látky v UV
Limitná hodnota
0,050
Nameraná hodnota
0,060
Zdroj: SHMÚ
Z hľadiska úrovne znečistenia podzemných vôd (Cd) (Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002) sa
v katastrálnom území obce Krivany prejavuje nízka úroveň tohto znečistenia (hodnoty v intervale 0,1 – 1,0 Cd).
Z hľadiska ohrozenia zásob podzemných vôd znečisťujúcimi látkami (Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002)
sa v katastrálnom území obce Krivany prejavuje v alúviu rieky Torysa veľmi vysoké, v ostatnej časti takto
vymedzeného územia veľmi nízke riziko tohto ohrozenia.
Z hľadiska agresívnych vlastností podzemných vôd (Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002) sa
v katastrálnom území obce Krivany vyskytujú, vplyvom zvýšených hodnôt ukazovateľa agresivity CO2, slabo agresívne
vody.
Kontaminácia pôdy
54
Z hľadiska kontaminácie pôd (Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002) sa v katastrálnom území obce Krivany
nachádzajú relatívne čisté pôdy, miestami i nekontaminované pôdy (resp. mierne kontaminované pôdy), kde
geogénne podmienený obsah niektorých rizikových prvkov (Ba, Cr, Mo, Ni, V) dosahuje limitné hodnoty A.
Z hľadiska rizika kontaminácie rastlinnej produkcie ťažkými kovmi (Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002) sa
v katastrálnom území obce prejavuje vysoké riziko tejto kontaminácie, veľmi silne obmedzené využívanie (odporúča sa
využívanie pôdy na trvalé trávne porasty, neodporúča sa aplikácia kompostov I. a II. triedy a pestovanie plodín veľmi
citlivých na príjem ťažkých kovov).
Z hľadiska odolnosti pôdy proti kompakcii a intoxikácii (Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002) v tomto
katastrálnom území sa prejavuje slabá odolnosť pôdy proti intoxikácii kyslou skupinou rizikových kovov, silná odolnosť
pôdy proti intoxikácii alkalickou skupinou rizikových kovov a slabá odolnosť pôdy proti kompakcii.
Z hľadiska náchylnosti pôd na acidifikáciu (Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002) v katastrálnom území
obce Krivany prevládajú pôdy stredne náchylné na acidifikáciu s nižšou pufračnou schopnosťou.
Fyzikálna degradácia pôdy
Z hľadiska potenciálnej vodnej erózie pôdy (Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002) je katastrálne územie
obce Krivany zaradené do kategórie strednej (0,51 – 1,50 mm.rok-1) až silnej (1,51 – 5,00 mm.rok-1) potenciálnej
vodnej erózie pôdy.
V katastrálnom území obce Krivany dominujú prejavy vodnej erózie. V tomto katastrálnom území vzhľadom na
výrazné plošné zastúpenie veľkoblokovej ornej pôdy sa prejavuje stredne silná až silná aktuálna vodná erózia
nelesnej poľnohospodárskej pôdy (Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002).
Znečistenie ovzdušia
Emisie základných znečisťujúcich látok pochádzajú predovšetkým zo spaľovania fosílnych palív v lokálnych
kúreniskách. Rodinné domy sú vykurované z vlastných domových kotolní na spaľovanie tuhých palív a s elektrickým
vykurovaním a plynom. V katastrálnom území obce sa nenachádzajú žiadne významné zdroje znečistenia ovzdušia.
Pozitívny vplyv na množstvo produkovaných emisií má plynofikácia obce.
Vplyv mobilných zdrojov znečistenia na celkovom imisnom zaťažení je, vzhľadom na nízky podiel zdrojovej
a cieľovej dopravy, priamo závislý od zatiaľ nie veľmi vysokej intenzity dopravy na ceste III/018181 Lipany – Brezovica
– Nižný Slavkov – Spišské Podhradie trasovanej priamo cez zastavané územie obce.
Kritická úroveň imisnej záťaže oxidu siričitého a síranov pre les a prirodzenú vegetáciu 10 µgS.m-3 nie je
prekračovaná na žiadnej z regionálnych staníc v blízkosti katastrálneho územia obce a rovnako nie je prekračovaná ani
limitná hodnota na ochranu ekosystémov 20 µgSO2.m-3 za kalendárny rok a zimné obdobie stanovená v súlade
s prílohou č. 1 k Vyhláške MŽP SR č. 705/2002 Z. z.
Kritická úroveň imisnej záťaže oxidov dusíka a dusičnanov pre všetky ekosystémy 9 µgN.m-3 nie je
prekračovaná na žiadnej z regionálnych staníc v blízkosti katastrálneho územia obce a rovnako nie je prekračovaná ani
limitná hodnota na ochranu ekosystémov 30 µgNOx.m-3 za kalendárny rok a zimné obdobie stanovená v súlade
s prílohou č. 1 k Vyhláške MŽP SR č. 705/2002 Z. z.
V katastrálnom území obce Krivany sa nenachádza žiadna monitorovacia stanica kvality ovzdušia, preto
nie je možné uviesť hodnoty imisného znečistenia ovzdušia základnými znečisťujúcimi látkami.
Priemerné ročné koncentrácie NO2 sa v katastrálnom území obce Krivany pohybujú v intervale od 10 do 15 µg.m-2.
Priemerná ročná depozícia dusíka (NO, NO2 a ich oxidačných produktov) emitovaného z domácich a zahraničných
zdrojov sa pohybuje v intervale od 600 do 700 mg.N.m-2.
Priemerné ročné koncentrácie SO2 sa v katastrálnom území obce Krivany pohybujú v intervale od 5 do 10 µg.m-2.
Priemerná ročná depozícia síry (SO2 a síranov) emitovanej z domácich a zahraničných zdrojov sa pohybuje v intervale
od 2 000 mg.S.m-2 do 2 500 mg.S.m-2.
Prízemný ozón
Z výsledkov monitoringu vyplýva, že na celom území Slovenska, s výnimkou intravilánov miest, je v
súčasnosti prekračovaná cieľová hodnota prízemného ozónu pre ochranu vegetácie.
Hluk a vibrácie
V obci Krivany sa nevykonáva monitoring hlukovej záťaže z cestnej dopravy. Vzhľadom na relatívne
nízku intenzitu zdrojovej, cieľovej i tranzitnej dopravy táto nepredstavuje významnejší zdroj hluku narúšajúci pohodu a
kvalitu života tam bývajúcich obyvateľov.
Významnejšie stacionárne zdroje hluku sa v obci Krivany nenachádzajú.
55
Prírodné limity a obmedzenia
Prírodná rádioaktivita a radónové riziko
Katastrálne územie obce Krivany patrí do kategórie nízkeho až stredného radónového rizika.
Zosuvné územia a erózne javy
Z významných geodynamických javov (Atlas krajiny Slovenskej republiky 2002) sa v katastrálnom území obce
Krivany nachádzajú svahové poruchy na paleogéne a intenzívna výmoľová erózia. Predmetné katastrálne územie
sa vyznačuje silnou náchylnosťou územia na zosúvanie.
Zvýšená seizmicita, vyhodnotenie zemetrasnej činnosti
Z hľadiska ohrozenia územia seizmicitou (Atlas krajiny Slovenskej republiky 2002) sa v katastrálnom území
obce Krivany makroseizmická intenzita pohybuje v intervale 5 - 6 0MSK-64. Seizmické ohrozenie v hodnotách
špičkového zrýchlenia na skalnom podloží (Atlas krajiny Slovenskej republiky 2002) sa pohybuje v intervale 0,80 –
0,99 m.s-2.
Poddolované územia a staré záťaže
V katastrálnom území obce Krivany sa nenachádzajú žiadne environmentálne záťaže ani poddolované
územia.
Zdroje žiarenia
V katastrálnom území obce Krivany nie sú evidované žiadne zdroje prírodného žiarenia ani extrémne
anomálie magnetického poľa zeme.
Rozbor faktorov pozitívne ovplyvňujúcich kvalitu životného prostredia
Nerastné suroviny
V katastrálnom území obce Krivany sa nenachádza žiadne chránené ložiskové územie.
Ochrana vodných zdrojov
Katastrálnym územím obce Krivany nepreteká žiaden vodárenský tok a rovnako doň plošne nezasahuje
žiadna chránená vodohospodárska oblasť. Takto vymedzeným územím však preteká vodohospodársky
významný tok Torysa.
Katastrálne územie obce Krivany sa rovnako nachádza v PHO 2. stupňa podzemných vôd.
Medzi zraniteľné oblasti na území Prešovského kraja katastrálne územie obce Krivany nie je zaradené.
Lesy
V katastrálnom území obce Krivany sa nachádzajú iba hospodárske lesy, naopak nie sú vôbec plošne
zastúpené ochranné lesy a lesy osobitného určenia.
Ochrana pôdnych zdrojov
Poľnohospodárska pôda zaradená podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do 1.-4.
kvalitatívnej skupiny sa v katastrálnom území obce Krivany nenachádza.
Dochovávané genofondové zdroje
V katastrálnom území obce Krivany sa nenachádzajú žiadne zvernice, bažantnice ani chránené rybárske
oblasti. Nebol zaznamenaný ani významnejší výskyt genofondu pôvodných regionálnych odrôd ovocných
stromov a krov.
V obci Krivany sa nachádza park pri kaštieli zaradený medzi historické záhrady a parky zapísané
v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.
56
Odpady
Nakladanie s komunálnym odpadom v obci sa prevádza v súlade so Všeobecným záväzným nariadením obce
Krivany, ktoré bolo schválené obecným zastupiteľstvom. Základným schváleným dokumentom pre riadenie
odpadového hospodárstva v obci je platný Program odpadového hospodárstva.
V katastrálnom území obce Krivany sa nenachádza žiadna evidovaná skládka komunálneho odpadu.
V roku 2004 sa v obci vyprodukovalo 113,0 t komunálneho odpadu, z tohto množstva bolo využitých iba 3,6 t
a zneškodnených až 109,4 t odpadu.
Obec zabezpečuje vývoz tuhého komunálneho odpadu 2x do mesiaca. Je potrebné prehodnotiť a aktualizovať
plán odpadového hospodárstva, určiť v ňom priority a ciele s možnosťou perspektívy separovaného zberu v prípade
jeho spracovania.
Návrh riešenia nakladania s odpadmi
Pokiaľ ide o výhľad do budúcnosti, nie sú predpoklady, aby sa skladba TKO výrazne menila. Riešenie
odpadového hospodárstva bude možné realizovať prostredníctvom Združenia obcí EKOTORYSA, do ktorého bude
zapojených 23 obcí nasledovne:
Z TKO separovať len rentabilné súčasti – organický odpad, kovy, veľkoobjemový stavebný a organický odpad
a zároveň vytvoriť podmienky pre ich separáciu. Odstraňovanie organického odpadu je riešené vytváraním domácich
kompostovísk a drevený odpad zo stromov a kríkov je likvidovaný samostatným drtením v jednotlivých domácnostiach
a následným využitím mulčovacej zmesi v záhradach.
Podľa ustanovenia § 18 ods.3 písm.m) zákona č.223/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré zakazuje
zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad, parkov, cintorínov ak sú súčasťou komunálneho odpadu a to od
1.1.2006 je v koncepte riešenia ÚPN-O Krivany vyčlenená plocha pre verejné kompostovisko v rámci plochy pre
poľnohospodárstvo.
Na základe modelovej analýzy skladby TKO vykonávanej v mestách Humenné, Poprad a Prešov je
predpoklad, že objem organického a kovového odpadu môže dosahovať 50 až 65%. Preto sa domnievame, že objem
odpadu, ktorý bude vyvážaný na skládku, po vyseparovaní sa zníži na polovicu. Likvidáciu odpadu, ktorý bude vznikať
v navrhovanej priemyselnej zóne bude likvidovaný každou prevádzkou samostatne na vlastné náklady
a zodpovednosť.
Hlavné ciele, ktoré v oblasti programu odpadového hospodárstva (ďalej len POH) je potrebné vytýčiť na
najbližšie obdobie :
•
Zaviesť separovaný zber vybraných zložiek komunálneho odpadu podľa možností ďalšieho
spracovania. Riadiť odpadové hospodárstvo v zmysle znižovania negatívnych vplyvov na životné prostredie.
•
Zaviesť systematický a periodický monitoring podľa požiadaviek novej právnej úpravy.
•
Zlepšiť systém kontroly dodržiavania právnych predpisov v odpadovom hospodárstve.
•
Zaviesť mechanizmus kontroly plnenia záväznej časti POH .
•
Kvantitatívne vyjadrenie cieľov je zamerané na zhodnotenie odpadov v členení
materiálové zhodnotenie,
energetické zhodnotenie,
zneškodňovanie spaľovaním,
zneškodňovanie skládkovaním.
Pre realizáciu zámerov v oblasti odpadového hospodárstva vyplývajú tieto doporučenia :
•
V súlade s platnou legislatívou zlepšovať kvalitatívne charakteristiky odpadov s cieľom redukovať
negatívne vplyvy na životné prostredie.
•
Zvýšiť podiel zhodnocovania a znížiť podiel zneškodňovania biologicky rozložiteľných odpadov,
uprednostňovaním materiálového zhodnotenia.
•
Zaviesť separovaný zber pre zhodnotiteľné odpady v členení na komodity podľa § 5 vyhlášky MŽP
SR č. 238/2001 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch, vybudovaním účinného systému
separovaného zberu s vhodným systémom zvozu na zariadenia na triedenie a zhodnocovanie odpadov, resp.
57
na zariadenia na kompostovanie biologicky rozložiteľného odpadu, ktoré sa postupne zriaďujú v zmysle
schváleného POH okresu do roku 2005, pričom umiestnenie nových zariadení má sledovať princíp blízkosti
berúc do úvahy ekonomickú efektívnosť.
•
V rekreačnej oblasti redukovať negatívne vplyvy na životné prostredie vybudovaním vhodného
systému zhromažďovania odpadov na vhodne umiestnených stanovištiach s vhodným systémom zvozu na
zariadenia na triedenie a zhodnocovanie odpadov, resp. zneškodňovanie.
•
Každá technológia realizovaná v priemyselnom areáli musí spĺňať kritériá charakterizujúce
technológie BAT ( najlepšia dostupná technológia), resp. BATNEEC (najlepšia dostupná technológia
nevyžadujúca nadmerné ekonomické náklady), ktoré sú zárukou minimalizácie vzniku odpadov.
•
Pre každý odpad, ktorý vznikne výstavbou nových objektov, resp. rekonštrukciou pôvodných a pre
odpad z činnosti v jednotlivých prevádzkach, zabezpečiť jeho zhodnotenie, resp. zneškodnenie.
•
Dobudovanie infraštruktúry v oblasti odpadového hospodárstva riešiť v súlade s cieľmi a opatreniami
smernej a záväznej časti schválených POH obce a okresu Prešov.
Súhrnné hodnotenie kvality životného prostredia
Z hľadiska zaťaženia územia stresovými faktormi (Atlas krajiny Slovenskej republiky 2002) sa v katastrálnom
území obce Krivany prejavuje zaťaženie územia prírodnými stresovými faktormi spôsobené kumuláciou
geodynamických procesov.
Vymedzené katastrálne územie patrí medzi antropogénne areály územného systému stresových
faktorov (Atlas krajiny Slovenskej republiky 2002). Z vybraných stresových faktorov dominantnú úlohu zohrávajú
svahové procesy a výmoľová erózia.
Stupeň narušenosti pôvodného prírodného prostredia je závislý predovšetkým od stupňa ekonomickej aktivity a s tým
súvisiacej intenzity antropických vplyvov. Na základe analýzy socioekonomických pomerov a stavu zložiek životného
prostredia v katastrálnom území obce Krivany sa toto územie vyznačuje predovšetkým absenciou
environmentálne vyhovujúceho spôsobu zneškodňovania odpadových vôd, veľmi negatívnym vplyvom
intenzívnej poľnohospodárskej výroby a čiastočne i smerovaním trasy prenosového vzdušného vedenia na
úrovni 2 x 110 kV.
Do katastrálneho územia obce Krivany plošne nezasahuje žiadna zo zaťažených oblastí vyčlenených
v zmysle environmentálnej regionalizácie SR z roku 1997 a jej aktualizácií z roku 2002 a v roku 2005.
2.14 Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových území a
dobývacích priestorov
Z hľadiska výskytu a ťažby nerastných surovín môžeme konštatovať, že v riešenom území obce Krivany nie je
výskyt ložísk nerastných surovín (NS), nenachádza sa tu žiadne chránené ložiskové územie, ani tu neprebieha ťažba
NS.
V širšom okolí obce Krivany sa nachádzajú evidované ložiska alebo prebieha ťažba nerastných surovín podľa
priloženej tabuľky:
Tab.: Chránené ložiskové územia v širšom okolí obce Krivany
Okres
Sabinov
Stará Lubovňa
Názov CHLÚ
Sabinov
Lipany
Plaveč II
Podolínec
Nerast
Organizácia
tehliarske hliny
Stanislav Lánik, Sabinov
ropa a horľavý zemný plyn
NAFTA a.s. Gbely
tehliarska hlina
zrušený
dolomit, dolomit. váp.
zrušený
zdroj: Správa o stave ŽP Prešovského kraja, SAŽP, 2002
Tab.: Vyhradené ložiská v širšom okolí obce Krivany
58
Nerast
Názov ložiska
Organizácia
Okres
ropa poloparafinická
Lipany
NAFTA a.s., Gbely
Sabinov
zemný plyn
Lipany
NAFTA a.s., Gbely
Sabinov
tehliarske suroviny
Brezovica
Tehelne VOKOP s.s r.o.,
Vranov n/Topľou
Sabinov
tehliarske suroviny
Sabinov
LÁNIK Stanislav
Sabinov
štrkopiesky a piesky
Plaveč - Orlov
BETOX s.s r.o., Košice
Stará Ľubovňa
tehliarske suroviny
Plaveč
Tehelne VOKOP s.s r.o.,
Vranov n/Topľou
Stará Ľubovňa
Zdroj: GSSR Bratislava
Tab.: Ložiská nevyhradených nerastov v širšom okolí obce Krivany – stavebný kameň
Okres
Kežmarok
Levoča
Levoča
Názov ložiska; Organizácia
Lom Toporec - Basy;
VLaM SR š.p., OZ Kežmarok
Branisko I; ŠGÚDŠ Bratislava
Medziskálie - Vyšný Slavkov; RD Vyšný
Slavkov
Stav k
1.1.2001
49,6
Ťažba v r.
2001
0,0
Stav k
1.1.2002
49,6
10716,0
1231,1
0,0
49,0
10716,0
1182,1
Merná
jednot.
tis.m3
tis.m3
tis.t
Zdroj: GSSR Bratislava
2.15 Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu
Zvýšenu ochranu vyžadujú tzv. záplavové územia. Jedná sa najmä o južnú časť obce v blízkosti rieky Torysa.
V tejto lokalite je navrhovaná prekládka Lačnovského potoka v úseku prechádzajúcom zastavanou časťou obce, kde
opakovane spôsobuje problémy.
Zastavanou časťou obce pretekajú potoky Putnov, Krivianský potok a Lačnovský potok, ktoré spôsobujú
občasné zaplavenie blízkeho územia, prípadne vyliatie z koryta toku. Pre povodie týchto potokov severne nad obcou je
navrhované riešenie protipovodňových opatrení.
V návrhu UPN obce Krivany sú rešpektované záplavové územia prirodzených úsekov vodných tokov. V týchto
lokalitách sa neuvažuje s výstavbou, ktorá by bola možnými záplavami ohrozovaná.
2.16 Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskeho a lesného pôdneho
fondu
Celková výmera obce Krivany je 1887 ha. Z hľadiska druhu kultúr zapísaných v KN má najvyššie zastúpenie
orná pôda – 667 ha, čo predstavuje 58,2 % z celkovej výmery k.ú . Trvalé trávne porasty zaberajú 27,2 %, záhrady
a ovocné sady majú podiel 1,6 % z celkovej. Výmera lesnej pôdy je 667 ha, čo predstavuje 35,3 % lesnatosť.
Poľnohospodárstvo
Prírodné podmienky a doterajší vývoj poľnohospodárstva v regióne podmieňuje charakter poľnohospodárskej
výroby v riešenom území. V obci sú veľké poľnohospodárske objekty ako pozostatok socialistickej veľkovýrobnej
formy hospodárenia na poľnohospodárskej pôde. Za pôsobenia ŠM sa tu chovalo až 1000 dojníc. V roku 1997 ŠM
sprivatizovala súkromná spoločnosť, ktorá v roku 1998 priviedla hospodársky dvor do krachu. Od roku 1999 na
hospodárskom dvore pôsobia dva subjekty, ktoré sa zaoberajú chovom hovädzieho dobytka čisto na mäso a chovom
oviec.
•
Vyhodnotenie a zdôvodnenie navrhovaných záberov poľnohospodárskej pôdy v jednotlivých lokalitách
59
Najväčší záber PPF sa predpokladá na plochách určených na bývanie v lokalitách navrhovaných obytných
zón. Ďalší záber PPF súvisí s plánovanou prekládkou cesty III. Triedy, výstavbou nových miestnych komunikácii,
rozšírením plochy cintorína a pod. Ostatné plochy ornej pôdy budú aj naďalej využívané na poľnohospodárske účely
ako orná pôda a pasienky.
Lesné hospodárstvo
Podľa evidenčných údajov je v okrese Sabinov nasledovná štruktúra využívania lesov podľa členenia na
hospodárske lesy, ochranné lesy a lesy osobitného určenia:
Tab.: Kategorizácia lesov v okrese Sabinov
kategória lesa:
výmera v ha:
lesy hospodárske:
lesy ochranné:
15 903,55
1 211,73
lesy osobitného určenia:
245,84
zdroj: Atlas krajiny SR, 2002
V katastrálnom území Krivany prevažuje kategória lesov hospodárskych, lesy ochranné sa vyskytujú iba v
okolí rieky Torysa (alúvium, strmé polohy svahov v pribrežnej zóne Torysy).
V rámci subjektov hospodáriacich v lesoch dochádza v súčasnosti k významným zmenám: doterajší užívateľ
prevažnej časti lesnej pôdy na území katastra Krivany Lesy SR, š.p. postupne odovzdáva lesy novému užívateľovi urbáru v Krivanoch. Na časti lesnej pôdy v severovýchodnej časti katastra v rozsahu cca 50 ha hospodári súkromne
firma G. Bornemisa a spol. prostredníctvom spoločnosti LESPRO s.r.o., Prešov.
Záber LPF sa predpokladá na plochách určených na turistiku a rekreáciu v lokalite osady Putnov a Pod
Hrádkom. Lesný pôdny fond bude mať i naďalej primárnu funkciu vo využívaní lesa pre hospodárske účely. Pri
spracovaní nového Lesného hospodárskeho plánu je nutné zapracovať aj sekundárnu funkciu lesa. Jedná sa o
rekreačnú funkciu, ktorá je doplnená o ďálšie mimoprodukčné funkcie, ako je vodohospodárska, ekologická,
protierózna atď.
Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu je spracované
samostatne v prílohe VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA POĽNOHOSPODÁRSKEJ A LESNEJ PÔDY
NA NEPOĽNOHOSPODÁRSKÉ ÚČELY, ktorá obsahuje Sprievodnú správu vrátane tabuľkovej časti a v grafickej
prílohe - vo výkrese č.7 v mierke 1:5000
Zásady dodržiavania ochrany poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu
•
pre výstavbu využiť prednostne preluky v zastavanom území, plochy v blízkosti centra obce, nepoľnohospodárske
a extenzívne využívané poľnohospodárske pôdy,
•
zábery lesného pôdneho fondu v budúcnosti navrhovať len v mimoriadnych odôvodnených prípadoch a na
využívanie pozemkov v ochrannom pásme lesa – tj. 50 m od hranice lesného pozemku je potrebné záväzné
stanovisko podľa § 10 zákona o lesoch.
•
nevyhnutné je rešpektovať ochranné lesy a lesy osobitného určenia.
•
dodržiavať zásady ochrany lesných pozemkov podľa ustanovení § 5 a 6 zákona NR SR č.326/2005 Z.z. o lesoch
v znení neskorších predpisov.
•
Venovať stálu pozornosť stromovej zeleni a zvlášť starším solitérom, ktoré sa v obci nachádzajú, zabezpečiť ich
ošetrenie koruny pre udržanie ich zdravotného stavu a bezpečnosti.
•
Venovať pozornosť aj zeleni, ktorá tvorí súčasť biokoridorov pozdlž vodných tokov v k.ú. obce so svojimi
brehovými porastami.
•
Dopracovať povinnosť obce viesť vhodné pozemky na tzv, náhradnú výsadbu drevín za prípadný výrub stromov
/viď §48/zákona č.543/2002 Z.z.
•
Venovať stálu pozornosť tlmeniu tzv. inváznym druhom rastlín
•
Zabezpečiť, aby realizácia navrhovaného investičného zámeru nespôsobila zhoršenie prirodzených vlastností
priľahlej poľnohospodárskej pôdy
60
•
Pri realizácii plánovaných zámerov na odsúhlasenej lokalite dodržiavať zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy
pri nepoľnohospodárskom použití vyplývajúce z ustanovenia §12 zákona
•
Vyznačiť stabilné hranice budúceho staveniska v teréne podľa geometrického plánu (projektovej dokumentácie)
•
Nenarušovať ucelenosť honov a nesťažovať obhospodárovanie poľnohospodárskej pôdy nevhodným situovaním
stavby, jej delením a drobením, alebo vytváraním častí, nevhodných na obhospodárovanie poľnohospodárskymi
mechanizmami
•
V prípade potreby zabezpečiť prístup na neprístupné hony
•
Vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy odnímanej natrvalo a zabezpečiť starostlivosť
o jej skladovanie na základe bilancie skrývky humusového horizontu
•
Vykonať rekultiváciu dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy na základe schváleného projektu rekultivácie
•
Zabezpečiť základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu odňatú podľa §17 zákona až do realizácie stavby,
najmä pred zaburinením pozemku a porastom samonáletu drevín
•
Zabezpečiť skladovanú skrývku humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy z dočasne odňatej plochy pred
výskytom a šírením burín a pred rozkradnutím
•
Zabezpečiť opatrenia prispievajúce k znižovaniu kontaminácie poľnohospodárskej pôdy najmä v dotyku dopravnej
siete a poľnohospodárskej pôdy
•
Ku každej zmene týkajúcej sa výmery poľnohospodárskej pôdy je potrebné požiadať o nový súhlas
2.17 Hodnotenie navrhovaného riešenia
Navrhované riešenie rešpektuje v najvyššej možnej miere prvky ochrany prírody a územného systému
ekologickej stability. Navrhované riešnie je sústredené na vytvorenie legislatívnych podmienok pre výstavbu rodinných
domov, vytváranie rekreačných plôch, doplňanie izolačnej zelene v zastavanej časti obce a napokon na celkové
skultúrnenie centrálneho priestoru obce.
61
2.18 Návrh záväznej časti
Územný plán obce Krivany bude po schválení slúžiť obci ako záväzný dokument pre riadenie výstavby
a investičnej činnosti v obci.
Rozsah platnosti ÚPN obce Krivany a VZN
Záväzná časť ÚPN obce Krivany platí pre celé katastrálne územie obce Krivany, vymädzené vo výkresovej
časti ako riešené územie.
Všeobecné záväzné nariadenie určí, alebo upraví rozsah platnosti záväznej časti ÚPN obce Krivany.
Všeobecné záväzné nariadenie platí do doby schválenia prípadnej aktualizácie Územného plánu, resp. do doby
schválenia nového územného plánu obce Krivany.
Vymedzenie pojmov
Záväzné časti územného plánu obce - obsahujú regulatívy územného rozvoja s presne formulovanými zásadami
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich
záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb.
Zásady – určujú základnú koncepciu funkčného využitia a priestorového usporiadania územia a vymedzeného
riešeného územia obce
Regulatívy - sú záväzné pravidlá vyjadrené slovne, číselne alebo graficky, ktoré regulujú funkčné využitie a
priestorové usporiadanie územia
A. Záväzné zásady a regulatívy funkčného a priestorového usporiadania
územia vyplývajúce z riešenia sídelného útvaru Krivany
1
V oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia :
1.1 Význam a funkcia obce a jej katastra
1.1.1 Obec Krivany považovať za samostatnú administratívno – správnu jednotku so základnými
funkciami slúžiacimi obyvateľom obce.
1.1.2 Rozvoj obce zamerať prioritne na bývanie a základné služby s bývaním spojené ako hlavnej
funkcie obce suburbánnej zóny nachádzajúcej sa v záujmovom priestore mesta Lipany.
1.1.3 Za ťažisko rekreácie a cestovného ruchu považovať lokalitu Putnov vo väzbe na turistickú
trasu vedúcu hrebeňom Hromovca.
1.2 Koncepcia usporiadania funkčných plôch a organizácia územia
1.2.1 Rozvoj funkčných plôch viazať na katastrálne územie obce. Pre funkčné využitie územia je
potrebné považovať ako záväzný výkres č.3 grafickej časti ÚPN obce Krivany s názvom
Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia územia
1.2.2 Hlavnou funkciou v obci je bývanie a služby s bývaním spojené, výrobné služby,
poľnohospodárstvo a rekreácia.
1.2.3 Nové súbory obytnej zástavby lokalizovať na vyčlenených plochách obce, služby a
obchodné zariadenia lokalizovať v centrálnom priestore obce.
1.2.4 Funkčné plochy rekreácie lokalizovať na severnej časti katastrálneho územia v lokalite
Putnov. Rekreačné priestory vytvárať v okolí vodných tokov, rešpektovať navrhnuté poldre
po ich realizácii vrámci systému protipovodňových opatrení
1.2.5 Funkčné plochy športového charakteru lokalizovať v ich pôvodnej polohe rozšírovaním a
doplňaním o vybavenosť.
1.2.6. Rozšírenie plochy cintorína lokalizovať západne od existujúceho nového cintorína v jeho
priamom kontakte. Vhodnosť využitia tejto plochy na rozšírenie cintorína je nevyhnutné
hydrogeologicky preskúmať a vyhodnotiť. Plochy pôvodných starých cintorínov nerozširovať.
62
1.3 Zásady urbanistickej kompozície
1.3.1 Podporovať urbanistickú štruktúru obce s dobudovaním jednotlivých funkčných zón a
vytvorením identifikovateľnej centrálnej časti (priestorové usporiadanie a situovanie
občianskej vybavenosti a nevýrobných služieb).
1.3.2 Za hlavnú kompozičnú os považovať historicky založenú ulicu Hlavná v smere východ –
západ, Lipany - Torysa ako priestor pre umiestňovanie väčšiny zariadení pre správu a
riadenie obce, obchodných a obslužných prevádzok a zariadení kultúry.
1.3.3 Osobitnú pozornosť je potrebné venovať pri dostavbách, prestavbách a novej výstavbe
merítku a forme navrhovaných domov s ohľadom na lokalitu a okolitý priestor v rámci
zastavaného územia obce.
1.4 Zásady koncepcie rozvoja bývania a občianskeho vybavenia
1.4.1 Prírastky bytov riešiť doplnením prelúk, využitím záhrad s dostatočnou plochou a vytvorením
nových obytných skupín aplikovaním sólo stojacich domov, v centre obce domami
s doplňujúcou funkciou občianskeho vybavenia.
1.4.2 Občianske vybavenie dimenzovať nad rámec potrieb obyvateľov v prospech cestovného
ruchu. Tomuto zámeru prispôsobiť štruktúru vybavenia. Občiansku vybavenosť umiestňovať
hlavne v priestore centra (hlavná kompozičná os) a v smere na lokalitu Putnov (ulice
Ľadová, Kostolná, Železničná).
1.4.3 Rozšírenie plochy cintorína smerovať západne od existujúcej plochy cintorína s výsadbou
izolačnej zelene po jeho okraji.
1.4.4 Vytvoriť podmienky pre dobudovanie športovísk pri školách a v obci pri súčasnom
futbalovom ihrisku, zriadenie oddychových mikropriestorov.
1.5 Zásady rozvoja cestovného ruchu
1.5.1 Štruktúru a kapacity zariadení cestovného ruchu orientovať na špecifické postavenie obce
v širšom zázemí mesta Lipany, pre ktoré bude plniť prevažne funkcie oddychovej a
krátkodobej rekreácie.
1.5.2 Ťažisko cestovného ruchu orientovať severne od zastavanej časti obce do priestorov
lokality Putnov. Rozvoj rekreácie a cestovného ruchu turistiky plošne rozvíjať v
novovytvorených rekreačných priestoroch v lokalitách Putnov, Pod Hrádkom
a Lenarcik.
1.5.3 Realizovať výstavbu cyklistickej trasy vedúcej súbežne s pešou trasou až do
susedného mesta Lipany.
1.5.4 Rešpektovať v rámci riešeného územia obce, vrátane širšieho územia trasy a
miesta pre pešiu turistiku zahŕňajúce trasu zeleného TZCH 5872 a rovnako trasu
vybudovaného turistického chodníka vedúceho z obce od Kamenného mlyna
napájajúceho sa na zelený TZCH 5872, miesta a trasy pre cykloturistiku,
trasy pre zimnú turistiku na bežkách zahŕňujúce všetky trasy vyznačených
turistických chodníkov, poľné cesty a lesné cesty.
1.5.5 Perspektívne pri prideľovaní stavebných pozemkov prednostne uvažovať s výstavbou
rodinných domov s možnosťou poskytovania ubytovania na súkromí pre turistických
návštevníkov.
1.6 Zásady rozvoja výroby
1.6.1 Poľnohospodársku výrobu orientovať do týchto oblastí:
1.6.1.1 rastlinná výroba na ornej pôde v primárne na výrobu krmovín
1.6.1.2 sadovníctvo zamerané na regionálne vhodné a pôvodnejšie odrody najmä vo
východnej časti katastra
1.6.1.3 pestovanie sadeníc okrasných a lesných drevín, ako aj energetických drevín na
plochách mechanizačné dobre prístupných
1.6.1.4 na chov oviec a hovädzieho dobytka prioritne s využitím voľného pasenia. Vypásať
a následne vykášať nedopasky, po rekultivácii aj vo vzdialenejších častiach katastra
s cieľom udržať mozaiku krajiny
1.6.2 Priemyselnú výrobu možné umiestňovať len v malom rozsahu v lokalite západne od
hospodárskeho dvora
63
1.6.3
2
Drobnú komunálnu výrobu a výrobné služby nad rámec súčasných zariadení v prevažne
obytných častiach obce, alebo v jej okrajových častiach.
Regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia
2.1 Polyfunkčné plochy zástavby sú sústredné pozdĺž východo-západnej osi v centre obce. Na tomto
území budú sústredené objekty zmiešaných funkcií obytných a občianskeho vybavenia. Na tomto
území sa nesmú umiestňovať objekty pre výrobu a výrobné služby a najme nie objekty a zariadenia
produkujúce hluk a exhaláty. Nové stavby, prestavby a dostavby sú obmedzené do troch
nadzemných podlaží a podkrovia, sólo aj radovej zástavby s využiteľnosťou nad 50 % plochy
pozemku.
2.1.1 Polyfunkčnú plochu v centre obce pri obecnom úrade riešiť samostatnou urbanistickou štúdiou.
V tejto zóne je potrebné riešiť spevnenú plochu s amfiteátrovým sedením pre rôzne kultúrnospoločenské akcie obce.
2.1.2. Polyfunkčnú plochu označenú v koncepte riešenia ÚPN-O Krivany pod číslom 16 – námestie
Jolany Cirbusovej riešiť urbanistickou štúdiou. V tejto zóne je potrebné riešiť plochu námestia, parku
so zeleňou a s vybavením.
2.1.3. Polyfunkčné plochy vytvárať v lokalite existujúcich mlynov v južnej časti obce.
2.1.4 Polyfunkčnú plochu vytvoriť v severnej časti hospodárskeho dvora
2.2 Funkčné plochy pre bývanie sú členené na :
2.2.1 plochy súčasnej zástavby prevažne sólo stojacimi rodinnými domami, predpokladá sa
využitie prelúk a záhrad s dostatočnou plochou pre dostavbu obytných domov. V týchto
priestoroch sa predpokladá doplňujúce občianske vybavenie a drobné výrobné služby bez
vplyvu na životné prostredie a kumulácie ťažkej dopravy a pod. Neprípustné sú funkcie
sústredeného chovu hospodárskych zvierat a priemyselná výroba. Nové stavby, prestavby a
dostavby sú obmedzené do dvoch nadzených podlaží a podkrovia prevažne sólo stojacich
domov s využiteľnosťou do 30 % plochy pozemku.
2.2.2 plochy navrhovanej sústredenej zástavby objektami pre bývanie (obytné zóny IBV Vyšné
rovne, Dujava a Bažov) na okraji obce. Predpokladá sa výstavba sólo stajacimi rodinnými
domami a dvojdomami do dvoch podlaží a podkrovia s využiteľnosťou do 30% plochy
pozemku. Doplňujúcou funkciou sú zariadenia maloobchodu a služieb vždy v objekte
s bývaním. Neprípustné sú funkcie sústredeného chovu hospodárskych zvierat a
priemyselná výroba.
2.2.3 Realizácia obytnej zóny v lokalite Vyšne Rovne je podmienená prekládkou VN vzdušného
vedenia, prechádzajúceho daným územím, ktoré obmädzuje možnosti zástavby vzhľadom
na nutnosť dodržania ochranného pásma.
2.3 Funkčné plochy priemyslu v katastrálnom území obce Krivany sú sústredené na ploche
hospodárskeho dvora s možnosťou umiestňovať výrobné a nevýrobné prevádzky s vylúčením
ťažkého priemyslu .
2.4 Funkčné plochy poľnohospodárske sú na plochách ornej pôdy neurčenej k zástavbe, na plochách
trvalých trávnych porastov a sadov. Objekty pre poľnohospodársku výrobu a skladovanie a distribúciu
možno stavať na plochách dostatočne vzdialených od funkčných plôch obytných.
2.5 Funkčné plochy dopravy sú plochy určené pre umiestnenie dopravných stavieb, cesta III/54353
Lipany - Tichý Potok, železničná trať Prešov - Plaveč, miestne komunikácie a chodníky,
cyklomagistrála a plochy pre odstavovanie vozidiel. Dopravné stavby musia byť vybavené podľa
príslušných technických noriem.
2.6 Navrhované plochy rekreácie umiestniť do lokality Putnov a Pod Hrádkom pri potoku Putnov
v severnej časti obce.
64
3
V oblasti verejného dopravného a technického vybavenia :
3.1 Zásady koncepcie rozvoja dopravy
3.1.1 Nadradenú sieť cestných komunikácii tvorí cesta III. triedy III/54353 Lipany - Tichý Potok
v prieťahu územím obce vo funkcii zbernej komunikácie a jej pripravovaná preložka južným
smerom.
3.1.2 Realizovať preložku cesty III. triedy III/54353 Lipany - Tichý Potok na jej odklonenie mimo
zastavanú časť obce južným smerom. Preložka cesty III/54332 začína na začiatku obce
odklonením z cesty za Kamenným mlynom južným smerom mimo zastavané územie obce,
obchádza obec z južnej strany v ochrannom pásme VN vzdušného vedenia a pripojí sa na
cestu III/54332 za obcou v smere na Tichý Potok.
3.1.3 Základnú sieť cestných komunikácii tvoria miestne komunikácie jestvujúce a navrhované.
Navrhovaná je výstavba novej miestnej komunikácie na sprístupnenie lokality Putnov v
požadovaných parametroch. Jej trasa je navrhovaná v dvoch variantoch. Jedna trasa – var.1
vedie v predlžení ulice Ľadová v trase poľnej cesty pozdlž trasy VTL plynovodu až k lokalite
Putnov. Druhá trasa – var.2 vedie z ulice Nachajky pri žel. stanici popri žel. trati a následne
pozdlž pravého brehu Putnovského potoka. Oba varianty vedenia trasy sú vhodné. Prioritne
realizovať variant 1.
3.1.4 Železničnú dopravu v obci zabezpečuje priebežná železničná trať Prešov – Plaveč
s doplnením o nástupište, príp. železničnú stanicu.
3.1.5 Chodníky pre peších budú umiestnené súbežne s cestnými komunikáciami miestneho
významu, pri obojstrannej zástavbe obojstranné, na okrajových komunikáciách
jednostranné.
3.1.6 Plochy pre parkoviská a odstavné plochy pre motorové vozidlá umiestňovať pred obecným
úradom, cintorínom, občianskou vybavenosťou a kostolom. Potreby pre iné zariadenia budú
riešené jednotlivými investormi na vlastných pozemkoch, resp. pre krátkodobé odstavovanie
vozidiel na cestných komunikáciách.
3.1.7 Pre realizáciu dopravných zariadení je potrebné vytvoriť priestorové predpoklady na
odstránenie bodových závad cesty III/54353 Lipany - Tichý Potok, miestnych a obslužných
komunikácií pri splnení požiadaviek STN 736101 a STN 736110 (smerové vedenie a šírkové
usporiadanie) s plochami pre situovanie zastávok SAD a parkovísk pre motorové vozidlá a
prepojenia lokalít navrhovanej sústredenej malopodlažnej výstavby a plôch rekreácie.
3.1.8 Severným okrajom katastrálneho územia obce Krivany je trasovaný zelený TZCH 5872
vedúci z obce Ďurková cez obec Vislanka hrebeňom Hromovca, tvoriacim hlavnú európsku
rozvodnicu medzi Baltským a Čiernym morom, cez vrcholy Kňazová (824 m n. m.),
Demianka (788,9 m n. m.) a Rohov (679,8 m n. m.) s ukončením trasy na železničnej stanici
v meste Lipany, slúžiaci pre pešiu turistiku a cykloturistiku, a v zimnom období pre lyžiarsku
turistiku. V extraviláne obce Krivany je vybudovaný turistický chodník, ktorý sa začína pri
vstupe do obce pri Kamennom mlyne a trasou cez Bartošov sa napája na zelený TZCH
5872 vedúci do obce Ďurková. Tieto trasy udržiavať pre ich trvalé využitie.
3.2 Zásady koncepcie zásobovania pitnou vodou, odvádzania a čistenia odpadových vôd a odtokové
pomery
3.2.1 Obec zabezpečí zásobovanie pitnou vodou maximálnej dennej potreby, vodný zdroj s
výdatnosťou min. 3,41 l.s-1. maximálnej dennej kapacity Qm = 4,38 l/s pre rok 2030 a
maximálnej hodinovej kapacity Qh = 7,88 l/s pre rok 2030
3.2.2
Zdrojom vody pre obec je Prešovský skupinový vodovod. Obec je napojená na potrubie DN
350 mm vedúce z vodného zdroja Vyšný Slavkov. Jestvujúci obecný vodovod tvoria objekty:
vodojem 150 m3 a potrubia rozvodnej vodovodnej siete DN 200-100 mm a rozvodná sieť
domových prípojok.
3.2.3 Obec zabezpečí výstavbu splaškovej kanalizačnej siete pre odvádzanie odpadových vôd na
likvidáciu výtlakom do čistiarne odpadových vôd v susednej obci Torysa.
3.2.4 Odvádzanie dažďových vôd najmä zo spevnených plôch bude zabezpečované odvádzaním
do rigolov a priekop, v miestach s možným znečistením ropnými látkami cez odlučovače
ropných látok do recipientu.
3.2.5 Riešiť protipovodňové opatrenia na toku Torysa. Obec zabezpečí ochranu územia pred
prívalovými vodami na úroveň Q 100 ročnú vodu. Neprehlbovať koryto toku a neumiestňovať
65
3.2.6
3.2.7
stavby, okrem stavieb vodohospodárskeho charakteru, do inundačného územia. Zvážiť
potrebu vybudovania ľavobrežného ohrádzovania koryta toku Torysa. Ochranu intravilánu
obce pred veľkými vodami toku Torysa môže v budúcnosti plniť plánovaná preložka cesty
III/54353 Lipany – Tichý Potok umiestnená nad hladinou Q100 ročnej veľkej vody
s bezpečnostným prevýšením.
Nevyhnutné rešpektovať záplavové územia prirodzených úsekov vodných tokov. V týchto
lokalitách neuvažovať s výstavbou, ktorá by bola možnými záplavami ohrozovaná.
Pozdlž oboch brehov toku Torysa je potrebné pre potreby opráv a údržby ponechať voľný
nezastavaný pás – manipulačný priestor šírky 10 m a pozdlž ostatných vodných tokov šírky
5 m v zmysle §49 ods.2 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov..
3.3 Zásady koncepcie zásobovania elektrickou energiou a telekomunikácie
3.3.1 Súčasné zariadenia pre distribúciu elektrickej energie v obci v celom rozsahu rekonštruovať
a doplniť na potrebnú úroveň. Doplniť zásobovanie el. Energiou pre navrhované plochy
výstavby.
3.3.2 Verejné osvetlenie dobudovať súčasne s výstavbou verejných komunikácii.
3.3.3 Zabezpečiť priestorové podmienky pre integrovanú realizáciu realizáciu káblových rozvodov
televízneho signálu, internetu a miestneho rozhlasu.
3.3.4 Zabezpečiť priestorové podmienky pre rekonštrukciu siete hlasového prenosu (telefón).
3.4 Zásady koncepcie zásobovania teplom a zemným plynom
3.4.1 V zásobovaní teplom uprednostňovať ako hlavné médium zemný plyn a netradičné
ekologicky prijateľné palivá.
3.4.2 Zdrojom plynu budú distribučné regulačné stanice a zásobné STL rozvody. Pre novú
výstavbu je potrebné vytvoriť územnú rezervu na uloženie nových zásobných vetiev
distribučnej plynovodnej siete.
4
V oblasti kultúrno – historických hodnôt :
4.1 Zachovať a začleniť citlivo do zástavby v centre obce kultúrne a architektonické pamiatky a
podporovať dotvorenie centra obce v historickom pôdoryse. V zmysle §14 zákona č.49/2002 o ochrane
pamiatkového fondu si môže obec viesť evidenciu pamätihodnosti obce. Do evidencie pamätihodnosti
možno zaradiť nehnuteľné a hnuteľné národné kultúrne pamiatky evidované v Ústrednom zozname
pamiatkového fondu, ďalšie hnuteľné a nehnuteľné veci, kombinované diela prírody a človeka, historické
udalosti, názvy ulíc, katastrálne a zemepisné názvy viažuce sa k histórii a osobnostiam obce.
K pamätihodnostiam je možné zaradiť aj staré stromy v katastri, božie muky, kríže a iné objekty.
4.2 Chrániť a udržiavať všetky evidované Národné kultúrne pamiatky a to aj udržiavaním
charakteristického vzhľadu ich okolia.
4.3. Národnú kultúrnu pamiatku – mlyn vodný, kamenný (č.ÚZPF-4236/1) zachovať ako solitér v krajine,
v rámci vymedzenej hranice parcely č.368
4.4 Pri obnove národnej kultúrnej pamiatky – mlyn vodný, kamenný počítať perspektívne s obnovou
mlynského náhonu.
4.5 Chrániť a udržiavať pôvodné prírodné a stavebné objekty charakteristické pre obec (kríže, studničky,
pamätné stromy a pod.)
4.6 Pre výstavbu v lokalite archeologických nálezísk je nevyhnutné zabezpečiť súhlasné stanovisko
Krajského pamiatkového úradu v Prešove.
5
V oblasti ochrany a využívania prírodných zdrojov :
5.1 Presadzovať také technologické postupy pri využívaní ornej pôdy, ktoré nespôsobujú eróziu a
rešpektujú ustanovenia nitrátovém direktívy pre plochy, na ktoré je v k.ú. platná podia príslušnej
legislatívy.
5.2 Podporovať podnikateľské aktivity k rozvoju sadovníctva
5.3 Podporovať pestovanie technických plodín a sadeníc na ohrozených a málo využiteľných plochách
5.4 Podporovať chov oviec a hovädzieho dobytka ako vhodný spôsob využívania málo produkčných
trávnych porastov
5.5 Zabezpečiť výsadbu a revitalizáciu existujúcej ochrannej zelene pozdĺž železničnej trate a cesty
III/54353 Lipany - Tichý Potok v zastavanom území obce
66
5.6 Zabezpečiť výsadbu a revitalizáciu ochrannej zelene na plochách ohrozených eróziou (odvodňovacie
rigoly, erózne ryhy a pod.)
5.7 Rešpektovať a ochraňovať regionálny hydrický biokoridor rieky Torysa a jej prítokov
5.8 Udržiavať prirodzený porast v údoliach vodných tokov ako hodnotný rekreačný potenciál
5.9. Rešpektovať ochranu biodiverzity starostlivosťou o plochy na ktorých sa nachádzajú biotopy
národného a európskeho významu
5.10. Ochraňovať základné prvky územného systému ekologickej stability – biocentrá a biokoridory a
postupne ich doplniť o rekonštukciu narušených úsekov podia návrhu ÚPN - O
5.11 Vykonať pasportizáciu drevín na plochách verejnej zelene v obci a následne spracovať projekty
vegetačných úprav.
5.12 Realizovať výsadbu stromovej a krovitej zelene v nadväznosti na spracované projekty vegetačných
úprav v obci s použitím druhov miestnej proveniencie vhodne zapadajúcich do okolitého prírodného
prostredia s cieľom zvýšiť estetickú, krajinársku i kultúrnu úroveň prostredia predovšetkým pre turistických
návštevníkov.
5.11 Realizovať skvalitnenie v súčasnosti nevyhovujúcej starostlivosti o nezastavané extenzívne
využívané plochy (pravidelné kosenie, odstraňovanie ruderálnej vegetácie a pod.), prevedenie
vegetačných úprav spojených s výsadbou a následnou starostlivosťou stromov a krov na plochách
verejnej zelene i na pozemkoch v blízkosti jednotlivých ubytovacích, stravovacích a ostatných
komerčných zariadení.
5.12 Ochrana drevín rastúcich mimo les pre ich estetickú, krajinotvornú i ekologickú funkciu
predovšetkým s prijatím opatrení na zamedzenie svojvoľného výrubu stromov.
5.13 V rámci preložky Lačnovského potoka realizovať výsadbu drevín ako súčasti prvkov kostry MÚSES.
5.14 Opatrenia na úpravu režimu využívania a udržanie stability krajiny, najmä:
- ohrozenie významných biotopov lúčnych porastov zarastaním - agroenvironmentálne opatrenia
(nevyhnutné kosenie)
- zachovanie pásu enkláv bývalých kosných lúk a pasienkov vo vrcholových polohách Hromovca
a zodpovedajúcej mozaiky krajiny – agroenvironmentálne opatrenia
- zachovanie kosných lúk, pasienkov a NDV vo pramenných oblastiach miestnej časti Petrovka (MBc)
a zodpovedajúcej mozaiky krajiny – agroenvironmentálne opatrenia
- PHO vodného zdroja - vymedzenie a úprava režimu hospodárenia v OP vodárenského zdroja 1.°, 2.°
a 3.°
- revitalizácia mlynského náhonu
5.14. opatrenia na posilnenie biodiverzity krajiny a jej prvkov, najmä
- návrh miestneho ÚSES a jeho väzby na vyššie štrukturálne jednotky
- riešenie priestorov so zníženou ekologickou stabilitou a chýbajúcou krajinnou zeleňou severne
a severozápadne od obce
- riešenie bariérového efektu technických prvkov infraštruktúry – železnica, cesta zastavané územie
- zachovanie pásu enkláv bývalých kosných lúk a pasienkov vo vrcholových polohách Hromovca
a zodpovedajúcej mozaiky krajiny – selektívne rekultivácie
- premietnuť opatrenia na ochranu lesných spoločenstiev zaradených do MBc do LHP
- premietnuť opatrenia na ochranu lúčnych spoločenstiev zaradených do MBc do sústavy hospodárenia
s využitím agroenvironmentálnych opatrení
- ostatné plochy trávinno-bylinných biotopov európskeho a národného významu zaradené do
interakčných zón obhospodarovať šetrným sôsobom s využitím agroenvironmentálnych opatrení
a selektívnych rekultivácií
- zaradiť k.ú. Krivany na spracovanie projektu pozemkových úprav pre podrobnejšie riešenie funkčného
usporiadania územia, najmä pozemkov využiteľných pre poľnohospodársku výrobu a pestovanie
energetickej biomasy, ako aj detailnejší návrh stabilizačných opatrení a MÚSES.
6
V oblasti ochrany poľnohospodárskeho a lesného fondu
6.1 Perspektívny záber poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu je na rôznych
lokalitách umiestnených v zastavanom aj mimo zastavaného územia len v nevyhnutnom rozsahu. Pre
výstavbu využiť prednostne preluky v zastavanom území, plochy v blízkosti centra obce,
nepoľnohospodárske a extenzívne využívané poľnohospodárske pôdy,
6.2 V záujme ochrany pôdneho fondu presadzovať minimalizáciu záberu najmä pri riešení technických
diel a uprednostňovať využívanie priestoru v zastavanom území obce.
67
6.3 Zabrániť zmene charakteristického vzhľadu krajiny zarastaním nevyužívaných plôch náletmi, strata
mozaiky krajiny zarastaním náletmi drevín
6.4. Delimitáciu poľnohospodárskych pôd na lesné pozemky uplatniť pri nerekultivovateľných plochách
porastených NDV nad 50 %
6.5.Uplatniť delimitáciu pri navrhovaných prvkoch (doplnenie štruktúr ÚSES), - delimitáciu pri
navrhovaných protieróznych, vododržných a zasakovacích opatreniach, ako aj pri výsadbe ochrannej
a filtračnej zelene
6.6 Zábery lesného pôdneho fondu v budúcnosti navrhovať len v mimoriadnych odôvodnených
prípadoch a na využívanie pozemkov v ochrannom pásme lesa – tj. 50 m od hranice lesného pozemku je
potrebné záväzné stanovisko podľa § 10 zákona o lesoch. Nevyhnutné je rešpektovať ochranné lesy a
lesy osobitného určenia.
6.7 Dodržiavať zásady ochrany lesných pozemkov podľa ustanovení § 5 a 6 zákona NR SR č.326/2005
Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
6.8 Venovať stálu pozornosť stromovej zeleni a zvlášť starším solitérom, ktoré sa v obci nachádzajú,
zabezpečiť ich ošetrenie koruny pre udržanie ich zdravotného stavu a bezpečnosti.
6.9 Venovať pozornosť aj zeleni, ktorá tvorí súčasť biokoridorov pozdlž vodných tokov v k.ú. obce so
svojimi brehovými porastami.
6.10 Dopracovať povinnosť obce viesť vhodné pozemky na tzv, náhradnú výsadbu drevín za prípadný
výrub stromov /viď §48/zákona č.543/2002 Z.z.
6.11 Venovať stálu pozornosť tlmeniu tzv. inváznym druhom rastlín
6.12 Zabezpečiť, aby realizácia navrhovaného investičného zámeru nespôsobila zhoršenie prirodzených
vlastností priľahlej poľnohospodárskej pôdy
6.13 Pri realizácii plánovaných zámerov na odsúhlasenej lokalite dodržiavať zásady ochrany
poľnohospodárskej pôdy pri nepoľnohospodárskom použití vyplývajúce z ustanovenia §12 zákona
6.14 Vyznačiť stabilné hranice budúceho staveniska v teréne podľa geometrického plánu (projektovej
dokumentácie)
6.15 Nenarušovať ucelenosť honov a nesťažovať obhospodárovanie poľnohospodárskej pôdy
nevhodným situovaním stavby, jej delením a drobením, alebo vytváraním častí, nevhodných na
obhospodárovanie poľnohospodárskymi mechanizmami
6.16 V prípade potreby zabezpečiť prístup na neprístupné hony
6.17 Vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy odnímanej natrvalo a zabezpečiť
starostlivosť o jej skladovanie na základe bilancie skrývky humusového horizontu
6.18 Vykonať rekultiváciu dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy na základe schváleného projektu
rekultivácie
6.19 Zabezpečiť základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu odňatú podľa §17 zákona až do
realizácie stavby, najmä pred zaburinením pozemku a porastom samonáletu drevín
6.20 Zabezpečiť skladovanú skrývku humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy z dočasne odňatej
plochy pred výskytom a šírením burín a pred rozkradnutím
6.21 Zabezpečiť opatrenia prispievajúce k znižovaniu kontaminácie poľnohospodárskej pôdy najmä
v dotyku dopravnej siete a poľnohospodárskej pôdy
6.22 Ku každej zmene týkajúcej sa výmery poľnohospodárskej pôdy je potrebné požiadať o nový súhlas
7
V oblasti znižovania vplyvov na životné prostredie :
7.1 Pôsobenie hluku a exhalátov z dopravy na ceste III/54353 Lipany - Tichý Potok a železničnej trati
Prešov - Plaveč eliminovať výsadbou a údržbou vhodne volenej skladby zelene s využitím stanovištne a
miestne pôvodných druhov drevín a usmerňovaním výstavby mimo hranicu nadmerného hluku.
7.2 Zhromažďovanie, odvoz a likvidáciu odpadu zabezpečovať prostredníctvom združenia obcí
Ekotorysa podľa príslušných zákonov.
7.3 Produkciu odpadov v domácnostiach a podnikoch znižovať separovaním rentabilných súčastí odpadu
(organický odpad, papier, sklo, kovy a veľkorozmerový stavebný odpad) a vytvárať predpoklady pre
zapojenie obyvateľstva do separácie prostredníctvom ekonomických stimulov.
7.4 Likvidácia biologického odpadu vytváraním domácich kompostovísk, dreveného odpadu zo stromov
a kríkov drtením v jednotlivých domácnostiach a následným využitím mulčovacej zmesi v záhradach. Pre
verejné kompostovisko je vyčlenený priestor v rámci plochy pre poľnohospodárstvo južne od
hospodárskeho dvora v jeho tesnej blízkosti.
7.5 opatrenia na rešpektovanie stresových faktorov alebo ich zmiernenie, najmä:
68
- zlepšenie vodného režimu územia – retencia a výstavba vodných nádrží, poldrov a prehrádzok na
vodných tokoch Putnov, Kriviansky a Lačnovský potok
- výstavba nového, odľahčovacieho koryta vodného toku Lačnovský potok mimo zastavané územie so
súčasnou funkciou biokoridoru
- rezervovanie priestoru pre navrhovaný prevod vody z povodia Popradu do povodia Torysy podľa
požiadaviek SVP, ktorý trasou zasahuje juhozápadný cíp k.ú.
- návrh účelovej zelene s funkciou biofiltra medzi hospodárskym dvorom a sídelnou zónou (vo
vyznačenom zastavanom území
7.6 dodržiavať súvisiace právne predpisy, najmä:
- na každý zásah v území do prvkov ÚSES a do nelesnej drevinovej vegetácie musí byť konzultovaný
s odbornými pracovníkmi ŠOP SR
- ak zásah vyžaduje legislatívne konanie je potrebné obrátiť sa na úradovňu Obvodného alebo Krajského
úradu životného prostredia, Lesného úradu, Pozemkového úradu a pod.
- na zásah do biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, (okrem schválenej
poľnohospodárskej a lesohospodárskej činnosti), je potrebné podať žiadosť na príslušný obvodný úrad
životného prostredia, ktorý určí podrobnosti o revitalizačných opatreniach alebo o finančnej náhrade
7.7 dodržiavať plochy na náhradnú výsadbu zelene v intraviláne a mimo neho určené ÚPN-O
8
Vymedzenie hraníc zastavaného územia
8.1 Súčasné zastavané územie obce je vymedzené existujúcou zástavbou v obci. Nové hranice
zastavaného územia budú rozšírené o plochy plánovanej výstavby za účelom bývania. Nové hranice
zastavaného územia a sú navrhnuté pre reguláciu výstavby do roku 2030. Navrhované hranice
zastavaného územia by sa po ich schválení mali stať limitujúcim prvkom pre rozširovanie zástavby
územia na úkor poľnohospodárskej pôdy. Hranica je navrhnutá tak, aby mala obec kompaktnú formu.
Výnimkou bude vytvorenie plôch rekreácie mimo zastavané územie v lokalite Putnov a solitérom v krajine
mimo zastavané územie ostáva plocha, na ktorej je umiestnený kamenný mlyn.
Pôvodné a nové hranice zastavaného územia sú vyznačené jako záväzné vo výkresoch č.2 a č.3
v grafickej časti ÚPN obce Krivany). Nové hranice zastavaného územia budú tvoriť :
- v severnej časti obce – hranice parciel rodinnej zástavby, železničnej trate
- v západnej časti obce – hranice parciel existujúcich rodinných domov, obalová krivka rozšírenej plochy
cintorína a plánovanej výstavby IBV Dujava
- v južnej časti obce – hranice parciel existujúcich rodinných domov, obalová krivka plánovanej výstavby
IBV Vyšne Rovne, ďalej hranica ihriska, hranice parciel existujúcich rodinných domov a napokon hranice
parciel hospodárskeho dvora,
- vo východnej časti obce – hranice parciel rodinných domov, cesta III. Triedy, obalová krivka existujúcej
a plánovanej zástavby bytových domov rómov, obalová krivka plánovanej výstavby IBV Bažov a
železničná trať
9 Vymedzenie ochranných pásiem
Ochranné pásma sietí technickej infraštruktúry sú stanovené podľa STN a požiadaviek správcov
týchto sietí v zmysle zákona č.70/1998 Zz. o energetike a je ich nutné dodržať. V zastavanom území
aj mimo neho je potrebné pri výstavbe inžinierskych sieti a najmä pri ich súbehu rešpektovať
ustanovenia STN 736005 o priestorovej úprave vedení technického vybavenia.
9.1
Ochranné pásmo hospodárskeho strediska PHO je 100 metrov.
9.2
Ochranné pásmo cintorína je 50 m od jeho hranice. V ňom sa nesmú povoľovať a
umiestňovať žiadne budovy.
9.3
Ochranné pásmo vodného zdroja pitnej vody „Krivany“ Prešovského skupinového vodovodu,
ktorý je tvorený vrtami v náplavoch rieky Torysa v južnej časti katastra obce, je vymedzený
pásmom hygienickej ochrany §32 zákona č.364/2004 Z.z. (vodný zákon). Vodné zdroje sú
oplotené v rozsahu hranice PHO I.stupňa. Vodný zdroj má stanovené ochranné pásmo II.
a III. Stupňa, hranice ktorého zasahujú do katastrálneho územia obce Krivany.
9.4
Ochranné pásmo obecnej ČOV v susednej obci Torysa 100 m
9.5
Pásma ochrany vodohospodárskych zariadení sú v zmysle zákona č.442/2002 Z.z. (§19
zákona) vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho okraja
vodovodného a kanalizačného potrubia na obidve strany : 1,5 m pri verejnom vodovode a
69
9.6
9.7
9.8
9.9
9.10
9.11
-
9.12
kanalizácii do priemeru 500 mm a 2,5 m pri verejnom vodovode a kanalizácii nad priemer
500 mm.
V území treba rešpektovať ochranné pásmo v zmysle zákona č.656/2004 VVN vedení tj. 15
m od krajných vodičov, ochranné pásmo VN vedení, tj. 10 m od krajných vodičov a 4 m od
izolovaných vodičov na každú stranu, resp. 10 m od konštrukcie stožiarovej trafostanice a
1m od káblových rozvodov v zemi.
Ochranné pásmo na účely tohoto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho
plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi
priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia
meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu tecjhnologickej časti
plynárenského zariadenia.
ochranné pásmo pre plynovody a prípojky s menovitou svetlosťou do 200 mm - 4 m,
ochranné pásmo pre plynovody a prípojky s menovitou svetlosťou od 201 do 500 mm - 8 m,
ochranné pásmo pre NTL a STL plynovody a prípojky, ktorými sa rozvádzajú plyny v zastav.
území obce 1 m, vo voľnom teréne 4 m
ochranné pásmo pre STL plynovody a prípojky vo voľnom priestranstve a v nezastavanom
území 10 m,
ochranné pásmo pre technologické objekty (regulačné stanice) 8 m ,
ochranné pásmo VTL plynovodu je 12 m
ochranné pásmo VTL prípojky je 4 m
Bezpečnostné pásmo sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi
plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo pôdorys.
10 m bezpečnostné pásmo plynovodu s tlakom nižším jako 0,4 Mpa prevádzkovaných na
voľnom priestranstve a na nezastavanom území,
20 m bezpečnostné pásmo plynovodu s menovitou svetlosťou do 350 mm s tlakom od 0,4
do 4 MPa-,
50 m pri regulačných staniciach, filtračných staniciach a armatúrnych uzloch
150 m pri VTL potrubiach
50 m pri VTL prípojkách
10m pri STL a NTL plynovodoch v zastavanom území
Na ochranu ciest a premávky na nich mimo územia zastavaného, alebo územia určeného na
súvislé zastavanie je potrebné rešpektovať ochranné pásma podľa zákona o pozemných
komunikáciách (Cestný zákon) :
cesta I. Triedy 50 m od osi vozovky na obe strany
cesta II. Triedy 25 m od osi vozovky na obe strany
cesta III. Triedy 20 m od osi vozovky na obe strany (cez obec prechádza cesta III/54353 )
železničná trať 60 m od osi krajnej koľaje
Vodné toky - ponechať voľný nezastavaný pás územia pozdĺž oboch brehov pri
neupravených vodných tokoch v šírke min. 10 m a pri upravených min. 5 m.
Pre obytnú zástavbu dodržať tieto ochranné pásma:
Novú IBV odizolovať pásmom ochrannej zelene od cintorína a dopravných trás
Hluk je akustický fenomén zvuku. Hlukové ochranné pásmo podľa vynesenej 60 Db (A)
izofóny, u školských objektov podľa izofóny 50 db (A), Podľa poznatkov zdravotníctva
hluková hladina 65 dB (A) predstavuje hranicu, od ktorej začína byť negatívne ovplyvňovaný
vegetatívny nervový systém. Podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 14/1977 Zb. sú
stanovené prípustné hodnoty hluku 60 dB (A) pre dennú dobu a 50 dB (A) pre nočnú dobu.
Existujúci vodojem v riešenom území obce nemá stanovené ochranné pásmo. Pozemok
s vodojemom musí byť oplotený z dôvodu zamädzenia prístupu nepovolaných osôb a
zabráneniu možnosti poškodenia či znečistenia vody vo vodojeme.
10 Vymedzenie chránených území
10.1
Z hľadiska širších vzťahov má riešené územie väzby na okolité priestory s významnými
záujmami ochrany prírody, priamo v k.ú. Krivany sa v súčasnosti nenachádzajú územia osobitne chránené z
hľadiska ochrany prírody, nachádzajú sa tu však prvky územného systému ekologickej stability (ÚSES)
nadregionálnej, regionálnej a miestnej úrovne.
70
10.2
10.3
10.4
10.5
10.6
10.7
10.8
Navrhované v rámci miestneho ÚSES:
Biocentrá
- terestrické lesné biocentrum Putnov lesné porasty a TTP v severovýchodnej časti územia,
- terestrické lesné biocentrum Dubiny lesné porasty a TTP v severovýchodnej časti územia,
- terestrické lesné biocentrum Pod Demiankou lesné porasty a TTP v severozápadnej časti
územia,
- terestrické lúčne biocentrum (MBc) Kočišov – na východe územia
- terestrické lúčne biocentrum (MBc) Paprutiny - na západe územia
- terestrické lúčne biocentrum (MBc) Nad Putnovom – na severe centrálnej časti územia
- terestrické lúčne biocentrum (MBc) Petrovka - na severe územia
Biokoridory
- upresnenie priebehu hydrického nadregionálneho biokoridoru (NRBk) vodného toku Torysa
v riešenom území (komplex brehových porastov a sprievodnej vegetácie vodného toku
Torysa, lúky a pasienky, NDV) v južnej časti k.ú.,
- hydricko - terestrický biokoridor vodného toku Lačnovský potok v západnej časti k.ú.,
navrhnuté je jeho doplnenie pri preložke odtoku okolo zastavaného územia do Torysy
a prepojenie s NRBk
- hydricko - terestrický biokoridor vodného toku Kriviansky potok v centrálnej časti k.ú.,
- hydricko - terestrický biokoridor vodného toku Putnov vo východnej časti k.ú.,
- hydricko - terestrický biokoridor vodného toku Ronovčík vo východnej časti k.ú.,
- hydricko - terestrický biokoridor vodného toku Gerginovec v južnej časti k.ú., ako
prepojenie NRBk Torysa a RBc Bachureň
- hydricko - terestrický biokoridor vodného toku Petrovka v severnej časti k.ú.,
- upresnenie priebehu terestrického nadregionálneho biokoridoru (NRBk) Hromoš – Čergov
v priestore hrebeň Hromovca v severnej časti k.ú. (s vymedzením biocentier miestnej
úrovne, interakčných zón a prvkov)
viazať miestne prvky ÚSES na nadregionálnu a regionálnu úroveň, najmä terestrickú a
hydrickú primárne priamo v riešenom území sa nachádzajúce NRBk Torysa a hrebeň
Hromovca, ktorý predstavuje NRBk Hromoš - Čergov,
riešiť sekundárne prepojenia na blízke územia RBc Hromoš, NRBc Čergov
severovýchodným smerom a RBk Ľubotínka a RBk Hradlová,
naznačiť potenciálne prepojenia na terciálne, vzdialenejšie štruktúry NRBc Tichý Potok –
Levočské vrchy a Bachureň,
rešpektovať biotopy národného a európskeho významu nachádzajúce sa v území NRBk, aj
mimo neho a viazať na ne prvky MÚSES.
vymedziť územia so zníženou biodiverzitou, ako pozostatok veľkoplošných rekultivácií
a neprimerane intenzívnej veľkovýroby a navrhnúť ich stabilizáciu
integrovať pôvodne samostatné biocentrá Pod Demjankou a Dubiny a prinavrátiť ich do
regionálnej úrovne ako RBc Pod Demjankou – Dubiny.
11 Plochy pre verejnoprospešné stavby, pre vykonávanie delenia a sceľovania pozemkov, pre asanáciu a
pre chránené časti krajiny :
11.1. Plochy a pozemky pokiaľ nie sú majetkom obce, alebo štátu je potrebné pre verejnoprospešné
stavby vykúpiť od majiteľov pozemkov, alebo inak vysporiadať.
11.2. Plochy pre vykonanie delenia a sceľovania pozemkov, pre asanáciu stavieb a pre chránené časti
krajiny nie sú vymedzené.
12 Určenie, pre ktoré časti obce je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny :
12.1. V riešenom území obce Krivany nie sú vymedzené časti obce, pre ktoré je potrebné obstarať a
schváliť územný plán zóny.
12.2 Za účelom spracovania dokumentácií spodrobňujúcich riešenie ÚPN obce Krivany a zabezpečenia
kontinuálnej prípravy realizácie jednotlivých aktivít v k.ú. Krivany a územia s nim súvisiaceho a v zmysle
vecnej a časovej koordinácie je vhodné spracovať :
- pre navrhované plochy bývania urbanistické štúdie plánovanej IBV – lokalita Dujava, IBV –
lokalita Vyšné rovne, IBV – lokalita Bažov
- urbanistickú štúdiu riešenia centrálneho priestoru obce ako polyfunkčnej plochy
71
- urbanistickú štúdiu rekreačnej lokality Putnov
12.3 Pre realizáciu plánovaných zámerov v obci v súlade s návrhom ÚPN obce Krivany bude potrebné
vypracovať samostatné projektové dokumentácie v príslušných stupňoch spracovania v zmysle
stavebného zákona (návrh sieti technickej infraštruktúry, preložku cesty III. triedy III/54353 Lipany – Tichý
Potok, návrh miestnych komunikácii, mostov a pod. )
B. Zoznam verejnoprospešných stavieb
Za verejnoprospešné stavby sa považujú stavby (trasy a zariadenia) určené na verejnoprospešné služby a pre
verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia (stavby pre
zneškodňovanie odpadov, pre zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd a ich čistenie, stavby pre verejnú
dopravu, verejné školstvo, verejnú správu a pod. (SZ §108)
Pre verejnoprospešné stavby vyplývajúce zo zámerov riešnia Územného plánu obce Krivany, je potrebné až
do doby ich realizácie rezervovať územia a zabezpečovať územnotechnické podmienky. Pre ich realizáciu možno
podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov, pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmädziť.
1. V oblasti dopravy :
1.1. Preložka cesty III. triedy III/54353 Lipany – Tichý Potok južným smerom na okraj zastavanej časti obce
1.2. Stavby pre odstraňovanie bodových závad cesty III/54353 Lipany – Tichý Potok, obslužných komunikácií,
stavby zastávok SAD a parkovísk.
1.3. Stavby navrhovaných miestnych komunikácii pre sprístupnenie rekreačnej lokality Putnov, obytné
a polyfunkčné zóny
1.4. Stavby pre chodníky a pešie prepojenia
1.5 Stavba cyklistickej trasy na prepojenie obce Krivany s mestom Lipany
1.6. Umiestnenie žel. stanice a stavba železničného nástupišťa v blízkosti pôvodnej žel. zastávky na okraji obce .
1.7. Rekonštrukcia mostov, výstavba nových premostení
1.8. Údržba turistickej trasy hrebeňom Hromovca cez vrcholy Kňazová, Demjanka a Rohov až do Lipan
2. V oblasti technickej infraštruktúry :
2.1. Stavba dažďovej kanalizácie výtlakom do ČOV Torysa
2.2. Stavby na monitorovanie stavu životného prostredia (prevzaté z aktualizácie ÚPN – VÚC Prešovského kraja),
2.3. Výstavba poldrov na Lačnovskom, Krivianskom a Putnovskom potoku a preložka Lačnovského potoka pre
ochranu územia pred povodňami
2.4. Stavby všetkých inžinierskych sieti technickej infraštruktúry pre zásobovanie navrhovaných lokalít
obytných, polyfunkčných zón a priestorov rekreácie.
3. Stavby pre separáciu tuhého komunálneho odpadu :
3.1 Verejné kompostovisko pre likvidáciu bilogického odpadu v priamom kontakte s hospodárskym dvorom
poľnohospodárskej farmy.
4. Zeleň :
4.1 Výsadba a udržiavanie verejnej izolačnej zelene v okolí žel. trate a cesty III/54353.
4.2 Výsadba izolačnej zelene medzi cintorínom a navrhovanou obytnou zástavbou.
5. V oblasti funkčného využitia a usporiadania územia :
5.1. Stavby resp. objekty súvisiace s rozvojom verejného školstva, telovýchovy a verejnej správy.
5.2. Stavby pre rozvoj turizmu v severnej časti katastra obce a rekreačného areálu Putnov.
5.3 Rozšírenie plochy cintorína
6. Plochy pre verejnoprospešné stavby
6.1. Do verejnoprospešných stavieb sú zaradené všetky navrhované líniové trasy a ostatné objekty technickej
infraštruktúry (verejné komunikácie, zastávky SAD, verejné parkoviská, vodovod, kanalizácia, elektrorozvody,
plynorozvody, telekomunikačné trasy, vrátane k nim príslušných trasových zariadení.
72
Umiestnenie (aj počet navrhovaných zariadení technickej infraštruktúry) verejnoprospešných stavieb
v grafickej časti je len orientačné. Presné vymedzenie plôch (pozemkov) pre ich lokalizáciu bude predmetom riešenia
podrobnejších stupňov projektovej dokumentácie.
Verejnoprospešné stavby sú spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov a konkretizované vo
všeobecnom záväznom nariadení vlády SR v ÚP VÚC Prešovského kraja – zmeny a doplnky 2004.
Legislatívny postup spracovania územného plánu obce, jeho prerokovanie a schválenie je v intenciách
zákona č. 50/76 Zb., súvisiacich vyhlášok a neskorších predpisov.
V Prešove, 05 / 2008
Vypracovala: ing. arch. Alena Hajtášová
Download

NÁVRH RIEŠENIA