Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
Slovenskej jednoty 29, 040 01 Košice
Metodický list
pre pedagogických zamestnancov škôl
PEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA
AKO ORGANICKÁ SÚČASŤ DIAGNOSTICKÉHO A PORADENSKÉHO PROCESU
V STAROSTLIVOSTI CPPPAP O ŽIAKOV S VÝCHOVNÝMI A VZDELÁVACÍMI
PROBLÉMAMI
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie poskytuje školám komplexnú psychologickú a špeciálno-pedagogickú starostlivosť v jeho územnej pôsobnosti o žiakov s výchovnými
a vzdelávacími ťažkosťami. Poskytuje ju na základe písomnej žiadosti s informovaným súhlasom zákonných
zástupcov týchto žiakov. Súčasťou tejto písomnej žiadosti sú aj „Hárok pre pedagogickú diagnostiku
vzdelávacích ťažkostí žiaka alebo študenta“ a „Zoznam problémové správania sa žiaka či študenta“. Pre
odborných zamestnancov centra sú údaje z týchto materiálov neoceniteľným zdrojom informácií o žiakovi či
študentovi. Na základe nich získavajú komplexnejší obraz o konkrétnom klientovi a urýchľuje sa na základe
nich diagnostika problému, ale aj proces jeho odstraňovania. Údaje, ktoré takto získavame sú
pedagogickými zamestnancami spracovávané na základe princípov a metód pedagogickej diagnostiky.
Pedagogická diagnostika je jednou z pedagogických disciplín, ktorá je východiskom pre takmer všetky
špecializované oblasti výchovy. Zaisťuje spätnú väzbu, kontrolu a hodnotenie procesu vzdelávania a
výchovy. Mala by byť prítomná na všetkých stupňoch vzdelávacieho procesu, vo výchove detí, mládeže i
dospelých.
Zámerom pedagogického diagnostikovania je zistiť východiskový stav, ktorý je odrazovým mostíkom pre
možné zmeny v školskej edukácii. Obsahové aspekty pedagogickej diagnostiky vychádzajú z učebných
osnov, zo spoločenských požiadaviek na morálny, pracovný, estetický a telovýchovný rozvoj žiaka. Jednou
z úloh pedagogickej diagnostiky je zisťovanie schopnosti žiaka učiť sa, vzdelávať sa, čo ale predpokladá
dlhodobo sledovať žiaka a uvažovať o jeho osobných schopnostiach.
Základným prvkom pedagogickej diagnostiky je pedagogická diagnóza. Ide o ústne alebo písomné
vyjadrenie výsledkov diagnostického zisťovania, o určenie stupňa pedagogického rozvoja objektu výchovy,
t.j. úrovne vzdelania a vychovanosti. Učiteľova diagnóza je väčšinou neformálna a neoficiálna. Sú sledované
najmä také stránky žiakovej osobnosti ako: didaktický rozvoj, morálne vlastnosti, telesné zdravie a vývoj,
pohotovosť - psychomotorická a zmyslová, rodinná anamnéza, zdravotný stav, sociálna, kultúrna a výchovná
stránka rodinného prostredia, možnosti materiálne a výchovno-kultúrne, ktorými rodina môže žiakovi pomôcť
pri školskej práci, v profesionálnej príprave.
Výsledkom pedagogicko-diagnostickej práce je vypracovanie pedagogickej prognózy, t.j. konkrétneho plánu
výchovy dieťaťa, u ktorého bola stanovená pedagogická diagnóza. Pedagóg, ktorý vykonáva diagnostické
vyšetrenie, musí poznať učebné osnovy, učebnice, etapy rozvoja vzdelania žiakov v jednotlivých ročníkoch a
obdobiach školského roku, ďalej musí poznať požiadavky na morálny, estetický a telesný rozvoj žiakov.
Každý učiteľ vo svojom predmete a z pohľadu svojho výchovného pôsobenia trvalo sleduje žiaka v plnej
šírke rozvoja tak, ako je to určené učebnými osnovami, výchovnými požiadavkami, a tiež musí hľadať príčiny
problémov a študovať zvláštnosti podmienok pedagogického rozvoja.
Obsahové zameranie pedagogickej diagnostiky vyplýva z teoretickej koncepcie cieľov a úloh pedagogického
rozvoja osobnosti žiaka alebo skupiny, z obsahu výchovy, ktorý má žiak zvládnuť. Učiteľova diagnóza je
východiskovou diagnózou a jej závery sú východiskom pre stanovenie diagnózy iných odborníkov
(psychológov, špeciálnych pedagógov, ale mnohokrát i lekárov). Jedným z obsahových prvkov pedagogickej
diagnostiky je zistiť študijné, pracovné a profesionálne predpoklady a v prípade problémov sa pokúsiť o
reedukačné resp. nápravné možnosti.
Tel./Fax: 055/632 18 38
E-mail: [email protected]
Strana
1
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
Slovenskej jednoty 29, 040 01 Košice
Pri pedagogickej diagnostike je nutné sledovať všetky okolnosti, pri ktorých sa odohráva žiakova činnosť,
poznať konkrétne podmienky jeho aktivity, nemožno ignorovať rodinu, ani sociálne prostredie, nadanie ani
zdravotný stav. Je potrebné súčasne sledovať i množstvo odlišností v pedagogickom procese, ktoré
podstatne ovplyvňujú kladné, ale i negatívne pôsobenie na žiaka. Pod pojmom odlišnosť sa chápu vzájomné
rozdiely medzi žiakmi, v pôsobení učiteľov, v ponímaní výchovného procesu, v jeho priebehu. Diferencie
možno sledovať v cieľoch výchovy, v celkovej práci školy, vo výchovných formách, v atmosfére výchovy a
vyučovania, v učebných plánoch, v osnovách a učebniciach, v metódach a v materiálnom vybavení škôl a
výchovných inštitúcií. O diferenciách možno hovoriť i v ponímaní rodinnej, či mimoškolskej výchovy.
Úlohou pedagogiky, didaktiky a pedagogickej diagnostiky je zmapovať a rozpoznať pedagogické diferencie,
klasifikovať ich a rozpoznať ich kladné a záporné dôsledky so zvláštnym zreteľom k individualite žiaka.
V pedagogickej diagnostike je nutné posudzovať a hodnotiť žiaka z hľadiska celkového vzťahu ku vzdelaniu,
k jednotlivým predmetom a výchovám, ku škole, ku knihe a pod. Z tohto aspektu možno žiakov diagnosticky
zaradiť do niekoľkých skupín:
∑
∑
∑
∑
∑
∑
bezproblémoví žiaci, pracujú samostatne
bezproblémoví žiaci, ale nepracujú samostatne
žiaci, ktorí pracujú pod neustálou kontrolou učiteľa
žiaci ľahostajní voči výchovným a vzdelávacím vplyvom
žiaci pasívni v škole aj mimo nej
žiaci, ktorých pozornosť je zameraná na činnosti nesúvisiace so vzdelávaním v škole.
Metódy pedagogickej diagnostiky
1. slovné skúšanie
Slovné skúšky patria k najčastejšie používaným diagnostickým metódam a ich podstatou je učiteľova
otázka a žiakova odpoveď. Môžu mať tri roviny:
∑
∑
∑
voľná odpoveď - žiak odpovedá v celku a učiteľ do jeho odpovede nezasahuje
riadená odpoveď - žiak odpovedá na otázky učiteľa, ktoré smerujú k získaniu prehľadu o učive
kombinovaná odpoveď - prvá časť skúšky je voľná odpoveď žiaka a ďalšia je učiteľom riadená podľa
potreby.
2. písomné skúšanie
Výhodou tejto skúšky je, že naraz možno vyskúšať viac žiakov. Otázky je potrebné dopredu pripraviť.
Okrem analýzy obsahu písomných odpovedí žiaka sa musí učiteľ zamerať aj na chybovosť v jeho
písomnom prejave, ako aj na to, či žiak stihol vypracovať zadané úlohy v stanovenom čase.
3. metóda analýzy chybných a dobrých výkonov
Pedagóg si všíma chybné, ale aj dobré výkony žiaka v priebehu jeho činnosti. Sleduje výsledky jeho
písomných prác a ústnych odpovedí, ako aj správanie sa žiaka.
4. metóda hodnotenia čítania a chápania čítaného textu
Proces čítania je hodnotený komplexne a sleduje sa prednes, hlasové prejavy, rýchlosť čítania,
intonácia, artikulácia, vyslovovanie hlások, pauzy, logické vyjadrovanie, slovná zásoba. Učiteľ zároveň
zisťuje ako žiak pochopil prečítaný text ( či žiak čítanému textu porozumel a reprodukcia je samostatná a
správna, alebo žiak potrebuje pri reprodukcii nápovedné otázky učiteľa... ).
6. analýza a hodnotenie výsledkov činnosti žiaka
Táto metóda sa zameriava na rozbor konečného efektu žiakovej pracovnej a študijnej aktivity, ako sú
písomné práce, matematické výkony, výkresy, technické výrobky. Výsledok jeho práce poukazuje na
úroveň jeho osvojených vedomostí a zručností, nadania, presnosti, funkčnosti, ale aj estetickej stránky
výkonov.
Tel./Fax: 055/632 18 38
E-mail: [email protected]
Strana
2
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
Slovenskej jednoty 29, 040 01 Košice
7. metóda dlhodobého systematického sledovania
Uplatňuje sa hlavne pri sledovaní a diagnostikovaní správania žiaka. Umožňuje poznávať zložitejšie
vlastnosti žiaka, ktoré sa prejavujú v správaní na každej vyučovacej hodine. Túto metódu možno spojiť s
rozborom správania sa žiaka a jeho výkonov v rôznych situáciách, a preto je potrebné realizovať ho v
spolupráci so všetkými učiteľmi, ktorí sa zúčastňujú na výchove a vzdelávaní žiaka. Učitelia si všímajú
úroveň vedomostí, zručností a návykov žiaka a to každý samostatne.
Uplatňovanie pedagogickej diagnostiky by malo byť každodennou činnosťou učiteľa. Väčší význam však
dostáva v prípadoch, keď niektorý žiak nie je schopný dlhšiu dobu podávať v škole optimálne výkony, alebo
vykazuje v správaní odlišnosti od spoločensky prijateľných foriem správania sa. V týchto prípadoch pedagóg
využíva postup od:
∑
∑
∑
∑
pozorovania,
analýzy,
zovšeobecnenia,
po stanovenie diagnózy.
Cieľom tohto postupu je dosiahnutie nápravy. Ak sa ju v podmienkach výchovno-vzdelávacieho procesu
bežnými pedagogickými prostriedkami nepodarí dosiahnuť vstupujú do systému iné odborné inštitúcie, ktoré
majú možnosť využívaním vedeckých nástrojov proces nápravy dosiahnuť. Odrazovým mostíkom však aj
pre tieto inštitúcie ostáva pedagogická diagnostika.
Materiály k stiahnutiu
k pedagogickej diagnostike nájdete na našej webstránke: http://www.cpppapke-okolie.sk/
Vypracovali: Mgr. Eva Fazekasová
Mgr. Terézia Gurbaľová
Tel./Fax: 055/632 18 38
E-mail: [email protected]
Strana
3
Download

PEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA - CPPPaP Košice