o
4. slovenský filozofický kongres
Identita – Diferencia
Zborník abstraktov
©2010 SFZ pri SAV
Zostavovateľ: Mgr. Milan Toman
Grafická úprava: Jarmila Maliariková
o
13. - 15. september
Smolenice
o
o
4. slovenský filozofický kongres
Plenárne prednášky:
o
Prof. PhDr. František Novosád, CSc.: Kultúry ako konfigurácie hraníc
Filozofický ústav SAV v Bratislave
Základný spôsob našej orientácie vo svete prebieha ako vyznačovanie rozdielov.
Výsledkom je identifikácia, stanovovanie a projektovanie poriadkov. Poriadok
je však vždy poriadkom rozdielov, odlíšení, hraníc. Domnievame sa, že opísať
našu súčasnú situáciu znamená opísať ako sa mení konfigurácia a status hraníc,
prostredníctvom ktorých sa orientujeme vo svete. Fenomén „hranice“ môžeme
analyzovať podľa dvoch línií: podľa línie kvality a podľa línie relácie.
Kultúry môžeme definovať ako špecifické konfigurácie určení hraníc: tak podľa
kvality ako aj podľa relácie. V každej kultúre sa špecificky určuje vzťah medzi reálnym a fiktívnym, medzi daným a vytvoreným, medzi možnými a dovoleným.
o
Doc. PhDr. Zuzana Kiczková, PhD.: Koncepty rodovej identity v súčasnej
feministickej diskusii
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK v Bratislave
Predstavím tri typy možných pohľadov na rodovú identitu, opierajúc sa o tri prúdy
vo feminizme, ktoré zohrali vzhľadom na odlišnosť konštruovania rodovej identity paradigmatickú funkciu. Je to humanistický feminizmus, feminizmus rodovej
diferencie a postštrukturalistický feminizmus. Sústredím sa na kritické výhrady
a argumentačné postupy Judith Butler ako súčasnej najznámejšej predstaviteľky
feministických postštrukturalistických teórií.
o
Doc. Suzanne Husson: Inakosť a autarkia bytia u Platóna
Université Paris IV-Sorbonne
Jedna z podôb, ktoré pripisujeme modernému indivíduu, je bytosť existujúca prostredníctvom seba samej, ktorá, v závislosti od svojho okolia bude alebo nebude
schopná vyjadriť sa navonok. Táto idea ja, ponímaného ako autarkická realita,
existujúca skôr ako druhý, bola spochybňovaná rozličnými filozofickými smermi, ktoré preukázali jej iluzórnosť, no to nič nezmenilo na tom, že pretrváva
v každodennom myslení. Domnievame sa, že jej pôvod je v téze, že autentické
bytie je nevyhnutne bytím autarkickým.
Túto tézu vyslovil Parmenides, ktorý na úsvite premýšľania o bytí tvrdí, že bytiu
nechýba nič (v. 33), čo znamená, že je autarkické. V prvom kroku bude treba
stanoviť zmysel, ktorý u Parmenida nadobúda táto autarkia bytia, v druhom kroku
sa pozrieme na to, ako sa voči nej stavia Platón v Sofistovi.
V tomto dialógu sa totiž spochybňujú monizmus a nehybnosť parmenidovského
bytia, no ako to je s autarkiou? Uvedenie Iného medzi základné rody inteligibilného
2
o
o
Identita - Diferencia
o
môžeme chápať ako odmietnutie autarkie dokonalého bytia. Inému chýba všetko
to, vzhľadom na čo je iné, musí sa teda ako Bytie miešať so všetkými ostatnými
rodmi bytia. Tým, že sa to deje, inakosť vnáša do najvyššej úrovne skutočnosti podstatnú nedostatočnosť, bez ktorej nie sú možné ani reč, ani myslenie. Dokonalosť
bytia nemôžeme myslieť na základe autarkie, ale musí zahŕňať tento podstatný
nedostatok, ktorým je inakosť. Ak aj sú niektorí bohovia autarkickí, formy, ktoré
myslia, také nie sú.
V tomto sa Platón zásadne odlišuje od jeho neoplatónskych interpretátorov, ktorí
naopak bytiu autarkiu prisudzujú. Narušiť ilúziu autarkie bytia teda paradoxne
vyžaduje návrat pred platonizmus k Platónovi.
o
Prof. Bernhard Waldenfels: Na mieste druhého
Ruhr-Universität Bochum
V tejto prednáške pôjde o originárnu (pôvodnú) formu zastúpenia. V protiklade
k normálnym formám zastúpenia, v ktorých provizórne zaskakujeme jeden za
druhého, ako v prípade poručníka alebo zástupcu ľudu, hovorí originárne zastúpenie, že sa nielen vžívame do situácie druhého, ale vždy z nej už vychádzame.
Zastupujúc získavame svoju vlastnú pozíciu; dospelými sa stávame vtedy, keď
odpovedáme na cudzie požiadavky. Táto etická dimenzia, ktorú Levinas označuje
ako substitúciu, sa konkretizuje v podobách zastupovania, akými sú právny zástupca, terapeut, prekladateľ, svedok alebo výskumník, ktorí zasahujú ako tretí bez
toho, aby zničili štrbinu medzi vlastným a cudzím. Zastúpenie je dôležitou súčasťou
fenomenológie druhého, ktorá sa osvedčila v rámci normálnych inštitúcií.
o
Prof. Georg Kohler: Ethnos, demos, nation – k realite politických
konštruktov
Universität Zürich
Ethnos, demos, nation – tri pojmy, ktoré sú rôznym spôsobom definované, majú
rôzny význam a silu účinku v politických diskurzoch súčasnosti a minulosti. Sú
reálne ako analyzované elementy ideologickej nadstavby, ako faktory sémantickej
oblasti, cez ktoré máme a určujeme svet. Ale okrem toho? Majú ethnos, demos
a nation aj nejakú realitu mimo svojho praktického použitia? Existuje niečo vo
svete označených a označiteľných objektov, čo zodpovedá týmto menám? Tak
ako napríklad menu „Viedeň“ zodpovedá práve ním identifikovateľné mesto, teda
niečo, čo je odlíšiteľné menom – Viedeň-sama sa však nezhoduje s Viedňou-vúvodzovkách. Alebo je takáto otázka nesprávna? Je to podnik, ktorý nás beznádejne zapletie v zdanlivých ontologických a jazykovo-filozofických problémoch?
Myslím, že odpoveď znie: áno aj nie.
3
o
4. slovenský filozofický kongres
Prednášky v sekciách:
o
o
o
1. Rovnaké a iné
Teodor Münz, PhDr., CSc.: Jedno a jeho diferenciácia v klasickej
metafyzike
Bratislava
Z bezčasového a bezpriestorového, večného a nemenného, duchovného Jedného
malo vzniknúť jeho diferenciáciou mnohé, časové, hmotné i duchovné. Na to, ako
sa to mohlo konkrétne udiať, žiaden z veľkých metafyzikov minulosti (Plotinos,
Spinoza, Leibniz, Hegel a iní) nepoukázal. Modernistickí a postmodernistickí filozofi túto myšlienku oprávnene zavrhli, lebo bola čisto špekulatívna a ticho predpokladala filozofický zázrak.
o
Mgr. Marek Neština, PhD.: Filozofické problémy náboženskej rozmanitosti
Inštitút kontextuálnej teológie EBF UK v Bratislave
Cieľom práce je analyzovať filozoficko-metodologické predpoklady riešenia otázky
náboženskej rozmanitosti. Pozornosť budeme venovať trom základným postojom,
ktoré sú v tejto súvislosti zastávané – pluralizmu, inkluzivizmu a exkluzivizmu.
Hlavnú časť príspevku bude tvoriť analýza argumentov v prospech náboženského
exkluzivizmu, ktoré preložil Alvin Plantinga v článku Pluralism: A Defense of Religions Exclusivism.
o
PhDr. Peter Nezník, CSc.: Theatrum vitae humanae (Divadlo ľudského
života)
Katedra filozofie a dejín filozofie, Filozofická fakulta, UPJŠ v Košiciach
Možno najviac zo všetkého nás zaujíma práve otázka, ktorá nie je až tak stará akou
sa môže zdať. Tou otázkou, možno otázkou všetkých otázok je – človek. Možno
ešte dôležitejšou otázkou je – ako žiť svoj vlastný život – čestne, slušne a dôstojne.
Najviac pozornosti a času venujeme obrátení smerom von, – svetu, ľuďom, veciam,
na ktorých nám záleží – teda, tým vážnym a hlavne - podstatným záležitostiam.
Človek sa však často, a to už hodne dlho, mení na vec. Potom nečudo, že na seba,
na pohľad orientovaný smerom dnu – do svojho vnútra, nám akosi nezostáva čas...
Umeniu byť sám sebou – tomu umeniu sa ešte iba musíme začať učiť, pretože aj
nám sa môže stať to, čo sa už stalo mnohým – totiž, že z dôvodu svojej zaneprázdnenosti zomreli skôr, ako stihli pochopiť, že by sa mali prestať starať o veci, a začať
venovať svoju starostlivosť tomu najdôležitejšiemu – sebe samému...
Identita - Diferencia
o
o
Mgr. Marina Čarnogurská, CSc.: Rovnaké v bytí neexistuje, v tom je všetko,
nielen v lineárnom slede, súčasne nekonečne iné
Ústav orientalistiky, SAV Bratislava
Západná filozofia trpí žonglérstvom slov, zakrývajúc si oči pred realitou. Dnes, keď
sa dostávajú k slovu (ba dokonca perspektívne aj do mocenskej presily) mnohé
krajiny s inými civilizačnými koreňmi, sa vo svete etablujú už aj iné (než naše)
svetonázorové i filozofické Pravdy o bytí. Po neúspešných desaťročiach marxisticko-materialistického experimentu sa vo filozofických orientáciách na Slovensku
čoraz väčšmi presadzuje a ideologicky (najmä katolíckou cirkvou mocensky) ľuďom
vnucuje ďalšie nešťastné smerovanie: - idei nemennej „rovnakosti“ ako určujúcej
transcendentnej iniciatívy všetkého bytia. Nehrozí nám ďalší historický omyl?
o
Doc. PhDr. Mária Mičaninová, CSc.: Miloval som ťa (Ahavticha). Pokus
o filozofickú analýzu Ibn Gabirolovej básne
KFaDF Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach
Cieľom filozofickej analýzy básne Miloval som ťa je dokázať, že i netradičné „pojmy“
ako slovo, tajomstvo, všetko, majú význam, ktorý sme zvyknutí nachádzať v
stredovekej metafyzike. Ak sme zvyknutí na definovanie tradičných metafyzických
pojmov, zmena literárneho žánru vedie k voľbe iných pojmov a k inému chápaniu
tradičných metafyzických tém. Nie sú to len rovnaké témy v inej literárnej forme,
ale i rozšírenie ich chápania o tušenie pojmami neopísateľných vlastností bytia.
o
Mgr. Tomáš Piskáček: Svet – známy i neznámy?
Katedra filozofie, Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Vo svojom príspevku sa chcem zamyslieť nad tým, akými rôznymi spôsobmi možno
rozumieť svetu. Je svet niečo identické samo so sebou tak, ako nás o tom neustále ubezpečuje veda, alebo je skôr subjektívnym (a teda i relatívnym) kontextom
života tak, ako sa nám každodenne dáva? Nemožno poprieť, že vo svete sa mnohé
deje bez toho, aby na tom mal človek nejakú bezprostrednú účasť. Nesporné je
však i to, že naše bežné prežívanie sveta sa dá len ťažko vtesnať do vedeckých
abstrakcií, a ktorého (neartikulovaný) pojem vždy už máme. Otázkou sa stáva, či je
vôbec možný taký pojem sveta, ktorý by bol rovnaký a zároveň iný, resp. nič také
možné nie je a potom máme dočinenia s dvoma odlišnými významami, ktoré ale
oba majú svoje právo na platnosť.
o
Dr Stanisław Ciupka: Źródłowe doświadczenie tożsamości
Akademia Techniczno-Humanistyczna Bielsko-Biała
Referat będzie ukazywał, że pytanie o tożamość człowieka jest pytaniem o jego
4
5
o
4. slovenský filozofický kongres
o
o
głębie. Człowiek, który tożsamość posiada to człowiek, który jest świadomy swojej
głębi duchowej i głębi serca. Podanto referat zwróci uwagę na te aspekty życia
człowieka, które są istotne w budowaniu i odkrywaniu jego tożsamości. Rozważy
się następujące źródła tożsamości człowieka:
-
samotność
-
pragnienie
-
cierpienie
-
spotkanie drugiego
o
Doc. PhDr. Peter Kondrla, PhD.: Dve podoby diferencie: Lyotard
vs. Deleuze
KNŠ Filozofická fakulta, UKF v Nitre
Príspevok sa venuje dvom významným autorom a pojmu diferencia v ich myslení.
V prípade Lyotarda bude analýza zameraná na prácu Le différend, v ktorej
sa pokúša riešiť principiálne otázky rozporov v možnostiach našich diskurzoch.
V analýze Deleuzovej práce Difference and Repetition bude pozornosť zameraná
na význam diferencie a jej obraz v koncepte rizómu. Spoločným menovateľom oboch analýz bude hľadanie Heglovej inšpirácie a jeho rozdielnej interpretácie.
o
Mgr. Peter Probala: Problém identity v súčasnom antropologizme
Inštitút filozofie a etiky, FF PU, Prešov
V príspevku sa pokúsime preskúmať vzťah medzi kategóriami klasickej filozofickej
antropológie a ich reformulovaným pendantom v priestore súčasného antropologizmu alebo tendenciu smerujúcu od interpersonálnej identity (Ja-Ty) k transpersonálnej či negatívnej identite (odcudzené Ja). Excentricita, schopnosť odstupu,
odpor a diferovanie či odklad ako kategoriálna výbava klasických konceptov
filozofickej antropológie sa deformujú pod vplyvom diskurzu o človeku, ktorý
označujeme ako reformulovaný.
Punktem wyjścia dyskusji nad przyjęciem podstawowych zasad filozoficznych
stanowi platoński Parmenides. Tam właśnie pojawia się zagadnieniem przyjęcia
pierwotnych zasad, umożliwiających doświadczenie bytu, jego identyfikacji i tworzenie kategorii ogólnych. Do tych zasad pretendują zasada jedności (tożsamości)
oraz podobieństwa. W interesujący sposób do przucenia zasady tożsamości
(na rzecz podobieństwa) prowokuje antynomia pojęcia substancji (konieczność
utożsamienia zmienności i trwałości). Mozliwość ustalania podobieństwa wydaje
się nieograniczona, jednak kończy się (u Platona), gdy docieramy do najwyższej
idei Dobra-Piękna – okazuje się ona transcendentna (całkowicie „niepodobna“)
6
o
wobec innych idei. To poszukiwanie granic zasady podobieństwa jest obecne
również we współczesnej filozofii i antropologii (podobieństwo rodzinne Wittgensteina, podobieństwo kulturowe w antropologii kulturowej).
o
Doc. PhDr. Vladimír Manda, CSc.: Lockov pohľad na identitu osoby
Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky, UKF Nitra
Jeden z významných aspektov kategórie identity je spätý s jej uplatnením pri
výklade identity osoby. Rovnako ako v prípade vzniku modernej teórie poznania,
tak aj v prípade modernej, novovekej koncepcie identity osoby, stojí pri jej vzniku
známy anglický filozof J. Locke. Vo svojej “Rozprave o ľudskom rozume” (1690),
v 27. kapitole druhej knihy venovanej analýze ideám identity a rozdielnosti,
sa Locke pokúša vyriešiť problém identity osoby. Napriek tomu, že Lockov záujem v danej otázke je podmienený predovšetkým náboženským zreteľom, ktorý
je spojený s posledným súdom a spasením človeka, jeho riešenie problematiky
identity osoby má aj filozofický význam. Jadrom príspevku bude snaha pochopiť
a ozrejmiť práve filozofický význam jeho konceptu identity osoby.
o
Mgr. Juraj Halas: Marx o subjektivite, intersubjektivite a objektivite
Katedra logiky a metodológie vied, FiF UK v Bratislave
Marxovým dielom sa od raných spisov ku Kapitálu tiahne projekt kritickej sociálnej
vedy, charakteristický zvláštnym prepletením subjektivity, intersubjektivity a objektivity. V príspevku skúmame úlohy, ktoré tieto tri vzájomne sprostredkované póly
plnia na rôznych miestach Marxovej teórie. Zároveň ukážeme, že nedostatočnosť
obvyklých interpretácií Marxovho projektu spočíva práve v zanedbaní niektorého
z troch uvedených momentov.
o
dr hab. Wiesław Wójcik, prof. ATH: Znaczenie zasady tożsamości i zasady
podobieństwa w tworzeniu podstawowych kategorii filozoficznych
Akademia Techniczno-Humanistycza w Bielsku-Białej
Identita - Diferencia
o
2. Reflexie sociálnych, politických a kultúrnych
aspektov identity a diferencie
Prof. PhDr. Jan Zouhar, CSc.: Filozofie: kultura, integrace, identita
a různost
Katedra filozofie, Filozofická fakulta, Masarykova Univerzita v Brne
Filozofie je cesta k uchování a rozšiřování duchovních hodnot a duchovního
dědictví minulosti. Potřebuje moderní tržní společnost ideje, ideály, myšlenky,
nebo v ní daleko spíše uspějí slogany, billboardy, fráze a hesla? Zůstane zachován prostor pro imaginaci a tvořivost, pro různost a jinakost, nebo se prohloubí
masovost, davovost, stádnost a mediální manipulace?
7
o
4. slovenský filozofický kongres
o
o
o
Prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD.: K pojmu kultúrnej inakosti vo filozofii
R. Rortyho
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK v Bratislave
Na báze celkovej charakteristiky Rortyho filozofie kultúry a jeho koncepcie filozofie ako „kultúrnej politiky“ sa príspevok zaoberá jeho konceptom „kultúrnej inakosti“ v kontexte multikultúrneho a globálneho sveta. Autor venuje pozornosť otázkam kultúrnej plurality, identity a ich utváraniu prostredníctvom sociokultúrnych
praktík v rortyovskej interpretácii.
o
Dr Sonia Bukowska: Idea multikulturalizmu a problem zachowania
integralności państwa
Instytut Filozofii Uniwersytetu Śląskiego w Katowicach
W dyskursie na temat multikulturalizmu coraz wiekszego znaczenia nabiera kwestia określenia granic wchłaniania przez daną kulturę obcych sobie przekonań.
Każde kulturowo zróżnicowane społeczeństwo, chcąc utrzymać jedność, musi
odpowiedzieć sobie na dwa podstawowe pytania: z jednej strony o zakres, w jakim mogą istnieć odrębności, z drugiej strony – o wartości wspólne, umożliwiające
zachowanie integralności państwa. Projekty wprowadzające w życie idee multikulturalizmu wymagają zatem uwzględnienia specyfiki każdego wielokulturowego
społeczeństwa.
o
Mgr. Miroslava Bačeková: Je možné hovoriť o identite univerzálnych
princípov v modernej pluralitnej spoločnosti?
Katedra filozofie FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Hlavným cieľom príspevku je hľadať odpoveď na otázku, ako a či je vôbec možné
prijať rovnaké princípy – sociálne, právne, ekonomické, spoločenské, morálne – na
úrovni jedného spoločenstva, ako aj na úrovni spoločenstva národov; či je možné
dané princípy absolutizovať a vôbec sformulovať. Našou úlohou bude zamyslieť sa
nad otázkou, či existujú možné univerzálne pravidlá – a ako alternatívnu odpoveď
ponúkame riešenie dvoch sociálnych filozofov Johna Rawlsa a Marty Nussbaumovej.
o
Ing., Mgr. Martin Brabec, PhD.: Pojetí zásluhy v teoriích distributivní
spravedlnosti
Centrum globálních studií, společné pracoviště Filosofického ústavu Akademie věd
ČR a Filozofické fakulty Univerzity Karlovy v Praze
Identita - Diferencia
o
jako překonaný, protože byl odmítán dvěma nejvýznamnějšími politickými filosofy 20. století - Rawlsem a Nozickem a následně i egalitárním liberalismem
i libertarianismem. V příspěvku nastíním odpovědi na tyto námitky. Nejprve odliším
problematiku zásluhy v sociální spravedlnosti od jiných podob zásluh (tj. zásluha
jako legitimní očekávání, kompenzace a stimul), ukáži vztah zásluhy k rovnosti
a zodpovědnosti a předložím, z jakých základů by měla zásluha v rozdělování
vyrůstat.
o
Mgr. Adrian Michalík, PhD.: Ponímanie identity, diferencie a tolerancie
v konzervatívnom myslení
Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky, FF UKF v Nitre
Identita je skutočnosť, ktorú konzervatívne myslenie od svojho vzniku istým
spôsobom neustále dáva do popredia. Daný fakt súvisí s otázkou tradície, ktorá
identitu podľa konzervatívcov asi najvýraznejšie formuje. Príspevok sa zameria
na preskúmanie tolerančného potenciálu konzervatívneho myslenia, keďže v istých
okamihoch identita a diferencia na seba tvrdo narážajú.
o
PhDr. Jarmila Jurová, PhD.: Tolerančný potenciál liberalizmu
Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky, FF UKF v Nitre
Príspevok bude analyzovať pojem tolerancie v kontexte liberalizmu. Liberálne chápanie tolerancie, ktoré si v súčasnom diskurze tolerancie zachováva dominantné
postavenie, bude podrobené analýze a následne budú naznačené možnosti tolerovania rôznorodých komplexných doktrín v rámci toho istého spoločenstva. Pre
súčasný morálno-filozofický a politický diskurz tolerancie je príznačná hegemónia
liberálnych teórií tolerancie, ktoré sú rozvíjané buď v perfekcionistickom alebo
neutralistickom variante. V príspevku budeme venovať pozornosť druhému variantu, ktorý reprezentuje predovšetkým John Rawls, a zameriame sa na striktné
rozlišovanie politickej a komplexnej tolerancie v jeho prácach.
o
PhDr. Kristína Korená, CSc.: Tolerancia a intolerancia vo verejnom
priestore
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK, Bratislava
Tolerantný postoj občanov k náboženskej, názorovej, etnickej, kultúrnej a inej
odlišnosti je nevyhnutnou podmienkou ich pokojného spolunažívania, vzájomnej
komunikácie a spolupráce. V slobodných, demokratických spoločnostiach sa preto
tolerancia pokladá za kardinálnu občiansku cnosť. Autorka sa v tejto súvislosti
zamýšľa nad dnešnou podobou a vyhliadkami tolerancie i jej opaku – intolerancie
vo verejných priestoroch liberálnych, demokratických spoločností.
Cílem přednášky je ukázat, jak se v současné době v diskusích o sociální
spravedlnosti znova rehabilituje koncept „zásluhy“. Ten byl doposavad nahlížen
8
9
o
4. slovenský filozofický kongres
o
Doc. PhDr. Peter Korený, PhD.: Eticky diferentné identity, sloboda
svedomia a tolerancia
Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky, Filozofická fakulta UKF v Nitre
Príspevok sa zaoberá pokrokom v chápaní tolerancie, pokiaľ sú jej objektom eticky
diferentné osoby svedomia vyznačujúce sa rozdielnymi morálnymi a náboženskými
presvedčeniami. Predstavuje ho ako pohyb od mocensky regulovaného strpenia
a prehliadania odlišných hodnotových presvedčení až k rešpektovaniu eticky diferentných osôb svedomia ako rovných osôb práva. Osoba práva tu plní funkciu
abstraktnej „ochrannej masky“ (H. Arendt) konkrétnych osôb svedomia s ich
zvláštnymi identitami. A sloboda svedomia sa stáva súčasťou nezávislého poriadku
práva ako poriadku slobody odlišného od poriadku náboženskej Pravdy.
o
Mgr. Zlata Androvičová, CSc.: Spoločná zodpovednosť ľudstva za pozemskú
prírodu a rozmanitosť identít
Katedra spoločenských vied Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej
univerzity vo Zvolene
Zdôvodnenie zodpovednosti za prírodu v ekologickej etike. Rovnaké a rôzne
v procese
identifikácie človeka s prírodou. Vnútrikultúrne a medzikultúrne prekážky identifikácie s prírodou. Identita a problém individualizmu
a konzumerizmu. Otázka civilizačných identít v globalizujúcom sa svete. Ideál
tolerancie inakosti a éthos pozemšťanstva.
o
Ph.D, Mag. art. & Diplom Pol. Jacob Dahl Rendtorff: Kozmopolitizmus
a pohostinnosť v perspektíve filozofie diferencie
Department of Communication, Business and Information Technologies,
Roksilde University, Denmark
Vo svojom texte Kozmopoliti všetkých krajín, ešte jeden nápor! sa Jacques
Derrida snaží osvetliť ochranu ľudskej dôstojnosti, ktorú v sebe zahŕňa pojem
kozmopolitizmu. Máme tu k dispozícii text obsahujúci reflexiu kozmopolitizmu
z perspektívy filozofie diferencie, postavenej na vzťahu Toho-istého a Iného.
Derrida podčiarkuje závažný rozdiel medzi obcou (polis) a štátom, ktoré sa premietajú
do pojmu kozmopolitizmu. Otázkou však je do akej miery existuje niečo ako «
kozmopolitizmus », ktorým sa zaoberajú svetoví spisovatelia. Derrida tvrdí, že idea
útočistných miest nesmie byť redukovaná na kapitolu medzinárodného práva, ale musí
byť ponímaná ako ozajstná predstava pohostinnosti. Aká je povinnosť pohostinnosti
voči utečencovi, imigrantovi, cudzincovi v pohostinnom meste? Derrida presviedča,
že mestá si musia zvoliť cestu stať sa útočištnými mestami pre cudzincov. Hovorí
o novej etike a charte miest-útočíšť. Premýšľa skôr o mestách ako o štátoch,
pretože ešte len chce dospieť k novej podobe štátu vhodnej pre kozmopolitizmus.
V Derridovom prístupe zahliadame závažný rozmer kozmopolitizmu, ktorý sa často
10
o
o
Identita - Diferencia
o
stráca v diskusiách, definujúcich kozmopolitizmus ako normy dobrého vládnutia
medzinárodných organizácií. Budeme skúmať Derridovu pozíciu vo všetkých
týchto bodoch z perspektívy filozofie diferencie, z perspektívy vzťahu medzi
Tým-istým a Iným.
o
Mgr. Eva Bednáriková: V čom spočíva identita environmentálneho hnutia?
Katedra filozofie, Filozofická fakulta UCM v Trnave
Úvahy o potrebe novej, zásadne inej, nekoristníckej etiky – oproti antropocentrickej etike tzv. západnej kultúry – majú svoje opodstatnenie. Za vlajkovú loď
novej etiky (vychádzajúcej najmä z hlbinnej ekológie) je považované environmentálne hnutie. To upozorňuje na závažné ekologické a sociálne problémy a ponúka
vlastné, či už globálne alebo lokálne riešenia, zamerané minimálne na zmiernenie,
ak nie priamo na odstránenie mnohých týchto problémov. Zásadnou otázkou však
je, v čom spočíva identita samotného environmentálneho hnutia (na pozadí environmentálnej filozofie a etiky) a či hodnoty, ktoré hnutie hlása, aj samo implicitne
realizuje?
o
Prof. PhDr. Oľga Sisáková, CSc.: Diferencia a dištinkcia v kritike spoločenskej
súdnosti Pierra Bourdieu
Inštitút filozofie a etiky Filozofickej fakulty PU v Prešove
Príspevok je analýzou vybraných kategórií sociologickej teórie P. Bourdieu
v súvislosti s predpokladom historicky a spoločensky utváranej kultúrnej kompetencie používať kognitívne a axiologické operácie rozpoznávania signifikantných
diferencií a tým situovania sa v spoločenskom priestore. Zisťuje úlohu diferencie
a dištinkcie v procese fungovania homológie a konštituovania autonómie (v danom
prípade literárneho) poľa. Filozofická reflexia sa týka metodologického prínosu
P. Bourdieu pre prax sociálneho poznania.
o
PhD Mariusz Wojewoda: Problem tożsamości i uznania w spłecznościach
wielokulturowych (ujęcie Charlesa Taylora i Alasdaira MacIntyre‘a)
Pracovisko: Uniwersytet Śląski w Katowicach, ul. Bankowa 12
Zagadninie tożamości podmiotowej należy rozpatrywać przede wszystki w odniesieniu do koncepcji indywidualnej osoby, jednak rozstrzygnięcia odnośnie tej
kwestii mają określone konsekwencje społeczne – tożsamość kulturowa. Problem
tożsamości należy rozpatrywać z jednej strony w kontekście uznania prawa do
obrębności każdego podmiotu, a z drugiej w odniesieniu do uniwersalnych wartości
i zasad, ktorych podmiot nie może naruszyć. Wówczas musimy rozstrzygnąć
kwestię relacji między społęczną większością i mniejszościami, oraz problem
granic dla indywidualnych wyborów moralnych. Należy uzasadnić powszecność
obowiązywania standardów etyczych przez wszystkich członków społeczności
(prawa człowieka). W swoim wystąpieniu chciałbym przenalizować zagadnie11
o
4. slovenský filozofický kongres
nie relacji między tożamością kulturową i prawem do zachowania odrębności
w oparciu o koncepcje dwóch filozofów anglosaskich – Charlesa Taylora
i Alasdaira MacIntyre’a.
o
Dr Aleksandra Kuzior: Globalny kalejdoskop tożsamości
Politechnika Śląskam w Gliwicach
Wielobarwność i różnorodność tożsamości (swoisty kalejdoskop) w wielokulturowym świecie to wsółcześnie jedno z najbardziej nurtujących zgadnień nauk
humanistycznych. Ta różnorodnosć często bywa przyczynkiem do zadania sobie
prostego z jednej strony, ale też bardzo trudnego pytania – kim jestem? Określenie
tożsamości osobistej w globalizujacym się świecie nie jest tak oczywiste, jakby
mogło się wydawać na pierwszy rzut oka. Wcale też oczywiste nie jest określenie
tożsmości społecznej. Kulturowa różnorodność poznawana dzięki ciągle doskonalonym technologiom komunikacyjnym umożliwia wielość różnorodnych reklacji
„ja“ – „inny“, ciągle kształtujacych na nowo czy modyfikujących tożsamość obu
podmiotów relacji. Za postmodernistami można stwierdzić, że współczesnego
człowieka Zachodu cechuje tożsamosć płynna, wielowymiarowa, tożsamość
w ciągłym projekcie.
o
Prof. dr hab. Tadeusz Miczka: Mocna tożsamość człowieka w perspektywie
ponowoczesnego eksponowania różnic
Uniwersytet Śląski w Katowicach
Napięcia między zwolennikami mocnej tożsamości (spójnej, gwarantującej zakorzenienie i poczucie bezpieczeństwa) a upowszechniającymi się formami słabej
tożsamości (wymiennej, zacierającej granice m. in. dzięki dwukierunkowej migracji
i multimediom) zmuszają dzisiaj człowieka do poszukiwaia kompromisu między
nimi. Przedstawiając wybrane koncepcje filozofów na ten temat (m.in. H. Bhabhy,
J. Tischnera, F. Grossa) rozważam możliwości kształtowania wyraźnego horyzontu
równości między nimi w teorii i w praktyce kulturowej, w której np. tożsamości
zalgorytmizowane byłyby zarazem bardziej otwarte na inność.
o
Prof. PhDr. Anna Remišová, CSc. a Mgr. Anna Lašáková, PhD.: Dimenzie
medzikultúrnych rozdielov (mocenský odstup, asertívnosť)
Fakulta masmédií BVŠP v Bratislave
Príspevok je venovaný problematike medzikultúrnej komunikácie. Autorky
prezentujú etickú a kulturologickú interpretáciu výsledkov výskumu vybraných
tzv. kultúrnych dimenzií a rozdielov medzi preferovaným a reálnym stavom
v rámci slovenskej kultúry. Ide o dimenziu mocenského odstupu (Power
distance) a dimenziu asertívnosti (Assertiveness). Daný výskum je súčasťou veľkého
medzinárodného komparatívneho výskumného projektu GLOBE Student, ktorý je
primárne zameraný na názory študentov a ich vnímanie kultúry krajiny, z ktorej
12
o
o
Identita - Diferencia
o
pochádzajú.
o
Mgr. Matúš Porubjak, PhD.: Identita a diferencia v politickom myslení
archaických Grékov
Katedra filozofie FF UCM v Trnave
„Maj pevné zmýšľanie, vždy k slovám nech druží sa vľúdnosť“ (v. 365 – 366).
„Obratně chování své ty přizpůsob každému z přátel: jakou kdo povahu má,
s takovou vždycky se sluč. Chovej se tak, jak spletitý polyp, který se jeví zbarvený
stejně jak skála, k níž se on přivinul“ (v. 213 – 216). Tieto zdanlivo protichodné
tvrdenia archaického lyrika Theognida budú tvoriť základný rámec nášho skúmania. Na pozadí trojice spoľahlivý priateľ – priateľ, ktorý zradil – nepriateľ budeme
skúmať politický rozmer priateľstva a úlohu symposií v politickom myslení Grécka
predklasického obdobia.
o
Mgr. Kristína Šabíková: Problém identity v konceptoch globálnej
spravodlivosti
Katedra filozofie a dejín filozofie, FiF UK Bratislava
Príspevok sa bude zaoberať problematikou spravodlivosti z aspektu globalizácie.
Prioritne sa zameria na problém kultúrneho pluralizmu, pričom bude rozoberať
dva teoretické prístupy k danému problému. Prvým bude pojem identity spojený
predovšetkým s konceptami multikulturalizmu. Druhým bude princíp tolerancie,
traktovaný najmä v prácach teoretikov egalitárneho liberalizmu. Cieľom príspevku
bude ukázať, akú úlohu zohrávajú oba prístupy v normatívnej teórii globálnej spravodlivosti.
o
Milan Kreuzzieger, PhD: Globalizace a transkulturní obrat
Centrum globálních studií, společné pracoviště Filosofického ústavu AV ČR
a Univerzity Karlovy v Praze
Příspěvek se z filosofické a transdisciplinární perspektivy zaměřuje na problém
utváření kulturních identit a proměnu konceptu kultury v období tzv. zrychlené
globalizace, kdy se identita nezanedbatelné skupiny lidí utváří v prostoru, který
přesahuje rámec jednoho státu či jedné kultury. Jsou to lidé s rozdílnou motivací,
odlišným kulturním zázemím, sociálním postavením a schopnostmi, které spojuje nutnost chápat a přijímat odlišné kulturní kódy a vzorce. Výsledkem tohoto
dlouhodobého procesu, kdy dochází ke kreolizaci a hybridizaci kultur, je posun,
o němž můžeme mluvit jako o transkulturním obratu.
13
o
4. slovenský filozofický kongres
o
o
Identita - Diferencia
o
o
o
Vo svojej prednáške sa venujem problému identity v diele J. Habermasa Budúcnosť
ľudskej prirodzenosti. Problematika osobnej identity je v súčasnosti kľúčovou pre
zodpovedanie otázky o naplnení osobného života. Táto otázka je dnes kladená
v zmysle určitého života, alebo jedinečnej životnej formy. Tradičné pole problémov vzťahu ľudskej prirodzenosti ako daného a identity ako voľby sa možnosťou
genetických manipulácii rozširuje, a otvárajú sa nové možnosti filozofického
skúmania vo vzťahu k budúcnosti. S fenoménom genetických manipulácií sa otvára
otázka rodovej identity človeka.
Poczucie tożsamości narodowej oraz odrębności wobec innych narodów może
być kształtowane przez wiele różnorodnych czynników. W artykule zastanawiam
sią nad istotnymi elementami identyfikacji narodowej oraz staram się prześledzić
jakim ulegało ono przkształceniom w perspektywie historycznej. Wpływ procesu
globalizacji na charakter tożsamości narodowej oceniany jest niejednoznacznie.
Współcześnie podkreśla się nietrwałość tożsamości oraz wolność jednostki w jej
kreowaniu.
Mgr. Jaroslav Faltin: Identita a ľudská prirodzenosť
Inštitút filozofie a etiky; Prešovská univerzita v Prešove
o
Prof. dr hab. Krzysztof Wieczorek: Granice Europy a tożsamość
kulturowa
Instytut Filozofii, Uniwersytet śląski w Katowicach
Europa to pojęcie nie tyle geograficzne, ile kulturowe. Europejskie poczucie
wspólnoty cywilizacyjnej kształtowało sie przez całe stulecia, podlegając wpływom
zarówno wewnętrznych napięć między poszczególnymi ośrodkami kulturotwórczymi, jak zewnętrznych zagrożeń – głównie ze strony islamu – ale także twórczej
wymiany i inspiracji. W kontekście procesów globalizacyjnych ważne staje się pytanie, co dziś zostało z dawnego procesu integrowania Europy wokół centralnych
wartości i transgranicznych tradycji oraz obyczajów, oraz druga fundamentalna
kwestia, czym staje sie współczesna Europa pod wpływem rosnącej fali migracji
i asymilacji interkluturowych. Pytanie to rozpatruję z użyciem narzędzi badawczych filozofii dialogu.
o
Mgr. Elena Matějková: Chápanie a postavenie človeka v posthumánnej
budúcnosti
Filozofická fakulta UCM, Trnava
Je možné predpokladať, že vylepšovaním človeka pomocou genetických manipulácií by ľudská populácia nezostala v podobe, v akej ju poznáme dnes, ale rozdelila
by sa do dvoch, prípadne viacerých subpopulácií. Jednu by tvorili zdokonalení
a druhú pôvodní, nevylepšení ľudia. Vznik reprodukčnej bariéry medzi jednotlivými subpopuláciami by predstavoval vznik nového biologického druhu, posthumánneho druhu. Otázky, ktoré sa v tejto súvislosti otvárajú, sa týkajú chápania
človeka v zmysle, v ktorom mu rozumieme dnes. Príspevok je uvažovaním o tom,
ako by sa mohlo zmeniť chápanie a postavenie človeka v posthumánnej budúcnosti.
Dr Grażyna Szumera: Problematyka tożsamości narodowej
Uniwersytet Śląski
o
Mgr. Richard Sťahel, PhD.: Kríza identity priemyselnej civilizácie
Katedra filozofie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
Identita priemyselnej civilizácie je založená na ideológii rastu. Ale zdroje rastu
sú konečné, ani trhy nemôžu rásť donekonečna a neobmedzená nie je ani schopnosť
globálneho ekosystému absorbovať dôsledky rastu populácie a znečistenia.
Môže priemyselná civilizácia opustiť ideológiu rastu, ktorej sú podriadené všetky
spoločenské inštitúcie, bez toho aby stratila svoju identitu?
3. Identita a existencia v analytickej filozofii
o
Mgr. Lenka Čupková, PhD.: Podoby existenčných výrokov v prirodzenom
jazyku a ich možné chápanie
Katedra filozofie, Univerzita Konštantína Filozofa Nitra
Príspevok sa zaoberá rôznymi typmi existenčných výrokov v prirodzenom jazyku
a logicko-sémantickým problémom spätým s chápaním a používaním pojmu
existencie. Pokúša sa načrtnúť riešenie otázok, ktoré vyvoláva použitie výrazu „byť“
a jeho tvarov a rovnako použitie výrazu „existovať“. Rozoberá možnosť viacvýznamovosti výrazu „byť“ v slovenčine v nadväznosti na Frege-Russelovu dištinkciu.
Následne ponúka interpretáciu existenčných výrokov.
o
Mgr. Barbora Geistová-Čakovská, PhD.: Vzťah synonymie skúmaný
z hľadiska logickej, lingvistickej sémantiky a pragmatiky a problém
identity kognitívnych významov synonymných výrazov
Filozofický ústav SAV, Oddelenie analytickej filozofie
Vzťah synonymie medzi dvoma jednoduchými jazykovými výrazmi (slovami)
je explikovaný v logickej sémantike ako vzťah medzi dvoma slovami s totožným
14
15
o
4. slovenský filozofický kongres
o
o
kognitívnym významom. Lexikálna synonymia v lingvistických teóriách pripúšťa,
ba dokonca vyžaduje, isté odlišnosti vo významoch synonymných slov. Pragmatický pohľad na analýzu významov jazykových výrazov problematiku synonymie komplikuje, dokonca hrozí, že jej riešenie z tohto hľadiska bude nemožné.
S problematikou synonymie súvisí nahradzovanie slov v zložených výrazoch pri
zachovaní istých podmienok, čo problematiku identity významov slov ako podmienku synonymného vzťahu medzi nimi ešte viac komplikuje.
o
Ing. PhDr. Peter Mlynarčík, PhD.: Emergencia a problém indeterminizmu
vo svete
Inštitút sv. Tomáša Akvinského, Žilina, UK- RKCMBF
Článok predstavuje kritické zhodnotenie filozofického príspevku Josefa Tvrdého
(1877-1942) k objasneniu pojmu emergentného vývoja. Ide tu o snahu rozšíriť
tento pojem o zložky indeterminizmu a kauzality, pričom sa autor odvoláva na
javy popisované fyzikálnymi teóriami v oblasti mikrosveta. Používa pri tom pojmy
diferencie a identity.
o
Mgr. Tomáš Orieščik: Existencia abstraktných objektov z hľadiska
neologicizmu
Katedra logiky a metodológie vied FIF UK
Projekt neologicizmu deklaruje v otázke existencie abstraktných objektov svoju
pozíciu na strane platonizmu. V mojom príspevku by som rád uviedol niektoré porovnania s pôvodným Fregeho projektom logicizmu v otázke abstraktných objektov a stratégie systematicky vystavať matematiku, ako analytickú vedu. Zameriam
sa na hlavné epistemologické otázky a základné systémové kritéria pôvodného
logicizmu, ako aj súčastného neologicizmu.
o
PhDr. Ján Dubnička, CSc.: Identita a diferencia v koncepcii teórie
superstrún
Filozofický ústav SAV
V teórii superstrún základným ontologickým objektom je „struna“, ktorá tvorí
štruktúru každej súčasnej elementárnej častice. Struny sú navzájom identické
a líšia sa medzi sebou len dĺžkou, energiou a vibráciami ako i otvorenosťou
a uzavretosťou. Vzniká problém. Sú skutočne struny identické? Je ich diferenciácia
spôsobená len ich vibráciami?
Identita - Diferencia
o
o
Mgr. Martin Nuhlíček: Internalizmus a externalizmus v epistemológii alebo
Dva prípady nevedomého subjektu
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK Bratislava
Spor medzi internalizmom a externalizmom je jednou z centrálnych diskusií
v súčasnej epistemológii. Hlavným predmetom tohto sporu je miera, do akej je
prihliadanie na perspektívu subjektu podmienkou pre nadobudnutie poznania.
Príspevok mapuje hlavné problémy a argumenty sporu, ako aj dôsledky prijatia
jednotlivých stanovísk, ktoré siahajú až k otázke zmyslu filozofickej epistemológie
ako takej.
o
4. Problém identity a diferencie vo feministickej
filozofii
Doc. PhDr. Etela Farkašová, CSc.: K problematike rodovej identity
vo Woolfovej koncepcii umeleckej tvorby
Bratislava
Virginia Woolfová je jednou zo zakladateľských osobností feministickej literárnej
teórie, názory na špecifickosť ženskej tvorby, ktoré prezentovala v ťažiskovej práci „A Room of One‘s Own“, patria k východiskám danej teórie. Jej koncepcia
inšpirovala viaceré (aj súčasné) diskusie; v príspevku sa venuje pozornosť niektorým polemickým stretom týkajúcim sa rodovej identity tvoriacich (ide najmä
o spor „tuhosť verzus tekutosť“ identít).
o
Doc. PhDr. Zdeňka Kalnická, CSc.: Identita feministické filozofie nebo
diferencovaná genderová dynamika filozofických kontextů?
Katedra filozofie, Filozofická fakulta Ostravské univerzity v Ostravě
Co tvoří identitu feministické filozofie? Je jím pohlaví autorky, způsob filozofování,
žánr textů, styl psaní, nastolení genderových témat nebo způsob řešení problémů
z pohledu „ženské zkušenosti“? Nebo jde o zbytečnou snahu a důležitější je analyzovat genderovou dynamiku v oblasti filozofie v diferencovaných genderovaných
kontextech, a v souvislosti s tím diferencovat i metody jejich zkoumání?
o
Mgr. Ľubica Kobová: Carl Schmitt pre feminizmus v 21. storočí?
Katedra filozofie a dejín filozofie, Filozofická fakulta UK, Bratislava
Filozofia Carla Schmitta prežíva v ostatnom desaťročí v politickej filozofii renesanciu. Problémom kriteriálneho vymedzenia politična sa – podobne ako Schmitt –
zaoberajú aj viaceré feministické filozofky, Schmitta však neinterpretujú. Vo svojom
16
17
o
4. slovenský filozofický kongres
o
o
Identita - Diferencia
o
príspevku by som sa chcela zamerať práve na zodpovedanie otázky, v čom môže
byť Schmittova teória politična užitočná pre súčasné feministické hnutie a feministickú filozofiu, ak vôbec.
dla ukazania ciągłości kulturowej, ale dzięki temu tworzy się również kulturowa
tożsamość określonego środowiska, a dotyczy to m. in. etosu profesora i wartości
akademickich XXI wieku.
o
o
Mgr. Lenka Krištofová: Ženy a armáda (prípad Slovensko)
Katedra filozofie a dejín filozofie, FiF UK v Bratislave
Bezpečnostné štúdiá (security studies) sa v 90-tych rokoch 20. st. stali predmetom
záujmu feministických teoretičiek. Jednou z otázok, ktoré feministické bezpečnostné
štúdiá kladú, je i vzťah medzi maskulinitou, femininitou a militarizmom. Armáda
je chápaná ako paradigmatický model maskulínnej organizácie, ktorá operuje
s hierarchickým modelom rodovej diferencie a vylúčením či prípadne apropriáciou
´´feminínneho´´. V mojom príspevku budem otázky feministických bezpečnostných
štúdií situovať do kontextu slovenskej armády a Združenia žien v armáde. Predstavím históriu začlenenia slovenských žien do armády, pričom pozornosť budem
venovať rodovej segregácii a diskurzu, ktorý integráciu žien do armády sprevádzal.
Na základe prípadovej štúdie budem skúmať, ako chápu vnútroarmádnu dynamiku
rodových vzťahov samotné ženy v armáde.
o
Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD.: O pohlavnej diferencii: Rousseau
verzus Wollstonecraft
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK v Bratislave
Príspevok bude venovaný názorom feministickej mysliteľky Mary Wollstonecraft
na problém „disparity pohlaví“ v podaní J. J. Rousseaua. Autorka osvetlí najmä
argumenty Wollstonecraft, ktoré formulovala v 5. knihe svojho spisu Obhajoba
práv ženy a ktorými kriticky reaguje na Rousseauove názory na ženy a vzťah medzi
pohlaviami. Tiež poukáže na odlišnosti medzi Rousseauovým konceptom ľudskej
prirodzenosti a spôsobom, akým s týmto pojmom pracovala M. Wollstonecraft.
o
5. Reflexie etických aspektov identity a diferencie
Prof. dr hab. Barbara Szotek: Kulturowa tożsamość środowiska
naukowego w poglądach Stefana Folarona
Instytut Filozofii Uniwerytet Śląski, Katowice
Stefan Folarona zanalizował etos renesansowego profesora, bowiem stał
na stanowisku, że przy próbie formułowania wartości etyczno – moralnych, zarówno ogólnych, jak i odnoszących się w szczególny sposób do danego środowiska,
trzeba sięgnąć w przeszłość, by tam także poszukiwać odpowiedzi na pytanie: o jakich wartościach można twierdzić, że sprawdzały się w praktyce życia społecznego
i jako takie potwierdziły swoje znaczenie? Oczywiście ma to znaczenie nie tylko
18
Mgr. Erika Lalíková, PhD.: Identické obrazy skutočnosti v tvorbe
Hrušovského a Šimečku
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK v Bratislave
Príspevok je pokusom o priblíženie názorov Igora Hrušovského a Milana Šimečku
– dvoch osobností, ktoré vo svojej tvorbe (v období 60. – 80. rokov 20. storočia)
prezentovali osobité pohľady na postavenie jedinca ovplyvňovaného spoločenskopolitickými zmenami. Z pozícií filozofa a esejistu sa opakovane pokúšali o zobrazenie morálno-konfliktných situácií a či tzv. osudových dilem, v ktorých sa ocitali
nielen vo svojich súkromných životoch, ale ktoré ovplyvňovali aj ich profesionálne aktivity. Svojou tvorbou sa opakovane dotýkali procesu identifikácie jedinca
s pomermi v danej spoločnosti. Mojím cieľom je skúmať, do akej miery ich zobrazovania individuálnej a sociálnej skutočnosti (vzhľadom na odlišné filozofické
stanoviská, metodologické postupy, ale aj individuálne postoje) môžu byť (a v čom
sú) identické.
o
Mgr. Tatiana Cárová: Fenomén sociálnej identity z darwinovsko-evolučného
pohľadu
Katedra filozofie a dejín filozofie, FiFUK Bratislava
Autorka predstavuje vo svojom príspevku fenomén skupinovej príslušnosti
a sociálnej identity z darwinovsko-evolučného pohľadu ako pretrvávajúcu hybnú
silu v budovaní sociálnych štruktúr, ale aj vo vytváraní spoločenských konfliktov.
Zamýšľa sa nad tým, ktoré biologické a socio-kultúrne faktory prispeli k vývinu
skupinovej príslušnosti u človeka, a akú rolu zastáva tento fenomén v živote
človeka dnes.
o
Mgr. Andrea Hudecová: Vymedzenie statusu
s biomedicínskym donorstvom
Katedra filozofie, Filozofická fakulta, UCM Trnava
tela
v
súvislosti
V príspevku sa budeme zaoberať statusom ľudského tela v biomedicínskom donorstve. Budeme sa venovať otázke, v akom zmysle, ak v nejakom, sú naše telá aj
naším vlastníctvom. Pokúsime sa prehodnotiť jednotlivé prístupy k vlastníctvu tela
a zameriame sa na najvhodnejší z nich vzhľadom na potreby modernej medicíny
a zároveň potreby zachovania ľudskej dôstojnosti. Poukážeme na rozdiely, v čom
sa vlastníctvo tela líši od vlastníctva iných materiálnych vecí a aké dôsledky z toho
vyplývajú v súvislosti s biomedicínskym donorstvom.
19
o
4. slovenský filozofický kongres
o
Doc. PhDr. Eva Smolková, CSc.: Vybrané etické problémy identity a inakosti
v súčasnej bioetike
FiÚ SAV Bratislava
Problematika ovplyvňovania genetických dispozícií človeka na základe očakávaní
alebo prianí iného človeka je jednou z tých, o ktorých sa v etickej teórii diskutuje
v súvislosti s identitou a inakosťou a ovplyvňovaním prirodzeného poriadku vecí.
Tieto témy rezonujú v súčasnej bioetike, objavujú sa typické i atypické názory, menia sa pohľady na tradičné etické problémy. Príspevok mapuje jestvujúce prístupy,
pokúsi sa identifikovať porovnávacie charakteristiky a zorientovať sa v otázke
využívania biotechnológií a súčasných možností manažmentu ľudskej populácie.
o
Mgr. Jana Koišová: Limity princípu autonómie pacienta
Filozofický ústav SAV, Bratislava
Klasické chápanie princípu autonómie pacienta ako schopnosti slobodne
rozhodovať, vychádza z rady problematických predpokladov, čo v praxi vyvoláva závažné etické dilemy. Mnohí pacienti nie sú spôsobilí urobiť sami potrebné
rozhodnutie. U viacerých je autonómia obmedzená somatickými, psychickými
ochoreniami, úrazmi, príp. vekom a pod. Disproporcia medzi ideálom autonómie
a reálnym stavom pacienta autonómne rozhodovať, vrátanie jeho kognitívnych
schopností, môže byť priepastná. Zámerom príspevku je poukázať na rozdiel
medzi jedincom disponujúcim úplnou autonómiou a jedincom, ktorého autonómia
je z určitých dôvodov obmedzená.
o
PhDr. Lenka Bohunická, PhD.: Problém sebainterpretácie a identity
reflektovaný v prácach J. Kánskeho
Katedra filozofie a dejín filozofie, FiF UK, Bratislava
Príspevok predstavuje reflexiu niektorých názorov J. Kánského venovaných problematike interpretácie človeka. Jeho pozícia sa pohybovala od schématickej marxistickej interpretácie, ktorú výrazne narušila kritika kultu osobnosti, až po úvahy
o problematika utvárania životných postojov a hľadania odpovedí na otázky „kto
som“.
o
Mgr. Andrea Blaščíková, PhD.: Norma a diferencia v kontexte stredovekej
afirmatívnej a apofatickej etiky
Katedra náboženských štúdií FF UKF v Nitre
Tradičná etická koncepcia Tomáša Akvinského sa často považuje za deduktívnu
etiku (Nussbaumová). V tomto type morálneho odôvodnenia diferencia nemá
miesto, správne konanie vyžaduje podriadenie situácie pod relevantnú normu.
20
o
o
Identita - Diferencia
o
Príspevok prezentuje iný pohľad na Tomášovu etiku. V súlade s východiskami
tzv. nového medievalizmu situuje deduktivitu v širšom kontexte afirmatívnej
a negatívnej etiky. Uvedeným spôsobom pochopená etika prekonáva legalizmus
a otvára možnosti nielen pre pozitívne ocenenie diferencie, ale aj pre adekvátnejšie
interpretovanie kresťanskej etiky.
o
Grzegorz Grzybek, prof. UR dr hab.: Podmiotowość a tożsamość w koncepcji „etyki rozwoju“
Uniwersytet Rzeszowski, Instytut Pedagogiki, Katedra Pedagogiki Medialnej
i Komunikacji Społecznej
Teza: Podmiotowość jest źródłem osobowościowej tożsamości człowieka.
Podmiotowość przejawia się w rozwoju zdolności poznawczych i wolitywnych
osoby, który najpełniej realizuje się przez wcielanie w wartości podstawowych.
1.
Podmiotowość przejawem osobowego życia człowieka.
2.
Znaczenie tożsamości dla rozwoju osobowościowego.
3.
Rozwój osobowości etycznej w „etyce rozwoju“.
o
Doc. PhDr. Zlatica Plašienková, PhD.: Identita a diferenciácia osobnosti
na pozadi etiky sebarealizácie
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK v Bratislave
Príspevok bude pokusom predstaviť teóriu normality osobnosti v tvorbe J. Cígera.
Širším rámcom bude vystopovať horizont zmysluplnosti a plnohodnotnosti človeka
ako osobnosti.
Centrálnym problémom bude riešenie otázky charakterologického a pojmotvorného
jadra osobnosti a osobnostná typológia, ktorá je z vývojového hľadiska spojená
s účelovou reagibilitou a jej perspektívnou, hĺbkovou a situačnou stránkou.
o
Mgr. Eva Prokešová: Charles Taylor: Jazyk a identita
Jazyk ako základná podmienka (charakteristika) morálneho života človeka
Filozofický ústav SAV Bratislava
Cieľom príspevku je poukázať na prepojenie koncepcie subjektu a jazyka v morálnej teórii Charlesa Taylora. Jazyk ma v Taylorovej koncepcii zásadné postavenie,
poukazuje na prepojenie identity subjektu so širším rámcom jazyka, ktorý je intersubjektívny a vytvára verejný priestor. Práve tým sa stáva nepochybne dôležitým
nástrojom pri riešení morálnych, medziľudských a interkultúrnych vzťahov.
21
o
4. slovenský filozofický kongres
o
o
o
Mgr. Iwona Osiecka: Problem tożsamości i różnicy w kontekście wyzwań
społeczeństwa ryzyka
Uniwersytet Śląski, Wydział Nauk Społecznych, Instytut Filozofii, Katowice, Polska
W swoim wystąpieniu chciałabym omówić problem tożsamości i różnicy w późnej
nowoczesności, gdzie wzrosła społeczna świadomość ryzyka, jako czynnika
nieodłącznie związanego z ludzką egzystencją. Człowiek, wyznający określone
wartości i hierarchizujący je, wpisany jest w rzeczywistość, w której zmiana dystansów, możliwa m.in. dzięki środkom masowego przekazu sprawiła, że zdarzenia odlegle wywierają wpływ na funkcjonowanie jednostki. Świadomość ryzyka
przenosi się z wymiaru globalnego na egzystencję codzienną, a zasięg oddziaływań
sprawia, że etyka „tu i teraz” wydaje się być niewystarczająca.
individuální diference. Cílem příspěvku bude prozkoumat roli diference v diskursní etice K.O.Apela, J.Habermase a E.Tugendhata a v diskursní teorii demokracie J.Habermase a jeho kritických žáků (Ferrara, Bohman, Fraser) a v diskusi
s autory, kteří konsensuální teorii odmítají jako takovou (Rorty, Mouffe).
o
Mgr. Milan Toman: Identita, cnosť a ideál „dobrého života“
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK v Bratislave
Na základe interpretácie etickej kategórie cnosti sa autor príspevku pokúsi
špecifikovať vzťah medzi identitou človeka a ideálom „dobrého života“ vo filozofickom odkaze L. A. Senecu. Príspevok poukáže aj na inšpiratívnosť tohto odkazu
v súčasnom etickom diskurze.
o
Mgr. Michaela Ujházyová: Identita morálneho subjektu a sociálny rámec
zodpovedania sa
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK v Bratislave
V príspevku autorka predstaví pragmatické chápanie identity v kontexte zodpovednosti. Pre pragmatickú etiku je sociálny rámec zodpovedania sa východiskom skúmania spoločenskej aplikácie konceptu zodpovednosti. Analýza a vymedzenie
funkcie identity morálnych subjektov ako členov rôznych komunít s vlastnými
záujmami je súčasťou projektu pragmatickej rekonštrukcie morálnych pojmov,
ktorej jedným z cieľov je vytvorenie platformy pre jasnejšiu spoločenskú diskusiu
na tému zodpovedania sa.
o
Mgr. Marián Mazag: Morálny rozmer seba-utvárania
Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK v Bratislave
Cieľom príspevku je predstaviť a kriticky zhodnotiť interpretáciu procesu sebautvárania ako ju prináša americká filozofka Marion Korsgaard, ktorá tento proces
chápe ako základ morálky. Autor zároveň ukáže paralely medzi východiskovým
chápaním človeka u Korsgaardovej a u Heidegerra.
o
PhDr. Martin Šimsa, Ph.D.: Role diference v konsensuální teorii etického
a demokratického diskursu
Katedra politologie a filosofie, Filosofická fakulta, Univerzita Jana Evangelisty
Purkyně, Ústí nad Labem
Diskursní etika i diskursní teorie demokracie je filosoficky založena na konsensuální teorii pravdy. Konsensuální teorie pravdy vycházi z filosofické tradice amerického pragmatismu. V Peircově verzi pragmatismu, právě tak jako v novějších
verzích univerzální pragmatiky K.O.Apela a J.Habermase hraje specifickou roli
22
o
Identita - Diferencia
o
6. Subjektivita/intersubjektivita
Mgr. Marián Gliganič: Zrkadlenie
od telesnosti k intersubjektivite
Trnava
v
reciprocite
intersubjektivity,
V príspevku sa zaoberám fenoménom telesnosti, ktorý nadobúda zmysel v skúsenosti s druhým ako subjektom. Videnie neoznačuje empirickú udalosť, ale je
modalitou vynorovania sa druhého ako subjektu. Reciprocita videnia predstavuje špecifické zakúšanie vlastného bytia. Na motív zrkadlenia poukážem
prostredníctvom Platónovho dialógu Alkibiadés. Taktiež budem vychádzať
z určitého spektra autorov ako: R. Barbaras, J. Patočka, M. Merleau-Ponty, E. Lévinas.
o
Mgr. Andrea Javorská, PhD.: Subjektivita telesného pohybu
u Jana Patočku
Katedra filozofie FF UKF v Nitre
Príspevok je zameraný na pojem prirodzeného sveta a problém subjektivity tela
a telesnosti u Patočku a jeho kritickú analýzu Husserlovho pojmu Lebenswelt.
Patočka rozpracoval problematiku subjektívneho tela v kontexte celostnej skúsenosti o svete a radikálnej skúsenosti pohybu, ktorá umožňuje vzťahovať sa k celku
sveta a zároveň umožňuje zmenu perspektív.
o
Mgr. Danuta Mikeska-Kycia: Zagadnienie intersubiektywności wyników
poznania eidetycznego
UŚ Katowice
Według
krytyków
fenomenologii
poznanie
eidetyczne,
miałoby
być
23
o
4. slovenský filozofický kongres
doświadczeniem (poznaniem) czysto subiektywnym, a przy tym spontanicznym —
całkowicie niezależnym od działań podmiotu poznającego. Czy bazująca na intuicji
fenomenologia jest zatem subiektywistycznym psychologizmem? Czy też wyniki
poznawcze uzyskiwane w poznaniu eidetycznym mogą podpadać pod kategorię
intersubiektywności? Odpowiedzi na te pytania będzie się poszukiwać, jako punkt
odniesienia traktując myśl polskiego fenomenologa Romana Ingardena.
o
Mgr. Branislav Motýľ: Dialogický motív Ja – Ty v Gadamerovom koncepte
hermeneutickej skúsenosti
FF UCM v Trnave
Vo svojej práci Pravda a Metóda Gadamer vypracoval koncept
hermeneutickej skúsenosti. Pri objasňovaní hermeneutickej skúsenosti a dejinných
podôb hermeneutiky využíva aj tri spôsoby prístupu k skúsenosti Druhého. Odlišné
chápanie skúsenosti Druhého, prenesené na hermeneutickú pôdu vedie k odlišným
prístupom v hermeneutike k tradícii: metodicky objektivizujúcim, ako historické
vedomie, ako dejinne pôsobiace vedomie.
o
PhD Elżbieta Struzik: Tożsamość człowieka - rola świadomości
somatycznej w procesie konstytucji podmiotowości
University of Silesia Faculty of Social Sciences Institute of Philosophy
Problem tożsamości osobowej rozważę w kontekście współczesnej filozofii somatycznej akcentującej sferę doświadczenia somatycznego, wyrażoną w idei „solidaryzacji z ciałem“. Koncepcja „Ja somatycznego“ stanowi integralny składnik
analizy procesu konstytucji ludzkiej podmiotowości, wpisany w źródłowe analizy
problemu tożsamości człowieka.
Prezentując złożone kwestie problematyki tożsamościowej, odwołam się do kluczowych w tym zakresie stanowisk: hermeneutycznych analiz P. Ricoeura, przedstawiceli polskiej fenomenologii R. Ingardena, J. Tischnera koncepcji „Ja somatycznego“ i przestrzeni „solidaryzacji egotycznej“, a także najnowszych propozycji
wyrażonych w teorii somaestetyki R. Shustermana.
o
Mgr. Ingrida Vaňková: Identita, kariéra, narácia
Filozofická Fakulta Prešovskej Univerzity v Prešove
Narácia má centrálny charakter vo vzťahu k fenoménu porozumenia vlastnej existencie a situovanosti jednotlivca vo svete. Porozumieť kto sme, pochopiť iných
a porozumieť udalostiam, ktoré konštituujú naše životy, znamená myslieť
naratívnym spôsobom. Kariéra sa stala neodmysliteľnou súčasťou identity moderného človeka. Narativizovaná identita predstavuje rámec nášho konania a má
formujúci vplyv na spôsob, akým existujeme, konáme; na to, čo pokladáme za
zmysluplné v našom živote ako celku a jeho jednotlivých súčastiach a teda má
narativizovaná štruktúra nášho vedomia vplyv na rozhodnutia a smerovanie aj
24
o
o
Identita - Diferencia
o
v kariére jednotlivca. Naratívny charakter kariérnych skúseností jednotlivca žijúceho
v modernej spoločnosti, jeho projektov a úloh zohráva veľkú úlohu v uchopení
vlastnej osobnej identity.
o
Mgr. Michal Zvarík: Každodennosť, normalita a intersubjektívny konflikt
vo fenomenológii Alfreda Schütza
Katedra filozofie, Filozofická fakulta Trnavskej Univerzity v Trnave
V eseji Alfreda Schütza Don Quixote and the Problem of Reality zohráva
Cervantesov román rolu prelúdia k základným fenomenologickým problémom
každodennosti, ktoré presahujú rámec eseje. Otázka, ktorú si kladieme v našom
príspevku, znie: v akom vzťahu sú štruktúry každodennosti a normality? Cieľom
je ukázať, že každodenný život nie je monolitický, ale je prienikom plurality
prirodzených postojov jednotlivcov a spoločenstiev, líšiacich sa mierou vzájomného prekrytia navzdory rovnakej eidetickej štruktúre.
o
Mgr. Milan Petkanič, PhD.: Pravda subjektivity podľa Kierkegaarda
Katedra filozofie FF UCM Trnava
Hlavným cieľom môjho príspevku je interpretácia ústrednej tézy existenciálnej
filozofie S. Kierkegaarda „subjektivita je pravda“ na podklade analýzy jeho konceptov „subjektivity“ a „subjektívnej pravdy“. Pritom sa dotknem nasledovných
tém: subjektivita ako jediná realita pre existujúceho jedinca; kulminácia subjektivity
vo vášni; vášeň ako miera intenzity a kvality vzťahu k sebe samému a zároveň ako
miera pravdy subjektivity, t. j. autentickosti osobného života; pravda ako kontradikcia medzi nekonečnou vášňou subjektivity a objektívnou neistotou; neschopnosť
objektívnej, nezainteresovanej reflexie porozumieť subjektivite; vyjasnenie subjektivity: prvotná úloha pre subjektívneho (existenciálneho) mysliteľa.
o
Mgr. Marek Debnár: Autobiografia a posunutie subjektu
Katera filozofie a dejín filozofie, FiF UK v Bratislave
Príspevok pojednáva o vzťahu subjektivity a jazyka. Zameriava sa na rolu, akú
zohráva subjekt vo filozoficko-literárnom diskurze, na príklade určitých postupov, ktoré oscilujú okolo problému autobiografie, napr. Augustínove Vyznania
či Meditácie R. Descartesa. Teoretická inšpirácia týchto úvah vychádza z textov
M. Foucaulta a dekonštrukcie P. de Manna. Cieľom tohto príspevku je pokus bližšie
určiť oblasť diskurzu, resp. jeho praktík, ktoré umožňujú ustanovovať subjektivitu
tak, aby ju bolo možné označiť za autonómnu.
25
o
o
4. slovenský filozofický kongres
7. Subjektivita/intersubjektivita
(6. ročník Bratislavských filozofických dní)
Doc. Martin Muránsky, PhD.: Heideggers Seinverständnis in Tugendhats
Selbstverständnis (Zur Deutung der „Seinsfrage“ ber Ernst Tugendhat)
Filozofický ústav SAV, Bratislava
Príspevok tématizuje pojem „identity“ ako jeden z troch základných významov
pojmu „bytia“, ktorého univerzálny zmysel sa Heidegger pokúšal nanovo ustanoviť
v období „Bytia a času“. Heidegger si postavil problém univerzálneho zmyslu bytia ako otázku možnosti uchopenia toho, „čomu my všetci ako ľudia už a stále
rozumieme“. Zastával pri tom tézu, že v každom rozumení je implicitne prítomný
moment pochopenia „bytia vôbec“. Podľa Ernsta Tugendhata je otázka štruktúry
rozumenia vcelku zmysluplnou a prelomovou otázkou filozofie v 20. storočí.
Túto metodickú invenčnosť otázky „zmyslu bytia“
si uchováva Heideggerov
koncept
„časovosti bytia“ napriek
nesprávnosti jeho ústrednej tézy,
že existuje jeden - ústredný - význam výrazu „bytia“, ktorý označuje pravú - jedine
možnú - štruktúru rozumenia vôbec.
o
Prom. fil. Karel Novotný MA, Ph.D.: Phänomene diesseits der Subjektivität.
Zu Marc Richirs Transformation der transzendentalen Phänomenologie
FLÚ AV ČR a FHS UK v Praze
Marc Richir versucht das Erscheinen als solches in seiner eigenen Dynamik
zu erfassen, indem er es als Pulsieren der Phantasie zwischen einer angeblichen
Gegebenheit vom Identischem und dessen Schwinden im Schein charakterisiert.
Der Sprung in das vor-intentionale Geschehen in der Phantasia und Affektivität,
wird dabei selber durch Phantasie und Affektivität erreicht, die sowohl die Phänomenalisierung als auch den phänomenologischen Blick auf sie tragen.
o
Dr. Wojciech Starzyński: Fenomenologické aspekty telesného subjektu
v karteziánskych analýzach J.-L. Mariona
Instytut Filozofii i Sociologii PAN
Fenomenologické určenie subjektivity ako živého tela má pozoruhodnú oporu
v Descartovom myslení, potvrdzujú to početné analýzy, ktoré ponúkajú Merleu-Ponty, Levinas, Michel Henry a v poslednom období Jean-Luc Marion. Hoci
vo svojom základnom diele Étant donné sa tento filozof dávania vyhne explicitnému
uvedeniu karteziánskych argumentov, môžeme bez problémov prijať, že jeden
z nasýtených fenoménov, ktoré sú privilegovanou kategóriou dávaných fenoménov – nasýtený fenomén živého tela preberá autoafektívny model M. Henryho
a aplikuje ho priamo na subjektivitu oddaného (l’adonné). Toto rozhodnutie je
26
o
o
Identita - Diferencia
o
potvrdené v knihe De surcroît, kde vyslovenie henryovskej tézy ide ruka v ruke so
zopakovaním karteziánskej tézy o jednote duše a tela. Toto priblíženie pretrváva
aj v Marionových dejinnofilozofických prácach, tie síce uznávajú vývin, ktorým
prešlo cogito u M. Henryho v podobe videre videor, no povie zároveň, že
autoafektívna, vášnivá subjektivita kulminje u Descarta v jeho opise veľkorysosti.
Marionove karteziánske analýzy sú bezpochyby zložitejšie, pretože uvažujú a telesnom ego, predstavenom v VI. Meditácii, ktoré schvaľoval Merleau-Ponty a nevšímal
si Henry. V tom prípade sa živé telo v jeho zásadnom odlíšení od tela ponímaného
ako predmet Mathesis universalis javí originárne vpísané do udalostného poriadku sveta, ktorý mu predchádza a obklopuje ho svojou nepredvídateľnosťou,
neopakovateľnosťou a nezjednodušiteľnosťou, hoci sa zakrýva podobou súcien
zuhanden.
o
Mgr. Jan Bierhanzl: K identitě mluvícího subjektu podle Levinase
Ústav filosofie a religionistiky, FF Univerzita Karlova v Praze
V té míře, v níž je modalitou Jiného ve Stejném, znamená řeč jako taková
zpochybnění identity mluvícího subjektu. Rád bych ve svém příspěvku ukázal,
že toto zpochybnění má pozitivní moment, totiž že s sebou nese založení mluvícího subjektu jakožto jedinečnosti bez identity, které Levinas situuje kamsi mezi
póly „já mluvím“ a „řeč mluví“.
o
Mgr. Pavol Sucharek, PhD.: „Iné v tom Istom“ ako problém mravného
vedomia Inštitút filozofie a etiky
Filozofická fakulta, Prešovská univerzita
E. Levinas sa vo svojom hlavnom diele Autrement qu’etre snaží priblížiť k subjektivite, ktorá sa podľa neho nezakladá sama: vyvstáva a vracia sa k sebe - ako mravné
vedomie a svedomie - ako uzol, zápletka oného „pred“ a „za“ bytím. „Pred“ bytím
ako moment záhybu, intimita a ipseita „Seba“ (Soi), v ktorom zaznieva povolanie
Nekonečna. „Poza“ bytie ako „Iné v Tom Istom“ a ako prebytok alebo prekročenie
zmyslu vo vzťahu k indiferentnosti bytia, etická orientácia všetkého zmyslu „preiného“ v ktorom sa rysuje bezpodmienečná vystavenosť a zodpovednosť. „Pred“
a „poza“ bytím načrtávajú „vertikálnu“ dimenziu zmyslu – hĺbku a výšku transcendencie.
o
Mgr. Milena Fridmanová: Herecký paradox a paradox identity
Filosofie dějin a přírodních věd, PrF, Univerzita Karlova v Praze
Príspevok reaguje na ponímanie identity ako intenzity v rámci ontológie síl, ktoré
vo svojej dizertácii Mimo princip identity (FILOSOFIA 2007) vypracovala Alice
Kliková Koubová. Autorka poukazuje na typy neintencionálnej skúsenosti, ktoré
nie je možné zdôvodniť karteziánskym modelom myslenia identity ako totožnosti,
ani hermeneutickým ponímaním identity ako seba-vzťahu. Chápanie identity ako
27
o
4. slovenský filozofický kongres
o
o
intenzity použijeme na interpretáciu skúsenosti stvárnenia hereckej role a divadelnej improvizácie. Tieto skúsenosti nám poslúžia jednak na predvedenie pluralitnej
silovej povahy identity človeka a jednak na kritické vymedzenie sa voči interpretácii predloženej v zmienenej knihe.
o
Mgr. Jan Puc: Být sám sebou. Heideggrův pojem autenticity a jeho kritika
Ústav filosofie a religionistiky, Filosofická fakulta Univerzity Karlovy v Praze
Záměrem příspěvku je nastínit kritiku Heideggerova pojmu individuality
a identity z Bytí a času. Nejprve odliším modálně indiferentní popis člověka
a popis přijímající tíži eanoistence a ukáži důvody, proč Heidegger považuje druhý
za původní. Konkrétní vypracování tohoto rozdílu jako dvou způsobů bytí určuje
pojem identity člověka, kterou nemůže vymezit žádná životní možnost. Právě
na to se zaměřuje polemická část mé práce. Heideggerův pojem identity nepostačuje
k vysvětlení toho, co znamená sám sebe nalézt a sám sebe ztratit.
o
Mgr. Martin Nitsche, PhD.:
(u Martina Heideggera)
Filosofický ústav AV ČR, Praha
Diference
jako
myslitelský
topos
Diference je pro Heideggera místem, odkud je třeba myslet. Prvním výrazem
tohoto postoje je ontologická diference, z níž myslí metafysika, aniž by si toho
podle Heideggera sama všímala. Toto přehlédnutí je impulsem myslet „diferenci
jako diferenci“ (Identität und Differenz) – a odtud metafysiku jako završený koncept
tzv. prvního počátku. Heidegger tak dospívá k výkladu diference jako tematického
prostoru přechodu k jinému počátku myšlení (Beiträge zur Philosophie). Příspěvek
se v návaznosti na Heideggera soustředí na topologickou analýzu diference.
o
Mgr. Petr Urban, Ph.D.: Od intersubjektivity k interanimilitě
Filosofický ústav AV ČR, Praha
Fenomén intersubjektivity je ve filosofii tradičně vázán na analýzu lidského spolubytí. Cílem našeho příspěvku je ukázat, jak položení otázky po smyslu a povaze
animálně-tělesného spolubytí vyúsťuje v překročení pojmu intersubjektivity směrem
k pojmu internimality a v objev fenoménu tělesného spolubytí, který se ukazuje
mimo jiné jako fundamentální pro objasnění intersubjektivity v užším smyslu slova.
Příspěvek rovněž naznačí možnosti využití pojmu internimality a intersomaceity
v kontextu současných etických debat o morálním statutu zvířat.
28
o
Identita - Diferencia
o
Mgr. Miroslava Mináriková: Individuálna (vnútorná) diferencia
a spoločenská (povrchová) identita indivíduí vo vzťahu k uzatvorenej
a otvorenej spoločnosti u Henriho Bergsona
Katedra filozofie, Filozofická fakulta, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
V našom príspevku by sme sa chceli venovať vymedzeniu Bergsonovej koncepcie
individuálneho a spoločenského ja, ďalej by sme chceli preskúmať, ako tieto dva
druhy ja spolu navzájom súvisia a ako ovplyvňujú uzatvorenú a otvorenú spoločnosť.
Individuálne ja sa vyznačuje rozmanitosťou, jedinečnosťou a neopakovateľnosťou,
pričom je nevyjadriteľné. Na druhej strane spoločenské ja zaisťuje, že aj rozmanité
indivíduá môžu konať a správať sa rovnako, teda zabezpečuje medzi indivíduami
zhodu na povrchu. Prekonaním tejto rozmanitosti indivíduí spoločenským ja môže
medzi nimi vzniknúť vzájomná súdržnosť, ktorá je následne neprestajne udržiavaná
disciplínou vo forme dodržiavania príkazov a požiadaviek spoločnosti. Pre uzatvorenú spoločnosť podľa Bergsona je dôležitejšie pestovanie spoločenského
ja ako individuálneho, naproti tomu otvorená spoločnosť môže vzniknúť len vďaka
tvorivému úsiliu, ktoré vychádza z individuálneho ja.
o
Mgr. Jana Tomašovičová, PhD.: Identita a ek-sistencia
FF UCM v Trnave
Najnovšie výskumy v oblasti génových manipulácií otvárajú pred nami viaceré
otázky. Jednou z kľúčových je sproblematizovanie identity človeka zásahmi
do jeho genetickej informácie. Súčasné trendy v oblasti biogenetiky nastavujú
zrkadlo aj tradičným filozofickým koncepciám identity a otvárajú priestor pre decentrické a excentrické projekty. V príspevku sa pokúsime reflektovať tieto otázky na pozadí Heideggerových úvah o seba-porozumení pobytu na jednej strane
a konfrontovať ich s jeho neskoršou interpretáciou ek-sistencie na druhej strane.
Tiež naznačíme, prečo sa uzavreté centrické tendencie ukazujú ako zradné.
o
Mgr. Peter Šajda, PhD.: Intersubjektivita
ambivalentná recepcia Kierkegaarda
Filozofický ústav SAV, Bratislava
a
interiorita:
Adornova
Príspevok sa bude venovať Adornovej recepcii Kierkegaardovej teórie subjektivity
a jej kontroverzným intersubjektívnym prvkom. Zameria sa na Adornovu reflexiu
Kierkegaardovho pojmu interiority, jeho údajnej nedialektickosti a akozmickosti.
Príspevok rozpracuje Adornovou tézu o tom, ako Kierkegaardov pôvodne legitímny protest proti zvecneniu jednotlivca v kapitalizme poskytol inšpiráciu antisubjektivistickým teóriám 20. storočia.
29
o
4. slovenský filozofický kongres
o
o
Mgr. Anton Vydra, PhD.: Je Bachelardova vertikálna skúsenosť
intersubjektívna?
Katedra filozofie FF TU v Trnave
Bachelardove texty, ktoré sa venujú poetike a imaginácii, často hovoria
o vertikálnej skúsenosti, o zastavenom čase, o samote toho, kto zachytáva okamih
poetického obrazu. Intimita tejto skúsenosti má nepochybne subjektívny ráz.
Možno ju však potom komunikovať iným? Dá sa s iným hovoriť o tom, čo patrí
do súkromnej sféry, do osamelého prežívania jednotlivej osoby? Možno hovoriť
o tom, že vieme, čo prežíval niekto iný vo svojom „zastavenom čase“?
o
Mgr. Róbert Karul, PhD.: Diferencia v identite – zrodenie únavy u Plotina
Filozofický ústav SAV Bratislava
Vychádzajúc z rozpravy O zostúpení duše do tela (IV, 8 [6]) by som chcel vykresliť
únavu spred spojenia duše a tela, únavu, ktorá predchádza každej empirickej
únave. Budem sa opierať predovšetkým o plotinovské výskumy J.-L. Chrétiena.
30
Download

Zborník abstraktov - Slovenské filozofické združenie pri SAV