Ako čeliť nedostatku:
Spravovanie vody, energie a pôdy v záujme
začleňujúceho a udržateľného rastu
ZHRNUTIE
EURÓPSK A SPRÁVA
MOBILISING EUROPEAN RESEARCH
FOR DEVELOPMENT POLICIES
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd COV1
O
R O Z V O J I
30/04/12 11:56
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd COV2
30/04/12 11:56
EURÓPSK A SPRÁVA
MOBILISING EUROPEAN RESEARCH
FOR DEVELOPMENT POLICIES
O
R O Z V O J I
AKO ČELIŤ NEDOSTATKU:
Spravovanie vody, energie a pôdy v záujme
začleňujúceho a udržateľného rastu
ZHRNUTIE
EURÓPSKA SPRÁVA O ROZVOJI 2011/2012
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 1
30/04/12 11:56
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 2
30/04/12 11:56
Európska Správa o Rozvoji 2011/2012
Zhrnutie
PREHĽAD A HLAVNÉ MYŠLIENKY
Zabezpečenie univerzálneho prístupu k vode a energii a dosiahnutie potravinovej bezpečnosti trvalo udržateľným
spôsobom je čoraz ťažšie. Takmer 1 miliarda ľudí trpí podvýživou, 0,9 miliardy chýba prístup k bezpečnej vode a 1,5 miliardy
nemá zdroj elektrickej energie. Kvalitnejšie spravovanie vody, energie a pôdy bude hrať zásadnú úlohu pri plnení miléniových
rozvojových cieľov (MDG). Zároveň sa rýchlo mení aj kontext, v ktorom sa tieto zdroje majú riadiť. Mnoho prírodných zdrojov
nevyhnutných na podporu života sa stáva nedostatkovou komoditou. Dnes máme nevyvrátiteľné dôkazy, že už sme dosiahli alebo
prekročili isté limity našej planéty. k problémom patria koncentrácie skleníkových plynov (GhG) v atmosfére, dostupnosť sladkej
vody, zmena využívania pôdy a straty z hľadiska biodiverzity.
Táto správa sa venuje vode, energii a pôde. Preskúma obmedzenia každého zdroja, ich vzájomné vzťahy a zanalyzuje možnosti
ich spoločného spravovania tak, aby v rozvojových krajinách podporovali sociálne začleňujúci a environmentálne udržateľný rast.
Stúpajúci počet obyvateľov sveta a globálny hospodársky rast vytvárajú nové tlaky na prírodné zdroje. Predpokladá sa, že do
roku 2030 sa dopyt po energii a vode zvýši o 40 % a dopyt po potravinách o 50 % v porovnaní so súčasnou úrovňou. Vo vzájomne
previazanom svete sa tieto tlaky zosilňujú, pokiaľ riešenia obmedzenosti zdrojov v jednej oblasti vyvolajú ďalšie napätie v inej oblasti.
Rozšírenie dodávok bioplynu môže napríklad prispievať k tlakom pôsobiacim na pôdu a vodu (obrázok č. 1). Krajiny, ktoré u seba
uplatňujú potravinovú bezpečnosť, nadobudli pôdu v zámorí, niekedy aj na úkor prístupu existujúcich komunít k pôde a vode.
Obrázok č. 1 – Vzťah medzi vodou, energiou a pôdou (VEP)
Pôda
Voda
Voda pre ekosystémy
Pôda pre biodiverzitu
Voda na ľudskú spotrebu
Poľnohospodárska pôda
Potraviny
Ceny
uhlíka
Lesná pôda
Biopalivá
Energia z biomasy
Pôda pre ľudské
sídla/infraštruktúru
Geotermálna
energia
Solárna
a veterná energia
Voda pre
poľnohospodárstvo
Vody na priemyselné
účely
Vodná energia
Odsoľovanie
Energia
Väzba ovplyvnená relatívnymi
cenami, technológiami,
hospodárskymi podmienkami,
politikami a inštitúciami
Činnosť, ktorá preukazuje
vzťah
Biodiverzita
EURÓPSK A SPRÁVA
O
3
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 3
R O Z V O J I
30/04/12 11:56
Európska Správa o Rozvoji 2011/2012
Zhrnutie
SPRAVOVANIE VZŤAHU VEP
Táto správa vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby radikálne transformovalo prístupy k spravovaniu vody,
energie a pôdy (VEP) s cieľom podporiť začleňujúci a trvalo udržateľný rast v najchudobnejších rozvojových
krajinách. Takáto radikálna transformácia je potrebná na uspokojenie rastúceho dopytu po vode, potravinách a energii bez
prekročenia environmentálnych limitov alebo bodov zlomu. Zahŕňa inštitucionálnu zmenu a spoločnú realizáciu zo strany verejného
aj súkromného sektora. Integrovaný prístup k spravovaniu vzťahu VEP kladie dôraz na význam istých riešení (napr. platby za služby
ekosystému) a spochybňuje vhodnosť iných (napr. mandátov na výrobu biopalív).
Vo svete obmedzených zdrojov sú chudobní len zriedka víťazi, ale prehrávajú často. Môžu sa stretnúť s tým, že rastú
ceny základných, ale zdrojovo náročných tovarov a služieb, ako napríklad potravín a energie. Ak rastu bránia fyzické alebo ekonomické
nedostatky, môžu sa znížiť ich možnosti nájsť si zamestnanie. Tieto dôsledky však nie sú nevyhnutné. Existuje aj alternatívna vízia
začleňujúceho a trvalo udržateľného rastu, ktorý zabezpečuje živobytie pre všetkých, chráni životné prostredie a je priebežne
udržateľný. Práve táto vízia bude formovať globálne opatrenia v roku 2012, v ktorom sa koná Samit o trvalo udržateľnom rozvoji
a udržateľnom prístupe k energii pre všetkých.
Ako možno zrealizovať novú víziu? Nenechať trh, aby jedine on rozhodoval o konkurenčnom využívaní zdrojov, a prerozdeľovať
zdroje medzi bohatých a chudobných. Súčasný hospodársky systém v sebe nesie príliš veľa trhových zlyhaní na to, aby mohol
priniesť pozitívne výsledky pre každého. Nič nevystihuje tento problém jasnejšie než rastúce ťažkosti so zmenou klímy. Namiesto
nich potrebujeme kombinované opatrenia verejného a súkromného sektora, aby sme dokázali reagovať na výzvy a využiť príležitosti.
Úloha transformácie smerom k začleňujúcemu a trvalo udržateľnému rastu sa musí riešiť prostredníctvom troch typov
aktérov. Vnútroštátny verejný sektor určuje regulačný a právny rámec, využíva verejné výdavky, koordinuje a umožňuje. Súkromný
sektor môže zareagovať zlepšením začleňujúcej schopnosti a udržateľnosti svojich obchodných modelov a investovaním do trvalo
udržateľných výstupov. Európska únia (EÚ) môže podporovať chudobnejšie krajiny pomocou vnútorných politík výroby a spotreby
ako významný obchodný a investičný partner, ako významný darca a prostredníctvom príspevku ku globálnej správe vecí verejných,
ako aj presadzovaním lepšej súdržnosti politík v záujme rozvoja.
Obrázok č. 2 – Ako čeliť nedostatku: Možnosti spravovania vzťahu VEP
Riadenie
dopytu
Zvýšenie
kvantity
a kvality
ponuky
Zvýšenie
efektívnosti
Verejný sektor
EÚ
Súkromný sektor
(koordinácia, výdavky, pravidlá)
(vnútorné veci, obchod, pomoc
a globálne veci)
(používateľ, dodávateľ)
Udržateľná spotreba a výroba
(vzdelávanie, ceny, recyklácia, začleňujúce a udržateľné obchodné modely)
Iniciatíva vzťahu vody
(koordinácia, práva užívateľov, prístup, platby za služby ekosystému)
Partnerstvá v oblasti obnoviteľnej energie
(koordinácia, regulácia, kombinovanie, technológie)
Prenos technológií
(vedecko-technická spolupráca, investície, práva duševného vlastníctva)
PPP v poľnohospodárstve
(správa, inovačné financovanie, hodnotové reťazce)
Inovácie v poľnohospodárstve, výskum a vývoj
Zlepšenie
odolnosti
a zamerania
sa na
chudobných
Začleňujúca politika v oblasti pôdy
Sociálna ochrana a spoločné využívanie výhod
Sociálna
zodpovednosť
firiem
Inovácie
pre spodok
pyramídy
Voľný obchod
4
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 4
30/04/12 11:56
Európska Správa o Rozvoji 2011/2012
Zhrnutie
Všetci aktéri musia zvážiť plnú škálu možností spravovania tlakov pôsobiacich na vodu, energiu a pôdu. Doposiaľ sa zameriavali len
na čiastočné riešenia – podniky kladú dôraz na príležitosti na zvýšenie ponuky a zlepšenie efektívnosti z hľadiska zdrojov, koncepcia
ekologickej ekonomiky z konferencie Rio+20 zdôrazňuje posilnenie zdrojovej základne, efektívnosť z hľadiska zdrojov, trvalo
udržateľnú spotrebu a výrobu, mimovládne organizácie hovoria o spravodlivom delení sa o zdroje s chudobnými, ďalší upozorňujú
na odolnosť voči klimatickým výkyvom. V tejto správe ERD sa zastáva názor, že miera a naliehavosť problémov si
vyžaduje transformačné úsilie, ktoré je kombináciou štyroch pilierov (DSER):
•
•
•
•
ovplyvňovanie modelov dopytu (Demand) tak, aby zohľadňovali hodnoty nedostatku (napr. trvalo udržateľná spotreba
a výroba znížením množstva odpadov a zmenou životného štýlu),
zlepšenie kvantity a kvality ponuky (Supply) (napr. partnerstvá v oblasti obnoviteľnej energie, pôdy, skladovanie vody
prostredníctvom vhodného financovania, regulácia a výmena poznatkov),
zvyšovanie efektívnosti (Efficiency) (napr. prenos technológií, národné systémy inovácií),
zvyšovanie odolnosti (Resilience) voči otrasom a výhody pre najchudobnejších (napr. spoločné využívanie výhod, sociálna
ochrana, sociálna zodpovednosť firiem, začleňujúca politika využívania pôdy).
Na obrázku č. 2 sú znázornené hlavné politické návrhy vyplývajúce zo správy a príležitosti na opatrenia týkajúce sa vzťahu VEP,
pričom mnohé z nich si vyžadujú koordináciu jednotlivých aktérov a sektorov.
V správe je podrobnejšie rozobraté, aké opatrenia sú konkrétne potrebné v piatich oblastiach:
1. radikálne znížiť environmentálnu stopu spotreby (predovšetkým, ale nielen v rozvinutých krajinách, napr. EÚ) s cieľom podporovať
začleňujúci rast bez zvyšovania spotreby zdrojov,
2. podporovať inovácie s cieľom zvýšiť poľnohospodársku produktivitu, aby sa udržateľne nasýtilo 9 miliárd ľudí do roku 2050,
a rozširovať technológie obnoviteľnej energie, ktoré pomôžu dodávať trvalo udržateľnú energiu pre všetkých do roku 2030,
3. vytvoriť alebo reformovať inštitúcie integrovaného prístupu k spravovaniu zdrojov,
4. presadzovať politiku začleňujúceho využívania pôdy, aby sa zabezpečil prístup najchudobnejších a najzraniteľnejších ľudí
k pôde a vode,
5. komplexne a zodpovedajúco oceňovať prírodné zdroje a služby (napr. pomocou takých nástrojov, ako sú platby za služby
ekosystému, SES), a zároveň chrániť blaho najchudobnejších skupín.
Tento radikálny dlhodobý program musí nájsť svoje vyjadrenie v hodnotách a inštitúciách verejného a súkromného sektora. Takisto
ide o otázku verejnej, súkromnej a globálnej správy. Pripravuje pôdu pre nadchádzajúcu konferenciu Rio+20 a mal by formovať tvorbu
a vykonávanie rozvojovej politiky EÚ. Medzinárodné spoločenstvo musí vytvoriť vhodné štruktúry správy a sprístupniť dostatočné
financie (formou pomoci, inovačného financovania rozvoja a zodpovedných priamych zahraničných investícií), ktoré podporia
transformáciu smerom k začleňujúcemu a trvalo udržateľnému rastu a bezpečnosti ľudstva, a to najmä v chudobných krajinách.
MENIACI SA KONTEXT SPRAVOVANIA PRÍRODNÝCH ZDROJOV
Blahobyt ľudstva závisí od dostupnosti a spravovania vody, energie a pôdy. Ide o základné výrobné faktory v hospodárskom
systéme a sú súčasťou ekosystémov, ktoré regulujú a udržiavajú podmienky nutné pre život. Prírodný kapitál predstavuje štvrtinu
celkového bohatstva subsaharskej Afriky a prírodné zdroje sú často základným žriedlom príjmu pre najchudobnejších ľudí sveta.
Nedostatočné investície do infraštruktúry, zručností a aktivačného rámca však bránia prístupu k vode a kanalizácii, prípadne energii
a obmedzujú produktivitu pôdy.
Narastajúci počet obyvateľov, zvyšujúce sa príjmové úrovne a globálna zmena životného prostredia vytvárajú nový kontext pre
spravovanie prírodných zdrojov. Tento kontext vytvára príležitosti na rast, ale prináša aj veľké problémy. Zvyšujúce sa príjmy zrejme
zosilnia dopyt po širokej škále tovarov a služieb, čo krajinám ponúkne cennú príležitosť plne využiť bohatstvo generujúci potenciál
vody, energie a pôdy. Vyšší dopyt zároveň vytvorí nové tlaky na schopnosť regenerácie obnoviteľných zdrojov a na schopnosť
absorpcie fyzických systémov existujúcich na Zemi. Chudobní a zraniteľní ľudia sú najviac vystavení možným vplyvom a zároveň
najhoršie vybavení im čeliť.
Vzájomná prepojenosť rôznych prírodných zdrojov a súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi postupmi využívania zdrojov poukazujú
na zložité otázky pri riešení tejto problematiky tak, aby sa myslelo aj na efektívne využitie príležitostí. z úzkej prepojenosti vody,
energie a pôdy – ktorú označujeme ako vzťah VEP (obrázok č. 1) – jasne vyplýva, že spravovanie každého tohto prvku nemožno
zvažovať oddelene, ale musí sa vnímať ako súčasť integrovaného systému. Uplatnenie hľadiska vzťahu VEP v otázke spravovania
vody, energie a pôdy znamená spravovanie väzieb medzi zdrojmi takým spôsobom, v ktorom sú zohľadnené medzisektorové účinky
sektorových politík. Zameranie sa na vzťah VEP je teda analytický prístup, ktorý má umožniť vypracovanie riešení založených na
integrovanom posúdení problémov a príležitostí pri spravovaní vody, energie a pôdy.
EURÓPSK A SPRÁVA
O
5
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 5
R O Z V O J I
30/04/12 11:56
Európska Správa o Rozvoji 2011/2012
Zhrnutie
Dôležitosť vzťahu VEP podčiarkuje niekoľko charakteristík. Po prvé, svet sa dostáva do situácie absolútneho nedostatku niektorých
zdrojov a neschopnosti absorbovať odpady. Nedostatkový zdroj sa môže stať nepriamou prekážkou, ktorá predstavuje problémy
aj príležitosti na nájdenie integrovaných riešení. Po druhé, zdroje sú čoraz viac vzájomne previazané. Je potrebné riešiť zlyhania
koordinácie v politikách týkajúcich sa vody, energie a pôdy, aby sa predišlo negatívnym vplyvom tejto previazanosti. Po tretie,
hoci existujú trhy na ocenenie tradičných vstupov (napr. práce, kapitálu), trhy na ocenenie pôdy a vody – a základné podmienky
jednoznačných vlastníckych práv a údajov o stave zdroja – bývajú často nedostatočné, a to najmä v rozvojových krajinách, respektíve
vôbec neexistujú, ako napríklad v prípade schopnosti atmosféry viazať uhlík. a napokon, tento vzťah sa nepomerne viac dotýka
najchudobnejších skupín obyvateľstva. Všetky tri prvky tohto vzťahu sú základom ich živobytia a často bývajú do istej miery
bezplatné. Súčasne ako sa svet postupne dostáva k absolútnemu nedostatku niektorých týchto zdrojov, chudobní ako prví pociťujú
tlak na svoje živobytie.
RIZIKÁ A PRÍLEŽITOSTI ÚSILIA O ZAČLEŇUJÚCI A TRVALO UDRŽATEĽNÝ RAST
Meniaci sa kontext si vyžaduje transformáciu na nový model rastu, ktorý je začleňujúci aj trvalo udržateľný. Tri základné zásady
zakotvené v koncepcii začleňujúceho a trvalo udržateľného rastu (ZTUR) možno zoširoka definovať ako trvalo udržateľný rast, ktorý
je v súlade s prírodnými cyklami, ktoré umožňujú ekosystému dopĺňať zdroje, absorbovať odpad a udržiavať vhodné podmienky
na život, pričom zároveň každému poskytuje možnosť využívať a užívať prínosy väčšieho bohatstva tejto generácie a budúcich
generácií. Kompromisy budú nevyhnutné, ale možné sú aj tzv. trojnásobné výhry.
Nový kontext spravovania prírodných zdrojov vážne ohrozuje schopnosť začleňovania a trvalú udržateľnosť. Svet už prekročil tri
z deviatich medzí planéty, v rámci ktorých dokáže bezpečne fungovať – strata biodiverzity, záťaž dusíkom a fosforom a zmena klímy.
Predpokladá sa, že v nasledujúcich 50 rokoch sa prekonajú aj medze okysľovania oceánov a sladkej vody (Rockström a kol. 2009).
Riziko, že sa blížime alebo čoskoro priblížime k bodom zlomu, ohrozí budúce blaho najchudobnejších ľudí, ktorých najviac postihne
zhoršenie životného prostredia. Uplatnením technológií zelenej revolúcie zo 60. rokov minulého storočia sa nedajú udržateľne
produkovať potraviny pre 9,3 miliárd ľudí do roku 2050 (Noone, 2011). Báza prírodných zdrojov Zeme neumožňuje rozvíjajúcim
sa a rastúcim ekonomikám dosiahnuť také modely spotreby, ktoré sa pozorovali a naďalej pozorujú v rozvinutých krajinách (napr.
závislosť od spotreby mäsa) (Allan, 2011), takže bude potrebné riešiť otázku distribúcie, obzvlášť preto, lebo technologický pokrok
je nedostatočný na to, aby sa hospodársky rast mohol odpojiť od spotreby prírodných zdrojov.
Dnes potrebujeme opatrenia na odvrátenie značných ekonomických a sociálnych nákladov – nekonanie v otázke zmeny klímy
by mohlo znížiť globálny HDP o 20 % do roku 2050 (Stern, 2006). Najväčšie účinky zmeny klímy sa prejavia v najchudobnejších
krajinách, hoci tie k problému prispeli najmenšou mierou. Väčší nedostatok vody môže viesť k ročným stratám obilia dosahujúcim
30 % súčasnej spotreby (Svetové ekonomické fórum, 2011a). Lokalizovaný fyzický nedostatok vody sa vyskytuje v niektorých
častiach Číny, Indie, Blízkeho východu a subsaharskej Afriky. V Číne nedostatok vody vyvoláva náklady predstavujúce približne
2,3 % HDP (Svetová banka, 2007). Neinvestovanie do rozvoja vodných zdrojov môže priniesť veľké náklady v budúcnosti – Afrika
prichádza o približne 2 % HDP z dôvodu výpadkov napájania a až o 25 % z dôvodu sucha a povodní v postihnutých krajinách (AfDB,
2009). Zhoršenie životného prostredia a nevhodná odozva verejného sektora postihujú najmä najchudobnejších – 30 % až 60 %
existujúcich systémov vidieckych rozvodov vody v danom momente nefunguje (Brikké a Bredero, 2003), čo vedie k tomu, že tí úplne
najchudobnejší ľudia, a to najmä ženy a dievčatá, napokon platia za nekvalitnejšie a menej spoľahlivé vodohospodárske služby.
Hoci dodržanie environmentálne a sociálne prijateľných medzí nastoľuje obmedzenia týkajúce sa hospodárskeho využívania
prírodných zdrojov, poskytuje aj príležitosti na inováciu a ekonomický zisk. Ekologickejšia ekonomika si bude vyžadovať veľa inovácií,
ktoré by mohli otvoriť obrovské možnosti. Svetová obchodná rada pre trvalo udržateľný rozvoj (WBCDS) ponúka víziu, v ktorej
popredné firmy argumentujú, že zaradenie trvalej udržateľnosti na ústredné miesto ich poslania je podnikateľsky zmysluplné.
Mnohé spoločnosti v krajinách od Číny a Indie až po Keňu investujú do ekologickej energie (napr. biopalivá, zabezpečenie solárnej
energie, vodné mikroelektrárne, geotermálna energia). Väčšie spoločnosti začínajú klásť trvalú udržateľnosť do popredia vo svojich
plánoch a menia ju na svoju výhodu.
Riziká a príležitosti pre krajiny, regióny a rôzne sektory spoločnosti závisia od systémov správy, príjmovej úrovne a bohatosti
prírodných zdrojov. Väčší tlak na vodu a pôdu a význam obnoviteľnej energie povedú k vyšším výhodám pripisovaným pôde,
vode a obnoviteľnej energii. To bude mať vplyv na modely obchodovania, investovania a výroby. Krajiny a skupiny, ktoré vlastnia
príslušné komodity, budú mať nové príležitosti, ktoré však prinášajú spoločenské a environmentálne riziká. Menej obdarené krajiny,
regióny a skupiny čelia iným druhom rizík a príležitostí (napr. časti severnej Číny, Indie, Blízkeho východu a južnej Afriky majú málo
vody, pričom krajiny, ako Etiópia, Ghana, Madagaskar a Sudán majú široké lány pôdy). Silnejšie tlaky zvyšujú aj všeobecnú potrebu
dobrej správy. Vlády a podniky, ktoré dokážu obstáť v tejto otázke, sú zároveň lepšie pripravené využiť dané príležitosti. a napokon,
vyššia úroveň príjmov a investícií pomáha zabezpečovať doplnkové činnosti (infraštruktúra, zručnosti atď.) v oblasti využívania
pôdy, vody a energie v záujme ZTUR.
6
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 6
30/04/12 11:56
Európska Správa o Rozvoji 2011/2012
Zhrnutie
NÁČRT REAKCIÍ NA NOVÉ ÚLOHY
Transformácia ekonomiky smerom k začleňujúcemu a udržateľnému rastu si vyžaduje rozsiahlu zmenu inštitúcií, politík a hodnôt,
ako aj účasť všetkých zainteresovaných strán. Úspešná transformácia bude závisieť od vhodných stimulov, ako je napríklad účinná
regulácia, bezpečné a transparentné vlastnícke práva, oceňovanie zdrojov a koordinácia činností usmerňujúcich trh v žiaducom
smere. Potrebujeme silný súkromný sektor spravovaný regulačným rámcom, ktorý bude reagovať na stimuly, nachádzať a využívať
nové príležitosti a inovovať spôsobmi vytvorenými tak, aby sa naplnil rastový potenciál prírodných zdrojov v rámci prirodzených
fyzických medzí. Nastavenie nových rámcov, čo bude znamenať aj výmenu starých stimulov, je čisto politický proces. Jeho dosiahnutie
si bude vyžadovať silnú a bdelú občiansku spoločnosť, verejné vodcovstvo a rozhodný štátny zásah. Vznikne potreba mobilizovať
značnú politickú vôľu a nevídanú mieru medzinárodnej koordinácie.
Tieto nové úlohy spravovania prírodných zdrojov rieši štvorpilierový rámec DSER, ktorý slúži na vyhodnotenie úloh verejného
a súkromného sektora a vzťahu medzi nimi, a ktorý napomáha prechod k začleňujúcemu a trvalo udržateľnému rastu. Po prvé,
je nutné riadiť dopyt (Demand) tak, aby zohľadňoval hodnotu nedostatku jednotlivého zdroja, ako aj skupiny zdrojov. Po druhé,
ponuka (Supply) sa musí riadiť tak, aby sa zlepšila kvantita aj kvalita. Po tretie, je potrebné zlepšiť efektívnosť (Efficiency). Po štvrté,
rozvojové stratégie sa musia sústrediť na odolnosť (Resilience) a na blaho najchudobnejších v súvislosti s hospodárskymi otrasmi
a otrasmi spôsobenými zdrojmi.
SPRAVOVANIE VZŤAHU VEP
Spravovanie prvkov vzťahu VEP závisí od integrovaného prístupu. Kvapku vody, kúsok pôdy alebo kilojoule obnoviteľnej energie
nemožno vnímať len cez prizmu jednej sektorovej politiky alebo systému spravovania. To, čo sa zdá byť efektívnou politikou
z jedného pohľadu môže škodiť ostatným politikám. Rôzne spôsoby využívania vody a pôdy alebo výroby obnoviteľnej energie
vytvárajú rôzny tlak na ostatné zdroje. Adekvátna odpoveď na vznikajúce otázky, a to najmä na väzby medzi vodou, energiou
a pôdou, si nevyhnutne vyžaduje preskúmanie a spravovanie kompromisov nielen medzi používateľmi a použitiami daného zdroja,
ale aj ostatných súvisiacich zdrojov.
Úlohy spravovania na rozhraní politík VEP ovplyvňujú také faktory, ako sú (1) pôdne a vodné bohatstvo, (2) modely spotreby
a výroby náročné z hľadiska zdrojov, (3) prístup najchudobnejších k vode, energii a pôde a predovšetkým (4) dobré a vhodné
systémy správy a monitorovania.
Nasledujúce odseky sú venované spravovaniu troch prvkov vzťahu VEP. Zameriavajú sa na to, ako sa v danom sektore prejavujú
globálne problémy, čo robí verejný a súkromný sektor v niektorých otázkach a ako spravovanie jedného prvku vplýva na spravovanie
ostatných prvkov.
SPRAVOVANIE VODY
Napätie v súvislosti s vodou sa v rôznych častiach sveta pociťuje veľmi rozdielne v závislosti od faktorov, ako je prírodné bohatstvo,
príjmová úroveň a správa. Voda je už predmetom intenzívneho rozvoja a fyzicky nedostatková v mnohých vznikajúcich ekonomikách,
ako aj v niektorých častiach východnej a južnej Afriky. Veľa nízkopríjmových krajín má dostatok vody na uspokojenie svojich potrieb,
voda je však ekonomicky nedostatková, lebo krajina nemá postačujúcu finančnú, personálnu a technickú kapacitu na zabezpečenie
a udržiavanie prístupovej infraštruktúry. Ďalšie krajiny sužuje nadbytok vody vo forme povodní. Premenlivosť počasia a extrémne
udalosti, ako napríklad suchá a povodne, zintenzívnia ťažkosti so spravovaním a dodávkami.
Z hľadiska rozvoja je primárnou úlohou posilnenie vodnej bezpečnosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva. Vodnú bezpečnosť
definujeme ako dostupnosť a prístupnosť vody v postačujúcom množstve a kvalite, ako je potrebné na naplnenie potrieb populácie
pre jej zdravie, živobytie, ekosystém a výrobu, v spojitosti s prijateľnou mierou rizika týkajúceho sa vody. Dosiahnutie vodnej
bezpečnosti si vyžaduje investície do hydraulickej aj inštitucionálnej infraštruktúry potrebnej na účinné skladovanie, prenos
a spravovanie vody. Mnohým krajinám chýba adekvátna skladovacia kapacita, ktorá by zmiernila variabilitu zrážok. To si bude
vyžadovať značné investície do fyzickej infraštruktúry.
Pri intenzívnejšom využívaní vodných zdrojov sú prioritou investície do spravovania a inštitúcií, ktoré vyriešia napätie vyvolané
prerozdeľovaním a kompromismi, a to predovšetkým na rozmedzí sfér poľnohospodárskeho, mestského a životného prostredia.
V tejto súvislosti vzniká základná potreba investícií do plánovaného prerozdeľovania, vývoja moderných systémov vodných práv,
ktoré definujú podiely dostupných zdrojov pre rôznych používateľov a použitia, ako aj potreba rozvážneho uplatňovania regulačných
a trhových mechanizmov, aby voda bola prideľovaná transparentne, spravodlivo a efektívne.
Reformy vodohospodárskeho sektora ovplyvňuje koncepcia integrovaného spravovania vodných zdrojov (Integrated Water
Resources Management – IWRM), ktorá požaduje „koordinovaný rozvoj a spravovanie vodných, pôdnych a súvisiacich zdrojov
s cieľom spravodlivo maximalizovať blahobyt bez narušenia trvalej udržateľnosti dôležitých ekosystémov“ (GWP, 2000:22), a teda
EURÓPSK A SPRÁVA
O
7
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 7
R O Z V O J I
30/04/12 11:56
Európska Správa o Rozvoji 2011/2012
Zhrnutie
je zhruba v súlade s hľadiskom VEP. Koncepcia IWRM sa zvyčajne spája s myšlienkou, že vodné zdroje by sa mali riadiť na úrovni
povodia, čo si vyžaduje lepšiu koordináciu a rozhodovanie v jednotlivých sektoroch využívajúcich vodu, pričom vodohospodárske
služby vníma ako spoločenský a ekonomický statok. Takéto politiky však vypracovalo len málo vlád a skutočnú integráciu sa nedarí
uskutočniť. Jedným problémom je nedostatok významných a sústavných investícií zo strany vlád a darcov, najmä keď takéto
investície neprinášajú tzv. rýchle výhry a ľahko merateľné výsledky. Ďalším je politická realita, v ktorej sa rozhodnutia o vode,
energii a pôde často prijímajú mimo týchto integračných orgánov a zohľadňujú širšie hospodárske ciele a signály, ktoré zostávajú
úporne nekoordinované.
Dochádza k významným posunom zodpovednosti za spravovanie vodstva na rôznych administratívnych úrovniach, vo všetkých
priestorových škálach a medzi verejným sektorom, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou. Sféra spravovania vodstva
sa mení, počínajúc vznikajúcimi záujmovými koalíciami v oblasti vodohospodárskych služieb na etiópskom vidieku, do ktorých sa
zapája vláda, súkromný sektor, mimovládne organizácie a v ústrednej fáze aj miestne spoločenstvá, až po nadnárodné korporácie
zapojené do takých iniciatív, ako sú iniciatíva OSN CEO Water Mandate a Water Resources Group Phase 2. Celkovo si však verejný
sektor zachováva dosah a v podstate i mandát na objasňovanie práv, určovanie cien, riešenie kompromisov a zabezpečovanie
prístupu pre chudobné a vylúčené skupiny či už ako poskytovateľ služieb alebo podporovateľ, prípadne prostredníctvom dohôd
so súkromnými firmami.
Využívanie a spravovanie vody si vyžaduje integrovanú perspektívu zohľadňujúcu problematiku pôdy a energie. Po prvé, voda
je významným vstupným faktorom pre poľnohospodárstvo a energetiku, pričom využívanie pôdy a energie má priamy vplyv na
kvantitu a kvalitu vody. Hoci si všetka poľnohospodárska výroba vyžaduje vodu, je rozdiel, či ide o poľnohospodárstvo závislé od
zrážok alebo využíva zavlažovanie. Kvalitu vody ovplyvňuje aj spôsob používania hnojív a pesticídov. Obchod s virtuálnou vodou
môže hrať významnú úlohu pre oblasti s nedostatkom vody, keďže im umožní dovážať vodu vo forme potravín pestovaných
v oblastiach s dostatkom dostupnej vody. Rôzny vplyv na systémy vodných zdrojov majú aj jednotlivé spôsoby výroby obnoviteľnej
energie. Na veľkých plochách prvotriednej obrábanej pôdy si napríklad konkuruje produkcia východiskových produktov na
biopalivá s potravinovou výrobou a vodná stopa biopalív je vysoká v porovnaní s inými formami energie (pozri rámček č. 1).
Po druhé, energia je – najmä v mnohých oblastiach chudobných na vodu – významným vstupným faktorom rozvodu vody, napr.
pre potreby prečerpávania alebo odsoľovania morskej vody, a je potrebné preskúmať potenciál využitia obnoviteľnej energie.
SPRAVOVANIE OBNOVITEĽNEJ ENERGIE
Zabezpečením obnoviteľnej energie možno poskytnúť energiu najchudobnejším vrstvám a zároveň znížiť emisie CO2. Vzhľadom na
to, že emisie skleníkových plynov v súvislosti s energetikou stúpajú a schopnosť atmosféry viazať uhlík nie je nekonečná, svet musí
prejsť z vysokouhlíkovej cesty na nízkouhlíkovú, pričom nesmie prestať zabezpečovať požadované energetické služby v záujme
začleňujúceho a trvalo udržateľného rastu. Kľúčovým prvkom tohto prechodu je zvýšenie ponuky obnoviteľných energetických
služieb a zníženie závislosti od fosílnych palív, najskôr v industrializovanom svete a potom aj v rozvojových krajinách. Aj veľké
vznikajúce veľmoci majú možnosť výrazne znížiť svoje emisie skleníkových plynov. Môžu sa objaviť nevyužité príležitosti na
investovanie do obnoviteľnej energie v nízkopríjmových krajinách s veľkým potenciálom obnoviteľnej ponuky, ktorým možno
pomôcť nastúpiť na cestu ekologického rastu, napr. s využitím finančných prostriedkov vyčlenených na problematiku klímy, ak
obnoviteľná energia ešte nie je ekonomicky životaschopná, prípadne ponukou ekologickej energie pre vysokopríjmové krajiny.
Zabezpečenie obnoviteľnej energie môže byť trojnásobnou výhrou z hľadiska ekonomických, sociálnych a environmentálnych
výsledkov. Prijatie účinných balíkov politík (napríklad odstránenie trhových zlyhaní na kapitálových trhoch, stimuly pre začínajúce
podniky, aby sa znížili vysoké počiatočné kapitálové náklady spojené s výrobou alternatívnej energie, intervencie zamerané
na zníženie negatívnych vonkajších vplyvov pri zavádzaní elektrární vyrábajúcich obnoviteľnú energiu, účinný administratívny
regulačný rámec a doplnkové zručnosti) môže prispieť k ekonomickej, environmentálnej a sociálnej udržateľnosti obnoviteľnej
energie. Keňa produkuje veľkú časť elektriny z ekologických zdrojov (vodná, geotermálna energia) vrátane energie zabezpečovanej
súkromným sektorom, ako to umožňuje vhodný regulačný rámec. Prístup najchudobnejších k energii môžu pomôcť zabezpečiť
aj vhodné elektrické distribučné sústavy.
V praxi však tieto zdanlivo atraktívne možnosti podpory obnoviteľnej energie nemusia byť realizovateľné z dôvodu protichodných
záujmov jednotlivých skupín (napr. lobistická sila výrobcov fosílnych palív môže predstavovať prekážku zvýšenia výroby obnoviteľnej
energie), krátkodobých ekonomických hľadísk (napr. zvýšenie cien fosílnych palív rozhýbe verejnú mienku proti odstráneniu dotácií)
alebo z dôvodu chýbajúcich správnych postupov (napr. pre nedostatočnú účasť nemožno nájsť správny kompromis medzi víťazmi
a porazenými).
8
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 8
30/04/12 11:56
Európska Správa o Rozvoji 2011/2012
Zhrnutie
Rámček č. 1 – Výroba biopalív z perspektívy vzťahu VEP
Používanie biopalív má potenciál zmierniť tlak na oblasť uhlíka znížením emisií skleníkových plynov, ale ich výroba ovplyvňuje
potravinovú a vodnú bezpečnosť. Suroviny na výrobu biopalív zaberajú celosvetovo zhruba 2 – 3 % ornej pôdy. Vzhľadom na to,
že sa vyrábajú väčšinou vo veľmi komerčných poľnohospodárskych oblastiach, ich vplyv na ceny môže byť vyšší, než by sa zdalo
podľa podielu na celkovej rozlohe alebo výrobe. k nárastu cien potravín v rokoch 2008 – 2009 prispelo tiež mnoho faktorov, ako
sú ceny ropy, špekulácie a štátne zásahy. Širšie používanie biopalív mohlo v posledných rokoch zdvihnúť ceny potravín o 5 až
20 %. Prognózy výroby biopalív a potravín v budúcnosti poukazujú na zvýšenie konkurenčného boja o pôdou, pokiaľ sa majú
naplniť všetky politiky v oblasti biopalív alebo ak sa biopalivá stanú hospodársky životaschopné aj bez podpory štátu. Niektorí
autori tvrdia, že biopalivá by mohli do roku 2050 pokrývať 27 % svetovej energie na dopravu za využitia 6 % svetovej ornej pôdy.
Svetová produkcia surovín na biopalivá ovplyvňuje zmeny využívania pôdy, tlak na pôdu a ceny potravín, najmä ak ich výroba závisí
od množstva vonkajších vstupov. Vplyvy na chudobné obyvateľstvo v rozvojových krajinách a na ITUR sa prejavujú prevažne cez
ceny potravín, čo vytvára pozitívne stimuly pre čistých výrobcov a negatívne dosahy na čistých spotrebiteľov. Vplyv biopalív na
výrobu potravín závisí od špecifických kontextových faktorov, ako sú pôda, technológie a používaný poľnohospodársky model,
a od toho, či ovplyvňujú produkciu aj iných plodín. Niektoré biopalivá sú tiež veľmi náročné na vodu – priemerná vodná stopa
biomasy je 70-násobne vyššia než stopa ropy. Vodná stopa biopalív (napr. z etanolu) sa však veľmi líši v jednotlivých krajinách
a kontextoch, čo len zdôrazňuje potrebu monitorovať vplyv výroby biopalív na využívanie pôdy a vody.
Zdroj: Pozri 6. a 7. kapitolu správy ERD 2011/2012
Obnoviteľné zdroje energie, ako biopalivá, biomasa a vodná energia, závisia od pôdy alebo vody, a preto veľký nárast ponuky
obnoviteľnej energie môže vytvoriť značné tlaky na ďalšie zdroje vzťahu VEP. To zdôrazňuje potrebu spravovania efektívnosti
všetkých zdrojov VEP, keďže vyššia ponuka obnoviteľnej energie môže vyvolať napätie v oblasti vody a životného prostredia
– dôležitý príklad vzťahu VEP. Platí to najmä pre biopalivá (pozri rámček č. 1). V krajinách, ako je Čína a India, ktoré majú veľký
počet obyvateľov a vysoký ekonomický rast, môže vznikať mimoriadne vážny tlak na vodu a pôdu vyplývajúci z vodných elektrární
a výroby biopalív, hoci v prípade vody sa to vzťahuje skôr na zmeny prietokových režimov povodí (aj cezhranične) a nie na využitie
na účely spotreby. Konkrétne opatrenia, ktoré by tvorcovia politík mohli prijať na ochranu vody a pôdy, sú napríklad vytvorenie
stimulov pre zber dažďovej vody, využívanie okrajovej pôdy na výrobu alebo prijatie poľnohospodárskych postupov, ako napr.
pestovanie medziplodín či menšie decentralizované priehrady a vodné minielektrárne.
Investície do obnoviteľnej energie, ktoré sú veľmi potrebné, musia takisto obsahovať záväzok riešiť rušivé energetické dotácie,
ktoré prispievajú k nadmernému využívaniu vody. V niektorých krajinách je intenzívne využívanie podzemných vôd motivované
energetickými dotáciami, čo absolútne vyčerpáva energetické hospodárstvo a prispieva k nadužívaniu zdrojov. Investície do
ponuky energie (hoci obnoviteľnej) bez riešenia politicky náročných otázok riadenia dopytu tam, kde energia a voda tesne súvisia,
sú neudržateľné.
SPRAVOVANIE PÔDY
Čoraz vyšší celosvetový dopyt po pôde vytvára zvýšené napätie medzi súperiacimi potrebami na globálnej, národnej a miestnej
úrovni. Rastúci dopyt po potravinách a energii bojuje o produktívnu pôdu. Dostupnosť pôdy na národnej úrovni zvyšuje vyhliadky
na investície, zmenu produktivity a tvorbu bohatstva. Na miestnej úrovni pôda predstavuje duchovné a kultúrne hodnoty, ako aj
ekonomický základ živobytia ľudí, ktorí sa môžu stať obeťami týchto nových síl. Väčšie konkurenčné potreby a využitia narážajú
na environmentálne obmedzenia a budú si vyžadovať zložité kompromisy.
Rozloha obrábanej pôdy stále rastie. Odhaduje sa, že uspokojenie globálneho dopytu v roku 2030 si v porovnaní s dnešnou úrovňou
bude vyžadovať ďalších 47 miliónov ha na výrobu potravín a krmív, 42 – 48 miliónov ha na rozsiahle zalesňovanie a 18 – 44 miliónov
ha na výrobu surovín pre biopalivá. To oslabí ekosystémy, ako napríklad lesy, mokrade a chránené územia, ktoré plnia dôležité
funkcie a hrozí im zánik. Pokiaľ nedôjde k riadnemu oceneniu týchto ekosystémov a ich zohľadneniu v rozhodnutiach o využití
pôdy, tento trend bude pravdepodobne pokračovať a obvykle býva nezvratný.
Vyšší nedostatok pôdy tiež otvára príležitosti pre hospodársky rast a rozvoj, ako aj stimuly pre zvýšenie poľnohospodárskej
produktivity. V období rokov 1967 až 2007, globálne výnosy vzrástli o 115 %, ale obrábaná plocha sa rozšírila len o 8 %. Na príklade
Brazílie vidieť, že vyššia produktivita môže spôsobiť rozmach národného hospodárstva, ale za cenu sociálnych a environmentálnych
problémov (rámček č. 2). To zdôrazňuje význam zvyšovania produktivity pôdy tak, aby sa podporil rast, ktorý je zároveň trvalo
udržateľný a začleňujúci. V tejto otázke existujú dva hlavné myšlienkové prúdy. Jeden háji rozsiahle kapitálovo náročné metódy
pomocou technologických inovácií. Druhý upozorňuje, že aj malé rodinné farmy môžu dosahovať vysoký nárast výnosov a fungovať
ekologicky šetrnejším spôsobom, ktorý zároveň znižuje úroveň chudoby (IAASTD, 2008).
EURÓPSK A SPRÁVA
O
9
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 9
R O Z V O J I
30/04/12 11:56
Európska Správa o Rozvoji 2011/2012
Zhrnutie
Vnímanie zvýšeného nedostatku vedie k nárastu veľkých obchodov s pôdou zo strany zahraničných aj domácich investorov.
Odhaduje sa, že v období rokov 2008 až 2009 investori prejavili záujem o približne 56 mil. ha na celom svete, z ktorých viac ako
polovica bola v subsaharskej Afrike. I keď až 80 % plánovaných projektov sa ešte len začne realizovať, doterajší výskum poukazuje na
vysoké sociálne a environmentálne riziká, zatiaľ čo sľubované prínosy sa často neprejavia. Ďalším problémom je, že (zahraničných)
investorov podľa všetkého často priťahujú krajiny so slabou správou vecí verejných a neistými vlastníckymi právami.
Zvláštnu pozornosť si vyžadujú práva užívateľov pôdy na základe zvykového práva. Predpokladá sa, že 69 % pôdy v subsaharskej
Afrike je spoločným majetkom podľa zvykového práva (1,6 miliardy ha), z čoho na menej než 10 % je oficiálny list vlastníctva.
Domorodci, sekundárni užívatelia a ženy majú najslabšie práva. To má sociálne aj environmentálne dôsledky, pretože títo ľudia
sú často vysťahovaní na okrajové územia, kde je život ešte zraniteľnejší. Je potrebné posilniť systémy držby pôdy vytvorením
inovačných a nákladovo efektívnych systémov a postupov, ktoré pomáhajú chrániť zvykové a kolektívne práva. Medzinárodné
spoločenstvo môže poskytnúť významnú finančnú a technickú pomoc na podporu tohto úsilia.
Hoci obchody s pôdou vzbudzujú obavy, vytvárajú aj príležitosti. Investori môžu zavádzať nové technológie a zručnosti, urýchliť
rozvoj kontextových výrobných systémov s vyššou produktivitou a podnietiť inovácie. Inovačné obchodné modely môžu ponúknuť
rôzne prístupy k zvýšeniu poľnohospodárskej produkcie. Kódexy zodpovedného investovania v jednotlivých odvetviach sú vítané,
ale nepostačujú na zabezpečenie dodržiavania práva. Transparentnosť a vhodná správa majú stále kľúčový význam.
Štát musí stanoviť jasnú víziu hospodárskeho rozvoja a zabezpečiť, aby k nemu prispievali aj investície do pôdy. To si bude vyžadovať
výskum a kapacitu na analýzu hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov jednotlivých využití pôdy, ako aj začleňujúce
územné plánovanie podložené faktami. Na zabezpečenia dodržiavania práva a optimalizáciu prínosov z rozvoja sú veľmi dôležité
jasné a transparentné investičné rámce, zmluvy a rokovacie postupy. Rozvinutie tejto spôsobilosti si vyžaduje technickú a finančnú
podporu. Sierra Leone si vybudovalo odbornú spôsobilosť vyjednávať zmluvy, ktoré zaisťujú lepšie transakcie s pôdou.
Využitie pôdy úzko súvisí s vodou, ktorá je ústredným bodom produktivity pôdy. Efektívnejšie využívanie vody napríklad pomohlo
Egyptu zvýšiť výnosy pšenice o 300 % v rozmedzí rokov 1960 až 2010. Od konca vojny v roku 1975 vietnamskí poľnohospodári
dosiahli 400 % nárast produkcie ryže. Za mnohými kúpami pôdy stojí prístup k vode, pretože investori sa snažia zabezpečiť budúci
prístup k vode. Nezohľadnenie otázky vody v obchodoch s pôdou sa preto stáva veľkým problémom. Na medzinárodnej úrovni si
to vyžaduje pozornosť v súvislosti s obchodovaním s virtuálnou vodou. Na národnej úrovni to znamená, že voda a využitie pôdy sa
musia riadiť spoločne a že je potrebné preskúmať výrobné systémy efektívnejšie z hľadiska zdrojov. Zároveň sa zdôrazňuje potreba
oddeliť, posilniť a zvýšiť transparentnosť pôdnych a vodných práv.
Výroba energie je ďalším motívom dopytu po pôde (napr. suroviny na výrobu biopalív, zaplavované územia na využitie vodnej
energie). k dopytu po pôde prispievajú politiky v oblasti biopalív v EÚ a USA a čoraz viac aj v rozvojových krajinách. Tieto vzájomné
vzťahy znovu upozorňujú na význam väčšej súdržnosti politík v záujme rozvoja. Na úrovni EÚ to znamená zrevidovanie potravinovej
a energetickej politiky z hľadiska ich vplyvu na využívanie pôdy a vody. Súčasne to zdôrazňuje potrebu spoločného spravovania
týchto zdrojov na globálnej, regionálnej a národnej úrovni, čo si bude vyžadovať značné investície do inštitucionálnej kapacity
plánovania VEP.
Rámček č. 2 – Brazília: Environmentálne a sociálne dôsledky zvýšenia produktivity pôdy
Brazília je najväčším svetovým producentom komodít, ako je hovädzie mäso, cukrová trstina, káva a koncentrát pomarančovej
šťavy, a je tiež významným producentom kukurice, sójových bôbov, bavlny, kakaa, tabaku a dreva. Taktiež má viac kusov
dobytka než ktorákoľvek iná krajina. V roku 2007 tvoril obchod v oblasti poľnohospodárstva 25 % HDP Brazílie a viac ako
30 % jej vývozu. Poľnohospodárska výroba sa od roku 1970 výrazne zvýšila. Plocha poľnohospodárskej pôdy vzrástla v
období rokov 1976 – 77 a 2010 – 11 o 32 %, pričom sa rozširuje predovšetkým do oblasti Cerrado a povodia Amazonky.
Celkové výnosy na hektár sa vďaka podpore štátnej agentúry pre poľnohospodársky výskum Embrapa za rovnaké obdobie
zvýšili o 157 %. Agentúra Embrapa sa zamerala na plodiny prispôsobené podnebiu a pôde oblasti Cerrado a na veľké plochy
nevyužitej pôdy, ktorá bola vhodná na mechanizované poľnohospodárstvo. V Amazónii sa žiadne takéto kroky neuskutočnili.
Oblasť Cerrado produkuje 40 % brazílskej sóje a kukurice, ale produktivita poľnohospodárstva v Amazónii je stále nízka.
Drobní poľnohospodári pestujú plodiny pre vlastnú spotrebu a miestne trhy, zatiaľ čo mnoho veľkých dobytkárskych
rančov leží ladom.
Hoci rozmach poľnohospodárstva a zvyšovanie produktivity umožnili, aby sa Brazília stala významným vývozcom
poľnohospodárskych komodít, došlo aj k sociálnym a ekologickým dosahom. Podnikanie v oblasti poľnohospodárstva
prispelo k modernizácii brazílskeho hospodárstva, ale maloroľníci a domorodí obyvatelia boli nútení uchýliť sa k neistejším
spôsobom obživy. Centrom moderného poľnohospodárstva v oblasti Cerrado je v súčasnosti štát Mato Grosso. Vďaka
10
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 10
30/04/12 11:56
Európska Správa o Rozvoji 2011/2012
Zhrnutie
úsporám z rozsahu, lacným pozemkom a mechanizácii je pestovanie sóje ziskové a vytvorilo prosperujúcu ekonomiku okolo
súvisiacich vstupov a služieb. V pestovaní sóje sú však zamestnané len 2 % celkovej poľnohospodárskej pracovnej sily (na
juhu a juhovýchode je to 12 % až 20 %). a v 80-tych a 90-tych rokoch minulého storočia väčšina maloroľníkov predala svoje
pozemky, či už dobrovoľne alebo pod tlakom.
Z hľadiska životného prostredia je bilancia zmiešaná. Existujúce zákony na ochranu lesov, biodiverzity a povodí riek
neboli uplatňované a prínosy pre životné prostredie boli vedľajšími produktmi výrobných metód zameraných na zvýšenie
produktivity. Štát Mato Grosso vykazoval vďaka rozsiahlej monokultúrnej poľnohospodárskej výrobe v 80-tych a 90-tych
rokoch jednu z najvyšších mier odlesňovania v krajine. Intenzívne používanie hnojív znečistilo podzemné vody. Odlesňovanie
v oblasti Cerrado viedlo k vysokým emisiám uhlíka a stratám biodiverzity. Moderné poľnohospodárstvo znížilo organický
obsah v pôde, a tým zvýšilo emisie. Pomaly sa presadzuje poľnohospodárstvo bez spracovávania pôdy, ktoré pomáha
znižovať emisie uhlíka a zamedzuje erózii pôdy, ale znehodnotila sa veľká časť z 54 miliónov ha pastvín.
Zdroj: Pozri 7. kapitolu správy ERD
ČO MÔŽE ROBIŤ VEREJNÝ SEKTOR?
Na verejnom sektore spočíva hlavná zodpovednosť za vedenie odozvy na nové environmentálne úlohy. Verejný sektor musí
stanoviť ciele efektívnejšieho využívania zdrojov a vytvoriť politiku spravovania nedostatku vody, energie a pôdy, pričom zároveň
musí chrániť najchudobnejšie vrstvy. Pri formulovaní nových stratégií a transformácii systémov správy na spravovanie vzťahu VEP
je často nevyhnutné vytvoriť vhodné a integrované politiky a stanoviť ambiciózne ciele. Vzniká potreba spoločných inštitúcií pre
spoločnú analýzu a spravovanie vody, energie a pôdy na globálnej, regionálnej, národnej a miestnej úrovni. Rozhodujúca je vhodná
správa týchto zdrojov. Treba prijať rozhodné kroky na riešenie strany dopytu, zaistenie ponuky zdrojov, zlepšenie efektívnosti
a zvýšenie odolnosti voči otrasom a zároveň chrániť najchudobnejšie skupiny. Verejný sektor tu má tri hlavné funkcie: (a) koordinácia
a umožnenie, (b) regulácia a motivačný rámec a (c) verejné výdavky.
a) Koordinácia a umožnenie
Posilňovanie koordinácie a umožnenia zo strany verejného sektora s cieľom zabezpečiť začleňujúcejšie a vnímavejšie formy zapojenia
so súkromným sektorom, občianskou spoločnosťou, miestnymi orgánmi a regionálnymi a globálnymi aktérmi je nevyhnutnou
súčasťou filozofie integrovaného vzťahu VEP. Medzirezortná koordinácia je aj naďalej kľúčovou otázkou z hľadiska medzisektorového
spravovania vzťahu zdrojov VEP. Prístup k verejným orgánom pre maloroľníkov, marginalizované skupiny a chudobných môže
naplniť ich rozvojový potenciál a zabezpečiť včasné kompenzačné opatrenia alebo prerozdeľovanie. Verejný sektor zohráva úlohu
aj pri zlepšovaní transparentnosti využívania zdrojov, keďže obchody s pôdou často prebiehajú v slabo spravovaných krajinách.
b) Regulácia a motivačný rámec
Verejný sektor by mal vytvoriť legislatívne a regulačné rámce, ktoré podporujú rozvoj súkromného sektora a reagujú na problémy
menej výkonných a roztrieštenejších aktérov (maloroľníkov, spotrebiteľov, aktérov z občianskej spoločnosti atď.) Pomôže to stimulovať
súkromné investície, napríklad do obnoviteľnej energie alebo vody. Zároveň by sa mohla posilniť schopnosť hostiteľskej krajiny
budovať regulačné, právne a realizačné kapacity na riadenie investorských záujmov a ich zosúladenie s celkovou víziou rozvoja
(napr. prostredníctvom posilnenia systémov držby pôdy, ktoré sú nákladovo efektívne a chránia zvykové a kolektívne práva).
Politiky v oblasti obnoviteľnej energie by mali zahŕňať zásady priaznivé pre súkromný sektor, napríklad podporovať spoločnosti
prevádzkujúce malé vodné elektrárne alebo poskytujúce solárne služby. Potrebné sú aj jasné vodné práva založené na priradení
práv k všetkým dostupným zdrojom medzi rôzne skupiny. Postup určenia ročných podielov vody je rozhodujúci na zabezpečenie
istoty používateľom vody. Dôslednosť a transparentnosť môžu zvýšiť prístupy založené na vzorci.
Zodpovedajúce ocenenie prírodných zdrojov môže zabezpečiť jasné signalizovanie environmentálnych vonkajších vplyvov využívania
prírodných zdrojov a služieb. S tým súvisia aj zlyhania trhu, napríklad s využívaním fosílnych palív (náklady na emisie CO2 do životného
prostredia) alebo odbermi tzv. bezplatnej vody v oblastiach s nedostatkom vody. Zodpovedajúce ocenenie dokáže riešiť takéto
trhové zlyhania, internalizovať vonkajšie vplyvy a podporovať rozvoj. Činnosti, ktoré poškodzujú životné prostredie (napr. emisie
uhlíka), môžu byť ohodnotené plnou cenou (napr. stanovením ceny uhlíka), zatiaľ čo aktivity, ktoré pomáhajú životnému prostrediu
(napr. dohoda o trvalo udržateľnom investovaní alebo neodlesňovaní), môžu byť odmenené platbami za služby ekosystému
(SES). Verejný sektor musí podporovať správne ocenenie služieb ekosystému v procese tvorby politík a plánovaní. To ovplyvní
spotrebiteľské modely, usmerní súkromné investície, podporí ponuku a motivuje k inováciám. Pôda sa, napríklad, často dáva
investorom alebo prenajíma za nízke ceny pod opčnou hodnotou (aj keď ceny pôdy v súčasnej dobe rastú), a to môže dostať
krajinu do nežiaducich zmlúv s investormi (Collier a Venables, 2011). Dotácie na pohonné hmoty znižujú konkurencieschopnosť
a investície do obnoviteľnej energie.
EURÓPSK A SPRÁVA
O
11
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 11
R O Z V O J I
30/04/12 11:56
Európska Správa o Rozvoji 2011/2012
Zhrnutie
Zodpovedajúce ocenenie je radikálny návrh, ktorý závisí od mnohých informácií, inovačných postupov, dobrých komunikačných
schopností, koordinácie, vytvárania koalícií a vedenia. Vyššie ceny zdrojov znevýhodňujú chudobných, ktorí už teraz nemajú
prístup k vode, energii a pôde, zatiaľ čo efektívne ocenenie môže priniesť silné dôsledky týkajúce sa distribúcie, ktoré v minulosti
brzdili reformy (napr. v Indii alebo Nigérii). Reforma dotácií sa teda musí uskutočniť v rámci starostlivého procesu, ktorý je vhodne
komunikovaný a sprevádzajú ho opatrenia na ochranu najchudobnejších a na riešenie otázok cenovej dostupnosti. Praktické aspekty
oceňovania sa líšia podľa zdroja a sociálno-ekonomického kontextu. Oceňovanie vody podľa objemu je v mnohých krajinách
vzácnosťou, pretože rozvodné systémy na to neboli naprojektované a náhrada nákladov prostredníctvom nulových medzných
nákladov ostáva jedinou realistickou alternatívu. Na efektívne riadenie dopytu však možno použiť systém licencií na prídely, pričom
ide o základný prístup používaný v krajinách s nedostatkom vody, ktorým sa podarilo vyvážiť dopyt a ponuku. Hoci existujú isté
programy oceňovania uhlíka (na internalizáciu environmentálnych nákladov fosílnych palív), ceny uhlíka sú príliš variabilné a často
nastavené príliš nízko (napr. EÚ by mohla stanoviť minimálnu cenu uhlíka). Opčná hodnota pôdy závisí od existencie (neznámych)
doplnkových faktorov.
Zodpovedajúce ocenenie si vyžaduje značnú koordináciu. V povodí jazera Naivasha v Keni o jeden zdroj bojuje produkcia kvetín,
poľnohospodárski užívatelia pôdy na hornom toku, dodávatelia energie, rybolov a cestovný ruch. Tradičná reakcia na nedostatok
sladkej vody v odvetví produkcie kvetín je zvýšiť efektívnosť kvapkovým zavlažovaním. Poľnohospodári hospodáriaci na hornom
toku však majú ešte väčší vplyv na odber vody prostredníctvom postupov využívania pôdy. Po skoordinovaní svojich činností sa
kvetinári rozhodli platiť poľnohospodárom na hornom toku za SES – príklad riešenia pre celý vzťah VEP (pozri rámček č. 3).
Rámček č. 3 – Spravovanie vzťahu VEP a platby za služby ekosystému (SES)
v povodí jazera Naivasha
Jazero Naivasha je najväčšie sladkovodné jazero v Keni a jeho povodie podporuje celý rad odvetví, ako je napríklad cestovný ruch
(vďaka biodiverzite), maloroľníci v hornom povodí, komerční pestovatelia kvetín a zeleniny (predstavujú približne 10 % kenského
zahraničného obchodu a vytvárajú okolo 2 miliónov pracovných miest), okolo jazera a zabezpečuje obnoviteľnú energiu (vodnú
a geotermálnu energiu). Tieto početné požiadavky však vytvárajú tlak na udržateľnosť tohto ekosystému.
Povodie sa vyznačuje komplexným súborom aktérov s rôznymi krátkodobými a dlhodobými záujmami a rôznymi hodnotovými
reťazcami. Sú tu veľkí zahraniční investori, veľmi malý počet miestnych pestovateľov plodín a rastlín, masajskí pastieri, maloroľníci,
rybárske komunity a majitelia hotelov. Niektoré z týchto skupín sú dobre organizované (napr. odbory, obchodné združenia,
ako je Kenská rada pre pestovanie kvetín, alebo záujmové skupiny, ako napríklad Združenie pobrežia jazera Naivasha). k ďalším
aktérom patria miestne úrady a medzinárodné agentúry, ako sú UNDP a WWF. Dôležitú úlohu inovátorov a financovateľov majú
tiež súkromné spoločnosti.
Vďaka rozličným vzájomným vzťahom a kompromisom, ktoré presadili, sa zaviedlo mnoho inovácií. Hoci sa verejný sektor
nedostal na popredné miesto pri koordinácii všetkých týchto aktérov, vznikli a naďalej vznikajú koalície medzi štátom
a súkromnými subjektmi. Takéto koalície umožňujú riešiť niektoré problémy súvisiace s kolektívnou činnosťou a riešiť
konkrétne problémové oblasti spojené s konkurujúcimi si využitiami pri spravovaní VEP v oblasti jazera Naivasha. Ako
príklad možno uviesť platby za služby ekosystému (SES), ktoré platia spoločnosti lokalizované na dolnom toku maloroľníkom
v hornom toku, aby tak zabezpečili, že ich poľnohospodárske postupy, vrátane kvality a množstva vody, boli udržateľné.
Ostatní aktéri prispievajú svojimi odbornými vedomosťami, možnosťami, transparentnosťou a uvedomením, investíciami,
súvisiacimi hodnotovými reťazcami a rozvojom kapacít.
Zdroj: Správa ERD 2011/2012, 8. a 9. kapitola
c) Verejné výdavky
Zabezpečenie verejných statkov môže napraviť zlyhania trhu a zlepšiť kvantitu a kvalitu ponuky a zvýšiť efektívnosť. Napríklad
vývoj systémov poľnohospodárskej produkcie kompatibilných so ZTUR si vyžaduje kombináciu verejno-súkromných vstupov (napr.
technologickú politiku, ako je napr. politika výskumu a vývoja a národné inovačné systémy). Zabezpečenie infraštruktúry (napr.
skladovanie alebo nové zavlažovacie systémy) môže zabezpečiť dodávku vody, zlepšiť spravovanie na strane ponuky, efektívne
nakladanie s vodou a odolnosť. Je ťažké vyvážiť konkurujúce si požiadavky a záujmy, pretože poskytovanie verejných statkov (od
veľkých až po malé investície do infraštruktúry, výskum a vývoj, experimentovanie atď.) – alebo dokonca ich absencia – môže vytvárať
značné kompromisy, sociálne náklady alebo nevyužité príležitosti pre spravovanie prírodných zdrojov a rozvoj. Prítomnosť väzieb
VEP navyše znamená, že zvýšenie ponuky a produktivity jedného zdroja má vplyv na používanie iných zdrojov (pozri rámček č. 1).
Umožniť chudobným, aby zvládali otrasy a vedeli na ne reagovať. Globálna zmena životného prostredia, ale aj reakcie na ňu, ako
napríklad oceňovanie pohonných hmôt alebo pôdy, môžu mať podstatný vplyv na najchudobnejšie vrstvy. Zvýšenie vnímavosti
12
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 12
30/04/12 11:56
Európska Správa o Rozvoji 2011/2012
Zhrnutie
voči postihnutím skupinám prostredníctvom prerozdeľovania, sociálnej ochrany a posilnenia odolnosti možno dosiahnuť tak, že sa
poskytuje priestor pre požiadavky občanov týkajúce sa reforiem a pre mobilizáciu, konfrontáciu a vyjednávanie. Administratívne
štruktúry musia zabezpečiť, aby chudobní boli dostatočne zastúpení pri rozhodovaní a tvorbe dohôd o spoločnom využívaní výhod
(ako je to v niektorých projektoch vodných elektrární). Môže to vybudovať kapacitu na vytvorenie priaznivejšieho prostredia pre
túto skupinu, aby sa zapájala do rozhodovania. Napríklad posilnenie systémov držby pôdy a vodných práv môže byť nákladovo
efektívne, ponúka istotu držiteľom práv, motivuje k investíciám do ochrany pôdy a vody a pomáha zisťovať a chrániť zvykové
a kolektívne práva. a napokon je potrebné zrušiť obchodné prekážky predovšetkým pri poľnohospodárskych komoditách, pretože
to môže podporiť trh s virtuálnou vodou, ktorý je užitočný pre ľudí žijúcich v krajinách s nedostatkom vody.
Inštitucionálne inovácie sú potrebné pre tvorbu integrovaných politík. Politiky vypracované z hľadiska vzťahu VEP môžu byť
pomerne odlišné od tých, ktoré sú založené na jednotlivých sektorových prístupoch. Inštitucionálne zmeny môžu byť celkom
malé – napríklad sa môže požadovať len toľko, aby sa do zmluvy o užívaní pôdy zaradili nejaké ustanovenia. Ďalšie, zložitejšie
opatrenia, ako napríklad zastavenie činnosti (napr. dotovania biopalív) alebo začatie činnosti (napr. platby za služby ekosystému), si
môžu vyžadovať založenie nových inštitúcií, ba dokonca aj organizačných štruktúr. Integrované spravovanie predstavuje výzvu pre
verejný sektor, pretože si vyžaduje lepšiu koordinačnú funkciu a inštitucionálnu kapacitu, a tým aj dôraz na správu vecí verejných.
Nemali by sme podliehať ilúzii, že spomínané možnosti sú lacné alebo neprinesú žiadnu zásadnú zmenu do spôsobu života ľudí.
Pochopenie skutočných vplyvov scenára hospodárskeho rozvoja typu bez zmeny si vyžaduje dlhodobú perspektívu, aby sa ozrejmil
rozsah požadovanej zmeny (pozri tabuľku č. 2.2).
Všetky krajiny môžu a musia prispieť k nevyhnutnému riešeniu tempom, ktorého sú schopné (spoločné, ale diferencované
povinnosti). Od bohatších krajín sa očakáva, že pomôžu financovať dosiahnutie dlhodobejších cieľov v chudobnejších krajinách.
Politické priority závisia od kontextu (s pokrokom obmedzeným politicko-ekonomickými hľadiskami) a od mnohých faktorov, ako
je napríklad príjmová úroveň, prírodné bohatstvo, kvalita systémov správy a existujúce narušenia alebo zlyhania trhu a koordinácie.
Bohatšie krajiny by mali konať ako prvé spravovaním dopytu a znížením environmentálnej stopy spotreby a výroby tovarov a služieb
náročných na zdroje. Mali by sa ujať vedenia vo veci zníženia množstva odpadu, vzdelávania svojich občanov a platenia plnej ceny
za zdroje. Na druhej strane by nízkopríjmové krajiny mali mať nárok na získanie financií na obnoviteľnú energiu, pretože prispieva
ku globálnym verejným statkom a zlepšuje prístup k energii. Veľké strednopríjmové krajiny by si mali postupne stanovovať záväzné
ciele týkajúce sa využívania a efektívnosti pôdy, vody a energie. Najchudobnejšie a najzraniteľnejšie krajiny potrebujú pomoc, aby
sa zlepšil prístup k zdrojom, pokiaľ im chýba. Najchudobnejšie krajiny s veľkým pôdnym a vodným fondom musia zaviesť politiky
začleňujúceho spravovania pôdy a vody. Keďže mnohé transakcie s pôdou a vodou prebiehajú v krajinách vyznačujúcich sa slabou
správou vecí verejných, neexistuje žiadna záruka, že zisky pripadnú danej krajine alebo tým najchudobnejším. Najnaliehavejšou
prioritou týchto krajín je zlepšenie správy vecí verejných. Dokonca aj chudobným krajinám (napr. Sierra Leone) sa podarilo dosiahnuť
dobré transakcie s pôdou, pretože disponujú schopnosťou riadiť zmluvy. Politické priority budú závisieť aj od toho, do akej miery je
minulý rozvoj založený na rušivých stimuloch (napr. dotáciách na fosílne palivá). Rozvojové krajiny, ktoré začlenia účinky rastúceho
nedostatku prírodných zdrojov a súvisiacich environmentálnych nákladov do oceňovania zdrojov, budú nakoniec profitovať
z hospodárskych aj environmentálnych ziskov, ale v období prechodu často potrebujú značnú podporu rozvoja.
ČO MÔŽE ROBIŤ SÚKROMNÝ SEKTOR?
Stimuly pre verejný a súkromný sektor, aby udržateľnejšie a začleňujúcejšie využíval prírodné zdroje ešte nie sú dostatočne
zosúladené. V súčasnosti len málo firiem berie ciele trvalej udržateľnosti ako ústredný bod svojej činnosti. To vyvoláva otázku, čo
možno urobiť na posilnenie stimulov a kapacít spoločností, aby prírodné zdroje využívali udržateľnejšie a začleňujúcejšie. Vo vzťahu
k spravovaniu a využívaniu prírodných zdrojov má súkromný sektor dve hlavné úlohy – vytvára a poskytuje prístup k prírodným
zdrojom (napr. výrobou energie alebo dodávkami vody) a využíva a spotrebúva prírodné zdroje na výrobu tovarov a služieb.
Vznik nových verejných politík zameraných na napätia súvisiace so zdrojmi zmení relatívne ceny, čo bude mať vplyv na medzinárodný
obchod, investície a modely výroby. Dnes už je zrejmé, že nové tlaky na vodu, energie a pôdu ponúkajú príležitosti pre súkromný
sektor. Existuje celý rad príkladov rastúceho záujmu súkromného sektora o investície do vodného hospodárstva, energie a pôdy
v chudobných krajinách. Miestne spoločnosti napríklad poskytujú solárne energetické služby chudobným (napr. India) alebo
investujú do vodných vrtov (napr. Bangladéš).
Súkromný sektor, a to malé i veľké firmy, hrá kľúčovú úlohu pri vyhľadávaní nového typu rastu – hľadať účinné a inovačné spôsoby
ponuky prírodných zdrojov, riadiť dopyt po prírodných zdrojoch ako vstupov do výroby, ovplyvňovať a formovať rozhodnutia
spotrebiteľov tak, aby sa podporovala trvalo udržateľná spotreba, efektívne využívať zdroje prostredníctvom inovácie produktov
a procesov, chápať vzťah VEP a príslušne upraviť výrobné modely a podnikať vhodné opatrenia na riadenie rizík a otrasov s cieľom
chrániť podnik a domácnosti, ktoré od neho závisia. Veľké podniky aplikujú viacero opatrení spravovania strany dopytu – vodnú
stopu, označovanie uhlíka a iniciatívy, ako napríklad Okrúhly stôl o trvalo udržateľnom palmovom oleji. Na strane ponuky už našli
EURÓPSK A SPRÁVA
O
13
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 13
R O Z V O J I
30/04/12 11:56
Európska Správa o Rozvoji 2011/2012
Zhrnutie
svoj význam malé a veľké spoločnosti v oblasti rozvodov vody, zabezpečovaní solárnej, vodnej a geotermálnej energie, prípadne
pozemkového rozvoja v niektorých obchodoch s pôdou. Niekoľko spoločností podporuje vlastnú efektívnosť aj efektívnosť svojich
dodávateľov, v niektorých prípadoch vo forme partnerstva s darcovskými agentúrami. Spoločnosti si tiež čoraz častejšie osvojujú
ekosystémový prístup, čím sa zvyšuje efektívnosť v rámci vzťahu VEP.
Existuje celý rad investičných stimulov pre súkromný sektor, ktoré majú umožniť prechod k udržateľnejšiemu a začleňujúcejšiemu
obchodnému modelu a riešiť rozdiely v správe firemných vecí. V prípade väčších spoločností stimuly zahŕňajú nákladovú efektívnosť,
zabezpečenie prístupu k vstupom a ich ponuku, prevádzkové povolenia, dobré meno a verejný obraz, ako aj prístup na trh. Niekoľko
veľkých spoločností už prijalo iniciatívy efektívnejšieho využívania prírodných zdrojov. Niektoré podnikateľské iniciatívy sa ukazujú
byť účinné, hoci mechanizmy na posúdenie ich vplyvu sú ešte v plienkach. Ešte stále sú napríklad slabo vyvinuté mechanizmy
overenia účinnosti podnikmi vedených partnerstiev typu II. zo samitu v Johannesburgu v roku 2002. V tejto správe sa však uznáva,
že existujú obmedzenia, čo obchodné iniciatívy môžu dosiahnuť, a že zložitosť problematiky vzťahu VEP možno účinne riešiť jedine
kolektívnym správaním..
ČO MÔŽE ROBIŤ EURÓPSKA ÚNIA?
EÚ a jej členské štáty môžu pomôcť chudobným krajinám pomocou celého radu európskych politík. EÚ sa právne zaviazala
presadzovať prístup súdržnosť politík v záujme rozvoja (PCD), ktorý sa usiluje o zohľadnenie záujmov nízkopríjmových krajín
s vnútroštátnymi a európskymi politickými postupmi (čl. 208 Lisabonskej zmluvy). Európska komisia, Rada a Parlament uznávajú
potrebu spoločného riešenia problémov a potrieb nízkopríjmových krajín. z prístupu PCD by mal vychádzať viacročný finančný
rámec na roky 2014 – 2020, a na jeho základe by sa mali tvarovať hlavné politické iniciatívy, ako je plán a reforma spoločnej
poľnohospodárskej politiky (SPP). Uvažujeme teda o štyroch dôležitých úlohách, prostredníctvom ktorých môže EÚ pomôcť
rozvojovým krajinám čeliť nedostatku vody, energie a pôdy: (a) vnútorné politiky EÚ ovplyvňujúce modely trvalo udržateľnej
spotreby a výroby v EÚ, (b) vonkajšej politiky EÚ vrátane obchodnej a investičnej politiky, (c) spolupráca EÚ v oblasti rozvoja a (d)
úloha EÚ pri formovaní globálnej správy.
a) Vnútorné politiky EÚ ovplyvňujúce modely trvalo udržateľnej spotreby a výroby v EÚ
EÚ má veľký vplyv na globálne spravovanie prírodných zdrojov a je zodpovedná za jednu šestinu svetovej environmentálnej
stopy. EÚ by mala presadzovať významné zmeny európskych modelov spotreby a výroby smerom k udržateľnosti a začleňujúcej
spoločnosti (mnohé z nich sú už zdokumentované v politikách EÚ), a najmä prechod na obnoviteľné energie a zmeny modelov
spotreby a výroby potravín, aby sa radikálne znížila environmentálna stopa európskeho poľnohospodárstva, plytvanie potravinami
a spotreba bielkovín (mäsa, rýb). Interne v Európe a vo svojich programoch rozvojovej spolupráce môže prijať aj integrovaný prístup
zahŕňajúci celý vzťah, ktorý sa bude aplikovať na politiku a programy týkajúce sa vody, energie a pôdy. To si bude vyžadovať vyššie
investície do adaptačných procesov, procesov osvojovania si politík aj zhromažďovania údajov na účely formovania rozhodnutí.
Pozornosť treba venovať realizácii plánu iniciatívy Európa efektívne využívajúca zdroje, reforme SPP – ktorá v súčasnosti dotuje
poľnohospodárov hospodáriacich intenzívne z hľadiska zdrojov – a prehodnoteniu politiky v oblasti biopalív. Zlepšením súladu
vnútorných politík a inštitúcií s rozvojom sa zvýši dôveryhodnosť opatrení EÚ aj za jej hranicami.
b) Vonkajšia politika EÚ vrátane obchodnej a investičnej politiky
EÚ je hlavným obchodným a investičným partnerom chudobných krajín. EÚ by mala úzko spolupracovať so súkromným sektorom,
a najmä s európskymi spoločnosťami a investormi pôsobiacimi v rozvojových krajinách s cieľom podporovať investície, inovačné
prístupy a vysokú úroveň podnikovej praxe pri začleňujúcom a trvalo udržateľnom využívaní vody, energie a pôdy. EÚ pritom môže
vytvoriť nové partnerstvo so súkromným sektorom (rámček č. 4), ktoré možno obhájiť na konferencii Rio+20, alebo v pracovnej
skupine pre rozvoj v rámci organizácie G20, napríklad ako trvalo udržateľné, klimaticky inteligentné a vysoko produktívne
poľnohospodárstvo prostredníctvom projektov PPP.
Existujú rôzne formy európskeho financovania, pričom niektoré z nich sú vhodnejšie než iné na financovanie prístupu k vode,
obnoviteľnej energii a pôde. k mechanizmom umožňujúcim zvýšenie prísunu finančných prostriedkov patria ekologické dlhopisy
a dlhopisy iného druhu, koncesné financovanie a fondy na riešenie problémov (Griffith-Jones a kol., 2011). Niektoré z týchto
mechanizmov sú obzvlášť vhodné na pákové využitie európskych penzijných fondov a štátnych majetkových fondov a môžu
poskytnúť tzv. trpezlivý kapitál, ktorý ide nad rámec bežných krátkodobých horizontov súkromných kapitálových trhov.
EÚ by nemala zavádzať nové obchodné bariéry do bilaterálnych obchodných dohôd v rámci prechodu na ekologické hospodárstvo.
Mohla by však podporovať mechanizmy, ktoré odmeňujú udržateľnosť prostredníctvom hodnotového reťazca.
14
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 14
30/04/12 11:56
Európska Správa o Rozvoji 2011/2012
Zhrnutie
Rámček č. 4 – Utváranie nových vzťahov medzi EÚ a súkromným sektorom
Programy rozvojovej spolupráce EÚ doteraz nezahŕňali príliš priamych kontaktov s európskymi spoločnosťami
v otázkach rozvoja. Okrem priamej regulácie môže EÚ preukázať vedúce postavenie vo vzťahoch so súkromným sektorom
prostredníctvom týchto činností:
• prekonanie koordinačných problémov umožnením mnohostranných postupov v EÚ za účasti rozvojových krajín s cieľom
zaviesť iniciatívy udržateľnosti a začlenenia v súvislosti so vzťahom VEP,
• podpora rozvoja lepších metód a mechanizmov posudzovania s cieľom vybudovať bázu dôkazov o dosahoch podnikania
a iniciatívy firemnej trvalej udržateľnosti,
• poskytovanie priamej podpory súkromnému sektoru na budovanie udržateľnosti v rámci dodávateľov,
• používanie kódexov správania alebo výkonnostných cieľov a súvisiaceho monitorovania na posilnenie začleňujúceho
a udržateľného správania (napr. EÚ by mohla rozšíriť iniciatívu EITI na pôdu),
• odmeňovanie zodpovedného podnikateľského správania prostredníctvom politík verejného obstarávania alebo
rozhodnutí o financovaní (napr. prostredníctvom inštitúcií financovania rozvoja) alebo formou podmienky v rámci
iných druhov partnerstva,
• posilnenie vyjednávacích schopností vlád v rozvojových krajinách tak, aby vyžadovali zodpovedné správanie spoločností,
a pomoc pri vývoji monitorovacích mechanizmov.
c) Rozvojová spolupráca EÚ
V oznámení EÚ z októbra 2011 o rozvojovej politike Program zmien sa tvrdí, že v poľnohospodárstve „by EÚ mala podporovať
udržateľné postupy, okrem iného aj prostredníctvom zabezpečenia služieb na ochranu ekosystému“ a v energetike „by EÚ mala
ponúkať technológie a odborné znalosti, ako aj financovanie rozvoja“. EÚ berie na vedomie, že jej „cieľom je nadviazať dlhodobé
partnerstvá s rozvojovými štátmi“. Perspektíva vzťahu VEP naznačuje, že dôraz na trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a energetiku
v tejto politike si bude vyžadovať aj intervencie v oblasti vodného hospodárstva.
EÚ má významné rozvojové programy, ktoré sa zaoberajú problematikou prírodných zdrojov v chudobných krajinách (napr. vodný
nástroj EÚ vo výške 500 mil. EUR, energetický nástroj vo výške 200 mil. EUR a potravinový nástroj vo výške 1 mld. EUR). Existuje
niekoľko príkladov projektov EÚ, ktoré ilustrujú nálezy vyplývajúce z tejto správy: projekt udržania poľnohospodárstva pre malých
roľníkov v Zambii priniesol vyššie výnosy a udržateľnejšie využívanie zdrojov, integrovanejšie vodné hospodárstvo v povodí rieky
Pangani v Tanzánii, alebo kombinované financovanie projektu vodnej elektrárne v západnej Afrike, v rámci ktorého sa skombinoval
grant z Trustového fondu EÚ a Afriky pre infraštruktúru s pôžičkou z EIB a s ich pomocou bolo možné financovať udržateľnú
a ekologickú energiu v Mali, Mauretánii a Senegale.
Účinnosť pomoci EÚ možno ďalej zlepšiť alebo rozšíriť (a) lepším zohľadnením vzťahu VEP (rámček. č. 5), (b) lepším prepojením
činností pomoci a iných činností (napr. spojením financovania, technickej pomoci a prenosu technológií v partnerstvách
zameraných na obnoviteľnú energiu) a (c) lepšou väzbou so súkromným sektorom vytvorením fondu na riešenie problémov pre
podniky, aby v plánovaní zohľadňovali ekosystémový prístup (rámček č. 4). Tieto problémy možno presadiť na konferencii Rio+20
a prostredníctvom vykonania oznámenia EÚ Program zmien.
EÚ by mohla rozšíriť podporu aj na zvýšenie transparentnosti a dobrej správy vecí verejných v súvislosti s veľkými transakciami
s pôdou, ktoré priamo súvisia s vodou, a spolupracovať so súkromným sektorom na zvýšení udržateľnosti. Pri realizácii oznámenia
Program zmien by EÚ mala vnímať otázku vody, energie a pôdy z integrovanej ekosystémovej perspektívy. Európska iniciatíva
v oblasti vzťahu VEP by mohla vytvoriť poznatky o vzájomných väzbách a zvážiť rastúce tlaky na vodné zdroje. Mohla by zahŕňať
hľadanie integrovaných riešení (VEP) vrátane spoločného využívania výhod, SES, adekvátneho prideľovania práv užívateľom vody
a pôdy a začleňujúcich politík v oblasti pôdy. EÚ by mohla poskytnúť technickú pomoc (zníženie transakčných nákladov), prenos
technológií (napr. v inštitucionálnych inováciách) a politické stimuly pre rôzne zúčastnené strany, aby sa zapojili do procesu (napr.
motiváciou k zosúladeniu inštitúcií pôsobiacich v povodí s existujúcimi politickými zoskupeniami, prípadne na regionálnej úrovni).
z účasti EÚ na rokovaniach o rieke Níl vyplýva, že takéto spravovanie vzťahu VEP si vyžaduje dlhodobú perspektívu.
EURÓPSK A SPRÁVA
O
15
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 15
R O Z V O J I
30/04/12 11:56
Európska Správa o Rozvoji 2011/2012
Zhrnutie
Rámček č. 5 – Prehodnotenie rozvojovej spolupráce EÚ
Medzinárodná spolupráca môže podporovať rozvojové krajiny alebo regióny v rôznych druhoch činností. Programy rozvojovej
spolupráce EÚ sa musia zamerať na tieto aspekty:
• podpora správy vecí verejných a prijatie politicko-ekonomickej analýzy pri navrhovaní intervencií s cieľom určiť víťazov
a porazených v reforme, prekážky reforiem a zabezpečiť najrelevantnejšie a najvhodnejšie zameranie a metódy spolupráce,
• podpora inštitucionálneho rozvoja v súvislosti s tlakmi pôsobiacimi na vzťah VEP (napr. iniciatíva pre vynútiteľnosť práva,
správu a obchod v oblasti lesného hospodárstva, programy zníženia emisií z odlesňovania a zhoršovania kvality lesov
a podpora integrovaného riadenia vodných zdrojov vrátane novej iniciatívy pre oblasť vodohospodárstva),
• zlepšenie harmonizácie a koordinácie v rámci celej EÚ,
• podpora schopností verejnej správy koordinovať subjekty vo vzťahu VEP,
• poskytovanie údajov a ďalšej podpory s cieľom zvýšiť transparentnosť, pokiaľ ide o väzby v rámci vzťahu VEP, napr.
väzby medzi transakciami a pôdou a vodným hospodárstvom,
• zlepšenie vzťahov medzi štátom a podnikateľmi s ohľadom na vzťah VEP a zabezpečenie, aby politika v oblasti pôdy,
vody a energie príliš neobmedzovala zodpovedné súkromné investície do týchto oblastí,
• podpora partnerstiev v oblasti obnoviteľnej energie, ktoré súvisia s financovaním rozvoja, technickou pomocou
a transferom technológií,
• podpora systémov sociálnej ochrany, ktorých cieľom je vyrovnať sa s otrasmi spojenými so zdrojmi na podporu tých
skupín, ktoré zmeny najviac postihnú,
• podpora regionálnej integrácie pri riešení problémov s vodou a nedostatkom energie,
• uprednostňovanie projektov v oblasti infraštruktúry, ktoré podporujú znižovanie chudoby prostredníctvom lepšieho riadenia
vzťahu VEP.
Hoci sa rozvojová spolupráca EÚ často poskytuje vo forme grantov, je možné skombinovať pôžičky (aj prostredníctvom
Európskej investičnej banky) s grantmi na účely financovania veľkých projektov, ako je napríklad vodohospodárska
infraštruktúra a zásobovanie obnoviteľnou energiou.
d) Úloha EÚ pri utváraní globálnej správy
Diskusie z konferencie Rio+20 o inštitucionálnom rámci trvalo udržateľného rozvoja majú za cieľ zlepšiť globálnu správu. EÚ by
mala zabezpečiť rovnomerné presadenie environmentálnych, sociálnych a hospodárskych cieľov do systémov globálnej správy
a vzájomné upevňovanie ekonomickej, environmentálnej a sociálnej správy. Dôležité je aj posilnenie úlohy organizácií UNEP a FAO
a zaistenie koordinovanejšej a centralizovanejšej odozvy OSN na tvorbu politík v oblasti pôdy, vody a energie. Rada pre trvalo
udržateľný rozvoj by napríklad mohla monitorovať a hodnotiť pokrok v súbore cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG), ako aj
akčné plány vytvorené v nadväznosti na konferenciu Rio+20.
EÚ by mala vystupovať jednohlasne v paneloch OSN na vysokej úrovni pre oblasť trvalo udržateľnej energie pre všetkých a globálnej
udržateľnosti, ako aj v takých organizáciách a sieťach, ako je IFI, WTO a G20, s cieľom podporovať integrované spravovanie vody,
energie a pôdy. Globálne opatrenia v politikách znižovania emisií hrajú dôležitú úlohu pri stimulovaní technologických inovácií
v oblasti zmeny klímy, kde možno dohodnúť zmluvy o podpore inovácií, ktoré budú prospešné pre rozvojové krajiny. Ambiciózny
postoj EÚ s využitím spojenectva s najchudobnejšími a najzraniteľnejšími krajinami prispel k dosiahnutiu celosvetovej dohody na
konferencii COP 17 v decembri 2011. EÚ mala postupovať podobne cieľavedomo pri podpore otvoreného, transparentného a stabilného
obchodu, investícií a pravidiel migrácie, ktoré umožnia rozvojovým krajinám účinne a efektívne reagovať na globálne tlaky
spôsobované nedostatkom, a to vrátane obchodovania s virtuálnymi zdrojmi.
16
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd 16
30/04/12 11:56
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd COV3
30/04/12 11:56
EURÓPSK A SPRÁVA
MOBILISING EUROPEAN RESEARCH
FOR DEVELOPMENT POLICIES
O
R O Z V O J I
AKO ČELIŤ NEDOSTATKU:
Spravovanie vody, energie a pôdy v záujme začleňujúceho a udržateľného rastu
http://www.erd-report.eu
DEV-11-001-12_ERD_Report 2011_SK.indd COV4
30/04/12 11:56
Download

Ako čeliť nedostatku: - European Report on Development