Ľudia, ktorí zmenili svet
People who changed the world
„Predstav si, že stojíš na prahu nevídaného úspechu, jasný
a krásny život ti leží pri nohách. Tak vstaň a čiň sa!“
Následný kariérny postup mladého Andrewa bol priam raketový.
Než sa mu podarilo dovŕšiť osemnásty rok života, prešiel niekoľkými
administratívnymi pozíciami vo viacerých spoločnostiach, významné
pracovné posty zastával aj v železniciach, v telegrafnej spoločnosti
(vtedajšej obdobe dnešných mobilných operátorov) a už vo svojich
osemnástich rokoch sa stal dokonca vedúcim pittsburgskej divízie železničnej spoločnosti. Práve práca v prostredí železníc sa pre neho stala
natoľko zaujímavá a hodnotná, že jej venoval všetok svoj čas.
S nadobudnutými znalosťami miestnej legislatívy, finančných procesov a významnou dávkou vnútornej motivácie sa neskôr Andrew
rozhodol do akcií firmy vložiť svoje peniaze, čo sa neskôr ukázalo ako
správny krok. Vďaka vyplateným dividendám nadobudol kapitál pre
svoju neskoršiu činnosť, ktorú možno porovnávať snáď iba s J.D. Rockefellerom.
Podobne ako „náš“ Tomáš Baťa, tak aj Andrew Carnegie nadobudol signifikantnú časť svojho bohatstva práve počas vojny. Mnohí
považujú tento úspech za Carnegieho previnenie, avšak v skutočnosti
nie občianska vojna samotná, ale dopyt po určitej komodite v jej priebehu sa stal základom pre rozmach majetku aj obchodnej činnosti.
Oceľ bola v 19. storočí významnou inováciou v ťažkom priemysle, dovtedy sa používalo najmä železo. Oceľ mala veľký potenciál a vo veľkom
sa využíva dodnes vďaka jej technickým vlastnostiam a primeranej obstarávacej cene. Carnegie investoval svoje peniaze a aj čas do práve
vznikajúceho oceliarskeho priemyslu a práve tento krok mu vyniesol
jeho spektakulárne bohatstvo.
„Nadbytok bohatstva je nedotknuteľný úver, ku ktorému
je vlastník až do smrti pripútaný, aby ho spravoval pre dobro
spoločnosti.“
L'udia, ktorí zmenili svet
Andrew Carnegie
Andrew Carnegie je typickým figurantom zrea­
lizovaného amerického sna. Pôvodne finančne
nezabezpečený imigrant sa dočkal označenia za
druhého najbohatšieho človeka v histórii.
Andrew Carnegie sa narodil 25. novembra 1835 do rodiny neskorších škótskych emigrantov v malej dedine Dunfermline v Škótsku.
V tom čase malý Andrew mal možnosť stretnúť sa s veľkým novým
svetom, USA, avšak jeho pohľad nebol práve pozitívny. Vzhľadom
k biednym podmienkam a slabému rodinnému zázemiu musel pracovať už ako 12-ročný, čo v tom čase nebolo až také výnimočné. Údajne
pracoval až 12 hodín každý deň od pondelka do soboty, pričom za
jeden takýto týždeň práce zarobil jeden až dva americké doláre. V tom
čase išlo samozrejme o celkom inú hodnotu, než je tomu dnes, avšak
stále mladého Andrewa táto utŕžená suma nemala šancu vytiahnuť
z chudobného prostredia.
Napriek chudobe a všade prítomnému šetreniu na všetkom možnom i nemožnom sa rodina Carnegiovcov rozhodla, že svojmu synovi poskytne aspoň hrubý základ pre budúci profesionálny a snáď aj
osobnostný rast. Andrew preto začal navštevovať večernú školu, čo sa
neskôr ukázalo ako správny krok. Z pozície robotníka, pre ktorú bola
typická hrubá manuálna práca, sa Andrew presunul na post poslíčka
riaditeľa, ktorý mal na starosti v prvom rade administratívnu a terénnu
prácu. Pracoval síce pre tú istú firmu, avšak teraz priamo pod šéfom.
32
V roku 1901 spravil Carnegie dramatickú zmenu vo svojom živote.
Svoju firmu predal spoločnosti US Steel Corporation, ktorú založil legendárny finančník J.P. Morgan. Predaj firmy mu vyniesol viac ako 200
miliónov dolárov a 65 ročný Carnegie sa rozhodol stráviť zvyšok svojho
života v znamení altruizmu. Veľa prostriedkov investoval do vzdelávacích iniciatív, budoval knižnice a prispieval na rôzne nezávislé projekty,
pričom začiatkom 20. storočia ešte radikálne tieto investície navýšil. Daroval približne 5 miliónov dolárov knižnici v New Yorku, vďaka čomu
bola schopná otvoriť niekoľko ďalších menších knižníc a povráva sa, že
vďaka jeho finančným darom bolo otvorených celkovo 2 800 knižníc.
Nezaprel v sebe vášnivého čitateľa. V Pittsburghu založil slávnu Carnegie
Mellon University a o niečo neskôr aj Carnegieho nadáciu a Carnegieho
spoločenstvo pre medzinárodný mier.
Okrem jeho podnikateľských a charitatívnych záujmov si Carnegie
užíval cestovanie a stretávanie sa s významnými vodcovskými osobnosťami z rôznych oblastí. Poznal sa napríklad s Markom Twainom a s americkým prezidentom Theodorom Rooseveltom. Carnegie tiež napísal
niekoľko kníh a nespočetne veľa článkov, jeho príspevok z roku 1889
nazvaný „Bohatstvo“ potvrdil jeho presvedčenie, že ľudia s obrovským
bohatstvom sú sociálne zodpovední a mali by ich peniaze využívať na
pomoc druhým.
Andrew Carnegie zomrel v roku
1919 v štáte Massachusetts
na zápal pľúc. Zaujímavosťou je, že na základe
závetu venoval na
dobročinné účely
takmer celý svoj
majetok, ktorý v tom čase
predstavoval približne
350 miliónov
amerických
dolárov.
Download

Andrew Carnegie