Tolerancia, spravodlivosť, dôvera
Tolerancia – alebo znášanlivosť ( z lat. tolerare - strpieť) .
Spôsob myslenia a konania , ktoré bráni potlačovaniu či odsudzovaniu odlišného názoru,
postoja či konania, ktoré nie je všeobecne zdieľané. Je to vlastne znášanlivosť postoja voči
každému, kto sa líši farbou pleti, pôvodom, kultúrou, jazykom, zvykmi a tradíciami, názormi,
spôsobom života. Je to odmietanie predsudkov vo všetkých oblastiach ľudského spolužitia.
Tolerantný človek vyslovuje svoj názor, svoju mienku, nesúdi, dáva priestor na vyjadrenie sa
aj druhému. Východiskom tolerancie musí byť: porozumenie, snaha pochopiť druhého,
spoznať jeho kultúru, tradície, celý spôsob života. Čím viac niekoho chápeme, tým viac sme
ho schopní tolerovať. A druhej strane, každý má svoju mieru tolerantnosti, hranicu čo ešte je
schopný a ochotný tolerovať, a čo nie.
Termín „tolerancia “ sa v priebehu doby menil, prvý raz sa objavil v 16. storočí (doba
náboženských vojen) a chápal sa skôr pejoratívne (ako synonymum ľahostajnosti k pravde
náboženských dogiem alebo k prijímaniu kacírstva).
V dnešnej dobe sa termín tolerancia chápe ako postoj (individuálny alebo kolektívny), ktorý
každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje, odlišné od názorov druhých
Spravodlivosť - jedna zo základných spoločenských hodnôt. Je morálny princíp požadujúci
rešpektovanie právnej normy, rešpektovanie práv druhých. Podľa Platóna sa dá pôvod
spravodlivosti hľadať v prvých zmluvách, v prvých zákonoch. Vtedy si prakticky ľudia
uvedomili, že je lepšie keď budú nastolené nejaké pravidlá, ako robiť bezprávie a zároveň ho
trpieť. Preto sa princíp a ponímanie spravodlivosti líši , úplne iný bol koncept spravodlivosti
v stredoveku ( zub za zub), úplne iný je dnes. V minulosti by brutálneho vraha bez milosti
popravili , dnes by aj v prípade rozsudku smrti bol popravený humánne..... Kde je teda
spravodlivosť pre obeť?
Dôvera alebo dôverovanie je viera či spoliehanie, alebo presnejšie predpoklad, že vývoj (pri
existencii alternatív konania) bude mať spravidla kladný očakávaný vývoj, prípadne
očakávanie od osoby alebo organizácie, že ich budúce konanie sa bude pohybovať v rámci
spoločných hodnôt alebo morálnych predstáv. Pacient skrátka musí dôverovať lekárovi,
partner partnerovi. Samozrejme, to či dôverujeme, alebo nie, sa odvíja z našej osobnej
skúsenosti. Dôveru si človek získava, alebo stráca na základe svojho konania, svojich
skutkov. Je úzko spätá s morálkou, rebríčkom hodnôt.
Download

Tolerancia, spravodlivost, dovera