!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
Konferencia Sociálne vzťahy v detských skupinách!
Zostavili: Mgr. Andrej Mentel, PhD., Mgr. Zuzana Stoláriková!
Vydalo Centrum kognitívnej antropológie!
Miesto a rok vydania: Bratislava, 2014!
Rozsah strán: 35!
Zborník obsahuje abstrakty príspevkov účastníkov vedeckej konferencie Sociálne vzťahy
v detských skupinách, ktorú zorganizovalo Centrum kognitívnej antropológie, výskumná
jednotka Ústavu sociálnej antropológie FSEV UK v Bratislave. Konala sa 22. septembra
2014.!
!
Zborník abstraktov neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.!
Za odbornú a jazykovú stránku abstraktov zodpovedajú ich autori.!
!
© 2014 Centrum kognitívnej antropológie, ÚSA, FSEV UK Bratislava!
!
!
-1-
!
!
!
!
!
!
Konferencia Sociálne vzťahy v detských skupinách#
!
Základné informácie#
!
Konferencia je zameraná na výmenu poznatkov o detských skupinách, a to z
pohľadu rôznych vedných disciplín (antropológia, sociológia, psychológia, etológia,
pedagogika apod.). Cieľom konferencie je najmä prezentácia zistení výskumu, ako
aj nadviazanie kontaktov medzi odborníkmi zaoberajúcimi sa základným či
aplikovaným výskumom.!
!
Organizátorom konferencie je Centrum kognitívnej antropológie, výskumná
jednotka Ústavu sociálnej antropológie FSEV UK v Bratislave.!
!
Miesto konania konferencie: zasadačka Ústavu sociálnej antropológie
(miestnosť C042),#
Fakulta sociálnych a ekonomických vied, Univerzita Komenského#
Mlynské luhy 4#
821 05 Bratislava 2#
tel. +421 2 20669 854 (tajomníčka ústavu)#
!
Pre ústne prezentácie je predbežne vyhradený čas 30 minút vrátane diskusie. K
dispozícii je notebook s dataprojektorom. V prípad záujmu o inú prezentačnú
techniku kontaktujte organizátorov.
-2-
Publikovanie príspevkov#
Príspevky z konferencie, ktoré prejdú štandardným recenzným konaním, budú
publikované v odbornom antropologickom časopise Speculum. Informácie sú dostupné na
webe (http://speculum.antropologia.sk/). Jednotlivé príspevky zasielajte prosím e-mailom
na adresu [email protected]!
Konečný termín pre podanie príspevku je 15.10.2014. Pri písaní prosím použite šablónu
uvedenú v prílohe; citácie a bibliografiu upravujte v súlade s formátom APA:!
http://www.uet.sav.sk/files/sn_pravidla-citovania.pdf!
https://owl.english.purdue.edu/owl/resource/560/01/!
!
Ubytovanie si každý účastník zabezpečuje individuálne.!
V priestoroch konania konferencie aj na okolí je možnosť stravovania.!
Kontakty na jednotlivých autorov uvádzame v závere zborníka.!
!
!
-3-
Organizátori konferencie#
!
Hlavný organizátor#
Centrum kognitívnej antropológie, Ústav sociálnej antropológie FSEV UK!
!
Vedecký výbor#
doc. Mgr. Martin Kanovský, PhD.!
Mgr. Danijela Jerotijević, PhD.!
Mgr. Andrej Mentel, PhD.!
!
Organizačný výbor#
Mgr. Andrej Mentel, PhD.!
Mgr. Danijela Jerotijević, PhD.!
Doc. Mgr. Martin Kanovský, PhD.!
Mgr. Michal Hajdúk!
Mgr. Zuzana Stoláriková!
!
Kontakt na organizátorov:#
Centrum kognitívnej antropológie#
Ústav sociálnej antropológie FSEV UK#
Mlynské luhy 4#
821 05 Bratislava#
e-mail: [email protected]#
Web: http://cca-bratislava.sk/conference/index.html#
!
Bankové spojenie: Štátna pokladnica#
IBAN: SK81 8180 0000 0070 0035 6412#
SWIFT: SPSRSKBA#
Názov účtu: ÚSA, FSEV UK#
IČO: 0039786519 (FSEV UK)#
!
!
-4-
Program konferencie#
Pondelok, 22.9.2014#
#
!
8:15 - 9:20# #
Registrácia účastníkov#
9:20 - 9:30! !
Otvorenie konferencie!
9:30 - 10:30!!
Pozvaná prednáška 1: Miloš Kučera: Školácké idoly!
10:30 - 11:30!
Pozvaná prednáška 2: Martin Kanovský: Sociálny kontext a
vzťahy v detských skupinách!
#
#
11:30 - 13:00#Obed#
#
#
Blok prezentácií 1#
13:00 - 13:30!
Zuzana Kusá: Sebaúcta a prijatie v triednom kolektíve so
znevýhodnenými žiakmi!
13:30 - 14:00!
Roman Pavelka, Elena Tomková: Faktory ovplyvňujúce postoje
detí k znevýhodneným rovesníkom!
14:00 - 14:30!
#
#
14:30 - 15:00#
#
Marta Kolaříková: Sourozenci dětí s postižením!
Prestávka na kávu#
#
Blok prezentácií 2#
15:00 - 15:30!
Ivana Barqawi a Martina Bukvajová: Motivácia žiakov a ich
vnímanie klímy školy!
15:30 - 16:00!
Soňa Vašíčková a Lucia Gálová: Žiaci a ich správanie k
učiteľovi vo vzťahu k interakčnému štýlu učiteľa!
16:00 - 16:30!
Zuzana Stoláriková: "Pani učiteľka, Alex sa mi pozrel do
skrinky!" – Prípadová štúdia žalovania ako prostriedku sociálnej kontroly!
16:30 - 17:00!
Vlado Rafael: Postupy a stratégie pri odstraňovaní segregácie
rómskych žiakov v škole v Šarišských Michaľanoch!
#
#
17:00 - 17:30#
Prestávka#
-5-
Blok prezentácií 3#
17:30 - 18:00!Magdaléna Gorčíková: Rané čtenářské a pisatelské dovednosti:
Výzkum prvňáčků pražských a středočeských škol!
18:00 - 18:30!Andrej Mentel a Viera Štefinová: Kultúrny kapitál, exekutívne funkcie
a výkon v predčitateľskej gramotnosti!
18:30 - 19:00!Monika Turanská: Hierarchia v detskej skupine, exekutívne funkcie
detí a socioekonomický status!
!
!
19:30 -##
!
Konferenčná večera#
-6-
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
ABSTRAKTY PRÍSPEVKOV#
!
!
!
!
-7-
Školácké idoly#
Miloš Kučera!
Pražská skupina školní etnografie, Katedra psychologie PedF UK, Praha!
!
Jedná se o data z výzkumu v r. 1998, pak v r. 2008, pak opět v r. 2012 a 2013.
Korpus není uzavřen, ani plně zpracován. Technicky jde o odpovědi většinou žáků
od 1. do 9. třídy na otázku „Které máš nejoblíbenější známé osobnosti? (herci,
zpěváci, sportovci…) Zkus napsat, co se Ti na nich líbí, případně proč si myslíš, že
jsou tak oblíbení“ .)
!
Tematicky se okruh označuje jako „idolization“ a „idolatry“ nebo „ideals“ nebo
„heroes and heroines“ nebo též „(secondary) attachments“ nebo též „significant
others“, přičemž se vždy uvažuje o roli idolů pro formování „self concept“ nebo
„identity“. V běžném povědomí by tomu odpovídalo velice široce pojaté „fandění“.)
!
V našem slangu tomuto výzkumu říkáme zkráceně „pop-panteon“ (sídlo
moderních, populárních bohů a polobohů) – ale vtip je v tom, že školáci někdy
neuvádějí navzdory instrukci jen celebrity, nýbrž i veřejně neznámé členy své
rodiny; učitele a trenéry; spolužáky a kamarády; ba zvířata (většinou domácí);
fiktivní postavy z uměleckých příběhů; někdy dokonce své oblíbené koníčky bez
nositele („bruslit na inlajnech“).)
!
Hlavní interpretace v současnosti směřují do ontogenetické či vývojové
psychologie (studenti v seminárních pracích sbírají a srovnávají volby např. 3. vs.
6. třída, děvčata vs. chlapci); lze ale uvažovat i nad typičností jednotlivého voliče
uvnitř jeho skupiny, tedy v rámci sociální psychologie, případně nad individuální
odchylkou od normy v rámci psychologie osobnosti či identitního vývoje až
„patologie“ jednotlivce; konečně též nad historicko-antropologickou dimenzí, zda
jsou voleny za období téměř dvaceti let stále stejné typy idolů a stejnými druhy
voličů, a, úžeji, zda média stále stejné typy idolů nabízejí. Zvláštní a svým
způsobem shrnující úvahy se týkají funkcí idolů v již zmíněném formování identity:
např. jak sociální (mediální) idoly jako vzdálené a nedostupné nabízejí bezpečí pro
erotické fantazie nebo jak jsou pomocníky pro desidentifikaci od rodičů a
identifikaci se svou generací.)
-8-
-9-
Samo zařazení idolu do sociologické rubriky „zpěvák“, „sportovec“ je nepostačující, ale
dovoluje jít pro hromadné srovnávání za jména („Klus“, „Messi“); mělo by být ovšem
doplněno určitou fenomenologickou intuicí, jak se lidé obecně vztahujeme jinak ke zpěvu a
ke sportu (zde může být inspirující např. Cailloisova ludologie) a jaké průběhy jsou objektu
nepatřičné. Tato hledisko není ještě řádně propracováno.)
!
Vývojově je vhodné ve stopách Freuda rozlišovat mezi identifikací několika druhů,
erotickou adorací několika druhů a pudovou sublimací („identifikace“ s koníčkem, s
činností).)
(Obě zmíněná hlediska se většinou, byť implicitně, v reálných úvahách doplňují, neboť
výzkumníci, interpreti volby jedince většinou srovnáváme s normotvornou volbou).)
!
Některé výsledky se pravidelně opakují. Zcela náhodně vybírám několik, vzájemně
nesouvisejících: zvířata mají několik rolí, přičemž „kůň“ vyšel dosud vždy jako představitel
pozitivního, otcovského falu (lacanovské symbolické velké Φ, nikoli –φ kastrace); zhruba
od 8. třídy se na celebritách zdůrazňuje aspekt hrdinského boje proti zlému osudu; „komik“
je zvláštní kategorie, nekryjící se zcela s „hercem“ a vyvíjející se podle kontextů (dospělá
osoba, jež se směje, netrestá: to v dětství; později děvčata oceňují, když je muž
rozesměje).)
!
#
!
- 10 -
- 11 -
Sociálny kontext a vzťahy v detských skupinách#
Martin Kanovský; CKA, Ústav sociálnej antropológie FSEV UK, Bratislava!
!
Je známe, že vzťahy v detských rovesníckych skupinách (Corsaro 2003, 2014) sú
oveľa komplexnejšie, ako predpokladajú doterajšie sociologické i psychologické
koncepcie, a deti sú podstatne vnímavejšie voči sociálnymvzťahom a ich
dynamike vo svojej skupine. Príspevok sa snaží tematizovať niektoré z kľúčových
vzťahov v detskej rovesníckej skupine predškolákov, najmä sociálnu hierarchiu,
a určiť, ktoré faktory sociálneho kontextu pôsobia na tieto vzťahy a ako ich
empiricky skúmať.)
#
Sebaúcta a prijatie v triednom kolektíve so znevýhodnenými
žiakmi#
Zuzana Kusá, Sociologický ústav SAV!
!
Príspevok približuje model dynamiky sociálnej interakcie J. H. Turnera a pokúša
sa ukázať jeho vhodnosť ako teoretického rámca pre výskum školskej
každodennosti v triedach so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP).
Jedným z hlavných argumentov príspevku je ukázať, že časté školské zlyhávanie
žiakov zo SZP súvisí aj s tým, že prepojené pocity detskej sebaúcty a skupinovej
inklúzie môžu v školskom prostredí čerpať z viacerých konkurenčných zdrojov,
vrátane tých, ktoré pôsobia proti formálnemu gratifikačnému systému
(známkovanie). Príspevok sa empiricky opiera o kvalitatívne údaje z projektu 7RP
EDUMIGROM a z aktuálne riešeného projektu VEGA postavenom na dlhodobom
pozorovaní v triede.)
!
Kľúčové slová: Sebaúcta, skupinová inklúzia, sociálne znevýhodnenie, prospech)
!
Grantová podpora: VEGA č. 2/0157/14 Sociálna inklúzia v škole v pohľade
sociológie každodennosti#
!
- 12 -
- 13 -
Faktory ovplyvňujúce postoje detí k znevýhodneným rovesníkom#
Roman Pavelka, Elena Tomková, NÚCEM!
!
V príspevku analyzujeme, ktoré faktory a akou mierou prispievajú k postoju detí ku
znevýhodneným rovesníkom. Primárnym cieľom nášho výskumu bolo zistiť postoje
detí k sociálnej inklúzii v škole, merané dotazníkom „Chedoke-McMaster Attitudes
Towards Children with Handicaps“ (© ROSENBAUM 1986, upravené NÚCEM
2013) na vybraných základných školách na Slovensku. Analyzujeme faktory: vek,
pohlavie, kraj, to, či má dieťa – respondent niekoho znevýhodneného v rodine, či
sa ono samo pokladá za znevýhodnené a typ znevýhodnenia. Pre naplnenie
stanoveného cieľa sú v rámci analýz použité viacrozmerné štatistické metódy.)
!
Kľúčové slová: Postoje detí, sociálna inklúzia, viacrozmerné štatistické metódy)
Grantová podpora: ESF projekt NÚCEM "Národný projekt Zvyšovanie kvality
vzdelávania na ZŠ a SŠ s využitím elektronického testovania"#
!
Sourozenci dětí s postižením#
Marta Kolaříková; Ústav pedagogických a psychologických věd, Slezská univerzita
v Opavě!
!
Cílem příspěvku je otevřít problematiku života sourozenců dětí s postižením. V
popředí zájmu profesionálů jsou stále hlavně děti s postižením, jejich vývoj,
výchova, vzdělávání, socializace, případně se práce zaměřuje na rodiče dětí s
postižením. Sourozenci v těchto rodinách však hrají významnou roli v rodinném
fungování, jsou na ně však kladeny mnohdy nepřiměřené požadavky, které
neodpovídají jejich věku, potřebám a nevěnuje se pozornost jejich životní cestě,
která je celoživotně sourozenectvím s dítětem s postižením ovlivněna. V příspěvku
zazní informace nejen o aktuálním stavu práce se sourozenci v České republice,
ale hlavně o fungování tzv. SIBSHOPS, organizacích, které poskytují podporu
sourozeneckým skupinám v rámci projektu „Sibling Support“ nejen ve Spojených
státech amerických, ale v mnoha dalších zemích světa.)
!
Kľúčové slová: Vztahy mezi sourozenci, sourozenci dětí s postižením, projekt
"Sibling Support”
- 14 -
- 15 -
Motivácia žiakov a ich vnímanie klímy triedy#
Ivana Barqawi, Martina Špringelová, NÚCEM!
!
Príspevok sa zaoberá rôznymi skupinami žiakov stredných škôl, medzi ktorými sú
odlišnosti vzhľadom na ich motiváciu a vnímanie klímy. V rámci výskumu
stredných škôl v projekte Hodnotenie kvality vzdelávania na základných a
stredných školách v SR v kontexte prebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania
sme na počte takmer 3000 žiakov zmerali ich motiváciu dotazníkmi M-2 a DMV a
ich vnímanie klímy a atmosféry dotazníkmi ŠSAT a CFK-Ldt. Pomocou
štatistických analýz sme vytvorili skupiny žiakov s nízkou, priemernou a vysokou
motiváciu a skupiny žiakov s pozitívnym, priemerným a menej pozitívnym
vnímaním klímy a atmosféry v ich škole a triede. Skúmali sme vzájomné vzťahy
týchto skupín a rozdiely medzi nimi, ako aj vzťahy medzi príslušnosťou k týmto
skupinám a študijnými výsledkami žiakov.)
!
Kľúčové slová: Motivácia, klíma školy a triedy)
!
Žiaci a ich správanie k učiteľovi vo vzťahu k interakčnému štýlu
učiteľa#
Soňa Vašíčková, Lucia Gálová, NÚCEM!
!
V rámci projektu Hodnotenie kvality vzdelávania na základných a stredných
školách v SR v kontexte prebiehajúcej obsahovej reformy vzdelávania bolo
zisťované správanie žiakov vo vzťahu k učiteľovi ako aj interakčný štýl učiteľov
stredných škôl. Cieľom daného príspevku je zisťovať vzťahy medzi prejavmi
správania žiakov voči učiteľovi a interakčným štýlom učiteľa. Celkovo sa 115 tried
vyjadrovalo k interakčnému štýlu triedneho učiteľa, učiteľa matematiky a učiteľa
slovenského jazyka a literatúry (n = 227 učiteľov). Zároveň učitelia samotní sa
hodnotili vo svojom interakčnom štýle ako aj hodnotili prejavy správania žiakov v
jednotlivých triedach. Pre zber dát bol použitý Dotazník interakčného štýlu učiteľa
(Gavora, Mareš, 2002) a Dotazník učiteľa o žiakoch (Vašíčková, 2013). Dáta boli
štatisticky vyhodnotené a zistené závery sú predmetom diskusie.)
!
Kľúčové slová: Prejavy správania žiakov, interakčný štýl učiteľa)
- 16 -
- 17 -
,,Pani učiteľka, Alex sa mi pozrel do skrinky!” – Prípadová štúdia
žalovania ako prostriedku sociálnej kontroly#
Zuzana Stoláriková, ÚSA FSEV UK!
!
Morálka a proces morálneho usudzovania nie sú v odborných textoch ničím
novým. Zriedkavejšou témou je spájanie týchto pojmov s mocenským vplyvom v
detskej kultúre. Nie je jasné, akým spôsobom sú zásady správneho konania
distribuované v rámci detskej rovesníckej skupiny. Jedným z možných spôsobov je
šírenie informácií prostredníctvom lineárnej hierarchie. Prípadová štúdia má
ambíciu priblížiť detské žalovanie ako nástroj trestania morálne neprijateľného
správania a ako stratégiu dominantných detí, prostredníctvom ktorej obraňujú
spoločenské zdroje. V tomto zmysle selektívne pravidlá, dané dospelými, môžu
byť vnímané ako efektívna diskurzívna zbraň pre postúpenie vlastnej agendy a
upevnenie moci.)
!
Kľúčové slová: Sociálna kontrola, hierarchia, žalovanie, dynamika rovesníckej
skupiny)
!
#
!
- 18 -
- 19 -
Postupy a stratégie pri odstraňovaní segregácie rómskych žiakov
v škole v Šarišských Michaľanoch#
Vlado Rafael, eduRoma a ÚSA, FSEV UK.!
!
V roku 2012 iniciovala a viedla Poradňa pre občianske a ľudské práva v Košiciach
súdny spor s vedením školy v Šarišských Michaľanoch proti segregácii rómskych
detí. Tento spor dodnes púta veľký záujem verejnosti, domácich a zahraničných
inštitúcií a médií, keďže ide o prelomový rozsudok v histórii práva na Slovensku.
Hoci rozhodnutie Krajského súdu v Prešove priťahuje aj mnohých praktikov a mení
nazeranie na učiteľskú profesiu, ostáva dodnes nezodpovedanou otázkou, ako v
súčasných podmienkach škôl na Slovensku uplatniť právo na vzdelanie.)
!
Vo februári 2013 vzniklo občianske združenie eduRoma, ktoré sa usiluje pomôcť
vedeniu školy v Šarišských Michaľanoch pomôcť vytvoriť podmienky pre
inkluzívne vzdelávanie pre všetky deti a tým okrem iného zabrániť segregácii
rómskych žiakov. Od začiatku nám išlo o to, aby príklad dobrej praxe školy mohol
súčasne meniť školskú legislatívu a inšpirovať ďalšie školy, ktoré majú so
segregáciou rómskych žiakov problém.)
!
Prostredníctvom opisu prípadu a jeho pozadia upozorňujeme na viaceré úskalia,
bariéry a naše rezervy pri odstraňovaní segregácie rómskych detí v škole v
Šarišských Michaľanoch. Prípad zároveň ilustruje neochotu slovenských politikov
diskrimináciu v školách naozaj riešiť. Upozorňujeme aj na nemohúcnosť školského
systému, na rad nedostatkov a prekážok v legislatíve, ktoré v školskej praxi
spôsobujú doslova absurdné situácie.)
!
Kľúčové slová: segregácia, inkluzívne vzdelávanie, právo na vzdelanie)
!
- 20 -
- 21 -
Rané čtenářské a pisatelské dovednosti: Výzkum prvňáčků
pražských a středočeských škol#
Magdaléna Gorčíková, Katedra psychologie PdF UK, Praha!
!
Hlavním záměrem posteru je představit první výsledky panelového výzkumu, který
mapuje proces osvojování a rozvoje čtení a psaní žáků 1. třídy (N=439) v preliterární fázi resp. v kritickém období vstupu dítěte do povinné školní docházky v
závislosti na jejich kognitivních a jazykových odlišnostech v prostředí současné
české školy. Do jaké míry vstupují děti do školy se základy dovedností číst a psát
a jak se to projevuje na úspěšnost osvojování a rozvoje čtení/psaní v průběhu
formální školní výuky? Ne/zkušenost začínajícího čtenáře se zásadním způsobem
může promítat do stěžejních předpokladů jazykových a kognitivních výkonů (zejm.
znalosti písmen, slovní zásoby, rychlého jmenování) nejen při nástupu do školy,
ale nepřímo také na konci první třídy. Protože do značné míry možnosti výuky
ovlivňují úroveň čtenářství a pisatelství žáků ve školní třídě jakožto skupině,
budeme sledovat, jak se promítá počáteční úroveň před-gramotnostních
dovedností na úrovni celé třídy (tzv. počáteční náskok) do následujícího učení se
číst a psát na konci školního roku.)
!
Kľúčové slová: Před-gramotnostní dovednosti, jazykový a kognitivní výkon,
školní třída)
!
- 22 -
- 23 -
Kultúrny kapitál, exekutívne funkcie a výkon v predčitateľskej
gramotnosti#
Andrej Mentel, Viera Štefinová, ÚSA FSEV UK!
!
Výskum sa zameriava na deti predškolského veku (N = 20), ich rané čitateľské
schopnosti a na faktory, ktoré tieto schopnosti ovplyvňujú. Školské zručnosti sú
podľa výskumov prepojené s exekutívnymi funkciami, ktorých vyššia úroveň silno
koreluje s rozvinutejšou úrovňou predčitateľskej gramotnosti. Podľa doterajších
poznatkov na školské schopnosti vplýva aj rodinné prostredie, najmä kultúrny
kapitál, ktorým rodina disponuje.)
!
Cieľom našej práce je overiť, či má kultúrny kapitál rodiny vplyv aj na rané
čitateľské schopnosti a tiež či existuje vzťah medzi exekutívnymi funkciami,
predčitateľskými schopnosťami a kultúrnym kapitálom rodiny. Pri výskume
využívame kombináciu etnografického pozorovania, rozhovorov v rodinách a
materskej škole a batériu testov na exekutívne funkcie (2 testy na pracovnú
pamäť, 3 na inhibičné riadenie a 1 na presun pozornosti) a predčitateľských
schopností. Výsledky testov ukazujú, že spomedzi exekutívnych funkcií s
prekurzormi čitateľskej gramotnosti najsilnejšie korelujú úlohy na inhibičné riadenie
(Kendallovo tau = 0,6 až 0,7; p < 0,01). Naopak, vôbec sa nepotvrdila očakávaná
korelácia s pracovnou pamäťou (Kendallovo tau = 0,2 až 0,3 p > 0,15). Ani
indikátory socioekonomického statusu (dosiahnuté vzdelanie rodičov a mesačný
príjem domácnosti) nekorelovali s predčitateľskou schopnosťou (Kendallovo tau <
0,1 p > 0,6). Veľmi malá veľkosť vzorky nedovoľovala použiť štruktúrne
modelovanie na odhad efektu moderácie alebo mediácie medzi premennými.)
!
Naopak, z etnografického pozorovania je zrejmé, že s predčitateľskými
schopnosťami aj s exekutívnymi funkciami silno súvisia domáce pedagogické
praktiky rodičov.)
!
Kľúčové slová: Kultúrny kapitál, pedagogické praktiky, exekutívne funkcie)
Grantová podpora: VEGA 1/0445/14 Kultúrny kapitál a školská úspešnosť#
!
- 24 -
- 25 -
Hierarchia v detskej skupine, exekutívne funkcie detí a
socioekonomický status#
Monika Turanská, ÚSA FSEV UK!
!
V mojom výskume som sa zamerala na tri sociálne javy ktorými sú hierarchia v
detskej rovesníckej skupine, sociálny habitus detí vtelený prostredníctvom
exekutívnych funkcií a socioekonomický status rodiny. Snažila som sa dokázať, či
spolu tieto tri faktory súvisia. V prvej časti výskumu som zisťovala hierarchické
usporiadanie detskej rovesníckej skupiny, v druhej časti výskumu som deťom
merala exekutívne funkcie a v tretej časti som prostredníctvom rozhovorov s
učiteľkami a rodičmi zisťovala socioekonomický status rodín detí. Cieľom výskumu
bolo dokázať, či deti, ktoré zastávajú vyššiu pozíciu v rámci hierarchie majú vyššie
rozvinuté exekutívne funkcie a či majú aj vyšší socioekonomický status a taktiež či
deti s vyšším socioekonomickým statusom budú mať lepšie rozvinuté exekutívne
funkcie. Počas výskumu som použila metódy ako zúčastnené pozorovanie,
meranie štandardizovaným testom HTKS, pološtrukturované a štrukturované
rozhovory. V poslednej časti práce analyzujem výskumné dáta a výsledkami
analýzy potvrdzujem výskumné predpoklady: deti s lepšie rozvinutými
exekutívnymi funkciami zastávajú vyššie miesto v rámci hierarchie, nie však preto,
že by pochádzali z rodín s vyšším socioekonomickým statusom, vplyv
socioekonomického faktora na oba javy je malý.)
!
Kľúčové slová: detská rovesnícka skupina, hierarchické usporiadanie, exekutívne
funkcie, socioekonomický status, sociálny habitus)
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
- 26 -
- 27 -
KONTAKTY NA ÚČASTNÍKOV KONFERENCIE#
Meno
Inštitúcia
E-mail
Barqawi, Ivana
Bukvajová, Martina
Gálová, Lucia
Gorčíková,
Magdaléna
NÚCEM, Bratislava
NÚCEM, Bratislava
NÚCEM, Bratislava
Katedra psychologie PedF
UK, Praha
[email protected]
[email protected]
[email protected]
Kanovský, Martin
CKA, Ústav sociálnej
antropológie FSEV UK,
Bratislava
[email protected]
Kolaříková, Marta
Ústav pedagogických a
psychologických věd,
Slezská univerzita v Opavě
[email protected]
Kučera, Miloš
Pražská skupina školní
etnografie, Katedra
psychologie PedF UK,
Praha
[email protected]
Kusá, Zuzana
Sociologický ústav SAV,
Bratislava
[email protected]
Mentel, Andrej
Pavelka, Roman
Rafael, Vlado
Stoláriková, Zuzana
Štefinová, Viera
Tomková, Elena
Turanská, Veronika
Vašíčková, Soňa
CKA, Ústav sociálnej
antropológie FSEV UK,
Bratislava
NÚCEM, Bratislava
EduRoma, o.z.
CKA, Ústav sociálnej
antropológie FSEV UK,
Bratislava
CKA, Ústav sociálnej
antropológie FSEV UK,
Bratislava
NÚCEM, Bratislava
CKA, Ústav sociálnej
antropológie FSEV UK,
Bratislava
NÚCEM, Bratislava
!
!
!
!
!
- 28 -
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
[email protected]
PRÍLOHA #
NÁZOV PRÍSPEVKU#
Prvý Autor1, Druhý Autor2!
1Afiliácia
prvého autora, 2Afiliácia druhého autora)
1mail.prvé[email protected], 2mail.druhé[email protected]!
Abstrakt#
Text abstraktu, maximálne 1000 znakov.#
Kľúčové slová: maximálne 4 kľúčové slová!
1. ZARADENIE PRÍSPEVKOV DO ZBORNÍKA#
Do zborníka môžu byť zaradené len tie príspevky, ktoré boli fyzicky prezentované
na konferencii. Termín na podanie príspevku je 15.10.2014. Po tomto termíne už
príspevky nebudú môcť byť akceptované. !
Príspevky do konferenčného zborníka sa podávajú prostredníctvom mailu
[email protected] Nevyhnutnou súčasťou príspevku sú názov príspevku,
meno, e-mail a pracovisko autora, názov, abstrakt (max. 1000 znakov) a kľúčové
slová.!
1.
Príspevky#
Príspevky majú mať štandardnú štruktúru vedeckého textu (napr. úvod, metóda,
výsledky, diskusia, literatúra v prípade výskumných štúdií). Každý príspevok prejde
recenzným konaním, editori zborníka si vyhradzujú právo nezaradiť príspevky,
ktoré nespĺňajú formálny alebo vedecký štandard. !
1.
Dĺžka príspevku#
Maximálna dĺžka príspevku je 27.000 znakov (text samotného príspevku vrátane
literatúry bez tabuliek a grafov) a ďalšie max. 4 objekty (tabuľka, graf, obrázok). Ku
každému objektu pridajte názov v nasledovnej podobe:!
- 29 -
-
pre tabuľky a grafy vkladajte názov pred vloženú tabuľku alebo graf!
Tabuľka 1 Názov vkladajte pred vloženú tabuľku alebo graf!
-
pre obrázky:!
Obrázok 1 Názov vkladajte pod vložený obrázok!
V prípade potreby využívajte formátovanie textu kurzívou. Nevkladajte do
dokumentu číslovanie strán.!
LITERATÚRA#
Citovanie a zoznam literatúry uvádzajte podľa APA štandardu. Štýl APA je
dostupný v jednotlivých vydaniach manuálu APA, a tiež na internete:!
http://www.apastyle.org !
https://owl.english.purdue.edu/owl/resource/560/01/ !
http://www.uet.sav.sk/download/SN_Pravidla-citovania.pdf !
!
Príklady najčastejších zdrojov uvádzaných v literatúre podľa APA štandardov !
Článok v časopise !
Fredrickson, B.L., & Levenson, R.W. (1998). Positive emotions speed recovery
from the cardiovascular sequelae of negative emotions. Cognition and Emotion,
12, 191–220. !
!
Kapitola v kolektívnej monografii alebo článok v zborníku !
Mitchell, J. T., & Everly, G. S. (2000). Critical incident stress management and
critical incident stress debriefing. In B. Raphael & J. P. Wilson (Eds.),
Psychological debriefing: Theory, practice, and evidence (pp. 71–90). Cambridge,
England: Cambridge University Press. !
!
Kniha !
Resick, P. A. (2001). Stress and trauma. Philadelphia: Taylor and Francis.!
!
!
!
- 30 -
Download

Bez názvu 4 - Centrum kognitívnej antropológie