MÁJ
JÚN
D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K Y C H K AT O L Í K O V • R O Č N Í K X V I I I
Je
to zvláštna a ťažká doba, v ktorej žijeme. Znepokojujúca, ľudia sú plní obáv, nervozity,
stresu, strachu z budúcnosti. Napätie cítite
všade. Na ulici i v práci, v rozhovoroch, vo večerných
správach... A to nielen na Slovensku. Politické a spoločenské zmeny a problémy po celom svete, húfny odchod
ľudí z Cirkvi a strašné škandály uprostred nej, prírodné
katastrofy, zemetrasenia, záplavy, výbuch sopky, požiare
atď. I tie prírodné katastrofy sa v tomto čase akosi viac
Dôvera
dotýkajú aj ľudí na doteraz od takýchto pohrôm zvyčajne uchráneného Slovenska. Všetci sme šokovaní sledovali záplavy, ktoré postihli najmä východné Slovensko a tragickým spôsobom zasiahli do života mnohých
ľudí... Čo sa to v tomto svete deje? Tak sa mnohí pýtame
a v obavách čakáme, čo ešte príde. Niektorí sa dokonca
odvolávajú na dávne i menej dávne veštby o roku 2012,
iní súčasné celosvetové udalosti porovnávajú s povestnými jazdcami zo Zjavenia apoštola Jána, šepká sa o blížiacom sa konci sveta... A ako by sa k takýmto poplašným správam mal postaviť veriaci kresťan?
„Hoc by sa roztápala zem a triasli všetci, čo na nej bývajú, ja pevne držím jej stĺpy.“ Tak k nám prehovoril
Boh ústami žalmistu. My vieme, kto je Pánom tohto
sveta, vieme, že všetko je v Jeho rukách. Prečo sa teda
báť? Prečo sa máme, tak ako mnohí tí, ktorí nemajú
vieru ani nádej, strachovať a triasť pred tým, čo ešte
príde? My máme pevne stáť, žiť podľa evanjelia a naďalej si plniť svoje povinnosti, ako by sa nič nedialo. Počul
som o mužovi v Spojených štátoch, ktorý si postavil betónový kryt a teraz doň zhromažďuje zásoby v očakávaní celosvetovej vojny alebo prírodnej katastrofy.
Smiešne. A podobných čudákov bude ešte pribúdať. No
omnoho viac je tých, v ktorých sa hromadí strach a beznádej. Je toto správny postoj?
Možno príde onedlho koniec sveta a možno nie. Osobne
si myslím, že na ten si ľudstvo ešte poriadne dlho počká.
Nás by však viac než dátum Apokalypsy malo zaujímať
jediné – naše svedomie. Žime tak, aby sme sa Pánovho
2010
príchodu nemuseli báť. Žime tak, ako by sme pred Súd
mali predstúpiť už dnes. Odvráťme sa od hriechu a konajme pokánie. Táto výzva evanjelia je večne platná a ak
ju my kresťania budeme aj žiť, nebudeme sa báť zajtrajška,
nebudeme do budúcnosti hľadieť so strachom a neistotou, naopak, staneme sa v týchto ťažkých časoch svetlom sveta, svetlom pre tých, ktorí nemajú nádej. A do
tohto sveta nebudeme vnášať stres a neistotu, ktorých je
aj tak už príliš veľa, ale pokoj a dôveru v Božiu prozreteľnosť. Kto iný ju tomuto ubolenému ľudstvu ponúkne,
ak nie my? Nemyslíte?
Marek Ondra, kaplán
Snímka: Domenico Pellegriti
2
FARSKÝ LIST 03/2010
9. PLENÁRNE ZASADANIE SYNODY
SÚŤAŽ • O NA J FOTKU LETA !
Dňa 22. mája sa uskutočnilo 9. Plenárne zasadanie synody
v kňažskom seminári na Spišskej Kapitule. Naším cieľom
bolo definitívne odhlasovať prvých päť dokumentov
(z desiatich), ktoré prešli rozpravou a hlasovaniami a taktiež redakčnou úpravou.
1. Téma: Tvár, život a spásne služby Spišskej partikulárnej cirkvi
2. Téma: Posväcovanie života
4. Téma: Identita, spiritualita a spoločenstvo kňazov
8. Téma: Vzťah k iným náboženstvám, kultúram a fenoménom doby
9. Téma: Komunikácia v tvorbe communia
Všetky témy sa nám podarilo odhlasovať a sú pripravené
na predloženie diecéznemu biskupovi. On ako posledný
má stále právo čokoľvek pridať, alebo odobrať, pretože synodu zvolal on a je pre neho poradný orgán.
Samotná synoda je už vo svojej záverečnej fáze a do konca
nám chýbajú už možno len dve alebo tri zasadania.
Som rád, že sa môžem synody zúčastňovať. Je pre mňa
obohacujúce vidieť a počuť rôzne pohľady ľudí na každú
tému, či už sú to priamo odborníci, teológovia, kňazi či
laici. Synoda dáva priestor každému rovnocenne vyjadriť
svoj názor, ktorý sa hlasovaním príjme, alebo neprijme.
Verím, že výsledky synody pomôžu priniesť dobré veci do
našej diecézy. Držte nás v modlitbách.
Pavol Strežo
Milí naši čitatelia. Blíži sa leto a s tým aj príležitosť niekam
konečne vyraziť v kruhu svojej rodiny. Máme pre vás úlohu.
Vyhlasujeme súťaž o najlepšiu letnú fotku.
Podmienka je, aby bola z rodinného výletu alebo dovolenky.
A ešte niečo. Súťažíte o skvelé ceny. Ak teda máte chuť so
svojou rodinou zažiť niečo dobrodružné na vode, alebo aj
pod vodou, či dokonca v rozprávke v kúzelnom hrade, tak
neváhajte a celé leto zbierajte tie najlepšie obrázky vašej rodiny pri rôznych letných i výletných radovánkach.
Tešíme sa na vaše nezabudnuteľné fotky, určite nás nesklamete svojou originalitou. Ceny budeme udeľovať po prázdninách v septembri, takže máte dosť času. A ak naozaj chcete
vyhrať, tak čím viacej fotiek pošlete na našu mailovú adresu,
alebo vhodíte do schránok farského listu, tým je väčšia šanca
na výhru.
redakcia
S VÄT É P Í S M O A S Ú Č A S N O S Ť
Biblické hádanky
Správne odpovede z minulého čísla FL:
1. otázka: Aké meno mal ešte apoštol Tomáš?
Správna odpoveď: Didymus.
2. otázka: Čo posilňuje vieru kresťana katolíka?
Z vašich názorov na to, čo posilňuje našu vieru, vyberáme:
Terka Mahútová: Moju vieru posilňujú „zázraky“, ktoré sa v mojom živote dejú každý deň! Uveriť tomu, že existujú... mi pomáha
účasť na svätej omši s prijatím Eucharistie. Ona je pre mňa naozajstnou posilou v ťažkostiach, obetách a odovzdávaní všetkého
do Božích rúk.
Zuzana Kupčíková: Modlitba, čítanie Svätého písma, sväté prijímanie, duchovná literatúra.
Mária Nováková: Mňa ako kresťanku katolíčku najviac posilňuje
to, že máme sviatosti – hlavne Eucharistiu a svätú spoveď, pri
ktorej sa mám možnosť porozprávať s chápavým kňazom o veciach, ktoré mi nie sú jasné. Cítim, že mnohé odpovede kňaza sú
vedené Pánom Ježišom. Takisto ma posilní, keď sa niekto v rôznych situáciách nehanbí svedčiť o svojej viere – prežehnanie pred
jedlom na verejnosti či pomoc blížnemu.
Miloš Novák: Mňa osobne vo viere posilňuje čítanie Sv. písma
a zázračné milosti, ktorými ma Pán Boh každodenne obdarúva.
Myslím si, že viera je ako včielka. Ak ju chceš chytiť a chýba ti
pokora a skromnosť, uletí. Ak stratíš vieru, bodne ťa. Ak ju necháš
v sebe pracovať, bude ti prinášať veľa ovocia a síl.
Miriam Nováková: Moju vieru posilňuje hlavne prežívanie ťažkých životných situácii alebo skúšok. Cítim, že Boh kráča vedľa
mňa ako ten najvernejší priateľ, ktorý so mnou „radostne spieva,
SÚŤA Ž
keď som na vrchole hory a ticho sprevádza, keď kráčam údolím.“
Obdivujem jeho dokonalú prozreteľnosť a starostlivosť.
Vyjadrenie k 2. otázke – kaplán Marek Ondra:
Vieru kresťana katolíka posilňuje predovšetkým – a to bude pre
mnohých prekvapením – osobné stretnutie so Zmŕtvychvstalým
Pánom Ježišom. Podobne, ako sa s nim stretol apoštol Tomáš. Naše
stretnutie s Ním však nie je samozrejme z tváre do tváre, ako to
bolo v prípade Tomáša. Stretávať sa s Ním však možno vo sviatostiach, v modlitbe, v Božom Slove a predovšetkým vo svätej omši.
Vo sviatostiach k nám Pán Ježiš naozaj prichádza. On sám v skutočnosti vysluhuje sviatosti, nie kňaz. Kňaz je len nástroj. To Pán
Ježiš hovorí ústami kňaza a kňazovými rukami sa dotýka človeka.
V modlitbe sa tiež osobne stretávame s Pánom Ježišom. Prichádza
k nám, do našej blízkosti, najmä keď sa modlíme viacerí, lebo „kde
sú dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi“.
Vo svätej omši prichádza Pán Ježiš v osobe kňaza. Hovorí k nám
v čítaniach Svätého písma a potom sám seba obetuje na oltári ako
tú najsvätejšiu obetu. Dáva sa nám za pokrm, aby nám bol čo
najbližšie, aby bol v nás a aby sme my boli jeho telom – Cirkvou.
Svoju vieru kresťan katolík upevňuje aj štúdiom právd viery, čítaním katechizmu a nábožných kníh. Vedomosti totiž živia vieru.
Všetky odpovede boli správne a tak sme sa rozhodli – keďže sú to
posledné biblické hádanky – odmeniť ich všetky. Pekné knihy
odovzdáme rodine Novákovej, pani Zuzane Kupčíkovej i Terke
Mahútovej.
V redakcii sme však rozhodli o zrušení tejto súťaže, pretože prejavujete veľmi malý záujem o tieto biblické hádanky a o to, čo
nám hovorí Sväté písmo pre našu súčasnosť. Je nám to ľúto, ale
nevzdávame sa, iste skúsime časom niečo vymyslieť...
Ľudovít Oravec
FARSKÝ LIST 03/2010
Sviatosťou krstu sme v spoločenstve Cirkvi v mesiacoch
apríl a máj privítali:
Olívia Bahylová
Andrej Jurík
Michaela Anna
Kozáčiková-Andrew
Andrej Senko
Richard Hutira
Michal Farkaš
Michal Kiebel
Laura Kuckovičová
Lukáš Záhradník
Timotej Nemček
Ema Hrkeľová
Vanesa Kompanová
Pavol Šiška
Matej Flajs
Zuzana Šnajderová
Adam Anton Bolo
Simona Andrisová
Alexander Puna
Alexander Laurenčík
Andrej Greguška
Tomáš Smoleň
Ján Weiss
Simona Holubčíková
Sviatosť manželstva prijali:
Tomáš Kuzár a Miriam Kršíková
Ľubomír Ivan a Katarína Košťálová
Peter Batuna a Zuzana Franeková
Bohuslav Hepfel a Martina Arvayová
Tibor Gaňa a Eva Kuráňová
Matej Maslo a Veronika Škutová
Dalibor Mračko a Zuzana Frívaldská
Michal Greško a Ľudmila Zgútová
Pavol Pačesa a Jana Vojtaššáková
Miroslav Laurenčík a Erika Franková
Ľubomír Pavelka a Anna Smoleňová
Pavol Kyseľ a Lucia Šimúnová
Pán si z našich radov povolal:
Jozef Jaňák
Veronika Konfalová
Katarína Izsófová
Milan Gaško
Ján Záskaľan
Pavol Mázor
Anna Dúhová
Elena Smolková
Elena Lavrinčíková
Roman Hrubec
Žofia Meľová
Štefan Kubaľák
Bohoslužobný poriadok
v týždni:
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
6.00 a 18.00 hod.
(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)
(piatok – 18.00 hod.
sv. omša za účasti mládeže)
Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec
18.30 hod.
(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša
za účasti detí)
(sobota – 7.00 hod., večer nie je)
Filiálny kostol Najsv. Trojice
Vyšný Kubín
Piatok – 17.00 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod. (utorok, štvrtok)
Adoračná miestnosť je otvorená
každý deň od 7.00 do 19.00 hod.
Bohoslužobný poriadok
v nedeľu:
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod.
Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec
7.45, 10.00, 18.30 hod.
Filiálny kostol Najsv. Trojice
Vyšný Kubín
9.15 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod.
Príspevky,
námety do FL
zasielajte na e-mail
[email protected]
Úmysly
Apoštolátu modlitby
na jún a júl
• Aby sa v láske Najsvätejšieho
Srdca Ježišovho posilnila jednota
kňazov a veriacich so svojimi
biskupmi a Svätým Otcom. Na
tento úmysel nech je s láskou
obetovaná modlitba Cirkvi – liturgia hodín.
• Aby sa všetci rekreanti osviežili
na tele i na duši pre svoju každodennú službu.
Požehnanie mamičiek
pred pôrodom:
26. júna 2010 a 31. júla 2010
po ranných sv. omšiach
Farský kostol sv. Kataríny
Alexandrijskej – 6.30 hod.
Kostol Povýšenia
sv. Kríža – Brezovec – 7.00 hod.
Stránkové dni na Farskom
úrade:
Pondelok – piatok:
8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.
V súrnom prípade po večerných
bohoslužbách.
V prípade potreby (ku chorým)
volajte katol. kňaza 0915 818 308.
3
OBSAH
Farská matrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3
Úmysly apoštolátu modlitby . . . . . . . . 3
Bohoslužobný poriadok. . . . . . . . . . . . 3
Udalosti v našej farnosti . . . . . . . . . . . 4
Nikdy nezabudnite na tento deň . 4
On vstal z mŕtvych,
aleluja, aleluja.... . . . . . . . . . . . . . . . 4
Ježišu, dôverujeme Ti! . . . . . . . . . . 5
Nedeľa Dobrého pastiera. . . . . . . . 5
Dospelý Lumen . . . . . . . . . . . . . . . 6
Na vlastné oči . . . . . . . . . . . . . . . . . 6
Fatima a Mária . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7
Rok kňazov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
Napísali nám: Ladislav Stromček . . . . 9
Jubilant . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10
Saleziánske okienko
Krátka činnosť prvých sestier
v Dolnom Kubíne. . . . . . . . . . . . . 12
Vďačnosť otvára horizont lásky . 12
Od spevu k športu . . . . . . . . . . . . 13
KubCup 2010 má svojho víťaza . 13
2010 – Rok kresťanskej kultúry. . . . . 14
Žili medzi nami –
Sv. Jozefína Bakhita . . . . . . . . . . . . . . 15
Cirkevná spojená škola
Otázka pre...
Mgr. Ľudovíta Mačora . . . . . . . . . 16
Duchovné stretnutie v Zázrivej . 17
Školská exkurzia Paríž . . . . . . . . . 17
Recenzie
Ondrej Štyrák
Štyri sezóny básne . . . . . . . . . . . . 18
Záhady kresťanstva
DIABOL, posadnutosť zlom . . . . 18
Čosi o gospele
a Chrisovi Riceovi . . . . . . . . . . . . 18
Na aktuálnu tému:
Aj otcovia majú svoj sviatok . . . . . . . 19
Skúška dospelosti (aj)
vo viere (??). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
Detský kútik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský úrad
sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre
vnútornú potrebu. Cenzor: Prof. Ľubomír Pekarčík,
PhD. Šéfredaktor: Ing. Eva Murínová. Redakčná
rada: Mgr. Cyril Hamrák, Mgr. Marek Ondra,
Ľudovít Oravec, Mgr. Katarína Ileninová,
PhDr. Zuzana Machajová, Oľga Nemčeková,
Monika Kočalková, Simona Kšenzuláková,
Ing. Pavol Strežo. Imprimatur: Mons. Prof. ThDr.
František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské
Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. Registračné
číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. Náklad:
800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 15.
augusta 2010. Svoje príspevky nám môžete dávať
do schránky Farského úradu s označením „Pre
Farský list“ alebo e-mailom na adresu farskylist.
[email protected] Redakčná rada si vyhradzuje
právo úpravy a krátenia textov.
4
FARSKÝ LIST 03/2010
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
On vstal z mŕtvych,
aleluja, aleluja...
Nikdy nezabudnite
na tento deň
Sivé mraky na oblohe v nedeľu ráno
23.mája vôbec nepripomínali nejaký
výnimočný deň. A predsa. Tretiaci
z našich škôl, celkom 136 detí z našej
farnosti, ho túžobne očakávali. Celý
rok sa na detských svätých omšiach,
pod vedením kaplána Mareka Ondru,
pripravovali na túto chvíľu, aby po prvý
krát prijali do svojho srdiečka Pána Ježiša. Dievčatá a chlapci, v krásnych bielych šatách a slávnostnom oblečení,
s rozžiarenými očkami, vstupovali
v sprievode do kostola na svätú omšu,
ktorú celebroval dekan farnosti, prof.
Ľubomír Pekarčík spolu s našimi
pánmi kaplánmi a našim rodákom, veselým Mirkom Kulichom, kapucínom.
V homílii sv. omše sa pán dekan snažil
deťom predstaviť nášho Nebeského
Otca na príbehu o troch pútnikoch,
ktorí cestovali po púšti. Zrazu v diaľke
zbadali postavu veľkého obra, ktorý sa
im zdal veľmi nebezpečný, naháňajúci
strach. Prvý z pútnikov chcel cestu prerušiť a vrátiť sa, pretože sa zľakol. Ale
ďalší navrhoval, aby v ceste pokračovali,
aby si nevšímali prvý dojem, ktorý
môže byť mylný a aby zistili, aký ten
obor naozaj je. Tak aj urobili. A ako prichádzali bližšie, obor sa stále zmenšoval
a zmenšoval a keď prišli k nemu, bol
taký, ako oni. Radostne sa na nich usmieval a vítal ich s otvorenou náručou.
Aj my, kresťania, sa niekedy podobáme
tomu prvému cestovateľovi, čo dostal
strach. Bojíme sa spoznávať nášho Nebeského Otca cez Evanjelium a Sväté
písmo. Domnievame sa, že On je „len“
Sudca, ktorý nás bude súdiť za naše
hriechy. Zabúdame však, že Boh je predovšetkým Otec, ktorý nedopustí a neopustí tých, ktorí ho milujú. On nám
dal Boží zákon a prikázania, ale nie na
to, aby nás odsúdil, ale pre naše dobro.
On neváhal za nás obetovať na kríži
svojho jediného Syna, Ježiša Krista, aby
nás vykúpil z hriechu. Na prejav takejto
lásky sa nezabúda. Preto deň, keď sa
naše deti po prvý krát stretávajú s Eucharistickým Kristom, nech nezmazateľne ostane vrytý v ich pamäti.
Atmosféru tejto radostnej slávnosti
vhodne doplnili známe detské pesničky
v podaní detského zboru, ktoré sme si
pospevovali i my, skôr narodení. Nuž
a na túto veľkú radosť muselo zareagovať i počasie. Mraky sa vytratili a aj slniečko sa prizeralo, ako sa naše deti aj
so svojimi rodičmi a krstným rodičmi
fotia na pamiatku 1. svätého prijímania. Práve ich pomoc potrebujú tieto
deti, aby semienko viery, ktoré bolo zasadené do ich detského srdiečka, prinieslo v budúcnosti dobré ovocie.
Ľudovít Oravec
Snímky: autor
Ozývalo sa farským kostolom na Veľkonočnú nedeľu, 4. apríla o 16. hodine.
Mládežnícky zbor usporiadal prvý Veľkonočný koncert, ktorý bol oslavou Ježiša Krista, ktorý premohol smrť a zabezpečil nám tak večný život. Úvodným
slovom všetkých privítal pán kaplán
František a poprial im pekný kultúrny
zážitok, ktorý poteší ich srdce. Ako
vždy, a nebolo tomu inak ani teraz, si
mladí prichystali aj scénky, v ktorých
mnohí „herci“ predviedli svoje veľké
herecké nadanie. V scénickom tanci
a adaptácii klipu na pieseň Lifehousu
mládež poukázala na naše hriechy
a slabosti, ktoré Ježiša pribili na kríž
a za ktoré sa On obetoval, aby nás spasil, aby Otcovi zaplatil cenu, ktorú my
nie sme schopní zaplatiť. Týmto koncertom, plným radosti mladí začali 50dňové veľkonočné obdobie, v ktorom
si pripomíname tu veľkú Kristovu
lásku, vďaka ktorej bol ochotný prijať
na seba slabosti celého sveta. Napriek
už skončenému obdobiu Veľkej noci,
FARSKÝ LIST 03/2010
5
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
nezabúdajme oslavovať a chváliť Boha,
lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo
trvá naveky.
Vaši mladí
Snímky: Veronika Jurčíková
Ježišu, dôverujeme Ti!
Táto modlitba sv. sestry Faustíny bola
heslom a aj mottom celej našej púte do
Krakowa, ktorú sme prežívali dňa
1. mája 2010, na deň sv. Jozefa robotníka.
– Dôveroval náš p. kaplán František,
ktorý púť organizoval, a keď sa
z ohlásenej púte stala vskutku veľká
púť, začali sa aj oprávnené obavy
o jej zvládnutie, ktoré sa umenšovali
iba dôverou v Ježišovo riadenie;
– Dôverovali sme v to sobotné ráno,
keď sa pokazil jeden zo štyroch autobusov, že Ježiš túži po všetkých,
ktorí sa prihlásili na túto púť a podá
nám záchrannú ruku;
– Dôverovali sme počas daždivého
počasia na Zebrzydowskej Kalvárii,
že rozmočenú a miestami aj náročnú
cestu na výstup zvládnu aj tí, ktorých Pán navštívil chorobami
a inými pohybovými problémami;
– Dôveroval v pokore a tichosti opäť
p. kaplán František, keď na vrátnici
kláštora v Krakowe čakal sám, ako
vybaví slúženie svätej omše len s nádejou v Ježišovo milosrdenstvo vo
svojom srdci;
„BOG bogaty w milosierdzie“
Vskutku, Ježiš je bohatý na milosrdenstvo pre Tých, ktorí v Neho veria...
a odmenil dôveru nášho pána kaplána
odmenou najvyššou tak, že mohol
spolu s nami prežívať slávenie svätej liturgie priamo v bazilike Božieho milo-
srdenstva! Naša púť bola aj putovaním
po stopách Jána Pavla II. On, ako kňaz,
biskup či kardinál navštevoval Zebrzdowskú Kalváriu, blahorečil sv. sestru
Faustínu a posvätil aj baziliku Božieho
milosrdenstva v Lagiewnikach. A bol
to práve on, ktorý nás spolu s milosrdným Ježišom privítal a aj žehnal v bazilike od oltára. Bazilika Božieho milosrdenstva pôsobí veľkoleposťou, čo sa
týka priestoru a vznešenosťou, ktorá sa
prejavuje v jednoduchosti a originálnosti výzdoby hlavného oltára. Svätá
omša, ktorú sme mali tú česť sláviť
v tomto krásnom priestore, mala nádych nevšednej vznešenosti a krásy.
Nevšedne silným zážitkom bola aj spoločná modlitba korunky k Božiemu milosrdenstvu o tretej hodine popoludní..
Zrazu bol kostol plný ľudí rôznych národov a v rôznych jazykoch, vrátane našej slovenčiny, odznievala modlitba korunky Božieho milosrdenstva.
V tento milostivý čas modlitby sme zacítili opravdivú chuť živej vody, ktorá
pramení z Ježišovho milosrdného
srdca. Duchovným zrakom sme uzreli,
že tu je ten prameň Božieho milosrdenstva , že toto je to miesto, kde Pán
Ježiš zostúpil k sestre Faustíne a odtiaľto prúdia pramene Božieho milosrdenstva do celého sveta.
Prežívali sme istotu v srdci, že plníme
božiu vôľu, keď odprosujeme Pána
Boha za naše hriechy a hriechy celého
sveta spolu s Ježišom. Pri tejto modlitbe, na tomto svätom mieste pocítite,
že prvoradou úlohou celej cirkvi a každého kresťana je vyprosovanie odpustenia hriechov našich, ako aj hriechov
celého sveta, lebo len tak bude môcť
stávať sa dokonalým.
Ó, milosrdný Ježišu, oživuj v nás ustavične túto milosť, ktorú si nám na tomto
mieste, dnes daroval!
P. Kudelčíková
Snímka: Martin Bedrich
Nedeľa
Dobrého pastiera
Ako už iste viete, 4. Veľkonočná nedeľa
sa nazýva aj nedeľou Dobrého pastiera,
kedy sú na celom Slovensku otvorené
dvere diecéznych katedrál, úradov, seminárov... Rozhodli sme sa to využiť aj
my – miništranti. So zozbieraním miništrantov nebol problém (skôr bol
problém nadbytočným počtom) a tak
sme vyrazili na cestu autobusom na
Spišskú Kapitulu.
Do álb! Tak znel „povel“ pre prítomných
kubínskych miništrantov. A fakt! V albách sa pred katedrálou odrazu zjavilo
30 miništrantov oblečených v albách.
Pridali sme sa do slávnostného sprievodu a v katedrále sme miništrovali na
sv. omši, ktorú celebroval otec biskup
František. Chlapci mali z tohto miništrovania ozajstný zážitok, ako povedali
aj do mikrofónu. Mnohí ste túto nahrávku mohli počuť v Rádiu Lumen.
„Tento je náš, aj tento...“ Pozeráme
tablá vyštudovaných kňazov na stenách seminára. „Tí sa tu majú super!“
konštatujú miništranti, keď prechádzajú seminárom – od izieb až po telocvičňu. V jedálni sme dostali vynikajúci obed, konkrétne guláš (úprimné
Pán Boh zaplať). Na koniec si pre nás
pripravili seminaristi program typu:
„Hrajú bohoslovci futbal v reverendách?“ 80 % našich chlapcov zdvihli
ruky, že áno. Dozvedeli sme sa však, že
futbal v reverendách nehrajú, že sa nebijú, neštrajkujú a nepolievajú kvety.
„Ahoj oci, ideme na hrad, pozdrav
mamu a ja len toľko, že chcem byť farárom.“ Snáď najlepšia a najmilšia hláška
tohto dňa, prezrádzajúca aj nasledovný
program – na hrad. Myslím, že sme pobehali po hrade ako nikto predtým.
Na záver chcem poďakovať p. kaplánovi Cyrilovi, ktorý väčšinu vecí vybavil, ujovi šoférovi Jančimu, ktorý nás
tam i naspäť zdravých doviezol
a všetkým miništrantom a mladým,
ktorí sa zúčastnili tohto výletu.
Za zúčastených Samuel Štefan Mahút
6
FARSKÝ LIST 03/2010
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
Na vlastné oči
Dospelý Lumen
Medzinárodný festival gospelovej
hudby Lumen vstúpil do dospelosti. Za
18 rokov vybudoval vďaka kvalitným
interprétom nielen dobré meno, ale sa
stal aj značkou výbornej atmosféry
a neopakovateľných zážitkov.
Mladí ľudia z východu až po západ
prvý júnový víkend zaplnili Trojičné
námestie v Trnave. „Festival Lumen
chce byť miestom stretnutia pre mladých ľudí pri dobrej hudbe, chce ponúknuť priestor na stretnutie s Bohom“,
uviedol riaditeľ festivalu Mgr. Milan Janák, SDB.
V kostole sv. Jakuba sa začal program
sv. omšou. Na námestí sa ako prvé na
pódiu predstavilo zoskupenie The calvary gospel choir z Maďarska, ktoré
prekvapilo rekordnou účasťou spevákov – zbor má 100 členov. Pod holým
nebom nechýbali ani známe piesne
slovenskej kapely Tretí deň. Na svoje si
prišli tiež fanúšikovia hip – hopu vďaka
britskej skupine The 29th Chapter. Skupina sa snaží pokračovať v apoštolskom povolaní a hlásať Božie slovom
spôsobom, ktorý je mladým najbližší –
cez hudbu. Svoj žáner mladým naplno
predviedla aj americká kapela Superchick, ktorej hudba bola plná energie
s prvkami pop-rocku či punk-u. Večer
zakončilo tanečné divadlo Atak, pod
vedením Paľa Danks, ktoré zobrazilo
príbeh o ľahostajnosti a fanatizme vo
vzťahu k druhým, o múroch v našich
srdciach a o odpúšťaní v rodine.
Sv. omšou začalo krásne, slnečné sobotné dopoludnie. V programe bolo
pripravených 20 prednášok, besied či
workshopov. Každý z účastníkov sa
mohol zúčastniť dokonca dvoch - doobedu i poobede. Poobedie patrilo opäť
koncertom na námestí. Hudobný
program odštartovala kapela The Elements. Pri mikrofónoch sa vystriedali
zahraničné (!On – Česko) i slovenské
kapely (Regiment a Timothy). Tohtoročnou festivalovou novinkou bola určite kapela Maleo reagge rockers (Poľsko), ktorá priniesla netradičný štýl.
Kapela z Veľkej Británie oslovila najmä
tínedžerov. Thebandwithnoname spája
2 hudobné štýly – punk a hip hop. Kapela okrem festivalov prezentuje mladým kresťanské posolstvo aj na stredných školách v celej V. Británií.
Čerešničku na torte stvárnila americká
gospelová legenda Switchfoot, ktorá je
známa nielen veriacim ľuďom. Ich soundtracky k filmom A Walk to Remember či Kroniky Narnie: Princ Kaspián
pozná celý svet. Svojimi piesňami roztancovali a perfektne zabavili celé Trojičné námestie. Polnočná sv. omša bola
záverom celého festivalu. Hlavný celebrant bol don Viliam Riško, SDB –
bývalý riaditeľ festivalu. Nosnou myšlienkou pre všetkých bola snaha mať
odvahu urobiť správne rozhodnutia
v našom živote. Každý jeden z nás,
ktorý na Lumen prišiel, už správne rozhodnutie urobil – vybral si kvalitný gospelový festival. Počtom pár tisíc účastníkov dali mladí najavo, že si stoja za
svojimi hodnotami a vedia prejaviť záujem o kresťanskú hudbu.
Moneka
Foto: Andy Kuhejda
V období prežívania nádhernej liturgie
Veľkonočných sviatkov nás mimoriadne oslovila informácia, že od 10.
apríla do 23. mája 2010 je po desiatich
rokoch opäť vystavené k verejnej úcte
Turínske plátno.
Reálnu podobu dostala myšlienka cestou domov z kostola, keď v našich srdciach znelo radostné Aleluja po procesii so sochou vzkrieseného Ježiša Krista.
„Poďme a pokloňme sa!“ Slovo dalo
slovo a o tri rodiny sme začali pripravovať na cestu. Keď sme sa dozvedeli,
že aj Svätý otec Benedikt XVI. si príde
uctiť túto vzácnu relikviu, termín našej
cesty bol jasný. Aký múdry je Pán sme
sa presvedčili už na začiatku cesty, keď
naše rady rozšíril o sestry saleziánky
Martu a Líviu, ktoré nám boli svojou
charizmou a znalosťami taliančiny na
našej ceste veľkým prínosom. Náš Pán
nám pripravil cestu a postaral sa tiež
o to, aby sme mali kde prenocovať.
2. mája 2010 sme tak s tisíckami ďalších
pútnikov privítali v Turíne Sv.otca Benedikta XVI. Atmosféra lásky, nadšeného vítania: „Papa, papa!“, ktorú dokázali vytvoriť pútnici na uliciach Turína,
aj dnes rezonuje v našich srdciach. Pri
slávnostnej svätej omši, ktorú celebroval na námestí sv. Karola, sme odovzdali
Bohu všetky svoje radosti i starosti
a modlili sme sa aj za našu farnosť – za
našich kňazov a za farské spoločenstvo,
osobitne za rodiny, za uzdravenie chorých, za trpiacich bratov a sestry, za Božie požehnanie pre Cirkevnú školu
a tých, ktorí ju spravujú, za zamestnancov, zverencov a ich rodiny, za všetkých
márnotratných synov a dcéry a tiež za
Sv. otca, za duchovnú obnovu a očistenie Cirvi a spoločnosti v súvislosti
s kampaňou, ktorú rozdúchali médiá
proti Cirkvi a pápežovi.Tu patrí veľká
vďaka aj našim sestrám, ktorých tlmočnícke schopnosti nám veľmi pomohli,
aby sme ešte viac mohli precitiť slová
Sv. otca. Neskôr sme v Turínskej katedrále sv. Jána Krstiteľa odovzdali naše
modlitby a úmysly Najsvätejšej krvi
nášho Pána Ježiša Krista, ktorou sme
boli vykúpení. Vo viere, že plátno je
pravé a v každej kvapke krvi je prítomný sám Pán Ježiš, kľačali sme pred
ním ako pred Eucharistiou.
FARSKÝ LIST 03/2010
7
Fatima a Mária
Popri týchto silných zážitkoch bol pre
nás pripravený ešte bonus od našich
sestier. Tým bola návšteva Valdocca,
srdca sestier saleziánok a všetkých saleziánskych spolupracovníkov. Na
tomto mieste sa vďaka donovi Boscovi
narodila saleziánska rodina a preventívny systém výchovy (rozum + náboženstvo + láskavosť). Na malom námestí nás vítal krásny chrám Panny
Márie Pomocnice, ktorý don Bosco
postavil vďaka mnohým, často neznámym dobrodincom. Pozreli sme si tiež
jeho izbičky, prvý kostolík a oratórium,
kde vychovával „svojich“ chlapcov.
Jeho výchovné dielo so školami, oratóriami, dielňami...sa na Valdoccu aj po
celom svete rozrástlo do veľkých rozmerov. Je však dojímavé vidieť ako
skromne a cez aké ťažkosti dokáže Pán
Boh presadiť svoje dielo, ak mu niekto
dôveruje, ak sa vie pokoriť a dokonca aj
snívať. Niektorí sa prišli poďakovať aj
sv. Dominikovi Saviovi za ochranu
a pomoc v tehotenstve, pretože tento
„malý“ svätec pomohol svojím príhovorom už mnohým mamičkám.
Vďaka Ti Pane za tento požehnaný čas,
za všetky dary a dobrodenia, ktoré sme
na tejto ceste obdržali.
Za zúčastnených: jalib
Snímka: archív autora
Dňa 13. mája 1917 pásli tri deti malé
stádo oviec v Cova da Iria, ktoré patrilo
do farnosti Fatima. Samotné deti pochádzali z dedinky Aljustrel, vzdialenej asi
2 km od Fatimy. Boli to Lucia dos Santos, ktorá mala vtedy 10 rokov, jej deväťročný bratranec František Marto a jeho
sestra Hyacinta.
Okolo poludnia, potom čo sa pomodlili
svätý ruženec, ako bolo ich zvykom, si
krátili čas hrou tým, že stavali malý kamenný domček na mieste, kde sa dnes
nachádza Bazilika Ružencovej Panny
Márie. Zrazu uvideli jasné svetlo, o ktorom si spočiatku mysleli, že sa zablyslo
a že spoza hôr sa blíži búrka. Preto sa rozhodli, že pôjdu so svojimi ovečkami čo
najrýchlejšie domov. Ale len čo prešli kúsok cesty, oslnil ich nový záblesk svetla
a nad malým dubom, na mieste, kde dnes
stojí kaplnka zjavení, uvideli krásnu Pani,
ktorá vyžarovala svetlo jasnejšie, ako
svetlo slnka. Mala zložené ruky a visel
z nich ruženec z bielych perál.
Krásna Pani povedala trom pastierikom,
aby sa denne modlili ruženec a zároveň
ich pozvala, aby prichádzali na toto
miesto vždy 13. počas piatich mesiacov.
Deti tam vskutku prichádzali a rozprávali sa s Krásnou Pani. Neušlo to ani pozornosti verejnosti a spolu s deťmi tam
prichádzali i zástupy ľudí. Počas posledného zjavenia, 13. októbra 1917 bolo na
tomto mieste prítomných okolo 70 tisíc
ľudí. Krásna Pani sa predstavila pastierikom ako Kráľovná ruženca / Ružencová
Panna Mária / a požiadala ich, aby sa na
jej počesť vybudovala kaplnka na mieste
zjavení. Na konci zjavenia všetci prí-
tomní videli zázrak, ktorý Panna Mária
prisľúbila už v júli a septembri, a ktorý je
známy ako „ tanec slnka“. Slnko, ktoré
dovtedy zakrývali husté mraky, sa javilo
ako strieborný kotúč, dalo sa naň bez
ťažkostí pozerať, točilo sa okolo svojej
osi ako ohnivé koleso a vrhalo pestrofarebné lúče na zem. Nakoniec ako keby
sa odtrhlo z oblohy a rútilo sa na zem,
takže všetci prítomní boli preniknutí
hrôzou, že zahynú. Vyznávali svoje hriechy a vyznávali svoju vieru i tí, ktorí sa
ešte pred niekoľkými minútami vyhlasovali za ateistov.
Neskôr, keď sa Lucia stala rehoľnou sestrou v kongregácii sestier sv. Doroty, sa jej
Panna Mária zjavila ešte niekoľkokrát.
Požiadala ju, aby bola zavedená pobožnosť prvých sobôt a aby bolo Rusko zasvätené jej Nepoškvrnenému srdcu. Neskôr doplnila informácie o udalostiach,
ktoré predchádzali zjavenia Matky Božej,
a ktoré sa udiali približne od apríla do
októbra 1916. V tom čase sa deťom trikrát zjavil Anjel pokoja. Vyzýval ich a povzbudzoval k modlitbe a pokániu. Naučil
ich modlitbu, ktorá tvorí súčasť Fatimského posolstva a obsahuje niektoré dôležité výzvy tohoto posolstva.
Od roku 1917 neprestali prichádzať pútnici do Cova da Iria. Spočiatku to boli
jednotlivci z Portugalska, no postupne
pribúdalo pútnikov aj z iných krajín
sveta. Dnes sú to už milióny ľudí, ktorí si
takto dokážu uctiť našu Nebeskú Matku.
Hlavným sviatkom je 13. máj, na počesť
prvého zjavenia.
Ľudovít Oravec
zdroj: internet
8
FARSKÝ LIST 03/2010
Skončil sa Rok kňazov. Je tu mesiac jún a my sa v ňom lúčime s uplynulým Rokom kňazov.
V piatok 19. júna 2009, na slávnosť Božského Srdca Ježišovho, Sv. Otec Benedikt XVI. tento
rok otvoril. Udialo sa to pri príležitosti 150. výročia úmrtia kňaza sv. Jána Márie Vianneya,
ktorý zomrel 4. augusta 1859. Rok kňazov trval do 11. júna 2010, kedy sa v Cirkvi znovu slávila slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Táto slávnosť nie je vybraná náhodne.
Svätý arský farár Ján Mária Vianney
hovorí: „Kňazstvo je prejavom lásky
Srdca Ježišovho.“ Podobne pápež vo
svojom prejave pri vyhlásení Roku
kňazov hovorí, že tento deň je osobitným dňom modlitieb za kňazov.
Cirkev sa bezpochyby z Roku kňazov
veľmi teší a je vďačná Pánovi za to, že
inšpiroval Svätého Otca k jeho vyhláseniu. Všetky správy, ktoré prichádzajú do Ríma o mnohých a rôznorodých podujatiach uskutočnených
miestnymi cirkvami v celom svete
v rámci tohto roku, sú dôkazom toho,
že Rok kňazov bol veľmi dobre prijatý – možno povedať, že odpovedal
na skutočnú a hlbokú túžbu kňazov
i celého Božieho ľudu.
Aj náš kaplán vdp. Viktor Maretta sa
zúčastnil v Roku kňazov púte do
Arsu. Spomína na to takto: „Na októbrovú púť v rámci Roku kňazov sa
nás vypravilo 48 kňazov. Z toho počtu
kňazov 4 boli z košickej a 3 z rožňavskej diecézy. V čele púti bol spišský pomocný biskup, Mons. Andrej Imrich.
Do Arsu sme dorazili dopoludnia
a hneď sme navštívili kostol, v ktorom
požehnane pôsobil Ján Mária Vianney,
ktorý je dávaný za vzor pre všetkých
kňazov na celom svete. Hneď v kostole
na mňa zapôsobila česká výprava,
ktorá v danú chvíľu bola prítomná na
svätej omši. Po nej sme sa s našou výpravou vybrali pozrieť faru arského
farára. Žil skromne, ba až chudobne,
ale šťastne. Spával na holej zemi, ako
podhlavník mu slúžilo poleno dreva.
Spával iba tri hodiny. Štyrikrát denne
spovedal. Mal prísny životný režim
a stravoval sa veľmi skromne. I ten jeho
plagát k Roku kňazov to potvrdzuje,
veď je na ňom chudučký. Vo voľnom
čase, ktorého mal málo, chodieval ku
chorým, kde im posluhoval duchovne:
vysluhoval sviatosť zmierenia, podával
im Eucharistiu a poslúžil im sviatosťou pomazania nemocných. Prijímal
stránky, ktoré ho prosili o radu. Hodne
potešoval zarmútených.
Nadišla 13. hodina a my sme s otcom
biskupom Imrichom slúžili svätú omšu
pri oltári arského farára, kde je umiestnená i jeho sklenená rakva. Z veľmi
dobre zachovaného kalicha, ktorý používal i Ján Mária Vianney, sme pili Krv
Kristovu namáčaním s Telom Kristovým. Bolo to dojemné, veľmi dojemné.
Po svätej omši som spovedal 4 kňazov
na mieste, kde stála spovednica, v ktorej spovedal i arský farár. Pre mňa to
bol naozaj veľmi silný zážitok. Už od
detstva bol pre mňa Ján Mária Vianney úžasným vzorom.
Na druhý deň, 17. októbra, sme s otcom biskupom v ranných hodinách
slúžili svätú omšu v rodisku arského
farára, v Dardillách. Po omši sme si
pozreli kamennú krstiteľnicu, kde bol
pokrstený a kde sú uložené i ostatky
kosti z jeho ľavej ruky. Tým sa náš
program púte vyčerpal“.
Záver Roku kňazov však nie je skutočným záverom, ale novým začiatkom. My, Boží ľud a jeho pastieri chceme ďakovať Pánovi za toto milostivé
obdobie modlitieb a uvažovania
o kňazstve. Zároveň chceme byť stále
pozorní voči tomu, čo nám chce povedať Duch Svätý, plniac si naďalej
svoje poslanie v Cirkvi a vo svete –
s novou radosťou a presvedčením, že
Boh, Pán dejín, zostáva s nami – tak
v krízach, ako aj v nových časoch.
Nech sa za nás prihovára Panna Mária, Matka a Kráľovná kňazov a nech
nás podnecuje k nasledovaniu svojho
Syna Ježiša Krista, nášho Pána.
V článku boli použité materiály od
Vdp. Marettu, List z kongregácie pre
klérus k záveru Roku kňazov, ktorý
napísal Kardinál Claudio Hummes
a informácie z internetu.
Spracoval Cyril Hamrák, kaplán
Snímka: internet
FARSKÝ LIST 03/2010
9
NAPÍSALI NÁM
Ladislav Stromček: „Nesmel som vám to povedať...“
Milí Kubínčania, s radosťou som prijal ponuku prihovoriť sa Vám a povedať
pár slov o sebe, o svojej zvláštnej ceste ku kňazstvu a možno aj dopovedať
isté veci, ktoré som zatiaľ nemal príležitosť Vám vyrozprávať.
Základ som dostal od rodičov, ktorí ma
viedli k viere a to je ten najväčší dar,
ktorý mi dali. No u nás v Kubíne sme
mali aj dobrých kaplánov, napr. Andrej
Imrich, Štefan Sečka – terajší pomocní
biskupi, ktorí ma zachytili do rôznych
aktivít. Najviac na mňa pôsobilo to, že
my mladí sme im mohli plne dôverovať.
Ako štrnásťročný miništrant som bol
pozvaný na tajné mládežnícke stretnutia,
kde sa nám venoval Michal Andris, ktorý
bol v Kubíne známou osobnosťou. Radi
sme k nemu chodili, veľa mi to dávalo,
formovalo ma to a to boli prakticky začiatky mojej duchovnej cesty. Myšlienka
na kňazstvo sa zrodila z tejto skúsenosti.
Zatúžil som žiť pre niečo také. Mal som
však „zlý“ posudok zo ZŠ a nemohol
som byť prijatý na gymnázium. Chodil
som teda na elektotechnickú učňovku
do Nižnej. Hoci bola s maturitou, z tejto
školy nebrali do seminára, tam mohol ísť
len absolvent gymnázia. Preto som sa
mohol stať kňazom len tajne.
Po strednej škole som začal navštevovať
Elektrotechnickú fakultu v Bratislave. Na
konci prvého ročníka som sa dostal cez
rôznych ľudí do blízkosti tajného biskupa
Korca, ktorý vtedy usmerňoval „podzemnú“ cirkev na Slovensku. Popri vysokej škole som sa takto začal viac pohybovať v aktivitách tzv. tajnej cirkvi. To mi
umožnilo chápať zápas cirkvi s komunistickým režimom a zapájať sa do toho.
Moje smerovanie k duchovnému povolaniu nebolo také priamočiare. V stredoškolskom veku som aj všeličo v správaní
nezvládol, čo teraz ľutujem, lebo to nedávalo najlepší príklad, keď sme to s partiami občas prehnali s nevhodným správaním. Ale pôsobila pri tom aj Božia
milosť, ktorá mi pomohla včas sa spamätať z tých vecí.
Počas prvého ročníka na vysokej škole
som mal ešte vzťah s jedným dievčaťom
v Kubíne. Postupne si to všimli aj rodičia.
V našej špajzi začali pribúdať rôzne veci:
akosi viac cukru, nejaké škatule, no najviac ma zaujala kokosová múčka. Načo
nám je toľko kokosovej múčky? Mama
zareagovala: „Ty nám nikdy nič dopredu
nehovoríš. Zrazu nám zahlásiš termín
svadby a sám vieš, že niektoré veci treba
zháňať aj rok.“ Pomohlo mi to priznať si,
že nemôžem ísť dvoma cestami, ale sa
musím rozhodnúť, či manželstvo alebo
kňazstvo.
Rozhodol som sa teda pre to druhé. Počas štvrtého ročníka na vysokej som začal aj tajné štúdium filozofie a teológie
pod dohľadom tajného biskupa Korca.
Veľkou motiváciou pre štúdium mi bola
práca s mladými. Ako štvrták som viedol
spoločenstvo asi 15 prvákov z elektrofakulty, samí chlapci. Tí vedeli človeka
dobre prevetrať. Pred ich otázkami ohľadom viery sa nedalo uhnúť, u nich neprešli nijaké frázy. Vo chvíľach, keď som
študoval teológiu, myslel som neraz na
nich, ako by som im to povedal, keby sa
ma práve na toto spýtali. To mi dávalo
chuť k štúdiu.
V r. 1984 sa nemožné stalo možným.
Hneď po skončení vysokej školy som
dostal povolenie vycestovať na Západ.
Mal som v Ríme odovzdať informácie od
ľudí tzv. tajnej cirkvi o situácii v cirkvi na
Slovensku. Najdôležitejšou osobou,
s ktorou som mal rozprávať a odovzdať
informácie, bol arcibiskup Jozef Tomko,
neskorší kardinál. Vtedy sa nám podarilo
u mons. Dziwisza, pápežovho tajomníka,
vybaviť aj vstup na súkromnú svätú
omšu Jána Pavla II. v jeho kaplnke v Castel Gandolfo. To bol vrcholný zážitok. Po
omši nasledovala krátka osobná audiencia. Chvíľu som mohol hovoriť osobne
so Sv. Otcom. Bolo vidno, že rozumie po-
merom u nás. Silu povzbudenia z tejto
audiencie je ťažko vôbec opísať.
Kňazom som sa stal v júli 1988, vysvätil
ma pán biskup Korec so svojom byte
v Petržalke. O mojej tajnej vysviacke vedeli len piati ľudia. Ani rodičia to nesmeli
vedieť. Bol som vtedy už zamestnaný ako
technik v elektrárňach v Žiline. Štátna
bezpečnosť však cez nelegálne odpočúvacie zariadenia vedela, že som tajný
kňaz a tak ma sledovali a chodili aspoň
zastrašovať. Postupne som sa dostal
k rozmnožovaniu i „podzemnému“ vydávaniu kníh a časopisov. Stál som spolu
s Ferkom Rišiaňom pri zrode nášho
ZrNA, prvého mládežníckeho samizdatu
na Slovensku. Organizoval som dopravu
i distribúciu náboženských kníh, vydávaných na Západe, na Slovensko. Aj za
pomoci Kubínčanov. S Danom Suroviakom a inými sme neraz zniesli v batohoch knihy z Roháčov, kde nám ich nosili Poliaci. Anton Hlinka mával na Hlase
Ameriky a na Slobodnej Európe pravidelné vysielania o živote Cirkvi na Slovensku. Tajne som mu telefonoval aktuálne správy pre toto vysielanie, najmä
z pamätnej sviečkovej manifestácie
v marci 1988.
Po revolúcii, niekedy v januári 1990, som
chcel konečne aj rodičom prezradiť to,
čo som mal dovtedy zakázané im povedať. Pred revolúciou som bol zmierený
s tým, že možno nikdy sa nedozvedia, že
som kňazom. Sedel som s nimi doma
v obývačke. Vtedy som im to povedal.
Zostalo ticho. „Nesmel som vám to povedať.“ Obidvom zaslzili oči – „Veď my
sme to aj tak tušili.“ Vo februári 1990
som mal v Dolnom Kubíne verejnú „primičnú“ sv. omšu, ktorou sa ukončilo obdobie schovávania. Predtým, pri tajnej
vysviacke, mi také niečo nenapadlo ani
vo sne. Biblicky povedané, mal som
vtedy 30 rokov a začal som svoje „verejné pôsobenie...“
Pán kardinál Korec ma po roku 1990 nechal pôsobiť v Žiline, kde som doteraz. Bol
som najprv kaplánom na cirkevnom gymnáziu, potom univerzitným kaplánom pre
vysokoškolákov a správcom jedného kostola. V roku 2002 som sa stal farárom a dekanom v Žiline a od februára 2008 pomáham pánu biskupovi ako jeho vikár.
Ďakujem všetkým za vaše modlitby.
Mons. ThLic. Ing. Ladislav Stromček,
generálny vikár Žilinskej diecézy
Snímka: súkromný archív LS
10
FARSKÝ LIST 03/2010
Jubilant
Slávnostnými svätými omšami 30. mája za účasti veriacich farnosti a 13. júna 2010 za účasti otcov biskupov,
bratov v kňazskej službe z dekanátu, zástupcov Katolíckej univerzity, Evanjelickej cirkvi a.v. i zástupcov mesta,
blízkych rodinných príslušníkov, pozvaných hostí a veriacich farnosti oslávil dekan našej farnosti,
prof. Ľubomír Pekarčík dvojité jubileum.
„Byť kňazom 25 rokov a popri tom mať
aj 50 rokov, to je dvojité jubileum,
a preto sme tu “. Takto začal slávnostnú
svätú omšu spišský diecézny biskup,
otec František Tondra.
„Chceme sa poďakovať Bohu za to, že
si dar povolania ku kňazskej službe,
ktorý ti Pán ponúkol pred viac ako 25
rokmi, prijal. Prijal si ho s láskou a porozumením a verím, že v srdci prežívaš
radosť zo služby, ku ktorej ťa Kristus
pozval. Chceme sa Ti poďakovať za doterajšiu činnosť a popriať ti veľa telesných síl, pretože aj tie sú podmienkou
pre plnenie služby v Pánovej vinici, ale
predovšetkým duchovných síl, duchovnú radosť z toho, že si prial toto
povolanie, že si rád, že máš túto životnú cestu. Moje želanie je, aby si v nej
vytrval až do konca.“
K slávnostnej atmosfére svätej omše
prispeli i spevácke zbory farnosti. Na
konci omše prišli na rad gratulácie.
Za farníkov a hospodársku radu farnosti sa jubilantovi poďakoval pán
Behula. Mesto Dolný Kubín na návrh
primátora Ing. Budiaka ocenilo dlhoročnú plodnú spoluprácu s pánom
dekanom najvyšším ocenením a to
Cenou mesta Dolný Kubín. K tomu
patril i pamätný podpis do Zlatej
knihy mesta.
Zástupca Evanjelickej církvi a.v., pán
Stanček, poprial oslávencovi, aby mu
Božie slovo bolo i naďalej najvzácnejším pokladom, veď slová večného života má náš Pán.
Ľudovít Oravec
Oslovili sme osobnosti cirkevného aj
verejného života s otázkou „Čo si najviac vážite na prof. Pekarčíkovi ako
na človekovi a čo mu prajete do jeho
ďalšieho života, príp. kňazskej
služby?“
P
ána dekana Pekarčíka si vážim
ako duchovného, ktorý okrem
svojho hlavného poslania byť dobrým človekom a kňazom je aj aktívnym cirkevným hodnostárom, ktorému nie sú ľahostajné veci mesta
a ľudí žijúcich v ňom.
Vážim si jeho prácu a prístup v prospech rozvoja cirkevného školstva
v meste, ale aj jeho osobný prínos pre
ekumenizmus a spoluprácu s vedením mesta v prospech všetkých občanov Dolného Kubína.
Do ďalších rokov života želám zdravie a úctu od ľudí ktorým svojou prácou, svojím poslaním kňaza dáva
vieru, nádej a lásku k Bohu, ale aj
lásku medzi sebou navzájom.
Ing. Ivan Budiak
primátor Mesta Dolný Kubín
P
rofesor Pekarčík je človek s obrovským zmyslom pre zodpovednosť, má perfektné organizačné
schopnosti, rozhľad, vie sa pre mnoho
vecí zdravo „zapáliť“. Jeho „chyba“ je,
že nedokáže povedať nie. Vždy, aj
v tých menej príjemných situáciách
ktoré prináša človeku do cesty život,
dokáže pomôcť, nasmerovať, či nájsť
najvhodnejšie riešenie. Dovolím si
s plnou vážnosťou tvrdiť, že len málo
farností na Slovensku sa môže pochváliť takouto osobnosťou. Do jeho
ďalšieho života mu prajem mnoho síl,
energie a neustále nadšenie pre šírenie dobra, pravdy a pomoci na poli
občianskom i v jeho kňažskej službe.
Mgr. Ľudovít Mačor
riaditeľ Cirkevnej spojenej školy
Andreja Radlinského
v Dolnom Kubíne
Ľ
ubomíra Pekarčíka poznám ešte
z čias seminárskeho života v Bratislave. Bol dva ročníky predo mnou.
Keďže on pochádzal z Oravy a ja zo
Spiša, poznali sme sa, ale nebolo to
ešte hlbšie priateľstvo. Keď som v júli
1987 nastúpil za kaplána do Ružomberka, on už tam kaplánom bol a strávili sme tam pri spoločnej práci približne dva roky. Boli to roky
intenzívnej spolupráce na duchovnom poli a keďže v tom čase bolo
málo kňazov, strávili sme ich v plnom
nasadení a často zaneprázdnení. Za
takýchto okolnosti sa naše priateľstvo
prirodzene prehlbovalo, čo sa potom
prejavilo aj neskôr, keď sa naše pôsobiská rozišli. Priateľmi sme doteraz.
Z jeho vlastnosti si vážim stručnosť,
že zbytočne netára, ale smeruje jasne
ku koreňu problému. Ja osobne to
veľmi oceňujem. Taktiež je veľmi
FARSKÝ LIST 03/2010
presný, že si podľa neho môžete nastaviť hodinky. Ale najmä si u neho
vážim pracovitosť na duchovnom
poli. Takto mi utkvel v pamäti ešte
z nášho ružomberského pôsobenia,
kde sme len dvaja ťahali veľkú farnosť
a vyžadovalo si to veľmi veľa pracovitosti a najmä vytrvať dlhodobo vo
veľkom duchovnom pracovnom nasadení. A takto ostal v mojej pamäti
až do dnešných čias.
K jeho jubileu mu prajem veľa zdravia a Božej milosti. Aby si zachoval
kresťanský životný optimizmus, aby
mal rád jemu zverených veriacich
a veriaci aby mali radi jeho. Aby spoločne kráčali životom v ústrety Kristovi.
Prof. Ján Duda
Cirkevný sudca, Spišská Kapitula
N
ajprv pánu dekanovi prof. Pekarčíkovi k životnému jubileu
srdečne blahoželám. Nech ho Pán zachová v dobrom zdraví, nech ho bohato požehnáva a ochraňuje na každom kroku.
Som rád, že ho máme, teším sa z jeho
úspechov a obdivujem u neho húževnatosť a vytrvalosť vo všetkých jeho
podujatiach.
Andrej Imrich
spišský biskup
P
án prof. Pekarčík je môj blízky
človek. Spája ma s ním dolhoročná spolupráca, ktorá prerástla
v kňazské priateľstvo. Dlhé roky sme
boli susedia. Jeho farnosť Hruštín
a moja farnosť Krušetnica / Lomná
susedili chotármi. Okrem pravidelnej
vzájomnej výpomoci pri pastoračných prácach, najmä spovediach, sme
boli v častom kontakte. Tak som mal
možnosť spoznať jeho ľudské i kňazské kvality. Obdivoval som vždy
u neho pastoračný zápal, horlivosť
poslúžiť veriacim, keď to bolo treba aj
výpomocou, najmä v dobe, keď nemal kaplána. Rád si spomínam na sezónu, keď som v Hruštíne slúžieval sv.
omše pre deti spojené s pravidelnou
farskou katechézou.
Druhou rovinou nášho vzájomného
vzťahu bola spolupráca na Katolíckej
univerzite. Bol som svedkom jeho
veľkého nasadenia pri jej zrode v roku
2000. Tam sa prejavili jeho organizačné schopnosti, najmä čo sa týka
zabezpečovania potrieb pre novú cirkevnú inštitúciu na Slovensku. Vďačne
spomínam na roky prežité na univerzite s ním i na dobu, keď mi bol predstaveným.
Čo si najviac vážim na osobnosti
prof. Pekarčíka? Je to bezpochyby
jeho ľudskosť a solidárnosť s inými
ľuďmi. Veľa ráz som túto jeho vlastnosť pocítil na vlastnej skúsenosti,
keď som sa ocitol v ťažkostiach, najmä
zdravotných. Bol medzi prvými, ktorí
stáli pri mne a poskytli mi pomoc.
Nezabudnem na príhodu, keď ma raz
našiel podvečer čítať Katolícke noviny, ako som si ich dával blízo očí.
Zistil, že mám zoslabnutý zrak a že
potrebujem nové okuliare. Hneď
o pár dni pristavil auto pred náš dom
v Krušetnici a zaviezol ma k očnej lekárke do Banskej Bystrice. Domov
sme už prišli s novými okuliarmi.
11
Ešte aj teraz vďačne užívam túto jeho
bratskú a priateľskú pozornosť voči
môjmu zraku.
Pán profesor Pekarčík sa stal dekanom a farárom v Dolnom Kubíne. To
neoslabilo naše vzájomné vzťahy. Nezabudol na svojho kolegu a spolubrata kňaza, ktorý prežíva poslednú
kapitolu kňazského života ako penzista v Krušetnici. Môžem vydať svedectvo, že nikto z kňazov našej diecézy tak nedbá o mňa i môjho brata
Ignáca, kňaza, ako pán dekan z Dolného Kubína. Jeho pravidelné návštevy v Krušetnici nás vždy potešia.
Sme mu za ne nesmierne vďační.
Čo mu do budúcnosti jeho kňazského
života želám? V prvom rade zdravie,
aby mohol plný energie a duchovného zápalu ešte dlho slúžiť Cirkvi,
hlavne v jeho pastoračnej službe dolnokubínskej farnosti. S touto farnosťou ma viaže silné puto, veď som v nej
prežil 3 roky kaplánskej služby. Denne
sa za túto farnosť modlím. Ešte viac
ma k modlitbám pobáda aj skutočnosť, že jej terajším duchovným
pastierom je môj priateľ.
Jemu pri jeho životných jubileách vyprosujem vytrvalosť v službe, vernosť
v ohlasovaní evanjelia a rast v ľudskosti, ktorú tak dnešní ľudia veľmi
potrebujú.
Pavol Janáč
emeritný kňaz
Pripravili: Pavol Strežo, Eva Murínová
Snímky: Andrej Kuhejda
12
FARSKÝ LIST 03/2010
júl-august 2010
Krátka činnosť prvých
sestier v Dolnom Kubíne
(pokračovanie z minulého čísla)
Komunita FMA na Orave bola zasvätená
bl. M. D. Mazzarellovej. Dom v Dolnom
Kubíne sa nachádzal na hornom konci
historickej časti mesta na Matúškovej
ulici, č. 142. Veľkí dobrodinci, manželia
Pollákovci, testamentárne poručili svoj
dom so záhradou saleziánom, ktorí ho
postúpili sestrám FMA pre prácu s dievčenskou mládežou. Direktorkou bola sr.
Jozefína Bartošová a členkami komunity
sr. Mária Fordinálová ako katechétka
a vedúca oratória, sr. Anna Weissová, učiteľka hudby, sr. Katarína Fitošová a sr. Terézia Karlubíková, ktoré mali na starosti
kuchyňu a záhradu.
Hneď po príchode sestier sa ich ujal
miestny farár Viktor Trstenský, ktorý im
od začiatku veľkodušne pomáhal. O jeho
veľkej otcovskej starostlivosti hovorí aj
list, ktorý písal biskupovi Vojtaššákovi.
V ňom žiadal o dovolenie predať časť cirkevného pozemku, aby mohol za utŕžené
peniaze požičať sestrám na zakúpenie
piana.
Posviacka kaplnky, ktorú na návrh biskupa Vojtaššáka zasvätili Panne Márii
Pomocnici, sa udiala 8. decembra 1947.
Činnosť Dcér Márie Pomocnice sa pekne
rozrastala. Nebola to však len ich zásluha.
Sestry prišli do farnosti, kde pracovalo
veľa aktívnych laikov. Okrem toho tu pôsobili viaceré spolky, združenia, ktoré zásluhou farára Trstenského veľmi pozdvihli duchovnú, kultúrnu i sociálnu
úroveň mestečka.
V tom čase, keď sestry neúnavne pracovali vo farnosti, nad situáciou na Slovensku sa stále rýchlejšie kopili tmavé husté
mraky, ktoré neveštili nič dobré.
Aj v Dolnom Kubíne situácia bola stále
napätejšia. Opakovali sa vyhrážky voči
farárovi Trstenskému, lebo ochraňoval
sestry saleziánky a nechcel sa zrieknuť
svojich náboženských aktivít.
O likvidácii komunity hovorí výpoveď V.
Trstenského v knihe Nemohol som mlčať: „23. 11. 1949 o 23,00 hod. v noci, obsadilo Dolný Kubín asi 300 milicionárov.
Z nich viacerí vtrhli oknom do ústavu
sestier, vyviedli ich von, naložili ich na
nákladné auto a vyviezli z Dolného Kubína. Nechali ich na stanici v Belušských
Slatinách, kde sa o nich nik viac nestaral.“ Sr. Bartošová, vidiac toľkých uniformovaných mužov, povedala: „Nehanbíte
sa, toľkí proti štyrom bezbranným ženám!“
Činnosť našich sestier bola v Kubíne
krátka, ale plodná. Tým, ktorí chceli zničiť toto dielo, sa to podarilo len čiastočne.
Odvliekli sestry, ale nemali moc vytrhnúť
ich zo sŕdc a spomienok všetkých tých,
ktorým sa ony s láskou venovali.
Spracovala sr. Martina Škvareninová
Podľa knihy Dejiny Inštitútu Dcér Márie
Pomocnice na Slovensku
PhDr. Kamila Novosedlíková, FMA
n 2.–4. 7.
Púť do Levoče
n 6.–10. 7.
Detský tábor
n 26.–30. 7.
PUŤÁK
n 23.–27. 8.
Denný tábor
Oslavy vďačnosti vyvrcholili poslednú
májovú sobotu v Trnave na miestach, kde
prvé sestry prišli a začali pôsobiť. Pri
slávnostnej sv. omši v Katedrále sv. Jána
Krstiteľa v Trnave, ktorej predsedal o. arcibiskup Mons. Róbert Bezák si ako prejav vďaky obnovilo päť našich najstarších
sestier svoje sľuby. (Jedna z nich, Vilma
Šutková určitý čas pôsobila aj v Dolnom
Kubíne ako direktorka). Celých 60 rokov
„Vďačnosť otvára
horizont lásky“
– motto osláv vďačnosti za 70 rokov prítomnosti sestier saleziánok – Dcér Márie
Pomocnice – na Slovensku.
V Kubíne sme v tomto duchu oslávili
sviatok našej zakladateľky sv. Márie Dominiky Mazzarellovej v predvečer sviatku
Nanebovstúpenia Pána spolu s dobrodincami saleziánskeho diela, mladými
a saleziánskou rodinou. Najskôr sme poďakovali Pánovi vo sv. omši, ktorú celebroval o. Viktor Maretta, za dar jednoduchosti a apoštolského nadšenia našej
zakladateľky. Po nej sme mohli zažiť radosť zo spoločenstva v radostnej rodinnej atmosfére.
až doteraz, dennodenne dávali Pánovi
svoje „áno“ aj napriek ťažkým časom
a vytrvali vo svojom povolaní. Aj my
mladšie sme ďakovali za ich plodnú vernosť.
Z našej farnosti sa týchto osláv zúčastnilo
nie málo veriacich. Naplnil sa skoro celý
autobus rodinami, deťmi, mladými a našimi dobrodincami. Cez tieto riadky chceme poďakovať všetkým, ktorí boli
s nami pri tak významnej udalosti pre
nás – či už osobne alebo prostredníctvom
FARSKÝ LIST 03/2010
13
ne veľké šťastie.“
„Oci, ty máš skutoč
“
to?
„Áno, ako
bri učebnice,
ť kupovať v septem
„No nebudeš musie
triede.“
ej
ist
tej
v
m
de
rok bu
pretože na budúci
ecko naň pozerá,
sie vysvedčenie. Ot
Zubárov syn done
orka vpravo sa
štv
tá
m,
rí: „Hmm
pozerá, až prehovo
mi vôbec nepáči.“
TV LUX. Niektorí iste nezabudnú na
osobné stretnutie s našou generálnou
matkou sr. Yvonne Reungoat, ktorá len
tak náhodou vychádzala z auta práve pri
skupinke Kubínčanov.
Po slávení v katedrále sme sa mohli posilniť malým agape a povzbudiť pestrým
programom, ktorý pripravili mladí
a deti z našich stredísk z rôznych miest
Slovenska.
K záveru by som chcela iba dodať pár
slov otca biskupa, ktoré ma zachytili:
„Toto je tá krása, že zmyslom nášho života nie je starať sa o seba. »Neprišiel
som, aby mi slúžili, ale aby som slúžil,«
hovorí Kristus. Neprichádzame preto,
aby sme niečo ukázali alebo vybudovali
lepšie ihriská, aké stretká, aké oratóriá...,
ale pozrite, ako sa milujú...“
Za dolnokubínske sestry saleziánky
sr. Martina
Snímky: archív FMA a Vlado Škuta
Od spevu k športu
Od Laurasongu je už ďaleko, ale pokúsim
sa čo to si spomenúť. Veď nedá sa zabudnúť na to, že naše deti z detského zboru
vyhrali prvé miesto.
O čom je vlastne Laurasong? Je to prehliadka speváckych zborov, je o speváckych taletoch, o súťaživosti, o nových
priateľstvách, o radosti... Organizuje ho
pre detské zbory Laura, združenie mladých, spolu s mnohými animátormi
a sestrami saleziánkami. V tento rok sme
boli v Banskej Bystrici, začiatkom apríla.
A ako ste sa už na úvod dozvedeli, prišli
sme šťastne naladení, pretože prevedenie
súťažnej piesne Budem ako strom, v rappovom štýle zabodovalo.
Ale ako sme sa dostali k športu a dokonca tiež v Banskej Bystrici? No jednoducho, pozvali nás. Tento krát nie deti,
ale dievčatá od 11 až do 15 rokov. V polovici mája sa naše stretko – Šibalky,
ktoré vediem ja, Evka Marušincová
a Nika Kramárová zúčastnili na veľkom
športovom dni – Giga Days. Zobrali sme
k sebe ešte dve dievčatá zo stretka Žirafiek a tak sme sa mohli tešiť zo slnečného
počasia a z úžasne veľkého ihriska u bratov saleziánov na Sásovej. Súťažilo sa vo
vybíjanej a v méte. Z nášho stretka sme
vytvorili dve družstvá, keďže dievčat bolo
13, s najoriginálnejšími názvami PEACE
a FCUK. Dievčatá obstáli vynikajúco!!!
PEACE získalo 2. miesto v obidvoch
športových disciplínach. Na záver sa podelili i so svojim druhým družstvom
a tak všetky dievčatá odchádzali so striebornými medailami.
Sr. Martina Škvareninová
Snímka: archív FMA
KubCup 2010
má svojho víťaza
Pred 4 rokmi bol KubCup len miestny
volejbalový turnaj Dolnokubínčanov,
dnes sa však teší celoslovenskej obľube
a účasti. Mladí organizátori z LAURY,
združenia mladých, otvorili už siedmy
ročník turnaja o putovný pohár Márie
Dominiky Mazzarelovej.
„Našim cieľom nie je primárne hra ako
taká, ale skôr ponúknutie priestoru pre
zažitie skvelého spoločenstva mladých
ľudí v priateľskej atmosfére, športovom
duchu, spoznanie nových ľudí a utužovanie priateľstva,“ vraví členka organizačného tímu Marta Sojčáková.
Tohtoročná účasť bola rekordná. Zúčastnilo sa 30 tímov z celého Slovenska od
Michaloviec až po Bratislavu. Za dva dni
odohrali na piatich ihriskách spolu až
102 zápasov. Tradičnými účastníkmi boli
okrem domácich družstiev aj tímy z Banskej Bystrice, Brezna, Dubnice, Námestova i Košíc. Po napínavých zápasoch sa
šťastie nakoniec usmialo na Michalovské
družstvo. Na druhom mieste skončili
Dubničania a tretie miesto obsadil domáci nováčik Chúlio Kňažia. „Bolo tu
viac než skvelo. Hoci si nikto z nás necítil
ani jeden sval na tele, stálo to za to. Budúci rok sme v Kubíne opäť aj s pohárom
a snahou vyhrať ho späť,“ povedal kapitán víťazného tímu Marek Fedič.
Veľká vďaka patrí všetkým sponzorom,
Spojenej cirkevnej skole a mnohým ľuďom, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o hladký priebeh programu, taktiež
aj MUDr. M. Mikolášikovi, poslancovi
európskeho parlamentu za jeho podporu.
Monika Čižmárová
Foto: Veronika Jurčíková
14
FARSKÝ LIST 03/2010
2010 – Rok kresťanskej kultúry
Na úvod našej rubriky si ešte pripomeňme dva príhovory (vyberáme
časti) k zahájeniu Roka kresťanskej kultúry:
Mons. František Rábek, predseda
Rady KBS pre vzdelanie, vedu a kultúru:
Prvý Rok kresťanskej kultúry sa uskutočnil v roku 1999 v rámci prípravy
osláv veľkého jubilea kresťanstva
v roku 2000. Dobré skúsenosti s touto
aktivitou dali podnet k tomu, aby sme
po desiatich rokoch opäť iniciovali podobný program. Zvlášť na Slovensku
možno hovoriť o tom, že kultúra sa
zrodila súčasne s príchodom kresťanstva, najmä pôsobením vierozvestov –
svätého Cyrila a Metoda. Počas celých
našich dejín všetko, čo bolo v kultúre
najlepšie, sa istým spôsobom spájalo
s kresťanstvom.
A prečo práve rok 2010? Opäť sa totiž
blíži významné jubileum.
V roku 2013 budeme sláviť 1150. Výročie príchodu solúnskych bratov do
našej vlasti. Rok kresťanskej kultúry
chce byť určitou prípravou na slávenie tohto veľkého jubilea.
A napokon je tu aj praktický dôvod.
V súčasnom živote sa objavuje aj veľa
nekultúrnosti, prechádzajúcej až do
morálneho zla. Je nevyhnutné ozdraviť
daný stav. Jednou z ciest, ktorou sa
môžu k nám a do celej spoločnosti dostávať skutočné hodnoty, je dobro
a pravá krása v kultúre, inšpirovanej
kresťanstvom.
Je potešiteľné, že do organizovania
a realizácie programu Roka kresťanskej kultúry sa zapojili všetky kresťanské cirkvi u nás, tak katolícka, ako
i ostatné, združené v Ekumenickej rade
cirkví v Slovenskej republike, a že sme
našli pochopenie aj na Ministerstve
kultúry SR.
Miloš Klátik, generálny biskup
ECAV na Slovensku, predseda Ekumenickej rady cirkví v SR:
Naše kresťanské kultúrne dedičstvo je
veľmi bohaté a je len na nás, či si budeme uvedomovať jeho hodnotu. Rok
2010 je Rokom kresťanskej kultúry.
Aktivity, ktoré sa v ňom budú konať,
majú v dobrom slova zmysle upevniť
predovšetkým našu kresťanskú identitu. Ak si tento pohľad zachováme
i dnes, môžeme s Božou pomocou žiť
hodnotný a kultúrny život v kontexte
kresťanstva.
Cieľom Roka kresťanskej kultúry 2010
je aj poodhalenie jej hodnôt pred očami
tých, ktorí o nej doteraz vedeli iba
málo, ktorí o jej hodnotách pochybovali alebo ju doslova zaznávali. Som
rád, že tu ide o spoločné úsilie kresťanských cirkví na Slovensku. Verím, že po
roku budeme môcť s radosťou konštatovať, že naše túžby neboli iba prianím
a že naše očakávania sa pomaly, ale
isto začali napĺňať.
Veď len vtedy, ak bude mať kto naše
kultúrne odkazy odovzdať ďalej, bude
môcť naša kultúra ďalej žiť a rozvíjať
sa. Zveriť ju možno len do tých rúk,
ktoré si ju vedia vážiť, radovať sa z nej,
obohacovať sa ňou a s presvedčením,
nadšene, citlivo, rozumne, s láskou
a trpezlivosťou vštepovať jej hodnoty
ďalšej generácii.
Rok kresťanskej kultúry má pred sebou ešte druhú polovicu svojho trvania. Mnohé spoločenské inštitúcie,
záujmové skupiny, ale i farnosti ponúkajú širokej verejnosti bohatý kultúrny program podujatí, ktoré upozorňujú a ponúkajú pravé hodnoty
prameniace z kresťanstva pre našu
uponáhľanú, konzumnú dobu, v chaose množstva informácií i dezinformácií. Médiá prinášajú denne čoraz
menej pozitívnych správ a tie v nás
môžu prehlbovať obavy, strach z budúcnosti, nespokojnosť a neistotu pri
zabezpečovaní základných potrieb
života. Pravým opakom spomínaného je umenie inšpirované Slovom
v známych veľkých dielach, ale
i v tých najobyčajnejších situáciách,
ktoré prežívame. Dodávajú nám potrebnú silu, potešia nás a povznesú
a zároveň upriamia našu pozornosť
na to, čo je skutočne podstatné, trvalé, čo prináša pokoj a radosť.
Cieľom Roka kresťanskej kultúry je
tiež, aby sa čím viac v spoločnosti objavovali spôsoby poukazujúce na
dobro, ľudskosť, spolupatričnosť a rezonovali témy napomáhajúce zdravému rastu nás všetkých. Pre našu
farnosť tiež vyvstáva otázka, ako môžeme prispieť k Roku kresťanskej
kultúry? Chceme urobiť niečo dobré
pre druhých, ako môžeme svoje dary
použiť v konkrétnej aktivite, ako vnímame celkovú situáciu okolo nás, čo
nám tu chýba a pod.? Nebuďme preto
pasívni a nečakajme, že veď nech sa
snažia iní, prípadne je to vecou mladých, aby slúžili, dobrým nápadom či
skúsenosťou môže prispieť každý. Podeliť sa s nami môžete napríklad písomne na Farský list, RKFÚ Dolný
Kubín alebo e-mailom na farskylist.
[email protected]
Ďakujeme za podnety, Váš čas
a ochotu!
Katarína Ileninová
FARSKÝ LIST 03/2010
15
ŽILI MEDZI NAMI
Sv. Jozefína Bakhita: „To, čo Boh chce!“
Svätá Bakhita (preklad mena: Šťastná) sa narodila roku 1869 v malej africkej
dedinke, ktorej meno si v dospelosti ani nepamätala, rovnako to bolo aj s jej
vekom. Spomínala si iba na svoju rodinu, svoj kmeň, na úžasnú prírodu, s ktorou žila v úzkom prepojení, ale aj na veľké trápenie, ktoré spôsobili arabskí rabovači a únoscovia detí, ktoré predávali do otroctva. Títo Bakhitu uniesli a odvtedy celý život niekomu patrila. Celú svoju mladosť bola iba majetkom, vecou,
takisto ako tisíce iných otrokov, no od 20. roku života vďaka mnohým zázrakom
sa Bakhita stala majetkom Boha.
Táto neuveriteľná cesta z afrického
kmeňa, v ktorom ani netušili o trojjedinom Bohu, ktorý za nás dal svoj
vlastný život, až do Benátskeho kláštora sa nepochybne udiala Božím
riadením. Po únose bola Bakhita predaná ešte niekoľkokrát, jej majitelia
sa ku nej i ostatným otrokom správali horšie ako ku zvieratám. Pracovali od východu slnka až do neskorej
noci, dostávali skromnú stravu, no
najviac ich zraňovalo ponižovanie
a týranie ich pánov. V jednom z domov, v ktorých slúžila, si majitelia
všetko označovali svojím symbolom,
takisto aj svojich otrokov, ktorí mali
pre nich hodnotu nábytku. Táto procedúra bola neuveriteľne bolestivá
a spočívala v tom, že Bakhite na telo
urobili 114 rezných rán britvou
a tieto rany potom nasolili, aby jazvy
zostali čo najzreteľnejšie. Po tomto
mučení nechali úbohú obeť len tak
ležať v maštali na zemi bez akejkoľvek pomoci či liečenia. Toto všetko
Bakhitu naučilo, že nemá právo rozhodovať o svojom živote a že musí
bezpodmienečne slúžiť tomu, komu
patrí. No napriek všetkému nestratila
sebaúctu a chránila si svoju čistotu,
ako len mohla.
Jej život sa zmenil, keď ju turecký generál v roku 1882 predal talianskemu
konzulovi Callistovi Legnanimu,
tento ju vzal do Janova a daroval Augustovi Michielimu. Bakhita sa pr-
výkrát mohla cítiť ako človek, dostala
vlastné oblečenie a úctu od jej pánov.
Illuminato Checchini, správca rodiny
Michieliovcov, bol dobrý kresťan
Narodenie
1869 v Olgosse, neďaleko Darfuru. Sudán.
Úmrtie
8. februára 1947, Schio. Taliansko.
Svätorečenie
1. októbra 2000, Ján Pavol II.
Zaujímavosť
Národná svätica v Sudáne. Svätica blahoslavenstiev.
a zaumienil si postarať sa o túto jednoduchú dušičku, všetko vo svojom
vnútri obetoval pre Bakhitu, a to prinieslo svoje ovocie. Daroval jej kríž
a rozprával jej o ukrižovanom Kristovi. Toto Slovo padlo do úrodnej
pôdy a neskôr Bakhita povedala, že
celý život cítila zvláštnu ochranu nejakej milosrdnej „Bytosti“, no nevedela, kto to je. Po tom všetkom čo
prežila by už nedokázala žiť v úplnej
slobode, no Boh, ktorého spoznala,
jej dal možnosť úplne sa darovať
jemu.
Pán Michieli musel odcestovať do
Afriky, a tak svoju dcéru aj s Bakhitou zveril ženskému rádu Kanosiániek, kde Bakhita našla svoj druhý
domov a prvýkrát vo svojom živote
neposlúchla svojich pánov a aj napriek nesúhlasu pani Michieliovej sa
rozhodla vsúpiť do rádu, v čom ju
podržali cirkevní predstavení a dokonca talianska vláda, ktorá ju v mene
kráľa vyhlásila za slobodnú. Po zložení večných sľubov v roku 1896
Bakhita celý život pôsobila v Schiu,
kde ju volali čierna matka a pokladali
ju za svätú už počas života, hlavne
kvôli dobrote, ktorá vyžarovala z jej
srdca. Bakhita úplne odpustila
všetkým svojim otrokárom, dokonca
povedala, že keby ich stretla, poďakovala by im a pobozkala im ruky, lebo
vďaka nim spoznala svojho Pána.
Žiadny, ani len nepatrný hnev nevyšiel z jej pier: „Ona si všetkých vkladala do srdca a modlila sa za nich.“
Nič nepotrebovala, iba prijímať lásku
od Boha a dávať ju ďalej. No vždy
v jej srdci zostala túžba zvestovať tajomstvo o Bohu, ktoré objavila, africkému ľudu, lebo vedela, že by ho s radosťou prijal. Šťastná Bakhita po
ťažkej chorobe zomrela r. 1947 so slovami: „Aká som šťastná… Matka Božia, Matka Božia!“
Podľa knihy
Svätá Bakhita – Úsmev slobody
spracoval Martin Farbák
16
FARSKÝ LIST 03/2010
Otázka pre...
Mgr. Ľudovíta Mačora
Ubehlo už sto dní odvtedy, ako ste sa stali
riaditeľom Cirkevnej spojenej školy. Môžete nám priblížiť toto obdobie? Urobiť
akýsi „odpočet“? Privítame krátke zhodnotenie, sme zvedaví, čo nové i aké máte plány
do budúcna...
Nuž, medzi žiakmi som dostal prezývku
„akčný“, aj keď som sa snažil podhodiť im
moje „druhé“ meno, ktoré mi dala moja
sestra Alenka. Naozaj sa snažím nestrácať
čas. Skúsim teda priblížiť to, čo som do
dnešného dňa zrealizoval.
Keďže som jedným z priekopníkov zavádzania IKT do škôl na Slovensku, nesmie
v tomto naša škola zaostávať. Od prvých
dní sme zaregistrovali doménu s názvom
radlinskeho.sk, ktorá mala nahradiť starú,
dosť ťažko zapamätateľnú adresu. Pod touto doménou boli spustené aj nové internetové stránky všetkých zložiek našej Cirkevnej spojenej školy, s novým dizajnom aj
štruktúrou. Mojím cieľom je však hlavne
aktuálnosť jej obsahu. Všetky aktivity
a udalosti týkajúce sa školy zverejňujeme
do niekoľkých hodín po ich uskutočnení.
Spravujem a aktualizujem ich zatiaľ sám,
ale ide o redakčný systém, pripravený pre
možnosť prispievať viacerými redaktormi
zo strany žiakov, učiteľov i rodičov.
n Bezdrôtový Internet WiFi, pre žiakov aj
učiteľov školy zadarmo.
n Triedu s interaktívnou tabuľou sme premenili na triedu so 16 PC pripojenými na
internet, ktoré môžu využívať žiaci aj učitelia hlavne počas vyučovania.
n Je pripravené spustenie internetovej
žiackej knižky, ktorá do konca školského
roka začne v skúšobnej prevádzke.
n Prvý krát sa na pôde školy konalo školské kolo Celoslovenskej súťaže v speve DilongStar, pri zrode ktorej som stál.
n Dvaja učitelia, ktorí prejavili záujem, sa
zúčastnili v mojej prítomnosti na celoslovenskej konferencii Učíme pre život 2010
v Kysuckom Novom Meste, kde sa mali
možnosť stretnúť s učiteľmi z celého Slovenska, získať a vymeniť si skúsenosti z implementácie IKT do vyučovania, zúčastniť
sa workshopov a prednášok nielen na túto
tému.
n Vyslal som 3 učiteľov do Poľska a Rumunska v rámci programu eTwinning na
kontaktné semináre týkajúce sa medzinárodnej spolupráce medzi školami, kde sa
stretli s učiteľmi z Európy. Vďaka novým
kontaktom plánujeme pracovať na riešení
Teleprojektov.
n Vydali sme prvé číslo školského časopisu
OČKO (O nás ČoKOľvek), v ktorom prináša redakčná rada tvorená zo žiakov, koordinovaná pani učiteľkou, aktuality z našej školy, zaujímavosti, ale i zábavu. Druhé
číslo vydáme ešte pred prázdninami.
n Jednému veľmi nadanému žiakovi som
zabezpečil notebook, ktorý mu pomáha
Poznávací zájazd v Prahe
Učebňa vybavená novými počítačmi
efektívnejšie pracovať počas vyučovania
i doma.
n Úzko spolupracujem s inštitúciami
Úsmev ako dar, Pedagogicko-psychologickou poradňou v Dolnom Kubíne, a snažím
sa promptne a bezodkladne riešiť všetky
podnety, ktoré by napomohli k zlepšeniu
vzťahov v triedach a zefektívnili vyučovanie.
n V triede s vyšším počtom žiakov som na
žiadosť rodičov bezodkladne zaviedol delenie hlavných predmetov s cieľom zlepšiť
výchovno-vzdelávacie výsledky.
n Duchovná obnova pre učiteľov je každý
mesiac.
n Sponzorsky som zabezpečil pre vyučovanie prírodovedných predmetov multimediálny mikroskop, ktorého pozorovanie
je možné zaznamenať formou videa a foto-
grafií, alebo v reálnom čase pozorovať ako
veľkoplošný obraz cez dataprojektor.
n Chodbu, kde mávame každý pondelok
sv. omšu, sme vybavili zabudovaním dataprojektoru, pomocou ktorého môžeme
nielen kvalitnejšie a modernejšie čítať texty
piesní, ale ho využívať i na rôzne aktivity
počas vyučovania. Rovnako som takto dal
zmodernizovať aj učebničku výtvarnej výchovy.
n V mesiaci máj sme na môj podnet zorganizovali úspešný a zaujímavý trojdňový
poznávací zájazd učiteľov, zamestnancov
a rodičov do Prahy.
n Pred pár dňami sme dostali vďaka
spriaznenej IT firme 2 rozšírené stavebnice
Lego Mindstorms NXT, ktoré sú programovateľné nielen cez počítač. Spĺňam tak
sľub žiakom, ktorí ma prosili o možnosť
pracovať s takýmto systémom.
n Vyhlásil som na škole súťaž v zbere papiera, vďaka ktorej očistili žiaci mesto
o 8 000 kg odpadového papiera.
n S radosťou som prijal správu, že nám bol
schválený projekt ROP (regionálny operačný program), nenávratný finančný príspevok v sume približne 1 milión eur. Názov nášho projektu bol: „Rekonštrukcia
CSŠ Dolný Kubín spojená so zlepšením
energetickej hospodárnosti budovy a vybavením interiéru.“
n Netrpezlivo čakáme na ďalšie výzvy projektov, z tých väčších je to najbližšie októbrová výzva operačného programu vzdelávanie.
n V najbližšom období chystám spolu
s učiteľmi a v spolupráci s P-MAT, n.o. sériu bezplatných, certifikovaných školení
z oblasti využívania počítačov a technológií
g v každodennom živote pre zamestnancov
c školy, rodičov i spoluobčanov.
n Chystáme zmeny v úprave a využití areálu
á školy i športovísk.
n Od nového školského roku chceme
okrem iného zaviesť vyučovanie ruského
jazyka ako druhého cudzieho jazyka na
druhom stupni ZŠ i v našom gymnáziu,
ktorý sa stáva čoraz žiadanejším v celosvetovom meradle.
n Plánujem zrealizovať aktivity našej školy,
ktoré zviditeľnia jej meno i meno mesta
Dolný Kubín. Prezradím aspoň jednu, súťaž-prehliadku gospelovej piesne žiakov do
15 rokov, ktorú by som chcel pripraviť
a zrealizovať už v budúcom školskom
roku.
n Jednou z mojich priorít je však aj zabezpečenie vysokej kvality vyučovania a tomu
zodpovedajúce výsledky práce učiteľov
s našimi predškolákmi, žiakmi i študentmi.
Cieľom celého nášho kolektívu je však
FARSKÝ LIST 03/2010
v každom prípade vychovať ľudí s vštepenými kresťanskými hodnotami a schopnosťou uplatniť sa v živote.
Chcem podotknúť, že mnoho zmien a plánov, ktoré sa snažím v Cirkevnej spojenej
škole zrealizovať, sú podmienené aj spoluprácou mojich zástupcov, celého pedagogického zboru, prevádzkových zamestnancov, spoločenstva rodičov, žiakov, inštitúcií
v meste Dolný Kubín i mimo neho, intenzívnou pomocou pána dekana Pekarčíka
a hlavne nášho Nebeského Otca.
-em-
Duchovné stretnutie
v Zázrivej
Každý rok sa ôsme ročníky zúčastňujú duchovných cvičení. Dozvedeli sme sa, že
v dňoch 3. 5. – 5. 5. 2010 pôjdeme aj my na
DC do Zázrivej.
Rozmýšľali sme, čo si zoberieme so sebou
na spestrenie voľných chvíľ. Nevedeli sme
si predstaviť, čo obsahuje takýto duchovný
pobyt. Mysleli sme si, že budeme športovať,
chodiť na túry, tráviť čas na izbách.
Aké bolo naše prekvapenie, keď pán kaplán
František povedal, že každý deň bude svätá
omša, dve prednášky, modlitba svätého ruženca a krížová cesta. Hneď v prvý deň
sme mu odovzdali svoje mobily. Mali sme
obmedziť kontakt s vonkajším svetom, svoj
signál napojiť na Boha a stíšiť sa. Mysleli
sme si, že to nedokážeme.
Pán kaplán nás zaujal prednáškami o viere.
Dozvedeli sme sa, že veriť znamená povedať Bohu svoje „ÁNO“ v každej životnej
situácii, dokonca aj vtedy, keď sa nám v živote nedarí. Zaujali nás aj príhovory o dospievaní, večerné premietanie o hodnotách
života.
Pretože láska k Bohu ide aj cez žalúdok,
tety kuchárky nám chutne vyvárali. Naše
triedne učiteľky boli s nami spokojné. Zahrali si s nami volejbal.
Navštívili sme aj Rehabilitačnú stanicu pre
poranené zvieratá v Zázrivej. Čudovali sme
sa, koľko krutosti dokáže spôsobiť človek,
ktorý by mal prírodu a zvieratá chrániť.
Ocenili sme, že sa nájdu ľudia, ktorí sa starajú o poranené vtáky a zvieratá, ktoré
v nej žijú. V deň odchodu nás prišiel pozrieť aj náš pán riaditeľ Ľudovít Mačor.
Vytvorili sme krásne spoločenstvo, spomíname na pekné dni, ktoré sme spolu strávili. Dozvedeli sme sa, že viera je vzácny
dar. Je to poklad, ktorý môže naplniť a obohatiť celý náš život. Ešte raz ďakujeme pánu
kaplánovi Františkovi a našim triednym
učiteľkám.
Kolektív žiakov 8.A, 8.B
Školská exkurzia Paríž
21.–25. máj 2010
Cirkevná spojená škola v Dolnom Kubíne
škola ponúka žiakom a študentom možnosť štúdia viacerých cudzích jazykov. Jedným z nich je aj francúzsky jazyk. V rámci
spoznávania histórie a kultúry Francúzska
mali žiaci a študenti, vďaka pani učiteľke
Opartyovej a vedeniu školy, možnosť navštíviť hlavné mesto Francúzska – Paríž.
Naša cesta sa začala odchodom od školy,
kde sa s nami prišli rozlúčiť rodičia, spolužiaci i učitelia. Autobusom sme cestovali
celý deň i noc, ale stálo to za to. V slnečné
sobotné ráno nás čakalo prekrásne mesto.
Prehliadku sme začali pri Notre Dame, kde
sme mali možnosť vidieť pútnikov z rôznych krajín smerujúcich do Chartres. Naše
kroky pokračovali k Louvru, záhradám
Tuileries a nábrežím Seiny k Eiffelovke. Až
keď sme prišli úplne blízko, zarazila nás jej
majestátnosť a jedinečnosť. Výťahom sme
sa odviezli na druhé poschodie, odkiaľ sme
mali Paríž ako „na dlani“. Slnko nám osvecovalo všetky pamätihodnosti, ktoré sme
dovtedy videli, ale vtáčia perspektíva im
17
dodala novú tvár. Späť „na zem“ sme sa
vracali po schodoch a veru, nebolo to jednoduché.
V tento deň sme sa zastavili i pri pomníku
Napoleona Bonaparte – Les Invalides, urobili sme si fotku pred Múzeum d´Orsay
a púť sme zakončili na Trocadere, kde sme
život vo veľkomeste obdivovali z iného pohľadu. Paríž nás všetkých nadchol svojou
krásou, históriou a neutíchajúcim životom.
Na každom kroku sme mali čo obdivovať
a vôbec sme necítili únavu z dlhej cesty.
Les Champs Élysées sa práve v čase nášho
pobytu zmenila na obrovskú farmu plnú
trávy, stromov, kvetov, obilnín, ovocia a zeleniny. Akcia mala názov Prírodné hlavné
mesto.
Ďalší deň bol pohodlnejší, pretože sme sa
po Paríži sem – tam previezli, sem- tam
prešli. Našim očiam neunikla Sorbonna,
Luxemburské záhrady, námestie Bastille,
Námestie Svornosti, Námestie Hviezdy,
Opera, chrám sv. Magdalény, kostol patrónky Paríža sv. Genovevy. Zúčastnili sme
sa turíčnej sv.omše v Sacre-Coeur. Zaujímavé bolo pre nás Námestie du Tertre
(námestie, kde začínajú umelci svoju
dráhu a možno jeden z nich bude ako Picaso). Nezabudli sme ani na modernú
štvrť La Défense, ktorá reprezentuje moderný Paríž.
Prvé dva dni v Paríži zahrnuli naše hlávky
mnohými informáciami, do pamäti sa nám
vryli nezabudnuteľné obrazy a jedinečné
zvuky veľkomesta. Takto povzbudení sme
zamierili do Disneylandu, kde sme sa do
sýtosti vybláznili v rozprávkovom svete
Walta Disneyho. Na konci dňa nám nôžky
oťaželi a pomaly sme sa lúčili s Parížom.
S ruksakmi plnými spomienok a suvenírov
sme nasadli do autobusu a vydali sa na
cestu domov. Nezabudli sme sa poďakovať
nášmu nebeskému Otcovi za prekrásne
počasie, bezpečnú cestu a za to, že nad
nami držal ochrannú ruku.
M. Šaligová, Z. Opartyová
Snímky: www.radlinskeho.sk
18
FARSKÝ LIST 03/2010
RECENZIE
Ondrej Štyrák
Štyri sezóny básne
Záhady kresťanstva
DIABOL, posadnutosť zlom
Čosi o gospele
a Chrisovi Riceovi
Dolnokubínčanovi Ondrejovi Štyrákovi,
mužovi zrelého veku vyšiel prednedávnom básnický debut – Štyri sezóny básne.
A to v cykloch krídla, zvuky, čas a návraty.
Bežného človeka by možno napadla
otázka: „Prečo muž zrelého veku píše
básne?“
Nestačí mu svet v ktorom žije? Zarobiť si
peniaze a potom ich zase minúť? Dýchať
vzduch, vychovať deti, pracovať a raz
odísť? Odpoviem si sám, že nestačí. A dodám – je dobré, že sú muži zrelého veku,
ktorí vypovedajú o sebe a svete! Poodhaľujú zákulisie prežívania duše, piesne,
ktorá v nich zrela už niekoľko rokov. Štyrákova poézia je ako hudba, tečúca priamo
životom, valiaca sa pomaly, inokedy rýchlejšie. Je to tok plynúcich myšlienok, pocitov, spomienok, túžob a prívalových dažďov, ktoré nás odnášajú raz tu a zase tam.
Štyri sezóny básne sú príbehom muža,
ktorému práve vyšiel básnický debut.
V ňom autor žije, vracia sa stále do tej istej
básne a v ňom mu bije srdce. Knižočka je
ilustrovaná básnikovou dcérou Kamilou
Štyrákovou, takže je to aj medzigeneračná
spoločná výpoveď otca a dcéry.
Čo zaželať debutu autorových básni? Aby
sa dostali k čitateľovi a aby aj v budúcnosti
zrelí muži písali poetické cykly, aj keď
Zem sa bude točiť a prežívať každodennú
realitu života.
Medard Slovík
(prevzaté z novín Orava)
Snímka: Ladislav Pagáčik
Dokumentárny film, ktorý sa prelomovým spôsobom snaží popísať problematiku posadnutosti zlom a diabla teraz, ale
aj jej vývoj v minulosti.
V dnešnej dobe mnohí ľudia popierajú
existenciu diabla, na druhej strane môžeme postrehnúť zvýšenú popularitu astrológie, numerológie, veštenia, rôznych
iných okultných praktík a v neposlednom
rade aj mágie. Dokument, ktorý na Slovensku vyšiel z produkcie vydavateľstva
Lux, ponúka komentáre oficiálneho exorcistu Rímskej diecézy Gabriela Amorthu,
ale aj iných uznávaných autorít z oblasti
demonológie. Síce obsahuje veľmi silné
ukážky z reálneho exorcizmu vykonávaného katolíckym kňazom, snaží sa na
tento problém pozerať vo svetle viery,
v ktorom zmôžeme viac ako zlý duch.
Objavíte, ako koná diabol prostredníctvom pokušenia, trýznenia, úzkosti, mágie či manipulácie. Zistíte, kto sú jeho
vyhľadávané obete a kadiaľ vedie cesta do
jeho sietí.
Dokument trvá 53 minút, v ktorých je
komplexne zhrnutý daný problém. Ponúka
teda odpovede pre všetkých, ktorí hľadajú
pravdu a oficiálne stanoviská katolíckej
cirkvi. Nie je však vhodný pre deti do 15
rokov, ale takisto pre všetky slabšie povahy,
ktoré by nezvládli zábery zo skutočného
exorcizmu, ktoré vyzerajú síce hrôzostrašne, ale ako hovorí Gabriel Amorth,
exorcizmus je hlboká modlitba posadnutého aj cirkvi za jeho oslobodenie.
Martin Farbák
Snímka: internet
Slovo gospel bolo pôvodne používané
ako názov špecifického hudobného štýlu
a takto to mnohí z nás chápu aj dodnes.
No definícia gospelu, od Gospel Music
Association z r. 1998 hovorí: „Gospel
music je hudba akéhokoľvek štýlu, ktorej
text je buď podstatným spôsobom založený na historickej ortodoxnej pravde
obsiahnutej vo Svätom písme či odvodenej z neho: a) alebo vyjadrením chvály
Boha, resp. jeho diela; b) alebo svedectvom vzťahu k Bohu cez Krista; c) alebo
jasne vychádzajúci z kresťanského svetonázoru.“ Čiže pomenovanie „gospel“ zahŕňa množstvo rozličných hudobných
žánrov.
A o tejto rozmanitosti svedčí aj umelec
pochádzajúci z Ameriky Chris Rice. So
svojou hudbou sa radí medzi folkových
spevákov.
Chris už ako mladý videl potrebu venovať sa deťom a teenegerom. Aj toto podnietilo jeho neskoršie pôsobenie v miestom kresťanskom zbore. No o kariére
speváka ani nesníval. Záujem prišiel až
po častých pozvaniach k vedeniu chvál
v jeho spoločenstve.
Chrisova hudba slovami aj melódiou hovorí o jeho vzťahu k Bohu. Jemné a pokojné tóny oslovia najmä melancholickejšie povahy. No príjemného spoločníka
si v nej nájde každý, kto sa potrebuje nad
niečím, z času na čas, zahĺbiť.
Zuzana Schaleková
Snímka: internet
!
KUPÓN
na zľavu
10 %
Kupón platný do 31. augusta 2010 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:
Pavol Janáč: Dedičstvo otcov (Rodinný katechizmus)
7,00 €
Gloria Polo: Stála som pri bráne neba a pekla (Svedectvo o existencii Boha po zážitku klinickej smrti)
2,29 €
Ondrej Štyrák: Štyri sezóny básne
3,50 €
FARSKÝ LIST 03/2010
Na aktuálnu tému
Aj otcovia majú svoj sviatok
L
etné počasie konečne zavítalo aj
k nám a najväčšiu radosť z toho
majú azda naše deti. Určite to nie
je náhoda, že aj sviatok detí, ktorý si
pripomíname v júni, je takpovediac na
prahu letných mesiacov, ktoré sú vytúžené najmä pre našich školákov.
Už sme si akosi zvykli na to, že v priebehu roka viac či menej slávime rôzne
sviatky, od sv. Valentína, cez deň matiek až po moderný Halloween, ktorý
je obľúbený najmä medzi mládežou.
Mnohé z týchto sviatkov sa nám zdajú
byť zbytočné, neopodstatnené, iné nám
naopak dávajú príležitosť, aby sme našim najbližším a milovaným vyslovili,
či prejavili svoju náklonnosť a vďaku.
Na jednej strane sú tieto zvyky veľmi
profánne a ovplyvnené všadeprítomnou reklamou, na strane druhej, povedzme si úprimne, koľkokrát v roku si
spomenieme na svojich blízkych a potešíme ich. V kolotoči pracovných povinností, študijných stresov či iných
životných udalostí často ani nepomyslíme na to, že naši blízki, ktorí sú nám
oporou, potrebujú našu spätnú väzbu,
potrebujú cítiť a počuť, čo k nim cítime
my, čo si na nich vážime. Azda práve
preto, že to niektorí z nás tak často nerobia, existujú hoc aj nezmyselné
sviatky, ktoré nám neustále pripomínajú, aby sme nezabudli.
A keď už hovoríme o sviatkoch, kedy je
deň detí, to vie snáď každý. My, čo
máme svoje deti alebo s deťmi pracujeme či sa o ne staráme, prvý júnový
deň veľmi dobre poznáme. Vtedy naši
najmenší očakávajú z našej strany pozornosť a štedrosť a prejavy lásky všetkého druhu. No a myslím, že aj mnohé
deti veľmi dobre vedia, kedy sa tento
sviatok slávi. Aj deň matiek je v našej
spoločnosti veľmi populárny, veď
zoberte do úvahy len to, koľko priestoru
venuje tomuto sviatku reklama na cukrovinky a čokoládové výrobky.
Niektoré zo sviatkov sú však menej
známe. Viete kedy sa slávi taký sviatok
otcov? Deň otcov pochádza pôvodne
z Ameriky a vraj sa ani tam nevedia
presne dohodnúť na presnom dátume.
Jedno je ale isté, deň otcov je tu najmä
z toho dôvodu, aby sme si v dnešnom
svete uvedomili význam otcovskej role
a jeho podiel vo výchove detí v našich
rodinách. Často sa polemizuje o výchove detí v súvislosti so slobodnými
matkami či partnermi rovnakého pohlavia. Myslím, že tu je potrebné dodať
len jedno. Matka aj otec majú v rodine
nezameniteľnú funkciu, ktorú nie je
možné nahradiť. A čo sa týka dňa otcov, tento rok vraj pripadol na šestnásteho júna. Takže neváhajme a využime júnové dni nielen na potešenie sa
so svojimi deťmi, ale nezabudnime ani
na našich otcov. Veď čo by sme si občas
bez nich počali, však? Takže, milí ockovia, krstní ockovia a starí ockovia,
dobre, že ste tu s nami.
Zuzana Machajová
Snímka: autorka
19
Skúška dospelosti (aj)
vo viere (??)
Vy, ktorí už máte maturitu za sebou, si
istotne pamätáte na všetok ten stres spojený s ňou a naslovovzatých „odborníkov“ na to, čo robiť či nerobiť, prípadne
ako si vytiahnuť dobrú otázku.
Aj ja som mala okolo seba mnoho dobrákov, čo ma upokojovali slovami: „Maturita-formalita,“ ale keďže som cez akademický týždeň zistila, čo všetko ešte
neviem (a bolo toho oveľa viac, ako som
sa obávala), veľmi mi tieto slová nepomohli...
Nikdy som neverila ľuďom, ktorí tvrdili,
že nič nevedia. Keď som ale čakala na
slovenčinu, prišla ku mne spolužiačka
a na jej bledej uplakanej tvári som videla, že naozaj vie maximálne dve
otázky. Tesne predtým, ako vošla do
triedy, pomodlila sa, aby dostala jednu
z tých dvoch a... stalo sa! To ma presvedčilo, aby som aj ja skúsila to odovzdať do
Božích rúk a začať Mu viac dôverovať.
Pri ťahaní si otázok z vrecúška som si
hovorila: „Pane, mne je jedno, čo to bude,
len nech je to dobré,“ a po malom zaváhaní som ešte dodala: „...ale nech je to
jednociferné číslo.“ Potom som zatvorila
oči a ťahala. 29!! Nevedela som, či mám
plakať alebo sa tam rovno zosypať, keďže
k štvrtému ročníku som sa nedostala ani
len vo sne. Keď som ale čítala zadanie,
cítila som, ako sa nado mnou rozlieva
Boží pokoj, pretože som o autoroch
z otázky mala mesiac pred maturitami
referát.
Keď mi niekto povie, že som mala šťastie,
opravím ho, že toto nebolo šťastie, ale obrovská sila modlitieb tých,čo sa za nás
maturantov modlili. Nebolo to šťastie,
bol to zázrak. A tento zázrak sa nestal
len v tom, že som si vytiahla najlepšiu
možnú otázku. Bola to akási Božia lekcia, že aj keď som si možno bola učivom
prvého ročníka najistejšia, On mal pre
mňa prichystané niečo iné. Niečo, čo by
som si sama nevybrala a čo bolo nakoniec pre mňa to najlepšie. Za to Mu patrí
jedno obrovské Ďakujem!
Vďaka maturite teraz viem, že slová
piesne „Zhoď svoju starosť na Pána a On
sa postará,“ nesú v sebe kus pravdy a že
modlitby majú veľkú silu...
Sima Kšenzuláková
20
FARSKÝ LIST 03/2010
Ahojte kamaráti!
Najteplejšie mesiace leta sú júl a august a počas
týchto dvoch mesiacov trvajú ................ Ak chcete vedieť čo, musíte najskôr vylúštiť našu prvú tajničku..
Leto je konečne tu!! V to
sme po tých nekonečne
upršaných dňoch možno ani nedúfali,však? Ani sme neverili, že nejaké leto
a s ním spojené slnko a sucho vôbec
niekedy príde... Ale nakoniec sa počasie umúdrilo a slniečko sa na nás krásne
usmieva. Škola sa tiež pomaly končí,
no čo viac si môžeme priať? ☺
1
2
3
5
A prečo ich máme tak radi? Lebo ..................
Odpoveď nájdete v druhej tajničke, pri ktorej
budete musieť použiť kalendár.
4
6
7
9
8
Na rozdiel od iných
mesiacov leto máme radi
aj preto, lebo nemusíme
chodiť naobliekaní ako
cibule, pretože je konečne..................
1
Počas tých dlhých upršaných týždňov sa slniečko nemohlo
dostať spoza zákerných oblakov. Teraz, keď oblaky rozfúkal vietor, by chcelo byť všade a všade svietiť. Od toľkej snahy sa ale
pretrhlo a teraz roztrhnuté nemôže svietiť nikde. Pomôžte mu
nájsť jeho druhú polovicu.
4
5
a)
2
3
b)
e)
d)
c)
Kto by sa netešil na prázdniny? Dva mesiace úplnej slobody po zaslúženej drine ☺. Želám vám, aby ste si pekne
oddýchli a načerpali nové sily do budúceho školského roku
(ten je našťastie ešte ďaleko).
S odpoveďami sa teraz nemusíte ponáhľať, pretože žrebovanie bude až po prázdninách, spolu s prázdninovým číslom.
Cez prázdniny ani detské omše nebývajú a veľa z vás možno
bude aj niekde preč (u babky na dedine), takže preto. LETU
ZDAR! ☺
Vaša SIM-ka
Kresby: autorka
Download

Dôvera - RKC DK