OBSAH
1
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
OBSAH
František Trstenský
KUMRÁN A JEHO ZVITKY
2
3
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
OBSAH
František Trstenský
KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Katolícke biblické dielo
Svit 2009
4
5
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
OBSAH
POĎAKOVANIE
Inštitúciám
František Trstenský
Kumrán a jeho zvitky
Jazyková spolupráca:
Mgr. Lenka Horáková
Obálka a zalomenie:
Mgr. Marián Jabrocký
Studium Biblicum Franciscanum: všetkým profesorom za priateľské
prijatie, ubytovanie a prístup do knižnice a múzea;
École biblique et archéologique française: za prístup do knižnice
a k niektorým materiálom;
Université catholique de Louvain: za prístup do knižnice;
Slovenská akadémia vied: za prístup do databázy;
Katolícke biblické dielo: za finančnú pomoc pri príprave publikácie;
Rektorátu Katolíckej univerzity v Ružomberku: za finančnú pomoc
pri príprave publikácie.
© František Trstenský
Osobám
Vydáva:
Katolícke biblické dielo, Svit 2009
ISBN 978-80-89120-16-1
EAN 9788089120161
6
Claudio Bottini: za priateľské prijatie a pomoc preukazovanú už nie-
koľko rokov;
Florentino García-Martínez: za poskytnutie literatúry a usmernenia;
Pietro Kaswalder: ako počas mojich študentských čias, aj teraz ma opäť
ochotne sprevádzal v Kumráne a na ďalších archeologických miestach;
Emile Puech: za konzultácie a usmernenia.
7
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
OBSAH
PREDSLOV
Už počas prednášok na École biblique v Jeruzaleme, ktoré mal Émile
Puech a Jean-Baptiste Humbert, ma oslovila problematika Kumránu a zvitkov, ktoré sa v jeho okolí našli. Od ich objavenia ubehlo viac ako 60 rokov.
Napriek tomu na Slovensku chýba seriózna publikácia, ktorá by mapovala
nielen prvé roky výskumu, ale aj najnovšie pozície autorov na danú tému. Aj
to je jeden z motívov, pre ktorý predkladám verejnosti túto knihu. Jej cieľom je
taktiež vyvrátiť niektoré mýty a mylné predstavy, ktoré sa spájajú so zvitkami
od Mŕtveho mora a komunitou esénov.
Keďže v slovenčine nie je ustálená terminológia v tejto problematike,
mnou použité názvy sú skôr pracovné s prihliadnutím na terminológiu,
ktorú používajú cudzojazyčné publikácie. Nech poslúžia ako úvod pre ďalšie prehĺbenie vedomostí.
Ďakujem všetkým, ktorí ma úprimne podporujú.
Spišské Podhradie 28. januára 2009
Blažený je ten, čo hovorí pravdu s čistým srdcom
a neklame svojím jazykom.
(4Q525, II,1)
8
9
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
OBSAH
Analýza DNA .............................................................................................. 87
Infračervené žiarenie ................................................................................... 88
OBSAH
Rekonštrukcia zvitkov ................................................................................ 89
Zhromažďovanie zvitkov ........................................................................... 90
Niektoré pojmy ................................................................................................. 14
Rekonštrukcia zvitkov ................................................................................ 93
Terminológia ..................................................................................................... 19
Archeologický opis Kirbet Kumránu ........................................................... 98
História zvitkov ................................................................................................ 24
Izraelské obdobie ....................................................................................... 101
Obdobie Ia ................................................................................................... 102
Nájdenie zvitkov v 20. storočí ................................................................... 25
Obdobie Ib .................................................................................................. 103
Objavenie ďalších zvitkov .......................................................................... 35
Vodný systém ............................................................................................. 107
Obdobie II ................................................................................................... 111
Archeologický výskumu Kirbet Kumránu ................................................. 43
Obdobie III .................................................................................................. 115
Výskum pod vedením Rolanda de Vauxa ............................................... 44
Druhá židovská vzbura ............................................................................ 116
Ďalšie archeologické expedície .................................................................. 48
Cintorín ....................................................................................................... 116
Výskum lokality Ain Feška ........................................................................ 51
Esénska teória o obyvateľoch Kumránu .................................................. 53
Počet obyvateľov Kumránu ...................................................................... 121
Nové teórie o Kumráne .............................................................................. 54
Historický kontext .......................................................................................... 123
Palestína pod nadvládou Seleukovcov .................................................. 123
Publikovanie zvitkov od Mŕtveho mora ..................................................... 59
Otvorené povstanie Machabejcov ........................................................... 126
Medzinárodný tím ....................................................................................... 59
Obdobie Hasmoneovcov .......................................................................... 127
Digitalizácia zvitkov ................................................................................... 68
Palestína pod nadvládou Ríma ............................................................... 129
Zoznam série Discoveries in the Judaean Desert 89 .............................. 69
Zoznam prispievateľov do série DJD 90 ................................................ 72
Vláda Herodesa Veľkého (37 - 4 pred Kr.) ............................................ 131
Situácia po smrti Herodesa Veľkého ...................................................... 134
Kráľovstvo Herodesa Agrippu I. (41 - 44 po Kr.) ................................ 136
Metódy výskumu Kumránu a jeho zvitkov ................................................ 75
Prvá židovská vzbura (66 - 73 po Kr.) .................................................... 138
Stratigrafia .................................................................................................... 75
Druhá židovská vzbura (132 - 135 po Kr.) ............................................ 140
Mince ............................................................................................................. 78
10
Keramika ....................................................................................................... 80
Eséni a iné náboženské skupiny ................................................................ 144
Paleografia .................................................................................................... 82
Eséni ............................................................................................................. 144
Rádiouhlíková metóda ................................................................................ 85
Farizeji ......................................................................................................... 152
11
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
OBSAH
Saduceji ....................................................................................................... 154
Jaskyňa 1 ..................................................................................................... 215
Zelóti ........................................................................................................... 155
Jaskyňa 2 ..................................................................................................... 216
Terapeuti ..................................................................................................... 156
Jaskyňa 3 ..................................................................................................... 217
Apokalyptické a sapienciálne hnutia ..................................................... 157
Jaskyňa 4 ..................................................................................................... 218
Obyvatelia Kumránu v samotných zvitkov ........................................... 158
Jaskyňa 5 ..................................................................................................... 230
Eséni a obyvatelia Kumránu z pohľadu archeológie ............................ 160
Jaskyňa 6 ..................................................................................................... 231
Jaskyňa 7 ..................................................................................................... 232
Charakteristika zvitkov ................................................................................. 163
Biblické texty .............................................................................................. 166
Jaskyňa 8 ..................................................................................................... 232
Jaskyňa 9 ..................................................................................................... 232
Hebrejská Biblia pred objavením zvitkov ............................................. 168
Jaskyňa 10 ................................................................................................... 232
Masoretský text .......................................................................................... 170
Jaskyňa 11 ................................................................................................... 233
Septuaginta ................................................................................................. 171
Samaritánsky Pentateuch ......................................................................... 172
Kto je kto vo výskume Kumránu ................................................................. 234
Prekvapivé zistenia ................................................................................... 173
Významné biblické texty objavené v Kumráne .................................... 175
Kumránska komunita a zvitky v jaskyniach ......................................... 176
Náboženské predstavy v textoch KZ ..................................................... 178
Kumrán a Nový zákon .............................................................................. 184
Ján Krstiteľ a Kumrán ............................................................................... 186
Fotografie ......................................................................................................... 244
Použitá literatúra ............................................................................................ 247
Monografie ................................................................................................. 247
Články ......................................................................................................... 252
Ježiš Kristus a Kumrán ............................................................................. 187
Antológia kumránskych textov ................................................................... 191
Pravidlo spoločenstva (1QS) .................................................................... 191
Apokryf Knihy Genezis (1QapGen) ........................................................ 196
Vojnový zvitok (1QM) .............................................................................. 199
Pešer k žalmu 37 (4QpPsa) ....................................................................... 203
Medený zvitok (3Q15)............................................................................... 206
Damaský dokument (CD-A) .................................................................... 208
Chrámový zvitok (11Q19) ........................................................................ 212
Prehľad a kategorizácia zvitkov .................................................................. 215
12
13
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
NIEKTORÉ POJMY
Flávius Jozef
Židovský historik. Žil v rokoch 37-100 po Kr. Bol veliteľom vzbúrencov
NIEKTORÉ POJMY
počas prvej židovskej vojny. V roku 67 po Kr. padol do zajatia. Zachránil
sa tým, že predpovedal generálovi Vespaziánovi, že sa stane cisárom, čo sa
Apokryf
Slovo pochádza z gréčtiny a znamená skrytá, utajená vec. Ide o spis,
aj skutočne stalo. Je autorom predovšetkým dvoch známych diel: Židovské starožitnosti a Židovská vojna.
ktorý z dôvodu svojho obsahu nebol zaradený do zoznamu inšpirovaných
kníh Biblie. V anglickej literatúre sa na tento druh spisov používa označenie pseudoepigraf. Výrazom apokryf sa totiž v angličtine označujú deute-
Fyziognómia
Ide o popis osoby na základe vonkajšieho zjavu. V Kumráne ide o
rokánonické spisy.
predpovedanie budúcnosti človeka na základe tvaru jeho tela, hlavne
tváre.
ASOR
Inštitúcia American School of Oriental Research bola otvorená v roku
Geniza
1900 v Jeruzaleme s cieľom podporovať archeologické a iné vedecké akti-
Je názov pre miestnosť v synagóge, ktorá slúži na odkladanie použi-
vity súvisiace s bádaním vo Svätej zemi. V súčasnosti nesie názov Albright
tých zvitkov alebo iných predmetov. Texty a predmety sa nesmeli vyho-
Institute of Archaeological Research (AIAR).
diť, lebo obsahovali Božie meno alebo sa používali na bohoslužobné obrady. Preto boli zhromažďované v genize a neskôr hromadne obradne „po-
Deuterokánonické spisy
chované“ do zeme.
Ide o označenie tých spisov, ktoré neboli jednoznačne prijaté. V Starom
zákone sú to Múd, Jdt, Tob, 1-2 Mach a dodatky k Est a Dan. V Novom
zákone sú to 2-3 Jn, 2 Pt, Jak, Hebr, Júd, Zjv.
Hagada
Výraz pochádza z hebrejského slovesa nagad – rozprávať. Na rozdiel
od halachy slúži na vysvetlenie teológie biblických textov. Najznámejšia
EBAF
École biblique et archéologique française je najstaršou archeologickou in-
hagada je tá, ktorá sa rozpráva počas židovského sviatku Veľkej noci. Kým
halacha vysvetľuje, ako praktizovať biblické texty, hagada skôr odpovedá,
štitúciou v Palestíne. V roku 1890 ju založil Marie-Joseph Lagrange (1855-1938).
prečo ich uskutočňovať.
Zásadným spôsobom sa podieľala na výskume Kumránu a jeho zvitkov.
Halacha
Filón z Alexandrie
Výraz pochádza z hebrejského slovesa halak – kráčať. Ide o predpisy,
Židovský filozof. Žil v rokoch 20 pred až 50 po Kr. Svoj život prežil v
ktoré sa dotýkajú nielen náboženskej oblasti, ale aj každodenného života.
egyptskej Alexandrii. Usiloval sa o zosúladenie židovskej viery s myšlien-
Na rozdiel od Hagady ma halacha legislatívny charakter. Je postavená na
kami gréckej filozofie.
Mojžišovom zákone a jeho aplikácii v konkrétnom živote.
14
15
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
NIEKTORÉ POJMY
Protokánonické spisy
Kirbet
Je arabský výraz pre zrúcaninu. Termín sa používa na označenie arche-
Ide o označenie tých spisov, ktoré sa považujú za inšpirované v židov-
ologických lokalít v tejto časti sveta.
ských aj kresťanských zoznamoch biblických kníh.
Mezuza/Mezuzot
SBF
Ide o kúsok kože alebo papiera, na ktorom sú napísané texty z Dt 6,4-9
a 11,13-21 a uložené do nádobky. Mezuza je pripevnená na zárubňu dverí,
aby sa splnil predpis v Dt 6,9. Text musí byť napísaný ručne. V množnom
čísle sa používa výraz mezuzot.
Studium Biblicum Franciscanum otvorili v roku 1924 v Jeruzaleme františkáni ako inštitúciu pre rozvoj biblických štúdií. V roku 2001 bola povýšená na Fakultu biblických vied a archeológie. Od svojho vzniku sa škola
podieľa na mnohých archeologických výskumoch (Kafarnaum, Tiberias,
Tabga, Ain Karem, Betlehem, Magdala atď.).
Mikwe/Mikwaot
Je hebrejský výraz, ktorý označuje miesto na obradné (nie telesné!) očis3
ťovanie. Vyžadovalo sa minimálne 0,5 m vody. V množnom čísle sa používa výraz mikwaot.
Septuaginta (LXX)
Grécky preklad hebrejskej Biblie, ktorý vznikol v Egypte niekedy v období 3. - 2. stor. pred Kr. Bol určený pre Židov žijúcich mimo Palestíny,
ktorí už nerozumeli hebrejskému jazyku.
PAM
Palestine Archaeological Museum bolo otvorené v roku 1938 vďaka štedrosti Johna Davidsona Rockefellera (1874-1960). V roku 1966 bolo znárodnené jordánskym kráľom a po roku sa dostalo do rúk Izraela.
Talmud
Zbierka židovských tradícií a predpisov. Skladá sa z Mišny, komentára
na Mišnu – Gemary a učenia rabínov. V súčasnosti sú známe dve verzie.
Palestínsky talmud je kratší a starší. Vznikol v polovici 5. stor. po Kr. Baby-
Pešer
lonsky talmud je dlhší a vznikol začiatkom 6. stor. po Kr.
Je slovo hebrejského pôvodu a znamená vysvetlenie. Za každým veršom biblického textu sa vkladá jeho vysvetlenie, ktoré začína slovom pešer. Pešer je typický práve pre kumránske texty.
Targum
Preklad hebrejských textov Starého zákona do aramejčiny. Vyznačuje
sa voľnosťou a často do biblického textu boli vsúvané vysvetlivky a ko-
Plínius Starší
mentáre. Používal sa pri synagogálnej liturgii.
Staroveký latinský historik a filozof. Žil v rokoch 23 až 79 po Kr. Jeho
najdôležitejšie dielo je Naturalis Historia venované cisárovi Títovi, v ktorom
sa venuje prírodným aj ľudským objektom. Istý čas slúžil v rímskej armáde.
16
Tefilin/Filaktéria
Je hebrejský výraz pre malé čierne kožené nádoby vyrobené z kože čistého zvieraťa (zvyčajne z teľaťa). Sú v nich uložené úryvky z Biblie Ex
17
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
TERMINOLÓGIA
13,9.16; Dt 6,8 a 11,18, ako to predpisuje Dt 6,8. Nosia sa na čele a na ľavom
ramene. Používa sa aj grécky názov Filaktéria.
TERMINOLÓGIA
Tóra
Hebrejské slovo, ktorého pôvodný význam je náuka, učenie, ale aj zá-
Názov „Zvitky od Mŕtveho mora“ je populárne označenie pre fragmenty
kon. Názvom Tóra sa označuje prvých päť kníh Biblie (Genezis, Exodus,
rukopisov, ktoré sa našli v 11-tich jaskyniach v blízkosti Mŕtveho mora.
Levitikus, Numeri, Deuteronómium). Týmto výrazom sa označuje aj celý
Ide o preklad anglickej verzie Dead Sea Scrolls.1 Je preto dôležité si uvedo-
zoznam kníh hebrejskej Biblie.
miť, či hovoríme o textoch, ktoré sa našli pri Kumráne neďaleko Mŕtveho
mora, alebo máme na mysli aj iné miesta stále v blízkosti Mŕtveho mora,
Wadi/Nahal
kde boli objavené ďalšie zvitky, ako napríklad:
Wadi je typické pre túto časť sveta. Názov pochádza z arabčiny a zna-
• Wadi Daliyeh: Leží asi 15 km severne od Jericha. V roku 1962 tu be-
mená údolie. Ide o údolie, ktoré je počas roka suché a prázdne, len v období
duíni objavili rukopisy datované do 4. stor. pred Kr. Išlo o legislatívne tex-
dažďov sa jeho koryto naplní vodou, ktorá prudko steká po jeho bokoch.
ty napísané v aramejčine: manželské zmluvy, zmluvy o majetku alebo otro-
Judská púšť je križovatkou týchto väčších alebo menších „wadi“. Používa
koch a pod.
sa aj hebrejský ekvivalent „nahal“.
• Kirbet Mird: Ide o názov ruín na vrchole osamelého kopca v Judskej
púšti s výškou 248 metrov nad úrovňou mora. V roku 1952 beduíni v ruinách kresťanského kláštora našli fragmenty Nového zákona v gréčtine, aramejčine a aj v sýrštine. Datujú sa až do byzantského obdobia 5. - 6.
stor. po Kr. Išlo napríklad o fragmenty z Evanjelia podľa Matúša a Lukáša,
zo Skutkov apoštolov a Listu Kolosanom.
• Wadi Muraba’at: Jaskyne tohto údolia sa nachádzajú približne 18 km
južne od Kirbet Kumránu. V roku 1951 beduíni v tejto lokalite našli fragmenty napísané na koži. Išlo o 63 fragmentov textov v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Väčšina z nich pochádza z obdobia druhej židovskej vzbury (132-135 po Kr.).
• Nahal Hever: Lokalita sa nachádza asi 8 km severne od Masady. Jej
výskum robil Yohanan Aharoni na jeseň 1953, ktorý preskúmal 10 jaskýň.
Ešte pred ním našli miesto beduíni v roku 1951 alebo 1952, ktorí objavili
1
Roland de Vaux protestoval proti anglickému označeniu Dead Sea Scrolls (Zvitky
Mŕtveho mora) s odôvodnením, že zvitky predsa nepochádzajú z mora, ale z pevniny.
Porov.: Burrows, M.: The Dead Sea Scrolls. The Viking Press : New York 1956, s. 3.
18
19
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
TERMINOLÓGIA
v tejto lokalite niekoľko desiatok fragmentov listov z obdobia druhej židov-
smerom k Mŕtvemu moru. Jeho horná časť oddeľuje Staré mesto Jeruzalem od
skej vzbury a predovšetkým grécky fragment biblických textov malých proro-
Olivovej hory. V tejto oblasti sa našli fragmenty papyrusov napísané
kov zapísaných na pergamene.
v hebrejskom a gréckom jazyku.
• Nahal Se’elim: Je to jeden z najdlhších kaňonov Judskej púšte dlhý 4
• Wadi Ghweir: Asi 15 km južne od Kumránu v jednej z jaskýň tohto
km a nachádza sa severne od Masady. Archeologická expedícia v roku 1960
údolia objavili beduíni papyrus napísaný gréckou kurzívou a papyrus
objavila fragmenty tefillin s textom Knihy Exodus 13,2-10 a 13,11-16.
s hebrejským alebo aramejským písmom. Presná lokalizácia jaskyne ani
fotografie rukopisov však nejestvujú.
• Masada: Lokalita sa nachádza na severozápadnom brehu Mŕtveho
mora. Izraelský archeológ Yigael Yadin tu objavil v rokoch 1963-1965 fragmenty Knihy Genezis, Levitikus, Deuteronómium, Ezechiel, Knihy žalmov
a hebrejský text Knihy Sirachovcovej kapitoly 39-44.
Medzi En-Gedi a pevnosťou Masada sa nachádzajú
Nahal Hever, Nahal Mišmar a Nahal Se’elim
• Wadi Sdeir: Lokalita sa nachádza v Judskej púšti. V roku 1952 beduíni predali niekoľko rukopisov, o ktorých tvrdili, že pochádzajú z tejto oblasti. Išlo o text z Knihy Genezis, jeden aramejský papyrus a grécky text
napísaný na koži a na papyruse. Výskumy osídlenia robili izraelskí archeológovia Yohanan Aharoni (1956), Nahman Avigad (1963) a Haim Cohen
V súčasnej dobe na pevnosť Masadu vedie aj lanovka
(2003), ale bez nálezov písomných dokumentov. Avigad našiel dve mince
z obdobia 2. židovskej vzbury.2
• Nahal Mišmar: Lokalita sa nachádza asi 6 km severne od Masady.
• Wadi en-Nar: Ide o arabské pomenovanie biblického údolia Cédron
Archeologický prieskum robil Yohanan Aharoni v roku 1955 a po ňom Pes-
(Nahal Qidron), ktoré začína na Monte Scopus a tiahne sa juhovýchodným
sah Bar-Adon. V jednej z jaskýň označenej ako „Jaskyňa pokladov“ objavil
malý fragment gréckeho papyrusu pravdepodobne z obdobia druhej ži-
2
Porov.: Kolektív autorov: Miscellaneous Texts from the Judaean Desert (DJD XXXVIII). Oxford : Clarendon Press 2000, s. 117.
20
dovskej vzbury a ďalšie dva fragmenty v hebrejčine a gréčtine.
21
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
TERMINOLÓGIA
alebo poštovej známky. S výnimkou prvej jaskyne sa v ostatných nezachovali
takmer žiadne nedotknuté zvitky.3
Napokon tretím problémom je označenie miesta náleziska zvitkov slovom „jaskyňa.“ Pri prvom počutí napadne čitateľovi paralela so slovenskými jaskyňami. Táto podobnosť má však ďaleko od pravdy. Okolie Kirbet Kumránu sa vyznačuje skalnatým terénom, v ktorom je množstvo škár,
dier a puklín, ktoré majú často iba niekoľko metrov. Niektoré mali v minulosti určite väčšie rozmery, ale vplyvom erózie sa prepadli alebo zasypali.
Budeme sa pridŕžať zaužívaného názvu jaskyňa, ale s vedomím uvedených skutočností.
Jaskyne v okolí Kumránu neboli používané iba na uloženie zvitkov. Judská púšť poskytuje výborné miesto na úkryt, čo nachádzame aj v biblických
Údolie Cédron oddeľuje v Jeruzaleme na východnej
strane Olivovú horu od mesta
príbehoch o Dávidovi, ktorý sa ukrýval pred kráľom Šaulom (porov. 1 Sam
22). Jaskyne poskytovali chlad v letných páľavách a ochranu v období daž-
Názov „Zvitky od Mŕtveho mora“ je teda všeobecné označenie pre akékoľ-
ďov. Využívali ich pastieri, pocestní, ale aj utečenci. Jaskyne v okolí Kumrá-
vek staroveké zvitky, ktoré sa v tejto oblasti našli.
Niektorí k nim zaraďujú aj tie, ktoré sa našli na druhej strane Mŕtveho
nu s označením 4,5,7-10, v ktorých sa našli zvitky, boli vytvorené ľudskou
rukou. Slúžili ako dielne a niektoré dokonca boli obývané (jaskyňa 10).4
mora v dnešnom Jordánsku. Preto niektorí odborníci začínajú uprednostňovať označenie Kumránske zvitky. V tejto publikácii budeme používať
práve tento názov a skratku KZ na označenie tých rukopisov, ktoré sa našli
v 11-tich jaskyniach v blízkosti Kirbet Kumránu, keďže inými zvitkami sa
budeme zaoberať len veľmi okrajovo.
Druhým problémom je výraz „zvitok“ alebo „rukopis“. Pomenovanie
„zvitok“ slúži na označenie spôsobu uskladnenia, keď napísaný text bol
zrolovaný, aby sa s ním ľahšie manipulovalo a text napísaný z jednej strany bol lepšie chránený. Pomenovanie „rukopis“ slúži na označenie techniky písania, keďže až do vynálezu kníhtlače sa všetky spisy písali a prepisovali ručne. Keď hovoríme o zvitkoch, rovnako dobre môžeme používať aj
označenie rukopisy, len zdôrazňujeme iný aspekt ich napísania. Musíme
sa však zbaviť predstavy, že išlo o neporušené spisy zachované v celej svojej celistvosti. Poväčšine ide o fragmenty, mnohokrát veľkosti ľudskej dlane
22
3
Porov.: Shanks, H.: Of Cave and Scholars: An Overview. In: Shanks, H. (ed.): Understanding The Dead Sea Scrolls. Random House : New York 1992, s. xvi.
4
Porov.: Davies, P. R., Brooke, G. J., Callaway, P. R.: The Complete World of The Dead Sea
Scroll. Thames&Hudson : London 2002, s. 182.
23
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
HISTÓRIA ZVITKOV
prišli aj do Jeruzalema. V roku 937 karaitský historik Jakob Kirkisání spomína istého Davida ibn Merwána, ktorý písal o sekte Maghariya - „jaskynných
HISTÓRIA ZVITKOV
ľudí“, nazývaných tak preto, lebo ich spisy sa našli v jaskyniach.
Dnes je nemožné stanoviť, či išlo o oblasť Kumránu, lebo celá lokalita
O existencii zvitkov v okolí Mŕtveho mora vieme už zo staroveku. Cir-
v okolí Mŕtveho mora je známa nálezmi zvitkov.
kevný historik Euzébius (263-340 po Kr.) vo svojom diele Historia eccle-
siastica (6. kniha, 16. kapitola) uvádza, že cirkevný otec Origenes (185-254
po Kr.) počas vlády Antonina Severa (vládol v rokoch 211-217 po Kr.) objavil pri Jerichu zvitky, ktoré mu poslúžili pri zostavení žalmov v jeho diele
Hexapla. Tento spis Origenes zostavil v Cézarei medzi rokmi 228-240 po
Kr. V šiestich paralelných stĺpcoch uviedol biblické texty v tomto poradí:
1. hebrejský text v hebrejčine; 2. hebrejský text prepísaný gréckymi písmenami; Aquilov preklad – grécky; 4. Symmachov preklad – grécky; 5. text
Septuaginty – grécky; 6. Teodocionov preklad – grécky. Z diela sa zachovali iba fragmenty.
Asi o 5 storočí neskôr nestoriánsky patriarcha Seleucie Timoteus I. okolo roku 800 napísal list Sergiovi, metropolitovi v meste Elam, v ktorom mu
opisuje objavenie skrýše plnej hebrejských rukopisov v jaskyni neďaleko
Jericha. Jeho opis nálezu sa podobá príbehu beduínov v rokoch 1946/1947.
Timoteus píše, že do jaskyne vbehol pes jedného z arabských lovcov, keď
poľoval na zver a už odtiaľ nevyšiel. Jeho pán šiel hľadať psa a objavil
jaskyňu plnú zvitkov.5
Niekoľko desiatok rokov pred Timoteom založil perzský Žid Anan ben
David okolo roku 767 po Kr. židovské hnutie Ananitov, ktorým začali hovoriť karaiti. Nazývali ich aj bene mikra – synovia Písma. Vznikli ako opozícia voči rabínskemu hnutiu. Odmietali ústnu interpretáciu, ktorú obsahovala Mišna a Talmud. Za jediný zdroj pravdy považovali hebrejský text
Biblie. Opierali sa o literárny doslovný zmysel a neprijímali napríklad alegorickú interpretáciu. Rozšírili sa do Egypta, Byzantskej ríše a v roku 850
5
Porov.: Thiede, C. P.: Svitky od Mrtvého moře a židovský původ křesťanství. Volvo
Globator : Praha 2004, s. 49.
24
Nájdenie zvitkov v 20. storočí
Je potrebné povedať, že príbeh nájdenia KZ predstavuje dnes už legendu, ktorá je len jednou z verzií. Podľa tejto legendy beduínsky pastier Mohammed edh-Dhib z beduínskeho kmeňa Ta’amireh šiel hľadať ovcu, ktorá sa mu zatúlala pri
skalách nad Mŕtvym morom. V Palestíne bolo
práve obdobie dažďov.
Pri hľadaní zatúlaného zvieraťa pastier hodil
do jednej z mnohých puklín a jaskýň kameň a počul zvuk rozbitej keramiky. Vstúpil do jaskyne
a našiel desať asi 60 cm vysokých nádob, z ktorých osem bolo prázdnych, jedna bola plná nečistoty a v jednej boli tri takmer neporušené zvitky. Dva z nich boli zavinuté do ľanového plátna.
Išlo o neporušený zvitok: Kniha proroka Izaiáša
Mohammed edh-Dhib
(vpravo)
(Izaiáš A), Pešer Knihy proroka Habakuka a zvitok, ktorý sa neskôr stal známym pod názvom
Pravidlo spoločenstva. Musíme priznať, že žiaden archeológ ani v tejto,
ani v ďalších jaskyniach nenašiel žiaden zvitok uložený v týchto nádobách,
a preto sme odkázaní iba na nepriame svedectvo beduínov.6 Beduín sa do
jaskyne vrátil ešte raz a vyniesol ďalšie štyri zvitky. Ďalší, ale neúplný zvitok Knihy proroka Izaiáša (Izaiáš B), Vojnový zvitok, Hymny vďakyvzda6
Porov.: Tov, E.: Scribal Practices and Approchaes. Reflect in the Texts Found in the
Judean Desert. Brill: Leiden/Boston 2004, s. 42.
25
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
HISTÓRIA ZVITKOV
nia a Apokryf Knihy Genezis. Týchto sedem prvých zvitkov sa považuje
v tom čase približne 100 amerických dolárov. Dnes tieto zvitky majú nevyčís-
za základ toho, čo neskoršie odborníci označili názvom „Zvitky od Mŕtve-
liteľnú hodnotu.
ho mora. Verzie objavenia zvitkov sa líšia, takže dnes niektorí autori hovo7
Metropolita zistil, že zvitky nie sú napísané v sýrštine, ale v hebrejčine,
ria, že pri objavení bol aj bratranec Jum’a Muhammed. Iní autori uvádza-
a začal hľadať možnosti, ako sa dozvedieť ich skutočnú hodnotu a staro-
jú dokonca troch beduínoch (pridávajú meno Kalil Musa) a rozchádzajú sa aj
bylosť. Niekedy koncom júla 1947 sa najskôr obrátil o pomoc na palestín-
v tom, či išlo o stratenú kozu alebo ovcu.8 Musíme však mať na pamäti, že
sku inštitúciu pre starožitnosti Palestine Department of Antiquities a odtiaľ
sme v semitskom prostredí, kde príbeh má svoju silu a čaro a nikdy sa jedna
na dominikánsku biblickú školu v Jeruzaleme EBAF, kde zvitky skúmal pro-
a tá istá udalosť nevypovie rovnako.
Mohammed edh-Dhib vo svojom vlastnom rozprávaní tvrdí, že toto
fesor Starého zákona Jan van der Ploeg. Ploeg prišiel do Kláštora sv. Marka
a v prítomnosti metropolitu preskúmal zvitok proroka Izaiáša a Pešer proro-
všetko sa udialo už v roku 1945 a až v roku 1947 zvitky zaniesol obchodní-
ka Habakuka.11
kovi do Betlehema.9 Pastieri držali zvitky vo svojich stanoch dlhé mesiace
Medzitým Feidi Salahi ponúkol ďalšie dva zvitky na predaj izraelskému
bez toho, aby tušili ich vzácnosť. Približne v marci 1947 ich priniesli do
archeológovi profesorovi Eleazarovi Sukenikovi z Hebrejskej univerzity, kto-
Betlehema na trh, kde beduíni kupovali oblečenie a ďalšie potreby pre svo-
rý v tom čase patril medzi najuznávanejších odborníkov v krajine. Sukenik
je živobytie. Zvitky zaniesli predavačovi starožitností menom Kalil Iskan-
ako prvý rozpoznal skutočnú hodnotu zvitkov. V tom čase bol v Jeruzaleme
10
dar Šahin, známy pod menom Kando.
vyhlásený výnimočný stav a mesto bolo rozdelené ostnatým plotom na dve
Bol pri tom aj iný predavač starožitností Faidi Salahi, ktorý neskôr zohral dôležitú úlohu pri predaji zvitkov. Predavači sa báli, aby zvitky neboli
časti – židovskú a arabskú. Betlehem sa nachádzal na arabskom území. Na
prechod do arabskej časti potreboval Sukenik vojenskú priepustku, čo sa mu
kradnuté. Keďže sa im zdalo, že sú napísané v sýrštine a Kando bol čle-
aj podarilo získať. 29. novembra 1947 v Betleheme odkúpil dva zvitky (Vojno-
nom sýrskej ortodoxnej Cirkvi, zaniesol ich metropolitovi sýrskej ortodox-
vý zvitok a Hymny vďakyvzdania). Bolo to v deň, keď OSN vydalo deklaráciu, na základe ktorej mohol vzniknúť štát Izrael. V krajine vypukli nepokoje
a násilnosti. Sukenik stihol 21. decembra 1947 odkúpiť aj tretí zvitok (Kniha
proroka Izaiáša B) a dva hlinené džbány.12
4. februára 1948 sa Sukenik neúspešne pokúsil odkúpiť od sýrskeho metropolitu zvyšné štyri zvitky. Sprostredkovateľom predaja medzi metropolitom a židovským učencom bol Anton Kiraz,13 s ktorým sa stretol na
nej Cirkvi, ktorý sa volal Atanázius Yešua Samuel z Kláštora svätého Marka v Jeruzaleme. 5. júla 1947 Kando priniesol metropolitovi štyri zvitky (Izaiáš A, Pešer Knihy proroka Habakuka, Pravidlo komunity a Apokryf Knihy
Genezis) a 19. júla 1947 mu ich predal za 24 palestínskych libier, čo bolo
7
Porov.: Kiraz, G. A.(ed.): The Dead Sea Scrolls. Gorgias Press : New Jersey 2005, s. xviii.
Porov.: Campbell, J. C.: Deciphering the Dead Sea Scrolls. (Second Edition) Blackwell
Publishing : Oxford 2002, s. 2.
9
Porov.: Brownlee, W. H.: Muhammad ed-Deeb’s own Story of His Scroll Discovery. In:
Journal of Near Eastern Studies, Vol. 16, No. 4 (Oct. 1957), s. 236.
10
Kando sa stal sprostredkovateľom medzi beduínmi a archeológmi na dlhé roky a dostal
sa k veľkým peniazom, ktoré žiadal za predaj nájdených textov. Porov.: Cross, F. M.: Reminiscences of the Early Days in the Discovery and Study of the Dead Sea Scrolls. In: Schiffman, L.,
Tov, E., VanderKam J. C. (ed.): The Dead Sea Scrolls. Fifty Years after their Discovery. Israel
Exploration Society : Jerusalem 2000, s. 940-942.
8
26
11
Porov.: Ploeg van der, J.: The Excavations at Qumran. A Survey of the Judaean Brotherhood and its Ideas. Longmanns, Green and Co. : London/New York/Toronto 1958, s. 10-11.
12
Porov.: Sukenik, E. L. (ed.): The Dead Sea Scrolls of the Hebrew University. The
Magness Press : The Hebrew University Jerusalem 1955, s. 17.
13
Anton Kiraz bol členom sýrskej ortodoxnej Cirkvi. Začínal ako opravár áut a postupne sa vypracoval na obchodníka s autami. V 40-tych rokoch minulého storočia mal v
Jeruzaleme dve taxislužby. Priatelil sa s metropolitom Samuelom, ale ich priateľstvo rozbili nájdené zvitky. Počas arabsko-židovskej vojny prišiel o všetko a usadil sa v Betleheme.
27
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
HISTÓRIA ZVITKOV
neutrálnej pôde medzi starým a novým Jeruzalemom v priestoroch Y. M. C.
Bagdade.16 Trever požiadal Sowmyho, aby priniesol zvitky priamo k nim.17
A.14 Kiraz mu dokonca na dva dni zapožičal tri zo štyroch zvitkov, aby ich
19. februára ich priniesol Treverovi, ktorý bol schopný rozoznať na jednom
mohol preštudovať. Sukenik najskôr ponúkal 100 a neskôr 500 britských li-
z rukopisov text proroka Izaiáša. Hneď na druhý deň 20. februára Trever
bier. Metropolita sa však rozhodol, že nateraz zvitky nepredá.
15
prišiel osobne do Kláštora svätého Marka a požiadal o dovolenie vyfotografovať zvitky. Ďalší deň metropolita Samuel a kňaz Sowmy priniesli zvitky
znova Johnovi Treverovi.18 Podarilo sa mu vyfotografovať tri zvitky: Knihu
proroka Izaiáša, Pešer Knihy proroka Habakuka a Pravidlo spoločenstva.
Štvrtý zvitok Apokryf Knihy Genezis bol v zlom stave a nedal sa roztvoriť.
John Trever sa tak stal prvým, kto odfotil KZ a jeho snímky majú ešte aj dnes
dobrú kvalitu.
Obchodík so starožitnosťami, ktorý vlastní rodina
Kando, je dnes aj v Jeruzaleme
Začiatkom februára 1948 metropolita Samuel prostredníctvom svojho
kňaza a knihovníka Butrosa Sowmyho kontaktoval archeologickú inštitúciu American School of Oriental Research (ASOR) v Jeruzaleme.
John Trever, čerstvý doktorand a horlivý fotograf, bol v tom čase jediný zodpovedný, keďže riaditeľ školy Millar Burrows bol na návšteve v
V roku 1985 emigroval do USA, kde sa napokon uzmieril s metropolitom Samuelom.
Zomrel v roku 1993. Porov.: Kiraz, G. A.(ed.): The Dead Sea Scrolls. Gorgias Press : New
Jersey 2005, s. xxxii-xxxiii.
14
Y.M.C.A je organizácia založená v roku 1840 mladými kresťanmi v Londýne s úmyslom pomôcť mladým ľuďom vo veľkých mestách. V Jeruzaleme bola táto organizácia
založená v roku 1878. Jej cieľom je vytvárať podmienky pre medzináboženský dialóg
medzi kresťanmi, židmi a moslimami.
15
Sukenik ponúkol 500 libier iba Antonovi Kirazovi, ak mu pomôže sprostredkovať kúpu
zvitkov. Porov.: Kiraz, G. A.(ed.): The Dead Sea Scrolls. Gorgias Press : New Jersey 2005, s. xxi.
28
Metropolita Samuel a John Trever
s vyfotografovanými zvitkami
16
Je iróniou, že ešte 25. októbra 1947 riaditeľ školy Millare Burrows, John Trever a ďalší
doktorand William Brownlee boli pri Mŕtvom mori neďaleko jaskýň bez toho, aby tušili
niečo o nájdení vzácných zvitkov. Porov.: Burrows, M.: The Dead Sea Scrolls. The Viking
Press : New York 1956, s. 3.
17
O týchto udalostiach Trever napísal svoje spomienky. Porov.: Trever, J. C.: The Dead Sea
Scrolls. A Personal Account. Gorgias Press : New Jersey 2003.
18
Butros Sowmy nešťastne zahynul 16. 5. 1948, keď na neho spadla krytina Kláštora sv.
Marka. Porov.: Kiraz, G. A. (ed.): The Dead Sea Scrolls. Gorgias Press : New Jersey 2005, s. 74.
29
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
HISTÓRIA ZVITKOV
Trever poslal fotografie na posúdenie profesorovi Williamovi Albrightovi
z Johns Hopkins University v americkom meste Baltimore s týmto spievodným textom: „Prikladám pár fotografií rukopisu, ktorý som objavil tu v Jeru-
zaleme počas neprítomnosti Dr. Burrowsa. Ak sa nemýlite ohľadom datovania papyrusu Nash, potom sa domnievam, že toto je najstarší doteraz objavený dokument Biblie.“ 19
Budova AIAR v Jeruzaleme v súčasnosti
Budova ASOR v Jeruzaleme v čase objavenia zvitkov
Keďže na území Palestíny začala byť v dôsledku arabsko-izraelských ne15. marca 1948 Trever dostal od Albrighta túto odpoveď: „Prijmite moje
najvrúcnejšie blahoželania k najväčšiemu objavu rukopisu. Niet pochýb,
pokojov politická situácia veľmi nebezpečná, metropolita Samuel sa na
naliehanie Američanov z ASOR rozhodol vycestovať z krajiny. 25. marca
podľa mňa, že písmo je staršie než to na papyruse Nash. Odvážim sa datovať
ho do roku 100 pred Kr.! To je neuveriteľný objav! Nemôže byť ani najmenších pochýb o pravosti rukopisu.“ 20 Inštitúcia American School of Oriental
Research (ASOR) bola v Jeruzaleme otvorená v roku 1900. Jej prvým riaditeľom bol Charles C. Torrey, profesor Starého zákona na Yale University v USA.
Jej cieľom je podporovať aktivity súvisiace s bádaním Svätej zeme. Najväčší
rozkvet zažila škola pod vedením Williama F. Albrighta, ktorý bol jej riaditeľom v rokoch 1920-1929 a 1933-1936. V roku 1970 dostala škola na jeho počesť pomenovanie Albright Institute of Archaeological Research (AIAR).21
1948 poveril Sowmyho, aby previezol štyri zvitky, ktoré ešte boli v jeho
19
Trever, J. C.: The Dead Sea Scrolls. A Personal Account. Gorgias Press : New Jersey
2003, s. 54.
20
Porov.: Frank, H. T.: Discovering the Scrolls. In: Shanks, H. (ed.): Understanding The
Dead Sea Scrolls. Random House : New York 1992, s. 17.
21
Porov.: Schiffman, L. H., VanderKam, J. C. (ed.): Encyclopedia of the Dead Sea Scrolls.
Volume 1. University Press : Oxford 2000, s. 20-21.
30
vlastníctve, do Bejrútu v Libanone.22 Podľa všetkého ich mal uložené v bankovom trezore.
Pod vplyvom zlej politickej situácie a ťažkého predvídania ďalších udalostí sa členovia ASOR rozhodli 12. apríla 1948 uverejniť správu v londýnskych novinách The Times o objave starobylých zvitkov: „Univerzita v Yale
včera oznámila nájdenie doteraz najstaršieho rukopisu Knihy proroka Iza-
iáša. Našiel sa v sýrskom kláštore sv. Marka v Jeruzaleme zachovalý na
pergamenovom zvitku a datuje sa do 1. stor. pred Kr. Bol identifikovaný
inštitúciou American School of Oriental Research v Jeruzaleme. Výskumu
22
O dramatickej situácii svedčí aj ten fakt, že 21. februára 1948 bomba, ktorá vybuchla na
ulici Ben Yehuda, usmrtila 54 židov. 11. marca 1948 ďalšia bomba zabila 11 židov. 9. apríla
1948 boli usmrtené stovky Arabov pri dedinke Deir Yassin. Porov.: Cook, E.: Solving the
Mysteries of the Dead Sea Scrolls. Zondervan Publishing House : Grand Rapids 1994, s. 21.
31
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
boli podrobené tri ďalšie starobylé hebrejské rukopisy. Jedným z nich je komentár ku Knihe proroka Habakuka a druhým Pravidlo spoločenstva málo
známej sekty alebo mníšskeho rádu esénov. Tretí zvitok ešte nebol identifikovaný.“ 23
Tento oznam obsahoval niekoľko nepresností. Nehovoril nič o jaskyni,
v ktorej zvitky boli objavené, ale ako miesto nájdenia mylne určil Kláštor svätého Marka. Oznam spojil Pravidlo spoločenstva so sektou esénov, ktorí sú
označení ako „mníšsky rád“, čo znamená, že Roland de Vaux, ktorý robil
vykopávky v Kirbet Kumráne a ktorý tento výraz taktiež používal, nebol prvý,
ako sa často mylne uvádza a obviňuje. V tomto smere je zaujímavé svedectvo
Jamesa Charleswortha: „Musím ešte pridať, že iba blázni trestajú de Vauxa
za to, že nazval Kumrán kláštorom esénov. Nikdy neprilepil nálepku Kumránu ako kláštora. Napokon aj k uzáveru, že kumránske spoločenstvo sú eséni,
prišiel až po iných, najmä po E. L. Sukenikovi prijal tento pravdepodobný
uzáver.24
V súčasnosti aj izraelskí archeológovia používajú terminológiu „kláštora“,
ako napríklad Magen Broshi: „Ale Kumrán ukazuje tak veľa charakteristík
toho, čo by sme mohli nazvať Kláštor esénov.“ 25
26. apríla 1948 v reakcii na zverejnenú informáciu aj Eleazer Sukenik v
časopise New York Times oznámil objav troch zvitkov, ktoré boli v jeho
vlastníctve, a dal na správnu mieru údaj, že pochádzajú z jaskyne. V tom
istom mesiaci William Albright oznámil nájdenie zvitkov v časopise Bulletin of the American Schools of Oriental Research.
V čase, keď beduíni objavili prvé zvitky, územie západného brehu Jordána, na ktorom sa jaskyne nachádzajú, patrilo pod správu britského mandátu. V tom čase štát Izrael ešte nejestvoval. 14. mája 1948 vyhlásil štát
23
Porov.: VanderKam, J. C.: The Dead Sea Scrolls Today. William B. Eerdmans Publishing Company : Grand Rapids 1994, s. 6.
24
Porov.: Charlesworth, J. H.: Dead Sea Scrolls. How They Changed My Life. In: Biblical Archaeology Review 33 (September/October 2007), s. 62.
25
Porov.: Broshi, M.: Essenes at Qumran? A Rejoinder to Albert Baumgarten. In: Dead
Sea Discoveries, vol 14, no. 1 (2007), s. 26.
32
HISTÓRIA ZVITKOV
Izrael svoj vznik a nezávislosť a britské vojská opustili toto územie. Hneď
v nasledujúci deň 15. mája 1948 vypukla prvá arabsko-židovská vojna.
Zvitky ostali v Bejrúte až do začiatku nasledujúceho roka 1949. 29. januára 1949 metropolita Samuel pricestoval do New Yorku, aby tam hľadal finančnú pomoc pre utečencov sýrskej ortodoxnej Cirkvi a na rekonštrukciu
vojnou zničeného Kláštora svätého Marka v Jeruzaleme. Jedným zo spôsobov, ako získať peniaze, bol aj predaj štyroch zvitkov.26
ASOR zatiaľ uskutočnil prvé zverejnenie provizórnych fotografií zvitkov aj s ich transkripciou. V roku 1950 uverejnil Izaiáša A a Pešer Knihy
proroka Habakuka a v roku 1951 Pravidlo spoločenstva s úvodom od samotného metropolitu Samuela, ktorý im dal plné práva na ich zverejnenie.27
Texty, ktoré získal Sukenik, vyšli až po jeho smrti
v roku 1955. Ako posledný bol zverejnený Apokryf Knihy Genezis v roku 1956. Publikoval ho
Sukenikov syn Yigael Yadin.28
Od svojho príchodu do USA sa sýrsky metropolita pokúšal predať štyri zvitky. Aby pritiahol
pozornosť kupcov, v októbri 1949 ich dokonca vystavoval aj v knižnici amerického kongresu. Nikto
Profesor W. F. Albright
však neprejavil záujem. Niektorí biblisti sa domedzi prvými rozpoznal
starobylosť nájdených
mnievali, že ide o podvod a zvitky nie sú autenzvitkov
tické. Ich pochybnosti boli opodstatnené. V lete
1883 prišiel do Londýna jeruzalemský predavač so starožitnosťami Moses
Wilhelm Shapira (1830-1884) a ponúkol za 1 milión šterlingov tamojšiemu
British Museum kožené kúsky s fragmentami textu z Knihy Deuteronómium.
26
Do Jeruzalema sa metropolita Samuel vrátil až v júli 1968. Porov.: Kiraz, G. A.(ed.):
The Dead Sea Scrolls. Gorgias Press : New Jersey 2005, s. xxxi.
27
Porov.: Burrows, M. (ed.): The Dead Sea Scrolls of St. Mark’s Monastery. ASOR : New
Haven 1950.
28
Porov.: Paul, A.: Les manuscrits de la mer Morte. Bayard Éditions : Paris 1997, s. 26.
33
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
HISTÓRIA ZVITKOV
Ich autenticitu pre múzeum overoval profesor Christian David Ginsburg (1831-
muel Gottesman, židovský finančník a filantrop, sa štyri zvitky 1. júla 1954
1914), ktorý ich označil za šikovný falzifikát. Shapira následne spáchal sa-
stali vlastníctvom štátu Izrael.31 Izraelský premiér David Ben-Gurion však
movraždu v hoteli v Rotterdame. Nájdenie zvitkov o viac ako polstoročie ne-
ich získanie oznámil až 13. februára 1955 na tlačovej konferencii. Zvitky sú
skôr vyvolalo spomienky na Shapirov prípad, a preto k nim mnohí pristupo-
umiestnené v Shrine of the Book - „vo Svätyni knihy“ postavenej v roku 1965
vali s podozrením. Objavili sa však aj hlasy, ktoré sa pýtali, či Shapirove
osobitne pre tento účel v Izraelskom múzeu v Jeruzaleme.
fragmenty nepochádzali z kumránskych jaskýň a či Ginsburg jednoducho
neurobil chybný uzáver.29 Arcibiskup Samuel vyčerpaný neúspechmi napokon uverejnil inzerát v časopise The Wall Street Journal, ktorý vyšiel 1. júna
1954 a mal nasledujúce znenie: „Biblické rukopisy, ktoré sa datujú do obdo-
bia asi 200 rokov pred Kr., sú na predaj. Môžu byť ideálnym darom pre vzdelávaciu alebo náboženskú inštitúciu, jednotlivca alebo skupinu. Box F 206,
The Wall Street Journal.“ 30
„Svätyňa knihy“ v areáli Izraelského múzea v Jeruzaleme, v ktorej sú uložené zvitky z jaskyne 1
Objavenie ďalších zvitkov
So vznikom štátu Izrael sa oblasť Kirbet Kumránu stala súčasťou JordánInzerát uverejnený v časopise The Wall Street Journal
skeho kráľovstva. Preto akékoľvek snahy archeologicky preskúmať jaskyňu,
v ktorej boli zvitky nájdené, boli v tom čase nemožné. Bránila tomu už spomí-
Na zvláštny inzerát bol upozornený Sukenikov syn Yigael Yadin, ktorý
naná židovsko-arabská vojna. Navyše aj beduíni, žijúci v tejto oblasti, neboli
bol v tom čase ako vojenský dôstojník na stáži v USA. Obchod sa uskutoč-
ochotní rozprávať, keďže rýchlo pochopili, že ďalšími objavmi si samo pri-
nil sprostredkovane a za 250 000 amerických dolárov, ktoré poskytol Sa-
lepšia na živobytí.
29
Porov.: Rabinowicz, O. K.: The Shapira Scroll: A Nineteenth-Century Forgery. In: The
Jewish Quarterly Review, New Series, Vol. 56, No. 1 (Jul., 1965), s. 1-21.
30
Porov.: VanderKam, J., Flint, P.: The Meaning of the Dead Sea Scrolls. HarperCollins
Publishers : New York 2002, s. 14.
31
V obchode plnil dôležitú úlohu Harry Orlinsky z Hebrew Union College-Jewish Institute of Religion v New Yorku, ktorý bol poverený overiť autenticitu zvitkov. Porov.: Schiffman, L. H.: Reclaiming the Dead Sea Scroll. The Jewish Publication Society : Philadelphia/
Jerusalem 1994, s. 12.
34
35
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
HISTÓRIA ZVITKOV
Až v januári 1949, teda asi dva roky po objavení zvitkov, sa vytvorili
podmienky na preskúmanie okolia Kirbet Kumránu. Kvôli vojnovej situácii
najlepšie možnosti pohybu v danej oblasti nemali archeológovia, ale vojaci.
Preto Gerald Lancaster Harding, riaditeľ inštitúcie Jordanian Department
of Antiquities, angažoval úlohou zistiť presnú polohu jaskyne práve vojakov.
Belgický vojak Philippe Lippens, ktorý plnil úlohu vojenského pozorovateľa OSN, spolu s arabským kapitánom, ktorý sa volal Akkaš el-Zebn, lokalizovali 28. januára 1949 jaskyňu, v ktorej beduíni našli zvitky. Politická situácia bola naďalej veľmi napätá. Východná časť Jeruzalema bola pod správou
Jordánskeho kráľovstva. Prechod zo západnej do východnej časti mesta bol
veľmi komplikovaný. Bolo potrebné nájsť inštitúciu, ktorá by neprekážala
Jordánskej vláde. Harding preto kontaktoval francúzskeho dominikána Rolanda de Vaux, uznávaného archeológa a riaditeľa inštitúcie EBAF vo východnej časti Jeruzalema, a požiadal ho o spoluprácu pri výskume. EBAF je
najstaršou archeologickou inštitúciou v Palestíne. V roku 1890 ju ako súčasť
dominikánskeho kláštora svätého Štefana založil Marie-Joseph Lagrange
(1855-1938).
V roku 1920 dostala uznanie od Francúzskej
akadémie vied a odvtedy aj nesie oficiálny názov
L’Ecole Biblique et Archéologique Française
(EBAF).
Už od prvých rokov svojej existencie škola vyformovala skupinu vynikajúcich biblistov a archeológov, ako Marie-Antonin Jaussen (18711962), Louis-Hugues Vincent (1872-1960), Antoine-Raphaël Savignac (1874-1951), Felix-Marie
Abel (1878-1953), Edouard-Paul Dhorme (18811966) atď. Začiatkom 30-tych rokov nastúpila
Páter Lagrange je
druhá generácia, medzi ktorých patrili Roland de
pochovaný v Bazilike
sv. Štefana
Vaux (1903-1971), Raymond Tournay (1912-1999),
36
V komplexe EBAF sa nachádza aj Bazilika sv. Štefana
Pierre Benoit (1906-1987), Marie-Emile Boismard (1916-2004) a ďalší.32 Prvý
archeologický výskum sa uskutočnil od 15. februára do 5. marca 1949. Jaskyňa bola asi 8 metrov široká, 4 metre vysoká a jej šírka sa pohybovala od 1 do 2
metrov. Harding a de Vaux objavili úlomky keramiky, zvyšky filaktérií, kusy
plátna, v ktorom boli zavinuté zvitky a fragmenty rukopisov, z ktorých niektoré patrili pôvodným zvitkom, ktoré objavili pastieri. Tento ich nález potvrdzoval, že zvitky skutočne pochádzajú z tejto jaskyne. Archeológovia sa zamerali aj na výskum neďalekých zrúcanín a preskúmali dva hroby. V tom
čase nevideli žiadny súvis medzi zrúcaninami a zvitkami nájdenými
v neďalekých jaskyniach. Zrúcaniny považovali za rímsku pevnosť z obdobia
3. - 4. stor. po Kr.
32
Porov.: Slivka, D.: Biblické miesto: Lithostrotos – Gabatha. In: Theologos1/2007
(ročník IX), s. 167.
37
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Vnútro Baziliky sv. Štefana
HISTÓRIA ZVITKOV
J. T. Milik pred vchodom do jaskyne 1
Objav vzácnych starobylých rukopisov znamenal aj začiatok súťaženia
našli zvitky. Na hľadaní sa z EBAF zúčastnili Roland de Vaux, Dominique
v hľadaní cenných archeologických nálezov medzi beduínmi a archeológmi,
Barthélemy, Józef T. Milik, Henri de Contenson a z ASOR vtedajší riaditeľ
pričom beduíni často vyšli ako víťazi. V októbri 1951 beduíni našli v oblasti
Wadi Murabba’at vzácne listiny z obdobia druhej židovskej vzbury (132-135
William L. Reed. Ich úsilie bolo korunované úspechom, keď 14. marca 1952
objavili jaskyňu 3 a v nej fragmenty ďalších zvitkov, medzi nimi aj slávny
po Kr.). Medzi nimi boli aj listy podpísané samotným vodcom vzbúrencov
Medený zvitok.34 To však ešte nebol koniec objavom v tom roku.
V auguste beduíni objavili jaskyňu 4 len niekoľko stoviek metrov od
Kirbet Kumránu. Ešte dnes je odtiaľ krásny výhľad na túto jaskyňu, ktorá
sa často objavuje ako obálka rôznych publikácií venovaných tejto problematike. Štvrtá jaskyňa bola najbohatšia na fragmenty rukopisov. Jaskyňu
preskúmali aj archeológovia Harding, de Vaux a Milik 22. – 29. septembra
1952. Ukázalo sa, že jaskyňa pozostáva z dvoch častí (4a/4b). Našlo sa približne 15 000 fragmentov, ktoré pochádzali asi zo 600 rukopisov.35 Našli sa
Simonom Bar Kochbom.33 Kým Harding a de Vaux sa ponáhľali archeologicky preskúmať tento nález, beduíni vo februári 1952 objavili v blízkosti Kirbet
Kumránu ďalšiu jaskyňu so zvitkami. Boli v nej zvyšky približne 33 rukopisov, zvyšky hlinených nádob a olejové lampy z obdobia Herodesa Veľkého.
Miesto nálezu bolo označené ako jaskyňa 2 a miesto nálezu vôbec prvých
zvitkov bolo označené ako jaskyňa 1.
Tento objav podnietil archeológov urobiť systematický prieskum celej
oblasti. V období od 10. do 29. marca 1952 skupina archeológov a pomocníkov preskúmala približne 225 jaskýň a puklín v oblasti, kde sa predtým
33
Beduíni spočiatku tvrdili, že zvitky našli v okolí Kirbet Kumránu, až pod tlakom
priznali, že išlo o úplne inú lokalitu, konkrétne Wadi Murabba’at. Aj to svedčí o ťažkostiach,
s ktorými sa stretávali archeológovia. Porov.: Vaux de, R.: Les grottes de Murabba’at et
leurs documents. In: Revue biblique 60 (1953), s. 245 (245-267).
38
34
V jaskyni 3 sa našlo zvyšky črepín asi z 35 nádob, ale len minimálne množstvo zvitkov.
Z toho niektorí autori usudzujú, že jaskyňu už dávno v minulosti niekto objavil a zvitky vyniesol. Porov.: Stegemann, H.: The Library of Qumran. William B. Eerdmanns Publishing Company
: Grand Rapids/Cambridge, Brill Academic Publishers : Leiden/New York/Köln 1998, s. 68-69.
35
Bol to údajne starý beduín, ktorý poradil mladým chlapcom, aby hľadali v jaskyni 4.
Vraj keď bol mladý, utiekla mu do otvoru jaskyne jarabica, ktorú chcel chytiť. Porov.: Fitzmyer,
J. A.: Responses to 101 Questions on the Dead Sea Scrolls. Paulist Press : New York 1992, s. 4.
39
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
HISTÓRIA ZVITKOV
sob nakladania s objavmi. Dovtedy totiž bolo síce ekonomicky nákladné, ale
uskutočniteľné odkúpiť každý materiál, ktorý beduíni našli, a pripraviť na
publikáciu. Jordánske úrady určili sumu 1 jordánsku libru za centimeter štvorcový popísaného textu. Avšak pri objavoch štvrtej jaskyne nastali komplikácie.
Jordánska vláda uvoľnila 15 000 libier na zakúpenie nájdených fragmentov.
Pri takom veľkom množstvo nálezov sa však peniaze rýchlo míňali. Preto sa
Harding rozhodol obrátiť na zahraničné inštitúcie so žiadosťou o pomoc pri
zakúpení a publikovaní rukopisov. Pritom ich uistil, že po skončení redakčných prác by každá inštitúcia dostala čo do množstva a kvality toľko rukopisov, koľko oni finančne podporili. Niekoľko inštitúcií skutočne reagovalo na
žiadosť a sponzorovali ďalšie práce: McGill University (Montreal), Vatikánska
Medený zvitok, ako bol nájdený v jaskyni 3
knižnica, University of Manchester, University of Heidelberg, McCormick Theological Seminary (Chicago), All Souls Church (New York) a Oxford Universi-
apokryfné knihy Henocha, Jubileí a Damaský dokument. Archeológovia ob-
ty. Táto iniciatíva sa napokon ukončila, keďže Jordánska vláda trvala na zotr-
javili aj 8 nádob, niekoľko misiek a olejových lámp. Našli sa aj zvyšky kože-
vaní rukopisov na jej území. 5. augusta 1961 vyhlásila úplné práva nad vlast-
36
ných filaktérií. Veľké množstvo nájdených fragmentov prinútilo zmeniť spô-
níctvom zvitkov a investované peniaze spomínaným inštitúciám vynahradila.37
Fragmenty z jaskyne 4 boli umiestnené v Rockefellerovom múzeu
v Jeruzaleme, v miestnosti, ktorá dostala pomenovanie „Scrollery“ – „miest-
nosť zvitkov“. Múzeum postavili vo východnom Jeruzaleme vďaka štedrosti Johna Davidsona Rockefellera (1874-1960). Bolo otvorené v januári
1938. Jeho oficiálny názov bol Palestine Archaeological Museum (PAM) a
slúžilo ako súkromné múzeum. V roku 1966 bolo znárodnené jordánskym
kráľom Husseinom. Ešte aj teraz sú v nej stále uložené fragmenty zo štvrtej jaskyne. Počas archeologických prác v jaskyni 4 archeológovia objavili
jaskyňu 5. V tom istom roku beduíni objavili jaskyňu 6. Obidve posledne
objavené jaskyne obsahovali menšie fragmenty rukopisov. Ďalšie jaskyne
so zvitkami našli archeológovia až v roku 1955. Išlo o jaskyne 7, 8, 9 a 10,
Vnútro jaskyne 4
36
Porov.: Hirschfeld, Y.: Qumran in Context. Reassessing the Archaeological Evidence.
Hendrickson Publishers : Peabody 2004. s. 39.
40
37
Porov.: Cross, F. M.: Reminiscences of the Early Days in the Discovery and Study of the
Dead Sea Scrolls. In: Schiffman, L., Tov, E., VanderKam J. C. (ed.): The Dead Sea Scrolls. Fifty
Years after their Discovery. Israel Exploration Society : Jerusalem 2000, s. 937-938.
41
ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM KIRBERT KUMRÁNU
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM KIRBET KUMRÁNU
Prvým moderným objaviteľom Kirbet Kumránu bol flámsky cestovateľ
Louis Félicien Caignart Saulcy, ktorý ruiny Kumránu identifikoval s biblickou Gomorou a ako prvý použil označenie Kirbet Kumrán. V roku 1858
prechádzal týmto miestom Guillaume Rey. Všimol si hroby, ktoré neboli
moslimského pôvodu. V roku 1873 francúzsky archeológ Charles ClermontGanneau odmietol identifikáciu Kumránu s Gomorou a viac sa zaujímal
Rockefellerovo múzeum v Jeruzaleme
o hroby, ktorých napočítal približne 1000. Všimol si, že hroby nie sú orientované smerom na Mekku, preto usúdil, že patria niektorému pohanské-
ktoré boli objavené 2. - 6. apríla 1955. Jaskyňa 7 obsahovala 19 fragmentov,
mu arabskému kmeňu z časov ešte pred Mohamedom. Urobil archeologic-
medzi nimi grécke fragmenty z Knihy Exodus a Jeremiášov list; jaskyňa 8
ké vykopávky jedného z nich, ale Kumrán označil ako bezvýznamné ar-
obsahovala 5 fragmentov; jaskyňa 9 jeden fragment a v jaskyni 10 bola nájde-
cheologické miesto.
ná keramika s nápismi. V januári 1956 beduíni objavili jaskyňu 11 vzdialenú
asi 2 km od Kirbet Kumránu, ktorá je svojou dôležitosťou porovnateľná
V tom istom roku Kumrán navštívil Claude R. Conder a Charles Tyrwhitt-Drake v rámci ich prieskumu pre organizáciu Palestine Exploration
s významom jaskyne 1 a 4. Zároveň je to doteraz
Fund. Svoje zistenia opísali takto: „Archeologické zvyšky sú veľmi zane-
posledná nájdená jaskyňa s fragmentmi zvitkov.
dbané. Na západnej strane je múr, ale na južnej a východnej strane je svah
veľmi strmý. Na severnom konci múra sú zrúcaniny stavby, ktoré však sú
iba hromadou skál. Na západnej strane za múrom je malá nádrž nerovno
olemovaná neotesanými kameňmi. Miesto spojenia je vyplnené malými
kameňmi a nahrubo omietnuté. Pár schodov vedie dolu lokalitou.“ 40
V roku 1914 miesto navštívil nemecký archeológ Gustav Dalman, ktorý
ruiny identifikoval ako rímsku pevnosť. Nemecký teológ Martin Noth
v roku 1938 ako prvý predstavil všeobecne prijímanú mienku, že Kumrán
je biblickým Soľným mestom, ktoré sa spomína v Knihe Jozue 15,61-62:
„Na púšti: Bet-Araba, Medin, Sachacha, Nebsan, Soľné mesto a Engadi:
šesť miest s ich dedinami.“
Našli sa fragmenty z 35-tich rukopisov. Medzi významné rukopisy z tejto jaskyne patrí Kniha žalmov a predovšetkým Chrámový zvitok, ktorý
s dĺžkou 8, 148 m je vôbec najdlhším zvitkom KZ.38
Roland de Vaux sa domnieval, že tvorili akúsi
„knižnicu“ komunity, ktorá žila v osade Kumránu a ktorá ich rozmiestnila po jaskyniach. Niektoré z nich boli obývané a iné slúžili ako skladisko
Mapka s označením
11-tich jaskýň
alebo úkryt zvitkov.39
38
Porov.: Paul, A.: Les manuscrits de la mer Morte. Bayard Éditions : Paris 1997, s. 30.
Porov.: Vaux de, R.: Exploration de la région de Qumran. Rapport préliminaire. In: Revue biblique 60 (1953), s. 560.
39
42
40
Porov.: Magness, J.: The Archaeology of Qumran and the Dead Sea Scrolls. William
B. Eerdmnas Publishing Company : Grand Rapids/Cambridge 2002, s. 24.
43
ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM KIRBERT KUMRÁNU
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Dnes sa však skôr prijíma názor, že Kumrán je potrebné stotožniť s iným
mestom v tomto zozname a to je mesto Sachacha (moderné jazyky použí-
začiatkom nášho letopočtu a prvej židovskej vzbury (67-68 po Kr.), keď bola
usadlosť opustená.
vajú názov Sokoka). Vychádza sa zo skutočnosti, že Medený zvitok spomí-
Medzi dôležité objavy patria hlinené nádoby. Boli objavené olejové lam-
na túto lokalitu 4-krát ako miesto, kde by malo byť ukrytých 5 pokladov.
py, misky a vázy. Najdôležitejším objavom však bola takmer neporušená
Medený zvitok uvádza Sechachu hneď za údolím Achor. Toto údolie spo-
nádoba identická s tými, ktoré pochádzali z prvej jaskyne.42
mína Kniha Jozue 7,26 ako miesto, kde bol pochovaný Achan, ktorý nepo-
Už pri predbežnej správe de Vaux usúdil, že pôvod uschovaných zvit-
slúchol Pánov príkaz a ukradol z vojnovej koristi pri obliehaní mesta Haia.
kov v okolitých jaskyniach je potrebné spojiť s komunitou, ktorá žila v osade
Keď teda už v spomínanom roku 1949 Harding a de Vaux pri archeologickom výskume prvej jaskyne urobili vykopávky aj v Kirbet Kumráne, ne-
Kumránu: „Je veľmi pravdepodobné, že Kirbet predstavuje komunitnú stavbu nejakej skupiny. Môže ísť o jednu z hlavných skupín, o esénov, a cintorín
boli prvými bádateľmi, čo stáli na tomto mieste. Pravdepodobne to bol Lan-
bol ich pohrebiskom.“ 43 De Vaux vo svojich predbežných správach o vykopávkach uvádza zaujímavú skutočnosť. V okolitých jaskyniach neboli
nájdené žiadne mince, zatiaľčo v Kirbet Kumráne sa ich našlo veľké množstvo. Z toho francúzsky archeológ usúdil, že obyvatelia Kumránu nedisponovali s peniazmi, ale tie boli držané v hlavnom sídle komunity.44
Druhý archeologický výskum sa uskutočnil od 9. februára do 24. apríla
1953 pod opätovnou záštitou troch inštitúcií spomenutých pri prvej expedícii. Účastníkmi boli Harding, de Vaux, Milik a P. du Buit, poverený zakresľovaním nálezov, a približne 50 robotníkov predovšetkým z dediny
Silwân pri Jeruzaleme a beduínskeho kmeňa Ta'amireh. Zo strany PAM sa
na výskume zúčastnili dvaja zástupcovia - Ibrahim a Azmé, ktorí ich sprevádzali už v roku 1949. Zabezpečovali fotografovanie náleziska a reštaurovanie nájdených objektov. Prieskum cintorína v Kirbet Kumráne viedol
Henri de Contenson. Roland de Vaux priniesol predbežnú správu o druhej
expedícii v aprílovom čísle časopisu Revue biblique 61 (1954).
Hlavná pozornosť sa opäť sústredila na centrálnu stavbu a priľahlé budovy. Výsledkom druhej expedície bolo zistenie, že osada bola postavená
caster Harding, ktorý sa neuspokojil s negatívnymi výsledkami prvého bádania Kirbet Kumránu a navrhol Rolandovi de Vaux znova preskúmať túto
lokalitu oveľa podrobnejším spôsobom. Oficiálnymi inštitúciami, ktoré vykopávky viedli, boli: Jordanian Department of Antiquities, EBAF a PAM.
Výskum pod vedením Rolanda de Vauxa
Prvý archeologický výskum sa uskutočnil od 24. novembra do 12. decembra 1951. Vykopávky robili Harding a de Vaux s pomocou asi 15 robotníkov.41 Pre Hardingove povinnosti v Ammáne však hlavným archeológom bol dominikán Roland de Vaux.
De Vaux zverejnil predbežné výsledky tejto prvej expedície v januárovom čísle časopisu Revue biblique v roku 1953. Práce sa sústredili na hlavnú časť Kirbet Kumránu a niektoré hroby. Centrálna stavba v komplexe
má rozmery 30 x 37 metrov. Na svojej severozápadnej strane má vežu.
K tejto budove sú pridružené ďalšie budovy zo severovýchodnej strany,
zo západu a východu. Celým priestorom sa tiahol akvadukt, ktorý má
začiatok v hrádzi postavenej nad Wadi Kumrán. De Vaux objavil niekoľko
mincí, ktoré pochádzali z rímskych čias a všetky patrili do obdobia medzi
41
Porov.: Vaux de, R.: Fouille au Khirbet Qumran. Rapport préliminaire. In: Revue
biblique 60 (1953), s. 89.
44
42
Porov.: Vaux de, R.: Fouille au Khirbet Qumran. Rapport préliminaire. In: Revue
biblique 60 (1953), s. 94.
43
Vaux de, R.: Fouille au Khirbet Qumran, Rapport préliminaire. In: Revue biblique 60
(1953), s. 105.
44
Porov.: Vaux de, R.: Exploration de la région de Qumran. Rapport preliminaire. In: Revue biblique 60 (1953), s. 561.
45
ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM KIRBERT KUMRÁNU
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
pravdepodobne za Jána Hyrkána (135-104 pred Kr.). Toto prvé obdobie de
časopisu Revue biblique 63 (1956). Tretí archeologický výskum sa uskutoč-
Vaux označil ako obdobie I, ktoré končí zemetrasením, o ktorom v Kirbet Kum-
nil od 13. februára do 14. apríla 1954. Zameral sa na čistenie už odkrytých
ráne našiel znaky. Z toho usúdil, že môže ísť o silné zemetrasenie, ktoré za-
nálezísk a výskum južnej časti Kirbet Kumránu (na mapke miestnosti 54 -
siahlo celé Judsko v roku 31. pred Kr. a pri ktorom zomrelo asi 30 000 ľudí.
99). Štvrtý archeologický výskum sa uskutočnil od 2. februára do 6. apríla
Potom počas vlády Herodesa Veľkého (37 - 4 pred Kr.) zostala lokalita istý čas
1955 a zameral sa na výskum západnej časti Kirbet Kumránu (miestnosti
opustená. Až za jeho syna Herodesa Archelaua (4 pred - 6 po Kr.) sa našli
100 - 142). Išlo o priestor, kde sa nachádzali tri cisterny na zachytávanie
mince. Ide o obdobie na začiatku nášho letopočtu, ktoré de Vaux označil ako
dažďovej vody z hrádze nad Wadi Kumrán. Piaty a posledný archeologic-
obdobie II, a trvalo až do prvej židovskej vzbury. Vtedy prišiel na toto územie
rímsky veliteľ a neskorší cisár Vespazián. Kumrán bol zničený rímskymi vo-
ký výskum Kirbet Kumránu sa uskutočnil od 18. februára do 28. marca
1956. Bola vykonaná sondáž za účelom presného potvrdenia rozdielnych
jakmi 10. légie niekedy v roku 68 po Kr. Rímski vojaci obsadili na istý čas
období, ktorým nálezisko prešlo. Práce sa zamerali aj na cintorín, kde bolo
Kumrán a urobili z neho vojenskú pevnosť. Toto obdobie bolo označené ako
odkrytých 18 hrobov. Na juh od Kirbet Kumránu bol lokalizovaný ďalší
obdobie III.
menší cintorín, kde sa našli 4 hroby. V tomto čase de Vaux síce nezmenil
Posledným obdobím je prítomnosť vzbúrencov počas druhej židovskej
periodizáciu, ktorá bola stanovená po druhej archeologickej expedícii, ale
vzbury v rokoch 132-135 po Kr. To je aj obdobie, keď miesto bolo definitív-
doplnil ju o nové údaje. Podľa nových nálezov bol Kumrán osídlený už
45
ne opustené. De Vaux navrhol túto periodizáciu dejín Kumránu:
Obdobie I
Postavenie osady za vlády Jána Hyrkána (135 - 104 pred Kr.)
Opustenie
Zemetrasenie na jar 31 pred Kr.
Obdobie II
Obnova osady za vlády Herodesa Archelaua
(4 pred – 6 po Kr.) - 68 po Kr.
Obdobie III
Zničenie v roku 68 po Kr.
Opustenie
Vojenská posádka od roku 68 až po koniec 1. stor. po Kr.
Definitívne
opustenie
Krátke osídlenie počas druhej židovskej vzbury
(132 - 135 po Kr.)
V nasledujúcich troch archeologických výskumoch boli vykonané už len
menšie práce sponzorované vždy rovnakými troma inštitúciami. Predbež-
počas 8. - 7. stor. pred Kr. De Vaux spojil históriu tohto obdobia osídlenia
Kumránu s biblickou správou v 2 Krn 26, 10 a skutkoch judského kráľa
Oziáša (783 - 742 pred Kr.): „Postavil veže na púšti, vykopal veľa studní,
lebo mal množstvo dobytka na nížine i na rovine, roľníkov a vinohradníkov vo vrchoch a v Karmeli, pretože mal pôdu rád.“ Práve zmienka o stavbe
veží a studní by sa mohla vzťahovať aj na Kumrán. Na začiatku 6. stor.
pred Kr. bolo toto miesto z neznámych dôvodov opustené. Až o 4 storočia
neskôr sa tu usadila komunita esénov. De Vaux rozdelil obdobie I na dve
menšie obdobia, ktoré označil Ia, Ib:46
Obdobie Ia
Začiatok prác, ktoré vykonali noví obyvatelia Kumránu
v období Jána Hyrkána (134-104 pred Kr.)
Obdobie Ib
Podstatne rozsiahlejšie staviteľské práce za vlády Alexandra
Jannea (103-76 pred Kr.). Neskôr územie postihlo zemetrasenie v roku 31 pred Kr.
nú správu o ich výsledkoch priniesol Roland de Vaux v októbrovom čísle
45
Porov.: Vaux de, R.: Foullies au Khirbet Qumrân. Rapport préliminaire sur la deuxiéme campagne. In: Revue biblique 61 (1954).
46
46
Porov.: Vaux de, R.: Fouilles de Khirbet Qumrán. Rapport préliminaire sur les 3e, 4e
et 5e campagnes. In: Revue biblique 63 (1956), s. 537-538.
47
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM KIRBERT KUMRÁNU
Zvláštnosťou, ktorá zostáva dodnes nevyriešená, je nález kostí, ktoré boli
uložené v hlinených nádobách v rôznych miestnostiach. Ich výskumom bol
poverený profesor Fredrick Everard Zeuner z Institute of Archaeology
v Londýne. Pri žiadnom z nálezov kostí nešlo o celú kostru zvieraťa. Ide
o kosti dospelých oviec (5); dospelých kôz (5); oviec a kôz bez bližšieho
určenia (21); mladých oviec a kôz (15), teliat (6); kráv alebo volov (4) a jedno
bližšie neurčené zviera. Tieto kosti sú určite pozostatkom jedla, pretože
kosti sú čisté a vybielené, čo znamená, že boli varené alebo pečené. Možno
je potrebné v tom vidieť nejaký náboženský zmysel. Kosti boli odložené
pravdepodobne z toho dôvodu, aby nedošlo k ich znesväteniu, ale nezodpovedá to žiadnemu predpisu Starého zákona.47
Ďalšie archeologické expedície
Po skončení archeologického výskumu, ktorý sa uskutočnil v piatich
expedíciách v rokoch 1951-1956, sa výskum podobného rozsahu už v Kirbet
Kumráne neuskutočnil. Od decembra 1959 do apríla 1960 sa John Allegro
Profesor H. Wright Baker z Manchester College
of Technology rozpílil Medený zvitok. V súčasnosti je
uložený v jordánskom múzeu v Ammáne.
pokúšal objaviť poklad na základe textu v Medenom zvitku z jaskyne 3.
Allegrova expedícia mala dva ciele. Prvým bolo mapovať terén a vytipovať
1986-1994 viedol archeologický prieskum Joseph Patrich z University of
lokality, ktoré by zodpovedali miestam, ktoré spomína Medený zvitok ako
Haifa v Izraeli. Svoju pozornosť sústredil predovšetkým na jaskyne,
úkryty pokladov. Druhým by bolo, samozrejme, tieto lokality preskúmať.
v ktorých boli objavené zvitky: „Našou snahou bolo najskôr identifikovať
jaskyne, ktoré vyznačil na svojej mape de Vaux, dozvedieť sa, čo jeho tím
urobil, preskúmať jaskyne vo vzťahu ku Kirbet Kumránu a určiť, ktoré jaskyne by mohli byť ďalej archeologicky preskúmané.“ 49 Archeologický
prieskum neobjavil žiadne nové fragmenty zvitkov, ale ukázal, že akvadukt neviedol nikde inde, iba do Kirbet Kumránu. Nenašli sa stopy, ktoré
by dokazovali, že obyvatelia Kumránu žili aj mimo hlavného sídla v stanoch
v okolí. Z toho Patrich usúdil, že všetci členovia kumránskej komunity žili
De Vaux varoval pred zničením archeologického miesta Kirbet Kumránu.
Obával sa totiž, že do oblasti prídu rôzni dobrodruhovia zaslepení túžbou
po zisku. Celá akcia skončila neúspechom.48
V rokoch 1965-1967 boli pod vedením Jordanian Department of Antiquities v Kirbet Kumrán vykonané konzervačné práce. Po tzv. vojne šiestich
dní v roku 1967 Izrael prevzal kontrolu nad územím Kumránu. V rokoch
47
Porov.: Vaux de, R.: Fouilles de Khirbet Qumrán. Rapport préliminaire sur les 3e, 4e
et 5e campagnes. In: Revue biblique 63 (1956), s. 549-550 (533-577).
48
Porov.: Brown, J. A.: John Marco Allegro. The Maverick of the Dead Sea Scrolls. William
B. Eerdmans Publishing Company : Grand Rapids/Cambridge 2005, s. 118.
48
49
Porov.: VanderKam, J., Flint, P.: The Meaning of the Dead Sea Scrolls. HarperCollins
Publishers : New York 2002, s. 442 (poznámka 43).
49
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
v Kirbet Kumráne. Patrich súhlasil s názorom, že Kumrán bol centrom náboženskej skupiny. Poukazoval pritom predovšetkým na štyri dôkazy:
ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM KIRBERT KUMRÁNU
nitárnym strediskom alebo kláštorom sekty v judskej púšti, ako sa väčšina
odborníkov domnieva.“ 51
• Nález asi 1500 nádob;
• veľký počet miestností na obradný kúpeľ – tzv. mikwaot;
Výskum lokality Ain Feška
• cintorín asi s 1200 hrobmi;
• zvitky nájdené v okolí, v ktorých sa píše o obradnej čistote, spoloč-
Mnohí autori, ktorí opisujú Kirbet Kumrán, zabúdajú spomenúť ďalšiu
nom jedle, čo sa zhoduje s nálezmi v Kirbet Kumráne.
lokalitu, ktorou je Ain Feška. Toto miesto sa nachádza asi 2 km južne od
Pre Patricha sú tieto štyri body anomáliami, ktoré dokazujú, že nejde o
bežnú lokalitu, ale o miesto, ktoré obývala náboženská sekta. Pridáva však,
Kumránu v úzkom prímorskom výbežku Mŕtveho mora. Súčasní turisti
prejdú okolo lokality často bez povšimnutia, hoci leží popri modernej ces-
že členovia sa nezaoberali iba náboženskými aktivitami, ale vyrábali aj par-
te, ktorá vedie okolo západného brehu Mŕtveho mora. Slovo Ain v hebrej-
fum opobalsamum z rastliny, ktorá rástla iba v Júdei a nikde inde na sve-
čine aj arabčine znamená prameň a slovo Feška je vlastným menom.52 Ide
te. 50
o komplex budov a poľnohospodárskej plochy, ktorá za pomoci zavlažo-
V rokoch 1995 - 1996 viedli šesťtýždňový archeologický výskum Magen
vania umožňovala pestovať datle a zeleninu. Z tŕstia vyrábali koše a kroviny
Broshi a Hanan Eshel z Bar Ilan University v Izraeli. Zamerali sa na výskum
na strechy a palmové drevo slúžilo na výrobu predmetov denného použi-
lokality na sever od Kirbet Kumrán. Objavili dve jaskyne vytvorené ľuďmi
tia a ako palivo do pece. Krátku archeologickú sondáž urobil Roland de
na obývanie. Na ceste medzi týmito jaskyňami a Kirbet Kumránom našli
mince a spony zo sandálov z 1. stor. po Kr., čo znamená, že medzi dvoma
Vaux ešte počas piatej expedície v Kumráne v roku 1956. Podrobné vykopávky však uskutočnil až o dva roky neskôr - od 25. januára do 21. marca
lokalitami jestvovalo spojenie. To by zodpovedalo aj tradičnému názoru, že
1958. Centrálnu časť tejto lokality tvorí budova s rozmermi 24 x 18 metrov
počet obyvateľov Kumránu sa pohyboval okolo 150-200 členov.
s ohradami na južnej (40 x 40 metrov) a na severnej strane (23 x 33 metrov).
V období rokov 1993 - 1994, 1996 - 1999 a 2001 - 2004 Yizhak Magen a
Predpokladá sa, že južná ohrada slúžila na sušenie datlí. Na severnom ná-
Yuval Peleg z inštitúcie National Parks Authority Antiquities viedli vý-
dvorí boli vyhĺbené nádrže s kanálmi na zachytávanie vody a menšia bu-
skum Kirbet Kumránu pod názvom Operation Scroll. Za najnáročnejšiu
dova, ktorá slúžila ako sklad. Dôležitou skutočnosťou je prírodný prameň
prácu označili otázku, ako zakomponovať do svojich výsledkov vykopávky z 50-tych rokov. Svoje výsledky predstavili na konferencii 17. - 19. no-
vody, ktorý sa nachádza asi 100 metrov na juh od lokality. Celé územie
bolo chránené múrom južne od budovy v dĺžke asi 200 metrov, ktorý bol 1
vembra 2002 na Brown University (USA), kde Kirbet Kumrán označili ako
meter vysoký a 1 meter široký. Slúžil ako ochrana pred vodou, ktorá
„manufaktúru“ na výrobu keramiky. Argumentovali veľkým množstvom
v období dažďov stekala zo svahov okolitých vrchov.
nájdených nádob a prívodom vody, ktorý bol potrebný pre výrobu keramiky: „Dospeli sme k záveru, že Kumrán bol výrobňou keramiky a nie komu50
Porov.: Patrich, J.: Agricultural Development in Antiquity. In: Galor, K, Humbert, J.B., Zangenberg, J. (ed.): The Site of the Dead Sea Scrolls: Archaeological Interpretations and
Debates. Brill : Leden/Boston 2006, s. 247.
50
51
Porov. Magen, Y, Peleg, Y.: Back to Qumran: Ten Years of Excavation and Research,
1993-2004. In: Galor, K, Humbert, J.-B., Zangenberg, J. (ed.): The Site of the Dead Sea
Scrolls: Archaeological Interpretations and Debates. Brill : Leden/Boston 2006, s. 111.
52
Slovo v preklade znamená pravdepodobne zlomený prameň, na základe množstva rozbitých kameňov, ktoré popadali z neďalekého svahu.
51
ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM KIRBERT KUMRÁNU
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Neskorší obyvatelia Kumránu tento múr opravili. Medzi Kirbet Kumrá-
Esénska teória o obyvateľoch Kumránu
nom a lokalitou Ain Feška jestvuje spojitosť. Dejiny Ain Fešky začínajú neskôr, lebo v tejto lokalite sa nenašla žiadna stopa po osídlení z izraelského
V decembri 1959 na pozvanie Britskej akadémie vied prišiel Roland de
obdobia (8 .- 7. stor. pred Kr.), ale ďalšie obdobie je paralelné s tým, ktoré
Vaux do Londýna prednášať o svojom výskume Kirbet Kumránu v rámci
bolo identifikované v Kirbet Kumráne, a teda obidve lokality patrili jednej
tzv. „Schweich Lectures”.55 Britská akadémia súhlasila so zverejnením týchto
komunite. Hlavným sídlom bol Kumrán a lokalita Ain Feška plnila sekun-
prednášok, ktoré prvýkrát vyšli v roku 1961 v Londýne vo francúzštine
dárnu úlohu, ale bola dôležitá pre prírodný prameň vody. Slúžila ako poľno-
pod názvom L‘archéologie et les manuscripts de la Mer Morte. Roland de
53
hospodárska osadlosť pre náboženskú komunitu v Kumráne. Jej dejiny však
na rozdiel od Kumránu mali dlhšie trvanie. Našli sa totiž stopy osídlenia
Vaux ešte stihol krátko pred svojou smrťou vlastnoručne pripraviť aj druhé
– poopravené a rozšírené vydanie týchto prednášok, ktoré vyšlo po jeho
v byzantskom období – v 5. - 6. stor. po Kr. Miesto pravdepodobne slúžilo ako
smrti v roku 1973 v Londýne v angličtine pod názvom Archaeology and the
54
Dead Sea Scrolls. Keďže de Vaux nikdy nenapísal definitívnu správu
o archeologických vykopávkach, ktoré uskutočnil v Kirbet Kumráne a jeho
okolí, tieto prednášky je možné považovať za posledný postoj tohto výborného francúzskeho archeológa, ktoré sa v hlavných bodoch stotožňujú
s predbežnými správami uverejňovanými v Revue biblique. Záverečný
pohľad tohto archeológa je možné zhrnúť do nasledujúcich dvoch bodov:
• Medzi Kirbet Kumránom a zvitkami nájdenými v 11-tich jaskyniach
jestvuje spojenie.
• Obyvateľmi Kumránu bola komunita esénov.
K prvému uzáveru priviedol de Vauxa predovšetkým rovnaký typ keramiky, ktorý sa našiel tak v Kirbet Kumrán, ako aj v jaskyniach. Niektoré
jaskyne boli využívané ako priestory na bývanie alebo skladiská či úkryty
rukopisov.
Druhý uzáver sa dotýka komunity esénov. Štruktúra stavieb v Kirbet Kumráne dosvedčuje, že nešlo o dedinu alebo obyčajnú skupinu domov, ale o sídlo
nejakého spoločenstva. Potvrdzuje to vodný systém, množstvo nádob, miestnosť pre spoločenstvo a priestory na obradný kúpeľ, tzv. mikwaot. De Vaux si
bol vedomý, že samotná archeológia nemôže s istotou potvrdiť, že obyvateľmi
pustovňa pre kresťanských mníchov.
Archeologický plán lokality Ain Feška
53
V apríli 2000 na tomto mieste robil vykopávky Yizhar Hirschfeld, ktorý navrhol, že
nejde o poľnohospodársku usadlosť, ktorá by patrila nejakej náboženskej komunite, ale
slúžila na výrobu datľového vína a medu, parfumérie. Hirschfeldova interpretácia vychádza
z jeho chápania Kirbet Kumránu ako vidieckej vily. Porov.: Hirschfeld, Y.: Qumran in Context. Reassessing the Archaeological Evidence. Hendrickson Publishers : Peabody 2004. s. 39.
54
Porov.: Vaux de, R.: Fouilles de Feshkha. Raport Préliminaire. In: Revue biblique 66
(1959), s. 225-255.
52
55
V roku 1907 na pamiatku svojho otca Leopolda Schweicha jeho dcéra Constance
založila nadáciu The Leopold Schweich Trust Fund, ktorá financuje každoročne tri verejné
prednášky z oblasti biblických štúdií.
53
ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM KIRBERT KUMRÁNU
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Kumránu bola sekta esénov: „Samozrejme, že archeológia nemôže dokázať, že
obyvatelia Kumránu boli eséni alebo že boli s nimi spojení.“ 56 Opieral sa
o svedectvo starovekých autorov – Jozefa Flávia, Filóna z Alexandrie a Plínia
Staršieho, ktorí vo svojich dielach spomínajú židovskú náboženskú skupinu
esénov, ktorá žila v období 2. stor. pred – 1. stor. po Kr. na území Palestíny. Aj
v tomto prípade si však de Vaux zachoval prezieravosť a skromnosť vo vyjadrovaní: „Ak sa Plínius nemýli a ak sa my nemýlime, potom eséni, o ktorých on
hovorí, sú obyvateľmi Kumránu.” 57
Niekedy v polovici 2. stor. pred Kr. sa na tomto území usadila skupina
esénov, ktorá žila komunitným spôsobom života. Stretávali sa v miestnostiach pri spoločnom jedle, možno aj na modlitbe, jedlo si pripravovali
v kuchyni, vyrábali vlastnú keramiku, riadili sa predpismi Mojžišovho zákona o obradnej čistote a mali aj miestnosť na písanie rukopisov. Ich prítomnosť na krátky čas prerušilo zemetrasenie v roku 31 pred Kr. Eséni boli
zodpovední aj za ukrytie rukopisov v jaskyniach. Koniec tejto komunity je
spojený s príchodom Rimanov v roku 68 po Kr. Po esénoch Kumrán obývali
rímski vojaci a na krátky čas sa stal príbytkom pre židovských vzbúrencov
v rokoch 132-135 po Kr.
Kumrán slúžil ako villa rustica – vidiecke sídlo bohatého vlastníka. Proti
tomu však stojí argument, prečo by si dobre situovaný človek vybral svoje
vidiecke sídlo v nehostinnom kraji Kumránu, odkázaný na dažďovú vodu,
keď len pár kilometrov na sever leží oáza Jericha s prírodným prameňom
vody. Porovnanie Kirbet Kumránu s inými archeologickými lokalitami v Júdei
a Idumei, kde sa našli takéto sídla, nenesie žiadne známky podobnosti a to
ani po stránke štruktúry, architektonického štýlu a vnútornej dekorácie. Taktiež keramika jednoduchých tvarov a bez žiadnej dekorácie sú argumenty
proti tejto teórii.58 Ďalšou slabosťou teórie je otázka, ako by sa vysvetlila blízkosť 1 200 hrobov pri vidieckom sídle.59
Niektorí sa snažia spojiť viaceré prvky a hovoria, že v Kumráne išlo
o esénsku usadlosť, ktorá sa zameriavala na produkovanie rukopisov (establishment of a publishing house) a výrobňu keramiky.60
Norman Golb sa už dlhé desaťročia usiluje presvedčiť, že v prípade
Kumránu nešlo o sídlo náboženskej skupiny, ale o pevnosť z obdobia Hasmoneovcov. Podľa Golba nejestvuje priame spojenie medzi jaskyňami
a Kirbet Kumránom. Zvitky nájdené v jaskyniach neboli napísané v Kumráne, ale privezené z Jeruzalema krátko pred zničením tohto mesta.61 Slabým miestom tejto teórie je skutočnosť, že Kirbet Kumrán nemá štruktúru
Nové teórie o Kumráne
pevnosti. Vonkajšie múry nie sú postavené v takom rozsahu a hrúbke, aby
slúžili účelom vojenskej pevnosti a navyše nepriateľ by mohol ľahko pre-
Dlhé desaťročia sa teória osídlenia Kumránu, ktorú navrhol de Vaux,
rušiť nechránený prívod vody kanálom z hrádze. V pevnosti sa nenašli žiad-
prijímala bez väčších výhrad. Až v 80-tych a 90-tych rokoch minulého storočia archeológovia a ďalší odborníci začali spochybňovať niektoré jeho
ne nálezy vojenských predmetov – šípy, hroty, nože a pod. v takom množstve, ktoré by zodpovedalo vojenskému charakteru pevnosti.
uzávery a ponúkli iné interpretácie archeologických pozostatkov.
Archeológovia a manželský pár Robert Donceel a Pauline Donceel-Voute na základe veľkého výskytu keramiky a hlinených nádob usúdili, že
58
Porov.: Magness, J.: A Villa at Kirbet Qumran? In: Revue de Qumran 16 (1994), s. 412.
Porov.: Stegemann, H.: Gli Esseni, Qumran, Giovanni Battista e Gesů. Edizioni Dehoniane : Bologna 1997, s. 98-99.
60
Porov.: Petersen, A. R.: The Archaeology of Khirbet Qumran. In: Cryer, F., Thompson, T.
L. (ed): Qumran between the Old and New Testaments. Sheffield Academic Press : Sheffield
1998, s. 257-258.
61
Porov. Golb, N.: Who wrote the Dead Sea Scrolls? Scribner : New York/London/
Toronto/Sydney/Tokyo/Singapore 1995, s. 13.
59
56
Vaux de, R.: Archaeology and the Dead Sea Scrolls, Oxford University Press : London 1973, s. 128.
57
Vaux de, R.: Archaeology and the Dead Sea Scrolls, Oxford University Press : London
1973, s. 136.
54
55
ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM KIRBERT KUMRÁNU
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Lena Cansdale a Alan Crown zastávali teóriu, podľa ktorej Kumrán bol
opevnenou cestnou stanicou pre karavány, ktoré prechádzali pozdĺž brehov alebo cez Mŕtve more.62 Protiargumentom je skutočnosť, že na brehu
Mŕtveho mora sa nenašli pozostatky prístavu, ako je to pri iných osídleniach. V samotnom Kirbet Kumráne neboli lokalizované priestory na ustajnenie zvierat (koní a pod.) ani väčšie priestory na ubytovanie pocestných.63
Jean-Baptist Humbert, pokračovateľ archeológie na EBAF, navrhol tzv.
hybridný model. Počas vlády Alexandrea Jannea (104-76 pred Kr.) boli určené tri hlavné pevnosti: Alexandrion – brána do Samárie v údolí Jordánu;
Macherus na druhej strane Mŕtveho mora ako pevnosť proti Nabatejcom
a Hyrkánia uprostred Judskej púšte. Kumrán tvoril akúsi zastávku pre strážcov z pevnosti Hyrkánia, kde bola poľnohospodárska usadlosť, tak ako EnGedi bola oázou pre pevnosť Masada. Keď v roku 31 pred Kr. Herodes Veľký zničil pevnosť Hyrkánia, závislosť Kumránu od nej Hýrkania stratila.
Neskôr bola osídlená esénmi, ktorí tu podľa Humberta prinášali aj obety.64
Jestvujú odborníci, ktorí sa domnievajú, že Kumrán bol obyčajnou poľnohospodárskou usadlosťou, kde sa pestovali datle alebo rastlina na výrobu parfumu opobalsamum. Proti týmto názorom však jestvuje niekoľko
veľmi vážnych argumentov:65
• Zástancovia poľnohospodárskej usadlosti prehliadajú tisícky fragmen-
Vodopády v En-Gedi sú bohaté na vodu
v každom ročnom období
tov rukopisov, ktoré sa našli v neďalekých jaskyniach, z ktorých mnohé
• Prehliadajú cintorín s 1 200 hrobmi.
hovoria o náboženskej skupine esénov.
• Prečo by si niekto vyberal poľnohospodársku usadlosť v nehostinnom
• Rovnako prehliadajú existenciu asi 10 mikwaot, čo je najväčšie množstvo nájdené na jednom mieste spomedzi asi 500 mikwaot, ktoré sa našli
kraji s absolútnym nedostatkom vody?
Návrat k tradičnej interpretácii Kumránu, ako ju podal Roland de Vaux,
v Izraeli.
predstavuje Jodi Magness. Táto americká archeologička potvrdila teóriu,
že Kumrán bol osídlený komunitou esénov a že medzi zvitkami objavenými
62
Porov.: Crown, A. D., Cansdale, L.: Qumran: Was It An Essene Settlement? In:
Biblical Archaeological Revue 20, 5 (1994), s. 35.
63
Porov.: Schiffman, L. H., VanderKam, J. C. (ed.): Encyclopedia of the Dead Sea Scrolls.
Volume 2. University Press : Oxford 2000, s. 738.
64
Porov.: Humbert, J.-C.: L’espace sacré á Qumrán. In: Revue biblique 101 (1994), s. 180.
65
Porov.: Broshi, M., Eshel, H.: Was There Agrikultury at Qumran? In: Galor, K, Humbert,
J.-B., Zangenberg, J. (ed.): The Site of the Dead Sea Scrolls: Archaeological Interpretations and
Debates. Brill : Leden/Boston 2006, s. 249.
56
v jaskyniach jestvuje priama súvislosť: „Najlepší dôkaz ponúka keramika,
lebo rovnaký typ keramiky bol objavený v Kirbet Kumráne, ako aj v jaskyniach, v ktorých boli zvitky.“ 66
66
Porov.: Magness, J.: The Archaeology of Qumran and the Dead Sea Scrolls. William
B. Eerdmnas Publishing Company : Grand Rapids/Cambridge 2002, s. 43.
57
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
PUBLIKOVANIE ZVITKOV OD MŔTVEHO MORA
Skutočnosť, že v Kirbet Kumráne sa nenašiel ani kúsok rukopisu, je možné vysvetliť tým, že Kumrán zasiahol požiar, a to hneď dvakrát. Jeden v roku
9/8 pred Kr. a druhý v roku 68 po Kr. Magness v hrubých rysoch prijíma
periodizáciu navrhnutú de Vauxom, ale ponúkla niektoré zmeny:
PUBLIKOVANIE ZVITKOV OD MŔTVEHO MORA
67
• Začiatok osídlenia Kumránu je potrebné posunúť až na obdobie okolo
roku 100 pred Kr.
Kým príbeh zatúlanej ovce a objavenia tajomných zvitkov sa už stal legendou, dlhú cestu publikovania objavených rukopisov niektorí odborníci
• Kumrán nebol opustený po zemetrasení, ktoré ho postihlo v roku 31
nazvali doslova „vojnou.“ Zo začiatku práce postupovali relatívne rýchlo
pred Kr., ale obyvatelia hneď opravili vzniknuté škody. Zničenie nastalo
až okolo roku 9/8 pred Kr.
a pokojne. Videli sme, že sedem rukopisov objavených v prvej jaskyni bolo
veľmi rýchlo publikovaných. V roku 1955 Dominque Barthélemy a Józef Milik publikovali ďalšie menšie fragmenty textov a archeologických predme-
Napriek tomu, že v priebehu posledných desaťročí boli navrhnuté
alternatívne teórie, často nechávajú viac otázok nezodpovedaných ako
vysvetlených, ba niekedy vytvárajú aj nové otázky a problémy. Preto „esénska teória“, ako ju navrhol Roland de Vaux, ostáva najucelenejším a do
dnešných dní najviac akceptovaným modelom, ako osadlosť Kumránu na
brehu Mŕtveho mora vznikla, jestvovala a zanikla.
tov nájdených v prvej jaskyni. Publikácia dostala názov Discoveries in the
Judaean Desert (DJD) - Qumran Cave I a stala sa prvým zväzkom novej založenej série publikácií. Úmyslom autorov bolo postupne publikovať texty
a materiály z jaskýň 2 - 6, z jaskyne Murabba‘at, Kirbet Mird a nálezy z Kirbet
Kumránu. 68 Druhé vydanie tejto série pripravili Józef Milik, Pierre Benoit
a Roland de Vaux. Malo dva zväzky (textovú a fotografickú časť), obsahovalo texty z jaskyne Murabba‘at a vyšlo v roku 1961 pod názvom Les grottes
de Murabba‘at.69 Keďže jaskyne 2 - 3 a 5 - 10 obsahovali relatívne malý počet
textov, vyšli v rámci tretieho vydania opäť v dvoch zväzkoch (textová
a fotografická časť) v roku 1962. Pripravili ho Maurice Baillet, Józef Milik
a Roland de Vaux a vyšlo pod názvom Les „Petites grottes“ de Qumran.70
Medzinárodný tím
Skutočné problémy nastali pri publikovaní textov z jaskyne 4, ktorých
bolo obrovské množstvo, často ťažko alebo vôbec nečitateľné a v zlom sta-
67
Porov.: Magness, J.: The Archaeology of Qumran and the Dead Sea Scrolls. William
B. Eerdmnas Publishing Company : Grand Rapids/Cambridge 2002, s. 68.
58
68
Porov.: Barthélemy, D., Milik, J. T. (ed.): Discoveries in the Judaean Desert:I – Qumran Cave I. Clarendon Press : Oxford 1955, foreword.
69
Porov.: Benoit, P., Milik, J. T., Vaux de, R. (ed.): Discoveries in the Judaean Desert:II – Les
grottes de Murabba’at. Clarendon Press : Oxford 1961.
70
Porov.: Baillet, M., Milik, J. T., Vaux de, R. (ed.): Discoveries in the Judaean Desert of
Jordan: III – Les „petites grottes“ de Qumran. Clarendon Press : Oxford 1962.
59
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
PUBLIKOVANIE ZVITKOV OD MŔTVEHO MORA
ve. Bolo jasné, že na túto prácu nebude stačiť pár profesorov z EBAF ako
doteraz. Už v roku 1952 Lancaster Harding určil Rolanda de Vauxa za hlavného koordinátora medzinárodného tímu odborníkov, ktorí museli spĺňať
nielen vysoké odborné kvality, ale museli byť pripravení stráviť v Jeruzaleme dlhý čas v múzeu pri čítaní, preklade a publikovaní nájdených textov. Tím mal toto zloženie:
• USA: Frank Moore Cross, Patrick Skehan
• Veľká Británia: John Marco Allegro, John Strugnell
• Francúzsko: Jean-Dominique Barthélemy, Jean Starcky
• Nemecko: Claus-Hunno Hunzinger
• Poľsko: Józef Tadeusz Milik
Každý z členov tímu dostal špecifickú úlohu:
• Frank Moore Cross dostal úlohu publikovať 61 biblických rukopisov.
• Patrick Skehan mal publikovať 32 biblických textov.
• John Marco Allegro pracoval na publikovaní 24 parabiblických textov.
• John Strugnell dostal 80 nebiblických rukopisov.
• Dominique Barthélemy pracoval na textoch malých prorokov.
• Jean Starcky pripravoval vydanie 30 fólií aramejských a 12 fólií hebrejských textov.
C. - H. Hunzinger počas práce na zvitkoch
tímu na celé desaťročia. Keďže väčšinu tímu tvorili kresťania a na čele stál
dominikán – katolícky kňaz, neskôr sa práve táto skutočnosť stala terčom úto-
• Claus-Hunno Hunzinger pracoval na vydaní Vojnového zvitku. Po
ňom prácu prevzal Maurice Baillet.
• Józef Tadeusz Milik publikoval nebiblické rukopisy: targumy, apo71
kov a špekulácií nielen zo strany médií, ale aj verejnosti, ba dokonca niektorých
odborníkov, ktorí podozrievali členov tímu, že zámerne zatajujú niektoré texty.
V roku 1991 vydali dvaja autori Michael Baigent (pôvodom z Nového Zélan-
kryfy, sektárske spisy a tefillin.
Napriek tomu, že mnohí židovskí odborníci v tom čase sa už angažovali pri
du) a Richard Leigh (pôvodom z USA) publikáciu The Dead Sea Scrolls Deception (Podvod so Zvitkami od Mŕtveho mora). Tvrdili, že doteraz (teda do roku
výskume KZ, ani jeden odborník z Izraela alebo židovskej národnosti nebol
1991) bolo zverejnených len 25% všetkých textov; ďalej, že za oneskorením
zaradený do tímu. Netreba za tým vidieť nejakú kampaň, ale jednoducho taká
publikovania textov stoja machinácie Vatikánu a že Ježiš a prví kresťania bo-
bola vtedajšia politická situácia. Bola to podmienka zo strany jordánskej vlády,
jovali v Kumráne proti rímskym vojakom. Všetky tri tvrdenia boli úplné ne-
na ktorej území sa v tom čase nachádzala nielen celá oblasť Kirbet Kumránu,
zmysly, ale vďaka konšpirácii sa kniha stala bestsellerom.72
ale aj PAM v Jeruzaleme. Práve toto múzeum spolu s EBAF sa stali pracovňami
71
Porov.: Davies, P. R., Brooke, G. J., Callaway, P. R.: The Complete World of The Dead
Sea Scroll. Thames&Hudson : London 2002, s. 22.
60
72
Porov.: Stegemann, H.: The Library of Qumran. William B. Eerdmanns Publishing
Company : Grand Rapids/Cambridge, Brill Academic Publishers : Leiden/New York/
Köln 1998, s. 13-14.
61
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
PUBLIKOVANIE ZVITKOV OD MŔTVEHO MORA
Do podobnej kategórie patrí aj publikácia od
Barbary Thiering Jesus and the Riddle of the Dead
Sea Scrolls: Unlocking the Secrets of His Life Story
(Ježiš a hádanka zvitkov od Mŕtveho mora: Odomknuté tajomstvá jeho životného príbehu) z roku 1992.
Ide však o čisto historický nezmysel, v ktorom autorka tvrdí, že Ježiš sa oženil najskôr s Máriou Magdalénou a neskôr s Lýdiou, o ktorej hovoria Skutky
apoštolov 16,14 - 15.
Senzáciechtivá publikáV roku 1958 bol do tímu zaradený Maurice Bailcia, ktorej autormi
sú Baigent a Leigh
let. Úlohou členov bolo pripraviť nájdené texty
z jaskyne 4 na publikovanie. Každý člen dostal konkrétny počet textov, ktorý
mal pripraviť. Náročnosť práce opísal jeden z členov tímu – Frank Moore Cross
takto: „Tých niekoľko rukopisov z jaskyne 1 a 11 je zachovaných v dobrom
stave a majú iba malé trhliny. Avšak rukopisy z jaskyne 4 sú v značnom štádiu
rozkladu. Mnohé fragmenty sú tak krehké a lámavé, že je možné sa ich dotýkať
len jemne kefou z ťavej srsti. Väčšinou sú však pokrútené, poprehýbané alebo
zoschnuté, stvrdnuté od pôdy, začiernené vlhkom a vekom. Problémy s ich čistením, vyrovnávaním, identifikáciou a ukladaním dokopy sú strašné.“ 73
Do ich práce však zasiahli nečakané okolnosti. V septembri 1956 sa museli členovia rozísť, lebo vypukla tzv. „Suezská vojna“ a jordánska vláda previezla zvitky do Ammánu, kde zostali až do roku 1957.74
V 60-tych rokov sa podarilo tímu identifikovať viac ako 500 textov z
jaskyne 4 a z ďalších jaskýň. K spolupráci boli pozvaní ďalší dvaja odborníci Raymond Brown a Joseph Fitzmyer. V roku 1965 vyšiel štvrtý zväzok
série DJD: The Psalms Scroll of Qumrán Cave 11 (11QPs a ), ktorý pripravi
James Sanders, a v roku 1968 piaty zväzok: Qumrán Cave 4.I (4Q158–4Q186).
73
Porov.: VanderKam, J., Flint, P.: The Meaning of the Dead Sea Scrolls. HarperCollins
Publishers : New York 2002, s. 384.
74
Suezská vojna začala 29. októbra 1956. Veľká Británia, Francúzsko a Izrael napadli Egypt
ako reakciu na znárodnenie Suezského prieplavu egyptskou vládou 26. júla 1956.
62
Medzinárodný tím pri práci. Zľava: Strugnell, Cross,
Milik, Allegro (zohnutý), Starcky, Skehan
Jeho zostavovateľom bol John Allegro, ale, žiaľ, malo veľmi nízku odbornú
kvalitu.75 V roku 1967 vypukla tzv. „Vojna šiestich dní.“ 76 Izrael získal kontrolu nad územím Kumránu, východným Jeruzalemom a nad PAM, ktorému
izraelské úrady dali názov po jeho zakladateľovi – Rockefellerovo múzeum.
Medzinárodnému tímu bola naďalej garantovaná autonómia pre ich prácu,
ako to spomína jeden z členov John Strugnell: „Medzi de Vauxom, Yadinom
a riaditeľom úradu pre starožitnosti, Avrahamom Biranom, boli odsúhlasené
podmienky na ďalšom pokračovaní prác (okrem iného aj to, že v palestínskom
múzeu ostanú rukopisy a fyzicky sa oddelia od tých, ktoré patria do izraelskej
zbierky. Nášmu tímu bola zaručená autonómia a zachovanie exkluzívnych
práv pokračovať a dokončiť náš projekt.“ 77
75
Porov.: Sanders, J. A. (ed.): Discoveries in the Judaean Desert of Jordan: IV - The
Psalms Scroll of Qumrán Cave 11 (11QPs a ). Clarendon Press : Oxford 1965. Porov.:
Allegro, J. M. (ed.): Discoveries in the Judaean Desert of Jordan: V - Qumrán Cave 4.I
(4Q158–4Q186). Clarendon Press : Oxford 1968.
76
Táto vojna je známa aj pod označením „Tretia arabsko-izraelská vojna“. Pomenovanie dostala podľa dĺžky trvania. 5. júna 1967 Izrael preventívne zaútočil na Egypt,
Jordánsko a Sýriu. Behom šiestich dní získal kontrolu nad Sinajským polostrovom, východným Jeruzalemom, pásmom Gazy a Golanskými výšinami. Geopolitické dôsledky
tejto vojny trvajú až dodnes.
77
Strugnell, J.: The Original Team of Editors. In: Lim, T. H, MacQueen, H. L., Carmichael, C. M.: On Scrolls, Artefacts and Intellectual Property. Sheffield Academic Press :
Sheffield 2001, s. 181.
63
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
PUBLIKOVANIE ZVITKOV OD MŔTVEHO MORA
Izraelská strana žiadala, aby z názvu série vypadlo označenie „of Jordan“,
de Vaux. Členovia sa telefonicky navzájom dohodli, že jeho nástupcom bude
ktoré sa objavili v názvoch DJDJ 3-5. V nasledujúcich vydaniach sa toto spoje-
človek, ktorý býva v Jeruzaleme a je prijateľný pre izraelskú aj jordánsku stra-
nie už nepoužilo. Bolo to obdobie, keď sa práce z rôznych príčin spomalili.
nu. Rozhodnutie padlo na riaditeľa EBAF, ktorým bol Pierre Benoit. Benoit
Ukázalo sa, že na taký veľký objem práce bol počet odborníkov veľmi malý.
naliehal na obidve strany (izraelskú a jordánsku), aby sa zachovala autonómia
Okrem toho mnohí členovia publikovali svoje vlastné práce mimo spomínanej
a tím pracoval ako doteraz, čo mu bolo prisľúbené.80
série DJD. John Allegro v roku 1956 vo vysielaní britského rádia BBC oznámil, že objavil text, v ktorom
sa komunita v Kumráne klania ukrižovanému mesiášovi, z čoho vyplývalo, že kresťania si od nich
privlastnili správu o ukrižovaní Krista. Ďalší členovia tímu (de Vaux, Milik, Skehan, Starcky a Strugnell) reagovali na tieto slová listom, ktorý zaslali
londýnskym novinám The Times, v ktorom odmietli tvrdenia kolegu. John Allegro stratil svoj kredit
De Vaux je pochovaný v hrobke dominikánskej rehole
v EBAF. Vedľa neho je pochovaný P. Benoit.
ako zostavovateľ piateho zväzku DJD. Ešte viac utrpel, keď sa pustil do hľadania ukrytého pokladu na
základe popisu v Medenom zvitku a publikoval tex-
Napriek tomu, že Benoit stanovil istý časový harmonogram publikovania
ty bez predchádzajúceho dovolenia.78 V období
textov, práce pokračovali veľmi pomaly. Šiesty zväzok DJD vyšiel až v roku
„šesťdňovej vojny“ sa podarilo Yigaelovi Yadinovi odkúpiť od predavača sta-
1977. Mal dve časti. Obsahoval materiál, ktorý pripravil ešte počas svojho
rožitností Kanda tzv. Chrámový zvitok. Jeho text publikoval v roku 1977. Ya-
života Roland de Vaux Qumran Grotte 4 – Archéologie. Druhú časť zostavil
din poslal do Betlehema izraelské výzvedné služby, ktoré násilne zvitok vzali.
Józef Milik a mala názov Tefillin, Mezuzot et Targums (4Q128-4Q157).81 Sied-
Bol uložený v škatuli od topánok. Kando dostal neskôr rekompenzáciu
my zväzok pripravil Maurice Baillet. Vyšiel v roku 1982 pod názvom Qum-
Séria Discoveries in the
Judean Desert
79
stal na starosť Maurice Baillet. V tom istom roku 10. septembra zomrel Roland
ran Grotte 4 III (4Q482-4Q520).82 Pri príležitosti 30. výročia od objavenia prvých zvitkov Geza Vermes v apríli 1977 na konferencii na škótskej University
of Dundee kvôli pretrvávajúcemu meškaniu zverejnenia KZ varoval: „Pri 30.
78
Allegro v roku 1970 publikoval knihu The Sacred Mushroom and the Cross, ktorou
sa úplne zdiskreditoval. Kresťanstvo vyhlásil za výsledok kultu orgií a halucinácií. Ježiš
nikdy nejestvoval, ale si ho kresťania vymysleli pod vplyvom drog. Porov.: VanderKam, J.,
Flint, P.: The Meaning of the Dead Sea Scrolls. HarperCollins Publishers : New York 2002,
s. 324.
79
Porov.: Brooke, G. J., Schiffman, L. H.: The Past: On the History of Dead Sea Scrolls
Research. In: Kugler, R. A., Schuller, E. M. (ed.): The Dead Sea Scrolls At Fifty. Scholars
Press : Atlanta 1997, s. 16.
80
Porov.: Strugnell, J.: The Original Team of Editors. In: Lim, T. H, MacQueen, H. L.,
Carmichael, C. M.: On Scrolls, Artefacts and Intellectual Property. Sheffield Academic
Press : Sheffield 2001, s. 181.
81
Porov.: Vaux de, R., Milik, J. T. (ed.): Discoveries of the Judaean Desert: VI – Qumrân
Grotte 4 I. Archéologie, II. Tefillin, Mezuzot et Targums (4Q128-4Q157). Clarendon Press : Oxford 1977.
82
Porov.: Baillet, M. (ed.): Discoveries of the Judaean Desert: VII - Qumran Grotte 4 III
(4Q482-4Q520). Clarendon Press : Oxford 1982.
v hodnote 108 000 amerických dolárov.
V roku 1971 rezignoval z práce Claus-Hunno Hunzinger a jeho texty do-
64
65
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
výročí objavenia zvitkov je svet oprávnený sa pýtať osôb zodpovedných za
ich publikovanie, čo majú v úmysle robiť. Pretože najväčší objav rukopisov
začína dosahovať rozmery akademického škandálu „par excellence“ 20. storočia.“ 83
V roku 1981 zomrel Patrick Skehan a jeho texty dostal Eugene Ulrich.
V roku 1984 sa Pierre Benoit kvôli chorobe zriekol funkcie hlavného koordinátora tímu a na jeho mieste ho v tom istom roku nahradil John Strugnell. Znova prebehol ten istý proces schvaľovania z izraelskej a jordánskej
strany, ktorý však trval až do roku 1986 s uistením, že tím bude pracovať
ako doteraz. Práce pokračovali stále pomaly. Od vytvorenia tímu ubehlo
už viac ako 30 rokov. Strugnell sa pokúsil získať pre prácu nových členov.
Pôvodní členovia, pochopiteľne, chceli, aby texty, na ktorých pracovali dlhé
desaťročia a ktorým obetovali takmer celý život, vyšli pod ich menom, nie
pod menom niekoho iného. Napätie začalo vzrastať. Predsa však Strugnellovou zásluhou pribudla asi dvadsiatka nových spolupracovníkov, medzi
nimi: Elisha Qimron (už od roku 1979), Devorah Dimant, Emanuel Tov,
Joseph Baumgarten, James VanderKam, Peter Flint atď.
Pri 40. výročí objavenia prvých zvitkov v Kumráne na konferencii v
Londýne v roku 1987 zaznel apel odborníkov k urýchlenému zverejneniu
fotografií aj bez komentárov, transkripcie alebo poznámok. Práce napriek tomu
nenapredovali želaným tempom. Za Strugnella bolo publikované iba jedno
jediné – ôsme vydanie DJD, ktorého zostavovateľom bol Emanuel Tov. Vyšlo
v roku 1990 pod názvom The Greek Minor Prophets Scroll From Nahal Hever
(8HevXIIgr).84 Zodpovedné izraelské úrady začali monitorovať prácu tímu
a v roku 1990 ustanovili Emanuela Tova ako spolukoordinátora popri Strugnellovi s nádejou, že sa publikovanie textov urýchli.
83
Vermes, G.: Access to the Dead Sea Scrolls: Fifty Years of Personal Experience. In:
Lim, T. H, MacQueen, H. L., Carmichael, C. M.: On Scrolls, Artefacts and Intellectual
Property. Sheffield Academic Press : Sheffield 2001, s. 193.
84
Porov.: Tov. E.(ed.): Discoveries of the Judaean Desert: VIII - The Greek Minor
Prophets Scroll From Nahal Hever (8HevXIIgr). Clarendon Press : Oxford 1990.
66
PUBLIKOVANIE ZVITKOV OD MŔTVEHO MORA
John Strugnell odišiel z funkcie aj kvôli rozhovoru, ktorý 9. novembra 1990
poskytol izraelským novinám Ha‘aretz, v ktorom vytrhnutím z kontextu židovstvo označil vraj za „hrozné náboženstvo.“ Strugnell sa snažil dokázať,
že jeho slová boli zle interpretované. Veci však nabrali nový smer. 30. decembra 1990 sa novým hlavným koordinátorom stal Emanuel Tov, spolu s ním
boli Eugene Ulrich a Émile Puech poverení organizačnou činnosťou.
Tím sa rozrástol na približne 60 členov, dnes
sa hovorí dokonca viac ako stovke spolupracovníkov. Právom sa obdobie 1990 - 2002 nazýva
„zlatým obdobím“. Za tieto roky bolo publikovaných 30 zväzkov DJD, hoci dovtedy to bolo iba
8 zväzkov. Posledný 39. zväzok tvorí všeobecný
úvod a prehľad predchádzajúcich zväzkov. Vyšiel v roku 2002 pod názvom The Texts from the
Judaean Desert. Indices and an Introduction to
the Discoveries in the Judaean Desert Series.85 Vo
svojom úvode jeho zostavovateľ Emanuel Tov
uvádza, že na začiatku nikto netušil, že celá séria
Émile Puech patrí medzi
bude mať takmer 40 zväzkov a že to zaberie také
najvýznamnejších
súčasných odborníkov
dlhé obdobie. Lancaster Harding sa domnieval, že
na zvitky Kumránu
bude stačiť len 5 zväzkov na publikovanie všetkých
textov. Za celé obdobie do série prispelo 106 autorov, či už zostavovateľskou
činnosťou, alebo archeologickými článkami, analýzou textov a inými opismi.86
Znamená to, že v súčasnosti sú publikované všetky texty nájdené v Kumráne a aj niektoré ďalšie z okolia Mŕtveho mora. Už dnes je však isté, že celá
85
Porov.: Tov, E.(ed.): Discoveries of the Judaean Desert: XXXIX - The Texts from the
Judaean Desert. Indices and an Introduction to the Discoveries in the Judaean Desert
Series. Clarendon Press : Oxford 2002.
86
Porov.: Tov, E. (ed.): Discoveries of the Judaean Desert: XXXIX - The Texts from the
Judaean Desert. Indices and an Introduction to the Discoveries in the Judaean Desert
Series. Clarendon Press : Oxford 2002, s. 22-24.
67
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
PUBLIKOVANIE ZVITKOV OD MŔTVEHO MORA
séria prekročí počet 40 zväzkov, pretože v tlači sú pripravené ďalšie zväzky
ktorý sa v septembri 1991 vyjadril: „Nezverejnené fotografie by sa mali strikt-
doteraz nezverejnených fragmentov.
ne chrániť pred dosahom odborníkov, okrem tých, ktoré osobne určí IAA.“ 87
Od svojho zámeru ustúpili a 27. októbra 1991 oznámili, že umožnia každému odborníkovi voľný prístup k doteraz nezverejneným fotografiám pod podmienkou, že ich môžu používať pre štúdium, ale nesmú ich publikovať. 11.
novembra 1991 ustúpili aj z tejto nezrozumiteľnej požiadavky. 19. novembra
1991 vyšlo dvojzväzkové dielo obsahujúce fotografie dovtedy nepublikovaných textov, ktoré boli uložené v Rockefellerovom múzeu v Jeruzaleme pod
názvom A Facsimile Edition of the Dead Sea Scrolls. Obsahovalo 1787 fotografií.88
V roku 1991 vyšlo rozsiahle a finančne nákladné dielo The Dead Sea
Scrolls on Microfiche: A Comprehensive Facsimile Edition of the Texts from
the Judaean Desert. Obsahuje viac než 6000 fotografií KZ a zvitkov od
Mŕtveho mora. V roku 1995 vyšlo jeho druhé aktualizované vydanie. Napokon vydavateľstvo Brill v roku 1999 pripravilo CD-ROM vydanie fotografií takmer všetkých KZ. Takže dnes sú všetkým záujemcom tieto texty
dostupné.
Digitalizácia zvitkov
Osobitné dejiny tvorí digitálne publikovanie fotografií a textov rukopisov od Mŕtveho mora. Podnetom bolo mimoriadne zdĺhavé zverejňovanie
zvitkov, ktoré v 80. a 90. rokoch vyvolalo veľkú vlnu kritiky medzi odborníkmi po celom svete. Prvým krokom bolo faksimile A Preliminary Edi-
tion of the Unpublished Dead Sea Scrolls – The Hebrew and Aramaic Texts
from Cave Four, ktoré 4. septembra 1991 predstavili profesor Ben Zion
Wacholder a Martin Abegg, vtedy ešte len študent na Hebrew Union College v Cincinnati (USA). Išlo o transkripciu rukopisov z jaskyne 4 vytvorenú počítačom. Následne 22. septembra 1991 William A. Moffet, riaditeľ
Huntington Library v kalifornskom meste San Marino (USA) oznámil, že
jeho inštitúcia publikuje kompletnú sériu fotografií KZ, aby boli každému
prístupné. Do tej doby málokto tušil, že táto knižnica vôbec vlastní tieto
fotografie. Ako k nim prišla? Ešte v roku 1980 Elizabeth Hay Betchel veľkoryso poskytla financie na zakúpenie zvitkov a nechala nafotiť na mikrofilm fragmenty zvitkov. V roku 1987 kópiu mikrofilmu ponúkla Huntington Library. Kópie fotografií malo v tom čase päť inštitúcií na celom svete:
• Israel Antiquities Authority (Jeruzalem, Izrael).
• Ancient Biblical Manuscript Center (Claremont, USA).
• Huntington Library (San Marino, USA).
• Oxford Centre for Posgraduate Hebrew Studies (Oxford, Veľká Británia).
• Hebrew Union College (Cincinnati, USA).
Izraelskí predstavitelia úradu Israel Antiquities Authority (IAA) zvažovali vyvodenie právnych dôsledkov z dôvodu porušenia autorských práv.
Geza Vermes, jeden z účastníkov rokovaní, uvádza slová riaditeľa IAA,
68
Zoznam série Discoveries in the Judaean Desert 89
DJD I : D. Barthélemy, J. T. Milik, Qumran Cave 1 (Oxford : Clarendon 1955).
DJD II : P. Benoit, J. T. Milik, R. De Vaux, Les grottes de Murabba’at (2 vols ; Oxford :
Clarendon 1961).
DJDJ III : M. Baillet, J. T. Milik, R. De Vaux, Les ‘petites grottes’ de Qumrân (2 vols. ;
Oxford : Clarendon 1962).
87
Vermes, G.: Access to the Dead Sea Scrolls: Fifty Years of Personal Experience. In:
Lim, T. H, MacQueen, H. L., Carmichael, C. M.: On Scrolls, Artefacts and Intellectual
Property. Sheffield Academic Press : Sheffield 2001, s. 195.
88
Porov.: Eisenman, R. H., Robinson, J. M.: A Facsimile Edition of the Dead Sea Scrolls.
Biblical Archaeology Society : Washinghton 1991, s. ix.
89
Porov. Tov, E.(ed.): Discoveries of the Judaean Desert: XXXIX - The Texts from the
Judaean Desert. Indices and an Introduction to the Discoveries in the Judaean Desert
Series. Clarendon Press : Oxford 2002, s. 5-8.
69
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
DJDJ IV: J. A. Sanders, The Psalms Scroll of Qumrân Cave 11 (11QPs a) (Oxford:
Clarendon 1965).
DJD XXI : S. Talmon, J. Ben-Dov, U. Glessmer, Qumran Cave 4.XVI : Calendrical
Texts (Oxford : Clarendon, 2001).
DJDJ V: J. M. Allegro, A. A. Anderson, Qumrân Cave 4.I (4Q158–4Q186) (Oxford: Clarendon 1968).
DJD XXII: G. J. Brooke a ďalší, konzultácia J. Vanderkam, Qumran Cave 4.XVII: Parabiblical Texts, Part 3 (Oxford: Clarendon 1996).
DJD VI : R. De Vaux, J. T. Milik, Qumrân grotte 4.II : I. Archéologie, II. Tefillin, Mezuzot et Targums (4Q 128–4Q157) (Oxford : Clarendon 1977).
DJD XXIII: F. García Martínez, E. J. C. Tigchelaar, A. S. van der Woude, Qumran Cave
11.II: (11Q2–18, 11Q20–31) (Oxford: Clarendon 1998).
DJD VII : M. Baillet, Qumrân grotte 4.III (4Q482–4Q520) (Oxford : Clarendon, 1982).
DJD XXIV: M. J. W. Leith, Wadi Daliyeh Seal Impressions (Oxford: Clarendon 1997).
DJD VIII: E. Tov, R. A. Kraft, The Greek Minor Prophets Scroll from Nahal Hever
(8HevXIIgr) (Oxford: Clarendon 1990; revidované vydanie 1995).
DJD XXV: É. Puech, Qumran Cave 4.XVIII: Textes hébreux (4Q521–4Q528, 4Q576–
4Q579) (Oxford: Clarendon 1998).
DJD IX: P. W. Skehan, E. Ulrich, J. E. Sanderson, Qumran Cave 4.IV: Palaeo-Hebrew
and Greek Biblical Manuscripts (Oxford: Clarendon 1992).
DJD XXVI: P. Alexander, G. Vermes, Qumran Cave 4.XIX: 4Qserekh Ha-Yah ad and
Two Related Texts (Oxford: Clarendon 1998).
DJD X: E. Qimron, J. Strugnell, Qumran Cave 4.V: Miqsat Ma‘ase ha-Torah (Oxford:
Clarendon 1994).
DJD XXVII: H. M. Cotton, A. Yardeni, Aramaic, Hebrew, and Greek Documentary
Texts from Nahal Hever and Other Sites, with an Appendix Containing Alleged
Qumran Texts (The Seiyâl Collection II) (Oxford: Clarendon 1997).
DJD XI: E. Eshel a ďalší, konzultácia J. VanderKam, M. Brady, Qumran Cave 4.VI:
Poetical and Liturgical Texts, Part 1 (Oxford: Clarendon 1998).
DJD XII: E. Ulrich, F. M. Cross a ďalší., Qumran Cave 4.VII: Genesis to Numbers (Oxford: Clarendon 1994; revidované vydanie 1999).
DJD XIII: H. Attridge a ďalší, konzultácia J. VanderKam, Qumran Cave 4.VIII: Parabiblical Texts, Part 1 (Oxford: Clarendon 1994).
DJD XIV: E. Ulrich, F. M. Cross a ďalší., Qumran Cave 4.IX: Deuteronomy, Joshua,
Judges, Kings (Oxford: Clarendon 1995; 1999).
70
PUBLIKOVANIE ZVITKOV OD MŔTVEHO MORA
DJD XXVIII: D. M. Gropp, Wadi Daliyeh II: The Samaria Papyri for Wadi Daliyeh ; E.
crollr a ďalší, konzultácia J. VanderKam, M. Brady, Qumran Cave 4.XXVIII: Miscellanea, Part 2 (Oxford: Clarendon 2001).
DJD XXIX: E. Chazon a ďalší, konzultácia J. VanderKam, M. Brady, Qumran Cave 4.XX:
Poetical and Liturgical Texts, Part 2 (Oxford: Clarendon 1999).
DJD XXX: D. Dimant, Qumran Cave 4.XXI: Parabiblical Texts, Part 4: Pseudo-Prophetic Texts (Oxford: Clarendon, 2001).
DJD XV: E. Ulrich a ďalší, Qumran Cave 4.X: The Prophets (Oxford: Clarendon 1997).
DJD XXXI: É. Puech, Qumran Grotte 4.XXII: Textes araméens, premiére partie:
4Q529–549 (Oxford: Clarendon 2001).
DJD XVI: E. Ulrich a ďalší, Qumran Cave 4.XI: Psalms to Chronicles (Oxford: Clarendon 2000).
DJD XXXII: P. W. Flint, E. Ulrich, Qumran Cave 1.II: The Isaiah croll (Oxford : Clarendon, v tlači ).
DJD XVII: F. M. Cross a ďalší, Qumran Cave 4.XII: 1-2 Samuel (Oxford: Clarendon
2005).
DJD XXXIII: D. M. Pike, A. Skinner, príspevok T. L. Szink, konzultácia J. VanderKam,
M. Brady, Qumran Cave 4.XXIII: Unidentified Fragments (Oxford: Clarendon 2001).
DJD XVIII: J. M. Baumgarten, Qumran Cave 4.XIII: The Damascus Document (4Q266–
273) (Oxford: Clarendon 1996).
DJD XXXIV: J. Strugnell, D. J. Harrington, T. Elgvin, konzultácia J. A. Fitzmyer, Qumran Cave 4.XXIV: 4Qinstruction (Musar leMevin): 4Q415 ff. (Oxford: Clarendon 1999).
DJD XIX : M. Broshi a ďalší, konzultácia J. VanderKam, Qumran Cave 4.XIV : Parabiblical Texts, Part 2 (Oxford : Clarendon 1995).
DJD XXXV: J. Baumgarten a ďalší, Qumran Cave 4.XXV: Halakhic Texts (Oxford: Clarendon 1999).
DJD XX : T. Elgvin a ďalší, konzultácia J. A. Fitzmyer, Qumran Cave 4.XV : Sapiential
Texts, Part 1 (Oxford : Clarendon 1997).
DJD XXXVI: S. J. Pfann, Qumran Cave 4.XXVI: Cryptic Texts ; P. S. Alexander, a ďalší,
konzultácia J. VanderKam, M. Brady, Miscellanea, Part 1 (Oxford: Clarendon 2000).
71
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
PUBLIKOVANIE ZVITKOV OD MŔTVEHO MORA
DJD XXXVII: É. Puech, Qumran Cave 4.XXVII: Textes araméens, deuxiéme
partie: 4Q550–575, 580–582 (Oxford: Clarendon, v tlači ).
M. Broshi, XIX, XXXVI
S. J. Pfann, XVIII, XX, XXVIII, XXXV,
XXXVI
DJD XXXVIII: J. Charlesworth et al. In consultation with J. VanderKam and M. Brady,
Miscellaneous Texts from the Judaean Desert (Oxford: Clarendon 2000).
J. Carswell, VI
D. Pike, XXXIII, XXXVI
J. Charlesworth, XXXVIII
J. J. Plenderleith, I
E. Chazon, XXIX, XXXVI
É. Puech, XVI, XXII, XXV, XXXI, XXXVII
N. Cohen, XXXVIII
E. Qimron, X, XX, XXIX
J. Collins, XXII
J. A. Sanders, IV
DJD XXXIX: E. Tov (editor), The Text from the Judaean Desert: Indices and an Introduction to the Discoveries in the Judaean Desert Series (Oxford: Clarendon 2002).
Zoznam prispievateľov do série DJD 90
90
M. G. Abegg, Jr., XXXIX
A. Lemaire, XXXVI
H. Cotton, XXVII, XXXVI, XXXVIII
J. E. Sanderson, IX, XII, XV
P. S. Alexander, XXVI, XXXVI
T. Lim, XX, XXXVI
S. White Crawford, XIII, XIV
L. Schiffman, XIX, XX, XXII, XXXV
J. M. Allegro, V
S. Metso, XVI
F. M. Cross, XII, XVI, XVII, XXXVI
E. Schuller, XI, XVIII, XXIX
A. A. Anderson, V
J. T. Milik, I, II, III, VI, XIII, XVIII
E. Crowfoot, II
D. Seely, XXIX
H. Attrige, XIII
H. Misgav, XXVIII, XXXVIII
G. M. Crowfoot, I, II
M. Segal, XXXVIII
M. Baillet, III, VII
U. Mittmann-Richert, XXXIX
J. R. Davila, XII
P. W. Skehan, IX, XIV, XV, XVI
H. W. Baker, III
M. Morgenstern, XXXVIII
R. de Vaux, I, II, III, IV
A. Skinner, XXXIII
J. W. B. Barns, VI
C. M. Murphy, XV, XVI, XXXVIII
D. Dimant, XXX
M. Smith, XIX
D. Barthélemy, I
J. Naveh, XXXVI
J. A. Duncan, XIV
M. Sokoloff, XXXVI
J. M. Baumgarten, XVIII, XXXV
C. Newson, XI, XIX, XXII
T. Elgvin, XIII, XX, XXII, XXIX,
XXXIV, XXXV, XXXVI
H. Stegemann, XXXVI
J. Ben-Dov, XXI
C. Niccum, XV, XVI
D. Ernst, XXXVI
A. Steudel, XX, XXXVI
P. Benoit, II
B. Nitzan, XI, XX, XXIX
S. Olyan, XIII
E. Eshel, XI, XIX, XXIX, XXXV,
XXXVI, XXXVIII
M. E. Stone, XIX, XXII, XXXVI
M. Bernstein, XXVIII
M. Brady, XXVIII
D. Parry, XVII
H. Eshel, XI, XXXVI, XXXVIII
J. Strugnell, X, XIII, XIX, XXXIV
G. Brooke, XXII, XXVI
P. J. Parsons, VIII, IX
D. Falk, XXIX
L. Stuckenbruck, XXXVI
J. A. Fitzmyer, XVI, XIX, XXXVI
Y. Sussmann, X
P. W. Flint, XVI, XXII, XXVIII,
XXXII, XXXVIII
T. Szink, XXXIII
R. E. Fuller, XV
S. Talmon, XXI, XXXVI
Porov.: Tov, E.(ed.): Discoveries of the Judaean Desert: XXXIX - The Texts from the
Judaean Desert. Indices and an Introduction to the Discoveries in the Judaean Desert
Series. Clarendon Press : Oxford 2002, s. 22-24
72
73
METÓDY VÝSKUMU KUMRÁNU A JEHO ZVITKOV
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
U. Glessmer, XXI
S. Tanzer, XXXVI
F. García-Martínez, XXIII, XXXVI
J. D. Thomas, XXVII
J. C. Greenfield, XXII, XXXVI
E. J. C. Tigchelaar, XXIII, XXIX, XXXVI,
XXXIX
A. Grohmann, II
S. Tanzer, XXXVI
METÓDY VÝSKUMU KUMRÁNU A JEHO ZVITKOV
Archeológia je veda, ktorá sa zaoberá skúmaním minulosti na základe
zachovaných pozostatkov. V tom sa archeológia odlišuje od histórie, ktorá
D. M. Gropp, XXVIII
J. D. Thomas, XXVII
G. Lankester Harding, I
E. J. C. Tigchelaar, XXIII, XXIX, XXXVI,
XXXIX
lóg potrebuje prácu historika, lebo písomné záznamy pomáhajú objasniť
charakter archeologického náleziska. Často však je odkázaný iba na seba,
D. Harrington, XXXIV
E. Tov, VIII, XII, XIII, XIV, XV, XVI,
XXXVI, XXXIX
lebo o mnohých archeologických miestach nejestvujú žiadne zmienky v
E. Herbert, XXIII
J. Trebolle Barrera, XIV, XVI, XXII
N. Jastram, XII
E. Ulrich, IX, XII, XIV, XV, XVI, XVII,
XXXII
M. M. Kasher, VI
J. VanderKam, XIII, XXVIII
M. Kister, XX, XXXVI
G. Vermes, XXVI, XXXVI
R. A. Kraft, VIII
B. Webster, XXXIX
A. Lange, XXXVI, XXXIX
M. Weinfeld, XXIX
„tel“. Preto sa stretávame s názvom Tel Megido alebo Tel Hazor, čo sú
E. Larson, XIX, XXI, XXXV, XXXVI
A. S. van der Woude, XXII
lokality na území dnešného Izraela, ktoré majú viac než 20 vrstiev. Kirbet
M. R. Lehmann, XXXV
A. Yardeni, X, XI, XVIII, XIX, XXVII,
XXXVI, XXXVIII
taktiež skúma minulosť, ale na základe napísaných dokumentov. Archeo-
napísaných dokumentoch.
M. J. Leith, XXIV
B. Zissu, XXXVIII
Stratigrafia
Väčšina archeologických miest v Palestíne bola osídlená dlhší časový
úsek. Každá etapa osídlenia vytvára tzv. strátum – vrstvu charakteristickú pre konkrétne obdobie. Niektoré archeologické náleziská majú aj viac
takýchto vrstiev, ktoré vytvorili pahorok, ktorý sa v hebrejčine nazýva
Kumrán má tri vrstvy (obdobie I, II a III). Nie sú vždy jednoliate a ľahko
rozoznateľné, lebo neskorší obyvatelia často narušili predchádzajúce
staršie vrstvy, na ktorých potom vykonávali vlastné aktivity. Vyhĺbili jamy
na stavbu domov, skladov, studní atď. Tým došlo k premiešaniu predmetov ako mince, keramika a pod. z nižšej – staršej vrstvy s predmetmi
z vyššej – mladšej vrstvy. S premiešaním vrstiev a predmetov sa v archeológii stretávame veľmi často. Na priblíženie práce archeológov si pomôžeme príkladom.
Predstavme si, že stojíme v škole, ktorá bola postavená v roku 1980, ale
my o roku stavby nevieme. Keď školu stavali, vyhĺbili hlbokú jamu, aby
položili pevné základy. Keď položili základy, zapečatili – zaliali všetko, čo
74
75
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
METÓDY VÝSKUMU KUMRÁNU A JEHO ZVITKOV
byť škola postavená. Inými slovami - škola bola postavená niekedy v období
po roku 1978, ale určite nie skôr. Ak by školu postihlo v roku 1985 zemetrasenie a zrútila by sa, potom predmety, ktoré nájdeme navrchu, by
boli z najmladšieho obdobia, teda z roku 1985. Archeológovia túto fázu
označujú latinským názvom terminus ante quem – čas pred ktorým, teda
obdobie, pred ktorým predmety museli byť v škole. Z toho vplýva, že rok
1985 je rokom, v ktorom alebo pred ktorým škola musela byť postavená.91
Keď sa začnú robiť vykopávky, archeológ si je vedomý, že už nikdy veci
nebudú tak, ako boli predtým. Nie je totiž možné poukladať pôdu a nájdené
predmety presne tak, ako boli vykopané. Preto počas archeologického výskumu sa robia veľmi podrobné záznamy každého nálezu. Dnes je to uľahčené tým, že jestvujú digitálne fotoaparáty a kamery. V minulosti sa ručne
robili podrobné zákresy, mapy a plány. Nájdené predmety sa zakresľovali
v ich pôvodnej veľkosti alebo v presne určenej mierke zmenšenia.
Pre lepšiu lokalizáciu nájdených predmetov sa celé archeologické miesto
rozdelí na sektory, ktoré sa označujú latinským názvom locus – miesto.
Locus môže byť celá miestnosť alebo jej časť v závislosti od veľkosti. Keď
sa začína odkrývanie, hornú vrstvu archeológ označí napríklad V1. Keď
odkrýva hlbšie a všimne si, že 10 cm nižšie sa mení charakter miesta, že sa
mení farba vrstvy a jej zloženie, archeológ označí túto vrstvu ako V2. Keď
Príklad stratigrafie v Tel es-Sultan –
starobylého mesta Jericho
pokračuje hlbšie a o ďalších 20 cm sa opäť zmení charakter vrstvy, jej farba
a zloženie, označí ju ako V3 a takto pokračuje ďalej. Všetky zmeny, samo-
sa nachádza pod touto vrstvou. Ak by sme v súčasnosti kopali pod týmito
zrejme, starostlivo zaznačuje, fotografuje, meria a rovnako aj predmety
nájdené v jednotlivý vrstvách. Na datovanie vrstiev je potrebné správne
základmi, nenájdeme nič, čo by pochádzalo po roku 1980. Určite by sme
určiť vek nájdených predmetov Toto je štandardný postup, ktorým sa dnes
však našli predmety, ktoré by pochádzali spred roku 1980. Boli by to mož-
robia archeologické vykopávky v Izraeli. Tieto informácie sú dôležité, lebo
no nejaké mince, fľašky, náradie zo 60. alebo 70. rokov. Predpokladajme,
ich použijeme, keď budeme konkrétne opisovať archeologickú lokalitu Ki-
že ako posledný by sme našli peniaz z obdobia Československej socialistic-
rbet Kumrán.
kej republiky s vytlačeným rokom 1978. Táto minca by znamenala to, čo
archeológovia označujú latinským názvom terminus post quem – čas po
ktorom, teda, že rok 1978 je prvým najskorším časom, po ktorom mohla
76
91
Pre túto časť som použil vysvetlenie z knihy Magness, J.: The Archaeology of Qumran and the Dead Sea Scrolls. William B. Eerdmnas Publishing Company : Grand Rapids/
Cambridge 2002, s. 5-6.
77
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
METÓDY VÝSKUMU KUMRÁNU A JEHO ZVITKOV
Archeológovia teda odkrývajú vrstvy v presne opačnom poradí, ako vznik-
Mince
li. Tento systém vznikol a zdokonaľoval sa postupne. Technika postupného odkrývania vrstiev a starostlivého zakresľovania nálezov nebola, žiaľ,
Mince majú veľkú výhodu, že je na nich rok, keď boli vyrazené. V oblasti
vždy dodržiavaná, a preto mnohé miesta boli nenávratne zničené. Pri iných
Stredomoria mince neboli pred rokom 600 pred Kr. používané, preto tento
prípadoch nájdené predmety neboli zadokumentované a dnes je už nemož-
rok môžeme považovať za terminus post quem, teda len po tomto období
né určiť, z ktorej vrstvy pochádzajú. Podobnej kritiky sa dostalo aj Rolando-
ich môžeme nájsť aj v oblasti dnešného Izraela. Je pravdou, že mnohé min-
vi de Vaux za jeho spôsob vedenia vykopávok v Kirbet Kumráne. V roku
ce boli v obehu aj niekoľko stoviek rokov po ich vyrazení, predovšetkým
1988 v časopise Biblical Archaeologist Philip R. Davies uverejnil článok
s názvom How Not to Do Archaeology. The Story of Qumran, v ktorom pred-
ak išlo o zlaté a strieborné mince. Nájdenie mince vo vrstve z roku 100 pred
Kr. nás môže pomýliť, lebo tam mohla padnúť aj o sto rokov neskôr. Preto
stavil Kirbet Kumrán ako ukážku toho, ako sa archeológia nemá robiť. Je
je najistejšie, ak sa v jednej vrstve nájde viacero rovnakých mincí. V Kirbet
pravda, že de Vaux, keď prechádzal z jednej – vyššej vrstvy hlbšie do druhej
Kumráne sa našli stovky mincí, ale ani jedna v okolitých jaskyniach. V na-
– nižšej vrstvy nemenil číslovanie. Na jeho obranu je potrebné uviesť, že to
sledujúcej tabuľke prinášame zoznam niektorých mincí, ktoré sa našli v
bol v tej dobe bežný spôsob značenia archeologických vykopávok. Je po-
Kirbet Kumráne počas 3. - 5. expedície:94
trebné si uvedomiť, že Kirbet Kumrán je tak špecifické archeologické miesto,
ktoré prinieslo dovtedy nepoznané poznatky z archeológie, že de Vaux si to
Názov panovníka (obdobia)
Počet kusov
nemohol dopredu „natrénovať“. Yigael Yadin, ktorý robil vykopávky na
Masade o 10 rokov neskôr, použil ten istý spôsob označovania odkrytých
Ján Hyrkán (135 - 104 pred Kr.)
1
Juda Aristobulos (104 - 103 pred Kr.)
1
Alexander Janneus (103 - 76 pred Kr.)
48
Hyrkán II (67/63 - 40 pred Kr.)
3
Z obdobia Hasmoneovcov bez spresnenia
5
Antigonus Matatiáš (40 - 37 pred Kr.)
1
Herodes Veľký (37 - 4 pred Kr.)
4
Herodes Archelaus (4 pred – 6 po Kr.)
5
Rímski prokurátori počas vlády cisára Augusta
7
Týrske mince (12 po Kr.)
1
Rímski prokurátori počas vlády cisára Tibéria
22
miest ako de Vaux.92 Práca de Vauxa bola na svoju dobu veľmi precízna
a dôsledná. Dosvedčuje to aj publikácia, ktorú vydal Jean-Baptiste Humbert a Alain Chambon v roku 1994 s názvom Fouilles de Khirbet Qumrân et
de Ain Feshkha, Vol. I, Album de photographies, Répertoire du fonds photographique, synthese des notes de chantier du P. de Vaux.93 Predstavuje fotografie a syntézu poznámok zo zápiskov všetkých 144 miest (loci) v Kirbet
Kumráne, ktoré Roland de Vaux skúmal.
92
Porov.: Trstenský, F.: The archaeological site of Qumran and the personality of
Roland de Vaux. Prednesené na konferencii v Birminghame The Dead Sea Scrolls. Texts
and Context. University of Birmingham 29. 10 - 1. 11. 2007, s. 4.
93
Porov.: Humbert, J.-B., Chambon, A.: Fouilles de Khirbet Qumrân et de Aďn Feshkha,
Vol. I, Album de photographies, Répertoire du fonds photographique, synthčse des notes de
chantier du P. de Vaux. Éditions Universitaires Fribourg/Vandenhoeck&Ruprecht Göttingen 1994.
78
94
Porov.: Vaux de, R.: Fouilles de Khirbet Qumrân. Rapport préliminaire sur les 3e, 4e
et 5e campagnes. In: Revue biblique 63 (1956), s. 565-566.
79
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
METÓDY VÝSKUMU KUMRÁNU A JEHO ZVITKOV
Týrske mince (36 po Kr.)
1
Agrippa I (37 - 44 po Kr.)
37
Rímski prokurátori počas vlády cisára Klaudia
1
Rímski prokurátori počas vlády cisára Nera
16
Druhý rok židovskej vzbury (67 - 68 po Kr.)
62
Tretí rok židovskej vzbury (68 - 69 po Kr.)
5
Nabatejci (1. stor. po Kr.)
2
Týrske mince (53 po Kr.)
1
De Vaux našiel celkovo 1231 mincí. K nim pridali ďalších 180 archeológovia Yizhak Magen a Yuval Peleg v rokoch 1993 - 2004. V lokalite Ain
Feška sa našlo 144 mincí.
95
Keramika
Na keramike nenájdeme vyrazený rok ako je to pri minciach. Bežní ľu-
Keramika z obdobia 1. stor. po Kr. v múzeu SBF
v Jeruzaleme
Typ a tvar keramiky a hlinených nádob sa nemení iba v závislosti od času,
ale aj od geografického miesta. Každé územie a doba mala svoj charakteristický typ keramiky. Keramika Jeruzalema a Júdey sa líši od keramiky
dia zostávajú často prekvapení, s akou presnosťou archeológovia dokážu
určiť vek nejakej hlinenej črepiny, ktorú nájdu pri vykopávkach. Pri určovaní veku keramiky sa postupuje pravidlom od známeho k menej známemu, od istého k menej istému. Ak nájdeme v nejakej vrstve strieborné mince razené za čias cisára Augusta (27 pred - 14 po Kr.) a v tej istej vrstve
nájdeme aj hlinenú nádobu s červenou dekoráciou, môžeme predpokladať, že tento typ keramiky je charakteristický pre 1. stor. pred Kr. Ak na
inom archeologickom mieste vzdialenom stovky metrov od tohto nájdeme
hlinenú nádobu rovnakého typu, už vieme určiť, do ktorého obdobia patrí
bez toho, aby pri nej boli nejaké mince.
95
Porov.: Wise, O. M., Golb, N., Collins, J. J., Pardee D. G. (ed.): Methods of Investigation of the Dead Sea Scrolls and the Khirbet Qumran Site. The New York Academy of
Science : New York 1994, s. 3.
80
Nádoby objavené v Kumráne
81
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
METÓDY VÝSKUMU KUMRÁNU A JEHO ZVITKOV
v Galilei. Rovnako to platí aj pre olejové lampy. Rozoznávanie jednotlivých
identické s hebrejským písmom z 1. stor. po Kr. Na základe vývoja písma je
druhov keramík sa dá získať na základe skúseností. Skúma sa materiál,
potom možné stanoviť relatívny čas napísania textu. Výhodou je tá skutoč-
z ktorého sa nádoba vyrobila. Nie každá hlina sa hodí na výrobu nádob.
nosť, že paleograf, ktorý skúma písmená rukopisu, má najčastejšie pred se-
Ďalej sa skúmajú tvary, proces vypaľovania v ohni, výzdoby atď. Iné ná-
bou text profesionálneho pisára, lebo v minulosti jednoduchí ľudia nevedeli
doby používali bohatí a iné chudobní. Podľa toho sa dá usúdiť aj sociálne
písať. Preto jestvoval aj istý ustálený typ štandardného písma. Ide predo-
postavanie človeka, ktorý miesto obýval. Keramika má v archeológii svoje
všetkým o latinské a grécke prostredie, v ktorom sa pisárstvo stalo vysoko
nezastupiteľné miesto, lebo je predmetom každodennej potreby.
rozvinutým povolaním. Najvýhodnejšie je, keď sa priamo v texte uvádza dá-
Preto je vysoká pravdepodobnosť, že sa v archeologickom nálezisku
vždy nejaká keramika nájde. V Kumráne sa našlo veľké množstvo nádob,
tum vyhotovenia. Aj v tomto prípade sa postupuje pravidlom od známeho
k menej známemu, od istého k menej istému. Ak máme rukopis, o ktorom
misiek a džbánov. Patria do neskorého helénskeho a rímskeho obdobia (1.
s určitosťou vieme, že pochádza z roku 100 po Kr., a nájdeme nedatovaný
stor. pred Kr. – 1. stor. po Kr.).
rukopis vyhotovený na rovnakom materiáli a napísaný rovnakým typom písma, potom vieme určiť dobu, v ktorom bol napísaný.
Lampy objavené v Kumráne
Rovnaký typ keramiky nájdený v Kirbet Kumráne a v okolitých jaskyniach potvrdzuje prepojenie týchto miest a teda znamená, že obyvatelia
Kumránu boli zodpovední za ukrytie zvitkov v jaskyniach.
Paleografia
Paleografia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá starobylým písmom
V súčasnosti jestvujú dva názvy osoby, ktorá vyhotovila zvitok: kopista,
pisár, ktoré zodpovedajú hebrejskému názvu sofer. Označenie kopista sa
vzťahuje viac na technickú činnosť, ktorou je prepísať text čo najvernejšie
odpisovanému textu. V staroveku však jestvovala väčšia voľnosť pre toho,
kto text prepisoval, preto sa používa aj ďalšie označenie – pisár. Pisár sa
aktívne zapájal do práce na konečnej podobe prepisovaného textu. Práve
s touto skupinou sa spája novozákonné označenie – zákonník (po grécky
grammateis). Tvorili osobitnú skupiny so zvláštnym postavením v spoločnosti. Neboli to iba jednoduchí pisári, ale aj vykladali a komentovali texty.
V Biblii je pisár (zákonník) spojený s múdrosťou: „Zákonníkova múdrosť sa
rodí v pokojnom čase, kto nemá povinností veľa, môže sa napájať múdrosťou.“ Jeho múdrosť je nadprirodzeného pôvodu, lebo hlavným zdrojom
poznania je Pánov zákon. V Knihe Jozue 15,15 sa spomína mesto „Karjatsefer“, čo v preklade znamená Mesto knihy. Niektorí odborníci sa domnievajú, že mohlo ísť o mesto, v ktorom boli ukladané – archivované zvitky.96
V Kirbet Kumráne, ale aj v iných lokalitách sa našli tzv. abecedáriá. Išlo
o tabuľky s písmenami abecedy, ktoré slúžili pri výučbe pisárov. Medzi KZ sa
a spôsobom, akým pisári v staroveku písali alebo odpisovali písmená textu. Písmo má taktiež svoj vývoj. Hebrejské písmo z 2. stor. pred Kr. nie je
82
96
Porov.: Tov, E.: Scribal Practices and Approchaes. Reflect in the Texts Found in the
Judean Desert. Brill: Leiden/Boston 2004, s. 8.
83
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
METÓDY VÝSKUMU KUMRÁNU A JEHO ZVITKOV
našli aj také, ktoré majú nižšiu kvalitu písma a boli pravdepodobne prepísa-
1) Archaické alebo protožidovské obdobie (250 - 150 pred Kr.).
né začínajúcim pisárom.
2) Hasmoneovské obdobie (150 - 30 pred Kr.).
3) Herodosovo obdobie (30 pred - 70 po Kr.).
Jeho systém spočíval na výskume tvaru a veľkosti písma, šírky a dĺžky
písma, zakrivenia, otvorených alebo zatvorených oblúčikov, orientácie písma doľava alebo doprava a pod.99
Fragment 4Q341 je príkladom cvičení
začínajúceho pisára
Na základe analýzy DNA vieme, že niektoré zvitky boli vyrábané aj prepisované priamo v Kumráne. Niektorí autori sa domnievajú, že vyrobené zvitky
sa dokonca aj predávali do iných miest.97
Až do objavenia KZ určovanie veku textu na základe analýzy hebrejského
a aramejského písma nebolo veľmi rozvinuté. V 4. stor. pred Kr. sa aramejčina
stala oficiálnym jazykom a mnohé úradné dokumenty boli vyhotovené v tomto
jazyku. To spôsobilo, že starohrebrejské písmo bolo vytláčané a používané
čím ďalej, tým viac iba ako posvätný jazyk. V prípade KZ Frank Moore Cross
vypracoval systém, v ktorom rozlišuje tri obdobia písma:98
Rôzne štádiá vývoja hebrejského písma od 9. stor.
pred Kr. až po súčasnosť
97
Porov.: Tov, E.: Scribal Practices and Approchaes. Reflect in the Texts Found in the
Judean Desert. Brill: Leiden/Boston 2004, s. 15.
98
Porov.: Cross, F. M.: Palaeography and the Dead Sea Scroll. In: Flint, P. W., VanderKam,
J. C.: The Dead Sea Scrolls after Fifty Years I. Brill : Leiden/Boston/Köln 1998, s. 379-402.
84
99
Porov. Davies, P. R., Brooke, G. J., Callaway, P. R.: The Complete World of The Dead
Sea Scroll. Thames&Hudson : London 2002, s. 70.
85
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
METÓDY VÝSKUMU KUMRÁNU A JEHO ZVITKOV
V 70-tych rokoch minulého storočia bolo vyvinuté zariadenie na nový
Rádiouhlíková metóda
spôsob datovania za pomoci rádiouhlíkovej metódy. Dostalo pomenovanie
Táto metóda sa používa od roku 1946, keď ju objavil profesor Williard F.
AMS (Accelerator Mass Spectometry). V rokoch 1990 a 1994 boli takto testo-
Libby z University of Chicago (USA). Je založená na skutočnosti, že uhlík je
vané kúsky v laboratóriách v švajčiarskom Zürichu a americkom Tuscone.
12
13
14
v prírode zmesou troch izotopov: stabilných 6C , 6C a nestabilného 6C . Ich
V nasledujúcej tabuľke prinášame výsledky testu niektorých zvitkov aj
vzájomný pomer je počas života organizmu nemenný. Do organizmu sa do-
s porovnaním ich veku získaného na základe paleografie:102
stávajú spolu s oxidom uhličitým zo vzduchu. Po smrti prestáva prívod uhlíka a pomer jednotlivých izotopov sa začína meniť. Kým množstvo stabilných
izotopov sa nemení, množstvo nestabilného izotopu 6C14 sa postupne zmen-
Názov zvitku
AMS Test
Paleografia
Kniha proroka Izaiáša
200 - 105 pred Kr.
125 - 100 pred Kr.
ny trvá 5730 rokov. Znamená to, že každých 5730 rokov sa množstvo izotopu
Damaský dokument
160 - 50 pred Kr.
50 - 0 pred Kr.
C14 zmenší o polovicu. Metóda môže ísť do minulosti maximálne 50-60 000
Komentár ku Knihe
proroka Habakuka
65 - 0 pred Kr.
30 - 1 pred Kr.
potrebné laboratórium. Jeho nevýhodou je, že sa vzťahuje iba na predmety
Apokryf Knihy Genezis
40 pred – 55 po Kr.
začiatok 1. stor. po Kr.
organického pôvodu, teda také, ktoré najrýchlejšie podliehajú rozkladu a na
Pravidlá komunity
50 pred – 60 po Kr.
100 pred – 25 po Kr.
archeologických miestach sa často už nenachádzajú. Ďalšou nevýhodou je
relatívna nepresnosť tejto metódy. Odborníci hovoria o štatistickej odchýlke
Testament Léviho
180 - 105 pred Kr.
začiatok 1. stor. pred Kr.
šuje. Vyžaruje častice beta a mení sa na izotop dusíka 7N14. Polčas tejto preme6
14
100
rokov. Potom je už množstvo 6C nezmerateľné.
Ide o metódu, pri ktorej je
niekedy až niekoľko sto rokov.
Lancaster Harding poslal 14. novembra 1950 kúsky plátna, v ktorom
Pri rádiouhlíkovej metóde je potrebné stále počítať s istou odchýlkou.
boli zavinuté zvitky, na expertízu profesorovi Williardovi F. Libbymu z
Napriek tomu dôležitou skutočnosťou je už to, že táto analýza potvrdila
University of Chicago (USA). V tom čase táto metóda bola ešte len vo svo-
starobylosť objavených zvitkov.
jich začiatkoch. Preto Libby určil vek plátna s odchýlkou až 200 rokov na
obdobie 167 pred – 233 po Kr. V roku 1960 Fredrick Everard Zeuner vykonal ďalšie rádiouhlíkové merania na kuse zuhoľnateného trámu vyrobené-
Analýza DNA
ho z palmového dreva, ktoré sa našlo v Kirbet Kumráne v miestnosti číslo
Keďže pergamen, na ktorom bola napísaná väčšina KZ, je vyrobený z
86. Jeho vek bol určený medzi roky 40 pred Kr. - 110 po Kr., čo by zodpove-
kože zvierat, obsahujú aj molekuly DNA. V posledných desaťročiach mo-
dalo obdobiu osídlenia Kumránu.101
lekulárna biológia zaznamenala obrovský rozvoj. Analýza DNA pergamenových zvitkov umožňuje určiť druh, pôvod a dokonca aj jednotlivé zvie-
100
Porov.: Carmi, I.: Radiocarbon Dating of the Dead Sea Scrolls. In: Schiffman, L.,
Tov, E., VanderKam J. C. (ed.): The Dead Sea Scrolls. Fifty Years after their Discovery.
Israel Exploration Society : Jerusalem 2000, s. 881-882.
101
Porov.: Doudna, G.: Dating and Radiocarbon Analysis. In: Flint, P. W., VanderKam, J.
C.: The Dead Sea Scrolls after Fifty Years I. Brill : Leiden/Boston/Köln 1998, s. 432-433.
86
102
Porov.: Carmi, I.: Radiocarbon Dating of the Dead Sea Scrolls. In: Schiffman, L.,
Tov, E., VanderKam J. C. (ed.): The Dead Sea Scrolls. Fifty Years after their Discovery.
Israel Exploration Society : Jerusalem 2000, s. 886.
87
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
METÓDY VÝSKUMU KUMRÁNU A JEHO ZVITKOV
ra, z ktorého bol pergamen vyrobený, lebo každý živočích má jedinečnú DNA.
osôb a vecí. Za pomoci špeciálnej kamery, ktorá rozoznáva rozličnú intenzitu
Analýza DNA môže priniesť niekoľko výhod:103
žiarenia, je možné filtrovať tmavý text tak, aby sa stal svetlým, lepšie čitateľ-
• Jestvujú ešte stovky veľmi malých fragmentov textov, ktoré nebolo mož-
ným a teda ľahšie sa text identifikoval. Jestvujú tak malé fragmenty, ktoré nie
né identifikovať. Získaním analýzy DNA by sa podarilo zaradiť texty do
je možné použiť na DNA alebo rádiouhlíkovú analýzu, lebo by došlo k ich
skupiny na základe pôvodu z jedného zvieraťa a vytvoriť tak predpoklad na
zničeniu. Práve v týchto prípadoch sa využíva infračervené žiarenie, ktoré
identifikáciu textu.
potom „zviditeľní“ text a skúsený paleograf dokáže na základe písma určiť
• Keďže DNA každého zvieraťa je jedinečné, môže dôjsť k prehodnote-
jeho vek a obsah. Na obrázku máme pôvodný fragment a následne fragment
niu niektorých rukopisov. Tie rukopisy, o ktorých sa myslelo, že sú samostatné a o ktorých analýza DNA ukáže, že pochádzajú z kože toho istého
po jeho „vyčistení“ infračervenou kamerou. Fragment je 38 mm široký, má 4
riadky textu napísaného čiernym atramentom na hnedej koži. Ide o text z Knihy
zvieraťa, môžu byť spojené.
Deuteronómium 27,4b-6: „Keď teda prejdete cez Jordán, postavte na vrchu
• Jestvujú dlhé rukopisy, ktoré určite boli vyrobené z kože viacerých
zvierat. Napríklad Chrámový zvitok sa skladá až z 19-tich pergamenových
fólií. Približne 2 - 4 fólie pochádzajú z jedného zvieraťa. Analýza prinesie
presné určenie jednotlivých častí.
Hebal kamene, ako vám to dnes nariaďujem, a natrite ich vápnom! Tam postav aj oltár Pánovi, svojmu Bohu, z kameňov, ktorých sa železo nedotklo, z
nekresaných a nehladených kameňov postavíš oltár Pánovi, svojmu Bohu, a
na ňom prinesieš celostnú žertvu Pánovi, svojmu Bohu.“
• Pergamen sa vyrábal z kože ovce a kozy. Pomocou tejto analýzy sa
zistilo, že bola použitá aj koža teľaťa, ba dokonca aj z kozorožca alebo gazely. To znamená, že na výrobu pergamenu sa síce používalo vždy iba
čisté zviera, ale zdá sa, že už nemuselo spĺňať prísne kritériá kladené na
zviera, ktoré bolo určené na obetu v chráme.
Infračervené žiarenie
Zvykne sa nazývať aj tepelné žiarenie, pretože sa často vníma vo forme
tepla. Ide o elektromagnetické žiarenie s väčšou vlnovou dĺžkou ako viditeľné svetlo. Ľudské oko je vnímavé iba na tú časť žiarenia, ktoré nazývame svetlo. Avšak pri niektorých živočíchoch je posunuté (napr. hady vní-
Fragment zvitku pred a po použití
infračervenej kamery
majú oveľa citlivejšie ako my). Vychádza sa z faktu, že každý predmet vy-
V súčasnosti sa táto metóda využíva aj na digitalizáciu a uchovávanie
žaruje infračervené žiarenie. Preto sa napríklad využíva pre nočné videnie
textov, keďže napriek vylepšenému spôsobu uskladnenia, stále pokračuje
proces postupného znehodnocovania zvitkov. Infračervená kamera umož-
103
Porov.: Parry, D. W, Arnold, D. V., Long, D. G., Woodward, S. R.: New Technological Advances: DNA, Electronic Databases, Imaging Radar. In: Flint, P. W., VanderKam,
J. C.: The Dead Sea Scrolls after Fifty Years I. Brill : Leiden/Boston/Köln 1998, s. 501.
88
ňuje niekoľkonásobné zväčšenie textu, ako aj náhľad na text z rôznych uhlov, čo uľahčuje identifikáciu písmen.
89
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
METÓDY VÝSKUMU KUMRÁNU A JEHO ZVITKOV
Rekonštrukcia zvitkov
Zhromažďovanie zvitkov
Základnou úlohou k získaniu posolstva KZ je ich správna rekonštrukcia.
Zhromažďovanie zvitkov bola prvá úloha medzinárodného tímu pod ve-
Táto úloha je o to dôležitejšia, že z viac než 800 rukopisov je len 9 takých,
dením de Vauxa a prebiehala v rokoch 1947 - 1960. Táto práca bola namáha-
a
b
ktoré sú viac menej zachovalé: 1QIs , 1QIs , IQGenAp, 1QS+Sa+Sb, 1QM,
vá aj z toho dôvodu, že beduíni, ktorí často ako prví našli zvitky, ich vzali
1QH a, 1QpHab, 1QPs a, 11QT a. K nim ešte môžeme zaradiť Medený zvitok.104
z pôvodného miesta a pomiešali. Rukopisy poväčšine neboli uložené v džbá-
To, čo nazývame rukopisy, sú v skutočnosti iba fragmenty, ktoré často pred-
noch, ale voľne po jaskyni, kde pod vplyvom času, vetra, účinkov zvierat
stavujú prácu podobnú skladaniu „puzzle“.
Význam použitých skratiek na označenie nájdených textov je nasledu-
(potkany, myši), hmyzu a minulých návštevníkov sa rozpadli na stovky malých fragmentov. Iné pod vplyvom vysušenia sa stali mimoriadne krehké.
júci:
Najväčšiu časť práce zabralo zhromaždenie rukopisov z jaskyne 4, kde sa
1QIs
a
našlo približne 15 000 fragmentov. Miestom, kde sa fragmenty zhromažďovali, bola „Scrollery“ - miestnosť na identifikáciu zvitkov v PAM.
1: Označenie čísla jaskyne, v ktorej sa zvitok našiel.
Q: Označenie, že ide o kumránske zvitky.
Is: Označenie skratky biblickej knihy, ktorú zvitok obsahuje.
a
: Označenie čísla kópie v prípade, že zvitkov s rovnakým textom sa
našlo viac.105
Každý identifikovaný fragment dostal svoje označenie bez ohľadu na
to, či išlo iba o niekoľko centimetrový kúsok alebo zvitok veľkých rozmerov. Pri biblických textoch je to skratka biblickej knihy. Niektoré hlavné
nebiblické texty však nemajú číslo, ale taktiež svoju skratku, napr. H – hymny, M – Vojnový zvitok, S – Pravidlo spoločenstva, RT – Chrámový zvitok.
Ostatné fragmenty sú však označené katalógovým číslom.106
Celý proces rekonštrukcie mal dve fázy. Prvou bolo zhromaždenie zvitkov a druhou rekonštrukcia zvitkov.
104
Porov.: Steudel, A.: Assembling and Reconstructing Manuscripts. In: Flint, P. W.,
VanderKam, J. C.: The Dead Sea Scrolls after Fifty Years I. Brill : Leiden/Boston/Köln
1998, s. 516.
105
Systém číslovania vypracoval Józef Milik. Porov. Milik, J. T.: Memories of Fieldwork.
In: Qumran and the Dead Sea Scrolls. Near Eastern Archaeology, Vol. 63, No. 3 (September
2000), s. 132.
106
Porov.: Humbert, J.-B., Villeneuve, E.: L’affaire Qumrân. Les découvertes de la mer Morte.
Gallimard : Paris 2006, s. 111.
90
Vnútorné nádvorie Rockefellerovho múzea v Jeruzaleme
Na určenie, ku ktorému rukopisu patria jednotlivé fragmenty, boli použité
viaceré kritéria:107
107
Porov.: VanderKam, J., Flint, P.: The Meaning of the Dead Sea Scrolls. HarperCollins Publishers : New York 2002, s. 64.
91
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
METÓDY VÝSKUMU KUMRÁNU A JEHO ZVITKOV
• Materiál fragmentu, či ide o kožu (pergamen) alebo papyrus.
textoch bola práca uľahčená, lebo sa vedela ich približná dĺžka a text. Nové
• Vzhľad kože (papyrusu), jeho farba, hrúbka a spracovanie.
metódy, ako napríklad DNA analýza pergamenu, predstavuje pomoc pri iden-
• Veľkosť nájdeného fragmentu, počet fólií, počet stĺpcov a riadkov, po-
tifikácii fragmentov.
známky na okraji (tzv. margináliá).
Rukopisy boli uskladnené zvyčajne tak, že boli zvinuté, preto hovoríme
• Druh atramentu, dráha pera, (ne)uhladenosť písma.
o zvitkoch. V takom prípade začiatok rukopisu bol na povrchu a podliehal
• Ortografia, jazyk, obsah a literárny druh textu.
ako prvý postupnému znehodnoteniu. Našli sa niektoré rukopisy, ktoré
Museli sa zohľadňovať mnohé ďalšie faktory. Rukopis sa často skladal
boli zvinuté opačne, teda na povrchu sa nachádzal koniec rukopisu. Po-
z viacerých fólií, jednotlivé fólie mohli mať rozdielnu hrúbku kože a farby.
Na jednom rukopise mohli pracovať neraz aj viacerí pisári. V istom okami-
stupnému znehodnoteniu podliehal aj horný a dolný okraj zvitku. Poznať,
akým spôsobom došlo k znehodnoteniu zvitku, je veľmi dôležitý faktor
hu bolo použité nové pero a pod.108 Preto až dodnes jestvujú niektoré frag-
pre jeho celkovú rekonštrukciu. Vo svojich začiatkoch spôsob ochrany nájde-
menty, o ktorých sa nedá určiť, ku ktorému rukopisu patria. Pri biblických
ných fragmentov KZ bol veľmi jednoduchý. Fragmenty boli najskôr jemne
navlhčené, vyrovnané a uložené medzi dve tabule skla. Fragmenty boli
prichytené jednoduchou izolepovou páskou (v angličtine „sellotape“), ktorá bola v tom čase vynájdená. Aj z toho dôvodu v 70-tych a 80-tych rokoch
boli mnohé fragmenty poslané na obnovu do Israel Museum Laboratory. V
roku 1991 bolo zriadené laboratórium v priestoroch Rockefellerovho múzea za účelom renovácie zvitkov.109
Rekonštrukcia zvitkov
Ako sme uviedli, mnohé rukopisy sa zachovali v podobe fragmentov.
Preto sa pri ich rekonštrukcii postupuje od väčších fragmentov a potom sa
pridávajú menšie. Pritom sa neriadi na základe predpokladaného textu
(asi aké slová budú nasledovať, tak také sa hľadajú vo zvyšných fragmentoch), ale podľa jestvujúceho fyzického stavu fragmentov. KZ majú niekoľko
zvláštností:
• Nejestvuje stanovený počet stĺpcov s textom. Poväčšine na jednom
liste sú 3 alebo 4 stĺpce, ale niektoré majú aj 5, 6, ba dokonca aj 7 stĺpcov.
Allegro pri identifikácii fragmentov
108
Porov.: Stegemann, H.: How to Connect Dead Sea Scroll Fragments. In: Shanks, H.
(ed.): Understanding The Dead Sea Scrolls. Random House : New York 1992, s. 247.
92
109
Porov.: Boyd-Alkalay, E., Libman, E.: Preserving the Dead Sea Scrolls and Qumran
Artifacts. In: Flint, P. W., VanderKam, J. C.: The Dead Sea Scrolls after Fifty Years I. Brill :
Leiden/Boston/Köln 1998, s. 539.
93
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
METÓDY VÝSKUMU KUMRÁNU A JEHO ZVITKOV
Na druhej strane sa našli rukopisy, v ktorých bol text usporiadaný v dvoch
alebo medzerami medzi slovami. Pokiaľ ide o značky, starovekí autori naj-
alebo len jednom stĺpci na jednom liste.
častejšie vkladali medzi slová bodky. Texty napísané v gréčtine zase využí-
• Pokiaľ ide o šírku jednotlivých stĺpcov, taktiež nie je stanovená jednotná
vajú medzery medzi písmenami. Využívalo sa aj tzv. scriptio/scriptura con-
mierka. Rozmery sa pohybujú od 6 do 20 cm. Najužší stĺpec má zvitok
tinua – písanie bez prerušenia predovšetkým kvôli ušetreniu priestoru alebo
s označením 4QMMTa so šírkou iba 1,7 - 2 cm. Šírka stĺpcov v jednom rukopi-
z estetických dôvodov, aby text neprešiel zbytočne do ďalšieho riadku iba 1 -
se je zvyčajne rovnaká, ale jestvujú rukopisy, kde sa mení.
2 písmenami.111 Dnešné rozdelenie biblického textu na kapitoly pochádza od
• Samotná šírka jedného listu bola limitovaná veľkosťou zvieraťa,
z ktorého bol kožený list vyrobený, a pohybovala sa od 21 po 90 cm. Papyrusové zvitky mali, pochopiteľne, pravidelnejšiu šírku, keďže sa vyrábali
z rastliny.
• Počet riadkov v jednom stĺpci sa taktiež mení. Jestvujú rukopisy, kde
je 7 riadkov v stĺpci, iné majú 17, 22 , 26 alebo 28 riadkov. Našli sa rukopisy, ktoré mali dokonca 41, 42 až 50 riadkov v stĺpci.
• Kratšie texty sa písali na jeden list kože alebo papyrusu. Dlhšie texty
sa písali na viaceré pásy, ktoré sa spájali a vytvárali zvitok. Jestvujú prípady, keď viacero rozličných krátkych textov bolo napísaných spolu v jednom
zvitku, ale niekedy bol jeden dlhší text napísaný na viacerých oddelených
Štefana Langtona (1150-1228), neskoršieho arci-
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
Obrázok 1
biskupa v Canterbury. Rozdelenie na verše vyhotovil až v 16. storočí parížsky kníhtlačiar Robert
Estienne (1503-1559).
Teraz si v krátkosti predstavíme rozličné formy, v ktorých sú zachované starobylé rukopisy.
Celá strana s nepoškodeným textom (obrázok 1)
je veľmi výnimočný prípad medzi KZ najmä
z dôvodu krehkého materiálu, ktorý ľahko podliehal vplyvom času. Strana s jedným, dvoma alebo tromi zachovanými okrajmi (obrázok 2, 3 a 4)
zvitkoch. Dĺžka malého zvitku sa pohybuje okolo 1, 5 až 2, 5 metrov. Väčšie zvitky majú dĺžku 3 - 4 metre. Najdlhší zachovalý celý zvitok – Kniha
proroka Izaiáša (1QIsa) má dĺžku 7, 34 metrov. Vôbec najdlhším zvitkom je
Chrámový zvitok, ktorého pôvodná dĺžka bola 8, 75 m, ale zachoval sa v
dĺžke 8, 148 m. Predpokladá sa, že niektoré zvitky v Kumráne mohli mať
dĺžku až 25 metrov.110
• Počet listov v jednom zvitku bol taktiež rozdielny. Napríklad spomenutý zvitok proroka Izaiáša sa skladá zo 17-tich listov.
KZ nám ukazujú, že už v tom čase jestvovalo isté delenie textu na menšie
celky. Praktizovalo sa to dvoma spôsobmi: vsúvaním značiek medzi slová
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
Obrázok 2
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
Obrázok 3
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
..........
Obrázok 4
110
Porov.: Stegemann, H.: Reconstruction from Scattered Fragments. In: Schiffmann,
L. H.(ed.): Archaeology and History in the Dead Sea Scrolls. The New York University
Conference in Memory of Yigael Yadin. Sheffield Academic Press : Sheffield 1990, s. 198199.
94
111
Porov.: Tov, E.: Scribal Practices and Approchaes. Reflect in the Texts Found in the
Judean Desert. Brill: Leiden/Boston 2004, s. 131.
95
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
je taktiež veľmi zriedkavá. V takých prípadoch aspoň jeden stĺpec obsahuje
jeden alebo viac zachovaných riadkov. Druhý stĺpec obsahuje iba čiastočne
zachované riadky. Na základe práve zachovaných riadkov aspoň v jednom
stĺpci je možné zrekonštruovať pôvodný text, ako
......
..... ...
...... ....
...... ...
.
.
aj rozmery stĺpcov, riadkov a celej strany.
Častým príkladom je strana, z ktorej sa zachovala iba jej vnútorná časť s čiastočne zachovaný-
.
mi riadkami (obrázok 5). Ak je možné prečítať
jedno-dve slová v riadkoch, je možné identifikovať text. Vychádzame totiž z predpokladu, že
Obrázok 5
v staroveku rukopisec postupoval podľa prísnych
pravidiel, ktoré mu presne prikazovali zachovať
rozmery stĺpca, riadkov a jednotlivých písmen. Kvalitné rukopisy majú stĺpce a riadky veľmi prísne pravidelné. Znamená to, že staroveký rukopis na
každej strane obsahoval istý presný počet stĺpcov
. .
.. . ...
. . . ..
... .. .. ..
..
a riadkov – nie viac a nie menej.
Posledným, ale žiaľ najčastejším typom je vnú-
METÓDY VÝSKUMU KUMRÁNU A JEHO ZVITKOV
Pravidlá na správnu rekonštrukciu vypracoval nemecký odborník Hartmunt Stegemann v roku 1963 a platia až dodnes: 113
1. Zhromaždiť najskôr všetky tie časti zvitku, ktoré s určitosťou pochádzajú
z horného alebo dolného okraja stĺpca.
2. Zhromaždiť tie časti zvitku, ktoré s určitosťou pochádzajú z bočných okrajov stĺpca.
3. Všímať si vyschnuté riadky alebo dokonca vynechané riadky.
4. Získať informácie, či zvitok bol nájdený v horizontálnej alebo vertikálnej
polohe. Podľa toho je možné určiť charakter poškodenia textu.
5. Všímať si tvar poškodení. Pri zvinutom zvitku sa rovnaký tvar poškodenia môže pravidelne opakovať.
6. Určiť približnú šírku stĺpcov. Ak to nie je možné, snažiť sa aspoň
o približný výpočet.
7. Určiť približný počet riadkov v stĺpci. Ak to nie je možné, snažiť sa aspoň
o približný výpočet.
8. Získať informácie, akým spôsobom bol zvitok zvinutý, či jeho začiatok
bol na povrchu alebo opačne.
9. Skontrolovať celkový stav zvitku, či jestvujú fragmenty navzájom podobné.
10. Skontrolovať vzdialenosť medzi písmenami, ich výšku, trasu pera.
11. Usporiadať všetky časti zvitku. Začať najskôr väčšími časťami a s tými
fragmentmi, ktoré majú rovnaký tvar.
12. Pripraviť si skicu rukopisu s jeho jednotlivými fóliami, stĺpcami a riadkami na základe údajov, ktoré sme získali z predchádzajúceho výskumu.
torná časť strany, ktorá obsahuje iba niektoré
neúplné riadky, ba dokonca neúplné písmená (obrázok 6). Identifikácia takého fragmentu, najmä
pokiaľ ide o nebiblický neznámy text, je mimo-
Obrázok 6
112
riadne náročná.112
Porov.: Pazzini, M.: I Manoscritti di Qumran e il Nuovo Testamento. In: Essays –
SBF, Jerusalem 2003, 13, s. 1-7.
96
113
Porov.: Stegemann, H.: Reconstruction from Scattered Fragments. In: Schiffmann, L.
H.(ed.): Archaeology and History in the Dead Sea Scrolls. The New York University Conference in Memory of Yigael Yadin. Sheffield Academic Press : Sheffield 1990, s. 205-206.
97
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ARCHEOLOGICKÝ OPIS KIRBET KUMRÁNU
ARCHEOLOGICKÝ OPIS KIRBET KUMRÁNU
Kirbet Kumrán sa nachádza asi 20 km na juh od Jeruzalema a 15 km
južne od Jericha.
Značka pri ceste označuje 300 metrov pod úrovňou mora
Leží asi 1 km pri severozápadnom brehu Mŕtveho mora, ktorému patria
hneď dva primáty. Je najslanším morom na svete, preto v ňom a v jeho okolí
nič živé nenájdete. Morská voda bežne obsahuje približne 3, 5% soli, ale Mŕtve
more je 10-krát slanšie. Žiadna rieka z neho nevyteká. Pod vplyvom vysokých teplôt v tejto oblasti dochádza k silným výparom. Je zároveň najnižšie
položeným miestom na svete (približne 420 metrov pod hladinou svetového
Mapka Izraela s lokalitou Kumránu
98
Wadi Kumrán ohraničuje lokalitu z južnej strany
99
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ARCHEOLOGICKÝ OPIS KIRBET KUMRÁNU
oceána). Od severu k juhu meria 67 km a na najširšom mieste má 18 km.Keď
chudobná na zrážky. Do roka spadne iba približne 100 milimetrov dažďo-
človek cestuje autom alebo autobusom z Jeruzalema do Jericha smerom ku
vých zrážok. Pre porovnanie, v 20 km vzdialenom Jeruzaleme je to asi 590
Kirbet Kumránu, cíti tlak v ušiach podobný ako pri pristávaní lietadla. V
milimetrov ročne.115
priebehu 30 minút totiž zostupuje z výšky približne 800 metrov nad morom
Pomenovanie Kirbet Kumrán pochádza z modernej arabčiny. Pravde-
na úroveň 400 metrov pod hladinu mora. Namaľované značky na okraji ces-
podobne pochádza z arabského slova kmr – byť biely, mesačný svit. Podobne
ty postupne oznamujú klesajúcu nadmorskú výšku.
aj názov neďalekého mesta Jericha pochádza zo semitského slova, ktoré zna-
Kirbet Kumrán leží asi 70 metrov nad úrovňou Mŕtveho mora v nadmorskej výške 343 metrov pod hladinou svetového oceána. Nachádza sa na okraji Wadi Kumrán, ktoré ho ohraničuje z južnej strany. Zo severnej a západnej
mená mesiac.
Izraelské obdobie
strany je ohraničený hlbokým zrázom. Na východnej strane sa svah prudko
znižuje smerom k pozostatkom starobylej cesty. Pri Kirbet Kumráne sa nena-
Prvé ľudské osídlenie Kumránu začína v izraelskom období v 8.-7. stor.116
chádza žiadny prírodný prameň pitnej vody. Celý komplex, ktorý má rozme-
Základy múrov, ktoré sa našli z tohto obdobia, sú nižšie položené (a teda
ry približne 100 x 80 metrov, je však plný cisterien, kde sa uchovávala dažďo-
staršie) oproti ostatným. Črepiny hlinených nádob sa našli predovšetkým
vá voda. Predpokladá sa, že ich celkový objem bol 1127 metrov kubických.114
v rohu v miestnosti č. 73 a 80, pri miestnosti č. 6 a 40 a 38. Ďalej sa našli pri
Pohľad na súčasnú archeologickú lokalitu Kirbet
Kumrán
400 metrov na západ od Kirbet Kumránu sa dvíha asi 200 metrov vysoká
skalná stena, v ktorej boli objavené jaskyne 1, 2, 3 a 11. Oblasť je mimoriadne
114
Porov.: Broshi, M.: The Archeology of Qumran – A Reconsideration. In: Dimant, D.,
Rappaport U. (ed.): The Dead Sea Scroll. Forty years of Research. E. J. Brill : Leiden/Köln;
The Magnes Press : The Hebrew University Jerusalem; Yad Izhak Ben-Zvi : Jeruzalem 1992,
s. 105.
100
Oválna cisterna č. 110
115
Porov.: Segert, S., Řehák, R., Bažantová, S. (ed.), Rukopisy od Mrtvého moře.
Oikoymenh : Praha 2007, s. 49-50.
116
Pri opise jednotlivých období som vychádzal predovšetkým z diela Vaux de, R.:
Archaeology and the Dead Sea Scrolls, Oxford University Press : London 1973.
101
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ARCHEOLOGICKÝ OPIS KIRBET KUMRÁNU
severnom múre miestnosti č. 77. Práve nájdené črepiny umožňujú určiť obdo-
nej cisterny č. 110. Zároveň boli postavené ďalšie dve cisterny obdĺžniko-
bie. Nenašli sa žiadne predmety staršie ako 8. stor. pred Kr. V miestnosti č. 68
vého tvaru č. 117 a 118. K týmto cisternám bol pristavaný prívodný kanál
sa našiel nápis lamelek (pre kráľa) na črepine džbánu, ktorý sa datuje do 7.
na vodu. V severnej časti okolo cisterny boli postavené miestnosti č. 115 -
stor. pred Kr. Do tohto obdobia patrí aj cisterna č. 110, ktorá je najhlbšou
116 a 125 - 127 a ešte severnejšie miestnosti č. 129, 133, 140 a 141. Nie je
v celom komplexe a jediná oválneho tvaru. Jej objem je asi 125 metrov kubic-
jednoduché určiť, kedy presne Kumrán začal byť znova obývaný. Mohlo
kých.117
to byť už za vlády Jána Hyrkána v rokoch 135 - 104 pred Kr.
Celé osídlenie z izraelského obdobia malo obdĺžnikový tvar podobný
pevnostiam známym z tohto obdobia. (pozri mapku) Podľa všetkého osídlenie skončilo spolu s pádom Judského kráľovstva v roku 587 pred Kr. Popol
nájdený pri črepinách je dôkazom, že išlo pravdepodobne o násilný koniec.
Obdobie Ib
Toto obdobie začína za vlády Alexandra Jannea (103 - 76 pred Kr.) a je
poznačené výraznou staviteľskou činnosťou a rozšírením celého areálu.
Práve v tomto období Kumrán dostal tú podobu, v akej ho poznáme dnes.
Bola vybudovaná hlavná brána do celého komplexu, ktorá sa nachádzala
v strede severnej strany č. 19. Druhá menšia brána bola postavená na úplne krajnej severozápadnej časti v miestnosti č. 139. Podľa všetkého jestvovala ešte aj tretia brána na východnej strane v miestnosti č. 84.
V severozápadnej časti hlavnej budovy sa nachádzal masívna dvojposchodová veža č. 8, 9, 10 a 11.
Letecký pohľad na archeologickú lokalitu Kirbet
Kumrán
Obdobie Ia
Kumrán bol znova osídlený až v polovici 2. stor. pred Kr. Začiatky však
boli veľmi skromné. Zvyšky izraelského osídlenia slúžili ako základy pre
stavebné práce. Bol postavený vodný kanál, ktorý privádzal vodu do ovál117
114.
102
Porov.: Paul, A.: Les manuscrits de la mer Morte. Bayard Éditions : Paris 1997, s.
Masívna veža v severozápadnej časti komplexu
103
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ARCHEOLOGICKÝ OPIS KIRBET KUMRÁNU
Neviedla z nej žiadna brána von z komplexu, okrem dvoch malých otvorov, ktoré slúžili ako okná. Veža pravdepodobne slúžila ako skladisko. Pred
ňou sa nachádzalo malé priestranstvo č. 12 a 13, odkiaľ sa prechádzalo do
väčšej miestnosti č. 4, ktorá pravdepodobne slúžila na zhromaždenia. Podobne aj veľká miestnosť č. 30 slúžila na zhromažďovanie. Malými schodmi č. 13 sa išlo na horné poschodie miestností č. 1, 2 a 30. Miestnosti č. 38
a 41 asi slúžili ako kuchyne, lebo sa tu našli pozostatky jednoduchých pecí.
Na miestach č. 49 a 50 boli vybudované cisterny. Do väčšej z nich č. 48
viedli schody. De Vaux sa domnieval, že miestnosť č. 52 slúžila ako „práčovňa“, lebo sa tam našiel veľký kameň, ktorý mohol slúžiť týmto účelom
a je to v blízkosti cisterien. Miestnosť č. 53 bolo asi skladisko, lebo sa tu
našlo veľa železných predmetov. Na krajne východnej časti bol postavený
nový vonkajší múr č. 44, 45, 59 - 61. V južnej časti hlavnej budovy boli
vybudované ďalšie dve cisterny č. 56 a 58 a z ich druhej strany bola vybudované obrovská miestnosť č. 77. Išlo o miestnosť s rozmermi 22 x 4, 5
metrov s orientáciou východ-západ, pravdepodobne slúžila ako jedáleň.
Miestnosť č. 77 slúžila pravdepodobne ako jedáleň
Na severozápadnej strane pri dverách bol upravený kanál, ktorý privádzal vodu až k tejto miestnosti, pravdepodobne, aby sa dala ľahšie umý104
Archeologická mapa Kirbet Kumránu
105
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ARCHEOLOGICKÝ OPIS KIRBET KUMRÁNU
vať. Na jedáleň poukazuje aj tá skutočnosť, že vo vedľajšej miestnosti č. 86
a 89 sa našlo 21 malých džbánov, 38 tanierov a 11 nádob, 708 misiek a 75
pohárov. V miestnosti č. 130 vo vedľajšej budove boli nájdené dve nádoby
s kosťami, o ktorých sme sa už zmieňovali. Kosti však boli nájdené aj v iných
častiach č. 23, 73, 80, 92, 130, 135. De Vaux nevylúčil, že mohlo ísť o pozostatky zvierat, ktoré sa mali priniesť na obetu. Túto predstavu navrhol v roku
1994 aj archeológ J.-B. Humbert, keď miestnosť č. 86 uviedol ako miesto, kde
stál oltár. Humbert argumentuje okrem iného aj veľkým počtom nájdenej keramiky osobitného druhu, ktorá svojimi rozmermi nezodpovedá bežným účelom použitia.118 Ide však iba o jeho interpretáciu jedného z pilierov v tejto miestnosti.
Cisterna č. 91 sa nachádza vedľa jedálne
Ďalšia veľká cisterna sa nachádzala pod č. 91. Na mieste č. 97 bol postaRekonštrukcia miestnosti č. 86, ktorá podľa J.-B.
Humberta
slúžila na prinášania obety
Niektorí odborníci navrhli, že po skonzumovaní mäsa boli kosti odložené preto, aby neprilákali divoké zvieratá. Iní sa domnievajú, že kosti sú
vený múr na kraji Wadi Kumránu. De Vaux predpokladal, že tu boli ustajnené zvieratá. Čitateľa iste zarazí veľký počet cisterien, v ktorých sa zhromažďovala dažďová voda, ktorú privádzal vodný kanál počas zimného
obdobia dažďov.
zvyšky jedál nových členov komunity, ktorí nemali prístup do jedálne, a tak
konzumovali jedlo v iných priestoroch. 119
118
Porov.: Humbert, J.-B.: Some Remarks on the Archeology of Qumran. In: Galor, K,
Humbert, J.-B., Zangenberg, J. (ed.): The Site of the Dead Sea Scrolls: Archaeological Interpretations and Debates. Brill : Leden/Boston 2006, s. 36-38.
119
Porov.: Laperrousaz, E.-M.: Présentation générale. In: Laperrousaz, E.-M.(ed.):
Qoumrân et les Manuscrits de la mer Morte. Les Éditions du cerf : Paris 1997, s. 31-32.
106
Vodný systém
V prípade Kumránu skutočne môžeme hovoriť o prepracovanom systéme prívodu vody. Cisterny aj vodný kanál boli pokryté nepremokavou
omietkou. Pred každou cisternou alebo skupinou cisterien bola malá čis107
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ARCHEOLOGICKÝ OPIS KIRBET KUMRÁNU
tiaca nádrž, aby sa do cisterien dostala čistá voda. Vodný kanál vstupoval do
komplexu pri severozápadnej bráne č. 137. Pri ňom boli postavené nádrže č.
132 a 137 na čistenie vody a bazén č. 138.
Vodný kanál, ktorý privádza vodu do celého komplexu,
je dobre viditeľný ešte aj dnes
Nad areálom sa nachádzala priehrada (šípka) na
zachytávanie dažďovej vody, ktorá sa kanálom privádzala do osady
Práve v tejto otázke sú medzi archeológmi spory. De Vaux sa nazdával,
že cisterny slúžili iba ako zásobárne vody pre ľudí, zvieratá a poľnohospo-
Odtiaľ očistená voda pokračovala ďalej. Kanál napĺňal cisterny č. 110,
dárske účely v pustom prostredí judskej púšte a podľa jeho názoru nádrže
117, 118, potom na juhu cisterny č. 85 a 91, otáčal sa na východ do cisterien
s vodou neboli ničím zakryté. To však protirečí geografickej polohe mies-
č. 56 a 58 a do malej nádrže č. 67, otáčal sa na sever do cisterien č. 49 a 50
ta, lebo pri vysokých teplotách by dochádzalo k silnému vyparovaniu, a teda
a cez trhlinu v múre privádzal vodu aj do malej nádrže na juhu č. 68, po-
úbytku vody z nádrží. Na základe textov, ktoré máme o esénoch, vieme, že
kračoval v očisťovacej nádrži a končil vo veľkej cisterne č. 71. Odtiaľ sa
zvyšujúca voda sama prelievala do voľného priestoru. Celkový objem za-
obradná čistota bola jedným z ich dôležitých náboženských praktík. Preto je
oprávnené sa domnievať, že aj v Kumráne niektoré nádrže slúžili ako mik-
chytenej vody sa odhaduje na 577 800 litrov. Najväčšie nádrže sú č. 110
waot – miesta na obradné očisťovanie. Jodi Magness predpokladá, že týmto
účelom slúžili nádrže v hlavnej budove č. 56 - 58, ktoré sú hneď pri miestnosti
na stolovanie č. 77. Ďalšie mikwaot boli č. 117 a 118, slúžili pre vedľajšie
miestnosti. Napokon v juhovýchodnej časti, kde sa nachádzala hrnčiareň
a neďaleko bol aj cintorín, slúžila ako mikwe miestnosť č. 71.120
a 91, ktoré mohli pojať až 259 000 litrov vody. Veľmi dôkladne prepracovaný vodný systém patrí medzi najpozoruhodnejšie skutočnosti tejto lokality. V tomto púštnom kraji bola voda vzácna, a preto sa s ňou nakladalo
veľmi šetrne. Ak sa akceptuje náboženský charakter Kumránu, potom obyvatelia potrebovali vodu okrem denného použitia aj na zachovanie predpisov o obradnom očisťovaní.
108
120
Porov.: Magness, J.: The Archaeology of Qumran and the Dead Sea Scrolls. William
B. Eerdmnas Publishing Company : Grand Rapids/Cambridge 2002, s. 151-158
109
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
V komplexe sa nachádzali aj niektoré miestnosti na manuálnu prácu. Spo-
ARCHEOLOGICKÝ OPIS KIRBET KUMRÁNU
Obdobie II
mínali sme tzv. „práčovňu“ č. 52 a v juhovýchodnej oblasti bolo lokalizovaných viacero „hrnčiarní“, čo je pochopiteľné, keďže okolie Kumránu posky-
Kumrán nezostal dlho opustený. Približne v roku 4. pred Kr. – 6 po Kr.
tuje dostatok hliny. Nádrž č. 75 slúžila na umývanie hliny a potom bola
za vlády Herodesa Archelaua nachádzame znaky nového usadenia. Boli
uskladnená v miestnosti č. 70. Miestnosť č. 65 slúžila ako samotná hrnčiareň.
vykonané opravy, steny veže a vonkajších múrov boli zosilnené. Boli pri-
Pece na vypaľovanie nádob sa našli pod č. 64 a 84. To aj vysvetľuje obrovské
budované niektoré nové miestnosti - č. 105 a 107. Miestnosti s novými pe-
množstvo nájdených nádob v Kirbet Kumráne. Záver tohto obdobia je pozna-
cami boli postavené na mieste č. 101 a 125 vo vedľajšej budove pri oválnej
čený zemetrasením, po ktorom sa našli niektoré stopy. Znaky zničenia sú
viditeľné na dvoch cisternách - č. 48 a 49. Miesto postihol aj požiar, po ktorom
cisterne. Dôležitým nálezom, ktorý dodnes vyvoláva polemiku, bolo objavenie stolov v najväčšej miestnosti hlavnej budovy č. 30 (pozri mapku).
sa našli zvyšky popola a bolo opustené.
Miestnosť č. 30, ktorá pravdepodobne slúžila
ako skriptórium
Stoly boli dlhé 5 metrov, 40 cm široké a vysoké približne 0,5 metra. Našli
sa aj zvyšky dvoch ďalších stolov. Všetky tieto stoly spadli z poschodia.
De Vaux považoval nález za „nábytok“ hornej miestnosti, ktorá slúžila na
písanie zvitkov, a pomenoval ho latinským názvom „scriptórium.“ 121
Viditeľné stopy zemetrasenia na cisternách,
ktoré slúžili ako mikwaot č. 48 a 49
110
121
Porov.: Vaux de, R.: Foullies au Khirbet Qumrân. Rapport préliminaire sur la
deuxičme campagne. In: Revue biblique 61 (1954), s. 212.
111
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ARCHEOLOGICKÝ OPIS KIRBET KUMRÁNU
čas, po ktorom boli nádoby s mincami zakopané.124 Pôvod mincí je nejasný.
De Vaux sa domnieval, že počas opustenia lokality v rokoch 31 - 4 pred Kr.
ich tam niekto neznámy ukryl.125
Zvyšky stolov, ktoré slúžili na písanie v skriptóriu (č.
30)
V miestnosti sa našla jedna hlinená a jedna bronzová nádoba na atra-
Nádoby na atrament
ment a ďalšiu hlinenú nádobu na atrament našiel vo vedľajšej miestnosti č.
31.122 Takže v miestnosti č. 30 sa podľa interpretácie de Vauxa písali ruko-
Záver obdobia II je poznačený násilím zo strany rímskych vojsk, ktoré
pisy, ktoré boli neskôr uložené v jaskyniach. Ešte jednu – štvrtú nádobu na
v Palestíne v tom čase potlačili židovskú vzburu. Posledné mince, ktoré sa
atrament našiel Solomon Steckoll na bližšie neurčenom mieste v Kirbet
našli z obdobia II, pochádzajú z tohto obdobia, čo znamená, že koniec tejto
Kumráne.
123
kapitoly Kumránu je potrebné spojiť s prvou židovskou vzburou (od roku
Výnimočným nálezom bolo 561 mincí v miestnosti č. 120 v troch nádo-
66 po 70 po Kr., keď padol Jeruzalem. Ako posledná padla pevnosť Masada
bách. V jednej bolo 223, v druhej 185 a v tretej 153 mincí. S malou výnim-
v roku 73 po Kr.). Našlo sa 94 mincí z obdobia prvej židovskej vzbury miest-
kou išlo o týrske mince v hodnote štvrťdrachmy. Obdobie, keď tieto peniaze boli používané, začína v roku 126 pred Kr. Najmladšia minca v tomto
nosti č. 83 a 103. 83 mincí patrí do obdobia druhého roka (67-68 po Kr.), 5 do
tretieho roka tejto vzbury (68-69 po Kr.). Tretí rok vzbury začal v marci/
náleze pochádzala z roku 9/8 pred Kr. To je aj terminus post quem, teda
apríli 68 po Kr. a 6 mincí bolo natoľko poškodených, že sa nedá určiť, či sú
122
Označenie, ktoré používal de Vaux na označenie niektorých miestností, sa dodnes
niektorým nepáči. Názvy ako scriptorium – pisáreň a refectorium – jedáleň totiž pripomínajú
výrazy používané v stredovekých kláštoroch, čo Kumrán rozhodne nebol! Na druhej strane je
to pochopiteľné, keďže samotný de Vaux bol členom dominikánskej rehole. Porov.: Lim, T.
H.: The Dead Sea Scrolls. A Very Short Introduction. University Press : Oxford 2005, s. 26.
123
Porov.: Steckoll, S. H., Marginal Notes on the Qumran Excavations. In: Revue de
Qumran 7 (1969), s. 69.
112
124
Jodi Magness neprijíma názor, že Kumrán bol opustený po zemetrasení v roku 31
pred Kr., ale práve na základe nálezu 561 mincí uložených po roku 9/8 pred Kr. sa domnieva, že až tu končí obdobie, ktoré de Vaux označil ako obdobie Ib, a lokalita bola zničená.
Nebolo to však na dlho, lebo aj ona priraďuje obdobie II do rokov vlády Herodesa Archelaua
(4. pred – 6. po Kr.). Porov.: Magness, J.: The Archaeology of Qumran and the Dead Sea Scrolls.
William B. Eerdmnas Publishing Company : Grand Rapids/Cambridge 2002, s. 67-68.
125
Porov: Vaux de, R.: Fouilles de Khirbet Qumrân. Rapport préliminaire sur les 3e, 4e
et 5e campagnes. In: Revue biblique 63 (1956), s. 568.
113
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ARCHEOLOGICKÝ OPIS KIRBET KUMRÁNU
Pietro Kaswalder, profesor SBF, sprevádza skupinu
študentov v Kumráne
z druhého alebo tretieho roku vzbury.126 Znamená to, že tretí rok vzbury je
potrebné považovať za koniec osídlenia v Kumráne v období II.
Obdobie III
Kumrán bol zničený rímskymi vojakmi, čo dosvedčuje nález rímskych
mincí z roku 67/68 po Kr. Ide o mince z oblasti Cézarey Prímorskej a Dory.
Rimania urobili niektoré rekonštrukčné práce. Pravdepodobne využili Kumrán na kontrolu územia okolo Mŕtveho mora. Keďže až do apríla 73 po Kr.
Židia vzdorovali rímskej vojenskej presile v neďalekej pevnosti Masada, Kumrán mohol byť výborným strategickým bodom pre rímske vojská. Rimania
obývali iba hlavnú budovu, využívali jej vežu a zosilnili obvodové múry.
Ako zdroj pitnej vody využívali iba jedinú cisternu č. 71. Vodný kanál zjednodušili tak, aby im privádzal vodu priamo do cisterny č. 71. Malý počet
nájdených mincí z tohto obdobia ukazuje, že Kumrán nebol obývaný vojakmi dlhé obdobie. Pravdepodobne len asi do roku 87 po Kr.
126
Porov.: Vaux de, R.: Archaeology and the Dead Sea Scrolls, Oxford University
Press : London 1973, s. 37.
114
115
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ARCHEOLOGICKÝ OPIS KIRBET KUMRÁNU
Minca z obdobia povstania Bar Kochbu
Len asi 35 metrov na východ od Kirbet Kumránu sa nachádza cintorín
Dnes Kirbet Kumrán je súčasťou národných parkov
Izraela
približne s 1100 hrobmi. Ďalšie dva menšie cintoríny sa nachádzajú po jeho
Druhá židovská vzbura
severnej a južnej strane. Severný má 12 hrobov, z ktorých 2 boli odkryté.
Južný má 30 hrobov, z ktorých 4 boli odkryté. Niektorí odborníci hovoria
Počas druhej vzbury Židov proti Rimanom v rokoch 132 - 135 Kumrán
iba o jednom cintoríne ako o celku, preto sa niekedy v odbornej literatúre
slúžil ako útočisko pre vzbúrencov. V miestnosti vo veži sa našlo 10 mincí,
uvádza počet približne 1200 hrobov. Hroby majú orientáciu sever-juh
medzi nimi aj z obdobia tejto druhej vzbury. Išlo o veľmi krátke osídlenie,
ktoré neprinieslo žiadne výrazné stavebné práce. Kumrán upadol do za-
a okraje každého hrobu sú označené hŕbou kamenia. Hĺbka hrobu sa pohybovala od 1, 20 metra do 2 metrov. Telá boli pochovávané individuálne, tzn.
budnutia až do svojho znovuobjavenia archeológmi v 20. stor.
v každom hrobe jedno telo, ktoré ležalo na chrbte. Nenašli sa žiadne rodinné spoločné hrobky. Pri pochovávaní sa do hrobov nevkladali žiadne pred-
Cintorín
mety, s výnimkou ženských hrobov. Jestvujú dve hlavné metódy na určenie času pochovania:
Cintorín alebo pohrebisko je vždy dôležitým objektom záujmu archeo-
• Datovaním predmetov, ktoré sa našli v hrobe, napr. pohrebných da-
lógov. Podľa spôsobu pochovávania a predmetov, ktoré sa ukladali do hro-
rov; zvyškov plátna, do ktorého bolo telo zabalené; zvyškami rakvy a pod.
bu, je možné určiť etnickú alebo náboženskú príslušnosť.
116
• Rádiouhlíkovou metódou datovania samotných kostí.
117
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ARCHEOLOGICKÝ OPIS KIRBET KUMRÁNU
boli identifikované kosti mužov, žien aj detí. Spolu bolo identifikovaných 36
kostier mužov, 11 žien a 5 detí.127 V rokoch 1966 - 1967 otvoril ďalších 10
hrobov Solomon Steckoll. Jeho definitívne výsledky ani nálezy nie sú známe, až na krátke články. Steckollovi neskôr odopreli robiť výskum v Kumráne.128
24. februára 1956 navštívil Rolanda de Vauxa priamo v Kirbet Kumráne antropológ Gottfried Kurth, ktorý priamo na mieste analyzoval pozostatky 24 hrobov. Neskôr mu de Vaux podaroval ďalšie pozostatky. Tieto
pozostatky po Kurthovej smrti dostali pomenovanie Collectio Kurth. Ide
o zbierku celkovo z 18 hrobov, ktoré obsahovali pozostatky 21 zomrelých.
Dnes sú uložené v Jura Museum v nemeckom Eichstätte.129
Všetky tieto hroby však neboli odkrývané systematicky, ale náhodne. Je
možné ich hodnotiť kvalitatívne, nie však kvantitatívne, lebo nereprezentujú štatistickú vzorku všetkých hrobov, ale pozostatky konkrétneho človeka z konkrétneho hrobu. Preto ak sa niečo nenašlo v prípade 4 % hrobov, nemôžeme prísť k uzáveru, že to platí aj pre zvyšných 96 % hrobov.130
Samotný de Vaux o tom hovorí: „Poznatky o pohlaví a veku sú užitočné,
ale malý počet odkrytých hrobov neumožňuje vytvoriť nejakú štatistiku,
ktorá by potvrdila platnosť nálezov na celý cintorín.“ 131
Nákres spôsobu pochovávania v Kumráne
V prípade Kumránu tieto metódy nie je možné použiť. V prvom prípade preto, že v hroboch v Kumráne sa až na malé výnimky nenašli žiadne
iné predmety. V druhom prípade rádiouhlíková metóda sa ukázala ako
neúčinná, lebo kosti boli kontaminované chemickými látkami v pôde, podobne to platí pre zvyšky plátna a drevených rakiev.
Najväčším problémom výskumu cintorína je skutočnosť, že z veľkého
množstva hrobov ich bolo preskúmaných iba niekoľko. V priebehu archeologických expedícií de Vaux otvoril len 37 hrobov v hlavnom cintoríne.
V severnom cintoríne de Vaux otvoril ďalšie 2 hroby a v južnom cintoríne
odkryl 4 hroby. Celkovo teda bolo preskúmaných 53 hrobov, v ktorých
118
127
Geza Vermes uvádza úsmevnú epizódku s Henrim de Contensonom, ktorý odkrýval hroby. Na Vermesovu otázku, prečo z 1200 hrobov odkryli iba tak málo, odpovedal, že
to bolo príliš nudné. Porov.: Vermes, G.: The Qumran Community, the Essenes, and Nascent Christianity. In: Schiffman, L., Tov, E., VanderKam J. C. (ed.): The Dead Sea Scrolls.
Fifty Years after their Discovery. Israel Exploration Society : Jerusalem 2000, s. 583.
128
De Vaux ho nazval Sherlockom Holmesom archeológie. Porov.: Vaux de, R.: Archaeology and the Dead Sea Scrolls, Oxford University Press : London 1973, s. 48.
129
Porov.: Röhrer-Ertl, O., .: Facts and Results Based On Skeletal Remains From Qumran
Found In The Collectio Kurth: A Study In Methodology. In: Galor, K, Humbert, J.-B., Zangenberg, J. (ed.): The Site of the Dead Sea Scrolls: Archaeological Interpretations and Debates. Brill
: Leden/Boston 2006, s. 182.
130
Porov.: Röhrer-Etrl, O.: Facts and Results Based On Skeletal Remains From Qumran
Found In The Collectio Kurth: A Study In Methodology. In: Galor, K, Humbert, J.-B.,
Zangenberg, J. (ed.): The Site of the Dead Sea Scrolls: Archaeological Interpretations and
Debates. Brill : Leden/Boston 2006, s. 182.
131
Vaux de, R.: Archaeology and the Dead Sea Scrolls, Oxford University Press :
London 1973, s. 47.
119
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Cintorín ostáva najväčšou záhadou Kirbet Kumránu. Keď si uvedomíme
ARCHEOLOGICKÝ OPIS KIRBET KUMRÁNU
Počet obyvateľov Kumránu
krátke dejiny Kumránu – len asi 200 rokov - obrovské množstvo hrobov
v žiadnom prípade nezodpovedá počtu osôb, ktoré mohli v tom čase
Roland de Vaux bol pri odhade počtu obyvateľov veľmi zdržanlivý:
v Kumráne žiť. Preto niektorí navrhujú, že cintorín využívali ako pohre-
„Počet tejto populácie je skutočne ťažké určiť. Keď berieme do úvahy rozlohu, na ktorej sa usadili, ako aj rozmery centrálnej budovy, malé zásoby
vody a ťažkosti s obživou, môžeme predpokladať skupinu s niekoľkými
stovkami členov, ale iste nie tisícku.“ 134 De Vaux neskôr počet spresnil
a hovoril asi o 200 členoch.
Józef Milik na základe počtu 1200 hrobov; veku osôb, ktorý sa pohyboval od 30 - 50 rokov; dĺžky osídlenia Kumránu, ktorú vypočítal na 190
rokov, a dĺžky jednej generácie, ktorá sa pohybovala medzi 25 - 30 rokmi
prišiel k počtu 150 - 200 členov.135
Ernest-Marie Laperrousaz na základe počtu 1200 hrobov; výpočtu úmrtnosti v tom čase, ktorú určil na 10 hrobov každý rok, dĺžky trvania osídlenia, ktorú stanovil na 121 - 125 rokov, a množstvo cisterien prišiel k uzáveru,
že v období Ib žilo v Kumráne približne 300 - 350 osôb a v období II 350 400 osôb.136
Toto číslo však súčasní odborníci považujú za prehnané. Do miestnosti,
ktorá slúžila ako jedáleň (č. 77), vošlo približne 120 - 150 mužov. K tomu je
potrebné pripočítať počet mužov, ktorí čakali na prijatie do spoločenstva.
Preto celkový počet obyvateľov Kumránu sa mohol pohybovať medzi 150
- 200 členmi.137
132
bisko aj okolité miesta.
Návrh Normana Golba, že ide o hroby padlých
bojovníkov počas židovskej vzbury, taktiež neobstojí, lebo na kostrových
nálezoch neboli nájdené stopy násilia a nenašli sa ani žiadne spoločné hroby. Len ťažko predpokladať, že pri takom vysokom počte zabitých by každému kopali individuálny hrob. Hroby v Kumráne majú svoj poriadok, čo
by v prípade pochovania množstva obetí v krátkom čase nebolo možné.
Nové výskumy ukázali, že jestvuje asi 54 hrobov, ktoré majú orientáciu
východ-západ. Pravdepodobne však ide o neskoršie hroby beduínov. Taktiež sa našli zvyšky dvoch stien, ktoré tvorili pôvodne štvorcovú budovu.
Archeológovia sa domnievajú, že išlo o miesto, kde sa konali smútočné
obrady a modlitby.133
Orientácia hrobov sever-juh ostáva tajomstvom. Józef Milik sa na základe apokryfnej Knihy Henocha domnieval, že ide o starobylú židovskú
predstavu, podľa ktorej Raj je na severe. Iný sa domnievajú, že ide o pripravenosť na eschatologický boj, ktorému budú musieť členovia kumránskej komunity čeliť zo severu.
Nateraz nevieme s určitosťou, či cintorín pri Kirbet Kumráne patril náboženskej skupine esénov, keďže žiadne predmety, ktoré by to naznačovali,
sa v hroboch nenašli. Bezprostredná blízkosť s Kumránom predpokladá vzájomné spojenie cintorína a osadlosti a teda „esénska teória“ sa aj v tomto prípade zatiaľ zdá najprijateľnejšia. Ďalšie odpovede prinesie až podrobnejší
výskum.
132
Porov.: Hachlili, R.: The Qumran Cemetery: A Reconsideration. In: Schiffman, L.,
Tov, E., VanderKam J. C. (ed.): The Dead Sea Scrolls. Fifty Years after their Discovery.
Israel Exploration Society : Jerusalem 2000, s. 664.
133
Porov.: Lim, T. H.: The Dead Sea Scrolls. A Very Short Introduction. University
Press : Oxford 2005, s. 30.
120
134
Vaux de, R.: Exploration de la région de Qumran. Rapport préliminaire. In: Revue
biblique 60 (1953), s. 559.
135
Porov.: Milik, J. T.: Ten Years of Discovery in the Wilderness of Judaea. SCM Press :
London 1959, s. 97.
136
Porov. Laperrousaz, E.-M.: Qoumrân . L’etablissement essénien des bord de la mer
Morte. Éditions A. & J. Picard : Paris 1976, s. 109.
137
Porov.: Broshi, M.: The Archaeology of Qumran – A Reconsideration. In: Dimant,
D., Rappaport U.: (ed.): The Dead Sea Scroll. Forty years of Research. E.J. Brill : Leiden/
Köln; The Magnes Press : The Hebrew University Jerusalem; Yad Izhak Ben-Zvi : Jeruzalem
1992, s. 114.
121
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Obyvatelia Kumránu žili v štyroch lokalitách:
1. Kumrán. Tvorí ho centrálna budova, ku ktorej sú pridružené niektoré priľahlé budovy.
2. Stany a príbytky v okolí Kumránu. Tento predpoklad niektorí odborníci
spochybňujú, ale posledné archeologické výskumy (M. Broshi a H. Eshel) ho
potvrdzujú.
3. Niektoré jaskyne. Z veľkého množstva dier, puklín a jaskýň v okolí Kumránu len niektoré mohli slúžiť ako prechodné obydlie. Väčšina z nich je príliš
malá a nestála. Niektoré jaskyne slúžili ako skladiská alebo úkryty.
4. Umelo vytvorené jaskyne. V najnovšom prieskume sa našli jaskyne, ktoré boli prispôsobené na ľudské bývanie. Podľa všetkého napríklad jaskyňa 8
slúžila ako dielňa.138
HISTORICKÝ KONTEXT
HISTORICKÝ KONTEXT
Palestína pod nadvládou Seleukovcov
V roku 333 pred Kr. Alexander, syn Filipa II. Macedónskeho, v bitke pri
Isu porazil vojská perzského kráľa Dária III. (Codomannus). Tým ovládol
Perzskú ríšu a jej podrobené krajiny. V roku 332 pred Kr. Alexander Macedónsky–Veľký dobyl Sýriu a Palestínu, keď väčšie bitky ho čakali iba pri
Akko (neďaleko pohoria Karmel) a pri Gaze. Inak do všetkých miest vstúpil
pokojne. S príchodom Alexandra Veľkého nastal v krajine proces helenizácie, ktorý pokračoval aj po jeho smrti. Do aramejčinu, ktorá bola dovtedy
úradným jazykom Perzskej ríše, začínajú prenikať grécke slová. Mestá Gaza,
Aškalon, Joppa, Dor dostali nový vzhľad po vzore gréckych antických miest,
tzv. polis.
Po administratívnej stránke Alexander Veľký ponechal správu Palestíny
tak, ako to bolo za Peržanov. Zomiera však veľmi skoro, už v roku 323 pred Kr.
Jeho dvaja synovia s právom nástupníctva boli príliš mladí, preto ich vládu
zastupovali štyria vojenskí generáli. Každý z nich sa stal guvernátorom nad
istou časťou impéria. Generáli boli neskôr nazvaní diadochovia z gréckeho
slova diadochos – následník. Dvaja synovia Alexandra boli zavraždení v
rokoch 310 a 309 pred Kr., preto rozdelenie impéria medzi diadochov sa stalo
definitívnym. Každý z nich sa držal svojho územia, na ktorom založil vlastnú dynastiu a postupne sa snažil rozšíriť svoje územie na úkor toho druhého.139
Palestína pripadla dynastii Ptolemajovcov z Egypta. Ich sídlom bola
Alexandria založená Alexandrom Veľkým a po ňom aj pomenovaná. Vzťahy
138
Porov.: Broshi, M., Eshel, H. (ed.): How and Where Did the Qumranites Live? In:
Parry, S. W., Ulrich, E. (ed.): Technological Innovations, New Texts, & Reformulated Issues. The Provo International Conference on the Dead Sea Scrolls. Brill : Leiden/Boston/Köln
1999, s. 269-273.
122
medzi Židmi v Egypte, ktorí tam žili v diaspóre, a Židmi v Palestíne boli
139
Porov.: Soggin, J. A.: Storia d’Israele, Paideia : Brescia 1984, s. 423-424.
123
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
HISTORICKÝ KONTEXT
dobré, čo potvrdzuje aj preklad hebrejského textu Biblie do gréčtiny, známy
nou z možností bol aj chrámový poklad v Jeruzaleme. Tým začína veľmi smut-
pod názvom Septuaginta, ktorý pochádza práve z tohto obdobia. Zároveň to
ná kapitola židovských dejín.
svedčí o silnej helenizácii v Egypte, keď židovská komunita potrebovala grécky text Písma, lebo hebrejskému už nerozumela.
V roku 175 pred Kr. Jáson prisľúbil Antiochovi IV. peniaze z chrámovej
pokladnice, za čo získal veľkňazský úrad namiesto svojho brata Oniáša III.
Medzi Ptolemajovcami a Seleukovcami, ktorí ovládali Babylóniu a Sýriu,
– legitímneho veľkňaza, ktorý bol poslaný do vyhnanstva do Antiochie.
v 2. stor. pred Kr. prebehlo asi 5 väčších bitiek za účelom rozšíriť vlastné
Tri roky po získaní úradu poslal Jáson po Menahemovi do Sýrie veľký
územie. Seleukovci boli dynastiou, ktorú založil Seleuk I. – Nikanor, po
obnos peňazí. Menahem však, namiesto toho, aby splnil svoje poslanie,
ktorom dynastia dostala pomenovanie. Seleuk Antiochus III. (232 - 187 pred
Kr.) porazil Ptolemajcov, konkrétne Ptolemaja V. v bitke pri Panias (ne-
sám seba ponúkol na úrad veľkňaza. Jáson musel z Jeruzalema utiecť.
Menahem sa poistil a dal zavraždiť vo vyhnanstve Oniáša III. v roku 170
skoršia Cézarea Filipova) v roku 198 pred Kr. a získal Palestínu a Sýriu
pred Kr. v Dafne v Sýrii.140
pod svoju nadvládu. Moc Antiocha III. siahala až po Malú Áziu a dotýkala
Antiochus IV. v roku 169 pred Kr. pri návrate z výpravy v Egypte vy-
sa Rímskeho impéria. Preto čoskoro došlo k bitke medzi Rimanmi a Seleu-
drancoval jeruzalemský chrám. V roku 168 po Kr. počas ďalšieho návratu
kovcami v roku 190 pred Kr. pri Magnézii. Antiochus III. bol porazený,
z Egypta, keď sa musel stiahnuť, lebo Egyptu prišli na pomoc Rimania,
prišiel o Malú Áziu, musel platiť vysoké poplatky a do zajatia sa dostali aj
vyplienil opäť Jeruzalem i jeho chrám.
jeho synovia Antiochus a Demetrius.
V roku 167 pred Kr. poslal Antiochus IV. do Jeruzalema veliteľa svojho
Územie ovládané Seleukovcami nebolo jednotným celkom, ale skôr zväzkom jednotlivých útvarov. Preto kráľ musel často riešiť neposlušnosť jed-
vojska Apollonia, aby vybudoval v Jeruzaleme pevnosť, ktorá by mu poslúžila na výpravy do Egypta, ktorého sa napriek porážke Rimanmi stále nevzdá-
notlivých krajín vojenským ťažením. Zdá sa, že v prvom období Židia ne-
val. Apollonius postavil pevnosť Akra, ktorej presné miesto dodnes s určitos-
pocítili prechod od Ptolemajovcov k Seleukovcom nejakým dramatickým
ťou nepoznáme. Niektorí vravia, že sa nachádzala na neskoršom mieste pev-
spôsobom. Seleukovci sa uspokojili s pravidelným vyberaním daní. Po An-
nosti Antónia, iní sa domnievajú, že sa nachádzala na juh od chrámu. Apol-
tiochovi III. nastúpil na trón jeho syn Seleuk IV. - Filopater (187-179 pred
lonius dal postaviť v jeruzalemskom chráme sochu gréckeho boha Dia a údajne
Kr.).
na oltári obetoval prasa. Bolo to veľké znesvätenie židovského chrámu. Stalo
Od Rimanov sa mu podarilo získať späť svojho brata Antiocha. Keď
bol Seleuk IV. zavraždený svojím ministrom Eliodorom, po krátkom ob-
sa tak 15. decembra 167 pred Kr. Z tohto obdoba máme v Biblii dva príbehy o
tých, ktorí odmietli priniesť pohanským božstvám obetu. Ide o starca Eleazá-
dobí nestability prešla moc práve na jeho brata Antiocha IV. (175 - 164 pred
ra a matku siedmich synov, ktorých príklad mučeníckej smrti a vernosti Pá-
Kr.). Začal si tvrdo uplatňovať božský nárok a prijal meno Epifanes (bo-
novmu zákonu mal byť povzbudením pre ostatných rodákov (porov. Druhá 2
hom zjavený). Antiochus IV. napadol v roku 169 pred Kr. Egypt a získal
Mach 6,18 a 7,1). Proti praktikám Seleukovcov sa čoskoro postavil väčší počet
územie delty rieky Níl. V roku 168 pred Kr. však prišlo Egyptu na pomoc
Židov.
rímske impérium a Epifanes sa musel stiahnuť.
Seleukovci už od vojny pri Magnézii v roku 190 pred Kr. museli Rimanom odvádzať vysoké poplatky. Preto hľadali spôsoby na ich získanie. Jed124
140
Porov.: Vermes, G.: An Introduction to the Complete Dead Sea Scrolls. SCM Press
: London 1999, s. 129.
125
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Otvorené povstanie Machabejcov
HISTORICKÝ KONTEXT
ďalší Matatiášov syn Jonatán. V roku 159 pred Kr. bol veľkňaz Alkimos zabitý a úrad veľkňaza zostal neobsadený na sedem rokov. Jonatán uzavrel s
V mestečku Modin býval kňaz Matatiáš, ktorý kvôli znesväteniu jeruza-
Demetriom I. prímerie. V roku 152 pred Kr. sa Jonatán stal aj veľkňazom, hoci
lemského chrámu nemohol vykonávať svoj úrad. Aj v tomto mestečku, ako v
nepochádzal z pokolenia Sadokovcov, ktorým tento úrad prináležal. Niekto-
mnohých mestách Palestíny, v roku 167 pred Kr. vyslanci nútili prinášať
rí odborníci sa domnievajú, že práve toto spôsobilo vznik sekty esénov, ktorá
obety gréckym božstvám. Matatiáš so svojimi piatimi synmi - Jánom, Šimo-
sa neskôr usadila v Kumráne. Iní sa domnievajú, že sekta vznikla už skôr,
nom, Júdom, Eleazarom a Jonatánom odmietli vykonať nariadenie vyslan-
keď veľkňazský úrad získal Jáson v roku 175 pred Kr. Práve znesvätenie
cov. Matatiáš zabil kráľovského vyslanca a zbúral pohanský oltár. Potom
utiekli do hôr. Je to začiatok odboja, ktoré vošlo do dejín pod názvom Macha-
jeruzalemského chrámu a veľkňazského úradu, preberanie gréckej kultúry
a filozofie, ktorá stavala do popredia fyzickú krásu, zavádzanie gréckych
bejské povstanie.141
symbolov, zriekanie sa obriezky a židovských sviatkov vyprovokovalo vznik
Nasledujúci rok Matatiáš zomrel a následníctvo prebral jeho syn Júda.
Postupne sa mu podarilo zozbierať prívržencov a vytvoriť vojsko. Porazil
náboženskej skupiny esénov, ktorá sa úplne oddelila od jeruzalemského chrámu.
vojsko vedené Apolloniom. Antiochus IV. bol v tom čase vo vojnovom
Medzitým Demetria I. zabil Alexander Balas, ktorý sa stal kráľom (150
ťažení proti Partom, preto poslal do Palestíny generála Lyziáša. V roku 164
- 145 pred Kr.). V roku 147 pred Kr. sa postavil proti Alexandrovi Balasovi
pred Kr. však bol aj on porazený a prinútený uzavrieť s Machabejcami
syn Demetria I. Zvíťazil nad Alexandrom, vyhlásil sa za kráľa (145 - 138
prímerie. V tom istom roku Júda Machabejec získal Jeruzalem a vykonal
očistenie chrámu. Výročie posvätenia chrámu sa slávi každý rok na židov-
pred Kr.) a prijal meno Demetrius II.–Nikanor. Potvrdil Jonatána v jeho
správe Júdey a Samárie a v úrade veľkňaza. Jonatánovi sa podarilo obno-
ský sviatok Hanuka.
viť vzťahy s Rimanmi, čo sa o pár desaťročí Židom vypomstilo. Jonatán
V roku 164 pred Kr. zomrel Antiochus IV. Júda využil situáciu nestability a rozšíril svoju moc na ďalšie územie Palestíny – Galileu a Idumeu.
zomrel násilnou smrťou v roku 143 pred Kr. a na jeho miesto sa postavil
ďalší Matatiášov syn – Šimon.
Na trón medzitým nastúpil Antiochus V. - Eupater (164 - 161 pred Kr.),
syn Antiocha Epifana, v mene ktorého, kvôli nízkemu veku vládol generál
Lyziáš. Do hry však vstupuje nový hráč - Demetrius, syn Seleuka IV., ktorý
bol kedysi zajatcom Rimanov. Nechal zavraždiť Lyziáša aj kráľa Antiocha
V. a nastúpil na trón ako Demetrius I. – Sotér (161 - 150 pred Kr.).
Obdobie Hasmoneovcov
Šimon Machabejský a jeho dvaja synovia zomreli zavraždení v roku
134 pred Kr. v Jerichu vlastným Šimonovým zaťom. Na jeho miesto nastu-
Situáciu nového kráľa využili zástancovia židovskej prohelénskej sku-
puje Ján s prímením Hyrkán (134-104 pred Kr.), ktorý bol v poradí tretím
piny a žiadali pre seba úrad veľkňaza. Získal ho ich kandidát Alkimos.
synom Šimona. Jemu sa podarilo utiecť pred masakrou, lebo nesprevádzal do
Júda Machabejský bol porazený kráľovským veliteľom Bakchidesom, keď
Jericha svojho otca a bratov. Ján Hyrkán sa považuje za zakladateľa dynastie
bol v bitke pri Elase zabitý v roku 160 pred Kr. Na jeho miesto sa postavil
Hasmoneovcov. Hyrkán získal nezávislosť od Seleukovcov a venoval sa rozšíreniu územia. Zničil Samaritánom chrám na vrchu Garizim a v roku 128
141
126
Porov.: Soggin, J. A.: Storia d’Israele. Paideia : Brescia 1984, s. 447-448.
pred Kr. dobyl ich mesto Samáriu. Roland de Vaux kladie začiatok osídlenia
127
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
HISTORICKÝ KONTEXT
Kumránu práve do jeho vlády. Hoci Hasmoneovci sa dostali k moci vďaka
xander Janneus sa prejavil ako mimoriadne krutý voči farizejom, ktorí tvorili
vzbure proti helenizácii, sami sa neskôr stali tyranmi a preberali helénske
opozíciu voči jeho spôsobu vlády. Dal ukrižovať až 800 členov tejto nábožen-
prvky do židovského náboženstva.
skej skupiny.142
Po Jánovi Hyrkánovi nastúpil Aristobulos I. (104 - 103 pred Kr.), ktorý
Po Alexandrovej smrti sa dostala k moci jeho manželka Alexandra Sa-
nechal zavraždiť brata Antigona a vlastnú matku, ktorá mala istý čas vlád-
lome (76 - 67 pred Kr.). Alexander zanechal po sebe dvoch synov – staršie-
nuť namiesto neho kvôli nízkemu veku. Ostatných bratov dal uväzniť.
ho Jána Hyrkána a Júdu Aristobula. Hyrkán sa stal veľkňazom a Aristobu-
Aristobulos bol veľkým zástancom helenizmu. Pôvodne sa volal Júda, ale
los zasadol na trón ako Aristobulos II. (67 - 63 pred Kr.).
zmenil si meno na Aristobulos.
V údolí Cédron sa nachádza aj hrobka kňaza Zachariáša s pyramídovým vrcholcom a hrobka synov kňazskej
rodiny Chezira. Rovnako patria do obdobia 1. stor. pred
Kr.
Palestína pod nadvládou Ríma
Aristobulos chcel pre seba získať aj veľkňazský úrad svojho brata. HyrAbsolónova hrobka v údolí Cédron je len symbolicky
venovaná synovi kráľa Dávida.
V skutočnosti vznikla v 1. stor. pred Kr.
kán sa však postavil proti aj s pomocou guvernátora Idumey Antipaterom.
Nenávisť a túžba po moci prinútila obidvoch bratov obrátiť sa v roku 64
pred Kr. o vojenskú pomoc na Rím, čo sa im stalo osudným.
Po ňom nastúpil na trón jeho brat Alexander Janneus (103 - 76 pred
Kr.). Je to obdobie, keď Kumrán zažíva veľký rozkvet (obdobie Ib). Ale128
142
Porov.: Vermez, G.: Who’s Who in the Age of Jesus. Penguin Books : London 2006,
s. 16.
129
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
HISTORICKÝ KONTEXT
V tom čase generál Pompeus (106 - 48 pred Kr.) mal v rímskom impériu
V roku 64 pred Kr. Pompeus porazil Seleukovcov a z ich kráľovstva urobil
silné postavenie. Podarilo sa mu v Hispánii potlačiť vzbury v rokoch 76 -
v Sýrii rímsku provinciu. Nasledujúci rok šiel do Damasku, kde prijal tri
71 pred Kr. V roku 71 pred Kr. prišiel do Itálie, aby pomohol Crassovi pri
židovské delegácie. Jednu zo strany Aristobula, druhú zo strany Hyrkána a
potlačení vzbury Spartaka. V tom istom roku vo veku len 35 rokov sa stal
tretiu zo strany ľudí, ktorí odmietali obidvoch a chceli ukončiť vládu skorum-
Pompeus členom rímskeho senátu.
povaných Hasmoneovcov. Títo chceli politicky patriť pod Rím, ale túžili vy-
Pompeus v roku 60 pred Kr. vytvoril prvý triumvirát spolu s Crassom a
tvoriť vnútornú vládu kňazov v chráme – hierokraciu.
Cézarom. Druhý a známejší triumvirát vytvorili v roku 43 pred Kr. Lepi-
Pompeus zreorganizoval dovtedajšie územie Hasmoneovcov. Hyrkána
dus, Antónius a Oktavián (posledne menovaný sa neskôr stal prvým cisárom a prijal meno Augustus).
vymenoval za veľkňaza a tetrarchu - štvrťvladára. Aristobulos bol odvedený do Ríma. Júdea bola podriadená novovzniknutej rímskej provincii
Sýria. Židovský štát bol redukovaný na Júdeu, Galileu, Idumeu a Pereu.
Veľkňazský úrad aj v područí Ríma mal svoje pokračovanie v osobe
Hyrkána. Politická moc sa však preniesla na juh od Júdey. Z uvedenej situácie najviac vyťažil Idumejec Antipater, ktorý bol menovaný za správcu
Júdey. Antipater do vládnutia zapojil aj svojich dvoch synov Fazaela a
Herodesa. Fazael sa stal vojenským veliteľom nad Jeruzalemom a Herodes
dostal do vojenskej správy Galileu. Najmä Herodes sa ukázal ako veľmi
schopný správca. Vďaka dobrým vzťahom s Rímom získal od rímskeho
senátu v roku 40 pred. Kr. menovanie za kráľa. Svojej vlády sa definitívne ujal
v roku 37 pred Kr.
Vláda Herodesa Veľkého (37 - 4 pred Kr.)
Vo vzťahu k Rímu sa Herodes vždy riadil pravidlom nenechať sa vtiahnuť do súbojov o moc, ktoré prebiehali v Ríme, ale v rozhodujúcom okamihu vždy stáť na strane víťaza. Z politických dôvodov si vzal v roku 37 pred
Kr. za manželku Mariannu, vnučku Hyrkána II., aby legitimizoval v očiach
ľudu, ktorý bol naklonený dynastii Hasmonejovcov, svoju kráľovskú hodnosť. Napriek tomu ho najmä saduceji považovali iba za polovičatého Žida.
Herodes bol mužom bez škrupúl. Aby si získal náklonnosť ľudí, meno-
Kaplnka bičovania v areáli Studium Biblicum Franciscanum na Via Dolorosa v Jeruzaleme leží neďaleko
pravdepodobného miesta pevnosti Antónia.
130
val za veľkňaza Aristobula III., brata Marianny, ale keď zbadal, že mu prerastá cez hlavu, dal ho zabiť v Jerichu v roku 35 pred Kr. V roku 30 pred
131
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
HISTORICKÝ KONTEXT
Kr. dal zabiť Hyrkána II. a v roku 29 pred Kr. popravil Mariannu. V roku 28
po jeho smrti v roku 62 po Kr. za prefekta Albina. Herodesovi však nič nebrá-
pred Kr. dal popraviť Alexandru, matku svojej manželky Marianny. V tomto
nilo stavať aj pohanské chrámy. V Panias postavil chrám na počesť cisára
období bol Herodes spojencom Antónia, od ktorého Kleopatra dostala okolie
Augusta, rovnako v Sebaste a v Cézarei.
Jericha. Ale keď sa v roku 29 pred Kr. dostal k moci Oktavián a prijal meno
Augustus, Herodes sa votrel do jeho priazne, získal naspäť okolie Jericha a
Augustus ho potvrdil v úrade kráľa.
V druhej polovici svojho kráľovstva Herodes upevnil svoju pozíciu a
dal sa do veľkej stavebnej činnosti. Obnovil staré mesto Samária a premenoval ho na Sebastos, čo je grécky preklad slova augustus – vznešený, na
počesť cisára Augusta. Zrekonštruoval mnohé pevnosti -Alexandrium,
Hyrcanium, Macherus, Masada. Na brehu Stredozemného mora nechal
vystavať mesto Cézarea Prímorská (nezameniť s Cézareou Filipovou – Petrovo vyznanie). Toto mesto sa neskôr stalo rezidenciou rímskych prokurátorov. V Jeruzaleme už skôr zrekonštruoval pevnosť a pomenoval ju po
Antóniovi – Antónia.
V Múre nárekov prvé rady kamenných blokov pochádzajú z obdobia vlády Herodesa Veľkého
Posledné obdobie jeho života bolo poznačené silnými rodinnými bojmi.
Herodes mal päť manželiek - Doris, Mariannu (Hasmoneovci), Mariannu
(dcéru kňaza Šimona z Alexandrie), Maltace (Samaritánku), Kleopatru (z
Jeruzalema) a ešte ďalšie vedľajšie ženy. Herodes vyhnal Doris a zakázal
jej synovi Antipaterovi priblížiť sa k Jeruzalemu. Synov Marianny, AlexanModel pevnosti Antónia v Izraelskom múzeu v Jeruzaleme
dra a Aristobula poslal do Ríma a neskôr ich dal zabiť. Krátko pred smrťou zmenil Herodes svoj testament. Pôvodne sa mal jeho nástupcom stať
Postavil divadlo, hipodróm a zrekonštruoval chrám. Práce na chráme
Antipater, syn manželky Doris. Druhým v poradí mal byť Herodes, syn
sa začali niekedy okolo roku 20 pred Kr., ale definitívne boli ukončené až
manželky Marianny II. (dcéry kňaza). Avšak Herodes vo svojom testamente
132
133
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
HISTORICKÝ KONTEXT
určil za kráľa Archelaua, syna Maltace (Samaritánky) a jej ďalšieho syna
meno na Cézareu Filipovu. Po jeho smrti niekedy okolo roku 33 - 34 po Kr.
Antipa menoval za tetrachu v Perei a Galilei. Filipa, syna manželky Kleo-
prešlo toto územie pod správu Ríma.
patry, menoval za tetrarchu v Batanei, Trachonidii, Gaulanitide a Panias.
Herodes Antipas (4 pred Kr. - 39 po Kr.), nazývaný evanjeliovými tex-
Ešte štyri dni pred smrťou dal zabiť ďalšieho svojho syna Antipatera, syna
tami líška, sa ukázal ako verná podoba svojho otca. Svoje hlavné mesto
manželky Doris.
postavil na brehoch Galilejského jazera a pomenoval ho Tiberias na počesť
rímskeho cisára. Posledné roky jeho panovania boli spojené s manželstvom
s Herodias, dcérou Aristobula, syna Herodesa Veľkého, popraveného v
roku 7 pred Kr. Herodias bola manželkou nevlastného brata Filipa, syna
Marianny, kňaza z Alexandrie. Nie je identický s Herodesom Filipom, ktorý po smrti Herodesa Veľkého spravoval sever Palestíny a bol synom Kleopatry. Pre Nový zákon manželstvo s Herodias bolo dôvodom stretu Herodesa Antipa s Jánom Krstiteľom (porov. Mt 14).
Archelaus sa prejavil ako tyran, ale chýbala mu politická intuícia otca.
Po smrti jeho otca začali medzi Židmi nepokoje a vzbury proti Rimanom,
ako aj proti rodu Herodesa Veľkého. Cisár Augustus vypočul židovskú
delegáciu, ktorá prišla do Ríma sťažovať sa na spôsob vlády Herodesovho
syna a v roku 6 po Kr. musel Archelaus odísť do vyhnanstva do Gálie.
Herodes miloval luxus a pohodlie. Toto sú zvyšky
kúpeľov, ktoré dal vybudovať vo svojom paláci
v pevnosti Masada.
Práve to je obdobie, keď bol Kumrán znova osídlený (obdobie II).
Judsko sa tak dostalo pod priamu správu Ríma. Judsko, Samária a Idumea vytvorili novú pro-
Herodes zomrel v roku 4 pred Kr. v Jerichu vo veku približne 70 rokov.
vinciu s názvom Júdea. Správca tejto provincie
Podľa historika Jozefa Flávia bol pochovaný v pevnosti Herodium neďale-
mal titul praefectus alebo procurator.
ko Betlehema. Do dnešných dní sa však jeho hrob nezachoval.
Jeho moc bola súdna, vojenská a ekonomická.
Prefekt mal súdnu moc nad Židmi i nežidmi, ale
pravdepodobne preniesol určité právomoci na
Situácia po smrti Herodesa Veľkého
židovskú radu - synedrium a ponechal si súdnu
Autonómia, ktorú pre seba vydobyl Herodes, závisela po jeho smrti až
príliš od osobných kvalít jeho potomkov. Archelaus nebol typ zbehlého
človeka. Dostal do správcovstva Júdeu, Samáriu a Idumeu. Jeho brat Antipas dostal Galileu a Pereu. Filip, syn Kleopatry, dostal Bataneu, Traconidiu a Gaulatinitidu. Filip bol pokojný vládca, obnovil Panias a zmenil jeho
134
moc v prípadoch rozsudkov smrti. Po ekonomicNápis objavený
v Cézarei Prímorskej, na
ktorom
sa spomína meno Poncia
Piláta, ktorý bol prefektom Júdey v rokoch 26 -
kej stránke dohliadal na výber daní. Sídlom prokurátora bola Cézarea Prímorská. Vojenské posádky boli rozmiestnené v Cézarei, Jeruzaleme a
niektorých významnejších miestach.
135
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
HISTORICKÝ KONTEXT
Palác Herodesa Veľkého, ktorý neskôr využívali rímski
prokurátori ako svoju rezidenciu
Kráľovstvo Herodesa Agrippu I. (41 - 44 po Kr.)
Vodovod, ktorý privádzal vodu do Cézarey Prímorskej.
Dal ho postaviť Herodes Veľký. Neskôr ho Rimania
predĺžili. Privádzal vodu zo vzdialenosti viac ako 10
km.
Herodes Agrippa bol vnukom Herodesa Veľkého. V mladom veku odišiel
na výchovu a vzdelanie do Ríma, kde získal aj dôležité politické kontakty.
hlu chorobu, ktorá sa prejavila na verejnosti v Cézarei za situácie, keď ho
Cisár Caligula ho vymenoval za kráľa a dal mu pod správu bývalé územie
ľud vyhlasuje za boha.
tetrarchu Filipa. Neskôr mu udelil aj územie Herodesa Antipa. Po smrti Kaligulu sa postavil na stranu nového cisára Klaudia a za to získal od neho pod
Agrippa chcel, aby po ňom moc prebral jeho syn Agrippa II. Celým
menom Marcus Július Agrippa II. bol príliš mladý pri smrti svojho otca,
správu provinciu Judsko, Samáriu a Idumeu.
preto neprešli na neho právomoci, ale zostal v Ríme. Okolo roku 53 po Kr.
Agrippa sa snažil ostať zhovievavý k Židom, ale mimo Judska sa sprá-
ho cisár menoval za kráľa Chalkisu (dnešná Sýria). Cisár Nero mu neskôr
val podľa gréckych obyčajov. Mimo Judska na minciach bol jeho portrét
dal Galileu a Pereu. Agrippa II. žil so svojou sestrou Berenikou, vdovou
a portrét cisára, ale mince razené v Jeruzaleme boli bez ľudských portré-
Agrippovho strýka Herodesa z Chalkisu. Neskôr ho opustila a žila s Tí-
tov, keďže židovské náboženstvo pokladalo vyobrazenie ľudskej podoby
tom. V Novom zákone sa tento kráľ spomína v súvislosti s procesom so
143
za rúhanie Bohu.
Jeho smrť v roku 44 po Kr. je rôzne interpretovaná. Podľa Sk 12, 21-23
svätým Pavlom v Cézarey Prímorskej (porov. Sk 25,13 - 26,32). Agrippa II.
sa snažil vyhnúť sporom s Rímom. Keď vypukla židovská vzbura, postavil
ho zožrali červy: „V určený deň Herodes oblečený do kráľovského rúcha
sadol si na trón a prehovoril k nim. Ľud mu privolával: „Toto je Boží hlas,
nie ľudský!“ Ale v tom ho zasiahol Pánov anjel, lebo nevydal Bohu slávu, a
skonal rozožratý červami.“ Podľa Jozefa Flávia zomrel na silné žalúdočné
bolesti. Skutky s Fláviom majú spoločné hlavné znaky v tom, že išlo o ná-
sa na stranu Rimanov. Zomrel v roku 92 po Kr. a jeho územia boli začlenené do provincie Sýria.
Po smrti Agrippu I. sa prokurátorom Judska stal Cuspius Fadus (44 - 46
po Kr.). Po Fadusovi nastúpil Tibérius Alexandrus (46-48 po Kr.), vnuk
Filóna z Alexandrie, židovského filozofa, ktorý žil v rokoch 20 pred Kr - 50
po Kr. Už v tomto období začínali narastať nepokoje a organizovali sa rôz-
143
Porov.: Mazzucco, C.: Introduzione al Nuovo Testamento. Akademické skriptá :
Torino 2003, s. 99.
136
ne hnutia za národnú nezávislosť a slobodu. Za jeho nástupcu Ventidia
137
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
HISTORICKÝ KONTEXT
Cumana (48-52 po Kr.) sa konflikty množili. Jozef Flávius spomína konflikt,
Povstanie zachvátilo aj iné mestá ako Cézerea, Scitopolis, Aškalon atď.
pri ktorom bolo zabitých asi 20 000 Židov. Ďalším prokurátorom bol Anto-
Cisár Nero zveril potlačenie vzbury Vespaziánovi. Spolu so svojím synom
nius Félix (52 - 69 po Kr.). Vzniklo hnutie sikardov (sicae -krátky nôž), ktoré sa
Títom začal v roku 67 po Kr. robiť poriadky najskôr v Galilei. V roku 68 po
spomína aj v súvislosti so svätým Pavlom v Sk 21, 38: „Nie si ty ten Egypťan,
Kr. sa Vespazián obrátil smerom na Jeruzalem. V tom istom roku zomrel
čo nedávno vyvolal vzburu a vyviedol na púšť štyritisíc zbojníkov?“ Vzbúre-
cisár Nero a za jeho nástupcu bol menovaný práve Vespazián. Ten zveril
nec, s ktorým si pomýlil rímsky veliteľ Pavla, zhromaždil asi 4000 sikardov a
dobytie Jeruzalema synovi Títovi. 25. septembra v roku 70 po Kr. padol
tiahol na Jeruzalem. Félix 400 z nich zabil a 200 uväznil.
Jeruzalem a bol podpálený. Títus sa po víťazstve vrátil do Ríma. V Jeruza-
Po ňom prišiel Portius Festus (60-62 po Kr.). On stretol Pavla v Cézarei
a rozhodol poslať ho do Ríma (porov. Sk 25-26). Festus zomrel počas svoj-
leme ostala 10. rímska légia. V apríli v roku 73 po Kr. bola ako posledná
dobytá pevnosť Masada. Do tohto obdobia spadá aj dobytie Kumránu a
ho mandátu. Novým prokurátorom sa stal Albinus (62-64 po Kr.) a to už
koniec komunity, ktorá tam žila (obdobie III).
naplno prepukla anarchia, vznikali skupinky ozbrojencov, ktorí vykonávali sabotážne činnosti, čo vyvrcholilo za ďalšieho prefekta.
Prvá židovská vzbura (66 - 73 po Kr.)
Vzbura vypukla za prokurátora Gessia Flora (64 - 66 po Kr.). Ľud dokázal obsadiť v Jeruzaleme chrámovú plošinu a odrezal pevnosť Antónia, kde
bola rímska posádka. Prefekt sa stiahol do Cézarey. Ďalšia skupina židovských vzbúrencov pod vedením Menahema obsadila pevnosť Masadu.
Pohľad na súčasný Jeruzalem. V popredí so zlatou
kupolou mešita – Dom skaly.
Postihy za vzburu boli výrazné. Judsko sa stalo autonómnou provinciou druhého stupňa, čo znamenalo, že bola spravovaná nie prefektom, ale
pretórom.
Porážka mala najťažšie dopady na náboženský život. Židovstvo sa
Synagóga na Masade patrí medzi vôbec najstaršie
synagógy objavené v Izraeli. Pochádza z 2. polovice 1.
stor. po Kr. a postavili ju vzbúrenci.
138
muselo vyrovnať s tým, že muselo ďalej jestvovať bez vlastnej krajiny, bez
chrámu a teda bez oficiálnej liturgie.
139
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Druhá židovská vzbura (132 - 135 po Kr.)
HISTORICKÝ KONTEXT
Mŕtveho mora. Hovorí sa, že počas celého povstania bolo zabitých 850 000
ľudí (pri prvej vzbure v roku 70 po Kr. to bolo údajne 600 000). Jeruzalem
Rímski cisári nemenili svoj postoj k Palestíne. Za cisára Trajána (98 - 117
bol zmenený na pohanské mesto podľa vzoru rímskych miest. Meno Aelia
po Kr.) vypukli najskôr židovské nepokoje v diasporách v Alexandrii a na
bolo podľa druhého mena cisára Hadriána a Capitolina podľa trojice bož-
Cypre. Posledné veľké nepokoje vypukli za cisára Hadriána (117 - 138 po
stiev v Ríme - Jupiter, Juno a Minerva. Hadrián dal postaviť chrám zasvätený
Kr.). Dôvodom vzbury bolo jeho rozhodnutie vybudovať z Jeruzalema
Jupiterovi na mieste jeruzalemského chrámu. Bar Kochba sa uchýlil do pev-
mesto na spôsob pohanských miest s názvom Aelia Capitolina. Podľa his-
nosti Bether asi 10 km na juh od Jeruzalema, kde bol obkľúčený a vzatý do
torika Euzébia z Cézarey dôvodom nepokojov bol zákon vydaný Hadriánom zakazujúci obriezku.
zajatia.
Je pravda, že Hadrián vykonal cestu na Orient v rokoch 130 - 131 po Kr.
Rímski cisári
To mohla byť príležitosťou predstaviť plány ohľadom výstavby Jeruzalema podľa vzoru rímskych miest. Na čelo židovského povstania v rokoch
132 - 135 po Kr. sa postavil Simeon bar Kosiba, ktorého volali Bar Kochba syn hviezdy. Povstalci sa na krátke obdobie usídlili aj v Kumráne.
Augustus, Caius Iulius Caesar Octavianus (31 pred Kr. – 14 po Kr.)
Tiberius, Tiberius Claudius Nero (14 – 37 po Kr.)
Caligula, Gaius Iulius Caesar Germanicus (37 – 41 po Kr.)
Claudius, Claudius Tiberius Drusus (41 - 54 po Kr.)
Nero, Claudius Caesar Germanicus Nero (54 - 68 po Kr.)
Vespazián, Titus Flavius Vespazianus (69 - 79 po Kr.)
Títus, Titus Flavius Sabinus Vespazianus (79 - 81 po Kr.)
Domicián, Titus Flavius Domitianus (81 - 96 po Kr.)
Nerva, Marcus Cocceius Nerva (96 - 98 po Kr.)
Traján, Marcus Ulpius Traianus (98 - 117 po Kr.)
Hadrián, Publius Aelius Hadrianus (117 - 138 po Kr.)
Prefekti Judska
Damaská brána patrí medzi najkrajšie brány Jeruzalema. Pod ňou sa našli zvyšky brány z obdobia vlády
cisára Hadriána.
Coponius (6-9 po Kr.), Marcus Ambivulus (9-12 po Kr.), Annius Rufus (12-15
po Kr.), Valerius Gratus (15-26 po Kr.), Pontius Pilatus (26-36 po Kr.), Marcellus
(36-37 po Kr.), Marullus (37-41 po Kr.), Cuspius Fadus (44-46 po Kr.), Tiberius
Julius Alexander (46-48 po Kr.), Ventidius Cumanus (48-52 po Kr.), Antonius
Félix (52-60 po Kr.), Portius Festus (60-62 po Kr.), Lucceius Albinus (62-64 po
Kr.), Gessius Florus (64-66 po Kr.), Sextus Vettulenus Cerialis (70-72 po Kr.),
Lucilius Bassus (72-73 po Kr.), Lucius Flavius Silva (74-81 po Kr.), Atticus (99102 po Kr.), Quintus Roscius Coelius Pompeius Falco (105-107 po Kr.), Lusius
Quietus (117 po Kr.), Quintus Tineius Rufus (132 po Kr.).
Hoci povstalci mali počiatočné úspechy, Rimania postupne pod vedením Júlia Severa získali prevahu. Poslední vzbúrenci sa ukrývali v okolí
140
141
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Schematický prehľad najdôležitejších udalostí v židovských dejinách
598 a 587 pred Kr.:
Babylonský kráľ Nabuchodonozor vyplieni Jeruzalem a odvedie do zajatia
judského kráľa a vyššie vrstvy. (porov. 2 Kr 24-25)
539/538 pred Kr.:
Perzský kráľ Kýros ovláda Babylon a Židom umožňuje návrat do vlasti
a znovupostavenie chrámu. (porov. 2 Krn 36 a Ezd 1)
520 - 515 pred Kr.:
Postavený a posvätený jeruzalemský chrám za prorokov Aggea a Zachariáša.
(porov. Ag 1)
332 pred Kr.:
Alexander Veľký si podmaňuje Sýriu a Palestínu.
312 pred Kr.:
Palestína sa dostáva pod správu egyptských Ptolemajovcov.
HISTORICKÝ KONTEXT
134 - 104 pred Kr.:
Vláda Jána Hyrkána. Pravdepodobné založenie komunity v Kumráne.
64 pred Kr.:
Pompeus získava územie Palestíny pod správu Rímskej ríše.
31 pred Kr.:
Zemetrasenie prerušilo osídlenie v Kumráne.
37 - 4 pred Kr.:
V Palestíne panuje kráľ Herodes Veľký. Na konci jeho vlády sa
v Betleheme narodil Ježiš Kristus.
4 pred Kr. - 6 po Kr.:
V Judsku panuje Herodesov syn Archelaus. Znovaosídlenie Kumránu.
4 - 41 po Kr.:
Judsko je pod správou rímskych prokurátorov. Za Poncia Piláta je
v Jeruzaleme ukrižovaný Ježiš Kristus.
198 pred Kr.:
Sýrski Seleukovci získavajú kontrolu nad Palestínou.
41 - 44 po Kr.:
Vláda Agrippu I., ktorý je vnukom Herodesa Veľkého.
Po jeho smrti Judsko opäť spravujú rímski prokurátori.
197 pred Kr.:
Podľa Damaského dokumentu po 390 rokoch od pádu Jeruzalema vzniká
spoločenstvo. (základ komunity v Kumráne?)
66 - 73 po Kr.:
Prvá židovská vzbura. Rímski veliteľ Vespazián a jeho syn Títus
potláčajú vzburu v Galilei a postupne prechádzajú do Judska.
177 pred Kr.:
Podľa Damaského dokumentu Boh posiela Učiteľa spravodlivosti.
68 po Kr.:
Rimania násilne ukončia existenciu kumránskej komunity.
175 pred Kr.:
Na trón sa dostáva Antiochus IV. – Epifanes. Jáson sa stáva veľkňazom na
miesto svojho brata Oniáša III. Vznik sekty esénov. (?)
70 po Kr.:
Títus dobyje Jeruzalem a podpáli chrám.
167 pred Kr.:
Začiatok povstania Machabejcov
164 pred Kr.:
Júda Machabejský získa Jeruzalem a znovaposvätí chrám.
159 pred Kr.:
Násilne usmrtený veľkňaz Alkimos. Nástup „Učiteľa spravodlivosti“?
73 po Kr.:
Dobytie poslednej pevnosti vzbúrencov na Masade.
132 - 135 po Kr.:
Druhá židovská vzbura
135 po Kr.:
Židovská vzbura je potlačená a Jeruzalem vyhlásený za pohanské mesto
Aelia Capitolina.
152 pred Kr.:
Jonatán Machabejský napriek tomu, že nepochádza zo Sadokovho rodu,
získava úrad veľkňaza. Vznik sekty esénov. (?)
142
143
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ESÉNI A INÉ NÁBOŽENSKÉ SKUPINY
Jozef Flávius (6-krát), Filón z Alexandrie, Hegesippus používajú označenie
ESÉNI A INÉ NÁBOŽENSKÉ SKUPINY
Problémom je označenie náboženskej skupiny esénov, ktorá sa niekedy
označuje aj výrazom „sekta“. Nie je totiž možné úplne aplikovať dnešné
kritériá významu tohto slova na vtedajší historický a náboženský kontext.
Eséni sú sektou do tej miery, že sa odlišovali od postoja k chrámu. Vtedajšie oficiálne židovstvo totiž nebolo jednotné. Tvorili ju ďalšie skupiny, medzi
nimi predovšetkým sekty farizejov a saducejov. Voči vtedajšiemu najdôležitejšiemu symbolu židovstva, akým bol chrám, obdive tieto skupiny mali
pozitívny vzťah, keďže cez veľkňazský úrad a ďalšie pozície mali vplyv
na politický, sociálny a náboženský život v krajine.144 Postoj esénov bol v tomto
odlišný. Chrám ako taký síce neodmietali, ale odmietali jeho súčasnú podobu, ktorú považovali za znesvätenú.
Eséni
Eséni boli členovia náboženskej sekty, ktorá jestvovala od 2. stor. pred
Kr. do 1. stor. po Kr. na území Palestíny. O ich existencii sa vedelo ešte
pred objavením zvitkov pri Mŕtvom mori. Spomínajú ich viacerí starovekí
grécki a latinskí autori. Medzi nimi sú najdôležitejšie svedectvá Filóna z
Alexandrie, Jozefa Flávia a Plínia Staršieho, ktorými sa budeme zaoberať
podrobnejšie. Od objavenia zvitkov pri Kumráne v roku 1947 väčšina odborníkov identifikuje komunitu v Kumráne s touto sektou.145
Starovekí autori názov sekty uvádzajú rozdielnym spôsobom. Jozef Flá-
Essaioi. Latinský autor Plínius Starší ich volá Esseni.146
Pôvod slova je nejasný a jestvuje niekoľko návrhov:147
• Filón z Alexandrie spája ich pomenovanie s gréckym slovom hosioi –
svätí.
• Pôvod slova pochádza z aramejského slova hasayya, čo je ekvivalentom hebrejského slova chasidim – zbožní.
• Názov pochádza z hebrejského slova 'etsa – zhromaždenie, skupina.
• Ich pomenovanie pochádza z aramejského slova 'asayya' – liečitelia,
a preto ich niektorí spájajú s hnutím terapeutov.148
Najstaršie svedectvo pochádza od Filóna z Alexandrie (20 pred – 50 po
Kr.), ktorý píše o nich v dvoch svojich dielach: Quod omnis probus liber sit
a Apologia pro Iudaeis (okolo roku 40 po Kr.). Podľa všetkého Filón nepoznal
túto skupinu bezprostredne a skôr sa snaží predstaviť ich v ideálnom svetle
pred grécko-rímskym prostredím. Filón bol grécky hovoriaci židovský filozof,
ktorý celý život strávil v egyptskej Alexandrii. Vo svojich dielach sa usiloval
o harmóniu medzi gréckou filozofiou a židovstvom.
Ani palestínska Sýria, ktorú zaberá značná časť veľmi husto obývanú
národom Židov, nie je bez čností. Medzi nimi je počet asi 4000 nazývaných
esénov, hoci, toto slovo nie je v prísnom slova zmysle grécke, ale myslím, že sa
vzťahuje na slovo „svätosť.“ A skutočne sú to muži, ktorí sú úplne oddaní
službe Bohu, neprinášajú obety zvierat, lebo považujú za dôležitejšie udržiavať svoje mysle skutočne sväté. Najskôr sa to dá vysvetliť tým, že zanechali
mestá kvôli bezbožným zvykom obyvateľstva, žijú v dedinách, lebo vedia, že
ako nezdravý vzduch rozmnožuje epidémie, tak aj spoločenský život postihuje dušu nevyliečiteľnými chorobami. Niektorí eséni pracujú na poliach a iní
vykonávajú rôzne remeslá, ktoré prispievajú k mieru, a tak sú na prospech
sebe samým, ako aj ich susedom.
vius (14-krát), Dio Chrysostom, Hippolytus a Epifanius ich volajú Essenoi.
144
Porov.: Schiffman, L. H.: Reclaiming the Dead Sea Scroll. The Jewish Publication
Society : Philadelphia/Jerusalem 1994, s. 72.
145
Porov.: Laperrousaz, E.-M.: Les Esséniens selon leur témoignage direct. Desclée :
Paris 1982, s. 7.
144
146
Porov.: Schiffman, L. H., VanderKam, J. C. (ed.): Encyclopedia of the Dead Sea
Scrolls. Volume 1. University Press : Oxford 2000, s. 262.
147
Porov.: VanderKam, J. C.: Identity and History of the Community. In: Flint, P. W.,
VanderKam, J. C.: The Dead Sea Scrolls after Fifty Years I. Brill : Leiden/Boston/Köln
1998, s. 490-497.
148
Porov.: Vermes, G.: The Etymology of Essenes. In: Revue de Qumrân 2(1960), s. 437.
145
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ESÉNI A INÉ NÁBOŽENSKÉ SKUPINY
Druhé svedectvo pochádza od Plínia Staršieho (23 - 79 po Kr.), ktorý v
Jozef Flávius pochádzal zo židovskej kňazskej rodiny. Jeho hebrejské
diele Naturalis Historia (z roku 77 po Kr.) opisuje topografiu Júdey a hovorí
meno bolo Jozef ben Matitiyahu. Keď v roku 66 po Kr. začala prvá židov-
o esénoch na západnom brehu Mŕtveho mora. V mladom veku Plínius pôso-
ská vzbura, Jozef bol poverený velením židovských vzbúrencov v Galilei.
bil pri vojsku. Za cisára Vespaziána sa stal prokurátorom v Gálii. Zomrel pri
Padol do rímskeho zajatia a po potlačení vzbury sa usadil v Ríme, stal sa
výbuchu sopky Vezuv 24. augusta 79 po Kr.
rímskym občanom a členom dynastie Fláviovcov, po ktorých prijal meno.
Jeho štýl sa vyznačuje snahou predstaviť židovstvo v očiach grécko-rím-
Na západnom brehu sa eséni usadili v nevyhnutnej vzdialenosti od nezdravého pobrežia. Sú to ľudia jedinečného druhu a hodní obdivu nad ostatných po
celom svete, bez ženy a úplne sa zriekli každej vášne, bez majetku, majúc za
spoločníkov iba palmové stromy. Následkom veľkého záujmu uchádzačov sa
títo ľudia znovurodia v rovnakom počte, lebo tí, ktorých nestálosť majetku už
unavuje, život vedie k tomu, aby prijali ich zvyky a pripájajú sa k nim vo veľkom počte. A tak sa deje nepredstaviteľná vec, že cez tisícky storočí by jestvovala nejaká rasa, ktorá by bola večná, hoci sa nikto v nej nenarodil. Tak plodným
pre nich je život pokánia. Pod En-Gedi bolo mesto, ktoré sa v úrodnosti
a v palmových hájikoch vyrovnalo Jeruzalemu, ale teraz je len hŕbou popola.
Odtiaľ sa prichádza na Masadu, ktorá je na skale blízko Asfaltového mora.
Dio Chrysostom (40-112 po Kr.), grécky rečník a filozof, pochádzal z
Bitýnie v dnešnom Turecku. Dio taktiež umiestňuje esénov k Mŕtvemu moru.149
Neskorší jeho životopisec Synesius (370-413 po Kr.) hovorí o Diovej chvále na
adresu esénov, ktorí tvoria celé a prosperujúce mesto blízko Mŕtveho mora
v centre Palestíny neďaleko Sodomy:
K tomu aj na ktoromsi mieste chváli esénov, ktorí tvoria celé prosperujúce
mesto blízko Mŕtveho mora, uprostred Palestíny, ležiace neďaleko od Sodomy.
Najlepší opis esénov nám zanechal židovský historik Jozef Flávius (37-
skeho sveta v tom najlepšom svetle. Židovské náboženské skupiny opisuje
na spôsob gréckych filozofických škôl. Jozef tvrdí, že pri esénoch strávil 16
rokov, ale dnes sa odborníci domnievajú, že to bolo iba niekoľko mesiacov.
Jozef Flávius bol palestínsky Žid, takže s veľkou pravdepodobnosťou mal
osobný kontakt s touto sektou. Preto jeho svedectvo je najdôležitejšie spomedzi starovekých autorov. V diele Židovská vojna uvádza:
150
Medzi Židmi sú tri filozofické typy. Prívrženci prvej sú farizeji, potom
saduceji a tretej, ktorá vedie prísnejší spôsob života, sa volajú eséni, pôvodom
Židia, ale majú väčšiu lásku jeden voči druhému. Títo sa odvracajú od pôžitkov ako od zla, ale ako čnosť považujú zdržanlivosť a nepoddávanie sa
vášňam a manželstvo si nevážia, cudzích chlapcov prijímajú v mladom veku
a schopné učenia, považujú ich za vlastné a vštepujú im vlastné správanie.
Manželstvo a z neho pochádzajúce potomstvo síce nezavrhujú, chránia sa ale
ženskej zmyselnosti a sú presvedčení, že žiadna žena nezachováva vernosť jednému mužovi.
Opovrhujú bohatstvom a vládne medzi nimi obdivuhodné spoločenstvo. Medzi nimi sa nenájde niekto, kto by v majetkoch prevyšoval, je u nich zákonom, že
kto do sekty vstúpi, odovzdá spoločenstvu majetok, takže u nikoho nie je prejav
chudoby ani prílišného bohatstva, ale statky sú zmiešané a sú jediným majetkom
všetkých ako bratov.
Domnievajú sa, že olej poškvrňuje, ak niekto je ním pomazaný bez vedomia,
umyje si telo, nenatierať sa olejom považujú za dobré a vždy sa obliekajú do bieleho, majú dozorcov, aby sa postarali o spoločné veci a sú zvolení od všetkých k
tomu, čo každý potrebuje.
100 po Kr.) vo svojich troch dielach: Bellum Iudaicum – Židovská vojna
(napísané okolo roku 73 po Kr.), Antiquitates Iudaicae – Židovské starožit-
Hegesippus, kresťanský historik z 2. stor. po Kr., podáva krátku sprá-
nosti (z roku 94 po Kr.) a Iosephi vita – O Jozefovom živote (autobiografia
napísaná niekedy medzi rokmi 94 - 99 po Kr.).
vu o esénoch vo svojom diele Hypomnemata a spomína ich ako jednu zo
149
Porov.: Schiffman. L. H., VanderKam, J. C. (ed.): Encyclopedia of the Dead Sea
Scrolls. Volume 2. University Press : Oxford 2000, s. 263.
150
Pre podrobnejšiu správu odporúčam Flavius, Josephus: Válka židovská I. (Kniha
druhá, 117- 161). Academia : Praha 2004, s. 157-162.
146
siedmich židovských siekt. Hegesippus bol pôvodom Žid, ktorý prijal kres-
147
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ESÉNI A INÉ NÁBOŽENSKÉ SKUPINY
ťanstvo. Jeho dielo sa zachovalo iba vo fragmentoch v diele Historia Eccle-
protirečí, keď uvádza, že sa vyhýbali mestám a žili po dedinách. Na základe
siastica Euzébia z Cézarey:
Plíniovho svedectva sa zdá, že ich hlavným centrom bola oblasť Mŕtveho
mora a v ostatných častiach Palestíny mali menšie komunity. Autori sa domnievajú, že jestvovali rôzne skupiny esénov. Veľké spoločenstvá žili osobit-
K tomu aj on sám uvádza zo starobylých čias sekty medzi Židmi hovoriac:
Boli rozdielne mienky k obriezke u synov Izraela podľa kmeňa Júdu a Krista nasledovne: eséni, Galilejci, Hemerobaptisti, Masboteji, Samaritáni, saduceji, farizeji.
ne a malé žili v mestách.
Miestne spoločenstvo žilo v spoločných príbytkoch pod vedením predstavených. Členstvo sa získalo v postupných etapách. Jozef Flávius spomí-
Rímsky biskup Hippolytus (170-236 po Kr.) vo svojom diele Refutatio
Omnium Haeresium spomína esénov. Jeho správa však nesie známky podob-
na, že prijatie za člena esénskej komunity trvalo 3 roky. Počas prvého roka
uchádzač žil mimo spoločenstva, ale podľa zásad komunity. Dostal seker-
nosti na Jozefovi Fláviovi, z ktorého pravdepodobne čerpal informácie. Iní
ku, zásteru a biely odev. Ak preukázal v tomto období dôkaz sebaovláda-
odborníci sa domnievajú, že Jozef Flávius aj Hippolytus čerpali z rovnakého
nia, postúpil ďalej. V druhom a treťom roku sa mohol zúčastňovať obrad-
151
prameňa:
ného kúpeľa, ale nemohol spolu s ostatnými členmi stolovať. Príprava sa
zavŕšila slávnostnou prísahou, v ktorej sľuboval, že bude uctievať Boha,
zachovávať spravodlivosť voči ľuďom a nikomu nebude vedome škodiť.
Medzi nimi sú rozdelené tri typy: prvou skupinou sú farizeji, potom saduceji a tretí sú eséni. Títo praktizujú zbožnejší život, naplnený vzájomnou láskou a miernosťou. Odvracajú sa od skutku akejkoľvek túžby a majú odpor čo
i len počuť o týchto veciach, manželstva sa zriekajú. Prijímajú cudzích chlapcov a adoptujú si ich a vedú k zachovávaniu vlastného správania, tak ich vychovávajú a pobádajú k poznaniu učenia, manželstvo nezakazujú, ale oni sami
sa stránia manželstva. Ženy totiž, ak aj sú aj rozhodnuté dodržiavať rovnaký
spôsob života, nepripustia, nevie sa prečo, ženám dôverovať.
Po prísahe sa stal plnoprávnym členom spoločenstva. Členmi boli iba dospelí, lebo dieťa mohlo rozvrátiť spoločenstvo z povahy svojej prirodzenosti alebo z nedostatku vážnosti.
Sekta esénov sa vyznačovala prísnou hierarchickou štruktúrou. Nič sa
nedialo bez schválenia starších, voči ktorým mali členovia plnú dôveru
a ktorých si volili spomedzi seba. Eséni zanechali biologické rodiny, aby sa
152
Život esénov sa vyznačoval predovšetkým týmito charakteristikami:
stali členmi novej rodiny. Učenie sekty sa nesmelo prezrádzať tým, ktorí
• Izolovanie od sociálno-politického života
neboli jej členovia. V prípade neposlušnosti minimálne 100 členov tvorilo
• Komunitný spôsob života
• Vzájomná rovnosť
súd. Najprísnejším trestom bolo vylúčenie.
Eséni mali spoločné vlastníctvo. Tí, ktorí vstúpili do spoločenstva, odo-
• Vnútorná organizovaná štruktúra
vzdávali svoj majetok, takže nikto nebol bohatší ako druhý. Filón uvádza,
Na základe starovekých textov sa o esénoch dozvedáme, že ich počet bol
že dokonca aj jedlo a odev boli spoločné. Jestvovala však poverená osoba,
približne 4000 a žili v rôznych mestách Palestíny. Filón z Alexandrie si však
ktorá dohliadala na potreby jednotlivcov a zabezpečovala pre nich potrebné veci: jedlo, oblečenie, ale aj starostlivosť v chorobe alebo starobe. Dary
151
Porov.: Vermes, G., Goodman, M. D. (ed.): The Essenes According to the Classical
Sources. Sheffield Academic Press : Sheffield 1989, s. 63.
152
Porov.: Newman, H.: Proximity to Power and Jewish Sectarian Groups of the
Ancient Period. Brill : Leiden/Boston 2006, s. 83.
148
príbuzným mohli dať iba s dovolením predstavených.
Pokiaľ ide o celibát, tu sa starovekí autori rozchádzajú. Filón a Plínius
tvrdia, že žili bez žien. Jozef Flávius spomína, že jestvovala iná skupina esé149
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ESÉNI A INÉ NÁBOŽENSKÉ SKUPINY
nov, ktorej členovia boli ženatí. Celibátni eséni sa však nevyhýbali adopcii
lie. Jozef Flávius spomína schopnosť esénov predpovedať budúcnosť. Túto
deti.
schopnosť získali na základe štúdia svätých kníh, osobitných obradných
Cez deň sa eséni venovali práci, predovšetkým poľnohospodárstvu. Filón
kúpeľov a zo slov prorokov.
dodáva, že boli aj pastiermi a remeselníkmi. Nezaoberali sa však obchodom,
Starovekí autori však neprinášajú takmer žiadne informácie o pôvode
lebo ten vedie k chamtivosti. Rovnako odmietali vojnu, nevyrábali zbrane
tejto sekty. Na základe ich informácií iba vieme, že sekta jestvovala v období
a nemali žiadnych otrokov. Ich deň pozostával z práce, modlitby, obradného
približne od 150 pred Kr. – 70 po Kr. Z toho dôvodu jestvujú tri hlavné
očisťovania a spoločného stolovania na obed a večer. K jedlu pristupovali,
teórie o ich vzniku:
akoby vchádzali do svätyne a zachovávali istý poriadok sedenia. Ich postoj
k jeruzalemskému chrámu a predovšetkým k prinášaniu obiet nie je jasný.
1) Prívržencom prvej teórie je Geza Vermes a Frank Moore Cross. Podľa nich pôvod esénov pochádza z hnutia Asidejcov (v hebrejčine chasid zna-
Filón spomína, že sa zasvätili Bohu službou a nie prinášaním obiet zvierat.
mená zbožný), ktoré vzniklo v polovici 2. stor. pred Kr. počas povstania Ma-
Podľa všetkého eséni odmietali vedcov a náboženské obrady jeruzalemského
chabejcov. Na začiatku podporovali povstanie. Potvrdzuje to Prvá kniha
chrámu.
153
Nenájdeme žiadnu zmienku o púti do Jeruzalema na hlavné ži-
dovské sviatky, ktoré vyžadoval Mojžišov zákon.
Machabejcov: „Vtedy sa k nim pridala skupina Asidejcov; boli to udatní izra-
elskí mužovia a všetci zo srdca oddaní zákonu.“ (1 Mach 2, 42) Neskôr sa
Eséni prísne dodržiavali obradnú čistotu. Jozef Flávius spomína, že
však Asidejci od nich odvrátili a hľadali dohodu s veliteľom Seleukovcov
okrem uchádzačov o členstvo eséni každý deň ráno a pred jedlom vykonáva-
Bakchidesom: „U Alkima a Bakchidesa zišli sa mnohí zákonníci, aby zistili,
li obradný kúpeľ. Vždy nosili biele oblečenie. Jozef Flávius spomína ranné
modlitby, ktoré eséni vykonávali ešte pred východom slnka a modlili sa obrá-
nie. Telo chápali ako väzenie duše. Uprednostňovali alegorický výklad Bib-
čo by vyhovovalo právu. Asidejci boli prví medzi Izraelitmi, ktorí hľadali u
nich pokoj. Vraveli totiž: "S oddielmi predsa prišiel kňaz z Áronovho rodu!
Ten nás len neoklame!"“ (1 Mach 7,12-14) Niektorí z týchto Asidejcov sa
mohli stať esénmi.154
2) Zástancom druhej teórie je Jerome Murphy-O'Connor. Podľa neho
skupina esénov vznikla Babylonii. Po skončení babylonského zajatia sa eséni vrátili späť do judskej krajiny a spočiatku privítali vznik samostatného
štátu pod vedením Machabejcov. Neskôr však boli sklamaní z preberania
gréckej kultúry a filozofie samotnými Machabejcami a utiahli sa na púšť, kde
vytvorili komunitu v Kumráne.
3) Zástancom tzv. Groningenskej teórie je Florentino García–Martínez,
ktorý sa domnieva, že eséni majú svoj pôvod v Palestíne v apokalyptickom
hnutí, ktoré sa začalo formovať koncom 3. a začiatkom 2. stor. pred Kr. Na
rozdiel od predchádzajúcich dvoch teórií táto kladie vznik esénov ešte pred
153
Porov.: Fitzmyer, J. A.: Responses to 101 Questions on the Dead Sea Scrolls. Paulist
Press : New York 1992, s. 99.
154
Porov.: Vermes, G.: The Dead Sea Scrolls. Qumran in Perspective. Collins : London
1977, s. 140-141.
tení tvárou na východ. Prísne dodržiavali sobotu. V ten deň nepracovali, nevarili, neprenášali náradie a dokonca nevykonávali telesnú potrebu. Odpľúvanie smerom dopredu a napravo bolo zakázané. Dve veci boli dovolené robiť podľa vlastného uváženia: preukazovať pomoc a milosrdenstvo. Telesnú
potrebu vykonávali na opustenom mieste zakrytí plášťom, aby neurážali Boží
pohľad.
Všetko ponechávali na Boha. Verili, že osud usmerňuje všetky veci.
Dôležitú úlohu kládli anjelom a pri vstupe do spoločenstva prisahali zachovávať knihy ich sekty a mená anjelov. Vlastnili tajnú náuku zapísanú
v posvätných knihách, ktorú odovzdávali iba členom. Verili v nesmrteľnosť
duše. Spravodliví po smrti získajú večné požehnanie a zlí dostanú trápe-
150
151
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ESÉNI A INÉ NÁBOŽENSKÉ SKUPINY
nástup Seleukovcov v Palestíne. Táto teória chápe obyvateľov Kumránu ako
sov. Týchto 613 prikázaní sa delilo na 365 príkazov, ktoré určovali, čo má
odštiepeneckú skupinu esénov, ktorá sa usadila na brehu Mŕtveho mora.155
človek robiť. Ich počet zodpovedá počtu dní v roku, čím sa chce povedať, že
Môžeme povedať, že medzi charakteristické črty esénov patrí:
každý deň sa máme usilovať plniť Božiu vôľu. Ďalej to bolo 248 zákazov,
• Determinizmus: eséni vychádzali z predpokladu, že Osud všetko riadi
ktoré určovali, čo nemáme robiť. Ich počet zodpovedá počtu údov v ľudskom
a nič neprichádza k ľudstvo bez toho, aby to Osud neodobril.
tele, čím sa chce povedať, že celou našou bytosťou sa máme usilovať vyplniť
• Interpretácia: eséni svoje predpisy odôvodňovali na základe neustáleho
Božiu vôľu. Niektorí biblisti ich spájajú s hnutím „Asidejcov“ (z hebrejčiny
vysvetľovania nebeských zákonov, ktoré ľudská duša nemôže pochopiť bez
chasidim - zbožní) známym z 2. stor. pred Kr., ktorí sa vyznačovali vernosťou
Mojžišovmu zákonu. Historik Jozef Flávius spomína, že v 1. stor. po Kr. bolo
približne 6000 farizejov. Keďže Hasmoneovci čím ďalej tým viac preberali
helénske zvyky, farizeji stáli v opozícii voči nim. Samotní farizeji boli však
rozdelení v názore, akým spôsobom sa postaviť voči prenikajúcemu helenizmu. Jedna skupina zastávala názor, že je potrebné sa prispôsobiť vláde do tej
miery, do akej vláda presadzuje židovstvo podľa chápania farizejov. Druhá
časť vravela, že len taká vláda je akceptovateľná, ktorú tvoria farizeji, a vyzývali na otvorený odpor.
Na rozdiel od saducejov farizeji tvorili iba strednú a nižšiu vrstvu. Aj
z toho dôvodu neboli tak pod vplyvom helenizácie ako vyššie vrstvy saducejov. Preto ich mali ľudia v úcte. Najväčšou charakteristikou farizejov však
bolo pridŕžanie sa „tradície otcov“ a snaha o presný výklad Mojžišových
zákonov. Boli presvedčení, že popri napísanom zákone existuje ešte ústny
zákon, čo sa prejavovalo v dodržiavaní množstva ďalších predpisov
a zákazov, ktoré Mojžišov zákon neuvádzal. Verili v nesmrteľnosť ľudskej
duše; v odmenu a trest po smrti; vo vzkriesenie tela po smrti a v anjelov. Boli
presvedčení, že čokoľvek sa udeje, má svoje miesto v Božej prozreteľnosti. Či
už ľudské skutky boli dobré alebo zlé, Boh ich predvída. Pre saducejov bola
slobodná vôľa človeka úplná a nezrušiteľná, skutky človeka záviseli od neho
samého a nebolo ich treba pripisovať Bohu.158
Dve hlavné skupiny – farizeji a saduceji sa usilovali získať vplyv na
politické rozhodovanie, avšak to nezáviselo od nich, ale od konkrétneho
Božej inšpirácie.
• Spoločenstvo so svetom anjelov: eséni cítia blízkosť s nebeským svetom
anjelov.
• Eschatologický chrám: eséni neprinášali obety v jeruzalemskom chráme, ale komunita chápala samu seba ako chrám.
Apokalyptika je výraznou črtou esénskej komunity. Do akej miery v
Kumráne ide iba o frakciu esénov, je dnes len veľmi ťažké jednoznačne potvrdiť. Preto identifikácia kumránskej komunity s esénmi je stále prevládajúca.
Farizeji
Význam slova farizeji znamená „oddelení“ od hebrejského slovesa pa-
raš – oddeliť. Začiatky farizejov siahajú pravdepodobne do začiatku 2. stor.
pred Kr., keď do Palestíny začal prenikať vplyv gréckej kultúry.156 Ich vznik
bol reakciou a protestom proti skutočnosti, že mnohí členovia židovského
národa preberali helénske zvyky a zanechávali židovskú vieru. Pravdepodobne preto aj ich názov „oddelení“ chcel vyjadriť, že sa usilovali chrániť
od všetkých vplyvov, ktoré by ich odlúčili od Mojžišovho zákona.157 Oddeľovali sa od ľudu krajiny, lebo ten nedodržiaval presne do detailov 613 predpi155
Porov.: García Martínez, F.: Qumran Origins and Early History: A Groningen Hypothesis. In: Tigchelaar, E. J. C. (ed.): Qumranica Minora I. Qumran Origins and Apocalypticism. Brill : Leiden/Boston 2007, s. 3.
156
Porov.: Gottwald, N. K.: The Hebrew Bible. A Socio-Literary Introduction. Fortress
Press : Philadeplhia 1985, s. 440.
157
Porov.: Manns, F.: Il giudaismo. Edizioni Dehoniane : Bologna 1995, s. 154-155.
152
158
Porov.: Mébarki, F, Puech, É.: Les Manuscrits de la mer Morte. Éditions du Rouergue : Rodez 2002, s. 180.
153
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ESÉNI A INÉ NÁBOŽENSKÉ SKUPINY
hasmoneovského vládcu, ku ktorej skupine sa prikloní. Od doby Jána Hyr-
Od farizejov sa odlišovali v dôležitých teologických otázkach. Popierali
kána až po smrť Alexandra Jannea stáli Hasmoneovci viac na strane sadu-
odmenu a trest po smrti; neprijímali nesmrteľnosť duše, lebo boli presved-
cejov. Jozef Flávius spomína 800 zabitých farizejov za vlády Alexandra Jan-
čení, že duša zomiera spolu s telom; neverili v existenciu anjelov a duchov.
nea. Táto ukrutnosť viedla farizejov až k apelácii na dvore Seleukovcov,
Rozdiely medzi nimi a farizejmi sa prejavovali aj v niektorých praktic-
aby pozbavili Hasmoneovcov vlády. Napätie medzi farizejmi a saducejmi
kých otázkach výkladu Mojžišovho zákona. Saduceji vyžadovali náhradu
pokračovalo nielen v období Hasmoneovcov, ale aj za vlády Herodesa Veľ-
v prípade, že škoda bola spôsobená sluhom pána. Farizeji ju požadovali
kého. Preto musíme konštatovať, že tie dve strany neboli len náboženskou
iba v prípade, že škodu spôsobilo zviera (porov. Ex 21, 32, 35 - 36). Saduce-
skupinou, ale sa aktívne zapájali do politického diania v krajine.
ji vyžadovali potrestanie falošného svedectva iba v prípade, žeby takto
obvinený bol aj usmrtený. Farizeji vyžadovali potrestanie aj v prípade, že
nebol usmrtený. Vo všeobecnosti saduceji aplikovali prísne predpisy ohľa-
Saduceji
dom obradnej čistoty iba na chrám a kňazov a nie na predpisy každodenSvoj názov odvodzovali od Sadoka, kňaza za kráľa Dávida a Šalamúna.
ného života, kým pre farizejov bola charakteristická práve táto stránka
Zo Sadokovej rodiny pochádzal veľkňazi až po obdobie vlády Hasmone-
a vykonávali obradné očistenie aj po návrate z trhu, pri smrti blízkeho ale-
ovcov. Niektorí exegéti sa domnievajú, že ich názov pochádza z hebrejské-
bo ženu považovali za nečistú počas menštruačného cyklu.
ho slova „sadík“ – spravodlivý.
Pokiaľ ide o obrady, ktoré sa konali v chráme, saduceji zastávali názor,
Na scéne dejín sa objavili spolu s farizejmi a esénmi niekedy v polovici 2.
stor. pred Kr. Flávius ich predstavuje ako blízkych vplyvným a veľkňazským
že pri prinášaní obety časť patrila kňazovi. Farizeji tvrdili, že táto časť patrí oltáru. Saduceji boli proti obľúbenému zvyku liať vodu na oltár a proti
rodinám a na ich adresu tvrdí, že na svojej strane mali boháčov, ale nie oby-
procesii, ktorá tomu predchádzala počas Sviatku stánkov.160
čajných ľudí. Usilovali sa byť umiernenými helenistami, ktorí po náboženskej stránke praktizujú židovstvo, ale po kultúrnej stránke boli pod vplyvom
Po zničení Jeruzalema v roku 70 po Kr., keď sa končí úloha kultu a kňazskej triedy v chráme, končia sa aj dejiny saducejov.
helénskeho prostredia.
Saduceji odmetali „tradície otcov“, ktoré farizeji považovali za zákon. Preto
Zelóti
ich neskorší judaizmus vykreslil ako tých, ktorí odmietajú ústny zákon. Niektorí autori hovoria, že saduceji boli prísni literalisti, ktorí dodržiavali iba to, čo
Slovo „zelóta“ pochádza z gréčtiny a znamená „horlivý“. Stalo sa syno-
bolo napísané v Mojžišovom zákone a odmietali ústne dodatky k nemu. Dnes
nymom horlivosti za Boha a Mojžišov zákon. Išlo o hnutie medzi jednodu-
sa však poukazuje na skutočnosť, že odmietanie ústneho zákona zo strany
chými vrstvami a jeho úmyslom bol návrat k prísnemu dodržiavaniu Božích
saducejov nie je správna interpretácia. Skôr je potrebné povedať, že saduceji
prikázaní a získanie národnej nezávislosti najskôr od Seleukovcov a potom
159
odmietali interpretáciu Mojžišovho zákona, ako ju podávali farizeji.
od Rimanov. Prototypom zelótu bol kňaz Fínes v Nm 25,1 - 25, ktorý potrestal
159
Porov.: Newman, H.: Proximity to Power and Jewish Sectarian Groups of the
Ancient Period. Brill : Leiden/Boston 2006, s. 75.
160
Porov.: Manns, F.: Il giudaismo. Edizioni Dehoniane : Bologna 1995, s. 154-155;
169-171.
154
155
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ESÉNI A INÉ NÁBOŽENSKÉ SKUPINY
previnenie sa proti Pánovmu príkazu. Hnutie sa objavuje v polovici 2. stor.
meditáciou. Počas týždňa žili osamote, ale po sobotách sa zhromažďovali
pred Kr. Zdá sa, že v prípade zelótov nejde ani tak o nejakú osobitnú nábo-
v miestnosti oddelenej na dve časti osobitne pre mužov a pre ženy. Nikdy
ženskú skupinu, ako sú farizeji, saduceji alebo eséni, ale o druh prežívania
nejedli a nepili pred západom slnka, aby využili slnečný svit na čítanie Pís-
nábožnosti, ktorá sa neohraničovala na nejakú skupinu. Niektorí exegéti po-
ma. Ich jedlo bolo veľmi skromné, často iba chlieb, soľ a voda. Nekonzumova-
važujú za jedného z hlavných predstaviteľov zelótov Júdu Galilejského, kto-
li mäso ani alkohol. Mali jeden odev na leto, jeden na zimu a jeden biely na
rý v roku 6 po Kr. viedol povstanie proti Rimanom, ktorý z Judska urobili
sviatky. Kto sa chcel k nim pripojiť, odovzdal im majetok.162
svoju provinciu. Až v šesťdesiatych rokoch po Kr. vystupujú radikálni „si-
Hoci Filónove slová je potrebné chápať predovšetkým ako zidealizovanie
kardi“ (slovo sica je latinský termín na označenie noža, ktorým vykonávali
vraždy), ktorí vyvolávali nové nepokoje a vzbury. Sikardov je dôležité odlíšiť
od zelótov, aj keď obdive hnutia boli spojené rovnakou myšlienkou – oslobodiť krajinu od okupantov. Metódy sikardov však boli oveľa extrémnejšie.
Umiernení zelóti sa orientovali na kňazské kruhy v Jeruzaleme. Ich úmyslom
bolo dosadiť veľkňaza na čelo slobodnej krajiny. Radikálni sikardi mali svoje
zázemie v Galilei. V roku 66 po Kr. Menaham, vnuk Júdu Galilejského a vodca sikardov, na krátky čas ovládol Jeruzalem, ale bol zavraždený a jeho prívrženci utiekli do pevnosti Masada, kde pod vedením Eleazara ben Jaira v roku
73 po Kr. radšej vykonali hromadnú samovraždu, než by sa vzdali do rúk
rímskych vojsk.
tejto skupiny, niektorí autori sa domnievajú, že terapeuti a eséni sú identickou skupinou. Podobnosti nachádzame v spoločnom jedle, celibáte,
v mimoriadnej úcte k Biblii, abstinencii a skromnosti. Popri podobnostiach
však jestvujú aj rozdielnosti. Mužská a ženská vetva, egyptská lokalita. Preto
je pravdepodobnejšie, že ide o dve odlišné skupiny, ktoré sa miestami podobným spôsobom usilovali o náboženský život – eséni v Palestíne a terapeuti v Egypte.163
Apokalyptické a sapienciálne hnutia
Nejde o nejaké konkrétne skupiny, ale o myšlienkové prúdy, ktoré sa
prejavili predovšetkým v bohatej literárnej činnosti. Zlatým časom apoka-
Terapeuti
lyptiky je obdobie, ktoré nasleduje po dobytí Palestíny Alexandrom Veľkým. Grécka kultúra prenikla do všetkých oblastí života, nevynímajúc
O tejto zvláštnej skupine ľudí hovorí z dávnych autorov iba Filón
z Alexandrie vo svojom diele De vita contemplativa. Išlo o skupinu, ktorá
sa výlučne venovala kultu a meditácii. Ich názov v gréčtine znamená liečiť,
ani chrám. Nádeje apokalyptikov sa preto nevkladali do tohto sveta, ale sa
prenášali na budúci svet. Niektoré z charakteristík apokalyptiky:164
1. Koniec sveta sa bude vyznačovať kozmickou katastrofou;
ale aj klaňať sa (therapeuo). Filón o nich hovorí ako o liečiteľoch chorôb duše.161
2. všetko je predurčené a organizované;
Žili v období 1. stor. pred – 1. stor. po Kr. pri jazere Mareotis neďaleko Alexan-
3. na vysvetlenie rôznych javov slúžia anjeli a duchovia;
drie v Egypte. Mali spoločné budovy na kult, spoločné jedlo a súkromné
4. po kozmickej katastrofe sa očakáva nový svet.
príbytky, v ktorých mali „svätyňu“ monasterion, kde sa zaoberali štúdiom a
161
s. 98.
156
Porov.: Dupont-Sommer, A.: The Dead Sea Scrolls. Basil Blackwell : Oxford 1952,
162
Porov.: Schiffman, L. H., VanderKam, J. C. (ed.): Encyclopedia of the Dead Sea
Scrolls. Volume 2. University Press : Oxford 2000, s. 943-945.
163
Porov.: Mébarki, F, Puech, É.: Les Manuscrits de la mer Morte. Éditions du Rouergue : Rodez 2002, s. 183.
164
Porov.: Manns, F.: Il giudaismo. Edizioni Dehoniane : Bologna 1995, s. 154-150; 194.
157
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ESÉNI A INÉ NÁBOŽENSKÉ SKUPINY
Biblická múdrosť spočíva v umení správne viesť svoj život a využívať
a kupčením dokonca aj s veľkňazským úradom. Dokument spomína aj nepri-
skúsenosti predkov pri dodržiavaní predpisov, aby mal človek úspech a
jatie, ba až silný odpor voči Učiteľovi spravodlivosti pod vedením osoby,
šťastie. Múdrosť je vlastnosťou, ktorú majú radcovia a vládcovia. Múdrosť
ktorú označuje názvom „Posmievač“ a na inom mieste „Klamár“. Napokon
kráľa spočíva na Božej múdrosti. Múdrosť pomáha človeku predovšetkým
dokument spomína aj postavu „Zlého kňaza“, ktorý nielenže je protivníkom
spoznať hranice vlastného života. Myšlienka rovnosti s Bohom je však hlú-
Učiteľa spravodlivosti, ale dokonca ho prenasleduje a chce usmrtiť. Niektorí
pa. Človek sa nikdy nevyrovná Bohu. Skutočnou ľudskou múdrosťou je uznať
odborníci stotožňujú túto tajomnú postavu Zlého kňaza s konkrétnou histo-
165
Božiu múdrosť.
rickou – Jonatánom Machabejským, ktorý v rokoch 152 - 143 pred Kr. si ne-
Tieto myšlienky nachádzali svojich prívržencov opäť predovšetkým v
období silnej helenizácie, keď židovská spoločnosť bola konfrontovaná
právom privlastnil veľkňazský úrad.167 Podľa iných nejde o jednu osobu, ale
o niekoľko osôb, počnúc Júdom Machabejským (166 - 160 pred Kr.) až po
s tematikou múdrosti v dielach gréckych filozofov.
Alexandra Jannea (103-76 pred Kr.). Niektoré KZ, napríklad Pešer Habakuk,
označujú Učiteľa spravodlivosti názvom „Kňaz“. Preto niektorí predpokla-
Obyvatelia Kumránu v samotných zvitkov
dajú, že mohlo ísť o kňaza, dokonca samotného veľkňaza, ktorý bol zosadený, keď si úrad privlastnil Jonatán. Napriek veľkej snahe ostáva identita Uči-
Doteraz sme predstavili vonkajšie svedectvá o obyvateľoch Kumránu na
teľa spravodlivosti neznáma. Niektorí sa domnievajú, že to mohol byť veľ-
základe dejín a svedectiev starovekých autorov. V tejto časti sa zameriame na
kňaz Oniáš III. Ďalšia teória hovorí, že išlo o veľkňaza, ktorého meno nepo-
informácie, ktoré nám o obyvateľoch Kumránu prinášajú samotné zvitky.
Zmienku o vzniku komunity prináša predovšetkým Damaský dokument.
známe, v období rokov 159 - 152 pred Kr.
Objavili sa aj menej reálne teórie, že Učiteľom bol Ján Krstiteľ, ba dokonca
Podľa neho sa spoločenstvo zrodilo 390 rokov po zničení Jeruzalema baby-
samotný Ježiš Kristus alebo Jakub, Pánov brat, ktorého spomínajú Skutky
lonským kráľom Nabuchodonozorom v období, ktoré tento spis označuje
apoštolov (porov. Sk 15). Tieto názory však patria do kategórie senzáciechti-
názvom „obdobie hnevu“. V tom čase vzklíčil výhonok z Izraela a Árona,
vých a nemá čo robiť so serióznym výskumom. Niektorí odborníci sa domnie-
teda zo skupiny zbožných Židov a kňazov. Títo ľudia blúdili počas 20 rokov,
vajú, že Učiteľ je ideálnou, ale iba literárnou postavu.168
až im Boh poslal „Učiteľa spravodlivosti“. Tento názov používajú mnohé
V textoch sa spomína aj postava Beliála. Predstavuje negatívnu posta-
KZ. Ide o postavu, ktorá zohrala podstatnú úlohu pri formovaní spoločenstva a možno ju považovať za jej zakladateľa.166
vu smrti a podsvetia. Kumránske spoločenstvo bojuje proti nemu a jeho
anjelom. Niekedy sú týmto termínom označení tí, ktorí odvádzajú ľudí od
390 rokov od zničenia Jeruzalema predstavuje rok 197 pred Kr. Keď k tomu
správneho kultu. Niektorí odborníci identifikujú Beliála s Anjelom temnoty/
pripočítame ďalších 20 rokov, dostávame sa k roku 177 pred Kr., teda do
tmy. Jeden zo spôsobov, ako človek môže uniknúť pred pôsobením zlých
obdobia, ktoré bolo poznačené silnou helenizáciou zo strany Seleukovcov
anjelov, je návrat k zachovávaniu Božích príkazov.
165
Porov.: Gottwald, N. K.: The Hebrew Bible. A Socio-Literary Introduction. Fortress
Press : Philadeplhia 1985, s. 563-564.
166
Porov.: García Martínez, F., Tigchelaar, E. J. C.: The Dead Sea Scrolls. Study Editions 1. Brill : Leiden/New York/Köln 1997, s. 551.
167
Tento názor prezentoval Emile Puech pri osobnom rozhovore. Nástup Jonatána na
trón považuje aj za obdobie vzniku komunity v Kumráne.
168
Porov.: Schiffman, L. H., VanderKam, J. C. (ed.): Encyclopedia of the Dead Sea
Scrolls. Volume 2. University Press : Oxford 2000, s. 918-921.
158
159
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ESÉNI A INÉ NÁBOŽENSKÉ SKUPINY
KZ nikde nepoužívajú slovo eséni na označenie spoločenstva. Preto aj
• Žiadna minca sa nenašla v okolitých jaskyniach, ale množstvo mincí sa
táto skutočnosť sťažuje identifikáciu obyvateľov Kumránu s náboženskou
našlo v samotnom Kirbet Kumráne, čo zodpovedá opisu, podľa ktorého eséni
skupinou esénov. Samotné texty používajú termín jahad – jednota. KZ použí-
nemali osobné vlastníctvo, ale všetko mali spoločné.
vajú aj iné označenie pre toto spoločenstvo: spoločenstvo chudobných, spolo-
Kritici esénskej teórie jej vyčítajú niektoré slabé miesta. Ak podľa starove-
čenstvo vyvolených, synovia svetla, synovia spravodlivosti, synovia Sadoka.
kých autorov eséni žili v skromnosti, ako vysvetliť veľký počet mincí, ktoré sa
Zdá sa, že v prvých rokoch svojej existencie jahad bola riadená kňazmi
v Kirbet Kumráne našli? Ďalej odkryté hroby v bezprostrednej blízkosti Kir-
a levitmi. Už samotný názov zdôrazňuje prísnu hierarchickú štruktúru
bet Kumránu odhalili kostrové pozostatky žien a detí, čo je v rozpore
a oddanosť jednotlivých členov myšlienke spoločenstva. Na čele stál Učiteľ
spravodlivosti. Podľa všetkého po jeho smrti úrad zaujal niekto iný.169 Potom
s presvedčením, že eséni žili v celibáte.170 Pokiaľ ide o väčšiu sumu mincí,
vysvetlenie už bolo podané vo fakte, že mince sa nenašli v okolí, iba v Kirbet
to boli kňazi – synovia Árona. Pravidlo spoločenstva spomína aj úrad „Vy-
Kumráne. Pokiaľ ide o prítomnosť ženských a detských pozostatkov, nie je
svetľovateľa Tóry“. Potom to boli „Dozorcovia“, ktorých úloha bola dohlia-
vylúčené, že v okolí žili aj ženatí eséni, ktorých starovekí autori spomínajú.
dať na tých, ktorí sa chceli pridať k spoločenstvu. Vážnu úlohu zastával
Ženy a deti mohli byť však prinesené a pochované aj z niektorej blízkej loka-
„Majster“, ktorý učil čakateľov na vstup do spoločenstva, ale aj samotných
lity.
členov.
Jestvujú alternatívne teórie, ktoré sme už spomínali a ktoré Kirbet Kumrán považujú za vidiecke sídlo, hasmoneovskú pevnosť, výrobňu keramiEséni a obyvatelia Kumránu z pohľadu archeológie
Prepojenie Kirbet Kumránu s esénmi vypracoval podrobným spôsobom
Roland de Vaux. V jeho prospech sa prihovára niekoľko skutočností:
ky alebo parfumov, prípadne cestnú stanicu pre karavány. Je potrebné spomenúť ešte jednu teóriu, ktorá priamo súvisí s obyvateľmi Kumránu. Jej
zástancom je Lawrence Schiffman z New York University (USA), podľa
ktorého obyvateľmi Kumránu boli saduceji. Podľa Schiffmana niektorí z
• Kirbet Kumrán sa nachádza v lokalite, ktorú starovekí autori označujú
nich opustili Jeruzalem, keď veľkňazský úrad stratil „sadokovskú“ postup-
ako miesto, kde žili eséni. Žiadna iná lokalita nezodpovedá lepšie týmto sve-
nosť a prisvojili si ho Hasmoneovci. Preto rozlišuje medzi lojálnymi „jeruza-
dectvám.
lemskými saducejmi“, ktorí boli blízki bohatej vrstve, aristokratickým rodi-
• Chronologické údaje o čase pôsobenia esénov sa zhodujú s časom, keď
bol Kumrán z archeologického hľadiska obývaný.
nám a pravdepodobne aj hasmoneovskému režimu, ale od ktorých sa odčlenila malá skupina saducejov, ktorí sa usadili v krajine a stala sa komunitou
• Množstvo nájdených cisterien zodpovedá praktikám esénov, ktorí prísne
v Kumráne.171 Teória má viacero sporných bodov. Je celkom možné, že eséni
dodržiavali obradnú čistotu.
• Spoločné stolovanie esénov podporuje nález množstva misiek, džbánov
súhlasili v niektorých zákonoch so saducejmi, ale určite nesúhlasili s nimi vo
všetkom. Životný štýl esénov bol úplne odlišný. Saduceji vytvárali nábožen-
a pohárov v Kirbet Kumráne.
169
Porov.: Puech, E.: The Convictions of a Scholar. In: Qumran and the Dead Sea
Scrolls. Near Eastern Archaeology, Vol. 63, No. 3 (September 2000), s. 161.
160
170
Porov.: Hirschfeld, Y.: Qumran in Context. Reassessing the Archaeological Evidence. Hendrickson Publishers : Peabody 2004. s. 230.
171
Porov.: Schiffman, L. H.: Reclaiming the Dead Sea Scroll. The Jewish Publication
Society : Philadelphia/Jerusalem 1994, s. 75.
161
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
CHARAKTERISTIKA ZVITKOV
skú skupinu aktívne angažovanú v sociálno-politickom dianí krajiny, čo
o esénoch vôbec neplatí. Ďalej mnohé KZ obsahujú „proti-saducejskú“ rétoriku. Ak by autormi týchto textov boli samotní saduceji, šli by sami proti sebe.
CHARAKTERISTIKA ZVITKOV
Historicky nie je vylúčené, že niektorí nespokojní saduceji odmietli znesvätenie veľkňazského úradu Hasmoneovcami a odišli z Jeruzalema do samoty
pri Mŕtvom mori, ale potom ich už nemôžeme nazývať saducejmi. Mohli prebrať život podobný esénom alebo ešte pravdepodobnejšie s nimi splynuli.
Všetky ostatné snahy identifikovať obyvateľov Kumránu s kresťanmi,
farizejmi, saducejmi, zelótmi alebo židokresťanmi prinášajú oveľa viac
otáznikov a nezrovnalostí. Identifikácia s esénmi prináša napriek otvoreným otázkam silnú podporu a dnes je to najlepšia teória, ktorá vysvetľuje
pôvod kumránskeho spoločenstva.
Rôzni autori navrhujú rozdielnu kategorizáciu textov. James C. VanderKam navrhuje rozdelenie textov do troch skupín:172
• Biblické texty: texty biblických kníh, targumy, texty napísané pre tefillin a mezuzot.
• Apokryfné texty: do tejto kategórie patria aj tie biblické knihy, ktoré
uvádza katolícky zoznam starozákonných spisov (Tobiáš, Sirachovec, Jeremiášov list). Ďalej tu patria spisy, ktoré sa snažia svojím štýlom alebo
obsahom napodobniť biblické knihy, ale nepatria medzi posvätné spisy.
• Ostatné texty: Do tejto kategórie patria predovšetkým liturgické a eschatologické texty, komentáre k biblickým knihám, právne predpisy a pod.
Devorah Dimant navrhuje podobné rozdelenie:173
• Kópie biblických kníh
• Texty dotýkajúce sa komunity: život a učenie náboženskej komunity
(pravdepodobne esénov)
• Rôzne apokryfné texty
Veľmi podrobné členenie navrhol Emanuel Tov, ktorý popri biblických
textoch ostatné rozdeľuje do nasledujúcich kategórií:174
1) Parabiblické texty: Ide o texty, ktoré sú blízke textom alebo témam
z hebrejskej Biblie. Ide o nové texty, ktoré boli napísané na báze biblických
obrazov a tém (proroctva, apokalypsy alebo testamentu).
172
Porov.: VanderKam, J. C.: The Dead Sea Scrolls Today. William B. Eerdmans
Publishing Company : Grand Rapids 1994, s. 29-70.
173
Porov.: Dimant, D.: The Library of Qumran: Its Content and Character. In: Schiffman, L., Tov, E., VanderKam J. C. (ed.): The Dead Sea Scrolls. Fifty Years after their
Discovery. Israel Exploration Society : Jerusalem 2000, s. 172.
174
Porov.: Tov, E.(ed.): Discoveries of the Judaean Desert: XXXIX - The Texts from the
Judaean Desert. Indices and an Introduction to the Discoveries in the Judaean Desert
Series. Clarendon Press : Oxford 2002, s. 117-121.
162
163
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
CHARAKTERISTIKA ZVITKOV
2) Exegetické texty: Ich úlohou je objasniť niektorý biblický text. Ide pre-
Texty nájdené v 11-tich jaskyniach obsahujú fragmenty približne z 930
dovšetkým o tzv. pešarim – vysvetlenia (v hebrejčine pešer - vysvetlenie,
rukopisov. Väčšina z nich bola napísaná v hebrejskom jazyku, asi 150 bolo
objasnenie). Vysvetlenie jednotlivého verša často začína práve výrazom pešer
napísaných v aramejskom jazyku a 22 v gréckom. Približne 131 rukopisov
ha-davar – vysvetlenie slova, veci, preto tento spôsob výklad biblického
bolo napísaných na papyruse, 1 zvitok na medi, zvyšok na koži.175 Papyrus
textu dostal pomenovanie pešarím. V základe sa rozlišujú dva hlavné peša-
bol menej trváci a podliehal rýchlejšie rozkladu než koža. Na druhej strane
rim:
pisár ľahšie opravil chybu na papyruse než na koži.
I. Kontinuálne pešarim sú tie, ktoré postupne po veršoch objasňujú
ich význam.
II. Tematické pešarim sú tie, ktoré spájajú citácie z rôznych biblic-
Jaskyňa
Počet textov na papyruse
1
3
3) Texty súvisiace s náboženskými zákonmi: Ide o tie texty, ktorých úlo-
4
86
hou je správne vysvetliť dodržiavanie niektorého náboženského zákona
6
21
7
19
9
1
11
1
kých kníh na základe spoločnej témy, ktorú rozvíjajú.
alebo predpisu.
4) Texty súvisiace s kalendárom: Počítanie dní a mesiacov zohrávalo
dôležitú úlohu, lebo na ich základe sa potom slávila sobota alebo sviatky
počas celého roka. Tieto texty mali za úlohu dať v tejto veci usmernenia.
Kým jeruzalemská liturgia sa riadila podľa lunárneho kalendára, ktorý má
354 dní, obyvatelia Kumránu používali solárny kalendár s 365 dňami.
Koža sa najskôr stiahla zo zvieraťa, namočila sa do slaného roztoku,
5) Poetické a liturgické texty: Do tejto kategórie patria kolekcie modli-
aby sa odstránil tuk a vlasy. Potom sa vystrela, vysušila a vyhladila kame-
tieb, hymnov, piesní, žalmov, ktoré slúžili ako modlitbové texty pre jed-
ňom. Potom sa nastrihala na rovnomerné pásy kože poväčšine obdĺžniko-
notlivca alebo spoločenstvo pri rôznych príležitostiach.
vého tvaru, ktoré slúžili na vytvorenie zvitku. Kvôli ochrane bola koža
6) Sapienciálne texty: Ide o texty s múdroslovnou tematikou, predo-
zabalená do ľanového plátna. Kusy tohto plátna sa našli v jaskyni 1 a 11.
všetkým príslovia, napomenutia, usmernenia. Inšpiráciu čerpajú s biblickej
Knihy prísloví a Kazateľ.
Takto zabalený zvitok bol zviazaný koženým remienkom.
Až 70% všetkých KZ pochádza z jaskyne 4. Datujú sa do obdobia 200
7) Historické texty a príbehy: V semitskom prostredí vyrozprávanie ne-
pred Kr. až 70 po Kr. Je zaujímavé, že až na drobné výnimky KZ majú výlučne
jakej udalosti alebo príbehu malo za cieľ poukázať na morálny aspekt. Ko-
náboženský charakter a neobsahujú svetské texty (administratívne texty,
nanie historické postáv bolo príkladom k nasledovaniu alebo naopak od-
zmluvy a pod.). Nenašli sa texty v prospech hasmoneovskej vlády alebo texty
mietnutiu.
blízke rabínskemu midrašu.
8) Apokalyptické a eschatologické texty: Ide o texty, ktoré sa zameriavajú na vysvetlenie minulých udalostí z dejín Izraela alebo predpovedanie
budúceho vývoja na základe symbolickej reči a obrazov.
164
175
Porov.: Tov, E.: The Nature of the Greek Texts from the Judean Desert. In: Novum
Testamentum, Vol. 43, Fasc. 1 (Jan 2001), s. 2.
165
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
CHARAKTERISTIKA ZVITKOV
ronómium bola obľúbená pravdepodobne pre svoj legislatívny mojžišovský
Biblické texty
charakter a Izaiáš pre mesiášske prvky. Len na okraj dodáme, že tieto tri kniZvitky objavené v Kumráne nám ukázali, že biblické texty mali v tej dobe
hy patria medzi najčastejšie citované aj v textoch Nového zákona.
ešte väčší vplyv, než sme si mysleli. Je pravda, že samotné biblické texty tvoria
približne iba 1/3 všetkých nájdených zvitkov, ale jestvujú ďalšie texty, ktoré
tvoria komentár k biblickým textom alebo ich autori sa inšpirovali biblickými
postavami a udalosťami. Výslovne svetských textov medzi KZ je skutočne
veľmi málo. Napriek rôznym snahám o senzácie nenašli sa žiadne texty z
Nového zákona. Biblické texty Starého zákona tvoria fragmenty z 211 rukopisov, pričom sa našlo viacero kópií jednej biblickej knihy. Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam biblických kníh, ktorých texty sa našli v Kumráne, podľa
židovského zoznamu posvätných kníh:176
Názov knihy
Genezis
Exodus
Levitikus
Numeri
Deuteronómium
Jozue
Sudcov
1-2 Samuelova
1-2 Kráľov
Izaiáš
Jeremiáš
Ezechiel
Počet kópii
20
17
15
8
30
2
3
4
3
21
6
6
Názov knihy
12 malých prorokov
Žalmy
Príslovia
Jób
Pieseň piesní
Rút
Náreky
Kazateľ
Ester
Daniel
Ezdráš-Nehemiáš 177
1-2 Kroník
Počet kópii
8
36
2
6
4
4
4
2
0
8
1
1
Fragment textu proroka Micheáša 5,4 - 6,4 nájdeného
v lokalite Nahal Hever
Z tabuľky vyplýva, že v mimoriadnej obľube boli predovšetkým tri knihy: Žalmy, Deuteronómium a Izaiáš. Žalmy sa stali dôležitým prvkom li-
Na opačnej strane sa medzi KZ nenašiel žiaden zvitok Knihy Ester. Niek-
turgie a modelom ku skladaniu vlastných piesní a hymnov; Kniha Deute-
torí odborníci sa domnievajú, že kumránska komunita neuznávala sviatok
Purim, ktorý spomína Kniha Ester, a z toho dôvodu sa nezachovala. Keď sa
176
Porov.: VanderKam, J., Flint, P.: The Meaning of the Dead Sea Scrolls. HarperCollins Publishers : New York 2002, s. 150.
177
Niektorí odborníci sa domnievajú, že knihy Ezdráš a Nehemiáš tvorili jednu knihu.
V takom prípade jedinou biblickou knihou podľa židovského záznamu posvätných spisov, ktorá sa nenašla v Kumráne, ostáva Kniha Ester.
166
však pozrieme na tabuľku, zistíme, že aj z iných biblických textov sa zachovali iba 1 - 2 kópie (napr. Jozue, Príslovia, Kazateľ...). Preto za skutočnosťou,
že sa nezachoval fragment Knihy Ester, nemusíme vidieť nič prekvapivé.
167
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
CHARAKTERISTIKA ZVITKOV
Jaskyňa 4 bola najbohatšia na nález fragmentov. Celkovo sa ich v nej našlo
zoznam kníh, ktoré veriace spoločenstvo považuje za Bohom inšpirované
približne z 575 zvitkov, z ktorých asi 127 je klasifikovaných ako biblické.178
a záväzné pre náuku a prax. Kánon biblických kníh je však rozdielny u židov,
evanjelikov, katolíkov a pravoslávnych veriacich. V nasledujúcej tabuľke prinášame počet a rozdelenie starozákonných kníh u vymenovaných náboženských spoločenstiev:
Židovský kánon
Evanjelický
kánon
Katolícky
kánon
39 kníh
46 kníh
PENTATEUCH (5)
Genezis
Exodus
Levitikus
Numeri
Deuteronómium
PENTATEUCH (5)
Genezis
Exodus
Levitikus
Numeri
Deuteronómium
HISTORICKÉ
KNIHY (12)
Jozue
Sudcov
Rút
1-2 Samuelova
1-2 Kráľov
1-2 Kroník
Ezdráš
Nehemiáš
Ester
HISTORICKÉ
KNIHY (16)
Jozue
Sudcov
Rút
1-2 Samuelova
1-2 Kráľov
1-2 Kroník
Ezdráš
Nehemiáš
Tobiáš
Judit
Ester
1-2 Machabejcov
24 kníh
TÓRA (5)
Genezis
Exodus
Levitikus
Numeri
Deuteronómium
Jaskyňa 4 sa nachádza presne oproti Kirbet Kumránu
Hebrejská Biblia pred objavením zvitkov
Zámerne sme použili označenie hebrejská Biblia, aby bolo jasné, že hovoríme o tej časti, ktorú kresťania označujú ako Starý zákon. Ale aj v tomto
prípade musíme byť opatrní. Často sa totiž zjednodušujú naše formulácie
ohľadom počtu biblických kníh. Evanjelici povedia, že katolíci pridali; katolíci hovoria, že evanjelici vypustili, a židia zase, že kresťania pozmenili
zoznam biblických kníh. Zoznam kníh Svätého písma sa zvykne nazývať aj
slovom kánon. Základný význam tohto slova je trstina, palica, ktorá sa často
používala ako meradlo. V gréčtine sa výraz začal používať v prenesenom
zmysle - na označenie normy alebo pravidla, podľa ktorého je potrebné
sa riadiť. Vo vzťahu k Svätému písmu výrazom kánon chápeme uzavretý
178
Porov.: Ulrich, E.: The Bible in the Making: The Scriptures at Qumran. In: Ulrich, E.,
VanderKam, J. (ed.): The Community of the Renewed Covenant. The Notre Dame Symposium on the Dead Sea Scrolls. University of Notre Dame Press : Notre Dame 1994, s. 79.
168
PROROCI (7)
Jozue
Sudcov
Samuel
Kráľov
Izaiáš
Jeremiáš
Ezechiel
12 PROROKOV (1)
Ozeáš
Joel
Amos
Abdiáš
Jonáš
Micheáš
Nahum
Habakuk
Sofoniáš
Aggeus
Zachariáš
Malachiáš
SPISY (11)
Žalmy
Príslovia
Jób
Pieseň piesní
Rút
PROROCKÉ
KNIHY (17)
Izaiáš
Jeremiáš
Náreky
Ezechiel
Daniel
Ozeáš
Joel
Amos
Abdiáš
Jonáš
Micheáš
Nahum
Habakuk
Sofoniáš
PROROCKÉ
KNIHY (18)
Izaiáš
Jeremiáš
Náreky
Baruch
Ezechiel
Daniel
Ozeáš
Joel
Amos
Abdiáš
Jonáš
Pravoslávny
kánon
48 kníh
PENTATEUCH (5)
Genezis
Exodus
Levitikus
Numeri
Deuteronómium
HISTORICKÉ
KNIHY (18)
Jozue
Sudcov
Rút
1-2 Samuelova
1-2 Kráľov
1-2 Kroník
1-2 Ezdráš
Nehemiáš
Tobiáš
Judit
Ester
1-3 Machabejcov
PROROCKÉ
KNIHY (18)
Izaiáš
Jeremiáš
Náreky
Baruch
Ezechiel
Daniel
Ozeáš
Joel
Amos
Abdiáš
Jonáš
Micheáš
169
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Náreky
Kazateľ
Ester
Daniel
Ezdráš-Nehemiáš
Kroniky
Aggeus
Zachariáš
Malachiáš
MÚDROSLOVNÉ
KNIHY (5)
Jób
Žalmy
Príslovia
Kazateľ
Pieseň piesní
CHARAKTERISTIKA ZVITKOV
Micheáš
Nahum
Habakuk
Sofoniáš
Aggeus
Zachariáš
Malachiáš
MÚDROSLOVNÉ
KNIHY (7)
Jób
Žalmy
Príslovia
Kazateľ
Pieseň piesní
Múdrosti
Sirachovec
Nahum
Habakuk
Sofoniáš
Aggeus
Zachariáš
Malachiáš
MÚDROSLOVNÉ
KNIHY (8)
Jób
Žalmy
Príslovia
Kazateľ
Pieseň piesní
Múdrosti
Sirachovec
Modlitba
Manassesa
V období Kumránu však ešte nebol stanovený kánon, tzn. nebolo pevne
určené, ktoré spisy patria a ktoré nepatria do zoznamu inšpirovaných kníh.
Zo strany židovskej komunity došlo k tomuto určeniu až po zničení Jeruzalema Rimanmi, teda po roku 70 po Kr.
Ďalšiu skutočnosť, ktorú si musíme uvedomiť , je, že až do vynájdenia
kníhtlače v 15 stor. ani jeden rukopis nebol rovnaký. Každá kópia, každý opis
bol jedinečný, niektorý viac, iný menej precízne, viac alebo menej uhladeným
písmom a s väčším alebo menším počtom nepresností (chýb) pri opise. Niektoré rukopisy boli jednoducho odpísané, ale iné boli doplnené poznámkami
alebo komentármi toho, kto knihu prepisoval.
Ešte pred viac ako 60-timi rokmi sme nevedeli nič o KZ. Logicky sa
však vynára otázka, aký text Starého zákona sa používal dovtedy, kým
boli objavené KZ. Hlavný význam mali predovšetkým tri verzie: hebrejský
rukopis biblisti najčastejšie používajú pri prekladoch do rodných jazykov
a jeho odborné spracovanie je známe pod názvom Biblia Hebraica Stuttgar-
tensia. V súčasnosti sa pripravuje jej nové vydanie, ktoré bude mať názov
Biblia Hebraica Quinta.
Druhým významným hebrejským rukopisom je Kódex Aleppo. Bol napísaný v Palestíne niekedy okolo roku 925 po Kr. Neskôr bol prenesený do
Egypta a odtiaľ sa dostal do Sýrie, kde bol dlhé stáročia uchovávaný v
židovskej synagóge v meste Aleppo, podľa ktorého dostal aj pomenovanie. Pôvodne obsahoval 380 listov, ale pri nepokojoch v roku 1948 zhorel
takmer celý Pentateuch, až na posledné kapitoly knihy Deuteronómium.
Zostalo celkovo 294 listov. V súčasnosti Hebrejská univerzita pracuje na
projekte jeho vydania. Čo presne znamená, keď sa povie masoretský text?
Masoreti bola v 8. stor. po Kr. skupina židovských učencov, ktorí prepisovali biblické texty s cieľom zachovať ich čo najvernejšiu podobu. Keďže
hebrejský text sa pôvodne písal iba so spoluhláskami a samohlásky sa nezapisovali, mohlo to viesť v niektorých prípadoch k rôznym interpretáciám textu, lebo zo spoluhlások dodaním rôznych samohlások vznikli rozličné slová. Zoberme si, že v slovenčine máme spoluhlásky m – r. Koľko
vznikne slov dodaním samohlások? Múr, mor, mier, mier!, mar! umor!
atď. Masoreti preto pridali do textu aj samohlásky a ďalšie sprievodné
znaky, ktoré vysvetľovali, ako je potrebné hebrejský text čítať. Takto označená Biblia nesie názov masoretský text. KZ znamenali obrovský prevrat,
lebo ponúkli množstvo biblických textov, ktoré pochádzali z obdobia 2. stor.
pred Kr. a teda šli v datovaní dovtedy známeho hebrejského textu Biblie podstatne hlboko do histórie.
masoretský text; grécka Septuaginta a samaritánsky Pentateuch.
Septuaginta
Masoretský text
Septuaginta je grécky preklad hebrejskej Biblie, ktorý vznikol v 3. - 2.
Najstarším úplným rukopisom Starého zákona v hebrejskom jazyku je
stor. pred Kr. v egyptskej Alexandrii. Názov prekladu v gréčtine znamená
Leningradský kódex, ktorý pochádza približne z roku 1008 po Kr. Tento
sedemdesiat. Preto sa používa aj skratka LXX. Tento názov vznikol na zá-
170
171
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
CHARAKTERISTIKA ZVITKOV
klade legendy, podľa ktorej 72 starších z Jeruzalema prišlo do Egypta,
vlastný chrám na vrchu Garizim, ktorý považovali za posvätný. Podľa sama-
z každého kmeňa po 6 zástupcoch a za 72 dní preložili hebrejský text Biblie
ritánskeho Pentateuchu miesto, ktoré si Boh vybral na stavbu chrámu, nebol
do gréčtiny. V skutočnosti text vznikal oveľa dlhší čas a obsahuje spisy, ktoré
Jeruzalem, ale vrch Garizim. Preto aj v texte desatora v Knihe Exodus 20, 17
hebrejská Biblia nemá (napríklad 1 - 2 Knihu Machabejcov, Knihu múdrosti,
samaritánsky Pentateuch vkladá citát z Knihy Deuteronómium 11, 29 - 30:
Knihu Tobiáš, Judit, Ž 151 atď.). Septuaginta teda nie je len jednoduchým
kách so židovským náboženstvom. Môžeme povedať, že Septuaginta sa stala
Bibliou raného kresťanstva.
„Keď ťa Pán, tvoj Boh, vovedie do krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju vlastnil, požehnanie položíš na vrchu Garizim a kliatbu na vrchu Hebal. Ony sú
na druhej strane Jordánu, za cestou, čo ide z východu do krajiny Kanaánčanov, ktorí bývajú v Arabe naproti Gilgale blízo duba Moreho.“ Vyvolenie
vrchu Garizim sa tak stalo pre Samaritánov jedenástym prikázaním.
Stavba chrámu znamenala definitívny rozchod so židovstvom. V roku
128 pred Kr. tento chrám zničil Ján Hyrkán, pretože Samaritáni kolaborovali so Seleukovcami. Samaritánsky Pentateuch objavil až v roku 1616 Pietro della Valle, dnes má označenie Kódex B, vznikol niekedy okolo roku
1345 po Kr. Pre súčasných Samaritánov je posvätným textom tzv. Abišov
zvitok, ktorý podľa samaritánskej tradicie napísal Abiša, syn Finésa, syn Eleazara, syn veľkňaza Árona, Mojžišovho brata. Jeho najstarší známy opis pochádza z 12/13 stor. po Kr.181
Samaritánsky Pentateuch
Prekvapivé zistenia
prekladom, ale na mnohých miestach prekladatelia použili výrazy, ktoré boli
prístupnejšie gréckym čitateľom. V pozadí vzniku stála židovská komunita
v Egypte, ktorá používala grécky jazyk a často už nerozumela hebrejskému
textu. Dôvodom gréckeho prekladu boli aj pedagogické a katechetické motívy. Septuaginta sa používala pri liturgii, ale aj pre osobnú lektúru a náboženské vzdelanie. Dôležitým faktorom bolo aj jej použitie pri apologetických
a misionárskych cieľoch. Umožňovala Židom brániť sa proti modloslužbe
v pohanskom prostredí a sprostredkovať myšlienky židovského náboženstva
pre potenciálnych záujemcov z pohanského prostredia.179 Septuagintu prijali
aj prví kresťania, keďže ich jazykom bola gréčtina. Slúžila im aj pri polemi-
Ide o samaritánsku verziu prvých piatich Mojžišových kníh. Je napísa-
Prvé prekvapenie priniesol zvitok Knihy proroka Izaiáša (1QIsa), ktorý sa
ná samaritánskym písmom podobným starohebrejskému. Pre Samaritánov,
našiel medzi prvými v jaskyni 1. Potvrdil neobyčajnú vernosť s dovtedy zná-
ktorí až dodnes stále žijú v Izraeli, samaritánsky Pentateuch predstavuje
celú ich Bibliu, iné knihy neprijímajú. Vznik Samaritánov sa kladie do
mym hebrejským textom zo stredovekých rukopisov 9. a 10. stor. po Kr. Ak si
uvedomíme, že 1QIsa bol napísaný niekedy medzi rokmi 125 - 100 pred Kr. Je
obdobia po návrate z babylonského zajatia. V roku 538 pred Kr. Kniha Ezdrá-
prekvapujúce, že aj po 1000 rokoch si zachoval zhodu v spoluhláskach so
ša 4, 7 - 23 spomína obštrukcie, ktoré robili Samaritáni Židom pri obnove
stredovekými rukopismi. Podobne aj druhý zvitok Knihy proroka Izaiáša
180
Jeruzalema a chrámu.
Niekedy v 4. stor. pred Kr. si Samaritáni postavili
(1QIsb), ktorý nie je úplný, obsahuje kapitoly 10 – 66; preukazuje rovnako
veľkú zhodu s masoretským textom.
179
Porov.: Passoni dell’Acqua, A.: Il testo del Nuovo Testamento. Elle Di Ci : Torino
1996, s. 159-160.
180
Porov.: Gottwald, N. K.: The Hebrew Bible. A Socio-Literary Introduction. Fortress
Press : Philadeplhia 1985, s. 430-432.
172
181
Porov.: VanderKam, J., Flint, P.: The Meaning of the Dead Sea Scrolls. HarperCollins Publishers : New York 2002, s. 14.
173
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
CHARAKTERISTIKA ZVITKOV
Významné biblické texty objavené v Kumráne
Medzi najdôležitejšie biblické texty objavené v Kumráne patrí:182
• 4QExa: Je to časť z Knihy Exodus 6, 25 - 37, 15 napísaná v dobe Herodesa Veľkého. Svojím textom je bližšie ku gréckej Septuaginte.
• 4QpaleoExm: Je to časť z Knihy Exodus 6, 25 - 37, 16 napísaná v prvej
polovici 1. stor. pred Kr. Nesie známky podobnosti so samaritánskym Pentateuchom.
• 11QpaleoLeva: Je to časť z Knihy Levitikus 4, 10. 11. 13 - 14, 16. 18. 20
- 21 a kapitoly 22 - 27. Texty súhlasia s masoretským textom, samaritánVnútro Svätyne Knihy s vystaveným zvitkom Knihy
proroka Izaiáša z jaskyne 1
skym Pentateuchom aj Septuagintou.
• 4QNumb: Pochádza z obdobia Herodesa Veľkého a je napísaná spôsobom blízkym samaritánskemu Pentateuchu.
• 4QDeutj: Je to časť z Knihy Deuteronómium, ktorá obsahuje kapitoly
Druhé prekvapenie priniesli nájdené rukopisy Knihy Samuelovej a Knihy
proroka Jeremiáša, pretože ukázali väčšiu podobnosť s gréckou Septua-
4, 6, 8, 11 a 32 a časť z Knihy Exodus 12 - 13.
gintou než s hebrejským masoretským textom. To znamená, že Septuaginta - grécka verzia Starého zákona, ktorú používali prví kresťania, nie je
• 4QSamb: Ide o najstarší text nájdený v Kumráne vôbec. Datuje sa do
3. stor. pred Kr.
menej verná svojmu hebrejskému originálu. V Kumráne sa našli pri niekto-
• Kniha proroka Jeremiáša: 4QJera: Pochádza asi z roku 200 pred Kr.
rých biblických knihách akoby dve verzie jedného textu. Napríklad v prí-
a zhoduje sa s masoretským textom. 4QJerb: Pochádza z neskoršieho ob-
pade Knihy proroka Jeremiáša sa našla kratšia a dlhšia verzia jeho spisu,
dobia a zhoduje sa s gréckou verziou Jeremiáša. 4QJerc: Pochádza z konca
čo dovtedy bolo známe iba z gréckej Septuaginty, kde je grécky text kratší
1. stor. pred Kr. a obsahuje kapitoly 8, 19 - 22; 25 - 27; 30 - 33 a je blízky
oproti hebrejskému masoretskému textu asi o 1/6 a kapitoly majú rozdiel-
masoretskému textu.
ne poradie. Až do objavenia KZ sa niektorí odborníci domnievali, že grécki
prekladatelia pomiešali hebrejský text. Nálezy textov v Kumráne nám uka-
• 4QEza: Je to časť z Knihy proroka Ezechiela. Pochádza zo začiatku
vlády Herodesa Veľkého a obsahuje kapitoly 1, 10. 11 - 12. 13. 16 -17. 20 -
zujú, že už vtedy jestvovali dve verzie hebrejského textu. Takéto dve ver-
24.
zie textov sa našli aj v prípade Knihy Samuelovej, Ezechiela, Jóba, Daniela,
Sirachovca a Tobiáša.
Tretie prekvapenie predstavuje zistenie, že niektoré KZ majú podobnosť so
• 11QPsa: Je to časť z Knihy žalmov. Pochádza zo začiatku 1. stor. po
Kr. a obsahuje 41 žalmov zo štvrtej (Ž 96 - 106) a piatej (107 - 150) Knihy
žalmov, ale v odlišnom poradí, aké je uvedené v masoretskom texte. Zna-
samaritánskym Pentateuchom. Až do objavenia KZ bola domnienka, že tento
text používali výlučne Samaritáni. Texty z Kumránu potvrdili, že samaritánsky Pentateuch bol známy aj medzi Židmi.
174
182
Porov.: García-Martínez, F., Barrera, J. T.: The People of the Dead Sea Scrolls. Their
Writings, Beliefs and Practices. Brill : Leiden/New York/Cologne 1995, s. 104-106.
175
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
CHARAKTERISTIKA ZVITKOV
mená to, že nejestvovala iba jedna podoba Knihy žalmov, ale kolovali jej rôzne verzie.183
Skutočnosť, že rukopisy pochádzajú z knižnice istého spoločenstva a nie
zo zbierky jednotlivca, potvrdzuje fakt, že sa našlo viacero kópií jedného tex-
• Kniha proroka Daniela. V Kumráne sa našlo 8 fragmentov z tejto knihy.
a
4QDan : Pochádza z polovice 1. stor. pred Kr. V 8. kapitole zachoval zmenu
b
tu. Jednotlivcovi zvyčajne stačí z každého textu jeden exemplár. Nič však
nenasvedčuje tomu, že by malo ísť o knižnicu z jeruzalemského chrámu. Prá-
z aramejského do hebrejského jazyka, ako je to v masoretskom texte. 4QDan :
ve naopak. Na základe ortografickej a morfologickej analýzy môžeme dokon-
Pochádza z konca 2. stor. pred Kr., teda asi 50 rokov po napísaní samotnej
ca hovoriť o „kumránskej pisárskej škole“, ktorá mala vlastný štýl písania
Knihy proroka Daniela.
textu odlišný od textov, ktoré sa našli na iných miestach.186
Kumránska komunita a zvitky v jaskyniach
Samozrejme, všetky texty nie sú výsledkom aktivity v Kumráne. Veľké množstvo rukopisov pochádza z iných častí a nepatria medzi typické spisy kumránskej komunity. Už archeologické výskumy ukázali, že v prípade Kumrá-
Prvým, kto navrhol prepojenie zvitkov nájdených v jaskyniach neďaleko
nu išlo o komunitu. Potvrdzuje to aj charakter nájdených textov. Tie totiž
Kumránu s náboženskou sektou esénov, bol Eleazar Sukenik, ktorý sa domnie-
odkrývajú život tejto komunity, jej pravidlá, rituály, spoločné stolovanie
val, že v jaskyniach v okolí Kumránu mali eséni svoju genizu (v hebrejčine
geniza – sklad).184 O pár desaťročí neskôr túto teóriu modifikoval Norman
Golb. Podľa jeho názoru v prípade zvitkov nájdených v 11-tich jaskyniach ide
o knižnicu jeruzalemského chrámu. Zvitky previezli a zachránili pred zničením v tejto lokalite kňazi v čase, keď sa rímske vojská blížili k Jeruzalemu. Tým
sa dá aj vysvetliť veľké množstvo ukrytých zvitkov.185
a predovšetkým poukazujú na oddelený život od ostatných zložiek vtedajšieho židovstva. V prípade, že by išlo o jeruzalemskú knižnicu, takýto charakter
textov by bol ťažko odôvodniteľný. Preto je oprávnené predpokladať, že rukopisy pochádzajú zo spoločenstva, ktoré žilo tam, kde sa dnes nachádzajú
ruiny Kumránu.187
Jestvujú aj ďalšie okrajové teórie. Podľa jednej z nich autormi zvitkov sú
farizeji, ktorí zachovávali ústnu tradíciu, verili v nesmrteľnosť duše atď. Podobnosti sú však veľmi malé v porovnaní s rozdielnosťami. Nie je známe, žeby farizeji mali spoločné vlastníctvo, zriekli sa bohatstva alebo zachovávali sviatky podľa slnečného kalendára atď.
Ďalšia teória vidí ako autorov KZ skupinu zelótov. Je pravda, že niektorí
zelóti žili na pustatine, ale nevieme nič o tom, žeby vytvorili komunitu,
v ktorej by zachovávali obradnú čistotu, vytvorili podrobný systém zacho-
Model chrámu v Izraelskom múzeu v Jeruzaleme
183
Porov.: Schiffman, L. H.: Reclaiming the Dead Sea Scroll. The Jewish Publication
Society : Philadelphia/Jerusalem 1994, s. 179-180.
184
Najznámejšia je geniza v synagóge v Káhire, ktorá bola objavená v roku 1864
a obsahovala vzácne hebrejské rukopisy napísané v období rokov 870 - 1880.
185
Porov.: Golb, N.: Who wrote the Dead Sea Scrolls? Scribner : New York/London/
Toronto/Sydney/Tokyo/ Singapore 1995, s. 157.
176
186
Túto analýzu urobil Emanuel Tov na základe spôsobu písania tefilin, Božieho
mena – tetragrammaton a rôznych pisárskych znakov (tzv. paragraphos). Porov.: Tov, E.:
Further Evidence for the Existence of a Qumran Scribal School. In: Schiffman, L., Tov, E.,
VanderKam J. C. (ed.): The Dead Sea Scrolls. Fifty Years after their Discovery. Israel
Exploration Society : Jerusalem 2000, s. 201.
187
Porov.: García-Martínez, F., Barrera, J. T.: The People of the Dead Sea Scrolls. Their
Writings, Beliefs and Practices. Brill : Leiden/New York/Cologne 1995, s. 8-9.
177
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
CHARAKTERISTIKA ZVITKOV
vávania predpisov a ktorí by nemali pri sebe zbrane a odmietali násilie ako
Anjeli
eséni.188
Sú to bytosti, ktoré sú často Božími poslami k ľuďom. V KZ zohrávajú významnú úlohu. Základné označenie v hebrejčine pre anjela je mal'ak – posol,
Náboženské predstavy v textoch KZ
z ktorého pochádza jeho grécky ekvivalent – angelos. KZ však označujú anjelov aj výrazmi: Boží synovia, svätí, duchovia, synovia neba, duchovia pozna-
Prestavíme niektoré hlavné témy náboženského presvedčenia tak, ako
ich uvádzajú KZ.
nia, kniežatá a pod. Pre KZ je charakteristické spoločenstvo kumránskej komunity so svetom anjelov. Zápas medzi synmi svetla a synmi tmy je odrazom
nebeského zápasu medzi kniežatami svetla a kniežatami tmy.
Boh
Počiatkom celého náboženského systému je viera v Boha. Pochopenie
stvoriteľského plánu, dejín a života vychádza z uznania, že Boh je Stvoriteľom a Pánom všetkého. Túto skutočnosť odráža množstvo hymnov (hodayot) v KZ, ktoré ospevujú Boha ako všemohúceho Stvoriteľa a Vládcu,
ktorý vládne spravodlivo a koná v pravde a milosrdenstve. Uznanie Boha
ako Stvoriteľa je základnou pravdou. KZ používajú rôzne atribúty Boha:
Boh poznania, večný Svätý, Najsvätejší, Boh milosrdenstva, Prameň poznania a pod.
V KZ sa stretávame často s obrazom Boha–bojovníka, predovšetkým vo Vojnovom zvitku. Táto
predstava pochádza z biblickej Knihy Exodus
Fragment Pravidla
spoločenstva
15,3-4: „Pán je bojovník, Pán je meno jeho. Faraónove vozy a jeho vojsko zmietol do mora a jeho
vyberaní vodcovia sa potopili v Červenom mori.“
Demonštrácia sily je spôsobom ľudského vyjadrovanie, nie vyjadrením Božieho správania. S obrazom Božieho kraľovania sú spojené aj žalmy. V
nich je Boh často nazvaný kráľom nad kráľmi a Pán
nad pánmi.
Vojnový zvitok z jaskyne 11
Najmä vo Vojnovom zvitku je zdôraznené spoločenstvo kumránskej komunity s anjelmi v boji proti Beliálovi a jeho anjelom. Podľa KZ sa anjeli
zúčastňovali na každoročnom obnovení zmluvy kumránskeho spoločenstva s Bohom.
Démoni
Pre KZ je typický dualistický pohľad. Znamená to, že oproti svetu anjelov
188
Porov.: Cook, E.: Solving the Mysteries of the Dead Sea Scrolls. Zondervan Publishing House : Grand Rapids 1994, s. 104-108.
178
stojí svet démonov. KZ spájajú činnosť démonov s postavou Beliála, ktorý je
179
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
CHARAKTERISTIKA ZVITKOV
vykreslený ako pôvodca každého zla a je spojený so smrťou a podsvetím.
rúk jednej osoby, spôsobila negatívnu reakciu, a tým aj vznik kumránskeho
Slúži však aj ako symbolické označenie tých v Izraeli, ktorí odviedli ľudí od
spoločenstva.189
Božích príkazov. Tí sa nazývajú aj synovia Beliála. Niektoré texty používajú
aj názov Mastemah, ktorý je kniežaťom všetkých nečistých duchov. V KZ
Večný život
démoni pochádzajú z anjelov, ktorí sa vzbúrili proti Bohu a mali sexuálny
KZ hovoria o vzkriesení mŕtvych, súde a odmene pre dobrých, zatiaľ čo
zväzok so ženami. Kumránska komunita stojí v boji proti všetkým, ktorí pat-
hriešnici navždy ostanú v smrti a vo večnom zatratení. Ako na začiatku Boh
ria Beliálovi a jeho anjelom.
stvoril nebo a zem, more a všetko, čo ho napĺňa, tak na konci sveta obnoví
Hoci pre človeka nie je ospravedlnením to, že ho pokúšajú démoni, viaceré
texty v KZ ukazujú miernejší postoj k trestom ľudí, ktorých démoni zviedli.
všetky veci. Spravodliví nebudú podliehať smrti, ale budú premenení a anjeli
im pôjdu oproti.
Svet je pod nadvládou démonov, ktorí sa snažia zviesť spravodlivých zo
správnej cesty. Koniec čias prinesie so sebou zničenie všetkých nepriateľských síl.
Mesianizmus
Samotné slovo mesiáš pochádza z hebrejského slova mašiah – pomaza-
ný. Približne 30 textov KZ hovorí o pomazaných osobách. V biblických textoch sú termínom mesiáš označení králi, ktorých do úradu pomazali kňazi
alebo proroci. Napríklad prorok Samuel pomazal za kráľa Saula a Dávida,
prorok Nátan pomazal Šalamúna atď. Aj kňazský úrad sa odovzdával pomazaním, predovšetkým úrad veľkňaza (porov. Nm 35,25). Dovtedy však tieto
postavy nemajú nebeský eschatologický charakter. Tieto črty začínajú až v 3.
stor. pred Kr. ako reakcia na helénsku kultúru a pohanský kult.
V KZ vychádzali z tejto biblickej predstavy. V textoch nachádzame dvojitý charakter mesianizmu: mesiáš z Áronovho kňazského pokolenia a mesiáš
z Dávidovho kráľovského pokolenia. KZ používajú na to označenie mesiáš z
Árona a mesiáš z Izraela.
KZ spomínajú aj príchod proroka, nového Eliáša, ktorý bude predchodcom týchto dvoch mesiášov. Ich príchod bude začiatkom novej doby, lebo
prinesú víťazstvo nad skazenými ľuďmi a nad národmi. Bude časom odmeny pre verných, ktorí vytrvali vo viere aj uprostred súžení a skúšok. Nástup
hasmoneovskej dynastie, ktorá vložila dva úrady – kňazský a kráľovský do
180
Fragment apokryfných žalmov z jaskyne 11
Kalendár
Počítanie času, dní a období patrí medzi zaujímavosti KZ. Texty dokazujú používanie 364-dňového solárneho kalendára na rozdiel od vtedajšieho
354-dňového lunárneho kalendára, ktorý používalo oficiálne židovské náboženstvo. Solárny kalendár bol rozdelený na 4 štvrtiny po 13 týždňov (alebo
91 dní). Celý rok mal 52 týždňov. Výhodou solárneho kalendára bolo, že
soboty pripadli každý rok na rovnaký deň. V 1. a 15. deň prvého mesiaca
v každom štvrťroku, ktorý vždy pripadol na 4. deň v týždni, sa slávil deň,
v ktorom Boh stvoril Slnko, Mesiac a hviezdy. Baránok na sviatok Veľkej
noci sa vždy obetoval v utorok popoludní v 14. dni prvého mesiaca a Veľká noc
189
Porov.: Stegemann, H.: Esseńczycy z Qumran, Jan Chrzicicel i Jezus. The Enigma
Press : Kraków – Mogilany 2002, s. 240-241.
181
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
CHARAKTERISTIKA ZVITKOV
sa slávila na druhý deň v stredu. Sviatok Týždňov sa slávil v nedeľu v 15. dni
spoločenstva od ostatných náboženských a spoločenských skupín vo vte-
tretieho mesiaca. Deň zmierenia – Yom Kippur sa slávil v piatok 10. dňa sied-
dajšom období.
meho mesiaca. Táto úzkostlivosť v presnom dodržiavaní určených časov vychádzala z celkového zmýšľania spoločenstva. Ak niekto chce presne dodržia-
Predpisy a zákony
vať Božie predpisy ohľadom sviatkov, musí poznať čas ich slávenia. Kalendá-
KZ obsahujú množstvo predpisov a zákonov ohľadom usporiadania ži-
re mali dôležitú úlohu aj vo viere v príchod mesiáša. Poznať časy a doby zna-
vota v spoločenstve, ako napríklad zachovávania soboty, sviatkov a pod.
menalo poznať aj čas jeho príchodu.
Dotýkajú sa všetkých členov alebo kňazov, alebo zhromaždenia spoločen-
Solárny mesiac má svoj pôvod v Egypte, lunárny mesiac v Babylonii a
rozdelenie týždňa na 7 dní s jedným sviatočným sobotným dňom v Izraeli.
stva, ktoré pozostávalo z 12 laických členov a 3 kňazov. Ich úlohou bolo aj
prijatie nových uchádzačov. Výraz sa používa v niektorých textoch tiež na
Názvy mesiacov v našom súčasnom kalendári pochádzajú z latinských ná-
označenie celého spoločenstva. Vyslovovanie prísahy okrem okamihu vstu-
zvov božstiev (napr. marec – Mars), vládcov (júl – Július, august – Au-
pu do spoločenstva bolo dovolené iba v súdnych veciach. Osobitnú skupinu
gustus) a čísloviek (september – siedmy, október – ôsmy atď.). Kalendár v
tvoria tresty. V nasledujúcej tabuľke prinášame prehľad trestov za niektoré
Ríme mal 365 dní, preto narastal rozdiel medzi kalendárnym rokom a priro-
priestupky:
dzeným solárnym rokom. Harmónia kalendára so solárnym rokom, ktorý
má 365, 2422 dní, bola stanovená pápežom Gregorom XIII. v roku 1582.
Prehrešok
Trest
Dovtedy sa používal tzv. juliánsky kalendár. V roku 1882 nasledoval po 4.
októbri hneď 15. október. V súčasnosti je rozdiel medzi juliánskym a grego-
Prerušenie reči iného
10 dní
Podvádzanie iného
3 mesiace
ešte aj dnes. Napríklad stanovenie dátumu Veľkej noci sa riadi podľa fáz
Strata spoločnej veci
vynáhrada alebo 60 dní trestu
Mesiaca.
Gestikulácia ľavou rukou
10 dní
Šomranie proti spoločenstvu
vylúčenie
Klamanie ohľadom majetku
vylúčenie na 1 rok; 1/3 jedla
Neuposlúchnutie staršieho
1 rok pokánia
Nedovolené používanie Božieho mena
vylúčenie
Nahota pred druhými
6 mesiacov pokánia
Pľutie v spoločenstve
30 dní pokánia
riánskym kalendárom 13 dní. Pozostatky lunárneho mesiaca využívame
Osobitnú kategóriu v KZ predstavujú tzv. mišmarot – rozdelenie služieb. Kumránske spoločenstvo považovalo oddelenie sa od kultu v jeruzalemskom chráme iba za dočasnú skutočnosť. Očakávali obnovu – nový
chrám, v ktorom ich kňazstvo bude vykonávať svätú službu podľa rozdelenia solárneho kalendára a boli na to pripravení. Mišmarot rozdeľovali službu do viacerých podskupín podľa úloh, ktoré vyžadovala kňazská služba.
V oficiálnom kulte jeruzalemského chrámu bola služba kňazov rozdelená
do 24 tried na základe lunárneho 354-dňového kalendára, ktoré rotovali
v 2-týždňovej službe v chráme počas jedného roka. V Kumráne to bolo 26
tried, aby sa to zhodovalo so solárnym 364-dňovým kalendárom. Práve kalendár sa považuje za jeden z najväčších znakov oddelenia kumránskeho
182
Kumránske spoločenstvo nezrušilo trest smrti, ktorý sa spomína aj v
Biblii. Išlo predovšetkým o prípad hrubého rúhania sa Bohu človekom, ktorý
183
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
CHARAKTERISTIKA ZVITKOV
bol pod vládou Beliála a jeho démonov. Ďalším vysokým trestom bolo vylúče-
Najskôr je potrebné však vysvetliť značné nepresnosti alebo dokonca
nie zo spoločenstva. Za menšie previnenia boli tresty rôzneho druhu. Od
pomýlené tvrdenia. Prvým a, žiaľ, stále ešte častým je tvrdenie, že KZ ukrý-
pozastavenia účasti na spoločnom jedle a obradoch až po zmenšenie prídelu
vajú niečo, čo ohrozuje oficiálnu náuku či už židovstva, alebo kresťanstva.
jedla.
V tlači sú pripravené posledné, doteraz nepublikované texty, existujú preklady KZ do moderných jazykov, jestvujú mikrofilmy s textami KZ a každý
má k nim dnes prístup. Ak sme v prehľade histórie publikovania textov
hovorili o ťažkostiach a spomalení vydávania textov, dôvodom neboli nejaké náboženské dôvody, ale obrovské množstvo materiálu, predovšetkým
z jaskyne 4, ktoré nikto nemohol dopredu predpokladať. K tomu sa pridali
politické napätia a vojenské konflikty na tomto území, ktoré výrazne sťažili
prácu.
Napriek rôznym snahám, ktoré nemajú nič do činenia so serióznym výskumom, sa v žiadnom texte KZ neobjavilo meno alebo postava Ježiša Krista,
Jána Krstiteľa alebo niektorého z apoštolov.
Najväčším prínosom KZ je, že nám pomohli lepšie porozumieť prostrediu, kultúre, myšlienkovému a náboženskému svetu, z ktorého vzišlo kresťanstvo. Ukázalo nám rozmanitosť a bohatstvo židovstva, ktoré dovtedy
bolo známe iba z rabínskych spisov neskoršieho obdobia. Dovtedy sme
mali texty Nového zákona, diela starovekých autorov (Jozef Flávius, PlíFragment Pravidiel vojny z jaskyne 4
nius atď.), ktoré nám objasňovali historické a náboženské pozadie obdobia, v ktorom vzniklo kresťanstvo. KZ nám ukázali oveľa väčšiu dôležitosť
Kumrán a Nový zákon
tohto obdobia, než sme si mysleli dovtedy.
KZ predstavujú najväčšiu zbierky hebrejských textov, aká sa kedy našla.
Iste, v KZ nachádzame niektoré literárne žánre, ktoré nájdeme aj v textoch Nového zákona. To však nie je nijako prekvapivé. Podobenstvá, bla-
Tieto texty vznikli v židovskom prostredí. Preto ich objav v prvom rade napo-
hoslavenstvá, zákony a pod. nie sú „vynálezom“ kresťanstva. Tieto literár-
máha lepšiemu porozumeniu židovstva v období od konca 3. stor. pred Kr. po
ne žánre používalo aj vtedajšie židovstvo. Preto nás neprekvapuje, že ich
začiatok 2. stor. po Kr. Kresťanstvo vyrástlo zo židovstva v 1. stor. po Kr., teda
nájdeme aj v KZ. Ako príklad uvádzame blahoslavenstvá z fragmentu
presne v období kumránskeho spoločenstva. Preto sa logicky už od prvých
4Q525 II 1-6 v porovnaní s evanjeliovým textom v Mt 5,3-10:190
okamihov objavu venovala pozornosť možnému vplyvu KZ a náboženských
praktík spoločenstva na brehu Mŕtveho mora na formáciu novozákonných textov a na učenie raného kresťanstva.
184
190
Porov.: Puech, É.: 4Q525 e les péricopes des béatitudes. In : Revue biblique 98-1
(1991), s. 88.
185
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
CHARAKTERISTIKA ZVITKOV
4Q525 II 1-6
1
Mt 5,3-10
Blažený je ten, čo hovorí pravdu s čistým srdcom a neklame svojím jazykom.
Blažení sú tí, čo sa pridržiavajú jeho
predpisov a nepridržiavajú sa 2chodníkov skazenosti. Blažení sú tí, čo sa v nej
(v múdrosti) tešia a nehľadajú cesty zatratenia. Blažený je ten, čo ju hľadá 3čistými rukami a nehľadá ju s vypočítavým srdcom. Blažený človek, čo siaha
po Múdrosti a kráča podľa 4zákona
Najvyššieho a pridržiava svoje srdce
podľa jeho chodníkov, čo sa drží jeho
náuky a má záľubu v jeho napomenutiach, 5ale čo ju neopúšťa pri výsmechu
hriešnikov a v čase úzkosti ju nezanechá, nezabudne na ňu v dňoch skúšky
6
a pri ponížení svojej duše sa jej nevzdá.
3
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo
ich je nebeské kráľovstvo. 4Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. 5Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi
zeme. 6Blahoslavení lační a smädní po
spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. 7Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. 8Blahoslavení
čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
9
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich
budú volať Božími synmi. 10Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť,
lebo ich je nebeské kráľovstvo.
prichádzali za Jánom. To je podstatný rozdiel medzi Jánom Krstiteľom a esénmi.
Jánov krst nie je obradným očisťovacím kúpeľom. Slovo „krst“ nenájdeme v KZ.
Za Jánom prichádzali vojaci, mýtnici, kňazi a leviti z Jeruzalema. On ale nenalieha na ich členstve v istom uzavretom spoločenstve. Samozrejme, to neznamená, že Ján nemohol poznať esénov. Avšak podľa svedectiev evanjelií chápal
svoje poslanie úplne iným spôsobom, než ako to vidíme v KZ. Ján ohlasuje
príchod mesiášskych čias v osobe Ježiša Krista. Eséni však ostali stále v tomto
očakávaní.191
Ježiš Kristus a Kumrán
Jestvujú snahy vložiť do esénskej komunity aj pôsobenie Ježiša Krista.
Poukazuje sa na niektoré Ježišove nariadenia apoštolom ohľadom chudoby: „A povedal im: "Na cestu si neberte nič: ani palicu, ani kapsu, ani chlieb,
Vidíme, že kompozície v KZ nám môžu pomôcť lepšie porozumieť literárnym a jazykovým paralelám s novozákonnými textami.
Ján Krstiteľ a Kumrán
Mnohí si kladú otázku, či Ján Krstiteľ nebol obyvateľom Kumránu aspoň
určité obdobie. Evanjelista Lukáš výslovne uvádza, že Ján Krstiteľ žil na púšti:
„Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil
pred Izrael.“ (Lk 1,80) Preto sa niektorí súčasní autori domnievajú, že Ján
podstúpil esénsku výchovu, žil prísnym a jednoduchým životom: „Ján bol
na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k
nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a
dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier
kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med.“(Mk 1,4-6) Jánova úloha bola
krstiť krstom pokánia. Toto nenájdeme v žiadnom texte KZ. Eséni poznali
obradné očisťovanie, ktoré vykonávali pravidelne niekoľkokrát za deň – každý sám. Krst pokánia je jedinečný, človek si ho neudeľuje sám. Preto ľudia
186
ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte. Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte
tam a odtiaľ vychádzajte.“ (Lk 9,3-4) Býva pripodobňovaný, ba až stotožňovaný s Učiteľom spravodlivosti z KZ. Ježiš žil v bezženstve, hovorí o svetle
a tme (porov. Jn 3,20). Opäť však musíme konštatovať, že rozdielnosť v pôsobení Ježiša z Nazaretu a esénov je tak veľká, že všetky snahy nájsť zhodu sú
násilné. Ježiš neodmietal kult a často navštevoval jeruzalemský chrám. Evanjeliá predstavujú Ježiša, ktorý prijíma hriešnikov, jedáva v domoch mýtnikov.
Nie je to typ, ktorý sa uzavrie pred ľuďmi na púšti. Ježiš bol kritický voči
legalistickému zachovávaniu soboty: „Sobota bola ustanovená pre človeka,
nie človek pre sobotu.“ (Mk 2,27) Eséni sobotu dodržiavali veľmi prísne. Aj
z hľadiska chronológie sú rozdielnosti. Učiteľ spravodlivosti je v KZ predstavený ako zakladateľ spoločenstva, k čomu došlo niekedy v polovici 2. stor.
pred Kr. Ježišovo pôsobenie spadá do prvej polovice 1 stor. po Kr. Podľa KZ
Učiteľ spravodlivosti zomrel prirodzenou smrťou a žiadny text nechápe jeho
191
Porov.: Puech, É.: Les Manuscrits de la mer Morte et le Nouveau Testament. In:
Laperrousaz, E.-M. (ed.): Qoumrân et les Manuscrits de la mer Morte. Les Éditions du cerf
: Paris 1997, s. 262.
187
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
CHARAKTERISTIKA ZVITKOV
smrť ako vykupiteľský čin, čo texty Nového zákona v prípade Ježiša Krista
tifikoval v 3. riadku fragmentu grécke písmená NNHS (NNES), ktoré spojil
zdôrazňujú na mnohých miestach.
s názvom Genezaret, v gréčtine GENNHSARET. Ak by sa potvrdila jeho identifikácia, šlo by o najstarší známy fragment novozákonného textu z obdobia
okolo roku 50 po Kr. Odborníci však jednoznačne takéto čítanie textu odmietli
ako príliš špekulatívne. Uvedená kombinácia písmen totiž ponúka množstvo
kombinácií a pravdepodobne ide o text z Knihy Genezis 4,18; 10,21 alebo
10,25.192
Ježiš určite poznal esénov a ich náuku, veď boli
jednou z vtedajších náboženských skupín popri
farizejoch a saducejoch. KZ však nehovoria nič o
Božom synovstve mesiáša, o založení Cirkvi na
apoštoloch, ako to prinášajú novozákonné texty.
Nijako nás nemôže prekvapiť, že v prvotnom kresťanstve, ktoré bolo hlboko zakorenené v židovskom
prostredí vtedajšej Palestíny a z ktorého prví kresťania pochádzali, nájdeme texty, ktoré sa svojím
štýlom a obsahom približujú novozákonným komFragment 7Q5,
ktorý O'Callaghan
identifikoval
s novozákonným textom
v Mk 6, 52-53
pozíciám. Vidieť však celé židovstvo v textoch Nového zákona je ilúzia. Mesiášske texty a apokalyptické hnutia nie sú iba charakteristikou esénov alebo kresťanov. Sú skutočnosťou, ktoré charakterizujú židovstvo ako také.193
Vstup do Baziliky Božieho hrobu v Jeruzaleme
V roku 1972 španielsky jezuita José O'Callaghan Martínez (1922 - 2001)
navrhol identifikovať text 7Q5 s evanjeliovým textom Mk 6,52-53: „...lebo
nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené. Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.“ O'Callaghan iden188
192
Porov.: Boismard, É.-M.: Á propos de 7Q5 et Mc 6,52-53. In: Revue biblique T. 1024 (1995), s. 585-588.
193
Porov.: Benoit, P.: Qumran and the New Testament. In: Murphy-O’Connor, J.: Paul
and Qumran. Studies in New Testament Exegesis. Geoffrey Chapman : London/Dublin/
Melbourne 1968, s. 3.
189
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ANTOLÓGIA KUMRÁNSKYCH TEXTOV
ANTOLÓGIA KUMRÁNSKYCH TEXTOV
V 11-tich kumránskych jaskyniach boli nájdené fragmenty približne 930
rukopisov. V tejto časti predstavíme niektoré z nich. Pôjde o nebiblické texty,
keďže s biblickými textami máme možnosť zoznámiť sa v slovenskom preklade Svätého písma. Našou úlohou je ponúknuť výber (antológiu) kumránskych textov s cieľom osvetliť témy, dobu a typy tvorby. Na Slovensku
nejestvuje kompletný preklad KZ. S cudzojazyčných prekladov uvedieme
aspoň niektoré:
• García Martínez, F.: The Dead Sea Scrolls Translated. The Qumran
Ikona Krista v kupole Baziliky Božieho hrobu
Texts in English. Brill: Leiden/New York/ Köln 1994.
• García Martínez, F., Tigchelaar, E. J. C.: The Dead Sea Scrolls. Study
Editions 1-2. Brill : Leiden/New York/Köln 1997.
• Segert, S., Řehák, R., Bažantová, S. (ed.): Rukopisy od Mrtvého moře.
Oikoymenh : Praha 2007.
• Vermes, G.: The Complete Dead Sea Scrolls in English. PenguinBooks
: London 2004.
• Wise, M., Abegg, M., Cook, E.: The Dead Sea Scrolls. A New Translation. Harper SanFrancisco, New York : New York 1996.
Nasledujúca antológia je preložená z originálnych textov s prihliadnutím
na anglický preklad podľa diela García Martínez, F., Tigchelaar, E. J. C.:
The Dead Sea Scrolls. Study Editions 1-2. Brill : Leiden/New York/Köln
1997.
Pravidlo spoločenstva (1QS)
Zvitok pochádza z jaskyne 1. Datuje sa do prvej polovice 1. stor. pred
Kr. Ide o jeden z najdôležitejších textov spoločenstva. Obsahuje pravidlá,
ktorými sa musia riadiť tí, ktorí chcú do nej vstúpiť a v nej žiť. Spis hovorí
190
191
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
o synoch svetla, ktorými sú samotní členovia spoločenstva, a o synoch tmy,
ktorými sú všetci ostatní.
1. stĺpec, verše 1-26: Pre Učiteľa kniha pravidiel komunity za úče-
lom hľadania Boha celým srdcom a celou dušou, aby robili, čo je
dobré a správne pred jeho tvárou, ako prikázal prostredníctvom
Mojžiša a prostredníctvom všetkých svojich služobníkov prorokov,
aby milovali všetko, čo vybral, a nenávideli všetko, čo odvrhol, aby
boli vzdialení od každého zla a aby sa privinuli ku všetkým dobrým
dielam, aby uskutočňovali pravdu, spravodlivosť a právo na zemi
a nekráčali viac v zatvrdlivosti previnilého srdca a zmyselných očí,
dopúšťajúc sa každého zla, ale aby prijali všetkých, ktorí sa dobrovoľne rozhodli uskutočňovať Božie predpisy, aby v zmluve milosti
sa zjednotili podľa Božieho usmernenia a kráčali pred jeho tvárou
úplne dokonalí podľa zjavenia vecí ohľadom stanoveného času ich
napomenutí a milovali všetkých synov svetla, každého podľa jeho
osudu v Božom pláne a aby nenávideli všetkých synov tmy, každého podľa jeho viny v Božej pomste. Všetci tí, ktorí dobrovoľne prijali jeho pravdu, poskytnú každé svoje poznanie, svoje sily a svoje
bohatstvá Božiemu spoločenstvu, aby zušľachtili svoje poznanie v pravde Božích predpisov a usmerňovali svoje sily v zhode s dokonalými
cestami a všetky svoje bohatstvá podľa jeho spravodlivého usmernenia. Nevzdialia sa od žiadneho z Božích príkazov ohľadom ich určených dôb a nepredbehnú svoje doby ani nezmeškajú žiaden zo svojich
sviatkov. Nezblúdia od jeho správnych predpisov a nepôjdu ani napravo, ani naľavo. A všetci tí, ktorí vstúpia do Pravidla spoločenstva,
uzavrú zmluvu pred tvárou Boha, aby uskutočňovali všetko, čo prikázal, a neprestali ho nasledovať ani zo zastrašovania, hrozby alebo skúšky, čo môže nastať počas vlády Beliála. Keď uzavrú zmluvu, budú
kňazi a leviti zvelebovať Boha víťazstiev a všetky diela jeho pravdy
a všetci, čo uzavrú zmluvu, budú hovoriť: «Amen, amen.» Kňazi budú
192
ANTOLÓGIA KUMRÁNSKYCH TEXTOV
recitovať Božie spravodlivé mocné diela a ohlasovať všetky milosti
milosrdenstva voči Izraelu a leviti budú recitovať neprávosti synov
Izraela a všetky ich previnilé konania a ich hriechy počas vlády Beliála; a všetci tí, ktorí uzavrú zmluvu, sa budú vyznávať po nich a povedia:
«Konali sme hriešne, previnili sme sa, zhrešili sme, konali sme zlo –
my a naši otcovia pred nami, od okamihu, čo kráčame proti zmyslu
prikázaní pravdy a spravodlivosti, jeho súd je proti nám a našim otcom.
2. stĺpec, verše 1 - 26: Ale nás zahrnul milosrdenstvom milosti od
vekov až naveky». A kňazi budú požehnávať všetkých mužov Božieho osudu, ktorí kráčajú nepoškvrnení po všetkých jeho cestách
a budú hovoriť: «Nech vás požehná všetkým dobrom a nech vás
chráni od všetkého zla. Nech ožiari vaše srdce múdrosťou života
a obdaruje vás večným poznaním. Nech pozdvihne tvár svojej milosti k vám pre trvalý pokoj.» A leviti budú preklínať všetkých mužov Beliálovho osudu a odvetia a budú hovoriť: «Nech si prekliaty
ty pre všetky tvoje hriešne skutky. Nech ťa vydá Boh násiliu rukou
všetkých pomstiteľov, ktorí vykonávajú pomstu. Nech prinesie na
teba znivočenie rukou všetkých, ktorí vykonávajú odplatu. Nech si
prekliaty ty bez milosrdenstva podľa tmy tvojich skutkov a nech si
odsúdený do temnoty večného ohňa. Nech Boh nemá zľutovania,
keď ho budeš vzývať, a nech ti neodpustí, keď budeš uzmierovať
svoje neprávosti. Nech pozdvihne tvár svojho hnevu, aby sa na tebe
pomstil, a nech nebudeš mať pokoj v ústach tých, ktorí orodujú».
A všetci, ktorí uzatvoria zmluvu, budú hovoriť po tých, ktorí požehnávali a preklínali: «Amen, amen». A kňazi a leviti budú pokračovať a povedia: «Nech je prekliaty pre modly, ktoré uctieva jeho
srdce, kto uzavrel túto zmluvu a prekážku hriešnosti postavil pred
seba, na ktorej prepadol, a stane sa, keď počuje slová tejto zmluvy
a bude sa chváliť vo svojom srdci hovoriac: «Žijem v pokoji, aj keď
193
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
kráčam v zatvrdlivosti svojho srdca.» Bude zničený jeho duch, suché
s mokrým, bez odpustenia. Boží hnev a odplata jeho súdov nech ho
zničia vo večnej záhube. Nech sa na neho prilepia všetky prekliatia
tejto zmluvy. Nech Boh ho vyčlení kvôli zlu a nech je odstránený spomedzi všetkých synov svetla, lebo prestal nasledovať Boha kvôli
modlám a kvôli prekážke hriešnosti. Nech jeho osud je uprostred
večných prekliatí a všetci, ktorí uzavreli zmluvu, odvetia a povedia
po nich: «Amen, amen». Takto budú robiť rok čo rok po všetky dni
vlády Beliála. Kňazi uzavrú ako prví toto Pravidlo, podľa ich duchov, jeden po druhom a leviti uzavrú po nich a všetok ľud uzavrie
ako tretí Pravidlo, jeden po druhom, po tisícoch a po stovkách a po
päťdesiatich a po desiatich, aby poznal každý muž Izraela svoje
miesto v Božom spoločenstve podľa večného ustanovenia a nikto
neklesne zo svojho postavenia ani sa nepovýši z miesta svojho osudu, a tak všetci budú v spoločenstve pravdy, skutočnej pokory a milostivej lásky a správneho zmýšľania každý voči svojmu blížnemu vo svätom rozhodnutí, synovia svätého spoločenstva. A každý, kto odmietne
uzavrieť Božiu zmluvu, aby tak mohol kráčať v zatvrdlivosti svojho
srdca, nevstúpi do spoločenstva pravdy, pretože...
3. stĺpec, verše 1 - 26: ...jeho duša odmieta poriadok poznania
spravodlivých súdov. Nemá silu zmeniť svoj život a ku spravodlivým nebude pripočítaný. Jeho poznanie, jeho sila a jeho bohatstvo
nevojdú do zhromaždenia spoločenstva, pretože sa topí v blate zloby a jestvujú škvrny jeho obrátenia a nebude ospravedlnený, pretože prechováva zatvrdlivosť svojho srdca a tmu považuje za cestu
svetla. Medzi pramene spravodlivých nebude započítaný. Nebude
započítaný skutkami uzmierenia a nebude očistený vodami ani posvätený morami alebo riekami a nebude očistený žiadnou vodou
obmytia. Nečistý, nečistý bude po všetky dni, počas ktorých odmieta ustanovenia Boha a nebude mu dovolené byť vedený náukou spolo194
ANTOLÓGIA KUMRÁNSKYCH TEXTOV
čenstva. Pretože duchom Božej pravdy sú cesty človeka uzmierené
a všetky jeho neprávosti, aby hľadel do svetla života. A duchom svätosti spoločenstva a v pravde bude očistený od svojich neprávostí
a duchom spravodlivosti a pokory jeho hriech bude odpustený.
A prostredníctvom podrobenia sa jeho duše všetkým Božím predpisom bude jeho telo očistené pokropením vodou a posvätením vo
vodách kajúcnosti. Nech upevní svoje kroky, aby kráčal v dokonalosti
po všetkých Božích cestách, ako ustanovil podľa určeného času svojich predpisov a neodvrátil sa ani napravo, ani naľavo, aby nezanedbal ani jedno zo všetkých slov. Tak bude prijatý prostredníctvom
uzmierenia príjemného pred Bohom a stane sa pre neho zmluvou
večného spoločenstva. Pre Učiteľa, aby usmerňoval a učil všetkých
synov svetla o dejinách všetkých ľudských synov, o všetkých druhoch ich duchov podľa znamení, o skutkoch ich pokolení a ohľadom
navštívení trestami a o čase odmeny. Od Boha, ktorý všetko pozná,
pochádza všetko, čo je a čo bude. Skôr než veci vznikli, ustanovil ich
plány, a keď začnú jestvovať v určenom čase, podľa plánu jeho slávy naplnia svoje skutky a nič nezmenia. V jeho ruke sú zákony
všetkých vecí a on ich udržiava vo všetkom, čo potrebujú. On stvoril človeka, aby vládol nad svetom a vložil do neho dvoch duchov,
aby kráčal s nimi až do času svojho navštívenia. Oni sú duchmi pravdy a klamstva. Z prameňa svetla vychádzajú pokolenia pravdy a z
miesta tmy pokolenia klamstva. V ruke kniežaťa svetiel je vláda nad
všetkými synmi spravodlivosti a kráčajú po cestách svetla. A v ruke
anjela tmy je celá vláda nad synmi klamstva a kráčajú cestami tmy. Od
anjela tmy pochádza skaza všetkých synov spravodlivosti a všetky ich
hriechy a ich neprávosti a ich poklesky a ich pády a ich zlé skutky sú
pod jeho vládou podľa Božieho tajomstva až po určený čas, všetky ich
potrestania a okamihy ich poníženia pochádzajú od vlády jeho nenávisti a všetci duchovia jeho osudu spôsobujú poklesky synov svetla.
Ale Boh Izraela a anjel jeho pravdy pomáha všetkým synom svetla. On
195
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
4. stĺpec, verš 1: ...večné časy a vo všetkých jeho skutkoch má
piatich rokoch prišli traja muži vládcu Egypta od faraóna Zoana podľa mojich slov a mojej ženy. Priniesli mi mnohé dary a žiadali odo mňa
dobrotu, múdrosť a pravdu. Čítal som pred nimi knihu slov Henocha
ohľadom hladomoru...
zaľúbenie naveky a druhého nenávidí a naveky sú mu odporné všetky jeho cesty.
20. stĺpec, verše 2 - 33: Aká nádherná a krásna jej tvár a aké krás-
stvoril duchov svetla a tmy a na nich položil všetky svoje diela, na ich
cestách všetky diela. Boh miluje jedného pre všetky...
Apokryf Knihy Genezis (1QapGen)
Text pochádza z jaskyne 1 a datuje sa na koniec 1. stor. pred Kr. Zachovali sa zvyšky 22 stĺpcov textu. Text je napísaný v aramejskom jazyku
a zachytáva prerozprávané udalosti z Gn 6 - 15, ktoré sú podané v 1. osobe
jednotného čísla zo strany rozličných biblických postáv (Lamech - otec
Noeho, Noe, Abram). Vo vybranom texte je prerozprávaná udalosť z Knihy
Genezis 12, 10 - 13, 1.
19. stĺpec, verše 14 - 16: Ja, Abram, mal som sen v noci môjho
príchodu do krajiny Egypta. A videl som v mojom sne céder a palmu.
Prišli nejakí ľudia a chceli odpíliť a vykoreniť céder a nechať palmu
osamotenú. Ale palma vykríkla a riekla: «Nestínajte céder, lebo pochádzame z rovnakého koreňa». A céder sa zachránil vďaka palme
a nebol zoťatý. Prebudil som sa zo sna počas noci a povedal som sen
Sarai, mojej manželke: «Mal som sen a som prestrašený z tohto sna».
Ona mi povedala: «Rozpovedz mi sen, aby som ho vedela.» A začal
som rozprávať sen a povedal som jej vysvetlenie sna. Povedal som:
«Chcú ma zabiť a teba ušetria. Túto láskavosť musíš urobiť pre mňa
na každom mieste, kde budeme, povieš o mne: «On je môj brat».
A budem žiť pod ochranou a ušetria moju dušu vďaka tebe. Budú
sa usilovať nás oddeliť a zabiť ma». Sarai plakala tej noci kvôli mojim slovám. Faraón Zoan, keďže Sarai nechcela ísť k nemu so mnou,
pretože sa bála vo svojom vnútri, žeby ju niekto mohol vidieť. Po týchto
196
ANTOLÓGIA KUMRÁNSKYCH TEXTOV
ne a hladké sú jej vlasy na hlave! Aké milé sú jej oči, aký krásny je jej
nos a jas jej tváre! Aké nádherné sú jej prsia a celá jej belosť! Aké
nádherné jej ramená a jej ruky sú dokonalé! Aký príťažlivý je vzhľad
jej rúk! Aké vznešené sú dlane jej rúk a aké dlhé a jemné jej prsty! Jej
chodidlá sú krásne! Aké nádherné sú jej nohy! Žiadna panna ani
nevesta, čo vstupuje do svadobnej komnaty, nie je krajšia ako ona.
Nad všetky ženy stojí jej krása. Jej krása prevyšuje všetky. Spolu s jej
krásou má aj múdrosť. A všetko, čo robí rukami, je dokonalé. Keď
kráľ počul slová Hirkanosa a slová jeho dvoch spoločníkov, všetci
traja hovorili rovnako, veľmi zatúžil po nej a poslal ihneď po ňu,
aby ju priviedli. Videl ju a bol očarený celou jej krásou a vzal si ju za
ženu. Chcel ma zabiť, ale Sarai povedala kráľovi: «On je môj brat»,
aby som mohol požívať priazeň vďaka nej. Ja, Abram, som bol ušetrený vďaka nej a nezabili ma. Ale ja, Abram, som horko zaplakal a Lót,
syn môjho brata spolu so mnou tej noci, pretože Sarai odviedli odo
mňa nasilu. V tú noc som sa modlil a prosil a žiadal o zľutovanie a
povedal som v záplave sĺz: «Zvelebený si, Bože, Najvyšší môj Pane, po
všetky veky. Lebo ty si Pán a Vládca nad všetkým a vládneš nad všetkými kráľmi zeme, aby si ich všetkých súdil. A teraz sa žalujem, môj Pane,
proti faraónovi Zoanovi, kráľovi Egypta, pretože zobral moju ženu odo
mňa nasilu. Vykonaj pre mňa spravodlivosť proti nemu a ukáž svoje
silné rameno proti nemu a proti celému jeho domu. Nech nezneuctí
tejto noci moju manželku, ktorá je odo mňa odlúčená, aby som vedel,
môj Pane, že ty si Pán nad všetkými kráľmi zeme». A plakal som a
mlčal tej noci. Tej noci Boh, Najvyšší, poslal na neho ducha pomstiteľa,
197
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
aby pokoril jeho a všetkých mužov jeho domu, ducha zloby, ktorý pokoril jeho a všetkých mužov jeho domu a nemohol sa k nej priblížiť
a nemohol ju spoznať počas dvoch rokov. Ku koncu dvoch rokov sa
nešťastia a tresty znásobili proti nemu a proti všetkým mužom jeho
domu a poslal po všetkých mudrcov Egypta a všetkých mágov spolu
so všetkými liečiteľmi Egypta, aby videli, či ho môžu uzdraviť z týchto
nešťastí a aj mužov jeho domu. Ale nemohli žiadni liečitelia ani mágovia, ani žiadni mudrci vstať, aby ho uzdravili. Lebo duch na nich
všetkých útočil a rozutekali sa. Vtedy Hirkanos prišiel ku mne a prosil
ma, aby som prišiel a prosil za kráľa a položil ruky na neho, aby uzdravel. On ma totiž videl vo svojom sne. Ale Lót mu povedal: «Abram, môj
strýko, nemôže prosiť za kráľa, lebo Sarai, jeho žena, je s ním. Choď,
povedz to kráľovi a nech pošle jeho ženu naspäť k jej vlastnému manželovi a on bude za neho prosiť a uzdraví sa.» Keď Hirkanos počul
Lótove slová, šiel a povedal kráľovi: «Všetky tieto nešťastia a tresty,
ktorými je môj pán, kráľ, ponížený a potrestaný, sú z dôvodu Sarai,
Abramovej ženy. Nech pošlú Sarai naspäť Abramovi, jej manželovi,
a táto rana a duch zla ťa prestanú ponižovať.» Kráľ si ma zavolal
a povedal mi: «Čo si mi to urobil ohľadom Sarai? Povedal si mi: «Ona
je moja sestra» a ona je tvoja žena. Vzal som si ju k sebe za ženu. Tu je
tvoja žena, vezmi si ju! Choď preč! Choď preč zo všetkých miest Egypta! Ale teraz pros za mňa a za môj dom, aby zlý duch od nás odišiel.
Prosil som, aby bol uzdravený a položil som ruky na jeho hlavu.»
A nešťastie odstúpilo, zlý duch ho opustil a bol uzdravený. On vstal
a dal mi v ten deň veľa darov a prísahou potvrdil. Potom priviedol ku
mne Sarai. A kráľ jej dal veľa striebra a zlata a mnoho vzácnych šiat
a purpuru pre ňu a aj pre Agar. Odovzdal ju mne a poslal so mnou
mužov, aby nás odviedli z Egypta. Ja, Abram, som šiel s množstvom
stáda, s množstvom striebra a zlata a opustil som Egypt. Aj Lót, syn
môjho brata, šiel so mnou a taktiež Lót dostal množstvo stáda a za
ženu si zobral jednu z dcér Egypta.
198
ANTOLÓGIA KUMRÁNSKYCH TEXTOV
Vojnový zvitok (1QM)
Zvitok pochádza z jaskyne 1 a datuje sa na koniec 1. stor. pred Kr. Text
oznamuje eschatologickú vojnu, ktorá sa odohrá medzi tými, ktorí stoja na
Božej strane – synmi svetla a tými, ktorí stoja na strane Beliála – synmi
tmy. Vojna skončí záverečným víťazstvom synov svetla.
5. stĺpec, verše 3 - 16: Pravidlo usporiadania vojenských práporov. Keď ich vojsko je pripravené vytvoriť prvú líniu, línia bude mať
1000 mužov so siedmimi nasledujúcimi formáciami, každá podľa
svojho poriadku, jeden muž za druhým. A všetci budú vyzbrojení
bronzovými štítmi vyleštenými ako zrkadlo. A štít bude po okrajoch
ozdobený záhybmi s vytepanými ornamentmi, umeleckými dielami
zo zlata, striebra, medi zmiešané so vzácnymi kameňmi, rôznymi
ozdobami, prácou zručného remeselníka. Výška štítu bude dva a pol
lakťa a jeho šírka jeden a pol lakťa. Vo svojej ruke bude mať kopiju a
meč. Dĺžka kopije sedem lakťov aj s rukoväťou a hrot pol lakťa. Na
rukoväti budú tri krúžky s okrajom ozdobeným zlatom, striebrom
a meďou, ako umelecké dielo s ozdobnými vzormi. Na obidvoch stranách krúžku bude ozdobený vzácnymi kameňmi, rôznymi ozdobami, prácou zručného remeselníka a bodec. Rukoväť bude vygravírovaná medzi krúžkami na spôsob umeleckého stĺpa. Hrot bude žiariť
z bieleho železa, práce zručného remeselníka, a bude mať bodec
z čistého zlata smerom k hrotu. Meče budú z čisteného železa, získaného v ohni a vylešteného ako zrkadlo, prácou zručného remeselníka a budú mať tvary bodca z čistého zlata kalené z obidvoch strán.
Budú mať dve priame ryhy smerom k vrcholu, dve po každej strane.
Dĺžka meča bude jeden a pol lakťa. A jeho šírka štyri prsty. Puzdro
bude mať štyri palce, bude mať štyri dlane k vrcholu puzdra a z jednej
strany na druhú bude mať päť dlaní. Rukovať meča bude z parožia,
umelecké dielo s rôznymi farbami: zlato, striebro a vzácne kamene.
199
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
A keď sa rozostavia, vytvoria rad v siedmich líniách, muži budú stáť
vo vzdialenosti tridsať lakťov.
6. stĺpec, verše 1-17: Sedemkrát... a vrátia sa na svoje miesto. Po nich
tri prápory pešiakov vyrazia a zaujmú miesto medzi dvoma líniami.
Prvý prápor vrhne proti nepriateľskej línii sedem vojnových kopijí. Na
hrote kopije napíšu: «Blesk kopije Božej moci». Na druhej kopiji napíšu:
«Šípy krvi, ktorými padnú mŕtvi od Božieho hnevu». A na tretiu kopiju
napíšu: «Plameň meča strávi skazených od Božieho súdu». Všetky tieto
zbrane vrhnú sedemkrát a vrátia sa na svoje miesto. A po nich vyjdú dva
prápory a zaujmú miesto medzi dvoma líniami. Prvý prápor bude mať
kopiju a štít a druhý prápor bude mať štít a meč, aby nechal usmrtiť
Božím súdom a pokoriť nepriateľskú líniu Božou mocou, aby odplatil
ich zlo voči márnivým národom. Lebo kráľovstvo prináleží Bohu Izraela
a so svätými z jeho národa urobí vojsko. A sedem jazdeckých práporov
taktiež zaujme svoje miesto na prvej a ľavej strane línie. Ich formácie
zaujmú miesto na jednej aj druhej strane, sedemsto jazdcov na jednom
boku a sedemsto jazdcov na druhom boku. Dvesto jazdcov vyrazí spolu
s tisíc pešiakmi jednej línie. A tak zaujmú svoje miesto na všetkých bokoch tábora. Celkovo štyritisícšesťsto a tisícštyristo mužov zoskupenia
línie, päťdesiat v každej línii. Jazdectvo vrátane mužov zoskupenia, bude
ich šesťtisíc, päťsto za každý kmeň. Všetky zoskupenia, ktoré vyrazia
do boja spolu s pešiakmi, musia byť muži, obratní nohami, poslušní,
obratní, v plnosti svojich dní, vycvičení na boj a ochotní počúvať
a pohľadní po každej stránke. A tí, ktorí vytvoria zoskupenie, musia byť
muži vycvičení na boj a na jazde na koni. Priemer ich dní bude od tridsať
do štyridsaťpäť rokov. Jazdci budú mať od štyridsať do päťdesiat rokov. Tí budú mať brnenie, prilbu a chrániče a budú držať vo svojich
rukách okrúhle štíty a kopiju dlhú osem lakťov a luk a šípy a vojnové
oštepy. A všetci budú pripravení preliať krv tých, ktorí poklesli z dôvodu
ich zloby.
200
ANTOLÓGIA KUMRÁNSKYCH TEXTOV
7. stĺpec, verše 1 - 17: Muži zoskupenia musia mať od štyridsať
do päťdesiat rokov. Tí, ktorí velia v táboroch, musia mať od päťdesiat do šesťdesiat rokov. Dozorcovia musia mať taktiež od štyridsať
do päťdesiat rokov. A všetci tí, ktorí vyzliekajú padlých, zbierajú korisť a tí, ktorí čistia zem a pripravujú zbrane a tí, ktorí zásobujú, všetci
musia mať od dvadsaťpäť a tridsať rokov. Žiaden mladý chlapec
alebo žena nesmie vstúpiť do vojnového tábora, keď oni opúšťajú
Jeruzalem, aby šli do vojny, kým sa nevrátia. A žiadny chromý, slepý,
ochrnutý človek, ani človek, ktorý má nevyliečiteľnú vadu na tele, ani
človek trpiaci nečistotou na svojom tele, nikto z takýchto nepôjde
s nimi do vojny. Všetci musia byť vojnoví dobrovoľníci, dokonalí
duchom a telom a pripravení na deň pomsty. A každý muž, ktorý sa
neočistil v prameni pre deň vojny, nepôjde s nimi, lebo svätí anjeli
stoja pri ich zbraniach. A bude miesto medzi všetkými ich tábormi
a „miesto na ruky“ približne dvetisíc lakťov a žiadna nahota nesmie
sa nachádzať okolo všetkých ich táborov. Keď pripravia vojnové
línie proti nepriateľovi oproti vojnovej línii a vyjdú bránou, ktorá je
v strede medzi dvoma líniami, sedem kňazov zo synov Árona oblečených do odevov z bieleho ľanu, tuniky a spodkov opášu sa ľanovým
opaskom s fialovou, purpurovou a karmínovou ozdobou, prácou zručného remeselníka, a na svojich hlavách budú mať turban. Toto je oblečenie do vojny, nebudú ho nosiť vo svätyni. Prvý kňaz pôjde pred
všetkými mužmi línie, aby posilnil ich ruky na boj. A ďalších šesť
bude držať vo svojich rukách trúby zvolania, pamätné trúby a trúby
na poplach, trúby na prenasledovanie a trúby zhromaždenia. Keď
kňazi vyjdú medzi línie, sedem levitov pôjde s nimi so siedmimi baraními rohmi vo svojich rukách. Traja dozorcovia spomedzi levitov
pôjdu na čele pred kňazmi a levitmi. Kňazi budú trúbiť na dvoch
trúbach zberu a päťdesiat pešiakov vyjde z jednej brány - úradníci
a leviti. A z každej línie vyjdú podľa tohto nariadenia, pešiaci vyjdú
z brán a zaujmú miesto medzi dvoma líniami.
201
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
8. stĺpec, verše 1 - 18: Trúby budú trúbiť, aby viedli vrhačov, až kým
neskončia hádzať sedemkrát. Potom kňazi zatrúbia na trúbach navrátenia a oni sa vrátia na bok prvej línie, aby zostali na svojom mieste.
A kňazi budú trúbiť na trúbach zvolania a vyrazia tri prápory pešiakov z brán a zaujmú miesta medzi líniami a po ich boku jazdci napravo a naľavo. Kňazi budú trúbiť na trúbach neustálym fúkaním, to je
signál pre bitku. Velitelia rozostavia svoje formácie, každý na vlastnom mieste. Keď budú v troch formáciách, kňazi budú trúbiť druhý
raz, nižším neustálym zvukom signálu na pokračovanie, až kým sa
nepriblížia k nepriateľskej línii a uchopia svoje bojové zbrane. Kňazi
budú trúbiť na šiestich trúbach zničenia ostrým a prerušovaným trúbením, aby ich naviedli na vojnu. Leviti a celý ľud bude trúbiť na
rohoch jedným fúknutím, ohlušujúcim vojnovým zvukom, aby sa preľaklo srdce nepriateľa. Pri vojnovom zvuku vrhnú kopije, aby ich zničili. Zvuk rohov prestane, ale trúby kňazov budú trúbiť ostrým a prerušovaným trúbením, aby naviedli ich bojujúce ruky na vojnu, až kým
nevrhnú proti nepriateľskej línii sedemkrát. Potom kňazi zatrúbia na
trúbach návratu nízkym neprerušovaným a stálym tónom. Podľa tohto
nariadenia kňazi budú trúbiť pre tri prápory. Keď prvý vrhne, kňazi,
leviti a ľud bude trúbiť na rohoch ohlušujúcim vojnovým zvukom, aby
ich naviedli na vojnu, kňazi budú trúbiť na trúbach pre nich na svojich
miestach a zaujmú miesta.
Pešer k žalmu 37 (4QpPsa)
Text pochádza z jaskyne 4 a datuje sa na koniec 1. stor. pred Kr. Pozostáva
z 13-tich fragmentov, ktoré vytvárajú 5 stĺpcov. Ide o komentár k žalmu 37,
ktorý rozoberá problém Božej spravodlivosti, keď nespravodlivý oplýva bohatstvom. Komentár rieši tento problém povzbudením k dôvere voči Božiemu
konaniu. Kumránska komunita sa identifikuje so spoločenstvom chudobných
alebo spoločenstvom vyvolených, na strane ktorých stojí Boh.
202
ANTOLÓGIA KUMRÁNSKYCH TEXTOV
1. stĺpec, verše 20 - 27: «Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako
svetlo a tvoje právo ako poludňajší jas.» (Ž 37,6) Jeho vysvetlenie sa
vzťahuje na spoločenstvo chudobných, ktorí sú pripravení konať Božiu vôľu. Pyšní si vybrali blahobyt a vydali sa na nesprávnu cestu.
Zloba je v rukách Efraimu. «Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho; nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu, s človekom, čo strojí
úklady.» (Ž 37,7) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na človeka klamstva,
ktorý zviedol mnohých lživými slovami, aby si vybrali bezcenné veci
a nepočúvali toho, kto vysvetľuje poznanie. Z toho dôvodu...
2. stĺpec, verše 1 - 26: ...zahynú mečom, hladom a morom. «Prestaň
sa hnevať a zanechaj zlosť, nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému. Všetci
ničomníci budú zničení.» (Ž 37,8 - 9a) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na
všetkých, ktorí sa obrátili k Zákonu, ktorí neodmietli odvrátiť sa od svojej zloby; tí, ktorí sa však naďalej odmietajú odvrátiť od svojich hriechov,
budú zničení. «Lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme.» (Ž
37,9b) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na spoločenstvo jeho vyvolených,
ktorí plnia jeho vôľu. «Ešte chvíľku a už nebude hriešnika; budeš hľadať
jeho miesto, a nenájdeš.» (Ž 37,10) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na každú zlobu na konci 40-tich rokov, keď sa naplnia, nebude na zemi žiadna
skazená osoba. «Tichí však zdedia zem a budú žiť v šťastí a pokoji.» (Ž
37,11) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na spoločenstvo chudobných, ktorí
príjmu obdobie poníženia a zachránia sa z úkladov Beliála. Potom všetci,
ktorí zdedia zem, sa budú tešiť a naberú na hmotnosti so všetkým, čo
potešuje telo. «Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému a škrípe proti
nemu zubami. Ale Pán sa mu smeje, lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň.»
(Ž 37,12 - 13) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na tých, ktorí porušujú zmluvu, ktorí sú v dome Júdu, ktorí stroja úklady na tých, čo zachovávajú
Zákon, čo sú v zhromaždení spoločenstva. Ale Boh ich nevydá do ich
rúk. «Hriešnici tasia meč a napínajú luk, chcú zraziť bedára i chudáka a
zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste. Lenže ten meč vnikne do
203
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
ich vlastného srdca a ten luk sa im doláme.» (Ž 37,14 - 15) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na skazených z Efraimu a Manassesa, ktorí skúšajú
pozdvihnúť ruku proti kňazovi a mužom jeho zhromaždenia v období
skúšky, ktoré príde na nich. Ale Boh ich vyslobodí z ich rúk a potom ich
odovzdá do rúk skazených z národov, aby ich súdili. «Lepšie to málo, čo
má spravodlivý, než veľké bohatstvá hriešnikov.» (Ž 37,16) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na tých, ktorí zachovávajú jeho zákon a nerobia zlé
veci. «Veď ramená hriešnikov budú polámané, no spravodlivých posilňuje Pán. O život bezúhonných sa stará Pán a ich dedičstvo trvá naveky.» (Ž 37,17-18) Jeho interpretácia sa vzťahuje na...
3. stĺpec, verše 1 - 27: ...tých, ktorí sa vrátili z púšte, ktorí budú žiť
tisíc pokolení v bezpečí, im patrí dedičstvo Adama a ich pokoleniu naveky. «V nešťastí zahanbení nebudú a v čase hladu budú nasýtení. Ale
hriešnici, tí zahynú.» (Ž 37,19 - 20a) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na
tých, čo on bude udržiavať nažive počas hladu v čase úzkosti, ale mnohí zahynú od hladu a moru, všetci, ktorí odtiaľ neodídu so spoločenstvom jeho vyvolených. «Tí, ktorí milujú Pána, budú ako vzácne ovečky.» (verš sa nenachádza v našom žalme) Jeho interpretácia sa vzťahuje
na tých, ktorí budú predstavení, a na vodcov celého spoločenstva ako
pastierov ovečiek uprostred svojho stáda. «Stratia sa ako dym.» (Ž 37,20b)
Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na skazených vodcov, ktorí utláčajú svoj
ľud, ktorí sa stratia ako dym, ktorý sa rozplynie vo vetre. «Hriešnik si
požičiava, a nevracia, lež spravodlivý má súcit a rozdáva. Tí, ktorým
žehná Pán, budú dedičmi zeme, a tí, ktorým zlorečí, zahynú.» (Ž 37,21 22) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na spoločenstvo chudobných, ktorým
bude patriť všetko dedičstvo sveta. Oni budú dedičmi vysokého vrchu
Izraela a na jeho svätom vrchu sa budú tešiť. «A tí, ktorým zlorečí, zahynú.» To sú tí, ktorí porušujú zmluvu, skazení z Izraela, ktorí budú zničení a zmiznú zo zeme naveky. «Pán upevňuje kroky človeka a sprevádza
ho na ceste. Ak padne, neostane ležať, veď Pán ho drží za ruku.» (Ž
204
ANTOLÓGIA KUMRÁNSKYCH TEXTOV
37,23 - 24) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na kňaza, Učiteľa spravodlivosti, ktorého Boh vybral, aby stál pred ním a ustanovil ho, aby založil spoločenstvo svojich vyvolených a aby viedol jeho kroky v pravde. «Bol som
mladík, teraz som starec, a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený, ani jeho deti žobrať o chlieb. Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava,
na jeho potomstve požehnanie spočinie.» (Ž 37,25 - 26) Jeho vysvetlenie
sa vzťahuje na Učiteľa spravodlivosti.
4. stĺpec, verše 1 - 21: «Lebo Pán miluje spravodlivosť a neopúšťa
svojich svätých. Nespravodlivci navždy vyhynú a pokolenie bezbožných bude zničené.» (Ž 37,28) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na tých,
ktorý porušujú zmluvu a zákon. «Lež spravodliví zdedia zem, budú ju
obývať na veky vekov.» (Ž 37,29) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na tých,
ktorí zdedia zem na tisíc pokolení. «Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť a jeho jazyk hovorí, čo je správne. V jeho srdci je zákon Boží a jeho
kroky nezakolíšu. » (Ž 37,30 - 31) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na tých,
ktorí hovoria pravdu a ohlasujú spravodlivosť. «Hriešnik striehne na
spravodlivého a usiluje sa ho usmrtiť; lenže Pán mu ho v rukách nenechá, nedá ho odsúdiť, keď bude súdený.» (Ž 37,32 - 33) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na skazeného kňaza, ktorý prenasleduje spravodlivého a pokúša sa poslať ho na smrť. Pán ho neponechá v jeho ruke
a nedovolí, aby ho odsúdil, keď príde pred súd. Ale Boh mu odplatí
a vydá ho do rúk národov, aby na ňom vykonali pomstu. «Očakávaj
Pána a jeho cesty sa pridŕžaj; on ťa povýši za dediča zeme a dožiješ sa
záhuby hriešnikov.» (Ž 37,34) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na spoločenstvo chudobných, ktorí uvidia odsúdenie zla a so svojím vyvoleným sa budú tešiť v pravom dedičstve. «Videl som bezbožného, ako sa
vyťahoval a vypínal sťa céder košatý; no sotva som prešiel, už ho tam
nebolo, aj som ho hľadal, ale nenašiel. » (Ž 37,35 - 36) Jeho vysvetlenie
sa vzťahuje na človeka klamstva, ktorý koná proti vyvoleným Boha.
«Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého, lebo budúcnosť patrí
205
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
pokojamilovným.» (Ž 37,37) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na človeka
pokoja. «Ale nespravodlivci všetci vyhynú a potomstvo bezbožných
bude vyhubené.» (Ž 37,38) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na zradcov
človeka klamstva, ktorí zahynú a budú vylúčení zo zhromaždenia
spoločenstva. «Spása spravodlivých prichádza od Pána, on je ich
ochrancom v čase súženia. Pán im pomôže a oslobodí ich, vytrhne ich
z rúk hriešnikov a zachráni ich, lebo sa spoliehajú na neho.» (Ž 37,39
- 40) Jeho vysvetlenie sa vzťahuje na spoločenstvo chudobných. Boh
ich vyslobodí a zachráni z ruky skazených.
Medený zvitok (3Q15)
Bol objavený 20. marca 1952 v jaskyni 3. Patrí medzi najtajomnejšie zvitky
objavené v Kumráne. Ide o zoznam ukrytých pokladov, ktoré sú opísané
v hebrejčine na medených plátkoch. Text je rozdelený do 64 kapitol v 12 stĺpcoch. Tento zvitok je oproti ostatným zvláštny svojím obsahom; materiálom, na
ktorý je text napísaný, literárnou štruktúrou a vkladaním gréckych písmen do
ANTOLÓGIA KUMRÁNSKYCH TEXTOV
v podlahe prikrytej nánosom oproti hornému otvoru je 900 talentov.
Na vrchu Kochlit sú leštené a vyčistené nádoby na desiatky a posvätné
odevy. Celková hodnota desiatkov a pokladu siedmeho roku a druhej
odloženej desiatky. Vstup leží na konci kanálu na severe, 6 lakťov
smerom k jaskyni očistenia CAG. V omietnutej cisterne v Manose,
v klesaní vľavo, vo výške 3 lakte nad podlahou je 40 talentov striebra.
2. stĺpec, verše 1 - 15: Vo vyplnenej cisterne, ktorá je pod schodiskom, je 2200 talentov. V jaskyni domu vody na treťom poschodí je 65
prútov zlata QE. V podzemí, ktoré sa nachádza na nádvorí pri sklade
s drevom, je v strede cisterna a v nej vázy a striebro – 60 talentov.
V cisterne, ktorá je oproti východnej bráne, vo vzdialenosti 15 lakťov
od nej sú vázy. V kanáli je 10 talentov DI. V cisterne, ktorá je pod múrom na východnej strane, kde sa vychádza na skalu, je 6 tabúľ striebra
pri vstupe pod veľkým prahom. V nádrži na východ od Kochlit
v severnom rohu, v hĺbke 4 lakťov je 22 talentov.
hebrejského textu, ktorých význam ostáva nejasný. Jeho datácia je obtiažna.
3. stĺpec, verše 1 - 15: Na nádvorí pod južným rohom v hĺbke 9 lakťov
Odborníci zaraďujú vznik tohto zvitku niekde do polovice 1. stor. po Kr. Ne-
sú strieborné a zlaté vázy, desiatky, kalichy, poháre, džbány, vázy, celkovo 609. Pod ďalším rohom, tým, čo sa nachádza na východnej strane,
v hĺbke 16 lakťov je 40 talentov striebra. V tuneli, ktorý sa nachádza
v Milah na severnej strane, sú vázy s desiatkami a posvätné odevy. Vstup
do neho je pod západným rohom. V hrobke, ktorá sa nachádza v Milah
na severnej strane, 3 lakte pod kameňom je 13 talentov.
chýbajú teórie, ktoré považujú poklad opísaný v Medenom zvitku za skutočný,
patril kumránskej komunite alebo bol pozostatkom jeruzalemského chrámu,
alebo patril židovským vzbúrencov počas povstania Bar Kochbu. Iní sa domnievajú, že ide o literárne dielo, a teda text má legendárny charakter.194
1. stĺpec, verše 1 - 15: V ruinách v údolí Achor pod schodami, ktoré
idú smerom na východ v dĺžke 40 lakťov, kôš striebra, ktorého hmotnosť je 17 talentov KEN. V hrobke v treťom rade kameňov je 100 prútov
zlata.195 Vo veľkej cisterne, ktorá je na nádvorí pri stĺporadí, v diere
194
Porov.: Schiffman, L. H., VanderKam, J. C. (ed.): Encyclopedia of the Dead Sea
Scrolls. Volume 1. University Press : Oxford 2000, s. 144-147.
195
Dĺžková miera lakeť je približne 45 cm. Hmotnostná miera talent je približne 30 kg.
206
Damaský dokument (CD-A)
Damaský dokument bol známy už pred objavením KZ. Koncom 19. stor.
bola v egyptskej Káhire objavená geniza – sklad, miestnosť na odkladanie
použitých zvitkov s viac ako 200 000 fragmentmi stredovekých hebrejských
spisov. Pochádzali z tamojšej synagógy Ben Ezra. Medzi textami sa našiel aj
207
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Damaský dokument pomenovaný podľa častého označenia v texte beerec
damesek – v krajine Damasku. Niektorí odborníci sa domnievajú, že Damask
je krycí názov pre Kumrán. Iní zasa, že ide o čisto literárny symbolický názov.196 V kumránskych jaskyniach sa našlo niekoľko desiatok kópií tohto dokumentu, čo svedčí o zásadnom význame textu pre komunitu, ktorá tu žila.
Najstarší fragment sa datuje na začiatok 1. stor. pred Kr.
1. stĺpec, verše 1 - 21: A teraz počúvajte, vy všetci, ktorí poznáte
spravodlivosť a chápete Božie diela, pretože má spor s každým te-
lom a vykoná súd nad tými, ktorý ním pohŕdajú. Keď boli neverní
a opustili ho, odvrátil svoju tvár od Izraela a od jeho svätyne a vydal
ich meču. Ale keď si spomenul na zmluvu s praotcami, zachoval zvyšok Izraela a neponechal ich záhube. A v čase hnevu, 390 rokov po
tom, ako ich vydal do rúk Nabuchodonozora, kráľa Babylonu, ich navštívil a dal vyrásť z Izraela a z Árona výhonok rastliny, aby vlastnili
svoju krajinu a zmohutneli v dobrách ich pôdy. A oni uznali svoju
neprávosť a vedeli, že sú mužmi viny, ale boli ako slepí a ako tí, čo
blúdia po ceste 20 rokov. A Boh im vzbudil Učiteľa spravodlivosti, aby
ich viedol po ceste jeho srdca. A aby dal poznať ďalším pokoleniam to,
čo spravilo posledné pokolenie, zhromaždenie zradcov. To sú tí, ktorí
zišli z cesty. Toto je čas, o ktorom je napísané: «Ako krava, ktorá strečkuje, tak strečkuje Izrael.» (Oz 4,16), keď povstal Posmievač, ktorý vylial na Izrael vody klamstva a zaviedol ich na púšť, kde niet cesty,
spôsobil, že výšiny sa znížili, odbočil od cesty spravodlivosti a odstránil hranice, ktorou označili praotcovia svoje vlastníctvo, aby priviedol
na nich prekliatia jeho zmluvy, aby ich odovzdal meču pomstenia za
zmluvu. Oni totiž hľadali ľahké vysvetlenia, vybrali si preludy a túžili
nájsť medzery, vybrali si pekný krk, ospravedlnili vinníka a odsúdili
spravodlivého. Porušili zmluvu a nedodržiavali pravidlo a spolčovali
196
Porov.: Schiffman, L. H.: Reclaiming the Dead Sea Scroll. The Jewish Publication
Society : Philadelphia/Jerusalem 1994, s. 94.
208
ANTOLÓGIA KUMRÁNSKYCH TEXTOV
sa proti životu spravodlivého. A všetkých, čo kráčali v dokonalosti,
ponižovali, prenasledovali ich mečom a provokovali spory medzi ľudom. A zahorel hnevom...
2. stĺpec, verše 1 - 21: ...Boh voči ich zhromaždeniu a znivočil ich
veľké množstvo, pretože ich skutky boli pred ním nečisté. A teraz
počúvajte, vy, ktorí chcete pristúpiť k zmluve, ja otvorím vaše uši
na cesty ničomníkov. Boh miluje poznanie, múdrosť a radu on určil
pred sebou, rozumnosť a poznanie mu slúžia, trpezlivosť je v jeho
veľkosti odpustenia, aby odpustil tým, ktorí sa odvrátili od neprávosti, ale sila a moc a veľký hnev s bleskami ohňa prostredníctvom
všetkých anjelov pustošenia je proti tým, ktorí opustili cestu a porušili
Pravidlo a nebude pre nich ani oddychu, ani úteku. Lebo Boh si ich
nevybral na počiatku sveta a skôr, ako boli ustanovení, poznal ich skutky a ponížil pokolenia kvôli krvi a odvrátil svoju tvár od zeme Izraela
až po ich zničenie. A poznal roky ich jestvovania a počet a množstvo
ich času, všetkých, ktorí boli počas vekov, ako aj tých, čo prídu, a všetko,
čo bude v ich dobe až po večné veky. A spomedzi nich ustanovil pre
seba povolaných podľa mena, aby zanechal zvyšok na zemi a vyplnil
tvárnosť zeme ich potomstvom. A učil ich prostredníctvom svojich
pomazaných svojím svätým duchom a prostredníctvom tých, ktorí vidia pravdu a ich mená ustanovil s istotou. Ale tí, ktorých nenávidí, ich
nechá zblúdiť. A teraz teda, synovia, počúvajte ma a otvorím vaše oči,
aby ste videli a pochopili Božie diela a aby ste si vybrali to, v čom má
zaľúbenie, a odvrhli, čo on nenávidí, aby ste kráčali dokonale po
všetkých jeho cestách a nenechali sa zviesť myšlienkami zlej náklonnosti a zmyselných očí. Pretože mnohí sa nechali zlákať týmito vecami, statoční hrdinovia zakopli na nich od minulosti až doteraz. Kvôli
tvrdošijnosti svojho srdca, s akou kráčali, padli aj Strážcovia neba.
Kvôli nej upadli, lebo nezachovávali Božie príkazy. A ich synovia, ktorých výška bola ako céder a ich telá boli ako vrchy, taktiež padli. Každé
209
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
210
ANTOLÓGIA KUMRÁNSKYCH TEXTOV
telo, ktoré bolo na suchej zemi, zahynulo a stali sa, akoby nikdy nejestvovali, lebo uskutočňovali svoje rozmary a nezachovávali príkazy
svojho Stvoriteľa, až jeho hnev zahorel proti nim.
bezpeční, budú žiť večne a všetka sláva Adama im bude patriť. Ako
ustanovil Boh pre nich prostredníctvom proroka Ezechiela hovoriac:
«Levitskí kňazi však, Sadokovi synovia,...
3. stĺpec, verše 1 - 21: Pre toto aj synovia Noeho a ich rodiny zblúdili z príkazov, preto boli vyhnaní. Abrahám ale po nej nekráčal a bol
počítaný za priateľa, lebo zachovával príkazy a nevybral si rozmary
svojho ducha. A odovzdal ich Izákovi a Jakubovi a zachovávali ich
a boli zapísaní ako Boží priatelia a ako členovia zmluvy naveky. Synovia Jakuba zblúdili, preto boli potrestaní podľa ich previnení. A
v Egypte ich synovia pokračovali v zatvrdlivosti ich srdca, konali proti Božím príkazom a každý robil, čo je správne vo vlastných očiach
a jedli krv a ich potomkovia boli vyhnaní na púšť. Prihováral sa k nim
v Kádeši: «Vystúpte a zaujmite krajinu, ktorú som vám dal.» (Dt 9,23)
Ale vybrali si rozmary svojho ducha a nepočúvali hlas svojho Stvoriteľa, príkazy, ktoré ich naučil, a šomrali vo svojich stanoch. A zahorel
hnevom proti ich zhromaždeniu. A ich synovia kvôli tomu zahynuli
a ich králi boli kvôli tomu vyhnaní a ich hrdinovia kvôli tomu zahynuli a kvôli tomu ich zem bola zničená. Kvôli tomu prví, čo uzavreli zmluvu, stali sa vinnými a boli vydaní meču, lebo opustili Božiu zmluvu
a vybrali si svoje rozmary a nasledovali zatvrdlivosť svojho srdca, každý konal podľa svojho rozmaru. Ale s tými, ktorí ostali vytrvalí v Božích
príkazoch, ktorí zostali medzi nimi, Boh uzavrel svoju zmluvu
s Izraelom naveky, zjavil im skryté veci, v čom pochybil celý Izrael:
svoje sväté soboty a vznešené sviatky, spravodlivých svedkov a správne
cesty, túžby svojej vôle, ktoré človek uskutočňuje a bude v nich žiť.
Otvoril pred nimi a vykopali studňu plnú vody a kto ňou pohŕda, nebude žiť. Ale oni sa poškvrnili ľudským hriechom a cestami nečistoty
a povedali: «To patrí nám.» Ale Boh vo svojom zázračnom tajomstve
uzmieril ich neprávosti a odpustil ich hriechy. A postavil pre nich bezpečný dom v Izraeli, ktorý nestál od dávnych čias až doteraz. V ňom sú
4. stĺpec, verše 1 - 21: ...ktorí zachovali službu v mojej svätyni;
keď synovia Izraela zablúdili odo mňa, tí sa mi budú približovať,
aby mi slúžili, a nech stoja predo mnou, aby mi obetovali tuk a krv.»
(Ez 44,15) Kňazi sú tí, ktorí sa obrátili v Izraeli a vyšli z krajiny Júdu
a leviti sú tí, ktorí sa k ním pridali. A synovia Sadoka sú vyvolení
Izraela, povolaní podľa mena, ktorí povstanú v posledných dňoch. Toto
je zoznam ich mien podľa ich pokolení a doby ich jestvovania a počtu
ich utrpení a roky ich pobytu a zoznam ich svätých skutkov. Toto sú
prví, pre ktorých Boh uzmieril a urobil spravodlivým spravodlivého
a vyhlásil za vinného vinníka a všetci, ktorí prídu po nich, aby konali
podľa presného výkladu zákona, ktorý sa naučili od prvých, až kým sa
nenaplní obdobie týchto rokov. Podľa zmluvy, ktorú Boh uzavrel
s prvými, aby uzmieril ich neprávosti, tak uzmieri Boh aj ich. Keď sa
naplní obdobie podľa počtu týchto rokov, nebude viac potrebné zjednotiť sa s domom Júdu, ale každý bude stáť vo vlastnej pevnosti. «Budú
stavať tvoje múry; v ten deň sa rozšíri hranica.» (Mich 7,11) A počas
všetkých týchto rokov Beliál bude vyslaný proti Izraelu, ako Boh povedal prostredníctvom proroka Izaiáša, Amosovho syna hovoriac: «Strach
a jama a osídlo pre teba, čo obývaš zem.» (Iz 24,17) Jeho vysvetlenie sa
vzťahuje na tri siete Beliála, o ktorých hovorí Lévi, Jakubov syn, do
ktorých chytí Izrael a nechá ich predviesť ako tri druhy spravodlivosti.
Prvou je smilstvo, druhou je bohatstvo a treťou poškvrnenie chrámu.
Kto utečie pred jednou, chytí sa do druhej, a kto sa zachráni pre touto,
chytí ho iná. Budovatelia múru, ktorí idú za Zava, Zav je kazateľ, ako
sa hovorí: «Určite budú rečniť» (porov. Mich 2,6). Chytili sa dvakrát do
siete smilstva: aby si vzali dve ženy svojho života, hoci na počiatku:
«muža a ženu ich stvoril.» (Gn 1,27)
211
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Chrámový zvitok (11Q19)
Fragmenty Chrámového zvitku sa našli v jaskyni 4 (2) a 11 (3). Najlepšie
zachovaný text pochádza z jaskyne 11, ktorý sa datuje na koniec 1. stor. pred
Kr. Je to najdlhší zvitok, ktorý má 8,148 m. Hoci bol objavený už v roku 1956, až
do roku 1967 ho vlastnil Kando. Jeho štúdiom sa intenzívne zaoberal Yigael
Yadin. Text rozoberá štyri hlavné témy: opis chrámu a cyklus sviatkov; obradná čistota chrámu; všeobecné normy o čistote; prepracovanie Knihy Deuteronómium 12 - 23. V texte hovorí Boh takmer neustále v 1. osobe jednotného čísla.
25. stĺpec, verše 3 - 16: Prvý deň v mesiaci bude pre vás veľkou
sobotou, spomienka, ktorú oznámite trúbením na rohu, sväté zhromaždenie. Prinesiete celopalnú obetu ohňa, príjemne voňajúcu Pánovi, a obetujete býčka, barana a sedem jednoročných baránkov a capa
na zmiernu obetu. Sú to večné predpisy pre vaše pokolenia vo všetkých
vašich obydliach okrem tých, čo sa prinášajú ako celopalné večné obety a mesačné obety. V ten deň sa budete radovať. Nebudete v ten deň
konať žiadnu prácu otrokov. Ten deň bude veľkou sobotou pred Pánom. V desiatom dni tohto mesiaca bude Deň zmierenia. V ten deň
ponížite svoje duše, kto v tento deň nebude robiť pokánie, bude vylúčený spomedzi ľudu. Pánovi obetujete: jedného býčka, jedného barana,
sedem jednoročných baránkov a jedného capa na zmiernu obetu. Okrem
zmiernej obety aj ich obety, nápojové obety, podľa toho, čo je predpísané pre býčka, barana, baránkov, capa a zmiernu obetu pre Deň zmierenia, obetujete dvoch baranov ako celopalnú obetu. Jedného obetuje veľkňaz za seba a za dom svojho otca.
26. stĺpec, verše 3 - 13: Veľkňaz hodí lósy nad dvoma capmi. Je-
den lós pripadne pre Pána a druhý pre Azazela. Obetuje capa určeného lósom pre Pána a do zlatej nádoby, ktorú má v rukách, zachytí jeho
krv a urobí s krvou to, čo urobil s krvou býčka, ktorého obetoval za
212
ANTOLÓGIA KUMRÁNSKYCH TEXTOV
seba, a uzmieri ňou zhromaždený ľud. Jeho tuk a nápojovú obetu spáli
na oltári pre celopalné obety, ale mäso, kožu a vnútornosti spáli vedľa
býčka. Toto je obeta zmierenia pre zhromaždenie a bude im odpustené.
A umyje svoje ruky a svoje nohy od krvi a pôjde so živým capom a vyzná
nad jeho hlavou všetky neprávosti synov Izraela a všetky viny ich hriechov, položí ich na hlavu capa a pošle ho Azazelovi do púšte prostredníctvom určeného muža. A cap ponesie so sebou všetky neprávosti.
27. stĺpec, verše 2 - 10: ...za všetkých synov Izraela a bude im odpustené. Potom obetuje býčka, barana, baránkov, ako je predpísané, na
oltári pre celopalné obety, a tak bude prijatá obeta za synov Izraela.
Toto sú večné predpisy pre ich pokolenia. Jeden deň v roku, tento deň,
bude pre vás spomienkou a nebudete v ten deň konať žiadnu prácu
otrokov a kto nebude robiť pokánie, bude vylúčený spomedzi ľudu. To
je veľká sobota. V tento deň budete mať sväté zhromaždenie, zasvätíte
ho ako spomienku vo všetkých vašich obydliach a nebudete konať žiadnu prácu otrokov. V pätnástom dni tohto mesiaca...
28. stĺpec, verše 2 - 10: ...prinesiete obetu na oltári. Obetujete obetu
ohňa príjemne voňajúcu Pánovi. V druhom dni obetujete dvanásť býčkov, dvoch baranov, štrnásť baránkov a jedného capa na zmiernu obetu a ich obety a nápojové obety, ako je predpísané pre býčkov, baranov,
baránkov a capa. Obetujete obetu ohňa príjemne voňajúcu Pánovi.
V treťom dni obetujete jedenásť býčkov, dvoch baranov, štrnásť baránkov a jedného capa na zmiernu obetu a ich obety a nápojové obety, ako
je predpísané pre býčkov, baranov, baránkov a capa. V štvrtom dni
obetujete desať býčkov, dvoch baranov, štrnásť baránkov a jedného
capa na zmiernu obetu a ich obety a nápojové obety pre býčkov...
29. stĺpec, verše 1 - 10: ...a ich nápojové obety. Toto sú vaše celopal-
né obety a vaše nápojové obety. V dome, v ktorom dám prebývať môj213
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
mu menu, obetujú celopalné obety neustále každý deň, podľa predpisov, ktoré sú stanovené na ten deň zo strany synov Izraela okrem ich
dobrovoľných obiet. Všetko, čo mi obetujú, všetky nápojové obety
a všetky dary, ktoré mi prinesú, aby som ich prijal, prijmem ich. Oni
budú pre mňa ľudom a ja budem prebývať s nimi naveky a posvätím
môj chrám mojou slávou, pretože dám prebývať v ňom mojej sláve až
do dňa stvorenia, keď stvorím môj chrám, ustanovím ho naveky podľa
zmluvy, ktorú som uzavrel s Jakubom v Beteli.
ANTOLÓGIA KUMRÁNSKYCH TEXTOV
PREHĽAD A KATEGORIZÁCIA ZVITKOV
Jaskyňa 1
Biblické texty197
1Q1 (1QGen) 1QGenezis, porov. DJD I
1Q2 (1QExod) 1QExodus, porov. DJD I
1Q3 (1QpaleoLev) 1Qpaleo-Levitikus, porov. DJD I
1Q4 (1QDeuta) 1QDeuteronómium-a, porov. DJD I
1Q5 (1QDeub) 1QDeuteronómium-b, porov. DJD I
1Q6 (1QJud) 1QSudcov, porov. DJD I
1Q7 (1QSam) 1QSamuel, porov. DJD I
1QIsa = 1QIzaiáš-a, porov. M. Burrows (ed.) J.C. Trever, W.H. Brownlee,
The Dead SeaScrolls of St. Mark’s Monastery (The American Schools
of Oriental Research, New Haven 1950)
1QIsb = 1QIzaiáš-b, porov. E.L. Sukenik, ’Osar ham-megillôt hag-genüzôt
svebîde ha-ünîbersîtah ha-‘ibrît (Bialik Foundation/The Hebrew University, Jerusalem 1954 = The Dead Sea Scrolls of the Hebrew University
(Magnes Press – The Hebrew University, Jerusalem 1955);
1Q8 (1QIsb) 1QIzaiáš-b, porov. DJD I
1Q9 (1QEzek) 1QEzechiel, porov. DJD I
1Q10 (1QPsa) 1QŽalmy-a, porov. DJD I
1Q11 (1QPsb) 1QŽalmy-b, porov. DJD I
1Q12 (1QPsc) 1QŽalmy-c, porov. DJD I
1Q13 (1QPhyl) 1QFilakterium, porov. DJD I Fragmenty textu Desatora
1Q71 (1QDana) 1QDaniel-a, porov. DJD I
1Q72 (1QDanb) 1QDaniel-b, porov. DJD I
Nebiblické texty
1QpHab = 1QKomentár-Habakuk (Pešer), porov. M. Burrows (ed.), The Dead Sea
Scrolls of St. Mark’s Monastery, (The American Schools of Oriental Research,
New Haven 1950)
1Q14 (1QpMic) 1QKomentár-Micheáš (Pešer), porov. DJD I
1Q15 (1QpZeph) 1QKomentár-Sofoniáš (Pešer), porov. DJD
1Q16 (1QpPs) 1QKomentár-Žalmy (Pešer), porov. DJD I
1Q17 (1QJuba) 1QKniha jubileí-a, porov. DJD I
1Q18 (1QJubb) 1QKniha jubileí-b, porov. DJD I
1Q19 (1QNoah) 1QKniha Noemova, porov. DJD I
197
Celý prehľad je spracovaný podľa: García-Martínez, F., Woude van der, A.: De
Rollen van de Dode Zee. Uitgeverij Ten Have : Kampen 2007, s. 56-112.
214
215
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
PREHĽAD A KATEGORIZÁCIA ZVITKOV
1Q19bis 1QKNiha Noemova, porov. DJD I
1QapGen ar (1Q20) 1QApokryf Genezis, porov. N. Avigad a Y. Yadin,
A Genesis Apocryphon. A Scroll from the Wilderness of Judaea (Magnes
Press/Heikhal ha-sefer, Jerusalem 1956)
1Q20 (1QapGen ar) 1QApokryfon – Genezis aramejský , porov. DJD I
1Q21 (1QTLevi ar) 1QTestament Léviho aramejský, porov. DJD I
1Q22 (1QDM = 1QapocrMosesa?) 1QMojžišove reči, porov. DJD I, DJD XIX, DJD
XXXVI
1Q23 (1QEnGiantsa ar) 1QKniha obrov-a aramejský, porov. DJD I, DJD
XXXVI
1Q24 (1QEnGiantsb ar) 1QKniha obrov-b aramejský, porov. DJD I,
1Q25 1QApokryf proroctiev, porov. DJD I
1Q26 (1QInstruction), Nariadenie, porov. DJD I
1Q27 (1QMyst) 1QTajomstvá , porov. DJD I
1QS (1QS) 1QPravidlo spoločenstva (Manuál učeníka), porov. M. Burrows (ed.),
The Dead Sea Scrolls of St. Mark’s Monastery, (American Schools of Oriental
Research, New Haven 1951)
1Q28a (1QSa) 1QPravidlo spoločenstva-a, porov. DJD I
1Q28b (1QSb) 1QPravidlo požehnania-b, porov. DJD I, DJD XXVI
1Q29 (Lit. of 3 Tongues of Fire; 1QapocrMosesb?) 1QLiturgia troch ohnivých
jazykov; Apokryf Mojžiša?, porov. DJD I, DJD XIX
1Q30 1QLiturgický text A?, porov. DJD I
1Q31 1QLiturgický text B?, porov. DJD I
1Q32 (1QNJ ar) 1QNový Jeruzalem, porov. DJD I
1QM (1QM) 1QKniha vojny (1QMilhama), porov. E.L. Sukenik, The Dead Sea
Scrolls of the Hebrew University, (Magnes Press – The Hebrew University,
Jerusalem 1955);
1Q33 (1QM) 1QKniha vojny, porov. DJD I
1Q34 (1QLitPra = 1QPrFétes) 1QLiturgické modlitby-a, porov. DJD I
1Q34bis 1QLiturgické modlitby-b, porov. DJD I
1QHa (1QHa) 1QHymny-a (1QHodayota), porov. E.L. Sukenik, The Dead Sea
Scrolls of the Hebrew University, (Magnes Press – The Hebrew University,
Jerusalem 1955);
1Q35 (1QHb) 1QHymny-b, porov. DJD I
1Q36 1QHymnické básne (?), porov. DJD I
1Q37 1QHymnické básne?, porov. DJD I
1Q38 1QHymnické básne?, porov. DJD I
1Q39 1QHymnické básne?, porov. DJD I
1Q40 1QHymnické básne?, porov. DJD I
1Q41-69 1QNeurčený fragment, porov. DJD I
1Q70 1QNeurčený fragment, porov. DJD I
Jaskyňa 2
Biblické texty
2Q1 (2QGen) 2QGenezis, porov. DJD III
2Q2 (2QExoda) 2QExodus-a, porov. DJD III
216
2Q3 (2QExodb) 2QExodus-b , porov. DJD III
2Q4 (2QExodc) 2QExodus-c , porov. DJD III
2Q5 (2QpaleoLev) 2Qpaeo-Levitikus, porov. DJD III
2Q6 (2QNuma) 2QNumeri-a, porov. DJD III
2Q7 (2QNumb) 2QNumeri-b, porov. DJD III
2Q8 (2QNumc) 2QNumeri-c, porov. DJD III
2Q9 (2QNumd) 2QNumeri-d (?), porov. DJD III
2Q10 (2QDeuta) 2QDeuteronómium-a, porov. DJD III
2Q11 (2QDeutb) 2QDeuteronómium-b , porov. DJD III
2Q12 (2QDeutc) 2QDeuteronómium-c, porov. DJD III
2Q13 (2QJer) 2QJeremiáš, porov. DJD III
2Q14 (2QPs) 2QŽalmy, porov. DJD III
2Q15 (2QJob) 2QJób, porov. DJD III
2Q16 (2QRutha) 2QRút-a, porov. DJD III
2Q17 (2QRuthb) 2QRút-b, porov. DJD III
2Q18 (2QSir) 2QSirachovec, porov. DJD III
Nebiblické texty
2Q19 (2QJuba) 2QKniha jubileí-a, porov. DJD III
2Q20 (2QJubb) 2QKniha jubileí-b, porov. DJD III
2Q21 (2QapocrMoses?) 2QMojžišov apokryf?, porov. DJD III
2Q22 (2QapocrDavid?) 2QDávidov apokryf?, porov. DJD III
2Q23 (2QapProph) 2QApokryf proroctiev, porov. DJD III
2Q24 (2QNJ ar) 2QNový Jeruzalem arame, porov. DJD III
2Q25 2QJurisdický text, porov. DJD III
2Q26 (2QEnGiants ar) 2QKniha obrov aramejský, porov. DJD III,
2Q27-33 2QNeurčený fragment, porov. DJD III,
Jaskyňa 3
Biblické texty
3Q1 (3QEz) 3QEzechiel, porov. DJD III
3Q2 (3QPs) 3QŽalmy, porov. DJD III
3Q3 (3QLam) 3QNáreky, porov. DJD III
Nebiblické texty
3Q4 (3QpIs) 3QPešer Izaiáš, porov. DJD III
3Q5 (3QJub) 3QKniha jubileí, porov. DJD III
3Q6 3QHymny, porov. DJD III
3Q7 (3QTJuda?) 3QTestament Júdu?, porov. DJD III
3Q8 3QNeurčený fragment, porov. DJD III
3Q9 3QSektarsky text (?), porov. DJD III
3Q10-14 3QNeurčené fragmenty, porov. DJD III
3Q15 3QMedený zvitok , porov. DJD III
217
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Jaskyňa 4
Biblické texty
4Q1 (4QGen-Exoda) 4QGenezis-Exodus-a, porov. DJD XII
4Q2 (4QGenb) 4QGenezis-b, porov. DJD XII
4Q3 (4QGenc) 4QGenezis-c, porov. DJD XII
4Q4 (4QGend) 4QGenezis-d, porov. DJD XII
4Q5 (4QGene) 4QGenezis-e, porov. DJD XII
4Q6 (4QGenf) 4QGenezis-f, porov. DJD XII
4Q7 (4QGeng) 4QGenezis-g, porov. DJD XII
4Q8 (4QGenh1) 4QGenezis-h1 , porov. DJD XII
4Q8a (4QGenh2) 4QGenezis-h2, porov. DJD XII
4Q8b (4QGenh-para) 4QGenezish-para, porov. DJD XII
4Q8c (4QGenh-title) 4QGenezish-titul, porov. DJD XII
4Q9 (4QGeni) 4QGenezis-i, porov. DJD XII
4Q10 (4QGenk) 4QGenezis-k, porov. DJD XII
4Q11 (4QpaleoGen-Exod1) 4QGenezis-Exodus1, porov. DJD IX
4Q12 (4QpaleoGenm) 4QGenezis-m, porov. DJD IX
4Q13 (4QExodb) 4QExodus-b , porov. DJD XII
4Q14 (4QExodc) 4QExodus-c, porov. DJD XII
4Q15 (4QExodd) 4QExodus-d, porov. DJD XII
4Q16 (4QExode) 4QExodus-e, porov. DJD XII
4Q17 (4QExod-Levf) 4QExodus-Levitikus-f, porov. DJD XII
4Q18 (4QExodg) 4QExodus-g, porov. DJD XII
4Q19 (4QExodh) 4QExodus-h, porov. DJD XII
4Q20 (4QExodj) 4QExodus-j, porov. DJD XII
4Q21 (4QExodk) 4QExodus-k, porov. DJD XII
4Q22 (4QpaleoExodm), 4Qpaleo-Exodus-m, porov. DJD IX
4Q23 (4QLev-Numa) 4QLevitikus-Numeri-a, porov. DJD XII
4Q24 (4QLevb) 4QLevitikus-b, porov. DJD XII
4Q25 (4QLevc) 4QLevitikus-c, porov. DJD XII, DJD XV
4Q26 (4QLevd) 4QLevitikus-d, porov. DJD XII
4Q26a (4QLeve) 4QLevitikus-e, porov. DJD XII
4Q26b (4QLevg) 4QLevitikus-g, porov. DJD XII
4Q27 (4QNumb) 4QNumeri-b, porov. DJD XII
4Q28 (4QDeuta) 4QDeuteronómium-a, porov. DJD XIV
4Q29 (4QDeutb) 4QDeuteronomium-b, porov. DJD XIV
4Q30 (4QDeutc) 4QDeuteronómium-c, porov. DJD XIV
4Q31 (4QDeutd) 4QDeuteronómium-d, porov. DJD XIV
4Q32 (4QDeute) 4QDeuteronómium-e, porov. DJD XIV
4Q33 (4QDeutf) 4QDeuteronómium-f, porov. DJD XIV
4Q34 (4QDeutg) 4QDeuteronómium-g, porov. DJD XIV
4Q35 (4QDeuth) 4QDeuteronómium-h, porov. DJD XIV
4Q36 (4QDeuti) 4QDeuteronómium-i, porov. DJD XIV
4Q37 (4QDeutj) 4QDeuteronómium-j, porov. DJD XIV
4Q38 (4QDeutk1) 4QDeuteronómium-k1, porov. DJD XIV
4Q38a (4QDeutk3) 4QDeuteronómium-k3, porov. DJD XIV
4Q38b (4QDeutk2) 4QDeuteronómium-k2, porov. DJD XIV
218
PREHĽAD A KATEGORIZÁCIA ZVITKOV
4Q39 (4QDeutl) 4QDeuteronomium-l, porov. DJD XIV
4Q40 (4QDeutm) 4QDeuteronómium-m, porov. DJD XIV
4Q41 (4QDeutn) 4QDeuteronómium-n, porov. DJD XIV
4Q42 (4QDeuto) 4QDeuteronómium-o , porov. DJD XIV
4Q43 (4QDeutp) 4QDeuteronómium-p, porov. DJD XIV
4Q44 (4QDeutq) 4QDeuteronómium-q, porov. DJD XIV
4Q45 (4QpaleoDeutr) 4QpaleoDeuteronómium-r, porov. DJD IX
4Q46 (4QpaleoDeuts) 4QpaleoDeuteronómiun-s, porov. DJD IX
4Q47 (4QJosha) 4QJozue-a, porov. DJD XIV
4Q48 (4QJoshb) 4QJozue-b, porov. DJD XIV
4Q49 (4QJuda) 4QSudcov-a , porov. DJD XIV
4Q50 (4QJudb) 4QSudcov-b, porov. DJD XIV
4Q51 (4QSama) 4QSamuel-a, porov. DJD XVII
4Q52 (4QSamb) 4QSamuel-b, porov. DJD XVII
4Q53 (4QSamc) 4QSamuel-c, porov. DJD XVII
4Q54 (4QKgs) 4QKráľov, porov. DJD XIV
4Q55 (4QIsa) 4QIzaiáš-a, porov. DJD XV
4Q56 (4QIsb) 4QIzaiáš-b, porov. DJD XV
4Q57 (4QIsc) 4QIzaiáš-c, porov. DJD XV
4Q58 (4QIsd) 4QIzaiáš-d, porov. DJD XV
4Q59 (4QIse) 4QIzaiáš-e, porov. DJD XV
4Q60 (4QIsf) 4QIzaiáš-f , porov. DJD XV
4Q61 (4QIsg) 4QIzaiáš-g, porov. DJD XV
4Q62 (4QIsh) 4QIzaiáš-h , porov. DJD XV
4Q62a (4QIsi) 4QIzaiáš-i, porov. DJD XV
4Q63 (4QIsj) 4QIzaiáš-j, porov. DJD XV
4Q64 (4QIsk) 4QIzaiáš-k, porov. DJD XV
4Q65 (4QIsl) 4QIzaiáš-l, porov. DJD XV
4Q66 (4QIsm) 4QIzaiáš-m, porov. DJD XV
4Q67 (4QIsn) 4QIzaiáš-n , porov. DJD XV
4Q68 (4QIso) 4QIzaiáš-o , porov. DJD XV
4Q69 (4QpapIsp) 4QIzaiáš-p , porov. DJD XV
4Q69a (4QIsq) 4QIzaiáš-q , porov. DJD XV
4Q69b (4QIsr) 4QIzaiáš-r, porov. DJD XV
4Q70 (4QJera) 4QJeremiáš-a, porov. DJD XV
4Q71 (4QJerb) 4QJeremiáš-b, porov. DJD XV
4Q72 (4QJerc) 4QJeremiáš-c, porov. DJD XV
4Q72a (4QJerd) 4QJeremiáš-d, porov. DJD XV
4Q72b (4QJere) 4QJeremiáš-e, porov. DJD XV
4Q73 (4QEzeka) 4QEzechiel-a, porov. DJD XV
4Q74 (4QEzekb) 4QEzechiel-b, porov. DJD XV
4Q75 (4QEzekC) 4QEzechiel-c, porov. DJD XV
4Q76 (4QXIIa) 4QMalí proroci-a, porov. DJD XV (Zachariáš, Malachiáš, Jonáš)
4Q77 (4QXIIb) 4QMalí proroci-b, porov. DJD XV (Sofoniáš, Aggeus)
4Q78 (4QXIIc) 4QMalí proroci-c, porov. DJD XV (Ozeáš, Joel, Amos,
Sofoniáš, Malachiáš)
4Q79 (4QXIId) 4QMalí proroci-d, porov. DJD XV (Ozeáš)
4Q80 (4QXIIe) 4QMalí proroc-i, porov. DJD XV (Zachariáš)
4Q81 (4QXIIf) 4QMalí proroci-f, porov. DJD XV (Jonáš, Micheáš)
219
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
4Q82 (4QXIIg) 4QMalí proroci-g, porov. DJD XV (Ozeáš, Joel, Amos, Jonáš,
Micheáša, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Zachariáš)
4Q83 (4QPsa) 4QŽalmy-a, porov. DJD XVI
4Q84 (4QPSb) 4QŽalmy-b, porov. DJD XVI
4Q85 (4QPsc) 4QŽalmy-c, porov. DJD XVI
4Q86 (4QPSd) 4QŽalmy-d, porov. DJD XVI
4Q88 (4QPsf) 4QŽalmy-f, porov. DJD XVI
4Q89 (4QPsg) 4QŽalmy-g, porov. DJD XVI
4Q90 (4QPsh) 4QŽalmy-h, porov. DJD XVI
4Q91 (4QPsj) 4QŽalmy-j, porov. DJD XVI
4Q92 (4QPSk) 4QŽalmy-k, porov. DJD XVI
4Q93 (4QPSl) 4QŽalmy-l, porov. DJD XVI
4Q94 (4QPsm) 4QŽalmy-m, porov. DJD XVI
4Q95 (4QPsn) 4QŽalmy-n, porov. DJD XVI
4Q96 (4QPso) 4QŽalmy-o, porov. DJD XVI
4Q97 (4QPsp) 4QŽalmy-p, porov. DJD XVI
4Q98 (4QPsq) 4QŽalmy-q, porov. DJD XVI
4Q98a (4QPsr) 4QŽalmy-r, porov. DJD XVI
4Q98b (4QPss) 4QŽalmy-s, porov. DJD XVI
4Q98c (4QPst) 4QŽalmy-t, porov. DJD XVI
4Q98d (4QPsu) 4QŽalmy-u, porov. DJD XVI
4Q98e (4QPsv) 4QŽalmy-v, porov. DJD XVI
4Q98f (4QPsw) 4QŽalmy-w, porov. DJD XVI
4Q98g (4QPsx) 4QŽalmy-x, porov. DJD XVI
4QPs122 (4Q522) 4QŽalm122, porov. DJD XVI
4Q99 (4QJoba) 4QJób-a, porov. DJD XVI
4Q100 (4QJobb) 4QJób-b, porov. DJD XVI
4Q101 (4QpaleoJobc) 4Qpaleo-Jób-c, porov. DJD IX
4Q102 (4QProva) 4QPríslovia-a, porov. DJD XVI
4Q103 (4QProvb) 4QPríslovia-b, porov. DJD XVI
4Q104 (4QRutha) 4QRút-a, porov. DJD XVI
4Q105 (4QRuthb) 4QRút-b, porov. DJD XVI
4Q106 (4QCanta) 4QPieseň piesní-a, porov. DJD XVI
4Q107 (4QCantb) 4QPieseň piesní-b, porov. DJD XVI
4Q108 (4QCantc) 4QPieseň piesní-c, porov. DJD XVI
4Q109 (4QQoha) 4QKazateľ-a, porov. DJD XVI
4Q110 (4QQohb) 4QKazateľ-b, porov. DJD XVI
4Q111 (4QLam) 4QNáreky, porov. DJD XVI
4Q112 (4QDana) 4QDaniel-a, porov. DJD XVI
4Q113 (4QDanb) 4QDaniel-b, porov. DJD XVI
4Q114 (4QDanc) 4QDaniel-c, porov. DJD XVI
4Q115 (4QDand) 4QDaniel-d, porov. DJD XVI
4Q116 (4QDane) 4QDaniel-e, porov. DJD XVI
4Q117 (4QEzra) 4QEzdráš, porov. DJD XVI
4Q118 (4QChr) 4QKroník, porov. DJD XVI
4Q119 (4QLXXLeva) 4QSeptuaginta Levitikus-a, porov. DJD IX
4Q120 (4QpapLXXLevb) 4QSeptuaginta Levitikus-b, porov. DJD IX
4Q121 (4QLXXNum) 4QSeptuaginta Numeri, porov. DJD IX
4Q122 (4QLXXDeut) 4QSeptuaginta Deuteronómium , porov. DJD IX
220
PREHĽAD A KATEGORIZÁCIA ZVITKOV
4Q123 (4QpaleoParaJosh) 4QParafrázovanie Knihy Jozue, porov. DJD IX
4Q124 (4QpaleoUnid[1]) 4QNeurčený text v paleohebrejčine 1, porov. DJD IX
4Q125 (4QpaleoUnid[2]) 4Q Neurčený text v paleohebrejčine 1, porov. DJD IX
4Q126 (4QUnid gr) 4QNeurčený grécky text, porov.DJD IX
4Q127 (pap4QParaExod gr) 4QParafrázovanie Knihy Exodus grécky, porov. DJD
IX
4Q128 (4QPhyla) 4QFilaktérium A, porov. DJD VI, Dt 5,1-14; 5,27-6,3; 10,1211,17; 11,18-21; Ex 12,43-13,7
4Q129 (4QPhylb) 4QFilaktérium B, porov. DJD VI, Dt 5,1-6,2; Ex 13,9-16
4Q130 (4QPhylc) 4QFilaktérium C, porov. DJD VI, Ex 13,1-16; Dt 6,4-9,11,13-21
4Q131 (4QPhyld) 4QFilaktérium D, porov. DJD VI, Dt 11,13-21
4Q132 (4QPhyle) 4QFilaktérium E, porov. DJD VI, Ex 13,1-10
4Q133 (4QPhylf) 4QFilaktérium F, porov. DJD VI, Ex 13,11-16
4Q134 (4QPhylg) 4QFilaktérium G, porov. DJD VI, Dt 5,1-21; Ex 13,11-12
4Q135 (4QPhylh) 4QFilaktérium H, porov. DJD VI, Dt 5,22-6,5; Ex 13,14-16
4Q136 (4QPhyli) 4QFilaktérium J, porov. DJD VI, Dt 11,13-21; Ex. 12,43-13,10; Dt
6,6-7 (?)
4Q137 (4QPhylj) 4QFilaktérium J, porov. DJD VI, Dt 5,1-24; 5,24-32; 6,2-3
4Q138 (4QPhylk) 4QFilaktérium K, porov. DJD VI, Dt 10,12-11,7; 11,7-12
4Q139 (4QPhyll) 4QFilaktérium L, porov. DJD VI, Dt 5,7-24
4Q140 (4QPhylm) 4QFilaktérium M, porov. DJD VI, Ex 12,44-13,10,
Dt 5,33-6,5
4Q141 (4QPhyln) 4QFilaktérium N , porov. DJD VI, Dt 32,14-20.32-33
4Q142 (4QPhylo) 4QFilaktérium O, porov. DJD VI, Dt 5,1-16; 6:7-9
4Q143 (4QPhylp) 4QFilaktérium P, porov. DJD VI, Dt 10,22-11,3; 11,18-21
4Q144 (4QPhy1Q) 4QFilaktérium Q, porov. DJD VI, Dt 11,4-8; Ex 13,4-9
4Q145 (4QPhylr) 4QFilaktérium R, porov. DJD VI, Ex 13,1-7; 13,7-10
4Q146 (4QPhyls) 4QFilaktérium S, porov. DJD VI, Dt 11,19-21
4Q147-148 (4QPhylt-u) 4QFilaktérium T, U, porov. DJD VI
4Q149 (4QMeza) 4QMezuza A, porov. DJD VI, Ex 20,7-12
4Q150 (4QMezb) 4QMezuza B, porov. DJD VI, Dt 6,5-6; 10,14-11,2
4Q151 (4QMezc) 4QMezuza C, porov. DJD VI, Dt 5,27-6,9; 10,12-20
4Q152 (4QMezd) 4QMezuza D, porov. DJD VI, Dt 6,5-7
4Q153 (4QMeze) 4QMezuza E , porov. DJD VI, Dt 11,17-18
4Q154 (4QMezf) 4QMezuza F, porov. DJD VI, Ex 13,1-4
4Q155 (4QMezg) 4QMezuza G, porov. DJD VI, Ex 13,11-18
Nebiblické texty
4Q156 (4QtgLev) 4QTargum-Levitikus, porov. DJD VI
4Q157 (4QtgJob) 4QTargum-Jób, porov. DJD VI
4Q158 (4QRPa) 4QPrepracovaný Pentateuch-a [4QReworked Pentateucha],
porov. DJD V
4Q159 (4QOrda) 4QUsmernenia-a, porov. DJD V
4Q160 (4QVisSamuel) 4QVidenia Samuela, porov. DJD V
4Q161 (4QpIsa) 4QPešer-Izaiáš-a , porov. DJD V
4Q162 (4QpIsb) 4QPešer-Izaiáš-b, porov. DJD V
4Q163 (4QpIsc) 4QPešer-Izaiáš-c , porov. DJD V
221
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
4Q164 (4QpIsd) 4QPešer-Izaiáš-d, porov. DJD V
4Q165 (4QpIse) 4QPešer-Izaiáš-e, porov. DJD V
4Q166 (4QpHosa) 4QPešer-Ozeáš-a, porov. DJD V
4Q167 (4QpHosb) 4QPešer-Ozeáš-b, porov. DJD V
4Q168 (4QpMic ?) 4QPešer-Micheáš (?), porov. DJD V
4Q169 (4QpNah) 4QPešer-Nahum, porov. DJD V
4Q170 (4QpZeph) 4QPešer-Sofoniáš, porov. DJD V
4Q171 (4QpPsa) 4QPešer-Žalmy-a, porov. DJD V
4Q172 (4QpUnid) Pešer-neurčený, porov. DJD V
4Q173 (4QpPsb) 4QPešer-Žalmy-b, porov. DJD V
4Q174 (4QFlor) 4QFlorilegium, porov. DJD V
4Q175 (4QTest) 4QTestimonia , porov. DJD V
4Q176 (4QTanh) 4QTanhumim, porov. DJD V
4Q176a, fragmenty 19-21 (4QJubf) 4QKniha jubileí-f, porov. Kister, ‘Newly
Identified Fragments of the Book of Jubilees: Jub 23,21-23. 30-31’, Revue de
Qumran Q 12/48 (1987).
4Q177 (4QCatena A) 4QCatena A, porov. DJD V, (Komentár k žalmom 6-17)
4Q178 neurčené fragmenty, porov. DJD V
4Q179 (4QapocrLam A) 4QApokryfné Náreky A, porov. DJD V
4Q180 (4QAgesCreat A) 4QObdobia stvorenia A, porov. DJD V
4Q181 (4QAgesCreat B) 4QObdobia stvorenia B, porov. DJD V
4Q182 (4QCatena B) 4QCatena B, porov. DJD V
4Q183 (4QMidrEschate?) 4QHistorické dielo, porov. DJD V
4Q184 4QKlam zlej ženy, porov. Allegro, DJD V
4Q185 4QMúdroslovné výroky, porov. DJD V
4Q186 4QHoroskop, porov. DJD V
Čísla 4Q187-195 nie sú v jaskyni 4 pridelené
4Q196 (pap4QTob ara) 4QTobiáš aramejský-a, porov. DJD XIX
4Q197 (4QTob arb) 4QTobiáš aramejský-b, porov. DJD XIX
4Q198 (4QTob arc) 4QTobiáš aramejský-c, porov. DJD XIX
4Q199 (4QTob ard) 4QTobiáš aramejský-d, porov. DJD XIX
4Q200 (4QTob hebr) 4QTobiáš hebrejský-e, porov. DJD XIX
4Q201 (4QEna ar) 4QHenoch-a aramejský, porov. DJD XXXVI
4Q202 (4QEnb ar) 4QHenoch-b aramejský, porov. J. T. Milik,
The Books of Enoch,
4Q203 (4QEnGiantsa ar) 4QKniha obrov-a aramejský, porov. DJD XXXI, DJD
XXXVI
4Q204 (4QEnc ar) 4QHenoch-c aramejský, porov. J. T. Milik, The Books of Enoch,
4Q205 (4QEnd ar) 4QHenoch-d aramejský, porov. J. T. Milik, The Books of Enoch,
4Q206 (4QEne ar) 4QHenoch-e aramejský, porov. J. T. Milik, The Books of Enoch,
4Q207 (4QEnf ar) 4QHenoch-f aramejský, porov. J. T. Milik,
The Books of Enoch,
4Q208 (4QEnastra ar) 4QAstronomický Henoch-a aramejský, porov.
J. T. Milik, The Books of Enoch (Clarendon Press, Oxford 1976)
4Q209 (4QEnastrb ar) 4QAstronomický Henoch-b aramejský, porov.
J. T. Milik, The Books of Enoch, (Clarendon Press, Oxford 1976), porov.
DJD XXXVI
4Q210 (4QEnastrc ar) 4QAstronomický Henoch-c aramejský, porov.
J. T. Milik, The Books of Enoch (Clarendon Press, Oxford 1976)
222
PREHĽAD A KATEGORIZÁCIA ZVITKOV
4Q211 (4QEnastrd ar) 4QAstronomický Henoch-d aramejský , porov.
J. T. Milik, The Books of Enoch (Clarendon Press, Oxford 1976)
4Q212 (4QEng ar) 4QHenoch-g aramejský, porov. J. T. Milik,
The Books of Enoch (Clarendon Press, Oxford 1976)
4Q213 (4QLevia ar) 4Q Lévi-a aramejský, porov. DJD XXII
4Q213a (4QLevib ar) 4QLévi-b aaramejský, porov. DJD XXII
4Q213b (4QLevic ar) 4QLévi-c aramejský, porov. DJD XXII
4Q214 (4QLevid ar) 4Q Lévi-d aramejský, porov. DJD XXII
4Q214a (4QLevie ar) 4Q Lévi-e aramejský, porov. DJD XXII
4Q214b (4QLevif ar) 4QLévi-f aramejský, porov. DJD XXII
4Q215 (4QTNaph) 4QTestament Neftaliho, porov. DJD XXII
4Q215a (4QTime of Righteousness) 4QČas spravodlivosti, porov.
DJD XXXVI
4Q216 (4QJuba) 4QKniha jubile-ía, porov. DJD XIII
4Q217 (4QpapJubb?) 4Qpapyrus Kniha jubileí-b? , porov. DJD XIII
4Q218 (4QJubc) 4QKniha jubileí-c, porov. DJD XIII
4Q219 (4QJubd) 4QKniha jubileí-d, porov. DJD XIII
4Q220 (4QJube) 4QKniha jubileí-e, porov. DJD XIII
4Q221 (4QJubf) 4QKniha jubileí-f , porov. DJD XIII
4Q222 (4QJubg) 4QKniha jubileí-g, porov. DJD XIII
4Q223-24 (4QpapJubh) 4papyrus QKniha jubileí-h , porov. DJD XIII
4Q225 (4QpsJuba) 4QPseudo-Kniha jubileí-a, porov. DJD XIII
4Q226 (4QpsJubb) 4QPseudo-Kniha jubileí-b, porov. DJD XIII
4Q227 (4QpsJubc) 4QPseudo-Kniha jubileí-c, porov. DJD XIII
4Q228 Dielo s citátmi z Knihy jubileí, porov. DJD XIII
4Q229 Pseudepigrafické dielo napísané v mišno-hebrejčine
4Q230 Katalóg duchov, porov. E. Tigchelaar, ‘ “These are the Names of the
Spirits
of…”: A Preliminary Edition of 4QCatalogue of Spirits (4Q230) and New
Manuscript Evidence for the Two Spirits Treatise (4Q257 and 1Q29a )’,
Revue
de Qumran Q 21/84 (2004)
4Q232 (4QNJ?) 4QNový Jeruzalem?, porov. J. T. Milik, The Books of Enoch
(Clarendon Press, Oxford 1976)
4Q233 Fragmenty s geografickými názvami
4Q234 Cvičenie písma, porov. DJD XXXVI
4Q235 Fragmenty s nabatejským písmom, porov. DJD XXVII
4Q236 (=4Q98g).
4Q237 (= 4Q97).
4Q238 4QSlová súdu, porov. DJD XXVIII
4Q239 Pešer o pravom Izraeli. Detaily neznáme
4Q240 Komentár na Pieseň piesní (?). Detaily neznáme.
4Q241 Fragmenty z Nárekov, porov. DJD XXXVI
4Q242 (4QPrNab ar) 4Q Nabonidova modlitba aramejský, porov. DJD XXII
4Q243 (4QpsDana ar) 4QPseudo-Daniel-a aramejský, porov. DJD XXII
4Q244 (4QpsDanb ar) 4QPseudo-Daniel-b aramejský, porov. DJD XXII
4Q245 (4QpsDanc ar) 4QPseudo-Daniel-c aramejský, porov. DJD XXII
4Q246 (4QapocrDan ar) 4QApokryf-Daniel aramejský , porov. DJD XXII
4Q247 (4QPesher on the Apocalypse of Weeks) 4QPešer na Apokalypsu týždňov,
porov. DJD XXXVI
223
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
4Q248 (4QHistorical Text A) 4QHistorický text A, porov. DJD XXXVI
4Q249 (4QA MSM) 4QKryptické písmo A: Midraš k Mojžišovej knihe, porov.
DJD XXXV
4Q250 Fragment kryptického písma, porov. DJD XXXVI
4Q251 (4QHalakha A) 4QHalacha A, porov. DJD XXXV
4Q252 (4QCommGen A) 4QKomentár-Genezis A, porov. DJD XXII
4Q253 (4QCommGen B) 4QKomentár-Genezis B, porov. DJD XXII
4Q253a (4QCommMal) 4QKomentár-Malachiáš, porov. DJD XXII
4Q254 (4QCommGen C) 4QKomentár-Genezis C, porov. DJD XXII
4Q254a (4QCommGen D) 4QKomentár-Genezis D, porov. DJD XXII
4Q255 (4QpapSa) 4Qpapyrus Pravidlo spoločenstva-a, porov. DJD XXVI
4Q256 (4QSb) 4QPravidlo spoločenstva-b , porov. DJD XXVI
4Q257 (4QpapSc) 4QPravidlo spoločenstva-c, porov. DJD XXVI
4Q258 (4QSd) 4QPravidlo spoločenstva-d, porov. DJD XXVI
4Q259 (4QSe) 4QPravidlo spoločenstva-e, porov. DJD XXVI
4Q260 (4QSf) 4QPravidlo spoločenstva-f, porov. DJD XXVI
4Q261 (4QSg) 4QPravidlo spoločenstva-g, porov.DJD XXVI
4Q262 (4QSh) 4QPravidlo spoločenstva-h, porov. DJD XXVI.
4Q263 (4QSi) 4QPravidlo spoločenstva-i, porov. DJD XXVI
4Q264 (4QSj) 4QPravidlo spoločenstva-j, porov. DJD XXVI
4Q264a (4QHalakha B) 4QHalacha B, porov. DJD XXXV
4Q265 (4QMiscellaneous Rules) 4QRôzne pravidlá, porov. DJD XXXV
CD-A Damaský dokument-a . Prvý raz publikoval z genizy v Káhire S. Schechter,
Documents of Jewish Sectaries. Vol. 1: Fragments of a Zadokite Work (Cambridge 1910)
CD-B Damaský dokument-b
4Q266 (4QDa) 4QDamaský dokument-a, porov. DJD XVIII
4Q267 (4Db) 4QDamaský dokument-b, porov. DJD XVIII
4Q268 (4QDc) 4QDamaský dokument-c, porov. DJD XVIII
4Q269 (4QDd) 4QDamaský dokument-d, porov. DJD XVIII
4Q270 (4QDe) 4QDamaský dokument-e, porov. DJD XVIII
4Q271 (4QDf) 4QDamaský dokument-f, porov. DJD XVIII
4Q272 (4QDg) 4QDamaský dokument-g, porov. DJD XVIII
4Q273 (4QpapDh) 4QDamaský dokument-h, porov. DJD XVIII
4Q274 (4QTohorot A) 4QPravidlá očisťovania A, porov. DJD XXXV
4Q275 (4QCommunal Ceremony) 4QSpoločná slávnosť, porov. DJD XXVI
4Q276 (4QTohorot Ba) 4QPravidlá očisťovania B-a, porov. DJD XXXV
4Q277 (4QTohorot Bb) 4QPravidlá očisťovania B-b , porov. DJD XXXV
4Q278 (4QTohorot C) 4QPravidlá očisťovania C, porov. DJD XXXV
4Q279 (4QFour Lots) 4QŠtyri lósy, porov. DJD XXVI
4Q280 (4QCurses) 4QPreklínania, porov. DJD XXIX
4Q281-282 4QNeurčené fragmenty A, B, porov. DJD XXXVI
4Q284 (4QPurification Liturgy) 4QLiturgia očisťovania, porov. DJD XXXV
4Q284a (4QHarvesting), 4QZber úrody, porov. DJD XXXV
4Q285 (4QSefer ha-Milhamah) 4QKniha vojny , porov. DJD XXXVI
4Q286 (4QBera) 4QPožehnania-a [Berakot], porov. DJD XI
4Q287 (4QBerb) 4QPožehnania-b, porov. DJD XI
4Q288-290 (4QBerc,d,e) 4QPožehnania-c,d,e, porov. DJD XI
4Q291-293 (4QWork Containing Prayers A, B, C) 4QDielo s modlitbami A, B, C,
porov. DJD XXIX
224
PREHĽAD A KATEGORIZÁCIA ZVITKOV
4Q294 (4QMúdroslovné a didaktické dielo C), porov. DJD XXXVI
Čísla 4Q295-297 nie sú v jaskyni 4 pridelené
4Q298 (4QcryptA Words of the Maskil to All Sons of Dawn) 4QKryptické písmo
A: Slová napomenutia všetkým Synom svetla, porov. DJD XX
4Q299 (4QMysta) 4QTajomstvá-a, porov. DJD XX
4Q300 (4QMystb) 4QTajomstvá-b, porov. DJD XX
4Q301 (4QMystc?) 4QTajomstvá-c?, porov. DJD XX
4Q302 (4QpapAdmonitory Parable) 4QPodobenstvá napomenutia, porov. DJD XX
4Q303-307 4QMeditácie o stvorení A,B,C, porov. DJD XX
4Q308-316 Neurčené fragmenty
4Q317 (4QcryptA Lunisolar Calendar) 4QLunárny kalendár, porov. J. T. Milik,
The Books of Enoch (Clarendon Press, Oxford 1976)
4Q318 (4QZodiology and Brontology ar) 4QZodiológia a Brontologia aramejský,
porov. DJD XXXVI (Predpovedanie budúcnosti na základe zverokruhu a
hrmenia)
4Q319 (4QOtot) 4QZnamenia, porov. DJD XXI
4Q320 (4QCal. Doc./Mishmarot A) 4QKalendár s fázami Mesiaca A, porov.
DJD XXI
4Q321 (4QCal. Doc./Mishmarot B) 4QKalendár s fázami Mesiaca B, porov.
DJD XXI
4Q321a (4QCal. Doc./Mishmarot C) 4QKalendár s fázami Mesiaca C, porov.
DJD XXI
4Q322 (4QMishmarot A) 4QKalendár kňazských služieb A
4Q322a (4QHistorical Text H?) 4QHistorický text H?, porov.DJD XXVIII
4Q323-324 (4QMishmarot B-C) ) 4QKalendár kňazských služieb B-C, porov.
DJD XXI
4Q325 (4QCal. Doc./Mishmarot D) 4QKalendár kňazských služieb D, porov.
DJD XXI
4Q326 (4QCal. Doc. C) 4QKalendár sobot a sviatkov C, porov. DJD XXI
4Q327 (Cal. Doc. D) 4QKalendár sobot a sviatkov D, porov. DJD XXI
4Q328-330 (4QMishmarot F-I) 4QKalendár s fázami Mesiaca F-I, porov. DJD XXI
4Q331-333 (4QHistorical Text C,D,E,H?) 4QHistorické texty, porov. DJD XXXVI
4Q334 (4QOrdo) 4QOrdo, porov. DJD XXI
4Q335-337 4QAstronomické fragmenty.
4Q338-341 4QZoznam mien, porov. DJD XXVII
4Q342-361 (4QDocumentry Texts) 4QJurisdické texty, porov. DJD XXVII
4Q362-363 (4QcrypB Uni. A, B), Kryptované texty neurčené, porov.
DJD XXVIII
4Q364 (4QRPb) 4QParafrázovanie Pentateuchu-b, porov. DJD XIII
4Q365 (4QRPc) 4QParafrázovanie Pentateuchu-c, porov. DJD XIII
4Q365a (4QTemple?) 4QParafrázovanie Pentateuchu-c, porov. DJD XIII
4Q366 (4QRPd) 4QParafrázovanie Pentateuchu-d, porov. DJD XIII
4Q367 (4QRPe) 4QParafrázovanie Pentateuchu-e , porov. DJD XIII
4Q368 (4QapocrPent. A) 4QApokryf Pentateuchu A, porov. DJD XXVIII
4Q369 (4QPrayer of Enosh) 4Q Enosova Modlitba, porov. DJD XIII
4Q370 (4QAdmonition on the Flood) 4Q Napomenutie o potope, porov.
DJD XIX
4Q371 (4QNarrative and Poetic Compositiona) 4Q Apokryf o Jozefovi-a,
porov. DJD XXXVIII
225
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
4Q372 (4QNarrative and Poetic Compositionb) 4QZbierka poetických
textov-b, porov. DJD XXXVIII
4Q373 (4QNarrative and Poetic Compositionc) 4QZbierka poetických
textov-c, porov. DJD XXXVIII
4Q374 (4QExod/Conq. Trad.) 4QExodus a tradicie dobytia krajiny , porov.
DJD XIX
4Q375 (4QapocrMosesa) 4QApokryf o Mojžišovi-a, porov. DJD XIX
4Q376 (4QapocrMosesb?) 4QApokryf o Mojžišovi-b? , porov. DJD XIX
4Q377 (4QApocryphal Pentateuch B) 4QApokryf Pentateuchu B, porov. DJD
XXVIII
4Q378 (4QapocrJoshuaa) 4QApokryf o Jozuovi-a, porov. DJD XXII
4Q379 (4QapocrJoshb) 4QApokryf o Jozuovi-b, porov. DJD XXII
4Q380 (4QNon-Canonical Psams A) 4QNekánonické žalmy A, porov. DJD XI
4Q381 (4QNon-Canonical Psalms B) 4QNekánonické žalmy B, porov. DJD XI
4Q382 (4Qpap paraKings et al.) 4QParafrázovanie Knihy kráľov, porov.
DJD XIII
4Q383 (4QapocrJer A) 4QApokryf o Jeremiášovi A, porov. DJD XXX
4Q384 (4Qpap apocrJer B?) 4QApokryf o Jeremiášovi B (?), porov. DJD XIX
4Q385 (4QpsEzeka) 4QPseudo-Ezechiel-a, porov. DJD XXX
4Q385a (4QapocrJer Ca) 4QApokryf o Jeremiášovi Ca, porov. DJD XXX
4Q385b (4QpsEzekc) 4QPseudo-Ezechiel-c, porov. DJD XXX
4Q385c (4QpsEzek: Unid. Frags.) 4QPseudo-Ezechiel: Neurčený, porov. DJD XXX
4Q386 (4QPsEzekb) 4QPseudo-Ezechiel-b, porov. DJD XXX
4Q387 (4QapocrJer Cb) 4QApokryf o Jeremiášovi C-b, porov. DJD XXX
4Q387a (4QapocrJer Cf) 4QApokryf o Jeremiášovi C-f.
4Q388 (4QPsEzekd) 4QPseudo-Ezechiel-d, porov. DJD XXX
4Q388a (4QapocrJer Cc) 4QApokryf o Jeremiášovi C-c, porov. XXX
4Q389 (4QapocrJer Cd) 4QApokryf o Jeremiášovi C-d, porov. DJD XXX
4Q390 (4QapocrJer Ce) 4QApokryf o Jeremiášovi C-e, porov. DJD XXX
4Q391 (4QpapPsEzeke) 4QPseudo-Ezechiel-e, porov. DJD XIX
4Q392 (4QWorks of God) 4QBožie diela, porov. DJD XXIX
4Q393 (4QCommunal Confession) 4QLiturgické dielo- Vyznania spoločenstva,
porov. DJD XXIX
4Q394 (4QMMTa) 4QHalachický list-a, porov. DJD X
4Q395 (4QMMTb) 4QHalachický list-b, porov. DJD X
4Q396 (4QMMTc) 4QHalachický list-c, porov. DJD X
4Q397 (4QMMTd) 4QHalachický list-d, porov. DJD X
4Q398 (4QMMTe) 4QHalachický list-e, porov. DJD X
4Q399 (4QMMTf) 4QHalachický list-f, porov. DJD X
4Q400 (4QShirShabba) Piesne na sobotnú obetu-a
4Q401 (4QShirShabbb) 4QPiesne na sobotnú obetu-b, porov. DJD XI
4Q402 (4QShirShabbc) 4QPiesne na sobotnú obetu-c, porov. DJD XI
4Q403 (4QShirShabbd) 4QPiesne na sobotnú obetu-d, porov. DJD XI
4Q404 (4QShirShabbe) 4QPiesne na sobotnú obetu-e, porov. DJD XI
4Q405 (4QShirShabbf) 4QPiesne na sobotnú obetu-f, porov. DJD XI
4Q406 (4QShirShabbg) 4QPiesne na sobotnú obetu-g, porov. DJD XI
4Q407 (4QShirShabbh) 4QPiesne na sobotnú obetu-h, porov. DJD XI
4Q408 (4QApocryphon of Mosesc ?) 4QApokryf o Mojžišovi-c ?, porov.
DJD XXXVI
226
PREHĽAD A KATEGORIZÁCIA ZVITKOV
4Q409 (4QLiturgical Work A) 4QLiturgický text A, porov. DJD XXIX
4Q410 (4QVision and Interpretation), 4QVidenie a vysvetlenia, porov.
DJD XXXVI
4Q411 (4QSapiential Hymn) 4QMúdroslovný hymnus, porov. DJD XX
4Q412 (4QSapiential-Didactic Work A) 4QMúdroslovné didaktické dielo , porov.
DJD XX
4Q413 (4QComposition concerning Divine Providence) 4QO Božej
prozreteľnosti, porov. DJD XX
4Q414 (4QRitPur A) 4QObradné očisťovanie A, porov. DJD XXXV
4Q415 (4QInstructiona) 4QInštrukcia-a, porov. DJD XXXIV
4Q416 (4QInstructionb) 4QInštrukcia-b, porov. DJD XXXIV
4Q417 (4QInstructionc) 4QInštrukcia-c, porov. DJD XXXIV
4Q418 (4QInstructiond) 4QInštrukcia-d, porov. DJD XXXIV
4Q418a (4QInstructione) 4QInštrukcia-e, porov. DJD XXXIV
4Q418b (4QText with Quotation from Psalm 107?) 4QText s citáciou žalmu 107?,
porov. DJD XXXIV
4Q418c (4QInstructionf?) 4QInštrukcia-f?, porov. DJD XXXIV
4Q419 (4QInstruction-like Composition A) 4QInštrukcia ako múdroslovná
kompozícia A, porov. DJD XXXVI
4Q420-421 (4QWays of Righteousnessa-b) Cesty spravodlivosti-b, porov. DJD XX
4Q422 (4QParaphrase of Gen and Exod) 4QParafrázovanie Knihy Genezis
a Exodus, porov. DJD XIII
4Q423 (4QInstructiong) 4QInštrukcia-g, DJD XXXIV
4Q424 (4QInstruction-like Composition B) 4QInštrukcie ako múdroslovná
kompozícia B, porov. DJD XXIX
4Q425-426 4QMúdroslovné dielo, porov. DJD XX
4Q427 (4QHa) 4QHymny chvál-a, porov. DJD XXIX
4Q428 (4QHb) 4QHymny chvál-b, porov. DJD XXIX
4Q429 (4QHc) 4QHymny chvál-c, porov. DJD XXIX
4Q430 (4QHd) 4QHymny chvál-d, porov. DJD XXIX,
4Q431 (4QHe) 4QHymny chvál-e, porov. DJD XXIX
4Q432 (4QpapHf) 4QHymny chvál-f, porov. DJD XXIX,
4Q433 (4QHodayot-like Text A) 4QHymny ako text A, porov. DJD XXIX
4Q433a (4QpapHodayot-like Text B) 4Qpapyrus Hymny chvál ako text B, porov.
DJD XXIX
4Q434 (4QBarkhi Nafshia) 4QPožehnanie mojej duše-a, porov. DJD XXIX
4Q435 (4QBarkhi Nafshib) 4QPožehnanie mojej duše-b, porov. DJD XXIX
4Q436 (4QBarkhi Nafshic) 4QPožehnanie mojej duše-c, porov. DJD XXIX
4Q437 (4QBarkhi Nafshid) 4QPožehnanie mojej duše-d, porov. DJD XXIX
4Q438 (4QBarkhi Nafshie) 4QPožehnanie mojej duše-e, porov. DJD XXIX
4Q439 (4QLament by a Leader), 4QNáreky vodcu, porov. DJD XXIX
4Q440 (4QHodayot-like Text C) 4QHymny chvál ako text C, porov. DJD XXIX
4Q441-443 Útržkovite zachované modlitby a hymny, porov. DJD XXIX
4Q444 (4QIncantation) 4QZaprisahávanie, porov. DJD XXIX
4Q445-447 Útržkovite zachované hymny, porov. DJD XXIX
4Q448 (4QApocr. Psalm and Prayer) 4QApokryfný žalm a modlitba, porov.
DJD XI
4Q449-57 4QModlitby, porov. DJD XXIX
4Q458 (4QNarrative A) 4QNaratívny text A, porov. DJD XXXVI
227
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
4Q459 (4QNarrative Work Mentioning Lebanon), Naratívny text o Libanone,
porov. DJD XXXVI
4Q460 (4QNarrative Work and Prayer), Naratívny text a modlitba, porov. DJD
XXXVI
4Q461 (4QNarrative B) 4QNaratívny text B, porov. DJD XXXVI
4Q462 (4QNarrative C) 4QNaratívny text C, porov. DJD XIX
4Q463 (4QNarrative D) 4QNaratívny text D, porov. DJD XIX
4Q464 (Exposition on the Patriarchs) 4QHistória patriarchov, porov. DJD XIX
4Q464a-469 4QNeurčené fragmenty, porov. DJD XXXVI
4Q470 (4QText Mentioning Zedekiah) 4QText o Sedekášiovi, porov. DJD XIX
4Q471 (4QWar Scroll-like Text B), Vojnový zvitok ako text B, porov. DJD XXXVI
4Q471a (4QPolemical Text) 4QPolemický text, porov. DJD XXXVI
4Q471b (4QSelf-Glorification Hymn) 4QSamooslavný hymnus, porov. DJD XXIX
4Q471c (4QPrayer Concerning God and Israel) 4QModlitba k Bohu a Izraelu,
porov. DJD XXIX
4Q472 (4QEschatological Work B), Eschatologický text B, porov. DJD XXXVI
4Q472a (4QHalakha C), Halacha C, porov. DJD XXXV
4Q473 (4QThe Two Ways) 4QDve cesty, porov. DJD XXII
4Q474 (4QText Concerning Rachel and Joseph), Text o Ráchel a Jozefovi,
porov. DJD XXXVI
4Q475 (4QRenewed Earth) 4QObnovená Zem, porov. DJD XXXVI
4Q476 (4QLiturgical Work B), Liturgický text B, porov. DJD XXIX
4Q477 (4QRebukes Reported by the Overseer) 4QNapomenutia udelené
dozorcami, porov. DJD XXXVI
4Q478-481 (4QMiscellaneous Texts) 4QNeurčené fragmenty, porov. DJD XXII
4Q482 (4QpapJubi?), 4Qpapyrus Kniha Jubilei (?), porov. DJD VII
4Q483 (4QpapGeno) 4Qpapyrus Genezis Knihy Jubilei (?), porov. DJD VII
4Q484 (4QpapTJud?) 4QTestament Júdu, porov. DJD VII
4Q485 4QProroctvo, porov. DJD VII
4Q486 4QMúdroslovný text, porov. DJD VII
4Q487 4QMúdroslovný text-a, porov. DJD VII
4Q488-490 4QApokryfy, porov. DJD VII
4Q491 (4QMa) 4QVojnový zvitok-a [4QMilhamaa], porov. DJD VII
4Q492 (4QMb) 4QVojnový zvitok-b, porov. DJD VII
4Q493 (4QMc) 4QVojnový zvitok-c, porov. DJD VII
4Q494 (4QMd) 4QVojnový zvitok-d, porov. DJD VII
4Q495 (4QMe) 4QVojnový zvitok-e, porov. DJD VII
4Q496 (4QMf) 4QVojnový zvitok-f, porov. DJD VII
4Q497 (4QMg ?) 4QVojnový zvitok-g (?), porov. DJD VII
4Q498 4QMúdroslovný hymnus, porov. DJD VII
4Q499 4QHymnická modlitba, porov. DJD VII
4Q500 (4QpapBen) 4Qpapyrus Požehnanie, porov. DJD VII
4Q501 (4QapocrLam B) 4QApokryfná Kniha nárekov B, porov. DJD VII
4Q502 (4QpapRitMar) 4Qpapyrus Obrad manželstva, porov. DJD VII
4Q503 (4QpapPrQuot) 4Qpapyrus Každodenné modtliby, porov. DJD VI
4Q504 (4QDibHama) 4QSlová svetiel-a, porov. DJD VII
4Q505 (4QpapDibHamb) 4Qpapyrus Slová svetiel-b, porov. DJD VII
4Q506 (4QpapDibHamc) 4Qpapyrus Slová svetiel-c, porov. DJD VII
4Q507 (4QPrFétesa) 4QModlitby na sviatky-a, porov. DJD VII
228
PREHĽAD A KATEGORIZÁCIA ZVITKOV
4Q508 (4QPrFétesb) 4QModlitby na sviatky-b, porov. DJD VII
4Q509 (4QpapPrFétesc) 4Qpapyrus Modlitby na sviatky-c, porov. DJD VII
4Q510 (4QShira) 4QMúdroslovné piesne-a, porov. DJD VII
4Q511 (4QShirb) 4Q Múdroslovné piesne-b, porov. DJD VII
4Q512 (4QpapRitPur B) 4Qpapyrus Očistný obrad B, porov. DJD VII
4Q513 (4QOrdb) 4QPredpisy-b, porov. DJD VII
4Q514 (4QOrdc) 4QPredpisy-c, porov. DJD VII
4Q515-520 4QNeurčené fragmenty, porov. DJD VII
4Q521 (4QMessianic Apocalypse) 4QMesiánska apokalypsa, porov. DJD XXV
4Q522 (4QProphecy of Joshua; 4QapocrJoshc?) 4QProroctvo Jozueho, porov.
DJD XXV
4Q523 (4QJonathan), Jonatán, porov. DJD XXV
4Q524 (4QTemple Scroll) 4QChrámový zvitok, porov. DJD XXV
4Q525 (4QBeatitudes) 4QBlahoslavenstvá, porov. DJD XXV
4Q526-528, Tri menšie neurčené fragmenty, porov. DJD XXV
4Q530 (4QEnGiantsb ar) 4QKniha obrov-b aramejský, porov. DJD XXXI
4Q531 (4QEnGiantsc ar) 4Q Kniha obrov-c aramejský, , DJD XXXI
4Q532 (4QEnGiantsd ar) 4Q Kniha obrov-d aramejský, porov. DJD XXXI
4Q533 (4QEnGiantse ar) 4Q Kniha obrov-e aramejský, porov. DJD XXXI
4Q534 (4QBirth of Noaha ar) 4QNarodenie Noema-a aramejský, porov.
DJD XXXI
4Q535 (4QBirth of Noahb ar) 4QNarodenie Noema-b aramejský, porov.
DJD XXXI
4Q536 (4QBirth of Noahc ar) 4QNarodenie Noema-c aramejský, porov.
DJD XXXI
4Q537 (4QTJacob? ar) 4QTestament Jakuba? aramejský, porov. DJD XXXI
4Q538 (4QTJud ar) 4QTestament Júdu aramejský, porov. DJD XXXI
4Q539 (4QTJoseph ar) 4QTestament Jozefa aramejský, porov. DJD XXXI
4Q540 (4QapocrLevia? ar) 4QApokryf Léviho-a? aramejský, porov. DJD XXXI
4Q541 (4QapocrLevib? ar) 4QApokryf Léviho-b? aramejský, porov. DJD XXXI
4Q542 (4QTQahat ar) 4QTestament Kehatat aramejský, porov. DJD XXXI
4Q543 (4QVisions of Amrama ar) 4QVidenia Amrama-a aramejský, porov.
DJD XXXI
4Q544 (4QVisions of Amramb ar) 4QVidenia Amrama-b aramejský, porov.
DJD XXXI
4Q545 (4QVisions of Amramc ar) 4QVidenia Amrama-c aramejský, porov.
DJD XXXI
4Q546 (4QVisions of Amramd ar) 4QVidenia Amrama-d aramejský, porov.
DJD XXXI
4Q547 (4QVisions of Amrame ar) 4QVidenia Amrama-e aramejský, porov.
DJD XXXI
4Q548 (4QVisions of Amramf ar) 4QVidenia Amrama-f aramejský, porov.
DJD XXXI
4Q549 (4QVisions of Amramg ? ar) 4QVidenia Amrama-g? aramejský,
porov. DJD XXXI
4Q550a-e 4QProto-Ester-e+f aramejský, porov. J. T. Milik, ‘Les modeles
araméens du livre d’Esther dans la grotte 4 de Qumrân 175’, in: E. Puech
en F. García Martínez (ed.), Mémorial Jean Starcky, Vol. II (Paris 1992)
[=Revue de Qumran 15/59 (1992)]
229
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
4Q551 4QDaniel-Zuzana aramejský (?), porov. J. T. Milik, ‘Daniel et Susanne
de Qumrân’, in: M. Carrez e.a. (red.), De la Tôrah au Messie (Desclée, Paris
1981)
4Q552 (Four Kingdomsa ar) 4QŠtyri kráľovstvá-a aramejský, porov. F. García
Martínez en E. Tigchelaar, The Dead Sea Scrolls Study Edition II, Brill :
Leiden/New York/Köln 1997
4Q553 (Four Kingdomsb ar) 4Q Štyri kráľovstvá-b aramemjský, porov. F. García
Martínez en E. Tigchelaar, The Dead Sea Scrolls Study Edition II, Brill :
Leiden/New York/Köln 1997
4Q554 (4QNJa ar) 4QNový Jeruzalem-a aramejský, porov. F. García Martínez en
E. Tigchelaar, The Dead Sea Scrolls Study Edition II, Brill : Leiden/New York/
Köln 1997
4Q554a (4QNJb ar) 4Q Nový Jeruzalem-b aramejský, porov. , F. García
Martínez en E. Tigchelaar, The Dead Sea Scrolls Study Edition II, Brill :
Leiden/New York/Köln 1997
4Q555 (4QNJc ar) 4Q Nový Jeruzalem-c aramejský, porov. F. García Martínez
en E. Tigchelaar, The Dead Sea Scrolls Study Edition II, Brill : Leiden/New
York/Köln 1997
4Q556-558 (4QVisiona-c ar) 4QVidenia-a -c aramejský, porov. F. García
Martínez en E. Tigchelaar, The Dead Sea Scrolls Study Edition II, Brill :
Leiden/New York/Köln 1997
4Q559 (4QpapBibChronology ar) 4Qpapyrus Biblická chronológia
aramejský, porov. , F. García Martínez en E. Tigchelaar, The Dead Sea
Scrolls Study Edition II, Brill : Leiden/New York/Köln 1997
4Q560 (4QExorcism ar) 4QExorcizmus aramejský, porov. F. García Martínez
en E. Tigchelaar, The Dead Sea Scrolls Study Edition II, Brill : Leiden/New
York/Köln 1997
4Q561 (4QPhysiognomy ar) 4QFyziognómia aramejský, porov. F. García
Martínez en E. Tigchelaar, The Dead Sea Scrolls Study Edition II, Brill :
Leiden/New York/Köln 1997
4Q562-575 4Q Aramejské texty D-Z (Aramaic D-Z), porov. F. García
Martínez en E. Tigchelaar, The Dead Sea Scrolls Study Edition II, Brill :
Leiden/New York/Köln 1997
4Q576 (4QGenn) 4QGenezis-n, porov. DJD XXV
4Q577-579 Neurčené texty, porov. DJD XXV
4Q580 (4QUnid. Text N ar) 4QNeurčené aramejské texty, porov.
DJD XXXVII
Jaskyňa 5
Biblické texty
5Q1 (5QDeut) 5QDeuteronómium, porov. DJD III
5Q2 (5QKgs) 5QKráľov, porov. DJD III
5Q3 (5QIs) 5QIzaiáš, porov. DJD III
5Q4 (5QAmos) 5QAmos , porov. DJD III
5Q5 (5QPs) 5QŽalmy , porov. DJD III
5Q6 (5QLama) 5QNáreky-a, porov. DJD III
230
PREHĽAD A KATEGORIZÁCIA ZVITKOV
5Q7 (5QLamb) 5QNáreky-b, porov. DJD III
5Q8 (5QPhyl) 5QFilaktérium, porov. DJD III
Nebiblické texty
5Q9 (5QToponyms) 5QZoznam lokalít, porov. DJD III
5Q10 (5QapMal) 5Q Apokryf – Malachiáša (Pešer?), porov. DJD III
5Q11 (5QS) 5QPravidlo spoločenstva, porov. DJD III
5Q12 (5QD) 5QDamaský dokument, porov. DJD III
5Q13 (5QRule) 5QManuál, porov. DJD III
5Q14 (5QCurses) 5QPreklínania, porov. DJD III
5Q15 (5QNJ ar) 5QNový Jeruzalem aramejský, porov. DJD III
5Q16-25 5QNeurčené fragmenty
Jaskyňa 6
Biblické texty
6Q1 (6QpaleoGen) 6Qpaleo-Genezis, porov. DJD III
6Q2 (6QpaleoLev) 6Qpaleo-Levitikus , porov. DJD III
6Q3 (6QDeut?) 6QDeuteronómium (?), porov. DJD III
6Q4 (6QKgs) 6QKráľov, porov. DJD III
6Q5 (6QPs) 6QŽalmy, porov. DJD III
6Q6 (6QCant) 6QPieseň piesní, porov. DJD III
6Q7 (6QDan) 6QDaniel, porov. DJD III
Nebiblické texty
6Q8 (6QpapGiants ar) 6Qpapyrus Kniha obrov aramejský, porov.
DJD III
6Q9 (6QpapSam/Kgs) 6Qpapyrus Apokryf Samuel-Kráľov, porov.
DJD III
6Q10 (6QpapProph) 6Qpapyrus Proroctvá, porov. DJD III
6Q11 (6QAllegory of the Vine) 6QAlegória o vinici, porov.
DJD III
6Q12 (6QApocr. Proph) 6QApokryfné proroctvá, porov. DJD III,
6Q13 (6QPriestly Proph) 6QKňazské proroctvá, porov. DJD III
6Q14 (6QApocal. ar) 6QApokalypsa aramejský , porov. DJD III
6Q15 (6QD) 6QDamaský dokument , porov. DJD III
6Q16 (6QpapBen) 6Qpapyrus Požehnania, porov. DJD III
6Q17 (6QpapCal) 6Qpapyrus Kalendár, porov. DJD III
6Q18 (6QpapHymn) 6Qpapyrus Hymny , porov. DJD III
6Q19 6QGenezis? aramejský, porov. DJD III
6Q20 6QDeuteronómium? , porov. DJD III
6Q21-22 6QNeurčené fragmenty, porov. DJD III
6Q23 porov. DJD III (aramejský text Henocha?)
6Q24-25 6QNeurčené fragmenty, porov. DJD III
231
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
PREHĽAD A KATEGORIZÁCIA ZVITKOV
6Q26 6QFragment uzatvorenia zmluvy, porov. DJD III
6Q27-31 6QNeurčené fragmenty, porov. DJD III
Jaskyňa 7
Biblické texty
7Q1 (7QLXXExod) 7QSeptuaginta Exodus, porov. DJD III
Neurčené texty
7Q3-19 7QNeurčené grécke fragmenty, porov. DJD III. Pre teórie identifikácie
s novozákonnými textami porov. J.O’Callaghan, ‘Papiros neotestamentarios en la
cueva 7 de Qumrân?’, Biblica 53 (1972), 1 Tim. 3,16; 4,1.3 (7Q4); Mk. 6,52-53 (7Q5);
Mk 4,28 (7Q6, 1); Sk 27,38 (7Q6,2); Mk 12,17 (7Q7); Jak 1,23-24 (7Q8); Rim 5,11-12
(7Q9); 2 Pt 1,15 (7Q10); Mk 6,48 (7Q15). Iné teorie identifikácie porov. G.D. Fee,
Journal for Biblical Literature 92 (1973) 7Q4 = Num 14,23-24; P. Gamet, Evangelical Quarterly 45 (1973), 7Q5 = Ex 36,10-11; C.H. Roberts, JTS 23 (1972), 7Q5 = 2 Kr.
5,13-14. Teorie identifikácie s nebiblickými textami porov. G.W. Nebe, Revue
de Qumran 13 (1988) 7Q4 = 1 Henoch 103,3-4; E.A. Muro, RQ 18 (1997), 7Q4,
7Q8, 7Q12 = 1 Enoch 103,3-4, 7-8; E. Puech, Revue de Qumran 18 (1997)
7Q11, 7Q13 = 1 Enoch 100,12, 103,15.
Jaskyňa 8
Biblické texty
8Q1 (8QGen) 8QGenezis, porov. DJD III
8Q2 (8QPs) 8QŽalmy, porov. DJD III
8Q3 (8QPhyl) 8QFilaktérium, porov. DJD III, fragmenty Ex 13,1-10; 13,11-16, Dt
6,4-9; 11:13; 6,1-3; 10,20-22; 10,12-19; Ex 12,43-51; Dt 5,1-14; Ex 20,11, Dt 10,13(?);
11,2; 10,21-22; 11,1.6-12.
8Q4 (8QMez) 8QMezuza, porov. DJD III, fragmenty Dt 10,12-11,21
Jaskyňa 11
Biblické texty
11Q1 (11 QpaleoLeva) 11 Qpaleo-Levitikus-a, porov. D.N. Freedman – K.A.
Mathews, The Paleo-Hebrew Leviticus Scroll (11QpaleoLev) (Winona Lake
1985)
11Q2 (11QLevb) 11QLevitikus-b, porov. DJD XXIII
11Q3 (11QDeut) 11QDeuteronómium, porov. DJD XXIII
11Q4 (11QEz) 11QEzechiel, porov. DJD XXIII
11Q5 (11QPsa) 11QŽalmy-a, porov. DJD VI; DJD XXIII
11Q6 (11QPsb) 11QŽalmy-b , porov. DJD XXIII
11Q7 (11QPsc) 11QŽalmy-c, porov. DJD XXIII
11Q8 (11QPsd) 11QŽalmy-d, porov. DJD XXIII
11Q9 (11QPse?) 11QŽalmy-e?, porov. DJD XXIII
Nebiblické texty
11Q10 (11QtgJob) 11QTargum - Jób, porov. J.P. van der Plody, A.S. van der
Woude, Le targum de Job de la grotte XI de Qumrân (KNAW, Brill, Leiden
1971), porov. DJD XXIII
11Q11 (11QapocrPs) 11QApokryf žalmov, porov. DJD XXIII
11Q12 (11QJub) 11QKniha jubileí, porov. DJD XXIII
11Q13 (11QMelch) 11QMelchizedech, porov. DJD XXIII
11Q14 (11QSefer ha-Milhama) 11QVojnový zvitok, porov. DJD XXIII
11Q15 (11QHymnsa) 11QHymny-a, porov. DJD XXIII
11Q16 (11QHymnsb) 11QHymny-b, porov. DJD XXIII
11Q17 (11QShirShabb) 11QSobotné piesne, porov. DJD XXIII
11Q18 (11QNJ ar) 11QNový Jeruzalem aramejský, porov. DJD XXIII
11Q19 (11QTa) 11QChrámový zvitok-a,, porov. Y. Yadin, Megillat ham-miqdas –
The Temple Scroll, 3 vol. met Supplement (Jerusalem 1977)
11Q20 (11QTb) 11QChrámový zvitok-b, porov. DJD XXIII
11Q21 (11QTc) 11QChrámový zvitok-c?, porov. DJD XXIII
11Q22-31 Neurčené fragmenty, porov. DJD XXIII
Nebiblické texty
8Q5 (8QHymn) 8QHymny, porov. DJD III
Jaskyňa 9
Zachoval sa neurčený a poškodený papyrus porov. DJD III
Jaskyňa 10
Zachoval sa zvyšok keramiky s dvoma písmenami, porov. DJD III
232
233
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
KTO JE KTO VO VÝSKUME KUMRÁNU
kňazom. V roku 1946 sa stal metropolitom sýrskej ortodoxnej cirkvi pre Palestínu a Jordánsko. V roku 1948
KTO JE KTO VO VÝSKUME KUMRÁNU
kúpil od Kanda 4 zvitky z prvej kumránskej jaskyne.
V roku 1949 odcestoval aj so zvitkami do USA, kde ich
Eleazar Lipa Sukenik sa narodil v poľskom meste
ponúkol na predaj v inzeráte v roku 1954. V USA bol
Białystok neďaleko bieloruských hraníc v roku 1889.
menovaný za metropolitu sýrskych ortodoxných veria-
V roku 1911 prišiel ako učiteľ do Palestíny. Počas 1. sve-
cich pre USA a Kanadu. Zomrel v roku 1995 a je pochovaný v Holandsku.
tovej vojny slúžil v Britskej armáde. Stál pri zrode archeologického oddelenia Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme.
John C. Trever sa narodil v roku 1915 v USA. V roku
Pre univerzitu získal tri zvitky z jaskyne 1. Ako prvý spo-
1943 získal doktorát zo Starého zákona na univerzite v
jil KZ s komunitou esénov. Posledné roky svojho života strávil prekladom
Yale. Ako mladý vedec bol v roku 1948 v American School
zvitkov nájdených v okolí Kumránu. Je otcom Yigaela Yadina. Zomrel v Jeru-
of Oriental Research v Jeruzaleme na postdoktorandskom
zaleme v roku 1953.
štúdiu a fotografoval biblickú flóru. Ako prvý vyfotografoval kumránsky zvitok proroka Izaiáša. Jeho fotografie sa
Roland Guérin de Vaux sa narodil v Paríži v roku
1903. V roku 1929 vstúpil do Rehole dominikánov a stal
sa kňazom. Od roku 1933 až do svojej smrti žil v Jeruza-
objavovali v každej dôležitej publikácii o Kumráne. Neskôr sa venoval prekladom Biblie do angličtiny. Zomrel v roku 2006 v USA.
leme. V akademickom roku 1933/34 začal učiť v Biblic-
Kalil Iskander Šahin Kando sa narodil v roku 1910
ko-archeologickom inštitúte EBAF v Jeruzaleme a v ro-
v Betleheme. Bol členom sýrskej ortodoxnej cirkvi. Bol
koch 1945 - 1965 bol jeho riaditeľom. Viedol niekoľko
obuvníkom a v Betleheme mal obchodík so starožitnos-
archeologických vykopávok (Ma'in, Abu Goš, Tell ell-
ťami, kam prichádzali beduíni. Neskôr si podobný ob-
Far'ah). V rokoch 1961/63 robil vykopávky v Jeruzaleme spolu s archeolo-
chod otvoril v Jeruzaleme. Stal sa sprostredkovateľom KZ
gičkou Kathleen Kenyon. V rokoch 1951 až 1956 viedol päť archeologických výprav v Kumráne. Šiesta výprava sa uskutočnila v roku 1958 a bola
medzi beduínmi a archeológmi. Zomrel v roku 1993 v Jeruzaleme.
zameraná na lokalitu Ain Feška. De Vaux ponúkol interpretáciu osídlenia
Kumránu, ktorá je dodnes najuznávanejšou teóriou. Zomrel v roku 1971
v Jeruzaleme.
Gerald Lankester Harding sa narodil v roku 1901 v
Tientsin v Číne. V rokoch 1936 - 1956 bol riaditeľom The
Antiquities of Jordan v jordánskom Ammáne. V roku
Atanázius Yešua Samuel sa narodil v tureckom meste Hilwa v roku
1949 inicioval prvý prieskum Kumránu a spolu s Ro-
1907. Vzdelanie získal v sýrskom ortodoxnom kláštore sv. Marka v Jeruza-
landom de Vaux viedol prvé archeologické vykopávky.
leme a neskôr v koptskom teologickom kolégiu v Káhire. V roku 1932 sa stal
Stál v pozadí vzniku medzinárodného tímu odborníkov
234
235
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
KTO JE KTO VO VÝSKUME KUMRÁNU
na výskum zvitkov. Kvôli politickej situácii musel v roku 1956 opustiť úrad
John Strugnell sa narodil v roku 1930 v Barnete, v
riaditeľa. Zomrel v roku 1979 v Londýne. Zo strany Jordánskeho kráľovstva
severnej časti Londýna. Štúdiá absolvoval na jezuitskom
sa mu dostalo uznania po smrti, je pochovaný v archeologickej lokalite Je-
kolégiu v Oxforde. Ako 23-ročný sa stal najmladším čle-
rash.
nom medzinárodného tímu na identifikáciu a zverejňovanie KZ. V roku 1984 sa stal vedúcim tohto tímu a výFrank Moore Cross sa narodil v roku 1921 v USA. V
raznou mierou prispel k jeho rozšíreniu o nových, pre-
roku 1950 získal doktorát zo semitských jazykoch na
dovšetkým izraelských odborníkov. V roku 1990 poskytol interview pre iz-
Johns Hopkins University v Baltimore. Od roku 1953
bol členom medzinárodného tímu na identifikáciu a zve-
raelský denník Haaretz, v ktorom židovstvo označil za strašné náboženstvo. Na základe týchto slov bol prinútený opustiť post vedúceho. Neskôr
rejňovanie KZ. Zaslúžil sa o datovanie rukopisov na zá-
ospravedlňoval svoje výroky silnými depresiami, ktorými trpel. V rokoch
klade určenia paleografie – vývoja písma rukopisov.
1966 až 1991 bol profesorom na Harvardskej univerzite. Zomrel v roku 2007
V rokoch 1957 - 1992 bol profesorom orientálnych jazykov na Harvardskej
v Arlingtone.
univerzite.
Jean-Dominique Barthélemy sa narodil v roku 1921
Patrick Skehan sa narodil v roku 1910 v New Yorku.
vo francúzskom meste Nantes. V roku 1939 vstúpil do
V roku 1933 sa stal katolíckym kňazom. Doktorát získal v
roku 1930 na Catholic University vo Washightone, kde
Rehole dominikánov a v roku 1947 sa stal kňazom. Od
roku 1951 učil na EBAF v Jeruzaleme. Od roku 1953 bol
od toho istého roku až do roku roku 1980 učil biblické
členom medzinárodného tímu na identifikáciu a zverej-
jazyky. V roku 1953 sa stal členom medzinárodného tímu
ňovanie KZ. Venoval sa predovšetkým zvitku proroka
na identifikáciu a zverejňovanie KZ. Spolupracoval na
Izaiáša a dvanástich malých prorokov. Z dôvodu vyčerpanosti a slabého
prekladoch Biblie do angličtiny. Zomrel v roku 1980 v USA.
zdravia opustil Jeruzalem a od roku 1957 bol profesorom Starého zákona na
univerzite vo švajčiarskom Fribourgu, kde v roku 2002 zomrel.
John Marco Allegro sa narodil v roku 1923 v Londýne.
Doktorát získal na University of Manchester v odbore orie-
Jean Starcky sa narodil v roku 1909 vo francúzskom
nálnych štúdií. V roku 1953 sa stal členom medzinárod-
meste Mulhouse. Stal sa kňazom. Po 2. svetovej vojne bol
ného tímu na identifikáciu a zverejňovanie KZ. Pri skúma-
profesorom na francúzskom archeologickom inštitúte v
ní medeného zvitku nadobudol presvedčenie, že ide o sku-
Bejrúte. V rokoch 1949 - 1978 pracoval v Le Centre natio-
točné miesta, kde bol ukrytý poklad jeruzalemského chrá-
nal de la recherche scientifique, kde sa špecializoval na
mu. Publikáciou The Sacred Mushroom and the Cross z roku 1970, v ktorej
epigrafiu v Sýrii a Palestíne. V roku 1953 sa stal členom
tvrdil, že kresťanstvo je sektou, ktorá vznikla zjedením halucinogénnej huby, si
medzinárodného tímu na identifikáciu a zverejňovanie KZ. Zomrel v roku
zruinoval odbornú kariéru. Zomrel v roku 1988 v Londýne.
1988 v Paríži.
236
237
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
KTO JE KTO VO VÝSKUME KUMRÁNU
Józef Tadeusz Milik sa narodil v roku 1922 v poľ-
Eugene Charles Ulrich sa narodil v roku 1938 v Lou-
skom meste Seroczyn. V roku 1946 sa stal katolíckym kňa-
isville v USA. Doktorát získal na Harvardskej univerzite.
zom. V roku 1950 získal licenciát na Pápežskom biblic-
Spolupodieľa sa na preklade Biblie do angličtiny. Je od-
kom inštitúte v Ríme. V roku 1953 sa stal členom medzi-
borníkom na Septuagintu. Od roku 1979 je jedným
národného tímu na identifikáciu a zverejňovanie KZ. Vše-
z hlavných editorov biblických textov KZ. V súčasnosti
obecne je považovaný za najschopnejšieho človeka
prednáša na univerzite Notre Dame v USA.
v tomto tíme. Pracoval nezvyčajne presne a rýchlo. V roku 1969 zanechal kňazstvo a oženil sa. Presťahoval sa do Paríža a pracoval v Le Centre national de
la recherche scientifique až do roku 1987, keď odišiel na dôchodok. Zomrel
Martin Abegg sa narodil v roku 1950 v Peoria v USA.
V roku 1984 začal štúdiá na Hebrejskej univerzite, kde sa
v roku 2006 v Paríži.
zoznámil s Emanuelom Tovom. V roku 1987 získal doktorát na Hebrew Union College v Cincinnati. V súčasnosYigael Yadin sa narodil v roku 1917 v Jeruzaleme.
ti je profesorom na Trinity Western University v Langley
V rokoch 1949 - 1952 slúžil v izraelskej armáde. V roku
v Kanade a je jedným z hlavných editorov biblických tex-
1952 opustil armádu a študoval archeológiu na Heb-
tov KZ.
rejskej univerzite v Jeruzaleme a v roku 1955 tu získal
doktorát. V roku 1970 sa stal vedúcim archeologického
inštitútu Hebrejskej univerzity. V 50-tych a 60-tych ro-
Peter W. Flint získal v roku 1993 doktorát na univerzite Notre Dame v USA. Je profesorom na Trinity Western
koch 20. storočia viedol dôležité archeologické vykopávky v Hazore, na
University v Langley v Kanade a je jedným z hlavných
Masade, v Meggide atď. Neskôr sa opäť venoval politickému životu. V
editorov biblických textov KZ.
rokoch 1977 - 1981 bol izraelským predsedom vlády. Zomrel v roku 1984 v
Jeruzaleme.
Pierre Benoit sa narodil v roku 1906 vo francúzskom
meste Nancy. V roku 1924 vstúpil do Rehole dominiká-
Emanuel Tov sa narodil v roku 1941 v Amsterdame.
V roku 1961 emigroval do Izraela. V roku 1973 získal dok-
nov a v roku 1930 sa stal kňazom. V roku 1933 sa stal
torát na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. Od roku 1990
profesorom Nového zákona na EBAF v Jeruzaleme a v
stojí na čele medzinárodného tímu na identifikáciu
rokoch 1965 až 1972 bol jej riaditeľom. V rokoch 1972 -
a zverejňovanie KZ. Podstatným spôsobom rozšíril tím
1987 bol členom Pápežskej biblickej komisie. Po smrti
a urýchlil publikovanie zvitkov. Pod jeho vedením bolo
Rolanda de Vauxa sa postavil na čelo medzinárodného tímu na identifikáciu
publikovaných až 30 zväzkov Discoveries of the Judaean
a zverejňovanie KZ. V roku 1984 sa z dôvodu choroby zriekol tejto funkcie.
Desert. Dovtedy to bolo iba 8 zväzkov. Od roku 1986 je profesorom na Hebrej-
Zomrel v roku 1987 v Jeruzaleme.
skej univerzite.
238
239
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Florentino García-Martínez sa narodil v roku 1942 v
španielskom meste Mochales. Patrí medzi popredných
KTO JE KTO VO VÝSKUME KUMRÁNU
dzi členov medzinárodného tímu na identifikáciu a zverejňovanie KZ. Považuje sa za jedného z najlepších odborníkov na rabínsky judaizmus.
odborníkov na kumranské zvitky. Patrí medzi členov
medzinárodného tímu na identifikáciu a zverejňovanie
James Claire VanderKam sa narodil v roku 1946 v
KZ. Od roku 1980 bol profesorom na univerzite v Gronin-
meste Cadillac v USA. V roku 1976 získal doktorát na
gene v Holandsku, kde v rokoch 1992 - 2008 stál na čele
Harvardskej univerzite. Je profesorom na univerzite No-
Inštitútu pre Kumrán. Posledných päť rokov učil aj na Katolíckej univerzite
tre Dame v USA. Patrí medzi členov medzinárodného tímu
v Leuvene v Belgicku. V súčasnosti je emeritným profesorom.
na identifikáciu a zverejňovanie KZ. Je spoluautorom
dvojzväzkového diela Encyclopedia of the Dead Sea Scro-
Jean-Baptiste Humbert sa narodil v roku 1940 vo fran-
lls.
cúzskom Mâcone. V roku 1965 vstúpil do Rehole dominikánov. Viedol množstvo archeologických výprav, naprí-
Géza Vermes sa narodil v roku 1924 v maďarskom
klad Tell Keisan (Izrael), Suse (Irán), Khirbet es-Samra (Jor-
meste Makó židovským rodičom. Keď mal 7 rokov, bol on
dánsko), Gaza (Palestína) atď. Vyučuje na EBAF v Jeruza-
aj jeho rodičia pokrstení v Katolíckej cirkvi. Rodičia zo-
leme, kde je zároveň riaditeľom archeologického múzea
mreli počas vojny v koncentračnom tábore v roku 1944.
a výskumu.
Stal sa katolíckym kňazom. V roku 1953 získal doktorát
na Katolíckej univerzite v Leuvene v Belgicku. V roku 1957
Émile Puech sa narodil v roku 1941 vo francúzskom
opustil katolicizmus a vrátil sa k svojej židovskej identi-
Cazelles de Sébrazac. Je katolíckym kňazom a členom je-
te. Je autorom štandardného prekladu textov od Mŕtveho mora v angličtine
zuitov. V roku 1971 prišiel do EBAF v Jeruzaleme. Od roku
prvýkrát publikovaného v roku 1962. V súčasnosti je emeritným profesorom
1986 Je šéfredaktorom časopisu Revue de Qumrân. Patrí
na univerzite v Oxforde, kde učil od roku 1965.
medzi najväčších odborníkov na kumránske rukopisy
a ich epigrafiu. Patrí medzi členov medzinárodného tímu
na identifikáciu a zverejňovanie KZ. Časť materiálov prebral po Starckym, s
Jodi Magness získala v roku 1989 doktorát z klasickej
archeológie na University of Pennsylvania. Je archeolo-
ktorým začal pracovať od roku 1973.
gičkou a profesorkou na University of North Caroline
v Chapel Hill v USA. Zúčastnila sa na 20 rôznych arche-
Lawrence H. Schiffman sa narodil v roku 1948 v
New Yorku. V roku 1974 získal doktorát v odbore blízko-
ologických expedíciách v Grécku a Izraeli. Je autorkou
knihy The Archaeology of Qumran (2002).
východných štúdií a judaizmu. Je profesorom na New
240
York University v USA. Je spoluautorom dvojzväzkové-
Magen Broshi sa narodil v roku 1929 v Jeruzaleme. Vyštudoval Hebrej-
ho diela Encyclopedia of the Dead Sea Scrolls. Patrí me-
skú univerzitu a University of Chicago. Viedol niekoľko archeologických ex241
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
FOTOGRAFOR
me a v jaskyniach v okolí Kumránu. V rokoch 1964 - 1994
na KZ pod vedením Rolanda de Vauxa. V rokoch 1969 1984 učil na Duke Divinity School. Od roku 1984 je profe-
bol kurátorom jeruzalemského múzea „Svätyňa knihy“,
sorom Nového zákona a literatúry v Princetown Theolo-
v ktorej sú uložené najznámejšie KZ.
gical Seminary v USA.
pedícií, medzi nimi v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzale-
James Sanders sa narodil v roku 1927 v Memphise.
Hartmut Stegemann sa narodil v roku 1933 v Gum-
Od roku 1977 učil v Claremont School of Theology v Claremonte až do dôchodku v roku 1990. Ako prvý preložil
mersbachu v Nemecku. V roku 1971 sa stal profesorom
kumránsky zvitok žalmov. Patrí medzi členov medziná-
na univerzite v Marburgu. Od roku 1980 až do svojho
odchodu na dôchodok bol profesorom Nového zákona
rodného tímu na identifikáciu a zverejňovanie KZ.
na univerzite v Göttingene. Od roku 1973 pracoval
v Inštitúte pre výskum Kumránu. Vypracoval podrobnú
metódu rekonštrukcie zvitkov. Zomrel v roku 2005
Claus-Hunno Hunzinger sa narodil v roku 1929. V
v Marburgu.
roku 1953 sa stal členom medzinárodného tímu na identifikáciu a zverejňovanie KZ. V tom čase vyučoval na
univerzite v Göttingene. V roku 1971 odstúpil z tímu
a jeho materiály prebral Maurice Baillet. V súčasnosti je
emeritným profesorom na Hamburgskej univerzite
v Nemecku.
Maurice Baillet sa narodil v roku 1923 vo francúzskom meste Bordeaux. V roku 1947 bol vysvätený za kňaza. O päť rokov neskôr prišiel do EBAF v Jeruzaleme.
V roku 1958 doplnil medzinárodný tím na identifikáciu
a zverejňovanie KZ. V centre jeho pozornosti boli samaritánske texty. Zomrel v roku 1998 vo svojom rodnom
meste.
James H. Charlesworth sa narodil v roku 1940 v americkom meste Delray
Beach. Doktorát získal na Duke Divinity School. V roku 1968 začal pracovať
242
243
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
FOTOGRAFIE
Str. 20: Medzi En-Gedi a pevnosťou Masada sa nachádzajú Nahal Hever, Nahal Mišmar a Nahal Se’elim: Porov.: Kolektív autorov.: The Holy
Land Satellite Atlas. Volume 1. Rohr Production : Nicosia 1999, s. 90.
Str. 29: Metropolita Samuel a John Trever s vyfotografovanými zvitkami. Porov.: Davies, P. R., Brooke, G. J., Callaway, P. R.: The Complete World
of The Dead Sea Scroll. Thames&Hudson : London 2002, s. 9.
Str 30: Budova ASOR v Jeruzalem v čase objavenia zvitkov. Porov.:
www.aiar.org.
Str. 33: Profesor W. F. Albright medzi prvými rozpoznal starobylosť
nájdených zvitkov. Porov.: http://archives.sbts.edu/.
Str. 39: J. T. Milik pred vchodom do jaskyne 1. Porov.: Brown, J. A.:
John Marco Allegro. The Maverick of the Dead Sea Scrolls. William B. Eerdmans Publishing Company : Grand Rapids/Cambridge 2005, s. 47.
Str. 40: Medený zvitok, ako bol nájdený v jaskyni 3. Porov.: DJD III,
plate III.
Str. 40: Vnútro jaskyne 4: Porov.: http://www.dkimages.com/discover/previews/956/50139866.JPG.
Str. 42: Mapka s označením 11-tich jaskýň. Porov. http://archaeology.about.com.
Str. 49: Profesor H. Wright Baker z Manchester College of Technology
rozpílil Medený zvitok. V súčanosti je uložený v múzeu v jordánskom
Ammáne. Porov.: Brown, J. A.: John Marco Allegro. The Maverick of the
Dead Sea Scrolls. William B. Eerdmans Publishing Company : Grand Rapids/Cambridge 2005, s. 65.
Str. 52: Archeologický plán lokality Ain Feška: Porov.: Galor, K, Humbert, J.-B., Zangenberg, J. (ed.): The Site of the Dead Sea Scrolls: Archaeological Interpretations and Debates. Brill : Leden/Boston 2006, s. 230.
244
FOTOGRAFOR
Str. 61: C.-H. Hunzinger počas práci na zvitkoch. Porov.: Brown, J. A.: John
Marco Allegro. The Maverick of the Dead Sea Scrolls. William B. Eerdmans
Publishing Company : Grand Rapids/Cambridge 2005, s. 65.
Str. 63: Medzinárodný tím pri práci. Zľava: Strugnell, Cross, Milik, Allegro (zohnutý), Starcky, Skehan. Porov.: Mébarki, F, Puech, É.: Les Manuscrits de la mer Morte. Éditions du Rouergue : Rodez 2002, s. 31.
Str. 81: Keramika z obdobia 1. stor. po Kr. v múzeu SBF v Jeruzaleme: s
láskavým dovolením SBF.
Str. 81: Nádoby objavené v Kumráne: Porov.: Mébarki, F, Puech, É.: Les
Manuscrits de la mer Morte. Éditions du Rouergue : Rodez 2002, s. 173.
Str. 82: Lampy objavené v Kumráne: Porov.: Galor, K, Humbert, J.-B.,
Zangenberg, J. (ed.): The Site of the Dead Sea Scrolls: Archaeological Interpretations and Debates. Brill : Leden/Boston 2006, s. 268.
Str. 84: Fragment 4Q341 je príkladom cvičení začínajúceho pisára: DJD
XXXVI, plate XVII.
Str. 85: Rôzne štádia vývoja hebrejského písma od 9. stor. pred Kr. až
po súčasnosť. Porov.: http://www.geocities.com/gali_al_bulgari/Hebrew_
Scripts.html.
Str. 92: Allegro pri indentifikácii fragmentov. Porov.: Brown, J. A.: John
Marco Allegro. The Maverick of the Dead Sea Scrolls. William B. Eerdmans Publishing Company : Grand Rapids/Cambridge 2005, s. 45.
Str .98: Mapka Izraela s lokalitou Kumránu. Porov.: http://archaeology.about.com.
Str. 100: Pohľad na súčasnú archeologickú lokalitu Kirbet Kumrán. Porov.: www.bibleplaces.com.
Str. 102: Letecký pohľad na archeologickú lokalitu Kirbet Kumrán. Porov.: http://orion.mscc.huji.ac.il.
Str. 105: Archeologická mapa Kirbet Kumránu. Porov.: http://www1.kueichstaett.de/KTF/qumran/eng/qumran2.gif.
Str. 106: Rekonštrukcia miestnosti č. 86, ktorá podľa J.-B. Humberta slúžila na prinášanie obety. Porov.: Humbert, J.-B.: Some Remarks on the Ar245
POUŽITÁ LITERATÚRA
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
cheology of Qumran. In: Galor, K, Humbert, J.-B., Zangenberg, J. (ed.): The Site
of the Dead Sea Scrolls: Archaeological Interpretations and Debates. Brill :
Leden/Boston 2006, s. 35.
Str. 112: Zvyšky stolov, ktoré slúžili na písanie v skriptóriu (č. 30). Porov.: http://www.geocities.com/gali_al_bulgari/Hebrew_Scripts.html.
Str. 113: Nádoby na atrament. Porov.: Mébarki, F, Puech, É.: Les Manuscrits de la mer Morte. Éditions du Rouergue : Rodez 2002, s. 173.
Str. 114: Rekonštrukcia osídlenia Kumránu. Porov.: http://www.abu.nb.
ca/Courses/NTIntro/InTest/Images/QumranRecon.jpg.
Str. 167: Fragment textu proroka Micheáša 5,4-6,4 nájdeného v lokalite
Nahal Hever. Porov.: DJD VIII, plate VII.
Str. 174: Vnútro Svätyne Knihy s vystaveným zvitkom Knihy proroka
Izaiáša: Porov.: http://holylandtour.blogspot.com.
Str. 178: Fragment Pravidla spoločenstva. Porov.: DJD I, plate XXIII.
Str. 179: Vojnový zvitok z jaskyne 11: Porov.: http://www.sdnhm.org/
scrolls/images/warscroll_250.jpg.
Str. 181: Fragment apokryfných žalmov z jaskyne 11. Porov.: DJD XXIII,
plate XXV.
Str. 184: Fragment Pravidiel vojny z jaskyne 4. Porov.: DJD VII, plate
VII.
Ďalšie fotografie boli vyhotovené priamo autorom tejto knihy.
246
POUŽITÁ LITERATÚRA
Monografie
Allegro, J. M. (ed.): Discoveries in the Judaean Desert of Jordan: V - Qumrân
Cave 4.I (4Q158–4Q186). Clarendon Press : Oxford 1968.
Baillet, M., Milik, J. T., Vaux de, R. (ed.): Discoveries in the Judaean Desert
of Jordan: III – Les „petites grottes“ de Qumran. Clarendon Press : Oxford
1962.
Baillet, M. (ed.): Discoveries of the Judaean Desert: VII - Qumran Grotte 4 III
(4Q482-4Q520). Clarendon Press : Oxford 1982.
Baillet, M., Milik, J. T., Vaux de, R. (ed.): Discoveries in the Judaean Desert
of Jordan: III – Les „petites grottes“ de Qumran. Clarendon Press : Oxford
1962.
Barthélemy, D., Milik, J. T. (ed.): Discoveries in the Judaean Desert:I – Qumran Cave I. Clarendon Press : Oxford 1955.
Benoit, P., Milik, J. T., Vaux de, R. (ed.): Discoveries in the Judaean Desert:II
– Les grottes de Murabba’at. Clarendon Press : Oxford 1961.
Brown, J. A.: John Marco Allegro. The Maverick of the Dead Sea Scrolls.
William B. Eerdmans Publishing Company : Grand Rapids/Cambridge 2005.
Burrows, M. (ed.): The Dead Sea Scrolls of St. Mark’s Monastery. ASOR :
New Haven 1950.
- The Dead Sea Scrolls. The Viking Press : New York 1956.
Campbell, J. C.: Deciphering the Dead Sea Scrolls. (Second Edition) Blackwell Publishing : Oxford 2002.
Cook, E.: Solving the Mysteries of the Dead Sea Scrolls. Zondervan Publishing House : Grand Rapids 1994.
Cryer, F., Thompson, T. L.: Qumran between the Old and New Testaments.
Sheffield Academic Press : Sheffield 1998.
247
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Davies, P. R., Brooke, G. J., Callaway, P. R.: The Complete World of The
Dead Sea Scroll. Thames&Hudson : London 2002.
Dimant, D., Rappaport U. (ed.): The Dead Sea Scroll. Forty years of Research. E.J. Brill : Leiden/Köln; The Magnes Press : The Hebrew University
Jerusalem; Yad Izhak Ben-Zvi : Jeruzalem 1992.
Dupont-Sommer, A.: The Dead Sea Scrolls. Basil Blackwell : Oxford 1952.
Eisenman, R. H., Robinson, J. M.: A Facsimile Edition of the Dead Sea
Scrolls. Biblical Archaeology Society : Washinghton 1991.
Fitzmyer, J. A.: Responses to 101 Questions on the Dead Sea Scrolls. Paulist Press : New York 1992.
Flavius, Josephus: Válka židovská I. Academia : Praha 2004.
Flint, P. W., VanderKam, J. C.: The Dead Sea Scrolls after Fifty Years I. Brill
: Leiden/Boston/Köln 1998.
Frank, H. T.: Discovering the Scrolls. In: Shanks, H. (ed.): Understanding
The Dead Sea Scrolls. Random House : New York 1992.
Galor, K, Humbert, J.-B., Zangenberg, J. (ed.): The Site of the Dead Sea
Scrolls: Archaeological Interpretations and Debates. Brill : Leden/Boston
2006.
García-Martínez, F., Barrera, J. T.: The People of the Dead Sea Scrolls.
Their Writings, Beliefs and Practices. Brill : Leiden/New York/Cologne
1995.
García Martínez, F., Tigchelaar, E. J. C.: The Dead Sea Scrolls. Study Editions 1. Brill : Leiden/New York/Köln 1997.
García-Martínez, F., Woude van der, A.: De Rollen van de Dode Zee. Uitgeverij Ten Have : Kampen 2007.
Golb, N.: Who wrote the Dead Sea Scrolls? Scribner : New York/London/
Toronto/Sydney/Tokyo/ Singapore 1995.
Gottwald, N. K.: The Hebrew Bible. A Socio-Literary Introduction,. Fortress Press : Philadeplhia 1985.
Hirschfeld, Y.: Qumran in Context. Reassessing the Archaeological Evidence. Hendrickson Publishers : Peabody 2004.
248
POUŽITÁ LITERATÚRA
Humbert, J.-B., Chambon, A.: Fouilles de Khirbet Qumrân et de Aín Feshkha,
Vol. I, Album de photographies, Répertoire du fonds photographique, synthése
des notes de chantier du P. de Vaux. Éditions Universitaires Fribourg/Vandenhoeck&Ruprecht Göttingen 1994.
Humbert, J.-B., Villeneuve, E.: L’affaire Qumrân. Les découvertes de la mer
Morte. Gallimard : Paris 2006.
Kiraz, G. A. (ed.): The Dead Sea Scrolls. Gorgias Press : New Jersey 2005.
Kolektív autorov: Miscellaneous Texts from the Judaean Desert (DJD XXXVIII). Oxford : Clarendon Press 2000.
Kugler, R. A., Schuller, E. M. (ed.): The Dead Sea Scrolls At Fifty. Scholars
Press : Atlanta 1997.
Laperrousaz, E.-M.: Qoumrân . L’etablissement essénien des bord de la
mer Morte. Éditions A. & J. Picard : Paris 1976.
- Les Esséniens selon leur témoignage direct. Desclée : Paris 1982.
- (ed.): Qoumrân et les Manuscrits de la mer Morte. Les Éditions du cerf
: Paris 1997.
Lim, T. H, MacQueen, H. L., Carmichael, C. M.: On Scrolls, Artefacts and
Intellectual Property. Sheffield Academic Press : Sheffield 2001.
Magness, J.: The Archaeology of Qumran and the Dead Sea Scrolls. William B. Eerdmnas Publishing Company : Grand Rapids/Cambridge 2002.
Manns, F.: Il giudaismo. Edizioni Dehoniane : Bologna 1995.
Mazzucco, C.: Introduzione al Nuovo Testamento. Akademické skriptá :
Torino 2003.
Mébarki, F, Puech, É.: Les Manuscrits de la mer Morte. Éditions du Rouergue : Rodez 2002.
Milik, J. T.: Ten Years of Discovery in the Wilderness of Judaea. SCM Press
: London 1959.
Murphy-O’Connor, J.: Paul and Qumran. Studies in New Testament Exegesis. Geoffrey Chapman : London/Dublin/Melbourne 1968.
Newman, H.: Proximity to Power and Jewish Sectarian Groups of the Ancient Period. Brill : Leiden/Boston 2006.
249
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
Parry, S. W., Ulrich, E. (ed.): Technological Innovations, New Texts, &
Reformulated Issues. The Provo International Conference on the Dead Sea
Scrolls. Brill : Leiden/Boston/Köln 1999.
Passoni dell’Acqua, A.: Il testo del Nuovo Testamento. Elle Di Ci : Torino
1996.
Paul, A.: Les manuscrits de la mer Morte. Bayard Éditions : Paris 1997.
Ploeg van der, J.: The Excavations at Qumran. A Survey of the Judaean
Brotherhood and its Ideas. Longmanns, Green and Co. : London/New York/
Toronto 1958.
Sanders, J. A. (ed.): Discoveries in the Judaean Desert of Jordan: IV - The
Psalms Scroll of Qumrân Cave 11 (11QPs a ). Clarendon Press : Oxford
1965.
Schiffman, L., Tov, E., VanderKam J. C. (ed.): The Dead Sea Scrolls. Fifty
Years after their Discovery. Israel Exploration Society : Jerusalem 2000.
Schiffman, L. H., VanderKam, J. C. (ed.): Encyclopedia of the Dead Sea
Scrolls. Volume 1-2. University Press : Oxford 2000.
Schiffmann, L. H.(ed.): Archaeology and History in the Dead Sea Scrolls.
The New York University Conference in Memory of Yigael Yadin. Sheffield
Academic Press : Sheffield 1990.
- Reclaiming the Dead Sea Scroll. The Jewish Publication Society : Philadelphia/Jerusalem 1994.
Segert, S., Řehák, R., Bažantová, S. (ed.), Rukopisy od Mrtvého moře. Oikoymenh : Praha 2007.
Shanks, H. (ed.): Understanding The Dead Sea Scrolls. Random House :
New York 1992.
Soggin, J. A.: Storia d’Israele, Paideia : Brescia 1984.
Stegemann, H.: The Library of Qumran. William B. Eerdmanns Publishing
Company : Grand Rapids/Cambridge, Brill Academic Publishers : Leiden/
New York/Köln 1998.
- Esseńczycy z Qumran, Jan Chrzicicel i Jezus. The Enigma Press : Kraków – Mogilany 2002.
250
POUŽITÁ LITERATÚRA
Sukenik, E. L. (ed.): The Dead Sea Scrolls of the Hebrew University. The
Magness Press : The Hebrew University Jerusalem 1955.
Thiede, C. P.: Svitky od Mrtvého moře a židovský původ křesťanství. Volvo Globator : Praha 2004.
Tigchelaar, E. J. C. (ed.): Qumranica Minora I. Qumran Origins and Apocalypticism. Brill : Leiden/Boston 2007.
Tov. E.(ed.): Discoveries of the Judaean Desert: VIII - The Greek Minor Prophets Scroll From Nahal Hever (8HevXIIgr). Clarendon Press : Oxford 1990.
- Discoveries of the Judaean Desert: XXXIX - The Texts from the Judaean
Desert. Indices and an Introduction to the Discoveries in the Judaean Desert
Series. Clarendon Press : Oxford 2002.
- Scribal Practices and Approchaes. Reflect in the Texts Found in the
Judean Desert. Brill: Leiden/Boston 2004.
Trever, J. C.: The Dead Sea Scrolls. A Personal Account. Gorgias Press :
New Jersey 2003.
Ulrich, E., VanderKam, J.: The Community of the Renewed Covenant. The
Notre Dame Symposium on the Dead Sea Scrolls. University of Notre Dame
Press : Notre Dame 1994.
VanderKam, J., Flint, P.: The Meaning of the Dead Sea Scrolls. HarperCollins Publishers : New York 2002.
VanderKam, J. C.: The Dead Sea Scrolls Today. William B. Eerdmans
Publishing Company : Grand Rapids 1994.
Vaux de, R., Milik, J. T. (ed.): Discoveries of the Judaean Desert: VI –
Qumrân Grotte 4 I. Archéologie, II. Tefillin, Mezuzot et Targums (4Q1284Q157). Clarendon Press : Oxford 1977.
Vaux de, R.: Archaeology and the Dead Sea Scrolls, Oxford University
Press : London 1973.
Vermes, G., Goodman, M. D. (ed.): The Essenes According to the Classical Sources. Sheffield Academic Press : Sheffield 1989.
Vermes, G.: The Dead Sea Scrolls. Qumran in Perspective. Collins : London 1977.
251
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
-
POUŽITÁ LITERATÚRA
An Introduction to the Complete Dead Sea Scrolls. SCM Press : London
1999.
Who’s Who in the Age of Jesus. Penguin Books : London 2006.
Wise, O. M., Golb, N., Collins, J. J., Pardee D. G. (ed.): Methods of Investigation of the Dead Sea Scrolls and the Khirbet Qumran Site. The New York
Academy of Science : New York 1994.
-
Články
Boismard, É.-M.: Á propos de 7Q5 et Mc 6,52-53. In: Revue biblique T.
102-4 (1995).
Broshi, M.: Essenes at Qumran? A Rejoinder to Albert Baumgarten. In:
Dead Sea Discoveries, vol 14, no. 1 (2007).
Brownlee, W. H.: Muhammad ed-Deeb’s own Story of His Scroll Disco-
very. In: Journal of Near Eastern Studies, Vol. 16, No. 4 (Oct. 1957).
Charlesworth, J. H.: Dead Sea Scrolls. How They Changed My Life. In:
Biblical Archaeology Review 33 (September/October 2007).
Crown, A. D., Cansdale, L.: Qumran: Was It An Essene Settlement? In:
Biblical Archaeological Revue 20, 5 (1994).
Humbert, J.-C.: L’espace sacré á Qumrân. In: Revue biblique 101 (1994).
Magness, J.: A Villa at Kirbet Qumran? In: Revue de Qumran 16 (1994).
Milik, J. T.: Memories of Fieldwork. In: Qumran and the Dead Sea Scrolls. Near Eastern Archaeology, Vol. 63, No. 3 (September 2000).
Pazzini, M.: I Manoscritti di Qumran e il Nuovo Testamento. In: Essays
– SBF, Jerusalem 2003.
Puech, É.: 4Q525 e les péricopes des béatitudes. In : Revue biblique 98-1
(1991).
- The Convictions of a Scholar. In: Qumran and the Dead Sea Scrolls.
Near Eastern Archaeology, Vol. 63, No. 3 (September 2000).
Rabinowicz, O. K.: The Shapira Scroll: A Nineteenth-Century Forgery.
In: The Jewish Quarterly Review, New Series, Vol. 56, No. 1 (Jul., 1965).
252
Slivka, D.: Biblické miesto: Lithostrotos – Gabatha. In: Theologos1/2007
(ročník IX).
Steckoll, S. H., Marginal Notes on the Qumran Excavations. In: Revue
de Qumran 7 (1969).
Trstenský, F.: The archaeological site of Qumran and the personality of
Roland de Vaux. Prednesené na konferencii v Birminghame The Dead Sea
Scrolls. Texts and Context. University of Birmingham 29.10-1.11.2007.
Tov, E.: The Nature of the Greek Texts from the Judean Desert. In: Novum Testamentum, Vol. 43, Fasc. 1 (Jan 2001).
Vaux de, R.: Exploration de la région de Qumran. Rapport préliminaire. In: Revue biblique 60 (1953).
- Fouille au Khirbet Qumran, Rapport préliminaire. In: Revue biblique
60 (1953).
- Foullies au Khirbet Qumrân. Rapport préliminaire sur la deuxiéme
campagne. In: Revue biblique 61 (1954).
- Fouilles de Khirbet Qumrân. Rapport préliminaire sur les 3e, 4e et 5e
campagnes. In: Revue biblique 63 (1956).
- Fouilles de Feshkha. Raport Préliminaire. In: Revue biblique 66 (1959).
Vermes, G.: The Etymology of Essenes. In: Revue de Qumrân 2 (1960).
253
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
František Trstenský
KUMRÁN A JEHO ZVITKY
© František Trstenský
Počet strán:
Náklad: 1000 kusov
Tlač:
Tlačiareň a vydavateľstvo Slza, spol. s r. o. , Poprad
254
FRANTIŠEK TRSTENSKÝ - KUMRÁN A JEHO ZVITKY
256
Download

František Trstenský - Kumrán a jeho zvitky