1.číslo – november 2011
školský časopis
editoriál
časopis študentov Gymnázia sv.
Edity Steinovej
A sme tu zas ! Začal sa nový školský rok 2011/2012 a náš školský
časopis je tu spolu s ním. Po dvoch „bezškolských“ mesiacoch sa
vraciame do lavíc našej školy. Niektorí s radosťou, iní možno
s menšou. Mnohí náš časopis nepoznáte, no dúfame, že si rýchlo
získa vaše sympatie. Pevne veríme, že vaše pripomienky
a komentáre sa k nám dostanú včas a tou správnou formou. Tento
rok vás čaká veľa zaujímavých tém. Časopis sa budeme snažiť
urobiť čo najzaujímavejší, veríme, že to oceníte vašim čítaním
alebo aj prispievaním do časopisu. Oceníme každý záujem.
šéfredaktorka
Šéfredaktorka
Miriam Dečová
Redaktori
Daniel Bauer
Simona Horňáková
Veronika Mačorová
Katarína Plichtová
Ivana Višňovská
Umelecká príloha
Bianka Balcová
Daniela Jusková
Veronika Mačorová
Simona Zákutná
z obsahu
Na čísle spolupracovali
Škola očami primana ....................................... 4
Škola očami prváka .......................................... 6
Aquacity Poprad .............................................. 8
Noc v škole ...................................................... 9
Projekt Comenius ............................................ 10
Duchovná obnova ............................................11
Rozhovor ........................................................ 16
Recenzia ......................................................... 21
Umelecká príloha ............................................ 22
Alexandra Adamová
Adam Bajus
Adriana Čamajová
Zuzana Harčárová
Petra Hudačeková
Zuzana Lachová
Nikola Pencáková
Andrea Polášeková
Marek Szakácz
Diana Sziváková
PaedDr. Slavomír Šoffa
Stanislav Tury
Grafická úprava
Mgr. Zuzana Trail
Pedagogický nadhľad
Mgr. Zuzana Trail
Gramatická korektúra
3
Mgr. Zuzana Trail
Časopis Po zvonení 2011
1.číslo – november 2011
školský časopis
Škola očami primana
Daniela Jusková
Môj sen na základnej škole bol, že raz pôjdem na osemročné gymnázium. Tešila som sa ako
prvý krát vstúpim do novej školy a spoznám nových spolužiakov. Na internete som hľadala
kde by som mohla ísť. Našla som tam aj Gymnázium sv. Edity Steinovej. Keďže toto
gymnázium bolo hneď vedľa mojej starej školy, bola som sa tam s rodičmi pozrieť. Dve pani
učiteľky nám ukázali školu a mne sa tam celkom páčilo. Keď konečne prišiel ten deň, kedy
som mohla podať prihlášku, bola som veľmi šťastná. Ešte šťastnejšia som bola, keď prišiel
posledný deň prázdnin a ja som sa začala chystať do školy. Rozmýšľala som, čo si oblečiem,
čo si obujem a čo všetko budem potrebovať. Ráno som sa zobudila a rýchlo som sa obliekla,
lebo som sa už nevedela dočkať, aby som už mohla ísť. Rýchlo som prišla pred školu, kde
som mala čakať na učiteľa s ktorým sme mali ísť do kostola. Pred školou bolo dosť veľa detí,
ktoré čakali, kedy odídeme. Konečne prišiel učiteľ a išli sme do kostola. V kostole bola omša
a zoznámenie sa s učiteľmi. Potešilo ma, keď som zistila, že väčšina učiteľov na našej škole sú
mladí ľudia. Myslím si, že nás lepšie môžu pochopiť a učenie môže byť zábavnejšie.
Keď skončila svätá omša išli sme do triedy, kde nám pani učiteľka povedala, čo všetko
budeme potrebovať. Zapáčili sa mi skrinky ktoré máme na chodbe. Je to moderné a určite
lepšie ako šatňa, ktorú sme mali na základnej škole.
Ostatné dni boli celkom obyčajné. Teraz už prešiel mesiac od kedy som prvýkrát vstúpila do
novej školy a stále sa mi tam veľmi páči.
Škola nám ponúka veľa zaujímavých možností aj po skončení vyučovania. Vedela by som si
niečo vybrať. Môj veľký koníček je však bedminton, ktorý mi zaberá veľmi veľa voľného času .
Tréningy mám päťkrát do týždňa. Ak by sa škola prihlásila do nejakej bedmintonovej súťaže,
rada by som hrala za moju novú školu.
Z možností, ktoré mi ponúka škola, som sa preto rozhodla len pre anglickú konverzáciu.
Anglický jazyk je veľmi dôležitý. Zistila som to, keď sme boli na dovolenke v zahraničí. Aj moji
rodičia, ktorí pracujú v železiarňach, potrebujú angličtinu každý deň v práci.
4
1.číslo – november 2011
školský časopis
Adam Bajus
Pred nedávnom som si položil otázku: „Aký rozdiel bude medzi základnou školou
a osemročným gymnáziom?“
Nemôžem povedať, že som už na všetko prišiel, no jeden mesiac strávený na gymnáziu mi
poskytol aspoň základné rozdiely alebo podobnosti.
Hodnotiaci systém je prísnejší než na základnej škole, čo ma núti učiť sa a pripravovať sa
na vyučovanie viac a intenzívnejšie ako doteraz.
Zariadenie interiéru je modernejšie – na odkladanie vecí, ako napríklad prezuvky, telesná
výchova alebo výtvarná výchova, slúži skrinka. Drôtené šatne som naozaj neznášal.
Veľmi oceňujem školskú klubovňu, kde môžem stráviť voľný čas po škole. Spolu
so spolužiakmi tam hrávame karty. Radi by sme si zahrali aj šípky, terč je k dispozícii, ale šípky
chýbajú. Privítal by som, keby klubovňa bola vybavená počítačom pripojeným na internet – mohol by
som si overiť odchody MHD, zastupujúcich učiteľov alebo program v kinách.
Obával som sa, že učitelia budú starí, mrzutí, neľudskí a prísni, ale opak je pravdou.
Na gymnáziu mi chýbajú moji kamaráti zo základnej školy. Poznal som ich niekoľko rokov,
mali sme spoločné záujmy a rozumeli sme si.
Som rád, že som gymnazista, aj keď cesta v trolejbuse je dlhá a nepredvídateľná. Naučil som
sa byť samostatnejším, predvídavejším a organizovať si čas, aby som bol všade načas.
Keby som sa mal opäť rozhodovať medzi základnou školou a gymnáziom, rozhodol by som sa
zase pre gymnázium.
Zuzana Harčárová
Na Gymnázium svätej Edity Stainovej som sa prihlásila s veľkým očakávaním a netrpezlivo som
očakávala, aké to v tej novej škole bude. Celé prázdniny som sa tešila, ale na druhej strane som mala
aj veľké obavy. Bude tam dobre ? Budem tam mať nejaké kamarátky? Akí budú učitelia a učiteľky?
5.septembra som tam išla s „malou dušičkou“. Bola som však veľmi milo prekvapená, že dievčatá
vyzerajú celkom fajn a aj učiteli, hoci pôsobia veľmi prísne, sú veľmi milí. Teraz, skoro po mesiaci
vyučovania môžem povedať, že som veľmi rada, že som na tejto škole a do mojej predchádzajúcej
školy by som sa už nechcela vrátiť. Je pravdou, že učitelia majú vyššie nároky na nás žiakov, ako
v predchádzajúcej škole, ale sú naďalej veľmi milí. Ja patrím medzi žiakov, ktorí sú skôr utiahnutí,
nemám rada zmenu zabehnutého systému a ťažko si zvykám na nové prostredie, ale aj tak som rada,
že som túto zmenu urobila. Myslím si, že v tejto škole mi bude oveľa lepšie, mám už aj nejaké nové
kamarátky a teším sa aj tomu, že v tejto škole je aj možnosť dostať dobré body za nejakú aktivitu na
hodine, domácu úlohu urobenú naviac a pod., čo ma motivuje byť v škole aktívnou, lebo v mojom
prípade to nie je také ľahké.
5
1.číslo – november 2011
školský časopis
Škola očami prváka
Andrea Polášeková
Táto škola pripravila prijímačky pekne na začiatok. Kto spravil, mal radosť v očiach a tešil sa, že sa
dostal na túto školu a ten, ktorý prijímačky nezvládol na prvýkrát, pokúsil sa o úspešnosť ešte raz. Bol
začiatok roka, všetci stáli v pozore. Otázky lietali v hlave. ,,Čo nám táto škola prinesie?“ Stáli sme
tam v očakávaní, každý čakal niečo iné. Myslím, že sny sa splnili každému a aj jeho predstavy. Prvé
dni v škole boli zaujímavé, noví ľudia, noví učitelia, všetko bolo nové. Teraz je to oveľa lepšie,
a cítime sa skvele. Môžeme už povedať ,,Je to naša škola!“ Je to škola, do ktorej už nechodíme iba
z povinnosti, je nám blízka a cíti to snáď každý. Každý ma svoju triedu, v ktorej sa cíti dobre.
Kamarátov sme si našli, sme tu dobrá skupina. Čo chvíľa je tu prvý polrok a o známky sa musíme
pobiť . Nazbierané známky nie sú všetky výborné, ale máme ešte čas vylepšiť si svoje skóre! Všetci sa
snažíme a ešte aj budeme, motiváciu máme už dávno hlboko v sebe. Každé ráno vstávame s pocitom
šťastným, že aj dnes v našej škole strávime pekné chvíle. Prestávky máme všetci radi, stretávame
kamarátov, aj mnoho nových tvári. Po prestávke je tu hodina a sme na seba hrdí, že sa zvládame
učiť. Našu školu sme si vybojovali, bojovať budeme a do cieľa šťastne dôjdeme.
Diana Sziváková
Piaty september mohol byť pre mňa len mrzutým ukončením prázdnin, avšak nebol. Žiadny návrat
medzi starých známych sa nekonal, a ani prázdniny neboli len takou pauzou v pokračovaní
nekonečného ( 8-ročného) štúdia. Bolo to inak, a aj keď sme (aj s mojou kolegyňou) plánovali začať
ako tie, čo to už všetko poznajú a nič ich nemôže prekvapiť, až také "v pohode" to v ten štartovný deň
nebolo. Po rozdelení do tried nasledovalo, úprimne, isté sklamanie. Predsa len, čakali sme, že sa
utvorí hneď aspoň ako-taký kolektív. Teraz sme už na tej najlepšej ceste k tomu, ale také familiárne,
aké to bolo v našej bývalej triede, to zatiaľ nie je .
6
1.číslo – november 2011
školský časopis
Čo hovorím na triedu(miestnosť)? Je to pre mňa novinka, lebo prvýkrát mám možnosť vyskúšať si
vyučovanie v menšej výške. Môžem dosvedčiť, že napriek pokušeniu ešte nikto nevyskúšal únikový
východ oknom.
Odchod z nášho zabehnutého kolektívu nás mrzel trochu viac aj kvôli tomu, že to bol odchod aj od
našej skvelej triednej p. triednej učiteľky ( M. T:). Až tak tragické to nakoniec nebolo, lebo naša nová
triedna (M. L.) sa so svojou novou úlohou stotožnila na jednotku.
Ak to celé zhrniem, prevratné zmeny na škole podľa mňa nenastali. Najviac sa to dotýka práve
nás, bilingválnych študentov, lebo sa učíme predmety, o ktorých sme ani netušili, že existujú. Všetko
je to, samozrejme v rámci našej prípravy na ďalšie 4 roky.
Marek Szakács
Začal sa nový školský rok a s ním aj veľká zmena. Po ôsmich rokoch strávených na základnej škole
som sa rozhodol, že musím vyskúšať niečo nové, a tak som teraz na tejto škole ako žiak prvého
ročníka bilingválneho odboru.
Prvý deň po nástupe do školy som mal ako hádam každý žiak, ktorý prišiel na novú školu zmiešané
a nie veľmi dobré pocity, pretože môjmu kamarátovi sa nepodarilo dostať do tej istej triedy. Bol som
veľmi nervózny a bál som sa, čo bude ďalej.
Prvý týždeň bol veľmi náročný, nie len z pohľadu kamarátov ale aj učenia. Dostali sme nové knihy,
predmety a všeličo iné. Postupom času sa to dávalo do poriadku a za tento krátky čas som v tejto
škole spoznal veľmi veľa zábavných a najmä dobrých ľudí. Pevne verím, že tých päť rokov strávených
v tejto škole mi pomôže vybudovať si nové priateľstvá a samozrejme získať nové vedomosti, aby som
úspešne a šťastne ukončil posledný ročník a mohol ďalej pokračovať vo svojom živote.
7
1.číslo – november 2011
školský časopis
AQUACITY POPRAD
Simona Horňáková
Bývala Prima si mala na konci školského roka vybrať výlet. No čo priman, to iný názor. Nevedeli
sme sa zhodnúť a už nám hrozilo, že sa výlet neuskutoční. V poslednej chvíli sme si vybrali relaxačnošportový areál AquaCity Poprad.
Ráno sme sa zišli na železničnej stanici, na ktorú nás odprevádzali naši rodičia. Počasie bolo
taktiež proti nám. Vo vlaku sme nesedeli všetci spolu, ale po trojiciach. V našom kupé bola veľká
zábava smiali sme sa na rôznych vtipoch a chodili sme navštevovať ostatných. Vydesil nás prejazd
tunelom. Z vlaku sme mali nádherný výhľad na Tatry, ktoré boli celé zasnežené. Napokon sme dorazili
k AquaCity Poprad. A vtedy nás to pochytilo, už sme sa nevedeli dočkať bazénov, teplej vody a
bláznovstiev. Rýchlo sme sa prezliekli a utekali sme k bazénom. Najprv sme odskúšali vnútorne,
termálne vody s jacuzzi. Boli veľmi horúce priam až vriace. Vyskúšali sme aj perličky a vírivky, ktoré
nás dobre vymasírovali. Ďalším vnútorným bazénom bol Blue Diamond s krištáľovo čistou vodou. Pod
vnútorné bazény patril aj Vitálny svet so saunami, ale tie sme už nestihli navštíviť. Odrazu sa umúdrilo
počasie. Z vnútorných bazénov sme sa bleskurýchle presunuli na vonkajšie. Vonku bola fantastická
atmosféra, ktorá nás strhla a skúšali a testovali sme, čo ponúkali. Niektorí mali odvahu, vyskúšali
vodný vír, skúsili aj všelijaké tobogany, niektorí sledovali situáciu z pevnej zeme. Príjemné počasie,
super panoráma Tatier a senzačná partia, to všetko prispelo k našej spokojnosti. V AquaCity Poprad
sme strávili pekné tri hodiny. Rozhodli sme sa minúť vreckové a kúpili si obed vo fastfoode. Po
nezdravom a kalorickom povzbudení sme si zahrali biliard. Pri odchode sa lúčilo s nami aj počasie,
začalo pršať a tak sme pridali do kroku, aby sme úplne nezmokli. A ďalšia zábava bola na svete. Cesta
vlakom domov sa nám zdala zdĺhavá a tichá. Po tomto krásnom, ale únavnom dni nás čakal ešte krajší
víkend.
Na našom triednom výlete sme síce nemali najkrajšie počasie, ale spomienky ostali v srdci každého z
nás...!
Vďaka pán učiteľ, že ste si našli čas a prežili i zvládli tento deň s nami.
8
1.číslo – november 2011
školský časopis
NOC V ŠKOLE
Simona Horňáková
Naša bývala trieda Príma mala prianie: mať sama noc v škole. Ako každé želanie aj toto nám triedny
učiteľ splnil. Piatok bol priam ideálny deň. Večer bolo opätovné stretko, zišli sme sa všetci. Humorom
a dobrou náladou nás privítal triedny učiteľ.
A začala noc v škole. Vybrali sme si triedu – naše stanovište, vtedajšiu Oktávu. Usporiadali sme si
lavice a stoličky podľa nášho gusta a začal sa prvý bod programu. Boli to hry. Na rozprúdenie únavy
a vzbudenie nálady sme mali stoličkový tanec. Nasledoval čas pravdy. Na lístoček každý účastník
napísal, čo si navzájom o sebe myslíme. Po prečítaní lístočkov sme boli so sebou spokojní, buď sme
neboli úplne úprimní, alebo sme ozaj fajn. Lístoček sme si nechali na pamiatku. Po presune do
jedálne, kde sme mali asi 5 druhov slaných lupienok a 10 druhov sladkosti, nám očká žiarili, ale
bruška tak večer nevládali. Pán učiteľ objednal asi šesť pízz, na ktorých sme si pochutnali. Polnočná
omša, na ktorej sme si sami spievali a hrali pesničky na gitarách, bola pre nás povzbudením.
Nasledovali skrývačky a nočná hra. Skrývačka bola super, no najlepšiu zábavu priniesla nočná hra.
Strašil nás pán učiteľ a pán kaplán Ščerba. Utekali sme strašidelnou cestou, počas prekonávania
strachu na nás hádzali rôzne veci, podkladali lavičky a trieskali dverami. Aj keď sme chodili po
dvojiciach, poudierali sme sa (ach tá naša orientácia!!!). Nočnú hru sme pripravovali aj my pre pána
učiteľa a kaplána. Snažili sme sa, aj keď nás to stálo veľa úsilia a námahy, no vôbec sa nebáli. Po
nočnej hre nasledovali ďalšie hry, ako pravda - odvaha, zvieratká... Posledným bodom programu bolo
upratovanie. Ja s Klaudi a Ali sme umyli riad, poupratovali sme jedáleň a kuchynku, v ktorej sme si
varili čaj. Zbalili sme si veci. Všetci sme boli takí ospalí, že sme to doháňali celú sobotu. A preto:
Náš obdiv patrí ľuďom pracujúcim počas celej noci.
9
1.číslo – november 2011
školský časopis
Projekt Comenius
PaedDr. Slavomír Šoffa
Projekt Comenius zastrešuje Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu,
konkrétne jej Národná agentúra Programu celoživotného vzdelávania. Projekt Comenius je jeden
z viacerých podprogramov zameraných na základné a stredné školy v členských a asociovaných
krajinách Európskej únie. Projekt Comenius je zameraný na podporu vzájomného spoznávania sa
a zbližovania žiakov pochádzajúcich z rôznych kultúrnych prostredí a slúži predovšetkým na
odbúravanie medzientnických rozporov a predsudkov medzi mladými Európanmi. Takisto má tento
projekt podporiť čo najintenzívnejšie výučbu cudzích jazykov a popri národnom povedomí má
v mladých ľuďoch budovať pocit európskej spolupatričnosti. Naše gymnázium vďaka výborne
vypracovanému projektu našimi učiteľmi pod vedením Mgr. Martiny Talpašovej a Mgr. Zuzany Trail
uspelo v máji 2011 svojou prihláškou v silnej konkurencii viac ako 160 záujemcom z radov
slovenských základných a stredných škôl (štátnych, cirkevných aj súkromných). Ciele projektu
Comenius sa dosahujú spoluprácou v bilaterálnych a multilaterálnych partnerstvách počas 24
mesačnej spolupráce. Naša škola je súčasťou trojstranného multilaterálneho partnerstva, kde sú
našimi spolupartnermi stredné školy z Nemecka a Španielska, konkrétne Gesamtschule Weierheide
z Oberhausenu (Severné Porýnie-Westfálsko, neďaleko Dusseldorfu) a Colegio Nostra Segnora de la
Granada Santo Angel z mesta Llerena (Extremadura, neďaleko Sevilly). Nosnou témou našej
spolupráce trvajúcej od septembra 2011 do júna 2013 je „Z rôznych dejín (historických skúseností)
do jednej spoločnej budúcnosti?!“. Našou úlohou v tomto partnerstve bude spolupodieľanie sa na
tvorbe spoločnej webovej stránky nášho partnerstva, kde predovšetkým študenti nášho gymnázia
budú tvoriť samostatné bilingválne (slovensko-anglické) prezentácie čerpajúce z našej histórie,
geografie, hospodárstva a kultúry, aby sme čo najlepšie priblížili našim partnerom naše vlastné
historicko-spoločenské skúsenosti ako ponaučenie pri vytváraní ducha modernej a spolupracujúcej
Európy v druhej dekáde 21. storočia. Súčasťou partnerstva je aj podpora vzájomného spoznávania sa
študentov zúčastnených škôl, ktorá sa realizuje pomocou vzájomných výmenných návštev. Výber
našich študentov pre tieto pobyty bude predovšetkým podľa miery aktivity a zapojenia sa každého
z Vás a bude pod kuratelou školského Comenius tímu (učitelia Talpašová, Trail, Joščák a Šoffa).
Veríme v úspešné zapojenie sa čo najväčšej skupiny z Vás a vopred Vám za ochotu spolupráce
ďakujeme.
10
1.číslo – november 2011
školský časopis
Duchovná obnova
30.máj 2011, Važec
Veronika Mačorová
Písal sa tridsiaty máj.
Pamätám si, ako som celá
natešená v toto ráno vyskočila
z postele. Bolo to presne jedno
z tých rán, kedy sa mi chcelo
vstávať. Totiž, neuveriteľne som
sa tešila, že konečne vypadnem
niekam mimo Košíc.
Už od vtedy som mala pocit, že sa skutočne má na čo tešiť. Aj keď som netušila, čo presne mám od
duchovnej obnovy očakávať. Začiatok dňa bol krásny, ale ako bude pokračovať ďalej? Cesta vlakom
bola úžasná. Naokolo bola príroda, slnko, hory a čím sme išli ďalej, tým viac som cítila, že dýcham
čistejší vzduch. Keď sme prišli do Važca, panoval tu pre mňa neobvyklý pokoj. Celkovo som sa cítila
ako na druhom konci sveta. Hneď, ako sme vošli do našich izieb a zbavili sa ťažkých kufrov, nás
zavolali na obed. Veľmi sme sa tešili, pretože každý bol hladný. Po obede sme mali o program
postarané, lebo na rade bolo umývanie riadu, ale ani pritom som si neprestávala myslieť, že som
šťastná. Bola tu obrovská zábava. Veď predsa len je iné umývať riad sama, než keď ho umýva šesť
kamarátok, ktoré vám pomáhajú.
Keď už bolo všetko čisté, šli sme sa hrať. Aj keď nie tak
celkom klasicky. Pomocou aktivít sme sa mali každý
predstaviť tým ostatným. Na ich konci nás čakalo
prekvapenie. Naši animátori nám chceli povedať niečo,
čo o nás vedia. Vošla som do izby a bola som veľmi
zvedavá, čo sa na papieri, ktorý bol v košíku, skrýva. Vytiahla som si papierik, na ktorom bolo
napísané, že som milovaná. Dozvedela som sa, že bolo viacero možností, teda niekto sa dozvedel, že
je úžasný, iný že má obrovskú hodnotu, alebo, že je krásny. Ale práve keď som si vytiahla tento
papierik a našla som v ňom slovo milovaná, začala som premýšľať, pretože práve toto slovo si vážim
spomedzi všetkých slov asi najviac. Ubiehali hodiny a onedlho bolo 7 hodín. Bol čas na prvú svätú
omšu na našej obnove. Po vstupe do kaplnky som bola šťastná a pokojná. Ale predtým som tu cítila
niečo iné. Toto miesto bolo akoby naplnené Láskou. Od prvej piesne až po poslednú som
11
1.číslo – november 2011
školský časopis
ďakovala Bohu, že som tu. Na tieto sväté omše nezabudnem nikdy. Potom sme mali priestor aj pre
naše rozhovory na izbách. Som rada, že som mala možnosť spoznať našu triedu ešte lepšie.
Prebudila som sa do tridsiateho prvého mája.
Tešila som sa na to, čo ma dnes čaká.
Deň začal tak, akoby mal začať zrejme každý.
Modlitbou, v podobe piesni. No dnes sme
sa už nepredstavovali my, ale naši animátori.
Na prednáškach nám hovorili o živote, ktorý
ale nebol dokonalý ako z rozprávky.
Avšak dovolil im nájsť samých seba, u Boha.
Prvý životný osud, ktorý som spoznala, nám
Vyrozprávala slečna menom Betka. Rozprávala,
že si nerozumela so svojím otcom a že sa často hádali.
Ale keď mala šestnásť rokov zomrel. Tu prišiel zlom.
Všetko zle mu po určitom čase odpustila a našla
tým cestu k Bohu. Vtedy si priala, aby mohla svojho otca ešte aspoň raz vidieť. Ďalšia, ktorá nám
prišla niečo povedať o svojom životnom príbehu, bola Anička. Táto žena začala vravieť o láske.
Rozprávala nám o svojich nevydarených vzťahoch, keď nevedela prísť na to, kde je chyba. A v tej
chvíli povedala jednu vetu, ktorá znela asi tak, že keď nemala odkiaľ lásku čerpať, nemala ju ako
druhým dávať. A niekde tu začala vnímať božiu lásku inak, ako dovtedy. Každý jeden životný príbeh
týchto ľudí ma zaujal a prinútil ma zamyslieť sa nad mnohými vecami. Napríklad, začala som si akosi
viac uvedomovať hodnotu môjho života a našu jedinečnosť. Taktiež aj to, že som naozaj milovaná.
Po prednáškach nasledovala ukážka toho, čo s nami robí hriech. Zistila som, že pod jeho vplyvom
cítime chaos a nemôžeme sa orientovať. Sme akoby zviazaní čiernou šatkou na očiach. Neskôr nato
sme sa presunuli do kaplnky, kde bolo na rade rozprávanie o živote kaplána. Myslím, že v tom
momente asi nikto neočakával, že bude hovoriť o živote drzého metalistu, ktorý vyrušoval v kostole
a chodil pokojne aj s dvoma frajerkami naraz. Ale takisto aj jeho život sa zmenil. A práve podľa jeho
slov prišla zmena jeho života a vnímania Boha vtedy, keď mohol ďakovať po vážnej nehode za svoj
život a za zázrak, že môže chodiť.
Myslím, že niekedy musíme padnúť, aby
sme mohli o to silnejší opäť vstať.
O nejaký čas povedal vetu: „ Kto chce
nechať riadiť svoj život Boha, nech
vstane a prejde k oltáru, kde má
12
1.číslo – november 2011
školský časopis
prichystanú sviečku, ktorá má symbolizovať náš život.“ Vstala som a kráčala spolu s ostatnými.
Zobrala som sviečku a začala som spievať. Vo vnútri som ďakovala za to, kým som, za každú prežitú
sekundu, každé pohladenie mojich rodičov a za každý moment v objatí priateľov. Nevedela som si
spomenúť, kedy som bola šťastnejšia.
Ale toto nebol koniec. Nasledovala modlitba za každého z nás našimi animátormi. Tie slová, ktoré boli
za mňa vtedy povedané, neviem zopakovať. Ale boli tak silné a úprimné, že moje oči neudržali slzy.
Posledná veta môjho animátora znela, aby ma Boh miloval viac ako jeho život. Vtedy mi došli slová
a jediné na čo som sa zmohla, bolo objatie a slovo ďakujem. Nechcela som veriť, že sa tento deň
končí. No zaspávala som s pocitom pokoja a nekonečnej vďaky. Avšak tretí deň nebol o nič horší, až
nato, že bol posledný. Začal svätou omšou a pokračoval prednáškou. Po skončení prednášky sme vyšli
von. Netušila som, čo je na nás pripravené, ale vedela som, že to bude úžasné. Znovu som mala
zaviazané oči. Bolo nám povedané, že musíme dôverovať a nechať sa viezť. A tak som čakala, kam ma
odvedú. Prechádzala som po rovnej ceste, po tráve, po kopci, až ma doviedli na miesto, ktoré som zo
začiatku nevedela identifikovať. Bolo tam chladno, no potíšku som čakala, kým sa mi odviažu oči.
Avšak keď som počula zvuk gitary a pieseň, vedela som, že sme v kostole. Pretože, keď sa necháme
viezť, Boh nás dovedie až k sebe. Nestihla som sa ani spamätať a už sme boli na ceste domov. Ale
viem, že na toto nikdy nezabudnem. A myslím, že mi to dalo neuveriteľnú silu do života, prišla som na
to, že aj keď sa niekedy cítim naozaj sama, nie som sama nikdy. Som skutočne milovaná, Bohom.
A ten ma nikdy nenechá padnúť, keď mu budem dôverovať, vždy ma povedie správnou cestou. Preto
tieto dni patria k jedným z tých najkrajších v mojom živote.
13
1.číslo – november 2011
školský časopis
Duchovná obnova
26.9.2011, Važec
Katarína Plichtová
Niečo počujem...No jasné,
zvoní mi budík. Práve odbilo šesť
hodín a mne sa nechce vstávať,
no myšlienka, že o pár hodín
budem sedieť vo vlaku a nie
v škole, ma hreje priam pri srdci.
Všade okolo mňa je chaos,to som
celá ja. Balím posledné veci
a snažím sa rozpamätať, čo som
zabudla. Ostáva mi pár minút do odchodu a ja sa lúčim s členmi mojej úžasnej Plicht-rodinky. Rýchlym
krokom smerujem na zastávku a v hlave si stále opakujem slová: „Nie Katka, tá taška ťa nepreváži, ty si
silnejšia!“
Nasadla som do auta, kde sedela moja spolusediaca a jej mamka. Snažíme sa predísť ranným
kolónam. No Pán Boh to zariadil a my sme došli na vlakovú stanicu bez akýchkoľvek problémov. Všetci
14
1.číslo – november 2011
školský časopis
sme boli v dobre náladičke, len naše pani profesorky boli trošku vystresované, fakt neviem prečo. Tak
a je to tu, práve prišla chvíľa, keď nasadneme na ten správny vlak a zažijeme tri dni nezabudnuteľnej
zábavy a oddychu. Vlak sa pomaličky pohol a mamka mi podáva cez okienko peniaze, aká starostlivá.
Cesta vlakom bola síce dlhá, ale zábavná.
Dlhý čas sme si spestrili hraním na gitare
a brnkaním si navzájom na nervy. Došli
sme. Áno, to je tá dobrá správa, zlá
správa je, že je teplo a s tými ťažkými
taškami a kuframi treba dôjsť do chatky,
kde sme boli ubytovaní. S úsmevom nás
privítali naši animátori a s nadšením sme
si si svoje vaky vybaľovali. Večer sme
chodili spať dosť neskoro a ráno sa nám
zas vstávať nechcelo. Hrali sme rôzne hry a vo voľnom čase sme sa prechádzali. Jedno ráno sme šli na
kopec pozorovať východ slnka. Pršalo, svietilo slnko, zároveň bola zima a na jednej strane sa objavila
dúha. Bol to krásny pohľad. Taktiež veľa času sme trávili v kaplnke, kde sme mali sväté omše.
Som vďačná animátorom a všetkým ľudom, ktorí to pre nás pripravili. Myslím si, že to
duchovná obnova pre mňa určite bola, pretože ma všetky tie modlitby a piesne prinútili uvedomiť si
mnoho podstatných vecí. Hlavne to, že Boh ma miluje takú, aká som, bez ohľadu na to, aké chyby
robím, a že „BOH JE LÁSKA!“
15
1.číslo – november 2011
školský časopis
Rozhovor s pani učiteľkou chémie a biológie, pani RNDr. Vlastou
Demečkovou, PhD.
Opýtali
Ivana Višňovská
sme sa
Meno a priezvisko: Vlasta Demečková
Dátum a miesto narodenia: 22.03.1974, Humenné
Znamenie: Baran
Naj spevák, speváčka: Shania Twain, Katie Melua, Buena Vista social club
Naj jedlo: lasagne, losos
Naj nápoj: káva, mojito
Naj relax: počúvanie hudby, pobyt v prírode, no už dlhšiu dobu, (takmer celú materskú
dovolenku až dodnes) je pre mňa najlepším relaxom spánok
Naj kniha: Odviate vetrom
Naj farba: červená
Naj film: Schindlerov zoznam
Naj destinácia: Nový Zéland
I:Aké bolo vaše leto?
Veľmi pekné, príjemné, oddychové a ku koncu aj trochu pracovné.
I: Blíži sa zima, máte radi toto obdobie? Ste fanúšikom zimných športov?
Som skôr letný a teplomilný typ, zimu veľmi nemusí, a to aj z dôvodu, že nepraktizujem žiadny
zimný šport, čo mi je niekedy dosť ľúto, lebo si myslím, že by mi tá zima ubehla oveľa
rýchlejšie. Dosť vážne uvažujem, že skúsim aspoň bežky.
I: Aké povolanie bolo vo Vašom rebríčku na prvom mieste, keď ste boli dieťa?
Možno to bude znieť ako fráza, ale je pravda, že už od malička som chcela byť učiteľkou a
hoci neskôr som zvažovala aj ďalšie povolania, stále som presvedčená, že som si vybrala
správne.
I: Čo najhoršie ste „vyviedli“ ?
Asi Vás sklamem, ale nespomínam si na žiadnu historku….musím priznať, že ja som sa stále
snažila problémom vyhýbať, takže som radšej nič ‘nevyvádzala‘, čo by ma do tých problémov
mohlo priviesť.
I: Ktorý predmet v škole Vám bol najmenej sympatický a prečo?
Dejepis- pre spôsob, akým boli písané učebnice a nezáživné hodiny, v štýle rok – udalosť. No
napriek tomu si dnes veľmi rada pozriem historický film alebo dokument, ako napr. film, ktorý
sa premietal nedávno v kine pod názvom LIDICE. Keďže do kina chodím už niekoľko rokov len
na Disney rozprávky so svojimi deťmi, zo všetkých ponúkaných večerných filmov
16
1.číslo – november 2011
školský časopis
som si našla čas aspoň na tento, a to práve kvôli historickému obsahu založenému na
skutočnej udalosti. Takže k dejinám sa mi vytvoril vzťah dosť neskoro .
I: Kde ste chodili na vysokú školu? A aký je Váš najväčší zážitok z vysokoškolských čias?
Vysokú školu som absolvovala v Košiciach, konkrétne UPJŠ, (Prírodovedecká fakulta, odbor
Biológia-Chémia), po skončení, ktorej som pokračovala v PhD štúdiu na Univerzite v UK
(University of Plymouth). Určite mojim najväčším zážitkom bolo celé doktorandské štúdium
na Univerzite v Anglicku. To sa nedá zhrnúť do jedného odseku, zážitkami by sa dala popísať
snáď aj celá kniha .
I: Prečo ste sa rozhodli práve pre biológiu a chémiu? Čo Vás na týchto predmetoch najviac
fascinuje?
Mojím ‘srdcovým predmetom‘ je jednoznačne biológia. Chémia je predmet, ktorý mi
pomohol/pomáha pochopiť biologické javy aj z chemického hľadiska. Keďže tieto dva
predmety majú svojim spôsobom k sebe blízko-hlavne oblasť biochémie a chémie
makromolekulových látok, rozhodovanie, ktorý predmet si zvolím ako kombináciu k biológii
nebolo ťažké. Bola to chémia. V rámci biológie, ma však najviac fascinuje bunková biológia,
ktorá je súčasťou oblasti mikrobiológie, imunológie – a vlastne tieto oblasti boli aj mojou
špecializáciou v rámci PhD štúdia. No tento vzťah k biológii som si vytvorila až na strednej
škole a myslím, že na tom mala dosť veľký podiel aj moja učiteľka biológie.
I: Uvažovali ste niekedy aj nad štúdiom medicíny?
Áno určite, a aj nad štúdiom farmácie.
I: Akými troma vlastnosťami by ste sa charakterizovali?
Z vlastností ma asi najviac vystihuje temperamentnosť, priateľskosť, zodpovednosť
I: Máte nejaké zlozvyky? Ak áno aké sú?
Samozejme že mám, veď sme ľudia, nie ? 
Asi moja tvrdohlavosť a to, že som v mnohých veciach detailistka….niekedy to komplikuje
život 
I: Na koho, alebo načo si dávate pozor?
V prvom rade na zdravie …..svoje ako aj mojej rodiny.
I: Aké sú vaše záľuby?
Momentálne záujmy mojich detí sú aj mojimi záľubami, takže všetko, čo zaujíma 3-5 ročné
deti.
17
1.číslo – november 2011
školský časopis
I: Obľubujete adrenalínové športy? Vyskúšali ste si už nejaké, alebo by ste si chceli
vyskúšať? Čo tak napríklad skok padákom?
Svojím spôsobom ma to láka, ale ten pocit zodpovednosti, keď sa stanete raz rodičom Vás
prinúti zvažovať životné riziká. Takže, aj keď ma to láka, asi by som sa nikdy k tomu
neodhodlala.
I: Rada varievate? Ak áno, čo najradšej kuchtíte?
Nepovažujem sa za šéfkuchára, ale varievam celkom rada a rada skúšam niečo nové a to
nielen zo slovenskej, ale aj z kuchyne iných kultúr a národnosti.
I: Ak by ste mali možnosť stretnúť sa s niekým slávnym, kto by to bol?
Veľmi rada čítam o slávnych ľuďoch a ich životnej ceste, no nejaká túžba stretnúť sa s nimi
ma osobne nezasiahla. Skôr by som chcela mať možnosť stretnúť sa s ľuďmi z mojej dávnej
resp. nedávnej minulosti, keďže aj na takéto stretnutia mi v tom uponáhľanom svete
nezostáva veľa času. Aj keď je éra internetu a počítačov, ktorá vám umožňuje byť v kontakte
s ľuďmi hoci aj na druhom konci sveta, no osobné stretnutie je predsa o niečom inom ako
mailový kontakt.
I: Ste skôr optimista, alebo pesimista?
Určite skôr optimista 
I: Aká vlastnosť na ľuďoch Vám najviac prekáža?
Ľudská hlúposť, vulgárnosť, nezodpovednosť.
I: Máte z niečoho fóbiu? Ak áno, tak z čoho?
Ani nie, ale možno Vás prekvapí, že napriek môjmu odbornému zameraniu sú mi vrcholne
nesympatické hady. No nemyslím si, že je to až fóbia.
I: Aké je vaše životné krédo?
Celý život sa snažím riadiť heslom „Nikdy nerob druhým to, čo nechceš, aby oni robili tebe“.
Tak trochu verím, že všetko sa ti v živote raz vráti.
I: Po čom ešte v živote túžite? Vaša NAJ túžba?
Tá NAJ túžba sa mi už v živote splnila, mám užasnú rodinu. Ostatné túžby, už nie sú pre mňa
až také dôležité, teda ich zrealizovanie/alebo nezrealizovanie ma až tak netrápi.
Ďakujem pekne za Váš čas 
18
1.číslo – november 2011
školský časopis
Rozhovor s pánom učiteľom dejepisu a geografie,
PaedDr. Slavomírom Šoffom
sme
sa
Opýtali
Simona Horňáková
S: Aké ste mali detstvo ?
Výborné.
S: Čo Vás zaujímalo v detstve a aký šport?
Zaujímalo ma čítanie kníh a učenie sa.
Medzi moje obľúbené športy patrilo bicyklovanie.
S: Ktorý predmet Vás v škole najviac bavil a ktorý bol pre vás utrpením?
Mal som rád geografiu a matematiku.
Nemusel som hudobnú výchovu a ruštinu.
S: Akú najväčšiu ,, blbosť“ ste v škole vyviedli?
Ukryli sme slovenčinárke platne s nahrávkami a až po týždni sme jej to vrátili. Neskôr sme
mali z toho problémy. (smiech)
S: Kedy ste sa rozhodli byť učiteľom? Bol to Váš sen?
V roku 1993 a nebol to môj sen.
S: Páči sa Vám na tejto škole?
Áno, veľmi. Deti sú milé, snaživé a usmievavé.
S: Čím by Vás najviac prekvapili Vaši žiaci?
Príjemne by ma prekvapilo, keby boli vždy všetci naučení.
S: Dosiahli ste to, čo ste chceli ?
Pracujem stále na tom, aby som to dosiahol.
S: Ako by ste sa charakterizovali?
Nie vždy pracujem na 100%.
S: Ako využívate Váš voľný čas?
Veľa rôznych aktivít napr. vzdelávanie sa, kultúra, turistika, cestovanie a pod.
S: Z čoho ste mali v živote najväčšiu radosť?
Keď sú príbuzní zdraví a šťastní.
19
1.číslo – november 2011
školský časopis
S: Z čoho máte najväčší strach?
Z možného konfliktu v Európe v budúcnosti a rastúcemu egoizmu v časti Slovenskej
spoločnosti.
S: Máte obľúbeného speváka a speváčku ?
Áno mám. Väčšinou sú to skupiny. Laibach, Kasabian, Pammstein.
S: Aká je Vaša obľúbená kniha?
Je ich veľa. Doma mám cez 2000 kníh.
Moja obľúbená je Muž, ktorý sadí stromy.
Mám rád encyklopédie.
S: Chceli by ste navštíviť nejaké zaujímavé miesto na Zemi?
Európu, Kanadu, Nový Zéland.
S: Ako ste prežívali tieto letné prázdniny?
Pracovne. Rekonštruoval som dom a byt. Krátke víkendové pobyty.
S: Pamätáte sa na nejaký zaujímavý zážitok z letných prázdnin?
Dva týždne po vymaľovaní bytu som bol susedmi vytopený a mohol som maľovať ešte raz.
S: Aké je vaše krédo pre život ?
Nebáť sa hovoriť pravdu bez ohľadu na následky.
Ďakujem za rozhovor.
Aj ja a teším sa na ďalšiu spoluprácu.
20
1.číslo – november 2011
školský časopis
Odporúčame
Prečítali sme. . .
Daniel Bauer
Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války
Táto kniha je štvordielny humoristický román českého spisovateľa Jaroslava Haška napísaná v rokoch
1921-1923.Ide o najvýznamnejšie dielo Jaroslava Haška a je neodlúčiteľne späté s ilustráciami Josefa
Ladu. Autorovi však úplné dokončenie diela nedopriala jeho smrť. Avšak toto dielo bolo dokončené
iným autorom. Aj napriek tomu kniha dosiahla obrovský úspech po celom svete. Kniha je preložená
do 54 jazykov, bola niekoľkokrát sfilmovaná a zdramatizovaná. Túto knihu som sa rozhodol prečítať
kvôli mnohým odporúčaniam a pozitívnym ohlasom z môjho okolia. O tom, že toto dielo oslovilo
čitateľov po celom svete som sa sám presvedčil počas dovolenky na Rhodose , keď som čítal jeden
z dielov tejto knihy a pristavil sa pri mne na pláži anglický dovolenkár. Pustil sa so mnou do reči o
knihe. Z rozhovoru som pochopil, že mám dočinenia s ozajstným odborníkom na literatúru. Niekoľko
krát túto knihu čítal a zdôveril sa mi, že Švejk je jeho najobľúbenejšou knižnou postavou. Ja som len
a len súhlasil, veď toto dielo som si od prvého okamihu zamiloval. Autor vytvorením Švejkovej
postavy v diele z obdobia Prvej svetovej vojny vniesol do tohto humoristického románu prvky frašky
i grotesky. O tom, že táto kniha je plná rôznych literárnych žánrov dokazuje aj skutočnosť, že na
opísanie vtedajších pomerov v Rakúsko-Uhorsku použil množstvo karikatúry a satiry. Tieto žánre
použil autor hlavne kvôli zdôrazneniu nezmyselnosti vojny a zvýraznení skutočnosti, že Česi ako
národ boli v Rakúsko-Uhorsku v nezávideniahodnej situácii. Hlavným hrdinom v knihe je Švejk,
obyčajný človek plný inštinktívnej statočnosti, ktorý sa pokúša vždy prispôsobiť skutočnosti tak, aby
prežil aj v tých najťažších vojenských či životných podmienkach . Pri Švejkovej postave autor používal
jemný a milý humor, ktorým sa dá chápať jeho blízky vzťah a láska k tejto postave . Švejkova postava
je ojedinelá tým, že prekypuje neutíchajúcim životným elánom, no na druhej strane akousi životnou
rezignáciou, zmierením sa s osudom. Akoby sa Švejk vzdával svojich cieľov a ambícií. Tento paradox
vyvoláva pochybnosti, či Švejk naozaj koná tak, ako myslí. Kniha je plná hlbokých myšlienok na
pochopenie vtedajších pomerov, tiež aktuálneho a inteligentného humoru, ktorý je príznačným pre
toto nadčasové dielo. Pri čítaní som sa úprimne tešil, že som Slovákom, a tak si môžem čítanie tejto
knihy vychutnávať v origináli. Kniha Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války dokazuje, že
najhodnotnejšie čítanie knihy je čítanie v origináli. Som veľmi rád, že som sa rozhodol prečítať si túto
knihu a rozhodne ju odporúčam každému, kto má rád zaujímavú literatúru s poriadnou dávkou
humoru a hlbokých myšlienok, ktoré vás prevedú realitou vtedajšej doby.
21
1.číslo – november 2011
školský časopis
Umelecká
príloha
22
1.číslo – november 2011
školský časopis
Kto verí na povery?
V čom spočíva čaro dnešného sveta?
Že nesmie prejsť pod rebríkom.
Že spln mení naše povahy.
Že má pravou vkročiť do dverí.
V čom spočíva čaro dnešného sveta?
Vo viere? Možno pár svätých ľudí
Kázalo, že vďaka viere môžeš lietať.
Tá kázeň ma zo sna budí.
Každý jeden Boží deň,
Boli moje sprievodkyne na ceste.
Jeden deň bol pre nich všetkým.
Žili preň.
V čom spočíva čaro dnešného sveta?
Kto už len dnes spomenie si,
Kto už len dnes nenamieta,
Aké sú viery všetky krásy?
Poznačili ich mnohé zimy.
V očiach majú vpísanú budúcnosť.
Úplne vypĺňa ich nemotu.
Chodím bok po boku s nimi.
Možno pár ľudí svätých...
A tí, čo im sedia oproti.
Kážu kázne presne pre tých.
Prostý človek diabla neskrotí.
Ich vševediaci pohľad
Ten vie, čo iní nevedia.
Pozná všetky bočné uličky.
Nik im ho nemôže zobrať.
Ale môže povedať „Dosť!
Už budem žiť len vo viere!“
A hoci diabol má na všetkých zlosť,
Boh si ich k sebe zoberie.
Verím na povery, no nemám strach.
Tykám si s čiernymi mačkami,
A ony ma vodia po
Neznámych uličkách.
Buďme úprimní. Kto v dnešnom svete,
Dokáže veriť v Boha?
Možno práve vy. Možno ja, to neviete.
O tom je táto sloha.
Simona Zákutná
Ale kto len poučí tých,
Ktorých diabol jednotí?
Možno pár ľudí svätých...
A tí, čo im sedia oproti.
Simona Zákutná
23
1.číslo – november 2011
školský časopis
Kľúč
Méta ,ktorú zastavil neodmysliteľný pád.
Veta ,ktorá sa stala storočnej noci základ.
Pozdravujem ťa minulosť.
Pozdravujem ťa, duša bez viny.
Lúčim sa s tebou cit...
Vážená spoločnosť ,bolesť ,preklínam moju
zlosť.
Podaj mi ruku ,aspoň na moment ,vytiahni
ma zo špiny.
Prečo ma vedieš vpred ,keď topíš môj svet?
Hlina bez vody ,voda bez tela ,
môže byť?
Rozbíjam úvahy,
sledujem blízke ti povahy.
Vysielam správy ,
ale, ale kto sa vie do mňa vcítiť?
Ale ,ale, kto ma dokáže Láskou prikryť?
Som ukradnutá ,ako ten kľúč.
Už ma tým tichom prosím nemuč!
Zrejme necítim pokoj ,pretože som chladná ,
avšak neverím ,že každá sloha ,bola márna.
Odpovede dávam strohé ,
neviem, či si krásny sen ,alebo sa objavuješ
v nočnej more.
Kto sa stal víťaz v tomto spore?
Melanchólia jesene ,
unáša moje zdesenie.
Nenechá ma spať.
Prázdnota, už sa strať!
Znamenal si náplň farieb sveta,
ktorý s tebou nebol fádny a hladný.
Bol nádherný a ty jediným.
Šťastie a Nešťastie,rozdiel v dvoch
písmenách,
asi nevidíme rovnako zmeny, v dvoch
menách.
Asi dodržím sľub a chytím sa siete.
Asi si každé zrnko ,z tvojej topánky,
uložím do pamäte
A kto zložil zbrane?
Kto stále klame?
Kto váha,
a kto s bolesťou hlavy ,ráno vstáva?
Odkopnutá, slobodná ,no príliš tichá.
Ktoré srdce ukojila pýcha?
Hodiny kmitajú,miesta a ľudia sa stále
pýtajú...
Myslíš ,nemiluj!
Nemiluj ,neži.
Ilúzia zmyslov ,
zdá sa ,tá chuť byť tou istou.
Žijem pre dážď ,pre šum listov.
Veronika Mačorová
Mystický pán ,
objavím ťa? vylúštim hlavolam.
Neobávaj sa ,neostaneš sám.
Pustá púšť ,
alebo olivovo zelená lesná húšť?
24
1.číslo – november 2011
školský časopis
Vietor
Vietor je leto i jeseň,
Vietor je zima a voľná pieseň.
Vietor je skúška síl,
V búrke s vetrom sa márne snažím použiť
dáždnik.
Život ma naučil rozmýšľať nad tým , čo
robím.
Chyby už žiaľ nevymažem a minulosť
nezmením.
Vietor je tancom víl.
Je pánom neohraničených chvíľ.
Nedokážem vysvetliť čím Vietor je,
nedokážem definovať zvuk, ktorým
sprevádzaný je.
Čo a prečo?
Kvôli čomu sa vôbec pýta básnik otázky ,na
ktoré mu nikto neodpovie?
Nie z vtipu sa hovorí odviaty vetrom,
stratený a zabudnutý svetom.
Asi nemá cenu plávať proti prúdu rieky,
Už asi nemám silu preberať všetky
spomienky.
Vietor čistota, vietor prach.
Vietor pokoj, vietor strach...
Čo dokáže bezmocného človeka zmeniť viac
než Láska?
Prečo človek žije, ak nie preto, aby miloval?
S vetrom prichádza možnosť začať na novo,
zabudnúť na všetko, čo bolo a budovať
budúcnosť.
No viem, že vždy, keď je príliš silný, stále
hľadám bezvetrie,
kde sa cítim byť v bezpečí.
V bezpečí, ako v objatí človeka, ktorého
milujem.
Aj keď mi tento pocit tak často chýba.
Nič nie je také prázdne ako sa zdá,
nič nie je krajšie ako cítiť pokoj...
Môj vesmír sa stále točí okolo jednej veci.
Mojím vesmírom je Láska, ktorá je v ľuďoch.
Skrátka, je to najviac, čo môžem dať.
Nenávidím, keď mi spomaľuje kroky,
ale milujem, keď mi odvieva slzy.
Nenávidím, že ho nedokážem skrotiť,
ale milujem, keď ma vedie vpred.
Veronika Mačorová
Prináša mi zmeny, ako počasie.
Aj keď to miestami bolí.
Vie byť nepríjemný, avšak aj jemný.
Niekedy si želám len to, aby prestal.
Niekedy si želám, aby mi pomohol dostať
z hlavy problémy.
25
1.číslo – november 2011
školský časopis
The traffic lights are...
The traffic lights are rainbow for van,
MORNING
coins are jewels for father and mum.
I'm standing next to rainbow's traffic lights
Stones are soldiers of river,
and silk butterflies are touching my hands.
dog is a friend of my sister.
On the sky aren't any ice clouds
The sun shines like fire on mountain,
and the fire sun is very warm.
ropes of river looks like fountain.
I see my friend dog,
Sister in the mirror is flower,
that is standing next to the apple tree.
dog is the gold for grandmother.
Next time I’m going to climb
our father's mountain in this town.
Stanislav Tury, 1.A
Adriána Čamajová, 1.A
Winter
The silk sun is rising.
MY SISTER
I´m standing on the ice cloud,
My sister is a very nice,
watching the fire ball
sometimes cold like ice.
coming up from behind the stone mountain.
She is very, very good,
I see myself in the frozen river mirror.
like an eight hundred pages book.
I feel rope of sun light touching my skin.
Her skin is like silk
It´s not warm.
and she likes milk.
I don´t hear the butterfly music anymore,
She has very, very nice eyes,
no, everything is asleep.
like a shiny traffic lights.
Zuzana Lachová, 1.A
She lives in England
far from me,
she sends me a letter
long like Titanic.
This is my sister
pretty like a picture
and I love her very, very much
and she loves me too.
Nikola Pencáková, 1.B
26
1.číslo – november 2011
školský časopis
LIFE
Life is a long river,
where I’m a little ant,
I love my generous mum, my fire jewel,
where I need my family fence
grandfather is my lifeline rope,
and my never-fading flowers friends.
brother is component part of me
and sister, she is little sun of energy.
My mirror is you, my God,
like a moon in the truth.
I want to grow somewhere
Teachers, our performer trees, thanks,
over the rainbow
and we students, we are walking soldiers.
where butterfly flies
when I close my eyes.
I prefer music as a long ship,
Alexandra Adamová, 1.B
growing grass,
but an apple is my coin.
V mojej skrini býva záhadná bytosť
Bola temná noc ako každá iná. Zobudila som sa na šramot v mojej
skrini. Bála som sa, lebo sa to opakovalo už asi mesiac. Povedala som to
rodičom, ale oni mi hovorili, že sa mi to iba sníva. Zrazu sa na skrini pohli
dvere. Skryla som sa pod perinu a čakala som. Po chvíli šramot prestal. V pokoji som zaspala.
Ráno som o tom, čo sa stalo v noci povedala rodičom, ale stále mi neverili. Rozhodla som sa,
že sa do tej skrini hneď po raňajkách pozriem. Vošla som do izby a opatrne otvorila skriňu.
Celú som ju prehľadala, ale nič a ani nikoho som tam nenašla. Išla som do školy. Keď som sa
vrátila bolo už veľmi neskoro a tak som si za malú chvíľku išla ľahnúť. V noci som sa znova
zobudila. Bola som síce rozospatá a bála som sa, ale už ma to nahnevalo. Vstala som
z postele a išla som ku skrini. Pootvorila som ju a na moje veľké prekvapenie predo mnou
stál Bob. Bob bol môj škrečok, ktorý mi asi pred mesiacom utiekol. Vtedy mi začalo všetko do
seba zapadať. Tá záhadná bytosť v mojej skrini bol Bob. Ráno som to povedala mamke
a ockovi a oni mi od vtedy vždy veria.
Daniela Jusková, prima
27
1.číslo – november 2011
školský časopis
Astor, záchranár
Bol raz jeden chlapec, ktorý nemal žiadnych kamarátov až na jedného. Volal sa Astor a bol to jeho
pes. Jedného dňa v zime sa chlapec išiel so svojim psom Astorom korčuľovať. Bolo to na rieke Torysa.
Keď tam prišli, nik tam nebol. Chlapec si obul korčule a chcel ísť na ľad, ale Astor ho nechcel pustiť.
Zdalo sa mu to zvláštne, ale keďže jediný z triedy vedel korčuľovať, tak tam chcel ísť za každú cenu.
Astor ho tam nie a nie pustiť. Po chvíľke naťahovania, chlapec vošiel na ľad. Najprv skúšal len stáť na
korčuliach a potom sa začal pomaly posúvať. Zrazu sa pod ním ľad prelomil a chlapec spadol do vody.
Kričal o pomoc. Astor začal štekať a rozbehol sa preč. Chlapec si myslel, že sa už utopí, keď vtom
zbadal že sa Astor vracia. Pes pribehol k nemu a v papuľke držal palicu. Snažil sa ho vytiahnuť
pomocou palice, ale nepodarilo sa mu to. Chlapec sa za každú cenu snažil vyškriabať na ľad. Astor
položil palicu a ľahol si na ľad. Pomaly sa plazil k chlapcovi. Keď sa priblížil k nemu, chytil ho za bundu
a pomaly ho vyťahoval. Ale to bol len začiatok. Keď chlapca začal ťahať, tak pod nim začal praskať
ľad. Astor vedel, že keď sa prudko pohne tak sa ľad pod nim prelomí. Pomaly sa posúval k brehu.
Keď ho už pritiahol k brehu, chlapec sa vyškriabal na pevnú zem. Astor ho olízal. Chlapec sa triasol
od zimy. Astor zrazu odišiel, ale nie na dlho. O chvíľu ho chlapec zbadal, ako mu nesie tašku, ktorú si
nechal pod stromom. Vybral z nej mobil a položil ho vedľa chlapca. Chlapec zavolal domov. O malú
chvíľu k ním prišla záchranka a po nej aj jeho rodičia. Chlapec strávil niekoľko hodín v nemocnici.
Zistili, že sa mu nič vážne nestalo. Od vtedy sa už chlapec ani nepriblížil k ľadu a jeho priateľstvo
s Astorom sa stalo ešte väčšie, lebo chlapec vedel že Astor mu zachránil život. Astor za tento
hrdinsky čin dostal medailu za záchranu.
Daniela Jusková, prima
28
1.číslo -október 2011
školský časopis
Útulok
Bol piatok a ja som sa vracala zo školy domov. Mama vyčítala na internete, že v útulku pre psíkov
nemajú jedlo . A tak navrhla, aby sme skočili do útulku pre psov darovať im nejaké jedlo, aby prežili.
Ohrnula som nos a odmietla. Vonku bola zima a mne sa už nikam nechcelo. Nakoniec ma
presvedčila. Vzali sme aj nášho psa Bena, aby nám robil spoločnosť.
Išli sme autom. Čoskoro sme po malom blúdení boli na mieste. Z klietok sa ozýval štekot psov. Ben
spozornel a pýtal sa von. Tak sme ho pustili, ale keď sa nahrnuli všetky psy vo výbehu na jedno
miesto so silnejúcim štekotom, zľakol sa a začal sa triasť. „ Aký múdry pes!“ , asi si pomyslel, že ho tu
chceme nechať. Tak sme ho vrátili do auta.
Teraz som mohla prísť bližšie a lepšie si prezrieť psíkov v klietkach. Chudáci, nemali kam ísť a tak
skončili tu.
Zo záujmom som ich pozerala. Jeden z nich bol naozaj zvláštny – bol čierny s bielou škvrnou na
hrudníku a pokriveným uškom. Smutnými očami na mňa pozrel. Zovrelo mi srdce ľútosťou. Keby som
mohla zobrala by som si ho domov a spolu s Benom by gazdoval v našom byte. Boli by to krásne
chvíle a Ben by mal nového kamaráta. Mal by dostatok jedla, a spolu s Benom by chodil si líhať na
moju posteľ. Kradol by papuče a brechal na susedov. Bol by verným druhom nášho lapaja.
Kým mama odovzdávala v útulku ryžu pre psíkov, zbadala som na druhej strane búdku a pri nej
ďalšieho psíka. Bol hnedý, vychudnutý, so smutnými očkami a priviazaný na motúziku k búdke. Keď
som k nemu prišla vďačne pribehol, krútil chvostíkom, skákal hore mnou a nechal sa mi aj
pohladkať. Keď som odchádzala stál smutne ďaleko od iných a tak sám, pretože mal chorý kožúšok
a zas niekto od neho odchádzal.
Vrátila som sa k mame a videla, že neďaleko od nás rodinka s malým chlapcom venčila psíka z útulku.
Z auta, ktoré práve došlo, vyšiel pán a niesol krmivo pre psov. Psíky sa k nemu rozbehli a vítali ho
hlasným štekotom. Usmiala som sa, tešili sa na maškrtu.
Nie nadarmo sa o psoch hovorí, že patria medzi najvernejšie stvorenia. Človek sa často poteší
a srdiečko mu poskočí, keď vidí svojho verného psa, ako ho čaká pred dverami, keď sa vracia z práce.
Pes dokáže zasiahnuť dušu každého z nás a postačí mu za to iba dobré jedlo a miska vody.
V tom ma mama zavolala, že je čas na odchod. Ešte raz som venovala pohľad psom a potom som sa
pomaly vliekla k autu. Vôbec sa mi nechcelo odísť.
Vtedy som si uvedomila, aké je dôležité pomôcť psíkom a že nie všetky psy sa majú tak dobre ako náš
Ben. A keď tak premýšľam pomáhať môžeme nielen psíkom. Nemyslíte?
Bianka Balcová, 1.B
1.číslo -október 2011
školský časopis
Did you know that ...?
SCHOOL-it is a place similar to prison but most of all you even
have to study there.
HOSPITAL- or only H- is a building full of hypochonders or dying people and the people who
serve them.
PILOT- it is a mad man who sits voluntarily in a crazy machine that looks like a bird with the
engine.
MAGAZINE- it is something like a newspaper but more expensive, because it contains more
scandalous photos.
SUN- it is an advertising medium which forces you to spend a lot of money on special
glasses with UV filter (so called sunglasses) and sunbathing lotions.
FUNERAL SERVICE- it is a black humour company which arrives on the place of an
accident as the last one.
COMPUTER- it is a highly addictive devil machine that kills all your free time.
BLACKBOARD- it is a piece of wood painted on a black, popular especially among
teachers- when you are standing in front of it, you can't hide that you are an analphabet.
Petra Hudáčeková, Diana Sziváková, 1.A
Download

editoriál z obsahu - Gymnázium sv. Edity Steinovej Košice