Kázeň na službách Božích, 19. nedeľa po Trojici, 30.10.11, Badín
„Bože môj, nakloň ucho a počuj, otvor oči a pozri sa na naše spustošenie a na svoje mesto,
ktoré nesie Tvoje meno. Lebo nezakladáme svoje prosby na svojich zásluhách pred Tebou, ale
na Tvojom hojnom milosrdenstve. 19Pane, počuj, Pane, odpusť, Pane, pozoruj a konaj! Kvôli
sebe samému nemeškaj, Bože môj. Lebo Tvoje mesto i Tvoj ľud nesú Tvoje meno.“
Dan 9,18-19
Milé sestry a bratia!
Kniha Daniel - prorocká kniha SZ, zaujímavá i zvláštna kniha.
Ten, kto je v centre pozornosti tejto knihy je muž, ktorý sa volá Daniel.
Kniha je o ňom a jeho živote a o jeho videniach. Kniha je však hlavne o jeho živote s Bohom,
o dôvere a očakávaní.
Prorok Daniel bol ako mladý muž odvlečený spolu s množstvom ďalších mužov i žien do
babylonského zajatia. Stalo sa to za čias babylonského kráľa Nabukadnecara, ktorý ovládol aj
územie Palestíny.
Prorok Daniel sa teda ocitol v babylonskom zajatí a všetky udalosti sa odohrávajú
v Babylone. Daniel sa už nikdy nevrátil domov.
Život v zajatí však nebol väzením. V Babylone sa stal z neho vážený muž, ale zároveň
nekompromisný svedok viery v Hospodina, ktorý sa dokázal vo viacerých situáciách, ktoré
nastali a Boh sa k nemu priznával a konal s ním.
Daniel bol veľmi zbožný. Svoje zásady viery a zbožnosti, ktoré sa naučil ešte za mladi doma
nestratil a nezradil. Veľa čítal Písmo a veľa sa modlil a svojim životom naozaj dokazoval
vzťah k Bohu.
V prečítanom texte z 9. kapitoly danej knihy si čítame ako sa Daniel modlil
- modlil sa za ľud i spoločenstvo i za mesto a chrám
-záležalo mu na veciach, ktoré by mu mohli byť ľahostajné...on mal svoj život...všetko to bolo
už dosť dávno...teoreticky ho už nič nemuselo viazať na starý Jeruzalem a chrám
- a predsa vnímame, aký zásadný a dôležitý bol Danielov modlitebný zápas za Boží ľud
Otázka na nás - za čo sa modlíme, za koho, na čom nám záleží?
- modlíme sa za cirkev, kňazov, za spoločenstvá, za vrchnosť, za ľudí vôkol nás?
- za záchranu a prebudenie, za Božiu milosť?
- možno máte pocit, že je to nepotrebné, že to nie je vaša úloha, ale práveže je
- je to úloha nás všetkých, modliť sa za všetko a za všetkých vymenovaných vyššie, viesť
modlitebný život širokého rozsahu
Daniel si uvedomoval svoju nehodnosť a tiež nehodnosť svojho ľudu.
- uvedomoval si však aj Božiu milosť i lásku a to bolo dôvodom prečo sa odvážil k Bohu
vôbec modliť
- každý z nás musí žiť v priznaní si a uvedomení si svojich vín, bez toho to nejde
-nemožno budovať svoj vzťah k Bohu bez vyznania vín
- aj naše modlitby sú zároveň priznaním si svojich chýb a očakávaním na Hospodina
- človek nemá žiadne zásluhy a ak by aj mal tak ich nemôže predkladať Bohu ako zásluhy
- a tak sa aj Daniel modlil slovami - “lebo svoje prosby nezakladáme na svojich zásluhách, ale
na tvojom milosrdenstve...“
1
- náš život i náš vzťah s Bohom spočíva na Božom milosrdenstve, to si prosím všetci
priznajme
Stavajúc na milosrdenstve Božom Daniel prosí za svoj ľud a volal:
„Pane počuj ....odpusť...konaj...nemeškaj!!“- to sú štyri jednoduché zvolania Danielovej
modlitby, ktoré si chceme lepšie všimnúť
Čo za nimi treba vidieť?
1. Ak Daniel volal a prosil počuj...
- ľudia vnímame Boha ľudsky, neraz si ho predstavujeme ako človeka, opisujeme Boha
ľudskými spôsobmi
- Boh bol ako človek v Kristu, Boh sa priblížil a približuje človeku, preto je to v istom zmysle
legitímne
- Boh k človeku hovoril a hovorí rôznymi spôsobmi
-Ak však Boh k nám hovorí, my veríme, že podobne ako my vnímame a počujeme Jeho hlas,
tak aj On počuje nás, počuje náš hlas, počuje to, čo hovoríme ba dokonca prichádza k Nemu
aj to, čo nevyslovíme a len potichu pošepneme
- veríme, že Boh to počuje
- aj Daniel tomu veril, ináč by sa nebol modlil, ináč by nebol kľačal na kolenách a nehovoril
by svoje prosby
- nech je to akokoľvek nepochopiteľné, nemôžeme pochybovať o Božej schopnosti počuť nás
a vnímať nás a naše prosby
- sám Pán Ježiš nám zasľúbil, že naše prosby budú vypočuté ( Mt 7,7)
- ak by to bolo všetko ináč bol by to hrozný stav
- predstavte si, že svojmu priateľovi rozprávate svoje trápenie alebo len tak nejakú skúsenosť
zo života a on vás nepočúva alebo vás nepočuje alebo nechce počuť
- predstavte si, že niekomu telefonujete a dotyčný na druhej strane odloží slúchadlo a do
telefónu znie len váš monológ
- tragický by bol i stav Božej absencie v modlitebnom dialógu, teda, že Boh na druhej strane
by naozaj nebol alebo by nás nepočúval
- nechcem na to radšej myslieť, žijem v dôvere, v ktorej žil aj Daniel, že Boh počuje
a vypočuje!
2. Daniel sa ďalej modlil - odpusť!
- jeho modlitba bola kajúcou modlitbou a preto okrem toho, že vyznával hriechy svoje i ľudu,
nemohol ináč ako prosiť za odpustenie
- tí, ktorí sa zvyknú modliť Otčenáš vedia, že aj v tejto modlitbe nás Pán Ježiš naučil prosbe
za odpustenie, lebo potreba odpustenia je v našom živote veľmi vážna vec, bez Božieho
odpustenia by sme ďalej nemohli
- prosba za odpustenie musí byť našou každodennosťou, aj v modlitbe Pánovej aj
v modlitbách mimo nej
- aj dnes pri spovedi budeme prosiť za odpustenie a milosť, za odpustenie našich hriechov
a milosť, ktorú môže dať jedine Boh
- dôležité je však aj to, ako vážne beriem túto modlitbu a toto volanie
- pre Daniela, ktorý sa modlil úpenlivo, to bola priam otázka života a smrti, bral to veľmi
vážne
2
- nám sa niekedy stáva, že zľahčíme či zľahčujeme závažnosť našich vín, že odpustenie
devalvujeme a máme pocit, že je ho dosť a že je naozajstnou samozrejmosťou
- prečo by malo byť?
- Boh nie je samozrejme odpúšťajúci!
- aj prosba odpusť musí ísť zo srdca, presne tak, ako našich medziľudských vzťahoch napr.
slová - prepáč, že som ti ublížil, - musia ísť zo srdca a musí v nich byť snaha a túžba zmeniť
sa, lebo ináč zostáva všetko v starých koľajách
- Daniel poznal hriechy svojho ľudu
- je zrejmé, že nepoznal hriechy všetkých detailne, ale v rámci svojej komunity vedel o ich
spôsobe života
- ak ideme k Večeri Pánovej, ak ideme ku spovedi, ak ideme k Bohu s prosbou odpusť,
musíme poznať svoje hriechy, vyznať ich Bohu konkrétne
- ak si myslím, že som hriešny len tak všeobecne, ak aj tá moja hriešnosť je samozrejmá
a nijako viac analyzovaná, nie je to dobré
- ja musím poznať svoj hriech, musím vedieť, čo robím zle voči ľuďom, voči sebe a voči
Bohu
- ak to nepoznám, nie je to správne
- Bohu treba vyznať svoje hriechy, previnenia
- bez toho ani ja sám nedosiahnem slobodu od týchto hriechov a stále sa budú ťažiť a žiť vo
mne, stále ma budú prenasledovať ako môj tieň
3. Daniel prosil - Pane konaj!
- jeho prosba smerovala k vyslobodeniu a možnosti návratu do krajiny, k obnoveniu mesta
i chrámu
- Daniel vedel, že Boh koná
- poznal výnimočné deje Božieho diania v živote izraela, vyslobodenie z Egypta
- Pánu Bohu nemožno prikázať, čo má a čo nemá robiť, hoci iste niekedy by sme v svojej
nerozumnosti chceli Bohu nariaďovať, čo by sa malo diať a čo nie, akoby sme my boli lepší
a múdrejší ako sám Boh
- Daniel neprikazoval, Daniel prosil, Daniel sa odovzdal dôvere Božích zasľúbení, lebo
poznal z Písma také zasľúbenie, že príde čas vyslobodenia
- Pán Boh je ten, ktorý koná a koná veľké veci
- v žalme 57 čítame: „ K Bohu volám, k Najvyššiemu, k Bohu, ktorý koná za mňa!“
- aj tu počujeme o veľkej dôvere v Boha, ktorý koná za nás, ktorý koná tam, kde my
nevládzeme, kde sme my slabí, kde sme my odkázaní na Jeho moc i pomoc
- Pán Boh učinil dielo spásy pre nás hriešnych v Ježišovi Kristovi
- to bolo najväčšie vyslobodenie zo všetkých, vyslobodenie zo zajatia hriechu a dar nádeje,
možnosti návratu späť k Bohu
- za to my môžeme oslavovať Pána i dnes a teraz
- vo vzťahu k Danielovi prišla tiež doba, ktorá zmenila údel ľudu a na trón sa dostal nový
vládca, zmenili sa pomery a ľud sa mohol vrátiť domov do svojej krajiny a mohli začať
s obnovou chrámu
- Boh konal podľa zasľúbení a predivne a to je tiež povzbudením pre nás, aby sme nikdy
nestrácali dôveru v Božie konanie, Božiu záchranu a Božie vedenie našich životov i dejín
4. Danielova modlitba obsahovala i slová- Pane nemeškaj!
3
- v živote máme neraz pocit, že Boh akoby meškal s naplnením našich modlitieb, že
neodpovedá práve vtedy, keď by sme my mali pocit, že už sa má diať to niečo, čo chceme,
aby sa dialo
- Božie mlčanie nás vedie k pochybnostiam
- v známom žalme 22 nachádzame slová: „ Bože môj volám vo dne, ale Ty sa neozývaš, aj
v noci, ale nemôžem sa utíšiť!“ a aj tu je vyjadrený istý pocit opustenosti, nenaplneného
očakávania Božieho príchodu a pomoci
- vo vzťahu k druhému príchodu Pána Ježiša máme napísané slová v 2.liste Petrovom
- „Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo
nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“
- Boh teda nemešká, je to len náš pocit a naše predstavy o tom, ako by čo malo byť
- Daniel prosil, aby Boh nemeškal, ale neznamenalo to, žeby bol netrpezlivý
- dá sa to vnímať spôsobom, že mu záležalo na potvrdení Božej suverenity, spravodlivosti
a pravdivosti, na sláve Božieho mena, ktoré by kdekto mohol spochybniť, ak by nadobudli
ľudia pocit, že Boh mešká
- zároveň si treba uvedomiť, že Danielova modlitba bolo kajúca a teda v istom zmysle
naliehavá a preto aj takéto slová zdanlivej netrpezlivosti
- je to ako keď voláte záchranku k zranenému človeku a to vtedy sa vám každá minúta zdá
ako večnosť
- aj my sa môžeme takto modliť, predovšetkým však buďme v svojich modlitbách trpezliví
a dôverujme
Nuž teda, Pane počuj, Pane odpusť, konaj a nemeškaj! Veríme, že Pán počuje naše modlitby,
že nám odpustí naše viny a hriechy, ktorých máme dostatočne, veríme, že Boh konal i koná
a že nemešká v svojej milosti! Pán nás žehnaj. Amen.
4
Download

1 Kázeň na službách Božích, 19. nedeľa po Trojici