Hornomarikovský
obcasník
Š
Noviny občanov Obce Horná Mariková
Ročník II
Október 2014
Číslo 2
Nepredajné
Vážení spoluobčania,
pripravili sme ďalšie číslo noviniek,v poradí štvrté, v ktorých Vám opäť chceme priblížiť dianie v obci za uplynulé
obdobie a zároveň priniesť niekoľko ďalších informácií, či námetov na zamyslenie.
Posledné číslo noviniek, ktoré vyšlo v januári sa nám podarilo vydať vo farebnej tlači, za pomoci sponzora.
Novinky vypadali lepšie, z čoho mám radosť.Pri vydaní nám zapracoval tlačiarenský škriatok a v čísle sa vyskytlo
niekoľko tlačových chýb, za čo sa osobne úprimne ospravedlňujem.
Rok 2014 dostával viaceré prívlastky. Je rokom veľkej medzinárodnej krízy vyprovokovanej dianím na Ukrajine, je i
rokom vrtochov počasia. Je rokom 100 výročia vzniku I. svetovej vojny, rokom 70. Výročia SNP a je i rokom, kedy sme
si v obci pripomenuli 60. Výročie administratívnej samostatnosti našej obce.
Z hľadiska obcí a miest je rok 2014 významný tým, že je rokom kedy začína pre Slovenskú republiku ďalšie plánovacie obdobie na čerpanie
financií z Európskej únie –Eurofondov, pre plánovacie obdobie 2014 – 2020.
Reálne čerpanie financií bude možné koncom tohto roka, a v priebehu rokov nasledujúcich.
Objem finančných prostriedkov pre Slovensko bol odsúhlasenýEurópskou úniou(EU). Tento objem bol rozdelený do jednotlivých kapitol
a programov. V súčasnej dobe vláda a ministerstvá pripravujú konkrétne programy a podmienky pre výzvy, ktoré budú jednotlivé
ministerstvá vyhlasovať. Reálne čerpanie týchto financií bude možné koncom tohto roka a v priebehu rokov nasledujúcich.
Úroveň čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie v minulom plánovacom období bola v Slovenskej republike nízka,
dosiahla úroveň celkom len52,55 %. Z toho napríklad v Operačnom programe Životné prostredie bolo čerpanie iba na 46,42%, v
Operačnom programe Doprava bolo čerpanie na 49,27 %, v Regionálnom operačnom programe sme dosiahli čerpanie na 70,88%. Ostatné
naplánovanéa nevyčerpané financie sme museli ako štát vrátiť.Nízke čerpanie „Eurofondov“ je spôsobené mnohými faktormi,
neprehľadnými zákonmi, rozsiahlou byrokraciou, zložitým procesom prípravy a hodnotenia projektov, rozdelenímprijímateľov na veľkých
a malých a tým i rozdelením objemu financií.
My ako obec sme podľa počtu obyvateľov zaradení medzi „malé“ obce, tzn. obce pod 1000 obyvateľov, tiež sa používa termín, že sú to obce
zaradené ako „Obce mimo pólu rastu“. Nemáme školu, škôlkuani zdravotné stredisko. Žiaľ, nemáme vysporiadané pozemky pod cestami,
mali sme nefunkčný, zastaralý územný plán obce, ku ktorému bolo spracovaných už desať doplnkov. A vydávanie ďalších doplnkov nám bolo
krajským úradom zakázané. Nemáme menšinya vďaka Bohu ani zvlášť problémové komunity, počet obyvateľov máme naozaj nízky. Pre
obce nášho typu – „obce mimo pólu rastu“ bolo výziev vypísaných veľmi málo. V programe rozvoja vidieka bola posledná výzva,vhodná pre
našu obec, vypísaná v roku 2008.
V tomto novom plánovacom období budú pre malé obce plánované vyššie finančné limity a my by sme radi získali viac financií pre obec.
Spracovali a pripravili sme v posledných troch rokoch nový územný plán obce, ktorý bude predložený na schválenie na budúcom zasadnutí
obecného zastupiteľstva a ktorý bude dávať obci viac možností i na zapojenie sa do čerpania „eurofondov“. Samozrejmým a základným
predpokladom úspechu pri čerpaní Európskych fondov je včasná príprava nevyhnutných podmienok pre účasť na jednotlivých výzvach,
medzi tieto podmienky patria predovšetkým spracované projekty a zámery, vybavené stavebné povolenia ap.
Niektoré projekty máme pripravené, niektoré chystáme tak, aby sme v prípade možnosti mohli projektyz obce podávať. Prípravné práce na
projektoch sú to činnosti pracné, administratívne náročné a odčerpávajú z rozpočtu obce časť financií – hlavne na spracovanie projektovej
dokumentácie, na organizáciu a zabezpečenie výberového konania cez Úrad pre verejné obstarávanie.
Tento rok je označovaný tiež ako rok volebný, volili sme si prezidenta, volili sme už poslancov do Európskeho parlamentu a teraz sa blížia
voľby komunálne, v ktorých budeme voliť nového starostu a nové obecné zastupiteľstvo.
Zvolenému starostovi a novému zastupiteľstvu je potreba už teraz popriať pevné nervy, zdravý úsudok, dostatok odvahy pri rozhodovaní
o projektoch a zámeroch a samozrejme veľa šťastia, aby spoločne dokázali obci pomôcť, aby do obce „Európske financie“ získali a keď už
financie získajú, aby efekt z týchto finančných prostriedkov bol pre obec čo najvyšší, či už sa to prejaví na vzhľade obce, funkčnosti využitia
priestorov, poskytovania služieb obyvateľom, alebo zvýšení efektívnosti chodu obce.
Ing. Miroslav Hamar- starosta obce
Hospodárenie obce v roku 2013
Pred skončením prvého polroku sa obecné zastupiteľstvo okrem iného venovalo aj hospodáreniu obce za rok 2013. Hospodárenie obce sa
riadilo podľa rozpočtu schváleného obecným zastupiteľstvom.Prípadné zmeny rozpočtu boli vždy robené rozpočtovými opatreniami, ktoré boli
schvaľované obecným zastupiteľstvom. Pred predložením výsledku hospodárenia za rok 2013 obecnému zastupiteľstvu bola nezávislým
audítorom vykonaná kontrola hospodárenia obce – audit. Správa audítora, sumárne výsledky príjmov a výdajov podľa dokladov z účtovníctva
spolu so správou nášho Hlavného kontrolóra boli predložené zastupiteľstvu, ktoré tento výsledok schválilo a rozhodlo o presune prebytku
hospodárenia do rezervného fondu obce.
Rezervný fond môže byť použitý len na nákup, alebo zveľaďovanie majetku, nesmie sa použiť na spotrebu (služby, platy, nákupy
spotrebného tovaru ap.) Výsledok rozpočtového hospodárenia obce k 31.12.2013 bol nasledovný:
Celkové príjmy bežného a kapitálového rozpočtu obce za rok 2013 predstavujú sumu 363 046,01 Eur
Celkové výdaje bežného a kapitálového rozpočtu obce za rok 2013 predstavujú sumu 354 280,59 Eur
Obec v roku 2014 hospodárila s prebytkom vo výške 8 765,42 Eur
Ekon.
Úprava vstupu do kultúrneho domu
Viacúčelová budova Obecného úradu, v ktorej sa nachádza i spoločenská sála je v prevádzke viac ako tridsaťpäť rokov. Čas sa na stave
budovy už značne podpísal, napriek tomu, že za tú dobu boli urobené
rôzne úpravy a opravy. Vymenená už bola časť okien, strecha, krytina,
ústredné kúrenie a kotolňa. Niekoľkokrát boli opravované aj vstupy do
kultúrneho domu, do priestorov pošty a obecného úradu. Tieto schody
sú popri mechanickom namáhaní vystavené aj priamym vplyvom
počasia, hlavne dažďu, snehu a mrazu, tomu zodpovedal ich vzhľad i
funkčný stav.
Schody, vedúce do Kultúrneho domu boli už z hľadiska
technického stavu nebezpečné.
V rámci údržby celej budovy obec pristúpila k oprave schodov a
vstupu do kultúrneho domu. Bola urobená rekonštrukcia základu
schodov.
Na tento základ sme položili novú dlažbu s ochrannými lištami. Sokel
schodiska na vstupe sme do výšky 50 centimetrov obložili obkladom.
Oprava schodov pri vstupe do Kultúrneho domu
V ich ľavej časti bude zhotovený kovový nájazd pre bezbariérový vstup. V súčasnej dobe pracujeme na prekrytí vstupu do kultúrneho domu.
Prekrytím tohto priestoru ochránime túto investíciu pred poveternostnými vplyvmi. Tvar prekrytia schodov riešil profesionálny architekt, aby
sme úpravami nenarušili celkový estetický vzhľad priečelia budovy. Tieto úpravy dokončíme v priebehu októbra 2014.
Na chodník pri domove sme získali dotáciu
Obec požiadala Ministerstvo financií o dotáciu na úpravu chodníka
a vstupu do Zariadenia sociálnych služieb Obce Horná Mariková.
Vstupom do nového roku 2014 Obec Horná Mariková prevzala do
svojej zriaďovateľskej pôsobnosti Zariadenie sociálnych služieb, ktoré
v obci pôsobí od roku 1996. Tým, že sme začali zariadenie
prevádzkovať sami, zabránili sme hroziacemu presťahovaniu 35
klientov do iných zariadení v rámci okresu, alebo kraja. Zároveň sme
udržali zamestnanosť v obci. V zariadení pracuje v súčasnosti 19
zamestnancov, ďalší dvaja sú zamestnaní v spolupráci s Úradom práce
v Považskej Bystrici.
Prevzatie zariadenia do zriaďovateľskej pôsobnosti obce si
vyžiadalo vynaložiť nemalé finančné prostriedky na zefektívnenie chodu
zariadenia. Prestavba kotolne sa realizovala už v roku 2013.
Priestor pred Domovom dôchodcov pred úpravami
V tomto roku, už pod novým vedením Zariadenia sociálnych služieb
boli urobené ďalšie práce, medzi ktoré patrí rozšírenie kapacity ubytovania o dve lôžka, ďalej boli urobené stavebné úpravy k zlepšeniu
hygienických podmienok pre zamestnancov. Projektovo bola pripravená a úspešne zrealizovaná nová prípojka elektrickej energie, ktorej
výsledkom bude odber „lacnejšej elektrickej energie pre zariadenie“. Investície si vyžiadali vklad vo výške cca 50 000,- Eur.
Úpravy boli nevyhnutné z dôvodu dosiahnutia ekonomicky udržateľných
nákladov na bežnú prevádzku zariadenia. Tieto práce sú realizované
z finančných prostriedkov a zariadenia. Obec zariadeniu sociálnych
služieb všestranne pomáha, na druhej strane ekonomika zariadenia
musí byť nastavená tak, aby zariadenie v dlhodobom hľadisku dokázalo
naplno fungovať samostatne, aby obec a jej občania na existenciu
zariadenia nedoplácali, ale naopak, aby sa fungujúce zariadenie stalo
pevnou súčasťou obce. V letných mesiacoch sme sa rozhodli upraviť
"existujúci" chodník pred zariadením do stavu, aby mohol byť bezpečne
využívaný občanmi a obyvateľmi zariadenia, vrátane možnosti
používania invalidného vozíka. Pri realizácii samotného chodníka sme
upravili vstup do objektu osadením brány, ktorá celý priestor dvora
zariadenia oddelila od štátnej cesty. Zostatok dvora bude oplotený tak,
aby sme celý priestor areálu zariadenia oddelili od ostatných
Priestor pred Zariadením sociálnych služieb po úprave
verejných priestorov. Je to potrebné z dôvodu zvýšenia bezpečnosti pre klientov, zvýšenia bezpečnosti účastníkov cestnej dopravy,
ochrany majetku obce i z dôvodov estetických. Ministerstvo financií nám pri týchto zámeroch vyšlo v ústrety, na základe dobre spracovaného a
pripraveného projektu nám na zabezpečenie uvedených úprav poskytlo dotáciu vo výške 6 900 Eur.
Obecné lesy
Rokom 2014 sme začali hospodáriť v obecných lesoch sami. Pre naše
obecné lesy bol v roku 2013 vyhotovený samostatný Plán lesného
hospodárenia. Zákon nám predpisuje ako vlastníkovi lesa mať
vlastného odborníka. Obec uzatvorila zmluvu s Odborným lesným
hospodárom (OLH) p. Ing.Hojdíkom – je vyštudovaný lesný inžinier
s oprávneniami a licenciami na výkon tejto práce. Obecným
zastupiteľstvommu bola schválená ročná odmena za túto vykonávanú
činnosť.
Hospodárenie sme zahájili vyznačovaním vlastníckych hraníc, ktoré sa
robí pomocou (GPS)prístroja, ktorý meria údaje o polohe podľa
satelitov, túto činnosť zastrešuje Ing. Pizúr z Lesov SR. V súčasnosti
je vyznačená viac ako polovica výmery obecných lesov.
Na základe LHP boli určené lokality, kde je potreba vykonať zásah,
poprípade, kde je možné postupným spôsobom ťažiť drevo na
Drevo na skládke v Bradelnianskej doline
naplnenie plánu ťažby. Plán ťažby predstavuje pre obec aj určitý príjem. S týmto príjmom počítame aj v obecnom rozpočte.Ťažba už bola
vykonaná v lokalite porastu 182a a 182b – hrebeň medzi osadou Fúsovci a Udíčkou. Vyťažili sme v týchto porastoch 102,58 m3 drevnej hmoty,
prevažne smreková žrďovina.
Ďalším porastom, v ktorom sme sa rozhodli urobiť zásah, je porast č. 248 – Bradelnianska dolina. V tejto lokalite sa pri vyznačovaní
obecných hraníc a preberaní porastov našlo množstvo zrezaných pňov, starých 2 – 10 rokov. Podľa slov hájnika Lesov SR p. Jaroslava Ch.
nebola Lesmi SR v tejto lokalite robená žiadna ťažba, ani nebolo Lesmi SR v tejto lokalite žiadne povolenie na ťažbu vydané. Iný také povolenie
vydať nemohol.
Podľa slov nášho OLH po vytýčení hraníc a obhliadke týchto porastov, bolo v týchto porastoch vyťažených za posledných 10 rokov minimálne
500m3 dreva. Drevo bolo vyťažené neznámymi osobami. Pre nás je to teraz škoda, ktorá vznikla za hospodárenia Lesov SR
Riešiť tento stav spätne je veľmi ťažko, dá sa povedať že je to nemožné.
V lokalite Bradelnianskej doliny bola mimoriadne zlá situácia pri ťažbe aj vzhľadom na chýbajúci manipulačný priestor - skládku. Na
existujúcu skládku sa dá umiestniť najviac 15 – 20m3 dreva. Potom je potreba drevo odvážať, aby sa skládka uvoľnila. Ďalšou nevýhodou je,
že skládka nie je prístupná pre veľké nákladné vozidlá na zvážanie dreva. Zvoz dreva z miesta skládky je možný len menšími nákladnými
autami, alebo traktorom s vlečkou. V tomto našom poraste sme sa snažili urobiť poriadok, vyrezali sme to, čo bolo potreba- zlomy, vývraty,
poškodené stromy, bukové divo rastúce trsy sme preriedili. Práce boli vykonané tak, aby sa porast mohol po ťažbe samovoľne zmladzovať.
Celkom sme v tejto lokalite vyťažili 77,97m3, prevažne bukovej hmoty – palivové drevo.
Ekonomické ukazovatele nám jednoznačne potvrdzujú, že prevzatie hospodárenia v lesoch bol správny krok. Vyťažili sme zhruba polovicu
hmoty plánovanej v Lesnom hospodárskom pláne na rok 2014. Za predchádzajúce roky nám Lesy SR za prenájom týchto porastov platili ročne
cca 300 Eur. Za obdobie od mája do konca septembra 2014 sme za predanú drevnú hmotu utŕžili 7 563 Eur, to je hrubý príjem. Predávali sme
drevo palivové a smrekovú žrďovinu, kde cena za m3 je pomerne nízka. Bude samozrejme potreba zaplatiť náklady spojené s ťažbou
a vlastníctvom lesa, ale čistý zisk bude niekoľko násobne vyšší, ako bol príjem od Štátnych lesov.
V mesiaci auguste sme vyzývali občanov v miestnom rozhlase, že kto by mal záujem o palivové drevo – buk, nech sa prihlási na obecnom
úrade. Táto výzva platí aj pre rok 2015, naši občania v prípade záujmu o palivové drevo budú zásobení drevom prednostne.
Oddychová zóna v centre obce je v užívaní
Jedným z cieľov vedenia obce v tomto období bolo skrášlenie vzhľadu obce. V novinkách
začiatkom roku sme písali o prípravách projektu úpravy priestoru pred kostolom na mieste, kde
kedysi stála stará fara. Pozemok patrí cirkvi, obec si pozemok za účelom jeho úpravy prenajala.
Na projekt sme získali nenávratný príspevok vo výške 20 335,60 Eur. Práce na základe
vyhratého výberového konania realizovala
firma MGG s.r.o., ktorej zakladateľom je náš
rodák Ing. Matúš Gachulinec.
V priebehu prác bolo premiestnených
viac ako 800 kubíkov zeminy, bol zhotovený oblúkovitý chodník o dĺžke 84 metrov.
Plocha v centre obce pred úpravou
Po jeho obvode bolo osadených päť lavičiek.
Priestor bol nad rámec projektu doplnený rozvodom elektrickej energie pre pripojenie
verejného osvetlenia. Za upraveným priestorom, sme zo zvyškov materiálu, ktoré mal
obecný úrad k dispozícii po rekonštrukcii skanzenu, vyhotovili drevené schody pre prístup
k dedinskému amfiteátru. Za touto plochou zároveň budujeme tak isto zo zvyškov rôzneho
Vzhľad plochy po úpravách
konštrukčného materiálu malé detské ihrisko, ktoré bude po dokončení obsahovať šmýkačku, hojdačku a pieskovisko. Úpravy esteticky
vylepšili a skrášlili priestor centra obce, čo bolo veľmi pozitívne oceňované našimi občanmi, ale i návštevníkmi obce už počas leta,
Detail umiestneného súsošia
kedy je návštevnosť obce značne zvýšená, či už sa jedná o našich rodákov žijúcimi mimo obec, návštevníkov
našich kultúrnych podujatí, alebo náhodných turistov.
Vseptembri sme tento priestor podľa návrhu správcu farnosti vdp. Milana Kováča doplnili o „muku“ v optickom
strede tejto plochy. Myšlienka vznikla z daru, ktorý dostala farnosť od akademického sochára p. Jozefa
Barinku, ktorý je majiteľom rekreačnej chalupy v Ráztoke. Darom bolo súsošie vytesané z kameňa, súsošie
znázorňuje sv. Cyrila a Metoda s ich žiakom sv. Gorazdom. Tieto osobnosti sú úzko späté s históriou nášho
národa a nášho územia. Snažili sme sa o dôstojné umiestnenie tohto diela.
Poďakovanie za dotvorenie tohto priestoru patrí zamestnancom obce, ktorí práce vykonali, zvlášť p.
Štefanovi Bakalovi, Martinovi Babečkovi, ale i pomocníkom, občanom z radov nezamestnaných, ktorí pracujú
v obci na menších obecných službách.
Opravy ciest v roku 2014
V posledných troch rokoch sme zaviedli systém postupných opráv miestnych komunikácií. I v tomto roku sme sa snažili pokročiť v tejto
oblasti. Opravy vozoviek sú veľmi náročné z hľadiska finančných nákladov. Obec na tieto opravy nemá dostatok financií, aby ich bolo možné
vykonať naraz a všade, takže rozhodnutie ktorý úsek a v akom rozsahu bude urobený v prvom rade závisí od stavu vozovky. Ďalším faktorom je
i počet obyvateľov v danej lokalite. Za posledných dvadsaťpäť rokov boli značne poškodené a v niektorých úsekoch zničené fakticky všetky
obecné cesty, snáď mimo cesty vedúcej z centra obce do osady Kuchtovci, ktorá je asi v najlepšom stave. Na zbytku ciest sa nachádza
množstvo výtlkov, prasklín, utrhaných
Osada Šikovci
Oprava v osade
Technika pri oprave
Osada Bubenovci
Nad opraveným múrom
krajníc a iných poškodení. Pôvodný zámer bol robiť opravy len v ucelených úsekoch, tak aby sme si postupne opravili všetky cesty do stavu,
kde výsledkom v celej dĺžke a celom profile bude nová vozovka. Žiaľ, stav niektorých úsekov bol taký, že sme museli najskôr pristúpiť
k núdzovej oprave výtlkov, aby sa cesty dali vôbec používať. Postupne, každým rokom budeme pokračovať po ucelených úsekoch (cca 400500 metrov), tak, aby sme naplnili pôvodnú ídeu. V tomto roku sme opravili úsek cesty v osade Bubenovci a vrchnú časť cesty vedúcej do osád
Šikovci a Kulincovci. V ďalšom poradí nás čakajú cesty v dolinách , kde ešte trvale býva väčšia komunita našich občanov Udíčka, Žrnové,
Hlboké. Dobrá správa pre obec je, že podľa dostupných informácií pokračuje projekt Cezhraničného dopravného prepojenia, kde sme sa snažili
presadiť vybudovaním dopravného prepojenia cez našu dolinu na Nový Hrozenkov v Českej republike. Projekt pripravujeme od roku 2012.
Pripravený projekt bol kvalitne spracovaný, na základe toho bol vybratý Ministerstvom hospodárstva pre realizáciu, na túto realizáciu bolo
alokovaných viac ako 900 tisíc Eur.
Problémy nastali z dôvodu, že obec sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce – v lokalitách (Stolečné, hrebeň Javorníkov- je
naprojektovaný úsek III. tohto projektu) boli ochranou prírody vznesené pripomienky z dôvodu výskytu vzácnych druhov (medveď, rys, vlk,
jasoň chochlačkový – je to u nás v obci bežne sa nachádzajúci motýľ ) a následnému zablokovaniu projektu z hľadiska blokovania vydania
stavebného povolenia pre úsek číslo III. V apríli tohto roku sme preto navrhli rozdelenie projektu, pričom bol vypustený úsek číslo III. (úsek
Grúnik –Portáš), tento návrh bol akceptovaný! Ostatné časti projektu by sa mali realizovať podľa pôvodného zámeru. V súčasnosti prebieha
výber dodávateľa na práce. Projekt by sa mal realizovať v úsekoch : úsek I. – štátna cesta nad Vlkovom – Stolečné, úsek číslo II. Stolečné –
Grúnik a úsek číslo IV. Portáš – Sedlo pod Kohútkou (parkovisko).
V prípade, že sa podarí tento projekt v takejto podobe zrealizovať bude to pre obec prínos, lebo bez našich priamych finančných nákladov
by bola opravená miestna komunikácia do osady Stolečné a odbočka pod osadu Bakalovci.
60. výročie Obce Horná Mariková
Pohľad na plaketu obce
V tomto roku sme si pripomenuli 60. výročie vzniku Obce Horná Mariková. Samozrejme
história územia našej obce a história jej osídlenia je podstatne staršia. Podľa
archeologických nálezov objavených na území obce a na územiach susedných obcí
v Marikovskej doline, siaha osídlenie územiaMarikovskej doliny do dôb pred našim
letopočtom. Prvá písomná zmienka o obciach v doline pochádza z roku 1321.
Historické záznamy, ako aj dobové názvy obce dokazujú, že územie našej obce po
tomto roku bolo súčasťou „Veľkej obce“, ktorá zastrešovala územia obidvoch dnešných
obcí Dolnej a Hornej Marikovej (Marikowa Lehota, Marikó, Mariková). Kedysi existovala
na území tejto „Veľkej Marikovej“ len jedna farnosť a jedno sídlo úradu, ktoré sa
nachádzalo v „Dzedzine“. Neskôr bola vytvorená druhá farnosť na hornej časti katastra
Marikovej, pre ktorú sa zaužíval názov „Horná Fara“, táto farnosť cirkevne zastrešovala
územie Hornej Marikovej, kde žila veľká časť obyvateľov obce. Prevažne sa tu žilo
v osadách, niekedy kilometre vzdialených od úradu. Úradná správa obce bola
vykonávaná úradom z „Dzedziny“, dnešné Ústredie.
Naši občania – obyvatelia vrchnej časti Obce Mariková neboli s touto správou spokojní a dlhé desaťročia sa snažili o svojbytnosť obce,
o samostatné spravovanie záležitostí obce . Existuje k tomu viacero záznamov o týchto snahách občanov z Hornej fary.
Úradná správa tak veľkej obce ako bola Obec Mariková samozrejme bola zložitá, obec mala rozlohu viac ako 7500 ha, čo predstavuje 75
kilometrov štvorcových, dĺžka obce zo Zrazu v súčasnej Dolnej Marikovej po hrebeň Javorníkov činila bola viac ako 20 km, pri šírke katastra 3 –
6 km. Chýbali dopravné prostriedky, neexistovalo telekomunikačné spojenie, nebol rozhlas, cesty boli vo veľmi zlom stave, veľká časť
obyvateľov žila vo vzdialených horských osadách. V minulosti i vzdelanostná úroveň obyvateľov bola veľmi nízka. Tento kraj patril medzi
najchudobnejšie časti územia Uhorska, či neskôr Československa.
V roku 1954 vládnym rozhodnutímrozhodnuté o rozdelení obce a od mája 1954 začala časť obce, známa ako Horná Fara,sama vykonávať
svoju správu ako Obec Horná Mariková. Prvým predsedom vtedajšieho MNV sa stal pán Klement Gaško.
Pri príležitosti 60. Výročia vzniku Obce Horná Mariková rozhodlo obecnézastupiteľstvo na návrh starostu obce o udelení „Pamätnej plakety
pri príležitosti výročia obce“ pánovi KlementoviGaškovi
Ocenenie občanov
Obecné zastupiteľstvo Obce Horná Mariková na svojom zasadnutí 8. júla 2014 pri príležitosti konania XXII. Ročníka Marikovských folklórnych
slávností rozhodlo o udelení:„Pamätnej plakety – Za aktívnu činnosť v kultúre“pánovi Antonovi Šikulíncovi – zakladajúcemu členovi
Folklórnej skupiny Žrnovanka, ktorý je dodnes platným členom skupiny, ocenenie bolo udelené za jeho prínos kultúre a jeho rukopis je zrejmý v
mnohých spracovaných pásmach z repertoára Folklórnej skupiny Žrnovanka.
Ďalej Obecné zastupiteľstvo obce udelilo„Pamätnú plaketu – Za aktívnu činnosť v kultúre“pani Margite Sivanincovej – zakladajúcej
členke Folklórnej skupiny Žrnovanka - za jej tvorivý prínos do repertoára skupiny, prípravu a vedenie mladej generácie členov Folklórnej
skupiny.
Obecné zastupiteľstvo tiež rozhodlo o udelení „Pamätnej plakety – Cena starostu“ pani Jozefe Nekorancovej – zakladajúcej členke
Folklórnej skupiny za aktívnu činnosť vo Folklórnej skupine Žrnovanka a za jej prínos na zachovanie miestnych ľudových piesní
Na tom istom zasadnutí Obecné zastupiteľstvo rozhodlo o udelení ocenení a Pamätných plakiet občanom s veľmi dobrým vzťahom k obci,
za ich dlhoročnú a nezištnú pomoc obci a podporu kultúrnych aktivít, ocenení boli títo občania:
Hornomaríkovský rodák, zakladateľ firmy MGG s.r.o. - Dipl. Ing. Matúš Gachulinec
Dlhoročný Hornomarikovský chatár, riaditeľ firmy SauerDanfos - Ing. Miloš Kraus
Dlhoročný Hornomarikovský chatár, riaditeľ a majiteľ firmy Agrokov Pezinok - Ing. Jozef Ondrejka
Dlhoročný Hornomarikovský chatár, riaditeľ divízie firmy Matador a.s. - Ing. Miloš Radosa
Hornomaríkovský rodák, zakladateľ a majiteľ firmy PaganíkOil s.r.o. - pán Miroslav Paganík
Ceny boli odovzdané v priebehu konania XXII. ročníka Marikovských folklórnych slávností. Všetkým oceneným patrí úprimné poďakovanie.
Udelenie ocenení bolo zaznamenané do Pamätnej knihy obce.
XXII. ročník Marikovských folklórnych slávností -pri organizácii pomohol i získaný grant
Tak ako si už milovníci folklóru, ľudových piesní, starých zvykov a dobrej zábavy v našom regióne zvykli i tento rok boli významnou
súčasťou kultúrneho leta na Považí naše „Marikovské folklórne slávnosti“. V tomto roku sa konal už ich XXII. ročník.
Zorganizovať akciu takéhoto rozsahu predpokladá zhromaždiť na jej zorganizovanie značné finančné prostriedky. Držali sme sa dávno
prijatej zásady, že na konanie slávností obecný rozpočet nemôže doplácať, je potreba financie získať iným spôsobom - dary, sponzorské
financie, príjem z predaja špecialít ap. Celkový rozpočet podujatia sa pohybuje v sume 6 – 8 tisíc Euro. Pre obec je to suma vysoká, hľadáme
všetky možnosti ako si pri zabezpečení prípravy a priebehu slávností pomôcť. V tomto
roku sme pripravili projekt s podrobným rozpisom aktivít spojených s prípravou
a všestranným zabezpečením nášho folklórneho podujatia. Tento projekt - žiadosť
o grant od Nadácie Pontis patriacej Slovenskej sporiteľni sa námpodarilo úspešne
obhájiťZískalisme takto 2300 Eur.
Za sponzorské finančné dary a materiálnu pomoc sa patrí zvlášť poďakovať našim
sponzorom. Niektorí sponzori nám pomáhajú naozaj dlhoročne a nezištne. Medzi nimi sú
aj niektorí naši úspešní rodáci, ktorí si zaslúžia úctu a obdiv. Sú to ľudia, ktorí možno
menej hovoria, ale o to viac konajú
a obci pomáhajú.
Na prípravu a priebeh podujatia
Pohľad pred budovu OcU počas slávností
prispelo 38 sponzorov. Vystúpilo celkom 326 účinkujúcich, 28 remeselníkov, pre
účastníkov bolo k dispozícii 24 predajných stánkov. V organizačnom jadre mimo
zamestnancov obce a poslancov obecného zastupiteľstva pracovalo celkom 36
dobrovoľníkov. Počas konania slávností, až do konca augusta bol využitý aj priestor
čitárne v Kultúrnom dome,kde bola inštalovaná výstavka starých dobových fotografií
z nášho regiónu, prevažne z Marikovskej a Papradňanskej doliny.
Z pásma našej Folklórnej skupiny Žrnovanka
Inštalovaná bola aj výstavka dobového oblečenia a masiek, ktoré sapoužívali„babiarmi“ v Hornej Marikovej.
Organizačne sme priebeh v obci zvládli veľmi dobre, i keď účasť divákov bola mierne nižšia. Vyslali sme veľmi dobrý signál o pracovitosti
a kultúre našej obce. Prialo nám aj počasie. Zostáva nám veriť, že sa nám tento trend veľmi úspešných ročníkov MFS podarí udržať aj pri
organizovaní ďalšieho, už XXIII. ročníka, ktorý sa bude konať 12. júla 2015.
Traktorparáda
Dobrovoľný hasičský zbor za pomoci obce a dobrovoľníkov a rodinných
príslušníkov
zorganizoval 1. júna prvý ročník stretnutia fanúšikov doma robených traktorov pod
názvom „ „Traktorparáda 2014“.
Bolo to prvé podujatie tohto druhu v Považskobystrickom okrese. Akcia sa konala
na ploche pred obecným úradom a za dedinským amfiteátrom v centre obce. Svoje
traktory prišla predstaviť tridsiatka ich majiteľov. Každý majiteľ traktora sa mohol
zúčastniť ľubovoľných disciplín. Súťažilo sa v prejazde členitej krosovej trate
s prekážkami, cúvaní s vlečkou a v ťahaní bremena.
Upútal už svojrázny a hlučný prejazd súťažiacich traktorov v kolóne hore dolinou.
V depe – plocha pred budovou obecného úradu bola zaujímavá samotná
Špeciál z dielne Tomáša Packa
prehliadka technických riešení pristavených traktorov. Zaujímavé boli konštrukcie, hydraulík, navijákov, radlíc a úprav podvozkov. Každé
riešenie bolo doslova jedinečné, vzhľadom k tomu, že každý doma robený traktor je v podstate orginál.
Organizátori si mimoriadne vážia prístup i niekoľkých našich občanov, ktorí prišli
na podujatie predstaviť svoje stroje. Vždy platí to že nikto si nechce svoj traktor
rozbiť, alebo poškodiť, nebolo vôbec dôležité, či absolvujúkrosovú trať, alebo nie,
nemuseli sa zapojiť do žiadnych súťaží dôležitá bola ich účasť, účasť ich traktorov
a podporenie snahy organizátorov.
Keby sme sa chceli všetci len dívať, tak môžeme chodiť na Oravu, alebo do Zázrivej,
kde takéto podujatia organizujú už dlhé roky.
Veľmi pekný dojem i výsledok dosiahli pri samotných „ostrých“ súťažiach aj naši
Tomáš Pacek so svojim špeciálom na báze GAZu a Pavel Žiačik najmladší
s klasickou „dvadsaťpäťkou“ a jedinečným zvládaním nástrah trate i jednotlivých
disciplín, čo bolo oceňované hlučným potleskom a hlasnou diváckou kulisou.
Ťahanie bremena
. Organizátori pripravil peknú dvojkolovú krosovú trať, dlhú cca 700 metrov, ktorá mala divácky zaujímavý profil z viacerými zjazdmi
a výjazdmi. Súčasťou trate boli aj kaluže a blatové prejazdy, ktoré riadne preverili schopnosti traktorov a ich vodičov. Na krosovej trati sa meral
celkový čas, súťažilo sa i v disciplíne jazda vpred a vzad s vlečkou a v disciplíne ťahanie bremena. V závere došlo aj na preťahovanie traktorov.
K oživeniu podujatia prispel príjazd terénnych aut Ofroudov a ich prejazd trate.
Podujatie malo veľmi dobrý ohlas medzi prítomnými divákmi, ale i medzi verejnosťou Trenčianskeho samosprávneho kraja, ku ktorým sa
informácia o konaní akcie dostala pomocou televízneho vysielania. Priamo do našej obce si prišlo podujatie pozrieť 2500 - 3000 divákov.
Došlo aj k organizačným zaváhaniam – málo parkovacích miest, slabá regulácia dopravy, málo miest pre občerstvenie. Prvý ročník
„Traktorparády“ bol veľkou školou aj pre organizátorov a pre prípadnú prípravu ďalších ročníkov.
Kalendár obce pre rok 2015
„Horná Mariková – drevená architektúra“
Pre rok 2015 sme už pri príležitosti konania Marikovských folklórnych slávností
pripravili kalendár s kreslenými motívmi z osád nachádzajúcich sa v Obci Horná
Mariková - drevená architektúra. Autor obrazov je Ján Mihálik.
Kalendár obsahuje šesť strán kresieb typických stavieb dreveníc a
charakteristický pohľad na miestny kostol zasvätený Sv. Jánovi Nepomuckému.
Rozmer kalendára 37x30 cm, vyhotovený je z kvalitného lesklý polokartónu.
Pri tomto spracovaní, s krásnymi kresbami typických marikovských námetov to je
veľmi vhodný a hodnotný darček pre našich rodákov žijúcich mimo obec.
Kalendár je možné zakúpiť na Obecnom úrade v Hornej Marikovej, v
penzióne Eva-Mária, v rekreačnom stredisku SKI Ráztoka a v Pohostinstve
Modlatín. Informácie sa dajú získať na Obecnom úrade na čísle telefónu
042/4352182.
Cena kalendára je 5 Eur.
Pohľad na čelnú stranu kalendára
Oslavy 70. Výročia SNP
V tomto roku sme si pripomenuli 70. výročie významnej udalosti slovenských dejín, akým bolo Slovenské národné povstanie. Týmto
aktom sa Slovensko v povojnových rokoch zaradilo medzi neskorších víťazov nad fašizmom. V súvislosti s týmto výročím sme si pripomenuli
i menej známu historickú epizódu ktorým bol príchod jednotky českých žandárov z Ostravy na územie Slovenského štátu z cieľom zapojiť sa do
bojov proti fašistom v rámci povstania. Viacerí z týchto odvážnych mužov na území Slovenska položilo v ťažkých bojoch s fašistami život.
K pripomenutiu si tejto udalosti zorganizoval Zväz bojovníkov za slobodu z Ostravy spomienkový pochod po trase postupu tejto jednotky.
Pochodu sa zúčastnili i rodinní príslušníci týchto bojovníkov.
Pochod začínal v Novom Hrozenkove, pokračoval cez hrebeň Javorníkov do našej
obce, ďalej trasa pokračovala cez Stratenec do Štiavnika a cez Makov do Veľkých
Karlovíc, kde pochod končil. Účastníci z moravskej strany boli, za prítomnosti
predstaviteľov Moravsko - slezského a Zlínskeho hejtmanství, predstaviteľov
Trenčianskeho samosprávneho kraja a vedenia Polície ČR a Polície SR, privítaní
starostom obce Ing. Hamarom na hranici katastra obce s Českou republikou.
Účastníkom pochodu tu bola zapožičaná zástava Slovenskej republiky, ktorú niesli
spoločne so zástavou Českej republiky počas celej trasy pochodu. Z hrebeňa
Javorníkov sa účastníci peším pochodom presunuli do Ráztoky. V popoludňajších
hodinách sa uskutočnil pietny akt položenia vencov k pamätníku na Pagaňove.
Priamy účastník Štefan Mihálik – poďakovanie od členov delegácie
Zúčastnili sa delegácie Trenčianskeho samosprávneho kraja, Zlínskeho a Ostravského hejtmanství, vedenia okresného mesta zastúpeného
primátorom mesta Dr. Janasom, ktorý je zároveň predsedom okresnej organizácie protifašistických bojovníkov. Prítomní boli zástupcovia
Polície SR a zástupcov Polície ČR. Aktu kladenia vencov sa zúčastnil i priamy účastník bojov v II. svetovej vojne náš občan p. Štefan Mihálik.
Podujatia sa zúčastnili i občania našej obce a obyvatelia Zariadenia sociálnych služieb na Pagaňove.
V Hornej Marikovej hrala Veselá trojka
Pred zahájením letnej sezóny, ktorá sa u nás spája i s kultúrnymi podujatiami
sa nám podarilo v obci zorganizovať vystúpenie známej hudobnej kapely
„Veselá trojka“, ktorú počas vystúpenia dopĺňal komik - moderátor Števo
Hruštínec. Vystúpenie sa konalo v sále kultúrneho domu. Zúčastnilo sa ho viac
ako dvesto divákov. Mnohí diváci prišli za kapelou zo značne vzdialených kútov
Slovenska a v našom regióne boli po prvý krát v živote. Členovia kapely sa živo
zaujímali o náš kraj, prírodu i možnosti prípadného rekreačného pobytu. Radosť
im robila dobrá znalosť ich skladieb v publiku, ktoré si počas vystúpenia tieto
skladby pospevovalo spolu s kapelou.
Kapela svoje vystúpenie absolvovala v tričkách so znakom Obce Horná
Mariková a v týchto tričkách vystúpila i v TV Šláger. Kapela „Veselá trojka“ je. .
Veselá trojka v „našich dresoch“ s najmenšími fanúšikmi
treťou známou hudobnou skupinou, ktorá vystúpila v obci. Na predchádzajúcom ročníku MFS vystúpila „Piňakoláda“ a na II. obecnom plese
účastníkov zabávala kapela Duo Sonet z Trenčína
Olympiáda seniorov
Začiatkom septembra sa v športovom areáli v Orlovom zúčastnilo družstvo Základnej
organizácie Jednoty dôchodcov I. Okresnej olympiády seniorov. Olympiáda bola
organizovaná prednostom okresného úradu Ing. Jozefom Smatanom, zastrešoval ju
prezident seniorského olympijského zväzu na Slovensku olympionik Jozef Golonka.
K dobrej nálade a celkovej pohode súťažiacich vystupoval na podujatí Dušan Grúň.
Súťažilo sa v rôznych disciplínach. Hod guľou, beh, hod na cieľ, kopanie penált na
futbalovú bránku, zdolávanie prekážok s fúrikom, lukostreľba, hod na basketbalový kôš.
Zúčastnilo sa dvadsaťdva družstiev z celého okresu. Naše družstvo sa olympiády
zúčastnilo pod vedením starostu obce v zložení
Fotografia družstva spolu s Jozefom Golonkom
Mária Paceková, Lýdia Štríchelová, Alexander Štríchel, Slavomíra Zemančíková, Jozef
Zemančík, Anton Kušnierik, Eva Zemančíková a Božena Hamarová.
Družstvo našej obce po kultúrnej stránke prišiel podporiť aj Ivo Levčík so svojou heligónkou, ktorý svojim vystúpením zabával súťažiacich
a divákov počas prestávok.
Každý člen družstva súťažil v svojej disciplíne, súťažiaci a rozhodcovia najskôr
zložili sľub, že budú súťažiť v duchu fair play. Súťaže prebiehali podľa časového
rozpisu, výkony a umiestnenia boli kontrolované rozhodcami i samotnými
súťažiacimi.
Naše družstvo súťažiace v šedo zelených dresoch sa umiestnilo po ukončení
jednotlivých disciplín na 1-2 mieste, spoločne s družstvom z Udiče. Viac šťastia
v záverečnej súťaži malo družstvo z Udiče, takže naše družstvo v hodnotení
družstiev skončilo na peknom druhom mieste. Svoje disciplíny z nášho družstva
vyhrali Lýdia Štríchelováhod na kôš a Jozef Zemančík v hode guľou.
Všetkým zúčastneným seniorom patrí poďakovanie za príkladnú reprezentáciu
obce.
Jozef Zemančík pri svojej disciplíne – hod guľou
Kniha o Marikovej
V auguste sa objavila v predaji kniha "Mariková Horná", autorom knihy je náš rodákJUDr. Emil Chuchút.
Autor svoju dlhoročnú prácu na tejto knihe venuje rodnej obci Hornej Marikovej a taktiež svojim rodákom doma
i vo svete.
Kniha je vydaná v tvrdej väzbe, formát A5, má 149 strán, je členená do troch častí a obrazovej prílohy.
Predaj knihy sa začal počas konania Stretnutia heligónkárov v Hornej Marikovej začiatkom mesiaca august.
Množia sa otázky na možnosť kúpy knihy. O knihu je veľký záujem, podľa slov autora bude nasledovať druhé
vydanie tak, aby všetci, ktorí majú záujem o históriu Hornej Marikovej mohli byť uspokojení. Pre obecný úrad
a pre uspokojenie prípadných záujemcov sa nám na obecný úrad podarilo získať len obmedzený počet
výtlačkov, ktoré sa už predali, veríme, že sa nám tento stav podarí napraviť a knihy sa pre záujemcov stanú
dostupnejšími.
Autor venoval knihu aj Obci Horná Mariková, kniha bola zaevidovaná a uložená v Miestnej knižnici.
Aktuálne informácie
K 30.9.2014 mala obec 621 obyvateľov, z toho 304 žien a 317 mužov. Detí vo veku 0- 15 rokov bolo 59. Detí vo veku 0 – 18 bolo 80. Vo veku
nad 60 rokov sme mali 204 obyvateľov, starších ako 70 máme 113 občanov. Priemerný vek trvale žijúcich obyvateľov obce je 46,44 roka. V obci
je viac ako 900 súpisných čísiel, trvale obývaných je 208 domov.
Okienko do histórie –
Horná Mariková – hospodárske stavby - na I. Uhorskom mapovaní v 18. storočí
Na prvom Uhorskom mapovaní ktoré sa uskutočnilo medzi rokmi 1763 až 1787 sú pomerne podrobne zaznamenané detaily (a pre nás aj
zaujímavosti), ktoré sa týkajú hornej časti Marikovskej doliny. Ide predovšetkým o pomerne početné vodné stavby. Sú tovodné mlyny, no
v niektorých prípadoch to mohli byť aj píly. Jeden vodný mlyn sa nachádzal aj v Ráztoke. Jedna stavba je na Usudičke, ďalšia na modlatínskom
potoku medzi Kluchovcami a Kuchtovcami. a jedna na Marikovke pod Kluchovcami. Na Pasekách sú na mape zaznačené tri vodné stavby.
Z mapy sa nedá presne určiť o aké stavby sa jedná.
Ďalej je tu ojedinelá stavba, ktorá bola podľa mapovania označená ako samostatne stojaci hostinec (mapová skratka w.h.). Uvedená stavba sa
nachádzala pod juhozápadným úpätím vrchu Žiar, medzi osadami Pagaňov a Belejov. Podľa tohto mapovania v tom čase jediný hostinec v
hornej časti doliny. Stavba mohla stáť pod Belejovom –hostinec kde rástla vysoká moruša– ktorú si starší občania ešte pamätajú, alebo na
Pagaňove – „Na Krčmisku.“
V osade Ráztoka, ktorá bola na danom mapovaní označená ako „Klein Ráztoka Thal“, teda „Dolina Malej Ráztoky“, sa na južnom svahu
hrebeňa Javorníkov (na svahoch vrchu Frňovské) nachádzala stavba označená ako majer, alebo statok (mapová skratka m.h.). Tento je
rovnako jediný zaznamenaný majer, alebo statok v hornej časti doliny podľa súdobého Uhorského mapovania.
Prvé Uhorské Mapovanie v 18. storočí bolo robené predovšetkým pre vojenské účely. Za úplne prvú mapu Uhorska sa považuje takzvaná
Lazariusova mapa, ktorá vznikala v prvej polovici 16. storočia, pravdepodobne počas Dóžovho sedliackeho povstania roku 1514.
Záujemcom o historické mapy doporučujeme internetovú stránku:http://mapa.zoznam.sk/historicka-mapa-1764-1768-m27 a súčasne internetovú
stránku našej obce, kde sú uverejnené aj obrázky k textu.
Podľa článku archeológa Mgr. Petra Schreibera
Download

Obecné noviny 2/2014