Začíname
s programom
LibreOffice 4.2
Autorské práva
Tento dokument je duševným vlastníctvom dokumentačného tímu LibreOffice Copyright © 2014.
Zoznam prispievateľov a prekladateľov je uvedený nižšie. Dokument je možné šíriť alebo
upravovať v zmysle podmienok licencie GNU General Public License
(http://www.gnu.org/licenses/gpl.html), verzia 3 alebo novšia, alebo v zmysle podmienok Creative
Commons Attribution License (http://creativecommons.org/licenses/by/4.0/), verzia 4.0 alebo
novšia.
Prispievatelia
Jean Hollis Weber
Martin Fox
Andrew Pitonyak
John A Smith
Obálka:
Drew Jensen
Jean Hollis Weber
Jeremy Cartwright
Dan Lewis
Hazel Russman
Ron Faile Jr.
David Michel
Peter Schofield
Christoph Noack
Klaus-Jürgen Weghorn
Poďakovanie
Táto kniha bola napísaná na základe knihy Začíname s LibreOffice 3.3. Zoznam prispievateľov a
prekladateľov je uvedený nižšie.
Spätná väzba
Pripomienky k obsahu posielajte do slovenskej mailovej diskusie používateľov LibreOffice
[email protected]
Dátum vydania a verzia programu, pre ktorú je kniha určená
Anglický originál bol vydaný 4. apríla 2014. Založené na LibreOffice 4.2.
Slovenský preklad
Slovenský preklad bol zverejnený 31. októbra 2014.
Preklad textu: Peter Mráz a Miloš Šrámek
Kontrola prekladu: Miroslav Fikar, Andrej Kapuš, Ladislav Lokša, Ladislav Svacula a Roman
Toman
Snímky obrazovky a grafika: Andrej Kapuš a Roman Toman
Text bol preložený pomocou CAT nástroja OmegaT – http://omegat.org. O postupe prekladu sa
viac dozviete na stránke https://code.google.com/p/sk-libreoffice-guides. Kapitoly 7, 11 a 12 boli
preložené s využitím českého prekladu Stanislava Horáčka.
Vydala Spoločnosť pre otvorené informačné technológie
http://www.soit.sk
ISBN 978-80-970457-5-3 (pdf verzia)
Obsah
Úvod................................................................................................................................................ 9
Pre koho je táto kniha určená?..................................................................................................10
O čom je táto kniha?.................................................................................................................. 10
Ako môžem LibreOffice získať?.................................................................................................10
Kde možno získať pomoc.......................................................................................................... 10
Vaša verzia môže byť iná........................................................................................................... 11
Používanie LibreOffice na systémoch Mac................................................................................12
Ako sa jednotlivé prvky nazývajú?.............................................................................................12
Kto túto knihu napísal?.............................................................................................................. 13
Poďakovanie.............................................................................................................................. 13
Často kladené otázky................................................................................................................. 14
Kapitola 1 Úvod do programu LibreOffice..................................................................................15
Čo je LibreOffice?...................................................................................................................... 16
Výhody LibreOffice..................................................................................................................... 17
Minimálne požiadavky................................................................................................................ 18
Ako možno softvér získať.......................................................................................................... 18
Ako LibreOffice nainštalovať......................................................................................................18
Rozšírenia a doplnky................................................................................................................. 18
Spustenie LibreOffice................................................................................................................. 18
Súčasti hlavného okna............................................................................................................... 21
Vytvorenie nového dokumentu...................................................................................................26
Otvorenie existujúceho dokumentu............................................................................................27
Ukladanie dokumentov.............................................................................................................. 28
Premenovanie a odstránenie súborov.......................................................................................31
Okná Otvoriť a Uložiť ako.......................................................................................................... 31
Používanie Navigátora............................................................................................................... 31
Vrátenie a zopakovanie vrátených zmien...................................................................................32
Zatvorenie dokumentu............................................................................................................... 33
Zatvorenie aplikácie LibreOffice.................................................................................................33
Kapitola 2 Nastavenie LibreOffice...............................................................................................35
Nastavenie možností pre celý LibreOffice..................................................................................36
Nastavenie možností pre načítanie a ukladanie.........................................................................52
Nastavenie jazyka...................................................................................................................... 57
Nastavenie možností pre Internet..............................................................................................62
Nastavenie funkcií LibreOffice pre automatické opravy.............................................................63
Kapitola 3 Používame štýly a šablóny........................................................................................65
Čo je šablóna?........................................................................................................................... 66
Čo sú štýly?............................................................................................................................... 66
Použitie štýlov............................................................................................................................ 67
Úprava štýlov............................................................................................................................. 70
Vytvorenie nových (vlastných) štýlov.........................................................................................71
Kopírovanie štýlov z dokumentu alebo šablóny.........................................................................72
Začíname s programom LibreOffice 4.2
3
Odstraňovanie štýlov................................................................................................................. 73
Používanie šablón na vytváranie dokumentov...........................................................................73
Vytváranie šablón...................................................................................................................... 74
Úprava šablóny.......................................................................................................................... 76
Pridávanie šablón získaných z iných zdrojov.............................................................................77
Nastavenie predvolenej šablóny................................................................................................78
Prepojenie dokumentu s inou šablónou.....................................................................................79
Spravovanie šablón................................................................................................................... 79
Príklady použitia štýlov.............................................................................................................. 81
Kapitola 4 Začíname s programom Writer..................................................................................85
Čo je Writer?.............................................................................................................................. 86
Používateľské rozhranie programu Writer..................................................................................86
Zmena zobrazenia dokumentu...................................................................................................91
Rýchle presúvanie sa dokumentom...........................................................................................91
Práca s dokumentmi.................................................................................................................. 92
Práca s textom........................................................................................................................... 94
Priame formátovanie textu.......................................................................................................103
Formátovanie strán.................................................................................................................. 108
Pridávanie poznámok do dokumentu.......................................................................................114
Vytváranie obsahu................................................................................................................... 115
Vytváranie registrov a zoznamov literatúry...............................................................................116
Práca s grafikou....................................................................................................................... 116
Tlačenie................................................................................................................................... 116
Vytváranie hromadnej korešpondencie....................................................................................116
Sledovanie zmien v dokumente...............................................................................................116
Používanie polí........................................................................................................................ 117
Odkazy na iné časti dokumentu...............................................................................................117
Používanie hlavných dokumentov............................................................................................120
Vytváranie vyplňovacích formulárov.........................................................................................120
Kapitola 5 Začíname s programom Calc...................................................................................121
Čo je Calc?.............................................................................................................................. 122
Tabuľkové zošity, hárky a bunky..............................................................................................122
Hlavné okno programu Calc....................................................................................................122
Otvorenie CSV súboru............................................................................................................. 127
Ukladanie tabuľkových zošitov.................................................................................................129
Pohyb v zošite......................................................................................................................... 131
Výber položiek v hárku............................................................................................................. 135
Práca so stĺpcami a riadkami...................................................................................................137
Práca s hárkami....................................................................................................................... 139
Prehliadanie údajov v programe Calc......................................................................................141
Zadávanie údajov pomocou klávesnice...................................................................................144
Urýchlenie zadávania údajov...................................................................................................148
Zdieľanie obsahu medzi hárkami.............................................................................................151
Overovanie obsahu bunky.......................................................................................................152
4
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Upravovanie údajov................................................................................................................. 152
Formátovanie údajov............................................................................................................... 153
Automatické formátovanie buniek............................................................................................157
Používanie tém........................................................................................................................ 158
Použitie podmieneného formátovania......................................................................................159
Skrývanie a zobrazovanie údajov............................................................................................159
Zoraďovanie záznamov........................................................................................................... 161
Používanie vzorcov a funkcií....................................................................................................162
Analýza údajov........................................................................................................................ 162
Tlačenie................................................................................................................................... 162
Kapitola 6 Začíname s programom Impress............................................................................167
Čo je Impress?......................................................................................................................... 168
Spustenie programu Impress...................................................................................................168
Hlavné okno programu Impress...............................................................................................169
Náhľady pracovného priestoru.................................................................................................172
Vytvorenie novej prezentácie...................................................................................................177
Formátovanie prezentácie.......................................................................................................181
Pridávanie a formátovanie textu...............................................................................................185
Pridávanie obrázkov, tabuliek, grafov a médií..........................................................................191
Práca s predlohou snímok a so štýlmi......................................................................................194
Pridávanie poznámok do prezentácie......................................................................................201
Úprava postupnosti snímok a prechodov medzi snímkami......................................................201
Kapitola 7 Začíname s programom Draw.................................................................................205
Čo je Draw?............................................................................................................................. 206
Hlavné okno programu Draw...................................................................................................206
Voľba a definovanie farieb........................................................................................................211
Kreslenie základných útvarov..................................................................................................212
Záchytné body a spojnice........................................................................................................ 219
Kreslenie geometrických útvarov.............................................................................................221
Výber objektov......................................................................................................................... 223
Presun a nastavenie veľkosti objektov.....................................................................................224
Otočenie a skosenie objektu....................................................................................................226
Úprava objektov....................................................................................................................... 228
Formátovanie výplne oblasti....................................................................................................231
Používanie štýlov..................................................................................................................... 231
Umiestňovanie objektov........................................................................................................... 232
Používanie špeciálnych efektov...............................................................................................234
Skladanie viacerých objektov...................................................................................................237
Usporiadanie, zarovnanie a rozmiestnenie objektov................................................................238
Vkladanie a úprava obrázkov...................................................................................................239
Práca s 3D objektmi................................................................................................................. 239
Exportovanie obrázkov............................................................................................................ 239
Vkladanie komentárov ku kresbám..........................................................................................239
Kapitola 8 Začíname s programom Base..................................................................................241
Začíname s programom LibreOffice 4.2
5
Úvod........................................................................................................................................ 242
Súčasti databázy..................................................................................................................... 243
Typy databáz........................................................................................................................... 243
Príprava na návrh databázy.....................................................................................................244
Vytvorenie nového súboru programu Base..............................................................................244
Otvorenie existujúcej databázy................................................................................................246
Hlavné databázové okno a jeho súčasti...................................................................................246
Tabuľky: Vytváranie tabuliek pomocou sprievodcu...................................................................248
Formuláre: Používanie sprievodcu formulármi.........................................................................258
Dotazy: Používanie sprievodcu na vytvorenie dotazu..............................................................265
Zostavy: Vytváranie zostáv pomocou sprievodcu....................................................................275
Prepojenie programu Base so zvyškom LibreOffice.................................................................280
Použitie programu Base s inými zdrojmi údajov.......................................................................281
Kapitola 9 Začíname s programom Math..................................................................................283
Čo je Math?............................................................................................................................. 284
Začíname................................................................................................................................. 284
Vkladanie vzorcov.................................................................................................................... 285
Rozloženie vzorcov.................................................................................................................. 292
Zmena vzhľadu vzorcov........................................................................................................... 297
Vzorce v dokumentoch programu Writer..................................................................................300
Prispôsobenie.......................................................................................................................... 303
Prehľad príkazov programu Math.............................................................................................306
Kapitola 10 Tlač, exportovanie a odosielanie...........................................................................307
Rýchle tlačenie........................................................................................................................ 308
Ovládanie tlače........................................................................................................................ 308
Exportovanie do PDF............................................................................................................... 317
Exportovanie do iných formátov...............................................................................................323
Odosielanie dokumentov elektronickou poštou........................................................................324
Elektronické podpisovanie dokumentov...................................................................................327
Odstránenie osobných údajov..................................................................................................328
Kapitola 11 Obrázky, galéria a písmomaľba.............................................................................329
Úvod........................................................................................................................................ 330
Vkladanie obrázkov do dokumentu..........................................................................................330
Úprava a umiestnenie obrázkov...............................................................................................334
Správa galérie balíka LibreOffice.............................................................................................334
Vytváranie obrázkových máp...................................................................................................338
Použitie nástrojov balíka LibreOffice na kreslenie....................................................................339
Použitie písmomaľby............................................................................................................... 341
Kapitola 12 Vytvárame webové stránky....................................................................................349
Úvod........................................................................................................................................ 350
Relatívne a absolútne hypertextové odkazy.............................................................................350
Vytváranie hypertextových odkazov.........................................................................................350
Vytváranie webových stránok pomocou Sprievodcu................................................................354
Ukladanie dokumentov ako webových stránok........................................................................358
6
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kapitola 13 Začíname s makrami..............................................................................................365
Úvod........................................................................................................................................ 366
Moje prvé makro...................................................................................................................... 366
Vytvorenie makra..................................................................................................................... 373
Zlyhanie záznamu makier........................................................................................................376
Usporiadanie makier................................................................................................................ 377
Ako makro spustiť.................................................................................................................... 381
Rozšírenia................................................................................................................................ 384
Vytváranie makier bez použitia záznamu.................................................................................384
Kde nájdeme viac informácií....................................................................................................385
Kapitola 14 Prispôsobenie LibreOffice.....................................................................................387
Úvod........................................................................................................................................ 388
Prispôsobenie obsahu ponuky.................................................................................................388
Prispôsobenie panelov s nástrojmi..........................................................................................391
Priradenie klávesových skratiek...............................................................................................395
Priradenie makier k udalostiam................................................................................................397
Rozšírenie funkcionality pomocou rozšírení.............................................................................397
Príloha A Klávesové skratky......................................................................................................401
Úvod........................................................................................................................................ 402
Všeobecné klávesové skratky..................................................................................................403
Navigácia a výber pomocou klávesnice...................................................................................404
Ovládanie dialógových okien...................................................................................................405
Makrá....................................................................................................................................... 405
Získanie pomoci....................................................................................................................... 406
Správa dokumentov................................................................................................................. 406
Úprava dokumentov................................................................................................................. 406
Výber riadkov a stĺpcov v databázovej tabuľke otvorenej pomocou F4....................................407
Klávesové skratky pre grafické objekty....................................................................................407
Definovanie klávesových skratiek............................................................................................409
Viac informácií......................................................................................................................... 409
Príloha B Otvorený softvér, otvorené štandardy, OpenDocument.........................................411
Úvod........................................................................................................................................ 412
Krátka história LibreOffice........................................................................................................412
Komunita LibreOffice............................................................................................................... 412
Akú licenciu LibreOffice používa?............................................................................................413
Čo je to „otvorený softvér“?......................................................................................................413
Čo sú „otvorené štandardy”?....................................................................................................413
Čo je OpenDocument?............................................................................................................ 413
Formáty súborov, ktoré LibreOffice dokáže otvárať..................................................................414
Formáty súborov, ktoré LibreOffice dokáže zapisovať.............................................................416
Exportovanie do iných formátov...............................................................................................418
Register....................................................................................................................................... 419
Začíname s programom LibreOffice 4.2
7
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Úvod
Pre koho je táto kniha určená?
Knihu Začíname s programom LibreOffice ocení každý, kto sa chce rýchlo zoznámiť
s kancelárskym balíkom LibreOffice. Nie je pritom dôležité, či ide o úplného začiatočníka alebo či
záujemca už má skúsenosti s iným kancelárskym balíkom.
O čom je táto kniha?
Táto kniha predstavuje hlavné súčasti LibreOffice:
•
•
•
•
•
•
Writer (program na spracovanie textu)
Calc (tabuľkový kalkulátor)
Impress (program na tvorbu prezentácií)
Draw (nástroj na kreslenie vektorovej grafiky)
Base (databáza)
Math (editor rovníc)
Okrem toho v nej nájdeme témy, ktoré sú spoločné pre všetky súčasti, vrátane nastavovania a
prispôsobenia, štýlov a šablón, záznamu makier a tlače. Ďalšie detaily možno nájsť v príručkách
pre jednotlivé súčasti LibreOffice.
Ako môžem LibreOffice získať?
LibreOffice je voľne dostupný na stránke http://sk.libreoffice.org/.
Kde možno získať pomoc
Táto kniha, ostatné príručky pre LibreOffice, zabudovaný Pomocník a podpora používateľov
predpokladajú, že používateľ má základné znalosti s prácou na počítači, t. j. že dokáže spúšťať
programy a otvárať a ukladať súbory.
Pomocník
LibreOffice obsahuje rozsiahleho Pomocníka, ktorý je určený na pomoc pri jeho používaní.
Pomocník je do slovenčiny preložený len čiastočne. LibreOffice však umožňuje nainštalovať
Pomocníka v češtine, ktorý je preložený kompletne.
Pomocníka je možné zobraziť stlačením klávesu F1 alebo zvolením položky Pomocník >
Pomocník LibreOffice v hlavnej ponuke. Okrem toho je možné aktivovať tipy alebo rozšírené tipy
(použijeme Nástroje > Možnosti > LibreOffice > Všeobecné v hlavnej ponuke).
Ak sú povolené tipy, po umiestnení kurzora myši nad ikonu sa zobrazí bublinový tip s krátkym
popisom jej funkcionality. Podrobnejšie vysvetlenie získame, ak v hlavnej ponuke zvolíme
Pomocník > Čo je to? a kurzor myši podržíme nad ikonou.
Voľne dostupná podpora na internete
Komunita LibreOffice okrem vývoja softvéru poskytuje aj bezplatnú podporu od dobrovoľníkov.
Viac informácií nájdeme v tabuľke 1 a na webovej stránke http://www.libreoffice.org/get-help/.
Podpora balíka LibreOffice je dostupná cez internet formou mailových konferencií
(http://sk.libreoffice.org, v slovenčine) a na stránke Ask LibreOffice (http://ask.libreoffice.org,
prevažne v angličtine). Na stránke českých a slovenských používateľov LibreOffice a Apache
OpenOffice http://www.openoffice.cz nájdeme návody a články, ako aj používateľské fórum, kde
tiež možno získať pomoc.
10
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Tabuľka 1: Bezplatná podpora pre používateľov LibreOffice
Bezplatná podpora LibreOffice
Ask LibreOffice
Otázky a odpovede od komunity používateľov LibreOffice
http://ask.libreoffice.org/en/questions/
Dokumentácia
Používateľské príručky, návody typu ako niečo urobiť a dokumentácia.
http://www.libreoffice.org/get-help/documentation/
https://wiki.documentfoundation.org/Documentation/Publications
Časté otázky
Odpovede na často kladené otázky
http://wiki.documentfoundation.org/Faq
Mailové konferencie
Podpora od komunity poskytovaná sieťou skúsených používateľov
http://www.libreoffice.org/get-help/mailing-lists/.
Slovenská a česká
podpora
Webová stránka v slovenskom jazyku.
http://sk.libreoffice.org/dokumentacia-a-navody
Slovenské mailové konferencie
http://sk.libreoffice.org/komunita-pouzivate-ov-libreoffice
Články o LibreOffice a fórum http://www.openoffice.cz
Nastavenie
prístupnosti
Informácie o dostupných možnostiach pre zlepšenie prístupnosti
http://www.libreoffice.org/get-help/faq/
Platená podpora a školenia
Ďalšou možnosťou na získanie podpory alebo školení je využitie platených služieb. V Českej
republike ich poskytuje spoločnosť Liberix (http://www.liberix.cz).
Vaša verzia môže byť iná
Ilustrácie
LibreOffice možno inštalovať a spúšťať v operačných systémoch Windows, Linux a Mac OS X,
pričom každý z nich má viacero verzií a používatelia si ich môžu prispôsobiť (písma, farby, témy
vzhľadu, správca okien). Ilustrácie v toto návode boli vytvorené v operačnom systéme Windows
XP. Preto je možné, že niektoré prvky v ilustráciách nebudú presne také, ako ich vidíme na svojom
počítači.
Niektoré dialógové okná môžu byť iné aj vďaka rôznym nastaveniam samotného LibreOffice.
Používateľ si totiž môže zvoliť, či chce používať dialógové okná operačného systému (predvolené),
alebo okná, ktoré sú súčasťou programu LibreOffice. Ak chceme systémové dialógové okná
zameniť za okná LibreOffice:
1) V operačných systémoch Linux a Windows v hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Možnosti
>LibreOffice > Všeobecné, čím sa otvorí okno so všeobecnými nastaveniami.
2) V operačnom systéme Mac toto okno otvoríme v hlavnej ponuke zvolením LibreOffice >
Preferences > General.
3) V časti Dialógové okná Otvoriť/Uložiť a v časti Dialógové okná tlače (len v operačných
systémoch Linux a Mac OS X) zaškrtneme možnosť Použiť dialógové okná LibreOffice.
4) Kliknutím na OK uložíme nové nastavenie a okno zatvoríme.
Úvod
11
Ikony
Ikony, ktoré naozaj uvidíme vo svojej verzii LibreOffice, sa môžu líšiť od ikon, ktoré sú zobrazené
v tejto príručke. Snímky obrazovky boli robené v štandardnej inštalácii LibreOffice, v ktorej bola
zvolená sada ikon Galaxy.
Túto sadu môžeme nastaviť podľa nasledujúceho návodu:
1) V operačných systémoch Linux a Windows v hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Možnosti
>LibreOffice > Zobraziť, čím sa otvorí okno na nastavenie vzhľadu.
2) V operačnom systéme Mac toto okno otvoríme v hlavnej ponuke LibreOffice >
Preferences > View.
3) V roletovej ponuke Používateľské rozhranie > Veľkosť a štýl ikon vyberieme Galaxy.
4) Kliknutím na OK uložíme nové nastavenie a okno zatvoríme.
Poznámka
V niektorých distribúciách operačného systému Linux, ako napríklad v Ubuntu, je
LibreOffice dostupný v úložisku softvéru, odkiaľ je aj nainštalovaný. Sada ikon Galaxy
pritom nie je štandardne nainštalovaná. Z tohto úložiska si ju však môžeme
nainštalovať.
Používanie LibreOffice na systémoch Mac
Niektoré klávesové skratky a položky ponuky sú v systéme Mac iné ako v systémoch Windows
a Linux. V nasledujúcej tabuľke sa nachádzajú najdôležitejšie rozdiely, ktoré sa vzťahujú na
informácie v tejto príručke. Podrobnejší zoznam sa nachádza v Pomocníkovi aplikácie.
Windows alebo
Linux
Ekvivalent pre Mac
Účinok
Nástroje >
Možnosti
LibreOffice > Možnosti
Otvorí nastavenia s možnosťami
Pravé kliknutie
Control+kliknutie a/alebo pravé
kliknutie v závislosti na
nastavení počítača
Otvorí sa kontextová ponuka
Ctrl (Control)
⌘ (Command)
Používa sa s inými klávesmi
F5
Shift+⌘+F5
Otvorí sa Navigátor
F11
⌘+T
Otvorí sa okno Štýly a formátovanie.
Ako sa jednotlivé prvky nazývajú?
Pojmy používané v LibreOffice na označovanie prvkov používateľského rozhrania sú rovnaké ako
vo väčšine iných programov.
Dialógové okno je špeciálny typ okna. Jeho účelom je o niečom informovať, vyžiadať si vstup
alebo oboje naraz. Okno obsahuje ovládacie prvky, ktoré je možné použiť na vykonanie nejakej
akcie. Názvy bežných ovládacích prvkov sú uvedené na obrázku 1:
1) Záložky kariet (angl. tabbed page, tab), ktoré slúžia na prepínanie kariet.
2) Prepínače (angl. radio buttons), zvolená môže byť vždy len jedna položka.
3) Zaškrtávacie pole (angl. checkbox), zvolené môžu byť viaceré položky naraz.
4) Číselné pole (angl. spin box). Kliknutím na šípky môžeme číslo zmenšiť alebo zväčšiť,
alebo ho môžeme priamo zadať v textovej časti.
12
Začíname s programom LibreOffice 4.2
5) Miniatúra, náhľad.
6) Roletový zoznam (angl. drop-down list), v ktorom môžeme vybrať jednu položku.
7) Tlačidlá (angl. push buttons).
Obrázok 1: Dialógové okno, v ktorom sú použité bežné ovládacie prvky
Vo väčšine prípadov môžeme počas doby, keď je otvorené dialógové okno, pracovať iba s týmto
oknom a so samotným dokumentom nie. V práci s dokumentom je možné pokračovať až potom,
keď dialógové okno zatvoríme (zvyčajne kliknutím na OK alebo iné tlačidlo, ktoré uloží zmeny
a zatvorí okno).
Niektoré dialógové okná je možné ponechať otvorené aj počas práce a možno sa prepínať medzi
nimi a dokumentom. Príkladom takéhoto okna je okno Nájsť a nahradiť.
Kto túto knihu napísal?
Táto kniha bola napísaná a preložená dobrovoľníkmi z komunity programu LibreOffice. Zisk
z predaja jej tlačenej verzie bude použitý na prospech komunity.
Poďakovanie
Táto kniha bola napísaná na základe knihy Začíname s LibreOffice 3.3. Autori tejto knihy sú:
Jean Hollis Weber
Michele Zarri
Magnus Adielsson
Thomas Astleitner
Richard Barnes
Agnes Belzunce
Chris Bonde
Nicole Cairns
Daniel Carrera
JiHui Choi
Richard Detwiler
Alexander Noël Dunne
Laurent Duperval
Spencer E. Harpe
Regina Henschel
Peter Hillier-Brook
Richard Holt
John Kane
Rachel Kartch
Stefan A. Keel
Jared Kobos
Michael Kotsarinis
Peter Kupfer
Ian Laurenson
Úvod
13
Dan Lewis
Andrew Pitonyak
Hazel Russman
Joe Sellman
Alex Thurgood
Linda Worthington
Alan Madden
Carol Roberts
Gary Schnabl
Janet Swisher
Barbara M. Tobias
Michel Pinquier
Iain Roberts
Robert Scott
Jim Taylor
Claire Wood
Často kladené otázky
Akú licenciu LibreOffice používa?
LibreOffice je šírený pod licenciou Mozilla Public License (MPL), ktorá je uznaná organizáciou
Open Source Initiative (OSI). Znenie licencie MPL je dostupné na stránke
http://www.mozilla.org/MPL/2.0/
Môžem LibreOffice ďalej distribuovať, rozdávať a šíriť?
Áno
Na koľko počítačov môžem LibreOffice nainštalovať?
Na ľubovoľný počet.
Môžem LibreOffice predávať?
Áno
Môžem LibreOffice používať na komerčné účely a vo svojej firme?
Áno
Je LibreOffice dostupný v mojom jazyku?
LibreOffice bol lokalizovaný do viac ako štyridsiatich jazykov, takže požadovaný jazyk asi je
podporovaný. Navyše k dispozícii je viac ako 70 slovníkov na kontrolu pravopisu a delenie slov
a synonymických slovníkov pre jazyky a dialekty, do ktorých nie je lokalizované používateľské
rozhranie. Tieto slovníky sú dostupné na stránke LibreOffice na adrese www.libreoffice.org.
Ako je možné, že program LibreOffice je dostupný zdarma?
LibreOffice vyvíjajú a udržujú dobrovoľníci s podporou viacerých firiem.
Vyvíjam softvérovú aplikáciu. Môžem použiť zdrojový kód LibreOffice v mojom programe?
Áno, v rámci podmienok učených licenciou MPL. Znenie licencie MPL je dostupné na stránke:
http://www.mozilla.org/MPL/2.0/.
Prečo na spustenie LibreOffice potrebujem Javu? Je napísaný v Jave?
LibreOffice nie je napísaný v Jave, je napísaný v jazyku C++. Java je jedným z jazykov, ktorý
možno použiť na jeho rozširovanie. Behové prostredie Java (JDK/JRE) je potrebné len kvôli
niektorým funkciám. Jednou z nich je napríklad databázový stroj HSQLDB.
Poznámka: Java je dostupná bezplatne. Pokiaľ by ste Javu nechceli používať, väčšina funkcií
LibreOffice bude stále bezproblémovo fungovať.
Ako môžem k LibreOffice prispieť?
Pri vývoji a používateľskej podpore LibreOffice môžno pomôcť mnohými spôsobmi, pričom
programátorské skúsenosti nie sú potrebné. Viac informácií možno nájsť na stránke:
http://www.documentfoundation.org/contribution/. Ak by ste chceli pomôcť s prekladom
pomocníka LibreOffice alebo s prekladom ďalších príručiek LibreOffice, napíšte na adresu
[email protected]
Môžem pdf súbor tejto knihy ďalej distribuovať, prípadne ju aj tlačiť a predávať?
Áno, pokiaľ sú splnené podmienky aspoň jednej z licencií, ktoré sú uvedené na začiatku tejto
knihy. Nepotrebujete na to žiadne špeciálne povolenie. Ako prispievatelia k tejto knihe však od
vás požadujeme, aby ste zobrali do úvahy množstvo práce, ktoré bolo na jej písanie a preklad
vynaložené, a aby ste sa podelili o časť svojho zisku.
14
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kapitola 1
Úvod do programu LibreOffice
Čo je LibreOffice?
LibreOffice je voľne dostupný plnohodnotný kancelársky balík. Svoje súbory ukladá vo formáte
Open Document Format (ODF), čo je otvorený štandard, ktorý vlády v mnohých krajinách stanovili
ako povinný na zverejňovanie a prijímanie dokumentov. LibreOffice však dokáže otvárať a ukladať
dokumenty aj v mnohých ďalších formátoch, vrátane viacerých verzií formátov balíka Microsoft
Office.
LibreOffice pozostáva z týchto súčastí:
Writer (program na spracovanie textu)
Writer je na funkcie bohatý nástroj na vytváranie listov, kníh, správ, brožúr a iných dokumentov. Do
dokumentov programu Writer je možné vkladať grafiku a objekty z iných súčastí LibreOffice. Writer
dokáže súbory exportovať do formátov HTML, XHTML, XML a PDF a viacerých verzií formátov
Microsoft Word. Dokáže sa tiež spojiť s poštovým klientom.
Calc (tabuľkový kalkulátor)
Calc poskytuje možnosti na pokročilú analýzu údajov, kreslenie grafov alebo funkcie na podporu
rozhodovania, teda všetko, čo sa očakáva od vyspelého tabuľkového kalkulátora. Obsahuje vyše
300 funkcií na finančné, štatistické, matematické a ďalšie operácie. Správca scenárov poskytuje
možnosti na analýzu typu „čo ak“. Calc vytvára 2-D a 3-D grafy, ktoré možno včleniť do ostatných
dokumentov LibreOffice. Dokáže tiež pracovať s tabuľkovými zošitmi programu Microsoft Excel
a ukladať ich v jeho formátoch. Calc tiež dokáže exportovať tabuľkové hárky vo viacerých
formátoch, vrátane formátov Comma Separated Value (CSV, hodnoty oddelené čiarkou), Adobe
PDF a HTML.
Impress (program na tvorbu prezentácií)
Impress poskytuje všetky bežné kresliace a ďalšie nástroje na tvorbu prezentácií, vrátane
špeciálnych efektov a animácií. Je prepojený s pokročilými funkciami súčastí LibreOffice Draw
a Math. Prezentácia môže byť obohatená špeciálnymi textovými efektami písmomaľby, zvukom
a videami. Impress je kompatibilný s formátom programu Microsoft PowerPoint a dokáže ukladať
prezentácie v rôznych grafických formátoch, vrátanie formátu Macromedia Flash (SWF).
Draw (nástroj na kreslenie vektorovej grafiky)
Draw je nástroj na kreslenie vektorovej grafiky, ktorý umožňuje vytvárať všetko od jednoduchých
schém a vývojových diagramov až po trojrozmernú grafiku. Vďaka funkcii Chytré spojnice
umožňuje definovať vlastné body pripojenia objektov. Program Draw možno využiť na vytváranie
kresieb aj v iných súčastiach balíka LibreOffice a na vytváranie vlastných klipartov, ktoré možno
pridať do galérie. Program Draw dokáže importovať a ukladať grafiku vo vyše dvadsiatich
formátoch, vrátane formátov PNG, HTML, PDF a Flash.
Base (databáza)
Base poskytuje nástroje s jednoduchým rozhraním na každodennú prácu s databázou. Dokáže
vytvárať a upravovať formuláre, tlačové zostavy, dotazy, tabuľky, náhľady a vzťahy, pričom správa
relačnej databázy je zhruba rovnaká ako v ostatných populárnych databázových aplikáciách.
Program Base poskytuje veľa nových funkcií, ako napríklad možnosti na analýzu a úpravu vzťahov
v diagramovom pohľade. Program Base ako predvolený používa databázový stroj HSQLDB. Môže
však použiť aj dBASE, Microsoft Access, MySQL, Oracle alebo inú databázu komunikujúcu cez
ODBC alebo JDBC. Program Base tiež poskytuje podporu pre podmnožinu jazyka ANSI-92 SQL.
16
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Math (editor matematických vzorcov)
Math je editor matematických vzorcov balíka LibreOffice. Umožňuje vytváranie zložitých rovníc so
symbolmi alebo znakmi, ktoré nie sú dostupné v bežnom písme. Program Math sa najčastejšie
využíva na vytváranie vzorcov v dokumentoch programov Writer a Impress, možno ho však použiť
aj ako samostatný nástroj. Rovnice je možné uložiť do súboru v štandardizovanom formáte
MathML, ktorý môžeme začleniť do webových stránok a do iných dokumentov, ktoré neboli
vytvorené balíkom LibreOffice.
Výhody LibreOffice
Niektoré výhody balíka LibreOffice oproti ostatným kancelárskym balíkom sú:
• Žiadne licenčné poplatky. LibreOffice je možné voľne používať a šíriť bez poplatkov.
•
•
•
•
•
Obsahuje veľa funkcií, ktoré je do iných balíkov možné pridať len formou platených
rozšírení (ako napríklad export do PDF). Nehrozia žiadne skryté náklady, a to dnes, ako aj
v budúcnosti
Otvorený softvér. LibreOffice môžeme šíriť, kopírovať a upravovať podľa svojich predstáv,
a to v súlade s licenciou, s ktorou je distribuovaný.
Multiplatformový softvér. LibreOffice je možné používať na viacerých hardvérových
platformách a vo viacerých operačných systémoch, vrátane systémov Microsoft Windows,
Mac OS X a Linux.
Rozsiahla podpora jazykov. Používateľské rozhranie kancelárskeho balíka LibreOffice je
dostupné vo vyše štyridsiatich jazykoch, pričom kontrola preklepov, delenie slov
a synonymický slovník je pre vyše 70 jazykov a ich dialektov. LibreOffice tiež poskytuje
podporu pre jazyky ako sú urdčina, hebrejčina a arabčina, a to vďaka podpore pre
komplexné rozloženie textu (CTL) a písanie sprava doľava (RTL).
Spoločné používateľské rozhranie. Všetky súčasti majú podobné používateľské
prostredie, vďaka čomu sa ľahšie používajú a spravujú.
Integrácia. Súčasti balíka LibreOffice sú navzájom veľmi dobre prepojené.
–
–
Všetky súčasti používajú kontrolu preklepov a ďalšie nástroje, ktoré sa využívajú
naprieč celým balíkom. Napríklad kresliace nástroje dostupné v programe Writer sa
nachádzajú aj v programe Calc a v rozšírenej verzii aj v programoch Impress a Draw.
Nepotrebujeme vedieť, ktorá aplikácia bola použitá na vytvorenie daného súboru.
Napríklad, súbor aplikácie Draw je možné otvoriť z aplikácie Writer.
• Rozčlenenie. Ak v bežnom kancelárskom balíku zmeníme niektoré nastavenie, má to
•
•
vplyv na celý balík. V balíku LibreOffice môžeme voľby nastavovať aj na úrovni jednotlivých
súčastí a dokonca aj na úrovni jednotlivých dokumentov.
Kompatibilita súborov. Okrem štandardných formátov OpenDocument balík LibreOffice
poskytuje aj možnosť na export do formátov PDF a Flash, ale aj podporu otvárania
a ukladania mnohých ďalších formátov vrátanie formátov HTML, XML, formátov balíka
Microsoft Office a formátov programov WordPerfect a Lotus 1-2-3. Vďaka vstavanému
rozšíreniu dokáže upravovať aj niektoré PDF súbory.
Žiadna viazanosť na dodávateľa. LibreOffice používa formát OpenDocument využívajúci
jazyk XML (eXtensible Markup Language). Tento formát bol vyvinutý ako priemyselný
štandard organizáciou OASIS (Organization for the Advancement of Structured Information
Standards) a bol prijatý aj ako štandard Medzinárodnou štandardizačnou organizáciou ISO.
Tieto súbory je možné jednoducho rozbaliť programom unzip, takže ich možno čítať
ľubovoľným textovým editorom. Jeho vnútorná štruktúra je publikovaná a voľne dostupná.
Kapitola 1 Úvod do programu LibreOffice
17
• Možnosť ovplyvniť vývoj. Zlepšenia, opravy a vydania nových verzií sú spravované
komunitou. Ktokoľvek má možnosť pridať sa ku komunite, a tak ovplyvňovať smerovanie
vývoja produktu.
Viac informácií o balíku LibreOffice a organizácii The Document Foundation sa nachádza na
webových stránkach http://www.libreoffice.org/ a http://www.documentfoundation.org/.
Minimálne požiadavky
LibreOffice 4.2 vyžaduje jeden z nasledujúcich operačných systémov:
• Microsoft Windows XP, Vista, Windows 7 alebo Windows 8
• GNU/Linux verzia kernelu 2.6.18, glibc2 v2.5 alebo vyššia a gtk v2.10.4 alebo vyššia
• Mac OS X 10.6 (Snow Leopard) alebo vyšší pre LibreOffice 4.1 a 4.2; pre LibreOffice po
verziu 4.0 Mac OS X 10.4 alebo vyšší
Na inštaláciu sú potrebné administrátorské práva.
Niektoré funkcie LibreOffice (sprievodcovia a databázový stroj HSQLDB) vyžadujú, aby bolo
v počítači nainštalované prostredie Java Runtime Environment (JRE). Aj keď LibreOffice bude
pracovať aj bez prítomnosti prostredia pre jazyk Java, niektoré funkcie nebudú dostupné.
Viac informácií o požiadavkách balíka LibreOffice sa nachádza na stránke
http://www.libreoffice.org/get-help/system-requirements/.
Ako možno softvér získať
Softvér je možné stiahnuť na adrese http://sk.libreoffice.org. Softvér môžeme z rovnakej adresy
stiahnuť aj pomocou peer-to-peer klienta (napríklad BitTorrent).
Používatelia systémov Linux pravdepodobne LibreOffice nájdu už ako súčasť svojej distribúcie
(jednou z distribúcii je napríklad Ubuntu).
Ako LibreOffice nainštalovať
Inštalácia a nastavenie balíka LibreOffice na rôznych operačných systémoch je podrobne opísaná
na adrese http://www.libreoffice.org/get-help/install-howto/
Rozšírenia a doplnky
Rozšírenia a doplnky sú určené na vylepšenie balíka LibreOffice. Niektoré rozšírenia sú
nainštalované s programom a ďalšie sú dostupné z oficiálneho úložiska rozšírení na adrese
http://extensions.libreoffice.org/. Viac informácií o tom, ako sa inštalujú, sa nachádza v kapitole 14,
Prispôsobenie LibreOffice.
Spustenie LibreOffice
Najbežnejší spôsob na spustenie ľubovoľnej súčasti balíka LibreOffice je spustenie pomocou
systémovej (štandardnej) ponuky, z ktorej sa spúšťa väčšina aplikácií. V systéme Windows je to
ponuka Štart. V grafickom prostredí GNOME je to ponuka Aplikácie. V prostredí KDE je ponuka
označená logom KDE. V systéme Mac OS X je to ponuka Aplikácie. V systéme Windows 8
nájdeme dlaždicu na obrazovke Štart, ktorá nahradila ponuku Štart.
18
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Ak je LibreOffice nainštalovaný v počítači s operačným systémom Linux alebo Windows,
v systémovej ponuke sa nachádza položka na spustenie každej jeho súčasti. Na počítačoch
s operačným systémom OS X sa do ponuky Applications pridá len jedna položka LibreOffice.
Kliknutím na položku LibreOffice v systémovej ponuke sa otvorí Spúšťacie centrum LibreOffice
(obrázok 2), v ktorom môžeme vybrať jednotlivé súčasti. Tu tiež môžeme vybrať existujúci súbor
alebo šablónu.
Obrázok 2: Spúšťacie centrum LibreOffice
Spustenie z existujúceho dokumentu
LibreOffice sa dá spustiť aj v správcovi súborov, ako napríklad v programe Prieskumník Windows,
a to dvojkliknutím na súbor, ktorý je dokumentom balíka LibreOffice. Automaticky sa spustí vhodná
súčasť balíka a dokument sa do nej načíta.
Pokiaľ máme na počítači nainštalovaný Microsoft Office, ale jeho typy súborov sme priradili
k LibreOffice, tak po dvojkliknutí sa uskutoční nasledujúca akcia:
• V prípade súboru programu Word (*.doc or *.docx), sa tento otvorí v programe Writer.
• V prípade súboru programu Excel (*.xls or *.xlsx), sa tento otvorí v programe Calc.
• V prípade súboru programu Powerpoint (*.ppt or *.pptx), sa tento otvorí v programe
Impress.
Kapitola 1 Úvod do programu LibreOffice
19
Ak sme tieto typy nepriradili programu LibreOffice a Microsoft Office je nainštalovaný, pri
dvojkliknutí na súbor programu Microsoft Office sa otvorí jeho príslušná súčasť.
Viac informácii je v časti „Otvorenie existujúceho dokumentu“ na strane 30.
Quickstarter
Ak je LibreOffice nainštalovaný v počítačoch so systémom Windows alebo Linux, môže byť
nainštalovaný aj program Quickstarter. Ak je Quickstarter aktivovaný, knižnice programu
LibreOffice sú načítané pri spustení operačného systému, čo má za následok kratšiu dobu
spustenia jednotlivých súčastí LibreOffice.
Na počítačoch so systémom Mac OS X nie je program Quickstarter k dispozícii.
Aktivovanie programu Quickstarter
Na počítačoch s operačným systémom Linux alebo Windows sa pri štandardnej inštalácii
programu LibreOffice Quickstarter neaktivuje. Aktivujeme ho nasledujúcim spôsobom:
8) Spustíme LibreOffice.
9) V hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Možnosti > LibreOffice > Pamäť a zaškrtneme
Načítať LibreOffice počas štartu systému (ak používame Windows) alebo Zapnúť
Quickstarter v systémovej lište (ak používame Linux).
10) Ukončíme a reštartujme LibreOffice, aby sa Quickstarter objavil.
Použitie programu Quickstarter v systémoch Windows a Linux
Potom, ako bol program Quickstarter aktivovaný, na systémovej lište za zobrazí ikona
Quickstarter je potom k dispozícii vždy, nech už je LibreOffice je spustený, alebo nie.
.
Ak chceme súčasť LibreOffice spustiť priamo pomocou Quickstarteru:
1) Klikneme na ikonu Quickstarter na systémovej lište, čím sa otvorí kontextová ponuka
(obrázok 3).
2) Zvolíme súčasť LibreOffice, v ktorej chceme vytvoriť nový dokument, zvolíme možnosť
Otvoriť zo šablóny, čím sa otvorí Správca šablón, alebo zvolíme Otvoriť dokument na
otvorenie existujúceho dokumentu.
Obrázok 3: Ponuka programu Quickstarter vo Windows
20
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Zakázanie programu Quickstarter
Ak chceme na počítači s operačným systémom Windows Quickstarter dočasne zatvoriť, kliknime
pravým tlačidlom myši na jeho ikonu v systémovej lište a v kontextovej ponuke zvolíme Ukončiť
Quickstarter. Pri ďalšom spustení počítača sa však program Quickstarter opäť spustí.
Keď nechceme, aby sa Quickstarter LibreOffice pri štarte systému spustil, vykonáme jednu
z nasledujúcich zmien:
• Pravým tlačidlom myši klikneme na ikonu Quickstarter na lište a zrušíme zaškrtnutie
•
Načítať LibreOffice počas štartu systému (ak používame Windows) alebo Vypnúť
Quickstarter v systémovej lište (ak používame Linux).
V hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Možnosti > LibreOffice > Pamäť a zrušíme
zaškrtnutie voľby Načítať LibreOffice počas štartu systému (ak používame Windows)
alebo Zapnúť Quickstarter v systémovej lište (ak používame Linux).
Opätovné aktivovane programu Quickstarter
Ak je program Quickstarter zakázaný, môžeme ho opätovne aktivovať podľa inštrukcií v časti
„Aktivovanie programu Quickstarter“.</f4>
Súčasti hlavného okna
Hlavné okno je, okrem detailov, rovnaké vo všetkých súčastiach balíka LibreOffice. Tieto detaily sú
uvedené v kapitolách o súčastiach Writer, Calc, Draw a Impress.
Medzi spoločné časti okna patria hlavná ponuka, panely nástrojov Štandardný a Formátovanie
v hornej časti okna a stavový riadok v dolnej časti.
Hlavná ponuka
Hlavná ponuka sa nachádza v hornej časti všetkých súčastí balíka LibreOffice, hneď pod lištou
s názvom okna. Keď zvolíme jednu z nasledujúcich položiek, zobrazí sa ponuka s príkazmi.
• Súbor – obsahuje príkazy, ktoré sa vzťahujú na celý dokument, ako napríklad Otvoriť,
•
•
•
•
Uložiť a Exportovať do PDF.
Upraviť – obsahuje príkazy na úpravu dokumentov, ako napríklad Späť: XXX (kde XXX je
názov operácie, ktorá sa má vrátiť) a Nájsť a nahradiť. Obsahuje tiež príkazy na
vystrihnutie, kopírovanie a vloženie vybranej časti dokumentu.
Zobraziť – obsahuje príkazy na zmenu zobrazenia dokumentu, ako napríklad Lupa
alebo Rozloženie pre web.
Vložiť – obsahuje príkazy na vkladanie prvkov do dokumentov, ako napríklad Hlavička,
Päta a Obrázok.
Formát – obsahuje príkazy ako Štýly a formátovanie a Automatické opravy, určené na
formátovanie rozloženia dokumentov.
Tabuľka – obsahuje príkazy na vkladanie a úpravu tabuliek v textovom dokumente.
•
• Nástroje – obsahuje funkcie ako Kontrola pravopisu a gramatiky, Prispôsobiť
alebo Možnosti.
Okno – obsahuje položky na zobrazenie okna.
•
• Pomocník – obsahuje odkazy na Pomocníka balíka LibreOffice, položku Čo je to?
a informácie o programe.
Kapitola 1 Úvod do programu LibreOffice
21
Panely nástrojov
LibreOffice má dva typy panelov s nástrojmi: ukotvené (umiestnené na konkrétnom mieste) a
plávajúce. Ukotvené panely nástrojov možno presúvať na iné miesto v hlavnom okne LibreOffice,
alebo z nich možno urobiť plávajúce panely. Plávajúce panely možno zasa ukotviť.
Horný panel nástrojov pod hlavnou ponukou (v predvolenej pozícii) sa nazýva Štandardný panel
nástrojov. Je rovnaký vo všetkých súčastiach LibreOffice.
Druhý panel nástrojov v hornej časti je panel nástrojov Formátovanie. Je citlivý na kontext
a zobrazuje vhodné nástroje podľa aktuálnej polohy kurzora alebo podľa vybraného objektu.
Napríklad, keď je kurzor v texte, poskytuje nástroje na formátovanie textu, ak je však v grafickom
objekte, zobrazuje nástroje vhodné pre grafiku.
Zobrazenie a skrytie panelov
Panely nástrojov je možné zobraziť alebo skryť prostredníctvom ponuky Zobraziť > Panely
nástrojov, v ktorej klikneme na názov panelu. Aktívne panely nástrojov majú vedľa svojho názvu
symbol zaškrtnutia. Plávajúce palety, ktoré sa aktivujú z paliet nástrojov, sa v ponuke Zobraziť
nenachádzajú.
Panel nástrojov zavrieme tak, že klikneme na tlačidlo X, ktoré sa nachádza na titulnej lište jeho
okna (ak je plávajúci), alebo v hlavnej ponuke zvolíme Zobraziť > Panely nástrojov a zrušíme
zaškrtnutie pri jeho názve.
Podponuky a palety nástrojov
Ikony na paneli nástrojov, ktoré majú vedľa seba na pravej strane malý trojuholník, zobrazujú
podponuky, palety nástrojov alebo iné možnosti na výber akcií, ktoré súvisia s ikonou.
Palety nástrojov možno zmeniť na plávajúcu paletu nástrojov. Príklad na obrázku 4 znázorňuje
paletu otvorenú z panelu nástrojov Kresba, ktorá bola zmenená na plávajúcu paletu. Viac
informácií o presúvaní a plávaní paliet vytvorených z paliet nástrojov nájdeme v častiach
„Presúvanie panelov“ a „Plávajúce panely“.
Obrázok 4: Príklad oddeľovania palety nástrojov
22
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Presúvanie panelov
Ukotvené panely nástrojov možno presúvať na iné miesto v hlavnom okne LibreOffice alebo je
z nich možné urobiť plávajúce panely. Plávajúce panely je možné zasa ukotviť.
1) Ak chceme ukotvený panel nástrojov presunúť, umiestnime kurzor myši nad jeho úchytku
(malý zvislý obdĺžnik na ľavej strane panelu, zvýraznený na obrázku 5).
2) Potom pridržíme ľavé tlačidlo myši a panel presunieme na nové miesto. Panel môžeme
ukotviť v hornej alebo dolnej časti hlavného okna alebo na jeho stranách, alebo ho
môžeme ponechať ako plávajúci.
3) Po presunutí na nové miesto ľavé tlačidlo myši uvoľníme.
4) Ak chceme presunúť plávajúci panel (paletu), klikneme na lištu s jeho názvom
a presunieme ho na nové miesto alebo ho ukotvíme v hlavnom okne. Plávajúcu paletu
ukotviť nemožno.
Obrázok 5: Úchytky panelu nástrojov
Poznámka
Plávajúci panel môžeme ukotviť aj tak, že stlačíme kláves Ctrl a dvojklikneme na
prázdne miesto pri ikonách v jeho okne.
Plávajúce panely
LibreOffice poskytuje niekoľko ďalších panelov s nástrojmi, ktoré sa predvolene zobrazujú ako
plávajúce panely, a to na základe aktuálnej polohy kurzoru alebo vybraných objektov. Tieto panely
je možné ukotviť v hornej, dolnej alebo bočných častiach okna (viac v časti Presúvanie panelov
vyššie).
Niektoré z týchto panelov sú závislé na kontexte a automaticky sa objavia podľa umiestnenia
kurzoru. Ak je napríklad kurzor v tabuľke, objaví sa plávajúci panel Tabuľka, a keď je kurzor
v očíslovanom zozname alebo v zozname s odrážkami, objaví sa panel Odrážky a číslovanie.
Prispôsobenie panelov s nástrojmi
Panely nástrojov je možné prispôsobiť niekoľkými spôsobmi, vrátane výberu ikon, ktoré budú
viditeľné, a uzamknutia panelu na určité miesto. Je tiež možné pridať ikony a vytvoriť nové panely,
tak ako je to opísané v kapitole 14, Prispôsobenie LibreOffice. Ak chceme zobraziť možnosti na
prispôsobenie panelu, klikneme pravým tlačidlom myši medzi ikony na paneli.
• Ak chceme zobraziť alebo skryť ikony určené pre vybraný panel, z ponuky zvolíme
•
•
Viditeľné tlačidlá. Viditeľnosť ikon je v závislosti na operačnom systéme indikovaná buď
orámovaním ikony (obrázok 6) alebo znakom zaškrtnutia vedľa ikony. Vyberieme alebo
zrušíme ikony, čím sa na paneli objavia alebo sa skryjú.
Kliknutím na Prispôsobiť panel nástrojov otvoríme dialógové okno Prispôsobiť. Ďalšie
informácie nájdeme v kapitole 14, Prispôsobenie LibreOffice.
Kliknutím na Ukotviť panel nástrojov panel ukotvíme. Panel sa štandardne ukotví do
hornej časti pracovnej plochy. Možno ho však presunúť do inej pozície, viac informácii
nájdeme v časti „Presúvanie panelov“ na strane 26.
Kapitola 1 Úvod do programu LibreOffice
23
• Kliknutím na Ukotviť všetky panely nástrojov ukotvíme všetky plávajúce panely. Panely
•
•
sa štandardne ukotvia do hornej časti pracovnej plochy. Možno ich však presunúť do inej
pozície, viac informácii nájdeme v časti „Presúvanie panelov“ na strane 26.
Kliknutím na Zamknúť umiestnenie panela nástrojov panel uzamkneme do jeho
súčasnej polohy ukotvenia.
Kliknutím na Zatvoriť panel nástrojov panel zatvoríme.
Obrázok 6: Výber viditeľných ikon na paneli
Ukotvené/plávajúce okná a panely nástrojov
Dialógové okná sú po otvorení plávajúce, pokiaľ sme ich pri predchádzajúcom spustení LibreOffice
neukotvili. Plávajúce dialógové okná môžeme ukotviť tak, že stlačíme kláves Ctrl a dvojklikneme
na prázdne miesto v blízkosti jeho ikon v hornej časti okna. Okno sa následne ukotví do pracovnej
plochy na miesto svojho posledného ukotvenia. Po ukotvení môžeme zmeniť jeho veľkosť alebo ho
môžeme premiestniť na nové miesto.
Ukotvené dialógové okno spravíme plávajúcim tak, že pridržíme kláves Ctrl a dvojklikneme na
prázdne miesto v blízkosti jeho ikon v hornej časti okna. Druhá možnosť je, že klikneme do
24
Začíname s programom LibreOffice 4.2
prázdneho priestoru v blízkosti ikon v hornej časti ukotveného okna, tlačidlo držíme stlačené a
okno presunieme do plávajúcej pozície.
Kontextová ponuka
Kontextové ponuky umožňujú rýchly prístup k mnohým položkám ostatných ponúk. Otvárame ich
kliknutím pravým tlačidlom myši na odseky, grafiku alebo iné objekty. Možnosti, ktoré sa
nachádzajú v otvorenej kontextovej ponuke, závisia na vybranom objekte. Použitie kontextovej
ponuky je obvykle najjednoduchším spôsobom ako nájsť požadovanú funkciu, a to najmä vtedy, ak
nevieme presne, v ktorej ponuke alebo na ktorom paneli sa nachádza.
Stavový riadok
Stavový riadok, ktorý sa nachádza v dolnej časti pracovného priestoru, poskytuje informácie
o dokumente a umožňuje zmeniť niektoré nastavenia. Je podobný vo všetkých súčastiach
LibreOffice, no každá z nich obsahuje aj špecifické položky. Príklad stavového riadka v programe
Writer je uvedený na obrázku 7.
Obrázok 7: Príklad stavového riadka programu Writer
Číslo strany, hárku alebo prezentačnej snímky a ich počet
Zobrazuje číslo aktuálnej strany, hárku alebo číslo snímky prezentácie a celkový počet strán,
hárkov alebo snímok v dokumente. Dvojkliknutím na toto pole otvoríme Navigátor. Ďalšie
použitie tohto poľa závisí od jednotlivých súčastí balíka.
Slová a znaky
Zobrazuje celkový počet slov a znakov v dokumente alebo vo výbere.
Štýl strany alebo vzhľad snímky prezentácie
Zobrazuje aktuálny štýl strany alebo vzhľad snímky prezentácie. Ak chceme zmeniť aktuálny
štýl strany alebo vzhľad snímky prezentácie, na toto pole dvojklikneme.
Jazyk
Zobrazuje aktuálne nastavený jazyk celého dokumentu.
Režim vstupu
Uvádza typ režimu vstupu, v ktorom sa program práve nachádza. Ak je pole prázdne, program
je v režime vkladania. Zakaždým, keď stlačíme tlačidlo Ins, režim klávesnice sa prepne medzi
vkladaním a prepisovaním.
Neuložené zmeny
Ikona v tomto poli signalizuje, že v dokumente boli vykonané zmeny, ktoré neboli uložené.
Kapitola 1 Úvod do programu LibreOffice
25
Digitálny podpis
Ak je dokument digitálne podpísaný, zobrazí sa v tomto poli ikona. Ak na ňu dvojklikneme,
zobrazí sa certifikát.
Informácia o objekte
Zobrazuje informácie, ktoré súvisia s prvkom, na ktorom sa nachádza kurzor alebo ktorý je
vybraný. Ak na túto oblasť dvojklikneme, zobrazí sa okno na nastavenie daného prvku.
Rozloženie náhľadu
Umožňuje zvoliť medzi možnosťami na zobrazenie dokumentu: jedna strana, viac strán a
dvojstranne.
Posúvač mierky zobrazenia
Ak chceme zmeniť mierku zobrazenia dokumentu, môžeme ťahať posúvačom alebo kliknúť na
znamienka + a –.
Percento mierky zobrazenia
Indikuje úroveň zväčšenia zobrazenia dokumentu. Kliknutím pravým tlačidlom myši sa otvorí
zoznam možných úrovní zväčšenia, z ktorých možno vybrať. Dvojkliknutím na oblasť
s percentami otvoríme okno Režim lupy a rozloženie zobrazenia.
Postranný panel
Postranný panel aktivujeme v hlavnej ponuke pomocou Zobraziť > Postranný panel. Aktivovaný
postranný panel sa nachádza na pravej strane pracovného priestoru programov Writer, Calc,
Impress a Draw. Môže obsahovať jednu alebo viac častí – podpanelov, a to na základe aktuálneho
dokumentu. Podpanely sú prístupné pomocou záložiek. Záložky sa nachádzajú na pravej strane a
umožňujú prepínanie medzi jednotlivými podpanelmi.
Všetky programy LibreOffice obsahujú podpanely Vlastnosti, Štýly a formátovanie, Galéria a
Navigátor. Niektoré môžu mať dodatočné podpanely, ako napríklad Predlohy snímok, Vlastná
animácia, Prechod medzi snímkami v programe Impress a Funkcie v programe Calc.
Podpanel je kombinácia panelu nástrojov a dialógového okna. Môžeme napríklad bez obmedzení
vkladať text v hlavnom okne a súčasne v podpaneli Vlastnosti postranného panelu meniť jeho
atribúty.
Panely nástrojov a postranný panel majú veľa spoločných funkcií. Napríklad, tlačidlá pre tučný text
sa nachádzajú v paneli nástrojov Formátovanie a súčasne na podpaneli Vlastnosti.
Viac detailov nájdeme v častiach o postrannom paneli v kapitolách o jednotlivých súčastiach
LibreOffice.
Vytvorenie nového dokumentu
Nový prázdny dokument je možné v LibreOffice vytvoriť niekoľkými spôsobmi.
Keď je LibreOffice otvorený, ale nie je v ňom otvorený žiadny dokument (napríklad ak zatvoríme
všetky otvorené dokumenty a necháme program spustený), je zobrazené Spúšťacie centrum
(obrázok 2 na strane 22). Kliknutím na jednu z ikon vytvoríme nový dokument daného typu, alebo
kliknutím na ikonu Šablóny vytvoríme nový dokument pomocou šablóny.
26
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Nový dokument sa dá vytvoriť aj jedným z nasledujúcich spôsobov:
• Zvolíme Súbor > Nový v hlavnej ponuke. V kontextovej ponuke, ktorá sa tým otvorí,
•
zvolíme typ dokumentu.
Použijeme klávesovú skratku Ctrl+N. Typ vytvoreného dokumentu závisí na tom, ktorá
súčasť LibreOffice je otvorená a aktívna. Napríklad, ak je otvorený a aktívny Calc, vytvorí
sa nový tabuľkový dokument.
Zvolíme Súbor > Sprievodcovia v hlavnej ponuke a typ dokumentu v kontextovej ponuke.
•
• Ak je nejaký dokument už v LibreOffice otvorený, klikneme na ikonu Nový na paneli
•
•
nástrojov Štandardný. Vytvorí sa nový dokument s rovnakým typom ako má otvorený
dokument. Napríklad, ak je otvorený a aktívny Calc, vytvorí sa nový tabuľkový dokument.
Ikona Nový sa mení v závislosti na type otvorenej súčasťami LibreOffice.
Ak je v LibreOffice už otvorený nejaký dokument, klikneme na malý trojuholník vpravo od
ikony Nový na paneli nástrojov Štandardný a zvolíme typ dokumentu z kontextovej ponuky,
ktorý sa má vytvoriť.
V systéme Windows alebo Linux použijeme program Quickstarter, ktorý je súčasťou
LibreOffice. Viac informácií nájdeme v časti „Quickstarter“ na strane 23.
Poznámka
Spúšťacie centrum sa zobrazí vtedy, ak zavrieme všetky dokumenty bez toho, aby
sme ukončili samotný LibreOffice.
Otvorenie existujúceho dokumentu
Existujúci dokument sa dá otvoriť jedným z nasledujúcich spôsobov:
• Pokiaľ nie je otvorený žiadny dokument, klikneme na tlačidlo Otvoriť súbor v Spúšťacom
centre, čím otvoríme dialógové okno Otvoriť.
Použijeme Súbor > Otvoriť v hlavnej ponuke, čím otvoríme dialógové okno Otvoriť.
•
• Použijeme klávesovú skratku Ctrl+O, čím otvoríme dialógové okno Otvoriť.
• Ak je už otvorený nejaký dokument, klikneme na ikonu Otvoriť
•
•
na paneli nástrojov
Štandardný a požadovaný súbor zvolíme zo zoznamu dostupných dokumentov
v dialógovom okne Otvoriť.
Klikneme na malý trojuholník vpravo vedľa ikony Otvoriť, čím otvoríme zoznam všetkých
nedávno otvorených dokumentov.
Pokiaľ nie je otvorený žiadny dokument, dvojklikneme na miniatúru nedávno otvorených
dokumentov, zobrazenú v Spúšťacom centre. Miniatúry môžeme pri vyhľadávaní
dokumentov posúvať nahor alebo nadol.
Ak používame dialógové okno Otvoriť, prejdeme do priečinku s požadovaným súborom, vyberieme
ho, a následne klikneme na tlačidlo Otvoriť. Ak je nejaký dokument v LibreOffice už otvorený,
ďalší dokument sa otvorí v novom okne.
V okne Otvoriť môžeme zoznam súborov zúžiť zvolením typu súboru, ktorý hľadáme. Ak napríklad
ako typ súboru zvolíme Textové dokumenty, uvidíme iba dokumenty, ktoré dokáže otvoriť
program Writer (súbory s príponou .odt, .doc, .txt a ďalšie), ak zvolíme Tabuľkové zošity,
uvidíme súbory .ods, .xls alebo iné súbory, ktoré otvára program Calc
Existujúci dokument vo formáte, ktorý dokáže LibreOffice spracovať, je možné otvoriť dvojkliknutím
na jeho ikonu na pracovnej ploche alebo v správcovi súborov (napríklad Prieskumník Windows).
Na to je však potrebné prepojiť LibreOffice s typmi súborov, ktoré nie sú ODF súbory, aby ich
otvorila jeho príslušná súčasť.
Kapitola 1 Úvod do programu LibreOffice
27
Poznámka
Môžeme vybrať, či chceme používať dialógové okná Otvoriť a Uložiť ako, ktoré sú
vstavané do balíka LibreOffice, alebo tie, ktoré sú súčasťou operačného systému.
Viac informácii je v časti „Okná Otvoriť a Uložiť ako“ na strane 34.
Ukladanie dokumentov
Súbor môžeme uložiť jedným z nasledujúcich spôsobov:
• Príkaz Uložiť použijeme, ak chceme zachovať aktuálny formát dokumentu, jeho názov a
•
•
umiestnenie.
Príkaz Uložiť ako použijeme, ak chceme vytvoriť nový dokument, ak chceme zmeniť jeho
názov, alebo ak ho chceme uložiť na nové miesto v počítači.
Ochranu heslom použijeme, ak chceme obmedziť možnosti kto môže dokument otvárať a
čítať alebo kto ho môže otvárať a upravovať.
Príkaz Uložiť
Ak chceme pri ukladaní dokumentu zachovať jeho aktuálny názov a umiestnenie, môžeme využiť
jednu z nasledujúcich možností::
• Použijeme klávesovú skratku Ctrl+S.
• Zvolíme Súbor > Uložiť v hlavnej ponuke
• Klikneme na tlačidlo Uložiť
na hlavnom paneli nástrojov.
Pri použití príkazu Uložiť sa existujúci súbor prepíše aktuálnou verziou.
Príkaz Uložiť ako
Ak chceme vytvoriť nový dokument, ak chceme zmeniť jeho názov alebo ak ho chceme uložiť na
nové miesto v počítači, môžeme využiť nasledujúce možnosti:
• Použijeme klávesovú skratku Ctrl+Shift+S.
• Zvolíme Súbor > Uložiť ako v hlavnej ponuke
Keď sa otvorí okno Uložiť ako (obrázok 8) alebo Uložiť, zadáme názov súboru, zmeníme typ
súboru (ak je to relevantné), prejdeme na novú pozíciu (ak je to relevantné) a klikneme na Uložiť.
Typ dialógového okna, ktoré sa otvorí po použití príkazu Uložiť ako, závisí na nastavení programu
LibreOffice. Viac informácii nájdeme v časti „Okná Otvoriť a Uložiť ako“ na strane 34.
28
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 8: Príklad dialógového okna programu LibreOffice Uložiť ako
Ochrana heslom
Ak chceme obmedziť možnosti kto môže dokument otvárať a čítať alebo kto ho môže otvárať a
upravovať, aktivujeme ochranu heslom.
1) Po vyššie opísanom použití príkazu Uložiť ako zaškrtneme možnosť Uložiť s heslom
v okne Uložiť ako alebo Uložiť.
2) Potom, po kliknutí na Uložiť, sa otvorí okno Nastaviť heslo (obrázok 9).
3) Do poľa Heslo na ochranu súboru zadáme heslo na otváranie dokumentu a následne ho
pre potvrdenie zopakujeme.
4) Ak chceme obmedziť možnosť na upravovanie dokumentu, klikneme na tlačidlo Viac
možností. Toto tlačidlo sa po kliknutí zmení na Menej možností.
5) V časti Heslo na zdieľanie súboru zvolíme Otvoriť súbor len na čítanie, zadáme heslo na
úpravu a následne ho pre potvrdenie zopakujeme.
6) Kliknutím na OK okno zavrieme. Ak sa heslá zhodujú, dokument sa uloží a bude chránený
heslom. Ak sa heslá nezhodujú, zobrazí sa chybová správa.
Kapitola 1 Úvod do programu LibreOffice
29
Obrázok 9: Okno Zadať heslo
Upozornenie
LibreOffice používa veľmi silné šifrovanie, ktoré znemožňuje obnovenie obsahu
dokumentu v prípade straty hesla.
Zmena hesla
Ak je dokument chránený heslom, môžeme ho po otvorení dokumentu zmeniť. Zvolíme Súbor >
Vlastnosti > Všeobecné v hlavnej ponuke a klikneme na tlačidlo Zmeniť heslo v okne Vlastnosti,
ktoré sa otvorí. Otvorí sa okno Nastaviť heslo, v ktorom nové heslo zadáme.
Automatické ukladanie dokumentov
LibreOffice dokáže automaticky ukladať otvorené súbory, čo je súčasť funkcie Automatická
obnova súborov. Automatické ukladanie, podobne ako ručné ukladanie, nahradí posledný
uložený stav súboru aktuálnou verziou. Automatické ukladanie nastavíme tak, že:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Možnosti > Načítať/Uložiť > Všeobecné.
2) Zvolíme Informácie pre automatické obnovenie uložiť každých a nastavíme časový
interval.
3) Klikneme na OK.
30
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Premenovanie a odstránenie súborov
Súbory je možné v dialógových oknách LibreOffice premenovať alebo odstrániť rovnakým
spôsobom ako v správcovi súborov. Vyberieme súbor a klikneme naň pravým tlačidlom myši, čím
sa otvorí kontextová ponuka. Podľa potreby zvolíme Odstrániť alebo Premenovať. Súbory
v týchto dialógových oknách nemôžeme kopírovať ani vkladať.
Okná Otvoriť a Uložiť ako
Môžeme vybrať, či chceme používať dialógové okná Otvoriť a Uložiť ako, ktoré sú vstavané do
balíka LibreOffice, alebo tie, ktoré sú súčasťou operačného systému.
• Ak chceme používať vstavané dialógové okná, vojdeme do Nástroje > Možnosti >
•
LibreOffice > Všeobecné a zaškrtneme voľbu Použiť dialógové okná LibreOffice.
Príklad dialógového okna LibreOffice je uvedený na obrázku 8 na strane 32.
Ak chceme používať systémové dialógové okná, vojdeme do Nástroje> Možnosti>
LibreOffice > Všeobecné a zrušíme zaškrtnutie voľby Použiť dialógové okná
LibreOffice.
Tri tlačidlá v pravej hornej časti okien LibreOffice Otvoriť a Uložiť ako znamenajú:
• Pripojiť k serveru
– otvorí sa dialógové okno, ktoré umožní pripojenie na sieťový
server, pokiaľ sa súbor, ktorý chceme otvoriť, nenachádza na lokálnom počítači.
• O úroveň vyššie
– presunie sa nahor o jeden priečinok v hierarchii priečinkov.
Kliknutím a pridržaním tlačidla myši sa zobrazí zoznam priečinkov vyššej úrovne. Ak do
jedného z nich chceme vojsť, presunieme kurzor myši nad jeho názov a tlačidlo pustíme.
• Vytvoriť nový priečinok
– vytvorí sa nový podpriečinok v aktuálnom priečinku, ktorý
je v okne zobrazený.
V poli Typ súboru určíme typ súboru, ktorý chceme otvoriť, alebo formát, v ktorom sa má
dokument do súboru uložiť.
Voľba Iba na čítanie v dialógovom okne Otvoriť otvorí súbor iba na čítanie a tlač. Pri tomto
zobrazení je väčšina nástrojov na paneloch neaktívna. Aktivuje sa však ikona Upraviť súbor
na paneli Štandardný. Kliknutím na túto ikonu sa súbor otvorí na úpravu.
Používanie Navigátora
Navigátor zobrazuje zoznam objektov v dokumente podľa kategórií. Napríklad v programe Writer
zobrazuje nadpisy, tabuľky, textové rámce, komentáre, grafiku, záložky a ďalšie položky, tak ako to
znázorňuje obrázok 10. V programe Calc zase zobrazuje hárky, názvy oblastí, databázové
rozsahy, grafické objekty a ďalšie. V programoch Impress a Draw zobrazuje snímky, obrázky
a ďalšie položky.
Navigátor môžeme otvoriť kliknutím na ikonu Navigátor
na paneli nástrojov Štandardný,
stlačením klávesu F5 alebo zvolením položky Zobraziť > Navigátor v hlavnej ponuke.
Navigátor je možné ukotviť na okraj hlavného okna LibreOffice, alebo ho ponechať ako plávajúce
okno (podrobnosti v časti „Ukotvené/plávajúce okná a panely nástrojov“ na strane 27).
Kliknutím na značku (v tvare znamienka + alebo šípky) vedľa niektorej kategórie zobrazíme
zoznam objektov v tejto kategórii.
Kapitola 1 Úvod do programu LibreOffice
31
Obrázok 10: Navigátor v programe Writer
Navigátor poskytuje niekoľko pohodlných spôsobov, ako sa presúvať v dokumente, a ako v ňom
hľadať rôzne položky:
• Ak kategória obsahuje zoznam objektov, dvojkliknutím na daný objekt prejdeme priamo na
•
•
tento objekt.
Objekty možno ľahšie nájsť, ak im pri ich vytváraní priradíme rozpoznateľné názvy
namiesto toho, aby sme im ponechali predvolené názvy ako Hárok1, Tabuľka1, Tabuľka2
a podobne. Predvolené názvy navyše nemusia zodpovedať pozícii objektov v dokumente.
Navigátor je v jednotlivých súčastiach LibreOffice vybavený rôznymi funkciami. Tie sú
vysvetlené v návodoch pre príslušnú súčasť LibreOffice.
Vrátenie a zopakovanie vrátených zmien
Keď chceme vrátiť poslednú zmenu v dokumente, stlačíme Ctrl+Z, klikneme na ikonu Späť
na
paneli nástrojov Štandardný alebo v hlavnej ponuke zvolíme Upraviť > Späť. Kliknutím na malý
trojuholník vpravo vedľa ikony Späť otvoríme zoznam všetkých zmien, ktoré možno vrátiť.
Môžeme vybrať viacero zmien a vrátiť ich naraz.
Potom, ako zmeny boli vrátené, môžeme ich vrátenie zrušiť ich zopakovaním. Zmeny môžeme
zopakovať pomocou klávesovej skratky Ctrl+Y, kliknutím na ikonu Znovu
na paneli nástrojov
Štandardný alebo zvolením Upraviť > Znova v hlavnej ponuke. Podobne ako pri funkcii Späť
môžeme kliknúť na malý trojuholník vpravo vedľa ikony, a tak zobraziť zoznam všetkých zmien,
ktoré je možné znova aplikovať.
Ak chceme upraviť počet zmien, ktoré si LibreOffice zapamätá, zvolíme Nástroje > Možnosti >
LibreOffice > Pamäť. V časti Späť zvýšime alebo znížime hodnotu Počet krokov. Veľkosť je však
potrebné zvážiť, pretože pri väčších hodnotách LibreOffice spotrebuje viac pamäte.
32
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Zatvorenie dokumentu
Ak je otvorený len jeden dokument, ten ktorý chceme zavrieť, zvolíme Súbor > Zatvoriť z hlavnej
ponuky alebo klikneme na tlačidlo X, ktoré sa nachádza na lište hlavnej ponuky vpravo. Dokument
sa zatvorí a otvorí sa Spúšťacie centrum.
Ak je otvorených viac dokumentov a zavrieť chceme len jeden z nich, v hlavnej ponuke zvolíme
Súbor > Zatvoriť alebo klikneme na tlačidlo X, ktoré sa nachádza na titulnej lište jeho okna. Toto
tlačidlo sa môže nachádzať na pravej alebo ľavej strane lišty.
Pokiaľ zmeny v dokumente neboli uložené, zobrazí sa okno s upozornením. V ňom môžeme zvoliť,
či chceme zmeny uložiť alebo zahodiť.
Upozornenie
Neuloženie dokumentu môže viesť k strate posledných zmien alebo aj celého
obsahu súboru.
Zatvorenie aplikácie LibreOffice
Aplikáciu LibreOffice je možné v operačných systémoch Windows a Linux celkom zatvoriť
zvolením položky Súbor > Ukončiť v hlavnej ponuke. V operačnom systéme Mac v hlavnej
ponuke zvolíme LibreOffice > Ukončiť LibreOffice.
Pokiaľ posledný otvorený dokument zavrieme pomocou tlačidla X na titulnej lište, LibreOffice sa
ukončí úplne. V operačnom systéme Mac takáto funkcia nie je, namiesto nej treba v hlavnej
ponuke použiť LibreOffice > Ukončiť LibreOffice.
Môžeme použiť aj nasledujúce klávesové skratky:
• Vo Windows a v Linuxe – Ctrl+Q
• In Mac OS X – Command ⌘+Q
Pokiaľ zmeny v dokumente neboli uložené, zobrazí sa okno s upozornením. V ňom môžeme zvoliť,
či chceme zmeny uložiť alebo zahodiť.
Kapitola 1 Úvod do programu LibreOffice
33
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kapitola 2
Nastavenie LibreOffice
Nastavujeme podľa svojich predstáv
Nastavenie možností pre celý LibreOffice
V tejto časti sa stretneme s niektorými nastaveniami, ktoré ovplyvňujú všetky súčasti LibreOffice.
Informácie o zvyšných nastaveniach sú dostupné v Pomocníkovi alebo aj v jeho on-line verzii
Ak chceme zmeniť nastavenia LibreOffice, zvolíme Nástroje > Možnosti v hlavnej ponuke. V ľavej
často okna Možnosti – LibreOffice, ktoré sa otvorí, sa nachádza zoznam, ktorého položky závisia
na tom, ktorá súčasť LibreOffice je práve otvorená. Ilustrácie v tejto kapitole zobrazujú dialógové
okná položiek, ktoré sú dostupné pri otvorenom programe Writer.
Pokiaľ pri položke LibreOffice na ľavej strane nie je otvorený zoznam ďalších položiek, klikneme za
značku + alebo trojuholník. Zoznam sa zobrazí. Výberom jednej z položiek sa na pravej strane
zobrazí k nej odpovedajúca karta.
Obrázok 11: Možnosti LibreOffice
Poznámka
Tlačidlo Vrátiť, ktoré sa nachádza v pravom dolnom rohu dialógového okna, má
rovnaký účinok na jeho všetkých stránkach. Jeho stlačením zrušíme všetky zmeny a
nastavenia vrátime do stavu, v ktorom karta bola pri jej zobrazení.
V prípade používania LibreOffice v inom ako slovenskom jazyku môže byť označenie niektorých
polí iné, ako je v ilustráciách v tejto kapitole.
Nastavenie údajov o používateľovi
LibreOffice používa meno a iniciálky, ktoré sú zadané na karte LibreOffice – Údaje o používateľovi,
okrem iného aj na určenie vlastností dokumentu (položky Vytvorený a Zmenený) a mena autora
v poznámkach a zmenách. Preto je dôležité, aby tieto údaje boli správne.
Vyplníme formulár (nie je zobrazený) alebo doplníme a opravíme už existujúce údaje. Ak
nechceme, aby sa používateľské údaje stali súčasťou vlastností dokumentu, zrušíme zaškrtnutie
políčka v dolnej časti.
Všeobecné nastavenia
Možnosti nastavení na karte LibreOffice – Všeobecné sú opísané nižšie.
Pomocník – tipy
Ak je zaškrtnuté pole Tipy, nad ikonami alebo poľami sa zobrazí ich popis, akonáhle nad nimi
bez kliknutia podržíme kurzor.
36
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 12: Všeobecné nastavenia LibreOffice
Pomocník – Rozšírené tipy
Ak je zaškrtnuté pole Rozšírené tipy, nad ikonami alebo poľami sa zobrazí stručné vysvetlenie
ich funkcie, akonáhle nad nimi bez kliknutia podržíme kurzor.
Dialógové okná Otvoriť/Uložiť – Použiť dialógové okná LibreOffice
Ak chceme používať štandardné dialógové okná Otvoriť a Uložiť, poskytované operačným
systémom, zrušíme zaškrtnutie položky Použiť dialógové okná LibreOffice. Ak je táto
položka zaškrtnutá, použijú sa dialógové okná Otvoriť a Uložiť, ktoré sú súčasťou LibreOffice.
Viac informácií o oknách Otvoriť a Uložiť nájdeme v kapitole 1, Predstavujeme LibreOffice.
V tejto knihe na ilustráciu používame dialógové okná LibreOffice.
Stav dokumentu – Tlač zmení stav dokumentu na „zmenený“
Ak je zaškrtnutá táto možnosť, tak dátum vytlačenia dokumentu sa uloží do jeho vlastností. Pri
zatváraní dokumentu preto LibreOffice používateľa vyzve na jeho uloženie, aj keď iné zmeny
spravené neboli.
Stav dokumentu – Povoliť ukladanie dokumentu aj v prípade, keď dokument nie je
modifikovaný
V predvolenom nastavení, pokiaľ dokument nebol zmenený, Súbor > Uložiť v hlavnej ponuke
a tlačidlo Uložiť na štandardnom paneli nástrojov sú neaktívne a použitie klávesovej skratky
Ctrl+S nemá žiadny účinok. Zaškrtnutím tejto položky umožníme ukladanie dokumentu, ak keď
zmenený nebol.
Rok (dve číslice)
Určuje, ako bude rok zadaný dvomi číslicami interpretovaný. Napríklad, ak nastavíme hodnotu
1930 a zadáme dátum 1.1.30 alebo neskorší, tak bude interpretovaný ako 1. január 1930 alebo
neskoršieho roku. „Skorší“ dátum bude interpretovaný ako rok nasledujúceho storočia, teda
1.1.20 bude interpretované ako 1. január 2020.
Nastavenie pamäte
Nastavenia na karte LibreOffice – Pamäť určujú, ako bude LibreOffice využívať pamäťové zdroje a
koľko pamäte bude využívať. Predtým, ako sa ich rozhodneme zmeniť, treba zvážiť nasledujúce:
• Dostupnosť väčšej pamäte môže LibreOffice urýchliť alebo dokonca môže aj zmeniť jeho
správanie (napríklad, viac krokov na vrátenie si vyžaduje viac pamäte); na druhej strane
však to znamená menej dostupnej pamäte pre ostatné aplikácie, ktoré by mohli byť
spustené súčasne s LibreOffice.
Kapitola 2 Nastavenie LibreOffice
37
• Ak spracovávané dokumenty obsahujú veľa objektov, napríklad obrázkov, alebo ak sú tieto
•
veľké, rýchlosť LibreOffice sa zvýši, ak zvýšime celkový rozsah pamäte alebo pamäť pre
objekty. Ak začnú objekty z dokumentu s mnohými objektmi miznúť, treba zvýšiť počet
možných objektov vo vyrovnávacej pamäti. Objekty sa pritom v súbore uchovajú, len nie sú
zobrazené na obrazovke.
Ak chceme program Quickstarter načítať pri spustení počítača, zaškrtneme voľbu v dolnej
časti dialógového okna. Vďaka tomu sa LibreOffice spustí rýchlejšie, pritom však zaberie
časť pamäte, a to aj vtedy, keď sa nepoužíva. Táto možnosť sa na Linuxe nazýva Zapnúť
Quickstarter v systémovej lište. Nie je dostupná v systéme Mac OS X alebo aj
v ostatných systémoch, pokiaľ podpora modulu Quickstarter nebola nainštalovaná.
Obrázok 13: Voľba nastavení pamäte pre aplikácie LibreOffice
Nastavenie zobrazenia
Nastavenia na karte LibreOffice – Zobraziť ovplyvňujú vzhľad a správanie sa pracovného okna
LibreOffice. Niektoré z možností sú opísané nižšie. Nastavíme ich podľa našich osobných
preferencií.
Používateľské rozhranie – Nastavenie mierky
Ak je písmo v texte pomocníka alebo v ponukách programu príliš malé alebo príliš veľké,
môžeme ho prispôsobiť nastavením mierky. V závislosti na voľbe písma, ktoré používa
operačný systém, môže nastavenie mierky viesť k nepredvídateľným dôsledkom. Nastavenie
však neovplyvní veľkosť písma použitého v samotnom dokumente.
Používateľské rozhranie – Veľkosť a štýl ikon
Prvé pole určuje veľkosť zobrazenia ikon používateľského rozhrania (Automaticky, Malé alebo
Veľké). V prípade nastavenia hodnoty Automaticky LibreOffice preberie systémové nastavenie
veľkosti ikon. V druhom poli možno špecifikovať štýl (tému) ikon; „Automaticky“ v tomto prípade
znamená, že LibreOffice použije ikony vzhľadovo kompatibilné s ikonami operačného systému
alebo s nastaveným pracovným prostredím, ako napríklad KDE alebo Gnome v Linuxe.
Používateľské rozhranie – Použiť systémové písmo pre používateľské rozhranie
Túto možnosť zaškrtneme, ak chceme použiť systémové písmo (predvolené písmo
operačného systému) namiesto písma, ktoré pre používateľské rozhranie poskytuje
LibreOffice.
38
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 14: Nastavenia zobrazenia v programe LibreOffice
Používateľské rozhranie – Vyhladzovanie písma na obrazovke
(Nie je dostupné v operačnom systéme Windows.) Túto možnosť zaškrtneme, aby sme dosiahli
vyhladenie písma používateľského rozhrania. Zadáme najmenšiu veľkosť, pri ktorej sa už
vyhladzovanie má použiť.
Menu – Ikony v ponukách
V ponukách spolu s textom sa zobrazia aj ikony.
Zoznamy písiem – Zobraziť náhľad písiem
Toto nastavenie spôsobí, že zoznam písiem bude vyzerať tak, ako na obrázku 15 vľavo, kde
názov písma súčasne je aj jeho ukážkou. V opačnom prípade sa zobrazí len zoznam bez
formátovania (obrázok 15 vpravo). V zozname sú uvedené písma, ktoré sú nainštalované
v počítači.
Písma, ktoré boli prispôsobené špeciálnym požiadavkám niektorých jazykov, ako napríklad
arabčina, hebrejčina alebo malajlámčina navyše zobrazujú aj dodatočnú ukážku textu.
Zoznamy písiem – Zobraziť históriu písiem
Po zaškrtnutí tejto možnosti sa v hornej časti zoznamu písiem zobrazí päť naposledy použitých
písiem. V opačnom prípade sa zobrazí len abecedný zoznam
Grafický výstup – Použiť hardvérové urýchlenie
LibreOffice využije hardvérové možnosti grafického akcelerátora na urýchlenie zobrazovania
obrázkov. Táto možnosť nie je podporovaná vo všetkých operačných systémoch alebo
verziách LibreOffice.
Grafický výstup – Použiť vyhladzovanie
Zapne alebo vypne vyhladzovanie, vďaka čomu bude väčšina objektov hladšia a s menším počtom
artefaktov. Táto možnosť nie je podporovaná vo všetkých operačných systémoch alebo verziách
LibreOffice.
Kapitola 2 Nastavenie LibreOffice
39
Obrázok 15: Zoznam písiem (vľavo) s náhľadom, (vpravo) bez náhľadu
Tip
Efekt vyhladzovania po zmene jeho nastavenia uvidíme, ak stlačíme kombináciu
klávesov Shift+Ctrl+R.
Umiestňovanie kurzoru
Určuje, či a ako bude kurzor myši umiestnený v novootvorenom dialógovom okne.
Prostredné tlačidlo myši
Určuje funkciu prostredného tlačidla myši.
• Automatické posúvanie – posúvanie kurzora po kliknutí prostredným tlačidlom myši
•
posúva aj zobrazenie.
Vložiť obsah schránky výberu – stlačením prostredného tlačidla myši vložíme obsah
schránky výberu na pozíciu kurzora.
Schránka výberu je nezávislá na normálnej schránke, ktorú používame pomocou Upraviť >
Kopírovať/Vystrihnúť/Vložiť alebo im zodpovedajúcim klávesovým skratkám. Schránka a
schránka výberu môžu mať súčasne rôzny obsah.
Funkcia
Schránka
Schránka výberu
Kopírovanie obsahu
Upraviť > Kopírovať Ctrl+C
Výber textu, tabuľky alebo objektu.
Vkladanie obsahu
Upraviť > Vložiť Ctrl+V vloží
kopírovaný obsah na pozíciu
textového kurzoru.
Kliknutie prostredným tlačidlom myši
vloží obsah na pozíciu kurzora myši.
Vkladanie do iného
dokumentu
Bez vplyvu na obsah schránky.
V schránke výberu sa nachádza obsah
naposledy vybraného textu alebo
objektu.
Výber – Priehľadnosť
Určuje vzhľad vybraného textu alebo grafiky, na zvýraznenom pozadí oblasti výberu. Ak
chceme zosvetliť alebo stmaviť pozadie vybranej oblasti, zvýšime alebo znížime hodnotu
priehľadnosti.
40
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Ak uprednostňujeme zobrazenie vybranej oblasti v inverzných farbách (obvykle biely text na
čiernom pozadí), zaškrtnutie tejto možnosti zrušíme.
Nastavenie tlače
Na karte LibreOffice – Tlač nastavujeme možnosti tak, aby vyhovovali predvolenej tlačiarni a
obvyklým požiadavkám na tlačenie. Väčšina možností nepotrebuje ďalšie vysvetlenie.
Možnosť PDF ako predvolený formát tlačových úloh nie je dostupná v operačnom systéme
Windows. Jej zvolením zmeníme vnútorný formát tlačovej úlohy z formátu PostScript na formát
PDF. Tento formát má oproti Postscript-u celý rad výhod. Viac informácií nájdeme na stránke
http://www.linuxfoundation.org/collaborate/workgroups/openprinting/pdf_as_standard_print_job_for
mat.
Zrušením výberu tejto voľby sa Postscript opäť stane štandardným tlačovým formátom.
Obrázok 16: Nastavenie všeobecných možností tlače, dostupné pre všetky
súčasti LibreOffice
V časti Hlásenia tlačiarne v dolnej časti karty môžeme nastaviť, či LibreOffice má používateľa
upozorniť, ak sa veľkosť alebo orientácia papiera, ktoré sú špecifikované v dokumente, líšia od
veľkosti a orientácie papiera v tlačiarni. Takéto nastavenie môže pomôcť najmä vtedy, ak
pracujeme s dokumentmi vytvorenými krajinách (napr. USA), v ktorých sa používa odlišná veľkosť
papiera.
Tip
Rozdiel v nastavenej a používanej veľkosti papiera je najčastejšou príčinou, keď je
text odrezaný hore, dolu alebo po stranách papiera alebo ak tlačiareň celkom
odmietne dokument vytlačiť.
Nastavenie ciest
Na karte LibreOffice – Cesty môžeme na základe miestnej situácie upraviť nastavenie polohy
súborov, ktoré sú zviazané s LibreOffice, alebo ktoré LibreOffice používa. Napríklad v systéme
Windows môžeme ako predvolené umiestnenie nastaviť iné miesto ako Moje Dokumenty.
Zmeny vykonáme tak, že vyberieme položku v zozname, ktorý je zobrazený na obrázku 17, a
klikneme na Upraviť. V dialógovom okne Vybrať cestu (na obrázku nie je zobrazené, názov môže
Kapitola 2 Nastavenie LibreOffice
41
byť aj Upraviť cesty) pridáme alebo odstránime priečinky podľa potreby a kliknutím na OK sa
vrátime do okna Možnosti. Niektoré položky môžu mať priradené dve alebo aj viac ciest, jednu do
spoločného priečinku (ktorý môže byť na sieti) a jednu do používateľovho priečinku (obvykle na
používateľovom osobnom počítači).
Obrázok 17: Zobrazenie ciest súborov používaných programom LibreOffice
Tip
Položky v zozname na karte LibreOffice – Cesty môžeme pridať do zoznamu
súborov (napríklad súbory s definíciou automatického textu), ktoré pravidelne
zálohujeme, alebo ktoré chceme skopírovať na iný počítač.
Nastavenie farieb
Na karte LibreOffice – Farby môžeme nastaviť farby, ktoré bude LibreOffice použivať
v dokumentoch. Môžeme vybrať existujúce farby z tabuľky, upraviť existujúcu farbu alebo môžeme
vytvoriť novu farbu. Tieto farby sú uložené v používateľovej palete a sú dostupné vo všetkých
súčastiach LibreOffice.
Ak chceme farbu modifikovať:
1) V zozname v tabuľke farieb zvolíme požadovanú farbu.
2) Zadáme nové hodnoty, ktoré farbu definujú. Na zadávanie farieb môžeme vybrať
systémove farby RGB (červená, zelená, modrá) alebo CMYK (azúrová, purpurová, žltá,
čierna). Zmenená farba sa zobrazí v nižšom z dvoch farebných polí ukážky v hornej časti
karty.
3) Pole Názov upravíme podľa potrieb.
4) Klikneme na tlačidlo Použiť. Nová farba pribudne v tabuľke farieb.
Druhá možnosť je kliknúť na tlačidlo Upraviť, čím sa otvorí okno Výber farby, zobrazené na
obrázku 19. Vľavo v tomto okne môžeme farbu priamo zvoliť, alebo vpravo môžeme zadať jej
číselné hodnoty RGB, CMYK alebo HSB (odtieň, sýtosť, jas).
Okno s farbami vľavo je priamo prepojené s číselnými poľami vpravo, ktorých obsah sa mení podľa
toho, ako v okne s farbami vyberáme farby. Ľavé z dvojice farebných polí v dolnej časti okna
ukazuje vybranú farbu, zatiaľ čo pravé ukazuje pôvodnú farbu.
Farby upravíme podľa potreby a kliknutím na OK okno zatvoríme. Nová farba sa objaví v dolnom
poli z dvojice polí s ukážkami farieb v hornej časti okna, čo je znázornené na obrázku 18. Do poľa
Názov zadáme názov farby a klikneme na tlačidlo Pridať. Nový štvorček, zobrazujúci práve
pridanú farbu, sa objaví v tabuľke s farbami.
Ďalšiu možnosť na definovanie alebo zmenu farieb poskytuje karta Farby v dialógovom okne
42
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Oblasť, kde tiež možno načítať a ukladať palety. Okno Oblasť otvoríme tak, že napríklad
v programe Calc (alebo inom) nakreslíme grafický objekt (štvorec), a v jeho kontextovej ponuke
zvolíme Oblasť. Ak v niektorej súčasti LibreOffice načítame paletu, tak tá je dostupná len v nej;
palety ostatných súčastí sa nezmenia.
Obrázok 18: Definovanie farieb na použitie vo farebných paletách programu
LibreOffice
Obrázok 19: Úprava farieb
Kapitola 2 Nastavenie LibreOffice
43
Nastavenie písma
Náhrady písma môžeme definovať pre všetky písma, ktoré by sa mohli v dokumente objaviť. Ak od
niekoho dostaneme dokument používajúci písma, ktoré v počítači nemáme, LibreOffice ich pri
otváraní dokumentu nahradí inými písmami. Môžeme však preferovať iné písma, ako sú tie, ktoré
použije program.
Na karte LibreOffice – Písma:
1) Zaškrtneme možnosť Použiť tabuľku náhrad.
2) V roletovej ponuke poľa Písmo zvolíme písmo, ktoré chceme nahradiť, alebo jeho názov
priamo zadáme. Ak sa nahradzované písmo v počítači nenachádza, v ponuke nie je
uvedené, a tak jeho názov treba zadať.
3) V poli Nahradiť za, vyberieme vhodné písmo zo zoznamu písem inštalovaných v počítači.
Obrázok 20: Definovanie náhrady písma iným písmom
4) Farba znaku zaškrtnutia napravo od poľa Nahradiť za sa zmení na zelenú. Na znak
klikneme. V textovom poli umiestnenom nižšie sa objaví nový riadok so zadanými údajmi.
V ňom Vždy zaškrtneme, ak originálne písmo chceme nahradiť, aj keď je v počítači
nainštalované. Len na obrazovke zaškrtneme, ak náhradu chceme len pri zobrazení na
obrazovke, ale nie pri tlači. Účinok týchto nastavení je uvedený v tabuľke Tabuľka 2.
5) V dolnej časti okna môžeme nastaviť typ písma a veľkosť pre zobrazovanie zdrojového
kódu ako HTML a Basic (v makrách).
Tabuľka 2. Účinok nastavenia náhrady písem
Pole Vždy
Akcia pri náhrade
Zaškrtnuté
Pole Len na
obrazovke
prázdne
Zaškrtnuté
Zaškrtnuté
Náhrada písma na obrazovke, či už je nainštalované alebo nie.
prázdne
Zaškrtnuté
Náhrada písma na obrazovke, ale len keď nie je dostupné.
44
Náhrada písma na obrazovke a pri tlači, či už je nainštalované alebo
nie.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Pole Vždy
prázdne
Pole Len na
obrazovke
prázdne
Akcia pri náhrade
Náhrada písma na obrazovke a pri tlači,ale len keď nie je dostupné
Nastavenia súvisiace s bezpečnosťou
Na karte LibreOffice – Bezpečnosť môžeme upraviť bezpečnostné nastavenia pre ukladanie
dokumentov a pre otváranie dokumentov obsahujúcich makrá.
Obrázok 21: Bezpečnostné nastavenia pre otváranie a ukladanie dokumentov
Bezpečnostné nastavenia a upozornenia
Ak zaznamenávame zmeny, ukladáme verzie dokumentu, alebo ak do dokumentu vkladáme
skryté informácie alebo poznámky, a súčasne nechceme, aby ich jeho prijímatelia videli,
môžeme aktivovať možnosť upozornenia, ktoré nám pripomenie, že ich máme odstrániť, alebo
môžeme LibreOffice poveriť, aby niektoré z nich odstránil automaticky sám. Upozorňujeme, že
väčšina týchto informácií (pokiaľ ich neodstránime) sa pri ukladaní uchováva v súbore, či už ide
o predvolený formát OpenDocument, alebo o iné formáty, vrátane PDF.
Kliknutím na tlačidlo Možnosti otvoríme nové okno, v ktorom sa nachádzajú ďalšie možnosti
na nastavenie (obrázok 23). Viac nájdeme v časti „Bezpečnostné nastavenia a upozornenia“
nižšie.
Heslá pre internetové pripojenia
Môžeme zadať hlavné heslo, ktoré umožňuje ľahký prístup k webovým stránkam, ktoré
vyžadujú používateľské meno a heslo. Ak zaškrtneme možnosť Trvale uložiť heslá pre
webové spojenia, otvorí sa nové dialógové okno (obrázok 22). LibreOffice bude bezpečne
ukladať všetky heslá, ktoré používame na prístup k súborom z webových serverov. Heslá
z takto vytvoreného zoznamu sú sprístupnené po zadaní hlavného hesla.
Bezpečnosť makier
Kliknutím na tlačidlo Bezpečnosť makier otvoríme okno Bezpečnosť makier, kde môžeme
nastaviť úroveň ochrany pri vykonávaní makier a špecifikovať dôveryhodné zdroje dokumentov.
Kapitola 2 Nastavenie LibreOffice
45
Cesta pre certifikáty
Poznámka
Táto možnosť sa zobrazí iba v systémoch Linux a Mac. V systéme Windows
LibreOffice používa predvolené umiestnenie systému Windows na ukladanie a
načítanie certifikátov.
Používatelia môžu digitálne podpisovať dokumenty pomocou LibreOffice. Digitálny podpis
vyžaduje osobný podpisový certifikát. Väčšina operačných systémov umožňuje vygenerovanie
samopodpísaného certifikátu. Avšak osobný certifikát vydaný nezávislou agentúrou (po overení
identity jednotlivca) má vyššiu úroveň vierohodnosti ako certifikát podpísaný samým sebou.
LibreOffice neposkytuje bezpečný spôsob na ukladanie certifikátov, ale umožňuje prístup
k certifikátom, ktoré boli uložené pomocou iných programov. Klikneme na Certifikát a zvolíme
úložisko certifikátov, ktoré chceme použiť.
Obrázok 22: Dialógové okno na zadávanie hlavného hesla pre
internetové spojenia
Bezpečnostné nastavenia a upozornenia
V okne Bezpečnostné nastavenia a upozornenia môžeme upraviť nasledujúce možnosti (obrázok
23):
Odstrániť osobné informácie pri ukladaní
Ak zaškrtneme túto možnosť, pri ukladaní súboru sa z dokumentu vždy odstránia údaje
o používateľovi. Ak tieto údaje chceme z vybraných dokumentov odstrániť ručne, zaškrtnutie
tejto možnosti zrušíme.
Nasledovanie hypertextových odkazov
Toto nastavenie je štandardne aktivované, takže na otváranie odkazov je potrebné použiť
kombináciu klávesov Ctrl+klik (ľavým tlačidlom myši). Toto nastavenie mnohí používatelia
preferujú, lebo zabráni otvoreniu odkazu pri náhodnom kliknutí na odkaz, čo môže pri tvorbe
dokumentu pomôcť. Ak chceme, aby LibreOffice odkazy otváral len jednoduchým kliknutím,
zaškrtnutie tejto možnosti zrušíme.
Účel ostatných položiek v tomto okne by mal byť jasný z ich popisu.
46
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Personalizácia
Celkový vzhľad programov LibreOffice môžeme upraviť pomocou motívov vzhľadu, určených pre
program Mozilla Firefox. Na strane LibreOffice – Personalizácia (ľavá strana obrázka 24) zvolíme
jednu z možností. Ak sme zvolili položku Vlastný motív vzhľadu, alebo ak klikneme na tlačidlo
Vybrať motív vzhľadu, otvorí sa dialógové okno zobrazené na obrázku vpravo. V ňom klikneme
na Otvoriť motívy vzhľadu pre Firefox, čím v predvolenom webovom prehliadači otvoríme
stránku motívov vzhľadu programu Firefox (je potrebné pripojenie k internetu). Zvolíme motív a
obsah poľa adresy z prehliadača skopírujeme do poľa Adresa motívu.
Klikneme na OK. Po chvíli sa vzhľad LibreOffice zmení podľa vybraného motívu. Príklad je
zobrazený na obrázku 25. Kompletné údaje o motívoch sú uvedené na stránke:
https://www.addons.mozilla.org/firefox/themes.
Obrázok 23: Dialógové okno Bezpečnostné nastavenia a upozornenia
Obrázok 24: Dialógové okná personalizácie
Kapitola 2 Nastavenie LibreOffice
47
`
Obrázok 25: Ukážka motívu vzhľadu
Nastavenie vzhľadu
Pri písaní a úprave textu, vkladaní údajov a najmä pri úprave rozloženia strán môže pomôcť, ak sú
zobrazené okraje strany (textu), okraje tabuliek a ich buniek, okraje textových oblastí (v textových
dokumentoch), zalomenie strán v programe Calc, čiary mriežky v programoch Draw a Writer, ako
aj ďalšie prvky. Okrem toho môžeme preferovať použitie iných ako štandardných farieb pre
poznámky, tieňovanie polí a ďalšie.
Na karte LibreOffice – Vzhľad (obrázok 26), môžeme určiť, ktoré prvky majú byť viditeľné a ktoré
farby sa pre ne majú použiť.
• Keď chceme skryť alebo zobraziť jednotlivé prvky, ako sú napríklad hranice textu,
•
•
zaškrtneme alebo zaškrtnutie zrušíme v poli vedľa názvu prvku.
Keď chceme zmeniť predvolenú farby prvku, klikneme na šípku v stĺpci Nastavenia farieb
vedľa mena prvku a farbu zvolíme v zozname, ktorý sa otvorí. Zoznam dostupných farieb
možno zmeniť postupom, ktorý je opísaný v časti „Nastavenie farieb“ na strane 47.
Pokiaľ by sme chceli nastavenie farieb uložiť ako novú farebnú schému, klikneme na
tlačidlo Uložiť, zadáme nový názov do poľa Schéma a klikneme na OK.
Obrázok 26: Zobrazenie a skrytie hraníc textu, objektov a tabuliek
48
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Nastavenie prístupnosti
Medzi nastavenia prístupnosti patria možnosti súvisiace s povolením animovaného textu a grafiky,
s dobou zobrazovania tipov pomocníka, s nastavením vysokého kontrastu obrazovky a
s postupom, ako zmeniť písmo pre používateľské rozhranie programu LibreOffice
Podpora prístupnosti závisí na behovom prostredí Javy, ktoré umožňuje komunikáciu
s asistenčnými nástrojmi. Položka Povoliť asistenčné nástroje nie je dostupná vo všetkých
inštaláciách LibreOffice. Viac sa o podmienkach použitia asistenčných nástrojov dozvieme
v pomocníkovi LibreOffice v časti Asistenčné technológie v LibreOffice.
Vyberieme alebo zrušíme požadované voľby.
Obrázok 27: Nastavenie možností prístupnosti
Pokročilé nastavenia
Nastavenia Javy
Pokiaľ behové prostredie Javy (JRE) nainštalujeme alebo aktualizujeme po inštalácii
LibreOffice, alebo ak máme nainštalovaných viac JRE, v časti LibreOffice – Možnosti pre Javu
môžeme vybrať, ktoré JRE chceme použiť.
Administrátori, programátori alebo iné osoby, ktoré si prispôsobujú inštaláciu JRE, môžu použiť
tlačidlá Parametre a Cesta k triedam na zadanie ďalších informácií.
Pokiaľ je zoznam v strede karty prázdny, treba chvíľu počkať, kým LibreOffice JRE na disku
nenájde.
Pokiaľ LibreOffice nájde viac JRE, zobrazí ich v zozname. V tom prípade môžeme zaškrtnúť
voľbu Použiť Java Runtime Environment a ak treba, vybrať jednu z položiek v zozname.
Kapitola 2 Nastavenie LibreOffice
49
Voliteľné (nestabilné) možnosti
Povoliť experimentálne vlastnosti
Zaškrtnutím tejto možnosti povolíme vlastnosti, ktorých vývoj ešte nie je ukončený a môžu
obsahovať chyby. Zoznam týchto vlastností sa mení od verzie k verzii.
Povoliť záznam makier (obmedzená funkčnosť)
Zaškrtnutím tejto možnosti povolíme záznam makier s istými obmedzeniami. Podporované nie
sú otváranie okien, prepínanie medzi oknami a záznam v inom okne, než v ktorom záznam
začal. Zaznamenávané sú len akcie súvisiace s obsahom dokumentu. Zmeny nastavení
v položke Nástroje > Vlastnosti a úprava ponúk podporované nie sú. O zázname makier sa
viac dozvieme v kapitole 13, Začíname s makrami.
Expertné nastavenia
Väčšina používateľov tieto nastavenia nebude potrebovať. Kliknutím na tlačidlo Expertné
nastavenia sa otvorí nové okno, v ktorom môžeme doladiť detaily aktuálnej inštalácie LibreOffice.
Okno ponúka detailné možnosti nastavenia pre veľa aspektov vzhľadu a výkonu. Po dvojkliknutí na
jednotlivé položky môžeme zadať potrebné hodnoty.
Obrázok 28: Výber Java runtime environment
50
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Základné nastavenia používateľského rozhrania
Nastavenia na stránke Možnosti Basic IDE sú sprístupnené, ak v položke Pokročilé – Voliteľné
(nestabilné) možnosti zaškrtneme možnosť Povoliť experimentálne funkcie a zmenu uložíme
kliknutím na tlačidlo OK. Tieto nastavenia sú určené pre programátorov.
Obrázok 29:Stránka Možnosti Basic IDE
Nastavenie on-line aktualizácie
Na karte LibreOffice – Online aktualizácia (obrázok 30) môžeme vybrať, či a ako často sa má
zisťovať dostupnosť aktualizácie programu LibreOffice. Ak je zaškrtnutá možnosť Automaticky
skontrolovať aktualizácie, v pravej časti panelu hlavnej ponuky sa objaví ikona, ktorá indikuje, že
aktualizácia je dostupná. Ak na ňu klikneme, otvorí sa okno, v ktorom môžeme aktualizáciu spustiť.
Ak je zaškrtnutá možnosť Automaticky stiahnuť aktualizácie, sťahovanie sa začne po kliknutí na
túto ikonu. Umiestnenie stiahnutého súboru môžeme zmeniť tak, že klikneme na tlačidlo Zmeniť a
v okne správcu súborov vyberieme požadovaný priečinok.
Obrázok 30: Možnosti online aktualizácie
Kapitola 2 Nastavenie LibreOffice
51
Nastavenie možností pre načítanie a ukladanie
Možnosti pre načítanie a ukladanie si môžeme nastaviť tak, aby vyhovovali nášmu štýlu práce.
Pokiaľ okno Možnosti nie je otvorené, v hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Možnosti. Následne
klikneme na značku (v tvare znamienka + alebo šípky) vľavo od položky Načítať/Uložiť.
Všeobecné
Väčšina možností na karte Načítať/Uložiť – Všeobecné je pre používateľov iných kancelárskych
aplikácií povedomá. Nižšie sú preto opísané len niektoré z nich.
S dokumentom načítať nastavenia špecifické pre používateľa
Niektoré nastavenia dokumentov programu LibreOffice sa načítajú zo systémových nastavení
používateľa. Pokiaľ ukladáme dokument, tieto sa tiež uložia.
Ak túto možnosť zaškrtneme, LibreOffice bude nastavenia v dokumente ignorovať a
uprednostní používateľove nastavenia z operačného systému.
Niektoré nastavenia sa však načítajú zo systému aj keď táto možnosť nie je zaškrtnutá:
•
•
•
•
•
Nastavenia dostupné v Súbor > Tlač > Možnosti
Meno faxu
Nastavenia medzier pred textovými tabuľkami
Informácia o automatickej aktualizácii odkazov, funkcií v poliach a grafov
Informácia o spôsobe práce s ázijskými písmami.
Obrázok 31: Nastavenie možností pre načítanie a ukladanie
Nasledujúce nastavenie sa naopak vždy načíta z dokumentu, aj keď táto možnosť zaškrtnutá
je:
• Zdroj údajov prepojených s dokumentom a jeho zobrazenie.
52
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Ak toto nastavenie nie je zaškrtnuté, nastavenia z dokumentu budú uprednostnené pred
systémovými nastavenia používateľa. Napríklad, nastavenie S dokumentom načítať
nastavenia špecifické pre používateľa ovplyvňuje spôsob, ako sa budú aktualizovať odkazy
(v nastaveniach pre LibreOffice Writer).
Načítať nastavenia tlačiarne s dokumentom
Pokiaľ je táto možnosť zaškrtnutá, použijú sa nastavenia tlačiarne špecifikované v dokumente.
Pokiaľ takto prevzaté nastavenie nezmeníme v okne Tlač, môže sa stať, že dokument sa
vytlačí na vzdialenej tlačiarni. Pokiaľ nie je táto voľba zaškrtnutá, dokument sa vytlačí na
obvykle používanej tlačiarni. Nastavenie aktuálnej tlačiarne sa v dokumente uloží bez ohľadu
na to, či voľba zaškrtnutá je alebo nie.
Informácie pre automatické obnovenie uložiť každých __ min.
Môžeme zvoliť, či sa majú ukladať informácie pre automatickú obnovu súborov, a v akých
časových intervaloch.
Tieto informácie sú pre LibreOffice potrebné na obnovenie otvorených dokumentov v prípade
pádu programu. Ak je táto možnosť zaškrtnutá, obnova dokumentov bude pre LibreOffice
jednoduchšia, a teda bude aj úspešnejšia.
Automaticky uložiť aj dokument
Určuje, že LibreOffice má pri ukladaní informácií pre obnovenie súborov uložiť všetky otvorené
dokumenty. Pritom sa použije rovnaký časový interval ako pri ukladaní informácií pre obnovu.
Vyzvať na úpravu vlastností dokumentu pred uložením
Ak túto možnosť zaškrtneme, pri prvom ukladaní dokumentu (alebo vždy, keď použijeme
Uložiť ako) sa otvorí okno Vlastnosti dokumentu, v ktorom môžeme zadať údaje relevantné
pre dokument.
Vždy vytvoriť záložnú kópiu
Pri ukladaní dokumentu uloží predchádzajúcu verziu dokumentu ako záložnú kópiu. Pri jej
ukladaní sa staršia záložná kópia prepíše. Záložná kópia má príponu BAK. Zaškrtnutie tejto
možnosti sa odporúča najmä v prípade, ak vytvárame rozsiahle dokumenty.
Uložiť URL relatívne k súborovému systému / internetu
Zaškrtnutím týchto možností určíme, že odkazy na súbory v súborovom systéme alebo na
internete sa majú uchovávať ako relatívne odkazy. Relatívne adresovanie je možné len vtedy,
ak sa cieľový dokument/súbor nachádza v tom istom počítači, súborovom systéme alebo na
tom istom disku.
Relatívna adresa začína vždy v tom priečinku, v ktorom sa nachádza dokument. Na rozdiel od
toho absolútne adresovanie vždy začína v koreňovom priečinku. Nasledujúca tabuľka ilustruje
rozdiely v syntaxi medzi relatívnym a absolútnym adresovaním.
Príklady
Súborový systém
Internet
relatívne
../images/img.jpg
../images/img.jpg
absolútne
file:///c|/work/images/img.jpg
http://myserver.com/work/images/img.jpg
Ak zvolíme relatívne adresovanie, odkazy vložené do dokumentu, či už na grafiku alebo iné
objekty, budú predstavovať relatívnu cestu vzhľadom na aktuálnu polohu v súborovom
systéme. V tomto prípade nezáleží na tom, kde v súborovom systéme sa nachádza dokument
a objekty, na ktoré sa v ňom odkazuje. Súbory budú nájdené bez ohľadu na polohu, pokiaľ
zostanú na tom istom diskovom zariadení alebo tom istom súborovom systéme. Toto je dôležité
v prípade, ak dokumenty, na ktoré odkazujeme, chceme sprístupniť aj po prenose na iný
počítač, na ktorom by mohla byť celkom iná štruktúra disku alebo súborového systému.
Kapitola 2 Nastavenie LibreOffice
53
Relatívne adresovanie sa odporúča aj vtedy, keď chceme vytvárať súborovú štruktúru pre
zverejnenie na internetovom serveri.
Ak uprednostníme absolútne ukladanie, všetky odkazy budú uložené ako absolútne cesty
vzhľadom na koreň disku alebo súborového systému. Výhoda tejto voľby spočíva v tom, že
takýto dokument môžeme premiestiť do iného priečinku, pričom odkazy zostanú platné.
Predvolený formát súborov a nastavenia ODF
Verzia ODF formátu. LibreOffice na ukladanie dokumentov štandardne používa formát
OpenDocument (ODF) v rozšírenej verzii 1.2. Na jednej strane to umožní zlepšenie
funkcionality, na druhej však môžu vzniknúť problémy so spätnou kompatibilitou. Pokiaľ súbor,
ktorý bol uložený v rozšírenom formáte ODF 1.2, otvoríme v editore, ktorý podporuje len verziu
ODF (1.0/1.1), niektoré pokročilé prvky sa môžu stratiť. Dva najvýznamnejšie príklady sú
krížové referencie na hlavičky a formátovanie očíslovaných zoznamov. Pokiaľ máme v úmysle
výmenu dokumentov s používateľmi programov, ktoré podporujú len staršie verzie ODF, treba
zvážiť ukladanie súborov vo verzii 1.0/1.1
Typ dokumentu Pokiaľ si každodenne vymieňame dokumenty s používateľmi Microsoft Office,
môže byť vhodné nastavenie atribútu Vždy ukladať ako pre požadovaný typ dokumentu na
jeden z formátov Microsoft Office. Novšie verzie programu Microsoft Word však už dokážu
otvoriť súbory .odt, takže toto nastavenie už možno nie je potrebné.
Vlastnosti VBA
Na karte Vlastnosti VBA môžeme nastaviť, či sa majú v dokumentoch Microsoft Office, ktoré
otvárame v LibreOffice, uchovávať jeho makrá v jazyku VBA (Visual Basic, Microsoft Basic).
Obrázok 32: Nastavenie vlastností pre načítanie a
ukladanie kódu VBA
Ak zaškrtneme Načítať kód Basic, v LibreOffice budeme môcť upravovať v ňom napísané makrá.
Zmenený kód sa bude ukladať v ODF dokumentoch, ale sa neuloží do formátov Microsoft Office.
Ak zaškrtneme atribút Uložiť pôvodný kód Basic, makrá nebudú v LibreOffice spúšťateľné, budú
však v nezmenenej forme ukladané do súborov vo formátoch balíka Microsoft Office.
Pri importovaní súborov programov Microsoft Word a Excel, ktorých súčasťou je VBA kód,
môžeme zaškrtnúť atribút Spustiteľný kód. Tento kód sa obvykle len uchováva, je však neaktívny
(ak kód zobrazíme pomocou nástrojov LibreOffice na úpravu kódu StarBasic, vidíme, že je všetok
vypoznámkovaný). Zaškrtnutie tohto atribútu kód spraví vykonateľným.
54
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Atribút Uložiť pôvodný kód Basic má prednosť pred atribútom Načítať kód Basic. Ak sú
zaškrtnuté obe tieto možnosti a vypoznámkovaný kód upravíme, pri ukladaní do formátov Microsoft
Office sa uloží pôvodný VBA kód.
Ak by sme s istotou chceli odstrániť možné makrovírusy z dokumentov Microsoft Office,
zaškrtnutie atribútu Uložiť pôvodný kód Basic zrušíme. Dokument sa vtedy uloží bez VBA kódu.
Microsoft Office
Na karte Načítať/Uložiť – Microsoft Office, môžeme nastaviť, čo sa má vykonať pri importovaní a
exportovaní OLE objektov Microsoft Office (pripojené alebo vložené objekty alebo dokumenty, ako
napr. tabuľkové hárky a rovnice).
Ak zaškrtneme možnosť [N], Microsoft OLE objekty sa pri načítaní Microsoft dokumentu
skonvertujú na zodpovedajúce OLE objekty LibreOffice (pomôcka: „N“ znamená načítať).
Ak zaškrtneme možnosť [U], LibreOffice OLE objekty sa pri ukladaní Microsoft dokumentu
skonvertujú na zodpovedajúce OLE objekty Microsoft (pomôcka: „U“ znamená uložiť).
Obrázok 33: Nastavenie možností pre otváranie/ukladanie dokumentov Microsoft Office
Kompatibilita HTML
Nastavenia na karte Načítať/Uložiť – HTML kompatibilita ovplyvnia importovanie HTML strán do
LibreOffice, ako aj ich exportovanie z LibreOffice. Viac informácií nájdeme v pomocníkovi
LibreOffice v časti HTML dokumenty; importovanie a exportovanie.
Veľkosť písma
Tieto polia použijeme na nastavenie zodpovedajúcej veľkosti písma pre HTML značky <font
size=1> až <font size=7>, pokiaľ sú v HTML stránkach použité. (Tieto značky už stránky
zväčša nepoužívajú).
Importovať – Použiť národné nastavenie 'angličtina (USA)' pre čísla
Pokiaľ chceme importovať číselné údaje z HTML stránky, znak oddeľovača pre desatinné čísla
a tisíce sa líši podľa národného nastavenia HTML stránky. Schránka, ktorú používame na
kopírovanie, však neobsahuje informáciu o národnom nastavení. Pokiaľ táto možnosť nie je
zaškrtnutá, čísla budú importované na základe nastavenia Národné nastavenie v Nástroje >
Možnosti > Nastavenie jazyka > Jazyky (pozri stranu 62). Pokiaľ táto možnosť je zaškrtnutá,
čísla budú importované v národnom nastavení angličtina (USA).
Kapitola 2 Nastavenie LibreOffice
55
Obrázok 34. Nastavenie možností HTML kompatibility
Importovať – Importovať neznáme HTML značky ako polia
Tento atribút zaškrtneme, ak chceme, aby LibreOffice importoval značky, ktoré nepozná, ako
polia. Pre otváraciu značku sa vytvorí pole HTML_ON, pričom ako jeho hodnota bude použitý
názov značky. Pre uzatváraciu značku sa vytvorí pole HTML_OFF. Tieto polia budú pri
exportovaní do formátu HTML uložené ako HTML značky.
Importovať – Ignorovať nastavenia písiem
Túto možnosť zaškrtneme, ak chceme, aby LibreOffice pri importovaní ignoroval nastavenia
písma. Budú použité písma, ktoré sú definované štýle HTML stránky.
Exportovať
Na optimalizáciu exportovania HTML v poli Export zvolíme prehliadač alebo HTML štandard.
Ak je vybraný LibreOffice Writer, pri exportovaní sa použijú inštrukcie špecifické pre LibreOffice
Writer.
Exportovať – LibreOffice Basic
Túto možnosť zaškrtneme, ak chceme, aby sa pri exportovaní do HTML formátu ukladal aj kód
makier (skripty) v jazyku LibreOffice Basic. Túto možnosť treba aktivovať predtým, ako makro
vytvoríme; skript inak vložený nebude. Makrá musia byť umiestnené v hlavičke HTML
dokumentu. Potom, ako makro v LibreOffice Basic-u vytvoríme IDE, objaví sa v hlavičke
v zdrojovom kóde HTML dokumentu.
Pokiaľ chceme, aby sa makro automaticky po otvorení dokumentu spustilo, nastavíme
príslušnú položku v Nástroje > Prispôsobiť > Udalosti. Viac informácií sa nachádza
v kapitole 13, Začíname s makrami.
Exportovať – Zobraziť výstrahu
Pokiaľ atribút LibreOffice Basic (pozri vyššie) nie je zaškrtnutý, možnosť Zobraziť výstrahu
je aktívna. Ak ju zaškrtneme, potom sa pri exportovaní do formátu HTML zobrazí upozornenie
o tom, že makrá LibreOffice Basic sa stratia.
Exportovať – Rozloženie tlače
Ak túto možnosť zaškrtneme, do súboru sa uloží aj nastavenie rozloženia tlače. HTML filter pre
tlač dokumentov podporuje CSS2 (Cascading Style Sheets úroveň 2). Tieto možnosti sú však
aktivované len pokiaľ je exportovanie rozloženia tlače povolené.
56
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Exportovať – Kopírovať lokálne obrázky na internet
Ak túto možnosť zaškrtneme, pri odosielaní dokumentu do internetového úložiska pomocou
FTP sa automaticky odošlú aj obrázky, vložené do dokumentu.
Exportovať – Znaková sada
Tu zvolíme vhodnú znakovú sadu. Pre slovenčinu, ale aj ostatné jazyky, je vhodná voľba
Unicode (UTF-8).
Nastavenie jazyka
Ak chceme upraviť nastavenie jazyka v LibreOffice, môžeme vykonať niektorú z nasledujúcich
akcií:
• Inštalovanie požadovaných slovníkov.
• Čiastočná zmena národných a jazykových nastavení.
• Nastavenie kontroly pravopisu a gramatiky.
Inštalovanie požadovaných slovníkov
Pri inštalovaní LibreOffice sa automaticky nainštalujú aj viaceré slovníky. Ak chceme nainštalovať
dodatočné slovníky, najskôr si overíme, či je aktívne pripojenie do Internetu, a potom zvolíme
Nástroje > Jazyk > Viac slovníkov online. LibreOffice v predvolenom webovom prehliadači
otvorí stránku s odkazmi na slovníky, ktoré môžeme nainštalovať. Na stránke vyberieme
požadovaný slovník, stiahneme ho alebo ho nainštalujeme priamo zo stránky.
Čiastočná zmena národných a jazykových nastavení
Národné a jazykové nastavenia môžeme nastaviť buď pre všetky typy dokumentov alebo len pre
niektoré typy.
V okne Nástroje > Možnosti kliknutím na znamienko + alebo trojuholník vedľa položky
Nastavenie jazyka zobrazíme zoznam ďalších položiek. Zoznam položiek závisí na nastavení
Rozšírená podpora jazykov v dolnej časti karty Jazyky (obrázok 36).
Obrázok 35: Možnosti nastavenia jazyka, bez povolenia ázijských
písem a možností pre komplexné rozloženie textu
Na pravej strane karty Nastavenie jazyka – Jazyky môžeme podľa svojich potrieb nastaviť
Používateľské rozhranie, Národné nastavenie, Predvolená mena, a Predvolené jazyky dokumentu.
V príklade bola vo všetkých nastaveniach použitá slovenčina.
Kapitola 2 Nastavenie LibreOffice
57
Obrázok 36: Výber jazykových nastavení
Používateľské rozhranie
Jazyk používateľského rozhrania je obvykle nastavený v čase inštalovania LibreOffice tak, aby
zodpovedal jazyku operačného systému. Ak boli nainštalované viaceré jazyky, v LibreOffice
môžeme vybrať jazyk, ktorý bude použitý pre ponuky, dialógové okná a súbory pomocníka.
Národné nastavenia
Národné nastavenia sú základom pre veľa ďalších nastavení v LibreOffice, napríklad pre
formát čísel a voľbu meny a merných jednotiek. Pokiaľ tu nezvolíme niečo iné, národné
nastavenie operačného systému bude použité ako predvolené.
Oddeľovač desatinných miest
Ak je možnosť Oddeľovač desatinných miest zaškrtnutá, LibreOffice použije znak definovaný
v národnom nastavení. Ak táto možnosť nie je zaškrtnutá, použitý znak definuje ovládač
klávesnice.
Predvolená mena
Predvolená mena nadobúda hodnotu, ktoré je pre danú krajinu zadaná v národných
nastaveniach. Predvolená mena určuje správne formátovanie polí, ktoré sú nastavené ako
mena. Ak sa lokálne nastavenie zmení, typ predvolená mena za automaticky prispôsobí. Ak sa
nastavenie predvolenej meny zmení, vo všetkých otvorených dokumentoch sa upravia
dialógové okná, súvisiace s menou, ako aj všetky ikony meny. Dokumenty, ktoré boli uložené
s jednou predvolenou menou, budú po otvorení mať novú predvolenú menu.
Rozpoznávané formáty dátumov
Nastavenie položky Rozpoznávané formáty dátumov určuje, ako bude LibreOffice postupovať
pri rozpoznávaní vkladaných dátumov. Národné nastavenie určuje predvolené vzory dátumov.
Môžeme pridať aj dodatočné vzory dátumov, oddelené bodkočiarkou, s použitím znakov Y, M,
& D pre rok, mesiac a deň. LibreOffice správne interpretuje dátumy, zadané vzostupne podľa
slovenskej normy STN 01 6910: DD.MM.YYYY, D.M.Y a D.M., ako aj dátumy zadané zostupne
podľa normy ISO 8601: YYYY-MM-DD.
58
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Upozornenie
Aby boli dátumy, zadané do tabuľkového hárka programu Calc alebo do tabuľky
v programe Writer, správne rozpoznané, treba ich zadať vo formáte, ktorý je
definovaný na základe národného nastavenia, alebo ktorý je dodatočne
definovaný používateľom.
Predvolené jazyky dokumentu
Tu zvolíme jazyky na kontrolu pravopisu, tezaurus a delenie slov. Ak toto nastavenie má byť
platné len pre aktuálny dokument, zaškrtneme voľbu Iba pre aktuálny dokument.
Pokiaľ je to potrebné, zaškrtneme pole, ktoré povolí podporu ázijských jazykov (čínština,
japončina a kórejčina) a podporu pre jazyky s komplexným rozložením textu (CTL, complex
text layout) ako urdčina, hebrejčina a arabčina. Ak zaškrtneme niektorú z týchto možností, pri
nasledujúcom otvorení okna Možnosti sa v položke Nastavenie jazyka objavia aj ďalšie
položky, tak ako je to znázornené v pravej časti obrázku 35. Týmto položkám (Vyhľadávanie
v japončine, Ázijské rozloženie, a Komplexné rozloženie textu) sa v tejto príručke ďalej
nevenujeme.
Rozšírená podpora jazykov – Ignorovať systémový vstupný jazyk
Predvolené nastavenie závisí na hodnote Národné nastavenie. Predvolené národné
nastavenie vychádza z národného nastavenia operačného systému. Rozloženie klávesnice je
obvykle založené na nastavení jazyka operačného systému, môže však byť používateľom
zmenené. Ak táto možnosť nie je zaškrtnutá a zmení sa nastavenie rozloženia klávesnice,
vstup z klávesnice nemusí zodpovedať tomu, čo očakávame.
Nastavenie kontroly pravopisu a gramatiky.
Ak chceme modifikovať nastavenia kontroly pravopisu, klikneme na Nastavenie jazyka >
Pomôcky na písanie. Otvorí sa karta Pomôcky na písanie, kde v jednotlivých častiach
zaškrtneme požadované atribúty (obrázok 37). Na obrázku je viditeľný nástroj LanguageTool, ktorý
podporuje kontrolu slovenskej gramatiky. LanguageTool nie je súčasťou základnej inštalácie
LibreOffice, a treba ho nainštalovať ako rozšírenie, pričom vyžaduje behové prostredie Java. Viac
informácií sa o používaní rozšírení nachádza v kapitole 14, Prispôsobenie LibreOffice.
Pri nastavovaní kontroly pravopisu a gramatiky treba zvážiť:
• Ak nechceme, aby sa pravopis a gramatika kontrolovali počas písania, zrušíme zaškrtnutie
•
•
•
atribútu Kontrolovať pravopis pri písaní. Tento atribút možno zrušiť aj deaktivovaním
tlačidla Automatická kontrola pravopisu na štandardnom paneli nástrojov.
Ak chceme, aby bola pri písaní aktivovaná kontrola gramatiky, musí byť zaškrtnutý aj
atribút Kontrolovať gramatiku pri písaní. Gramatické chyby sú označené modrou
vlnovkou, pričom v kontextovej ponuke nájdeme bližší popis chyby.
Ak používame vlastný slovník, ktorý obsahuje slová písané veľkými písmenami a slová
s číslicami (napríklad AS/400), zaškrtneme Kontrolovať slová písané veľkými
písmenami a Kontrolovať slová s číslicami.
Atribút Kontrolovať špeciálne oblasti pri kontrole zahŕňa hlavičky, päty, rámce a tabuľky.
Na tejto karte možno určiť, ktoré používateľom definované slovníky sú predvolené a tiež možno
slovníky pridať alebo odstrániť, a to kliknutím na tlačidlá Nový a Odstrániť. Slovníky
nainštalované v systéme nemožno odstrániť.
Kapitola 2 Nastavenie LibreOffice
59
Obrázok 37: Voľba jazykov a slovníkov a nastavenia pre kontrolu pravopisu a
gramatiky
Kontrola viet v angličtine
Na strane Nastavenie jazyka > Kontrola textu v angličtine môžeme vybrať, ktoré prvky sa majú
kontrolovať, oznámiť alebo automaticky konvertovať. Táto možnosť sa nachádza aj v nastaveniach
rozšírenia Anglické slovníky, ktoré je v LibreOffice predvolene nainštalované. Zvolíme Nástroje >
Správca rozšírení, klikneme na Anglický slovník na kontrolu pravopisu a následne na tlačidlo
Možnosti, čím sa zobrazí ponuka. Zvolíme, ktoré z voliteľných prvkov chceme skontrolovať.
Aby sa pridané kontroly použili, je potrebné LibreOffice reštartovať alebo aspoň treba aktuálny
dokument znovu načítať.
Obrázok 38: Výber možností pre kontrolu textu v angličtine
Kontrola gramatiky
Možné chyby
Kontrola chýb; with it's, he don't, this things a podobne.
60
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Veľkosť písmen
Kontrola na používanie veľkých písmen vo vetách. Detekcia hraníc viet závisí na použití
skratiek.
Opakované slová
Ak zaškrtneme túto možnosť, bude sa kontrolovať opakovanie ľubovoľných slov. Inak sa
kontrolujú len niektoré slová.
Zátvorky
Kontrola párových zátvoriek a úvodzoviek.
Interpunkcia
Medzery medzi slovami
Táto možnosť je vybraná v predvolenom nastavení. Kontroluje jednoduché medzery medzi
slovami, upozorňuje na prípady dvojnásobného alebo trojnásobného opakovania medzier, ale
nie viacnásobného opakovania.
Medzery medzi vetami
Kontroluje jednoduché medzery medzi vetami, upozorňuje na prípady dvojnásobného alebo
trojnásobného opakovania medzier.
Opakovaný znak medzera
Kontroluje výskyt väčšieho počtu medzier ako dve medzi slovami a vetami.
Dlhá a krátka pomlčka
Tieto možnosti zmenia dlhú pomlčku bez medzier na krátku s medzerami, alebo krátku
s medzerami na dlhú bez medzier.
Úvodzovky
Kontroluje správnosť použitia dvojitých typografických úvodzoviek.
Znak násobenia
Táto možnosť je vybraná v predvolenom nastavení. Nahradí „x“, použité ako symbol
násobenia, správnym typografickým symbolom.
Apostrof
Nahradí apostrof správnym typografickým symbolom.
Elipsa (trojbodka)
Nahradí tri za sebou nasledujúce bodky správnym typografickým symbolom.
Znak mínus
Nahradí spojovník správnym typografickým symbolom.
Ostatné
Konvertovať na metrické; Konvertovať na nemetrické
Konvertuje množstvá v daných jednotách na množstvá v inom type jednotiek: metrické na
nemetrické alebo nemetrické na metrické.
Oddeľovače tisícov vo veľkých číslach
Číslo s viac ako piatimi číslicami skonvertuje do bežného formátu s čiarkou oddeľujúcou tisíce,
alebo do ISO formátu, v ktorom sa na oddelenie tisícov použije úzka medzera.
Kapitola 2 Nastavenie LibreOffice
61
Nastavenie možností pre Internet
Dostupné nastavenia závisia na použitom operačnom systéme.
Stranu Proxy (ak je dostupná) použijeme na uloženie adresy proxy servera v LibreOffice.
Obrázok 39: Nastavenie Internetu zobrazujúce stranu E-mail v Linuxe
Ak používame prehliadač Mozilla (napríklad Firefox), či už vo Windows alebo v Linuxe, môžeme
zaškrtnúť atribút Zobraziť dokumenty v prehliadači. Tým povolíme rozšírenie prehliadača, ktoré
nám umožní v prehliadači otvárať súbory LibreOffice, tlačiť ich, ukladať a robiť ďalšie úkony.
Ak používame operačný systém založený na Unixe alebo Linuxe (vrátane Mac OS X), je
k dispozícii strana E-mail, kde môžeme zadať e-mailový program, ktorý sa použije pri odoslaní
aktuálneho dokumentu vo forme e-mailu. V operačnom systéme Windows sa vždy použije
predvolený e-mailový program.
Nástroj na prípravu textu pre MediaWiki je súčasťou systémov Windows aj Linux. Ak ho chceme
povoliť, vyberieme stránku MediaWiki a klikneme na tlačidlo Pridať, čím sa otvorí dialógové okno
znázornené na obrázku 40. Tu môžeme zadať adresu (URL) a prihlasovacie informácie pre
zvolenú wiki stránku. Do zoznamu môžeme pridať aj viac wiki stránok.
Obrázok 40: Určenie účtu MediaWiki servera
62
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Nastavenie funkcií LibreOffice pre automatické opravy
Niektorí používatelia považujú automatickú opravu textu za obťažujúcu, lebo mení to, čo píšeme, a
to aj vtedy, keď to zmeniť nechceme. Iní ich zase považujú za užitočné, aj vtedy však môže
pomôcť vhodné nastavenie niektorých možností. Pokiaľ vo svojom texte nájdeme nevysvetliteľné
chyby, tak nastavenia automatickej opravy sú tým správnym miestom, kde hľadať príčinu.
Dialógové okno Automatické opravy otvoríme kliknutím na Nástroje > Možnosti automatickej
opravy v hlavnej ponuke. Táto položka sa objaví len vtedy, ak máme otvorený nejaký dokument.
V programe Writer má toto okno päť kariet (obrázok 41). V iných súčastiach LibreOffice má len
štyri karty. Viac detailov nájdeme v návodoch pre jednotlivé súčasti.
Obrázok 41: Dialógové okno Automatické opravy v programe Writer, ktoré
zobrazuje niektoré položky na karte Možnosti
Kapitola 2 Nastavenie LibreOffice
63
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kapitola 3
Používame štýly a šablóny
Použitie konzistentného formátovania dokumentov
Čo je šablóna?
Šablóna je vzor, ktorý používame na vytvorenie iných dokumentov. Šablónu môžeme využiť
napríklad na vytvorenie vzoru obchodnej správy s logom firmy na prvej strane. Nové dokumenty
vytvorené z tejto šablóny potom budú mať na prvej strane logo spoločnosti.
Šablóny môžu obsahovať čokoľvek, čo obsahuje bežný dokument: text, obrázky, sadu štýlov
a informácie nastavené používateľom, ako sú merné jednotky, jazyk, predvolená tlačiareň a
prispôsobenie panelov a ponúk.
Všetky dokumenty v balíku LibreOffice sú vytvárané na základe šablón. Môžeme vytvoriť
špecifickú šablónu pre každý typ dokumentu (text, tabuľku, grafiku a prezentáciu). Ak neurčíme
šablónu pri vytváraní nového dokumentu, dokument sa vytvorí podľa predvolenej šablóny pre daný
typ dokumentu. Ak nie je určená predvolená šablóna, LibreOffice použije prázdnu šablónu pre ten
typ dokumentu, ktorá je nainštalovaná s LibreOffice. Viac informácií sa nachádza v časti
„Nastavenie predvolenej šablóny“ na strane 85.
Čo sú štýly?
Štýl je predvolená sada formátov, ktorú je možné aplikovať na vybrané strany, text, rámce a iné
prvky v dokumente, keď chceme rýchlo zmeniť ich vzhľad. Keď použijeme štýl, častokrát to
znamená, že aplikujeme celú sadu formátovaní naraz.
Veľa ľudí ručne bez použitia štýlov formátuje odseky, slová, tabuľky, rozloženie strany a ďalšie
časti svojho dokumentu. Vytvárajú tak dokumenty podľa fyzických vlastností. Napríklad, ručne
nastavujú druh písma, veľkosť písma a priame formátovanie ako tučné písmo alebo kurzívu.
Štýly sú logické vlastnosti. Používanie štýlov znamená to, že prestaneme hovoriť „veľkosť písma
14pt, Times New Roman, tučné, na stred“ ale povieme len „Nadpis“ pretože máme definovaný štýl
prvku „Nadpis“, ktorý má spomínané charakteristiky. Inými slovami, používanie štýlov znamená, že
prenášame dôraz z toho, ako má text (strana alebo iný prvok) vyzerať, na to, čo daný text je.
Štýly zlepšujú konzistenciu dokumentu. Umožňujú tiež veľmi rýchlo urobiť rozsiahle zmeny vo
formátovaní. Napríklad, ak sa rozhodneme zmeniť odsadenie odsekov alebo zmeniť písmo
nadpisov. Pri veľkých dokumentoch to môže znamenať, že musíme spraviť zmeny na desiatkach
alebo stovkách miest. Na rozdiel od toho, ak používame štýly, môže postačovať jediná zmena.
Okrem toho, LibreOffice využíva štýly pri mnohých činnostiach, aj keď o tom ani nemusíme vedieť.
Program Writer napríklad pomocou štýlov úrovní nadpisov vytvára obsah dokumentu. Niektoré
časté príklady využívania štýlov sú uvedené v časti „Príklady použitia štýlov“ na strane 88.
LibreOffice podporuje nasledujúce typy štýlov:
• Štýl strany – vrátane okrajov, hlavičky, päty a pozadia. V programe Calc štýly strán určujú
•
•
•
•
•
66
aj poradie tlače jednotlivých hárkov.
Štýl odseku – ovláda všetky aspekty vzhľadu odsekov ako sú zarovnanie textu, zarážok,
riadkovania a okrajov a môže zahŕňať aj formátovanie znakov.
Znakové štýly – ovplyvňujú vybraný text v odseku ako napríklad písmo, veľkosť textu,
formát tučného písma a kurzívy.
Štýly rámca – používajú sa na formátovanie obrázkov a textových rámcov, vrátane typu
zalomenia, okrajov, pozadia a stĺpcov.
Štýly zoznamu – umožňujú voľbu typu a formátu odrážok a číslovania, ako aj ich polohy
v zozname.
Štýl bunky – zahŕňa písmo, zarovnanie, okraje, pozadie, formáty čísel (napríklad mena,
dátum alebo číslo) a ochranu bunky.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
• Štýl grafiky – v kresbách a prezentáciách zahŕňa vlastnosti čiar, oblastí, tieňovania,
•
priehľadnosti, písma, rozmerov a ďalších.
Štýl prezentácie – zahŕňa vlastnosti pre písmo, odsadenie, rozloženie, zarovnanie
a odrážky.
V jednotlivých súčastiach balíka LibreOffice sú k dispozícii rôzne štýly, tak ako to zobrazuje
Tabuľka 3.
LibreOffice obsahuje veľa preddefinovaných štýlov. Tieto štýly môžeme využiť, upraviť si ich alebo
si vytvoriť nové štýly podľa postupov uvedených v tejto kapitole.
Tabuľka 3. Štýly dostupné v programoch balíka LibreOffice
Typ štýlu
Writer
Calc
Strana
X
X
Odsek
X
Znak
X
Rámec
X
Číslovanie
X
Bunka
Impress
X
X
X
X
X
Prezentácia
Grafika
Draw
(zahrnuté do štýlu
rámcov)
Použitie štýlov
LibreOffice poskytuje niekoľko prostriedkov na voľbu štýlov, ktoré sa majú použiť:
•
•
•
•
okno Štýly a formátovanie,
režim vyplňovania štýlov,
zoznam Použiť štýl,
klávesové skratky.
Použitie okna Štýly a formátovanie
V okne Štýly a formátovanie je k dispozícii najúplnejšia sada nástrojov na použitie štýlov. Na
zadávanie štýlov ho použijeme podľa nasledujúceho postupu:
1) Klikneme na tlačidlo Štýly a formátovanie, ktoré sa nachádza na ľavej strane panelu
Formátovanie, v hlavnej ponuke zvolíme Formát > Štýly a formátovanie, stlačíme kláves
F11 (⌘+T na Mac-och) alebo v postrannom paneli klikneme na záložku Štýly a
formátovanie (postranný panel otvoríme pomocou Zobraziť > Postranný panel).
Okno Štýly a formátovanie zobrazuje typy štýlov, ktoré sú dostupné pre dokument, v ktorom
sa práve nachádza kurzor myši. Obrázok 42 zobrazuje okno pre program Writer so štýlmi
odseku. Toto okno môžeme presunúť na vhodné miesto na obrazovke alebo ho ukotviť
niekam na okraj pracovnej plochy (pridržíme kláves Ctrl, okno myšou uchopíme za lištu
s jeho názvom a presunieme na požadované miesto ukotvenia).
2) Kliknutím na jedno z tlačidiel v hornej časti okna Štýly a formátovanie zobrazíme zoznam
štýlov príslušnej kategórie.
Kapitola 3 Používame štýly a šablóny
67
3) Keď chceme použiť existujúci štýl, umiestnime kurzor do požadovaného odseku, rámca
alebo strany, a potom dvojklikneme na štýl v zozname štýlov. Keď chceme použiť znakový
štýl, je potrebné najskôr vybrať znaky, na ktoré sa má aplikovať.
Tip
V dolnej časti okna Štýly a formátovanie je roletový zoznam. Obrázok 42 ukazuje, že
je zvolená hodnota Automaticky (dostupná len pre štýly odseku), čo znamená, že
zoznam obsahuje iba štýly automaticky aplikované balíkom LibreOffice. Môžeme
zvoliť zobrazenie všetkých štýlov, alebo inej skupiny štýlov, ako napríklad vlastné
štýly.
Obrázok 42: Okno Štýly a formátovanie pre Writer, ktoré zobrazuje štýly pre odseky
Používanie vyplňovacieho režimu
Vyplňovanie formátu sa dá použiť na rýchle aplikovanie štýlu na veľa rôznych oblastí bez toho, aby
sme sa zakaždým museli vrátiť do okna Štýly a formátovanie a tam zakaždým dvojkliknúť. Táto
metóda je užitočná, keď je potrebné rovnako naformátovať veľa rozptýlených odsekov, buniek
alebo iných položiek.
1) Otvoríme okno Štýly a formátovanie a zvolíme štýl, ktorý chceme použiť.
2) Klikneme na ikonu Vyplňovací režim.
3) Keď chceme štýl použiť na odsek, stranu alebo rámec, nastavíme kurzor na daný prvok
a klikneme. Keď chceme použiť znakový štýl, treba stlačiť ľavé tlačidlo myši, a tak vybrať
znaky, na ktoré sa má štýl aplikovať. Kliknutím na slovo použijeme znakový štýl na celé
slovo.
4) Krok 3 opakujeme, pokiaľ vybraný štýl nebudú mať všetky prvky, na ktoré sme ho chceli
použiť.
5) Ak chceme vyplňovací režim opustiť, znova klikneme na ikonu Vyplňovací režim alebo
stlačíme kláves Esc.
Upozornenie
68
Keď je aktívny vyplňovací režim, kliknutie pravým tlačidlom myši na ktorékoľvek
miesto v dokumente zruší poslednú akciu vyplňovacieho režimu. Je potrebné dať
pozor, aby sme pravým tlačidlom myši neklikli nechcene a nezrušili akcie, ktoré
chceme zachovať.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Použitie zoznamu Použiť štýl
Akonáhle v dokumente aspoň raz použijeme štýl, objaví sa jeho názov v zozname Použiť štýl,
ktorý sa nachádza v ľavej časti panelu Formátovanie, hneď za tlačidlom myši Štýly a formátovanie.
Tento roletový zoznam môžeme otvoriť a kliknúť na štýl, ktorý chceme použiť, alebo sa môžeme
pomocou šípok posúvať nahor a nadol v zozname a klávesom Enter použiť zvýraznený štýl.
Tip
Ak na konci zoznamu zvolíme položku Viac, otvorí sa okno Štýly a formátovanie.
Obrázok 43: Zoznam Použiť štýl na paneli nástrojov
Formátovanie
Používanie klávesových skratiek
Na použitie niektorých štýlov sú preddefinované klávesové skratky. Napríklad v programe Writer
stlačením kombinácie klávesov Ctrl+0 použijeme štýl Telo textu, stlačením kombinácie klávesov
Ctrl+1 štýl Nadpis 1 a stlačením kombinácie klávesov Ctrl+2 štýl Nadpis 2. Tieto klávesové skratky
je možné upraviť a vytvoriť ďalšie tak, ako opisuje Kapitola 14, Prispôsobenie balíka LibreOffice.
Upozornenie
Ručné formátovanie (tiež nazývané priame formátovanie) má prioritu pred štýlmi
a použitím štýlu ho nemožno odstrániť.
Ak chceme priame formátovanie odstrániť, vyberieme text, klikneme pravým
tlačidlom myši a zvolíme Odstrániť priame formátovanie v kontextovej ponuke
alebo po vybraní textu stlačíme kombinácie klávesov Ctrl+M.
Kapitola 3 Používame štýly a šablóny
69
Úprava štýlov
LibreOffice je vybavený viacerými preddefinovanými štýlmi, môžeme však vytvárať aj vlastné. Štýly
možno upravovať viacerými spôsobmi:
•
•
•
•
zmena štýlu pomocou dialógového okna Štýl,
aktualizácia štýlu z výberu,
použitie automatickej aktualizácie (iba pri odsekoch a rámcoch),
načítanie alebo skopírovanie štýlov z iného dokumentu alebo šablóny.
Poznámka
Akékoľvek zmeny, ktoré urobíme v štýle sa prejavia iba v aktuálnom dokumente.
Keď chceme zmeniť štýly vo viacerých dokumentoch, je potrebné zmeniť
šablónu alebo skopírovať štýly do iných dokumentov spôsobom opísaným na
strane 78.
Zmena štýlu pomocou dialógového okna Štýl
Keď chceme zmeniť existujúci štýl, môžeme použiť dialógové okno Štýl, a to tak, že klikneme
pravým tlačidlom myši na požadovaný štýl v okne Štýly a formátovanie a v kontextovej ponuke
zvolíme Upraviť.
Dialógové okno Štýl sa zobrazí podľa toho, aký typ štýlu sme vybrali. Každý typ dialógového okna
Štýl má niekoľko kariet. Viac podrobností sa nachádza v kapitole o štýloch v používateľskej
príručke príslušného programu.
Aktualizovanie štýlu z výberu
Keď chceme štýl aktualizovať podľa aktuálneho výberu:
1) Otvoríme okno Štýly a formátovanie.
2) V dokumente vyberieme položku (odsek, zoznam, obrázok a podobne), ktorej formát
chceme použiť na aktualizovanie štýlu.
3) V okne Štýly a formátovanie zvolíme štýl, ktorý chceme aktualizovať (jednoduchým
kliknutím), potom klikneme na ikonu Nový štýl z výberu a zvolíme Aktualizovať štýl.
Upozornenie
70
Ak aktualizujeme štýl odseku, treba zabezpečiť, aby vybraný odsek obsahoval
len prvky s rovnakými vlastnosťami. Ak sú v ňom požité rôzne veľkosti a štýly
písma, tie sa nezmenia a zostanú rovnaké.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 44: Aktualizovanie štýlu z výberu
Používanie automatickej aktualizácie štýlov
Automatická aktualizácia sa používa iba na štýly odsekov a rámcov. Ak je vybraná voľba
Automatická aktualizácia na karte Organizátor v dialógovom okne Štýl odseku alebo Štýl rámca,
aplikovaním priameho formátovania na odsek alebo rámec tohto štýlu, sa štýl automaticky sám
aktualizuje.
Tip
Ak zvykneme štýly v dokumente nastavovať ručne, je potrebné sa uistiť, že
funkcia Automatická aktualizácia je vypnutá.
Aktualizovanie štýlov z dokumentu alebo šablóny
Štýly možno aktualizovať skopírovaním alebo načítaním zo šablóny alebo iného dokumentu. Viac
nájdeme v časti „Kopírovanie štýlov z dokumentu alebo šablóny“ na strane 79.
Vytvorenie nových (vlastných) štýlov
Niekedy môžeme chcieť pridať nový štýl. Môžeme tak spraviť buď pomocou okna Štýl alebo
pomocou nástroja Nový štýl z výberu.
Vytvorenie nového štýlu pomocou dialógového okna Štýl
Keď chceme vytvoriť nový štýl pomocou dialógového okna Štýl, klikneme pravým tlačidlom myši
v okne Štýly a formátovanie a z kontextovej ponuky zvolíme Nový. Ak nechceme, aby nový štýl bol
prepojený so štýlom v poli Spojené s, klikneme na šípku tohto textového poľa a z roletového
zoznamu zvolíme - žiadny -. Ak chceme, aby nový štýl bol prepojený s existujúcim štýlom, zvolíme
ho zo zoznamu.
Ak štýly prepojíme, tak potom sa pri zmene základného štýlu (napríklad, pri zmene písma z Times
na Helvetica), zmenia aj všetky prepojené štýly. Niekedy je to presne to, čo chceme, inokedy zasa
nechceme, aby sa zmeny použili na všetky prepojené štýly. Oplatí sa na to vopred myslieť.
Dialógové okná a voľby pri vytváraní nového štýlu vyzerajú rovnako ako pri úprave štýlu. Viac
podrobností sa nachádza v kapitole o štýloch v používateľskej príručke príslušného programu.
Kapitola 3 Používame štýly a šablóny
71
Vytvorenie nového štýlu z výberu
Nový štýl je možné vytvoriť aj skopírovaním existujúceho priameho formátovania. Tento nový štýl
sa použije iba v aktuálnom dokumente, neuloží sa do šablóny.
1) Otvoríme okno Štýly a formátovanie a zvolíme typ štýlu, ktorý chceme vytvoriť.
2) V dokumente vyberieme položku (odsek, zoznam, obrázok a podobne), ktorej formátovanie
chceme uložiť ako štýl.
3) V okne Štýly a formátovanie klikneme na ikonu Nový štýl z výberu a zvolíme Nový štýl
z výberu.
4) V dialógovom okne Vytvoriť štýl zadáme názov nového štýlu. Zoznam zobrazí názvy
existujúcich vlastných štýlov vybraného typu. Kliknutím na OK nový štýl uložíme.
Obrázok 45: Pomenovanie nového štýlu z výberu
Vytváranie štýlu presunutím myšou
Vybraný text môžeme v programe Calc pomocou myši chytiť a presunúť do okna Štýly
a formátovanie a vytvoriť tak nový štýl.
Kopírovanie štýlov z dokumentu alebo šablóny
Štýly môžeme skopírovať aj tak, že ich načítame zo šablóny alebo iného dokumentu:
1) Otvoríme dokument, do ktorého chceme nakopírovať štýly.
2) V okne Štýly a formátovanie klikneme na ikonu Nový štýl z výberu a zvolíme Načítať
štýly (obrázok 44).
3) Označíme kategórie štýlov, ktoré sa majú kopírovať. Ak majú kopírované štýly nahradiť
štýly s rovnakým názvom v dokumente, do ktorého štýly kopírujeme, zvolíme Prepísať.
4) V dialógovom okne Načítať štýly (obrázok 46) nájdeme šablónu, z ktorej chceme štýly
kopírovať. Ak chceme kopírovať štýly z iného súboru, klikneme na tlačidlo Zo súboru, čím
sa otvorí okno, v ktorom môžeme požadovaný súbor vybrať.
72
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 46: Kopírovanie štýlov zo šablóny do otvoreného dokumentu
5) V zaškrtávacích poliach v dolnej časti okna zvolíme typy štýlov, ktoré chceme kopírovať.
6) Ak majú kopírované štýly nahradiť štýly s rovnakým názvom v dokumente, do ktorého štýly
kopírujeme, zaškrtneme Prepísať. Ak tak nespravíme, prenesú sa len štýly, ktorých názvy
nie sú v cieľovom dokumente použité.
7) Štýly sa skopírujú po stlačení tlačidla OK.
Upozornenie
Ak má dokument obsah a ak používame vlastné štýly pre nadpisy, úrovne
nadpisov priradené k úrovniam osnovy (v Nástroje > Číslovanie osnovy) pri
takomto načítaní štýlov sa vrátia na predvolené štýly Nadpis 1, Nadpis 2 atď.
Môžno bude potrebné vrátiť naspäť vlastné štýly nadpisov.
Odstraňovanie štýlov
Štýly preddefinované v LibreOffice nie je možné z dokumentu ani so šablóny odstrániť, a to ani
v prípade, keď nie sú použité.
Odstrániť je možné iba používateľom definované (vlastné) štýly, no pred tým ako to urobíme, mali
by sme sa uistiť, či daný štýl nie je použitý. Pokiaľ je použitý, môžeme ho nahradiť iným štýlom.
Ak chceme odstrániť všetky nežiaduce štýly, v okne Štýly a formátovanie najskôr vyberieme každý
z nich (pri viacnásobnom výbere pridržíme kláves Ctrl), a potom klikneme pravým tlačidlom myši
na jeden z nich a zvolíme Odstrániť v kontextovej ponuke.
Ak štýl nie je použitý, je okamžite odstránený bez potvrdenia. Ak sa štýl používa, zobrazí sa správa
žiadajúca potvrdenie odstránenia.
Upozornenie
Ak odstránime použitý štýl, štýl všetkých objektov s týmto štýlom sa nastaví na
predvolený štýl.
Používanie šablón na vytváranie dokumentov
Keď chceme na vytvorenie dokumentu použiť šablónu:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Nový > Šablóny. Otvorí sa dialógové okno Správca
šablón.
Kapitola 3 Používame štýly a šablóny
73
2) V ňom zvolíme kartu kategórie (typu) šablóny, ktorú chceme použiť.
3) Dvojklikneme na priečinok, ktorý obsahuje šablónu, ktorú chceme použiť. Na karte sa
zobrazia všetky šablóny, ktoré sú v priečinku (ako je to zobrazené na obrázku 47).
4) Vyberieme šablónu, ktorú chceme použiť. Ak chceme zobraziť vlastnosti šablóny, klikneme
na tlačidlo Vlastnosti, ktoré sa nachádza nad zoznamom šablón. Vlastnosti sa následne
zobrazia v novom okne. Zavrieme ho tak, že klikneme na Zatvoriť.
5) Klikneme na Otvoriť v hornej časti okna. V LibreOffice sa otvorí nový dokument, založený
na tejto šablóne.
Názov šablóny, na ktorej je dokument je založený, je uvedený v Súbor > Vlastnosti >
Všeobecné. Spojenie medzi šablónou a dokumentom zostáva, pokiaľ sa šablóna nezmení a
pokiaľ po jej zmene pri otváraní dokumentu neodmietneme jeho aktualizáciu.
Obrázok 47: Dialógové okno Správca šablón, ktoré zobrazuje vybranú šablónu
Vytváranie šablón
Vlastné šablóny môžeme vytvoriť dvoma spôsobmi: uložením dokumentu ako šablóny
alebo pomocou sprievodcu.
Vytváranie šablóny z dokumentu
Keď chceme vytvoriť šablónu z dokumentu a uložiť ju do priečinku Moje šablóny:
1) Otvoríme nový alebo existujúci dokument toho typu, z ktorého chceme urobiť šablónu
(textový dokument, tabuľku, kresbu alebo prezentáciu).
2) Pridáme ľubovoľný obsah, ktorý sa má nachádzať v každom dokumente založenom na
novej šablóne, napríklad logo spoločnosti, vyhlásenie o autorských právach, a tak ďalej.
3) Vytvoríme alebo upravíme štýly, ktoré chceme v novej šablóne použiť.
4) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Šablóny > Uložiť ako šablónu (alebo Súbor > Uložiť
ako šablónu). Otvorí sa dialógové okno Správca šablón (obrázok 48), ktoré zobrazuje
štandardné priečinky šablón a všetky priečinky šablón vytvorené používateľom.
5) Zvolíme priečinok Moje šablóny.
6) Klikneme na Uložiť.
7) V okne, ktoré sa otvorí, zadáme názov novej šablóny a klikneme na Prijať.
8) Zatvoríme okno Správca šablón.
74
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 48: Dialógové okno Správca šablón, ktoré zobrazuje štandardné priečinky šablón
Okrem formátovania možno do šablóny uložiť akékoľvek nastavenia, ktoré možno do dokumentu
pridať alebo ich v ňom možno zmeniť. Napríklad, môžeme uložiť nastavenia tlačiarne alebo
nastavenia v ponuke Nástroje > Možnosti ako sú Cesty a Farby.
Šablóny môžu tiež obsahovať preddefinovaný text, vďaka čomu ho nebudeme musieť ručne
zadávať do každého vytváraného dokumentu. Šablóna listu môže napríklad obsahovať meno,
adresu a oslovenie.
Do šablóny je možné uložiť aj prispôsobenie panelov nástrojov a ponuky. Viac informácií sa
nachádza v kapitole 14, Prispôsobenie balíka LibreOffice.
Vytváranie šablóny pomocou sprievodcu
Na vytvorenie listov, faxov, agendy, prezentácií a webových strán je možné použiť sprievodcov.
Napríklad Sprievodca faxom nás prevedie nasledujúcimi voľbami:
•
•
•
•
typ faxu (obchodný alebo osobný),
položky faxu ako dátum, druh správy (obchodný fax), oslovenie a zdvorilostné zakončenie,
informácie o príjemcovi a odosielateľovi (obchodný fax),
text, ktorý sa má zahrnúť do päty (obchodný fax).
Keď chceme vytvoriť šablónu pomocou sprievodcu:
1) Z hlavnej ponuky zvolíme Súbor > Sprievodcovia > [požadovaný typ šablóny].
2) Vykonáme inštrukcie na jednotlivých obrazovkách sprievodcu. Tento proces je pre každý
typ šablóny iný, no postup je veľmi podobný.
3) V poslednej časti sprievodcu zadáme názov šablóny, ktorý sa zobrazí v správcovi šablón,
a tiež aj názov a miesto, kam sa má uložiť. Tieto dva názvy môžu byť rôzne, ale ak ich tak
aj zvolíme, môže prísť k nedorozumeniam. Predvolené umiestnenie je v adresári šablón
používateľa, no je možné zvoliť iné miesto, ktoré preferujeme.
4) Ak klikneme na tlačidlo Cesta, čo nám umožní zadanie nového názvu šablóny a prípadne
aj zmenu priečinku, otvorí sa dialógové okno Uložiť ako. Nastavením názvu šablóny a
kliknutím na Uložiť okno zavrieme.
5) Nakoniec dostaneme možnosť ihneď vytvoriť nový dokument z práve vytvorenej šablóny
alebo možnosť ručne šablónu upraviť, a to kliknutím na Dokončiť. Pomocou šablóny
vytvorenej pomocou sprievodcu môžeme vytvárať ďalšie dokumenty tak, ako pomocou
ktorejkoľvek inej šablóny.
Možno, že budeme musieť otvoriť okno Správca šablón a tam kliknúť na Obnoviť v ponuke Akcia,
aby sa nové šablóny objavili v zoznamoch.
Kapitola 3 Používame štýly a šablóny
75
Obrázok 49: Vytváranie šablóny pomocou sprievodcu
Úprava šablóny
Štýly a obsah šablóny je možné upraviť, a potom, ak chceme, ich môžeme znova aplikovať na
dokument, ktorý bol zo šablóny vytvorený. Zmenený obsah však takto aplikovať nemožno.
Keď chceme upraviť šablónu:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Šablóny > Spravovať (prípadne Súbor > Nový >
Šablóny) alebo stlačíme Ctrl+Shift+N. Otvorí sa dialógové okno Správca šablón.
2) V nej prejdeme na šablónu, ktorú chceme upraviť. Ak na ňu klikneme raz, aktivujú sa
súborové ovládacie prvky (obrázok 47). Klikneme na Upraviť. Šablóna sa otvorí.
3) Následne šablónu upravíme tak, ako keby sme upravovali bežný dokument. Zmeny
uložíme zvolením Súbor > Šablóny > Uložiť ako šablónu (prípadne Súbor > Uložiť ako
šablónu) v hlavnej ponuke.
Aktualizovanie dokumentu zo zmenenej šablóny
Ak šablónu a jej štýly upravíme, pri otvorení dokumentu, ktorý z nej bol vytvorený, sa zobrazí
potvrdzujúca správa.
Dokument aktualizujeme takto:
1) Na Aktualizovať štýly klikneme vtedy, ak chceme, aby sa zmenené štýly v dokumente
použili.
2) Na Ponechať staré štýly klikneme vtedy, ak nechceme, aby sa zmenené štýly
v dokumente použili (treba si však prečítať upozornenie nižšie).
Upozornenie
76
Ak zvolíme Ponechať staré štýly, jeho prepojenie so šablónou sa preruší, aj keď
názov šablóny ďalej zostane uvedený v Súbor > Vlastnosti > Všeobecné.
Možnosť ručného importovania štýlov z tejto šablóny pritom zostane zachovaná,
ale na opätovné prepojenie s ňou treba celý obsah dokumentu skopírovať do
nového dokumentu, ktorý vytvoríme z upravenej šablóny.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Pridávanie šablón získaných z iných zdrojov
Zdroje šablón pre LibreOffice nazývame úložiská. Úložisko môže byť lokálne (priečinok na
počítači, kam sme predtým šablóny stiahli) alebo vzdialené (URL, z ktorého možno šablóny
stiahnuť).
Na stránku oficiálneho úložiska šablón sa dostaneme stlačením tlačidla Získať viac šablón pre
LibreOffice, ktoré sa nachádza na pravej strane okna Správca šablón (obrázok 50), alebo
zadaním adresy http://templates.libreoffice.org/template-center do prehliadača.
Obrázok 50: Získavanie šablón pre LibreOffice
Ak sme v okne Nástroje > Možnosti > Pokročilé povolili experimentálne funkcie, tak v okne
správcu šablón sa zobrazí tlačidlo Úložisko, pomocou ktorého sa dostaneme k ďalším úložiskám
šablón. Keďže v súčasnosti ide o experimentálnu funkciu, nemusí fungovať spoľahlivo.
Na webových stránkach môžeme zasa nájsť zbierky šablón, ktoré sú zabalené do súborov
rozšírení (s príponou OXT). Ich inštalácia je opísaná nižšie.
Inštalovanie jednotlivých šablón
Ak chceme šablóny inštalovať jednotlivo:
1) Šablónu stiahneme zo vzdialeného úložiska a uložíme ju do počítača.
2) Importujeme ju do priečinku so šablónami podľa inštrukcií v časti „Importovanie šablóny“ na
strane 88.
Tip
Šablóny môžeme skopírovať do priečinkov šablón aj priamo. Tieto priečinky sa
nachádzajú v rôznych operačných systémoch na rôznych miestach. Umiestnenie
polohy priečinku šablón na počítači zistíme v Nástroje > Možnosti > LibreOffice
> Cesty.
Inštalovanie viacerých šablón
Správca rozšírení poskytuje jednoduchý spôsob na inštalovanie kolekcie šablón. Postupujeme
nasledovne:
1) Stiahneme balík rozšírenia – súbor OXT (*.oxt), a uložíme ho do počítača.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Správca rozšírení. V dialógovom okne Správca
rozšírení klikneme na Pridať, čím sa otvorí okno správcu súborov s názvom Pridať
rozšírenie.
3) Nájdeme a vyberieme balík rozšírenia (*.oxt) so šablónami, ktorý chceme nainštalovať
a klikneme na Otvoriť. Balík sa nainštaluje. Možno sa zobrazí výzva na súhlas s licenciou.
Kapitola 3 Používame štýly a šablóny
77
4) Po ukončení inštalácie balíka rozšírenia LibreOffice reštartujeme. Nainštalované šablóny
sú dostupné z hlavnej ponuky prostredníctvom Súbor > Šablóny > Spravovať alebo
Súbor > Nový > Šablóny a sú tiež uvedené v okne Správca rozšírení.
Viac informácií o Správcovi rozšírení sa nachádza v kapitole 14, Prispôsobenie balíka LibreOffice.
Nastavenie predvolenej šablóny
Ak dokument vytvoríme z hlavnej ponuky zvolením Súbor > Nový > Textový dokument (Zošit,
Prezentácia alebo Kresba), LibreOffice ho vytvorí z predvolenej šablóny pre daný typ dokumentu.
Predvolenú šablónu môžeme kedykoľvek zmeniť.
Poznámka
pre
používateľov
Microsoft
Word
Možno viete, že program Microsoft Word na vytváranie súborov používa súbor
normal.dot alebo normal.dotx ako svoju predvolenú šablónu a že viete aj
to, ako ho možno obnoviť.
LibreOffice nemá podobný predvolený súbor so šablónou – „Továrenské
nastavenie“ je vlastnosťou samotného softvéru.
Nastavenie šablóny za predvolenú
Ako predvolenú šablónu je možné nastaviť ktorúkoľvek šablónu, ktorá je zobrazená v dialógovom
okne Správca šablón:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Šablóny > Spravovať (alebo Súbor > Nový >
Šablóny).
2) Otvorí sa dialógové okno Správca šablón, v ktorom zvolíme priečinok obsahujúci šablónu,
ktorú chceme nastaviť ako predvolenú. Šablónu vyberieme.
3) Klikneme na tlačidlo Nastaviť ako predvolenú, ktorá sa nachádza nad zoznamom šablón
(obrázok 47).
Následne, pri vytváraní nového dokumentu prostredníctvom ponuky Súbor > Nový, sa dokument
vytvorí z tejto šablóny.
Aj keď sa veľa prvkov predvolenej šablóny (ako napríklad predvolené písmo a veľkosť strany) dá
zmeniť v dialógovom okne Nástroje > Možnosti (Kapitola 2), pokročilejšie nastavenia (ako
napríklad okraje strany) možno zmeniť iba jej nahradením za novú šablónu.
Obnovenie predvolenej šablóny
Ak chceme obnoviť pôvodnú predvolenú šablónu balíka LibreOffice:
1) V okne Správca šablón klikneme na ikonu Ponuka akcií na pravej strane.
2) V roletovej ponuke zvolíme Obnoviť predvolenú šablónu a klikneme na Textový
dokument (alebo iný typ šablóny).
Tieto možnosti sa však nezobrazia, ak je nastavená predvolená šablóna, tak ako je to opísané
v predchádzajúcej časti.
Pri ďalšom vytvorení dokumentu prostredníctvom ponuky Súbor > Nový sa dokument vytvorí
podľa pôvodnej predvolenej šablóny balíka LibreOffice.
78
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 51: Obnovenie predvolenej šablóny pre textový dokument
Prepojenie dokumentu s inou šablónou
V LibreOffice nemáme možnosť na priamu zmenu šablóny, ktorú dokument používa. Môžeme však
skopírovať obsah dokumentu do prázdneho dokumentu, ktorý využíva inú šablónu.
Poznámka
V LibreOffice 3.x bolo na zjednodušenie tejto operácie možné použiť rozšírenie
Template Changer. Toto rozšírenie bohužiaľ v LibreOffice 4.x nefunguje.
Najlepší výsledok dosiahneme vtedy, ak sa názvy štýlov v dokumente zhodujú s názvami v novej
šablóne. Ak to tak nie je, bude potrebné použiť funkciu Upraviť > Nájsť a nahradiť a nahradiť
staré štýly za nové. Viac informácií o nahrádzaní štýlov pomocou funkcie Nájsť a nahradiť sa
nachádza v kapitole 4, príručky Začíname s programom Writer.
Prepojenie dokumentu s inou šablónou
1) Pomocou Súbor > Šablóny > Spravovať alebo Súbor > Nový > Šablóny otvoríme okno
Správca šablón a v ňom vyberieme požadovanú šablónu. Otvorí sa nový dokument, ktorý
môže obsahovať text a grafiku, ktoré sú uložené v šablóne. Ak je to tak, nechcený text
a grafiku zmažeme.
2) Otvoríme dokument, ktorý chceme zmeniť. V hlavnej ponuke zvolíme Upraviť > Vybrať
všetko alebo stlačíme kombináciu klávesov Ctrl+A.
3) V hlavnej ponuke zvolíme Upraviť > Kopírovať alebo stlačíme kombináciu klávesov
Ctrl+C, čím vybraný text skopírujeme do schránky.
4) Klikneme na prázdny dokument, ktorý sme vytvorili v prvom kroku (pozri bod 1). V hlavnej
ponuke zvolíme Upraviť > Vložiť alebo stlačíme kombináciu klávesov Ctrl+V, čím sa
obsah starého dokumentu skopíruje do nového.
5) Starý dokument zavrieme bez uloženia. Nový súbor so skopírovaným textom zvolením
Súbor > Uložiť ako v hlavnej ponuke uložíme s rovnakým názvom, aký mal starý
dokument. Potvrdíme svoj úmysel súbor prepísať, ak sme k tomu vyzvaní. Nový dokument
však môžeme uložiť aj s iným názvom, aby sme zachovali pôvodný dokument.
Spravovanie šablón
LibreOffice môže používať iba šablóny, ktoré sú uložené v priečinkoch pre šablóny. Môžeme však
pre šablóny vytvárať nové priečinky a používať ich na ich usporiadanie. Napríklad, môžeme mať
vytvorený jeden priečinok pre šablóny výkazov a druhý pre šablóny listov. Šablóny je tiež možné aj
importovať a exportovať.
Začneme tak, že zvolíme Súbor > Šablóny > Spravovať (alebo Súbor > Nový > Šablóny), čím sa
otvorí okno Správca šablón.
Kapitola 3 Používame štýly a šablóny
79
Vytvorenie priečinku pre šablóny
Keď chceme vytvoriť priečinok pre šablóny:
1) V okne Správca šablón otvoríme položku Všetky šablóny.
2) Klikneme na tlačidlo Nový priečinok (obrázok 52).
3) V okne, ktoré sa otvorí, zadáme názov nového priečinku a klikneme na Prijať.
Obrázok 52: Vytváranie nového priečinku
Odstránenie priečinku pre šablóny
Priečinky, ktoré sa vytvorili pri inštalovaní LibreOffice, nemožno odstrániť. Odstrániť nemožno ani
priečinky, ktoré boli vytvorené Správcom rozšírení pri inštalovaní rozšírenia. Toto rozšírenie treba
najskôr odstrániť.
Môžeme odstrániť len nami vytvorené priečinky, a to tak, že otvoríme dialógové okno Správca
šablón (Súbor > Šablóny > Spravovať alebo Súbor > Nový > Šablóny), vyberieme priečinok a
stlačíme tlačidlo Zmazať nad zoznamom priečnikov. Ak sa zobrazí sa okno vyžadujúce potvrdenie
zmazania, klikneme na Áno.
Presúvanie šablóny
Ak chceme šablónu presunúť z priečinku do priečinku, vyberieme ju v okne Správca šablón a
klikneme na tlačidlo Presunúť do priečinku, ktoré sa nachádza nad zoznamom šablón (obrázok
53).
Obrázok 53: Ikony Správcu šablón na prácu so súbormi šablón
Odstránenie šablóny
Šablóny, ktoré boli inštalované spolu s LibreOffice, nemožno odstrániť. Odstrániť nemožno ani
šablóny, ktoré boli vytvorené Správcom rozšírení pri inštalovaní rozšírenia. V tomto prípade treba
odstrániť samotné rozšírenie.
80
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Môžeme však odstrániť šablóny, ktoré sme vytvorili alebo importovali:
1) V dialógovom okne Správa šablón dvojklikneme na priečinok, ktorý obsahuje šablónu,
ktorú chceme vymazať.
2) Označíme šablónu, ktorú chceme zmazať.
3) Klikneme na tlačidlo Zmazať, ktoré sa nachádza nad zoznamom šablón. Zobrazí sa okno
vyžadujúce potvrdenie zmazania. Klikneme na Áno.
Importovanie šablóny
Skôr ako môžeme šablónu v LibreOffice použiť, musíme ju uložiť do jedného z priečinkov, ktoré sú
uvedené v položke Šablóny v Nástroje > Možnosti > LibreOffice > Cesty:
1) V dialógovom okne Správca šablón, zvolíme priečinok, do ktorého chceme šablónu
importovať.
2) Klikneme na tlačidlo Importovať, ktoré sa nachádza nad zoznamom šablón. Otvorí sa
okno štandardného správcu súborov.
3) Nájdeme a vyberieme šablónu, ktorú chceme importovať a klikneme na Otvoriť. Správca
súborov sa zatvorí a šablóna sa objaví vo vybranom priečinku.
Exportovanie šablóny
Keď chceme šablónu exportovať z priečinku pre šablóny na iné miesto:
1) V dialógovom okne Správca šablón dvojklikneme na priečinok so šablónou, ktorú chceme
exportovať.
2) Kliknutím vyberieme šablónu, ktorú chceme exportovať.
3) Klikneme na tlačidlo Exportovať, ktoré sa nachádza nad zoznamom šablón. Otvorí sa
okno Uložiť ako.
4) Nájdeme priečinok, do ktorého chceme šablónu exportovať, a klikneme na Uložiť.
Príklady použitia štýlov
Nasledujúce príklady častého využitia štýlov pre odseky a strany sú určené pre program Writer.
Existuje však veľa ďalších spôsobov využitia štýlov, pričom podrobnosti sa nachádzajú
v príručkách k jednotlivým súčastiam balíka LibreOffice.
Definovanie odlišnej prvej strany pre dokument
Veľa dokumentov, ako listy a výkazy, má prvú stranu, ktorá sa líši od jeho ostatných strán.
Napríklad, prvá strana listu obvykle má odlišnú hlavičku a prvá strana výkazu obvykle nemá
hlavičku ani pätu, zatiaľ čo ostatné strany ich majú. V LibreOffice môžeme nastaviť štýl strany pre
prvú stranu a určiť štýl pre nasledujúce strany, ktorý sa použije automaticky.
Napríklad, môžeme použiť štýly strán Prvá strana a Predvolené, ktoré sú dodávané spolu
s balíkom LibreOffice. Obrázok 54 zobrazuje, čo sa má stať: za prvou stranou so štýlom Prvá
strana má nasledovať strana so štýlom Predvolený a všetky ostatné strany majú mať štýl
Predvolený. Podrobnosti sa nachádzajú v kapitole 4, Formátovanie strán, v príručke Návod na
používanie programu Writer (Writer Guide).
Kapitola 3 Používame štýly a šablóny
81
Obrázok54: Postupnosť štýlov strán
Rozdelenie dokumentu na kapitoly
Podobným spôsobom môžeme rozdeliť dokument na kapitoly. Každá kapitola môže začínať
stranou so štýlom Prvá strana, za ktorou nasledujú strany so štýlom Predvolený, ako
v predchádzajúcom prípade. Na konci kapitoly je potrebné vložiť ručné zalomenie stany a štýl
nasledujúcej strany nastaviť na štýl Prvá strana, ako znázorňuje obrázok 55.
Obrázok55: Rozdelenie dokumentu na kapitoly s použitím štýlov strán
Zmena orientácie strany vo vnútri dokumentu
Dokumenty programu Writer môžu obsahovať stany s viacerými orientáciami. Často sa stáva, že
potrebujeme stranu otočenú na šírku v strede dokumentu, pričom ostatné strany majú zostať
otočené na výšku. Toto tiež môžeme dosiahnuť pomocou zalomenia strany a štýlov strany.
Rozdielne hlavičky na pravých a ľavých stranách
Štýly strán môžeme nastaviť tak, aby oproti sebe ležiace ľavé a pravé strany boli zrkadlené, alebo
boli len pravé (prvé strany kapitol sú často definované len ako pravé), či iba ako ľavé. Keď v štýle
strany vkladáme hlavičku pre zrkadlené strany alebo pravé a ľavé strany, môžeme dosiahnuť, aby
bol obsah hlavičiek rovnaký na všetkých stranách alebo rozdielny na ľavej a pravej strane.
Napríklad, na ľavých stranách môžeme umiestniť čísla strán na ľavý okraj a na pravých stranách
na pravý okraj, názov dokumentu môžeme umiestniť len na pravé strany alebo urobiť iné zmeny.
Nastavenie automatického zalomenia strán
V programe Writer text automaticky preteká z jednej strany na druhú. Ak nám toto predvolené
nastavenie nevyhovuje, môžeme ho zmeniť. Napríklad, môžeme chcieť, aby odsek začínal na
novej strane alebo v novom stĺpci, pričom môžeme určiť štýl novej strany. Často sa to používa pri
názvoch kapitol, ktoré obvykle majú začínať na novej pravej strane (s nepárnym číslom).
82
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Automatické vytvorenie obsahu
Ak chceme automaticky vytvoriť obsah dokumentu, najskôr pre nadpisy, ktoré chceme zahrnúť do
obsahu, použijeme štýly, a potom použijeme Nástroje > Číslovanie osnovy, kde povieme
programu Writer, ktoré štýly majú zodpovedať jednotlivým úrovniam v obsahu. Pre obsah sa
štandardne používajú štýly nadpisov, môžeme však vybrať ľubovoľnú kombináciu podľa našich
predstáv. Viac informácií sa nachádza v kapitole 4.
Definovanie postupnosti štýlov odsekov
Štýl odseku môžeme definovať tak, že po stlačení klávesu Enter na konci odseku bude mať
nasledujúci odsek automaticky nami požadovaný štýl. Napríklad, môžeme definovať štýl odseku
Nadpis 1, za ktorým bude nasledovať štýl Telo textu. Zložitejším príkladom môže byť napríklad:
Názov, za ktorým bude nasledovať Autor, za ním Abstrakt, za ním Nadpis 1 a napokon za ním
Telo textu. Nastavením tejto postupnosti môžeme vo väčšine prípadov predísť ručnému
nastavovaniu štýlov.
Kapitola 3 Používame štýly a šablóny
83
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kapitola 4
Začíname s programom
Writer
Spracovanie textu pomocou LibreOffice
Čo je Writer?
Writer je súčasť balíka LibreOffice, určená na spracovanie textu. Okrem bežných funkcií
programov na spracovanie textu (kontrola pravopisu, synonymický slovník, delenie slov,
automatické opravy, funkcia nájsť a nahradiť, automatické generovanie obsahu a indexov,
prepojenie s mailom, atď), Writer poskytuje aj tieto dôležité funkcie:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
šablóny a štýly (Kapitola 3),
metódy rozloženia strán, vrátane rámcov, stĺpcov a tabuliek,
začlenenie a prepojenie grafiky, tabuľkových zošitov a iných, objektov
zabudované nástroje na kreslenie,
hlavný dokument – zoskupenie sady dokumentov do jedného veľkého dokumentu,
sledovanie zmien pri úpravách dokumentu,
prepojenie s databázou, vrátanie bibliografickej databázy,
export do PDF, vrátane záložiek (kapitola 10),
veľa ďalších funkcií.
Tieto funkcie sú podrobne opísané v knihe Návod na používanie programu Writer (Writer Guide).
Používateľské rozhranie programu Writer
Hlavná pracovná plocha programu Writer je znázornená na obrázku 56. Ponuky a panely nástrojov
sú opísané v kapitole 1, Úvod do LibreOffice.
V tejto časti si povieme o ďalších prvkoch hlavnej pracovnej plochy, ktoré sú špecifické pre
program Writer.
Obrázok 56: Hlavná pracovná plocha programu Writer v režime Rozloženie pre tlač (bez
postranného panelu)
86
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Stavový riadok
Stavový riadok programu Writer poskytuje informácie o dokumente a umožňuje pohodlným
spôsobom zmeniť niektoré funkcie.
Obrázok 57: Ľavá strana stavového riadka
Obrázok 58: Pravá strana stavového riadka
Číslo strany
Zobrazuje číslo aktuálnej strany, poradové číslo aktuálnej strany (ak sa líši) a celkový počet
strán v dokumente. Poradové číslo strany sa od čísla strany môže líšiť vtedy, ak napríklad na
tretej strane reštartujeme číslovanie strán od čísla 1.
Ak je v dokumente definovaná aspoň jedna záložka, po kliknutí pravým tlačidlom myši na toto
pole sa zobrazí zoznam záložiek.
Ak chceme prejsť na konkrétnu stranu dokumentu, dvojklikneme na pole čísla strany. Otvorí sa
okno Navigátor. V ňom klikneme na pole Číslo strany, zadáme poradové číslo požadovanej
strany a stlačíme kláves Enter
Počet slov a znakov
Počet slov a znakov dokumentu sa zobrazuje v stavovom riadku, pričom sa počas písania
priebežne aktualizuje. Pokiaľ v dokumente vyberieme časť textu, počet vybraných slov a
znakov nahradí celkové počty.
Podrobnejšiu štatistiku o počtoch znakov, napríklad ich počet bez medzier, zobrazíme tak, že
dvojklikneme na pole počtu slov, alebo zvolíme Nástroje > Počet slov z hlavnej ponuky
Štýl strany
Zobrazuje štýl aktuálnej strany. Keď chceme zmeniť štýl strany, na toto pole klikneme pravým
tlačidlom myši. Zobrazí sa zoznam štýlov, z ktorého kliknutím jeden zvolíme.
Ak chceme štýl aktuálnej strany upraviť, na pole dvojklikneme. Otvorí sa dialógové okno Štýl
strany.
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
87
Jazyk
Zobrazuje jazyk textu na pozícii kurzora alebo vybraného textu, ktorý sa používa na kontrolu
pravopisu, delenie slov a slovník synoným.
Kliknutím otvoríme ponuku, z ktorej môžeme pre vybraný text alebo odsek, v ktorom sa
nachádza kurzor, zvoliť iný jazyk. Môžeme tiež nastaviť Žiadny (nekontrolovať pravopis),
čím v danom texte zrušíme kontrolu pravopisu, alebo klikneme na Viac, čím otvoríme
dialógové okno Znak. Pomocou tejto položky môžeme odstrániť aj všetky priame jazykové
nastavenia textu.
Režim vstupu
Ak je pole prázdne, program je v režime vkladania. Dvojkliknutím režim zmeníme na
Prepisovanie, jednoduchým kliknutím sa vrátime do režimu Vkladanie. V režime Vkladanie sa
text za kurzorom odsúva, čím sa vytvára priestor na písaný text; v režime Prepisovania sa text
za kurzorom prepisuje. Možnosť prepínania režimu vkladania je zakázaná, ak sme v režime
Upraviť > Zmeny > Záznam.
Režim výberu
Kliknutím zvolíme rôzne režimy výberu. Ikona v tomto poli sa nemení, ak však nad ňu
umiestnime kurzor, zobrazí sa názov aktívneho režimu.
Kliknutím na pole sa otvorí kontextová ponuka, ktorá zobrazuje dostupné možnosti.
Režim
Účinok
Štandardný výber
Klikneme do textu tam, kam chceme umiestniť kurzor alebo
klikneme do bunky, čím ju aktivujeme. Iný výber sa pritom zruší.
Rozšíriť výber (F8)
Kliknutím do textu rozšírime alebo zmenšíme aktuálny výber.
Doplniť výber (Shift+F8)
Nový výber sa pridá k existujúcemu výberu. Výsledkom je
viacnásobný výber.
Výber bloku (Ctrl+Shift+F8)
Môžeme vybrať zvislý blok textu.
Vo Windows môžeme blok textu vybrať aj tak, že počas ťahania myšou pridržíme kláves Alt.
Nemusíme teda zvoliť režim výberu bloku.
Stav zmien v dokumente
Ikona v tomto poli sa zmení z (
a zmeny ešte neboli uložené.
), ak v dokument nebol zmenený, na (
Digitálny podpis
Ak bol dokument digitálne podpísaný, v tomto poli sa zobrazí ikona (
prázdne. Dvojkliknutím na ikonu zobrazíme certifikát podpisu.
), ak bol upravený
). Inak pole zostane
Informácie o oblasti alebo objekte
Keď je kurzor v oblasti, nadpise alebo položke zoznamu, alebo keď je vybraný objekt (napríklad
obrázok alebo tabuľka), v tomto poli sa zobrazujú informácie o danej položke. Ak na túto oblasť
dvojklikneme, zobrazí sa okno na nastavenie daného prvku. Podrobnosti sa nachádzajú
v pomocníkovi alebo v knihe Príručka k programu Writer.
Rozloženie náhľadu
Kliknutím na ikony je možné prepínať medzi režimami náhľadu jednoduchý, vedľa seba a kniha
Výsledok závisí na kombinácii šírky okna a faktoru zväčšenia. Dokument pritom môžeme
upravovať v ľubovoľnom režime náhľadu. Pozri obrázok 59.
Lupa
Ak chceme zmeniť mierku náhľadu dokumentu, môžeme ťahať posúvačom, kliknúť na
znamienka + a – alebo kliknúť pravým tlačidlom myši na oblasť s percentuálnou hodnotou
88
Začíname s programom LibreOffice 4.2
a nastaviť mierku v percentách. Mierka sa prispôsobuje aj zvolenému náhľadu, ktorý určuje
koľko strán má byť viditeľných v okne.
Obrázok 59: Režimy náhľadu: jednoduchý, vedľa seba a kniha.
Postranný panel
Postranný panel programu Writer (Zobraziť > Postranný panel) sa nachádza na pravej strane
pracovnej plochy. Je kombináciou panelov s nástrojmi a dialógových okien. Pozostáva zo štyroch
podpanelov: Vlastnosti, Štýly a formátovanie, Galéria a Navigátor. Každý podpanel má svoju ikonu
na paneli záložiek vpravo od postranného panelu, ktoré nám umožnia prepínanie medzi
podpanelmi.
Každý z podpanelov pozostáva z titulnej lišty a jedného alebo viacerých polí s obsahom. Panely
nástrojov a postranný panel majú veľa spoločných funkcií. Napríklad, tlačidlá pre tučný text sa
nachádzajú v paneli nástrojov Formátovanie a súčasne aj v poli Znak v podpaneli Vlastnosti.
V niektorých poliach sa nachádza tlačidlo Viac možností (
), pomocou ktorého kliknutím
otvoríme dialógové okno s rozsiahlejšou ponukou nástrojov. Dialógové okno, ktoré sa otvorí,
uzamkne dokument, ktorý tak zostane, až kým okno nezavrieme.
Podpanely sú:
• Vlastnosti: obsahuje nástroje na priame formátovanie v dokumente. Nástroje sú
štandardne rozdelené do nasledujúcich troch polí:
– Znak: úprava textu zmenou typu písma a jeho veľkosti, farby, váhy, štýlu, ako aj
rozostupov.
– Odsek: úprava štýlu odseku zmenou zarovnania a nastavením typu zoznamu, farby
pozadia, odsadenia a rozostupov.
– Strana: formátovanie strany zmenou orientácie, okrajov, veľkosti a počtu stĺpcov.
Ak je aktívny obrázok, tak podpanel má nasledujúce polia:;
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
89
–
–
–
Obrázok: možno upraviť jas, kontrast, farebný režim a priehľadnosť.
Umiestnenie: zmena šírky a výšky.
Obtekanie: umožňuje zmeniť spôsob obtekania v prípadoch, keď je to možné.
Ak je aktívny grafický objekt, tak podpanel má nasledujúce polia:
– Oblasť: k dispozícii je možnosť úpravy výplne priehľadnosti.
–
–
Čiara: možno upraviť štýl, hrúbku, farbu, rohy a zakončenia čiary.
Umiestnenie a veľkosť: umožňuje upraviť šírku, výšku, rotáciu a prevrátenie objektu.
Ak je vybraný rámec, vytvorí sa pole Obtekanie. Jeho položky však môžu byť neaktívne, ak
obtekanie nie je možné.
Obrázok 60: Podpanel Vlastnosti postranného panelu a jeho polia
Upozornenie
Treba si uvedomiť si, že zmenou volieb v poli Strana zmeníme nielen aktuálnu
stranu, ale všetky strany používajúce rovnaký štýl strany.
• Štýly a formátovanie: Tu môžeme spravovať štýly použité v dokumente, a to aplikovať
•
90
existujúce štýly a vytvárať nové štýly alebo modifikovať existujúce. Tento podpanel sa
zhoduje s plávajúcim panelom nástrojov, ktorý je prístupný pomocou voľby Formát > Štýly
a formátovanie v hlavnej ponuke.
Galérie: V tomto podpaneli môžeme do dokumentu pridávať kresby z jednotlivých galérií
motívov. Podpanel má dve polia, pričom prvé obsahuje zoznam tém podľa názvu
(Diagramy, Doprava, Ľudia, atď) a v druhom sú zobrazené obrázky vo vybranej kategórii.
Tlačidlo Nová téma použijeme na vytvorenie novej kategórie. Ak chceme do novej
kategórie pridať obrázok, presunieme ho tam myšou pomocou správcu súborov. Tento
Začíname s programom LibreOffice 4.2
•
podpanel sa zhoduje s ukotveným panelom nástrojov, ktorý je prístupný pomocou voľby
Nástroje > Galéria v hlavnej ponuke, alebo pomocou tlačidla Galéria, ktoré sa nachádza
na paneli Štandardný.
Navigátor: Umožňuje prehliadanie dokumentu a reorganizovanie jeho obsahu výberom
rôznych kategórií, ako sú nadpisy, tabuľky, rámce, grafika, atď. Tento podpanel zodpovedá
plávajúcemu panelu nástrojov, ktorý je prístupný pomocou voľby Zobraziť > Navigátor
v hlavnej ponuke, alebo pomocou tlačidla Navigátor, ktoré sa nachádza na paneli
Štandardný. Navigátor postranného panelu však neobsahuje tlačidlo Zoznam zap/vyp.
Zmena zobrazenia dokumentu
Writer umožňuje dokument zobraziť niekoľkými spôsobmi: Rozloženie pre tlač, Rozloženie pre web
a Celá obrazovka. Keď sa chceme prepnúť na niektorý z režimov zobrazenia, otvoríme ponuku
Zobraziť a zvolíme požadované zobrazenie. Keď sme v zobrazení Celá obrazovka, do rozloženia
pre tlač alebo web sa vrátime stlačením klávesu Esc.
Rozloženie pre tlač je v programe Writer predvolené. V tomto zobrazení môžeme použiť posúvač a
ikony režimu náhľadu na stavovom riadku na zmenu mierky.
Zvolením položky ponuky Zobraziť > Lupa zobrazíme dialógové okno Režim lupy a zobrazenia,
v ktorom možno nastaviť tie isté parametre ako v stavovom riadku. V režime rozloženia pre web
nie je väčšina volieb dostupná.
Obrázok 61: Výber mierky a režimu náhľadu.
Rýchle presúvanie sa dokumentom
Okrem navigačnej funkcie stavového riadka (opísanej vyššie), je na rýchly prechod medzi objektmi
dokumentu možné použiť okno Navigátor alebo podpanel nástrojov Navigácia v postrannom
paneli, ako sa to popisuje v kapitole 1, Predstavujeme LibreOffice.
V programe Writer môžeme panel Navigácia zobraziť aj kliknutím na tlačidlo Navigácia v pravom
dolnom rohu okna pod zvislým posúvačom, ako to znázorňuje obrázok 62.
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
91
Obrázok 62: Tlačidlá navigácie
Panel nástrojov Navigácia (obrázok 63) obsahuje ikony pre všetky typy objektov zobrazených
v okne Navigátor spolu s niekoľkými ďalšími (napríklad ikona pre výsledky príkazu Nájsť).
Obrázok 63: Panel nástrojov Navigácia
Kliknutím na tlačidlo zvolíme daný typ objektu. Od tohto okamihu kliknutím na ľubovoľné tlačidlo
Predchádzajúci alebo Ďalší (v okne Navigátor, na paneli Navigácia alebo pod pravým
posúvačom) prejdeme na nasledujúci alebo predchádzajúci objekt zvoleného typu. Toto je užitočné
najmä pri hľadaní určitých objektov, ako sú napríklad položky registra, ktoré sa inak v texte ťažko
hľadajú. Názvy tlačidiel (zobrazovaných v tipoch) sa zmenia podľa vybranej kategórie; napríklad
Nasledujúca tabuľka, Nasledujúca záložka, alebo Nasledujúci obrázok.
Viac informácií o používaní okna Navigátor v programe Writer sa nachádza v knihe Návod na
používanie programu Writer (Writer Guide).
Práca s dokumentmi
Kapitola 1, Predstavujeme LibreOffice, obsahuje informácie o vytváraní nových dokumentov,
otváraní existujúcich, ukladaní a o ich ochrane heslom. Kapitola 3, Používanie štýlov a šablón,
obsahuje informácie o tom, ako je možné dokument vytvoriť zo šablóny.
Uloženie vo formáte Microsoft Word
Ak si chceme vymieňať dokumenty s používateľmi programu Microsoft Word, ktorí nechcú,
nevedia alebo nemôžu prijímať súbory vo formáte .odt, môžeme dokumenty uložiť do súboru pre
Microsoft Word.
1) Veľmi dôležité – najskôr je potrebné dokument uložiť vo formáte, ktorý používa LibreOffice
Writer (.odt). Ak to neurobíme, všetky zmeny, ktoré vykonáme od posledného uloženia, sa
objavia iba vo verzii vo formáte Microsoft Word.
2) Potom zvolíme Súbor > Uložiť ako. V dialógovom okne Uložiť ako (obrázok 64) otvoríme
roletovú ponuku Typ súboru (alebo Uložiť ako typ) a zvolíme požadovaný formát
programu Microsoft Word. Klikneme na Uložiť.
Od tejto chvíle sa všetky zmeny, ktoré vykonáme, budú ukladať len v novom dokumente. Zmenili
sme totiž názov a typ aktuálneho dokumentu. Ak sa chceme vrátiť k práci s .odt verziou
dokumentu, musíme ho opäť otvoriť.
92
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 64: Uloženie vo formáte Microsoft Word
Tip
Ak chceme, aby Writer ukladal dokumenty v inom formáte ako textový dokument
ODF (.odt) otvoríme ponuku Nástroje > Možnosti > Načítať/Uložiť > Všeobecné.
V sekcii s názvom Predvolený formát súborov a nastavenia ODF v položke Typ
dokumentu zvolíme Textový dokument a v položke Vždy ukladať ako zvolíme
svoj preferovaný formát. Pozri obrázok 65.
Obrázok 65: Strana Nástroje > Možnosti > Načítať/Uložiť >
Všeobecné
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
93
Upozornenie
Pri použití formátu Microsoft Word sa odporúča preferovať formát .doc a nie
formát .docx.
Ak súbor uložíme aj vo formáte ODF (.odt), získame tak možnosť na jeho úpravu
v prípade, ak príjemca bude mať problémy z jeho otvorením v formáte Microsoft
Word.
Práca s textom
Práca s textom (výber, kopírovanie, vkladanie a presúvanie) je v programe Writer podobná ako
v iných programoch. LibreOffice tiež obsahuje aj niekoľko spôsobov výber nesúvislého textu, výber
zvislého bloku textu a na vkladanie neformátovaného textu.
Výber nesúvislého textu
Ak chceme pomocou myši vybrať nesúvislý text (ako znázorňuje obrázok 66):
1) Vyberieme prvú časť textu, a to tak,
2) Pri stlačenom klávese Ctrl obdobne pomocou myši vyberieme ďalšiu časť textu.
3) Opakujeme toľkokrát, koľkokrát je to potrebné.
Následne môžeme s vybraným textom pracovať (kopírovať ho, mazať, meniť štýl alebo čokoľvek
iné).
Poznámka
Pre používateľov systému Macintosh: Namiesto klávesu Ctrl sa používa kláves
Command, platí to vo všetkých pokynoch v tejto kapitole.
Obrázok 66: Výber nesúvislého textu
94
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Ak chceme nesúvislý text vybrať pomocou klávesnice:
1) Vyberieme prvú časť textu, a to tak, že kurzor umiestnime na požadované miesto do textu,
podržíme kláves Shift a klávesom šípka sa posúvame na koniec časti textu, ktorý chceme
vybrať.
2) Stlačíme Shift+F8. Tým Writer prepneme do režimu „Doplniť výber“.
3) Pomocou šípok sa presunieme na začiatok ďalšej časti textu, ktorú chceme vybrať.
Pridržíme kláves Shift a vyberieme ďalšiu časť textu.
4) Postup opakujeme, pokým je to potrebné.
Následne môžeme s vybraným textom pracovať.
Režim „Doplniť výber“ ukončíme stlačením klávesu Esc.
Výber zvislého bloku textu
Vybrať je možné aj zvislý blok alebo „stĺpec“ textu, ktorý je oddelený medzerami alebo tabulátormi
(ako môžeme napríklad vidieť v texte, ktorý vložíme skopírovaním z mailu, z výpisu príkazového
riadka alebo z iných zdrojov). Je to možné pomocou režimu „Výber bloku“. Keď sa chceme do
tohto režimu prepnúť, z ponuky zvolíme Upraviť > Režim výberu > Oblasť bloku, stlačíme
kombináciu klávesov Ctrl+F8 alebo klikneme na ikonu Výber na stavovom riadku a v kontextovej
ponuke zvolíme Výber bloku.
Zvislý blok textu vyberieme pomocou myši alebo klávesnice, ako to vidíme na nasledujúcom
obrázku.
Obrázok 67: Výber zvislého bloku textu
Vystrihovanie, kopírovanie a vkladanie textu
Vystrihovanie a kopírovanie textu v programe Writer je podobné ako v iných aplikáciách. Tieto
operácie je možné vykonať pomocou myši, ako aj pomocou klávesnice. Text je možné presúvať
a kopírovať nielen v rámci dokumentu, ale aj medzi dokumentmi, a to presúvaním alebo pomocou
ponuky, tlačidiel panelu nástrojov a klávesových skratiek. Text je tiež možné kopírovať z iných
zdrojov, ako sú napríklad webové stránky, a vložiť ich do dokumentu programu Writer.
Keď chceme vybraný text presunúť (vystrihnúť a vložiť) pomocou myši, vyberieme ho, stlačíme na
ňom ľavé tlačidlo myši, presunieme ho na nové miesto a tlačidlo uvoľníme. Keď chceme vybraný
text kopírovať, počas presúvania pridržíme kláves Ctrl. Text si zachová formátovanie, aké mal pred
presunutím.
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
95
Vybraný text presunieme (vystrihnúť a vložiť) aj tak, že stlačením kombinácie klávesov Ctrl+X text
vystrihneme, kurzor presunieme na novú pozíciu a použijeme kombináciu klávesov Ctrl+V na
vloženie. Druhou možnosťou je použitie tlačidiel na štandardnom paneli nástrojov.
Keď vkladáme text, výsledok závisí od zdroja textu a od spôsobu vkladania. Ak klikneme na
tlačidlo Vložiť, formátovanie textu (napríklad tučné písmo a kurzíva) sa zachová. Text vložený
z webovej stránky a iných zdrojov sa možno umiestni aj do rámca alebo tabuľky. Ak sa nám
výsledok nepáči, môžeme kliknúť na tlačidlo Vrátiť na štandardnom paneli nástrojov alebo stlačiť
kombináciu klávesov Ctrl+Z.
Ak chceme, aby vkladaný text mal formátovanie okolitého textu, do ktorého ho vkladáme, zvolíme
niektorú z nasledujúcich možností:
• zvolíme Upraviť > Vložiť inak,
• klikneme na tlačidlo so šípkou kombinovaného tlačidla Vložiť na štandardnom paneli
•
nástrojov, alebo
klikneme na ikonu Vložiť bez toho, aby sme uvoľnili ľavé tlačidlo myši,
a potom z ponuky, ktorá sa zobrazí, zvolíme Neformátovaný text.
Rozsah volieb v ponuke Vložiť inak závisí od pôvodu a formátovania textu (alebo iného objektu),
ktorý má byť vložený. Obrázok 68 znázorňuje ponuky zobrazené pri vkladaní textu zo schránky.
Obrázok 68: Ponuka Vložiť ako
Hľadanie a nahrádzanie textu a formátovania
Program Writer poskytuje dva spôsoby na hľadanie textu v dokumente: panel nástrojov Nájsť pre
rýchle hľadanie a dialógové okno Nájsť a nahradiť. Pomocou dialógového okna môžeme:
•
•
•
•
Hľadať a nahrádzať slová alebo frázy.
Použiť zástupné znaky a regulárne výrazy na cielené hľadanie.
Hľadať a nahrádzať určité atribúty a formátovanie.
Hľadať a nahrádzať štýly odsekov
Používanie panelu nástrojov Nájsť
Ak panel nástrojov Nájsť nie je viditeľný, môžeme ho zobraziť pomocou Zobraziť > Panely
nástrojov > Nájsť v hlavnej ponuke alebo stlačením kombinácie klávesov Ctrl+F. Panel sa ukotví
v dolnej časti pracovnej plochy LibreOffice (hneď nad stavovým riadkom, pozri obrázok 69), možno
ho však spraviť plávajúcim alebo premiestniť na iné miesto. Viac informácií o plávajúcich a
ukotvených paneloch sa nachádza v kapitole 1, Predstavujeme LibreOffice.
96
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 69: Ukotvený panel nástrojov Nájsť
Panel používame tak, že klikneme do textového poľa, napíšeme hľadaný text a stlačíme kláves
Enter. Nájdeme tak najbližšiu pozíciu zadaného textu vzhľadom na aktuálnu pozíciu kurzora. Ak
treba, klikneme na tlačidlá Nájsť nasledujúci alebo Nájsť predchádzajúci.
Kliknutím na tlačidlo Nájsť všetko sa vyberú všetky výskyty hľadaného výrazu v dokumente naraz.
Možnosť Rozlišovať veľkosť písmen zaškrtneme len vtedy, keď chceme hľadať výskyty, ktoré
presne odpovedajú hľadanej položke. Ak klikneme na tlačidlo vpravo od poľa Rozlišovať veľkosť
písmen, otvorí sa dialógové okno Nájsť a nahradiť.
Panel nástrojov Nájsť možno zatvoriť kliknutím na červené tlačidlo X na ľavej strane, alebo
stlačením klávesu Esc keď sa textový kurzor nachádza v jeho textovom poli.
Používanie dialógového okna Nájsť a nahradiť
Ak chceme zobraziť dialógové okno Nájsť a nahradiť, použijeme klávesovú skratku Ctrl+H alebo
v hlavnej ponuke zvolíme Upraviť > Nájsť a nahradiť. Keď je zobrazený panel nástrojov Nájsť,
klikneme na tlačidlo Nájsť a nahradiť
, ktoré sa na ňom nachádza. Po jeho otvorení môžeme
okno rozšíriť kliknutím na tlačidlo Ďalšie možnosti. Opätovným kliknutím na toto tlačidlo okno
zmenšíme na pôvodnú veľkosť.
Používanie dialógového okna Nájsť a nahradiť:
1) Do poľa Hľadať zadáme text, ktorý chceme nájsť.
2) Keď chceme text nahradiť iným textom, zadáme nový text do poľa Nahradiť za.
3) Môžeme pritom nastaviť niekoľko rôznych volieb, ako sú rozlišovanie veľkosti písmen,
obmedzenie hľadania len na celé slová, či hľadanie podobných slov.
4) Keď máme hľadanie nastavené, klikneme na Nájsť. Nájdený text nahradíme kliknutím na
Nahradiť.
Viac informácií o používaní funkcie Nájsť a nahradiť sa nachádza v knihe Návod na používanie
programu Writer (Writer Guide).
Tip
Upozornenie
Ak klikneme na Nájsť všetko, LibreOffice označí všetky výskyty vyhľadávaného
textu v dokumente. Obdobne, ak klikneme na Nahradiť všetko, LibreOffice
nahradí všetky zodpovedajúce výskyty textu.
Funkciu Nahradiť všetko je potrebné používať obozretne, inak sa môže stať,
že spôsobíme vtipné (alebo veľmi trápne) chyby. Chyby, ktoré vzniknú
nesprávnym použitím funkcie Nahradiť všetko je častokrát potrebné ručne
opravovať slovo po slove.
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
97
Obrázok 70: Rozšírené okno Nájsť a Nahradiť
Vkladanie špeciálnych znakov
Za špeciálny znak považujeme taký znak, ktorý sa nenachádza na klávesnici. Špeciálne znaky sú
napríklad znaky © ¾ æ ç ñ ö ø ¢. Keď chceme do textu vložiť špeciálny znak:
1) Umiestnime kurzor na miesto, kam chceme znak vložiť.
2) Z hlavnej ponuky zvolíme Vložiť > Špeciálny znak, čím otvoríme dialógové okno
Špeciálne znaky.
3) Zvolíme znaky (z ľubovoľného písma alebo kombinácie písiem), ktoré chceme vložiť,
a potom klikneme na OK. Zvolené znaky sa zobrazujú v ľavej dolnej časti okna. Každý
znak sa po zvolení zobrazí v pravej časti okna spolu so svojím číselným kódom.
Poznámka
98
Rôzne písma môžu obsahovať rôzne špeciálne znaky. Ak konkrétny špeciálny
znak nenájdeme, môžeme sa o to opakovane pokúsiť po voľbe iného písma
v roletovej ponuke Písmo.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 71: Dialógové okno Špeciálne znaky, v ktorom môžeme vkladať špeciálne znaky
Vkladanie pomlčiek, nezalomiteľných medzier a spojovníkov
Ak chceme zabrániť tomu, aby sa dve slová na konci riadka navzájom od seba oddelili, stlačíme za
prvým slovom kombináciu klávesov Ctrl+Shift+medzerník, čím vložíme nezalomiteľnú medzeru.
V prípadoch, keď nechceme, aby sa spojovník objavil na konci riadka, napríklad v čísle ako je
123-4567, môžeme stlačením kombinácie klávesov Ctrl+Shift+znamienko mínus vložiť
nezalomiteľný spojovník.
Keď chceme vkladať krátke alebo dlhé pomlčky, môžeme použiť voľbu Nahradiť pomlčky na karte
Možnosti v Nástroje > Možnosti automatickej opravy. Táto voľba za určitých podmienok nahradí
dva spojovníky za zodpovedajúcu pomlčku.
–
je krátka pomlčka (angl. en-dash, štandardná slovenská pomlčka); ide o pomlčku s dĺžkou
písmena „n“. Napíšeme aspoň jeden znak, medzeru, spojovník, ďalšiu medzeru, za ňou
aspoň jeden znak a znova medzeru. Spojovník sa nahradí krátkou pomlčkou. Za krátku
pomlčku za nahradia aj dva spojovníky nasledované medzerou.
— je dlhá pomlčka (angl. em-dash, v slovenčine sa nepoužíva); ide o pomlčku s dĺžkou
písmena „m“. Napíšeme aspoň jeden znak, dva spojovníky, aspoň jeden ďalší znak a za
ním medzeru. Dva spojovníky sa nahradia dlhou pomlčkou.
Viac podrobností sa nachádza v Pomocníkovi. Ďalšie metódy na vkladanie pomlčiek nájdeme
v kapitole 3, Práca s textom v príručke Writer Guide.
Nastavenie tabulačných zarážok a odsadenia
Tabulačné zarážky sú zobrazené na vodorovnom pravítku. Zarážky, ktoré sami definujeme,
prepíšu predvolené zarážky. Nastavenie tabulačných zarážok ovplyvňuje odsadenie celých
odsekov (pomocou ikon Zväčšiť odsadenie a Zmenšiť odsadenie na paneli Formátovanie), ale
aj odsadenie častí odsekov (stlačením klávesu Tab na klávesnici).
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
99
Používanie predvoleného rozloženia tabulačných zarážok môže spôsobiť problémy, ak dokument
používame spolu s inými ľuďmi. Ak použijeme predvolené rozloženie tabulačných zarážok,
a potom dokument odošleme niekomu inému, kto používa iné predvolené rozloženie tabulačných
zarážok, odsadenia sa zmenia podľa jeho/jej osobných nastavení. Namiesto predvolených zarážok
je preto vhodné používať zarážky, ktoré si sami zadefinujeme podľa popisu v tejto časti.
Odsadenia a tabulačné zarážky môžeme definovať pre jeden alebo viacero vybraných odsekov
tak, že dvojklikneme na okrajovú časť pravítka, ktorá nie je medzi ľavou a pravou ikonou
odsadenia, čím otvoríme kartu Odsadenie a rozostupy dialógového okna Odsek. Dvojkliknutím na
časť pravítka medzi ľavou a pravou ikonou odsadenia otvoríme v dialógovom okne Odsek kartu
Tabulátory.
Vhodnejší spôsob je však definovanie tabulačných zarážok pre štýl odseku. Viac informácií sa
nachádza v kapitole 6, a 7 v knihe Návod na používanie programu Writer (Writer Guide).
Tip
Používanie tabulátorov na rozmiestnenie textu sa neodporúča. Zvyčajne je
vhodnejšie použiť tabuľku.
Nastavenie tabulačnej medzery
Poznámka
Akékoľvek zmeny predvolených nastavení tabulačných zarážok budú mať vplyv na
zarážky vo všetkých dokumentoch, ktoré následne otvoríme, a aj na zarážky, ktoré
vytvoríme po vykonaní zmeny.
Keď chceme zmeniť mernú jednotku a rozmiestnenie predvolených tabulačných zarážok, zvolíme
Nástroje > Možnosti > LibreOffice Writer > Všeobecné.
Obrázok 72: Nastavenie tabulačnej medzery
Môžeme tiež nastaviť alebo zmeniť mernú jednotku pravítka, a to tak, že na pravítko klikneme
pravým tlačidlom myši a zvolíme jednotku zo zoznamu. Po výbere jednotky sa pravítko zmení
podľa tejto jednotky. Vybrané nastavenie sa aplikuje iba na toto pravítko.
Obrázok 73: Zmena mernej jednotky pravítka
100
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kontrola pravopisu a gramatiky
Program Writer má aj nástroj na kontrolu pravopisu, ktorý je možné použiť dvoma spôsobmi.
Automatická kontrola pravopisu kontroluje každé slovo počas písania a zobrazuje
červenú vlnovku pod nesprávne napísanými slovami. Keď slovo opravíme, vlnovka zmizne.
Pokiaľ chceme v dokumente (alebo vybranom texte) súčasne vykonať kontrolu pravopisu aj
gramatiky, klikneme na tlačidlo Kontrola pravopisu a gramatiky. Tento nástroj skontroluje
dokument alebo vybranú časť textu, a keď nájde nesprávne napísané slovo, zobrazí sa
dialógové okno Kontrola pravopisu a gramatiky. Na jeho použitie musia byť
nainštalované vhodné slovníky. Štandardne sú nainštalované štyri slovníky: na kontrolu
pravopisu, gramatiky, slovník pre rozdeľovanie slov a tezaurus.
Nástroj na kontrolu pravopisu má aj niekoľko ďalších funkcií:
• Na slovo podčiarknuté červenou vlnovkou je možné kliknúť pravým tlačidlom myši, čím sa
•
•
•
•
otvorí kontextová ponuka. Ak v nej ľavým tlačidlom myši klikneme na jedno z ponúkaných
slov, vybrané slovo nahradí nesprávne napísané slovo v texte. Ostatné položky ponuky sú
opísané nižšie.
V dialógovom okne Kontrola pravopisu a gramatiky môžeme zmeniť slovník jazyka
(napríklad anglický, nemecký alebo francúzsky).
Do slovníka môžeme pridávať nové slová. Klikneme na tlačidlo Pridať do slovníka v okne
Kontrola pravopisu a gramatiky alebo v kontextovej ponuke.
Kliknutím na tlačidlo Možnosti v okne Kontrola pravopisu a gramatiky otvoríme dialógové
okno podobné oknu Nástroje > Možnosti > Nastavenia jazyka > Pomôcky na písanie,
ktoré je opísané v kapitole 2. Tu možno vybrať, či chceme kontrolovať slová písané veľkými
písmenami alebo slová s číslami, môžeme nastaviť vlastné slovníky, t. j. slovníky môžeme
pridať a odstrániť alebo môžeme pridať a odstrániť slová zo slovníka.
Viacerými metódami môžeme nastaviť, aby odsek bol kontrolovaný v určitom jazyku
(odlišnom, ako je zvyšný dokument). Jednou z možností je kliknutie na pole jazyka
v stavovom riadku. Viac informácií nájdeme v kapitole 7, Práca so štýlmi v knihe Návod na
používanie programu Writer (Writer Guide).
Viac informácií o používaní nástrojov na kontrolu pravopisu a gramatiky nájdeme v kapitole 3,
Práca s textom, v príručke Writer Guide.
Používanie zabudovaných jazykových nástrojov
Program Writer poskytuje niekoľko nástrojov, ktoré uľahčujú prácu, ak v dokumente použijeme
viacero jazykov, alebo ak dokumenty píšeme v rôznych jazykoch.
Hlavnou výhodou zmeny jazyka je, že môžeme používať zodpovedajúce slovníky na kontrolu
pravopisu a používať lokalizované verzie tabuliek na automatické opravy, synonymá
a rozdeľovanie slov.
Jazyk pre jeden odsek alebo skupinu znakov je možné nastaviť aj ako Žiadny (nekontrolovať
pravopis). Táto voľba je užitočná vtedy, keď do textu vkladáme webovú adresu alebo úseky
napísané v programovacom jazyku, v ktorých nie je vhodné kontrolovať pravopis.
Pokiaľ nezadefinujeme špeciálne štýly, priame nastavenie jazyka v znakových a odsekových
štýloch môže viesť k problémom. Zmena jazyka na karte Písmo pri úprave štýlov odseku zmení
jazyk pre všetky odseky, ktoré používajú daný štýl odseku. Ak pre odsek potrebujeme zmeniť
jazyk, aby sa odlišoval od zvyšku dokumentu, umiestnime do neho kurzor a jazyk zmeníme v poli
jazyka na stavovom riadku. Viac informácií o tom, ako spravovať nastavenia jazyka v štýloch, sa
nachádza v kapitole 7, Práca so štýlmi, v knihe Návod na používanie programu Writer (Writer
Guide).
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
101
Prostredníctvom ponuky Nástroje > Jazyk je možné nastaviť požadovaný jazyk pre celý
dokument, jednotlivé odseky, ale aj pre jednotlivé slová a znaky.
Ďalším spôsobom, ako sa dá zmeniť jazyk v celom dokumente, je použitie ponuky Nástroje >
Možnosti > Nastavenia jazyka > Jazyky. V časti Predvolené jazyky dokumentu môžeme vybrať
jazyk pre tie časti dokumentu, ktoré nemajú explicitne nastavený jazyk.
Kontrola pravopisu je aktívna iba pre tie jazyky zo zoznamu, ktoré pri svojom názve majú symbol
. Ak sa tento symbol vedľa požadovaného jazyka nenachádza, znamená to, že nie je
nainštalovaný príslušný slovník; ten môžeme nainštalovať pomocou ponuky Nástroje > Jazyky >
Viac slovníkov online.
Jazyk používaný na kontrolu pravopisu sa tiež zobrazuje na stavovom riadku vedľa štýlu strany.
Používanie automatickej opravy
Funkcia automatických opráv programu Writer má dlhý zoznam častých preklepov a chýb, ktoré sa
automaticky opravujú. Napríklad „yby“ sa automaticky zmení na „aby“.
Automatické opravy sú po nainštalovaní programu Writer zapnuté. Keď ich chceme vypnúť,
zrušíme zaškrtnutie voľby Formát > Automatické opravy > Počas písania.
Z ponuky zvolíme Nástroje > Možnosti automatickej opravy, čím otvoríme dialógové okno
Automatické opravy. Tu môžeme zvoliť, ktoré reťazce textu sa majú opravovať, a ako. Vo väčšine
prípadov vyhovujú predvolené nastavenia.
Ak chceme zabrániť nahrádzaniu určitých slov, prejdeme v možnostiach automatickej opravy na
kartu Nahradiť, požadované slová vyberieme a klikneme na Odstrániť.
Keď chceme pridať nové pravidlo do zoznamu, zadáme nesprávne písané slovo do poľa Nahradiť,
do poľa nasledovným textom zadáme správne napísané slovo a klikneme na Nový.
Na ostatných kartách dialógového okna je možné nastaviť rôzne ďalšie možnosti pre automatickú
opravu.
Tip
Automatickú opravu možno použiť, aj keď chceme vložiť špeciálne znaky.
Napríklad (c) sa automaticky zmení na ©. Môžeme pridať svoje vlastné špeciálne
znaky.
Používanie dokončovania slov
Ak máme zapnuté Dokončovanie slov, program Writer sa pokúsi odhadnúť, aké slovo sa chystáme
napísať a ponúkne nám celé slovo. Ak chceme ponúknuté slovo akceptovať, stlačíme kláves
Enter. V opačnom prípade pokračujeme v písaní.
Keď chceme doplňovanie slov vypnúť, zvolíme Nástroje > Možnosti automatickej opravy >
Dokončovanie slov a zrušíme zaškrtnutie voľby Zapnúť dokončovanie slov.
Na karte Dokončovanie slov v dialógovom okne Automatické opravy je možné nastaviť tieto
nastavenia pre dokončovanie slov:
• Automatické pridanie medzery za prijaté slovo.
• Zobrazenie navrhnutého slova formou tipu (objaví sa nad slovom) namiesto doplňovania
•
102
textu počas písania.
Zber slov pri práci s dokumentom, ktoré neskôr môžeme uložiť pre prácu v iných
dokumentoch, alebo ktoré neskôr môžeme pri zatváraní dokumentu zo zoznamu odstrániť.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
• Zmena maximálneho počtu zapamätaných slov pre Dokončovanie slov a dĺžka najkratšieho
slova, ktoré sa má zapamätať.
Zmazanie určitých položiek zo zoznamu pre dokončovanie slov.
•
• Zmena klávesu, ktorý potvrdzuje navrhnuté slovo – možnosti sú šípka doprava a klávesy
End, Enter a Medzerník.
Poznámka
Automatické dokončovanie slov sa aktivuje iba ak dané slovo píšeme v dokumente
po druhýkrát.
Používanie automatického textu
Automatický text sa používa na uchovanie textu, tabuliek, grafiky a iných položiek, ktoré je možné
opätovne použiť a priradiť im kombináciu klávesov. Napríklad namiesto písania frázy „Vrcholový
manažment“ môžeme nastaviť položku automatického textu, ktorý tieto slová vloží, keď napíšeme
„vm“ a stlačíme kláves F3.
Automatický text je užitočný, najmä ak je prepojený s poľami. Viac informácií sa nachádza
v kapitole 14, Práca s poľami, v knihe Návod na používanie programu Writer (Writer Guide).
Vytvorenie automatického textu
Keď chceme nejaký text uložiť ako automatický text:
1) Napíšeme text do dokumentu.
2) Označíme ho.
3) Zvolíme Upraviť > Automatický text (alebo stlačíme kombináciu klávesov Ctrl+F3).
4) V dialógovom okne Automatický text do poľa Názov zadáme názov automatického textu.
Writer odporučí jednopísmenovú skratku, ktorú môžeme zmeniť.
5) Vo veľkom poli na ľavej strane zvolíme kategóriu pre položku automatického textu, ako
napríklad Môj automatický text.
6) Klikneme na tlačidlo Automatický text na pravej strane a z ponuky zvolíme Nový (iba
text).
7) Kliknutím na Zatvoriť sa vrátime do dokumentu.
Tip
Ak sa v ponuke tlačidla Automatický text nachádza iba položka Importovať, tak
sme buď nezadali názov pre automatický text alebo sme nevybrali žiadny text
v dokumente.
Vkladanie automatického textu
Keď chceme vložiť automatický text, napíšeme jeho skratku a stlačíme F3.
Priame formátovanie textu
Odporúča sa používanie štýlov
Štýly sú pri používaní programu Writer zásadné. Štýly umožňujú jednoducho a konzistentne
formátovať dokument a zmeniť formátovanie bez veľkej námahy, a preto je vhodné ich
uprednostniť pred priamym (ručným) formátovaním. Štýl je pomenovaná množina formátovacích
volieb. Keď použijeme štýl, aplikujeme celú sadu formátovaní naraz. Okrem toho, LibreOffice
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
103
využíva štýly pri mnohých činnostiach, aj keď o tom ani nemusíme vedieť. Program Writer
napríklad pomocou štýlov úrovní nadpisov vytvára obsah dokumentu.
Upozornenie
Ručné formátovanie (tiež nazývané priame formátovanie) má prioritu pred štýlmi
a použitím štýlu ho nemožno odstrániť.
Writer definuje niekoľko typov štýlov pre rôzne typy prvkov: znaky, odseky, strany, rámce
a zoznamy. Viac informácií sa nachádza v kapitole 3, Používanie štýlov a šablón v tejto knihe
a v kapitolách 6 a 7 v knihe Návod na používanie programu Writer (Writer Guide).
Priame formátovanie odsekov
Pomocou tlačidiel na paneli Formátovanie a v poli Odsek na podpaneli Vlastnosti postranného
panelu môžeme použiť viacero nástrojov na formátovanie odsekov (pozri obrázok 60). Obrázok 74
zobrazuje panel Formátovanie vo forme plávajúceho panelu, prispôsobeného tak, aby zobrazoval
iba ikony na formátovanie odseku. Vzhľad tlačidiel môže byť v rôznych operačných systémoch
rozdielny, pričom výber ich veľkosti a štýlu môžeme vykonať pomocou ponuky Nástroje >
Možnosti > LibreOffice > Zobraziť.
1 Otvorí sa okno Štýly
5 Zarovnať vpravo
10 Číslovanie zap/vyp
a formátovanie.
6 Do bloku
11 Odrážky zap/vyp
2 Použiť štýl
7 Riadkovanie: 1
12 Zmenšiť odsadenie
3 Zarovnať vľavo
8 Riadkovanie: 1.5
13 Zväčšiť odsadenie
4 Na stred
9 Riadkovanie: 2
14 Otvorí sa okno Odsek
Obrázok 74: Panel nástrojov Formátovanie zobrazujúci tlačidlá na formátovanie
odsekov
Priame formátovanie znakov
Tlačidlá na paneli Formátovanie môžeme použiť aj na formátovanie znakov. Obrázok 75 zobrazuje
panel Formátovanie prispôsobený tak, aby obsahoval iba tlačidlá na formátovanie znakov. V poli
Znak v podpaneli Vlastnosti postranného panelu sa tiež nachádzajú tlačidlá na formátovanie
znakov.
Vzhľad tlačidiel môže byť v rôznych operačných systémoch rozdielny, pričom výber ich veľkosti
a štýlu môžeme vykonať pomocou ponuky Nástroje > Možnosti > LibreOffice > Zobraziť.
104
Začíname s programom LibreOffice 4.2
1 Otvorí sa okno Štýly
a formátovanie.
2 Použiť štýl
3 Názov písma
4 Veľkosť písma
5 Tučné
6 Kurzíva
7 Podčiarknuté
8 Horný index
9 Dolný index
10 Zväčšiť písmo
11 Zmenšiť písmo
12 Farba písma
13 Zvýraznenie
14 Farba pozadia
15 Otvorí sa okno Znak
Obrázok 75: Plávajúci panel nástrojov Formátovanie zobrazujúci tlačidlá na formátovanie znakov
Tip
Ak chceme priame formátovanie odstrániť, vyberieme text a zvolíme Formát >
Odstrániť priame formátovanie z hlavnej ponuky, klikneme pravým tlačidlom
myši a zvolíme Odstrániť priame formátovanie z kontextovej ponuky alebo po
vybratí textu stlačíme kombináciu klávesov Ctrl+M.
Automatické formátovanie
Program Writer je možné nastaviť tak, aby automaticky formátoval časti dokumentu podľa volieb
na karte Možnosti v dialógovom okne Automatické opravy (Nástroje > Možnosti automatickej
opravy).
Tip
Ak si v dokumente všimneme neočakávané zmeny formátovania, najskôr
pohľadáme príčinu v týchto nastaveniach.
Tieto možnosti, rovnako ako aj postup, ako automatické formátovanie aktivovať, sú opísané
v Pomocníkovi LibreOffice. Niektoré časté nechcené alebo neočakávané zmeny formátovania
zahŕňajú:
• Vodorovné čiary. Ak napíšeme tri alebo viac spojovníkov (---), znakov podčiarknutia (___)
•
alebo znakov rovná sa (===) do jedného riadka, a potom stlačíme Enter, odsek sa nahradí
vodorovnou čiarou cez celú šírku strany. Čiara sa vytvorí ako spodné ohraničenie
predchádzajúceho odseku.
Odrážky a číslované zoznamy. Odrážkový zoznam sa vytvorí, keď na začiatku odseku
napíšeme spojovník (-), hviezdičku (*), alebo znak plus (+), a za ním medzeru alebo
tabulátor. Číslovaný zoznam sa vytvorí, keď na začiatku odseku napíšeme číslo, za ktorým
nasleduje bodka (.) a za ňou medzera alebo tabulátor. Automatické číslovanie sa použije
iba na odseky formátované štýlmi Predvolený, Telo textu alebo Odsadenie tela textu.
Ak chceme automatické formátovanie zapnúť, zvolíme Formát > Automatické opravy a zvolíme
príslušné položky v zozname.
Vytváranie číslovaného zoznamu alebo odrážok
Na vytvorenie číslovaných zoznamov a odrážok LibreOffice poskytuje niekoľko spôsobov:
• Pomocou automatického formátovania opísaného vyššie.
• Pomocou štýlov zoznamu, ako to popisuje kapitola 6, Úvod do štýlov, a kapitola 7, Práca so
štýlmi, v knihe Návod na používanie programu Writer (Writer Guide).
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
105
• Pomocou tlačidiel Číslovanie a Odrážky na paneli Formátovanie (obrázok 74): Označíme
odsek alebo viacero odsekov, a potom klikneme na príslušné tlačidlo na paneli nástrojov.
Poznámka
Je na našom uvážení, či najskôr napíšeme text, a potom nastavíme číslovanie
alebo odrážky, alebo to robíme počas písania.
Používanie panelu nástrojov Odrážky a číslovanie
V programe Writer je možné vytvárať aj vnorené zoznamy (keď má jedna alebo viac položiek
zoznamu podzoznam) pomocou tlačidiel na paneli nástrojov Odrážky a číslovanie (obrázok 76).
Položky je možné posúvať v zozname nahor alebo nadol, vytvoriť podpoložky, či dokonca aj
zmeniť štýl odrážok. Panel nástrojov zobrazíme pomocou ponuky Zobraziť > Panely nástrojov >
Odrážky a číslovanie.
1 O úroveň vyššie
2 O úroveň nižšie
3 O úroveň vyššie
s podčasťami
4 O úroveň nižšie
s podčasťami
5 Vložiť nečíslovanú položku
6 Presunúť nahor
8 Presunúť vyššie s podčasťami
9 Presunúť nadol s podčasťami
10 Reštartovať číslovanie
7 Presunúť dole
11 Odrážky a číslovanie
Obrázok 76: Panel nástrojov Odrážky a číslovanie
Poznámka
Ak režim automatického číslovania a odrážok nevyhovuje, môžeme ho dočasne
vypnúť zrušením voľby Formát > Automatické opravy > Opravovať počas
písania.
Formátovanie odrážok a číslovania pomocou postranného panelu
Na vytváranie a modifikovanie zoznamov môžeme použiť aj prvky Odrážky a Číslovanie v poli
Odsek na podpaneli Vlastnosti postranného panelu.
Delenie slov
Delenie slov je možné robiť niekoľkými spôsobmi: nechať program Writer, aby to robil automaticky
(pomocou slovníkov na delenie slov), použiť ručné delenie slov alebo vôbec nedeliť slová.
Automatické delenie slov
Keď chceme zapnúť alebo vypnúť automatické delenie slov:
1) Stlačíme kláves F11 (⌘+T na Mac-u), čím sa otvorí okno Štýly a formátovanie, alebo, ak je
otvorený postranný panel, klikneme na záložku Štýly a formátovanie, čím otvoríme
podpanel Štýly a formátovanie.
2) Na karte Štýly odseku (obrázok 77) klikneme pravým tlačidlom myši na štýl Predvolený
a zvolíme Upraviť.
106
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 77: Úprava štýlu
3) V dialógovom okne Štýl odseku (obrázok 78), prejdeme na kartu Tok textu.
4) V časti Delenie slov zvolíme alebo zrušíme voľbu Automaticky. Klikneme na OK.
Obrázok 78: Zapínanie automatického delenia slov
Poznámka
Zapnutie delenia slov v štýle odseku Predvolený sa prejaví vo všetkých odsekoch,
ktoré sú na tomto štýle založené. Ostatné štýly môžeme jednotlivo zmeniť tak, aby
v nich delenie slov nebolo aktívne (ak napríklad nechceme, aby sa rozdeľovali
slová v nadpisoch). Štýly, ktoré nie sú založené na štýle Predvolený, nebudú
ovplyvnené. Viac informácií o štýloch založených na iných štýloch sa nachádza
v kapitole 3, Používame štýly a šablóny
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
107
Nastavenia delenia slov je možné zadať aj pomocou ponuky Nástroje > Možnosti > Nastavenia
jazyka > Pomôcky pre písanie. Tu v časti Možnosti v dolnej časti okna nájdeme nastavenia, ktoré
sa týkajú delenia slov.
Obrázok 79: Nastavenie možností delenia slov
Keď chceme zmeniť minimálny počet znakov na rozdelenie, minimálny počet znakov pred
zalomením riadka alebo minimálny počet znakov za zalomením riadka, zvolíme príslušnú položku
v časti Možnosti a klikneme na tlačidlo Upraviť.
Nastavenie delenia slov v okne Pomôcky pre písanie sa prejaví iba vtedy, keď je delenie slov
zapnuté pomocou štýlov odseku.
Ručné delenie slov
Keď chceme slová deliť ručne, nepoužijeme bežný rozdeľovník, ktorý zostane viditeľný aj keď už
slovo nie je na konci riadka (ak napríklad pridáme alebo zmažeme text alebo zmeníme okraje či
veľkosť písma). Namiesto toho, použijeme podmienený rozdeľovník, ktorý je viditeľný iba keď je to
potrebné.
Podmienený rozdeľovník sa do slova vkladá tak, že klikneme na miesto, kde chceme rozdeľovník
vložiť a stlačíme kombináciu klávesov Ctrl+rozdeľovník. Slovo sa rozdelí na danom mieste, keď je
na konci riadka, a to aj vtedy, keď je automatické delenie slov pre daný odsek vypnuté.
Formátovanie strán
Writer poskytuje niekoľko spôsobov na zmenu rozloženia prvkov strany: štýly strán, stĺpce, rámce,
tabuľky a oblasti. Viac informácií sa nachádza v kapitole 4, Formátovanie strán, v knihe Návod na
používanie programu Writer (Writer Guide).
Tip
Zobrazenie strany je zvyčajne prehľadnejšie, ak v ponuke Nástroje > Možnosti >
LibreOffice > Vzhľad dáme zobraziť hranice textu, objektov, tabuliek
a ohraničenia, a v ponuke Nástroje > Možnosti > LibreOffice Writer > Pomôcky
pre formátovanie zapneme zobrazenie koncov odsekov, zarážok, zalomenia
a ďalších položiek.
Aký spôsob rozloženia zvoliť?
Spôsob rozloženia je potrebné zvoliť podľa toho, ako má vyzerať výsledný dokument a podľa toho
aký druh informácií bude obsahovať. Tu je niekoľko príkladov.
108
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Pre knihy, ktoré sú podobné tejto príručke s jedným
stĺpcom textu, niekoľkými obrázkami v jeho vnútri
a niekoľkými obrázkami s popisom, použijeme štýly
so základným rozložením a tabuľkami, do ktorých
v prípade potreby umiestnime vysvetľujúci text.
Pre registre alebo iné dokumenty s dvoma stĺpcami
textu, v ktorých text pokračuje z ľavého stĺpca do
pravého a potom na ďalšiu stranu, použijeme štýly
strán s dvoma stĺpcami. Ak má byť názov
dokumentu na celú stranu, umiestnime ho do oblasti
s jedným stĺpcom.
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
109
Pre noviny so zložitým rozmiestnením, s dvoma
alebo troma stĺpcami na strane a článkami, ktoré
pokračujú z jednej strany na iné miesto aj o niekoľko
strán ďalej, použijeme štýly strán so základným
rozložením. Články umiestnime ako prepojené
rámce a grafiku ukotvíme na pevné miesto na danej
strane.
Pre dokumenty, kde sú uvedené pojmy hneď vedľa
svojho vysvetlenia alebo prekladu, použijeme
tabuľku, aby boli položky pekne zarovnané a aby
sme mohli písať do oboch stĺpcov.
Vytváranie hlavičky a päty
Hlavička je oblasť, ktorá sa nachádza v hornej časti strany nad horným okrajom textu. Päta sa
nachádza v dolnej časti strany pod dolným okrajom textu. Informácie ako čísla strán, ktoré sú
vložené do hlavičky alebo päty, sa zobrazujú na každej strane dokumentu s daným štýlom strany.
Nastavenie hlavičky alebo päty
Hlavičku strany môžeme vložiť niektorým z nasledujúcich spôsobov:
• Zvolíme Vložiť > Hlavička > Predvolený štýl (alebo iný štýl strany, ak nejde o predvolený
•
110
štýl), alebo
klikneme do oblasti nad horným okrajom textu, aby sa zobrazila značka hlavičky (obrázok
80), a následne v nej klikneme na +.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 80: Značka hlavičky v hornej časti textu
Po vytvorení hlavičky sa v jej značke objaví šípka dolu. Kliknutím na šípku sa otvorí ponuka
s možnosťami na prácu s hlavičkou (obrázok 81).
Obrázok 81: Ponuka hlavičky
Na formátovanie hlavičky môžeme použiť ponuku, zobrazenú na obrázku 81 alebo ponuku Formát
> Strana > Hlavička. Obe metódy otvoria rovnakú kartu v okne Štýl strany.
Vkladanie obsahu do hlavičky a päty
Do hlavičky alebo päty sa často vkladajú informácie ako názov dokumentu a názvy kapitol. Tieto
položky je možné najľahšie vložiť ako polia. V takom prípade sa pri zmene názvu automaticky
aktualizuje aj hlavička a päta.
Keď chceme vložiť názov dokumentu do hlavičky:
1) Zvolíme Súbor > Vlastnosti > Popis a zadáme názov dokumentu.
2) Pridáme hlavičku (Vložiť > Hlavička > Predvolené).
3) Umiestnime kurzor do hlavičky.
4) Zvolíme Vložiť > Polia > Nadpis. Nadpis sa objaví na šedom pozadí (ktoré sa však
nezobrazuje pri tlači a navyše sa dá vypnúť).
5) Keď chceme zmeniť názov dokumentu, vrátime sa späť na Súbor > Vlastnosti > Popis.
Polia sú podrobne opísané v kapitole 14, Práca s poľami, v knihe Návod na používanie programu
Writer (Writer Guide).
Viac informácií o hlavičkách a pätách sa nachádza v kapitole 4, Formátovanie strán, a v kapitole 6,
Úvod do štýlov, v knihe Návod na používanie programu Writer (Writer Guide).
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
111
Číslovanie strán
Zobrazenie čísla strany
Automatické číslovanie strán vložíme nasledovne:
1) Vložíme hlavičku alebo pätu podľa popisu v predchádzajúcej časti „Vytváranie hlavičky a
päty“.
2) Umiestnime kurzor do hlavičky alebo päty na miesto, kde sa má objaviť číslovanie
a zvolíme Vložiť > Polia > Číslo strany.
Vloženie celkového počtu strán
Keď chceme do číslovania strán zahrnúť aj celkový počet strán (napríklad „strana 1 z 12“):
1) Zadáme slovo „strana“ a medzeru, potom vložíme číslo strany podľa predchádzajúceho
popisu.
2) Vložíme medzeru, napíšeme slovo „z“, medzeru zopakujeme a zvolíme Vložiť > Polia >
Počet strán.
Poznámka
Pole Počet strán zobrazuje celkový počet strán dokumentu, tak ako je to uvedené
na karte Štatistika v okne Vlastnosti dokumentu (Súbor > Vlastnosti). Ak niekde
v dokumente reštartujeme číslovanie strán, tak celkový počet strán nie je vhodné
použiť. Viac informácií sa nachádza v kapitole 4, Formátovanie strán v knihe
Návod na používanie programu Writer (Writer Guide).
Reštartovanie číslovania strán
Často je potrebné reštartovať číslovanie strán od čísla 1, napríklad od strany obsahujúcej názov
alebo obsah. Okrem toho má veľa dokumentov „úvodné strany“ (ako napríklad obsah) číslované
rímskymi číslicami a hlavné strany číslované arabskými číslicami začínajúcimi od čísla 1.
Číslovanie strán je možné reštartovať dvoma spôsobmi.
Metóda 1:
1) Umiestnime kurzor do prvého odseku novej strany.
2) Zvolíme Formát > Odsek.
3) Na karte Tok textu v dialógovom okne Odsek (obrázok 78 na strane 116) prejdeme do časti
Zalomenia.
4) Označíme Vložiť, a potom So štýlom strany a zvolíme štýl strany, ktorý sa má použiť.
5) Zadáme číslo strany, od ktorého sa má začať, a klikneme na OK.
Tip
Metóda 1 je užitočná najmä vtedy, ak chceme prvú stranu dokumentu začať
číslovať od čísla, ktoré je väčšie ako 1. Napríklad môžeme písať knihu, ktorej
každá kapitola sa nachádza v samostatnom súbore. Kapitola 1 môže začínať
číslom 1, no kapitola 2 by mala začínať stranou 25 a kapitola 3 stranou 51.
Metóda 2:
1) Vložiť > Ručné zalomenie.
2) V dialógovom okne Vložiť zalomenie je predvolená voľba Zalomenie strany (obrázok 82).
3) Zvolíme požadovaný Štýl strany.
4) Označíme Zmeniť číslo strany.
5) Zadáme číslo strany, od ktorého sa má začať, a klikneme na OK.
112
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 82: Reštart číslovania strán po vložení ručného zalomenia.
Zmena okrajov strán
Okraje strany je možné zmeniť tromi spôsobmi:
• Pomocou pravítok – rýchle a jednoduché, no neumožňuje jemné nastavenie
• Pomocou dialógového okna Štýl strany – umožňuje definovať okraje s presnosťou na dve
•
desatinné miesta
Pomocou ovládacích prvkov v poli Strana v podpaneli Vlastnosti postranného panelu
Upozornenie
Ak zmeníme okraje, nové okraje ovplyvnia štýl strany a zobrazia sa pri
nasledujúcom otvorení dialógového okna Štýl strany.
Keďže sa zmení štýl strany, zmenené okraje sa použijú na všetkých stranách,
ktoré daný štýl používajú.
Keď chceme zmeniť okraje pomocou pravítok:
1) Sivé časti pravítok predstavujú okraje. Umiestnime kurzor myši na čiaru medzi sivou
a bielou časťou pravítka. Kurzor sa zmení na dvojitú šípku, pričom v tipe sa zobrazí
aktuálne nastavenie.
2) Pridržíme ľavé tlačidlo myši a okraj posunieme na nové miesto.
Obrázok 83: Posúvanie okrajov
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
113
Upozornenie
Malé šípky na pravítku (sivé trojuholníky) sa používajú na odsadenie odsekov.
Častokrát sa nachádzajú na rovnakom mieste ako okraje strany, preto je potrebné
si dať pozor, či naozaj posúvame značku okraja a nie šípky odsekov. Dvojité šípky
zobrazené na obrázku 83 znázorňujú kurzor myši, ako sa zobrazí v tejto pozícii.
Keď chceme okraje zmeniť pomocou dialógového okna Štýl strany:
1) Klikneme kamkoľvek na strane pravým tlačidlom myši a z kontextovej ponuky zvolíme
Strana.
2) Na karte Strana okna, ktoré sa otvorí, zadáme požadované vzdialenosti do polí v časti
Okraje.
Zmena okrajov pomocou poľa Strana v podpaneli Vlastnosti postranného panelu:
1) V otvorenom postrannom paneli (Zobraziť > Postranný panel) zvolíme záložku
Vlastnosti.
2) Kliknutím na značku (+) otvoríme pole Strana (ak je zatvorené)
3) Kliknutím na tlačidlo Okraj otvoríme okno, v ktorom zadáme požadované rozmery do
číselných polí Vlastné (kliknutím na tlačidlo Viac možností sa otvorí okno Štýl strany).
Pridávanie poznámok do dokumentu
Autori a recenzenti často používajú poznámky na výmenu nápadov, kladenie otázok alebo
označenie vecí, ktorým je potrebné venovať pozornosť.
Na poznámkovanie možno vybrať blok textu pozostávajúci z viacerých odsekov, alebo môžeme
vybrať len jeden bod, kam sa poznámka vloží.
Keď chceme do textu vložiť poznámku, vyberieme text alebo umiestnime kurzor na miesto, na
ktoré sa má poznámka vzťahovať, a z ponuky zvolíme Vložiť > Poznámka alebo stlačíme
kombináciu klávesov Ctrl+Alt+C. Na danom mieste sa vytvorí značka, ktorá bude bodkovanou
čiarou prepojená s poľom na pravej strane strany, kam môžeme zadať text poznámky. Súčasne
napravo od vodorovného pravítka nad textom pribudne tlačidlo Poznámky; jeho stlačením môžeme
poznámky skryť alebo zobraziť, ak sú skryté.
Writer automaticky pridá na koniec poznámky meno autora a časovú pečiatku, ktorá indikuje čas
vytvorenia poznámky. Obrázok 84 znázorňuje text s poznámkami od dvoch rôznych autorov.
Obrázok 84: Príklad poznámok
114
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Ak chceme zmeniť meno, ktoré sa zobrazuje v poli Autor v komentári, z ponuky zvolíme Nástroje
> Možnosti > Údaje o používateľovi.
Ak dokument upravuje viac ako jedna osoba, každému autorovi je automaticky priradená iná farba
pozadia poznámky.
Keď na komentár klikneme pravým tlačidlom myši, v kontextovej ponuke budeme môcť zmazať
danú poznámku, zmazať všetky poznámky od daného autora, alebo zmazať všetky poznámky
v dokumente. Z tejto ponuky môžeme na formátovanie textu poznámky použiť niektoré základné
príkazy. Text vložený do schránky môžeme vložiť pomocou tlačidla Vložiť. Obvyklým spôsobom
môžeme zmeniť typ písma, veľkosť a zarovnanie.
Keď sa chceme presunúť z jednej poznámky na druhú, otvoríme Navigátor (F5), rozbalíme časť
Poznámky a klikneme na text poznámky, na ktorú sa chceme presunúť. Textový kurzor sa presunie
na miesto, kde je poznámka ukotvená. Ak na poznámku v navigátore klikneme pravým tlačidlom
myši, môžeme ju rýchlo upraviť alebo zmazať.
Medzi poznámkami sa môže presúvať aj pomocou klávesnice. Pomocou kombinácie klávesov
Ctrl+Alt+Page Down sa presunieme na nasledujúcu poznámku a Ctrl+Alt+Page Up na
predchádzajúcu poznámku.
Vytváranie obsahu
Program Writer má funkciu na automatické vytváranie obsahu z nadpisov v dokumente. Pred jej
spustením je potrebné sa uistiť, či sú nadpisy vytvorené s konzistentnými štýlmi. Napríklad
môžeme použiť štýl Nadpis 1 pre názvy kapitol a štýly Nadpis 2 a Nadpis 3 pre podnadpisy
v kapitole.
Aj keď sa v programe Writer dá obsah dodatočne prispôsobiť, väčšinou postačujú štandardné
nastavenia. Vytvorenie obsahu je jednoduché:
1) Pri vytváraní dokumentu odlišujeme štýly odsekov rôznymi úrovňami nadpisov (napr. pre
nadpis kapitoly a nadpisy častí): Nadpis 1, Nadpis 2, Nadpis 3, atď. Ich názvy sa potom
objavia ako položky obsahu.
2) Umiestnime kurzor na miesto, na ktoré chceme vložiť obsah.
3) Zvolíme Vložiť > Registre a tabuľky > Registre a tabuľky.
4) V dialógovom okne Vložiť register/obsah nič nemeníme. Klikneme na OK.
Ak pridáme alebo odstránime text (tak, že sa nadpisy posunú na iné strany) alebo pridáme,
zmažeme alebo zmeníme nadpisy, je potrebné obsah aktualizovať.
Urobíme to takto:
1) Umiestnime kurzor do obsahu.
2) Klikneme pravým tlačidlom myši a z kontextovej ponuky zvolíme Aktualizovať
register/obsah.
Poznámka
Ak nie je možné do obsahu umiestniť kurzor, v okne Nástroje > Možnosti >
LibreOffice Writer > Pomôcky pre formátovanie a zaškrtneme pole Zapnúť
v časti Kurzor v chránených oblastiach.
Obsah je možné kedykoľvek prispôsobiť. Klikneme naň pravým tlačidlom myši a v kontextovej
ponuke zvolíme Upraviť register/obsah. Viac informácií o možnostiach úprav sa nachádza
v kapitole 12, Vytváranie obsahov, registrov a bibliografie v príručke Návod na používanie
programu Writer (Writer Guide).
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
115
Vytváranie registrov a zoznamov literatúry
Registre a zoznamy literatúry sa vkladajú podobným spôsobom ako obsahy. Tento proces
podrobne opisuje kapitola 12, Vytváranie obsahov, registrov a zoznamov literatúry v príručke
Návod na používanie programu Writer (Writer Guide).
Okrem abecedných registrov Writer umožňuje vytvárať zoznamy ilustrácií, tabuliek a objektov, a je
tiež možné vytvoriť vlastný zoznam či register. Napríklad môžeme vytvoriť osobitný register
obsahujúci iba vedecké názvy rastlinných druhov a osobitný pre ľudové názvy druhov. Pred
vytvorením nových typov registrov je potrebné najskôr začleniť položky registra do dokumentu
programu Writer.
Práca s grafikou
V programe Writer je grafika trojakého typu:
• Obrázky, vrátane fotografií, kresieb, skenovaných obrázkov atď.
• diagramy vytvorené pomocou kresliacich nástrojov balíka LibreOffice,
• grafy vytvorené pomocou súčasti balíka LibreOffice nazvanej Chart.
Viac informácií sa nachádza v kapitole 11, Grafika, galéria a písmomaľba, a v kapitole 8, Práca
s grafikou, v knihe Návod na používanie programu Writer (Writer Guide).
Tlačenie
Viac informácií o zobrazovaní náhľadu pred tlačou, nastavení tlače, čiernobielej tlači na farebnej
tlačiarni, tlači brožúr a ďalších možnostiach tlače sa nachádza v kapitole 10, Tlačenie,
exportovanie a posielanie mailom tejto príručky a v kapitole 5, Tlačenie, exportovanie, faxovanie
a posielanie mailom v knihe Návod na používanie programu Writer (Writer Guide).
Vytváranie hromadnej korešpondencie
Writer poskytuje užitočné funkcie na vytváranie a tlač:
• viacerých personalizovaných kópií dokumentu na rozposielanie podľa zoznamu adries
príjemcov,
štítkov s adresami a
•
• obálok.
Všetky tieto možnosti používajú registrovaný zdroj údajov (tabuľkový zošit alebo databázu
obsahujúcu mená, adresy a ďalšie informácie). Tento proces opisuje kapitola 11, Tvorba
hromadnej korešpondencie, v knihe Návod na používanie programu Writer (Writer Guide).
Sledovanie zmien v dokumente
Na nájdenie zmien vykonaných v dokumente je možné použiť niekoľko metód.
1) Dokument so zmenami uložíme (v inom priečinku alebo pod iným názvom alebo oboje) a
následne použijeme Writer na porovnanie pôvodného a nového dokumentu a na
zobrazenie rozdielov. Zvolíme Upraviť > Porovnať dokument. Táto technika je užitočná,
najmä ak sme jediná osoba pracujúca s dokumentom, pretože bráni narastaniu veľkosti
a zložitosti súboru, ako je tomu pri ostatných metódach.
116
Začíname s programom LibreOffice 4.2
2) Verzie dokumentu ukladáme ako súčasť pôvodného súboru. Táto metóda však môže
spôsobiť problémy pri veľkých a zložitejších dokumentoch, a to najmä vtedy, ak verzie
ukladáme často. Tejto metóde sa radšej treba vyhnúť.
3) Použijeme revízne značky programu Writer, ktorými poukážeme na miesto kam sme niečo
pridali, niečo zmazali alebo kde sme zmenili formátovanie. Pred začatím úprav zvolíme
Upraviť > Sledovanie zmien > Záznam. Neskôr môže autor alebo iná osoba urobiť revíziu
a prijať alebo zamietnuť každú zmenu. Zvolíme Upraviť > Sledovanie zmien > Zobraziť.
Klikneme pravým tlačidlom myši na jednotlivé zmeny a z kontextovej ponuky zvolíme Prijať
zmenu alebo Odmietnuť zmenu. Ak chceme vidieť zoznam všetkých zmien a prijať ich
alebo zamietnuť pomocou neho, zvolíme Upraviť > Sledovanie zmien > Prijať alebo
odmietnuť. Podrobnosti nájdeme v knihe Návod na používanie programu Writer (Writer
Guide).
Tip
Nie všetky zmeny sa zaznamenávajú. Napríklad sa nezaznamenáva zmena
zarážok z ľavého zarovnania na pravé, zmena vzorcov (rovníc) alebo pripojená
grafika.
Používanie polí
Polia v programe Writer sú veľmi užitočným prvkom. Používajú sa pre údaje, ktoré sa v dokumente
menia (ako napríklad aktuálny čas alebo celkový počet strán) a na vkladanie vlastností dokumentu,
ako napríklad názov, meno autora a posledná aktualizácia. Polia sú základom krížových odkazov
(pozri nižšie), automatického číslovania obrázkov, tabuliek, nadpisov a ďalších prvkov. Okrem toho
sú základom širokého rozsahu ďalších funkcií, o ktorých hovorí kapitola 14, Práca s poľami v knihe
Návod na používanie programu Writer (Writer Guide).
Odkazy na iné časti dokumentu
Ak odkazy na iné časti dokumentu vkladáme priamo, tieto sa veľmi ľahko môžu stať neaktuálnymi,
ak zmeníme poradie tém alebo prvkov, pridáme alebo odstránime text alebo zmeníme nadpis.
Writer poskytuje dva spôsoby ako zaistiť, aby krížové odkazy boli aktuálne – vložením odkazov na
iné časti rovnakého alebo iného dokumentu pomocou:
• hypertextových odkazov a
• krížových odkazov.
Tieto dve metódy vedú k rovnakému výsledku: ak na odkaz v otvorenom dokumente programu
Writer klikneme a súčasne pridržíme stlačený kláves Ctrl, dostaneme sa priamo na odkazované
miesto. Sú tu však zásadné rozdiely:
• Text v hypertextovom odkaze sa automaticky neaktualizuje, ak zmeníme text položky, na
•
•
ktorú odkazuje (je potrebné ho zmeniť ručne). Text krížového odkazu sa však prispôsobí.
Pri použití hypertextových odkazov nemôžeme vybrať, na ktorý typ obsahu chceme
odkazovať (napríklad na vybraný text alebo stranu); pri použití krížových odkazov vybrať
môžeme (napríklad môžeme odkazovať aj na záložky).
Ak chceme vložiť hypertextový odkaz na objekt (napríklad grafiku) so zmysluplným textom,
je potrebné tomuto objektu priradiť názov zhodný s týmto požadovaným textom (napríklad
obrázok 6 namiesto predvoleného textu Grafika6)) alebo musíme v dialógovom okne
Hypertextový odkaz zobrazený text modifikovať. Na rozdiel od toho krížové odkazy,
odkazujúce na obrázky, automaticky zobrazujú užitočný text a pri ich vytváraní máme
možnosť zvoliť jednu z možných variant.
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
117
• Pri ukladaní dokumentu programu Writer do HTML formátu však hypertextové odkazy
zostanú aktívne, no krížové odkazy nie. Oba typy pritom zostanú aktívne, ak dokument
exportujeme do PDF.
Používanie hypertextových odkazov
Najjednoduchší spôsob, ako sa dá vložiť hypertextový odkaz na inú časť rovnakého dokumentu, je
použitie okna Navigátor:
1) Otvoríme dokument obsahujúci položky, ktoré chceme navzájom prepojiť.
2) Otvoríme Navigátor kliknutím na jeho tlačidlo, zvolením položky ponuky Zobraziť >
Navigátor, alebo stlačením klávesu F5.
3) Klikneme na tlačidlo so šípkou Režim presunutia a zvolíme Vložiť ako hypertextový
odkaz.
4) V zozname v dolnej časti okna Navigátor zvolíme dokument obsahujúci položku, na ktorú
chceme odkázať.
5) V zozname okna Navigátor zvolíme položku, ktorú chceme vložiť ako hypertextový odkaz.
6) Túto položku presunieme na miesto v dokumente, kde chceme hypertextový odkaz
vytvoriť. Názov položky sa vloží do dokumentu ako aktívny hypertextový odkaz.
Na vytváranie a úpravu hypertextových odkazov v rámci dokumentu a medzi dokumentmi sa dá
použiť aj dialógové okno Hypertextový odkaz. Viac informácií sa nachádza v kapitole 12,
Vytváranie webových strán.
Obrázok 85: Vkladanie hypertextového odkazu pomocou
Navigátora
Používanie krížových odkazov
Ak do textu priamo zadávame odkazy na iné časti dokumentu, tieto sa ľahko môžu stať
neaktuálne, ak zmeníme nadpis, pridáme obrázky alebo zmeníme poradie kapitol. Nahradením
ručne zadaných krížových odkazov automatickými zaručíme, že tieto sa pri aktualizácii polí
automaticky aktualizujú a tak vždy budú zobrazovať aktuálny text alebo číslo strany. Karta Krížové
odkazy v dialógovom okne Polia obsahuje zoznam niekoľkých položiek, ako napríklad nadpisy,
záložky, obrázky, tabuľky, a číslované položky, ako napríklad kroky v rôznych postupoch. Môžeme
tiež vytvoriť svoje vlastné referenčné položky. Viac informácií sa nachádza v časti „Nastavenie
odkazov“ v kapitole 14, Práca s poľami v knihe Návod na používanie programu Writer (Writer
Guide).
118
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Keď chceme vložiť krížový odkaz na nadpis, obrázok, záložku alebo inú položku:
1) Umiestnime kurzor v dokumente na miesto kam chceme krížový odkaz vložiť.
2) Ak nie je otvorené dialógové okno Polia, zvolíme Vložiť > Krížový odkaz, čím sa otvorí.
V ňom na karte Krížové odkazy (obrázok 86) v zozname Typ zvolíme typ položky, na ktorú
chceme odkázať (napríklad Nadpis alebo obrázok). Túto kartu môžeme nechať otvorenú
na opakované vkladanie ďalších krížových odkazov.
3) Klikneme na požadovanú položku v zozname Výber, ktorý zobrazuje všetky položky
vybraného typu. V zozname Vložiť odkaz na zvolíme požadovaný formát odkazu. Tento
zoznam sa mení na základe vybraného typu odkazu. Najčastejšie sa používa Odkaz (vloží
celý text nadpisu alebo názvu), Kategória a číslo (vloží slovo obrázok alebo Tabuľka
a jeho číslo, no bez textu názvu), Číslovanie (vloží iba číslo tabuľky a obrázka, bez slova
„Obrázok“ a „Tabuľka“) alebo Strana (vloží číslo strany, na ktorej sa nachádza odkazovaný
text). Klikneme na Vložiť.
Obrázok 86: Karta Krížové odkazy v dialógovom okne Polia
Používanie záložiek
Záložky sú zobrazené v Navigátore, z ktorého k nim môžeme pristupovať tak, že na ne klikneme
myšou. Na záložky môžeme odkazovať pomocou krížového odkazu, ako aj pomocou
hypertextového odkazu, tak ako je uvedené vyššie.
1) Označíme text, ktorý chceme vložiť ako záložku. Zvolíme Vložiť > Záložka.
Kapitola 4 Začíname s programom Writer
119
2) Otvorí sa okno Vložiť záložku, v ktorom väčšie pole zobrazuje zoznam doteraz
zadefinovaných záložiek. Do horného poľa zadáme názov pre túto záložku, a potom
klikneme na OK.
Obrázok 87: Vkladanie záložiek
Používanie hlavných dokumentov
Hlavné dokumenty sa zvyčajne používajú na vytváranie rozsiahlych dokumentov, ako sú napríklad
knihy, diplomové práce či dlhé výkazy, alebo sa používajú vtedy, ak viac ľudí píše rôzne kapitoly
alebo iné časti dokumentu pričom nechceme, aby museli súčasne pracovať s rovnakým súborom.
Hlavné dokumenty spájajú oddelené textové dokumenty do jedného veľkého dokumentu, pričom
zjednocujú formátovanie, obsah, bibliografiu, register a iné zoznamy.
Hlavné dokumenty v programe Writer spoľahlivo fungujú. Pokiaľ sa však s nimi nezoznámime,
môže sa nám zdať, že sú nespoľahlivé, alebo že ich použitie je zložité. Viac informácií o hlavných
dokumentoch sa nachádza v kapitole 13, Práca s hlavnými dokumentmi v knihe Návod na
používanie programu Writer (Writer Guide).
Vytváranie vyplňovacích formulárov
Bežný textový dokument sprostredkuje prijímateľovi informácie. Medzi ne patrí napríklad list, výkaz
alebo brožúra. Čitateľ v nich zvyčajne môže upravovať všetko alebo nič. Formulár má časti textu,
ktoré nie je možné upravovať, a iné časti, ktoré sú určené na to, aby ich čitateľ upravil. Napríklad
dotazník má úvod a otázky (ktoré sa nemenia) a prázdne miesta na zadanie odpovede.
Formuláre sa používajú troma spôsobmi:
• Keď chceme vytvoriť jednoduchý dokument, ktorý má adresát doplniť, ako napríklad
•
•
dotazník, ktorý rozošleme skupine ľudí, ktorí ho potom vrátia späť.
Keď sa chceme pripojiť do databázy alebo zdroja údajov a umožniť používateľovi zadať
informácie. Niekto, kto prijíma objednávky, môže vkladať informácie z každej objednávky
do databázy pomocou formulára.
Keď chceme prezerať informácie v databáze alebo zo zdroja údajov. Napríklad knihovníci
takto môžu získavať informácie o knihách.
Program Writer poskytuje niekoľko prvkov na vkladanie informácií do formulára vrátane
zaškrtávacích polí, výberových tlačidiel, textových polí, roletových zoznamov a číselných polí. Viac
informácii sa nachádza v kapitole 15, Používanie formulárov v programe Writer, v knihe Návod na
používanie programu Writer (Writer Guide).
120
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kapitola 5
Začíname s programom Calc
Používanie tabuľkových zošitov s balíkom LibreOffice
Čo je Calc?
Calc súčasť balíka LibreOffice určená na prácu s tabuľkovými zošitmi. Do zošitov môžeme vkladať
údaje (zvyčajne číselné) a potom s nimi pracovať tak, aby sme získali určité výsledky.
Je tiež možné zadať údaje a potom použiť Calc spôsobom typu „Čo ak…“ a zmenou niektorých
údajov preskúmať, ako sa zmenia výsledky bez toho, aby sme museli nanovo vytvárať nový zošit
alebo hárok.
Medzi prostriedky poskytované programom Calc patria:
•
•
•
•
funkcie, ktoré možno použiť na vytváranie vzorcov na zložité výpočty s údajmi,
databázové funkcie, ako zoradenie, uloženie a filtrovanie,
dynamické grafy; je možné použiť široký rozsah 2D a 3D grafov
makrá na zaznamenávanie a spúšťanie často opakovaných úloh, pričom medzi
podporované skriptovacie jazyky na tvorbu makier patria LibreOffice Basic, Python,
BeanShell a JavaScript,
schopnosť otvárať, upravovať a ukladať zošity Microsoft Excel,
•
• importovať a exportovať zošity do viacerých formátov, vrátane HTML, CSV, PDF
a PostScript.
Poznámka
Ak chceme v LibreOffice použiť makro vytvorené pomocou jazyka VBA v programe
Microsoft Excel, musíme najskôr upraviť jeho kód pomocou editora LibreOffice
Basic IDE. Viac podrobností sa nachádza v kapitole 13, Začíname s makrami,
a v kapitole 12, Makrá v programe Calc v knihe Návod na používanie programu
Calc (Calc Guide).
Tabuľkové zošity, hárky a bunky
Calc pracuje s dokumentmi, ktoré voláme tabuľkové zošity alebo len krátko zošity. Zošity obsahujú
niekoľko samostatných hárkov, každý hárok obsahuje bunky zoradené do riadkov a stĺpcov. Každá
bunka sa dá identifikovať podľa čísla riadka a písmena stĺpca.
Bunky môžu uchovávať jednotlivé prvky (text, čísla, vzorce atď), ktoré umožňujú zobrazovať
a spracovávať údaje.
Každý zošit môže mať veľa hárkov a každý hárok môže mať veľa buniek. V programe Calc môže
mať každý hárok až 1 048 576 riadkov (65 536 riadkov vo verzii Calc 3.2 a skorších) a 1024
stĺpcov.
Hlavné okno programu Calc
Keď spustíme program Calc, otvorí sa jeho hlavné okno (obrázok 88. Jeho hlavné časti sú opísané
nižšie.
Titulná lišta
Titulná lišta je umiestnená v hornej časti okna a zobrazuje názov aktuálneho tabuľkového zošita.
Keď je vytvorený nový zošit, jeho názov je Bez názvu X, kde X je číslo. Keď zošit ukladáme
prvýkrát, zobrazí sa výzva na zadanie názvu.
122
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Hlavná ponuka
Hlavná ponuka má v jednotlivých ponukách a ich podponukách mnohé položky. Hlavnú ponuku
môžeme upraviť, viac informácií o tom nájdeme v kapitole 14, Prispôsobenie LibreOffice.
Obrázok 88: Hlavné okno programu Calc bez postranného panelu
• Súbor – obsahuje príkazy, ktoré sa vzťahujú na celý dokument, ako napríklad Otvoriť,
•
•
•
•
•
•
•
•
Uložiť, Sprievodcovia, Exportovať ako PDF, Tlač, Elektronické podpisy a ďalšie.
Upraviť – obsahuje príkazy na úpravu dokumentov, ako napríklad Späť, Kopírovať,
Sledovanie zmien, Vyplniť, Zásuvný modul a ďalšie.
Zobraziť – obsahuje príkazy na zmenu vzhľadu používateľského rozhrania Calcu, ako
napríklad Panely nástrojov, Hlavičky riadkov a stĺpcov, Celá obrazovka, Lupa a ďalšie.
Vložiť – obsahuje príkazy na vkladanie prvkov do zošitov, ako napríklad Bunky, Riadky,
Stĺpce, Hárky, obrázok a ďalšie.
Formát – obsahuje príkazy na modifikáciu rozloženia hárku, ako napríklad Bunky, Strana,
Štýly a formátovanie, Zarovnanie a ďalšie.
Nástroje – obsahuje rôzne funkcie, ktoré pomáhajú pri kontrole a úprave hárkov, ako
napríklad Kontrola pravopisu, Zdieľať dokument, Galéria, Makrá a ďalšie.
Údaje – obsahuje nástroje na prácu s údajmi v zošite, ako napríklad Definovať oblasť,
Zoradiť, Konsolidovať a ďalšie.
Okno – obsahuje príkazy na zobrazovanie okien, ako napríklad Nové okno, Rozdeliť a
ďalšie.
Pomocník – obsahuje odkazy na funkcie súvisiace s poskytovaním pomoci a doplnkové
funkcie, ako napríklad Pomocník LibreOffice, Informácia o licencii, Vyhľadať aktualizácie a
ďalšie.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
123
Panely nástrojov
Pokiaľ spustíme Calc v štandardnom nastavení, panely nástrojov Štandardný a Formátovanie
budú ukotvené v hornej časti pracovnej plochy (obrázok 88).
Panely programu Calc môžu byť ukotvené na pevnom mieste alebo môžu voľne plávať, čo
v prípade potreby umožňuje ich umiestnenie na vhodnejšiu pozíciu. Ukotvené panely nástrojov
možno presúvať na iné miesto na pracovnej ploche alebo je z nich možné urobiť plávajúce panely.
Plávajúce panely je možné zasa ukotviť.
Ikony (niekedy nazývané tlačidlá) na týchto nástrojových paneloch poskytujú široký rozsah
najpoužívanejších príkazov a funkcií. Ikony možno z panelu odstrániť alebo ich možno pridať. Viac
informácií o tom nájdeme v kapitole 14, Prispôsobenie LibreOffice.
Panel vzorcov
Panel vzorcov je umiestnený v hornej časti hárku na pracovnej ploche. Panel vzorcov je v tejto
pozícii ukotvený permanentne a nemožno ho spraviť plávajúcim. Ak nie je viditeľný, vojdeme do
Zobraziť v hlavnej ponuke a zvolíme Panel vzorcov.
Obrázok 89: Panel vzorcov
Panel vzorcov má tieto súčasti (zľava doprava, obrázok 89):
• Pole názvu – zobrazuje odkaz na bunku, ktorý pozostáva z kombinácie písem a číslic,
napríklad A1. Číslo určuje stĺpec a písmeno určuje riadok vybranej bunky.
• Sprievodca funkciou
– otvorí dialógové okno, v ktorom možno požadovanú funkciu
vyhľadať v zozname dostupných funkcií. Toto okno je veľmi užitočné, pretože zobrazuje aj
to, ako sú funkcie definované.
• Celkom –
•
•
kliknutie na tlačidlo Celkom vloží do aktuálnej bunky vzorec, ktorý sčíta
čísla v bunkách nad aktuálnou bunkou. Ak v bunkách nad aktuálnou bunkou nie sú čísla,
potom sa sčítajú čísla v bunkách naľavo od aktuálnej bunky.
Funkcia
– kliknutím na tlačidlo Funkcia sa do vybranej bunky a do vstupného riadka
vloží znamienko rovná sa (=), čím sa umožní zadávanie vzorca.
Vstupný riadok – zobrazuje obsah vybranej bunky (údaje, vzorec, funkcia) a umožňuje
jeho úpravu. Obsah bunky možno upraviť aj priamo v bunke, a to tak, že na bunku
dvojklikneme. Keď do bunky zapíšeme nový údaj, tlačidlá Celkom a Funkcia sa zmenia na
Zrušiť a Prijať
Poznámka
V tabuľkových zošitoch pojem funkcia predstavuje oveľa viac, ako je bežná
matematická funkcia. Viac informácií sa nachádza v kapitole 7, Použivanie vzorcov
a funkcií v knihe Návod na používanie programu Calc (Calc Guide).
Rozloženie hárka
Jednotlivé bunky
Hlavná časť pracovnej plochy programu Calc zobrazuje bunky vo forme mriežky. Každá bunka je
vytvorená priesečníkom stĺpcov a riadkov v hárku.
124
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Nad bunkami a vľavo od buniek sú ich hlavičky, ktoré obsahujú písmená a čísla. Hlavičky stĺpcov
používajú písmená od A a pokračujú doprava. Hlavičky riadkov používajú číslice od 1 a pokračujú
nadol.
Hlavičky stĺpcov a riadkov tvoria adresu bunky, ktorá sa objavuje v poli Pole názvu na paneli
vzorcov (obrázok 89). Ak hlavičky nie sú viditeľné, vojdeme do Zobraziť v hlavnej ponuke a
zvolíme Hlavičky riadkov a stĺpcov.
Záložky hárkov
V programe Calc môžeme mať v zošite viac ako len jeden
hárok. V dolnej časti mriežky buniek sa nachádzajú
záložky hárkov, ktoré indikujú, koľko hárkov máme
v zošite. Kliknutie na záložku umožní prístup k jednotlivým
hárkom a zobrazí ich. Aktívny hárok je indikovaný bielym
pozadím jeho záložky (predvolené nastavenie programu
Calc) Môžeme však vybrať aj viacero záložiek naraz, ak pri
klikaní na ne pridržíme kláves Ctrl.
Predvolený názov hárka (Hárok1, Hárok2, atď.), zmeníme
tak, že na jeho záložku klikneme pravým tlačidlom myši a
v kontextovej ponuke zvolíme Premenovať hárok. Otvorí
sa okno, v ktorom môžeme zadať nový názov hárka.
Kliknutím na tlačidlo OK okno zavrieme.
Farbu záložky hárka zmeníme tak, že na ňu klikneme
pravým tlačidlom myši a v kontextovej ponuke zvolíme
Farba záložky, čím sa otvorí okno Farba záložky
(obrázok 90). Vyberieme farbu a klikneme na OK, čím
okno zavrieme. Informácie o tom, ako do tejto palety pridať
ďalšie farby nájdeme v kapitole 14, Prispôsobenie
LibreOffice.
Obrázok 90: Okno Farba záložky
Stavový riadok
Stavový riadok programu Calc (obrázok 91), poskytuje informácie o zošite a rôzne pohodlné
možnosti na rýchlu zmenu jeho niektorých vlastností. Väčšina polí je pritom podobná, ako
v ostatných súčastiach balíka LibreOffice. Viac informácií sa nachádza v kapitole 1, Úvod do
LibreOffice v tejto knihe a v kapitole 1, Predstavujeme program Calc v knihe Návod na používanie
programu Calc (Calc Guide).
Obrázok 91: Stavový riadok programu Calc
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
125
Postranný panel
Postranný panel programu Calc (Zobraziť > Postranný panel) sa nachádza na pravej strane
pracovnej plochy. Je kombináciou panelov s nástrojmi a dialógových okien a pozostáva z piatich
podpanelov: Vlastnosti, Štýly a formátovanie, Galéria, Navigátor a Funkcie. Každý podpanel má
svoju ikonu na paneli záložiek vpravo od postranného panelu, ktoré nám umožnia prepínanie
medzi podpanelmi.
Obrázok 92: Postranný panel programu Calc s otvoreným podpanelom Vlastnosti
Podpanely sú:
• Vlastnosti: Tento podpanel má štyri polia.
– Znak: Poskytuje ovládacie prvky na formátovanie textu, ako napríklad rez písma, jeho
–
–
–
•
•
126
veľkosť a farbu. Niektoré ovládacie prvky, ako napríklad horný index, sa aktivujú len
vtedy, ak je aktivovaná úprava bunky a kurzor sa nachádza v bunke alebo vo vstupnom
riadku Panelu vzorcov.
Zarovnanie: Poskytuje ovládacie prvky rôznych možností na zarovnanie textu, vrátane
vodorovného a zvislého zarovnania, zalamovania, zlučovania buniek, orientácie textu a
zvislého usporiadania textu.
Vzhľad bunky: Poskytuje ovládacie prvky nastavení vzhľadu, vrátane farby pozadia,
typu orámovania bunky, farby a štýlu čiar mriežky.
Formát čísla: Poskytuje možnosti na rýchlu zmenu formátu čísel vrátane desatinných
čísel, meny, dátumov a logických hodnôt.
V každom poli sa nachádza tlačidlo Viac možností, pomocou ktorého otvoríme dialógové
okno s rozsiahlejšou ponukou nástrojov. Dialógové okno, ktoré sa otvorí, uzamkne
dokument, až kým okno nezavrieme.
Štýly a formátovanie: Tento podpanel je totožný s ukotviteľným panelom, ktorý sa otvorí,
ak klikneme na tlačidlo Štýly a formátovanie (F11) z panelu Formátovanie textu.
Galéria: Tento podpanel je totožný s ukotviteľným panelom, ktorý sa otvorí, ak klikneme na
tlačidlo Galéria na paneli Štandardný alebo zvolíme Nástroje > Galéria v hlavnej ponuke.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
• Navigátor: Tento podpanel je v zásade totožný s ukotviteľným panelom, ktorý sa otvorí, ak
•
klikneme na tlačidlo Navigátor na paneli Štandardný alebo zvolíme Zobraziť > Navigátor
(F5) v hlavnej ponuke. Chýba v ňom jedine tlačidlo Obsah.
Funkcie: Tento podpanel je totožný s ukotviteľným panelom, ktorý sa otvorí, ak zvolíme
Vložiť > Zoznam funkcií v hlavnej ponuke.
Na pravej strane každého otvoreného podpanelu sa nachádza tlačidlo Zatvoriť (X), ktorým možno
podpanel zatvoriť, pričom zostane otvorený len panel so záložkami. Opätovným kliknutím na
ľubovoľnú zo záložiek podpanel otvoríme.
Postranný panel možno skryť alebo zobraziť, ak je skrytý, kliknutím na manipulátor Skryť/Zobraziť,
ktorý sa nachádza na okraji panelu. Pomocou neho tiež môžeme upraviť šírku panelu.
Otvorenie CSV súboru
Súbory Comma-separated-values (CSV, hodnoty oddelené čiarkou) sú tabuľkové súbory vo forme
textu, v ktorom sú hodnoty oddelené vybraným znakom, ako napríklad čiarka alebo bodkočiarka.
Každý riadok CSV súboru reprezentuje jeden riadok hárku. Text je zadaný v úvodzovkách, čísla sú
zadané bez úvodzoviek.
Obrázok 93: Dialógové okno Import textu
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
127
Keď chceme otvoriť CSV súbor v programe Calc:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Otvoriť a nájdeme CSV súbor, ktorý chceme otvoriť.
2) Vyberieme ho a klikneme na Otvoriť. CSV súbory obvykle majú príponu .csv. Niektoré
CSV súbory však môžu mať príponu .txt.
3) Otvorí sa okno Import textu (obrázok 93), ktoré mám umožní zadať viaceré údaje, ktoré sú
pri importe CSV súborov do programu Calc dôležité.
Kliknutím na tlačidlo OK súbor importujeme.Pri importovaní CSV súborov do programu Calc
možno zadať nasledujúce údaje:
• Importovať
– Znaková sada – špecifikuje sadu znakov, ktorá sa má použiť pri importovaní.
– Jazyk – určuje, ako sa budú importovať číselné reťazce.
–
Ak je jazyk na importovanie CSV nastavený na hodnotu Predvolené, Calc použije
globálne nastavený jazyk používateľského rozhrania. Ak je jazyk nastavený na
konkrétnu hodnotu, táto sa použije na importovanie čísel.
Od riadka – špecifikuje, od ktorého riadka chceme spustiť importovanie. Riadky sú
viditeľné v náhľade, ktorý sa nachádza v spodnej časti.
• Možnosti oddeľovača – Špecifikuje, či je na oddeľovanie položiek údajov použitý
oddeľovací znak, alebo či je použitá pevná šírka záznamov.
– Pevná šírka – údaje sa rozdelia do stĺpcov na základe pevnej šírky záznamov
(s rovnakým počtom znakov). Šírku nastavíme kliknutím na pravítko v náhľade.
– Oddelené pomocou – zvolíme znak oddeľujúci jednotlivé údajové záznamy. Ak zvolíme
Iný, môžeme špecifikovať vlastný oddeľovací znak. Tento znak sa musí v údajoch
vyskytovať.
– Zlúčiť oddeľovače – zlúči po sebe nasledujúce oddeľovače a odstráni prázdne
záznamy.
– Oddeľovač textu – zvolíme znak, ktorý oddeľuje textové údaje.
• Iné možnosti
– Pole v úvodzovkách ako text – ak zaškrtneme túto možnosť, polia alebo bunky, ktorých
–
celý obsah je v úvodzovkách (prvý a posledný znak sú zhodné s oddeľovačom textu),
sa importujú ako text.
Rozpoznávať špeciálne čísla – ak je zaškrtnutá táto možnosť, Calc bude automaticky
rozpoznávať formát čísel, vrátane špeciálnych formátov, ako sú dátum, čas a vedecká
notácia.
Vybraný jazyk tiež ovplyvňuje to, ako sú špeciálne čísla definované, lebo v rôznych
jazykoch a jazykových regiónoch sa pre ne používajú rôzne konvencie.
Pokiaľ táto možnosť zaškrtnutá nie je, Calc bude konvertovať len desatinné čísla.
Všetko ostatné, vrátane čísel vo vedeckej notácii, budú importované ako text.
Desatinné číslo môže pozostávať z číslic 0-9, oddeľovačov tisícov a desatinného
oddeľovača. Oddeľovače tisícov a desatinný oddeľovač môžu byť v rôznych jazykoch a
jazykových regiónoch rôzne.
• Polia – zobrazuje, ako budú údaje po importovaní rozdelené do stĺpcov.
– Typ stĺpca – Ak v náhľade vyberieme stĺpec, môžeme zvoliť, ktorý typ údajov treba pri
–
–
128
importovaní v stĺpci použiť.
Štandardný – Calc samostatne určí typ údajov.
Text – importované údaje budú považované za text.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
–
–
Anglicky (USA) – vyhľadajú a vložia sa čísla formátované podľa zásad americkej
angličtiny bez ohľadu na jazyk operačného systému. Číslo sa pritom nebude
formátovať. Ak sa nenájdu žiadne takéto čísla, použije sa štandardné formátovanie.
Skryť – údaje v stĺpci nebudú importované.
Ukladanie tabuľkových zošitov
Viac informácií o tom, ako ručne a automaticky ukladať tabuľkové zošity, nájdeme kapitole 1,
Predstavujeme LibreOffice. Calc dokáže údaje ukladať vo viacerých formátoch a dokáže ich aj
exportovať do súborov vo formátoch PDF, HTML a XHTML. Viac sa dozvieme v knihe Návod na
používanie programu Calc (Calc Guide), v kapitole 6, Tlač, exportovanie a odosielanie.
Ukladanie v iných tabuľkových formátoch
Ak si chceme vymieňať dokumenty s používateľmi programu Microsoft Excel, ktorí nechcú,
nevedia alebo nemôžu prijímať súbory vo formáte Open Document Format (ODF) (*.ods),
môžeme ich uložiť do súboru pre Microsoft Excel.
1) Tabuľkový zošit najskôr uložíme vo formáte *.ods.
2)
3)
4)
5)
V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Uložiť ako, čím sa otvorí okno Uložiť ako (obrázok 94)
Do poľa Názov súboru zadáme názov súboru.
V roletovej ponuke Typ súboru zvolíme typ tabuľkového formátu, ktorý chceme použiť.
Ak je povolená voľba Automatická prípona súboru, k menu sa automaticky pridá správna
prípona podľa zvoleného typu.
6) Klikneme na Uložiť.
7) Zakaždým, keď klikneme na Uložiť, otvorí sa okno Potvrdiť formát súboru (obrázok 95).
Klikneme na Použiť formát XXX, ak chceme pokračovať v ukladaní vo vybranom formáte,
alebo klikneme na Použiť formát ODF, čím zošit uložíme vo formáte ODS programu Calc.
8) Ak na uloženie zvolíme formát Text CSV (*.csv), otvorí sa okno Exportovať textový
súbor (obrázok 96), ktoré umožní výber sady znakov, oddeľovača polí a textu a ďalších,
ktoré sa použijú pri vytváraní CSV súboru.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
129
Obrázok 94: Dialógové okno Uložiť ako
Obrázok 95: Dialógové okno Potvrdiť formát súboru
130
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 96: Dialógové okno Exportovať textový súbor na ukladanie CSV
súborov
Tip
Ak chceme, aby Calc vždy ukladal dokumenty do iného ako predvoleného formátu
ODF, vojdeme do Nástroje > Možnosti > Načítať/Uložiť > Všeobecné. V sekcii
s názvom Predvolený formát súborov a nastavenia ODF v položke Typ
dokumentu zvolíme Zošit a v položke Vždy ukladať ako zvolíme svoj
preferovaný formát.
Pohyb v zošite
Program Calc poskytuje veľa spôsobov, ako sa pohybovať v zošite z bunky na bunku alebo
z hárku na hárok. Môžeme zvoliť ten, ktorý nám najviac vyhovuje.
Pohyb medzi bunkami
Ak je vybraná (aktivovaná) jedna bunka, jej okraje sú zvýraznené. Ak je vybraná skupina buniek,
ich plocha je farebne zvýraznená. Farba zvýraznených okrajov a farba zvýraznenej plochy môžu
byť rôzne v rôznych operačných systémoch a závisia tiež na nastavení LibreOffice.
• Pomocou myši – kurzor myši umiestnime nad bunku a klikneme ľavým tlačidlom myši.
• Pomocou odkazu na bunku – zvýrazníme alebo odstránime existujúcu odkaz na bunku
v poli názvu na paneli vzorcov (obrázok 89 na strane 137). Zadáme adresu bunky, na ktorú
chceme prejsť, a stlačíme kláves Enter. V odkazoch na bunky sa nerozlišuje veľkosť
písmen, a tak odkaz a3 rovnako ako A3 aktivuje tú istú bunku.
• Pomocou navigátora – klikneme na ikonu Navigátor
•
•
•
na štandardnom paneli
nástrojov alebo stlačíme kláves F5, čím sa otvorí okno Navigátor (obrázok 97) alebo
klikneme na záložku Navigátora v postrannom paneli. Zadáme adresu bunky do polí
Stĺpec a Riadok a stlačíme kláves Enter.
Pomocou klávesu Enter – stlačenie klávesu Enter aktivuje bunku na nasledujúcom riadku
smerom nadol. Stlačenie Shift+Enter aktivuje bunku na predchádzajúcom riadku smerom
nahor.
Pomocou klávesu Tabulátor – stlačenie tabulátora aktivuje bunku v nasledujúcom stĺpci
vpravo. Stlačenie Shift+Tab aktivuje bunku v predchádzajúcom stĺpci vľavo.
Pomocou šípok – stlačením šípky na klávesnici sa aktivácia bunky presunie v jej smere.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
131
Obrázok 97: Okno navigátora v programe Calc
• Pomocou klávesov Home, End, Page Up a Page Down
– Home aktivuje prvú bunku v riadku.
– End aktivuje poslednú bunku vpravo, ktorá na danom riadku obsahuje údaje.
– Page Down aktivuje bunku o jednu obrazovku nadol.
– Page Up aktivuje bunku o jednu obrazovku nahor.
Prechod medzi hárkami
Hárky v zošite sú navzájom nezávislé, môžeme ich však prepojiť vytvorením odkazu z jedného na
druhý. Na prechod medzi hárkami v zošite môžeme použiť tri spôsoby:
• Pomocou navigátora – hárok otvoríme dvojkliknutím na zoznam hárkov v navigátore
(obrázok 97).
• Pomocou klávesnice – stlačením kombinácie klávesov Ctrl+Page Down sa presunieme
na hárok vpravo a pomocou Ctrl+Page Up na hárok vľavo.
• Pomocou myši – kliknutím na záložku hárku v spodnej časti zošita prejdeme do daného
hárku.
Ak máme v zošite veľa hárkov, niektoré záložky môžu byť skryté za vodorovným posúvačom
v dolnej časti obrazovky. V tomto prípade:
• Využijeme štyri tlačidlá naľavo od záložiek a posunieme hárky tak, aby boli viditeľné
(obrázok 98).
Ak nie sú zobrazené záložky všetkých hárkov, môžeme posunúť ľavý okraj posúvača.
•
• Kliknutím pravým tlačidlom myši na ktorúkoľvek šípku vľavo od záložiek sa otvorí
kontextová ponuka, v ktorej môžeme hárok vybrať (obrázok 99).
132
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Poznámka
Ak do zošita vložíme nový hárok, Calc na jeho pomenovanie automaticky použije
nasledujúce číslo v poradí. Umiestnenie nového hárka závisí na polohe
aktuálneho hárka, a tak sa číslovanie hárku nemusí zhodovať s jeho numerickým
poradím. Preto sa odporúča hárky pomenovať, vďaka čomu budú ľahšie
identifikovateľné.
Obrázok 98: Použitie záložiek hárkov
Obrázok 99: Kliknutie pravým tlačidlom myši na šípku
Pohyb pomocou klávesnice
V hárku sa môžeme pohybovať aj pomocou klávesov alebo pomocou ich kombinácie. Pod
kombináciou rozumieme stlačenie viacerých klávesov naraz, ako je napríklad kombinácia
Ctrl+Home, pomocou ktorej prejdeme do bunky A1. V tabuľke Tabuľka 4 je uvedený zoznam
klávesov a ich kombinácií, ktoré môžeme použiť na pohyb v hárku.
Tabuľka 4. Pohyb medzi bunkami pomocou klávesnice
Klávesová
skratka
Pohyb medzi bunkami
→
Presunie aktiváciu o jednu bunku doprava
←
Presunie aktiváciu o jednu bunku doľava
↑
Presunie aktiváciu o jednu bunku nahor
↓
Presunie aktiváciu o jednu bunku nadol
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
133
Klávesová
skratka
Ctrl+→
Pohyb medzi bunkami
Ak je aktívna bunka prázdna, aktivácia sa presunie do prvej obsadenej bunky
vpravo.
Ak aktívna bunka obsahuje údaje, aktivácia sa presunie do poslednej
obsadenej bunky v aktuálnom bloku údajov vpravo.
Ak vpravo od aktívnej bunky nie sú žiadne údaje, aktivácia sa presunie do
poslednej bunky v riadku.
Ctrl+←
Ak je aktívna bunka prázdna, aktivácia sa presunie poslednej obsadenej
bunky vľavo.
Ak aktívna bunka obsahuje údaje, aktivácia sa presunie do prvej obsadenej
bunky v aktuálnom bloku údajov vľavo.
Ak vľavo od aktívnej bunky nie sú žiadne údaje, aktivuje sa prvá bunka
v riadku.
Ctrl+↑
Ak je aktívna bunka prázdna, aktivácia sa presunie prvej obsadenej bunky
smerom nahor.
Ak aktívna bunka obsahuje údaje, aktivácia sa presunie do zhora prvej
obsadenej bunky v aktuálnom bloku údajov.
Ak nadol od aktívnej bunky nie sú žiadne údaje, aktivácia sa presunie do
poslednej bunky v stĺpci.
Ctrl+↓
Ak je aktívna bunka prázdna, aktivácia sa presunie prvej obsadenej bunky
smerom nadol.
Ak aktívna bunka obsahuje údaje, aktivácia sa presunie do zdola poslednej
obsadenej bunky v aktuálnom bloku údajov.
Ak nadol od aktívnej bunky nie sú žiadne údaje, aktivácia sa presunie do
poslednej bunky v stĺpci.
Ctrl+Home
Aktivuje bunku A1 v rovnakom hárku.
Ctrl+End
Aktivuje bunku v pravom dolnom rohu obdĺžnikovej oblasti, ktorá v hárku
ohraničuje všetky obsadené bunky.
Alt+Page Down
Aktivuje bunku o jednu obrazovku doprava (ak je to možné)
Alt+Page Up
Aktivuje bunku o jednu obrazovku doľava (ak je to možné)
Ctrl+Page Down
Aktivuje naposledy aktivovanú bunku v nasledujúcom hárku vpravo, ak taký
hárok existuje.
Ctrl+Page Up
Aktivuje naposledy aktivovanú bunku v predchádzajúcom hárku vľavo, ak taký
hárok existuje.
Tab
Presunie aktiváciu o jednu bunku vpravo
Shift+Tab
Presunie aktiváciu o jednu bunku vľavo
Enter
O jednu bunku nadol (ak nebolo používateľom zmenené)
Shift+Enter
O jednu bunku nahol (ak nebolo používateľom zmenené)
134
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Prispôsobenie klávesu Enter
Smer, ktorým sa po stlačení klávesu Enter aktivácia bunky presunie, môžeme nastaviť pomocou
ponuky Nástroje > Možnosti > LibreOffice Calc > Všeobecné. Z roletovej ponuky zvolíme smer,
ktorým sa má aktivácia presunúť. Nastavenie iného ako predvoleného smeru presunu môže byť
užitočné v niektorých súboroch alebo typoch údajov. Kláves Enter môže byť použitý aj na
prepínanie režimu úprav. Prvé dve voľby v časti Nastavenia vstupu (obrázok 100) umožňujú
zmeniť nastavenie klávesu Enter.
Obrázok 100: Prispôsobenie klávesu Enter
Výber položiek v hárku
Výber buniek
Jedna bunka
Kliknutím ľavým tlačidlom myši na bunku. Svoju voľbu si môžeme overiť v poli názvu na paneli
vzorcov (obrázok 89 na strane 137).
Súvislá oblasť buniek
Oblasť buniek môžeme vybrať pomocou klávesnice alebo myši.
Keď chceme oblasť buniek vybrať pomocou ťahania myši:
1) Klikneme na bunku, ktorá má byť v rohu oblasti.
2) Stlačíme a držíme ľavé tlačidlo myši.
3) Presunieme kurzor myši po obrazovke.
4) Keď je zvýraznená požadovaná oblasť, ľavé tlačidlo myši pustíme.
Keď chceme oblasť buniek vybrať bez ťahania myši:
1) Klikneme na bunku, ktorá má byť v rohu oblasti.
2) Presunieme kurzor myši do opačného rohu oblasti buniek.
3) Pridržíme kláves Shift a klikneme ľavým tlačidlom myši.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
135
Tip
Súvislú oblasť buniek môžeme vybrať aj tak, že najskôr klikneme do poľa Režim
výberu v stavovom riadku (obrázok 91 na strane 138), v ponuke zaškrtneme
Rozšíriť výber a následne klikneme do opačného rohu oblasti, ktorú chceme
vybrať. Následne treba v tejto ponuke opäť nastaviť Štandardný výber, lebo
v opačnom prípade kliknutím na bunku budeme aj naďalej nechcene meniť
veľkosť vybranej oblasti namiesto obvyklého výberu bunky.
Keď chceme vybrať oblasť buniek bez použitia myši:
1) Pomocou šípok nastavíme bunku, ktorá má byť v rohu oblasti.
2) Pridržíme kláves Shift a pomocou šípok vyberieme oblasť.
Tip
Oblasť buniek je možné vybrať aj priamym zápisom do poľa názvu. Klikneme do
poľa názvu na paneli vzorcov (obrázok 89 na strane 137). Do poľa zadáme adresu
ľavej hornej bunky, za ňou dvojbodku (:), a potom adresu pravej dolnej bunky
vyberanej oblasti. Ak napríklad chceme vybrať rozsah buniek od bunky A3 po
bunku C6, zadáme A3:C6 a stlačíme kláves Enter.
Nesúvislá oblasť buniek
1) Vyberieme bunku alebo oblasť buniek pomocou jednej z predchádzajúcich metód.
2) Presunieme kurzor myši nad ďalšiu bunku alebo nad rohovú bunku ďalšej oblasti.
3) Pridržíme kláves Ctrl a klikneme na bunku alebo klikneme na rohovú bunku a ťahaním
vyberieme pridávanú oblasť.
4) Postup opakujeme, pokým je to potrebné.
Výber stĺpcov a riadkov
Jeden stĺpec alebo riadok
Keď chceme vybrať jeden stĺpec, klikneme na jeho hlavičku (obrázok 88 na strane 136).
Keď chceme vybrať jeden riadok, klikneme na jeho hlavičku.
Viacero stĺpcov alebo riadkov
Keď chceme vybrať viacero stĺpcov alebo riadkov vedľa seba:
1) Klikneme na prvý stĺpec alebo riadok vo vyberanej skupine.
2) Pridržíme kláves Shift.
3) Klikneme na posledný požadovaný stĺpec alebo riadok.
Keď chceme vybrať viacero nesúvislých stĺpcov alebo riadkov:
1) Klikneme na prvý stĺpec alebo riadok vo vyberanej skupine.
2) Pridržíme kláves Ctrl.
3) Klikneme na požadované stĺpce alebo riadky, pričom kláves Ctrl stále držíme.
Celý hárok
Keď chceme vybrať celý hárok, klikneme na pole medzi hlavičkou stĺpca A a hlavičkou riadka 1
(obrázok 101), stlačíme kombináciu klávesov Ctrl+A alebo v hlavnej ponuke zvolíme Upraviť >
Vybrať všetko.
136
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 101: Pole na výber celého hárku
Výber hárkov
Vybrať môžeme jeden alebo aj viacero hárkov. Výber viacerých hárkov môže byť výhodný, ak
chceme urobiť zmeny naraz v mnohých hárkoch.
Jeden hárok
Klikneme na záložku hárku, ktorý chceme vybrať. Farba tejto záložky sa zmení na bielu.
Viacero hárkov súvisle
Keď chceme vybrať viacero hárkov súvisle za sebou:
1) Klikneme na záložku prvého požadovaného hárku.
2) Kurzor myši presunieme nad záložku posledného požadovaného hárku.
3) Pridržíme kláves Shift a na záložku klikneme.
4) Farba všetkých záložiek medzi týmito dvoma záložkami sa zmení na bielu (predvolené
správanie). Každá akcia, ktorú odteraz vykonáme, ovplyvní všetky vybrané hárky.
Viacero hárkov nesúvisle
Keď chceme vybrať viacero hárkov, ktoré nie sú súvisle za sebou:
1) Klikneme na záložku prvého požadovaného hárku.
2) Kurzor myši presunieme nad záložku nasledujúceho požadovaného hárku.
3) Pridržíme kláves Ctrl a na záložku klikneme.
4) Postup opakujeme, pokým je to potrebné.
5) Farba všetkých vybraných záložiek sa zmení na bielu (predvolené správanie). Každá akcia,
ktorú odteraz vykonáme, ovplyvní všetky vybrané hárky.
Všetky hárky
Všetky hárky môžeme vybrať tak, že klikneme pravým tlačidlom myši na záložku jedného hárku a
v kontextovej ponuke zvolíme Vybrať všetky hárky.
Práca so stĺpcami a riadkami
Vkladanie stĺpcov a riadkov
Keď vkladáme nový stĺpec, vloží sa vľavo od vybraného stĺpca. Keď vkladáme
nový riadok, vloží sa nad vybraný riadok.
Poznámka
Bunky v nových stĺpcoch alebo riadkoch budú formátované tak, ako
zodpovedajúce bunky v stĺpci alebo riadku pred alebo nad novým vloženým
stĺpcom alebo riadkom.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
137
Jeden stĺpec alebo riadok
Pomocou ponuky Vložiť:
1) Vyberieme bunku, stĺpec alebo riadok, kam chceme vložiť nový stĺpec alebo riadok.
2) Zvolíme Vložiť zvolíme buď Vložiť > Stĺpce alebo Vložiť > Riadky z hlavnej ponuky.
Pomocou myši:
1) Vyberieme bunku, stĺpec alebo riadok, kam chceme vložiť nový stĺpec alebo riadok.
2) Klikneme pravým tlačidlom myši na hlavičku stĺpca alebo riadka.
3) V kontextovej ponuke zvolíme buď Vložiť stĺpec vľavo alebo Vložiť riadok nad.
Viacero stĺpcov alebo riadkov
Namiesto vkladania jednotlivých stĺpcov alebo riadkov môžeme vložiť viacero stĺpcov alebo riadkov
naraz.
1) Vyberieme požadované stĺpce alebo riadky podľa časti „Viacero stĺpcov alebo riadkov“ na
strane 149.
2) Pokračujeme rovnako ako pri vkladaní jedného stĺpca alebo riadka.
Odstraňovanie stĺpcov a riadkov
Jeden stĺpec alebo riadok
Odstrániť jeden stĺpec alebo riadok:
1) Vyberieme bunku v stĺpci alebo riadku, ktorý chceme odstrániť.
2) Zvolíme Upraviť > Odstrániť bunky v hlavnej ponuke alebo klikneme pravým tlačidlom
myši a v kontextovej ponuke zvolíme Odstrániť.
3) V okne Odstrániť bunky zvolíme požadovanú možnosť (obrázok 102).
Obrázok 102: Dialógové okno Odstrániť bunky
Alternatívna možnosť:
1) Klikneme na hlavičku riadka alebo stĺpca, čím riadok alebo stĺpec vyberieme.
2) Zvolíme Upraviť > Odstrániť bunky v hlavnej ponuke alebo klikneme pravým tlačidlom
myši a v kontextovej ponuke zvolíme Odstrániť stĺpce alebo Odstrániť riadky.
Viacero stĺpcov alebo riadkov
Viacero stĺpcov alebo riadkov odstránime:
1) Vyberieme požadované stĺpce alebo riadky podľa časti „Viacero stĺpcov alebo riadkov“ na
strane 149.
2) Zvolíme Upraviť > Odstrániť bunky v hlavnej ponuke alebo klikneme pravým tlačidlom
myši a v kontextovej ponuke zvolíme Odstrániť stĺpce alebo Odstrániť riadky.
138
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Práca s hárkami
Vloženie nového hárku
Klikneme na ikonu Vložiť hárok . Týmto sa nový hárok vloží za posledný hárok bez otvárania
dialógového okna Vložiť hárok. V nasledujúcom postupe sa otvorí okno Vložiť hárok (obrázok
103), v ktorom môžeme zadať polohu nového hárku, pridať viac ako jeden hárok, nový hárok
pomenovať alebo nový hárok načítať zo súboru.
1) Vyberieme hárok, kam chceme nový hárok vložiť, a zvolíme Vložiť > Hárok v hlavnej
ponuke.
2) Vyberieme hárok, kam chceme nový hárok vložiť, a v kontextovej ponuke zvolíme Vložiť
hárok.
3) Klikneme na prázdne miesto za záložkami hárkov.
4) Pravým tlačidlom myši klikneme na prázdne miesto za záložkami hárkov a v kontextovej
ponuke zvolíme Vložiť hárok.
Obrázok 103: Dialógové okno Vložiť hárok
Presúvanie a kopírovanie hárkov
Hárky je možné presúvať a kopírovať v rámci toho istého zošita buď pomocou myši alebo
pomocou dialógového okna Presunúť/kopírovať hárok. Na kopírovanie hárku do iného zošita
treba použiť okno Presunúť/kopírovať hárok.
Presúvanie pomocou myši
Keď chceme hárok presunúť na iné miesto v rovnakom zošite, uchopíme ho za jeho záložku
stlačením ľavého tlačidla myši, presunieme ju doľava alebo doprava a na novom mieste tlačidlo
myši uvoľníme.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
139
Keď chceme hárok skopírovať na iné miesto v zošite, počas presúvania záložky hárku pridržíme
kláves Ctrl (alebo kláves Option v systémoch Mac). Kurzor myši sa môže zmeniť na znamienko
plus v závislosti na nastavení operačného systému.
Pomocou dialógového okna
Okno Presunúť/kopírovať hárok (obrázok 104) umožňuje zadať, či hárok kopírujeme do
rovnakého alebo iného zošita, jeho polohu v zošite, ako aj názov presunutého alebo
skopírovaného hárka.
1) V aktuálnom zošite klikneme pravým tlačidlom myši na záložku hárku, ktorý chceme
kopírovať alebo presunúť, a zvolíme Presunúť/kopírovať hárok v kontextovej ponuke
alebo Upraviť > Hárok > Presunúť/kopírovať v hlavnej ponuke.
2) V okne zvolíme Presunúť, ak chceme hárok presunúť, alebo Kopírovať, ak ho chceme
skopírovať.
3) V roletovej ponuke Do dokumentu zvolíme zošit, do ktorého chceme hárok umiestniť.
Môže to byť rovnaký zošit, iný otvorený zošit, alebo môžeme vytvoriť nový zošit.
4) V položke Vložiť pred zvolíme, kam chceme hárok umiestniť.
5) Do poľa Nový názov zadáme nový názov hárku, ak ho chceme zmeniť. Ak ho nezadáme,
Calc použije predvolený názov (Hárok1, Hárok2, atď).
6) Kliknutím na OK potvrdíme nastavenia a okno zatvoríme.
Upozornenie
Pokiaľ presúvame alebo kopírujeme do iného zošita, môže vzniknúť konflikt so
vzorcami prepojenými v pôvodnom zošite do iných hárkov.
Obrázok 104: Dialógové okno Presunúť/kopírovať hárok
140
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Odstraňovanie hárkov
Ak chceme odstrániť jeden hárok, klikneme pravým tlačidlom myši na jeho záložku a v kontextovej
ponuke zvolíme Odstrániť hárok alebo v hlavnej ponuke zvolíme Upraviť > Hárok > Odstrániť.
Kliknutím na Áno odstraňovanie potvrdíme.
Ak chceme odstrániť viacero hárkov, vyberieme ich (pozri „Výber hárkov“ na strane 150), potom na
jednu z vybraných záložiek klikneme pravým tlačidlom myši a z kontextovej ponuky zvolíme
Odstrániť hárok alebo z hlavnej ponuky zvolíme Upraviť > Hárok > Odstrániť. Kliknutím na Áno
odstraňovanie potvrdíme.
Premenovávanie hárkov
Predvolený názov pre pridaný hárok je HárokX, kde X je číslo pridávaného hárka. Takéto názvy sú
pri malom počte hárkov v zošite vhodné, no pri veľkých počtoch hárkov sú neprehľadné a je lepšie
hárky pomenovať inak.
Keď chceme hárok premenovať, môžeme použiť jeden z nasledujúcich spôsobov:
• Zadáme názov do textového poľa Názov pri jeho vytváraní pomocou dialógového okna
•
•
Vložiť hárok (obrázok 103 na strane 152).
Klikneme pravým tlačidlom myši na záložku hárku, v kontextovej ponuke zvolíme
Premenovať hárok a nahradíme súčasný názov novým názvom.
Dvojklikneme na záložku hárku, čím otvoríme dialógové okno Premenovať hárok.
Poznámka
Názov hárku sa musí začínať písmenom alebo číslom, iné znaky vrátane medzery
nie sú povolené. Ostatné znaky môžu byť písmeno, číslica, medzera alebo
podčiarkovník. Pri pokuse o priradenie neplatného názvu sa zobrazí chybová
správa.
Prehliadanie údajov v programe Calc
Zmena zobrazenia dokumentu
Funkciu lupy je možné použiť na zmenu mierky zobrazenia, teda na zobrazenie väčšieho alebo
menšieho počtu buniek v okne. Viac informácií o lupe sa nachádza v kapitole 1, Predstavujeme
LibreOffice.
Ukotvenie riadkov a stĺpcov
Ukotvenie uzamkne určitý počet riadkov v hornej časti hárku, určitý počet stĺpcov v ľavej časti
hárku alebo obe naraz. Keď potom rolujeme hárok, ukotvené stĺpce a riadky zostanú stále
zobrazené.
Obrázok 105 zobrazuje niekoľko ukotvených riadkov a stĺpcov. Na obrázku vidíme hrubšiu
vodorovnú čiaru medzi riadkami 4 a 5 a hrubšiu zvislú čiaru medzi stĺpcami C a D, ktoré vymedzujú
ukotvené oblasti. Riadok 5 až riadok 494 a stĺpec D až stĺpec P boli zrolované mimo strany.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
141
Obrázok 105: Ukotvené riadky a stĺpce
Ukotvenie riadkov alebo stĺpcov
1) Klikneme na hlavičku riadka, nad ktorý chceme vložiť bod ukotvenia, alebo na hlavičku
stĺpca, pred ktorý chceme vložiť bod ukotvenia.
2) V hlavnej ponuke otvoríme položku Okno > Ukotviť. Zobrazí sa hrubšia čiara, ktorá
indikuje polohu ukotvenia.
Ukotvenie riadkov a stĺpcov
1) Klikneme na bunku, ktorá má byť tesne pod vodorovným ukotvením a zároveň tesne za
zvislým ukotvením.
2) V hlavnej ponuke otvoríme položku Okno > Ukotviť. Zobrazí sa hrubšia čiara, ktorá
indikuje polohu ukotvenia.
Zrušenie ukotvenia
V hlavnej ponuke zvolíme položku Okno a v nej zrušíme voľbu Ukotviť. Čiary indikujúce ukotvenie
zmiznú.
Rozdelenie obrazovky
Druhý spôsob, ako zmeniť zobrazenie hárka, je rozdelenie obrazovky (používa sa aj názov
„rozdelenie okna“). Obrazovka sa dá rozdeliť vodorovne, zvislo alebo oboma spôsobmi naraz, čím
môžeme súčasne zobraziť až štyri časti hárku. Príklad je znázornený na obrázku 106, pričom
rozdelenie je indikované zvýrazneným orámovaním buniek.
Prečo by sme to mali používať? Predstavme si veľký hárok, v ktorom je v jednej časti bunka
s číslom, používaným troma vzorcami v iných bunkách. Pomocou techniky rozdelenia obrazovky
môžeme umiestniť bunky obsahujúce čísla do jednej časti a zvyšné bunky so vzorcami do iných
častí. Potom môžeme meniť čísla v bunkách a sledovať, aký vplyv to má na výsledok vzorcov.
Obrázok 106: Príklad rozdelenia obrazovky
142
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Vertikálne alebo horizontálne rozdelenie obrazovky
1) Klikneme na hlavičku riadka, nad ktorý chceme vložiť bod rozdelenia, alebo na hlavičku
stĺpca, pred ktorý chceme vložiť bod rozdelenia.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Okno > Rozdeliť. Medzi riadkami a stĺpcami za zvýraznia okraje
buniek, čo indikuje polohu ukotvenia (obrázok 107).
3) Alternatívna možnosť
•
Ak chceme obrazovku rozdeliť len vodorovne, môžeme myšou uchytiť malý obdĺžnik
s vodorovnou čiarkou, ktorý je umiestnený nad zvislým posúvačom, a posunúť ho pod
bunku, pod ktorú chceme umiestniť rozdelenie. Obdĺžnik sa pri posúvaní zmení na sivú
rozdeľovaciu čiaru.
•
Ak chceme obrazovku rozdeliť len zvisle, môžeme myšou uchytiť malý obdĺžnik so
zvislou čiarkou, ktorý je umiestnený vpravo od vodorovného posúvača, a posunúť ho
napravo od bunky, za ktorú chceme umiestniť rozdelenie. Obdĺžnik sa pri posúvaní zmení
na sivú rozdeľovaciu čiaru.
Vertikálne a horizontálne rozdelenie obrazovky
1) Klikneme na bunku, ktorá má byť tesne pod vodorovným a zároveň tesne za zvislým
rozdelením.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Okno > Rozdeliť. Medzi bunkami sa zobrazí sivá čiara, ktorá
indikuje polohu rozdelenia.
Obrázok 107: Príklad rozdelenia obrazovky
Odstránenie rozdelenia
Keď chceme rozdelenie obrazovky zrušiť, použijeme jednu z týchto možností:
• Myšou postupne uchopíme deliace čiary a presunieme ich späť na pôvodné miesta na
•
konci posúvačov.
V hlavnej ponuke zvolíme položku Okno a v nej zrušíme voľbu Rozdeliť.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
143
Zadávanie údajov pomocou klávesnice
Väčšina údajov sa v programe Calc dá zadať pomocou klávesnice.
Čísla
Klikneme na bunku a napíšeme číslo pomocou numerických klávesov v hlavnej alebo v numerickej
časti klávesnice. Čísla sú štandardne zarovnané na pravú stranu.
Záporné čísla
Keď chceme zadať záporné číslo, buď napíšeme znamienko mínus (–) rovno pred číslo alebo pred
ľavú zátvorku, ako v tomto príklade: –(1234). Výsledok je v oboch prípadoch rovnaký: –1234.
Úvodné nuly
Ak chceme pri zadávaní čísel v bunke zachovať minimálny počet číslic, ako napríklad 0012, je
potrebné zadať počet úvodných núl podľa nasledujúceho návodu:
Metóda 1
1) Vyberieme bunku a následne na ňu buď klikneme pravým tlačidlom myši a v kontextovej
ponuke zvolíme Formátovať bunky, v hlavnej ponuke zvolíme Formát > Bunky, alebo
použijeme klávesovú skratku Ctrl+1. Otvorí sa okno Formátovať bunky (obrázok 108).
Obrázok 108: Dialógové okno Formátovať bunky – karta Čísla
2) Zvolíme kartu Čísla a v nej zvolíme Číslo v zozname Kategória.
144
Začíname s programom LibreOffice 4.2
3) Nižšie vo voľbe Možnosti > Úvodné nuly zadáme minimálny požadovaný počet číselných
znakov. Napríklad, ak požadujeme minimálne štyri znaky, zadáme 4. Čísla s menším
počtom znakov ako 4 sa potom zobrazia s úvodnými nulami, napríklad z 12 sa stane 0012.
4) Klikneme na OK. Číslo si však interne zachová svoj bežný formát, a tak ho aj bude
program vyhodnocovať, pokiaľ bude použité ako argument vo funkciách alebo vzorcoch.
Metóda 2
1) Vyberieme bunku.
2) Otvoríme postranný panel (Zobraziť > Postranný panel) a klikneme na ikonu Otvoriť
pole (+), čím otvoríme pole Formát čísla.
3) V zozname Kategória zvolíme položku Číslo.
4) Hodnotu Úvodné nuly nastavíme na 4. Zmena formátovania sa prejaví okamžite.
Obrázok 109: Nastavenie úvodných núl
Ak číslo zadáme s úvodnými nulami, napríklad 01481, bez toho, aby sme najskôr nastavili
parameter Úvodné nuly, tak ich LibreOffice automaticky odstráni. Ak chceme úvodné nuly
v zadávanom čísle zachovať:
1) Pred číslom napíšeme apostrof ('), napríklad '01481.
2) Aktivujeme inú bunku. Apostrof sa automaticky skryje, úvodné nuly sa zachovajú a číslo sa
skonvertuje na text, ktorý je zarovnaný doľava.
Čísla ako text
Čísla môžeme ako text zadať jedným z nasledujúcich spôsobov:
Metóda 1
1) Vyberieme bunku a následne na ňu buď klikneme pravým tlačidlom myši a v kontextovej
ponuke zvolíme Formátovať bunky, v hlavnej ponuke zvolíme Formát > Bunky, alebo
použijeme klávesovú skratku Ctrl+1. Otvorí sa okno Formátovať bunky (obrázok 108).
2) Overíme si, či je zobrazená karta Čísla a na nej zvolíme Text zo zoznamu Kategória.
3) Klikneme na OK. Čísla sa skonvertujú na text, ktorý je predvolene zarovnaný vľavo.
Metóda 2
1) Vyberieme bunku.
2) Otvoríme postranný panel (Zobraziť > Postranný panel) a klikneme na ikonu Otvoriť
pole (+), čím otvoríme pole Formát čísla.
3) V zozname Kategória zvolíme položku Text. Zmena formátovania sa prejaví okamžite.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
145
4) Klikneme na bunku, kam číslo zadávame. Zadáme číslo a zrušíme aktiváciu bunky
(klikneme niekde inde), aby sa formátovanie použilo.
Poznámka
Čísla, ktoré boli skonvertované na text, budú všetkých vzorcoch v zošite
vyhodnotené ako nula. Funkcie vo vzorcoch textové položky ignorujú.
Text
Klikneme na bunku a napíšeme text. Text je štandardne zarovnaný na ľavú stranu.
Dátum a čas
Vyberieme bunku a zadáme dátum alebo čas.
Jednotlivé časti dátumu je možné oddeľovať bodkou (15.10.2013 alebo 15.10.13), spojovníkom
(len 15-10) alebo možno použiť text (15. október 2013), pričom bodka za dňom nie je povinná a
rok môže byť zadaný štyrmi alebo dvomi číslicami alebo ho možno aj vynechať. Formát dátumu sa
po zadaní automaticky zmení na predvolený formát.
Prvky času oddeľujeme dvojbodkou (13:45 alebo 13:45:20). Formát času sa po zadaní
automaticky zmení na predvolený formát.
Na zmenu formátu dátumu a času, ktorý Calc používa, použijeme nasledujúci postup:
Metóda 1
1) Vyberieme bunku a následne na ňu buď klikneme pravým tlačidlom myši a v kontextovej
ponuke zvolíme Formátovať bunky, v hlavnej ponuke zvolíme Formát > Bunky, alebo
použijeme klávesovú skratku Ctrl+1. Otvorí sa okno Formátovať bunky (obrázok 108).
2) Overíme si, či je zobrazená karta Čísla a na nej zvolíme Dátum alebo Čas zo zoznamu
Kategória.
3) Požadovaný formát zvolíme v zozname Formát.
4) Klikneme na OK.
Metóda 2
1) Vyberieme bunku.
2) Otvoríme postranný panel (Zobraziť >
Postranný panel) a klikneme na ikonu
Otvoriť pole (+), čím otvoríme pole Formát
čísla.
3) V zozname Kategória zvolíme položku
Dátum alebo klikneme na ikonu Dátum pod
zoznamom.
4) Klikneme na tlačidlo Viac možností na
titulnej lište poľa, čím otvoríme dialógové
okno Formátovať bunky.
5) Požadovaný formát zvolíme v zozname
Obrázok 110: Výber dátumu a Viac možností
Formát.
6) Klikneme na OK.
146
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Možnosti automatickej opravy
Calc počas zadávania údajov automaticky robí veľa opráv, pokiaľ ich vykonávanie nevypneme.
Automatické opravy môžeme zrušiť stlačením Ctrl+Z alebo jednoducho prepísaním automaticky
opraveného textu požadovaným.
Ak chceme zmeniť nastavenia automatickej opravy, v hlavnej ponuke zvolíme Nástroje >
Možnosti automatickej opravy, čím sa otvorí okno Automatické opravy (obrázok 111).
Obrázok 111: Okno Automatické opravy
Nahradiť
Na tejto karte môžeme upraviť tabuľku náhrad pre automatickú korekciu chýb alebo pre náhradu
skratiek.
Výnimky
Tu zadáme skratky alebo iné kombinácie znakov, ktoré sa nemajú automaticky nahrádzať.
Možnosti
Na tejto karte môžeme určiť, ktoré opravy sa majú vykonávať počas písania.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
147
Lokalizované možnosti
Tu môžeme špecifikovať možnosti automatických opráv pre úvodzovky a ďalšie možnosti,
špecifické pre jednotlivé jazyky.
Obnoviť
Kliknutím na Obnoviť nastavíme zmenené hodnoty na predvolené hodnoty programu LibreOffice.
Vypnutie automatických zmien
Niektoré automatické zmeny sa pri zadávaní textu použijú až po stlačení medzerníka. Tento
typ zmien môžeme zapnúť alebo vypnúť. V hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Obsah bunky >
Automatické doplňovanie textu alebo zrušíme zaškrtnutie tejto voľby.
Urýchlenie zadávania údajov
Zadávanie údajov do hárku môže byť veľmi prácne, program Calc však poskytuje niekoľko
nástrojov, ktoré prácu uľahčia.
Základnou možnosťou je presúvanie obsahu jednej bunky do druhej pomocou myši. Mnohí
používatelia za užitočnú považujú funkciu Automatické doplňovanie. Program Calc však obsahuje
aj niekoľko nástrojov na zautomatizovanie vstupu, najmä pri opakujúcich sa vstupoch. Medzi ne
patrí nástroj Vyplnenie, výberové zoznamy a možnosť zadávať údaje do viacerých hárkov
rovnakého zošita.
Používanie nástroja Vyplnenie
Nástroj Vyplnenie sa používa na duplikovanie existujúceho obsahu alebo na vytvorenie
postupnosti vo vybranej oblasti buniek (obrázok 112).
1) Vyberieme bunku, ktorej obsah chceme kopírovať, alebo z ktorého chceme vytvoriť
postupnosť.
2) Bez pustenia tlačidla myši ťahaním vyberieme oblasť, alebo oblasť vyberieme kliknutím na
jej poslednú bunku pri stlačenom klávese Shift.
3) V hlavnej ponuke zvolíme Upraviť > Vyplniť a smer, v ktorom chceme údaje kopírovať
(Nahor, Nadol, Vľavo alebo Vpravo) alebo Postupnosť.
Druhou možnosťou je použiť zjednodušený postup.
1) Vyberieme bunku, ktorej obsah chceme kopírovať, alebo z ktorého chceme vytvoriť
postupnosť.
2) Kurzor presunieme nad štvorček v jej pravom dolnom rohu. Kurzor zmení tvar.
3) Stlačíme ľavé tlačidlo myši a kurzor potiahneme smerom, v ktorom chceme bunky vyplniť.
Ak bunka obsahuje text, bunky sa v danom smere vyplnia rovnakým textom. Ak bunka
obsahuje číslo, bunky sa vyplnia postupnosťou čísel.
148
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 112: Používanie nástroja Vyplnenie
Vyplňovanie postupnosťou
Ak v hlavnej ponuke zvolíme Upraviť > Vyplniť > Postupnosť, otvorí sa okno Vyplniť
postupnosť (obrázok 113). V ňom môžeme zvoliť požadovaný typ postupnosti.
Obrázok 113: Dialógové okno Vyplniť postupnosť
• Smer – určuje smer vytvárania postupnosti.
– Nadol – vo vybranej oblasti buniek vytvorí postupnosť smerom nadol s použitím
zadaného prírastku až po zadanú konečnú hodnotu.
– Vpravo – vo vybranej oblasti buniek vytvorí postupnosť smerom doprava s použitím
zadaného prírastku až po zadanú konečnú hodnotu.
– Nahor – vo vybranej oblasti buniek vytvorí postupnosť smerom nahor s použitím
zadaného prírastku až po zadanú konečnú hodnotu.
– Vľavo – vo vybranej oblasti buniek vytvorí postupnosť smerom doľava s použitím
zadaného prírastku až po zadanú konečnú hodnotu.
• Druh postupnosti – určuje druh postupnosti
–
–
–
Aritmetická – vytvorí aritmetickú postupnosť so zadaným prírastkom a konečnou
hodnotou.
Geometrická – vytvorí geometrickú postupnosť so zadaným prírastkom a konečnou
hodnotou.
Dátumová – vytvorí dátumovú postupnosť so zadaným prírastkom a konečnou
hodnotou dátumu.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
149
–
Automaticky – Vytvorí postupnosť na základe údajov vo vyplnených bunkách vybranej
oblasti. Funkcia pri vypĺňaní využíva prispôsobiteľné zoznamy. Napríklad, ak do prvej
bunky zadáme 'január', postupnosť sa doplní podľa zoznamu, ktorý je definovaný
v LibreOffice > Nástroje > Možnosti > LibreOffice Calc > Zoradené zoznamy. Pri
automatickom vyplňovaní sa Calc snaží do postupnosti doplniť hodnoty podľa
zadaného vzoru. Napríklad, číselná postupnosť 1,3,5 sa automaticky doplní číslami
7,9,11,13 a dátumy 01.01.99 a 15.01.99 sa doplnia dátumami s dvojtýždňovým
odstupom.
• Jednotka času – v tejto časti zvolíme požadovanú jednotku času. Časť je aktívna len
pokiaľ je vybraný Dátum v časti Druh postupnosti.
– Deň – použijeme, pokiaľ chceme vytvoriť sedemdňovú dátumovú postupnosť.
–
–
–
Pracovný deň – použijeme, pokiaľ chceme vytvoriť dátumovú postupnosť len
z pracovných dní.
Mesiac – použijeme, pokiaľ chceme vytvoriť postupnosť z názvov mesiacov.
Rok – použijeme, pokiaľ chceme vytvoriť postupnosť rokov.
• Počiatočná hodnota – počiatočná hodnota postupnosti. Tu môžeme použiť čísla, dátumy
•
•
a časy.
Konečná hodnota – konečná hodnota postupnosti. Tu môžeme použiť čísla, dátumy a
časy.
Prírastok – hodnota, ktorá určuje zmenu prvkov postupnosti v závislosti na jej type. Tieto
hodnoty možno zadať, len keď je vybraná aritmetická,geometrická alebo dátumová
postupnosť.
Definovanie zoradených zoznamov
Keď chceme definovať vlastný zoradený zoznam na použitie pri vyplňovaní:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Možnosti > LibreOffice Calc > Zoradené zoznamy,
čím otvoríme okno Zoradené zoznamy (obrázok 114). Toto okno zobrazuje už definované
zoznamy v poli Zoznamy na ľavej strane a jednotlivé prvky vybraného zoznamu v poli
Položky.
2) Klikneme na Nový, čím sa pole Položky vyčistí.
3) Položky nového zoznamu napíšeme do poľa Položky (jednu do každého riadka).
4) Klikneme na Pridať, čím sa nový zoznam objaví v poli Zoznamy.
5) Kliknutím na OK nový zoznam uložíme.
150
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 114: Dialógové okno Zoradené zoznamy
Používanie výberových zoznamov
Výberové zoznamy sú dostupné iba pre text a ich použitie je obmedzené len na text, ktorý už bol
zadaný do rovnakého stĺpca.
1) Vyberieme bunku v stĺpci alebo riadku, ktorý obsahuje bunky s textovými položkami.
2) Klikneme na ňu pravým tlačidlom myši a v kontextovej ponuke zvolíme Výberový zoznam
(objaví sa len vtedy, ak je v stĺpci aspoň jedna bunka s textom). Otvorí sa roletový zoznam,
v ktorom sa nachádzajú všetky textové položky z daného stĺpca.
3) Klikneme na požadovanú položku, ktorá sa následne vloží do bunky.
Zdieľanie obsahu medzi hárkami
Ten istý údaj je možné vložiť naraz do rovnakej bunky vo viacerých hárkoch zošitu, napríklad
vtedy, keď chceme vo všetkých hárkoch vytvoriť rovnaký zoznam jednotlivcov alebo organizácií.
Nemusíme teda zoznam vkladať jednotlivo na každý hárok, môžeme ho naraz vložiť na všetky
hárky.
1) V hlavnej ponuke zvolíme Upraviť > Hárok > Vybrať a otvoríme okno Vybrať hárky.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
151
Obrázok 115: Dialógové okno Vybrať hárky
2) Tu vyberieme jednotlivé hárky, do ktorých chceme údaje vložiť. Pomocou klávesov Shift a
Ctrl (Options na Mac-och) vyberieme viacero hárkov.
3) Kliknutím na OK výber hárkov potvrdíme, pričom ich záložky zmenia farbu.
4) Údaje zadáme do prvého z vybraných hárkov, pričom sa vložia aj do ostatných.
Poznámka
Táto technika bez upozornenia prepíše všetky údaje, ktoré sú už v príslušných
bunkách na ostatných hárkoch. Nesmieme zabudnúť na zrušenie výberu hárkov
po vložení spoločných údajov pred vkladaním nezávislých údajov.
Overovanie obsahu bunky
Pri vytváraní zošitov, ktoré budú používať iní ľudia, možno budeme chcieť zaistiť, aby boli nimi
zadané údaje platné a aby boli zadané do správnych buniek. Overenie platnosti môžeme použiť aj
na svoju vlastnú prácu ako pomôcku pri zadávaní zložitých alebo menej často používaných údajov.
Vyplňovanie postupnosťou a výberové zoznamy umožňujú spracovať určité typy údajov, ktoré sú
obmedzené na preddefinované informácie. Ak chceme overiť údaje zadané používateľom,
vyberieme bunku a v hlavnej ponuke zvolíme Údaje > Platnosť, kde definujeme typ obsahu, ktorý
môže byť do bunky vložený. Bunka napríklad môže vyžadovať dátum, celé číslo bez písmen alebo
desatinnej čiarky alebo to, že nesmie zostať prázdna.
Podľa toho, akú platnosť nastavíme, nástroj môže tiež definovať rozsah obsahu, ktorý môže byť
vložený, môže poskytnúť pomocné informácie na vysvetlenie pravidiel, ktoré sú pri danej bunke
nastavené, a môže uviesť, čo by mali používatelia urobiť, keď je obsah bunky neplatný. Môžeme
tiež nastaviť bunku tak, aby neplatný obsah odmietla, prijala ho s upozornením, alebo spustila
makro. Viac informácií sa nachádza v kapitole 2, Vkladanie, úprava a formátovanie údajov v knihe
Príručka k programu Calc.
Upravovanie údajov
Odstraňovanie údajov
Odstraňovanie len údajov
Údaje možno odstrániť z bunky tak, aby v nej zostalo formátovanie. Kliknutím vyberieme bunku, a
potom stlačíme kláves Delete.
152
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Odstraňovanie údajov aj formátovania
Údaje a formátovanie sa dá z bunky odstrániť
súčasne.
1) Kliknutím vyberieme bunku.
2) Stlačíme kláves Backspace (alebo klikneme
pravým tlačidlom myši a v kontextovej
ponuke zvolíme Odstrániť obsah, alebo
v hlavnej ponuke zvolíme Upraviť >
Odstrániť obsah), čím otvoríme dialógové
okno Odstrániť obsah (obrázok 116).
Pomocou tohto dialógového okna môžeme
odstrániť rôzne aspekty údajov alebo aj
všetko v bunke.
Obrázok 116: Dialógové okno Odstrániť
obsah
Nahrádzanie údajov
Keď chceme odstrániť existujúce údaje a vložiť nové, vyberieme bunku a zadáme nové údaje.
Nové údaje prepíšu staré, pričom sa však zachová formátovanie bunky.
Druhou možnosťou je kliknúť na vstupný riadok na paneli vzorcov (obrázok 89 na strane 137),
následne dvojkliknúť na obsah, aby sa celý vybral, a zadať nové údaje.
Upravovanie údajov
Niekedy je potrebné zmeniť obsah bunky bez odstránenia celého jeho obsahu. Napríklad, text
„Predaj v 2. kvartáli“ zameníme za text „Nárast predaja v kvartáli” nasledujúcim postupom.
Zadávanie údajov pomocou klávesnice
1) Kliknutím vyberieme bunku.
2) Stlačíme kláves F2, čím sa kurzor umiestni na koniec textu v bunke.
3) Pomocou šípok premiestnime kurzor na miesto, kde chceme spraviť úpravy, a tam zadáme
nový text alebo zmažeme starý.
4) Stlačíme kláves Enter, čím sa zmeny uložia.
Pomocou myši
1) Dvojkliknutím vyberieme bunku, čím do nej umiestnime kurzor, a následným kliknutím ho
premiestnime na miesto, kde chceme začať s úpravami.
2) Kliknutím vyberieme bunku, kurzor kliknutím premiestnime do vstupného riadka na paneli
vzorcov (obrázok 89 na strane 137) na miesto, kde chceme robiť úpravy.
Zadáme nový text alebo zmažeme starý a klikneme mimo aktuálnej bunky alebo vstupného riadku,
čím sa zmeny uložia.
Formátovanie údajov
Poznámka
Všetky nastavenia, o ktorých sa hovorí v tejto časti, sa tiež dajú nastaviť ako
súčasť štýlu bunky. Viac informácií sa nachádza v kapitole 4, Používame štýly a
šablóny v programe Calc v knihe Návod na používanie programu Calc (Calc
Guide).
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
153
Viacriadkový text
Viacero riadkov sa dá zadať do jednej bunky buď automatickým alebo ručným zalomením textu.
Každá z metód je vhodná pre iné situácie.
Používanie automatického zalomenia textu
Ak chceme automaticky zalomiť text v bunke môžeme použiť nasledujúce postupy:
Metóda 1
1) Otvoríme okno Formátovať bunky, a to buď tak, že pravým tlačidlom myši klikneme na
bunku a v kontextovej ponuke zvolíme Formátovať bunky, alebo v hlavnej ponuke
zvolíme Formát > Bunky alebo stlačíme Ctrl+1.
2) Zvolíme kartu Zarovnanie (obrázok 117) a v oddieli Vlastnosti zaškrtneme Automaticky
zalomiť text a klikneme na OK.
Obrázok 117: Dialógové okno Formátovať bunky – karta Zarovnanie
Metóda 2
1) Vyberieme bunku.
2) Otvoríme postranný panel (Zobraziť > Postranný panel) a klikneme na ikonu Otvoriť
pole (+), čím otvoríme pole Zarovnanie.
3) Zaškrtneme možnosť Zalomiť text pričom táto zmena sa prejaví ihneď.
154
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 118: Úprava zalamovania textu
Ručné zalomenie textu v bunke
Keď chceme ručne zalomiť text v bunke, stlačíme počas písania v bunke kombináciu klávesov
Ctrl+Enter. Túto metódu nemožno použiť, ak je kurzor vo vstupnom riadku. Keď upravujeme text,
najskôr dvojklikneme na bunku, a potom klikneme na miesto, kde ho chceme zalomiť.
Keď ručne zalomíme text v bunke, šírka bunky sa nezmení a text môže presahovať okraj bunky
V tom prípade musíme ručne upraviť šírku bunky alebo inak zalomiť text.
Zmenšenie textu podľa veľkosti bunky
Veľkosť písma textu v bunke sa dá automaticky prispôsobiť veľkosti bunky. Keď tak chceme urobiť,
zaškrtneme voľbu Zmenšiť text podľa veľkosti bunky v položke Vlastnosti v dialógovom okne
Formátovať bunky (obrázok 117). Toto dialógové okno je k dispozícii aj po kliknutí na tlačidlo Viac
možností na lište Znak podpanelu Vlastnosti v postrannom paneli.
Formátovanie čísel
Viacero formátov čísel môžeme na formátovanie buniek použiť aj pomocou tlačidiel na paneli
Formátovanie (zvýraznené na obrázku 119). Vyberieme bunku, a potom kliknutím na príslušnú
ikonu zmeníme formát čísla.
Obrázok 119: Tlačidlá pre čísla na paneli Formátovanie
Viac možností a ďalšie formáty čísel môžeme nastaviť na karte Čísla (obrázok 108 na strane 157)
v dialógovom okne Formátovať bunky:
•
•
•
•
Na formátovanie údajov môžeme použiť ktorýkoľvek typ údajov zo zoznamu Kategória.
V časti Možnosti môžeme nastaviť počet desatinných miest a úvodných núl.
Môžeme zadať vlastný formátovací kód.
V poli Jazyk môžeme zohľadniť miestne nastavenia rôznych formátov, ako napríklad
poradie položiek v dátume, symbol meny, oddeľovače tisícov a desatinnú bodku alebo
čiarku.
Niekoľko formátov čísel je k dispozícii aj v časti Formát čísla na podpaneli Vlastnosti postranného
panelu. Ak v ňom klikneme na tlačidlo Viac možností, otvorí sa okno Formátovať bunky, ktoré bolo
opísané vyššie.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
155
Obrázok 120: Tlačidlá na formátovanie čísel
v časti Formát čísla na postrannom paneli
Formátovanie písma
Ak chceme rýchlo vybrať formát písma pre konkrétnu bunku:
1) Vyberieme bunku.
2) Klikneme na malý trojuholník vpravo vedľa poľa Názov písma v paneli Formátovanie
(zvýraznené na obrázku 121) a v roletovej ponuke zvolíme nové písmo.
3) Kliknutím na malý trojuholník vpravo vedľa ikony Veľkosť písma a v roletovej ponuke
zvolíme novú veľkosť písma.
Obrázok 121: Položky Názov písma a Veľkosť na paneli Formátovanie
4) Ďalšie atribúty písma môžeme nastaviť pomocou tlačidiel Tučné (B), Kurzíva (I), a
Podčiarknuté (U) .
5) Ak chceme zmeniť zarovnanie písma, klikneme na jednu zo štyroch ikon pre zarovnanie
(Zarovnať vľavo, Na stred, Zarovnať vpravo, Do bloku)
.
6) Ak chceme zmeniť farbu písma, klikneme na šípku vedľa ikony Farba písma
zobrazíme paletu farieb a z nej zvolíme požadovanú farbu.
, čím
Podpanel Vlastnosti postranného panelu má dve polia, Znak a Zarovnanie, ktoré spolu obsahujú
všetky ovládacie prvky formátovania z panelu nástrojov Formátovanie.
Ak chceme určiť jazyk v bunke, použijeme kartu Písmo v dialógovom okne Formátovať bunky.
Klikneme na tlačidlo Viac možností na titulnej lište poľa jedného z týchto polí, čím otvoríme
dialógové okno Formátovať bunky. Zmena jazyka v bunke nám umožní vytvárať viacjazyčné
dokumenty.
Ďalšie vlastnosti písma môžeme nastaviť na karte Efekty pre písmo v okne Formátovať bunky.
Viac informácií sa nachádza v kapitole 4, Používame štýly a šablóny v programe Calc v knihe
Návod na používanie programu Calc (Calc Guide).
Formátovanie orámovania buniek
Keď chceme bunke (alebo skupine vybraných buniek) nastaviť orámovanie, klikneme na ikonu
Orámovanie
na paneli Formátovanie a zvolíme jednu z možností zobrazených v palete.
Keď chceme zvoliť štýl čiary a farbu okrajov bunky, klikneme na malú šípku vedľa ikon Štýl čiary
a Farba čiary (orámovania)
na paneli Formátovanie. Následne sa zobrazí paleta na výber
štýlu čiary alebo paleta na výber farby orámovania.
156
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Časť Vzhľad bunky podpanelu Vlastnosti postranného panelu obsahuje ovládacie prvky
Orámovanie bunky, Štýl čiary a Farba čiary.
Viac nastavení vrátane rozostupov medzi okrajom a textom a štýlu tieňov je možné nastaviť na
karte Orámovanie v dialógovom okne Formátovať bunky (obrázok 108 na strane 157). Ak klikneme
na tlačidlo Viac možností na titulnej lište poľa alebo na Vzhľad bunky v postrannom paneli alebo
na Ďalšie možnosti v roletovom zozname Štýl čiary, otvoríme kartu Orámovanie dialógového okna
Formátovať bunky.
Viac informácií sa nachádza v kapitole 4, Používame štýly a šablóny v programe Calc v knihe
Návod na používanie programu Calc (Calc Guide).
Poznámka
Vlastnosti orámovania buniek sa aplikujú len na vybrané bunky a dajú sa zmeniť
iba ich úpravou. Ak má napríklad bunka C3 horný okraj, je možné ho odstrániť iba
pri vybraní bunky C3. Pri vybraní bunky C2 sa odstrániť nedá, hoci je opticky
zhodný s dolným okrajom bunky C2.
Formátovanie pozadia bunky
Keď chceme nastaviť farbu pozadia bunky alebo skupiny buniek, klikneme na malú šípku vedľa
ikony Farba pozadia
na paneli Formátovanie. Zobrazí sa paleta s výberom farieb, podobná
palete Farba písma. Môžeme tiež použiť kartu Pozadie v dialógovom okne Formátovať bunky
(obrázok 108 na strane 157). Časť Vzhľad bunky podpanelu Vlastnosti postranného panelu
obsahuje ovládací prvok Pozadie bunky s paletou farieb. Viac informácií sa nachádza v kapitole
4, Používame štýly a šablóny v programe Calc v knihe Návod na používanie programu Calc (Calc
Guide).
Automatické formátovanie buniek
Použitie automatického formátovania
Automatické formátovanie možno použiť na rýchle a jednoduché formátovanie skupiny buniek.
1) Vyberieme bunky, ktoré chceme formátovať, a to minimálne v rozsahu troch riadkov a
stĺpcov.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Formát > Automatické formátovanie, čím sa otvorí okno
Automatické formátovanie (obrázok 122).
3) V zozname zvolíme typ a farbu formátovania.
4) Kliknutím na Viac zobrazíme časť Formátovanie (pokiaľ už nie je zobrazená).
5) Tu môžeme zvoliť, ktoré formátovacie prvky budú pri automatickom formátovaní použité.
6) Klikneme na OK.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
157
Obrázok 122: Dialógové okno Automatické formátovanie
Definovanie nového automatického formátovania
Môžeme definovať vlastný štýl automatického formátovania, ktorý bude dostupný pre všetky zošity.
1) Môžeme pritom zvoliť typ údajov a písma, veľkosť písma, orámovanie buniek, pozadie
bunky a ďalšie.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Upraviť > Vybrať všetko, čím vyberieme celý hárok.
3) Ďalej zvolíme Formát > Automatické formátovanie, čím otvoríme okno Automatické
formátovanie. V ňom je teraz aktívne tlačidlo Pridať.
4) Klikneme na Pridať.
5) Do poľa Názov v dialógovom okne Pridať automatický formát zadáme výstižný názov.
6) Uložíme kliknutím na OK. Odteraz je nový formát dostupný v zozname Formát
v dialógovom okne Automatické formátovanie.
Používanie tém
Program Calc obsahuje sadu preddefinovaných tém
formátovania, ktoré môžeme použiť vo svojich
zošitoch. Pridávanie tém do programu Calc nie je
možné a témy sa nedajú ani upraviť. Po ich použití
v zošite však môžeme upraviť ich štýly, pričom takto
modifikované štýly sú po uložení dostupné len v tomto
zošite.
Keď chceme v zošite použiť tému:
1) Klikneme na ikonu Výber tém
na paneli
nástrojov Nástroje. Ak tento panel nie je
zobrazený, v hlavnej ponuke zvolíme Zobraziť
> Panely nástrojov > Nástroje. Potom v paneli
klikneme na ikonu Výber témy, čím sa otvorí
Obrázok 123: Dialógové okno Výber témy
158
Začíname s programom LibreOffice 4.2
zodpovedajúce okno (obrázok 123). Toto okno obsahuje zoznam dostupných tém pre celý
zošit.
2) Označíme tému, ktorú chceme použiť. Ihneď po výbere témy sa jej štýly použijú a zmeny
sú teda ihneď viditeľné.
3) Klikneme na OK.
4) Teraz môžeme ísť do okna Štýly a formátovanie, kde môžeme požadované štýly upraviť.
Tieto úpravy nezmenia tému, ale len vzhľad otvoreného zošita.
Použitie podmieneného formátovania
Formátovanie bunky je možné nastaviť tak, aby sa menilo podľa podmienok, ktoré definujeme.
Napríklad v tabuľke čísel môžeme zobraziť všetky hodnoty nad priemerom zelenou farbou a pod
priemerom červenou farbou.
Podmienené formátovanie závisí na používaní štýlov a funkcie Automatický výpočet, ktorá musí
byť zapnutá. Túto funkciu aktivujeme tak, že v hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Obsah bunky >
Automatický výpočet. Viac informácií sa nachádza v kapitole 2, Vkladanie, úprava a
formátovanie údajov v knihe Príručka k programu Calc.
Skrývanie a zobrazovanie údajov
V programe Calc môžeme skryť rôzne prvky tak, že nie sú viditeľné na obrazovke a ani sa
nevytlačia keď zošit vytlačíme. Skryté prvky však možno kopírovať tak, že vyberieme prvky okolo
nich. Ak napríklad skryjeme stĺpec B, bude sa kopírovať, ak vyberieme stĺpce A a C.
Skrývanie údajov
Ak chceme skryť hárky, stĺpce alebo riadky:
1) Vyberieme hárok, stĺpec alebo riadok, ktorý chceme skryť.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Formát > Hárok, Riadok alebo Stĺpec.
3) V podponuke zvolíme Skryť.
4) Inou možnosťou je kliknúť pravým tlačidlom myši na hlavičku riadka alebo stĺpca a
v kontextovej ponuke zvoliť Skryť.
Ak chceme údaje súčasne skryť a chrániť voči zmene::
1) Označíme bunky, ktoré chceme skryť.
2) Na jednu z vybraných buniek klikneme pravým tlačidlom myši a v kontextovej ponuke
zvolíme Formátovať bunky alebo v hlavnej ponuke zvolíme Formát > Bunky, alebo
použijeme klávesovú skratku Ctrl+1. Otvorí sa okno Formátovať bunky.
3) Zvolíme kartu Ochrana bunky (obrázok 124) a v nej zaškrtneme možnosti na skrytie bunky.
4) Klikneme na OK.
5) V hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Zamknúť dokument > Hárok. Otvorí sa okno
Zamknúť hárok (obrázok 125).
6) V ňom zvolíme Uzamknúť tento hárok a obsah uzamknutých buniek.
7) Zadáme a potvrdíme heslo.
8) Podľa potreby zaškrtneme alebo zrušíme zaškrtnutie v zozname v časti Možnosti.
9) Klikneme na OK.
Viac informácií o skrývaní a zobrazovaní údajov sa nachádza v kapitole 2, Vkladanie, úprava a
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
159
formátovanie údajov v knihe Príručka k programu Calc.
Poznámka
Skrytie údajov v bunkách znamená, že tieto nie sú zobrazené a že
chránené bunky nemožno upraviť. Na ich mieste sú v hárku zobrazené prázdne
bunky.
Obrázok 124: Karta Ochrana bunky v okne Formátovať bunky
Obrázok 125: Dialógové okno Zamknúť hárok
Zobrazenie údajov
Ak chceme zobraziť skryté hárky, stĺpce alebo riadky:
1) Vyberieme hárok, stĺpec alebo riadok z každej strany skrytého hárka, stĺpca alebo riadka,
ktorý chceme zobraziť.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Formát > Hárok, Riadok alebo Stĺpec.
3) V podponuke zvolíme Zobraziť.
4) Inou možnosťou je kliknúť pravým tlačidlom myši na hlavičku riadka alebo stĺpca a
v kontextovej ponuke zvoliť Zobraziť.
160
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Ak chceme zobraziť skryté údaje v bunkách:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Zamknúť dokument > Hárok.
2) Zadáme heslo na odomknutie hárka a klikneme na OK.
3) Na jednu z vybraných buniek klikneme pravým tlačidlom myši a v kontextovej ponuke
zvolíme Formátovať bunky alebo v hlavnej ponuke zvolíme Formát > Bunky, alebo
použijeme klávesovú skratku Ctrl+1. Otvorí sa okno Formátovať bunky.
4) Zvolíme kartu Ochrana bunky (obrázok 124) a v nej zrušíme zaškrtnutie možností na
skrytie bunky.
5) Klikneme na OK.
Zoraďovanie záznamov
Nástroj na zoraďovanie v programe Calc usporiada bunky v hárku podľa zadaných kritérií. Možno
zadať viac kritérií naraz, pričom tieto sa použijú následne v určenom poradí. Zoraďovanie je
užitočné, keď hľadáme určitú položku, a stane sa ešte užitočnejším, ak ho použijeme na filtrované
údaje.
Okrem toho je zoradenie často užitočné pri pridávaní nových údajov. Keď je hárok dlhý, je
zvyčajne jednoduchšie pridať nové údaje na spodok hárku, namiesto toho aby sme pridávali nové
riadky priamo na správne miesta. Po pridaní nových údajov môžeme zoradením hárok
aktualizovať.
Obrázok 126: Dialógové okno Kritériá zoraďovania
Ak chceme zoradiť bunky v hárku:
1) Vyberieme bunky na zoradenie.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Údaje > Zoradiť, čím sa otvorí okno Zoradiť (obrázok 126).
3) V roletovej ponuke zvolíme kľúč zoraďovania. Položky tejto ponuky závisia na vybraných
bunkách.
4) Zvolíme vzostupné (A-Z, 1-9) alebo zostupné (Z-A, 9-1) poradie.
5) Klikneme na OK, čím sa zoraďovanie vykoná.
Viac informácií o zoraďovaní údajov a jeho možných nastaveniach sa nachádza v kapitole 2,
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
161
Vkladanie, úprava a formátovanie údajov v knihe Príručka k programu Calc.
Používanie vzorcov a funkcií
V tabuľkovom zošite môžeme potrebovať viac ako len čísla a text. Obsah jednej bunky častokrát
závisí na obsahu iných buniek. Vzorce sú vzťahy, ktoré na získanie výsledku používajú čísla a
premenné. Premenné sú umiestnené v bunkách, ktoré obsahujú údaje potrebné pre výpočet.
Funkcia je preddefinovaný výpočet zadaný do bunky, ktorý je určený na pomoc pri analýze a
spracovaní údajov. Všetko, čo je potrebné urobiť, je zadať argumenty funkcie a výpočet
automaticky prebehne. Funkcie pomáhajú pri vytváraní vzorcov potrebných na získanie
požadovaného výsledku.
Viac informácií sa nachádza v kapitole 7, Použivanie vzorcov a funkcií v knihe Návod na
používanie programu Calc (Calc Guide).
Analýza údajov
Program Calc obsahuje niekoľko nástrojov na pomoc pri analýze údajov v zošite, počnúc od
funkcií na kopírovanie a znovupoužitie údajov, cez automatické vytváranie medzisúčtov až po
menenie údajov s cieľom získať odpoveď. Tieto možnosti sú rozdelené do ponúk Nástroje a Údaje.
Jeden z najužitočnejších nástrojov je kontingenčná tabuľka, ktorú možno jednoducho použiť na
kombinovanie, porovnávanie a analýzu veľkého množstva údajov. Pomocou kontingenčnej tabuľky
môžeme zobrazovať rôzne sumáre zdrojových údajov, zobrazovať podrobnosti o oblasti, ktorá nás
zaujíma, a vytvárať správy, nezávisle od toho či sme nováčik, stredne pokročilý alebo skúsený
používateľ.
Viac informácií o používaní kontingenčných tabuliek a o ďalších nástrojoch na analýzu údajov sa
nachádza v kapitole 8, Používanie kontingenčných tabuliek a v kapitole 9, Analýza údajov v knihe
Návod na používanie programu Calc (Calc Guide).
Tlačenie
Tlačenie z programu Calc je veľmi podobné tlačeniu z iných súčastí balíka LibreOffice (viac sa
dozvieme v kapitole 10 Tlač, exportovanie a odosielanie v tomto návode). Niektoré detaily sú však
rozdielne, a to najmä pri príprave tlače.
Oblasti na tlačenie
Oblasti na tlačenie majú niekoľko využití, vrátane tlače konkrétnej časti údajov alebo tlače
vybraných riadkov alebo stĺpcov na každej strane. Viac informácií o používaní oblastí na tlačenie
sa nachádza v kapitole 6, Tlač, exportovanie a odosielanie v knihe Príručka k programu Calc.
Definovanie oblastí na tlačenie
Keď chceme definovať novú oblasť na tlačenie alebo upraviť existujúcu oblasť:
1) Vyberieme oblasť buniek, ktorá má byť zahrnutá v oblasti na tlačenie.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Formát > Oblasti na tlačenie > Definovať. Na obrazovke sa
zobrazia čiary, rozdeľujúce hárok na strany.
3) Správnosť určenia oblasti na tlačenie môžeme skontrolovať pomocou voľby Súbor >
Náhľad strany v hlavnej ponuke alebo kliknutím na ikonu Náhľad strany
na paneli
nástrojov. LibreOffice zobrazí iba tie bunky, ktoré sú definované v oblasti na tlačenie.
162
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Pridávanie do oblasti na tlačenie
Po zadefinovaní oblasti na tlačenie do nej môžeme pridať ďalšie bunky tak, že vytvoríme novú
oblasť na tlačenie. Takto môžeme vytlačiť viacero nesúvislých oblastí z hárku.
1) Po zadefinovaní oblasti na tlačenie vyberieme novú oblasť buniek, ktorú chceme pridať.
2) Do existujúcej oblasti na tlačenie ju pridáme pomocou Formát > Oblasti na tlačenie >
Pridať. Čiary rozdeľujúce hárok na strany už na obrazovke nebudú viditeľné.
3) Správnosť určenia oblasti na tlačenie môžeme skontrolovať pomocou voľby Súbor >
Náhľad strany v hlavnej ponuke alebo kliknutím na ikonu Náhľad strany
jednotlivé oblasti na tlačenie zobrazí ako nezávislé strany.
Poznámka
. LibreOffice
Pridaná oblasť na tlačenie sa vytlačí ako samostatná strana, a to aj v prípade, ak
sú obe oblasti na rovnakom hárku.
Odstránenie oblasti na tlačenie
Môže sa stať, že definovanú oblasť na tlačenie treba odstrániť, napríklad ak potrebujeme neskôr
vytlačiť celý hárok.
Všetky oblasti na tlačenie odstránime tak, že v hlavnej ponuke zvolíme Formát > Oblasti na
tlačenie > Odstrániť. Po odstránení oblastí na tlačenie sa na obrazovke zobrazia predvolené
čiary, oddeľujúce jednotlivé strany tlače.
Úprava oblastí na tlačenie
Niekedy je potrebné oblasť na tlačenie upraviť, napríklad ak ju chceme odstrániť, alebo ak chceme
zmeniť veľkosť rozsahu tlače. V hlavnej ponuke zvolíme Formát > Oblasti na tlačenie > Upraviť,
čím otvoríme okno Upraviť oblasti na tlačenie, kde možno oblasti na tlačenie definovať.
Možnosti tlače
Keď chceme nastaviť možnosti súvisiace s poradím a súčasťami strán a ich mierkou:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Formát > Strana čím otvoríme okno Štýl strany (obrázok 127).
2) V ňom zvolíme kartu Hárok, kde jednotlivé možnosti nastavíme podľa svojich potrieb.
3) Klikneme na OK.
Zopakovanie tlače riadkov a stĺpcov
Ak sa hárok tlačí na viacero strán, je možné nastaviť, aby sa niektoré riadky alebo stĺpce opakovali
na každej strane. Ak napríklad potrebujeme, aby prvé dva riadky hárku boli vytlačené na každej
tlačenej strane, budeme postupovať nasledovne:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Formát > Oblasti na tlačenie > Upraviť, čím otvoríme okno
Upraviť oblasti na tlačenie (obrázok 128).
2) V poli Zopakovať riadky zadáme identifikátory riadka. Napríklad, ak chceme opakovať
riadky 1 a 2, zadáme $1:$2. Toto automaticky zmení hodnotu v zozname Zopakovať riadky
z – nič – na hodnotu – používateľom definované –.
3) V poli Zopakovať stĺpce zadáme identifikátory stĺpca. Ak chceme napríklad opakovať stĺpec
A, zadáme $A. Toto automaticky zmení hodnotu zozname Zopakovať stĺpce z hodnoty
– nič – na hodnotu – používateľom definované –.
4) Klikneme na OK.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
163
Viac informácií o úprave oblastí na tlačenie sa nachádza v kapitole 6, Tlač, exportovanie a
odosielanie v knihe Príručka k programu Calc.
Obrázok 127: dialógové okno Štýl strany
Obrázok 128: Dialógové okno Upraviť oblasti na tlačenie
164
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Zalomenie strán
Aj keď je nastroj na definovanie oblastí na tlačenie veľmi vyspelý, niekedy môže byť potrebné
výtlačok ručne upraviť pomocou zalomenia strán. Ručné zalomenie pomáha zabezpečiť, aby sa
údaje vytlačili správne. Môžeme vložiť vodorovné zalomenie nad aktívnu bunku alebo zvislé
zalomenie vľavo od aktívnej bunky.
Viac informácií o ručnom zalamovaní strán sa nachádza v kapitole 6, Tlač, exportovanie a
odosielanie v knihe Príručka k programu Calc.
Vloženie zalomenia strany
Keď chceme vložiť zalomenie strany:
1) Prejdeme do bunky, od ktorej má začať nová strana.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Vložiť > Zalomenie strany.
3) Vybraním položky Zalomenie riadka vytvoríme zalomenie strany nad vybranou bunkou.
4) Vybraním položky Zalomenie stĺpca vytvoríme zalomenie strany vľavo od vybranej bunky.
Odstránenie zalomenia strany
Keď chceme zalomenie strany odstrániť:
1) Prejdeme do bunky, ktorá nasleduje za zalomením, ktoré chceme odstrániť.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Upraviť > Odstrániť zalomenie strany.
3) Ďalej zvolíme Zalomenie riadka alebo Zalomenie stĺpca, podľa toho, čo potrebujeme.
Viac informácií o používaní oblastí na tlačenie sa nachádza v kapitole 6, Tlač, exportovanie a
odosielanie v knihe Príručka k programu Calc.
Poznámka
Na jednej strane môže byť viacero ručných zalomení riadkov a stĺpcov. Keď ich
chceme odstrániť, je potrebné tak robiť po jednom.
Hlavičky a päty
Hlavičky a päty sú preddefinované časti textu, ktoré sa vytlačia v hornej a dolnej časti strany, t. j.
nad a pod údajmi na strane. Hlavičky a päty sa definujú a nastavujú rovnako. Viac informácií
o definovaní a nastavovaní hlavičiek a piat sa nachádza v kapitole 6, Tlač, exportovanie a
odosielanie v knihe Príručka k programu Calc.
Hlavičky a päty sú priradené k štýlu strany. V jednom zošite môžeme použiť viac ako jeden štýl
strany a priradiť rozdielne štýly strany rôznym hárkom. Viac informácií o štýloch strán nájdeme
v kapitole 4, Používane štýly a šablóny v programe Calc v knihe Návod na používanie programu
Calc (Calc Guide).
Nastavenie hlavičky alebo päty
Keď chceme nastaviť hlavičku alebo pätu:
1) Prejdeme na hárok, ktorému chceme nastaviť hlavičku alebo pätu,
2) V hlavnej ponuke zvolíme Formát > Strana, čím otvoríme okno Štýl strany (obrázok 129).
3) V dialógovom okne Štýl strany prejdeme na kartu Hlavička alebo kartu Päta.
4) Zaškrtneme možnosť Hlavička zapnutá alebo Päta zapnutá.
5) Zaškrtneme možnosť Rovnaký obsah vľavo/vpravo , ak chceme, aby sme mali rovnakú
hlavičku alebo pätu na všetkých tlačených stranách.
Kapitola 5 Začíname s programom Calc
165
6) Na tomto mieste tiež môžeme nastaviť okraje, rozostupy a výšku hlavičky alebo päty.
Môžeme tiež zaškrtnúť pole Automatická úprava výšky, ktoré zabezpečí automatické
nastavenie výšky hlavičky alebo päty.
7) Keď chceme zmeniť vzhľad hlavičky alebo päty, klikneme na tlačidlo Viac, čím sa otvorí
okno na nastavenie orámovania a pozadia.
8) Obsah, ktorý sa má v hlavičke alebo päte zobraziť, ako napríklad číslo strany, dátum a
podobne, nastavíme v dialógovom okne, ktoré otvoríme kliknutím na tlačidlo Upraviť.
Obrázok 129: Karta Hlavička dialógového okna Štýl strany
166
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kapitola 6
Začíname s programom
Impress
Prezentácie s balíkom LibreOffice
Čo je Impress?
Impress je súčasť balíka LibreOffice, ktorá slúži na tvorbu prezentácií. Pomocou neho môžeme
vytvárať snímky, ktoré obsahujú veľa rôznych prvkov, vrátane textu, odrážok a číslovaní, tabuliek,
grafov, klip arty, a širokého rozsahu grafických objektov. Impress tiež obsahuje nástroj na kontrolu
pravopisu, synonymický slovník, predpripravené štýly textu a štýly pozadia.
Táto kapitola obsahuje pokyny, snímky obrazoviek a rady, ktoré poslúžia ako sprievodca
prostredím programu Impress pri vytváraní prezentácií. Niektoré náročnejšie postupy sú v tejto
kapitole len spomenuté, detaily však môžeme nájsť knihe Návod na používanie programu Impress
(Impress Guide). Používateľom so skúsenosťami s tvorbou prezentácií odporúčame, aby ako zdroj
informácií použili knihu Návod na používanie programu Impress (Impress Guide).
Keď chceme Impress použiť na viac ako len na veľmi jednoduché prezentácie, potrebujeme vedieť
viac o prvkoch, ktoré prezentácie obsahujú. Snímky obsahujúce text používajú štýly, ktoré určujú
jeho vzhľad. Vytváranie kresieb v programe Impress je rovnaké ako v programe Draw. Z tohto
dôvodu odporúčame preštudovanie kapitoly 3, Používame štýly a šablóny a kapitoly 7, Začíname
s programom Draw. Podrobnosti o vytváraní kresieb sa tiež nachádzajú v knihe Návod na
používanie programu Draw (Draw Guide).
Spustenie programu Impress
Program Impress je možné spustiť niekoľkými spôsobmi:
• Pomocou Spúšťacieho centra LibreOffice, ak nie je otvorená žiadna súčasť, kliknutím na
•
•
•
ikonu Prezentácia.
Pomocou systémovej ponuky, z ktorej sa spúšťa väčšina aplikácií. V systéme Windows je
to ponuka Štart. V grafickom prostredí GNOME je to ponuka Aplikácie. V prostredí KDE je
ponuka označená logom KDE. V systéme Mac OS X je to ponuka Aplikácie. Postup záleží
na operačnom systéme. Viac informácií sa nachádza v kapitole 1, Predstavujeme
LibreOffice.
V systéme Windows môžeme zvoliť položku prezentácia v programe LibreOffice
Quickstarter. Podobná funkcia existuje aj pre systémy Mac a Linux, o čom viac nájdeme
v kapitole 1, Predstavujeme LibreOffice.
Pomocou ktorejkoľvek otvorenej súčasti LibreOffice. V hlavnom paneli nástrojov klikneme
na trojuholník vpravo pri ikone Nový a v kontextovej ponuke zvolíme Prezentácia, alebo
v hlavnej ponuke zvolíme položku Súbor > Nový > Prezentácia.
Poznámka
Keď je balík LibreOffice nainštalovaný v počítači, vo väčšine prípadov sa
v systémovej ponuke nachádza položka pre spustenie každej jeho súčasti. Presný
názov a umiestnenie týchto položiek závisí na operačnom systéme a na grafickom
používateľskom rozhraní.
Keď Impress spúšťame po prvýkrát, zobrazí sa Sprievodca prezentáciou. V ňom môžeme zvoliť
jednu z nasledujúcich možností:
•
•
•
•
Prázdna prezentácia vytvorí prázdny dokument
Otvoriť zo šablóny vytvorí prezentáciu na základe vybranej šablóny
Otvoriť existujúcu prezentáciu
Kliknutím na tlačidlo Vytvoriť sa otvorí hlavné okno programu Impress.
Podrobnejšie informácie o používaní sprievodcu prezentáciou sa nachádzajú v časti „Vytvorenie
novej prezentácie“ na strane 194.
168
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Ak nechceme v budúcnosti sprievodcu používať, môžeme zaškrtnúť voľbu Tohto sprievodcu
nabudúce nezobrazovať. Sprievodcu môžeme opäť povoliť v hlavnej ponuke zvolením Nástroje
> Možnosti > LibreOffice Impress > Všeobecné > Nový dokument, kde zaškrtneme možnosť
Začať sprievodcom.
Hlavné okno programu Impress
Hlavné okno programu Impress (obrázok 130) má tri časti: Panel Snímky, pracovný priestor a
postranný panel. Okrem nich je možné počas vytvárania prezentácie zobraziť alebo skryť niektoré
ďalšie panely nástrojov.
Obrázok 130: Hlavné okno programu Impress; oválmi sú zvýraznené manipulátory na
zobrazenie/ skrývanie panelov
Tip
Panely Snímky a Postranný panel je možné zatvoriť kliknutím na X v ich pravom
hornom rohu alebo zrušením zaškrtnutia pri položkách Zobraziť > Panel Snímky
alebo Zobraziť > Postranný panel v hlavnej ponuke. Opätovne ich otvoríme tak, že
v hlavnej ponuke zvolíme Zobraziť > Panel Snímky alebo Postranný panel.
Pracovný priestor môžeme zväčšiť na celú plochu okna aj tak, že klikneme na
manipulátory v strede zvislého oddeľovača na jeho stranách (zvýraznené na
obrázku 130). Použitím manipulátorov sa panely Snímky a Postranný panel len
skryjú, nezatvoria sa. Opätovne ich zobrazíme kliknutím na manipulátor.
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
169
Panel Snímky
Panel Snímky obsahuje miniatúry snímok prezentácie v poradí, v akom sa budú zobrazovať (ak
poradie zobrazovania nezmeníme). Kliknutím na miniatúru na tomto paneli snímku vyberieme a
súčasne ju umiestnime do pracovného priestoru. Keď je snímka v pracovnom priestore, môžeme
na nej vykonávať požadované zmeny.
Niektoré operácie možno v paneli Snímky vykonávať na jednom alebo viacerých snímkach
súčasne:
•
•
•
•
•
Pridať nové snímky do prezentácie.
Označiť snímku ako skrytú tak, aby sa nezobrazovala ako súčasť prezentácie.
Odstrániť snímku z prezentácie, ak už nie je potrebná.
Premenovať snímku.
Duplikovať snímku (kopírovať a vložiť) alebo presunúť snímku na inú pozíciu v prezentácii
(vystrihnúť a vložiť).
Je tiež možné vykonať aj nasledujúce operácie, aj keď existujú efektívnejšie spôsoby, ako je
použitie panelu Snímky:
• Zmeniť typ prechodu medzi snímkami pri opúšťaní vybranej snímky alebo za každou
snímkou skupiny snímok.
Zmeniť poradie snímok v prezentácii.
•
• Zmeniť vzhľad snímky.
• Zmeniť návrh snímky naraz pre skupinu snímok.
Postranný panel
Postranný panel má sedem častí – podpanelov. Požadovaný podpanel zobrazíme kliknutím na
jeho ikonu alebo kliknutím na značku s trojuholníkom nad ikonami a zvolením z kontextovej
ponuky. Zobrazený môže byť len jeden podpanel.
Vlastnosti
Zobrazuje rozloženia, ktoré sú súčasťou programu. Môžeme zvoliť požadované rozloženie,
pričom ho môžeme použiť v jeho pôvodnej forme alebo ho môžeme upraviť podľa vlastných
požiadaviek. Vlastné rozloženia v súčasnosti nie je možné ukladať.
Predlohy snímok
Tu môžeme definovať štýl snímky (strany) prezentácie. Súčasťou Impress je viacero predlôh
snímok. Jedna z nich – Predvolená – je prázdna a nemá definované žiadne pozadie.
Tip
V hlavnej ponuke zvolením Formát > Štýly a formátovanie alebo stlačením
klávesu F11 otvoríme okno Štýly a formátovanie, kde môžeme podľa svojich potrieb
modifikovať štýly použité v ľubovoľnej predlohe. Toto je možné urobiť kedykoľvek.
Vlastná animácia
V tejto časti sa nachádza zoznam animácií, ktoré slúžia na zvýraznenie alebo zlepšenie
rôznych prvkov na snímke. Táto časť poskytuje jednoduchý spôsob na pridávanie, zmenu a
odstraňovanie animácií.
170
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Prechod medzi snímkami
Obsahuje veľa volieb týkajúcich sa prechodov. Štandardne je nastavená voľba Bez prechodu,
pri ktorej sa jedna snímka jednoducho nahradí ďalšou. K dispozícii je však veľa ďalších
prechodov. Môžeme tiež zvoliť rýchlosť prechodu (pomaly, stredne rýchlo a rýchlo), vybrať
medzi automatickým a ručným prechodom a nastaviť ako dlho má byť vybraná snímka
zobrazená (len pri automatickom prechode).
Štýly a formátovanie
Tu môžeme upraviť a použiť Štýly grafiky a (len) upraviť Štýly prezentácie. Ak štýl upravíme,
zmeny sa automaticky použijú pre všetky prvky prezentácie, v ktorých je použitý. Ak chceme,
aby sa štýly na vybraných snímkach neaktualizovali, musíme pre ne vytvoriť novú predlohu
snímok.
Galéria
Otvorí galériu programu Impress, z ktorej môžeme do prezentácie prebrať objekt, a to vo forme
kópie alebo odkazu. Kópia objektu je nezávislá od originálu, a preto zmeny originálu kópiu
neovplyvnia. Odkaz je závislý od originálu, a preto zmeny originálu sa prejavia aj v odkaze.
Navigátor
Otvorí navigátor programu Impress, pomocou ktorého môžeme rýchlo prechádzať zo snímky
na snímku alebo z objektu na objekt. Odporúča sa dávať snímkam a objektom zmysluplné
názvy, aby sme ich v navigátore mohli ľahko identifikovať.
Pracovný priestor
Pracovný priestor (zvyčajne v strede) má päť kariet: Normálne, Osnova, Poznámky, Podklady a
Zoraďovač snímok (obrázok 131). Záložky týchto piatich kariet nazývame aj tlačidlá náhľadov.
Pracovný priestor pod tlačidlami náhľadov sa mení podľa zvoleného náhľadu. Náhľady pracovného
priestoru sú podrobnejšie opísané v časti „Náhľady pracovného priestoru“ na strane 189.
Obrázok 131: Záložky kariet pracovného priestoru
Panely nástrojov
Pri práci na snímke môžeme použiť nástroje z rôznych panelov. Panely môžu byť zobrazené alebo
skryté zvolením Zobraziť > Panely nástrojov v hlavnej ponuke alebo pomocou kontextovej
ponuky panelu.
Môžeme tiež zvoliť ikony, ktoré sa majú na jednotlivých paneloch zobrazovať. Viac informácií sa
nachádza v kapitole 1, Predstavujeme LibreOffice.
Mnohé panely nástrojov sú v programe Impress podobné ako v programe Draw. Podrobnosti
o dostupných funkciách a ich použití sa nachádzajú v knihe Návod na používanie programu Draw
(Draw Guide).
Stavový riadok
Stavový riadok (obrázok 132) sa nachádza v spodnej časti okna programu Impress. Obsahuje
informácie, ktoré môžu byť užitočné pri práci s prezentáciou. Podrobnosti o obsahu a použití jeho
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
171
polí sa nachádzajú v kapitole 1, Predstavujeme LibreOffice a v kapitole 1, Úvod do programu
Impress v knihe Návod na používanie programu Impress (Impress Guide).
Obrázok 132: Stavový riadok
Poznámka
Rozmery sú dané v aktuálnych merných jednotkách (pozor na zámenu s jednotkami
pravítka). Tieto jednotky sú definované v položke Nástroje > Možnosti >
LibreOffice Draw > Všeobecné hlavnej ponuky.
Zľava doprava na stavovom riadku môžeme nájsť:
• Informačná oblasť - mení sa v závislosti na výbere. Napríklad:
Príklad výberu
Príklady zobrazenej informácie
Textová oblasť
Editor textu: Odsek x, Riadok y, Stĺpec z
Grafy, tabuľkové hárky
Vybrané: vložený objekt (OLE)
Grafika
Vybrané: Rastrový obrázok s priehľadnosťou
• Pozícia kurzora - pozícia kurzora alebo ľavého horného rohu výberu meraná od ľavého
•
•
•
•
•
horného rohu snímky, za ktorou nasleduje šírka a výška výberu alebo textového okna,
v ktorom sa nachádza kurzor.
Neuložené zmeny - príznak indikujúci, že súbor je potrebné uložiť. Dvojkliknutím na toto
pole otvoríme dialógové okno Uložiť.
Digitálny podpis - príznak indikujúci, či je dokument digitálne podpísaný. Po uložení
dokumentu dvojkliknutím na tento príznak otvoríme dialógové okno Elektronické podpisy.
Číslo snímky - číslo snímky aktuálne zobrazenej v pracovnom priestore a celkový počet
snímok v prezentácii.
Štýl strany (snímky) - štýl priradený snímke, predlohe alebo poznámkam, ktoré sú práve
zobrazené v pracovnom priestore. Dvojkliknutím na názov štýlu otvoríme dialógové okno
Vzhľad snímky.
Posúvač na zmenu mierky – upravuje mierku zobrazenia pracovného priestoru
v percentách.
• Lupa - indikuje mierku zobrazenia pracovného priestoru v percentách. Dvojkliknutím na
percentuálnu hodnotu otvoríme dialógové okno Režim lupy a rozloženie zobrazenia
• Stavový riadok možno skryť tak, že v hlavnej ponuke zvolíme Zobraziť, a tam zrušíme
zaškrtnutie pri položke Stavový riadok.
Náhľady pracovného priestoru
Každý z náhľadov pracovného priestoru bol navrhnutý na uľahčenie istej úlohy, je preto výhodné
sa s nimi bližšie zoznámiť.
172
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Poznámka
Každý náhľad pracovného priestoru zobrazuje inú sadu panelov s nástrojmi. Túto
sadu možno upraviť v hlavnej ponuke zvolením Zobraziť > Panely nástrojov, kde
jednotlivé panely zaškrtneme, alebo ich zaškrtnutie zrušíme.
Náhľad Normálne
Náhľad Normálne je hlavný náhľad, ktorý je určený na prácu s jednotlivými snímkami. Používa sa
na formátovanie a úpravu vzhľadu, pridávanie textu, grafiky a animácií.
Ak chceme snímku umiestniť do pracovného priestoru (náhľad Normálne) (obrázok 130 na strane
186), klikneme na jeho miniatúru na paneli Snímky alebo dvojklikneme na jeho názov v okne
Navigátor (viac informácií nájdeme v kapitole 1, Predstavujeme LibreOffice a v príručke Návod na
používanie programu Impress (Impress Guide).
Náhľad Osnova
Náhľad Osnova (obrázok 133) obsahuje všetky snímky prezentácie v ich číslovanom poradí.
Zobrazuje nadpisy, odrážky a číslované zoznamy pre každý snímok v podobe osnovy. Zobrazené
sú iba texty z predvolených textových polí. Ak snímky obsahujú ďalšie textové polia alebo grafické
objekty, text z týchto objektov sa nezobrazí. Rovnako sa nezobrazujú názvy snímok.
Obrázok 133: Náhľad Osnova
Obrázok 134: Úrovne osnovy a šípky na pohyb poskytované v paneli nástrojov Formátovanie textu
Náhľad Osnova sa používa na účely:
1) Zmeny v texte snímok:
• Pridanie a odstránenie textu na snímke.
• Presun odsekov textu vo vybranej snímke smerom hore a dole pomocou šípok
•
•
(Presunúť nahor alebo Presunúť dole) na paneli nástrojov Formátovanie textu
(zvýraznené v obrázku 134).
Zmenu úrovne v osnove pre ľubovoľný odsek v snímke pomocou šípok doľava a
doprava (O úroveň vyššie alebo O úroveň nižšie) na paneli nástrojov Formátovanie
textu (zvýraznené v obrázku 134).
Presun odsekov ako aj zmenu ich úrovne v osnove pomocou kombinácie týchto štyroch
šípok.
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
173
2) Pridanie ďalšej snímky. Ak zistíme, že potrebujeme ďalšiu snímku, môžeme ju vytvoriť
priamo v náhľade Osnova. Môžeme sa však aj vrátiť do náhľadu Normálne a vytvoriť ju
tam.
Náhľad Poznámky
Náhľad Poznámky (obrázok 135) sa používa na pridávanie poznámok k snímkam. Tieto poznámky
sa počas prezentácie nezobrazujú.
Obrázok 135: Náhľad Poznámky
1)
2)
3)
4)
Klikneme na záložku Poznámky v pracovnom priestore.
Zvolíme snímku, ku ktorej chceme poznámky pridať.
Klikneme na panel Snímky alebo dvojklikneme na názov snímky v okne Navigátor.
V textovom poli pod snímkou klikneme na slová Kliknúť pre vloženie poznámok a zadáme
poznámky.
Veľkosť textového poľa pre poznámky môžeme zmeniť pomocou zvýraznených manipulátorov,
ktoré sa zobrazia po kliknutí na orámovanie poľa. Pole je tiež možné presunúť tak, že kurzor myši
umiestnime na jeho okraj (kurzor sa zmení na kríž so šípkami), stlačením ľavého tlačidla myši ho
uchopíme a presunieme. Keď chceme zmeniť štýl textu, stlačením klávesu F11 otvoríme okno
Štýly a formátovanie alebo klikneme na ikonu Štýly a formátovanie
v postrannom paneli.
Náhľad Podklady
Náhľad Podklady slúži na nastavenie rozloženia snímok pre tlačenú podobu prezentácie vo forme
podkladov. V pracovnom priestore klikneme na záložku Podklady, čím sa otvorí časť Rozloženia
v postrannom paneli (obrázok 136), kde môžeme vybrať tlačenie 1, 2, 3, 4, 6, alebo 9 snímok na
stranu. Ak sa časť Rozloženia neotvorí, klikneme na ikonu Vlastnosti
postranného panelu.
na pravej strane
Tento náhľad tiež môžeme využiť na určenie, ktoré informácie sa majú v tlačených podkladoch
zobraziť. Viac informácií o tlačení snímok, podkladov a poznámok sa nachádza v kapitole 10,
174
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Tlačenie, exportovanie, e-mailovanie a ukladanie prezentácií v knihe Návod na používanie
programu Impress (Impress Guide).
Obrázok 136: Rozloženia podkladov
Obrázok 137: Dialógové okno Hlavička a päta – karta Poznámky a podklady
Z hlavnej ponuky zvolíme Vložiť > Číslo snímky alebo Vložiť > Dátum a čas, čím sa otvorí okno
Hlavička a päta. Klikneme na záložku Poznámky a podklady (obrázok 137), na zobrazenej karte
zvolíme položky, ktoré sa majú na stranách s podkladmi zobraziť a zadáme ich hodnoty. Viac
podrobností o používaní tohto dialógového okna sa nachádza v knihe Návod na používanie
programu Impress (Impress Guide).
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
175
Náhľad Zoraďovač snímok
Náhľad Zoraďovač snímok (obrázok 138) obsahuje miniatúry všetkých snímok. Tento náhľad sa
môže použiť na prácu s jednou snímkou alebo so skupinou snímok.
Obrázok 138: Náhľad Zoraďovač snímok
Prispôsobenie náhľadu Zoraďovač snímok
Keď chceme zmeniť počet snímok zobrazených v jednom riadku:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Zobraziť > Panely nástrojov > Zoraďovač snímok a
Zobrazenie snímok (obrázok 139)
2) Upravíme počet snímok (maximum je 15).
Obrázok 139: Panely nástrojov Zoraďovač snímok a
Zobrazenie snímok
Presúvanie snímok v zoraďovači snímok
Keď chceme v zoraďovači snímku presunúť:
1) Klikneme na snímku, čím ju vyberieme (obrázok 138).
2) Presunieme ju myšou na nové miesto.
Výber a presúvanie skupiny snímok
Keď chceme vybrať skupinu snímok, použijeme jednu z nasledujúcich metód:
• Pomocou klávesu Ctrl – klikneme na prvú snímku a so súčasným držaním klávesu Ctrl
•
•
176
klikaním postupne vyberieme požadované snímky.
Pomocou klávesu Shift – klikneme na prvú snímku a so súčasným držaním klávesu Shift
klikneme na poslednú snímku skupiny. Týmto sa vyberú všetky snímky medzi prvou a
poslednou.
Pomocou myši – klikneme vedľa (naľavo alebo napravo) prvej snímky, ktorú chceme
vybrať. Pridržíme ľavé tlačidlo myši a kurzor myši ťaháme, pokiaľ nie sú zvýraznené všetky
snímky, ktoré chceme vybrať.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Keď chceme presunúť skupinu snímok:
1) Vyberieme skupinu snímok.
2) Pridržaním ľavého tlačidla myši uchopíme jednu z vybraných snímok a ťahaním celú
skupinu snímok presunieme na nové miesto, kde tlačidlo myši uvoľníme.
Práca v náhľade Zoraďovač snímok
V náhľade Zoraďovač snímok možno so snímkami pracovať rovnako ako v paneli Snímky. Keď
chceme vykonať zmeny, na snímku klikneme pravým tlačidlom myši a zvolíme niektorú
z nasledujúcich položiek kontextovej ponuky:
• Nová snímka – pridá novú snímku za vybranú snímku (pozri „Nová snímka“ na strane
•
198).
Duplikovať snímku – vytvorí kópiu vybranej snímky a vloží ju hneď za ňu (pozri
„Duplikovať snímku“ na strane 198).
Odstrániť snímku – odstráni vybranú snímku.
•
• Premenovať snímku – umožňuje premenovanie vybranej snímky.
• Rozloženie snímky – umožňuje zmenu rozloženia vybranej snímky.
• Prechod snímok – umožňuje zmeniť prechod vybranej snímky.
– Keď chceme upraviť jednu snímku, vyberieme ju, a potom pridáme požadovaný
–
•
•
•
•
prechod.
Keď chceme upraviť skupinu snímok, vyberieme ich a pridáme požadovaný prechod.
Skryť snímku – skryté snímky sa nebudú počas prezentácie zobrazovať.
Vystrihnúť – odstráni vybranú snímku a vloží ju do schránky.
Kopírovať – skopíruje vybranú snímku do schránky bez odstránenia.
Vložiť – vloží snímku zo schránky za vybranú snímku.
Vytvorenie novej prezentácie
Táto časť popisuje, ako možno prezentáciu vytvoriť pomocou Sprievodcu prezentáciou.
Tip
Prvý krok, ktorý musíme urobiť, je rozhodnúť sa, aký účel má prezentácia mať a
podľa toho si ju naplánovať. Aj keď zmeny môžeme robiť kedykoľvek, ak máme
predstavu o tom, komu je prezentácia určená, aká bude jej štruktúra, obsah a akým
spôsobom bude prezentovaná, môže nám to ušetriť veľa času.
Sprievodcu prezentácie spustíme pomocou Súbor > Sprievodcovia > Sprievodca prezentáciou
v hlavnej ponuke ľubovoľného komponentu LibreOffice (obrázok 140).
1) V časti Typ môžeme zvoliť jednu z nasledujúcich možností. Ich detaily sú podrobne
rozobrané v knihe Návod na používanie programu Impress (Impress Guide).
–
Prázdna prezentácia vytvorí prázdnu prezentáciu.
–
–
Otvoriť zo šablóny umožní vytvorenie novej prezentácie na základe už existujúcej
šablóny. V tomto prípade sa sprievodca zmení a zobrazí zoznam dostupných šablón.
Ak žiadne šablóny doposiaľ vytvorené neboli, zobrazí sa zoznam Pozadia
prezentácie. V zozname vyberieme požadovanú šablónu.
Otvoriť existujúcu prezentáciu umožňuje pokračovať v práci na už vytvorenej
prezentácii. Sprievodca sa zmení a zobrazí zoznam existujúcich prezentácii. Zvolíme
požadovanú prezentáciu.
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
177
2) Klikneme na tlačidlo Ďalej. Obrázok 141 zobrazuje Sprievodcu prezentáciou v druhom
kroku pri zvolení možnosti Prázdna prezentácia v prvom kroku. Ak sme v prvom kroku
zvolili Otvoriť zo šablóny, v poli Náhľad sa zobrazí ukážka snímky.
Obrázok 140: Výber typu prezentácie
Obrázok 141: Výber vzhľadu snímky
3) Zvolíme vzhľad v časti Vybrať vzhľad snímky. V tejto časti môžeme voliť v zoznamoch
Pozadia prezentácie a Prezentácie. Každá z volieb obsahuje zoznam ponúkaných
vzhľadov snímok. Ak chceme použiť iný návrh ako ten, ktorý je označený slovom
<Pôvodná>, klikneme na jeho názov.
178
Začíname s programom LibreOffice 4.2
–
–
Typy pozadí prezentácie sú zobrazené na obrázku 141. Pokiaľ sme vybrali pozadie
prezentácie, zobrazí sa v okne Náhľad.
<Pôvodná> znamená prezentáciu bez grafického dizajnu.
4) V časti Vybrať výstupné médium zvolíme, ako bude prezentácia použitá. Prezentácie sa
obvykle vytvárajú na zobrazovanie na obrazovke počítača. Ak je to aj náš prípad, zvolíme
Obrazovka. Formát snímok však môžeme kedykoľvek zmeniť.
Poznámka
Formát Obrazovka je optimalizovaný pre obrazovky s pomerom strán 4:3 (28cm x
21cm), takže nie je vhodný pre moderné širokouhlé obrazovky. Veľkosť snímok
môžeme kedykoľvek zmeniť v náhľade Normálne zvolením Formát > Strana
v hlavnej ponuke.
5) Klikneme na Ďalej, čím sa zobrazí tretí krok Sprievodcu prezentáciou (obrázok 142).
–
Zvolíme požadovaný prechod snímok z roletovej ponuky Efekt.
–
Zvolíme požadovanú rýchlosť prechodu medzi jednotlivými snímkami prezentácie
v roletovej ponuke Rýchlosť. Stredne je na začiatok vyhovujúca voľba.
Obrázok 142: Výber efektu pri prechode snímok
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
179
Obrázok 143: zadávanie informácií o prezentácii
Poznámka
Pokiaľ sme v prvom kroku Sprievodcu prezentáciou nevybrali šablónu, kroky 4 a 5
sa nezobrazia. Ak klikneme na Vytvoriť, nová prezentácia sa vytvorí.
6) Klikneme na Ďalej, čím sa zobrazí štvrtý krok Sprievodcu prezentáciou, v ktorom môžeme
zadať informáciu o autorovi a o samotnej prezentácii, ktorú vytvárame.
7) Klikneme na Ďalej. Zobrazí sa piaty krok Sprievodcu, ktorý zobrazuje, ako bude
prezentácia vyzerať (obrázok 144). Ak sa náhľad prezentácie nezobrazí, zaškrtneme pole
Náhľad.
8) Ak chceme vytvoriť súhrn prezentácie, zaškrtneme Vytvoriť súhrn.
9) Ak klikneme na Vytvoriť, nová prezentácia sa vytvorí.
Tip
180
Pokiaľ nemáme dostatočné skúsenosti, je vhodné prijať predvolené hodnoty oboch
roletových ponúk Efekt aj Rýchlosť. Obe tieto hodnoty môžu byť zmenené neskôr
počas práce s prechodmi snímok a animáciami. Tieto dve funkcie sú podrobnejšie
vysvetlené v kapitole 9, Prezentácie v knihe Návod na používanie programu
Impress (Impress Guide).
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 144: Náhľad prezentácie
Formátovanie prezentácie
Nová prezentácia obsahuje iba jednu prázdnu snímku. V tejto časti začneme pridávaním nových
snímok a pripravíme ich na vloženie obsahu.
Vkladanie snímok
Nová snímka
Novú snímku môžeme vložiť nasledujúcimi spôsobmi:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Vložiť > Snímka.
2) V paneli Snímky alebo v náhľade Zoraďovač snímok klikneme na snímku pravým tlačidlom
myši a v kontextovej ponuke zvolíme Nová snímka.
3) Prípadne pravým tlačidlom myši klikneme na prázdny priestor v Pracovnom priestore a
z kontextovej ponuky zvolíme Snímka > Nová snímka.
4) Môžeme tiež kliknúť na ikonu Snímka
v paneli nástrojov Prezentácia. Ak nie je
viditeľný, v hlavnej ponuke zvolíme Zobraziť > Panely nástrojov > Prezentácia.
5) Nová snímka sa pridá za vybranú snímku.
Duplikovať snímku
Niekedy je vhodné namiesto vytvorenia novej snímky vytvoriť kópiu už existujúcej snímky. Snímku
môžeme duplikovať nasledujúcim postupom:
1) V paneli Snímky vyberieme snímku, ktorú chceme duplikovať.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Vložiť > Duplikovať snímku.
3) Alebo, v paneli Snímky alebo v náhľade Zoraďovač snímok klikneme na snímku pravým
tlačidlom myši a v kontextovej ponuke zvolíme Duplikovať snímku.
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
181
4) Alebo, pravým tlačidlom myši klikneme na prázdny priestor v Pracovnom priestore a
z kontextovej ponuky zvolíme Snímka > Duplikovať snímku.
5) Alebo klikneme na malý trojuholník vpravo od ikony Snímka
v paneli nástrojov
Prezentácia a v kontextovej ponuke zvolíme Duplikovať snímku. Ak nie je viditeľný,
v hlavnej ponuke zvolíme Zobraziť > Panely nástrojov > Prezentácia.
6) Nová snímka sa v prezentácii pridá za vybranú snímku.
Výber rozloženia snímky
Keď vytvárame prezentáciu, prvá snímka zvyčajne obsahuje názov prezentácie. Na to môžeme
použiť rozloženie Prázdna snímka alebo jedno z rozložení s nadpisom.
Klikneme na ikonu Vlastnosti
na vonkajšej strane postranného panelu, čím zobrazíme oblasť
Rozloženia s dostupnými rozloženiami (obrázok 145). Dostupné sú rôzne rozloženia, od prázdnej
snímky až po snímku s poľom pre nadpis a šiestimi poľami pre obsah.
Obrázok 145: Dostupné rozloženia snímok
Keď chceme zadať názov prezentácie / nadpis snímky, za predpokladu, že sme použili jedno z
rozložení s nadpisom, klikneme do poľa s textom Kliknúť pre vloženie nadpisu, a potom zadáme
text nadpisu. Ak chceme pridať text obsahu, v závislosti na zvolenom rozložení klikneme na
Kliknúť pre vloženie textu. Formátovanie názvu, podnázvu a textu snímok upravíme v štýle
prezentácie. Viac informácií nájdeme v kapitole 2, Používanie predlôh snímok, štýlov a šablón
v knihe Návod na používanie programu Impress (Impress Guide).
Poznámka
182
Vzhľad textu a grafických prvkov môžeme upraviť kedykoľvek počas prípravy
prezentácie. Úprava rozloženia snímok, ktoré už majú nejaký obsah, môže tento
obsah ovplyvniť. Preto sa odporúča, aby sme na začiatku venovali úprave rozloženia
snímok dostatočnú pozornosť, čím predídeme neskoršiemu narušeniu obsahu.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Názvy jednotlivých rozložení sa zobrazia, pokiaľ je povolené zobrazovanie tipov: ak
kurzor umiestnime nad ikonu v oblasti rozložení (rovnako ako aj v prípade iných
ikon), jej názov sa zobrazí v malom obdĺžniku.
Tip
Pokiaľ tipy nie sú povolené, v hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Možnosti >
LibreOffice > Všeobecné a zaškrtneme možnosť Tipy. Pokiaľ je zaškrtnutá aj
možnosť Rozšírené tipy, vo všeobecnosti v tipoch získame podrobnejší popis,
názvy sa však nezobrazia.
Ak chceme rozloženie snímky zmeniť, vyberieme ju v paneli Snímky, aby sa zobrazila
v pracovnom priestore, a požadované rozloženie zvolíme v časti Rozloženia v postrannom paneli.
Viaceré rozloženia obsahujú jedno alebo viaceré polia s obsahom. Každé z nich možno
konfigurovať tak, aby obsahovalo text, video, graf alebo tabuľku.
Typ obsahu zvolíme kliknutím na zodpovedajúcu ikonu, ktorá sa zobrazí v strede poľa (obrázok
146). Ak do poľa chceme vložiť text, klikneme na Kliknúť pre vloženie textu.
Obrázok 146: Výber typu obsahu
Úprava prvkov snímky
Snímka obsahuje prvky, ktoré sú prevzaté z predlohy snímok, ako aj prvky, ktoré sú súčasťou
rozloženia. Je málo pravdepodobné, že preddefinované rozloženia budú našim požiadavkám
celkom vyhovovať. Niektoré prvky môžeme odstrániť a iné, ako napríklad text a grafiku, môžeme
vložiť.
V programe Impress nemôžeme vytvárať nové rozloženia, môžeme však upravovať veľkosť a
polohu prvkov rozloženia. Môžeme tiež pridávať nové prvky bez toho, aby nás obmedzovali poloha
a umiestnenie jednotlivých polí rozloženia.
Veľkosť a polohu pola s obsahom upravíme tak, že klikneme na jeho vonkajšie orámovanie, čím sa
zvýrazní a súčasne sa zobrazia manipulátory na zmenu veľkosti Pole presunieme tak, že kurzor
umiestnime nad zvýraznené orámovanie, čím za zmení jeho tvar. Potom ho myšou uchopíme a
presunieme do novej pozície.
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
183
Keď chceme odstrániť nepotrebné prvky:
1) Kliknutím vyberieme požadovaný prvok. Úspešnosť výberu je potvrdená zobrazením
manipulátorov na zmenu veľkosti.
2) Následne objekt odstránime stlačením klávesu Delete.
Poznámka
Zmenu rozloženia možno uskutočniť len v náhľade Zobraziť > Normálne, čo je
predvolená možnosť. Zmena predlohy snímok, hoci to je možné, môže viesť
k nepredvídateľným výsledkom. Tento postup si vyžaduje zvýšenú pozornosť a
obvykle aj viaceré pokusy.
Pridávanie textu
Do snímky, ktorá obsahuje textové pole, pridáme text tak, že klikneme na Kliknúť pre vloženie
textu v poli a následne text napíšeme. Počas písania textu sa automaticky použijú štýly osnovy.
Úroveň každého odseku v osnove, ako aj jeho polohu v rámci textu môžeme zmeniť pomocou
tlačidiel so šípkami v paneli Formátovanie textu (pozri obrázok 134 a „Náhľad Osnova“ na strane
190). Viac informácií o práci s textom nájdeme v časti „Pridávanie a formátovanie textu“ na strane
202.
Pridávanie objektov
Objekty, ako napríklad obrázky, kresby alebo tabuľkové hárky do snímky vložíme zvolením položky
Vložiť v hlavnej ponuke, kde môžeme zvoliť požadovaný typ. Viac informácií nájdeme v časti
„Pridávanie obrázkov, tabuliek, grafov a médií“ na strane 208.
Úprava vzhľadu všetkých snímok
Ak chceme zmeniť pozadie alebo iné charakteristiky všetkých snímok, musíme zmeniť pozadie
aktuálnej predlohy snímok alebo vybrať inú predlohu postupom, ktorý je opísaný v časti „Práca s
predlohou snímok a so štýlmi“ na strane 211.
Predloha snímok je snímka so špecifikovanými charakteristikami, ktorá slúži ako šablóna a ako
štartovací bod na tvorbu ostatných snímok. Medzi tieto charakteristiky patria pozadie, objekty na
pozadí, formátovanie použitého textu a grafika na pozadí.
V programe Impress sú k dispozícii viaceré predlohy, ktoré nájdeme v časti Predlohy snímok
v postrannom paneli. Môžeme však vytvoriť vlastné predlohy, alebo ich môžeme získať z iných
zdrojov. Viac informácií o vytváraní a modifikácii predlôh nájdeme v kapitole 2, Používanie predlôh
snímok, štýlov a šablón v knihe Návod na používanie programu Impress (Impress Guide).
Ak chceme zmeniť len pozadie, môžeme použiť nasledujúci postup:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Formát > Strana, a potom zvolíme kartu Pozadie v okne
Nastavenie strany, ktoré sa otvorilo.
2) Tu vyberieme jednu z ponúkaných možností, ktorými sú farba, farebný prechod, šrafovanie
a rastrový obrázok.
3) Voľbu napokon potvrdíme kliknutím na OK.
4) Následne sa otvorí dialógové okno, ktoré nám umožní použitie zmeny na všetky snímky. Ak
klikneme na Áno, Impress automaticky upraví aktuálnu predlohu snímok.
Poznámka
184
Vkladanie a správne formátovanie pozadia je téma, ktorá presahuje rámec tejto
príručky. Potrebné informácie nájdeme v príručke Návod na používanie programu
Draw (Draw Guide) v kapitole 4, Zmena atribútov objektov alebo v príručke Návod
na používanie programu Impress (Impress Guide) v kapitole 6, Formátovanie
grafických objektov.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Úprava prezentácie
Pokiaľ to nezmeníme, počas prezentácie sa snímky zobrazujú bez efektov prechodu a v tom
poradí, v ktorom sú v Zoraďovači snímok. Na prechod na nasledujúcu snímku môžeme použiť
klávesnicu alebo myš.
V hlavnej ponuke v položke Prezentácia môžeme okrem iného zmeniť poradie snímok, vybrané
snímky môžeme skryť a môžeme nastaviť automatický prechod na ďalšiu snímku. Na nastavenie
efektu prechodu snímok, animácie snímok a zvukového doprovodu treba použiť funkcie, ktoré sú
dostupné v postrannom paneli. Podrobnosti nájdeme v príručke Návod na používanie programu
Impress (Impress Guide) v kapitole 3, Pridávanie a formátovanie textu.
Pridávanie a formátovanie textu
Veľa snímok prezentácie zrejme bude obsahovať text. V tejto časti sa zoznámime s postupmi, ako
text pridávať a ako meniť jeho vzhľad. Text sa v snímkach uchováva v textových poliach. Všetky
podrobnosti o pridávaní a formátovaní textu nájdeme v príručke Návod na používanie programu
Impress (Impress Guide) v kapitole 3, Pridávanie a formátovanie textu.
Do snímky môžeme pridať dva typy textových polí:
• Zvolíme preddefinované rozloženie v časti Rozloženia v postrannom paneli, a to bez
výberu ďalšieho špeciálneho typu obsahu. Tu preddefinované textové polia sa nazývajú
textové polia automatického rozloženia.
• Textové pole vytvoríme pomocou ikony Text
na paneli Kresba (obrázok 147) alebo na
paneli Text (obrázok 148), alebo pomocou klávesovej skratky F2.
Obrázok 147: Panel nástrojov Kresba
Obrázok 148: Panel nástrojov Text
Použitie textových polí automatického rozloženia
1) Najskôr zvolíme zobrazenie snímky Normálne.
2) Klikneme na textové pole Kliknúť pre vloženie textu.
3) Požadovaný text napíšeme alebo ho vložíme zo schránky.
Používanie textových polí
1) Najskôr zvolíme zobrazenie snímky Normálne.
2) Klikneme na ikonu Text
na paneloch Kresba alebo Text alebo použijeme klávesovú
skratku F2. Ak panely Kresba alebo Text nie sú viditeľné, v hlavnej ponuke zvolíme
Zobraziť > Panely nástrojov > Kresba alebo Text.
3) Na snímke stlačíme ľavé tlačidlo myši a ťahaním vytvoríme pole pre text. Na zvislej veľkosti
pritom nezáleží, lebo sa počas písania prispôsobí podľa potreby.
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
185
4) Po nastavení veľkosti tlačidlo myši uvoľníme. V textovom poli, ktoré je v režime úpravy, sa
nachádza textový kurzor (farebné orámovanie zobrazené na obrázku 149).
5) Požadovaný text napíšeme alebo ho vložíme zo schránky.
6) Klikneme mimo poľa, čím sa zruší jeho výber.
Veľkosť textového poľa môžeme zmeniť, môžeme ho presunúť alebo aj odstrániť. Podrobnosti
nájdeme v príručke Návod na používanie programu Impress (Impress Guide) v kapitole 3,
Pridávanie a formátovanie textu.
Obrázok 149: Vytvorenie a úprava textového poľa
Zvislý text
Okrem bežných textových polí, v ktorých je text orientovaný vodorovne, môžeme vložiť aj pole
s textom orientovaným zvisle. Zvislý text je však dostupný len vtedy, keď sú aktivované ázijské
jazyky v Nástroje > Možnosti > Nastavenie jazyka > Jazyky. Pole so zvislým textom vytvoríme
tak, že klikneme na ikonu Vertikálny text
v paneli nástrojov Kresba alebo Text.
Rýchla zmena veľkosti písma
V programe Impress sa na paneli Formátovanie textu nachádzajú ikony Zväčšiť písmo a Zmenšiť
písmo (zvýraznené na obrázku 150), pomocou ktorých môžeme písmo zmenšovať alebo
zväčšovať. Zmena veľkosti písma závisí na veľkostiach, ktoré sú pre dané písmo dostupné.
Obrázok 150: Rýchla zmena veľkosti písma na paneli Formátovanie textu
Vkladanie textu
Text môžeme do textového poľa zadať aj tak, že ho skopírujeme v inom dokumente a do
prezentácie ho vložíme. Formátovanie vkladaného textu sa však pravdepodobne nebude zhodovať
s formátovaním okolitého textu alebo textu na ostatných snímkach v prezentácii. Toto síce niekedy
môže byť požadované, vo väčšine prípadov však chceme mať prezentáciu formátovanú jednotne a
nechceme mať rôzne formátované odseky alebo rôzne typy a veľkosti písem a podobne.
Konzistenciu prezentácie môžeme zabezpečiť viacerými spôsobmi.
186
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Vkladanie neformátovaného textu
Bežnou praxou je vkladanie textu bez formátovania s tým, že formátovanie sa spraví neskôr. Ak
chceme vložiť text bez formátovania:
1) Použijeme klávesovú skratku Ctrl+Shift+V a v okne Vložiť inak zvolíme Neformátovaný
text.
2) Druhou možnosťou je kliknúť na malý trojuholník pri ikone Vložiť na štandardnom paneli
nástrojov a zvoliť Neformátovaný text v kontextovej ponuke.
3) Na formátovanie takto vloženého textu sa použije nastavenie štýlu odseku alebo osnovy na
pozícii kurzora v poli automatického rozloženia alebo štandardný štýl textu v normálnom
textovom poli.
Formátovanie vloženého textu
Ak chceme formátovať vložený text, použijeme nástroje na priame formátovanie na paneli
Formátovanie textu (obrázok 151) alebo v častiach Znak a Odsek na postrannom paneli (obrázok
152). Ak sa časť Znak alebo Odsek automaticky po výbere textu neotvorí, klikneme na ikonu
Vlastnosti na pravej strane postranného panelu.
Obrázok 151: Panel nástrojov Formátovanie textu
Obrázok 152: Postranný panel, časť Znak
Ak vkladáme text do poľa automatického rozloženia, treba použiť zodpovedajúci štýl osnovy,
aby text získal rovnaký vzhľad, ako zvyšok prezentácie.
1) Text vložíme na požadované miesto.
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
187
2) Práve vložený text vyberieme.
3) V hlavnej ponuke zvolíme Formát > Predvolené formátovanie.
4) Na presunutie textu na správnu pozíciu a úroveň osnovy použijeme štyri šípky na paneli
Formátovanie textu (zvýraznené na obrázku 134 na strane 190).
–
Šípka doľava presunie položku zoznamu na vyššiu úroveň osnovy (napríklad
z Osnova 3 na Osnova 2).
–
Šípka doprava presunie položku zoznamu na nižšiu úroveň osnovy.
–
–
Šípka hore presunie položku v zozname nahor.
Šípka dolu presunie položku v zozname nadol.
5) Prípadné ďalšie úpravy písma, tabulátorov atď. spravíme ručne.
Po vložení textu do textového poľa môžeme použiť štýly na jeho rýchle formátovanie. Použiť
môžeme len jeden grafický štýl, a to nasledujúcim spôsobom:
1) Text vložíme na požadované miesto.
2) Práve vložený text vyberieme.
3) Zvolíme požadovaný grafický štýl na formátovanie textu.
4) Prípadné ďalšie úpravy písma, tabulátorov atď. spravíme ručne.
Vytváranie odrážkových a číslovaných zoznamov.
Postup na vytváranie číslovaných a odrážkových zoznamov je závislý na type použitého textového
poľa. Nástroje na ich spravovanie a úpravu vzhľadu sú však rovnaké. V textových poliach
automatického rozloženia je predvoleným štýlom odrážkový zoznam. V bežných textových poliach
je na vytvorenie odrážkového zoznamu potrebný dodatočný krok.
Textové polia automatického rozloženia
Textové polia v dostupných rozloženiach snímok sú vopred formátované ako odrážkové zoznamy.
Snímku s odrážkovým zoznamom vytvoríme nasledujúcim postupom:
1) V paneli Rozloženia zvolíme rozloženie, ktoré obsahuje textové pole.
2) V textovom poli klikneme na Kliknúť pre vloženie textu.
3) Vložíme svoj text a stlačíme kláves Enter, čím sa vytvorí nová položka v zozname
s odrážkou.
4) Predvolený typ je odrážkový zoznam. Postup na zmenu vzhľadu zoznamu je vysvetlený
v časti „Zmena vzhľadu zoznamu“ na strane 206.
Tip
Ak stlačíme kombináciu klávesov Shift+Enter, vytvorí sa nová položka v zozname
bez odrážky. Nový riadok bude mať rovnaké odsadenie ako predchádzajúci riadok.
Ak chceme vytváranie odrážok celkom zrušiť, klikneme na ikonu Odrážky zap/vyp
na paneli Formátovanie textu. Ak tento panel nie je zobrazený, zaškrtneme ho
v hlavnej ponuke v Zobraziť > Panely nástrojov > Formátovanie textu.
Textové polia
Odrážkový zoznam v textovom poli vytvoríme nasledujúcim postupom:
1) Klikneme na ikonu Text
na paneli Kresba a v snímke vytvoríme textové pole.
2) Klikneme na ikonu Odrážky zap/vyp
na paneli Formátovanie textu.
3) Vložíme text a stlačíme kláves Enter, čím sa vytvorí nová položka s odrážkou.
188
Začíname s programom LibreOffice 4.2
4) Predvolený typ je odrážkový zoznam. Postup na zmenu vzhľadu zoznamu je vysvetlený
v časti „Zmena vzhľadu zoznamu“ na strane 206.
Vytvorenie novej úrovne osnovy
V textovom poli automatického rozloženia vytvoríme novú úroveň osnovy takto:
1) Ak je to potrebné, stlačíme Enter aby sa vytvorila nová položka v zozname.
2) Ak chceme úroveň položky znížiť (posunúť doprava), stlačíme kláves Tab, na paneli
Formátovanie textu stlačíme ikonu O úroveň nižšie (šípka vpravo) alebo použijeme
klávesovú skratku Alt+Shift+šípka vpravo. Položka zoznamu sa následne posunie doprava
a je odsadená na ďalšej úrovni osnovy.
3) Opätovným stlačením klávesu Enter vytvoríme novú položku v zozname na rovnakej
úrovni.
4) Ak chceme úroveň položky zvýšiť (posunúť doľava), stlačíme kombináciu klávesov Shift
Tab, na paneli Formátovanie textu stlačíme ikonu O úroveň vyššie (šípka vľavo) alebo
použijeme klávesovú skratku Alt+Shift+šípka vľavo. Položka zoznamu sa následne posunie
doľava a je odsadená na najbližšej vyššej úrovni osnovy.
5) Opätovným stlačením klávesu Enter vytvoríme novú položku v zozname na rovnakej
úrovni.
V textových poliach automatického rozloženia zvýšenie alebo zníženie úrovne osnovy položky
zoznamu zodpovedá použitiu iného štýlu osnovy. Druhá úroveň v osnove odpovedá štýlu Osnova
2, tretia úroveň štýlu Osnova 3 atď. Zmena úrovne osnovy preto spôsobí aj ďalšie zmeny, ako
napríklad zmenu veľkosti písma alebo zmenu odrážky.
V textových poliach zmeníme úroveň položky v osnove pomocou klávesu Tab na nižšiu a
kombináciou Shift+Tab na vyššiu.
Poznámka
Úroveň osnovy, na rozdiel od programu Writer, nemožno zmeniť vybraním položky a
následným kliknutím na požadovanú úroveň osnovy. Tento postup nie je možný kvôli
tomu, ako sú v programe Impress implementované štýly.
Zmena vzhľadu zoznamu
Vzhľad zoznamu môžeme upraviť zmenou typu odrážok alebo číslovania, a to buď pre celý
zoznam, alebo len pre jednu položku. Všetky zmeny možno vykonať v okne Odrážky a číslovanie
(obrázok 153), ktoré otvoríme zvolením Formát > Odrážky a číslovanie v hlavnej ponuke alebo
kliknutím na ikonu Odrážky a číslovanie
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
na paneli Formátovanie textu.
189
Obrázok 153: Dialógové okno Odrážky a číslovanie
Pre celý zoznam:
1) Vyberieme celý zoznam alebo klikneme na orámovanie jeho textového poľa tak, aby sa
zobrazili manipulátory na zmenu veľkosti.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Formát > Odrážky a číslovanie alebo klikneme na ikonu
Odrážky a číslovanie
na paneli Formátovanie textu.
3) Dialógové okno Odrážky a číslovanie (obrázok 153) má päť kariet: Odrážky, Číslovanie,
Grafika, Poloha a Prispôsobiť.
–
Ak chceme upraviť zoznam s odrážkami, zvolíme požadovaný štýl odrážok
z predvolených štýlov na karte Odrážky.
–
Ak chceme grafický štýl odrážok, zvolíme kartu Grafika.
–
–
–
Ak potrebujeme vytvoriť očíslovaný zoznam, na karte Číslovanie zvolíme jeden
z predvolených štýlov číslovania.
Na karte Poloha môžeme nastaviť odsadenie, odstup číslovania a zarovnanie
zoznamu.
Na karte Prispôsobiť môžeme upraviť číslovanie, farbu, relatívnu veľkosť a znak
zoznamu.
4) Ak chceme upraviť jednu položku zoznamu, klikneme na jej text a potom postupujeme
podľa horeuvedených krokov 2 a 3.
Pokiaľ bol zoznam vytvorený v textovom poli automatického rozloženia, tak jeho vzhľad môžeme
zmeniť aj úpravou štýlov osnovy. Zmeny v štýloch osnovy sa prejavia vo všetkých snímkach,
v ktorých sa používajú.
190
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Pridávanie obrázkov, tabuliek, grafov a médií
V poliach pre obsah môžu byť rovnako ako text umiestnené aj obrázky, tabuľky, grafy a médiá.
V tejto časti uvádzame stručný návod, ako s nimi pracovať. Viac informácií o pridávaní obrázkov,
tabuliek, grafov a médií nájdeme v príručke Návod na používanie programu Impress (Impress
Guide).
Pridávanie obrázkov
Ak chceme do poľa pridať obrázok:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Vložiť > Obrázok > Zo súboru alebo Skenovanie.
2) Druhá možnosť je, že po vložení novej snímky na nej klikneme na ikonu Vložiť obrázok
(obrázok 146 na strane 200) a v okne Vložiť obrázok, ktoré sa otvorí, zvolíme príslušný
súbor. Ak chceme v okne Vložiť obrázok zobraziť náhľad obrázka, zaškrtneme pole Náhľad
v jeho dolnej časti.
3) Obrázok presunieme na požadované miesto.
4) Veľkosť obrázka sa automaticky prispôsobí veľkosti poľa.
Poznámka
Ak chceme zmeniť veľkosť grafiky, klikneme na ňu pravým tlačidlom myši.
V kontextovej ponuke zvolíme Umiestnenie a veľkosť a v novootvorenom okne
zaškrtneme atribút Zachovať pomer . Potom podľa potreby nastavíme výšku alebo
šírku. Pri zmene jedného rozmeru sa zmení aj druhý rozmer tak, aby sa zachoval
pomer veľkostí strán. Ak tento atribút nezaškrtneme, obrázok bude deformovaný.
Zmenou veľkosti rastrového obrázka sa jeho kvalita zhoršuje. Preto sa odporúča
vytvorenie obrázka už v požadovanej veľkosti mimo programu Impress.
Pridávanie tabuliek
Keď chceme do snímky pridať tabuľku:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Vložiť > Tabuľka alebo na štandardnom paneli nástrojov
klikneme na ikonu Tabuľka
.
2) Ak sa už na snímke tabuľka nachádza a je aj vybraná, klikneme na ikonu Tabuľka
na
paneli Tabuľka. Panel Tabuľka je zobrazený len vtedy, ak je v hlavnej ponuke zaškrtnutá
položka Zobraziť > Panely nástrojov > Tabuľka a ak je vybraná tabuľka.
3) Druhá možnosť je, že po vložení novej snímky na nej klikneme na ikonu Vložiť tabuľku
(obrázok 146 na strane 200).
4) Otvorí sa okno Vložiť tabuľku, v ktorom zvolíme požadovaný počet riadkov a stĺpcov.
5) Iná možnosť je, že klikneme na malý trojuholník vpravo od ikony Tabuľka
a počet
riadkov a stĺpcov vyberieme ťahaním kurzora, pričom držíme stlačené ľavé tlačidlo myši.
6) Štýl zvolíme zo zoznamu možností dostupných pre tabuľku v časti Návrh tabuľky na
postrannom paneli(obrázok 154). Ak sa časť Návrh tabuľky automaticky neotvorí, klikneme
na ikonu Vlastnosti
na pravej strane postranného panelu.
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
191
Obrázok 154: Postranný panel, časť Návrh tabuľky
Poznámka
Voľbou ľubovoľného štýlu z možností, ktoré sú uvedené v sekcii Návrh tabuľky
v postrannom paneli vytvoríme tabuľku s príslušnými vlastnosťami. Štýl tabuľky však
možno aplikovať aj vtedy, keď sme tabuľku vytvorili inou metódou.
Panel nástrojov Tabuľka v programe Impress ponúka rovnaké funkcie ako panel Tabuľka
v programe Writer, okrem funkcií Zoradiť a Súčet. Ak chceme tieto funkcie v prezentácii použiť,
treba do nej vložiť hárok programu Calc.
Vytvorenú tabuľku môžeme ďalej upravovať. Môžeme pridávať a odstraňovať riadky a stĺpce,
upravovať šírku a medzery, pridávať orámovanie, pozadie, farby a podobne. Podrobnosti nájdeme
v príručke Návod na používanie programu Impress (Impress Guide) v kapitole 3, Pridávanie a
formátovanie textu a v príručke Návod na používanie programu Writer (Writer Guide) v kapitole 9,
Práca s tabuľkami.
Vkladanie údajov do buniek tabuľky je obdobné ako práca s textovými poliami. Klikneme na
požadovanú bunku a začneme písať text. Na rýchly prechod medzi bunkami tabuľky môžeme
použiť klávesnicu:
• Stlačením kláves so šípkami presunieme kurzor buď do ďalšej bunky, ak je bunka prázdna,
•
192
alebo na nasledujúci znak, ak obsahuje text.
Stlačením klávesu Tab prejdeme do bunky vpravo a stlačením Shift+Tab do bunky vľavo.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Pridávanie grafov
Keď chceme do snímky pridať graf:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Vložiť > Graf alebo na štandardnom paneli nástrojov klikneme
na ikonu Graf
.
2) Ak sme práve vytvorili novú snímku, môžeme graf vložiť aj kliknutím na ikonu Vložiť graf
(obrázok 146 na strane 200).
3) Impress vloží predvolený graf a otvorí sa dialógové okno Graf. Detaily o modifikovaní typu
grafu, vkladaní vlastných údajov a zmene formátovania nájdeme v príručke Návod na
používanie programu Impress (Impress Guide).
Pridávanie súborov médií
Keď chceme do snímky pridať súbory s médiami, ako sú hudba a filmové klipy:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Vložiť > Video a zvuk.
2) Ak sme práve vytvorili novú snímku, môžeme kliknúť na ikonu Vložiť video (obrázok 146
na strane 200).
3) V dolnej časti pracovnej plochy sa otvorí panel prehrávača médií, pomocou ktorého si ho
môžeme prehrať.
4) Ak vložíme zvukový súbor, v kontextovom poli sa zobrazí obrázok s reproduktorom.
Poznámka
V operačnom systéme Linux, napríklad v Ubuntu, si treba nainštalovať vhodný
prehrávač médií. Najprv treba stiahnuť a nainštalovať Java Media Framework API
(JMF), a potom v zozname Cesta k triedam v Nástroje > Možnosti > LibreOffice >
Java pridať cestu k súboru jmf.jar.
Pridávanie grafiky, tabuľkových zošitov a iných objektov
Na obohatenie textu v snímkach sa často používajú grafické prvky, ako napríklad rôzne útvary,
bubliny s textom, šípky a podobne. S týmito objektmi sa v Impress pracuje podobne ako
v programe Draw. Podrobnosti nájdeme kapitole 7, Začíname s programom Draw v príručke
Návod na používanie programu Draw (Draw Guide) alebo v kapitolách 4, 5 a 6 v príručke Návod
na používanie programu Impress (Impress Guide).
Hárky vložené do snímky poskytujú väčšinu funkcií hárkov programu Calc, a tak umožňujú
vykonávanie veľmi zložitých výpočtov, ako aj analýzy údajov. Ak potrebujeme analyzovať údaje
alebo použiť vzorce, najvhodnejšie bude, ak na to použijeme hárok programu Calc a výsledok len
umiestnime do snímky, a to vložením Calc hárku alebo skopírovaním údajov do tabuľky
v programe Impress.
Druhá možnosť je použiť voľbu Vložiť > Objekt > OLE objekt > Zošit LibreOffice v hlavnej
ponuke. V strede snímky sa otvorí tabuľkový hárok a ponuky a panely programu Impress sa
zmenia na ponuky a panely programu Calc. Do hárku začneme zadávať údaje, pričom možno
bude treba prispôsobiť veľkosť viditeľnej oblasti hárka. Do snímky tiež môžeme vložiť existujúci
hárok, pričom jeho zobrazenie nastavíme tak, aby požadované údaje boli viditeľné.
Do snímok programu Impress môžeme vkladať objekty rôznych typov, ako napríklad textové
dokumenty programu Writer, matematické vzorce programu Math, iné prezentácie a podobne.
Podrobnosti nájdeme v príručke Návod na používanie programu Impress (Impress Guide)
v kapitole 7, Vkladanie tabuľkových dokumentov, grafov a iných objektov.
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
193
Práca s predlohou snímok a so štýlmi
Predloha snímok je snímka, ktorá slúži ako východiskový bod pre ďalšie snímky. V tomto zmysle
hrá podobnú úlohu ako štýl strany v programe Writer, lebo určuje základné formátovanie všetkých
snímok, ktoré na nej závisia. Jedna prezentácia môže používať viac ako jednu predlohu snímok.
Predloha snímok definuje sadu charakteristík vrátane farby pozadia, grafických prvkov, gradientov
a ďalších objektov (ako napríklad logá, dekoratívne čiary a podobne), hlavičky a päty, polohy a
veľkosti rámcov a formátu textu.
Štýly
Všetky charakteristiky predlohy snímok môžeme nastaviť pomocou štýlov. Nové snímky, ktoré boli
vytvorené z predlohy snímok, obsahujú jej zdedené štýly. Zmena štýlu v predlohe preto spôsobí
zodpovedajúcu zmenu vo všetkých snímkach, ktoré z nej boli vytvorené. Jednotlivé snímky však
môžeme upraviť bez toho, aby sme ovplyvnili predlohu.
Poznámka
Aj keď sa odporúča, aby sa predlohy snímok používali čo najviac, príležitostné
manuálne úpravy môžu byť potrebné, a to napríklad vtedy, keď sa použije
rozloženie s textom a grafom.
S predlohami snímok sú spojené dva typy štýlov: Štýly prezentácie a Štýly objektov. Štýly
prezentácie, ktoré sú súčasťou programu Impress, môžeme meniť, nemôžeme však vytvárať nové
štýly. V prípade štýlov objektov ich môžeme nielen modifikovať, ale môžeme vytvárať aj vlastné
štýly.
Štýly prezentácie ovplyvňujú tri prvky predlohy snímok: pozadie, objekty pozadia (ikony,
dekoratívne čiary a textové rámce) a text umiestnený v snímke. Štýly textu sa ďalej delia na
Poznámky, Osnova 1 až Osnova 9, Podnadpis a Nadpis. Štýly osnovy sa používajú pre rôzne
úrovne osnovy, ku ktorým patria. Napríklad Osnova 2 sa používa ako podpoložka úrovne Osnova
1, Osnova 3 sa používa ako podpoložka úrovne Osnova 2 atď.
Štýly objektov nie sú obmedzené a môžu ovplyvňovať veľa prvkov snímky. Všimnime si, že textové
štýly existujú v štýloch prezentácie, ako aj v štýloch objektov.
Predlohy snímok
Súčasťou programu Impress je viacero predlôh snímok. Tieto predlohy sú zobrazené v podpaneli
Predlohy snímok postranného panelu (obrázok 155) a sú delené na tri skupiny: Použité v tejto
prezentácii, Nedávno použité a Dostupné na použitie. Ak klikneme na znak + vedľa názvu
podčasti, podčasť s miniatúrami snímok sa zobrazí. Ak klikneme na znak –, miniatúry sa skryjú.
Predlohy snímok, ktoré sa nachádzajú v zozname Dostupné na použitie, pochádzajú zo šablóny
s rovnakým názvom. Pokiaľ sme vytvorili svoje vlastné šablóny alebo sme ich pridali z iného
zdroja, tak predlohy snímok, ktoré sa v nich nachádzajú, sa tiež objavia v tomto zozname.
194
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 155: Postranný panel, podpanel Predlohy snímok
Obrázok 156: Panel nástrojov Predloha snímok
Vytvorenie predlohy snímok
Postup na vytvorenie novej predlohy snímok je podobný ako úprava predlohy snímok.
1) Do režimu úpravy predlohy prejdeme tak, že v hlavnej ponuke zvolíme Zobraziť >
Predloha > Predloha snímok, čím sa zobrazí panel nástrojov Predloha snímok (obrázok
156). Ak sa tento panel nezobrazí, zvolíme Zobraziť > Panely nástrojov > Predloha
snímok.
2) V paneli Predloha snímok potom klikneme na ikonu Nová predloha
.
3) V paneli Snímky pribudne nová predloha. Túto predlohu upravíme podľa svojich predstáv.
4) Ďalším odporúčaným krokom je premenovanie novej predlohy. Na snímku v paneli Snímky
klikneme pravým tlačidlom myši a v kontextovej ponuke zvolíme Premenovať predlohu.
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
195
5) Po ukončení úprav na paneli Predloha snímok klikneme na tlačidlo Zatvoriť zobrazenie
predlohy, čím prejdeme do bežného režimu úpravy snímok.
Použitie predlohy snímok
Ak chceme niektorú predlohu snímok použiť pre všetky snímky v prezentácii:
1) Klikneme na ikonu Predlohy snímok
postrannom paneli, čím otvoríme podpanel
predlohy snímok (obrázok 155).
2) Ak chceme jednu z predlôh použiť pre všetky snímky v prezentácii, klikneme na ňu pravým
tlačidlom myši a v kontextovej ponuke zvolíme Použiť pre všetky snímky.
Ak chceme pre jednu alebo viacero snímok použiť inú predlohu snímok ako pre ostatné:
1) V paneli Snímky zvolíme snímku alebo snímky, pre ktoré chceme novú predlohu použiť.
2) V postrannom paneli klikneme pravým tlačidlom myši na požadovanú predlohu a
v kontextovej ponuke zvolíme Použiť pre vybrané snímky.
Načítanie ďalších predlôh snímok
Niekedy môže nastať situácia, keď v jednej prezentácii chceme kombinovať viacero predlôh
snímok, ktoré sa však nachádzajú v rôznych šablónach. Napríklad, môžeme požadovať celkom iné
rozloženie pre prvú snímku alebo chceme pridať snímku z inej prezentácie (ktorá je založená na
šablóne, ktorá sa nachádza na pevnom disku).
Obrázok 157: Dialógové okno Návrh snímky
1) V hlavnej ponuke zvolíme Formát > Návrh snímky, alebo pravým tlačidlom myši klikneme
na snímku v paneli Snímky a v kontextovej ponuke zvolíme Návrh snímky. Otvorí sa okno
Návrh snímky (obrázok 157). V tomto okne sú zobrazené predlohy, ktoré sú k dispozícii na
použitie.
196
Začíname s programom LibreOffice 4.2
2) Ak chceme pridať viac predlôh, klikneme na tlačidlo Načítať, čím otvoríme okno Načítať
predlohu snímky (obrázok 158).
Obrázok 158: Dialógové okno Načítať návrh snímky
3) V tomto okne vyberieme šablónu, z ktorej chceme načítať predlohu a klikneme na OK.
4) Opätovne klikneme na OK, čím okno Návrh snímky zatvoríme.
5) Predlohy, ktoré sme vybrali v šablóne, sú teraz zobrazené v podčasti Dostupné pre
použitie v časti Predlohy strán.
Poznámka
Tip
Načítané predlohy budú dostupné aj nabudúce, keď prezentáciu otvoríme. Ak
chceme nepoužité predlohy odstrániť, zaškrtneme príslušné pole v okne Návrh
snímky. Ak predloha v prezentácii nebola použitá, odstráni sa zo zoznamu
dostupných predlôh.
Ak chceme zmenšiť veľkosť súboru s prezentáciou, môžeme znížiť počet použitých
predlôh.
Úprava predlohy snímok
Na predlohe snímky možno upraviť tieto prvky:
•
•
•
•
Pozadie (farba, farebný prechod, šrafovanie a rastrový obrázok)
Objekty pozadia (napríklad logo alebo ozdobná grafika)
Veľkosť, poloha a obsah prvkov hlavičky a päty, ktoré sa zobrazia na každej snímke
Veľkosť a poloha predvolených rámcov pre názov snímky a obsah
(viac informácií o úprave predlohy snímok strán nájdeme v kapitole 2, Používanie predlôh snímok,
štýlov a šablón v knihe Návod na používanie programu Impress (Impress Guide).
1) V hlavnej ponuke zvolíme Zobraziť > Predloha > Predloha snímok. Týmto sa odomknú
vlastnosti predlohy a môžeme ju upravovať.
2) Predlohu snímok zvolíme v podpaneli Predlohy snímok v postrannom paneli.
3) V pracovnom priestore v predlohe vyberieme objekt. V postrannom paneli sa následne
zobrazia nastavenia, ktoré pre vybraný objekt môžeme zmeniť. Na obrázku 159 je
zobrazený vybraný grafický objekt a otvorená časť obrázok v podpaneli Vlastnosti
postranného panelu.
4) V predlohe spravíme potrebné zmeny a následne buď klikneme na ikonu Zatvoriť
zobrazenie predlohy na paneli Predloha snímok alebo v hlavnej ponuke zvolíme Zobraziť
> Normálne, čím režim úpravy predlohy opustíme.
5) Pred pokračovaním prezentáciu uložíme.
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
197
Poznámka
Všetky zmeny spravené na predlohe v režime úpravy predlohy sa prejavia na
všetkých snímkach, ktoré túto predlohu používajú. Vždy si preto pred pokračovaním
práce na úprave snímok overíme, že sme zatvorili zobrazenie predlohy a prešli do
režimu Normálne zobrazenie.
Obrázok 159: Úprava predlohy snímok
Poznámka
Zmeny, ktoré sme manuálne spravili na jednotlivých snímkach v režime Normálne
zobrazenie (napríklad zmena štýlu odrážok, farba názvu a podobne) nebudú po
úprave predlohy zmenené. Preto sa môžu vyskytnúť situácie, keď chceme manuálne
zmeny odstrániť a chceme sa vrátiť k predvolenému štýlu. Ak sa chceme vrátiť
k predvolenému štýlu, vyberieme príslušný prvok a v hlavnej ponuke zvolíme
Formát > Predvolené formátovanie.
Pridávanie textu, päty a polí k všetkým snímkam
Do predlohy snímok môžeme pridať text, pätu a polia, ktoré sa zobrazia na každej snímke
prezentácie. Hlavička sa obvykle do snímok nepridáva.
Text
1) Pomocou Zobraziť > Predloha > Predloha snímok v hlavnej ponuke zobrazíme náhľad
predlohy snímok(obrázok 160).
2) Na paneli Kresba klikneme na ikonu Text alebo stlačíme kláves F2.
3) Klikneme na plochu predlohy a ťahaním, pričom držíme stlačené ľavé tlačidlo myši,
vytvoríme rámec textového objektu, do ktorého napíšeme alebo vložíme požadovaný text.
4) Po zadaní textu, ktorý sa má objaviť na všetkých snímkach prezentácie, v hlavnej ponuke
zvolíme Zobraziť > Normálne alebo klikneme na Zatvoriť zobrazenie predlohy.
198
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Päta
Ak chceme do snímok pridať pätu:
1) Pomocou Zobraziť > Predloha > Predloha snímok v hlavnej ponuke zobrazíme náhľad
predlohy snímok(obrázok 160).
2) Z hlavnej ponuky zvolíme Vložiť > Číslo snímky alebo Vložiť > Dátum a čas, čím sa
otvorí okno Hlavička a päta (obrázok 161).
3) V okne v dostupných možnostiach zvolíme typ dátumu a času, zadáme text päty a číslo
snímky.
4) Klikneme na Použiť pre všetky, ak chceme, aby sa zmena použila pre všetky snímky
prezentácie, alebo na Použiť, ak chceme aby sa použila len pre vybranú snímku.
5) Druhá možnosť je pridať dátum, čas, text päty a číslo snímky priamo do príslušných polí,
ktoré vidíme na obrázku 160.
Obrázok 160: Príklad predlohy snímok
Poznámka
V snímkach sa obvykle používa len päta. Ak chceme vytvoriť hlavičku, použijeme
textové pole podľa postupu v časti „Text“ na strane 215.
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
199
Obrázok 161: Dialógové okno Päta v programe Impress
Polia
Ak do objektu chceme pridať pole, alebo ak ho chceme do snímky pridať ako nezávislý objekt,
v hlavnej ponuke zvolíme Vložiť > Polia a v podponuke zvolíme jeho požadovaný typ. Ak chceme
pole v snímke upraviť, postupujeme podľa návodu v kapitole 3, Pridávanie a formátovanie textu
v knihe Návod na používanie programu Impress (Impress Guide).
V programe Impress môžeme použiť tieto polia:
•
•
•
•
•
•
•
•
Dátum (pevný)
Dátum (premenný): po otvorení súboru sa automaticky aktualizuje
Čas (pevný)
Čas (premenný): po otvorení súboru sa automaticky aktualizuje
Autor: meno a priezvisko uvedené v používateľských údajoch LibreOffice
Číslo snímky
Počet snímok
Názov súboru.
Údaje o autorovi môžeme upraviť v hlavnej ponuke na karte Nástroje > Možnosti >
LibreOffice > Údaje o používateľovi.
Tip
Formát čísel (1,2,3 alebo a,b,c alebo i,ii,iii, atď) v číselnom poli môžeme upraviť tak,
že z hlavnej ponuky otvoríme okno Formát > Strana, a v ňom na karte Strana
v oblasti Nastavenia rozloženia zmeníme hodnotu v položke Formát.
Štýl odsekov môžeme zmeniť v okne Štýly a formátovanie, kde upravíme príslušný
štýl.
200
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Pridávanie poznámok do prezentácie
V programe Impress možno vkladať poznámky podobne ako v programoch Writer a Calc.
V režime Normálne zobrazenie vytvoríme prázdnu poznámku tak, že v hlavnej ponuke zvolíme
Vložiť > Poznámka (obrázok 162). V ľavom hornom rohu snímky sa vytvorí značka s iniciálkami
autora a súčasne sa vedľa neho otvorí väčšie textové pole. Impress do textového poľa automaticky
vloží meno autora a dátum.
Obrázok 162: Vkladanie komentárov
Do textového poľa napíšeme alebo vložíme text. Formát poznámky možno upraviť tak, že v nej
vyberieme text, kliknutím pravým tlačidlom myši otvoríme kontextovú ponuku, a z nej zvolíme
požadovaný formát. Toto ponuka umožní aj odstránenie aktuálnej poznámky, všetkých poznámok
toho istého autora a poznámok všetkých autorov.
Značku poznámky môžeme presunúť na ľubovoľné miesto v snímke. Obvykle ho presúvame na
miesto blízko objektu, s ktorým súvisí.
Poznámku môžeme zobraziť alebo skryť pomocou Zobraziť > Poznámky.
Meno, ktoré sa zobrazuje v poznámke, môžeme upraviť na karte Nástroje > Možnosti > Údaje
o používateľovi.
Ak dokument upravovali viacerí autori, každému z nich sa automaticky priradí iná farba pozadia
poznámky.
Úprava postupnosti snímok a prechodov medzi snímkami
Ako bolo spomenuté v časti „Úprava prezentácie“ na strane 202, Impress na zobrazovanie snímok
prezentácie používa všeobecne prijateľné predvolené nastavenia, pričom však umožňuje úpravu
mnohých detailov. V tejto časti sa budeme venovať len niektorým aspektom, pričom podrobnejšie
vysvetlenie sa nachádza v kapitole 9, Prezentácie v knihe Návod na používanie programu Impress
(Impress Guide).
Na väčšinu celkových úprav prezentácie je vhodné zobrazenie Zoraďovač snímok, kde vidíme
naraz viacero snímok. Do neho sa dostaneme buď pomocou voľby hlavnej ponuky Zobraziť >
Zoraďovač snímok alebo kliknutím na záložku Zoraďovač snímok v hornej časti pracovného
priestoru.
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
201
Jedna sada snímok – viaceré prezentácie
Často sa stáva, že snímok máme viac, ako dokážeme v určitom čase odprednášať, alebo chceme
predniesť len rýchly prehľad bez dôrazu na detaily. Namiesto toho, aby sme na takúto príležitosť
vytvárali novú prezentáciu, môžeme použiť nástroj na skrývanie snímok a nástroj na vytváranie
upravených verzií prezentácií.
Skrývanie snímok
1) V paneli Snímky alebo v zoraďovači snímok vyberieme snímky, ktoré chceme skryť.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Prezentácia > Skryť snímku alebo pravým tlačidlom myši
klikneme na miniatúru snímky a v kontextovej ponuke zvolíme Skryť snímku. Skryté
snímky sú preškrtnuté diagonálnymi čiarami.
Upravené verzie prezentácie
Ak chceme vytvoriť upravenú verziu prezentácie pri súčasnom zachovaní pôvodnej prezentácie:
1) Vyberieme snímky, ktoré majú byť súčasťou modifikovanej verzie.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Prezentácia > Verzie prezentácie.
3) Klikneme na tlačidlo Nová, čím vytvoríme novú sekvenciu snímok a zadáme jej názov.
Z jednej prezentácie môžeme vytvoriť ľubovoľné množstvo upravených verzií.
Prechod medzi snímkami
Prechod medzi snímkami je krátka animácia, ktoré sa prehrá pri prechode zo snímky na
nasledujúcu snímku. Štýl prechodu môžeme upraviť v paneli úloh v časti Prechod medzi snímkami.
1) V hlavnej ponuke zvolíme Prezentácia > Prechod medzi snímkami alebo klikneme na
ikonu Prechod medzi snímkami
v postrannom paneli, čím zobrazíme možnosti pre
prechody snímok.
2) Tam zvolíme požadovaný štýl prechodu, rýchlosť animácie, a to, či sa nová snímka má
zobraziť po kliknutí myšou (preferované) alebo automaticky po uplynutí zadaného času.
3) Po nastavení prechodu buď klikneme na Použiť pre všetky snímky alebo pokračujeme
v nastavovaní prechodov pre ďalšie snímku v prezentácii.
Tip
V časti Prechod medzi snímkami sa nachádza užitočná voľba Automatický náhľad.
Ak je zaškrtnutá a prechod medzi snímkami upravíme, prechod sa zobrazí.
Prechod na ďalšiu snímku
V časti Prechod medzi snímkami v paneli Úlohy môžeme nastaviť automatický prechod na
nasledujúcu snímku po uplynutí určeného času.
1) V časti Prechod na ďalšiu snímku zaškrtneme možnosť Automaticky po.
2) Potom zadáme čas v sekundách, ako dlho sa má každá snímka zobrazovať.
3) Ak chceme, aby sa všetky snímky zobrazovali rovnako dlho, klikneme na tlačidlo Použiť
pre všetky snímky.
Ak chceme pre snímky nastaviť rôznu dobu zobrazenia:
1) Prezentáciu spustíme pomocou Prezentácia > Vyskúšať časovanie v hlavnej ponuke.
2) Ak sme pripravení prejsť na nasledujúcu snímku, myšou klikneme na snímku alebo
stlačíme klávesu šípka vpravo alebo medzerník.
202
Začíname s programom LibreOffice 4.2
3) Impress si časovanie pre jednotlivé snímky zapamätá a automaticky ich použije po
spustení prezentácie.
Ak chceme, aby sa prezentácia po poslednej snímke opätovne spustila:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Prezentácia > Nastavenia prezentácie.
2) Zaškrtneme Automatický a nastavíme dĺžku prestávky medzi opakovaniami prezentácie.
3) Nastavenie potvrdíme kliknutím na OK.
Spustenie prezentácie
Prezentáciu môžeme spustiť nasledujúcimi spôsobmi:
• V hlavnej ponuke klikneme na Prezentácia > Začať od prvej snímky.
• Klikneme na ikonu Začať od prvej snímky
• Stlačíme kláves F5.
na paneli Prezentácia.
Ak je pre prechod medzi snímkami zaškrtnutá možnosť Automaticky po X sek, snímka sa po
uplynutí nastaveného času automaticky vymení.
Ak je zaškrtnuté Pri kliknutí myšou, na prechod medzi snímkami máme tieto možnosti:
• Šípkami na klávesnici môžeme prejsť na nasledujúcu alebo predchádzajúcu snímku.
• Kliknutím myšou prejdeme na nasledujúcu snímku.
• Stlačením medzerníka prejdeme na nasledujúcu snímku.
Ak na plochu snímky klikneme pravým tlačidlom myši, otvorí sa kontextová ponuka, pomocou
ktorej môžeme prejsť na ľubovoľnú snímku a môžeme nastaviť viaceré možnosti.
Režim prezentácie môžeme kedykoľvek (aj po poslednej snímke) ukončiť stlačením klávesu Esc.
Obrázok 163: Obrazovka prednášajúceho programu Impress
Kapitola 6 Začíname s programom Impress
203
Obrazovka prednášajúceho
LibreOffice Impress je štandardne vybavený modulom Obrazovka prednášajúceho, ktorý možno
použiť, ak je k počítaču pripojený dodatočný displej. Obrazovka prednášajúceho (obrázok 163)
poskytuje ďalšie možnosti na ovládanie prezentácie počas prednášky prostredníctvom odlišného
zobrazenia na obrazovke počítača a na displeji, ktorý vidí publikum. Na obrazovke počítača sa
zobrazuje aktuálna snímka, nasledujúca snímka, poznámky aktuálnej snímky a časovač
prezentácie.
Viac informácií o použití Obrazovky prednášajúceho nájdeme v kapitole 9, Prezentácie v knihe
Návod na používanie programu Impress (Impress Guide).
204
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kapitola 7
Začíname s programom Draw
Vektorová grafika v LibreOffice
Čo je Draw?
LibreOffice Draw je kresliaci program na základe vektorovej grafiky, hoci môže byť použitý tiež na
vykonávanie určitých operácií na rastrovej grafike (bodové). Pomocou programu Draw môžeme
rýchlo vytvoriť širokú škálu obrázkov.
Vo vektorovej grafike sú obrázky ukladané a zobrazované pomocou jednoduchých geometrických
prvkov ako úsečky, kružnice a mnohouholníky a nie ako sady bodov na obrazovke. Vektorová
grafika umožňuje ľahšie obrázok ukladať a meniť jeho veľkosť.
Program Draw je plne integrovaný do balíka LibreOffice, čo zjednodušuje výmenu obrázkov
s ostatnými súčasťami balíka. Ak napríklad vytvoríme obrázok v programe Draw, v programe
Writer ho použijeme tak, že ho jednoducho skopírujeme do schránky a vložíme. S kresbami
môžeme pracovať aj priamo z programu Writer alebo Impress, a to pomocou sady funkcií a
nástrojov z Draw.
Možnosti programu Draw sú značné, a hoci nebol navrhnutý ako náhrada pokročilých grafických
programov, obsahuje viac funkcií, než majú nástroje pre kresby, ktoré sú v kancelárskych balíkoch
spravidla integrované.
Niekoľko príkladov funkcií pre kresby: správa vrstiev, mriežka s prichytávaním, zobrazenie kót a
mierky, spojnice pre vytváranie organizačných grafov, funkcie na vytváranie trojrozmerných kresieb
(s textúrou a svetelnými efektmi), integrácia kresby a štýlu stránky a Bézierove krivky.
V tejto kapitole sú uvedené niektoré vlastnosti programu Draw, nejde o vyčerpávajúci opis
všetkých vlastností. Viac informácií sa nachádza v príručke Návod na používanie programu Draw
(Draw Guide) a v pomocníkovi k programu.
Hlavné okno programu Draw
Hlavné súčasti hlavného okna programu Draw, zobrazené na obrázku 164, sú:
•
•
•
•
•
•
•
•
Hlavná ponuka
Panel nástrojov Štandardné
Panel nástrojov Čiara a výplň
Panel Strany
Pracovný priestor
Stavový riadok
Panel nástrojov Kresba
Postranný panel
Pracovný priestor
Rozsiahla oblasť v strede okna (pracovná plocha) slúži na vytváranie kresieb. Okolo tejto oblasti
možno umiestniť panely s nástrojmi a oblasti s informáciami. Počet a umiestnenie viditeľných
nástrojov závisí na vykonávanej činnosti a na používateľskom nastavení, preto pracovný priestor
môže vyzerať aj inak, ako na obrázku 164.
Maximálna veľkosť kresby je v programe LibreOffice Draw 300 cm krát 300 cm.
206
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 164: Pracovná plocha programu LibreOffice Draw
Panel Strany
Kresbu v programe Draw môžeme rozdeliť na niekoľko strán. Viacstránkové kresby sa používajú
najmä na prezentácie. Panel Strany poskytuje prehľad strán, ktoré kresba obsahuje. Ak panel
Strany nie je zobrazený, zvolíme Zobraziť v hlavnej ponuke a zvolíme Panel Strany. Ak chceme
zmeniť poradie strán, stačí jednu alebo viac strán presunúť.
Postranný panel
Postranný panel má štyri hlavné časti – podpanely. Požadovaný podpanel zobrazíme kliknutím na
jeho ikonu alebo kliknutím na značku s trojuholníkom nad ikonami a zvolením z kontextovej
ponuky. Zobrazený môže byť len jeden podpanel. Ak nie je postranný panel zobrazený, v hlavnej
ponuke zvolíme Zobraziť > Postranný panel.
Vlastnosti
Otvorí podpanel s poľami, v ktorých môžeme meniť vlastnosti objektov. Tieto polia sú Vložiť
útvary, Znak, Odsek, Oblasť, Čiara a Umiestnenie a veľkosť.
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
207
Štýly a formátovanie
V tejto časti môžeme upraviť štýly a použiť ich na objekty kresby. Ak štýl upravíme, zmeny sa
automaticky prejavia na všetkých objektoch, formátovaných týmto štýlom.
Galéria
Otvorí galériu, odkiaľ môžeme do kresby vkladať objekty, a to buď ako kópiu, alebo ako odkaz.
Kópia objektu je nezávislá od originálu, a preto zmeny originálu kópiu neovplyvnia. Odkaz je
závislý od originálu, a preto zmeny originálu sa prejavia aj v odkaze.
Navigátor
Otvorí Navigátor, pomocou ktorého sa môžeme rýchlo presúvať medzi stránkami kresby alebo
v kresbe vyberať objekty. Aby bolo možné stránky a objekty kresby v navigátore ľahko
rozpoznať, je vhodné im dávať zmysluplné názvy.
Pravítka
Pravítka (lišty s číslami) sa zobrazujú na hornej a ľavej strane pracovnej plochy. Ak nie sú
zobrazené, môžeme ich povoliť voľbou Zobraziť > Pravítko v hlavnej ponuke. Veľkosť vybratého
objektu je na pravítkach zobrazená pomocou dvojitej čiary (zvýraznená na obrázku 165). Pokiaľ
nie je žiadny objekt vybraný, je na nich zobrazené umiestnenie kurzora, čo pomáha pri presnom
umiestňovaní objektov.
Pravítka môžeme použiť aj na ľahšie umiestňovanie pomocou úchytiek objektov a pomocných čiar.
Na pravítkach sú tiež znázornené okraje strany. Tieto okraje môžeme priamo zmeniť tým, že ich na
pravítkach presunieme myšou. Oblasť okrajov je na pravítkach vyznačená sivou farbou, ako
ukazuje obrázok 165 (vľavo hore).
Pre každé pravítko môžeme nezávisle zmeniť mernú jednotku tým, že klikneme pravým tlačidlom
myši na pravítko a zvolíme požadovanú jednotku, ako je to znázornené pre vodorovné pravítko na
obrázku 166.
Obrázok 165: Pravítka zobrazujúce veľkosť vybratého objektu
208
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 166: Jednotky pravítka
Stavový riadok
Stavový riadok sa nachádza v dolnej časti obrazovky vo všetkých súčastiach balíka LibreOffice,
pričom v programe Draw obsahuje niekoľko špecifických polí. Podrobnosti o obsahu a použití
týchto polí sa nachádzajú v tejto príručke v kapitole 1, Predstavujeme LibreOffice , a v kapitole 1,
Predstavujeme program Draw v príručke Návod na používanie programu Draw (Draw Guide) .
Obrázok 167: Stavový riadok v programe Draw
Poznámka
Veľkosti sú uvedené v aktuálnych merných jednotkách a môžu sa líšiť od jednotiek
pravítok. Mernú jednotku stavového riadku určíme v Nástroje > Možnosti >
LibreOffice Draw > Všeobecné, kde môžeme tiež zmeniť mierku stránky.
Panely nástrojov
Ak chceme v programe Draw zobraziť alebo skryť panely nástrojov, zvolíme Zobraziť > Panely
nástrojov v hlavnej ponuke. V ponuke, ktorá sa zobrazí, zvolíme panel, ktorý chceme zobraziť.
Viac informácií o práci s panelmi nástrojov sa nachádza v tejto príručke v kapitole 1, Úvod do
programu LibreOffice.
V nasledujúcej časti sú opísané nástroje dostupné na paneloch nástrojov programu Draw. Vzhľad
ikon na paneloch nástrojov môže závisieť na operačnom systéme a na veľkosti a štýle ikon
zvolených v Nástroje > Možnosti > LibreOffice > Zobrazenie.
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
209
Panel nástrojov Štandardné
Panel nástrojov Štandardné je rovnaký pre všetky súčasti balíka LibreOffice a nie je v tejto
kapitole podrobnejšie opísaný.
Obrázok 168: Panel nástrojov Štandardné
Panel nástrojov Kresba
Panel Kresba je najdôležitejším panelom v programe Draw. Obsahuje všetky funkcie potrebné na
kreslenie rôznych útvarov, či už geometrických alebo od ruky, a funkcie potrebné na ich
usporiadanie na stránke.
Obrázok 169: Panel nástrojov Kresba
Panel nástrojov Čiara a výplň
Panel nástrojov Čiara a výplň umožňuje zmeniť hlavné vlastnosti kresby. Ikony a roletové
zoznamy sa môžu meniť v závislosti od typu vybratého objektu. Ak chceme napríklad zmeniť štýl
čiary, klikneme na symbol šípky nahor a nadol v poli Štýl čiary a zvolíme požadovaný štýl.
Obrázok 170: Panel nástrojov Čiara a výplň
Panel nástrojov Formátovanie textu
Ak je vybraný text, panel Čiara a výplň sa zmení na panel Formátovanie textu, ktorý sa podobá
panelu nástrojov Formátovanie v programe Writer. Viac informácií sa nachádza v tejto príručke
v kapitole 4, Začíname s programom Writer.
Obrázok 171: Panel nástrojov Formátovanie textu
Panel nástrojov Možnosti
Panel nástrojov Možnosti slúži na zapínanie a vypínanie rôznych pomôcok na kreslenie. Tento
panel nie je v predvolenom nastavení zobrazený. Zobrazíme ho tak, že zvolíme Zobraziť > Panely
nástrojov > Možnosti.
Obrázok 172: Panel nástrojov Možnosti
210
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 173: Dialógové okno Farby
Voľba a definovanie farieb
Ak chceme zobraziť dialógové okno Farby (obrázok 173), zvolíme Zobraziť > Panely nástrojov >
Panel farieb, čím zobrazíme aktuálnu paletu farieb. Toto dialógové okno umožňuje rýchlo zvoliť
farbu rôznych objektov (čiar, oblastí a 3D efektov). Prvé pole lišty predstavuje neviditeľnú (žiadnu)
farbu.
V programe Draw je možné používať niekoľko špecializovaných farebných paliet a tiež v nich aj
meniť jednotlivé farby podľa vlastných potrieb. To možno vykonať v dialógovom okne Oblasť, ktoré
sa zobrazí, keď v hlavnej ponuke zvolíme Formát > Oblasť alebo klikneme na ikonu Oblasť
na nástrojovej lište Čiara a výplň a potom zvolíme záložku Farby (obrázok 174).
Ak chceme načítať inú paletu, klikneme na ikonu Načítať zoznam farieb
. V dialógu na výber
súboru zvolíme niektorú paletu pre balík LibreOffice (súbory s príponou *.soc). Napríklad
web.soc je farebná paleta upravená pre vytváranie kresieb pre webové stránky. Farby tejto palety
sa zobrazia správne na všetkých zariadeniach, ktorých obrazovka je schopná zobraziť aspoň 256
farieb.
V poli na výber farby môžeme tiež zmeniť jednotlivé farby tým, že zmeníme číselné hodnoty
v poliach nachádzajúcich sa napravo od farebnej palety. Môžeme použiť farebné schémy
označované ako CMYK (Cyan, Magenta, Yellow, Black – azúrová, purpurová, žltá, čierna) alebo
RGB (Red, Green, Blue – červená, zelená, modrá).
Ak klikneme na tlačidlo Upraviť, otvorí sa dialógové okno Farby, v ktorom môžeme jednotlivé farby
nastaviť. Ďalšie informácie sa nachádzajú v časti „Možnosti farieb“ v kapitole 2, Nastavenie balíka
LibreOffice.
Podrobnejší opis farebných paliet a ich možností je uvedený v kapitole 10, Pokročilé techniky na
kreslenie, príručky Návod na používanie programu Draw (Draw Guide).
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
211
Obrázok 174: Dialógové okno Oblasť – karta Farby
Kreslenie základných útvarov
Program Draw ponúka výber zo širokej škály útvarov, ktoré sú umiestnené v paletách dostupných
z panelu nástrojov Kresba (obrázok 169), úplný zoznam týchto nástrojov je zobrazený na obrázku
175. Ikony a tlačidlá, ktoré sa na paneli nástrojov Kresba nachádzajú v predvolenom nastavení, sú
zvýraznené sivým pozadím (obrázok 175).
V tejto časti je opísaných iba niekoľko základných útvarov vrátane textu, s ktorými program Draw
pracuje ako s objektmi. Úplný opis dostupných útvarov sa nachádza v príručke Draw Guide.
Niektoré ikony na paneli nástrojov Kresba sa budú meniť podľa toho, aký útvar zvolíme
z dostupných volieb. Dostupné palety nástrojov zobrazíme kliknutím na trojuholník v pravej časti
ikony.
Poznámka
212
Keď nakreslíme základný útvar alebo ho vyberieme kvôli úpravám, na ľavej strane
stavového riadku sa zmení pole Informácie tak, aby zodpovedalo vykonávanej
akcii: napríklad Čiara vytvorená, Textový rámec xxyy vybraný a podobne.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 175: Nástroje dostupné na paneli nástrojov Kresba
Kreslenie priamych čiar
Klikneme na ikonu Čiara
a kurzor umiestnime do bodu, v ktorom má čiara začínať (obrázok
Chyba: Zdroj odkazu nenájdený). Ťaháme myšou, pričom držíme tlačidlo myši stlačené. Uvoľníme
tlačidlo myši v bode, v ktorom má čiara končiť. Na oboch koncoch čiary sa zobrazia úchytky, ktoré
znamenajú, že daný objekt je momentálne vybraný. Úchytka v počiatočnom bode je o niečo väčšia
než ostatné úchytky označujúce výber.
Ak pri kreslení čiary podržíme stlačený kláves Shift, čiara bude môcť byť nakreslená iba pod
uhlom, ktorý je násobkom 45 stupňov (0, 45, 90, 135, atď).
Ak pri kreslení podržíme stlačený kláves Ctrl, koniec čiary sa prichytí na najbližší bod mriežky.
Obrázok 176: Kreslenie priamej čiary
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
213
Poznámka
Ide o predvolené správanie klávesu Shift. Ak však je vybraná možnosť Pri
vytváraní alebo presúvaní objektov v časti Pozícia zachytávania v Nástroje >
Možnosti > LibreOffice Draw > Mriežka, funkcia klávesu Shift bude opačná.
Čiary budú automaticky vytvárané pod uhlami v násobkoch 45 stupňov, ak nebude
stlačený kláves Shift.
Poznámka
Ide o predvolené správanie klávesu Ctrl. Ak je však zaškrtnutá možnosti Zachytiť
na mriežku v ponuke Zobraziť > Mriežka, kláves Ctrl prichytávanie k mriežke
vypne.
Ak pri kreslení čiary podržíme kláves Alt, čiara sa bude vytvárať symetricky podľa počiatočného
bodu, a teda bude od neho smerovať na obe strany. To umožňuje nakresliť čiaru tak, že začneme
od jej stredu.
Keď je čiara nakreslená, má vlastnosti nastavené na predvolené hodnoty. Ak chceme akúkoľvek
vlastnosť zmeniť, vyberieme čiaru tým, že na ňu klikneme, potom na ňu klikneme pravým tlačidlom
myši a v kontextovej ponuke zvolíme Čiara alebo v hlavnej ponuke zvolíme Formát > Čiara, čím
otvoríme dialógové okno Čiara (obrázok 177). Prípadne môžeme kliknúť na ikonu Vlastnosti
na postrannom paneli a otvoriť pole Čiara. Štýl, šírku a farbu čiary možno tiež zmeniť pomocou
ovládacích prvkov na paneli nástrojov Čiara a výplň v hornej časti pracovnej plochy.
Obrázok 177: Dialógové okno Čiara
214
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kreslenie šípok
Šípky sa kreslia podobne ako čiary. V skutočnosti sú v programe Draw šípky považované za druh
čiar: čiary so šípkami. V poli v stavovom riadku sú vo výpise informácií označované len ako čiary.
Ak chceme nakresliť šípku, klikneme na ikonu Čiara končiaca šípkou
na paneli nástrojov
Kresba alebo v poli Vložiť útvary v podpaneli Vlastnosti na postrannom paneli. Šípka sa nakreslí
v koncovom bode čiary, akonáhle uvoľníme ľavé tlačidlo myši.
Zakončenie čiary
V programe Draw je dostupných niekoľko typov zakončení čiary (šípky, kruhy, štvorce a ďalšie). Po
kliknutí na trojuholník napravo od ikony Čiary a šípky
na paneli nástrojov Kresba alebo
v paneli Vložiť útvary v podpaneli Vlastnosti na postrannom paneli sa otvorí paleta, ktorá obsahuje
nástroje na kreslenie čiar a šípok. Alternatívne môžeme voľbou Zobraziť > Panely nástrojov >
Šípky otvoriť plávajúci panel Šípky (obrázok 178). Na paneli nástrojov Kresba alebo v poli Vložiť
útvary vo Vlastnostiach na postrannom paneli sa zobrazuje ikona naposledy použitého nástroja, čo
uľahčuje jeho opätovné použitie.
Štýl šípok nakreslenej čiary môžeme zmeniť tak, že klikneme na ikonu Štýl šípky
nástrojov Čiara a výplň a zvolíme počiatočnú a koncovú šípku.
na paneli
Obrázok 178: Panel nástrojov Šípky a dostupné nástroje
Kreslenie obdĺžnikov alebo štvorcov
Kreslenie obdĺžnikov sa podobá kresleniu priamych čiar. Klikneme na ikonu Obdĺžnik
na
paneli nástrojov Kresba alebo v poli Vložiť útvary vo Vlastnostiach na postrannom paneli. Keď
obdĺžnik kreslíme pomocou kurzora myši, zobrazuje sa jeho vrchol na mieste kurzora.
Štvorce sú obdĺžniky, ktoré majú všetky strany rovnako dlhé. Ak chceme nakresliť štvorec,
klikneme na ikonu Obdĺžnik
, a pri kreslení štvorca podržíme kláves Shift.
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
215
Poznámka
Ak je zaškrtnutá možnosť Pri vytváraní alebo presúvaní objektov v Nástroje >
Možnosti > LibreOffice Draw > Všeobecné, je funkcia Shift opačná. Keď je
zvolený nástroj Obdĺžnik, nakreslí sa štvorec. Ak chceme nakresliť obdĺžnik, pri
kreslení treba stlačiť kláves Shift. Opačná funkcia klávesu Shift sa uplatňuje tiež pri
kreslení elíps a kružníc.
Ak chceme nakresliť obdĺžnik alebo štvorec z jeho stredu namiesto z vrcholu, umiestnime kurzor
na miesto stredu, stlačíme tlačidlo myši a potom pri presúvaní kurzora podržíme kláves Alt.
Počiatočný bod (kam sme prvýkrát klikli ľavým tlačidlom myši) potom bude stredom obdĺžnika
alebo štvorca.
Kreslenie kruhov a elíps
Ak chceme nakresliť elipsu (tiež označovanú ako ovál), klikneme na ikonu Elipsa
na paneli
nástrojov Kresba alebo v poli Vložiť útvary vo Vlastnostiach na postrannom paneli. Kruh je elipsa
s rovnako dlhými osami. Ak chceme nakresliť kruh, klikneme na ikonu Elipsa a pri kreslení kruhu
podržíme kláves Shift.
Ak chceme nakresliť elipsu alebo kruh z ich stredu, umiestnime kurzor na miesto stredu, stlačíme
tlačidlo myši a potom pri ťahaní ukazovateľom podržíme kláves Alt. Počiatočný bod (kam sme
prvýkrát klikli tlačidlom myši) potom bude stredom elipsy alebo kruhu.
Poznámka
Ak najprv stlačíme a podržíme klávesu Ctrl a potom klikneme na niektorú z ikon
Čiara, Obdĺžnik, Elipsa alebo Text, v pracovnej oblasti sa automaticky nakreslí
objekt štandardnej veľkosti; jeho veľkosť, tvar a farba budú tiež štandardné.
V prípade potreby môžeme tieto vlastnosti neskôr zmeniť. Viac informácií sa
nachádza v príručke Draw Guide.
Kreslenie kriviek a mnohouholníkov
Ak chceme nakresliť krivku alebo mnohouholník, klikneme na ikonu Krivka
na paneli
nástrojov Kresba alebo v poli Vložiť útvary vo Vlastnostiach na postrannom paneli. Po kliknutí na
trojuholník napravo od ikony sa otvorí paleta, ktorý obsahuje nástroje na kreslenie kriviek a
mnohouholníkov (obrázok 179). Na paneli nástrojov Kresba sa zobrazuje ikona naposledy
použitého nástroja, čo uľahčuje jeho opätovné použitie.
Ak presunieme kurzor myši nad niektorú ikonu, zobrazí sa bublinový tip s popisom funkcie.
Poznámka
216
Ak kurzor myši presunieme nad túto ikonu, zobrazí sa pomocný tip Krivka. Ak však
otvoríme plávajúci panel nástrojov, jeho názov je Čiary, ako ukazuje obrázok 179.
Ak pri kreslení nástrojom Krivka alebo Mnohouholník podržíme kláves Shift, uhly
medzi čiarami budú obmedzené na 45 alebo 90 stupňov.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 179: Panel nástrojov Krivky (Čiary) a dostupné nástroje
Krivky
Ak chceme vytvoriť počiatočný bod krivky, stlačíme ľavé tlačidlo myši, a zatiaľ čo ho držíme
stlačené, ťaháme myšou z počiatočného bodu, čím kreslíme čiaru. Čiaru deformujeme na krivku
tým, že uvoľníme ľavé tlačidlo myši a pokračujeme v ťahaní kurzoru myši. Kliknutím nastavíme
koncový bod krivky, a tým aj pevné umiestnenie čiary na stránke. Ak chceme pokračovať,
presúvaním kurzoru myši nakreslíme priamu čiaru. Každým ďalším kliknutím vložíme vrchol a
môžeme potom z tohto vrcholu pokračovať kreslením ďalšej priamej čiary. Kreslenie čiary
ukončíme dvojkliknutím.
V prípade vyplnenej krivky sa automaticky spojí posledný bod s prvým, objekt sa tak uzavrie a
vyplní aktuálnou farbou výplne. Krivka bez výplne na konci kreslenia uzavretá nebude.
Mnohouholníky
Klikneme a nakreslíme z počiatočného bodu prvú čiaru, pričom držíme ľavé tlačidlo myši stlačené.
Akonáhle tlačidlo myši uvoľníme, začne sa kresliť čiara medzi prvým a druhým bodom. Presunom
kurzora nakreslíme ďalšiu čiaru. Každým kliknutím myšou vložíme vrchol a môžeme pokračovať
kreslením ďalšej čiary. Kreslenie ukončíme dvojkliknutím.
V prípade vyplneného mnohouholníka sa automaticky spojí posledný bod s prvým, objekt sa tak
uzavrie a vyplní aktuálnou farbou výplne. Mnohouholník bez výplne na konci kreslenia uzatvorený
nebude.
Mnohouholníky 45 °
Sú rovnako ako obyčajné mnohouholníky vytvárané z čiar, uhly medzi čiarami sú však obmedzené
na 45 alebo 90 stupňov.
Čiary voľnou rukou
Nástroj na kreslenie čiar voľnou rukou sa používa podobne, ako sa kreslí ceruzkou na papieri.
Stlačíme a podržíme ľavé tlačidlo myši a ťaháme kurzorom tak, aby sme vytvorili požadovaný tvar
čiary. Kresbu nie je nutné ukončovať dvojkliknutím, stačí uvoľniť tlačidlo myši a kresba je hotová.
Ak je vybraná Čiara voľnou rukou, vyplnená, koncový bod sa automaticky spojí s počiatočným a
objekt sa vyplní príslušnou farbou.
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
217
Pridávanie textu
Ak chceme aktivovať nástroj pre text, klikneme v prípade vodorovného textu na ikonu Text
a
v prípade zvislého písma na ikonu Zvislý text
. Pokiaľ nie je ikona Zvislý text zobrazená,
skontrolujeme, či je zaškrtnutá možnosť Ázijské jazyky v Nástroje > Možnosti > Nastavenia
jazyka > Jazyky. Ak je vybraná ikona Text, zobrazí sa panel nástrojov Formátovanie textu
(obrázok 171 na strane 231); z ktorého môžeme predtým, než začneme písať, vybrať druh písma,
jeho veľkosť a ďalšie vlastnosti textu.
Poznámka
Ikona Zvislý text
je k dispozícii iba na paneli nástrojov Kresba.
Po aktivovaní príkazu Text klikneme tam, kam chceme text umiestniť. Objaví sa malý textový
rámec, ktorý obsahuje len kurzor. Tento rámec je možné presúvať ako každý iný objekt. Textový
rámec je tiež dynamický, zväčšuje sa podľa toho, ako zadávame text.
V informačnom poli v stavovom riadku sa zobrazuje správa, že upravujeme text, spolu
s podrobnosťami o aktuálnom umiestnení kurzora, a to pomocou čísla odseku, riadka a stĺpca
(obrázok 180).
Obrázok 180: Informácie o texte v stavovom riadku
Zalomenie riadku môžeme vložiť kombináciou klávesov Shift+Enter, nový odsek začneme
pomocou klávesu Enter. Vloženie zalomenia riadku alebo nového odseku neukončí úpravu textu
ani nezruší výber textového rámca. Keď sme s písaním textu hotoví, klikneme na miesto mimo
textového rámca, čím vkladanie a úpravu textu ukončíme.
Ak chceme text upraviť, dvojklikneme na neho, čím sa otvorí panel nástrojov Formátovanie textu a
upravovaný text sa vyberie.
Vlastnosti textu možno tiež zmeniť počas jeho zadávania, zmeny sa pritom použijú od umiestnenia
kurzora ďalej. Ak chceme zmeniť vlastnosti všetkého textu v textovom rámci, všetok text v rámci
treba vybrať.
Je možné vytvoriť štýly obrázka, ktoré môžeme opakovane použiť aj na iné textové rámce.
Zvolíme Formát > Štýly a formátovanie alebo stlačíme F11, čím otvoríme dialógové okno Štýly a
formátovanie. Môžeme tiež kliknúť na ikonu Štýly a formátovanie
na postrannom paneli. Štýly
obrázka ovplyvňujú všetok text vnútri textového rámca. Ak chceme formátovať iba časti textu,
použijeme nástroje na priame formátovanie, ktoré sú dostupné na paneli Formátovanie textu alebo
v poliach Znak a Odsek vo podpaneli Vlastnosti na postrannom paneli.
218
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Textové rámce môžu byť vyplnené aj farbou, môžu mať tiene a ďalšie vlastnosti, rovnako ako
akýkoľvek iný objekt v programe Draw. Rámec môžeme otočiť a napísať text pod akýmkoľvek
uhlom. Tieto možnosti sú dostupné po kliknutí pravým tlačidlom myši na textový rámec.
Ak dvojklikneme na grafický objekt, stlačíme F2 alebo klikneme na ikonu Text vo chvíli, kedy je
objekt vybraný, môžeme do grafického objektu pridať text. Tento text sa stane súčasťou grafického
objektu.
Grafický objekt však nie dynamický a nespráva sa ako textový rámec. Ak chceme text udržať
v medziach objektu, musíme použiť odseky, zalomenie riadku alebo menšiu veľkosť textu, zväčšiť
veľkosť objektu alebo skombinovať všetky štyri spôsoby.
Viac informácií sa nachádza v kapitole 2, Kreslenie základných útvarov a kapitole 9, Pridávanie a
formátovanie textu v príručke Návod na používanie programu Draw (Draw Guide).
Záchytné body a spojnice
Záchytné body
Všetky objekty v programe Draw majú záchytné body, ktoré sa za normálnych okolností
nezobrazujú. Záchytné body sa zobrazia, ak je aktivovaná ikona Spojnice
na paneli nástrojov
Kresba alebo v poli Vložiť útvary vo Vlastnostiach na postrannom paneli. Väčšina objektov má štyri
záchytné body (obrázok 181). Je však možné pridať viac záchytných bodov a prispôsobiť ich, a to
pomocou panelu nástrojov Záchytné body (obrázok 182). Tento panel nástrojov otvoríme
pomocou Zobraziť > Panely nástrojov > Záchytné body.
Záchytné body nie sú to isté ako úchytky na výber objektu. Úchytky slúžia na presun a zmenu
tvaru objektu. Záchytné body sa používajú pre zachytenie spojnice k objektu, takže spojnica potom
zostane k objektu prichytená aj po jeho premiestnení. Podrobnejší opis použitia záchytných bodov
sa nachádza v kapitole 3, Práca s objektmi a bodmi objektov a v kapitole 8, Spojnice a vývojové a
organizačné diagramy príručky Návod na používanie programu Draw (Draw Guide).
Obrázok 181: Záchytné body
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
219
Obrázok 182: Záchytné body a dostupné nástroje
Spojnice
Spojnice sú čiary alebo šípky, ktorých konce sa automaticky prichytávajú k záchytným bodom
objektu. Sú užitočné najmä pri kreslení organizačných diagramov, vývojových diagramov a
myšlienkových máp. Ak sú objekty presunuté alebo inak usporiadané, spojnice zostávajú pripojené
k záchytným bodom. Obrázok 183 zobrazuje ukážku dvoch objektov a spojnice.
Program Draw ponúka veľa rôznych spojníc. Ak na paneli nástrojov Kresba alebo v poli Vložiť
útvary vo Vlastnostiach na postrannom paneli klikneme na trojuholníček vedľa ikony Spojnica
, otvorí sa panel nástrojov Spojnice (obrázok 184). Podrobnejší popis použitia spojníc sa
nachádza v kapitole 8, Spojnice a vývojové a organizačné diagramy príručky Návod na používanie
programu Draw (Draw Guide).
Obrázok 183: Spojnica medzi dvoma objektmi
220
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 184: Panel nástrojov Spojnice a dostupné nástroje
Kreslenie geometrických útvarov
Ikony na kreslenie geometrických útvarov sú umiestnené na paneli nástrojov Kresba, pričom každý
geometrický útvar je vysvetlený v nasledujúcich oddieloch. Kliknutím na trojuholník napravo od
ikony na paneli nástrojov Kresba alebo v poli Vložiť útvary vo Vlastnostiach na postrannom paneli
otvoríme plávajúci panel nástrojov, pomocou ktorého môžeme pristupovať k nástrojom pre daný
geometrický útvar.
Tip
Nástroje pre geometrické útvary sa používajú podobne ako nástroje na kreslenie
obdĺžnikov a štvorcov. Viac informácií sa nachádza v časti „Chyba: Zdroj odkazu
nenájdený“ na strane Chyba: Zdroj odkazu nenájdený a v kapitole 2, Kreslenie
základných útvarov príručky Návod na používanie programu Draw (Draw Guide).
Poznámka
Ikony geometrických útvarov zobrazené na paneli nástrojov Kresba sa menia
podľa toho, aký nástroj bol naposledy vybraný a použitý na nakreslenie objektu.
Základné útvary
Klikneme na trojuholník napravo od ikony Základné útvary
, čím otvoríme panel nástrojov
Základné útvary umožňujúci kreslenie týchto útvarov. Na tomto paneli sa nachádza aj nástroj na
kreslenie obdĺžnikov totožný s tým, ktorý už je zobrazený na paneli Kresba alebo v poli Vložiť
útvary vo Vlastnostiach na postrannom paneli.
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
221
Obrázok 185: Panel nástrojov Základné útvary
Útvary symbolov
Klikneme na trojuholník napravo od ikony Útvary symbolov
Útvary symbolov umožňujúci kreslenie symbolov.
, čím otvoríme panel nástrojov
Obrázok 186: Panel nástrojov Útvary symbolov
Blokové šípky
Klikneme na trojuholník napravo od ikony Blokové šípky
Blokové šípky umožňujúci kreslenie týchto šípok.
, čím otvoríme panel nástrojov
Obrázok 187: Panel nástrojov Blokové šípky
Vývojové diagramy
Klikneme na trojuholník napravo od ikony Vývojové diagramy
, čím otvoríme panel nástrojov
Vývojový diagram so symbolmi používanými pri kreslení vývojových diagramov. Vytváranie
vývojových diagramov, organizačných diagramov a podobných nástrojov na plánovanie je ďalej
opísané v kapitole 8, Spojnice a vývojové a organizačné diagramy príručky Návod na používanie
programu Draw (Draw Guide).
Obrázok 188: Panel nástrojov Vývojové diagramy
222
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Bubliny
Klikneme na trojuholník napravo od ikony Bubliny
umožňujúci kreslenie bublín.
, čím otvoríme panel nástrojov Bubliny
Obrázok 189: Panel nástrojov Bubliny
Hviezdy a panely
Klikneme na trojuholník napravo od ikony Hviezdy
, čím otvoríme panel nástrojov Hviezdy a
panely, umožňujúci kreslenie hviezd a ďalších ozdobných útvarov.
Obrázok 190: Panel nástrojov Hviezdy a panely
Poznámka
Ku všetkým týmto geometrickým útvarom môžeme pridať text. Viac informácií sa
nachádza kapitolách 2, Kreslenie základných útvarov, a 10, Pokročilé techniky na
kreslenie, príručky Návod na používanie programu Draw (Draw Guide).
Výber objektov
Priamy výber
Najjednoduchší spôsob, ako vybrať objekt, je priamo na neho kliknúť. Objekty, ktoré nie sú
vyplnené, vyberieme tak, že klikneme na ich obrys. Prvým kliknutím objekt vyberieme, druhým
kliknutím výber zrušíme. Ak chceme vybrať alebo zrušiť výber viacerých objektov, podržíme pri
kliknutí kláves Shift.
Výber pomocou orámovania
Niekoľko objektov naraz môžeme tiež vybrať tak, že objekty orámujeme pomocou kurzoru myši. Pri
ťahaní kurzorom sa okolo objektov kreslí obdĺžnik, pričom vybrané sú len tie objekty, ktoré ležia
celé vnútri tohto obdĺžnika.
Ak chceme vybrať pomocou orámovania viacero objektov, musí byť zapnutá ikona Vybrať
paneli nástrojov Kresba.
na
Výber skrytých objektov
Objekty je možné vybrať aj vtedy, keď sú umiestnené za inými, a nie sú preto viditeľné. Podržíme
kláves Alt a klikneme na objekt v popredí, ktorý zakrýva skrytý objekt, potom klikneme znova, čím
skrytý objekt vyberieme. Ak je skrytých objektov niekoľko, pokračujeme so stlačeným klávesom Alt
v klikaní, kým nevyberieme objekt, ktorý hľadáme. Ak chceme prechádzať objekty v obrátenom
poradí, pri klikaní stlačíme kombináciu klávesov Alt+Shift.
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
223
Ak na vybraný objekt klikneme, zobrazí sa jeho obrys cez objekty, ktoré ho zakrývajú.
Poznámka
Použitie klávesu Alt funguje na počítačoch s operačnými systémami Windows
alebo Mac. Na počítačoch s operačným systémom Linux je nutné použiť ďalej
opísaný spôsob využívajúci Tab.
Ak chceme vybrať objekt, ktorý je zakrytý iným objektom, pomocou klávesnice, použijeme kláves
Tab. Pomocou neho cez objekty postupne prechádzame, pričom zastavíme na požadovanom
objekte. Ak chceme objekty prechádzať v opačnom poradí, stláčame Shift+Tab. Tento spôsob
výberu objektu je veľmi rýchly, stáva sa ale nepraktickým v prípade, keď kresba pozostáva
z veľkého počtu objektov.
Usporiadanie objektov
V zložitejších kresbách môže byť viac objektov umiestnených na sebe. Ak chceme zmeniť ich
usporiadanie tak, aby nejaký objekt bol bližšie alebo ďalej, objekt vyberieme, v hlavnej ponuke
zvolíme Objekt > Usporiadať > Preniesť bližšie alebo Preniesť ďalej. Alternatívne klikneme
pravým tlačidlom myši na objekt a z kontextovej ponuky zvolíme Usporiadať > Preniesť bližšie
alebo Preniesť ďalej.
Možnosti na usporiadanie sú tiež dostupné po kliknutí na trojuholník napravo od ikony Usporiadať
na paneli nástrojov Čiara a výplň. Tým otvoríme panel nástrojov Poloha, pomocou ktorého
môžeme nastaviť rôzne možnosti usporiadania (obrázok 191).
Obrázok 191: Panel nástrojov Poloha a dostupné nástroje
Presun a nastavenie veľkosti objektov
Keď presúvame objekt alebo meníme jeho veľkosť, je vhodné si všimnúť ľavú stranu stavového
riadka (obrázok 192). Zľava doprava sa tu zobrazuje, aký objekt je vybraný, jeho umiestnenie na
kresbe v súradniciach X a Y a jeho rozmery. Merné jednotky zodpovedajú jednotkám vybraným
v Nástroje > Možnosti > LibreOffice Draw > Všeobecné.
Viac informácií o presúvaní a nastavovaní veľkosti objektov sa nachádza v kapitole 3, Práca
s objektmi a bodmi objektov príručky Návod na používanie programu Draw (Draw Guide).
224
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 192: Ľavá strana stavového riadku počas presunu alebo zmeny
veľkosti objektu
Presúvanie objektov
Ak chceme presunúť objekt (alebo skupinu objektov), vyberieme ho, potom klikneme dovnútra
objektu a držiac stlačené ľavé tlačidlo myši myšou ťaháme. Počas pohybu sa zobrazuje priehľadný
obrázok kópie objektu, ktorý uľahčuje umiestnenie objektu (obrázok 193). Ak chceme objekt
umiestniť na nové miesto, uvoľníme tlačidlo myši.
Obrázok 193: Presun objektu
Nastavenie veľkosti objektu
Ak chceme zmeniť veľkosť vybratého objektu (alebo skupiny vybraných objektov), presunieme
kurzor myši na niektorú z úchytiek výberu. Kurzor myši sa zmení tak, že označuje smer pohybu
príslušný pre danú úchytku výberu. Keď meníme veľkosť objektu, zobrazuje sa menej výrazný
obrys objektu (obrázok 194). Až nastavíme požadovanú veľkosť, uvoľníme tlačidlo myši.
Výsledok závisí na tom, ktorú úchytku výberu použijeme. Ak chceme zmeniť veľkosť objektu len
v smere jednej osi, použijeme postranné úchytky. Ak chceme zmeniť veľkosť v smere oboch osí,
použijeme rohové úchytky.
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
225
Obrázok 194: Nastavenie veľkosti objektu
Ak pri zmene veľkosti objektu stlačíme klávesu Shift, zmena veľkosti bude rovnaká
v oboch osiach, t. j. zachová sa pomer strán objektu. Toto správanie klávesu Shift
funguje so všetkými úchytkami výberu.
Poznámka
Ide o predvolené správanie klávesu Shift. Ak je však zaškrtnutá voľba Pri vytváraní
alebo presune objektov v Nástroje > Možnosti > LibreOffice Draw > Mriežka, je
funkcia klávesu Shift opačná – pomer strán bude zachovaný, keď kláves Shift
nestlačíme.
Otočenie a skosenie objektu
Viac informácií o otočení a skosení objektu sa nachádza kapitole 3, Práca s objektmi a bodmi
objektov príručky Návod na používanie programu Draw (Draw Guide).
Otočenie objektu
Ak chceme otočiť objekt (alebo skupinu objektov), vyberieme ho, a potom prejdeme pomocou
niektorého z nasledujúcich spôsobov do režimu otáčania:
• Klikneme na ikonu Otočiť
na paneli nástrojov Čiara a výplň.
• Zvolíme Zobraziť > Panely nástrojov > Režim a zvolíme ikonu Otočiť
.
Úchyty výberu zmenia tvar a farbu (obrázok 195). V strede objektu sa tiež zobrazí stred otáčania.
Ak kurzor myši presunieme nad úchytku, kurzor zmení tvar. Rohové úchytky slúžia na otočenie
objektu a horné, dolné a postranné úchytky na skosenie objektu.
Presunieme kurzor myši na niektorú rohovú úchytku, pričom sa kurzor zmení na oblúk so šípkou
na oboch koncoch. Stlačíme tlačidlo myši, a začneme presúvať kurzor, čím objekt otáčame.
Zobrazí sa priehľadný obrázok otáčaného objektu a v stavovom riadku sa zobrazí aktuálny uhol
otočenia.
Poznámka
226
Pre 3D objekty funguje otáčania odlišne kvôli tomu, že objekt sa otáča okolo
globálnej osi a nie okolo jednotlivých osí. Viac informácií sa nachádza v kapitole 7,
Práca s 3D objektmi príručky Návod na používanie programu Draw (Draw Guide).
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 195: Otočenie objektu
Stred otáčania sa bežne nachádza v strede objektu. Ak chceme zmeniť umiestnenie stredu
otáčania, uchytíme ho myšou a presunieme ho na požadované miesto. Stred otáčania môže byť
umiestnený dokonca aj mimo objekt.
Ak pri otáčaní objektu stlačíme kláves Shift, otáčanie bude obmedzené na násobky
uhla 15 °.
Poznámka
Ide o predvolené správanie klávesu Shift. Ak však je zaškrtnutá voľba Pri vytváraní
alebo presune objektov v Nástroje > Možnosti > LibreOffice Draw > Mriežka, je
funkcia klávesu Shift opačná: otáčanie bude obmedzené na násobky 15 °, keď
kláves Shift nebude stlačený.
Skosenie objektu
Ak chceme skosiť objekt, použijeme úchytku v strede hornej, dolnej alebo bočnej strany vybratého
objektu. Kurzor myši zmení tvar, ak ho presunieme nad niektorú z týchto úchytiek. Os, podľa ktorej
sa objekt skosí, je strana objektu, ktorá sa nachádza priamo oproti použitej stredovej úchytke. Táto
os nemení svoju polohu, zatiaľ čo ostatné strany objektu sa presúvajú podľa toho, ako ťaháme
kurzorom myši.
Klikneme a podržíme tlačidlo myši, potom začneme presúvať kurzor, čím objekt deformujeme.
Zobrazí sa priehľadný obrys upravovaného objektu (obrázok 196) a v stavovom riadku sa zobrazí
aktuálny uhol skosenia.
Poznámka
Ak pri kosení objektu stlačíme kláves Shift, kosenie bude obmedzené na násobky
uhla 15 °. Ide o predvolené správanie Shift. Ak však je zaškrtnutá voľba Pri
vytváraní alebo presune objektov v Nástroje > Možnosti > LibreOffice Draw >
Mriežka, je funkcia klávesu Shift opačná: kosenie bude obmedzené na násobky 15
°, keď kláves Shift nebude stlačený.
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
227
Obrázok 196: Skosenie objektu
Úprava objektov
Ak chceme upraviť objekt alebo zmeniť jeho vlastnosti ako farbu, šírku, orámovanie a podobne,
môžeme použiť panely nástrojov Čiara a výplň a Formátovanie textu, pole Vlastnosti na
postrannom paneli alebo kontextovú ponuku. Viac informácií o úprave objektov a zmene ich
vlastností sa nachádza v kapitole 4, Zmena atribútov objektov príručky Návod na používanie
programu Draw (Draw Guide).
Obrázok 197: Panel nástrojov Čiara a výplň a jeho dostupné nástroje
Panel nástrojov Čiara a výplň
V predvolenom nastavení sa panel nástrojov Čiara a výplň nachádza v hornej časti pracovnej
plochy. Ak však zobrazený nie je, zvolíme Zobraziť > Panely nástrojov > Čiara a výplň v hlavnej
ponuke, čím ho zobrazíme (obrázok 197 ). Pomocou tohto panelu môžeme upraviť najčastejšie
používané vlastnosti objektu. Aby sme získali prístup k ďalším možnostiam formátovania, môžeme
tiež otvoriť dialógové okno Čiara tak, že klikneme na ikonu Čiara
Oblasť tak, že klikneme na ikonu Oblasť
228
, alebo dialógové okno
.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Panel nástrojov Formátovanie textu
Kedykoľvek vyberieme text, panel nástrojov Čiara a výplň sa automaticky zmení na panel
nástrojov Formátovanie textu (obrázok 198). Panel nástrojov Formátovanie textu môžeme tiež
otvoriť pomocou Zobraziť > Panely nástrojov > Formátovanie textu v hlavnej ponuke. Nástroje
v tomto paneli nebudú aktívne, kým nebude vybraný text.
Obrázok 198: Panel nástrojov Formátovanie textu a jeho dostupné nástroje
Obrázok 199: Polia v podpaneli Vlastnosti na postrannom
paneli
Podpanel Vlastnosti na postrannom paneli
Keď vyberieme objekt kresby, aktivujú sa polia v podpaneli Vlastnosti na postrannom paneli
(obrázok 199). Vďaka tomu môžeme zmeniť vlastnosti alebo možnosti objektu bez nutnosti otvárať
dialógové okno alebo používať niektorý nástroj z mnohých panelov programu Draw. Ak chceme
nejakú časť rozbaliť, klikneme na znamienko plus (+), ktoré sa nachádza vedľa názvu časti.
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
229
Kontextová ponuka
Ak je vybraný objekt a klikneme naň pravým tlačidlom myši, otvorí sa kontextová ponuka (menu)
(obrázok 200) príslušná k vybranému objektu. Pomocou tejto ponuky môžeme pristupovať
k viacerým položkám, a tak môžeme meniť vlastnosti objektu bez potreby otvárať dialógové okno.
Položky ponuky s malou šípkou na pravej strane obsahujú podponuku.
Obrázok 200: Ukážka miestnej ponuky
Formátovanie čiar a orámovania
V programe LibreOffice môže pojem čiara znamenať samostatnú časť kresby (čiara), vonkajšiu
stranu útvaru (orámovanie) alebo šípku. Vlastnosti čiar, ktoré je potrebné meniť najčastejšie, sú
štýl (plná, čiarkovaná, neviditeľná a podobne), hrúbka a farba.
Vyberieme čiaru, ktorú chceme formátovať, a potom použijeme ovládacie prvky na paneli nástrojov
Čiara a výplň, pomocou ktorých tieto často upravované vlastnosti zmeníme (zvýraznené na
obrázku 201).
Obrázok 201: Často používané vlastnosti čiary (štýl, farba, hrúbka)
Ak potrebujeme upraviť vzhľad čiary ešte inak, zvolíme Formát > Čiara v hlavnej ponuke,
klikneme pravým tlačidlom myši na čiaru a zvolíme Čiara v kontextovej ponuke alebo klikneme na
ikonu Čiara
na paneli nástrojov Čiara a výplň. Pomocou všetkých týchto spôsobov sa otvorí
dialógové okno Čiara (obrázok 178 na strane 236), v ktorom môžeme nastaviť vlastnosti čiary.
Toto dialógové okno sa skladá z troch záložiek: Čiara, Štýly čiar a Štýly šípok. Alternatívne
môžeme na zmenu vzhľadu čiary použiť pole Čiara v podpaneli Vlastnosti na postrannom paneli.
230
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Šípky, hroty šípok a zakončenie čiar
Šípky, hroty šípok a ďalšie zakončenia čiar sa spravidla označujú ako šípky. Ich vlastnosti môžeme
upravovať a meniť rovnakým spôsobom ako v prípade čiar. Vyberieme čiaru a klikneme na ikonu
Štýl šípky
na paneli nástrojov Čiara a výplň, čím otvoríme ponuku Štýl šípky (obrázok 202).
Obrázok 202: Ponuka Štýl šípky
K dispozícii je niekoľko druhov šípok. Každá čiara môže končiť inou šípkou alebo môže zostať bez
šípky. Šípky možno použiť iba v prípade čiar, na orámovanie objektu ich nastavenie nemá vplyv.
Formátovanie výplne oblasti
Pojem výplň oblasti označuje vnútro objektu. Výplň môže byť tvorená jednoliatou farbou,
prechodom, šrafovaním alebo rastrovým obrázkom (obrázok 203). Výplň je možné nastaviť ako
čiastočne alebo úplne priehľadnú. Vo väčšine prípadov zvolíme niektorú zo štandardných výplní,
ktoré sú dostupné na paneli nástrojov Čiara a výplň alebo v poli Oblasť vo Vlastnostiach na
postrannom paneli. Môžeme tiež definovať vlastné výplne oblasti. Viac informácií o formátovaní
výplne oblasti sa nachádza v kapitole 4, Zmena atribútov objektov, príručky Návod na používanie
programu Draw (Draw Guide).
Používanie štýlov
Môže sa stať, že chceme použiť rovnakú výplň oblasti, hrúbku čiary alebo orámovania na sadu
objektov. Opakované nastavovanie vlastností možno výrazne zjednodušiť tým, že použijeme štýly.
Pomocou štýlov môžeme definovať šablónu s formátovaním (štýl) a potom tento štýl použiť na
viacero objektov. Viac informácií o štýloch sa nachádza v kapitole 3, Používame štýly a šablóny
tejto príručky, v kapitole 6 Úvod do štýlov príručky Návod na používanie programu Writer (Writer
Guide) a v kapitole 4, Zmena atribútov objektov príručky Draw Guide.
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
231
Obrázok 203: Rôzne druhy výplne oblasti
Umiestňovanie objektov
Funkcia Zachytávanie
V programe Draw môžu byť objekty presne a konzistentne umiestňované pomocou funkcie
Zachytávanie. Na zachytávanie môžu byť použité body mriežky, záchytné body a čiary, rámce
objektov, body na objektoch alebo okraje stránky.
Najjednoduchšie sa so zachytávaním pracuje pri priblížení, ktoré je pre zobrazenie na používanom
displeji praktické. Naraz je možné použiť dve rôzne funkcie zachytávania: napríklad zachytávanie
k záchytným čiaram a k okrajom stránky. Je však vhodné aktivovať iba funkcie, ktoré sú naozaj
potrebné.
Viac informácií sa o funkcii Zachytávanie nachádza v kapitolách 3, Práca s objektmi a bodmi
objektov a 10, Pokročilé techniky na kreslenie príručky Draw Guide.
Zachytávanie na mriežku
Zachytávanie na mriežku umožňuje umiestniť objekt na bod mriežky (obrázok 204). Zvolíme
Zobraziť > Mriežka > Zachytiť na mriežku v hlavnej ponuke alebo klikneme na ikonu Zachytiť
na mriežku
na paneli nástrojov Možnosti, čím zachytávanie k mriežke zapneme. Pokiaľ nie je
panel nástrojov Možnosti zobrazený, zvolíme Zobraziť > Panely nástrojov> Možnosti v hlavnej
ponuke.
232
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 204: Umiestňovanie s využitím zachytenia na
mriežku
Zobrazenie mriežky
Ak chceme v programe Draw mriežku zobraziť alebo skryť, zvolíme Zobraziť > Mriežka >
Zobraziť mriežku v hlavnej ponuke alebo klikneme na ikonu Zobraziť mriežku
nástrojov Možnosti.
na paneli
Nastavenie mriežky
Rozlíšenie a vlastnosti zachytávania k jej bodom možno nastaviť. Zvolíme Nástroje > Možnosti >
LibreOffice Draw > Mriežka v hlavnej ponuke, čím otvoríme dialógové okno s nastaveniami pre
mriežku (obrázok 205).
Obrázok 205: Nastavenie mriežky
• V okne nastavujeme zvislé a vodorovné rozostupy bodov mriežky. Môžeme tiež zmeniť
mernú jednotku nastavenú vo všeobecných možnostiach programu Draw tým, že zvolíme
Nástroje > Možnosti > LibreOffice Draw > Všeobecné.
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
233
• Rozlíšenie je veľkosť štvorcov alebo obdĺžnikov mriežky. Ak je rozlíšenie vodorovne 1 cm a
•
•
•
zvisle 2 cm, mriežka sa skladá z obdĺžnikov 2 cm vysokých a 1 cm širokých.
Rozdelenie je predstavované doplnkovými bodmi, ktoré sa zobrazujú na stranách každého
obdĺžnika alebo štvorca mriežky. Objekt možno prichytiť k podružným bodom rovnako ako
k vrcholom mriežky.
Rozsah zachytávania v bodoch udáva, do akej vzdialenosti od bodu alebo čiary je nutné
objekt priblížiť, aby sa zachytil.
Predvolenou farbou mriežky je svetlosivá. Ak chceme zmeniť farbu bodov mriežky, zvolíme
Nástroje > Možnosti > LibreOffice > Vzhľad v hlavnej ponuke.
Vodiace čiary
Vodiace čiary programu Draw umožňujú ľahko umiestniť objekt s využitím pravítok na hornej a
ľavej strane pracovnej plochy. Ak chceme vodiace čiary zapnúť alebo vypnúť, zvolíme Nástroje >
Možnosti > LibreOffice Draw > Zobraziť v hlavnej ponuke a zvolíme možnosť Vodiace čiary pri
presúvaní alebo zvolíme panel nástrojov Možnosti a klikneme na ikonu Vodiace čiary pri
presúvaní
.
Používanie špeciálnych efektov
V programe Draw môžeme použiť na objekty alebo ich skupiny veľa špeciálnych efektov. Táto časť
predstavuje niektoré z nich. Viac informácií o špeciálnych efektoch sa nachádza v kapitole 4,
Zmena atribútov objektov, príručky Návod na používanie programu Draw (Draw Guide).
Ak chceme použiť nástroje na špeciálne efekty, zvolíme Zobraziť > Panely nástrojov > Režim
(obrázok 206). Funkcie Otočiť a Prevrátiť sú dostupné aj v položke Objekt v hlavnej ponuke
alebo keď klikneme pravým tlačidlom myši na objekt a použijeme kontextovú ponuku.
Obrázok 206: Panel nástrojov Režim a jeho dostupné
nástroje
Prevracanie objektov
Najrýchlejší a najľahší spôsob, ako objekt vodorovne alebo zvisle prevrátiť, je nasledujúci postup:
1) Klikneme na grafický objekt, čím sa zobrazia úchytky výberu.
234
Začíname s programom LibreOffice 4.2
2) Klikneme pravým tlačidlom myši a zvolíme Prevrátiť > Zvisle alebo Vodorovne alebo
zvolíme Objekt > Prevrátiť > Zvisle alebo Vodorovne v hlavnej ponuke. Vybraný objekt
sa prevráti, bude teda orientovaný opačným smerom.
Môžeme však použiť aj nástroj Prevrátiť na paneli nástrojov Režim alebo Kresba, ktorý poskytuje
viac možností, ako prevracanie ovplyvniť. Ak použijeme nástroj Prevrátiť, môžeme zmeniť
umiestnenie a uhol osi prevrátenia, ako je opísané v kapitole 4, Zmena atribútov objektov príručky
Draw Guide.
Zrkadlové kópie
V súčasnosti nie je v programe Draw k dispozícii príkaz na zrkadlenie. Zrkadlenie objektu ale môže
byť dosiahnuté pomocou nástroja Prevrátiť, ako je opísané v kapitole 4, Zmena atribútov objektov
príručky Draw Guide.
Deformovanie objektov
Na paneli nástrojov Režim sú k dispozícii tri nástroje, ktoré umožňujú presunúť vrcholy alebo hrany
objektu a tým objekt zdeformovať.
• Nástroj Deformovať
zdeformuje objekt z hľadiska perspektívy.
• Umiestniť na kružnici (skosiť)
vytvorí pseudotrojrozmerný efekt.
• Umiestniť na kružnici (perspektívne)
vytvorí pseudotrojrozmerný efekt.
Vo všetkých troch prípadoch sa najprv zobrazí otázka, či chceme objekt previesť na krivku. To je
nevyhnutné, preto klikneme na Áno. Potom môžeme presúvať úchytky objektu tak, aby sme
dosiahli požadovaný efekt. Viac informácií o deformovaní objektov sa nachádza v kapitole 4,
Zmena atribútov objektov príručky Draw Guide.
Dynamické prechody priehľadnosti
Prechody priehľadnosti môžu byť nastavené rovnakým spôsobom ako prechody farieb. Oba typy
prechodov možno použiť spolu. V priehľadnom prechode sa v jeho smere mení miera
transparentnosti farby výplne objektu, a to od nepriehľadné po priehľadnú. V obyčajnom prechode
sa mení výplň z jednej farby na inú, ale miera priehľadnosti zostáva rovnaká.
Na nastavenie prechodov priehľadnosti a farby slúžia nástroje Priehľadnosť a Prechod na paneli
nástrojov Režim. Viac informácií o vytváraní priehľadnosti a prechodov farby sa nachádza
v kapitole 4, Zmena atribútov objektov príručky Draw Guide.
Duplikovanie
Pomocou duplikovania vytvoríme kópie objektu, pričom vlastnosti duplikátu, ako napríklad farba
alebo otočenie, sa zároveň môžu zmeniť.
1) Klikneme na objekt alebo skupinu a zvolíme Upraviť > Duplikovať v hlavnej ponuke alebo
použijeme klávesovú skratku Shift+F3, čím otvoríme dialógové okno Duplikovať (obrázok
207).
2) Z dostupných možností zvolíme požadované. Ak sú napríklad určité nastavenia použité na
obdĺžnik, vytvorí sa výsledok zobrazený na obrázku 208.
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
235
Obrázok 207: Dialógové okno Duplikovať
Obrázok 208: Výsledok duplikovania
Prelínanie útvarov
Prelínanie útvarov postupne prevedie jeden objekt na iný. Použiť ho možno iba vtedy, keď sú
vybrané dva objekty.
1) Vyberieme dva objekty s odlišným tvarom.
2) Zvolíme Upraviť > Prelínanie útvarov v hlavnej ponuke, čím otvoríme dialógové okno
Prelínanie útvarov (obrázok 209).
3) Zadáme hodnotu Počet krokov, ktorá určuje počet doplnených útvarov medzi dvomi
vybranými objektmi.
4) Zaškrtneme Prelínanie atribútov, ak chceme postupne meniť vlastnosti čiary a výplne
medzi oboma objektmi.
5) Zaškrtneme Rovnaká orientácia, ak chceme dosiahnuť hladký prechod medzi oboma
objektmi.
6) Klikneme na OK. Výsledkom je nové zoskupenie objektov, v ktorom je prvý vybraný objekt
na začiatku a druhý vybraný objekt na konci. Ak napríklad použijeme možnosti zadané
v dialógovom okne na kruh a na bublinu so štvorsmerovou šípkou, nástroj Prelínanie
útvarov vytvorí výsledok zobrazený na obrázku 210.
236
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 209: Dialógové okno Prelínanie útvarov
Obrázok 210: Výsledok operácie Prelínanie útvarov
Skladanie viacerých objektov
Pomocou programu Draw môžeme objekty zoskupiť, vďaka čomu potom s viacerými objektmi
zaobchádzame ako s jedným, alebo zložiť, čím vytvoríme nový útvar. Viac informácií sa nachádza
v kapitole 5, Kombinovanie viacerých objektov príručky Návod na používanie programu Draw
(Draw Guide).
Zoskupenie objektov si možno predstaviť ako vloženie objektov do kontajnera. Objekty môžeme
ako skupinu presúvať a naraz môžeme meniť atribúty všetkých objektov v zoskupení. Zoskupenie
vždy možno zrušiť a s objektmi, ktoré ho tvorili, je možné opäť zaobchádzať oddelene. Objekty
v zoskupení si tiež zachovávajú svoje vlastnosti.
Zloženie objektov znamená ich trvalé zlúčenie, pri ktorom sa vytvorí nový objekt. Pôvodné objekty
nie sú ďalej dostupné ako jednotlivé prvky a nemôžu byť ako jednotlivé objekty upravované.
Akákoľvek úprava zloženého objektu ovplyvní všetky objekty, ktoré boli pri zložení použité.
Zoskupenie
Dočasné zoskupenie
Dočasné zoskupenie objektov dosiahneme tak, že pomocou ikony Vybrať
na paneli nástrojov
Kresba vyberieme niekoľko objektov, alebo pomocou myši pretiahneme okolo objektov obdĺžnik.
Akékoľvek zmeny vlastností objektov, ktoré vykonáme, sa použijú na všetky objekty nachádzajúce
sa v dočasnej skupine. Môžeme napríklad dočasnú skupinu ako celok otočiť.
Ak chceme dočasné zoskupenie objektov zrušiť, jednoducho klikneme mimo objektov zoskupenia.
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
237
Trvalé zoskupenie
Trvalé zoskupenie objektov vytvoríme tak, že objekty vyberieme a následne zvolíme Objekt >
Zoskupiť v hlavnej ponuke, klikneme pravým tlačidlom myši na ľubovoľný vybraný objekt a
zvolíme Zoskupiť v kontextovej ponuke alebo použijeme klávesovú skratku Ctrl+Shift+G. Aj keď
zrušíme výber, objekty zostávajú zoskupené.
Ak sú objekty trvalo zoskupené, akákoľvek operácia použitá na ich skupinu sa použije pre
všetkých členov skupiny. Ak klikneme na niektorého člena skupiny, vyberie sa celá skupina.
Jednotlivých členov skupiny môžeme upravovať bez toho, aby sme museli zoskupenie zrušiť.
Vyberieme zoskupenie a zvolíme Objekt > Vstúpiť do zoskupenia, klikneme pravým tlačidlom
myši a zvolíme Vstúpiť do zoskupenia v kontextovej ponuke, použijeme klávesovú skratku F3
alebo na zoskupenie dvojklikneme.
Až úpravy jednotlivých členov skupiny dokončíme, zvolíme Objekt > Opustiť zoskupenie,
klikneme pravým tlačidlom myši a zvolíme Opustiť zoskupenie v kontextovej ponuke alebo
použijeme klávesovú skratku Shift+F3.
Zrušenie zoskupenia
Ak chceme zoskupenie objektov zrušiť, vyberieme ho, a potom zvolíme Objekt > Zrušiť
zoskupenie v hlavnej ponuke, klikneme pravým tlačidlom myši a zvolíme Zrušiť zoskupenie
v kontextovej ponuke alebo použijeme klávesovú skratku Ctrl+Alt+Shift+G.
Zloženie objektov
Zloženie objektov znamená ich trvalé zlúčenie, pri ktorom sa vytvorí nový objekt. Pôvodné objekty
nie sú ďalej dostupné ako jednotlivé prvky a nemôžu byť ako jednotlivé objekty upravované.
Akákoľvek úprava zloženého objektu ovplyvní všetky objekty, ktoré boli pri zložení použité.
Vyberieme niekoľko objektov, potom zvolíme Objekt > Zložiť v hlavnej ponuke, klikneme pravým
tlačidlom myši na objekty a zvolíme Zložiť v kontextovej ponuke alebo použijeme klávesovú
skratku Ctrl+Shift+K.
Potom, ako vyberieme objekty, sa v podponuke Útvary v kontextovej ponuke sprístupnia funkcie
Zlúčiť, Odčítať a Prienik, pomocou ktorých môžeme vytvoriť z vybraných objektov nový objekt.
Viac informácií o týchto funkciách sa nachádza v kapitole 5, Kombinovanie viacerých objektov
príručky Návod na používanie programu Draw (Draw Guide).
Usporiadanie, zarovnanie a rozmiestnenie objektov
V programe Draw je možné vybrané objekty usporiadať, zarovnať a rozmiestniť voči sebe
navzájom:
• Pod usporiadaním rozumieme presúvanie objektu v poradí objektov, a to buď bližšie, alebo
•
•
ďalej, čím sa mení jeho viditeľnosť vzhľadom na ostatné objekty.
Objekty zarovnáme voči sebe vodorovne pomocou príkazov Vľavo, Na stred alebo
Vpravo a zvisle pomocou Hore, Na stred alebo Dole.
Objekty môžeme rozmiestniť tak, že rozostup medzi nimi bude rovnaký.
Viac informácií o usporiadavaní a zarovnávaní objektov voči sebe sa nachádza v kapitole 5,
Kombinovanie viacerých objektov príručky Návod na používanie programu Draw (Draw Guide).
238
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Vkladanie a úprava obrázkov
Program Draw obsahuje veľa funkcií na úpravu rastrových obrázkov (bitmáp), ako napríklad
fotografií alebo naskenovaných obrázkov. Medzi ne patrí importovanie alebo exportovanie
obrázkov a konverzia z jedného formátu obrázkov na iný.
Program Draw podporuje viacero formátov obrázkových súborov, a to pri načítaní, ako aj pri
ukladaní. Zahŕňa tiež niektoré nástroje na prácu s rastrovou grafikou, avšak nedosahuje taký
rozsah funkcií, aký majú špecializované grafické programy ako Gimp alebo Adobe Photoshop. Viac
informácií sa nachádza v kapitole 6, Úprava obrázkov príručky Návod na používanie programu
Draw (Draw Guide).
Obrázky môžeme pridávať z niekoľkých zdrojov:
• Priamo zo skenera (Vložiť > Obrázok > Skenovať)
• Zo súboru: obrázky vytvorené iným programom, a to vrátane fotografií z digitálneho
•
fotoaparátu (Vložiť > Obrázok > Zo súboru)
Z galérie programu Draw; viac informácií sa nachádza v tejto príručke v kapitole 11,
Grafika, galéria a ozdobné písmo.
Práca s 3D objektmi
Hoci program Draw neobsahuje toľko funkcií ako špičkové programy na úpravu obrázkov, je v ňom
možné vytvárať a upravovať 3D kresby.
Program Draw ponúka dva druhy 3D objektov: 3D telesá a 3D útvary. Podľa toho, aký druh
zvolíme, môžeme využiť rôzne spôsoby úprav 3D objektu (otočenie, osvetlenie, perspektíva a
podobne), pričom 3D útvary možno vytvoriť a upraviť jednoduchšie ako 3D telesá. Na druhej
strane, 3D telesá je možné v súčasnosti lepšie prispôsobiť.
Viac informácií sa nachádza v kapitole 7, Práca s 3D objektmi príručky Návod na používanie
programu Draw (Draw Guide).
Exportovanie obrázkov
Program Draw ukladá obrázky v otvorenom formáte *.odg. Ak chceme uložiť obrázok alebo celý
súbor v inom formáte, použijeme Súbor > Exportovať a zvolíme formát zo zobrazeného
zoznamu. Zoznam formátov obrázkov, ktoré môžu byť z programu Draw exportované, je uvedený
v tejto príručke v prílohe B Otvorený softvér, otvorené štandardy, OpenDocument.
Súbory programu Draw tiež môžeme exportovať do formátov HTML, XHTML, PDF alebo Flash.
Exportovanie do PDF z jednotlivých súčastí balíka LibreOffice je opísané v tejto príručke v kapitole
10, Tlač, exportovanie a odosielanie.
Pri exportovaní do HTML sa na konverziu využíva sprievodca, ktorý vytvorí toľko webových
stránok, koľko stránok sa nachádza v dokumente programu Draw . Voliteľne môžeme zvoliť, aby
sa stránky zobrazovali v rámcoch s navigáciou, a môžeme nastaviť úvodnú stránku. Viac
informácií sa nachádza v tejto príručke v kapitole 12, Vytváranie webových stránok.
Vkladanie komentárov ku kresbám
Ku kresbám môžeme vkladať komentáre podobným spôsobom ako v programoch Writer a Calc.
Kapitola 7 Začíname s programom Draw
239
1) Zvolíme Vložiť > Poznámka v hlavnej ponuke. V ľavom hornom rohu kresby sa zobrazí
obdĺžnik s iniciálkami autora a vedľa neho väčšie textové pole (obrázok 211). Do dolnej
časti textového poľa program Draw automaticky vloží meno autora a dátum.
2) Do textového poľa napíšeme alebo vložíme text. Na časti textu môžeme použiť základné
formátovanie tak, že časť vyberieme, klikneme na ňu pravým tlačidlom myši a zvolíme
možnosť v kontextovej ponuke. Z tejto ponuky tiež môžeme odstrániť aktuálny komentár,
všetky komentáre od toho istého autora alebo všetky komentáre v dokumente.
3) Obdĺžnik označujúci komentár môžeme presunúť na akékoľvek miesto kresby. Obvykle ho
presúvame na miesto blízko objektu, s ktorým súvisí.
4) Ak chceme komentáre zobraziť alebo skryť, zvolíme Zobraziť > Poznámky v hlavnej
ponuke.
Obrázok 211: Vkladanie poznámok
5) Ak chceme zadať meno, ktoré sa v komentári zobrazí ako meno autora, zvolíme Nástroje
> Možnosti > LibreOffice > Údaje o používateľovi.
6) Ak dokument upravuje viac ako jedna osoba, každému autorovi je automaticky priradená
iná farba pozadia poznámky.
240
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kapitola 8
Začíname s programom Base
Vytváranie vstavanej plochej databázy
Úvod
Base je súčasť balíka LibreOffice, určená na prácu s databázami. Databáza je súbor údajov, ku
ktorým môžeme pristupovať a ktoré môžeme spravovať a aktualizovať. Databáza napríklad môže
obsahovať zoznam mien a adries, ktoré možno použiť pri hromadnej korešpondencii. V databáze
môže byť spravovaný aj zoznam tovarových položiek.
Ak máme údaje, ktoré potrebujeme usporiadať, program Base nám to pomôže urobiť. Na
spravovanie údajov by sme mohli použiť aj tabuľkový zošit, spravovanie tabuľkových zošitov je
však obvykle zložitejšie a časovo náročnejšie ako použitie databázy.
Táto kapitola je určená pre používateľov, ktorí sa doteraz s program Base nestretli a tých, ktorí si
chcú obnoviť základy vytvárania a používania databázy. Táto kapitola hovorí o sprievodcoch
potrebných na vytvorenie databázových súčastí a princípoch, ktoré sprievodcovia používajú.
Obsahuje tiež odkazy na ďalšie informácie v knihe Base – vrecková príručka (Base Handbook,
https://wiki.documentfoundation.org/Documentation/Publications).
Knihy Base – Vrecková príručka a Návod na používanie programu Base (Base Guide,
pripravovaný) sú určené pre používateľov, ktorí už poznajú základné princípy fungovania programu
Base, a hľadajú podrobnejšie informácie.
Aby sme program Base mohli používať, potrebujeme prostredie Java Runtime
Environment (JRE). Ak máme v počítači nainštalovaných viacero prostredí JRE,
môžeme jedno z nich vybrať prostredníctvom ponuky Nástroje > Možnosti >
LibreOffice > Pokročilé.
Poznámka
Ak prostredie JRE ešte nemáme nainštalované, je potrebné ho stiahnuť a
nainštalovať. V systéme Windows je potrebné mať nainštalovanú Javu zo stránky
www.java.com. V prostredí Linux môžeme stiahnuť prostredie z rovnakej stránky
alebo môžeme použiť openjdk-7-jre, ktoré je dostupné z úložiska danej distribúcie
systému Linux. Používatelia systému Mac OS X si môžu nainštalovať prostredie
JRE od spoločnosti Apple Inc.
Pomocou programu Base vytvárame databázový súbor (odb). Tento súbor obsahuje štruktúrované
údaje, ako aj nástroje na získanie informácií z týchto údajov. Keďže je všetko zahrnuté v jednom
súbore, hovoríme o vnorenej databáze.
Program Base sa však dokáže pripojiť aj k iným databázam. Na prístup k údajom, ktoré obsahujú,
program Base vytvára súbor na vytvorenie spojenia. V tomto prípade nejde o vnorenú databázu,
pretože tá je mimo súboru programu Base. Ide o dokument, ktorý predstavuje rozhranie
s databázou. Viac informácií sa nachádza v knihách Base – vrecková príručka a Návod na
používanie programu Base (Base Guide).
Poznámka
242
Ak budete postupovať podľa inštrukcií v tejto kapitole, vytvoríte databázu
s tabuľkou, formulár, dotaz a zostavu. Do vytvorenej databázy vložíte údaje. Na
overenie výsledkov a na celkové zjednodušenie postupu boli vytvorené viaceré
databázové súbory, ktoré zodpovedajú jeho jednotlivým krokom. Tieto súbory si
možno stiahnuť spolu s textom tejto kapitoly z adresy
https://wiki.documentfoundation.org/Documentation/Publications/. Informácie
súvisiace s jednotlivými súbormi nájdete na zodpovedajúcom mieste
v nasledujúcom texte.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Súčasti databázy
Zoberme si adresár kontaktov. Adresár kontaktov môžeme rozdeliť do skupín podľa vzťahu medzi
jednotlivými údajmi. Napríklad všetky krstné mená môžu byť v jednej skupine. Iné skupiny môžu
obsahovať priezviská, mená manžela/manželky, adresy, telefónne čísla, dátum narodenia a
podobne. Telefónne čísla asi bude potrebné identifikovať podľa ich použitia (domov, do práce,
mobil). Ak by sme tieto informácie ukladali v tabuľkovom zošite, použili by sme jeden stĺpec pre
každú z týchto skupín. V databáze sa takýto stĺpec volá pole.
Iné vzťahy, ktoré existujú medzi údajmi, možno neskôr využiť na definovanie ich štruktúry.
V adresári kontaktov údaje v jednom riadku popisujú určitého jednotlivca. Tento riadok sa
v databáze volá záznam.
Každé pole (stĺpec) obsahuje údaje s rovnakými vlastnosťami. Každý záznam (riadok) zasa
obsahuje údaje, ktoré opisujú určitú entitu alebo jednotlivca. Údaje sa takto usporiadajú, a táto
štruktúra polí (riadkov) a záznamov (stĺpcov) sa nazýva tabuľka.
Pri získavaní informácií z údajov uložených v databáze, môžeme použiť tri nástroje. Na získanie
informácií použijeme dotazy. Dotazy môžeme považovať za spôsob, akým môžeme programu
Base klásť otázky a získavať na ne odpovede. Ak chceme poskytnúť informácie niekomu inému,
vytvoríme pre neho zostavu, ktorá bude založená na dotaze, ktorý sme vytvorili. Zostava sa dá
vytvoriť aj z tabuľky. Tretí nástroj je náhľad, ktorý nám umožní zobrazenie a interaktívnu analýzu
vybraných údajov.
Takže databáza pozostáva z jednej alebo viacerých tabuliek. Ich stĺpce voláme polia a riadky
voláme záznamy. Tabuľkovú štruktúru môžeme využiť na kladenie otázok a získavanie odpovedí
prostredníctvom dotazov. Keď chceme informácie z dotazu poskytnúť iným, vytvoríme zostavu.
Toto sú dôležité pojmy týkajúce sa databázy: tabuľka so svojimi poliami a záznamami, dotazy a
zostavy. V novej databáze sa vytvárajú všetky tieto objekty, a to na vkladanie ako aj spravovanie
údajov.
Táto kapitola hovorí o vytváraní týchto objektov pomocou sprievodcov. Ako príklad bude použitá
databáza obsahujúca inventár domácnosti.
Typy databáz
Rozpoznávame dva typy databáz: plochá a relačná. Program Base dokáže vytvoriť a pracovať
s oboma typmi. Táto kapitola hovorí o plochých databázach. Relačné databázy sú podrobnejšie
opísané v knihe Base – vrecková príručka (Base Handbook).
Plochá databáza obsahuje jednu alebo viacero tabuliek, z ktorých každá obsahuje jedno alebo
viacero polí. Každá tabuľka je pritom úplne nezávislá na ostatných tabuľkách v databáze.
Napríklad, môžeme mať databázu adries s niekoľkými tabuľkami. Jedna môže obsahovať
súkromné kontakty, iná pracovné kontakty a ďalšia manželkine súkromné kontakty.
Relačná databáza obsahuje jednu alebo viacero tabuliek, ktoré majú jeden alebo viacero
vzájomných vzťahov, pričom každý vzťah je definovaný párom polí. Jedno pole z každého páru
prislúcha jednej tabuľke a druhé pole prislúcha tej istej alebo inej tabuľke. Plochú databázu
môžeme použiť aj vtedy, keď existuje vzťah medzi poľami rovnakej tabuľky alebo rôznych tabuliek,
nie je však dostupný žiadny mechanizmus na definovanie vzťahov. Namiesto toho sa rovnaký údaj
musí zadať do oboch polí, čo zvyšuje pravdepodobnosť vzniku chýb pri zadávaní. Správne
navrhnutá databáza ja taká, do ktorej sa údaj zadáva iba raz, čím sa obmedzí vznik možnej chyby.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
243
Príprava na návrh databázy
Predtým, ako začneme vytvárať databázu, by sme mali nejaký čas venovať plánovaniu toho, čo
chceme urobiť a prečo. Čím lepšie sa pripravíme, tým lepšie výsledky z databázy získame.
Musíme mať jasnú predstavu o tom, čo chceme urobiť s údajmi, ktoré máme. Toto vyžaduje, aby
sme údaje rozdelili do polí (stĺpcov) a záznamov (riadkov). Tie určujú, aká bude tabuľka. Aké
informácie chceme získať z údajov? Tým určíme, aké budú dotazy. Aké informácie chceme mať
v zostavách? Takže predtým ako začneme, necháme si trochu času na premýšľanie.
Sprievodca na vytvorenie tabuľky (viac na strane 273) obsahuje zoznam ukážkových tabuliek.
Niektoré sú určené na pracovné účely a niektoré na osobné účely. Sprievodca obsahuje aj zoznam
polí pre každú z ukážkových tabuliek. Každému z týchto polí boli tiež priradené vlastnosti, ktoré
potrebuje.
Vďaka tomu sprievodca urobí väčšinu návrhu za nás. Stále však musíme o niektorých veciach
rozhodnúť sami, napríklad, či sa majú použiť všetky odporúčané polia. Chceme použiť aj ďalšie
polia, ktoré sprievodca neobsahuje? Aké vlastnosti by tieto polia mali mať?
Preto je potrebné, aby sme rozumeli tomu čo robíme. Predtým, ako začneme vytvárať vlastnú
databázu, potrebujeme získať nejakú prax s vytváraním objektov databázy. Najskôr sa teda na
príklade naučíme využívať základné zásady.
Vytvorenie nového súboru programu Base
Keď máme pripravený návrh databázy, vytvoríme nový súbor programu Base. Keď to chceme
urobiť, otvoríme Sprievodcu databázou jedným z nasledujúcich spôsobov:
• V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Nový > Databáza.
• Klikneme na šípku vedľa ikony Nový na štandardnom paneli nástrojov a z roletovej ponuky
•
zvolíme Databáza.
Klikneme na ikonu Databáza v úvodnom okne LibreOffice.
Okno kroku 1 sprievodcu databázou (obrázok 212) má tri časti. Na vytvorenie novej databázy
použijeme hornú časť. Stredná a dolná časť sa používajú na otvorenie existujúcej databázy.
(O týchto častiach budeme hovoriť v časti „Použitie programu Base s inými zdrojmi údajov“ na
strane 306.)
Vytvorenie databázy pomocou sprievodcu spočíva v dvoch krokoch.
1) Na karte Vybrať databázu (obrázok 212):
a) Pod otázkou Čo si prajete urobiť?, zvolíme Vytvoriť novú databázu (táto voľba je
predvolená).
b) V dolnej časti okna sprievodcu klikneme na tlačidlo Ďalej >>.
244
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 212: Vytváranie novej databázy pomocou Sprievodcu databázou
2) Na karte Uložiť a pokračovať (obrázok 213):
a) Zvolíme možnosť Áno, zaregistrovať databázu (predvolené nastavenie).
Zaregistrovanú databázu môžeme použiť z ďalších súčastí LibreOffice (Writer a Calc).
Zoznam zaregistrovaných databáz nájdeme v Nástroje > Možnosti > LibreOffice
Base > Databázy.
b) Zvolíme, čo chceme urobiť po uložení databázového súboru. V našom príklade
zvolíme Otvoriť databázu na úpravy.
Obrázok 213: Registrácia a otvorenie databázového súboru
Kapitola 8 Začíname s programom Base
245
Poznámka
Ak chceme hneď po vytvorení databázy začať vytvárať tabuľky pomocou
sprievodcu, zvolíme okrem voľby Otvoriť databázu na úpravy aj voľbu Vytvoriť
tabuľky s použitím sprievodcu tabuľkou. Ak tak spravíme, nad hlavným
databázovým oknom sa otvorí okno Sprievodcu tabuľkou.
Keďže najskôr budeme hovoriť o hlavnom okne až potom o Sprievodcovi
tabuľkou, tak v našom príklade túto voľbu nezaškrtneme.
3) V dolnej časti okna sprievodcu klikneme na tlačidlo Dokončiť. Otvorí sa štandardné
dialógové okno Uložiť ako. Zadáme názov databázy a uložíme ju.
Teraz máme vytvorený a uložený nový databázový súbor, ktorý sa otvoril v hlavnom databázovom
okne. Ak chceme, môžeme ho zatvoriť a znova otvoriť neskôr.
Otvorenie existujúcej databázy
Databázu môžeme opätovne otvoriť niekoľkými spôsobmi. V ľubovoľnom správcovi súborov
môžeme prejsť na miesto, kam sme databázu uložili, dvojkliknúť na ikonu súboru alebo na ňu
kliknúť pravým tlačidlom myši a zvoliť LibreOffice na otvorenie. Na otvorenie databázy tiež
môžeme použiť sprievodcu databázou, o ktorom sme hovorili.
Otvorenie existujúcej databázy pomocou sprievodcu databázou
Pod voľbou Otvoriť existujúci databázový súbor na prvej karte sprievodcu databázou je roletový
zoznam s databázami, ktoré sme nedávno použili. Po vytvorení databázy bude jej názov v tomto
zozname predvolený. Keď vytvoríme alebo otvoríme ďalšie databázy, ich názvy sa tiež v tomto
zozname zobrazia.
Otvorenie existujúcej databázy:
1) Otvoríme sprievodcu databázou rovnakým spôsobom, ako pri vytváraní novej databázy.
2) Klikneme na voľbu Otvoriť existujúci databázový súbor.
•
V roletovom zozname Nedávno použité zvolíme názov databázy.
•
Alebo klikneme na tlačidlo Otvoriť, vyhľadáme databázu a vyberieme ju.
3) Klikneme na tlačidlo Dokončiť.
Tretia časť na prvej karte sprievodcu databázou sa používa na pripojenie k databáze, ktorá bola
vytvorená iným programom ako je Base. Sem patria textové databázy, tabuľkové zošity, databázy
programov ako MySQL, PostgreSQL, Oracle, Access a ďalšie. O týchto databázových programoch
a o tom, ako sa k nim pripojiť, sa hovorí v kapitolách 2 a 8 v knihe Návod na používanie programu
Base (Base Guide).
Hlavné databázové okno a jeho súčasti
Všetko, čo budeme robiť s databázou, vždy začína v hlavnom okne databázy (obrázok 214). Keď
vykonáme nejaké úlohy, vždy sa vrátime späť do tohto okna. Preto je potrebné, aby sme sa s ním
dôkladne oboznámili.
Toto okno sa otvorí po vytvorení a uložení novej databázy. Otvorí sa aj po jej otvorení zo súboru.
Hlavné databázové okno má tri časti: Databáza, Úlohy a Zoznam. V okne však neuvidíme ako
nadpis časti slovo Zoznam, ako je tomu v prípade častí Databáza a Úlohy. Namiesto toho sa bude
zobrazovať nadpis podľa toho, akú ikonu zvolíme v časti Databáza.
246
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 214: Hlavné okno programu Base
Časť Databáza
Táto časť sa nachádza na ľavej strane okna a tvorí ju stĺpec s ikonami. Nachádza sa v nej ikona
pre každú súčasť databázy. Prvý krok, ktorý po otvorení databázy vykonáme, je ten, že si v tejto
časti zvolíme súčasť databázy, na ktorej budeme pracovať. V závislosti na súčasti, ktorú zvolíme,
sa zmení aj to, čo sa zobrazí v ostatných častiach okna.
Časť Úlohy
Táto časť obsahuje zoznam úloh, ktoré môžeme vykonať na základe toho, akú ikonu sme zvolili
v časti Databáza. Keď v časti Databáza zvolíme ikonu Tabuľky, táto časť bude obsahovať tri úlohy.
Dve z nich nám pomôžu vytvoriť tabuľku a jedna nám pomôže vytvoriť náhľad. Keď je vybraná
ikona Dotazy, táto časť obsahuje tri úlohy, ktoré nám pomôžu vytvoriť dotaz. Keď je vybraná ikona
Formuláre, objavia sa tu dve úlohy, ktoré nám pomôžu vytvoriť formulár. Keď je vybraná ikona
Zostavy, nachádzajú sa tu dve úlohy, ktoré nám pomôžu vytvoriť zostavu.
Na pravej strane časti Úlohy sa nachádza nadpis Popis. Pod ním sa zobrazujú informácie o každej
z úloh. Keď chceme tieto informácie vidieť, umiestnime kurzor nad niektorú z nich.
Poznámka
V tejto kapitole sa na vytváranie tabuliek, dotazov, formulárov a zostáv používajú
iba sprievodcovia. V knihe Návod na používanie programu Base (Base Guide) sa
hovorí aj o zvyšných úlohách a ich princípoch, pričom tam nájdeme aj príklady
použitia.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
247
Časť Zoznam
Táto časť obsahuje zoznam objektov, ktoré prislúchajú ikone, ktorú zvolíme v časti Databáza. Ak
klikneme na jednu z ikon Tabuľky, Dotazy, Formuláre alebo Zostavy, táto časť bude obsahovať
zoznam dokumentov (tabuliek, dotazov, formulárov alebo zostáv). Nadpis tejto časti sa tiež mení
podľa toho, ktorú ikonu zvolíme.
Dokument (tabuľku, dotaz, formulár alebo zostavu) v zozname môžeme Kopírovať, Odstrániť,
Premenovať, Upraviť a Otvoriť z kontextovej ponuky, ktorá sa zobrazí po kliknutí pravým tlačidlom
myši na vybraný dokument. Kontextová ponuka môže obsahovať aj iné možnosti, v závislosti na
vybranom dokumente.
Napravo od zoznamu je malé okno označené ako Náhľad dokumentu, ktoré poskytuje viac
informácií o vybranom dokumente (tabuľke, dotaze, formuláre alebo zostave). Náhľad sa ovláda
roletovým zoznamom, ktorý obsahuje tri možnosti: Žiadny, Informácie o dokumente a Dokument.
Keď v časti Databáza zvolíme Tabuľky alebo Dotazy, sú k dispozícii iba dve voľby: Žiadny a
Dokument. Keď zvolíme Formuláre alebo Zostavy, sú dostupné všetky tri voľby. Keď zvolíme
možnosť Žiadny okno Náhľad dokumentu zostane prázdne.
Po zvolení Informácie o dokumente sa zobrazia informácie o tom, kto naposledy upravoval
dokument a kedy. Ak nebol upravovaný, nebudú tu žiadne informácie.
Po zvolení Dokument a výbere dokumentu v zozname uvidíme jeho náhľad. Kvôli obmedzeným
rozmerom vo väčšine prípadov uvidíme iba ľavú hornú časť. Pri tabuľkách a dotazoch uvidíme iba
niekoľko prvých polí (stĺpcov) a záznamov (riadkov) spolu s údajmi. Pri formulároch z nich uvidíme
iba ľavú hornú časť (ak je formulár malý môžeme ho vidieť celý).
Tip
Náhľad dokumentu nefunguje pri zostavách. V roletovom zozname uvidíme
všetky tri voľby, no po výbere v okne neuvidíme nič.
Tabuľky: Vytváranie tabuliek pomocou sprievodcu
Keď chceme otvoriť sprievodcu tabuľkou, začneme hlavnom databázovom okne. Klikneme na
ikonu Tabuľky v časti Databáza na ľavej strane okna. Po kliknutí sa v časti Úlohy zobrazia tri úlohy.
Klikneme na túto úlohu: Použiť sprievodcu na vytvorenie tabuľky. Sprievodca sa otvorí na svojej
prvej strane (obrázok 215).
Sprievodca na vytvorenie tabuľky používa niekoľko krokov. Každý krok je na samostatnej strane.
V každom kroku sú menšie kroky, ktoré je potrebné vykonať. Hlavnými krokmi sú:
1) Výber polí.
2) Nastavenie typov a formátov (vlastností) polí.
3) Nastavenie primárneho kľúča.
4) Vytvorenie tabuľky.
Tip
Tabuľka Inventár domácnosti, ktorá bola vytvorená podľa inštrukcií v tejto časti, sa
nachádza v súbore GS4208-01InventarDomacnostiTabulka.odb. V súbore
GS4208-02InventarDomacnostiTabulkaVyplnena.odb je táto tabuľka zaplnená
údajmi z tabuliek 8 a 9 na strane 290.
Krok 1: Výber polí tabuľky
Kategória ponúka na výber dve voľby, ktoré určujú typ tabuliek, ktoré môžeme použiť: Pracovné a
Osobné. Pole Ukážkové tabuľky obsahuje roletový zoznam tabuliek na základe kategórie, ktorú
248
Začíname s programom LibreOffice 4.2
zvolíme. Zo zoznamu zvolíme tabuľku. Polia tejto tabuľky sa objavia v zozname Dostupné polia.
1 Tlačidlá na výber označenej
kategórie
3 Tlačidlá na presun vybraných
polí zľava doprava
2 Tlačidlá na presun vybraných
polí sprava doľava
4 Tlačidlá na zmenu poradia polí
v zozname
Obrázok 215: Prvý krok sprievodcu tabuľkou: Výber polí
Na tejto strane sprievodcu je potrebné vykonať niekoľko krokov. Tieto kroky neskôr použijeme na
vytvorenie tabuľky InventárDomácnosti, ktorej polia použijeme ako príklad.
7) Vyberieme kategóriu: Pracovné alebo Osobné. Tento výber určí, čo sa zobrazí v roletovom
zozname Ukážkové tabuľky.
8) Kliknutím na šípku otvoríme roletový zoznam Ukážkové tabuľky.
9) Vyberieme tabuľku, ktorú chceme použiť.
10) Presunieme polia, ktoré chceme použiť v tabuľke, do zoznamu Vybrané polia.
a) Keď chceme presunúť všetky polia naraz, klikneme na dvojitú šípku vpravo.
b) Keď chceme presunúť jedno alebo viacero polí, vyberieme ich a klikneme na jednoduchú
šípku vpravo.
c) Keď chceme odstrániť jedno alebo viacero polí zo zoznamu Vybrané polia, vyberieme ich a
klikneme na jednoduchú šípku vľavo. Keď chceme odstrániť všetko, klikneme na dvojitú
šípku vľavo.
11) Zmeníme poradie polí.
a) Klikneme na pole, ktoré chceme posunúť hore alebo dolu v zozname polí.
b) Klikneme na šípku hore, ak chceme pole posunúť vyššie alebo na šípku dole, ak ho
chceme posunúť nižšie.
12) Kliknutím na tlačidlo Ďalej sa presunieme na druhú stranu sprievodcu.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
249
Praktické cvičenie: Vytvorenie tabuľky Inventár domácnosti
Začneme v v hlavnom databázovom okne kliknutím na ikonu Tabuľky. Spomedzi úloh klikneme na
Použiť sprievodcu na vytvorenie tabuľky, čím otvoríme Sprievodcu tabuľkou.
Sprievodca obsahuje veľa ukážkových tabuliek, ktoré môžeme použiť. Niektoré z nich sú určené
na pracovné účely a iné na osobné účely. Najskôr preskúmame názvy ukážkových tabuliek. To
vyžaduje, aby sme klikli buď na tlačidlo Pracovné alebo Osobné, a potom preskúmali názvy
ukážkových tabuliek, alebo klikli na tlačidlo Osobné.
Keď prejdeme všetky ukážkové tabuľky, zistíme, že tabuľka InventárDomácnosti, ktorú teraz
potrebujeme, sa nachádza v kategórii Osobné. Keď vyberieme kategóriu Osobné a v roletovom
zozname Ukážkové tabuľky zvolíme InventárDomácnosti, objaví sa zoznam dostupných polí. Teraz
vyberieme polia.
Pre túto tabuľku je dostupných šestnásť polí. Môžeme vybrať všetky alebo iba niektoré z nich,
podľa toho aké údaje chceme do tabuľky zadávať.
Premyslíme si, ktoré polia sa nám budú hodiť. Ak si myslíme, že niektoré z polí by nemalo byť
v tabuľke použité, nevyberieme ho.
Čo v prípade, ak by sme chceli v tabuľke určité pole, ktoré v zozname nie je? Môžeme ho vytvoriť
v druhom kroku sprievodcu. Môžeme tiež vybrať podobné pole v prvom kroku, a v druhom kroku
zmeniť jeho typ a formát.
Napríklad môžeme chcieť zahrnúť názvy miestností. Jedno zo šestnástich polí je IDMiestnosti.
V tomto kroku môžeme vybrať toto pole. Potom v druhom kroku zmeníme názov poľa
z IDMiestnosti na Miestnosť. Zmeníme tiež typ a formát poľa.
Pre náš príklad použijeme polia: ZostatkováCena, DátumNákupu, Popis, Poistené, Položka,
Výrobca, ČísloModelu, Poznámky, MiestoNákupu, NákupnáCena, IDMiestnosti, VýrobnéČíslo a
IDInventára.
Tieto polia presunieme zo zoznamu Dostupné polia do zoznamu Vybrané polia. Môžeme vybrať
jedno pole alebo pomocou Ctrl+kliknutie vybrať viacero polí. Potom klikneme na jednoduchú šípku
vpravo. Ak nechcene presunieme pole, ktoré nemalo byť presunuté, klikneme na pole, a potom
klikneme na jednoduchú šípku vľavo.
Nasleduje ďalšia časť plánovania. Porozmýšľame o poradí, v ktorom by sme chceli zadávať údaje
do tabuľky. Polia sú teraz zobrazené v abecednom poradí. Je to tak, ako to chceme? Odpoveď je,
že asi nie. Tak aké poradie zvolíme? Jedno z možných je zobrazené na obrázku 216. Toto poradie
použijeme v našom príklade pre zvyšné kroky sprievodcu.
Keď chceme dokončiť túto časť praktického cvičenia, klikneme na tlačidlo Ďalej >. Cvičenie bude
pokračovať na strane 277.
Krok 2: Nastavenie typov a formátov
Na tejto strane môžeme zvoliť spomedzi vybraných polí, nastaviť ich typ a formát, poprípade ich
premenovať a vytvoriť nové polia. Má dve časti: zoznam vybraných polí a vlastnosti poľa. Prvá
časť obsahuje rovnaký zoznam, ako sme vytvorili na prvej strane sprievodcu, vrátane poradia, aké
sme mu nastavili. Keď zvolíme jedno z polí v tomto zozname, v druhej časti sa zobrazia jeho
vlastnosti (obrázok 216).
Zoznam Vybrané polia
So zoznamom Vybrané polia môžeme urobiť niekoľko vecí (obrázok 216). Vpravo dolu sa
nachádzajú dve šípky. Pomocou nich môžeme zmeniť poradie polí, ktoré sme nastavili na prvej
strane sprievodcu.
250
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Pod zoznamom sa tiež nachádzajú tlačidlá plus (+) a mínus (-). Pomocou nich môžeme vytvoriť
nové pole alebo niektoré z polí odstrániť.
Obrázok 216: Usporiadaný zoznam vybraných polí spolu s informáciami o poli
Vlastnosti poľa
Všetky polia majú v časti Vlastnosti poľa najmenej štyri možnosti na nastavenie. Ich skutočný
počet závisí na type poľa. Keď je pole typu celé číslo (Integer), potom je vlastností päť.
Väčšina typov polí, používaných v programe Base, je podobná typom, ktoré sa používajú aj v iných
databázových programoch. Niektoré programy však môžu používať typy polí, ktoré v programe
Base nie sú dostupné. Príkladom je typ MEDIUMINT, ktorý sa používa v databáze MySQL. Jeho
dĺžka je menšia ako pri type INTEGER a väčšia ako pri type SMALLINT, ktorý používa program
Base.
Tip
S úpravou vlastností poľa sa stretne každý používateľ programu Base. Z tohto
dôvodu sa im podrobne venuje Príloha 1, Field Information for Base, príručky
Návod na používanie programu Base (Base Guide).
Vlastnosť Názov poľa umožňuje zmeniť názov poľa. Typ poľa určuje, či pôjde o textové, číselné,
dátumové, časové, dátumovočasové, logické pole (napríklad áno/nie, pravda/nepravda,
muž/žena), alebo o veľmi veľké pole obsahujúce obrázky.
Prepnutie hodnoty vo vlastnosti Požadovaná položka na Áno použijeme vtedy, ak pole musí vždy
obsahovať hodnotu.
Upozornenie
Ak máme pole, ktoré musí vždy obsahovať hodnotu, a do takéhoto poľa nebude
hodnota zadaná, zobrazí sa chybové hlásenie.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
251
Vlastnosť Dĺžka určuje počet znakov, ktoré môžu byť zadané do poľa. Dĺžka niektorých polí je
pevná a nemožno ju zmeniť, dĺžka iných je premenlivá. Napríklad, počet číslic pre čísla typu
INTEGER je 10 a nemožno ho zmeniť. Dĺžku textových polí možno nastaviť. Ak potrebujeme dlhší
vstup, niekedy je potrebné zmeniť typ poľa na iný, ktorý to umožňuje.
Typy textových polí sú CHAR, VARCHAR, VARCHAR_IGNORECASE a MEMO. Typ CHAR je
určený pre položky s nastaviteľnou pevnou dĺžkou. Napríklad môžeme zvoliť dĺžku 10 a do poľa
zadať údaje „mačka“, „myš“, „zajac“ a „papagáj“. Údaje budú uložené v tvare mačka00000,
myš0000000, zajac00000 a papagáj00. Na koniec sa vždy doplnia nuly, aby dĺžka bola 10 znakov.
Keď sa budú neskôr údaje zobrazovať, koncové nuly budú ignorované.
Typ VARCHAR je text s premenlivou dĺžkou. Do poľa sa uloží iba zadaný údaj po maximálne
zadanú dĺžku. Ak do takéhoto poľa zadáme rovnaké údaje ako v predchádzajúcom prípade,
uložené budú v tvare „mačka“, „myš“, „zajac“ a „papagáj“. To znamená, že na uloženie typu
VARCHAR bude potrebné menej miesta ako pri type CHAR. Toto je užitočné najmä vtedy, ak sa
dĺžka jednotlivých zadávaných údajov výrazne odlišuje. Navrhnutú dĺžku (napríklad 50) teda
môžeme pre VARCHAR použiť vtedy, ak najdlhší zadávaný údaj bude mať menej alebo práve 50
znakov.
Na nastavenie polí a ich vlastností v prípade našej tabuľky vykonáme:
1) Ak chceme preveriť alebo upraviť Vlastnosti poľa pre vybrané polia:
a) Klikneme na názov poľa v zozname Vybrané polia.
b) Vlastnosti poľa porovnáme s požadovanými.
c) V prípade potreby nastavené hodnoty zmeníme.
d) Kroky a – c zopakujeme pre všetky polia.
2) Ak chceme vytvoriť nové pole:
a) Klikneme na tlačidlo plus +. (Pozri obrázok 216.)
b) Názov poľa zmeníme na požadovanú hodnotu.
c) Zmeníme ktorúkoľvek z ďalších hodnôt v časti Vlastnosti poľa na požadovanú.
d) Kroky a – c zopakujeme pre všetky polia, ktoré pridávame.
3) Ak chceme odstrániť nepotrebné pole:
a) Klikneme na pole, ktoré chceme odstrániť.
b) Klikneme na tlačidlo mínus –.
c) Kroky a – c zopakujeme pre všetky nepotrebné polia.
Praktické cvičenie
V prípade poľa IDMiestnosti je potrebné zmeniť jeho názov, typ a dĺžku. V prípade polí
ZostatkováCena a NákupnáCena, treba zmeniť počet desatinných miest. Napokon hodnotu
Automatická hodnota poľa IDInventára a hodnotu Povinné poľa Položka zmeníme z Nie na Áno.
Všetky zmeny spravíme rovnako – klikneme na pole v zozname Vybrané polia, a potom zmeníme
hodnotu príslušnej vlastnosti v časti Vlastnosti poľa. Po zmene hodnoty stlačíme kláves Tab alebo
klikneme na inú vlastnosť. Tým sa hodnoty uložia do pamäte.
Najprv vyberieme pole IDMiestnosti. Názov poľa zmeníme na Miestnosť. Potom prejdeme na Typ
poľa. Kliknutím otvoríme roletový zoznam. Vyberieme Text[VARCHAR] a vlastnosti Dĺžka zadáme
hodnotu 50 (pokiaľ názvy miestností túto veľkosť nepresahujú). Potom vyberieme pole
NákupnáCena. Nastavenie vlastnosti Desatinné miesta zmeníme z 0 na 2. Teraz môžeme ukladať
hodnoty v eurách a centoch. Desatinné miesta v poli ZostatkováCena zmeníme rovnako. Napokon
hodnotu Povinné poľa položka zmeníme z Nie na Áno.
Keď chceme dokončiť túto časť praktického cvičenia, klikneme na tlačidlo Ďalej >. Cvičenie
pokračuje na strane 279.
252
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Pri použití Sprievodcu tabuľkou na vytváranie tabuliek je len zriedka potrebné
meniť vlastnosti polí, pretože navrhované hodnoty sú zvyčajne tie, ktoré
potrebujeme. Odporúča sa však kontrola nastavenia vlastnosti Desatinné miesta
v prípade meny, lebo sprievodca zadáva hodnotu 0.
Poznámka
Krok 3: Nastavenie hlavného kľúča
Najskôr si povieme, čo je primárny kľúč a aký je jeho účel. Skladá sa z jedného alebo viacerých
polí, ktoré majú špeciálnu vlastnosť – všetky hodnoty primárneho kľúča sú jedinečné. Jeho
pomocou jednoznačne identifikuje zodpovedajúci záznam tabuľky.
Pre začiatočníkov by každý primárny kľúč mal pozostávať z jediného poľa. Odporúča sa, aby toto
pole malo typ Integer a súčasne jeho Automatická hodnota bola nastavená na Áno. Keď primárny
kľúč vytvoríme týmto spôsobom, program Base do jeho poľa pri vložení prvého záznamu priradí
číslo 0. Toto číslo pri vložení každého nového záznamu bude o 1 väčšie ako v predchádzajúcom
zázname. To zaručuje, že pole bude obsahovať rôzne (jedinečné) hodnoty.
Primárne kľúče, ktoré pozostávajú z viac ako jedného poľa, vyžadujú viac ostražitosti, aby sa
zabezpečilo, že žiadne dva záznamy nemajú rovnaké hodnoty týchto polí. Zoberme si nižšie
uvedenú tabuľku. Žiadne dva riadky nie sú totožné, aj keď Pole1 obsahuje duplicitné hodnoty,
rovnako ako Pole2. Dohromady sa však žiadna duplicitná kombinácia nevyskytuje.
Tabuľka 5: Príklad hodnôt pre primárny kľúč s dvomi poľami
Pole1
Pole2
1
0
0
1
0
0
1
1
Upozornenie
Ak vytvoríme tabuľku bez primárneho kľúča, nebudeme môcť do nej zadávať
údaje. Ak túto chybu chceme opraviť, musíme sa najskôr naučiť ako používať
dialógové okno Návrh tabuľky. (Pozri kapitolu 3 príručky Návod na používanie
programu Base – Base Guide). Preto pri použití Sprievodcu tabuľkou vždy na
jeho tretej strane zaškrtneme možnosť Vytvoriť primárny kľúč.
Potom, ako si overíme, že možnosť Vytvoriť primárny kľúč je zaškrtnutá (malo by to byť predvolené
nastavenie, ale pre istotu si to overíme), máme k dispozícii tri možnosti. Možnosti sú Automaticky
pridať primárny kľúč, Použiť existujúce pole ako primárny kľúč a Definovať primárny kľúč ako
kombináciu viacerých polí.
V prvom prípade bude pridané pole s názvom ID, ktoré bude slúžiť ako primárny kľúč tabuľky. Toto
pole je typu celé číslo (Integer). Jeho vlastnosť Automatická hodnota však nie je predvolene
zaškrtnutá. To znamená, že pokiaľ ho sami nezaškrtneme, údaje pre pole ID budeme musieť
zadávať ručne.
Druhá možnosť je zvolená na obrázku 217. Názov poľa bol vybraný z rozbaľovacieho zoznamu
názvov polí. Pole Automatická hodnota bolo zaškrtnuté, aby Base sám zadával údaje primárneho
kľúča.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
253
Obrázok 217: Sprievodca tabuľkou, krok 3
Tretia možnosť umožňuje vybrať dve alebo viac polí na použitie ako primárneho kľúča. Ak zvolíme
túto možnosť, vyberieme polia zo zoznamu Dostupné polia a pomocou šípky vpravo ich
presunieme do zoznamu Polia primárneho kľúča. V zozname Polia primárneho kľúča môžeme
zmeniť ich poradie pomocou šípky nahor alebo nadol.
Ak chceme experimentovať s primárnym kľúčom pozostávajúcim z viacerých polí, vyberieme
kategóriu Osobné a vzorovú tabuľku Adresy. Vyberieme položky KrstnéMeno, Priezvisko a
prípadne aj ďalšie polia. Potom na tejto strane zvolíme tretiu možnosť. Polia KrstnéMeno a
Priezvisko presunieme zo zoznamu Dostupné polia do zoznamu Polia primárneho kľúča. Pri
pridávaní údajov do tejto tabuľky musíme zabezpečiť, aby sme v záznamoch viac ako raz nepoužili
rovnaké krstné meno a priezvisko. Ak to nie je možné, je potrebné do primárneho kľúča pridať
ďalšie pole, ktoré zabezpečí jeho jedinečnosť.
Praktické cvičenie
Ako primárny kľúč pre tabuľku zvolíme IDInventára a priradíme mu vlastnosť Automatická hodnota.
Keď chceme dokončiť túto časť praktického cvičenia, klikneme na tlačidlo Ďalej >. Cvičenie bude
pokračovať na strane 280.
Krok 4: Vytvorenie tabuľky
Táto strana sa používa na zadanie názvu tabuľky, ktorú vytvárame. Môžeme použiť navrhnutý
názov, môžeme ho upraviť, alebo jej môžeme dať názov podľa svojho výberu. Potom máme tri
možnosti, ako pokračovať: Vkladať údaje, Upraviť dizajn tabuľky alebo Vytvoriť formulár na
podklade tejto tabuľky. Po úprave názvu tabuľky a zvolení možnosti, ako pokračovať, sprievodcu
tabuľkou zatvoríme.
Ak sme zvolili prvú možnosť, tak po ukončení sprievodcu sa otvorí okno Náhľad údajov tabuľky. Na
tomto mieste môžeme začať so zadávaním údajov do tabuľky. (Pozri obrázok 219.)
254
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Ak sme zvolili druhú možnosť, tak po ukončení sprievodcu sa otvorí okno Návrh tabuľky. V ňom
môžeme modifikovať polia tabuľky.
Ak sme zvolili tretiu možnosť, tak po ukončení sprievodcu sa otvorí okno Sprievodca formulárom.
Pomocou neho môžeme vytvoriť formulár pre tabuľku Inventár domácnosti. (Pozri časť Formuláre
na strane 283.)
Obrázok 218: Sprievodca tabuľkou, krok 4
Tip
Bežnou praxou pri pomenovávaní polí alebo databáz je spájanie dvoch alebo
viacerých slov do jedného slova (pritom sa pri spájaní každé slovo uvedie
s veľkým začiatočným písmenom). Príkladom sú NákupnáCena alebo
DátumNákupu. Ak chceme, môžeme použiť aj medzery.
Praktické cvičenie
Zmeňte názov tabuľky na Inventár domácnosti. Potom zvoľte prvú možnosť Vkladať údaje. Kliknite
na tlačidlo Dokončiť, čím Sprievodcu tabuľkou zavriete. Otvorí sa okno Náhľad údajov tabuľky
(obrázok 219).
Vkladanie a odstraňovanie údajov pomocou okna Náhľad údajov
tabuľky
Údaje do tabuľky môžeme zadávať v okne Náhľad údajov tabuľky alebo pomocou formulára, ktorý
bol pre túto tabuľku vytvorený. V tejto časti uvádzame inštrukcie na vkladanie údajov pomocou
okna Náhľad tabuľky údajov (Table data view). Neskôr na konci časti Formuláre na strane 283
uvádzame aj inštrukcie na vkladanie, úpravu a odstraňovanie údajov pomocou formulára.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
255
Ak pomocou tohto okna chceme vkladať údaje, musíme ho najskôr otvoriť. Môžeme tak spraviť
počas vytvárania tabuľky zvolením možnosti Vkladať údaje v poslednom kroku jej vytárania.
Hociktorú tabuľku však môžeme otvoriť aj z hlavného databázového okna:
1) Klikneme na ikonu Tabuľky v oblasti Databáza.
2) V zozname tabuliek pravým tlačidlom myši klikneme na názov tabuľky.
3) V kontextovej ponuke zvolíme Otvoriť. Následne sa otvorí okno Náhľad údajov tabuľky.
Obrázok 219: Okno Náhľad údajov tabuľky (pre šírku je snímka rozdelená na
tri časti)
Vkladanie údajov do tabuľky
V novovytvorenej tabuľke sa nenachádzajú žiadne údaje, čo je zobrazené obrázku 219. Predtým,
ako opíšeme postup zadávania údajov do tabuľky, si pripomenieme, čo predstavujú polia (stĺpce) a
záznamy (riadky) tabuľky. Všetky údaje, ktoré sa nachádzajú v jednom zázname, sa vzťahujú k tej
istej veci (v našej tabuľke ku konkrétnemu kusu nábytku alebo iného vybavenia domácnosti).
Všetky údaje obsiahnuté v jednom poli majú rovnaké vlastnosti (v našej tabuľke všetky údaje v poli
Položka sú typu text(VARCHAR), pričom jeho maximálny počet znakov je 50 a údaj sa do poľa
musí zadať).
Po otvorení okna Náhľad údajov tabuľky je kurzor umiestnený v prvom poli záznamu, kam zadáme
požadovaný údaj. Po zadaní údaju do poľa môžeme kurzor presunúť do ďalších polí stlačením
klávesov Enter alebo Tab, ľubovolnou šípkou alebo kliknutím myšou, aby sme aj do nich mohli
údaje zadať. Keď sa nachádzame v poslednom poli záznamu, stlačením klávesov Enter alebo Tab
alebo šípky vpravo sa kurzor presunie do prvého poľa nasledujúceho záznamu.
Vložené údaje uložíme zvolením Súbor > Uložiť aktuálny záznam v hlavnej ponuke okna Náhľad
údajov tabuľky alebo stlačením kombinácie klávesov Ctrl+S. Okno zatvoríme zvolením Súbor >
Zatvoriť v hlavnej ponuke alebo kliknutím na tlačidlo X na jeho titulnej lište. Ak treba, zatvorenie
potvrdíme v okne, ktoré sa otvorí. V oboch prípadoch sa zmenené údaje uložia do aktuálneho .odb
súboru.
Zadávanie údajov do prázdnej tabuľky: (Kurzor sa nachádza v prvom poli prvého záznamu.)
1) Prvý záznam:
a) Zadáme údaj do prvého poľa.
b) Presuniem kurzor do nasledujúceho poľa.
c) Opakujeme kroky a) a b) pokým kurzor nie je v poslednom poli záznamu.
d) Zadáme údaj do posledného poľa.
e) Presunieme kurzor do prvého poľa druhého záznamu.
256
Začíname s programom LibreOffice 4.2
2) Ďalšie záznamy:
Opakujeme kroky a) – e) z bodu 1).
3) Okno Náhľad tabuľky údajov zavrieme a v prípade potreby potvrdíme uloženie.
Zadávanie údajov do prázdneho poľa existujúcej tabuľky je veľmi podobné predchádzajúcim
krokom.
1) Pomocou myši presunieme kurzor do prázdneho poľa.
2) Zadáme do neho údaj.
3) Presunieme kurzor do iného poľa.
4) Okno Náhľad tabuľky údajov zavrieme a v prípade potreby potvrdíme uloženie.
Praktické cvičenie
Pomocou okna Náhľad údajov tabuľky vložte do tabuľky Inventár domácnosti nasledujúce údaje:
Tabuľka 6: Vzorové údaje (prvých 6 polí)
Položka
Miestnosť
Keyboard
Obývačka
Počítač
Pracovňa
Klavír
Popis
VýrobnéČíslo
Výrobca
ČísloModelu
14268941235
Casio
CTK-720
desktop
KQ946AA#ABA
Compaq
A6503f
Obývačka
pianíno
STE11221
Steinway
2002STE4556
Stôl
Jedáleň
okrúhly
WW2113
Drevokaz, s.r.o.
WW126
Mikrovlnka
Kuchyňa
900W
SHR4568de222
Sharp
SHR54678KL
Tabuľka 7: Vzorové údaje (zvyšných 7 polí)
Miesto
Nákupu
Dátum
Nákupu
Nákupná
Cena
Zostatková
Cena
Poistené
Poznámky
Hudobniny
16. 5. 2008
149,00
50,00
Áno
0
Naj obchod
4. 9. 2011
799,00
300,00
Áno
1
Hudobniny
12. 8. 2002
5895,00
6000,00
Áno
2
Interio
19. 10. 1967
825,00
125,00
Áno
TPD
30. 8. 2011
89,00
60,00
Áno
6 stoličiek
ID
Inventára
3
4
Úprava údajov v poliach tabuľky
Upravovanie údajov vyžaduje štyri kroky:
1) Otvoríme tabuľku.
2) Klikneme na pole obsahujúce požadovaný údaj.
3) Údaj zmeníme rovnakým spôsobom ako v ľubovoľnom inom poli.
4) Okno Náhľad tabuľky údajov zavrieme a v prípade potreby potvrdíme uloženie.
Odstraňovanie údajov z tabuľky
Údaje môžeme odstrániť dvoma spôsobmi: buď odstránime údaj z jedného poľa alebo odstránime
celý záznam. Odstránenie údaja z jedného poľa sa robí rovnakým spôsobom ako pri úprave údaja
v poli (opísané v predchádzajúcej časti). V treťom kroku však namiesto úpravy údaj odstránime.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
257
Na odstránenie celého záznamu tabuľky sú potrebné nasledujúce kroky:
1) Otvoríme tabuľku.
2) Pravým tlačidlom myši klikneme na sivé pole na ľavej strane záznamu a z kontextovej
ponuky zvolíme Odstrániť záznamy. Objaví sa dialógové okno s otázkou Chcete odstrániť
vybrané údaje?
3) Ak naozaj chceme záznam odstrániť, klikneme na Áno. Ak nechceme, klikneme na Nie.
4) Tabuľku uložíme a potom ju zavrieme.
Upozornenie
Pri odstraňovaní záznamov by sme mali byť veľmi opatrní. Je trvalé a nemožno
ho vrátiť.
Formuláre: Používanie sprievodcu formulármi
Ak by sme všetky údaje zadávali do tabuľky priamo, bolo by to časovo náročnejšie, než je
potrebné. Vytvorenie formulára založeného na tabuľke nám umožní vkladať údaje zmysluplnejším
spôsobom. Keď sa pozrieme na tabuľku, súčasne vidíme veľa záznamov. Formulár nám umožňuje
zobraziť iba jeden záznam.
Tip
V tejto časti predpokladáme, že čitateľ vytvoril tabuľku Inventár domácnosti na
základe inštrukcií v časti Praktické cvičenie: Vytvorenie tabuľky Inventár
domácnosti na strane 275. Táto tabuľka sa nachádza v súbore
GS4208-02InventarDomacnostiTabulkaVyplnena.odb, ktorý je distribuovaný spolu
s textom tejto kapitoly.
V súbore GS4208-03InventarDomacnostiFormular.odb nájdeme formulár Inventár
domácnosti, ktorý bol vytvorený na základe inštrukcií v tejto časti. Tabuľka sa
nachádza aj v súbore GS4208-04InventarDomacnostiFormularVyplneny.odb, ktorý
obsahuje aj ukážkové údaje z tabuliek 6 a 7 na strane 282.
Vytvorenie jednoduchého formulára pomocou Sprievodcu formulárom
Sprievodca nás prevedie niekoľkými pomerne jednoduchými krokmi na vytvorenie formulára, ktorý
je založený na tabuľke. Sprievodca vytvorí formulár s ovládacími prvkami (polia tabuľky a ich
popisy).
Po vytvorení môžeme formulár upraviť. Úprava formulárov je zložitejšia a je opísaná v Kapitole 3
príručky Návod na používanie programu Base (Base Guide).
Na spustenie sprievodcu formulárom sú dva spôsoby.
1) Klikneme na ikonu Tabuľky v oblasti Databáza na ľavej strane okna.
a) Pravým tlačidlom klikneme na tabuľku, ktorú chceme použiť (klikneme na tabuľku
Inventár domácnosti).
b) V kontextovej ponuke zvolíme Sprievodca tvorby formuláru.
2) Klikneme na ikonu Formuláre v oblasti Databáza, a potom v oblasti Úlohy klikneme na
Vytvoriť formulár použitím sprievodcu.
Krok 1: Výber polí (obrázok 220)
1) V roletovom zozname Tabuľky a dotazy zvolíme tabuľku Inventár domácnosti.
258
Začíname s programom LibreOffice 4.2
• Ak sme na tabuľku Inventár domácnosti klikli pravým tlačidlom a v kontextovej
ponuke sme zvolili Sprievodca tvorby formuláru, tak táto tabuľka už je vybraná.
alebo,
• ak sme na začiatku použili Vytvoriť formulár použitím sprievodcu, tak tabuľku
Inventár domácnosti zvolíme teraz.
2) Z tabuľky Inventár domácnosti vyberieme polia, ktoré majú byť použité vo formulári
(vyberieme všetky polia).
• Ak chceme použiť všetky polia, klikneme na dvojitú šípku vpravo, čím všetky polia
zo zoznamu Použiteľné polia presunieme do zoznamu Polia vo formulári.
• Ak chceme presunúť len niektoré polia, klikneme na požadované pole, a potom ho
presunieme kliknutím na jednoduchú šípku vpravo.
• Tento postup zopakujeme pre všetky požadované polia.
3) Klikneme na tlačidlo Ďalej.
1 Vybrané pole presunúť doprava
4 Vybrané pole presunúť doľava
2 Všetky polia presunúť doprava
5 Vybrané pole presunúť v zozname nahor
3 Všetky polia presunúť doľava
6 Vybrané pole presunúť v zozname nadol
Obrázok 220: Strana 1 sprievodcu formulárom
Tip
Všimnime si, že roletový zoznam, ktorý sme použili na výber tabuľky Inventár
domácnosti, má názov Tabuľky alebo dotazy. Je to tak preto, lebo formulár
môžeme vytvoriť rovnako z tabuľky, ako aj z dotazu.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
259
Krok 2: Vytvorenie podformulára.
1) Podformuláre sa používajú najmä v prípade dvoch alebo viacerých tabuliek. V našom
príklade ich nepoužijeme.
2) Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Krok 3, Pridať polia podformulára a krok 4, Vybrať prepojené polia.
Tieto strany sa používajú pre podformuláre. V našom prípade sú neaktívne.
Krok 5: Upraviť vzhľad formulára.
Obrázok 221: Usporiadanie ovládacích prvkov formulára
Ovládací prvok formulára pozostáva z popisu a zo vstupného poľa. Popis je názov ovládacieho
prvku a do vstupného poľa zadávame údaje.
Na usporiadanie ovládacích prvkov máme štyri možnosti (na obrázku zľava doprava): Stĺpcový –
popisy vľavo, Stĺpcový – popisy hore, hárok s údajmi a bloky – popisy hore. Každá z týchto
možností ponúka trochu iné rozloženie.
Obe stĺpcové rozloženia usporiadajú ovládacie prvky tak, že prvý je v ľavom hornom rohu a ďalšie
nasledujú smerom nadol. Ak sú potrebné ďalšie stĺpce, vytvárajú sa smerom doprava a potom
opäť nadol. Prvý ovládací prvok je umiestnený v ľavom stĺpci hore. Posledný prvok je v pravom
stĺpci dolu.
Usporiadanie hárku s údajmi vyzerá ako tabuľkový hárok, pričom popisy sú umiestnené v hornom
riadku. Toto usporiadanie je vhodnejšie pre podformulár ako pre hlavný formulár.
Pri usporiadaní bloky – popis hore sa ovládacie prvky rozložia zľava doprava. Ak sa prvý riadok
zaplní, pokračuje sa ďalším, ktorý sa opäť zapĺňa zľava. Prvý ovládací prvok sa teda nachádza
v prvom riadku vľavo a posledný v poslednom riadku vpravo.
Pre náš formulár inventára domácnosti použijeme usporiadanie Stĺpcový – popisy vľavo.
1) Usporiadanie hlavného formulára: Klikneme na tlačidlo s grafikou, ktoré je celkom vľavo
(zobrazené na obrázku 221).
2) Umiestnenie popisov: Zvolíme, ako majú byť popisy zarovnané – vľavo alebo vpravo.
3) Tu akceptujeme predvolené nastavenie Zarovnať vľavo alebo klikneme na dolnú možnosť,
čím zvolíme Zarovnať vpravo.
4) Usporiadanie podformulára: používame len jednu tabuľku, takže táto možnosť nie je
aktívna.
5) Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Krok 6: Vybrať spôsob vkladania údajov.
260
Začíname s programom LibreOffice 4.2
• Predvolené nastavenie nám vyhovuje. Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Tip
Odporúča sa dôkladne si preštudovať a premyslieť možnosti, ktoré táto strana
poskytuje na vkladanie údajov, a to najmä z uhla pohľadu budúcich potrieb. Detaily
o účele jednotlivých možností sú opísané v Kapitole 3 príručky Návod na
používanie programu Base (Base Guide).
Krok 7: Zvolenie štýlu formulára.
1) Vybrať farbu:
a) Zvolíme jednu z farieb, ktoré sú uvedené v zozname.
2) Orámovanie poľa:
a) Zvoliť si tu môžeme jednu z troch možností. Voľba sa okamžite prejaví v okne
formulára, ktoré máme v pozadí.
3) Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Krok 8: Nastavenie názvu formulára.
1) Navrhovaný názov je rovnaký ako názov tabuľky, ktorá bola použitá na jeho vytvorenie:
Inventár domácnosti. Tentokrát použijeme predvolenú hodnotu. Formulár môžeme neskôr
premenovať.
2) Ako chcete pokračovať po vytvorení formulára?
•
Ak chceme ihneď po vytvorení formulára zadávať údaje zvolíme možnosť Pracovať
s formulárom. V tomto príklade tak aj spravíme.
3) Klikneme na tlačidlo Dokončiť.
a) Keďže sme zvolili možnosť Pracovať s formulárom, formulár Inventár domácnosti sa
otvorí v režime vkladania údajov (obrázok 222).
b) Ak by sme zvolili možnosť Upraviť formulár, otvoril by sa v režime na úpravu, v ktorom
ho môžeme zmeniť. O úprave formulárov sa viac dozvieme v kapitole 4 príručky
Návod na používanie programu Base (Base Guide).
Vkladanie a odstraňovanie údajov pomocou formulára
Údaje do polí daného záznamu môžeme vkladať, môžeme ich odstrániť a aj meniť. Pri porovnaní
s pridávaním údajov pomocou okna Náhľad údajov tabuľky (strana 280) zbadáme podobné, ale aj
rozdielne črty. Nasledujúca diskusia má dve časti: Práca s jednotlivými prvkami a odstraňovanie
celých záznamov z databázy. Odstraňovanie celého záznamu (riadka) je podobné, ako
odstránenie záznamu z tabuľky v okne Náhľad údajov tabuľky, a má aj rovnaké dôsledky.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
261
Obrázok 222: Novovytvorený formulár Inventár domácnosti
Vkladanie a odstraňovanie údajov z jednotlivých záznamov
Formulár obsahuje ovládací prvok pre každé pole tabuľky. Každý ovládací prvok obsahuje popis,
ktorý pole tabuľky identifikuje, a zo vstupného poľa, ktoré obsahuje údaje z poľa tabuľky. Keď je vo
vstupnom poli umiestnený kurzor, môžeme do neho zadávať údaje.
Predtým, ako začneme vkladať alebo odstraňovať údaje z jednotlivých vstupných polí, sa treba
oboznámiť s novým formulárom, ako aj s ľavou stranou panelu Navigácia formulárom, ktorý je
zobrazený na obrázku 223. Zvyšné nástroje sú opísané v kapitole 3, Formuláre, v príručke Návod
na používanie programu Base (Base Guide).
262
Začíname s programom LibreOffice 4.2
1 Číslo záznamu
6 Posledný záznam
2 Celkový počet záznamov
7 Nový záznam
3 Prvý záznam
8 Uložiť záznam
4 Predchádzajúci záznam
9 Zrušiť: vkladanie údajov
5 Nasledujúci záznam
10 Odstrániť záznam
Obrázok 223: Panel nástrojov Navigácia formulárom
• Číslo záznamu: Vo formulári sú záznamy číslované od horného záznamu smerom dolu.
Zobrazené číslo je číslo záznamu, ktorý sa práve zobrazuje vo formulári.
• Celkový počet záznamov: Zobrazuje celkový počet záznamov v tabuľke.
• Prvý záznam: Kliknutím na túto šípku prejdeme na prvý záznam. Číslo záznamu sa zmení
•
•
•
•
•
•
•
na 1 alebo na najmenšie číslo záznamu. Ak sa práve nachádzame na prvom zázname, táto
šípka je deaktivovaná.
Predchádzajúci záznam: Kliknutím na túto šípku prejdeme na predchádzajúci záznam
(číslo záznamu sa zníži o 1). Ak sa práve nachádzame na prvom zázname, táto šípka je
deaktivovaná.
Nasledujúci záznam: Kliknutím na túto šípku prejdeme na nasledujúci záznam (číslo
záznamu sa zvýši o 1). Ak sa práve nachádzame na poslednom zázname, na nasledujúci
záznam nemôžeme prejsť, okrem prípadu, keď formulár obsahuje primárny kľúč tabuľky a
vlastnosť poľa Automatická hodnota je nastavená Áno. V tom prípade sa vytvorí nový
záznam a ako hodnota primárneho kľúča sa zobrazí text Automatická hodnota.
Posledný záznam: Kliknutím na túto šípku prejdeme na posledný záznam (číslo záznamu
sa zmení na najväčšie číslo záznamu). Ak sa práve nachádzame na poslednom zázname,
šípka je deaktivovaná.
Nový záznam: Kliknutím na túto šípku vytvoríme nový záznam, ktorý bude posledným
záznamom (číslo záznamu bude o 1 väčšie ako predchádzajúce najväčšie číslo záznamu).
Vstupné polia novovytvoreného záznamu budú nevyplnené, okrem primárneho kľúča
tabuľky, ak jeho vlastnosť Automatická hodnota je nastavená Áno).
Uložiť záznam: Kliknutím na túto ikonu sa uložia údaje, ktoré boli zadané do jedného alebo
viacerých vstupných polí.
Zahodiť vložené údaje: Pokiaľ sme jeden alebo viacero údajov zadali, ale záznam sme ešte
neuložili, kliknutím na túto ikonu vloženie hodnôt zrušíme a záznam vrátime do stavu,
v akom bol pri poslednom uložení.
Odstrániť záznam: Kliknutím na túto ikonu sa odstránia všetky údaje aktuálneho záznamu.
Z tabuľky sa odstráni celý záznam, ak v dialógovom okne, ktoré sa otvorí, tento úmysel
potvrdíme. Záznam sa odstráni aj vtedy, ak bol vytvorený a uložený skôr.
Upozornenie
Pri kliknutí na ikonu Odstrániť záznam musíme byť opatrní. Je ekvivalentný
odstráneniu záznamu z tabuľky. Spravíme tak len vtedy, keď sme si úplne istí, že
údaje, ktoré odstraňujeme, už nebudeme potrebovať.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
263
Použitím uvedených nástrojov z panelu nástrojov Navigácia formulárom sa údaje
vložené do vstupných polí formulára uložia do aktívneho záznamu:
• Prvý záznam
•
•
•
•
•
Tip
Upozornenie
Predchádzajúci záznam
Nasledujúci záznam
Posledný záznam
Nový záznam
Uložiť záznam
Ak sú záznamy uložené, sú zapísané do príslušnej tabuľky. Zápis sa však
uskutoční len v operačnej pamäti počítača (RAM). Ak chceme vložené údaje
zapísať do súboru (.odb), formulár zatvoríme zvolením Súbor > Zatvoriť
v hlavnej ponuke formulára alebo kliknutím na tlačidlo X na jeho titulnej lište.
Zadávanie údajov do nového záznamu vyžaduje nasledujúce kroky.
1) Klikneme na ikonu Nový záznam
, čím vytvoríme nový záznam.
2) Kliknutím vložíme kurzor do prvého vstupného poľa a zadáme údaje.
3) Ak chceme prejsť do iného vstupného poľa:
•
Kláves Tab alebo Enter stlačíme vtedy, ak chceme prejsť do ďalšieho vstupného poľa.
•
Kláves Shift+Tab alebo Shift+Enter stlačíme vtedy, ak chceme prejsť do
predchádzajúceho vstupného poľa.
•
Klikneme na ľubovolné vstupné pole.
4) Do vstupného poľa, kam sme sa premiestnili, zadáme údaje.
5) Kroky 1 – 4 zopakujeme podľa potreby.
6) Potom, ako sme do záznamu zadali posledný údaj, stlačíme kláves Tab alebo Enter, čím
údaje záznamu uložíme a vytvoríme nový záznam.
Odstránenie alebo úprava údajov zo záznamu:
1) Prejdeme na záznam, ktorý obsahuje údaje, ktoré majú byť odstránené alebo modifikované
pomocou tlačidiel Prvý, Predchádzajúci, Ďalší alebo Posledný záznam.
2) Klikneme na vstupné pole, ktoré obsahuje údaje, ktoré chceme odstrániť alebo
modifikovať.
3) Odstránime alebo upravíme údaje.
4) Uložíme záznam.
Praktické cvičenie
1) Vo formulári najskôr vytvoríme päť nových záznamov s použitím údajov z tabuliek 8 a 9.
2) Potom záznamy upravíme:
a) Zostatkovú cenu klavíra zmeníme z 6000 na 5700.
b) Odstránime popis WiFi zariadenia (údaj 802.11g nie je potrebný).
264
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Tabuľka 8: Údaje na vloženie do prvých šiestich vstupných polí
Položka
Miestnosť
Popis
VýrobnéČíslo
Výrobca
Číslo
Modelu
Umývačka
Kuchyňa
zabudovaná
WP236528
Whirlpool
ADG 200
Chladnička
Kuchyňa
vysoká
WP776432
Whirlpool
AKM 300
Rúra
Kuchyňa
v linke vľavo
WP789123258
Whirlpool
AKP 462
TV
Obývačka
40'' plazma
SM556743
Samsung
UE40F6510
WiFi modem
Pracovňa
802.11g
CGNC1H111980
Linksys
WRT54GS V7
Tabuľka 9: Údaje na vloženie do posledných siedmich vstupných polí
Miesto
Nákupu
Dátum
Nákupu
Nákupná
Cena
Zostatková
Cena
Poistené
Poznámky
ID
Inventára
TPD
2.4.2013
450,95
250,00
Áno
5 cyklov
5
Datart
16.12.2013
599,99
528,00
Áno
Nay
30.12.2013
299,00
230,00
Áno
TPD
6.2.2014
249,99
143
Áno
Agem
22.8.2013
35,99
20
Áno
6
Zabud.
7
8
4-RJ45
9
Odstraňovanie záznamov vo formulári
Prejdeme na záznam, ktorý chceme odstrániť, klikneme na ikonu Odstrániť záznam v paneli
nástrojov Navigácia formulárom, a potom to potvrdíme kliknutím na tlačidlo Áno v dialógovom okne
so správou: Chcete odstrániť 1 záznam.
Praktické cvičenie
Odstránime záznam pre WiFi zariadenie. Hneď nato pridáme nový záznam pre WiFi modem.
Dotazy: Používanie sprievodcu na vytvorenie dotazu
Pomocou dotazu vyberáme údaje z databázy na základe podmienok vyhľadávania. Jednoduché
dotazy môžeme vytvárať pomocou sprievodcu. Okno Návrh dotazu je určené na vytváranie
zložitejších dotazov s použitím viacerých tabuliek. O používaní okna Návrh dotazu sa viac
dozvieme v Kapitole 5, Dotazy, v príručke Base – vrecková príručka (Base Handbook).
Tip
V tejto časti predpokladáme, že čitateľ postupoval podľa inštrukcií
v predchádzajúcom texte alebo že otvoril súbor
GS4208-04InventarDomacnostiFormularVyplneny.odb, ktorý je distribuovaný spolu
s textom tejto kapitoly.
V súbore GS4208-05InventarDomacnostiDotaz.odb nájdeme dotazy Inventár
domácnosti a Inventár domácnosti súhrn, ktoré boli vytvorené na základe inštrukcií
v tejto časti.
Dotaz
Dotaz je prehľadávanie údajov databázy, ktorého cieľom je získať určité informácie.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
265
Týmito informáciami môžu byť údaje, ktoré sú v databáze priamo uložené. Môžeme napríklad
zistiť zostatkovú cenu jednotlivých kusov vybavenia obývačky. Výstupom detailného dotazu
bude ich zoznam. Súčasťou dotazu môže byť aj spracovanie údajov, ktoré sa v databáze
nachádzajú. Napríklad, na základe zostatkovej ceny jednotlivých kusov vybavenia môžeme
zistiť ich celkovú zostatkovú cenu. Výstupom takéhoto súhrnného dotazu bude jeden údaj
o celkovej zostatkovej cene.
Detailný dotaz
Výstupom detailného dotazu je zoznam údajov. Údaje v tomto zozname sú získané priamo
z databázy – boli v nej uložené. Tento zoznam môže pozostávať z jedného alebo viacerých
záznamov.
Súhrnný dotaz
Výstupom súhrnného dotazu sú spracované údaje z databázy. Pokiaľ nebolo použité
zoskupovanie, jeho výstupom je len jeden záznam, pričom v každom poli sa nachádzajú
spracované údaje.
Plánovanie dotazu
Podobne, ako pri vytváraní tabuliek databázy, aj pred vytvorením dotazu je potrebné si premyslieť,
na čo má slúžiť. Sprievodca na vytvorenie dotazu pozostáva z ôsmich krokov. Pri vytváraní dotazu
pomôže, ak si vopred premyslíme, na čo sa v týchto krokoch máme zamerať. Potom budeme
lepšie vedieť, ako máme odpovedať na otázky kladené v týchto krokoch.
Obrázok 224: Sprievodca dotazom, krok 1
Otázky pre krok 1. Výber polí:
• V ktorej tabuľke alebo dotaze sa nachádzajú polia, ktoré potrebujeme vo vytváranom
•
266
dotaze?
Ktoré polia potrebujeme?
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Otázky pre krok 2. Poradie zoraďovania:
• Ktoré polia použijeme na zoradenie výstupu dotazu?
• Použijeme vzostupné alebo zostupné zoradenie?
Otázky pre krok 3. Podmienky vyhľadávania:
• Do ktorých polí bude potrebné pridať podmienky?
• Aké podmienky?
Otázky pre krok 4. Detailný alebo súhrnný:
• Výstupom má byť detailný zoznam, alebo to má byť súhrn (napríklad súčet) vybraných
údajov?
• Ak výstupom má byť súhrnný dotaz, ktoré polia a ktoré agregačné funkcie použijeme pre
výpočty?
Otázky pre krok 5. Zoskupenie podľa:
• Len pre súhrnný dotaz: ktoré polia použijeme pri definovaní skupín, pre ktoré sa má súhrn
vypočítať?
Otázky pre krok 6. Podmienky zoskupenia:
• Len pre súhrnný dotaz: ktoré podmienky použijeme na definovanie skupín?
• Do ktorých polí bude potrebné pridať podmienky?
Otázky pre krok 7. Aliasy:
• Treba zmeniť názvy niektorých polí?
• Na aké ich treba zmeniť?
Otázky pre krok 8. Prehľad:
• Čo v okne s prehľadom nevyhovuje našim predstavám?
• Aký má byť názov dotazu? (Program Base názov navrhne.)
• Dotaz chceme zobraziť, alebo ho treba najskôr upraviť? (Podrobnosti o upravovaní dotazov
sa nachádzajú Kapitole 5, Dotazy, v príručke Base - vrecková príručka (Base Handbook).)
Význam týchto otázok sa objasní, až si vytvoríme dva dotazy (detailný a súhrnný) s použitím
tabuľky Inventár domácnosti. Najskôr si však vysvetlíme, čo treba v každom z týchto krokov
spraviť.
Vytvorenie detailného dotazu
Dotaz vytvoríme z hlavného databázového okna.
1) Klikneme na ikonu Dotazy v oblasti Databázy.
2) V oblasti Úlohy klikneme na Použiť sprievodcu na vytvorenie dotazu. Otvorí sa okno
Sprievodca dotazom
Kapitola 8 Začíname s programom Base
267
1 Vybrané pole presunúť
doprava
4 Všetky polia presunúť doľava
2 Všetky polia presunúť
doprava
5 Vybrané pole presunúť nahor
3 Vybrané pole presunúť
doľava
6 Vybrané pole presunúť nadol
Obrázok 225: Výber polí v dotaze
Krok 1: Výber polí
1) V roletovom zozname Tabuľky vyberieme tabuľku alebo dotaz na vytvorenie nového dotazu
(vyberieme tabuľku Inventár domácnosti).
2) Vyberieme polia, ktoré sa z tabuľky Inventár domácnosti majú v dotaze použiť (vyberieme
polia NákupnáCena, ZostatkováCena, Položka a DátumNákupu):
a) Klikneme na názov poľa v zozname Dostupné polia.
b) Kliknutím na šípku vpravo ho presunieme do zoznamu Polia v dotaze.
c) Kroky a) až b) opakujeme, až kým všetky požadované polia nepresunieme do
zoznamu Polia v dotaze.
3) Poradie polí v zozname Polia v dotaze môžeme zmeniť (upravíme ho na Položka,
ZostatkováCena, NákupnáCena a napokon DátumNákupu):
a) Klikneme na názov poľa, ktoré chceme presunúť.
b) Klikneme na šípku hore, ak chceme pole posunúť vyššie alebo na šípku dole, ak ho
chceme posunúť nižšie.
4) Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Krok 2: Poradie zoraďovania
Zvolíme pole, ktoré sa má použiť na zoradenie výstupných údajov (zvolíme ZostatkováCena).
1) Otvoríme roletovú ponuku Zoradiť podľa kliknutím na šípku vpravo.
2) Kliknutím na požadované pole v zozname ho vyberieme.
268
Začíname s programom LibreOffice 4.2
3) Ako spôsob zoraďovania zvolíme Vzostupne alebo Zostupne.
4) Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Obrázok 226: Voľba poradia zoraďovania
Krok 3: Podmienky vyhľadávania
Tu definujeme podmienky, ktoré sa použijú pri vyhľadávaní v databáze.
1) V prvom riadku v roletovom zozname Polia zvolíme požadované pole (zvolíme
ZostatkováCena).
2) Prvú podmienku výberu zvolíme v roletovom zozname Podmienka (zvolíme Je väčšie ako).
3) Zadáme vhodnú Hodnotu (zadáme 100).
4) Ak treba definovať dodatočné podmienky, kroky 1 – 3 zopakujeme aj v nasledujúcich
riadkoch Polia, Podmienka a Hodnota.
5) Ak sme zadali viaceré podmienky
•
Ak chceme, aby záznamy výstupu dotazu zodpovedali všetkým podmienkam, zvolíme
možnosť Zodpovedá všetkým nasledujúcim.
•
Ak chceme, aby jednotlivé záznamy výstupu dotazu zodpovedali aspoň jednej
podmienke, zvolíme možnosť Zodpovedá niektorým z nasledujúcich.
6) Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Dva príklady dotazu s viacerými podmienkami vyhľadávania: priezvisko musí byť Novák a mesto
musí byť Nitra; priezvisko môže byť Novák alebo Kováč.
Pre prvý príklad treba zadať dve podmienky. V prvom riadku v zozname Polia zvolíme Priezvisko,
Podmienka nastavíme na je rovné a do Hodnota napíšeme Novák. V druhom riadku v zozname
Polia zvolíme Mesto, Podmienka nastavíme na je rovné a do Hodnota napíšeme Nitra. Keď tento
dotaz použijeme, vo výstupe budú len záznamy, v ktorých je priezvisko Novák a mesto je Nitra.
Pre druhý príklad treba tiež zadať dve podmienky. V prvom riadku v zozname Polia zvolíme
Priezvisko, Podmienka nastavíme na je rovné a do Hodnota napíšeme Novák. V druhom riadku
v zozname Polia tiež zvolíme Priezvisko, Podmienka nastavíme na je rovné a do Hodnota
napíšeme Kováč. V prípade tohto dotazu vo výstupe budú len záznamy, v ktorých má pole
Priezvisko hodnotu Novák alebo Kováč.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
269
Obrázok 227: Voľba podmienok vyhľadávania
Krok 4: Detailný alebo súhrnný
Tu určíme, či chceme vytvoriť detailný alebo súhrnný dotaz.
• Pre vytváraný dotaz použijeme predvolenú hodnotu (detailný dotaz).
• Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Kroky 5 a 6: Zoskupiť podľa a Podmienky zoskupenia
Zoskupovanie sa používa iba v prípade súhrnných dotazov, a preto sú teraz položky 5 a 6
neaktívne.
• Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Krok 7: Aliasy
Alias je podobný ako prezývka. Napríklad názvy polí vytváraných v Sprievodcovi tabuľkou sú často
dve alebo viaceré slová, ktoré boli zlúčené do jedného slova. Na tomto mieste môžeme vytvoriť
aliasy, v ktorých sú tieto názvy rozdelené na pôvodné slová (napríklad NákupnáCena zmeníme na
Nákupná cena), alebo ich môžeme zmeniť na niečo iné.
• Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Krok 8: Prehľad
Na obrázku 228 je zobrazený prehľad dotazu. Pozostáva z troch častí: názov dotazu, čo sa má
udiať po vytvorení dotazu a prehľad volieb, ktoré boli spravené pri použití sprievodcu.
Do poľa Názov dotazu zadáme názov. LibreOffice Base navrhne názov, ktorý pozostáva zo slova
Dotaz a názvu tabuľky, ktorá bola použitá.
Ako názov dotazu nemôžeme zadať názov tabuľky, z ktorej dotaz vytvárame. Je to tak preto, lebo
pri vytváraní dotazov možno použiť tabuľky ako aj iné dotazy. Rovnaký názov pre tabuľku a dotaz
by preto spôsobil chybu pri výbere.
270
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 228: Prehľad dotazu
Na pokračovanie po ukončení sprievodcu dotazom máme dve možnosti: zobrazenie výsledkov
dotazu alebo úprava dotazu. V prvom prípade sa dotaz vykoná a zobrazí sa jeho výstup. V druhom
prípade sa otvorí okno Návrh dotazu. Táto možnosť je však nad rámec tejto príručky, a tak
predvolené nastavenie (Zobraziť dotaz) nezmeníme.
Podobne ako voľba názvu dotazu, dôležitý je aj prehľadový zoznam. Obsahuje tri druhy informácií,
ktoré potrebujeme na overenie, či sme doraz vytvorili správne.
V dotaze sú štyri polia z tabuľky Inventár domácnosti: Položka, ZostatkováCena, NákupnáCena a
DátumNákupu. Priradili sme im aliasy Položka, Zostatková cena, Nákupná cena a Dátum nákupu.
Overenie: Inventár domácnosti je správne zadaná tabuľka, vypísané polia sú správne a aliasy sú
tiež správne.
Pole Zostatková cena bude použité na zoraďovanie, pričom, smer zoraďovania je vzostupne (od
najmenšej po najväčšiu). Alias Zostatková cena je pritom použitý namiesto názvu poľa
ZostatkováCena.
Overenie: Toto je správne pole a zoradenie je v správnom smere.
Podmienka vyhľadávania sa týka len zostatkovej ceny a je obmedzená na 100 eur a viac. Položky
so zostatkovou cenou pod 100 eur pri spustení dotazu nebudú zobrazené.
Overenie: Je to správne pole a podmienka vyhľadávania je tiež správna.
Overenie: Keďže ide o detailný dotaz, nezoskupujeme žiadne polia. To je správne.
Keď klikneme na tlačidlo Dokončiť, sprievodca sa ukončí a otvorí sa okno z názvom
Dotaz_Inventár domácnosti-MenoSuboru-LibreOffice Base: Náhľad údajov tabuľky (obrázok 229).
Zostatková cena všetkých položiek je väčšia ako 100 eur. Preto sa napríklad WiFi modem vo
výstupe nenachádza, lebo jeho zostatková cena je menšia ako 100 eur. Ak by položka inventára
mala zostatkovú cenu práve 100 eur, tiež by sa vo výstupe nenachádzala.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
271
Obrázok 229: Náhľad pre vytvorený dotaz
Vytvorenie súhrnného dotazu
V tomto ukážkovom súhrnnom dotaze zistíme, aký je celkový súčet zostatkových a nákupných cien
zariadenia jednotlivých miestností.
V súhrnnom dotaze sa pre zvolené polia po skupinách vyhodnotí agregačná funkcia (priemer,
minimum, maximum a súčet). Skupiny sa vytvoria na základe ostatných polí, pre ktoré sa
agregačná funkcia nevyhodnocuje, a to tak, aby v jednej skupine mali všetky polia rovnakú
hodnotu. Pokiaľ tieto polia (v našom prípade len Miestnosť) zoskupenie určujú jednoznačne, kroky
5 a 6 sprievodcu zostanú neaktívne. V opačnom prípade sa aktivujú a umožnia zadanie ďalších
parametrov. Po vykonaní dotazu sa pre každú skupinu zobrazí jeden záznam s výsledkom
(výsledkami) agregačnej funkcie. V našom prípade sa takto pre jednotlivé miestnosti vypočíta
súčet polí NákupnáCena a ZostatkováCena. Výstup dotazu chceme zoradiť podľa názvu
miestností, a tak na zoradenie použijeme pole Miestnosť.
Krok 1: Výber polí
1) Použijeme tabuľku Inventár domácnosti.
2) Z nej vyberieme polia NákupnáCena, ZostatkováCena a Miestnosť.
3) Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Krok 2: Poradie zoraďovania
1) Ako pole na zoraďovanie zvolíme Miestnosť.
2) Ako poradie zvolíme Vzostupne.
3) Klikneme na tlačidlo Ďalej.
272
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Step 3: Podmienky vyhľadávania
V tomto prípade chceme spracovať všetky údaje. Preto nezadáme žiadne podmienky a
ponecháme predvolené nastavenie Zodpovedá všetkým nasledujúcim.
•
Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Krok 4: Detailný alebo súhrnný
1) Zvolíme Súhrnný dotaz (zobrazí iba výsledok agregačných funkcií).
2) Agregačné funkcie
a) Klikneme na šípku na pravej strane roletového zoznamu.
b) Zo zoznamu vyberieme súčet z.
c) V roletovom zozname Polia vyberieme Inventár domácnosti.NákupnáCena.
d) Klikneme na tlačidlo (+), čím pridáme ďalší riadok s roletovými zoznamami.
e) V zozname Agregačné funkcie zvolíme súčet z.
f)
V roletovom zozname Polia vyberieme Inventár domácnosti.ZostatkováCena.
3) Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Kroky 5 a 6
V našom prípade sú neaktívne.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
273
Krok 7: Aliasy
1)
2)
3)
NákupnáCena zmeníme na Celková nákupná cena.
ZostatkováCena zmeníme na Celková zostatková cena.
Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Krok 8: Prehľad
1) Názov dotazu zmeníme na Inventár domácnosti súhrn.
2) Ponecháme predvolené nastavenie Zobraziť dotaz.
3) Kontrola pomocou prehľadu:
a) Použitá tabuľka je Inventár domácnosti (správne).
b) Použité polia sú Miestnosť, NákupnáCena, a ZostatkováCena (správne).
c) Poradie zoraďovania je určené poľom Miestnosť (správne).
d) Žiadne podmienky vyhľadávania neboli zadané (správne).
e) Zoskupené podľa poľa Miestnosť (správne).
f)
Neboli zadané podmienky zoskupenia (správne).
Kliknutím na Dokončiť sprievodcu ukončíme. Výsledok dotazu sa zobrazí v okne Náhľad údajov
tabuľky.
274
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Poznámka
V okne Náhľad údajov tabuľky na obrázku nie je zobrazený stĺpec Miestnosť.
Zobrazíme ho tak, že zvolíme položku Upraviť v kontextovej ponuke dotazu
Dotaz_Inventár domácnosti_súhrn. Otvorí sa dialógové okno Návrh dotazu. V
ňom zaškrtneme nezaškrtnuté pole v riadku Viditeľné v stĺpci Miestnosť a dotaz
uložíme. Pri nasledujúcom zobrazení výsledkov dotazu prostredníctvom
položky Otvoriť v jeho kontextovej ponuke sa tento stĺpec už zobrazí.
Zostavy: Vytváranie zostáv pomocou sprievodcu
Pomocou zostáv prezentujeme informácie získané z databázy v prehľadnej forme. V tomto zmysle
sú podobné s dotazmi. Zostavy sa vytvárajú z tabuliek alebo z dotazov. Môžu obsahovať všetky
polia tabuľky alebo dotazu alebo len vybrané polia. Keďže údaje, ktoré nás zaujímajú, môžeme
získať pomocou nami vytvoreného dotazu, použijeme ho.
Tip
V tejto časti predpokladáme, že čitateľ postupoval podľa inštrukcií
v predchádzajúcom texte alebo že otvoril súbor
GS4208-04InventarDomacnostiDotaz.odb, ktorý je distribuovaný spolu s textom
tejto kapitoly.
V súbore GS4208-03InventarDomacnostiZostava.odb nájdeme zostavu Inventár
domácnosti, ktorá bola vytvorená na základe inštrukcií v tejto časti.
Zostava môže byť statická alebo dynamická. Statické zostavy obsahujú údaje, ktoré sa v databáze
nachádzali v okamihu vytvorenia zostavy. Dynamické zostavy sú aktualizované a zobrazujú
aktuálne údaje databázy. Statické zostavy vytvárame vtedy, ak vopred vieme, že obsah databázy
sa nebude meniť. Príkladom statickej zostavy môže byť zostava, ktorá obsahuje hodnoty
zostatkovej ceny inventára v roku 2012. Podobná zostava, určená pre poisťovňu na aktualizáciu
výšky poistného, však má byť dynamická. V tejto zostave má byť uvedené aj zariadenie, ktoré bolo
zakúpené po roku 2012. Ak zakúpime nové alebo ak vymeníme staré zariadenie, takáto dynamická
zostava nás môže upozorniť na to, že sa treba obrátiť na poisťovňu a aktualizovať poistku.
Zostava, ktorú vytvoríme, bude založená na dotaze Dotaz_Inventár domácnosti.
Sprievodcu spustíme nasledujúcim postupom:
1) V hlavnom okne databázy v oblasti Databáza klikneme na ikonu Zostavy.
2) V oblasti Úlohy klikneme na Použiť sprievodcu na vytvorenie zostavy. Otvorí sa
dialógové okno Sprievodca zostavou, pričom v pozadí sa otvorí okno Návrhár zostáv
Oracle.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
275
Tip
Počas vykonávania jednotlivých krokov sprievodcu môžeme okno Sprievodca
zostavou myšou odsunúť, aby sme videli, aký účinok mali nastavenia
v sprievodcovi na zobrazenie v okne Návrhár zostáv.
V roletovom zozname Tabuľky alebo dotazy sú uvedené existujúce tabuľky a dotazy.
1 Dostupné polia presunúť doprava
3 Zmeniť poradie polí zostavy.
2 Polia zostavy presunúť doľava
Obrázok 230: Výber polí Sprievodcu zostavou
Krok 1: Výber tabuľky a jej polí
1) V roletovom zozname Tabuľky alebo dotazy zvolíme Dotaz_Inventár domácnosti (obrázok
230).
2) Položky zo zoznamu Použiteľné polia kliknutím na dvojitú šípku vpravo prenesieme do
zoznamu Polia v zostave .
3) Ak chceme zmeniť poradie položiek v zozname Polia v zostave, najskôr kliknutím
vyberieme položku, ktorú chceme premiestniť. Potom klikneme na jednu zo šipiek hore
alebo dolu (číslo 3 v obrázku 230), čím ju presunieme.
Polia v zostave by mali zodpovedať obrázku nižšie.
276
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Krok 2: Pomenovanie polí
V tomto kroku môžeme jednému alebo viacerým poliam priradiť nové názvy. Predvolené sú názvy,
ktoré sú zhodné s názvami polí dotazu alebo aliasmi, ak sme ich v dotaze zadali.
1) Prezrieme si navrhované pomenovanie polí. Ak máme lepšie, použijeme ich.
2) Pokiaľ nie sú viditeľné všetky polia, tak ich zobrazíme pomocou zvislého posúvača.
Pri vytváraní dotazu sme priradili aliasy k poliam: ZostatkováCena, DátumNákupu a
NákupnáCena. V zostave sú preto tieto aliasy navrhnuté a také ich aj použijeme:
Zostatková cena, Dátum nákupu a Nákupná cena.
3) Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Krok 3: Zoskupenie
1) Údaje chceme v zostave zoskupiť podľa dátumu nákupu. Preto v zozname Polia kliknutím
vyberieme Dátum nákupu.
2) Klikneme na šípku vpravo, čím ju presunieme do zoznamu Zoskupenia. Overíme si, či sa
zoznamy zhodujú s predchádzajúcim obrázkom.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
277
Krok 4: Možnosti zoraďovania
Pretože sme pole Dátum nákupu zvolili ako pole, podľa ktorého sa údaje v zostave majú zoskupiť,
je automaticky aj prvou možnosťou na ich zoraďovanie. Chceme, aby zoraďovanie podľa tohto
poľa bolo vzostupné. Na zoraďovanie ďalšie polia nepoužijeme.
1) Ak by sme predsa len chceli pridať zoraďovanie podľa ďalších polí, spravíme tak v tomto
kroku.
a) Klikneme na roletový zoznam pod Potom podľa, čím ho otvoríme.
b) Zvolíme ďalšie pole, podľa ktorého chceme zostavu zoraďovať. Toto zoraďovanie
doplní zoraďovanie podľa poľa Dátum nákupu.
2) Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Krok 5: Zvoliť rozloženie
Orientácia strany môže byť Na šírku alebo Na výšku. Jej voľba závisí na počte polí, ktoré má
zostava obsahovať. V prípade veľkého počtu polí je výhodné zvoliť orientáciu na šírku. Orientácia
na výšku bude pravdepodobne vhodnejšia v prípade menšieho počtu polí.
278
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Každú z možností rozloženia si môžeme prezrieť tak, že najskôr odsunieme okno Sprievodcu
zostavou nabok. Potom postupne zvolíme jednotlivé rozloženia a pozorujeme, čo sa deje v okne
Návrhár zostáv.
1) V zozname Rozloženie údajov zvolíme to, ktoré vyhovuje našim potrebám. V tomto
príklade zvolíme Stĺpcový, tri stĺpce.
2) Vhodne nastavíme orientáciu strany v poli Orientácia. Pre tento príklad použijeme Na
výšku.
3) Klikneme na tlačidlo Ďalej.
Obrázok 231: Rozloženie v okne Návrhár zostáv pre horeuvedené nastavenia
Krok 6: Vytvoriť zostavu.
Zadáme názov zostavy. Predvolený názov je Dotaz_Inventár domácnosti. Tento názov sa zhoduje
s názvom dotazu, na základe ktorého sme zostavu vytvorili. Zmeníme ho na Zostava_Inventár
domácnosti.
Vytvoriť môžeme dva typy zostavy: statickú alebo dynamickú. V oboch prípadoch to bude
dokument programu Writer, ktorý možno upraviť ako bežný textový dokument. Zmeny údajov
v databáze sa však v statickej zostave neprejavia. Dynamická zostava je oveľa flexibilnejšia.
Prípadné zmeny údajov v databáze sa v zostave prejavia po jej nasledujúcom spustení (otvorení).
V našom prípade ponecháme predvolenú možnosť a vytvoríme dynamickú zostavu.
Posledná voľba súvisí s tým, čo chceme so zostavou ďalej robiť. Ak zvolíme Upraviť rozloženie
zostavy, tak sa otvorí okno Návrhár zostáv, v ktorom môžeme zostavu upraviť. Úprava zostavy
však presahuje rozsah tejto kapitoly. Viac o tom, ako okno Návrhár zostáv použiť, sa dozvieme
v kapitole 6, príručky Návod na používanie programu Base (Base Guide). Preto teraz zvolíme
možnosť Vytvoriť zostavu.
Klikneme na tlačidlo Dokončiť.
Kapitola 8 Začíname s programom Base
279
Obrázok 232: Horná časť zostavy
Poznámka
Obrázok 232 ilustruje situáciu, keď zostavu vytvorenú sprievodcom musíme
upraviť pomocou nástroja Návrhár zostáv. Otvoríme ho buď v poslednom kroku
sprievodcu alebo zvolením možnosti Upraviť v kontextovej ponuke zostavy. V
tomto príklade položky Umývačka a Chladnička nemajú dosť miesta a súčasne
stĺpec poľa Položka je zbytočne široký. Môžeme upraviť aj formát dátumu, čo
následne môže vyvolať potrebu zmeny šírky stĺpca. Polia, ktoré obsahujú cenu
tiež treba upraviť tak, aby zodpovedali mene, ktorú používa databáza.
Zmena sa prejaví pri nasledujúcom otvorení zostavy zvolením možnosti Otvoriť
v jej kontextovej ponuke. V prípade statickej zostavy by sme museli formát
upraviť jednotlivo na každom mieste.
Prepojenie programu Base so zvyškom LibreOffice
Program Base môžeme používať samostatne, alebo prostredníctvom ďalších súčastí LibreOffice.
Výber súčasti závisí od toho, ako chceme údaje databázy použiť.
V tejto časti uvedieme niekoľko spôsobov, ako možno Base použiť v ďalších programoch
LibreOffice. Podrobné informácie o tom, ako postupovať, nájdeme v kapitole 7, Prepájanie
s databázami, Knihy Base – vrecková príručka (Base handbook), ako aj v jednotlivých príručkách
ostatných komponentov LibreOffice.
Writer
Často používanou formou databázy je adresár. Base sa dokáže spojiť s viacerými typmi adresárov.
Pomocou programov Writer a Base môžeme adresy z adresára použiť na tlačenie obálok alebo
môžeme dokument poslať naraz viacerým adresátom prostredníctvom elektronickej pošty. Tento
proces nazývame hromadná korešpondencia. Detaily sú uvedené v kapitole 11, Hromadná
korešpondencia, v príručke Návod na používanie programu Writer (Writer Guide).
Ak chceme v programe Writer použiť údaje, ktoré sa nachádzajú v databáze, môžeme ich tam
vyhľadať a potom ich jednoducho odpísať. Tento postup je namáhavý a môžeme sa pomýliť. Pri
priamom použití databázy z Writeru môžeme do dokumentu vložiť pole, ktoré je prepojené na
280
Začíname s programom LibreOffice 4.2
požadované údaje. Týmto spôsobom sa zaručí, že údaje v textovom dokumente sú identické
s údajmi v databáze.
Tabuľky z textového dokumentu môžeme preniesť do tabuľky v databáze, a to tak, že v databáze
vytvoríme novú tabuľku s údajmi z tabuľky z textového dokumentu. Z programu Writer však
môžeme vytvoriť aj novú tabuľku bez údajov. Ak je tabuľka v textovom dokumente vhodne
formátovaná, jej obsah môžeme pridať do existujúcej databázovej tabuľky. Detaily sú uvedené
v kapitole 7, príručky Base – vrecková príručka (Base handbook).
Calc
Programy Base a Calc spolupracujú veľmi dobre. V programe Calc stlačením klávesu F4 alebo
zvolením Zobraziť > Zdroje údajov v hlavnej ponuke otvoríme zoznam zaregistrovaných databáz
a ich tabuliek a dotazov. Kliknutím na tabuľku alebo dotaz ich polia a údaje zobrazíme, a potom ich
môžeme skopírovať do tabuľkového zošita, ktorý je práve otvorený. Údaje môžeme kopírovať aj zo
zošita do zdroja údajov. Tieto postupy sú opísané v príručke Návod na používanie programu Calc
(Calc Guide).
Potom, ako údaje zo zdroja skopírujeme do tabuľkového hárka, môžeme s nimi pracovať ako
s inými údajmi v tabuľkovom hárku, vrátane vytvárania grafov.
Údaje, ktoré sa nachádzajú v tabuľkovom zošite, môžeme ako zdroj údajov použiť viacerými
spôsobmi. Jedným z nich je vytvorenie databázového súboru na spojenie s tabuľkovým zošitom.
Druhý spôsob spočíva v uložení tabuľkového zošita v databázovom formáte .dbf. Je to formát,
ktorý používa program Base. Detaily sú uvedené v kapitole 7 príručky Návod na používanie
programu Base (Base Guide).
Impress
V programe Impress nemožno Base používať priamo. Do snímok prezentácie možno vkladať
tabuľky programu Calc. Ak teda chceme v prezentácii použiť údaje z databázy, najskôr ich musíme
preniesť do tabuľkového hárka, ktorý potom vložíme do snímky prezentácie. Detaily sú uvedené
v kapitole 7, Vkladanie hárkov, grafov a ďalších objektov, v príručke Návod na používanie
programu Impress (Impress Guide).
Použitie programu Base s inými zdrojmi údajov
Base možno použiť s mnohými ďalšími zdrojmi údajov, vrátane Oracle, Groupwise, Evolution
(LDAP a lokálne), Adresár KDE Address Book, Thunderbird/Icedove Address Book, Spreadsheet,
dBASE, Text, MySQL a Postgresql. Spolupracovať dokáže aj zdrojmi údajov, ktoré sú sprístupnené
pomocou JDBC (Java database connectivity) alebo ODBC (open database connectivity).
K niektorým z týchto zdrojov (textové súbory a tabuľkové hárky) Base pripojíme prostredníctvom
niekoľkých nastavení v sprievodcovi Base. Návod na prácu so zdrojmi údajov sa nachádza
v kapitole 7, príručky Base – vrecková príručka (Base Handbook).
Na prístup k niektorým zdrojom údajov program Base potrebuje špeciálny ovládač. Príkladom
takýchto zdrojov sú PostgreSQL, MySQL, JDBC a Oracle JDBC. Postup, ako sa k nim pripojiť a
ako s nimi pracovať, sa nachádza v kapitole 7 príručky Base – vrecková príručka (Base
Handbook).
Kapitola 8 Začíname s programom Base
281
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kapitola 9
Začíname s programom Math
Editor matematických vzorcov balíka LibreOffice
Čo je Math?
Math je komponent LibreOffice na písanie matematických a chemických rovníc a vzorcov
Najčastejšie sa používa ako editor vzorcov v textových dokumentoch, ale môže byť tiež použitý aj
s inými typmi dokumentov, alebo ako samostatný nástroj. Pri použití vo programe Writer sa so
vzorcami zaobchádza ako s objektmi vnútri textového dokumentu.
Poznámka
Editor vzorcov je určený na písanie matematických vzorcov v symbolickej forme,
ako napríklad v rovnici 1. Ak nám ide o vyhodnocovanie číselných hodnôt, viac sa
môžeme dozvedieť v Návode na používanie programu Calc (Calc Guide).
df (x )
=ln( x )+tan−1 ( x 2)
dx
(1)
alebo
NH3 + H2 O ⇌NH+4 + OH −
Začíname
Vzorce môžeme vytvárať v samostatnom dokumente alebo ich môžeme vložiť do dokumentu
v programe Writer alebo v inej súčasti LibreOffice.
Vytváranie vzorca ako samostatného dokumentu
Ak chceme vzorec vytvoriť vo forme samostatného dokumentu, najskôr otvoríme program
LibreOffice Math pomocou jednej z týchto metód:
• V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Nový > Vzorec.
• Na štandardnom paneli nástrojov klikneme na trojuholník vpravo od ikony Nový a zvolíme
•
Vzorec.
V Spúšťacom cente LibreOffice klikneme na tlačidlo Vzorec.
Následne sa otvorí prázdny dokument programu Math (pozri obrázok 233).
V hornej časti je okno náhľadu, kde sa vzorce objavujú počas úpravy, ako aj po ukončení úprav.
Spodná plocha je editor vzorcov, kde zadávame značkovací kód vzorca. Na ľavej strane sa
nachádza panel Prvky.
Vkladanie vzorca do dokumentu programu Writer
Ak chceme vzorec vložiť do dokumentu programu Writer, otvoríme dokument a v hlavnej ponuke
zvolíme Vložiť > Objekt > Vzorec.
Editor vzorcov sa otvorí v dolnej časti okna Writer. V dokumente sa vytvorí pole so sivým okrajom,
kde sa vzorec zobrazí. V závislosti na nastavení sa tiež môže zobraziť panel Prvky alebo okno
Prvky.
Po ukončení zadávanie vzorca môžeme editor zavrieť buď stlačením klávesu Esc alebo kliknutím
v hlavnom dokumente mimo vzorec. Dvojkliknutím na vzorec sa editor znovu otvorí, a tak ho
môžeme ďalej upravovať.
284
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 233: Prázdny dokument programu Math
Vzorce sú vložené ako OLE objekty. V dokumente programu Writer je vzorec je ukotvený ako
znak, takže je vložený do súvislého textu. Ukotvenie môžeme zmeniť, rovnako ako v prípade
akéhokoľvek iného OLE objektu, a môžeme ho spraviť plávajúcim. V dokumentoch programov
Calc, Impress a Draw sú vzorce vložené ako plávajúce objekty.
Ak vkladanie vzorcov často používame, môžeme na paneli nástrojov Štandardný pridať tlačidlo
Vzorec alebo môžeme vytvoriť klávesovú skratku. Viac informácií sa nachádza v kapitole 14,
Prispôsobenie LibreOffice.
Vkladanie vzorcov
Editor vzorcov používa na reprezentáciu vzorcov značkovací jazyk. Napríklad, %beta vytvára
grécke písmeno beta ( β ). Tento jazyk bol navrhnutý tak, aby čo najviac zodpovedal angličtine.
a
Napríklad, a over b (slovensky a nad b) vytvorí zlomok:
.
b
Vzorce môžeme zadávať tromi spôsobmi:
• Jednotlivé symboly vyberieme v okne Prvky alebo v paneli Prvky.
• Klikneme pravým tlačidlom myši na editor vzorcov a požadovaný symbol zvolíme
•
v kontextovej ponuke.
Priamo napíšeme značku v editore vzorcov.
Pomocou kontextovej ponuky, okna Prvky alebo panelu Prvky do editora vložíme značku
zodpovedajúcu vybranému symbolu. Tieto metódy nám tiež môžu pomôcť pri učení sa značiek
LibreOffice Math.
Kapitola 9 Začíname s programom Math
285
Poznámka
Kliknutím do tela dokumentu editor vzorcov ukončíme.
Dvojkliknutím na vzorec ho otvoríme v editore vzorcov a môžeme ho upraviť.
Panel Prvky
Najjednoduchšiu metódu na zadávanie vzorcov poskytuje panel Prvky. Štandardne pri prvom
spustení programu Math ho nájdeme naľavo od editora vzorcov. Ak potrebujeme väčší priestor na
úpravu alebo zobrazenie vytváraných vzorcov, môžeme ho skryť zrušením voľby Zobraziť > Panel
Prvky.
Obrázok 234: Výber kategórie v paneli Prvky
Panel Prvky je rozdelený do dvoch hlavných častí.
• V roletovej ponuke v hornej časti sú uvedené kategórie symbolov.
• Pod ňou sa nachádza zoznam symbolov. Tento zoznam sa mení podľa vybranej kategórie.
Príklad 1: 5×4
V tomto príklade vytvoríme jednoduchý vzorec 5×4 . V paneli Prvky:
13) V roletovom zozname zvolíme kategóriu Unárne/binárne operátory (pozri obrázok 234).
14) Klikneme na symbol násobenia (pozri obrázok 235).
286
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 235: Výber symbolu násobenia
Potom, ako vyberieme symbol násobenia, sa stanú dve veci:
• Editor vzorcov zobrazí značkovanie: <?> times <?>
• V tele dokumentu sa zobrazí sivé pole, približne takéto: ❑×❑
Obrázok 236: Výsledok výberu symbolu násobenia
Symboly <?>, zobrazené na obrázku 236 sú zástupné symboly, ktoré môžeme nahradiť iným
textom, napríklad číslami 5 a 4. Vzorec sa pritom bude automaticky aktualizovať, ako je zobrazené
na obrázku 237.
Tip
Počas vytváranie vzorca sú zástupné symboly vo vzorci vyznačené ako štvorčeky a
v príkazovom okne ako <?>. Medzi týmito zástupnými symbolmi môžeme prechádzať
pomocou klávesov F4 a Shift + F4.
Tip
Ak nechceme, aby sa vzorce automaticky aktualizovali, zrušíme voľbu Zobraziť >
Automatická aktualizácia zobrazenia. Ak chceme vzorec aktualizovať ručne,
stlačíme tlačidlo F9 alebo zvolíme Zobraziť > Aktualizovať.
Kapitola 9 Začíname s programom Math
287
Obrázok 237: Výsledok zadania čísel 5 a 4 a operátora násobenia
Okno Prvky
Prvky vzorcov môžeme použiť aj pomocou plávajúceho okna Prvky. Otvoríme ho pomocou voľby
Zobraziť > Prvky.
S oknom Prvky sa pracuje podobne ako s panelom Prvky, pričom je tiež rozdelené na dve hlavné
časti (pozri obrázok 238).
• V hornej časti sú uvedené kategórie symbolov. Kliknutím na kategóriu sa zmení zoznam
•
symbolov.
V dolnej časti sú zobrazené symboly, ktoré sú k dispozícii v aktuálnej kategórii.
Obrázok 238: Okno Prvky
Vkladanie pomocou kontextovej ponuky
Ďalším spôsobom, ako získať prístup k matematickým symbolom, je ich výber z kontextovej
ponuky, ktorá sa otvorí po kliknutí pravým tlačidlom myši na pole editora vzorcov. Po kliknutí sa
otvorí menu, ktoré je zobrazené na obrázku 239. Položky v tejto ponuke zodpovedajú položkám
v okne Prvky, sú však doplnené o ďalšie možnosti.
288
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 239: Kontextová ponuka (otvorí sa po kliknutí pravým tlačidlom
myši)
Prvky okien a ani kontextová ponuka neobsahujú kompletný zoznam príkazov.
V prípade niektorých zriedka používaných príkazov vždy musíme priamo zadať
ich značku. Kompletný zoznam príkazov možno nájsť v dodatku príručky Návod
na používanie programu Math (Math Guide).
Poznámka
Značkovanie
Značky môžeme v editore vzorcov vkladať priamo ako text. Napríklad, ak napíšeme 5 times 4,
vytvorí sa vzorec 5×4 . Ak značky poznáme, je to najrýchlejší spôsob ako vkladať vzorce.
Tip
Značky zodpovedajú bežným anglickým výrazom.
V nasledujúcej tabuľke je krátky zoznam bežných matematických vzťahov a ich zodpovedajúce
značkovanie.
Zobrazenie
Príkaz
Zobrazenie
Príkaz
a=b
a=b
√a
sqrt {a}
a2
a^2
an
a_n
∫ f ( x )dx
int f(x) dx
∑ an
sum a_n
a≤b
a <= b
∞
infinity
a×b
a times b
x⋅y
x cdot y
Kapitola 9 Začíname s programom Math
289
Grécke znaky
V matematických vzorcoch sa znaky gréckej abecedy ( α , β , γ ,θ atď) bežne používajú. Tieto
znaky nie sú k dispozícii v okne Prvky alebo v menu pravého tlačidla myši. Značky pre grécke
znaky sú jednoduché: napíšeme % nasledované anglickým názvom znaku.
• Ak chceme napísať malý znak, zadáme názov znaku malými písmenami.
• Ak chceme napísať veľký znak, zadáme názov znaku veľkými písmenami.
•
Ak chceme písať kurzívou, stačí pridať i medzi % a názov znaku.
Kompletná tabuľka gréckych znakov je uvedená v prílohe k príručke Návod na používanie
programu Math (Math Guide). Niekoľko príkladov je uvedených v nasledujúcej tabuľke.
Malé písmená
Veľké písmená
Malé písmená,
kurzíva
Veľké písmená,
kurzíva
%alpha → α
%ALPHA → Α
%ialpha → α
%iALPHA → Α
%beta
%BETA
%ibeta
%iBETA
→ β
→ Β
→ β
→ Β
%gamma → γ
%GAMMA → Γ
%igamma → γ
%iGAMMA → Γ
%psi
→ ψ
%PSI
→ Ψ
%ipsi
→ ψ
%iPSI
→ Ψ
%phi
→ ϕ
%PHI
→ Φ
%iphi
→ ϕ
%iPHI
→ Φ
%theta → θ
%THETA → Θ
%itheta → θ
%iTHETA → Θ
Ďalšiu možnosť na vkladanie gréckych znakov poskytuje katalóg znakov v okne Symboly.
V hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Katalóg. Toto okno je zobrazené na obrázku 240. V poli
Množina symbolov zvolíme Gréčtina a dvakrát klikneme na grécke písmeno zo zoznamu. Značka
prislúchajúca znaku je uvedená pod oknom zoznamu.
Obrázok 240: Katalóg symbolov, ktorý sa používa na zadávanie gréckych znakov a
niektorých špeciálnych znakov
Príklad 2: π ≃ 3.14159
V tomto príklade budeme predpokladať, že:
• Chceme vstúpiť do vyššie uvedeného vzorca (hodnota čísla pí zaokrúhlená na 5
•
290
desatinných miest),
poznáme značku gréckeho znaku (pi),
Začíname s programom LibreOffice 4.2
• značku symbolu ≃ nepoznáme.
Krok 1: Napíšeme znak % nasledovaný textom pi. Zobrazí sa grécky znak
π.
Krok 2: Otvoríme okno Prvky (Zobraziť > Prvky).
Krok 3: Symbol ≃ patrí medzi relácie, preto treba kliknúť na tlačidlo Relácie. Ak nabehneme
myšou na toto tlačidlo, zobrazí sa tip relácie (obrázok 241).
Obrázok 242 zobrazuje okno Prvky po kliknutí na tlačidlo Relácie. Symbol, ktorý chceme vložiť, je
označený krúžkom.
Obrázok 241: Bublina tipu, označujúca
Obrázok 242: Po kliknutí na tlačidlo
tlačidlo vzťahy
relácie
Krok 4: Klikneme na symbol a ≃ b. V editore vzorcov sa teraz zobrazujú značky
%pi<?> simeq <?>.
Krok 5: Vľavo zmažeme prvú skupinu znakov <?> a stlačíme kláves F4, aby sme sa presunuli na
druhú skupinu <?>. Vložíme číslo 3,14159, čím prepíšeme <?> na konci vzorca. Tým dostaneme
zápis %pi simeq 3,14159. Výsledok je zobrazený na obrázku 243.
Obrázok 243: Výsledok
Úprava vzorcov
Vzorce môžeme upraviť kedykoľvek. Do režimu úprav sa prepneme tak, že na vzorec
dvojklikneme.
Kapitola 9 Začíname s programom Math
291
Ak chceme prejsť do konkrétnej oblasti v značkovacom kóde, vykonáme jednu z nasledujúcich
akcií:
• V editore vzorcov klikneme na požadované miesto.
• Zvolíme oblasť značkovacieho kódu, ktorý chceme zmeniť.
• Klikneme na prvok v oblasti náhľadu, čím sa kurzor automaticky presunie na
•
zodpovedajúce miesto v editore.
Dvojklikneme na prvok v oblasti náhľadu, čím sa vyberie zodpovedajúca časť v editore
vzorcov.
Ak chceme pracovať v hornej časti (v náhľade) v samostatnom okne Math (obrázok 233), musí byť
aktivovaný Kurzor pre vzorce. Na jeho aktivovanie použijeme tlačidlo Kurzor pre vzorce na paneli
Nástroje.
Vzorec môžeme zmeniť tak, že prepíšeme vybraný text alebo vložíme nový značkovací kód na
pozíciu kurzora.
Rozloženie vzorcov
Najťažšou časťou práce s programom LibreOffice Math je písanie zložitých vzorcov. V tejto časti
preto uvádzame niekoľko rád.
Zátvorky
Math nepozná žiadne pravidlá o poradí operácií. Preto musíme použiť zátvorky, čím explicitne
určíme poradie jednotlivých operácií. Pozrime sa na nasledujúce príklady.
Značkovanie
2 over x + 1
Výsledok
2
+1
x
−1
2
– 1 over 2
Značkovanie
2 over {x + 1}
– {1 over 2}
Výsledok
2
x +1
−
1
2
V prvom príklade program Math priradí číslo 2 pred a znak x za operátor over k zlomku, a podľa
toho ich aj reprezentuje. Ak chceme, aby v menovateli boli znaky x+1 a nie x, musíme ich spojiť
zátvorkami.
V druhom príklade Math rozpozná znamienko mínus ako prefix pre 1, a preto ho umiestni v čitateli
zlomku. Ak chceme znamienko mínus uviesť pred zlomok, musíme ho celý uviesť v zátvorkách,
čím programu Math naznačíme, že príslušné časti patria k sebe.
Tieto zátvorky sú súčasťou značkovacieho kódu a nebudú zobrazené. Ak chceme vo vzorci použiť
zátvorky, použijeme príkazy lbrace a rbrace.
Príklady na porovnanie:
Značkovanie
x over {–x + 1}
292
Výsledok
x
−x + 1
Značkovanie
Výsledok
x over lbrace –x + 1 rbrace
x
{−x +1}
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Škálovateľné zátvorky
Najskôr uvedieme prehľad príkazov na tvorbu matíc.
Značkovanie
Výsledok
a b
c d
matrix { a # b ## c # d }
Riadky sú od seba oddelené dvoma znakmi # a položky v rámci každého riadku
sú oddelené jedným znakom #.
Poznámka
Prvý problém, s ktorým sa môžeme stretnúť, spočíva v tom, že veľkosť zátvoriek nie je v súlade
s veľkosťou matice:
Značkovanie
(
matrix { a # b ## c # d }
Výsledok
(a b)
c d
)
Math však poskytuje škálovateľné zátvorky. To znamená, že veľkosť takýchto zátvoriek sa
prispôsobí veľkosti ich obsahu. Škálovateľné zátvorky vytvoríme pomocou značiek left( a right).
Značkovanie
left(
Tip
matrix {a # b # # c # d}
Výsledok
right)
( )
a b
c d
Hranaté zátvorky vytvoríme pomocou left[ a right]. Zoznam všetkých dostupných
typov zátvoriek je k dispozícii v dodatku príručky Návod na používanie programu
Math (Math Guide).
Škálovateľné zátvorky môžu byť použité s akýmkoľvek prvkom, ako napríklad so zlomkami alebo
odmocninami.
Izolované a nepárové zátvorky
Program Math očakáva, že ku každej ľavej zátvorke bude zadaná pravá zátvorka. Ak jednu zo
zátvoriek zabudneme zadať, Math pri nepárovej zátvorke zobrazí znak obrátený otáznik. Ten sa
nezobrazí, ak sú všetky zátvorky uzavreté. Ak omylom zadáme nepárovú zátvorku, môže sa stať,
že celá štruktúra vzorca sa rozpadne.
Nepárové zátvorky sú však niekedy potrebné. V takom prípade máme dve možnosti:
• V prípade neškálovateľných zátvoriek pred znak zátvorky zadáme spätnú lomku \, čo
•
znamená, že nasledujúci znak nemá byť považovaný za značku, ale za obyčajný znak.
Takže polootvorený interval [a, b[ zadáme ako \[a, b \[ – skúste si to porovnať so zadaním
[a, b[ (pozn. prekladateľa: v slovenčine intervaly zadávame pomocou znakov „(“, „)“, „<“ a
„>“)
Škálovateľné zátvorky môžu byť aj nepárové. Rovnaký polootvorený interval môžeme
zadať aj ako
left [a, b right [
Kapitola 9 Začíname s programom Math
293
Pri škálovateľných zátvorkách však môžeme použiť aj príkaz none, ktorý nahradí neexistujúcu
spárovanú zátvorku.
{
|x|= x pre x ≥0
−x pre x <0
môže byť reprezentované pomocou
abs x = left lbrace stack {x "pre" x >= 0 # -x "pre" x < 0} right none
Rozpoznávanie funkcií v programe Math
V základnom nastavení program Math sádza premenné kurzívou. Ak zadáme názov funkcie, Math
ho obvykle rozpozná a vysádza ho normálne (zoznam rozpoznávaných funkcií je uvedený
v príručke Návod na používanie programu Math (Math Guide)). Pokiaľ program Math funkciu
nerozpozná, môžeme ho o tom informovať. Ak pred názvom funkcie zadáme značku func,
nasledujúci text bude rozpoznaný ako funkcia.
Niektoré funkcie, ktoré program sám rozpoznáva, vyžadujú, aby za ich názvom nasledovalo číslo
alebo premenná. Ak tieto chýbajú, Math zobrazí na ich mieste obrátený červený otáznik ¿, ktorý
môžno odstrániť iba tým, že vzorec opravíme: zadáme premennú, číslo, alebo dvojicu prázdnych
zložených zátvoriek {} ako zástupný znak.
Tip
Medzi jednotlivými chybami môžeme prechádzať pomocou klávesov F3 a Shift + F3.
Vzorce na viacerých riadkoch
Predpokladajme, že chceme, aby bol vzorec rozložený na viac než jednom riadku, napríklad:
x =3
y =1
Mohli by sme sa o to pokúsiť stlačením klávesu Enter. Lenže stlačením klávesu Enter prejdeme na
nový riadok len v značkovaní, vo vzorci však nie. Príkaz nového riadka preto musíme zadať
explicitne. To je znázornené v nižšie uvedenej tabuľke.
Značkovanie
Výsledok
x = 3
y = 1
x =3 y =1
x = 3 newline
y = 1
x =3
y =1
V prípade rovnice, ktorá má pokračovať na novom riadku, je zvykom, že znamienko = na
pokračujúcom riadku zopakujeme. To však nie je priamo možné, pretože Math na ľavej strane
znamienka = vždy očakáva výraz. Môžu ho nahradiť:
• Prázdne úvodzovky "". Tým sa automaticky zabezpečí zarovnanie riadka vľavo.
• Prázdne zátvorky {}. Nasledujúci riadok potom bude centrovaný.
• Znaky ` alebo ~. Riadok bude vycentrovaný s medzerami.
Zarovnanie znamienok = pod sebou je opísané na strane 324.
Podobne, ani vzdialenosti medzi prvkami vo vzorcoch nie sú určené znakmi medzera, vloženými
v kóde. Medzeru pridáme pomocou značiek: znak ` (spätná úvodzovka) vytvorí úzku medzeru a
znak ~ (vlnovka) širokú medzeru. Ďalším riešením by bolo pridať medzery medzi úvodzovky, čím
294
Začíname s programom LibreOffice 4.2
by boli považované za text. Značky medzier, uvedené na konci vzorca, sú v predvolenom
nastavení ignorované.
Hranice v sumách a integráloch
Príkazy sum a int (pozri kompletný zoznam v dodatku príručky Návod na používanie programu
Math (Math Guide)) môžu mať (voliteľné) parametre from a to. Tieto sa používajú na určenie dolnej
a hornej hranice. Môžu byť použité samostatne alebo spolu.
Značkovanie
Výsledok
n
sum from k = 1 to n a_k
∑ ak
k= 1
int from 0 to x f(t) dt
alebo
int_0^x f(t) dt
x
∫ f (t )dt
alebo
0
int from Re f
∫f
sum to infinity 2^{-n}
∑ 2−n
x
∫0 f (t ) dt
ℜ
∞
Písanie derivácií
Písanie derivácií je založené na triku, ktorý spočíva v tom, že programu LibreOffice povieme, že je
to len zlomok.
Inými slovami, použijeme príkaz over. Aby sme získali výraz pre deriváciu, skombinujeme ho buď
s písmenom d (pre totálnu deriváciu), alebo s príkazom partial (pre parciálnu deriváciu).
Značkovanie
Výsledok
{df} over {dx}
df
dx
{partial f} over {partial y}
∂f
∂y
{partial^2 f} over {partial t^2}
∂2 f
∂t 2
Poznámka
Všimnime si, že na vytvorenie derivácie musíme použiť zátvorky (zložené
zátvorky).
Ak chceme deriváciu napísať len pomocou názvu funkcie s čiarkou, tak ako je to obvyklé
v školskom zápise, musíme najprv ich značky pridať do katalógu. Použitie jednoduchých a
dvojitých úvodzoviek na tento účel vedie k typograficky nevhodnému výsledku. Pozri časť
„Prispôsobenie katalógu symbolov“ na strane 330.
Kapitola 9 Začíname s programom Math
295
Značkovacie znaky ako obyčajné znaky
Znaky, ktoré sa používajú ako riadiace značky, nie je možné na rozdiel od obyčajných znakov
vkladať priamo. Týka sa to znakov: %, {, }, &, |, _, ^ a ". Napríklad, nemôžeme napísať 2 % =
0,02 alebo 1"= 2,56 cm. Toto obmedzenie možno prekonať dvomi spôsobmi:
• Pomocou dvojitých úvodzoviek tieto znaky označíme ako text, napríklad 2 "%" = 0,02. Toto
•
však nie je možné pre samotný znak dvojitej úvodzovky.
Pridáme znak do katalógu. Viac nájdeme v časti „Prispôsobenie katalógu symbolov“ na
strane 330.
V niektorých prípadoch môžeme použiť príkazy. Napríklad:
• lbrace a rbrace vytvorí zložené zátvorky {}.
Konverzia do znakovej sady HTML alebo použitie escape znakov v programe Math nie je možné.
Text vo vzorci
Ak chceme do vzorca vložiť text, uzavrieme ho do dvojitých úvodzoviek:
abs x = left lbrace matrix {x # "pre" x>= 0 ##-x # "pre" x < 0} right none
{
|x|= x pre x ≥0
−x pre x <0
V texte sú prípustné všetky znaky okrem úvodzoviek. Bohužiaľ, dialógové okno Špeciálne znaky
nie je v programe Math k dispozícii. Ak je to potrebné, požadovaný text môžeme napísať
v textovom dokumente, odkiaľ ho do editora vzorcov skopírujeme pomocou schránky. Týmto
spôsobom môžeme vložiť aj typografické úvodzovky, a to tak, ako je uvedené nižšie.
Obrázok 244: Typografické úvodzovky vložené kopírovaním z programu
Writer
Text je zobrazený pomocou písma, ktoré bolo vybrané zo zoznamu Text v dialógovom okne Písma
(pozri „Zmena písma“ na strane 325). Ak chceme použiť rovnaké písmo, aké je nastavené
v dolnom okne editora vzorcov, pred text pridáme atribúty Serif, Sans alebo Fixed.
V predvolenom nastavení je text zarovnaný vľavo. Zarovnanie môžeme zmeniť pomocou alignc
alebo alignr.
Príkazy v texte nie sú interpretované. Preto, ak chceme používať špeciálne príkazy pre
formátovanie, musíme úvodzovkami text rozdeliť.
296
Začíname s programom LibreOffice 4.2
"V " color blue bold "rovnoramennom" " trojuholníku sú uhly pri základni
rovnaké"
V rovnoramennom trojuholníku sú uhly pri základni rovnaké
Zarovnanie rovníc na znak rovnosti
Math síce nemá príkaz pre zarovnanie rovníc na konkrétny znak, môžeme však na to použiť
maticu, a to tak, ako je uvedené nižšie.
Značkovanie
Výsledok
matrix{
alignr x+y # {}={} # alignl 2 ##
alignr x
# {}={} # alignl 2-y
x+ y
x
= 2
= 2− y
}
Prázdne zátvorky okolo = sú nevyhnutné, pretože = je binárny operátor a vyžaduje výraz na každej
strane.
Medzery okolo znaku = môžeme upraviť tak, že zmeníme veľkosť medzier medzi stĺpcami matice:
1) Ak máme otvorený editor vzorcov, v hlavnej ponuke zvolíme Formát > Rozostupy.
2) V dialógovom okne Rozostupy (obrázok 245), klikneme na tlačidlo Kategória a v roletovej
ponuke zvolíme Matice.
3) Pre rozostup stĺpcov vložíme 0% a kliknutím na OK nastavenie potvrdíme.
Obrázok 245: Zmena rozostupov vo vzorci
Zmena vzhľadu vzorcov
Zmena veľkosti písma
Toto je jedna z najčastejších otázok, ktoré sa pýtajú používatelia LibreOffice Math. Odpoveď je
jednoduchá, ale nie je intuitívna:
1) Spustíme editor vzorcov a zvolíme Formát > Veľkosť písma.
2) Zvolíme požadovanú veľkosť písma v hornej položke Základná veľkosť.
Kapitola 9 Začíname s programom Math
297
Obrázok 246: Zväčšenie vzorca úpravou veličiny Základná
veľkosť (hore)
Výsledok tejto zmeny je zobrazený na obrázku 247.
Obrázok 247. Výsledok zmeny veľkosti
základného písma
Poznámka
Zmena veľkosti písma sa vzťahuje iba na aktuálny vzorec. Ak chceme zmeniť
predvolenú veľkosť písma, musíme kliknúť na tlačidlo Predvolené a potom na
OK. Zmena predvolenej veľkosti písma môže uľahčiť prácu napríklad vtedy, keď
pripravujeme rozsiahlu prezentáciu a chceme, aby všetky vzorce, ktoré sú v nej,
mali základnú veľkosť 28pt. Nesmieme však zabudnúť nastaviť veľkosť písma
späť na pôvodnú hodnotu, keď prácu dokončíme.
Upozornenie: Táto zmena upraví iba aktuálny vzorec a vzorce, ktoré napíšeme
neskôr. Ak chceme upraviť existujúce vzorce v dokumente, musíme použiť makro
(pozri časť o makrách v príručke Návod na používanie programu Math – Math
Guide).
Veľkosť niekoľkých znakov vo vzorci môžeme upraviť pomocou príkazu size. Napríklad: b size
5{a} dá výsledok b a . V kontextovej ponuke (pozri obrázok 239) zoznam Príznaky obsahuje aj
príkaz size. Hodnota uvedená po príkaze size môže byť absolútna (číselná hodnota), alebo
môže byť relatívna vzhľadom na kontext (základná veľkosť v predvolenom nastavení). Príklady:
+6, -3, /2 alebo *2.
Zmena písma
Písmo použité vo vzorcoch možno zmeniť pomocou položky Formát > Písma v hlavnej ponuke.
V časti Písmo pre vzorce v okne Písma (obrázok 248) možno nastaviť písmo pre štyri prvky
vzorcov. Písmo pre operátory, relácie a zátvorky nie je ovplyvnené, pretože tieto prvky sa sádzajú
pomocou písma OpenSymbol. Podobne aj symboly z katalógu (pozri „Prispôsobenie katalógu
symbolov“ na strane 330) budú naďalej zobrazované písmom v ňom špecifikovaným.
298
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 248: Dialógové okno Písma
Sekcia Vlastné písma určuje, ktoré písmo bude použité, ak je použitý atribút font serif (pätkové
písmo), font sans (bezpätkové písmo) alebo font fixed (písmo s pevnou šírkou).
Ak chceme písmo zmeniť, najskôr klikneme na Upraviť a zvolíme typ záznamu, ktorý chceme
upraviť. Otvorí sa okno Písma, ktoré ponúka všetky písma dostupné v systéme.
Obrázok 249: Dialógové okno Písma počas zmeny
písma
Vo vstupnom textovom poli Písmo zadáme názov požadovaného písma, pričom text sa
interaktívne dopĺňa podľa dostupných písiem. Ak názov písma nepoznáme, pomocou posúvača si
môžeme prezrieť zoznam. Kliknutím na ľubovoľný názov sa v náhľade zobrazí vzorka.
Premenné by mali byť písané kurzívou, takže je potrebné sa uistiť, či je zaškrtnuté pole Kurzíva.
Pre všetky ostatné prvky treba použiť základný rez (Roman). Štýl možno meniť aj v samotnom
vzorci. Pomocou príkazov italic alebo bold tieto vlastnosti nastavíme a pomocou nitalic
alebo nbold ich zrušíme.
Kapitola 9 Začíname s programom Math
299
Keď sme vybrali nové písmo pre vzorce, pôvodné písmo v zozname zostáva spolu s novým, a teda
môže byť znovu zvolené. To platí len pre aktuálnu reláciu, pôvodné písmo nie je uložené natrvalo.
Môžeme vybrať ktorékoľvek písmo zo zoznamu. Ak však plánujeme výmenu dokumentov s niekým
iným, mali by sme vybrať písma, ktoré sú dostupné v počítači, kde sa dokumenty budú otvárať.
Úprava farby
Pomocou príkazu color zmeníme farbu vzorca: color red ABC vytvorí ABC . Môžeme vybrať
z ôsmych farieb: white, black, cyan, magenta, red, blue, green, yellow.
Farbu môžeme nastaviť aj pre časť vzorca, ktorá je uzavretá medzi {} alebo inými zátvorkami.
Napríklad: A B color green {C D} E vytvorí A B C D E .
Príkazy na zmenu farby môžu byť vnorené do podskupín, ako je ukázané v tomto príklade: color
blue {A B color yellow C D} vytvorí A B C D . Medzera medzi C a D pritom spôsobí, že
zmena farby sa vzťahuje len na premennú C.
Farbu pozadia nie je možné zmeniť: v programe Math je vždy transparentné. Farba pozadia celého
vzorca je potom rovnaká ako pozadie dokumentu alebo rámca (napríklad v textovom dokumente).
V programe Writer môžeme použiť vlastnosti objektu (pravým kliknutím na objekt vzorca), pričom
vyberieme farbu pozadia pre celý vzorec (pozri „Pozadie, orámovanie a veľkosť“ na strane 329).
Vzorce v dokumentoch programu Writer
Číslovanie vzorcov
Číslovanie vzorcov je jedna z najlepšie skrytých funkcií programu Writer. Kroky sú jednoduché, ale
nie celkom intuitívne:
1) Začneme nový riadok.
2) Napíšeme fn, a potom stlačíme tlačidlo F3. Poznámka: nejde o stlačenie klávesu Fn.
fn sa nahradí očíslovaným vzorcom:
E=mc 2
(2)
Teraz po môžeme vzorec upraviť. Kliknutím na ľubovoľné prázdne miesto v dokumente sa ponuky
zmenia na ponuky programu Writer. Opätovným kliknutím sa aktivácia vzorca zruší.
Na vzorec môžeme do textu vložiť krížový odkaz (napríklad „ako je uvedené v rovnici (2)“), a to
takto:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Vložiť > Krížový odkaz.
2) Na karte Krížové odkazy (obrázok 250) v poli Typ zvolíme text.
3) V poli Výber zvolíme číslo vzorca.
4) V poli Vložiť odkaz na zvolíme Odkaz.
5) Klikneme na Vložiť.
Ak neskôr do dokumentu pred tento vzorec pridáme ďalšie vzorce, bude automaticky prečíslovaný
a krížové odkazy sa zaktualizujú.
Tip
Ak chceme v krížovom odkaze vložiť číslo vzorca bez zátvoriek, v poli Vložiť odkaz
na namiesto Odkaz zvolíme Číslovanie
Automatický text vložený v dôsledku vyššie uvedeného postupu pozostáva z tabuľky 1x2. Ľavá
bunka obsahuje vzorec a pravá jeho číslo. Číslo je určené automatickým počítadlom s názvom
300
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Text. Automaticky vkladaný text môžeme upraviť, ak napríklad chceme hranaté zátvorky namiesto
okrúhlych alebo ak chceme, aby vzorec a číslo boli oddelené tabulátorom namiesto formátovania
ako tabuľka. Viac informácií nájdeme v časti „Použitie automatického textu“ v kapitole 3, Práca
s textom, v príručke Návod na používanie programu Writer (Writer Guide).
Obrázok 250: Vloženie krížového odkazu na číslo vzorca
Poloha
Za normálnych okolností je vzorec v dokumente aplikácie Writer ukotvený spôsobom Ako znak.
Rovnako ako v prípade akéhokoľvek iného OLE objektu, môžeme režim ukotvenia vzorca zmeniť a
umiestniť ho na požadované miesto. Ďalšie informácie nájdeme v tejto príručke v kapitole 11,
Grafika, galéria a ozdobné písmo.
V predvolenom nastavení sú objekty vzorcov ukotvené spôsobom Ako znak, automaticky
zarovnané zvisle k účariu okolitého textu. Ak chceme vzorec zarovnávať ručne, prejdeme na
Nástroje > Možnosti > LibreOffice Writer > Pomôcky na formátovanie a zrušíme zaškrtnutie
voľby Zarovnať vzorce na účarie. Toto nastavenie sa uloží spolu s dokumentom a vzťahuje sa na
všetky vzorce, ktoré sa v ňom nachádzajú. V prípade nových dokumentov sa použije aktuálne
nastavenie tohto parametra.
Kapitola 9 Začíname s programom Math
301
Okraje
Vložený vzorec má na svojej ľavej a pravej strane okraje, ktoré ho oddeľujú od okolitého textu. Ak
túto vlastnosť chceme zmeniť, najlepšie spravíme, ak zmeníme štýl rámca pre vzorce, pretože
takáto zmena sa použije súčasne pre všetky existujúce a aj nové vzorce. Postupujeme
nasledovne:
1) Stlačíme F11. Otvorí sa dialógové okno Štýly a formátovanie.
2) Klikneme na ikonu Štýly rámca.
3) Nájdeme štýl rámcov Vzorec a klikneme naň pravým tlačidlom myši.
4) V kontextovej ponuke zvolíme Upraviť. Otvorí sa dialógové okno Štýl rámca.
5) Zvolíme kartu Obtekanie. Zmeníme hodnoty Vľavo a Vpravo v časti Rozostupy na 0,00.
6) Kliknutím na OK okno zatvoríme.
Týmto postupom sa zmenia rozostupy pre všetky vzorce, ktoré nemajú rozstupy upravené ručne.
Viac informácií o použití štýlov je možné nájsť v časti „Predvolené rozloženie pomocou štýlov“ na
strane 332 a v kapitole 3 (Používanie štýlov a šablón) tohto sprievodcu.
Textový režim
Väčšie vzorce bývajú umiestnené vo vlastnom odseku oddelene od textu. Pri použití prvkov
vzorcov v texte sa môže stať, že sú vyššie, než je výška písmen okolitého textu.
Preto, ak potrebujeme vzorec umiestniť do textu, prepneme sa do editora vzorcov a v ponuke
zvolíme režim Formát > Text. Program sa pokúsi zmenšiť vzorec tak, aby sa zmestil na výšku
okolitých písmen. Čitateľ a menovateľ zlomkov sa v tomto prípade zmenšia a hranice integrálov a
súm sa umiestnia vedľa znamienka integrálu alebo sumy.
Príklad:
Vzorec v samostatnom odseku:
5
∑ i2
i =2
a rovnaký vzorec vložený v textovom režime:∑5i= 2 i 2
Pozadie, orámovanie a veľkosť
Vzhľadom na formátovanie sú vzorce považované za objekty typu Štýl rámca so štýlom rámca
Vzorec. Farbu pozadia a okraje možno nastaviť úpravou tohto štýlu alebo priamo pomocou
Formát > Rámec/objekt alebo kliknutím pravým tlačidlom myši na vzorec a zvolením Objekt
z kontextovej ponuky. V predvolenej inštalácii majú vzorce priehľadné pozadie a sú bez
orámovania. Veľkosť vzorca nemožno upraviť, lebo závisí na spôsobe, ako sa vzorce vytvárajú
(pozri „Zmena veľkosti písma“ na strane 324).
Vytvorenie knižnice vzorcov
Ak program Math spustíme priamo zo Spúšťacieho centra alebo pomocou Súbor > Nový >
Vzorec, môžeme vytvoriť dokument s príponou súboru ODF, ktorý obsahuje jeden vzorec. Takéto
dokumenty môžeme použiť na vybudovanie knižnice často používaných vzorcov. Vzorce vložené
v texte môžu tiež byť uložené ako samostatné dokumenty programu Math, a to tak, že pravým
tlačidlom myši klikneme na vzorec a z kontextovej ponuky zvolíme Uložiť kópiu ako. Ak chceme
takýto dokument Math vložiť do dokumentu programu Writer, použijeme Vložiť > Objekt > Objekt
OLE. Zvolíme možnosť Vytvoriť zo súboru a priamo zadáme cestu a názov súboru alebo súbor
vyhľadáme pomocou správcu súborov stlačením tlačidla Hľadať.
302
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Poznámka
Dokument nemožno vložiť presunutím myšou a ani pomocou Vložiť > Súbor.
Vzorce nemôžu byť uložené v galérii, pretože nie sú grafické objekty. Vzorec však možno uložiť
ako automatický text. Vzorec vytvoríme v samostatnom odseku, vyberieme ho a prejdeme na
Upraviť > Automatický text. Ďalšie informácie nájdeme v časti „Použitie automatického textu“
v kapitole 3, (Práca s textom), vo Writer Guide.
Rýchle vkladanie vzorcov
Ak poznáme značkovací jazyk vzorcov, v aplikácii Writer na ich vytváranie existuje aj rýchlejší
spôsob:
• Text vzorca napíšeme pomocou značiek.
• Značky vyznačíme.
• Vzorec z vyznačeného textu vytvoríme pomocou tlačidla na paneli nástrojov, položky menu
Vložiť > Objekt > Vzorec alebo pomocou klávesovej skratky.
Táto metóda odstraňuje potrebu otvoriť a zatvoriť okno programu Math, a tým šetrí čas.
Prispôsobenie
Prispôsobenie katalógu symbolov
Ak potrebujeme použiť symbol, ktorý nie je v programe Math k dispozícii, môžeme ho do katalógu
symbolov pridať sami. Nasledujúci príklad ukazuje postup pre symboly, ktoré sa (v USA) používajú
pri hodnotení školských prác.
1) Prejdeme na Nástroje > Katalóg alebo klikneme na tlačidlo katalógu
, čím otvoríme
katalóg symbolov (obrázok 240).
2) Klikneme na tlačidlo Upraviť. Otvorí sa dialógové okno Upraviť symboly (obrázok 251).
3) Symboly sú usporiadané v sadách znakov. V dolnej časti okna zo zoznamu zvolíme sadu,
do ktorej chceme nový symbol pridať, napríklad sadu Špeciálne. Druhou možnosťou je
zadať názov novej sady symbolov priamo do poľa, čím sa táto sada vytvorí.
4) V zozname Písmo potom zvolíme písmo, ktoré obsahuje požadovaný symbol.
Po výbere písma sa jeho znaky zobrazujú v prehľadovom okne. Zoznam môžeme posúvať
pomocou posúvača, alebo v zozname Podmnožina priamo zvolíme miesto, ktoré
potrebujeme.
Ak chceme nasledovať tento príklad, zvolíme písmo DejaVu Sans a podmnožinu
všeobecná interpunkcia.
5) Klikneme na požadovaný symbol (tu Ux2032). Náhľad vybraného znaku sa zobrazí v poli
náhľadu vpravo (pozri obrázok 252). Overíme si, že sada symbolov je nastavená na
hodnotu Špeciálne.
6) V poli Symbol zadáme názov symbolu, napríklad prime.
7) Pokiaľ názov ešte nebol použitý, aktivuje sa tlačidlo Pridať. Klikneme na neho.
8) Následne môžeme pridať ďalšie symboly. V príklade sú pridané ešte symboly „Ux2033“,
pomenovaný ako dblprime, a symbol „Ux2034“, pomenovaný ako triprime (pozri obrázok
253).
9) Kliknutím na OK okno zatvoríme.
Kapitola 9 Začíname s programom Math
303
Obrázok 251: Dialógové okno Upraviť symboly
Obrázok 252: Dialógové okno Upraviť symboly po výbere znaku
Pridaný znak sa zobrazí v sade symbolov. Môžeme ho použiť rovnako, ako ostatné symboly, a to
buď priamo odtiaľ, alebo tak, že v editore vzorcov napíšeme %prime.
Upozornenie
Na rozdiel od príkazov sa v názvoch symbolov (gréčtina alebo špeciálne)
rozlišujú veľké a malé písmená.
Početné voľne dostupné písma obsahujú veľké množstvo matematických symbolov. Písmo
„STIX1“ je hodné osobitnej zmienky. Bolo vyvinuté špeciálne na písanie matematických a
technických textov. Písma DejaVu2 a Lucida3 tiež obsahujú celý rad symbolov.
1 Súbory pre písma STIX môžeme získať na stránke http://www.stixfonts.org
2 Súbory pre písma DejaVu Sans môžeme získať na stránke http://www.dejavu-fonts.org
3 Písmo Lucida Sans je súčasťou balíka JRE, ktorý pravdepodobne už máme nainštalovaný.
304
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 253: Katalóg s novým symbolom
Poznámka
Veľa symbolov sa vyskytuje vo viac ako jednom písme. Ak si chceme dokumenty
vymieňať s ostatnými, musíme dbať na to, aby sme použili písmo, ktoré je
nainštalované na ich počítačoch.
V LibreOffice sa štandardne v dokumente ukladajú len tie používateľom definované symboly, ktoré
sú aj použité. Niekedy je preto užitočné vložiť všetky používateľom definované symboly, napríklad
vtedy, keď sa dokument bude ďalej upravovať inou osobou. Prejdeme na Nástroje > Možnosti >
LibreOffice Math a na strane Nastavenia zrušíme zaškrtnutie voľby Vložiť len použité symboly
(menšia veľkosť súboru). Toto nastavenie je k dispozícii iba v prípade, keď pracujeme
s dokumentom programu Math.
Predvolené rozloženie pomocou štýlov
V programe Writer sú vzorce formátované na základe štýlu
rámca Vzorec. V okne Štýly a formátovanie (otvorí sa
stlačením klávesu F11) klikneme na tretiu ikonu zľava
v hornej časti: Štýly rámca. Klikneme pravým tlačidlom
myši na Vzorec a zvolíme Upraviť. Týmto postupom
môžeme modifikovať pozadie (strana 329) alebo rozostupy
(strana 329) všetkých vzorcov dokumentu naraz, pokiaľ
neboli upravené ručne.
Ak chceme upravený štýl použiť vo všetkých nových
Obrázok 254: Zmena štýlu rámca
dokumentoch programu Writer, musíme ho zahrnúť do
pre vzorce
predvolenej šablóny. Spravíme to tak, že vytvoríme nový
dokument programu Writer a podľa svojich predstáv upravíme štýl rámca Vzorec. Dokument
uložíme pomocou Súbor > Šablóny > Uložiť ako šablónu do priečinku Moje šablóny
s ľubovoľným názvom. Následne túto šablónu nastavíme ako predvolenú, a to tak, že klikneme na
tlačidlo Nastaviť ako predvolenú. Ak sa neskôr chceme vrátiť k pôvodnej šablóne z inštalácie,
otvoríme správcu šablón (Súbor > Šablóny > Spravovať), klikneme na tlačidlo Ponuka akcií,
v roletovej ponuke zvolíme Obnoviť predvolenú šablónu a klikneme na Textový dokument.
Táto možnosť sa nezobrazuje, pokiaľ nie je ako predvolená použitá iná ako predvolená šablóna.
Neskôr, keď vytvoríme dokument pomocou Súbor > Nový, sa použije táto nová šablóna.
Ďalšie informácie o Správcovi šablón nájdeme v kapitole 3, Používame štýly a šablóny.
Kapitola 9 Začíname s programom Math
305
Použitie v chemických vzorcoch
Program Math bol navrhnutý na vytváranie matematických vzorcov, môže byť však použitý aj na
napísanie chemických vzorcov. Chemické vzorce obvykle vyzerajú ako H2O: mená zvyčajne
používajú veľké písmená bez kurzívy. Pri vytváraní chemických vzorcov zrušíme zaškrtnutie
atribútu Kurzíva v dialógovom okne Písma (pozri „Zmena písma“ na strane 325).
Niekoľko príkladov chemických vzorcov:
Štruktúra
Príklad
Vstup
Molekuly
H2 SO4
H_2 SO_4 (všimnite si použitú medzeru)
Izotopy
238
92
U lsub 92 lsup 238
Ióny
SO2−
4
SO_4^{2-{}} alebo SO_4^{2"-"}
U
Poznámky: lsub alebo lsup sú skratky pre ľavý dolný index a ľavý horný index. Prázdne zátvorky
za 2 - sú nevyhnutné, aby sa zabránilo vzniku chyby, lebo za znamienkom mínus nenasleduje
pravý člen, ktorý tento operátor vyžaduje.
Pre vratné reakcie v programe Math neexistuje žiadna uspokojivá dvojitá šípka. Ak máme
k dispozícii písmo s vhodným symbolom, môžeme použiť postup opísaný v časti „Prispôsobenie
katalógu symbolov“ na strane 330. Napríklad, v písme DejaVu sa nachádzajú tieto dvojité šípky: ⇄
⇆ ⇋ ⇌.
Prípadne, ak požadovaný špeciálny znak nájdeme v otvorenom dokumente, môžeme ho
skopírovať, ako napríklad v tomto vzorci: C+O⇌ CO "⇌". Ďalšie dvojité šípky možno nájsť na
nasledujúcich adresách:
http://dev.w3.org/html5/html-author/charref začínajúc znakom x021C4 alebo
http://www.unicode.org/charts/PDF/U2190.pdf, ktorá je súčasťou webu
http://www.unicode.org/charts/#symbols.
Prehľad príkazov programu Math
Kompletný zoznam príkazov a vyhradených slov používaných v programe Math nájdeme
v príručke Návod na používanie programu Math (Math Guide):
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
306
Unárne / binárne operátory
Vzťahy
Množinové operácie
Funkcie
Operátory
Atribúty
Zátvorky
Formáty
Ostatné
Znaky – grécke
Znaky – špeciálne
Rezervované slová v abecednom poradí
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kapitola 10
Tlač, exportovanie a
odosielanie
Rýchle tlačenie
Klikneme na ikonu Tlač súboru priamo (
tlačiareň počítača.
Poznámka
), čím celý dokument pošleme na predvolenú
Akciu spojenú s ikonou Tlač súboru priamo môžeme zmeniť na odoslanie
dokumentu na tlačiareň definovanú v dokumente namiesto predvolenej tlačiarne
pre počítač. Prejdeme na Nástroje > Možnosti > Načítať/Uložiť > Všeobecné a
zaškrtneme možnosť Načítať nastavenia tlačiarne s dokumentom.
Ovládanie tlače
Pre väčšiu kontrolu nad tlačou použijeme dialógové okno Tlač (Súbor > Tlač alebo Ctrl+P).
Obrázok 255: Dialógové okno Tlač
Možnosti vybraté v dialógovom okne Tlač sa vzťahujú len na aktuálne tlačenie
tohto dokumentu.
Poznámka
308
Ak chceme zadať predvolené nastavenia tlače pre LibreOffice, prejdeme na
Nástroje > Možnosti > LibreOffice – Tlač a Nástroje > Možnosti > LibreOffice
Writer – Tlač. Viac informácií sa nachádza v kapitole 2, Nastavenie LibreOffice.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Dialógové okno Tlač má štyri karty, z ktorých môžeme vybrať celý rad možností, ako je opísané
v nasledujúcich častiach.
Jednotlivé súčasti LibreOffice majú k dispozícii rôzne nastavenia tlače, ako je zhrnuté v tabuľke 10.
Tabuľka 10: Možnosti tlače v súčastiach LibreOffice
Schopnosť
Writer
Calc
Impress
Draw
Voľba strán/hárkov/snímok na tlač
Áno
Áno
Áno
Áno
Tlač viacerých strán/hárkov/snímok na jednu
stranu
Áno
Áno
Áno
Áno
Tlač brožúry
Áno
Nie
Áno
Áno
Tlač obálok
Áno
Nie
Nie
Nie
Tlač štítkov alebo vizitiek
Áno
Nie
Nie
Nie
Náhľad strany / hárkov pred tlačou
Áno
Áno
Nie
Nie
Nastavenie všeobecných možností tlače
Na karte Všeobecné v dialógovom okne Tlač môžeme zvoliť:
• Tlačiareň (z tlačiarní, ktoré sú k dispozícii)
• Výber strán na vytlačenie, počet kópií, ktoré chceme vytlačiť, a či zoradiť viac kópií (časť
•
Rozsah a kópie)
Či chceme tlačiť komentáre, ktoré sú v dokumente, a kde sa majú vytlačiť.
Niektoré voľby nemusia byť vždy k dispozícii. Napríklad, ak dokument neobsahuje žiadne
komentáre, voľba Tlač – Komentáre nie je aktívna.
Obrázok 256: Voľba, či a kedy chceme vytlačiť komentáre
Pomocou tlačidla Vlastnosti zobrazíme okno s nastavenými vlastnosťami vybranej tlačiarne, kde
môžeme zvoliť orientáciu tlače na výšku alebo na šírku, ktorý zásobník papiera použiť, a veľkosť
papiera.
Predposledná položka na karte Možnosti v dialógovom okne Tlač (obrázok 257) Použiť len
zásobník papiera z nastavení tlačiarne nie je v aplikácii Calc k dispozícii.
Kapitola 10 Tlač, exportovanie a odosielanie
309
Obrázok 257: Všeobecné možnosti tlače
Tlač viacerých strán na jeden list papiera
Na jeden list papiera môžeme tlačiť viac strán dokumentu. Urobíme to takto:
1) V dialógovom okne Tlač zvolíme záložku Rozloženie strán (obrázok 258).
Obrázok 258: Tlačenie viacerých strán na jeden list papiera
2) V časti Rozloženie v roletovej ponuke zvolíme počet strán, ktoré chceme vytlačiť na jeden
list papiera. Náhľad na ľavej strane dialógového okna Tlač ukazuje, ako bude tlačený
dokument vyzerať.
Pri tlači viac ako dvoch strán na jeden list papiera môžeme zvoliť poradie, v akom smere
naprieč a dole budú tlačené.
310
Začíname s programom LibreOffice 4.2
3) V časti Strany strán zvolíme, či chceme tlačiť všetky strany alebo len niektoré strany.
Klikneme na tlačidlo OK.
Tip
Ak chceme v programe Writer na list papiera tlačiť „protiľahlé strany“ (rozloženie
knihy), tlač spustíme z okna Náhľad pred tlačou namiesto okna Tlač. Viac nájdeme
na strane 344.
Voľba strán/hárkov/snímok na tlač
Okrem tlače celého dokumentu môžeme zvoliť aj tlač jednotlivých strán/hárkov/snímok, ako aj
rozsahy strán/hárkov/snímok alebo výber z dokumentu. Detaily sa v aplikáciách Writer, Calc, Draw
a Impress mierne líšia, a to tak, ako je to opísané v tejto kapitole.
Writer
Vytlačenie jednej strany:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Tlač alebo stlačíme Ctrl+P.
2) V dialógovom okne Tlač zvolíme stranu, ktorú chceme vytlačiť.
a) V časti Rozsah a kópie na karte Všeobecné zvolíme možnosť Strany. Vo vstupnom
textovom poli sa zobrazí číslo aktuálnej strany.
b) Zadáme číslo strany, ktorú chceme vytlačiť. Náhľad v ľavej časti sa zmení na zvolenú
stranu.
3) Klikneme na tlačidlo OK.
Tlač rozsahu strán:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Tlač alebo stlačíme Ctrl+P.
2) V dialógovom okne Tlač zvolíme rozsah strán, ktorý chceme vytlačiť.
a) V časti Rozsah a kópie na karte Všeobecné zvolíme možnosť Strany.
b) Zadáme poradové čísla strán na tlačenie (napríklad 1-4 alebo 1,3,7,11).
3) Klikneme na tlačidlo OK.
Tlač vybraného textu:
1) V dokumente vyznačíme materiál (text a grafika) na tlačenie.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Tlač alebo stlačíme Ctrl+P.
3) V časti Rozsahy a kópie dialógového okna Tlač sa teraz nachádza možnosť Výber a pole
s náhľadom, v ktorom je zobrazený vybraný materiál. Pozri obrázok 259.
4) Klikneme na tlačidlo OK.
Kapitola 10 Tlač, exportovanie a odosielanie
311
Obrázok 259: Tlač vybranej časti textu
Calc
Na tlačenie môžeme vybrať jednotlivé hárky, viaceré hárky a výber buniek.
Obrázok 260: Výber, čo sa bude v Calc-u tlačiť
Tlač jednotlivých hárkov:
1) V okne programu Calc kliknutím na záložku vyberieme hárok, ktorý chceme vytlačiť.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Tlač alebo stlačíme Ctrl+P.
3) V časti Rozsah a kópie na karte Všeobecné dialógového okna Tlač zvolíme možnosť
Vybrané hárky.
4) Klikneme na tlačidlo OK.
312
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Tlač výberu hárkov:
1) V programe Calc vyberieme hárky na tlačenie.
a) Vyberieme prvý hárok.
b) Pridržíme kláves Ctrl.
c) Kliknutím na záložky podľa potreby vyberieme ďalšie hárky.
d) Keď sú vybraté všetky požadované hárky, uvoľníme kláves Ctrl.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Tlač alebo stlačíme Ctrl+P.
3) V časti Rozsah a kópie na karte Všeobecné dialógového okna Tlač zvolíme možnosť
Vybrané hárky.
4) Klikneme na tlačidlo OK.
Tlač výberu buniek:
1) V dokumente vyberieme oblasť buniek, ktorú chceme vytlačiť.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Tlač alebo stlačíme Ctrl+P.
3) V časti Rozsah a kópie na karte Všeobecné dialógového okna Tlač zvolíme možnosť
Vybrané bunky.
4) Klikneme na tlačidlo OK.
Upozornenie
Po dokončení tlače je potrebné zrušiť výber hárkov. Ak by sme ich ponechali ako
vybrané, pri nasledovnom zadávaní údajov do jedného hárku by sa tieto údaje
vkladali do všetkých vybraných hárkov. To nemusí byť to, čo chceme.
Impress a Draw
Na tlačenie môžeme vybrať jednotlivé snímky, rozsahy snímok alebo výbery snímok.
Obrázok 261: Výber, čo sa bude tlačiť v Draw a Impress
Tlač jednotlivých snímok:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Tlač alebo stlačíme Ctrl+P.
2) Vyberieme snímku, ktorú chceme vytlačiť.
a) V časti Rozsah a kópie na karte Všeobecné dialógového okna Tlač zvolíme možnosť
Snímky.
b) Zadáme číslo snímky, ktorú chceme vytlačiť.
3) Klikneme na tlačidlo OK.
Tlač rozsahu snímok:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Tlač alebo stlačíme Ctrl+P.
2) Vyberieme snímky, ktoré chceme vytlačiť.
Kapitola 10 Tlač, exportovanie a odosielanie
313
a) V časti Rozsah a kópie na karte Všeobecné dialógového okna Tlač zvolíme možnosť
Snímky.
b) Zadáme poradové čísla snímok na tlačenie (napríklad 1-4 alebo 1,3,7,11).
3) Klikneme na tlačidlo OK.
Tlač výberu zo snímky alebo výberu z niekoľkých snímok:
1) V dokumente vyberieme časť snímky na tlač.
2) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Tlač alebo stlačíme Ctrl+P.
3) V časti Rozsah a kópie na karte Všeobecné dialógového okna Tlač zvolíme možnosť
Výber.
4) Klikneme na tlačidlo OK.
Tlač podkladov, poznámok alebo osnovy v programe Impress
Podklady: na stranu môžeme vytlačiť jednu až deväť snímok v zmenšenej veľkosti. Snímky možno
tlačiť horizontálne (orientácia na šírku) alebo zvisle (orientácia na výšku).
Poznámky: na stranu vytlačíme jednu snímku s poznámkami, zadanými pre snímku v náhľade
Poznámky.
Osnova: vytlačíme názov a nadpisy jednotlivých snímok vo formáte osnovy.
Ak chceme vytlačiť podklady, poznámky alebo osnovu:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Tlač alebo stlačíme Ctrl+P.
2) V časti Tlač v okne Tlač zvolíme požadovanú možnosť.
3) V prípade tlače podkladov môžeme zvoliť, koľko snímok sa má na jednu stranu tlačiť a
v akom poradí majú byť vytlačené.
4) Klikneme na tlačidlo OK.
Tlač brožúry
V aplikáciách Writer, Impress a Draw môžeme vytlačiť dokument po dvoch stránkach na každej
strane listu papiera, a to tak, že keď ich po vytlačení preložíme na polovicu, stránky sú v správnom
poradí a tvoria knižku alebo brožúru.
Tip
314
Dokument naplánujeme tak, aby vyzeral dobre pri tlači s polovičnou veľkosťou, t. j.
zvolíme vhodné okraje, veľkosť písma, atď. Možno budeme musieť
experimentovať.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Ak chceme brožúru vytlačiť na tlačiarni s jednostrannou tlačou:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Tlač alebo stlačíme Ctrl+P.
2) V okne Tlač klikneme na tlačidlo Vlastnosti.
3) Skontrolujeme, či je tlačiareň nastavená na rovnakú orientáciu (na výšku alebo na šírku),
ako je uvedené v nastavení strany aktuálneho dokumentu. Okrem tlače brožúry toto
nastavenie obvykle nie je dôležité. Kliknutím na tlačidlo OK sa vrátime do okna Tlač.
4) V ňom prejdeme na kartu Rozloženie stránky.
5) Zvolíme možnosť Brožúra.
6) V okne Tlač v časti Strany stránok v roletovej ponuke Zahrnúť zvolíme Zadné strany / ľavé
stránky.
Obrázok 262: Výber strán na tlačenie
7) Klikneme na tlačidlo OK.
8) Vytlačené strany vyberieme z tlačiarne, prevrátime ich a v správnej orientácii ich vložíme
späť do tlačiarne tak, aby sa tlačilo na prázdnu stranu. Možno budeme musieť trochu
experimentovať, aby sme zistili, ktorá orientácia je pre používanú tlačiareň správna.
9) V okne Tlač v časti Strany stránok v roletovej ponuke Zahrnúť zvolíme Predné strany /
pravé stránky.
10) Klikneme na tlačidlo OK.
Tip
Ak zvolená tlačiareň dokáže tlačiť obojstranne, zvolíme Všetky strany.
Tlač obálok, etikiet a vizitiek
Tlač obálok, etikiet a vizitiek v programe Writer zahŕňa dva kroky: nastavenie a samotnú tlač.
Viac informácií o nastavení sa nachádza v kapitole 11, Používanie hromadnej korešpondencie,
v knihe Návod na používanie programu Writer (Writer Guide). Ak chceme tlačiť:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Tlač alebo stlačíme Ctrl+P.
2) V okne Tlač v časti Rozsah a kópie zvolíme Strany a do poľa napíšeme 1. Klikneme na
tlačidlo OK.
Kapitola 10 Tlač, exportovanie a odosielanie
315
Čiernobiela tlač (na farebnej tlačiarni)
Niekedy môžeme chcieť tlačiť dokumenty čiernobielo na farebnej tlačiarni. K dispozícii máme
viacero možností. Niektoré farebné tlačiarne však môžu tlačiť farebne bez ohľadu na nastavenie,
ktoré zvolíme.
Zmeníme nastavenie tlačiarne na čiernobielu tlač alebo tlač v odtieňoch sivej:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Tlač alebo stlačíme Ctrl+P.
2) Klikneme na tlačidlo Vlastnosti, čím otvoríme dialógové okno Vlastnosti tlačiarne.
Dostupné voľby sa u jednotlivých tlačiarní líšia, ale aj tak by sme mali nájsť možnosti pre
nastavenie farieb. Viac informácií o tlačiarni nájdeme v pomocníkovi k tlačiarni alebo v jej
používateľskej príručke.
3) Voľby pre farbu môžu zahŕňať Čiernobiely alebo Odtiene sivej. Zvolíme požadované
nastavenie.
4) Kliknutím na tlačidlo OK nastavenie potvrdíme a vrátime sa do okna Tlač.
5) Klikneme na tlačidlo OK, čím dokument vytlačíme.
Tip
Voľbu Odtiene sivej zvolíme vtedy, ak máme v dokumente grafiku.
Nastavenie LibreOffice na tlač farebného textu a grafiky v odtieňoch sivej spravíme nasledovne:
1) Zvolíme Nástroje > Možnosti > LibreOffice > Tlač.
2) Zaškrtneme možnosť Previesť farby na odtiene sivej. Kliknutím na tlačidlo OK uložíme
zmeny.
3) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Tlač alebo stlačíme Ctrl+P.
4) Klikneme na tlačidlo OK, čím dokument vytlačíme.
Nastavenie LibreOffice Writer (alebo Calc, Draw) na tlač farebného textu v čiernej a grafiky
v odtieňoch sivej spravíme nasledovne:
1) Zvolíme Nástroje > Možnosti > LibreOffice Writer > Tlač.
2) V časti Obsah zaškrtneme možnosť Text vytlačiť čiernou farbou. Kliknutím na tlačidlo
OK uložíme zmeny.
3) V hlavnej ponuke zvolíme Súbor > Tlač alebo stlačíme Ctrl+P.
4) Klikneme na tlačidlo OK, čím dokument vytlačíme.
Náhľad strán / hárkov pred tlačou
V aplikáciách Writer a Calc môžeme využiť náhľad na zobrazenie, ako bude dokument vytlačený.
K dispozícii sú rôzne možnosti zobrazenia.
Writer
Normálne zobrazenie stránky v programe Writer ukáže, ako bude každá stránka po vytlačení
vyzerať, pričom v tomto zobrazení môžeme stránky upravovať. Ak vytvárame dokument, ktorý
bude tlačený obojstranne, môžeme tiež zobraziť, ako vyzerajú protiľahlé strany. Writer to umožňuje
urobiť dvoma spôsobmi:
• Náhľad rozloženia (editovateľný náhľad): klikneme na tlačidlo Protiľahlé strany (Náhľad
knihy) na stavovom riadku.
• Náhľad strany (náhľad len na čítanie).
316
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Ak chceme použiť Náhľad strany:
1) Zvolíme Súbor > Náhľad strany, klikneme na tlačidlo Náhľad strany (
) na
štandardnom paneli nástrojov alebo stlačíme kombináciu klávesov Ctrl+Shift+O.
Writer teraz namiesto panelu nástrojov Formát zobrazuje panel Náhľad strany.
Obrázok 263: Panel nástrojov Náhľad strany (Writer)
2) Klikneme na ikonu požadovaného náhľadu: Dve strany (
Náhľad knihy (
), Viac stránok (
) alebo
).
3) Ak chceme z tohto náhľadu dokument vytlačiť, klikneme na ikonu Tlač dokumentu (
),
čím otvoríme dialógové okno Tlač. Zvolíme požadované možnosti tlače a potom klikneme
na tlačidlo OK.
Calc
Ak pred tlačou chceme zobraziť náhľad listov v programe Calc:
1) Zvolíme Súbor > Náhľad strany.
Calc teraz namiesto panelu nástrojov Formát zobrazuje panel Náhľad strany.
Obrázok 264: Panel nástrojov Náhľad strany (Calc)
2) Ak chceme z tohto náhľadu dokument vytlačiť, klikneme na ikonu Tlač dokumentu (
čím otvoríme dialógové okno Tlač.
3) Zvolíme požadované možnosti tlače a potom klikneme na tlačidlo Tlač.
),
Exportovanie do PDF
LibreOffice dokáže exportovať dokumenty do PDF (Portable Document Format). Tento súborový
formát je priemyselný štandard a je ideálny na odosielanie súborov iným osobám, ktoré si ho
zobrazia pomocou programu Adobe Reader alebo iným prehliadačom súborov PDF.
Postup a príslušné dialógové okná sú pre programy Writer, Calc, Impress a Draw rovnaké,
s niekoľkými drobnými rozdielmi, ktoré sú uvedené v tejto kapitole.
Rýchle exportovanie do PDF
Klikneme na ikonu Exportovať priamo do PDF (
), čím exportujeme celý dokument s použitím
naposledy zvolených nastavení v dialógovom okne Možnosti PDF (pozri ďalej). Budeme vyzvaní
na zadanie názvu PDF súboru a jeho umiestnenie, nebudeme však môcť zvoliť rozsah strán,
kompresiu obrázkov a ani iné možnosti.
Nastavenie obsahu a kvality PDF
Ak chceme vlastnosti exportovaného PDF dokumentu ovplyvniť, zvolíme Súbor > Exportovať ako
PDF. Tým sa otvorí dialógové okno Možnosti PDF. Toto okno má päť kariet (Všeobecné, Úvodné
zobrazenie, Používateľské rozhranie, Odkazy a Bezpečnosť). Zvolíme požadované nastavenia a
klikneme na Export. Potom zadáme umiestnenie a názov výstupného PDF súboru a klikneme na
tlačidlo Uložiť.
Kapitola 10 Tlač, exportovanie a odosielanie
317
Poznámka
Druhou možnosťou je zvoliť Súbor > Export. Tým sa otvorí dialógové okno
Exportovať. V ňom zvolíme formát PDF, zadáme umiestnenie a názov súboru a
stlačíme tlačidlo Exportovať. Tým sa otvorí už skôr opísané dialógové okno
Možnosti PDF. Potom, ako zvolíme požadované nastavenia, stlačíme tlačidlo
Exportovať.
Karta Všeobecné dialógového okna Možnosti PDF
Na karte Všeobecné môžeme zvoliť, ktoré strany majú byť zahrnuté do súboru PDF, ktorý typ
kompresie sa má použiť v prípade obrázkov (čo má vplyv na kvalitu obrázkov vo formáte PDF) a
ďalšie možnosti.
Obrázok 265: Karta Všeobecné dialógového okna Možnosti PDF
Časť Oblasť
• Všetko: do formátu PDF sa exportuje celý dokument.
• Strany: Ak chceme exportovať určitý rozsah strán, použijeme formát 3-6 (strany 3 až 6). Ak
•
chceme exportovať jednotlivé strany, použijeme formát 7, 9, 11 (strany 7, 9 a 11). Môžeme
tiež exportovať kombináciu rozsahov stránok a jednotlivých stránok, a to napríklad takto: 36, 8, 10, 12.
Výber: Do súboru sa exportuje všetok vybraný materiál.
Časť Obrázky
• Bezstratová kompresia: Obrázky sú uložené bez toho, aby došlo k strate kvality. Ak sa
v súbore nachádzajú fotografie, táto možnosť môže viesť k veľkým súborom. Odporúča sa
pre iné druhy obrázkov alebo grafiku.
• Kompresia JPEG: Umožňuje určenie rôznych stupňov kvality komprimovaných obrázkov.
Nastavenie 90% je vhodné pre fotografie (malá veľkosť súboru, nepatrná strata kvality).
318
Začíname s programom LibreOffice 4.2
• Znížiť rozlíšenie obrázkov: pri nižšom DPI (angl. dots per inch, počet bodov na palec)
majú obrázky nižšiu kvalitu. Na prezeranie dokumentu na obrazovke počítača zvyčajne
postačuje rozlíšenie 72dpi (pre Windows) alebo 96 dpi (GNU / Linux), zatiaľ čo pre tlač je
všeobecne vhodnejšie použiť aspoň 300 alebo 600 dpi, a to v závislosti na možnostiach
tlačiarne. Nastavenie vyššej hodnoty DPI môže výrazne zväčšiť veľkosť exportovaného
súboru.
Poznámka
Obrázky EPS (angl. Encapsulated PostScript, zapúzdrený PostScript) s vloženými
náhľadmi sú exportované iba ako náhľady. EPS obrázky bez vložených náhľadov sa
exportujú len ako prázdny priestor.
Časť Vodoznak
• Podpísať vodoznakom: Keď je táto voľba zaškrtnutá, každá strana PDF súboru sa
prekryje priehľadným vodoznakom s textom, ktorý zadáme do poľa Text vodoznaku.
Časť Všeobecné
• Vložiť súbor OpenDocument: Túto možnosť zvolíme, ak chceme, aby exportovaný
dokument obsahoval dva formáty: PDF a ODF. Takýto súbor sa v PDF prehliadačoch otvorí
rovnako ako bežný PDF súbor, v LibreOffice však bude plne upravovateľný.
• PDF/A-1a: PDF/A je ISO štandard na dlhodobé uchovávanie dokumentov. Do dokumentu
sa vložia všetky informácie potrebné na jeho vernú reprodukciu (napríklad písma), a
súčasne sa zakážu niektoré prvky (vrátane formulárov, zabezpečenia a šifrovania). Zapíšu
sa aj PDF značky. Ak zaškrtneme PDF/A-1a, niektoré voľby budú neaktívne (zobrazia sa
sivou farbou).
• Značkované PDF: značkované PDF obsahuje dodatočné informácie o štruktúre obsahu
dokumentu. Značkovanie môže pomôcť pri zobrazení dokumentu na zariadeniach
s rôznymi obrazovkami alebo pri použití programov na čítanie obrazovky. Medzi značky,
ktoré sa exportujú, okrem iných partia značky obsahu, hypertextových odkazov a riadiacich
prvkov. Táto voľba významne ovplyvňuje veľkosť dokumentu.
• Vytvoriť PDF formulár – Formát odosielania: Zvolíme formát na odosielanie formulárov
z PDF súboru. Toto nastavenie zmení vlastnosti ovládacieho prvku URL, ktoré sme
v dokumente nastavili. Existuje len jedno spoločné nastavenie, ktoré platí pre celý PDF
dokument: PDF (pošle celý dokument), FDF (pošle kontrolný obsah), HTML a XML.
Najčastejšie vyberáme formát PDF.
• Exportovať záložky: Exportuje nadpisy v prípade dokumentov programu Writer a názvy
strán alebo snímok v prípade dokumentov Impress a Draw ako „Záložky“ (záložky dokáže
zobraziť väčšina prehliadačov PDF súborov, vrátane programu Acrobat Reader).
• Exportovať poznámky: Poznámky textového súboru sa exportujú do súboru PDF. Je
možné, že toto nie je to, čo chceme!
• Exportovať automaticky vložené prázdne strany : automaticky vložené prázdne strany
sú exportované do súboru PDF. Táto voľba je užitočná v prípade obojstrannej tlače PDF
súboru. Napríklad v knihách kapitoly zvyčajne začínajú na nepárnej (pravej) strane. Ak
predchádzajúca kapitola končí na nepárnej strane, LibreOffice vloží prázdnu stranu medzi
dve nepárne strany. Táto možnosť určuje, či sa má táto prázdna strana exportovať.
Staršie verzie LibreOffice mali možnosť:
• Vložiť štandardné písma: Za normálnych okolností sa 14 štandardných písiem PostScript
do PDF súboru nevkladalo, lebo prehliadače PDF súborov ich obsahujú. Mohli sme však
zvoliť túto možnosť, a tak vložiť všetky písma, aby sa zlepšila vernosť zobrazenia PDF
súborov vytvorených v LibreOffice. Písma PostScript sa teraz vkladajú štandardne.
Kapitola 10 Tlač, exportovanie a odosielanie
319
Karta Úvodné zobrazenie v dialógovom okne Možnosti PDF
Na karte Úvodné zobrazenie (obrázok 266), môžeme zvoliť, ako sa v prehliadači PDF súborov
dokument otvorí. Voľby by mali byť samovysvetľujúce.
Ak je povolené komplexné rozloženie textu (v Nástroje > Možnosti > Nastavenia jazyka >
Jazyky), pod položkou Súvisle po dvoch je k dispozícii ďalšia voľba Prvá strana vľavo (zvyčajne
je pri nastavení Súvisle po dvoch prvá strana na pravej strane).
Obrázok 266: Karta Používateľské rozhranie v dialógovom okne Možnosti PDF
Obrázok 267: Karta Používateľské rozhranie v dialógovom okne Možnosti PDF
320
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Karta Používateľské rozhranie v dialógovom okne Možnosti PDF
Na karte Používateľské rozhranie môžeme zvoliť ďalšie nastavenia, ktoré ovplyvnia, ako PDF
prehliadač dokument zobrazí. Niektoré z týchto možností sú obzvlášť užitočné keď vytvárame PDF
súbor, ktorý bude použitý ako prezentácia.
Časť Možnosti okna
• Zmeniť veľkosť okna podľa úvodnej stránky spôsobí, že veľkosť okna PDF prehliadača
sa prispôsobí veľkosti strany PDF súboru.
• Zarovnať okno na stred obrazovky spôsobí, že okno prehliadača PDF bude na
•
•
obrazovke počítača vycentrované.
Otvoriť na celej obrazovke spôsobí, že prehliadač stranu zobrazí na celú obrazovku
namiesto zobrazenia v menšom okne.
Zobraziť názov dokumentu spôsobí, že prehliadač PDF zobrazí názov dokumentu
v záhlaví.
Časť Možnosti používateľského rozhrania
• Skryť panel ponuky spôsobí, že v PDF prehliadači sa skryje panel ponuky.
• Skryť panel nástrojov spôsobí, že v PDF prehliadači sa skryje panel nástrojov.
• Skryť ovládacie prvky okna spôsobí, že v PDF prehliadači sa skryjú ďalšie ovládacie
prvky okien.
Prechody
V aplikácii Impress zobrazí prechody snímok ako im zodpovedajúce PDF efekty.
Záložky
Tu môžeme zvoliť, koľko úrovní nadpisov sa má zobraziť ako záložky, ak je zaškrtnutá položka
Exportovať záložky na karte Všeobecné.
Karta Odkazy v dialógovom okne Možnosti PDF
Na karte Odkazy môžeme zvoliť, ako sa budú do PDF súboru exportovať odkazy.
Obrázok 268: Karta Odkazy dialógového okna Možnosti PDF
Exportovať záložky ako pomenované ciele
Ak sme v dokumente programu Writer definovali záložky, ak sme v dokumente programov
Impress a Draw zadali názvy snímok alebo ak sme v tabuľkovom dokumente zadali názvy
Kapitola 10 Tlač, exportovanie a odosielanie
321
hárkov, zvolením tejto možnosti sa tieto exportujú ako „pomenované ciele“, na ktoré môžu
webové stránky alebo PDF dokumenty odkazovať.
Previesť odkazy v dokumente na PDF ciele
Ak sme definovali odkazy na iné dokumenty s OpenDocument príponami (napr. .odt, .ods.,
.odp), po zaškrtnutí tejto voľby LibreOffice v exportovanom dokumente skonvertuje tieto
prípony súborov na .pdf.
Exportovať URL relatívne k súborovému systému
Ak sme definovali v dokumente relatívne odkazy, táto voľba exportuje tieto odkazy do PDF
súboru.
Krížové odkazy v dokumente
Definuje, ako sa v exportovanom dokumente správajú odkazy po kliknutí. Môžeme si vybrať
z týchto alternatív:
• Predvolený mód: S PDF odkazmi sa bude zaobchádzať tak, ako je to špecifikované
v operačnom systéme.
• Otvoriť v aplikácii na čítanie PDF: Rovnaký program, ako ten, ktorý bol použitý na
zobrazenie dokumentu, bude použitý aj na zobrazenie dokumentu, na ktorý sa odkazuje.
• Otvoriť v internetovom prehliadači: Na zobrazenie odkazovaného dokumentu sa použije
predvolený webový prehliadač.
Karta Bezpečnosť v dialógovom okne Možnosti PDF
Exportovanie vo formáte PDF zahŕňa aj možnosti na šifrovanie dokumentu (bez hesla ho nemožno
otvoriť), ako aj niektoré možnosti správy digitálnych obmedzení (DRM).
• Ak do poľa Zadať heslo na otváranie zadáme heslo, exportovaný súbor môžeme otvoriť len
•
•
pomocou tohto hesla. Po otvorení súboru nie je používateľ nijako obmedzovaný v tom, čo
môže s dokumentom urobiť (napríklad tlač, kopírovanie, alebo zmena).
Ak zadáme heslo v poli Zadať heslo pre nastavenie oprávnení, súbor môže otvoriť
ktokoľvek, ale jeho oprávnenia môžu byť obmedzené. Pozri obrázok 269. Potom, ako
nastavíme heslo na nastavenie oprávnení, na karte Bezpečnosť sa sprístupnia ďalšie
možnosti nastavení.
Pri súčasnom zadaní hesla otváranie a hesla na nastavenie oprávnení, PDF súbor možno
otvoriť len po zadaní správneho hesla, pričom oprávnenia môžu byť obmedzené.
Poznámka
322
Nastavenia oprávnení sú účinné iba vtedy, ak ich rešpektuje používateľov PDF
prehliadač.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 269: Karta Bezpečnosť dialógového okna Možnosti PDF
Na obrázku 270 je zobrazené dialógové okno, ktoré sa otvorí, keď na karte Bezpečnosť
v dialógovom okne Možnosti PDF klikneme na tlačidlo Zadať heslo na otváranie.
Akonáhle sme zadali všetky požadované nastavenia, klikneme na tlačidlo Export, čím otvoríme
dialógové okno Exportovať, kde môžeme zadať umiestnenie a názov súboru.
Obrázok 270: Zadávanie hesla na šifrovanie PDF súboru
Exportovanie do iných formátov
LibreOffice používa pojem „exportovať“ pre niektoré súborové operácie, ktoré vykonávajú zmenu
typu súboru. Ak nemôžeme nájsť možnosť, ktorú potrebujeme, v ponuke Súbor > Uložiť ako, je
vhodné sa pozrieť aj do Súbor > Exportovať.
Kapitola 10 Tlač, exportovanie a odosielanie
323
Pomocou LibreOffice môžeme exportovať súbory do formátu XHTML. Okrem toho programy Draw
a Impress dokážu exportovať do Adobe Flash (.swf) a mnohých obrázkových formátov.
Keď chceme exportovať do jedného z týchto formátov, použijeme položku hlavnej ponuky Súbor >
Exportovať. V dialógovom okne Exportovať zadáme názov súboru exportovaného dokumentu,
zvolíme požadovaný formát v zozname Formát súboru a klikneme na tlačidlo Exportovať.
Odosielanie dokumentov elektronickou poštou
LibreOffice ponúka niekoľko spôsobov, ako rýchlo a ľahko odosielať dokumenty ako prílohu
poštovej správy, a to v jednom z troch formátov: OpenDocument (predvolený formát LibreOffice),
formát Microsoft Office alebo PDF.
Poznámka
Dokumenty je možné z ponuky LibreOffice odosielať len vtedy, ak bol vytvorený
profil poštového klienta na karte Nástroje > Možnosti > LibreOffice Writer >
Hromadná korešpondencia e-mailom.
Ak chceme odoslať aktuálny dokument vo formáte OpenDocument:
1) Zvolíme Súbor > Odoslať > Dokument ako e-mail. LibreOffice otvorí predvolený emailový program. Dokument na odoslanie je priložený.
2) Vo svojom e-mailovom programe zadáme príjemcov, predmet a text, ktorý chcete pridať, a
potom správu odošleme.
Súbor > Odoslať > E-mail ako OpenDocument (text, zošit, alebo prezentácia) majú rovnaký
účinok.
Ak zvolíme E-mail ako Microsoft [Word, Excel alebo PowerPoint], LibreOffice najskôr vytvorí
súbor v jednom z týchto formátov, a potom otvorí poštový program, pričom súbor bude pripojený
ako príloha.
Podobne, ak zvolíme E-mail ako PDF, LibreOffice najprv vytvorí PDF s použitím predvoleného
nastavenia PDF (rovnako ako pri použití tlačidla Exportovať priamo do PDF na paneli nástrojov)
a potom otvorí e-mailový program s PDF súborom v prílohe.
Odosielanie dokumentov viacerým príjemcom
Ak chceme dokument odoslať viacerým príjemcom, môžeme použiť bežný e-mailový program
alebo môžeme použiť možnosti hromadnej korešpondencie, kde nám LibreOffice umožní získanie
e-mailových adries z adresára, tabuľkového súboru alebo databázy.
Hromadnú korešpondenciu LibreOffice na odosielanie e-mailov môžeme použiť dvoma spôsobmi:
• Použijeme Sprievodcu hromadnou korešpondenciou na vytvorenie a odoslanie dokumentu.
•
Viac informácií sa nachádza v kapitole 11, Používanie hromadnej korešpondencie, v knihe
Návod na používanie programu Writer (Writer Guide).
Dokument vytvoríme v aplikácii Writer bez použitia sprievodcu, a potom použijeme
Sprievodcu na odoslanie. V tomto návode opíšeme druhú metódu.
Ak chceme Sprievodcu hromadnou korešpondenciou použiť na odoslanie existujúceho dokumentu:
1) Zvolíme Nástroje > Sprievodca hromadnou korešpondenciou. Na prvej strane
sprievodcu zvolíme Použiť aktuálny dokument a klikneme na tlačidlo Ďalej.
324
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 271: Výber dokumentu
2) Na druhej strane zvolíme E-mailová správa a klikneme na tlačidlo Ďalej.
Obrázok 272: Výber typu dokumentu
3) Na tretej stránke klikneme na tlačidlo Vybrať zoznam adries. Zvolíme požadovaný
zoznam adries (aj keď je zobrazený len jeden) a klikneme na tlačidlo OK. Keď požadovaný
zoznam adries nie je zobrazený, môžeme ho kliknutím na tlačidlo Pridať nájsť a pridať do
zoznamu.)
Kapitola 10 Tlač, exportovanie a odosielanie
325
Obrázok 273: Výber zoznamu adries
4) Keď sme naspäť na strane Vybrať zoznam adries, klikneme na tlačidlo Ďalej. Na strane
Vytvoriť oslovenie zrušíme zaškrtnutie Tento dokument má obsahovať oslovenie.
Obrázok 274: Zrušenie oslovenia
5) V ľavom zozname klikneme na bod 8. Uložiť, vytlačiť alebo poslať. V LibreOffice sa
zobrazí správa „Vytváranie dokumentov“, a potom sa zobrazí stránka sprievodcu Uložiť,
vytlačiť alebo poslať.
326
Začíname s programom LibreOffice 4.2
6) Zvolíme Odoslať hromadný dokument e-mailom. Spodná časť stránky sa zmení tak, že
zobrazí nastavenia súvisiace s elektronickou poštou. Pozri obrázok 275.
7) Zadáme predmet správy a klikneme na Odoslať dokumenty. LibreOffice začne
dokumenty odosielať.
Obrázok 275: Odosielanie dokumentu vo forme správy elektronickej pošty
Elektronické podpisovanie dokumentov
Ak chceme elektronicky podpísať dokument, budeme potrebovať osobný kľúč, tiež známy ako
certifikát. Osobný kľúč je uložený na počítači ako kombinácia súkromného kľúča, ktorý musí byť
držaný v tajnosti, a verejného kľúča, ktorý pri podpisovaní pridáme k dokumentom. Certifikát
môžeme získať od certifikačnej autority, čo môže byť súkromná spoločnosť alebo aj inštitúcia
štátnej alebo verejnej správy.
Pri elektronickom podpisovaní dokumentu sa vypočíta kontrolný súčet z dokumentu a osobného
kľúča. Kontrolný súčet a verejný kľúč sa pri podpisovaní uložia spolu s dokumentom.
Keď niekto neskôr otvorí dokument na akomkoľvek počítači pomocou niektorej z novších verzií
LibreOffice, program znova spočíta kontrolný súčet a porovná ho s uloženým kontrolným súčtom.
Ak sú oba rovnaké, program signalizuje, že vidíme pôvodný, nezmenený dokument. Okrem toho,
tento program môže zobraziť aj informácie o verejnom kľúči z certifikátu. Môžeme teda porovnať
verejný kľúč z dokumentu s verejným kľúčom, ktorý je sprístupnený na webových stránkach
certifikačnej autority. Pokiaľ by niekto niečo v dokumente zmenil, elektronický podpis bude
narušený.
Kapitola 10 Tlač, exportovanie a odosielanie
327
V operačných systémoch Windows sú na overenie podpisu použité funkcie systému Windows.
V operačných systémoch Solaris a Linux sa používajú súbory, ktoré sú dodávané s programami
Thunderbird, Mozilla alebo Firefox. Podrobnejší popis, ako získať a spravovať certifikát a ako
overiť podpis, sa nachádza v časti „Digitálne podpisy“ v pomocníkovi LibreOffice.
Ak chceme podpísať dokument:
1) Zvolíme Súbor > Elektronické podpisy.
2) Ak sme dokument od poslednej zmeny neuložili, zobrazí sa okno s upozornením. Kliknutím
na tlačidlo OK uložíme zmeny.
3) Otvorí sa dialógové okno Elektronické podpisy. Klikneme na Podpísať dokument, čím do
dokumentu pridáme svoj verejný kľúč.
4) V dialógovom okne Vybrať certifikát zvolíme certifikát a klikneme na tlačidlo OK, čím sa
vrátime do okna Elektronické podpisy.
5) Použitý certifikát sa zobrazí v okne s ikonou vedľa jeho názvu.
Táto ikona indikuje stav elektronického podpisu.
• Ikona s červenou pečaťou (
) indikuje, že dokument bol podpísaný a že certifikát bol
verifikovaný.
• Ikona so žltým výstražným trojuholníkom, ktorý prekrýva červenú pečať (
•
) indikuje,
že dokument bol podpísaný, ale že verifikáciu certifikátu nebolo možné vykonať.
Ikona so žltým výstražným trojuholníkom ) indikuje neplatnú signatúru.
6) Na záver klikneme na tlačidlo Zatvoriť, čím elektronický podpis použijeme.
Ak je dokument podpísaný, v stavovom riadku to indikuje ikona. Ak na ňu dvojklikneme, zobrazí sa
certifikát. K dokumentu možno pridať aj viac ako jeden certifikát.
Odstránenie osobných údajov
Možno budete chcieť zabezpečiť, aby osobné údaje, verzie textu, poznámky, skryté informácie
alebo zaznamenané zmeny boli pred odoslaním iným ľuďom alebo pred uložením do súboru PDF
z dokumentu odstránené .
V položke Nástroje > Možnosti > LibreOffice > Ochrana > Nastavenia môžeme nastaviť, aby
nás LibreOffice upozornil, keď súbory obsahujú určité informácie a aby automaticky pri ukladaní
odstránil osobné informácie.
Ak chceme odstrániť osobné a niektoré ďalšie údaje zo súboru, prejdeme na Súbor > Vlastnosti.
Na karte Všeobecné zrušíme zaškrtnutie políčka Použiť informácie o používateľovi a potom
klikneme na tlačidlo Obnoviť. Tým sa odstránia všetky mená vo vytvorených, ako aj upravených
poliach, odstránia sa dátumy zmien a tlače, doba úpravy sa nastaví na nulu, dátum vytvorenia sa
nastaví na aktuálny dátum a čas a číslo verzie na 1.
Ak chceme odstrániť informácie o verziách, buď (a) prejdeme do Súbor > Verzia, v zozname
zvolíme požadované verzie a klikneme na tlačidlo Odstrániť, alebo (b) pomocou Súbor > Uložiť
ako súbor uložíme s iným názvom.
328
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kapitola 11
Obrázky, galéria a
písmomaľba
Úvod
Do dokumentov LibreOffice je možné vkladať súbory s obrázkami, a to fotografie, kresby a
naskenované a iné obrázky. Balík LibreOffice umožňuje importovať rôzne vektorové (čiarové
kresby) a rastrové formáty súborov. Najbežnejšie používanými formáty súborov sú JPG, PNG,
BMP a GIF. Úplný zoznam formátov súborov, ktoré je možné importovať do programu LibreOffice,
sa nachádza v prílohe B.
Obrázky v LibreOffice môžeme rozdeliť na tri základné druhy:
• súbory s obrázkami, napríklad fotografie, kresby a naskenované obrázky,
• kresby vytvorené pomocou kresliacich nástrojov balíka LibreOffice,
• grafy vytvorené pomocou súčasti balíka LibreOffice nazvanej Chart.
Táto kapitola sa zaoberá obrázkami a kresbami.
Podrobnejší popis práce s nástrojmi na kreslenie sa nachádza v príručkách Návod na používanie
programu Draw (Draw Guide) a Návod na používanie programu Impress (Impress Guide). Pokyny
na tvorbu grafov sú uvedené v príručke Návod na používanie programu Calc (Calc Guide).
Vkladanie obrázkov do dokumentu
Obrázky možno do dokumentu vkladať niekoľkými spôsobmi: vložením súboru s obrázkom, priamo
z grafického programu alebo zo skenera, zo súboru uloženého na počítači alebo kopírovaním a
vložením z nejakého zdroja zobrazeného na počítači.
Vkladanie súboru s obrázkom
Ak máme súbor s obrázkom uložený na počítači, môžeme ho do programu LibreOffice vložiť
nasledujúcimi spôsobmi:
Presúvanie
1) Otvoríme okno prehliadača súborov a nájdeme obrázok, ktorý chceme vložiť.
2) Obrázok uchopíme myšou, presunieme ho do dokumentu LibreOffice a pustíme na mieste,
kde má byť zobrazený. Miesto, kam bude obrázok umiestnený, označuje nevýrazná sivá
čiarka.
Týmto spôsobom obrázok do dokumentu skutočne vložíme, t. j. uložíme v ňom jeho kópiu. Ak
chceme namiesto obrázka vložiť iba odkaz, pri presúvaní obrázku podržíme stlačené klávesy
Ctrl+Shift.
Dialógové okno Vložiť obrázok
1) V dokumente LibreOffice klikneme na miesto, kam má byť obrázok umiestnený.
2) Zvolíme Vložiť > Obrázok > Zo súboru v hlavnej ponuke.
3) V dialógovom okne Vložiť obrázok vyberieme obrázok, ktorý chceme vložiť.
V dolnej časti dialógového okna (obrázok 276) sú dve zaškrtávacie polia, Náhľad a Odkaz.
Pole Náhľad zaškrtneme vtedy, ak chceme, aby sa v paneli napravo zobrazil náhľad
vybraného obrázku, a mohli sme si tak overiť, že sme vybrali správny súbor. Použitie
možnosti Odkaz je opísané na strane 362.
4) Klikneme na Otvoriť.
330
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Poznámka
Ak zvolíme možnosť Odkaz, po kliknutí na tlačidlo Otvoriť sa zobrazí dialógové
okno, v ktorom sa spolu s informáciou, že obrázok nebude v dokumente uložený a
že na neho bude len odkazované, zobrazí otázka či namiesto toho nechceme
obrázok vložiť. Ak chceme vložiť odkaz, zvolíme Ponechať odkaz, ak nechceme,
zvolíme Vložiť grafiku. Ak chceme zabrániť opätovnému zobrazeniu tejto správy,
zrušíme zaškrtnutie poľa Spýtať sa pri prepájaní grafiky v dolnej časti správy.
Obrázok 276: Dialógové okno Vložiť obrázok
Odkazovanie na súbor s obrázkom
Ak je v dialógovom okne Vložiť obrázok vybraná možnosť Odkaz, program LibreOffice do
dokumentu uloží len odkaz na súbor, ktorý obsahuje obrázok. V dokumente sa obrázok zobrazuje,
ale dokument a obrázok zostávajú dvomi samostatnými súbormi a sú prepojené len vtedy, keď
dokument otvoríme.
Odkazovanie na obrázky má dve výhody a jednu nevýhodu:
• Výhoda – odkazovanie môže zmenšiť veľkosť uloženého dokumentu, pretože samotné
•
•
súbory s obrázkami v ňom nie sú zahrnuté. Na moderných počítačoch so zodpovedajúcou
veľkosťou pamäte veľkosť súborov spravidla nepredstavuje problém, a to ani vtedy, keď
dokument obsahuje veľa veľkých obrázkov. V balíku LibreOffice možno pracovať
s pomerne veľkými súbormi.
Výhoda – Súbory s obrázkami môžeme upravovať oddelene, bez toho, aby sme menili
dokument. Odkaz na súbor zostáva platný a upravený obrázok sa zobrazí, až dokument
nabudúce otvoríme. To môže znamenať veľkú výhodu, ak obrázky (my alebo niekto ďalší,
napríklad grafik) aktualizujeme.
Nevýhoda – Ak dokument pošleme niekomu ďalšiemu alebo ho presunieme na iný počítač,
musíme tiež poslať súbory s obrázkami, inak príjemca odkazované obrázky neuvidí.
Kapitola 11 Obrázky, galéria a písmomaľba
331
Potrebujeme poznať miesto, kde sa obrázky nachádzajú, a musíme informovať príjemcu,
kam má obrázky v počítači umiestniť, aby ich dokument našiel. Môžeme napríklad ukladať
obrázky do podpriečinku s názvom Obrazky (ktorý sa nachádza v tom istom priečinku ako
dokument); príjemca súborov musí umiestniť súbory do podpriečinku s rovnakým názvom a
v rovnakej pozícii vzhľadom k dokumentu.
Poznámka
Ak vkladáme jeden obrázok do dokumentu niekoľkokrát, mohlo by sa zdať
výhodné na ne skôr odkazovať ako ich vkladať; to však nie je potrebné, pretože do
dokumentu LibreOffice sa vloží len jedna kópia súboru s obrázkom.
Vkladanie odkazovaných obrázkov
Ak sme pôvodne na obrázky odkazovali, ľahko neskôr môžeme jeden alebo viac z nich vložiť.
Vykonáme to nasledovne:
1) Otvoríme dokument a v hlavnej ponuke zvolíme Upraviť > Odkazy.
2) V dialógovom okne Upraviť odkazy (obrázok 277) sa zobrazia všetky odkazované súbory.
V zozname Zdrojový súbor vyberieme súbory, ktoré chceme zmeniť z odkazovaných na
vložené.
3) Klikneme na tlačidlo Rozpojiť odkaz.
4) Uložíme dokument.
Poznámka
Opačná zmena, z vložených na odkazované, nie je tak jednoduchá – obrázky
musíme po jednom odstrániť a znovu vložiť, pritom je vždy potrebné vybrať
možnosť Odkaz.
Obrázok 277: Dialógové okno Upraviť odkazy
Vkladanie obrázkov zo schránky
Pomocou schránky je možné do dokumentu LibreOffice kopírovať obrázky z iného dokumentu
LibreOffice alebo z iných programov. Urobíme to takto:
1) Otvoríme zdrojový a cieľový dokument.
2) V zdrojovom dokumente kliknutím ľavým tlačidlom myši vyberieme obrázok, ktorý chceme
skopírovať.
332
Začíname s programom LibreOffice 4.2
3)
4)
5)
6)
Stlačíme Ctrl+C, čím obrázok skopírujeme do schránky.
Prepneme sa na cieľový dokument.
Kliknutím umiestnime kurzor tam, kam chceme obrázok vložiť.
Obrázok vložíme stlačením Ctrl+V.
Upozornenie
Ak aplikáciu, z ktorej sme obrázky skopírovali, zatvoríme ešte pred tým, než
obrázky vložíme do cieľového dokumentu, obrázky sa môžu zo schránky stratiť.
Vkladanie obrázkov s použitím skenera
Pokiaľ máme k počítaču pripojený skener, program LibreOffice môže spustiť aplikáciu na
skenovanie a vložiť naskenovanú položku do dokumentu ako obrázok. Ak chceme tento proces
spustiť, umiestnime kurzor na miesto, kam chceme obrázok vložiť, a zvolíme Vložiť > Obrázok >
Skenovať > Vybrať zdroj.
Hoci je tento postup rýchly a jednoduchý, pravdepodobne pomocou neho nezískame kvalitný
obrázok so správnou veľkosťou. Lepší výsledok pravdepodobne dosiahneme, keď obrázok
naskenujeme a upravíme v grafickom programe ešte pred tým, než ho do balíka LibreOffice
vložíme.
Vkladanie obrázkov z galérie
Galéria umožňuje vytváranie skupín znovupoužiteľných objektov (ako sú obrázky a zvuky), ktoré
potom môžeme vkladať do dokumentov. Galéria je k dispozícii vo všetkých súčastiach balíka
LibreOffice. Popísaná je aj v časti „Správa galérie balíka LibreOffice“ na strane 365. Objekt
z galérie môžeme do dokumentu skopírovať alebo na neho z dokumentu odkázať.
Ak chceme vložiť objekt:
1) Zvolíme Nástroje > Galéria alebo klikneme na ikonu Galéria
na paneli nástrojov
Štandardné (v programoch Writer a Calc) alebo na lište Kresba (v programoch Impress,
Writer a Draw). Galéria je dostupná aj v postrannom paneli (v hlavnej ponuke zvolíme
Zobraziť > Postranný panel, a potom v ňom klikneme na záložku Galéria).
2) Zvolíme kategóriu.
3) Jednoduchým kliknutím vyberieme objekt.
4) Obrázok myšou presunieme do dokumentu (obrázok 278).
Na objekt môžeme tiež kliknúť pravým tlačidlom myši a zvoliť Vložiť.
Následne sa panel nástrojov Formátovanie nahradí panelom Rámec a otvorí sa panel Obrázok
(ukotvený k stavovému riadku).
Ak chceme vložiť objekt ako odkaz:
1) Zvolíme Nástroje > Galéria a zvolíme kategóriu.
2) Jednoduchým kliknutím vyberieme objekt, potom podržíme kombináciu klávesov Shift a
Ctrl a objekt presunieme do dokumentu.
Vkladanie obrázkov ako pozadie
Ak chceme vložiť obrázok ako pozadie stránky alebo odseku:
1) Zvolíme Nástroje > Galéria a zvolíme kategóriu.
2) Jednoduchým kliknutím vyberieme objekt, klikneme naň pravým tlačidlom myši a zvolíme
Vložiť ako pozadie > Stránka alebo Odsek.
Kapitola 11 Obrázky, galéria a písmomaľba
333
Úprava a umiestnenie obrázkov
Balík LibreOffice ponúka veľa nástrojov, ktoré umožňujú zmeniť veľkosť a umiestnenie obrázkov,
upraviť ich či zmeniť pomocou filtrov. Možno tiež nastaviť obtekanie textu okolo obrázkov a použiť
obrázky ako pozadie alebo ako vodoznak. Tieto nástroje sú opísané v príslušných kapitolách
ostatných príručiek. Pokročilé úpravy obrázkov je vhodnejšie vykonať v špecializovanom grafickom
programe a v balíku LibreOffice použiť až výsledok, namiesto toho, aby sme používali vstavané
nástroje LibreOffice.
Obrázok 278: Kopírovanie obrázka z galérie do dokumentu (tlačidlo na skrytie alebo
zobrazenie galérie je označené elipsou)
Správa galérie balíka LibreOffice
Obrázky sú v galérii podľa vzhľadu a obsahu rozdelené do kategórií, ktorými sú napríklad odrážky,
šípky, pozadie a ďalšie. Je možné vytvárať nové kategórie a pridávať vlastné obrázky, prípadne
využiť rozšírenia, ktoré obsahujú ďalšie obrázky.
V zozname na ľavej strane sú uvedené dostupné kategórie. Kliknutím na kategóriu zobrazíme jej
obsah v okne galérie.
Galériu môžeme zobraziť v režime Zobrazenie s ikonami (obrázok 279) alebo ako Detailné
zobrazenie. Môžeme ju skryť alebo zobraziť kliknutím na manipulátor Skryť (podobne ako
v prípade ukotvených panelov Navigátor a Štýly a formátovanie).
334
Začíname s programom LibreOffice 4.2
V predvolenom nastavení je galéria ukotvená nad pracovnou plochou. Ak sme ju však otvorili
v postrannom paneli, tak sa nachádza na pravej strane pracovnej plochy, a to vo vertikálnom
usporiadaní. Ak chceme zmeniť jej veľkosť, kurzor umiestnime nad čiaru, ktorá ju oddeľuje od
hornej (ľavej, ak sme ju otvorili z postranného panelu) časti pracovnej plochy. Až kurzor zmení
podobu na obojsmernú vertikálnu (horizontálnu) šípku, stlačíme ľavé tlačidlo myši a ťaháme
smerom nadol (doľava). Podľa toho, ako ťaháme, pracovná plocha mení svoju veľkosť.
Rovnako ako iné ukotvené okná aj galériu môžeme „uvoľniť“, a to tak, že kurzor presunieme nad
jej horný okraj, stlačíme kláves Ctrl a dvojklikneme. Galériu ukotvíme rovnakým postupom alebo jej
plávajúce okno presunieme k ľubovoľnému okraju okna LibreOffice.
Poznámka
Vo východiskovej inštalácii môžeme upravovať len kategóriu Moja kategória.
Môžeme však pridávať nové kategórie, čo je opísané v časti „“ na strane 368.
Uzamknutú kategóriu ľahko rozpoznáme, keď na ňu klikneme pravým tlačidlom.
V tomto prípade jedinou dostupnou možnosťou v kontextovej ponuke je položka
Vlastnosti. V niektorých inštaláciách, alebo keď LibreOffice spúšťame
s administrátorskými právami (neodporúča sa), možno upravovať všetky
kategórie.
Obrázok 279: Pohľad s ikonami s jednou kategóriou obrázkov galérie (zobrazené z panelu
nástrojov)
Pridávanie objektov do galérie
Obrázky, ktoré často používame (napríklad logo spoločnosti) môžeme do galérie pridať. Neskôr tak
tieto obrázky môžeme veľmi jednoducho vložiť do dokumentu.
Spôsob 1 (výber súboru alebo súborov)
1) Na karte Súbory klikneme pravým tlačidlom myši na požadovanú kategóriu a zvolíme
Vlastnosti v kontextovej ponuke.
2) V dialógovom okne Vlastnosti prejdeme na kartu Súbory.
Ak chceme pridať viac súborov:
c) Klikneme na tlačidlo Nájsť súbory.
d) Otvorí sa dialógové okno Vybrať cestu. Do textového poľa Cesta môžeme priamo zadať
cestu k priečinku so súbormi, alebo tento priečinok môžeme vybrať pomocou prehliadača
súborov.
Kapitola 11 Obrázky, galéria a písmomaľba
335
e) Kliknutím na tlačidlo Vybrať spustíme vyhľadávanie. Následne sa v tomto dialógovom okne
zobrazí zoznam súborov s obrázkami. Ak chceme zobrazené súbory obmedziť na istý typ,
použijeme roletový zoznam Typ súboru.
f) Ak chceme pridať všetky súbory zobrazené v zozname, klikneme na Pridať všetko.
V opačnom prípade vyberieme súbory, ktoré chceme pridať, a následne klikneme na Pridať
(pri výbere súborov podržíme kláves Shift alebo Ctrl).
Ak chceme pridať len jeden súbor:
a) Kliknutím na tlačidlo Pridať otvoríme dialógové okno Galéria.
b) Pomocou jeho ovládacích prvkov nájdeme obrázok, ktorý chceme do kategórie pridať.
Vyberieme ho a klikneme na Otvoriť.
c) Kliknutím na OK zavrieme okno Vlastnosti.
Obrázok 280: Dialógové okno Vlastnosti galérie
Spôsob 2 (presunutie)
Do galérie môžeme obrázky vložiť aj ich presunutím z dokumentu.
1) Otvoríme dokument obsahujúci obrázky a v galérii vyberieme kategóriu, do ktorej ich
chceme pridať.
2) Kurzor umiestnime bez kliknutia nad obrázok.
3) Pokiaľ sa kurzor zmení na symbol ruky, k obrázku je priradený hypertextový odkaz. V tom
prípade na obrázok klikneme so stlačeným klávesom Alt, čím ho vyberieme bez toho, aby
sme aktivovali odkaz. Ak sa kurzor na symbol ruky nezmení, môžeme obrázok vybrať
jednoducho tým, že na neho klikneme.
4) Akonáhle je obrázok vybraný (čo je zrejmé podľa farebných úchytiek okolo neho), uvoľníme
tlačidlo myši. Znovu klikneme na obrázok, pričom ľavé tlačidlo myši podržíme stlačené
dlhšie ako dve sekundy. Bez toho aby sme tlačidlo myši uvoľnili, obrázok presunieme do
galérie.
5) Uvoľníme tlačidlo myši.
Odstraňovanie objektov z galérie
Ak chceme odstrániť obrázok z kategórie:
1) Pravým tlačidlom myši klikneme na názov súboru s obrázkom alebo na jeho náhľad.
2) Zvolíme Odstrániť v kontextovej ponuke. Zobrazí sa správa so žiadosťou o potvrdenie
odstránenia objektu. Klikneme na Áno.
Poznámka
336
Ak odstránime názov súboru zo zoznamu v galérii, neodstránime tým súbor
uložený na pevnom disku alebo na inom umiestnení.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 281: Dialógové okno na vytváranie alebo úpravu obrázkových máp
Pridávanie nových kategórií do galérie
Ak chceme do galérie pridať novú kategóriu:
1) Klikneme na tlačidlo Nová kategória, ktoré sa nachádza nad zoznamom kategórií
(obrázok 279).
2) V dialógovom okne Vlastnosti klikneme na záložku Všeobecné a zadáme názov novej
kategórie.
3) Následne klikneme na záložku Súbory a do novej kategórie pridáme obrázky skôr
opísaným spôsobom.
Odstraňovanie kategórií z galérie
Ak chceme z galérie odstrániť kategóriu:
1) Zvolíme Nástroje > Galéria.
2) V zozname nájdeme kategóriu, ktorú chceme odstrániť.
3) Pravým tlačidlom myši na ňu klikneme, a potom v kontextovej ponuke zvolíme Odstrániť.
Umiestnenie galérie a jej objektov
Obrázky a ďalšie objekty zobrazené v galérii sa môžu nachádzať kdekoľvek na pevnom disku
počítača, na sieťovom disku alebo na vymeniteľnom zariadení. V zoznamoch v galérii sa zobrazuje
umiestnenie každého objektu. Ak do galérie pridáme nové obrázky spôsobom 1, súbory sa
nepresunú ani neskopírujú, iba sa pridá odkaz na umiestnenie každého nového objektu. Ak súbory
pridáme presunutím (spôsob 2), skopírujú sa do špeciálneho priečinku galérie (s názvom
dragdrop), pričom sa pre ne vytvorí názov.
Obrázok 282 zobrazuje v detailnom zobrazení dva súbory v kategórii galérie Moja kategória, jeden
je uložený v priečinku dragdrop, druhý je odkazom na jeho umiestnenie v súborovom systéme.
Kapitola 11 Obrázky, galéria a písmomaľba
337
C:\Používatelia\Jozef\Obrázky\kvetinka.pdf
Obrázok 282: Kategória so súbormi vloženými presunutím a vloženými ako odkaz
Pri tímovej práci môžeme mať prístup do zdieľanej galérie (ktorej obsah nemôžeme meniť, pokiaľ
na to nemáme oprávnenie) a aj do vlastnej galérie, do ktorej môžeme objekty pridávať a ktorej
objekty môžeme meniť a mazať.
Umiestnenie vlastnej galérie je uvedené v Nástroje > Možnosti > LibreOffice > Cesty. Toto
umiestnenie môžeme zmeniť, môžeme však aj skopírovať súbory s galériou (SDV) na iný počítač.
Obsah galérie dodávanej s balíkom LibreOffice je uložený inde. Jej umiestnenie nie je možné
zmeniť.
Vytváranie obrázkových máp
V obrázkovej mape sú definované oblasti obrázku (označované ako aktívne oblasti)
s hypertextovými odkazmi na webové adresy, iné súbory na počítači alebo na iné časti toho istého
dokumentu. Aktívne oblasti sú obrázkovou obdobou textových hypertextových odkazov (ktoré sú
opísané v kapitole 12). Ak klikneme na aktívnu oblasť, program LibreOffice otvorí odkazovanú
stránku v príslušnom programe (napríklad v predvolenom prehliadači v prípade stránky HTML,
v programe LibreOffice Calc v prípade súboru ODS alebo v prehliadači PDF v prípade súboru
PDF). Môžeme vytvárať aktívne oblasti rôznych tvarov, pričom k jednému obrázku môžeme priradiť
niekoľko aktívnych oblastí.
Ak chceme použiť editor obrázkových máp:
1) V dokumente LibreOffice klikneme na obrázok, v ktorom chceme vytvoriť aktívnej oblasti.
2) Zvolíme Upraviť > Obrázková mapa v hlavnej ponuke. Otvorí sa okno Editor obrázkových
máp (obrázok 281).
3) Pomocou nástrojov a polí tohto dialógového okna (opísané ďalej) definujeme aktívne
oblasti spolu s odkazmi.
4) Kliknutím na ikonu Použiť
nastavenie použijeme.
5) Klikneme na ikonu Uložiť
, čím obrázkovú mapu uložíme do súboru, a potom dialógové
okno zavrieme kliknutím na X na titulnej lište.
Hlavnú časť dialógového okna zaberá obrázok, pre ktorý aktívnu oblasť definujeme. Aktívna oblasť
je vyznačená čiarou, ktorá znázorňuje tvar oblasti.
Panel nástrojov v hornej časti dialógového okna obsahuje nasledujúce nástroje:
• Tlačidlo Použiť: kliknutím na toto tlačidlo použijeme zmeny.
• Ikony Otvoriť, Uložiť a Vybrať.
• Nástroje na kreslenie tvaru aktívnej oblasti: používajú sa rovnako ako zodpovedajúce
nástroje na paneli nástrojov Kresba.
338
Začíname s programom LibreOffice 4.2
• Upraviť body, Presunúť body, Vložiť body, Odstrániť body: pokročilé nástroje na
úpravu tvaru aktívnej oblasti v tvare mnohouholníka. Voľbou nástroja Upraviť body
aktivujeme ostatné nástroje.
Ikona Aktívny: prepína stav vybranej oblasti na aktívnu alebo neaktívnu.
•
• Makro: namiesto hypertextového odkazu priradí k aktívnej oblasti makro.
• Vlastnosti: nastaví vlastnosti hypertextového odkazu a pridá k nemu atribút s názvom.
V poliach pod panelom nástrojov pre vybranú aktívnu oblasť zadáme:
• Adresa: adresa, na ktorú odkazuje hypertextový odkaz. Môžeme tiež odkázať na záložku
v dokumente, a to tak, že adresu napíšeme v nasledujúcom formáte: file
:///<cesta>/nazov_dokumentu#nazov_zalozky
• Text : zadáme text, ktorý sa zobrazí, keď nad aktívnu oblasť presunieme kurzor.
• Rámec: určuje, kde sa má otvoriť cieľ hypertextového odkazu, pričom vyberáme
z možností _blank (otvorí sa v novom okne prehliadača), _self (otvorí sa v aktívnom okne
prehliadača), _top alebo _parent.
Tip
Vo väčšine prípadov postačí pre cieľový rámec hodnota _self. Ak to nie je naozaj
nevyhnutné, používanie iných volieb sa neodporúča.
Použitie nástrojov balíka LibreOffice na kreslenie
V balíku LibreOffice možno pomocou nástrojov na kreslenie z obdĺžnikov, kruhov, čiar, textu a
ďalších preddefinovaných útvarov vytvárať zložitejšie obrázky, ako napríklad diagramy. Niekoľko
grafických objektov môžeme zoskupiť, čím zabezpečíme, že sa nezmení ich vzájomné
umiestnenie a ani ich proporcie.
Grafické objekty môžeme umiestniť priamo do dokumentu, alebo ich môžeme vložiť do rámca.
Nástroje na kreslenie možno tiež použiť na tvorbu popisov fotografií, snímok obrazovky alebo
iných ilustrácií, vytvorených v iných programoch. To sa však v programe Writer neodporúča,
pretože:
• Obrázky nemožno zahrnúť do skupiny grafických objektov, preto sa v dokumente nemusí
•
zachovať ich zarovnanie.
Ak dokument prevedieme na iný formát, napríklad na HTML, grafické objekty a obrázky
nezostanú spojené a uložia sa zvlášť.
Všeobecne platí, že ak potrebujeme vytvoriť zložitejšiu kresbu, je vhodné použiť program
LibreOffice Draw, ktorý obsahuje oveľa viac možností, napríklad vrstvy, štýly atď. V tejto časti
uvádzame postupy, ako sa nástroje na kreslenie používajú v programoch Writer a Calc.
Vytváranie grafických objektov
Ak chceme používať kresliace nástroje, zobrazíme panel nástrojov Kresba (obrázok 283) tak, že
zvolíme Zobraziť > Panely nástrojov > Kresba v hlavnej ponuke.
Ak sa chystáme používať kresliace nástroje opakovane, môžeme panel uvoľniť a presunúť ho na
obrazovke na miesto, kde sa s ním bude lepšie pracovať.
Kapitola 11 Obrázky, galéria a písmomaľba
339
1 Vybrať
2 Čiara
3 Obdĺžnik
4 Elipsa
5 Čiara voľnou rukou 9 Útvary symbolov
6 Text
10 Blokové šípky
7 Bubliny
11 Vývojové
diagramy
8 Základné útvary
12 Bubliny
13 Hviezdy
14 Body
15 Galéria písmomaľby
16 Zo súboru
17 Vytláčanie Zap/vyp
Obrázok 283: Panel nástrojov Kresba
Ak chceme použiť kresliaci nástroj:
1) V dokumente klikneme na miesto, kam chceme kresbu ukotviť. V prípade potreby môžeme
ukotvenie neskôr zmeniť.
2) Zvolíme nástroj z panelu nástrojov Kresba (obrázok 283). Kurzor myši sa zmení na krížik,
čo je kurzor kresliacich nástrojov (pre pravouholníky ním je
).
3) Kurzor presunieme na miesto v dokumente, kde chceme, aby sa kresba zobrazila, a potom
stlačením ľavého tlačítka myši a presúvaním kurzora bez jeho pustenia kresbu vytvoríme.
Uvoľníme tlačidlo myši. Vybraná kresliaca funkcia zostane aktívna, môžeme preto nakresliť
ďalší objekt rovnakého typu.
4) Ak chceme vybranú kresliacu funkciu zrušiť, stlačíme kláves Esc alebo klikneme na ikonu
Vybrať (šípka) na paneli nástrojov Kresba.
5) Teraz môžeme zmeniť vlastnosti kresby (farba výplne, druh a hrúbka čiary, ukotvenie a
podobne), a to buď pomocou panelu nástrojov Vlastnosti kresby (obrázok 284), alebo
pomocou volieb a dialógových okien prístupných po kliknutí pravým tlačidlom myši na
kresbu.
Nastavenie alebo zmena vlastností kresieb
Ak chceme nastaviť vlastnosti kresby pred tým, než ju nakreslíme:
1) Na paneli nástrojov Kresba (obrázok 283) klikneme na nástroj Vybrať.
2) Na paneli nástrojov Vlastnosti kresby (obrázok 284) klikneme na ikonu príslušnej vlastnosti
a zvolíme hodnotu, ktorú chceme nastaviť.
3) Dialógové okná umožňujúce podrobnejšie nastavenia zobrazíme tak, že na tomto paneli
nástrojov klikneme na ikony Oblasť alebo Čiara.
1 Štýly a
formátovanie
2 Čiara
3 Štýl čiary
6 Oblasť
9 Efekty
4 Šírka čiary
7 Štýl oblasti / výplň
1 Zarovnanie
1
3 Štýl Šípky
5 Farba čiary
8 Tieň
1 Usporiadať
2
Obrázok 284: Panel nástrojov Vlastnosti kresby
340
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Hodnoty, ktoré nastavíme, budú platiť pre aktuálny dokument a reláciu. Nezachovajú sa, keď
dokument alebo program Writer zavrieme, a nepoužijú sa v inom dokumente, ktorý otvoríme.
Predvolené hodnoty sa použijú pre všetky kresby s výnimkou textových objektov.
Ak chceme zmeniť vlastnosti existujúcej kresby:
1) Vyberieme objekt.
2) Pokračujeme spôsobom opísaným vyššie.
V prípade grafického objektu môžeme určiť aj umiestnenie a veľkosť, otočenie, skosenie a polomer
rohu:
1) Na objekt klikneme pravým tlačidlom myši a v kontextovej ponuke zvolíme Umiestnenie a
veľkosť. Zobrazí sa dialógové okno Umiestnenie a veľkosť.
2) Zvolíme požadované vlastnosti.
Zmena veľkosti grafických objektov
Veľkosť kresby zmeníme obdobne ako v prípade obrázku. Vyberieme objekt, klikneme na jednu
z ôsmich úchytiek po obvode a presunieme ju na nové miesto. Ak chceme pri zmene veľkosti
zachovať pomer strán, vyberieme jednu z rohových úchytiek, a následne pri jej presúvaní na nové
miesto podržíme stlačený kláves Shift.
Ak potrebujeme nastaviť veľkosť objektu presnejšie, v hlavnej ponuke zvolíme Formát > Objekt >
Umiestnenie a veľkosť. V dialógovom okne Umiestnenie a veľkosť nastavíme zvlášť šírku a
výšku. Keď je zvolená možnosť Zachovať pomer, oba rozmery sa zmenia tak, že sa zachová
pomer strán.
Zoskupovanie grafických objektov
Ak chceme zoskupiť kresby:
1) Vyberieme jeden objekt, potom so stlačeným klávesom Shift kliknutím pridáme ďalšie,
ktoré chceme do skupiny zahrnúť. Orámovanie objektov sa pritom prispôsobí, aby obsiahlo
všetky vybrané objekty.
2) Následne buď zvolíme Formát > Zoskupiť > Zoskupiť v hlavnej ponuke alebo klikneme
pravým tlačidlom myši na jeden z vybraných objektov a zvolíme Zoskupiť > Zoskupiť
v kontextovej ponuke.
Poznámka
Do skupiny kresieb nemožno zahrnúť obrázok, či už vložený, alebo ako odkaz.
Použitie písmomaľby
Písmomaľba umožňuje vytvárať grafické textové objekty, ktoré dokument spravia atraktívnejším.
Môžeme si vybrať z veľkého množstva rôznych nastavení (čiara, oblasť, umiestnenie, veľkosť a
ďalšie).
Písmomaľba je k dispozícii v každej súčasti balíka LibreOffice, avšak v spôsobe, akými ju každá
súčasť zobrazuje, sú drobné rozdiely.
Panely nástrojov Písmomaľba
Objekty písmomaľby môžeme vytvárať a upravovať pomocou dvoch rôznych panelov nástrojov:
Zvolíme buď Zobraziť > Panely nástrojov > Písmomaľba, alebo Zobraziť > Panely nástrojov >
Kresba.
Kapitola 11 Obrázky, galéria a písmomaľba
341
Obrázok 285: Plávajúci panel nástrojov
Písmomaľba
Ak klikneme na existujúci objekt písmomaľby, panel nástrojov Formátovanie sa zmení a zobrazia
sa na ňom možnosti písmomaľby (obrázok 289). Aké prvky lišta obsahuje, závisí na tom, v ktorej
súčasti balíka LibreOffice ju používame.
Vytváranie objektov písmomaľby
1) Na zvolenom paneli nástrojov klikneme na ikonu Galéria písmomaľby
.
2) V Galérii písmomaľby (obrázok 286) vyberieme štýl písmomaľby, a potom klikneme na OK.
V dokumente sa zobrazí objekt písmomaľby. Všimnime si farebné štvorčeky pozdĺž okrajov
(ktoré indikujú, že je objekt vybraný) a žlté bodky; ich význam je vysvetlený v časti „Presun
a zmena veľkosti objektov písmomaľby“ na strane 377.
3) Dvojklikneme na objekt a upravíme text písmomaľby (obrázok 287). Vyberieme čierny text
Fontwork, ktorý sa zobrazuje cez objekt, a nahradíme ho vlastným textom.
4) Klikneme kamkoľvek na voľné miesto alebo stlačíme kláves Esc, čím zmeny použijeme.
Obrázok 286: Galéria písmomaľby
342
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 287: Úprava textu písmomaľby
Úprava objektov písmomaľby
Akonáhle je objekt písmomaľby vytvorený, môžeme upraviť niektoré jeho vlastnosti. Na to môžeme
použiť panel nástrojov Písmomaľba, panel nástrojov Formátovanie alebo možnosti v ponukách,
ktoré sú v tejto časti opísané. Ak je vybraný objekt písmomaľby trojrozmerný, môžeme tiež použiť
panel nástrojov 3D nastavenia.
Použitie panelu nástrojov Písmomaľba
Skontrolujeme, či je zobrazený panel nástrojov Písmomaľba, ktorý je zobrazený na obrázku 285.
Ak nie je, zvolíme Zobraziť > Panely s nástrojmi > Písmomaľba. Za účelom úpravy objektov
písmomaľby môžeme kliknúť na nasledujúce ikony:
Tvar písmomaľby: Upraví tvar vybratého objektu. Tvar
môžeme zvoliť z palety tvarov.
Rovnaká výška písmen písmomaľby: Zmení výšku znakov objektu. Prepína medzi
normálnou výškou (niektoré znaky sú vyššie než iné, napríklad veľké písmená, d, h, l a
ďalšie) a rovnakou výškou pre všetky písmená.
Obrázok 288: Vľavo: bežné písmená; vpravo: rovnaká výška písmen
Kapitola 11 Obrázky, galéria a písmomaľba
343
Zarovnanie písmomaľby: Zmení zarovnanie znakov. Voľby sú
zarovnanie doľava, na stred, zarovnanie doprava, do bloku a
roztiahnutie. Zarovnanie textu sa prejaví len vtedy, ak zaberá
aspoň dva riadky. V režime Roztiahnuť sa všetky riadky úplne
vyplnia.
Rozostup znakov písmomaľby: Zmení rozostup znakov a
kerning objektu. Vyberieme z možností roletového zoznamu.
Použitie panelu nástrojov Formátovanie
V tejto časti si ukážeme, ako prispôsobíme niekoľko ďalších vlastností objektov písmomaľby.
Klikneme na objekt písmomaľby. Panel nástrojov Formátovanie sa nahradí panelom Vlastnosti
kresby, v ktorom sa nachádzajú viaceré možnosti na úpravu objektu. (Panel nástrojov, ktorý je
zobrazený na obrázku 289, sa zobrazí, keď použijeme písmomaľbu v programe Writer.)
Obrázok 289: Panel nástrojov Vlastnosti kresby pre objekt písmomaľby v programe Writer
344
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok zobrazuje plávajúci panel nástrojov. V predvolenom nastavení je ukotvený ako jeden
z panelov umiestnených pod hlavnou ponukou. Zobrazený panel bol prispôsobený, aby ukazoval
všetky dostupné možnosti; v predvolenom nastavení sa zobrazuje len časť týchto možností.
Panel nástrojov Vlastnosti kresby poskytuje široké možnosti, ako objekt prispôsobiť. Tieto možnosti
sú rovnaké ako možnosti prispôsobenia iných kresieb. Viac informácií sa nachádza v príručke
Návod na používanie programu Draw (Draw Guide).
Možnosti na nastavenie obrysov
Ikona Čiara: Otvorí dialógové okno s tromi záložkami: Čiara, Štýly čiar, Štýly šípok. Na záložke
Čiara upravíme najpoužívanejšie vlastnosti obrysu vybraného objektu písmomaľby, a to tak, že ich
zvolíme zo zoznamu vopred definovaných vlastností, ktoré zahŕňajú štýl čiary, farbu čiary a štýly
šípky. Na záložkách Štýly čiar a Štýly šípok upravíme vlastnosti štýlov čiary a šípok a definujeme
nové štýly.
Ikona Štýl šípky: Zvolíme z rôznych štýlov šípok.
Pole Štýl čiary: Zvolíme z dostupných štýlov čiar.
Pole Šírka čiary: Nastavíme šírku čiary.
Pole Farba čiary: Nastavíme farbu čiary.
Možnosti na nastavenie výplne
Kliknutím na ikonu Oblasť sa otvorí dialógové okno so siedmimi kartami (Oblasť, Tieň,
Priehľadnosť, Farby, Prechody, Šrafovanie, Rastrové obrázky).
• Oblasť: Z daného zoznamu zvolíme výplň vybratého objektu: farbu, raster, prechod alebo
vzor šrafovania.
Tieň: Nastavíme vlastnosti tieňa vybratého objektu.
•
• Priehľadnosť: Nastavíme vlastnosti priehľadnosti vybratého objektu.
• Farby: Zmeníme existujúce farby alebo pridáme nové farby, ktoré sa zobrazia na záložke
•
•
•
Oblasť.
Prechody: Zmeníme existujúce prechody alebo pridáme nové prechody, ktoré sa zobrazia
na záložke Oblasť.
Šrafovanie: Zmeníme existujúce vzory šrafovania alebo pridáme nové vzory šrafovania,
ktoré sa zobrazia na záložke Oblasť.
Rastrové obrázky: Vytvoríme jednoduché rastrové vzory alebo importujeme rastrový
obrázok. Tie potom budú k dispozícii na záložke Oblasť.
Polia Štýl oblasti/výplň oblasti: Zvolíme druh výplne vybraného objektu. Ak chceme výplň
nastaviť podrobnejšie, použijeme ikonu Oblasť.
Možnosti na umiestnenie
Ikona Otočiť: Ručne ťahaním myšou vybraný objekt otočíme.
Ikona Na popredie: Vybraný objekt presunieme pred text.
Ikona Na pozadie: Vybraný objekt presunieme za text.
Ikona Zarovnanie: Zmeníme zarovnanie vybraných objektov.
Ikona Preniesť do popredia: Presunieme vybrané objekty pred ostatné.
Ikona Odsunúť do pozadia: Presunieme vybrané objekty za ostatné.
Ikona Zmeniť ukotvenie: Zvolíme jednu z možností ukotvenia:
• K strane — zachová sa umiestnenie objektu vzhľadom k okrajom strany. Objekt sa
neposunie, keď pridáme alebo zmažeme text.
Kapitola 11 Obrázky, galéria a písmomaľba
345
• K odseku — objekt sa ukotví k odseku a bude sa posúvať s odsekom. Môže byť
•
•
umiestnený na okraji alebo na inom mieste.
K znaku — objekt sa ukotví k znaku, ale nie je súčasťou postupnosti znakov. Bude sa
posúvať s odsekom, môže byť umiestnený na okraji alebo na inom mieste. Tento spôsob
sa podobá na ukotvenie k odseku.
Ako znak — objekt sa do dokumentu umiestni ako akýkoľvek iný znak, a bude sa posúvať
s odsekom, keď pridáme alebo zmažeme text pred objektom.
Ikona Zrušiť zoskupenie : Zruší zoskupenie vybraných objektov, takže s nimi bude možné
zaobchádzať jednotlivo.
Ikona Zoskupiť : Zoskupí vybrané objekty, takže s nimi bude možné zaobchádzať ako s jediným
objektom.
Použitie možností v ponukách
Ak chceme vybrané objekty písmomaľby ukotviť, zarovnať, usporiadať alebo zoskupiť, nastaviť
obtekanie textu okolo nich, alebo ich vodorovne alebo zvisle preklopiť, môžeme použiť niektoré
voľby v ponuke Formát.
Môžeme tiež kliknúť pravým tlačidlom myši na objekt písmomaľby a tie isté možnosti zvoliť
v kontextovej ponuke. Pomocou kontextovej ponuky môžeme tiež rýchlo pristupovať k dialógovým
oknám Čiara, Oblasť, Text a Umiestnenie a veľkosť. Dialógové okno Text ponúka pre písmomaľbu
iba niekoľko možností, a preto tu nie je opísané. V dialógovom okne Umiestnenie a veľkosť
môžeme zadať presné hodnoty týkajúce sa veľkosti a umiestnenia. Podrobnejšie informácie
o týchto možnostiach ponúk sa nachádza v príručke Návod na používanie programu Draw (Draw
Guide).
Použitie panelu nástrojov 3D nastavenia
Ak je vybraný objekt písmomaľby trojrozmerný, môžeme použiť možnosti na paneli nástrojov 3D
nastavenia. Dvojrozmerný objekt písmomaľby môžeme zmeniť na trojrozmerný (alebo trojrozmerný
zmeniť na dvojrozmerný) tak, že klikneme na ikonu Vytláčanie zap/vyp na paneli nástrojov 3D
nastavenia. Viac informácií sa nachádza v príručke Návod na používanie programu Draw (Draw
Guide).
Obrázok 290: Panel nástrojov 3D nastavenia
Presun a zmena veľkosti objektov písmomaľby
Ak vyberieme objekt písmomaľby, zobrazí sa pozdĺž jeho okrajov osem farebných štvorčekov
(označovaných ako úchytky), ako ukazuje obrázok. Presunutím týchto úchytiek zmeníme veľkosť
objektu.
346
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Pri objekte sa zobrazí aj žltá bodka. Môže byť pri okraji
objektu alebo kdekoľvek inde: na ukážkovom obrázku sa
nachádza napravo. Ak nad túto žltú bodku presunieme
kurzor, zmení sa na symbol ruky. Presunutím bodky
v niektorom smere objekt zdeformujeme.
Ak kurzor presunieme nad inú časť objektu, zmení sa na
obvyklý symbol pre presúvanie objektu inam na stranu.
Umiestnenie a veľkosť objektu presne nastavíme pomocou
dialógového okna Umiestnenie a veľkosť.
Kapitola 11 Obrázky, galéria a písmomaľba
347
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kapitola 12
Vytvárame webové stránky
Ukladáme dokumenty ako súbory HTML
Úvod
Táto kapitola opisuje, ako v programoch Writer, Calc, Impress a Draw:
• vytvárať hypertextové odkazy na iné dokumenty, ako napríklad na webové stránky,
•
dokumenty PDF a ďalšie súbory, a
ukladať dokumenty ako webové stránky (dokumenty HTML).
Keď vytvárame dokument, ktorý chceme uložiť ako webovú stránku, je potrebné mať na pamäti
nasledujúce skutočnosti:
• V dokumente HTML sú hypertextové odkazy aktívne (možno na ne kliknúť), ale iné krížové
•
odkazy vkladané programom LibreOffice aktívne nie sú.
Objekt, napríklad obrázok, sa uloží ako samostatný súbor. Ak sme však taký objekt
umiestnili do rámca (napríklad s príslušným opisom), neuloží sa a v dokumente HTML a ani
sa nezobrazí: namiesto neho sa zobrazí názov rámca.
Relatívne a absolútne hypertextové odkazy
Hypertextové odkazy uložené v súbore môžu byť buď relatívne alebo absolútne.
Relatívny hypertextový odkaz udáva, ako sa na dané miesto dostať z miesta, kde sme teraz (tým
sa myslí priečinok, v ktorom je uložený aktuálny dokument), zatiaľ čo absolútny hypertextový
odkaz udáva, ako sa tam dostať bez ohľadu na to, odkiaľ začneme.
Absolútny odkaz prestane fungovať, keď sa presunie cieľ. Relatívny odkaz prestane fungovať, keď
sa zmení umiestnenie východiskového miesta vzhľadom k cieľu. Ak napríklad máme v tom istom
priečinku dva tabuľkové zošity, ktoré na seba vzájomne odkazujú, a celý priečinok presunieme na
nové miesto, absolútny hypertextový odkaz bude chybný, ale relatívny nie.
Ak chceme zmeniť spôsob, akým sú v súbore balíka LibreOffice ukladané hypertextové odkazy,
zvolíme Nástroje > Možnosti > Načítať/Uložiť > Všeobecné a zvolíme, či chceme ukladať URL
relatívne pri odkazovaní na systém súborov, Internet alebo oboje.
Program Calc vždy zobrazí absolútny hypertextový odkaz. Dochádza k tomu aj vtedy, keď sme
uložili relatívny hypertextový odkaz, nie je však potrebné sa znepokojovať, lebo táto „absolútna“
adresa cieľa sa zmení, keď súbor presunieme.
Poznámka
Tip
Ak ukladáme odkazy relatívne k súborovému systému a plánujeme stránky nahrať
na internet, je potrebné skontrolovať, či máme na počítači rovnakú štruktúru
priečinkov ako na webovom serveri.
Ak podržíme kurzor nad odkazom, zobrazí sa tip pomocníka s absolútnym odkazom,
pretože balík LibreOffice interne používa absolútne názvy ciest. Úplnú cestu a
adresu nájdeme iba v súbore, ktorý získame exportom do HTML (uložíme zošit ako
súbor HTML). Takýto súbor HTML načítame ako text, alebo ho otvoríme v textovom
editore.
Vytváranie hypertextových odkazov
Ak zadáme text (napríklad adresu webovej stránky alebo URL), ktorý môže byť použitý ako
hypertextový odkaz, a potom stlačíme kláves Enter, LibreOffice automaticky hypertextový odkaz
vytvorí a použije naň formátovanie textu (zvyčajne farbu a podčiarknutie). Ak sa tak nestane,
350
Začíname s programom LibreOffice 4.2
môžeme túto vlastnosť povoliť voľbou Nástroje > Možnosti automatickej opravy > Možnosti
v hlavnej ponuke a zvolením možnosti Rozpoznávať URL.
Ak nechceme, aby LibreOffice previedol určitý text URL na hypertextový odkaz, zvolíme Upraviť >
Späť v hlavnej ponuke, alebo okamžite potom, čo bolo použité formátovanie, stlačíme Ctrl+Z,
alebo umiestnime kurzor do hypertextového odkazu, klikneme pravým tlačidlom myši a
v kontextovej ponuke zvolíme Odstrániť hypertextový odkaz.
Tip
Ak chceme zmeniť farbu hypertextových odkazov, zvolíme Nástroje > Možnosti >
LibreOffice > Vzhľad , posunieme sa na Nenavštívené odkazy alebo na Navštívené
odkazy, zvolíme novú farbu a klikneme na OK. Upozornenie: toto zmení farbu
všetkých hypertextových odkazov vo všetkých súčastiach balíka LibreOffice, čo
nemusí byť to, čo chceme.
V programoch Writer a Calc (ale nie v programoch Draw alebo Impress) môžeme tiež
zmeniť znakový štýl Internetový odkaz alebo definovať nový štýl a použiť ho na
vybrané odkazy.
Používanie Navigátora
Hypertextové odkazy je možné vkladať pomocou navigátora, čo je jednoduchý spôsob, ako
vkladať odkazy do inej časti toho istého dokumentu.
1) Otvoríme dokument, ktorý obsahuje položky, na ktoré chceme odkázať.
2) Klikneme na ikonu Navigátor
alebo zvolíme Zobraziť > Navigátor v hlavnej ponuke,
alebo stlačíme kláves F5, čím otvoríme dialógové okno Navigátor.
3) Klikneme na trojuholník napravo od ikony Režim presunutia a zvolíme Vložiť ako
hypertextový odkaz (obrázok 291). Ikona Režim presunutia sa zmení podľa toho, aký typ
vloženia sme vybrali. V predvolenom stave je ako Režim presunutia zobrazená ikona
Hypertextový odkaz
.
4) Z roletového zoznamu v dolnej časti navigátora zvolíme dokument, ktorý obsahuje položky,
na ktoré chceme odkázať.
5) V zozname okna Navigátor zvolíme položku, ktorú chceme vložiť ako hypertextový odkaz.
6) Túto položku presunieme na miesto v dokumente, kde chceme hypertextový odkaz
vytvoriť. Názov položky sa vloží do dokumentu ako aktívny hypertextový odkaz.
Obrázok 291: Vkladanie hypertextového odkazu
pomocou navigátora
Kapitola 12 Vytvárame webové stránky
351
Ak vkladáme pomocou navigátora hypertextový odkaz na objekt ako napríklad obrázok, je vhodné,
aby text odkazu bol zmysluplný, napríklad Graf tržieb v roku 2009. Aby sme to dosiahli, je nutné
buď zmysluplne pomenovať objekty a nenechávať im predvolené názvy (napríklad Obrázok6),
alebo upraviť názov výsledného odkazu pomocou dialógového okna Hypertextový odkaz, ako je
opísané ďalej.
Navigátor môžeme použiť aj na to, aby sme hypertextový odkaz preniesli z jedného dokumentu
(zdrojového) na určité miesto v inom dokumente (cieľovom). Otvoríme Navigátor v cieľovom
dokumente a presunieme položku zo zdrojového dokumentu na miesto, kde chceme, aby sa
hypertextový odkaz zobrazil.
Použitie dialógového okna Hypertextový odkaz
Dialógové okno Hypertextový odkaz môžeme využiť, ak chceme hypertextové odkaz vložiť, alebo
ak chceme všetky hypertextové odkazy zmeniť.
1) Vyberieme existujúci text, ktorý chceme použiť ako odkaz.
2) Klikneme na ikonu Hypertextový odkaz
na paneli nástrojov Štandardné alebo
zvolíme Vložiť > Hypertextový odkaz v hlavnej ponuke, čím otvoríme dialógové okno
Hypertextový odkaz (obrázok 292).
3) Na ľavej strane zvolíme jednu zo štyroch kategórií hypertextových odkazov:
• Internet: hypertextový odkaz odkazuje na webovú adresu, ktorá bežne začína na
http://.
• Pošta a správy: hypertextový odkaz otvára správu elektronickej pošty, pre ktorú je
dopredu nastavený určitý príjemca.
• Dokument: hypertextový odkaz odkazuje na iný dokument alebo na iné miesto
v aktuálnom dokumente
• Nový dokument: hypertextový odkaz vytvára nový dokument.
4) Dialógové okno Hypertextový odkaz sa mení podľa vybraného typu hypertextového
odkazu. Aby sme hypertextový odkaz vytvorili, zadáme všetky potrebné podrobnosti.
Obrázok 292. Dialógové okno Hypertextový odkaz zobrazujúce detaily odkazov na
Internet
352
Začíname s programom LibreOffice 4.2
5) Kliknutím na Použiť vytvoríme hypertextový odkaz, dialógové okno Hypertextový odkaz
zostane otvorené, a tak umožní vytvoriť ďalšie hypertextové odkazy.
6) Kliknutím na Zatvoriť dialógové okno Hypertextový odkaz zatvoríme.
Dialógové okno sa mení podľa toho, akú kategóriu hypertextového odkazu zvolíme v ľavom paneli.
Úplný opis všetkých volieb a súvislostí je nad rámec tejto kapitoly. Uvádzame tu teda len súhrn
bežne používaných volieb.
• V prípade hypertextového odkazu Internet zvolíme typ odkazu (web, FTP alebo Telnet) a
•
•
•
zadáme požadovanú webovú adresu (URL).
V prípade hypertextového odkazu Pošta a správy určíme, či ide o odkaz na poštu alebo na
správu systému news, zadáme adresu a v prípade pošty aj predmet.
V prípade hypertextového odkazu Dokument určíme cestu k dokumentu (kliknutím na
Otvoriť súbor otvoríme prehliadač súborov) alebo ponecháme prázdnu hodnotu, ak
chceme, aby odkaz smeroval na rovnaký dokument. Voliteľne určíme cieľ v dokumente
(napríklad niektorú snímku). Klikneme na ikonu Cieľ v dokumente
, čím otvoríme
dialógové okno Cieľ v dokumente, v ktorom môžeme vybrať typ cieľa; ak poznáme názov
cieľa, môžeme ho priamo zadať do poľa.
V prípade hypertextového odkazu Nový dokument určíme, či má byť novovytvorený
dokument okamžite upravený (Upraviť teraz) alebo či sa má len vytvoriť (Upraviť
neskôr). Zadáme názov súboru a zvolíme typ dokumentu, ktorý sa má vytvoriť (text, zošit a
podobne). Kliknutím na ikonu Vybrať cestu
kam sa má súbor uložiť.
otvoríme prehliadač súborov a zvolíme,
Oblasť Ďalšie nastavenia v pravej dolnej časti dialógového okna je spoločná pre všetky kategórie
hypertextových odkazov, hoci niektoré voľby sa viac vzťahujú k určitým typom odkazov.
• Hodnota Rámec určuje, ako sa hypertextový odkaz otvorí. Týka sa to dokumentov
•
•
•
otváraných vo webovom prehliadači.
Formulár stanovuje, či má byť odkaz vytvorený ako text, alebo ako tlačidlo. Viac informácií
sa nachádza v kapitole 15, Using Forms in Writer, príručky Návod na používanie programu
Writer (Writer Guide).
Text stanovuje, aký text sa bude zobrazovať používateľovi. Ak nič nezadáme, použije sa
ako text odkazu úplná cesta alebo URL. Ak je odkaz relatívny a súbor presunieme, tento
text sa nezmení, hoci sa zmení cieľ odkazu.
Názov sa týka dokumentov HTML. Určuje text, ktorý sa pridá ako atribút NAME do kódu
HTML, ktorý bude predstavovať hypertextový odkaz.
• Udalosti
: kliknutím na túto ikonu otvoríme dialógové okno Priradiť makro, v ktorom
zvolíme makro, ktoré sa má spustiť pri kliknutí na odkaz. Viac informácií sa nachádza
v kapitole 13, Začíname s makrami.
Úprava hypertextových odkazov
Ak chceme upraviť existujúci odkaz:
1) Klikneme kamkoľvek do textu hypertextového odkazu.
2) Klikneme na ikonu Hypertextový odkaz
na nástrojovej lište Štandardné alebo zvolíme
Upraviť > Hypertextový odkaz v hlavnej ponuke alebo klikneme pravým tlačidlom myši a
v kontextovej ponuke zvolíme Upraviť hypertextový odkaz. Otvorí sa dialógové okno
Hypertextový odkaz.
Kapitola 12 Vytvárame webové stránky
353
3) Vykonáme požadované zmeny a klikneme na Použiť, čím zmeny uložíme. Dialógové okno
Hypertextový odkaz zostane otvorené a môžeme v úprave hypertextových odkazov
pokračovať. Po úprave každého odkazu klikneme na Použiť.
4) Až úpravy odkazov dokončíme, klikneme na Zatvoriť.
V predvolenom nastavení aktivujeme v balíku LibreOffice hypertextové odkazy pomocou
Ctrl+kliknutie. Toto správanie môžeme zmeniť v Nástroje > Možnosti > LibreOffice >
Bezpečnosť > Možnosti, kde zrušíme výber možnosti Na otváranie hypertextových odkazov je
potrebný ctrl-klik. Ak sa odkazy majú aktivovať kliknutím, toto nastavenie treba skontrolovať.
Odstránenie hypertextových odkazov
Z hypertextového odkazu môžeme odstrániť odkaz a ponechať len text tým, že klikneme pravým
tlačidlom myši na odkaz a v kontextovej ponuke zvolíme Odstrániť hypertextový odkaz. Niekedy
môže byť potrebné znovu nastaviť formátovanie, aby formát tohto textu zodpovedal zvyšku
dokumentu.
Ak chceme text odkazu alebo tlačidla z dokumentu úplne odstrániť, vyberieme ho a stlačíme
klávesu Backspace alebo Delete.
Vytváranie webových stránok pomocou Sprievodcu
Sprievodca vytvorením webovej stránky umožňuje vytvoriť niekoľko typov štandardných webových
stránok a je dostupný vo všetkých súčastiach balíka LibreOffice. Zakaždým, keď otvoríme
Sprievodcu vytvorením webovej stránky v niektorej zo súčastí LibreOffice, sa však pred tým, než
sa otvorí dialóg sprievodcu, automaticky spustí program Writer. Sprievodca vytvorením webovej
stránky sa vzťahuje k programu Writer a je ním bežne používaný na vytváranie webových stránok.
1) Zvolíme Súbor > Sprievodcovia > Webová stránka v hlavnej ponuke, čím otvoríme
dialógové okno Sprievodca vytvorením webovej stránky (obrázok 293).
Obrázok 293: Úvodná stránka dialógového okna Sprievodca vytvorením webovej stránky
354
Začíname s programom LibreOffice 4.2
2) Na prvej stránke sprievodcu zvolíme nastavenie a klikneme na Ďalej>. Ak vytvárame
webovú stránku po prvýkrát, jedinou možnosťou je <predvolené>.
3) Vyberieme alebo v dialógu na výber súboru zvolíme dokument, ktorý chceme upraviť.
Údaje v poliach Nadpis, Súhrn a Autor sú prevzaté z vlastností dokumentu. Ak je to
potrebné, môžeme ich upraviť (obrázok 294).
4) Klikneme na Ďalej > a kliknutím na ikonu s rozvrhnutím vyberieme vzhľad webovej stránky
(obrázok 295).
Obrázok 294: Strana Dokumenty dialógového okna Sprievodca vytvorením webovej stránky
Sprievodca vytvorením webovej stránky
Sprievodca vytvorením webovej stránky
Obrázok 295: Strana Hlavné rozloženie dialógového okna Sprievodca vytvorením webovej
stránky
Kapitola 12 Vytvárame webové stránky
355
5) Klikneme na Ďalej > a vzhľad prispôsobíme: zvolíme rozlíšenie obrazovky a vyberieme,
ktoré údaje sa majú zobrazovať (obrázok 296).
6) Klikneme na Ďalej > a vyberieme štýl stránky. Pomocou roletového zoznamu môžeme voliť
rôzne štýly a farebné kombinácie. V dialógových oknách Obrázky pozadia a Sada ikon,
otváraných tlačidlami Vybrať, môžeme z Galérie vybrať obrázok pre pozadie stránky a sadu
ikon (obrázok 297).
Sprievodca vytvorením webovej stránky
Obrázok 296: Strana Podrobnosti rozloženia okna Sprievodca vytvorením webovej stránky
Obrázok 297: Strana Štýl dialógového okna Sprievodca vytvorením webovej stránky
356
Začíname s programom LibreOffice 4.2
7) Klikneme na Ďalej > a zadáme všeobecné informácie o webovej stránke ako názov a
HTML metaúdaje (obrázok 298).
Obrázok 298: Strana Informácie webovej stránke dialógového okna Sprievodca vytvorením
webovej stránky
8) Klikneme na Ďalej > a zvolíme, kam sa má uložiť súbor a prípadne zobrazíme náhľad
stránky (obrázok 299).
9) Zadáme informácie o tom, kde chceme novú webovú stránku zverejniť.
10) Kliknutím na Dokončiť uložíme súbor a Sprievodcu vytvorením webovej stránky zavrieme.
Obrázok 299: Strana Náhľad dialógového okna Sprievodca vytvorením webovej stránky
Kapitola 12 Vytvárame webové stránky
357
Ukladanie dokumentov ako webových stránok
V balíku LibreOffice je možné ukladať a exportovať existujúce dokumenty vo formáte HTML.
Pomocou Sprievodcu vytvorením webovej stránky možno tiež vytvárať niekoľko rôznych typov
webových stránok, ako je opísané v časti „Vytváranie webových stránok pomocou Sprievodcu“ na
strane 384.
Najľahší spôsob, ako vytvoriť dokument HTML, je použiť už existujúci dokument. Predstavu o tom,
aký bude vzhľad dokumentu ako webovej stránky, si môžeme urobiť, keď v hlavnej ponuke zvolíme
Zobraziť > Rozloženie pre web. Z tohto zobrazenia však nezistíme, ktoré vlastnosti sa vo formáte
HTML uložia správne a ktoré nie. O tom, čo je potrebné mať na pamäti pri vytváraní webovej
stránky z dokumentu, pojednáva časť „Úvod“ na strane 379.
Dokumenty programu Writer
Jedna webová stránka
Ak chceme dokument uložiť ako jedinú webovú stránku (formát HTML), zvolíme Súbor > Uložiť
ako v hlavnej ponuke a ako typ súboru určíme HTML dokument (Writer) alebo zvolíme Súbor >
Exportovať a ako typ súboru určíme formát XHTML.
Poznámka
Program Writer nenahradí viac medzier v pôvodnom dokumente kódom HTML pre
nezalomiteľné medzery. Ak chceme mať v súbore HTML alebo na webovej stránke
medzery navyše, je nutné v LibreOffice vložiť nezalomiteľné medzery. To dosiahneme
tým, že stlačíme Ctrl+medzerník namiesto obyčajného stlačenia medzerníka.
Sada webových stránok
Program Writer umožňuje uložiť rozsiahly dokument ako sadu webových stránok (súborov HTML)
vrátane stránky s obsahom.
1) Určíme, ktoré nadpisy by mali znamenať začiatok novej stránky, a overíme si, či všetky
tieto nadpisy majú rovnaký štýl odseku (napríklad Nadpis 1).
2) Zvolíme Súbor > Odoslať > Vytvoriť HTML dokument v hlavnej ponuke, čím otvoríme
dialógové okno Meno a cesta HTML dokumentu (obrázok 300).
3) Zadáme názov súboru, pod ktorým chceme stránky uložiť.
4) V rozbaľovacom zozname v dolnej časti dialógového okna určíme, ktorý štýl značí novú
stránku (napríklad Nadpis 1).
5) Kliknutím na Uložiť vytvoríme viacstránkový dokument HTML. Výsledné súbory HTML
zodpovedajú štandardu HTML 4 Transitional.
358
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 300. Vytváranie sady webových stránok z jedného dokumentu
Zošity programu Calc
V programe Calc môžeme ukladať súbory ako dokumenty HTML tak, že zvolíme Súbor > Uložiť
ako v hlavnej ponuke a ako typ súboru vyberieme formát HTML dokument (Calc). Podobá sa to
postupu „Jedna webová stránka“ na strane 388.
Ak súbor obsahuje viac hárkov a webovú stránku vytvárame pomocou Sprievodcu vytvorením
webovej stránky (kapitola „Vytváranie webových stránok pomocou Sprievodcu“ na strane 384),
v súbore HTML budú jednotlivé hárky nasledovať za sebou. V hornej časti dokumentu budú
umiestnené odkazy na jednotlivé hárky.
Program Calc tiež umožňuje vložiť odkazy priamo do zošita pomocou dialógového okna
Hypertextový odkaz. Viac informácií sa o hypertextových odkazoch nachádza v kapitole
„Vytváranie hypertextových odkazov“ na strane 379.
Prezentácie programu Impress
Poznámka
Pri ukladaní webových stránok vo formáte HTML sa nezachovávajú animácie ani
prechody snímok.
Prezentácie programu Impress nemožno vo formáte HTML uložiť, je nutné ich ako dokumenty
HTML exportovať. V ktoromkoľvek kroku nasledujúceho postupu môžeme kliknúť na Vytvoriť.
V tom prípade sa webová stránka vytvorí s použitím predvoleného nastavenia, ktoré sme
nezmenili.
1) Zvolíme Súbor > Exportovať v hlavnej ponuke a určíme názov súboru a umiestnenie, kam
chceme webovú verziu prezentácie uložiť.
2) Ako typ súboru vyberieme HTML dokument (Impress) a klikneme na Uložiť, čím otvoríme
dialógové okno Exportovať HTML (obrázok 301).
3) Na strane Priradiť návrh môžeme zvoliť, či vytvoríme nový návrh, či vyberieme existujúci
návrh alebo či odstránime existujúci návrh. Zvolíme Nový návrh alebo Existujúci návrh a
Kapitola 12 Vytvárame webové stránky
359
klikneme na Ďalej >>. Ak sme predtým návrh webovej stránky neuložili, nie je voľba
Existujúci návrh k dispozícii.
• Nový návrh – na ďalších stranách sprievodcu bude vytvorený nový návrh.
• Existujúci návrh – zo zoznamu návrhov sa načíta existujúci návrh, ktorý sa použije
v nasledujúcich krokoch. V poli so zoznamom sa zobrazia všetky existujúce návrhy.
Odstrániť návrh odstráni vybraný návrh zo zoznamu. Ak návrh odstránime, odstránime iba
informácie o návrhu. Exportovaný súbor tým odstránený nebude.
Obrázok 301: Dialógové okno Exportovať HTML – strana Priradiť návrh
Obrázok 302: Dialógové okno Exportovať HTML – strana Druh publikácie
4) Pre webové stránky zvolíme Druh publikácie (obrázok 302), a potom klikneme na Ďalej >>.
Druh publikácie stanovuje základné nastavenie vykonávaného exportu. Voľby sú:
• Štandardný HTML formát – z exportovaných stránok sa vytvoria štandardné HTML
stránky.
360
Začíname s programom LibreOffice 4.2
•
•
•
Štandardný HTML s rámcami – vytvoria sa štandardné HTML stránky s rámcami.
Exportované stránky budú umiestnené v hlavnom rámci, v ľavom rámci bude zobrazený
obsah v podobe hypertextových odkazov.
Automaticky – vytvorí sa predvolená HTML prezentácia určená pre informačný kiosk,
v ktorej sa budú po stanovenom čase snímky automaticky meniť.
WebCast – v exporte pre WebCast sa vytvoria automatické skripty používajúce jazyky
Perl alebo ASP. To umožní prednášajúcemu (napríklad v telefonickej konferencii, pri
ktorej sa používa prezentácia na Internete) meniť snímky, ktoré majú poslucháči
zobrazené vo webových prehliadačoch.
Viac informácií o možnostiach dostupných na tejto stránke obsahuje pomocník, ktorý
otvoríme kliknutím na Pomocník.
5) Pre webové stránky nastavíme možnosti Uložiť obrázky ako, Rozlíšenie monitora a Efekty
(obrázok 303), a potom klikneme na Ďalej >>. Možnosti na tejto stránke dialógového okna
Exportovať HTML sú:
• Uložiť obrázky ako – určuje formát obrázkov. Je tiež možné stanoviť, ako budú
exportované obrázky komprimované.
• Rozlíšenie monitora – určuje rozlíšenie cieľovej obrazovky. V závislosti na vybranom
rozlíšení sa obrázky zobrazia zmenšené. Možno nastaviť zmenšenie až 80% pôvodnej
veľkosti. Pri výbere rozlíšenia je potrebné vziať do úvahy, aké rozlíšenie bude používať
väčšina tých, ktorí si budú stránky prezerať. Ak určíme vysoké rozlíšenie, potom bude
musieť užívateľ so stredným rozlíšením monitora používať posúvače, aby zobrazil celý
snímok, čo najskôr nebude žiaduce.
• Efekty – určuje, či sa exportujú súbory so zvukmi použitými ako efekt pri prechode
snímok a či sa exportujú skryté snímky.
Viac informácií o možnostiach dostupných na tejto stránke obsahuje pomocník, ktorý
otvoríme kliknutím na Pomocník.
Obrázok 303: Dialógové okno Exportovať HTML – obrázky a rozlíšenie monitora
6) Vyplníme jednotlivé položky v časti Informácia pre titulnú stránku, ktoré sa použijú vo
webovej verzii prezentácie (obrázok 304). Titulná stránka bežne obsahuje meno, e-mailovú
adresu a domovskú stránku autora, pridať môžeme ďalšie doplňujúce informácie. Táto
strana nie je k dispozícii, ak sme predtým zvolili, že titulná stránka sa nebude vytvárať,
alebo sme vybrali druh publikácie Automaticky alebo WebCast.
Kapitola 12 Vytvárame webové stránky
361
Obrázok 304: Dialógové okno Exportovať HTML – Informácia pre titulnú stránku
7) Ak chceme vytvoriť hypertextový odkaz na stiahnutie súboru s kópiou prezentácie, zvolíme
Odkaz na kópiu originálnej prezentácie, a potom klikneme na Ďalej >>.
8) Na strane Vybrať štýl tlačidla z dostupných návrhov vyberieme štýl tlačidiel, ktoré sa
použijú na webových stránkach (obrázok 305), a potom klikneme na tlačidlo Ďalej >>.
Ak nevyberieme štýl tlačidiel, vytvorí sa textová navigácia.
Táto strana nie je k dispozícii, ak sme predtým vybrali druh publikácie Automaticky alebo
WebCast.
9) Na strane Vybrať farebnú schému, určíme farby, ktoré budú pre stránku použité (obrázok
306). Ide napríklad o farebnú schému a farby textu a pozadia. Táto strana nie je
k dispozícii, ak sme predtým vybrali druh publikácie Automaticky alebo WebCast.
Obrázok 305: Dialógové okno Exportovať HTML – strana so štýlmi tlačidiel
362
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 306: Dialógové okno Exportovať HTML – strana s nastaveniami farieb
10) Klikneme na Vytvoriť.
11) Ak sme pre webové stránky vytvorili nový návrh, zadáme jeho názov a klikneme na Uložiť.
Poznámka
Podľa veľkosti prezentácie a počtu súborov, ktoré obsahuje, sa pri exporte HTML
vytvorí niekoľko súborov HTML, JPG a GIF. Ak exportovanú stránku ukladáme
napríklad na pracovnú plochu a nie do špecifického priečinku, jednotlivé súbory
HTML a obrázky plochu zaplnia. Je preto vhodné vytvoriť priečinok, ktorý bude
obsahovať všetky súbory vytvorené pre webovú verziu prezentácie.
Dokumenty programu Draw
Dokumenty programu Draw nemožno uložiť vo formáte HTML, je potrebné ich ako dokumenty
HTML exportovať. Exportovanie kresieb ako webových stránok je podobné ako exportovanie
prezentácií z programu Impress. Zvolíme Súbor > Exportovať a ako typ súboru zvolíme HTML
dokument (Draw). Potom postupujeme rovnako ako pri exportovaní prezentácií z programu
Impress.
Kapitola 12 Vytvárame webové stránky
363
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kapitola 13
Začíname s makrami
Používanie záznamu makier … a viac
Úvod
Makro LibreOffice je postupnosť príkazov alebo stlačení klávesov, uložená za účelom neskoršieho
použitia. Príkladom jednoduchého makra môže byť makro, ktoré „napíše“ adresu autora.
Makrojazyk LibreOffice je veľmi flexibilný a umožňuje automatizáciu jednoduchých, ale aj zložitých
úloh. Makrá sú veľmi užitočné vtedy, keď potrebujeme rovnakú úlohu rovnakým spôsobom
mnohokrát zopakovať.
Makrá LibreOffice sú obvykle napísané v jazyku, ktorý sa nazýva LibreOffice Basic, čo sa niekedy
jednoducho skracuje na Basic. Z uhla pohľadu jazyka Basic makro nie je ničím iným ako jeho
podprogram (funkcia). Aj keď sa Basic a tvorba makier naučiť dajú, pre začiatočníka môže byť ich
písanie celkom od začiatku pomerne náročné. Obvyklou metódou ako začať je použitie a úprava
makier, ktoré napísal niekto iný, alebo použitie záznamu makier, ktorý zaznamená a uloží
postupnosť stlačení klávesov na neskoršie použitie.
Väčšina úloh sa v LibreOffice vykonáva na základe „odosielania príkazov“ (angl. dispatching a
command) v rámci jeho príkazovej infraštruktúry (angl. dispatch framework), ktoré sú prijímané a
vykonávané. Záznam makier pracuje na základe zaznamenávania odoslaných príkazov (pozri časť
„Príkazová infraštruktúra“ na strane 406).
Moje prvé makro
Pridanie makra
Pri učení programovania v makrojazyku môže na začiatku pomôcť, ak si nájdeme a použijeme
vhodné existujúce makro. V tejto časti predpokladáme, že chceme použiť makro, ktoré nám niekto
poslal elektronickou poštou, našli sme ho na webovej stránke alebo prípadne v knihe. V tomto
príklade použijeme makro, ktoré je uvedené vo výpise 1. Najskôr treba vytvoriť knižnicu a modul,
kam makro uložíme; podrobnosti nájdeme v časti „Usporiadanie makier“ na strane 407.
Pomocou nasledujúcich úkonov vytvoríme knižnicu na uloženie makra:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Makrá > Usporiadať makrá > LibreOffice Basic,
čím otvoríme okno Makrá LibreOffice Basic(obrázok 307).
2) Klikneme na Organizátor, čím otvoríme okno Organizátor Makier LibreOffice Basic
(obrázok 308). V ňom zvolíme kartu Knižnice.
3) V zozname Umiestnenie zvolíme položku Moje makrá a dialógové okná, čo je štandardné
miesto na ukladanie makier.
4) Kliknutím na Nový otvoríme okno Nová knižnica.
5) Zadáme názov knižnice, napríklad KniznicaTest a klikneme na OK.
6) Potom prejdene na kartu Moduly.
7) V zozname Modul otvoríme položku Moje makrá a v nej práve vytvorenú knižnicu
KniznicaTest. V nej už existuje položka Module1, kam môžeme makro uložiť. Prípadne
môžeme stlačením Nový v knižnici vytvoriť iný modul.
Výpis 1: Jednoduché makro, ktoré nás pozdraví
Sub MakroAhoj
Print "Ahoj"
End Sub
366
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 307: Dialógové okno Makrá LibreOffice Basic
Obrázok 308: Dialógové okno Organizátor Makier LibreOffice
Basic
Kapitola 13 Začíname s makrami
367
Obrázok 309: Okno integrovaného vývojového prostredia makier
8) Zvolíme Module1 alebo novovytvorený modul a klikneme na Upraviť, čím sa otvorí okno
integrovaného vývojového prostredia (angl. Integrated Development Environment, IDE)
(obrázok 309). IDE je textový editor začlenený do LibreOffice, ktorý umožňuje vytváranie a
úpravu makier.
9) Nový modul po vytvorení obsahuje len poznámku a jedno prázdne makro s názvom Main,
ktoré nerobí nič.
10) Nové makro pridáme buď pred Sub Main alebo za End Sub. Výpis 2 zobrazuje makro,
ktoré bolo pridané pred Sub Main.
11) Klikneme na ikonu Kompilovať,
ktorá sa nachádza na paneli nástrojov Makro, čím
makro preložíme.
12) Potom makro MakroAhoj spustíme tak, že do neho umiestnime textový kurzor a následne
buď na paneli Makro klikneme na ikonu Spustiť BASIC
alebo stlačíme kláves F5.
Objaví sa malé dialógové okno s textom „Ahoj“. Ak sa textový kurzor nenachádza vo vnútri
podprogramu (funkcie), otvorí sa dialógové okno, v ktorom môžeme vybrať makro na
spustenie.
13) Kliknutím na tlačidlo OK okno zavrieme.
14) Ak sa v module nachádza viacero makier a chceme spustiť jedno z nich, môžeme tiež
kliknúť na ikonu Vybrať makro
na štandardnom paneli nástrojov alebo v hlavnej
ponuke zvolíme možnosť Nástroje > Makrá > Usporiadať makrá > LibreOffice Basic.
15) Potom vyberieme požadované makro a klikneme na Spustiť.
368
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Výpis 2: Module1 po pridaní nového makra.
REM
*****
BASIC
*****
Sub MakroAhoj
Print "Ahoj"
End Sub
Sub Main
End Sub
Záznam makra
Ak máme opakovane do dokumentu vkladať tú istú informáciu, môžeme ju po prvom vložení
skopírovať do schránky, odkiaľ ju v prípade potreby opakovane vložíme na požadované miesto.
Pokiaľ však do schránky uložíme niečo iné, jej obsah sa zmení. To znamená, že informáciu
musíme opäť zadať. Tento problém môžeme vyriešiť tak, že vytvoríme makro, ktoré požadovanú
informáciu vloží.
Poznámka
Pre niektoré typy informácií, ktoré by sme chceli opakovane vkladať, je možno
vhodnejšie vytvoriť súbor s automatickým textom. Viac informácií nájdeme v knihe
Návod na používanie programu Writer (Writer Guide) v kapitole 3, Práca s textom.
1) Zvolíme Nástroje > Možnosti > LibreOffice > Pokročilé v hlavnej ponuke a povolíme
záznam makier zaškrtnutím atribútu Povoliť záznam makier. Štandardne je táto
funkcionalita po nainštalovaní LibreOffice vypnutá.
2) Záznam makra spustíme zvolením Nástroje > Makrá > Nahrať Makro v hlavnej ponuke.
Otvorí sa malé okienko, ktoré indikuje, že prebieha záznam makra.
3) Počas záznamu vložíme požadované informácie alebo vykonáme vhodnú postupnosť
operácií. Ako príklad môžeme napísať svoje meno.
4) Záznam makra ukončíme kliknutím na tlačidlo Zastaviť nahrávanie v okienku indikujúcom
nahrávanie. Otvorí sa okno Makrá LibreOffice Basic (obrázok 307 na strane 397).
5) V ňom otvoríme kontajner s knižnicami Moje makrá.
6) V kontajneri Moje makrá nájdeme knižnicu Standard. Upozorňujeme, že každý kontajner
obsahuje knižnicu Standard.
7) Zvolíme knižnicu Standard a klikneme na Nový modul, čím vytvoríme nový modul,
v ktorom bude makro uložené. Týmto sa otvorí okno Nový modul (obrázok 310).
Obrázok 310: Dialógové okno Nový modul
8) V ňom zadáme opisný názov nového modulu, ako napríklad Zaznamenane, a kliknutím na
OK ho vytvoríme (v názvoch modulov nepoužívame diakritiku). Zadaný názov sa objaví
v okne Makrá LibreOffice Basic v knižnici Standard.
Kapitola 13 Začíname s makrami
369
9) Do textového poľa Názov makra zadáme názov práve zaznamenaného makra, napríklad
VlozitMojeMeno.
10) Kliknutím na OK nové makro uložíme a okno zatvoríme.
11) Pokiaľ sme podrobne postupovali podľa horeuvedeného postupu, v knižnici Standard teraz
máme modul s menom Zaznamenane, ktorý obsahuje makro VlozitMojeMeno.
Poznámka
LibreOffice pri vytvorení nového modulu do neho automaticky vloží makro
s názvom Main.
Spustenie makra
1) V hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Makrá > Spustiť makro, čím otvoríme okno Výber
makier (obrázok 311).
2) Vyberieme napríklad novovytvorené makro VlozitMojeMeno a klikneme na Spustiť.
3) Alternatívnou možnosťou je otvorenie okna Makrá LibreOffice Basic zvolením Nástroje >
Makrá > Usporiadať makrá > LibreOffice Basic v hlavnej ponuke, v ktorom makro
vyberieme a klikneme na Spustiť.
Obrázok 311: Dialógové okno Výber makier
Zobrazenie a úprava makier
Makrá zobrazíme alebo aj upravíme nasledujúcim spôsobom:
1) Zvolením Nástroje > Makrá > Usporiadať makrá > LibreOffice Basic v hlavnej ponuke
otvoríme okno Makrá LibreOffice Basic.
2) Zvolíme novovytvorené makro (VlozitMojeMeno) a klikneme na Upraviť, čím otvoríme
vývojové prostredie (IDE) jazyka Basic. Makro VlozitMojeMeno je zobrazené vo výpise 3.
Nie je to až také zložité, ako na prvý pohľad vyzerá. Treba sa však zopár vecí naučiť, čo veľmi
porozumeniu makier pomôže. Začneme popisom prvkov, ktoré sa nachádzajú v hornej časti
výpisu.
Výpis 3: Vytvorené makro „VlozitMojeMeno"
REM *****
Sub Main
BASIC
*****
End Sub
Sub VlozitMojeMeno
370
Začíname s programom LibreOffice 4.2
rem ------------------------------------------------------------rem define variables (prekl. definícia premenných)
dim document
as object
dim dispatcher as object
rem ------------------------------------------------------------rem get access to the document (prekl. získanie prístupu k dokumentu)
document
= ThisComponent.CurrentController.Frame
dispatcher = createUnoService("com.sun.star.frame.DispatchHelper")
rem ------------------------------------------------------------dim args1(0) as new com.sun.star.beans.PropertyValue
args1(0).Name = "Text"
args1(0).Value = "Zadané meno autora"
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:InsertText", "", 0, args1())
end sub
Poznámky REM
Poznámky v jazyku Basic začínajú kľúčovým slovom REM, čo je skratka slova remark (poznámka).
Všetok text za REM na danom riadku je ignorovaný. Alternatívne môžeme poznámku začať aj
znakom apostrof (').
LibreOffice Basic nerozlišuje malé a veľké písmená, a tak poznámku môžeme začať rovnako
pomocou REM, Rem, alebo rem. Ak však využívame symbolické konštanty definované aplikačným
rozhraním (angl. Application Programming Interface, API), je lepšie predpokladať, že sa v ich
názvoch malé a veľké písmená rozlišujú. Symbolické konštanty sú pokročilejšia téma a v tomto
návode sa im nevenujeme, lebo pri zázname makier v LibreOffice sa s nimi nestretneme.
Definovanie podprogramov pomocou SUB
Jednotlivé makrá sú uložené ako podprogramy jazyka Basic, ktoré začínajú kľúčovým slovom SUB
a končia kľúčovým slovo END SUB. Kód začína definíciou podprogramu (makra) s názvom Main
(prekl. Hlavný), ktorý je prázdny a nerobí nič. Za ním nasleduje podprogram (makro)
VlozitMojeMeno, ktorý obsahuje nami vytvorený kód.
Poznámka
LibreOffice pri vytváraní nového modulu vždy vytvorí prázdny podprogram Main.
Niektoré pokročilé témy o programovaní v jazyku Basic sú síce mimo rozsahu tohto manuálu,
nemusí však byť na závadu, ak o nich budeme vedieť:
• Makro možno napísať aj tak, že podprogramu, ktorý ho definuje, odovzdáme požadované
•
parametre. Tieto parametre sa nazývajú argumenty. Zaznamenané makrá však žiadne
argumenty neprijímajú.
Iným typom podprogramov sú funkcie. Funkcia je taký podprogram, ktorý vracia hodnotu.
Funkcie definujeme pomocou kľúčového slova FUNCTION na jej začiatku. Zaznamenané
makrá vytvárajú podprogramy, ktoré nie sú funkciami.
Definovanie premenných pomocou Dim
Ak to potrebujeme, informáciu si môžeme zapísať na kus papiera, aby sme sa naň mohli neskôr
pozrieť. Premenná, podobne ako tento kus papiera, obsahuje informáciu, ktorú môžeme neskôr
zmeniť alebo si ju prečítať. Premenné v jazyku Basic definujeme pomocou kľúčového slova Dim.
Dim pôvodne znamenalo Dimension (rozmer) a používalo sa na zadávanie počtu prvkov poľa
(premennej s viacerými prvkami). Dnes sa však používa aj na definovanie premenných s jedinou
hodnotou.
Kapitola 13 Začíname s makrami
371
V makre VlozitMojeMeno sú premenné document (dokument) a dispatcher (dispečer)
definované ako premenné typu object (objekt). Iné obvyklé typy premenných sú string (textový
reťazec), integer (celé číslo) a date (dátum). Tretia premenná s menom args1 je pole prvkov, ktoré
predstavujú hodnoty vlastností. Premenná typu pole môže uchovávať viacero hodnôt, ktoré by sme
mohli prirovnať viacerým stranám v jednej knihe. Prvky poľa sú obvykle číslované od nuly. Číslo
v zátvorke určuje najvyššie číslo, ktoré môžeme použiť pri pristupovaní k prvkom poľa. V našom
prípade to je jeden prvok s číslom 0.
Vysvetlenie kódu makra
V tejto časti si vysvetlíme význam jednotlivých príkazov v zdrojovom kóde makra VlozitMojeMeno.
Možno, že vysvetlenie nebude dostatočne podrobné na úplné pochopenie detailov, veríme však,
že poskytne predstavu o tom, ako makrá pracujú.
Sub VlozitMojeMeno
Definuje začiatok makra
dim document
as object
Definuje premennú
dim dispatcher as object
Definuje premennú
document = ThisComponent.CurrentController.Frame
Objekt ThisComponent sprístupňuje aktuálny dokument.
CurrentController (prekl. aktuálny ovládač) je prvok, ktorý sprístupňuje službu, ktorá riadi prácu
s dokumentom. Napríklad, ak píšeme, ovládač CurrentController zaznamenáva znaky, ktoré
zadávame. CurrentController potom zmeny odosiela rámcu (angl. frame) dokumentu.
Frame je vlastnosť ovládača, ktorá sprístupňuje hlavný rámec (zobrazenú časť) dokumentu.
Preto premenná s menom document odkazuje na rámec dokumentu, ktorý prijíma odoslané
príkazy.
dispatcher = createUnoService("com.sun.star.frame.DispatchHelper")
Väčšina úloh sa v LibreOffice vykonáva prostredníctvom odosielania (angl. dispatching)
príkazov. Odosielacia služba (dispatch helper) LibreOffice, vykoná väčšinu práce v makrách,
súvisiacej s odosielaním. Metóda CreateUnoService prijíma názov tejto služby a snaží sa
vytvoriť jej inštanciu. Po vykonaní premenná dispatcher obsahuje referenciu na
DispatchHelper.
dim args1(0) as new com.sun.star.beans.PropertyValue
Deklaruje pole vlastností. Každá vlastnosť má názov a hodnotu. Inými slovami, je to pár
názov/hodnota. Toto vytvorené pole má len jednu vlastnosť s indexom 0.
args1(0).Name = "Text"
args1(0).Value = "Zadané meno autora"
Vlastnosti priraďuje názov „Text“ a hodnotu „Zadané meno autora“, čo je text, ktorý bol zadaný
počas záznamu makra.
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:InsertText", "", 0, args1())
Tu sa vykoná vlastné vkladanie textu. Odosielacie služba (dispatch helper) pošle odosielané
údaje rámcu dokumentu (uloženom v premennej s menom document) pomocou príkazu
uno:InsertText. Opis nasledujúcich dvoch argumentov, názvu rámca a atribútov vyhľadávania,
v tomto návode vynecháme. Posledný argument je pole hodnôt vlastností, ktoré sa majú použiť
pri vykonaní príkazu InsertText.
end sub
Posledný riadok kódu podprogram ukončuje.
372
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Vytvorenie makra
Keď chceme zaznamenávaním vytvoriť makro, ešte predtým, ako začneme, si treba položiť dve
otázky:
1) Môže byť úloha zapísaná ako jednoduchá postupnosť príkazov?
2) Môžeme jednotlivé kroky usporiadať tak, aby posledný príkaz ponechal kurzor pripravený
pre ďalšie príkazy alebo pre zadávanie textu?
Príklad zložitejšieho makra
Bežnou úlohou je kopírovanie oblasti s viacerými riadkami a stĺpcami z webovej stránky a ich
vloženie do textového dokumentu vo forme tabuľky:
1) Údaje z webovej stránky skopírujeme do schránky.
2) Aby sme sa vyhli neočakávanému formátovaniu a nevhodnému písmu, údaje vložíme ako
neformátovaný text.
3) Vložený text upravíme tak, aby stĺpce boli oddelené tabulátormi, čo nám umožní, aby sme
na konverziu údajov do tabuľky použili nástroj Tabuľka > Previesť > Previesť text na
tabuľku v hlavnej ponuke.
S oboma vyššie uvedenými otázkami na mysli sa teraz pozrime na text a posúďme, či makro na
jeho formátovanie dokážeme zaznamenať. Príklad kopírovaných údajov predstavuje konštanty
použité v aplikačnom rozhraní (API) nejakej webovej služby (obrázok 312). V prvom stĺpci je
uvedený názov konštanty, pričom za ním nasledujú znaky medzera a tabulátor. Na konci každého
riadku sú dve medzery.
Prvý stĺpec vytvorenej tabuľky má obsahovať uvedenú číselnú hodnotu, v druhom má byť názov a
v treťom popis. Takúto konverziu môžeme spraviť vcelku jednoducho pre všetky riadky okrem
riadkov DONTKONW a NORMAL, ktoré numerickú hodnotu neobsahujú. Tieto hodnoty však
môžeme zadať manuálne.
DONTKNOW
The font weight is not specified/known.
THIN
specifies a 50% font weight.
ULTRALIGHT
specifies a 60% font weight.
LIGHT
specifies a 75% font weight.
SEMILIGHT
specifies a 90% font weight.
NORMAL
specifies a normal font weight.
SEMIBOLD
specifies a 110% font weight.
BOLD
specifies a 150% font weight.
ULTRABOLD
specifies a 175% font weight.
BLACK
specifies a 200% font weight.
Obrázok 312: Príklad kopírovaných údajov
Údaje môžeme prispôsobiť viacerými spôsobmi. V nižšie uvedenom príklade použijeme stláčanie
klávesov klávesnice, pričom predpokladáme, že na začiatku je kurzor na začiatku riadku s textom
THIN.
1) Zvolíme Nástroje > Možnosti > LibreOffice > Pokročilé v hlavnej ponuke a povolíme
záznam makier zaškrtnutím atribútu Povoliť záznam makier. Štandardne je táto
funkcionalita po nainštalovaní LibreOffice vypnutá.
Kapitola 13 Začíname s makrami
373
2)
3)
4)
5)
6)
7)
8)
9)
10)
11)
12)
13)
14)
15)
16)
17)
18)
Záznam makra spustíme zvolením Nástroje > Makrá > Nahrať Makro v hlavnej ponuke.
Stlačíme Ctrl+šípka vpravo, čím sa kurzor presunie na začiatok slova „specifies“.
Dvakrát stlačíme Backspace, čím odstránime tabulátor a medzeru.
Stlačíme Tab, čím za názvom konštanty pridáme tabulátor.
Stlačíme Delete, čím odstránime malé písmeno s, a potom stlačíme Shift+S, čím pridáme
veľké S.
Dvakrát stlačíme Ctrl+šípka vpravo, čím kurzor presunieme na začiatok čísla.
Stlačíme Ctrl+Shift+šípka vpravo, čím číslo vyberieme a kurzor presunieme pred znak %.
Stlačíme Ctrl+C, čím skopírujeme text do schránky.
Stlačíme End, aby sme kurzor presunuli na koniec riadka.
Dvakrát stlačíme Backspace, čím odstránime dve medzery na konci riadka.
Stlačíme Home, aby sa kurzor presunul na začiatok riadka.
Stlačíme Ctrl+V, čím sa obsah schránky vloží na začiatok riadka.
Vkladanie hodnoty vloží aj jednu nadbytočnú medzeru, preto stlačíme Backspace, aby sme
ju vymazali.
Stlačíme Tab, čím vložíme znak tabulátora medzi číslo a názov.
Stlačíme Home, čím kurzor presunieme na začiatok riadka.
Stlačíme šípku nadol, aby sme sa presunuli na ďalší riadok.
Záznam makra ukončíme a makro uložíme podľa popisu v časti „Záznam makra“ na strane
399.
Prečítanie týchto inštrukcií, a najmä ich písanie, trvalo určite omnoho dlhšie, ako jeho
zaznamenávanie. Pracujte pomaly a pri vykonávaní rozmýšľajte nad jednotlivými krokmi. Po čase
sa takýto postup stane celkom prirodzeným.
V kóde vygenerovaného makra vo výpise 4 sme pridali číslo kroku podľa jeho poradia
v horeuvedenom postupe.
Výpis 4: Kopírovanie číselnej hodnoty na začiatok riadka
sub KopirujCisloDoStlpca1
rem ------------------------------------------------------------rem define variables (prekl. definícia premenných)
dim document
as object
dim dispatcher as object
rem ------------------------------------------------------------rem get access to the document (prekl. získanie prístupu k dokumentu)
document
= ThisComponent.CurrentController.Frame
dispatcher = createUnoService("com.sun.star.frame.DispatchHelper")
rem (3) Stlačíme Ctrl+šípka vpravo, čím sa kurzor presunie na začiatok slova
"špecifikuje".
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:GoToNextWord", "", 0, Array())
rem (4) Dvakrát stlačíme Backspace, čím odstránime tabulátor a medzeru.
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:SwBackspace", "", 0, Array())
rem ------------------------------------------------------------dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:SwBackspace", "", 0, Array())
rem (5) Stlačíme Tab, čím za názvom konštanty pridáme tabulátor.
dim args4(0) as new com.sun.star.beans.PropertyValue
args4(0).Name = "Text"
args4(0).Value = CHR$(9)
374
Začíname s programom LibreOffice 4.2
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:InsertText", "", 0, args4())
rem (6) Stlačíme Delete , čím odstránime malé písmeno s....
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:Delete", "", 0, Array())
rem (6) ... a potom stlačíme Shift+S , čím pridáme veľké S.
dim args6(0) as new com.sun.star.beans.PropertyValue
args6(0).Name = "Text"
args6(0).Value = "S"
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:InsertText", "", 0, args6())
rem (7) Dvakrát stlačíme kláves Ctrl+šípka vpravo, čím kurzor presunieme na začiatok
čísla.
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:GoToNextWord", "", 0, Array())
rem ------------------------------------------------------------dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:GoToNextWord", "", 0, Array())
rem (8) Stlačíme Ctrl+Shift+šípka vpravo čím vyberieme číslo.
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:WordRightSel", "", 0, Array())
rem (9) Stlačíme Ctrl+C , čím vybraný text skopírujeme do schránky.
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:Copy", "", 0, Array())
rem (10) Stlačením End kurzor presunieme na koniec riadka.
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:GoToEndOfLine", "", 0, Array())
rem (11) Dvakrát stlačíme Backspace , čím odstránime dve medzery na konci.
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:SwBackspace", "", 0, Array())
rem ------------------------------------------------------------dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:SwBackspace", "", 0, Array())
rem (12) Stlačením Home kurzor presunieme na začiatok riadka.
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:GoToStartOfLine", "", 0, Array())
rem (13) Stlačením Ctrl+V vložíme vybrané číslo na začiatok riadka.
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:Paste", "", 0, Array())
rem (14) Stlačením Backspace odstránime zbytočnú medzeru.
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:SwBackspace", "", 0, Array())
rem (15) Stlačením klávesu Tab vložíme tabulátor medzi číslo a názov.
dim args17(0) as new com.sun.star.beans.PropertyValue
args17(0).Name = "Text"
args17(0).Value = CHR$(9)
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:InsertText", "", 0, args17())
rem (16) Stlačením Home prejdeme na začiatok riadka.
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:GoToStartOfLine", "", 0, Array())
rem (17) Stlačením klávesu Šípka dole prejdeme na nasledujúci riadok.
dim args19(1) as new com.sun.star.beans.PropertyValue
args19(0).Name = "Count"
args19(0).Value = 1
args19(1).Name = "Select"
Kapitola 13 Začíname s makrami
375
args19(1).Value = false
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:GoDown", "", 0, args19())
end sub
Pohyb kurzora bol použitý vo všetkých operáciách (na rozdiel od vyhľadávania). Ak makro
spustíme na riadku DONTKNOW, slovo weight sa presunie na začiatok riadka a prvé „The“ sa
zmení na „She“. Toto nie je ideálne, je to ale spôsobené tým, že tento riadok nemá čakávanú
štruktúru. Takéto riadky treba upraviť ručne.
Rýchle spustenie makra
Opakované spúšťanie makra voľbou Nástroje > Makrá > Spustiť makro v hlavnej ponuke je
únavné, a to najmä pri porovnaní s tým, ako sa spúšťa z IDE (obrázok 309 na strane 398).
1) Zvolíme Nástroje > Makrá > Usporiadať makrá > LibreOffice Basic v hlavnej ponuke,
čím otvoríme okno Makrá LibreOffice Basic (obrázok 307 na strane 397).
2) Vyberieme požadované makro a klikneme na Upraviť, čím makro otvoríme v IDE.
3) Makro spustíme buď kliknutím na ikonu Spustiť BASIC
na paneli Makro alebo
stlačením klávesu F5.
4) Pokiaľ sme prvé makro nezmenili, je ním makro s menom Main. Modifikujme ho tak, aby
zodpovedalo výpisu 5.
5) Od tohto okamihu môžeme makro KopirujCisloDoStlpca1 opakovane spúšťať kliknutím na
ikonu Spustiť BASIC na paneli IDE. Je to rýchle a jednoduché, obzvlášť pre pomocné
makrá, ktoré budú použité len niekoľko krát a potom budú vymazané.
Výpis 5: Modifikácia Main na spúšťanie makra KopirujCisloDoStlpca1.
Sub Main
KopirujCisloDoStlpca1
End Sub
Zlyhanie záznamu makier
Záznam makra môže niekedy zlyhať, a tak porozumenie tomu, ako LibreOffice vnútorne pracuje
môže pomôcť pri porozumení, ako a prečo sa tak stane. Prvotná príčina je spojená s príkazovou
infraštruktúrou (angl. dispatch framework) a jej vzťahom k záznamu makier.
Príkazová infraštruktúra
Prvotná úloha príkazovej infraštruktúry je zabezpečenie rovnakého prístupu príkazov ku
komponentom (dokumentom). Tieto príkazy obvykle zodpovedajú položkám v ponukách. Použitie
Súbor > Uložiť z hlavnej ponuky, klávesová skratka Ctrl+S alebo kliknutie na ikonu Uložiť sú
príkazy, ktoré sa transformujú na ten istý príkaz príkazovej infraštruktúry.
Príkazová infraštruktúra sa však môže použiť aj na odoslanie „príkazu“ naspäť používateľskému
rozhraniu (angl. user interface, UI). Nastane to napríklad vtedy, keď sa po uložení dokumentu
deaktivuje príkaz Súbor > Uložiť. Akonáhle dokument zmeníme príkaz Súbor > Uložiť sa opäť
aktivuje.
Príkazová infraštruktúra odosiela príkazy vo forme textu, ako napríklad .uno:InsertObject alebo
.uno:GoToStartOfLine. Tento príkaz je odoslaný rámcu dokumentu, ktorý ho posiela ďalej, až kým
sa nenájde objekt, ktorý ho dokáže spracovať.
376
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Ako záznamník makier využíva príkazovú infraštruktúru
Záznamník makier zaznamenáva odoslané textové príkazy. Záznamník je vo svojej podstate
jednoduchý nástroj, ktorý vydané príkazy len ukladá na neskoršie použitie. Problém spočíva v tom,
že nie všetky odoslané príkazy sú kompletné. Napríklad, vkladanie objektu vygeneruje nasledujúci
kód:
dispatcher.executeDispatch(document, ".uno:InsertObject", "", 0, Array())
V ňom nie je možné určiť, ktorý typ objektu treba vytvoriť alebo vložiť. Pokiaľ je objekt vkladaný zo
súboru, nemôžeme zadať, ktorý súbor treba vložiť.
Ak pri zázname makra zvolíme Nástroje > Možnosti v hlavnej ponuke na otvorenie a konfiguráciu
rôznych položiek a nastavení, zaznamenané makro ich nezaznamená. V skutočnosti je
vygenerovaný kód v zázname vypoznámkovaný, a tak ho vôbec nemožno spustiť.
rem dispatcher.executeDispatch(document,
".uno:OptionsTreeDialog", "", 0, Array())
Ak sa otvorí dialógové okno, obvykle sa zaznamená len príkaz na jeho otvorenie. Činnosť,
vykonaná v okne, sa obvykle nezaznamená. Príkladom sú okná, v ktorých sa upravujú makrá,
okno na vkladanie špeciálnych znakov a podobné typy okien. Ďalšie problémy pri zázname makier
môžu súvisieť s vkladaním vzorcov a údajov, nastavovaním filtrov v programe Calc, s činnosťou vo
formulároch databázy a exportovaním dokumentov do šifrovaného súboru vo formáte PDF.
V podstate vopred nemožno presne vedieť, čo fungovať bude a čo nie, pokiaľ to nevyskúšame.
Napríklad, akcie súvisiace s vyhľadávaním sa zaznamenávajú správne.
Iné možnosti
Pokiaľ danú úlohu nemožno vyriešiť prostredníctvom záznamu makier, obvyklým riešením je
priame napísanie programu s použitím objektov LibreOffice. Bohužiaľ, použitie objektov LibreOffice
nie je triviálne. Tak ako je tomu pri programovaní vždy, najvhodnejšie je začať s jednoduchými
príkladmi, ktoré postupne rozširujeme na základe získaných skúseností. Na začiatku pomôže, ak
sa naučíme čítať makrá vygenerované pri zázname.
Ako pomôcku môžeme použiť rozšírenie, ktoré konvertuje makrá programu Calc počas záznamu
na objekty. Vo finálnom kóde sa tieto objekty použijú namiesto odosielaných textových príkazov.
Toto rozšírenie možno využiť, ak sa chceme naučiť programovať pomocou objektového modelu
LibreOffice. Môžeme ho stiahnuť zo stránky:
http://www.paolo-mantovani.org/downloads/DispatchToApiRecorder/.
Usporiadanie makier
V LibreOffice sú makrá združené v moduloch, moduly v knižniciach a knižnice v kontajneroch
knižníc. Knižnica sa obvykle používa ako hlavné zoskupenie, a to buď pre celú kategóriu makier,
alebo pre celú aplikáciu. Moduly obvykle obsahujú makrá s podobnou funkcionalitou, ako napríklad
makrá na používateľskú interakciu alebo na výpočty. Jednotlivé makrá sú buď podprogramy alebo
funkcie. Na obrázku 313 je uvedený príklad hierarchickej štruktúry knižníc makier v LibreOffice.
Zvolením Nástroje > Makrá > Usporiadať makrá > LibreOffice Basic v hlavnej ponuke môžeme
otvoriť okno Makrá LibreOffice Basic (obrázok 307 na strane 397). V zozname Umiestnenie makra
sú uvedené všetky dostupné kontajnery knižníc. Každý dokument je súčasne aj kontajner knižníc,
v ktorom môžu byť viaceré knižnice. Súčasťou aplikácie sú dva kontajnery knižníc. Jeden je
distribuovaný s LibreOffice a nazýva sa Makrá LibreOffice a v druhom, s názvom Moje makrá, sa
nachádzajú osobné makrá používateľa.
Kontajner Makrá LibreOffice je uložený spolu s ostatnými súčasťami LibreOffice, a tak ich môže
opravovať len používateľ s administrátorskými právami. Toto usporiadanie chráni makrá
Kapitola 13 Začíname s makrami
377
v kontajneri Makrá LibreOffice, pretože používateľ ich nemá meniť a v kontajneri Makrá LibreOffice
nemá ukladať svoje makrá.
V kontajneri Moje makrá sú uložené makrá, ktoré sú obvykle určené pre jeden dokument. Tento
kontajner je umiestnený v používateľovom diskovom priestore alebo v jeho domovskom priečinku.
Obrázok 313: Hierarchia knižníc makier
Ak je makro súčasťou dokumentu, tak pracuje len s týmto dokumentom, lebo ako objekt jeho
činnosti je špecifikovaný „ThisComponent“.
Každý kontajner knižníc obsahuje knižnicu s názvom Standard. Je však vhodnejšie vytvoriť a
používať vlastné knižnice so zmysluplným názvom namiesto knižnice Standard. Nejde pritom len
o to, že knižnice so zmysluplným názvom sa lepšie spravujú. Takto vytvorené knižnice môžeme
totiž aj importovať do iných kontajnerov, kým knižnicu Standard nie.
Upozornenie
LibreOffice umožňuje importovanie knižníc do existujúcich kontajnerov,
neumožňuje však prepísať knižnicu Standard. Ak svoje makrá uložíme do
knižnice Standard, nemôžeme ich importovať do iného kontajneru.
Tak ako je vhodné používanie zmysluplných názvov pre knižnice, je vhodné aj pre moduly.
LibreOffice štandardne používa názvy Module1, Module2, atď.
Pri vytváraní makier sa musíme rozhodnúť, kam ich uložíme. Uloženie do dokumentu je vhodné
vtedy, ak plánujeme jeho odoslanie iným používateľom, alebo ak jeho uloženie v dokumente má
význam. Makrá uložené v kontajneri Moje makrá sú dostupné pre všetky dokumenty.
Makrá nie sú dostupné, pokiaľ ich knižnica nie je načítaná. Knižnice Standard a Template sa
načítajú automaticky. Načítaná knižnica sa zobrazuje inak ako nenačítaná. Knižnicu a jej moduly
načítame tak, že na jej názov dvojklikneme.
Kde sú makrá uložené?
LibreOffice ukladá údaje o používateľovi v priečinku, ktorý sa nachádza v jeho domovskom
priečinku. Jeho umiestnenie je rôzne v rôznych operačných systémoch. Miesto uloženia
konfiguračných údajov nájdeme zvolením Nástroje > Možnosti > LibreOffice > Cesta v hlavnej
ponuke. Napríklad, na počítači s Windows XP je to priečinok C:\Documents and
378
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Settings\<user name>\Application Data. Makrá používateľa sú uložené v priečinku
LibreOffice\4\user\basic. Každá knižnica má v tomto priečinku svoj vlastný podpriečinok.
Na bežné používanie nie je umiestnenie súborov s makrami potrebné poznať. Avšak ak vieme, kde
sa nachádzajú, môžeme spraviť ich zálohu, môžeme ich skopírovať pre iného používateľa alebo
do nich môžeme nazrieť, ak došlo k chybe.
Zvolením Nástroje > Makrá > Usporiadať dialógové okná v hlavnej ponuke otvoríme okno
Organizátor makier LibreOffice Basic (obrázok 308 na strane 397). Druhou možnosťou je zvoliť
Nástroje > Makrá > Usporiadať makrá> LibreOffice Basic, čím sa otvorí okno Makrá LibreOffice
Basic (obrázok 307 na strane 397), a v ňom kliknúť na tlačidlo Organizátor.
Importovanie makier
Okno Organizátor makier LibreOffice Basic umožňuje importovať makrá do dokumentu, ako aj
vytvárať, odstraňovať a premenovávať knižnice, makrá a dialógové okná.
1) Vyberieme kontajner knižnice, ktorý chceme použiť, a importovanie knižnice makier
zahájime kliknutím na Importovať (obrázok 308 na strane 397).
2) Potom prejdeme do priečinku s knižnicou na importovanie (obrázok 314). V ňom sú
obvykle dva súbory, dialog.xlb a script.xlb, z ktorých jeden vyberieme. Nezáleží na tom
ktorý, lebo vždy sa importujú oba. Makrá možno uložiť aj do knižnice, ktorá sa nachádza
v dokumente LibreOffice. V tom prípade namiesto priečinku na importovanie vyberieme
dokument, v ktorom sa knižnice nachádzajú.
Poznámka
Knižnicu s názvom Standard nemožno importovať.
Obrázok314: Prístup k súborom knižníc makier
Kapitola 13 Začíname s makrami
379
Tip
Na počítačoch s operačným systémom Linux sú súbory programu LibreOffice
uložené v domovskom priečinku používateľa, ktorého názov začína bodkou.
Priečinky a súbory s menom začínajúcim bodkou môžu byť skryté, a tak sa bežne
v okne na otváranie súborov nezobrazujú. Ak používame dialógové okná
LibreOffice, a nie okná operačného systému, názov požadovaného priečinku
zadáme do poľa Názov.
3) Vyberieme súbor a kliknutím na Otvoriť otvoríme okno Importovať knižnice (obrázok 315).
Obrázok 315: Možnosti pri importovaní knižníc
4) Pri importovaní knižníc môžeme vybrať nasledujúce možnosti:
d) Ak nezaškrtneme žiadnu z možností, knižnica sa skopíruje do používateľovho priečinku
s makrami. Pokiaľ však má importovaná knižnica rovnaký názov a umiestnenie ako už
existujúca knižnica, tá sa neprepíše.
e) Atribút Nahradiť existujúce knižnice zaškrtneme, ak chceme importovať knižnicu
s rovnakým názvom, aké má už existujúca knižnica.
f) Atribút Vložiť ako odkaz použijeme, ak chceme použiť len odkaz na knižnicu, bez toho,
aby sme ju importovali do dokumentu. Ak je knižnica použitá prostredníctvom odkazu,
zostáva na pôvodnom mieste a je len na čítanie.
5) Napokon klikneme na OK, čím vybrané makro importujeme.
Stiahnutie makier za účelom importovania
Na internete nájdeme na stiahnutie veľa makier. Niektoré sú súčasťou dokumentov, niektoré sú
dostupné ako samostatné súbory, ktoré treba importovať a niektoré sú len vo forme zdrojového
textu, ktorý treba skopírovať a do LibreOffice vložiť pomocou vývojového prostredia Basicu. Viac
informácií o pridávaní makier do knižnice makier nájdeme v časti „Pridanie makra“ na strane 395 a
o úprave makier pomocou IDE nájdeme v časti „Zobrazenie a úprava makier“ na strane 400.
V tabuľke Tabuľka 11 je uvedený zoznam strán, odkiaľ si voľne môžeme stiahnuť makrá pre rôzne
súčasti LibreOffice.
380
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Tabuľka 11. Príklady makier
Umiestnenie
Popis
http://www.pitonyak.org/oo.php
Príručky a ďalšie materiály súvisiace s makrami.
http://www.pitonyak.org/database/
Príručky a ďalšie materiály súvisiace s databázou.
http://development.openoffice.org/
Veľa odkazov na všeličo.
http://www.oooforum.org/
Fórum s mnohými príkladmi a pomocou.
http://forum.openoffice.org/
Ďalšie fórum s mnohými príkladmi a pomocou.
Ako makro spustiť
Akékoľvek makro môžeme spustiť zvolením Nástroje > Makrá > Spustiť makro v hlavnej ponuke.
Tento postup však nie je na opakované spúšťanie veľmi praktický. Viac sa o takomto spúšťaní
dozvieme v časti Spustenie makra na strane 400.
V prípade často používaných makier je vhodnejšie, ak k nim priradíme ikonu na paneli nástrojov,
klávesovú skratku alebo tlačidlo, ktoré umiestnime do dokumentu. Pri výbere jednej s týchto metód
je vhodné si najskôr položiť niekoľko otázok:
• Makro má byť dostupné len pre jeden dokument, alebo má byť globálne dostupné pre
•
•
všetky dokumenty?
Je makro špecifické len pre jeden typ dokumentov, ako napríklad tabuľkový zošit programu
Calc?
Ako často budeme makro používať?
Na základe odpovedí potom môžeme rozhodnúť, kde makro uložiť a ako ho sprístupniť. Napríklad
makro, ktoré sa bude použivať len zriedka, nebudeme pridávať do panelu nástrojov. Pomoc na
rozhodovanie nájdeme v tabuľke Tabuľka 12.
Panely nástrojov, položky menu a klávesové skratky
Možnosť na pridanie položky menu, klávesovej skratky alebo ikony panelu nástrojov, ktoré spustia
makro, nám poskytuje okno Prispôsobiť (obrázok 316). V tomto okne sa nachádzajú karty na
konfigurovanie ponúk, klávesových skratiek, panelov nástrojov a udalostí. Otvoríme ho zvolením
Nástroje > Prispôsobiť v hlavnej ponuke alebo kliknutím pravým tlačidlom myši na panel
nástrojov a následným zvolením položky Prispôsobiť panel nástrojov v kontextovej ponuke.
Podrobný popis možností okna Prispôsobiť je nad rámec tejto príručky. Viac sa dozvieme na
príslušných stránkach Pomocníka, ktoré zobrazíme kliknutím na tlačidlo Pomocník alebo
v kapitole 14, Prispôsobenie LibreOffice.
Tabuľka 12. Metóda na spustenie makra
Typ
LibreOffice
Typ dokumentu
Dokument
Panel nástrojov
Nie
Áno
Áno
Menu
Nie
Áno
Áno
Klávesová
skratka
Áno
Áno
Nie
Udalosť
Áno
Nie
Áno
Kapitola 13 Začíname s makrami
381
Obrázok 316: Karta Menu v dialógovom okne Prispôsobiť
Udalosti
Ak sa v LibreOffice niečo stane, vravíme, že nastala udalosť. Je ňou napríklad otvorenie
dokumentu, stlačenie klávesu alebo pohyb kurzora myši. LibreOffice umožňuje, aby udalosti
spôsobili spustenie makra; makro v tom prípade nazývame obslužné makro (program) udalosti.
Detaily obsluhy udalostí presahujú rámec tejto príručky, isté informácie však môžu mať značný
význam.
Upozornenie
Pri konfigurovaní obsluhy udalostí je potrebná opatrnosť. Napríklad,
predpokladajme, že sme vytvorili obslužné makro, ktoré sa spustí zakaždým, keď
sa stlačí kláves. Spravili sme v ňom však chybu a udalosť sa neobsluhuje
správne. Jeden z možných dôsledkov je, že makro zachytí všetky stlačenia
kláves, nič nemôžeme písať, a tak LibreOffice musíme ukončiť násilne.
1) V hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Prispôsobiť a v okne Prispôsobiť, ktoré sa tým
otvorí, zvolíme kartu Udalosti (obrázok 317). Udalosti, ktoré tu možno modifikovať, súvisia
buď s celou aplikáciou alebo s vybraným dokumentom.
2) Preto v zozname Uložiť v zvolíme na uloženie buď LibreOffice alebo konkrétny dokument.
382
Začíname s programom LibreOffice 4.2
3) Bežnou praxou je priradenie spúšťania makra k udalosti Otvoriť dokument. Takéto makro
potom po otvorení vykoná pre dokument požadované nastavenia. Zvolíme udalosť a
kliknutím na Makro otvoríme dialógové okno Výber makra (obrázok 311 ona strane 400).
4) Vyberieme požadované makro a kliknutím na OK ho priradíme k udalosti. Následne sa
v zozname na karte Udalosti toto priradenie zobrazí.
Spustenie makra môžeme spojiť s udalosťami generovanými rôznymi objektmi v dokumente. Do
dokumentu kvôli tomu častokrát pridávame ovládacie prvky, ako napríklad tlačidlá. Makro dokonca
môžeme k priradiť k udalosti pre každý grafický objekt, a to tak, že na objekt dvojklikneme a
v okne, ktoré sa tým otvorí, ho priradíme na karte Makrá.
Obrázok 317: Karta Udalosti v dialógovom okne Upraviť
Kapitola 13 Začíname s makrami
383
Rozšírenia
Rozšírenie je balík, ktorý môžeme doinštalovať do LibreOffice, čím pridáme novú funkcionalitu.
Rozšírenia možno vytvárať v takmer ľubovoľnom programovacom jazyku, pričom môžu byť
jednoduché, ale aj zložité. Rozšírenia môžeme rozdeliť do skupín:
• Doplnky programu Calc s novými vlastnosťami vrátane funkcií, ktoré možno použiť rovnako
•
ako zabudované funkcie
Nové funkcie, ktorých súčasťou bežne bývajú aj nové prvky používateľského rozhrania,
ako napríklad menu a panely nástrojov
Kontingenčné tabuľky na priame požitie v programe Calc
•
• Doplnky s novými typmi grafov
• Lingvistické doplnky, ako napríklad nástroje na kontrolu pravopisu a gramatiky
• Šablóny dokumentov.
Rozšírenia môžeme nájsť na viacerých miestach v internete. Špecializované úložisko sa nachádza
na adrese http://extensions.libreoffice.org/ a tiež na
http://libreplanet.org/wiki/Group:OpenOfficeExtensions/List.
Viac informácií o získavaní a inštalovaní rozšírení nájdeme v kapitole 14, Prispôsobenie
LibreOffice.
Vytváranie makier bez použitia záznamu
Príklady vytváranie makier, uvedené v tejto kapitole, využívali záznam makier a príkazovú
infraštruktúru LibreOffice. Skúsenejší programátori si však môžu vytvárať makrá, ktoré priamo
využívajú rôzne objekty, ktoré poskytuje LibreOffice. Inými slovami, môžeme vytvoriť makrá, ktoré
modifikujú dokument priamo.
Priama úprava dokumentov je téma, ktorá je mimo rámca tejto príručky. Nasledujúce makro preto
slúži len na ilustráciu postupu, ktorý sa pri priamej úpravy dokumentu používa.
Výpis 6: Pripojenie textu „Ahoj“ k aktuálnemu dokumentu
Sub PridajAhoj
Dim oDoc
Dim sTextService$
Dim oCurs
REM ThisComponent reprezentuje aktuálne otvorený dokument.
oDoc = ThisComponent
REM Overenie, či ide o textový dokument
sTextService = "com.sun.star.text.TextDocument"
If NOT oDoc.supportsService(sTextService) Then
MsgBox "Toto makro možno použiť len pre textové dokumenty"
Exit Sub
End If
REM Získanie informácií o kurzore v dokumente.
oCurs = oDoc.currentController.getViewCursor()
REM Presunutie kurzoru na koniec dokumentu
oCurs.gotoEnd(False)
REM Vloženie textu "Ahoj" na konci dokumentu
oCurs.Text.insertString(oCurs, "Ahoj", False)
End Sub
384
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kde nájdeme viac informácií
Informácie o vytváraní makier nájdeme v početných zdrojoch. Sú nimi aj stránky pomocníka, ktoré
otvoríme zvolením Pomocník > Pomocník LibreOffice v hlavnej ponuke. V ľavom hornom rohu
okna Pomocníka nájdeme menu, ktoré určuje, ktorá časť textu sa zobrazuje. Ak chceme pomoc
pre Basic, v zozname zvolíme LibreOffice Basic.
Priložený materiál
Súčasťou LibreOffice sú početné užitočné makrá. Zvolením Nástroje > Makrá > Usporiadať
makrá > LibreOffice Basic otvoríme dialógové okno Makrá. V ňom zvolíme kontajner Makrá
LibreOffice a v ňom knižnicu Tools. V nej sa nachádza modul Debug (ladenie), ktorý obsahuje
viaceré názorné príklady. Zaujať môžu napríklad makrá WritedbgInfo(document) a
printdbgInfo(sheet).
Online zdroje
Na nasledujúcich odkazoch nájdeme ďalšie informácie o programovaní makier:
http://ask.libreoffice.org/ (stránka s otázkami a odpoveďami, kde dobrovoľníci odpovedajú na
otázky súvisiace s LibreOffice)
http://forum.openoffice.org/en/forum/ (fórum komunity Apache OpenOffice; dobrovoľníci tu
odpovedajú aj na otázky súvisiace s LibreOffice)
http://api.openoffice.org/docs/common/ref/com/sun/star/module-ix.html (oficiálna stránka
o aplikačnom rozhraní, kde nájdeme takmer každý príkaz aj s jeho opisom)
https://wiki.documentfoundation.org/Documentation/Other_Documentation_and_Resources (v časti
Programmers treba vyhľadať BASIC Programmers’ Guide a Developers’ Guide, pričom najmä
druhý text obsahuje vysvetlenia s detailmi)
http://www.pitonyak.org/oo.php (stránka o programovaní pomocou makier, ktorej autorom je
Andrew Pitonyak)
http://www.pitonyak.org/AndrewMacro.odt (početné príklady funkčných makier)
http://www.pitonyak.org/OOME_3_0.odt (kniha Andrew Pitonyaka o makrách)
http://www.pitonyak.org/database/ (početné príklady makier súvisiace pre Base).
Tlačené a elektronické knihy
Momentálne na stiahnutie neexistujú knihy, ktoré by sa špeciálne venovali makrám pre LibreOffice.
Informácie v nasledujúcich knihách sú však zväčšia platné aj pre LibreOffice. Knihy si možno
zakúpiť v tlačenej aj elektronickej verzii u ich vydavateľov:
Dr. Mark Alexander Bain: Learn OpenOffice.org Spreadsheet Macro Programming.
Viac nájdeme na http://www.packtpub.com/openoffice-ooobasic-calc-automation/book.
Roberto Benitez: Database Programming with OpenOffice.org Base & Basic.
Viac nájdeme na http://www.lulu.com/product/paperback/database-programming-withopenofficeorg-base-basic/3568728.
Kapitola 13 Začíname s makrami
385
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Kapitola 14
Prispôsobenie LibreOffice
Úvod
V tejto kapitole sa zoznámime s viacerými bežnými modifikáciami LibreOffice, ktoré nám môžu pri
práci pomôcť.
Upraviť môžeme ponuky, panely nástrojov a klávesové skratky, a ak treba, môžeme aj nové
ponuky a panely pridať. Môžeme tiež priradiť makrá k udalostiam. Nemôžeme však upravovať
kontextovú ponuku, ktorá sa otvorí, ak na vybraný objekt klikneme pravým tlačidlom myši.
Ďalšie úpravy možno vykonať nainštalovaním rozšírení, ktoré získame zo stránky LibreOffice alebo
z iných zdrojov.
Poznámka
Upravené nastavenie ponúk a panelov môžeme uložiť do šablóny. Vykonáme to tak,
že zmenu najskôr uložíme do dokumentu, ktorú potom uložíme ako šablónu. Tento
postup je opísaný v kapitole 3, Používame štýly a šablóny.
Prispôsobenie obsahu ponuky
Okrem zmeny písma ponuky (postup je opísaný v kapitole 2, Nastavenie LibreOffice) môžeme do
ponuky pridať nové kategórie, môžeme zmeniť ich usporiadanie a môžeme do nich pridať nové
príkazy.
Ak chceme ponuku upraviť:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Prispôsobiť.
2) Otvorí sa okno Prispôsobiť (obrázok 318), v ktorom kliknutím na záložku zobrazíme kartu
Menu.
Obrázok 318. Karta Menu v dialógovom okne Prispôsobiť
388
Začíname s programom LibreOffice 4.2
3) V roletovom zozname položky Uložiť do zvolíme, či sa vykonané zmeny majú použiť pre
súčasť LibreOffice (napríklad Writer) alebo len pre vybraný dokument (napríklad
mojdokument.odt).
4) V časti Menu LibreOffice [názov programu] (napríklad Writer) v roletovom zozname
Menu zvolíme ponuku, ktorú chceme upraviť. V tomto zozname sa nachádzajú všetky
položky hlavnej ponuky, ako aj ich podpoložky (ktoré sa otvárajú z nadradenej položky
hlavnej ponuky). Napríklad, okrem položiek Súbor, Upraviť a Zobraziť atď., máme aj Súbor
> Odoslať a Upraviť > Sledovanie zmien. Príkazy, ktoré sú pre vybranú ponuku dostupné,
sú zobrazené v centrálnej časti okna Prispôsobiť.
5) Ponuku upravíme tak, že klikneme na tlačidlo Upraviť. Príkazy môžeme aj pridať, a to
kliknutím na tlačidlo Pridať. Postup je podrobnejšie opísaný v nasledujúcich častiach.
Použitím šípok môžeme v zozname Položky jednotlivé položky ponuky presúvať nahor
alebo nadol.
6) Po vykonaní zmien ich uložíme kliknutím na tlačidlo OK (na obrázku nie je zobrazené).
Vytvorenie novej ponuky
Novú ponuku v hlavnej ponuke vytvoríme tak, že na karte Menu v dialógovom okne Prispôsobiť
klikneme na Nový, čím sa otvorí okno Presunúť menu (obrázok 319).
1) Do poľa Názov menu zadáme názov novej ponuky.
2) Šípkami hore a dolu novú ponuku presunieme na požadovanú pozíciu v hlavnej ponuke.
3) Uložíme kliknutím na OK.
Nová ponuka sa v okne Prispôsobiť objaví v zozname Menu LibreOffice [Writer] (v hlavnej ponuke
sa objaví až po uložení všetkých úprav).
Potom, ako bolo vytvorená nová ponuka, možno do nej pridať príkazy. Postup je opísaný v časti
„Pridávanie príkazov do ponuky“ na strane 420.
Obrázok 319: Pridávanie nového menu
Kapitola 14 Prispôsobenie LibreOffice
389
Úprava existujúcich ponúk
Ak chceme ponuku modifikovať, či už zabudovanú alebo vytvorenú používateľom, zvolíme ju
v zozname Menu a následne kliknutím na tlačidlo Menu vpravo zobrazíme výberový zoznam
s typmi možných úprav: Presunúť, Premenovať a Odstrániť. Na niektoré ponuky zo zoznamu
Menu môžeme aplikovať len niektoré úpravy. Napríklad, úpravy Premenovať a Odstrániť nie sú
aktívne v prípade zabudovanej ponuky a Presunúť nie je aktívne v prípade podponuky.
Ak chceme ponuku presunúť (napríklad Súbor), použijeme Menu > Presunúť. Otvorí sa dialógové
okno, podobné tomu, ktoré je zobrazené na obrázku 319 (ale bez poľa Názov menu). Šípkami
hore a dolu ponuku presunieme na požadovanú pozíciu.
Ak chceme presunúť podpoložku ponuky (napríklad Súbor > Odoslať), v zozname Menu zvolíme
nadradenú položku (Súbor), a potom v časti Obsah menu v zozname Položky zvolíme podpoložku
(Odoslať). Následne ju šípkami presunieme nahor alebo nadol podľa potreby. Podpoložku
v zozname Položky ľahko rozpoznáme podľa malého trojuholníka na pravej strane jeho názvu.
Okrem zmeny názvu môžeme v názve pridanej ponuky vybrať jedno písmeno, ktoré bude
podčiarknuté a ktoré budeme môcť použiť ako klávesovú skratku. Ponuku potom otvoríme tak, že
stlačíme Alt+ podčiarknuté písmeno. Obdobne môžeme vybrať písmeno ako klávesovú skratku aj
pre podpoložku ponuky. Jeho stlačením (bez Alt) sa potom dá podpoložka ponuky otvoriť, ak je
otvorená jej nadradená ponuka.
1) Vyberieme vytvorenú ponuku alebo podpoložku ponuky v roletovom zozname Menu.
2) Klikneme na tlačidlo Menu a zvolíme položku Premenovať.
3) Pred písmeno, ktoré má slúžiť ako klávesová skratka, pridáme znak vlnovka (~). Napríklad,
ak chceme podpoložku ponuky Odoslať otvárať stlačením klávesu O (potom, ako sme
ponuku Súbor otvorili stlačením Alt+S), ako názov vložíme ~Odoslať. Tým sa zmení
predvolená klávesová skratka znak d.
Poznámka
Ako klávesovú skratku môžeme použiť aj písmeno, ktoré sa už používa (napríklad,
v ponuke Súbor je písmeno v použité v položkách Sprievodcovia aj Vlastnosti).
Pokiaľ sa však dá, je vhodné voliť nepoužité písmeno, čím sa pohyb používateľa
v rozhraní programu uľahčí.
Pridávanie príkazov do ponuky
Nové príkazy môžeme pridávať do zabudovanej, ako aj do pridanej ponuky. V dialógovom okne
Prispôsobiť na karte Menu v roletovom zozname Menu zvolíme ponuku, kam chceme pridať novú
položku, a potom klikneme na tlačidlo Pridať v časti Obsah menu.
Otvorí sa okno Pridať príkazy (obrázok 320), v ktorom zvolíme kategóriu a príkaz a klikneme na
tlačidlo Pridať Okno zostane otvorené, takže môžeme pridať viac príkazov naraz. Po pridaní
posledného príkazu klikneme na tlačidlo Zatvoriť, čím sa vrátime do pôvodného okna Prispôsobiť.
V ňom môžeme šípkami hore a dolu upraviť poradie príkazov v ponuke.
Úprava položiek ponuky
Okrem zmeny poradia môžeme do ponuky alebo podpoložky ponuky pridávať nové príkazy a nové
podpoložky, môžeme premenovávať a odstraňovať položky a môžeme pridávať oddeľovače
skupín.
Začneme tak, že ponuku alebo podpoložku ponuky, ktorú chceme upraviť, vyberieme v zozname
Menu v hornej časti karty Menu v okne Prispôsobiť, a potom zvolíme položky v zozname Položky
v časti Obsah menu. Klikneme na tlačidlo Upraviť a v ponuke zvolíme požadovanú akciu.
Väčšina akcií nepotrebuje ďalšie vysvetlenie. Akcia Začať skupinu pridá oddeľovač za aktivovanú
položku.
390
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 320: Pridávanie príkazov do ponuky
Prispôsobenie panelov s nástrojmi
Panely s nástrojmi možno prispôsobiť viacerými spôsobmi, vrátane výberu zobrazených ikon,
voľby polohy ukotvenia panelu (postup na ukotvenie je opísaný v kapitole 1, Predstavujeme
LibreOffice), pridávania ikon (príkazov) do panelu a ich odstraňovania. Môžeme tiež vytvoriť svoje
vlastné panely. V tejto časti sa dozvieme, ako možno pridať nový panel nástrojov, ako možno do
panelu pridať nové ikony a ako ich odtiaľ možno odstrániť.
Dialógové okno na úpravu panelov s nástrojmi možno otvoriť viacerými spôsobmi (obrázok 321):
• Na panel, ktorý chceme upraviť, klikneme pravým tlačidlom myši a z kontextovej ponuky
zvolíme Prispôsobiť panel nástrojov.
Zvolíme Zobraziť > Panely nástrojov > Prispôsobiť v hlavnej ponuke.
•
• Zvolíme Nástroje > Prispôsobiť v hlavnej ponuke a v dialógovom okne Prispôsobiť
zvolíme kartu Panely nástrojov.
Kapitola 14 Prispôsobenie LibreOffice
391
Obrázok 321. Karta Panely nástrojov dialógového okna Prispôsobiť
Úprava existujúcich panelov s nástrojmi
Postup pri úprave existujúcich panelov s nástrojmi:
1) Na karte Panely nástrojov v okne Prispôsobiť v roletovom zozname položky Uložiť do
najskôr zvolíme, či chceme úpravu panelu uložiť pre celú aplikáciu (napríklad Writer) alebo
len pre vybraný dokument.
2) V časti LibreOffice [názov programu] (napríklad Writer) Panely nástrojov v roletovom
zozname Panel nástrojov zvolíme panel, ktorý chceme upraviť.
3) Panel môžeme upraviť pomocou tlačidiel Panel nástrojov alebo Upraviť (vpravo), pričom
nové príkazy do panelu pridáme kliknutím na tlačidlo Pridať. Pomocou tlačidla Nový
môžeme pridať nový panel. Postup je podrobnejšie opísaný v nasledujúcich častiach.
4) Zmeny napokon uložíme kliknutím na tlačidlo OK.
Vytváranie nových panelov
Ak chceme vytvoriť nový panel:
1) V hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Prispôsobiť > Panely nástrojov.
2) Klikneme na Nový. Otvorí sa nové okno Názov, v ktorom v poli Názov panelu nástrojov
najskôr zadáme jeho názov, a potom v roletovom zozname položky Uložiť pre zvolíme, či
chceme úpravu panelu uložiť pre celú aplikáciu (napríklad Writer) alebo len pre vybraný
dokument. Klikneme na OK
Nový panel sa v okne Prispôsobiť objaví v zozname panelov. Postup pridávania príkazov do
nového panelu je opísaný nižšie.
392
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Pridávanie príkazov do panelu
Ak sa v paneli nenachádzajú všetky príkazy, ktoré by sme tam chceli mať, môžeme ich pridať. Ak
sme vytvorili nový panel, príkazy pridať musíme.
1) Na karte Panely nástrojov okna Prispôsobiť najskôr panel vyberieme v zozname Panel
nástrojov a potom klikneme na tlačidlo Pridať, ktoré sa nachádza v časti Obsah panelu
nástrojov vpravo.
2) Dialógové okno Pridať príkazy je zhodné s oknom na pridávanie príkazov do ponuky
(obrázok 320). Zvolíme kategóriu a klikneme na tlačidlo Pridať. Okno zostane otvorené,
takže môžeme pridať viac príkazov naraz. Po pridaní posledného príkazu klikneme na
tlačidlo Zatvoriť, čím sa vrátime do pôvodného okna Prispôsobiť. Ak vložíme príkaz, ktorý
nemá priradenú ikonu, v paneli za zobrazí jeho plný názov (v nasledujúcej sekcii sa
dozvieme, ako možno vybrať ikonu pre príkaz panelu nástrojov).
3) V ňom môžeme šípkami hore a dolu upraviť poradie príkazov v ponuke.
4) Zmeny napokon uložíme kliknutím na tlačidlo OK.
Výber ikon pre príkazy v paneli
Príkazy v paneloch obvykle majú priradenú ikonu; pokiaľ však ikona priradená nie je, zobrazuje sa
textový názov príkazu.
Ikony pre príkaz môžeme vybrať tak, že na karte Panely nástrojov klikneme na Upraviť > Zmeniť
ikonu. Otvorí sa okno Zmeniť ikonu, kde môžeme ikonu vybrať zo zoznamu dostupných ikon.
Kliknutím na OK potom ikonu priradíme k príkazu (obrázok 322).
Obrázok 322: Dialógové okno Zmeniť ikonu
Kapitola 14 Prispôsobenie LibreOffice
393
Ak chceme použiť vlastnú ikonu, vytvoríme ju v editore obrázkov a v okne Zmeniť ikonu ju do
LibreOffice vložíme kliknutím na tlačidlo Importovať. Ikony by pre kvalitu zobrazenia mali mať
veľkosť 16 x 16 pixelov, pričom nesmú mať viac ako 256 farieb.
Príklad: Pridanie ikony faxu do panelu
LibreOffice môžeme upraviť tak, že z neho jedným kliknutím na ikonu aktuálny dokument
odošleme ako fax.
1) Ovládač faxu musí byť vopred nainštalovaný. Viac informácií o inštalovaní faxu nájdeme
v jeho dokumentácii.
2) Zvolíme Nástroje > Možnosti > LibreOffice Writer > Tlač. Otvorí sa okno zobrazené na
obrázku 323.
3) Zo zoznamu Fax vyberieme požadovaný fax a klikneme na OK.
4) Pravým tlačidlom myši klikneme na štandardný panel nástrojov. V kontextovej ponuke
zvolíme Prispôsobiť panel nástrojov. Otvorí sa karta Panely nástrojov okna Prispôsobiť
(obrázok 321). Klikneme na Pridať.
5) Otvorí sa okno Pridať príkazy (obrázok 324), v ktorom v zozname Kategória zvolíme
Dokumenty, následne v zozname Príkazy zvolíme Poslať predvolený fax. Klikneme na
Pridať. Potom sa nová ikona zobrazí v zozname Príkazy.
6) V zozname Príkazy klikaním na šípky hore alebo dolu ikonu umiestnime na požadované
miesto. Klikneme na OK a potom na Zatvoriť.
Obrázok 323: Nastavovanie LibreOffice na odosielanie faxov
V paneli sa po tejto úprave objaví nová ikona na odosielanie faxov.
394
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 324: Pridávanie príkazu na odoslanie faxu do panelu
Priradenie klávesových skratiek
Okrem zabudovaných klávesových skratiek (zoznam sa nachádza v Prílohe A) môžeme definovať
aj vlastné klávesové skratky. Môžeme ich priradiť k zabudovaným funkciám, ako aj k vlastným
makrám a môžeme ich uložiť na použitie vo všetkých súčastiach balíka LibreOffice.
Upozornenie
Pri priraďovaní nových klávesových skratiek treba dať pozor na už existujúce
skratky operačného systému a na zabudované skratky LibreOffice. Mnohé
priradenia klávesov sú všeobecne prijatými skratkami, ako napríklad F1 na
spustenie Pomocníka, pričom sa pri nich vždy predpokladá istá akcia. Aj keď je
resetovanie skratiek do pôvodnej konfigurácie jednoduché, zmena obvyklých
skratiek môže spôsobiť zmätok, a to najmä v prípade, ak počítač zvykne používať
viac používateľov.
Klávesové skratky prispôsobíme svojim potrebám tak, že
1) Zvolíme Nástroje > Prispôsobiť > Klávesnica. Otvorí sa okno Prispôsobiť.
2) Ak chceme, aby bola nová skratka dostupná vo všetkých súčastiach LibreOffice,
zaškrtneme možnosť LibreOffice.
3) Ďalej v zoznamoch Kategória a Funkcia zvolíme požadovanú funkciu.
4) Potom zvolíme požadované klávesy v zozname Kombinácia kláves a klikneme na tlačidlo
Upraviť vpravo hore.
5) Kliknutím na tlačidlo OK uložíme zmeny. Od tohto okamihu sa po použití novej skratky
vykoná funkcia vybraná v kroku 3.
Poznámka
Zoznam všetkých skratiek, priradených k danej funkcii, je uvedený v poli Klávesy.
Ak je pole vpravo od kombinácie klávesov v zozname Klávesové skratky prázdne,
znamená to, že vybraná kombinácia klávesov je voľná na použitie. Ak by nebolo
prázdne, a už použitú skratku by sme chceli použiť na iný účel, musíme ju najskôr
odstrániť.
Kombinácie klávesov, ktoré sú v zozname v okne Prispôsobiť zobrazené sivou
farbou, ako napríklad F1 a F10, nemožno priradiť k inej funkcii.
Kapitola 14 Prispôsobenie LibreOffice
395
Príklad: priradenie štýlu ku klávesovej skratke
Klávesové skratky môžeme použiť aj na rýchlu aplikáciu štýlu na vybraný prvok. Niektoré skratky
sú tak už vopred definované, ako napríklad Ctrl+0 na priradenie štýlu odseku Telo textu, Ctrl+1 na
priradenie štýlu Nadpis 1 alebo Ctrl+2 pre Nadpis 2. Tieto skratky môžeme predefinovať podľa
svojich predstáv.
1) Zvolíme Nástroje > Prispôsobiť > Klávesnica. Otvorí sa karta Klávesnica okna
Prispôsobiť (obrázok 325).
2) Ak chceme, aby skratka bola dostupná len v niektorej zo súčastí LibreOffice (napríklad
Writer), zvolíme ju v prepínacom poli vpravo hore. V opačnom prípade zvolíme
LibreOffice, čím skratku sprístupníme pre všetky súčasti.
3) Zvolíme klávesovú skratku, ku ktorej chceme štýl priradiť. V tomto príklade vyberieme
Ctrl+9. Tým sa aktivuje tlačidlo Upraviť.
4) V časti Funkcie v dolnej časti okna v zozname Kategória prejdeme na položku Štýly.
Kliknutím na rozbaľovaciu značku (obvykle znak + alebo trojuholník) zobrazíme zoznam
kategórií štýlov.
5) Zvolíme požadovanú kategóriu (v tomto príklade je uvedený štýl odseku, môžeme však
vybrať štýl znaku alebo aj iný). V zozname Funkcia sa následne zobrazí zoznam štýlov pre
danú kategóriu. V príklade vidíme niekoľko štandardných štýlov LibreOffice.
6) Ak chceme kombináciu Ctrl+9 priradiť ako skratku pre štýl Zoznam 1, Zoznam 1 zvolíme
v zozname Funkcia, a potom klikneme na tlačidlo Upraviť. Ctrl+9 sa následne objaví
vpravo v stĺpci Klávesy a Zoznam 1 sa objaví vedľa Ctrl+9 v poli Klávesové skratky v hornej
časti okna.
7) Ak treba, spravíme aj ďalšie úpravy a na záver klikneme na OK, čím zmeny uložíme a
okno zatvoríme.
Uloženie zmien do súboru
Zmeny v priradení klávesových skratiek môžeme uložiť do konfiguračného súboru. To nám umožní
vytvárať rôzne konfigurácie, ktoré môžeme podľa potreby použiť v rôznych situáciách. Ak chceme
klávesové skratky uložiť do súboru:
1) Potom, ako sme klávesové skratky upravili, klikneme na tlačidlo Uložiť, ktoré sa nachádza
na pravej strane okna Prispôsobiť (obrázok 325).
2) V okne Uložiť konfiguráciu klávesnice v zozname Typ súboru zvolíme možnosť Všetky
súbory.
3) Do poľa Názov súboru zadáme názov súboru alebo v zozname vyberieme existujúci
súbor. Ak treba, nájdeme iné ako predvolené umiestnenie.
4) Klikneme na Uložiť. Ak by sa mal prepísať už existujúci súbor, otvorí sa okno s výzvou na
potvrdenie.
Načítanie uloženej konfigurácie klávesnice
Ak chceme načítať uloženú konfiguráciu klávesových skratiek z konfiguračného súboru, čím
nahradíme existujúcu konfiguráciu, klikneme na tlačidlo Načítať v pravej časti okna Prispôsobiť, a
potom vyberieme súbor v okne Načítať konfiguráciu klávesnice.
396
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Obrázok 325. Definovanie klávesových skratiek na použitie štýlov
Obnovenie klávesových skratiek
Ak sa chceme vrátiť k pôvodnému nastaveniu klávesových skratiek, klikneme na tlačidlo Obnoviť
v pravej dolnej časti okna Prispôsobiť. Túto možnosť treba používať opatrne, lebo po stlačení sa
nezobrazí žiadna výzva na potvrdenie a pôvodné nastavenia sa použijú bez ďalšieho varovania.
Priradenie makier k udalostiam
Ak sa v LibreOffice niečo stane, vravíme, že nastala udalosť. Napríklad, ak sa otvorí dokument,
stlačí sa kláves, alebo ak pohneme myšou. K udalosti môžeme priradiť makro, čo znamená, že pri
tejto udalosti sa priradené makro spustí. Bežným použitím je prepojenie udalosti „otvoriť
dokument“ s makrom, ktoré vykoná určité nastavenia.
Makrá s udalosťami prepojíme na karte Udalosti v okne Prispôsobiť. Viac informácií nájdeme
v kapitole 13, Začíname s makrami.
Rozšírenie funkcionality pomocou rozšírení
Rozšírenie je balík, ktorý môžeme doinštalovať do LibreOffice, čím pridáme novú funkcionalitu.
LibreOffice sa dodáva s viacerými nainštalovanými rozšíreniami. Iné možno stiahnuť z rôznych
webových stránok. Oficiálne úložisko s rozšíreniami sa nachádza na adrese
http://extensions.libreoffice.org/. Tieto rozšírenia sú dostupné zdarma.
Kapitola 14 Prispôsobenie LibreOffice
397
Inštalovanie rozšírení
Rozšírenia je možné nainštalovať ľubovoľným z nasledujúcich troch spôsobov.
1) Priamo zo súboru *.oxt v systémovom správcovi súborov.
2) Z webového prehliadača, pokiaľ ho možno nakonfigurovať tak, aby priamo tento typ
súborov otváral z odkazu na webovej stránke.
3) Priamo z položky Nástroje > Správca rozšírení v hlavnej ponuke kliknutím na Pridať
(obrázok 326).
Ak chceme rozšírenie nainštalovať z uloženého súboru *.oxt, tak naň v správcovi súborov
dvojklikneme.
Ak chceme inštalovať z webového prehliadača, klikneme na hypertextový odkaz rozšírenia.
V oboch prípadoch sa po otvorení okna Správca rozšírení, otvorí okno s výzvou na overenie
inštalácie. Po odsúhlasení pokračujeme (obrázok 327). Vo viacpoužívateľskom prostredí sa súbor
nainštaluje len pre aktuálneho používateľa.
Obrázok 326: Použitie Správcu rozšírení
Obrázok 327: Dialógové okno s upozornením o inštalácii rozšírenia
Priame inštalovanie zo Správcu rozšírení:
1) V LibreOffice v hlavnej ponuke zvolíme Nástroje > Správca rozšírení. V časti Typ
rozšírenia môžeme zrušiť zaškrtnutie položky Predinštalované, aby sa prehľadnejšie
zobrazili používateľom nainštalované rozšírenia.
2) V okne Správca rozšírení (obrázok 326), klikneme na Pridať.
3) Otvorí sa okno správcu súborov. V ňom nájdeme a vyberieme požadované rozšírenie a
klikneme na Otvoriť.
398
Začíname s programom LibreOffice 4.2
4) V prípade používateľa s administrátorskými právami sa zobrazí dialógové okno (obrázok
328), v ktorom možno vybrať, či má ísť o inštaláciu „pre všetkých používateľov“ (zdieľané)
alebo „len pre mňa“ (používateľ). Bežný používateľ bez administrátorských práv môže
inštalovať, odstraňovať a upravovať len rozšírenia na vlastné použitie (používateľ).
Obrázok 328: Dialógové okno s možnosťami inštalácie
5) Inštalácia rozšírenia sa začne.
6) Vo všetkých troch prípadoch nás možno program vyzve na prijatie licenčných podmienok.
Akonáhle je inštalácia ukončená, rozšírenie je uvedené v zozname v okne Správca
rozšírení.
Tip
Ak chceme získať rozšírenia z úložiska rozšírení, môžeme otvoriť Správcu
rozšírení a v ňom kliknúť na odkaz Získať viac rozšírení online. Netreba ich teda
nezávisle sťahovať.
Tip
Prehľad viacerých užitočných rozšírení, vrátane rozšírení zameraných na
slovenčinu a češtinu, nájdeme v článku „Osm doplňků pro OpenOffice/LibreOffice,
bez kterých nemůžete být“ na stránke http://www.openoffice.cz/navody/osmdoplnku-pro-openoffice-libreoffice-bez-kterych-nemuzete.
Kapitola 14 Prispôsobenie LibreOffice
399
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Príloha A
Klávesové skratky
Úvod
LibreOffice je možné používať aj bez kurzorového zariadenia, ako je napríklad myš alebo
touchpad, a to pomocou zabudovaných klávesových skratiek.
Táto príloha uvádza zoznam niektorých najčastejšie používaných zabudovaných klávesových
skratiek, ktoré je možné používať vo všetkých súčastiach balíka LibreOffice. Klávesové skratky,
typické pre jednotlivé súčasti Writer, Calc, Impress, Draw a Base, sú uvedené v príručkách
k jednotlivým programom alebo ich možno nájsť v Pomocníkovi.
Niektoré tu uvedené klávesové skratky nemusia fungovať, ak ich operačný systém
používa na iné účely.
Poznámka
Takéto konflikty môžeme vyriešiť priradením inej klávesovej skratky, a to buď
zmenou nastavenia LibreOffice (kapitola 14) alebo operačného systému (informácie
je potrebné hľadať v jeho dokumentácii).
Tip pre používateľov systému Macintosh
Niektoré klávesové skratky a položky ponuky sú v systéme Mac iné ako v systémoch Windows
a Linux. V nasledujúcej tabuľke sa nachádzajú niektoré najdôležitejšie rozdiely, ktoré sa vzťahujú
na informácie v tejto príručke. Podrobnejší zoznam sa nachádza v Pomocníkovi aplikácie.
Windows alebo
Linux
Ekvivalent pre Mac
Účinok
Pravé kliknutie
Ctrl+kliknutie a/alebo pravé
kliknutie v závislosti na
nastavení počítača
Otvorí sa kontextová ponuka
Ctrl (Control)
⌘ (Command)
Používa sa s inými klávesmi
F5
Shift+⌘+F5
Otvorí sa Navigátor
F11
⌘+T
Otvorí sa okno Štýly a formátovanie
402
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Všeobecné klávesové skratky
Otváranie ponuky a položiek ponuky
Klávesové skratky
Výsledok
Otvorí sa ponuka, pričom <?> je podčiarknuté písmeno ponuky,
ktorú chceme otvoriť. Napríklad Alt+N otvorí ponuku Nástroje.
Alt+<?>
Ak je ponuka otvorená, opäť v jednotlivých položkách vidíme
podčiarknuté znaky. V tomto prípade jednotlivé položky aktivujeme
len jednoduchým stlačením podčiarknutého znaku. Pokiaľ ten istý
podčiarknutý znak majú dve položky, stlačíme ho dvakrát, čím sa
presunieme na druhú položku.
Príklad: ak chceme vybrať položku Riadiace znaky v ponuke
Zobraziť, dvakrát stlačíme kláves R, aby sme sa z úvodného
výberu položky Pravítko presunuli na Riadiace znaky.
Môže sa stať, že položka v ponuke nemá podčiarknutý žiadny znak.
Na ňu treba priamo kliknúť myšou.
Opakované stláčanie F6 cyklicky aktivuje nasledujúce objekty:
F6
•
•
•
•
Hlavná ponuka
Každý panel nástrojov v smere zhora nadol a zľava doprava
Každé plávajúce okno zľava doprava
Dokument
Shift+F6
Objekty sa aktivujú v opačnom poradí.
Ctrl+F6
Aktivuje sa dokument.
F10 alebo Alt
Prepína sa do hlavnej ponuky a naspäť.
Esc
Zatvorí sa otvorená ponuka.
Prístup k príkazom hlavnej ponuky
Ak stlačíme Alt alebo F10, otvoríme prvú položku v hlavnej ponuke (podponuku Súbor). Ak
stlačíme šípku vpravo, prejdeme na nasledujúcu podponuku, ak stlačíme šípku vľavo, prejdeme na
predchádzajúcu podponuku. Pomocou klávesov Home a End prejdeme na prvú a poslednú
položku v hlavnej ponuke.
Klávesou šípka dolu otvoríme vybranú podponuku. Ďalším stlačím stlačením šípku dolu a šípky
hore sa výber položky presunie medzi príkazmi ponuky. Šípka vpravo otvorí existujúcu podponuku.
Stlačením Enter sa vybraný príkaz vykoná.
Príloha A Klávesové skratky
403
Vykonanie príkazu panelu nástrojov
Opakovane stláčame F6, až kým sa neaktivuje požadovaný panel nástrojov. Na vodorovnom
paneli použijeme na výber ikony šípku doprava alebo doľava. Podobne, na zvislom paneli
použijeme na výber ikony šípku nahor alebo nadol. Kláves Home aktivuje prvú ikonu panelu, zatiaľ
čo kláves End vyberie poslednú.
Stlačením Enter sa vybraný príkaz priradený ikone vykoná. Pokiaľ vybraná ikona požaduje
následné použitie myši, napríklad nakreslenie štvorca alebo výber objektu, potom stlačenie
klávesu Enter nepostačuje a treba stlačiť Ctrl+Enter.
• Kombináciu Ctrl+Enter stlačíme na ikone nástroja na vytváranie grafických objektov.
•
Vytvorí sa príslušný grafický objekt s predvolenou veľkosťou a umiestni sa do stredu
zobrazenej časti pracovného priestoru.
Kombináciu Ctrl+Enter stlačíme na ikone nástroja na výber objektov. Ak vybraný objekt
chceme upraviť alebo presunúť, najskôr musíme stlačením Ctrl+F6 aktivovať oblasť
dokumentu.
Navigácia a výber pomocou klávesnice
Pomocou klávesnice môžeme meniť polohu kurzoru a môžeme definovať výbery.
• Ak chceme kurzor presunúť, použijeme kláves alebo kombináciu klávesov z nasledujúcej
•
tabuľky.
Ak chceme znaky pod kurzorom vybrať, počas jeho posunu pridržíme aj kláves Shift.
Kláves
Funkcia
S klávesom Ctrl
šípky doľava a
doprava
Kurzor sa presunie o jeden znak
doprava alebo doľava
Kurzor sa presunie o jedno slovo
doprava alebo doľava
Šípky hore a
dole
Kurzor sa presunie o jeden riadok
nahor alebo nadol
(Ctrl+Alt) Aktuálny odsek sa presunie
nahor alebo nadol.
Home
Kurzor sa presunie na začiatok
aktuálneho riadka.
Kurzor sa presunie na začiatok
dokumentu
End
Kurzor sa presunie na koniec
aktuálneho riadka.
Kurzor sa presunie na koniec
dokumentu
PgUp
Dokument sa posunie o stranu nahor.
Kurzor sa premiestni do hlavičky.
PgDn
Dokument sa posunie o stranu nadol.
Kurzor sa premiestni do päty.
404
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Ovládanie dialógových okien
Keď otvoríme ľubovoľné dialógové okno, jeden z jeho prvkov (tlačidlo, zaškrtávacie pole, vstupné
pole alebo prepínacie pole) je zvýraznený alebo označený bodovaným obdĺžnikom. O takomto
prvku hovoríme, že je aktívny.
Klávesové skratky
Výsledok
Enter
Aktivuje sa vybrané tlačidlo. Vo väčšine prípadov, ak nie je aktívne
žiadne tlačidlo, stlačenie Enter je ekvivalentné kliknutiu na tlačidlo
OK.
Esc
Medzerník
Dialógové okno sa zatvorí bez uloženia alebo použitia zmien
vykonaných počas jeho otvorenia. Vo väčšine prípadov platí, že
stlačenie Esc je ekvivalentné kliknutiu na tlačidlo Zrušiť. Ak je
otvorený roletový zoznam, kláves Esc ho zatvorí.
Zaškrtne sa prázdne zaškrtávacie pole. Zruší sa zaškrtnutie
zaškrtnutého poľa.
Šípky hore a dole
V zozname sa aktivácia presúva smerom hore alebo dolu. Zvyšuje
sa alebo znižuje hodnota premennej. V rámci časti dialógového
okna sa aktivácia presúva vo zvislom smere.
šípky doľava a doprava
V rámci časti dialógového okna sa aktivácia presúva vo
vodorovnom smere.
Tab
Aktivácia sa presunie na nasledujúcu časť alebo prvok dialógového
okna.
Shift+Tab
Aktivácia sa vráti na predchádzajúcu časť alebo prvok dialógového
okna.
Alt+šípka dole
Zobrazia sa položky roletového zoznamu.
Makrá
Klávesové skratky
Výsledok
Ctrl+* (znak násobenia, len
na numerickej klávesnici)
Spustí sa makro poľa.
Shift+Ctrl+Q
Bežiace makro sa zastaví.
Príloha A Klávesové skratky
405
Získanie pomoci
Klávesové skratky
Výsledok
F1
Otvorí sa dialógové okno Pomocníka balíka LibreOffice.
V pomocníkovi LibreOffice: prejde sa na prvú stranu zvolenej karty.
Shift+F1
Kurzor sa prepne do režimu Čo je toto? so symbolom otáznika.
Zobrazí sa tip pre položku pod kurzorom.
Shift+F2
Zobrazí sa tip pre vybranú položku.
Esc
V pomocníkovi LibreOffice: prejde sa o úroveň vyššie.
Správa dokumentov
Klávesové skratky
Výsledok
Ctrl+F4 alebo Alt+F4
Aktuálny dokument sa zatvorí. Ak je zatvorený posledný otvorený
dokument, zatvorí sa celý LibreOffice.
Ctrl+O
Otvorí sa dialógové okno Otvoriť dokument.
Ctrl+S
Uloží sa aktuálny dokument. Ak pracujeme na dokumente, ktorý
ešte nebol uložený, zobrazí sa dialógové okno Uložiť ako.
Ctrl+N
Vytvorí sa nový dokument.
Shift+Ctrl+N
Otvorí sa dialógové okno Šablóny a dokumenty.
Ctrl+P
Otvorí sa dialógové okno Tlač.
Ctrl+Q
Aplikácia sa zatvorí.
Del
V dialógových oknách Uložiť a Otvoriť sa odstránia vybrané súbory
a priečinky. Odstránené položky možno nájsť v priečinku Kôš.
Shift+Del
V dialógových oknách Uložiť a Otvoriť sa odstránia vybrané súbory
a priečinky. Položky sú nenávratne odstránené, nemožno ich nájsť
v priečinku Kôš.
Backspace
V dialógových oknách Uložiť a Otvoriť sa zobrazí obsah
nadradeného (rodičovského) priečinku.
Úprava dokumentov
Klávesové skratky
Výsledok
Ctrl+X
Vybrané položky sa vystrihnú.
Ctrl+C
Vybrané položky sa skopírujú do systémovej schránky.
Ctrl+V
Skopírované alebo vystrihnuté položky sa vložia zo systémovej
schránky.
Ctrl+Shift+V
Otvorí sa dialógové okno Vložiť inak
Ctrl+A
Označí sa všetko.
406
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Klávesové skratky
Výsledok
Ctrl+Z
Vráti sa posledná vykonaná akcia.
Ctrl+Y
Zopakuje sa posledná vykonaná akcia.
Ctrl+Shift+Y
Zopakuje sa posledný príkaz.
Ctrl+F
Zobrazí sa panel nástrojov Nájsť
Ctrl+H
Zobrazí sa panel nástrojov Nájsť a nahradiť
Ctrl+Shift+F
Vyhľadá sa naposledy zadaný hľadaný výraz.
Ctrl+Shift+R
Obnoví (prekreslí) sa zobrazenie dokumentu.
Ctrl+Shift+I
Zobrazí sa alebo skryje kurzor v texte určenom iba na čítanie.
Výber riadkov a stĺpcov v databázovej tabuľke otvorenej
pomocou F4
Klávesové skratky
Výsledok
Medzerník
Prepne sa výber riadku, okrem situácie, keď je riadok v režime úpravy.
Ctrl+Medzerník
Prepne sa výber riadku.
Shift+Medzerník
Vyberie sa aktuálny stĺpec.
Ctrl+Page Up
Kurzor sa presunie na prvý riadok.
Ctrl+Page Down
Kurzor sa presunie na posledný riadok.
Klávesové skratky pre grafické objekty
Klávesové skratky
Výsledok
Pomocou F6 aktivujeme panel
nástrojov. Pomocou šípky dolu a hore
aktivujeme požadovanú ikonu a
stlačíme Ctrl+Enter.
Vloží sa grafický objekt.
Pomocou Ctrl+F6 aktivujeme plochu
dokumentu a stlačíme Tab.
Vyberie sa grafický objekt.
Tab
Vyberie sa nasledujúci grafický objekt.
Shift+Tab
Vyberie sa predchádzajúci grafický objekt.
Ctrl+Home
Vyberie sa prvý grafický objekt.
Ctrl+End
Vyberie sa posledný grafický objekt.
Esc
Zruší sa výber grafického objektu.
Príloha A Klávesové skratky
407
Klávesové skratky
Výsledok
Esc (v režime aktívneho manipulátora)
Opustí sa režim aktívneho manipulátora a prejde do
režimu výberu objektu.
Šípka hore/dolu/vľavo/vpravo
Aktivovaný bod sa posunie (funkcia prichytávania na
mriežku je dočasne vypnutá, avšak koncové body sa
stále prichytávajú).
Alt + šípka hore/dolu/vľavo/vpravo
Vybraný objekt sa posunie o jeden pixel (v režime výberu
objektu).
Zmení sa veľkosť grafického objektu (v režime aktívneho
manipulátora)
Grafický objekt sa otočí (v režime rotácie).
Otvorí sa okno grafického objektu Vlastnosti.
Pre vybraný grafický objekt sa aktivuje režim výberu
bodov.
Medzerník
Vyberie sa bod grafického objektu (v režime výberu
bodov) / zruší výber.
Vybraný bod bliká raz za sekundu
Shift+Medzerník
Vyberie sa ďalší bod v režime výberu bodov.
Ctrl+Tab
Vyberie sa nasledujúci bod grafického objektu (v režime
výberu bodov) / zruší výber.
V režime rotácie možno tiež vybrať stred rotácie.
Ctrl+Shift+Tab
Vyberie sa predchádzajúci bod grafického objektu (v
režime výberu bodov) / zruší výber.
Ctrl+Enter
Vytvorí sa nový grafický objekt s predvolenou veľkosťou
a umiestni sa do stredu zobrazenej časti pracovného
priestoru.
Ctrl+Enter na ikone Výber
Vyberie sa prvý grafický objekt v dokumente.
Esc
Opustí sa režim výberu bodov. Grafický objekt zostane
vybraný.
Upraví sa bod grafického objektu (v režime výberu
bodov).
Ľubovolný číselný kláves
Ak je vybraný grafický objekt, prepne sa do režimu
úpravy a kurzor sa umiestni na koniec textu v objekte.
Vloží sa tlačiteľný znak.
Kláves Alt pri vytváraní grafických
objektov alebo pri zmene ich veľkosti
Poloha stredu objektu sa nemení.
Kláves Shift pri vytváraní grafických
objektov alebo pri zmene ich veľkosti
Pomer šírky a výšky objektu sa nemení.
408
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Definovanie klávesových skratiek
Okrem zabudovaných klávesových skratiek uvedených v tejto prílohe môžeme definovať aj svoje
vlastné skratky. Viac informácií sa nachádza v kapitole 14, Prispôsobenie LibreOffice.
Viac informácií
Viac informácií o klávesových skratkách balíka LibreOffice alebo o používaní balíka LibreOffice iba
pomocou klávesnice sa nachádza v Pomocníkovi pod heslami „klávesové skratky“ alebo
„prístupnosť“.
Príloha A Klávesové skratky
409
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Príloha B
Otvorený softvér, otvorené
štandardy, OpenDocument
Úvod
LibreOffice je kancelársky balík, ktorý je kompatibilný s väčšinou najrozšírenejších kancelárskych
balíkov a je dostupný na rôznych platformách. Je to otvorený softvér, a preto sa dá voľne stiahnuť,
používať a šíriť. Ak balík LibreOffice ešte nepoznáte, táto príloha vám poskytne informácie o jeho
histórii, jeho komunite a niektorých technických vlastnostiach.
Krátka história LibreOffice
Projekt OpenOffice.org, z ktorého vznikol LibreOffice, sa začal, keď spoločnosť Sun Microsystems
13. októbra 2000 uvoľnila pre komunitu zdrojový kód svojho produktu StarOffice®. Produkt
OpenOffice.org 1.0 bol vydaný 30. apríla 2002. Neskôr boli vydané aj aktualizované verzie – verzia
2.0 v októbri 2005 a verzia 3.0 v októbri 2008. 26. januára 2010 bola spoločnosť Sun Microsystems
prevzatá spoločnosťou Oracle Corporation.
28. septembra 2010 dobrovoľníci, ktorý vyvíjali a zlepšovali OpenOffice.org, oznámili významnú
zmenu v štruktúre projektu. Po desiatich rokoch rastu za pomoci spoločnosti Sun Microsystems,
ktorá projekt aj založila, bola na jeho základe založená nová nezávislá nadácia s názvom The
Document Foundation (Nadácia dokument), aby splnila sľub, ktorý bol súčasťou pôvodného
prísľubu. Táto nadácia sa stala základným kameňom nového ekosystému, v ktorom jednotlivci a
organizácie môžu spolupracovať na vývoji a súčasne môžu čerpať výhody z voľne dostupného
slobodného kancelárskeho balíka.
Názov chránený obchodnou známkou OpenOffice sa nepodarilo od spoločnosti Oracle získať,
preto spoločnosť The Document Foundation pomenovala svoj produkt názvom LibreOffice.
V januári 2011 bola vydaná verzia LibreOffice 3.3, ktorá nadväzovala na číslovanie projektu
OpenOffice.org.
Vo februári 2012 bola The Document Foundation zaregistrovaná ako nemecká nadácia. Viac
informácií o The Document Foundation sa nachádza na stránke: http://www. documentfoundation/
Komunita LibreOffice
Úlohou nadácie The Document Foundation je:
„…pretransformovanie komunity OpenOffice.org do novej otvorenej a nezávislej meritokratickej
organizačnej štruktúry. Nezávislá nadácia sa lepšie zhoduje s hodnotami prispievateľov,
používateľov a podporovateľov a umožní vytvoriť efektívnejšiu a transparentnejšiu komunitu
prístupnú všetkým. Budeme chrániť predchádzajúce investície tým, že budeme stavať na
úspechoch predchádzajúceho desaťročia, podporovať širokú účasť v komunite a koordinovať
aktivity komunity.“
Medzi niektoré spoločnosti, ktoré nás podporujú, patria Canonical, The GNOME Foundation,
Google, Novell a Red Hat. Okrem toho sa k nášmu projektu vytvorenia najlepšieho možného
kancelárskeho balíka dostupného pre všetkých pridalo viac ako 450 000 ľudí z celého sveta. Toto
je podstata komunity okolo otvoreného softvéru!
Vďaka svojej licencii otvoreného softvéru môže byť LibreOffice kancelárskym balíkom dostupným
pre každého, kdekoľvek, a to rovnako pre osobné, ako aj komerčné účely. Softvér je preložený do
mnohých jazykov vrátane slovenského jazyka, a možno ho spustiť vo všetkých hlavných
operačných systémoch. Nová funkcionalita do neho môže byť pridaná formou rozšírení.
Komunita LibreOffice sa skladá z prispievateľov do všetkých oblastí vrátane prekladateľov,
softvérových vývojárov, grafikov, tvorcov technickej dokumentácie, redaktorov článkov, sponzorov
a ľudí poskytujúcich podporu pre používateľov. Do LibreOffice môžete prispieť mnohými spôsobmi
podľa vlastného záujmu. Komunita je vďaka internetu aktívna medzinárodne, vo všetkých
412
Začíname s programom LibreOffice 4.2
časových pásmach a v mnohých jazykoch na stránkach www.libreoffice.org a
www.documentfoundation.org.
Akú licenciu LibreOffice používa?
LibreOffice je šírený pod licenciou Mozilla Public License (MPL), ktorá je uznaná organizáciou
Open Source Initiative (OSI).
Znenie licencie MPL je dostupné na stránke: http://mozilla.org/MPL/2.0
Čo je to „otvorený softvér“?
Štyri základné práva spojené s otvoreným softvérom boli po prvýkrát formulované licenciou
General Public License (GPL), ktorú vytvorila Free Software Foundation. Sú to:
•
•
•
•
Právo použiť softvér na akýkoľvek účel.
Právo na šírenie voľné šírenie softvéru buď zadarmo alebo za poplatok.
Právo na prístup k úplnému zdrojovému kódu programu.
Právo meniť ktorúkoľvek časť zdrojového kódu alebo použiť jeho časti v iných programoch.
Základná myšlienka otvoreného softvéru je veľmi jednoduchá: Keď používatelia získajú právo
čítať, šíriť a upravovať zdrojový kód softvéru, bude sa tento softvér vyvíjať. Používatelia ho budú
zlepšovať, prispôsobovať ho a opravovať v ňom chyby.
Viac informácií o slobodnom a otvorenom softvéri sa nachádza na stránkach:
Open Source Initiative (OSI): http://www.opensource.org
Free Software Foundation (FSF): http://www.gnu.org
Čo sú „otvorené štandardy”?
Otvorené štandardy umožňujú robiť niečo, čo je nezávislé od výrobcu alebo dodávateľa, čím
umožňujú konkurenčným softvérovým produktom voľne používať rovnaké formáty súborov.
Príkladom otvorených štandardov pre dokumenty sú HTML, XML a ODF.
Otvorený štandard musí spĺňať nasledujúce požiadavky:
• Je dobre zdokumentovaný úplnou špecifikáciou, ktorá je verejne dostupná buď zadarmo
•
•
alebo za minimálny poplatok.
Je ho možné voľne kopírovať, distribuovať a používať. Duševné vlastníctvo súvisiace so
štandardom je neodvolateľne dostupné bezplatne.
Je formulovaný a spravovaný nezávislým otvoreným fórom (organizáciou pre štandardy) na
základe otvorených procesov.
Čo je OpenDocument?
OpenDocument alebo ODF (v preklade otvorený dokument) je formát súborov vytvorený na
základe jazyka XML, určený pre kancelárske dokumenty (textové dokumenty, tabuľkové zošity,
kresby, prezentácie a ďalšie typy dokumentov), ktorý bol vyvinutý nezávislou skupinou
štandardizačnou organizáciou OASIS (http://www.oasis-open.org/who/).
Na rozdiel od podobných formátov je ODF otvoreným štandardom. Je verejne dostupný ako
verejné vlastníctvo, bez licenčných, patentových a ďalších obmedzení. Preto ODF súbory nie sú
Príloha B Otvorený softvér, otvorené štandardy, OpenDocument
413
viazané na žiaden kancelársky balík a programy, ktoré s ním dokážu pracovať, môže v vytvoriť
ktokoľvek. Z tohto dôvodu sa ODF rýchlo stal preferovaným formátom v štátnych správach,
školách, a ďalších spoločnostiach, ktoré nechcú byť príliš závislé od jedného dodávateľa softvéru.
Od verzie 2.0 začal kancelársky balík OpenOffice.org používať otvorený štandard OASIS
OpenDocument ako svoj predvolený formát súborov. LibreOffice tiež štandardne svoje súbory
ukladá vo formáte OpenDocument. LibreOffice 3 prijal verziu 1.2 tohto štandardu a táto verzia
v jeho používaní pokračuje. LibreOffice dokáže otvárať a ukladať veľa ďalších formátov; pozri časť
„Formáty súborov, ktoré LibreOffice dokáže otvárať“ na tejto strane, „Formáty súborov, ktoré
LibreOffice dokáže zapisovať“ na strane 446 a „Exportovanie do iných formátov“ na strane 448.
Prípony súborov formátu OpenDocument
Najčastejšie prípony, ktoré sa používajú pre dokumenty formátu OpenDocument, sú:
*.odt pre textové dokumenty
*.ods pre tabuľkové zošity
*.odp pre prezentácie
*.odb pre databázy
*.odg pre grafiku (vektorová grafika)
*.odf pre vzorce (matematické vzorce).
Formáty súborov, ktoré LibreOffice dokáže otvárať
LibreOffice dokáže otvoriť okrem formátov OpenDocument aj veľké množstvo ďalších formátov,
vrátane formátu Portable Document Format (PDF), ak je do formátu PDF začlenený súbor ODF
(viac informácií sa nachádza v kapitole 10, Tlač, exportovanie a odosielanie).
Otváranie textových dokumentov
Okrem formátov OpenDocument (.odt, .ott, .oth, .odm a .fodt), LibreOffice Writer dokáže otvárať
formáty používané balíkom OpenOffice.org 1.x (.sxw, .stw a .sxg), formáty textových dokumentov
uvedené v nasledujúcom zozname, ale aj ďalšie, častokrát už nepoužívané formáty:
Microsoft Word 6.0/95/97/2000/XP/Mac) (.doc a .dot)
Microsoft Word 2003 XML (.xml)
Microsoft Word 2007/2010 XML (.docx, .docm, .dotx, .dotm)
Microsoft WinWord 5 (.doc)
WordPerfect Document (.wpd)
Microsoft Works (.wps)
Lotus WordPro (.lwp)
Abiword Document (.abw, .zabw)
ClarisWorks/Appleworks Document (.cwk)
MacWrite Document (.mw, .mcw)
Rich Text Format (.rtf)
Text CSV (.csv a .txt)
StarWriter (.sdw, .sgl, .vor)
DocBook (.xml)
Unified Office Format text (.uot, .uof)
Ichitaro 8/9/10/11 (.jtd a .jtt)
Hangul WP 97 (.hwp)
T602 Document (.602, .txt)
AportisDoc (Palm) (.pdb)
Pocket Word (.psw).
eBook (.pdb)
HTML Document (.htm, .html).
Väčšinu týchto typov LibreOffice automaticky rozpozná, preto je ich možné otvárať bez ručného
výberu typu dokumentu v dialógovom okne.
Pri otváraní súborov .htm alebo .html (používaných ako webové stránky), LibreOffice prispôsobí
svoju súčasť Writer na prácu s týmito súbormi.
414
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Otváranie tabuľkových zošitov
Okrem formátov OpenDocument (.ods, .ots a .fods), LibreOffice Calc dokáže otvoriť aj formáty
používané kancelárskym balíkom OpenOffice.org 1.x (.sxc a .stc) a nasledujúce formáty zošitov:
Microsoft Excel 97/2000/XP (.xls, .xlw a .xlt)
Microsoft Excel 4.x–5.0/95 (.xls, .xlw a .xlt)
Microsoft Excel 2003 XML (.xml)
Microsoft Excel 2007/2010 XML (.xlsx, .xlsm, .xlts, .xltm)
Microsoft Excel 2007/2010 binárny (.xlsb)
Lotus 1-2-3 (.wk1, .wks a .123)
Data Interchange Format (.dif)
Rich Text Format (.rtf)
Text CSV (.csv a .txt)
StarCalc formats (.sdc a .vor)
dBASE (.dbf)
SYLK (.slk)
Unified Office Format spreadsheet (.uos, .uof)
HTML Document (súbory .htm a .html, vrátane webových dotazov)
Pocket Excel (pxl)
Quattro Pro 6.0 (.wb2).
Otváranie prezentácií
Okrem formátov OpenDocument (.odp, .odg, .otp a .fopd), LibreOffice Impress dokáže otvoriť aj
formáty používané kancelárskym balíkom OpenOffice.org 1.x (.sxi a .sti) a nasledujúce formáty
súborov s prezentáciami:
Microsoft PowerPoint 97/2000/XP (.ppt a .pot)
Microsoft PowerPoint 2007/2010 (.pptx, .pptm, .potx, .potm)
StarDraw a StarImpress (.sda, .sdd, .sdp, a .vor)
Unified Office Format presentation (.uop, .uof)
CGM – Computer Graphics Metafile (.cgm)
Portable Document Format (.pdf)
Apple Keynote 5 (.key).
Otváranie grafických súborov
Okrem formátov OpenDocument (.odg a .otg), LibreOffice Draw dokáže otvoriť aj formáty
používané kancelárskym balíkom OpenOffice.org 1.x (.sxd a .std) a nasledujúce grafické formáty:
Adobe Photoshop (*.psd)
AutoCAD Interchange Format (*.dxf)
Corel Draw (*.cdr)
Corel Presentation Exchange (*.cmx)
Microsoft Publisher 98-2010 (*.pub)
Microsoft Visio 2000-2013 (*.vdx; *.vsd; *.vsdm; *.vsdx)
WordPerfect Graphics (*.wpg)
BMP
DXF
EMF
EPS
GIF
JPEG, JPG
MET
PBM
PCD
PCT
PCX
PGM
PLT
PNG
PPM
PSD
RAS
SDA
SDD
SGF
SGV
SVM
TGA
TIF, TIFF
VOR
Príloha B Otvorený softvér, otvorené štandardy, OpenDocument
WMF
XBM
XPM
415
Otváranie súborov so vzorcami
Okrem formátu OpenDocument Formula (.odf), LibreOffice Math dokáže otvoriť aj formát
používaný kancelárskym balíkom OpenOffice.org 1.x (.sxm) a formáty StarMath, (.smf) a MathML
(.mml).
Pri otváraní dokumentov programu Word, v ktorých je vložený objekt editora rovníc a je zaškrtnutá
príslušná voľba (MathType do LibreOffice Math alebo naopak) na karte Nástroje > Možnosti >
Načítať/Uložiť > Microsoft Office, sa tento objekt automaticky prevedie na objekt programu
LibreOffice Math.
Formáty súborov, ktoré LibreOffice dokáže zapisovať
Uloženie vo formáte OpenDocument zaručuje správne zobrazenie súboru po prenose inej osobe
alebo pri opätovnom otvorení neskoršou verziou LibreOffice alebo iným programom. Preto sa
veľmi odporúča používať ODF ako predvolený formát súborov. Ak však chceme, môžeme súbory
ukladať aj do iných formátov
Tip
Pri zdieľaní dokumentu, pri ktorom neočakávame alebo nechceme aby bol
upravovaný, je najistejší spôsob konverzia dokumentu do formátu PDF. LibreOffice na
tento účel poskytuje jednoduchý spôsob. Viac informácií sa nachádza v kapitole 10,
Tlačenie, exportovanie a e-mailovanie.
Ukladanie textových dokumentov
Okrem formátov OpenDocument (.odt, .ott a .fodt), LibreOffice Writer dokáže ukladať tieto formáty:
OpenOffice.org 1.x Text Document (.sxw)
OpenOffice.org 1.x Text Document Template (.stw)
Microsoft Word 6.0, 95, a 97/2000/XP (.doc)
Microsoft Word 2003 XML (.xml)
Microsoft Word 2007/2010 XML (.docx)
Office Open XML Text (.docx)
Rich Text Format (.rtf)
StarWriter 3.0, 4.0, a 5.0 (.sdw)
StarWriter 3.0, 4.0, a 5.0 Template (.vor)
Text (.txt)
Kódovaný ext (.txt)
Unified Office Format text (.uot, .uof)
Dokument HTML (OpenOffice.org Writer) (.html a .htm)
DocBook (.xml)
AportisDoc (Palm) (.pdb)
Pocket Word (.psw).
Podpora šifrovania, ktorá je súčasťou exportovacieho filtra pre formát Microsoft Word 97/2000/XP,
umožňuje ukladanie súborov programu Microsoft Word s ochranou heslom.
Poznámka
416
Formát .rtf je bežný formát na prenos textu medzi aplikáciami, no môže pri ňom
dôjsť k strate formátovania a obrázkov. Z tohto dôvodu je vhodnejšie použiť iné
formáty.
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Ukladanie tabuľkových súborov
Okrem formátov OpenDocument (.ods a .ots), LibreOffice Calc dokáže ukladať tieto formáty:
OpenOffice.org 1.x Spreadsheet (.sxc)
OpenOffice.org 1.x Spreadsheet Template (.stc)
Microsoft Excel 97/2000/XP (.xls a .xlw)
Microsoft Excel 97/2000/XP Template (.xlt)
Microsoft Excel 5.0 a 95 (.xls a .xlw)
Microsoft Excel 2003 XML (.xml)
Microsoft Excel 2007/2010 XML (.xlsx)
Office Open XML Spreadsheet (.xlsx)
Data Interchange Format (.dif)
dBase (.dbf)
SYLK (.slk)
Text CSV (.csv a .txt)
Formáty StarCalc 3.0, 4.0, a 5.0 (.sdc a .vor)
Unified Office Format spreadsheet (.uos)
Dokument HTML (OpenOffice.org Calc) (.html a .htm)
Pocket Excel (.pxl).
Poznámka
Na použitie filtrov pre formáty mobilných zariadení AportisDoc (Palm), Pocket Word
a Pocket Excel je vyžadované prostredie Java Runtime Environment.
Ukladanie prezentácií
Okrem formátov OpenDocument (.odp, .otp, .fodp a .odg), LibreOffice Impress dokáže ukladať
tieto formáty:
OpenOffice.org 1.x Presentation (.sxi)
OpenOffice.org 1.x Presentation Template (.sti)
Microsoft PowerPoint 97/2000/XP (.ppt)
Microsoft PowerPoint 97/2000/XP Template (.pot)
Microsoft PowerPoint 2007/2010 XML (.pptx, .potm)
Office Open XML Presentation (.pptx, .potm, .ppsx)
StarDraw, StarImpress (.sda, .sdd a .vor)
Unified Office Format presentation (.uop).
Impress dokáže exportovať aj do formátu MacroMedia Flash (.swf) a ďalších formátov, ktoré
používa program Draw.
Ukladanie kresieb
LibreOffice Draw dokáže ukladať iba vo formátoch OpenDocument Drawing (.odg a .otg), vo
formátoch OpenOffice 1.x (.sxd a .std) a vo formáte StarDraw (.sda, .sdd a .vor).
Draw však dokáže exportovať do formátov BMP, EMF, EPS, GIF, JPEG, MET, PBM, PCT, PGM,
PNG, PPM, RAS, SVG, SVM, TIFF, WMF a XPM.
LibreOffice Writer/Web dokáže ukladať tieto formáty
Dokument HTML (.html a .htm), vo verzii HTML 4.0 Transitional
OpenOffice.org 1.0 HTML Template (.stw)
OpenOffice.org 2.x HTML Template (.oth)
StarWriter/Web 4.0 and 5.0 (.vor)
Text a kódovaný text (LibreOffice Writer/Web) (.txt).
Príloha B Otvorený softvér, otvorené štandardy, OpenDocument
417
Exportovanie do iných formátov
LibreOffice používa pojem „exportovať“ pre niektoré súborové operácie, ktoré vykonávajú zmenu
typu súboru. Ak nenájdeme typ súboru v dialógovom okne Uložiť ako, treba sa pozrieť sa na
ďalšie typy v dialógovom okne Export.
LibreOffice dokáže exportovať súbory do formátov HTML a XHTML. Okrem toho programy Draw a
Impress dokážu exportovať do Adobe Flash (.swf) a mnohých obrázkových formátov.
Keď chceme exportovať do jedného z týchto formátov, použijeme položku hlavnej ponuky Súbor >
Exportovať. V dialógovom okne Exportovať určíme názov exportovaného dokumentu, potom
zvolíme požadovaný formát v zozname Formát súboru a klikneme na tlačidlo Exportovať.
418
Začíname s programom LibreOffice 4.2
Register
3
3D objekty 239
A
Automatická aktualizácia štýlov 71
automatická oprava, Calc 147
automatické formátovanie, Calc 157
automatické obnovenie 30, 53
Automatické opravy 63, 102
automatické rozloženie 185
automatické ukladanie 30
automaticky skontrolovať aktualizácie 51
automaticky stiahnuť aktualizácie 51
B
Basic 366
bezpečnosť 29
BitTorrent 18
body mriežky 232
brožúra, tlač 314
bunky
oblasť 135
panely nástrojov 124
popis 122, 124
bunky, v programe Calc
navigácia 131
výber 135
C
Calc
automatické formátovanie 157
kategórie 158
prehliadanie 141
skrývanie a zobrazovanie údajov 159
tlačenie 162
upravovanie údajov 152
zoraďovanie záznamov 161
CMYK 211
comma separated values (CSV) 127
CSV súbor
otvoriť 128
CSV, súbory 127
Č
číslovanie strán 112
číslovanie vzorcov 300
D
databázové tabuľky 407
delenie slov
ručné 108
Dialógové okná Otvoriť/Uložiť 37
Dialógové okno Možnosti PDF 318
Dialógové okno Odrážky a číslovanie 190
Register
Dialógové okno Vložiť obrázok 330
Dialógové okno Vložiť záložku 120
Dim 371
dokument
vytvoriť 26
vytvoriť nový 26
vytvoriť zo šablóny 73
zatvorenie 33
Dokumentácia 11
Draw
hlavné okno 206
panely nástrojov 209
Draw 239
duplikovanie 235
dynamické prechody 235
E
editor vzorcov 284
derivácie, značky 295
hranice súm a integrálov 295
kontextová ponuka 288
matice, značkovanie 293
prvky 286
rovnice cez viac ako jeden riadok 294
rozloženie vzorcov 292
veľkosť písma 297
zátvorky 292
značkovanie 289
elektronický podpis 327
EPS obrázky v PDF 319
export webovej stránky
Dokumenty programu Writer 354
Impress 360
Sprievodca vytvorením webovej stránky (Writer)
354
Zošity programu Calc 359
exportovanie
Flash 324
PDF 317
XHTML 323
exportovanie HTML 56
exportovať priamo ako PDF 317
F
farby 211
výber farby 42
farebná paleta 211
farebná schéma 48
formátovanie strán 108
formátovanie, Calc
automatické formátovanie 157
kategórie 158
podmienené 159
formátovanie, panel nástrojov 22
fotografie
419
prepájanie 331
vkladanie zo súboru 330
Free Software Foundation (FSF) 413
funkcia prostredného tlačidla myši 40
funkcia Zachytávanie 232
funkcie 377
G
Galéria
kategórie 334
mazanie objektov 336
náhľady (s ikonami / detailné) 334
otváranie 333
pridávanie objektov 335
umiestnenie 337
vkladanie objektov ako pozadie 333
vytváranie nových kategórií 337
zobraziť/skryť 334
GNU/Linux
systémové požiadavky 18
grafické objekty 407
3D objekty 239
vlastnosti 340
zoskupenie 341
grafika
prepájanie 331
vkladanie zo súboru 330
H
hárky
kopírovanie hárkov 139
navigácia 132
popis 122
premenovanie 141
vkladanie 139
hárky, v programe Calc
výber 137
heslo, chrániť PDF 322
história LibreOffice 412
hlavička
rozdielne na pravých a ľavých stranách 82
hlavičky a päty, Calc 165
hlavná ponuka 21, 123
hlavné okno, popis 122
hranice súm a integrálov 295
hranice textu (zobraziť/skryť) 48
hromadná korešpondencia 116
HTML, exportovanie 56
hypertextové odkazy
absolútne 350
odstránenie 354
relatívne 350
upravovanie 353
vkladanie 350
Ch
Chemické vzorce 306
420
I
IDE 370
ignorovať nastavenia písma pri importovaní HTML
56
ikona faxu, pridanie do panelu 394
ikony panelov (makrá) 381
Ikony v ponukách 39
importovanie súborov 414
importovať čísla z HTML stránky 55
Impress
hlavné okno 169
zmena veľkosti písma 186
indikácia neuložených zmien 88
inštalácia a nastavenie 18
J
JRE (Java Runtime Environment) 18, 49
K
kategória galérie
odstrániť 337
kategórie 334
kategórie (galéria) 337
kláves Enter 135
klávesové skratky
načítanie zo súboru 396
obnovenie na pôvodne nastavenie 397
priradenie 395, 409
prispôsobenie 395
uloženie do súboru 396
klávesové skratky (makrá) 381
klávesy
pohyb v tabuľkovom zošite 131
čísla 144
klávesy šípok
pohyb v tabuľkovom zošite 131
kliknúť pravým tlačidlom 25
knižnice s makrami 377
Kompatibilita HTML 55
komplexné rozloženie textu (CTL) 17, 59
kontajnery s knižnicami 377
Kontextová ponuka 25, 230
kontrola pravopisu 101
konverzia 239
konverzia 239
konverzia súborov Microsoft Office 55
kopírovanie a vkladanie 95
kopírovanie objektov z galérie 333
korektorské značky 117
krátke a dlhé pomlčky 99
kresba
blokové šípky 222
cedule 223
exportovanie HTML 239
krivka 216
mnohouholník 216
obdĺžniky 215
spojnice 220
Začíname s programom LibreOffice 4.2
šípky 215
štvorce 215
krížové odkazy.
prehľad 118
vkladanie odkazov 119
L
LibreOffice Basic 366
LibreOffice Basic Macros dialog 369
LibreOffice, licenčné podmienky 14, 413
Linux
systémové požiadavky 18
lupa 88, 91, 141
M
Mac OS X
systémové požiadavky 18
makrá 366
Calc 377
DIM 371
funkcie 377
IDE 370, 376
kontajner s knižnicami 369
kontajnery s knižnicami 377
modul 369
moduly 377
odosielacia služba 372
podprogramy 371, 377
položky menu 381
prehliadanie 370
príkazová infraštruktúra 376
príklad 373
priradenie k udalostiam 397
REM 371
spracovanie udalostí 382
spúšťanie 370, 381
stiahnutie 380
SUB 371
uloženie 378
upravovanie 370
usporiadanie 377
vytváranie 384
vytvoriť 373
zaznamenávanie 369
zdroje 385
makrá programu Calc 377
matematické a chemické vzorce 284
matematické symboly 285
matematické značky 289
merné jednotky 100
Microsoft Windows
systémové požiadavky 18
možnosti kontroly pravopisu 59
možnosti nastavenia 36
možnosti pre bezpečnosť makier 45
možnosti pre internet 62
možnosti stavu dokumentu 37
možnosti ukladania a načítania vlastností VBA 54
Register
možnosti zdieľania súborov 45
MPL 14
N
načítať kód Basic na úpravu 54
načítať/uložiť
Vždy ukladať ako 54
náhľad knihy 317
náhľad tlače
Calc 317
náhľady dokumentu 91
národné nastavenia 57
Nasledovanie hypertextových odkazov 46
nastavenia používateľského rozhrania 38
nastavenia súvisiace s bezpečnosťou 45
nastavenia tlačiarne 53
nastavenie ciest 41
nastavenie farieb 42
nastavenie jazyka 57
Nastavenie klienta pre poštu 62
nastavenie mierky (používateľské rozhranie) 38
nastavenie pamäte 37
nastavenie prístupnosti 49
nastavenie tlače
všeobecné 41
nastavenie vzhľadu 48
nastavenie zobrazenia 38
nástroje na kreslenie 339
Navigátor 131
nesúvislý text, výber 94
nezalomiteľné medzery 99
nezalomiteľný spojovník 99
nový dokument 26
O
OASIS 17
obálka
tlačenie 315
obdĺžnik, kreslenie 215
objekty
rozmiestnenie 238
skryté 223
usporiadanie 238
výber pomocou orámovania 223
zarovnanie 238
oblasti na tlačenie, Calc 162
obrázková mapa 338
obrázky
prepájanie 331
skenované 333
vkladanie zo súboru 330
obrázky pozadia z galérie 333
obsah, automatický 115
odkazovanie objektov z galérie 333
odlišná prvá strana 81
odosielacia služba 372
odosielanie
dokument programu Writer ako prílohu 324
421
Sprievodca hromadnou korešpondenciou 324
viac príjemcov 324
odoslať dokument ako e-mail 324
odsadenie 100
odstránenie osobných údajov 328
odstrániť
hárky 141
stĺpce a riadky 138
odstrániť osobné informácie pri ukladaní 46
Odstraňovanie súborov 31
ochrana heslom 29
Okná Otvoriť a Uložiť ako 31
okno prispôsobiť 381
okno Štýly a formátovanie, 67
okraje (Writer) 113
okraje strany 113, 208
Open Source Initiative (OSI) 14, 413
OpenDocument, formát 17, 54
organizátor makier 379
orientácia strany 82
osobné údaje, odstránenie 328
otváranie ponuky 403
overovanie obsahu bunky, Calc 152
Ovládanie dialógových okien 405
P
palety nástrojov 22
Panel nástrojov Formátovanie textu 188
panel nástrojov kresba 340
panel nástrojov Navigácia 91
Panel nástrojov Vlastnosti kresby 340
panel so záložkami 89, 126
panel vzorcov 124
panely nástrojov 171
blokové šípky 222
čiary a šípky 215
Draw 209
ikony, zobraziť a skryť 23
krivka 216
Panel nástrojov Čiara a výplň 210
Panel nástrojov Formátovanie textu 210
Písmomaľba 341
prehľad 22
presúvanie 23
pridávanie príkazov 393
prispôsobenie 23
spojnice 220
výber ikon pre príkazy 393
vytvoriť 392
zobrazenie alebo skrytie 22
panely, plávajúce 23
PDF
EPS obrázok 319
exportovanie prázdnych strán 319
exportovať dokumenty do 317
FDF 319
formulár 319
chrániť heslom 322
422
kompresia obrázkov a rozlíšenie 318
nastavenia používateľského rozhrania 321
nastavenia zabezpečenia 322
správa elektronických obmedzení (DRM) 322
Stránky na exportovanie 318
šifrovať 322
vložiť štandardné písma 319
Výber úvodného zobrazenia 320
značkované 319
PDF/A-1a 319
Personalizácia 47
písanie sprava doľava (RTL) 17
písmo
história 39
ignorovať nastavenia pri importovaní HTML 56
možnosti 44
náhrady 44
tabuľka náhrad 44
ukážka 39
veľkosti pre HTML 55
Písmo na obrazovke, vyhladzovanie 39
Písmomaľba
galéria 342
možnosti umiestnenia 345
možnosti výplne 345
nastavenie obrysov 345
panel nástrojov 341, 343
Panel nástrojov Formátovanie 344
presun a zmena veľkosti 346
rovnaká výška písmen 343
rozostup znakov 344
ukotvenie 345
úprava objektu 343
vlastnosti 344
vytváranie objektu 342
zarovnanie 344
zoskupenie 346
pixely 206
platnosť údajov 152
podmienené formátovanie 159
podpanely 89, 126
podpora 10
podpora ázijských jazykov 59
podpora jazykov 17
podprogramy 377
podprogramy v makrách 371
pokročilé
experimentálne nastavenia 50
záznam makier 50
Pokročilé nastavenia 49
polia
krížový odkaz. 118
záložky 118
polia, dialógové okno
Karta Krížové odkazy 119
pomlčky 99
Pomocník 10
Pomocník – tipy 36
pomocou SUB 371
Začíname s programom LibreOffice 4.2
ponuky
pridávanie príkazov 390
prispôsobenie 388
úprava 390
úprava položiek 390
vytvoriť 389
Postranný panel 26
postupnosť štýlov, automatická 83
používateľské nastavenia 52
Používateľské návody 11
používateľské rozhranie, časti 12
Powerpoint
168
Poznámky 371
poznámky, pridávanie 114
pracovná plocha
Draw 206
pravítka 208
predlohy snímok 194
vytvoriť 195
predvolený formát súborov 54
prechod z hárku na hárok 132
prechody 235
premenné v makrách 371
premenovanie
hárky 141
premenovanie súborov 31
presúvanie 330
prezentácia
automatický prechod 202
prechody 202
168, 179
prezentácie
ukladanie 417
pridanie makra z iných zdrojov 366
priehľadnosť 235
prijať alebo odmietnuť zmeny 117
príkazová infraštruktúra 376
príkazy panelu nástrojov 404
prispôsobenie
kláves Enter 135
klávesové skratky 395
panely nástrojov 391
ponuky 388
Q
Quickstarter
povoliť 38
R
rastrová grafika 239
rastrové obrázky 239
redlines 117
registre a zoznamy literatúry 116
regulárne výrazy 96
RGB 211
riadky
odstrániť 138
Register
vkladanie 137
riadky, v programe Calc
ukotvenie 141
výber 136
rok (dve číslice) 37
rok zadaný dvomi číslicami 37
rovnice
Číslovanie 300
Rozdelenie dokumentu na kapitoly 82
Rozloženie pre web 358
rozloženie strany 108
odlišná prvá strana 81
orientácia 82
strana na šírku 82
rozloženie vzorcov 292
Rozpoznávanie URL 351
rozšírené tipy 37
rozšírenia 384, 397
rozšírenia a doplnky
navigátor 31
zdroje 18
S
schránka 40
schránka výberu 40
skener 333
skryté objekty 223
skrývanie a zobrazovanie údajov, Calc 159
sledovať zmeny 116
slovenská a česká podpora 11
slovník 101
slovník, definovaný používateľom 59
slovníky, inštalovať 57
snímky
182, 184
spôsoby rozloženia 108
spracovanie udalostí 382
Správa dokumentov 406
správa elektronických obmedzení (DRM) 322
sprievodca
web 354
177
sprievodca funkciou 124
Sprievodca hromadnou korešpondenciou
dokument Writer, odosielanie 324
sprievodca prezentáciou 177
spustenie LibreOffice 18
stavový riadok 25, 125
Writer 87
stĺpce
odstrániť 138
vkladanie 137
stĺpce, v programe Calc
ukotvenie 141
výber 136
strany na šírku 82
strany, číslovanie 112
súbory s grafikou
423
otváranie 415
ukladanie 417
súbory so vzorcami, otváranie 416
súčasti balíka LibreOffice. 16
Súčasti hlavného okna 21
Sun Microsystems 412
systémové písmo (používateľské rozhranie) 38
Š
šablóna
exportovanie 81
odstrániť 80
popis 66
priečinky 80
upravovanie 76
vytvoriť dokument z 73
vytvoriť pomocou sprievodcu 75
vytvoriť z dokumentu 74
šablóna, predvolená 78
šípky 231
špeciálne znaky 98, 102
štýly 231
aktualizácia z výberu 70
automatická aktualizácia 71
definovanie postupnosti 83
odstrániť 73
podporované typy 66
popis 66
prepájanie 71
priradenie klávesových skratiek 396
úprava 70
vlastný 71
Vyplňovanie štýlov 68
vytváranie presúvaním myšou 72
vytvorenie pomocou dialógového okna Štýl 71
vytvorenie z výberu 72
vytvoriť nový 71
zmena pomocou dialógového okna Štýl 70
Zoznam Použiť štýl 69
188
štýly grafiky
188
štýly, dialógové okno 70, 71
T
tabulačné zarážky 99
tabuľka náhrad (písmo) 44
tabuľkové zošity
otváranie 415
pohyb v 131
popis 122
ukladanie 129, 417
uložiť ako Microsoft Excel 129
čísla, ako text 145
dátum a čas 146
text 146
text
odrážky a číslované zoznamy. 188
424
úroveň osnovy 189
vkladanie 186
text box
automatické rozloženie 185, 188
textové dokumenty
otváranie 414
tipy 36, 183
titulná lišta 122
Tlač 308
tlač brožúry 314
Tlač obálok 315
tlač súborov, priama 308
tlačenie
brožúra 314
Calc 162, 312
čiernobiele na farebnej tlačiarni 316
hlavičky a päty, Calc 165
Impress a Draw 313
knižka 314
obálky, etikety a vizitky 315
odtiene sivej na farebnej tlačiarni 316
orientácia strany 309
podklady 314
poradie a súčasti strán, mierka v programe Calc
163
poznámky (Impress) 314
riadky a stĺpce 163
viac strán na list 310
všeobecné nastavenia 309
vybrať, čo tlačiť 311
Writer 311, 316
zalomenie strán, Calc 165
U
údaje o používateľovi 36
údaje, úprava v programe Calc
nahradenie všetkých údajov v bunke 153
odstraňovanie údajov z bunky 152
zmeniť údaje v bunke 153
ukladanie súborov 28
ukladanie tabuľkových zošitov
metódy 129
uložiť ako
webová stránka 358
uložiť informácie pre automatické obnovenie
súborov 53
uložiť pôvodný kód Basic 54
uložiť relatívne URL 53
umiestnenie súborov 41
umiestňovanie kurzoru 40
upraviť vlastnosti dokumentu pred uložením 53
upravovanie údajov, Calc 152
V
vektorová grafika 206
veľkosť a štýl ikon (používateľské rozhranie) 38
vertikálny blok textu, výber 95
verzia formátu ODF, ukladanie 54
Začíname s programom LibreOffice 4.2
vkladanie
hárky 139
stĺpce a riadky 137
vkladanie údajov, Calc
overovanie obsahu bunky 152
urýchlenie 148
výberové zoznamy 151
vyplnenie 148
zdieľanie obsahu 151
vlastnosti 122
Impress 168
Writer 86
vložiť text 96
vrátiť zmenu 32
všeobecné nastavenia 36
výber
nesúvislý text 94
vertikálny blok textu 95
výber, v programe Calc
bunky 135
hárky 137
výberový zoznam, Calc 151
vyhladzovanie písma na obrazovke 39
výhody LibreOffice 17
vyplnenie, Calc 148
vytvorenie nového dokumentu 26
vytvoriť dokument 26
vytvoriť dokument zo šablóny 73
Register
W
Writer
lupa 88, 91
náhľady dokumentu 91
Navigačné tlačidlá 92
panel nástrojov Navigácia 91
pracovná plocha 86
vlastnosti 86
Z
zachytávanie na mriežku 232
zalomenie strán, Calc 165
záložky 118
záložky hárkov 125
zástupné znaky 96
Zatvorenie aplikácie LibreOffice 33
zatvorenie dokumentu 33
zátvorky (Math) 292
zmeny, sledovať 116
zmeny, vrátenie a zopakovanie vrátených zmien 32
značkovanie matíc (Math) 293
značky pre derivácie (Math) 295
zoraďovanie záznamov, Calc 161
zoskupenie 237
Zoznam Použiť štýl 69
zrušenie zoskupenia 238
425
Download

Začíname s programom LibreOffice 4.2