Odznaky_1_1
25.3.2013 7:46
Stránka 1
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA
A ODZNAKY
1938–1945
1
Odznaky_1_1
2
25.3.2013 7:51
Stránka 2
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
Slovenské vyznamenania a odznaky
1938–1945
Martin KARÁSEK
Kozák-Press 2012
Martin Karásek
Slovenské vyznamenania a čestné odznaky 1938–1945
Vydalo vydavateľstvo Kozák-Press 2012-08-27
Vyšlo s finančným prispením
Text © Martin Karásek, 2012
Fotografie © Jaroslav Kozák
Vytlačila tlačiareň
ISBN 978–80–89360–10–9
Odznaky_1_1
25.3.2013 8:44
Stránka 3
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
SLOVENSKÉ
VYZNAMENANIA
A ODZNAKY
1938–1945
3
Odznaky_1_1
4
25.3.2013 7:46
Stránka 4
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
OBSAH
ÚVOD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1. SLOVENSKO A VYZNAMENANIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1.1. Od najstarších čias do roku 1938 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1.2. Vývoj slovenských vyznamenaní 1938–1945 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1.3. Slováci, nositelia zahraničných vyznamenaní 1939–1945 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1.4. Zánik vyznamenaní prvej Slovenskej republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1.5 Nosenie vyznamenaní a čestných odznakov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
5
7
7
17
20
24
25
2. VYZNAMENANIA PRED 14. MARCOM 1939 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
2.1. Odznak trpiteľov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
2.2. Odznak legionárov a dobrovoľníkov z rokov 1918–1921 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
29
29
30
3. VYZNAMENANIA A ODZNAKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.1. Rad kniežaťa Pribinu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.2. Rad Slovenského kríža . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.3. Vojnový víťazný kríž . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.4. Medaila Slovenského kríža . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.5. Vyznamenanie Za hrdinstvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.6. Záslužný kríž obrany štátu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.7. Vyznamenanie Za osobnú statočnosť. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.8. Občiansky záslužný kríž . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.9. Pamätná medaila . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.10. Pamätný odznak Za ťaženie do ZSSR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.11. Symbolické náhradky vyznamenaní . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.11.1. Pamätný kríž . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.11.2. Kríž svetovej vojny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.11.3. Kríž odboja . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.12. Stavovské a výkonnostné odznaky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.12.1. Kríž dôstojníka duchovnej správy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.12.2. Tankistický odznak . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.12.3. Letecké odznaky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.12.4. Odznaky Vysokej vojenskej školy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.12.5. Strelecké odznaky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.13. Odznaky Oddielu armádnych pretekárov a Pretekárov pracovného zboru . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.14. Odznaky Rýchlej divízie a 1. pešej divízie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.15. Vyznamenania a odznaky Slovenského Červeného kríža. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.16. Služobný odznak Ústredne štátnej bezpečnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.17. Odznak brannosti Hlinkovej gardy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.18. Odznak Rodobrany . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.19. Vyznamenania a odznaky Hlinkovej mládeže . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.20. Čestné vyznamenanie Karpatonemeckej strany . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.21. Čestné odznaky Slovenskej ústrednej športovej rady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
31
31
42
49
70
74
79
82
86
89
93
96
97
98
99
101
101
101
103
108
110
114
117
119
127
128
130
132
137
138
ZÁVER . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 139
SLOVNÍK FALERISTICKÝCH VÝRAZOV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 140
POUŽITÉ PRAMENE A LITERATÚRA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143
Odznaky_1_1
25.3.2013 7:46
Stránka 5
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
5
ÚVOD
Prvá Slovenská republika existovala iba krátko, v rokoch
1939–1945, ale existenciu prvých slovenských vyznamenaní môžeme
ohraničiť rokmi 1938 až 1948. Roku 1938 vládni predstavitelia autonómneho Slovenska založili dva čestné odznaky, ktoré mali charakter
vyznamenania. Druhá, najrozsiahlejšia etapa slovenských vyznamenaní spadá do obdobia po vyhlásení slovenskej samostatnosti v marci
1939 a končí sa zánikom Slovenskej republiky roku 1945. I keď môžeme oprávnene pochybovať o skutočnej nezávislosti vojnovej Slovenskej
republiky, predsa išlo o de jure samostatný, medzinárodne uznaný štát
s vlastnými zákonodarnými a výkonnými orgánmi. Keďže vyznamenania z tohto obdobia boli zriadené prezidentom republiky či ministrom
národnej obrany a schválené Snemom Slovenskej republiky, sú to prvé
oficiálne slovenské štátne vyznamenania.
Posledná, tretia etapa spadá do obdobia rokov 1945 až 1948, keď
Slovenská národná rada založila vyznamenania udeľované výlučne za
zásluhy o Slovensko.
Obdobie existencie týchto zaujímavých vyznamenaní a odznakov trvalo iba šesť rokov, niektoré existovali ešte kratšie. Väčšina vyznamenaní a odznakov, opisovaných v tejto knižke, bola taktiež udeľovaná
v obmedzenom množstve. Po oslobodení roku 1945 boli oficiálne
zničené nedodané zásoby, komponenty a raznice. Preto z historického
i zberateľského hľadiska ide o vzácne faleristické pamiatky. Po oslobodení, roku 1945 bola oficiálnou politickou reprezentantkou slovenského národa Slovenská národná rada, ktorá zriadila vyznamenania za
zásluhy v protifašistickom odboji a za budovanie vojnou zničeného
Slovenska.
Výskumu a sumarizácií vyznamenaní a odznakov prvej Slovenskej
republiky sa v minulých rokoch venovalo niekoľko slovenských i zahraničných autorov. Po prvý raz články na túto tému publikoval na stránkach časopisu Drobná plastika Ľudovít Trenčan.1 Roku 1992 vydal prvú ucelenú publikáciu o slovenských vyznamenaniach v období rokov
1939–1945.2 O dva roky neskôr, roku 1994, vydal Juraj Škoviera
v Toronte publikáciu o slovenských vojnových vyznamenaniach z rokov
1939–1945,3 druhý diel vyšiel roku 1997.4 Roku 1973 vydal autor
David Littlejohn v spolupráci s Cliffordom M. Dodkinsom publikáciu venovanú vyznamenaniam Tretej ríše a jej satelitom, v ktorej sú zahrnuté
aj vyznamenania prvej Slovenskej republiky.5 V súvislosti so sledovaným obdobím treba spomenúť Jozefa Veselovského, ktorý pre potreby
Klubu zberateľov v Liptovskom Mikuláši vydal brožúry o leteckých odznakoch z rokov 1918 – 2005 a o odznakoch Hlinkovej gardy, Hlinkovej
mládeže a Domobrany.6 Nijaká publikácia sa však nezaoberá prvými
slovenskými vyznamenaniami, založenými na konci roku 1938.
Problematika vyznamenaní Slovenskej národnej rady bola spracovaná
v niektorých odborných časopisoch a vo viacerých knižných publikáciách.7 Tieto vyznamenania nadväzujú na sledované obdobie, nie sú
však súčasťou tejto práce.
Dôležitými prameňmi k danej problematike sú archívne pramene
a dobová tlač. Z archívnych prameňov je dôležitý podnikový archív
Štátnej mincovne Kremnica, v ktorom sa nachádzajú materiály týkajúce
sa objednávok a výroby vyznamenaní a odznakov. Ďalej ide o Národný
archív v Bratislave a Vojenský historický archív v Bratislave. Materiály
z týchto archívov hovoria hlavne o udeľovaní vyznamenaní a odznakov.
Zakladaním, udeľovaním a nositeľmi sa zaoberá aj dobová tlač. 8
V úvode chceme zdôrazniť, že táto knižka nemá ambíciu byť vyčerpávajúcim zberateľským katalógom, ale len prehľadom slovenských vyznamenaní a čestných odznakov z rokov 1938 až 1945.
Práca je rozčlenená do troch kapitol. Prvá kapitola s názvom
Slovensko a vyznamenania sa zaoberá vývojom vyznamenaní na
našom území v kontexte vtedajších štátnych útvarov Uhorska, habsburskej monarchie, prvej Československej republiky a prvej Slovenskej republiky. Spomenutí sú aj niektorí nositelia vyznamenaní pôvodom zo
Slovenska.
Druhá kapitola je najkratšia a hovorí o dvoch odznakoch, zriadených
autonómnymi slovenskými orgánmi. Tieto odznaky môžeme považovať
za prvé oficiálne slovenské vyznamenania,
Tretia kapitola sa zameriava na vyznamenania a odznaky Slovenskej
republiky z rokov 1939 – 1945. Najskôr sa zaoberáme radmi, po nich
nasledujú dekorácie a odznaky.
Do monografie sme nezaradili neštátne vyznamenania a odznaky,
založené rôznymi spolkami a inštitúciami, ako napríklad Zemská hasičská jednota na Slovensku, ktorej vyznamenania vznikli v období 1.
Československej republiky. Na záver sme zaradili slovník faleristických
výrazov, pretože si uvedomujeme dôležitosť odbornej faleristickej terminológie, na ktorú sa veľmi často nekladie žiadny dôraz.
Pri písaní sme použili všetku nám dostupnú literatúru a pramene,
pričom ťažisko sme položili predovšetkým na archívne pramene a údaje publikované v dobovej tlači.
Autor si je vedomý, že zďaleka nevyčerpal všetky pramene a že aj táto monografia má svoje rezervy, preto bude vďačný odbornej
i laickej verejnosti za všetky objektívne pripomienky a námety.
Drobná plastika. Časopis pro členy. Vydává Československá společnost přátel drobné plastiky v Praze.
TRENČAN, Ľudovít: Rady a vyznamenania Slovenskej republiky 1939–1945. Trnava : Západoslovenské múzeum, 1992. ISBN 80–85556–02–2
3
ŠKOVIERA, Juraj: Slovakia decorations and insignia 1939–1945. An ilustrated reference guide for collectors. Toronto : Militaria House, 1994.
4
ŠKOVIERA, Juraj: Slovakia badges and decorations 1919–1997 political, military and sports. An illustrated reference guide for collectors, volume II. Toronto : Militaria
House, 1997.
5
LITTLEJOHN, David – DODKINS, Clifford M.: Orders, Decorations, Medals and Badges of the Third Reich. Vol. 2. (Including Awards of German „Volksgruppen“ outside
the Reich. The Pro-nazi parties of Occupied Western Europe and the Puppet States of Croatia and Slovakia). San Jose : R. James Bender publ. 1973.
6
VESELOVSKÝ, Jozef: Československé a slovenské vojenské odznaky letectva (1918–2005). Pre vnútornú potrebu Klubu zberateľov, 2005.
VESELOVSKÝ, Jozef: Hlinkova garda, Hlinkova mládež, Domobrana 1939–1945. Pomôcka pre zberateľov odznakov. ?????????????????????
7
KLABNÍK, Alexander: Rad slovenského národného povstania. In: Drobná plastika, roč. 2006, č. 2–4, s. 49–54.
KARÁSEK, Martin: Rady a vyznamenanie SNR 1945–1948. Kremnica, 2007.
KOLÁČNÝ, Ivan – ŠEDÝ, Josef: Czechoslovak awards relating to the Slovak National Rising. In Journal Européen du Collectionneur d’Ordres et Décorations. Roč. 1972,
č. 5, s. 23–26.
MACHÁČEK, Vladimír – AMORT, Václav: Československé řády a vyznamenání. Praha, 1964.
MĚŘIČKA, Václav: Československé řády a vyznamenání. Faleristická příloha č. 22. ČNS 1958.
MĚŘIČKA, Václav: Československá vyznamenání III. část. ČNS pobočka Hradec Králové, 1974.
MĚŘIČKA, Václav: Der Orden vom Slowakischen Nationalaufstand. In: Ordenskunde č. 25, Berlin, 1964.
MĚŘIČKA, Václav: Stuha pamětní medaile Slovenského národního povstání. In Drobná plastika, roč. 1980, s. 111–114.
MĚŘIČKA, Václav: Třicáté výročí Slovenského národního povstání. In: Drobná plastika, č. 3, Praha 1974.
PULEC, Vladivoj: Československá státní vyznamenání, státní čestná uznání a ceny. Praha, 1980.
URBLÍK, Marián: Písomnosti o udeľovaní radu Slovenského národného povstania. In: Slovenská archivistika, roč. IX, č. 1s. 126–130.
8
Slovák, Gardista, Slovenská Pravda, Slovenské vojsko, Slovenský vojak, Stráž vlasti, Pravda atď.
1
2
Odznaky_1_1
6
25.3.2013 7:46
Stránka 6
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
Poďakovanie
Autor a vydavateľ touto cestou ďakujú za nezištnú pomoc a podporu pri realizácií tejto publikácie dvom veľkým nadšencom slovenskej faleristiky, zberateľom Ing. Rudolfovi Rezníčkovi z Bratislavy a Milošovi Jasanovi z Nitry. Bez ich výdatnej pomoci by táto práca nikdy
nebola vydaná s takým kvalitným a rozsiahlym fotografickým materiálom.
Poďakovanie za odbornú pomoc a cenné pripomienky patrí recenzentom:
PhDr. Igorovi Grausovi, PhD., Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív Banská Bystrica
PhDr. Marianovi Uhrinovi, PhD., Múzeum Slovenského národného povstania, Banská Bystrica
Osobitné poďakovanie za pomoc a spoluprácu patrí:
Petrovi Grochovi, Berlín, Spolková republika Nemecko
JUDr. Jaroslavovi Kozolkovi, Bratislava
Mariánovi P. Jakábekovi, Toronto, Kanada
PhDr. Stanislavovi Mičevovi, PhD., Múzeum Slovenského národného povstania, Banská Bystrica
Mgr. Mariane Novotnej, Národná banka Slovenska, Múzeum mincí a medailí Kremnica
Mgr. Bohuslave Konúšovej, Národná banka Slovenska, Múzeum mincí a medailí Kremnica
Ing. Vlastimilovi Kalincovi, Mincovňa Kremnica, š. p.
Eve Kuracinovej, Mincovňa Kremnica, š. p.
Pplk. Mgr. Miloslavovi Čaplovičovi, PhD., Vojenský historický ústav, Bratislava
Dr. Imrichovi Purdekovi, Vojenský historický ústav, Bratislava
Dr. Vlastimilovi Kozoňovi, PhD., Ústav ošetrovateľstva, Univerzita Viedeň, Rakúsko
PaedDr. Petrovi Bučkovi, PhD., Žilina
Ladislavovi Sedlákovi, Pardubice, Česká republika
MUDr. Romanovi Jedličkovi, Brno, Česká republika
PhDr. Karolovi Dzuriakovi, Liptovské múzeum, Ružomberok
Pracovníkom Slovenskej národnej knižnice, Martin
Odznaky_1_1
25.3.2013 7:46
Stránka 7
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
7
1. Slovensko a vyznamenania
1.1. Od najstarších čias do roku 1938
O prvých skutočných slovenských vyznamenaniach môžeme
kvôli absencii vlastnej štátnosti hovoriť až v súvislosti s vývojom na
Slovensku po vyhlásení autonómie a ich vznik vymedziť rokmi
1938–1948. V tomto období vyznamenania zriaďovali oficiálne
slovenské štátne orgány. No kontakt obyvateľov Slovenska s rôznymi vyznamenaniami má dlhú tradíciu. Slovensko bolo súčasťou
Uhorského kráľovstva a neskôr rakúsko-uhorskej monarchie a Československa, preto vyznamenania týchto štátov nosili ako znak
ocenenia osobných zásluh aj príslušníci nášho národa.
Vyznamenávanie zásluh, najmä vojenských, existovalo odnepamäti. Panovníci vyznamenávali svojich poddaných rôznym spôsobom: privilégiami, majetkami, peniazmi, drahocennými predmetmi, zbraňami. Nositeľné vyznamenania v podobe symbolov vznikali už v antickom Grécku a v Ríme.
V období vrcholného stredoveku začali vznikať duchovno-rytierske rády, ktoré používali vlastné insígnie na označenie príslušnosti k rádu. Príslušníci duchovno-rytierskych rádov na vlastnú identifikáciu používali jednotné charakteristické odevy a insígnie vo forme odznakov, spočiatku textilné a kožené, neskôr kovové.9 Insígnie
duchovno-rytierskych rádových spoločností mali vždy tvar kríža. Až
insígnie niektorých laických rytierskych rádov, prestížnych a vplyvných politických organizácií môžeme chápať ako istý druh vyznamenaní. Predstavovali rôzne predmety z mytológie, heraldiky i bežného života.10 Približne od 15. storočia sa význam funkcie týchto insígnií postupne významovo posúva, keď okrem identifikačnej funkcie začali predstavovať symbol odmeny, ktorou bolo samo členstvo
v ráde a z neho plynúce výhody.11 Laické rytierske rádové spoločenstvá slúžili na spojenie zakladateľovi verných prívržencov z radov šľachty, na podporu jeho politických cieľov a boli i diplomatickým prostriedkom na rozširovanie svojho vplyvu. Najstarším doloženým laickým rytierskym rádom v Európe a prvým rádom
v Uhorsku bola Bratská milícia rytierov sv. Juraja, založená roku
1325/1326. Súvisela s panovníkom Karolom Róbertom z Anjou,
ktorý sa pri konštituovaní vlastného rytierskeho združenia opieral
pravdepodobne o francúzske predlohy.12 Rád zrejme zanikol v období vnútorných bojov šľachty o zisk podielu na politickej moci po
smrti Karolovho syna Ľudovíta I. r. 1382.13
Ďalším laickým rytierskym rádom na území Uhorska bol neapolský rád Lode, založený r. 1381 Karolom II. Malým, ktorý vládol
Uhorsku od decembra 1385 do svojho zavraždenia vo februári
1386.14
Žigmund Luxemburský koncom roka 1408 založil známy rad
Draka. Jeho založenie napomohlo stabilizáciu a upevnenie Žigmundovej vlády po počiatočných búrlivých rokoch. I keď nemáme
správy o tom, že medzi nositeľmi tohto radu bol Slovák, viacerým
uhorským magnátom sídliacim na Slovensku (napríklad Báto-
riovcom, Balašovcom, Saltzerovcom a i.) kráľ tento rád udelil,
o čom svedčia i vyobrazenia na erboch. Rad Draka môžeme vidieť
i na náhrobku Stibora zo Stiboríc z roku 1434. Po Žigmundovej
smrti rad nezanikol, ale v udeľovaní insignií pokračovali aj ďalší panovníci – Albrecht II., Fridrich III. a Matej Korvín.
Insígnia radu Draka zo zbierok Umeleckopriemyselného múzea v Berlíne
Roku 1438 bol za uhorského panovníka korunovaný Žigmundov
zať, rakúsky vojvodca Albrecht Habsburský, ktorý mal svoj vlastný
laický rytiersky rad Vrkoča. Ďalším habsburským radom bol rad
Salamandry, ktorého insígnia bola podobná radu Draka. Albrecht
GRAUS, Igor: K vymedzeniu faleristiky ako vednej disciplíny (1. časť). In: Slovenská archivistika, roč. XXXIII, č. 2, 1998, s. 32.
GRAUS, cit. 9, s. 34.
11
GRAUS, Igor: Recenzia ku knihe Z. G. Alexyho „Ehrenzeichen der Kaiptel in vormals Habsburgischen Ländern“. In: Numizmatika, roč. 1998, č. 16, s. 119.
12
GRAUS, Igor: Laické rytierske rády v Uhorsku 14–20 storočie (stav a perspektívy výskumu) In: Vojenská história, roč. III, č. 2, 1999, s. 10.
13
GRAUS, cit. 12, s. 13.
14
GRAUS, cit. 12, s. 13–14.
9
10
Odznaky_1_1
8
25.3.2013 7:46
Stránka 8
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
Habsburský založil roku 1433 rad Poslušnosti alebo Bielej orlice.
Tento rad, spolu s ďalšími radmi, ktorých suverénom bol, udeľoval
i po nástupe na uhorský trón.15
Matej Korvín v rámci príprav na krížovú výpravu proti Turkom
projektoval aj založenie duchovno-rytierskeho rádu Kristovho utrpenia, ktorého členovia sa mali aktívne zapojiť do bojov. Založenie
rádu sa však nerealizovalo.16
Posledným uhorským rádom bol rád Zlatej ostrohy. Po nástupe
anjouovskej dynastie na uhorský trón začiatkom 14. storočia sa zaviedol pravidelný zvyk pasovať rytierov v priebehu kráľovskej korunovácie. O týchto rytieroch sa neskôr začalo hovoriť ako o ráde rytierov Zlatej ostrohy. Rád v skutočnosti neexistoval a rytieri nemali
žiadnu insígniu. Zmenu priniesla až korunovácia posledného uhorského kráľa Karola IV. 30. decembra 1916. Pasovaných bolo 47
uhorských dôstojníkov a práporčíkov šľachtického pôvodu. Insígniu
tvoril bielo smaltovaný dvojkríž so zlatou iniciálou „K“, umiestnenou do zlatej ostrohy. Ostrohu pod krížom vypĺňal zelený drak na
zlatých plameňoch ako reminiscencia na rád Draka. Kríž bol prevýšený zlatou svätoštefanskou korunou a nosil sa na náhrdelnej
stuhe radu sv. Štefana.17
Vari najznámejší stredoveký rytiersky rád Zlatého rúna po roku
1559 zmenil svoj charakter a z laického rytierskeho rádu sa stal
vyznamenaním, najvyšším v habsburskej monarchií. Ešte predtým
sa do Uhorska dostal prostredníctvom kráľa Ľudovíta II. Jagelovského, ktorého roku 1516 ako desaťročného vyznamenal španielsky kráľ Karol V. V júli 1596 dostal rad od Filipa II. sedmohradský knieža Žigmund Bátori.18 Rad bol totiž habsburským dynastickým radom a do roku 1700, keď došlo k jeho rozdeleniu, ho udeľovali habsburskí vládcovia Španielska, ktorí mali v radovej suverenite prednosť pred rakúskymi Habsburgovcami.
Týmto starobylým, pôvodne burgundským radom (založeným
ako rytiersky rád r. 1430) boli vyznamenaní viacerí významní procisársky orientovaní uhorskí šľachtici sídliaci na území Slovenska,
napríklad Esterháziovci, Pálfiovci, Andrášiovci. Prvým uhorským
nositeľom Radu Zlatého rúna sa roku 1628 stal Mikuláš Esterházi,
rodák z Galanty, vyznamenaný španielskym kráľom Filipom IV.
Druhým sa roku 1650 stal Pavol Pálfi, rodák z Červeného Kameňa.
Toto vysoké vyznamenanie bolo udeľované pomerne zriedkavo.
Počas celej existencie v rokoch 1430–1918 sa jeho nositeľmi stalo 1 220 osôb, z nich bolo iba 61 uhorských šľachticov. Vysokú poctu si vyslúžili za vernosť panovníkovi v časoch protitureckých vojen a stavovských povstaní, ale i počas udalostí 18., 19. a 20. storočia. Do roku 1900 získali Esterháziovci Rad Zlatého rúna ešte sedemnásťkrát, Pálfiovci deväťkrát, Batániovci a Károliovci štyrikrát,
Andrášiovci a Erdodyovci trikrát.19
Obyčajní vojaci dostávali ako vyznamenanie mince, za významné zásluhy i oslobodenie z poddanstva, pôdu, v niektorých prípadoch i povýšenie do zemianskeho stavu.
Koncom 17. storočia sa v Európe kreovali nové kategórie radov
– dynastické a záslužné. Dynastické sa udeľovali za preukázané
verné služby panovníckemu domu (v rakúskej monarchií túto funkciu prevzal Rad Zlatého rúna). Záslužné rady sa udeľovali za vojenské alebo civilné zásluhy. V druhej polovici 18. storočia založila
cisárovná Mária Terézia k dovtedy jedinému Radu Zlatého rúna (ak
Rad Zlatého rúna zo zbierok Maďarského národného múzea
nepočítame ženský Rad Hviezdového kríža, založený roku 1668,
predchodcom ktorého bol Rad Služobníc cnosti, založený cisárovnou Eleonórou roku 1662) dva významné a vysoké záslužné rady
– Vojenský Rad Márie Terézie (1757) a Rad Svätého Štefana
(1764).20 Vojenský Rad Márie Terézie sa stal jediným výlučne vojenským radom monarchie. Udeľovaný bol za mimoriadne zásluhy
a počas svojej existencie iba zriedkavo. Medzi prvými nositeľmi
v monarchii – v poradí štvrtý dostal najvyššiu triedu tohto radu
gen. Andrej Hadík za dobytie Berlína počas tzv. sedemročnej vojny.
Iste nie je bez zaujímavosti, že predkovia tohto významného gene-
GRAUS, cit. 12, s. 19–21.
GRAUS Igor: K vymedzeniu faleristiky ako vednej disciplíny (2. časť) In: Slovenská archivistika, roč. XXXIV, č. 1, 1999, s. 27.
17
GRAUS, cit. 12, s. 23–24.
18
GRAUS, Igor: Rad Zlatého rúna. In: Historická revue, roč. VII, č. 2, s. 10.
19
GRAUS, cit. 18, s. 10.
20
LOBKOWICZ, František: Encyklopedie řádů a vyznamenání. Praha : Libri, s. 122. ISBN 80-901579-9-8.
15
16
Odznaky_1_1
25.3.2013 7:46
Stránka 9
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
9
Generál Andrej Hadík, v poradí štvrtý nositeľ veľkokríža Radu Márie Terézie na obraze Georga Weikerta. Zbierka Maďarského národného múzea
v Budapešti.
rála pochádzajú zo Slovenského Pravna v Turci. Do skončenia napoleonských vojen bolo Vojenským Radom Márie Terézie vyznamenaných aj viacero generálov z radov nižšej i vyššej aristokracie slovenského pôvodu.
Rad Svätého Štefana bolo vysoké vyznamenanie, určené na od-
meňovanie civilných zásluh predovšetkým občanov Uhorska. I medzi jeho nositeľmi nachádzame mnoho osôb slovenského pôvodu.
Nižším stupňom vyznamenaní boli dekorácie, predovšetkým
v tvare medaily. Vznikli v Ríme v období 1. a 2. storočia po Kristovi,
ale neboli vyznamenaniami. Hoci sa podobali peniazom, nemali
Odznaky_1_1
10
25.3.2013 7:46
Stránka 10
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
Medaila s vyobrazením sv. Juraja – obľúbený talizman vojakov
funkciu meradla hodnôt alebo platobných
prostriedkov. Boli to pamätné, resp. propagačné medaily, znázorňujúce významné
osoby, predmety alebo udalosti s príslušným opisom.21
Neskôr, po rozpade Rímskej ríše a s ním
súvisiacich geopolitických zmenách v Európe, medailérstvo zaniklo. K jeho obnoveniu
došlo až na prelome 14. a 15. storočia
v Taliansku, na kniežacích dvoroch a na pápežskom dvore. Živými stykmi Uhorského
kráľovstva s pápežom a západným kultúrnym svetom vôbec sa medailérstvo dostalo
i do Uhorska. Prvé medaily dal zhotoviť
Matej Korvín roku 1469 a bol na nich aj vyobrazený. Ich autorom bol Donatellov žiak
a Michelangelov učiteľ Bertoldo di Giovanni.22 Ani tieto medaily ešte nemali funkciu vyznamenaní.
Odborníci delia uhorské medailérstvo
21
22
Strieborná pozlátená záslužná medaila pre uhorských bojovníkov z Druhej sliezkej vojny 1748.
Súkromná zbierka LFS ČESKÁ REPUBLIKA
HORÁK Ján: Kremnické dukáty. Bratislava : SPN, 1968, 112 s., s. 89.
HLINKA, Jozef: Medailérstvo na Slovensku od 16. po začiatok 20. storočia. Bratislava : Pallas, 1976. 196 s., s. 34.
Odznaky_1_1
25.3.2013 7:46
Stránka 11
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
do troch hlavných skupín – najstaršie, renesančné medailérstvo, ohraničené rokmi
1500 až 1650, nasleduje renesančno-barokové obdobie, typické hlavne medailami sv.
Juraja (1650–1700). Tretie je barokové obdobie (1700–1800). Zhotovovali sa hlavne
strieborné a bronzové medaily, zriedkavejšie, na počesť mimoriadne významných
udalostí alebo osôb, i zlaté. Na území
Slovenska medaily zhotovovala kremnická
mincovňa. Najpočetnejšie boli portrétne
medaily. Pomerne častým námetom uhorských medailí sú i pamätné udalosti bojov
s Turkami.23 Známe sú medaily vydané pri
príležitosti oslobodenia Budína roku 1686
(zlaté a strieborné), viac typov medailí pri
príležitosti oslobodenia Nových Zámkov roku 1685, medaila na pamiatku oslobodenia Belehradu a iné. Okrem vojenských medailí existovali medaily korunovačné, svadobné a iné príležitostné. Podľa vzoru panovníka si ich nechávali zhotovovať príslušníci šľachty, cirkevní hodnostári, vysokí
úradníci, mešťania. Tieto medaily však neboli vyznamenaniami, ale predmetmi udeľovanými na pamiatku. V 18. storočí, najmä
v jeho z vojenskej stránky búrlivej druhej
polovici, sa profilovali vojenské záslužné
medaily.
Roku 1789 vznikla Medaila za statočnosť (ktorá pretrvala až do pádu monarchie
roku 1918), medzi jej nositeľmi bolo veľa
Slovákov, účastníkov vojen na prelome 18.
a 19. storočia a najmä napoleonských vojen. Účastníci týchto udalostí, medzi ktorými bolo aj mnoho osôb slovenského pôvodu, dostávali taktiež vyznamenania spojeneckých krajín protinapoleonskej koalície.
Napríklad, keď ruský cár Alexander I. videl
v bitle pri Chlumci v Čechách v dňoch
29.–30. augusta 1813 bojovať 2. uhorský
pluk, ktorého súčasťou boli i mnohí Slováci,
dvanásť poddôstojníkov a vojakov, z nich
siedmich Slovákov vyznamenal vysokým
ruským vyznamenaním, Krížom svätého
Juraja.24
Napoleonské vojny predstavujú významnú kapitolu v dejinách európskych vyznamenaní. V súvislosti s bojovými operáciami
a so vznikom nových štátov bolo v Európe
založených mnoho vyznamenaní. Začala sa
zlatá éra vyznamenaní, vznikali najrôznejšie panovnícke, dynastické i záslužné rady, záslužné a pamätné dekorácie, medaily
a kríže. Začiatkom 19. storočia vznikli v rakúskej monarchií dva všeobecne záslužné
23
24
25
11
Medaily za statočnosť cisárov Jozefa II. a Františka II. Súkromná zbierka LFS ČESKÁ REPUBLIKA
rady, Leopoldov rad a Rad Železnej koruny.
I medzi ich nositeľmi boli príslušníci vyššej
i nižšej, pôvodom slovenskej šľachty. Všeobecným a vo veľkom počte udeľovaným
rakúskym vyznamenaním bol tiež Rad
Františka Jozefa a Vojenský záslužný kríž,
založený roku 1849.
V 19. storočí sa viacerí Slováci stali nositeľmi vysokých zahraničných vyznamenaní
za vojenské i civilné zásluhy. Pavol Jozef
Šafárik bol v celej Európe uznávaným vedcom. Za svoju činnosť bol nielen čestným
členom mnohých európskych učených spoločností, ale i nositeľom prestížneho prus-
HORÁK, cit. 21, s. 89–90.
LUPTÁK, Miroslav: Slováci v habsburskej amáde. In: Historická revue, roč. 5, 1994, č. 6, s. 12–14.
GRAUS Igor: Esterházyovské rytierske rady. In: Drobná plastika, roč. 1988, č. 2–3, s. 87–88.
kého Radu Pour le merité za vedu a umenie
a tiež ruského Radu sv. Anny II. triedy s briliantmi. Galantský rodák gróf Pavol Anton
Esterházi bol v prvej polovici 19. storočia vyznamenaný vysokým britským Radom
Kúpeľa s kolanou.25 Vysoké vyznamenania
dostali i Slováci žijúci za hranicami monarchie (napríklad Ernest Polóny z Kláštora
pod Znievom, žijúci v Rusku, dostal Rad
svätého Vladimíra, Rad svätej Anny i Rad
svätého Stanislava). Martin Szentiváni bol
nositeľom pruského Radu johanitov, Ervín
Roszner okrem veľkokríža Radu Františka
Jozefa dostal i veľkokríž švédskeho Radu
Odznaky_1_1
12
25.3.2013 7:46
Stránka 12
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
Severnej hviezdy, Adolf Pongrác bol vyznamenaný prestížnym vatikánskym rytierskym Radom Božieho hrobu.26 Ruský Rad svätého
Vladimíra II. triedy a Rad svätej Anny II. triedy dostal v prvej polovici 19. storočia Michal Andrej Baluďanský z Vyšnej Oľšavy, prvý rektor univerzity v Petrohrade. Okrajovo spomenieme aj neveľký, ale
veľmi vzácny súbor vysokých vyznamenaí viacerých európskych
krajín z pozostalosti šľachtickej rodiny Andrášiovcov, deponovaný
v súčasnosti v expozícií štátneho zámku v Betliari.
Medzi Slovákmi vyznamenanými zahraničnými radmi treba ešte
spomenúť šľachtica Jána Ľ. Polereckého, pôvodom z Turca, ktorý si
v 18. storočí v službách francúzskeho kráľa vyslúžil vysoké francúzske vojenské vyznamenanie, Rad svätého Ľudovíta. Tento istý
rad, rytiersky a komandérsky kríž, dostal v prvej polovici 18. storočia aj jediný francúzsky maršal pôvodom zo Slovenska, prešovský
rodák Ladislav Berčéni.27
niektorí predstavitelia slovenskej kultúry vyznamenaní ruskými radmi. Karol Kuzmány dostal Rad svätej Anny II. triedy, Martin Hattala
taktiež Rad svätej Anny II. triedy, Ján Francisci Rad svätej Anny III.
triedy. Významný slovenský sochár Ján Koniarek dostal za svoju výtvarnú činnosť v Srbsku Rad sv. Sávu, za aktivity v Balkánskej vojne Rad srbského Červeného kríža a Kríž milosrdenstva.
Michail A. Baluďanský. Zo zbierok Literárneho archívu SNK.
Signatúra SB 86/3
Podpredseda Matice slovenskej Karol Kuzmány s ruským Radom Svätej
Anny II. triedy. Zo zbierok Literárneho archívu SNK. Signatúra SK 89/4
Mnohé domáce i zahraničné (hlavne ruské) vyznamenania boli
Slovákom udelené za zásluhy počas revolúcie v Uhorsku roku
1849 i počas národného a matičného hnutia v druhej polovici 19.
storočia. Roku 1862, pri príležitosti osláv milénia Ruskej ríše, boli
26
27
28
Veľké množstvo vyznamenaní bolo udelených najmä počas dovtedy najväčšieho konfliktu v dejinách, počas 1. svetovej vojny v rokoch 1914–1918. Slovenskí vojaci si vyslúžili zlaté, strieborné
i bronzové Medaily za statočnosť, Vojenské záslužné medaily (tzv.
Signum laudis), Vojenské záslužné kríže, Karlove vojenské kríže,
ba aj insígnie Leopoldovho radu či Radu Železnej koruny.
Nezriedka boli slovenské pluky, resp. pluky s väčšinou slovenských
vojakov vyznamenávané hromadne. Napríklad roku 1914 bolo za
zásluhy v bojoch pod Rudnikom vyznamenaných 117 vojakov prešporského 72. pešieho pluku Medailou Za statočnosť, tie isté medaily dostalo i 40 vojakov lučenského 25. pešieho pluku a trenčianskeho 15. pluku.28
Na hrudiach viacerých slovenských vojakov sa skveli i vyzname-
Kolektív autorov: Slovenský biografický slovník, V. zv. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s., s. 119. ISBN 80-7090-216-7.
SEGEŠ Vladimír: Náš jediný francúzsky maršál. In: Obrana, roč. 12, 2004, č. 2, s. 21.
Dušan Kováč a kol.: Kronika Slovenska II. Bratislava: Fortuna Print, 1999. 608 s., s. 66. ISBN 80-88980-08-9.
Odznaky_1_1
25.3.2013 7:46
Stránka 13
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
13
Vyznamenania krajanských spolkov v USA, udelené slovenskému básnikovi P. O. Hviezdoslavovi. Literárny archív SNK, signatúra K3/94
Jozef Gregor Tajovský v uniforme ruského legionára. Zo zbierok Literárneho archívu SNK. Signatúra K 20/106
nania najdôležitejšieho rakúskeho spojenca – Nemecka. Železný
kríž II. triedy dostal napríklad stk. Anton Pulanich, neskorší generál
Slovenskej republiky, ktorý bol tiež nositeľom tureckej Vojenskej
medaily z čias 1. svetovej vojny, niekedy nazývanej nesprávne aj
Gallipolská hviezda alebo Železný polmesiac. Železným krížom II.
triedy bol dekorovaný aj ďalší budúci slovenský generál Štefan
Jurech. Vojaci vo vyšších funkciách, najmä z radov zemianstva, dostávali rady.
Mnoho Slovákov bojovalo v cudzích armádach, tzv. dolnozemskí
Slováci bojovali napríklad v srbskej armáde na strane Dohody
i v bulharskej armáde na strane Centrálnych mocností. O ich odvahe v bojoch svedčí i to, že vojenské kríže bulharského Radu Za
chrabrosť IV. triedy dostalo 23 bulharských Slovákov, z toho traja
dvakrát. To isté vyznamenanie III. triedy dostali siedmi Slováci, II.
triedu dvaja a kríž I. triedy takisto dvaja – Ondrej Mikuláš a Martin
Mikuláš z Podemu.29
Významnú úlohu vo vzťahu Slovenska, Slovákov a vyznamenaní
hral i národný odboj počas vojny. Slováci, predovšetkým z radov zajatcov, vstupovali do čs. zahraničného vojska v štátoch Dohody a,
i keď v menšom počte ako Česi, aktívne bojovali za národné oslo-
bodenie a vznik Československa. Najmasovejšie boli Slováci zastúpení v ruských légiách, ale bojovali aj na rumunskom, srbskom,
talianskom a francúzskom bojisku a za preukázané hrdinské skutky boli viacerí zaslúžene odmeňovaní rôznymi vyznamenaniami.
Tak napríklad Pavel Varsík dostal srbský Rad Hviezdy
Karageorgevičov s mečmi, Adam Vereš srbský Rad Bieleho orla
V. triedy, mnohí Slováci si v ruských légiách vyslúžili Kríž svätého
Juraja.
Gen. Milan Rastislav Štefánik dostal okrem francúzskeho
Vojnového kríža aj Rad Čestnej légie, ruský Rad svätého Vladimíra
IV. triedy s mečmi a mašľou a taliansky Rad svätého Mórica a svätého Lazara IV. triedy. Okrem týchto vyznamenaní mu bola udelená
taktiež srbská Zlatá medaila Za statočnosť, taliansky Vojnový kríž,
francúzska Čestná medaila zahraničných záležitostí s mečmi, dve
francúzske Medaily Za zranenie, talianska Vojnová medaila
1914–1918, Medaila Jána Žižku z Trocnova. Ďalšie vyznamenania
mu boli udelené posmrtne. Štefánik ako dovtedy jediný Slovák bol
nositeľom troch tried Radu Čestnej légie, ktoré mu boli prepožičané v tomto poradí – rytiersky kríž roku 1914, dôstojnícky kríž roku
1917 a komandérsky kríž roku 1919.30 Práve komandérsky kríž
29
30
CHURÝ, S.: Bulharskí Slováci a konflikty na Balkáne. In: Historická revue, roč. IX, 1998, č. 5, s. 26.
GRAUS, Igor.: Generál Milan Rastislav Štefánik a faleristika. In: HRONSKÝ, Marián – ČAPLOVIČ, Miloslav (ed.). Generál Dr. Milan Rastislav Štefánik – vojak a diplomat.
Zborník príspevkov a materiálov z vedeckej konferencie v Bratislave 4.–5. mája 1999. Bratislava : Vojenský historický ústav, 1999, 245 s., s. 218–236.
ISBN 978-80-89523-02-3.
Odznaky_1_1
14
25.3.2013 7:46
Stránka 14
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
dené velením československého vojska
v Rusku a Československou národnou radou v Paríži.
Národné zhromaždenie Československej
republiky 8. decembra 1918 prijalo zákon
č. 61/1918, ktorý s okamžitou platnosťou
zrušil šľachtictvo, rady a tituly udeľované
ako vyznamenania. Predstavitelia novovzniknutého štátu rázne odmietali existenciu a používanie akýchkoľvek vyznamenaní
bývalej monarchie a spočiatku nepripúšťali
ani možnosť zriadenia nových republikánskych vyznamenaní. Opačný názor zastávali príslušníci československého vojska
v Rusku, ktorí boli s potrebou existencie
vlastných vyznamenaní konfrontovaní každodenne, pretože boli vyznamenávaní len
ruskými vyznamenaniami. Návrh z roku
1915 na založenie Radu Svätováclavskej
koruny ani pokus o založenie Husitského
kríža z leta 1917 neboli realizované.
Čiastočne úspešnejší bol návrh odbočky
Československej národnej rady v Rusku
z júla 1918 na založenie Radu Za slobodu.
Keďže Československá národná rada
v Paríži nebola vopred informovaná o aktivite svojej odbočky v Rusku, v decembri
1918 zrušila rozhodnutie o založení Radu
Za slobodu. Tiež vydala nariadenie o zastavení udeľovania Medaily Jána Žižku
z Trocnova, na ktorú sa rad transformoval.32
Medaila Jána Žižku z Trocnova bola založená v ruských légiách v októbri 1918.
Mala existovať v troch stupňoch, ale jednorazovo dňa 3. decembra 1918 boli udelené
iba medaily II. a III. stupňa 22 príslušníkom
6. streleckého Hanáckeho pluku v Jekaterinburgu na Urale.33 Zrejme jediným
Slovákom, ktorý dostal túto medailu, bol
gen. M. R. Štefánik.34
Čs. národná rada v Paríži však zvažovala
možnosť založenia vyznamenania, a preto
Generál Milan Rastislav Štefánik s vyznamenaniami. Zo zbierok Literárneho archívu SNK.
Signatúra SŠ 51/108
Radu Čestnej légie, srbská Zlatá medaila
za statočnosť, francúzsky Vojnový kríž, dôstojnícky kríž talianskeho Radu svätého
Mórica a svätého Lazara a Medaila Jána
Žižku z Trocnova, ktoré mal generál vo chvíli tragickej havárie na uniforme, sa nachádzajú (v značne poškodenom stave) v expozícií v jeho rodnom dome na bývalej evanjelickej fare v Košariskách. V období 1. ČSR
boli viacerí Slováci za politickú činnosť vyznamenaní vysokými vyznamenaniami spojeneckých štátov, hlavne tzv. Malej dohody
a Francúzska. Medzi nich patrí neskorší
predseda vlády Milan Hodža, diplomati
Vladimír Ladislav Hurban, Ivan Krno a ďalší.
K zaujímavým pamiatkam, ktoré súviseli
so Slovákmi, patrili vyznamenania a odznaky slovenských krajanských organizácií
a spolkov v zahraničí, hlavne v USA
a Kanade. Pochádzajú najmä z prelomu 19.
a 20. storočia a sú veľmi pekné. Za prvé
slovenské vyznamenania by sme mohli považovať dve záslužné dekorácie Slovenskej
ligy v Amerike, kríž „V boji za oslobodenie
slovenského národa“ a štvorhranná medaila „V práci za oslobodenie slovenského národa“. Možno podobné dekorácie vznikli aj
v iných slovenských krajanských spolkoch.31
Na samom konci 1. svetovej vojny, ale
ešte pred vznikom Československej republiky, vznikli prvé oficiálne vyznamenania zria-
Medaila Jána Žižku z Trocnova. Súkromná zbierka R. J. ČESKÁ REPUBLIKA
KURINCOVÁ, Elena: Neznáme rady Slovenskej ligy? In: Pamiatky a múzeá, roč. 2007, č. 1., s. 60–61.
GRAUS, Igor: Náčrt vývoja faleristického bádania s osobitným zreteľom na Slovensko (3. časť). In: Slovenská archivistika, roč. 36, 2001, č. 1, s. 99–113.
33
GRAUS, cit. 32, s. 99.
34
MĚŘIČKA, Václav: Řád M. R. Štefánika „Sokol“. Česká numismatická společnost pobočka v Hradci Králové, 1990, s. 23.
31
32
Odznaky_1_1
25.3.2013 7:47
Stránka 15
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
15
Rad Sokol
Československý Vojnový kríž 1918
Československá Revolučná medaila
jej predseda Tomáš Garrique Masaryk navrhol zriadiť nový Rad Sokol v nadväznosti na
predchádzajúce aktivity gen. M. R. Štefánika. Ten v septembri 1918 vypracoval návrh na zriadenie nového vojenského radu
s vlastnoručným výtvarným návrhom a vypracovaním stanov. Ako vzor pre výtvarný
návrh mu slúžil francúzsky Rad Čestnej légie. Je to výtvarne zaujímavo stvárnené vyznamenanie, predstavuje päťcípu hviezdicu, ktorej rozšírené ramená vytvárajú pomyselný kruh. Tento rad bol určený na vyznamenávanie zásluh o budovanie slobodného
Československa.
Názov „Sokol“ zrejme zvolil T. G. Masaryk
podľa vtáka, ktorý bol symbolom sily a statočnosti. Vo výtvarnom prejave radu sa spojili české a slovenské heraldické symboly –
trojvršie a letiaci sokoli.35
Pôvodne mal existovať v piatich triedach
a vo dvoch skupinách: vojenskej a občian-
skej. Po svojom príchode do Tokia zadal
gen. Štefánik medailérskej firme výrobu istého, zatiaľ neznámeho počtu nových radov.36 Údajne išlo o 500 exemplárov najnižšej triedy, ktoré boli udeľované ruským
legionárom osobne generálom Štefánikom
počas jeho pobytu v Jekaterinburgu v decembri 1918 a januári 1919. Rad sa vyrábal a udeľoval ešte roku 1920 a v rokoch
1945–1948. Medzi nositeľmi bolo mnoho
Slovákov, napríklad neskorší povstalecký
generál Rudolf Viest. Ešte pred oficiálnym
publikovaním stanov tohto vyznamenania
Národné zhromaždenie Československej republiky spomenutým zákonom č. 61 z 8.
decembra 1918 rozhodlo o zrušení šľachtictva a všetkých titulov a radov. Tento zákon vôbec nebral ohľad na už jestvujúce vyznamenania zriadené Dočasnou vládou
v Paríži. Spravodajca zákona to odôvodnil
tým, že vyznamenania ako také sú nede-
mokratickým inštitútom a odporujú republikánskym názorom.37
Tento zákon sa v praxi ukázal ako veľmi
krátkozraký, preto nápravné opatrenie vykonal zákon č. 243 z 10. apríla 1920, ktorý
z účinnosti predchádzajúceho zákona vyňal
vyznamenania zriadené na pamiatku bojov
za slobodu alebo ako uznanie za zásluhy
o vznik a rozvoj republiky. Zákon legalizoval
Československý vojnový kríž 1918, Československú Revolučnú medailu, Medailu
víťazstva, čestné odznaky, ak boli zriadené
pre československé vojsko v Rusku alebo
ministerstvom vojny dočasnej vlády, a tie
zahraničné vyznamenania, ktoré príslušníci
československých vojsk dostali od vlád spojeneckých štátov.38
Po skončení vojny a návrate našich vojakov nenastal ešte vytúžený mier. Bolo treba
urýchlene brániť celistvosť Slovenska proti
maďarskému vojsku. Na Slovensku sa roz-
MĚŘIČKA, cit. 34, s. 11.
MĚŘIČKA, cit. 34, s. 12.
37
GRAUS, cit. 32, s. 100.
38
GRAUS, cit. 32, s. 100.
35
36
Odznaky_1_1
16
25.3.2013 7:47
Stránka 16
SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945
pútali tvrdé boje, na ktorých sa zúčastnili
československí legionári i dobrovoľnícke
jednotky z radov domáceho obyvateľstva.
K týmto udalostiam sa viaže vznik Pamätného kríža československého dobrovoľníka z rokov 1918–1919, podľa nápisu nazývaného aj kríž „V ťažkých dobách“. Táto medaila či, lepšie povedané, kríž sa priamo
vzťahuje na bojové udalosti na Slovensku.
Druhým vyznamenaním, viazaným na toto
obdobie, je Pamätná medaila Za vernosť
a brannosť z roku 1938, vydaná Združením
dobrovoľníkov z rokov 1918–1919 na Slovensku.
Roku 1922 vláda založila Rad Bieleho leva, z výtvarnej stránky jedno z najhodnotnejších vyznamenaní. Delil sa do 5 tried
a do dvoch skupín – vojenskej a civilnej. Aj
tento rad vychádzal z francúzskeho vzoru.
39
40
Rad Bieleho leva bol určený cudzím štátnym príslušníkom.
Potreba vyznamenávať dobrovoľníkov za
ich prínos k vzniku Československa viedla
Maticu slovenskú roku 1929 k návrhu vláde Československej republiky na založenie
medaily s názvom Za slobodu Slovenska,
ktorá mala byť určená dobrovoľníkom z rokov 1918–1919. Zachoval sa výtvarný návrh medaily: na líci bolo trojvršie s dvojkrížom, položené na českom levovi, na rube
nápis Za slobodu Slovenska a letopočty
1918-1919. Na stuhe zo šikmých slovenských trikolór mali byť pripevnené kovové
meče. Autorom výtvarného návrhu medaily
bol budúci generál slovenskej armády a nositeľ Rytierskeho kríža nemeckého Radu
Železného kríža, kpt. Augustín Malár. Aj
keď ministerstvo vnútra založenie medaily
neschválilo, bola ideovým predchodcom budúceho Vyznamenania pre čs. dobrovoľníkov, založeného roku 1937.39
V medzivojnovom období v celom Československu, Slovensko nevynímajúc, vznikali rôzne vojenské spolky. Utvárali sa ako
pamätné spolky bojových jednotiek z čias
1. svetovej vojny a légií, ale aj ako branné
združenia a zväzy. Tieto spolky si zakladali
najrôznejšie vyznamenania, z ktorých niektoré mali charakter radu. Tieto vyznamenania boli vydávané na základe zákonov
č.243/1920 a 263/1936, vládne orgány
ich povolili nosiť, čím získali polooficiálny
význam. Mnohé takéto dekorácie však mali celkom neoficiálny, resp. iba regionálny
charakter.40
HOLUB, Ondřej: Příspěvek k dějinám vzniku pamětního odznaku pro dobrovolníky z let 1918–1919. In: Drobná plastika, roč. 1977, č. 2, s. 51–58.
MĚŘIČKA Václav: Československá vyznamenání V. část 1914-1918 I. Národní odboj. ČNS Hradec Králové, 1979, s. 3–4.
Download

SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA A ODZNAKY 1938–1945