Rudolf Brziak
AMERIČAN
AMERIČAN
W280813 AAE
Román za mier a lásku, voľné pokračovanie románu EURÓPAN
Štvrtý diel:
USA alebo bezohľadný americký imperializmus
Venujem Vierke, manželke, ktorá bola, je a dúfam, že aj bude
mojou stálou inšpiráciou, aj keď o tom možno ani nevie.
AMERIČAN
Obsah
Strana
1
1.1
1.2
Úvod
Sloboda
Príhovor autora
5
5
6
2
2.1
Prológ
22.12.2012
7
7
3
3.1
3.2
3.3
3.4
3.5
3.6
3.7
2008
Genève
Montreal
Otawa
New York
Niagara Falls
Toronto
Zürich
9
9
11
12
14
16
18
20
4
4.1
4.2
4.3
4.4
4.5
4.6
4.7
2009
Bern
Praha
Moskva
Montreal
Stockholm
London
Malmö
22
22
23
25
26
28
31
33
5
5.1
5.2
5.3
5.4
5.5
5.6
5.7
5.8
2010
Tehran
Zürich
Taba
Petra
Betlehem
København
Dublin
Rio de Janeiro
36
36
37
39
40
42
43
45
46
6
6.1
6.2
6.3
6.4
6.5
6.6
6.7
6.8
2011
Jerusalem
Reykjavík
Katowice
Meedhupparu
Oslo
Stockholm
Malmö
Riga
47
47
48
49
50
53
54
56
58
7
7.1
7.2
7.3
7.4
7.5
7.6
7.7
7.8
7.9
7.10
7.11
7.12
7.13
7.14
7.15
7.16
7.17
7.18
7.19
7.20
7.21
7.22
7.23
2012
Bratislava
Malmö
London
Roma
Siderno
Oslo
Žilina
Amsterdam
Rotterdam
Haag
Bratislava
Helsinki
London
Saidia
Dubrovník
Malmö
Oslo
København
Malmö
Göteborg
Poprad
Adis Abeba
Stockholm 12.decembra 2012
60
60
61
64
66
68
70
71
72
74
75
76
78
79
81
83
84
86
87
90
91
92
94
95
8
8.1
Epilóg
13.1.2013
98
98
9
9.1
9.2
Záver
Poďakovanie
English resumé
99
99
100
1
Úvod
1.1
Sloboda
„Čo je pre nás všetkých najdôležitejšie? Sloboda! Sloboda! Bez slobody nemôžeš byť
kresťanom, bez ohľadu, k akému vyznaniu patríš. Nemôžeš byť buddhistom! Nemôžeš
vlastniť obchod s pečivom! Nemôžeš odísť odtiaľ do Oregonu! Nemôžeš byť Američanom!
Pretože to je to, o čo tu ide, to jediné o čo tu ide, o nič iného! To je strašné vedieť
o niektorých veciach o ktorých viem a snažiť sa prebudiť ľudí a predať im tieto znalosti.
Ukazuje sa, že sa obklopili múrmi. Chcú byť otrokmi. Preto moje vysielanie pekelne
vystraší socialistov v našich vládach. Pretože keď hovoríš pravdu, naserieš všetkých!
Milton William Cooper
AMERIČAN
5
1.2
Príhovor autora
Po napísaní a vydaní románu EURÓPAN v náklade 1000 ks, z ktorých bola polovica
zničená, som sa rozhodol, že napíšem voľné pokračovanie nazvané AMERIČAN, do roku
2015. No pretože sa život neustále zrýchľuje a udalosti sa valia jedna za druhou stále
rýchlejšie, rozhodol som sa túto dobu skrátiť a napísať rukopis už v roku 2012.
Inšpirovali ma k tomu aj ďalšie udalosti - osobné, pracovné a politické.
Musím pripustiť, že sa vo svete a jeho dejinách ani v priebehu týchto päť rokov, čo
uplynuli od napísania Európana, nič nezmenilo. Našťastie, katastrofická predpoveď
v mojej knihe o začiatku tretej svetovej vojny v deň otvorenia letných olympijských hier
v Pekingu sa nesplnila. Vďaka čomu? Neviem, však práve v ten deň, 8.8.2008 sa začal
konflikt Ruska a Gruzínska, ktorý by sa v prípade nezodpovednosti mocných tohto sveta,
mohol rozšíriť aj na svetovú vojnu.
Sledoval som správy o tejto udalosti v kanadskom Montreale a všetko, čo som sa dozvedel
len potvrdzuje moju teóriu o usporiadaní sveta a spoločnosti.
Je možné zmeniť spoločnosť, svet? Idealisti a “snílkovia” si myslia, že áno. Život a dejiny
ľudskej spoločnosti sú však o inom. O vývoji a prerušení vývoja v dôsledku katastrof.
Hlavne vojen, ktoré sa vedú v mene pochybných “právd a ideí” a ich účelom nie je nič
iné ako získať moc a zarobiť pre niekoho “money”. Rád stretávam ľudí, ktorí o živote
niečo vedia z vlastnej skúsenosti. Každý má svoju pravdu. Jeden v popise skutočnosti,
druhý v tom, že nie je ľahké navrhnúť nejaký nový systém a presadiť ho. Prečo? Každý
nový systém je v praxi “domotaný” vládcami za účelom ovládnutia más. A vždy sa im to
podarí, či chceme a či nechceme. Lebo ľudia nie sú anjeli, ale hriešne a nedokonalé
bytosti, ktoré buď niekto stvoril vtedy, keď nemal výkonovú špičku, alebo sa ľudia
vyvinuli z opíc a čo chcete od opíc? Stále budú len na úrovni šimpanzov, orangutanov,
GORÍL a iných ľudoopov!
Podobnosť hlavných hrdinov a vedľajších osôb v románe Američan je tak, ako aj
v románe Európan vôbec nie náhodná! Lebo všetci hrdinovia môjho románu majú ľudské
črty, v ktorých sa iste veľa čitateľov spozná, alebo spoznajú v mojich postavách iné
skutočne existujúce, alebo už mŕtve osoby. No žiadna postava môjho románu
v skutočnosti neexistuje. Všetky sú vymyslené tak, ako sú vymyslené, aj ich činy a osudy.
Keby sa však ktorýkoľvek čitateľ alebo čitateľka románu cítili niečím dotknutí, nech
neváhajú a napíšu mi, sľubujem, že sa v ďalších častiach mojej série románov polepším
a nenapíšem nič, čo by sa mohlo vzťahovať na skutočné udalosti a príslušnú románovú
postavu.
Príjemnú zábavu!
AMERIČAN
6
2
Prológ
2.1
22.12.2012
Je cítiť, že za mojím dielom je moja fantázia, môj spôsob myslenia, života, teda
moja duša.
Jil Sander
22. decembra 2012, Kastrup, Dánsko
Karol Breza vstúpil na palubu lietadla spoločnosti PanAm smer Washington. Letuška sa
na neho usmiala a hrčovitou americkou angličtinou ho privítala.
„Welcome omboard, sir.“
Manželka Iveta s ním cestovať nechcela. Manželstvo už neplní nielen svoju funkciu, ale
už spolu nefungujú a nespolupracujú ani ako keby boli kolegovia a manželstvo by bola
„iba“ spoločná firma. Rozhodol sa, že to tak ďalej uz nepôjde, že sa už k nej nevráti. Keď
jej to oznámil, bolo jej to jedno. Stano Baran mu pred pár dňami povedal, že sa s ním
stretla a povedala, že priletí za ním do Etiópie na návštevu. Vraj s Karolom už nespáva.
Aj Karolovi to bolo jedno. V mysli bol už Američanom. Cestou na miesto si zobral
exemplár novín New Yorker, ktorý palcovými titulkami na prvej strane oznamoval:
Predpovedaný koniec sveta zasiahol Jeruzalem!
Bol asi jediný pasažier na palube, ktorý vedel, čo sa stalo. Zemetrasenie a tornádo, ktoré
zasiahlo toto mesto troch náboženstiev, zanechalo po sebe spúšť a milióny mŕtvych.
Sodoma a Gomora. Skazenému mestu, mestu, ktoré je symbolom neustáleho zabíjania v
mene Boha a náboženstva, sa dostalo symbolickej ”cti” – tam, kde vraj zomrel Ježiš
Kristus za naše hriechy, sa začala apokalypsa. Ľudia po celom svete sa so strachom
pýtali: Je to začiatok nášho konca?
Predstavitelia všetkých veľkých štátov poslali izraelskému premiérovi kondolencie,
prisľúbili pomoc a zároveň uistili svojich obyvateľov, že im nič podobné nehrozí. Nebola
to lož.
Politici a králi vedeli, čo hovoria. Šéf USS, izraelský štátny príslušník Sizej Demahom,
informoval predstaviteľov najsilnejších štátov sveta, USA, Ruska a Číny, o neúspechu ich
akcie - úplného zničenia Teheránu, naplánovanej na 21.12.2012.
„Čo sa preboha stalo?“ pýtali sa ho, keď namiesto Teheránu ničivé zemetrasenie a púštna
búrka napadli Jeruzalem.
„Nechápem, zrejme zlyhalo zameriavacie zariadenie nášho urýchľovača v CERNe.
Elektromagnetická bomba bola vyslaná podľa súradníc, zameriavače ukazovali súradnice
Teheránu, a predsa skaza napadla Jeruzalem!“ Všetci pracovníci a zamestnanci boli na
mieste, všetci boli šokovaní.
„Všetky osoby, ktoré boli v CERNe, okamžite izolovať a prepraviť na tajné miesto!“
rozkázal Sizej a pokračoval.
„Kontaktovať najlepších špecialistov USS a do 24 hodín začať vyšetrovanie!“
AMERIČAN
7
Úder USS z CERNu na Teherán otočil Leon Sarel pomocou jediného človeka, génia
Dietera Widdera, na Jeruzalem. Keď špeciálne jednotky švajčiarskej a francúzskej tajnej
služby nepriedušne uzavreli vedecké pracovisko CERN, ktoré leží pri Ženeve, Dieter tam
už nebol. Práve odlietal lietadlom spoločnosti Swiss do Berlína osláviť vianočné sviatky
so svojimi rodičmi.
AMERIČAN
8
3
2008
3.1
Genève
Človek musí mať budúcnosť v mysli a minulosť v aktách.
Talleyrand
Aymon Hamal sedí v bare hotela Capitol v Ženeve a pozerá na správy SF1. Žije vo
Švajčiarsku už od roku 1990, kedy sa mu podarilo utiecť z Lýbie spolu s bratrancom
Mohammedom, ktorý pokračoval na svojej ceste za slobodou ďalej na sever, do Švédska.
- Chudák Mohammed, myslí na o desať rokov staršieho bratranca, neskončil dobre.
Napriek tomu, že pomerne rýchlo dostal politický azyl a tiež mu bez problémov uznali aj
pochybný diplom inžiniera, ktorý nadobudol na Ukrajine, v krajine bývalého ZSSR,
prácu vo Švédsku nikdy nedostal. Oženil sa a narodili sa mu štyri deti. Hoci stále dostával
pomerne vysokú podporu, na švédsky systém úplne zanevrel. Keď občas spolu
telefonovali, tak ho volal, aby sa aj Aymon za ním presťahoval.
„Už je nás, prisťahovalcov v Malmö, asi jedna tretina a za pár desaťročí nás bude väčšina
a potom vyženieme Švédov na sever, nech si idú do tundry medzi komáre a soby!“
Aymon by aj šiel, ale nemohol. Nemal pas a vycestovať zo Švajčiarska na papiere
utečenca sa nedalo. Ak by ho opustil, úrady by ho už naspäť nepustili. Švajčiari mu
doteraz občianstvo nedali a tak mal stále štatút politického utečenca. Nemal žiadnu prácu
a dvakrát za týždeň sa musel osobne hlásiť - raz na polícií, raz na úrade práce. Nikdy
dopredu nevedel, na ktorý deň mu príde pozvánka, ktorú mu každý týždeň poštou poslali
do jeho skromného jednoizbového bytu na predmestí Ženevy, kde žili len samí cudzinci
a sociálne slabí Švajčiari.Takto to pokračovalo temer dvadsať rokov a Aymonovi nikto
oficiálne neoznámil, že sa ani nikdy do spoločnosti nezačlení. K jeho žiadosti sa totiž
vyjadrila švajčiarska tajná služba, keď rukou svojho pracovníka Hanspetera Fischa
napísala, že má podozrenie, že je spiaci agent Muamara Kaddáfiho, a preto nedoporučuje
udelenie pracovného a pobytového povolenia. Má byť pod neustálym dozorom a nemá
mu byť vydaný žiadny pas.
Keď sa pred dvoma rokmi od Mohammedovej manželky Aishi dozvedel, že Mohammed
tragicky zahynul, nemohol tomu uveriť.
„Čo sa stalo?“
„Letel za tebou na návštevu do Švajčiarska, chcel ťa prekvapiť, tak sme ti nič nepovedali.
Veľmi sa tešil, no vôbec neodletel. Prišla za mnou polícia, aby som si vyzdvihla jeho
rakvu. Tá bola zacínovaná, nesmeli sme ju otvoriť. Na úmrtnom liste bola po dánsky
napísaná príčina smrti - infarkt. Nemohla som tomu uveriť, však nebol ešte taký starý,
nemal ani päťdesiat rokov a žil veľmi zdravým životom - nepil, nefajčil. Staral sa o nás –
o mňa a naše deti tak, ako najlepšie vedel. No možno bol frustrovaný, že sa tu ako
inžinier neuplatnil a keď občas pracoval, musel robiť podradné, zle platené práce - také,
na ktorý ho úrad práce nahnal pod zámienkou udržania si pracovných návykov. Aspoň, že
nám ho úrady povolili pochovať podľa islamských obradov, tu pri mešite, v Malmö,
rozplakala sa a ukončila spojenie cez SKYPE.
Čo Aisha, a vtedy ešte ani Aymon, nevedeli bol fakt, že aj Mohammed pracoval pre
Lýbijskú tajnú službu a po vzore teroristického činu v Lockerbee v Škótsku a inšpirácií
akcie NINE-ELEVEN v New Yorku, mal uniesť lietadlo a po vzlietnutí z kodanského
letiska Kastrupu naraziť s ním v Malmö do najvyššej budovy Švédska, päťdesiatpäť
poschodového Turning Torso. Mala to byť odveta za drzosť štokholmskeho denníka, že
uverejnil karikatúry, kde bol zobrazený prorok Mohammed ako pes a v rôznych iných,
pre moslimov veľmi urážlivých situáciách.
AMERIČAN
9
Že sa mu to nepodarilo, vďačilo Dánsko a Švédsko bdelosti protiteroristického komanda
tajných služieb, ktoré tomu zabránili a zároveň pri čine zlikvidovali dvoch teroristov.
Nemohli si dovoliť ich zatknutie a prevoz na Guantanamo. Škandinávska a svetová
verejná mienka bola jednoznačne proti takýmto nedemokratickým praktikám
najmocnejšieho štátu na svete.
„Zabili ho!“ povedal mu jeho ďalší bratranec Ali, osobný strážca v suite Abdula, syn
Muamara Kaddáfiho, ktorý bol práve na návšteve Ženevy a spôsobil veľký škandál vo
vzťahoch medzi Lýbiou a Švajčiarskom. Polícia si dovolila zatknúť veľkomožného pána
v luxusnom hoteli Beau Rivage, lebo vraj porušil miestne zákony tým, že zbil slovenskú
chyžnú Mirku Zuščákovú. Aféra viedla k zablokovaniu vývozu ropy cez spoločnosť
TAMOIL, ktorá mala monopol na dovoz lýbijskej ropy. Podieľa sa až na 55% dovozu
ropy do tejto alpskej krajiny.
Ali pokračoval v briefingu.
„Krv chce krv a teba určila rodinná rada, aby si vykonal pomstu. Čoskoro dostaneš
inštrukcie a dúfam, že ťa život tu, na prehnitom západe neovplyvnil a že to neodmietneš.
Veď si stále či chceš, alebo nie jeden z nášho kmeňa!“
„Samozrejme, že som mohamedán a Berber! Že sa odvažuješ o tom pochybovať,“
zahoreli ohníčky vášne v Aymonových očiach.
„Už sa teším na tie panny, ktoré ma čakajú v našom raji, lebo tu si vôbec nezatrtkám,“
klamal Aymon, lebo celé tu strávené roky nič iné nerobil, len zvádzal ženy slabších
pováh. Boli to ženy najmä z krajín východnej Európy. Ženy, ktoré opíjal vidinou vydaja
sa za bohatého „Švajčiara“. Keď mu prišli na to, že je len chudobný arabský azylant,
okamžite ho opustili no on pokračoval v nočnom živote a vo svojej honbe za ďalšou
obeťou.
Aymon čakal na kontakt dlhé dva roky. Oznam, že ho čaká návšteva agenta, ktorý ho
informuje o akcii, bola správa z lýbijskej televízie, ktorú prebrali všetky ostatné stanice,
že drahý vodca prijal pozvanie na návštevu Ríma, aby stretol Silvia Berlusconiho, silného
muža Talianska a tiež svojho výborného priateľa.
„Salam Aleijkum! Môžem si prisadnúť? Pozdravuje ťa bratranec Ali,“ prihovoril sa mu
po anglicky počerný, štíhly chlap.
„Spytuje sa, či si stále pripravený pomstiť Mohammeda?“ Predstavil sa ako Alberto Perez
z Madridu a budúci veliteľ teroristickej skupiny.
Aymon bol zmätený. Neveriaci - a bojovník jihadu, svätej vojny islamu? No Alberto ho
hneď ukľudnil.
„Som mohamedán, prestúpil som na správnu vieru, keď som študoval v Londýne.
Stretával som sa s právovernými v najväčšej mešite Londýna, pri Regent parku, kde
som počúval kázne a príkazy imáma Abu Qatada.“
Zároveň povedal Aymonovi ďalšie podrobnosti ktoré potvrdili, čo hovorí. Aymon si
samozrejme všetko overil aj u bratranca pri jeho ďalšej návšteve Ženevy a začal
realizovať projekt pomsty za Mohammeda, ako si ho v duchu nazval. Oficiálne dostala
operácia krycí názov Backpack a bola to, čo Aymon vôbec netušil, akcia v rámci plánu
CHameLEON, ktorú naplánoval Leon SAREL.
Jej priebeh je taký, že Aymon vyhodí do vzduchu lietadlo spoločnosti Iberia v Madride,
čo bude vyzerať ako havária. Nevie, že na jeho samovražedný čin bol zneužitý jeho pud
a zvyk krvavej pomsty a že neobetuje tak svoj, ako aj život spolucestujúcich v mene
svätej vojny, ani v mene pomsty za Mohammeda. Akcia je len ďalším polienkom v boji
Leona Sarela a jeho FRAKCIE o nadvládu sveta. Neofašisti a neonacisti z hlavného stanu
v Brazílii sa pokúšajú o vyvolanie strachu z moslimov po krajinách západnej civilizácie,
čo im postupne umožní ďalšie zbrojenie a podporu pravicových síl v Európe a Amerike.
Aymon začal úmyselne porušovať švajčiarske zákony a cestoval často ilegálne za
hranice, do Francúzska. Keď mu na to prišli, úrady ho vyhostili. On si hneď vybavil
papiere na emigráciu do Kanady. Po opustení Švajčiarska priletel do Madridu a prespal
v hoteli na letisku. Ráno nastúpil na linku Madrid - Toronto a keď už po absolvovaní
prísnej kontroly čakal na odlet pri bráne, išiel na záchod. Záchod práve upratoval
AMERIČAN
10
zamestnanec letiska. Alberto zaskočil svojho kamaráta, ktorý náhle ochorel a podal mu
vestu s výbušninou, ktorú si Aymon pripol pod voľné šaty arabského beduína.
„Vitajte na palube lietadla spoločnosti Iberia,“ usmiala sa na neho pekná letuška.
Netušila, že to bude práve tento počerný fešák, kvôli ktorému toto lietadlo do Kanady
nikdy nedoletí.
Operácia prebehla úspešne. Nielen „pacient“, ale spolu s ním aj všetci zúčastnení,
počas nej zomreli.
3.2
Montreal
O hodnote človeka nerozhoduje čo vie, ale čo koná.
Fichte
„Ty si Rus!“ hovorí Charles Johnson mladému vysokému chlapcovi, ktorý bol zabratý
v družnom rozhovore so starším, očividne manželským párom, s ktorým sedel pri
vedľajšom stole a popíjal tmavé írske pivo Guinness.
„Áno som, ako si na to prišiel,“ začudoval sa Dimitrij Bykov, hovoriaci po anglicky so
silným ruským prízvukom.
Johnsonovi, sediacemu v spoločnosti mladých Američanov v írskej krčme O´Regan, sa
konečne naskytla príležitosť, na ktorú už pár týždňov čakal.
„Nuž, počuje, že máš typický ruský prízvuk, ktorý ti zatiaľ ani účasť na jazykovom kurze
nedokázala odstrániť!“ smial sa Karol Breza a žmurkol na svoju manželku Ivetu. Dima,
ako sa im mladý chlapec, ktorý bol ich spolužiakom na letnom kurze angličtiny,
predstavil, im veľmi pripomínal ich syna Karolka. Hoci sa s ním chceli rozprávať po
rusky, aby sa vyhli jeho otrasnej angličtine, ktorá im až uši trhala, Dima ako správny
študent nástojil, že predsa sem prišli študovať angličtinu a on nebude strácať drahocenný
čas a baviť sa v jeho rodnom jazyku. Mal veľkú motiváciu naučiť sa anglicky, lebo dobre
vedel, že po skončení vysokej školy managementu sa bez nej človek, ktorý chce byť
úspešný na terajšom globálnom ihrisku, nezaobíde.
„Volám sa Charles,“ predstavil sa Johnson, „môžem si k vám prisadnúť?“
„Samozrejme!“
Dima sa potešil. Aspoň si bude môcť precvičiť angličtinu s domácim, ktorého materským
jazykom je tu v dvojjazyčnom Montreale buď angličtina alebo francúzština. Alebo je z
USA. Usudzoval to podľa tmavej pokožky Johnsona, no mýlil sa. Johnson nebol ani
Američan, ani Kanaďan a ani jeden z miestnych úradných jazykov neboli jeho
materinským. Tiež Charles Johnson nebolo jeho pravé meno. Bolo to len jeho alias.
V skutočnosti sa volal Chijoke a bol z Nigérie, z jej podrobenej časti Biafra, ktorý odtiaľ
odišiel študovať vysokú školu do Minska v Bielorusku - republiky bývalého ZSSR.
Odbor ekonomika. No to bola len zástierka. V skutočnosti ho KGB vycvičila za
bojovníka za socializmus a mal za úlohu využiť tieto schopnosti v službách Moskvy na
pomoc bábkovému režimu Nigérie v udržaní „nezávislosti“ proti nenásytným
neokolonizátorom, aj v tomto prípade ropným spoločnostiam z USA a UK. Oženil sa
s bieloruskou dievčinou pochybnej povesti, ktorej jediným záujmom bolo vydať sa za
cudzinca a navždy opustiť raj komunizmu. No keď spoznala v posteli výkonnosť jeho
čierneho orgánu, prijala to ako bonus a dokonca sa do Čižíčka, vtáčika velikého, ako
Chijokeho nežne nazvala, aj vášnivo zamilovala. V roku 1990 - roku chaosu
a nastávajúceho rozpadu ZSSR, využili situáciu a vycestovali do Kanady a požiadali o
politický azyl. Dostali ho v Montreale, kde spoznali staršieho príjemného pána Philippe
Bonvina, ktorý pracoval ako ich styčný sociálny pracovník s úradmi. Stal sa ich
dobrodincom, pomáhal im v ťažkých začiatkoch a Nataša sa mu odvdačila ako najlepšie
vedela - vhupla s ním do postele. Bol však oveľa starší ako Chijoke a nemal ani zďaleka
takú výkonnosť ako jeho konkurent, aj keď bol tiež černoch.
AMERIČAN
11
Keď sa to Chijoke dozvedel, jednoducho Natašu opustil. Kurva bola a kurvou ostala.
Aspoň mu nebude prekážať v jeho skutočnej práci tajného agenta. Pretože keď ho Kanada
prijala za svojho občana, odvďačil sa jej tak, že oslovil príslušné úrady a požiadal
o prácu. Skúsenosť z výcviku v tajnom tábore KGB pri Minsku mu bola prirátaná
k dobru. Pretože hovoril plynule po rusky, bolo jeho úlohou získavanie informácií od
bohatých Rusov, ktorí boli na návšteve alebo trvale žili v Montreale a podávať správy na
ústredie USS. Nebola to ani náročná, ani nebezpečná práca. A keď sa v posledných
rokoch začal nudiť a požiadal o rekvalifikáciu, ponúkli mu prácu na protiteroristickej
sekcií a vyškolili ho za špecialistu na boj proti terorizmu. Jeho úlohou bolo čakanie na
príležitosť na infiltráciu sa do nejakej teroristickej organizácie a potom podávanie
informácií o ich akciách. Aby sa sám nedostal do nebezpečenstva a neriskoval život,
vyškolili ho v ekonomike a financiách a dali ho na prax do banky Montreal.
„Študujeme v jazykovej škole Aristoteles, ktorá sa nachádza pri rozsiahlom parku
neďaleko centra,“ hovorí Dima a predstaví aj oboch spolusediacich.
„Sme zo Slovenska, z Košíc a prišli sme sa na mesiac zdokonaliť v angličtine,“ rozpráva
Iveta a nadšená doloží, že bude konečne počúvať pravú angličtinu, „veľmi sa nám tu
páči!“
Iveta pracuje ako referentka logistiky a potrebuje sa zdokonaliť v angličtine, lebo firma,
kde je zamestnaná vsádza stále viac a viac na medzinárodnú dopravu. Karol je
elektrotechnický inžinier, absolvent Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline, ktorý
pracuje v podniku AŽD – Automatizácia železničnej dopravy, ako stavbyvedúci.
Po dlhých rokoch si splnili sen a vycestovali na severozápad. Pre Montreal sa rozhodli
preto, že ponuka školy a ubytovania nepresahovala ich finančné možnosti a tiež preto, že
mali radi aj francúzsku kultúru. Bolo zaujímavé sledovať spojenie tejto latinskej kultúry
s anglosaskou disciplínou a flexibilitou priamo na mieste.
Tešili sa, že v Kanade strávia pekné štyri týždne a že sa zdokonalia v angličtine, ktorú
obaja využijú v práci doma na Slovensku. Netušili, že v Kanade ostanú oveľa dlhšie a ani
po návrate do Európy sa na Slovensko už nevrátia.
3.3
Otawa
Ten, kto kradne naše sny, ten nás zabíja.
Konfucius
V budove slovenského veľvyslanectva v Kanade bolo v toto včasné letné sobotné ráno,
deviateho augusta, veľmi rušno. Desiatky znepokojených slovenských občanov,
bývajúcich alebo sa práve nachádzajúcich v tejto obrovskej krajine, neustále volali,
šokovaní a znepokojení včerajšou hroznou udalosťou, ktorá hrozila, že prerastie do tretej
svetovej vojny. Keď včera v priamom prenose sledovali slávnostné otvorenie letných
olympijských hier, zrazu sa spojenie prerušilo. Nasledoval poplach spustený centrálou
MZV SR a Braňo Chalupa čítal depešu pripravenú ústredím NATO a distribuovanú do
všetkých členských štátov:
Iránska vláda sa zbláznila a spáchala hrozný čin. Vystrelila svoju prvú raketu s atómovou
náložou na nepriateľský Izrael, no raketa z neznámych dôvodov dopadla na s ich krajinou
spriatelený Peking, práve keď sa 8. 8. 2008 začali v hlavnom meste Čínskej ľudovej
republiky, Letné olympijské hry. Protilietadlové vojsko Čínskej ľudovej armády sa po
počiatočnom šoku spamätalo. Vôbec nezachytili dráhu útočníka. Pretože jediná atómová
veľmoc, schopná dostreliť takmer nepozorovane svoje rakety na hlavné mesto ich krajiny
bolo Rusko, neváhali a vypustili všetky svoje nosiče atómových bomb na európske územie
tohto štátu. Ruský prezident, diktátor Nitupov, bol však na eventualitu atómového útoku
na Rusko pripravený. Vybudovaný ochranný štít efektívne zneškodnil všetky čínske rakety
už nad územím riedko osídleného Sibíru a hoci zamoril rozsiahle územia tak, že na
AMERIČAN
12
budúce desaťročia znemožní ťažbu nerastných surovín a tým vyradil Rusko z
konkurenčného boja o svetové zisky, veľké škody na obyvateľstve a majetku nenarobil.
Aby sa svet vyhol katastrofe možného rozšírenia atómovej vojny, vydal prezident USA
Jack Garden rozkaz všetkým vojskám NATO, aby zaútočili na Moskvu a zosadili diktátora
Nitupova.
Z troch svetových strán - zo severu, západu a juhu vyrazili rýchle motorizované jednotky
a s účinnou letovou podporou ničia súperovu obranu, armádu, ktorá, ako sa ukázalo už v
Afganistane a v Čečensku vôbec nebola schopná klasického boja. Moskva padla dokonca
rýchlejšie ako pred rokmi Bagdad.
Braňo Chalupa je pracovník rozviedky SIS. Po rozdelení Česko-Slovenska v roku 1993
vstúpil do služieb MZV SR. Spravil veľmi rýchlu kariéru a hoci bol oficiálne vo funkcií
konzula, pre svoje výnimočné schopnosti a vlastnosti vždy zastával aj funkciu
spravodajského dôstojníka. Dobre vedel o tom, o čom sa v oficiálnom komunite nepísalo,
a to, že obe bomby - aj tú použitú v Hirošime, aj túto použitú v Číne, zostrojili vedci tej
istej krajiny, najsilnejšieho štátu sveta, USA. No bomba, ktorá zmietla Peking z povrchu
zemského mala na svojom plášti nápis: Made in Islamic Republic of Iran.
Radar USA, umiestený v Českej republike, so stopercentnou istotou sledoval dráhu
nosnej rakety. Protiteroristické rakety USA, umiestené na základni v Poľsku na svoju
„obrannú“ misiu nevyštartovali. Pretože nosná raketa, ktorá odštartovala tretiu svetovú
vojnu nebola vypustená z územia Iránu. Bola vypustená podľa presného plánu z územia
susedného štátu, Iraku, ktoré bolo úplne pod kontrolou okupačnej armády spojencov, na
čele s USA.
„Vyhrali sme!“ so samoľúbym úsmevom oznamoval prezident USA Jack Garden v
priamom televíznom prenose NWTV.
„Zvrhli sme diktátorskú vládu prezidenta Nitupova, ktorý zastavil demokratizáciu svojej
krajiny. Priniesli sme ľudu Ruska slobodu a demokraciu!“
Prezident vedel, čo hovorí. Taká istá metóda prinášala očakávané výsledky, zisky a
svetovládu šedým eminenciám, ktoré v pozadí ťahali nitkami jemu podobných bábok po
celom svete.
Tentoraz sa však mýlil, lebo kosa narazila na kameň. Rusko ešte nikto nikdy neoslobodil,
neovládol a ani demokracia západného typu v Rusku nebude nikdy existovať.
Po týždni hektickej práce sa na veľvyslanectve v Otawe všetko ukľudnilo. Včera mu z
Montrealu zavolal Karol Breza, bývalý spolužiak z VŠDS, ktorý tu bol na jazykovom
pobyte aj s manželkou, že by chcel ostať v Kanade, kým sa situácia v Európe nevyjasní,
či mu s tým môže nejako pomocť.
„Príďte v sobotu na návštevu, uvidím, čo môžem spraviť. Miluška príde po vás na
autobusovú stanicu a prespať môžete u nás v byte“ súhlasil.
V sobotu ráno o ôsmej hodine vkĺzla Braňova ruka pod prikrývku a nahmatala okrúhly
prsník Milušky, ktorá niečo z polospánku zamrmlala.
„Vstávaj kočka, mne už dávno stojí!“ zašepkal jej do uška a zľahka pohryzol jemný ušný
ľalôčik. Vedel, že Miluška na toto gesto vždy zareaguje, no tentoraz bola jej reakcia
inakšia ako obyčajne: „Ale nechaj ma, nestíham, vieš, že musím ísť naproti tvojim
priateľom. Ty sa ideš prebehnúť na bicykli a ja musím cez celú Otawu blokovanú
automobilistami so sobotnou nákupnou horúčkou až na autobusovú stanicu. Už o dve
hodiny by tam mali byť!“
Nepripúšťajúc žiadnu ďalšiu diskusiu, rýchlo vstala z postele a zamkla sa v kúpeľni.
Braňo vstal, nie aby to rozchodil, ale aby vyšiel na chodbu veľvyslanectva, kde ticho
zaklopal na dvere vedľajšieho bytu.
AMERIČAN
13
„No poď, ty kozojebec, už som sa nevedela dočkať!“ usmiala sa sekretárka
veľvyslanectva, vyzývavá blondínka Jana, ktorá si dobre všimla stoporený úd, robiaci
z Braňových pyžamových nohavíc šapitó vo veľkosti menšieho cirkusu.
Po peknom víkende v Ottawe odchádzali manželia Brezovci naspäť do Montrealu
s poučením, ako sa majú na konci mesiaca zariadiť, keď chcú podať žiadosť o azyl a že
im Braňo pomôže. Za to chcel len malú protislužbu. Podpis o spolupráci so SIS-kou.
Karol dostal za úlohu byť informátorom a pravidelne podávať písomné správy o všetkých
ľuďoch vo svojom živote. Obzvlášť o slovenských občanoch z ktorejkoľvek časti sveta.
Hlásiť všetky podozrivé aktivity a názory, a prípadne vyprovokovať ľudí, aby sa vyjadrili
o ich politických názoroch.
3.4
New York
Ľudia, ktorí to vo svete niekam dotiahnu, sú tí, ktorí vstanú a podľa okolností
hľadajú také, ktoré potrebujú a keď ich nemôžu nájsť, tak si ich vytvoria.
George Bernard Shaw
Urban Rambock s manželkou Uršuľou bývajú v luxusnom apartmáne komplexu Seven
Sins, postavenom na americké pomery slimačou rýchlosťou až po viac ako piatich rokoch
po spadnutí dvojičiek na pozemku Ground Zero v centre Manhattanu.
Urban sa zobudil ako obyčajne krátko pred piatou hodinou. Vedľa neho, na obrovskej
francúzkej posteli, spala Uršuľa, ktorá dnes nastupuje do pobočky banky Montreal.
Uršuľa spala ako obyčajne úplne nahá na bruchu. Keď sa Urban pozrel na jej, aj po
dvadsatich rokoch stále zvodný zadok, musel sa usmiať - aká to symbolika! Znak banky
Montreal je totiž položená trinástka, kde trojka vytvára na posteli položený zadok Uršuľy.
Keď sa prevrátila na brucho, tak aj jej plné prsia mu opäť pripomínali položenú trojku.
Čo bude tá jednotka? Solídny základ, na ktorom je postavená ich spolupráca – ich práca
v USS a jebačka v posteli.
Urban má ako pracovník CIA za sebou veľkú kariéru. Podieľal sa na boji proti
socialistickým štátom východnej Európy na čele so ZSSR, a tiež boji proti rozširovaniu
ideí komunizmu. V roku 1986 úspešne zastavil rozširovanie vplyvu ruského medveďa vo
Švédsku tým, že pomáhal organizovať atentát na Olofa Palmeho, vtedajšieho premiéra, a
tiež verboval agentov. Najvýznamnejší bol Čech Čestmír Danda, ktorý však neskončil
dobre. Zabil ho jeho najväčší konkurent Stano Baran, agent ŠTB a KGB. Tento chlap bol
jeho najväčší oriešok, ktorý mu už pol roka nedá spávať. Nielenže pomohol v úteku
Radkovi Grujičovi, Srbovi, ktorý sa podieľal na rozkaz Mosadu na atentáte proti
dvojičkám, no napokon sám Stano, alias Sten Bergman, utiekol v momente, keď si už
predstavitelia CIA a USS mysleli, že ho majú. Darmo ho Urban čakal tu, v New Yorku,
Stano zmizol nevedno ako a nevedno kam. Urbanovou prioritnou úlohou je ho nájsť
a zlikvidovať. Pomáha mu v tom Ulla, ktorá pozná osobne Stana zo Švédska ako Stena
Bergmana.
Obaja ani netušia, že Stano už nie je chlap, ale zvodná žena Alice v najlepších rokoch
a naopak, oni dvaja sú predmetom zvýšeného záujmu zo strany FRAKCIE CHameLEON.
Od kolegov z USS vedia, čo má U2, ako ich prezývajú, za úlohu. A tak sú sami
nepretržite sledovaní a majú ich pod kontrolou, aby sa presvedčili, že sú tam, kde nie je
Alice. Takto je chránená lepšie, ako keby vedľa nej stál ich najlepší osobný strážca.
Dokonca si pracovníci FRAKCIE spravili test. Keď boli Uršuľa s Urbanom v Brazílií,
pozvali Urbana ako porotcu v súťaži o najkrajšiu babičku v Brazílí. Hoci Alice nevyhrala,
dostala sa medzi tri najkrajšie dámy. Sledovali ako manželia Rambockovi na ňu reagujú.
Nijako, vôbec netušili, že za zvodnou päťdesiatničkou sa skrýva ich bývalý nepriateľ
a muž Stano Baran. Leon Sarel bol spokojný. No aj napriek tomu jeho spolupracovníci
pokračovali v dvadsaťštyrihodinovom sledovaní Urbana Rambocka.
Aj o pár hodín neskoršie, keď už sedeli na raňajkách dole v Starbucks, ich monitoruje pán
stredného veku, očividne hendikepovaný. Na stole má odopnutú drevenú umelú nohu,
AMERIČAN
14
ktorá je v skutočnosti plná najmodernejšej elektroniky. Kopíruje ich signály totožnosti,
ktoré udávajú aj ich súradnice z dvojice vysielačov, cez satelit, priamo do centrály USS
v Londýne, odkiaľ ich spriaznená duša posiela do Brazílie na stôl Sarelovi. Tak, ako
u všetkých agentov USS, je prvý vysielač umiestnený vo falošnom zubnom implantáte
a druhý je u mužov v penise a u žien v pravom prsníku. Všetci pracovníci USS sú všade
pod neustálou kontrolou.
Preto ani Urban a ani ostatní nezasvätení predstavitelia USS nevedia pochopiť ako sa
Stano vymkol spod kontroly. Jeho signály neprestali vysielať, no presne na jeho
päťdesiate narodeniny zmizol. Jeho vysielače našli v jeho dome v Snežnici na stole, no
ani jeho, ani jeho telo nemohli nikde nájsť.
Nicklas Andersson sa cíti ako v siedmom nebi. Sedí v exkluzívnom podniku Double
Seven v centre Manhattanu. Má pri sebe dve krásne mladé ženy - Moniku Behring
a Berdes Hamal. Na stole pred nimi tróni fľaša Dom Perignon, drahého francúzskeho
šampanského.
„Večer pošli mladých do klubu,“ prikázal Urban 'spiacemu' agentovi Agzovi Hamalovi,
kurdskému utečencovi z Iraku a spolupracovníkovi USS.
„Ja sa tam s nimi skontaktujem a prevediem verbovačku!“
Bol to práve Agza, ktorý dal predstaveným návrh, aby zverbovali Moniku, krásnu,
inteligentnú a voľnomyšlienkársku kamarátku jeho dcéry Berdes. Keď sa Monika, ktorá
teraz spolu s Berdes študuje medicínu na univerzite v Kodani, Monika za zdravotnú
sestru, Berdes za lekárku, stretla pred rokmi na dovolenke na Cypre so Švédom Nickom
Anderssonom z Borås, zamilovala sa a začala tráviť s ním oveľa viac času ako s Berdes.
No napriek tomu ostali stále bästisar, ako sa po švédsky nazývajú najlepší priatelia
a využívali každú možnosť na spoločné cestovanie. Agza býva s rodinou v Malmö, no
v Kodani vlastní malú cestovnú kanceláriu, ktorá je v skutočnosti len zásterka na pranie
peňazí a podporovanie akcií USS v Eurúope a na Blízkom východe.
Na príkaz Urbana zabezpečil lacné letenky do NYC pre trojicu mladých ľudí a zároveň
pre partnerský pár lacné ubytovanie v hoteli Cramer pri Broadway. Berdes bude bývat
v Newarku na druhej strane East River, v rodine jeho bratranca.
Nikto z mladých ľudí netuší, že „extra“ darček do tretice, po letenke a ubytovaní,
vstupenka do newyorského nočného klubu, nestála Agcu ani korunu, a že sa pred nimi
odohrá pekné narežírované divadlo, za jediným účelom - zverbovať Moniku do služieb
USS.
„Teda Berdes, tá tvoja rodina je bohatá!“ skonštatuje Nick, ktorý pochádza z chudobnej
rodiny. Otec Arne je invalid, dostáva od štátu dôchodok a mama Inger ako zdravotná
sestra nezarobí veľa. Má ešte mladšieho brata Andersa a hoci majú pekný, prízemný,
typický švédsky štvorizbový domček s verandou a veľkou záhradou a štyri staré autá,
ktoré jeho otec stále opravuje, ledva z jeho dôchodku a maminho platu vyžijú. Na
dovolenke v zahraničí nikdy neboli, chodili len s prívesom po švédskych kempingoch.
Prvý raz bol v zahraničí, keď skončil gymnázium a dostal od rodičov darček, týždenný
pobyt na Cypre, kde stretol Moniku, ktorá bola skúsenou cestovateľkou. Jej rodičia, otec
inžinier a mama vedúca, patrili do strednej švédskej vrstvy a nikdy nemali núdzu
o peniaze a zahraničné dovolenky. Monika bola na Cypre bez nich po prvý raz, len
s Berdes a jej rodičmi. Berdes, ako moslimka, bola drzaňa nakrátko. Žiadny alkohol
a diskotéky - nesmela sa od rodičov pohnúť ani na krok. No Moniku nic neudržalo. Drzo
im povedala: „Vy nie ste moji rodičia a nemáte mi čo rozkazovať!“ a vrhla sa
s nespútanou energiou sedemnásťročnej pubertiačky do orgií nočného života zlatej
európskej mládeže v nočných podnikoch Ayia Napy. Na diskotéke Car Wash stretla
jednu noc Nicka, do ktorého sa šialene zamilovala. A už sa ho viac nepustila. Ani on jej.
„Príďte si po dcéru!“ volá Nasira, Berdesina mama, Monikinej mame Anette do práce vo
Västra Innestaden, časti komúny v Malmö. „Už sa to s ňou nedá vydržať!“
Agza len ticho počúva a v duchu už kuje plány. Arabky, Kurdky a iné moslimské
manželky majú v Škandinávií, keď sa jedná o rodinné záležitosti, veľké slovo a chlapi sa
do ich rozhodovania nestarajú. No teraz okamžite zasiahne: „Nechaj to tak, daj jej ešte
jednu šancu, ak sa nepolepší, tak ju okamžite posadíme na lietadlo!“
AMERIČAN
15
Počas ostávajúcich dní nenápadne sleduje Moniku, Nicka a spriada konšpiračné plány,
ktoré potom predloží šéfovi. Po ich odsúhlasení sa práve teraz jeden realizuje.
Po návrate do Švédska chodil Nick za Monikou a striedavo ona za ním každý víkend po
celý rok. Keď sa hneď po mesiaci chcela za ním presťahovať, jej otec Ronny prehlásil:
„Si maloletá a zatiaľ ťa my s mamou živíme. Dokonči si najprv strednú školu a potom sa
vysťahuj kam chceš.“
Keď milá Monika dovŕšila osemnásť, hoci mala pred sebou ešte jeden ročník mediálneho
gymnázia, prišel si po ňu do Malmö Nick so starým Volvom a prívesom, na ktorý naložili
nábytok z jej izby a desiatky krabíc, plných šiat a topánok. Nasťahovala sa k nemu do
Borås, do nájomného dvojizbového bytu. Doštudovala tam aj posledný ročník gymnázia.
Nick tak, ako štvrtina mladých ľudí vo Švédsku, nemal poriadnu robotu, a tak si založil
súkromnú firmu, s ktorou sa márne snaží preraziť v reklamnej branži. Nebyť finančnej
podpory od Monikiných rodičov a možnosti chodiť sa stravovať ku jeho rodičom,
nemohli by mladí ľudia vyžiť len z malej študijnej podpory, ktorú švédsky štát pravidelne
posielal na konto Monike.
Monackého princa Pierra Casiraghiho, ktorý je zároveň vnukom hollywoodskej legendy
Grace Kellyovej, museli hospitalizovať s reznými poraneniami po tom, ako sa pobil v
newyorskom nočnom klube.
Syn monackej princeznej Caroline sa zabával v podniku v americkej metropole, keď sa
spoločne s priateľmi pustil do bitky s bývalým majiteľom klubu, 57-ročným Urbanom
Rambockom jeho spoločníkmi, informoval v pondelok denník New York Post.
Rambocka ešte v sobotu ráno zatkli a obvinili zo štvornásobného útoku.
Incident sa odohral v exkluzívnom podniku Double Seven v centre Manhattanu. Casiraghi
pri bitke utrpel početné poranenia tváre, cituje New York Post očitých svedkov potýčky.
Podľa novín vyprovokoval bitku princ a jeho priatelia, monacký kráľovský palác však
celú kauzu odmietol komentovať.
Po bitke ich Urban všetkých pozval do svojho luxusného bytu za 100 melónov usd,
zavolal Moniku a Nicka stranou a povedal: „Toto všetko môžete mať okamžite
k dispozícií za to, že podpíšete aj s Nickom zmluvu o práci pre nás, byt bude váš, ale
budete ho mať na pôžičku. Z ročného platu päť plus päť miliónov ho môžete postupne
splácať. Za zvlášť vydarené akcie dostanete prémie v miliónoch dolárov. Nick dostane
odo mňa oficiálne vo Švédsku objednávku na reklamnú prácu tu v NYC aj s preddavkom
jeden milión švédskych korún. Aké je číslo vášho konta?“
Táto ponuka sa nedala neprijať.
„Môžeme sa na to ešte vyspať? Ráno je múdrejšie večera!“ spýtala sa Monika, no všetci
traja vedeli, že zajtra bude ruka v rukáve.
Odmietnutie ponuky práce pre tajnú službu neprichádzalo do úvahy.
3.5
Niagara Falls
Človek musí byť zamilovaný do úspechu, nie do stroskotania.
Ernst Bloch
Pomaly sa blížil koniec augusta a tým aj koniec kurzu angličtiny. Dimu Bykova to moc
neteší. Rozhodol sa nevrátiť domov, do Moskvy, ktorá bola v priebehu pár dní obsadená
vojskami NATO a vláda prezidenta Nitupova padla. Okamžite sa spojil so svojou mamou
Oľgou, ktorá pracovala na úrade vlády.
„Ostaň v Kanade, zatiaľ sa nevracaj, je tu totálny chaos!“ prikázala mu cez SKYPE, ktorý
na počudovanie stále fungoval.
AMERIČAN
16
Dima sa vrátil do učebne, kde už boli aj jeho „prázdninoví rodičia“ Iveta a Karol. Minulý
víkend boli na slovenskom veľvyslanectve v Ottawe a tiež sa rozhodli, že tu ostávajú.
Vyjadrili ľútosť, že NATO obsadilo Rusko, ale Karol nezabudol škodoradostne
pripomenúť.
„Aspoň vidíš ako sa v roku 1968 cítili Slováci a Česi, keď prišli okupanti z Varšavskej
zmluvy na čele s Ruskom na „pomoc“ pracujúcemu ľudu a potlačili pokus Západu o
„kontrarevolúciu“. Teraz je to samo Rusko, čo ochutnáva tú istú medicínu, keď vojská
NATO prišli na „pomoc“ ruskému ľudu proti „diktátorovi“ a priniesli im „'demokraciu“!
Dima si samozrejme dobu temného komunizmu nepamätá. Vie len to, že tak ako jemu,
aj väčšine jeho známych súčasný systém úplne vyhovuje. Nitupov je síce diktátor, ale
s dobrým úmyslom. Pozavieral všetkých zlodejov ruského bohatstva a železnou rukou
vládne ako cár. „Samoderžavie!“ Umožňuje však každému zbohatnúť, cestovať
a slobodne vyjadrovať svoje názory. Dima je presvedčený, že sa obyvatelia Ruska majú
oveľa lepšie ako za toho ožrana Jelcina, ktorý predal takmer všetko nerastné bohatsvo
Sibíru zahraničným záujemcom, prakticky za fľašku vodky! Ešte, že to Nitupov zrušil
a majetok opäť znárodnil. No čo budú teraz robiť, keď je Sibír na dlhé roky zamorená
rádioaktívnym odpadom? Iste práve toto chceli USA dosiahnuť a tým posilniť svoju
svetovú nadvládu na dlhé roky. Celé to bohatstvo leží a bude ležať ľadom, kým sa jeho
hodnota nezvýši tak, že sa ho oplatí ťažiť aj v ochranných oblekoch, za cenu nesmiernych
nákladov. To už budeme lietať aj na Mars a iné planéty po nerastné bohatstvo a celý svet
bude spojený do jedného štátneho útvaru. Možno to tak bude dobre. No jeho vlastenecká
ruská duša a horúce srdce protestujú proti zdravému rozumu – a budú vo vedení aj Rusi
alebo budú poddaní Američanom? To nechce a dúfa, že tak rozmýšľa väčšina vlastencov.
Preto sa rozhodne, že sa stane „partizánom“ a bojovníkom za slobodu. No musí začať tu,
zdokonaliť sa v angličtine a votrieť sa do priazne nepriateľa. Spýta sa mamy, o ktorej
vedel, že je blízka spolupracovníčka zosadeného prezidenta. Čo nevedel, lebo mu to
nikdy neprezradila, že je Nitupovovi oveľa bližšia, ako len spolupracovníčka. Že bola a je
aj jeho milenkou, hoci on má za manželku inú. A tiež, že si dlhé roky myslela, že Dima je
jeho syn, no keď vyrástol, vydýchla si. Jeho podoba a spôsoby jej neustále pripomínajú
Stana Barana, jej prvú lásku a zároveň obeť! Sám Boris si to všimol a prehlásil: „Aspoň
sa môžeme kľudne stýkať a nik si na mňa a teba nemôže kvôli Dimovi nič dovoliť alebo
nájsť!“
No ukázal sa ako veľkodušný milenec, zahŕňal Oľgu a Dimu svojou priazňou a vychoval
si z Dimu, ktorý „nemal“ otca, svojho oddaného obdivovateľa a nasledovníka. Trénoval
bojové umenia, dostal najlepšie ruské školy a zahraničné praxe a chystal pre neho po
absolvovaní vysokej školy manažmentu tvrdý vojensko-špionážny výcvik a úžasnú
kariéru priamo v Kremli, po boku jeho samého a jeho matky.
Okupanti tento plán nekompromisne narušili.
Do vedľajšej učebne jazykovej školy Aristoteles v Montreali, kde sa cudzinci učili
francúzsky vstúpil učiteľ Aziz Abdulah Khoudry, imigrant z Maroka. Prešiel pohľadom
po študentoch. Alberto Perez sedel v poslednej lavici. Nastúpil presne podľa plánu
a požiadal o prisťahovalecké víza. Atentát na lietadlo Iberia bol úspešný. Úloha Alberta
bola založiť s pomocou Aziza bunku v Montreale, vyškoliť ho za veliteľa a sám sa mal
naučiť po francúzsky a potom sa presťahovať do Švajčiarska. V triede bol aj Yuichi Nitta,
ďaľší dôstojník USS, ktorý dopĺňal túto trojicu a bude sa tiež podieľať na práci, ktorá je
časovo stanovená presne na tri mesiace, dobu trvania intenzívneho kurzu francúzštiny pre
začiatočníkov. Cieľom kurzu je umožniť prisťahovalcom, aby sa dohovorili na takej
úrovni, že po jeho skončení sa môžu zapojiť do hospodárskeho života francúzsky
hovoriacej provincie Quebec a úspešne zastávať prácu, ktorú si môžu nájsť celkom
ľahko.
„Bienvenu au Canada,“ privítal všetkých Aziz a počas prvej lekcie im podal všetky
základné informácie o kurze.
„A na záver to najlepšie: na tento víkend - sobotu, nedeľu, vrátane pondelka, usporiada
škola zájazd pre všetkých letných študentov do Toronta a Niagara Falls! Samozrejme, že
ste aj vy pozvaní. Čínska cestovná kancelária ponúkla výhodnú cenu, len stodvadsať
AMERIČAN
17
dolárov za osobu. V tom je doprava autobusom, dvakrát ubytovanie v hoteloch strednej
kategórie s raňajkami a dva obedy. Prihlásiť sa treba okamžite, lebo je veľký záujem!“,
doložil a významne sa pozrel na Alberta a Yuichiho.
Títo sa hneď pobrali do školskej kancelárie a prihlásili sa na zájazd. Už tam bol aj Dima
a Karol s Ivetou, ktorí si tiež nedali ujsť možnosť uvidieť Niagarské vodopády, jeden zo
siedmych divov sveta.
V sobotu ráno sa v autobuse zišla veselá partia. Dima si zobral so sebou aj svoju novú
priateľku Raquel z Madridu, ktorú stretol v piatok večer na koncerte známej kanadskej
speváčky Nelly Furtado.
„Poď so mnou, isto sa jedno voľné miesto nájde!“ prehlásil a keď váhala, doložil: „Ak
nie, tak toho čínskeho sprievodcu podplatím a ak sa nedá, tak vyhlásim, že kto ti uvoľní
svoje miesto, dostane tisíc dolárov!“ Dima má na všetko riešenie. Našťastie ho nemusel
uplatniť, pretože čínsky zástupca CK rád zaplnil aj posledné rezervné miesto, aby si sto
dvadsať dolárov strčil do vlastného vrecka.
„Ak dáš extra tridsať,“ pošepkal Dimovi, keď už sedeli za ním v autobuse, „tak vám
prenechám v Niagare svoju izbu s vírivkou priamo pri posteli! To budete mať takú
zábavu, že na tento zájazd nikdy nezabudnete!“
„Tu máš stovku!“ veľkodušne mu strčil do ruky Dima. „A kúp za zbytok na izbu fľašu
dobrého francúzskeho šampanského, nech to kúpanie stojí za to!“ tešil sa na milovanie
s Raquel mladý Rus. Aká bude? Ešte to s ňou od včera nestihol vyskúšať a okrem pár
bozkov mu katolíčka z Madridu nič nedovolila.
Milý Dima sa nesklamal. Očakávala ho doteraz najlepšia jebačka a najvášnivejšia žena
jeho života.
3.6
Toronto
Zo všetkého najviac hovorí ten kto nemá čo povedať.
Tolstoj
François Beliér alias Philippe Bonvin bol so svojím novým životom v Kanade veľmi
spokojný. Na rodisko, bývalú a jedinú mimoeurópsku, švédsku kolóniu St. Bartholome
v Karibiku, ktorú vraj švédsky kráľ prehral v kartách s francúzskym cisárom, si už ani
nespomenul. Bolo to aj tak dávno, keď odišiel s rodičmi do Paríža. Menil povolania, bol
kuchárom a sochárom, vystavoval v Prahe a Štokholme, sprevádzal švédskych turistov na
cestách do Francúzska, presťahoval sa do Nice, kde sa stal spisovateľom. Napísal a vydal
knihu GLOBALISTA. Pornografický román, v ktorom opísal všetky svoje baby a súlože.
Mal s ním veľký úspech, zarobil veľké peniaze. Kúpil si byt v Monaku, aby nemusel
platiť dane a chodil na každú súkromnú párty po jachtách boháčov po celom Côte d’Azur.
Napokon spadol opitý do mora a „tragicky zahynul“ v roku 2007. V skutočnosti to bola
akcia USS, jeho nútená verbovačka, aby si vybral medzi smrťou alebo zmiznutím
z Francúzska. François si vybral život, dostal novú identitu ako Philippe Bonvin a prácu
ako analytik pre USS v Kanade.
V Toronte ho privítal Vladimír Vaklan, miestny agent USS a ubytoval ho na predmestí
v hoteli Courtyard Marriott, v luxusnej izbe na desiatom poschodí s nádherným
výhľadom na „downtown“, žiariaci miliónmi svetiel. V prostredí s množstvom jemu
podobných pánov - businessmanov, nevzbudil žiadnu pozornosť.
Na druhý deň sa po výdatných raňajkách vybrali taxíkom do pobočky švajčiarskej banky
SUB, ležiacej na University street.
„Všetky financie na zabezpečenie tvojich aktivít pre USS budú prúdiť na toto konto.“
Pán Vaklan mu podával preukaz a kreditnú kartu účtu, na ktorom bolo vložených stotisíc
kanadských dolárov a pokračoval v inštrukciách:
AMERIČAN
18
„Tvoja prvá úloha je skontaktovať pána Setínka, emigranta z Československa. Vladimír
Setínek, napísal a vydal v Toronte v roku 1985 román ŠPAGÁT. Nebol príliš úspešný
a autor sa presťahoval do Montrealu, kde pracoval až do roku 2001 vo firme,
zabezpečujúcej rozvod pitnej vody. Potom sa vrátil do Českej republiky a teraz pracuje
v Českej Třebovej, tiež vo Vodárenskom podniku.
Pôjdeš po jeho stopách, najprv do Montrealu, kde získaš podrobné informácie od jeho
kolegu Antonia Intervado, ktorý je už v penzii. Potom pocestuješ do Brna na strojárenský
veľtrh ako reprezentant firmy Pondus, predstavíš sa Setínkovi, ktorý sa tam zúčastní ako
zástupca svojho zamestnávateľa a objednáš u neho projekt. Tento projekt poslúži na
rekrutovanie Setínka do našich radov a na prípravu teroristického útoku v ČR.“
François sa vybral do Montrealu hneď na druhý deň ráno. Po pristátí na letisku nasadol
do taxíka, ktorý ho za dvadsať minút zaviezol na predmestie do štvrti La Salle, kde býval
v dvojdome z päťdesiatych rokov Tony Intervado so svojou manželkou Rosou. Privítal ho
štekot dvoch malých bielych chlpáčov, Tarzana a Jane.
Antonio mal sedemdesiatštyri rokov, bol malej, štíhlej postavy. Ešte stále husté, no úplne
šedivé vlasy mu raz za mesiac strihala Cathy, dcéra jeho druhej manželky Rose, ktorú si
aj s celou rodinou importoval pred pár desaťročiami z Albánska. Vydatá Cathy aj
s manželom Jerrym a synom Willom bývali v hornej časti duplexu a obaja boli na
sociálnej podpore. Tučná Rose bola od Antonia o desať rokov mladšia a prehovorila ho,
aby voľné izby prenajímali zahraničným študentom jazykovej školy ARISTOTELES, aby
si tak prilepšili k malej penzii.
„Srdečne vás pozdravujem od vášho bývalého zamestnávateľa firmy Pondus a prinášam
malý darček k vašim narodeninám.“ François sa usmial na prekvapeného Antonia a podal
mu obálku, v ktorej bol šek na sto dolárov a tiež fľašku írskej whisky Tulamore Dew.
Dojatý Tony nevedel, čo si má o tomto čine myslieť. Po odchode na penziu, hoci bol
špičkový mechanik, si firma ani raz na neho nespomenula, ale keď ho občas jeho bývalý
predstavený Ind Matra Suta zavolal niečo opraviť, vždy prišiel aj vo voľnom čase a bez
výhovoriek.
„Nech sa páči, sadnite si. Dáte si pravé talianske espresso alebo pohár môjho domáceho
vína?“
„Ďakujem, dám si kávu. Víno pijem len k jedlu.“
„Tak ostaňte na obed. Bude talianska pasta!“ hrdo a veľkodušne ho pozýva Rose, ktorá
inak nedopriala študentom o nič viac, ako jednotvárnu stravu – takmer bezmäsité
cestoviny.
„Ďakujem, rád ostanem“ súhlasil François, ale to nemal robiť. Brečku, čo mu Rose
naservírovala, jedol len s veľkým sebazaprením.
Konečne bolo po „hostine“ a obaja muži sedeli na dvore pri káve a cigarete. Keď Philippe
vysvetlil Tonymu, že potrebuje jeho pomoc pri identifikácií a oprave starých plánov
vodovodných potrubí v La Salle, a že mu firma za to dobre zaplatí, Tony bol nadšený.
Dobre si pamätal všetky doležité časti a po týždni ich aj zakreslil do prinesených
podkladov. Philippe bol spokojný. Vyplatil Antonia a plány odovzdal na spracovanie
Vaklanovi. Nevedel načo mu poslúžia, no dobre predpokladal, že na nejakú lotrovinu.
Po pár týždňoch odcestoval do Českej republiky.
AMERIČAN
19
3.7
Zürich
Najužitočnejším zo všetkých umení je umenie byť užitočným.
Benjamin Franklin
Yuichi Nitta sa skoro ráno ubytoval v luxusnom hoteli Belair na pobreží Zürisškého
jazera, kde stála jedna noc v dvojlôžkovej izbe až dvetisíc frankov. Zapísal sa a do
kolónky povolanie napísal, že je pracovník MOPRS - medzinárodnej organizácie pre
pomoc rozvojovým štátom.
„Nuž takto sa prejebávajú peniaze vyzbierané od dobrovoľných darcov, hlupučkých
alebo naivných ľudí, poslané zástupcami občanov - politikmi po odpočítaní veľkej
provízie, ktorá spravidla príde na tajné konto vo švajčiarskej banke, určené ako pomoc
vyspelých štátov pre chudobné krajiny sveta!“ rozmýšľa recepčná Mirka Zuščáková,
ktorá mala nočnú službu. Mirka bola žena v najlepších rokoch z Košíc, východu
Slovenska, ktorá ako mnohé jej podobne naladené dobrodružné sestry, opustila chudobnú
časť svojej vlasti kvôli hľadaniu svojho šťastia na západe. Niektorí došli do Bratislavy,
niektorí do Prahy a mnohí pokračovali až za hranice bývalého Česko-Slovenska do
západnej Európy, do Viedne alebo ďalej do sveta. Mirka je čerstvo rozvedená pani
a matka dospelej dcéry Jany, ktorá tiež opustila starého hundroša Dušana a ich, už dlhé
roky len podľa papiera, spoločnú domácnosť a odišla pracovať do Írska. Pretože Mirka
vedela dobre angličtinu, ktorú učila dlhé roky na gymnáziu aj so svojím, teraz už
bývalým manželom, a pretože sa naučila od kolegu z Paríža za dva roky celkom dobre po
francúzsky, rozhodla sa pre Švajčiarsko. Ďalšia kamarátka, maliarka Eva, ktorej dielo
vystavovali v Zürichu, jej sprostredkovala kontakt s vedúcim Slovenského pavilónu. Pán
Teodor jej zohnal miesto recepčnej v tomto luxusnom hoteli. Odvďačila sa mu ako mohla
a vedela - poskytla mu svoju šťavnatú žemličku.
„Dokedy máte službu, pani?“ nelení Yuichi a hodí udičku ďalšej rybičke, ktorú stretol na
svojich potulkách po svete.
„Som v tomto nádhernom meste prvý raz a rád by som, aby ste mi ho ukázala, ak máte
čas! Dobre zaplatím!“
Ten ryžožrút si asi myslí, že som kurva, pomyslela si Mirka, no vidina ľahko zarobených
peňazí jej zatemnila rozum.
„Koľko by to bolo a aké služby máte na mysli?“ zobudil sa v nej obchodnícky duch.
Yiuchi, dobrý psychológ, v tom okamihu vie, že už je rybička na háčiku. Treba ju len
premôcť, vytiahnuť, rozporcovať a zjesť. Sám ju však jesť nebude. Rozdelí sa o ňu so
svojím komplicom Albertom Perezom, ktorý s ním tiež priletel nočným lietadlom
z Montrealu, ale musel najprv odcestovať do mestečka Wallisellen. Pätnásť minút
taxíkom z letiska Kloten, kde začal podnikať naplánované finančné operácie s pomocou
Reginy Leeg, pracovníčky tamojšej pobočky banky SUB.
Alberto Perez, po úspechu operácie Iberia, pricestoval do Švajčiarska, aby začal prípravy
na realizáciu ďalšej teroristickej akcie, tentokrát v Štokholme. Yuichi je jeho predstavený
dôstojník, ktorý ho zasvätil do plánu nazvaného Sylvia, podľa mena švédskej kráľovnej.
Plán je jednoduchý. Na ulici kráľovnej, po švédsky „Drottningsgatan“, ktorá pretína
centrum hlavného mesta Švédska, v sobotu popoludní, keď je plná nakupujúcich, vyhodí
atentátnik do vzduchu auto, plné výbušnín. Bude to pomsta islamistov za to, že si švédsky
umelec dovolil nakresliť proroka Mohammeda ako psa s ľudskou hlavou. Na nevďačnú
úlohu atentátnika bol vybraný Charles Johnson, ktorý zatiaľ ešte býva v Kanade.
Ani Johnson, ani Alberto však nevedia, že pán Nitta je najvyšším operačným dôstojníkom
japonských šedých eminencií, ktorí tvoria vrchol pyramídy USS. To sú riaditelia
a manažéri a Yuichi Nitta je riaditeľom pre zahraničné operácie. Druhú zložku pyramídy,
stredný manažement tvoria Kórejci, ktorí sú velitelia a dohliadači nad príslušníkmi
najpočetnejšieho žltého národa, Čínanmi, tvoriacim základňu pyramídy. Títo majú už
v každej krajine piatu kolónu a svoj vplyv plánovito rozširujú po celom svete. Iné národy
ich začali brať vážnejšie až teraz, no keby vedeli, ako dobre je zorganizované
AMERIČAN
20
a naplánované postupné prevzatie nadvlády nad svetom a čo pre príslušníkov iných rás
pripravuje žltá rasa v rámci „konečného riešenia“, tak by sa posrali od strachu!
Japonci ostávajú doma a všetko riadia z ostrovov. Nikdy nezabudli, kto a ako ich v druhej
svetovej vojne porazil. Pre nich sa práca v zahraničí rovná vyhnanstvu alebo trestu smrti.
Pána Nittu odsúdili na smrť, no pretože je génius, dostal šancu napraviť neodpustiteľnú
chybu spáchanú na domácej pôde tým, že pôjde do vyhnanstva a už sa nikdy nebude
môcť vrátiť do rodného Japonska.
Realizuje plán CHameLEON, čo je krycie meno plánu Aziatov, no názov vynašiel Leon
Sarel, ktorý vytvoril FRAKCIU USS v ďalekej Brazílií. No ani sám Leon Sarel netuší, že
kým on a jeho frakcia bojujú o uchopenie moci vo svete katolíckou cirkvou, skutoční
budúci vládcovia sveta, Aziati ho v tomto boji monitorujú, riadia a nepretržite
manipulujú. Každú sekundu jeho života, aj života jeho spojencov - takticky a strategicky
rozmiestnených po celom svete.
Najväčšia zbraň na uchopenie moci sa vyvíja v CERNe, výskumnom stredisku pri
Ženeve. A tam je aj cieľ terajšej Yuichiho cesty. Zúčastniť sa na zaujímavom
experimente, ktorý sa začne na budúci týždeň.
„Bolo by to za podvečernú prechádzku Zürichom, spoločnú večeru v luxusnej reštaurácií
a posedenie v bare za sto frankov na hodinu, za spoločnú návštevu nočného podniku
päťsto frankov a za spoločne strávenú noc v mojej posteli päťtisíc frankov. Samozrejme
všetky výdavky platim!“ odpovie Yuichi presne a dôsledne na položenú otázku. Vie, že
za takú taxu žiadna obyčajná žena neodolá. Mirka, hoci zjavne prekročila štyridsiatku a
vyzerá ako jeho rovesníčka, sa mu veľmi páči. Kurvu, aj keď si môže dovoliť
najluxusnejšiu call girl v Zürichu, nechce, lebo je to spojené s bezpečnostným rizikom.
Tieto dámičky sú stále sledované a on musí ostať nenápadný.
Čo sa týka veku ženy, chlap sa zvyčajne pomýli. Je to tak aj v tomto prípade. Mirka má
o desať rokov viac na ako vyzerá. No tiež sa jej tento asi tridsaťpäť ročný Japončík páči.
Sama je po rozvode, občasný sex so starým Teodorom stojí za hovno a ona je poriadne
nadržaná. No a pritom zarobiť za dvanásť hodín, rýchlo v duchu prepočítava, dve hodiny
prechádzka, dve hodiny večera, hodina v bare päťsto frankov, päťsto frankov za
tancovanie a päťtisíc za dve-tri čísla a vyspanie sa do rána do šiestej, kedy musí nastúpiť
na ďalšiu dvanásť hodinovú šichtu, robí šesťtisíc frankov! To jej jej trojmesačná mzda.
Rozhodla sa.
„Končím o osemnástej a ak mi zaplatíš sedemtisíc frankov, tak sa ti venujem až do rána,
do šiestej so všetkým, čo si navrhol. A za tých tisíc frankov navyše ti donesiem nahá
raňajky až do postele!“ zastrája sa Mirka a v duchu sa usmeje, ako sa zatvária kolegovia
a kolegyne, keď príde v župane ráno o pol šiestej do kuchyne po dvojité raňajky. No na to
kašle, práve sa rozhodla, že si tohto Japončíka okrúti okolo prstu svojim trtkaním, ktoré
vždy predvádzala na úrovni slovenskej extraligy, dá výpoveď a pocestuje s ním aj na kraj
sveta ak bude môcť.
„Ok, to som rád!“ roztiahne Yuichi ústa od ucha k uchu a doloží: „Počkám ťa o šiestej
večer tu na recepcii!“
Mirka nevie, že to bude Yuichi, ktorý si ju, pomocou svojho tantrického sexu, ktorý
prevádza od pätnástich rokov na úrovni indickej superligy, omotá okolo celého tela a už
ju nepustí. Bude slúžiť záujmom USS špičky po celý zbytok jej života tak, ako veľa žien,
roztrúsených po krajinách, kde ho jeho projekt „pomoci rozvojovým zemiam“ počas
desiatich rokov práce priviedol.
AMERIČAN
21
4
2009
4.1
Bern
Skúsenosť je meno, ktoré dávame svojim chybám a omylom.
O. Wilde
Pri stanici v mestečku Wallisellen stojí moderná trojposchodová bytovka. Na treťom
poschodí v jednoducho zariadenom trojizbovom byte sa Alberto Perez zobudil už o piatej
ráno a aj napriek tomu, že bola nedeľa vstal a šiel si dole do pracovne sadnúť za počítač.
Potreboval napísať zakódovanú správu pre pána Nittu. Mirka Zuščáková spala tvrdým
spánkom a vôbec nezaregistrovala kedy odišiel. Včera večer boli navštíviť Brezinovcov,
jej starých priateľov - slovenský pár, ktorý žil a pracoval už pár rokov na malej farme u
švajčiarskeho zamestnávateľa pri mestečku Burgdorf. Marta s manželom Jožom
oslavovali desaťročný príchod do Švajčiarska a päťročné narodeniny ich syna Jožka.
Mirka kúpila lego s Ninjami a Alberto zobral fľašu pätnásťročnej whiskey Johny Walker
a kyticu kvetov.
„Desať rokov na výročie pobytu a päť rokov na narodeniny, spolu pätnásť,“ podáva
Alberto Jožovi a Marte fľašku, zabalenú v zelenom kartóne.
Na večeri v priestrannom prízemnom radovom domčeku sa stretli s ďalším párom,
Dietrom Widderom, Nemcom, pracujúcim vo Švajčiarsku. V zime si vždy berie dva-tri
mesiace dovolenky v Argentíne, do ktorej odletel po Vianociach, ktoré trávil s rodičmi
v Berlíne. Momentálne však trávil Vianoce vo Švajčiarsku, lebo v banke SUB stretol
v jeseni finančnú poradkyňu Reginu Leegs, do ktorej sa na prvý pohľad zamiloval.
Vytrvalo chodil za ňou na finančné poradenstvo, až kým nenabral odvahu a nepozval ju
na rande. Vysoká, štíhla Nemka, žijúca už roky sama vo Wallisellen sa mu s radosťou po
dobrej večeri v reštaurácií hotela Belair, oddala a po dvoch mesiacoch randenia ho
pozvala na Vianoce k jej starým rodičom, ktorí si užívali zaslúženú penziu po dlhoročnej
práci v banke SUB a tiež počas druhej svetovej vojny ukradnuté židovské peniaze
v luxusnom dome v Montreaux, na pobreží jazera Lac Leman.
V malom bytíku rodiny Brezinovej, ktorý mali prenajatý v typickom „šupinatom“ dome,
aký si stavali miestni obyvatelia už po dlhé storočia, sledovali všetci spoločne na veľkej
obrazovke priamy prenos švajčiarskej televízie z Davosu, kde sa na každoročnej
januárovej lyžovačke stretávali mocní politici a obchodníci tohto sveta a pod zámienkou
ekonomickej konferencie plánovali akcie na nový rok a rozhodovali o operatívnych
opatreniach záväzných pre všetkých členov tohto výnimočného spolku. Tentoraz bola
schôdza o niečo výnimočnejšia. Novozvolený prezident USA, Roderick Amabo, prvý
farebný prezident v dejinách USA, prišiel oznámiť, že NATO ukončí okupáciu Ruska
a umožní slobodné demokratické voľby, v ktorých si občania slobodne zvolia novú vládu
a nového prezidenta. Za toto a ďalšie sľuby o ukončení vojny v Afganistane a okupácie
Iraku dostane neskoršie Nobelovu cenu mieru v Oslo. No Rusov nepozná, nevie, že si
neskôr zvolia Ivana Vedevdemova, politika, ktorý je blízkym priateľom zosadeného
Borisa Nitupova. Tento tandem si bude robiť v Rusku čo chce a americkým korporáciám
klapnú zuby naprázdno. Nevedia, že všetky informácie, ktoré prispievajú k ich porážke
v každej akcií v Rusku, sú prezrádzavané Vedevdemovi a Nitupovi jeho milenkou, ktorá
je aj tajnou členkou FRAKCIE, Oľgou Bykovovou. Jej prostredníctvom tak Leon Sarel
ako aj v pozadí jeho vyššie postavený kolega Yuichi Nitta, postupne manipulujú Európu
a USA do vzájomnej ekonomickej vojny.
AMERIČAN
22
„Zaujímavé, že sa Američanom podarilo za krátky čas to, čo sa nepodarilo nám, Nemcom
– vnútiť Rusom svoj systém. Proti nacistickej invázií v roku 1941 pomohli v kritickej
chvíli, keď sa rozhodovalo o osude ZSSR aj dodávky od USA a neskoršie v roku 1944
otvorenie druhého frontu až do konečnej porážky Hitlera. Teraz Rusom nepomohol nikto,
lebo ich najväčší bývalý komunistický spojenec je ich terajší najväčší nepriateľ kapitalisticko-komunistická Čína!“ prehlásil Dieter a odpil si z pohára dúšok dobrého
nemeckého kvasinkového piva Erdinger. Pracovník nemeckého koncernu EAG, vyslaný
na pracovisko CERNu v Ženeve, pracoval na tajnom projekte USS, ktorý bol verejnosti
predstavený ako vybudovanie nového zariadenia na výskum rýchlych častíc.
V skutočnosti budú vedci na pokyn USS robiť pokusy s novým urýchľovačom - tajnou
zbraňou určenou na potrestanie neuposlúchnutia príkazov šedých eminencií a ovládanie
všetkých vlád sveta.
Podľa starého leninského komunistického hesla „Rozkážeme vetru, dažďu!“ chcú
vybudovať prístroj, ktorý bude mať riadený vplyv na počasie: teda tornáda, hurikány,
tsunami, potopy, zemetrasenia. Pomocou zameriavača a silového elektronického poľa sa
vyvolajú tieto naoko prirodzené prírodné úkazy v požadovanej sile kdekoľvek na svete.
Takto sa dajú ekonomicky zruinovať alebo ovládať všetky národné inštitúcie, banky,
poisťovne. Vlády, ktoré neposlúchnu, padnú bez zásahu jediného vojaka. Ďalšia fáza
ovládania svetovej politickej elity pomocou riadenia počasia ako ekonomickej zbrane
začína.
4.2
Praha
Niečo musí brať človek na svete vážne, keď chce mať nejakú zábavu.
O. Wilde
François Beliér, alias Philippe Bonvin priletel na letisko do Ruzyne nočným letom priamo
z New Yorku. Do centra Prahy si zobral taxík a na zvedavosť taxikára uzemnil
odpovedaním po francúzsky. Dal sa vyložiť na Hlavnom nádraží. Keď si odložil kufor do
úschovne a zavolal na dohovorené číslo telefónu, sadol na metro a odviezol sa na sídlisko
Kobylisy, kde ho už v dvojizbovom byte čakala miestna spojka, pracovníčka USS.
Atraktívna, asi dvadsaťpäťročná blondínka Soňa Brezová sa prisťahovala pred pár rokmi
zo Slovenskej republiky, z Košíc. Je zamestnaná na chirurgickom oddelení nemocnice
v Podolí ako anesteziologička a zvláda svoju prácu ľavou zadnou. Jej vedľajšia
a podstatnejšia činnosť - práca pre USS bola oveľa zábavnejšia a vyhovovala jej
márnomyseľnej povahe. Soňa sa rada obliekala podľa najnovšej módy, vlastnila síce
malý, ale perfektne prerobený a luxusne zariadený bytík a okrem toho aj nenápadnú
Škodu Fabia, ktorá jej potrebám úplne dostačovala. Ďalšiu jej potrebu, potrebu
každodenného sexu si zabezpečovala dvoma spôsobmi, prostredníctvom práce pre USS
ako luxusná call-girl a stretávaním sa so ženatým kolegom, doktorom Daliborom
Mráčkom, ktorý si s prehľadom a kľudom českého vojaka Švejka vyberal nočné služby
v tej istej dobe, keď mala službu mladá doktorka. Väčšinou bolo práce vyše hlavy
a nestihli ani rýchlovku, no po službe ho vždy Soňa odviezla vo svojej Fabii k nej do
bytu, kde sa venovali tomu, čo obaja veľmi milovali - poriadnej jebačke. Doktor Mráček
robil česť svojmu priezvisku a vždy Soňu poriadne pokropil svojím, stále vo veľkom
množstve reprodukujúcim sa semenom. Zvyčajne sa ešte spolu naraňajkovali a potom,
keď sa pán doktor odviezol taxíkom domov vyspať, uložila sa aj Soňa na celodenný
spánok. Večer plnila zvyčajne úlohy od USS v niektorom z pražských luxusných
podnikov. Na pokyn svojich šéfov sa zavesila na významného pána, ktorého sprevádzala
AMERIČAN
23
do jeho hotela a v noci, keď pán po výdatných súložiach, ktoré boli samozrejme
zdokumentované nenápadnými kamerami, umiestnenými vo vybraných apartmánoch,
zaspal, okopírovala obsah jeho počítača.
„Kde je ten Kanaďan?“ rozmýšľa čakajúc ho v kuchyni a popíjajúc kávu. Asi som mala
ísť po neho autom. Ak metro opäť stojí, ako sa to teraz často stáva, buď pre poruchu
nového zabezpečovacieho zariadenia - systému, ktorý dodala miestna firma AŽD a dosť
dlho im to trvá, kým odstránia detské choroby alebo sa stala opäť samovražda; mnohí
ľudia si v tejto dobe finančnej krízy riešia životné ťažkosti tak, že si poriešia život - akí
blbci, tak sa ani nevyspím!
Vedela, čo ju čaká - služobná cesta do Brna, v úlohe asistentky reprezentanta firmy
Pondus, pána Bouvina. Nevedela, kto Philippe Bouvin v skutočnosti je a samozrejme ešte
nespoznala jeho skutočný cieľ cesty. No vedela, že sú kolegovia a že nebude musieť
vykonať zvyčajnú sekvenciu svojej práce, súlož - okopírovanie - správa, a tak mu
rozložila v obývačke gauč a dala čisté prádlo.
Z okna vidí, ako sa k paneláku blíži vysoký černoch. Pružný krok, nenútená chôdza
čierneho pantera unaveného po nočnom love. Celá od očakávania stŕpla, keď sa ozval
práve jej zvonček pri dverách.
Vo dverách stál tento černoch, no takto zblízka bolo vidno, že už má vyše päťdesiatky
a zreteľne mu bolo vidno v tvári stopy precestovanej noci a šesťhodinového časového
posunu. V Kanade bolo teraz tri hodiny v noci.
„Poobede vyrazíme, no najprv si musím pár hodín pospať,“ prehlásil Philippe miesto
pozdravu. Soňu okamžie spoznal podľa fotografií a filmu, ktoré mu poskytli USS.
V duchu sa usmial. Černocha isto nečakala.
„V aute ti poviem, aké úlohy budeme plniť, doložil a odišiel do maličkej kúpeľne. Soňa si
ľahla do svojej veľkej a pohodlnej francúzskej postele v spálni a okamžite, unavená po
nočnej, zaspala.
Poobede odcestovali prenajatým autom do Brna na strojárenský veľtrh, kde sa v stánku
firmy Pondus, stretli s Vladimírom Setínkom. On, ako zástupca svojho zamestnávateľa,
Vodárenského podniku, hľadal a našiel vhodného dodávateľa nového technického
vybavenia. Pondus bola súkromná firma, ktorá dodávala pumpy do mnohých podnikov
tak po Českej republike, ako aj po svete. Pretože Séťo sa dohovoril aj po anglicky, aj po
francúzsky, čo mnohí jeho vrstovníci nevedeli, stal sa okamžite marketingovým
manažérom a nákupcom. Cestoval po výstavách a všetci kolegovia mu takúto prácu
závideli. V malom mestečku Českej Třebovej si kúpil starší dom, ktorý si zrekonštruoval
a podľa quebeckého štýlu nádherne zariadil.
Obchod uzavreli okamžite a išli spolu na obed. Séťo nemohol spustiť oči z peknej
asistentky a rozmýšľal, ako by sa s ňou bližšie spoznal.
Philippe si to samozrejme všimol, žmurkol spoza chrbta na Soňu a rozhodol sa
zaimprovizovať.
„Slečna Soňa je nielen mojou dnešnou sprievodkyňou a asistentkou, ale ako zástupkyňa
našej firmy v ČR, má osobnú zodpovednosť za práve uzavretú dodávku a bude vašou
partnerkou počas celého trvania nášho projektu, čiže počas troch rokov. Neváhajte ju
v prípade potreby a problémov kedykoľvek skontaktovať. Som si istý, že vám vo všetkom
vyjde v ústrety.
Vladimír Setínek nebol včerajší. Dobre vedel, ako to v medzinárodných obchodoch
chodí. Firmy podmazávajú svojich zákazníkov platením študijných a nepotrebných
služobných ciest, poskytovaním dobrých obedov, večerí a výletov. Niekedy aj
poskytnutím služieb mladej sprievodkyne a tlmočníčky, ktorá podľa hesla: „Kto maže,
ten jede,“ používa na podmazanie svoj najúčinnejší nástroj - šťavnatú činčilu, ktorou tak
obšťastňuje starých pánov, businessmanov, ktorí „jedou“ ako vyšití. A tak idú aj peniažky
AMERIČAN
24
za projekty a objednávky do pokladne dodávateľov. Séťo sa už dopredu veľmi tešil na tie
tri roky ciest a jebačiek, ktoré ho isto čakali.
Čo Séťo nevedel a ani netušil bolo to, že tento projekt poslúži na jeho rekrutovanie do
organizácie USS ako agenta a v rámci neho poslúži na prípravu prvého teroristického
útoku v ČR, na akciu otrávenia pitnej vody v Českej Třebovej. Tiež ani netušil, že Soňa je
dcéra jeho spolubojovníka z Ostravy, Karola. To však po pár mesiacov styku so Soňou
s prekvapením odhalil.
4.3
Moskva
Človek má tri cesty ako múdro konať. Najskôr premýšľaním: To je tá
najušľachtilejšia. Druhá napodobovaním: To je tá najľahšia. Tretia skúsenosťou:
To je tá najtvrdšia.
Konfucius
Dima Bykov si dáva do tela v malej súkromnej telocvični, ktorú vlastní matka jeho
kamaráta z Petrohradu, Alexa Vedevdeja, Lena. Alex, ktorý už pár rokov pracuje na
ministerstve vnútra, je rovnako vysoký ako Dima, má sto deväťdesiat centimetrov, no na
rozdiel od nášho študenta, má postavu kulturistu. Pretože už od desiatich rokov cvičí
a posilňuje v telocvičniach, postavených po všetkých významnejších mestách Ruska,
ktoré síce vedie jeho otec Jurij, ale sú napísané na jeho mamu preto, aby neuškodil svojej
kariére, ktorú robil bok po boku jeho dobrého kamaráta, Američanmi zhodeného
prezidenta Borisa Nitupova. Alex pravidelne trénuje aj bojové umenia a spolu s rovnako
zmýšľajúcimi mladými a starými prívržencami silnej ruky veľkého vodcu, telom a dušou
podporuje Nitupova. Pretože je takých ako on v Rusku veľa, má terajšia bábková vláda,
dosadená okupantmi, svoje dni dopredu spočítané. Len čo vojská NATO opustia Rusko,
neprežije ani jediný deň.
„Vitaj, Kanaďan,“ zavolal Alex na Dimu, keď sa po pol roku vrátil z kurzu angličtiny
v Montreali. „Pridaj sa k nám a vypracuj si trochu svaly, veď si ako kolohnát - len kosti
a koža.“
Dima, aj keď nechtiac, predsa musel uznať, že kamarát má pravdu. Počas pobytu
v Kanade úplne zanedbal svoju fyzickú kondíciu. Dokonca ani na obľúbený volejbal
a basketbal buď nemal čas alebo vhodných spoluhráčov. Rozhodol sa, že si za každú cenu
vypestuje svaly a naučí sa nejakému bojovému umeniu. Brazílska Kapueira sa mu dosť
zapáčila a rozhodol sa, že ju vyskúša.
Alexova frajerka, drobná dievčina Alja, si z neho robila srandu: „Aby si sa pod tou
činkou neprelomil, ty perohryz!“ doberala si ho a sama si naložila trikrát viac záťaže ako
Dima. Bola veľmi silná, no zároveň aj pružná a šikovná.
„Je majsterka karate a kick-boxu v mušej váhe.“ pochválil ju Alex. A keď ho nepočula,
potichu dodal: „A vieš aká je v posteli? Živé striebro - vydrží trtkať celú noc! Ja si musím
občas zobrať modrú pilulku, keď ju chcem dokonale ukojiť, lebo ona sa potom točí na
mojom porisku ako vrtuľa. Aké zvuky pri tom vydáva! Pradie ako mačka, vrčí ako suka!“
„A čo ty? Ako to máš na bojovom poli lásky?“ zvedavo sa obrátil na Dimu.
Dima si so smútkom pomyslí na svoju platonickú lásku Nelly Furtado, ktorá sa nemohla
vzdať svojej speváckej kariéry a ostala v Kanade. Nejako ju mladý Rus nepriťahoval.
Keby tušila, že jej tým matka príroda zabránila spáchať smilstvo! Dima bol jej nevlastný
brat, hoci o tom nevedeli. Aj ona, aj on mali toho istého biologického otca, Stana Barana,
ktorý oplodnil obe mamy, Irsu Furtado v Portugalsku v roku 1981 a Oľgu Bykovovú
v Moskve, v roku 1985.
AMERIČAN
25
Nezáujem Nelly si vyriešil Dima pravidelnou súložou s Raquel Cocodrillo,
spolubývajúcou študentkou angličtiny v Montreale. Jej otec, pracovník španielskeho
konzulátu v Petrohrade ju občas pozval na návštevu a tak ich vzťah, založený na
príjemnom sexe pokračoval naďalej, aj keď s oveľa menšou intenzitou.
„Na budúci mesiac priletí Raquel,“ odpovedal kamošovi. „Môžeme si potom všetci štyria
vyraziť na daču mojej mamy! Myslíš, že by sme mohli baby prehovoriť alebo opiť tak,
aby sme skúsili menší grupák?“
Alex sa naoko urazil: „My sme tu v Rusku aj napriek okupácií ešte stále nepokazení
vašou prehnitou západnou morálkou! Vidím, že si v Kanade posilňoval hlavne svoj
pohlavný sval. No na naše dobré ruské ženy iste nestačíš. Tak si len posilňuj ostatné
svaly, uvidíme, či sa na niečo zmôžeš!“
Dimovi sa tréning moc nepáčil: „To je otrava, posilňovanie nie je nič pre mňa,“ bral to
ako nutné zlo. No raz, keď ho Alex zobral na strelnicu, vyskúšal si rôzne zbrane a na
prekvapenie kamaráta nad ním vždy vyhral.
„Kde si trénoval streľbu? Nevedel som, že tak dobre strieľaš.“
„Nikde, ani neviem ako to robím!“ prehlásil Dima a zobral do rúk najmodernejšiu pušku,
určenú pre špičkových snajperov ministerstva obrany.
„Nechaj to na pokoji, aby si si neublížil!“ priblížil sa k nim vrchný tréner ruských
snajperov, major Jurij Vysockij.
„Ale čo, radšej dajte vy pozor, aby som vás tu všetkých nepostrieľal!“ usmieva sa Dima.
Jurijovi sa zablyslo v očiach. Zrazu ho niečo nutkalo, aby nepremyslene vyslovil:
„Charašo, keď si taký molodec, tak nám ukáž, čo dokážeš! Ak trafíš z tristo metrov hlavu
figuríny aspoň na jeden z troch pokusov, tak ti kúpim fľašu vodky!“
Dima zobral pušku a z troch pokusov umiestnil všetky tri do čiernej desiatky terča na
hlave figuríny.
Všetci, čo to videli, onemeli.
„Máš u mňa tri fľašky najlepšej vodky Moskovskaja a extra robotu, ak by si si chcel
prilepšiť ku štipendiu na štúdiu!“ prehlásil Jurij, ktorý dobre poznal Dimove rodinné
a osobné pomery.
Počas nasledujúcich mesiacov sa udiali v Moskve nevysvetliteľné atentáty na
predstaviteľov okupačnej armády. Každú obeť našli s prestrelenou hlavou, väčšinou na
mieste uprostred rušnej premávky alebo veľkého zhromaždenia ľudí. Nikto nevedel
pochopiť, ako mohli byť tak presne zasiahnutí z takej veľkej vzdialenosti.
„Nájdite mi toho strelca!“ prehlásil Yuichi Nitta, keď sa na porade v New Yorku
dozvedel o udalostiach v Moskve. Dostane od nás špeciálnu prácu.
Jeden z najlepších špecialistov USS, Urban Rambock, plukovník CIA, ktorý bol
pridelený ako zvláštny poverenec misie NATO v Moskve, sa zbalil a okamžite priletel
špeciálnym lietadlom US Air Force z New Yorku do Moskvy.
Začala sa poľovačka na poľovníka.
4.4
Montreal
Žena je celkom obyčajný tvor o ktorom ste si urobili krásnu predstavu.
Rausert
Aziz Abdulah Khoudry, učiteľ francúzskeho jazyka, sedel v kaviarni, ktorá sa nachádzala
v pivnici budovy jazykovej školy ARISTOTELES v centre Montrealu.
„Môžem si k tebe prisadnúť?“ spýtal sa Karol Breza, študent z jeho francúzskej triedy.
AMERIČAN
26
„Samozrejme, nech sa páči,“ súhlasil Aziz a pomyslel si, „aspoň môžem nenápadne začať
s náborom.“ Už pred pol rokom sa rozprával s Albertom Perezom, tiež študentom
francúzštiny z jeho triedy a zároveň veliteľom medzinárodnej operačnej skupiny
FRAKCIE CHameLEON. Aziz vedel, že Alberto je tiež moslim, a že je zapletený do
nebezpečnej práce, do plánovania a podpory teroristických akcií, na ktoré však verbuje
dobrovoľníkov, ktorí každú akciu zaplatia svojím životom.
Karol, ktorý s ním začal na intenzívnom kurze francúzštiny pre prisťahovalcov, by sa
veľmi hodil do ich skupiny. Bystrý inžinier s nadaním na jazyky sa pod vplyvom udalostí
v Európe počas minuloročnej krízy - okupácií Ruska, na ktorej sa podieľala aj Slovenská
republika ako členský štát NATO, rozhodol aj s manželkou Ivetou požiadať
o prisťahovalecké povolenie. Dostal ho, vedel už výborne anglicky, ale pretože sa
rozhodli žiť v Montreali, tak od úradov dostal možnosť študovať francúzštinu. Aziz bol
poverený vedením miestnej bunky, lebo Alberto už začiatkom roka odcestoval do
Švajčiarska. Pred odchodom dostal od Alberta pokyny, aby sa pokúsil medzi nich
naverbovať Karola.
„Ako sa ti darí? Už si dostal odpoveď od Bombardieru?“ spýtal sa Karola, lebo vedel, že
požiadal o zamestnanie v tejto veľkej medzinárodnej firme, v dopravnej divízií.
„Áno, nastupujem na budúci mesiac, potešil sa Karol, ktorého špecializáciou bola
zabezpečovacia a oznamovacia technika a doma pracoval vo firme s dlhoročnou praxou
z výstavby zabezpečovacích zariadení pre železnice Českej a Slovenskej republiky.
„Tak to treba osláviť! Spravíme si s celou triedou v parku v stredu po vyučovaní malý
piknik!“
Ako Aziz povedal, tak aj spravil. Po úspešnej akcií, kde sa hlavne španielsky hovoriace
latinoameričanky prekonávali v príprave špecialitiek a kde sa hlavne Európania
prekonávali v pití ginu a piva, ktoré priniesol Karol. Keď už bol sám dobre pripitý,
rozhodol sa Aziz, ktorý ako moslim vôbec alkohol nepil, začať s náborom.
„Takto domov nemôžeš prísť! Čo by ti povedala tvoja pekná manželka? Poď ku mne na
kávu. Spravím ti takú silnú ako doma v Maroku. To ťa preberie a postaví na nohy!“
Karol súhlasil a keď už bol trochu prebratý, začali nevyhnutné politické rozhovory. Obaja
sa zhodli, že príčinou konfliktov sú hlavne imperialisti USA, ktorí sa pokúšajú ovládnuť
tak východ, ako aj arabské krajiny.
„To sa im nikdy nepodarí, pozri na Afganistan, Talibanci ich vyženú a odídu tak ako Rusi
s chvostom medzi nohami, neveriaci psi!“ rozohňoval sa naoko Aziz.
„Veď aj ja som neveriaci pes a ty si ma pozval k tebe domov!“
„Áno si, ale aj ty trpíš stratou svojej vlasti a nebyť konfliktu USA a Ruska, bol by si
spokojne doma. Mal by si niečo spraviť, bojovať a pomôcť ruským bratom, aby sa
americkí okupanti stiahli z územia, ktoré v mene demokratizácie veľmi radi zabrali.“
„Čo môžem ja, malý Slovák, nech si sami pomôžu ako môžu, ja môžem len s nimi
sympatizovať!“
„Keby si chcel, vedel by som, ako by si mohol zabojovať!“ teší sa Aziz, že sa rozhovor
otáča správnym smerom.
„Mám kontakty na skupinu, kde by isto ocenili tvoju inžiniersku pomoc a nebolo by to
zadarmo, dobre by si dostal zaplatené. Mal by si záujem?“
„Podľa toho, o čo sa jedná,“ vytriezvel Karol a spomenul si, že podpísal Braňovi zmluvu
ako informátor. Aj keď rátal, že to budú hlavne informácie o Slovákoch a Čechoch, čo
budú pre Braňa zaujímavé. Doteraz moc neposlúžil, s nikým sa nestýkal, ani nikoho
z krajanov nepoznal. Teraz nastáva možnosť ako si zaslúžiť peniaze, ktoré mu Braňo
vyplácal, a tiež splatiť dlh – promptné vybavenie azylu.
Aziz mu povedal, že má možnosť stať sa technickým poradcom malej skupinky, ktorá
chce pomocou neustálych bojových akcií v tyle škodiť nepriateľovi ako najviac môže.
AMERIČAN
27
„No ale povedal som príliš. Ak aj neprijmeš a povedal by si o našom rozhovore niekomu
inému, tak pozri tu,“ pustil mu film, kde bol jeho syn nafilmovaný, ako prichádza z práce
na svojom živom čiernom Seate do svojho poschodového radového domčeka v Dubline.
„Naši priatelia z IRA by nám spravili malú protislužbu a umiestnili by malé zariadenie
s veľkou výbušnou silou tak, aby to Karol Breza mladší neprežil!“
„Pochopil som. Ste obyčajní teroristi!“ rozčúlil sa Karol, no potom sa rýchlo ukľudnil
a povedal:
„Váš nepriateľ je aj môj nepriateľ! Našťastie pre môjho synátora s vaším cieľom súhlasím
a ak dobre zaplatíte, som vám k dispozícií!“ súhlasil so spoluprácou, no v duchu si
povedal, že musí hneď informovať Braňa a požiadať ho o pomoc, aby ho okamžite
z týchto sračiek vytiahol a niekam ho odpratal.
Podarilo sa, pomyslel si Aziz. Máme ho. No ako sa mýlil. Podarilo sa, pomyslel si Karol,
keď ho Bombardier posielal pracovať do Hässleholmu, do Švédska. Do Európy! Tam iste
Azizov vplyv nesiaha. No ako sa mýlil.
„Výborne,“ povedal Aziz keď si po mesiaci vypočul novinku, „dostaneš presné pokyny
od našej spojky vo Švédsku. Lebo to je krajina, spolu s Dánskom a Nórskom, kde sa budú
naše ďalšie akcie odohrávať!
4.5
Stockholm
Kde by bola moc žien, keby nebolo samoľúbosti mužov.
N. Kinská
Monika Behring a Nick Andersson si po celý rok užívali výhod, ktoré vyplynuli z ich
nového života a práce pre USS. V to slnečné augustové ráno, keď sa naposledy vyspali
v ošúchanom starom hoteli Carter, ich na recepcií čakala obálka od Urbana s dvoma, už
ním podpísanými exemplármi ich kontraktu, podpísanou objednávkou pre Nickovu
súkromnú firmu na ročnú reklamnú prácu pre firmu Subway, ktorá sa chystala etablovať
svoju výrobu a predaj obložených chlebov vo Švédsku. V objednávke sa počítalo
s preplatením pravidelných mesačných služobných ciest do New Yorku na jeden týždeň
spolu s partnerkou a ubytovanie v byte na Manhattane, ktorý dala Subway k dispozící
mladému páru na celý rok.
Toto všetko bolo len krycím manévrom. V skutočnosti robil Nickovu reklamnú prácu
niekto iný. Aj on, aj Monika, ktorá však pre študijné povinnosti v poslednom ročníku
bakalárskeho štúdia zdravotnej sestry, nemohla cestovať každý mesiac do USA, boli
podrobení prísnemu a náročnému výcviku pre prácu agentov. Zároveň boli trénovaní pre
splnenie náročnej úlohy, podpory pre páchateľa špeciálneho trestného činu, ktorý bol
naplánovaný o dva roky v Osle, miesta jej budúceho zamestnania ako zdravotnej sestry.
Počas pobytu vo Švédsku mali za úlohu trénovať a splniť zadanú špeciálnu úlohu. Začali
od jednoduchých a pokračovali zložitejšími. Trénovali prísne základy konšpiračnej
činnosti, cestovali do Štokholmu, Malmö, Kodane. Dokonca keď nešli do New Yorku,
cestovali spolu aspoň na pár dní do Paríža, Amsterdamu a Londýna.
„Ale sa vám žije!“ závistlivo prehlásila Berdes, keď jej oznámili, aké mali šťastie, a že
Nick dostal výbornú objednávku. Jej otec Agza Hamal však vedel, čo sa v skutočnosti
v New Yorku odohralo. Mal za úlohu dozrieť na nových kolegov vo Švédsku. No oni
o tom, že on je ich kolega a tá osoba, ktorá navrhla Monikino zverbovanie, nemali ani
šajnu.
„Vidíš, ako sa nám oplatila návšteva Subway a tvoj rozhovor so šéfom a záujem o ich
predajný a výrobný princíp!“ žmurkla Monika na Nicka.
AMERIČAN
28
Tak to šlo po celý rok a keď Monika skončila školu a dostala diplom zdravotnej sestry,
oslávili to aj s jej, aj s Nickovými rodičmi v Sandarede pri Borås, v ich malom drevenom
domčeku. Okamžite po promócií sa obaja vybrali na celý mesiac do Thajska. Po príchode
z dovolenky všetkých nepríjemne prekvapili.
„Rozchádzame sa! Už si vôbec nerozumieme!“ prehlasovala Monika.
„Piča jedna!“ zúril naoko Nick. „Na dovolenke jej začalo šibať a kurvila sa s mojím
kamarátom. Tak som ju vyrazil z bytu, ktorý som aj tak platil len ja sám.“
Monika sa nasťahovala späť k rodičom do ich dvojizbového bytu do Malmö a začala
robiť na pohotovosti v miestnej nemocnici.
„Bude to len počas leta, kým mi nórske úrady nevystavia zdravotnícke oprávnenie. Tak sa
nebojte, nebudem vám opäť na krku. Od septembra nastupujem v Osle.“
„No, veď my sme len radi, že si ťa po rokoch opäť užijeme!“ prehlásila mama Anette a
naozaj sa tešila, že bude mať dcéru na chviľu doma. No to sa prepočítala. Monika doma
nič nepomohla, len pracovala, flámovala a spala, veľa ráz vôbec nie doma, ale u Berdes,
Amandy alebo inej kamarátky. Berdes sa čudovala, že sa stále stýka s Nickom a na
víkendy jazdí do Göteborgu.
„Však ja nikoho iného nemám a stále sme s Nickom „trtkací kamoši“. Takto sa nazývali
páry, ktoré si spolu aj po rozchode, ak sa rozišli v dobrom, občas zašveholili. Najlepší
„sex je s EX, bolo všeobecne uznávané heslo škandinávskych vikingov.
„Okrem toho stále máme spolu nášho pražského krysaříka, sučku Aiku. Keď pôjdem do
Osla, nemôžem sa o ňu postarať, ani ju so sebou brávať. Bude sa o ňu starať Nick a keď
bude na cestách, tak jeho rodičia.“
Nick vložil zarobené peniaze na dobrý úrok do Swedbanky a rozhodol sa aj on začať
diaľkové bakalárske štúdium na Vysokej technickej škole v Lunde. Odbor automobilová
technika, čomu bol veľmi rád jeho otec Arne, nesmierny fanatik do amerických áut.
V skutočnosti ani ich rozchod, ani Nickovo štúdium nebolo skutočné. Všetko bolo
fingované podľa plánu USS. Nick dostane po „štúdiu“ prácu v General Motors a jej
dcérskej spoločnosti, SAAB fabrike v Trollhättane, kde bude plniť špeciálnu úlohu. Ale
to bude až za tri roky.
Teraz sa práve začala akcia „Wikileaks“.
Hlavnú úlohu skompromitovania Juliana Asanga, ktorý poškodil záujmy USA dostala
Monika. Jej kamarátka Amanda z Malmö, ktorá študovala informačnú techniku na
univerzite v Štokholme, sa stala nevedomky jej akčnou partnerkou. Monika vedela, že
Julian Asange príde do Švédska a bude mať prednášku pre svojich stúpencov. Preto na ňu
pozvala Amandu a navzájom ich zoznámila.
„Julian, ak nemáš kde spať, môžeš íst spať ku mne do bytu,“ prehlásila Amanda pri
občerstvení v aule Štockholmskej univerzity. Amanda bola typická Švédka, ktorá keď
dostane chuť na chlapa, tak mu to aj dá otvorene najavo. Nečaka, že by jej niektorá
konkurentka - a bolo ich tam neúrekom, takú „korisť“ vyfúkla spred nosa.
Julian sa skúmavo pozrel na mladú blondínku. Prečo nie, pomyslel si. Hoci sa viac-menej
tešil na Moniku, s ktorou mal objednanú izbu v hoteli, vedel, že Monika sa nenahnevá.
Sama súložila stále aj s Nickom, ako mu to hneď pri stretnutí na letisku povedala.
Pozrel na ňu a keď Monika nebadane prikývla, zahlásil:
„To sa mi veľmi hodí, stále bývam po hoteloch a rád by som spoznal ako bývajú obyčajní
Švédi. Ale čo na to tvoj priateľ? Nedalo mu nespýtať sa, aby vedel na čom je.
„Žiadneho nemám! Chlapi sú len na obtiaž. Ktorá normálna žena to s nimi vydrží?
Usmiala sa Amanda a šibalsky dodala.
„To ale neznamená, že som lesbička. Na svoju dávku sexu mám, samozrejme, okrem
svojho šuflíkového priateľa, len a len chlapov! Oj, nepustila som si príliš hubu na špacír,
nezľakne sa Austrálčan a nezaradí spiatočku?“ ale to nepoznala Juliana.
AMERIČAN
29
„Nuž a ja som chlap a nie som gay! Som k dispozícií! Vydýchol si Asange a už sa tešil na
nočnú jebačku. Tešila sa aj Monika, najmä tomu, že jej a USS plán zatiaľ vychádza.
Dobre poznala Amandu. Presne vedela, lebo priateľky sa často rozprávali o intímnych
veciach, že to má rada raz za večer, ale neznáša, keď ju chlap potom v spánku vyruší.
Juliana poznala tiež a vedela, že to má rád viackrát za noc. Vždy ju rád prebúdzal, keď jej
to tam ešte v polospánku strkal. Ale vo Švédsku je to trestné, milý môj - znásilnenie ako
vyšité a ty o tom nemáš ani páru. Ak to spravíš teraz v noci, tak si už na háčiku ty sám a
„chudera“ Amanda sa nebude zmietať na tvojom hrubom a dlhom nástroji.
Stalo sa presne to, čo naplánovala. Včas ráno sa Julian, ako zbitý pes, objavil na izbe
v hoteli pri Monike, ktorá ležala nahá vo veľkej francúzkej posteli a predstavovala si
veľkosť jeho čuráka.
„Tá tvoja kamoška je veľmi čudná. Po nádhernej večernej jebačke sme zaspali a keď som
ju v spánku v noci trtkal, tak sa zobudila, začala niečo kričať po švédsky a vyhnala ma.“
„Nič si z toho nerob, asi mala zlý deň. Poď ku mne do postele, ja ti to sklamanie z mojej
kamošky aj za ňu dvojnásobne vynahradím!“ povedala Monika a položila mobil, ktorým
si toto vyhlásenie svojho austrálskeho spoločníka práve nahrala, na nočný stolík.
Julian sa nedal dvakrát prosiť. Vyzliekol sa a keď mu Monika natiahla kondóm, tak to
začal do nej vrážať, ako keby celý týždeň netrtkal.
„Prestaň, cítim, že sa kondóm roztrhol, zoberiem nový!“ kričala Monika, aby to bolo
dobre počuť a dalo sa aj nahrať na stále zapnutom mobilnom telefóne. Že mu kondóm
sama pri naťahovaní natrhla, sa tam samozrejme nenahralo. Ale Julian, ako všetci chlapi,
keď sú uprostred súlože nič nevnímal, šustal ako najatý a keď bolo po všetkom, tak sa
obrátil chrbtom k Monike a zaspal behom sekundy.
Mám ťa, pomyslela si, zobrala mobil, roztrhnutý kondóm a vyšla z hotela. Zavolala
Amande, ktorá sa jej vyžalovala na grobianta Austrálčana.
„On je taký neohrabaný lovec krokodílov z busha, trtká dobre, ale nevie, že NIE znamená
NIE a nie možno!“
„Čo sa stalo?“ nevinne sa spýtala Monika.
„Normálne ma v spánku znásilnil!“ od poníženia sa začne Amande triasť hlas.
„No ten grobian! Ale to je trestný čin, musíš ho ísť udať! Možno, že aj vytlčieš vysoké
odškodné. Však je milionár!“ zavádza kamarátku.
„Ale kto mi to uverí, však nemám svedka.“ Amande sa myšlienka na peniaze zapáčila.
„Ja ti to dosvedčím, aj ja som mu povedala, aby vymenil roztrhnutý kondóm a on sa robil,
že nepočuje a tiež ma znásilnil.“
„Ty si s ním spala? Keď si vedela, že bol v noci u mňa?“ prekvapujúco sa pozrela na
Moniku.
„Ako som mala vedieť, že mu dáš? Však si mi nič nenaznačila a sama si odo mňa vedela,
že s ním niekedy spávam ja.“
„Ale veď spávaš s Nickom!“
„No ty si istotne svätica, spávaš vždy len s jedným?“ kontrovala Monika.
„Hádam sa nepohádame pre takého čuráka. Poď, ideme na políciu.“
Julian Asange ešte stále sladko spal, no obe priateľky už opisovali pre službukonajúcu
komisárku udalosti prežitej noci s hlavným predstaviteľom organizácie Wikileaks.
Komisárka Sandra Almqvist si všetko zapísala do zápisnice na policajnej stanici
v Östermalm a požiadala prokurátora o súhlas na obvinenie Juliana Asanga zo
znásilnenia.
AMERIČAN
30
4.6
London
Nebyť milovaný, to je smola, ale nemilovať to je nešťastie.
Canus
Karol Breza sedí na letisku Kastrup a popíja kávu z malého pohárika. Zaplatil za ňu
dvadsaťdva dánskych korún, posledné drobné mince, čo mu ostali po zaplatení fľašky
Akvavitu, cíderu a minerálky.
„Môžem si naliať veľkú, ktorá stojí dvadsaťpäť?“ spýtal sa mladej predavačky.
„Nemôžeš! Zaplatil si predsa len za malú!“ rezolútne odmietne prísna Danka. Vedľa na
pulte je umiestnená plastová krabička, kde môžu cestujúci hodiť extra drobné mince,
ktoré už nepotrebujú. Je plná.
„Títo severania nemajú ani štipku citu a pochopenia.“ pomyslel si Karol. Ešte nevie, že
Dánov volajú Arabi severu. Nikomu nič nedarujú, ani korunku. Sú väčší škrobi ako Škóti.
Za chvíľu je odlet linky SAS do Londýna. Pracovníčky a pracovníci švédskej poradenskej
firmy Swedbol, z oblasti Juh so sídlom v Malmö, idú na konferenčný výlet za peniaze,
ktoré sa odpočítajú od zisku a tým sa zníži daň. Robia to tak všetky dobré podniky.
Radšej investovať do personálu, ako do štátneho rozpočtu.
Karol sa pred tromi mesiacmi, hneď po príchode do Hässleholmu, kde mal Bombardier
veľké oddelenie zabezpečovacej techniky začal učiť po švédsky, aby sa mohol lepšie
orientovať vo vyspelej spoločnosti aj mimo pracoviska. Hoci by si bol vystačil
s angličtinou, už bol natoľko vo švungu, že keď sa mohol za pol roka naučiť v Kanade
francúzsky, tak prečo nevyužiť tento dlhodobý služobný pobyt na zvládnutie základov
ďalšieho jazyka. Ivete sa v Kanade moc nepáčilo, stále túžila po rodnom Slovensku
a hoci bola rada, že sa na kurze v škole ARISTOTELES naučila anglicky, keď Karol
hneď po začiatku dostal možnosť práce na severe Európy, rada súhlasila. Myslela si, že si
nájde prácu, niečo zarobí a potom sa aj s Karolom vrátia do Košíc, zmodernizujú byt,
kúpia nové auto a bude im sveta žiť. Deti sú preč z domu, Karolko v Dubline a Sonka
v Prahe. Budú za nimi často chodiť. Čo netušila je fakt, že Karol má okrem svojho
skutočného povolania dôležitú úlohu, ktorá ho bude zamestnávať oveľa viac ako práca
pre svojho oficiálneho zamestnávateľa, teraz už firmu Swedbol, kde prijal ponúknutú
prácu projekt manažéra a odišiel z Bombardieru. Skutočnou príčinou odchodu bol však
konflikt s mladým a nekompetentným vedúcim Stenom Dockom, synom riaditeľa
švédskej pobočky, umiestnenej v Štokholme, ktorý chcel zvaliť svoje chyby na podľa
neho neskúseného prisťahovalca. No to sa poriadne prepočítal. Karol si zvolil elegantné
riešenie. Požiadal o zamestnanie v poradenskej firme v Malmö a keď to mal isté, tak
mladému na rozlúčku pripravil „darček“:
„Tak sprostého vedúceho som ešte v živote nemal,“ povedal jeho nadriadenému
Štefanovi Nordinovi medzi štyrmi očami.
„Viem, že sa ho bojíš, lebo je syn riaditeľa, ale ak ho nevykopneš, tak pôjdeš za chvíľu
ty, lebo on sa bude chcieť dostať na tvoje miesto!“
Hoci mu Štefan moc vtedy neveril, predsa sa presvedčil, že mal Karol pravdu. Pretože bol
skúsený Švéd, tak mu nerobilo problém znechutiť mladému Dockovi prácu tak, že dal
sám radšej výpoveď.
„Už je preč,“ zavolal po roku Karolovi, s ktorým spolupracoval na projekte prestavby
hlavnej stanice Malmö a mestského tunela.
„Ak chceš, môžeš prísť naspäť na jeho miesto!“
„No to by som bol sprostý, sám vieš ako by sa Švédi dívali, keď by im šéfoval Slovák.
Dosť na tom, že tu vo Swedbole máme veľmi šikovnú Češku, ktorá má čo robiť, aby sa
medzi švédskymi vedúcimi udržala. A ja s takými zákulisnými machináciami nemám
AMERIČAN
31
chuť strácať svoj drahocenný čas! Poďakoval sa za ocenenie Karol a šiel si robiť svoju
robotu. Tú pravú rolu informátora tajnej organizácie USS.
Charles Johnson priletel včera večer z Montrealu a ubytoval sa v hoteli Holiday Inn pri
näjväčšej mešite, ktorá leží pri Regent Parku. Dnes je nedeľa poludnie a on stojí na
malom rebríku v časti Hyde Parku nazvanom Speakers Corner, drží v rukách izraelskú
zástavu a reční:
„Môžeš rečniť o čom chceš s výnimkou troch vecí!“ povedal mu turistický sprievodca.
„Nesmieš nadávať na kráľovnú a jej rodinu, nesmieš urážať iné rasy a nesmieš
podnecovať a vyvolávať vzburu.“
Doobeda bol na rannej modlitbe v mešite a po nej stretol Abu Quatada, kazateľa, ktorý
bol pravou rukou Osamu bin Ladina v Európe.
„Keď budeš rečniť v Hyde Parku, zober si do rúk izraelskú zástavu a vsuň do prejavu
tieto slová – Prečo, keď tak nenávidíte Izrael, dávate svojim deťom židovské mená?a keď ti z publika niekto odpovie - To nie sú židovské mená, ale mená ktoré Židia ukradli
Egypťanom, tak ako Palestínčanom ukradli a okupujú ich rodnú zem! - tak po skončení
prejavu sa stretnete v Mac Donalde na druhej strane križovatky Marble Arch.
Charles si dobre všimol keď ku skupinke prišli dvaja starší páni, oblečení ako turisti
a jeden s vojenskou čiapkou so švédskou vlajočkou na hlave ho začal fotiť.
„Veď to je Karol Breza, starý známy z Montrealu!“ pomyslel si, no svoj prejav
neprerušil. Keď sa im oči stretli, Karol sa usmial a potom sa aj so svojím spoločníkom
pobral ďalej, sadli si na lavičku, vytiahli cigarety, diskutovali a pofajčievali. Zjavne ich
prejav Johnsona vôbec nezaujímal. Karol a Charles sa navzájom bližšie spoznali už
v Montreale, keď ho chcel Charles zverbovať pre USS, no ten váhal, až kým ho Braňo
Chalupa neskôr nepresvedčil. No o tom Charles ešte nevedel. Vraj starým Egypťanom,
smial sa v duchu Karol, lebo mu práve pred cestou kolega Enes z Bosny a Hercegoviny
rozprával o pyramídach, ktoré vykopávajú pri Sarajeve, a že si robia vtipy, že to boli
emigranti z Bosny, ktorí postavili v Egypte pyramídy.
„USS ho museli poslať ako moju podporu, ale prečo mi to Sarel nepovedal? Samozrejme
dopredu nesmiem nič viac, ako je potrebné vedieť, ak by ma moslimi vypočúvali,“
ukľudnil sa Charles a dokončil svoj plamenný prejav.
John Walliker, teraz už penzista, kedysi riaditeľ pobočky kráľovskej banky v Londýnskej
štvrti Kensington, sa prihlásil dohovoreným heslom a keď neskôr už sedeli v Mac
Donalde a posilňovali sa Big Macom, John ho mal so slaninou, rozpriadol sa medzi nimi
družný rozhovor.
Otvorili sa dvere a Karol so spoločníkom vstúpili a postavili sa do jedného z radov na
objednanie jedla. Po chvíli si priniesli tácky s jedlom a pitím a posadili sa k vedľajšiemu
stolu, Karol chrbtom k Johnovi.
John sa nasral, že sa Uršuľa Karlsson vydala za Urbana Rambocka a prestala sa s ním
stýkať, pretože bol na sexe s ňou totálne závislý. Cez svoje kontakty zistil, že to bolo
manželstvo z rozumu a pre Urbana služobná záležitosť. Keď zistil, že pracuje pre CIA cez bankové operácie MI6 a CIA, ktoré pomáhal ako riaditeľ prevádzať - tak sa rozhodol,
že sa pomstí. Musí ale vydržať do penzie. Šanca sa mu naskytla v roku 2005 v lete, keď
pomohol vo financovaní teroristického činu v Londýnskom metre cez konto Abu
Quatada. Hoci mu nič nedokázali, okamžite ho poslali do penzie.
Zanedlho však dostal dve návštevy. Najprv jednu z mešity a potom z MI6. Pán, ktorý sa
mu predstavil ako Colin Farrell ho prišiel varovať pred moslimami a požiadať
o spoluprácu. Naoko im ju samozrejme ako vzorný poddaný HMQ sľúbil, ale
AMERIČAN
32
v skutočnosti sa chcel podieľať na ďalšom boji proti tejto prehnitej a skorumpovanej
monarchií.
Keď sa Charles s Johnom rozprávali o organizácií a príprave plánu „Štadión“, tak celý ich
rozhovor natočil Karol a poslal na analýzu do vedenia USS.
4.7
Malmö
Krúžok na kľúče je starý vynález, ktorý nám umožňuje stratiť všetky kľúče naraz.
ľudová múdrosť
Zima prišla tohto roku do Malmö výnimočne včas a trvala výnimočne bez prerušenia tri
mesiace. Začiatkom decembra klesla teplota na bod mrazu, začalo snežiť a sneh už do jari
nezmizol. Karol Breza spolu s kolegami z firmy Swedbol mali plné ruky práce
s projektom prerábania železničnej stanice Malmö Central a jej napojenia na pod mestom
stavaný City tunel, ktorým sa skrátila cesta do Kodane. Karol pracoval ako inžinier
zabezpečovacej techniky priamo v projektovej organizácií zákazníka Banverket,
infraštruktúrnej zložky švédskych dráh. Prvú etapu - zapojenie „dočasnej stanice“
úspešne skončili a vybrali sa to takmer všetci pod vedením projektového manažéra Jensa
Karlssona patrične osláviť.
Autobus ich zobral do komúny Lomma, prímestskej pobrežnej luxusnej časti veľkého
Malmö, kde bol na konci dlhého móla umiestnený drevený dom s klasickým švédskym
zariadením - kúpeľami, saunou s priamym vstupom do mora a s reštauráciou, kde sa
mohli po kúpani posilniť, vypiť si a prípadne aj pri živej hudbe zabaviť.
V autobuse vládla veselá nálada. Projektová organizácia bola síce tvorená väčšinou
mužmi, ale našlo sa aj pár žien, hlavne v administratívnych funkciách. Darmo,
emancipácia žien, presadzovaná vždy a všade aj ľavicovou aj pravicovou vládou nemohla
zasiahnuť do prirodzeného usporiadania spoločnosti v niektorých povolaniach, ani tu vo
Švédsku. V ťažkých priemyselných odvetviach, ako je aj stavba železníc sú stále muži, aj
keď sa ženy nájdu aj vo vedúcich pozíciách aj v ostatných technicko-administratívnych
funkciách.
„Ako sa volá tá blondínka?“ spýtal sa Karol lámavou švédštinou svojho suseda Staffana
Anderssona, s ktorým, tiež zabezpečovákom, si od začiatku veľmi dobre rozumeli.
Staffan, ktorý mal zavalitú postavu a pripomínal skôr epikurejského Dána ako Švéda, sa
usmial: „Páči sa ti však? To je Anna Lindh, moja a Jensova šéfka, ktorú sme pozvali na
oslavu dosiahnutia významného milníka v projekte. Čerstvo rozvedená! S neustálou
potrebou sexu, ktorú si zvykne na takýchto akciách doplňovať. No nie s nami, k tomu sa
nezníži, myslí si, že by sme ju nerešpektovali. Naopak, zameriava sa na poradcov, tak si
daj pozor, aby ťa nezožrala aj s chlpmi!”
Staffan keď spustí, nedá sa už zastaviť. Karol mu, hoci hovorí veľmi rýchlo, už celkom
dobre rozumie. Na rozdiel od väčšiny Švédov z juhu, zo Skåne, Staffan nehovorí týmto
príšerným dialektom, ktorý Karolovi pripomenul, aký veľký je rozdiel medzi
„výhodniarčinou” a spisovnou slovenčinou. Karolovi, ktorý je z Popradu, trvalo dlhé
roky, kým si počas práce v Košiciach zvykol na ”hutorenie” kolegov a kolegýň z
„výhodu” Slovenska.
„Škoda, že sauna v Lomme nie je spoločná!” Vyhlásila pred vstupom do budovy Anna. V
duchu si pomyslela: Rada by som si obzrela tých nových čurákov, či za niečo stoja. Nie
vždy platí, čím vyšší, tým dlhší. Niekedy má dlháň v nohaviciach malého červíčka. Anna
AMERIČAN
33
vedela, o čom hovorí. Počas svojej kariéry ich vystriedala pekných pár desiatok. No
naoko dodala:
„Aspoň by som vás mala pod kontrolou a nezrúbali by ste sa už počas pobytu v nej,”
smeje sa, lebo vie, že chlapi si radi doprajú pár pív ako aperitív a budú zliati už pred
večerou. Švédi, keď sa dostanú k alkoholu, ktorý je silný a zadarmo, tak sa neudržia a
pijú až do nemoty. Pracujúca inteligencia rovnako ako aj robotníci. V tomto sú si
absolútne rovní! Preto aj deň oslavy je určený buď na piatok, keď sa môžu z opice vyspať
doma alebo štvrtok, keď je väčšina na týždňovku dochádzajúcich pracovníkov,
robotníkov z iných častí Švédska na odchode alebo už doma a v kanceláriách sa
pofľakujú červenookí úradníci, ktorí sa robia, že pracujú. Situácia pripomína Karolovi
začiatky práce v montážnom podniku za socializmu. Teraz však na Slovensku vládne
kapitalizmus a žiadny podnikateľ by v práci nestrpel ani kvapku alkoholu. No v štátnych
podnikoch je to iné. A najhoršie na úradoch vlády a v parlamente. Tam sa pije, síce
skryte, ale o to viac. Pamätá si aké to bolo v zamestnaneckom bufete ministerstva
zahraničných vecí, keď bol pred rokmi v Bratislave na porade a prišiel do práce za
Braňom Chalupom.
„Poď, dáme si niečo na červíčka. Alkohol sa oficiálne nepodáva, preto ho nalievajú do
šálok s kávou. Ak chceš koňak povieš, že chceš čiernu kávu, ak vodku, tak si objednáš
bielu. Ak chceš iba kávu, tak poprosíš len kávu. Je to zadarmo, takže si vyber. KBŠ je
vynikajúci.” vysvetľoval Braňo. Dali si koňačik do šálok a odniesli si ich k stolu.
„Na zdravie!” hovorí Karol a chce si s Braňom štrngnúť.
„Somár, odkedy sa s kávou štrngá?” smeje sa Braňo.
„Nuž prepáč, ja, neskúsený východniar, neviem ako to chodí v našej západnej
metropole!” usmial sa Karol na dve krásne mladé slečny, ktoré od vedľajšieho stolu s
chápavým úsmevom „celebrít” počastovali fešáka Karola, ktorý vtedy vo svojich
štyridiatich piatich rokoch vyzeral o päť-desať rokov mladší. Podobne ako Braňo, ktorý
bol od neho ešte o dva roky mladší a mal krásnu vyšportovanú postavu.
„Nuž ak je východniar taký neskúsený a nepozná ako to tu chodí, snáď by potreboval
zaškolenie, však Braňo!” vyzývavo sa vloží do rozhovoru jedna z nich, brunetka Táňa.
„No vy dve ste tie pravé na zaškolovanie!” odvrkne akože namosúrene Braňo a rozhodne
sa využiť situáciu a ponúknuť Karolovi aj iné rozptýlenie, ako je alkohol.
„Však ani trtkať neviete! Iste by vás musel tuto môj kamoš Karol zaškolovať do
slovenskej extraligy. Však Košice sú nielen majstrom Slovenska v hokeji, ale východniari
sú aj majstri v jebačke! No na mňa ani oni nemajú!” samoľúbo sa usmeje. Karol je
šokovaný z úrovne rozhovoru na takom vysokom úrade. Že si Braňo servítok pred ústa
nikdy a nikde nedával, to je jasné a ani práca diplomata ho nezmenila, ale takto očividne
pred kolegyňami?
„Ale Braňo, nekecaj, však ty, keď sa napiješ, tak za veľa nestojíš!” vloží sa do rozhovoru
druhá slečna, blondínka Eva. Obe aj Táňa aj Eva sú kamarátky už z vysokej školy
ekonomickej. Obe vyštudovali ľahko, ako sa vraví na „chlpatý index”, aj keď to už v
terajšej modernej dobe celkom neplatí. Nie, že by sa za dostanie skúšky nezaplatilo v
naturáliách, ale ktorá ju má dnes chlpatú? Všetky pekne do hladučka vyholené! Tak ako
aj obe sekretárky, ktoré si zabezpečili pomocou svojich žemličiek výborne platené miesto
a pomocou nich sa postupne, ale iste prepracúvajú na stále vyššie a vyššie pozície.
Kapitál, ktorý dostali pri narodení do vienka, vedia poriadne zúročiť.
Vtedy sa to v Bratislave podobne skončilo. Obe dámičky si dali podpísať vedúcim
priepustku k holičovi a odfrčali na Braňovom bavoráku aj s Karolom do jeho
bratislavského bytu, ktorý mal v dočasnom nájme. A tam v obývačke na luxusnej sedacej
súprave ukázali obom nadržaným chlapom aj naraz, aj na striedačku, čo dokážu na
bojovom poli lásky.
AMERIČAN
34
„Odteraz budem musieť každý prvý piatok v mesiaci na služobné cesty do Bratislavy!”
prehlásil Karol doma Ivete. Bol som povýšený na hlavného stavby vedúceho, využil fakt
služobného postupu na zdôvodnenie ciest za sexom. Iveta aj tušila, že si Karol chodí
vyhodiť z kopýtka, keď spomenul Braňa, o ktorom bolo všeobecne známe, aký je
kozojebec. No pretože sama pomaly strácala záujem o sex, bola rada, že ju už týždeň pred
a týždeň po služobnej ceste nechal Karol na pokoji.
Ktovie ako to skončí tu vo Švédsku, na podnikovej zábave, rozmýšľa Karol, keď sedí v
malej presklenej saune s výhľadom na more a zasnežené pobrežie dánskeho pobrežia s
fľašou silného švédskeho piva Norrland Guld v spoločnosti desiatich kolegov. „Tá Anna
vyzerá celkom dobre, musím si premyslieť, ako ju dostať do postele,” rozmýšľa a cíti vo
vendelínovi zvláštne pnutie. „Treba ho schladiť, kým sa mi z tých hriešnych spomienok a
plánov tu pred všetkými nepostaví.”
„Idem sa hodiť do mora!“ prehlási a po prvý raz v živote sa ponorí do decembrovej
studenej vody Öresundského prieplavu.
Aj Anna Lindh si dobre všimla nového člena projektového teamu, vysokého Slováka.
„Kto je ten fešák?” spýtala sa, keď sa večer blížil k záveru a už všetci sedeli nasýtení a
napití pri stole v reštaurácií.
„Karol Breza, naša nová posila na poli zabezpečovacej techniky!” odpovedal jej Staffan a
doložil:
„Veľmi výkonný pracovník, dobre, že ho tu máme, poď, predstavím vás!”
Keď si Anna podala ruku s Karolom, tak jej prešiel telom taký intenzívny záchvev
žiadostivosti, až sa jej podlomili kolená. Pretože mala už dosť vypité a jazyk nemala
zviazaný ani v triezvom stave, odvážila sa povedať:
„Už som počula, že si v práci veľmi výkonný, no ako si na tom vo voľnom čase?”
Prekvapený Karol nevedel, či správne porozumel. Anna hovorila zvláštnym
göteborgským dialektom, no aj tak mu bolo jasné, že ho Anna chce, a že po oslave možno
skončia u nej doma v posteli.
„Nuž voľného času veľa nemám, ale keď mám takú príležitosť ako dnes, rád dokážem, že
my Slováci sa vieme tiež tak intenzívne zabávať ako vy, Švédi a tí najvýkonnejší radi
ukončia príjemný večer v nočnom klube!” prihral jej na smeč.
Anna nebola včerajšia a rýchlo pochopila.
„No uvidíme, či zvládneš aj naše vikingské tance, poznám v Malmö perfektnú
diskotéku!”
„S dobrou učiteľkou zvládnem všetko!” významne sa pousmial Karol.
„Tak zavolaj taxík, ja si idem prepudrovať nos!” Anna chcela mať ako vždy posledné
slovo.
No skutočnú bodku za búrlivou oslavou dal za tri hodinky Karol. Tak vytrtkal ochotnú
Švédku, že si ju k sebe navždy pripútal. Po skončení pracovnej doby sa takmer každý deň
zastavil u nej na pohárik piva, ktorým začínala každá jebačka.
Iveta sa čudovala, prečo manžel stále robí nadčasy a prečo doma nič nepomôže.
„Stále je preč!” posťažovala sa Narges Bohranovej, jej kolegyni z Iránu, keď bola raz u
nej na návšteve v trojizbovom byte v blízkosti pláže Ribersborg.
Narges aj s manželom Majidom Bohranom pozorne počúvali. Majid bol notorický
sukničkár. Ani výprask, ktorý dostal pred rokmi od Jána Johnssona za to, že mu obrábal
manželku Svetlanu počas jeho mierotvornej účasti na konflikte v Bosne a Hercegovine,
ho neodradil od pokusu dostať Ivetu do postele. Slovanky sa mu veľmi páčili a tie akosi
nevedeli odolať počernému fešákovi. Preto netrvalo dlho a Iveta odplácala Karolovi jeho
zálety rovnakou mincou. No mala dostatok rozumu, aby sa vždy chránila pred prípadnou
pohlavnou chorobou kondómom.
AMERIČAN
35
5
2010
5.1
Tehran
Dokonalosť je norma nebies, ľudské normy vyžadujú doplnenie.
Johann Wolfgang von Goethe
V Iráne sa ani po dvanástich rokoch nič nezmenilo. Magid Bohran aj s manželkou Narges
pricestovali zo Švédska na pohreb jej matky.
„Ja nechcem ísť naspäť! Bojím sa, že nás zatknú za protiprávne opustenie štátu!“ obávala
sa pred cestou Narges.
„Neboj sa, dnes je to už premlčané. Ubehlo už viac ako desať rokov a môj otec mi to iste
už odpustil, “ ukľudňoval ju Majid. Čo jej nepovedal bol fakt, že celá emigrácia bola
zrežírovaná práve na pokyn jeho brata a terajšieho prezidenta, agenta USS, Rezu
Bohrana.
Majid mal za úlohu stať sa čo najrýchlejšie švédskym občanom a na švédsky pas cestovať
v službách USS po moslimských krajinách a plniť ich úlohy. Ich otec, profesor Bohran
slúžil ako agent spravodajských služieb po celý život. Zverbovaný bol už od doby šacha,
americkou CIA a presne plnil ich pokyny. Samozrejme dostával za to nemalé finančné
odmeny a pomocou machinácií a podpory CIA sa mu podarilo stať sa významným
vedcom a neskoršie pomocou USS sa jeho starší syn Reza stal v roku 2005 prezidentom.
Pre celú tak iránsku, ako aj svetovú verejnosť hral divadlo. Vystupoval v úlohe bojovníka
proti Izraelu a USA.
Provokoval, rečnil, kupoval od Ruska a Číny výrobky zbrojárskeho priemyslu. Začal
s iránskym atómovým programom, ktorý v skutočnosti mali v rukách americkí vedci
iránskeho pôvodu. Keď sa náhodou niektorí z vedcov dozvedel pravdu, jednoducho ho
odstránili a zvalili to na Mosad.
Pomocou týchto spravodajských, diplomatických, ekonomických a politických hier sa
neustále obohacovali určení ľudia a moc organizácie USS a šedivých eminencií stále
vzrastala.
„Švajčiarska prezidentka Regina Micheline príde na oficiálnu návštevu Iránu, prehlásila
Dagmar Teske svojmu priateľovi Alexandrovi Leuteritzovi na večeri v ich útulne
zariadenom, no starom byte v Hellesdorfe, východnej panelákovej štvrti Berlína.
Paneláky boli postavené za vlády komunistickej strany vo východnom Nemecku a nemali
výťah. Na piate poschodie vybiehali po úzkych schodoch a tak si mohli nielen športovci,
ale aj obyčajní občania udržiavať kondíciu.
„Musím cestovať do Teheránu, pôjdeš so mnou?“ spýtala sa Sašu.
„Ak dostanem dovolenku, prečo nie.“ súhlasil.
„Načo tam ideš, posiela ťa tam tvoj zamestnávateľ?“
„Áno, musíme nainštalovať v riadiacom centre metra nový program!“ odpovedala malá
útla tmavovlasá Nemka, ktorá ani po rokoch nepribrirala, hoci jedáva koľko chce.
Dagmar sa narodila v západnom Berlíne. Počas pobytu v Iráne ju násilím zverbovali do
tajnej služby a stala sa moslimkou. V tejto akcií hral hlavnú úlohu profesor Bohran, už
vtedy dvojitý agent SAVAK a CIA. Ako zamestnankyňa CERNu ukradla podklady na
výrobu atómovej bomby a chcela ich odovzdať Iránu. Zabránil tomu Stano Baran, ktorý
bol vtedy jej manželom, a ktorý zmizol z oslavy svojich päťdesiatich narodenín. Dagmar
nevedela kde. Keď ju Leon Sarel zavolal do Brazíle na stretnutie FRAKCIE USS a tam
AMERIČAN
36
opäť stretla jeho spolupracovníčku Alice, v ktorej spoznala striptérku zo Stanovej oslavy,
skoro onemela! Koho mi táto krásna žena pripomína? Však je to jej bývalý manžel Stano!
Mala pravdu a aj sám jej to potvrdil, lepšie povedané potvrdila. Keď jej ponúkli
spoluprácu na projekte ChameLEON nezaváhala a prijala. No len naoko. Rozhodla sa, že
bude čakat na príhodnú chvíľu a potom sa Stanovi - Alici pomstí za všetky jej neúspechy
a dodrbaný život. Pomsta to musí byť ale poriadna!
Presťahovala sa späť do Berlína. Zamestnanala sa v EAG, kde ju ako výbornú vedkyňu
v odbore fyzika s radosťou prijali. Pracovala na oddelení dopravy, kde okrem iných
projektov pracovali aj na výstavbe kontrolného a riadiaceho systému Teheránskeho
metra.
Jej druh a spolubývajúci Alexander je letecký mechanik a pracuje na letisku Templehof.
V Teheráne sa Dagmar stretla s Majidom Bohranom, s ktorým sa pozná od jej prestúpenia
na islam. Začali spoluprácu na reštartovaní programu vývoja atómovej bomby.
Majid sa dal v Iráne rozviesť. Bol agent SAVAK, CIA a USS. V skutočnosti chcel
zastaviť atómový výskum, lebo jeho brat Rezá, ktorý je tiež agentom USS a CIA, už raz
použil smrtiacu zbraň. Prikázal vystreliť raketu s atómovou náložou, ktorú mu dodali
USA z územia Iraku v roku 2008 na Čínu. Majid pracuje proti bratovi a strieľa
atómových vedcov, lebo vie, že nový vládca chce naozaj odstrániť Izrael z povrchu
zemského.
5.2
Zürich
Človek sa žení s ružou a žije s melónom.
E. Martin
Alberto Perez sedí v reštaurácií na treťom poschodí vstupnej haly letiska Kloten. Chystá
sa na odlet do Štokholmu. Má však stále čas a čaká na Charlesa Johnsona, ktorý práve
priletel lietadlom z Montrealu. Charles Johnson je černoch z Nigérie, z Biafry, ďalší člen
teroristickej skupiny, ktorý bol nespokojný s azylom v Kanade. Po zaškolení a práci pre
banku Montreal mu nalinkovali ďalšiu úlohu.
Alberto odchádza zo spoločnej domácnosti s Mirkou Zuščákovou, s ktorou žil jeden rok v
mestečku Wallisellen.
„Good morning! Je tu voľné miesto?“ Charles predstiera, že sa nepoznajú.
„Nech sa páči!“
Alberto ukáže na stoličku oproti. Pod stolom má ruksak, v ktorom sú všetky potrebné
dokumenty a pokyny pre Charlesa.
Nezasvätený pozorovateľ by si nevšimol, že potom, ako Alberto dojedol, nechal ruksak
pod stolom. Má si ho zobrať Charles, ktorý sa však neponáhľa a pomaly dojedá výbornú
rybaciu polievku.
Hanspeter Fisch je však zasvätený viac, ako pozorovateľ. Preoblečený za pracovníka
železníc SBB sedí na raňajkách a pije obligátnu bielu kávu a zajedá k nej gipfeli, čo
znamená švajčiarskou nemčinou, francúzsky croissant.
Jitka Ružičková sa pomaly približuje k stolu, kde sedí Charles. Zvodne pohojdáva
zadočkom. Slečna z Ostravy, ktorá bola „vojnovou korisťou“ čatára, absolventa Roberta
Schreinera. Po vojenskej základnej službe si ju zobral za manželku, no manželstvo sa
rozpadlo. Ona mu stále zahýbala a on ju stále bil, tak raz to už nevydržala a ušla od neho.
Samej sa jej ťažko žilo, takže, keď sa naskytla možnosť lepšieho zárobku, ktorý jej
ponúkol známy albánsky pasák Adriatik Shelani, zvaný Vlk, prijala jeho „ochranu“ a
odišla robiť kurvu do Švajčiarska. Hanspeter Fisch, ktorý sledoval mafiánsku sieť
AMERIČAN
37
Albáncov v Zürichu si všimol novú prišelkyňu, okamžite ju zavrel, no ponúkol jej za
slobodu spoluprácu a nasadil ju na Charlesa Johnsona.
„Guten Morgen, ist hier frei?“ spýtala sa Jitka.
„Nerozumiem po nemecky, ale nech sa páči!“ odpovedal Charles, a tak Jitka prešla do
lámanej angličtiny. Rýchlo sa dohodli, že si ako cudzinci môžu navzájom pomôcť. Jitka
pomôže Charlesovi s adaptáciou na nové pomery a s nemčinou a Charles naučí Jitku po
anglicky.
Spokojný Hanspeter Fisch sleduje ako Jitka spolu s Charlesom odchádzajú do Jitkinho
prenajatého kamrlíka na Langstrasse, kde mu mladá žena poskytla okrem útočiska aj
svoju, ešte stále chlpatú šušulku.
Aj Adriatik, pofajčievajúci pri stolíku kaviarne na prízemí obytnej budovy, spokojne
sledoval, ako si Jitka vedie nového zákazníka. Šikulka, len čo vyšla z lochu, už pracuje,
pomyslel si, no po hodine zneistel. Čo tam tak dlho robia. Už dávno mal ten neger
vypadnúť a ona sa mala obzerať po ďalšom zákazníkovi. Po ďalšej pol hodine vybehol na
podkrovie a vtrhol bez zaklopania dnu.
Charles na prvý pohľad odhadol situáciu. Nerobil si o Jitke ilúzie, vedel že jej povolanie,
ktoré je najstarším remeslom na svete spôsobilo, že ho zbalila ako možného zákazníka.
No, a že má pasáka bolo tiež jasné. Ten mi však nebude prekážať. Musím ju mať len pre
seba. Rozhodol sa vyriešiť situáciu najefektívnejšie a bez komplikácií:
„Daj si odchod, Jitka dáva výpoveď. Odstupné jej nemusíš vyplatiť, nič od teba nežiada,“
drzo dodal, nespúšťajúc z Albánca nenávistný pohľad.
Adriatik neveril vlastným ušiam. Nevie, či sa má smiať, či plakať. Čo si to tento neger
dovoľuje.
„Výpoveď neprijímam. A ty mi teraz zaplatíš odškodné. Tisíc frankov, že som sa unúval
až sem hore. Samozrejme, okrem bežnej stovky pre túto kurvu.“
Na zdôraznenie svojich slov vytiahol dýku a pohrávajúc sa s ňou, blížil sa k Charlesovi.
Do pol sekundy ležal na zemi, Charles mu pritlačil vlastnú dýku na tepnu a povedal:
„Teraz ešte dostaneš milosť, no na budúce ťa zakoliem, ako prasa.“
Dýku si nechal a vykopol Adriatika dole schodmi. Ten, v podstate zbabelec, ktorý bol
schopný utláčať len slabé pohlavie a vyhrážať sa „slušným“ zákazníkom si uvedomil, že
sa dostal do sporu s niekým, kto hrá ligu na úrovni šampióna. Preto, aj keď nasratý sa
rozhodol, že bude opatrný a najprv si zisti, čo je ten neger zač. Potom spolu s bratrancami
si na neho posvietia.
Jitka, šokovaná tým, čo videla, ale aj spokojná, že Adriatik vypadol, vyhlásila:
„Teraz som tvoja. No musíš si dať pred albánskou bandou veľký pozor. Kde si sa naučil
takým trikom?“
„Som bojovník svojho kmeňa za slobodu Biafry proti nigérijskej okupácií. Každý muž
môjho kmeňa vie, ako zabiť holými rukami okupanta a ochrániť svoju ženu a rodinu.
Teraz budeš mojou ženou ty. Zbaľ si svojich pár vecí, už sa sem nevrátiš.
Po pol hodine vyšli na ulicu, kde pred nenávistnými pohľadmi Adriatika unikli v taxíku
do hotela Belair, kde sa zapísali ako pán a pani Johnson. Jitka sa skamarátila s chyžnou
zo Slovenska, Mirkou Zuščákovou. Po mesiaci si prenajali pekný trojizbový byt
v blízkom dome aj s podzemnou garážou a neskoršie sa aj zobrali.
Charles získal prácu v banke SUB. Bude pracovať ako kontakt pre operácie
CHameLEON. Tam pracuje aj Nemka Regina Leeg. S jej pomocou spravil Alberto
všetky finančné operácie potrebné na prevedenie ďalšieho teroristického útoku.
Realizácia akcie „Sylvia“ išla podľa plánu. Kým akcia prebehne, bude Charles bývať vo
Švajčiarsku.
Alberto Perez sa po príchode do Štokholmu skontaktoval s Cecíliou Škařupovou a na
príkaz Leona Sarela sa s ňou aj oženil.
AMERIČAN
38
5.3
Taba
Na tomto svete neexistuje šťastie ani nešťastie. Existuje len porovnanie jedného
s druhým, nič viac. Jedine ten, kto poznal najväčšie nešťastie vie prežiť najväčšie
šťastie. Človek musí chcieť zomrieť, aby pochopil, aké je krásne žiť.
A.Dumas
Karol Breza mladší zamkol dvere na prízemí svojho poschodového dvojbytu, ktorý si
prenajal na predmestí Dublinu v štvrti Lucan. Už sa tu v Írsku po piatich rokoch celkom
dobre zabýval. Je zamestnaný v PLM, blízkej továrni na výrobu plechoviek, ktorú kúpil
britský REXAM a pracuje na tri smeny. Po piatich dňoch doobedňajšej smeny od šiestej
do druhej má päť dní voľno, potom nastúpi do poobedňajšej, do 22 h a pracuje opäť päť
dní a po piatich dňoch voľna má nočnú od 22 h do 6 h ráno. Tak to ide stále dookola.
Preto, že je šikovný a spoľahlivý, tak sa vypracoval na majstra. Nemusí už stáť za
strojom, no organizuje a vedie prácu ostatných. Občas, keď kolega zo smien, ktoré
pracujú, keď má on voľno, ochorie, vedúci smeny ho zavolá, či môže prísť na extra
smenu. Nadčasy sú dobre zaplatené a tak vždy ochotne príde. Aj tak nemá až tak veľa vo
voľnom čase čo robiť. Práca okolo jednočlennej domácnosti mu nezaberie veľa času,
potraviny si chodí nakupovať do slovenského obchodu a moc rád nevarí. Radšej si skočí
na jedlo do Švejka, výbornej českej krčmy.
Spočiatku udržoval častý a pravideľný kontakt pomocou emailov a Skypu s rodičmi, ktorí
žili v Košiciach, no keď aj oni ostali po vypuknutí vojnového konfliktu, ktorý naštastie
neprerástol do 3. svetovej vojny, v Kanade, tak sa s nimi už toľko nezaoberal. Ani neskôr,
keď sa presťahovali do Švédska nebol s nimi v častom kontakte. Radšej sa venoval
výskumu nežného pohlavia, výlučne len tmavších emigrantiek. Domáce Írky sa mu vôbec
nepáčili. Buď boli škaredé alebo obsadené lokálnymi tvrďasmi, s ktorými si nebolo radno
nič začínať. Najradšej mal temperamentné južanky a juhoameričanky. No a Kubánky boli
úplne najlepšie, hlavne černošky a mulatky. Keby to vedeli jeho rodičia, ktorí boli vždy,
ako Košičania trochu neznášanliví a nenávideli spoluobčanov tmavej pokožky, tak by
pre výber jeho dievčat nemali ani trochu pochopenia. Preto ani žiadnu z nich nepozval
domov na Slovensko, radšej chodil s nimi po zahraničných dovolenkách do
juhoeurópskych letovísk.
Hlavne to je mama Iveta, čo sa ho vždy vypytuje na jeho ľúbostný život.
„Kedy prídeš ukázať tú svoju Mary?“ pýtala sa ho takmer pri každom rozhovore.
„Však ak nemáš peniaze, letenku ti zaplatíme a bývať môžeš u nás v Malmö!“
Neustále naliehala. Keby tušila pravdu, že on každú svoju trtkačku volá Mary, len preto,
aby sa nepomýlil, keď ich oslovoval alebo pomenúvaval. Často ich menil a keby mama
vedela, že ich má aj niekoľko naraz, tak by nebola nadšená. Napriek tomu, že sama má
milenca Majida, nevedela pochopiť promiskuitu chlapov.
„Nemôžem, ideme s Mary na dovolenku na dva týždne do Egypta a nemám teraz
možnosť zobrať si viac dovolenky, snáď na jeseň!“ vyhováral sa Karolko, keď spolu
posledne hovorili.
„A kde a kedy cestujete?“ naoko nevinne sa spýtala Iveta. Mala už niečo za lubom.
„V auguste do Taby, all inclusive v hoteli Intercontinental, kde je manažérom Slovák,
s ktorým som sa stretol minulý rok.“
Iveta nelenila a povedala novinku svojmu manželovi, Karolovi staršiemu.
„V auguste letíme na Slovensko, no tam si kúpime dvanasťdňový zájazd all inclusive do
Egypta, s výletom do Petry, Jordánska a okružnou jazdou po Izraeli. Už som ho našla na
internete, je dvakrát lacnejší, ako keby sme išli odtiaľto zo Švédska!
„Čo si sa zbláznila? Však sú tam v lete aj štyridsaťstupňové horúčavy. Veď preto žiadna
škandinávska cestovka v lete do Egypta neusporadúva zájazdy, veď by sa bledí severania
upiekli do červena ako raky, ktoré tak radi v auguste jedia!
„My nie sme severania a ja teplo milujem, táto klíma s vetrom a dažďom aj v lete mi ide
na nervy, chcem sa poopaľovať, zaplávať si v teplom mori a oddýchnuť si od varenia.
Okrem toho som vždy túžila vidieť starobylé mesto Petru a Izrael s Jeruzalemom,
AMERIČAN
39
Betlehemom a Mŕtvym morom bude ako krásny bonus. Hoci nechodíme do kostola,
predsa sme obaja vychovaní a pokrstení katolíci a íst po stopách života Ježiša Krista bude
istotne nezabudnuteľným zážitkom.
„No dobre,“ zahundral Karol, ktorému sa vôbec do pekelnej horúčavy púšte nechcelo.
„Aspoň si zaplávam, respektíve ležiac na chrbte v Mŕtvom mori prečítam noviny, ako nás
to učili na gymnáziu. Lebo tam je taká koncentrácia soli, že sa nedá vôbec utopiť.“
Neochotne odsúhlasil manželkin návrh a samozrejme ho na internete hneď za oboch
zaplatil.
„A nakoniec to najlepšie,“ víťazoslávne oznámila Iveta, „stretneme sa tam so synom
Karolom a jeho írskou frajerkou Mary, ktorí tam budú dva týždne na dovolenke!“
Karol nebol vôbec nadšený. Vedel veľmi dobre, že junior žiadnu Írku nemá. Však si
s ním občas napísal a syn ho vždy požiadal o radu. Či sa to týkalo práce alebo žien.
Okamžite mu napísal email a oznámil, aké prekvapenie mu chystá Iveta.
„Neboj sa, priletím len sám. Poviem mame, že som sa s Mary rozišiel. Bol by som
sprostý, keby som nejakej platil dovolenku. Načo nosiť vodu do mora, drevo do hory
a piesok do púšte. Však tých báb je po letoviskách na mraky a majú radi, keď ich niekto
poriadne vytrtká!“ prehlásil pán syn, ktorý sa s otcom bavil, ako s najlepším kamarátom.
Starému Karolovi to lichotilo. Ešte nemal vo Švédsku takého blízkeho parťáka, s ktorým
by sa dalo tak otvorene a inteligentne porozprávať.
„Nevieš ako sa má Sonka? Nebol som s ňou už dlhšie v spojení. Ale mama je isto s ňou
denno- denne na Skype?“ spýtal sa na sestru, ktorá pracovala v Prahe.
„Nuž jediný záujem pani dcéry je vydať sa za nejakého bohatého podnikateľa alebo
doktora, pokiaľ viem. Mama mi však všetko neprezradí o čom sa spolu bavia.“
Ani otec ani syn netušili, že Sonička okrem svojho povolania lekárky pracuje v hlavnom
meste Českej republiky pre všemocnú organizáciu USS, a že sú s otcom vlastne
kolegovia.
V jedno augustové slnečné ráno sa všetci traja Brezovci stretli na raňajkách v hoteli
Intercontinental na pobreží Červeného mora.
5.4
Petra
Muž chce ženu natoľko chytrú, aby pochopila ako je múdry a natoľko hlúpu aby
ho obdivovala.
Zangwill
Turisti, cestujúci na výlet do jordánskej Petry dostali na cestu balíček, lebo hotelová
reštaurácia bola včas ráno zavretá. Karol s Ivetou nasadli do prístaveného mikrobusu.
Karol mladší sa na výlet neprihlásil. Bolo to pochopiteľné. Nevidel dôvod terigať sa
stovky kilometrov, hoci v klimatizovanom, ale predsa naftou a inými pachmi smrdiacom
dopravnom prostriedku kvôli zrúcaninám, rozpálenými pražiacim slnkom, jediac
pochybnú stravu a pokračujúc obchôdzkami po rozličných chrámoch a zrúcaninách,
nakoniec sa ako bonus „ochladiť“ v tridsaťstupňovej slanej mláke!
To má byť aká dovolenka, čudoval sa svojim starkým, ako ich v duchu nazýval. Keby to
mama vedela, tak by sa isto urazila. Potrpela si na svoj mladistvý výzor a hlavne si
myslela, že jej zadok, ktorého zvodnosť a pevnosť udržiavala pravideľným cvičením vo
fitness center v blízkosti jej roboty, nemá na pláži v Tabe žiadnu konkurenciu. Hlavne,
keď si obliekla plavky a la Brazília, ktoré z neho takmer nič nezakrývali. Oj, ako sa
mýlila. Nielen Karol junior, ale aj Karol senior si išli oči vyočiť obkukávaním mladých
Rusiek a Ukrajiniek. Tieto väčšinou v sprievode starších prešedivelých mužov si tu
vykračovali, ležali alebo dokonca hrajúc volejbal, nadhadzovali svoje vnady pred očami
chlapov, oblizujúcich jazykmi vyprahnuté pery. Mužov všetkých národností, ktorí si
AMERIČAN
40
predstavovali, ako by sa večer a v noci pohrávali s ich balónikmi, väčšinou upravenými
na plastických ordináciách v Thajsku a iných lacnejších krajinách.
Karol starší si tiež potrpel na svoju postavu. Pravidelne športoval, no oveľa viac, ako na
postavu si potrpel na dobré jedlo a pivo. A tieto dve protirečenia na ňom zanechali svoju
stopu. Hoci svalnatý a v dobrej kondícií, predsa len jeho pivný sval odrádzal prípadné
záujemkyne o vyhodenie si z kopýtka. Naopak, mladý Karol priťahoval pohľady všetkých
žien, bez ohľadu na vek. Vyšportovaná, svalnatá a pritom už pomaly pekne dohneda
opálená štíhla postava sa vynímala na ihrisku pri spoločnom podvečernom hraní
volejbalu. Zvlášť jedna mladá žabka, Ukrajinka z Kyjeva, nemohla z neho spustiť svoje
modré veľké okále.
„Ty molodec,“ lichotila mu, keď sa obetavo hádzal za loptou do rozhorúčeného piesku.
Netrvalo dlho a už boli nerozlučnou dvojicou nielen počas dňa, ale aj noci. Karolka by na
nejaký výlet od dobrého jedla, neobmedzenej pijatiky a teraz už aj jebačky neodtiahol ani
prísľub objavenia zlatého pokladu maltézskych rytierov.
„Tak šťastnú cestu a v Izraeli si dajte pozor na teroristov z Hamasu, sú vraj veľmi
aktívni!“ lúčil sa večer pred odchodom a po pár drinkoch zašiel za „svojou“ Ukrajinkou
do jej apartmánu, ktorí platili jej rodičia.
Červená brána chrámu pri vstupe do hlavnej časti rozľahlého komplexu zrúcanín
starobylého mesta Petry v Jordánsku slúžila ako vďačný námet na fotografie.
„Môžete nás odfotiť?“ spýtal sa po anglicky Karol Breza nemeckej dvojice, ktorá sa
podobne ako on s manželkou Ivetou kochala majestátnosťou starej pamiatky.
„Samozrejme,“ odvetila Dagmar Teske, zobrala z rúk Karola digitálny foťák a spravila
pár snímok.
„Pozrite sa, či sa vám páčia,“ podáva naspäť fotoaparát Karolovi a zvedavo nazíza ponad
jeho plece.
Karola ovanula vôňa drahého parfému Angel. Až teraz, keď stáli blízko vedľa seba si
všimol aká je Nemka pekná. Štíhla postava, tmavé vlasy a zvedavé veľké hnedé oči. Jej
spoločník Alexander ich zvedavo pozoruje. Čo sa Dagmar ešte zbytočne zdržuje pri
turistoch? Majú čo robiť, aby stihli obísť a popozerať si aj zbytok Petry. Na bráne majú
byť do piatej a už je temer jedna hodina.
Unavení po osemhodinovom cestovaní v mikrobuse z Taby a štvorhodinovej prehliadke
Petry sa malá skupinka slovenských turistov ubytovala v hoteli v modernej časti mestečka
pri zrúcaninách.
„Večera je o siedmej, dole pri bazéne!“ oznámila im ich slovenská sprievodkyňa Jana
Zuščáková a odišla za svojím jordánskym kolegom Yusufom Mohammedom, ktorý
sprevádzal celý autobus nemeckých turistov, ktorí prišli na dvojdenný výlet z izraelského
Eilatu.
AMERIČAN
41
5.5
Betlehem
Kríza je produktívny stav. Človek z nej musí odstrániť iba príchuť
katastrofy.
Max Frisch
Turisti, cestujúci na výlet do jordánskej Petry dostali na cestu balíček, lebo hotelová
reštaurácia bola včas ráno zavretá. Starší pán v sutane a farárskom klobúku dôstojne
kráčal dolu po schodoch kostola nazvanom po narodení Ježiša v Betleheme. Mesto patrilo
do palestínskej zóny C, obohnatej dookola ostnatým drôtom a stráženým izraelskou
armádou. No turistov tu púštali vojaci, ozbrojení samopalmi. Už po kontrole pasov cez
check-point v priebehu piatich minút.
Leon Sarel prešiel pešo k hotelu, kde mal rezervovanú izbu.
„Nech sa páči dôstojný pán, dostanete jednu z našich najlepších izieb, číslo 307!“
profesionálne klame ako zvyčajne úlisný recepčný Ali, ktorý tu už pracuje pár rokov. Za
tie roky mu prešlo cez ruky pekných pár tisíc turistov, lebo strategicky umiestnený hotel
v rodisku Ježisa Krista bol počas celého roku obsadený.
Leon Sarel vyšiel výťahom na tretie poschodie, odložil si tašku na izbe a zdvihol hotelový
telefón. Vytočil číslo susednej izby.
Alice Agrelo alias Stano Baran, alias Sten Bergman od svojho zmiznutia zo Slovenska,
z oslavy svojej päťdesiatky ešte mimo Brazílie nebola. Pôda bola stále príliš nebezpečná.
No návšteva Izraela bola nevyhnutná. Dagmar potrebovala pomoc, inštrukcie a ďalšie
peniaze na akcie v Iráne. Aspoň tak to Leon Sarel zdôvodňoval.
„Nezdá sa ti to riskantné, aby sme obaja naraz opustili hlavné veliteľské stanovisko?“
Sarel bol veliteľ a Alice zástupca vedenia FRAKCIE USS, ktorej cieľ bolo nastolenie
svetovlády Vatikánu.
„Neboj nič, Rade nás dostatočne zastúpi.“ spomenul druhého jeho zástupcu, ktorý
skutočne nemohol vycestovať. CIA ho chcela zabiť kvôli tomu, že mohol dokázať, že to
bol on, čo na ich pokyn vyhodil do vzduchu dvojičky pri akcii NINE-ELEVEN a zvalili
to na unesené lietadlá Al Kaidy. V skutočnosti Sarel riskoval a bol si toho aj dobre
vedomý. No chcel byť s Alice sám, mimo zvedavých očí ostatných príslušníkov
veliteľského stanovista. Pretože sa Leon na staré kolená do transvestitky Alice hrozne
zamiloval. Ako je to možné, nevedel. Nikdy nemal žiadny sexuálny vzťah s opačným
pohlavím. Najradšej mal mladých chlapcov, kvôli tomu ho aj poslali preč z Vatikánu
a napokon aj vyhostili z USA, keď sa prevalilo, že chcel zbaliť syna Urbana Rambocka.
V Brazílií mal nevyčerpateľnú zásobu mladých chlapcov, indiánov z okolia, ktorí boli
zamestnaní a vykonávali všetky podradné práce v prevádzke na prvý pohľad turistického
strediska v pralese. Možno to bolo preto, že Alice bola pôvodne chlap a aj keď operovaná
a po hormonálnej liečbe je narástli pekné prsia, stále mala v sebe niečo chlapčenské, čo
Leona nesmierne priťahovalo. Priťahovalo do takej miery, že bol ochotný ohroziť ich
misiu nielen riskovaním ich odhalenia a prípadnej likvidácie, no aj rozbitím ich
spolupráce, ak by Alice nereagovala na jeho vyznanie lásky, ktoré sa jej chystal prejaviť
na pre neho posvätnom mieste, mieste narodenia jeho boha, Ježiša Krista. Myslel si, že
má šancu. Alicin vzťah s Patríciou Agrelo, skončil tragédiou. Po pol roku horúcej lásky,
keď sa aj napriek jeho nesúhlasu s homosexuálnym manželstvom zobrali počas karnevalu
v Rio de Janeiru a odišli na svadobnú cestu do Argentíny, rodiska Patríciinej matky, na
výlete na vodopády na rieke Paraná sa stala smrteľná nehoda. Patrícia sa pošmykla
a spadla do dvestometrovej hĺbky a jej telo vôbec nenašli.
AMERIČAN
42
„Bol to boží trest za váš smrteľný hriech!“ prehlásil smútkom zdrvenej Alici a snažil sa
jej dať kresťanskú útechu a spytoval sa, či sa nechce vyspovedať a oľutovať svoje
hriechy.
„Ale netáraj Leon!“ odvrkla mu Alice, „však ty by si bol už tisíc ráz mŕtvy, najmenej
toľkokrát si zhrešil s malými chlapcami. Všetci to dobre vieme!“
„Ale ja som sa s nimi nezosobášil a vždy som sa vyspovedal a oľutoval svoje hriechy.
Dúfam, že sa z tejto mojej úchylky niekedy vyliečim.“ Leon bral silné medikamenty,
ktoré utlmovali jeho sexuálny pud, no naopak, jeho city k Alice, ktoré stále viac a viac
narastali, mu nedali spávať. Preto sa veľmi dobre pripravil na túto cestu, no stále bol
v neistote. Alice ani raz neukázala, že by ho považovala za niečo viac ako kamaráta,
kolegu a nadriadeného.
Alice Agrelo si bola veľmi dobre vedomá, čo sa v hlave a srdci Leona odohráva. Roky
školenia, výcviku a skúseností z praktickej práce po celom svete pre tajné služby ŠTB,
KGB, CIA a Vatikánu, síce ešte ako Stana alebo Stena neboli premenou pohlavia nijako
ovplyvnené. Aj vo svojich päťdesiatich dvoch rokoch patrila Alice k špičkovým agentom
a ženské pohlavie bolo čerešničkou na torte. Na svete nebolo agenta s vyššou
kvalifikáciou. No táto sa vôbec nevyužívala. Zo strachu, že USS ju zlikvidujú, sa Leon
doteraz neodvážil poslať Alice opäť do sveta, na javisko všetkých spravodajských hier,
kde by Alice mohla aj hrať hlavnú úlohu.
No ak sa za neho vydá, prijme jeho meno a novú identitu, tak toto riziko bude prijateľné
a Alice začne prevádzať akcie FRAKCIE tak, aby sme dosiahli svoj cieľ, čo najskôr.
Preto sa Alice po Leonovom vyznaní lásky rozhodla odpovedať kladne na jeho ponuku na
manželstvo.
„Ale sobáš bude v chráme svätého Petra v Ríme a na svadobnú cestu pôjdeme na
Maledivy!“ Položila si podmienky a Leon bez zaváhania prijal.
No nikto z nich netušil, že Judáš, ktorý bol jeden z ich najbližšieho kruhu, sa ich plány
pokúsi prekaziť.
5.6
København
Každý kto chce zabiť tigra, musí o tom najprv sám seba presvedčiť.
Z Indie
Všemocná organizácia USS si vybrala hlavné mesto Dánska za laboratórium na
prevádzanie svojich experimentov s modifikovaním povahy ľudstva. Slúžilo na to
gymnázium v NOREBRO. Už na prvý pohľad sa odlišovalo od podobných zariadení,
ktorých bolo v Kodani pár desiatok.
Študenti, ktorí ho navštevovali boli pestro, rôznorodo a výstredne oblečení, potetovaní,
popiercingovaní presne tak, ako mladí ľudia na väčšine škôl a všetky steny gymnázia boli
počarbané alebo pomaľované heslami ako:
SLOBODA má prednosť pred ZÁKAZOM.
Človek môže byť vynikajúci SÓLISTA, ale musí byť schopný SPOLUPRACOVAŤ!
Grafiti bolo aj v zborovni, kde pravidelne každý štvrtok zasadala školská rada. Každý
študent, predstaviteľ triedy, každý učiteľ a dokonca aj rektor mal len jeden hlas. Pretože
študenti boli vo väčšine, mali si možnosť presadiť svoju vôľu pred dospelými. Podobne
v triede mali všetci jeden hlas a keď sa demokraticky pre niečo rozhodli, tak to všetci
rešpektovali a ich predstaviteľ dostal mandát hlasovať za to na školskej rade.
AMERIČAN
43
Väčšina rozhodnutí sa síce týkala toho, čo na ktorú stenu namaľujú, no aj dôležité veci,
čo bude v učebnom pláne na celý rok, sa prejednávali a schvaľovali týmto spôsobom.
„Tento týždeň sa hráme na politikov!“ rozpráva mladý Chu-Min, syn prisťahovalca
z Pekingu otcovi.
Gang Min je čínsky železničný inžinier. Pracoval na stavbe metra v Teheráne a v roku
2001 na príkaz čínskej tajnej služby emigroval do DK, kde sa učil po dánsky a hľadal
prácu. Našiel ju na dánskej železnici v Banedanmark. Jeho skutočnou úlohou bola
podpora iránskej tajnej služby v organizovaní ich teroristických úderov v celej
Škandinávií. Efektívne spĺňať túto úlohu sa mu darilo až po dlhých desiatich rokoch, keď
sa naučil dobre dánsky a tiež keď začal pracovať v dánskej pobočke švédskej
firmy Swedbol. Stal sa vedúcim operácií čínskej tajnej služby v Škandinávií, lebo sa
mohol voľne pohybovať po celom severe, Dánsku, Nórsku, Švédsku aj Fínsku. Robil to
aj súkromne, aj počas služobných ciest.
Býva s manželkou a synom v radovom rohovom dome v centrálnej časti Greve Strand, do
práce cestuje najprv pol hodiny vlakom na hlavnú stanicu, odkiaľ dôjde do kancelárie za
desať minút pešo.
„A o čom rozhodujete?“ prejaví záujem o synovu aktivitu.
„Sme rozdelení do „politických strán“, tak ako je to tu v Dánsku aj v skutočnosti a robíme
volebnú kampaň. Plagáty, heslá, mítingy. Dnes sme mali tému - Právo moslimov
vybudovať si mešitu a nahlas zvolávať k modlidbe! Všetci mali za úlohu argumentovať
za alebo proti a predstavitelia strán sa snažili získať ostatných študentov ako voličov.
Potom sa volilo a tie strany, ktoré vyhrali vytvoria vládu a presadia v parlamente
príslušný zákon.“
„No a aký názor vyhral?“ zvedavo sa spýtal Gang.
„Vyhrala strana, ktorá mala názor, že je nie dobré pre integráciu prisťahovalcom dovoliť
zachovať svoje zvyky a umožniť to. Mali by sa prispôsobiť krajine, do ktorej prišli, a hoci
môžu slobodne vykonávať svoju vieru, nemali by obťažovať ateistov a ostatných svojimi
zvykmi.“
„No ale aj my sme prisťahovalci, za čo si bol ty?“
„Ja som bol za stranu, ktorá bola za a ktorá hlásila, že dnes je svet iný a kladie iné
požiadavky na každú krajinu a každý štát a ten sa musí prispôsobiť globalizácií. Všade je
stále viac a viac migrantov a prisťahovalcov, ktorí počtom postupne prevýšia pôvodné
obyvateľstvo a prevezmú všetky dôležité verejné veci aj riadenie štátu do svojich rúk.“
„No a kto potom bude na nich robiť? Však to vidíš, niektorí drú, niektorí parazitujú a mne
sa zdá, že tu v Dánsku sa paraziti až priveľmi rozrástli.“
„Ale otec, nebuď paranoidný! Však vidíš, ako ty a aj ostatní naši krajania, robíme naplno
a sme už všade, dokonca kupujeme aj celé priemyselné podniky, napríklad švédske
Volvo, požičiavame peniaze aj USA a budujeme všade svoj vlastný business.“
Gang sa v duchu usmial. Videl, že čínska povaha sa v synovi ani pod tlakom uvoľnených
západných mravov nezaprie. Vedel veľmi dobre, že konečný cieľ Číny - ovládnuť svet,
bude realizovaný tak, že najprv moslimovia zväčšením počtu uctievačov Alaha vytlačia
kresťanov asimiláciou z ich európskych území a to bude zánikom bielej rasy. No pretože
tieto, hlavne arabské národy nie sú schopné technicky, ani organizačne súťažiť s Aziatmi,
skončia samé ako podrobené a ako lacná pracovná sila. Budú nám slúžiť tak, ako čierna
rasa na čiernom kontinente, ktorá sa síce tiež rýchlo rozmnožuje, ale je decimovaná
vzájomným vyvražďovaním a chorobami. Náš konečný cieľ sa blíži míľovými krokmi
a on sám sa aktívne pričinil k jeho naplneniu.
„Samozrejme syn môj, že máš pravdu. Tak sa len uč a buď najlepší v triede alebo ešte
lepšie na celej škole. No mal by si viacej jesť, lebo si akýsi pochudnutý a nebudeš sa
vládať ani učiť, ani pracovať!“
AMERIČAN
44
„Ale keď v jedálni dávajú len vegetariánsku stravu, tak ako to odhlasovala väčšina
spolužiakov. No mne vôbec nechutí!“
„Tak povieme mame, aby každý večer varila poriadne čínske mäsité jedlá, aby si ďalej
rástol a mohutnel. Do tvojho ďalšieho života budeš potrebovať veľmi veľa síl,“ uzavrel
debatu Gang.
5.7
Dublin
Doba je zlá? Je to možné - ste tu však preto, aby ste ju zmenili.
Thomas Carlyle
„Fuck the Bentley or fuck in Bentley? That is a question“, povedal Julian Assange
Karolovi Brezovi mladšiemu v jednu novembrovú nedeľu, keď sedeli spolu v Church,
bare, ktorý vyzeral ako kostol. Karol, žijúci v Írsku bol predmetom záujmu Juliana, ktorý
hľadal po celom svete schopných spolupracovníkov, ktorí by mu pomáhali v odhaľovaní
pravdy. Schopných hackerov nebolo nikdy dosť. Tajne služby všetkých štátov išli po nich
a buď ich pozatvárali alebo presvedčili, aby pracovali pre nich. Dostal hlášku od Raquel,
dcéry španielskeho konzula v St.Petersburgu, tiež jednej z jeho početných mileniek, ktorá
sa počas pobytu na jazykovej škole v Dubline spoznala aj s Karolom, že mladý Slovák je
veľmi schopný v práci v informačnej technológii, a že má celkom svojské a radikálne
názory o politike a politikoch. Dohodla im schôdzku a keď ich zoznámila a vypila si
s nimi jeden Guiness, rozlúčila sa a nechala ich samých.
Julian vedel od Raquel, že Karol miluje autá. Potešila sa, že mal španielske auto, rýchleho
Seata so športovou úpravou, s ktorým rád jazdil šialenou rýchlosťou po horských
zákutach kopcov kraja hodinku jazdy od Dublinu.
„Pozri, nie je tu ako v rozprávke?“ ukázal na zelené čarovné údolie rozpriestierajúce sa
pod nimi, keď v sobotu poobede zobral Raquel na rande a rozhodol sa, že ju v krásnej
írskej prírode poriadne vytrtká.
Nevedel, že Raquel pracuje pre Wikileaks a vždy keď je na návšteve u ocka v Rusku
kopíruje jeho diplomatickú poštu a predáva ju Julianovi.
„Čo to máš vytetované nad zadočkom?“ spýtal sa jej, oddychujúc, hladkajúc ju po nahom
chrbte a lapajúc dych po prvom kole. Boli to nejaké japonské alebo čínske znaky.
„Ale, to je meno mojej lásky z Japonska Yuichiho, ktorého som stretla na kurze
angličtiny v Montreale. KORTO! Je to vraj meno jeho matky, ktorá bola ženou, ktorú mal
najradšej v živote, a keďže som bola do neho vtedy zamilovaná, tak som sa dala
presvedčiť a nechala som si to vytetovať. Však je to pekné? Teraz sme s Yuichim len
priatelia, on pracuje pre humanitné oragnizácie po celom svete. KORTO vraj po japonsky
znamená motýľ!“
„ Both! I´d like fuck in fucking Bentley!“ prijal ponuku Juliana Karol, rozmýšľajúc, že
asi by bol jeden z mála Slovákov, ktorí by mali takú možnosť. Keď bol raz v lete na
Slovensku a odskočil si vytrtkať kamarátku do Žiliny, tak včas ráno sa míňali na ceste na
sídlisko Hájik, strieborné BMW, ktoré si požičal od otca a luxusný Bentley, v ktorom
sedel jeden zo známych slovenských politikov. „Kde sa ide zajebávať?“ rozmýšľal Karol
o Janovi Atolsovi, ktorý sa práve oženil s mladou študentkou. Prečo nesedí doma
a netrtká s ňou v také krásne a včasné nedeľné ráno. Karol by bol rád ostal pri kamarátke
aj dlhšie, ale musel do Bratislavy, odkiaľ odlietal dnes naspäť do Dublinu. Auto nechá na
letisku, odkiaľ si ho príde vyzdvihnúť jeho otec, ktorý cestuje v pondelok na služobnú
cestu. Na poradu, organizovanú riaditeľom Železničných Stavieb, Antonom Bacúchom.
„To ma veľmi teší!“ podáva Julian ruku Karolovi, „vitaj medzi nami v globálnej sieti
Wikileaks! Raquel ti povie ďalšie podrobnosti a oboznámi ťa so všetkým počas vašej
spoločnej dovolenky v Tabe. Nech sa páči!“ podáva Karolovi voucher pre dve osoby na
dvojtýždňový pobyt all inclusive v hoteli Intercontinental.
„Ale počítaj s tým, že budeš musieť veľa cestovať po celom svete!“
AMERIČAN
45
„Všade doma, dobre najlepšie!“ odpovedal svojím obľúbeným heslom Karol a v duchu si
povedal: „Peniažky sa zídu. Babka k babce, už sa chľasce! Hoci nie je všetko zlato, čo sa
vyští!“
5.8
Rio de Janeiro
Neodputávaj sa nikdy od svojich ilúzií! Keď zmiznú budeš ďalej existovať, ale
prestaneš žiť.
Mark Twain
Favela Acari, sa podobne ako mnoho ďalších chudobných štvrtí, tiahla do svahov kopcov
v okolí Rio de Janeiro. Hučanie mnohomiliónového mesta a jeho známej pláže
Copacabana tu nebolo počuť. Zato tu bolo často počuť výstrely nikdy nekončiaceho boja
medzi miestnymi gangstrami a políciou, ktorá sa do Acari odvážila len vo veľkom počte
a po zuby ozbrojená a opancierovaná. Aj dnes prebiehala trestná výprava, policajti sa
v sprievode ozbrojeného voza blížili do centra favely.
„Moc dobrý deň na presťahovanie ste si nevybrali,“ privítal Alice a Leona ich rovesník
João Manuel Carneiro Santos, ktorý sa po rokoch pobytu v Lisabone presťahoval do
Brazílie a býval so svojím dvanásťročným synom a manželkou v centre Ria a bol
zamestnaný ako expert na mestskom daňovom úrade. V skutočnosti pracoval pre
FRAKCIU a zabezpečoval akciu CHameLeON. Dostal za úlohu pripraviť presťahovanie
hlavného veliteľského stanovišťa -HVS z pralesa do Ria. Aby Sarel a spol. neboli pod
kontrolou úradov, rozhodli sa pre život v síce fyzicky nebezpečnej, ale administratívne
totálne odizolovanej favele.
„Nikto nechce žiť takýto život, nikto nechce vidieť svoje deti žiť takýto život. Modlím sa,
aby bol mier!“
„Neboj sa,“ prehlásil Rade Grujič, ktorý bol šéfom vnútornej bezpečnosti. Bývalý generál
srbskej tajnej služby, agent CIA, ktorý je teraz na úteku pred USS, bol narodený pre
takúto úlohu.
„Všetko máme pod kontrolou. Moji chlapci,“ a tým myslel najväčších a najschopnejších
kriminálnikov pochádzajúcich zo všetkých krajín bývalej Juhoslávie, „sa nikoho a ničoho
nezľaknú!“.
A to bola pravda. „Jugoši“ mali skúsenosti nielen z mestských gangsterských bojov
v Belehrade a iných hlavných mestách bývalej federatívnej republiky, ale aj z bojov
balkánskej vojny. Videli a zažili toho toľko, ako máloktorí kriminálnici, ktorých bolo
všade po svete neúrekom. Vyrovnala sa im snáď len ruská mafia a francúzska cudzinecká
légia.
„Uvedomte si, že sa budete musieť zúčastňovať na živote favely. Nedá sa len trčať zavretí
v podzemnom bunkri, ktorý som s pomocou miestnej pracovnej sily vybudoval - tu sa
nedá nič zatajiť. Sarela privítajú ako dôležitú osobu a ak sa on alebo niekto z jeho družiny
prehreší proti nepísaným zákonom tejto spoločnosti, bude donútený ju opustiť. Menej
dôležitá osoba býva však zavraždená!“
AMERIČAN
46
6
2011
6.1
Jerusalem
Každý by si mal určiť nedosiahnuteľný cieľ. Iba tak môžeme bojovať a snažiť sa.
Johann Heinrich Pestalozzi
„Tu sa musíme rozdeliť!“ prehlásila Dagmar Teske, keď sa aj s priateľom, Alexandrom
Leuterizom priblížili k Múru Nárekov.
„Ženy musia ísť doprava a muži doľava. Stretneme sa o pol hodiny na tomto istom
mieste.“
Dagmar už bola po celodennej prehliadke Jeruzalema poriadne unavená. Návšteva
Gedsemanskej záhrady, absolvovanie krížovej cesty - Via Dolorosa, návšteva Chrámu
ukrižovania, Golgoty a hrobu Ježiša Krista. Tam sa Dagmar, nedbajúc na protesty
pravoslávnych Rusov, ktorých tu bolo, ako vždy počas ich o dva týždne posunutých
novoročných sviatkov, veľmi veľa, pretlačila dopredu.
Alexander sa čudoval, že prakticky celý obchod so suvenírmi majú v rukách Arabi. Asi sa
Židom nechce obchodovať s takými maličkosťami. Sústreďujú sa na veľké a drahé
komodity.
Pozeral, ako bradatí patriarchovia, celí v čiernom, s vlasmi zapletenými do vrkočov,
vytŕčajúcimi spod čiernych vysokých klobúkov, zvierajú v rukách Talmud, mrmlajú si
modlitby a pchajú medzi špáry múra lístočky s posolstvom k svojmu židovskému bohu.
Čo mu tam tak píšu. Bol zvedavý. Všimol si mladého chlapca, ktorý bol očividne
postihnutý, buď od narodenia alebo prekonal nejakú chorobu, ako sa krívajúc blíži
k múru, píše niečo na lístok a zasunie ho do múru. Po chvíli s prekvapením zbadal, že
tento lístok, ktorý bol na rozdiel od ostatných napísaný na žltom papieri, vytiahol iný muž
a strčil si ho do vrecka. Tento človek bol zjavne Európan, starší, asi päťdesiatročný chlap.
Oblečený v svetlých plátených nohaviciach a v bielej voľnej košeli sa ponáhľal rýchlo
k východu. Alexander sa pobral za ním. Dagmar ho už čakala na dohovorenom mieste, no
ešte ho nezbadala. Aké bolo jeho prekvapenie, keď neznámy muž pristúpil k Dagmar,
podal jej ruku a bez slova odišiel. Dagmar otvorila ruku, v ktorej mala žltý lístok,
prečítala si ho a strčila do kabelky.
Alexander ničomu nerozumel. Kto je táto žena, s ktorou už vyše roka žije? Vedkyňa,
zamestnakyňa EAG, raz cestuje do Iránu, potom Jordánska, teraz do Izraela. Raz
služobne, raz súkromne. Nezdá sa mu to. Rozhodol sa, že sa jej nič nespýta, ale odteraz ju
bude pozornejšie sledovať. A musí sa dostať k žltému lístočku a prečítať si, čo je na ňom
napísané.
Neskoršie, keď sa v hoteli sprchovala, opatrne otvoril kabelku a našiel žltý lístok. Aké
bolo jeho prekvapenie, keď bol na ňom nápis v nejakom arabskom jazyku. Vôbec netušil,
že Dagmar okrem angličtiny a francúzštiny ovláda aj iný jazyk. Odfotil si nápis mobilom
a rozhodol sa, že doma v Berlíne navštívi svojho strýka, ktorý ako bývalý pracovník CIA,
mu bude istotne vedieť odpovedať na otázku, aký je to jazyk a čo je tam napísané.
„Odkiaľ to máš?“ spýtal sa ho Andreas Leuteritz, ktorý bol oficiálne po páde Berlínskeho
múru už na penzii, no ako aktívny člen USS mal prístup ku všetkým odborným
oddeleniam. Pracovníkom nerobilo problém, aby zistili, že je to odkaz v peržštine, ktorý
opisoval umiestnenie a súradnice tajného vojenského zariadenia Izraelu, letiska, kde boli
umiestnené bombardéry, ktoré mohli ako nosiče atómových bômb zasiahnuť hlboko na
územie Iránu.
AMERIČAN
47
„Vyskytol sa problém! Musíme urýchliť akciu nášho spojenca Izraela, lebo Irán nám je
schopný spraviť škrt cez rozpočet!“ prehlásil laureát Nobelovej ceny mieru, prezident
USA, Roderick Amabo.
„No akciu Arabská jar to nesmie ani ovplyvniť a ani trochu pozdržať. „Povstalci“
a lietadlá NATO sú už pripravené a čakajú len na naše znamenie!“
Nepokoje a demonštrácie v Egypte, ktoré sa rozšírili aj do iných štátov Sahary a ktoré
viedli k Arabskej vlne evolúcií vypukli na povel USS presne podľa dopredu pripraveného
plánu. Ozbrojení povstalci a letectvo NATO, ako nástroje v rukách USS si splnili zadanú
úlohu na jednotku.
6.2
Reykjavík
Múdry človek je ako múdry strelec. Pokiaľ minie cieľ, poodíde a hľadá vo vnútri
seba príčinu selhání.
Konfucius
Letecká doprava po celej Európe bola ochromená. Popolček, ktorý vychŕlila sopka
Grímsvötn pri ľadovci Eyjafjallajökull, znemožnil bezpečné lietanie tým, že ohrozoval
znečistenie motorov.
Tak to prehlasovali médiá, citovali odborníkov a masírovali ľuďom mozgy. Mnohí museli
prerušiť svoje plánované cesty, nájsť alternatívne možnosti dopravy, či už pre návrat
domov alebo cestu za povinnosťou, alebo za zábavou.
Jirko Novák, agent USS s krycím menom Dědek, vedel, že toto všetko je „bullshit“.
Počas svojej práce v CERNe sa osobne poddieľal na okopírovaní písomností, opisujúce
skutočné zámery výskumu medzinárodnej organizácie atómového výskumu IAEA a keď
mu bolo na diskrétny príkaz zhora naznačené, že ďalšie jeho aktivity sú vo Švajčiarsku
nežiadúce, odletel do Prahy a opäť sa zamestnal v českej pobočke švajčiarskej poisťovne
Nazional. Na minuloročnej dovolenke na Islande v Reijkjavíku sa stretol s bežnými
Islanďanmi, ktorí väčšinou odhlasovali v referende, že britské a holandské banky, ktoré
boli veriteľmi islandského štátu nedostanú nič, lebo to boli ony, ktoré svojou
nenažranosťou a nekompetentnosťou spôsobili finančnú krízu.
No takéto skutočné demokratické rozhodnutie sa v „demokratickej“ globálnej pokrokovej
spoločnosti trestá. Ako? Tak, že sa usporiada nové referendum, parlamentné hlasovanie
alebo výmena vlády, až kým sa nedosiahne požadovaný výsledok.
Alebo ak to nejde podobrotky, tak to ide pozlotky, nasleduje trest. Výbuch sopky bol
vyvolaný z CERNu, sústredením atómových častíc protónov a neutrónov do
koncentrovaného zväzku prenášaného na diaľku do prijímača, umiestneného na
požadovanom mieste. Prijímač, slúžiaci ako diaľkový zameriavač bol ruksak, plný
najmodernejších prístrojov, „zabudnutý“ v kráteri vyhasnutej sopky mladým párom
Katjou a Rudym Phelanovcom z Írska na ich okružnej ceste po Islande počas
minuloročnej dovolenky.
Efekt chŕliacej sopky bol taký, aký chceli predstavitelia USS dosiahnuť. Overili si, že
technológia funguje a na druhej strane získali na stratách leteckých spoločností
a poisťovní, ktoré s takýmto niečím vôbec nerátali. Hoci všetky mali v zmluvách
klauzulu, že prírodná katastrofa ako „force majoure“ zbavuje povinnosti o vyplatenie
odškodného, vlády, ktoré nechceli, aby ich letecké spoločnosti skrachovali, ich donútili
finančné straty úplne pokryť.
Pohyb akcií na svetových burzách sa pohyboval presne podľa predpokladov šedých
eminencií z USS a zisky z ich špekulácií zvyšovali sumy na ich švajčiarskych kontách.
AMERIČAN
48
6.3
Katowice
Každý, kto mi lichotí, je mojím nepriateľom. Každý, kto ma kritizuje, je mojím
učiteľom.
Z Číny
„Na letisku je bomba!“ zavolal Urban Rambock zo svojho mobilného telefónu cestou na
letisko Katowice-Pyrzowice na miestne číslo polície 997. Dobre vedel, že už po piatich
minútach vyhľadá automatický software švédskej firmy Telia Sonera majiteľa čísla, nech
je kdekoľvek na svete. Policajti a tajní agenti si pôjdu okamžite po neho. Trik bol v tom,
že mobil ukradol na benzínovej stanici pri Krakowe staršiemu Slovákovi, ktorý si ho
vyložil aj s kľúčami od auta z vrecka a položil pred seba na malý stolík pri pulte na výdaj
kávy. „Hlúpy zvyk týchto narýchlo zbohatnutých buranov z východnej strany bývalej
železnej opony,“ pomyslel si Urban, vychádzajúc z toalety, kde nechal mobil na
parapetnej doske, ale mne práve uľahčil zadržanie lietadla spoločnosti Wizzair, ktoré
malo za pol hodiny odletieť do Malmö. Polícia uzavrela pre istotu letisko a kým
neprehľadala jeho priestory, nepovolila žiadny odlet. To stačilo Urbanovi aby pohodlne
došiel prenajatým autom na automatický check in v odletovej hale, kde sa zdržovali davy
znepokojených pasažierov. Nie, nebolo to cvičenie, ako keď slovenskí policajti v rámci
výcviku na letisku v Poprade zabudli odstrániť prilepenú drogu z batožiny nič
netušiaceho pasažiera a poslali ho aj s inkriminovanou batožinou priamo do náručia
bdelej írskej polície.
Tiež nič netušiaci holohlavec s hrubým krkom bol veľmi prekvapený, keď ledva stačil
dojesť výdatné raňajky a zrazu bol obkľúčený kukláčmi, ktorý ho bez milosti zvalili na
tvrdú keramickú podlahu.
Keď zistili, že u seba telefón nemá, pustili sa do prehliadky pumpy a za pár minút ho
našli na toalete.
„Ale ja som na toalete ešte nebol!“ bránil sa Dušan Zuščák, ktorý nebol vôbec žiadny
mafián, ale obyčajný obchodník a majiteľ obchodu, ktorý si vyšiel do Poľska na nákup
lacnejších potravín.
„Najprv sa musím najesť a vypiť kávu, aby som sa mohol vysrať!“
„Tak sa pán vyserie na policajnej stanici,“ nedali sa policajti a zobrali milého Dušana na
výsluch na stanicu do Krakowa. Kým sa potvrdila jeho nevina, lebo analýza jeho hlasu
potvrdila, že to nebol on, čo zavolal na políciu, tak Urban už sedel v odlietajúcom lietadle
a tešil sa na cestu na Maledivy. Nemohol si dovoliť zmeškať lietadlo, lebo musel odletieť
do Londýna, kde presadol na let do Dohy a potom do Male.
Urban bol na inšpekcii vo výrobnej hale kanadskej firmy Bombardier v Katowiciach
a pozeral na výrobu špeciálnych relé, ktoré sa používajú v domčeku - Hut 25, na
hraničnom interface medzi dánskym a švédskym zabezpečovacím systémom na železnici,
ktorá prechádza zo Švédska cez most ponad Öresundsku úžinu na umelý ostrov
Pebberholm, a potom vchádza do podmorského tunela, kým sa vynorí na dánskej strane
pri Kodanskom letisku Kastrup. Relé bude upravené tak, aby spôsobilo nebezpečnú
situáciu, ktorá skončí zrážkou vlakou na moste a ich zrútením sa do mora.
Relé upravoval špecialista zo Švédska, prisťahovalec z Afganistanu, pracovník firmy
Bombardier v Štokholme, Zahid Rad, ktorý bol poslaný aj ako site manager do Poľska na
stavbu rekonštrukcie zabezpečovacieho zariadenia na trati do Varšavy. Zahid vedie svätú
vojnu, lebo ho počas jeho pobytu v Teheráne skorumpovala a donútila k spolupráci
iránska tajná služba! Zahid bol však už roky členom USS a pracoval priamo pod
AMERIČAN
49
Urbanom a jeho teroristickou sekciou, určenou na vyvolávanie strachu pomocou
teroristických činov, ktoré zvaľovali v tomto prípade úplne neprávom na muslimských
fundamentalistov. Pomáhal USS v príprave na škandinávsky projekt MOST a na jeho
generálku, ktorá bude odskúšaná na budúci rok, 3. marca práve tu v Poľsku.
Prácu s projektom prerušil poplach, že od zradcu, člena FRAKCIE dostalo ústredie USS
echo, že Stano Baran cestuje v novej identite na Maledivy. Urban musel cestovať osobne,
lebo potreboval cieľ identifikovať pre vyčkávajúceho snajpera, ktorý ho mal na mieste
zložiť.
Zatiaľ bola Alice aj so Leonom na ceste vo vlaku Tatran do Viedne z pohrebu svojho
nevlastného otca Andreja Barana, ktorý zomrel vo veku osemdesiatdva rokov na rôzne
neduhy spôsobené chorobami staroby, v nemocnici v Žiline. Odtiaľ odleteli v sprievode
farára Ivana Farského do Ríma, kde sa plánujú zosobášiť. A potom hurá na svadobnú
cestu na Maledivy.
V Moskve na letisku Šeremetievo nastupovali v tomto čase do lietadla smer Doha, Oľga
Bykovová, Jurij, ktorý hral úlohu jej manžela a jej skutočný syn Dima. V Male prestúpili
na hydroplán, ktorý ich za štyridsaťpäť minút zaviezol na malý ostrov Meedhupparu, kde
Dima čakal na svoju obeť. Lebo to bol on, čo dostal od USS úlohu zabiť Stana Barana.
Dima vtedy ešte nevedel, že Stano bol bývalý agent KGB, ktorého zverbovala jeho matka
Oľga, sediaca vedľa neho, a že Oľga s Jurijom idú na Maledivy ako ochrana Alice
a Leona, práve tých osôb, ktoré budú jeho terčom. A už vôbec netušil, že jeho hlavný terč
Stano Baran je jeho biologický, skutočný otec.
6.4
Meedhupparu
Osy a včely sajú ten istý nektár, avšak rovnaký med neznášajú.
Joseph Joubert
Karol Breza a jeho manželka Iveta sa po troch rokoch vo Švédsku pomaly, ale isto
prispôsobili novej spoločnosti. Bežnú švédštinu zvládali už takmer na sto percent.
Prízvuk však mali stále nezmazateľne slovanský. Ivetu, ktorá mala maďarsko-slovenský
pôvod, považovali všetci za Švédku z Fínska. Pomaly, ale iste sa im začalo dariť aj
v pracovnom živote. Dni trávili v práci, po večeroch keď mal voľno sa snažili skypovať
so synom Martinom, ktorý sa v Dubline tiež úplne prispôsobil a v práci sa vyšvihol na
predáka celej smeny. Občas si skypovali aj s dcérou Sonkou, ktorá si užívala
veľkomestského života v matičke Prahe.
Rozhodli sa, že tretie výročie príchodu do Švédska oslávia tým, že pôjdu na drahú
dovolenku niekde do exotickej krajiny.
Karol prišiel v jeden teplý májový piatok večer z práce trochu neskôr ako obyčajne. Vo
firme Swedbol mali akciu. Štyrikrát do roka pracovníci každej divízie usporiadali po práci
priamo v jedálni - After Work a všetci sa mali možnosť zadarmo najesť, lebo jedlo,
obyčajne pizza alebo sendviče platila firma a za predajnú cenu alkoholu ako sa predávali
v Systembolaget - špeciálnom obchode monopolisticky vlastnenom švédskym štátom,
ktorý nemohol nechať svojich občanov bez dozoru a umožniť im kupovať alkohol
v obchodoch s potravinami, ako väčšine ostatných civilizovaných a dospelých občanov,
za pár korún napiť a pritom aj zabaviť zvyčajne kvízom, keď náhodne rozdelené družstvá
súťažili o ďalšie ceny, fľašky a bomboniéry. Niekedy hádzali šípky alebo mali hudobnú
súťaž. Niektorí, hlavne slobodní mladí ľudia po skončení akcie pokračovali ďalej do
krčmy, iní pozvali kolegov alebo kolegyne domov, no pracovníci, ktorí mali rodiny, sa
väčšinou ponáhľali domov, stráviť piatkový večer typickou rodinnou aktivitou, rýchlou
večerou z polotovarov alebo donesenou pizzou, sledovaním televízie a popíjaním buď
alkoholu, alebo coca-coly a zajedaním pukancami, zemiakovými lupienkami, alebo
AMERIČAN
50
slanými orieškami. Médiá to nazvali zvlášnym výrazom fredagsmys, ktorý by sa dal
preložiť asi ako piatková pohodička!
Iveta sedela s pohárom bieleho vína pred počítačom a hneď využila situáciu, že je Karol
trochu pripitý a takticky prezentovala normálne drahý, no teraz so zľavou pre
Škandinávcov na letné obdobie ponúkaný dvojtýždňový zájazd all inclusive na Maledivy.
„Hovoria, že pod vplyvom otepľovania sa ľadovce roztopia, hladina stúpne a tieto
nádherné ostrovy zmiznú pod morom. Poďme tam, kým ešte existujú!“
Karol rozmýšľa, že čo tam bude celé dva týždne, zavretý, síce v luxuse, ale predsa asi bez
možnosti výletov na iné zaujímavé miesta, robiť. Keď navštíviš jeden ostrov a jedno
turistické zariadenie, ako by si navštívil aj ostatných zhruba tisíc obývaných ostrovov. No
potom si pomyslel, však si zahrá volejbal, zapláva, bude sa potápať alebo šnorklovať
a zabávať s ostatnými turistami. Pre istotu si zoberie aj knihy a počítač. A tak na veľkú
radosť Ivety súhlasil a okamžite zaplatil cez internet výhodnú cenu, päťdesiattisíc korún
pre dve osoby za všetko. Ostáva im len premeniť si doláre na bakšiše a na nákupy.
Napokon sa celkom začal na túto exotickú dovolenku tešiť. To netušil, aká dráma ich na
ostrove čaká, a že budú radi, že vyviaznu z pasce so zdravou kožou.
Alice a Leon Sarel sa tiež na medové týždne na Maledivách tešili. Prileteli prenajatým
súkromným lietadlom priamo z Ríma, kde sa podľa plánu, zosnovanému minulý rok
v Betleheme, zosobášili. Ivan Farský, ktorý ich sobášil sa zúčastnil spolu s nimi na
pravideľnej porade FRAKCIE spolu s kardinálom Tomicom.
„Na dovolenke si dajte pozor! Máme indikácie, že sa moslimské hnutie, ktoré chce
zaviesť ortodoxnú formu štátneho náboženstva veľmi aktivizovalo a preberá pod svoj
vplyv jeden ostrov za druhým. Neviazanosť turistov, najmä Angličanov a Rusov im kole
oči. Podľa prognóz chcú prevzať aj vládu v Male a zaviesť podobný režim, ako je v Iráne.
Žiadny alkohol pre turistov, pre všetky ženy šatky,“ hovoril im na porade.
„Neboj sa, máme stále špeciálnu ochranu, na našom ostrove budú s nami niektorí naši
spolupracovníci. Využijeme to nielen ako dovolenku, ale budeme mať aj konferenciu
a plánovanie ďalších akcií FRAKCIE. Ukľudňoval kardinála Leon.
No ani on, ani kardinál netušil, že im hrozí oveľa väčšie nebezpečenstvo, ako bude
nezdarený puč muslimských fundamentalistov. Hrozí im smrť. Nevedeli, že majú medzi
sebou zradcu, ktorý podal správu Urbanovi Rambockovi a presne v nej popísal, ako
zmizol Stano pred pomstou USS a ako teraz vyzerá. Jediné, čo zradca ešte nevedel bol
presný dátum pobytu mladomanželov. Vedel destináciu a vedel, že to bude v júli. Sám
bude jeden zo zúčastnených členov na konferencií FRAKCIE.
„Pripravím plán, ktorého cieľom bude zlikvidovanie Alice a Leona!“ oznámil Urban
americkému vedeniu USS. Títo páni ho schválili a s napätím čakali, ako dopadne.
Sám Urban priletel na Meedhupparu, aby potvrdil novú identitu Stana Barana pre
nájomného vraha, ktorý vôbec netušil, kto bude jeho terčom.
Z letiska v hlavnom meste Male ho za trištvrte hodiny previezol hydroplán, ktorého
kapitán John Nickolson bol z Vancouveru, na malý ostrov Meedhupparu na atol Raa.
„To zase Kosatky dodrbali finále Stanley Cupu proti Medveďom z Bostonu, však?“
provokoval Američan Urban bosonohého kanadského kapitána Maledivy Air, ktorá ako
vraj jediná letecká spoločnosť na svete nevyžaduje, aby mal personál nejakú obuv.
Johnovi to už išlo na nervy. Stále ten hokej. Aj včera, keď viezol starší pár zo Švédska sa
ho muž spýtal na hokej. Vraj je zo Slovenska a Bostonský kapitán Chára porazil dvoch
Švédov, bratov Sedinovcov. Či to kapitán videl? Keby ma tá surová hra zaujímala, tak by
som neodišiel sem do trópov, ale by som mrzol doma v Skalistých horách.
No pretože je profesionál, zdvorilo Urbanovi odvetil:
„ Jáj, tí naši vždy v rozhodujúcej chvili zaváhaju! Cést la vie!“
Obidvaja, aj Alice aj Leon žiarili šťastím a stále sa objímali. Zo strany Leona to bolo
úprimné, zo strany Alice len predstierané. Po troch rokoch spolužitia a spolupráce
v ďalekej Brazílií sa rozhodli spečatiť svoj vzťah aj manželským zväzkom. Vatikán práve
povolil cirkevný sobáš transvestitom a Alice, ktorá bola predtým mužského pohlavia
AMERIČAN
51
využila túto možnosť zosobášiť sa s Leonom, bývalým kňazom, ktorý vystúpil
z kňažského stavu. Pretože všetci boli zasvätení členovia vedenia FRAKCIE, nebolo
pravdepodobné, žeby niekto iný o tom vedel. A tak keď odleteli na svadobnú cestu na
Maledivy, cítili sa bezpečne, aj keď to bolo vždy riskantné opustiť bezpečie hlavného
stanu v Rio de Janeiro a vycestovať do zahraničia.
Plán Urbana dopadol podľa príslovia Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne! Po
dvoch týždňoch odvážal kapitán John Nickolson telo zradcu z ostrova a prekvapení Karol
s Ivetou len čumeli, keď im hydroplán uletel pred nosom. Museli sa vrátiť späť do baru,
kde ešte stále hral Alex s Aljou biljard.
„Molodci, ste už naspäť, predĺžite si dovolenku!“
„Radi by sme, ale zdá sa že sa organizácia trochu zadŕha. Dúfajme, že odletíme ďalším
spojom a stihneme aj prehliadku hlavného mesta Male pred večerným odletom do Dohy.“
odpovedal Karol.
„Čo si dáte, borovičku?“ spýtal sa Malik, usmievavý čašník z Indie, ktorý vždy obslúžil
Karola pri stole a nie pri bare, ako väčšinu ostatných turistov. Karola si obľúbil a nebol to
len každodenný dolár, čo mu hneď ráno o desiatej po otvorení plážového baru, keď si
objednal svoj obligátny gin a tonik na slovenský spôsob, čiže zvlášť do sklenného
decového pohárika gin a zvlášť do plastového tonic s citrónom, doniesol. Bola to jeho
spoločenská povaha, keď spolu vždy prehodili pár viet a keď si ako jeden z mála turistov
po pár dňoch zapamätal jeho meno.
„To čo naposledy“ zahlásil Karol a Alja vybuchla smiechom. Iveta nechápala.
„Však čašník doniesol Karolovi colu, tak ako predtým, pred prvým pokusom k odletu,
keď mu prísne zakázala piť tvrdý alkohol!“
Alja sa smiala, lebo keď si Iveta pred prvým odletom odskočila na záchod, Karol
nainštruoval Malika, aby mu do coca-coly nalial dvojitú porciu vodky a Iveta si spokojná,
že Karol popíjal nealkoholický nápoj, usŕkala zo svojho pomarančového džúsu.
„Tak máte ešte čas, dáme si ešte partičku biliardu!“ vyzval Karola Alex a robil všetko
preto, aby Karol vyhral. Chcel mu urobiť radosť. No Karolovi sa pod vplyvom druhej
dvojitej vodky už vôbec nedarilo.
Ani jeden z nich netušil, že „zmeškanie“ lietadla spôsobil Alexov kamarát Dima, ktorý
miesto Alice odstrelil Urbana, a ktorého telo tak, aby to ostatní hostia nevideli, naložili do
hydroplánu, ktorý s ním odletel na policajnú stanicu do Male.
Dima Bykov to spravil na pokyn svojej matky Oľgy, ktorá mu prezradila, kto je Alice
a presvedčila, že zabitie Urbana Rambocka je v záujme Ruska a jeho vládcov. Po smrti
vytvorili z tela Urbana ženské telo a naoko zničený Leon Sarel potvrdil indentitu svojej
manželky Alice pre policajné orgány hlavného mesta. Pretože nežiadal o prevoz tela do
Brazílie, po jednoduchom civilnom pohrebnom obrade, ho spálili v krematóriu a urnu
s popolom mu dali na cestu domov. Preoblečenie a premaskovanie Alice na podobu
Urbana Rambocka bola čisto technická záležitosť.
„Odteraz budeš hrať úlohu nášho hlavného nepriateľa. Ako prvé podáš správu na vedenie
USS, že atentát na Alice sa podaril a jej popol si odvážam domov, povedal Sarel Alice,
ktorá mala vo vnútornom vrecku nohavíc vysielač súradníc, odstránený z Urbanovho
pohlavného údu a na hrdle sa jej hompáľal kožený prívesok so suvenírom z Malediv,
ktorý obsahoval kúsok koralu, v ktorom bol umiestnený druhý vysielač, umiestnený vo
vytrhnutom zube z chrupu mŕtveho Urbana.
„Po druhé, musíme odhaliť, kto je medzi nami zradcom. Budeš v New Yorku a budeš
čakať až ťa niekto kontaktuje a prezradí ti niečo, čo bude vedieť len jedna osoba.
Každému nášmu spolupracovníkovi pripravím jedinečnú verziu najbližšej akcie. Osoba,
od ktorej sa Urban o nej dozvie je naším terčom.“
AMERIČAN
52
Poľovačka na zradcu začala.
Ešte naposledy sa Alice a Leon objali a pripravili sa na oddelený život až do splnenia
hlavného cieľa FRAKCIE - uchopenie moci juhoamerickými katolíkmi a presťahovanie
sídla pápeža do Ria.
Alice to veľmi vyhovovalo, lebo k Leonovi nič necítila. Ďalej jej vyhovovalo, že hoci
v ženskej koži, navonok bude vystupovať ako muž, Američan Urban Rambock.
Z Európana sa stal definitívne Američan, bude žiť v New Yorku, najtypickejšom
americkom a najdynamickejšom meste sveta. Bude pracovať ako flexibilný Američan na
dosiahnutie svojho cieľa, ktorý vôbec nebol totožný s cieľom Sarela a bude sa vo voľnom
čase zabávať ako zmyselná a vášnivá Američanka, ktorou aj ako muž Stano vždy bola.
V prvej triede lietadla Quatar Air z Male do Dohy si Urban Rambock objednal od
šarmantnej letušky whiskey on the rocks, sklopil si lietadlo a spokojne zaspal. Za ním
sedela Oľga, ktorá sa ho rozhodla sprevádzať po celý zvyšok jeho života. Dima, jej syn
sedel pred nimi, a tiež bol na ceste, na ceste za ďalšou úlohou. Tentoraz to bude jeho
najnáročnejšia úloha. Lebo jej súčasťou je nielen účasť vo fyzickom, ale hlavne
psychologicko-manipulatívnom boji za účelom vyvolania stretávky dvoch konkurenčných
zoskupení.
Po jej splnení ho pravdepodobne čaká miesto v riadení FRAKCIE, kde vystrieda svoju
mamu, ktorá sa už od Alice nepohne.
6.5
Oslo
Nejde o to, ísť hlavou proti múru, ale skôr o to, nájsť očami dvere.
Werner von Siemens
Ronny Behring s manželkou Anettou sedia napoludnie v piatok 22. júla v McDonalde pri
Varbergu, na odpočívadle pri diaľnici smerom na Göteborg. Dávajú si Big Mac &
company, kompletné menu a tešia sa na víkend. Obaja si v piatok zobrali voľno a pred
dvoma hodinami vyrazili na cestu do Osla, navštíviť svoju dcéru Moniku, ktorá pracuje
už celý rok ako zdravotná sestra v ústrednej nemocnici v hlavnom meste Nórska.
S platom je veľmi spokojná. Zarobí dvakrát viac, ako vo Švédsku. Okrem toho jej
zamestnávateľ - personálna firma, ktorá prenajíma svojich zamestnancov po
nemocniciach po celom Nórsku platí jedenkrát mesačne aj cestu domov a poskytuje
zadarmo ubytovanie – samostatnú izbu v päťizbovom byte v centre Osla. Pretože si
Monika po rozchode s Nickom Anderssonom presťahovala veci späť do ich rodičovského
domu, kde má stále svoju izbu, a pretože nič na nájomné a stravu neprispieva - aj tak som
stále preč, buď v Nórsku, alebo na cestách, prehlasuje, keď sa ju mama Anette pokúšala
jemne presvedčiť, aby prispievala aspoň symbolickou cenou - nemá Monika žiadne
výdaje. Môže celú výplatu aj minúť, čo rada robí. Na šaty, topánky, reštaurácie
a cestovanie. Dokonca aj keď si požičia od otca auto s plnou nádržou, nikdy mu nevráti
natankované. Naopak, Ronny musí po nej čistiť auto, zahádzané od fľašiek a plechoviek,
odpadkov, ktoré mladí ľudia, kamarátky a kamaráti Moniky po sebe v aute vždy nechajú.
Dokonca raz musel čistiť posraté sedačky, keď chúďa malý pražský krysařík Ajka mala
žalúdočné potiaže a nič v sebe neudržala.
„Prepáč, nestihnem poriadiť, lebo musím utekať na lietadlo, vlak, autobus!“ vyhovárala
sa vždy Monika a dobrý švédsky otecko jej prepáčil a poctivo čistil svoje pekné veľké
BMW. V duchu sa zastrájal, že to bude posledný raz, čo jej auto požičia. Ale nikdy to
nedodržal. Mal pre svoju dcérku, ktorá vždy bola jeho miláčikom, nesmiernu slabosť.
AMERIČAN
53
„Keby nám Monika niečo dávala na nájomné, tak jej to odložím a keď si kúpi svoj byt,
tak jej všetko vrátim,“ vzdychla si mama Anette a pokračuje: „Takto všetko minie na
sprostosti a nebude mať nič do začiatku nového života, ak si nájde ďalšieho chalana.“
Rozchod so sympatickým a ochotným Nickom, rodičov Moniky ešte ani po dvoch rokoch
neprebolel. Škoda ho, obaja ho mali nesmierne radi.
Keby tak tušili, že nič z toho nie je pravda. Monika sa s Nickom nerozišla, a ani nemíňa
svoje ťažko, počas väčšinou nočných smien, zarobené peniaze. Naopak, na ich konte vo
Švajčiarsku pribúdajú veľkým tempom obrovske sumy, vyplácané finančným oddelením
USS za perfektné služby obidvoch mladých ľudí v každej im zverenej operácií.
Keby tak rodičia tušili, že sa teraz pripravuje obrovská akcia, ktorá šokuje Nórsko,
Škandináviu a celý svet a v ktorej bude hrať dôležitú úlohu ich dcéra, ktorá tiež nemá ani
tušenia, že by sa jej rodičia ju rozhodli navštíviť bez toho, aby sa dopredu dohovorili.
Chcú ju prekvapiť, no prekvapí ich nielen ona, ale aj udalosti tohto čierneho piatku
v povojnových dejinách bohatého Nórska.
Monika Behring bude mať podiel na prevedení najhroznejších teroristických činov
v dejinách Nórska. Ona aj všetci jej priatelia, hasič Jimmy, policajti Sten a Johan a aj
futbalista Olaf a politik Per sú pracovníci USS, ktorí ako dobre zohratý team zabezpečujú
požadovaný priebeh akcie. Sama ošetruje zranených po výbuchu v centre a po streľbe
maniaka na ostrove Utoya. Keď sa maniak, ktorý postrieľal šesťdesiat deväť mladých
ľudí, budúcich politikov socialistickej robotníckej strany Nórska, vzdá policajtom,
ktorých vedie Sten, naložia ho do policajného voza, ktorý šoféruje Johan a odvezú do
policajného väzenia. Počas cesty nakrátko zastavia, ich zajatec vystúpi a vymení sa so
svojím dvojníkom, profesionálnym hercom Andersom Brejvikom, ktorý bude po
polročnom väzení vystupovať na súde a bez náznaku nejakého citového pohnutia aj počas
procesu aj počas vynesenia rozsudku a s výsmechom v očiach absolvovať desať týždňový
proces. Skutočný strelec, profík v službách USS plní znova bežné úlohy, či už v Lýbií,
Sýrií, Iraku alebo Afrike. Lebo Dima Bykov si túto krvavú profesiu veľmi obľúbil.
Vykonal túto akciu na príkaz USS, akciu, ktorá má zdiskreditovať neofašistov a
neonacistov a podporiť boj prisťahovalcov a socialistov o moc v Európe.
Súčasť plánu je aj po odsúdení „nevinného“ herca a po jeho umiestnení v prísne
stráženom väzení pomôcť mu v úteku. Pre verejnosť oznámia, že „spácha samovraždu“
pochovajú miesto neho iného a on ujde s pomocou Moniky a Nicka do Brazílie, kde bude
priamo členom teamu Leona Sarela.
6.6
Stockholm
Nie veľký požiera malého, ale rýchly pomalého.
Heinz Peter Halek
Charles Johnson zbehol po schôdzke s Alberom Perezom rýchle dolu do parku a rozhodol
sa pre sushi v útulnej japonskej reštaurácií. Stretnutie mali na kopčeku nad záhradkárskou
kolóniou, kde si obyvatelia Štokholmu v tento krásny augustový deň, presne tak, ako
obyvatelia mnohých iných krajiín Európy zbierali skromnú úrodu, hrabali lístie alebo len
tak oddychovali a popíjali kávu v tieni ovocných stromov a ozdobných kriakov. Dvaja
sprisahanci na oddych nemali čas. Žili veľmi náročným životom. Hlavne Alberto, ktorý
bol ženatý s Češkou Cecíliou, bol v poslednej dobe veľmi preťažený.
„Čo ti je? Vyzeráš nejak unavený!“ spýtal sa Charles, keď sa strhaný Alberto ťažko
dychčiac ospravedlňoval za malé oneskorenie. „Ale Cilka ma stále naháňa. Nedá ani
trochu pokoja, to sprav, to vybav, postaraj sa o malého synčeka, ktorý vyžaduje stále viac
a viac pozornosti a tak to ide dookola celý deň. Ako by fakt, že sme sa zobrali na pokyn
AMERIČAN
54
Leona Sarela, a že sme manželia len preto, aby sme tu splnili časť plánu FRAKCIE
CHameLEON, vôbec pre ňu nič neznamenal. Neprioriuje túto hlavnú časť svojej práce.
Po práci vo firme Swedbol je unavená a preto, že ja som vypísaný na maródke, naložila
na mňa všetky domáce práce a povinnosti. Až v noci, keď obaja spia, mám trochu čas,
venovať sa našej veci. Cilka mi v nej vôbec nepomôže!
Cecília Skařupová sa narodila v roku 1965. Po troch rokoch v uliciach Prahy rozvášnené
davy hrozili päsťami sovietskym okupantom. Jej otec, nadporučík Jiří Skařupa,
zpacifikoval rotu vojakov na útvare v Žižkove. Po normalizácií ho ako správneho
komunistu, poslali učiť na Vysokú vojenskú školu na Slovensko a Cilka sa s ním
presťahovala do Liptovského Mikuláša. Cilka sa naučila perfektne aj po slovensky.
Vyrástla z nej pekná, trocha privysoká slečna s modrými očami a plavými kučeravyými
vlasmi. No uprostred puberty jej idylku prerušila vyššia moc. Otca, tentoraz už
podplukovníka opäť preložili späť do Prahy. České decká sa jej vysmievali pre slovenský
prízvuk. Zanevrela na všetkých a s nikým sa nekamarátila. Po dovŕšení sedemnástky ju
čašník Honzo nielenže zasvätil do sexu, ale ponúkol jej aj možnosť zárobku, ktorý jej
umožňoval nielen nasýtiť jej neuhasiteľnú túžbu po sexe, ale aj zarobiť také peniaze, o
ktorých sa jej rovesníčkam ani nesnívalo. Pretože sa venovala hlavne cudzincom,
zdokonalila sa v cudzích jazykoch. Žila dvojitým životom, v škole síce do súkromia
utiahnutá, ale aktívna členka Socialistického zväzu mládeže, vo voľnom čase luxusná
prostitútka alebo pražská call-girl, doprovod pre zahraničných návštevníkov. Rodičom
vysvetlila svoje časté úlety tým, že si našla prácu ako turistická sprievodkyňa. Však ju
môže náhodou niekto z početných známych uvidieť v sprievode cudzincov. Stretla sa s
Françoisom Beliérom a začalo medzi nimi niečo, o čom ani jeden z nich nemal v tej
chvíli ani tušenia. Najprv Cilka, potom François sa stali dobrovoľne nasilu agentmi a
slúžili na opačnej strane barikády, až kým sa podobne ako ich predstavenstvo nestáli
spoluhráčmi. Cilka bola vydatá aj za Čestmíra Dandu. Presťahovala sa do Švédska, do
Štokholmu keď Čendo ostal v Malmö po praxi v PLM. Už potom spolu nežili. Neskoršie
Čendo tragicky zahynul. Už bola z takéhoto dvojitého života unavená. Ciele FRAKCIE
jej boli stále a stále vzdialenejšie. Švédska spoločnosť sa jej stále viac a viac páčila.
Ľahko sa prispôsobila, v práci sa ukázala ako šikovná manažérka a hoci ju ako cudzinku
patrične finančne nedoceňovali, nič si z toho nerobila. Peňazí mala na svojom
švajčiarskom konte za dlhoročnú extra prácu dosť.
Keď počúvala plány na to, ako chcú sprisahanci začať teroristické aktivity tu na „jej“
dvorku, tak sa rozhodla ich prekaziť. Do vlastného hniezda sa neserie, pomyslela si
a zavolala svojmu „kolegovi“ Jannemu do Malmö. Lebo Štokholm mala veľmi rada.
Štokholmský syndróm sa u nej rozvinul do nádhernej a neškodnej podoby.
Dvaja výtečníci, sediac na lavičke a intenzívne zhovárajúci sa, si vôbec nevšimli keď sa
stále pozerali na panorámu Södermalmu a viaduktu Årsta, že sú sledovaní a odpočuvaní.
Zubár Janne Johnsson, ktorý vôbec nebol iba zubárom, ale aj členom USS pricestoval
večer z Malmö aj so svojou mobilnou špičkovou elektronikou v malom kufríku, ubytoval
sa v hoteli Oden na Östermalm a ráno počkal v aute na Alberta pred jeho a Cilkinym
radovým domčekom. Zavesiť sa na neho a sledovať ho na stanicu metra a potom na
Södermalm nebol problém. Problém nebol ani ukryť sa medzi stromkami v uličke medzi
záhradkami a zamerať teleskop na lavičku, kde na Alberta už čakal Janneho čierny
menovec.
Po jeho správe a analýze sa rozhodli príslušné úrady nasledovne:
Posledný augustový deň zastrelil Dima Bykov na pokyn velenia pred mešitou Alberta
Pereza, ktorý v Kodani spolu s inými moslimami oslavoval skončenie Ramadanu. Libor
Slaný, tiež člen ŠTB-USS ho ukryl vo svojom dome vo Vejby Strand.
Tlač to opisovala, ako boj moslimských gangov, ktoré sa v Dánsku veľmi rozšírili.
Mesiac pred atentátom na Drottningsgatan zbili čierneho Johnsona štyria členovia
security v Štokholme v metre a hodili ho do kontainera na odpadky. Aj napriek tomu, že
AMERIČAN
55
bol vycvičený a trénovaný agent. Boli to tiež profesionáli a boli v presile. Darmo švédske
denníky písali o rasistickom útoku na „čierneho“ pasažiera, ktorý bol tiež černoch.
Príslušníci SÄPO, švédskej tajnej polície vedeli svoje. Obyčajní civili by to ani nezvládli,
ani nespravili. Preto zlyhala podpora prvého samovražedného atentátu v histórií Švédska
a skončila smrťou bezvýznamného moslima, ktorý odpálením bomby zabil len sám seba
a spôsobil chaos na ulici, plnej turistov a nakupujúcich domácich.
Po Charlesa Johnsona prišli agenti USS, prenajali si malé lietadlo a odleteli z malého
letiska Bromma cez Londýn na Kubu. Vo väznici na Guantanamo z neho dostali všetky
informácie. Potom ho poslali do jeho pôvodnej vlasti, do Nigérie, na čierny kontinent.
Tam sa Afričan, ako ho volali pustil do intenzívneho tréningu na prípravu ďalšieho
veľkého projektu, tentoraz v réžií USS.
Frakcia CHameLEON a jej ciele, aj napriek čiastočnému neúspechu v Štokholme, dostali
od USS zelenú. Akurát teraz už bol Leon Sarel a Alice pod dvojitou kontrolou.
6.7
Malmö
Pokrok je možný jedine vtedy, keď sa inteligentne porušujú zákony.
Boleslav Barlog
V sobotu ráno cestujú Karol Breza s manželkou Ivetou v sprievode Nilsa Sökjera a jeho
manželky Isabelle na ich čiernom BMW cez dialnično-železničný most ponad Öresund,
úžinu, ktorý spája Švédsko s Dánskom. Sused, ktorý pracuje v dánskom parlamente
Folketingu ich pozval na súkromnú prehliadku. Po nej majú naplánovaný výlet do
Louisiany, známej galérie, kde je výstava architektonických majstrov a nová výstava
Paula Kleeho.
Nils má okrem spoločenského aj skrytý cieľ cesty. Chce vyskúšať Karola, či nie je
potenciálnym teroristom, a ak spraví skúšku prípadne ho zlanáriť do práce pre dánsku
tajnú službu. Nevie, že Karol už pracuje pre USS, a že sa pre Karola pripravuje práca
v Kodani, na železničnom projekte, aby mohol menej nápadne plniť určené úlohy.
Samozrejme ani Karol nič netuší. Nevie, že Nils pracuje pre tajnú službu. Aj jemu, aj
Ivete lichotí pozornosť susedov. Celkom sa s nimi spriatelili. Včera boli u nich na
výbornej večeri, ktorú pripravila Isabelle z talianskych ekologických potravín.
„Talianska kuchyňa je najlepšia na svete! Ten odpad vo fast foodoch, čo tu do seba tlačíte
vás privedie do hrobu!“
Nils sa usmial, no súhlasí so svojou manželkou. Sám sa stravuje veľmi racionálne a rád
pripraví aj špeciality. Napiekol chlieb a pripravil predjedlo, opekaný kaleráb obalený
v syrových plátkoch. Popili po dva poháre dobrého talianskeho vína z Piemonte a na
záver ku káve vytiahol Nils dvanásťročnú single malt whisky.
„Dúfam, že nebudete mať problém ráno vstať?“
„Však nemusíme ísť tak včas,“ prehlasuje Iveta, ktorá si v sobotu a v nedeľu rada dlho
pospí.
„Vy chlapi stihnete ako každú sobotu aj do sauny.Vyrážame až okolo pol jedenástej!“
chce všetkých dirigovať. Ráno sa opakovala už tradičná sobotná situácia. Keď prišiel
Karol zo spoločnej sauny, nabudený pohľadom na nahé telá žien a chcel vyliezť na Ivetu,
stále sa váľajúcu v posteli, tak ho odmietla, presne tak ako večer, keď prišli od susedov.
Nahnevane prehlásila: „Zase si mi pokazil víkend!“
„Však som ťa nechal vyspať, ako to máš rada!“ hovorí Karol a sám je hore už od štvrtej
hodiny. Šesť hodín tvrdého spánku mu vždy bohate stačí. No nestačí mu zriedkavý sex,
ktorý má s manželkou, len keď sa jej milostivo uráči, maximálne raz za týždeň. Po
AMERIČAN
56
dokončení práce na projekte mestského železničného tunela sa rozišiel aj s Annou Lindh,
ktorá si okamžite našla inú obeť.
„No to by ešte chýbalo, aby si ma v sobotu, keď nemusím vstávať do práce, budil!“
Rozhorčená odvrkla. Včera po príchode od susedov ako obyčajne zostala v obývačke na
pohovke pozerať televízor, dobre vedela, že Karol za minútu zaspí. Sama po víne a dobrej
večeri bola unavená a tiež ju aj napriek napínavej detektívke premohol spánok. Keď sa
o druhej prebrala, vyčúrala sa a potichu, aby nezobudila Karola, vliezla do manželskej
postele, ktorá už pomaly nevedela, čo je to dobrá a vášnivá súlož. Ivete sa po päťdesiatke
súložiť už vôbec nechcelo. Sex jej nič nehovoril. Nie, žeby aj pred tým bola nadšene
manželskú povinnosť plniaca partnerka, ale predsa kvôli pokoju v rodine rozťahovala
nohy pravidelne dva-, trikrát do týždňa. Nikdy pri tom nedosahovala búrlivý orgazmus, aj
keď jej milovanie nebolo nepríjemné. Karolovi počas ich manželského zväzku, dokiaľ
spoznala Majida, zahla len jeden raz, keď sa zamilovala, samozrejme, do ženatého
doktora Petra Tomášika, ktorý bol aj lekárom hokejového klubu Košice, kde jej syn Karol
hrával počas svojich žiackych rokov stredného útočníka. Spoznali sa, keď sa Karol zranil
tak vážne, že po narazení na mantinel ho museli odviezť v bezvedomí na nosidlách
z ľadu. V šatni sa už prebral a keď sa pán doktor ponúkol, že ich pre istotu zavezie do
nemocnice, rada to prijala. Karola si nechali v nemocnici na pozorovanie, no Iveta pri
ňom celú noc neostala, ale v družnom rozhovore s doktorom, ktorý sa „nezištne“ ponúkol
„utešovať“ mladú atraktívnu mamičku aj zabudla na synátora. Ten si našťastie užíval
pozornosť sestričiek, ktorým sa mladý svalnatý chlapec, vyzerajúci na sedemnásť veľmi
páčil. Po obligátnom pozvaní na kávu so zámienkou starosti o zdravotný stav Karola sa
začal milý pán doktor zaujímať aj o zdravie Ivety a keď sa posťažovala na pretrvávajúce
bolesti hlavy ponúkol jej liečbu pomocou akupunktúry, na ktorú bol špecialista.
Po pár návštevách však začal do Ivety strkať nielen ihly, ale aj svojho malého, ale
hrubého čuráka a dokázal, že je špecialista aj vo vyvolaní búrlivého ženského orgazmu.
Nils rozpráva spoločnosti o nových bezpečnostných opatreniach, ktoré sa zavádzajú, lebo
za dva týždne sú v Dánsku voľby a pripravuje sa inaugurácia novozvolenej,
pravdepodobne prvej ženy - ministerskej predsedníčky v dejinách Dánska. Popri
reprezentačnej vláde kráľovnej bude vládnuť žena aj na politickej scéne.
„Hlavný vchod sa prerába, lebo bezpečnostné opatrenia boli slabé. Ruksak s výbušninou
by sa dal veľmi ľahko prepašovať,“ táto a iné informácie by mali pre aktívnych teroristov,
ktorí by chceli zabiť predstaviteľa zeme, ktorá sa správa totálne nepriateľsky voči
prisťahovalcom, hlavne moslimom, ktorí ju už takmer celú zaplavili a menia ju na svoj
obraz, cenu zlata.
Karol to jasne vidí a vytušil, že ho Nils skúša. Rozhodol sa preto, že vyjde s pravdou von.
Neskoršie, keď sedeli sami v reštaurácií v Lousiane pri dobrom škandinávskom bufete,
lebo manželky ešte stále nadšene obzerali umenie, ktorého nemali na rozdiel od sexu,
nikdy dosť, zahlásil:
„Som presvedčený, že tvoja práca počítačového experta je len zástierkou tvojej skutočnej
úlohy. Si istotne zodpovedný za vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť parlamentu!“
Nils bol prekvapený. To nečakal, teraz musí s pravdou von. Povedal Karolovi takmer
všetko. Ten mu sám tiež povedal o sebe pravdu a dohodli sa na spolupráci. Šéfom USS
a aj šéfom dánskej tajnej služby spolupráca tejto novej dvojice veľmi vyhovovala
a pripravovali pre nich do budúcnosti veľa spoločných akcií v tomto priestore, oblasti
Öresund, ktorú obývalo takmer štyri milióny ľudí.
AMERIČAN
57
6.8
Riga
Nikto nejde ďalej, keď nevie kam ide.
Oliver Cromwell
Podplukovník Jurij Vysockij, šéf špeciálneho útvaru ruskej armády a jeho manželka Lena
sedia na hornej palube trajektu do Rigy, popíjajú pivo a obdivujú nádherné farby
Štokholmského archipelágu, kúpajúceho sa v stále teplých lúčoch poobedňajšieho slnka.
Je päť hodín a do večere je ešte ďaleko. Tešia sa na škandinávsky bufet, švédske stoly,
ktorý sa podáva od siedmej večer. Lena oslavuje šesťdesiatku a zároveň aj tridsaťpäť
rokov sobáša. Boli na ceste okolo sveta a teraz ešte pred návratom domov, do Petrohradu
sa stavia v Rige u priateľov, ktorí sa na nich veľmi tešia. Priatelia Saša a Marína im chcú
ukázať ich novootvorenú telocvičnu, ktorej finančným sponzorom a skutočným
majiteľom bola Lena Vedevdeja, manželka terajšieho ruského prezidenta. Ako majiteľka
telocviční, rozmiestnených po celom Rusku, sa snažila aj pomocou ruských obyvateľov
Lotyšska, ktorí ešte stále nemajú občianstvo tejto baltickej republiky, zvyšovať vplyv
vládcov Ruska v tejto bývalej sovietskej republike.
„Máte tu voľné miesto?“ objavil sa pri ich stole Vladimír Setínek zvaný Séťo z Prahy,
alias Edy, ktorý je na výlete do Rigy.
Počas krátkej návštevy hlavného mesta Švédska, kde odletel na stretnutie s Philippom
Bouvinom, ktorého dopoludnie bolo vyplnené záverečnými prípravnými prácami na prvý
teroristický útok v ČR - otrávenie pitnej vody v Českej Třebovej, sa rozhodli pre výlet do
Rigy. Mysleli si, že je to tak bezpečnejšie. Ubytovali sa v rôznych kajutách a dohodli sa,
že sa na ľodi nestretnú, ale že sa budú nezávisle zabávať: show, bar, disko, nejaká
náhodná trtkačka. Ženských, ochotných poskytnúť nadržaným mužom, či už zadarmo
alebo za prachy svoju žemličku, bolo na týchto okružných plavbách vždy dosť.
„Nech sa páči!“ odvetil Jurij Séťovi a ponúkol ho cigaretou.
„Volám sa Edy a som z Prahy“ predstavil sa Vladimír a keď mu spolusediaci prezradili,
že sú Rusi, tak prešiel z perfektnej angličtiny do veľmi smiešnej ruštiny. Lena sa nemohla
ubrániť smiechu. To si robí srandu alebo naozaj nevie tak dobre po rusky?
„Radšej rozprávajme po anglicky. Vaša angličtina je taká výborná, ako keby ste bol
z USA, radi sa niečo priučíme. Ani vašu ruštinu netreba o moc zlepšovať,“ klamala mu
do očí.“
„All right“, súhlasi Edy a doloží na vysvetlenie:
„Žil som dvadsaťpäť rokov v Kanade, v Toronte.“
Keď povedal, že je umelec, a že napísal knihu Špagáti o Československej ľudovej
armáde, ktorá bránila Ostravu s pomocou ruských rakiet pred NATO a neubránila,
podplukovník ruskej armády Jurij ožil.
„Davaj, ty molodec, napijeme sa na česko-ruskú družbu! Však sme vám 9. mája 1945
oslobodili vašu krásnu Prahu od nemeckých fašistov!“
Veď hej, pomyslel si Séťo, ktorý nenávidel aj fašistov aj komunistov z celej svojej duše.
Ale zabudol si povedať, že Praha už 5. mája povstala proti nemeckým okupantom a štyri
dni musela v krvi čakať, až sa ruské vojská otočia od Berlína a pomôžu. Stalin zakázal
Američanom, ktorí už oslobodili Plzeň, prekročiť demarkačnú čiaru, dohodnutú na Jalte
a pomôcť pražskému povstaniu. Do dňa by bolo po ňom, však sa SS-posádka chcela
vzdať západniarom. Vedeli, čo ich pod komunistickým režimom čaká. A zabudol si
povedať, že v roku 1968 si prišiel okupovať ako priateľ a spojenec našu matičku Prahu
a nastolil si ďalších dvadsať rokov komunistického útlaku! Ale nahlas dodal:
„Tak na družbu! A čo vy robíte?“
AMERIČAN
58
„Ja som tiež umelec, vyrezávam z dreva sochy a manželka je maliarka!“ klamal Jurij.
„Daj si na naše výročie dobrú whisky.“ Z tašky spod stola vytiahol plastovú fľašku z coca
coly a nalial do plastových pohárikov po deci hnedej tekutiny.
„Johny Walker! Dvanásťročná!“
Séťo nebol včerajší. Rozhodol sa opiť Jurija tak, že mu prezradi skutočné povolanie. Keď
neskoro večer už sami v bare pili jeden drink za druhým, lebo Lena odišla po výdatnej
večeri a vypití fľašky vína do kajuty si odpočinúť, rozviazal sa Jurijovi jazyk.
„Som pilot helikoptéry a vozil som našich vojakov do Afganistanu. Teraz som veliteľom
špeciálneho útvaru.“
„Čo robíte také špeciálne?“ vypytoval sa Séťo.
„Strieľame ľudí! No nie na bojisku, ale ako odstreľovači, snajperi!“
„A kde ich strieľate?“
„Po celom svete, kde treba. No hlavne v Afrike, Ázií, Európe. V krajinách, ktoré sa
pridali na stranu USA a sú nepriateľské voči Rusku. Pretože mierumilovné NATO
priťahuje svoje láskavé objatie matičky Ruska kruhom základní vybudovaných
v krajinách susediacich s mojou vlasťou. Tak, ako sme ich vyhnali z nej, tak ich
vyženieme aj od susedov!“
François si potreboval trochu oddýchnuť aj od práce pre USS, aj od práce pre FRAKCIU.
Bol trochu nervózny. Cítil, že sa správanie Leona Sarela k nemu zmenilo. Nedával mu
žiadne ďalšie úlohy. Asi ho strata Alice bolela viac, ako si myslel a spôsobovala
ochromenie aktivít FRAKCIE, myslel si François. Po letnom odstránení Alice sa snažil
spojiť s Urbanom, aby mu pripomenul, že vyzradenie identity Stana nebolo zadarmo.
Žiadne peniaze na jeho konto nedošli, a Urban sa s ním nechcel nijako spojiť, ani
telefonicky, ani skypom, ani emailom. No a stretnúť sa osobne nepripadalo v úvahy.
Poslal mu list, kde mu reportoval podrobný stav príprav na teroristický útok v Českej
republike a zároveň sa ho spýtal, prečo nemá za akciu Maledivy na konte milión frankov.
Dostal len krátku odpoveď, aby pokračoval v prípravách a pravidelných správach, a že po
akcií Česká Třebová dostane naraz dva milióny.
François už viac na prácu nemyslel. V bare zbalil mladú Španielku, Raquel Cocodrillo,
ktorá je na ceste za oteckom, diplomatom v Petersburgu. Nevedel, že Raquel pracuje pre
Wikileaks a vždy keď je na návšteve u ocka v Rusku, kopíruje jeho diplomatickú poštu
a predáva ju Julianovi Assangovi. Noc strávená s ňou bola v posledných rokoch jednou
z jeho najlepších. François zaspal spokojný s vedomím, že napriek vyššiemu veku,
nestratil ani šarm pri zvádzaní žien každého veku, ani schopnosť ich v posteli uspokojiť.
Po krátkom, ale výdatnom spánku sa osprchovali a išli aj s Raquel do reštaurácie na
raňajky. Zobral si noviny a medzi mnohými ho upútali tieto správy:
Iránskeho jadrového fyzika zabili dnes v Teheráne, informovali miestne médiá s tým, že v
priebehu niečo vyše polroka ide už o druhú vraždu atómového vedca v Iráne.
AMERIČAN
59
7
2012
7.1
Bratislava
Budúcnosť je plná výziev a nadejí.
Nathaniel Hawthorne
Soňa Brezová sedí v bare v kaviarni UFO na bratislavskom moste SNP, zvanom aj Nový
most a dáva si svoj obľúbený drink - citrónový fernet s colou. Jej spoločník priletel ráno
priamou linkou z Londýna.
„Stretneme sa teda o tri mesiace na Golden Coast, zaplatím pre teba a celu partiu hotel.
Pripravíme vypustenie ďalšej mediálnej bomby – príprava teroristického útoku v deň
otvorenia OH v Londýne. V noci budete všetci pracovať na svojich notebokoch a cez deň
môžete surfovať a opaľovať sa do sýtosti.
Julian Assange sa spokojne usmieva. Pozerá na Dunaj, ktorý ani v najväčších mrazoch
úplne nezamrzne a lenivo si prebíja cestu do Čierneho mora. Britský sudca neuznal
odvolanie švédskej prokurátorky a žiadosť o vydanie do Švédska zamietol. Zrušil
Julianovi domáce väzenie.
„Preč s gorilami z parlamentu, gorily do väzenia!“ Skandovali účastníci demonštrácie na
Hviezdoslavovom námestí, keď sa poobede prechádzal po Starom meste.
Braňo Chalupa stojí tiež na námestí a pozerá sa na novinára Mikaela Bengströma, ktorý
prišiel až zo Štokholmu a rozpráva účastníkom protestov Gorila o korupcii v Škandinávii.
Nekompromisne odhaľuje styky švédskych politikov a podnikateľov s diktatúrami
a nedemokratickými režimami, predaj zbraní a odpočúvacej techniky totalitným vládam
týchto krajín a dôsledky na morálku bežných občanov. Títo vytriezveli z naivných
predstáv o morálke a nepodplatiteľnosti svojich politických predstaviteľov. Sú takí istí,
ako politici všade na svete. Korupciu naoko potláčajú, v skutočnosti sami praktizujú.
„Čo to hovoria? Môžeš mi to preložiť?“ spýtal sa Julian mladej ženy, ktorá postávala pred
kaviarničkou a pofajčievala jednu zo svojich mentolových Marlboriek. Soňa čakala na
Kristínku Majdákovú, kamarátku z Popradu, ktorá pracovala v Bratislave ako sestrička na
Kramároch. Natálka meškala.
„Vypukla tu korupčná aféra s politikmi a podnikateľmi, nazvaná Gorila, vraj podľa
výzoru majiteľa konšpiračného bytu, kde sa korupčníci stretávali a ktorých SIS, tajná
služba odpočúvala! Politikov, ktorí sú podozriví z korupcie ľudia nazvali gorilami!“
preložila Soňa do školskej angličtiny. Potešila sa, že si môže pohovoriť s Angličanom.
Zdal sa jej akýsi známy, no nevedela ho zaradiť. Musí byť tiež herec, alebo politik.
Julian videl na Slovenke ako si mračí pekne čielko v úsilí spomenúť si, odkiaľ ho pozná.
„Volám sa Julian Assange a som Austrálčan!“ predstavil sa.
„Wikileaks!“ rozjasnilo sa jej v hlave.
„A nemal by si byť vo väzení za znásilnenie?“
„Našťastie v normálnych krajinách sa za znásilnenie nepovažuje pretrhnutie kondómu,
alebo milovanie v polospánku, a tak ma prepustili na slobodu. No do Švédska nemôžem
ani páchnuť, lebo by ma tam zavreli.“
Soňa bola nadšená, že sa spoznala s takým medzinárodne známym a veľmi príťažlivým
mužom. Zavolala Kike, že si musí niečo vybaviť, a že sa stretnú neskôr.
„Poď, ak máš čas, ukážem ti Bratislavu“ hovorí, hoci hlavné mesto Slovenska tak dobre
ako Prahu nepozná.
AMERIČAN
60
Julian spokojný, že sa dostal tak ľahko k ďalšej obeti, prikývol a počas obhliadky
historického centra, Bratislavského hradu a Modrého kostolíka, jej ponúkol spoluprácu.
„Veľmi rada, ale práve odchádzame s Kikou na trojmesačnú cestu po Ázií. Pozajtra
odlietame do Thajska, Bangkoku, potom máme naplánované prímorské strediská: Bali,
Laos, Malajziu a Filipíny.“
„Tak pricestujte aj do Austrálie, ja odlietam už zajtra z Viedne a budem tam v bezpečí
vegetovať, kým sa na celú aféru zabudne.“
„Pouvažujem o tom a napíšem ti, alebo mi zavolaj“ dala mu na seba kontakt.
„Ale teraz ti chcem ukázať Bratislavu zhora“ navrhla a vošli do výťahu v pylóne mosta
SNP.
Monika Behring prespala pred cestou do Austrálie v kodanskom hoteli Radisson Blue.
Odchádza aj s Nickom oficiálne na dovolenku, no v skutočnosti idú na stretnutie s
Julianom Assangom, ktorý bol prepustený z britského domáceho väzenia.
Včera večer boli v kasíne. Nick vyhral osemtisíc dánskych korún. Ona pozorovala dvoch
Dánov, ktorí sa sediac pri stolíku a popíjajúc Carlsberg rozprávali o internete.
„Susedka má internet ľahko dostupný, vôbec ho nemá zakódovaný“ hovorí Nils
Michaelovi. „Keď sa na ňu napichnem, tak to ide rýchlo!“
„Ty myslíš stále len na sex!“
Chlapi sa zarozprávali a ani si nevšimli, že Monika nenápadne zobrala Nilsov počítač
a pobrala sa von.
„Thajsko hlási teroristické ohrozenie. Budeme musieť zmeniť svoje zámery o japonskej
pomoci pri vybudovaní techniky Výstražného systému proti tsunami!“
Monika po pobytoch na Gilli Islands a ostrove Lovina na Bali, sedí v bare na filipínskom
ostrove Borakay a dáva si svoj obľúbený drink – hruškový cíder. Jej spoločník stále niečo
melie. To isté dookola. Hoci je jeho angličtina dokonalá, predsa len jeho japonský pôvod
zanechal na nej výrazné stopy.
Pán Yuichi Nitta sa napokon rozhýbal. Monika im bude odteraz definitívne patriť.
Rozhodol sa iniciatívu prevziať ešte tejto noci. Nasypal jej do drinku omamnú látku,
zobral ju do svojho apartmánu, vyzliekol jej krátke nohavice, stiahol gaťky a vytetoval jej
na zadok japonsko-čínsky nápis KORTO.
7.2
Malmö
Máme radi ľudí, ktorí povedia priamo, čo si myslia. Za predpokladu, že si myslia
to isté čo aj my.
Mark Twain
Iveta Brezová sa zobudila krátko po šiestej hodine. Karol, ktorý ležal vedľa nej a bol ako
obyčajne hore už aspoň hodinu, jej hovorí: „Všetko najlepšie k Valentínovi. Ako ho chceš
osláviť?“
„Aj tebe“, zamrmlala Iveta.
„Na mne a hneď teraz?“ zaradoval sa Karol, ktorý, pretože už hodinu sníval o sexe
a myslel na to, či mu dá alebo nie, počul – na tebe a bol ako pionier, vždy pripravený!
„Čo to pletieš?“ odvrkla manželka a pokračovala:
„Však za chvíľu vstávam, idem do roboty na siedmu. Ty sa neponáhľaš?“
„Na milovanie mám vždy čas, však mám flexibilnú pracovnú dobu a dnes doobedu
žiadnu schôdzu!“
AMERIČAN
61
Karol pracuje ako konzultant v odbore železničnej dopravy pre veľkú švédsku firmu
Swedbol a pretože je cudzinec, vzbudil pozornosť dánskych úradov. Po troch rokoch
hovorí slušne po švédsky. V lete bude mať už tridsať rokov praxe po vysokej škole a
v novej práci sa vo Švédsku dobre zapísal. Prvá jeho úloha bola pracovať ako
zabezpečovací inžinier priamo v zákazníckom projektovom vedení, na projekte City
tunnel, železničného tunela v Malmö, ktorý skrátil obchádzku okolo mesta a napojenie na
most Öresundbron do Kodane. Teraz má druhý projekt - Pågatåg Nordost, v ktorom
pracuje ako koordinátor projekcie zabezpečovacieho zariadenia. Hoci je cudzinec, aj tak
mu zverili zodpovednosť za podstatnú časť subdodávky pre projekt prestavby pätnástich
staníc, projektovanie zabezpečovacieho zariadenia v hodnote dvadsať milionóv
švédskych korún. Po dvoch rokoch práce ho ponúkali aj do Dánska, kde vláda schválila
totálnu modernizáciu železničnej siete, ako špecialistu a manažéra na projekty moderného
zabezpečovacieho zariadenia. No Karol dánsky vôbec nerozumie. Hoci nemá problém
s písanou dánštinou, ktorá sa na švédštinu podobá asi ako poľský jazyk na češtinu,
hovorová dánština potrebovala oveľa väčšie schopnosti. Dáni prehĺtali spravidla polovicu
slov a zbytok nevyslovovali zreteľne, len prudšie hrdelne vydychovali.
„Dánčina nie je jazyk, je to choroba hrdla!“ smial sa jeho sused a teraz už aj priateľ
z Kodane Nils Sökjer, s ktorým Karol hovoril výlučne anglicky.
Karolovi sľúbila jeho šéfka zaplatiť intenzívny kurz dánštiny vo večerných hodinách.
Jemu sa však večer vôbec učiť nechcelo, padal únavou a zaspával pri televízore už po
správach po ôsmej hodine. Okrem toho, že ho práca v Dánsku vôbec nelákala, ak by ostal
v podniku, nemal by viac zaplatené a musel by denne hodinu tam a hodinu späť
dochádzať, chodil na konverzačný krúžok taliančiny, ktorý každý pondelok pre štyroch
záujemcov viedla Nilsova manželka Isabelle. Chystal sa na cestu do Talianska a pretože
sa mu Taliansko a „Dolce vita“ páčilo, chcel sa ich reč naučiť aspoň na základnej úrovni.
Okrem toho, talianska výslovnosť bola veľmi podobná slovenskej. Keď sa človek naučil
slovíčka, tak sa už nemohol pomýliť v ich spoznaní, aj keď niekedy sa vyslovovali aj
trochu odlišne.
Iveta sa v práci tiež nenudila. Pracovala ako ošetrovateľka starých ľudí. Po prisťahovaní
do Švédska sa musela tiež ako Karol naučiť švédsky, ale pretože jej ani ekonomickú
školu z Česko-Slovenska, ani manažérsku prax neuznali, musela začať od začiatku. No
keď sa naučila švédsky, spravila si kurz ošetrovateľky a po dvoch rokoch dostala ťažkú
a zle platenú prácu. Preto sa rozhodla skončiť a prihlásila sa na bakalárske štúdium
socionómie na Vysokú školu v Malmö. Od jesene začína, no prácu si nechá a bude robiť
len niekoľko hodín do týždňa, aby si nemusela zobrať pôžičku. S dobrým Karolovým
platom vyžijú a jej výplata bude len na prilepšenie.
„Pomilujeme sa večer. Kúpila som dobré mäso a fľašku červeného vína, spravíme si
večeru doma, nemusíme ísť míňať do reštaurácie!“ prehlásila na uzmierenie, ako vždy
sporovlivá manželka.
„Dobre teda, už sa teším!“ Karol vstal a odišiel do kúpeľne. Má pätnásť minút na to, aby
si spravil rannú rutinu, kým Iveta vstane a obsadí kúpeľňu.
Večer sa vybrali do kina, kde už boli Nils s manželkou Isabelle. Po kine išli všetci na pivo
do írskej reštaurácie Fagans, kde švédsko-dánska skupina Wonderbrazz bavila hostí
s funky blues. Isabelle už po hodinke navrhla Ivete, aby išli domov.
„Chlapci môžu ostať!“ veľkoryso vyhlásila. Podobne ako Iveta bola veľká
individualistka, ale tiež veľmi tolerantná k Nilsovi, ktorý ako Dán mal úplne iný kultúrny
background.
Nils je zamestnaný ako špecialista na informačnú techniku v dánskom parlamente, no
v skutočnosti pracuje pre rozviedku, protiteroristické oddelenie. Isabelle o tom nemá ani
tušenia. Jeho úloha je zabezpečiť železničný a diaľničný most medzi Dánskom
a Švédskom Öresundbron a kontrola spojenia Malmö-Kodaň, každý deň pendluje medzi
AMERIČAN
62
týmito mestami. Karol a Nils sa mali možnosť popri pití piva nerušene porozprávať
a v dobrej nálade sa družne vrátili o polnoci domov.
Po štyroch hodinách spánku sa Karol zobudil, zapol počítač a otvoril slovenskú stránku
denníka SME. Zrazu ho upúta tragická správa z jeho odboru. Otvoril si aj britské noviny.
Two express trains, one of which was on the wrong track, collided head-on in southern
Poland, leaving 16 people dead and 58 hurt. The accident occurred on Saturday evening
on the Warsaw-Krakow mainline at the small town of Szczekociny.
To je hrozné, pomysli si. Opäť zlyhal človek, istotne bolo zabezpečovacie zariadenie
vypnuté. My ľudia neplánujeme zlyhať...ale zlyhávame pri plánovaní!
Tentokrát sa však mýlil. Nezlyhala ani technika, ani ľudia. Ak sa za ľudské zlyhanie
nepovažuje zvrátená ideológia skupiny teroristov, ktorí spôsobili túto nehodu úmyselne
naprogramovanou technikou a vyskúšali toto po prvýkrát v praxi. Bola to však len skúška
na ďalšiu, oveľa vážnejšiu akciu. Zahid Rad z firmy Bombardier bol spokojný. Upravené
relé funguje ako sa predpokladalo.
Spokojná však nebola Boguška Sosnowská, ktorá v tomto mestečku vyrástla. Bývala
osobná lekárka poľského pápeža, pracuje v Malmö ako psychologička na psychiatrickom
oddelení miestnej nemocnice. Bola práve na luxusnej večeri s priateľmi v Kodani, v
hoteli Radisson Blue, ktorú zorganizoval jeden z údržbárov hotela Michael Pedersen,
veľmi spoločenský mladý muž pre pár svojich priateľov a priateliek. Výbornú večeru vo
forme talianskeho bufetu pripravil team kuchárov pod vedením jeho kolegu a kamaráta,
talianskeho šéfkuchára Romea Ariete.
Boguška práve ďakovala Romeovi za výbornú večeru.
„Ak chceš, naučím ťa variť takúto pastu,“ povedal jej Romeo, ktorému sa Boguška na
prvý pohľad zapáčila. Obaja, aj Romeo aj Michael, boli rozvedení a neustále poľovali na
ďalšie a ďalšie slečny a ženy, aby uspokojili svoje sexuálne požiadavky. Dobrá zábava
a dobré jedlo a pitie bolo jedným z predpokladov na úspešnú poľovačku.
No tentoraz sa tragédia v Poľsku ukázala ešte lepším afrodioziakom. Po telefonáte jej
sesternice, ktorá jej oznámila smrť svojho manžela, ktorý sa viezol v jednom z vlakov
cestou z práce v Katowickej huti, sa Boguška rozplakala a zábavy bol koniec.
Hostiteľ Michael požiadal kamaráta Romea o odvoz Bogušky domov do Malmö
a ponúkol mu ostať spať v jeho byte na ulici Krutmeijersgatan.
Romeo to s radosťou spravil a ešte s väčšou radosťou ostal u Bogušky na noc v jej byte,
ktorá ho o to sama požiadala. Nemohla byť v takú noc sama. Ustlala mu na rozťahovacej
pohovke v obývačke a sama išla spať do spálne.
Romeo už tvrdo spal, keď mu o tretej ráno vkĺzla do postele úplne nahá. Romeovi tak po
roku striedaní žien všetkých možných rás a národností popri práci na Novom Zélande
svitla nádej, že sa konečne usadí. Lebo Boguška sa mu nesmierne páčila a prvá liga
jebačky, ktorú mu počas ranných nedeľných hodín predviedla, spôsobila, že bol do nej až
po uši zamilovaný.
AMERIČAN
63
7.3
London
Žiadny cieľ nie je tak vysoký, aby ospravedlnil nečestné metódy.
Albert Einstein
Karol Breza vyrazil z bytu, ležiaceho v centre Malmö v piatok už o šiestej ráno. Prešiel
pešo asi desať minút na stanicu City tunela Triangel, kúpil si v automate na Jojo-kartu
lístok a zišiel pohyblivými schodmi do podzemia na perón.
„Dobré ráno,“ hovorí susedovi Michaelovi, ktorý tam už postáva pár minút.
„Do roboty?“
Michael Pedersen je zamestnanec, údržbár hotela Radisson Blue v Kodani. Dochádza
vlakom každý deň v týždni. Je to však len krycie zamestnanie. V skutočnosti je pracovník
dánskej tajnej služby a jeho povinnosť je sledovať premávku na moste a činnosť v hoteli.
V hornom poschodí zvyknú bývať veľmi dôležité návštevy a aj keď je úplne odizolované,
tak dozerá v spolupráci s ochranou významného hosťa na všetky bezpečnostné opatrenia.
Aj teraz je na návšteve významný politik, ktorému rezervovali celé horné poschodie
a večer musí zabezpečiť aj kasíno.
„Samozrejme, a kde si sa vybral ty? Nejdeš do práce?“
„Dnes nie, ideme spolu s celou železničnou divíziou našej firmy Swedbol na konferenciu
do Londýna! Vrátim sa až v nedeľu večer.“
„Ty sa máš! A ja musím dnes makať, ako blázon, lebo dnes dovezú nový nábytok, ktorý
musím do večera inštalovať. No večer mám rande s Narges, pamätáš si tú fešandu Iránku,
čo bola medzi hosťami, čo som pozval v januári do hotela na oslavu mojich narodenín?“
Karol si samozrejme Narges dobre pamätal. Medzi pätnástimi ženami, ktoré boli na párty
patrila k najkrajším a nemala so sebou žiadneho partnera. Nečudo, že Michael, ktorý bol
rozvedený, o ňu prejavil záujem. Pretože aj ona sa nedávno rozviedla, mohli si dopriať
vzájomnej spoločnosti.
Nasadli na vlak smer Helsingör a pätnásť minútová cesta na kodanské letisko Kastrup im
v družnom rozhovore rýchlo ubehla. Hranicu medzi Švédskom a Dánskom, ktorú tvorila
pomyslená čiara uprostred mosta nad úžinou Öresund prebehli dvesto kilometrovou
rýchlosťou, po prefrčaní umelého ostrova Pebberholm sa vnorili do podmorského tunela
a už brzdil vlak na letisku.
„Teda zajtra ráno do spoločnej sauny v Kallise neprídem, tak pozdravuj Nilsa!“ lúči sa
Karol.
Kallis, familiárne prezývané kúpele Kallbadshuset, ležiace na mestskej pláži Ribersborg
boli veľmi populárnym miestom na spoločenské saunovanie a kúpanie v chladnom mori.
„Škoda, že nemôžeš prísť, lebo aj Narges aj jej kamarátka Stina sľúbila, že zajtra príde
a ako obyčajne tam bude aj Nils s manželkou.“
„Nevadí, zopakujeme si to na budúci týždeň a pozývam ťa aj na piatok večer, ak nebudeš
mať rande do Fagans na pár Guinessov. Oslávime moje narodeniny.“
James Phelan, ktorý sa tiež zberal vystúpiť, si nechtiac vypočul rozhovor dvoch mužov.
Spozornel pri vyslovení mena jeho obľúbenej írskej krčmy, v ktorej strávil mnohé
sobotné večery svojho života v Malmö.
James bol Ír, ktorý si pred viac ako tridsiatimi rokmi zobral Švédku Malin a ostal žiť
s ňou vo Švédsku. Učil angličtinu a prekladal literatúru. Malin bola psychologička. Teraz
už boli na penzií, dve dospelé deti už mali svoje vlastné detičky a James a Malin radi
cestovali po svete, tak ako za mladých čias. Peňazí a času mali dosť a aj zdravie ešte
slúžilo. James rád cestoval aj sám. Na mesiac do Laosu za dcérou Katjou, ktorá tam bola
na trojmesačnej praxi, sám do Juhoafrickej republiky, vybavený len malým ruksačikom
precestoval za mesiac túto zaujímavú krajinu krížom-krážom.
AMERIČAN
64
Pretože James bol starým členom a prívržencom IRA, nenávidel Anglicko a jeho
kráľovnú a čakal na príležitosť na pomstu. Stal sa takzvaným „spiacim“ agentom Mosadu
a čakal na svoju šancu. Tá sa naskytla v tomto roku, keď Londýn organizoval letné
Olympijske hry.
Dostal pokyn a práve cestoval do Londýna na oslavu Saint Patrick Day. Má sa stretnúť so
zástupcom Mosadu a dostať pokyny na splnenie svojej životnej úlohy. Pomôcť v príprave
akcie Štadión.
Mešita pri Regent Parku bola tento piatkový večer naplnená do posledného miesta. Pred
davy fanatických moslimov predstúpil ich tunajší vodca, ktorého britské úrady práve
prepustili z väzenia. Abu Quatad, kazateľ, ktorý bol zástupcom Osama bin Ladina
v Európe, sa po jeho smrti snažil o získanie prvej pozície v tejto teroristickej organizácií.
Dostal sa síce z väzenia pre nedostatok dôkazov, ale bolo mu zakázané opustiť Londýn
a musel sa pravidelne hlásiť na polícii. To mu však nebránilo, aby sa aktívne zúčastnil
záverečných príprav na teroristický čin, ktorý bude jeho „volebným“ esom, merítkom,
ktorý nikto z ostatných kandidátov na vodcovstvo, roztrúsených po celom svete,
neprekoná. Lebo na otvorení letných OH 2012 bude v lete celý svet!
Karol Breza zakotvil v sobotu večer, po predstavení Ages of Rock, na ktorom bol spolu so
švédskymi kolegami v divadle na Shattebury Avenue, v centre Londýna, kúsok od
Picadilly Circus v diskotéke, kde boli na piatich poschodiach umestnené bary a tanečné
„parkety“. Boli plné mladých aj starších ľudí, hlavne Írov, oblečených v zelenom, ktorí
oslavovali svoj St. Patrick Day - sviatok Svätého Patrika.
Popoludní ho pred divadlom zastavili na ulici dve mladé šumienky, pracovníčky baru,
ktoré rozdávali letáčiky z diskotéky a dali mu kupón na prvý drink.
„Guiness, please!“ rozkazal si v bare a usmial sa na barmanku, v ktorej spoznal jednu zo
šumienok.
Mirka Zuščáková sedela vedľa s dcérou Janou, ktorá priletela z Dublinu a popíjali vodku
s džúsom. Sama priletela z Zürichu už včera večer. Po odchode Alberta Pereza pred
dvoma rokmi do Štokholmu žila stále sama. Nedostatok sexu na nu veľmi doliehal a tak
chodila po baroch buď v Zürichu, alebo na výletoch na rodné Slovensko, za dcérou do
Jordánska a potom, po jej presťahovaní do Dublinu. Na letných dovolenkách a si vybrala
nejakého fešáka, s ktorým strávila buď one-night stand -jednu noc, alebo aj celú
dovolenku. No nič z týchto kontaktov neviedlo k trvalejšiemu vzťahu, ktorý by tak rada
nadviazala.
Celkom je fešák, pozrela po očku na Karola a rozhodla sa, že ho osloví. Samozrejme po
anglicky:
„Idem si vonku zafajčiť, nemáš zapaľovač?“
„Samozrejme,“ usmial sa Karol, „môžem ti spraviť doprovod?“
Vonku zistili, že sú krajania a pretože si boli sympatickí, predstavila Karola dcére:
„Ja ťa poznám, nepamätáš sa?Jordánsko, Petra, pred dvoma rokmi?“
„Nuž teraz už viem, sprevádzala som tam jedno leto turistov, ty si tam bol s manželkou?“
Odhalila Karolov stav pred mamou, ktorá ako videla, začala mať o Karola záujem.
Mirke to zatiaľ neprekážalo. Potrebuje si zatrtkať a nie sa znova vydávať.
Po pol hodinke hodila Mirka očkom po dcére, ktorá už bola s mladými Írmi na parkete
a na mamu rada zabudla. Tak spolu odišli na izbu hotela Holiday Inn, kde bol Karol
ubytovaný. Po celonočnom sexe, ktorý začal prvým číslom v sprche, kde Karol prefikol
Mirku odzadu, sa začal medzi nimi dlhoročný vzťah, ktorý bol s prekvapením založený
nielen na vzájomnej láske a príťažlivosti, ale aj na spoločnom „tajnom“ povolaní,
o ktorom v túto búrlivú noc ešte ani jeden z nich nehovorili.
AMERIČAN
65
7.4
Roma
Najprv sa stante neobľúbeným a potom Vás budú brať vážne.
Konrad Adenauer
Mirka Zuščáková sa stretla s dcérou Janou na letisku Fiumicino alebo Leonardo da Vinci
ako ho hrdí Taliani nazvali po svojom svetoznámom vedcovi a géniovi, už ráno o desiatej
na Veľký piatok. Jedna priletela z Zürichu a druhá z Dublinu.
Dali si cappucino a cornetto v bare na prízemí a kúpili najlacnejší lístok na metro za štyri
eurá na autobus na železničnú stanicu Termini, odkiaľ si kúpili lístok za jedno euro a od
Battistini, konečnej stanice linky A, išli pešo asi desať minút, až kým nezazvonili v byte
číslo 232. Poľská dievčina Magda im otvorila a zaregistrovala ich v trojizbovam byte,
ktorý slúžil ako zariadenie pre turistov - ubytovanie v štýle Bed&Breakfest. Mali
rezervovanú dvojlôžkovú izbu so spoločnou kúpeľňou. V ďalšej jednolôžkovej izbe bol
už pár dní nasťahovaný ďaší turista, chudobný farár Leon Sarel z Brazílie. Na pokusy
o komunikáciu v angličtine alebo vo francúzštine odpovedal len úsmevom a po taliansky
alebo portugalsky, takže okrem zdvorilých pozdravov si počas celého pobytu navzájom
nevymenili viac ako jednu vetu.
V skutočnosti Leon ovládal nielen angličtinu, nemčinu a francúzštinu, ale sa počas
posledných štyroch rokov naučil od Alice alias Stana aj celkom slušne po slovensky. Jeho
úlohou bolo dohliadnuť na štyri osoby slovenskej národnosti a počas veľkonočného
pobytu v Ríme a stretnúť sa s kardinálom Tomicom na pravideľnej porade FRAKCIE vo
Vatikáne.
Na programe bolo zorganizovanie úteku Infrida Grujiča z väzenia z Haagu. Ale o tom
ostatní hostia v byte na ulici M. Battistini ešte nevedeli.
Ďalšia slovenská dvojica priletela zo severu, z Kodane cez Brusel a keď ju večer priviezol
z letiska taxík, tak ostatní hostia boli už niekde von. Karol a Iveta Brezovci z Malmö
dostali tretiu izbu, z ktorej sa vchádzalo priamo do ich kúpeľne. Stála na noc aj
s raňajkami sedemdesiat eur, o dvadsať viac ako izba Mirky a Janky.
„Poď ďalej, ako sa máš?“ privítal po slovensky Leona Sarela vo Vatikáne jeho
spolupracovník Ivan Farský.
„Moc dobre, Alice ťa tiež moc pozdravovať!“ odpovie nedokonalou slovenčinou so
silným latinským prízvukom, Leon.
„Kardinal Tomica nepríde?“
„Bohužiaľ sa ospravedlňuje. Bol poverený svätým otcom na dozretie nad prípravou
zajtrajšej slávnostnej omše a vôbec nemá čas. Ale po nej pôjdeme všetci na typický
slovenský nedeľný veľkonočný obed do Ústavu Cyrila a Metoda a po ňom máme
schôdzu aj s Karolom Brezom.“
„Áno,“ pozrel sa Leon na hodinky. Ak lietadlo nemeškalo, práve pristáva na linke
z Bruselu.
Ivan Farský sa narodil v Žiline v roku pána 1957. Samorast, zamĺknutý, trávil detstvo
u starých rodičov a pod vplyvom ich náboženského fanatizmu aj napriek nesúhlasu
rodičov emigroval v roku 1978 cez Juhosláviu do Talianska. Aby ho pustili do
Juhoslávie, musel podpísať prácu ako agent informátor pre ŠTB. Aj po rokoch je
rovnaký. Okuliarnatý, štíhly muž so špicatým nosom a neposlušnou šticou stále bohatých
čiernych rovných vlasov. Askét, menšej postavy, génius aj na matematiku a fyziku.
Vyštudoval ako prvý Slovák Collegium Capranica. Stal sa kňazom a potom aj agentom
Vatikánu. Spoznal sa s Ruedi Blahom z Oltenu. Po vyštudovaní stále pôsobil a stále
AMERIČAN
66
posobí na fare vo Viedni. Katalogizuje život československých emigrantov. V roku 1988
sa stretol s bývalým spolužiakom Čestmírom, ktorý bol na praxi v Ríme. Spolupracovali
na pláne Prevratu, tzv. Nežnej revolúcie a vytvorenia Kresťansko-demokratickej strany.
Vybavil prax v Ženeve pre bývalého spolužiaka z VŠDS, agenda CIA Čestmíra Dandu
a tiež ponúkol spoluprácu aj ďalšiemu bývalému spolužiakovi Stanovi Baranovi. Ten mu
podával správy o aktivitách CIA a KGB. V roku 2008 mu pomohol spolu s Leonom
Sarelom v úteku už ako ženy Alice do južnej Ameriky. Z pracoviska z Viedne plní
pokyny FRAKCIE, a hlavne plán CHameLEON. Ubytoval sa v hoteli Sv. Anny
v blízkosti námestia Sv. Petra. Pred pár dňami tam zažili šoky. Na izbe našli nahého
mŕtveho známeho belgického katolíckeho akademika pracujúceho v CERNe. Ivana
poverili nenápadne pozorovať oficiálne vyšetrovanie talianskej polície. Mali podozrenie,
že to bola vražda na objednávku moslimského bratstva z Egypta.
Iveta bola rada, že odchádzajú do Kalábrie, a že sa nemusí ďalej v byte deliť o pozornosť
svojho manžela s Mirkou, ktorému sa príťažlivá päťdesiatnička zjavne páčila. Chcela
spraviť všetko preto, aby im zabránila v stretávaní.
Nepodarilo sa. Nevedela, že včera, keď Mirkina dcéra bola práve na spovedi a ona sama
vo Vatikánskom múzeu, kde obdivovala a fotila dokonalé zadky mužských sôch, zvierali
Mirkine ruky Karolov, tiež celkom pekný zadok. On ochotne ponáral svoje péro do
Mirkinho kalamára stále preplneného božským atramentom rozkoše. Po krátkom, ale
intenzívnom milovaní začali aj so Sarelom, ktorý bol v blízkom kostole vyspovedať
Janku, pracovať na pláne úteku Infrida Grujiča z väzenia z Haagu.
Tiež netušila, že jej Karol bude prvý raz neverný so susedkou Isabelle, ktorá priletí do
Kalábrie aj s manželom Nilsom. Požiadal ju o pomoc s tlmočením pri plánovanom
procese kúpy nehnuteľnosti na juhu Talianska.
Na letisku Leonarda da Vinci bola malá výstava leteckých modelov tohto toskánskeho
génia, ktorý bol jedným zo siedmych hrdinov Karola Brezu. So záujmom si ju pozeral, no
Iveta mu nedala pokoj.
„Poď už, kde trčíš, musíme cez bezpečnostnú kontrolu.“ Stále je nervózna, pomyslel si
Karol. Počas celého pobytu v Ríme mu stále odporovala, nechcela spraviť, ako
navrhoval, hoci Rím síce tiež nepoznal, no mal aj v pohybe vo veľkomeste a plánovaní
premiestňovania sa, veľkú skúsenosť a predvídavosť manažéra a vždy bol o krok vpred.
Dokonca využíval aj základy svojej taliančiny, ktorú sa začal pred rokom učiť na
lekciách, ktoré dávala Isabelle pre pár Švédov v Malmö. Iveta stále odporovala, robila si
po svojom, dokonca v davoch turistov, chodiacich po veľkonočnom Ríme sa predbiehala,
behala po schodoch metra hore a dole, až z toho ochorela. Premenlivé aprílové počasie,
keď raz pršalo, raz svietilo slnko to ešte viac pohnojilo. Navyše lieky, čo si kúpila
nezaberali.
„Som z teba celá chorá! Berieš mi energiu, stále sa s každým dávaš do reči a neberieš na
mňa ohľad!“ sťažovala sa neustále, sama neschopná, hoci hovorí celkom dobre po
anglicky, vyvinúť iniciatívu a spýtať sa hoci len v lekárni na lieky proti prechladnutiu.
Samozrejme si zabudla zobrať z domu tabletky proti bolesti hlavy.
Karol radšej mlčal a v duchu sa usmial, keď si pomyslel, ako včera večer po peknej, no
náročnej nedeli, prišiel do izby ku posteli, kde ležala Iveta a čítala si, s táckou, na ktorej
bol pohár vody a tabletka proti bolesti hlavy.
„Ale mňa hlava uz nebolí,“ prehlásila Iveta.
„No výborne,“ potešil sa Karol a začal sa vyzliekať.
„Daj mi pokoj, som veľmi unavená, zajtra ráno!“ odbila ako obyčajne stále nadržaného
Karola. Ten rozmýšľal, že ju na oplátku trochu vydráždi, aj keď len slovne a pôjde do
spoločnej kuchynky, kde už počul, ako si Mirka s dcérou pripravujú večeru. No radšej to
nechal tak. Pre pokoj v rodine. Aj tak bol sám po náročnom dni veľmi unavený. Miesto
AMERIČAN
67
večerného sexu si ľahol a v duchu si prešiel krásny deň, ktorý strávili ráno na námestí
svätého Petra na slávnostnej veľkonočnej omši, celebrovanej pápežom Benediktom XVI.
Potom pri odchode sa akože náhodou stretol so slovenským kardinálom Tomicom, odfotil
sa s ním a ten ho aj s manželkou pozval na slovenský veľkonočný obed spolu so svojím
sprievodom kňazov a turistov zo Slovenska, do jedálne slovenského Ústavu Cyrila
a Metoda.
„Iste máte chuť na pravú hovädziu polievku a pečenú baraninu, vo Švédsku takú isto
nemáte, tak sa pripojte ku krajanom.“
„Ďakujeme za pozvanie, ale nebudeme obťažovať, máme už dohovorený obed s našimi
spolubývajúcimi a potom si chceme obzrieť Rím, lebo zajtra odlietame do Kalábrie.“
odmietol zdvorilo Karol, lebo vedel, že sa Iveta necíti v spoločnosti fanatických katolíkov
dobre a nemá si s nimi čo povedať. To jej však nebránilo, aby sa počas omší postavila do
radu na sväté prijímanie, požila telo Kristovo, ako volajú katolíci oblátku, obradmi vraj
počas omše na naň premenenú. Bolo to však na výzvu Karola, ktorý sám nešiel, lebo za
prvé neveril v náboženstvo a jeho obrady, za druhé nebol na spovedi a teda nedostal
rozhrešenie.
„Ty môžeš íst, ty si dobrý človek,“ povedal jej. Použil nevedomky presne také isté slová,
ako použil v roku 1988 farár Pius z Poľska, keď vyzval Čestmíra Dandu, odborného
asistenta z VŠDS na výmennej praxi na Univerzite di Roma, ktorého stretol v chráme
svätého Petra a postrčil dopredu na sväté prijímanie, keď omšu celebroval jeho krajan,
poľský pápež Ján Pavol II.
„Pamätáš, ako sa včera stará Rimanka, ktorá nám ukázala cestu k Anjelskému hradu na
teba pozrela a toto mi o tebe povedala.“
Iveta sa dala presvedčiť aby išla nevyspovedaná k prijímaniu a tiež sa dala presvedčiť,
aby sama išla neskôr do múzea Salvádora Daliho, ktorého diela boli na putovnej výstave
po európskych veľkomestách.
„Za tri hodiny sa stretneme pri Koloseu, pri východe z metra, ja si zatiaľ pozriem
staroveké archeologické vykopávky, lebo na Daliho môžem ešte niekedy ísť v Barcelone,
kde je tuším jeho pôvodné pôsobisko, lebo bol Katalánec. Navrhol Karol a keď Iveta
súhlasila, sám sadol do taxíka a odfrčal na dohovorenú schôdzu s predstaviteľmi
FRAKCIE. Leon Sarel a Ivan Farský ho už čakali.
7.5
Siderno
Cieľ musí človek poznať skôr ako trasu.
Jean Paul
Karol Breza letí s Ivetou spoločnosťou Alitalia na linke Rím-Lamezia Terme. Let trvá
len hodinu. Chcú si pozrieť Kalábriu, túto krásnu časť Talianska a prípadne tam kúpiť byt
alebo plážový domček. Peniaze má, je to mzda od USS, a pretože euro je veľmi neisté,
chce to vraziť do nemovitosti. Susedka Isabelle aj s manželom Nilsom sú v Taliansku už
týždeň, boli navštíviť sestru Mirellu v Turíne a tiež majú priletieť na juh vo veľkonočný
pondelok. Isabelle im má ako Talianka, znalá pomerov, poradiť. Čo Karola prekvapí je
to, že mu vlezie do postele bez toho, aby Nils niečo tušil. Na sedadle vedľa neho sedí
mladý kňaz. Akoby Ivanovi z oka vypadol, pomyslel si Karol a mal pravdu, lebo to bol
skutočne utajovaný syn kňaza Farského, ktorého porodila Chorvátka Svetlana. Jej otec
rybár previezol Ivana staršieho, po letných radovánkach, ktoré neostali bez následkov,
v roku 1978 z Juhoslávie do Talianska. Svetlana porodila ako slobodná mamička a keď ju
prísni rodičia katolíci vyhnali z domu, odišla do ČSSR, kde sa o výchovu vnuka postarali
AMERIČAN
68
Ivanovi rodičia. Po revolúcií ho dali študovať na katolícku univerzitu do Ružomberka.
Potom pokračoval v stopách svojho otca a vyštudoval vo Vatikáne. Preto, že je geniálny
stratég, je tiež v tajnej službe Vatikánu, kde začal so svojou kariérou s cieľom dosiahnuť
to až na prvého slovenského pápeža. Ťažké, ale nie nemožné. Kardinál Tomica mal
ambície, ale v konkurencií Poliaka to nestačilo. Teraz sú na rade čierny Afričan alebo žltý
Ázijčan. Vatikán spraví všetko preto, aby posilnil katolícku cirkev na týchto
kontinentoch. No a za päťdesiat rokov, keď Ivan mladší zostarne, môže mať aj malý
slovenský národ svojho pápeža. Hlavne ak Sarel a spol. dosiahnu to, čo si plánujú zavádzaním katolíckeho náboženstva ovládnuť svet.
Pred ním v rade sedia mladí manželia Alex a Alja, ktorí prileteli z Moskvy a budú tiež
ubytovaní v spoločnom dome. Na konci slepej uličky Via Nanni v malom mestečku na
pobreží Iónskeho mora v kamennom trojposchodovom dome s peknou záhradou za
vysokým plotom, chrániacim pred zvedavými pohľadmi susedov a automatickou
masívnou železnou bránou, chrániacou pred vstupom nepovolaných osôb, sú tri bytové
jednotky a prízemná zasadačka. Do luxusného podkrovného bytu s tromi spálňami,
obrovskou otvorenou kuchynou s rohovou sedačkou a jedálňou s kozubom, obývačkou
s kozubom a dvomi kúpeľňami, priviezli manželia a obchodní partneri rodinnej firmy
CALABRIA DREAMS, Gina a Giovanni Galea z letiska svojím veľkým mercedesom.
Vzdialenosť sto kilometrov a prechod cez malé pohorie z pobrežia Tyrenského na
pobrežie Iónskeho mora im trval asi hodinu.
Isabella a Nils, ktorí si zobrali taxík a Alja s Alexom, ktorí si prenajali na letisku malý
SEAT Leon dostali byt na druhom, respektíve na prvom poschodí.
„Rusi prišli,“ prehlásila susedka Concetta, ktorá podobne ako väčšina obyvateľov
Siderna, žila hlavne z aktívneho turistického ruchu počas troch-štyroch mesiacov letnej
sezóny. Predávala v butiku Lacoste na hlavnej triede, Via Indipenzia, ktorá sa tiahla
paralelne s cestou popri pláži, nazvanou ako v každom pobrežnom meste, Lunguomare.
Ivan Farský mladší dostal malý „pokojíček“ na fare kostola Svätej Márie, kde mal kľud
na rozjímanie a prípravu na obhajobu svojej doktorskej práce v júni na Collegio
Capranica.
Týchto Top7 manažérov bude v priebehu piatich dní vyškolených v príprave na
vytvorenie hrádze – EUROVALU, no tentokrát nie finančného, ale informačnospravodajského, proti nepriateľovi číslo jedna, označovaným kódovým menom
MUSTER, (MUSlimský TERorizmus). Ďalší hostia školenia sú mladí kandidáti na
podporu FRAKCIE, ktorí pricestovali až z Buenos Aires, Constanza a Enrique. Včera
sedeli na omši za Karolom a Ivetou a keď si dávali na výzvu pápeža kresťanský znak
pokoja, tak prekvapeného Karola bozkala Constanza na obe líca a pošepkala mu do ucha
perfektnou angličtinou.
„Pozdravuje ťa Stano Baran. Zajtra v Siderne porozprávam viac!“
Constanza plnila na námestí veľmi dôležitú úlohu. Bola ňou poverená priamo pánom
Nittom, ktorý ju zverboval pre prácu pre USS počas ich jazykového pobytu v Montreali.
Pomocou voperovaných snímačov udávala súradnice pre ovplyvnenie počasia, ako
súčasti prebiehajúcich skúšok spoľahlivosti práce urýchľovača z CERNu. Tentokrát to
neboli ničivé tornáda, zemetrasenia alebo tsunami, ktoré mala táto zbraň budúcnosti
v rukách Aziatov, vyvolať v centre katolíckej viery. Mali to byť len nevinné dažďové
prehánky a ochladenie, také nezvyčajné v tejto časti roku v tejto južnej časti Európy.
Skúšky sa podarili, akurát ešte neboli presné. Načasovanie nepracovalo. Miesto nedele
pršalo a bola zima celú sobotu. V nedeľu bolo nádherné počasie, ktoré sa nepodarilo
prekaziť ani krátkemu, asi 17 sekundovému dáždiku z malého mráčika, presne pred
začiatkom omše.
Potom sa už v Ríme nevideli. Naopak, stará známa Stana Barana, Poľka Boguška
Sosnowská sa prihovorila Ivete počas ľahkého obeda v ekologickej reštaurácií
AMERIČAN
69
kooperatívy Massima. Massimo je vedúci nielen kooperatívy umelcov, ktorí si otvorili
reštauráciu s ekologickou stravou, ale aj vedúci muslimskej teroristickej bunky, založenej
a pôsobiacej priamo pod nosom Vatikánu. Ale o tom ešte nikto od protivníka nemá ani
tušenia.
Ako posledný pricestoval do Siderna „školiteľ“ Rody Mc Namara zo Škótska. Školenie
prebehlo bez väčších incidentov. Ak samozrejme za incident nepovažujeme, že Isabelle
popri praktickom radení Karolovi ohľadom kúpy nehnuteľností, mu vlezie do postele,
keď nič netušiaca Iveta aj s Nilsom chodili po miestnej tržnici a nakupovali granátové
jablká.
7.6
Oslo
Vidíš veci a hovoríš: "Prečo?". Ale ja snívam o veciach nevídaných a hovorím:
"Prečo nie?"
George Bernard Shaw
Karol Breza rozmýšľa ako to elegantne vyriešil s blížiacim sa dátumom 12. mája, keď
jeho manželka Iveta dovŕši päťdesiatku. Táto sobota koleduje s ďalšou akciou. Jeho
spolužiaci práve na tento deň zorganizovali aj stretnutie absolventov odboru
Zabezpečovacia a oznamovacia technika po tridsiatich rokoch od ukončenia VŠDS
v Žiline, na ktoré by chcel ísť. Doteraz ani na jednom nechýbal. Okrem toho príde aj
Slávo Bryndza a Stano Baran, ktorý je už ženského pohlavia a volá sa Alice Sarel, ale
oficiálne vystupuje ako muž, tentokrát opäť zamaskovaný ako Stano, no na cestovný pas
zastreleného Urbana Rambocka. Bude ho treba počas celého pobytu neustále chrániť.
Musel niečo vymyslieť, ako prehovoriť Ivetu, aby si spravili oslavu o týždeň alebo o dva
skôr. Syn Karol, s ktorým včera skypoval súhlasil a už si kúpil letenku na piatok 3. mája
a ostane do pondelka šiesteho. Aj Sonička mu v tom pomohla. Zavolala Ivete:
„Zobrala som si voľno na dva týždne, pricestujem už v piatok dvadsiateho siedmeho, lebo
kolega doktor Mráček, aj ja sa v Kodani zúčastníme na týždennom medzinárodnom
lekárskom kongrese alternatívnej medicíny. Tam budeme aj ubytovaní v hoteli Radisson
Blue. V sobotu štvrtého prídeme do Malmö a oslávime tvoju päťdesiatku a potom
pocestujeme aj s ním ľoďou do Osla a po fjordoch.“
Monika Behring bola už z celej mediálnej metelice okolo Andersa Brejvika unavená.
Celé Nórsko a zvlášť Oslo bolo týmto fenoménom ovplyvnené. Všade a všetci aj
súkromne, aj na pracoviskách neustále debatovali o tomto prípade. Nedalo sa tomu
vyhnúť. Usporiadavali sa demonštrácie za solidaritu s obeťami, za lásku medzi národmi,
za multikultúrnu spoločnosť.
Keby tušili, že podliehajú dokonalému vymývaniu mozgov, pokusu USS o overenie
ľudskej povahy, pokusu, čo sa stane s bohatou zemou, ktorá sa bude musieť rozdeliť
o svoje bohatstvo s chudobou a davmi, čo ju zaplavia. Ako to dopadne? Prevládne
ideológia lásky a solidarity alebo nenávisti a ochrany svojho majetku? Je to taký
komunizmus v modernej demokratickej forme alebo je to kresťanská láska, tá akú hlásal
Ježiš a za to ho židia ukrižovali?
Budúce roky ukážu. Nielen Nóri, ale aj Švédi a Dáni, celá Škandinávia je tlačená do tohto
neprirodzeného vývoja.
Takto rozmýšľa, sediac v piatok jedenásteho mája v autobuse do Göteborgu, cestou na
oslavu Nickovej Anderssonovej tridsiatky. Nick ju pozval na jeho oslavu tridsiatky na 12.
AMERIČAN
70
mája do Borås, kde sa chcú dať oficiálne znovu dokopy. Už nemalo význam hrať rolu
rozídených, a tiež to nemalo dobrý dopad na praktické prevádzanie akcií USS.
Od Leona Sarela dostala depešu s presnými pokynmi ako pripraviť po skončení súdneho
prenosu útek Andersa Brejvika.
7.7
Žilina
Staré sa rozpadává, časy se menia a nový život kvitne na ruinách.
Friedrich Schiller
Stano Baran alias Alice Sarel priletel z New Yorku pod menom Urban Rambock do
Maďarska, do Budapešti. Na letisku v bare pri pohári vína ho už čakal Karol Breza, ktorý
priletel pred pár hodinami z Malmö.
„Vitaj v Európe, ty Američan,“ privítal ho spolužiak a spolubojovník zo základnej
vojenskej služby a tiež „spolubojovník“ v službe USS. Naposledy sa videli pri odchode
do civilu pred dvadsiatimi deviatimi rokmi. Čas a tvrdá práca agentov na nich zanechala
viditeľné stopy, no obaja „západniari“ na svoj vek nevyzerali. Obaja mali dobrú kondíciu
a hoci Karol mal trochu vyvinutejší pivný sval a takmer holú hlavu, vyzeral minimálne
o päť rokov mladší. Stano Baran vyzeral ešte mladší, nikto by mu nehádal o desať rokov
viac. Karol na neho pozerá, aký je Stano fešák. Nejako ho priťahuje. Vyžaruje z neho
zvláštna aura a má v sebe taký šarm, ktorý vôbec pred tridsiatimi rokmi nemal. Je to také
silné, ako keby ma priťahoval sexuálne, v duchu sa hanbí Karol, však nie je homosexuál.
Keby vedel, že Stano pod mužským oblečením skrýva ženské telo, síce s malými, ale
predsa ženskými prsiami a krásne vymodelovanou nahladko vyholenou vagínou, tak by
sa tomuto pocitu nečudoval. Lebo hormonálna liečba, ktorá spôsobila túto zmenu,
spravila zo Stana Alice, príťažlivý objekt túžob všetkých chlapov. Svoju ženskú ozdobu,
krásne dlhé čierne vlasy mal teraz síce ostrihané nakrátko, ale niekedy nevedomky
pohadzoval hlavou, presne ako žena, ktorá si chce odviať z čela svoju dlhú šticu. Celý
jeho prejav bol veľmi kultivovaný a jemný a Karol v ňom starého tvrďasa, Stana Barana,
vôbec nepoznával.
„Vitajte kamoši!“ privítal ich ďalší spolužiak Slávo Bryndza, ktorý prišiel po nich na
svojom s motorom, na plyn upravenom Renaulte, aby ich odviezol do Žiliny. Stano sa
stále nemohol ubytovať vo svojom krásnom dome v Snežnici, z ktorého na oslave
päťdesiatky pred štyrmi rokmi ušiel. Ten bol zapečatený a neustále strážený agentami
USS, ktorí mali za úlohu Stana chytiť živého alebo mŕtveho. No Alice sa do pasce chytiť
nedala. Na miesto svojho vrcholného predstavenia sa nevrátila, ale ubytovala sa v hoteli
Slovan, kde sa zišli na oslavu stretnutia aj ostatní spolužiaci.
Karol Breza sa však ubytoval v hoteli Slovakia a po sprche v novorenovovanej izbe sa asi
po hodinke všetci stretli na terase v reštaurácií Astoria a dali si prvé pivo - českého alebo
lepšie povedané moravského Ostravára a k nemu pol deci slovenskej spišskej borovičky.
„Ahoj ty Švéd, čo tu robíš?“ prihovorila sa Stanovi čašníčka, keď im doniesla
objednávku.
„Marta! To je ale prekvapenie!“
Alici sa hlavou preženú spomienky na detstvo a na susedku Martu, ktorej šušulka bola
prvá, ktorú si ako malý chlapček dobre poobzeral a kvôli ktorej ako deviatak dostal aj
prvé a posledné zaucho od nebohej mamy. S Martou vtedy zažil aj prvé sexuálne
dobrodružstvo, no viac ako necking a pecking mu vtedy ešte stále panna, nedovolila.
„Som tu na stretnutí z vysokej. A ty sa máš asi veľmi dobre, vyzeráš ako nejaká filmová
hviezda!“
AMERIČAN
71
Marte sa tiež Stano zapáčil. Dobre si pamätala, že to bol on, čo ju palcom pohybujúc
hlboko v jej žemličke tak vzrušil, že ju aj doviedol k prvému orgazmu jej života. Počas
ďalších rokov ich zažívala pri každej súloži viacnásobné množstvo a tiež mužov v jej
živote bolo neúrekom. Príležitosť sa popri jej práci vždy našla. Keď sa jej niektorý
z neustále jej lichotiacich zákazníkov zapáčil, tak mu po šichte v jeho izbe vždy pripravila
nezabudnuteľný sexuálny zážitok.
Tentokrát to bol však Stano, ktorý jej na izbe, kde ho po skončení smeny navštívila,
pripravil zážitok, ktorý predčil všetko, o čom niekedy snívala. Lebo, keď mu vliezla
rukou do nohavíc, miesto očakávaného vendelína nahmatala dohladka vyholenú vlhkú
pičku!
7.8
Amsterdam
Pre mňa je každý krok, krokom k cieľu, to platí taktiež pre kroky späť.
Ernst Jünger
Karol Breza presvedčil Ivetu, že do Amsterdamu pocestuje sám na služobnú cestu ako
poradca firmy Swedbol, ktorá sa spolu s ďalšími expertmi z firiem Alstom, Bombardier,
Siemens a Thales zúčastní na konferencií o novom celoeurópskom zabezpečovacom
systéme ERTMS. Nebola to celkom pravda. No nebola to ani lož. Karol išiel na služobnú
cestu a zároveň si ju ako vždy, keď sa dalo aj pekne spríjemnil. A ako sa dá chlapovi
spríjemniť služobná cesta? O dobré jedlo a pitie sa zvyčajne postará firma. O dobrý sex
sa musí postarať sám. Preto sa dohodol so susedkou Isabelle, že spolu strávia dve noci
bez toho, aby boli rušení svojimi zákonitými partnermi.
„Letím na týždeň do Londýna!“ oznámila Isabelle Nilsovi. „Budem bývať u kamarátky.
Teším sa na dámsku jazdu po krásach anglického vidieka!“
„No, aby ste nejazdili na krásnych anglických kokotoch!“ pomyslel si Nils a nahlas
povedal:
„No a dobre sa obleč, hlásili prudké ochladenie, aby ste na tom vidieku nezamrzli!“
Isabelle tiež povedala Nilsovi len polovičnú pravdu. S kamarátkou sa len stretnú prvý
a posledný deň, po prílete a pred odletom naspäť do Malmö. Prespí u nej len dve noci.
Päť ostávajúcich nocí od 1. júna bude spať s Karolom v hoteli De Mallemoolen
v Amsterdame, kde si odskočí z Londýna rýchlovlakom Eurostar. Chce Karola prekvapiť
a miesto dohodnutého víkendu, na ktorý mala priletieť, pricestuje už druhý deň jeho
pobytu vlakom. No na schôdzku s Karolom nedôjde. Po nevysvetliteľnej zrážke vlakov
medzi letiskom a Amsterdamom skončila v nemocnici so zlomenou rukou a ďalšími
zraneniami.
„Spadla som z koňa,“ zatelefonovala Nilsovi. „Ležím v nemocnici, no za pár dní ma
pustia. Nerob si starosti, do Malmö priletím podľa plánu!“
Nils už vedel pravdu. Ako špecialistu na protiteroristickú ochranu Öresundskeho spojenia
ho informovali o zrážke vlakov a menách zranených. Keď si prečítal medzi menami
hospitalizovaných meno svojej manželky, chcel hneď za ňou vycestovať, no jej klamstvo
mu vyrazilo dych. Karol Breza je tiež v Amsterdame. Čo tam robí aj jeho manželka?
Zalomcoval ním záchvat žiarlivosti.
Karolovi zazvonil mobil práve v okamihu, keď sa blížilo spoločné vyvrcholenie v súloži
s Mirkou Zuščákovou, ktorá za ním priletela zo švajčiarskeho Bazileja.
„Dočerta, zabudol som si vypnúť zvuk!“ vendelín mu okamžite klesol. Pozrel na displej.
Nils.
AMERIČAN
72
„Musím to zobrať!“
„Čítal si správy?“ bez zdvorilostných formalít sa ostro pýta Nils.
„Nie, no môžem si zapnúť televízor na izbe. Čo je také dôležité, že ma rušíš uprostred
súlože?“
„Čože? Ty si neverný tvojej peknej manželke?“ z prekvapeného Nilsa sa vytráca
podozrenie.
„Máš tam kurvu?“
„Nuž, do toho ťa nie je nič, ale kurva to nie je. Je to moja priateľka zo Švajčiarska, ktorá
sa otrávene a žiarlivo na mňa pozerá, myslí si, že je to Iveta s ktorou sa rozprávam po
švédsky.“
„Daj mi ju na chvíľu k telefónu a ty si pozri správy, je to o nehode z tvojej branže!“
„Milá pani,“ hovorí Mirke po anglicky, prepáčte, že ruším v príjemnej zábave, ale stala
sa nepríjemnosť. Po železničnej nehode leží moja manželka so zraneniami v nemocnici
v Haagu a tak chcem požiadať Karola, aby sa išiel za ňou pozrieť.“
„Ale samozrejme, aj ja tam pôjdem s ním!“
Karol počúva breaking news na CNN:
HAAG. Viac ako sto ľudí utrpelo dnes zranenia pri čelnej zrážke dvoch osobných vlakov v
holandskom Amsterdame. Oznámila to dnes agentúra AP s odvolaním sa na hovorcu
holandskej polície. Podľa vyjadrenia hovorcu sa 51 ľudí zranilo ťažko alebo veľmi ťažko,
pričom mnohí z nich utrpeli zlomeniny kostí a pomliaždeniny. Ďalších asi 70 utrpelo
zranenia ľahšieho charakteru. Podľa informácií holandských železníc sa poschodový
medzimestský rýchlik zrazil s menším lokálnym vlakom. Z dosiaľ neznámych príčin sa obe
súpravy dostali na tú istú koľaj.
Obliala ho horúčka. Čo sa stalo? Akurát musela Isabelle cestovať týmto vlakom. Však
mala prísť až pozajtra a len na dve noci. Najprv má na pláne Mirku a akciu Haag!
„Samozrejme už tam ideme. Ale čo robí tvoja manželka v Amsterdame? Však
odcestovala do Londýna?“ robí sa nevinným.
„To ti vysvetlí asi sama. Mne tvrdila, že spadla z koňa, a že je na vidieku v Anglicku.“
„A ako jej vysvetlím, že som sa objavil v nemocnici?“
„No ty si natvrdlý! Však si na konferencií zabezpečovacej techniky a ako expert ti bude
umožnené vypočutie svedkov. Tak sa zahráš na prekvapeného. A budem rád, ak mi
zreferuješ, ako ti to vysvetlí a či ťa nebude prosiť, aby si ju neprezradil!“
Karol sa napriek tragickej situácií v duchu spokojne usmial. Muži si musia pomáhať. No
musia vymyslieť, ako sa bude Isabelle v budúcnosti k Nilsovi chovať. Rozvod je asi
nevyhnutný.
Zahid Rad číta na internete správu agentúry Reuters a aj on sa spokojne usmieva. Aj
druhá generálka vyšla. Relé funguje ako sa predpokladalo. Teraz ostáva prevedenie akcie
MOST-Öresundsbron. Do tretice to najlepšie, lepšie povedané – TO NAJHORŠIE!
Karol sa sa chcel práve pustiť do dokončenia súlože, keď opäť zazvonil telefón. Tentoraz
na stole z recepcie.
„Máte tu dole návštevu! Predstavil sa ako Edy.“
„Doprdele, tak dnes orgazmus nebude! Ten Séťa to stihol z Prahy za šesť hodín? No má
asi poriadneho buráka! Musíme ísť!“ zahrešil.
„Ale čo si, len ho zavolaj hore, nech sa k nám pridá! Na tvoju milenku z Malmö máš času
dosť a našu spoločnú akciu začíname až zajtra!“ nažhavená Mirka sa rozhodla pre pánsky
sendvič. Však jej dierka neustále túži po dobrom kokote. A dvoch naraz nemá mať
možnosť každý deň!
Po dobrom grupáku išiel Karol sám do nemocnice a Mirka si s Edym dali ešte jedno číslo.
AMERIČAN
73
7.9
Rotterdam
Nikto nevie, čo môže vykonať do tej doby, než to skusí.
Syrus
Edy sa hneď po prvom čísle do Mirky šialene zamiloval. Nedal jej to však nijako najavo.
Bol profík. Pokračovali v súložení aj keď Karol odišiel do Rotterdamu, do nemocnice za
Isabelle.
Dohodli sa, že ráno vyrazia do Haagu, Mirka vlakom a on autom a prevedú posledné
prípravy na vyslobodenie Infrida. Karol sa má v Rotterdame spojiť s osobou, ktorá im
pomôže previezť Infrida do Paríža.
Karol sadol na hlavnej stanici na vlak, ktorý chodil do Rotterdamu každú hodinu. Celkom
bol preplnený. Všetci pasažieri sa rozprávali o nehode, hlavne keď vlak zastal na letisku a
mnohí cestujúci si uľahčene vydýchli. Boli na letisku a nič sa nestalo.
V Rotterdame zobral taxík a zaviezol sa do štátnej nemocnice.
”No vitaj miláčik!”
Isabelle ležala na posteli, v izbe s viacerými, ľahšie zranenými pasažiermi.
”Nie je to nič vážne, no ostaneme celú noc na pozorovanie!
Karol bol tomu rád. Po hodinke sa rozlúčil, zavolal taxík a pokračoval do arény AHOY,
kde už boli prípravy na koncert Guns and Roses v plnom prúde. Zavolal na dohodnuté
číslo.
”Ahoj Katka, tak som tu, kde mam tie lístky?”
Katka Brezinová nezaváhala.
”Budeš mať dva lístky v obálke na Mirkino meno v hlavnej pokladni. Máte tam aj dva
lístky na after party. Po koncerte zídete k pódiu, odkiaľ vás security odprevadí na
stretnutie so skupinou. Koncert začína oficiálne o deviatej, no buďte tam už tak o pol
hodinky skôr.”
”Uvidíme sa teda po koncerte? Ty budeš istotne počas koncertu fotiť?”
”Samozrejme, však je to moja práca. Príjemnú zábavu a pozdravuj Mirku!”
Večer sa spokojný Karol vrátil na hotel do Amsterdamu. Mirka a Edy ho čakali v
recepcii, pripravení vyraziť do večerných ulíc, lepšie povedané uličiek, na návštevu
všetkých troch svetelných distriktov.
Red Light Distict, oblasť červených svetiel je najznámejšou atrakciou slobodného mesta
Amsterdamu. Spolu s Green Light Distict, oblasťou zelených svetiel, priťahuje ako
magnet početných návštevníkov z celého sveta. Prostitútky pod červenými lampičkami
núkajú blow job a svoje pičky a zelená tráva, v tomto pripade je nie trávou na fotbalovom
štadióne Ajaxu, ale rastlinou konope, z ktorého sa vyrába marihuana a hašis, drogy, ktoré
sú okrem alkoholu a cigariet ako jediné povolené oficialne predávať v Coffe shopoch a
tiež aj spotrebovávať vo forme cigariet, nápoja, alebo šnupacieho tabaku.
Další magnet je Purple Light District, oblasť purpurového svetla. Bol doteraz síce menej
známy, ale sa prudko rozširoval. Boli to krčmičky a podniky pre homosexuálov a
lesbičky. Do jednej z nich smerovala aj naša trojica. Bola to krčmička, kde každý večer
vystupovala skupina s kabaretnou zábavou. No ani homosexuáli, lesbičky, transvestiti,
ani muži poobliekani do ženských šiat ich nezaujímali. Jediný ich záujem sa bolo
sporozprávať v hlučnom prostredí bez rizika odpočúvania a doladiť plán na zajtrajšie
oslobodenie Infrida.
„Je tu volné miesto?“spýtal sa po anglicky Karol, idúc s pohárom piva v ruke, krásnej
ženy v stredných rokoch, ktorá tu sedela sama pri stoliku pre troch a fajčila cigaretu.
„Nech sa páči!“ odpovedala tiež po anglicky s prizvukom, ktorý sa zdal Karolovi veľmi
povedomý.
AMERIČAN
74
Za chviľu vyšiel z baru starší muž, oblečený v ženských šatách s dvomi pohármi piva.
Bol to Leon Sarel, ktorý sa zamaskoval za transvestitu a vybral sa osobne dozrieť na
akciu oslobodenia Infrida.
Karolovi sa predstavili ako lekári, ktorí boli na kongrese v Rotterdame a prišli si trochu
do Amsterdamu povyraziť. Vypili este pár pív a potom Leon vytiahol cigaretu a lámanou
slovenčinou hovorí.
„Dáš si tuto s nami trávu?“ ponúkol Karolovi.
Karol od prekvapenia skoro spadol zo stoličky.
Stano sa zasmial a povedal tiež po slovensky.
„Karol, som to ja Stano a som rád, že si ma nespoznal, hoci sme sa stretli len pred
necelým mesiacom v Žiline. Naši špecialisti robia veľmi dobrú prácu.
„Nuž keď som pod lekárskym dozorom, tak si dám po prvý krát v živote túto ľahkú
drogu, ktorá je tu všade povolená!“
Sladkastý dym sa šíril medzi kanálmi Amsterdamu a podarená trojica doľaďovala
program zajtrajšieho dňa.
Karol sa citil po vyfajčení tretinky hašišu tak opitý, ako keby odrazu vypil pät pív.
Pomaly sa rozlúčil a ani nevedel ako sa dostal spät do svojho hotela. Edy s Mirkou si to
práve rozdávali v kúpeľni vo sprche.
„Nepridáš sa?“ spýtala sa Mirka.
„Idem do postele, som totálne KO, kľudne pokračujte, ale sa ma neopovážte vyrušiť!
Aj zajtra je deň,“ zamrmlal Karol, ktorý mimovoľne použil Ivetine slová, ktoré mu vraví,
keď mu nechce dať. Hodil sa na posteľ a behom siedmych sekúnd zaspal ako zabitý.
7.10
Haag
Svoje zásady by si človek mal šetriť pre veľké príležitosti.
Albert Camus
Edyho úloha spočívala vtom, zobrať Mirku do Paríža a tam jej nechať auto a svoje
doklady, na ktoré sa dostane Infrid ako Čech na dovolenku s priateľkou Slovenkou, ktorú
zbalil v Amsterdame, cez Paríž do Siderna, Talianska, kde strávi celé leto, skrytý, aby sa
rozruch okolo jeho úteku utíšil. Sám Edy sa prezlečie za transvestitu a vráti sa do
Amsterdamu, kde bude vystupovať v kabarete pod umeleckým menom Genevieve. Plán
bol dobre vymyslený a nič nebránilo v jeho realizácii. V blízkosti Paláca mieru, kde mali
doviezť Infrida na súd, bola umiestnená budova francúzskeho veľvyslanectva. Práve
prebiehala jej rekonštrukcia a vedľa nej bola základňa firmy, ktorá ju vykonávala. Malé
nákladiaky a mikrobusy chodili celý deň hore dole s materiálom a ľuďmi. O pár sto
metrov ďalej bola zase ambasáda Českej Republiky, na priečelí ktorej viala
československá zástava. Edy mal v nej známeho, ktorý previezol z Prahy malý mikrobus.
Na jeho úprave pracoval už celý mesiac. Firma, ktorá zabezpečovala presťahovanie
výstroje a výzbroje GnR z konceru na koncert si vzdy prenajala autá hostiteľskej krajiny,
no sama bola zaregistrovaná v Holandsku a používala tiež značky tohto štátu.
V Haagu problémy ešte nezačali. Útek Infrida sa podaril perfektne. Pred odchodom zo
súdnej siene sa vypýtal na záchod. Na velkú potrebu. Policajti sa postavili k východu
toaliet a čakali. Vo vedľajšom boxe už čakal špeciálny pracovník FRAKCIE, transvestit
Rody Mc Namara, ktorý ho behom pár minút zamaskoval na nepoznanie, a dal mu
pripravené ženské šaty a svoju priepustku, návštevníka súdneho procesu. Infrid pokojne
vyšiel aj s jeho dokladmi. Policajti si ho ani nevšimli. Za nim vyšiel aj Rody, tentokrát
ako chlap s dokladmi údržbára a obaja vyšli medzi ostatnými návštevníkmi von.
AMERIČAN
75
” Ešte chvíľku, mám hrozné žalúdočné bolesti”, odpovedal lámanou angličtinou Infrid,
hlasom, nahratým na magnetofón, položený na poklope záchodovej misy. Zároveň hlas
prehlušil nahratý výbuch sračky.
Fuj, svina, pomyslel si policajt, už dostal od strachu pred vyhlásenim trestu aj sračku.
Keď sa už aj na druhú jeho výzvu spustil magnetofón, diaľkove ovládaný z ďalšieho boxu
sediacim spolupracovnikom FRAKCIE, podobnu odpoveď aj s príslušnou zvukovou
kulisou, stratil policajt trpezlivosť a vykopol dvere.
”A už sa dví…” hlas mu zamrzol na perách. Infrida nebolo. Okamžite spustil poplach, no
Infrida už odvážalo auto zo základne opravárov francúzskej ambasády do Rotterdamu na
koncert GnR.
V aute ho Rody premaskoval na Edyho.
Polícia uzavrela nepriepustne den Haag a dlhé hodiny kontrolovala každé auto.
Infrid si Mirkou zatial užíval koncert Guns and Roses a po ňom ho príslušník ochrany
zaviedol do špeciálne upraveného mikrobusu. Tu sa Infrid skryl za aparatúru a spolu s
mnohými kamiónmi vyrazil na nočnú cestu do Paríža. Edy ho už netrpezlivo čakal, lebo
na svojom buráku stihol cestu za tri hodiny.
Mirka priletela prvým ranným lietadlom. Edy ju vyzdvihol na letisku a v karaváne u
Stanlyho prerobili Infrida na Edyho a Edyho na transvestita Rodyho, ktorý si sadol rovno
na rýchlovlak TGV do Amsterdamu.
Infrid s Mirkou nasadli do buráku a na striedačku sa zaviezli do Talianska do Siderna,
kde sa ubytovali v podkrovnom luxusnom byte v dome na ulici Via Nanni.
Nikto ich neskontroloval. Pritom celá Európa hladala vojnového zločinca a celá USS si
lámala hlavu, kde sa ukrýva.
7.11
Bratislava
Tajomstvom úspechu je účelná vytrvalosť.
Benjamin Disraeli
Slávo Bryndza, popredný manažér slovenských železníc, pochoduje aj s manželkou
Soňou, ktorá je vedúca marketingového oddelenia obchodného domu Dunaj, na
parlament. V rukách majú zväzok banánov a v hlave každý svoje myšlienky. Slávo myslí
na skorumpovaných politikov, s ktorými prišiel vo svojej práci aj do osobného styku.
Bývalý český premiér Karel Vejvoda a slovenský minister zahraničných vecí, Vladimír
Horák. Veľakrát sa pokúšal spustiť spoločné česko-slovenské projekty modernizácie
železníc, financovane Európskou Uniou. No vždy sa za vlády týchto pánov peniaze
nejako záhadne stratili. Preliali sa cez rôzne poradenské firmy, založené v Dánsku,
Holandsku a na Cypre do vreciek týchto podvodníkov a ich spojencov.
Soňa myslí na ich jediného syna Slávka. Junior hrá hokej za Košice a tento rok bol
nominovaný do reprezentácie. Podával v útoku výborné výkony a ide na majstrovstvá
sveta do Helsínk.
Pred hotelom Danube sa demonštranti zastavili. Polícia tu rozostavila zátarasy, ktoré
znemožnili další postup. Prístupová cesta na hrad bola zablokovaná.
„Gorily preč z vlády! Zavrieť ich za mreže! Zavrieť korupčníkov!“ skanduje dav. No títo
ľudkovia, ktorí sa dali opät nalákať a usmerniť tými, čo rozhodujú v pozadí, nič nezmôžu.
Celá aféra len poslúži silám, ktoré prostredníctvom nastrčených politikov budú stále
vládnuť a vykorisťovať bezmenné davy! Aj ked nastáva výmena stráží. Starí, ošúchaní
páprdovia, hoci nechcú, musia postupne uvoľniť miesta mladším a schopnejším, takým,
ktorí budú pružnejšie a efektivnejšie uskutočňovať zámery vládcov. Vejvoda aj Horák si
AMERIČAN
76
síce dosť nahrabali, čo im bolo umožnené za ich verné služby, no teraz musia preč!
Nastupuje mladá generácia, ktorá je ešte šikovnejšia a bezohľadnejšia ako je súčasná!
Vyčúrať sa teraz, alebo potom, rozmýšla Soňa, no pohlad na štvorhviezdičkový hotel ju
presvedčí.
„Idem sa vycikať, počkaj na mňa tu, pred vchodom!“ hovorí Slávovi.
Slávo manželke prisvedčí, zapáli si cigaretu a pozerá sa po dlhonohých mladých kočkách,
ktoré na terase kaviarne popíjaju macchiato, cappucino, mojito a iné nápoje, pofajčievajú
slimky a snažia sa vyzerať krásne. Spoločnosť im väčšinou robia starší páni, ktorí si môžu
dovoliť exkluzívny doprovod, bohatí mládenci, možno dediči zbohatlíkov a privatizérov,
ktorí od nudy nevedia čo s voľným časom, alebo svalnatí holohlaví pasáci, ktorí dozerajú
na to, aby ich obchody išli tak, ako majú, aby ovečky počúvali a neutiekli z košiara.
Philippe Bonvin sedí v pohodlnej fotelke pri recepcii a s úľubou sa pozerá na pekné
Slovenky. Fíha to je kosť, zbadá prichádzajúcu Soňu. Nemá založené dioptrické okuliare,
takže jej na diaľku vek neodhadol. Soňa má stále dobrú postavu, pravidelne chodí do
fitneska a oblieka sa veľmi mladistvo. Vôbec na päťdesiatštyri rokov nevyzerá. Keď
príde bližšie, skúsený Philippe, ktorému prešlo rukami nespočetné množstvo žien, zbadá,
že to už nie je žiadna mladica, ktorá sa tu okolo neho, dobre si vedomá žiadostivého
pohľadu svalnatého černocha, premáva. Automaticky vypne hruď a mimovolne
pohojdáva vyšportovanou ritkou.
Mon dieu!Pomyslí si v duchu François Belier, lebo tak sa skutočne tento Francúz volá.
Veď túto babu poznám. No nevidel som ju už zo dvadsať rokov. Počkať, na Silvestra to
bude presne dvadsaťpät rokov, čo táto dáma tancovala na stole počas zábavy vo
vtedajšom najlepšom hoteli v Žiline. Vtedy to bolo dosť odvážne správanie, lebo
v bývalom Československu ešte vládli komunisti. Jej manžel bol dokonca vojak a bál sa
nepríjemnosti. François zalovil vo svojej dobrej spisovateľskej pamäti, ktorá bola teraz
ešte vytrénovana výcvikom pre agentov USS. Volá sa Sonja. Mám sa jej prihovorit? Asi
ma nespoznala, však sa mi ani dobre neprizrela a on je to tiež ani neumožnil, sedí vždy
ako správny agent chrbtom k stene a trochu v tieni. Nuž, tiež som trochu starší. Keď Soňa
vyšla z toalety, rýchlo sa rozhodol.
„Hello Sonja, do you remember me?“ Postavil sa jej do cesty. „My name is François
a pred rokmi sme spolu silvestrovali v Žiline.“
Šokovaná Soňa sa nezmohla ani na slovo. Toto nečakala. Samozrejme, dobre si pamätala
najlepšieho Silvestra vo svojom zivote.
„Hi François, of course I remember you well! Čo tu porábaš? To je náhoda, no poď so
mnou, ak máš čas, pred vchodom ma čaká manžel Slávo, ktorý ťa isto tiež rád uvidí.“
Zapýrená Soňa si spomenula ako jej Cilka počas zábavy povedala, že François má úžasný
sexuálny apetít a dlhého a hrubého vtáka. A ako ju vtedy na panskom záchode dobre
vyšúkal. Tak, ako aj mnohé roky predtým. François a Cilka boli nielen starí sexuálni
kamaráti, ale aj kolegovia špióni. Bol to François, čo Česku Ceciliu, call girl a agentku
STB pretiahol v posteli, čo československá štátna bezpečnosť využívala na získavanie
informácií, ale napokon to bola Cilka, ktorá po spojení bývalých nepriateľských tajných
organizácií do všemocnej USS ho „pretiahla“ do služieb tejto globálnej siete. Na rozdiel
od jej postelného preťahovania, jeho „pretiahnutie“ vôbec nebolo dobrovolné. Bola to
vynútena volba, smrt ozajstná alebo fingovaná. François si vybral samozrejme fingovanú
a stal sa Kanaďanom, Philippe Bonvinom. No o tomto ani Soňa, ani Slávo nemali ani
potuchy...
Phillipe sa mal stretnúť v hoteli Danube s Vladimírom Setínkom alias Edym, s ktorým už
štyri roky pripravovali akciu VODA- prvý teroristický čin na území Českej Republiky.
Nastal čas finálnej realizácie. Čo Philippe vôbec netušil bol fakt, ze Edy po návšteve
Amsterdamu a spoznaní Mirky zmenil názor. Nebude predsa pomáhať cudzincovi
v poškodzovaní svojej vlasti. USS plán na ovládnutie sveta mu nič nehovoril. Radšej sa
AMERIČAN
77
pridá na stranu „dobrých“agentov FRAKCIE, Sarela a spol. Preto všetko prezradil Olge
Bykovovej. Táto podala správu ďalej Sarelovi.
Edy nevedel, že aj Philippe patrí do vedenia FRAKCIE, a že akcia VODA je jej vlastný
projekt.
Leon Sarel so spoločníkmi zhodnotili novú situáciu. Françoisa nechával nažive len
z dôvodu ukončenia akcie, chcel ho obetovať aby pri nej zahynul. No v skutočnosti to bol
trest pre zradcu- vedel, že to on zradil Stana-Alice. Teraz, kedže ani Edy nemal v úmysle
pokračovať v pláne, tak bol čas potrestania Françoisa. Sarel poslal do Bratislavy
likvidátora, Jordana z Kalábrie. Ten si svoju prácu odviedol ako vždy, na vysokej
profesionálnej úrovni.
Na druhý deň ráno našli kanadského akademika Philippe Bonvina v hoteli Danube
mŕtveho.
7.12
Helsinki
Bohatým nie je ten, kto má zlato a striebro, ale ten kto sa uspokojí s
málom.
Mika Waltari
Edy do Bratislavy ani nepricestoval. Z Prahy odletej priamo do Helsínk na majstrovstvá
sveta v hokeji.
Reštaurácia Vltava bola plná fanúškov Slovenska a Česka. Poobliekaní vo farbách
a dresoch svojich teamov popíjali pivo a zajedali buď teplé jedlo z kuchyne, nakúpené
potraviny z blízkeho supermarketu, alebo dokonca z domu prinesené pastiky a domáce
klobásy. Fínski zamestnanci im to tolerovali. Neskutočne fandili okrem domáceho
mužstva aj Slovensku, zrejme ovplyvnení ich minuloročným v poradí druhým
majstrovským titulom, ktorí si odniesli práve z Bratislavy, hlavného mesta Slovenska.
Toto bolo umocnené aj faktom, že sa so Slovákmi alebo Čechmi stretnú prípadne až vo
finále. Česi porazili ich tradičných rivalov, starších bratov Švédov, Slováci vyradili
jedneho z favoritov, kolísku hokeja, Kanadu. Domácim ostávalo „len“ poraziť Rusov,
zbornú komandu, ktorá si ako kompaktný rýchlovlak razila cestu za titulom. Nepodarilo
sa. Rusko sa nedalo zastaviť! Kto bude ich súper v zajtrajšom finále?
VIERA vráť sa k nám, viem že čakáš kým odprosím.... keď deti budia sirény policajných
áut, pritúl ma k sebe Veronika, spieva v rádiu Peter Nagy.
Nálada pred večerným semifinálovym zápasom Slovensko-Česká Republika je výborná.
Edy sa pripojil k trom Slovákom, ktorí si v družnom rozhovore popíjali pivo a zajedali
dobrý guláš.
„Můžu si prisednout?“ spýtal sa Karola Brezu, ktorý už na toto stretnutie čakal. Aj on bol
ubytovaný v luxusnom štvorhviezdičkovom hoteli Radisson Blu na predmestí Helsínk,
v peknej prírode, v Espoo.
„Nech sa páči!“ prisvedčil Karol Breza, ktorý sa na bývalého „spolubojovníka – špagáta“
z Ostravy usmial. Teraz boli opät spolubojovníci, na oveľa nebezpečnejšom poli, ako
bolo to severomoravské mesto, ktoré bránili čerství absolventi s pomocou ruských rakiet
a československej komunikačnej techniky proti NATO. Neubránili! Teraz je Česká
Republika členom NATO a ich „bojové pole“ je celá zemeguľa. Ich úloha je infiltrácia
USS a v mene FRAKCIE sa zmocniť jej riadenia. Preto zvolal Leon Sarel víkendovú
minikonferenciu do tohto hotela. Vzhladom na množstvo fanúškov rôznych národov
nebolo vôbec nápadné, že sa Slováci, Česi, Rusi, Nemci, Američania, Kanaďania,
AMERIČAN
78
Francúzi , Taliani a Švédi, ktorí pracovali pre USS zišli a popri fandeniu si každoročne
pripravili motivačný seminár. Šéfovia Európskej a Severoamerickej oblasti páni Sven
Lindner zo Švédska a Vladimír Vaklan z Toronta si pozvali známeho švédskeho trénera
Kurre Lindmarka, ktorý získal v hokeji prvé zlato pre Fínsko, práve porážkou Švédska vo
finále, ako motivačného prednášateľa pre známu fínsku poradenskú firmu VECTURA,
ktorej konferencia bola zástierkou stretnutia.
„ Som asi najpopulárnejší Švéd vo Fínsku!“ začal svoju zábavnú prednášku starší
blondiak, na ktorom bolo už zreteľne vidieť stopy častého a bezbrehého používania
alkoholu.
„Všetci ma poznajú. Mnohé Fínky pridu rovno ku mne, ako aj teraz, keď sa plavim na
trajekte zo Štokholmu do Helsínk a rovno povedia - Kurre, chceš trtkať?“
Všetci sa smejú. Bývalý tréner pokračuje v zabávani poslucháčov, ktorých sa tu zišlo asi
tridsať ešte hodinu a potom sa rozlúči.
Všetci príslušníci FRAKCIE, aj ženského aj mužského pohlavia sa potom sústredili na
efektivnu prácu a vytvorili program a plán akcií FRAKCIE na ďalší polrok roku 2012.
Zatiaľ sa na ľade odohrala „bratovražedná“ bitka medzi Čechmi a Slovákmi. Tentokrát to
boli mladší bratia, čo sa nesmierne tešili po vítaznom góle Sláva Bryndzu.
„Zoberiem ho do Toronta“, povedal Karolovi Brezovi Vladimír Vaklan, keď stáli na
tribúne, Láďa oblečený v drese Českej Republiky a Karol v origináli desaťročnom drese
s podpisom majstrov sveta z Göteborgu, s číslom 18 - ŠATAN.
„Maple Leafs potrebujú posilu, a my potrebujeme vychovať nástupcu, ktorý by prevzal
po mne vedenie severoamerickej oblasti.“
Ani Slavo starší, ani Slávo mladší v opojení z radosti postupu Slovenska do finále
majstrovstiev sveta netušili, že o ich ďalšom osude rozhodla mocná organizácia práve
v tomto okamihu, okamihu velkého šťastia vsetkých fanúšikov slovenského ľadového
hokeja.
7.13
London
Vzácná je šťastná doba, keď môžeš cítiť čo chceš a hovoriť čo cíťiš.
Tacius
Gang Min vycestoval na letné olympijské hry do Londýna pár dní pred ich začiatkom.
Jednak, aby sa vyhol očakávaným davom návštevníkov, jednak, aby v kľude doladil
plán akcie, ktorý sa úzke vedenie rozhodlo použiť v praxi po prvýkrát. Nebola náhoda, že
to bol on, vedúci operácií čínskej tajnej služby pre Škandináviu, čo bol poslaný do
Londýna. Ako zamestnanec správy švédkych železníc -Trafikverket mal úplne pod
kontrolou dodávky železnej rudy zo švédskej znovuotvorenej bane do Číny, a tiež bol
vzdialený bratranec Chu Lia, vedúceho Bezpečnosti banskej spoločnosti London Mining,
ktorá dodala oceľovú konštrukciu na stavbu nového olympijského štadióna. Bolo to
špeciálne vyvinuté železo, ktoré sa má pôsobením lasera z čínskej družice „roztopiť“
a zrútiť. Je to zbraň v rukách Číňanov, ktorí sa chcú pomstiť západu za Peking.
James Phelan bol už tiež na mieste. Starý člen a prívrženec IRA bol aj „spiacim“ agentom
Mosadu a teraz ho aktivovali. Mal pomôcť v realizácii a organizácii úlohy. John Walliker
ako jediný domáci člen poskytol svoju vilu v Kensingtone.
„Kde ten Charles trčí?“ spýtal sa Abu Quatad, ktorý predsedal celému spolku
sprisahancov, a pokračoval:
AMERIČAN
79
„Však som ešte pred pár hodinami s ním hovoril, bol na ceste z Nigérie, jeho vlasti.“
Po hodine mu v mobile zapípala esemeska.
„Práve pristál na Heathrow, takže aj on je tu za nejakú hodinku, najviac za dve!“
Charles, Gang, James a John si prevzali špeciálne pripravené elektronické prístroje, ktoré
mali umiestniť na rôznych častiach štadióna. Zameriavače slúžili na vyladenie a presné
vytýčenie polohy špeciálnych nosníkov konštrukcie, ktorých oslabenie malo spustiť
katastrofu, keď bude družica obiehať nad Londýnom.
Každý z nich sa obliekol do pracovných odevov firmy London Mining, na plecia zobral
ruksak a vybrali sa do práce, na štadión. Vedeli, že bezpečnostné opatrenia sú rigorózne
a nikto z nich by sa bez dôkladnej prehliadky na štadión s ruksakmi nedostal. Preto im
musel pomôcť sám Gang Min. Zvolal svojich podriadených a spustil:
„ V rámci generálky kontroly bezpečnosti som dostal pokyn na špeciálnu akciu. Medzi
dennou zmenou, ktorá nastupuje na dokončovacie práce, bude pár poverených
„záškodníkov“ , ktorých úloha bude prepašovat na stavbu „bombu“. Budú ju mať
rozobratú do viacerých častí, ktoré majú nepozorovane dostať na stavbu. Ďalší „teroristi“
ju majú zložiť a umiestniť pod VIP tribúnou. Vaša úloha je odhaliť, ktorí sú to, sledovať
ich až do umiestnenia časti bomby na štadióne, po ich odchode ich sledovať, ako opustia
štadión a keď ich komplici začnú bombu skladať, zasiahnuť a zatknúť ich pri čine.“
Plán to bol taký jednoduchý, až bol geniálny. Štvorica prepašovala elektronické prístroje
vo forme mobilov bez problémov a bez povšimnutia ochranky štadióna. Tí si,
samozrejme, všimli atrapy bômb, ktoré boli okorenené stopami TNT, špeciálnej
výbušniny. Odhalil to aj röntgen aj psy, ktoré však boli vycvičené nedať nič najavo. Pri
zmene každý zo sprisahancov umiestnil svoj mobil na plánovanom mieste a časti atrapy
bomby na iných miestach. Pracovníci ochranky odsledovali všetko podľa plánu. Ked
prišli „teroristi“ zmontovať bombu v šatni pre VIP, tak ich zatkli a spokojní po dobre
vykonanom cvičení išli domov.
Vedenie USS si mädlilo ruky. Všetko je na nevídaný teroristický čin pripravené. Určené
poisťovne zaplatia strašné peniaze a skrachujú, polícia zatkne Abu Quatada a v UK
a Európe spôsobíme ďalšiu vlnu strachu. Vojna s terorizmom bude pokračovať.
Čína v pozadí sa nezastaví. Samozrejme, že sa budeme robiť, ako že o tom nevieme.
Nikto však nerátal s jednoduchým faktom. Čínska technika bola nespoľahlivá. Totálne im
zlyhala. Laser na družici nefungoval.
Olympijské hry prebiehajú podľa plánu a športovci Číny a USA bojujú o prvenstvo
v počte a cennosti medailí, v závese sú domáci a Rusko.
„Kde udělali souduzi z Číny chybu?“ Spýtal sa pán Nitta na porade najvyššieho vedenia
projektu CHameLEON.
Nik, ani Leon Sarel, mu nevedel odpovedať.
Odpoveď poznali len dvaja ľudia. Jeden bol geniálny technik, ktorý si v Cerne robil ďalší
pokus s presnou kópiou laseru, ktorý lietal vo vesmíre na čínskej družici. Dieter Widder
nemal o takúto akciu záujem. Bol vo svojej podstate humanista. Preto, aj keď naoko so
všetkým súhlasil, pri kontrole a skúškach laseru si všimol, že laser pri určitom počasí
nepracuje. Takéto počasie vyvolal v Londýne pomocou posledného pokusu prístroja na
ovládanie počasia. O tomto pokuse nevedel nik iný, len jeho kolega Karol Breza, ktorý si
veselo s ruksakom, v ktorom bol elektronicky zameriavač pre urýchľovač v CERNe,
vykračoval po moste Tower Bridge, oblečený ako typický olympijský turista. Karol dobre
vedel, na čo v skutočnosti slúži tento pokus. Bola to jeho zásluha, že o plánovanom
teroristickom čine informoval vedenie USS. Čo ani netušil, že oni nemienili Číne tento
ohavný čin prekaziť, radšej chceli obetovať obrovskú masu ľudí. Keď mu to Dieter
povedal, tak neváhal a rozhodol sa, že sa pridá na správnu stranu. Na stranu humanizmu
a mieru, na boj za odstránenie goríl z vedenia sveta a USS.
AMERIČAN
80
Tento boj, boj proti chorobe, ktorá zasiahla svet, bude ťažký a náročný. Nevedel, či sa
podarí, no spokojný, že protiakcia v Londýne mala úspech, si sadol k televízoru, aby si
pozrel finále basketbalu, Dream Team USA proti Španielsku.
7.14
Saidia
Kto nepozná prístav, do ktorého sa chce plaviť, tomu nie je žiadny vietor
priaznivý.
Seneca
Charles Johnson sedí na balkóne v prímorskom stredisku päťhviezdičkového hotela Be
Live Grand v meste Saidia a spokojne sleduje oblohu. Napriek tomu, že je takmer
polovica augusta a obyčajne v Maroku býva cez deň okolo štyridsať stupňov a modrá
obloha, fúka silný vietor, je zamračené, obloha je zatiahnutá mrakmi a schyľuje sa na
dážď. Je príjemných asi dvadsaťsedem stupňov a more je veľmi rozbúrené. Silný príboj
doráža na krásnu, dlhú piesočnatú pláž.
Jeho spoločníčka ešte spí. Obidvaja sa večer dobre opili. Jeho manželka Jitka Ružičková
to sama nechcela. Odolávala celý prvý deň. Dokonca ráno vstala a podľa plánu sa
s Charlesom začala venovať zdravým činnostiam. Súloži, tenisu a plávaniu. Vydržala to
do obeda. Ešte keď si k jedlu dala pohár vína rosé, tak to na ňu nemalo žiadny vplyv
a bola vo výbornej nálade. Po rokoch, keď Charles zmizol nevedno kam, sa zrazu objavil
v Zürichu a na ospravedlnenie prehlásil:
„Miláčik, kúpil som v cestovke zájazd s Kuoni (najznámejšia švajčiarska cestovná
kancelária) do Maroka na osem dni. Tam ti všetko vysvetlím a porozprávam, čo som za
tie roky od nášho rozchodu zažil. Stále ťa milujem a ver mi, že som dobrovoľne od teba
neodišiel!“
Jitka mu neverila ani slovo. Z ničoho nič sa objaví v jej búrlivom živote. Zachráni ju pred
pasákom Adriatikom, Albáncom, ktorý ju zneužil, potom si ju podrobil, a pre ktorého
musela tvrdo pracovať. Vraj je bojovníkom jeho kmeňa z Biafri. Potom, keď jej
Hanspeter Fish, pracovník švajčiarskej polície prezradí, čo je Charles za kvietok a poverí
ju na oplátku za pobytové povolenie prácou na jeho sledovaní, tak sa pod vplyvom jeho
veľkého čierneho čuráka do neho zamiluje. Jej hlásenia Hanspeterovi neobsahujú nič,
okrem opisov ich každodenného bežného života a výnimočných večerných, nočných
a ranných jebačiek. Myslí si, že aké mala šťastie a konečne sa môže trošku usadiť, no
Charles z jedného dňa na druhý bez nejakého varovania zmizne. Nahlásila to Fishovi
a požiadala o pomoc pred prípadnou pomstou Adriatika.
„Neboj sa nič, ten Albánec je už zo Švajčiarska preč. Keď sme ho vyhostili, presťahoval
sa rovno do Švédska. Tam mu naivní Švédi dali, samozrejme, utečenecký azyl. Odvďačil
sa im tým, že si spolu s bývalými súkmeňovcami vytvoril miestnu organizáciu, ktorá sa
opäť zaoberá ich špecialitou- obchodom s bielym mäsom, čiže s vami - radodajkami.
Švédska polícia si aj napriek zákonu, ktorý síce povoľuje predaj, ale nie nákup
sexuálnych služieb, s nimi nevie dať rady. Ale to už nie je náš problém. Tu
vo Švajčiarsku si v bezpečí.“
Po dvoch rokov sa Charles znovu objavil v jej živote. Neboli ani rozvedení a ani si
nikoho stáleho nenašla. No bola veľmi zvedavá, akú rozprávku si Charles pre ňu vymyslí.
Charles mal všetko nalinkované svojím terajším zamestnávateľom, všemocnou
organizáciou USS.
„Miláčik,“ začal svoje rozprávanie. „Vieš, že mojím najvyšším a posvätným poslaním je
služba mojej podrobenej vlasti, Biafre. V Nigérii, ktorá si ju bezohľadne anektovala,
prebieha neúprosný gerilový boj. Náčelník môjho kmeňa ma povolal na bojisko a dva
AMERIČAN
81
roky som musel venovať službe v našej oslobodzovacej armáde. Podobne, ako musia
tvoji krajania nastúpiť na základnú vojenskú službu, tak aj ja, po odklade kvôli štúdiu
a potom práci, som ju nemohol vykonať. No tentoraz ma moja vlasť potrebovala a vtedy
musí ísť všetko bokom. My Afričania sme na rozdiel od vás Európanov stále ešte hrdí na
svoj pôvod a svoju rodnú hruď. Pre nás je posvätná. Nikto, ani ten, kto emigruje,
nepreruší toto stále pevné puto. A keď vlasť zavolá, tak všetko ide bokom!“ Charles
vysvetľoval svojej českej bielej Európanke niečo, čo asi nevedela pochopiť. Ako sa mýlil.
Jitka bola nielen inteligentná a prešpekulovaná ako väčšina jej národa, ale aj poučená
tajnou službou Švajčiarska, možno najvyspelejšieho európskeho štátu.
„A vyhrali ste? Nepostrehla som, že by už Biafra bola nezávislá!“ provokuje svojho
čierneho afrického manžela.
Ten sa však zmiesť nedá.
„Ešte nie, ale musíme pokračovať v našom boji naďalej a ja som ako v Európe
vyštudovaný a znalý jej životných a pracovných pomerov dostal ďalšie úlohy, v ktorých
budem pokračovať! Vojenská služba na bojisku je doménou mladých a tiež aj
profesionálov. Svoju čestnú povinnosť som si tak, ako každý člen kmeňa, už splnil!“
Vtĺka kaleráby do Jitkinej hlavy. Prečo ho však USS počas ročného výcviku nepoučila, že
v také sprostosti už nikto z bývalého Československa, po skúsenostiach so
štyridsaťročným komunistickým režimom, neverí.
„Dobre, miláčik, hlavné je, že sme opäť spolu.“ Naoko pristúpila na jeho hru stále
príťažlivá bývala call-girl z Ostravy. Rozhodla sa, že začne opäť písať správy pre
Hanspetera.
No v Maroku bolo dobre. Až na tie komáre. Stále ju štípali a žiadny repelent nepomáhal.
Charles si zatiaľ plnil ďalšiu úlohu.Vo svojom notebooku mal zabudovaný elektronický
systém, ktorý určoval súradnice cieľa pre výkonný urýchľovač, lepšie povedané menič
počasia v CERNe. Posledný pokus pred jeho ostrým použitím bol naplánovaný na horúci
august. Ak sa podarí zmeniť počasie, ktoré sa ešte nikdy v histórii Maroka počas augusta
nemenilo, tak systém funguje a použije sa v službách USS naostro. Ich banky a poisťovne
začnú zarábať nesmierne peniaze.
„Prší!“ víťazoslavne skonštatoval, zavrel balkón a jemne sa vtlačil pod plachtu k Jitke. Tá
síce zo zvyku v polospánku zamrmlala: „ Daj mi pokoj !" ale keď jej vošiel rukou medzi
nohy, zacítil, že jej šušulka je už zvlhnutá túžbou po jeho čiernom vtákovi.
Po polhodinovej súloží sa osprchoval a kým Jitka, ktorá opäť sladko zaspala, prišla na
raňajky, napojil sa na recepcii na wifi a poslal správy na vedenie USS.
„Oznámili mi, že som dostal prácu v Addis Abbebe, v národnej banke, kde mám nastúpiť
od 1. januára 2013. Pôjdeš so mnou?“
Vyvalená Jitka nevedela, čo na to odpovedať.
„Najprv choď ty sám, zorientuj sa, prenajmi pekný dom a potom prídem. Tiež musím dať
výpoveď vo firme, keď pracujem a mám trojmesačnú lehotu. Ale na budúci mesiac
môžem prísť za tebou, aby som pred podaním výpovede vedela, na čom som a čo mám
od bývania v Afrike očakávať,“ vynašla sa Jitka a zahryzla do chrumkavého croissantu.
Od vedľajšieho stola ich sledoval pár pozorných očí. Karol Breza bol s manželkou Ivetou
tiež „náhodou“ na dovolenke v Maroku. Johnsom nevedel, že aj tu je stále pod dozorom
USS, aj keď to, samozrejme, ako profesionálny agent správne tušil.
AMERIČAN
82
7.15
Dubrovník
A tak objavíme s údivom, že existujú tajuplné stavy, ktoré nás oplodňujú.
Môžeme iba dýchať, keď sme s ostatnými spojení spoločným cieľom, ktorý je nad
nami.
Antoine de Saint-Exupéry
Dana Javorová, za slobodna Baranová upratuje svoj byt na Solinkách v Žiline. Rozmýšľa
o svojich blížiacich sa narodeninách. Plánovala osláviť svoje okrúhle výročie,
päťdesiatku, niekde v kľude, v kruhu najbližšej rodiny, ďaleko od Slovenska, ďaleko od
každodenných starostí s prácou, starostlivosti o rodinu. Nič nestíhala, stále bolo treba
dookola prať, žehliť, variť, riadiť, zariaďovať. Na nikoho sa však nemohla, podľa jej
vyjadrenia spoľahnúť, len na seba.
Po mame Kristíne, ktorá už pred rokmi zomrela, je sestra Stana Barana extrémne
pobožná. Na veriaceho katolíka obrátila aj veselého a optimistického manžela Leška.
Veľmi často sa zúčastňujú náboženských akcií a nemajú potom na nič čas. Po smrti otca,
starého Barana, sa jej uľavilo. Manžel jej nikdy toľko nepomohol, lebo stále bol v práci a
na služobných cestách, hlavne v zahraniči. Deti tiež nie, lebo ich nezaťažovala a veľmi
protekcionisticky ochraňovala. Nech sa učia.
Po zmiznutí Stana na jeho päťdesiatku sa s ním opät stretla pred rokom na pohrebe otca.
Šokovaná z faktu, že Stano je žena Alice, a že prišla so svojím brazílskym priateľom
Leonom Sarelom, bývalým kňazom z Vatikánu, prerušila s ním všetky styky. No na
rodičovský dom v Snežnici si robila nárok, aj na Stanovu polovicu. Však sa vraj o otca
celé roky sama starala. Nechcela si priznať, že sa starý Baran staral najmenej pätnásť
rokov o jej deti. Iba posledných pár rokov sa mu musela starať o občasné nákupy, voziť
ho na návštevy doktorov zo Snežnice do Žiliny a raz za čas urobiť veľké upratovanie.
Starý Baran sa takmer až do smrti vedel o seba postarať, nakúpil si v miestnom
obchodíku, navaril aj opral.
„Pretože mi otec nebol biologickým otcom, tak si nechaj aj moju polovicu, na ktorú mám
podľa zákona právo,“ povedala Alice, o ktorej luxusný dom v Snežnici sa starala
súkromná firma a nikoho tam nikdy bývať nevidela.
„Chcem za to len jedno, aby si ma o rok aj s Leonom pozvala na oslavu tvojej
päťdesiatky.“
Samozrejme to bratovi, či teraz lepšie povedané sestre, sľúbila. Dom v rodnej dedinke bol
ešte stále vo veľmi dobrom stave. Po opravení strechy a zmodernizovaní sa budú môcť aj
s manželom presťahovať na penziu do kľudu, preč od veľkomesta. Synovi, ktorý bol
domased, ostane byt na Solinkách a dcérka, ktorá je čašníčka a má „túlavé topánky“ asi
odíde pracovať do zahraničia.
„Dobre, a ako darček od nás ti dáme all inclusive pobyt pre celú vašu štvoricu
v Chorvátsku, v krajine, kde tak často a rada na leto chodíš. Pozývam vás do
Dubrovnika,“ povedala Alice a usmiala sa na Leona. Vedela, že FRAKCIA má za lubom
kúpiť dom a zmodernizovať ho na modernú „zubársku“ kliniku, zároveň aj tajné
pracovisko na vybavenie všetkých členov FRAKCIE novým implantátom, označeným
pracovným názvom HCSF - HOLOGRAFICKÝ KOMUNIKAČNÝ SYSTÉM PRE
FRAKCIU. Mikroprístrojom, ktorý im umožní vzájomnú holografickú komunikáciu bez
možnosti odpočúvania. Je to Dietrov vynález, ktorý ukradol USS z CERNu. Operácia chip do hlavy všetkým agentom - sa bude robiť počas „dovolenky“ v septembri 2012.
Zubár a agent Janne Johnsson z Malmö založil pobočku svojej kliniky z Malmö na
pobreží Jadranu. Implantáty pre budúcich občanov EÚ - Chorvátov.
AMERIČAN
83
Prvý „pacient“ bola Alice, ktorá pricestovala sama, zamaskovaná ako Urban Rambock.
S pomocou miestnych kontaktov zinscenovali „nešťastnú náhodu“. Urban sa utopil a jeho
telo nenašli. Oficiálne ho vyhlásili za mŕtveho. Alice sa držala po celý rok skrytá na
klinike, ktorá mala svoju súkromnú pláž, bola znovu operovaná na muža, Stana, s jeho
novou podobou. Pod vplyvom malej aktivity a dobrej, výdatnej a častej stravy stučnel,
narástlo mu veľké brucho a mužské hormóny spôsobili, že sa na hlave objavila plešina.
Každý deň si ju holil. Bol bez brady a viditeľne za tých päť rokov, od zmeny starého
Stana na Alice, ostarel.
Vo vile Adriana sa zišlo, presne podľa plánu, viac párov. Brezovci z Malmö, z Kalábrie
prišli autom Mirka s Infridom, pripravujú sa na útek do Brazílie. Leon prišiel osobne
dozrieť na prípravu a sprevádzať ako back-up odchod utečenca z Haagu, zamaskovaného
ako Čech so slovenskou milenkou Mirkou.
7.16
Malmö
Problémy narastajú, čím viac sa človek blíži k cieľu.
Johann Wolfgang von Goethe
Karol Breza sedí na hodine dánčtiny v Malmö v budove, kde sídli jazyková škola Orange
Box a rozmýšľa o budúcnosti. Riaditeľ projektov zabezpečovacej a oznamovacej techniky
Dánskych dráh, Rolf Allan Jørgensen, si ho vyžiadal od firmy Swedboll na prácu priamo
v Kodani. Zároveň mu zavolali zo Štokholmu, že Švédi vyhrali konkurz na projekt
rýchlodrahy v Addis Abebe a že jeho prijali ako poradcu - vedúceho inžiniera pre
zabezpečovaciu a oznamovaciu techniku súčasne.
Nevedel, čo má robiť. Do Kodane, na stanicu Østerport, trvá cesta vlakom štyridsať
minút a spolu s prechádzkou tam a naspäť je to hodina. Dve hodiny denne, no vo vlaku si
môže prečítať dennú tlač, pracovať a tiež si to naúčtuje do pracovného času. Každý večer
sa vráti k Ivete, ktorej správanie sa pozitívne zmenilo. Na letnej dovolenke v Maroku
a Chorvátsku sa začala konečne správať ako manželka. V Maroku sa začala s ním
častejšie milovať a v Dubrovníku ju počas predĺženého víkendu ani nepoznával. Milovali
sa denne trikrát a tak vášnivo, že ich susedia, ubytovaní vo vile Adriana, Mirka
Zuščáková a Infrid Grujič to dobre počuli. Žartovali, že sa chcú pripojiť a robili stále
dvojzmyselné narážky na švédsky grupák.
Naspäť v Malmö začala Iveta opäť plánovať spoločnú budúcnosť a dokonca sama začala
dávať podnet na častejšie milovanie. Zrejme ju jej milenec sklamal. Bol prekvapený
a zrazu sa mu do Etiópie vôbec nechcelo. Vedenie podniku Swedbol oznámilo, že Addis
Abeba je aktuálna koncom septembra asi na dva týždne a potom na pár hodín do mesiaca.
Hlavná časť bude potrebná za dva-tri roky, a dovtedy sa môže venovať aj Dánsku a jeho
železničným projektom.
Rád, že sa to vyriešilo, sledoval neprítomným pohľadom cez veľké výkladné okno
učebne chlapa, pomaly zametajúceho prvé jesenné listy, odviate vetrom na chodníku
pred učebňou. Zdal sa mu akýsi povedomý. S hrôzou v ňom spoznal Finger mana z
Bruselu.
Našťastie ho Jordano Tassone vôbec nezbadal. Karol si spomína, ako do správy pre USS
napísal o príhode na letisku v Bruseli, kde si všimol pri automate na lístky na peróne do
centra podozrivé správanie staršieho muža.
„Excuse me - prepáčte, tu sa nedá platiť kreditnou kartou, musíte zaplatiť lístok do centra
mesta v hotovosti,“ vysvetľuje Jordanovi, ktorý stojí pred ním pri automate a pchá do
AMERIČAN
84
neho nejakú kartu. Snažil sa pomôcť, lebo sám kupoval lístok na letisku v Bruseli už
druhýkrát, prvý raz to bolo po medzipristáti na ceste do Ríma. Muž očividne znervóznel.
„Go away- choď preč!“ odháňa Karola, no ten sa nedá.
„Chcem vám len pomôcť, zrejme neviete po francúzsky, lebo na automate sú nápisy len
v tomto a vo flámskom jazyku.“ Karol je hrdý, že mu kurz v Montreali pred štyrmi rokmi
umožnil zvládnuť francúzštinu natoľko, že to po prečítaní pochopil.
No Jordano si ho už nevšíma a pokračuje v nákupe lístka. Keď mu z automatu aj napriek
tomu, že použil kartu, vypadne lístok, urýchlene sadne na prichádzajúci vlak a z okna
víťazoslávne ukáže Karolovi vztýčený prostredník – fuck you – pojeb sa! No to nemal
robiť. Karol si ho odfotí mobilom a ukáže mu svoj prostredník naspäť. To horkokrvného
Kalabrijčana rozzúri a pokúsi sa opäť vystúpiť. Ale dvere sa už zatvorili a vlak sa
rozbehol smerom do centra Bruselu.
Karol ma šťastie. Jordana nerozzúril vztýčený prostredník, ale to, že si ho tento neznámy
drzáň odfotil. Chcel mu okamžite zobrať mobil a zničiť ho, aby sa jeho fotka ani náhodou
neobjavila na Facebooku. To by bol v jeho povolaní neslávny koniec. Rozhodol sa, že na
najbližšej stanici vystúpi a počká si na Karola, ktorý tiež očividne smeroval do centra.
Karolovi však epizódka nejde do hlavy. Pristúpi k automatu a ešte raz si číta inštrukcie.
Nemýlil sa. Buď sú pokyny staré, alebo niečo neštimuje.
Odfotí si aj francúzsky nápis a pošle oba obrázky do centrály FRAKCIE USS aj so
správou o incidente.
Službukonajúci Rade Grujič to okamžite rozposlal všetkým rezidentom a po chvíli dostal
odpoveď.
Ivan Farský z Viedne si to dal do súvislosti a jeho geniálny mozog za pár sekúnd odhalil,
kto bol v pozadí zabitia belgického akademika v hoteli St. Anna . „Finger man“ bol
Jordano Tassone z Kalábrie, nájomný vrah, pracujúci po celom svete pre mocných tohto
sveta.
Hneď o tom informoval Karola a vystríhal ho pred zabijakom.
„Okamžite zmeň plány a nechoď do centra, ale sadni do lietadla a zmizni z dosahu!“
Ivete bolo celý deň zle. Už v Ríme po medzipristáti z Lamezie-Terme chcela sadnúť na
najbližšie lietadlo do Kodane. No zaplatiť extra letenku už nechcela, a tak napokon leteli
do Bruselu tak, ako mali letenku.Večer mali letieť do Kodane.
Karol využil situáciu.
„Letíme o dve hodiny, neoplatí sa nám ísť do centra. Norwegian má prázdne sedadlá na
skoršom lete a za minimálny poplatok nám zmenili letenky, “ oznámil.
„Ako sa ti to podarilo?“ spýtala sa natešená Iveta, lebo cítila, že prechladnutie v daždivej
Kalábrii sa zhoršilo a cítila sa úplne slabá a neschopná žiadnej turistiky.
„Nuž, Norwegian Air tu v Belgicku má ochotnejší a flexibilnejší personál ako SAS
v Ríme. A chcú si zákazníka udržať, najmä keď ich to nič naviac nestojí,“ vysvetlil Karol
a pritom si pomyslel: Keby si vedela, že mi ide možno aj o život, tak by si tu tak nadšene
neaplaudovala.
Jordano čakal na Karola márne. Nevedel, čo je ten drzáň zač. Belgičan či cudzinec,
obyčajný človek nemohol vedieť, že automaty všade na svete vydávajú lístky na
univerzálnu špeciálnu kreditnú kartu, vydanú bankou SUB vo Švajčiarsku a platenú
priamo vedením USS. Rozhodol sa vykašľať na plánovaný odlet do Kodane a odletieť až
večerným lietadlom. Radšej pokračoval do Bruselu na hlavnú stanicu a čakal na Karola.
Opäť márne.
Bude lepšie, ak ho pôjde pohľadať späť na letisko, rozhodol sa. Prechádzal sa po
odletovej hale. Nikde ho nevidel. Podrobne prehľadával všetky odlety no to, že Karol
odletel práve do Kodane a potom nasadol na vlak, ktorý ho podmorským tunelom a
mostom zaviezol do Malmö, mu nenapadlo. Po márnom čakaní sa Jordano tiež vrátil do
Malmö, do svojho bežného života. Pracoval pod menom Thomas Bergström a bol
AMERIČAN
85
zamestnaný ako údržbár. Bol aj členom sekty Svedkovia Jehovovi, rád sa rozprával
s ľuďmi a učil cudzie jazyky. Nikto nevedel, že žoviálny Švéd je nebezpečný kalabrijský
zabijak.
Karol po skončení lekcie dánčiny poslal o objavení Jordana správu Leonovi Sarelovi a ten
mu okamžite potvrdil, že to bol on, čo poslal do Malmö tohto likvidátora. Má pre
FRAKCIU vykonať špeciálnu prácu, o ktorej bude Karol včas informovaný. Zároveň ho
varoval, aby sa radšej v blízkosti jazykovej školy už neukazoval.
Karol potvrdil príjem a skončil s kurzom dánčiny. Mohol si ju precvičovat priamo
v Kodani, kde každý deň dochádzal vlakom zo stanice Triangel, ktorá bola od Orange
Box dostatočne ďaleko.
7.17
Oslo
Nič neprekvapí ľudí viac ako zdravý rozum a jasné jednanie.
Ralph Waldo Emerson
Anders Brejvik ležal na posteli v spálni svojho trojizbového väzenia ILA a čítal ohlasy
svetovej tlače na svoj rozsudok.
OSLO. Nórsky masový vrah Anders Behring Breivik, ktorý minulý rok zabil 77 ľudí, je
príčetný a trestne stíhateľný za svoje činy. V piatok o tom jednomyseľne rozhodol panel
piatich sudcov okresného súdu v Osle, ktorý ho odsúdil na najmenej 21 rokov väzenia.
Súd mu môže väzbu predĺžiť na čas, kým bude považovaný za nebezpečného pre
spoločnosť. Breivikov právnik Geir Lippestad už vo štvrtok oznámil, že jeho mandant sa
neplánuje voči takémuto rozsudku odvolať.
Je spokojný. Všetko vychádza tak, ako to bolo nalinkované v hlavách plánovačov USS.
Rozmýšľa, že je už vyše roka vo väzení. To už stačí! Svoju úlohu zahral dobre a teraz
chce dohodnutú odmenu. Nemôže však pochopiť, ako sa všetci svedkovia hrozného činu
mohli dať tak očividne zmanipulovať. Nechceli byť počas súdu v tej istej miestnosti ako
Breivik. Ako ho mohli identifikovať? Ako ho mohli odsúdiť? Že sa priznal? Že boli
dôkazy? V mnohých krajinách nestačí priznanie, keď sú k dispozícii svedkovia. Musia ho
identifikovať aj priamo na súde. Tým, že s ním neboli v dobe, keď mohli počúvať jeho
popis vrážd, sledovať každé jeho gesto, skúmať jeho tvár, sa podarilo plánovačom
zabezpečiť, že nikto z tých, čo prežili Dimovu akciu, ani náhodou nemohol prehlásiť, že
tento človek, čo sedí na lavici obžalovaných, je nie ten istý, čo zabíjal na ostrove Utøya.
Samozrejme, jeho pokerová tvár a „absencia citovej empatie“ poslúžili dobre k jeho
maskovaniu. Rozmýšľa o uplynulých dvoch rokoch. Rok prípravy na svoju úlohu, ktorá
začala jeho výmenou za skutočného strelca. Ako by to bolo včera. Čakal v nenápadnom
osobnom aute so svojimi sprievodcami na policajnú kolónu, kde viezli strelca, Dimu
Bykova.
Počas cesty nakrátko zastavia, ich zajatec vystúpi a vymení sa so svojím dvojníkom,
profesionálnym hercom Andersom Brejvikom, ktorý bude po polročnom väzení
vystupovať na súde a bez náznaku nejakého citového pohnutia aj počas procesu aj počas
vynesenia rozsudku a s výsmechom v očiach absolvovať desaťtýždňový proces. Skutočný
strelec, profík v službách USS, plní znova bežné úlohy, či už v Lýbií, Sýrií, Iraku alebo
Afrike. Lebo Dima Bykov si túto krvavú profesiu veľmi obľúbil. Vykonal túto akciu na
príkaz USS, akciu, ktorá má zdiskreditovať neofašistov a neonacistov a podporiť boj
prisťahovalcov a socialistov o moc v Európe.
AMERIČAN
86
Anders Brejvik rozmýšľa aj o budúcnosti. Plán jeho úteku mu bol práve oznámený cez
internet. Bolo to ako obvykle zakódované v jednom z listov od jeho obdivovateliek.
Súčasť plánu je to, že pre verejnosť oznámia, že „spácha samovraždu“ a pochovajú
miesto neho iného a on ujde s pomocou Moniky, jej nového priateľa Jimmyho, Nicka
a jeho novej priateľky Amandy do Grónska. Odtiaľ do Brazílie, kde bude priamo členom
teamu Leona Sarela.
7.18
København
Pravá skutočnosť je tá, ktorú ostatní nazývajú fantáziou, má dlhšie trvanie, než
čisto obchodné myslenie všedného dňa.
Gottlieb Duttweiler
Projektová kancelária dánskych železníc sídli v dvojposchodovej budove v tvare kocky,
ktorá susedí s väčšou materskou budovou. Má päť poschodí, na najvyššom je kantína.
Obe moderné budovy stoja pri železničnej trati v Kodani, stanici Østerport na Americkom
námestí.
Projektová skupina sa skladá z viacerých oddelení, ktoré sú rozptýlené po stranách
štvoruholníka aj na prízemí, aj na poschodí tohto skleníka. Všetci sedia spoločne, stoly
majú po štvoriciach, dve miesta vedľa seba a dve proti sebe. Za sebou poličky na pár
šanónov, pred sebou obrazovku počítača. Tlačiarne sú spoločné. V strede je aj zasadacia
miestnosť s dvoma kratšími stenami a s povalou tvorenou priehľadným sklom. Dá sa do
nej vidieť temer ako do akvária. Volajú ju Glasburet- skleník.
Vnútri sedia štyria muži. Šéf projektov zabezpečovacieho a oznamovacieho zariadenia
Rolf Allan Jørgensen, projektová manažérka Narges Asahzadeh, pôvodom Iránka,
technický expert Pakistanec Zahid Rad z Bombardiera, priletel zo Štokholmu, a Karol
Breza, ktorý bol vyslaný svojím podnikom Swedboll ako poradca z Malmö.
Téma je prispôsobenie jestvujúceho rozhrania medzi švédskym a dánskym
zabezpečovacím zariadením, ktorého technická výbava je v domčeku č. 25, niekoľko sto
metrov pred vstupom do podmorského tunela Öresundského spojenia, na moderný
európsky zabezpečovaci systém ERTMS. Na odporúčanie Európskej únie sa ho rozhodli
urýchlene vybudovať dánske a švédske železnice.
,,Bombardier vyvinul vo svojom závode v Katowiciach v Poľsku nový typ relé, ktorý
zaručuje kompatibilitu aj s dánskymi, aj so švédskymi koľajovými obvodmi,” prehlásil
Zahid.
,,Stavadlo Ebilok 850, ktoré je temer rovnaké na obidvoch častiach hranice, je už schopné
spolupracovať s rádioblokom. Overili sme to v Holandsku aj vo Švédsku. V priebehu
prvého polroka sme si overili správnu funkciu interface v laboratórnych podmienkach u
nás v Hässleholme. Karol vám to môže istotne potvrdiť, lebo on na objednávku
švédskych železníc cez svojho zamestnávateľa všetko vyskúšal. ”
,,Áno, to je pravda. Všetky chyby boli opravené a nedostatky odstránené,” pritakával
Karol.
,,No teraz musíme vyskúšať všetko na mieste. Aby sme všetko stihli vyskúšať, kým
v Malmö, stanici Hyllie prehodia nový softvér pre Ebilock 950, treba okamžite začať s
montážou provizória.”
,,Dobre,” súhlasila Narges, a dodala.
,,Ja do budúceho týždňa urobím časový plán a ak ho šéfovia odsúhlasia, začneme na
budúci mesiac.”
AMERIČAN
87
Zahid sa v duchu potešil. Už nič nezabráni v uskutočnení naplánovaného činu, odplaty za
zneuctenie proroka Mohammeda. Obe škandinávske kráľovstvá, ktorých občania urážajú
islam, za túto neúctu draho zaplatia. Zrazením vlakov na moste a ich zrútením do mora sa
jednak obmedzí a preruší spojenie medzi krajinami na dlhý čas, potrebný na opravu
a obnovu trate a diaľnice, jednak bude v plneobsadených vlakoch dostatok cestujúcich,
ktorí zaplatia svojimi životmi za drzosť novinárov, spisovateľov a iných, do tej aféry
zapletených osôb. Rozmýšľa, že medzi cestujúcimi bude aj mnoho pravoverných,
moslimov, ktorí nezadržateľne osídľujú obe strany Öresundského prieplavu. Nevadí, tým
tiež pomsta urobí dobre. Pôjdu rovno do raja a aj keď nedostanú na privítanie
sedemdesiat panien, ako tí, ktorí vedomky a dobrovoľne položia život pri bojovej akcii
proti neveriacim, tým, že ich pošle do neba, urobí im vlastne najväčšiu láskavosť, akú
pravoverný moslim môže urobiťsvojmu spoluveriacemu.
Na akciu si vybral deň, ktorý sa mu zdal najvhodnejší - sobotu. V sobotu večer je vo
vlakoch, premávajúcich medzi Kodaňou a Malmö, veľa mladých ľudí, Škandinávcov,
ktorí v tento deň pijú a festujú v nespočetných reštauráciach, baroch a nočných podnikov
v oboch veľkomestách. Navyše, v sobotu 8. septembra bola svadba Berdes, dcéry Agcu
Hamala a jeho vzdialeného príbuzného Zorgha Abbasa, krajana z Afganistanu, na ktorú
bol pozvaný a chystal sa pricestovať zo Štokholmu. Nebude vôbec nápadné, že bude na
mieste. Naviac, svadba bola naplánovaná v budove bývalého múzea výstavby mostu
Luftkastellet, nachádzajúceho sa tesne pri moste. Odtiaľ si bude môcť nenápadne
odskočiť do technickej miestnosti a nasimulovať voľnosť trate skratovaním príslušných
koľajových obvodov na obsadenej koľaji. Upravené relé v hraničnom kiosku už
zabezpečí, že pred protiidúcim vlakom z Dánska sa prehodia výhybky na umelom
ostrove Peberholm. Návestidlá budú ukazovať voľno a oba vlaky v dvestokilometrovej
rýchlosti narazia v najvyššom mieste mosta do seba. Bude to nevšedný zážitok pre
všetkých svadobčanov, keď cez vysoké okná svadobnej miestnosti budú sledovať
v lúčoch zapadajúceho slnka toto hrozné divadlo. Sám Zahid bude stáť na vyhliadkovej
streche pripravený aj s kamerou a všetko si pekne natočí.
„To sa teším, že prídeš aj ty, strýko,“ povedal mu do telefónu Zorgha. „Bude nás spolu
asi štyristo ľudí, temer tristo z Afganistanu z mojej strany a asi sto z Berdesinej strany,
z Kurdistanu.“
„A bude to svadba podľa našich tradícií?“ spytuje sa Zahid, ktorý občas, hlavne v piatok
a pri návšteve mešity, nosí bielu čiapočku, označenie, že je hadži a bol na púti v Mekke.
„Nebude sa servírovať žiadny alkohol a bravčovina a Afgánci budú sedieť tak, ako sa
patrí - muži a ženy oddelene, pri dlhých stoloch.“
Zorgha pokrčil plecami.
„No Kurdi a ich hostia, medzi ktorými budú aj Švédi, to odmietli, a tak sme im oddelene
dali stoly, kde môžu sedieť, ako chcú. Tanečný parket bude medzi týmito dvoma
skupinami, kde môže každý tancovať, ako sa mu páči. Bude hrať tradičná afgánska
hudba.“
Svadba bola v plnom prúde, keď sa Zahid nenápadne vytratil von. Nikto si ho nevšímal,
lebo všetci fajčiari tak robili. Dnu sa nefajčilo, a tak si ľudia individuálne aj v skupinkách
vyšli von, pred vchod alebo na terasu, kde sa kochali pohľadom na nádhernú panorámu.
Slnko nad Öresundským mostom, obkolesené niekoľkými mrakmi, už do západu nemalo
ďaleko.
Ronny Behring tiež vyšiel von. Nie pofajčiťsi, lebo ako väčšina švédskych chlapov
nefajčil, ale si strkal tabak pod hornú peru - snusoval. Celkom sa mu na svadbe páčilo.
Spočiatku bol skeptický, keď mu dcéra Monika tlmočila Berdesinho pozvanie a povedala
o prísnych muslimských podmienkach. Že sa nebude piť alkohol mu neprekážalo.
Vyriešil to tak, že si zobral fľašku akvavitu a pár pív do auta. Monika, ktorá prišla
AMERIČAN
88
z Nórska aj s novým priateľom Jimmiem Ericssonom na svadbu a spala u nich doma,
šoférovala, a tak si mohli s manželkou Anette aj s Jimmiem vypiť. Urobili tak pred
odchodom, no Ronnymu to nestačilo. Musel si dať do nosa oveľa viac. Stával sa z neho
pomaly alkoholik. Náročná práca šéfa projektov modernizácie výstavby železníc,
zamestnaného síce vo firme Skanska, ale pracujúceho na veľkom projekte v Poľsku,
znamenala časté pobyty v zahraničí. V Katowiciach, kde dozeral na výstavbu novej
fabriky firmy Bombardier na relé, sa naučil piť vodku Zubrowku. Riedil ju síce v pomere
päťdesiat ku päťdesiat jabĺčkovým džúsom na nápoj Szarlotka, ako volali tento drink
Poliaci. No pri jednej Szarlotke nezostal. Tak, ako mu nestačila jedna vodka, nestačila mu
ani manželka Anette. V Katowiciach bolo dosť radodajných „Szarlotiek“, ktoré
nahrádzali jeho dnes už zo sexu dosť unavenú manželku.
Tí muslimovia sú smiešni. Ako sa môžu na svadbe zabávať bez žien a sedieť a tancovať
zvlášť? Prirodzené je, keď chlapi idú na futbal, hokej, do krčmy. Ale tancovat? Však
tanec je len predohra súlože. Samce si vyberajú samičky. Aj keď vo Švédsku to už dávno
nie je pravda. Tu si samičky vyberajú samcov a pozývajú chlapov do tanca. Aspoň na
posledný tanec. Jaj, ale aj tu sú krásne exempláre! V tyrkysových, žltých, ružových,
modrých, červených a bielych šatách s bohatou výzdobou a vôbec nie zahalené
s krásnymi čiernymi vlasmi sa na vysokých opätkoch premávali zvodné Šeherezády
práve okolo ich stola, keď si išli stať do radu na bufet s arabskými špecialitami.
Jedna sa mu obzvlášť páčila. Bola to jeho susedka pri stole Narges, ktorá tu bola
v spoločnosti Michaela Pedersena. Jeho dcéra bola tiež priateľkou Berdes zo štúdií
medicíny na Kodaňskej univerzite. Pretože je Michael rozvedený a Iránka Narges je
jediná z jeho priateliek, ktorá má orientálny pôvod, vybral si ju ako spoločníčku.
Náhodou na ňu narazil pri nedávnej návšteve iránskeho prezidenta, ktorý obýval so
svojím sprievodom celé bezpečne odizolované horné poschodie hotela Radisson Blue
v Kodani.
Michael je vedúci údržby, no v skutočnosti je pracovník tajnej služby. Aj keď má voľno,
nedá mu, aby nesledoval, čo sa okolo robí. So skúsenosťou a intuíciou profesionála vie,
že medzi toľkými hosťami musí byť aj niekto, kto sympatizuje s Talibanom
a teroristickými fanatickými muslimskými skupinami. Preto, že sa nudí a netancuje, po
povrchnom zoznámení s Monikinými rodičmi sa baví tým, že sleduje hostí a tipuje, kto
by tým potenciálnym teroristom a nepriateľom Dánska mohol byť. Nenápadný Zahid mu
ale vôbec do oka nepadol.
„Počuj, Michael,“ vraví mu už červenolíci Ronny, ktorý už má v sebe pár pív a drinkov.
„Zbadal som, že jeden z hostí - chlap v muslimskej čiapočke - prešiel pár metrov pod
most a zmizol v nosnom základe mosta. Tam je technická miestnosť zabezpečovacieho
zariadenia, sám som ho skúšal,“ hrdo dodal, „ no nechápem, odkiaľ má kľúč a čo tam má
čo robiť- teraz, v sobotu večer?“
Michael hned ožil.
„Poďme za ním!“ No nestihli Zahid bol už von a pomaly sa z prechádzky vracal. Celé
skratovanie koľajového obvodu mu trvalo ani nie dve minúty. Už sa tešil, ako za desať
minút narazia dva vlaky do seba.
Michael tušil, že už nemá na žiadnu premyslenú akciu čas a musí okamžite konať.
„Máš kľúč od technickej miestnosti?“ spýtal sa Ronnyho. Keď prikývol, povedal: „Poď
so mnou a utekajme! “
Vedel, že sused Karol Breza je expert a okamžite mu volal. Mal šťastie, Karol sedel aj
s Ivetou doma pri televízore. Michael mu krátko popísal situáciu.
„Daj mi k telefónu toho projektového manažéra!“
Prekvapenému Ronnymu vysvetlil, ako má okamžite vytiahnuť drevený kolík, ktorý
blokoval kotvy koľajových obvodov v pritiahnutom stave, a tak simuloval voľnosť
vlakovej cesty. A keď relé pritiahli, koľajové obvody koľají, na ktorých fičal vlak cez
AMERIČAN
89
Öresund, sa zrazu zmenili na obsadené a návestidlá ukazovali stop. Dispečeri v centrále
v Malmö boli prekvapení. Zrazu mali dva vlaky len pár kilometrov od seba na tej istej
koľaji!
Vlakové zabezpečovacie zariadenie však zareagovalo okamžite a zastavilo, aj keď
s pomocou núdzového brzdenia, dve vlakové súpravy, ktoré už boli temer v sebe.
Michael zavolal na horúcu linku, kde službukonajúcemu vysvetlil, čo sa deje.
Zahid neveriacky krúti hlavou, keď vidí, ako oba vlaky zabrzdili. Jeho plán nevyšiel.
Nasadol do auta a vysokou rýchlosťou vyštartoval smerom do mesta. Svadobní hostia si
nič, čo sa dialo dookola nevšimli, ďalej sa výborne zabávali a tancovali.
Ronny a Michael sa vrátili k ostatnej spoločnosti.
„Kde si toľko trčal?“ okamžite sa ozvala jeho manželka. „Iste si bol niekde nasávať!“
„Ale, Anette,“ bránil ho Michael. „Však je svadba! A Škandinávci sa predsa nebudú
prispôsobovať novej kultúre, aj keď si to média, s tichým súhlasom našich politikov, stále
vynucujú!“
„Dosť na tom, že som si nemohol dať poriadny bravčový rezeň. Takže aspoň na výborné
dánske pivo si môžeme zájsť. Aj tak sme tu nikomu nechýbali. Dokedy tu chceš ostať?“
doložil Ronny a pozrel sa spýtavo na manželku.
„Ešte si dám svadobnú tortu a môžeme ísť domov,“ rozhodla Anette, ktorá, podobne ako
väčšina žien, musela mať posledné slovo.
7.19
Malmö
Ľudské myslenie stráca zmysel, keď nemá žiadny určitý cieľ.
Montaigne
Kallbadshuset, alebo Studenokúpeľnýdom, ako sa volá historická drevená stavba,
postavená na koloch na konci móla číslo jeden na mestskej pláži Ribersborg, je obľúbené
miesto obyvateľov Malmö všetkých vekových kategórií a oboch pohlaví. Skladá sa z
hlavnej budovy, kde je samoobslužná reštaurácia, z ktorej sa dá vyjsť na obe strany na
terasu a z ktorej sa vchádza aj do kúpeľnej časti. Naľavo do mužskej, napravo do ženskej
časti. Obe sú tvorené kabínkami umiestnenými okolo ”bazéna” s morskou vodou, veľkou
šatňou, sprchami a dvoma saunami, suchou a ”tichou” pre tých, čo nechcú, aby ich niekto
pri saunovaní rušil rozhovorom. Odtiaľ sa vychádza na mólo, z ktorého sa dá tiež hodiť
priamo do mora.
Uprostred je spoločná sauna pre ženy a mužov. Tu sa pravidelne schádzajú členovia
klubu a tí, ktorí sa pri potení radi rozprávajú a pozerajú na naháčov opačného pohlavia.
Okrem toho je táto miestnosť aj magnetom pre pravidelné parné vložky. Raz za dve
hodiny príde zamestnanec alebo zamestnankyňa, oblečený v kraťasoch a tričku a leje
priamo na piecku, čo je ináč zakázané, voňavý citrusový roztok. Ten tvorí paru, ktorú
potom chlapec alebo dievča rozvíruje uterákom priamo do ľudí, sediacich na troch
úrovniach. Sú to dobré šupy a tých desať minút, čo to priemerne trvá, všetci nevydržia.
Najmä tí, čo sedia najvyššie, to občas vzdajú a predčasne vyjdú z miestnosti 4x5 m s
veľkým oknom, s výhľadom na Öresundský prieliv, ochladiť sa do mora.
„Poď, ideme si zaplávať až ku plaváku. Vidím, že tam tá kočka už sedí a je sama,“
povedal Michael Nilsovi. Karol im celkom nerozumel. Hoci už hovoril po švédsky
výborne, dánčina mu stále robila problémy. Keď sa jeho dvaja susedia navzájom
rozprávali, nebrali na neho ohľad. Sú to amatéri, pomyslel si. Hoci sú obaja príslušníci
dánskej tajnej služby, hoci boli inštruovaní, že v kooperácii s Karolom budú ako štatisti
AMERIČAN
90
kryť akciu USS, predsa si dovolia rozprávať tak rýchlo, aby im úplne nerozumel. Nahlas
však povedal:
„Čo to vy dvaja tárate? Predsa ste museli pochopiť, že Jitka potrebuje trochu kľudu. Však
ste ju tu svojím dotieravým balením už dosť otrávili, preto odišla. A prosím vás,
rozprávajte trochu pomalšie, aby som vám rozumel.”
Michael pozrel významne na Nilsa. Čo to ten Karol vymýšľa? Veď si jasne pred akciou
nacvičili všetko, čo povedia. Kvôli ostatným v saune nemôžu vzbudiť podozrenie a
rozprávať pomaly. Aký amatér!
„Však to nebolo určené pre švédske uši,” smeje sa na Karola ďalší Dán, sediaci na
najvyššom stupienku.
„To bolo určené len pre nás Dánov!” doloží Hans Jensen z Roskilde. Je lekár a dostal v
akcii zvláštnu úlohu. Bude oživovať skolabovaného pacienta, potvrdí smrť na zlyhanie
srdca a napíše zápisnicu pre personál kúpeľného domu. Jitka Ružičková, ktorá sa slní na
plaváku, priletela včera večer z Zürichu. Má úlohu volavky. Priláka obeť za sebou do
sauny, kde si ju prevezme zabijak Jordano. Radoví príslušníci a príslušníčky dánskej
a švédskej tajnej služby nenápadne zablokovali prístup nezasvätených návštevníkov
a návštevníčok do spoločnej sauny. Karol Breza zavolá sanitku, ktorá bude, samozrejme,
falošná. Obeť naložia do nej a odvezú priamo do Osla a tam ho spália miesto vraha
a samovraha Andersa Brejvika. Tak sa všetky dôkazy zahladia podobne, ako sa zahladili
stopy po NINE-ELEVEN, hodením Usamu bin Ladina do mora.
Hlavná postava akcie Zahid Rad svoju úlohu vôbec nenacvičoval. No zahral ju na
jednotku. Keby ju prežil, mohol dostať Oskara. Keď však urnu s jeho popolom
odovzdávali pracovníci štátneho krematória v Osle matke Andersa Brejvika, už jeho duch
dávno obšťastňoval jednu zo sedemdesiatich panien, ktoré mu prorok Mohammed
pripravil v moslimskom raji ako správnemu mučeníkovi za jeho náboženské presvedčenie
a svätú vojnu proti neveriacim.
7.20
Göteborg
Mal som sen...
Martin Luther King
Sten Bergman, alias Stano Baran, sa viezol z porady bunky, na ktorú využili Göteborg
a každoročnú výstavu kníh, svojím Fordom Mustangom priamo do svojho skånskeho
bydliska, na chatu pri Örkelljunge. Prenajal si ju po prílete z Dubrovníka od Janneho
Johnssona. Cestou rozmýšľal o uplynulom dni. Silnej česko-slovenskej skupinke sa
podarilo sústrediť v podniku Swedboll, z ktorého si spravia platformu na nasledujúce
akcie FRAKCIE. Edymu sa podarilo od augusta dostať zamestnanie priamo v Štokholme,
miesto obchodného riaditeľa zaručuje neobmedzené služobné cesty aj vo Švédsku, aj
v zahraničí. Cecília Skařupová žila po smrti manžela Alberta Pereza skoro rok sama, no
v lete sa znovu vydala za krajana Edyho, ktorého stretla v Helsinkách na hokejových
majstrovstvách sveta. Samozrejme, toto bola historka pre verejnosť. V skutočnosti to
naplánoval Sarel. Cilka vybavila u riaditeľa Swedbollu pomocou svojej ešte stále
príťažlivej postavy a jej, pre mužov najzaujímavejšej časti-kundičky, prácu pre Edyho.
Stalo sa to počas dvojdňovej konferencie v Bålste, keď sa svojmu rovesníkovi Fredrikovi
Nilssonovi úplne odovzdala. Jednak sama potrebovala svoju dávku sexu, jednak bolo
treba dostať Edyho do Štokholmu.
„Si kočka,“ spokojne si chrochtal Fredrik v prepychovom bungalove, kde sa zišlo vedenie
firmy a všetci vedúci skupín. Cilka bola jednou z nich.
AMERIČAN
91
„Čo by si chcela za odmenu? Mám voľné miesto obchodného riaditeľa.“ Fredrik
prekypuje po dobrej súloži veľkorysosťou, ako každý chlap, keď sa mu hladina endorfínu
prudko zvýši.
„Zamestnaj môjho frajera, čo býva v Česku, aby sa mohol presťahovat za mnou,“
požiadala Cilka.
„A ako budem môcť s tebou potom súložiť?“ Nepáči sa Cilkin návrh Frederikovi. „To by
si musela ty vo vedení alebo aj v podniku skončiť!“
„Čo si spadol z jahody? Však ak bude obchodný riaditeľ, a to by mu pasovalo, veď
pracoval aj v Česku, aj v Kanade v tejto oblasti, môže cestovať preč a my sa zatiaľ
môžeme stretávať,“ spriada konšpirácie Cilka.
Šikovná je tá Cilka. Hoci Edy nehovoril ani slovo po švédsky, hneď ho nasadili na
medzinárodný marketing a spravili zodpovedného za outsourcing projektovania do
Česka. Pražské ZAD bola organizácia, ktorá rada privítala švédske zákazky. Edy nelenil,
bol častejsie v Prahe ako v Štokholme a všetci bolo spokojní. Fredrik mohol šústať
s Cilkou, tá mohla nerušene pracovať na podpore FRAKCIE, keď boli spolu s Edym
doma a tiež zorganizovať a riadiť akciu CERN. Edyho najnovším úspechom bolo to, že
pre podnik vybavil účasť zabezpečovacieho a oznamovacieho inžiniera Swedbollu na
projekte rýchlodráhy v Adis Abebe, hlavnom meste Etiópie.
Na to toto sa najviac hodil Karol Breza a Sten Bergman, ktorý sa po piatich rokoch
pôsobenia v zahraničí vrátil do Malmö. Zamestnali ho ako projektového manažéra a ked
Fredrik poslal všetkým pracovníkom výzvu na účasť na projekte v Etiópii, obaja
nezaváhali a okamžite sa naň prihlásili. Po vzájomnej dohode sa to vyriešilo. Karol ostane
pracovať pre dánske železnice a Sten pošle CV do Etiópie. Jeho referencie boli také, že
ho okamžite na túto úlohu, zahraničného poradcu pre Etiópske železnice aj prijali. Jeseň
strávil prípravou na projekt a od januára sa chystal presťahovať do Adis Abeby.
7.21
Poprad
Šanca zaklope na dvere častejšie, ako si človek myslí, ale väčšinou nie je
nikto doma.
Will Rogers
Karol Breza letel domov do Popradu na stretnutie s bývalými spolužiakmi z Gymnázia po
35 rokoch.
V druhom domove v Malmö sa začal pripravovať na prijímací pohovor. Veľká
medzinárodná banská spolocnosť London Mining (LM) na veľtrhu v Kodani predstavila
svoj projekt a hľadala zamestnancov. Site Operation Manager bola funkcia, na ktorú by
sa Karol veľmi hodil. Práca v Kodani pre Banedanmark ho nebavila. Dánčina sa mu
javila ako nezrozumiteľná hatlanina. Vôbec jej nerozumel, lebo Dáni sa ani nesnažili
hovoriť jasne a zreteľne. Využívali, že Karol nerozumie a zneužívali to. Báli sa skrátka
o miesta a chceli odstaviť konkurenta. Preto sa veľmi potešil, keď ho grónsky manažér,
ktorého stretol v Kodani, pozval na pohovor s jeho nadriadeným, pánom Chu Liom
z Číny. Pohovor mal byť 27. decembra v Miami na Floride.
„Výborne, snaž sa tam zamestnať,“ povedal mu Stano, keď sa mu zdôveril. „Leon Sarel
mi oznámil, že Grónsko je krajina, kde sa ide vybudovat záložné veliteľské stanovisko
FRAKCIE. Tvoja práca pre LM bude na to dobrou prípravou.“
AMERIČAN
92
Čo Stano nevedel, bol fakt, ze LM je ovládana Číňanmi, ktorí sa chcú zmocniť nadvlády
nad svetom a LM je jedna z ich „lietadlových lodí“ ekonomickej vojny proti Európskemu
Zväzu a USA. Karol bude pracovať pre FRAKCIU hlavne ako informátor.
„Čo si sprostý? Opustiť Malmö, keď som si tu konečne zvykla, ty výbornú prácu a ísť do
nepohostinnej tundry? Ja sa odtiaľto už nepohnem,“ prehlásila jeho manželka Iveta.
„Však je to len pohovor. Platená dovolenka na Floride. Nemusím to prijať. Chceš íst so
mnou? Išli by sme už pred Vianocami a vrátime sa po novom roku.“
„Ešte neviem, či nebudeme Vianoce sláviť s deťmi. Chcela som ich obe pozvať k nám do
Malmö. A je to vôbec isté?“
Karol neodpovedal. Nič nie je isté! Krava sprostá! Keď sa po Dubrovníku jej postoj
k častejším súložiam pozitívne zmenil, myslel si, že to bude aj tak pokračovať. Preto bol
rád, že skončil aj romancu s Isabelle, hoci tá naliehala, lebo sa jej Nils asi moc nevenoval,
aj keď ho Narges pre Michaela opustila. Začal dvoriť v saune krásnej krajanke Vibeke
Jensen. Stretávali sa spolu na káve a Isabelle, ktorá ho vždy v sobotu naháňala, nech sa
ponáhľa, že na trh idú nakúpiť čerstvú zeleninu a ovocie, sa vždy vypytovala Karola, čo
tam tak dlho v saune robili.
„Dali sme si kávu a koláčik,“ nevinne vysvetľuje Karol.
„A bola s vami aj Vibeke?“ nedá sa oklamať Isabelle. Keď bola pár razy aj ona s nimi
v saune, veľmi dobre videla, ako sa Vibeke pretŕča pred chlapmi úplne nahá. Nuž. ani
Isabelle sa nemala za čo hanbiť. Obe mali perfektne postavy, ale Vibeke bola o dvadsať
rokov mladšia. Keď boli spolu vedľa seba, tak ten rozdiel bolo na nich vidieť.
„Samozrejme, že bola. Chodí pravidelne v sobotu ráno. Ozaj, prečo sa ty k nám
nepridáš?“
„A prečo nie je s tebou Iveta?“
„Tá sa cez víkend nemôže vyhrabať tak skoro z postele, a okrem toho má rada len parný
kúpeľ.“
„Hlavne aj ju, aj mňa uráža, keď očumujete mladé baby!“chcela zakončiť debatu Isabelle.
„No, veď sa neurážaj, to je len prejav, že sme normálni chlapi. Spravíme si chuť vonku
a najeme sa doma.“ Ak je čoho. pomyslel si v duchu. Obe ste asi v prechode, keď ste
vlastným manželom začali odmietať sex. Druhému občas dáte. Isto si ako kamarátky
všetko poviete. Dokonca si myslíte, že sme my chlapi sprostí a ničom nevieme.
„Však sa zastav aj ty sám niekedy, keď bude Nils ešte v práci a Iveta na spinningu,“
otvorene pozýva bývaleho milenca.
„Jasné, že sa stavím,“ sľubuje Karol, ale vôbec to nemieni dodržať. Mysľou je už dávno
za oceánom. Vie, že sa už do Európy po pohovore nevráti. Spiatočná letenka ostane
nevyužitá.
AMERIČAN
93
7.22
Adis Abeba
Zmena plodí vždy ďalšiu zmenu.
Niccolo Machiavelli
Sten Bergman sedí v lobby bare hotela Desalegn v Adis Abebe a spolu s Charlesom
Johnsonom pozerajú správy CNN.
„ Saint George, please!“ objedná si miestne pivo, ktoré mu celkom chutí.
„ Amber beer for me, please!“ hovorí Charles, ktorý má rád tmavé. Pasuje to presne k ich
farbám kože.
„Vitaj v Adis, Sten! Za chvíľu príde náš nadriadený tiež Sten ako ty, priezviskom Dock.
Je tu majstrom, no stavbyvedúci je Stefan Nordin. Bombardier to tu má všetko pod
kontrolou. Cez Montreal. Mňa spravili ich financmajstrom. Zo strany zákazníka je náš
styčný pracovník miestny inžinier, Kassay Binam, dobrý chlap. Horší je zástupca
dodávatela, čínskej firmy, joint venture CREC, pán Gang Min. Vie dánsky a trochu
švédsky. Samozrejme aj anglicky. Trochu nám to tu znepríjemňuje. Hlavný čínsky ciel je
postaviť trať a dodať vlaky pre LRT za každú cenu a tým si podrobiť Etiópiu, ktorá ešte
nikdy nebola ničiou kolóniou.“
„Však my sa nedáme. Máme podporu FRAKCIE a iste sa nám podarí zverbovať proti
tejto žltej horúčke miestnu elitu, ktorá spolu s nami nájde na nich správnu vakcínu.“
Prehlásil Stano Baran a pomyslel si na svoje pôsobenie v Teheráne. Taká istá situácia.
Okolo nich prešla nádherná čierna samička. Dlhonohá gazela sa pohybovala trochu neisto
na topánkach s vysokými podpätkami. Tyrkisové šaty zvýrazňovali jej zmyselnú postavu.
Všetci muži ju sledovali hladným pohladom, a otáčali za ňou hlavy, ako za loptičkou na
tenise. Zrazu zastala pri jednom stolíku.
„Hi my dear! Do you wait for me long time?“ Oslovila menšieho, tučného belocha.
„No problem, you are worth waiting for a while. But do not get used to it, there are many
other cats around, willing to meet the lion!“ Usmial sa Jordano Tassone, ktory sa po práci
v Malmö zdekoval do Afriky, užívať si svoju odmenu a byť k dispozícii USS na ďalšie
akcie. Etiópiu si vybral preto, lebo práve tu bol počas druhej svetovej vojny poslaný aj
jeho otec. No ako pravý Talian nerozprával malému synovi o bojovaní proti spojencom,
ale o všetkých bojoch, ktore zviedol na poli lásky a sexu. A tých bolo oveľa viac.
Muži sa na seba chápavo pousmiali.
„Ako sa má Jitka? Nechce pricestovať za tebou? Alebo je jej v Zürichu bez teba stále tak
dobre?“spýtal sa Sten Charlesa.
„Však chcela, ale načo voziť piesok do púšte! A čo ty? Ako si na tom teraz so sexom?
Nie si impotentný po opätovnej zmene pohlavia?“ nedá Charlesovi aby Stenovi nepoložil
intímnu otázku, ktorá mu už dlho chodila po jeho stále nadržanom pohlavnom orgáne.
„Všetky známe prejavujú veľkú ochotu príjsť ma sem na budúci rok navštíviť a vraj sa
o mna postarať! A najviac Karolova Iveta, čomu som nie veľmi rád. Môže to
skomplikovať našu akciu. Bude lepšie, aby sme tu boli len samí muži. Na spríjemnenie
voľného času, je tu radodajok dosť! Aj my máme podobné príslovie. Nenos drevo do
hory!“
„ No tieto čokoládky na ebenové drevo nevyzerajú. Skôr to budú také pružné
žuvačky!Ideme vyskúšať?“ Charles sa uz neudržal. V nohaviciach mu už pomaly, ale isto
napúchal velký čierny ebenový bambus.
Sexuálne dobrodružstvo im prekazil telefonát.
„Okamžite sa pripravte na neplánovanú akciu! Na letisku práve pristáva osoba, ktorá
musí byť unesená a vypočutá. Zoberte so sebou aj Jordana! Prikazoval Leon Sarel, ktorý
práve dostal od svojho rímskeho spolupracovníka zašifrovaný kód najvyššej priority.
AMERIČAN
94
„Taxi please?“ Spýtal sa pasažiera, čakajúceho pred letiskom, Charles Johnson.
„Yes, please. Hotel Hilton!“ Yuichi Nitta sa pohodlne usadil na zadnom sedadle minibusu
a po únavnom lete z Istambulu privrel oči. No to nemal urobiť. Ruka, ktorá mu zozadu
prikryla ústa mala v nej gázu, napustenú chlorofylom. Yuichi Nitta upadol do
bezvedomia a keďsa prebral, nemohol uveriť vlastným očiam.
7.23
Stockholm 12.decembra 2012
Fantázia je dôležitejšia ako poznanie.
Albert Einstein
Stano Baran alias Sten Bergman sa zobudil v luxusnom apartmáne hotela Scandic, ktorý
bol časťou komplexu štokholmského medzinárodného letiska Arlanda. Vedľa neho, na
obrovskej francúzskej posteli, pochrapkávala plukovníčka Oľga Bykovová, ktorá priletela
včera večer špeciálnym lietadlom priamo z Moskvy. Aj on, aj Oľga boli agenti USS United Secret Services, prísne tajnej špionážnej organizácie, založenej po skončení
studenej vojny, spôsobenom pádom Berlínskeho múru a rozpadom Sovietskeho Zväzu.
Bývalí nepriatelia a konkurenti sa stali spojencami a zveľaďujú majetok, čo si za roky
práce pre tajné služby KGB a jeho východoeurópske sestry, pre CIA a jej západné
partnerky, nahonobili. Vodcovia v pozadí, šedé eminencie, používajú USS tak, aby im
zabezpečila svetovú nadvládu.
Stano a Oľga prišli doladiť plán, ktorý naštartuje ďalšiu etapu procesu postupného
ovládnutia celej zemegule. Prakticky im už patrí jej väčšia časť, no ich najväčší
konkurenti Čína a India nezadržateľne rastú a žiadajú si svoj podiel. Budú musieť, aj keď
neradi, prijať ich vládcov medzi seba, nech to stojí, čo to stojí. Okrem toho predstavitelia
niektorých štátov, ich bývalí perfektne vyškolení kolegovia, ktorí s ich pomocou uchopili
moc vo vlastných krajinách a slúžili im verne dlhé roky, prestali z ničoho nič platiť
a poslúchať a teraz si myslia, že sú neporaziteľní. Treba sa ich pokúsiť najprv umravniť,
ak to nepomôže, tak navždy odstrániť. Tak vyradili z hry inváziou spojencov Saddáma
Husajna v Iraku, masovým hnutím Husniho Mubaraka v Egypte alebo pomocou
humanitárneho bombardovania Muamara Kadáfiho v Lýbií. Zvlášť tri štáty im
v súčasnosti ležia veľmi v žalúdku: Irán, Severná Kórea a Sýria. Prezident Iránu Rezá
Bohran vytrvalo opakuje, že výskum a vývoj atómovej energie v elektrárni Isfahan slúži
len a len na mierové účely, no západný svet na čele s USA mu neverí. Ale pravdu zistiť
stále nevedia. Nepomáhajú ani kontroly medzinárodnej organizácie pre atómovú energiu IAEA, ani prieskumné lety špionážnych lietadiel. Jedno bezpilotné lietadlo im dokonca
v Iráne havarovalo. Preto sa rozhodli pre preventívny úder, na ktorý použijú verného
spojenca, Izrael. Ak sa mladý dedič moci po otcovi, prezident Sin Vu, nebude dať kúpiť
a nezavedie demokraciu na americký spôsob, čiže inak povedané - nepodriadi sa ich
rozkazom, tak na Severnú Kóreu použijú ponorku USA Navy a jej rakety s atómovou
náložou. No najväčší oriešok je sýrsky prezident Bashar al-Assad! Ruskom a Čínou
podporovaný režim sa otvorene postavil proti USA. Kvoli nemu hrozí opäť rozkol medzi
americkou na jednej strane a ruskou časťou USS na druhej strane. Čínska tajná služba si
robí na prvý pohľad ako chce. No sama je ovládaná tak, že o tom vôbec nevie,
Japoncami.
AMERIČAN
95
Oľga sa spoznala so Stanom už v roku 1975, keď ako mladá, krásna gymnazistka
v službách KGB prišla na letný výmenný pobyt s gymnáziom z Moskvy do Žiliny
s jedinou a najdôležitejšou úlohou - pomocou svojej krásy a šikovnosti zverbovať Stana
pre prácu agenta KGB a tým samozrejme aj ŠTB. To sa jej podarilo a odvtedy sú milenci,
kolegovia a priatelia na život a na smrť. Ani jej vzťah s ruským vysokopostaveným
členom KGB, Borisom Nitupovom, ani neskorší Stanov vzťah po zmenení pohlavia s
Leonom Sarelom, to nezmenil. Využili každú príležitosť aj pracovnú schôdzu na
venovanie sa sexu, tejto bohumilej činnosti, ktorá je okrem zábavy aj prostriedkom
plodenia ďalších ľudí, ďalších vojakov nikdy nekončiaceho sa boja dobra a zla.
S Oľgou a so Stanom spala ešte jedna osoba - Vladimír Setínek alias Edy alebo Séťo, tiež
agent USS, pôsobiaci teraz vo firme Swedbol aj v Prahe aj v Štokholme . Všetci sa dobre
poznajú. Edy pozná Oľgu už pár rokov, odkedy prišiel v roku 2009 ako zástupca
okupačnej správy Spojencov do Moskvy a stretol svojho styčného dôstojníka,
plukovníčku Bykovovú. Oľga, ako členka aparátu ruskej tajnej služby FSB, prešla na
opačnú stranu, len čo prezident Nitupov vyhlásil kapituláciu po útoku NATO na Rusko
a po rýchlom páde Moskvy. Spolupráca s ňou bola bezproblémová. Vyjadrila radosť, že
jej styčný dôstojník je Čech a bývalý agent ŠTB, ktorý plynule hovoril po rusky. Netrvalo
dlho a skončili v posteli. To ich spoluprácu ešte utužilo a skvalitnilo. Edy vedel, ze Oľga
je takou istou členkou USS ako on sám, no čo vtedy netušil bolo to, že Oľga je jednou
z kľúčových hračiek prísne tajnej FRAKCIE USS, založenej v Brazílií. Dozvedel sa to až
keď ho po perfektnej práci na organizácií a príprave teroristického atentátu v Českej
republike zobrali medzi seba a zasvätili do ich plánu, ktorý sa volal krycím menom
CHameLEON.
FRAKCIA - toto zoskupenie agentov USS pokračuje v „križiackej výprave“ dvadsiateho
prvého storočia, stále pod vedením Leona Sarela, jej zakladateľa a bývalého manžela
Alice Agrelo, ženskej podoby Stana Barana. Leon, šedá eminencia v pozadí, realizuje
plán ovládnutie sveta Vatikánom. Po vzájomnom zničení Židov a Arabov ovládnu
Američania svet. No nie Severoameričania, USA, ktorí podporujú Izrael a sami budú
zničení v zápase s ruskou mafiou, ktorá ovládne postupne ich celý kriminálny business,
ale praví kresťania – Juhoameričania. Vojna na Blízkom východe nikdy neskončila.
Hamas, Hizbolah a Fatah v Gáze proti Izralelu, Sýria proti Turecku. Kurdi proti Iráku,
Iránu a Turecku. Všetci proti všetkým. USA a spojenci, Rusko a Európsky zväz dodávajú
všetkým zbrane a vydali sa aj na križiacku výpravu proti moslimom. Rusko sa spojilo s
Čínou.
„Na poslednom zasadnutí operatívy USS bol deň D – deň napadnutia Iránu, tohto
„zločineckého“ štátu, stanovený na prvý jarný deň, kedy sa oslavuje Iránsky nový rok,
štvrtok 21. marca 2013!“ Povedal Sten ráno po prebudení Oľge a Edymu a v duchu si
vzdychol: Ako sa len mýlia predstavitelia USS, keď si myslia, že to bude prechádzka
jarným sadom. Nevedia, že Dagmar informovala Sarela o tom, že Izrael čaká veľké
prekvapenie. Už v nedeľu 13. 1. 2013 ich čaká preventívny úder, o ktorom ani vedenie
USS, ani spriatelený Mosad nič nevie.
Včera večer po prílete a skromnej večeri sa všetci traja unavení hodili do obrovskej
postele a okamžite zaspali. Na sex nemali ani pomyslenia, ani síl. No ráno to bolo už iné.
„No, poďme na to!“ Stano si pritiahne Oľgu k sebe a slastne si vzdychne.
„Najprv si to rozdáme vo švédskej trojke my traja na poli lásky a potom sa budeme
rozprávať o tom, ako si to rozdá Irán s Izraelom a USA na poli bojovom!“
Make love and war!
AMERIČAN
96
To je heslo, ktoré používajú všetci členovia USS a ani sprisahancom z FRAKCIE nebola
prvá časť tejto vízie šedých eminencií prosti srsti!
No najdôležitejšou úlohou konferencie skupinky na Arlande bolo spracovať plán
evakuácie vedúcich pracovníkov FRAKCIE do bezpečia, čo sa im aj úspešne podarilo.
Podarí sa im ho aj realizovať? Alebo bude neúspešný?
„Aj nezdar plánu je v plánu,“ povedal po česky Edy a v duchu si pomyslel na
predstavenie divadla v Ostrave v roku 1983, na ktorom bol spolu so Stanom a kde
predstaviteľ Boha odpovedal touto kryptickou vetou na provokáčnú otázku predstaviteľa
Diabla.
AMERIČAN
97
8
Epilóg
8.1
13.1.2013
Televízie po celom svete
Breaking news: Na Teherán dopadla atómová bomba a zničila celé mesto! Predstaviteľ
Izraela prehlásil, že to bola odveta za zničenie Jeruzalema a zároveň zničenie vedenia
islamskej republiky, ktoré sa vyhráža, že zmiatne Izrael z povrchu zemského.
Reakcia všetkých moslimskych krajín nedala na seba dlho čakať. Všetky vyhlásili jihad svätú vojnu proti neveriacim.
„Podarilo sa, všetko ide podľa našich zámerov. Moslimi a židia sú už vo vojne!“
Potešil sa Leon Sarel, ktorý spolu s najbližšími spolupracovníkmi, ktorí sa podieľajú na
boji za rozšírenie kresťanstva do celého sveta, sedeli v bezpečí svojej základne vo favele
Amari, v Riu de Janeiro a radili sa, ako ďalej. Leon Sarel zhromaždil vo svojej
organizácii mnohých špiónov a najlepší z nich, stáli členovia vedenia FRAKCIE sú
Stano, Cilka, Edy, Oľga, Charles, Ivan a Janne, ktorí normálne bojujú na svojich
pozíciach zdanlivo obyčajných občanov a pracujúcich v rozličných krajinách.
Všetci prítomní sa potom dohodli na ďalsom priebehu a modifikácii plánu ich FRAKCIE
USS, nazvaného CHameLEON podľa symbolu špiónov, malého zvieratka, ktoré sa vie
prispôsobiť okoliu a zmeniť farbu podľa potreby.
Dimitrij Bykov, Rade Grujić s manželkou, ich syn Infrid, Dieter Widder, Ivan Farský
starší a João Carneiro ostávaju s Leonom Sarelom v Brazílii a Vladimír Setínek, Oľga
Bykovová, Dagmar Teske a Ivan Farský mladší odcestovali do Európy a vrátili sa na
svoje pracoviská.
Sten Bergman a „Afričan“ – Charles Johnson pokračujú v Afrike a budú ďalej pracovať
podľa pokynov svojho šéfa. Ani on, ani ostatní však netušia, že majú medzi sebou
zradcu, Dagmar, ktorá sa nevzdala svojho zámeru pomstiť sa Stanovi Baranovi, alias
Stenovi Bergmanovi, za všetky svoje životné príkoria, ktoré mu neprávom pripísala na
účet. Zničenie Teheránu, mesta kde spoznala pravú vieru, ju v tejto fixnej idee ešte viac
podporilo. Prvé, co v Berlíne urobila, skontaktovala izraelskú ambasádu a prezradila
všetko, čo vedela o zničení Jeruzalema.
Šéf USS, izraelský štátny príslušník Sizej Demahom si zavolal na poradu do New Yorku,
sídla OSN pána Yuichi Nittu.
„Vieme, kto je zodpovedný za zničenie Jeruzalema! Zdá sa, že tvoja kontrola projektu
CHameLEON je neučinná. Naopak, Leon Sarel plní svoj plán na sto percent. Preto si s
okamžitou platnosťou uvolnený z funkcie. Tvojou novou úlohou bude zavesiť sa na
Afričanov a nepustiť ich z dohladu!“
Yuichi Nitta nemal žiadny problém okamžite, pod krycou funkciou pracovníka
Organizácie pre pomoc Afrike, odcestovať do Addis Abeby.
-Ale sú títo belosi hlúpi!Pomyslel si a v duchu sa nad naivitou celého vedenia USS
uškrnul. Keby vedeli, čo ich za pár desaťročí čaká, tak sa všetci od strachu poserú!
AMERIČAN
98
9
Záver
9.1
Poďakovanie
Na záver sa zvykne autor poďakovat ľuďom, ktorí mu pomohli a pomáhali, ci už
v recenzii, vydaní, v práci, alebo len radami. Mne doteraz nikto ani nerecenzoval, ani
nepripomienkoval, ani kniha nebola, a možno ani nebude vydaná.
Preto môžem poďakovať len Alexandre a Beate, ktoré mi pomohli v doplnení interpunkcie
a skontrolovali slovenský jazyk. Okrem nich ďakujem vyššej moci, ktorá mi dala
inšpiráciu a silu a zdravie tento román napísať a sebe za vytrvalosť a usilovnosť pri
zrealizovaní tohto umeleckého zámeru.
AMERIČAN
99
9.2
English resumé
The chameleon has become a beautiful butterfly. He fled from his wife, mistresses,
daughter and sister, fled from friends and enemies and disappeared from the danger of a
third world war.
Will the third use of the atomic bomb in the history of mankind develop into world war
and disaster? Will the butterfly escape pursuers and their main predator Urban, whose
ultimate career point to become a hunt sorcerer, Stano, who already turned into female
witch, Alice.
We follow their exciting battle throughout the world, where take place the visible and
hidden battle of the groups for control of the world.
Z chameleóna sa stal krásny motýľ. Ušiel od svojej manželky, milenky, dcéry aj sestry,
ušiel od priateľov, aj pred terajšími nepriateľmi a zmizol pred nebezpečenstvom tretej
svetovej vojny.
Rozvinie sa vojna do svetovej katastrofy po treťom použití atómovej bomby v histórií
ľudstva? Podarí sa motýľovi uniknúť prenasledovateľom a ich hlavnému predátorovi
Urbanovi, ktorého vrcholným bodom kariéry sa stal hon na čarodejníka Stana,
v súčasnosti uz ženského pohlavia, bosorku Alice.
Sledujme ich napínavý boj po celom svete, kde sa odohrávajú aj viditeľné aj skryté bitky
skupiniek ľudí o ovládnutie sveta.
AMERIČAN
100
Download

3 Rudolf Brziak American - Švédsko Slovenský spolok