spravodaj Obecného úradu v Smrečanoch
1/2013
Vážení spoluobčania,
keďže koniec sveta sa v starom roku
nekonal, dostáva sa Vám do rúk nové
číslo Smrečanovín. Určite si nejeden
z Vás povzdychol, aby už prišla jar.
Dobre nám veru padne pri teplejšom
slniečku si popreťahovať údy pri jarných prácach, dať si potom kávičku
po dlhom čase vonku za domom a
prečítať si Smrečanoviny.
Určite sú trochu iné ako denná
tlač, či bulvár plný „pikošiek“. Niežeby u nás neboli. Aj v našej obci sa
občas objaví nejaká – niekto sa opil,
niekto sa „prespal“, niekto sa pohádal
so susedom. Ale, keďže sa to neutají, nemusíme o tom písať, také správy sa roznesú inými cestami . A to
je dobre. Človek zodpovedá za svoje
správanie, za svoje hriechy, chyby.
Prirodzene, potom musí znášať následky, hanbu, spytovať si svedomie.
marec 2013
Možno práve teraz je tá správna jarná
chvíľa, aby sme si poupratovali nielen
pred našimi domami, ale aj v našom
vnútri. Prosme v tento veľkonočný
čas našich blízkych, známych a hlavne Pána Boha, aby nám odpustili naše
chyby, hriechy...
Vráťme sa k niektorým príjemným
udalostiam, ktoré naša dedina zažila,
odkedy vyšli posledné Smrečanoviny...
Vianočné divadelné predstavenie dopadlo tradične veľmi dobre. Aby sme
my mali štefanský vianočný sviatok
ako sa patrí, niektorí herci odohrali divadlo so zdravotnými komplikáciami
a sebazaprením. Aj preto patrí veľká
vďaka a uznanie celej divadelnej rodine. Večerom zablikala i spomienka na
pána učiteľa Devečku – v čase stého
výročia jeho narodenia, na doskách,
ktorým zasvätil kus života.
Snehovú nádielku a túžbu po štíhlych telách sme využili už na druhý
• Smrečskí lapači vlkov na Hôrkach. Momentka z filmovačky. Foto: -dt-
1/2013
Smrečanoviny
ročník nenáročného lyžiarskeho pochodu, ktorý vzápätí vystriedal pochod náročnejší – fašiangový. Tu bolo
treba začrieť hlbšie, aby sily vydržali
až do cieľa. Ďakujeme všetkým, ktorí
si takto pripomenuli dávne tradície. A
so zimou sme sa rozlúčili hokejovým
zápasom pod holým nebom v štýle
„WINTER CLASSIC“. Tešilo nás, že
sme naše deti aspoň na chvíľu odtrhli od počítačov. Schuti si zašportovali,
dostali medaily i vecné ceny, ktoré prišiel odovzdať Jerguš Bača.
Medzi marcové top udalosti určite
patrilo nahrávanie našej folklórnej skupiny a jej známej lapačky vlkov do televíznej relácie KAPURA. Aj tu sa patrí
poďakovať za vzornú reprezentáciu
obce a zachovávanie tradícií. A keď sme
pri tradíciách, určite mnohým neušlo,
že v marci sme si s celým Slovenskom
pripomenuli 300. výročie od smrti Jura
Jánošíka, ľudového hrdinu, zbojníka. Pri
tomto výročí si neodpustím poznámku,
že aj po toľkých rokoch je zbíjanie naším národným športom číslo 1.
bolo v našej dedine čo najviac ľudí s
takýmto „korienkom“.
Aj keď nie som kompetentný, aspoň
stručne spomeniem dianie v našich
cirkevných zboroch. Náš evanjelický a.
v. cirkevný zbor si zvolil nových, resp.
staronových presbyterov na nové šesťročné obdobie. Bratia katolíci majú zas
plné ruky práce so zveľaďovaním katolíckeho kostola. Aj takto chcem vysloviť úctu a poďakovanie za to, že sa
takto vzorne starajú o tento historický
klenot. V tejto súvislosti sa krátko vyjadrím k opíleniu stromov okolo kostola. Z môjho pohľadu. Na požiadanie
rímskokatolíckeho zboru a na odporúčanie pamiatkového úradu a na základe súhlasu úradu životného prostredia
povolila obec takýto výrub. Mnohým
sa to nepáči, no verím, že až také zlo
sa nestalo. Spoločne budeme dúfať, že
stromy ako živé organizmy sa opäť zazelenajú a budú rásť a skrášľovať okolie kostola. Verím, že každý účastník
tohto rozhodovania myslel na dobro
veci a nie nejaké ničenie prírody.
Našej mládeži ďakujeme za pekný
program k 110. výročiu narodenia Fraňa Kráľa. A zdá sa takmer neuveriteľné,
že len pred pár týždňami zomrela jeho
kamarátka z detstva – Anička Balášová, rodená Šunová. Táto dlhoveká pani
spolu so svojim životným príbehom,
urobila „reklamu“ aj svojej rodnej dedine – našim Smrečanom. A skôr, ako
pani Anička navždy odišla, stihli ju s
kvietkom, medovníkovým srdcom a
švábočkou navštíviť Ing. Ján Janíček
a pán starosta Ing. Vladimír Šiarnik.
Bola to rozlúčka. Akoby si pani Anička
povedala, že keď sa už boli aj z rodnej
obce odobrať, môže odísť... Kiež by
Na záver mojich riadkov by som si
spoločne s Vami chcel popriať, aby sme
v našej obci držali pokope – predstavitelia obce, cirkevných zborov, všetkých
spolkov... ťahali za jeden povraz, a aby
sme tak spoločne pracovali a zveľaďovali pomyselnú „vinicu“, ktorou je naša
dedinka. Pripomenuli sme si a pripomíname rôzne osobnosti - nášho učiteľa, spisovateľa, národného hrdinu, či
staručkú rodáčku... No pred blížiacimi
sa veľkonočnými sviatkami si milí spoluobčania, položme spoločne otázku:
či si nejako málo nepripomíname a
neuctievame učiteľa najväčšieho, ktorý
nás učí správne žiť, toho najväčšieho
2
Smrečanoviny
hrdinu, ktorý robí najväčšie skutky –
Ježiša Krista. Toho som chcel v mojom
príspevku pripomenúť najviac. Nie o
nákupoch, vajciach, peniazoch, ale o
Ňom sú veľkonočné sviatky. Želám
všetkým, ktorí to potrebujú, aby z neho
načerpali silu do ďalších dní a rokov.
Prajem Vám krásne prežitie veľkonočných sviatkov.
Martin Šimún
zástupca starostu Smrečian
Z
OBECNÉHO ÚRADU
Zo zasadnutí obecného
zastupiteľstva
Obecné zastupiteľstvo v Smrečanoch
na svojom zasadnutí 13. decembra
2012
• schválilo VZN o miestnych daniach a
miestnom poplatku
• vzalo na vedomie stanovisko hlavnej
kontrolórky obce k návrhu rozpočtu na
roky 2013 – 2015 a schválilo rozpočet
na roky 2013 – 2015
• vzalo na vedomie stav projektov na
súčasné volebné obdobie a uložilo návrhovej a finančnej komisii pripraviť
podmienky verejnej obchodnej súťaže
a termín predaja pozemkov IBV Pod
Hôrkami
• odporučilo starostovi začať realizovať verejnej súťaže na vybudovanie autobusovej zastávky na dolnom
konci obce v členení na tri etapy
• schválilo plán práce hlavnej kontrolórky na I. polrok 2013
• vzalo na vedomie Monitorovaciu
správu k 30. 6. 2012
• vzalo na vedomie správu audítora o
overení účtovnej závierky k 31. 12. 2011
1/2013
• schválilo odstúpenie od zmluvy so
spoločným obecným úradom pre regionálny rozvoj k 31. 12. 2012
• schválilo inventarizačnú komisiu na
vykonanie inventarizácie k 31. 12. 2012
• schválilo dotáciu CZ ECAV Smrečany na rok 2013 vo výške 2 000,- €
• schválilo rozpočtové opatrenie č.
4/2012
Obecné zastupiteľstvo v Smrečanoch
na svojom zasadnutí 17. januára
2013
• schválilo prevod vlastníctva zámenou
pozemkov s Ing. Ľubomírom Pastrnákom s celkovým doplatkom 1 000,- €
• schválilo peňažný dar vo výške 100,€ p. Anne Balášovej pri jej životnom
jubileu 108 rokov
Obecné zastupiteľstvo v Smrečanoch
na svojom zasadnutí 13. februára
2012
• schválilo podstatné náležitosti verejnej obchodnej súťaže na predaj pozemkov IBV Pod Hôrkami
• schválilo mandátnu zmluvu s Tenderteam, s. r. o. Prešov na verejné
obstarávanie zákazky „Rozšírenie
verejného vodovodu a verejnej kanalizácie pre IBV Pod Hôrkami“
• schválilo zámennú zmluvu s p. Vladimírom Čupkom
• schválilo dotáciu ZPO Žiarska dolina
na rok 2013 vo výške 16 000,- € na futbalové ihrisko
• uložilo návrhovej a finančnej komisii
pripraviť podmienky verejnej obchodnej súťaže na zhotoviteľa projektovej
dokumentácie na výstavbu chodníka
pre peších v obci Smrečany v členení
na etapy
3
1/2013
• ruší uznesenie OZ č. 141/2012 a
schvaľuje nový postup pri realizácii autobusových zastávok na dolnom konci
obce – robiť výberové konanie na zhotoviteľa autobusových zastávok po zverejnení výziev z eurofondov v r. 2013
• odporúča starostovi jednať s p.
Ing. Milanom Mikušiakom, záujemcom o poskytovanie reštauračných
služieb v našej obci o návrhu lokalít na možnú výstavbu reštauračného zariadenia v obci Smrečany
• berie na vedomie Správu o činnosti
hlavnej kontrolórky obce za rok 2012
• schvaľuje plán zasadnutí OZ na rok
2013
• schvaľuje dotáciu p. Jánovi Frniakovi na rok 2013 na reedíciu jeho knihy
Vyznanie
Opýtali sme sa starostu
Prečo bolo pánovi Paukovi vydané povolenie postaviť parkovisko a
oplotiť ho?
Pán Pauko požiadal o povolenie oplotenia svojho pozemku. Na mieste stavby bolo vykonané miestne zisťovanie
stavebnej komisie a starostu obce.
Keďže žiadosť pána Pauku spĺňala všetky náležitosti, obec nemala zákonnú
možnosť nesúhlasiť so stavbou. Stavba
nezasiahla na existujúcu komunikáciu
vo vlastníctve obce. V ohlásení drobnej stavby je uvedené, že celková výška
priehľadnej časti plota z juhu a časti
východnej strany v mieste, kde je zákruta, je povolená len do výšky maximálne 120 cm nad úrovňou terénu zo
strany vonkajších pozemkov. Toto obmedzenie bolo obcou stanovené práve
4
Smrečanoviny
kvôli bezpečnosti cestnej premávky v
tejto časti obce. Pán Pauko v tomto
mieste plot doteraz nevybudoval.
Pán Pauko na svoje náklady na obecnom pozemku zabudoval odvodňovaciu betónovú žľabovku, ktorú asfaltom
pripojil k existujúcemu živičnému kobercu telesa cesty.
Vzhľadom na bezpečnosť premávky v tejto časti obce budeme uvažovať
o možnosti umiestnenia dopravnej
značky obytná zóna, kde je obmedzená
rýchlosť na 20 km/h.
Každá inštitúcia (aj obec), ktorá hospodári s verejnými financiami, je povinná v zmysle zákona č. 382/2011 Z.
z. od 1. 1. 2012 zverejňovať na svojej
webovej stránke (ak ju má zriadenú)
všetky objednávky, faktúry a zmluvy.
Pýtam sa ale starostu obce, kde je
pravidelné dopĺňanie obecných informácií? Ako pristupujete k svojím
pracovným povinnostiam? Aký máte
dôvod prehliadať zákonnú povinnosť?
Ďakujeme za otázku. Máte pravdu.
Ospravedlňujeme sa, ak sme porušili
Vaše právo na informovanosť. Určite
nejde o zámer. V najbližšom období
dáme veci do súladu so zákonom. Radi
poskytneme akékoľvek informácie v
zmysle uvedeného zákona.
Smrečanoviny
1/2013
Na návšteve u 108-ročnej rodáčky – kruh sa uzavrel
Na sklonku februára sa zavŕšil
neobyčajný (iste nielen svojou
dĺžkou) život pani Anny Balášovej. Mesiac predtým ešte zažila,
aj keď sotva vnímala, návštevu z
rodných Smrečian.
Dňa 22.1.2013 sme spolu s Ing. Jánom
Janíčekom, ako predstavitelia obce
Smrečany, navštívili smrečiansku rodáčku, pani Annu Balášovú, ktorá žila
vo Vrbovom pri Piešťanoch. Podľa Registra obyvateľov SR išlo o najstaršiu
občianku SR, ktorá sa 6. decembra
2012 dožila úctyhodných 108 rokov.
Informáciu o tom, že ide o najstaršiu
občianku Slovenskej republiky potvrdil aj riaditeľ Centrálneho registra evidencie obyvateľov SR z Banskej Bystrice na vyžiadanie mestského úradu vo
Vrbovom.
Boli sme zvedaví a dozvedeli sme sa
čosi aj zo životopisu rodenej Smrečianky. Jej matka Anna Fajnorová pochádzala z okolia Piešťan, z prašníckych
kopaníc Fajnorovci. Za Juraja Šunu
do Smrečian sa vydala niekedy na
prelome storočí. Mladý pár odišiel za
prácou do Ameriky, kde sa im v štáte
Ohio narodil prvý syn Janko. Pripomína nám to príbeh jedného z najznámejších Smrečancov, spisovateľa Fraňa
Kráľa, ktorý sa tiež narodil kdesi v ďalekom štáte Ohio v USA, väčšinu života však už prežil na Slovensku. Chlapcov - rovesníkov s podobným osudom
spájalo aj priateľstvo. Spomínaný brat
Janko sa stal priateľom malého Fraňa
Kráľa (1903 – 1955). Budúci spisovateľ po návrate rodiny spoza mora tiež
vyrastal v Smrečanoch. Kamarátstvo
našlo po rokoch i literárne spracovanie
– v postave Jana v rovnomennej Kráľovej knižke. Janko Šuna bol údajne jej
predlohou. Fraňo Kráľ v knihe nezabudol ani na Annu Balášovú. Stvárnil ju v
postave Hanky.
Anička sa Šunovcom narodila už v
Smrečanoch a neskôr ešte syn Paľko.
Jeho syn Milan Šuna, stavebný inžinier
na dôchodku, dodnes v našej dedine žije. Dátum narodenia (6.12.1904)
Aničky Šunovej - dnešnej pani Balášovej, nám potvrdil i smrečiansky evanjelický a. v. pán farár Ján Mojzsis. V
matrike narodených na miestnej fare
je tiež uvedené, že 15.decembra 1904
bola v Smrečanoch pokrstená a v roku
1916 konfirmovaná.
Zaujímali sme sa o jej ďalšie životné osudy, ktoré by stáli za podrobnejšie preskúmanie, pretože pani Balášová prežila svoj život v skromnosti, ale
podľa našich obmedzených informácií
to bol život pestrý a na dnešné pomery
ťažko predstaviteľný. Prvý raz sa mladá Anna Šunová vydala do Liptovského Hrádku za vdovca, mäsiara Biela,
ktorý mal 12 detí. Spolu sa im potom
narodilo ešte ďalších 8 detí. Podľa ich
miesta narodenia vieme, že rodina putovala a bývala minimálne na piatich
rôznych miestach Slovenska. Neviem
si predstaviť takúto situáciu v dnešnej
dobe, keď všetci podliehame ilúzii, že
vychovať viac ako jedno, či dve deti je
takmer nemožné.
5
1/2013
Jej dlhovekosť ostáva pre nás, ktorí
sme o jej existencii vedeli len to, že žije
a v rodnej obci má ešte zopár príbuzných, nezodpovedaným tajomstvom.
O žiadnom recepte na dlhovekosť babička nikdy nehovorila. Popri zdedenom „tuhom korienku“ môže podľa
dcéry za dlhý vek vďačiť i striedmosti
v stravovaní. „Určite nebola v detstve
taká premaškrtená ako dnešné deti.
Vtedy bolo mlieko, chlieb, zemiaky,
kapusta, nejaká zelenina,“ vysvetľuje
dcéra. Na nijaké špeciálne stravovanie
si nepotrpela ani v neskoršom veku,
jedinou jej špecialitou bolo pridávanie
oleja do všetkých jedál.
Rodinke, ktorá sa vzorne starala o
svoju mamičku sme vyslovili úprimný
obdiv a poďakovanie. S vďakou prijali
skromný peňažný príspevok od obce
Smrečany, ktorý im aspoň trochu pomohol kompenzovať dnešné vysoké životné náklady. Náš poslanec a predseda PD Ing. Ján Janíček, ktorý celú cestu
zorganizoval a na svojom aute i odšoféroval, pribalil zopár vriec smrečianskej švábočky, ktorej sa rodinka tiež
potešila. Odovzdaním kytice kvetov a
medovníkového srdiečka sme sa rozlúčili. Škoda, že v čase našej návštevy sa
už nedalo s našou rodáčkou porozprávať, keďže pamäť jej už dlhšie neslúžila.
Podľa nám dostupných informácií sa
nikto pochádzajúci z našej obce takého
dlhého veku nedožil.
Akoby sa našou návštevou kruh
uzavrel. O mesiac prišla správa o skone
pani Aničky.
Ing. Vladimír Šiarnik
6
Smrečanoviny
SPOLOČENSKÁ
RUBRIKA
Vážení jubilanti, touto cestou k Vám
prichádzame s blahoželaním – prajeme Vám dobré zdravie, pokoj, silu,
nádej.
Januároví jubilanti:
Marta Hrnčiarová – 79 rokov
Darina Jančová – 82 rokov
Anna Kráľová – 73 rokov
Ján Surma – 77 rokov
Vlasta Šimúnová – 74 rokov
Emília Števková – 84 rokov
Kvetoslava Triznová – 80 rokov
Februároví jubilanti:
Milan Čupka – 71 rokov
Kvetoslava Dzurošková – 80 rokov
Peter Halaj – 79 rokov
Emília Janíčeková – 84 rokov
Marta Janovčíková – 78 rokov
Vlastimila Mašurová – 77 rokov
Miroslav Okolicsányi – 83 rokov
Eva Surmová – 74 rokov
Eva Števková – 92 rokov
Anna Triznová – 88 rokov
Marcoví jubilanti:
Božena Hološová – 82 rokov
Dušan Mlynarčík – 81 rokov
Anna Mlynarčíková – 75 rokov
Oľga Moravčíková – 73 rokov
Juliana Mudrončeková – 81 rokov
Spokojnosť prichádza ako zákonitý výsledok prijímania života – s jeho krásami i tajomstvami, smútkami i prekvapeniami. Vyrovnanosť prichádza, keď
máme odvahu prijímať život s nádejou,
pokorou, láskou. Nech je pokoj vo Vás,
v nás, všade.
Smrečanoviny
Narodili sa:
Na našej malej planéte opäť niekto pribudol. Opäť sa mnohí stali šťastnejšími
– dostali dar lásky.
Alex Oliver Kolársky (2012)
Ján Janíček
Vitajte, naši milí, cíťte sa tu doma! Rodičia majú pre Vás zlatý kľúčik - otvoria
ním dvere do veľkého tajomstva, ktorým
je život. Budú Vás, spolu s nami , povzbudzovať, aby ste mali krídla motýľa, ktoré
Vás ponesú do výšok. Budú vo Vás pestovať dobré srdce, ktoré všetko vo svojej
blízkosti osvieži a premení na úsmevy.
Opustili nás:
Odišiel dobrý človek. Dal nám všetko.
Ďakujeme.
Mgr. Peter Hrnčiar – vo veku 91 rokov
Matej Hrnčiar – vo veku 76 rokov
Viera Jančová – vo veku 68 rokov
Jozef Kubáň (DSS) – vo veku 87 rokov
Juraj Ragula (DSS) - vo veku 68 rokov
Božena Hrnčiarová – vo veku 84 rokov
Božena Križianová – vo veku 76 rokov
Roman Balog (DSS) - vo veku 29
rokov
Dostali sme povolenie na odchod z časnosti. Prijmi nás, Pane.
Spomienka
Roky plynú, spomienky ostávajú
19. marca 2013 uplynulo 20 rokov
od dňa, keď nás opustil dlhoročný
smrečiansky evanjelický a. v. farár Miloš Kollár. S láskou a úctou
spomína cirkevný zbor a občania
Smrečian.
1/2013
Poďakovanie
Na prelome rokov sa v Domove
sociálnej starostlivosti v Závažnej
Porube dožila významného životného jubilea 100 rokov naša mamička Zuzana Matejková zo Žiaru.
Touto cestou veľmi pekne ďakuje
za osobnú návštevu a blahoželanie
predsedovi PD pánovi Ing. Jánovi
Janíčekovi, pani Kováčikovej a pánovi farárovi Mgr. Jánovi Mojzsisovi. K poďakovaniu sa pripája aj celá
rodina Matejková zo Žiaru.
ZO
SPOLKOVEJ ČINNOSTI
Pár faktov z „výročky“
COOP Jednota
Rok 2012 uzatvorili na svojej výročnej
schôdzi i členovia COOP JEDNOTA.
Náš jediný smrečiansky obchod sa
drží dlhé desaťročia – patril k prvým
družstevným predajniam v Liptove - o
tom svedčí jeho nízke číslo 007, ale aj
mnohé „historické“ prvky v jeho interiéri i exteriéri, o ktorých sa na výročnej schôdzi nehovorilo prvýkrát. Už v
správe o činnosti pani Jolana Širicová
uviedla skutočnosť, že fasáda predajne
zostala opäť neopravená. Napriek tomu,
že členovia jej okolie čistia a snažia sa o
údržbu, jedno z najnavštevovanejších
miest v dedine zvonku určite nepatrí k
tým najreprezentatívnejším.
Oveľa lepšie je to vo vnútri, nie
však z hľadiska priestorového, či nadštandardného vybavenia... Napriek
7
1/2013
tomu, že podmienky nie sú najlepšie,
predavačky Jana Turoňová a Zina Dzurošková držia predajňu na popredných
priečkach v regióne – uplynulý rok sa
v súťaži predajní Jednotársky päťboj
umiestnili na piatom mieste. Splnili
plánovaný obrat na rok 2012 a ani v
ďalších ukazovateľoch päťboja sa medzi 142 predajňami spišsko – liptovskej
COOP Jednoty nestratili.
Správu o ekonomike družstva za
rok 2012 prečítala pani Oľga Žembová.
Hoci družstvo skončilo rok so ziskom,
bol to opäť rok náročný – pod výsledky
sa podpísala nekončiaca kríza i rastúci
konkurenčný tlak. Niektoré predajne
v okolí museli byť zrušené. Napriek
tomu COOP Jednota svoj majetok
zhodnocuje a to najmä rekonštrukciami, opravami a inováciami. Družstvo
poskytuje prácu 680 zamestnancom.
Celkovo má vyše šesť tisíc členov v 105
členských základniach. Tá smrečianska
má momentálne 59 členov. Zaujímavý
bol aj údaj o tom, že na pultoch COOP
Jednoty sa nachádza 74% výrobkov pôvodom zo Slovenska, pričom mikulášske družstvo nakupuje veľké množstvo
potravín z výrobní v blízkom okolí.
A čo v tomto roku? Výbor opäť naplánoval pravidelné kontroly, brigády,
zájazd či návštevu divadla, spoluprácu
so smrečianskymi spolkami... Samozrejme, opäť požiadali o opravu fasády,
ktorá bola zaradená do plánu družstva,
rovnako ako úpravy dispozičného riešenia predajne a menšie opravy v interiéri.
Schôdzu pozdravil aj starosta obce
Ing. Vladimír Šiarnik, ktorý poďakoval
pracovníčkam obchodu a výboru za
celoročnú prácu i reprezentáciu obce
8
Smrečanoviny
a vyslovil nádej, že predajňa nielenže
prežije ťažké časy, ale bude sa ďalej rozvíjať spolu s rozrastajúcou sa dedinou.
Diskusiu v závere podporil i tuzemský čaj, chlebíčky a pozornosť pre každého účastníka zo sortimentu značky
COOP Jednota. Schválením uznesenia
sa smrečianska COOP Jednota oficiálne odobrala od roku 2012 a naplno
rozbehla rok 2013.
-ľr-
Seniori „ťahajú“ spolu
už siedmy rok
Kronika, ktorej prvé stránky boli
zapísané v októbri 2006, je takmer
plná. Stránky odstávajú od množstva
fotografií s komentármi a kresbičkami. Dokumentujú množstvo spoločných podujatí, stretnutí, na ktorých
sa seniori nielen zabávajú, vzdelávajú,
relaxujú... ale robia i množstvo práce
pre dedinu... A nechýbajú ani obrázky
známych tvárí, ktoré roky a desaťročia
patrili neodmysliteľne k Smrečanom, a
zrazu tu nie sú, rozlúčili sa navždy...
Výročná členská schôdza ZO JDS
– hojná účasť, dobrá nálada, obzretie
sa dozadu...
Bilancia siedmeho roku fungovania
smrečianskej JDS vyšla na niekoľko
husto popísaných strán. Vypočuť si ju
prišiel okresný a krajský šéf JDS Dr.
Michal Kotian, pani Darina Majeríková z ZO JDS Závažná Poruba i starosta
Smrečian Ing. Vladimír Šiarnik.
Seniorským dňom v týždni je
pondelok – každý druhý v mesiaci sa
stretávajú popoludní v spoločenskej
miestnosti KD. Stretnutia mali svoju
Smrečanoviny
1/2013
• Špeciálne pri príležitosti výročnej schôdze
nainštalovali členky
JDS
minivýstavku
háčkovaných prikrývok „z dielne“ pani
Jany Frniakovej. Krása. Foto: Jančovci
konkrétnu náplň: začiatkom roku to
boli prípravy na „výročku“ a zorganizovanie niekoľkých spoločných kultúrnych akcií. Nechýbala im rozmanitosť
- boli medzi nimi divadlá, cirkevné
podujatia, fašiangové posedenie i rozprávanie o knihe. A už sa o slovo hlásila jar – nielen so spoločne osláveným
sviatkom žien, ale i s brigádami, aktívnou pomocou Dňu narcisov, účasťou na
výstavke starosvetského porcelánu, či na
nákupnom zájazde do Poľska. Opäť nechýbala kultúra – folklór v Smrečanoch,
pre niektorých i Alexandrovci v Brezne.
Polrok ukončil tradičný guláš. Hoci cez
prázdniny majú aj seniori „voľno“ – v
pokoji dlho nevydržali, a tak nechýbali na stretnutí s krajanmi z Piliš Čaby
a zorganizovali výlety do Stanišovskej
jaskyne v Jánskej doline a do Medvedej
štôlne v Žiarskej doline. Koncom leta
nezabudli na spomienku na SNP.
Jeseň zaplnili opäť stretnutia, návštevy kultúrnych podujatí i organizácia
okresného aktívu. Odmenou za vynaloženú námahu boli zemiakové hody,
ktoré v mnohom zabezpečil Ing. Ján
Janíček, za čo mu bolo vyslovené poďakovanie.
Koniec roka sa niesol v znamení
divadla – nielen návštev predstavení,
ale naši seniori sa veľkou mierou podieľali i na tvorbe vianočného divadla
v Smrečanoch. Režisérka Vlasta Mašurová, šepkárky Darka Kořínková a
Hanka Kordošová i predstaviteľ hlavnej postavy Pavel Jančo pripravili spolu s mladšími ochotníkmi krásny divadelný zážitok.
Počas celého roku sa členovia ZO
JDS starali o pomníky v obci i o okolie
autobusových zastávok.
A podobne budú pokračovať aj v
tomto roku. V pláne sú tradičné, každoročne overené podujatia kultúrno-spoločenského, výchovno-vzdelávacieho,
sociálno-zdravotného charakteru i
rozmanité záujmové podujatia. To
všetko vyžaduje veľa-veľa organizačnej
práce, elánu, zdravia a dobré vzťahy.
Nech všetko funguje a kronika opäť
stučnie.
-ľr9
1/2013
Aj červenokrížsky rok
2012 je už uzavretý
Predchádzajúci rok tak, ako sa patrí, zavŕšili členky, ale už aj členovia MS
SČK. Hodnotiť bolo čo: rok bol naplnený prácou pre ľudí a dedinu. Výročnú správu predniesla Danka Kováčová.
Začala spomienkou na zosnulú pani
učiteľku Boženu Devečkovú. Potom už
nasledovalo obzretie sa za podujatiami
a každodennou prácou SČK. Návštevy
jubilantiek, chorých či starých občanov. S kvietkom, darčekom a hlavne so
záujmom o život človeka. Brigády, po
ktorých opekneli časti Smrečian – najmä priedomie starej rímskokatolíckej
školy. Spoluorganizovanie MDD. Peňažné zbierky, ktoré prispeli na kôpku
pre tých, ktorí to potrebujú. Poučné i
tvorivé aktivity: maľovanie na hodváb,
výstava starodávneho skla, porcelánu a
textilu. Celoročná práca venovaná darcom krvi s pohodovým stretnutím pre
našich darcov. Veľká vďaka. Ani tento
rok nechýbalo podujatie, na ktorom si
prišli na svoje chuťové poháriky i fanúšikovia zdravého stravovania – spoločným menovateľom bolo jabĺčko. Za
všetkými menovanými i nemenovanými aktivitami bola obetavá práca výboru i konkrétnych členiek. A pripravili
zaujímavý plán aj na tento rok. Zostávajú tradičné aktivity: získavať nových
darcov krvi, propagovať darcovstvo.
Nezabudnú na jubilantky a chorých.
Budú pokračovať v skrášľovaní dediny.
Nechýba kreatívny kurz – tento raz technika patschworku. Tešiť sa môžeme
na „Paradajky v kuchyni“ v podjeseň a
na „Opekance“ v čase predvianočnom.
10
Smrečanoviny
V pláne je aj propagácia školení – kurzov prvej pomoci a meranie krvného
tlaku pre záujemcov. Nuž, roboty až
– až. Nech všetko vyjde aspoň tak, ako
predchádzajúci rok!
-ľrDARCOVIA KRVI V ROKU 2012
Denis FRIČ-4x, Ľubomír PEPICH
(LM)-4x, Eva ADAMÍKOVÁ-3x, Lenka MORAVČÍKOVÁ-3x, MVDr. Zuzana SUSKÁ-3x, Ing. Ľuboš SUSKÝ3x, Soňa ŠIMÚNOVÁ-3x, Martin
UŽÍK-3x, Ján DZÚRIK (Ploštín)-2x,
Milan KLONGA-2x, Mgr. Iveta KROČANOVÁ-2x, Miroslav ŠTEVKO-2x,
Ing. Dušan TRIZNA-2x, Ing. Vladislav
RUDÝ-2x, Katarína KOMPANÍKOVÁ2x, Eva DROPPOVÁ-2x, Ing. Lenka
GAŽOVÁ-2x, Katarína KOVÁČOVÁ2x, Samuel TRIZNA-2x, Ing. Zuzana
KORDOŠOVÁ-1x, Róbert KOZÁRIK1x, Michaela KRIŽIANOVÁ-1x, Ing.
Vladimír KROČAN-1x, Ing. Fedor
KUŠNÍR (LM)-1x, Miroslav STROMKO-1x, Linda ŠIMÚNOVÁ-1x, Vladimír ŠUNA-1x, Vlasta URAMOVÁ-1x,
Bc. Zuzana ŽEMBOVÁ-1x, Roman
VYSKOK-1x, Júlia SURMOVÁ-1x,
Milan GAŽO-1x.
Prvodarcovia: Miroslav ŠTEVKO.
Bronzová plaketa: Ing. Ľubomír
SUSKÝ, Ing. Dušan TRIZNA, Eva
DROPPOVÁ.
Strieborná plaketa: Ing. Zuzana KORDOŠOVÁ, Eva ADAMÍKOVÁ.
II. stupeň SČK za humanitu a dobrovoľnosť: Milan KLONGA (za najvyšší
počet odberov krvi v našej obci), Viera
MORAVČÍKOVÁ, Iveta MORAVČÍKOVÁ, Dana KOVÁČOVÁ.
Smrečanoviny
V roku 2012 darovalo krv 32 darcov,
spolu to bolo 61 odberov. Žiadame
darcov, ktorí darujú krv na odberných
miestach mimo Liptovského Mikuláša,
aby po svojom poslednom darovaní
krvi v roku nechali na OÚ kópiu preukazu darcu krvi a prevzali si finančný
príspevok od OÚ v sume 6,64 € za každý odber. Ďakujeme a želáme pevné
zdravie v roku 2013.
za výbor Mgr. I. Kročanová
Folklórne všeličo
Kapura v Smrečanoch,
Smrečany v Kapure
V dňoch 1.- 2. marca do našej dediny zavítal štáb STV, aby natočil šot do
folklórnej hitparády Kapura. Téma:
smrečianska lapačka vlkov. Hoci počasie bolo skôr jarné, pozostatky snehu
ešte stačili na navodenie zimnej atmosféry. Počasie bolo ideálne, štáb bol
celkom milo prekvapený z prostredia
a blízkeho okolia našej obce. Celú scénu sme sa snažili urobiť tak, aby sa čo
najviac podobala dávnej skutočnosti.
Zhruba päťminútový klip sme robili
dva dni. V piatok sme nahrávali spevy, ktoré sme v sobotu už spievali pri
filmovaní na plejbek. Samotné nahrávanie je celkom zaujímavá vec. Nahrávali sme v KD - najprv na javisku, čo
však nevyhovovalo z hľadiska akustiky,
robila sa ozvena. Preto sme prešli do
zasadačky, kde to bolo o niečo lepšie.
Pri nahrávaní bola dôležitá disciplína,
absolútne ticho v miestnosti, ale aj v
okolí. Citlivé mikrofóny zaznamenali
každý rušivý element, každú chybičku,
zašuchotanie papierom, poklopanie
1/2013
nohou, jemné zahmkanie, atď. Takže nahrávky sa museli i niekoľko razy
opakovať. Robili sme ich vyše dvoch
hodín. V sobotu sa filmovalo v obci a
jej blízkom okolí. Niekoľko perličiek
z filmovania: pri scéne pred kostolom
sme museli čakať, kým prejde hlučné
lietadlo. A ďalších 15 minút, kým sa
stratí dymová čiara z leteckých motorov nad vežou. Alebo pri scéne s vlkom
začalo zvoniť a zvonilo dosť dlho. Ďalej nás zdržiavala motorová píla, ktorou ktosi pílil drevo, alebo traktorček,
ktorý šiel po Hôrkach. Najnáročnejšie
scény boli u richtára, kde v jednom
kuse bolo počuť autá z hlavnej cesty. A
tak sa scéna točila znova a znova, alebo
sme sa ju pokúšali rýchlo natočiť, kým
bolo ticho. Celé sme to stihli len tak-tak, lebo slnce už bolo pomerne nízko
a dostávali sme sa do tieňa. Celé popoludňajšie točenie bolo pomerne náročné. Poďakovať by sme chceli rodinám
Jaroslava Stromku a Pavla Šiarnika za
občerstvenie. Celá táto akcia mala svoj
význam. Pre našu folklórnu skupinu to
bola nová skúsenosť. Snáď sa nám podarilo spropagovať našu obec a jej jedinečné zákutia. Prostredníctvom vysielania Kapury sme chceli Slovensku
ukázať naše jedinečné zvyky z lapania
vlkov. A ak sa vám výsledok nášho úsilia bude páčiť, hlasujte podľa nasledujúcich pokynov.
Spôsob hlasovania si môžete vybrať:
Môžete poslať SMS na číslo 7033 v tvare:
Kapura /medzera/ číslo klipu /medzera/ kontaktné údaje.
Nezabudnite napísať SMS presne v
11
1/2013
Smrečanoviny
Samozrejme, že tvorcovia relácie privítajú aj vaše postrehy a návrhy a názory...
Hlasovať môžete aj klasicky – prostredníctvom poštovej zásielky na túto adresu:
Slovenská televízia
Rastislavova 13
043 07 Košice
Výsledky vášho hlasovania sa dozviete
vždy o dva týždne, pri premiérovom
vysielaní relácie Kapura.
• Z filmovania do Kapury.
Foto: -dt-
takomto tvare, pretože, ak napríklad
vynecháte medzeru, nebude vaša SMS
doručená.
Hlas môžete poslať aj prostredníctvom
internetu na emailovú adresu [email protected] Vzhľadom
na to, že vaše hlasy sa
budú spracovávať elektronicky, prosíme vás,
aby ste do predmetu
vášho emailu uviedli,
rovnako ako pri SMS
správach tieto údaje:
Kapura
/medzera/
číslo klipu /medzera/
kontaktné údaje. Uľahčíte tým spočítavanie
a spracovanie vašich
hlasov.
12
Každý, kto sa chce do hitparády zapojiť, by s hlasovaním nemal váhať a
poslať svoj hlas čo najskôr, do termínu
uzávierky a sčítavania hlasov – teda
najneskôr do 8 dní od premiérového
vysielania relácie.
Relácia aj so smrečianskym súťažným šotom sa prvýkrát vysielala cez
víkend v sobotu 16.3. o 15:10 na STV
Dvojke a v nedeľu 17.3. o 8:30 na STV
Dvojke, rovnako i v nasledujúci víkend
23. – 24. 3. v rovnakých vysielacích
časoch.
-DT-
Smrečanoviny
1/2013
Fašiangy sa pominuli...
Fašiang bol tento rok taký krátky,
že aj maškár sa nazbieralo len – len.
Aj tak splnili všetky svoje starodávne
úlohy. S pesničkou obišli všetky kúty
dediny, pred dlhým pôstom rozveselili
všetkých, ktorí o to stáli. Za to dostali
na známych miestach plné sane dobrôt.
Pirôžky, fánky, koláčiky, klobásky, pravô studeno, nápoje od výmyslu sveta a
všetkých farieb... Takto podobne dlhé
storočia privolávali naši predkovia do
obce novú jar i úrodný rok. Dúfajme, že
sa to podarilo i tentoraz.
-ľr-
Záhradkárska zima
Každý záhradkár a vlastne aj každý
gazda vie oceniť význam zimy. Uvedomuje si potrebu veľkých mrazov, aby sa
skyprila preoraná zem, aby sa zredukoval počet škodcov,... Uvedomuje si
význam veľkej snehovej periny, ktorá
zabezpečí nielen „oddych“ , ale aj ochranu všetkého zeleného, čo nám má byť v
priebehu roka na osoh a potešenie.
Táto zima bola celkom ako sa patrí,
verme, že nám dala základ pre dobrú
tohtoročnú úrodu. I keď si uvedomujeme, že jablone vlani zvládli mimoriadnu nádielku a že si – možno – potrebujú
oddýchnuť...
Všade naokolo už vidíme, ako sa
naša záhrada chystá zazelenať (trávu
vraj už ani kladivom do zeme nezatlčieš), stromy čakajú na pár teplých dní,
aby ukázali svoje nové šaty, vtáčky už
prespevujú svoje optimistické, svieže
melódie, znovu začína ročný kolobeh
života, tak nech nás jarné práce napĺňajú radosťou, zem nech nám dodá silu
nielen fyzickú, ale hlavnú tú inú, ktorá
v našej duši rozhostí pokoj a vyrovnanosť.
Vaši záhradkári
• Maškary na hostine pred Širicov. Foto: -dt-
P. S.: 8. marca sme mali výročnú
schôdzu. Program bol tradičný. Prekvapením pre všetky ženy bol kvietok,
darovaný „našimi“ mužmi s prianím
všetkého najlepšieho. Potešil oko, zohrial srdce. Vďaka.
P. P. S.: Plán činnosti na tento rok sme
schválili. Je na nás, ako sa budeme
zapájať nielen do vzdelávacích a pracovných aktivít, ale aj tých akcií, ktoré
nám umožnia pestovať naše vzájomné
záhradkárske vzťahy. Vybrať si máme z
čoho, podporujme našu spolkovú činnosť.
P. P. P. S.: Je na škodu tých, ktoré neboli na schôdzi – nevedia, kde majú
ísť okoštovať dobré ríbezľové víno.
Trochu pomôžeme: Ak medzitým
nezúžitkovali, možno dajú ochutnať
u Vierky Moravčíkovej, Peťa Halaja,
prípadne - zase – u Peťa Halaja (jeho
ďalšie víno postúpilo miesto zlievky).
Zo zlievky (Zn. Zmes všetkých červených vín dorobených v obci – originál), ktorá sa umiestnila na 3. mieste,
neostalo pre veľký záujem nič.
13
1/2013
Smrečanoviny
MLADÍ
O SEBE AJ O NÁS
Oddych pri hrádzi pre
všetkých
Sneh zmizol a opäť sa objavila navozená zem a konáre v okolí hrádze a hornej autobusovej zastávky. A k tomu tam
ešte pribudol porozhadzovaný odpad z
neďalekých kontajnerov. Nie pekný pohľad. Preto sa obecný úrad so Zväzom
mladých Smrečany rozhodol niečo s
tým spraviť. Nadácia Intenda vyhlásila projekt Oživujeme verejný priestor,
spoločne sme ho napísali a odovzdali.
Chceli by sme upraviť okolie hrádze,
vybudovať novú oddychovú zónu a informačnú tabuľu s históriou hrádze a
faunou a flórou v jej okolí. Dúfame, že
náš projekt bude podporený!
Mika
Z divadelného zákulisia
Starý zaľúbenec
Náš divadelný súbor Rozmajrín nacvičil hru od Jána Chalupku Starý zaľúbenec v úprave a réžii Vlasty Mašurovej. Hra mala svoju predpremiéru deň
pred Vianocami a diváci ocenili hercov potleskom postojačky. Premiéra
sa konala, už tradične, na Štefana. Sála
kultúrneho domu bola taká plná, že
ani stoličky nestačili. Ochotníci predviedli ešte lepší výkon, až poháre na
zem padali. Hercov prišiel podporiť aj
pán profesor Peter Čanecký, ktorý pre
ženské postavy zabezpečil kostýmy. Po
úspechu doma sa súbor vydal na turné.
14
Prvou zastávkou bol Liptovský Peter.
Uvoľnená atmosféra, veselé publikum,
také bolo predstavenie. Pri predstavení
pani režisérka aj na meno herca zabudla. Tak bolo dobre. A tak sa nabudení
divadelníci pripravovali na ďalšie tri
naplánované predstavenia. Žiaľ, pre
zdravotné problémy sa turné muselo
prerušiť. Po mesiaci a pol sa však celý
súbor stretol, oprášil texty, vybral z kakatky rekvizity a začal opakovať. Príďte
si nás vychutnať do Závažnej Poruby 5.
apríla!
Mika
Potlesk postojačky
Poviem Vám pravdu, už ma neláka
žiť iba v póze diváka,
každého túžbou je predsa
byť v roli veľkého herca
a tak ako aktor pravý
mať svojich päť minút slávy.
Či na to máme, lebo nemáme
všetci sme herci, deň čo deň hráme.
Dnes v komédii a zajtra v dráme,
v maske na tvári s patričným klišé
podľa scenára čo život píše.
Raz si v komédii kráľom
potom zas v dráme bedárom,
každý si zahrá, pohár popije
vždy s požehnaním múzy Tálie,
v rôznych reflektoroch lesku
obyčajne bez potlesku.
Dnes akurát na Štefana
vzácnych ilúzií brána
v čase sviatkov a bez slova
víta hercov z Kocúrkova.
Smrečanoviny
Opona sa dvíha, svetlá v sále hasnú
s nadšením vnímame komédiu krásnu
čo sa v tom príznačnom mene
odvíja práve na scéne.
Žiaľ, opona padá a hra sa končí
herec však naďalej sníva a rojčí
a chce sa neustále smiať –
tak ľuďom kúsok šťastia dať.
Nemal som dary ani žiadny kvet
pre hercov na doskách
čo znamenajú svet.
Vzdal som len obdiv
a úprimnú vďaku
za radosť nie hocijakú –
ako keď dáš deťom hračky,
preto tlieskam postojačky.
26. XII. 2012
Ján Frniak Smrečiansky
• Starý zaľúbenec a jedna z budúcich
neviest. Foto: -mika-
1/2013
ZO
STARÝCH ČIAS
Výroba plátna (2. časť)
Z nitiek plátno
Keď sa všetok ľan popriadol a počet
špúl bol dostatočný, išlo sa snovať. Snovalo sa vo veľkej izbe na špeciálnych
snovadlách. Špule nastokli (nastýkali) na prúty a tie umiestnili na snovadlá, do dierok na ten účel urobených.
Žena, ktorá snovala, držala lopatku s
dierkami. Do každej navliekla niť zo
špule, točila snovadlá a pritom rátala
nite, podľa toho, koľko metrov bolo
treba nasnovať a aké široké malo byť
plátno. Keď boli všetky špule prázdne,
nasnované nite sa zo snovadiel zložili,
previazali sa, aby sa neschlpili a založili
na krosná. Ponavliekali sa do niteľníc
a potom do brda, konce sa priviazali
o špeciálnu plachtičku na návoj. Ku
krosnám sa upevnili podnože a začalo sa tkať. Ešte predtým sa založila
palička na návoj a „ciepky“ mdzi nite,
aby sa dobre oddeľovali a neschlpili.
Snovať nevedela každá žena, čím viac
bližšie do súčasnosti ich ubúdalo. Snovať vedela Anna Matloňová, Ľudmila
Triznová, Božena Dzureková... Aby
žena pri tkaní od krosien nemusela
vstávať, poverila „pripúšťaním“ jedno
z väčších detí. Na návoji bolo ozubené
koliesko s klapkou, ktorá posúvala koliesko, návoj sa posunul dopredu, čím
sa z neho odmotalo niekoľko centimetrov nití. Zároveň tkáčka pritiahla nižný
návoj, a tak naň navinula kus utkaného
plátna – návoj sa pomaly zapĺňal. Aby
sa utkané plátno nevlnilo a okraje boli
rovné, zapínalo sa „kramblami“. Staršie
15
1/2013
Smrečanoviny
deti mali za úlohu nasúkať materi veľa
cievok, ktoré založili do člnka na kuracie brko, niť prevliekli cez dierku na
člnku, a tak sa z cievky pekne odvíjali
nite, ktoré sa prepletali priečne pomedzi nite osnovné.
Keď bolo plátno utkané, zložilo sa
z krosien, pomeralo, rozstrihalo sa na
kusy asi päť metrov dlhé. Na jar, keď
už slnko dobre pripekalo, vystreli plátno blízko vody, popritískali skalami a
často ho polievali. To mali na starosti
obyčajne staršie dievčatá. Večer plátno
priniesli domov a procedúra sa opakovala deň čo deň, až kým nebolo plátno
SMREČIANSKE
PAMIATKY
Hrob a pomník Aristída
Smrečániho
Nad Hlbokou cestou, osamelo, len v
spoločnosti menšieho pomníčka, stojí na smrečianskom cmiteri hrdý náhrobný kameň. Čas sa na ňom takmer
nepodpísal, pôvodne zlatisté písmo
je dobre čitateľné... len nápisy sú... po
maďarsky.
Hrob patrí Aristídovi Szmrečánimu, jednému z najvýznamnejších príslušníkov rodu. Svoj pôvod odvodzoval od Bohumíra, ktorého syn Mikuláš
bol už v roku 1286 kráľom Ladislavom
IV. prijatý medzi uhorskú šľachtu. V
roku 1299 boli už Smrečany hlavným
sídlom rodu. Prešlo niekoľko storočí,
zemianske kúrie v Smrečanoch postupne menili svoj vzhľad, na miestach
starších rástli nové, čoraz honosnejšie.
V roku 1750 postavili Smrečániovci
poschodový kaštieľ a o necelé storočie sa v ňom otcovi Gustávovi a mat16
• Štruktúra domáceho ľanového plátna z
takmer storočnej plachty, ktorú si majiteľka
označila monogramom
pekné biele. Vtedy už bolo pripravené
na mnohoraké využitie – na plachty, periny, uteráky, košele, sukne, oplecká...
Božena Devečková
ke Vincencii narodil
syn Aristíd. Iste to bol
chlapec nadaný, veď
ho dali študovať na
gymnáziá, či podobné
stredné školy v Ružomberku, Miškovci, Levoči a v Banskej Bystrici.
V rokoch 1859 - 1862
vyštudoval v Budapešti
právo. Vrátil sa do rodnej obce a hospodáril
na rodinnom majetku, zároveň pôsobil
aj v správe Liptovskej župy, dosiahol až
na najvyšší župný post – v roku 1900
sa stal liptovským županom a funkciu vykonával do roku 1906. Napísal
aj niekoľko národohospodárskych a
politických brožúrok. Zomrel v roku
1911 v Smrečanoch. Pomník svedčí o
zámožnosti i autorite zosnulého. A nás
spája s minulým a predminulým storočím, históriou našej obce i slávneho
smrečániovského rodu.
námet Ján Čerstvík
text –ľr-
Smrečanoviny
Spomienky na rodáka I.
9. marca uplynulo
už 110 rokov od narodenia spisovateľa
Fraňa Kráľa. Pred
rokmi sme v Smrečanoch mali jeho
pamätnú izbu. Sprevádzal v nej pán učiteľ Devečka a neskôr
pani učiteľka Oľga Moravčíková. Na
okrúhle jubileum nášho (takmer)
rodáka nezabudla. Smrečanovinám
poskytla rozsiahly materiál:
Fraňo Kráľ sa narodil v bohatej
Amerike, v rodine chudobného liptovského vysťahovalca. Bol štvrtý zo
siedmich detí. Keď mal dva roky, vrátil
sa s mamkou do Smrečian a tu prežil
detstvo. Bolo plné biedy, ba veru aj hladu. Neskôr o tom napísal: „Prišiel som
na svet bez fanfár a bez nadiktovaného
sviatku, hoci zvuk môjho mena tak zaliečavo splýva s titulom korunovaných
hláv.“
Do ľudovej školy chodil v Smrečanoch – ale len v zime.. Po jej ukončení
sa vyučil za tesára, neskôr študoval na
mikulášskej meštianke. Počas jedného
roku zvládol skúšky za celé štyri ročníky. Potom sa zapísal na Učiteľský ústav
v Spišskej Novej Vsi. Hoci rodina jeho
túžbu po vzdelaní chápala ako únik od
práce a popanštenie, Fraňa to neodradilo. Študoval za veľmi ťažkých podmienok, rodina ho nepodporovala – veď
nebolo z čoho. Počas prázdnin robil na
stavbách a počas školského roka dával
tzv. kondície – doučoval slabších žiakov,
niekedy aj 25 hodín týždenne, často o
1/2013
hlade a bez dostatku spánku, čo sa neskôr odrazilo na jeho zdraví. Štúdiá
však ukončil s vyznamenaním.
Po štúdiách odišiel na vojenčinu do
Košíc. Ťažký výcvik ešte viac podlomil
jeho zdravie. Ochorel na tuberkulózu. Nasledovalo liečenie v tatranských
ozdravovniach v Tatranských Matliaroch, Štóse a Prosečnici, odkiaľ ho
prepustili nedoliečeného, so slovami:
„Nech si slovenský Jánošík ide buntošiť ta, do slovenských hôr“. Fraňo Kráľ
sa totiž v liečebni zapojil do politickej
práce, dokonca zorganizoval štrajk
pacientov proti nemocničnému personálu, ktorý s nimi zle zaobchádzal.
Po odchode z Tatier začal učiť. Jeho
prvým pôsobiskom sa stala škola v
neďalekom Okoličnom. Jeho politické
presvedčenie však nevyhovovalo školským úradom, a tak ho začali prekladať
po malotriedkach po celom Slovensku
– vystriedal Peťov (Petö) na maďarských hraniciach, Kružné, Vyšnú Slanú, Piesok pri Modre. Až v roku 1931
dostal miesto v Bratislave. Po vzniku
fašistického štátu už opäť nevyhovoval,
a tak ho len 36 ročného prepustili do
výslužby s najnižším výmerom výslužného (dôchodku). Ani v čase okupácie
neprestal písať – letáky, články, epigramy, protifašistické verše...
Po skončení vojny sa za katedru
už nevrátil, pracoval ako prednosta
na Povereníctve školstva a kultúry v
Bratislave. Jeho kolegovia na neho spomínali ako na človeka vysokých mravných kvalít, s neobyčajne taktným a
citlivým prístupom k ľuďom.
Životným poslaním Fraňa Kráľa bola jeho literárna činnosť – písal
o tom, čo videl a cítil. Okolo seba videl množstvo biedy, hladu i utrpenia.
Mnohé z toho čo zažil ako chlapec,
17
1/2013
Smrečanoviny
učiteľ či pacient sa dostalo do jeho poézie i prózy. V nejednej knižnici sa ešte
nájdu voľakedy známe detské knižky
Jano a Čenkovej deti. K najznámejším
Kráľovým románom patria Cesta zarúbaná (1934), Stretnutie (1937), Za
krajší život (1949), Bude ako nebolo
(1950). Vydal aj niekoľko zbierok poézie – Čerň na palete(1930), Balt (1931),
Z noci do úsvitu (1945), Pohľadnice
(1936), Jarnou cestou (1952).
S manželkou Helenou, ktorá pracovala ako knihovníčka, žili v Bratislave,
v rodinnom dome, veľmi skromne. Po
rokoch pre Nedeľnú Pravdu zaspomínala na manžela takto: „Fraňo bol večne za niečo zapálený človek. Do každej
práce sa púšťal s vervou. Bol svedomitý, húževnatý. Vo vzťahu k ľuďom bol
veľký idealista. Ku každému človeku
prichádzal s otvorenou náručou, s čistým srdcom a myslel si, že všetci ľudia
sú takí.“
Fraňo Kráľ zomrel uprostred práce
3. januára 1955. Pochovaný je v Slávičom údolí v Bratislave.
Nezabudnime na jeho ťažký život
ani jeho dielo. Aj jedno aj druhé je spojené i s menom našej obce.
Oľga Moravčíková
Stretnutie s Fraňom
Kráľom
ka Moravčíková a Natália Kročanová.
Básne Fraňa Kráľa prednášala Zuzana
Žembová. Okrem nich v scénkach z
románov Jano a Stretnutie vystúpili mladí nádejní herci a herečky. Celý
program v réžii Mirky Mlynarčíkovej
sledovalo viac ako päťdesiat divákov,
nejednému z nich sa skoro aj slza vykotúľala z oka. Veruže máme na koho
spomínať!
Mika
9. marca by svoje 110. narodeniny oslávil spisovateľ, národný umelec Fraňo
Kráľ. Aj keď sa narodil za morom, svoje
detstvo prežil v Smrečanoch. Slávnostným programom Stretnutie s Fraňom
Kráľom si na neho zaspomínali deti a
mládež. Programom sprevádzali Mir-
Zo spomienok na Fraňa Kráľa v aj budúcom
čísle Smrečanovín.
• Malí herci, recitátori, tanečníci, moderátori, hudobníci vytvorili
pestrú spomienku na Fraňa Kráľa. Foto: -mika-
18
Smrečanoviny
ZO
STARÝCH ČIAS
Zoťali stromy
Stromy, ktoré boli mnohé a mnohé
roky neodmysliteľnou súčasťou areálu
rímskokatolíckeho kostolíka, už nie sú.
Neviem, či v dedine žije niekto, kto si
pamätá, že by sa spoza múra nečneli
majestátne svrčiny a lipy a nevytvárali
spolu s kostolom niečo, čomu sa učene
hovorí genius loci – duch miesta. Aj
bez učených slov, hádam každý človek cítil neobyčajnú atmosféru miesta
danú nielen vekom a umelecko-historickou hodnotou chrámu, ale aj jedinečnou symbiózou neživej architektúry a stromov. V prvých marcových
dňoch sa všetka táto krása stala minulosťou. Stromy vyťali. Nekompromisne, bez ľútosti, bez výberu. Ak už len
za „výber“ nepokladáme to, že v areáli
ponechali niekoľko obrovských kýpťov
pôvodne zdravých, okolo storočných
líp, pozbavených ich podstaty, teda
rozvetvených korún. Asi s argumentom, že znovu vyrašia. Zdravé stromy
to z pudu sebazáchovy zrejme urobia,
nevediac, že o pár rokov pomazané
hlavy z radov „pána tvorstva“ sami určia, kedy bude lístkov priveľa a tortúra
sa zopakuje.
Toto sa stalo v réžii a s požehnaním príslušnej cirkvi. S odobrením
pamiatkárov, nášho obecného úradu,
možno aj ochranárov (!)... Namiesto
citlivého posúdenia zdravia jednotlivých stromov, z ktorých nejeden bol
niekoľkonásobne starší, ako tí, ktorí o
ich osude rozhodli. Určite je o tom príslušný spis s odôvodnením rozhodnu-
1/2013
tia, podopretý argumentmi typu - ako
stromy ohrozovali pamiatku na všetky
spôsoby... . Ako „najlepšie“ sa všetkým
zainteresovaným zdalo plošné odstránenie drevín. Namiesto odstránenia
vyschnutých a chorých stromov a ošetrenia tých ostatných... Tak, ako to robia v kultúrnych krajinách, ku ktorým
vzhliadame ako ku vzorom ochrany
pamiatok a prírody.
Stromy predsa boli a mali by zostať neodmysliteľnou súčasťou areálov
kaštieľov, kostolov, cintorínov. Pre našich predkov boli symbolom večného
kolobehu života, mnohé prežili v zdraví stáročia, zatiaľ čo ľudské telo dávno
zotlelo a nejeden kameň sa premenil
na prach.
Hoci nevidím do spisov úradných
a nepoznám argumenty, ktoré viedli k
odstráneniu smrekov a (veď načo už
teraz), som presvedčená, že náš kostolík a stromy sa navzájom chránili,
vytvárali súlad, v ktorom bolo viac Božieho ako vo všetkých kázňach kňazov.
A nik nespieval na chválu Boha krajšie, úprimnejšie a beznáročnejšie ako
vtáci hniezdiaci v korunách stromov
pri drevenej streche veže. Kam sa vrátia???!!! A tie tisícky včiel, ktoré lipy na
prahu leta nakŕmili! Veveričky...
Pod rôznymi zámienkami sa zbavujeme čoraz viac prirodzeného...
snažíme sa vtesnať do umelých, nalinkovaných a zarovnaných tvarov,
mať prírodu „pod kontrolou“ (cha!),
dedinu meníme na sterilné mestečko,
kde kura bude pomaly exotickým vtákom... Prichádzame tým o jedinečnosť,
krásu, zdravé prostredie... a jasné, že aj
o návštevníkov a turistov.
Zoťali stromy. Zostala smutná, osa19
1/2013
melá kostolná veža, ktorú zrazu vidieť
naďaleko. Odteraz bude vzdorovať vetrom bez nebezpečenstva pádu stromu,
ale tiež bez ochrany zelenej hradby z
tisícov lístkov, ihličiek a spleti konárov.
Nepamätám, kedy to miesto vyzeralo
horšie a smutnejšie.
P.S. Bojím sa bojím o lipovú alej pred
evanjelickým kostolom. Stromy sú vysoké, majú svoj vek, čo keby spadli?! A
toho lístia každú jeseň čo z nich napadá! Aj roboty by bolo menej a to drevo,
v dnešnej dobe... ach... chce sa mi vysloviť Pane Bože... ale asi to nebude ten
správny adresát. Však, ľudia?!
Ľuba Rybárska
Prečo?
Prečo sa to niekde dá, a inde nie?
Prečo si niekde vedia vážiť každý
strom a inde sa vždy nájdu dôvody,
prečo ho vyťať, hoci tu rástol možno
90 rokov? Prečo vo vyspelých krajinách urobia všetko preto, aby výstavba,
príp. rekonštrukcia budov minimálne
ovplyvnila ráz a flóru okolitého prostredia? Prečo sa my na Slovensku často so
závisťou pozeráme na historické stavby
zasadené do nádherného prírodného
prostredia v okolitých krajinách, ale
sami dokážeme urobiť tak málo?
Pri svojich potulkách v Čechách
som napríklad videla ako majitelia starostlivo rekonštruovali starý kamenný
erb na bráne vedúcej do dvora svojho
starého domu. U nás som väčšinou zažila presný opak. Zo starých domov pri
prestavbe je zvyčajne odbitá štukatúra
a mnohé pôvodné prvky, ktorých zachovanie ani nie je finančne náročné,
ale dom by to určite zatraktívnilo.
20
Smrečanoviny
V Smrečanoch som si vždy potrpela na niekoľko zákutí a stavieb, na ktoré
môžeme byť hrdí. Nie je ich veľa a preto ich vnímam naozaj citlivo. Jedným
z nich bol aj katolícky kostol so svojím
starým múrom a hradbou krásnych
stromov, ktoré ho obklopovali. Nikdy
som do jeho blízkosti nezabudla zaviesť ani jednu z návštev, ktoré k nám
prišli. Nikdy som nezabudla odporučiť toto čarovné zákutie hosťom, ktorí
navštívili pamätnú izbu. O to väčší šok
som zažila, keď som videla tých niekoľko pahýľov, čo tam zostalo. A tú kostolnú vežu a strechu, síce krásnu šindľovú, ale........ Mysľou mi prebehli mnohé
okamihy, keď som pri pamätnej izbe
čakala na hostí, a v korunách stromov
spievali vtáky, sem tam sa mihla nejaká
veverička, alebo ďateľ vyťukával svoju
klasickú morzeovku. Toto všetko je už
minulosťou. Táto historická pamiatka
stratila svoju „ pridanú hodnotu“ v podobe magického okolia. Myslím si, že
ani francúzsky veľvyslanec by už nebol
taký ohúrený .
Ale prečo sa to niekde dá, a inde
nie? To sa naozaj nedalo šetrnejšie, alebo v menšej miere zredukovať množstvo stromov v areáli kostola? Veď niet
krajšieho, ako keď kostolná veža vykúka zo zelene okolitých stromov. Na
mňa to teraz pôsobí deprimujúco. Je
mi jasné , že toto miesto dlho nikomu
neodporučím. Možno niekedy v budúcnosti........
P.S. Nepoznám hlbšie dôvody, ani ekonomické aspekty tohto činu. Tento príspevok je len vyjadrenie pocitu a názoru bežného občana, ktorému nie je
ľahostajné, čo sa okolo neho deje.
Andrea
Triznová
Smrečanoviny
1/2013
ŠPORT
Pochod na bežkách
Už tradičný pochod na bežkách sa
uskutočnil druhú februárovú nedeľu.
15 bežkárov – nadšencov odštartovalo
spred kultúrneho domu smer Mlyn a
píla Petera Repčeka – žiarske družstvo
– Ski centrum Dolinky. Stopa bola výborne upravená, slabé sneženie nevadilo, bežkárov do skupiny pribúdalo.
A tak sa v cieli v bufete stretlo skoro
30 ľudí, pre ktorých bolo nachystané
malé občerstvenie. Opäť raz výborná
akcia!
Mika
• Foto: Kacerovci
• Bežkári na trati. Foto: -mika21
1/2013
Smrečanoviny
O lyžiaroch
Zimná sezóna na Dolinkách sa začala víkend pred Vianocami, zároveň začala aj tréningová činnosť v
stredisku. Snehové podmienky boli
výborné, počas sezóny boli upravované, okrem hlavnej zjazdovky, aj
dve vedľajšie. Lyžiarsky klub usporiadal 4 kolá Pohára Liptova (jeden
večerný pretek), 1 kolo Slovenského
pohára veteránov. Všetky preteky
boli organizačne veľmi dobre zvládnuté, okrem Slovákov pretekali aj
Poliaci a Rusi. Na našom kopci sa na
tréningoch vystriedali všetky kluby z
Liptova, klub z Bratislavy a Levoče.
Aj toto prispelo k šíreniu dobrého
mena TJ DSŽ. V pretekaní v žiackych
disciplínach najvýraznejšie výsledky
dosahovala Janka Dudová, ktorá štyrikrát vyhrala preteky SPŽ, na stupne
víťazov sa dostala aj na medzinárodných pretekoch vo Vrátnej. Pred majstrovstvami Slovenska sa na tréningu
zranila a výbornú sezónu tak nedokončí. Najväčší úspech zaznamenali
naši pretekári v Závažnej Porube,
keď v kategórii mladších žiakov v
disciplíne slalom obsadil Marek Ondris 1. miesto a Mirko Marušiak 2.
miesto. Predžiaci absolvovali pred
prvými pretekmi dvojdňový tréningový kemp v Zuberci. V tvrdej konkurencii dobré výsledky dosahovali
Filip Pastrnák a Viky Norisová. Vicemajstrom Slovenska sa v obrovskom
22
• Z pretekov v Jasenskej doline: na 2. mieste
skončila Zuzka Antošková, na 3. mieste sa
umiestnila Eliška Kubínová - naše najlepšie v
kategórii super baby. Foto: -mika-
slalome v kategórii veteráni A1-A2
sa stal Tomáš Dzuroška. U najmenších detí nám rastú nové talentované
pretekárky – Eliška Kubínová, Zuzka
Antošková, ktoré v Pohári Liptova v
kategórii super baby dosahovali výborné výsledky. Ďakujeme všetkým
za podporu!
Mika
Smrečanoviny
1/2013
Fotosmrečanoviny – Starý zaľúbenec
• Foto: Ľ. Sokol
Obrazový návrat k vianočnému štefanskému predstaveniu
23
NA
ZÁVER
Foto: -dt-
Slnečný vstup do voňavej smrečianskej jari, veľa síl a radosti
z rozvíjajúceho sa života
želá Obecný úrad Smrečany a redakcia Smrečanovín
SMREČANOVINY – spravodaj Obecného úradu v Smrečanoch. Povolené
OÚ Liptovský Mikuláš, registrované pod číslom 03/2001. Redakčná rada:
Martin Šimún, Mgr. Darina Kořínková, Ľubica Rybárska. Vytlačil: PRINT
MASTER Liptovský Mikuláš. Rukopisy príspevkov zasielajte na Obecný
úrad v Smrečanoch ([email protected]) prípadne odovzdajte
členom redakčnej rady. Smrečanoviny nájdete i na www.smrecany.sk.
Nasledujúce číslo vyjde v júli 2013.
Download

spravodaj Obecného úradu v Smrečanoch