totaygovať
s
i
j
ke je re na-
ts toty torý h
a de kej is m, k niu ic
iBulle
tin Lin
ky de
projek (ďalej len
ts
iB
tu “Po
silňov ulletin) je v kej istoty
E
Ú
prostr
anie d
ýstup
Na pr
ed
om
et
ojekte
Linka níctvom de ských hlas
o
s
t
v v rá
s
p
k
o
ých li
lupra
z B
m
Rumu
nska ulharska, Č cuje s ďalš niek 116 11 ci
a Veľk
1
e
ím
.”
s
aby h
kej re
i dets
ej B
las de
p
tí bolo ritánie. Ve ubliky, Poľs kými linkam
ľko
ka
počuť
i
na ce u ambíciou ,
Hla
lospo
p
o deť s detí by m
roje
ločen
och, a
skej ú ktu je,
le je u al zazniev
rovni.
ať i z rčený
iBu
a iným
do
odbor spelým; p lletinu, kto
rý
ed
níkom
pracu agógom, p je síce
iBulle
júcim
s
tin vy
s deťm ychológom
ch
i.
výsled ádza raz z
aš
kom s
polup tyri mesia
c
ráce s
deťm e a je
i.
LinkLinky deetí spôsao dodržiavo právaac
ts
bo
a
h
ĺň
iou
yd
iu
om
Mis potreb pĺňan hovor ka nap h
a
o
na áha n e s D ilie Lin nčnýc b,
d
ta
s
e
pom v súla Toto ú m diš ) služi vnych
o
e entí
.
v
v
n
a
t
á
i
ť
l
r
c
í
a
p
dieť stredn é a on a prev
m
pro fonick vencií ov.
e vá ej
m
s
k
r
e
l
(te h inte ogram inu by y dets a
r
c
t
k
ý
p
nk
e
n
i
l
i
l
n
l
b
vá
iBu
é
vít L
oso
ísle z akti to krízo užívan
č
e
m dnu
e
n
o
j
z
d
e
je
až
sle
V k stavili mto čí exuáln 00.
s
d
o
e
t
a
r
60
p ty. V
tné
a 11
isto nezves ti, link
de
pre
císlo
3
13
r 20
cembe
e
d
r
e
b
m
nove
iBulletin
Linky detskej istoty 116 111
16 0
1
a
00
li n k
:
a
l
s
í
C
a
m
é
y
t
s
o
n
ú
é
k
s
v
o
c
i
d
Ro
6 000
11
je
a
né
á linnkotné harmonizo0va. 11. 2013).
k
c
i
n
o
f
k 3
ed
á teeluežívané deti. Idekyoc jh krajinách (setapvolíciu v systémhe
v
o
z
í
r
r
s
k
is p
róp
enýc
e zn
v
š
ln
eu
vý ser
i rozru
v 27.
sexuá
oplnko rípade veľm
tupné
d
stné a
s
í
e
r
o
.
v
o
d
z
u
e
k
tv
to lin
tiž v p
pre n
ktoré je 2. Súčasne
lo bolo
cajti to dkázať na tú
určená o významu,
EF. Čís
vej 11
h. Poli
o
o
c
IC
íz
h
tý
r
N
e
to
a
k
le
U
h
ln
ociá
ou ku
malo
rý Link
pri SV
osť týc
číslo s
eti, kto
ernatív ch deťoch a
možn
istoty
lt
d
j
a
e
jú
ne
é
k
a
n
n
je
ts
e
a
m
0
a de
Hľad
dín d
ťaťa,
estný
116 00
je Link
24 ho
ho die
ojektu
o nezv
r
.
é
u
p
de
p
k
6
tn
a
s
ia
0
s
ie
n
íp
n
e
0
n
r
e
v
pátra
c v p
v nezv
roku 2
vyúste
na Slo
pomo
rodičo
gické
ku od
u
s
0 00
lo
n
n
6
v
o
1
e
tí
1
k
v
a
ľom
09 a
inistr
na Slo
a adm
zkovate
oku 20 mentovala
rávnu
Prevád do praxe v r
le
p
,
p
ú
k
im
.
SR
né
ologic
dieťaťa
uvede
olíciou
psych
c
stnosti
áci s P
bornú
r
e
v
d
p
z
o
lu
e
o
e
n
pomo
v sp
zplatn
alebo
e
b
ie
c
je
á
tu
form
posky
ľvek in
akéko
dať
jú
u
b
e
ha hľa
tr
ťa
pomá
ťa
,
torí po
u
ie
k
,
d
m
ti
o
m
u
li z d
práv
stnos
ým tý
u odiš
kym s
nezve
všetk
tnutia
dôvod o poslať blíz
rípade
ným a
k
z
posky
e
p
u
z
v
ľv
íb
e
o
r
b
b
k
p
j
,
o
le
a
h
a
m
ti
é
v
o
k
ťa
die
rí z a
domo
• rodič
anom
om, kto
návrat
o hľad
ie
ým ľuď žnili dieťaťu
c
d
e
á
n
la
m
infor
nonym
m a m ré by umo
koľvek údajov, t. j. a
• deťo
ia, kto
úť aké
h
tn
c
y
ý
k
n
riešen
s
po
osob
to vie
svojich
ému, k
• každ
ená:
Táto l
e urč
inka j
november-decemb
er 2013
iBulletin
Linky detskej istoty
ru
a k pcí
l
e
gabr
i
á
ov
v s
a
s
ú
j
e
a d
3
k
CO SÚ
é
k
s
v
rodico
y ti casto?
únpools
ocnos
císlo
116 000
z rodičov pochádza z inej krajiny, teda s tzv. medzinárodnými
partnerstvami.
Rodičovské únosy v rámci Slovenska, ale tiež v zahraničí majú
stúpajúcu tendenciu. S ohľadom na legislatívu týkajúcu sa
rodičovských únosov a tiež Dohovor o právach dieťaťa,
o napĺňanie ktorého sa Linka detskej istoty usiluje, vychádzame
z toho, že dieťa má právo na oboch rodičov a tiež obaja rodičia
majú rovnaké právo na styk s dieťaťom. Aj keď niektorí rodičia
sa po rozchode dohodnú a poskytujú svojmu dieťaťu láskyplné
a bezpečné prostredie, mnoho rodičovských konfliktov končí na
súde. Táto situácia môže rodinné vzťahy ešte zhoršiť a môže trvať
dlho.
Aké riziká so sebou prinášajú?
Ak je jeden z rodičov cudzinec a po rozchode sa dieťa musí
s jedným rodičom presťahovať do inej krajiny, v takomto prípade
je veľmi ťažké zabezpečiť plnohodnotné kontakty s obidvomi
rodičmi, a tak sa jeden z rodičov stáva len prázdninovým rodičom
a nemôže zdieľať každodenný život svojho dieťaťa, čím sa môžu
navzájom odcudzovať.
Čo to znamená pre dieťa?
Čo sa v takýchto prípadoch dá robiť?
Čo je v zahraničí osvedčené?
Pre zúčastnených, ale najmä pre dieťa to môže byť veľmi stresujúca situácia. Dieťa v závislosti od svojho veku a stupňa vyspelosti
to vníma inak ako dospelí. Môže zažívať pocit viny, úzkosti,
neistoty, musí si zvykať na novú situáciu, bojí sa hovoriť o druhom
rodičovi a pod.
Dlhoročná prax zahraničných partnerov ukazuje dobré skúsenosti s rodinnou mediáciou. Počas mediácie, čiže mimosúdneho
riešenia sporu, sa sporné strany pomocou mediátora snažia
dospieť k dohode, ktorá je priaznivá pre všetkých zúčastnených.
Na rozdiel od súdneho rozhodnutia, kedy rozhoduje súd
Aktuálne sa čoraz viac stretávame s partnerstvami, kde každý
Pomôžte pri
pátraní
Martin Gajdár
Dominika Gajdárová
Linka detskej istoty žiada o pomoc pri šírení informácie o hľadaných deťoch. Matka nemá o deťoch správu od roku
2011. Otec sa zdržuje s deťmi na neznámom mieste. Nie sú známe žiadne skutočnosti o momentálnom stave detí,
či majú zabezpečenú zdravotnú starostlivosť a dostatočnú opateru. Martin by mal navštevovať základnú školu
a Dominika by mala byť zapísaná do prvej triedy základnej školy.
Twitter.com: @childline_SK
2
císlo
3
november-decemb
er 2013
iBulletin
Linky detskej istoty
Polícia? Nie je to príliš stresujúce pre dieťa?
Najmä, keď vidí políciou odvádzať jedného zo
svojich rodičov?
v prospech jednej strany a druhá strana je s výsledkom
nespokojná, tento proces je plne v rukách účastníkov mediácie
a v prípade dosiahnutia dohody, túto dodržiavajú častejšie ako
súdne rozhodnutie. Je to tiež rýchlejší a lacnejší spôsob, ktorý
neprehlbuje konflikt a dáva účastníkom väčšiu kontrolu nad priebehom procesu. Ak sa nedohodnú alebo sa dohodnú len sčasti,
môžu sa vrátiť k súdnemu procesu. Linka detskej istoty v rámci
doplnkových služieb telefonickej linky ponúka mediáciu, zmierovanie a asistované kontakty.
Z toho dôvodu dávame príslušníkom polície do pozornost našu
službu, na ktorú môžu sporiacich sa rodičov odkázať. Zvlášť to
môže byť užitočné pre cudzincov, ktorí sa nevedia zorientovať
v sieti sociálnych služieb a pomáhajúcich organizácií na
Slovensku.
Kto u nás – na Slovensku poskytuje mediáciu?
Mediátori na Linke detskej istoty pracujú v rámci multidisciplinárneho skúseného tímu s dôrazom na riešenie medzikultúrnych konfliktov. Pre potreby riešenia medzinárodných
rodičovských konfliktov si budujeme sieť dobrovoľníkov tlmočníkov.
V praxi sa však často stretávame aj s matkami, ktoré utečú so svojimi deťmi od svojich
partnerov, lebo títo sú na nich hrubí, vulgárni.
Považuje sa aj toto za únos dieťaťa?
Vytvorenie pokojného prostredia pod odborným vedením
pomáha eliminovať konflikty a vytvárať cestu k dohode rodičov
v zmysle najlepšieho záujmu dieťaťa. Pri bránení rodičom
druhému rodičovi v kontakte s dieťaťom je často privolávaná
policajná hliadka.
Jedným z dôvodov rodičovského únosu, ale i situácie, keď dieťa
odmieta styk s rodičom, je domáce násilie. V opodstatnených
prípadoch je možnosť umiestniť postihnuté osoby do chráneného
utajeného bývania. V tomto prípade kontakty určuje príslušný súd
po vyhodnotení dôkazov.
(rozhovor poskytla Mgr. Gabriela Krupčíková, manažérka projektu Hľadané deti a linky 116 000)
Prípadová štúdia
Zo života Linky detskej istoty
Linku detskej istoty kontaktoval sociálny úrad so žiadosťou o asistovaný kontakt. Jednalo sa
o zmiešaný pár – matka občianka SR, otec občan Španielska. Matka uniesla ich 18-mesačné dieťa
z miesta obvyklého pobytu na Slovensko, teda zo Španielska. Otec žiadal súd o nariadenie návratu do
miesta obvyklého pobytu späť do Španielska. Vzťahy medzi oboma boli veľmi zlé.
Otec dieťa niekoľko mesiacov nevidel. Matka sa bála, že otec s dieťaťom odíde zo Slovenska.
Otec žiadal zabezpečiť asistovaný kontakt na neutrálnej pôde, ktorý nebolo možné v domácnosti matky
zabezpečiť. . Návšteva sa zakaždým skončila konfliktom pred očami dieťaťa, kedy musela byť privolaná
policajná hliadka.
S ohľadom na fakty sme zabezpečili každodenný asistovaný kontakt v rozsahu jedného týždňa.
S rodinou pracoval mediátor, ktorý sa snažil o zmierlivé riešenie ich sporu a dosiahnutie dohody.
Zabezpečili sme kultúrneho tlmočníka pôvodom z Španielska, aby každý rodič mohol komunikovať
vo svojom materinskom jazyku.
Rodičia si tak mali možnosť vysvetliť mnoho konfliktov, ktoré vznikli aj z dôvodu odlišnej kultúry
a nedostatočnej jazykovej znalosti. Po niekoľkých dňoch sa upokojili a ich komunikácia sa zlepšila.
Odporučili sme im spoločne navštíviť Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže a prekonzultovať s právnikom navrhované postupy. Tiež sme spolupracovali
s veľvyslanectvom Španielska, kde otec mohol konzultovať možnosti
zastavenia súdneho procesu a začatí mediácie.
Počas týždňa sa vzťahy medzi rodičmi zlepšili. Začali uvažovať o živote v spoločnej domácnosti.
Bola im ponúknutá dlhodobá starostlivosť a otcovi možnosť pravidelne sa stretávať s dieťaťom
v priestoroch našej organizácie.
3
císlo
3
november-decemb
er 2013
iBulletin
Linky detskej istoty
Najhorúcejšie
témy na
ty?
o
t
s
i
j
e
k
s
t
e
d
linke
Hovorí Jana Šimončíčová, koordinátorka dištančného poradenstva na
Linke detskej istoty pri SV UNICEF:
Skupina detských
poradkýn sa stretla
v Linke detskej
istoty
17. októbra 2013 sa stretlo v priestoroch Linky detskej istoty
Jedným z najčastejších hovorov sú
tzv. testovacie hovory, kedy si deti
na prvý pohľad robia s operátorov
Linky “srandu“, prípadne volajú
z roztopaše. Tu je však potrebné
uvedomiť si, že zároveň si takýmto
spôsobom testujú službu, ktorá tu je
pre nich; že v prípade problému už
vedia, že dané číslo funguje a poznajú tiež, ako to na druhej strane
vyzerá.
14 mladých poradkýň. Mladé dámy boli výrečné a spolu
sme prebrali mnoho názorov na to, akým spôsobom sú
prijímané názory detí a mladých ľudí na Slovensku.
Počas nasledujúcich mesiacov sa bude skupina s dvoma
lektorkami pravidelne stretávať a hovoriť
o téme aktívnej participácie.
Čiže vo všeobecnosti hodnotíme na
Linke tento druh hovorov pozitívne
a snažíme sa ho premeniť na informatívny alebo poradenský. Dieťaťu
alebo skupinke detí vysvetlíme, na
čo slúži Linka detskej istoty, alebo
sa mu snažíme primerane poradiť
vo veci, ktorú identifikuje ako svoj
problém.
a
stalo s
Ako všel
ijak si n
ás
deti tes
tujú:
• Dobrý
deň! Teta, ja
som sa pok
• ... Mám
akal, neviem
nejaký prob
, čo mám ro
lé
m. Bolí ma
Akú tabletk
biť?
hlava a nevi
u mám zob
em, čo mám .....
• Dobrý
ra
ť?
robiť.
deň, chcel
by som Vám
• Mám 1
za
spievať pes
5 roky, volá
ničku! ... m sa Marek
dobre?
a nechal m
a. Potom za
• Cŕŕŕŕn,
volám,
Cŕŕŕŕn ........
. (ticho) ......
• ... Ujo?
.
tú
, tú, tú, tú
A kde sa dá
kúpiť stiera
č na ponork
u?
4
fií a to
bra
ia fotogra
27. novem :F Benefičná aukc
4 tis. eur,
k
a
k, viac o
:A
o
B
ž
a
la
ýť
a
V
n
.
o
k
rz
sa
toty.
che
y detskej is
om Café S
k
k
in
vs
L
la
s
ie
ti
n
ra
va
v b
ou bola
nco
a dražiteľk
ý na dofina
o
it
k
ž
š
u
o
ra
p
Ju
e
n
d
bu
Roma
GA.
prevádzal
o domu SO
h
é
Večerom s
n
č
k
u
A
vičová z
Nina Gažo
ratislave
ra
Carlton v B
m
7. decemb
lo
mček
te
o
h
očný stro
h pred
n
0
a
v
:0
7
ý
n
1
o
fč
a
s
ene
ťou
EF. Súčas
rozsvietil B
slávnostne j istoty pri SV UNIC obností, ktorej
ke
ámych os
Linky dets
čariáda zn
n
u
p
nancovanie
á
n
e
ľú
tuje na dofi
u
bola i ob
p
o
p
r
u
e
55,84
výťažok 23
ej istoty.
k
ts
Linky de
Slovenska
bra
12. decem h zástupcov z celého
vskom
kýc
S v bratisla
IP
H
C
ie
c
sa 39 dets
n
III. konfere y.
zúčastnilo
iv
N
e
m
o
d
kom
Spoločens
nzamestna
bra
12. decem ičná kapustnica pre
ad
kej istoty
sa konala tr
Linky dets slave.
v
ľo
te
a
ri
cov a p
ska v Brati
ch pracovi
v priestoro
a
m
é
t
a
n
v
á
r
detsko-p
ja
3
november-decemb
iBulletin
Linky detskej istoty
miháliko
v
na
Čo je detská participácia a čo všetko obnáša tento krkolomný
termín v praxi nám porozpráva pani Mgr. Jana Miháliková, PhD.
z IUVENTY pri Ministerstve školstva SR.
1) O čom je detská participácia? A čo to v praxi znamená?
Detská participácia je proces, pri ktorom sú deti zapájané do
rozhodovania o veciach, ktoré sa ich týkajú ako mladých občanov
komunít či spoločnosti. Zapájané sú samozrejme v súlade s ich
zrelosťou, ich možnosťami, potrebami. Každé dieťa sa dokáže
vyjadriť k veciam, ktoré sa ho týkajú (často aj k takým, ktoré sa ich
priamo netýkajú), ak sú im adekvátne prezentované a vysvetlené.
A navyše, každé dieťa má právo na svoj názor.
ale aj nezáujem o veci verejné, o samosprávnu politiku. Všetci,
ktorým leží na srdci budúcnosť našej krajiny cítia, že je nutné niečo
urobiť, aby sa prelomili ľady nezáujmu a pasivity najmä u mladých
ľudí. A tu je potrebné začať u tých najmenších – u detí.
Teória hovorí, že participácia má tri základné podmienky: výzvu,
spojenie a kompetencie. Čiže: ak chceme, aby dieťa bolo aktívne
(aby participovalo), musíme mu ponúknuť niečo, čo bude pre
neho výzvou. Niečo, prostredníctvom čoho sa bude cítiť súčasťou
väčšieho celku (byť s niekým v spojení) a zároveň sa bude cítiť
dostatočne komfortne na to, aby túto výzvu zvládlo (mal na to
zručnosti a vedomosti).
Výskumy ukazujú, že v princípe nejde o skutočný nezáujem napr.
o politiku, len prejavy participácie sa v prípade mladej generácie
značne zmenili (prejavuje sa skôr individuálnymi voľbami napr. pri
kúpe produktov, alebo podpismi petícii ap. než volebnou aktivitou,
členstvom v politických stranách alebo oficiálnymi protestmi).
3) Ako môžu byť na poli detskej participácie užitočné školy
a ako regionálne centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (ďalej CPPPaP)?
2) Prečo sa o detskej participácii hovorí v súčasnosti tak veľa?
V dnešnej dobe sa všeobecne volá po „participácii. Je to termín,
ktorý sa používa veľmi často a stal sa synonymom občianskej
angažovanosti či potreby byť aktívny . Myslím, že sa o tejto téme
začalo hovoriť práve preto, lebo participácie, angažovanosti či
aktivity bolo zrazu pomenej – až začala prevládať pasivita. A to už
je jav, ktorý v každej spoločnosti pôsobí hrozivo. Zvlášť keď sa týka
detí a mladých ľudí.
Deti sú zrkadlom spoločnosti. A školy sú svojim spôsobom taká
malá vzorka spoločnosti. Vieme, kto sú hráči, aké sú pravidlá,
o čom nám ide. Podporou rôznych možností pre rozvoj detskej
participácie môže škola významne prispieť k rozvoju kompetencií, potrebných na uvedomelú občiansku angažovanosť (kritické
myslenie, schopnosť argumentovať, uznávať legitimitu rozhodnutia
väčšiny ap.).
Prejavom nízkej participácie nie sú len čísla v súvislosti s voľbami,
Na pôde školy to nie je len žiacky parlament, ale aj komunikácia
v triede na hodinách, či aktivitách mimo vyučovania. Mimoriadne
dôležité je, aby školy dokázali upozorňovať deti aj na možnosti byť
aktívny na pôde mesta, obce, v ďalších združeniach či organizáciách. Malokedy sa to stáva a je to škoda, lebo aj partnerstvo
a otvorenosť, alebo aj len prostá žičlivosť, je dobrým základom
každej zdravej komunity.
Téma budúceho Císla:
Chudoba
Deti nám pomáhajú editovať
Váš časopis!
13- roční; Ester, Pavlínka, Zuzka a Peter; zo Spojenej školy Svätej rodiny –
GYMNÁZIA Gercenova 10
v Bratislave nám pomohli zeditovať
Váš iBulletin.
Deti zo sociálne slabých rodín sú tiež deti.
Ako k takýmto deťom pristupovať, aké
možnosti majú a viac o chudobe detí na
Slovensku sa dozvieme viac z iBulletinu LDI
č. 4, ktoré vyjde vo februári 2014.
5
er 2013
á
Detská participácia
císlo
Download

iBulletin č.3