Práva duševného vlastníctva
Ak vstupujeme do svojho bytu alebo domu pravdepodobne si ani neuvedomujeme, že prichádzame do priestoru, ktorý je plný zrealizovaných výsledkov tvorivej ľudskej činnosti
a vynaliezavosti. Náš pohľad spočinie na ručne tkanej posteľnej prikrývke, kvetináči dekorovanom sklenou intarziou, čajovom servise po starej mame, či na takých bežných veciach
akými sú otvárač na konzervy, chladnička alebo telefón. Zapneme rádio, z ktorého plynú tóny
známej piesne a z knižnice vytiahneme román, pri ktorom naša duša pookreje. Posadíme sa do
svojho obľúbeného kresla a zahľadíme sa na obraz zútulňujúci našu obývačku i na rodinné
fotografie vyvolávajúce nám na tvári príjemný nostalgický úsmev. Všetky tieto „obyčajné“
súčasti nášho každodenného života sú ovocím neobmedzenej ľudskej kreativity a tvorivosti
a spoločne ich označujeme ako predmety duševného vlastníctva.
Ak by sme ich existenciu začali uvedomovať viac a detailnejšie, asi by nás prekvapili
zmeny, ktorými počas svojej existencie prešli. A keby sme ich navyše prestali brať „iba“ ako
samozrejmú súčasť našich životov, pochopili by sme, ako veľmi nás obohacujú, uľahčujú
nám každodennú prácu a ako nám do života prinášajú viac potešenia a zábavy.
Duševné vlastníctvo, ktorého predmetom je výsledok tvorivej ľudskej činnosti sa rozdeľuje do dvoch základných skupín:
– priemyselné vlastníctvo, ktoré zahŕňa vynálezy, technické riešenia, dizajny (sú
chránené právami na výsledky tvorivej duševnej činnosti) a tiež označenia tovarov
a služieb, označenia pôvodu a zemepisné označenia výrobkov (sú chránené právami
na označenie);
– autorské práva a práva k nim príbuzné, pod ktoré spadajú tak literárne a umelecké
diela (od novinových článkov po romány, od náčrtov kresieb po impozantné architektonické diela, Od tanečnej hudby po opery a symfónie a od fotografií po film), ako aj
ich samotné stvárnenie výkonnými umelcami (hercami, spevákmi alebo tanečníkmi).
Práva duševného vlastníctva existujú už stáročia. V ostatných rokoch sa však vďaka
technologickým zmenám a najmä rastúcemu významu online aktivít výrazne zmenilo prostredie, v ktorom sa uplatňujú. S narastajúcou modernizáciou spoločnosti vyvstala potreba zaktualizovať v súčasnosti existujúce celoeurópske a vnútroštátne pravidlá.
Stratégia obnovy legislatívy týkajúcej sa práv duševného
vlastníctva
Dňa 24. mája 2011 Európska komisia (ďalej EK alebo Komisia) vydala Oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru
regiónov, ktoré sa zaoberá komplexnou stratégiou ochrany duševného vlastníctva na celoeurópskej úrovni.
Cieľom komplexnej stratégie, ktorú EK prijala v máji tohto roku pod názvom Jednotný trh
pre práva duševného vlastníctva – Podpora kreativity a inovácií na zabezpečenie hospodárskeho rastu, pracovných miest vysokej kvality a prvotriednych výrobkov a služieb v Európe
(ďalej stratégia PDV) je vytvoriť priaznivejšie podmienky pre vynálezcov a inovátorov na
jednej strane, ako aj pre používateľov a spotrebiteľov na strane druhej a umožniť im, aby sa
prispôsobili súčasným pomerom. Jej ďalšou úlohou je posilniť nové možnosti podnikania
rozvíjajúce sa v online prostredí.
Komisia predstavila víziu vytvorenia jednotného trhu v oblasti duševného vlastníctva, ktorý v Európe v súčasnosti neexistuje. Ten by mal byť prispôsobený hospodárstvu zajtrajška,
mal by účinne odmeňovať kreativitu a vynaliezavosť a navyše podnecovať inovácie pochádzajúce z EÚ a podporovať kultúrnu rozmanitosť Európy ponukou nových možností predaja
na otvorenom a konkurenčnom trhu. Moderný integrovaný režim práv duševného vlastníctva
by tak mal zásadným spôsobom prispieť k rastu, vytváraniu pracovných miest a ku konkurencieschopnosti paneurópskeho hospodárstva.
„Zaistenie náležitej úrovne ochrany práv duševného vlastníctva na jednotnom trhu je pre
európske hospodárstvo nevyhnutné. Pokrok závisí od nových myšlienok a nových poznatkov,“
uviedol komisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier. „Ak sa práva nebudú chrániť,
nebudú ani investície do inovácií. Na druhej strane musia mať spotrebitelia a používatelia
prístup ku kultúrnemu obsahu, napr. online hudbe, aby sa mohli rozvíjať nové modely podnikania a kultúrna rozmanitosť. Dnes je našou métou dosiahnuť rovnováhu medzi týmito dvoma
cieľmi pre práva duševného vlastníctva v jednotnom chápaní tak, aby sa európsky rámec pre
duševné vlastníctvo stal prvkom, ktorý prinesie prospech spoločnostiam a občanom a aby bol
prispôsobený online prostrediu a celosvetovej súťaži nápadov.“
Dôležitosť zvýšenia úrovne ochrany práv duševného vlastníctva vyplýva aj z nasledovných
zistení:
– v roku 2009 predstavovala hodnota prvých desiatich značiek v každej krajine EÚ spolu v
priemere takmer 9 % HDP na obyvateľa1;
– kreatívny priemysel založený na autorských právach (výroba softvéru a databáz2,
vydávanie kníh a novín3, hudba4 a filmy5) sa na HDP EÚ podieľal 3,3 % (2006)6.
Stratégia PDV obsahuje súbor dlhodobých a krátkodobých opatrení, ktoré sú zamerané
predovšetkým na patenty, ochranné známky, zemepisné označenia, multiteritoriálne udeľovanie licencií na autorské práva, na digitálne knižnice a nie je obídená ani ochrana pred porušovaním práv duševného vlastníctva, medzi ktoré sa radia predovšetkým falšovanie výrobkov
a autorské pirátstvo.
1
Štúdia Eurobrand z roku 2009, Country Review, http://study.eurobrand.cc
Výroba softvéru a databáz najviac prispieva do priemyselných odvetví založených na autorských právach, keď
vytvára takmer štvrtinu obratu týchto odvetví.
3
Podľa Združenia európskych vydavateľov vzdelávacej literatúry vydávanie kníh zamestnáva na plný úväzok
135 000 ľudí a k HDP EÚ prispieva približne 24 miliardami eur.
4
Podľa Medzinárodnej federácie hudobného priemyslu predstavuje celková hodnota trhu s hudobnými nahrávkami v EÚ približne 6 miliárd eur. Trh s hudobnými nahrávkami predstavuje približne pätinu celkového trhu s
hudbou, ktorý má hodnotu takmer 30 miliárd eur.
5
Výroba, distribúcia a premietanie filmov, ako aj požičiavanie a predaj filmov generujú 10 % obratu pochádzajúceho z autorských práv. Audiovizuálny priemysel v Európe produkuje viac ako 1 100 filmov za rok a zamestnáva viac ako milión ľudí. Zdroj: Multiteritoriálne udeľovanie práv pre audiovizuálne diela v Európskej únii,
štúdia KEA, október 2010.
6
Správa Komisie o konkurencieschopnosti Európy z roku 2010, pracovný dokument Komisie SEK(2010) 1276.
2
Reforma patentového systému v Európe a sprievodné opatrenia
Dnešný európsky patentový systém je komplikovaný, roztrieštený a nákladný. Ak chce
malý alebo stredný podnik získať patentovú ochranu vo všetkých 27 členských štátoch EÚ
a zachovať si ju na 20 rokov, zaplatí približne 200 000 eur. Veľká časť týchto nákladov pritom pripadá na preklady prihlášok do jednotlivých jazykov a na náklady vyplývajúce z potrebných transakcií s predmetnými národnými patentovými úradmi. V súčasnosti sa preto pripravuje jednotný patentový systém pre dvadsaťpäť členských štátov EÚ (Taliansko
a Španielsko zatiaľ žiadosť nepredložili). Jeho cieľom je znížiť firmám náklady na patentovanie a odstrániť potrebu validácie patentov na národnej úrovni a v neposlednom rade do značnej miery aj zjednodušiť a zrýchliť administratívne postupy. Vývoj systému strojového prekladu je rovnako dôležitým faktorom, ktorý môže cenovo sprístupniť ochranu patentov pre
spoločnosti všetkých veľkostí, odbúraním finančných prostriedkov potrebných na preklad
prihlášky patentu. V tejto súvislosti Komisia víta a podporuje program strojového prekladu
patentových dokumentov, ktorý Európsky patentový úrad začal realizovať v priebehu minulého roka.
Je žiaduce, keby vytvorenie jednotného patentového systému sprevádzali aj príslušné mechanizmy výkonu súdnej moci, ktoré by dokázali pružne reagovať na potreby používateľov
patentového systému. Z toho dôvodu budú pokračovať práce na návrhoch týkajúcich sa vytvorenia jednotného a špecializovaného patentového súdu, pretože ten by mohol svojou činnosťou významne prispieť k zníženiu nákladov na vedenie sporov a zároveň by dokázal skrátiť čas potrebný na ich urovnanie, čím by sa do určitej miery právna istota podnikov dostala
na vyššiu úroveň.
Nehmotný majetok môže tvoriť až tri štvrtiny hodnoty podniku7 a práva duševného vlastníctva v dnešnej dobe dosahujú takú úroveň finančnej transparentnosti a vplyvu, že transakcie
na nich založené nadobúdajú neprehliadnuteľný význam. Európska rada vo svojich záveroch z
februára 2011 vyzvala Komisiu, aby preskúmala možnosti vytvorenia nástroja valorizácie
práv duševného vlastníctva na európskej úrovni s cieľom uľahčiť malým a stredným podnikom prístup na trh poznatkov. Aby bolo možné túto otázku dôkladne posúdiť, pripravuje Komisia komplexnú analýzu, ktorá poskytne všeobecný obraz o súčasnej situácii a pomôže posúdiť potenciálne možnosti vytvorenia nástroja oceňovania práv duševného vlastníctva.
Modernizácia systému ochranných známok v Európe
Registrácia ochranných známok v jednotlivých členských štátoch EÚ sa harmonizuje užtakmer 20 rokov, pričom inštitút ochrannej známky Spoločenstva (CTM) bol zavedený pred
15 rokmi a bezpochyby vykazuje jednoznačné úspechy. Prejavuje sa to predovšetkým na rekordných počtoch žiadostí o registráciu ochranných známok (už v tomto roku sa očakáva prijatie milióntej prihlášky CTM). Zainteresované strany však napriek tomu stále viac požadujú
rýchlejšie, kvalitnejšie a efektívnejšie systémy registrácie, ktoré by boli konzistentnejšie,
vhodnejšie na používanie, verejne dostupnejšie a predovšetkým technologicky by dosahovali
úroveň dnešnej doby.
7
Ocean Tomo podľa citátu v „The 2011 drug patent 'cliff' and the evolution of IP evaluation“ od autorky Liza
Porteuy Viana, Intellectual Property Watch, 11. 1. 2011.
V roku 2009 Komisia začala komplexne posudzovať celkové fungovanie systému ochranných známok v Európe, na základe čoho v poslednom štvrťroku 2011 predloží návrhy na
úpravu nariadenia o CTM a súvisiacej smernice.
Osobitná pozornosť sa bude predovšetkým venovať možnostiam zjednodušenia a zrýchlenia registrácie, zvýšenia právnej istoty (napr. zmenou definície toho, čo môže predstavovať
ochrannú známku), objasnenia rozsahu práv spojených s ochrannou známkou (okrem iného
vo vzťahu k tovaru nachádzajúcemu sa v rôznych situáciách na colnom území EÚ) a vytvorenia rámca pre užšiu spoluprácu medzi Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM)
a jednotlivými národnými úradmi s hlavným cieľom zosúladiť administratívne postupy a vytvoriť nespochybniteľné spoločné nástroje.
Zemepisné označenia sú zárukou prepojenia medzi kvalitou výrobku a jeho zemepisným
pôvodom. Na úrovni EÚ ale v súčasnosti neexistuje systém ochrany nepoľnohospodárskych
výrobkov, ktorým by bolo možné chrániť produkty, akými sú napríklad carrarský mramor či
nôž zo Solingenu. Táto skutočnosť vedie k rozdielnemu postaveniu aktérov na jednotnom
trhu. Komisia preto v rokoch 2011 a 2012 vykoná hĺbkovú analýzu existujúceho právneho
rámca v členských štátoch, ako aj potenciálneho hospodárskeho vplyvu ochrany nepoľnohospodárskych zemepisných označení a v závislosti od výsledkov tejto analýzy predloží Európskemu parlamentu príslušné legislatívne návrhy.
Vytvorenie komplexného rámca pre autorské práva na jednotnom digitálnom trhu
Enormnou rýchlosťou rastúci potenciál jednotného digitálneho trhu sa nedá naďalej ignorovať. V stratégii PDV sa uvádza, že je potrebné urýchlene využiť ľudské i technologické
zdroje a vytvoriť pomocou nich dynamický a konkurencieschopný online trh, ktorý umožní
intenzívne šírenie digitálneho tovaru a služieb v prospech nás všetkých.
V súvislosti s neustále sa zvyšujúcou nezávislosťou online spotrebiteľov, nemožno podceňovať ani otázky, či súčasné pravidlá platné v oblasti autorského práva ponúkajú ich nositeľom a používateľom dostatočné a efektívne stimuly a či im zároveň umožňujú naplno využívať všetky nové príležitosti formované modernými technológiami.
Vytvorenie európskeho rámca pre poskytovanie online licencií na autorské práva by
určite výrazne posilnilo legálnu ponuku chráneného kultúrneho tovaru a služieb v celej EÚ
a nové spôsoby udeľovania licencií by mohli navyše napomôcť vytvoreniu širšej ponuky online služieb. Komisia preto v roku 2011 predloží návrhy na vybudovanie právneho rámca kolektívnej správy autorských práv, ktorý by dovolil udeľovať hromadne multiteritoriálne a celoeurópske licencie. Kľúčom k zjednodušeniu cezhraničného udeľovania licencií a rozdeľovaniu autorských honorárov jednotným spôsobom v celej Európe by podľa Stratégie PDV
mohol byť súhrn presných informácií o vlastníctve práv autorov hudby a ich dostupnosť v
jednej verejne dostupnej databáze.
Predmetný rámec by mal stanovovať spoločné pravidlá správy, transparentnosti
a účinného dohľadu vrátane kolektívne spravovaných príjmových tokov. Navyše by mal
umožniť zavedenie inštitútu tzv. európskych „sprostredkovateľov práv“, ktorých úlohou by
bolo obstarávať licencie a spravovať svetový hudobný repertoár na cezhraničnej úrovni, čím
by sa podporil rozvoj kultúrnej rozmanitosti v rámci celej Európy. Ďalším, rovnako účinným,
aspektom by mohlo byť vytvorenie európskeho kódexu autorského práva zahŕňajúceho kom-
plexnú kodifikáciu smerníc týkajúcich sa autorských práv existujúcich v právnom systéme
EÚ.
Vzhľadom na rýchly rozvoj sociálnych sietí a mediálnych stránok, ktoré využívajú tvorbu
a ukladanie online obsahu používateľmi (blogy, podcasty, wikis, mash-ups, zdieľanie),
osobitná pozornosť by sa tiež mala venovať možným koncepciám nakladania s obsahom vytvoreným používateľmi. Komisia sa zasadzuje za zodpovedné používanie takéhoto obsahu pri
zachovaní všetkých výhod nových interaktívnych online služieb. Používatelia, ktorí začleňujú
materiál chránený autorským právom do svojej vlastnej tvorby a následne ho sprístupňujú na
internete, musia mať k dispozícii jednoduchý a účinný systém povoľovania takejto činnosti.
Ochrana autorských práv novinárov a zabezpečenie ich práva rozhodovať o tom, ako
ich diela budú používané, sú podmienkou pre zachovanie nezávislej, vysoko kvalitnej a profesionálnej žurnalistiky.
Pri šírení diel spisovateľov, novinárov, výskumníkov, vedcov, fotografov a iných tvorcov
hrajú dôležitú úlohu aj samotní vydavatelia. V tejto súvislosti je dôležité, ako sa v Stratégii
PDV konštatuje, chrániť práva novinárov a vydavateľov, aby mohli slobodne rozhodovať o
používaní ich diel na internete, hlavne v súvislosti s rozmachom služieb zhromažďovania informácií a správ. Komisia sa preto zaviazala, že bude tieto otázky naďalej skúmať, a to vo
vzťahu tak k právnej, ako aj k technickej oblasti.
Vytvorenie európskych digitálnych knižníc, v ktorých sa uchováva a šíri bohaté európske
kultúrne a intelektuálne dedičstvo je dôležitým prvkom rozvoja znalostnej ekonomiky. V roku
2011 má Komisia v úmysle použiť dvojstranný prístup na podporu digitalizácie a sprístupnenia zbierok európskych kultúrnych inštitúcií (knižníc, múzeí a archívov). Pôjde hlavne o podporu systémov udeľovania kolektívnych licencií na diela, na ktoré sa vzťahuje autorské právo
no nie sú už komerčne dostupné. Následne sa vytvorí účinný legislatívny rámec, pomocou
ktorého budú identifikované a sprístupnené tzv. „osirelé diela“8. Úspešná realizácia týchto
dvoch iniciatív urýchli aj vývoj online platformy Europeana9, prostredníctvom ktorej budú
mať obyvatelia prístup k bohatému európskemu kultúrnemu dedičstvu.
Stratégia PDV sa v ďalšom venuje aj problematike práv interpretov – najmä z hľadiska
ich jednotného a spravodlivého odmeňovania, audiovizuálnym dielam – z pohľadu bezproblémového, jednoduchšieho a technologicky neutrálneho riešenia udeľovania cezhraničných a
celoeurópskych licencií v audiovizuálnom sektore a otázkam práva ďalšieho predaja diela
v prospech umelca. K týmto Komisia predloží správu do októbra tohto roku.
Posilnenie boja proti falšovaniu a pirátstvu
Výrobky a služby chránené právami duševného vlastníctva sa ťažko a nákladne vytvárajú,
no pomerne lacno kopírujú a napodobňujú. Rozsiahle a v mnohých prípadoch aj organizované
porušovanie týchto práv sa stáva globálnym javom, vyvolávajúcim obavy na celom svete.
8
Komerčne nedostupné diela sa líšia od osirelých diel tým, že ich autori alebo vydavatelia sú síce známi, no nie
sú dostupné prostredníctvom tradičných ani nových elektronických predajných miest. Osirelé diela sú diela,
ktorých autor nie je známy, alebo, ak aj je známy, nie je možné ho lokalizovať.
9
www.europeana.eu/portal
Najnovšia štúdia OECD (z roku 2009) odhaduje, že medzinárodný obchod s falšovaným
tovarom v rokoch 2000 až 2007 vzrástol z približne 100 miliárd USD na 250 miliárd USD10.
Pre lepšiu predstavu môžeme pripomenúť, že táto suma prevyšuje HDP približne 150-tich
ekonomík.
Čísla zverejnené EK týkajúce sa činnosti colných orgánov jednotlivých štátov dokumentujú, že počet evidovaných prípadov tovaru podozrivého z porušovania práv duševného vlastníctva od roku 2005 do roku 2009 vzrástol z 26 704 na 43 572, čo za päť rokov predstavuje
nárast o viac ako 60 %11.
EÚ začala tento problém riešiť vydaním Smernice 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o presadzovaní práv duševného vlastníctva, nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003
o colnom konaní pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného
vlastníctva a o opatreniach s tým súvisiacich a v neposlednom rade aj zriadením európskeho
strediska pre sledovanie falšovania a autorského pirátstva, ktoré začalo svoju činnosť v
roku 2009. Jeho hlavným cieľom je zhromažďovať a oznamovať údaje týkajúce sa falšovania
a pirátstva a vytvárať komunikačnú platformu pre zástupcov štátnych orgánov a zainteresovaných strán.
Napriek opatreniam vychádzajúcim z uvedených aktivít, ktoré sa podľa predbežných prieskumov javia ako mimoriadne účinné, je potrebné aj naďalej bojovať s pretrvávajúcou nízkou
informovanosťou verejnosti o existencii práv duševného vlastníctva a o potrebe ich dodržiavania. V tejto súvislosti stratégia PDV navrhla rozšírenie úloh, ktoré v súčasnosti vykonáva európske stredisko pre sledovanie falšovania a autorského pirátstva. V budúcnosti by tieto
mali zahŕňať okrem iného aj navrhovanie a organizovanie osvetových kampaní, zvyšovanie
úrovne odbornej prípravy príslušných orgánov a stredisko by sa malo snažiť o intenzívnejší
výskum týkajúci sa inovačných systémov presadzovania a detekcie práv duševného vlastníctva. Paralelne s tým má Komisia v úmysle na jar 2012 revidovať smernicu o presadzovaní
práv duševného vlastníctva (2004/48/ES), pretože nedávno zverejnená správa o jej uplatňovaní ukázala, že jej hlavný problém spočíva práve v ochrane týchto práv v digitálnom prostredí.
V závere Stratégie PDV sa uvádza: „Všetky formy práva duševného vlastníctva sú základnými kameňmi novej znalostnej ekonomiky. Veľká časť hodnoty, trhovej kapitalizácie a konkurenčnej výhody európskych spoločností bude v budúcnosti spočívať v ich nehmotnom majetku. Je načase uvedomiť si, že duševné vlastníctvo je reálnym a nezanedbateľným kapitálom
novej ekonomiky. Plné zužitkovanie bohatých európskych zdrojov práva duševného vlastníctva si vyžaduje pevné odhodlanie využiť duševné aktíva Európy. Ako však ukazujú uvedené
iniciatívy na to, aby sa tieto aktíva podarilo pretransformovať na skutočné hybné sily rastu a
zamestnanosti vysokej kvality, bude treba ešte veľa práce.“
Ing. Eva Klučiarová
ÚPV SR
10
OECD, Rozsah falšovania a pirátstva hmotných produktov – november 2009 aktualizácia,
www.oecd.org/document/23/0,3343,en_2649_34173_44088983_1_1_1_1,00.html
11
http://ec.europa.eu/taxation_customs/customs/customs_controls/counterfeit_piracy/statistics/index_en.htm
Download

článku - Patentovat.sk