Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 1:
„...Neobmedzené (apeiron) nemá počiatok ..., ale zdá sa, že je počiatkom iných vecí a že
objíma všetko a riadi všetko, ako hovoria tí, čo okrem neobmedzeného neuznávajú iné
príčiny, napr. rozum alebo lásku. A to je to božské, lebo je nesmrteľné a nehynúce, ako
tvrdí Anaximandros a väčšina prírodných filozofov...“
12 A 15 a B 3 (z Aristotela)
Ukážka 2:
,,Číslo je základ všetkého utvárania, základ určitého, konečného
bytia.“
Pytagoras
Ukážka 3:
„ Ostáva teda správa len o jednej ceste, že je: Je na nej mnoho znakov; pretože jestvujúce
ani nevzniklo, ani nezanikne, je celé, jediné, pevné a neukončené. Ani nikdy nebolo ani
nikdy nebude, lebo je teraz, zároveň celé, jedno, súvislé...
Jestvujúce nie je deliteľné, pretože je celé rovnaké a nejestvuje nič silnejšie, čo by mohlo
prekážať jeho spojeniu, ani nič slabšie, lebo všetko je vyplnené jestvujúcim.“
Parmenides
Ukážka 4:
„Boj je otcom všetkých i kráľom všetkých, jedných robí bohmi, druhých ľuďmi, jedných
otrokmi, druhých slobodnými“
Herakleitos z Efezu
Ukážka 5:
„Do tej istej rieky nemožno dva razy vstúpiť, rozplýva sa a opäť sa spája (zasa ani skôr, ani
neskoršie, ale súčasne), sústreďuje sa a rozptyľuje, prichádza a odchádza.“
( 22 B 91 z Plutarcha )
Herakleitos z Efezu
Ukážka 6:
„ Ale tento logos, ktorý je večný, nechápu ľudia ani predtým, ako ho počuli, ani potom, ako
ho prvý raz počuli. Lebo hoci sa všetko deje podľa toho logu, predsa si počínajú ako
neskúsení, kedykoľvek sa pokúšajú o také slová a diela, aké ja vykladám, rozoberajúc každé
podľa jeho prirodzenosti a vysvetľujúc, aké je.“
( 22 B 1 zo Sexta Empeirika )
Herakleitos z Efezu
1
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 7:
„ Princípmi všetkého sú atómy a prázdny priestor, všetko ostatné je
fikcia. Svety vznikajú a zanikajú a je ich nekonečné množstvo. Nič
nevzniká ani nezaniká v nič. Atómy sú i počtom i veľkosťou
nekonečné, pohybujú sa vo vesmíre vírivým pohybom a vytvárajú
takto všetky zloženiny, oheň, vodu, vzduch a zem, aj tieto sú totiž
spojeninami určitých atómov. Atómy sú pre svoju tvrdosť
nezničiteľné a nezmeniteľné. Slnko a mesiac sa skladajú z takýchto
tvarov (atómov), a to hladkých a okrúhlych, a rovnako aj duša.“
DEMOKRITOS z Aetia
Ukážka 8:
„ Niektorí zaraďujú aj Protagora do skupiny filozofov, ktorí rušia kritérium poznania; tvrdí
totiž, že všetky predstavy a domnienky sú pravdivé a že pravda patrí k relatívnym veciam,
pretože všetko, čo si človek predstavuje alebo sa domnieva, je so zreteľom naňho aj
skutočne pravdivé. Preto na začiatku Vyvracajúcich vyhlásil: Mierou všetkých vecí je človek,
jestvujúcich, že sú, a nejestvujúcich, že nie sú.“
(80 B 1 zo Sexta Empeirika)
Ukážka 9:
„ V diele nazvanom O nesúcne alebo O prírode Gorgias dokazuje postupne tri zásady: po
prvé, nič nie je; po druhé, ak aj niečo je, nemožno to poznať; po tretie, ak to aj možno
poznať, nemožno to oznámiť a vysvetliť blížnemu.“
(82 B 3 zo Sexta Empeirika)
2
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 10:
,,Sokrates: Pokúsme sa nájsť a ukázať, aké asi chyby sa dnes robia v obciach ...Ak sa
v obciach nestanú kráľmi filozofi, alebo ak sa terajší takzvaní králi a panovníci úprimne
a náležite neoddajú filozofii, ak jedno i druhé, politická moc a filozofia, nesplynú v jedno
a ak sa tým početným duchom, ktorí teraz každý zvlášť jeden z dvoch cieľov, násilím v tom
nezabráni, nebude, milý Glaukon, pre obec, a myslím, že ani pre ľudské pokolenie konca
bied.
Glaukon: Ktorých však nazveš filozofmi?
Sokrates: Tých, ktorí sa radi pozerajú na pravdu“
Platón, Ústava
Ukážka 11:
,,Ale aj vy, sudcovia, sa musíte stavať k smrti s nádejou a zamýšľať
sa nad touto jedinou pravdivou myšlienkou, že pre dobrého človeka
niet nijakého zla ani zaživa, ani po smrti a že bohovia nechávajú
jeho veci nepovšimnuté. Ani môj terajší osud nie je náhodný, ale mi
je jasné, že pre mňa je už lepšie zomrieť a zbaviť sa trampôt života.
Preto sa nehnevám na tých, čo ma odsúdili, ani na tých čo ma
obžalovali. Pravda, neodsudzovali a neobviňovali ma s týmto
úmyslom, ale v domnienke, že mi škodia. Žiadam však od nich toto:
mojich synom, až dospejú potrestajte, občania, tým istým príkorím,
ktoré som ja robil vám, ak sa vám bude zdať, že sa skôr starajú o peniaze alebo o niečo iné
ako o cnosť a ak si budú namýšľať, že niečím sú, a nebudú ničím, vyčítajte im to, ako ja
vám, že sa nestarajú o veci, o ktoré sa majú, a myslia si, že niečím sú, hoci nestoja za nič.
A ak to budete robiť, dostane sa mne aj mojím synom spravodlivosti od vás.“
Platón, Obrana Sokratova
Ukážka 12:
„Nikto nie je zlý z vlastnej vôle, ale z nevedomosti.“
SOKRATES
3
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 13:
„To nadnebeské miesto ani jeden z tunajších básnikov dosiaľ neospieval, ani ho nikdy
dôstojne neospieva. Tak je to s ním. Musím sa odvážiť povedať pravdu, najmä keď hovorím
o pravde. Toto miesto zaberá bezfarebné, beztvárne, nehmatateľné a skutočne jestvujúce
bytie, ktoré možno uzrieť jedine rozumom, kormidelníkom duše; a na toto bytie sa vzťahuje
pojem pravdivého vedenia.“
Platón
Ukážka 14:
„Povieme im totiž: „Tí, čo sa v ostatných štátoch venujú filozofii, právom sú ušetrení od
namáhavých povinností pre štát...
...vás sme však my vypestovali za vládcov a kráľov ako v úli na úžitok vás samých i celého
štátu, poskytnúc vám lepšie a dokonalejšie vzdelanie ako ostatným...“
...vás sme však my vypestovali za vládcov a kráľov ako v úli na úžitok vás samých i celého
štátu, poskytnúc vám lepšie a dokonalejšie vzdelanie ako ostatným...“
Platón: Štát 520 B
Ukážka 15:
„Jestvuje veda, ktorá skúma súcno ako súcno i to, čo mu samo osebe náleží. Táto veda však
nie je totožná ani s jednou z takzvaných zvláštnych vied. Totiž ani jedna z týchto vied
neskúma všeobecné súcno ako súcno, ale každá si z neho volí istú časť a skúma určenia
prislúchajúce tejto časti, ako napríklad matematické vedy, ale keďže hľadáme počiatky
a najvyššie príčiny, je zrejmé, že musia patriť určitej prirodzenosti, ktorá jestvuje sama
o sebe. Ak teda filozofi, ktorí hľadali prvky jestvujúceho, hľadali tieto počiatky, musia tie
prvky prislúchať súcnu nie mimochodom, ale pokiaľ je súcnom. Preto aj my musíme skúmať
príčiny súcna ako súcna.“
Aristoteles: Metafyzika
4
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 16:
„O podstate sa hovorí najčastejšie v štyroch významoch, ak nie vo viacerých. Zdá sa, že
podstatou každej jednotlivej veci je bytnosť, všeobecné a rod, a ako štvrté podmet. Podmet
je to, o čom sa vypovedá iné, zatiaľ čo on sám sa už nevypovedá o inom. Preto musíme
najprv ten vymedziť. Zdá sa totiž, že podstatou je predovšetkým prvý podmet. V prvom
zmysle sa ako podmet označuje látka, v druhom tvar a v treťom to, čo je zložené z látky
a tvaru. Pod látkou však rozumiem napríklad kov, pod tvarom podobu jeho idey (vonkajší
vzhľad) a pod tým, čo je z látky a tvaru, sochu ako celok. A tak , ak je tvar prv než látka, ak
je súcnom vo väčšej miere, bude z týchto istých dôvodov aj prvší než to, čo je zložené
z látky a tvaru.“
Aristoteles: 3. kapitola Pojem podstaty
Ukážka 17:
„... keď mnohí vládnu na všeobecný prospech, potom sa toto zriadenie nazýva spoločným
menom pre všetky ústavy, totiž politeou. Pochybené formy uvedených ústav sú tyrania
namiesto kráľovstva, oligarchia namiesto aristokracie a demokracia namiesto politeie.
Lebo tyrania je samovláda v prospech samovládcu, oligarchia je vláda v prospech bohatých
a demokracia v prospech chudobných. Ani jedna z nich však nemyslí na všeobecný
prospech všetkých.“
Aristoteles: Politika
Ukážka 18:
„... lebo prílišné telesné cvičenia takisto ničia silu ako nedostatočné a podobne nadmernosť
v pití a jedení práve tak ničí zdravie ako podvýživa, kým správna miera ho dáva, zvyšuje
a zachováva. Tak je to aj so striedmosťou a udatnosťou i ostatnými cnosťami. Kto sa totiž
všetkému vyhýba a všetkého sa bojí a nič nepodniká, stáva sa zbabelým, kto sa vôbec
ničoho nebojí, ale smelo kráča k všetkému, stáva sa smelým, ako sa ten, kto užíva každú
rozkoš a nijakej sa nezrieka, stáva neviazaným, ten kto sa všetkým rozkošiam vyhýba ako
ľudia bez záujmu, stáva sa bezcitným. Teda striedmosť a udatnosť hynú nadbytkom
i nedostatkom, zachovávajú sa však, keď sa držíme pravého stredu.“
Aristoteles
Ukážka 19
„Za znak toto, že sme opakovaným konaním dosiahli už pevný stav, musíme pokladať pocit
príjemnosti alebo nepríjemnosti, objavujúci sa pri vykonávaní jednotlivých činností: kto sa
totiž zdržiava telesných pôžitkov a z toho sa raduje, je striedmy, kto má pri tom nepríjemný
pocit, je neviazaný, a kto podstupuje nebezpečenstvo a má z toho radosť alebo aspoň
nemá zármutok, je udatný, kto však pociťuje pritom zármutok, je zbabelý. Mravná cnosť sa
totiž vzťahuje na pocity príjemnosti a nepríjemnosti; lebo pre príjemnosť robíme to, čo je
zlé, a pre nepríjemnosť sa zase zdržiavame toho, čo je dobré. Preto má byť človek hne´d od
mladosti akosi vedený, ako hovorí Platón, aby sa radoval a smútil nad tým, nad čím má, to
je totiž správna výchova.“
Aristoteles
5
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 20:
„ A tak najhroznejšie zo ziel, smrť, sa nás netýka, pretože keď sme tu my, nie je tu ešte
smrť, a keď je tu už smrť, nie sme tu už my. A tak sa netýka ani žijúcich ani mŕtvych,
pretože pre prvých nejestvuje, a druhí už vtedy nejestvujú...“
Z listu Epikura Menoikeovi
Ukážka 21:
„ ...nemožno žiť príjemne, ak nežijeme rozumne, krásne a spravodlivo, a zase že nemožno
žiť rozumne, krásne a spravodlivo, ak nežijeme príjemne. Cnosti sú totiž svojou podstatou
späté s príjemným životom a príjemný život zase nemožno odlúčiť od cností...“
Z listu Epikura Menoikeovi
Ukážka 22:
„ Múdrosť smeruje k blaženosti, k nej vedie, k nej otvára cesty.“
Seneca: List Luciliovi
Ukážka 23:
„ S potešením som sa dozvedel od ľudí, ktorí prichádzajú od teba, že družne žiješ so svojimi
otrokmi. Tak to sluší tvojej rozvážnosti aj tvojmu vzdelaniu. Niekto bude namietať: „sú to
otroci.“ Ale ľudia. „ Otroci.“ Ale spolubývajúci. „Otroci.“ Ale ponížení priatelia. „Otroci.“
Vlastne spoluotroci, ak uvážiš, že osud si s tebou môže zahrať presne tak ako s nimi.“
Seneca: List Luciliovi
Ukážka 24:
„ Z jestvujúcich vecí jedny sú dobrom, druhé zlom a iné sú indiferentné (ľahostajné).
Dobrom je ... všetko čo je cnosťou ... Zlom ... čo je neresťou ... Medzi indiferentné veci patrí
život, smrť ...“
O Zenonovi z Kitia píše Diogenes Laertios
Ukážka 25:
,,Všetko robíme preto, aby sme sa vyhli telesnej bolesti a duševnému
nepokoju. Rozkoš potrebujeme len vtedy, keď pre neprítomnosť
rozkoše cítime bolesť. Keď však necítime takúto bolesť,
nepotrebujeme ani rozkoš. Preto tiež hovoríme, že rozkoš je
začiatkom a cieľom blaženého života. Spoznali sme ju ako prvé
a vrodené dobro, od nej vychádzame pri každej voľbe a odmietaní
a k nej sa obraciame, súdiac o každom dobre podľa tohto citu.
A keďže je pre nás rozkoš prvým a vrodeným dobrom, nevolíme si
každú rozkoš, ale mnohé rozkoše nechávame stranou, kedykoľvek by
sme mali po nich ešte viac nepríjemností. A mnohým bolestiam dávame prednosť pred
rozkošami, keď nás po ich dlhotrvajúcom vytrpení očakáva ešte väčšia rozkoš. Keď hovoríme,
že cieľom je rozkoš, nemáme na mysli rozkoše ľudí samopašných, ani rozkoše z pôžitkárstva,
ale máme na mysli rozkoš, spočívajúcu v stave, v ktorom človek necíti telesné strasti a duševný
nepokoj. A tak počiatkom toho všetkého a najväčším dobrom je rozumnosť.“
Epikuros, Epikuros Menoikeovi
6
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 26:
„...ani naše zmysly ani názory ani nehovoria pravdu, ani sa nemýlia“
Pyrrhón z Elidy (skeptik)
Ukážka 27
„nedá sa poznať ani to, že sa nedá nič poznať“
Arkesilaos (skeptik)
Ukážka 28:
Stvorenia hovoria o Stvoriteľovi: „Hľa, tu je nebo i zem. Volajú, že boli
stvorené, lebo sa menia a zamieňajú. Čokoľvek totiž nebolo stvorené,
a predsa jestvuje, nemá v sebe nič, čo by už bolo predtým jestvovalo,
v tom niet zmeny, ani striedania. Tiež volajú hlasno, že sa samy
neurobili, ale preto jestvujú, lebo boli stvorené. Nejestvovali teda prv,
aby sa samy mohli stvoriť. Tento ich hlas, to je najzrejmejší dôkaz. Ty,
Pane, Ty si ich teda stvoril, sú krásne, dobré a jestvujú, lebo i Ty si
krásny, dobrý a jestvuješ. Pravdaže, nie sú zas také krásne, dobré
a nejestvujú tak isto ako si Ty, lebo si v porovnaní s Tebou a nie sú
vlastne ani krásne, ani dobré, nejestvujú. Vieme to a za túto vedomosť
Ti ďakujeme. Keď však porovnávame svoju vedomosť s Tvojou, vtedy naša vedomosť je
vlastne nevedomosť.“
Aurelius Augustinus (Sv. Augustín)
Ukážka 29:
„Život podľa Boha, jedine cenný a dôstojný pre človeka, znamená velebiť nemateriálnu
dušu pred ponižujúcim a dočasným telom, vyžaduje „asketické opovrhovanie všetkými
rozkošami a pokušeniami zmyslového sveta. Cnosť je o to väčšia, čím väčším množstvom
vecí človek opovrhuje.“
Aurelius Augustinus (Sv. Augustín)
Ukážka 30:
„Keď teda človek žije podľa človeka, nie podľa Boha, je podobný diablovi.“
Aurelius Augustinus (Sv. Augustín)
Ukážka 31:
„ Napriek tomu sa domnievam, že sme už urobili zadosť vážnym a neľahkým otázkam o
počiatku sveta či duše či samotného ľudstva, ktoré sme rozdelili na dve skupiny: jednu
skupinu z tých, ktorí žijú podľa človeka, druhú z tých, ktorí žijú podľa Boha: nazývame ich
mysticky tiež dvoma štátmi, t.j. dvoma ľudskými spoločenstvami, z ktorých jedna je
predurčená k večnému kraľovaniu s Bohom, druhá k znášaniu trestu s diablom.“
Aurelius Augustinus: O božom štáte
7
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 32:
,,Ak veci, ktoré vznikajú z látky, sú v pasívnej možnosti látky, tak veci, čo
vznikajú pôsobením činiteľa, musia byť v aktívnej možnosti činiteľa.
Pasívna možnosť látky by sa totiž neuviedla dokonale v uskutočnenie,
keby z látky vznikla iba jedna z tých vecí, na ktoré je látka v možnosti.“
Tomáš Akvinský, Summa proti pohanom
Ukážka 33:
,,Existenciu Boha možno dokázať piatimi cestami. Prvá a najjasnejšia cesta je tá, ktorá
vychádza z pohybu. Druhá cesta vychádza z myšlienky pôsobiacej príčiny. Zisťujeme totiž,
že vo všetkom, čo môžeme vnímať zmyslami jestvuje rad pôsobiacich príčin.“
Tomáš Akvinský, Summa teologická
Ukážka 34:
„Boha v jeho pravdivostí môžeme poznať len vtedy, keď veríme ,že presahuje všetko, čo sú
ľudia schopní myslieť o Bohu.“
Tomáš Akvinský
Ukážka 35:
,,... aké bremeno a koreň nešťastia boli odstránené, keď sa vylúčila chamtivosť za peniazmi
tým, že sa odstránili peniaze, aká príčina zločinov bola vykorenená.“
Thomas Moore: Utópia
Ukážka 36:
„Krajiny zväčša prechádzajú od poriadku k neusporiadanosti a
potom opäť od neusporiadanosti k poriadku. Ľudským
záležitostiam nie je od prírody súdené, aby ostali stáť v pokoji.
Preto len čo dosiahnu svoju najvyššiu dokonalosť a už nemôžu ďalej
vzostupovať, musia upadať.“
Niccolo Machiavelli, Myšlienky o politike a vedení štátu
Ukážka 37:
"Pán, ktorý vo svojej krajine nerozpozná rodiace sa neprístojnosti, nemá v sebe skutočné
múdrosti."
Niccolo Machiavelli
Ukážka 38:
„Základnou ľudskou slabosťou je, že človek nepredvída búrku, keď je pekné počasie. "
Niccolo Machiavelli
Ukážka 39:
"Ľudia sú tak prostomyseľní a toľko sa pachtia za tým, čo práve potrebujú, že kto chce
klamať, vždy nájde niekoho, kto sa oklamať dá."
Niccolo Machiavelli
8
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 40:
"Medzi životom, aký je, a životom, aký by mal byť, je tak veľký rozdiel, že ten, kto nedáva
pozor, čo sa deje, a rieši iba to, čo sa stať malo, robí oveľa viac pre svoju skazu ako pre
prežitie . "
Niccolo Machiavelli
Ukážka 41:
"Ľudia rýchlejšie oželia stratu otca ako stratu dedičstva po ňom."
Niccolo Machiavelli
Ukážka 42:
„Sú štyri druhy idolov, ktoré majú v moci ľudské mysle.“
FrancisBacon: Nové Organon
Ukážka 43:
„Idoly, ktoré sa vnucujú rozumu slovami, sú dvojakého druhu. Alebo sú to mená vecí
nejestvujúcich(totiž ako sú veci, ktoré pre nepovšimnutie nemajú mená, tak sú aj mená,
ktoré sú výplodom fantastickej domnienky a v skutočnosti celkom bezobsažné), alebo
mená jestvujúcich vecí, ale zmätené, zle vymedzené a nerozvážne a neprimerane od vecí
abstrahované. K prvému druhu patria: „Fortuna“ (šťastie), „primum mobile“ (prvé
pohybujúce), „dráhy planét“, „element ohňa“ a podobné výmysly, pochádzajúce
z falošných a nepravdivých teórií.
Tento druh idolov sa dá ľahšie vykoreniť; možno ich odstrániť vytrvalým odmietaním
a zanechaním týchto teórií, ako zastaraných.
Druhý druh idolov však, ktorý vzniká z nesprávneho a z nedostatočnej skúsenosti
vyplývajúceho abstrahovania, je hlboko vrastený a zakorenený. Vezmite si nejaké slovo,
napríklad „vlhký“ a pozrime sa, ako sa zhodujú veci, ktoré sa označujú týmto slovom.“
Francis Bacon: Nové Organon
Ukážka 44:
„Napokon sú idoly, ktoré sa nasťahovali do ľudských duší z rozličných filozofických náuk
i z chybných metód dokazovania.“
Francis Bacon: Nové Organon
Ukážka 45:
"Človek totiž verí tomu, čo chce považovať za pravdivé. Pretože nemá dosť trpezlivosti k
objavovaniu, zavrhuje veci neľahké, ďalej veci triezve, ktoré idú do väčšej hĺbky, lebo je
poverčivý. Zamietol tiež svetlo skúsenosti, pretože je pyšný a nadutý, aby sa nezdalo, že sa
v mysli zdržuje u vecí nepotrebných a pominuteľných, ďalej odmieta veci paradoxné,
pretože podliehajú bežnej mienke."
Francis Bacon: Nové Organon
9
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 46
„Medzi ľuďmi je rozšírená mienka, že v rozume existujú určité vrodené princípy, prvotné
pojmy, akoby písmená vtlačené do ľudskej mysle, ktoré ľudská duša prijíma pri svojom
vzniku a prináša so sebou na svet.“
J. Locke: Rozprava o ľudskom rozume
Ukážka 47:
„ Predpokladajme ..., že naša myseľ je – ako sa hovorí – biely papier bez akýchkoľvek
písmen, bez akejkoľvek idey. Ako sa zaplní? Odkiaľ je tá veľká zásoba ideí, ktorú usilovná a
nespútaná fantázia človeka na ňu namaľovala takmer s nekonečnou pestrosťou? Odkiaľ je
všetok materiál rozumu a poznania? Na to odpovedám jedným slovom: zo skúsenosti ...“
J. Locke: Rozprava o ľudskom rozume
Ukážka 48:
„Aj keď človek žije v stave dokonalej slobody, predsa to nie je stav zvôle. Aj keď má človek
v tomto stave nekontrolovateľnú slobodu voľne nakladať so svojou osobou alebo so svojím
majetkom, predsa len nemá slobodu zabiť seba alebo nejakú bytosť, ktorú má vo svojej
moci.
Človek tým, že súhlasí s inými, aby vytvorili jedno politické teleso pod jednou vládou,
zaväzuje každého z tejto spoločnosti, že sa podrobí rozhodnutiu väčšiny a že bude týmto
rozhodnutím zviazaný. Inak by táto pôvodná zmluva, ktorou sa spolu s inými združuje do
jednej spoločnosti, neznamenala nič a nebola by zmluvou, ak by človek ostal slobodný a
nemal by nijaké záväzky než tie, aké mal predtým v prirodzenom stave.“
J. Locke: Druhá rozprava o vláde
Ukážka 49:
„Každý človek má usilovať o mier, kým je nádej na jeho dosiahnutie. Ak však nie je možné
mieru dosiahnuť, smie použiť všetky možnosti a prostriedky."
Thomas Hobbes
Ukážka 50:
„Homo homini lupus est“ /„človek (je) človeku vlkom“./
Thomas Hobbes
Ukážka 51:
„A tak teda v ľudskej prirodzenosti spočívajú tri hlavné príčiny konfliktov: po prvé
konkurencia, po druhé nedôvera, po tretie slávybažnosť.
Prvá vedie ľudí k prechmatom kvôli zisku, druhá k bezpečnosti a tretia kvôli uznaniu.“
Thomas Hobbes
Ukážka 52:
„Byť, znamená byť vnímaný.“
George Berkeley
10
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 53:
„Celý obsah vedomia pochádza z vonkajšieho alebo vnútorného pociťovania. Predmetom
myslenia sú dojmy a idei ale nie okolitý svet.“
David Hume
Ukážka 54:
„Nič nemožno spoznať. Ani seba samého!“
David Hume
Ukážka 55:
„Pre človeka je prirodzené správať sa tak akoby svet naozaj existoval.“
David Hume
Ukážka 56:
„pravidlá spravodlivosti sú síce umelé, ale rozhodne nie ľubovoľné“
David Hume
Ukážka 57:
„...rozhodol som sa brat všetky veci, čo som kedy mal na mysli, za
rovnako nesprávne ako vidiny svojich snov. Ale hneď potom som si
všimol, že zatiaľ, kým som chcel takto pokladať všetko za klamné,
musel som sám, čo som to myslel, nevyhnutne niečím byť; spoznal
som, že pravda „myslím, teda som“ je taká pevná a istá, že žiadny
ani najčudnejší dohad skeptikov nie je v stave ňou otriasť, usúdil
som, že ju môžem bez pochybnosti prijať za prvú zásadu hľadanej
filozofie.
Nato som skúmal, čo som, a vidiac, že si môžem predstaviť, že nemám telo a že nejestvuje
ani svet ani miesto, kde stojím, ale, že sa vôbec nemôžem nazdávať, že nie som; a že,
naopak, už z toho, že mi prišlo na um pochybovať o pravdivosti všetkých iných vecí, zrejme
a iste plynie, že som; ale že keby som bol len prestal myslieť a všetko ostatné, čo som si
predstavoval, by bolo bývalo pravdivé, nemal by som dôvod veriť, že som jestvoval; z toho
som spoznal, že som substanciou, ktorej obsahom alebo prirodzenosťou je len myslieť a
ktorá k jestvovaniu nepotrebuje priestor a nie je závislá od žiadnej hmotnej veci; takže ono
ja, t.j. duša, ktorou som tým, čím som, je úplne odlišná od tela a že dokonca ľahšie
poznateľná ako ono, a že tým, čo je, by bola i bez neho. Po tomto som uvažoval vo
všeobecnosti, čo musí obsahovať výrok, aby bol pravdivý a istý; vedel som totiž, že som
práve našiel takýto výrok a usúdil som, že by som mal tiež vedieť, v čom táto istota spočíva.
A keď som spozoroval, že mi nič v tom „myslím teda som“ nezaručuje, že hovorím pravdu,
iba ak to, že vidím jasne, a že musím byť, aby som mohol myslieť, pokladal som za možné
stanoviť ako všeobecné pravidlo, že všetky veci, ktoré pochopíme veľmi jasne a zreteľne, sú
pravdivé, lenže je určitá ťažkosť v tom rozoznať, ktoré sú tie, ktoré chápeme zreteľne.“
R.Descartes, Rozprava o metóde
Ukážka 58:
11
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
„Ak teda vyhlásime za klamné a odmietneme všetko to, o čom môžeme nejako
pochybovať, môžeme ľahko predpokladať, že nejestvuje nijaký boh, nijaké nebo, nijaké
telesá a že my sami nemáme ani ruky, ani nohy, vôbec nijaké telo: ale nemôžeme
predpokladať, že my, ktorí takto myslíme, neexistujeme: je totiž protirečením myslieť si, že
to, čo myslí neexistuje v tom istom čase, v ktorom myslí. Preto tvrdenie: „ Myslím, teda
som“ (Ego cogito, ergo sum) je prvé a najistejšie zo všetkých poznaní, ku ktorému dospeje
každý, kto metodicky filozofuje.“
René Descartes, Rozprava o metóde
Ukážka 59:
„ ... nie menlivé svedectvo zmyslov alebo klamný úsudok zle kombinujúcej predstavivosti,
ale taký ľahký a zreteľný pochop čistého a pozorného rozumu ...“
René Descartes: Pravidlá na vedenie rozumu
Ukážka 60:
"Občianska sloboda je obmedzená zákonmi v záujme ostatných občanov. Sloboda nie je
rozkošníctvo. Je tým väčšia, čím viac sa riadi rozumom. "
Baruch Spinoza
Ukážka 61:
"Náš druh je súčasťou Prírody, nie v nej uzavretej ríše."
Baruch Spinoza
Ukážka 62:
„ čo je samo v sebe a čo sa dá pochopiť pomocou seba samého, t.j. to, čoho pojem
nevyžaduje pojem inej veci, pomocou ktorého by mohol byť vytvorený... všetko je
substancia, substancia je všetko.”
Baruch Spinoza
Ukážka 63:
„ Mimo Boha nemôže žiadna substancia ani byť, ani byť myslená. “
Baruch Spinoza
Ukážka 64:
"V rozume nie je nič, čo nebolo predtým v zmysloch, mimo rozum sám."
Gottfried Wilhelm Leibniz
Ukážka 65:
"Tento svet je zo všetkých najlepší."
Gottfried Wilhelm Leibniz
12
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 66:
„Nie je nič jemnejšie ako človek vo svojom prirodzenom stave, keď
ho príroda stavia rovnako ďaleko od tuposti zvierat, aj od
neblahého osvietenstva kultúrnych ľudí, keď ho núti zároveň
inštinkt i rozum, aby sa bránil zlu, ktoré mu hrozí, a keď ho
prirodzený súcit zdržuje, aby niekomu ubližoval bez príčiny, aj keď
mu ublížili, pretože podľa zásady učenca Locka ,,nemôže byť
bezprávie tam, kde nie je vlastníctvo.“
J. J. Rousseau: Rozprava o pôvode
Ukážka 67:
„Najstaršia zo všetkých spoločností je rodina. Rodina je prvým vzorom politickej
spoločnosti.
Najsilnejší nikdy nie je dosť silný, ak nepremení svoju silu na právo a poslušnosť na
povinnosť.“
J. J. Rousseau: Rozprava o pôvode
Ukážka 68:
„Každý z nás podriaďuje svoju osobu a všetku svoju moc najvyššiemu riadeniu všeobecnej
vôle; a súčasne každého člena prijíma ako neoddeliteľnú časť celku.
Tento združujúci akt namiesto jednotlivých osôb účastníkov zmluvy zaraz tvorí právnické
a kolektívne teleso, ktoré sa skladá z toľkých členov, koľko má zhromaždenie hlasov. Toto
kolektívne teleso tým istý aktom dostáva svoju jednotnosť, svoje spoločné ja, svoj život
a svoju vôľu.“
J. J. Rousseau: Spoločenská zmluva
Ukážka 69:
„Pri encyklopedickom zostavovaní všetkého, čo patrí do oblastí vied, umenia a remesla,
musí ísť o to, zviditeľniť ich vzájomné prepojenia a prostredníctvom týchto vzájomných
súvislostí presnejšie postihnúť princípy, na ktorých sa zakladajú, a jasnejšie ukázať ich
dôsledky, ide nám o to, aby sme ukázali vzdialenejšie i bližšie vzťahy medzi vecami, z
ktorých pozostáva príroda a ktorými sa ľudia zaoberali... a aby sme načrtli všeobecný obraz
úsilí ľudského ducha vo všetkých oblastiach a vo všetkých storočiach.“
D. Diderot: Filozofické spisy
Ukážka 70:
„Je lepšie sa opotrebovať ako zhrdzavieť.“
D. Diderot
13
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 71:
„ O zdrojoch metafyziky
Ak chceme nejaké poznávanie vydávať za vedu, najprv musíme
presne vedieť určiť jeho rozlišovací znak, ktorý nemá spoločný s
nijakým iným poznávaním a ktorý je teda jeho špecifikom. V
opačnom prípade hranice všetkých vied splynú a povahu ani jednej
z nich nebude možné preskúmať.
Nech sa už toto špecifikum zakladá na rozdielnosti predmetu,
zdrojov poznávania, spôsobu poznávania alebo na viacerých, aj
keď nie všetkých týchto momentoch, predsa len z neho pochádza
idea možnej vedy a jej oblasti.
Predovšetkým pokiaľ ide o zdroje nejakého metafyzického poznávania, už z jeho pojmu
vyplýva, že tieto zdroje nemôžu byť empirické. Jeho princípy (ku ktorým patria nielen jeho
základné tézy, ale aj základné pojmy) nesmú sa teda nikdy čerpať zo skúsenosti, lebo nemá
byť poznávaním fyzikálnym, ale metafyzickým, t.j. ležiacim mimo skúsenosti. Jeho
základom teda nebude ani vonkajšia skúsenosť, ktorá je zdrojom vlastnej fyziky, ani
vnútorná, na ktorej buduje empirická psychológia. Je teda apriórnym poznávaním, čiže
vychádzajúcim z čistého rozumu a čistého rozmyslu...“
I. Kant: Progloména ku každej budúcej metafyzike
Ukážka 72:
"Povinnosť! Ty vznešené, veľké meno, ktoré neobsahuješ nič obľúbené, lichotiace, ale
vyžaduješ podrobenie, nehrozíš však ničím, čo by budilo v mysli odpor a ľakalo, aby pohlo
vôľou, ale nastoľuješ iba zákon... pred ktorým tíchnu všetky náklonnosti, aj keď potajomky
proti nemu povstávajú... odkiaľ pochádza podmienkou onej hodnoty, ktorú si ľudia môžu
dať jedine sami?."
Kant: Kritika praktického rozumu
Ukážka 73:
„Čo je rozumné, to je skutočné; čo je skutočné, to je rozumné.“
Hegel
„Filozofia je doba vyjadrená v myšlienke“
Hegel
Ukážka 74:
„To, čo v nás poznáva, je totožné s tým, čo poznávame.“
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling
Ukážka 75:
„Aby sme si náležite vysvetlili skutočnú podstatu a vlastnú povahu pozitívnej psychológie,
je nevyhnutné si najprv všeobecne všimnúť postupný vývin ľudského ducha, ako sa nám
javí vcelku, lebo akúkoľvek koncepciu možno dobre poznať iba na základe jej histórie.“
A. Comte
14
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 76:
„Práca je predovšetkým proces medzi človekom a prírodou,
proces, v ktorom človek svojou vlastnou činnosťou
sprostredkúva, riadi a kontroluje výmenu látok medzi sebou
a prírodou.
Pracovný proces ... je cieľavedomá činnosť na zhotovovanie
úžitkových hodnôt, prisvojovanie si prírodného materiálu pre
ľudské potreby.“
K. Marx, Kapitál l.
Ukážka 77:
„Ak mi je produkt práce cudzí, ak sa proti mne stavia ako cudzia moc, komu potom patrí?
Ak moja činnosť nepatrí mne, ak je cudzou, nanútenou činnosťou, komu potom patrí?
Nejakej inej bytosti, nie mne. Kto je táto bytosť? Bohovia? Isteže sa v prvých štádiách
najdôležitejšia produkcia, ako napríklad stavba chrámov atď. v Egypte, Indii, Mexiku,
zjavuje v službe bohom, a produkt tiež patrí bohom. Lenže sami bohovia nikdy neboli
zamestnávateľmi. Takisto ani príroda. A aké by to aj bolo protirečenie, keby sa človek, čím
viac si svojou prácou podrobuje prírodu, čím viac sa vďaka zázrakom priemyslu stávajú
zbytočnými zázraky bohov, kvôli týmto mocnostiam zriekol radosti z produkcie a užívania
produktu.
Cudzou bytosťou, ktorej patrí práca a produkt práce, ktorá prácou disponuje a ktorá
produkt práce užíva, môže byť len sám človek.
Ak produkt práce nepatrí robotníkovi, ak produkt práce je cudzou, proti nemu stojacou
mocou je to možné len preto, že patrí inému človeku mimo robotníka. Ak mu je jeho
činnosť súžením, musí byť niekomu inému pôžitkom a životnou radosťou. Nie bohovia, nie
príroda, iba sám človek môže byť touto cudzou mocou nad človekom.“
K. Marx: Ekonomicko-filozofické rukopisy
Ukážka 78:
„ ... spoločnosť sa vyvíjala doteraz vždy v medziach nejakého protikladu: u starovekých
národov to bol protiklad medzi slobodnými a otrokmi, v stredoveku protiklad medzi
šľachtou a nevoľníkmi, v novšej dobe je to protiklad medzi buržoáziou a proletariátom.“
Karl Marx, Friedrich Engels: Nemecká ideológia
Ukážka 79
„Lebo čím vyššie meradlo má človek, tým vyššie dvíha svoje Ja, a ak meradlo je Boh, Ja
môže stúpať k nekonečnu. Čím bohatšie predstavy má o Bohu, tým bohatšie je Ja; čím
bohatšie je Ja, tým bohatšie má predstavy o Bohu. Až keď si konkrétne jednotlivé Ja samo
seba uvedomuje vo vzťahu k Bohu, až vtedy sa stáva nekonečným Ja.“
Soren Kierkegaard
15
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 80
„Ak som riskoval nesprávne, nuž čo, život ma potrestá. Ale kto mi pomôže v prípade, že
som neriskoval vôbec? A čo ak navyše neviem riskovať tým najvyšším spôsobom, zbabelo
získavam všelijaké pozemské výhody – ale strácam svoje Ja!“
Soren Kierkegaard
Ukážka 81
„Najväčšie nebezpečenstvo – stratu samého seba – však svet môže prejsť mlčaním, akoby
sa nič nestalo. Nijaká iná strata sa neudeje tak potichu; každú inú stratu, napríklad stratu
ruky, nohy, piatich toliaroch, stratu ženy atď si svet všimne.“
Soren Kierkegaard
Ukážka 82:
„Jav, objektivizácia jednotnej vôle k životu, je svet v celej mnohosti svojich častí a tvarov.
Bytie samo a spôsob bytia v celku, ako aj v každej jednotlivej časti, prýšti výhradne z vôle.
Vôľa je slobodná, je všemohúca. V každej veci sa zjavuje tak, ako to určuje sama sebe,
osebe a mimo času. Svet je iba zrkadlom tohto chcenia a všetka konečnosť, všetky
utrpenia, všetky bolesti, ktoré svet obsahuje, sú výrazom toho čo vôľa chce, sú takéto,
pretože to tak chce. Plným právom znáša teda každá bytosť bytie vôbec, potom bytie
svojho druhu a svojej zvláštnej individuality celkom tak, ako je, a za okolností, aké sú, vo
svete, aký je, ovládaná náhodou a omylom, časná, pominuteľná, vždy trpiaca. A vo
všetkom čo sa jej prihodí, ba čo sa jej vôbec prihodiť môže, deje sa jej vždy po práve. Lebo
je to jej vôľa: a aká je vôľa, taký je svet. Ak chceme vedieť, akú hodnotu majú ľudia vcelku a
všeobecne, z morálneho hľadiska, tak pozorujme ich osud v celku a všeobecne. Je to
nedostatok, bieda, utrpenie, bolesť a smrť.“
A. Schopenhauer: Svet ako vôľa a predstava
Ukážka 83:
„Cieľ ľudstva nemôže spočívať v poslednom, ale len v najvyššom
type človeka, „nadčloveka“, ktorý by mal byť našim ideálom, a
ktorý by sa mal zrodiť niekedy v budúcnosti: Človek je povraz,
natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom.“
Friedrich Nietzsche
Ukážka 84:
„Čo je dobré? – Všetko, čo v človeku zvyšuje cit moci, vôľu k
moci, moc samu. Čo je zlé? – všetko, čo pochádza zo slabosti. Čo je šťastie? – Cítiť, že moc
vzrastá – že prekonávame prekážku. Nie spokojnosť, ale viac moci, nie mier vo
všeobecnosti, ale vojnu, nie cnosť, ale zdatnosť.“
Friedrich Nietzsche
16
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 85:
„Pomätenec. Nepočuli ste o pomätenom človeku, ktorý dopoludnia zažal lampáš, bežal na
trhovisko a neprestajne vykrikoval: „Hľadám Boha! Hľadám Boha!“ – Keďže tam práve stáli
mnohí z tých, ktorí v Boha neverili, vzbudil ohromný smiech. Snáď sa nestratil? – povedal
jeden. Hádam nezablúdil ako dieťa? – povedal druhý. Alebo sa schoval? Bojí sa nás? Je
úplne mimo? Pomiatol sa? – tak pokrikovali a smiali sa jeden cez druhého. Pomätený
človek skočil medzi nich a prebodával ich svojimi pohľadmi. „Kam sa podel Boh?“ vykríkol.
„Ja vám to poviem! My sme ho zabili! – vy a ja! My všetci sme jeho vrahmi! Ale ako sme to
urobili? Ako sme dokázali vypiť more? Kto nám dal špongiu, aby sme zotreli celý horizont?
Čo sme to urobili, keď sme túto zem odpútali od jej slnka? Kam sa teraz pohybuje? Kam sa
pohybujeme my? Preč od všetkých sĺnk? Či neustále nepadáme? A nerútime sa späť do
strán, dopredu, do všetkých smerov? Existuje ešte nejaké Hore a Dole? Neblúdime akoby
nekonečnou ničotou? Neovanul nás prázdny priestor? Neochladilo sa? Neprichádza stále
noc a čoraz viac noci? Nemusíme zapaľovať lampáše už dopoludnia? Nepočujeme ešte hluk
hrobárov, ktorí pochovávajú Boha? Nezacítili sme ešte pach Božieho rozkladu? – aj bohovia
sa rozkladajú! Boh je mŕtvy! Boh ostane mŕtvy! A my sme ho zabili! Čím sa utešíme my
vrahovia nad všetkých vrahov?...“
Friedrich Nietzsche: Radostná veda
Ukážka 86:
„Cieľom nášho života nie je nejaká dokonalosť, ale proces zdokonaľovania, zušľachťovania,
dozrievania človeka a medziľudských vzťahov.“
J. Dewey
Ukážka 87:
„Pravdivé je to, čo sa osvedčuje vo svojich praktických dôsledkoch.“
W. James
Ukážka 88:
„Ak chceme poznať podstatu veci, musíme vyzátvorkovať celú realitu, tento proces nazýva
fenomelogická redukcia – to je základ fenomenologickej metódy. Prostredníctvom tejto
metódy čisté vedomie môže poznať pravdu.“
Edmund Husserl
Ukážka 89:
„Väčšina viet a otázok, ktoré boli napísané o filozofických veciach, nie je nepravdivá, ale
nezmyselná. Nemôžeme preto vôbec také otázky zodpovedať, ale len preukázať ich
nezmyselnosť. Väčšina otázok a viet filozofov spočíva na tom, že nerozumieme našej
jazykovej logike. (Je to taký druh otázok, ako či je dobro viacej, či menej identické než
krásno.) A nemožno sa diviť, že najhlbšie problémy vlastne žiadne problémy nie sú.“
Ludwig Wittgenstein: Tractatus Logico-Philosophicus
17
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
Ukážka 90:
„Celá filozofia je ‚kritikou jazyka‘. Russelovi vďačíme za to, že ukázal,
že zdanlivá logická forma vety nemusí byť jej skutočnou formou.“
Ludwig Wittgenstein: Tractatus Logico-Philosophicus
Ukážka 91:
„Hranice môjho jazyka znamenajú hranice môjho sveta.“
Ludwig Wittgenstein: Tractatus Logico-Philosophicus
Ukážka 92:
„O čom nemožno hovoriť, o tom sa musí mlčať.“
Ludwig Wittgenstein: Tractatus Logico-Philosophicus
Ukážka 93:
„Slovo ,,zodpovednosť“ používame v jeho bežnom význame ako
,,vedomie byť nepochybným pôvodcom nejakej udalosti alebo veci.“ V
tomto zmysle je zodpovednosť bytia – pre-seba ťaživá, pretože je práve
tým, prostredníctvom čoho svet je, a pretože bytie – pre-seba vytvára aj
svoje bytie, musí akúkoľvek situáciu, v ktorej sa nachádza úplne prijať,
aj keby koeficient jej nepriateľskosti bol neznesiteľný.“
J. P. Sartre
Ukážka 94:
„ Čo v tomto kontexte znamená myšlienka, že bytie predchádza podstatu? Znamená to, že
človek najskôr jestvuje, vyskytuje a vynára sa v tomto svete a že až potom sa definuje. Ak
človek v takej podobe, v akej ho chápe existencialista, nie je definovateľný, znamená to že
nie je vopred ničím. Stane sa až potom a bude taký, aký sa utvorí. A teda niet ľudskej
prirodzenosti, lebo niet Boha, ktorý by ju stvoril. Človek je ten – a nielen – taký, akú má o
sebe predstavu, ale je taký, aký chce byť a aký sa koncipuje následne po bytí, aký chce byť
po tomto rozlete smerom k bytiu.
Človek nie je nič iné iba to, čo zo seba urobí. Taký je prvý princíp existencializmu. Je to
zároveň to, čo nazývame subjektivitou a čo nám pod týmto pojmom vyčítajú. Ale čo tým
chceme povedať, ak nie to, že človek je dôstojnejší ako kameň alebo stôl? Chceme totiž
povedať, že človek najskôr jestvuje, to znamená, že človek je najskôr ten, kto sa vrhá do
budúcnosti a kto si je vedomí, že sa do budúcnosti projektuje.“
J. P. Sartre: Existencializmus je humanizmus
Ukážka 95:
„Táto nová situácia sa dotýka samej povahy vedenia. Poznatky môžu prejsť cez nové
kanály a stanú sa použiteľnými len vtedy, ak sa dajú vyjadriť v informačnom jazyku. Preto
môžeme predpokladať, že z tradičného vedenia postupne vylúčime všetko to, čo sa nedá
pretlmočiť do informačného jazyka, a nové výskumy podriadime podmienke preložiteľnosti
18
Občianska náuka: Citáty z diel filozofov
eventuálnych výsledkov do strojového jazyka.
...vedenie ako súhrn poznatkov sa stáva povrchným a prenosným na rozdiel od „poznania“,
bez ohľadu na to, na akom stupni poznávacieho procesu sa nachádza... Starý princíp, podľa
ktorého rozširovanie vedomostí bolo u jednotlivcov úzko späté s utváraním ich ducha a
samotnej osobnosti, čoraz väčšmi upadá.
...Poznatky sa produkujú za účelom predaja, ustavične sa spotrebúvajú a zhodnocujú v
novej produkcii. Vedenie prestáva byť účelom seba samého, stráca svoju „úžitkovú
hodnotu“.
...Nie je vylúčené, že národné štáty začnú v budúcnosti bojovať o ovládnutie informácií
rovnako, ako pôvodne medzi sebou bojovali o ovládnutie teritórií, získanie surovinových
zdrojov a neskôr o vykorisťovanie lacnej pracovnej sily. Zdá sa, že sa otvára nový priestor
pre industriálne a komerčné, ale aj vojenské a politické stratégie.“
„Kto rozhoduje, čo je vedenie, a kto vie, čo treba rozhodnúť? Otázka vedenia je v období
informatiky viac ako kedykoľvek predtým otázkou vlády.“
„Zdá sa, že v tomto rozptyle jazykových hier mizne aj sám spoločenský subjekt. Sociálne
spojivo je jazykové, ale nie je z jediného vlákna. Je to tkanivo, kde sa križujú aspoň dva
druhy, v skutočnosti neurčený počet jazykových hier podriaďujúcich sa rozdielnym
pravidlám. Wittgenstein píše: „ Na náš jazyk sa môžeme dívať ako na nejaké staré mesto.
Spleť uličiek a malých námestí, starých a nových domov, domov s prístavbami z rozličných
dôb; toto všetko obklopené mnohými predmestiami s rovnými a pravidelnými ulicami a
jednotvárnymi domami.“
„Nové jazyky sa začínajú pripájať k starým, čím vytvárajú predmestie starého mesta:
„symbolika chémie a infinitezimálneho počtu“. O tridsaťpäť rokov neskôr k nim možno
pripojiť strojové jazyky, matrice teórie hier, nové hudobné notácie, notácie
nedenotatívnych logík (temporálne logiky, deontické logiky, modálne logiky), jazyk
genetického kódu, grafy fonologických štruktúr atď.“
„Z tohto rozptylu môžeme mať pesimistický dojem: nikto nehovorí všetkými tými jazykmi,
nemajú univerzálny metajazyk...“
J. F. Lyotard: Postmoderná situácia
19
Download

Občianska náuka: Citáty z diel filozofov