1-2 2011
Ročník XVII | Vydáva Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42 Bratislava | www.sak.sk
bulletin
slovenskej
advokácie
Výkon advokácie
v rámci s. r. o.
a individuálne
sociálne poistenie
Zmeny v katastri
nehnuteľností
vo svetle ich ročnej
existencie
„Požadovaný podiel“
vo veciach zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
Limitácia
náhrady škody
v obchodnom práve
Niekoľko poznámok
k zmluvnej limitácii
náhrady škody
Uplatňovanie
programu
zhovievavosti
v EÚ a na Slovensku
bulletin slovenskej advokácie 1-2/2011
Obsah
——————————————————————————————————————————
AKTUÁLNE
——————————————————————————————————————————
ROZHOVOR
2
Problémy a výzvy súčasnej advokácie
3
Venujte 2 % Nadácii slovenskej advokácie
4
Rímske právo – odkaz i výzva
JUDr. Juraj Ďurovčík
6
Poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú
pri výkone advokácie
DISKUSIA
7
Výkon advokácie v rámci spoločnosti s ručením
obmedzeným a individuálne sociálne poistenie
8
Hospitácia v Nemecku v roku 2011
——————————————————————————————————————————
ČLÁNKY, ŠTÚDIE
——————————————————————————————————————————
10 Zmeny v katastri nehnuteľností vo svetle ich ročnej existencie
JUDr. Jana Dráčová
16 „Požadovaný podiel“ vo veciach zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
Mgr. Martin Bicko
19 Limitácia náhrady škody v obchodnom práve
prof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc.
28 Niekoľko poznámok k zmluvnej limitácii náhrady škody
doc. JUDr. Anton Dulak, PhD.
32 Uplatňovanie programu zhovievavosti (leniency)
v Európskej únii a na Slovensku
JUDr. Andrej Králik, LLM.
JUDIKATÚRA
39 Náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým smrťou
blízkej osoby pri dopravnej nehode – pasívna legitimácia
poisťovne; posudzovanie podmienok vzniku zodpovednosti
——————————————————————————————————————————
ADVOKÁCIA
——————————————————————————————————————————
SAK
42 Zo zasadnutí predsedníctva SAK
42 Termíny vzdelávacích podujatí pre advokátov
43 Pýta(j)te sa predsedníctva
43 Verejné napomenutie
44 Novoročné stretnutie právnikov
46 Povinnosť advokáta – informovať všetkých klientov
pri zastupovaní v spoločnej veci; – dôsledne a včas
využívať v prospech klienta potrebné právne prostriedky
ZAHRANIČIE
48 VII. Konferencia o histórii advokácie
49 Z plenárneho zasadnutia CCBE v Bruseli
50 Bulletin advokacie prináša...
51 Povinnosť advokátskeho koncipienta – plniť prevzaté záväzky; – zachovávať dôstojnosť a vážnosť advokátskeho stavu
——————————————————————————————————————————
ZAUJÍMAVOSTI
——————————————————————————————————————————
53 Banskobystrický proces
JUDr. Peter Kerecman, PhD.
V
ážené kolegyne, vážení kolegovia,
milí čitatelia Bulletinu slovenskej advokácie!
Po minuloročnej konferencii vznikla v novom predsedníctve Slovenskej advokátskej komory a v redakčnej rade Bulletinu slovenskej advokácie diskusia,
akým smerom sa má uberať náš stavovský časopis.
Bulletin slovenskej advokácie sa distribuuje bezplatne všetkým advokátom a náklady na vydávanie
sú kryté z členských príspevkov advokátov. S narastajúcim počtom advokátov a malým zvýšením príspevku sa náklady na výrobu a distribúciu postupne
dostali do záporných čísel a zaťažujú rozpočet SAK.
Vzhľadom na obmedzené finančné zdroje treba
prijať určitý kompromis, ktorý zachová kvalitu časopisu a zabezpečí jeho udržateľnú nákladovosť k rozpočtu SAK. S predsedníctvom hľadáme nový model,
ktorý by tento finančný deficit odstránil. Chceme
zachovať pôvodný obsah časopisu a jeho odborné
zameranie, ale v modernej, pre čitateľa atraktívnej
forme a zabrániť jeho úplnej komercionalizácii.
Obsahové novinky si všimnete už v tomto dvojčísle. V každom čísle nájdete rozhovor na aktuálnu
tému s členmi predsedníctva SAK alebo s osobnosťami z oblasti justície či vedy. Budeme uverejňovať
disciplinárne rozhodnutia SAK a ČAK ako aj zaujímavé rozhodnutia všeobecných súdov. Vytvárame
priestor pre kolegov advokátov, aby prostredníctvom
časopisu informovali o aktuálnych problémoch, ktoré
ich trápia. Rozhodli sme sa zaradiť bulletin do citačnej databázy SCOPUS a zatraktívniť ho pre autorov.
Milé kolegyne, milí kolegovia, zapojte sa do diskusie s členmi orgánov komory a ak objavíte zaujímavé
rozhodnutia súdov, ktoré sa budú týkať dosiaľ neriešených právnych problémov, uvítame, ak nás s nimi
oboznámite, alebo dáte podnet na ich uverejnenie.
Záverom mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že náš
stavovský časopis sa stane prostriedkom komunikácie
medzi advokátmi a orgánmi Slovenskej advokátskej
komory.
JUDr Jozef Brázdil
predseda redakčnej rady BSA
K fotografii na obálke
Predseda SAK JUDr. Tomáš Borec a predseda
Redakčnej rady Bulletinu slovenskej advokácie
JUDr. Jozef Brázdil pri vyhlasovaní výsledkov publikačnej súťaže v rámci novoročného stretnutia právnikov 20. januára 2011 v Bratislave. (Viac na s. 44)
2
bulletin
slovenskej
advokácie
A KTUÁLNE ······ ROZHOVOR
ROZHOVOR
Problémy a výzvy
súčasnej advokácie
V úvodníku tohto čísla avizuje predseda Redakčnej rady Bulletinu slovenskej advokácie
zmeny v koncepcii časopisu. Novinkou je aj rozhovor na aktuálnu tému.
Ako prvý dostáva slovo predseda Slovenskej advokátskej komory JUDr. Tomáš Borec,
ktorého si advokáti zvolili do tejto funkcie v júnových voľbách.
Čo Vás osobne viedlo ku kandidatúre do predsedníctva komory a čo Vás motivovalo prijať funkciu predsedu?
Už dlhšiu dobu som vnímal volanie najmä mladších kolegov
po zmenách v činnosti komory a jej vedení. V roku 2009 ma
oslovili viacerí advokáti, či sa nechcem podieľať na modernizácii a zmenách. Po dvadsiatich rokoch pôsobenia v advokácii a dvoch funkčných obdobiach v pozícii člena disciplinárneho senátu som nadobudol presvedčenie, že som schopný
niečo pozitívne pre náš stav urobiť a pevne verím, že nesklamem dôveru, ktorú mi kolegovia na konferencii vyslovili.
Čo považujete za najväčšiu prioritu v novej funkcii?
Priorít je určite viac. Chcem docieliť nastavenie a hladké fungovanie všetkých vnútorných procesov komory za pomoci
efektívneho nasadenia výpočtovej techniky, aby mali advokáti rýchlejší a ľahší prístup k požadovaným službám a informáciám. Určite chcem pokračovať v presadzovaní záujmov
advokátov a klientov na všetkých fórach, najmä v legislatívnom procese. V neposlednom rade sa budem snažiť o vytváranie a konzistentné budovanie lepšieho obrazu advokátov
v očiach verejnosti.
Kde vidíte najväčšie problémy a výzvy súčasnej advokácie?
Problémov a výziev je tradične dosť – pribúdajú však aj nové
výzvy: stále narastá počet koncipientov a zákonite aj advokátov. Vzhľadom na to, že náš stav je – na rozdiel od ostatných
právnických profesií – otvorený bez možnosti regulácie počtov, veľké množstvo absolventov právnických fakúlt v podstate ani nemá inú možnosť, ako sa uchádzať o miesto advokátskych koncipientov. V súčasnosti evidujeme v zoznamoch vedených komorou 2 071 advokátskych koncipientov
a 5 012 advokátov, mnohí však majú ťažkosti s uplatnením sa
na slovenskom trhu právnych služieb.
ný servis pre advokátov, ktorý komora poskytuje na dennej
báze, pripraviť zmeny predpisov na ďalšiu konferenciu v častiach, ktoré v praxi spôsobujú problémy, resp. ktorých výklad
je nejasný. Ak sa to podarí, chceme dosiahnuť aj nevyhnutné zmeny v zákone o advokácii. Aj vzhľadom na postupnú
„elektronizáciu“ štátnej správy aj celej spoločnosti sa musíme náležite pripraviť na nastávajúce zmeny v komunikácii
tak, aby advokáti a komora nezostali pozadu a nestratili pozíciu v rámci poskytovaných služieb.
Majú advokáti od novozvoleného predsedníctva očakávať zásadné zmeny vo vzťahu komora – advokát?
Základný rámec vzťahov vymedzujú stavovské predpisy.
Našou ambíciou je zmeniť veci vo viacerých rovinách. Chceme zlepšiť a zefektívniť komunikáciu s advokátmi aj základ-
Akú spoluprácu očakávate s Ministerstvom spravodlivosti SR, pokiaľ ide o presadzovanie záujmov advokácie
a advokátov?
V rámci našich možností máme eminentný záujem o korektný dialóg. Komunikácia sa osvedčila v prípade nevyplate-
bulletin
slovenskej
advokácie
ných trov obhajoby ex offo. Na jednej strane musíme rešpektovať legislatívny plán vlády, na druhej strane ministerstvo
spravodlivosti deklarovalo snahu vypočuť návrhy a pripomienky advokácie najmä zaradením našich zástupcov do
pracovných komisií, ktoré sa venujú novelizácii právnych
predpisov. Najbližšie nás čakajú zmeny Trestného zákona
a predpisov týkajúcich sa poskytovania právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
Akú sumu predstavujú v súčasnosti súhrnne pohľadávky advokátov z titulu neuhradených trov obhajoby ex
offo? Bude sa v tejto súvislosti SAK osobitne angažovať
v záujme advokátov?
V tejto otázke som sa osobne intenzívne angažoval hneď od
zvolenia nového predsedníctva a podľa mojich informácií
bola väčšina dlhov uhradená. Ďalší vývoj úhrady trov budem
pozorne sledovať.
Považujete súčasnú úroveň ďalšieho vzdelávania advokátov a advokátskych koncipientov zo strany komory
za dostatočnú?
Vzdelávacie kolégium pripravilo v tomto smere zmeny na
nadchádzajúce semináre advokátskych koncipientov s tým,
že ďalšie úpravy s cieľom dosiahnuť zvýšenie kvality vzdelávania advokátskych koncipientov sú predmetom diskusie.
Koncepcia vzdelávania advokátov s presne vymedzenými
kontúrami v súčasnosti neexistuje, výnimkou sú semináre
pre advokátov organizované komorou dvakrát do roka na
aktuálne témy. V okolitých krajinách, ale aj vo svete existujú
rôzne modely vzdelávania – od dobrovoľného samovzdelávania až po povinné jednotne organizované vzdelávacie
podujatia. Momentálne to nevnímam ako prioritnú otázku
dňa, ale myslím si, že táto téma si vyžaduje rozsiahlejšiu diskusiu.
Ako hodnotíte spoluprácu SAK so stavovskými organizáciami susedných štátov? Vidíte aj v tejto oblasti konkrétny priestor na zlepšenie?
Stavovské organizácie susedných štátov riešia podobné
problémy ako my vzhľadom na geografickú, kultúrnu a historickú príbuznosť. Niekde majú, samozrejme, vyriešené veci,
ktoré nás „tlačia“, v iných sme zasa o krok vpred my. V tomto
smere si veľmi ceníme vzájomnú výmenu skúseností. Mimoriadne hodnotná a v mnohých riešeniach veľmi inšpirujúca
je pre nás spolupráca s Českou advokátskou komorou. Slovenská advokátska komora je (popri iných medzinárodných
organizáciách) členom CCBE (Rady advokátskych komôr
európskych krajín), v porovnaní so „silnými“ stavovskými
organizáciami (napr. v Nemecku, Francúzsku alebo Veľkej
Británii) má však oveľa menej hlasov, a tým aj menší priestor
na presadzovanie svojich názorov, ktoré majú nepriamo aj
vplyv na vývoj európskej legislatívy priamo sa dotýkajúcej
pomerov na Slovensku (napr. zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2010). V tejto
situácii je veľmi dobré mať za partnerov najmä komory z re-
A KTUÁLNE ······ ROZHOVOR
giónu strednej a východnej Európy, ktoré – rovnako ako my –
nie sú silné samostatne, ale spoločne s inými komorami sa
dokážu presadiť. V tomto kontexte veľmi pozitívne vnímam
tradičné stretnutia predsedov komôr krajín strednej a východnej Európy.
Myslíte si, že jedno funkčné obdobie predsedu SAK postačuje na splnenie vytýčených úloh, resp. vnímate svoju
funkciu kontinuálne?
Ako som už uviedol, úlohy a nové výzvy pribúdajú – prináša
ich doba neustálych dynamických zmien. Na úlohy, ktoré si
predsedníctvo a ja osobne predsavzalo splniť, by malo jedno funkčné obdobie pri súčasnom nasadení stačiť. Na Vašu
otázku však bude možné reagovať zodpovednejšie až o dva
roky.
Čo želáte Slovenskej advokátskej komore a jej členom
v roku 2011?
Všetkým kolegom advokátom želám najmä zdravie, šťastie
a pracovné úspechy vo všetkých oblastiach. Advokácii ako
stavu želám, aby ho verejnosť správne vnímala ako svojho
ochrancu a presadzovateľa práv jednotlivca v súdnom
a inom konaní. Predsedníctvu zvolenému na júnovej konferencii želám množstvo tvorivých a podnetných iniciatív, ktoré prispejú k lepšiemu fungovaniu advokácie v spoločnosti.
Zhováral sa JUDr. František Sedlačko, LL.M.
Venujte 2 %
Nadácii slovenskej
advokácie
Dovoľujeme si Vám oznámiť, že Nadácia slovenskej advokácie splnila na rok 2010 podmienky pre zápis do registra
určených právnických osôb a máte možnosť poukázať jej
2 % podiel zo zaplatenej dane z príjmov fyzických a právnických osôb za rok 2010.
Názov: Nadácia slovenskej advokácie
Forma: nadácia
IČO: 30789630
Sídlo: Kolárska 4, 813 42 Bratislava
Ďakujeme veľmi pekne za Vaše príspevky!
JUDr. Martin Krivák
správca nadácie
3
4
A KTUÁLNE
Rímske právo –
odkaz i výzva
Napriek všetkým puristickým snahám a tlakom,
ktorými sa vyznačoval vývoj v spoločenských
vedách v období po roku 1948 do začiatku 90-tych
rokov, zachovalo si právo relatívne vysoký rozsah
rímskoprávnych inštitútov, zásad a pojmov.
Oficiálne negovanie rímskeho práva, tradovaného len v rámci dejín otrokárskej spoločnosti, ani zaznávanie významu
a potreby rímskoprávneho myslenia, neviedli k jeho celkovej
absencii a strate vplyvu na dobovú legislatívu a právnu náuku. Praktický život a reálna spoločenská objednávka napriek všetkým brzdiacim elementom si využívanie klasických
intelektuálnych zdrojov a duchovného odkazu staroveku –
čo aj v minimálnej miere – vedeli zabezpečiť. Absolútna strata kontaktov so žriedlami antickej právnej kultúry a jurisprudencie sa tak na prospech veci nikdy plne neuskutočnila, aj
keď rôzne obmedzujúce opatrenia zanechali za sebou mnohé negatívne stopy.
Netreba osobitne zdôrazňovať, že antická kultúra gréckorímskej spoločnosti je svojou univerzálnou povahou základom kultúry a vzdelanosti európskej a svetovej, ktoré ustavične tvorivo ovplyvňuje a inšpiruje. Týka sa to exaktných aj
spoločenských vied – filozofie, práva, umenia a pod. Z antickej literatúry pochádzajú napríklad útvary, ktoré má aj súčasná krásna literatúra: epos, tragédia, komédia, satira, óda, epigram a pod.
Sprostredkovateľom antickej vzdelanosti bola najmä latinčina (lingua latina), úradná a spisová reč na území Rímskej
ríše, ktorej najvýznamnejšími normotvorcami boli Cicero
a Caesar. Podnetne pôsobí najmä oblasť rímskeho práva, odkiaľ boli prevzaté mnohé princípy a inštitúty, ktoré sa stali živou súčasťou moderného práva a právneho myslenia.
Rímske právo súkromné i právo verejné sa viažu k antickému Rímu a jeho štátnemu zriadeniu; vyvíjali a formovali sa
takmer 1300 rokov trvania Rímskej ríše. Súkromné právo tu
predstavuje ucelený a dokonalý model úpravy medziľudských vzťahov na báze súkromného vlastníctva. Rímskoprávna terminológia, pojmy a zásady sa stali odborným aparátom a organickou zložkou právnych poriadkov európskych
štátov, do ktorých sa po zániku Rímskej ríše v priebehu 11. až
19. storočia postupne a v rôznej miere recipovali. Sú to pruský „Algemeines Landrecht“ z r. 1764, francúzsky „Code civil“
z r. 1804, rakúsky „Všeobecný občiansky zákonník“ z r. 1811,
„Občiansky zákonník pre Nemeckú ríšu“ z r. 1896, švajčiarsky „Občiansky zákonník“ z r. 1907 a pod. Rovnako sa to týka
práva bývalého Uhorska a subjektov, ktoré na tomto teritóriu
vznikli po prvej svetovej vojne. Ako materiálny základ veľkej
časti moderných európskych zákonníkov prenikli rímsko-
bulletin
slovenskej
advokácie
právne princípy aj do právnych poriadkov juhoamerických
štátov a do japonského práva.
Táto široká recepcia je dôsledkom najmä skutočnosti, že
rímske právo svojou prepracovanosťou, racionalitou a všestrannosťou lepšie spĺňalo potreby regulácie spoločenských
vzťahov v podmienkach rozvíjajúceho sa priemyslu a obchodu ako partikulárne právne poriadky stredoeurópskych štátov. Ide napríklad o úpravu vlastníctva, držby, kúpy a predaja
vecí, postavenia veriteľa a dlžníka, úpravu záväzkových vzťahov, ochranu vlastníckych práv atď.
Popri historickej významnosti a materiálnom obsahu je
to aj jeho logická a formálna dokonalosť, jasnosť, presnosť
pojmov a zdôvodnenosť právnych princípov. S tým zároveň
súvisí obdivuhodná stručnosť a pregnantnosť používanej
dikcie, presná kvalifikácia a typizácia sociálnych javov, ktoré
zovšeobecňuje a formuluje do jednotlivých pravidiel správania sa. Je to prejav tvorivosti a osobitného daru rímskeho ducha k dôslednému a systematickému mysleniu a schopnosti
presných formulácií. Týka sa to tak oblasti tvorby práva, ako
aj jeho výkladu, aplikácie a literárneho spracovania.
Právne náuky a inštitúty, ktoré vytvorili rímski autori predstavujú bezprecedentný myšlienkový úspech, ktorý asi v dejinách ľudstva nebol už nikdy dosiahnutý. Svedčí to výrazne
o tom, že antické spoločenské problémy a spôsoby ich právneho riešenia si zachovali aktuálnosť a využiteľnosť aj v pomeroch vzdialených celé stáročia od ich vzniku.
Treba konštatovať, že myšlienkové bohatstvo a plody starovekého ducha sú výsledkom dlhodobých skúseností a životnej praxe mnohých antických generácií. Podarilo sa im
presne a na vysokom stupni abstrakcie formulovať jednotlivé spoločenské javy a dať im perfektnú formu a obsah, ktoré pretrvali do novoveku. Nadčasovosť niektorých rímskoprávnych inštitútov je preto trvalým základom a východiskom pri poznávaní, tvorbe a aplikácii práva aj v nasledujúcich obdobiach a odkazom pre ďalšie pokolenia. Platí to
predovšetkým o práve súkromnom (ius civile) chápanom už
v starom Ríme ako právo individualistické, právo pre jedinca, ktorý si svoje záležitosti dokáže riešiť vlastnými silami
a schopnosťami. Výrazom toho bola devíza (platná napokon aj dnes), že právo je dané pre bdelých a pohotových,
teda takých, čo sa o svoje veci vedia postarať sami (iura vigilantibus scripta sunt).
Pravda, ani vtedajšie pomery neboli nejakým zlatým vekom, ktorý v ideálnych predstavách P. Ovidia mal vyzerať
ako doba bez trestov a zákonov, kde posvätnosť daného
slova i právo sa ctia samé od seba. Aj vtedy sa práva porušovali a obchádzali; o rizikách s tým spojených svedčia výstižné slová Cicera, že všetko na svete je neisté, keď sa ľudia
odchýlia od práva (omnia sunt incerta, cum a iure discessum
est).
Prítomnosť rímskoprávneho myslenia, kultúry a inštitútov
v súčasnom práve možno demonštrovať na celom rade prípadov, ktoré sú stále živé a platné. Nejde len o rôzne latinské
formulácie, definície, aforizmy, termíny a pod., ktorých je
v našej slovnej zásobe veľké množstvo, ale aj o originálne romanistické inštitúty a princípy ako súčasť právneho poriadku
bulletin
slovenskej
advokácie
a právnej vedy. Sú ideovým základom a podnetom pre právnopolitické a teoretickoprávne myslenie, formovanie právnej regulácie a jej praktickej aplikácie aj v súčasnosti. Podľa
rímskej jurisprudencie sa právo označovalo ako najvyššie
dobro (summum bonum), ako umenie dobrého a slušného
(ius est ars boni et aequi).
Právo a spravodlivosť symbolizuje pritom postava ženy so
zaviazanými očami držiaca v jednej ruke váhy a druhej meč,
čo znázorňuje rovnosť pred zákonom a spravodlivosť pre
každého, na strane koho je silnejšie právo.
Potvrdzuje to aj ďalšia zásada o zákone, ktorý, aj keď tvrdý, je zákonom pre všetkých dotknutých; musia znášať jeho
dôsledky – padni, komu padni (lex dura – sed lex). Právo, hovorili v starom Ríme, sa nesmie ohýbať láskavosťou, ani lámať
mocou, ani porušovať peniazmi (ius civile neque inflecti gratia, neque perfringi potentia, neque adulterari pecunia debet).
Tento výrok, ktorý sformuloval Cicero nepotrebuje podrobnejší komentár, ani dôkaz o svojej nadčasovej a priestorovej
platnosti.
Že právo musí vychádzať zo života a jeho potrieb, dokazuje rímsky citát o tom, že právo sa tvorí zo skutočnosti (ex facto
oritur ius). S prevodom práva (napr. majetkového) sa spájal
poznatok, ktorý svoju relevantnosť nestratil dosiaľ. Hovorí,
že nikto nemôže poskytnúť druhému viac práv, než sám má
(nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet).
V sporných prípadoch o tom, čo je právo platilo (a platí dosiaľ), že nikto nemôže byť sudcom vo vlastnej veci (nemo
iudex in re sua), teda, že spor musí rozhodnúť príslušný súd.
Závažné dôsledky sa spájali s formou práva. Zásada, že
forma dáva veci jej bytie (forma dat esse rei) sa vyjadrovala
požiadavkou o písomnej forme práva (ius scriptum), na rozdiel od práva obyčajového (ius non scriptum), ktoré v starom
Ríme pôvodne platilo. Sledoval sa tým cieľ relatívnej stability
právnych pravidiel a vytvorenie podmienok pre dobrú informovanosť o právnom režime. Na otázku, čo je právo (quid
iuris), sa mohlo poukázať, že právom je to, čo v písomnej podobe ustanovila niektorá právotvorná inštitúcia, napríklad
senát, magistrát, praetor, cisár a pod. (lex scripta – lex data).
Vedelo sa tiež, že právo ako akt verejnej moci sa nemôže
v každom jednotlivom prípade kryť so spravodlivosťou. Právo sa nenazýva tak preto, že je vždy spravodlivé, ale preto, že
je nariadené, hovorili starí Rimania. Tu niekde je pôvod názoru o práve za každú cenu, to znamená, aj keby mal zhynúť
svet (fiat iustitia, pereat mundus).
Popri pozitívnych pohľadoch vyjadrujúcich lojalitu k zákonu, existujú aj dobové názory z iného brehu, ktoré právo
hodnotia ako najvyššiu krivdu (summum ius, summa saepe
iniuria). Uvedenú mienku vyslovil Cicero. Tak ako dnes, platilo totiž aj v antických časoch, že pri legislatívnom vymedzovaní skutkových podstát je nevyhnutné generalizovať. V určitom konkrétnom prípade sa preto právny predpis môže javiť
ako tvrdý a nespravodlivý, pretože nezohľadňuje špecifičnosť prípadu, na ktorú kladie pocit spravodlivosti veľkú váhu.
Rozpor medzi pozitívnym právom a týmto pocitom môže
vzniknúť aj vtedy, ak sa právo oneskoruje za vývojom a je
zastarané; frustráciou sú poznačené tiež situácie, keď niečo
A KTUÁLNE
nie je vôbec upravené, čo verejná mienka pociťuje ako škodlivú medzeru v právnom poriadku. Ako vidieť, tieto pocity
antického sveta sú zhodné so súčasnými a na „krivdu“ spôsobenú právom alebo deficitom práva sa reaguje v podstate
rovnako v každom čase.
Napriek rôznym pohľadom na spravodlivosť a právo bol
sformulovaný jeden z vrcholných štátoprávnych princípov
o tom, že spravodlivosť je základom štátu (iustitia regnorum
fundamentum). Tento nápis nesie aj viedenský Hoffburg, sídlo panovníkov bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie.
Vďaka svojej univerzálnosti je duch rímskeho práva stále
živý. Tvorí historické korene modernej právnej kultúry a svojou prítomnosťou v právnych poriadkoch európskych štátov
pôsobí ako motivačný a kreačný faktor. Dôležitú úlohu zohráva aj v súčasnom procese zbližovania práva európskych
štátov, čo je programom aj Slovenskej republiky. Netreba
však zakrývať, že dosiahnutie sledovanej kompatibility je
veľmi náročným, zložitým a dlhodobejším procesom.
Až do 50-tych rokov bolo rímske právo východiskom vysokoškolského štúdia súkromného práva (občianske právo,
právo obchodné, dedičské a pod.). Následný vývoj sa však
od tohto smeru výrazne odchýlil, čo sa v minulosti negatívne prejavilo aj na našej aktívnej účasti na kolektívnom
rozvoji európskeho civilného práva a právneho myslenia,
kde rímske právo tvorí jeden zo základných ideových kameňov.
O tom, že negatívny vzťah k rímskemu právu nebol len
fenoménom obdobia socializmu, svedčí napokon aj historka
z humoresky Jaroslava Haška Karel byl v Praze. K prednáške
prof. JUDr. Heyrovského na Karlo-Ferdinandovej univerzite
sa arciknieža Karol Habsburský mal vysloviť, že rímske právo
je „ein uralter Blödsin“ (prastarý nezmysel, hlúposť).
Bez ohľadu na tieto, či už mocenské postoje alebo humorné extempore alebo mystifikovaný príbeh by prehlbovanie poznania rímskeho práva a racionálne využívanie romanistických inštitútov malo patriť k princípom právnej politiky
štátu a inštitúcií, ktoré sa na tvorbe, realizácii a náuke o práve
podieľajú.
JUDr. Juraj Ďurovčík
Kancelária SAK
OZNÁMILI STE ZMENU SÍDLA
?
Podľa § 28 ods. 2 zák. o advokácii advokát je „povinný(á) bezodkladne písomne oznámiť komore adresu svojho sídla a každú zmenu sídla, spôsob výkonu
advokácie a iných skutočností požadovaných predpisom komory“.
Akúkoľvek zmenu môžete bezplatne oznámiť prostredníctvom internetovej stránky www.sak.sk v sekcii
pre advokátov a koncipientov alebo priamo oddeleniu
matriky – [email protected], tel.: 02 529615 36.
Okrem splnenia svojej zákonnej povinnosti umožníte aj bezproblémové doručovanie bulletinu až k vám.
5
6
bulletin
slovenskej
advokácie
A KTUÁLNE
Poistenie zodpovednosti
za škodu vzniknutú
pri výkone advokácie
Vážené kolegyne a kolegovia,
Slovenská advokátska komora uzatvorila na rok 2011 novú
zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu vzniknutú pri
výkone advokácie s poisťovňou Wüstenrot, a. s. s platnosťou
od 1. januára 2011.
Poistná zmluva v úplnom znení je uverejnená na internetovej stránke SAK a nahliadnuť do nej môže každý advokát aj
v kancelárii SAK. Odporúčam všetkým advokátom a advokátskym koncipientom preštudovať ju. Dovoľte mi upozorniť
Vás na zmeny, ktoré boli touto zmluvou dohodnuté.
1. V čl. 2 ods. 2 Zmluvy je jasne špecifikovaná poistná
udalosť, je ňou oprávnený a preukázaný nárok poškodeného voči poistenému na náhradu škody v dôsledku porušenia
povinnosti pri výkone advokácie alebo pri jej prevádzkovaní,
za ktorú poistený zodpovedá v zmysle článku 3 Zmluvy, ku
škode došlo v dôsledku konania poisteného a príčina vzniku
škody nastala počas trvania poistenia.
2. Rozsah poistenia upravuje článok 3 Zmluvy – poistenie
sa vzťahuje na zodpovednosť poisteného za škodu, ktorá
vznikne poškodenému v zmysle všeobecne záväzných predpisov, a to bez ohľadu na to, či poistený spôsobil škodu sám,
alebo bola spôsobená substituujúcim advokátom, zamestnancom poIsteného, jeho koncipientom, alebo advokátom,
s ktorým poistený vykonáva advokátsku činnosť spoločne
a spôsobenú inému pri prevádzke advokátskej kancelárie,
vrátane pracovnoprávnej zodpovednosti poisteného voči
jeho zamestnancom v rozsahu Zákonníka práce, s výnimkou
zodpovednosti za pracovné úrazy a choroby z povolania.
3. Poisťovňa sa zaväzuje nahradiť za poisteného v súvislosti so škodovou udalosťou náklady a trovy obhajoby poisteného v prípravnom konaní a pred súdom v trestnom konaní vedenom proti poistenému v súvislosti so škodovou udalosťou, zastupovať poisteného v občianskom súdnom konaní o náhrade škody, ak bolo takéto konanie potrebné na zistenie zodpovednosti poisteného alebo výšky plnenia a mimosúdneho prerokovania nároku na náhradu škody poškodeného s poisteným. Trovy právneho zastúpenia poisteného
poisťovňa nahradí len do výšky zodpovedajúcej maximálnej
mimozmluvnej odmene advokáta vychádzajúcej z vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. Na poisťovňu prechádza právo poisteného
na úhradu tých trov konania o náhrade škody, ktoré boli poistenému priznané proti odporcovi, pokiaľ ich poisťovňa na
základe tejto zmluvy v prospech poisteného zaplatila.
4. Poisťovňa nezodpovedá za škodu spôsobenú ohováraním, urážkou na cti, alebo vedomým porušením povinnosti
mlčanlivosti
5. Článok 5. ods. 2 – limit poistného plnenia – predstavuje
pri poistení právnických osôb hornú hranicu poistného plnenia pre všetky poistné udalosti, ktoré nastanú v priebehu poistného obdobia. Obchodná spoločnosť je poistená pre prípad zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri výkone advokácie, na poistnú sumu rovnajúcu sa súčinu sumy
1 500 000 eur a počtu spoločníkov obchodnej spoločnosti.
Limit poistného plnenia za každého spoločníka je stanovený
čiastku 1 500 000 eur.
Článok 5 ods. 3 – pokiaľ nastane poistná udalosť, poisťovňa odpočíta od poistnej sumy plnenie už poskytnuté poisťovňou za vzniknutú škodu. Po vyčerpaní celej poistnej sumy, resp. jej časti sa táto automaticky obnoví. Za obnovenie
celej poistnej sumy, resp. jej časti je poistník povinný zaplatiť
alikvotnú časť ročného poistného, ktoré pripadá na pomernú časť poistenia
6. Článok 5 ods. 5 – spoluúčasť poisteného na poistnom
plnení z každej poistnej udalosti je 5 % z poistného plnenia,
minimálne 33 eur, maximálne 663 eur, obchodné spoločnosti sa podieľajú na poistnom plnení peňažnou sumou vo
výške 10 % poistného plnenia, minimálne 33 eur, maximálne
663 eur.
7. Článok 7 ods. 3 – poistený je povinný najneskôr do 6
mesiacov oznámiť poisťovni, že poškodený proti nemu písomne uplatnil nárok na úhradu škody čo do dôvodu a čo do
výšky, aj mimosúdne, ktorú by podľa tejto zmluvy mala vysporiadať poisťovňa. Poistený je povinný sa vyjadriť k právnemu základu a výške uplatnenej náhrady.
8. V zmysle Dodatku č. 1 sa poisťovňa zaväzuje priznať
každému poistenému na základe Zmluvy zľavu vo výške
30 eur z výsledného ročného poistenia pri povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, havarijného poistenia motorového
vozidla, poistenia GAP, individuálneho zdravotného poistenia a komplexného poistenia kancelárie, bytu, domu a domácnosti.
9. Poistné pre advokáta pri základnom limite poistného
plnenia 100 000 eur je 40,40 eur, právnických osôb pri limite
poistného plnenia na 1 advokáta 1 500 000 eur je 795 eur.
Mária Chrenková
bulletin
slovenskej
advokácie
A KTUÁLNE ······ DISKUSIA
DISKUSIA
Výkon advokácie v rámci
spoločnosti s ručením obmedzeným
a individuálne sociálne poistenie
Prinášame prvý príspevok novej rubriky, ktorá je zameraná na verejné sprostredkovanie konkrétnych a parciálnych problémov jednotlivých advokátov v súvislosti
s výkonom advokátskej praxe. Jej obsah reflektuje individuálne podnety, námety
a sťažnosti advokátov s úmyslom kreovať priestor na otvorenú diskusiu. Príspevky
budeme vyberať a spracovávať predovšetkým podľa kritérií aktuálnosti, naliehavosti,
vecnosti a eventuálneho resp. reálneho dopadu na výkon advokácie. Vaše námety
do diskusie posielajte na adresu [email protected]
JUDr. František Sedlačko, LL.M.
Advokát z Bratislavy sa s námetom na diskusiu a súčasne žiadosťou o pomoc pri komunikácii so Sociálnou poisťovňou
obrátil na redakciu Bulletinu slovenskej advokácie. Pôvodne
sa rozhodol zmeniť spôsob výkonu advokácie z doterajšieho
samostatného výkonu na výkon advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Všetky zákonné podmienky splnil a Slovenská advokátska komora zapísala jeho novozaloženú spoločnosť do zoznamu spoločností s ručením
obmedzeným, oprávnených na výkon advokácie. Vzhľadom
na to, že advokát ukončil poskytovanie právnych služieb ako
samostatne zárobkovo činná osoba, požiadal príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o registráciu zániku povinného
sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa však jeho žiadosti
nevyhovela a advokáta naďalej eviduje ako samostatne zárobkovo činnú a povinne sociálne poistenú osobu.
Uvedený prípad rozhodne nie je ojedinelý. Od účinnosti
nového zákona o advokácii (zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov; ďalej len „ZoA“) sa s určitou mierou pravidelnosti advokáti stretávajú s obštrukciami v súvislosti so zánikom povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pokiaľ
zmenia samostatný výkon advokácie podľa § 12 ods. 1
písm. a ZoA na výkon advokácie ako konatelia spoločnosti
s ručením obmedzeným podľa § 12 ods. 1 písm. e ZoA.
Advokát vykonávajúci advokáciu samostatne je na účely
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle
§ 5 písm. c zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení účinnom do 31. 12. 2010 (ďalej len „ZoSP“). K zániku
povinného poistenia u týchto osôb dochádza v súlade s § 21
ods. 4 písm. b ZoSP zánikom oprávnenia vykonávať činnosť
podľa osobitného predpisu, v tomto prípade zánikom oprávnenia vykonávať advokáciu podľa ZoA. Odhliadnuc od ustanovenia druhej vety § 15 ods. 6 ZoA nemôže advokát, ktorý
vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným, súčasne vykonávať advokáciu samostatne.
Dňom vzniku oprávnenia vykonávať advokáciu ako konateľ
s. r. o. teda advokátovi riadne zaniká oprávnenie na výkon
advokácie ako samostatne zárobkovo činná osoba. O tejto
skutočnosti vystaví advokátovi písomné potvrdenie Slovenská advokátska komora. Súčasťou potvrdenia je aj presná
identifikácia dňa zániku oprávnenia na samostatný výkon
advokácie.
Do tohto momentu sa situácia zdanlivo javí ako priehľadná a nadväznosť jednotlivých krokov ako racionálna a zrozumiteľná. Mnohým advokátom sa však skomplikuje situácia
po doručení tzv. odhlášky – registračného listu fyzickej osoby z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. A to
napriek tomu, že od účinnosti nového zákona o advokácii,
ktorý umožnil výkon advokácie advokátom ako konateľom
s. r. o., už uplynulo sedem rokov.
Uvedené druhy poistenia spadajú pod sociálne poistenie,
ktoré podľa § 120 ods. 1 ZoSP vykonáva Sociálna poisťovňa,
ktorá zároveň aj registruje zánik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia. V praxi sa
opakovane vyskytujú prípady, kedy Sociálna poisťovňa odmietne zánik poistenia advokáta zaregistrovať a písomne
mu oznámi, že jeho povinná účasť na nemocenskom poistení a na dôchodkovom poistení, z titulu statusu samostatne
zárobkovo činnej osoby, naďalej trvá. Sociálna poisťovňa
spravidla argumentuje tým, že výkon advokácie podľa § 12
ods. 1 písm. e ZoA (konateľ s. r. o.) je iba jednou z foriem
výkonu advokácie, z čoho následne odvodzuje, že „zmena
formy výkonu advokácie je vo vzťahu k postaveniu advokáta
ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov právne bezvýznamná“ (citované expressis verbis z rozhodnutia Sociálnej poisťovne v konkrétnej veci). Navyše dodáva, že advokát
výkonom advokácie ako konateľ s. r. o. nestráca oprávnenie
vykonávať advokáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zjavný rozpor (predovšetkým) s normatívnym znením
7
8
A KTUÁLNE ······ DISKUSIA
§ 15 ods. 6 ZoA je podľa vyjadrení dotknutých advokátov
ponechaný bez povšimnutia.
Je prirodzené, že z pozície tejto rubriky nemožno relevantne zasiahnuť do zvrchovanej kompetencie orgánov
sociálneho poistenia. Za rovnako neakceptovateľné však
súčasne považujeme pasívne ignorovanie opakujúcich sa
podnetov z radov advokátov, ktorí majú vo vzťahu k činnosti
orgánov verejnej moci legitímne očakávania.
V danej súvislosti si dovoľujeme odkázať na stanovisko
Predsedníctva SAK, prijaté na zasadnutí dňa 11. 1. 2008,
v zmysle ktorého (výňatok) „zákon o sociálnom poistení,
v spojení s relevantnými ustanoveniami zákona o advokácii,
vylučuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, ak
v čase vzniku tohto poistenia advokát nie je oprávnený na
výkon advokácie, t. j., okrem iného, ak
(i) advokát má pozastavený výkon advokácie, alebo
(ii) advokát je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina
vylučuje možnosť samostatného výkonu advokácie.
V uvedených prípadoch totiž nie sú splnené zákonné
podmienky, aby advokát bol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c zákona o sociálnom
poistení.“ Úplné znenie citovaného stanoviska Predsedníctva SAK bolo publikované v Bulletine slovenskej advokácie
č. 1-2/2008 na s. 2 – 3.
Na danú problematiku nemá jednotný názor ani súdna
prax. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa napríklad v rozsudku z 30. 3. 2010, sp. zn. 1Sžso/7/2009, stotožnil s vyššie
prezentovanou argumentáciou, pričom okrem iného konštatoval: „Zákon č. 586/2003 Z. z. súčasne vymedzuje dve
základné prekážky pre výkon advokácie fyzickou osobou
počas držby osobitného oprávnenia na výkon advokácie,
a to pozastavenie výkonu advokácie a postavenie konateľa
spoločnosti s ručením obmedzeným. Práve existencia týchto
prekážok spôsobuje u advokáta – fyzickej osoby dočasný
zánik oprávnenia na výkon advokácie, ktorého trvanie je
podmienené časovou existenciou prekážky. (...) Preto je
dôvodné konštatovanie žalobcu, podporené odborným
stanoviskom Slovenskej advokátskej komory (dátum 10. 11.
2009), že skutočnosti majúce svoj základ v prerušení výkonu
advokácie alebo vo vstupe do funkcie konateľa advokátskej
spoločnosti s ručením obmedzeným, musí advokát oznámiť
Sociálnej poisťovni a súčasne, ak tieto prekážky samostatného výkonu advokácie pominú, musí advokát túto skutočnosť
opätovne oznámiť Sociálnej poisťovni. Následne je povinnosťou Sociálnej poisťovne k 30. 6. kalendárneho roka toto
oznámenie vyhodnotiť vo vzťahu k ďalšej existencii povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia a vyvodiť z toho právne relevantné závery.“
Z opozitného názoru vychádzal Najvyšší súd SR napr.
v rozsudku zo dňa 26. 11. 2009, sp. zn. 7Sžso/44/2009.
Plénum NS SR, ani správne kolégium NS SR neprijalo zatiaľ
v záujme zjednotenia výkladu zákona konkrétne stanovisko.
Na decembrovom zasadnutí správneho kolégia Najvyššieho
súdu SR, za prítomnosti predsedu SAK a tajomníka SAK, nebola táto problematika prerokovaná s vecným výsledkom.
bulletin
slovenskej
advokácie
Osobitne treba zdôrazniť, že 1. januára 2011 nadobudol
účinnosť zákon č. 543/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ide o vládny návrh zákona predložený Národnej rade SR dňa
24. 9. 2010 a schválený dňa 2. 12. 2010. Vzhľadom na vyššie
uvedené interpretačné a aplikačné problémy vyvinulo Predsedníctvo SAK v tejto súvislosti odbornú aktivitu smerujúcu
k legislatívnej zmene. V konečnom dôsledku bolo ako čl. I
bod 20 uvedenej novely schválené nové znenie ustanovenia
§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov: „Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo
činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3
ods. 1 písm. b a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu."
Nová právna úprava by mala definitívne odstrániť načrtnuté komplikácie pri zmene spôsobu výkonu advokácie zo
samostatného výkonu na výkon advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.
Hospitácia v Nemecku
v roku 2011
Nemecká nadácia pre medzinárodnú právnu spoluprácu,
Spolková advokátska komora a Nemecké združenie advokátov usporiadajú aj v roku 2011 hospitáciu pre mladých advokátov a koncipientov z krajín východnej a strednej Európy
v čase od 22. augusta do 1. októbra 2011. Cieľom pobytu je
prehĺbenie vedomostí z nemeckého práva a oboznámenie
sa s prácou nemeckých advokátskych kancelárií. Podmienkou účasti na hospitácii je viacročná odborná prax, vek do
35 rokov a veľmi dobrá znalosť nemčiny. Ťažiskom záujmu
účastníkov hospitácie by malo byť občianske, obchodné
a hospodárske právo.
Z hospitačného programu sú vylúčení advokáti pracujúci
pre nemecké kancelárie na Slovensku t. j. v kanceláriách,
ktoré vznikli ako pobočka/zastúpenie nemeckej kancelárie
a/alebo, ktoré nesú meno nemeckej advokátskej kancelárie.
V roku 2011 sa bude môcť zúčastniť na hospitácii jeden
účastník zo Slovenska. Záujemci spĺňajúci uvedené podmienky sa môžu prihlásiť písomne alebo mailom najneskôr
do 28. februára 2011 na adrese SAK, Kolárska 4, 813 42 Bratislava alebo u PhDr. Edity Tyrolerovej ([email protected]).
Termín výberového konania bude prihláseným záujemcom o hospitáciu včas oznámený.
bulletin
slovenskej
advokácie
A KTUÁLNE
INZERCIA
sa v elektronickej verzii nezobrazuje
9
10
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
Zmeny
v katastri nehnuteľností
vo svetle ich ročnej existencie
JUDr. Jana Dráčová
V rezorte katastra prišlo v období od septembra 2009 k viacerým legislatívnym zmenám,
ktoré sa týkajú tak katastra nehnuteľností, ako aj zápisov práv k nehnuteľnostiam.
Chcela by som upozorniť na súhrn noviniek, ktoré sa môžu týkať praktického dopadu
zmien v legislatíve na prácu advokáta a tiež sa zaoberať zmenami, ktoré počas svojej
existencie prešli z hľadiska výkladu zákona a vykonávacích predpisov rôznymi štádiami.
Zároveň uvediem súčasný pohľad na katastrálne konanie v praxi rezortu katastra.
Právnym predpisom, ktorý upravuje vedenie katastra nehnuteľností a zápisy práv k nehnuteľnostiam je zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Všetky zásadné zmeny katastrálneho zákona (ďalej len „zákon“) sa uskutočnili prostredníctvom článku III.
zákona č. 304/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2009 a samotnou novelou katastrálneho zákona
č. 103/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. 5. 2010. Zároveň bola prijatá nová vykonávacia vyhláška ku katastrálnemu zákonu č. 461/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. 12. 2009 (ďalej len „VV“),
ktorá zrušila pôvodnú vykonávaciu vyhlášku
č. 79/1996 Z. z. a vyhláška č. 22/2010 Z. z.,
JUDr. Jana Dráčová
ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre
pôsobila ako riaditeľka
katastrálne úrady a správy katastra s účinprávneho odboru
nosťou od 1. 2. 2010 a ktorá zrušila pôvodnú
Úradu geodézie,
vyhlášku č. 534/2001 Z. z. (ďalej len „SP“).
kartografie a katastra
Prijaté zmeny môžeme zhrnúť do niekoľSlovenskej republiky
kých ucelených celkov, podľa ktorých člením
so sídlom v Bratislave.
svoj príspevok.
Zmeny jednotlivých typov zápisov
Zásadná zmena sa začína už pri povinných údajoch návrhu na vklad v § 30 ods. 4 zákona.
Z návrhu na vklad boli vypustené povinné údaje o nehnuteľnostiach, a to najmä číslo LV, ktorého sa návrh týka, údaj o parcelnom čísle, druhu pozemku, jeho výmere, označenie čísla stavby, bytu..., pričom po novele návrh na vklad povinne obsahuje len údaje o účastníkoch (meno,
priezvisko, adresa trvalého pobytu pri fyzických osobách a obchodné meno, názov a sídlo
pri právnických osobách), označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný a označenie
právneho úkonu alebo úkonov, na základe ktorých má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť
právo k nehnuteľnosti.
K návrhu je povinné predkladanie už len dvoch vyhotovení zmlúv (§ 30 ods. 5), upustilo sa
od obsolétneho ustanovenia ustanovujúceho povinnosť prikladať ocenenie nehnuteľnosti, ako
aj povinnej prílohy výpisu z obchodného alebo iného registra, ak je účastníkom právnická osoba a potvrdenie o zaplatení odvodu podľa zákona č. 180/1995 Z. z. Naďalej však treba v prípade, ak nie je právo vpísané na LV doložiť listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti a identifikáciu parciel, ak je právo zapísané v pozemkovej knihe, geometrický plán pri rozdelení alebo
zlúčení pozemku a pri zriadení vecného bremena. Stáva sa, že je prerušené konanie a účastník
bulletin
slovenskej
advokácie
bulletin
slovenskej
advokácie
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
je vyzvaný na predloženie geometrického plánu aj ako prílohy návrhu, ak tvorí technickú jednotu so zmluvou, ako to predpokladá platná judikatúra. Pri judikovaní pevného zviazania geometrického plánu so zmluvou súdy totiž opomenuli skutočnosť, že tým nastáva jeho znehodnotenie v miestach spojenia a k rozhodnutiu o povolení vkladu na jeho posúdenie treba porovnať rozloženú čitateľnú verziu. Ak ide o vecné bremeno, ktoré sa týka celého pozemku alebo
ak ide o vecné bremeno in personam, geometrický plán netreba prikladať. Oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad v papierovej podobe taktiež tvorí prílohu návrhu na vklad, pokiaľ
bolo na webovom sídle podané. Vzhľadom na formuláciu ustanovenia pri jeho gramatickom
výklade pôsobí dojmom kogentného ustanovenia. Z pohľadu jeho charakteru pri použití systémového a logického výkladu je však zrejmé, že musí ísť o ustanovenie dispozitívne, ako ho
chápu aj správy katastra rozhodujúce o vklade práva. Dúfajme, že najbližšia novela toto pochybenie odstráni. Čiastočne sa o to pokúsila v § 26 ods. 3 VV, ktorá ustanovila, že správa katastra
môže v prípade potreby požadovať aj iné listiny, ktoré považuje za potrebné pre rozhodnutie.
Nejednoznačnosť vyplývajúca z formulácie poznámky pri položke 11 sadzobníka správnych poplatkov bola odstránená v § 26 ods. 2 VV spresnením povinnosti samostatného návrhu
ku každej zmluve. Zmluva pritom môže obsahovať neobmedzené množstvo právnych úkonov.
Potreba tohto ustanovenia vyplynula z praxe obchádzania platenia správnych poplatkov tak,
že rôzne kúpne zmluvy boli predložené jedným návrhom.
Pokiaľ sa pozrieme bližšie na samotné konanie o vklade práva, podstatne sa zmenila tak forma ako aj podmienky na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 1 zákona na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy správa katastra už expressis verbis neskúma platnosť zmluvy, ale z pohľadu
vymenovaných atribútov posudzovania návrhu na vklad je zrejmé, že sa v podstate skúma platnosť zmluvy v celom jej rozsahu, vrátane obchádzania zákona a dobrých mravov a pri rozhodovaní sa prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by na rozhodovanie mohli mať vplyv.
Jedným zo zásadných ustanovení, ktoré v zákone pribudli dôsledkom zavedenia autorizácie
v čl. II. zákona č. 304/2009 Z. z. je osobitný spôsob rozhodovania pri zmluvách v notárskej
zápisnici a autorizovaných zmluvách bez skúmania atribútov platnosti zmluvy; zmluva sa posudzuje len z pohľadu súladu s katastrálnym operátom a splnenia procesných podmienok. Predmetné ustanovenie § 31 ods. 2 navodilo z hľadiska praxe hneď po jeho prijatí viac problémov
a otázok. Bolo potrebné definovať, ktoré zmluvy je možné autorizovať. Dôvodová správa k zákonu totiž za zmluvu o prevode nehnuteľnosti označila zmluvu kúpnu, zámennú a darovaciu.
Kataster počas roka preto rôzne vykladal pojem „zmluvy o prevode nehnuteľnosti“. V súčasnosti za zmluvy o prevode nehnuteľností rezort katastra považuje: kúpnu zmluvu, darovaciu
zmluvu, zámennú zmluvu, zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, zmluvu
o prevode podniku alebo jeho časti, dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a inominátnu zmluvu, ak je jej
obsahom niektorý z menovaných prevodov. V praxi sa však často vyskytujú prípady, kedy pri
hlavnej zmluve dôjde k dohode o inom práve, ktoré má mať povahu vecného práva. Aj keď
zákon s týmto prípadom nepočítal, kataster akceptuje autorizovanie zmluvy aj v prípade, ak
okrem prevodu obsahuje súvisiace navrhované iné vecné právo ako vlastnícke.
Druhou otázkou, ktorú bolo potrebné riešiť, bol rozsah procesných podmienok. Tie sa v zásade odvíjajú od § 31a a 31b, t. j. dôvodov na prerušenie a zastavenie konania s obmedzením
tých, kde by sa skúmali okolnosti podľa § 31 ods. 1. V zásade kataster z tohto pohľadu skúma
správnosť označenia účastníkov zmluvy a označenia nehnuteľnosti podľa údajov katastra, náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh, obmedzenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou a úhradu
správnych poplatkov. Naopak, dôležitou skutočnosťou pri skúmaní je fakt, že v tomto prípade
kataster nemá právo skúmať hmotnoprávne podmienky. V praxi to znamená, že neskúma, či
úkon maloletého schválil súd, či predaj obecného majetku schválilo zastupiteľstvo obce alebo
prevod majetku štátu schválilo Ministerstvo financií SR. Vzhľadom na to, že pri autorizovanej
zmluve v zmysle § 42 ods. 3 zákona nie je potrebný osvedčený podpis na zmluve alebo plnej
moci, správa katastra neskúma ani totožnosť jej účastníkov a nemôže ani vyžadovať apostille
pri plnej moci udelenej v zahraničí. Procesná plná moc však, ak nie je súčasťou zmluvy, tvorí
prílohu návrhu na vklad.
Ďalšou dôležitou zmenou je vypustenie možnosti rozhodovať o časti návrhu. Pokiaľ existujú dôvody na zamietnutie časti návrhu, zamieta sa celý návrh. Vzhľadom na to, že sa zásadne
posudzuje predovšetkým zmluva, pokiaľ nespĺňa podmienky povolenia vkladu ktorákoľvek jej
11
12
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
časť, zamietnutý je návrh na povolenie vkladu v celosti. S uvedeným súvisí aj zavedenie spoločného konania o vklade práva, ak sa konanie týka viacerých správ katastra zakotvené v § 22
ods. 3. O vklade rozhodne jedna z príslušných správ katastra a zabezpečí zápis práva doručením rozhodnutia a zmluvy aj v ostatných dotknutých správach katastra. Počiatočné rozpačité
zapisovanie vkladu podľa tohto ustanovenia spôsobom, že dotknuté správy katastra považovali
rozhodnutie o povolení vkladu inej správy katastra za záznamovú listinu a k zápisu dochádzalo
v lehote 60 dní je už minulosťou a v súčasnosti k týmto zdržaniam v dôsledku nesprávneho
výkladu zákona už nedochádza.
V súvislosti s prevodom v notárskej zápisnici a autorizovanou zmluvou advokátom zavádza
zákon pre tieto rozhodnutia novú 20-dňovú lehotu v § 32. Táto o 10 dní skrátená lehota oproti
všeobecnej lehote na rozhodnutie platí aj pre autorizované zmluvy, ktoré obsahujú okrem prevodu ďalší úkon, kde správa katastra pri rozhodovaní musí použiť tak ustanovenie § 31 ods. 2
pre prevod v autorizovanej zmluve, ako aj § 31 ods. 1 pre ďalší úkon.
Najvážnejšou zmenou, na rozdiel od predchádzajúcej úpravy, kedy sa rozhodnutie vyznačovalo priamo na zmluve, je § 31 ods. 4 zákona, že správa katastra vydáva samostatné rozhodnutie, ktoré má oproti rozhodnutiu podľa Správneho poriadku osobitnú úpravu. Toto rozhodnutie je doručované v prvopise, ak sa vydáva priamo na správe katastra, o osobné prevzatie
však treba požiadať vopred, najlepšie priamo v návrhu alebo pri jeho podaní. Podľa § 31 ods. 6
zákona je stanovená 15-dňová lehota na zaslanie rovnopisu rozhodnutia účastníkom konania.
Po zadaní príkazu na distribúciu rovnopisu rozhodnutia pre centrálnu expedíciu už nie je možné požiadať o osobné prevzatie rozhodnutia. Rezort katastra prešiel pri doručovaní písomností
na doručovanie prostredníctvom obálkovacej linky, ktorá je umiestnená v Žiline, preto je rovnopis odosielaný centrálnou expedíciou. Forma rovnopisu je ustanovená v § 23 SP. Zákonná
lehota na jeho zaslanie je 15 dní a tak je pravidlom, že zápis na LV sa uskutoční skôr, ako je
doručené rozhodnutie, pretože podľa § 43 ods. 1 písm. a zákona zápis na LV prebehne najneskôr nasledujúci pracovný deň po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Táto informácia
sa premietne zväčša skôr aj v katasterportáli, ktorý je aktualizovaný týždenne.
Právoplatnosť podľa § 31 ods. 5 zákona nadobúda rozhodnutie vydaním a okrem neprípustnosti riadnych opravných prostriedkov je zvýraznená neprípustnosť aj mimoriadnych opravných prostriedkov. Ako nástroj na nápravu prípadnej nezákonnosti preto slúži len žaloba podľa
V. časti OSP, prípadne protest prokurátora. V ods. 7 toho istého ustanovenia je upravená možnosť podania odvolania proti zamietavému rozhodnutiu o povolení vkladu rovnako, ako bolo
upravené v pôvodnom ods. 8, t. j. v 30-dňovej lehote s odvolacím orgánom krajským súdom,
inštitút autoremedúry vylúčený nie je.
Prerušenie konania v § 31a zákona bolo doplnené v písm. f o dôvod obmedzenie práva
nakladať s nehnuteľnosťou podľa osobitného predpisu, napr. § 50 a 425 Trestného poriadku.
Doplnený bol aj § 31b zákona o dôvod na zastavenie konania, ktoré predchádza konaní inej
správy katastra a od mája 2010 bolo za účelom zjednotenia so všeobecnou úpravou v Správnom poriadku ustanovenie doplnené o nemožnosť podať odvolanie pri dôvodoch zastavenia,
ak účastník konania so súhlasom ostatných účastníkov vzal návrh späť, ak nebol zaplatený
správny poplatok a pri litispendencii.
Ustanovenie § 34 ods. 1 zákona zmenilo dovtedajšiu prax a výklad zákona doplnením zápisu záznamom o zmenu poradia záložných práv a dohodu záložných veriteľov o poradí na ich
uspokojenie. Z hľadiska povahy týchto zmlúv totiž postačuje evidenčný princíp záznamu pri
dohode už zapísaných veriteľov o poradí rozhodujúcom na uspokojenie ich práv. V odseku 2
bola doplnená poznámka pod čiarou, aby bolo zrejmé, že aj následné právne úkony budú
dotknuté pri rozsudku o neplatnosť právneho úkonu alebo dobrovoľnej dražby len v prípade,
ak je vyznačená poznámka podľa § 44a OSP v nadväznosti na § 159a OSP, aby nedochádzalo
k neoprávneným zásahom pri ochrane tretích osôb, ktoré konajú v dobrej viere. Tento zásah
bol nevyhnutný za účelom odstránenia právnej neistoty vyplývajúcej zo zák. č. 384/2008 Z. z.
Zákon č. 70/2010 Z. z. novelizoval v § 21 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov tak, že zmluva o vstavbe alebo nadstavbe a jej zmeny sa namiesto doterajšieho zápisu vkladom, čím bola podmienená účinnosť zmluvy, zapisujú do katastra záznamom. Vzhľadom na evidenčný princíp uplatňovaný pri zápise záznamom a na charakter katastra primárne ako evidenciu nehnuteľností sa tento typ zmluvy zapíše až pri zápise bytu alebo
nebytového priestoru alebo rozostavaného bytu alebo nebytového priestoru.
bulletin
slovenskej
advokácie
bulletin
slovenskej
advokácie
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
V novej VV absentujú okrem iných dve ustanovenia, ktoré obsahovala zrušená vykonávacia
vyhláška, a to ustanovenie pôvodného § 36b ods. 1 písm. b, na základe ktorého sa skúmalo, či
bol návrh na vklad podaný v trojročnej lehote a ktoré tým nepriamo ukladalo povinnosť podať
návrh v určenej lehote a ustanovenie pôvodného § 38 písm. h, podľa ktorého na vykonanie
záznamu pri odstúpení od zmluvy (po povolení vkladu) je spôsobilý návrh, ktorého prílohou je
1. písomný prejav vôle účastníkov zmluvy odstúpiť od zmluvy s úradne overenými podpismi,
2. rozsudok súdu v prípade, ak bolo právo k nehnuteľnosti dotknuté ďalším právnym úkonom.
Pri zjednocovaní právnej praxe vychádzajúc z judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 Cdo 124/2003, publikovaný pod 5/2006 ZSP) ako aj z charakteru právneho úkonu (pri
perfektnom odstúpení zaniká záväzkový vzťah, nezaniká však vecné právo) boli tieto ustanovenia vypustené, dôsledkom čoho v súčasnosti neexistuje lehota na podanie návrhu na vklad
a pri odstúpení od zmluvy po vzniku vecného práva je ako záznamová listina akceptovaný len
rozsudok súdu. Ak dôjde medzi účastníkmi zmluvy k dohode a obaja súhlasia s odstúpením
od zmluvy, takáto dohoda na zápis pôvodného vlastníka vyžaduje povolenie vkladu.
Aj vypustenie dovetku v § 36a zákona predstavuje nenápadnú zmenu s ďalekosiahlymi dôsledkami. Vypustená bola povinnosť záznamu vždy, ak má listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti, pokiaľ táto nevychádza z údajov katastra. Zamedzilo
sa tým vzniku takzvaných „hluchých listov vlastníctva“, keď súd rozhodne určovacou žalobou
a žalovaný nie je osobou zapísanou v KN ako vlastník (vznik duplicity) alebo notár do aktív
dedičstva pojme nehnuteľnosti, ktoré sčasti alebo úplne vlastnia osoby odlišné od poručiteľa,
prípadne nie je dostatočne a nezameniteľne špecifikovaná nehnuteľnosť a podobne.
Z dôvodu, že sa už nevydávajú informatívne listy vlastníctva, zápis do katastra sa podľa
§ 37 oznamuje osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté v lehote 15 dní
od zápisu. Oznámenie má formu listu a týka sa zápisu záznamom (§ 28 ods. 2 VV). Tým, že bol
zrušený § 47, zanikla povinnosť oznamovať zápis poznámky a o vykonaní zápisu poznámky
sa možno presvedčiť na katastrálnom portáli alebo priamo na správe katastra nahliadnutím
do operátu, podaním informácie alebo výpisom LV.
Pri spisovaní zmlúv treba akceptovať úpravu § 42 ods. 2, ktorá bola menená v oboch spomenutých novelách, kde od septembra 2009 bolo vypustené obligatórne uvádzanie výmeru parcely a výmery zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu a od mája 2010 sa vrátila povinnosť
uvádzania výmery a tiež povinnosť uvádzania registra, v ktorom je parcela evidovaná a to registra C alebo E.
Menené boli aj pravidlá o oprave chýb v § 42 s tým, že v súčasnosti platí možnosť opravy
tak doložkou na zmluve, ako aj dodatkom zmluvy a listiny a verejné listiny sa na opravu vracajú
vyhotoviteľovi.
Novelizácia v § 46 KZ v ods. 4 a 7 umožnila pri zápise novej aj rozostavanej stavby zapísať
okrem stavebníka aj inú osobu, ak sa oprávnením preukáže. Touto zmenou sa vyšlo v ústrety
PPP projektom, kde stavebník nie vždy býva totožný s vlastníkom. Zároveň táto zmena rieši aj
požiadavky zápisu v prospech vlastníka u developerov a pod.
Netradičné prechodné ustanovenie ponecháva pôvodné konanie vo vzťahu k zmluvám
uzavretým do 31. 8. 2009
Zmeny súvisiace s elektronizáciou
katastra nehnuteľností
Novela v § 8 ods. 1 zákona umožnila viesť celý katastrálny operát v elektronickej podobe, čím
spolu s § 22 ods. 4 pri možnosti vykonať katastrálne konanie elektronicky dáva legislatívne
predpoklady na úplnú elektronizáciu katastra.
Ustanovenie § 23 zákona stanovuje rámec podmienok na elektronické podanie, ktoré má
rovnaké náležitosti ako podanie v papierovej podobe s tým rozdielom, že podanie obsahuje
všetko len v 1 exemplári a osvedčenému podpisu zodpovedá zaručený elektronický podpis
(ZEP) s časovou pečiatkou. Všetky prílohy musia byť tiež v elektronickej forme opatrené ZEP.
Okrem zmluvy možno elektronizáciu zabezpečiť skenovaním s opatrením elektronickej overovacej doložky a ZEP osoby oprávnenej na overovanie zákonom. Zmluvu samotnú len jej skenovaním previesť do elektronickej podoby možné nie je, pretože by nebola splnená podmienka
13
14
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
ZEP s časovou pečiatkou toho z účastníkov, u ktorého osvedčený podpis vyžaduje § 42
ods. 3 KZ.
Právne účinky elektronického podania sú viazané na jeho zaevidovanie v príslušnom registri
s vyznačením hodiny a minúty zaevidovania (§ 24 ods. 3 VV). Práve pre zásadu poradia zápisov
a používanie vládnej elektronickej podateľne s nevyhnutnosťou vstupu ľudského faktora do
procesu bolo potrebné upraviť pomerne neštandardným postupom okamih začatia konania pri
elektronickom návrhu. Zároveň sa odporúča pre rýchlejšiu komunikáciu s príslušným správnym
orgánom uvádzať kontaktnú mailovú adresu v každom podaní, pretože ústredný portál verejnej správy už ďalšiemu používateľovi neuvádza mailovú adresu odosielateľa a tak nastávajú
problémy s komunikáciou napr. generovaním VS pri poplatkoch a pod., kde operatívny mailový
kontakt predchádza zbytočnému prerušovaniu konania. Elektronizácia priniesla aj zníženie
správnych poplatkov v katastrálnom konaní na 33 eur pri bežnom podaní a pri zrýchlenom
konaní na 130 eur.
Oznámením o zamýšľanom návrhu na vklad v § 30 ods. 3 zákona a § 24 ods. 1 VV malo
dôjsť k zjednodušeniu zápisu údajov do katastra ich generovaním priamo na tlačive, ktoré je
umiestnené na webovom sídle ÚGKK SR. Oznámenie sa nachádza na katasterportáli a poplatkovo zvýhodňuje účastníka, ktorý ho zaslal v elektronickej podobe. Jeho podaná, vytlačená
a podpísaná podoba tvorí prílohu návrhu. V prípade, že k podaniu návrhu nedôjde, oznámenie
sa po 90 dňoch automaticky zo systému vymaže. Poplatok sa znižuje o 15 eur za oznámenie
nezávisle od počtu úkonov, ktoré návrh obsahuje. Podľa § 24 ods. 5 VV sa však výhoda zníženia poplatku stráca, ak oznámenie nie je v súlade so zmluvou. Oznámenie má informatívny
charakter, nemá právne účinky, okrem zníženia správneho poplatku, ani vplyv na poradie zápisov. Ak sa podáva návrh na vklad elektronicky, oznámenie v papierovej podobe netvorí prílohu
návrhu, ale sa uvedie priamo v návrhu číslom, pod ktorým bolo prijaté a ktoré je generované
automaticky.
Novela v § 69 ods. 3 uzákonila katasterportál ako verejne prístupné miesto v internetovej
sieti, ktoré poskytuje údaje informatívneho charakteru a v ods. 4 umožnila legislatívne elektronicky poskytovať údaje na verejných listinách, ak v tejto forme existujú. Toto ustanovenie síce
dáva legálny základ na elektronické poskytovanie údajov, dosiaľ však nie je zavedené v praxi
pre nedokonalé právne aj materiálne zabezpečenie elektronickej podoby verejných listín, ich
opatrenia odtlačkami pečiatok, podpisovaním a doručovaním.
Ostatné zmeny týkajúce sa katastra
Do zákona bol v § 8 doplnený obsah listu vlastníctva (išlo o prevzatie úpravy z predchádzajúcej
vykonávacej vyhlášky), bola vypustená osobitná evidencia dielov pri líniových alebo verejnoprospešných stavbách, spresnila sa pôsobnosť katastrálnej inšpekcie, uzákonila sa komisia na
overovanie spôsobilosti rozhodovať o návrhu na vklad, vydanie a odňatie oprávnenia na túto
spôsobilosť. V § 58 zákona sa zaviedlo konanie o zmene hranice katastrálneho územia, ktoré
spočíva v zlúčení, rozdelení a oddelení katastrálnych území v jednej obci a menili sa ustanovenia o obnove katastrálneho operátu. Všetky tieto zmeny sú z pohľadu bežného užívateľa nepodstatné. Na prvý pohľad nenápadná, ale vo svojich dôsledkoch dôležitá zmena v § 68 ods. 5
zákona umožňuje vstup do zbierky listín každodobému vlastníkovi rozšírením vstupu pre právneho predchodcu vlastníka. Aj keď doterajšie znenie nevylučovalo takýto výklad zákona,
v praxi sa často stávalo, že prístup do zbierky listín bol umožnený len súčasnému vlastníkovi
a to len do listín, ktorých bol účastníkom. Počas roka sa uskutočnili dve zmeny § 69 ods. 4 zákona. Najprv bolo vypustené vydávanie listov vlastníctva s plombou. Po ostatnej novele účinnej
od 1. mája 2010 sú opäť správami katastra listy vlastníctva s plombou vydávané v podobe výpisu, na požiadanie aj ako kópia originálu (so všetkými predchádzajúcimi zmenami) vlastníkovi
alebo inej oprávnenej osobe alebo osobe oprávnenej podľa osobitného predpisu. K navráteniu
sa k predchádzajúcej úprave prispeli aj pripomienky advokátskej obce.
Vypustená bola záväznosť výmery parcely registra C v § 70 ods. 2. Výmera však stále ostáva
hodnoverným údajom katastra až do preukázania opaku.
Pre nejednotnosť postupu pri zmenách údajov o vlastníkoch, ktoré nemajú vplyv na vznik,
zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam bola vo VV doplnená úprava (§ 43 ods. 2) v rámci
bulletin
slovenskej
advokácie
bulletin
slovenskej
advokácie
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
spravovania a aktualizácie katastrálneho operátu tak, že žiadosť o vykonanie zmeny obsahuje
predmet zmeny a listinu preukazujúcu zmenu s tým, že listina nie je potrebná, ak je navrhovaná
zmena preukázaná z predloženého preukazu totožnosti. Odbúrava sa tým predkladanie potvrdení o trvalom pobyte, sobášneho listu a pod. Vypustením § 45 zákona sa odňala možnosť
zapisovania dielov parciel a v súčasnosti sa odstraňujú diely parciel na správach katastra priradením parcelných čísiel k dielom, ktoré sa dajú presne definovať a u ostatných súčinnosťou
s vlastníkmi a oprávnenými osobami.
Všetky tieto zmeny mali za úlohu odstrániť niektoré už prežité spôsoby v osobitnom správnom konaní, jeho zosúladenie s novelizujúcim sa právnym poriadkom a, samozrejme, vytvorenie legislatívnych predpokladov na zlepšenie informatizácie vo verejnej správe a elektronizáciu
katastra ako celku. V procese elektronizácie určite vyvstane potreba ďalšej a presnejšej úpravy.
Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o daň za prvé krôčiky zdokonalenia systému, ktorý má
v konečnom dôsledku priniesť a nastoliť moderné trendy a uľahčiť účastníkom kontakt s verejnou správou, je tento vývoj očakávaný. Aj napriek niektorým problémom sme s bezplatným
katastrerportálom jednými z mála v Európe, ktorí poskytujú bezplatne celý evidovaný rozsah
katastrálnych údajov.
RESUMÉ
Zmeny v katastri nehnuteľností vo svetle ich ročnej existencie
S účinnosťou novely zákona o advokácii nadobudla v septembri 2009 účinnosť novela katastrálneho zákona. Tým bola odštartovaná aj novelizácia vykonávacích predpisov, po ktorých
s účinnosťou od mája tohto roku prišlo k ešte jednej menšej novelizácii katastrálneho zákona.
Autorka vo svojom príspevku komentuje zmeny, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom môžu týkať
práce advokáta. Jednotlivé zmeny sú rozdelené do troch ucelených celkov: zmeny týkajúce sa
katastra nehnuteľností a verejnosti, zmeny podľa typov zápisov a zmeny súvisiace s elektronizáciou katastra nehnuteľností.
SUMMARY
Changes in the Land Registry – One Year On
The amendment to the Land Registration Act took effect on the effective date of the amendment to the Legal Profession Act in September 2009 as a result whereof amendments to other
implementing rules had to be made, including one minor amendment to the Land Registration
Act in May 2010. The author comments on changes which may affect lawyers' work in any respect. Individual changes are divided into three coherent units: changes concerning the Land
Registry and the public, changes reflecting individual forms of registration and changes related
to the electronization of the Land Registry.
ZUSAMMENFASSUNG
Änderungen im Katasteramt im Licht deren einjährigen Bestehens
Mit Wirksamkeit der Novelle des Rechtsanwaltschaftsgesetzes ist im September 2009 auch die
Novelle des Katastergesetzes rechtskräftig geworden. Dadurch wurde auch die Novellierung
von Ausführungsvorschriften in die Wege geleitet, nach welcher mit Wirksamkeit ab Mai dieses
Jahres noch eine kleinere Novellierung des Katastergesetzes durchgeführt wurde. Die Autorin
kommentiert in ihrem Beitrag Änderungen, die auf die Arbeit des Rechtsanwalts irgendwie auswirken können. Die einzelnen Änderungen sind in drei vollständige Einheiten aufgeteilt: die
Änderungen betreffend das Katasteramt und die Öffentlichkeit, die Änderungen je nach einzelnen Einverleibungsarten und die Änderungen in Zusammenhang mit der Elektronisierung des
Katasteramtes.
15
16
bulletin
slovenskej
advokácie
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
„Požadovaný podiel“
vo veciach zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva
Mgr. Martin Bicko
V právnej praxi sa často vyskytujú spory o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Predmetom týchto sporov býva často značná majetková hodnota. Advokát
je oprávnený pri zastupovaní navrhovateľov vyúčtovať si trovy právneho zastupovania.
Spôsob určenia a výšku odmeny pri takomto zastupovaní upravuje vyhláška MS SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Vo vyhláške MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb treba brať osobitne zreteľ na § 10 ods. 5. Uvedený § znie: „Vo veciach zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je tarifnou hodnotou cena požadovaného podielu.“
Pri vyčísľovaní trov právneho zastupovania pri zrušení a vyporiadaní podielového
Mgr. Martin Bicko
spoluvlastníctva často vznikajú rozdielne
vyštudoval Právnickú
a sporné výklady spojenia „požadovaný pofakultu Univerzity Pavla
diel“. Už spomínaná vyhláška a ani jej dôvoJozefa Šafárika v Košidová správa alebo komentáre k nej nedefinuciach. Popri štúdiu pôsojú tento sporný pojem ktorý je možné vysvetbil ako právny asistent
ľovať rôzne, (a aj sa v praxi vysvetľuje rôzne),
v advokátskej kancelárii.
čo má nepochybne výrazný vplyv na určenie
V súčasnosti pracuje ako advokátsky koncisprávnej výšky tarifnej hodnoty a následne
pient a venuje sa najmä občianskemu právu
aj výpočtu odmeny advokáta. Najčastejší výso zameraní najmä na problematiku v oblasti
klad daného pojmu si dovolím uviesť na prínehnuteľností. Okrem toho je externý doktoklade. Nehnuteľnosť je v podielovom spolurand na fakulte práva Paneurópskej vysokej
vlastníctve dvoch vlastníkov, každý po jednej
školy v Bratislave.
polovici. Hodnota nehnuteľnosti je jeden milión eur. Jeden zo spoluvlastníkov (navrhovateľ zastúpený advokátom), podá návrh na vyporiadanie a zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Požaduje, aby súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosť prikáže do vlastníctva navrhovateľovi a zaviaže ho zaplatiť hodnotu
podielu zistenú znalcom v konaní (reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné). Taký1
to návrh umožňuje § 142 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).
Z uvedeného možno logickým výkladom dospieť k záveru, že požadovaným podielom v tomto prípade bude jedna polovica nehnuteľnosti (podiel jedna polovica v hodnote 500 000 eur)
t. j. tarifná hodnota bude teda 500 000 eur a táto sa použije na výpočet odmeny advokáta.
Pri takomto spore (ak uvažujeme, že konanie sa skončí na prvom pojednávaní na prvom stupni
a uskutočnia sa tri úkony t. j. príprava a prevzatie, napísanie žaloby a účasť na pojednávaní) bude
odmena advokáta vo výške 4267,59 eur bez DPH a RP. V tomto prípade sa teda za „požadovaný
podiel“ považuje podiel vo výške jednej polovice, ktorú vlastní odporca. Takýto výklad bol aplikovaný v uznesení Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5Co/189/2009- 219.
Ďalší výklad sporného pojmu, ktorý sa v praxi používa, opäť uvediem na rovnakom skutkovom prípade s tým, že aplikujem doslovný výklad pojmu „požadovaný podiel“. To znamená, že
za požadovaný podiel sa považuje čo navrhovateľ požaduje. V tomto prípade ide o nadobudnutie vlastníctva k celej veci takým spôsobom, že súd prizná podiel odporcu navrhovateľovi
1 Ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.
Prihliadne pritom na veľkosť
podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže
súd vec za primeranú
náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby
sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka
voči ostatným spoluvlastníkom.
bulletin
slovenskej
advokácie
2 Horváth, E.: Zákon o súdnych poplatkoch – komentár. Bratislava : Iura Edition
2006.
3 Horváth, E.: Zákon o súdnych poplatkoch – komentár. Bratislava : Iura Edition
2006.
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
a zaviaže ho zaplatiť cenu podielu určenú znalcom. Získa teda vlastníctvo celej veci (požaduje
nadobudnúť celú vec). Odmena advokáta by vychádzala z tarifnej hodnoty 1 000 000 eur
(cena celej veci a ak uvažujeme, že konanie sa skončí na prvom pojednávaní na prvom stupni
a uskutočnia sa tri úkony t. j. príprava a prevzatie, napísanie žaloby a účasť na pojednávaní)
činila by 7 275 eur bez DPH a RP. Takýto výklad bol použitý pri rozhodovaní o výške odmeny
advokáta vo veci zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva na Krajskom súde v Trenčíne. V uvedenej veci súd v uznesení pod spis. zn. 17Co/287/2008 zo dňa 26. 5. 2009 vyriekol nasledovný názor: „Je potrebné ustáliť, čo treba rozumieť pod pojmom „cena požadovaného podielu“.
S výkladom, že ide len o cenu podielu ďalšieho spoluvlastníka, ktorú navrhovateľ žiada, aby mu
bol prikázaný v rámci vyporiadania, sa odvolací súd nestotožňuje. V dôsledku takéhoto výkladu
by potom v prípade, ak by vyporiadanie bolo vykonané podľa prvej modality ust. § 142 ods. 1 OZ
– rozdelenie veci, by nebolo z čoho určiť tarifnú odmenu, keďže navrhovateľ nežiada podiel ďalšieho spoluvlastníka. Analogická situácia by bola aj v prípade, ak vec žiadny z účastníkov nechce.
Podľa názoru odvolacieho súdu pojem „cena požadovaného podielu“ znamená, že cenou pre
účely tarifnej odmeny bude to, čo navrhovateľ v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva požaduje, teda ak žiada, aby celá vec mu bola prikázaná do vlastníctva, potom
základom bude cena celej veci. Ak bude žiadať rozdelenie veci podľa podielov, vtedy cenou
bude cena jeho podielu.“
2
Uvedený názor korešponduje aj s výkladom v poplatkovom zákone (§ 7 ods. 9 zákona
č. 71/1992 Zb.). Z výkladu je zrejmé, že „hodnota predmetu konania je daná hodnotou veci,
o vlastníctvo ktorej ide. Hodnota vlastníctva je totožná s hodnotou veci, o vlastníctvo ktorej ide.
Je teda správne, ak v prípade, že sa navrhovateľ domáha určenia svojho vlastníctva k veci, berie
sa za základ poplatku cena tejto veci. (RC 14/76)“.
Pre porovnanie a načrtnutie budúcej možnej úpravy u nás si dovolím poukázať na úpravu
danej problematiky na území ČR, kde je princíp odmeňovania advokáta vo veciach zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva obdobný ako v podmienkach SR. Odmenu advokáta upravuje vyhláška MS ČR č. 177 zo dňa 4. júna 1996 (advokátní tarif). Z § 8 ods. 5 vyhlášky
vyplýva „Ve věcech zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví se vychází z ceny celé věci
po odečtení ceny podílu klienta, směřuje-li návrh na přikázání věci klientovi nebo v případě návrhu na prodej věci. Směřuje-li návrh na přikázání věci ostatním spoluvlastníkům, vychází se z ceny
celé věci po odečtení ceny podílu ostatních spoluvlastníků. V případě návrhu na reálné rozdělení
věci se vychází z ceny celé věci.“ Ako vidno, uvedená vyhláška konkrétne rieši viacero možností zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a je teda málo pravdepodobné, že
v praxi dôjde k rozdielnemu výkladu a aplikácii daného ustanovenia a následne k rozdielnemu
určeniu výšky odmeny advokáta v spore.
V závere si dovolím vysloviť svoj názor. Spomenuté výklady a aplikácia sporného pojmu spôsobuje v aplikačnej praxi zmätok. Vyčísľovanie a rozhodovanie o trovách právneho zastúpenia
vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nepochybne predstavuje dôležitý a každodenný moment výkonu advokácie a súdnictva. Je nepochybné, že ide o diametrálne odlišné názory a o závažnú otázku, s ktorou sa advokáti a súdy bežne stretávajú. Ako
vidno z uvedených príkladov, takéto rozporné aplikovanie daného pojmu spôsobuje aj značný
rozdiel v odmene advokáta. Bolo by namieste, aby v záujme nepoškodzovania klientov a zjednotenia postupu v prípadoch vyčísľovania trov právneho zastúpenia pri zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva došlo de lege ferenda k jednotnému výkladu sporného pojmu a k jednotnej
3
aplikačnej praxi uvedeného ustanovenia. Osobne sa prikláňam k citovanému názoru použitého aj v komentári k § 7 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. Tento názor považujem za logický, má
oporu v zákone a neprieči sa dobrým mravom.
RESUMÉ
„Požadovaný podiel“ vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
Predmetom tohto článku je poukázanie na súčasnú právnu úpravu odmeňovania advokátov
v zastupovaní vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Autor sa zameriava najmä na diametrálne odlišný výklad a aplikovanie dôležitého ustanovenia vyhlášky
17
18
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
V závere článku pre porovnanie prináša právnu úpravu v ČR a navrhuje jej možnú právnu úpravu de lege ferenda v podmienkach SR.
SUMMARY
"Equitable Share" in the Cases Concerning Cancellation
and Distribution of the Community Property
The article deals with legal rules currently applicable to the attorney fees charged for the representation of clients in the cases concerning cancellation and distribution of the community
property. The author focuses mainly on a diametrically different interpretation and application
of the important provision of Regulation of the Slovak Ministry of Justice No. 655/2004 on
Attorneys' Fees and Reimbursements for the Provision of Legal Services. At the end, he compares legal rules applicable in the Czech Republic, and proposes their application de lege ferenda in the Slovak Republic.
ZUSAMMENFASSUNG
„Der beanspruchte Anteil“ bei Auflösung
und Auseinandersetzung des anteiligen Miteigentums
Das Ziel dieses Artikels ist, auf die derzeitige Rechtsregelung der Entlohnung des Rechtsanwaltes bei Vertretung in den Fällen der Auflösung und Auseinandersetzung des anteiligen Miteigentums hinzuweisen. Ich konzentriere mich insbesondere auf die diametral unterschiedliche Auslegung und Anwendung der wichtigen Bestimmung der Erlassung 655/2004 des Ministeriums
der Slowakischen Republik über die Anwaltskosten für Rechtsdienstleistungen. Am Ende meines Artikels führe ich vergleichsweise die Rechtsregelung der Tschechischen Republik an und
schlage ihre eventuelle rechtliche Regelung de lege ferenda unter den Bedingungen der Slowakischen Republik vor.
bulletin
slovenskej
advokácie
bulletin
slovenskej
advokácie
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
Limitácia náhrady škody
v obchodnom práve
prof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc.
Limitácia náhrady škody je obmedzenie, stanovenie limitu rozsahu náhrady škody
dohodou strán v tom zmysle, že ak jedna z nich spôsobí druhej strane škodu,
nebude povinná uhradiť ju všetku, ale len dohodnutú čiastku (do určitého limitu).
Pritom ide o dohodu uzavretú ex ante, teda nielen pred vznikom škody,
ale aj pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.
Vyjadrenie limitu môže mať rôznu podobu, nie len vyjadrenie pevnou čiastkou.
1
Kontraktuálna limitácia náhrady škody
1 Vích, J.: Limitace škody
v mezinárodním obchodu.
Ekonóm, č. 18/1996.
Kontraktuálna limitácia rozsahu náhrady škody je v odbornej literatúre a aplikačnej praxi dlhodobo pertraktovaná, pričom sa vyskytujú mnohé nejasnosti a celkom protichodné názory. Túto
otázku považujeme za dôležitú nielen z hľadiska teoretického, ale najmä právno-aplikačného.
Nejednoznačná odpoveď, či možno alebo
nemožno limitovať výšku náhrady škody podprof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc.
poruje stav právnej neistoty, ktorý zvýrazňuje
pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave
fakt, že dosiaľ sa k tejto otázke zásadnejšie neštátu a práva SAV. Externe učí na Právnickej
vyjadrila ani rozhodovacia prax slovenských
fakulte Paneurópskej
súdov a jednoznačne ani judikatúra českých
vysokej školy. Vykonáva
súdov.
advokátsku prax. Je zapíIde v zásade o dva aspekty tejto otázky:
saná v zozname advokápotrebnosť limitácie náhrady škody v obtov Slovenskej advokátchodných vzťahoch ako aj prípustnosť konskej komory a Českej
traktuálnej limitácie de lege lata.
advokátskej komory.
Vecnú potrebnosť kontraktuálnej limitácie náhrady škody v obchodných vzťahoch
pravdepodobne netreba podrobnejšie dokazovať a rozsiahlejšie obhajovať. Na prvý pohľad je
zrejmé, že práve v obchodných vzťahoch vznikajú často situácie, kedy je potrebné už pri uzavieraní zmluvy pamätať na dohodu o limitovaní náhrady potenciálnej škody, čo spravidla vyplýva z charakteru samého plnenia. Takými sú napríklad dodávky nových technológií, rozsiahle investičné dodávky, ale aj výskumné práce a iné. Ide o plnenia, ktoré sú rizikové v tom zmysle, že
pri uplatnení zákazu limitovania náhrady škody by to v konkrétnych prípadoch často znamenalo pre dodávateľa (zhotoviteľa) taký záväzok, ktorý svojím rozsahom nezodpovedá ekonomic1
kej motivácii pripravovaného či už realizovaného zmluvného vzťahu.
Limitácia náhrady škody dohodou zmluvných strán sa celkom bežne uplatňuje v medzinárodnom obchode, kde sa veľmi často vylučuje z rozsahu náhrady škody pri rizikových kontraktoch ušlý zisk. Aj Princípy medzinárodných obchodných zmlúv UNIDROIT umožňujú za určitých podmienok zmluvnú limitáciu rozsahu náhrady škody.
Prípustnosť kontraktuálnej limitácie náhrady škody de lege lata treba vysvetliť podrobnejšie. Vo svojej podstate ide o problém rozsahu náhrady škody. Bezpochyby, vzhľadom na
reštitučnú funkciu náhrady škody, medzi výškou náhrady škody a rozsahom spôsobenej škody
je bezprostredná spätosť. Platí všeobecná zásada, že náhrada škody má v zmysle § 379 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) reštituovať všetku škodu, t. j. skutočnú škodu (damnum
emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej
19
20
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany
(§ 380 ObZ).
Ako z každej zásady, aj z tejto existuje viacero výnimiek, ktoré znamenajú odchýlku od povinnosti uhradiť všetku spôsobenú škodu. Niekedy takúto výnimku upravuje priamo zákon,
prípadne zákon pripúšťa zmluvné obmedzenie nároku na náhradu škody.
a) Zákon priamo limituje rozsah náhrady škody predovšetkým prostredníctvom predvídateľnosti škody. Ustanovenie § 379 ObZ z povinnosti nahradiť škodu vylučuje škodu predvídateľnú, t. j. takú, ktorú v čase vzniku záväzku povinná strana poznala ako možný dôsledok
porušenia svojej povinnosti, alebo, ktorá bola v tom čase ako takýto dôsledok predvídateľná.
Tým je limitovaný rozsah náhrady škody. Obmedzenie rozsahu náhrady škody prostredníctvom
predvídateľnosti možnosti vzniku škody plní funkciu korekcie rizika v obchodných vzťahoch
a pozná ho aj Konvencia OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovarov (čl. 74).
Na rozsah náhrady škody má tiež vplyv porušenie preventívnych povinností (§ 376, 382
a § 384 ObZ), ktoré majú kogentný charakter (pozri § 263 ObZ). Vo všeobecnosti ide o plnenie povinností, ktoré majú pôsobiť preventívne voči možnému vzniku škody. Ak poškodený
poruší jemu uloženú preventívnu povinnosť, znižuje sa jeho nárok na náhradu škody. Vylúčenie
obmedzenia rozsahu náhrady škody prostredníctvom uvedených ustanovení je neprípustné
vzhľadom na ich kogentnosť. Takáto dohoda strán by bola neplatná.
Určité špecifiká na určenie rozsahu náhrady škody vymedzuje Obchodný zákonník aj pre
niektoré osobitné prípady (§ 440 ods. 1, § 469 a 624).
Na druhej strane v Obchodnom zákonníku nájdeme aj ustanovenia, ktoré zakazujú tak vylúčenie, ako aj obmedzenie zodpovednosti (§ 135a ods. 4, § 194 ods. 8, § 243a ods. 3).
b) Zákon pripúšťa limitovanie rozsahu náhrady škody aj v rámci voľnosti kontrahovania. To znamená, že limitovanie rozsahu náhrady škody závisí od vôle zmluvných strán a spája
sa s možnosťou určitej korekcie rizika. Ide v podstate o dva spôsoby takejto limitácie: o sprostredkovanú možnosť limitácie alebo priamu možnosť limitácie.
ba) Sprostredkovanou možnosťou limitovania rozsahu náhrady škody, závislou od dohody zmluvných strán, je jej limitácia prostredníctvom iného právneho inštitútu, ktorým je
zmluvná pokuta. Je síce pravdou, ako argumentuje K. Eliáš, že na zaplatenie zmluvnej pokuty
nezaväzuje vznik škody sám o sebe, ale iný právny dôvod a že ani hlavnou, ani jedinou funk2
ciou zmluvnej pokuty nie je funkcia paušalizovanej náhrady škody. To však nič nemení na tom,
že zákon umožňuje prostredníctvom zmluvného inštitútu celkom reálne v konkrétnom prípade
limitovať rozsah náhrady škody. Či zmluvné strany túto možnosť využijú, závisí od ich vôle, lebo
využitie tejto možnosti sa zakladá na ich dohode.
Aj prostredníctvom inštitútu sľubu odškodnenia možno dosiahnuť limitáciu náhrady škody
dohodou strán ex ante vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia § 727 ObZ.
Pre úplnosť spomenieme aj niektoré ďalšie sprostredkované (nie priame) možnosti strán
dohodou limitovať rozsah náhrady škody tam, kde im to zákon umožňuje.
Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia § 374 ods. 1. ObZ môžu strany zmluvne rozšíriť
výpočet okolností vylučujúcich zodpovednosť a tým zúžiť zodpovednosť budúceho škodcu
a teda aj obmedziť rozsah náhrady škody. Môžu tiež zmluvne zmeniť (obmedziť) zodpovednosť za škodu tým, že dohodnú zodpovednosť podmienenú zavinením, prípadne prezumovaným zavinením, čím tiež v konečnom efekte obmedzia rozsah budúcej škody.
Dohodnutie liberačných dôvodov nad rozsah dispozitívneho ustanovenia § 374 ObZ tým
obmedzenie rozsahu náhrady škody niekedy tiež považuje za vzdanie sa práva na náhradu škody. Napríklad aj český judikát odvolacieho súdu, ktorý judikoval, že z kogentného ustanovenia
§ 386 ods. 1 ObZ vyplýva, že nemožno dohodnúť iné liberačné dôvody ako tie, ktoré ustanovuje § 374 ods. 1 ObZ. Najvyšší súd, ako súd dovolací, správne uvedený názor odmietol
v nasledujúcom stanovisku: „Dojednanie o iných liberačných dôvodoch, ako tie, ktoré vyplývajú
z ustanovení § 374 ods. 1, 2 ObZ, nie je v rozpore s ustanovením § 386 ObZ. Podľa tohto ustanovenia sa nemožno vzdať nároku na náhradu škody pred porušením povinnosti, z ktorého môže
škoda vzniknúť. Za vzdanie sa nároku na náhradu škody však nemožno požadovať dohodu strán
3
o inom vymedzení liberačných dôvodov“.
Ak by sme všetky dispozitívne ustanovenia, ktoré upravujú náhradu škody posudzovali ako
uvedený odvolací súd, teda prostredníctvom § 386 ods. 1 ObZ, dospeli by sme k takému rozsahu kogentnosti v tejto úprave, ktorá by bola nezmyselná a neudržateľná.
bulletin
slovenskej
advokácie
2 Eliáš, K.: Smluvní pokuta
z pohledu teorie, právní
úpravy a judikatúry. Podnikateľ a právo č. 2/2000,
s. 11–12.
3 Rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky z 30. septembra 2008, sp. zn. 32
Odo 739/2006. Obchodněprávní revue č. 6/2009,
s. 168 a nasl.
bulletin
slovenskej
advokácie
4 Ovečková, O.: Vybrané
problémy zmluvnej zodpovednosti v obchodnom
práve. Právny obzor
č. 6/2000, s. 439 a nasl.;
Ovečková, O.: Zmluvná
pokuta. Bratislava : Iura
Edition 2004, s. 156 a nasl.;
Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník. Komentár 2. Prvé vydanie. Bratislava : Iura Edition 2005,
s. 187–188; Ovečková, O.
a kol.: Obchodný zákonník. Komentár 2. Druhé
vydanie. Bratislava : Iura
Edition 2008, s. 220;
Ovečková, O.: Limitovanie
rozsahu náhrady škody
v obchodných vzťahoch.
In: Pocta Miloši Tomsovi.
Plzeň : Aleš Čeněk, s. r. o.
2006, s. 300 a nasl.;
Ovečková, O.: Vybrané výkladové a aplikačné otázky
právnej úpravy obchodných záväzkových vzťahov. In: 12. Slovenské dni
Obchodneho práva. Zborník. Bratislava : Slovenská
advokátska komora 2006, s.
62 a nasl.; Ovečková, O. –
Žitňanská, L. a kol.: Základy
obchodného práva 2. Bratislava : Iura Edition 2010,
s. 171 a nasl.
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
bb) Najvýznamnejšou a priamou možnosťou limitácie rozsahu náhrady škody je dohoda
strán v súvislosti s dispozitívnym ustanovením § 379 ObZ. Pri tejto možnosti kontraktuálnej
limitácie náhrady škody vychádzame z nasledujúcich dôvodov.
Pri úvahách o limitácii rozsahu náhrady škody dohodou strán treba rešpektovať, že ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú rozsah náhrady škody, majú dispozitívny charakter
(§ 379, 380). Z toho vyplýva, že zmluvným stranám zákon umožňuje dohodou modifikovať rozsah náhrady škody rôznym spôsobom. Možno sa dohodnúť, že v prípade vzniku škody sa bude
uhrádzať len skutočná škoda a nie aj ušlý zisk, a to aj v prípade, že tento by v dôsledku škodnej
udalosti vznikol. Môžu tiež dohodou vylúčiť z hradenia skutočnej škody náklady, ktoré by poškodená strana musela vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Možno tiež rôznym
spôsobom obmedziť rozsah budúcej skutočnej škody, prípadne rozsah budúceho ušlého zisku.
Pripomíname, že zmluvné strany môžu dohodou rozsah náhrady škody nielen obmedziť, ale
aj rozšíriť tým, že vylúčia zákonnú limitáciu rozsahu náhrady škody (§ 379 ObZ), ktorá spočíva
v náhrade iba škody predvídateľnej.
Na prvý pohľad by sa zdalo, že uvedenej aplikácii dispozitívneho ustanovenia § 379 ObZ
môžu brániť kogentné ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
a § 386 ods. 1 ObZ.
Ustanovenie § 574 ods. 2 OZ vyjadruje zásadu, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv,
ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná (§ 39 OZ). Z hľadiska našej problematiky
môžeme hovoriť o všeobecnom zákaze limitácie náhrady škody.
Druhým kogentným ustanovením je § 386 ods. 1 ObZ, ktorý zakazuje vzdať sa nároku
na náhradu škody pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.
Rozdiel medzi všeobecným zákazom vzdania sa práva ex ante obsiahnutým v § 574 ods. 2 OZ
a špeciálnou (osobitnou) úpravou viažucou sa na náhradu škody obsiahnutou v § 386 ods. 1
ObZ je v tom, že hoci obe ustanovenia vychádzajú z toho, že práva sa nemožno vopred vzdať,
ustanovenie § 574 ods. 2 OZ za rozhodujúci považuje okamih vzniku práva a ustanovenie
§ 386 ods. 1 ObZ zase okamih porušenia povinnosti. Po porušení povinnosti, aj keď ešte nie je
zrejmé, či toto porušenie má za následok vznik škody, sa strany môžu dohodnúť o vzdaní sa
práva na náhradu škody.
Ustanovenie § 574 ods. 2 OZ je lex generalis a ustanovenie § 386 ods. 1 ObZ je vo vzťahu
k tomuto ustanoveniu lex specialis. Problémy sú aj napriek tomu s jeho výkladom, či zákaz obsiahnutý v § 386 ods. 1 ObZ treba chápať tak, že zakazuje vzdať sa len celého nároku na náhradu škody, alebo zákaz sa týka aj vzdania sa časti nároku na náhradu škody. Podľa nášho názoru
zákaz obsiahnutý v § 386 ods. 1 ObZ sa týka len vzdania sa nároku na náhradu škody ako celku
a nie obmedzenia jej výšky, resp. rozsahu.
Sme toho názoru, že dikcia tohto ustanovenia nebráni stranám pri dojednávaní obchodnej
transakcie, s ktorou je spojené obzvlášť veľké riziko, aby si v zmluve obmedzili výšku náhrady
škody, ktorú bude treba nahradiť v prípade porušenia zmluvnej povinnosti a vzniku škody.
V takom prípade platí zmluvné dojednanie, že náhrada škody môže predstavovať najviac sumu
určenú v zmluve.
Možno konštatovať, že ustanovenie § 574 ods. 2 OZ, vzhľadom na osobitnú úpravu
§ 386 ods. 1 ObZ, pokiaľ ide o možnosť limitácie náhrady škody, sa neuplatní.
Ustanovenie § 574 ods. 2 OZ sa neuplatní ani vo väzbe s dispozitívnym ustanovením
§ 379 ObZ, lebo aj tu ide o lex specialis.
Pokiaľ ide o vzťah dispozitívneho ustanovenia § 379 ObZ a kogentného ustanovenia § 386
ods. 1 ObZ nemožno ho vykladať tak, že kogentný charakter § 386 ods. 1 ObZ bráni dispozitívnemu nakladaniu s rozsahom náhrady škody v zmysle § 379 ObZ. Preto dispozitívne ustanovenie § 379 ObZ ani v spojení s kogentným ustanovením § 386 ods. 1 ObZ nevylučuje právo
strán dohodnúť si limitáciu prípadnej náhrady škody. Dohoda o limitácii náhrady škody je
dovoleným výkonom dispozičného práva.
Uvedené stanovisko zastávame dlhodobo a viackrát sme ho v minulosti prezentovali, či už
4
verbálne alebo aj písomne vo viacerých prácach.
Okrem už uvedených argumentov v prospech možnosti obmedzenia rozsahu náhrady
škody dohodou zmluvných strán, ktoré považujeme za rozhodujúce, možno podporne uviesť
aj ďalšie. Takými sú ustanovenia zákona, kde zákonodarca expressis verbis zakazuje nielen
vylúčenie, ale aj obmedzenie rozsahu zodpovednosti za škodu.
21
22
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
bulletin
slovenskej
advokácie
Ako príklad možno uviesť právnu úpravu zodpovednosti štatutárnych orgánov, resp. členov
štatutárnych orgánov spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 135a ods. 4 ObZ), v akciovej spoločnosti (§ 194 ods. 8 ObZ) a družstve (§ 243a ods. 3 ObZ). V uvedených prípadoch zákon
kogentnými ustanoveniami zakazuje uzavretie dohody o vylúčení alebo obmedzení zodpovednosti za škodu. Robí tak preto, lebo kogentné ustanovenie § 386 ods. 1 v rámci všeobecnej
úpravy náhrad škody v Obchodnom zákonníku síce zakazuje vzdať sa nároku na náhradu škody, ale ide tu len o zákaz vylúčenia, ale nie obmedzenia zodpovednosti za škodu. Ustanovenia,
ktoré zakazujú tak vylúčenie, ako aj obmedzenie zodpovednosti členov štatutárnych orgánov
uvedených obchodných spoločností sú osobitnou úpravou vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 386 ods. 1 ObZ a budú sa aplikovať len pre vzťahy medzi spoločnosťou, resp. družstvom a členmi ich štatutárnych orgánov.
Takým je aj ustanovenie § 8 zákona č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
vadným výrobkom. Toto ustanovenie nazvané Zákaz vylúčenia alebo obmedzenia zodpovednosti ustanovuje: „Zodpovednosť výrobcu za škodu spôsobenú vadným výrobkom nemožno
vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť“.
Ďalším príkladom je ustanovenie § 53 ods. 4 písm. d OZ, ktoré vymedzuje a ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách uvádza ustanovenie, ktoré vylučuje alebo obmedzuje práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu.
V uvedených príkladoch, či už v Obchodnom zákonníku, v Občianskom zákonníku alebo
v inom zákone, dal zákonodarca jasne najavo, že nepripúšťa možnosť dohody ani o vylúčení,
ani o obmedzení náhrady škody. Je teda zrejmé, že zákonodarca používa rozdielnu a celkom
jednoznačnú dikciu na vyjadrenie zákazu vylúčenia (nie jej obmedzenia) zodpovednosti za škodu, resp. nároku na náhradu škody ako celku (§ 386 ods. 1 ObZ) a zákazu tak vylúčenia, ako aj
obmedzenia zodpovednosti za škodu (napr. § 135a ods. 4, § 194 ods. 8, § 243a ods. 3 ObZ).
2
Medze kontraktuálnej limitácie
náhrady škody
Na základe dispozitívneho charakteru právnej úpravy nemožno však vyvodiť záver, že zmluvné
strany môžu rozsah náhrady škody ľubovoľne obmedziť. Zmluvná sloboda ani v tomto prípade
nie je bezbrehá. Bránia tomu niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
Na prvom mieste je to kogentné ustanovenie § 386 ods. 1 ObZ, ktoré zakazuje vzdať sa
nároku na náhradu škody pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. V tejto
súvislosti je výstižné, že toto kogentné ustanovenie kladie medze dispozitívnosti tých ustano5
vení, ktoré upravujú rozsah náhrady škody. Teda nezakazuje rozsah náhrady škody dohodou
strán obmedziť, lebo táto možnosť vyplýva z dispozitívnosti ustanovení upravujúcich rozsah
náhrady škody, ale zakazuje, aby sa zmluvné strany vzdali ex ante svojho práva, resp. nároku
na náhradu škody ako celku. Zároveň tiež zakazuje, aby dohoda o úprave rozsahu náhrady škody mala taký charakter, že by znamenala vzdanie sa celého nároku na náhradu škody v zmysle
§ 386 ods. 1 ObZ.
Sú však aj ďalšie ustanovenia, ktoré bránia prekročiť medze dispozitívnosti ustanovení, ktoré
upravujú rozsah náhrady škody. Môže ísť o dva prípady.
V prvom prípade nemožno obmedziť rozsah náhrady škody v konkrétnom prípade tak
neprimerane, aby výška náhrady škody bola obmedzená takým spôsobom (dohodnutie iba
symbolickej sumy), že by to znamenalo obchádzanie zákazu vzdania sa nároku na náhradu
škody pred porušením povinnosti. Išlo by o právny úkon, ktorý sa svojím obsahom prieči
zákonu. Takáto dohoda by preto bola v zmysle § 39 OZ neplatná.
O druhý prípad by išlo vtedy, ak dohoda o limitovanie rozsahu náhrady škody nebude síce
v rozpore s kogentným ustanovením § 386 ods. 1 ObZ, ale bude v konkrétnom prípade odporovať zásadám poctivého obchodného styku. Dohodu v tomto prípade nepostihne sankcia
neplatnosti, ale zákon takémuto výkonu práva neposkytuje právnu ochranu, a preto súd výkon
práva odoprie (§ 265).
5 Pelikánová, I.: Komentář
k obchodnímu zákoníku.
3. díl. Praha : LINDE 1998,
s. 458.
6 Kopáč, L.: Obchodní kontrakty I. Praha : PROSPEKTRUM 1993, s. 285;
Marek, K.: Limitace náhrady škody (podle obchodního zákoníku). Ekonom
č. 51/1995, s. 63;
Marek, K.: K limitaci náhrady škody podle obchodního zákoníka. Bulletin advokacie, č. 3/2005;
Marek, K.: Poznámka k limitaci náhrady škody
(podle českého obchodního zákoníku). Justičná
revue č. 12/2009, s. 1392;
Hándl, J.: Omezení nároku
na náhradu škody dohodou stran. Právní rádce
č. 6/1995, s. 13;
Pelikánová, I.: Komentář
k obchodnímu zákoníku
3. díl. Praha : LINDE 1998,
s. 458;
Šilhan, J.: Náhrada škody
v obchodních vztazích
a možnosti její smluvní limitace. Praha : BECK 2007,
s. 16 a nasl.
bulletin
slovenskej
advokácie
7 Dědič, J. – Čech, P.: Bis
de eadem re aneb dvakrát
o tomtéž a pokaždé jinak.
Právní rádce č. 11/2008.
8 Dědič, J. In: Náhrada škody
v judikatúře Nejvyššího
soudu. Mimořádna
příloha. Právní rozhledy
č. 24/2009, s. 4.
9 Plíva, S.: Obchodní závazkové vztahy. 2. vydání.
Praha : ASPI 2009, s. 148
a nasl.
10 Tomsa, M. In: Štenglová
– Plíva – Tomsa a kol.:
Obchodní zákoník. Komentář. 11. vydání. Praha :
C. H. BECK 2006, s. 1118.
11 Eliáš, K.: Obchodní zákoník. Praktické pznámkové
vydání. 4. vydání. Praha :
LINDE 2004, s. 666;
Bejček, J. In: Bejček, J. –
Eliáš, K. – Raban, P. a kol.:
Kurs obchodního práva.
Obchodní závazky. 3. vydání. Praha : C. H. BECK
2003, s. 122;
Bejček, J.: Nad interpretačními úskalími odpovědnosti za škodu v obchodních vztazích. In: X. Karlovarské právnické dny.
Praha : LINDE 2000, s. 33.
12 Bejček, J. In: Bejček, J. –
Eliáš, K. – Raban, P. a kol.:
Kurz obchodního práva.
Obchodní závazky. 3. vydání. Praha : C. H. BECK
2003, s. 122.
13 Eliáš, K.: Obsah, spôsob
a rozsah náhrady škody
v súkromnom práve. In:
12. Slovenské dni obchodného práva. Bratislava, Slovenská advokátska komora
2006, s. 28;
Eliáš, K. Debata k okruhu
č. 1. Záznam z 3. odborného sympózia Najvyššieho
súdu ČR. In:
http://jinepravo.blogspot.co
m/2010/01/zaznam-z-3odborneho-symposia.html.
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
V tomto zmysle treba chápať medze dispozitívnosti ustanovení upravujúcich rozsah náhrady
škody. Zmluvné strany majú teda možnosť, za predpokladu rešpektovania určitých medzí,
aj de lege lata dohodou limitovať výšku náhrady škody a to ex ante, teda predtým, ako bola
porušená povinnosť, v dôsledku ktorého vznikla škoda.
3
Vývoj názorov na kontraktuálnu limitáciu
náhrady škody s prihliadnutím na judikatúru
Nami zastávaný názor však nie je jediný a nie je ani jednoznačne prijímaný. Vzhľadom na to,
že diskusia na túto tému sa dlhodobo vedie v odborných časopisoch v Čechách, budeme sa
venovať najskôr jej.
a) Diskusia v Českej republike je založená na dvoch protichodných názoroch.
Na jednej strane je názor vychádzajúci z dispozitívnosti právnej úpravy Obchodného zákonníka o rozsahu náhrady škody a zároveň výkladu kogentného ustanovenia § 386 ods. 1 ObZ,
6
ktoré sa týka iba vylúčenia celého nároku na náhradu škody, a nie obmedzenia jej výšky.
Iní dôvodia v prospech uvedeného názoru aj tým, že ak je miera nevôle účastníkov právnych
vzťahov (resp. dispozitívnosť právnej úpravy) v obchodnom práve všeobecne vyššia ako vo všeobecnom práve občianskom, nie je dôvod, aby bola limitácia náhrady škody podľa Obchodné7
ho zákonníka – na rozdiel od úpravy Občianskeho zákonníka – vylúčená.
Názor, že nemožno limitovať výšku náhrady škody, je aj podľa J. Dědiča neprípustným obmedzením zmluvnej slobody, pre ktoré nemožno nájsť žiadny rozumný dôvod. Jednotlivé excesy
8
sú riešiteľné korektívom dobrých mravov a poctivého obchodného styku.
Aj S. Plíva považuje dohodou limitovaný rozsah náhrady škody uzavretou pred porušením
povinnosti zásadne za dovolenú na základe skúmania vzťahu kogentného ustanovenia § 386
9
ods. 1 ObZ a § 379 ObZ.
V niektorých prácach síce nenájdeme jednoznačné stanovisko v prospech prípustnosti limitácie rozsahu náhrady škody dohodou strán, ale z celkového kontextu je zrejmé, že sa skôr kloní
v prospech takejto limitácie. Tak Beckov komentár k Obchodnému zákonníku informuje o protichodnosti názorov na výklad ustanovenia § 386 ods. 1 a uvádza: „V medzinárodnom obchode
sa zmluvné obmedzenie nároku na náhradu škody pripúšťa. To hovorí popri argumentoch uvedených pre druhý názor (rozumej v prospech limitovania rozsahu škody; poznámka autorky) na
prijatie tohto druhého názoru. Rozhodujúce však bude až stanovisko, ktoré v tejto veci zaujmú
súdy. Vrchný súd v Prahe sa v niekoľkých rozhodnutiach priklonil k hore uvedenému druhému
10
názoru. Zásadné rozhodnutie Najvyššieho súdu v tejto veci zatiaľ chýba.“
Na druhej strane je výklad, v zmysle ktorého § 386 ods. 1 ObZ znamená absolútny zákaz
vzdania sa čo len časti nároku na náhradu škody ex ante. Tým je zároveň vylúčená aj limitácia
11
náhrady škody pred porušením povinnosti.
Niektorí, aj keď nepripúšťali zmluvnú limitáciu náhrady de lege lata pred porušením povinnosti, z ktorej môže škoda vzniknúť uznávali, že absolútny zákaz zmluvnej limitácie náhrady
škody je prísne opatrenie a z hľadiska de lege ferenda považujú za rozumné takéto limitovanie
12
náhrady škody pripustiť.
Vzhľadom na to, že tento názor prezentovali mienkotvorní autori (K. Eliáš, J. Bejček) spočiatku prevažoval nimi zastávaný názor. Postupne názor, že výšku náhrady škody ex ante dohodou
strán nie je možné de lege lata limitovať jeho zástancovia prehodnotili. K. Eliáš ako argument
v prospech zmluvnej limitácie náhrady škody uviedol, že ustanovenie § 574 ods. 2 OZ sa v prípade § 379 ObZ nemôže presadiť, „lebo z jeho dispozitivity treba dovodiť, že ide o lex specialis, ktorý stranám nebráni dohodnúť, že bude hradená len skutočná škoda alebo len ušlý zisk,
poprípade, že škoda bude hradená do určitej dohodnutej výšky“. Zaujal preto stanovisko, že je
namieste revidovať tendencie k výkladom ustanovenia § 376 ObZ ako by bolo kogentné, že
toto ustanovenie ani v spojení s kogentným ustanovením § 386 ods. 1 ObZ nevylučuje právo
13
strán dohodnúť si, že rozsah prípadnej náhrady škody bude obmedzený.
23
24
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
To však neznamená, že názory na zmluvnú limitáciu náhrady škody sú v Čechách jednotné.
Je však pravdou, že v súčasnosti v právnej náuke výrazne prevažuje názor, ktorý uprednostňuje
možnosť limitácie náhrady škody de lege lata. Potvrdilo to aj odborné sympózium Najvyššieho
súdu ČR na tému „Náhrada škody v judikatúre Najvyššieho súdu“, ktoré sa konalo v Prahe
14
v júni 2009.
Česká judikatúra nie je jednotná v názore podporujúcom možnosť zmluvnej limitácie náhrady škody.
V prospech prípustnosti limitovania rozsahu náhrady škody judikoval ako prvý Rozhodcovský súd pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky, v ktorom sa uvádza: „Pokiaľ by z dohodnutých zmluvných podmienok malo vyplývať, že jej neprislúcha nárok na náhradu vecnej škody, také dojednanie by nebolo platné pre rozpor s donucujúcim
ustanovením § 386 ods. 1 ObZ, podľa ktorého sa nároku na náhradu škody nemožno vzdať pred
porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Obmedzenie nároku na náhradu škody
15
však prípustné je“.
Názor rozhodcovského súdu uznávajúci oprávnenosť zmluvných strán obmedziť dohodou
nárok na náhradu škody považujeme za správny.
Zmluvné dojednania, ktoré obmedzujú rozsah všetkej škody, ktorá v budúcnosti môže
vzniknúť, sú v obchodných zmluvách bežné, lebo vyplývajú z potrieb obchodných vzťahov.
Ani reštriktívny výklad § 386 ods. 1 ObZ nie je preto namieste.
Aj všeobecné súdy použili judikát, ktorý na podporu limitácie náhrady škody uvádza: „Rozsah náhrady škody, t. j. určenie výšky náhrady škody, je upravený v § 379 ObZ, ktorý nie je uvedený medzi taxatívne vymenovanými ustanoveniami v § 263 ObZ, teda sa jedná o ustanovenie dispozitívneho charakteru. Dohodou môže byť pre určitý prípad rozsah škody, ktorá sa nahrádza,
určená inak, odchylne od právnej úpravy uvedenej v § 379 ObZ, tak ako to bolo v posudzovanom
16
prípade“.
Zároveň však bolo judikované aj záporné stanovisko k možnosti limitácie náhrady škody,
v ktorom sa uvádza: „V článku VI. 1 zmluvy o poskytovaní právnej služby dohodli účastníci limitáciu náhrady škody spôsobenej žalovanej konaním či opomenutím žalobcov na čiastku 1 mil. Kč.
Podľa § 386 ods. 1 ObZ platí, že nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením
povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Vzhľadom na to, že podľa § 263 ods. 1 ObZ ide
o kogentné ustanovenie, je predmetné dojednanie účastníkov o obmedzení nároku žalovanej na
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti žalobcom neplatné pre rozpor s týmto ustanovením (ide samozrejme o čiastočnú /čiastkovú/ neplatnosť zmluvy, bez toho, aby tým bol dotknutý zostávajúci rozsah zmluvy). Tento záver nemôže ovplyvniť ani existencia druhého názoru
na limitáciu náhrady škody v obchodných vzťahoch vychádzajúce z dispozitívnosti ustanovení
§ 379 ObZ upravujúceho rozsah náhrady škody, podľa ktorého by bola možná len dohoda o určitom obmedzení primerane okolnostiam daného prípadu a obchodného vzťahu pri ich hodnotení
17
podľa zásad poctivého obchodného styku“.
Uvedený judikát vyvolal veľký rozruch v českej odbornej verejnosti, čo sa prejavilo aj na
spomínanom 3. odbornom sympóziu o náhrade škody v judikatúre Najvyššieho súdu ČR. Ukázalo sa, že zrejme v súčasnosti všetci predstavitelia právnej náuky obchodného práva zastávajú
právny názor pripúšťajúci zmluvnú limitáciu náhrady škody de lege lata. Stanovisko uvedené
v judikáte na sympóziu podporila podľa publikovaného Zborníka príspevkov z 3. odborného
sympózia Najvyššieho súdu ČR len jedna predstaviteľka právnej praxe, ktorá pripomenula, že
de lege ferenda limitácia náhrady škody v obchodnom práve by mala byť zakotvená.
Najvyšší súd v reakcii na diskusiu k uvedenému judikátu zotrval na stanovisku v ňom vyjadrenom s tým, že pokiaľ ide o korektív v použití § 39 OZ a posúdením príslušného právneho
úkonu z hľadiska dobrých mravov, prípadne § 265 ObZ a výkonom práva v rozpore zo zása18
dami poctivého obchodného styku, išlo by o veľmi komplikované spory.
Uvedený argument ani netreba ako neprijateľný komentovať.
b) Diskusia v Slovenskej republike k problematike zmluvnej limitácie náhrady škody mala
odlišný priebeh ako v Českej republike. Predovšetkým nebola a ani nie je taká intenzívna.
Okrem publikácií uvedených v poznámke č. 4 sa len málo autorov zaoberalo touto otázkou. Ak
tak aj urobili, išlo poväčšine len o priklonenie sa k niektorému z názorov bez dôslednejšej argumentácie.
bulletin
slovenskej
advokácie
14 Pozri: Sborník příspěvkú
ze 3. odborného symposia. Mimořádá příloha.
Právní rozhledy č. 24/2009;
ako aj:
http//jinepravo.blogspot.co
m/2010/01/zaznam-z-3odborneho-symposia.html,
s. 1 a nasl.
15 Rozhodnutie rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky (Rsp 31/96).
Retrospektíva III. Rozhodčí
soud, s. 12.
16 Rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 23. apríla 2007,
sp. zn. 32 Odo 235/2006.
www.nsoud.cz.
17 Rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 27. marca 2008,
sp. zn. 32 Odo 1651/2005.
Právní rozhledy č. 24/2009.
Mimořádna příloha, s. 1
a nasl.
18 Právní rozhledy č. 24/2009.
Mimořádna příloha s. 7.
bulletin
slovenskej
advokácie
19 Suchoža, J. a kol.: Obchodný zákonník a súvisiace
predpisy. Komentár.
Bratislava : Eurounion 2007,
s. 662.
20 Patakyová, M. a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. 3. vydanie. Praha :
C. H. BECK 2010, s. 885.
21 Jakubovič, D.: Záväzkové
právo. Bratislava : Epos
2006, s. 173.
22 Števček, M.: Limitácia
náhrady škody – pohľad
(rýdzo) civilistický.
Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae,
I/2007, s. 119 a nasl.
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
Tak Komentár k Obchodnému zákonníku J. Suchožu a kol. sa touto otázkou vôbec neza19
oberá.
Iný Komentár k Obchodnému zákonníku M. Patakyová a kol. uvádza pri § 386, že na interpretáciu tohto ustanovenia nie je jednotný názor, ale v zásade je možné sa prikloniť k názoru,
podľa ktorého o vzdanie sa práva pôjde len vtedy, keď sa oprávnená osoba vzdá práva na ná20
hradu škody v celom rozsahu. Dôvody bližšie nevysvetľuje.
Stručne sa otázkou zmluvnej limitácie náhrady škody zaoberá aj D. Jakubovič, ktorý svoj právny názor vyjadril jednoznačne tak, že ustanovenie § 386 ods. 1 ObZ nezakazuje iba zrieknutie
21
sa (t. j. úplné vzdanie sa) nároku na náhradu škody, ale i čiastočné vzdanie sa tohto nároku.
Napokon sa limitáciou náhrady škody v širších súvislostiach v súkromnom práve zaoberal
M. Števček. Pokiaľ ide o limitáciu náhrady škody zmluvným dojednaním, ktorú autor nazýva
limitáciou náhrady škody v užšom zmysle, zaujal jednoznačne odmietavé stanovisko. Považuje
22
ju za neprípustnú tak z normatívneho hľadiska, ako aj z hľadiska právno-filozofického.
Aj z uvedeného prehľadu vidno, že problematike limitácie náhrady škody sa na Slovensku
v odbornej spisbe nevenovala sústredenejšia pozornosť. Navyše, zdá sa, že na rozdiel od českej
odbornej verejnosti, slovenská odborná spisba sa do značnej miery kloní k názoru odmietajúceho kontraktuálnu limitáciu náhrady škody de lege lata a niektorí autori aj de lege ferenda.
Nejednoznačná odpoveď na túto otázku podporuje stav právnej neistoty, ktorý je zvýraznený
aj tým, že dosiaľ sa k tejto otázke na Slovensku zásadnejšie nevyjadrila ani rozhodovacia prax
súdov.
4
Limitácia náhrady škody de lege ferenda
Nejednotnosť výkladu a aplikácie ustanovení § 379 a § 386 ods. 1 ObZ, ako aj absencia judikatúry v tomto smere často iniciuje požiadavku novelizácie ustanovení o náhrade škody v tom
zmysle, aby boli jasne ustanovené pravidlá možnosti zmluvnej limitácie náhrady škody pred
porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť. Dôvodí sa právnou neistotou nielen
v obchodno-právnych, ale aj v ekonomických vzťahoch a potrebnosťou takejto úpravy.
De lege ferenda ide o riešenie dvoch súvisiacich požiadaviek.
Na prvom mieste ide o spôsob vyjadrenia požiadavky prípustnosti zmluvnej limitácie náhrady škody. Jedni požadujú, aby prípustnosť zmluvnej limitácie náhrady škoda bola v zákone
vyjadrená výslovne. Iní dôvodia, že to je možné vyvodiť z charakteru súkromného práva ako dispozitívnej právnej úpravy, z čoho vyplýva aj všeobecná prípustnosť zmluvnej limitácie náhrady
škody. Domnievame sa, že nie je potrebné výslovne ustanoviť všeobecnú prípustnosť zmluvnej
limitácie náhrady škody. Stačí možnosť jej odvodenia z celkového charakteru právnej úpravy.
Druhou požiadavkou je, aby zákon formuloval podmienky, za ktorých je zmluvná limitácia náhrady škody prípustná aspoň vo všeobecnej rovine a upravil prípady, v ktorých
je limitácia škody vylúčená alebo obmedzená.
Pokusy novelizovať ustanovenie § 386 ObZ a tým odstrániť pochybnosti o možnosti prípustnosti limitácie náhrady škody boli tak na Slovensku ako aj v Čechách.
Na Slovensku to bol v roku 2009 poslanecký návrh novely Obchodného zákonníka, ktorá
mala zaviesť výslovnú možnosť limitácie náhrady škody. Dohoda strán bola v návrhu viazaná
nielen na písomnú formu, ale aj na podmienku úradného osvedčenia pravosti podpisov, čo
malo dosvedčiť, že zmluvné strany sa k limitácii náhrady škody dobrovoľne zaviazali. Zároveň
návrh novely umožňoval, za predpokladu, že dohoda strán je pre ktorúkoľvek stranu neprimeraná, alebo vzhľadom na povahu záväzkového vzťahu neštandardná, aby súd mohol na návrh
takúto dohodu zrušiť. Evidentne išlo o návrh nedomyslený, ktorý neriešil celú problematiku
limitácie náhrady škody. V parlamente preto tento poslanecký návrh neuspel už v prvom čítaní.
V Čechách v roku 2008 v rámci rozsiahlejšej novely Obchodného zákonníka bola navrhnutá
aj zmena ustanovenia § 263 v tom zmysle, že naďalej bude kogentným ustanovením z § 386
iba odsek druhý, zatiaľ čo prvý odsek bude vyňatý z výpočtu kogentných ustanovení a tým sa
jeho charakter zmení na dispozitívny. Aj toto riešenie narazilo na mnohé úskalia a ako také bolo
odmietnuté. Ustanovenie § 386 ods. 1 zostalo aj naďalej bez zmeny.
25
26
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
Komplexnejšie otázku právnej úpravy zmluvnej limitácie náhrady škody rieši návrh českého
Občianskeho zákonníka. Vychádza z toho, že požiadavku prípustnosti zmluvnej limitácie náhrady škody pred porušením povinnosti nie je potrebné výslovne v zákone upraviť, lebo jednoznačne vyplýva z textu zákona. Návrh neprebral pravidlo, že neplatné sú všetky dohody, ktorými sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti (kogentne upravená v § 574
ods. 2 platného OZ).
Všeobecná zásada prípustnosti limitácie náhrady škody je obmedzená resp. modifikovaná
v jednotlivých zákonom ustanovených prípadoch (§ 2759 návrhu). Neprihliada sa na dojednanie, ktoré vopred vylučuje alebo obmedzuje povinnosť náhrady ujmy spôsobenej človeku na
jeho prirodzených právach, alebo spôsobenej úmyselne alebo z hrubej nedbalosti. Neprihliada
sa ani na dojednanie, ktoré vopred vylučuje alebo obmedzuje právo slabšej strany na náhradu
akejkoľvek ujmy. V týchto prípadoch sa práva na náhradu nedá ani platne vzdať.
Návrh v tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje zmluvnú formu vzdania sa alebo obmedzenia
náhrady škody a ustanovuje, že ak niekto oznámi (jednostranný právny úkon), že svoju povinnosť na náhrade ujmy voči iným osobám vylučuje alebo obmedzuje, neprihliada sa k tomu. Ak
to však urobí ešte pred vznikom ujmy, môže byť takéto oznámenie posudzované ako varovanie
pred nebezpečenstvom (§ 2757 návrhu). Tým sa vylučuje možnosť platne sa zbaviť povinnosti
23
hradiť škodu prehlásením samého škodcu.
S otázkou limitácie náhrady škody súvisí aj problematika práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti. Túto otázku v súčasnosti upravuje ustanovenie § 574 ods. 2 OZ, podľa ktorého je
dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, neplatná. Uvedené ustanovenie zabraňuje limitácii náhrady škody v občianskoprávnych vzťahoch. Často sa
ním však argumentuje aj pri odmietaní limitácie náhrady škody v obchodnoprávnych vzťahoch.
Napokon aj J. Bejček uvádza, že uvedené ustanovenie ho veľmi ovplyvnilo v úvahách o limitácii
24
náhrady škody.
Vzťahom tohto ustanovenia a ustanovení § 386 ods. 1 a § 379 ObZ sme sa už zaoberali.
Treba však upozorniť na spornosť výkladu tohto všeobecného pravidla de lege lata, ako aj jeho
zákonného vyjadrenia de lege ferenda.
Pokiaľ ide o historickú genézu takéhoto všeobecného zákazu, treba pripomenúť, že v našom právnom poriadku sa tento zákaz objavil až v Občianskom zákonníku z roku 1964 (§ 91
ods. 2 účinný do 31. 12. 1991). Do jeho prijatia vzdanie sa práva, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti bolo možné a zákon upravoval len jednotlivé prípady, kde to bolo vylúčené.
Veľká novela Občianskeho zákonníka z roku 1991 tento všeobecný zákaz neprehodnotila
a prevzala ho do ustanovenia § 574 ods. 2. Toto ustanovenie sa však ukázalo ako sporným
vzhľadom na zásadné zmeny v prístupe k súkromnému právu po roku 1989. Všeobecný zákaz
vzdania sa práva, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti sa stále viac a viac dostáva do konfliktu
so zásadou autonómie vôle pri jej presadzovaní ako východiska právnej regulácie v súkromnoprávnych vzťahoch. Prejavuje sa to najmä v tom, že ustanovenie § 574 ods. 2 OZ kogentne
zakazuje stranám, aby sa platne dohodli, že určité práva ktoré môžu potenciálne vzniknúť,
nevzniknú. Namiesto toho, aby zákonodarca autonómiu vôle obmedzoval, ak je takéto obmedzenie racionálne odôvodnené.
Ustanovenie § 574 ods. 2 OZ je preto stále viac kritizované ako také, ktoré neadekvátnym,
25
neprimeraným a neodôvodniteľným spôsobom neguje zásadu autonómie vôle. Aj všeobecný
zákaz vzdania sa práva, ktoré vznikne v budúcnosti pri rekodifikácii súkromného práva, preto
nemá opodstatnenie.
Čo však so stavom de lege lata, kedy striktná aplikácia ustanovenia § 574 ods. 2 OZ môže
spôsobovať nielen nepatričné oslabovanie zásady autonómie vôle zmluvných strán, ale môže
26
narúšať aj ústavne konformný výklad (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR).
Predovšetkým má platiť, že ak uvedené ustanovenie ako kogentné ustanovenie obmedzuje
autonómiu vôle zmluvných strán, treba ho vykladať reštriktívne a ústavne konformným spôsobom. To potom znamená, že extenzívny výklad tohto ustanovenia je potrebné odmietnuť nielen z uvedených dôvodov, ale aj preto, že ide o ustanovenie veľmi sporné.
V tejto súvislosti treba uvítať rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, ako súdu dovolacieho, ktorý
v prípade aplikácie ustanovenia § 574 ods. 2 OZ rozhodol: „Neplatnosť vzdania sa budúcich
práv na základe dohody uzavretej podľa § 574 ods. 2 OZ, môže nastúpiť len ohľadne tých práv
(budúcich nárokov), ktoré vzniknú na základe zákona alebo zmluvy, poprípade iných právnych
bulletin
slovenskej
advokácie
23 Osnova občanského zákoníka. Osnova zákona o obchodních korporacích.
Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk,
s. r .o. 2009.
24 Bejček, J. In: Lasák, J.: Záznam z 3. odborného symposia Nejvyššího soudu
ČR, s. 3.
http://jinepravo.blogspot.c
om/2010/01/zaznam-z-3odborneho-symposia.html.
25 Melzer, F. In: Eliáš, K. a kol.:
Občanský zákoník. Velký
akademický komentář.
2. svazek. LINDE Praha,
a. s., s. 1672 a nasl.;
Salačová, M.: Vzdaní se
práva, které může v budoucnu teprve vzniknout.
Právo a podnikání
č. 12/1996.
26 Eliáš, K.: Obsah, způsob
a rozsah náhrady škody
v súkromém právu.
12. Slovenské dni obchodného práva. Bratislava,
Slovenská advokátska
komora 2006, s. 28.
bulletin
slovenskej
advokácie
27 Rozsudok Najvyšieho súdu
ČR z 30. mája 2007
sp. zn. 28 Cdo 1222/2007.
Soubor civilnich rozhodnutí
a stanovisek Nejvyššího
soudu. C. H. Beck, č. sešitu
CD 6/2008, č. judikátu
C 5279. Tak aj rozsudok
Najvyššieho súdu ČR
z 8. januára 2003,
sp. zn. 29 Odo 645/2001.
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
skutočností, pričom vznik týchto práv je založený obligatórne. Tam, kde zákon pripúšťa dohodu
medzi účastníkmi, ktorou možno určitú právnu úpravu modifikovať, či vylúčiť, nemožno ju kvali27
fikovať ako neplatnú dohodu o vzdaní sa budúcich práv“.
Na záver poznámok de lege ferenda možno zhrnúť. Zákonná úprava kogentného zákazu
dohody, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti, ako aj všeobecný
zákaz zmluvnej limitácie náhrady škody nemá miesto v súkromnom práve. Prijateľnejšia je cesta právnej úpravy jednotlivých prípadov, v ktorých je potrebné autonómiu vôle strán obmedziť.
S tým súvisí aj reštriktívny výklad § 574 ods. 2 OZ de lege lata v hore uvedenom zmysle.
RESUMÉ
Limitácia náhrady škody v obchodnom práve
Príspevok sa zaoberá možnosťou limitácie náhrady škody dohodou zmluvných strán v obchodnom práve z viacerých aspektov. Najskôr z pohľadu možnosti uvedenej limitácie de lege lata,
pričom autorka dokumentuje svoj názor a jeho zdôvodnenie. Zároveň vysvetľuje medze kontraktuálnej limitácie náhrady škody. Obsahom príspevku je aj podrobný vývoj názorov na problematiku limitácie náhrady škody s prihliadnutím na judikatúru osobitne v Českej republike
a v Slovenskej republike. Príspevok uzaviera pohľad na limitáciu náhrady škody de lege ferenda.
SUMMARY
Limitations on the Recovery of Damages in Commercial Law
The article deals with the possibility of limitations on the recovery of damages by the parties'
agreement in commercial law from various aspects, first the possibility of the said limitations
de lege lata in support of which the author expresses her opinion and explains the reasons.
She at the same time explains the scope of contractual limitations on the recovery of damages.
The article in a detail describes the development of views on the recovery limitations with
regard to the case-law separately in the Czech Republic and Slovak Republic. At the end, de
lege ferenda aspects of the limitation on the recovery of damages are discussed.
ZUSAMMENFASSUNG
Beschränkung des Schadenersatzes im Handelsrecht
Der Beitrag befasst sich mit Möglichkeit der Schadenersatzlimitierung im Handelsrecht durch
Einigung der Vertragsparteien von mehreren Sichtpunkten. Zuerst vom Sichtpunkt der möglichen angedeuteten Limitierung de lege lata, wobei die Ansicht der Autorin dokumentiert und
begründet wird. Zugleich erklärt sie die Grenzen einer kontraktuellen Limitierung des Schadenersatzes. Der Beitrag beinhaltet auch eine ausführliche Entwicklung der Anschauungen
betreffend die Problematik der Schadenersatzlimitierung unter Berücksichtigung der Rechtssprechung besonders in der Tschechischen Republik und in der Slowakischen Republik. Der
Beitrag wird mit Ansichtsnahme auf die Limitierung des Schadens de lege ferenda beendet.
27
28
bulletin
slovenskej
advokácie
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
Niekoľko poznámok
k zmluvnej limitácii náhrady škody
doc. JUDr. Anton Dulak, PhD.
Vo svojom príspevku chcem poukázať na problematiku, ktorá teoretikov obchodného
práva irituje prakticky odvtedy, čo bol v roku 1991 prijatý Obchodný zákonník.
Problematika limitácie náhrady škody vyvolala na Slovensku a najmä v Českej republike
rozsiahlu diskusiu. Poukážem aj na niektoré súvislosti, ktoré v diskusiách neodzneli vôbec,
alebo zanikli v ďalších argumentoch.
Podstatu problému opätovne rozvírilo rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z marca 2008,1 v ktorom súd rozhodol, že: „… Podle § 386 odst. 1 ObchZ platí, že nároku na náhradu škody se nelze
vzdát před porušením povinnosti, z něhož může škoda vzniknout. Vzhledem k tomu, že se podle
§ 263 odst. 1 ObchZ jedná o kogentní ustanovení, je předmětné ujednání účastníků o omezení nároku žalované na náhradu škody způsobené
porušením povinností žalobci, neplatné pro
Doc. JUDr. Anton Dulak, PhD. je od r. 1985
rozpor s tímto ustanovením...”
členom Katedry občianskeho práva na PrávZačiatkom leta 2009 sa prípadom zaobenickej fakulte Univerzity Komenského v Bratiralo odborné sympózium, organizované pod
slave. Svoj odborný záujem a vedeckú činnosť
záštitou Najvyššieho súdu ČR. Stretnutie zásústreďuje najmä na oblasť právnej úpravy
stupcov súdu s odbornou verejnosťou sa vezodpovednosti za škodu a právnu ochranu
novalo viacerým rozhodnutiam k náhrade
spotrebiteľa. V rokoch
škody. Výnimočnosť citovaného rozhodnutia
1995 – 2000 pôsobil ako
sa prejavila aj v tom, že bolo zaradené hneď
národný expert v rámci
na úvod debát a k jeho obsahu sa vyjadrilo
programu PHARE zamenajviac diskutujúcich. Názory zúčastnených
raného na aproximáciu
2
boli zverejnené v printovom médiu a aj na
niektorých oblastí európwebovej stránke.
skeho práva. Je autorom
Odborná rozprava poukázala na mnohé
viacerých učebných pomôcok, odborných
stránky danej problematiky. Poukazom na
článkov a monografií publikovaných doma
kogentnú povahu ustanovenia § 386 ods. 1
aj v zahraničí. V januári 2007 bol vymenovaný
ObZ sa diskusia neukončila a ani neobmeza člena rekodifikačnej komisie Ministerstva
dzila. Naopak, názor senátu Najvyššieho súspravodlivosti SR pre prípravu nového Obdu ČR tu vyznel ako väčšinou neakceptovačianskeho zákonníka. Je členom Slovenskej
ný.
advokátskej komory.
Prevaha diskutujúcich sa vyslovila za možnosť obmedzenia náhrady škody. V primárnej rovine sa argumentovalo tvrdením, že obmedzenie zmluvnej voľnosti ustanovením § 386
ods. 1 ObZ sa výhradne týka vylúčenia celého nároku na náhradu škody a nie čiastočného ob3
medzenia náhrady. Iní považujú limitáciu náhrady škody za dohodu o rozsahu náhrady škody.
Vzhľadom na to, že § 379 ObZ o rozsahu náhrady škody sa vo výpočte kogentných noriem
(§ 263 ods. 1 ObZ) nenachádza, dôvodí sa, že Obchodný zákonník takéto dohody o modifikácii náhrady škody nevylučuje.
Argumenty za možnú limitáciu náhrady škody sa vidia aj v porovnaní s inštitútom zmluvnej
pokuty, ktoré umožňuje stranám uzavierať dohody o paušalizovaní rozsahu spôsobenej škody.
V zmysle tejto koncepcie má byť vzťah medzi právnou úpravou náhrady škody a zmluvnou pokutou vnútorne konzistentný. To vedie k záveru o možnosti modifikácie rozsahu náhrady škody
1 sp. zn. 32 Odo 1651/2005
2 Právní rozhledy 24/2009,
Mimořádná příloha
23. 12. 2009, s. 1–24.
3 Kopáč, L.: Obchodní kontrakty. I. dfl. Praha : Prospektrum 1993, s. 285.
bulletin
slovenskej
advokácie
4 Sp. zn. 32 Odo 235/2006.
5 Sp. Zn. 25 Cdo 2855/2004.
Súd sa tu zaoberal zmluvným dojednaním o tzv.
Collision damage waiver,
t. j. dohode o tom, že ak by
vznikla škoda, nárok sa
uplatní nie ako žaloba na
náhradu škody ale prijatím
poistného plnenia, z poistnej zmluvy, ktorú sa leasingový nájomca zaviazal
uzavrieť.
6 Pozri Števček, M.: Limitácia
náhrady škody – pohľad
(rýdzo) civilistický.
Notitiae, 2008, č. 1.
7 Sp. zn. 23 Odo 1742/2006.
8 Pozri Štenglová, l. – Plíva, S.
– Tomsa, M. a kol.: Obchod
ní zákoník. Komentář.
Praha : C. H. Beck 2009,
s. 979. Podľa autorov toto
ustanovenie vyjadruje jednu zo základných zásad čes
kého súkromného práva.
9 Pozri § 1444 ABGB.
10 Pozri Eliaš, K. In: Lasák, J.:
Záznam z 3. Odborného
symposia Nejvyššího
soudu ČR.
http://jinepravo.blogspot.c
om/2010/01/zaznam-z-3odborneho-symposia.html
[8/30/10 12:23:55 AM].
11 § 242 ods. 1 písm. c
zákona č. 65/1965 Zb.
12 Kratochvíl, Z.: Nové občanské právo. Praha 1965,
s. 153.
13 Pozri
http://jinepravo.blogspot.c
om/2010/01/zaznam-z-3odborneho-symposia.html.
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
v obchodnoprávnych vzťahov. Prípadné excesy spôsobené príliš extenzívnym výkladom zmluvnej voľnosti by sa mali riešiť prostredníctvom zavedených právnych inštitútov, za aké sa v súkromnom práve považujú „dobré mravy” (§ 39 OZ) alebo zásady poctivého obchodného
styku (§ 265 ObZ).
Proti obmedzovaniu zmluvnej slobody ohľadom náhrady škody vyznieva aj predchádzajúca
súdna prax. Limitáciu škody podporuje napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 23. aprí4
5
la 2007, osobitne rozsudok z 31. decembra 2007. Z oboch rozhodnutí síce plynú argumenty
v prospech limitácie, avšak v prípade rozhodnutia z apríla 2007 je celkový dojem sporný. Toto
rozhodnutie totiž vydal ten istý senát Najvyššieho súdu ČR ako v prípade rozporného rozhodnutia z roku 2008.
Namieste je tu ironicky ladená poznámka o schopnosti tohto senátu ovládať umenie tzv.
double-think, t. j. súčasne zastávať dva protichodné, vzájomne sa vylučujúce názory.
6
Argumenty proti názoru Najvyššieho súdu ČR sa odvolávajú aj na širšie súvislosti, vrátane
„neukotveného hodnotového systému” Obchodného zákonníka. Podľa Bejčka, ak ten istý kódex dovoľuje stranám kontrahovať ohľadom ceny, je neudržateľným, aby to isté právo bránilo
voľne dojednávať aj ohľadom limitácie náhrady škody. Proti výhrade, že ustanovením § 386
ObZ sa sleduje ochrana slabšej strany sa stavia argument v podobe iného rozhodnutia NS ČR
o tom, že v obchodnoprávnych vzťahoch, a to aj keď sú ich subjekty vo vzájomnej ekonomickej alebo spoločenskej nerovnováhe, treba ctiť zásadu pevnosti dojednaných obchodnopráv7
nych záväzkov a zásadu zmluvnej voľnosti...
Diskusia o možnosti limitácie náhrady škody v obchodnoprávnych vzťahoch sa tak vymyká
z hraníc pozitívneho práva a vo svojej podstatnej časti zasahuje do základov súkromnoprávneho práva. V spore je tak otázka, do akej miery presadzovať autonómiu vôle v súkromnoprávnych vzťahoch a s akou intenzitou pripúšťať jej obmedzenia.
V príspevkoch, ktoré presadzujú limitáciu náhrady škody v obchodnoprávnych vzťahoch
sa nezriedka odkazuje na ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukazuje sa, že
8
ide o významnú normu súkromného práva, ktorá chráni veriteľa pred následkami nerozvážneho prehlásenia o vzdaní sa práv, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti. Sankcia absolútnej neplatnosti takýchto dohôd má byť dostatočným dôkazom, že v takýchto situáciách je záujmom
spoločnosti vstupovať do súkromnoprávnych vzťahov a obmedzovať zmluvnú slobody jednotlivca.
Argumentácia pozitívnym právom je nepochybne správna, avšak existujú pochybnosti, či aj
naďalej dôvodná. Letmý pohľad prezradí, že história tohto ustanovenia je krátka a dôvody jeho
ďalšej existencie pochybné. Tomuto konštatovaniu nezabráni ani skutočnosť, že po novele Občianskeho zákonníka v roku 1991 (zákon č. 509/1991 Zb.) sa ustanovenie § 574 ods. 1 prevzalo do Občianskeho zákonníka, od ktorého sa očakávalo, že bude dostatočne vyjadrovať zmeny
v spoločenských a hospodárskych pomeroch po roku 1989.
V právnej histórii sa argumenty pre všeobecný zákaz limitácie nenachádzajú. Modifikáciu
náhrady škody dohodou pripúšťal tak Občiansky zákonník z roku 1950, ako aj právo platné do
9
10
roku 1950. Dôvody jeho existencie nenájdeme ani v rímskych digestách. Z tohto pohľadu
treba úpravu obsiahnutú v pôvodnom kódexe (§ 91 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinnom
11
do 31. decembra 1991 a obdobné ustanovenie Zákonníka práce ) považovať skôr za výnimku
z dlhodobo akceptovaného pravidla. Podobný záver treba urobiť aj ohľadom lex ferenda – návrhov budúcich občianskych zákonníkov v Českej a Slovenskej republike, ktoré so zavedením
všeobecného zákazu limitácie škody nepočítajú. To tiež neznamená, že dispozíciu neobmedzujú, avšak len výnimočne, v konkrétnych prípadoch.
Dôvody zavedenia všeobecného zákazu vtedajšia právna náuka odôvodňovala veľmi stručne – snahou zabrániť nerozvážnemu konaniu subjektov občianskoprávnych vzťahov … tým, že
12
takáto ujma by bola v rozpore s pravidlami socialistického spolužitia. Ani neskoršia literatúra
13
sa od názoru doc. Kratochvíla, označovaného za „otca občianskeho zákonníka z roku 1964”
nijako neodlišovala. Dôvody takéhoto postoja sú do istej miery pochopiteľné, pretože v dobe
budovania socialistickej spoločnosti by akýkoľvek argument o súkromnoprávnej autonómii
nenašiel primeranú odozvu v oficiálnej ideológii, ktorá aj nákup bežného tovaru prehlasovala
za záujem spoločnosti na uspokojovaní potrieb občanov.
Už z uvedeného možno vyvodiť, že všeobecný zákaz modifikácie škody je v našom práve
skôr výnimočný, navyše, spojený s etapou vývoja spoločnosti, pre ktorú bolo typickým potlá-
29
30
bulletin
slovenskej
advokácie
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
čanie zmluvnej autonómie konajúcich subjektov. Právna veda pred prijatím Občianskeho
zákonníka z roku 1964 nemala výhrady pri uznaní zmluvnej voľnosti ohľadom náhrady škody.
Záujem sa skôr sústreďoval na hľadanie dôvodov, ktoré by obmedzenie dispozičnej voľnosti
(ako výnimky z pravidla) ospravedlňovali. Tak Luby vo svojom diele „Prevencia a zodpoved14
nosť” rieši, kedy poškodený môže svojím prejavom vôle (súhlasom) vylúčiť protiprávnosť
správania škodcu a tým aj jeho povinnosť nahradiť škodu. Luby zásadne takýto prejav pripúšťa,
avšak požaduje, aby išlo o privolenie osobitne kvalifikované, t. j. také, ktoré je výkonom neja15
kého dispozičného oprávnenia privoľujúceho. Privolenie musí byť dovoleným výkonom dispozičného práva (s. 407), pričom prípadný nedostatok dispozičného oprávnenia môže byť
daný obmedzeniami v spoločenskom záujme. Primárne Luby obmedzuje práva osoby, len ak
ide o udelenie privolenia na porušenie právneho pomeru – takým úkonom je napríklad zmluva
o vylúčení zodpovednosti za úmyselné protiprávne spôsobenie škody (pactum de dolo non
16
praestando).
Následne Luby rozlišuje, na akých subjektívnych právach sa dispozičné oprávnenie zakladá,
pričom kritériom je záujem spoločnosti o ich zachovaní. Z tohto pohľadu Luby ospravedlňuje
čiastočné obmedzenie dispozície pri osobných právach, akými sú právo na nedotknuteľnosť
a ochranu života, telesnej neporušenosti, slobody, cti a pod. (s. 411). Pri majetkových právach
(vecných aj obligačných) Luby žiadne osobitné výhrady neuvádza. Za kritérium aj tu považuje
záujem spoločnosti na zachovaní určitých práv. Poplatný duchu doby z dispozičného oprávnenia Luby vylučuje predmety socialistického vlastníctva a privolenie na nesplnenie alebo
17
nezachovanie záväzkov z hospodárskych zmlúv.
Na platnosť privolenia Luby požaduje, aby sa nepriečilo zákonu a všeobecnému záujmu
(§ 36 OZ z roku 1950). Luby opakovane zdôrazňuje, že rozpor so všeobecným záujmom je
daný pri privolení k zásahu „… na život, prípadne na telesnú integritu alebo slobodu človeka...”.
Luby síce pripúšťa takýto rozpor aj pri zásahu do majetku, ale tento obmedzuje len na situáciu,
ak by privolenie so zásahom bolo v rozpore so spoločenským záujmom na jeho neporušenosti
(s. 413).
Záverom možno konštatovať, že debaty o dispozičnej voľnosti pri náhrade škody budú iste
pokračovať aj po tom, čo legislatíva nájde dostatočne prijateľné riešenie. Z predchádzajúceho
by malo byť zrejmé, že v prípadoch ustanovení § 386 ods. 1 ObZ a najmä ustanovenia § 547
ods. 2 OZ síce ide o platné právo, avšak ide o normy správania, ktoré dôvodne treba vykladať
inak, než za podmienok doby, kedy vznikali. Norma ako pravidlo správania má odrážať hodnoty, na ktorých je spoločnosť založená. Máme za to, že v súkromnoprávnych vzťahoch by sa
verejný záujem ako zásah do zmluvnej voľnosti mal prejavovať ojedinele, len v presne vymedzených prípadoch. Ako príklad takéhoto riešenia možno uviesť ustanovenie § 8 zákona
č. 294/1999 Z. z., v ktorom sa hovorí, že zodpovednosť výrobcu za škodu spôsobenú vadným
výrobkom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť.
Aj pri absencii výslovného pravidla by malo byť zrejmé, že obmedzovanie subjektívnych práv
z dôvodu verejného záujmu má byť menej ospravedlniteľné pri vzťahoch založených zmluvou
než tam, kde správanie subjektov upravujú kogentné ustanovenia zákona. Možno očakávať,
že aj teória viac prispeje k potrebe rozlišovania zmluvnej a zákonnej zodpovednosti za škodu
a dostatočného odlišovania „protiprávnosti”, ak ide o porušenie práva zo zmluvy od prípadu,
kedy bol porušený zákon. Doterajšie „jednotné” ponímanie zodpovednosti treba jednoducho
považovať za zastarané, poplatné bývalým predstavám o úlohách a fungovaní práva v spoločnosti.
Príspevok autor predniesol na XVI. ročníku Slovenských dní obchodného práva.
Z technických dôvodov nebol uverejnený vo vydanom zborníku z konferencie.
RESUMÉ
Niekoľko poznámok k zmluvnej limitácii náhrady škody
Príspevok sa venuje ustanoveniam Obchodného zákonníka, ktoré dlhodobo vyvolávajú spor
o tom, či v obchodnoprávnych vzťahoch možno akceptovať dohody účastníkov o limitácií ná-
14 Luby, Š.: Prevencia a zodpovednosť v občianskom
práve. I. diel. Bratislava :
Vydavateľstvo SAV 1958.
15 Tamtiež, s. 406.
16 Tamtiež, s. 408.
17 Tamtiež, s. 412–413.
bulletin
slovenskej
advokácie
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
hrady škody. Autor poukazuje na postoje aplikačnej praxe vyjadrené predovšetkým v rozhodnutiach Najvyšších súdov Českej a Slovenskej republiky, ako aj početné názory právnych teoretikov. Konfrontáciou vyslovených názorov a s doplnením vlastnej argumentácie sa prikláňa
k tým názorom, ktoré rešpektujú voľnosť strán pri úprave právnych vzťahov založených zmluvou.
SUMMARY
Some Remarks on the Contractual Limitations on the Recovery of Damages
The article deals with relevant provisions of the Commercial Code that in the long-term perspective raise disputes about whether the parties' agreement on the limitations on the recovery
of damages is acceptable in commercial relations. The author points to the views expressed
mainly in judgements of the Supreme Courts in the Czech Republic and Slovak Republic as
well as to a number of opinions expressed mainly by legal theoreticians. Having confronted
different opinions and having added his own arguments the author favours those views, which
respect the parties' freedom to govern their legal relations established by their contractual
arrangements.
ZUSAMMENFASSUNG
Einige Bemerkungen zur vertraglichen Schadenersatzlimitierung
Der Beitrag widmet sich den Bestimmungen des Handelsgesetzbuches, die über einen längeren
Zeitraum Streit darüber auslösen, ob in den geschäftsrechtlichen Beziehungen die Vereinbarung der Parteien zur Schadenersatzabgrenzung akzeptiert werden kann. Der Autor verweist
auf Stellungnahmen aus praktischer Anwendung insbesondere in den Bescheiden der Obersten
Gerichte der Tschechischen und Slowakischen Republik sowie auf viele Anschauungen der
Rechtstheoretiker. Durch Konfrontation der geäußerten Meinungen und durch die Ergänzung
um eigene Argumentation neigt er zu Ansichten, die die Freiheit der Parteien bei der Regelung
der durch einen Vertrag gegründeten Beziehungen zu respektieren.
31
32
bulletin
slovenskej
advokácie
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
Uplatňovanie
programu zhovievavosti (leniency)
v Európskej únii a na Slovensku
JUDr. Andrej Králik, LLM.
K hlavným prioritám súťažnej politiky Európskej únie („EÚ”) i Slovenskej republiky
patrí boj proti kartelovým dohodám. Kartely možno charakterizovať ako dohody
alebo zosúladené postupy medzi dvoma alebo viacerými konkurentmi, ktorých cieľom
je skoordinovať svoje správanie na trhu alebo ovplyvniť svoje súťažné správanie.
Ich cieľom alebo účinkom je vždy vylúčenie alebo obmedzenie hospodárskej súťaže.
Účastníci kartelov si stanovujú nákupné alebo predajné ceny, prideľujú si kvóty,
delia si medzi sebou trhy, koordinujú svoje postupy pri výberových konaniach.
1
Úvod
Kartely sú najzávažnejším protisúťažným deliktom, majú zvlášť škodlivé hospodárske následky
a zasahujú do individuálnej majetkovej sféry účastníkov na trhu. Deformujú trh, vedú k zvyšovaniu cien tovaru a služieb, plytvaniu verejných zdrojov, vytvárajú umelé bariéry na trhu, znižujú spotrebiteľskú voľbu, potláčajú inovácie, obmedzujú dopyt i výrobu. Často majú za následok
umelé vylúčenie konkurencie, zníženie počtu súťažiteľov na trhu a vytvorenie kolektívne1
JUDr. Andrej Králik, LLM.
ho monopolu. Z týchto dôvodov sú kartelové
V súčasnosti pôsobí
dohody právom reprobované tak na úrovni
na Európskej komisii, kde
2
EÚ, ako aj v Slovenskej republike.
sa venuje problematike
Boj proti kartelom je značne obtiažny
hospodárskej súťaže
a naráža na celú škálu problémov. Zložitá je
s dôrazom na kartelové
najmä otázka odhalenia kartelu a zabezpeprípady. Do roku 2004
čenia dôkazov. Účastníci tvrdých cenových
vykonával advokáciu na Slovensku. V rokoch
kartelov spravidla vedia veľmi dobre o proti2004–2007 pôsobil na Odvolacom senáte
právnosti svojho konania a sú s ňou uzrozuÚradu pre harmonizáciu vnútorného trhu
mení. Činnosť kartelu sa preto uskutočňuje
so sídlom v Alicante. Prednáša na Právnickej
v prísnej tajnosti, v záujme utajenia sa použífakulte Trnavskej univerzity, je autorom
vajú moderné komunikačné technológie
viacerých odborných publikácií zameraných
a jeho účastníci zanechávajú za sebou minina právo Európskej únie.
mum dôkazov.
2
Uplatňovanie leniency programu na úrovni EÚ
Hlavným generátorom kartelových prípadov je program zhovievavosti (an. Leniency Program3
me), ktorý sa na komunitárnej úrovni uplatňuje od roku 1996. Právnym základom leniency
programu je Oznámenie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (ďalej
4
„Oznámenie”). V rokoch 2002 a 2006 prešiel Leniency program úpravami, ktoré si vyžiadala
prax a potreba efektívnejšej aplikácie. Z hľadiska právnej povahy nie je Oznámenie právne
1 Článok zaväzuje autora ako
súkromnú osobu a nemusí
nevyhnutne zodpovedať
oficiálnym stanoviskám
Európskej komisie a Európskej únie.
2 Ucelený výklad o súťažnom
práve EÚ možno nájsť tu:
Karas, V. – Králik, A.: Európske právo. 2. vydanie.
Bratislava : Iura Edition
2007, s. 371–441.
3 V rokoch 2002–2008
prijala Komisia vyhlásenie
o námietkach v 52 kartelových prípadoch, pričom
až 46 z nich začalo na základe informácií získaných
v rámci programu zhovievavosti.
V období 1996–2008 bolo
na Komisiu podaných celkovo 411 žiadostí o úplné
oslobodenie alebo zníženie
pokuty.
4 Úradný vestník EÚ,
2006/C 298/11,
08/12/2006, s. 17–22.
bulletin
slovenskej
advokácie
5 Európska komisia môže
v súvislosti s porušením
zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž uložiť pokutu
vo výške do 10 % celosvetového obratu podniku.
V prvom polroku 2010
Komisia uložila pokuty
v celkovej výške 1,67 miliardy EUR. Najvyššia pokuta
voči jednému podniku
bola uložená v roku 2008
v prípade Car Glass
(896 miliónov EUR).
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
záväzným prameňom práva EÚ. Ako sa však výslovne uvádza v jeho texte, ustanovenia Oznámenia vyvolávajú legitímne očakávania, na ktoré sa dotknuté osoby môžu oprávnene spoliehať. Prípadné porušenie jeho ustanovení Komisiou by mohlo byť kvalifikované ako porušenie
princípu legitímnych očakávaní, ktorý ako všeobecný právny princíp patrí medzi pramene
práva EÚ.
Podstatou programu zhovievavosti je poskytnutie úplného alebo čiastočného oslobodenia
od sankcie subjektu, ktorý (a) predloží relevantné informácie a dôkazy o existencii kartelu,
o ktorom Komisia nemala do tej doby informácie; (b) prizná, že je účastníkom tejto dohody;
a (c) počas ďalšieho konania aktívne spolupracuje s Komisiou. Na úrovni EÚ je program zhovievavosti vysoko efektívnym nástrojom, ktorý umožňuje odhalenie kartelu, ukončenie jeho
činnosti a sankcionovanie jeho účastníkov. Je prostriedkom, ktorý umožňuje súťažným orgánom získať dôkazy priamo od účastníka kartelu.
Z hľadiska generálnej prevencie je ambíciou súťažných orgánov vykonávať svoju činnosť tak,
aby súťažiteľov, ktorí zvažujú svoju účasť na protiprávnom správaní, dostatočne odradili. Program zhovievavosti výrazne prispieva k posilneniu demotivačného (odstrašujúceho) účinku. De5
motivačný faktor má tri základné zložky: (i) výška sankcie, (ii) miera rizika odhalenia právom reprobovaného správania a (iii) zvýšené náklady na zosnovanie a utajenie protiprávneho správania. Z praxe však vyplýva, že odstrašujúci účinok je založený nielen na miere pravdepodobnosti
odhalenia protiprávneho správania zo strany súťažiteľov a výške, či závažnosti potenciálnych
sankcií, ale aj na úspešnosti vyšetrovania súťažných orgánov, najmä na výsledkoch vyšetrovaní
ex officio. Program zhovievavosti je k už existujúcim kartelom významným destabilizačným faktorom, pretože spôsobuje zvýšenú nedôveru medzi páchateľmi vyvolanú tým, že pri jeho uplatňovaní existuje možnosť, že jeden z účastníkov kartelu požiada o imunitu a vystaví tak ostatných
riziku vysokých pokút, súkromnoprávnym nárokom osôb dotknutých kartelom (najmä odberatelia, dodávatelia, spotrebitelia) a v závislosti od jurisdikcie aj trestnoprávnym dôsledkom.
2.1 Úplné oslobodenie od pokuty
2.1.1 Podmienky pre úplné oslobodenie od pokuty
a) Všeobecné podmienky
Oslobodenie od pokuty možno udeliť, ak podnik prizná Komisii svoju účasť na karteli a ako
prvý predloží informácie a dôkazy, ktoré Komisii umožnia vykonať cielenú inšpekciu (an. targeted inspection) v súvislosti s kartelom (bod 8 písm. a Oznámenia) alebo zistiť porušenie článku
101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ”) v súvislosti s kartelom (bod 8 písm. b Oznámenia). Na to, aby Komisia mohla vykonať cielenú inšpekciu, musí žiadateľ o oslobodenie
predložiť dôkazy a detailné informácie o karteli, jeho cieľoch, fungovaní, geografickom rozsahu, dobe trvania kartelu, mená účastníkov kartelových stretnutí, dôležité informácie o dôkazoch. Žiadateľ tiež musí predložiť informáciu o tom, s ktorými ďalšími orgánmi hospodárskej
súťaže v EÚ alebo aj mimo EÚ nadviazal kontakt v záujme získania oslobodenia od sankcie.
Hodnotenie, či bol naplnený pojem cielená inšpekcia dochádza vždy ex ante, čiže bez ohľadu na to, či inšpekcia bola alebo nebola úspešná a dokonca i bez ohľadu na to, či inšpekcia
bola alebo nebola vykonaná. Komisia hodnotí splnenie tohto kritéria výlučne na základe druhu
a kvality informácií a dôkazov, ktoré poskytol žiadateľ. Oslobodenie od pokuty však nie je možné, ak v čase predloženia žiadosti Komisia už disponovala dostatočnými dôkazmi na to, aby
mohla vykonať inšpekciu v súvislosti s ohláseným kartelom, prípadne už takúto inšpekciu vykonala. Pokiaľ Komisia už inšpekcie vykonala alebo má v rukách dôkazy, ktoré postačujú na vykonanie inšpekcie, udelenie imunity podľa bodu 8 písm. a Oznámenia už nie je možné. Žiadateľ
sa však ešte stále môže kvalifikovať na získanie imunity, ak predloží informácie alebo dôkazy,
ktoré Komisii umožnia preukázať existenciu kartelu. Latka, ktorú treba preskočiť podľa tohto
bodu je vyššia, ako pri splnení kritéria o cielenej inšpekcii, ku ktorému dochádza v čase, kedy
Komisia ešte nemá žiadnu vedomosť o existencii kartelu. Komisia udelí oslobodenie od pokuty
podľa bodu 8 písm. b Oznámenia len ak v čase žiadosti nedisponovala dostatkom dôkazov
o porušení článku 101 ZFEÚ a ak v súvislosti s údajným kartelom nebol od pokuty oslobodený
iný podnik.
33
34
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
b) Osobitné podmienky
Ustanovenie bodu 12 Oznámenia stanovuje, že spolupráca oznamovateľa s Komisiou musí byť
skutočná, úplná a kontinuálna od okamihu predloženia žiadosti až do vydania rozhodnutia.
V praxi to znamená, že oznamovateľ je povinný:
a) z vlastného podnetu poskytnúť Komisii všetky dôležité informácie a dôkazy o karteli, ktorými disponuje;
b) byť Komisii k dispozícii a včas reagovať na akékoľvek jej požiadavky;
c) zabezpečiť, aby jeho zamestnanci a manažment bol k dispozícii pre prípad, že Komisia
bude mať záujem ich vypočuť;
d) podnik nesmie ničiť, falšovať, zatajovať dôležité informácie súvisiace s kartelom;
e) až do vydania vyhlásenia o námietkach podnik nesmie prezradiť skutočnosť, že požiadal
o oslobodenie.6
Podnik musí ukončiť svoju účasť na karteli okamžite po predložení žiadosti. Komisia však
môže v záujme neohrozenia vyšetrovania povoliť, aby podnik v nevyhnutnej miere pokračoval
vo svojej účasti na karteli až do vykonania inšpekcie. Vychádza sa z toho, že okamžité stiahnutie sa z kartelu by za určitých okolností mohlo vzbudiť podozrenie ostatných účastníkov kartelu
a ohroziť úspešnosť vyšetrovania. Podnik už pri zvažovaní predloženia žiadosti o imunitu nesmie ničiť, falšovať, zatajovať dôležité informácie o karteli, ani vyzradiť zámer predložiť žiadosť
o imunitu. Z hľadiska aplikácie miernejšieho režimu pri ukladaní sankcií je dôležité skúmať, akú
rolu zohrával v danom karteli oznamovateľ. Na oslobodenie od pokuty nemá nárok podnik,
ktorý podnikol kroky, aby prinútil iné podniky vstúpiť do kartelu alebo v ňom zotrvať.
2.1.2 Procesnoprávne aspekty udelenia oslobodenia od pokuty
a) Žiadosť o oslobodenie
Komisia rozhoduje o udelení oslobodenia od sankcie na základe žiadosti doručenej na Generálne riaditeľstvo Komisie pre hospodársku súťaž (DG Competition). Žiadosť možno podať písomne alebo ústne. Podnik môže tiež požiadať o tzv. marker – čiže zapísanie do poradia v zozname žiadateľov o oslobodenie od pokuty. Žiadateľovi sa tak vytvára určitý časový priestor,
v ktorom môže zhromaždiť nevyhnutné informácie a dôkazy a pripraviť vyhlásenie (an. corporate statement). Na to, aby poradie mohlo byť pridelené, podnik musí zdôvodniť svoju žiadosť
a poskytnúť svoje meno, adresu, informácie o členoch kartelu, dotknutom výrobku alebo službe, odhadovanej dobe trvania a o povahe činnosti kartelu. Komisia si tiež vyžiada popis informácií a dôkazov o údajnom karteli. Komisia marker udelí, ak môže dôvodne predpokladať, že
žiadateľ bude v krátkom časovom období schopný predložiť úplnú žiadosť. Keď sa žiadateľovi
pridelí poradie, zároveň sa mu určí lehota, v rámci ktorej musí predložiť úplnú žiadosť o oslobodenie od pokuty. Ak žiadateľ v stanovenej lehote predloží úplnú žiadosť o oslobodenie, bude
sa mať za to, že táto žiadosť bola podaná v deň, kedy mu bolo pridelené poradie.
Pridelenie poradia umožňuje, aby si podnik zabezpečil prioritu a získal časový rámec na prípravu kvalitnej a relevantnej žiadosti o imunitu. Pred zavedením tejto možnosti podniky často
v záujme získania prvého miesta a tým plného oslobodenia pripravovali žiadosti pod časovým
tlakom, čo viedlo k tomu, že žiadatelia zahltili Komisiu obrovským množstvom irelevantných
dokumentov a presunuli tak bremeno identifikácie dôkazov na Komisiu, čím, samozrejme,
trpela hospodárnosť konania.
Oznámenie o zhovievavosti umožňuje aj podanie hypotetickej žiadosti. To znamená, že
podnik predloží podrobný zoznam dôkazov, ktoré navrhuje poskytnúť, pričom nemusí vyzradiť
svoju identitu ani mená ostatných účastníkov kartelu. Dotknuté tovary, služby, geografický rozsah kartelu a odhadované časové obdobie však musia byť explicitne uvedené. Komisia následne zhodnotí, či charakter a obsah dôkazov opísaných v hypotetickej žiadosti spĺňa podmienky
na udelenie imunity a ak áno, stanoví lehotu na poskytnutie dôkazov. Po predložení dôkazov
Komisia overí, či zodpovedajú opisu uvedenom v pôvodnom zozname.
b) Rozhodnutie o podmienečnom oslobodení od pokuty
Komisia zhodnotí, či žiadosť o imunitu, vrátane všetkých predložených informácií a dôkazov
spĺňa všeobecné a osobitné podmienky na udelenie oslobodenia. Ak áno, podniku udelí podmienečné oslobodenie od pokuty (an. conditional immunity). Ak oslobodenie od pokuty
bulletin
slovenskej
advokácie
6 Ak by sa člen kartelu dozvedel, že jeden z ostatných
členov požiadal o oslobodenie, môže rámcovo odhadnúť na základe štruktúry
kartelu, aký typ informácií
bol Komisii poskytnutý
a podľa toho sa rozhodnúť,
že buď nepožiada o zníženie pokuty vôbec alebo
žiadosť podá s tým, že bude
minimalizovať rozsah
poskytnutých dôkazov.
Utajenie identity prvého
úspešného žiadateľa až
do ukončenia vyšetrovania
preto obmedzuje tento
druh špekulatívnych praktík.
bulletin
slovenskej
advokácie
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
neprichádza do úvahy z dôvodu nesplnenia všeobecných alebo osobitných podmienok, Komisia žiadosť o úplné oslobodenie od pokuty zamietne. V takom prípade podnik môže buď dôkazy vziať späť alebo požiadať aspoň o zníženie pokuty.
7 Tento dôsledok má význam
z hľadiska prípadnej recidívy podniku a následného
uplatnenia priťažujúcich
okolností pri stanovení
výšky pokuty.
c) Rozhodnutie o oslobodení od pokuty
Komisia v konečnom meritórnom rozhodnutí rozhodne o oslobodení od pokuty, ak podnik,
ktorému bolo udelené podmienečné oslobodenie od pokuty splnil všetky podmienky a najmä
počas celého konania s ňou spolupracoval. Naopak, ak podmienky na udelenie oslobodenia
neboli splnené, podnik nebude môcť čerpať výhody plynúce z Oznámenia.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na rozdiel od právnej úpravy v USA, oslobodenie
od pokuty nemá za následok zastavenie konania voči úspešnému žiadateľovi. Ak Komisia vydá
meritórne rozhodnutie, žiadateľ o oslobodenie je jedným z jeho adresátov a Komisia v rozhodnutí stanoví jeho právnu zodpovednosť za účasť v karteli s tým, že na rozdiel od ostatných
7
účastníkov sa voči nemu neuplatnia žiadne finančné sankcie.
2.2 Zníženie pokuty
Miera, do akej prvý úspešný žiadateľ o imunitu spolupracuje pri vyšetrovaní, má spravidla svoje
limity. Len zriedka podnik, ktorému bolo udelené podmienečné oslobodenie poskytne informácie a dôkazy, ktoré by umožnili preukázanie protiprávneho konania bez potreby získania
ďalších dôkazov. Je možné, že ďalšie dôkazy získa Komisia prostredníctvom svojich vyšetrovacích právomocí, akými sú neohlásené inšpekcie v obchodných alebo súkromných priestoroch,
žiadosti o informácie, či vypočutie fyzických osôb. Často je to však ďalší účastník kartelu, ktorý
do prípadu prinesie viac svetla. Spolupráca ďalších účastníkov je zároveň kontrolným nástrojom, ktorý zabezpečuje, aby prvý v poradí poskytoval pravdivé a úplné informácie.
V znížení pokuty sa odráža skutočný prínos podniku k tomu, aby Komisia mohla preukázať
protiprávne konanie. Možnosť znížiť pokutu sa obmedzuje len na prípady, kedy žiadateľ poskytne dôkazy s výrazne zvyšujúcou hodnotou, než s ktorými Komisia už disponuje. Dôkazy
musia predstavovať značnú pridanú hodnotu (an. significant added value). Pojem značná pridaná hodnota sa týka miery, do akej poskytnuté dôkazy svojím charakterom a rozsahom posilňujú schopnosť Komisie odhaliť kartel. Väčšiu dôkaznú silu majú priame dôkazy z obdobia
účinnosti kartelu, usvedčujúce dôkazy a tie, ktoré nepotrebujú ďalšie podporné alebo vysvetľujúce vyhlásenia.
Komisia v konečnom meritórnom rozhodnutí určí, do akej výšky danému podniku zníži
pokutu, ktorá by mu inak bola uložená. Oznámenie obsahuje degresívne odstupňovanie zľavy
na pokute v rámci troch rozpätí:
– zníženie o 30–50 % možno udeliť podniku, ktorý ako prvý poskytne dôkazy so značnou
pridanou hodnotou;
– zníženie o 20–30 % možno udeliť podniku, ktorý ako druhý poskytne dôkazy so značnou
pridanou hodnotou;
– zníženie do 20 % možno udeliť každému ďalšiemu podniku, ktorý poskytne dôkazy
so značnou pridanou hodnotou.
Konkrétna výška pokuty v danom rozpätí závisí od miery pridanej hodnoty dôkazov a od
úrovne spolupráce podniku s Komisiou.
Je logické, že podniky by neboli motivované predkladať dôkazy, ktoré by zvyšovali vážnosť
porušenia alebo predlžovali stanovenú dĺžku trvania porušenia, keďže tieto faktory majú automaticky za následok zvýšenie pokuty. Oznámenie preto obsahuje ustanovenie vo vzťahu
k podniku, ktorý ako prvý predloží dôkazy so značnou pridanou hodnotou. Ak sa tento dôkaz
použije pri preukazovaní dodatočných skutočností zvyšujúcich vážnosť protiprávneho konania
alebo predlžujúcich jeho trvanie, Komisia tieto dodatočné skutočnosti nezohľadní pri stanovovaní pokuty pre podnik, ktorý tieto dôkazy poskytol. Inými slovami, v dôsledku týchto dodatočných inkriminujúcich dôkazov sa danému podniku pokuta nenavýši – pokuta zostane vo výške,
v akej by bola, ak by podnik tieto dôkazy nepredložil.
Zníženie pokuty možno udeliť na základe žiadosti podanej na Generálnom riaditeľstve Komisie pre hospodársku súťaž. Ak podnik splnil všetky všeobecné a formálne náležitosti a pred-
35
36
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
ložené dôkazy disponujú značnou pridanou hodnotou, Komisia oznámi svoj úmysel uplatniť
zníženie pokuty v rámci príslušného rozmedzia. V konečnom rozhodnutí Komisia zhodnotí
právne postavenie každého žiadateľa a určí presnú výšku pokuty.
2.3 Interakcia programu zhovievavosti
so súkromnoprávnym presadzovaním súťažného práva
Program zhovievavosti EÚ je pri ukladaní sankcií za účasť na karteloch miernejšieho režimu
a na jeho základe možno dosiahnuť aj úplné oslobodenie od sankcie, jeho aplikácia však nevedie k oslobodeniu podniku od možných súkromnoprávnych nárokov. Ustanovenie bodu 39
Oznámenia stanovuje, že úplné alebo čiastočné oslobodenie od pokuty neznamená, že úspešný žiadateľ je chránený pred dôsledkami svojej účasti na porušovaní článku 101 ZFEÚ
v občianskoprávnom konaní. Oslobodenie podniku, ktorému bola čiastočne alebo úplne odpustená pokuta na základe programu zhovievavosti, od možných súkromnoprávnych nárokov
8
by nebolo žiaduce, ani spravodlivé. Na jednej strane by bolo možné argumentovať, že žiadateľ
o oslobodenie od pokuty poskytuje poškodeným pridanú hodnotu v podobe informácií a dôkazov, ktoré vedú k odhaleniu protiprávneho správania a ktoré sú základom pre uplatnenie
nárokov na náhradu škody. Na strane druhej nemožno automaticky predpokladať, že bez žiadosti o oslobodenie od konkrétneho oznamovateľa by Komisia nebola kartel odhalila. V tejto
súvislosti je dôležité spomenúť, že účastníci kartelu spravidla žiadajú o oslobodenie od pokuty
na základe programu zhovievavosti, ak sa domnievajú, že existuje riziko odhalenia kartelu
a jeho potrestania súťažnými orgánmi, prípadne, že sa aspoň jeden z účastníkov kartelu do9
mnieva, že ostatní účastníci môžu takéto riziko vnímať.
Ďalším dôležitým faktorom je, že zodpovednosť za škodu spôsobenú protisúťažným konaním má v prípade, že sa konania dopustia viaceré subjekty, solidárny charakter. Pre poškodených je preto výhodné, aby sa náhrady škody domáhali predovšetkým od žiadateľa o imunitu aj
napriek tomu, že poškodení s ním neboli v priamom obchodnom vzťahu. Z hľadiska dôkaznej
núdze je predsa len jednoduchšie uplatniť si škodu voči subjektu, ktorý sa na základe Oznámenia priznal k svojej účasti na karteli a poskytol o nej Komisii dôkazy. Uplatnenie regresných
nárokov voči ostatným členom kartelu môže byť značne náročné vzhľadom na potrebu preukázania vzniku zodpovednosti, ako aj na možnú zmenu vo vlastníckej štruktúre alebo majetko10
vých pomeroch (napr. likvidácia, či vyhlásenie konkurzu) členov kartelu.
Vzhľadom na to, že program zhovievavosti Európskej únie je dlhodobo hlavným zdrojom
kartelových prípadov, ktoré prejednáva Komisia, javí sa, že v súčasnosti v tejto oblasti nedochádza k výraznejšiemu stretu medzi verejným záujmom na odškodnení osôb poškodených protisúťažným správaním a výhodami poskytovanými oznamovateľom kartelov. Nemožno však
vylúčiť, že takto nastolená rovnováha sa môže v budúcnosti narušiť zefektívnením súkromno11
právneho uplatňovania súťažného práva.
3
Uplatňovanie programu zhovievavosti
v Slovenskej republike
Právnym základom pre program zhovievavosti platný v Slovenskej republike sú ustanovenia
12
§ 38 ods. 11 a 12 zákona o ochrane hospodárskej súťaže (ďalej „ZOHS”). Podľa týchto ustanovení, ak podnikateľ – účastník kartelovej dohody – predloží Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad”) rozhodujúci, resp. významný dôkaz o existencii takejto
dohody a zároveň splní všetky zákonom stanovené podmienky, Úrad mu pokutu neuloží, resp.
zníži. Zavedenie tohto inštitútu do slovenského právneho poriadku bolo súčasťou aproximácie
slovenského súťažného práva s právom EÚ. Úrad tiež zverejnil dokument pod názvom „Neuloženie alebo zníženie pokuty pri niektorých typoch dohôd obmedzujúcich súťaž podľa § 38
ods. 11 a 12 zákona (Leniency program)”, ktorého cieľom je objasniť postup Úradu pri aplikovaní ustanovení § 38 ods. 11 a 12 ZOHS a vysvetliť, za splnenia ktorých podmienok bude účast-
bulletin
slovenskej
advokácie
8 K tomu pozri: Association
of Competition Law Judges,
Comments on the Commission’s White Paper on
damages actions for breach
of the EC antitrust rules,
2008, s. 6–7.
9 Podrobnejšiu analýzu týchto otázok možno nájsť
v Wils, W.: Efficiency and
Justice in European Antitrust Enforcement. Hart
Publishing, 2008; Kersting,
C.: Perspectives for Private
Enforcement in European
Antitrust Law. CBC
Research Paper 38, 2008.
10 Porovnaj Böge, U.:
Leniency Programs and
the Private Enforcement
of European Competition
Law. In: BASEDOW, J.
(zost.): Private Enforcement
of EC Competition Law,
International Competition
Law Series, Volume 25,
Kluwer Law International,
2007, s. 217–226.
11 V tejto súvislosti pozri prípravné dokumenty Komisie: Zelená kniha o žalobách na náhradu škody
spôsobenej porušením
antitrustových pravidiel ES
(Úradný vestník Európskej
únie C 101, 27/04/2004,
s. 54–64) a Biela kniha
o žalobách o náhradu
škody pre porušenie
antitrustových pravidiel
(KOM (2008) 165).
12 Zákon č. 136/2001 Z. z.
z 27. februára 2001 o ochrane hospodárskej súťaže
a o zmene a doplnení zák.
SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov.
Tento zákon nahradil dovtedy platnú právnu úpravu
v zákone č. 188/1994 Z. z.
o ochrane hospodárskej
súťaže v znení zákona
č. 240/1998 Z. z. a v znení
zákona č. 121/2000 Z. z.
bulletin
slovenskej
advokácie
13 Zákon č. 224/2010 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 300/2005 Z. z.,
Trestný zákon v znení
neskorších predpisov
a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
níkovi dohody obmedzujúcej súťaž pokuta odpustená alebo znížená. Dokument síce nie je
normatívnym právnym aktom, Úrad v ňom však deklaruje, že môže vyvolať legitímne očakávania, na ktoré sa podnikatelia môžu pri odhaľovaní dohôd obmedzujúcich súťaž spoliehať.
Východiskom pre prijatie Leniency programu boli pozitívne skúsenosti s Leniency programom
na úrovni EÚ, záujem na odhaľovaní a prevencii horizontálnych dohôd obmedzujúcich súťaž,
ako aj záver, že rýchle odhalenie a preukázanie dohody obmedzujúcej súťaž predstavuje väčší
prínos ako potrestanie každého jej účastníka.
Úrad neuloží pokutu podnikateľovi, ktorý bol účastníkom horizontálnej dohody obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a až c alebo f ZOHS, a ktorý súčasne z vlastného podnetu ako
prvý poskytol rozhodujúci dôkaz na preukázanie porušenia zákazu podľa § 4 ZOHS alebo 101
ZFEÚ, alebo ktorý ako prvý z vlastného podnetu predloží informácie a dôkazy, ktoré sú rozhodujúce pre vykonanie cielenej inšpekcie. Podnikateľ sa kvalifikuje na neuloženie pokuty len
ak skončí svoju účasť na dohode obmedzujúcej súťaž najneskôr v čase, keď poskytol dôkaz
na preukázanie protisúťažného správania alebo na vykonanie cielenej inšpekcie. Žiadateľ je
zároveň povinný poskytnúť Úradu všetky jemu dostupné dôkazy a spolupracovať s ním počas
celého prešetrovania veci. Pri skúmaní naplnenia podmienky spolupráce s Úradom sa zohľadní, či podnikateľ bez toho, aby ho Úrad na to vyzval, ihneď po získaní ďalších dôkazov tieto bez
časových prieťahov poskytol, či na žiadosti Úradu pohotovo podával vysvetlenia, či nesťažoval
postup Úradu pri preukazovaní kartelovej dohody.
Rozhodujúci dôkaz na preukázanie dohody obmedzujúcej súťaž musí byť predložený
z vlastného podnetu, teda predtým, ako bol podnikateľ na predloženie dôkazu vyzvaný a predtým, ako Úrad získal dôkaz potrebný na preukázanie dohody obmedzujúcej súťaž. Nie je rozhodujúce, či v čase predloženia rozhodujúceho dôkazu vo veci dohody obmedzujúcej súťaž
bolo začaté šetrenie alebo už bolo začaté správne konanie. Oslobodenie od pokuty je však
vylúčené, ak oznamovateľ donútil iného podnikateľa zúčastniť sa na dohode obmedzujúcej
súťaž alebo bol iniciátorom jej uzavretia.
Neuložiť pokutu možno len jednému podnikateľovi, a to prvému v poradí, ktorý požiada
o neuloženie pokuty a ktorý splní podmienky stanovené v § 38 ods. 11 ZOHS. Ak o neuloženie
pokuty požiada viacero podnikateľov, Úrad posúdi žiadosti podnikateľov v poradí, v akom mu
boli doručené. Ak podnikateľ zistí, že nie je prvým v poradí, môže ešte požiadať o zníženie
pokuty podľa § 38 ods. 12 ZOHS.
Zníženie pokuty až do výšky 50 % prichádza do úvahy, ak účastník horizontálnej dohody
obmedzujúcej súťaž z vlastného podnetu poskytne významný dôkaz, ktorý v spojení s informáciami a podkladmi už dostupnými Úradu umožní preukázanie porušenia zákazu podľa § 4
ZOHS alebo článku 101 ZFEÚ. Dôkaz musí byť poskytnutý z vlastného podnetu, teda predtým,
ako podnikateľa Úrad vyzval na jeho predloženie. Poskytnutý dôkaz musí mať výraznú pridanú
hodnotu k dôkazom, ktoré Úrad v tom čase už má k dispozícii. Predpokladom zníženia pokuty
je ukončenie účasti v dohode obmedzujúcej súťaž najneskôr v čase poskytnutia významného
dôkazu.
Pokuta môže byť znížená jednému alebo viacerým podnikateľom. Pri hodnotení miery zníženia Úrad zohľadňuje prínos dôkazov k preukazovaniu protisúťažného správania a čas, kedy
boli dôkazy poskytnuté. Je zrejmé, že väčší prínos majú dôkazy, ktoré boli predložené v krátkom čase po začatí vyšetrovania a naopak, dôkazy poskytnuté v záverečnej fáze šetrenia sú
považované z pohľadu zníženia pokuty za menej hodnotné. Za dôkazy s významnou hodnotou sa považujú dôkazy, ktoré Úradu umožňujú rozšíriť trvanie porušenia alebo okruh zúčastnených podnikov, ako aj dôkazy preukazujúce porušenie aj k ďalším tovarom alebo službám.
Bariérou účinnej aplikácie Leniency programu v Slovenskej republike bola až do prijatia
novely Trestného zákona schválenej 27. apríla 2010 skutočnosť, že nepostihovanie podnikateľa
za jeho konanie, vyplývajúce z tohto programu sa nevzťahovalo na trestný čin, ale len na správ13
ny delikt. V zmysle Trestného zákona v znení pred jeho novelizáciou bol takýto podnikateľ
– fyzická osoba, resp. fyzická osoba konajúca za právnickú osobu – naďalej potenciálnym
páchateľom trestného činu zneužívania účasti na hospodárskej súťaži podľa ustanovenia § 250
Trestného zákona. Podnikatelia tak z obavy z trestnoprávneho postihu členov štatutárnych
orgánov, či iných riadiacich pracovníkov neposkytovali súťažnému orgánu, ktorý je v takýchto
prípadoch vo veľkej dôkaznej núdzi, dôkazy o kartelových dohodách. Uvedená novela Trestného zákona v ustanovení § 86 písm. d Trestného zákona zaviedla zánik trestnosti vo vzťahu
37
38
Č LÁNKY, ŠTÚDIE
k fyzickej osobe, ktorá svojím konaním umožní podnikateľovi alebo inej právnickej osobe splniť
podmienky na neuloženie alebo zníženie pokuty podľa ZOHS. Systematicky bolo toto ustanovenie zaradené pod ustanovenia Trestného zákona o účinnej ľútosti. Trestný zákon tu predpokladá istú formu spolupráce medzi podnikom ako žiadateľom o neuloženie alebo zníženie
pokuty a fyzickou osobou, ktorou môže byť štatutárny orgán, riadiaci pracovník alebo i radový
zamestnanec, ktorý sa podieľal na protisúťažnom konaní podniku, alebo mal o ňom vedomosť.
Fyzickým osobám, ktoré sa nepodieľajú na príprave žiadosti o neudelenie alebo zníženie pokuty a s Úradom nespolupracujú pri vyšetrovaní bude i naďalej hroziť trestné stíhanie. Novela
zákona tak reflektuje úpravu v iných členských krajinách EÚ, kde je aplikácia Leniency programu dôvodom na to, aby sa voči spolupracujúcim fyzickým osobám nezačalo trestné stíhanie.
ZOHS ani Leniency program Úradu neriešia vzťah medzi miernejším postupom pri ukladaní
pokút a súkromnoprávnym uplatňovaním súťažného práva. Vzhľadom na absenciu explicitnej
právnej úpravy možno konštatovať, že udelenie čiastočného alebo úplného oslobodenia od
sankcie podľa ustanovení § 38 ods. 11 a 12 ZOHS nemá za následok zánik alebo obmedzenie
rozsahu zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením súťažného práva.
RESUMÉ
Uplatňovanie programu zhovievavosti (leniency) v Európskej únii a na Slovensku
Článok predstavuje koncept programu zhovievavosti (leniency) v práve Európskej únie i v právnom poriadku Slovenskej republiky. Autor skúma jeho právne zakotvenie, postavenie v systéme presadzovania súťažného práva, ako aj formy a spôsoby jeho uplatňovania. Zaoberá sa tiež
vzťahom programu zhovievavosti k súkromnoprávnemu presadzovaniu súťažného práva a skúma jeho interakciu s trestným právom.
SUMMARY
Implementation of the Leniency Policy in the European Union and in Slovakia
The aim of this article is to introduce the concept of the leniency programme applicable both
in the EU and Slovak law. The author describes the relevant legal framework and addresses
the role of the leniency programme in the enforcement of the competition law. Furthermore,
the author seeks to outline the relationship between the leniency programme and private enforcement of the competition law and examines its interaction of the former with the criminal
law.
ZUSAMMENFASSUNG
Leniency-Programm und seine Durchsetzung
in der Europäischen Union und in der Slowakei
Das Ziel dieses Artikels ist, in das Konzept der Kronzeugenregelung („Bonusregelung“) einzuführen. Dieser Artikel beschreibt den rechtlichen Rahmen und geht auf die Bedeutung der Kronzeugenregelung bei der Durchsetzung von Wettbewerbsrecht ein. Darüber hinaus zeigt der
Autor die Zusammenhänge zwischen der Kronzeugenregelung und der privaten Durchsetzung
von Wettbewerbsrecht auf und untersucht auch das Zusammenwirken des Wettbewerbsrechts
mit dem Strafrecht.
bulletin
slovenskej
advokácie
bulletin
slovenskej
advokácie
Č LÁNKY, ŠTÚDIE ······ JUDIKATÚRA
Z ROZHODNUTÍ VŠEOBECNÝCH SÚDOV
Náhrada nemajetkovej ujmy
spôsobenej pozostalým smrťou
blízkej osoby pri dopravnej nehode –
pasívna legitimácia poisťovne;
posudzovanie podmienok vzniku zodpovednosti
V tejto novej rubrike budeme pravidelne uverejňovať rozhodnutia všeobecných súdov,
Ústavného súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa advokátov,
prípadne iné zaujímavé rozhodnutia z rôznych odvetví práva. Zároveň vás zdvorilo žiadame:
Ak disponujete rozhodnutiami vhodnými na uverejnenie v Bulletine slovenskej advokácie,
pošlite nám ich do redakcie a oboznámte s nimi kolegov – advokátov.
1 § 13 ods. 2 OZ: „Pokiaľ by
sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.“
§ 13 ods. 3 OZ: „Výšku náhrady podľa odseku 2 určí
súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo.“
2 § 420 ods. 2 OZ: „Škoda je
spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich
činnosti tými, ktorých na
túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich
zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.“
3 § 823 OZ: „Náhradu platí
poistiteľ poškodenému;
poškodený však právo na
plnenie proti poistiteľovi
nemá, ak osobitné predpisy
neustanovujú inak.“
4 § 15 zák. č. 381/2001 Z. z.:
„Náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti
S použitím eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody, škoda na zdraví“ v ust.
§ 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 4 ods. 4 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou
motorových vozidiel – sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno
priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ – ktorú
v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a zákona
č. 381/2001 Z. z. Takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3
OZ preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa cit. zákona.
Analogické použitie ust. § 420 ods. 2 a § 427 a nasl. OZ sa v danom prípade uplatní
len pri určení osoby zodpovednej za zásah proti osobnosti fyzickej osoby vyvolaný
osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov, avšak pri skúmaní predpokladov tejto zodpovednosti treba postupovať podľa § 13 OZ, pretože predmetom konania je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňažné zadosťučinenie) ako občianskoprávnej sankcie za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. Na danú vec (jej základ) nemožno analogicky aplikovať osobitné ustanovenia, ktoré upravujú podmienky vzniku a predpoklady zodpovednosti za škodu, liberačné a moderačné
ustanovenia, ani ust. § 441 OZ o zavinení poškodeného.
(Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Co/12/2009-370 zo dňa 3. marca 2010)
Dotknuté ustanovenia:
– § 13, 420, 427, 441, 853 OZ;
– § 3, § 4 a § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla;
– čl. 1 ods. 2, čl. 3 ods. 1 Smernice 72/166/EHS;
– čl. 1 Smernice 90/232/EHS
Žalobcovia (pozostalé blízke osoby po zomrelej obeti dopravnej nehody motorového vozidla)
1
sa žalobou domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ proti
prevádzkovateľovi motorového vozidla (žalovaný v 1. rade) a proti komerčnej poisťovni, u kto-
39
40
Č LÁNKY, ŠTÚDIE ······ JUDIKATÚRA
rej bolo vozidlo žalovaného v 1. rade povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za
škodu spôsobenú jeho prevádzkou (žalovaný v 2. rade). Žalobu proti žalovanému v 1. rade
odôvodnili tým, že v dôsledku smrti blízkej osoby pri dopravnej nehode, došlo k nenávratnej
deštrukcii interpersonálnych väzieb tvoriacich základ a rámec ich súkromného života a tým
k zásahu do ich osobnostných práv a do práva na súkromie a rodinný život. Za vzniknutú ujmu
na ich osobnosti zodpovedá žalovaný v 1. rade ako zamestnávateľ vodiča, ktorý vozidlo riadil
2
(§ 420 ods. 2 OZ). Žalobu proti žalovanému v 2. rade odôvodnili tým, že jeho povinnosť plniť
3
im náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je daná v zmysle § 823 OZ v spojení s ust. § 15
4
a § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Súd prvého stupňa medzitým rozsudkom č. k. 10C/50/2004-305 z 12. septembra 2008
konštatoval, že nárok žalobcov je čo do základu dôvodný. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade a navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalovaný
v 1. rade dôvodil tým, že nezodpovedá za zásah do osobnostných práv žalobcov v dôsledku
nehodovej udalosti motorového vozidla; zodpovednosť mu nemožno pričítať na podklade ana5
6
logickej aplikácie ust. § 427 a § 420 ods. 2 OZ, príp. treba aplikovať na vec aj ust. § 441 OZ.
Žalovaný v 2. rade považoval za nesprávny záver súdu prvého stupňa, že nákladom pri usmrtení v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. je aj náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá sa
priznáva pozostalým podľa § 13 Občianskeho zákonníka.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom č. k. 11Co/12/2009-370 zo dňa 3. marca 2010 podľa § 219 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia, pokiaľ ide o názor žalovaného v 1. rade, podľa ktorého na vec treba
aplikovať aj liberačné a moderačné ustanovenia Občianskeho zákonníka, uviedol: „V súdnej
praxi je ustálený názor, že ak bol pôvodcom zásahu do práva na ochranu osobnosti zamestnanec
právnickej osoby, ktorý bol použitý právnickou osobou k realizácii jej činnosti a ktorý vykonaním
neoprávneného zásahu konal v rámci plnenia pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,
za taký zásah zodpovedá právnická osoba, pri analogickej aplikácii ust. § 420 ods. 2 v spojení
s § 853 OZ.“ Za týchto okolností „občianskoprávne sankcie podľa § 13 OZ postihujú žalovaného.“
Na danú vec (jej základ) nemožno analogicky aplikovať osobitné ustanovenia upravujúce
podmienky vzniku a predpoklady zodpovednosti za škodu, liberačné a moderačné ustanovenia, ani ust. § 441 OZ o zavinení poškodeného. Analogické použitie ust. § 420 ods. 2 a § 427
a nasl. OZ sa v danom prípade uplatní len pri určení osoby zodpovednej za zásah proti osobnosti fyzickej osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov, avšak
pri skúmaní predpokladov tejto zodpovednosti treba postupovať podľa § 13 OZ, pretože predmetom konania je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňažné zadosťučinenie) ako
občianskoprávnej sankcie za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti.
Pokiaľ ide o názor žalovaného v 2. rade, podľa ktorého v spore nie je pasívne legitimovaný,
pretože náhrada nemajetkovej ujmy v takýchto prípadoch nie je krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, uviedol: „Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade, ktorý je poistiteľom žalovaného (zodpovedného subjektu) a jej povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spoločne a nerozdielne so
žalovaným vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
prihliadajúc aj na účel cit. zákona a zmysel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov (účel poistenia).
Zákon č. 381/2001 Z. z. v ust. § 15 od 1. 1. 2002 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného
na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby (action direct) tak, ako to poznajú všetky obdobné právne úpravy v Európe, preto v prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla si poškodený môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému)
alebo voči poisťovateľovi alebo voči obidvom súčasne (solidárne). Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsahu), v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla.“
Právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade je založený osobitným zákonom
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pre-
bulletin
slovenskej
advokácie
poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
Na premlčanie nároku na
náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu
spôsobila.“
§ 4 zák. č. 381/2001 Z. z.:
„(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri
uplatňovaní nárokov
podľa písmen a), b) a d),
ak poisťovateľ nesplnil
povinnosti uvedené
v § 11 ods. 6 písm. a)
alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene
odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
(3) Poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahra6b)
dil príslušným subjektom
uplatnené, preukázané
a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia,
úrazové dávky, dávky
úrazového zabezpečenia,
dôchodkové dávky, dávky
výsluhového zabezpečenia
a dôchodky starobného
dôchodkového sporenia,
ak poistený je povinný ich
nahradiť týmto subjektom.
(4) Poistený má právo, aby
poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné
plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený
bulletin
slovenskej
advokácie
zodpovedá, došlo v čase
trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.“
5 § 427 OZ: „Fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky.“
6 § 441 OZ: „Ak bola škoda
spôsobená aj zavinením
poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda
spôsobená výlučne jeho
zavinením, znáša ju sám.“
7 Čl. 3 ods. 1 Smernice Rady
72/166/EHS z 24. apríla
1972 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia
povinnosti poistenia tejto
zodpovednosti: „Každý
členský štát prijme v súlade
s článkom 4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je
pokrytá poistením. Rozsah
krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia
na základe týchto opatrení.“
8 Čl. 1 ods. 1 Smernice Rady
90/232/EHS zo 14. mája
1990 – Tretia smernica Rady o aproximácii právnych
predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel: „Bez toho,
aby bol dotknutý druhý
pododsek článku 2 ods. 1
smernice 84/5/EHS, poistenie uvedené v čl. 3 ods. 1
smernice 72/166/EHS bude pokrývať zodpovednosť
za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim
okrem vodiča vyplývajúce
z prevádzky vozidla.“
9 Čl. 1 ods. 2 Smernice Rady
72/166/EHS: „Na účely
tejto smernice „poškodený“
znamená akúkoľvek osobu
oprávnenú na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu
spôsobenú motorovými
vozidlami.“
Č LÁNKY, ŠTÚDIE ······ JUDIKATÚRA
vádzkou motorového vozidla (§ 15), v ktorom žalobcovia ako poškodení uplatňujú voči žalovanej ako poistiteľovi žalovaného v 1. rade nárok na náhradu škody (poistného plnenia) v rozsahu podľa cit. zákona a poistných podmienok.
Z poistenia zodpovednosti má poistený právo, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 cit. zákona
a podľa poistných podmienok, t. j. uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, o. i. škody na zdraví a nákladov pri usmrtení (§ 4 ods. 2 písm. a). V § 15 cit. zákona je ustanovené, že
poškodený má právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi zodpovednej osoby.
Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy
(náhrada nákladov spojených s liečením, strata na zárobku a pod.), ale aj nemajetkové ujmy na
základe výslovného znenia zákona, akými sú napr. bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia
(§ 444 OZ), ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Právna teória prisudzuje zmysel škody (inej než
materiálnej) aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej než majetkovej sféry poškodeného, t. j. ujmám imateriálnym, morálnym,
citovým, za ktoré prináleží poškodenému peňažná náhrada (odškodnenie). Aj podľa právnej
úpravy poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v smerniciach (Smernica Rady č. 72/166/EHS, Smernica č. 90/232/EHS, Smernica č. 2000/26/ES) sú členské štáty povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel obvykle sa
nachádzajúcich na jeho území bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených strán
a potenciálnych obetí nehôd a aby akékoľvek škody a ujmy v oblasti povinného poistného krytia cestujúcich motorových vozidiel nezostali neuhradené. V súlade s týmto cieľom sa úpravou
povinného poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel o. i. vyžaduje, aby poistenie zodpovednosti za ujmu na zdraví pokrývalo zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča vyplývajúce z pre7
8
vádzky vozidla (čl. 3 ods. 1 Smernice 72/166/EHS, čl. 1 Smernice 90/232/EHS ) a aby bolo
zaručené poškodeným osobám, ktoré utrpia ujmu alebo škodu následkom havárie motorového vozidla, poskytnutie poistného plnenia a priame právo na podanie žaloby proti poistiteľovi
zodpovednej osoby, pričom podľa cit. smerníc za „poškodeného“ sa považuje akákoľvek
osoba (ktorá utrpela ujmu alebo škodu následkom dopravných nehôd) oprávnená na náhradu
(odškodné), pokiaľ ide o akúkoľvek škodu alebo ujmu spôsobenú motorovými vozidlami (čl. 1
9
ods. 2 Smernice 72/166/EHS a i. Smernice 90/232/EHS).
S použitím eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody, škoda na zdraví“ v cit. ustanoveniach zákona č. 381/2001 Z. z. (pozn. § 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 4 ods. 4 a § 15 ods. 1)
a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah
do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel – sa v rámci náhrady
škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody
(ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa
§ 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka – ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na
zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a zákona č. 381/2001 Z. z.
Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti žalovaného
v 1. rade za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa cit. zákona.
Odôvodnenie je redakčne krátené a upravované a doplnené o odkazy na citované ustanovenia.
Právnu vetu a rozhodnutie spracovala:
Mgr. Zuzana Fabianová
advokátska koncipientka
41
42
bulletin
slovenskej
advokácie
A DVOKÁCIA ······ SAK
Zo zasadnutí
predsedníctva SAK
Predsedníctvo SAK zasadalo 2. decembra 2010 v hoteli
Patria na Štrbskom Plese. Rokovanie viedol predseda SAK
JUDr. Borec. Prítomní členovia P SAK určili za overovateľku
zápisnice JUDr. Chrenkovú.
Tajomník SAK JUDr. Popovec skonštatoval splnenie uznesení vyplývajúcich pre kanceláriu komory. Predsedníctvo následne schválilo zápisnice z novembrových zasadnutí.
JUDr. Bušová informovala o stave súdnych konaní v statusových veciach.
Predsedníctvo SAK vzalo na vedomie informáciu JUDr.
Popovca o záveroch stretnutia so zástupcami Českej advokátskej komory vo veci outsourcingu Bulletinu advokacie
a informáciu o prieskume záujmu mediálnych agentúr o zabezpečovanie printovej reklamy do BSA. Návrh Rokovacieho poriadku Redakčnej rady Bulletinu slovenskej advokácie,
ktorý predložil JUDr. Mularčík, odporučili členovia P SAK
redakčnej rade schváliť v predloženom znení.
Predsedníctvo SAK uložilo kancelárii komory zabezpečiť
zaradenie BSA do citačnej databázy SCOPUS.
V rámci ekonomických otázok členovia P SAK prerokovali a schválili rozpočet SAK na rok 2011 a Uznesenie P SAK,
ktorým sa mení Uznesenie konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK (viď Vestník SAK, čiastka 23, uverejnená
30. decembra 2010). Predsedníctvo SAK schválilo vyhlásenie výberového konania na zastupovanie SAK pri vymáhaní
pohľadávok voči advokátom, usadeným euroadvokátom
a obchodným spoločnostiam zapísaným v zoznamoch vedených komorou a zároveň poverilo JUDr. Popovca oboznámiť všetkých advokátov s výberovým konaním elektronickou formou.
Termíny
vzdelávacích podujatí
pre advokátov
Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory schválilo termíny vzdelávacích podujatí pre advokátov a sprievodných
podujatí nasledovne:
Letný seminár advokátov
3. – 4. júna 2011, Tále, hotel Partizán
sprievodné podujatie: golfový turnaj 2. júna 2011
Zimný seminár advokátov
2. – 3. decembra 2011, Štrbské Pleso, hotel Patria
JUDr. Popovec predložil ponuky troch poisťovní na uzatvorenie hromadnej poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie. Členovia
P SAK schválili uzatvorenie hromadnej poistnej zmluvy na
rok 2011 s Wüstenrot poisťovňou, a.s.
Predsedníctvo schválilo za členov Komisie pre dejiny slovenskej advokácie JUDr. Petra Kerecmana, JUDr. Rudolfa
Manika, PhD., JUDr. Antona Blahu, JUDr. Martinu Gajdošovú a JUDr. Jozefa Kolárika a zároveň uložilo Mgr. Marečkovej za úlohu koordinovať spoločné zasadnutie novovymenovanej komisie s jej českým pendantom.
Členovia P SAK prerokovali žiadosti advokátov o zapísanie advokátskych koncipientov do zoznamu advokátskych
koncipientov, o vykonanie zmien v zápisoch koncipientov
v dôsledku skončenia pracovného pomeru u advokáta, žiadosti advokátskych koncipientov o započítanie inej právnej
praxe do praxe advokátskeho koncipienta, žiadosti o zápis
do zoznamu advokátov, informácie o pozastavení výkonu
advokácie, o zrušení pozastavenia výkonu advokácie, o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov, žiadosti advokátov o zápis
do zoznamu usadených euroadvokátov, zahraničných advokátov, spoločností s ručením obmedzeným, verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností a o pristúpení spoločníkov a o vyčiarknutí z uvedených zoznamov.
O zahraničných aktivitách informovala Mgr. Marečková.
Členovia P SAK súhlasili so spoločným stretnutím s Českou
advokátskou komorou 19. – 20. mája 2011 v hoteli Permon
v Podbanskom a s účasťou SAK v projekte Bruselskej advokátskej komory o povinnosti mlčanlivosti.
Dňa 7. decembra 2010 sa zišli členovia P SAK na mimoriadnom zasadnutí v Bratislave. Rokovanie viedol predseda SAK
JUDr. Tomáš Borec. Členovia P SAK určili za overovateľa zápisnice JUDr. Kerecmana. Predsedníctvo SAK odvolalo všetkých členov skúšobnej komisie, vymenovalo novú skúšobnú
komisiu a zriadilo nové skúšobné senáty.
Zapísala -no-
Advokátsky koncipient
hľadá zamestnanie
Mgr. Martin Sivko
Rybná 49, 919 34 Biely Kostol
tel.: 0902 219095
[email protected]
Absolvent PF UK v Bratislave (2008) s niekoľkomesačnou praxou advokátskeho koncipienta. Má záujem
o prácu advokátskeho koncipienta v Bratislave, Trnave,
Piešťanoch, príp. inde v rámci západného Slovenska.
Ovláda aktívne anglický jazyk, prácu s počítačom
(Word, Excel, Outlook), má vodičský preukaz skupiny B.
bulletin
slovenskej
advokácie
A DVOKÁCIA ······ SAK/ZAHRANIČIE
Pýta(j)te sa
predsedníctva
Aký je nový spôsob zaraďovania uchádzačov na advokátske
skúšky a ktorý dátum je rozhodujúci pre splnenie podmienky
dĺžky povinnej praxe advokátskeho koncipienta?
Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory na zasadnutí
2. decembra 2010 zmenilo Skúšobný poriadok Slovenskej
advokátskej komory pre advokátske skúšky.
Podľa právnej úpravy účinnej od 15. decembra 2010
predseda skúšobnej komisie Slovenskej advokátskej komory
vopred stanoví dátum doručenia prihlášok na advokátske
skúšky (advokátske skúšky sa vykonávajú spravidla v dvoch
obdobiach v kalendárnom roku, jarnom a jesennom, v počte
termínov podľa aktuálnej potreby a organizačných možností; pre každé obdobie stanoví predseda SAK osobitný dátum
na doručenie prihlášok). Na posúdenie splnenia podmienky
dĺžky inej právnej praxe je rozhodujúci práve predsedom
skúšobnej komisie SAK stanovený termín na doručenie prihlášky na advokátske skúšky, teda uchádzačovi musí povinná trojročná prax uplynúť najneskôr do tohto termínu. Pre
jarné obdobie roku 2011 musia byť prihlášky na advokátske
skúšky doručené najneskôr do 28. februára 2011. Uchádzačov, ktorí do stanoveného dátumu doručia komore prihlášku
na advokátske skúšky a spĺňajú najneskôr k tomuto dátumu
všetky podmienky, predseda skúšobnej komisie SAK rozdelí
do jednotlivých termínov v jarnom období. Pre zaradenie do
jednotlivých termínov je rozhodujúci dátum doručenia prihlášky na advokátske skúšky. Presný termín konania advokátskych skúšok bude uchádzačom oznámený najneskôr
mesiac pred písomnou časťou advokátskych skúšok.
Verejné napomenutie
Disciplinárne obvinený Mgr. Juraj Žucha, reg. číslo 4553, advokát so sídlom Vysoká 19, 811 06 Bratislava bol
rozhodnutím VIII. disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS VIII.- 178/09 : 2827/2009 z 1. marca 2010 uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia, pretože závažným spôsobom porušil povinnosti advokáta
uložené mu v ustanoveniach
§ 28 ods. 4 zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný na požiadanie komory sa bezodkladne vyjadriť
k obsahu sťažnosti v rámci konania, ktoré sa voči nemu vedie v súlade so zákonom o advokácii a predpismi komory,
§ 6 písm. a Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory, podľa ktorého je advokát povinný riadne a včas
informovať klienta ako postupuje pri vybavovaní veci
§ 13 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory, podľa ktorého je advokát povinný po skončení zastúpenia vrátiť klientovi všetky doklady, ktoré mu zveril, pretože disciplinárne obvinený
– sa k sťažnosti z 3. septembra 2009 a 17. septembra 2009 nevyjadril, zásielku Slovenskej advokátskej komory uloženú na pošte 4. septembra 2009 a 18. septembra 2009 neprevzal;
– po ukončení zmluvy o poskytovaní právnej pomoci dňom 30. júna 2009 nevyhovel žiadosti klienta o vrátenie
poskytnutých dokumentov a materiálov, neposkytol stanovisko k požadovaným právnym kauzám v súvislosti
s ukončením poskytovania právnych služieb
– nepodal súdu žalobu v kauze T., s. r. o., aj keď viac ako rok tvrdil, že žaloba je na súde podaná,
za čo mu bolo disciplinárnym senátom uložené podľa § 56 ods.2 písm. a/ zákona o advokácii disciplinárne opatrenie
písomné napomenutie.
Na základe odvolania predsedu Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory z 26. marca 2010 Predsedníctvo
Slovenskej advokátskej komory rozhodnutím sp. zn. P - 37/2010:2827/2009 z 15. októbra 2010 podľa § 59 ods. 3 zákona o advokácii v spojení s § 34 písm. c Disciplinárneho poriadku zmenilo rozhodnutie VIII. disciplinárneho senátu,
sp. zn. DS VIII.-178/09 : 2827/2009 z 1. marca 2010 vo výroku o uložení disciplinárneho opatrenia tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia zrušilo a podľa § 56 ods. 2 písm. b zákona o advokácii
disciplinárne obvinenému uložilo disciplinárne opatrenie – verejné napomenutie.
43
44
bulletin
slovenskej
advokácie
A DVOKÁCIA ······ SAK
Novoročné stretnutie
právnikov
Január je v živote Slovenskej advokátskej komory tradične mesiacom, v ktorom si nielen advokáti,
ale aj právnici z rôznych profesií a oblastí výkonu práva vyhradia voľný podvečer a stretávajú sa
na novoročnom stretnutí právnikov v neformálnejšej atmosfére, mimo súdnych siení a oficiálnych
rokovacích miest, aby prežili príjemné momenty v priateľských rozhovoroch a okrem odborných
tém sa podelili o novosti, ktoré nastali v ich súkromných životoch. Aj tento rok Slovenská advokátska
komora zorganizovala toto príjemné stretnutie, po novom v hoteli Radisson Blu Carlton v Bratislave.
„Dovoľte mi na úvod popriať Vám všetkým veľa zdravia, šťastia a pracovných úspechov v novom roku 2011. Aj keď čas
z neho už zopár dní ukrojil, verím, že ste doň vstúpili správnym krokom a že Vám dobré tempo vytrvá počas všetkých
nastávajúcich dní. Zaželajme si spoločne, aby nám nový rok
plným priehrštím nadelil všetko, čo si sami želáme.“ Týmito
slovami otvoril novoročné stretnutie právnikov predseda
Slovenskej advokátskej komory JUDr. Tomáš Borec. Pripomenul, že v orgánoch komory v roku 2010 došlo k mnohým
zmenám, nové predsedníctvo komory má ambíciu novým
spôsobom pristupovať k riešeniu niektorých otázok, ale verí,
že žiadna z týchto zmien sa nedotkne kvality vzťahov, ktoré
sa dlhé roky budovali.
Novoročné stretnutie právnikov je zároveň platformou,
ktorú komora využíva na odovzdanie cien výhercom publikačnej súťaže každoročne vyhlasovanej Bulletinom slovenskej advokácie. Komora si váži a oceňuje iniciatívy mladých
autorov a čas, ktorý venujú akademickej a publikačnej práci.
Redakčná rada aj tento rok ocenila tri príspevky. Ceny výhercom odovzdávali predseda SAK JUDr. Borec a predseda Redakčnej rady BSA JUDr. Brázdil.
Tretie miesto za článok Predkupné právo na obchodný
podiel a dôsledky jeho porušenia získal JUDr. Marek Valachovič. Na druhom mieste sa s článkom Premlčanie úrokov
z omeškania umiestnili spoluautori Mgr. Kristína Grausová
a doc. JUDr. Marek Števček, PhD. Prvé miesto si za článok
Prípustnosť dovolania na základe rozhodnutia odvolacieho
súdu odniesol Mgr. Lukáš Oppet.
–NO–
Členovia predsedníctva SAK: (zľava) Mgr. Veverka,
JUDr. Borec, JUDr. Kerecman a Mgr. Fiačan
Zľava: sudca Najvyššieho súdu SR JUDr. Ľalík v spoločnosti predsedu SAK JUDr. Boreca a advokáta JUDr. Hošovského
Víťazi publikačnej súťaže: (zľava) JUDr. Valachovič,
Mgr. Oppet, Mgr. Grausová a JUDr. Števček.
bulletin
slovenskej
advokácie
A DVOKÁCIA ······ SAK
Zľava: JUDr. Olej, JUDr. Straka,
JUDr. Gereg, JUDr. Arendacký a JUDr. Sedlák
Sprava: predseda RK SAK JUDr. Galanda,
JUDr. Ludik a JUDr. Kolesár
Zľava: JUDr. Abelovský, podpredseda SAK JUDr. Hrežďovič
a JUDr. Erben
Verejný ochranca práv JUDr. Kandráč v rozhovore
so sudkyňou Najvyššieho súdu SR JUDr. Hanzelovou
Foto Vladislav Zigo
Sudca Najvyššieho súdu SR JUDr. Toman (vľavo)
v spoločnosti advokáta JUDr. Hlbočana
Zľava: JUDr. Abelovský, sudca Najvyššieho súdu SR
JUDr. Hargaš, JUDr. Arendacký a JUDr. Detvai
45
46
bulletin
slovenskej
advokácie
A DVOKÁCIA ······ SAK
Z DISCIPLINÁRNYCH ROZHODNUTÍ SAK
Povinnosťadvokáta
– informovať všetkých klientov
pri zastupovaní v spoločnej veci;
– dôsledne a včas využívať v prospech
klienta potrebné právne prostriedky
Pokiaľ advokát pri zastupovaní viacerých klientov v spoločnej veci neinformuje všetkých klientov o postupe pri vybavovaní veci, (o termínoch pojednávania), ale informuje len niektorých z nich, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia.
Pokiaľ advokát po prevzatí zastupovania klientov pristúpi k uplatneniu právnych
prostriedkov potrebných k ochrane ich práv (podanie žaloby) so značným časovým
sklzom, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia.
(Rozhodnutie VIII. disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory
z 1. marca 2010, sp. zn. DS VIII. – 8/10:2685/2009)
Dotknuté ustanovenia:
– § 18 zákona č. 586/2003 o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní;
– § 5 ods. 1, § 6 Advokátskeho poriadku Slovenskej
advokátskej komory zo dňa 16. 6. 2007
Disciplinárny senát uznal disciplinárne obvineného advoká1
ta za vinného podľa § 24 ods. 1 Disciplinárneho poriadku
s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 1 zákona o advoká2
cii, že
v bode 1) neinformoval svojich klientov o postupe pri poskytovaní právnych služieb, týkajúcich sa vrátenia daru do
dedičstva a neplatnosti právneho úkonu,
v bode 2) zastupovanie klientov prevzal dňa 20. 11. 2008,
pričom samotná žaloba je datovaná 25. 1. 2009 a teda návrh
na súd podal s časovým sklzom,
čím sa dopustil disciplinárneho previnenia
podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii,
pretože závažným spôsobom porušil povinnosti advokáta
3
uložené v bode 1 podľa § 5 odsek 1 a § 6 Advokátskeho
4
5
poriadku SAK a v bode 2 podľa § 18 zákona o advokácii.
Podľa § 24 Disciplinárneho poriadku SAK a § 56 ods. 2
6
písm. c zákona o advokácii mu bola uložená peňažná pokuta vo výške 300 eur, ktorú bol zaviazaný uhradiť na účet
SAK do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V zmysle § 57 ods. 5 zákona o advokácii7 bola disciplinárne obvinenému advokátovi zároveň uložená povinnosť
zaplatiť na účet Slovenskej advokátskej komory paušálne
trovy disciplinárneho konania vo výške minimálnej mesačnej mzdy, t. j. 307,70 eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Z odôvodnenia:
Dňa 4. 1. 2010 podal predseda Revíznej komisie SAK na základe sťažnosti sťažovateľky návrh na začatie disciplinárneho konania proti disciplinárne obvinenému advokátovi pre
skutky uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. So súhlasom disciplinárne obvineného advokáta sa o návrhu na začatie disciplinárneho konania rozhodlo v neprítomnosti disciplinárne obvineného na disciplinárnom pojednávaní dňa
1. 3. 2010.
„Z obsahu spisu bolo zistené, že sťažovateľka dňa 20. 11.
2008, spoločne s ďalšími, splnomocnili advokáta, aby ich
zastupoval vo veci vrátenia daru do dedičstva, a to nehnuteľnosti, ktorá bola darovaná bratovi sťažovateľky po nebohom otcovi menovaných. Žaloba bola na okresný súd podaná až v mesiaci apríl 2009, pričom žaloba na vyslovenie
neplatnosti právneho úkonu je datovaná 25. 1. 2009.“
Disciplinárne obvinený advokát sa k návrhu vyjadril listom zo dňa 18. 1. 2010. Z tohto vyjadrenia disciplinárne obvineného vyplynulo, že „disciplinárne obvinený advokát považuje celú vec za nedorozumenie spôsobené jeho pracovnou vyťaženosťou. Klientke X. Y. a prostredníctvom nej sa
ostatným účastníkom ospravedlnil. Ďalej tvrdil, že klientom
bulletin
slovenskej
advokácie
A DVOKÁCIA ······ SAK
nespôsobil žiadnu škodu a neznemožnil uplatnenie ich
práv. Na záver poukázal na prehlásenie sťažovateľky zo dňa
25. 8. 2009, v ktorom sťažovateľka odvoláva svoju sťažnosť
s tým, že je to názor všetkých sťažovateľov.“
Na základe vykonaného dokazovania dospel Disciplinárny senát k presvedčeniu, že skutky sa stali a je za ne zodpovedný disciplinárne obvinený.
Disciplinárny senát dospel k záveru, že disciplinárne obvinený advokát postupoval v rozpore s ust. § 5 ods. 1, § 6 Advokátskeho poriadku a § 18 zákona o advokácii, a teda porušil povinnosť riadne a včas „pretože návrh na súd vypracoval
a podal s časovým sklzom, pričom o termínoch pojednávania klientov neinformoval. Už z jeho vyjadrenia vyplýva, že
komunikoval iba s klientkou X. Y. a predpokladal, že ona bude informovať ostatných klientov.“ Týmto konaním, resp.
opomenutím disciplinárne obvinený advokát porušil predovšetkým svoju povinnosť riadne a včas informovať klientov
ako postupuje pri vybavovaní veci, oboznámiť všetkých
klientov s písomnosťami, ktoré dostal alebo odosielal ako
aj povinnosť dôsledne využívať všetky právne prostriedky
a uplatňovať ich v záujme klienta s dodržaním zásady účelnosti a hospodárnosti poskytovaných právnych služieb a postupovať v súlade profesijnej etiky a inými pravidlami, ktoré
určuje predpis komory tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu.
8
V súlade s ust. 24 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SAK
senát po zvážení všetkých okolností prípadu „dospel k záveru, že disciplinárne opatrenie vo forme peňažnej pokuty
je pre disciplinárne obvineného dostatočným“. Vzhľadom
na to, že Disciplinárny senát rozhodol, že disciplinárne obvinený advokát sa dopustil disciplinárneho previnenia, v súlade s ust. § 57 ods. 5 zákona o advokácii mu zároveň uložil
povinnosť zaplatiť komore paušálne trovy konania vo výške
minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.
Rozhodnutie je redakčne krátené, upravované
a doplnené o odkazy na citované ustanovenia.
Poznámky
1 § 24 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK: „Senát uzná disciplinárne obvineného za vinného, ak bolo dokázané, že sa stal
skutok, ktorý je predmetom návrhu, že ho spáchal disciplinárne
obvinený a že skutok je disciplinárnym previnením v zmysle
§ 56 ods. 1 zákona o advokácii.“
2 § 56 ods. 1 zákona o advokácii: „Disciplinárnym previnením
advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené
porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.“
3 § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK: „Pri poskytovaní
právnych služieb je prvoradý záujem klienta. Jeho oprávnené
záujmy majú prednosť pred inými záujmami advokáta, ako aj
pred jeho ohľadom na iných advokátov.“
4 § 6 Advokátskeho poriadku SAK: „Advokát je povinný a) riadne a včas informovať klienta, ako postupuje pri vybavovaní veci,
b) oboznámiť klienta s písomnosťami, ktoré dostal alebo odosiela, ak súvisia s vecou, v ktorej klienta zastupuje a bezodkladne odpovedať na otázky klienta v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, c) starostlivo zaobchádzať s dokladmi, ktoré
mu klient zveril.“
5 § 18 zákona o advokácii: „(1) Advokát je povinný pri výkone
advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť
sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom
klienta vhodným spôsobom poučí.
(2) Advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne
a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky
a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
(3) Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný
dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje
predpis komory.“
6 § 56 ods. 2 písm. c zákona o advokácii: „Za disciplinárne
previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie peňažnú
pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy
ustanovenej osobitným predpisom.“
7 § 57 ods. 5 zákona o advokácii: „Ak disciplinárny senát rozhodne, že disciplinárne obvinený sa dopustil disciplinárneho
previnenia, uloží mu povinnosť zaplatiť komore paušálne trovy
konania vo výške minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej
osobitným predpisom.“
8 § 24 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SAK: „Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia senát prihliadne na závažnosť previnenia, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné a rodinné pomery.“
Právnu vetu a rozhodnutie spracovala:
Mgr. Tatiana Frištiková
advokátska koncipientka
OZNAM
Vážení čitatelia, v súvislosti s novou obsahovou štruktúrou Bulletinu slovenskej advokácie
už nebudeme uverejňovať zmeny v zoznamoch advokátov a advokátskych koncipientov.
Všetky aktuálne informácie nájdete v zoznamoch na www.sak.sk.
47
48
A DVOKÁCIA ······ ZAHRANIČIE
VII. Konferencia
o histórii advokácie
Výbor pre históriu advokácie Českej advokátskej komory
a Společnost pre historii advokacie so sídlom v Prahe aj v roku 2010 zorganizovali Konferenciu o histórii advokácie, ktorej VII. ročník sa konal 26. novembra 2010 na zámku Lažanských v Chýši.
Konferenciu otvoril organizátor Stanislav Balík v prítomnosti takmer štyroch desiatok účastníkov, ktorých v mene
Českej advokátskej komory privítal jej podpredseda Petr Poledník. Zástupca Slovenskej advokátskej komory odovzdal
pozdrav predsedníctva SAK a informoval o zriadení Komisie
pre dejiny slovenskej advokácie P SAK v septembri 2010.
Prvý z jedenástich referátov, ktoré na konferencii odzneli, predniesol v prvej časti konferencie tematicky venovanej
Advokácii a justícii vo väzbe k miestu konferencie advokátsky
koncipient Vojtěch Lažanský pod názvom Cába z Chýš a ze
Špecberku. V referáte pútavo popísal osudy tohto advokáta
žijúceho na prelome 16. a 17. storočia, ktoré zhromaždil na
základe dochovaných torzovitých prameňov. Brnenský ad-
INZERCIA
sa v elektronickej verzii nezobrazuje
bulletin
slovenskej
advokácie
vokát Ľubomír Činka v príspevku Súdne budovy v priľahlom
okolí predstavil účastníkom konferencie slovom aj obrazom
budovy, v ktorých v minulosti sídlili súdy v celom obvode príslušného krajského súdu. Tento príspevok vzbudil mimoriadny záujem aj vzhľadom na množstvo a kvalitu prezentovaného grafického materiálu.
Druhý tematický celok konferencie tvorili príspevky venované advokácii v dobách temných. Antonín Fűrst vystúpil
s príspevkom Advokáti v Tretej ríši zaoberajúci sa advokáciou
v dobách nacizmu. Sudkyňa Alena Rundová predstavila
tému svojej dizertačnej práce v príspevku Pojatie obhajoby
v procesoch s nacistami. Venovala sa Norimberskému procesu (odsúdeniu Alfreda Jodla), ale aj procesu s Miladou Horákovou. Zo Slovenska odzneli príspevky Povojnové exponovanie sa advokátov v ČSR (Rudolf Manik) venovaný advokátom Eduardovi Frišovi, Júliusovi Bránikovi, Jozefovi Kyselému
a Adolfovi Procházkovi a Banskobystrický proces (Peter Kerecman) zaoberajúci sa životom advokátov Andreja Halašu,
Matúša Dulu, Svetozára Hurbana (Vajanského), ich odsúdením v Banskej Bystrici v roku 1900 a výkonom trestu odňatia
slobody. (Príspevky budú postupne uverejnené v BSA).
V treťom tematickom okruhu venovanom osobnostiam
a regionálnym dejinám bol ako prvý príspevok Marty Ehlovej
venovaný Jánovi z Jesenice ako právnikovi, politikovi a priateľovi Jána Husa. Tento advokát pôsobiaci v prvej polovici 15.
stor. bol okrem iného poradcom Jána Husa v Kostnickom
procese. Tomáš Plíhal predstavil advokátov zo Semilska činných v rokoch 1868 – 1948. Pavel Sorokáč v čase diskusií
o novoprijatej právnej úprave talárov pre advokátov v Českej
republike v príspevku Pár slov k úradnému rúchu advokáta
porovnával historické aj zahraničné právne úpravy dotýkajúce sa práva alebo povinnosti advokáta nosiť talár, resp. advokátskych komôr túto otázku upraviť.
Jeden z najzaujímavejších príspevkov s názvom Generál
Jaroslav Kunz – žalobca aj obhajca predniesol sudca Milan
Závůrka z Kutnej Hory. S náležitou historickou presnosťou
ale aj so sympatickou dávkou humoru opísal na pozadí života právnika Jaroslava Kunza (1869), ktorý pôsobil ako
audítor na rakúskom vojenskom súde vo Viedni, okolnosti,
za ktorých vzniklo právo advokátov obhajovať pred rakúskymi vojenskými súdmi. (Ešte na prelome 19. a 20. stor. bol
prístup advokátov na rakúske vojenské súdy vylúčený; bolo
totiž úlohou audítora vojenského súdu nielen vec vyšetriť,
obvineného obžalovať, ale paradoxne zároveň aj garantovať
dodržanie jeho procesných práv v procese, teda plniť aj
úlohy obhajcu.) Jaroslav Kunz mal túto úlohu aj v procese
proti obžalovanému z pokusu o otravu dôstojníkov generálneho štábu bonbónmi zaslanými poštou. Jeden dôstojník
bonbón zjedol a zomrel, ostatní ich nezjedli. Obžalovaný
bol odsúdený na trest smrti (neskôr bol omilostený). Tento
prípad vyvolal taký záujem verejnosti o vojenské trestné
súdnictvo, že pod jej tlakom bol prijatý zák. č. 131/1912 Ř. z.
o vojenskom trestnom poriadku, ktorý umožnil účasť obhajcov v takomto konaní od 1. januára 1913.
Pracovná časť konferencie bola ukončená príspevkom
Stanislava Balíka venovaným Najnovšej českej beletristickej
bulletin
slovenskej
advokácie
tvorbe o advokátoch (Arnošt Lustig, Václav Král, Petr Ritter
a Zdeněk Štastný) a krátkou diskusiou až neskoro večer.
Konferencia pokračovala neformálnou časťou – spoločenským večerom v blízkom zrekonštruovanom Zámockom
pivovare rodiny Lažanských. Účastníci konferencie mali takto priestor diskutovať nie len o prednesených referátoch, ale
aj o budúcich zámeroch. S veľkým záujmom sa stretla myšlienka vyslovená v diskusiách, aby sa Slovenská advokátska
komora a jej novozriadená Komisia pre dejiny advokácie pokúsila zorganizovať v roku 2012 konferenciu na Slovensku.
Predseda Komisie pre históriu advokácie Českej advokátskej
komory JUDr. Petr Poledník zároveň navrhol, aby sa po personálnom obsadení Komisie pre dejiny advokácie Slovenskej advokátskej komory uskutočnilo prvé spoločné zasadnutie týchto komisií oboch advokátskych komôr (v Brne).
Z plenárneho
zasadnutia CCBE
v Bruseli
26. – 27. novembra 2010
Plenárne zasadnutie CCBE v Bruseli v novembri 2010 sa venovalo témam, ktoré boli rozpracované už na plenárnom zasadnutí v Malage v máji minulého roka. Zasadnutie viedol
predseda CCBE José-María Davó Fernandez, ktorého mali
slovenskí kolegovia česť spoznať počas jeho vystúpenia na
Konferencii advokátov v júni uplynulého roka.
Jednou zo základných tém boli Odporúčania CCBE pre
oblasť bezplatnej právnej pomoci. Účastníci navrhli inštitúciám EÚ zabezpečiť, aby oblasť bezplatnej právnej pomoci
patrila medzi základné práva s cieľom zaručiť prístup k spravodlivosti a umožniť efektívnu (nie formálnu) obranu. Na
tento účel je potrebné vytvoriť osobitnú rozpočtovú kapitolu, ktorá umožní rozvoj jednotnej schémy EÚ a podporu národných schém v spomínanej oblasti. Osobitnú pozornosť
treba venovať právnej pomoci poskytovanej osobám, ktoré
sú podozrivé zo spáchania trestného činu, alebo patria do
osobitne zraniteľných skupín. Bezplatná právna pomoc by
mala fungovať vo všetkých oblastiach práva a vo všetkých
štádiách konania. Zároveň je potrebné zabezpečiť úhradu
zvýšených nákladov pri právnej pomoci v cezhraničných
stíhaniach a zavedenie spoločných minimálnych štandardov
pri jej poskytovaní. CCBE bude mapovať aktuálny stav v otázkach poskytovania bezplatnej právnej pomoci v jednotlivých členských krajinách.
Do programu rokovania plenárneho zasadnutia sa dostalo aj vzdelávanie v rámci EÚ. Dôvodom zaradenia tejto otázky bol list Komisie, v ktorom CCBE navrhla Európskemu justičnému fóru konzultácie pri vypracovávaní programu vzde-
A DVOKÁCIA ······ ZAHRANIČIE
VII. konferencia o histórii advokácie prevýšila očakávania
jej účastníkov nie len svojím obsahom, ale aj vďaka príjemnému prostrediu a pohostinnosti majiteľa zámku, v ktorom sa
konala. Pri lúčení s mestečkom Chýše vyslovili účastníci konferencie nie len poďakovanie organizátorom konferencie
(tradične najmä Stanislavovi Balíkovi), ale deklarovali aj záujem zúčastniť sa na budúcej konferencii o histórii advokácie
v roku 2012. Konferencie o histórii advokácie sa už totiž stali
pre ich účastníkov trvalou súčasťou každoročnej jesene, neodmysliteľným stretnutím priateľov, ktorých spája rovnaký
záujem – priblížiť všetkým advokátom históriu ich povolania,
na ktorú môžu byť právom hrdí tak v Čechách ako aj na Slovensku.
JUDr. Peter Kerecman, PhD.
advokát
lávania. CCBE pripravila stanovisko k návrhu komisie EÚ
a požiada členské štáty o vyjadrenie k predloženému stanovisku.
Ďalším bodom programu bola informácia o postupe pri
vypracovávaní spoločného internetového projektu CCBE
– Find a lawyer (FAL) – cieľom ktorého by malo byť plynulé
elektronické vyhľadávanie advokátov v rámci CCBE. Projekt
tvorí súčasť celoeurópskeho projektu e-Justice.
V otázke prania špinavých peňazí vo vzťahu k vyhodnoteniu dopadu smernice EÚ prijala CCBE stanovisko, podľa ktorého počká na výsledky prieskumu internej odbornej komisie zaoberajúcej sa uvedenou problematikou.
Plenárne zasadnutie rokovalo aj o snahách o vytvorenie
Európskeho právneho inštitútu (European Law Institute –
ELI). Neprijalo žiadne stanovisko, pretože doposiaľ sa nepodarilo definovať jeho konkrétnu náplň najmä v otázke pomeru teoretických a praktických výskumov, v otázke financovania, miery zapojenia CCBE a pod.
Na záver sa plenárne zasadnutie venovalo prerokovaniu
niektorých čiastkových výsledkov pracovnej skupiny pre
arbitrážne právo. Šlo o piate zhrnutie výsledkov niekoľkomesačnej práce zameranej na etické pravidlá pre advokátov
pôsobiacich v arbitrážnych konaniach v úlohe rozhodcov.
Rozpočet CCBE bol s harmonogramom činnosti na rok
2011 schválený jednomyseľne. Celkový príjem CCBE na rok
2011 pozostáva takmer výhradne z príspevkov členských
krajín. Ich výška závisí od počtu advokátov zapísaných do
zoznamu v konkrétnych krajinách v pomere k celkovému
počtu advokátov v rámci CCBE.
Na rok 2011 boli zvolení noví viceprezidenti. Druhým viceprezidentom sa stal Evangelos Tsouroulis (Grécko). Prvýkrát sa uskutočnila voľba tretieho viceprezidenta, ktorým sa
stal Aldo Bulgarelli (Taliansko). Podľa rotačného princípu sa
postu prezidenta CCBE v roku 2011 zhostí Goerges-Albert
Dal (Belgicko). Slovenská advokátska komora želá vedeniu
CCBE v práci veľa úspechov.
JUDr. Pavol Erben
vedúci delegácie SAK v CCBE
49
50
A DVOKÁCIA ······ ZAHRANIČIE
Bulletin advokacie
prináša...
Vyberáme z čísla 11/2010
Bulletinu advokacie
JUDr. M. Vychopeň, predseda ČAK, v úvodníku upozorňuje
na relatívne nepopulárne opatrenie Predstavenstva ČAK –
trojnásobné zvýšenie poistného limitu advokátov pri poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi nekvalitným
poskytnutím právnych služieb. K realizácii tohto kroku viedol
o. i. záujem samotných klientov, ale aj dôvody ekonomické
a medzinárodnoprávne (inflácia, požiadavky CCBE a pod).
Predseda ČAK sa zaoberá aj navrhovanou úpravou advokátskej tarify, pripravenej Ministerstvom spravodlivosti ČR.
Podľa vypracovanej novely by na prechodný čas malo dôjsť
k značnému zníženiu odmien advokátov za obhajoby ex offo
a za zastupovanie v niektorých civilných konaniach. S týmto
postupom ČAK vyjadruje kategorický nesúhlas, avšak treba
mať na zreteli, že zmena vyhlášky o odmenách advokátov
je v právomoci MS ČR. Zostáva len dúfať, dodáva autor, že
v otázke odmien bude nastolený dlhodobo stabilný stav
a nový predpis spravodlivo upraví výšku odmien advokátov.
Návrh novely vyhlášky č. 177/1996 Sb. o advokátskej tarife
a nesúhlasné stanovisko ČAK s podrobným a fundovaným
odôvodnením sú uverejnené v aktualitách čísla.
Bulletin obsahuje prehľad vybranej judikatúry domácich
súdov a judikatúry Európskeho súdneho dvora, odbornej
literatúry na knižnom trhu a excerpty z článkov publikovaných v Bulletine slovenskej advokácie č. 9–10/2010.
Číslo prináša informácie o rokovaní Predstavenstva ČAK
v októbri 2010 a jeho záveroch, o rozhodnutí z disciplinárnej praxe a tradičnom Česko-nemeckom advokátskom fóre,
ktoré sa v októbri 2010 konalo v Lipsku. Uverejňuje tiež rôzne novosti a zaujímavosti o aktivitách advokátov v oblasti
vzdelávania, športu, právnej publicistiky a pod.
Z právnej teórie a praxe ide o nasledovné state:
JUDr. Tomáš Sokol, advokát
Advokát a judikatúra
Autor polemizuje so stanoviskom Dr. R. Pelikána v jeho príspevku Ešte k neplatnosti rozhodcovských doložiek a k „právnym názorom“ uverejnenom v BA č. 9/2010. Predmetom
kritiky sú najmä názory na judikatúru a jej reflexiu v práci advokáta. Interpretáciu judikatúry a závery vyslovené v kritizovanom článku považuje autor za celkom nesprávne a pre
advokátsku prax dokonca za nebezpečné. Dôsledne odmieta názor, že by advokát mal byť schopný rozpoznať, kde
sa súd pri rozhodovaní dopustil omylu a kde teda existuje
pravdepodobnosť, že takáto línia judikatúry nie je perspektívna a bude opustená. Rozhodne tiež nesúhlasí s tézou o vý-
bulletin
slovenskej
advokácie
voji interpretácie práva do štádia unifikácie a jednotného,
objektívne správneho právneho názoru na sporné otázky.
Úvahy autora a odmietnutie scestných názorov na interpretáciu judikatúry argumentačne podopiera odkaz na kompetentnú odbornú literatúru a príslušné rozhodnutia súdov.
JUDr. Ludvík Ševčík, ml., advokát
Michal Kincl, študent PF MU v Brne
Implicitná derogácia – mýtus či realita
V diskusnom príspevku sa autori zameriavajú na otázku, či
právny poriadok ČR a legislatívny proces pozná len derogáciu výslovnú (explicitnú) alebo akceptuje aj derogáciu implicitnú vo vzťahu zákona k subzákonným právnym predpisom.
Konkrétne ide o prípad zrušenia splnomocňovacieho ustanovenia bez výslovného zrušenia podzákonného predpisu.
Cieľom článku je zamyslenie sa nad otázkou platnosti či
neplatnosti takejto vykonávacej normy. Autori predkladajú
úvahy de lege lata a sumarizujú judikatúru k uvedenej problematike. Jednoznačne sú za neplatnosť podzákonných noriem s tým, že po zrušení splnomocňovacieho ustanovenia
strácajú platnosť a účinnosť všetky podzákonné predpisy vydané na jeho základe (implicitná derogácia). Ak totiž bez
účinného splnomocňovacieho ustanovenia nemôže vykonávací právny predpis vzniknúť, nemôže bez neho ani samostatne ďalej existovať, dôvodia autori záverom.
Mgr. Bořivoj Líbal, advokátsky koncipient
JUDr. Radek Malenovský, asistent sudcu Ústavného súdu
Na úvahu: išlo by skutočne o adekvátne premietnutie
rozsudku ESĽP vo veci Kohlhofer a Minarik proti ČR
do právneho poriadku?
Dňa 15. 10. 2009 bol vydaný rozsudok senátu 5. sekcie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kohlhofer a Minarik
proti ČR. V rozhodnutí sa o. i. konštatuje, že zo strany ČR došlo k porušeniu článku 6. Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv, pretože sťažovateľom bolo odopreté právo
na spravodlivý proces. Na základe tohto rozhodnutia má ČR
povinnosť zabezpečiť právny stav, ktorý bude v súlade s Dohovorom (novelizácia obchodného kódexu a pod). Autori
uvažujú, či pripravovaná novelizácia príslušných noriem napĺňa všetky požiadavky rozsudku ESĽP. Posudzujú tiež súlad
novelizácie s nálezovou judikatúrou Ústavného súdu ČR a
dotýkajú sa aj aspektu de lege ferenda analyzovanej otázky.
JUDr. Petr Kolman, Ph.D., odborný asistent na PFMU v Brne
Zaujímavá a vybraná judikatúra
k inštitútu odvolania v správnom konaní
Cieľom príspevku je priblížiť advokátom a advokátskym koncipientom zaujímavú a aktuálnu judikatúru na úseku odvolania v správnom konaní vrátane priestupkového konania ako
osobitného typu správneho konania. Autor sa zaoberá aspektmi odvolacieho konania z hľadiska všeobecného (náležitosti, oprávnené subjekty, preklúzia priestupku atď.) ako aj
z hľadiska špecifík niektorých osobitných konaní (kolaudačné konanie, priestupkové konanie a pod).
Spracoval: JUDr. Juraj Ďurovčík
Kancelária SAK
bulletin
slovenskej
advokácie
A DVOKÁCIA ······ ZAHRANIČIE
Z DISCIPLINÁRNYCH ROZHODNUTÍ ČAK
Povinnosť
advokátskeho koncipienta
– plniť prevzaté záväzky;
– zachovávať dôstojnosť a vážnosť
advokátskeho stavu
Pokiaľ advokátsky koncipient nezaplatí dobrovoľne svoj dlh, napriek tomu, že mu túto
povinnosť uložil súd, ide o závažné porušenie povinností advokátskeho koncipienta.
(Rozhodnutie disciplinárneho senátu disciplinárnej komisie Českej advokátskej komory
2
z 21. mája 2010, sp. zn. K 123/2009)
Dotknuté ustanovenia:
– § 17, § 39 zákona č. 85/1996 Sb. o advokácii v platnom znení
– čl. 4 ods. 1, 2 uznesenia predstavenstva Českej advokátskej komory č. 1/1997 Vestníka z 31. 10. 1996,
ktorým sa stanovia pravidlá profesionálnej etiky
a pravidlá súťaže advokátov Českej republiky (etický
kódex) v platnom znení (ďalej len „Pravidlá profesionálnej etiky ČAK“)
– obdobné ustanovenia slovenských právnych predpisov: § 18 ods. 31 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní v platnom znení
Disciplinárne obvinený advokátsky koncipient sa dopustil
disciplinárneho previnenia tým, že napriek tomu, že mu boli
zmenkovými platobnými rozkazmi, vydanými krajským súdom dňa 6. 12. 2007, 7. 10. 2008, 28. 3. 2008, uložené povinnosti zaplatiť do 3 dní navrhovateľovi čiastku 700 000 Kč
s prísl., čiastku 100 000 Kč s prísl. a čiastku 650 000 Kč s prísl.
a nahradiť trovy týchto konaní, tieto povinnosti v dobe od
12. 1. 2009, keď bol zapísaný do zoznamu advokátskych
koncipientov vedeného Českou advokátskou komorou,
do 27. 5. 2009 dobrovoľne nesplnil,
čím porušil
3
ust. § 17 zákona o advokácii v spojení s čl. 4 ods. 1, 2 Pra4
5
vidiel profesionálnej etiky ČAK a § 39 zákona o advokácii.
Podľa § 32 ods. 4 písm. d zákona o advokácii mu bolo
uložené disciplinárne opatrenie – vyčiarknutie zo zoznamu
advokátskych koncipientov.
Disciplinárne obvinenému advokátskemu koncipientovi
bola súčasne uložená povinnosť zaplatiť na účet Českej advo
kátskej komory náhradu nákladov konania vo výške 3 000 Kč
do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Z odôvodnenia:
Disciplinárny senát vec prerokoval na nariadenom pojednávaní a na základe disciplinárnej ža-loby podanej proti disciplinárne obvinenému advokátskemu koncipientovi a vykonaných listinných dôkazov a výsluchov účastníkov konania dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
Disciplinárny senát na základe vykonaných dôkazov mal
za preukázané, že disciplinárne obvinený advokátsky koncipient v čase, keď bol zapísaný Českou advokátskou komorou do zoznamu advokátskych koncipientov, nesplnil dobrovoľne povinnosti, ktoré mu boli uložené vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami uvedenými vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia ani nevykonal žiadne kroky, z ktorých možno
usudzovať jeho snahu tieto jeho finančné záväzky vo výške
presahujúcej ku dňu pojednávania čiastku 1 400 000 Kč čím
skôr vyrovnať. Naopak, disciplinárny senát dospel k záveru,
že disciplinárne obvinený svojím konaním a odmietavým postojom bez ospravedlniteľného dôvodu sťažoval veriteľovi
postup pri uplatnení pohľadávok.
Disciplinárny senát odmietol ako nedôveryhodnú a účelovú obranu disciplinárne obvineného, založenú na tvrdení,
že nebol schopný pre uspokojenie pohľadávok veriteľa učiniť viac, nakoľko vo svojej výpovedi sám potvrdil, že prostredníctvom svojej firmy disponuje pozemkovým majetkom,
z ktorého bolo možné vyrovnať aspoň časť súdne uplatnených pohľadávok.
Disciplinárny senát posúdil konania disciplinárne obvineného „za hrubo nesvedomité a voči veriteľovi bezohľadné,
51
52
bulletin
slovenskej
advokácie
A DVOKÁCIA ······ ZAHRANIČIE
čím došlo k závažnému porušeniu povinností advokátskeho
koncipienta, daných mu právnymi predpismi upravujúcimi
jeho činnosť“.
Disciplinárny senát v súlade s ust. § 24 ods. 2 disciplinárneho poriadku pri rozhodovaní o disciplinárnom obvinení
prihliadol najmä „na povahu skutku a jeho následky, na okolnosti, za ktorých k disciplinárnemu previneniu došlo, k osobe disciplinárne obvineného a k miere jeho zavinenia“.
„V danom prípade je miera zavinenia disciplinárne obvineného veľmi vysoká vzhľadom na výšku neuspokojeného záväzku, keď pre disciplinárny senát je úplne neprijateľné, aby
advokát alebo advokátsky koncipient, zapísaný v zozname
Českej advokátskej komory, konal tak, aby splnenie záväzku
čo najviac oddialil alebo jeho uspokojenie úplne zmaril“.
Vzhľadom na to, že disciplinárne obvinený bol uznaný za
vinného, v súlade s ust. § 33a ods. 2 zákona o advokácii mu
bola súčasne uložená povinnosť nahradiť náklady disciplinárneho konania.
Rozhodnutie je redakčne krátené, upravované
a doplnené o odkazy na citované ustanovenia.
Poznámky
1 § 18 ods. 3 slovenského zákona o advokácii: „Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá
profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.“
2 Preložené a spracované podľa Syka, J.: Z kárné praxe.
In: Bulletin advokacie, č. 9/2010, s. 73 – 74
3 § 17 českého zákona o advokácii: „Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho
stavu; za tým účelom je hlavne povinný dodržovať pravidlá
profesionálnej etiky a pravidlá súťaže. Pravidlá profesionálnej
etiky a pravidlá súťaže stanoví stavovský predpis.“
4 Čl. 4 ods. 1, 2 Pravidiel profesionálnej etiky ČAK: „(1) Advokát je všeobecne povinný poctivým, čestným a slušným chovaním prispievať k dôstojnosti a váž-nosti advokátskeho stavu.
(2) Advokát je povinný plniť prevzaté záväzky. Záväzok alebo
ručenie za cudzí záväzok smie prevziať len vtedy, ak si je istý
jeho splnením.“
5 § 39 českého zákona o advokácii: „Ustanovenia § 16, 17, 17a,
21 a 29 sa použijú pre advokátskeho koncipienta primerane.“
Právnu vetu a rozhodnutie preložila a spracovala:
Mgr. Tatiana Frištiková
advokátska koncipientka
ZBORNÍKY
z minuloročných konferencií
INZERCIA
sa v elektronickej verzii nezobrazuje
Slovenské dni trestného práva
a
Slovenské dni obchodného práva
si môžete zakúpiť v kníhkupectve Sprinton
v budove Slovenskej advokátskej komory
na Kolárskej ulici č. 4 v Bratislave
Zároveň pripomíname,
že kníhkupectvo Sprinton ponúka
advokátom a advokátskym koncipientom
komplexný servis v oblasti odbornej literatúry
so zľavou 15% na odber všetkých titulov.
bulletin
slovenskej
advokácie
Z AUJÍMAVOSTI
Banskobystrický proces
JUDr. Peter Kerecman, PhD.
V poradí už siedmu Konferenciu o histórii advokácie usporiadal 26. novembra 2010
Výbor pre históriu advokácie Českej advokátskej komory a Spoločnosť pre históriu advokácie.
Na konferencii, ktorú organizoval a moderoval sudca Ústavného súdu ČR JUDr. Stanislav Balík,
sa aktívne zúčastnili aj slovenskí advokáti JUDr. Peter Kerecman, PhD. a JUDr. Rudolf Manik.
Na stránkach Bulletinu slovenskej advokácie uverejníme postupne oba referáty.
Slovenskí advokáti, ktorí sa okrem advokácie venovali aj práci pre národ, boli v období silnejúcej maďarizácie na prelome storočí, ako súčasť kultúrnej a politickej elity národa, často terčom prenasledovania uhorských štátnych orgánov. Ich
národnobuditeľská činnosť bola považovaná za panslavizmus, za útok na celistvosť uhorského štátu. Už v roku 1887
l. disciplinárny súd advokátskej komory odsúdil dr. Vendelína Kutlika (1834 – 1904), pretože „zvádzal slovenských študentov k panslavizmu … pričom zabudol, že mu advokátsky
diplom vystavila maďarská advokátska komora a preto je povinný byť maďarským vlastencom a takto ťažko poškvrnil česť
a dôstojnosť advokátskeho stavu“, za čo mu bol uložený trest
pozastavenia výkonu advokácie na jeden rok. Cirkevným
disciplinárnym súdom bol uložený advokátom Štefanovi
Markovi Daxnerovi (1822 – 1892) a Pavlovi Mudroňovi
(1835 – 1914) trest straty úradu dozorcu evanjelickej cirkvi
a bolo o nich vyrieknuté, že sú do smrti nehodní zastávať
akúkoľvek hodnosť v cirkvi. Daxner bol odsúdený 8. 8. 1888
za to, že nezabránil ako dozorca cirkvi v Klenovci vzbure
(24. 4. 1887), keď sa Klenovčania postavili za svojho učiteľa
Karola Salvu a Mudroň za remitenciu. Daxnera disciplinárne stíhala aj advokátska komora za zastupovanie v spore
o vydanie majetku zrušeného revúckeho gymnázia proti gemerskej stolici pred rimavskosobotskou sedriou – stíhanie
však bolo nakoniec zastavené. Advokát dr. Rudolf Markovič
(1868 – 1934) bol obžalovaný v Nitrianskom politickom
procese (1903) z trestného činu podnecovania proti národnostiam za obsah rečí na zhromaždeniach voličov v Horných Bzinciach a Lubinej (22. 9. 1901) pred voľbami do
Uhorského snemu – sedriou bol odsúdený na 5 mesiacov
väzenia, odvolací súd ho ale oslobodil. Trnavský advokát
dr. František Veselovský (1845 – 1917) bol súdený rovnakým súdom (1904) tiež za obsah rečí na predvolebnom
zhromaždení – bol síce nitrianskou sedriou prekvapujúco
spod obžaloby oslobodený, avšak prešporská súdna tabuľa
rozhodla o jeho vine a uložila mu trest jedného roka štátneho väzenia (nastúpil ho vo Vacove 9. 1. 1905).
Advokátmi obžalovanými v Uhorsku neboli však iba Slováci. V Rumunskom memorandovom procese pred porotným súdom v Kluži (7. – 25. 5. 1894), kde obhajovali aj Štefan
Fajnor, Miloš Štefanovič a Matúš Dula, obžalovali 26 Rumu-
nov (z nich 10 advokátov) za to, že obsahom memoranda,
ktoré hodlali predložiť panovníkovi „spáchali útok na platnosť a povinnú silu zákonov z r. 1848 a 1868 o spojení Sedmohradska s Uhorskom, čím sa dopustili zločinu poburovania“.
Obžalovaní boli odsúdení na tresty žalára do piatich rokov.
Nebývalý bol však banskobystrický politický proces
(1900), v ktorom na lavici obžalovaných zasadli spoločne
praktikujúci advokáti Pavol Mudroň, Andrej Halaša, Matúš
Dula i bývalí advokáti Svetozár Hurban Vajanský a Ján Čipka
(bol advokátom v Brezne), všetci obžalovaní za poburovanie
spolu s 23 ďalšími spoluobžalovanými.
Andrej Halaša
(1852 – 1913)
Andrej Halaša bol advokátom, divadelníkom a národno-kultúrnym pracovníkom. Narodil sa 17. 9. 1852 v Záskalí (Dolný
Kubín) a pochádzal z mnohodetnej roľníckej rodiny Andreja
Halašu st. (1822 – 1897) a Kataríny, rod. Kutlíkovej.
Štúdium a koncipientské roky
Študoval na gymnáziu v Revúcej (1863–67) – stalo sa to tak,
že kubínsky farár Samuel Novák naložil pred začiatkom školského roku 1863/64 v Kubíne plný voz chlapcov, medzi nimi
i Andreja Halašu a sám ich odviezol do Revúcej. V septembri
1867 prešiel Andrej Halaša, kvôli nemeckému jazyku na
gymnázium do Levoče, kde i zmaturoval (1871). Právo študoval na právnickej akadémii v Prešove. Tam redigoval pre
študentov písaný časopis Prorok, bol členom slovenskej študentskej spoločnosti Kolo, prispieval do časopisu Napred.
Po dvoch rokoch štúdia nastúpil ako praktikant u advokáta Ignáca Radlinského v Dolnom Kubíne. Spolu s Pavlom
Országhom Hviezdoslavom, básnikom a advokátom, tam
organizoval ochotnícke divadlo. V tom čase bol ale centrom
národného života Turčiansky Sv. Martin. Keď Halaša dostal
ponuku presídliť sa tam, neváhal. Z kancelárie Pavla Mudroňa v tom čase odchádzal Halašov rodák z Oravy, Jozef
Országh, ktorý práve dokončil svoju koncipientskú prax
a zložil advokátsku skúšku. Ako povedal Kalinčiak, keďže
53
54
bulletin
slovenskej
advokácie
Z AUJÍMAVOSTI
Dušan Halaša (SNK – ALU)
Andrej Halaša (foto P. B. Socháň,
Turčiansky Sv. Martin; SNK – ALU)
„Oravci sa majú radi“, odporúčal Országh Palovi Mudroňovi
namiesto seba rodáka Andreja Halašu.
Príchod k Mudroňovi predznamenal Halašov pracovný
i osobný život. Ako advokátsky koncipient nastúpil v októbri
1874. V Martine sa ocitol v centre národných snáh Slovákov
– tie sa spájali s Maticou slovenskou, Národnými novinami,
Živenou a Kníhtlačiarskym účastinárskym spolkom. A všetky
tieto inštitúcie boli zasa spojené s Mudroňovskou rodinou.
Spojenie rodu Mudroňovského
a Halašovského
Advokátsku skúšku zložil Andrej Halaša v roku 1876. Zostal
však v Mudroňovej kancelárii i naďalej. To sa už tušilo, že
dcéra jeho principála Anna (1864 – 1954), bude jeho ženou.
Začiatkom roku 1882 rozposlal Pavel Mudroň s manželkou
svojim priateľom kartičku, na ktorej stálo vytlačené: „Úctive
Vás týmto ku sobášu našej dcéry Anny s Andrejom Halašom
na 3. hodinu popoludní, dňa 24. januára t. r. pozývame“.
Halaša sa stal v kancelárii Mudroňovým spoločníkom.
Pracovali v nej aj Miloš Šimko, Ján Mudroň, Milan Ivanka
a Miloš Vančo. V práci aj v živote sa prejavil ako neúnavný
a tvorivý, nikdy sa nesťažoval, že by svoje povinnosti nestíhal, nepoznal odpočinok, vstával ráno do práce a neodtrhol
sa od nej do večera. V jednej zo spomienok sa dočítame:
„U Mudroňov bývali hostia častí, ale kto kedy videl Halašu pri
prikrytom stole? Jeho nebolo vídať ani jesť“.
Andrej Halaša a Anna Mudroňová mali veľmi blízke záujmy, čo predurčilo i šťastie tohto manželstva. Spoločným im
bolo najmä divadlo. Anna Halašová bola aktívna ochotníčka,
nadviazala na ochotnícke vystúpenia svojich rodičov a úspešne stvárnila množstvo postáv. Do života Andreja Halašu
vniesla radosť, bola mu živou, veselou spoločníčkou. V roku
1894 prevzala po svojej matke funkciu pokladníčky v Živene,
Titulná strana Vajanského knihy z r. 1900
venovaná tzv. Banskobystricemu procesu
neskôr sa stala jej predsedníčkou. Pozývala k nim martinskú
mládež, ktorá tam naberala oduševnenie. Po rokoch spomínala: „Drahé, dobré deti to boli – boli by vtedy umreli za slovenskú vec“.
Halašovsko-mudroňovský dom bola honosná dvojposchodová budova. Od začiatku 80. rokov 19. storočia bol počas 30 rokov aj sídlom redakcie Národných novín a Slovenských pohľadov. Pohostinnosť tohto domu bola známa. Zora
Jesenská popisuje atmosféru v dome pri príprave jedného
zo stretnutí s priateľmi zo širokého okolia takto: „do Martina
zbiehalo sa všetko, čo reprezentovalo slovenský národ, domáca pani čistila a bielila slamníky, zháňala a vypekala, ona obsluhovala hostí v určenej rovnošate – biele mulové šaty, belasá
zástera, červený muškát vo vlasoch – na slávnostnom bankete, kde oheň oduševnených prípitkov nemohli schladiť ani
nenávidené kohútie perá žandárov, promenujúcich sa pod
oblokmi a ligot ich bodákov“.
Halašovci udržiavali čulé kontakty aj s viacerými advokátmi. Andrej Halaša v listoch, ktoré si s nimi vymieňal vyslovoval svoje názory na nimi formulované otázky, odporúčal, na
koho sa majú obrátiť. Osobitné priateľstvo však Halašovcov
spájalo s Vendelínom Kutlikom. Koncom septembra 1896
dostali Halašovci od neho list (z 24. 9. 1896), ktorý sa začína
slovami „Andrejko môj dobrý, Anička moja milá!“. Kutlik sa
v liste sťažuje na svoju neutešenú majetkovú situáciu, ktorá
nastala po jeho disciplinárnom odsúdení. Smutne konštatuje, že má množstvo neuhradených pohľadávok na trovách,
vymáha ich exekučne, ale je na tom finančne tak zle, že jeho
deti Igor a Marienka budú musieť odísť zo škôl. Píše: „Moji
dobrí ľudia, Vy milí priatelia naši, snáď vám bude možno tu
pomoci nám prispieť a síce takým spôsobom, že by nám
„Živena“ na 2–3 roky keď nie viac, aspoň 100 zlatých s Vaším
láskavým sprostredkovaním na výchovu detí, menovite dcéry
Marienky, na nastúpenie do školy požičala. Ani moja Boženka
bulletin
slovenskej
advokácie
Z AUJÍMAVOSTI
a ani Marienka o liste tomto nevedia a prosím srdečne, keby
u nich, takto tajnosťou ostal, kým by záležitosť tá sa uskutočnila... Úprimný a vďačný priateľ Vendko Kutlik“. Halašovci žiadanú pomoc poskytli.
Etnograf, folklorista a divadelník
Andrej Halaša ako režisér nacvičil 300 predstavení, sám
stvárnil 170 divadelných postáv. Pripravoval repertoár pre
ochotnícke divadlo v Martine, ale aj iné divadlá, preložil viaceré divadelné hry z češtiny, nemčiny, ruštiny, poľštiny, chorvátčiny a maďarčiny. Stal sa dušou ochotníkov. Spolu s kolegom advokátom Jozefom Kohútom účinkoval v predstaveniach aj mimo mesta. Od čias, keď prišiel do Martina, divadlo tam ožilo, hrávalo sa pravidelne a často. Jedna z ochotníčok si po rokoch spomínala na niektoré príhody, ktoré sa
„zbehli pri réžii pána pravotára Andreja Halašu v Slovenskom
spevokole“, ktorého striedavo volali pánom pravotárom, pánom fiškáľom a pánom režisérom, najmä na jeho bezprostrednosť a oduševnenie. Spomínala na to, že Halaša „pri chybách sa hneval, rozčuľoval, pri podarených scénach sa tešil
ako naivné dieťa“. Raz „keď Jožko Kohút po svojom výstupe
odišiel z javiska, povedal mu Andrej Halaša: „Prelej si hrdlo,
máš hlas ako vrana“. Spolu s inými kolegami sa čudovala, ako
si dokáže Halaša nájsť popri svojich pravotárskych povinnostiach čas aj pre divadlo. „Divadlo iste veľmi miloval, lebo mu
neobyčajne slúžil. Prekladal kulisy, rozpisoval úlohy, šepkal, ba
veľmi často i hrával. Sám roznášal úlohy a vždy prišiel do domu, pekne požiadal, prehovoril a veru, čo som mala koľko starostí s domácnosťou, nemohla som úlohu neprijať. Nuž ale
s ním hrať alebo aspoň pod jeho réžiou, bolo pôžitkom. Bol
jemný, pozorný, znalý veci. Bol dokonalý divadelník a dobrák
človek.“
Halaša zozbieral okolo 25 000 ľudových piesní (vydal ich
knižne – Písne slovenské, 1880), zbieral i porekadlá, názvy
a mená. Prispel aj k rozvoju turistiky spolu s Milošom Pietrom
(na Martinských holiach bola prvá chata pomenovaná „Halašova chata“).
Po Slovensku, ale aj Dolnej zemi cestoval spolu so svojou
elegantnou, usmiatou manželkou, hľadal hmotné pamiatky
ľudovej kultúry, hudobné nástroje, či kolovrátky, ktoré donášal do národného múzea. Po dedinách skupoval predmety
ľudového umenia, ktoré vlastnoručne potom nakladal do
vlaku a tešil sa zo svojich nálezov. Prinášal ich domov, čistil,
katalogizoval. Podľa spomienok svojich súčasníkov „ako posledný nádenník klesal pod ťarchou kníh a ťažkých predmetov“, bolo ho vídať „s kladivom a kliešťami na rebríkoch do
starých stodôl“. Halaša takto zhromažďoval aj pohľadnice
slovenských pamiatok, posielali mu ich priatelia a keď bol
na cestách, sám posielal domov manželke také pohľadnice,
aby sa hodili do zbierky. Keď poslal pohľadnicu z Krakova
a vypísal adresu po slovensky (Turčiansky Sv. Martin), nejaký
poštový zriadenec na ňu rukou dopísal „Ober Ungarn“...
Halašovci mali štyri deti, z nich Pavol (1885 – 1969) sa stal
zubným lekárom, Ján (1893 – 1981) lekárnikom a fotografom a Dušan advokátom. Dušan Halaša (1883 – 1936) sa
Mudroňovsko-halašovský dom,v ktorom sídlila aj spoločná
advokátska kancelária P. Mudroňa a A. Halašu (SNK – ALU)
narodil ako v poradí druhé dieťa 9. 3. 1883 v Martine. V rodisku navštevoval ľudovú školu, potom gymnázium v Šoprone a právo študoval na univerzitách v Kluži a Budapešti.
Halaša sa zaslúžil v Martine o postavenie Národného domu (1888), o založenie Slovenskej muzeálnej spoločnosti
(1893) a prvej budovy Slovenského múzea v Martine (1908).
Rozposlal množstvo listov (aj do Ameriky), na základe ktorých získal príspevky na stavby.
Usilovnosť Andreja Halašu ocenil i Svetozár Hurban Vajanský, ktorý napísal do Veršov (1890) venovanie Andrejovi
Halašovi: „Tieto svoje verše venujem Ti dôkazom, že ako vysoko vážim si skutky umu, tvorivú silu fantázie, slúženie krásnemu a ideálnemu, slovom, štetcom alebo dlátom – nie menej si
vážim nevďačný, nehlučný no požehnaný trud Tvoj majúci tie
samé čisté pohnútky a tie samé vysoké ciele“.
Andrej Halaša organizoval aj voľby v okrese, reklamoval
občanom volebné právo, propagoval slobodu tlače a zhromažďovania. Dlho pred voľbami pripravoval z daňových výkazov a pozemkových kníh zoznamy voličov, do volebného
miesta priviedol niekedy i sto ľudí. Bojoval s hlúposťou voličov, perfídnosťou komisie, hádal sa so žandármi, len aby
u ľudu udržal povedomie národnej povinnosti. Pre jeho aktivitu v národných veciach, keď nebolo zrejme národného
podujatia, na ktorom by sa nezúčastnil, vyslúži si prezývku
„národný mravec“. Jedno z nich, ktoré sa spočiatku začalo
celkom nevinne, priviedlo Andreja Halašu až na lavicu obžalovaných v Banskej Bystrici. Nebolo to však jeho prvé obžalovanie, už prv bol odsúdený (na trest 300 zlatých) ružomberskou sedriou pre urážku na cti. K tomu došlo tak, že po
tom, čo sa pokladník na martinskej železničnej stanici osopil
na Slovákov, aby si lístky na vlak pýtali po maďarsky, zastal sa
ich. Na lavicu obžalovaných v Banskej Bystrici mal zasadnúť
vedľa svojho kolegu advokáta Matúša Dulu.
(pokračovanie v budúcom čísle)
55
bulletin
slovenskej
advokácie
Mesačník Slovenskej advokátskej komory
Vychádza desať ráz do roka
(8 riadnych čísel a dve dvojčísla)
Náklad 5 200 ks
Redakčná rada:
JUDr. Jozef Brázdil (predseda)
JUDr. Peter Kerecman, PhD. (podpredseda)
JUDr. Ing. Imrich Flassik (čestný podpredseda)
Mgr. Marek Benedik
doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.
JUDr. Zuzana Ďurišová
JUDr. Roman Hošovský
JUDr. Ondrej Mularčík
prof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc.
JUDr. František Sedlačko, LL.M.
JUDr. Alexander Škrinár, CSc.
JUDr. Marek Števček, PhD.
JUDr. Andrea Tomlainová, PhD.
prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc.
Výkonná redaktorka:
PhDr. Naďa Ondrišová, [email protected]
tel.: 02/5296 1236
Administrácia:
PhDr. Edita Tyrolerová, [email protected]
tel.: 02/5296 1556
Pokyny pre autorov odborných článkov
1. Do redakcie treba poslať rukopis v elekronickej podobe.
2. Treba uviesť meno a priezvisko autora (autorov), vedecké a akademické
hodnosti, povolanie, adresu pracoviska a trvalého bydliska, rodné číslo, kontakty (telefónne číslo, e-mailovú adresu).
3. Titulok príspevku má byť krátky, vecný, výstižný. Pri dlhších príspevkoch sa
odporúča krátky úvod (perex) objasňujúci výber témy. Dlhý text je vhodné
členiť medzititulkami.
4. V texte treba dôsledne dbať na presnú identifikáciu osôb a inštitúcií. U osôb
nasleduje po akademických tituloch meno a priezvisko, v prípade potreby
i vedecká hodnosť. Ak nie je známy slovenský prepis zahraničných hodností
alebo ich uvedenie nie je podstatné vzhľadom na informačnú a protokolárnu potrebu, tak ich možno vynechať. Názvy zahraničných a medzinárodných inštitúcií sa uvádzajú v plnom pôvodnom názve (prípadne so skratkou
v zátvorke). Ak existuje zaužívaný slovenský prepis, treba ho dôsledne používať, inak je potrebný čo najpresnejší preklad do slovenčiny.
5. Poznámky v texte treba označovať číslom bez zátvorky a bez bodky. Pri citovaní bibliografických údajov treba dodržať nasledovnú schému:
Priezvisko1, M. – Priezvisko2, M.: Názov diela. Prípadný podtitul. Miesto
vydania : Vydavateľ, ROK, s. XY.
6. Autor pripojí krátku anotáciu v rozsahu do 600 znakov vrátane medzier,
v ktorej zhrnie problematiku článku, svoje stanoviská a vývody. Redakcia zabezpečí prklad anotácie do angličtiny a nemčiny.
Sídlo redakcie:
SAK, Kolárska 4, 813 42 Bratislava
tel.: 02/5296 1556, 5296 1236
fax: 02/5296 1554, 5292 4056
7. Autor tiež napíše stručnú informáciu o svojom aktuálnom odbornom pôsobení a prípadne o iných skutočnostiach, ktoré považuje za dôležité v súvislosti s obsahom článku. Pripojí tiež fotografiu, ktorá bude spolu s informáciou uverejnená na prvej strane príspevku v graficky odčlenenej plôške.
Vizuálna koncepcia a grafická úprava:
Ladislav Blecha
Predtlačová príprava:
Helondia, s. r. o., Bratislava
Tlač:
Print Hall, s. r. o., Bratislava
8. Maximálny odporúčaný rozsah odborného článku je 34 000 znakov vrátane
medzier, čo zodpovedá cca 6 stranám v bulletine. Maximálny odporúčaný
rozsah recenzie, poznámky, správy z podujatia, úvahy na aktuálnu tému
a pod. je 4 500 znakov vrátane medzier.
Objednávky bulletinu a inzercie:
Kancelária SAK
Kolárska 4, 813 42 Bratislava
fax: 02/5292 4056, 5296 1554
reg. č. MK SR: 4161/10
ISSN 1335-1079
Uzávierka odbornej časti: 18. 1. 2011
Uzávierka redakčnej časti: 1. 2. 2011
Toto číslo vyšlo 21. 2. 2011
Foto na obálke: Vladislav Zigo
9. O zaradení príspevku do konkrétneho čísla a výške autorského honoráru
rozhoduje redakčná rada Bulletinu slovenskej advokácie. Vyslovuje sa k obsahu a forme spracovania príspevku, prípadne konzultujte s autorom možné
úpravy a doplnky. Môže požiadať autora o skrátenie príspevku alebo rozdeliť dlhý článok do viacerých čísiel. Vyhradzuje si tiež právo uverejniť svoj
kolektívny názor k publikovanému príspevku.
10. Redakcia bulletinu si vyhradzuje právo upraviť názov príspevku, medzititulky, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a technické úpravy.
11. Tesne pred publikovaním dostane autor svoj príspevok na odsúhlasenie redakčných zásahov a na prípadné doplnenie a aktualizáciu. Autorizovaný príspevok sa uverejní bez ďalších redakčných zásahov.
12. Príspevky sa uverejňujú na základe písomného súhlasu autorov na osobitnom redakčnom formulári. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia.
INZERCIA
sa v elektronickej verzii nezobrazuje
Download

acrobat - Paragraf.sk