Obstarávateľ
: Obec Plavecký Štvrtok
900 68 Plavecký Štvrtok
odborne spôsobilá osoba na obstaranie ÚPP a ÚPD:
Ing. arch. Križko Igor
registračné číslo preukazu 093
900 50 Kráľová pri Senci 54, telefón: 0903 263 406
Zhotoviteľ
: HUPRO - projektová činnosť
Jiráskova 6
851 01 Bratislava
IČO 17477981
telefón 02/20708608
fax: 02/6382 4770
mobil: 0905/648 376; 0911/ 648 376
e-mail: [email protected]
Ing. arch. Dušan Krampl
zapísaný v zozname autorizovaných architektov SKA
pod reg. č. 0681 AA
Ing. arch. Henry Kupec
zapísaný v zozname autorizovaných architektov SKA
pod reg. č. 0469 AA
Spracovatelia úlohy:
Autori
: Ing. arch. Krampl Dušan
: Ing. arch. Kupec Henrich
Demografia
: RNDr. Babiar Michal
Občianska vybavenosť
: RNDr. Babiar Michal
Rekreácia
: Ing. arch. Krampl Dušan
Priemysel, podnikateľské aktivity, skladové hospodárstvo
: RNDr. Babiar Michal
Doprava
: Ing. Konček Ján, PhD.
Vodné hospodárstvo
: Ing. Trník Marián
Plyn, teplo
: Ing. Trník Marián
Elektrická energia
: Ing. Tittel Peter
Telekomunikácie
: Ing. Musil Petr
Poľnohospodárstvo, krajinná štruktúra
: Ing. Staníková Katarína
Životné prostredie
: Ing. arch. Krampl Dušan
Vegetácia, MÚSES
: Ing. Katarína Staníková
Záujmy obrany štátu
: RNDr. Babiar Michal
Redakčné práce
: Kramplová Zuzana
Konzultanti
: Ing. Ivan Slezák
starosta obce
Ing. Jozef Fuchs
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
1
OBSAH
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
13.
ZÁKLADNÉ IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE OBCE PLAVECKÝ ŠTVRTOK
DÔVODY NA OBSTARANIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE PLAVECKÝ ŠTVRTOK
URČENIE VSTUPNÝCH CIEĽOV ROZVOJA ÚZEMIA PLAVECKÝ ŠTVRTOK
VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚPN OBCE PLAVECKÝ ŠTVRTOK
4.1. HISTÓRIA SPRACOVANIA ÚPD
4.2. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NADRADENEJ ÚPD A SCHVÁLENÝCH DOKUMENTOCH VYŠŠIEHO A MIESTNEHO VÝZNAMU
CHARAKTERISTIKA RIEŠENÉHO ÚZEMIA
5.1. PRÍRODNÉ PODMIENKY
5.1.1. GEOMORFOLÓGIA ÚZEMIA
5.1.2. GEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA
5.1.3. HYDROGEOLOGICKÉ POMERY
5.1.4. KLIMATICKÉ POMERY
5.1.5. VETERNÉ POMERY
5.1.6. PÔDNE POMERY
5.1.7. LOŽISKÁ NERASTNÝCH SUROVÍN
5.2. HISTORICKÝ A ARCHITEKTONICKO-URBANISTICKÝ VÝVOJ SÍDLA
5.2.1. OCHRANA KULTÚRNYCH PAMIATOK, ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM
VÄZBY VYPLÝVAJÚCE ZO ZÁVÄZNEJ ČASTI SCHVÁLENÝCH DOKUMENTOV
6.1. ZÁVÄZNÉ ČASTI KÚRS 2001 VZŤAHUJÚCE SA K RIEŠENÉMU ÚZEMIU
6.2. ZÁVÄZNÉ ČASTI SCHVÁLENÉHO ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU, VZŤAHUJÚCE SA K RIEŠENÉMU ÚZEMIU
VZŤAHY K VYŠŠEJ ÚZEMNEJ JEDNOTKE NEŽ JE RIEŠENÉ ÚZEMIE A VÝZNAM FUNKCIE OBCE V ŠTRUKTÚRE OSÍDLENIA
VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA OBCE PLAVECKÝ ŠTVRTOK
8.1. VYMEDZENIE ÚZEMIA PRE RIEŠENIE ŠIRŠÍCH VZŤAHOV
8.2. VYMEDZENIE VLASTNÉHO RIEŠENÉHO ÚZEMIA
8.3. ČLENENIE ÚZEMIA NA ÚZEMNÉ JEDNOTKY
ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE PLAVECKÝ ŠTVRTOK
9.1. OBYVATEĽSTVO
9.1.1. VÝVOJ POČTU OBYVATEĽOV
9.1.2. VÝVOJ POČTU OBYVATEĽOV V OBDOBÍ R. 1991 - 2003
9.2. ANALÝZA DEMOGRAFICKÝCH UKAZOVATEĽOV PODĽA KATEGÓRIÍ
9.2.1. VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA
9.2.2. ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA PODĽA POHLAVÍ
9.2.3. OBYVATEĽSTVO PODĽA POHYBU
9.2.4. VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA – PROFESIJNÁ FLEXIBILITA
9.2.5. NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA
9.2.6. RELIGIÓZNA ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA
9.3. PREDPOKLADY DEMOGRAFICKÉHO VÝVOJA
9.3.1. PROGNÓZA VÝVOJA OBYVATEĽSTVA DO ROKU 2030
9.3.2. VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽOV - PROJEKCIA
9.3.3. ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY
9.4. EKONOMICKÁ AKTIVITA OBYVATEĽSTVA
9.5. DENNE PRÍTOMNÉ OBYVATEĽSTVO
9.6. TRH PRÁCE
9.6.1. PROGNÓZA VÝVOJA TRHU PRÁCE
9.4. BÝVANIE
9.4.1. DOMOVÝ FOND
9.4.2. BYTOVÝ FOND
9.4.2.1. Retrospektívny vývoj trvale obývaného bytového fondu
9.4.2.2. Veková štruktúra bytového fondu
9.4.2.3. Štruktúra trvale obývaného bytového fondu podľa druhu stavebného materiálu
9.4.2.4. Štruktúra trvale obývaného bytového fondu podľa veľkosti bytov
9.4.2.5. Štruktúra bytového fondu podľa technickej vybavenosti
9.4.2.6. Ukazovatele úrovne bývania
9.4.2.7. Neobývaný bytový fond
9.4.3. NÁVRH ROZVOJA BYTOVÉHO FONDU
NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A KOMPOZÍCIE OBCE PLAVECKÝ ŠTVRTOK
10.1. OBRAZ OBCE, URBANISTICKÁ ŠTRUKTÚRA, KOMPOZÍCIA
10.2. PRIESTOROVÉ USPORIADANIE SÍDLA
10.3. ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY NA RIEŠENIE Z HĽADISKA URBANISTICKEJ KOMPOZÍCIE, TYPU ZÁSTAVBY A FUNKČNÉHO VYUŽITIA
10.4. ZÁKLADNÁ KONCEPCIA BUDÚCEHO ROZVOJA ÚZEMIA A POŽIADAVKY NA FUNKČNÉ VYUŽITIE ÚZEMIA
NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA S URČENÍM PREVLÁDAJÚCICH FUNKČNÝCH ÚZEMÍ, NAJMÄ OBYTNÉHO, ZMIEŠANÉHO,
VÝROBNÉHO A REKREAČNÉHO ÚZEMIA
NÁVRH OBČIANSKEHO VYBAVENIA
13.1.NEKOMERČNÁ VYBAVENOSŤ
13.1.1. ŠKOLSTVO A VÝCHOVA
13.1.2. ZDRAVOTNÍCTVO
13.1.3. SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ
13.1.4. KULTÚRNA VYBAVENOSŤ
13.1.5. ŠPORT A TELOVÝCHOVA
13.1.6. VEREJNÁ ADMINISTRATÍVA A SPRÁVA
13.2. KOMERČNÁ VYBAVENOSŤ
13.2.1. MALOOBCHOD
13.2.2. VEREJNÉ STRAVOVANIE
13.2.3. VEREJNÉ UBYTOVANIE
13.2.4. SLUŽBY
13.2.5. NÁVRH KOMERČNÝCH ZARIADENÍ
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
strana
5
6
6
7
7
8
10
10
10
11
12
13
14
14
14
15
16
17
17
21
26
26
26
27
27
28
28
28
29
29
30
32
33
38
38
39
40
40
40
41
42
45
46
46
46
47
47
48
49
50
50
50
51
52
52
54
54
55
55
57
58
60
60
60
61
61
61
62
63
64
64
65
65
65
66
2
14. REKREÁCIA A CESTOVNÉHO RUCHU
14.1. NÁVRH ZARIADENÍ REKREÁCIE
14.1. PROGRAM PODPORY CESTOVNÉHO RUCHU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
15. VÝROBA
15.1. PRIEMYSELNÁ VÝROBA
15.2. POĽNOHOSPODÁRSKA VÝROBA
15.3. STAVEBNÍCTVO
15.4. NÁVRH ZARIADENÍ VÝROBY
15.5. OCHRANA A TVORBA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
15.6. OPATRENIA NA OPTIMALIZÁCIU VYUŽITIA ÚZEMIA
16. OCHRANA A VYUŽITIE KULTÚRNOHISTORICKÝCH HODNÔT
17. OCHRANA LOŽÍSK NERASTNÝCH SUROVÍN
18. NÁVRH RIEŠENIA ZÁUJMOV OCHRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY, OCHRANY PRED POVODŇAMI A CIVILNEJ OCHRANY OBYVATEĽSTVA
18.1. MINISTERSTVO OBRANY SR – VOJSKO
18.2. MINISTERSTVO VNÚTRA SR – POLÍCIA
18.3. OCHRANA PRED POŽIARMI
18.4. POŽIADAVKY Z HĽADISKA HYGIENY
18.5. OCHRANA PRED POVODŇAMI
18.6. CIVILNÁ OCHRANA OBYVATEĽSTVA
19. NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY, VRÁTANE PRVKOV ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY
A EKOSTABILIZAČNÝCH OPATRENÍ, KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN A RÚSES
19.1. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA
19.2. DOSTUPNÉ PODKLADY O ÚZEMÍ
19.3. KRAJINNOEKOLOGICKÁ ANALÝZA
19.3.1. ABIOTICKÉ ZLOŽKY
19.3.2. SÚČASNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA (SKŠ)
19.3.3. OCHRANA KRAJINY A VÝZNAMNÉ KRAJINÁRSKE A EKOLOGICKÉ ŠTRUKTÚRY
19.3.4. PRIEMET RÚSES OKRESU BRATISLAVA VIDIEK DO RIEŠENÉHO ÚZEMIA
19.3.5. STRESOVÉ JAVY A ZDROJE
20. NÁVRH PLÔCH A LÍNIÍ VEGETAČNÝCH ÚPRAV
21. NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO VYBAVENIA
21.1.CHARAKTERISTIKA DOPRAVNEJ POLOHY RIEŠENÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE DOPRAVNÉ VZŤAHY
21.2. RIEŠENIE DOPRAVNÝCH VZŤAHOV
21.2.1. KOMUNIKAČNÝ SYSTÉM
21.2.2. STATICKÁ DOPRAVA
21.2.3. ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA
21.2.4. HROMADNÁ DOPRAVA
21.2.5. NEMOTOROVÁ DOPRAVA
21.3. OBMEDZUJÚCE PRVKY DOPRAVNEJ SÚSTAVY V RIEŠENOM ÚZEMÍ
21.3.1. CESTNÁ A ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA
21.3.2. NEGATÍVNY VPLYV DOPRAVY
22. NÁVRH VEREJNÉHO TECHNICKÉHO VYBAVENIA
22.1. ZÁSOBOVANIE PITNOU VODOU
22.2. ODKANALIZOVANIE
22.3. ZÁSOBOVANIE ELEKTRICKOU ENERGIOU
22.4. TELEKOMUNIKÁCIE
22.5. ZÁSOBOVANIE ZEMNÝM PLYNOM
22.6. VYUŽÍVANIE NETRADIČNÝCH ZDROJOV ENERGIE
23. NÁVRH STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE., HODNOTENIE Z HĽADISKA PREDPOKLADANÝCH VPLYVOV NA ŽP
23.1. DEVASTÁCIA OVZDUŠIA
23.2. DEVASTÁCIA PÔDY
23.3. DEVASTÁCIA VODY
23.4. HLUK A VIBRÁCIE
24. KOMUNÁLNE ODPADY (KO)
25. PROGRAM ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA
26. VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU, ZÁPLAVOVÉ ÚZEMIE A ÚZEMIE ZNEHODNOTENÉ ŤAŽBOU
27. VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA PP NA NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY A VYHODNOTENIE LPF
28. HODNOTENIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA NAJMÄ Z HĽADISKA ENVIRONMENTÁLNYCH, EKONOMICKÝCH, SOCIÁLNYCH
A ÚZEMNOTECHNICKÝCH DÔSLEDKOV
28.1. ENVIRONMENTÁLNE DÔSLEDKY NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA
28.2. EKONOMICKÉ DÔSLEDKY NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA
28.3. SOCIÁLNE DÔSLEDKY NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA
28.4. ÚZEMNO-TECHNICKÉ DÔSLEDKY NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA
29. NÁVRH ZÁVÄZNEJ ČASTI
29.1. ZÁSADY REGULÁCIE URBANISTICKÉHO ROZVOJA OBCE
29.1.1. ZÁSADY HIERARCHIZÁCIE REGULATÍVOV
29.1.2. NÁVRH REGULATÍVOV PRE RIEŠENIE ÚPN
29.2. ZÁSADY A REGULATÍVY PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA, URČENIE PRÍPUSTNÝCH,
PRÍPUSTNÝCH V OBMEDZENOM ROZSAHU A NEPRÍPUSTNÝCH PODMIENOK NA VYUŽITIE JEDNOTLIVÝCH PLÔCH
29.2.1. INDIVIDUÁLNA BYTOVÁ VÝSTAVBA
29.2.2. OBČIANSKE VYBAVENIE
29.2.3. ŠPORTOVÁ VYBAVENOSŤ
29.2.4. REKREAČNÁ VYBAVENOSŤ
29.2.5. CHATOVÉ OSADY
29.2.6. PRIEMYSELNÁ ZÓNA, SKLADOVÉ HOSPODÁRSTVO A PODNIKATEĽSKÉ AKTIVITY
29.2.7. PRESTAVBA
29.2.8. ASANÁCIE
29.2.9. VEGETAČNÉ ÚPRAVY – OBECNÝ PARK
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
strana
66
68
68
70
70
71
71
71
71
72
73
74
74
74
74
74
75
75
75
76
76
76
76
76
76
78
79
79
80
81
81
82
82
83
83
84
84
85
85
85
86
86
87
88
90
91
92
93
93
94
95
95
95
96
97
98
101
101
101
102
102
103
103
103
103
104
104
106
107
107
108
108
109
109
109
3
29.3. ZÁSADY A REGULATÍVY VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA
29.3.1. ZÁKLADNÉ PRINCÍPY A SPÔSOBY REGULÁCIE DOPRAVNÝCH VZŤAHOV
29.3.2. VODNÉ HOSPODÁRSTVO
29.3.3. ENERGETIKA, TELEKOMUNIKÁCIE
29.4. ZÁSADY A REGULATÍVY ZACHOVANIA KULTÚRNOHISTORICKÝCH HODNÔT, OCHRANY A VYUŽÍVANIA PRÍRODNÝCH ZDROJOV,
OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY, VYTVÁRANIA A UDRŽIAVANIA EKOLOGICKEJ STABILITY VRÁTANE PLÔCH ZELENE
A ORNEJ PÔDY A HYDROMELIORÁCIÍ
29.4.1. ZÁSADY A REGULATÍVY ZACHOVANIA KULTÚRNOHISTORICKÝCH HODNÔT
29.4.2. OCHRANA LOŽÍSK NERASTNÝCH SUROVÍN
29.4.3. ZÁSADY A REGULATÍVY OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY, VYTVÁRANIA A UDRŽIAVANIA EKOLOGICKEJ STABILITY
VRÁTANE PLÔCH ZELENE, ORNEJ PÔDY A HYDROMELIORÁCIÍ
29.5. ZÁSADY A REGULATÍVY STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ
29.6. VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE
29.7. VYMEDZENIE VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB
29.7.1. DOPRAVA A DOPRAVNÉ ZARIADENIA
29.7.2. VODNÉ HOSPODÁRSTVO
29.7.3. ENERGETICKÉ ZARIADENIA, TELEKOMUNIKÁCIE
29.7.4. VEGETÁCIA
29.8. ODPORÚČANIE ĎALŠIEHO SPRACOVANIA ÚPD A ÚPP A URČENIE ČASTÍ OBCE, NA KTORÉ JE POTREBNÉ OBSTARAŤ A SCHVÁLIŤ
ÚZEMNÝ PLÁN ZÓNY
30. GRAFICKÁ ČASŤ
strana
109
109
112
113
113
113
114
115
117
120
120
120
120
120
121
120
121
Grafická časť – samostatná príloha – obsahuje tieto výkresy v 1 vyhotovení:
Názov výkresu
Mierka
1. Širšie vzťahy
2. Komplexný urbanistický návrh
3. Návrh dopravy
4. Návrh vodného hospodárstva
5. Návrh energetiky
6. Návrh telekomunikácií
7. Použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely
8. Krajinno-ekologický plán – návrh miestneho územného systému ekologickej stability
M 1 : 15 000
M 1 : 7 500
M 1 : 7 500
M 1 : 7 500
M 1 : 7 500
M 1 : 7 500
M 1 : 7 500
M 1 : 15 000
V tejto správe sú zahrnuté zmenšeniny výkresov grafickej časti do formátu A3:
Názov výkresu
1. Širšie vzťahy
2. Komplexný urbanistický návrh
3. Návrh dopravy
4. Návrh vodného hospodárstva
5. Návrh energetiky
6. Návrh telekomunikácií
7. Použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely
8. Krajinno-ekologický plán – návrh miestneho územného systému ekologickej stability
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
4
1. ZÁKLADNÉ IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE OBCE PLAVECKÝ ŠTVRTOK
Názov dokumentácie
Názov kraja
Názov okresu
Číslo okresu
Názov obce
Identifikačné číslo obce
Číselný kód k.ú. Plavecký Štvrtok
Číselný kód k.ú. Feld
Vymedzenie riešeného územia
Počet existujúcich obyvateľov r. 2007
Prognóza vývoja počtu obyvateľov v roku 2010
Prognóza vývoja počtu obyvateľov v roku 2020
Prognóza vývoja počtu obyvateľov v roku 2030
Počet existujúcich súpisných čísel
Ekonomická aktivita v roku 2001
Ekonomická aktivita v roku 2005
Prognóza ekonomickej aktivity rok 2010
Prognóza ekonomickej aktivity rok 2020
Prognóza ekonomickej aktivity rok 2030
Počet nezamestnaných jún 2006
Počet existujúcich bytov v roku 2006
Počet existujúcich bytov v roku 2009
Predpokladaný prírastok bytov v roku 2010
Predpokladaný prírastok bytov v roku 2020
Predpokladaný prírastok bytov v roku 2030
Výmera k. ú. Plavecký Štvrtok
Výmera k. ú. Feld
Výmera katastrálneho územia spolu
z toho: - orná pôda
- záhrady
- vinice
- trvalé trávne porasty
- lesné pozemky
- vodné plochy
- zastavané plochy
- ostatné plochy
Priemerná nadmorská výška
Rekreačná oblasť cestovného ruchu
Charakteristika krajiny
Hospodárska základňa
Prvý písomný doklad o Plaveckom Štvrtku
Napojenie na železničnú sieť
Cestná sieť
Napojenie na nadradenú cestnú sieť
Názov orgánu územného plánovania, ktorý
obstaráva územný plán
Názov schvaľujúceho orgánu
Spracovateľ návrhu
Miesto uloženia:
: Územný plán obce Plavecký Štvrtok – návrh riešenia
: Bratislavský
: Malacky
: 106
: Plavecký Štvrtok
: 846 813
: 508 195
: 846 821
: územie je vymedzené katastrálnymi hranicami obce
: 2.362
: 2.750
: 3.230
: 3.670
: 716
: 1.113
: 1.187
: 1.470
: 1.700
: 1.890
: 83
: 775
: 824
: 150
: 170
: 168
: 23 568 196 m2
: 608 661 m2
: 24 176 857 m2 = 24.176,69 ha = 24,176 km2
: 901,75 ha
: 23,11 ha
: 0,0428 ha
: 51,03 ha
: 1.058,37 ha
: 129,56 ha
: 173,76 ha
: 80,065 ha
: 160,6 m.n.m.
: Pomoravsko
: územie patrí do záhorskej nížiny delenej na dve časti:
1.Jakubovské pásmo a Kostolištiansky chrbát
2. Malacké pásmo. Mozaikovito sa striedajú močariská a vlhké lúky
s borovicovými lesmi a lesíkmi na pieskoch s menšími presypmi. Terén je
členitý, výškové rozdiely sú iba 3-5 m. Celková tendencia územia je
klesanie k rieke Morava.
: je orientovaná na naftový priemysel, ľahké stavebné hmoty, strojársky,
drevársky a spotrebný priemysel a poľnohospodársku výrobu. Napr.: Nafta
a.s. , Pozagas a.s., Kovex, Gomis s.r.o., Pekáreň Gama, Lina s.r.o., Interiér
2000, Vyba s.r.o., Esko s.r.o., Pekyma, FIRST FARMS AGRA M, s.r.o.
: z roku 1.206 - hovorí, že pôvodná osada vznikla oveľa skôr
: trať ŽSR č.110 Bratislava-Malacky–Kúty so stanicou v obci
: III/00235
: I/2 a diaľnica D2-E65 Bratislava–Brno
: Obec Plavecký Štvrtok
: Obecné zastupiteľstvo
: HUPRO Bratislava
: Obecný úrad Plavecký Štvrtok; Obvodný úrad v Malackách;
Úrad bratislavského samosprávneho kraja; HUPRO Bratislava
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
5
2. DÔVODY NA OBSTARANIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE PLAVECKÝ ŠTVRTOK
Účelom obstarania územného plánu Plavecký Štvrtok je získanie základného nástroja územného plánovania
v súlade s ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov a vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch
a územnoplánovacej dokumentácii. Obstaranie územného plánu
nadväzuje na predchádzajúce etapy
územnoplánovacej prípravy v danom území, ktoré sa uskutočňovali od roku 2001 a vyvrcholili obstaraním a
prerokovaním Prieskumov a rozborov obce Plavecký Štvrtok. Výsledky prieskumov a rozborov sú premietnuté v
čistopise zadania spracovaného v zmysle vyššie uvedených zákonov. Zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa
4.3.2004 vzalo Prieskumy a rozbory obce na vedomie uznesením číslo 9/2004. Ďalším pokračovaním spracovávania
ÚPN obce Plavecký štvrtok bolo vypracovanie konceptu riešenia v dvoch variantoch v októbri 2006. Návrh ÚPN bol
spracovaný v decembri 2008 a čistopis ÚPN v novembri 2009.
Územný plán bude na podklade vyhodnotenia limitov využitia územia formulovať koncepciu využitia územia
a zásady a regulatívy územia stanovením funkčnej a hmotovo-priestorovej regulácie a spôsobu zástavby v území,
miery zastavania a únosnosti využívania územia, stanovením regulácie začlenia stavieb do okolitej zástavby,
stanovením regulácie zelene, významných krajinných prvkov a ostatných prvkov územného systému ekologickej
stability, regulácie dopravného a technického vybavenia územia a stanovením vecnej a časovej koordinácie výstavby.
Návrh ÚPN bude rešpektovať vysokú mieru kultúrnohistorických hodnôt lokality a umožní vytvorenie atraktívneho
prostredia s nadregionálnym a medzinárodným významom pre obyvateľov i návštevníkov obce. Novonavrhované
dominantné funkcie bývania, občianskej vybavenosti, výroby a kvalitné stvárnenie verejných priestorov poskytnú šancu,
aby sa obec Plavecký Štvrtok a priľahlé územie stali obľúbeným miestom obyvateľov obce i návštevníkov hlavne
Bratislavčanov. V návrhu ÚPN sa dotvorí obraz obce, ktorého jedinečná poloha na okraji záhorských viatych pieskov ho
predurčuje k funkcii sídla s medzinárodným významom a kontaktmi s európskymi regiónmi.
Dôvodom pre obstaranie územného plánu obce Plavecký Štvrtok je potreba získania aktuálnej
územnoplánovacej dokumentácie pre obce, ktorá bude v sebe zahŕňať nové názory a aktuálne požiadavky na rozvoj
obce, ako i dopady, ktoré vyplývajú z platného ÚPN VÚC Bratislavského kraja a Koncepcie územného rozvoja
Slovenska (KÚRS) 2001.
Konkrétne pôjde o nové definovanie rozvoja bývania, keďže v posledných rokoch je vysoký záujem o rozvoj
bytovej funkcie – najmä formou výstavby rodinných domov. Vzhľadom na zámer rozvoja záhorského priemyselného
parku Eurovalley je predpoklad, že tento trend bude pokračovať. Taktiež je záujem o budovanie rekreačného
zázemia pre Eurovalley. Okrem toho má obec záujem znovu overiť a prehodnotiť opodstatnenosť rozvojového
zámeru v jednotlivých lokalitách západne od diaľnice D2, stanoveného v aktuálne platnom územnom pláne obce.
ÚPN má navrhnúť iné vhodné rozvojové lokality predstavujúce prirodzenejší rast sídla.
3. URČENIE VSTUPNÝCH CIEĽOV ROZVOJA ÚZEMIA PLAVECKÝ ŠTVRTOK
Predkladaný materiál – Návrh ÚPN obce Plavecký Štvrtok vychádza zo záverov prieskumov a rozborov
vykonaných za celé katastrálne územie, zo Zadania pre územnoplánovaciu dokumentáciu – Územný plán obce
Plavecký Štvrtok, ako aj z Konceptu riešenia územného plánu obce Plavecký Štvrtok v dvoch variantoch október 2006.
Hlavné ciele rozvoja územia:
• zhodnotiť potenciál obce Plavecký Štvrtok a poňať ho ako jednu z atraktívnych častí Záhorskej nížiny, s cieľom
poskytnúť obyvateľom a návštevníkom obce atraktívne funkcie v priestore
• podať návrh na urbanisticko-priestorovú koncepciu riešeného územia v úrovni katastra a zastavaných častí s preukázaním
širších funkčných, územných, technických a krajinno-ekologických väzieb
• podať návrh na stabilizáciu a rozvoj sociálno-ekonomického potenciálu, ochranu a umocnenie kultúrnohistorického dedičstva v oblasti pamiatok a krajiny
• komplexné riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, zosúladenie záujmov a činností
ovplyvňujúcich územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
6
• stanoviť únosné limity a regulatívy územného rozvoja v rámci riešeného územia s rešpektovaním zachovania a
skvalitnenia stavu životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja
• stanoviť optimálnu veľkosť rozvojových plôch jednotlivých funkcií, ich vzájomné väzby a bezkolíznu koexistenciu
pre harmonický rozvoj obce pri rešpektovaní jej daností
• vytvoriť územné predpoklady pre vybudovanie jedinečného obecného priestoru s dôrazom na verejné
priestranstvá, napojenie na historické jadro obce
• formovať hmotovo-priestorovú štruktúru na princípoch kontinuity vývoja a harmonizácie prostredia
• lokalizovať funkcie podporujúce a zaručujúce polyfunkčnosť územia
• stanoviť regulatívy a usmernenia pre investičnú činnosť v území v súlade s jeho významom a polohou a so
zhodnotením historickej stopy zachovanej v území a ochranou prírodných hodnôt územia
• stanoviť riešenie dopravného a technického vybavenia územia vo vzťahu k potrebám rozvoja obecných systémov
• zosúladiť zámery zainteresovaných subjektov - obec, región, orgány štátnej správy, súkromný sektor
a občianska verejnosť.
4.VYHODNOTENIE DOTERAJŠIEHO ÚPN OBCE PLAVECKÝ ŠTVRTOK
4.1. HISTÓRIA SPRACOVANIA ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE
Posledný územnoplánovací dokument na úrovni ÚPN SÚ bol pre Plavecký Štvrtok spracovaný v roku 1974
Strednou priemyselnou školou stavebnou. Ďalšie úpravy vypracoval v r. 1981 Stavoprojekt Bratislava v úplne
odlišných spoločenských podmienkach.
Zmena politického systému, ekonomických podmienok, majetkoprávnych vzťahov, vznik súkromného
podnikania a vznik nových legislatívnych dokumentov si vyžadujú priemet aj do územnoplánovacej dokumentácie,
ktorá bude takto môcť slúžiť ako podklad pre rozhodovanie.
Aktualizácia ÚPN SÚ bola vypracovaná na základe dodatku č. 1 k zmluve v spolupráci s firmou HUPRO,
Jiráskova 6, Bratislava.
Hlavným cieľom aktualizácie ÚPN SÚ Plavecký Štvrtok v októbri 1997 bolo zabezpečiť komplexným a
územno-technickým riešením ďalší plynulý rozvoj sídelného útvaru, optimálne využitie územia, funkčné vymedzenie a
usporiadanie plôch bývania, základnej a vyššej občianskej vybavenosti, rekreácie a športu, podnikateľských aktivít,
výroby a skladového hospodárstva, okrem toho stanovenie základných zásad organizácie územia, spôsobu zástavby,
riešenia dopravy, technickej infraštruktúry, ako i zohľadnenie zákonov ochrany a tvorby životného prostredia tak, aby
spĺňalo požiadavky vyplývajúce z významu sídla Plavecký Štvrtok.
Aktualizácia ÚPN SÚ Plavecký Štvrtok bola pripomienkovaná, ale k vyhodnoteniu pripomienok a vydaniu
súborného stanoviska neprišlo. Vzhľadom na prípravu Priemyselného parku Záhorie boli práce pozastavené.
Dňa 4. februára 2002 bola vypracovaná nová zmluva o dielo na spracovanie územného plánu obce Plavecký
Štvrtok a v decembri 2003 boli ukončené doplňujúce prieskumy a rozbory.
Obci Plavecký Štvrtok bola v roku 2003 priznaná dotácia z Programu obnovy dediny na spracovanie Doplňujúcich
prieskumov a rozborov pre obec. Dotácia bola podporená Ministerstvom životného prostredia SR, sekciou realizácie
environmentálnych programov, Bukureštská ul. 4, 813 25 Bratislava cez Slovenskú agentúru životného prostredia Banská
Bystrica – Centrum tvorby krajiny (SAŽP) a cez Sekretariát pre program obnovy dediny pri SAŽP Banská Bystrica.
V rovnakom čase ako prieskumy a rozbory sa spracovávali zmeny a doplnky územných plánov zón
Priemyselného parku Záhorie – Eurovalley, a to zón A, B, C, D a E. Katastrálneho územia obce Plavecký Štvrtok sa
týkali územné plány zón D a E, ktoré boli v decembri 2003 zapracované do stále platného Územného plánu
sídelného útvaru Plavecký Štvrtok z roku 1974, resp. 1981.
Obecné zastupiteľstvo obce Plavecký Štvrtok schválilo uznesením č. 120/2003 zo dňa 11.12.2003 Zmeny
a doplnky ÚPN obce Plavecký Štvrtok a ÚPN zóny priemyselného parku Záhorie – Eurovalley, ako aj ich záväzné časti
– tieto zmeny sú zahrnuté v riešení a navrhované plochy sú už schválené.
V apríli 2005 bolo spracované Zadanie pre územný plán obce Plavecký Štvrtok, ktoré bolo Obecným
zastupiteľstvom schválené 5.5.2005 pod číslom 34.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
7
Koncom apríla 2006 boli spracované Zmeny a doplnky ÚPN obce Plavecký Štvrtok, ktorých objednávateľom bola
firma HB Reavis management s.r.o. Banská Bystrica – tieto zmeny neboli akceptované.
V októbri 2006 bola spracovaná ďalšia fáza ÚPN obce Plavecký Štvrtok, a to koncept riešenia v dvoch
variantoch. V zmysle § 21 odst. 3 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
sa uskutočnilo verejné prerokovanie konceptu riešenia dňa 8.11.2006 na obecnom úrade v Plaveckom Štvrtku.
Koncept územného plánu bol 30 dní vyvesený na obecnom úrade Plavecký Štvrtok a pripomienkovaný dotknutými
organizáciami a občanmi. V nadväznosti na vyhodnotenie pripomienok ku konceptu riešenia október 2006
a posúdenia obec Plavecký Štvrtok odporúča v ďalšom stupni ÚPN postupovať podľa variantu č. 1 so zapracovaním
pripomienok a stanovísk zhrnutých v súbornom stanovisku.
Dňa 19.3.2008 sa v obradnej sieni obecného úradu Plavecký Štvrtok konalo verejné prerokovanie
rozšírenia konceptu ÚPN obce o dve lokality:
- rozšírenie štadióna z dôvodu získania dotácie na výstavbu tréningového ihriska s umelou trávou
- rozšírenie chatovej osadu v časti Vampil o parcely č. 3939 s výmerou 8.275 m2 a parcely č. 3940 s výmerou 234 m2
ako pokračovanie chatovej časti.
Na tieto dve lokality prebehlo samostatné pripomienkové konanie.
Súborné stanovisko ku konceptu riešenia ÚPN obce Plavecký Štvrtok bolo prerokované a schválené na
obecnom zastupiteľstve dňa 3.7.2008 uznesením č. 66/2008.
Po pripomienkovom konaní bol v decembri 2008 spracovaný návrh ÚPN obce Plavecký Štvrtok, do ktorého
boli zapracované pripomienky.
K návrhu ÚPN obce bolo spracované vyhodnotenie pripomienok a stanovísk odborne spôsobilou osobou na
obstarávanie ÚPP a ÚPD, ktoré boli zohľadnené v čistopise ÚPN obce Plavecký Štvrtok spracovanom v decembri 2009.
4.2. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NADRADENEJ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCII
A SCHVÁLENÝCH DOKUMENTOCH VYŠŠIEHO A MIESTNEHO VÝZNAMU
ÚPN SÚ pre obec Plavecký Štvrtok, ktorý spracovala v r. 1974 Stredná priemyselná škola, Ing. arch.
Ševčíková a Ing. arch. Mičinská, stratil aktuálnosť vzhľadom na zmenu politickej situácie. Taktiež aj ďalšie úpravy
spracované Stavoprojektom "Prehodnotenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu" spracované v r. 1981 ateliérom
III. projektantkou Sedlíkovou.
Za záväzné časti predchádzajúcej ÚPD možno považovať územnoplánovacie dokumentácie vyššieho stupňa, a to:
• Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KÚRS) rok 2001
• Aktualizácia ÚPN VÚC Bratislavského kraja, rok 2003 v znení neskorších zmien a doplnkov,
• Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky, odsúhlasený vládou SR
pod č. 319 z 27.4.1992
• Regionálny územný systém ekologickej stability (RÚSES) okresu Bratislava vidiek, spracoval kolektív pod
vedením Ing. Staníkovej, november 1993, schválený MZP SR 9.2.1994
• RÚSES okresu Bratislava – vidiek, Regioplán Nitra 1995
• Urbanistická štúdia – Priemyselný park Záhorie Eurovalley, Consulting s.r.o., Bratislava, Ing. R. Žiak, Prof. Ing.
arch. P. Gál, PhD. a kol.
• Územný plán zón A, B, C, D, E Priemyselného parku Záhorie Eurovalley, Consulting s.r.o., Bratislava, Ing. R.
Žiak, Prof. Ing. arch. P. Gál, PhD. a kol.
• Zmeny a doplnky č. 1/2003 – Územný plán obce Plavecký Štvrtok, HUPRO, Bratislava, november 2003.
• Prieskumy a rozbory ÚPN obce Plavecký Štvrtok, HUPRO 2003
• Stanovisko k prieskumom a rozborom obce Plavecký Štvrtok: uznesením Obecného zastupiteľstva č. 9/2004 zo
dňa 4.3.2004 ich OZ vzalo na vedomie.
• Aktualizácia Generálneho dopravného plánu VÚC Bratislavy.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
8
Spracovateľskému kolektívu boli pre spracovanie návrhu riešenia územného plánu obce Plavecký Štvrtok
k dispozícii nasledujúce podklady:
• Rekreačná oblasť Plavecký Štvrtok SÚP, Ing. arch. Šišolák, Ing. arch. Ďurdiak, august 1973
• ÚPN SÚ Plavecký Štvrtok, Stredná priemyselná škola, Ing. arch. Ševčíková, Ing. arch. Mičinská, máj 1974
• Úpravy ÚPN SÚ Plavecký Štvrtok, prehodnotenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, Stavoprojekt Bratislava,
Ateliér III, Sedlíková, 1981
• Potenciálna prirodzená vegetácia, Michalko a kol., 1986
• Prieskumy a rozbory Plavecký Štvrtok-Bílovec, ŠPTÚ, ateliér 03 Pezinok, Ing. arch. Fatulová Z., Ing. arch.
Šťastná B., december 1988
• Ekologická stabilita, Michal I., 1992
• Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR, 1992
• Regionálny územný systém ekologickej stability (RÚSES) okr. Bratislava vidiek, Staníková, 11/1993
• Predbežná správa o možnosti získania zdrojov nízkotermálnych vôd v katastri obce Plavecký Štvrtok, RNDr. L.
Zbořil. CSc. a RNDr. M. Puchnerová, Bratislava, 1994
• Podzemný zásobník zemného plynu Láb-5 stavba, ENVIGEO s.r.o. Banská Bystrica, RNDr. Arvensis Milan,
október 1995
• VÚC Bratislavský región, Aurex, Ing. arch. Hrdina, 1996
• Plavecký Štvrtok, dedinka na Záhorí, publikácia vydaná k 790 výročiu prvej písomnej zmienky, Ing. Fischerová
M., Haček R., august 1996
• Polohopisné a výškopisné zameranie Plavecký Štvrtok, GEOFO s.r.o. Bratislava, Ing. Koma, jún 1997
• Dobudovanie kanalizácie s napojením na jestvujúci zberač, Hydrocoop s.r.o. Bratislava, Ing. Repík, marec 1997
• Prieskumy a rozbory Plavecký Štvrtok – Bílovec, ŠPTÚ, Ing. arch. Fatulová, Ing. arch. Šťastná, december 1988
• Komplexná štúdia priemyselno-technologický park Záhorie, Chudík, Falťan, Schubert, Bratislava 2001
• Štúdia riešenia Priemyselno-technologický park Záhorie 2001, AUREX s.r.o.,
• Priemyselný a technologický park Záhorie, správa o hodnotení podľa zákona 127/1994 Z.z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie, Enviconsult Žilina, RNDr. Anton Darnady a kol., 2/2002
• Urbanistická štúdia – Priemyselný park Záhorie Eurovalley, Consulting s.r.o. Bratislava, Ing. Rudolf Žiak, Prof.
Ing. arch. Peter Gál, PhD a kol.
• Prevádzkový areál FY Technimex Plavecký Štvrtok – Vampil, projekt pre stavebné povolenie, Ateliér BDM,
Liptovský Mikuláš, august 1999
• Územný plán zóny A-E – Priemyselný park Záhorie Eurovalley, Consulting s.r.o., Bratislava
• Štúdia kanalizácie a ČOV Plavecký Štvrtok. ZSVaK, december 1987
Rôzne mapové podklady, katastrálne mapy a ortofotomapy:
• Katastrálna mapa M 1:2.880 s potvrdeným intravilánom k 1.1.1990 z Geodézie Malacky
• Základná mapa M 1:25.000
• Základná mapa M 1:10.000
• Digitálna ortofotomapa v rozlíšení 50 cm/pixel, snímkovanie jún 2002, Eurosense s.r.o., Ing. Barca
• Digitálna katastrálna mapa ROEP
• Plynárenský autoatlas Slovenska, VKÚ Harmanec 1996
• Polohopisné a výškopisné zameranie technickej infraštruktúry GEOFO s r.o. Bratislava, jún 1997
Ďalšie podklady:
• Geografický lexikón Slovenska, SAV
• Združenie miest a obcí záhorskej oblasti
• Integrovaný rozvoj vidieka na Západnom Slovensku, projekt Leader, Tvrdoňová, MP SR
• Infraštruktúra v rómskych osídleniach, Government.gov.sk
• Na bicykli k Morave – Moravským poľom,
• Ekonomická geografia Slovenska, SPN 1985
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
9
Lokality natura 2000, Morava Plavecký Štvrtok
Železničná trať Zohor – Plavecký Štvrtok,2002
Štatistické ročenky 2001-2005, ŠÚSR Bratislava
Zoznam navrhovaných území európskeho významu podľa krajov, MŽP SR 2003, Bezedné 75,80 ha
ÚPN obce obec Plavecký Štvrtok, 2003-2005 ÚPD
Eurovalley Slovakia, Plavecký Štvrtok 2003-2005
Ideme na huby Plavecký Štvrtok 2005, Radovan Bednár
Regionálne porovnania 2005, ŠÚSR Bratislava
Vybrané údaje o regiónoch SR 2005
Turistické informácie, Združenie cestovných kancelárií Slovenska 2005
Databáza firiem v Plaveckom Štvrtku, 2005
Encyklopédia Wikipédia, 2006, Plavecký Štvrtok
Internetový portál Obce Plavecký Štvrtok 2006
Internetový portál Kamenný mlyn - Plavecký Štvrtok 2006
Obce – info, internetový portál o obciach a mestách Slovenska, 2006
VETERAN CAR CLUB 900 68, Plavecký Štvrtok, 2006
www. Hotely SK, hotel Rozália Plavecký Štvrtok, 2006
Travel atlas SR . obec Plavecký Štvrtok 2006
Slovakiaguide, obec Plavecký Štvrtok 2006, Internetová stránka
Ubytovanie v obci Plavecký Štvrtok 2006
Slovenský národopis, obec Plavecký Štvrtok 2006
Slovo života v polarizácii rómskej kolónie v Plaveckom Štvrtku, Tatiana Podolinská, PhD. Ústav etnológie SAV
2006 Špecifikácia pozemkov určených na vklad na Národnej diaľničnej spoločnosti, 2006
• Administratívno-prevádzková budova Nafta a.s. – projekt pre stavebné povolenie §- Proma Žilina, 2008.
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
5. CHARAKTERISTIKA RIEŠENÉHO ÚZEMIA
5.1. PRÍRODNÉ PODMIENKY
5.1.1.GEOMORFOLÓGIA ÚZEMIA
Podľa geomorfologického členenia patrí územie obce do orografického celku Záhorská nížina, tá sa člení na:
• Jakubovské pásmo a Kostolištiansky chrbát
• Malacké pásmo.
Záhorská nížina je od severovýchodu až po juh ohraničená pohorím Malých Karpát. Na západe je od ostatnej
časti Viedenskej panvy oddelená riekou Moravou. Severnú hranicu tvorí rieka Myjava, ktorá nížinu oddeľuje od
Dolnomoravského úvalu a Myjavskej pahorkatiny. Celková plocha nížiny je viac ako 1000 km2. Územie nížiny je
značne heterogénne.
V Jakubovskom pásme prevažujú hlavne lesy na pieskových presypoch, pričom územie je najlesnatejšie. V
Malackom pásme sa mozaikovito striedajú močariská a vlhké lúky s borovicovými lesmi a lesíkmi na pieskoch s
mnohými menšími presypmi. Terén nížiny je pomerne členitý (duny) - horizontálne i vertikálne. Hoci relatívne
výškové rozdiely nie sú veľké (3-5 m, zriedka viac), menia sa prenikavo na malé vzdialenosti. Od nich je závislý
vodný režim pôdy a tým aj charakter rastlinných spoločenstiev. Výškové rozdiely sú v makroreliéfe malé.
Väčšina územia je vo výškovom rozpätí 150-200 m n.m. Z charakteristických bodov treba spomenúť Košiar
(172 m), Kostolištiansky chrbát 173 m, Vaskovú 181 m, Vampil 175 m. Celková tendencia územia je klesanie
smerom k rieke Morave. Tu dosahuje najnižšiu výškovú hranicu.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
10
V predmetnom území sa kombinuje reliéf eolitický s riečnym. Vietor formoval piesočné presypy od pleistocénu.
Presypy tvoria zväčša nepravidelné, málo výrazné kopce okrúhlastej podoby, alebo líniové tvary v smere
juhovýchod-severovýchod s miernou náveternou a strmšou záveternou stranou. V dunovitých územiach možno
označiť za prevládajúce expozície severozápadné a juhovýchodné.
Vietor a piesok majú najväčší podiel na morfologickej tvárnosti. V pleistocéne vytvárala rieka Morava terasy,
na ktorých zanechala štrkovité a piesčité nánosy. V území je odlíšených 5 pleistocénnych terás vo výškach 10, 20,
40, 70 a 100 m nad riekou. Niektoré časti týchto terás poklesli.
Sedimentácia bola podporovaná prudkým znížením spádu dolnej Moravy (viac ako 50 %) a širokým
zátopovým územím pred reguláciou. Morava tečie pod desaťmetrovou terasou v širokej údolnej výplni štrkopieskov
mocných 10 až 15 m usadených koncom pleistocénu. Ľahší piesčitý materiál bol vetrom roznášaný po celej nížine.
Hlavnou oblasťou rozšírenia naviateho piesku je Malacké pásmo a priľahlé územia. Okrem toho sú tu i ďalšie
piesčité územia v Jakubovskom pásme a na Kostolištianskom chrbte.
Viate piesky Záhorskej nížiny sú nevápnité. Presypy dosahujú hrúbku i vyše 20 m. Najvýznamnejšie sú
priečne presypy dlhé až 4 km. Väčšina presypov tvorí bochníkové presypy vytvorené severozápadnými, západnými a
juhozápadnými vetrami. Na tieto smery poukazuje i nakopenie viatych pieskov pred močiarovou zníženinou pod
úpätím Malých Karpát. Na Záhorí sa rozkladá najväčšie súvislé pásmo územných presypov a piesočných pokryvov
na ploche 570 km2.
V západnej, vetrom exponovanej časti územia zostal reliéf najmenej členitý. Vietor tu bol najsilnejší, piesčitý
materiál bol odtiaľto neustále odvievaný a nebolo ho dostatok na vytvorenie pekne modelovaných a rozsiahlych
presypov. Štrky vystupujú bližšie k povrchu a sú na mnohých miestach príčinou malej genetickej a fyziologickej hĺbky
pôdy. Takto tu vznikla nepravidelná a mierne zvlnená planina.
Počas celého geomorfologického vývoja pracovala aj riečna erózia, ktorá doplňovala vytváranie reliéfu ako
eróziou, tak aj akumuláciou. Najväčší vplyv mala rieka Morava, ktorá zanechala na svojej východnej strane už
spomínané pleistocénne terasy, resp. ich zbytky, pretože tieto boli rozrušené malokarpatskými prítokmi Moravy
(Rudava, Rudavka, Malina, Lakšár, Stupavka a iné). Zoradenie terás Moravy a ich výšková poloha svedčia o tom, že
Morava v období pleistocénu prekladala svoje koryto od východu na západ. Prítoky z Malých Karpát nie sú ani
nemohli byť také mohutné, že by mohli Moravu odtláčať týmto smerom. Preto tento jednostranný posun Moravy je
podmienený pravdepodobne sklonom podložia Záhorskej nížiny. Malokarpatské prítoky uložili na úpätí Malých
Karpát pás rôzne starých náplavových kužeľov.
5.1.2.GEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA
Územie Záhorskej nížiny je z geologického hľadiska zaradené do Viedenskej panvy, ktorá je zložitou
vnútrohorskou pozdĺžnou molasovou panvou so štruktúrne rôznorodou stavbou. Predneogénne podložie molasových
sedimentov sú budované ıtscherskými horninami so šupinou príkrovovou stavbou a vyšších príkrovov.
İtscherské horniny tvoria horniny vrchného permu až spodného triasu a to ílovce s anhydritmi, pieskovce,
brekcie, stredného triasu guttensteinské vápence, lunzské vrstvy, hauptdolomity. V nadloží strednotriasových
vápencov ležia ílovce a prachovce s lavicami pieskovcov a nad nimi drobno až hrubozrnné zlepence a brekcie
zrejme paleogén vrchnokriedového typu.
Vyššie príkrovy majú šupinatú monoklinálnu stavbu a sú zastúpené hlavne karbonátovou fáciou vrchného
triasu. V riešenom území katastra je interpretovaný násun ílovcov lunzských vrstiev na súvrstvie dolomitov
dachsteinského typu s nepravidelnými vložkami vápencov v západnej časti s polohou hrubozrnných pieskovcov.
Vrchná časť je budovaná dachsteinskými a dolomitickými vápencami s ojedinelými vložkami vápnitých dolomitov. V
oblasti Lábu a Plaveckého Štvrtka dosahujú hrúbku viac ako 1650 m.
Molasová výplň ktorá pochádza zo spodného miocénu v Egenburgu, sa nachádza v juhovýchodnej časti.
Spodný karpat leží v severnej časti územia a tvorí ho lužické súvrstvie v južnej časti na predterciérnom podloží
ötscherského príkrovu. V území sa objavujú aj lakšárske vrstvy panvového morského vývoja tvorené vápnitými
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
11
siltami a siltovcami s polohami pieskov. Vrchný karpat tvoria vyvinuté šaštínske piesky s hrúbkou 100 až 400 m v
brakickom až sladkovodnom vývoji. V nadloží sú vyvinuté lábske vrstvy, ktoré predstavujú striedanie polyniktných
pieskov a vápnitých ílov s hrúbkou pieskov cca 200 m. Sedimenty karpatu dosahujú hrúbku až 1700 m v oblasti
Gajar pozdĺž priečnej osi lozornsko-lábskej s osou Lozorno - Plavecký Štvrtok.
Spodný báden je vyvinutý v morskej fácii, ktorý tvoria zohorské vrstvy pieskov konglomerátmi s hrúbkou 50100 m. V nadloží konglomerátov ležia vápnité íly a silty s ojedinelými klasickými polohami pieskov a drobnozrnných
štrkov. Spodný báden má na východ od Plaveckého Štvrtku hrúbku do 50 m. V priestore Plavecký Štvrtok Rohožník
bolo územie vynorené nad hladinu mora. Stredný báden zastupujú gajarské piesky, v nadloží sú vyvinuté
jakubovské vrstvy tvorené prevažne pelitmi, ktoré predstavujú vápnité íly s ojedinelými polohami drobnozrnných
pieskov a pieskovcov. V lábskej elevácii v smere k Plaveckému Štvrtku od Vysokej dosahujú hrúbku 150-200 m. V
podloží lábskeho obzoru sú vyvinuté lagunárne žižkovské vrstvy tvorené pestrými pieskami a ílmi. Vrchný báden je
tvorený šedými a nazelenalými vápnitými ílmi a siltami s premenlivým zastúpením piesčitých polôh, najmä v
okrajových častiach. Hrúbka vrchného bádenu v území je 300 m.
Spodný sarmat je vyvinutý v okrajovom a panvovom vývoji s charakteristickými pieskami a vápnitými ílmi.
Hrúbka sedimentov dosahuje 300 m. Stredný sarmat predstavujú monotónne vápnité íly s hrúbkou 60 m. Vrchný
sarmat tvoria vápnité íly s polohami pieskov.
Panón je tvorený prevažne vápnitými ílmi a pieskami s hrúbkou pelitov 10-20 m, deltovými pieskami s hrúbkou
až 100 m. Celková hrúbka sedimentov panónu až kvartéru je 1200 m.
Pont predstavuje morský záliv vo Viedenskej panve a tvoria ho piesčito-ílovité sedimenty s uhoľnými ílmi až
slojkami lignitu. Hrúbka pontu až kvartéru dosahuje 800 m.
Dák tvoria pestré íly s polohami pieskov a kremenných štrkov. Ojedinele sa nachádzajú uhoľné íly a slojky
lignitu južne až juhovýchodne od Malaciek. Hrúbka sedimentov dáku predstavuje 100-150 m.
Ruman predstavujú sladkovodné sedimenty štrky a piesky s vložkami pestrých a škvrnitých ílov s hrúbkou 10
až 50 m.
Kvartér predstavujú pleistocénne štrkové a piesčité sedimenty, ktoré naväzujú na inundačné územie starých
riečnych tokov Dunaja a Moravy. Stredný až vrchný pleistocén a holocén tvoria spraše, sute, štrkové a piesčité
náplavy Moravy.
5.1.3. HYDROGEOLOGICKÉ POMERY
Územie katastra Plaveckého Štvrtka je priradené k lábsko-malackej elevácii, kde je predpoklad získania
zdrojov vysokotermálnych vôd z hĺbky cca 3200 m pri teplote horninového prostredia 115 °C a teplote vody cca 100
°C, ktoré by bolo možné využívať i na výrobu elektrickej energie. Geotermálne vody majú vysoký obsah chemických
látok, hlavne H2S, ktoré vytvárajú silnú koróziu, náchylnosť na inkrustáciu a mineralizáciu. Priame využitie nie je
vhodné, len prostredníctvom tepelných výmenníkov v spojení so systémom reinjektáže tzv. geotermálne dublety.
Z dôvodu vysokej technickej náročnosti a extrémne vysokých nákladov cca 10 mil. Sk pri otvorení a využívaní
zdroja vysoko termálnych a vysoko mineralizovaných vôd sa s využívaním zatiaľ neuvažuje.
V území sa nachádzajú aj termálne jódobrómové vody ktoré môžu mať značný balneologický význam.
Ukazuje sa možnosť overenia termálnych vôd s teplotou 40-60 °C a výdatnosti prelivu z vrtov 1-5 litrov za sekundu s
obsahom jódu 14-50 mg.l , čo predstavuje optimálne zdroje. Jódovo-brómové vody majú mnohostranné liečivé
účinky na chronické zápaly, ochorenia dýchacích ciest, vysoký krvný tlak, poruchy štítnej žľazy a pod. Jódovo brómové vody z hľadiska chemizmu patria k slaným vodám NaCl naftového typu, keď druhou hlavnou zložkou je
NaHCO3 resp. Ca/Mg/Cl2. Mineralizácia sa pohybuje od 3-5 do 30 g.l-1 , čiže zložením sú to takmer soľanky.
Geneticky ide o akumuláciu prírodných vôd sedimentárnych hornín brakickej až morskej mineralizácie. Zásoby
jódobrómových vôd sú statické a ich ťažba predpokladá čerpanie z vrtných sond. V prípade vytláčania
jódobrómových vôd z kolektorov hydrostatickým tlakom infiltrujúcich vôd z povrchu, majú stály aktívny prietok. V
prípade termálnych jódobrómových vôd je príčinou ich voľného prelivu aj termosifón. Na území Plaveckého Štvrtka je
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
12
realizovaných 6 prieskumných vrtov. Najperspektívnejšie súvrstvie pre výskyt jódobrómových vôd je v hrúbke cca
600 m v bádenských pieskoch.
Vody jednotlivých stratigrafických stupňov neogénu v širšom okolí Plaveckého Štvrtka sú veľmi rozdielneho
chemického zloženia. Sú slabo až stredne mineralizované, kalcium bikarbonátového typu, stredne až silno
mineralizované, typu natrium bikarbonátového alebo silno mineralizované, typu kalcium-chloridového.
Z hľadiska geotermických pomerov priemerná teplota v hĺbke 1000 m je cca 44 °C a priemerný teplotný gradient
v intervale hĺbok je 33 °C/km. teplotné pole charakterizujú dve teplotné anomálie s teplotami nad 50 °C lokalizované v
oblasti Plaveckého Štvrtka, Malaciek a Lakšárskej Novej Vsi. Severne od lábsko-lakšárskej elevácie teplota pozvoľna
klesá na hodnotu cca 40 °C, východne až juhovýchodne teplota prudko klesá na hodnotu cca 32 °C.
Z hľadiska možnosti získania termálnych vôd je katastrálne územie jedným z najperspektívnejších oblastí.
Podľa štúdie o možnosti získania zdrojov termálnych vôd v katastri obce Plaveckého Štvrtka (RNDr. Lubomír
Zbořil, CSc., RNDr. Margita Puchnerová, Bratislava 1994) na základe zhodnotenia všetkých dostupných
geologických, hydrogeochemických a geotermálnych podkladov zo slovenskej časti Viedenskej panvy, najmä lábskomalackej elevácie, ako aj s ohľadom na existujúce a novobudované zásobníky zemného plynu v okolí obce Láb,
odporúčame získanie zdrojov nízkotermálnej podzemnej vody pre rekreačné, resp. balneologické využitie východnej
časti katastrálneho územia Plavecký Štvrtok.
Záujmové územie, t.j. východná časť katastra obce je od západnej časti oddelená disjunktívnou poruchou –
zlomom, ktorý limituje východný okraj štruktúry – podzemného zásobníka zemného plynu.
V súčasnosti sa odporúča realizovať podchytenie a využitie nízkotermálnych a nízkomineralizovaných vôd
viazaných na dobre priepustné zvodnené kolektory vrchného panónu a pontu na rekreačné a balneologické využitie
vo východnej časti katastrálneho územia, kde boli predbežne hodnotené 3 hlboké naftové vrty (L40,L91 a L93). V
stratigrafickom stupni pontu je až do hĺbky 600 m vyvinutý dostatočný počet piesčitých kolektorov, teploty sa
pohybujú v rozpätí 28-38 °C.
V spodnom ponte sa predpokladajú nízkotermálne vody silno mineralizované. S ohľadom na ich technickú
náročnosť a predpokladanú výšku finančných zdrojov pre podchytenie jódobrómových vôd sa odporúča realizácia
ich balneologického využitia až v neskoršej etape.
Využitie liečivých jódobrómových vôd je možné z ekonomického aspektu odporučiť iba pri využití starších
naftových vrtov, a to otvorením príslušných zvodnených horizontov.
5.1.4. KLIMATICKÉ POMERY
Územie je podľa klimatického členenia zaradené do teplej oblasti, čo značí že počet letných dní v roku je viac
ako 50, keď maximálna teplota vzduchu presahuje 25 °C. V rámci podrobnejšieho členenia je územie začlenené do
mierne suchej podoblasti a klimatického okrsku, ktorý je charakterizovaný ako - teplý, mierne suchý, s miernou zimou.
Klimatické údaje
Priemerná teplota vzduchu ročná
Priemerná teplota vzduchu vo vegetačnom období :
Ročný priemerný úhrn zrážok
Priemerný úhrn zrážok vo vegetačnom období
9 ° C.
16 ° C.
600-700 mm.
400 mm
Maximum zrážok spadne v letných mesiacoch júl a august. Zimné mesiace január a február sú naopak najsuchšie.
Priemerná teplota v jednotlivých mesiacoch v (v ° C)
I.
1
II.
0
III.
4
IV.
6
V.
14
VI.
18
VII.
19
Priemerný úhrn zrážok v jednotlivých mesiacoch (v mm):
I.
35
II.
30
III.
35
IV.
40
V.
65
VI.
65
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
VII.
80
2010
VIII.
18
IX.
14
X.
9
XI.
4
XII.
0
VIII.
70
IX.
55
X.
50
XI.
45
XII.
45
13
5.1.5. VETERNÉ POMERY
V dlhodobom priemere prevládajú severozápadné vetry, ktoré sa počas roka striedajú s juhovýchodnými. Tieto
vetry sú pomerne časté a niekedy dosť silné. V zime zmierňujú klímu nížiny. Juhovýchodné vetry majú po prechode
Malých Karpát často fénový charakter, získavajú na rýchlosti. V lete vysušujú a zvyšujú teplotu nížiny.
Počas vegetačného obdobia sú v priemere najsilnejšie vetry v jarných a najslabšie v letných mesiacoch.
Maximum výskytu silných vetrov pripadá na koniec zimy alebo začiatok jari. Z uvedeného vyplýva aj najväčšia možnosť
veternej erózie, pretože v týchto oblastiach vegetácia najmenej chráni pôdu. Hlavne na jar a v jeseni silné vetry unášajú
pôdu poddajnú veternej erózii, najmä z poľnohospodárskych pozemkov nechránených vegetáciou. Viate piesky boli
transportované prevažne vetrami o sile 3-9 m/sek. V menšej miere sa uplatňovali vetry väčšej intenzity.
5.1.6. PÔDNE POMERY
Územie tvoria kultúrne drnové pôdy, hnedé pôdy, piesčité pôdy a podzoly s hydromorfnými pôdami s vyšším
zastúpením podzolov alebo s vyšším zastúpením hydromorfných pôd, ktoré sa vyskytujú na bezkarbonátových
naviatych pieskoch a štrkopieskových terasách. Sú to pôdy s nízkou prirodzenou úrodnosťou na minerálne
chudobných pieskoch a terasách vytvorených kultivačnou činnosťou človeka. Pôdy majú extrémne nepriaznivé
vlastnosti z hľadiska vodného režimu i režimu živín. Pestuje sa na nich obmedzený súbor plodín.
5.1.7. LOŽISKÁ NERASTNÝCH SUROVÍN
5.1.7.1. Energetické suroviny
Z energetických surovín sa v záujmovom území vyskytujú ložiská ropy, gazolínu a zemného plynu.
Naftový prieskum slovenskej časti Viedenskej panvy má mnohoročnú tradíciu, a to takmer od začiatku
minulého storočia, keď boli v priestore obce Gbely objavené ekonomicky významné ložiská ropy. Po tomto objave
nasledoval systematický geologický a geofyzikálny prieskum s realizáciou vrtných prác. Tento prieskum sa postupne
rozšíril zo severnej časti panvy do strednej a južnej, najmä po odkrytí ložiska plynu vo Vysokej pri Morave. Na tieto
práce naviazali výskumy ropo- a plynonádejných obzorov v priestore medzi Vysokou pri Morave a Malackami,
predovšetkým elevačných štruktúr Láb a Plavecký Štvrtok. V súčasnosti uvedené štruktúry s dnes už vyťaženými
priemyslovými akumuláciami zemného plynu slúžia ako podzemné zásobníky sekundárne vtlačených plynných
uhľovodíkov, hlavne v priestore Láb – Plavecký Štvrtok – západ. Územie východne od tohto priestoru, pokiaľ sa
nachádza v extraviláne obce Plavecký Štvrtok, je priestor s možnosťou získania zdrojov nízkotermálnych vôd.
Do severozápadnej časti riešeného územia zasahuje ložisko ropy a zemného plynu Láb (dobývací priestor
Láb), ložisko zemného plynu - Jakubov juh (dobývací priestor Plavecký Štvrtok I.), ložisko zemného plynu a ropy
Láb-Vampil (dobývací priestor Plavecký Štvrtok II).
Plyn z lietavských vápencov a vrchnobádenských pieskov obsahuje kvapalné uhľovodíky – gazolín.
K 1.1.1991 bolo vyťažených celkom 1.752 mil. m3 plynu a 24.256 ton gazolínu, t.j. priemerný obsah gazolínu bol
13,85 g/m3. V počiatočnom období činil obsah gazolínu v plyne cca 20 g/m3. Postupom časy došlo k znižovaniu
obsahu gazolínu a v súčasnosti je to cca 5-7 g/m3. Ťažba ropy a zemného plynu na ložisku bola ukončená,
zostatkové, prevažne viazané a nebilančné zásoby stratili hospodársky význam. Vo vyťaženom dobývacom priestore
boli vybudované podzemné zásobníky zemného plynu na vtláčanie a uskladňovanie importovaného zemného plynu
(chránené územie pre osobitný zásah do zemskej kôry Plavecký Štvrtok).
5.1.7.2.Ložiská rašeliny
Ložiská rašeliny, ktorá sa v zmysle zákona č. 44/1988 Zb. (banský zákon) nepovažuje za nerast, sa v širšom
okolí záujmového územia vyskytujú v oblasti Kostolišťa (7 ložísk) a Jakubova (3 ložiská). Najväčším rašeliniskom je
Plavecký Štvrtok s výmerou 24,35 ha a zásobou 78.900 m3 rašeliny. Prevažná časť ostatných ložísk má malú rozlohu od
0,5 do 2 ha. V súčasnosti sa ložiská rašeliny nevyužívajú.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
14
5.2. HISTORICKÝ A ARCHITEKTONICKO-URBANISTICKÝ VÝVOJ SÍDLA
Plavecký Štvrtok leží v Záhorskej nížine 6 km južne od Malaciek. Obec vznikla pravdepodobne v 11. až 12. storočí
na pohraničnom území uhorského štátu. Konfínium (= pohraničné pásmo) pri rieke Morave bolo pokryté močariskami a
močaristými lesmi. Tvorilo prirodzenú ochranu Uhorského kráľovstva. Sídlili tam iba strážne družiny, ktoré zabraňovali
prenikaniu cudzích vojsk do Uhorska. Podľa prof. Varsíka bola obec už v 12. storočí trhovou osadou s mýtom na kupeckej
ceste z Holíča do Stupavy. Konali sa v nej každý štvrtok trhy, z toho je odvodený názov obce Štvrtok.
Štvrtok bol jednou z najstarších a najdôležitejších osád v tejto oblasti. Pretože konfínium prinášalo kráľom
malý úžitok, začali ho v 12. a 13. storočí prideľovať na osídľovanie verným veľmožom za osobné zásluhy. Uhorský
kráľ Ondrej II. bol uväznený svojím bratom Imrichom. Synovia nitrianskeho župana Tomáša, Alexander a Šebuš, mu
pomohli z väzenia. Kráľ sa im odmenil tak, že roku 1206 daroval Alexandrovi Štvrtocký majetok (preadium) so
všetkými dôchodkami trhovej osady i mýta a ustanovil ho za jeho držiteľa.
Štvrtok - Cheturtuchyel - je teda najstarší názov obce, ktorý neskôr dostal prívlastok Plavecký.
Darovacia listina bola napísaná v latinčine v niekoľkých exemplároch. Jedna sa našla v Splite a v súčasnosti
sa nachádza v múzeu v Budapešti. Jej fotokópia je v Štátnom ústrednom archíve v Bratislave.
Táto listina bola v roku 1213 znova potvrdená, pretože po smrti kráľovnej Gertrúdy sa stratila pečať. Aby sa predišlo
falšovaniu dokumentov, bola táto listina opatrená novou pečaťou. V roku 1217 vydal Ondrej II. ďalšiu listinu. Určil v nej, že
príjem z trhu a mýta udeľuje Šebušovi, Alexandrovmu bratovi. Tu sa už obec nazývala Cheturthuc - Štvrtok.
Ondrejov spolukráľ, syn Belo IV. neuznal právoplatnosť prvej listiny a zem Alexandrovi odňal. Po sťažnosti mu Ondrej
II. v roku 1231 znova potvrdil právo na Štvrtocký majetok a pridal mu aj susednú zem Maluchka (Malučká - Malacky).
V 13. storočí prišli z kaukazských stepí do Uhorska Tatármi prenasledované kmene Kumánov. Uhorskí králi im
dovolili usadiť sa v hraničných pásmach, kde boli strážcami hraníc. Noví obyvatelia Uhorska boli na rozdiel od
ostatných bielej pleti a plavovlasí, a preto ich obyvateľstvo volalo Plavci.
Veľká posádka Plavcov sídlila pod hradom Dominium Detrekö, ktorý Slováci poznajú pod názvom Plavecký
hrad alebo panstvo. Niektoré dediny, ktoré patrili pod Plavecký hrad, dostali prívlastok Plavecký (Plavecké
Podhradie, Plavecký Svätý Mikuláš, Plavecký Svätý Peter, Plavecký Štvrtok). Tento prívlastok sa začal používať až v
18. a 19. storočí. (Od roku 1808 Plavecký Štvrtok).
Listina napísaná 16.6. 1516 v Ostrihome hovorí, že osadu Plavecký Štvrtok a dom v Beckove odovzdali Jurajovi
a Žigmundovi Bučanovi a Jánovi Borsymu, lebo jej predošlí majitelia, Juraj a Ján Makovickí sa spreneverili kráľovi.
Z portálneho (daňového) súpisu Bratislavskej stolice z roku 1553 sa dozvedáme, že osada mala v tej dobe
dvoch spolumajiteľov, záložného pána Plaveckého panstva grófa Gašpara Serédyho a baróna Amádea.
Maďarská miléniová monografia spomína v roku 1647 ďalších majiteľov obce, rodiny Somody a Viskeléti.
Zároveň upozorňuje na vtedajší nemecký názov obce Zankendorf. Obec Plaveckému panstvu nepatrila stále ako
celok, ale delilo sa o ňu viacero rodín.
Ďalšie správy pochádzajú až z obdobia luteránskej reformácie, keď obec patrila ako fília (pobočka väčšej
cirkevnej obce) pod faru v Kostolišti a neskôr v Malackách. Osamostatnenie sa štvrtockej farnosti od malackej nie je
celkom jasné, podľa prameňov to bolo asi v rokoch 1673–1682.
Z uvedených údajov vidno, že správ o starom Štvrtku je veľmi málo, pretože nemal faru, okolo ktorej by sa
sústreďoval život obce.
Až nástup osvietenských panovníkov Márie Terézie a Jozefa II. v 18. storočí priniesol podrobnejšie poznatky o
záhorských obciach. Zachovali sa zoznamy obyvateľov, súpisy pôdy, domácich zvierat, náboženského vyznania a iné.
V roku 1720 v obci pracovali 3 mlyny, čiže už v tomto období bol Plavecký Štvrtok (po nemecky Zakendorf,
Zahnendorf) stredne veľkou osadou. Jeho obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä pestovaním zeleniny
a výrobou dreveného náradia.
Z historických pamiatok v obci spomenieme pôvodne gotický rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14.
storočia. V chotári obce sa na ploche 3,4 ha nachádza štátna prírodná rezervácia Bezedné s vyvieračkou, jazerom a
rašeliniskom s pôvodnou vegetáciou. Na tomto území hniezdi veľa druhov vodného a močiarneho vtáctva. Celý komplex
predstavuje vzácnu lokalitu typických vegetačných útvarov Záhorskej nížiny. (Podrobnejšie v kapitole MÚSES.)
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
15
5.3. OCHRANA KULTÚRNYCH PAMIATOK, ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM
Z hľadiska ochrany kultúrnych pamiatok sa v sídelnom útvare Plavecký Štvrtok nachádza pôvodne gotický
rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z prvej polovice 14. storočia. Jeho významnejšie stavebné úpravy sa
viažu k 17. storočiu, keď pribudla nová klenba. V 19. storočí bol kostol znovu stavebne upravovaný. V kostolnom parku sú
umiestnené tri pieskovcové sochy vytvorené v rôznych časových obdobiach. Na severnej strane obce stojí dnes znova
obnovená Morová kaplnka, ktorá pre obyvateľov i návštevníkov Plaveckého Štvrtka je historicky cennou pamiatkou.
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie slúži a naďalej bude slúžiť pôvodnému účelu.
Predmetom ochrany rímskokatolíckeho kostola je:
• zachovanie historickej panorámy a siluety kultúrnej pamiatky a jej prostredia,
• zachovanie kultúrnej pamiatky zapísanej v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok
• zachovanie vyhradenej zelene,
• vzťah kompozície novej zástavby k historickému prostrediu.
Pre zabezpečenie činnosti sú určené nasledovné podmienky:
• primerane využívať, udržiavať a postupne regenerovať kultúrnu pamiatku a jej prostredie vo vymedzenom území,
• udržiavať alebo primeranými úpravami dopĺňať všetky verejné priestory územia, vrátane verejnej a vyhradenej
zelene a drobnej architektúry,
• novostavby povoliť len v takom rozsahu, aby sa zachovala urbanistická štruktúra, výškové zónovanie a hmotová
skladba, prípadné rušivé prvky nahradzovať novými hodnotami,
• v prípade obnovy národnej kultúrnej pamiatky je vlastník pred jej začatím povinný predložiť v zmysle § 32 odst. 2
pamiatkového zákona žiadosť o rozhodnutie o zámere obnovy Krajskému pamiatkovému úradu Bratislava.
Činnosť v území musí smerovať k zachovaniu historických a kultúrno-spoločenských hodnôt kultúrnej
pamiatky. Preto v jej okolí možno vykonať akýkoľvek plánovací, architektonický alebo stavebno-technický zásah,
týkajúci sa kultúrnej pamiatky alebo úpravy zelene, len so súhlasom príslušného orgánu štátnej pamiatkovej
starostlivosti a po predchádzajúcom písomnom vyjadrení odbornej organizácie pamiatkovej starostlivosti.
Počas kladenia novej trasy plynovodu sa pri odstraňovaní humusu a kopaní ryhy Slovenská akadémia vied
vykonala archeologický výskum. Pri povrchovom prieskume sa pri vykopávkach menšieho rázu našli pozostatky
germánskej osady z doby rímskej. V súčasnosti je archeologický výskum ukončený a ďalší, takisto v trase
plynovodu, sa bude otvárať nad Olšovým majerom.
V prípade archeologického nálezu oznámiť nález Krajskému pamiatkovému úradu (KPÚ) Bratislava.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
16
6. VÄZBY VYPLÝVAJÚCE ZO ZÁVÄZNEJ ČASTI SCHVÁLENÝCH DOKUMENTOV
6.1. ZÁVÄZNÉ ČASTI SCHVÁLENEJ KONCEPCIE ÚZEMNÉHO ROZVOJA
SLOVENSKA (KÚRS) 2001, VZŤAHUJÚCE SA K RIEŠENÉMU ÚZEMIU
KÚRS 2001
(Citácia vybraných aspektov týkajúcich sa plne alebo čiastočne obce Plavecký Štvrtok a úrovne rozhodovania na
miestnej úrovni.
1. V oblasti medzinárodných súvislostí usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry
1.6. Vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi a ostatnými aktérmi územného rozvoja v Slovenskej
republike a okolitých štátoch s využitím väzieb jednotlivých sídiel a sídelných systémov v euroregiónoch a ďalších oblastiach
cezhraničnej spolupráce.
1.7. Rozvíjať dotknuté sídla na trasách multimodálnych koridorov, predovšetkým v uzloch križovania týchto koridorov v smere sever –
juh a západ – východ.
2. V oblasti celoštátnych a nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry
2.1. Formovať základnú makrokoncepciu sídelných štruktúr Slovenskej republiky v smere vytvárania polycentrickej siete ťažísk osídlenia
a miest, ktorých prepojenia budú podporované rozvojovými osami. Rozvojom polycentrickej sídelnej štruktúry sledovať naviazanie sa na
celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu a komunikačnú kostru prostredníctvom medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov.
2.6. Formovať sídelnú štruktúru na celoštátnej a nadregionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov.
2.7. Podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciárne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych
aktivít ako pre priliehajúce zázemie, tak pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom pozostávajúcim z týchto skupín centier:
2.22. Podporovať ťažiská osídlenia ako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich funkčnej komplexnosti so zohľadnením ich
regionálnych súvislostí.
2.23. Podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťažísk osídlenia pri využívaní špecifických
daností a podmienok jednotlivých území.
2.27. Podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry. Podporovať ako
rozvojové osi prvého stupňa:
2.27.9. záhorskú rozvojovú os: Bratislava – Malacky – Kúty – hranica s Českou republikou.
3. V oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom
3.1. Podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a
kultúrno-historických a urbanisticko-architektonických daností.
3.2. Zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej
krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov.
3.3. Pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na
zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru.
3.3. Vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a
technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné
prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života.
4. V oblasti zachovania, zhodnotenia a využívania kultúrneho dedičstva
4.1. Posudzovať pri rozvoji územia význam a hodnoty jeho kultúrno-historických daností v nadväznosti na všetky zámery v sociálnoekonomickom rozvoji.
4.2. Zohľadňovať a revitalizovať v územnom rozvoji:
4.2.3. územia historických jadier miest a obcí,
4.2.4. známe a predpokladané lokality archeologických nálezísk a nálezov,
4.2.5. národné kultúrne pamiatky, kultúrne pamiatky, ich súbory a areály a ich ochranné pásma,
4.2.6. územia miest a obcí, kde je zachytený historický stavebný fond, ako aj časti rozptýleného osídlenia,
4.2.8. areály architektonických diel s dotvárajúcim prírodným prostredím,
4.3. Rešpektovať objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, ako aj územia
navrhované na vyhlásenie za pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny a ochranné pásma.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
17
5. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody, prírodných zdrojov a tvorby krajinnej štruktúry
5.1. Zabezpečovať nástrojmi územného plánovania ekologicky optimálne využívanie územia pri rešpektovaní a skvalitňovaní územného
systému ekologickej stability, biotickej integrity krajiny a biodiverzity na úrovni národnej, regionálnej aj lokálnej.
5.2. Rešpektovať pri organizácii, využívaní a rozvoji územia význam a hodnoty jeho prírodných daností. V osobitne chránených
územiach, v prvkoch územného systému ekologickej stability, v NECONET a v biotopoch osobitne chránených a ohrozených druhov
bioty zosúladiť využívanie územia s funkciou ochrany prírody a krajiny.
5.3. Zohľadňovať pri umiestňovaní činností na území ich predpokladané vplyvy na životné prostredie a realizáciou vhodných opatrení
dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov.
5.4. Zabezpečovať zvýšenie ekologickej stability, prípadne obnovu biotickej integrity a biologickej rozmanitosti v územiach a krajinných
segmentoch s narušeným prírodným, resp. životným prostredím.
5.5. Zabezpečovať zachovanie a ochranu všetkých typov mokradí, revitalizovať vodné toky a ich brehové územia s cieľom obnoviť
integritu a zabezpečiť dlhodobo priaznivé existenčné podmienky pre akvatickú a semiakvatickú biotu vodných ekosystémov.
5.6. Identifikovať stresové faktory v území a zabezpečovať ich elimináciu.
5.7. Zabezpečovať vhodnú delimitáciu pôdneho fondu v súlade s potenciálom územia.
5.8. Uplatňovať účinné krajinnoekologické a technické opatrenia na elimináciu negatívnych vplyvov pri využívaní prírodných zdrojov a
kultúrno-historických štruktúr.
5.9. Rešpektovať ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd. Zabezpečovať ochranu pôdnych zdrojov vhodným a racionálnym
využívaním poľnohospodárskej a lesnej krajiny.
5.10. Asanovať a revitalizovať územia s vysokým stupňom environmentálnej záťaže.
5.11. Eliminovať nadmerné čerpanie neobnoviteľných zdrojov, regulovať využívanie obnoviteľných zdrojov v súlade s mierou ich
samoreprodukcie a revitalizovať narušené prírodné zdroje.
6.V oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja
6.2. Zabezpečiť dostupnosť trhov a vytvorenie rovnocenných podmienok na podnikanie dobudovaním územia regiónov výkonnou
komunikačnou a technickou infraštruktúrou.
6.3. Diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu miest a regiónov a podporovať v záujme trvalej udržateľnosti malé a stredné podnikanie.
6.4. Vytvárať podmienky na rovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva s vyššou kvalifikáciou.
6.6. Koordinovať proces programovania a implementácie Národného plánu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Koncepcie
územného rozvoja Slovenska 2001 s cieľom vytvoriť podmienky na trvalo udržateľný rozvoj regiónov Slovenskej republiky.
7. V oblasti poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva
7.1. Stabilizovať výmeru najkvalitnejších pôd, najmä pôd pod závlahami, pôd vinohradov a najlepších bonít a ochranu výmery a kvality pôdy
uskutočňovať nielen ako ochranu hospodársko-sociálneho potenciálu štátu, ale aj ako súčasť ochrany prírodného a životného prostredia.
7.2. Stabilizovať a revitalizovať poľnohospodárske odvetvie diferencovane podľa poľnohospodárskych produkčných oblastí.
7.4. Rozvíjať tradičnú remeselnú výrobu, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti súvisiace s lesnou činnosťou, ako integrovanú súčasť
lesného hospodárstva, podporujúce rozvoj vidieka.
7.5. Realizovať ozdravné opatrenia v najviac poškodených lesných spoločenstvách.
8. V oblasti priemyslu a stavebníctva
8.1. Vychádzať pri územnom rozvoji predovšetkým z princípu rekonštrukcie a sanácie existujúcich priemyselných a stavebných areálov.
8.2. Podporovať budovanie rôznych typov priemyselných parkov vo všetkých regiónoch Slovenskej republiky na základe zhodnotenia ich
externých a interných lokalizačných faktorov.
8.3. Vychádzať pri rozvoji priemyslu a stavebníctva nielen z ekonomickej a sociálnej, ale aj územnej a environmentálnej únosnosti
územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno-historického potenciálu územia a historického stavebného fondu so
zohľadňovaním špecifík jednotlivých regiónov Slovenskej republiky a využívať pritom predovšetkým miestne suroviny
8.4. Vychádzať pri vytváraní a prevádzke výrobných kapacít z využitia komparatívnych výhod regiónu (poloha, ekonomický potenciál,
disponibilné zdroje).
9. V oblasti rozvoja rekreácie a turizmu
9.1. Podporovať tie druhy a formy turizmu, ktoré sú predmetom medzinárodného záujmu (kúpeľný, poznávací kultúrny, horský letný a
zimný, tranzitný turizmus a poľovníctvo).
9.2. Nadviazať na medzinárodný turizmus, a to najmä sledovaním turistických tokov a dopravných trás prechádzajúcich, resp. končiacich
v SR. Venovať väčšiu pozornosť aktívnemu zahraničnému turizmu, cezhraničným vzťahom a malému prihraničnému turizmu.
9.3. Previazať dôslednejšie ciele rekreačného a poznávacieho turizmu.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
18
9.4. Dotvoriť funkčno-priestorový systém rekreácie a turizmu na celoslovenskej úrovni vytváraním siete rekreačných územných celkov,
siete rekreačných záujmových území väčších miest a siete ucelených území vidieckeho osídlenia.
9.5. Viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne do sídiel s cieľom zamedziť neodôvodnené
rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej krajine s využitím obnovy a revitalizácie historických mestských a vidieckych celkov a
objektov kultúrnych pamiatok.
9.6. Podporovať podmienky na prímestskú rekreáciu obyvateľov miest v ich záujmovom území.
9.7. Zabezpečovať v liečebných kúpeľoch únosný pomer funkcie liečebnej, turisticko-rekreačnej, kultúrno-spoločenskej a ich funkčných plôch.
9.8. Podporovať vznik a rozvoj miestnych kúpeľov na základe využitia špecifík daného územia.
9.9. Na podporu rozvojových smerov turizmu využívať najmä cestnú dopravu a rozvoj cestnej siete, ako aj budovanie príslušnej
technickej infraštruktúry.
9.10. Na území národných parkov a chránených krajinných oblastí dodržiavať únosný pomer funkcie ochrany prírody a ostatných funkcií
spojených s rekreáciou a turizmom.
10. V oblasti rozvoja sociálnej infraštruktúry
10.1. Školstvo
10.1.4. Podporovať vytváranie stredných odborných škôl, ktoré poskytujú pomaturitné vzdelávanie v rámci jednotlivých regiónov.
10.2. Zdravotníctvo
10.2.1. Rozvíjať zariadenia liečebnej starostlivosti v záujme ich optimálneho využitia v rovnocennej prístupnosti obyvateľov.
10.2.2. Podporovať zdravotnícke služby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to najmä v oblastiach vzdialenejších od sídelných centier.
10.3. Sociálna starostlivosť
10.3.2. Podporovať vybrané zariadenia sociálnej starostlivosti na regionálnej úrovni.
10.4. Kultúra a umenie
10.4.1. Podporovať rovnomerne prevádzku a činnosť existujúcej siete kultúrnych zariadení v regiónoch ako neoddeliteľnej súčasti
existujúcej infraštruktúry a kultúrnych služieb obyvateľstvu.
11. V oblasti rozvoja nadradeného dopravného vybavenia
11.2. Rešpektovať prioritné postavenie intermodálnej infraštruktúry a sietí TINA.
11.3. Rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách multimodálnych koridorov (hlavná sieť TINA)
11.3.1. multimodálny koridor č. IV. Česká republika – Kúty – Bratislava/Rusovce – Maďarská republika (Bratislava/Jarovce –
Rakúsko) lokalizovaný pre cestné komunikácie, Česká republika – Kúty – Bratislava/Rusovce – Nové Zámky – Štúrovo –
Maďarská republika lokalizovaný pre trate železničnej a kombinovanej dopravy, Vážska vodná cesta v úseku Komárno –
Sereď, vodná cesta Morava (v študijnej polohe, potreba vyjasnenia konfliktu so záväzkami dohovoru o mokradiach; pozri
oblasť 5., najmä body 5.2. a 5.5.),
11.9. Rešpektovať dopravné siete zaradené podľa európskych dohôd (AGC, AGTC) – ako výhľadová súčasť siete železničných tratí
11.14.Rešpektovať hlavné dopravné siete pre medzinárodnú turistickú dopravu – cestné komunikácie
11.15.Rešpektovať dopravné siete celoštátnej úrovne – cestné komunikácie
11.16.Rešpektovať dopravné siete nadregionálnej úrovne – železničné trate
11.17.Rešpektovať dopravné siete nadregionálnej úrovne – cestné komunikácie
11.17.2. Rakúsko – Záhorská Ves – Malacky – Šaštín-Stráže/Pezinok – Senec – Šamorín,
11.19.Podporovať doplnkové postavenie dopravnej infraštruktúry vedľajšieho medzinárodného, celoštátneho a nadregionálneho
významu, ktorá spolu s intermodálnou infraštruktúrou a sieťami TINA vytvára nadradenú dopravnú sústavu.
12. V oblasti rozvoja nadradeného technického vybavenia
12.1. Vodné hospodárstvo
12.1.1. Zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať potrebné protipovodňové opatrenia s
dôrazom na ochranu intravilánov miest a obcí. Nadväzne komplexne riešiť odtokové pomery v povodiach s dôrazom na
odvedenie vnútorných vôd v súlade s ekologickými limitmi využívania územia a ochrany prírody.
12.1.2. Zvyšovať podiel obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov s cieľom približovať sa postupne k úrovni
vyspelých štátov EÚ.
12.1.3. Zvyšovať využívanie kapacít vybudovaných veľkozdrojov pitnej vody (vodárenských nádrží) urýchlením výstavby prívodov
vody a vodovodných sietí v obciach v bilančnom dosahu týchto zdrojov.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
19
12.1.4. Zvyšovať spoľahlivosť zásobovania pitnou vodou rozširovaním diverzifikácie zdrojov, využívaním vzájomného prepojenia
zdrojov podzemnej a povrchovej vody a budovaním vodárenských dispečingov.
12.1.5. Zavádzať opatrenia na znižovanie strát vody, orientovať investície na rekonštrukciu diaľkovodných potrubí a vodovodných sietí.
12.1.6. Zabezpečovať územnú prípravu na výstavbu veľkokapacitných zdrojov vody na zásobovanie v deficitných oblastiach a v
oblastiach s ohrozenou kvalitou vody.
12.1.7. Zabezpečovať podľa návrhu plánu územného rozvoja a z neho vyplývajúcich potrieb prípravu zdrojov vody tak, aby sa
docielil súlad medzi rozvojom vodného hospodárstva, ochranou prírody a ekologickou stabilitou územia.
12.1.8. Zabezpečiť požiadavky v oblasti odkanalizovania s cieľom postupne znižovať rozdiel medzi podielom odkanalizovaných
obyvateľov a podielom zásobovaných obyvateľov pitnou vodou.
12.1.9. Zabezpečiť požiadavky v oblasti odkanalizovania s cieľom postupne zosúladiť vypúšťanie odpadových vôd z jestvujúcich
kanalizácií a čistiarní odpadových vôd s legislatívou požadovaným stavom.
12.1.10.Zabezpečiť požiadavky v oblasti odkanalizovania s cieľom postupne zvyšovať úroveň v odkanalizovaní miest a obcí v
súlade s požiadavkami legislatívy EÚ (budovať čistiarne odpadových vôd v sídlach s verejnou kanalizáciou, budovať
verejné kanalizácie s mechanicko-biologickým čistením v aglomeráciách nad 2000 ekvivalentných obyvateľov a pod.).
12.2. Energetika
12.2.1. Zabezpečiť územnú prípravu na dobudovanie vnútroštátnych elektrických vedení a výstavbu ďalších medzinárodných
prepojení v súvislosti s liberalizáciou energetiky a s otvorením trhov s elektrickou energiou.
12.2.2. Optimalizovať územné vedenie trás potrubných vedení strategických surovín (ropa, zemný plyn) v súlade s rozvojom
ropného a plynárenského priemyslu s cieľom udržať a posilniť strategicky dôležité postavenie Slovenska z pohľadu
medzinárodných tranzitov a obchodu v Európe.
12.2.3. Rešpektovať územný dopad prepojenia Slovenskej republiky na tranzitný plynovod JAMAL a potrebu výstavby ďalších
zásobníkov plynu.
12.2.4. Akceptovať v územnom rozvoji potrebu dobudovania skladovacích kapacít pre núdzové zásoby ropy v objeme 90 dní
spotreby uplynulého roku a stavieb na zabezpečenie diverzifikácie zásobovania Slovenska ropou.
12.2.5. Presadzovať uplatnením energetickej politiky Slovenskej republiky, regionálnej energetickej politiky a využitím
kompetencie miestnych orgánov samosprávy budovanie kogeneračných zdrojov na výrobu elektriny a tepla a tam, kde je
to ekonomicky a environmentálne zdôvodniteľné, udržať a inovovať už vybudované systémy s centralizovaným
zásobovaním obyvateľstva teplom.
12.2.6. Vytvárať priaznivé podmienky na intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych
doplnkových zdrojov k systémovej energetike.
12.2.7. Podporovať a presadzovať v regiónoch s podhorskými obcami využitie miestnych energetických zdrojov (biomasa,
geotermálna a solárna energia, malé vodné elektrárne a pod.) pre potreby obyvateľstva i služieb.
12.3. Odpadové hospodárstvo
12.3.1. Usmerniť cieľové smerovanie nakladania s určenými druhmi a množstvami odpadov v určenom čase, budovania nových
zariadení na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadov, ako aj budovania zariadení na iné nakladanie s odpadmi v
území v súlade s Programami odpadového hospodárstva.
12.3.2. Vytvárať územné predpoklady na zabezpečenie zneškodňovania nebezpečných odpadov ako podmienku ďalšieho rozvoja
niektorých priemyselných odvetví.
12.3.3. Koordinovať a usmerňovať výstavbu nových skládok tak, aby kapacitne a spádovo zabezpečili požiadavky na ukladanie
odpadov v jednotlivých regiónoch podľa ich špecifickej potreby.
12.3.4. Vytvárať územné podmienky na výstavbu regionálnych podnikov a prevádzok na separáciu a recykláciu odpadov a
spaľovní odpadov pre jednotlivé oblasti s ich lokalizáciou v optimálnom dosahu najväčších producentov odpadov.
Použité skratky:
AGC
Accord européen sur les grandes lignes internationales de Chemin de fer (Európska dohoda o hlavných železničných medzinárodných tratiach)
AGR
Accord européen sur les grandes routes de trafic international (Európska dohoda o hlavných cestách s medzinárodnou prevádzkou)
AGTC
Accord européen sur les grandes lignes de transport international combiné et les installations connexes (Európska dohoda o hlavných tratiach medzinárodnej
kombinovanej dopravy a ich zariadeniach)
EÚ
Európska únia
NECONET National Ecological Network (Národná ekologická sieť)
TINA
Transeuropean Infrastructure Needs Assessment (Zhodnotenie potrieb dopravných infraštruktúr)
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
20
6.2. ZÁVÄZNÉ ČASTI SCHVÁLENÉHO ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU,
VZŤAHUJÚCE SA K RIEŠENÉMU ÚZEMIU
Všeobecne záväzné nariadenie Bratislavského samosprávneho kraja č. 20 / 2008 zo dňa 20.02.2008, ktorým sa mení a
dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie Bratislavského samosprávneho kraja č. 18/2007, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť
územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj
Zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja na základe ustanovenia § 27 ods. 2 zákona NR SR č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, § 4ods.1 písm. c), § 8 ods. 2 a § 11 ods. 2 písm.
a) zákona NR SR č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a čl. I. § 3 písm. f) bod 4 zákona
NR SR č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších
predpisov vydáva toto všeobecne záväzné nariadenie:
§1
Všeobecne záväzné nariadenie Bratislavského samosprávneho kraja č. 18/2007, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu
veľkého územného celku Bratislavský kraj sa na základe Zmien a doplnkov 1/2005 územného plánu veľkého územného celku Bratislavský
kraj mení a dopĺňa takto:
Príloha č.1 k VZN BSK č.18/2007 sa nahrádza prílohou č.1 k VZN BSK č. 20/2008
Príloha č.2 k VZN BSK č.18/2007 sa nahrádza prílohou č.2 k VZN BSK č. 20/2008
Prílohy tohto všeobecne záväzného nariadenia tvoria jeho súčasť.
§2
(1) Všeobecne záväzné nariadenie č. 20/2008 bolo v súlade § 11 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších
územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov schválené Zastupiteľstvom Bratislavského
samosprávneho kraja dňa 20.02.2008 uznesením č. 3/2008.
(2) Toto všeobecne záväzné nariadenie nadobúda platnosť dňom vyhlásenia, a to vyvesením jeho úplného znenia na úradnej tabuli
Bratislavského samosprávneho kraja.
(3) Všeobecne záväzné nariadenie nadobúda účinnosť 30. dňom od jeho vyvesenia na úradnej tabuli Bratislavského samosprávneho kraja.
PRÍLOHA Č. 2 K VZN BSK Č. 20/2008 ZÁVÄZNÁ ČASŤ ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU BRATISLAVSKÉHO KRAJA
I. Záväzné regulatívy územného rozvoja
Pri riadení využívania a usporiadania územia kraja treba dodržať tieto záväzné regulatívy:
1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry
1.1. vychádzať pri územnom rozvoji Bratislavského kraja z rovnocenného zhodnotenia vnútroregionálnych vzťahov, najmä medzi
Bratislavou a ostatným územím kraja, a nadregionálnych vzťahov, najmä na susedné kraje - regióny, Slovensko a zahraničie, a
pritom zdôrazniť špecifickosti kraja vyplývajúce z polohy kraja a lokalizácie hlavného mesta Slovenskej republiky na jeho území,
1.1.1. upevňovať v oblasti medzinárodných súvislostí priame väzby na jednu z hlavných európskych osí v smere Stuttgart Mníchov - Linz - Viedeň - Bratislava - Budapešť - Beograd, a to najmä s prepojením v Bratislave,
1.1.2. rozvíjať ťažiská osídlenia a sídla pozdĺž spojníc viedenskej a budapeštianskej aglomerácie,
1.1.3. upevňovať sídelné väzby najmä na považský pás a na záhorský pás v pokračovaní na území Českej republiky,
1.1.4. rozvíjať bratislavsko - trnavské ťažisko osídlenia aj ako súčasť vyššej celoeurópskej aglomerácie Viedeň - Bratislava – Gyır s
dominantným centrom tvoreným hlavným mestom Bratislava ako jedným z centier tejto európskej rozvojovej aglomerácie,
1.1.7. zabezpečovať rozvojovými osami pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné
prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť,
1.1.8. formovať sídelnú štruktúru na nadregionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych
priestorov,
1.2. riešiť kraj v principiálnom členení na funkčné územné celky, ktoré sú v zásade totožné s administratívnymi územiami okresov, a to na
1.2.1 hlavné mesto Bratislava (okresy I. - V. Bratislava),
1.2.2 okres Malacky (záhorský funkčný celok),
1.2.3 okres Pezinok (malokarpatský funkčný celok),
1.2.4 okres Senec (členený na dva funkčné celky - senecký a podunajský),
1.3. podporovať vytvorenie sídelných rozvojových pólov Bratislavského kraja s cieľom decentralizácie bývania obyvateľstva a pracovných
príležitostí, a to do
1.3.1. regionálnych rozvojových pólov mesta Bratislavy,
1.3.2. terciárnych rozvojových centier,
1.5. rozvíjať ako terciárne rozvojové centrá s komplexnou vybavenosťou a cezregionálnou pôsobnosťou mestá Malacky, Pezinok, Modra
a Senec,
1.6. podporovať územný rozvoj v zásade v smere sídelných rozvojových osí pri doteraz uplatňovanom radiálnom systéme v smere
1.6.1 záhorskom cez Malacky na Moravu alebo cez Senicu,
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
21
1.7. podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvoriť rovnocenné životné podmienky obyvateľov,
1.7.1. podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a
vidieka a kultúrnohistorických a urbanisticko-architektonických daností,
1.7.2. zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej
okolitej krajiny, zachovávať historicky utváraný typ zástavby obcí (vinohradnícky, poľnohospodársky na Záhorí, v Podunajskej
nížine a pod.) a zohľadňovať národopisné/etnické špecifiká zástavby jednotlivých obcí (slovenské, maďarské, chorvátske,
nemecké),
1.7.3. pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať
na zamedzenie, prípadne obmedzenie možných negatívnych dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie
vidieckeho priestoru,
1.7.4. vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného
a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo
rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom, a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na
moderný spôsob života,
1.7.5. dbať na zachovanie vidieckeho charakteru v obciach pričlenených k mestám (najmä k Bratislave),
1.8. rešpektovať v ďalšom rozvoji územie Záhoria (vojenský obvod) v zmysle zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch s jeho
súčasťami s vojenským výcvikovým priestorom Kuchyňa, s letiskom Kuchyňa a s vojenským výcvikovým priestorom Turecký vrch
vrátane ich ochranných a bezpečnostných pásiem a zachovať ostatné vojenské objekty a zariadenia vrátane ich ochranných a
bezpečnostných pásiem; ďalšie stupne územnoplánovacej dokumentácie treba konzultovať s Ministerstvom obrany Slovenskej
republiky; premiestnenie niektorých vojenských objektov bude v nevyhnutných prípadoch možné, len ak sa po vzájomnej dohode pre
vojenskú správu vopred vybuduje náhradný objekt,
1.9. podporovať rozvoj Bratislavy a Bratislavského kraja v ich medzinárodnom význame, ako sú časti jedného z centier – aglomerácií
najvyššieho európskeho významu (Viedeň - Bratislava) najmä v oblasti vedy, výskumu, obchodu, turistiky a dopravy,
1.11. podporovať rozvoj priemyselných parkov podľa zákona č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov,
1.12. podporovať rozvoj priemyselného parku pre automobilový priemysel v priestore medzi obcami Lozorno a Zohor,
1.13. podporovať rozvoj priemyselných parkov Malacky sever, Malacky juh, Lozorno, Zohor, Veľké Leváre, priemyselno-technologického
parku Vasková–Pod Marheckými rybníkmi, logistické centrum v Senci,
1.14. podporovať rozvoj mesta Bratislavy ako špecifického centra plniaceho okrem funkcie hlavného mesta štátu aj funkciu centra
európskeho významu,
1.15. podporovať budovanie rozvojových osí, a to:
1.15.1 prvého stupňa: Bratislava - Modra - Trnava - Žilina, záhorská rozvojová os Bratislava - Malacky - Kúty - štátna hranica s
Českou republikou,
2. V oblasti rozvoja rekreácie a cestovného ruchu
2.1 usmerňovať funkčno-priestorový subsystém cestovného ruchu a rekreácie v zhode s prírodnými (Dunaj, Malé Karpaty) a civilizačnými
danosťami a v súbežnom zabezpečovaní nárokov obyvateľov kraja najmä Bratislavy na každotýždennú a koncotýždennú rekreáciu, ako
aj účastníkov širšej aj cezhraničnej turistiky na poznávaciu a rekreačnú turistiku,
2.2 podporovať v komplexnosti podunajský pás až po Gabčíkovo s cieľom prepojenia Bratislavy s rekreačnými cieľmi pri Dunaji vrátane
rekreačného územia v lokalite Jarovského ramena, zdrže Hrušov a medzi derivačným kanálom a korytom Dunaja; zohľadniť tak
dunajskú vodnú turistickú trasu stredoeurópskeho významu, ktorá je daná vodnou magistrálou Rýn - Mohan - Dunaj a od Devína aj s
prepojením na rieku Moravu,
2.3 podporovať okolo Bratislavy vytvorenie funkčno-priestorového systému prímestskej rekreácie,
2.5 podporovať prepojenie medzinárodnej cyklistickej turistickej trasy pozdĺž Dunaja s trasami smerom na Záhorie, Malé Karpaty a na
Považie,
2.6 zamerať sa v chránených územiach (Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, Chránená krajinná oblasť Záhorie a maloplošné chránené
územia) predovšetkým na skvalitnenie vybavenostnej štruktúry existujúcich rekreačných zariadení, nerozširovať ich zastavané územie a
nezakladať v chránených územiach nové lokality; novú požadovanú vybavenosť lokalizovať do obcí nachádzajúcich sa vo vhodnej
polohe k rekreačnému prostrediu (platí pre všetky priestory, nielen vo vzťahu ku chráneným územiam); pri zabezpečení prostredia pre
rekreáciu a turistiku vychádzať zo zásady vytvárať rekreačné krajinné (územné) celky,
2.7 nadviazať na medzinárodný turizmus rozvíjaním poznávacieho cestovného ruchu a tiež sledovaním turistických tokov a dopravných trás
(cestných, vodných) prechádzajúcich, prípadne končiacich v kraji a v Bratislave; venovať väčšiu pozornosť aktívnemu zahraničnému
turizmu, cezhraničným vzťahom a malému prihraničnému a tranzitnému cestovnému ruchu,
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
22
2.8 prepojiť dôslednejšie ciele poznávacieho a rekreačného turizmu,
2.10 využiť v aktívnom turizme bohatú, etnicky rôznorodú štruktúru kraja (slovenská, maďarská, chorvátska, nemecká).
3. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a ochrany pôdneho fondu
3.1 rešpektovať poľnohospodársky a lesný pôdny fond ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj kraja definovaný v záväznej časti územného
plánu veľkého územného celku,
3.2 zabezpečiť protieróznu ochranu pôdneho fondu vegetáciou v rámci riešenia projektov pozemkových úprav,
3.3 podporovať dobudovanie prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability výsadbou plošnej a líniovej zelene, prirodzeným
spôsobom obnovy a pod. v regionálnych biocentrách Kamenáče, Hrubá pleš a biokoridorov Malý Dunaj, Vydrica, Mláka, Roštún –
Sušiansky háj, Gidra, Malé Karpaty - Uľanská mokraď, Suchý potok, Dlhý kanál a v biokoridoroch vedených nivami tokov Záhoria a pod.,
3.4 spresniť a novo vybudovať prognózované biokoridory prepájajúce jednotlivé prvky územného systému ekologickej stability, najmä
biokoridor Malý Dunaj - Dunaj, biokoridor v areáli ťažobno-rekreačnej zóny – Podunajské Biskupice, biocentrá Záhoria a Malých Karpát a
pod.; na tento účel treba vyňať časť pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
3.5 v nadväznosti na systém náhrad hospodárskej ujmy pri vynútenom obmedzení hospodárenia rešpektovať pri hospodárskom využití
prvky regionálneho územného systému ekologickej stability a požiadavky na ich ochranu a funkčnosť; z prvkov územného systému
ekologickej stability vylúčiť hospodárske využitie týchto území, prípadne povoliť len extenzívne využívanie zohľadňujúce existenciu
cenných ekosystémov, a to takto:
3.5.1 pri lesných ekosystémoch zabezpečiť preradenie z lesov hospodárskych do lesov ochranných, prípadne lesov osobitého určenia s
osobitým spôsobom hospodárenia,
3.5.2 pri prvkoch regionálneho územného systému ekologickej stability charakteru lúčnych porastov prejsť na extenzívne využívanie
(pravidelné kosenie, nepoužívanie agrochemikálií, či už umelých hnojív alebo ochranných prostriedkov),
3.5.3 pri prvkoch územného systému ekologickej stability charakteru mokraďných spoločenstiev, stanovíšť mŕtvych ramien, vodných
tokov a ich nív, ale aj umelo založených stanovíšť (zaplavené ťažobné jamy, rybníky a pod.) ponechať vývoj bez zásahu,
3.6 zabrániť ďalšej monokulturizácii prvkov územného systému ekologickej stability – pri jednotlivých prvkoch územného systému ekologickej
stability podľa potreby zabezpečiť obnovu pôvodného druhového zloženia - lúk, lesných ekosystémov a pod.,
3.7 prispôsobovať vedenie trás dopravnej a ostatnej technickej infraštruktúry mimo komplexov lesov, aby sa netrieštili, prípadne ich okrajom,
3.8 zamedziť holorubný spôsob ťažby v biokoridoroch, biocentrách a na vyznačených genofondových plochách,
3.11 vytvoriť pufrovacie zóny v okolí jednotlivých biocentier a biokoridorov zo zatrávnených zón ponechaných sukcesii,
3.12 zabezpečiť v biocentre dropa špeciálne agrobiocenózy zamerané na udržanie jeho populácie,
3.13 eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory pôsobiace na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a
dopravných exhalácií, poľnohospodárskej chemizácie, znečistenia vodných tokov a pod.),
3.15 odstrániť skládky odpadu lokalizované v územiach prvkov územného systému ekologickej stability,
3.16 regulovať intenzitu poľnohospodárskej výroby v ochranných zónach prvkov územného systému ekologickej stability,
3.17 regulovať rozvoj rekreácie v lokalitách tvoriacich prvky územného systému ekologickej stability a na územiach osobitnej ochrany prírody,
3.18 zlepšiť štruktúru využitia zeme výsadbou plôch krajinnej a verejnej zelene; na výsadbu verejnej zelene v plnej miere využiť nepoužívané
plochy pozdĺž antropogénnych líniových prvkov - cesty, hranice honov, kanály a pod.,
3.19 vytvoriť súbor remízok slúžiacich ako refúgiá živočíchov v otvorenej poľnohospodárskej krajine; pri výsadbe zelene podporovať výber
prirodzených spoločenstiev,
3.20 zabezpečiť revitalizáciu tokov a sprietočnenie mŕtvych ramien a oživiť monotónnu poľnohospodársku krajinu,
3.21 budovať sieť sledovacích, dokumentačných a výskumných staníc (stanovíšť) v blízkosti, prípadne v areáloch nadregionálnych biocentier a
biokoridorov,
3.22 zabezpečiť územnú ochranu všetkým chráneným územiam,
3.25 vykonať náhradnú výsadbu 30 ha stromovej zelene v území obce Lozorno,
4. V oblasti usporiadania územia z hľadiska kultúrnohistorického dedičstva
4.1 zohľadňovať a revitalizovať v územnom rozvoji územia pamiatkových rezervácií (Bratislava, Veľké Leváre), pamiatkových zón (Bratislava
- CMO, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač, Rača, Rusovce, Vajnory, Záhorská Bystrica, Marianka, Modra), územia historických
jadier miest a obcí, známe a predpokladané lokality archeologických nálezísk a nálezov, národné kultúrne pamiatky (Bratislava - počet 8,
hrad Červený Kameň, Modra - súbor so vzťahom k Ľ. Štúrovi), kultúrne pamiatky, ich súbory a areály a ich ochranné pásma, územia
miest a obcí, kde je zachytený historický stavebný fond, ako aj časti rozptýleného osídlenia, novodobé architektonické a urbanistické
diela, areály architektonických diel s dotvárajúcim prírodným prostredím, historické technické diela,
4.2 rešpektovať objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, ako aj územia navrhované
na vyhlásenie za pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny a ochranné pásma,
4.3 rešpektovať kultúrnohistorické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené urbanistické súbory (mestské pamiatkové
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
23
rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma) a súbory navrhované na vyhlásenie,
4.5 rešpektovať dominantné znaky typu pôvodnej a kultúrnej krajiny, morfológie a klímy v oblasti Záhoria, Malých Karpát a ich predhoria a
Žitného ostrova,
4.6 rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne a hospodársko-sociálne celky a prírodno-klimatické
oblasti,
4.7 uplatniť a rešpektovať typovú a funkčnú profiláciu sídel mestského a malomestského charakteru a rôzne formy vidieckeho osídlenia vrátane
rurálnej štruktúry v rozptyle,
4.8 rešpektovať potenciál takých kultúrnohistorických a spoločenských hodnôt a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú
rozvojové impulzy kraja (vinohradnícke tradície v Malokarpatskej oblasti, etnokultúrne a spoločenské tradície, historické udalosti, osobnosti a
artefakty na celom vymedzenom území).
5. V oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry
5.1. rešpektovať koridory železnice medzinárodného významu ako súčasť multimodálnych koridorov a dopravných sietí podľa európskych
dohôd (AGC, AGTC)
5.1.1. trať č. 110 a 132 štátna hranica s Českou republikou – Bratislava – Rusovce – štátna hranica s Maďarskom (C-E61),
5.11. rezervovať a rešpektovať koridory cestnej siete medzinárodného významu (TEN-T, AGR),
5.11.1. rešpektovať cestné trasy multimodálnych európskych koridorov IV., V.a. (diaľnice D1, D2),
5.11.2. zachovať trasy európskej siete AGR s ich prednostným vedením v trasách diaľnic,
5.20. rezervovať priestor na napojenie priemyselných a technologických parkov na železničnú trať, a to: priemyselný park Malacky juh,
priemyselno-technologický park Vasková – Pod Marheckými rybníkmi, priemyselný park Jabloňové a priemyselný park Zohor,
5.21. rezervovať koridor na napojenie priemyselno-technologického parku Vasková – Pod Marheckými rybníkmi na diaľnicu D2 a cestu I/2 a
na napojenie priemyselno-technologického parku Malacky – sever a priemyselného parku Veľké Leváre na diaľnicu D2 v priestore
križovania s cestou II/590 s rezervovaním priestoru pre mimoúrovňové križovatky s týmito cestami a rezervovať koridory pre dobudovanie
komunikačnej kostry mesta Malacky v riešenom priestore a s vybudovaním cestného prepojenia z II/503 v priestore Kostolišťa na
cestu II/590 severne od mesta Malacky,
5.22. rezervovať koridor pre cestné prepojenie–prístupovú cestu Záhorská Ves – štátna hranica s Rakúskou republikou a pre cestný most
cez rieku Moravu k štátnej hranici s Rakúskou republikou.
6. V oblasti rozvoja technickej infraštruktúry
6.5 pokračovať vo výstavbe podzemných zásobníkov zemného plynu v oblasti Lábu,
6.9 podporovať zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z veľkozdrojov a chrániť koridor pre prívod vody zo Žitného ostrova na Záhorie,
6.10 venovať zvýšenú pozornosť ochrane vodných zdrojov, najmä veľkokapacitných,
6.11 rezervovať územie pre Vodné dielo Wolfsthal,
6.12 na úseku verejných vodovodov
6.12.1 zvyšovať spoľahlivosť zásobovania pitnou vodou rozširovaním diverzifikácie zdrojov a budovaním vodárenských dispečingov,
6.12.2 zavádzať opatrenia na znižovanie strát vody, orientovať investície na rekonštrukciu diaľkovodných potrubí a vodovodných sietí,
6.12.3 zabezpečovať podľa návrhu plánu územného rozvoja a z neho vyplývajúcich potrieb prípravu zdrojov vody tak, aby sa docielil
súlad medzi rozvojom vodného hospodárstva, ochranou prírody a ekologickou stabilitou územia,
6.12.4 znižovať straty vody a tým i prevádzkové náklady,
6.13 na úseku verejných kanalizácií v súlade s Koncepciou vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2015 a Plánom rozvoja
verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky zabezpečiť ochranu podzemných zdrojov vody a iných
vôd budovaním kanalizácií a ČOV predovšetkým zo zreteľom na:
6.13.1 odkanalizovanie sídiel s vybudovaným verejným vodovodom, čím sa zníži veľký podiel obyvateľstva na znečisťovaní povrchových a
podzemných vôd,
6.13.2 rozvoj odkanalizovania a čistenia odpadových vôd v jednotlivých obciach v súlade s novými majetkoprávnymi a hospodárskymi
podmienkami a v súlade z toho vyplývajúcimi novými koncepciami budovania verejných kanalizácií a čistiarní odpadových vôd s
cieľom:
6.13.2.1 znižovať rozdiel medzi podielom odkanalizovaných obyvateľov a podielom zásobovaných obyvateľov pitnou vodou,
6.13.2.2 zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd s odstraňovaním nutrientov z
aglomerácií s produkciou organického znečistenia väčšou ako 10 000 EO v časovom horizonte do 31. 12. 2010 v
súlade s plánom rozvoja verejných kanalizácií,
6.13.2.3 zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a sekundárneho (biologického) čistenia komunálnych odpadových vôd
z aglomerácií s produkciou organického znečistenia od 2000 EO do 10 000 EO v časovom horizonte do 31. 12. 2015
v súlade s plánom rozvoja verejných kanalizácií,
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
24
6.13.2.5 uprednostňovať v rozvojových územiach delený systém odvádzania odpadových vôd, s odvedením nekontaminovaných
dažďových vôd do prirodzeného ekosystému s cieľom vylepšenia vodohospodárskej bilancie prirodzených recipientov a
racionálneho využívania jestvujúcich kapacít stokových sietí a čistiarní odpadových vôd,
6.13.2.6 vytvoriť v územných plánoch obcí pri existujúcich ČOV dostatočné územné rezervy pre ich výhľadové rozšírenie na
pokrytie nárastu potrieb, aj pre dobudovanie technológií, zabezpečujúcich vyšší stupeň čistenia odpadových vôd,
6.15 presadzovať uplatnením energetickej politiky SR, regionálnej energetickej politiky a využitím kompetencie miestnych orgánov samosprávy
budovanie kogeneračných zdrojov na výrobu elektriny a tepla a tam, kde je to ekonomicky a environmentálne zdôvodniteľné, udržať a
inovovať už vybudované systémy s centralizovaným zásobovaním obyvateľstva teplom,
6.16 utvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov
k systémovej energetike,
6.17 spresniť a chrániť koridory napojenia priemyselných parkov na sieť technickej infraštruktúry,
7. V oblasti nadradenej infraštruktúry odpadového hospodárstva
7.2 zabezpečiť postupnú sanáciu, prípadne rekultiváciu nevyhovujúcich skládok odpadov a starých environmentálnych záťaží do roku 2005,
7.3 sanovať prednostne skládky lokalizované v územiach prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability a v územiach, kde
bezprostredne ohrozujú životné prostredie a podzemné vody,
7.4 riešiť výhľadovo zneškodňovanie odpadov skládkovaním v kraji najmä výstavbou regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov,
7.5 doriešiť zneškodňovanie odpadov zo zdravotníckych zariadení na území kraja,
7.6 zabezpečiť lokality na výstavbu zariadení na zneškodňovanie, recykláciu, dotrieďovanie a kompostovanie odpadov,
II. Verejnoprospešné stavby
Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto:
1.sieť sledovacích, dokumentačných a výskumných staníc (stanovíšť) v blízkosti, prípadne v areáloch nadregionálnych biocentier a biokoridorov,
5. trasy a križovatky diaľnic a rýchlostných ciest:
11. stavby podzemných zásobníkov zemného plynu v oblasti Lábu,
14. kanalizácie a čistiarne odpadových vôd a s tým spojené zariadenia,
15. trasy verejných vodovodov
15.1 verejných vodovodov na zásobovanie pitnou vodou,
15.2 vodovody na zásobovanie obyvateľstva, priemyselno-technologických a priemyselných parkov a logistických centier pitnou vodou,
15.3 vodovod na zásobovanie obyvateľstva a priemyselných parkov z bratislavského vodárenského systému (Lamač – Záhorská
Bystrica – Stupava – Malacky) a dobudovanie akumulačného objemu vodojemu Lamač III. tlakové pásmo a prívod vody zo smeru
Šamorín v pokračovaní Senec v smere na Trnavu,
17. územie a zariadenia regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov,
18. stavby a zariadenia na zneškodňovanie, recykláciu, dotrieďovanie a kompostovanie odpadov,
19. vybavenie priemyselných parkov:
19.3 napojenie priemyselného parku Malacky juh a priemyselno-technologického parku Vasková - Pod Marheckými rybníkmi na
diaľničnú križovatku cesty II/503 diaľnicou D2 dobudovaním komunikačnej kostry mesta v priestore medzi železnicou a diaľnicou,
19.6 napojenie priemyselno-technologického parku Vasková - Pod Marheckými rybníkmi na diaľnicu D2 a cestu I/2 s mimoúrovňovými
križovatkami s týmito cestami v priestore obce Plavecký Štvrtok.
Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 a násl. §§ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 137/1982 Zb., zákona č. 139/1982 Zb., zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb.,
zákona NR SR č. 136/1995 Z.z., zákona NR SR č. 199/1995 Z.z., nálezu Ústavného súdu SR č. 286/1996 Z.z., zákona č. 229/1997 Z.z.,
(úplné znenie vyhlásené pod č. 109/1998 Z.z.), zákona č. 175/1999 Z.z., zákona č. 237/2000 Z.z., zákona č. 416/2001, zákona č. 553/2001
Z.z., v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2002 Z.z., zákona č. 103/2003 Z.z., zákona č. 245/2003 Z.z., zákona č.
417/2003 Z.z., zákona č. 608/2003 Z.z., zákona č. 541/2004 Z.z., zákona č. 290/2005 Z.z. a zákona č. 479/2005 Z.z. pozemky, stavby a
práva k nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.
Vysvetlivky:
AGC - Accord européen sur le grandes lignes internationale de Chemin de fer,
AGTC - Accord européen sur les grandes lignes de transport international combiné et les installations connexes.
TINA - Transeuropean Infrastructure Needs Assessment,
AGR - Accord européen sur le grandes routes de transport internationale.".
EÚ
- Európska únia
EO
- ekvivalentní obyvatelia
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
25
7. VZŤAHY K VYŠŠEJ ÚZEMNEJ JEDNOTKE NEŽ JE RIEŠENÉ ÚZEMIE
A VÝZNAM FUNKCIE OBCE V ŠTRUKTÚRE OSÍDLENIA
Obec Plavecký Štvrtok sa nachádza v Záhorskej nížine. Rozprestiera sa severozápadne od Bratislavy a v rámci
Bratislavského kraja zastáva funkciu sídla s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou a je súčasťou okresu Malacky.
Vyššiu územnú jednotku pre obec Plavecký Štvrtok predstavuje mesto Malacky, sídlo okresného mesta.
Najvyššiu územnú jednotku pre sídlo predstavuje sídelný útvar Bratislava. Je to sídlo s kumulovanou funkciou
krajského a hlavného mesta SR. Jeho sídelné vzťahy k okoliu dosahujú výraznú intenzitu. Vzťahy vymedzeného
územia k vyššej územnej jednotke vyplývajú z polohy územia vzhľadom k Bratislave a k jej priľahlým územiam
(blízkosť diaľnice). Sú tu zreteľné obojsmerné vzťahy medzi vyššou a nižšou územnou jednotkou a to ako v
komunikačných väzbách a územnotechnických faktoroch, tak aj v sociálnoekonomickej sfére a v
krajinnoekologických záujmoch oboch území.
Cesta č. I/2 prechádzajúca okrajom sídla spája sídelný útvar Plavecký Štvrtok juhovýchodným smerom s
Bratislavou a severozápadným smerom s Malackami a Českou republikou diaľnicou. Cestou III/00235 je sídlo
prepojené západným smerom na Láb, Jakubov, Záhorskú Ves, Vysokú pri Morave a Zohor.
Železničnou dopravou je sídlo prepojené na vyššie územné jednotky prostredníctvom železničnej trate č. 110
Bratislava-Malacky-Kúty so zastávkou Plavecký Štvrtok, ktorá leží v 1/4 zastavaného územia sídla.
V súčasnosti sa kladie vyšší dôraz na vzájomné zhodnocovanie a využívanie miestneho potenciálu územia a
na vyššiu participáciu vlastného obyvateľstva pri rozvoji, čo sa má preukázať aj pri riešení aktualizácie územného
plánu sídelného útvaru vo vzťahu k vyššej územnej jednotke.
Územie záhorského pásu predstavuje z hľadiska rozvoja osídlenia a rozvoja nových ekonomických aktivít
územie s najsilnejším potenciálom. Z lokálneho hľadiska rozvojové potenciály spočívajú predovšetkým v založenej
dopravnej a technickej infraštruktúre, ktorá má perspektívy ďalšieho rozvoja, v dobrých predpokladoch rozvoja
obslužnej infraštruktúry najmä mesta Malacky a v jeho okolí, ako aj Plaveckého Štvrtka a jeho okolí. Územie
umožňuje sídelné a komunikačné prepojenia s celoeurópskou sídelnou sieťou a dopravnou infraštruktúrou.
Zámer vybudovať Priemyselný a technologický park Záhorie – Eurovalley – sleduje cieľ vybudovať na Slovensku
taký typ priemyselného a technologického parku, ktorý by bol atraktívny aj pre vstup zahraničných investorov.
Ak neberieme do úvahy potenciálne ekonomické vzťahy a väzby na Európsku úniu, tak môžeme po socioekonomickej stránke za dotknuté územie považovať celý Bratislavský kraj. Pokiaľ sa budú brať do úvahy len
územno-technické aspekty, predstavuje dotknuté územie okres Malacky, v rámci ktorého bol robený výber lokalít
vhodných pre účely umiestnenia priemyselných parkov.
8.VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA OBCE PLAVECKÝ ŠTVRTOK
8.1. VYMEDZENIE ÚZEMIA PRE RIEŠENIE ŠIRŠÍCH VZŤAHOV
Riešené územie je súčasťou okresu Malacky. Svojou polohou a charakterom predstavuje špecifické územie
v urbanistickej štruktúre okresu. Z obce Plavecký Štvrtok vychádza urbanistická štruktúra so svojimi rozvojovými
osami, nachádzajú sa v nej správne, administratívne, výrobné, obchodné, kultúrne, školské a rekreačné zariadenia.
V území sú aj niektoré kultúrno-historické pamiatky, vo forme cirkevných artefaktov a objektov.
V rámci riešenia širších vzťahov treba vychádzať z územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa,
definovať dopady rozvoja širšieho územia na rozvoj obce Plavecký Štvrtok a definovať vzájomné väzby obce
a susediacich sídiel.
Riešené územie pre širšie vzťahy boli spracované v mierke 1 : 15.000 pre celé katastrálne územie Plavecký
Štvrtok a Feld.
Z administratívneho hľadiska spadá obec Plavecký Štvrtok do okresu Malacky a Bratislavského kraja.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
26
8.2. VYMEDZENIE VLASTNÉHO RIEŠENÉHO ÚZEMIA
Hranice riešeného územia sú vymedzené katastrálnymi hranicami obce. Obec susedí s okresným mestom
Malacky, s obcami Kostolište, Jakubov, Suchohrad, Vysoká pri Morave, Láb, Lozorno a s Vojenským obvodom
Záhorie, ktoré susedí s obcou Jabloňové.
Územný plán obce Plavecký Štvrtok rieši celé územie katastra Plavecký Štvrtok v mierke 1 : 15.000. Kataster sa
skladá z dvoch katastrálnych území Plavecký Štvrtok a katastrálne územie Feld. Celková katastrálna výmera je
24.176.857 m2. Zastavané územie (intravilánu) k 1.1.1990 je vyznačené vo výkresoch v mierke M 1 : 7.500. Existujúca
hranica intravilánu vymedzuje plochu 2.184,8 ha. Údaje o hraniciach intravilánu k 1.1.1990, ako aj hranice katastrálneho
územia, nám poskytli pracovníci Katastrálneho úradu Geodézie v Malackách. Veľkosť jednotlivých plôch v hraniciach
intravilánu sme zistili planimetrovaním.
Prehľad úhrnných hodnôt druhov pozemkov - ÚHDP (k 16.8.2008):.
Druh pozemku
Orná pôda
Vinice
Záhrady
Trvalé trávne porasty
Poľnohospodárska pôda spolu
Lesné pozemky
Vodné plochy
Zastavané plochy
Ostatné plochy
Celková výmera
Katastrálne územie
Plavecký Štvrtok
Feld
Plavecký Štvrtok celkom
Výmera v m2 Výmera v m2
Výmera v m2
8 487 002
530 514
9 017 516
428
428
231 128
231 128
502 615
7 644
510 259
9 221 173
538 158
9 759 331
10 583 651
10 583 651
1 230 285
65 344
1 295 629
1 737 164
429
1 737 593
795 923
4 730
800 653
23 568 196
608 661
24 176 857
% z PP
92,39
0,03
2,36
5,22
100,00
% z celkovej výmery
40,36
43,77
5,35
7,18
3,31
100,00
Katastrálne územie Plavecký Štvrtok susedí na severovýchode s mestom Malacky, na severe s obcou
Kostolište, na západe s obcou Jakubov, na juhozápade s obcou Láb, na juhu s obcou Lozorno a na východe
s Vojenským obvodom Záhorie.
Katastrálne územie Feld nie je spojené s katastrálnym územím Plavecký Štvrtok, ale susedí na východe
s obcou Jakubov, na severe s obcou Suchochrad, na západe s obcou Vysoká pri Morave a na juhu a juhovýchode
s obcou Láb.
Celková katastrálna výmera oboch katastrálnych území Plavecký Štvrtok a Feld je 24.176.857 m2 = 24.176,69
ha = 24,176 km2.
Nariadením vlády SR č. 412 z 3. júla 2002, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády SR č. 410/2000 Z.z. o zmene
hraníc vojenského obvodu Záhorie v znení nariadenia vlády SR č. 450/2001 Z.z. podľa § 1b čl. 2c z katastrálneho
územia Bažantnica sa začleňujú pozemky s výmerou 1.740.424 m2 do katastrálneho územia Plavecký Štvrtok, toto
územie sa nachádza medzi cestou I/2 a diaľnicou D1 vrátane.
8.3. ČLENENIE ÚZEMIA NA ÚZEMNÉ JEDNOTKY
Rešpektovať členenie územia na charakteristické časti identifikovateľné historicky, funkčne, kultúrnospoločensky a kompozične. Členiť územie na sektory charakteristické spoločnými vlastnosťami a znakmi, ktoré ich
prirodzene spájajú do jedného celku.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
27
9. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ
ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE PLAVECKÝ ŠTVRTOK
9.1. OBYVATEĽSTVO
Prognóza demografického vývoja obyvateľstva obce Plavecký Štvrtok vychádza z podrobne spracovanej
analýzy vývoja a z navrhovaných urbanistických predpokladov územného rozvoja. Podrobná demografická analýza
bola spracovaná v časti prieskumy a rozbory ÚPN. V návrhu územného plánu obce sa od prognózy budúceho
demografického vývoja odvíja dimenzovanie potrebných zariadení občianskej vybavenosti.
9.1.1. VÝVOJ POČTU OBYVATEĽOV
Pre výpočet prognózy je dôležitý vývoj obyvateľstva obce. Počet obyvateľstva obce Plavecký Štvrtok
dynamicky rástol nepretržite od polovice minulého storočia s výnimkou niekoľkých krátkych období začiatkom a
koncom 20. storočia. Za 140 rokov od roku 1869, odkedy sa pravidelne sleduje pohyb obyvateľstva, počet
obyvateľov obce podľa indexu vývoja vzrástol ku koncu roku 2009 o cca 214 %, t.j. o 1.243 obyvateľov.
V povojnovom období od roku 1950 sa počet obyvateľstva obce takmer zdvojnásobil. Najväčší percentuálny nárast
obyvateľstva na území obce bol po vzniku prvej Československej republiky v období rokov 1950-1960, keď prírastok
predstavoval 47,5 %, t.j. 628 obyvateľov. V posledných dvoch rokoch nastal v obci pokles prírastku obyvateľov
z dôvodu zníženej pôrodnosti ale aj emigrácie obyvateľov do iných obcí a miest v regióne. Úbytok v rokoch 2007 –
2009 predstavoval 33 obyvateľov. Demografická veľkosť dosiahla ku koncu roku 2009 celkom 2329 obyvateľov.
Demografický vývoj obce Plavecký Štvrtok
Rok sčítania
1869
1880
1890
1900
1910
1921
1930
1950
1961
1970
1980
1991
1995
2001
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
Počet obyvateľov
1086
1157
1265
1286
1202
1223
1209
1320
1948
2065
2164
1918
1937
2177
2209
2296
2305
2337
2362
2332
2329
Index vývoja
100
106,5
116,5
118,4
110,7
112,6
111,3
121,5
179,4
190,1
199,3
176,6
178,4
200,5
203,4
211,4
212,2
215,2
217,5
214,7
214,4
Podľa analýzy dlhodobého vývoja obyvateľstva zaraďujeme Plavecký Štvrtok do kategórie sídiel, ktoré
zaznamenali v regióne Bratislavy výraznejší nárast počtu obyvateľov. Z dlhodobého vývoja obyvateľstva je obec zaradená
do kategórie sídiel s intenzívnejším nárastom počtu obyvateľov. V dynamike vývoja obyvateľstva v rámci jednotlivých
období sa prejavili rozdiely, ktoré boli ovplyvňované spoločenským vývojom v krajine a vplývali na rozvoj obce.
Obdobie r. 1869-1930 je charakterizované veľmi miernym nárastom, keď počet obyvateľov vzrástol za 60
rokov len o 123 obyvateľov, t.j. priemerne o dvoch obyvateľov za rok. Po roku 1950 až do roku 1980 nastáva
výraznejší rast obce. V 50-ročnom období obec zaznamenala prírastok 844 obyvateľov, čo znamená priemerný
ročný prírastok 17 obyvateľov.
V rokoch 1980-1991 poklesol počet obyvateľov o 246 osôb, čo predstavuje priemerný ročný pokles o 25
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
28
obyvateľov. Klesajúci trend vo vývoji počtu obyvateľov po roku 1980 určoval výrazný pokles prirodzeného prírastku
(predstavoval len 259 obyvateľov) a úbytok obyvateľov migračným pohybom (-462 obyvateľov), keď počet
vysťahovaných obyvateľov z obce prevyšoval počet prisťahovaných (-203 obyvateľov).
Po roku 1991 však nastáva opätovný obrat v prospech výraznejšieho nárastu počtu obyvateľov, kedy sa do
obce začínajú sťahovať obyvatelia z Bratislavy, majitelia chalúp a záhradiek. K dátumu sčítania ľudu sa počet
obyvateľov zvýšil o 259, čiže priemerný ročný nárast predstavoval 26 obyvateľov. Tento trend pokračuje aj po roku
2001 a ku koncu roku 2007 bol v mesiaci október zaznamenaný nárast o 200 obyvateľov, čím sa dosiahol stav 2.362
trvalo bývajúcich obyvateľov. V rokoch 2007 až 2009 však nastal pokles o 33 obyvateľov a celkový počet
predstavoval 2329 obyvateľov.
Na rast počtu obyvateľstva vplývala hlavne atraktívna poloha v blízkosti Bratislavy a okresného sídla
Malacky, ale aj priaznivé klimatické podmienky. Rast počtu obyvateľov obce, ktorý nastal v povojnovom období a trvá
s prestávkami až do súčasnosti, bol spojený s výraznou investičnou činnosťou do výrobných prevádzok a bytov.
9.1.1.1.Vývoj počtu obyvateľov v období r. 1991-2009
V období po roku 1991 počet obyvateľov riešeného sídla zaznamenáva mierny nárast:
Rok
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001 26.5. sčítanie
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
Počet obyvateľov
1913
1933
1927
1945
1937
1940
1966
1968
1983
1963
2177
2162
2196
2209
2296
2305
2337
2362
2332 */2370/
2329
Index rastu
100,0
101,0
100,7
101,7
101,3
101,4
102,8
102,9
103,7
102,6
113,8
113,0
114,7
115,5
120,0
120,5
122,2
123,5
121,9
121,7
Zdroj: ŠÚSR a * evidencia obyvateľov Plavecký Štvrtok
Vývoj počtu obyvateľstva po roku 1991 zaznamenáva v prvých piatich rokoch kolísavý stav, a v druhej dekáde
90-tych rokov začína výraznejšie vzrastať. Index rastu až po súčasnosť je 123,5, t.j. nárast o 20 %.V posledných dvoch
rokoch vývoj obyvateľov obce poklesol o 1,8%.
9.2. ANALÝZA DEMOGRAFICKÝCH UKAZOVATEĽOV PODĽA KATEGÓRIÍ
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Medzi základné demografické kategórie patrí:
veková štruktúra,
pohlavná štruktúra,
cenzové domácnosti,
prirodzená reprodukcia, z toho pôrodnosť, úmrtnosť a prirodzený prírastok,
mechanická reprodukcia, v tom migračné ukazovatele ako prisťahovaní, vysťahovaní a mechanický prírastok,
vzdelanosť obyvateľstva,
národnostná štruktúra,
religiózna štruktúra,
ekonomická aktivita.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
29
Od týchto ukazovateľov sa odvíjajú ostatné dôležité urbanistické ukazovatele a špecifické potreby dôležité
pri dimenzovaní občianskej vybavenosti.
9.2.1. VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA
Priemerný vek obyvateľstva obce Plavecký Štvrtok ku dňu sčítania 26.5.2001 bol 35 rokov, z toho ženy
dosiahli 36,6, a muži 33,4 roka, čo značí že obyvateľstvo je relatívne mladé s trendom postupného starnutia. Veková
štruktúra obyvateľov obce Plavecký Štvrtok je pomerne priaznivá z hľadiska budúcej reprodukcie, ako i pre tvorbu
zdrojov pracovných síl.
9.2.1.1. Veková štruktúra podľa základných vekových skupín
Veková štruktúra obyvateľstva obce Plavecký Štvrtok členená podľa vekových kategórií je charakterizovaná
značne nerovnomerne, hlavne v poslednom období sa prejavujú dôsledky nerovnomerného vývoja obce.
Obyvateľstvo v predproduktívnom veku k roku 2001 tvorilo 20,2 % s počtom 439 obyvateľov. V priemere
je to o 2,7 % viac oproti okresnému priemeru (17,5%). Pokles oproti roku l991 predstavuje o 4,7 % menej (t.j.
24,9%), oproti roku 1980 o 8,1 % menej (t.j. 28,3%) a oproti roku 1970 menej o 10,6 %.
Obyvateľstvo v produktívnom veku má výrazne vysoký podiel, ktorý k roku 2001 predstavoval 61,1 %, s počtom
1.330 obyvateľov. V porovnaní s okresom je tento podiel nižší o 2,3 %. Nárast oproti roku 1991 činí 5,7 % (55,4 %), oproti
roku 1980 je to o 5,1 % viac (55,9%) a oproti roku 1970 o 6,9 % viac. Spôsobil to prechod silných populačných ročníkov
z predproduktívneho do produktívneho veku.
Podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku k roku 2001 bol 17,5 % s počtom 380 obyvateľov.
V porovnaní s okresom tvorí rovnaký podiel 17,5 %. Z hľadiska vývoja sa počet obyvateľov tejto vekovej skupiny
znížil, keď oproti roku 1991 predstavuje pokles 2,0 % (19,7 %), avšak oproti roku 1980 je to nárast o 2,6 %
(14,9 %) a oproti roku 1970 je to viac o 2,6 %.
Obyvateľstvo podľa veku
V roku
2001
1991
1980
1970
0-14
439
478
614
637
15-59 muži
675
15-54 ženy
655
633
579
577
542
2001
1991
1980
1970
20,2
24,9
28,4
30,8
31,0
30,1
29,3
28,0
26,6
26,2
produktívne spolu
1330
1063
1210
1121
v%
61,1
55,4
55,9
54,2
poproduktívne
380
377
340
307
nezistení
28
17,5
19,7
15,7
14,9
1,2
Za posledných 30 rokov je pre vekovú štruktúru obyvateľstva obce je charakteristické výrazné zníženie detskej
zložky z 30,8 % na 20,2 % a výraznejší je nárast podielu obyvateľov v produktívnom veku z 54,2 % na 61,1 %. Podiel
obyvateľov starších vekových kategórií je relatívne ustálený, zvýšil sa zo 14,9 % na 17,5 %.
Veková štruktúra obyvateľstva je určujúcim faktorom, ktorý dlhodobo pôsobí na vývoj populácie prirodzenou
menou a základným vstupom pre hodnotenie zdrojov pracovných síl a budúcich reprodukčných procesov. Z tohto
hľadiska je veľmi nepriaznivý trend zníženia podielu obyvateľov predproduktívneho veku.
9.2.1.2. Veková štruktúra obyvateľov podľa 5 - ročných vekových skupín
Veková štruktúra podľa podrobnejšieho vekového členenia je dôležitá pre vyhodnocovanie základných
sociálnych a ekonomických potrieb obyvateľstva obce, pre spracovanie prognózy vývoja a ďalších demografických
ukazovateľov.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
30
Bývajúce obyvateľstvo podľa veku, pohlavia a rodinného stavu - 5 ročné skupiny
Plavecký Štvrtok
2001
0–2
3–4
5
6–9
10 - 14
15
16 - 17
18 - 19
20 - 24
25 - 29
30 - 34
35 - 39
40 - 44
45 - 49
50 - 54
55 - 59
60 - 64
65 - 69
70 - 74
75 - 79
80 - 84
85+
Nezistený vek
Spolu
0–5
6 – 14
Produktívny
Poproduktívny
% - podiel:
0–5
6 – 14
Produktívny
Poproduktívny
Priemerný vek
muži
ženy
spolu slobodní ženatí rozvedení ovdovení nezistení spolu slobodné vydaté rozvedené ovdovené nezistené
39
34
13
62
92
16
39
30
94
84
74
73
79
79
62
45
35
36
36
15
4
2
12
1055
86
154
675
128
39
34
13
62
92
16
39
28
82
45
30
14
12
16
5
3
1
1
1
0
0
0
7
540
86
154
290
3
0
0
0
0
0
0
0
2
11
34
41
53
55
59
47
33
28
31
24
9
2
1
4
434
0
0
335
95
0
0
0
0
0
0
0
0
0
2
2
5
10
3
7
4
1
1
0
0
0
0
0
35
0
0
33
2
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
1
1
1
1
4
4
3
10
5
2
1
0
33
0
0
8
25
8,2
14,6
64
12,1
33,4
-
-
-
-
0
41
0
23
0
13
0
50
0
72
0
20
0
41
0
28
1 115
3
95
1
77
0
79
1
57
0
86
2
57
1
46
1
47
0
50
1
47
1
43
0
14
0
5
1
16
13 1122
0
77
0 122
9 655
3 252
-
6,9
10,9
58,4
22,5
36,6
41
23
13
50
72
20
39
26
90
39
17
10
8
4
3
2
0
0
0
1
0
0
4
462
77
122
256
3
0
0
0
0
0
0
0
1
22
51
53
61
47
75
36
34
33
25
14
3
0
0
5
460
0
0
346
109
0
0
0
0
0
0
0
0
1
4
3
7
2
4
8
4
1
1
1
0
0
0
2
38
0
0
29
7
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
1
0
0
2
10
6
13
23
32
39
14
5
1
146
0
0
13
132
-
-
-
-
spolu
úhrn v %
0
80 3,7
0
57 2,6
0
26 1,2
0 112 5,1
0 164 7,5
0
36 1,7
2
80 3,7
1
58 2,7
2 209 9,6
1 179 8,2
3 151 6,9
1 152
7
0 136 6,2
1 165 7,6
0 119 5,5
0
91 4,2
0
82 3,8
1
86
4
0
83 3,8
0
58 2,7
0
18
,8
0
7
,3
4
28 1,3
16 2177 100
0 163 7,5
0 276 12,7
11 1330 61,1
1 380 17,5
-
7,5
12,7
61,1
17,5
35
-
Obyvateľstvo v členení podľa 5-ročných vekových skupín uvádzame z dôvodov, ktoré sú potrebné pre
výpočet potrieb na zariadenia občianskej vybavenosti.
Veková štruktúra obyvateľov podľa 5-ročných vekových skupín poukazuje na relatívne kvalitnú skladbu
z hľadiska reprodukcie z dôvodu silných ročníkov vo veku 10 - 49 rokov, v ktorých je 61 %, t.j. 1.330 obyvateľov
z celkovej populácie.
Vo veku najvyššej rodivosti 20–29 rokov zo ženskej populácie bolo 9,6 %, čo predstavuje 210 žien s
predpokladom poklesu v najbližších 10 rokoch na 160, s podielom pod 8 %. Vo fertilnom veku 15–49 rokov v roku
2001 bolo 53,3 % z celkového počtu žien, čo predstavuje 598 žien.
Veková štruktúra obyvateľov obce Plavecký Štvrtok je pomerne priaznivá z hľadiska budúcej reprodukcie,
ako i pre tvorbu zdrojov pracovných síl, pretože v posledných 10 rokoch došlo k vstupu silnejších ročníkov
obyvateľov z predproduktívneho veku do produktívneho veku, hlavne vo vekových skupinách 15–19 a 20–24 rokov,
ktorí tvoria 17,7 %. Mladší 10–14 roční obyvatelia tvoria 7,5 %. Uvedené skutočnosti utvárajú predpoklady rastu aj z
vlastného obyvateľstva na najbližších 20 rokov. Pre tieto vekové skupiny je potrebné počítať v návrhu ÚPN so
zabezpečením bytovej výstavby a vytváraním sociálnych a hospodárskych podmienok v rámci samotnej obce.
9.2.1.3. Veková štruktúra podľa indexov
Pre hospodársko-sociálnu a územnú politiku obce Plavecký Štvrtok je dôležité poznať aj demografické
hodnoty jednotlivých indexov vekovej štruktúry, od ktorých odvíjame základné občianske, ekonomické, sociálne a
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
31
kultúrne potreby obyvateľov obce.
Kvalita populácie obce sa hodnotí viacerými ukazovateľmi, medzi základné patria:
• index vitality, ktorý vyjadruje pomer predproduktívneho a poproduktívneho obyvateľstva, čiže najmladšej 0 – 14
ročnej a najstaršej 60 a viac ročnej populácie,
• index ekonomického zaťaženia, ktorý vyjadruje pomer predproduktívneho a poproduktívneho obyvateľstva
k produktívnemu obyvateľstvu
• index dôchodkového zaťaženia, ktorý vyjadruje počet obyvateľov v poproduktívnom veku na 100 obyvateľov v
produktívnom veku.index obnovy pracovnej sily - vyjadruje pomer medzi počtom obyvateľov vo vekovej
štruktúre 35 – 44 ročných k štruktúre 45 – 55 ročných.
Ukazovateľom kvality populácie z hľadiska reprodukčnej schopnosti obyvateľstva je index vitality, ktorý
vyjadruje vzťah počtu obyvateľov v predproduktívnom veku na 100 obyvateľov v produktívnom veku:
obyvateľstvo
v predproduktívnom veku
index vitality = ———————————— . 100
obyvateľstvo
v poproduktívnom veku
Rok
Index vitality
1980
181
1991
127
2001
115
Index vitality mal v roku 2001 hodnotu 115,5 bodu. Od roku 1991 poklesol o 12 bodov a od roku 1981 o 66
bodov. V okrese index predstavuje hodnotu 113,5 bodu. Obyvateľstvo obce podľa tohto indexu je zaradené do
stagnujúceho typu s pokračujúcou regresiou. Index vitality za posledné 20-ročné obdobie má klesajúcu tendenciu.
Index vitality sa pohybuje blízko hodnoty indexu 100, čo značí, že postupne pod touto hranicou nebude zabezpečená
jednoduchá reprodukcia obyvateľstva a bude pokračovať do regresného typu populácie. To značí, že v obci bude
možné uvažovať s rastom počtu obyvateľov prirodzenou menou len v obmedzenej miere a rast obyvateľstva sa bude
musieť zabezpečiť z vonkajších zdrojov. Vývoj obyvateľstva vo výhľadovom období môže pozitívne ovplyvniť postupné
zníženie migračného salda, stabilizáciu vlastného obyvateľstva a postupný rast počtu obyvateľov na základe možností
bytovej výstavby a vytvárania nových pracovných príležitostí v obci.
Index ekonomického zaťaženia obyvateľov obce má hodnotu 61,6 bodu. V okrese predstavuje hodnotu
40,8 bodu. Index ekonomického zaťaženia obyvateľov obce je oveľa priaznivejší. Populácia podľa indexu
ekonomického zaťaženia predstavuje typ dlhodobo stabilizovaný.
Index dôchodkového zaťaženia má hodnotu 28,6 bodu. V okrese je takmer rovnaká hodnota indexu 27,6, teda
len o 1 bod nižšia. Podľa tohto indexu obyvateľstvo obce postupne prechádza do typu rastovej fázy zvyšovania podielu v
dôchodkovom veku, čo si vyžiada výrazný nárast finančných požiadaviek pre skupinu dôchodcov v celej sociálnej oblasti.
Index obnovy pracovnej sily mal k roku 2001 hodnotu 101,4. Uvedený stav poukazuje na značné zníženie možnosti
obnovy pracovnej sily z vlastného obyvateľstva a bude nutné počítať so zvýšenou migráciou za prácou z okolitého územia.
V roku 2001 sa k slovenskej národnosti prihlásilo takmer 98 % obyvateľov. V poradí druhou najpočetnejšou
národnosťou je národnosť rómska, ku ktorej sa prihlásilo viac ako 0,9 % obyvateľov /tab. č. 2/. Tento údaj však nemá
skutočnú výpovednú hodnotu. Vlastným prieskumom sme zistili, že v skutočnosti žije v obci 30 % obyvateľov
marginalizovanej rómskej komunity, žijúcich prevažne v kolónii. K ostatným národnostiam sa prihlásilo len nepatrné
množstvo obyvateľov.
9.2.2. ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA PODĽA POHLAVÍ
Základnou kategóriou triedenia obyvateľstva je podľa pohlavia. Pomer pohlaví obyvateľstva žijúceho na
sledovanom území vzniká zložitým procesom prirodzenej a mechanickej reprodukcie. Z urbanistického hľadiska je
dôležitým ukazovateľom, z ktorého sa modelujú základné požiadavky na socioekonomický rozvoj obce,
zabezpečenie občianskej vybavenosti, služieb i potrieb bývania uvedených skupín.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
32
Relatívny pomer oboch pohlaví v určitom momente je výslednicou dlhodobého predchádzajúceho vývoja pomeru
živonarodených detí, pomeru pohlaví zomretých, pomeru pohlaví obyvateľov územia sťahujúcich sa doň a vysťahujúcich sa.
Pomer pohlaví podľa vývoja
rok
2008
2007
2001
1991
1980
1970
spolu
2.332
2.362
2.177
1.918
2.164
2.065
muži
1.145
1.157
1.055
946
1.053
1.019
ženy
1.187
1.205
1.122
972
1.111
1.046
podiel žien v %
50,9
51,0
51,5
50,7
51,3
50,7
V hodnotení pohlavnej štruktúry na území obce Plavecký Štvrtok prevláda dlhodobo počet žien. Tento vplyv
môže mať dopad na požiadavku malometrážnych bytov pre osamelé ženy vo vyššom veku.
Ukazovateľom pomeru pohlavia je koeficient maskulinity, resp. feminility. Index sa počíta na 1.000
obyvateľov. Index feminility sa v Plaveckom Štvrtku pohybuje nad 51 %, podobne ako na celom území Slovenska,
kde sa pohybuje v poslednom desaťročí tiež nad 51%.
V hodnotení pohlavnej štruktúry je nutné konštatovať, že na území obce Plavecký Štvrtok prevláda dlhodobo počet
žien. V roku 2007 sa pomer oproti minulým rokom mierne znížil tento pomer na 1205 žien ku 1157 mužom
z celkového počtu 2362 obyvateľov. Ženy prevládali v pomere 51 ku 49 %. K roku 2001 prevládali ženy v pomere 51,5
k 48,5 %. Oproti roku 1991 sa aktuálny pomer mierne zvýšil o 0,8 %. V Slovenskej republike v priemere nie je až taký
veľký rozdiel medzi oboma pohlaviami, no i tu sa v súčasnosti mierne zvyšuje stav žien.
Pri sčítaní v roku 1991 bol pomer 50,7 % žien k 49,3 % mužov, čo znamená, že sa výraznejšie zvýšil počet
žien v obci oproti počtu mužov a tento vplyv môže mať dopad na požiadavku malometrážnych bytov pre osamelé
ženy vo vyššom veku.
Priemerný vek mužov je 33,4 a žien 36,6 rokov. Všeobecne prevláda ženské pohlavie vo vyšších vekových
kategóriách z dôvodu dlhšieho priemerného veku dožitia. Prevaha mužov bola len vo vekových kategóriách 0–4,
5–9,10–14, 40–44 a 50–54 ročných, t.j. v predproduktívnom veku a takmer na konci produktívneho veku.
Obyvateľstvo podľa druhu pobytu a pohlavia v roku 2001:
Pohlavie
muži
ženy
spolu
Bývajúce obyv.
Dočasne neprítomné obyv.
Bývajúce prítomné obyv.
1055
1122
2177
169
170
339
886
952
1838
Dočasne prítomné obyv. Prítomné obyv.
153
151
304
1039
1103
2142
9.2.3. OBYVATEĽSTVO PODĽA POHYBU
9.2.3.1. Prirodzená reprodukcia - prirodzený pohyb
Prirodzený pohyb obyvateľstva je vyjadrením prirodzenej reprodukcie. Je dôležitou kategóriou z hľadiska
sledovania demografických kritérií a tvorí základný podklad pre spracovanie prognózy vývoja. Prirodzený pohyb
vplýva na zmenu počtu, vekovej a pohlavnej štruktúry obyvateľov obce. V prirodzenej reprodukcii sa sleduje
pôrodnosť, úmrtnosť, prirodzený prírastok, sobášnosť a rozvodovosť.
Demografická štruktúra obce Plavecký Štvrtok je charakterizovaná špecifikami odrážajúcimi sa najmä v:
• nepriaznivom vývoji populácie obyvateľstva vo veku 0–14-ročných, teda predproduktívneho veku, v súčasnom
období, z dôvodu zníženého počtu žien vo veku najvyššej rodivosti, zníženej pôrodnosti, ako i antipopulačných
opatrení zo strany štátu,
• priaznivom vývoji obyvateľstva ročníkov vstupujúcich do produktívneho veku, ktorý sa prejaví v rozvoji
demografického potenciálu,
• silnom zastúpení obyvateľstva v produktívnom veku v obidvoch zložkách ženskej i mužskej populácie,
• v raste počtu poproduktívneho obyvateľstva, vstupujúceho do dôchodkového veku.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
33
9.2.3.2.Prirodzený prírastok
Prirodzený prírastok presiahol v súčasnom období na území obce do kolísavých hodnôt v jednotlivých rokoch.
V období od roku 1995 do 1998 dosiahol o 18 obyvateľov viac. V rokoch 1999 až 2002 to bolo plus 25 obyvateľov
a v rokoch 2003 až 2007 pribudlo 30 obyvateľov. V dôsledku transformácie spoločnosti od posledného sčítania ľudu
počet obyvateľstva obce do roku 2003 rástol prevažne z vlastných zdrojov.
Vývoj prirodzeného prírastku obyvateľstva
rok
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
celkom
Plavecký Štvrtok
10
5
-19
-10
-6
22
5
16
11
3
13
-9
5
-7
19
8
6
4
1
7
10
+110
v%
0,5
0,3
1,0
-0,5
-0,3
1,1
0,3
0,8
0,6
0,1
0,7
-0,5
0,3
-0,4
0,9
0,4
0,2
0,2
0,1
0,4
0,4
3,2
Prirodzený prírastok má veľmi kolísavú tendenciu v závislosti od počtu obyvateľov v jednotlivých vekových
ročníkoch. V súčasnom období dosiahol mierne pozitívnu hranicu. Prirodzený prírastok poklesol oproti hodnotám
v sedemdesiatych a osemdesiatych rokov v priemere dvojnásobne. Ročný priemer od roku 1990 predstavuje 5,4 obyvateľa.
9.2.3.3. Pôrodnosť - natalita
Populačný vývoj v priemere zaznamenáva postupné znižovanie pôrodnosti. Pôrodnosť má na území obce
v posledných rokoch kolísavú, postupne klesajúcu tendenciu. V priemere oproti 70-tym rokom poklesla pôrodnosť o štvrtinu.
Vývoj pôrodnosti
Rok
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
Plavecký Štvrtok
24
27
32
26
26
33
31
29
34
23
32
22
26
15
35
25
25
25
28
20
30
568
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
v%
12,5
14,1
16,7
13,6
13,6
17,1
16,1
14,9
17,6
11,9
16,3
11,2
13,1
7,6
16,2
11,4
11,4
11,4
12,1
12,6
12,7
284,1
34
Priemerná pôrodnosť za obdobie od roku 1987 dosiahla 13,5 %, keď sa celkovo narodilo 568 obyvateľov. Aj
v deväťdesiatych rokoch sa pôrodnosť pohybovala v priemere na hodnote 14 %, čo je v súčasnom období vysoký
ukazovateľ oproti celému Slovensku. V priemere sa ročne narodilo za 21 rokov 27,5 obyvateľa. Pôrodnosť je
v značnej miere závislá od štruktúry reprodukčnej základne, čo sa prejavuje aj na maximálnej pôrodnosti žien vo
veku 20–24 a 25–29 ročných s podielom 61,1 %.
9.2.3.4. Úmrtnosť – mortalita
Úmrtnosť úzko súvisí so starnutím a so vzrastom počtu obyvateľstva, s predlžovaním veku, z rozširovaním sa
chorôb a s negatívnym vplyvom životného prostredia. V obci sa prejavuje veľmi nerovnomerne, od sledovaných 80-tych
rokov vykazuje klesajúcu tendenciu. Dlhodobá úmrtnosť sa pohybuje na úrovni 12 %.
Vývoj úmrtnosti
Rok
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
Plavecký Štvrtok
14
22
51
36
32
11
26
13
23
20
19
31
21
22
16
17
19
21
27
17
20
478
v%
7,3
11,5
26,6
18,8
16,7
5,7
13,5
6,7
11,9
10,3
9,7
15,8
10,6
11,2
8,3
7,7
9,7
10,6
11,7
8,5
8,5
12
Mimoriadne kolísavá úmrtnosť obyvateľstva obce sa pohybuje od 5,7 až 26,6 %, čo je značne vysoké rozpätie.
V deväťdesiatych rokoch úmrtnosť dosiahla v priemere 11,2 %, pričom sa pohybovala sa v rozmedzí 5,7 – 16,7 %. Od
roku 1987 zomrelo 478 obyvateľov, čo predstavuje 20,4 % z dnešného celkového počtu obyvateľov. V priemere ročne
zomrelo za posledných dvadsaťjeden rokov 23 obyvateľov ročne.
9.2.3.5. Migračný pohyb
Migračný pohyb alebo migrácia spolu s prirodzeným pohybom výrazne ovplyvňujú počet obyvateľov obce.
V Plaveckom Štvrtku sa tento ukazovateľ v posledných šiestich rokoch rozhodujúcou mierou podieľa na celkovom
prírastku obyvateľstva, najmä pozitívnym podielom prisťahovaných v salde migrácie.
9.2.3.6. Migračný prírastok – úbytok sťahovaním
Migračný pohyb sťahovaním predstavuje rozdiel medzi prisťahovanými a vysťahovanými obyvateľmi obce
v sledovanom období, čo sa prejavuje ako migračný prírastok alebo úbytok.
Migračný pohyb bol od roku 1997 pozitívny, keď do roku 2007 predstavuje migrácia plusový prírastok 199 obyvateľov.
V rokoch 1987–1991 migračný pohyb zaznamenal záporné hodnoty, migračný úbytok bol mínus 24 obyvateľov.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
35
Vývoj migračného pohybu
Rok
1987
1988
1989
1990
1991
spolu
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
Migračný pohyb sťahovaním (prírastok, úbytok)
-9
-54
13
1
25
-24
25
23
27
-6
22
26
7
14
8
23
15
160
%
-4,6
-28,2
6,8
0,1
13,0
12,7
11,7
13,6
-3,1
10,2
11,8
3,2
6,4
3,5
9,8
6,4
Migračný pohyb v dôsledku nedostatku bytov a ich príliš vysokej cene v Bratislave spôsobil zvýšenú
migráciu do obce a v minulom roku 2006 dosiahol prírastok najvyššiu hodnotu. Za 21 rokov predstavovala migrácia
160 obyvateľov, čo je 7,6 obyvateľa ročne.
9.2.3.7. Prisťahovaní - imigrácia
Podiel prisťahovaných v poslednom období výraznejšie vzrástol hlavne z dôvodu nedostatku bytov cenovo
prístupných bytov alebo vhodného ubytovania v blízkej Bratislave, odkiaľ bola najväčšia migrácia.
Počet prisťahovaných v rokoch 1997–2002 predstavoval 311 obyvateľov. V rokoch 1987 –1991 to bolo len 217
obyvateľov. Imigrácia sa oproti začiatku 90 rokov zvýšila takmer o 1/3.
Prisťahovaní v rokoch 1987 - 2004
rok
1987
1988
1989
1990
1991
spolu
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2004
2005
2006
2007
prisťahovaní
36
29
34
64
54
217
65
55
59
39
40
53
41
44
53
62
%
18,8
15,2
17,8
33,4
28,2
33,1
27,9
29,8
19,9
18,5
24,1
18,1
19,1
22,7
26,6
Prisťahovalectvo sa pohybovalo v rokoch 1997–2002 v rozmedzí 18,5 – 33,1 %. V rokoch 1987–1991
rozmedzí 15,2 – 33,4 %.
9.2.3.8.Vysťahovaní – emigrácia
Vysťahovaní predstavujú kategóriu obyvateľstva, ktoré bolo prihlásené k trvalému pobytu v obci a odhlásilo
sa z neho.
V rokoch 1987–1991 sa vysťahovalo celkom 241 obyvateľov, čo je v priemere 48 obyvateľov za rok. V rokoch
1997–2002 sa vysťahovalo 194 obyvateľov, čo je o 47 obyvateľov menej. Vysťahovalectvo z obce predstavuje relatívne
vyrovnaný štandard s výraznejším znížením v posledných dvoch rokoch.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
36
Vysťahovaní v rokoch 1987 - 2004
Rok
1987
1988
1989
1990
1991
spolu
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2004
2005
2006
2007
spolu
Vysťahovaní
45
83
21
63
29
241
40
32
32
45
18
27
27
33
27
44
325
%
23,5
43,4
11,0
32,9
15,2
20,3
16,3
16,1
22,9
8,3
12,3
12,3
14,3
11,4
18,6
Vysťahovalectvo sa pohybovalo v rokoch 1997–2002 v rozmedzí 8,3–22,9 %. V rokoch 1987–1991
rozmedzí 11–43,4 %.
9.2.3.9. Celkový prírastok
Celkový prírastok obyvateľstva obce Plavecký Štvrtok od roku 1991 do roku 2007 predstavuje 444
obyvateľov. Celkový prírastok je veľmi kolísavý. Na konci osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov
dosahoval záporné hodnoty, kde rozdiel predstavoval mínus 44 obyvateľov. V rokoch 1997–2007 však bol pozitívny,
keď počet vzrástol o 396 obyvateľov. V rokoch 2007 až 2009 sa dostal do záporných hodnôt a úbytok predstavoval
33 obyvateľov.
Pozitívne saldo celkového prírastku ovplyvnila situácia zvýšeným sťahovaním sa hlavne staršieho
obyvateľstva z Bratislavy. Vysťahovaní sa prevažne vracajú späť do rodnej obce, kde vlastnili nehnuteľnosti, rodinné
domy, chaty či záhradné chatky. V posledných dvoch rokoch úbytok predstavovala najmä zvýšená emigrácia
obyvateľov z obce a tiež dočasne zvýšená úmrtnosť.
Pohyb obyvateľstva
rok
1987
1988
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
narodení
24
27
32
26
26
33
31
29
34
23
32
22
26
15
35
25
25
25
28
20
30
568
zomretí
14
22
51
36
32
11
26
13
23
20
19
31
21
22
16
17
19
21
27
13
20
474
prirodzený prírastok
10
5
-19
-10
-6
22
5
16
11
3
13
-9
5
-7
19
8
6
4
1
7
10
94
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
prisťahovaní
36
29
34
64
54
vysťahovaní
45
83
21
63
29
65
55
59
39
40
53
40
32
32
45
18
27
41
44
53
62
27
33
27
44
2010
migračný prírastok
-9
-54
13
1
25
7
-1
7
-19
0
25
23
27
-6
22
26
7
14
11
26
18
+163
prírastok celkový
1
-49
-6
-9
19
20
-6
18
-8
3
38
14
32
-13
41
34
13
18
9
32
25
+226
37
9.2.4. VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA - PROFESIJNÁ FLEXIBILITA
Vzdelanostná štruktúra vyhodnocuje stupeň kvalifikovanosti, ktorý dosahuje vlastné obyvateľstvo obce. Analýza
výsledkov poukazuje taktiež na možnosti ich využitia z hľadiska možného potenciálu pre pritiahnutie investorov na
územie obce. Spravidla ide využitie vzdelanosti z príslušného odvetia, v ktorom sa nachádzajú potenciálne alebo voľné
zdroje pracovných síl.
Vzdelanostná štruktúra podľa dokončeného školského vzdelania v r. 1991 a 2001
Dokončené školské vzdelanie Počet obyvateľov 15-roč. a starších % podiel Počet obyvateľov 15-roč. a starších % podiel
1991
2001
základné
učňovské bez maturity
stredné bez maturity
úplné stredné s maturitou
vysokoškolské
spolu
692
382
40
249
66
1.440
48,0
26,5
2,8
17,3
4,6
100,0
606
290
199
434
121
1650
36,7
17,6
12,1
26,3
7,3
100,0
Vzdelanostná štruktúra, alebo profesijná flexibilita, je charakterizovaná pomerne vysokou odbornou
kvalifikáciou. Z celkového počtu obyvateľov obce odborne vzdelané obyvateľstvo predstavuje spolu 42,3 %, z toho
odborné tvorí 22,4 %, stredoškolské 19,9 % a vysokoškolsky vzdelané 7,3 %. Celkove je 49,6 % obyvateľstva
vysoko kvalifikované.
Vzdelanosť trvalo bývajúceho obyvateľstva v roku 2001 v podrobnom členení
UKAZOVATEĽ
Základné
Učňovské (bez maturity)
Stredné odborné (bez maturity)
Úplné stredné učňovské (s maturitou)
Úplné stredné odborné (s maturitou)
Úplné stredné všeobecné
Vyššie
Vysokoškolské bakalárske
Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské
Vysokoškolské doktorandské
Vysokoškolské spolu
Vysokoškolské podľa zamerania:
- univerzitné
- technické
- ekonomické
- poľnohospodárske
- ostatné
Ostatní bez udania školského vzdelania
Ostatní bez školského vzdelania
Deti do 16 rokov
Úhrn
muži
233
186
101
52
99
28
11
0
54
7
61
ženy
373
104
98
28
161
47
8
4
54
2
60
spolu
606
290
199
80
260
75
19
4
108
9
121
%
27,8
13,3
9,1
3,7
11,9
3,4
0,9
0,2
5,0
0,4
5,6
18
28
5
3
7
26
2
256
1055
31
12
11
2
4
28
2
213
1122
49
40
16
5
11
54
4
469
2177
2,3
1,8
0,7
0,2
0,5
2,5
0,2
21,5
100
Obyvateľstvo pripravujúce sa na povolanie vrátane predškolského veku tvorilo k r. 2001 celkom 469 osôb, t.j.
21,5 %.
Z vysokoškolsky vzdelaných ľudí prevládajú s podielom 2,3 % absolventi univerzitného smeru, technického
smeru je 1,8 %, ekonomické vzdelanie má 0,7 %, poľnohospodárske 0,2 %, ostatné vysokoškolské vzdelanie
predstavuje 0,5 %.
9.2.5.NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA
Z hľadiska národnostnej štruktúry prevláda s podielom 97,8 % obyvateľstvo slovenskej národnosti,
maďarskej národnosti je 0,2 %, českej národnosti je 0,4 % obyvateľov. K rómskej národnosti sa prihlásilo len 0,9 %.
Žijú tu aj občania moravskej národností s podielom 0,05 %.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
38
Obyvateľstvo podľa národnosti 2001
národnosť:
2001
v%
1991
v%
slovenská
2130
97,8
1892
98,6
moravská
1
0,05
česká
9
0,4
16
0,8
maďarská
4
0,2
2
0,1
rómska
19
0,9
7
0,4
nezistená
13
0,6
1
0,1
Pre úplnosť uvádzame ešte bývajúce obyvateľstvo Plaveckého Štvrtka členené podľa materinského jazyka.
Bývajúce obyvateľstvo podľa materinského jazyka
Materinský jazyk
slovenský
maďarský
rómsky
rusínsky
ukrajinský
český
nemecký
poľský
chorvátsky
srbský
ruský
jidiš
ostatné
nezistený
spolu
Muži
1.036
2
1
6
10
1.055
Ženy
1.104
2
0
7
9
1.122
Spolu
2.140
4
1
13
19
2.177
9.2.6.RELIGIÓZNA ŠTRUKTÚRA
Religióznu štruktúru alebo štruktúru obyvateľstva podľa náboženského vyznania uvádzame z dôvodu
analýzy využitia a potrieb sakrálnych objektov na území obce.
Z výsledkov sčítania v roku 1991 vyplýva, že náboženské vyznanie uvádza 2.177 obyvateľov, bez vyznania
je 205 obyvateľov, t.j. 9,4 % a bez udania náboženského vyznania je 117, t.j. 5,4 % obyvateľov. Z celkového počtu
obyvateľov z hľadiska náboženského vyznania prevláda s podielom 83,1% obyvateľstvo s rímskokatolíckym
vyznaním, evanjelikov je 1,5 %, gréckokatolíckeho vyznania je 0,2 % a jehovistov 0,2 %. Ostatné vierovyznania
predstavujú malé množstvo i percento obyvateľov.
Náboženské vyznanie – cirkev
Rímskokatolícka cirkev
Gréckokatolícka cirkev
Pravoslávna cirkev
Evanjelická cirkev augsb. vyznania
Reformovaná kresťanská cirkev
Evanjelická cirkev metodistická
Apoštolská cirkev
Starokatolícka cirkev
Bratská jednota baptistov
Cirkev československá husitská
Cirkev adventistov siedmeho dňa
Cirkev bratská
Kresťanské zbory
Židovské náboženské obce
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
Ostatné
Bez vyznania
Nezistené
Spolu
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
Muži
858
2
16
1
1
2
0
119
56
1055
2010
ženy
952
2
17
0
1
2
1
86
61
1122
2001
1810
4
33
1
2
4
1
205
117
2177
%
83,1
0,2
1991
1520
1
%
79,2
0,1
1,5
33
1,7
2
100
262
1918
0,1
5,2
13,7
100
0,05
0,1
0,2
0,05
9,4
5,4
100
39
9.2.7. PREDPOKLADY DEMOGRAFICKÉHO VÝVOJA
V návrhu riešenia územia obce z hľadiska navrhovanej skladby sa uvažuje s celkovým počtom 3670 trvalo
bývajúcich obyvateľov. V riešenom území sa predpokladá prírastok obyvateľstva hlavne mladších a stredných
vekových skupín.
9.2.7.1.Prognóza vývoja obyvateľstva do roku 2030
Prognóza vývoja obce je spracovaná pre návrhové obdobie do roku 2030. Vychádza z demografického
potenciálu vlastného obyvateľstva, pre ktoré je potrebné zabezpečiť adekvátny rozvoj a z migračného potenciálu
obyvateľstva regiónu, v ktorom sa obec nachádza. Predložená prognóza vychádza z potenciálnych podmienok
územného rozvoja pri predpoklade, že v obci budú vytvorené optimálne podmienky pre život s uvažovanou
možnosťou výstavby rodinných domov.
Pri poznaní doterajšieho vývoja predpokladáme na základe demografických metód možný vývoj,
ktorý bude závisieť od viacerých faktorov, a to ako z hľadiska rozvoja výstavby, možností rekonštrukcie staršej
zástavby, sociálnych, ekonomických a finančných možností, ale aj od prirodzeného a migračného prírastku.
Obyvateľstvo Plaveckého Štvrtka v súčasnosti nemá výrazné predpoklady rastu z vlastného obyvateľstva.
Mieru plodnosti predpokladáme v rozmedzí 11,2 – 13,1 %. Mieru úmrtnosti predpokladáme v rozmedzí 9,4 - 9,7 %
s postupným znižovaním veku obyvateľstva v dôsledku prisťahovania mladších vekových skupín obyvateľov.
Predpokladáme, že prirodzený prírastok sa by sa mal v súvislosti s prechodom silnejších ročníkov mladších
vekových skupín obyvateľstva do produktívneho veku pohybovať v rozsahu 4 - 7 ročne, t.j. 1,5 - 2,5 % v závislosti
od reprodukčných a vekových skupín. Optimálny prirodzený prírastok by sa mal pohybovať na úrovni 70-tych rokov
v rozsahu 10-15 obyvateľov t.j. 4,5-6 %, čo predpokladá potrebu vytvorenia podmienok pre intenzívnejšiu imigráciu
mladšieho obyvateľstva. Z hľadiska migrácie uvažujeme s mierne zvýšeným saldom v po roku 2010, prírastok by
sa mal pohybovať v rozsahu 40 - 45 obyvateľov ročne v závislosti od možností investícií v bývaní.
Predpokladáme, že celkový prírastok sa v návrhom období od roku 2008 bude pohybovať na úrovni 1430
obyvateľov. Mal by sa pohybovať v rozsahu 45 - 48 obyvateľov ročne tak, aby sa k návrhovému roku 2030 dosiahol
stav 3670 obyvateľov, čo by predstavovalo optimálne využitie územia i hospodárskeho a ekonomického
potenciálu.
Prognóza vývoja obyvateľstva
Narodení
Zomrelí
Prirodzený prírastok
Saldo migrácie
Celkový prírastok
Celkom
Miera pôrodnosti
Miera úmrtnosti
2000
15
22
-7
-6
-13
1963
7,6
11,2
2001
35
16
19
22
41
2177
16,1
7,3
2002
25
17
8
26
34
2196
11,4
7,7
2004
25
21
4
14
18
2296
10,9
9,1
2005
28
27
1
8
9
2305
12,1
11,7
2010
155
110
45
400
445
2750
13,1
9,4
2020
330
260
70
410
480
3230
11,9
9,5
2030
380
310
70
370
440
3670
11,2
9,7
V rámci prognózy vývoja obyvateľstva predpokladáme, že nové sociálno-ekonomické podmienky budú veľmi
výrazne pôsobiť v smere dekoncentrácie obyvateľstva z väčších miest do menších obcí, kde budú nižšie náklady na
živobytie, čo sa prejaví vo zvýšenej migrácií do obce. Uvedené predpoklady podporuje aj skutočnosť, že za
posledné 3 roky od roku 2004 pribudlo 66 obyvateľov, prevažne z migrácie sťahovaním do obce.Za posledné dva
roky však ubudlo 33 obyvateľov.
9.2.8. VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽOV - PROJEKCIA
Z celkového počtu 3670 obyvateľov uvažujeme, že predproduktívne obyvateľstvo bude tvoriť 20,5 %-ný
podiel, t.j. 750 obyvateľov. Obyvateľstvo v produktívnom veku bude tvoriť 57,3 %, t.j. 2100 obyvateľov
a poproduktívne obyvateľstvo 22,2 %, t.j. 820. Týmto ukazovateľom zodpovedá aj skladba navrhovanej veľkosti
bytov.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
40
Predpokladáme, že z predproduktívneho veku bude tvoriť obyvateľstvo v školskom veku 6-14 celkom
12,7 %, t.j.470 obyvateľov a predškolského veku 0-5 celkom 280 obyvateľov.
Veková štruktúra obyvateľov – projekcia
Obyvateľstvo - celkom
Prírastok 2001-2030
0-2
3-5
6-14
0-14
15-59
60 a viac
2001
2177
%
80
83
276
439
1330
380
3,7
3,8
12,6
20,2
61,1
17,5
2010
2750
573
110
110
340
560
1650
540
%
3,8
3,9
12,6
20,3
60,1
19,6
2020
3230
1053
130
130
400
660
1900
670
%
3,9
3,9
12,6
20,4
59,0
20,6
2030
3670
1493
140
140
470
750
2100
820
%
3,9
3,9
12,7
20,5
57,3
22,2
V rámci prognózy predpokladáme postupné starnutie obyvateľstva obce, pričom sa zvýši podiel
poproduktívneho obyvateľstva o 2,6 % na 22,2 % podiel. Z dôvodu novej výstavby rodinných domov predpokladáme
aj zvýšenú pôrodnosť po roku 2010, čo pravdepodobne vyvolá zvýšený podiel obyvateľstva v predproduktívnom
veku. Počet obyvateľstva v produktívnom veku sa z dnešného podielu zníži o 2,8 %, z dôvodu prechodu silnejších
povojnových populačných ročníkov do dôchodkového veku. V prognóze predpokladáme, že do produktívneho veku
vstúpi cca 770 obyvateľov. Do poproduktívneho veku odíde z vekovej štruktúry 40-60 ročných 700 obyvateľov.
9.2.9. ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY
Vývoj obyvateľstva bude závisieť od viacerých faktorov rozhodujúcich v demokratizačnom procese,
a to ako od sociálnej a hospodárskej politiky štátu i obce, tak i od vnútorných a vonkajších faktorov celého
regiónu. Z hľadiska optimálneho demografického procesu je potrebné v rámci podmienok a možností obecného
úradu podporovať a usmerňovať základné strategické smery podľa týchto základných okruhov:
a. Výhľadová optimálna veľkosť obce bola odvodená od postavenia z hľadiska regionálnych súvislostí. Vychádzala
zo zabezpečovania sociálnych, ekonomických, ekologických i kvalitatívnych potrieb obyvateľov, ako i od
potenciálnych možností územia z hľadiska ekonomickej výťažnosti.
b. Prognostický výhľadový počet obyvateľov predpokladá usmerňovať migráciou reguláciou tak, aby sa zvýšil podiel
hlavne vo vysoko produkčných vekových skupinách 20 - 45 rokov a vekovej skupiny 0 -14 aby sa zabezpečila
potenciálna reprodukčná hodnota vlastného obyvateľstva.
c. Predpokladaný demografický vývoj v obci vrátane migrácie vyvolá dopad na sociálno-ekonomický rozvoj, s tým že
vyšší podiel rodín s deťmi ovplyvní reprodukciu vlastného i prisťahovaného obyvateľstva. Tento proces vyvolá tlak
na výstavbu bytov i tlak na poskytovanie rôznych druhov služieb a zariadení občianskej vybavenosti.
d. Z demografickej prognózy vyplýva požiadavka na pracovné miesta pre mládež vstupujúcu do produktívneho veku v
rozsahu cca 770 k návrhovému obdobiu. Tento proces si vyžiada zabezpečiť podmienky pre rozvoj súkromného
podnikania vo forme priestorových, daňových, sociálnych a finančných podmienok.
e. Predpokladaný vývoj obyvateľstva si vyžiada tiež umožniť tvorbu pracovných príležitostí pre vlastné obyvateľstvo
vytváraním priestorových podmienok pre podnikateľské aktivity a tak obmedzovať migráciu do ostatných
častí okresu.
f. Z hľadiska nárastu cenzových domácností CD je potrebné uvažovať s rezervou so zabezpečením výstavby bytov
pre vlastné obyvateľstvo, aby nedochádzalo k výraznejšiemu spolužitiu v zdvojených CD v jednom byte .
g. Potrebu nových bytov vyvoláva i vstup silnejších ročníkov mladého obyvateľstva do produktívneho veku, ktorých
počet z roka na rok sústavne narastá .
h. Z hľadiska ekonomického rozvoja obce sa odporúča ekonomické nástroje obecnej politiky viazať v rámci daňovej,
úverovej a subvenčnej politiky v prospech vlastného obyvateľstva, pričom vypracovať také podmienky, ktoré
umožnia vstup domáceho i zahraničného kapitálu za výhodných ekonomických podmienok v navrhovaných lokalitách.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
41
9.2.10. EKONOMICKÁ AKTIVITA OBYVATEĽSTVA
Ekonomická aktivita obyvateľstva je dôležitá pri koncipovaní prognózy vývoja územia. Rozhodujúca je
hlavne pri odvodzovaní potreby nových pracovných miest pre vlastné obyvateľstvo. Patrí medzi základnú sociálnoekonomickú klasifikáciu obyvateľstva, ktoré sa triedi na ekonomicky aktívne a neaktívne. Ekonomicky aktívne
obyvateľstvo sa aktívnym spôsobom podieľa na hospodárskom živote. Obyvateľstvo zaoberajúce sa živnostenskou
činnosťou sa považuje za ekonomicky aktívne. Ekonomicky neaktívne je obyvateľstvo nezávislé s vlastným zdrojom
obživy a závislé, bez vlastného zdroja obživy, napr. ženy na materskej dovolenke, ženy v domácnosti, nezamestnaní
vlastnou vinou a invalidi.
Obyvateľstvo v Plaveckom Štvrtku je považované za stredne ekonomicky aktívne. Charakterizované je
vyšším stupňom ekonomickej aktivity, ktorá predstavuje 51,1 %, t.j. 1.113 obyvateľov, čo je oproti okresu priemer
nižší o 0,6 %. Stupeň ekonomickej aktivity sa vyrovnáva priemeru Slovenska. Celkom bolo 559 ekonomicky
aktívnych mužov (50,2 %) a 554 žien (49,8 %).
Ekonomická aktivita oproti roku 1991 vzrástla o 5 % a v celkovom počte činí nárast o 229 ekonomicky
aktívnych osôb. V roku 1991 bolo v obci 884 ekonomicky aktívnych osôb, z toho 494 mužov (55,9 %) a 390 žien
(44,1 %).
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo
rok
spolu v %
odchádzka za prácou
2001
1113 51,1
214
1991
884 46,1
572
1980
1066 49,3
747
1970
883 42,8
551
% odchádzky
18,7
64,7
70,0
62,4
pracujúci v obci
dochádza do obce
30
332
Absolútny prírastok ekonomicky aktívneho obyvateľstva má v posledných medzicenzových obdobiach kolísavý
vývoj so vzrastajúcou tendenciou, ktorá súvisí s celkovým zvyšovaním prírastku obyvateľstva vo vekových skupinách
produktívneho veku.
Nárast ekonomickej aktivity oproti minulému obdobiu nastal v dôsledku prechodu mladších a početnejších
ročníkov do produktívneho veku, na čo mala vplyv priaznivá veková štruktúra i zvýšená miera ekonomickej aktivity
žien, ktorá dosahovala 49,8 %. Vyšší podiel ekonomickej aktivity žien vyplýva z rozsiahlej ponuky pracovných
príležitostí pre ženy najmä v terciárnej sfére, štátnej správe i v ostatných nevýrobných odvetviach.
Miera ekonomickej aktivity v absolútnych číslach je však v súvislosti so zvýšeným stavom nezamestnanosti
nižšia, keď rozdiel medzi mierou ekonomickej aktivity a obyvateľstvom v produktívnom veku je 10 %, t.j. 217
obyvateľov. Z celkového počtu produktívnych obyvateľov je takmer 84 % ekonomicky činných. Na materskej
dovolenke bolo 48 žien. Pracujúcich dôchodcov v roku 2001 bolo 24 obyvateľov poproduktívneho veku.
Bývajúce obyvateľstvo podľa stupňa ekonomickej aktivity, podľa pohlavia a miesta narodenia
Pohlavie
Osoby ekonomicky aktívne
Nepracujúci
Ostatní Deti
a
žiaci
ZŠ
z toho
spolu v %
muži
573 54,3
ženy
572 51
spolu 1145 52,6
na
materskej
dovolenke
0
48
48
pracujúci
dôchodcovia
9
15
24
vypomáhajúci
v rod.
podniku
1
0
1
nezamestnaní
dôchodcovia
170
153
323
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
144
245
389
2010
nezávislí
14 259
9 221
23 480
Žiaci a študenti
Ostatní Úhrn
závislí, obyvanezistení teľ.
v tom
spolu
47
45
92
z
zo stred- z vysoučilíšť ných
kých
(SOU)
škôl
škôl
14
1
15
22
31
53
11
13
24
Narodení v
obci
súčasného
bydliska
spolu
18
30
48
v%
1055 609 57,7
1122 590 52,6
2177 1199 55,1
42
Pohlavie
spolu v %
muži
ženy
spolu
573 54,3
572 51
1145 52,6
Osoby ekonomicky aktívne
Deti
z toho
Nepracujúci Ostatní
a
na materskej
pracujúci
vypomáhajúci nezamestnaní dôchodcovia nezávislí žiaci ZŠ
dovolenke
dôchodcovia v rod. podniku
0
9
1
170
144
14
259
48
15
0
153
245
9
221
48
24
1
323
389
23
480
Žiaci a študenti
v tom
spolu z učilíšť
zo stredných
(SOU)
škôl
47
14
22
45
1
31
92
15
53
Deti
a
žiaci ZŠ
z vysokých
škôl
11
13
24
Ostatní
závislí,
nezistení
259
221
480
Narodení v obci
súčasného
bydliska
spolu
v%
609
57,7
590
52,6
1199
55,1
Úhrn
obyvateľ.
18
30
48
1055
1122
2177
9.2.10.1. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa národohospodárskych odvetví
Z hľadiska národohospodárskych odvetví uvádzame nasledujúcu skladbu ekonomicky aktívneho obyvateľstva obce:
Ekonomická aktivita
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby
Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby
Rybolov, chov rýb
Ťažba nerastných surovín
Priemyselná výroba
Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody
Stavebníctvo
Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových
vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru
Hotely a reštaurácie
Doprava, skladovanie a spoje
Peňažníctvo a poisťovníctvo
Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj
Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie
Školstvo
Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť
Ostatné verejné, sociálne a osobné služby
Súkromné domácnosti s domácim personálom
Exteritoriálne organizácie a združenia
EA bez udania odvetví
Spolu
muži
27
0
1
17
97
5
29
39
ženy
12
1
0
3
65
4
3
44
spolu
39
1
1
20
162
9
32
83
v%
3,4
0,1
0,1
1,7
14,1
0,8
2,8
7,2
odchádzka
21
1
1
10
97
8
18
55
16
42
4
22
17
10
12
17
218
573
28
32
13
28
39
37
35
19
209
572
44
74
17
50
56
47
47
36
427
1145
3,8
6,5
1,5
4,4
4,9
4,1
4,1
3,1
23
58
15
44
35
27
36
24
37
510
37,3
100
Analýza ekonomickej aktivity podľa odvetví ukazuje, že najviac obyvateľov pracuje v odvetví priemyselnej
výroby s podielom 14,1 %, v obchode je to 7,2 %, v reštauráciách a hoteloch 6,5 %, vo verejnej správe 4,9 %,
v obchodných službách 4,4 %, v školstve a zdravotníctve po 4,1 %. Ostatné odvetvia sú zastúpené v minimálnej miere.
Pre úplnosť uvádzame v tabuľke aj ekonomicky aktívne obyvateľstvo členené podľa spoločenskej skupiny, veku a
pohlavia. Tieto údaje budú dôležité pre spracovanie prognózy vývoja obyvateľstva. Z uvedenej tabuľky vyplýva, že 338
ekonomicky aktívnych pracuje v podnikoch so štátnou účasťou, 294 t.j. 25,7 % pracuje v súkromných podnikoch, 52 t.j.
4,5 % tvoria súkromní podnikatelia bez zamestnancov, 33 sú súkromní podnikatelia, t.j. 2,9 %, ktorí pracujú so
zamestnancami, 28 pracuje v poľnohospodárstve, t.j. 2,4 % a 17 osôb, t.j. 1,5 % pracuje u iného zamestnávateľa.
Z celkového počtu 439 ekonomicky aktívnych osôb pracujú ako robotníci 28,6 %.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
43
Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa spoločenskej skupiny a podľa veku a pohlavia
Kategória
Zamestnanec pracujúci za mzdu, plat, iný druh
Podnikatelia
Členovia
odmeny
produkv
súv
poľnoh.
v
čných
u iného
bez
so
štátnom krom- družstve či
družstiev zamestnancov zamestnancami
podniku nom inej družst. zamestnávateľa
podniku organiz.
1
4
0
0
0
0
0
2
4
0
0
0
0
0
3
8
0
0
0
0
0
26
47
4
4
1
3
3
45
49
1
1
0
3
3
71
96
5
5
1
6
6
41
42
3
1
0
6
5
51
34
0
5
0
6
5
92
76
3
6
0
12
10
45
41
7
4
0
17
7
59
27
3
1
0
6
5
104
68
10
5
0
23
12
22
11
4
0
0
7
2
19
17
1
0
0
2
0
41
28
5
0
0
9
2
9
12
0
1
1
1
3
3
3
1
0
0
0
0
12
15
1
1
1
1
3
3
2
1
0
0
0
0
5
0
0
0
0
0
0
8
2
1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
1
0
1
0
0
0
0
1
0
1
0
0
0
0
15-19 muži
15-19 ženy
spolu
20-29 muži
20-29 ženy
spolu
30-39 muži
30-39 ženy
spolu
40-49 muži
40-49 ženy
spolu
50-54 muži
50-54 ženy
spolu
55-59 muži
55-59 ženy
spolu
60-64 muži
60-64 ženy
spolu
65+ muži
65+ ženy
spolu
Nezistený vek
muži
2
1
1
0
ženy
4
0
1
0
spolu
6
1
2
0
Úhrn
muži
149
160
20
10
ženy
189
134
8
7
spolu
338
294
28
17
v%
29,5
25,7
2,4
1,5
Z obyvateľstva v produktívnom veku podiel ekonomicky aktívnych
muži
ženy
spolu
Z obyvateľstva v poproduktívnom veku podiel ekonomicky aktívnych
-
Vypomáhajúci
v rod.
podniku
Ekonomicky aktívni
Ostatní
a
nezistení
spolu
z toho
robotníci
0
0
0
0
0
0
1
0
1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
20
27
47
66
89
155
42
43
85
27
30
57
9
10
19
9
2
11
0
1
1
2
1
3
25
33
58
154
191
345
141
144
285
148
131
279
55
49
104
36
9
45
6
6
12
2
3
5
6
5
11
57
42
99
68
42
110
79
55
134
28
24
52
18
4
22
3
3
6
1
2
3
0
0
0
1
0
1
0
0
0
0
0
0
1
1
2
6
6
12
2
0
2
2
0
2
,2
35
17
52
4,5
20
13
33
2,9
1
0
1
,1
176
204
380
33,2
573
572
1145
100
262
177
439
38,3
-
-
-
-
-
82,8
83,7
83,2
-
-
-
-
-
6,8
-
9.2.10.2. Ekonomická aktivita – prognóza
Prognózu ekonomickej aktivity odvodzujeme od predpokladaného demografického vývoja z navrhovanej
prognózy obyvateľstva obce.
V návrhu riešenia sa uvažuje, že ekonomická aktivita obyvateľstva sa bude pohybovať na úrovni 51,5 %
v návrhovom roku, čo predstavuje 1890 obyvateľov. S týmito počtami počítame, že sa uplatnia v aktívnom trhu práce
v novo navrhovaných územiach obce pre občiansku vybavenosť a v podnikateľských aktivitách. Z celkového počtu
produktívneho obyvateľstva uvažujeme len s 2 %-ným podielom neaktívneho obyvateľstva.
Prognóza ekonomickej aktivity obyvateľstva
Rok
v%
EA
Obyvateľstvo
2001
51,1
1113
2177
2005
51,5
1187
2305
2010
53,5
1470
2750
2020
52,5
1700
3230
2030
51,5
1890
3670
9.2.10.3. Odporučenia vyplývajúce z ekonomickej aktivity
1. V súvislosti so starnutím obyvateľstva a znižovaním ekonomickej aktivity obyvateľov je potrebné uvažovať so
znížením priemerného veku obyvateľov migráciou z iných obcí z priľahlého regiónu hlavne obyvateľstva v
produktívnom a predproduktívnom veku, čo už v súčasnosti prebieha.
2. Dôležitou súčasťou je podpora tvorby nových pracovných príležitostí súvisiacich hlavne s cestovným ruchom
a turistikou aj v rámci cezhraničnej spolupráce s Rakúskom.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
44
9.2.11. DENNE PRÍTOMNÉ OBYVATEĽSTVO
Plavecký Štvrtok má lokálny význam v juhozápadnom cípe Slovenska v okrese Malacky, v ktorom sa sústreďujú
mnohé funkcie spoločenského, kultúrneho, školského i hospodárskeho systému obce.
Plavecký Štvrtok je známym centrom dochádzky do zamestnania, centrom rekreácie a turistiky. Za
zamestnaním do obce dochádza 119 pracovníkov. Na prechodný pobyt bolo prihlásených 50 občanov pracujúcich
v podnikoch na území obce čo je pokles o 20 obyvateľov za posledné dva roky..
Obyvatelia do obce prichádzajú tiež za lekárom, na administratívne orgány, za obchodom, oddychom,
službami, športovými podujatiami a rekreáciou, na školenia, návštevy rodičov, známych a príbuzných a za inými účelmi.
Okrem uvedených činností bol analyzovaný aj priemerný počet domácich i zahraničných návštevníkov
ubytovaných v zariadeniach, tranzitných cestujúcich, denná a týždenná dochádzka, počet prechodne ubytovaných v
penziónoch, počet zahraničných občanov a manažérov. Analyzoval sa tiež počet obyvateľov na návšteve.
Podľa predbežného odhadu je najvyšší počet denne prítomného obyvateľstva počas víkendov, ale vysoký je
i počas pracovných dní. Do obce prichádzajú všetky uvedené kategórie v rozsahu maximálne 20 - 40 %, t.j. od 450
do 900 osôb v závislosti od ročných období.
Obec Plavecký Štvrtok je zaujímavá aj z hľadiska dochádzky a dochádzky ekonomicky aktívnych
obyvateľov za zamestnaním. Z celkového počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov obce odchádza pracovať
mimo obec 214, čo činí 18,7 %. Denne odchádza spolu 178 obyvateľov obce. Do Malaciek odchádza za prácou
86 obyvateľov, t.j. 7,5 %, do Lábu 33 obyvateľov, t.j. 2,9 %, do Zohoru 11 obyvateľov, t.j. 1 %, do Bratislavy 9
obyvateľov, t.j. 0,8 %, do ostatných obcí v okrese 54 obyvateľov, t.j.4,7 % a mimo okres 21 obyvateľov (1,8 %).
Do Plaveckého Štvrtku dochádza za prácou celkom 119 pracovníkov, z toho denne 102 pracovníkov, čo
znamená že táto obec je významnou spádovou oblasťou v rámci okresu.
V roku 1991 odchádzalo z obce pracovať 572 ekonomicky aktívnych obyvateľov, čo predstavovalo 64,7 %
z celkového počtu ekonomicky aktívnych. Takmer 92 % odchádzalo za prácou do priemyselných podnikov a terciárnej
sféry. Odchádzka do zamestnania mala charakter dennej odchádzky a viac ako 80 % všetkých odchádzajúcich
smerovalo hlavne do centier Bratislava a Malacky.
Transformácia v oblasti hospodárstva po roku 1989 priniesla pre Plavecký Štvrtok zníženie odchádzky za
prácou, čo bolo spojené so zvýšením počtu samostatne sa živiacich osôb.
Obec dochádzky
obec odchádzky
Plavecký Štvrtok
Láb
Malacky
Zohor
ostatné obce v okrese
dochádzajúci v rámci okresu spolu
Bratislava hl.m. SR
ostatné obce mimo okres
dochádzajúci z iných okresov spolu
Úhrn dochádzajúcich za obec
Spolu
119
33
86
11
54
184
9
21
30
214
pôdohospodárstvo
16
0
4
0
2
6
0
0
0
6
z toho odvetvie hospodárstva
z toho:
priemysel staveb- obchod doprava verejná ostatné a denná
čas dochádzky
níctvo hotely,
a
správa, nezistené dochádzv minútach
rešt.
spoje
školstvo
ka
1-14 15-29 30-59 60+
a zdrav.
spolu
31
1
16
8
33
14
102 20 32
0 46
21
2
2
0
4
4
32 3 16
0 12
45
5
12
0
7
13
71 16 17
0 30
9
1
1
0
0
0
8 2
2
0 4
34
2
7
0
1
8
42 21
4
0 14
109
10
22
0
12
25
153 42 39
0 60
1
0
3
0
3
2
8 5
1
0 1
12
0
3
0
2
4
17 13
1
0 3
13
0
6
0
5
6
25 18
2
0 4
122
10
28
0
17
31
178 60 41
0 64
Výrazne vzrástla odchádzka za prácou do zahraničia, hlavne do blízkeho Rakúska, ale i do vzdialenejších štátov.
V Plaveckom Štvrtku sa grupuje početná skupina rómskeho obyvateľstva, ktorá nie je prihlásená na trvalý
pobyt a žije bez registrácie pobytu. V obci sa objavujú i obyvatelia z ázijských krajín, hlavne z Vietnamu a Číny, ktorí
sa zaoberajú prevažne obchodom.
9.2.12. NÁVRH DENNE PRÍTOMNÉHO OBYVATEĽSTVA
V návrhu neuvažujeme okrem zvýšeného záujmu o cestovný ruch a turistiku s výraznejšou zmenou
dochádzky do práce, pretože nové pracovné miesta by mali slúžiť prevažne vlastnému obyvateľstvu.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
45
Keďže predpokladáme výraznejšie vybudovanie turistických a športových zariadení, z obce vznikne centrum
rekreácie a turistiky. Preto v prognóze predpokladáme, že obyvatelia budú do obce prichádzať hlavne za rekreáciou
a oddychom spojeným so športovými aktivitami a službami. V rámci využitia budúcich rekreačných zariadení
predpokladáme zvýšený podiel rôznych spoločenských podujatí, školení. Celkovo predpokladáme, že po naplnení
rekreačných zariadení sa môže v obci pohybovať celkom 1.100 – 1.500 návštevníkov (z toho cca 620-650 rekreantov
v chatových osadách), s ktorými uvažujeme pri využívaní navrhovaných zariadení občianskej vybavenosti.
Odchádzka za prácou v roku 1991
Odvetvia
ekonomická aktivita % EA Odchádzka za prácou % z EAO
I sektor poľnohospodár., lesníctvo
108 12,2
46
42,6
II sektor
338 38,2
226
66,9
priemysel
208 23,5
123
59,1
stavebníctvo
130 14,7
103
79,2
III sektor
438 49,6
300
68,5
doprava a spoje
82
9,3
72
87,8
ostatné odvetvia
356 40,3
228
64,0
spolu
884 100
572
64,7
Do obce prichádzajú všetky uvedené kategórie v rozsahu max. 20 - 40 %, v závislosti od ročných období.
9.3. TRH PRÁCE
Trh práce je v obci relatívne rozvinutý. Celková úroveň trhu pokrýva cca 1.100 pracovných miest. Za prácou
do obce denne dochádza 102 obyvateľov a z obce odchádza pracovať denne 178 obyvateľov. Saldo činí 76
obyvateľov, čo značí, že v obci sú vytvorené podmienky na prácu pre vlastných obyvateľov. V obci pôsobí 160
fyzických osôb podnikateľov so živnostenským listom alebo iným oprávnením. Z toho so živnostenským listom bolo
152 osôb, dvaja boli súkromne hospodáriaci roľníci a 7 osôb boli osoby v podnikajúci v slobodnom povolaní,
prevažne umelci.
9.3.1. PROGNÓZA VÝVOJA TRHU PRÁCE
V návrhu riešenia z hľadiska úžitkových plôch v polyfunkčných, administratívnych a obchodných priestoroch
sa predpokladá prírastok 1.600 nových pracovných miest. Z tohto počtu sa predpokladá cca 1.400 pracovníkov
v rámci pripravovaného technologického parku, ostatných sa predpokladá hlavne v administratíve, obchode
a službách. Z celkového počtu pracovníkov sa uvažuje so 100 pracovníkmi v občianskej vybavenosti,
V polyfunkčných objektoch sa predpokladá celkom 50 pracovných miest. V objektoch občianskej vybavenosti 50
pracovných miest, v administratíve cca 100 miest. Saldo dochádzky za prácou uvažujeme v rozsahu 400 obyvateľov,
ktorí budú dochádzať za prácou do technologického parku z okolitého regiónu.
9.4. BÝVANIE
Priaznivé podmienky územia už v dávnej minulosti podporili vznik a rozvoj osídlenia územia dnešnej obce
Plavecký Štvrtok. Výhodná poloha pri Morave a ťahy významných ciest vytvárali podmienky pre čulý obchodný ruch.
I napriek dobrej polohe sa však obec v minulosti nerozvinula v plnej miere na úspešnejšie spoločenské centrum a
ostala v tieni väčšieho susedného sídla Malacky.
Analýza stavu domového a bytového fondu vychádza z údajov definitívnych výsledkov sčítania ľudu, domov
a bytov k 26.5.2001 a z výsledkov prieskumu v teréne, ktorý uskutočnil spracovateľ územného plánu.
Obec má vidiecky charakter zástavby s výraznou prevahou rodinných domov. V katastri obce sa nachádzajú
objekty chatovej individuálnej rekreácie v počte 239 objektov podľa výsledkov sčítania obyvateľov a domov, okrem
toho sa pre rekreačné účely používa 40 chalúp nevyčlenených z bytového fondu.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
46
Vývoj domového a bytového fondu
Rok
1970
1980
1991
2001
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
Obyvateľstvo
2065
2164
1918
2177
2209
2296
2305
2337
2362
2332
2329
Domy
411
509
501
571
582
595
600
604
608
774
781
Byty
491
548
545
622
633
637
642
646
650
817
824
Byty v rod. domoch
Obložnosť bytov
4,2
3,9
3,5
3,5
3,5
3,5
3,6
3,6
3,6
2,9
2,8
514
505
566
598
603
608
612
616
764
771
V obci bolo k 27.8.2008 evidovaných 767 súpisných čísel jednotlivých objektov a k 10.12.2009 bolo 781
evidovaných domov s 824 bytmi. Z celkového počtu bytov bolo v roku 2009 celkom 771 bytov v rodinných domoch,
čo predstavuje 93,5 % podiel. V 10 bytových domoch bolo celkom 53 bytov. V dôsledku poklesu obyvateľov poklesla
obložnosť na 2,8 obyvateľa na byt.
9.4.1. DOMOVÝ FOND
Domový fond je jedným z rozhodujúcich ukazovateľov štruktúry zastavanosti obce od ktorého sa odvíjajú
ďalšie urbanistické ukazovatele.
Domový fond 2001
Rok
2001
2009
Domy spolu
671
781
z toho trvalo obývané
571
781
z toho rodinné
555
771
neobývané
81
0
Domový fond tvorilo k sčítaniu obyvateľstva domov a bytov v roku 2001 celkom 671 domov, čo je oproti roku
1991 nárast o 77 domov, t.j. 13 %. Trvalo obývaných domov je 571, čo predstavuje nárast o 64 domov v porovnaní
s rokom 1991. Rodinných domov v roku 2001 bolo 555. V roku 2009 bolo na území obce 781 domov.
Domový fond 1991
k 3.3.1991
domy spolu
trvale obývané
neobývané
1-2 podlažné
3-4 podlažné
Priemerný vek domu
Rodinné domy
583
491
92
490
1
35
Bytové domy
9
8
1
5
3
15
Ostatné budovy
2
2
2
41
Spolu domový fond
594
501
93
497
4
35
9.4.2.BYTOVÝ FOND
V riešenom sídle sa nachádzalo ku dňu sčítania v roku 2001 celkom 713 bytov, z toho trvale obývaných
622 bytov, t.j. 87,2 % a neobývaných 86 bytov, t.j. 12,1 %. Z celkového počtu trvale obývaných bytov bolo v
rodinných domoch 566 bytov, t.j. 91 % a v bytových a ostatných domoch 56 bytov, t.j. 9 %. V roku 2009 bolo v obci
824 bytov, z čoho bolo 771 v rodinných domoch.
Bytový fond 2001
Rok
1991
2001
2009
Byty
639
713
824
trvalo obývané
545
622
824
byty v rod. domoch
505
566
771
neobývané
86
76
V roku 1991 bolo celkom 639 bytov, z toho trvale obývaných 545 bytov, t.j. 85,3 % a neobývaných 94 bytov,
t.j. 14,7 %. Z celkového počtu trvale obývaných bytov bolo v rodinných domoch 505 bytov, t.j. 92,7 % a v bytových a
ostatných domoch 40 bytov, t.j. 7,3 %.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
47
9.4.2.1. Retrospektívny vývoj trvale obývaného bytového fondu
Vývoj bytového fondu
Rok Byty trvalo obývané byty v rodinných domoch domy chaty Koeficient obývanosti
2009
824
771 781 246
2,8
2001
622
566 571 239
3,5
1991
545
505 501 197
3,52
1980
548
514 509
3,95
1970
491
411
4,21
Za 39 rokov vzrástol počet bytov o 333 bytov. Od roku 2001 vzrástol počet bytov o 202 bytov. Za obdobie
rokov 1970 až 2001 t.j. za 30-ročné obdobie sa zvýšil stav trvale obývaného bytového fondu o 131 bytov, t.j. o 26,7
%, pričom za to isté obdobie vzrástol počet obyvateľov o 143 osôb. Uvedená situácia sa prejavila vo výraznom
poklese koeficientu obložnosti bytov zo 4,21 obyv/1 byt v r. 1970 na 3,52 obyv/1 byt v roku 1991 a ku dňu sčítania
v roku 2001 na 3,5 obyv/1 byt až na súčasných 2,8 obyv/na byt. V rámci výrazného poklesu priemernej obložnosti
bytov, obec už neprevyšuje okresný priemerný ukazovateľ obložnosti ktorý bol 3,24 obyv./1 byt.
Domy, byty a ukazovatele bývania
Domov spolu
Trvale obývaných domov
-v%
v tom vlastníctvo:
štátu
bytového družstva
obce
fyzickej osoby
právnickej osoby
ostatných
s 1-2 nadzemnými podlažiami a nezistené
s 3-4 nadzemnými podlažiami
s 5+ nadzemnými podlažiami
Ubytovacích zariadení bez bytu
Neobývaných domov
z toho: určených na rekreáciu
Priemerný vek domu
Bytov spolu
v tom: trvale obývané
v%
- z toho: družstevné
byty vo vlastníctve občana v bytovom dome
neobývané
neobývané z dôvodu zmeny užívateľa
neobývané, určené na rekreáciu
neobývané, uvoľnené na prestavbu
neobývané, nespôsobilé na bývanie
neobývané po kolaudácii
neobývané v pozostalostnom či v súdnom konaní
neobývané z iných dôvodov
nezistené
Trvale obývané byty:
Materiál nosných múrov: kameň, tehly
drevo
nepálené tehly
ostatné a nezistené
Veľkosť bytu: 1 obytná miestnosť
2 izby
3 izby
4 izby
5+ izieb
Bývajúcich osôb
Počet CD
Počet HD
Obytné miestnosti
Počet osôb na 1: byt
obytné miestnosti
CD
HD
Obytná plocha bytu v m2
Celková plocha bytu v m2
Priemerný počet:
- m2 obytnej plochy na 1 byt
- m2 celkovej plochy na 1 byt
- m2 obytnej plochy na 1 osobu
- obytných miestností na 1 byt
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
Rodinné domy
653
555
97,2
2010
Bytové domy
9
9
1,6
Ostatné budovy
9
7
1,2
Domový fond spolu
671
571
100
0
0
0
539
16
554
1
98
36
36
653
566
91
0
0
87
3
39
13
4
1
3
20
4
0
4
1
2
2
2
7
0
0
21
50
48
7,7
18
21
2
0
1
1
0
0
0
0
0
2
0
0
4
1
7
0
2
0
50
10
8
1,3
0
0
2
0
0
0
0
0
0
1
1
2
4
1
545
19
563
8
100
36
36
713
622
100
18
21
91
3
40
14
4
1
3
21
5
495
5
20
46
27
73
171
149
146
1942
754
652
2088
3,43
,93
2,58
2,98
38351
57844
48
0
0
0
0
6
34
8
0
167
58
55
146
3,48
1,14
2,88
3,04
2289
3346
5
1
0
2
2
4
1
0
1
38
13
12
18
4,75
2,11
2,92
3,17
269
389
548
6
20
48
29
83
206
157
147
2147
825
719
2252
3,45
,95
2,6
2,99
40909
61579
67,8
102,2
19,7
3,69
47,7
69,7
13,7
3,04
33,6
48,6
7,1
2,25
65,8
99
19,1
3,62
48
9.4.2.2. Veková štruktúra bytového fondu
Nová bytová výstavba realizovaná v období po roku 1970 zvýšila celkový štandard bytového fondu, čo sa
prejavilo vo vekovej a veľkostnej štruktúre bytového fondu. Po roku 1945 bolo v riešenom sídle postavených viac ako
84 % všetkých bytov. Do dvoch najstarších vekových kategórií postavených bytov do roku 1919 patrí 50 bytov, t.j. 8,0 %
z celkového bytového fondu, ktoré reprezentujú disponibilný stavebný fond pre rekonštrukciu a obnovu. Najnovší bytový
fond postavený po roku 1970 je reprezentovaný 292 bytmi, ktoré tvoria 47 % súčasného bytového fondu.
Trvalo obývané byty podľa druhu budovy, podľa obdobia výstavby a kategórie bytu
Kategória Obdobie výstavby
I.
- 1899 a nezistené
1900 - 1919
1920 - 1945
1946 - 1970
1971 - 1980
1981 - 1990
1991 - 2001
spolu
%
% danej kategórie z celku
II.
- 1899 a nezistené
1900 - 1919
1920 - 1945
1946 - 1970
1971 - 1980
1981 - 1990
1991 - 2001
spolu
%
% danej kategórie z celku
III.
- 1899 a nezistené
1900 - 1919
1920 - 1945
1946 - 1970
1971 - 1980
1981 - 1990
1991 - 2001
spolu
%
% danej kategórie z celku
IV.
- 1899 a nezistené
1900 – 1919
1920 – 1945
1946 – 1970
1971 – 1980
1981 – 1990
1991 – 2001
spolu
%
% danej kategórie z celku
Obdobie výstavby
1900 – 1919
1920 – 1945
1946 – 1970
1971 – 1980
1981 – 1990
1991 – 2001
spolu
%
Úhrn - z toho 1996 - 2001
Rodinné domy Bytové domy Ostatné budovy Domový fond spolu
11
0
2
13
3
0
0
3
8
0
0
8
96
1
0
97
57
14
0
71
54
17
0
71
56
5
0
61
285
37
2
324
88
11,4
,6
100
50,4
77,1
25
52,1
12
0
1
13
4
0
0
4
30
0
1
31
103
3
0
106
18
3
1
22
8
0
0
8
9
0
0
9
184
6
3
193
95,3
3,1
1,6
100
32,5
12,5
37,5
31
2
0
0
2
4
0
0
4
6
0
0
6
2
1
0
3
1
1
0
2
1
0
0
1
16
2
0
18
88,9
11,1
0
100
2,8
4,2
0
2,9
9
0
0
9
6
0
0
6
4
0
0
4
22
0
2
24
8
3
0
11
11
0
1
12
21
0
0
21
81
3
3
87
93,1
3,4
3,4
100
14,3
6,3
37,5
14
Rodinné domy Bytové domy Ostatné budovy Domový fond spolu
13
0
0
13
46
0
1
47
227
4
2
233
85
21
1
107
74
18
1
93
87
5
0
92
566
48
8
622
91
7,7
1,3
100
44
0
0
44
Z hľadiska kategorizácie patrí 89,6 % bytov do I. a II. kategórie, pričom v roku 1991 tam patrilo len 81 %. Za 10ročné obdobie sa výrazne znížil podiel podštandardných bytov III. a IV. kategórie, do ktorej patrí v súčasnosti už len
10,5 % bytov oproti 18,7 % bytového fondu v roku 1991.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
49
9.4.2.3. Štruktúra trvale obývaného bytového fondu podľa druhu stavebného materiálu
Trvalo obývané byty
Materiál nosných múrov:
kameň, tehly
drevo
nepálené tehly
ostatné a nezistené
Spolu:
Rodinné domy
2001
495
5
20
46
Bytové domy
2001
48
0
0
0
Ostatné budovy
2001
5
1
0
2
Domový fond spolu
2001
548
6
20
48
Bytový fond
1991
511
5
21
86
623
Z menej kvalitného stavebného materiálu ako sú nepálené tehly je postavených 20 rodinných domov a z
dreva 6 domov. V budúcom období tento bytový fond predstavuje potenciálne možnosti pre novú bytovú výstavbu vo
forme rozsiahlej rekonštrukcie, resp. novej výstavby na pozemkoch získaných v dôsledku asanácií nekvalitného a
fyzicky prestárleho bytového fondu.
9.4.2.4. Štruktúra trvale obývaného bytového fondu podľa veľkosti bytov
Obývanosť trvalo obývaných bytov a veľkostná štruktúra v roku 2001
Počet osôb
v byte
1
2
3
4
5
6
7+
spolu
%
1991
%
1 obytná miestnosť
9
3
1
3
1
1
11
29
4,7
39
7,5
Trvalo obývané byty podľa veľkosti
2 izby
3 izby
4 izby
5 + izieb
36
66
25
16
9
44
32
24
6
24
27
26
11
44
38
46
7
16
15
19
2
5
11
9
12
7
9
7
83
206
157
147
13,3
33,1
25,2
23,6
112
184
136
74
21,2
31,7
24,9
14,7
1991
spolu
152
112
84
142
58
28
46
622
100
545
100
93
120
78
116
71
27
40
545
Vo veľkostnej štruktúre bytového fondu má obec priaznivú situáciu a prevyšuje okresné ukazovatele. Podiel
3-izbových bytov dosahuje 33,1 %, 4-izbových 24,9 % a viacizbových bytov 14,7 %. Celkovo je 71,3 % bytov vo
veľkostnej kategórii ako 3 a viacizbových.
V 152 bytoch, čo predstavuje viac ako 24 % trvalo obývaného bytového fondu obce, býva len 1 osoba, 2
osoby obývajú 112 bytov, 3 osoby obývajú 84 bytov a 4 osoby obývajú 142 bytov. Úroveň bývania nie je daná len
počtom bytov, ale aj technickou úrovňou ich vybavenosti.
9.4.2.5. Štruktúra bytového fondu podľa technickej vybavenosti
Nová bytová výstavba v období rokov 1970 - 2001 a modernizácia existujúceho bytového fondu výrazne
prispeli k zlepšeniu úrovne technickej vybavenosti bytového fondu.
Technická vybavenosť trvalo obývaných bytov
Vybavenie
Bytov spolu
z toho: s plynom zo siete
s vodovodom
s vodovodom v byte
s vodovodom mimo bytu
bez vodovodu
nezistené
s kanalizáciou
prípojka na kanalizačnú sieť
septik (žumpa)
so splachovacím záchodom
s kúpeľňou či sprchovacím kútom
Počet bytov 2001 v %
622 100,0
536 86,1
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
Počet osôb v bytoch 2001
2.147
1.634
Počet bytov 1991
v%
488 89,.5
544
2
57
19
87,5
0,3
9,2
3,1
1.677
2
415
53
489 89,7
471
82
521
535
75,7
13,2
83,8
86,1
1.465
244
1.618
1.655
321 58,9
440 80,7
466 85,5
50
Z hľadiska technickej vybavenosti je 86 % bytov plynofikovaných, 87 % je vybavených vodovodom,
kanalizáciu má 75,7 % bytov, vlastný septik má 13,2 % bytov. Kúpeľňou alebo sprchovacím kútom je vybavených
86,1 % a splachovacím záchodom 83,8 % bytového fondu.
Spôsob vykurovania trvalo obývaných bytov
Spôsob vykurovania
Ústredné kúrenie diaľkové
Ústredné kúrenie lokálne
na pevné palivo
na plyn
elektrické
Etážové kúrenie - na pevné palivo
- na plyn
- ostatné
Kachle - na pevné palivo
- elektrické
- plynové
- ostatné
Iné
Spolu
Počet bytov
17
263
1
257
1
55
76
48
4
159
622
v%
2,7
42,3
0,1
41,3
0,1
8,8
12,2
7,7
0,6
25,5
100
Počet osôb v bytoch
58
858
4
839
3
163
482
118
18
450
2147
Z hľadiska spôsobu vykurovania 42,3 % bytov je vybavených vlastným ústredným kúrením. Diaľkovým
ústredným kúrením je vybavených 2,7 % bytov. Etážové kúrenie je v 8,8 % bytov a kachľami vykuruje 20,5 % bytov.
9.4.2.6. Ukazovatele úrovne bývania
Analýza úrovne bývania poukazuje, že oproti poslednému sčítaniu v roku 1991 sa výrazne zlepšil štandard
úrovne bývania vo všetkých ukazovateľoch. Jednotlivé kvalitatívne štandardy sú uvedené v tabuľke v porovnaní s
rokom 1991.
Ukazovatele úrovne bývania
Počet
Počet osôb na 1: byt
obytné miestnosti
CD
HD
Obytná plocha bytu v m2
Celková plocha bytu v m2
Priemerný počet:
- m2 obytnej plochy na 1 byt
- m2 celkovej plochy na 1 byt
- m2 obytnej plochy na 1 osobu
- obytných miestností na 1 byt
Rodinné domy 2001 Bytové do 2001 Ostatné budovy 2001 Domový fond spolu 2001 1991
3,43
3,48
4,75
3,45 3,52
,93
1,14
2,11
,95
1,1
2,58
2,88
2,92
2,6
2,98
3,04
3,17
2,99
38351
2289
269
40909 29338
57844
3346
389
61579 45060
67,8
102,2
19,7
3,69
47,7
69,7
13,7
3,04
33,6
48,6
7,1
2,25
65,8
99
19,1
3,62
53,8
82,7
15,3
3,21
P porovnanie plošných štandardov bytového fondu vyplýva, že obec vykazuje priaznivé hodnoty v porovnaní s
okresnými ukazovateľmi.
Vybavenie a rekreačné možnosti domácností
Vybavenie domácnosti - Plavecký Štvrtok
Samostatná chladnička
Chladnička s mrazničkou
Samostatná mraznička
Automatická práčka
Farebný televízor
Telefón v byte
Mobilný telefón
Rekreačná chata, domček, chalupa
Osobný automobil
Osobný počítač
Osobný počítač s internetom
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
Počet bytov
407
237
284
387
530
357
173
16
252
62
20
2010
Počet osôb v bytoch
1395
745
938
1242
1751
1080
598
32
848
210
66
51
Vybavenosť domácností
v%
ústredným kúrením
45,0
kúpeľňa, sprchovací kút
86,0
automatická pračka
62,2
rekreačná chata, chalupa
2,6
osobné auto počítač
40,5
11,7
Na základe analýzy vybavenosti jednotlivých domácností konštatujeme, že kvalitný bytový fond v riešenom
sídelnom útvare je faktorom, ktorý sa výrazne prejavuje v stabilizácii vlastného obyvateľstva v obci.
9.4.2.7. Neobývaný bytový fond
Podľa výsledkov sčítania ľudu, domov a bytov k 26.5.2001 bolo v obci 86 neobývaných bytov, ktoré tvoria
13,9 % z celkového bytového fondu. Rekreačné chalupy z celkového počtu domov tvorili takmer 7 %, čo predstavuje
značný podiel a poukazuje, že obec má vysoký rekreačný potenciál. Z neobývaných bytov tvorili podiel 47 %. Pri
sčítaní k 3.3.1991 bolo v obci Plavecký Štvrtok 94 neobývaných bytov, ktoré tvorili 14,7 % z celkového bytového
fondu. Rekreačné chalupy tvorili len 4 %, pričom z celkového počtu neobývaných bytov tvorili 1/4.
Neobývané byty – dôvody 2001
Rok spolu
2001
1991
86
94
zmena
užívateľa
určený na
rekreáciu
3
10
40
23
na
prestavbu
14
10
nespôsobilý
4
14
po
kolaudácii
v pozostalostnom
konaní
1
10
3
1
iný
dôvod
21
26
Predpokladáme, že byty neobývané z dôvodov kolaudácie, zmeny vlastníka, prestavby a rekonštrukcie v
počte 21 bytov v súčasností rozšírili kapacity trvalo obývaného bytového fondu.
9.4.3. NÁVRH ROZVOJA BYTOVÉHO FONDU
Prognóza vývoja bytového fondu k návrhovému obdobiu 2030 bola odvodená od prognózy vývoja
obyvateľstva, kde sa vychádzalo z predpokladaného vývoja obložnosti obyvateľstva na 1 byt a z potenciálnych
možností disponibilných pozemkov určených na výstavbu bytov. V obložnosti u nových bytov sa uvažovalo rozpätie
od 3,2 do 3,3 obyvateľov na jeden byt.
Návrh rozvoja bytového fondu uvažuje s celkovým prírastkom 526 bytov pri celkovom počte 1148 bytov
v obci. Celková navrhovaná plocha pre bývanie predstavuje záber 74,9 ha. Prírastok celkovej plochy bytov sa
predpokladá v rozsahu cca 41,5 tis. m2.
Návrh rozvoja bytového fondu
rok
Bytov celkom
Prírastok bytov
Prírastok obyvateľov celkom
obyvateľstvo
Obložnosť
2001
622
2177
3,5
2005
660
38
2010
810
150
2305
3,5
2750
3,4
2020
980
170
560
3230
3,3
2030
1148
168
540
3670
3,2
Celkom
526
1100
Z hľadiska kvality bývania predstavuje návrh nových bytov podľa ukazovateľa nadštandardné výmery oproti
súčasnej skladbe bytov v záujmovom území. To znamená, že výstavbou týchto nových bytov sa zvýši štandard
bývania v záujmovom území a tým i kvalita prostredia.
Priemerná výmera na obyvateľa predstavuje v súčasnosti 19,7 m2 obytnej plochy, v návrhu uvažujeme so
zvýšením na 25 m2, čo znamená výrazné skvalitnenie bývania v záujmovej lokalite. Obložnosť bytov predstavuje 3,7
obyvateľa na byt, v návrhu uvažujeme s obložnosťou 3,2 obyvateľa na byt.
V ÚPN sú vytypované vhodné lokality pre bytovú výstavbu formou rodinných domov v 9 lokalitách formou
nízko podlažnej bytovej výstavby. ÚPN predpokladá samostatne stojace rodinné domy, dvojdomy, radovú zástavbu,
aj bývanie v rámci krajinných usadlostí progresívnou formou zástavby s obývateľným podkrovím a šikmými
strechami.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
52
Navrhovaná bytová výstavba rodinných domov umožní nárast počtu obyvateľov obce na základe vlastných
prirodzených prírastkov, ako i v dôsledku predpokladanej migrácie obyvateľstva do sídla. Nové trendy vo vývoji spoločnosti
sa prejavia aj vo sfére bývania v individuálnej bytovej výstavbe. Sociálna diferenciácia spoločnosti spôsobí rozdielne
nároky a možnosti na štandard bývania, preto nevyhnutne počítame v návrhu so širšou škálou druhov a foriem bývania
vrátane krajinných usadlostí, čo bude potrebné doriešiť v nižšom stupni územnoplánovacej dokumentácie.
Súčasný stav a kvalita bytového fondu v obci s vysokým podielom rodinných domov pôsobí ako výrazný stabilizačný
faktor osídlenia. Návrh nového domového fondu zvýši migračné presuny obyvateľstva do obce z väčších miest a z okolitého
regiónu. Modernizácia existujúceho bytového fondu a nová výstavba rodinných domov podporí tendencie smerujúce
k stabilizácii súčasnej sídelnej štruktúry.
Bývanie patrí vo všetkých vyspelých trhových ekonomikách k sféram, ktoré ovplyvňuje hlavne obec. Účasť
štátu je tiež veľmi významná, hlavne rôznymi formami podpory na udržanie obyvateľstva v obciach zaoberajúcich sa
formovaním krajiny. Bytová politika tvorí dôležitú súčasť hospodárskej a sociálnej politiky obce. Navrhovaná výstavba
rodinných domov v obci vyrieši základný sociálny problém obyvateľstva, hlavne vo vysokej obložnosti. Stane sa
významným impulzom na vytváranie pracovných príležitostí v stavebníctve i ďalších odvetviach. V ÚPN výstavbu
rodinných v obci považujeme za významný akceleračný impulz na celkové oživenie ekonomiky riešeného územia,
ktorý podporí a vyvoláva rozvoj občianskej vybavenosti, výrobných služieb a turistických zariadení.
Potenciálne rozvojové plochy
č.lokality
102
103
104
105
106
107
108*
109
112
Spolu
názov lokality
Za potokom
Lázky Pl. Š.
Krúžky
Nad kanálom
Pod pekárňou
Na panskej roli
Na konci
Plavecký Štvrtok
Vampil
plocha lokality v m2
90 600
73 700
34 800
104 300
31 500
139 300
202 100
57 800
14 700
748 800
Počet obyvateľov
165
134
64
188
140
252
367
106
560
1 976
*Poznámka: Vzhľadom na vyjadrenie Krajského pozemkového úradu č. j.80/008/2009-10 zo dňa 12.1.2010, ktorým neudelil súhlas
s budúcim nepoľnohospodárskym využitím lokality č. 108, presúvame túto plochu do výhľadu.
Vo východnej časti obce Plavecký Štvrtok sa nachádza nelegálna rómska kolónia, ktorej chatrče stoja
v ochrannom a bezpečnostnom pásme plynovodov s VVT, ako aj priamo nad plynovodom a v ochrannom pásme
ŠPR Bezedné. Vzhľadom na to, že cez túto lokalitu je plánovaný cestný obchvat obce, asanácia nelegálnych stavieb
a postupné etapovité presídľovanie rómskeho obyvateľstva je nutné.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
53
10. NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA
A KOMPOZÍCIE OBCE PLAVECKÝ ŠTVRTOK
10.1. OBRAZ OBCE, URBANISTICKÁ ŠTRUKTÚRA, KOMPOZÍCIA
Významnými kompozičnými prvkami urbanistickej štruktúry sídiel sú historické jadrá a po ich obvode sa
rozvíjajúce obytné zóny, zóny občianskej vybavenosti, výroby a rekreácie. V plnej miere to platí aj pre Plavecký Štvrtok.
Každé historické jadro má svoju pôvodnú urbanistickú štruktúru.
Dominantnými prvkami v historickom jadre sú pamiatkovo chránené objekty - kostoly umocnené prevažne
nízkopodlažnou zástavbou.
Urbanistická kompozícia je priamo zviazaná s celkovou urbanistickou koncepciou. Ak pod urbanistickou
koncepciou sídelného útvaru rozumieme komplexne vypracovanú sústavu názorov na vytváranie urbanistického
priestoru, tak urbanistická kompozícia predstavuje predovšetkým estetické usporiadanie prvkov priestorovej
štruktúry. Dotýka sa to tvarového zvládnutia priestoru. Vychádza z celkovej urbanistickej koncepcie, nemení
podstatne obsah a rozloženie funkcií v priestore, dáva im predovšetkým vonkajší vzhľad, kultúrnosť a estetičnosť.
Do celkového rozsahu priestorovej štruktúry, ako aj do jej jednotlivých častí sa premietajú najšpecifickejšie
znaky sídla.
Urbanistická kompozícia je proces, v ktorom sú všetky hmotné i nehmotné zložky sídelného útvaru, súčasne
s riešením funkčno-prevádzkových a organizačných predpokladov, integrované v jednotiacom estetickom poriadku.
Najvýznamnejšiu úlohu hrá pri tom estetický aspekt, ktorý nemožno nahradzovať púhym racionálnym riešením
funkčných, prevádzkových, komunikačných a iných vzťahov.
Každý sídelný útvar má svoju vlastnú špecifičnosť, identifikačnú výrazovo-významovú kostru, ktorá odzrkadľuje
symbiózu prírodných daností, historického vývoja a kompozičných zámerov.
Štruktúru urbanistickej kompozície vytvára vedenie hlavných komunikačných trás a kompozičných osí, rozloha,
merítko, priestory a ich väzby, rozloženie akcentov a dominánt, organické spojenie dochovaných hodnôt a nových prvkov,
členenie zástavby a spojenie s prírodou.
Sídelný útvar treba chápať ako hmotný a priestorový celok, ktorého jednotlivé časti majú byť organicky navzájom
previazané. Všetky hmotné i nehmotné zložky sídelného útvaru, súčasne s riešením funkčno-prevádzkových a
organizačných predpokladov, majú byť harmonicky zjednotené v jednotiacom estetickom poriadku. Ide o estetickú
usporiadanosť foriem (tvary, línie, farby, proporcie, priestorové vzťahy) a súčasne vylúčenie nesúvislých rušivých
momentov.
Ide o lokalitu, v ktorej nachádzame príklad poľnohospodárskeho sídla západnej časti Slovenska dokumentujúci
symbiózu ľudovej, roľníckej a meštiackej architektúry s výraznou architektonickou hodnotou. Navrhujeme preto tieto časti
zachovať, postupne obnovovať a rekonštruovať.
Prestavbu a výstavbu v okolí jadra riešiť tak, aby sa nenarušila kultúrno-historicko-urbanistická kvalita jadra
Plaveckého Štvrtka a jeho urbanistický pôdorys. Tak vzniknú možnosti rozšírenia kapacít na bývanie a na obchodnoobslužné činnosti v súkromnom sektore.
Jadro si v rámci riešenia vyžaduje zvýšenú pozornosť k urbanistickým hodnotám a bude nutné zabezpečiť
jeho dostavbu (časti okolo Obecného úradu).
Existujúci systém treba zachovať dodržaním uličnej čiary a kompozície sídla, ako aj charakteru zástavby v
blokoch jednotlivých objektov radovej uličnej zástavby.
Je nevyhnutné zachovať panorámu sídla s dominantou kostola a zakomponovať ho do prírodného
prostredia.
• Z hľadiska urbanistickej kompozície je potrebné obec rozvíjať v súlade s jej terajšou kompozičnou štruktúrou
formou ulicovej zástavby pri zachovaní hlavnej lineárnej kompozičnej osi – cesty III. triedy
• usilovať o súlad medzi rozvojom obce a ochranou jej historického a kultúrneho dedičstva
• riešiť zástavbu v kontexte zachovania dominantnosti kostola v panoráme obce bez nových výškových dominánt
v priestore
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
54
• uplatniť pozdĺžnu lineárnu os tvorenú hlavnou komunikačnou cestou a priečnu lineárnu os prepájajúcu obec
v smere k podzemným zásobníkom ako hierarchizovanú sústavu rôznorodých kompozično-priestorových prvkov
• centrálnu a staršou časť obce zhodnotiť predovšetkým rekonštrukciou a asanačnou prestavbou
• pri asanačnej prestavbe dodržať reguláciu stanovenú stavebnou čiarou
• uplatniť princípy obnovy a zhodnotenia územia obce s harmonickým začlenením novodobých komponentov.
10.2. PRIESTOROVÉ USPORIADANIE SÍDLA
Okrem vyššie uvedeného bude potrebné:
• dodržať priestorové usporiadanie sídla, ktoré vychádza z rozloženia hmôt v pôdoryse, z výškového usporiadania
a spojenia s celým okolím,
• do jadra situovať funkčné aktivity nevyvolávajúce nároky na veľkoplošné asanácie a ktoré možno situovať
v existujúcich plošných a priestorových podmienkach s cieľom morálnej a fyzickej rekonštrukcie jadra,
• nelokalizovať sem zariadenia, ktorých plošné a objemové nároky presahujú merítko a štruktúru zástavby,
• nelokalizovať sem objekty s plochými strechami, šikmé strechy s tvrdou pálenou krytinou sú výrazným
dotvárajúcim prvkom jadra, je nutné zachovať ich aj pri novej výstavbe,
• novú zástavbu prispôsobiť výškovej hladine okolitých objektov ako aj merítku a tvarosloviu okolitej zástavby,
• riešiť prieluky, ktoré je možné využiť na výstavbu,
• zrekonštruovať znehodnotený a nevyužívaný bytový fond,
• v súvislosti s týmto riešením Plaveckého Štvrtka navrhujeme postupovať konkrétnym stavebno-technickým
zameraním a vyhodnotením jestvujúcich funkcií objektov a na tomto podklade navrhnúť možný spôsob prestavby
a dostavby,
• lokalizáciu prevažnej časti občianskej vybavenosti umiestňovať na hlavnej kompozičnej osi, a to v pôvodnej trase
cesty III/00235, aby sa posilnil jej kultúrno-spoločenský charakter,
• na hlavnú kompozičnú os umiestňovať zariadenia obchodu a služieb, prípadne administratívy tak, aby bola os
atraktívna aj pre pasantov.
V rámci urbanisticko-výtvarných pomerov je potrebné rešpektovať štruktúru pôvodne zastavaných častí sídla a hlavne v
ich centrálnych polohách im ponechať výraz pôvodnej zástavby, prípadne nenásilnou dostavbou a rekonštrukciou starších
objektov docieliť kvalitu, ktorá by s ňou korešpondovala. Okrem zachovania architektonicko-urbanistických pomerov je zároveň
potrebné zachovať a kompozične umocniť solitéry s historickou hodnotou. Pri novej výstavbe a rekonštrukcii treba rešpektovať v
týchto lokalitách architektonický tvar domu typický pre toto prostredie.
Vzhľadom na súčasnú hladinu a charakter zástavby navrhujeme podmienky realizácie novej zástavby v obci
Plavecký Štvrtok:
• v architektúre sa musí rešpektovať hmotové usporiadanie, kompozícia a mierka s okolitou súčasnou zástavbou,
• objekty pre novú individuálnu bytovú výstavbu budú 1 - 2 podlažné so šikmou strechou a podkrovím, ktorých
horizont by nemal prevyšovať súčasnú hladinu striech okolitej zástavby
• nová výstavba bytových domov by nemala prevyšovať 3 – 4 podlažia s podkrovím.
10.3. ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY NA RIEŠENIE Z HĽADISKA URBANISTICKEJ
KOMPOZÍCIE, TYPU ZÁSTAVBY A FUNKČNÉHO VYUŽITIA
• Koncepciu rozvoja územia založiť na vytvorení predpokladov pre zástavbu územia z pohľadu súčasných
urbanistických a architektonických názorov na výstavbu, pri rešpektovaní jestvujúcich kultúrnych pamiatok
a prírodných hodnôt prostredia
• v riešení urbanistickej štruktúry vyjadriť vzájomné väzby bývania, výroby a občianskej vybavenosti , riešiť
zapojenie novonavrhovanej štruktúry na existujúcu zástavbu
• vytvoriť podmienky a predpoklady pre integráciu novonavrhovaných obytných štruktúr do organizmu obce,
• zachovať existujúcu zeleň v obci a vytvoriť ďalšie nové plochy zelene
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
55
• vytvoriť polyfunkčné štruktúry typických obecných priestorov formou kompaktnej radovej zástavby a kompaktnej
blokovej zástavby, klásť dôraz na tvorbu verejných priestorov, námestia a trás prepájajúcich jednotlivé časti územia
• rozvíjať harmonický vzťah urbanizovaného prostredia a prírodného zázemia v súlade s princípmi trvalo
udržateľného rozvoja
• využiť polohový potenciál na umiestnenie podnikateľských prevádzok do vybraného územia vrátane možností
umiestnenia medzinárodných výrobných zariadení
• riešiť promenádu pozdĺž hlavnej komunikácie ako reprezentačný peší ťah v zeleni s drobnou architektúrou
• pozdĺž promenády a hlavných komunikačných ťahov navrhnúť vedenie cyklistickej trasy
• riešiť optimálne väzby v historických ťahoch a vo väzbe na riešenie dopravy v obci.
• overiť riešenie možností obojstrannej zástavby ulíc kde je len jednoradová zástavba
• rešpektovať prostredie mierkou, typom a výškou zástavby, zohľadniť terénne danosti lokality a tvorbu siluety obce
v zmysle kompozičných princípov
• uvažovať v priestore s funkciou bývania, výroby a občianskej vybavenosti: obchod, služby, ubytovacie
zariadenia, administratíva, kultúra, školstvo, zdravotníctvo, sociálne zariadenia s doplňujúcimi funkciami: zeleň,
dopravná a technická vybavenosť
• stanoviť stavebné čiary v kontexte s dopravným riešením a koridormi technickej infraštruktúry
• navrhnúť funkčné využitie územia obce a zachovať zeleň
• spracovať regulačnú časť návrhu ÚPN vrátane grafického znázornenia
• uplatniť v regulácii budúcej zástavby požiadavky na riešenie verejnej zelene
• vytvoriť možnosť riešenia rekreačno-oddychových a kultúrno-spoločenských funkcií v kontakte s vodnými
plochami v obci
• navrhnúť možnosť umiestnenia pontónov pre pristávanie člnov a vodných bicyklov
• preveriť možnosť na prípadné kotvenie botela v rámci jazera
• v obci riešiť promenádu ako reprezentačný peší ťah v zeleni s drobnou architektúrou
• riešiť umiestnenie drobných zariadení občianskej vybavenosti a malej architektúry bez kompaktnej zástavby.
V najbližšom návrhovom období bude potrebné zamerať sa na riešenie problémov bývania:
• rozvíjať individuálne formy bývania – navrhnúť nové rozvojové lokality pre rodinné a bytové domy v príťažlivých
lokalitách bez zdrojov nepriaznivého pôsobenia na obytné prostredie,
• obytné zóny navrhovať komplexne, s vyčlenením plôch pre príslušnú občiansku vybavenosť,
• znížiť rozsah odpadu bytového fondu, neuvažovať s celoplošnými asanáciami,
• zvýšiť rozsah rekonštrukcie a modernizácie, opráv a údržby jestvujúceho bytového fondu,
• využívať rôzne netradičné formy získavania bytov ako prístavby, nadstavby, podkrovné byty a p.,
• vytypovať vhodné lokality pre novú bytovú výstavbu,
• humanizáciu obytného prostredia,
• zabezpečiť širšiu škálu druhov a foriem bývania (od sociálnych bytov po nadštandardné) vzhľadom na
diferenciáciu potrieb a možností rôznych sociálnych skupín obyvateľstva,
• pre fungovanie trhu bytov umožniť a podporovať vstup podnikateľskej sféry do výstavby bytov.
Modernizácia a rekonštrukcia bytového fondu, ako i nová výstavba podporia tendencie smerujúce k stabilizácii
súčasnej sídelnej štruktúry.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
56
10.4. ZÁKLADNÁ KONCEPCIA BUDÚCEHO ROZVOJA ÚZEMIA
A POŽIADAVKY NA FUNKČNÉ VYUŽITIE ÚZEMIA
Zámerom rozvoja ÚPN obce je vytvoriť pre sídlo a jeho spádové územie optimálnu oblasť atraktivít s funkčnou
náplňou, akú si vyžaduje sídlo Plavecký Štvrtok.
Intenzita vnútornej migrácie na Slovensku má v posledných rokoch klesajúcu tendenciu. Za posledné roky
zaznamenali štatistici v rámci Slovenska vznik nových imigračných oblastí. Novým prvkom v migračnom vývoji je
zastavenie prílevu obyvateľstva do veľkých miest ako Bratislava a Košice a začiatok migračného prírastku do
prímestských okresov. Podľa analýzy Inštitútu informatiky a štatistiky sa ročný migračný prírastok Bratislavy znížil až
o polovicu. Novými príťažlivými oblasťami sa stali hlavne sídla v okolí Bratislavy a v okolí diaľnice.
Hlavným urbanistickým koncepčným zámerom riešenia je plne zapojiť do organizmu sídelného útvaru všetky
funkčné zložky a odstrániť negatívne javy. Základná koncepcia vychádza z existujúcich urbanistických štruktúr a
väzieb v sídelnom útvare, ako aj z koncepcie historickej štruktúry a z celkového bytového fondu, občianskej
vybavenosti a ostatných funkcií.
Predpokladom pre takéto riešenie je vylúčenie tranzitnej dopravy na ceste III/00235 z centrálnej časti obce Plavecký
Štvrtok a viesť ju mimo centrálnu časť sídla v súlade s koncepčným zámerom celkového dopravného usporiadania – obchvat
sídla. Tým sa dosiahne humanizácia ťažiskového priestoru sídla. Hlavnú kompozičnú os formovanú reliéfom riešeného
územia bude tvoriť koridor III/00235. Návrh urbanistickej koncepcie rešpektuje a tvorivo rozvíja jestvujúcu kompozičnú kostru
riešeného územia a funkčne napĺňa hlavnú kompozičnú os, na ktorú sú napájané ďalšie obslužné komunikácie a existujúce
funkčné plochy.
Existujúci intravilán sídla je extenzívne zastavaný s veľkým zastúpením súkromných záhrad, naopak zastúpenie
verejnej vegetácie je neúmerne nízke. Rozvoj sídla bude prebiehať v prvom rade intenzifikačnou formou v rámci
intravilánu sídla, a to intenzívnejšou dostavbou, čím sa zvýši štandard bývania, služieb, občianskej vybavenosti a zníži
sa koeficient obývanosti bytov.
Ďalším zámerom riešenia bude prehodnotenie a doplnenie zariadení občianskej vybavenosti v existujúcich
plochách s ponechaním rezervných plôch pre občiansku vybavenosť aj v novonavrhovaných plochách pre bývanie. V
rámci plôch občianskej vybavenosti bude nutné počítať s parkovacími plochami pre osobné automobily vzhľadom na
nedostatok parkovacích plôch v sídle. Ďalšie parkovacie plochy navrhujeme v priestoroch určených pre bytové domy
- pri objektoch a pod objektmi s polyfunkčným využitím.
Zámerom rozvoja bude doplniť sídlo o plochy pre podnikateľské aktivity, priemyselné plochy a plochy pre
skladové hospodárstvo, ktoré sa budú vytvárať pri existujúcich areáloch.
Nové športové plochy a detské ihriská budú navrhnuté v náväznosti na existujúce plochy športu.
Vytvoriť nové plochy pre rekreačné využitie a pre agroturistiku.
Bude potrebné zachovať jestvujúce plochy verejnej vegetácie, navrhuje ich dokomponovanie a vytvorenie systému
vegetácie. Navrhujeme zapojenie všetkých prírodných atraktivít do organizmu sídla, ďalej navrhujeme obecný park,
prvú etapu výstavby treba začať v priestore pod kompresorovňou v CH PZZP až k obci, takto bude tvoriť ich
ochranno-filtračnú zeleň.
Z hľadiska ochrany prírody je spracovaný "územný systém ekologickej stability krajiny". V rámci neho budú
navrhnuté biocentrá a biokoridory. V miestach narušenia biokoridorov budú navrhnuté účinné opatrenia na ich obnovu,
resp. vytvorenie pásov vegetácie, vodné plochy atď.
Zabezpečiť pre všetky nové rozvojové územia pred zahájením investičných aktivít riešenie územnoplánovacími
podkladmi (urbanistické štúdie) alebo územnoplánovacou dokumentáciou (územné plány zón).
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
57
11. NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA S URČENÍM PREVLÁDAJÚCICH
FUNKČNÝCH ÚZEMÍ, NAJMÄ OBYTNÉHO, ZMIEŠANÉHO, VÝROBNÉHO
A REKREAČNÉHO ÚZEMIA
Nárast počtu obyvateľstva za posledné roky súvisí s významom sídla Plavecký Štvrtok. Táto okolnosť si vyžaduje
vytváranie nárokov pre budovanie novej výstavby pre zariadenia občianskej vybavenosti, bytovej výstavby a podnikateľských
aktivít, športu atď. V návrhu funkčnej organizácie vychádzame zo súčasného stavu a z koncepcie riešenia. V obci sú
zabezpečené základné funkčné zložky, ich vzájomné proporčné previazanie, ako aj zabezpečenie dopravy a technickej
vybavenosti územia.
Funkcia bývania je rovnomerne rozložená na celom území sídla, najmä okolo hlavnej kompozičnej osi sídla. Nová
bytová výstavba bude rozvíjaná v rámci súčasných obytných plôch, ako aj vo voľných záhradách, hlavne IBV, pri
zachovaní charakteru zástavby a charakteru historického pôdorysu, bez podstatnejších zmien vo výškovom zónovaní.
Hromadná bytová výstavba je v dvoch lokalitách, a to sedem bytoviek v lokalite Krúžky II a dve bytovky pri škole.
Funkčné plochy pre individuálnu bytovú výstavbu sa budú rozvíjať na plochách 102 lokalita Za potokom, 103
lokalita Lázky, 104 lokalita Krúžky, 105 lokalita Nad kanálom, 106 lokalita Pod pekárňou, 107 lokalita Na panskej roli, 108
lokalita Na konci (výhľad), 109 lokalita Plavecký Štvrtok a 112 lokalita Vampil.
Funkcia občianskej vybavenosti je koncentrovaná v strede sídla okolo kostola a Obecného úradu v priamej
nadväznosti na hlavnú kompozičnú os, cestu III/00235. Navrhovaná občianska vybavenosť v rámci hromadnej
bytovej výstavby bude vo forme málopodlažných polyfunkčných domov v parteri s občianskou vybavenosťou.
Nové funkčné plochy pre občiansku vybavenosť sú plocha č. 201 rozšírenie cintorína lokalita Na pánskej roli
a plocha č. 202 sociálne ubytovanie pre dôchodcov lokalita Na piesku. Plocha č. 203 v lokalite Kamenná Seč a plocha
č. 214 v lokalite Pasienok boli schválené v zmenách a doplnkoch Eurovalley medzi komunikáciou I/2 a diaľnicou.
V rámci plôch pre individuálnu bytovú výstavbu vytvoriť (vo väčších plochách) možnosť či už samostatných plôch
občianskej vybavenosti, alebo integrovať občiansku vybavenosť do rodinných domov.
Navrhované funkčné plochy pre šport sa budú rozvíjať v troch lokalitách, a to č. 301 Nad rybníkom, 302 Za
rybníkom a 303 Pod ihriskom.
Rekreačné plochy sú situované južne od sídla okolo vodnej plochy bagroviska a na severe katastra sa
nachádza rekreačná plocha Vampil. Ďalšie rekreačné plochy sú Feld a chatová osada ŽSR.
Nové funkčné plochy pre rekreáciu sú č. 401 lokalita Zobokov kút (výhľad), 402 lokalita Vampil, 403 lokalita
Vampil, 405 lokalita Spodná klčovanica, 406 lokalita Pri k. ú. Malacky a 407 lokalita Kozánek.
Pre chatovú rekreáciu navrhujeme nové plochy č. 501 lokalita Vampil, 502 lokalita Vampil, 503 lokalita
U Plánkov, 504 lokalita Pod Vampilom a 506 lokalita Vŕšky.
Nové funkčné plochy podnikateľských aktivít sú na ploche č. 602 lokalita Pod Kozánekovou horárňou
schválená v zmenách a doplnkoch Eurovalley situovaná medzi cestou I/2 a diaľnicou D2.
Navrhujeme nové plochy pre zeleň – obecný park, parková úprava a izolačná zeleň medzi navrhovaným obchvatom
Plaveckého Štvrtka a navrhovanými plochami pre individuálnu bytovú výstavbu. Sú to plochy č. 701, 702 a 703 v lokalite
Dubové hrudy, ďalej č. 704 lokalita Za potokom, č. 705, 706 a 707 v lokalite Lázky a plocha č. 708 lokalita Krúžky II.
Funkcia podnikateľských aktivít, výroby a skladového hospodárstva je situovaná v existujúcich areáloch
určených pre túto funkciu. Areál Naftárskeho priemyslu je umiestnený na severozápade 350 m od zastavaného
územia a na juhu sídla areál Kovexu, Drevovýroby, LINA, Lukas, ESKO.
Štruktúra funkčných plôch a ich rozvoj vychádza z vyššie uvedených podmienok, aktualizácia sleduje
vytvorenie základných funkčných zón s optimálnym funkčno-prevádzkovým prepojením.
Plochy schválené Obecným zastupiteľstvom Plavecký Štvrtok dňa 5.5.2005 pod číslom 34, ktoré boli určené
pre občiansku vybavenosť a pre výrobu, situované v Zmenách a doplnkoch z apríla 2005 medzi diaľnicou D2
a cestou I/2 – priemyselný park Eurovalley, sú zahrnuté do návrhu. Z toho dôvodu nie sú uvedené v tabuľkách
perspektívneho použitia poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Zábery sa robia len pre
novonavrhované plochy, ktoré majú uvedené čísla od 102 – 802 (severný obchvat sídla).
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
58
Plavecký Štvrtok – rozvojové plochy – návrh
MALOPODLAŽNÁ BYTOVÁ VÝSTAVBA
č.lokality
názov lokality
102
103
104
105
106
107
108*
109
112
Za potokom
Lázky
Krúžky
Nad kanálom
Pod pekárňou
Na panskej roli
Na konci (výhľad)
Plavecký Štvrtok
Vampil
VYBAVENOSŤ
č.lokality
201
202
203
204
ŠPORT
č.lokality
301
302
303
REKREÁCIA
č.lokality
401*
402
403
405
406
407
názov lokality
Na pánskej roli I.
Na piesku
Kamenná Seč
Pasienok
názov lokality
Nad rybníkom
Za rybníkom
Pod ihriskom
názov lokality
Zobokov kút (výhľad)
Vampil
Vampil
Spodná klčovanica
Pri k.ú. Malacky
Kozánek
Spolu
CHATOVÉ OSADY
č.lokality
názov lokality
501
502
503
504
506
PRIEMYSEL
č.lokality
602
Pri Tančibockom potoku
Vampil
U Plánkov
Pod Vampilom
Vŕšky
Spolu
názov lokality
Pod Kozánekovou
horárňou
600 – 1000 m2/parcela
plocha lokality v m2
90.600
Pl. Š. 73.700
34.800
104.300
31.500
124.644
202.100
57.800
Vampil 14.700
Spolu:
aktuálny stav obyvateľov = 2250
počet domov
počet bytov obložnosť 2,8
59
48
23
67
50
90
131
38
20
526
165
134
64
188
140
252
367
106
56
1472
plocha lokality v m2
cintorín 7.700
Soc. dôch. 2.200
13.750
9.420
plocha lokality v m2
48.300
6.900
16.474
plocha lokality v m2
256.800
178.100
43.600
41.600
66.800
141.330
Spolu: 728.230
plocha lokality v m2
15.000
29.700
63.300
8.800
4.090
131.290
počet návštevníkov spolu
1200
počet chát
počet rekreantov
25
50
106
15
7
221
70
140
291
42
20
620
plocha lokality v m2
84.160
ZELEŇ – PARKOVÁ ÚPRAVA A IZOLAČNÁ
č.lokality
názov lokality
plocha lokality v m2
701
702
703
704
705
706
707
708
Dubové hrudy
Dubové hrudy
Dubové hrudy
Za potokom
Lazky
Lazky
Lazky
Krúžky II.
29.600
2.800
9.100
41.300
12.200
3.400
7.300
19.700
DOPRAVNÉ PLOCHY PARKOVISKO A ČSPH
č.lokality
názov lokality
plocha lokality v m2
801
802
Spodná klčovanica
Severný obchvat
25.700
*Poznámka: Vzhľadom na vyjadrenie Krajského pozemkového úradu č. j.80/008/2009-10 zo dňa 12.1.2010, ktorým neudelil súhlas
s budúcim nepoľnohospodárskym využitím lokalít č. 108 a 401, presúvame tieto plochy do výhľadu.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
59
12. NÁVRH OBČIANSKEHO VYBAVENIA
V rámci prieskumov obce Plavecký Štvrtok v oblasti občianskej vybavenosti sme zmapovali súčasnú štruktúru
jednotlivých zariadení. Stupeň poznania súčasnej vybavenosti je základom pre vyhodnotenie potrieb obyvateľov obce. V
prieskumoch sme sa venovali hodnoteniu faktorov, ktoré v podmienkach pôsobenia trhu rozhodujúcim spôsobom
ovplyvňujú jeho štruktúru.
Občianska vybavenosť sa priebehu transformačného vývoja po roku 1990 dostala do dvoch polôh, a to do polohy
netrhovej, tzv. nekomerčnej, sociálnej vybavenosti a vybavenosti komerčnej. Sociálna vybavenosť je tvorená funkciami
školstva, kultúry, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, telesnej kultúry a verejnej administratívy. Do komerčnej vybavenosti
patria zariadenia obchodu, verejného stravovania, ubytovania a služieb. V takomto členení je riešená aj občianska
vybavenosť obce Plavecký Štvrtok.
12.1. NEKOMERČNÁ VYBAVENOSŤ
12.1.1.ŠKOLSTVO A VÝCHOVA
Školstvo je v rámci obce reprezentované zariadeniami predškolskej a školskej výchovy.
Predškolskú výchovu detí v Plaveckom Štvrtku zabezpečuje materská škola č. 90 s 3 triedami a kapacitou 60
miest. V súčasnosti ju navštevuje 58 detí. Zariadenie je z hľadiska kapacity i prevádzkového stavu vyhovujúce. V
materskej škôlke pracuje 10 pracovníkov na ploche 625 m2.
V obci sa nachádza aj ďalší školský objekt bývalej materskej školy, v ktorom sídli nadácia AD PATREM, ktorá v
ňom poskytuje predškolskú a školskú prípravu žiakov 1. stupňa a výchovu neprispôsobivým rómskym deťom.
Základná školská dochádzka je v obci zabezpečovaná v plno organizovanej základnej škole č. 351 s
kapacitou 18 učební pre 450 žiackych miest. V súčasnosti ju navštevuje 236 žiakov, ktorí sa učia v 11 triedach na
ploche 2.820 m2. Okrem toho sú v škole dve špeciálne triedy s kapacitou po 18 žiakov. Súčasťou školy je školská
telocvičňa s výmerou cca 445 m2 cvičnej plochy. V škole je vybudované multifunkčné ihrisko s umelou trávou (na
mieste hádzanárskeho ihriska). Pracuje v nej 28 pracovníkov. Kapacita základnej školy je postačujúca aj do
výhľadu. Stravovanie žiakov zabezpečuje školská jedáleň pri ZŠ.
Tabuľkový prehľad súčasných zariadení školstva
Názov
Materská škola č.90
MŠ
ZŠ č.351
-"- špeciálne triedy
školská jedáleň
spolu
kapacita tried
3
kapacita detí súčasné využitie
žiakov (počet žiakov)
60
58
18
2
450
236
36
23
510
294
účelové jednotky
v m2
625
600
2.820
4.045
súčasný počet počet pracovníkov
tried
3
10
11
2
29
2
41
16
12.1.1.1. Návrh rozvoja školských zariadení
V rámci predškolskej vybavenosti sa v predmetnom území uvažuje s vybudovaním samostatnej materskej
školy. Kapacita existujúcej MŠ je 60 miest. Pre MŠ vyplýva potreba 2 MŠ pre kapacitu 90 miest.
V rámci školskej vybavenosti sa v predmetnom území neuvažuje s vybudovaním samostatnej základnej
školy z dôvodu možnej dostavby v rámci existujúcej ZŠ. Pri ZŠ je súčasná kapacita 450 žiakov. V návrhu sa
predpokladá zaškoliť 470 žiakov, z čoho vyplýva potreba pristaviť 1 triedu s kapacitou 25 žiakov, alebo sa
v súčasnej škole zvýši obložnosť na triedu na 27 žiakov, čo je bežné v základných školách.
Z ostatných zariadení OV sa predpokladá zabezpečiť potreby 350 m2 plôch na telocvičňu, 2.300 m2 plôch
v rámci ihrísk pre mládež a 1.800 m2 v rámci ihrísk pre dospelých.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
60
13.1.2. ZDRAVOTNÍCTVO
Obyvateľom obce Plavecký Štvrtok, ako aj obyvateľom obce Láb základnú zdravotnícku starostlivosť
poskytuje obvodné zdravotné stredisko č. 600. V zdravotnom stredisku zdravotnícke služby zabezpečujú: praktický
lekár, stomatológ, lekárka pre deti a dorast.
Stomatologické služby poskytuje súkromná zubná ambulancia, ktorá sa nachádza na súp. čísle 481.
Lekárenské služby zabezpečuje v obci lekáreň LIBRA č. 90 na ploche 45 m2 sídliaca v objekte spolu
s obecnou políciou v budove obecnej knižnice.
Názov
kapacita lekárskych miest účelové jednotky v m2 súčasný počet ambulancií počet pracovníkov
Zdravotné stredisko
súkromná zubná ambulancia
Lekáreň Libra
celkom
2,9
1
1
237
3
1
6
1
2
9
45
4
12.1.2.1.Návrh rozvoja zdravotníckych zariadení
Z návrhu vyplýva potreba 5,0 lekárskych miest, čo znamená rozšíriť súčasný stav o dve špecializované
miesta. Taktiež lekárenské služby si vyžadujú rozšíriť priestory minimálne o polovicu.
12.1.3. SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ
Sociálna starostlivosť sa v obci Plavecký Štvrtok v súčasnosti nezabezpečuje v žiadnych osobitných
objektoch.
12.1.3.1.Návrh rozvoja zariadení sociálnej starostlivosti
V rámci sociálnej starostlivosti sa uvažuje s výstavbou penziónu pre seniorov s kapacitou 70 jednoizbových
bytov v rozsahu kapacity 1.600 m2 pri zábere cca 2.200 m2 v lokalite Na piesku. Okrem toho sa navrhuje zariadenie
pre prechodný pobyt občanov, hlavne pre mladé a začínajúce rodiny v malometrážnych bytoch s kapacitou cca 100
bytov.
č.lokality
202
názov lokality
Na piesku
plocha lokality v m2
Soc. dôch. 2.200
12.1.4. KULTÚRNA VYBAVENOSŤ
Sieť zariadení kultúry reprezentujú v súčasnosti len knižnica a rímskokatolícky kostol. Rímskokatolícky kostol z 1.
polovice 14. storočia, ktorý bol prestavaný v 17. a 19. storočí, je dominantou obce. V kostolnom parku sú umiestené
tri pieskovcové sochy vytvorené v rôznych časových obdobiach. Kostol sa spomína v listine pri darovaní obce z roku
1333. Postavený bol v gotickom slohu. Fara bola postavená v r. 1787.
Objekt kultúrneho domu s kapacitou 250 miest je po požiari v roku 1990 prebudovaný na administratívnopodnikateľské centrum, keďže obec nemala dostatok finančných prostriedkov na rekonštrukciu. Nachádza sa tu aj
veľká konferenčná spoločenská sála pre rôzne obecné, spoločenské a podnikateľské aktivity, a pre kultúrne aktivity
postačuje obradná sieň na obecnom úrade.
Vyššie spomínaný druh kultúrnych zariadení je dôležitý nielen pre poskytovanie duchovnej kultúry bývajúcim
obyvateľom, ale v kontexte s rekreačnou funkciou sídla aj pre zabezpečenie kultúrno-spoločenských aktivít
potenciálnym návštevníkom a rekreantom.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
61
V obci je prevádzkovaná súkromná Záhradná galéria A. Machaja - Ecowood, kde sú vystavené drevorezby, ktorú
prevádzkuje Alojz Machaj na svojom pozemku.
V katastri obce sa nachádzajú aj iné sakrálne objekty a pamätníky, ako Socha sv. Jána Nepomuckého na
výpadovke na Láb, Sv. kríž Panny Márie pri ceste v smere na Vampil a Malacky, Sv. kríž 100 m od odbočky na
Malacky a morová kaplnka. V priestore pred kostolom sú postavené sochy. Najcennejšou je socha Kríža s Ježišom a
Pannou Máriou od francúzskeho sochára z roku 1793. Zo zbierky rodákov v Amerike bola v roku 1908 postavená
socha Svätej Trojice. Ďalším pamätníkom je pomník padlých vojakov v I. svetovej vojne. V roku 1932 ho zhotovil
kamenár - sochár Weinberger zo Stupavy.
V obci, v areáli cintorína, je dom smútku a cintorín je spojený s pohrebnými službami na výmere 10.800 m2.
Tabuľkový prehľad súčasných zariadení kultúry:
Názov zariadenia
Kapacita Účelové jednotky v m2 Súčasný počet zariadení
Knižnica obecná
Rím.-kat. kostol
150 miest
299
Morová kaplnka
dom smútku - v areáli cintorína
pamätníky, sochy
cintorín
10.800
spolu
Počet pracovníkov
1
1
1
1
1
1
7
1
2
12.1.4.1. Návrh rozvoja zariadení kultúry
V rámci kultúrnych zariadení sa neuvažuje s výraznejším rozvojom nových objektov. Uvažovať je možné so
zriadením kultúrno-spoločenského stánku pre teenagerov, t.j. mladých obyvateľov obce, v niektorom existujúcom zariadení.
12.1.5. ŠPORT A TELOVÝCHOVA
Telovýchovno-športovú vybavenosť riešeného územia reprezentuje štadión s dvoma futbalovými ihriskami s
výmerou areálu 19.950 m2 a cvičnou plochou s výmerou spolu 15.710 m2. Futbalové ihrisko je vybavené tribúnou s
kapacitou 150 miest a sociálnym zázemím s celkovou úžitkovou plochou 200 m2. V areáli štadióna je prevádzkované
espreso s 1 pracovníkom. Diváci môžu sledovať zápasy z krytej tribúny, ktorá bola rekonštruovaná v sedemdesiatych
rokoch. Futbalové ihrisko sa bude rozširovať o ďalšiu tréningovú plochu.
V rámci štadióna pôsobí futbalový oddiel ŠK Plavecký Štvrtok, ktorý vznikol roku 1952. Klubové farby sú
červená a čierna. Prezývku majú Mravenčári, získali ju podľa toho, že kedysi si miestni obyvatelia privyrábali zberom
vajíčok mravcov, ktoré predávali do blízkych miest, v minulosti aj do Viedne, rybárskym obchodom ako spoľahlivé
návnady.
Na území obce pôsobí známy Veterán Car club č. 127, člen združenia zberateľov historických vozidiel a
Federation internationale des véhicules anciens. Raz ročne organizujú v pieskovni športové preteky veteránov
s názvom Záhorácke piesky. Pieskovňa leží na Borskej nížine, ktorú pokrývajú najrozsiahlejšie viate piesky na celom
Európskom kontinente. Veľká časť piesčitého územia spadá do ešte stále plne využívaného Vojenského výcvikového
priestoru Záhorie. Počas druhej svetovej vojny tu maršal Rommel pripravoval svojich vojakov na boj v Africkej púšti.
12.1.5.1. Návrh rozvoja zariadení športu
V rámci športových zariadení sa uvažuje s rozvojom nových objektov v lokalitách Nad rybníkom s rozsahom
4,83 ha , v lokalite Za rybníkom na výmere 0,69 ha a Pod ihriskom na výmere 1,65 ha. Celkovo sa predpokladá
rozvoj športu na ploche 7,16 ha. Uvažovať je možné so zriadením menších nenáročných športových plôch v rámci
intravilánu obce pre teenagerov a s vybudovaním cyklotrás.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
62
č.lokality
301
302
303
názov lokality
Nad rybníkom
Za rybníkom
Pod ihriskom
plocha lokality v m2
48.300
6.900
16.474
71.674
12.1.6. VEREJNÁ ADMINISTRATÍVA A SPRÁVA
Administratíva na území obce Plavecký Štvrtok zahŕňa niekoľko typov zariadení, sú to:
• verejná administratíva - obecný úrad, obecná polícia a požiarna zbrojnica,
• nekomerčná administratíva - politické strany, mimovládne a spoločenské organizácie,
• komerčná administratíva - pošta a telekomunikácie, peňažníctvo, poisťovníctvo, advokácia a reality
Obecný úrad sa nachádza v centrálnej polohe obce a jeho súčasťou je sobášna sieň a matrika. Objekt je
vyhovujúci po stránke kapacitnej i stavebno-technickej.
Pošta je situovaná do objektu súp. č. 167 spolu s automatickou telefónnou ústredňou.
Obecná polícia má mať podľa tabuľkového počtu 5 pracovníkov, v súčasnosti však zamestnáva len štyroch.
Zariadenie peňažných služieb prevádzka Slovenskej sporiteľne bola zrušená. Poisťovnícke služby, advokáciu a
reality zabezpečujú súkromné osoby na živnostenský list alebo prostredníctvom komôr. Podnikateľské centrum je
v bývalom Kultúrnom dome.
Tabuľkový prehľad súčasných zariadení verejnej administratívy
názov
Obecný úrad 172
Pošta a ATÚ 167
Obecná polícia
Pož. Zbrojnica 238
Farský úrad č.334
Slov. rybársky zväz
Podnikateľské centrum
kapacita
účelové jednotky v m2
súčasný počet
2
počet pracovníkov
7
4
4
1
0
2
18
Slovenský rybársky zväz - obvodná organizácia PŠ 0470 Láb, MO SRZ pri pieskovni sídli v unimobunke pri
jazere. V obci pôsobí aj poľovnícke združenie Sokol.
12.1.6.1. Návrh administratívnych zariadení
V obnovenom objekte kultúrneho domu je Podnikateľské centrum. Toto slúži pre začínajúcich podnikateľov a
firmy, ktoré hľadajú uplatnenie v rozvíjajúcom priemyselnom parku EUROVALLEY. V objekte sa nachádza 12
kancelárií a sociálne zariadenia, ďalej knižnica a veľká zasadacia miestnosť
V septembri r.2009 bola daná do prevádzky administratívno-prevádzková budova Nafta a.s. s kapacitou 163
zamestnancov.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
63
12.2. KOMERČNÁ VYBAVENOSŤ
Komerčnú vybavenosť reprezentujú zariadenia obchodnej a obslužnej vybavenosti, ktorú realizujú malí a strední
podnikatelia predovšetkým v oblasti obchodu, verejného stravovania, ubytovania a služieb rôzneho charakteru - služby
osobné, služby pre domácnosť, poradenské, sprostredkovateľské, výrobné a pod.
V riešenom území obce je podnikanie v komerčnej vybavenosti orientované do maloobchodu, verejného
stravovania a ubytovania a rôznych služieb.
Obchodný sektor prešiel po roku 1990 radou dynamických premien. Okrem radikálnej zmeny vlastníckych
vzťahov a značného nárastu počtu obchodných jednotiek sa začali objavovať aj celkom nové predajné koncepty,
napr. diskontná predajňa a pod.
Obchod je odvetvím ekonomiky, ktoré sa významne podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu a na celkovej
zamestnanosti. Rýchly rast počtu podnikateľských subjektov v obchode je umožnený pomerne nízkou kapitálovou
náročnosťou potrebnou pre založenie obchodnej živnosti alebo podniku v porovnaní s inými ekonomickými činnosťami.
Obchod spolu s niektorými ďalšími odvetviami terciárnej sféry sa preto v posledných rokoch stal najdôležitejším z hľadiska
vytvárania nových pracovných príležitostí. Je dôležitou zložkou terciárnej sféry, nazývanej skrátene ”služby”, ktorá okrem
obchodu a služieb zahŕňa radu ďalších odvetví. Dlhodobá tendencia rastu sektoru služieb je spoločným znakom všetkých
vyspelých ekonomík.
Vďaka transformácii a liberalizácii v oblasti vnútorného obchodu došlo v obci v priebehu 90-tych rokov
k postupnému vyrovnávaniu deficitu predajných plôch.
Na 1 obyvateľa pripadá v obci 0,63 m2 predajnej plochy maloobchodu - údaj k roku 2003.
Z hľadiska stupňovitosti možno maloobchodnú vybavenosť na území obce charakterizovať takto:
• obchodné centrum Jednota - hlavné obchodné jadro obce s najväčšou koncentráciou obchodu a služieb, tento
priestor plní funkciu zmiešanej obslužnej zóny,
• sortimentovo špecializované predajne miestneho dosahu,
• lokálne a miestne obchody súkromných osôb – ponúkajú tovar dennej potreby, orientujú sa najmä na potraviny a
špecializované predajne.
12.2.1. MALOOBCHOD
Maloobchodný predaj zabezpečuje spolu 16 zariadení v druhovej štruktúre potravinový a nepotravinový tovar.
V oblasti obchodu pracuje spolu 22 pracovníkov, ktorí predstavujú súkromný sektor.
Tabuľkový prehľad súčasných zariadení maloobchodu:
Názov
Potraviny Omega – R. Chmela 257 pri zdrav. stredisku
Potraviny Omega-Chmela č. 591
Jednota Senica - potraviny
zastavaná plocha 389,5 m2
Potraviny pri Kožatexe č. 151 Terézia Masarovičová
GAMA - pekáreň, Ing. Mária Gajdošová
Mäso-údeniny 352
prevádzková plocha 102 m2
Danielle – potraviny č. 86 Duffeková)
Univerzal (Ján Hlavenka) č. 171 drogéria, kuchynský tovar, papier,
školské potreby, domáce potreby
AGRO-KVET Kolandrová Jana, Lacné odevy, second hand - búdka pri Jednote
Študent Jozef parkovisko
PNS stánok pri žel.stanici
Branislav Beszédes č. 503, predaj a internetové služby,
secondhand počítačov
Spolu:
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
kapacita
účelové jednotky v m2 počet pracovníkov
1
1
predajná plocha 238,5
7
sklad 151,05
1
1
1
2
1
1
1
1
2
16 obchodov
2010
24
64
12.2.2. VEREJNÉ STRAVOVANIE
Podľa Vyhlášky č. 125 MH SR, ktorou sa upravuje kategorizácia pohostinských prevádzkarní a klasifikačné znaky
na ich zaraďovanie do skupín, je základné zadelenie odbytových stredísk do týchto kategórií a skupín:
• reštaurácia – I., II., III. skupina
• motorest
• denný bar, aperitív bar, snackbar, grilbar, pizzeria
• cukrárne,
• jedáleň so samoobsluhou
• kaviareň – I., II. skupina, espresso, libresso
• vináreň – I., II. skupina, viecha, pivnica, piváreň
• nočný bar, varieté, dancingklub - I., II. skupina, diskoklub - II. skupina, biliardklub
• hostinec
• bistro
• bufet.
Z týchto zariadení do základnej vybavenosti viažucej sa na bývanie patria reštaurácie III. skupiny, jedálne so
samoobsluhou, hostince a bufety.
Verejné stravovanie poskytuje 7 zariadení v druhovej štruktúre pohostinstvo, snack bar, koliba, reštaurácia,
bufet, ktoré zamestnávajú spolu 12 pracovníkov. Štruktúra zariadení v obci je uvedená v tabuľke.
Tabuľkový prehľad súčasných zariadení verejného stravovania:
Zariadenie
Reštaurácia Bocian (Lisá Zlatica) 339+ pension Club
Koliba (Nemec)
Snack bar Koruna č.148 Profota Peter
č.352 – Benkovič
Espreso štadión - Hurtová č.12
Bufet pri Pieskovni, nový len v sezóne
Spolu:
kapacita stoličiek
56
30
78
predajná alebo prevádzková plocha v m2
60
48
17,5 x 6 = 105
sklad v m2
16
12
počet pracovníkov
2
2
2
3
1
164
213
28
10
V obchodnom centre Jednota - celková plocha 306,25 m2, sú tieto prevádzky:
- Reštaurácia - prevádzková plocha 17,5 x 6 = 105 m2, počet stoličiek 78
- bufet Obchodné centrum, č.352, predajná plocha 30 m2, sklad 30 m2, pracovníkov 1,
- Súčasná kapacita stoličiek dosahuje 164 miest.
12.2.3. VEREJNÉ UBYTOVANIE
V Plaveckom Štvrtku, ako v sídle, ktoré má potenciál pre rozvoj letnej rekreácie, sa rozvíja aj súkromné
podnikanie vo forme poskytovania ubytovania v súkromí, v penziónoch, resp. rodinných domoch. Obecný úrad
eviduje 4 súkromné penzióny so 4 pracovníkmi, v ktorých poskytujú ubytovanie v súkromí. V súčasnosti je kapacita
ubytovacích zariadení v obci 40 lôžok v penziónoch. Na 1.000 obyvateľov v obci pripadá 0,3 lôžka.
Plavecký Štvrtok navštevuje v sezóne takmer 50 % návštevníkov. V porovnaní s ostatnými obcami regiónu
Malaciek je obec najčastejším cieľom jednodňových a krátkodobých návštevníkov, spolu 42 %. Spomedzi ubytovaných
návštevníkov v obci bol najvyšší podiel tých, čo sa ubytovali v súkromných penziónoch, u rodiny a príbuzných.
penzióny - ubytovanie
Zita Ort-Mertlová, č.352
Zlatica Ort-Mertlová, č.442
Alena Ort-Mertlová, č.1, penzión ALENA
Pension Club Bocian, č.339, Zlatica Lisá
spolu
počet lôžok
6
7
8
19
40
pracovníci
1
1
1
1
4
12.2.4. SLUŽBY
V obci sú zabezpečované rôzne druhy služieb, ktoré poskytujú súkromné osoby so živnostenským listom.
Druhovú štruktúru predstavujú služby osobné, služby pre domácnosť, finančné, služby opravárenské a ďalšie podľa
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
65
členenia v rámci OKEČ a sú uvedené v tabuľke. V rámci živnostenských služieb pôsobí 46 podnikateľov vo
všeobecných službách a 6 podnikateľov v dopravných službách. Celkovo pôsobí v službách 52 podnikateľov. Okrem
toho v doprave pôsobia zamestnanci železničnej stanice.
12.2.5. Návrh komerčných zariadení
V návrhu sa uvažuje s realizáciou komerčných zariadení obchodného typu do 400 m2. Predpokladá sa
vybudovanie obchodného zariadenia s plno sortimentnou vybavenosťou potravinárskeho a zmiešaného tovaru.
V rámci rozšírenia služieb sa predpokladá rozšírenie cintorína o celkovej ploche 7700 m2 .
č.lokality
201
názov lokality
Na pánskej roli
obchod
plocha lokality v m2
cintorín 7.700
400
8.100
13. REKREÁCIA A CESTOVNÝ RUCH
V rámci krátkodobej rekreácie obyvateľov riešeného sídla a jeho spádového územia sú v súčasnom období v
letnej sezóne využívané na kúpanie pieskoviská v katastrálnom území Plavecký Štvrtok a Láb. Vzhľadom na kvalitu a
čistotu vodných plôch a ich polohu v blízkosti hlavného mesta SR, sú vo veľkej miere navštevované aj obyvateľmi
Bratislavy a Malaciek. Tieto lokality sú dopravne výhodne prístupné diaľnicou D2, cestou I/2 a zo železničnej stanice
Plavecký Štvrtok. Pri vodných plochách sú chatové osady, preto má pobyt návštevníkov nielen pasantský charakter, ale aj
charakter víkendovej rekreácie. Pre pasantských návštevníkov je vybudované reštauračné zariadenie na pieskovni pri
vstupe do areálu bagroviska od železnice. V obci bolo vybudované EKO centrum, ktoré slúži ako informačné centrum
z oblasti rozvoja miestneho cestovného ruchu. Cieľom je spojenie tohto cezhraničného informačného centra so sieťou
rakúskych centier za pomoci nášho partnera WIFI a následný prenos know-how z Rakúskej na Slovenskú stranu.
V súčasnosti sú rekreačne využívané najmä chatové a záhradkárske osady, ako aj rekreačné domy v
intraviláne sídla, penzióny a ďalšie športové a stravovacie zariadenia.
V katastri sídelného útvaru Plavecký Štvrtok sa nachádzajú tieto rekreačné zariadenia:
rekreačné zariadenia
Bagrovisko – pieskovňa, časť Plavecký Štvrtok
Chatová osada Vampil
Chatová osada Feld, časť Plavecký Štvrtok
Záhradkárska osada Železničiarska osada
Spolu
počet chát
103
101
12
23
239 + 50 kat. Láb
Väčšina chát má stavebné povolenie, bude však nevyhnutné vysporiadať pozemky. Využiteľnosť chát je dosť
vysoká, majitelia sú prevažne z Bratislavy, Malaciek a okolia. Prírodné prostredie je veľmi dobré, chaty sú
umiestnené v borovicovom lese.
Pre rekreačné využitie dochádza k postupnému vykupovaniu domov.
Ďalšie ubytovacie možnosti s celoročnou využiteľnosťou sú v Plaveckom Štvrtku v prihlásených penziónoch.
počet lôžok
6
7
8
19
40
Zita Ort-Mertlová, č.352
Zlatica Ort-Mertlová, č.442
Alena Ort-Mertlová, č.1, penzión ALENA
Pension Club Bocian, č.339, Zlatica Lisá
spolu
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
66
S rekreačným využitím pieskovísk v rekreačnom zázemí Bratislavy uvažovala aj aktualizovaná rajonizácia
cestovného ruchu, keď pre výber nových rekreačných lokalít odporučila katastrálne územie Plaveckého Štvrtka a Lábu.
Druhá aktualizácia Projektu urbanizácie uvádza Plavecký Štvrtok a Láb ako využívané a rozvojové rekreačné priestory.
Vybudovanie komplexného strediska pre rekreačné účely bude zaujímavé z hľadiska rekreácie obyvateľov
sídla Plavecký Štvrtok - kúpanie, športovanie, rozšírenie chatovej osady, ako aj vybudovanie občianskej a rekreačnej
vybavenosti, tým aj rozšírenie pracovných príležitostí, ktoré by slúžili miestnemu obyvateľstvu i pasantom spádového
územia Bratislavy. Vytvorením rekreačného zázemia stúpne význam Plaveckého Štvrtka vo vzťahu k dobrému
komunikačnému prepojeniu diaľnicou Bratislava-Brno.
Potrebné je uvažovať pri zohľadnení kvality podmienok pre kúpanie a záujmu obyvateľov riešeného sídla i
Bratislavy s perspektívnou rekreačnou funkciou pieskovísk. Podmienkou je úprava dna a brehov vodných plôch,
vybudovanie prírodných kúpalísk, pláží a potrebnej doplnkovej vybavenosti - hygienickej, obslužnej a športovorekreačnej. Za týmto účelom je nevyhnutné zabezpečiť spracovanie ÚPD alebo ÚPP rekreačnej zóny Bagrovisko.
Rekreáciu v rámci zastavaného územia sídla riešiť v súlade s celkovou koncepciou funkčného usporiadania
územia, a to hlavne záhradkárskych osád už vybudovaných s perspektívou ďalšieho rozvoja a dobudovaním
kvalitných verejných priestorov s adekvátnou verejnou parkovou vegetáciou najmä v centre obce, ako aj vytvorenie
nových športových plôch a detských ihrísk.
Podľa predbežnej správy o možnosti získania zdrojov nízkotermálnych vôd v katastri sídla Plavecký Štvrtok
spracovanej v roku 1994 (autori RNDr. L. Zbořil, CSc. a RNDr. M. Puchnerová) je z technického a ekonomického
aspektu v súčasnosti optimálnym pre obec využitie nízkotermálnych vôd pre rekreačné, resp. aj balneologické účely,
ktoré sú akumulované v sedimentárnych horizontoch pontu, resp. vrchného panónu. Z ekonomického hľadiska
odporúčajú autori využiť pri získavaní týchto liečivých jódobrómových vôd staršie naftové vrty. Doteraz jediným
užívateľom týchto vôd je v moravskej časti Viedenskej panvy OÚNZ Hodonín. Tieto aktivity nie sú v rozpore s
dobývacím priestorom, ktorý je na východnej strane limitovaný zlomom. V rokoch 2005-06 dala obec vypracovať
geotermálnu štúdiu zameranú na využitie geotermálnej energie. Hlavným cieľom projektu bolo spracovanie štúdií a
analýz pre zhodnotenie využitia potenciálu geotermálnej energie v predmetnom regióne ako aj výrazne napomôcť k
naštartovaniu aktivít, ktorých snahou je zabezpečiť využívanie alternatívnych zdrojov energie a prispieť tak k zlepšeniu
životného prostredia v slovensko-rakúskom pohraničnom území. Špecifickým cieľom bolo využite geotermálneho
potenciálu pre potreby balneologické (to sú liečivé a termálne) a energetické (teplo, elektrická energia).Výsledky
získané z tohto projektu chce obec Plavecký Štvrtok využiť na ďalší rozvoj turistického ruchu na základe využívania
termálnych vôd na rekreačné účely a taktiež na využívanie termálnej vody ako alternatívneho zdroja energie.
V ďalšom pokračovaní využitia termálnych vôd obec pripravila na spracovanie ďalší projekt a to Obnoviteľné
zdroje pre turistické centrum na báze revitalizácie vrtu L 91. Realizácia zámeru revitalizovať vrt L 91 bude významný
prvý krok pri budovaní turistického centra. Na pozemkoch štátu by malo vzniknúť významné Turisticko-rekreačné
centrum zamerané na využitie geotermálnych vôd nielen na účely vykurovania ale aj na rekreačné a balneologické
účely. Rozvoj zariadenia bude zaujímavý aj z regionálneho hľadiska hlavne pre obyvateľov Bratislavy a tiež pre
občanov Rakúska z priľahlých oblastí.
Prevázdkový areál firmy Technimex
Postupne sa buduje rekreačný areál s jedenástimi ubytovacími objektmi s vyšším štandardom troch typov: 5
objektov typu A, 4 objekty typu B a 2 objekty typu C, ďalej jeden objekt ubytovania správcu areálu typu A.
Ďalšie objekty, ktoré sa budú stavať, sú tri prevádzkové budovy areálu:
• prevádzková budova A – na prízemí sú dvojlôžkové izby (14 lôžok) a dva apartmány (6 lôžok), kaviareň s 50
stoličkami, bar (10 stoličiek), posilňovňa (13 osôb), sauna, masér, konferenčná sála 150 osôb, jedáleň 45
stoličiek. Na nadzemnom podlaží sú dvojlôžkové izby – 24 lôžok. Lôžková kapacita prevádzkovej budovy celkom
je 44 lôžok.
• prevádzková budova B – budú tu ustajnené kone v 26 ustajňovacích boxoch, kováč, sedláreň, umývací box koní,
sklad sena a ovsa, kancelárie, sociálne zariadenia muži, ženy.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
67
• prevádzková budova C – krytý parkúr s rozlohou 920 m2, na poschodí sú tribúny.
V areáli Technimexu sú projektované ihriská, dva tenisové kurty, 1 univerzálne – volejbal a nohejbal, jazierko
slúžiace ako protipožiarna nádrž a vonkajšie pasienky a výbehy pre kone.
Ubytovanie so športovým a rekondičným účelom - Exelent
V severovýchodnej časti katastrálneho územia obce Plavecký Štvrtok sa v súčasnosti rekonštruujú objekty
živočíšnej výroby na ubytovanie so športovým a rekondičným účelom. V objektoch bude ešte jedáleň s kuchyňou
a zázemím s pôdorysnou plochou 69 x 12,5 m = 838 m2. Investorom je Exelent Bratislava. V areáli je navrhnutá
kotolňa, dva tenisové kurty, bazén 25 m a jazierko.
Rekreačné služby zabezpečuje v cestovnej kancelárii CK Tartour Ing. Štefánia Gazdová v objekte č. 330.
13.1. NÁVRH ZARIADENÍ REKREÁCIE
V návrhu sa uvažuje s realizáciou zariadení rekreácie v rozsahu 728,23 tis. m2. Predpokladá sa vybudovanie
plôch v oblasti Vampilu, Valchovne, Zobokovho kúta. Uvažujú sa zariadenia s kompletnou vybavenosťou
rekreačných zariadení tak pre jednotlivcov ako i pre komerčný trh. V rámci rozšírenia rekreačných služieb sa uvažuje
s úpravou brehov v rámci jazera a s vybudovaním pláží.
č.lokality
401*
402
403
405
406
407
Spolu
názov lokality
Zobokov kút (výhľad)
Vampil
Vampil
Spodná klčovanica
Pri k.ú. Malacky
Kozánek
plocha lokality v m2
256.800
178.100
43.600
41.600
66.800
141.330
728.230
*Poznámka: Vzhľadom na vyjadrenie Krajského pozemkového úradu č. j.80/008/2009-10 zo dňa 12.1.2010, ktorým neudelil súhlas
s budúcim nepoľnohospodárskym využitím lokality č. 401, presúvame túto plochu do výhľadu.
13.2. PROGRAM PODPORY CESTOVNÉHO RUCHU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Na podporu vzniku a rozvoja malých a stredných podnikov poskytujúcich služby cestovnému ruchu bol
vypracovaný Program podpory cestovného ruchu v Slovenskej republike. V rámci programu sa budú poskytovať
finančné podpory formou záruk na bankové úvery a bonifikáciu časti úrokov z bankových úverov na rekonštrukcie a
modernizácie zariadení cestovného ruchu a ich vylepšenie a dokompletizovanie, na rekonštrukcie kultúrnohistorických objektov s využitím pre cestovný ruch a na dostavbu nových ubytovacích a stravovacích zariadení
poskytujúcich doplnkové služby pre cestovný ruch. Finančná podpora bude poskytovaná na základe konkrétnych
projektov.
Podpora je určená pre vybrané projekty s nasledovným zameraním:
1. rekonštrukcia a modernizácia ubytovacích a stravovacích zariadení klasifikovaných podľa platnej
kategorizácie, ktorých výsledkom bude rozšírenie počtu lôžok, resp. miest pri stoloch.
2. výstavba nových ubytovacích zariadení poskytujúcich stravovacie služby, pri ktorej sa získa minimálne 10
lôžok alebo 20 miest pri stoloch.
3. obnova kultúrno-historických objektov alebo objektov ľudovej architektúry s následným využitím pre cestovný
ruch, pri ktorej sa získa minimálne 10 lôžok, resp. 20 miest pri stoloch.
4. zriadenie doplnkových služieb pri ubytovacích zariadeniach za účelom skvalitnenia a zatraktívnenia
prostredia (športovo-rekreačné a kultúrno-spoločenské zariadenia, požičovne, úschovne, zariadenia drobnej
drevenej architektúry - kryté sedenie, kanadské stoly a lavice, obrie šachy, detské areály, bazény, sauny,
soláriá, fitness-centrá, vodné vleky a tobogany, golfové ihriská, tenisové kurty, letné kiná a pod.) a štruktúry
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
68
poskytovaných služieb (nákup mikrobusov na zabezpečenie dopravy ubytovaných hostí).
5. kvalitatívne zlepšenie osobných horských dopravných zariadení, nákup zariadení na úpravu zjazdových a
bežeckých tratí, zariadení na prevádzkovanie atraktívnych druhov dopravy, napr. historického alebo
ekologického charakteru.
6. dobudovanie parkovísk, príjazdových komunikácií a infraštruktúry pri ubytovacích a stravovacích
zariadeniach, výstavba ekologických stavieb nevyhnutných na prevádzku zariadení cestovného ruchu.
7. zriaďovanie informačných kancelárií za účelom poskytovania turistických informácií.
•
•
•
•
•
•
Z možnosti poskytnutia podpory sú vylúčené:
úvery na krytie prevádzkových nákladov
úvery na kúpu alebo dražbu prevádzkovej jednotky
úvery na kúpu osobných automobilov a autobusov
úvery na projekty zamerané na vybudovanie, resp. rekonštrukciu odbytových stredísk verejného stravovania
s prevažne zábavnou funkciou (napr. varieté, nočný bar, kasíno, ruleta, herňa, nákup hudobných a hracích
automatov a pod.) a kategória občerstvenia
úvery na projekty zamerané na vybudovanie, resp. rekonštrukciu ubytovania v súkromí, okrem projektov
zameraných na agroturistiku
úvery na investície, ktoré nesúvisia priamo s podnikateľským zámerom.
Podmienky účasti na programe:
1. Realizácia projektov nesmie byť dlhšia ako 12 mesiacov, pri rozsiahlych a náročných stavebných prácach
maximálne 24 mesiacov.
2. Žiadateľom o príspevok môže byť iba podnikateľ, ktorého úverový vzťah trvá v čase podania žiadosti.
3. Po ukončení investičnej akcie musí zariadenie slúžiť cestovnému ruchu v súlade s predloženým projektom
minimálne 3 roky.
Ubytovacie kapacity možno získať novou výstavbou alebo rekonštrukciou existujúcich a doteraz nevyužívaných
objektov pre cestovný ruch (historické objekty, kaštiele, kúrie, meštianske domy), presunom kapacít podnikovej
rekreácie do komerčnej sféry (privatizáciou, ekonomickým prenájmom), zapájaním individuálnych rekreačných
objektov do komerčného využívania (prenájom rekreačných chát a chalúp) a rozvojom ubytovania v súkromí
Vo viacerých vyspelých krajinách využívajú na pobyt turistov upravené poľnohospodárske objekty ako mlyny, stodoly,
sýpky a pod., využívané na agroturistiku.
Zlepšenie kvality služieb cestovného ruchu bude mať vplyv aj na rozvoj zamestnanosti. Podnikateľské aktivity
treba sústreďovať najmä v oblasti poskytovania:
• sprostredkovateľských a informačných služieb,
• ubytovacích a stravovacích služieb na komerčnom základe,
• športovo-rekreačných služieb (ihriská, tenisové kurty, plavárne, fitnesscentrá, zapožičiavanie športových potrieb,
• služieb zameraných na rozvoj tradičných remesiel (košikárstvo, hrnčiarstvo, kováčska výroba),
• ostatných doplnkových a nadväzných služieb (zmenárne, cestovné kancelárie, fotoslužby, osobné služby,
dopravné služby a pod.).
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
69
14. VÝROBA
Výrobnú štruktúru v obci predstavujú odvetvia priemyslu, stavebníctva, skladového hospodárstva a výrobných
služieb. Výrobno-hospodárska štruktúra na území obce prešla v posledných dvanástich rokoch výraznou
reštrukturalizáciou a transformáciou. Mnohé podniky zanikli a vytvorili sa nové. Z pohľadu transformácie predstavujú
hospodárske podniky najdynamickejší podiel rozvoja. Podniky výrobno-hospodárskej štruktúry dosahujú najvyššiu
produktivitu práce. Organizácie zamerané na výrobu, dosahujú z hľadiska zisku rozhodujúce podiely v tvorbe
hrubého domáceho produktu. Napriek pozitívnym výsledkom vo výrobnej štruktúre je na území obce problémom:
• existujúca odvetvová štruktúra a lokalizácia výrobnej základne,
• príliš veľká rozdrobenosť subjektov v jednotlivých výrobných zariadeniach a nízka efektívnosť
• vnútorná organizácia, diferenciácia a neefektívne využívanie jednotlivých výrobných zón,
• existujúca stavebno-technická základňa, jej rozpad a problematické vlastnícke vzťahy,
• nekoordinovaný rozvoj skladových kapacít obchodných zariadení v nevhodných polohách i vo výrobných zariadeniach.
Z územného hľadiska je v obci šesť územno-výrobných zoskupení vrátane poľnohospodárskych. Centrálne
územno-výrobné zoskupenie predstavuje územie bývalého Kožatexu. Severovýchodné územno-výrobné zoskupenie
predstavuje územie s firmou VYBA na okraji obce. Južná priemyselná zóna je tvorená firmou Nafta a.s..
Juhozápadné územno-výrobné zoskupenie firmou POZAGAZ. Západné územno-výrobné zoskupenie nachádzajúcej
sa v západnej časti s strediskom plynárenských zásobníkov ZS 7, zberné plynové stredisko. Severozápadné
územno-výrobné zoskupenie tvorí poľnohospodárska činnosť FIRST FARMS AGRA M, s.r.o.
15.1. PRIEMYSELNÁ VÝROBA
Spracovateľský priemysel zahŕňa odvetvia strojárskeho, elektrotechnického, chemického, drevospracujúceho a
ľahkého textilného a odevného, potravinárskeho priemyslu a priemyslu stavebných hmôt. Štatistika zahrňuje do
priemyslu okrem priemyselnej výroby spracovateľského priemyslu ešte ťažbu nerastných surovín a výrobu a rozvod
elektriny, plynu a vody. Výrobno-ekonomická základňa obce Plavecký Štvrtok je orientovaná na naftársky priemysel,
kovovýrobu, živočíšnu výrobu, drevovýrobu, pekárenstvo a stavebníctvo. K najväčším podnikom patria Nafta a.s.,
Kovex družstvo, Gama pekáreň a Gommis výroba dlaždíc.
V štruktúre priemyslu prevláda výroba pracovne, surovinovo a kapitálovo náročná a štandardná. Takáto výroba
je dovozne a ekologicky náročná a je výrazne menej konkurencieschopná. Výroba náročná na vedu a techniku,
s určením do oblasti investícií a výrobnej kooperácie nemá v obci zastúpenie.
V súčasnosti pracovné príležitosti vo výrobnej oblasti poskytujú:
Podnik, organizácia
Nafta a.s., centrálny areál PZZP
Kovex, družstvo č. 65 galvanické pokovovanie, kovovýroba, spracovanie zinkozliatin, nábytkové komponenty, 32 prac. dochádza
do obce, celková plocha 9325 m2, zastavaná plocha 4555 m2, prevádzková plocha 3534 m2
LUKAS č. 65 - výroba pracovných odevov,) celková plocha 1026 m2, zastavaná plocha 476 m2, prevádzková plocha 476 m2
LUFI s.r.o. č. 65 výroba ozdobného brašnárskeho a obuvníckeho kovania
ESKO, spol. s r.o. č. 65 polyetylénové výrobky sieťotlač, tlač, reklama, výroba
SKDV -Ing. Tibor TRUTZ č.285 drevoštýl, drevovýroba
POZAGAS a.s. - prevádzka plynových zásobníkov,
4 prac. dochádzajú, celková plocha 10513 m2, zastavaná plocha 1342 m2, prevádzková plocha 8373 m2,
Gommis, spol. s r.o. výroba zámkovej dlažby, Ing Gallo Jozef, Myjavská 8, Bratislava
Pekáreň GAMA potravinárska výroba zastavaná plocha 500 m2, prevádzková plocha 360 m2, 30 prac. dochádza
celkom pracovníkov
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
pracovníci
85
51
6
15
9
2
6
31
45
250
70
V oblasti výroby a výrobných služieb pracuje v súčasnosti 250 pracovníkov. Rozvinutá ekonomická základňa s
diverzifikovanou ponukou pracovných príležitostí spolu s možnosťou bývania dávajú dobré výhľadové predpoklady
pre ďalší rozvoj obce.
15.2. POĽNOHOSPODÁRSKA VÝROBA
Poľnohospodársku výrobu reprezentuje hlavne podnik FIRST FARMS AGRA M. s.r.o. Malacky, súkromné
poľnohospodárstvo Olša, PEKYMA v časti Vampil a 2 súkromne hospodáriaci roľníci. Celkovo je v
poľnohospodárskej výrobe zamestnaných 51 pracovníkov.
pracovníci zastavaná plocha v m2 prevádzková plocha v m2
First Farms Agra M, s.r.o. Malacky - závod živočíšnej výroby, chov hovädzieho a
21
bravčového dobytka – 18 pracovníkov + 3 technici,
OLŠA - súkromné hospodárstvo, č.700 - I52,9 ha, obhospodaruje 1 rodina, chov
2
2.458
315
brojlerov, ošípané a ovce,
PEKYMA - Ing. Peter Sečkár, Vampil
26
31.141
17.964
zaoberá sa liahnutím a odpredajom brojlerových kurčiat
SHR - Kormančík Emil č.292
1
spolu
50
15.3. STAVEBNÍCTVO
Stavebná výroba je zastúpená 7 prevádzkami zaoberajúcimi sa stavebnou činnosťou. V oblasti stavebníctva je
zamestnaných 20 pracovníkov.
Stavebníctvo
SOČ - Miklušičiak Pavel, stavebno-obchodná činnosť
TECHNOSTAV, Ing. Ľuboš Černák, č. 128
Kovostav 98 SK s.r.o. Havlík Dušan
VYBA spol. s.r.o. Chmelová č.640, stavebno montážna činnosť
HURTA MOUNTCERAMIC č.697, František Hurta, obkladač, dlaždičkár
Tibor Galba č. 391, stavebné, kopáčske a inštalatérske práce
spolu
pracovníci
1
1
1
15
1
1
20
15.4. NÁVRH ZARIADENÍ VÝROBY
V návrhu sa uvažuje s realizáciou zariadení priemyslu v rozsahu 84,16 tis. m2. Uvažuje sa s vybudovaním
technologického parku pre malých a stredných podnikateľov, ale aj pre veľkých investorov pre komerčný trh firiem.
č.lokality
602
názov lokality
Pod Kozánekovou horárňou
plocha lokality v m2
84.160
15.5.OCHRANA A TVORBA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
Stav riešeného územia je výsledkom pôsobenia antropogénnych činiteľov v súčasnosti i v minulosti.
Najväčší vplyv na charakter krajiny a na jej funkciu má poľnohospodárska výroba, ktorá pretvorila prírodné
prostredie na agrárnu krajinu.
Racionalizácia a intenzifikácia poľnohospodárskej veľkovýroby vedie k vytváraniu podmienok pre škodlivú
činnosť vetra - erózie. Keďže veľká časť územia má ľahké pôdy, erózia prebieha bez zábran. Najviac sa prejavuje
na jar po suchej, na sneh chudobnej zime, čo je v tejto oblasti častým javom. Škodlivej činnosti vetra
poľnohospodári zabraňujú vhodnou agrotechnikou a skladbou pestovaných plodín.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
71
15.6. OPATRENIA NA OPTIMALIZÁCIU VYUŽITIA ÚZEMIA
Na ochranu poľnohospodárskej pôdy, na zvyšovanie jej úrodnosti, udržanie a skvalitňovanie bývania a
celkovej potreby tvorby a ochrany životného prostredia bude nutné:
♦ odporučiť prednostné spracovanie delimitácie pôdneho fondu v rámci okresu na základe nových vedeckých
poznatkov vyplývajúcich z komplexného pôdoznaleckého prieskumu a bonitácie pôd, z hľadiska výhľadovej
organizácie poľnohospodárskej a lesnej výroby pri zabezpečovaní ochrany pôdy, vodohospodárskych a
územnoplánovacích záujmov,
♦ prehodnotiť hospodárenie na pôde z hľadiska ekologickej optimalizácie a stability krajiny s požiadavkou
zabezpečenia ochrany a úrodnosti pôdy a zohľadnením požiadaviek štátnej ochrany prírody,
vodohospodárskych záujmov a ochrany pôdneho fondu pred negatívnymi činiteľmi,
♦ zosúladiť záujmy obývanosti poľnohospodárskej krajiny, ochrany vôd a ovzdušia s organizáciou koncentrácie
živočíšnej výroby s prehodnotením existujúceho a plánovaného rozvoja týchto zariadení a návrhom odstránenia
kolíznych dopadov na obytné prostredie sídelných štruktúr a vodohospodársky chránených území,
♦ posúdiť potrebný rozsah opatrení a stanoviť zásady na zabezpečovanie ochrany proti únikom odpadových
vôd z objektov živočíšnej výroby, lokalít skladovania exkrementov hospodárskych zvierat, silážnych a senážnych
odpadov, mlieko spracovateľských objektov, so zabezpečením výstavby čistiacich koncoviek alebo priamo
čistiarní odpadových vôd, zriaďovať kompostárne na využitie zbytkového kalu s využitím bioplynu na
technológiu čistenia, prípadne pre sušiarne pri granulovaní odpadu využitého na kŕmne účely,
♦ zabezpečiť výstavbu poľných hnojísk, skladovacích priestorov tekutých exkrementov a aj reálnu aplikáciu
maštaľného hnoja a hnojovice do pôdy ako prirodzeného organicko-minerálneho hnojiva a považovať ho za
súčasť recyklácie biogénnej hmoty medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou,
♦ pri intenzifikácii rastlinnej výroby stanoviť progresívnu optimálnu hranicu sústavy hnojenia priemyslovými
hnojivami so zabezpečením vylúčenia kontaminácie podzemných vôd, eutrofizácie vodných tokov a nádrží. Vo
väčšej miere používať maštaľný hnoj,
♦ vo vodohospodársky chránených územiach sa prejavuje nutnosť znížiť dávky chemických prostriedkov na
ochranu rastlín, ako aj priemyslových hnojív, hlavne dusíkatých, vzhľadom na vysokú variabilitu dusíka a
potenciálnu možnosť kontaminácie podzemných vôd,
♦ zvážiť leteckú aplikáciu chemických prostriedkov napriek tomu, že sa používa na podklade vedeckých poznatkov a
je pod kontrolou ÚKSÚP a posilniť agrotechnickú a biologickú ochranu pestovaných plodín zvýšenou
kultivačnou činnosťou a zvýšením počtu biologických regulátorov zabezpečovania rovnováhy v prírode,
♦ zhodnotiť možnosti zlepšenia štruktúry poľnohospodárskeho pôdneho fondu dodržiavaním technologických
postupov, tvorby obsahu humusu, znižovania úniku živín z pôdy a na základe genetických pôdnych typov a
pôdnych druhov kvantifikovať väzby pri intenzifikovaní poľnohospodárskej výroby,
♦ zhodnotiť súčasné negatívne dopady nadzemných a podzemných líniových vedení, vodohospodárskych
ochranných pásiem a ochrany prírody, hospodárskych objektov živočíšnej výroby a ďalších obmedzení činnosti
na poľnohospodárskej pôde a premietnuť perspektívne zámery jednotlivých rezortov,
♦ riešiť rozsah a spôsob rekultivácie náhradnej pôdy za zábery dočasne neobrábanou poľnohospodárskou pôdou
ako aj nepoľnohospodárskej pôdy a preradením do poľnohospodárskych kultúr,
♦ poľnohospodársku výrobu zabezpečiť tak, aby bola v súlade s požiadavkami ochrany vôd,
♦ chrániť poľnohospodársky pôdny fond, na ktorom boli vykonané melioračné opatrenia,
♦ pri záberoch poľnohospodárskeho pôdneho fondu brať do úvahy vlastnícke a užívateľské vzťahy,
♦ na upresnenie vlastníckych a užívateľských vzťahov treba zabezpečiť podklady z evidencie nehnuteľností,
♦ pre plochy, v ktorých sa predpokladá záber poľnohospodárskeho pôdneho fondu zabezpečiť podklady o
bonitácii pôdy.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
72
16. OCHRANA A VYUŽITIE KULTÚRNOHISTORICKÝCH HODNÔT
Z hľadiska ochrany kultúrnych pamiatok sa v sídelnom útvare Plavecký Štvrtok nachádza pôvodne gotický
rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z prvej polovice 14. storočia. Jeho významnejšie stavebné úpravy sa viažu k
17. storočiu, keď pribudla nová klenba. V 19. storočí bol kostol znovu stavebne upravovaný. V kostolnom parku sú umiestnené
tri pieskovcové sochy vytvorené v rôznych časových obdobiach. Na severnej strane obce stojí dnes znova obnovená Morová
kaplnka, ktorá pre obyvateľov i návštevníkov Plaveckého Štvrtka je historicky cennou pamiatkou.
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie slúži a naďalej bude slúžiť pôvodnému účelu.
Predmetom ochrany rímskokatolíckeho kostola je:
• zachovanie historickej panorámy a siluety kultúrnej pamiatky a jej prostredia,
• zachovanie kultúrnej pamiatky zapísanej v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok
• rešpektovať zvýšené požiadavky na ochranu pamiatkových hodnôt s ich zapojením do urbanistickej štruktúry
• určiť formu a spôsob ochrany archeologických pamiatok;
• rekonštrukcie pamiatkovo chránených objektov v riešenom území, je potrebné riešiť v zmysle zákona č. 49/2002
Z.z. o ochrane pamiatkového fondu.
• zachovanie vyhradenej zelene, vzťah kompozície novej zástavby k historickému prostrediu.
V riešenom území sa nenachádza pamiatková rezervácia ale sa len vyskytujú architektonické a umelecko-historické
hodnoty kultúrnych pamiatok v prevažnej miere náboženské symboly a morové kríže. V riešení návrhu ÚPN je potrebné:
• chrániť zachovanú historickú architektúru ako pozostatok pôvodnej urbanistickej štruktúry, ktorá determinuje
novonavrhovanú zástavbu spôsobom radenia parciel, spôsobom osadenia na parcele, hmotovo-priestorovou
schémou zástavby parcely a maximálnou podlažnosťou
• chrániť všetky kultúrne vrstvy pod terénom
• navrhnúť funkčnú vyváženosť a rôznorodosť využitia územia, žiadúce sú funkcie atraktívne pre široké spektrum
verejnosti – funkcie trvalého alebo prechodného bývania, obchodné, stravovacie, kultúrno-spoločenské
a administratívne so stanovením optimálneho režimu dynamickej a statickej dopravy.
•
•
•
•
Pre zabezpečenie činnosti sú určené nasledovné podmienky:
primerane využívať, udržiavať a postupne regenerovať kultúrnu pamiatku a jej prostredie vo vymedzenom území,
udržiavať alebo primeranými úpravami dopĺňať všetky verejné priestory územia, vrátane verejnej a vyhradenej
zelene a drobnej architektúry,
novostavby povoliť len v takom rozsahu, aby sa zachovala urbanistická štruktúra, výškové zónovanie a hmotová
skladba, prípadné rušivé prvky nahradzovať novými hodnotami,
k úprave kultúrnej pamiatky a objektov dotvárajúcich charakter územia a k zásahom do priestorovej a hmotovej
skladby územia musí byť vyžiadané záväzné stanovisko Obvodného úradu v Malackách, ktoré bude vychádzať z
odborného vyjadrenia Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti - stredisko Bratislava.
Činnosť v území musí smerovať k zachovaniu historických a kultúrno-spoločenských hodnôt kultúrnej
pamiatky. Preto v jej okolí možno vykonať akýkoľvek plánovací, architektonický alebo stavebno-technický zásah,
týkajúci sa kultúrnej pamiatky alebo úpravy zelene, len so súhlasom príslušného orgánu štátnej pamiatkovej
starostlivosti a po predchádzajúcom písomnom vyjadrení odbornej organizácie pamiatkovej starostlivosti.
Počas kladenia novej trasy plynovodu sa pri odstraňovaní humusu a kopaní ryhy Slovenská akadémia vied
vykonala archeologický výskum. Pri povrchovom prieskume sa pri vykopávkach menšieho rázu našli pozostatky
germánskej osady z doby rímskej. V súčasnosti je archeologický výskum ukončený a ďalší, takisto v trase
plynovodu, sa bude otvárať nad Olšovým majerom.
V prípade archeologického nálezu oznámiť nález Krajskému pamiatkovému úradu (KPÚ) Bratislava.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
73
17. OCHRANA LOŽÍSK NERASTNÝCH SUROVÍN
Ložiská nerastných surovín je potrebné chrániť v súlade s § 18 a § 19 Banského zákona č. 44/1988 v znení
neskorších predpisov.
18. NÁVRH RIEŠENIA ZÁUJMOV OCHRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY,
OCHRANY PRED POVODŇAMI A CIVILNEJ OCHRANY OBYVATEĽSTVA
Medzi základnú štruktúru zariadení spadajúcich v rámci záujmov ochrany a obrany štátu patria zariadenia polície,
vojska, ochrany pred požiarmi a civilnej ochrany. Sú to zariadenia osobitných a účelových zložiek, ako aj plynárenské
zariadenia ako sondy strediská atď.
Okrem týchto zariadení sa obci sledujú aj špeciálne ochranné pásma týchto zariadení, prípadne zariadení
strategického charakteru ako plynovody, elektrické rozvody a telekomunikačné a rádiové koridory.
18.1. MINISTERSTVO OBRANY SR - VOJSKO
V riešenom území obce Plavecký Štvrtok sa nenachádzajú žiadne vojenské zariadenia. V pôvodnom
katastri, ktorého časť územia sa nachádza za diaľnicou sú v správe vojska borovicové lesy, horáreň a pieskovňa.
18.2. MINISTERSTVO VNÚTRA SR - POLÍCIA
Na území obce sa nenachádza žiadny objekt Policajného zboru SR či Hraničnej polície a ani iné druhy
zariadení, spadajúcich pod správu Ministerstva vnútra SR.
18.3. OCHRANA PRED POŽIARMI
V obci sa nachádza jedno zariadenie hasičskej zbrojnice, zabezpečujúce výkon ochrany pred požiarmi,
spadajúce pod riadenie obce. Uvedené zariadenie hasičskej zbrojnice zabezpečuje výkon na dobrovoľnej báze.
V prípade požiarov väčšieho rozsahu zabezpečuje ich likvidáciu v spolupráci so štátnym hasičským útvarom, ktorý
sídli v okresnom meste Malacky. Zariadenie štátneho hasičského útvaru sa na území obce nenachádza.
• V zmysle zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi je v riešení ÚPD potrebné primerane zohľadniť
požiadavky požiarnej bezpečnosti stavieb.
• Z hľadiska požiarnej ochrany rešpektovať platnú normu ČSN 750122 a v jej duchu zabezpečiť dostatok vody
pre potreby PO v zmysle požiadavky súčasných predpisov.
• Pri zmene funkčného využívania územia riešiť požiadavky vyplývajúce zo záujmov požiarnej ochrany v súlade so zákonom
NR SR č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a v súlade so súvisiacimi predpismi.
• Dodržiavať hasenie požiarnou vodou v súlade s vyhláškou MV SR č. 699/2004 Z.z. o zabezpečovaní stavieb
vodou na hasenie požiarov a súvisiacu technickú normu STN 92 0400 zásobovanie vodou na hasenie požiarov.
Požiarna voda bude zabezpečená podľa ustanovenia §15 odst. 1, písmeno c) zákona NR SR č. 314/2001 Z.z.
o ochrane pred požiarmi.
• Dodržiavať zákon NR SR č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a vyhlášku MV
SR č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov.
• Zabezpečiť, aby v čase realizácie navrhovanej stavby nebola sťažená prístupnosť blízkych objektov pre hasičské
jednotky a tým bola aj vylúčená ohrozenosť protipožiarnej bezpečnosti dotknutých objektov podľa ustanovení §4
písm. l) zákona NR SR č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi.
• V navrhovaných stavbách budú realizované len také prvky, ktoré majú platné certifikáty a prehlásenia o zhode
inštalovaných technických a technologických zariadení, ktoré sú rizikové aj z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti
stavby podľa požiadaviek § 4 písm. k) zákona SNR č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a podľa ustanovenia § 8
zákona NR SR č. 314/2004 Z.z. o stavebných výrobkoch, také výrobky musia byť označené značkou zhody.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
74
Rešpektovať vyhlášku MV SR č. 94/2004 Z.z. o technických požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri
výstavbe a užívaní stavieb.
• Rešpektovať vyhlášku MV SR č. 699/2004 Z.z. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov.
• Dodržiavať vyhlášku MV SR č. 611/2006 Z.z. o hasičských jednotkách.
•
18.4. POŽIADAVKY Z HĽADISKA HYGIENY
• Doriešiť spôsob odstraňovania tuhých odpadov, najmä separovaný zber – papier, sklo PET fľaše a elektronika.
• Preskúmať kapacity počtu hrobov na cintoríne a možnosti pochovávania pre budúce obdobie.
• Povoľovanie chovu domácich a mäsožravých zvierat v intraviláne podľa smerníc pre chov hospodárskych zvierat.
18.5. OCHRANA PRED POVODŇAMI
• Ochrana pred povodňami v katastrálnom území Plavecký Štvrtok je zabezpečená systémom kanálov okolo celej
obce, ako aj v ostatnom katastrálnom území.
18.6. CIVILNÁ OCHRANA OBYVATEĽSTVA
Územnoplánovacia dokumentácia pre riešenie územného plánu musí byť v súlade so zákonom č. 50/76 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), kde do časti verejného dopravného a technického
vybavenia sú zahrnuté aj ochranné stavby civilnej ochrany obyvateľstva v zmysle § 139 odst. 10, písm. m,
a s vyhláškou č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, v zmysle § 12
odst. 4 písm. l, v znení vyhlášky č. 377/1992 Zb.
Návrh CO - ÚPN obce Plavecký Štvrtok je spracovaný ako územnoplánovacia dokumentácia na usmerňovanie
využitia územia, z hľadiska zabezpečovania záujmov ochrany života, zdravia a majetku obyvateľstva počas doby trvania
mimoriadnych udalostí.
Na území obce sa nachádza niekoľko zariadení civilnej ochrany. Sú to predovšetkým úkryty budované
svojpomocne tzv. ÚBS. Ďalej sú to vyrozumievacie zariadenia, ako sú poplašné sirény a miestny rozhlas. Sirény sa
nachádzajú na objekte obecného úradu a na objekte pri vstupe do zariadenia poľnohospodárskeho dvora FIRST
FARMS AGRA M, s.r.o. V obci je tiež sklad materiálov pre civilnú ochranu. Plynotesné a odolné úkryty sa na území
obce nenachádzajú.
Je nevyhnutné rešpektovať požiadavky štátu v súlade s platnými predpismi a normami týkajúcich sa
riešeného stupňa a kategórie ÚPD.
Podľa nariadenia vlády SR č. 25/1997 Z.z., ktorým sa mení nariadenie vlády SR v zbierke zákonov č. 166/1994
„O kategorizácii územia Slovenskej republiky“, je obec Plavecký Štvrtok zaradená podľa územných obvodov okresných úradov
Slovenskej republiky do III. kategórie – územný obvod Malacky. Územie sa zaraďuje do jednotlivých kategórií na základe
zhodnotenia možnosti vzniku mimoriadnych udalostí v dôsledku priemyselnej činnosti a negatívneho pôsobenia prírodných síl,
ktoré môžu negatívne pôsobiť na chod života a ekonomiky postihnutého územia, pričom sa za kritériá kategorizácie územia
považujú zdroje ohrozenia, počet obyvateľov, dopravné uzly alebo akumulácia vyššie uvedených kritérií.
Za účelom vytvárania predpokladov na znižovanie rizík a následkov po vyhlásení mimoriadnej situácie v čase vojny
a vojnového stavu bude potrebné podrobnejšie konkretizovať ochranu obyvateľstva ukrytím.
Uvedené úlohy treba zabezpečiť podľa odstavca § 4 a odstavca 1 bodu a. e § 15 zákona NR SR č. 42/1994 Z.z. o CO
v znení neskorších predpisov. Pri riešení treba postupovať v súlade s vyhláškou 532/2006 Z.z. O podrobnostiach a zabezpečení
stavebno-technických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany, pričom sa jedná o určenie druhov,
počtov a kapacít ochranných stavieb, ako aj o ich umiestnenie v stavbách § 4 odst. 3, 4, 5 citovanej vyhlášky MV SR.
V objektoch určených pre funkciu bývania v rodinných domoch v lokalitách 102, 103, 104, 105, 106, 107, 108
(výhľad), 109 a 112, v občianskej vybavenosti v lokalitách 201, 202 a 203, územiach pre funkciu rekreácie v lokalitách 401
(výhľad), 402, 403, 405, 406 a 407, ako aj v územiach pre chatové osady v lokalitách 501, 502, 503, 504 a 506 a
takisto v území pre priemysel v lokalite 602 riešiť ochranu obyvateľstva ukrytím v jednoduchých úkrytoch budovaných
svojpomocne v zapustených a polozapustených priestoroch a v technickom prízemí domov v zmysle § 9 a prílohy č. 1
časť III. a IV. vyhlášky č. 532/2006 Z.z. a presnú špecifikáciu objektov upresniť v dokumentáciách nižšieho stupňa.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
75
19. NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY, VRÁTANE PRVKOV
ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY A EKOSTABILIZAČNÝCH
OPATRENÍ, KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN A RÚSES
19.1. VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA
Riešeným územím je obec Plavecký Štvrtok. Obec má 2 katastrálne územia, Plavecký Štvrtok a Feld (tvorí
oddelený satelit). Obec sa nachádza v okrese Malacky v Bratislavskom kraji. Podľa fytogeografického členenia
Slovenska celé riešené územie patrí do oblasti panónskej flóry (Pannonicum) obvodu eupanónskej xerotermnej flóry
(Eupannonicum) časti Záhorská nížina. Podľa geomorfologických jednotiek patrí riešené územie do Borskej nížiny
časti Bor.
19.2. DOSTUPNÉ PODKLADY O ÚZEMÍ
K spracovaniu krajinnoekologického plánu sme použili doteraz spracované podklady :
Územný plán VÚC Bratislavského kraja, AUREX, spol. s.r.o. 1998
RÚSES okresu Bratislava – vidiek, SK, 1993
RÚSES okresu Bratislava – vidiek, REGIOPLÁN Nitra, 1995
Atlas Slovenskej republiky, SAV, 1980
19.3. KRAJINNOEKOLOGICKÁ ANALÝZA
19.3.1. ABIOTICKÉ ZLOŽKY
Reliéf – formy reliéfu
– sklony reliéfu
– expozícia voči svetovým stranám
Územie je z hľadiska reliéfu na :
– na rovine bez prejavu vodnej erózie so sklonitosťou 0°– 1°
– na rovine s možnosťou prejavu plošnej vodnej erózie so sklonitosťou 1°– 3°
– mierny svah so sklonitosťou 3°– 7°
Expozícia voči svetovým stranám – rovina, južná , východná a západná.
Pôdy – povrch územia kryjú černozeme, hnedozeme, kambizeme, fluvizeme, regozeme a čiernice. Pôdne typy
a pôdne druhy a pôdotvorný substrát ako aj sklonitosť reliéfu je možné vyčítať z bonitovaných
pôdnoekologických jednotiek. V riešenom území sa vyskytujú tieto BPEJ:
0125001 – čiernice glejové, prevažne karbonátové, ľahké
0194002 – gleje, stredne ťažké až veľmi ťažké
0159201 – regozeme arenické (piesočnaté) na viatych pieskoch a rozplavených viatych pieskoch, ľahké
0126002 – čiernice glejové, stredne ťažké, karbonátové aj nekarbonátové
0122001 – čiernice typické, stredne ťažké
0121001 – čiernice typické, ľahké, vysychavé
Klíma – riešené územie patrí do klimatického regiónu teplého, veľmi suchého, nížinného.
19.3.2. SÚČASNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA (SKŠ)
Lesná vegetácia – lesný pôdny fond sa v riešenom území nachádza na výmere 1102,5048 ha. Na lesných
pozemkoch v k.ú. obce hospodária prevažne Lesy SR š.p. Banská Bystrica, OZ Šaštín a časť lesov s výmerou
171,9357 ha patrila do Vojenského obvodu Záhorie. Lesné porasty patria do LHC Kostolište. Lesné porasty sú
obhospodarované ako lesy hospodárske. Lesné porasty tvoria až 45,6 % plochy celého riešeného územia.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
76
Lokalizácia: západná a východná časť katastrálneho územia
Zamokrené stanovištia: topoľ osika (Populus tremula), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), vŕba (Salix sp.), krušina
jelšová (Frangula alnus)
Vlhšie stanovištia: jaseň úzkolistý panónsky (Fraxinus angustifolia) dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý
(Ulmus minor), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor poľný (Acer campestre), čremcha strapcovitá (Padus avium),
topoľ biely (Populus alba), topoľ čierny (Populus nigra), topoľ osika (Populus tremula),
Menej vlhké stanovištia: dub letný (Quercus robur), dub cerový (Q. cerris), dub sivastý (Q. pedunculiflora), dub
zimný (Q. petraea), dub mnohoplodý (Q. polycarpa), dub žltkastý (Q. dalechampii) borovica sosna (Pinus sylvestris), breza
biela (Betula pendula) hrab (Carpinus betulus), javor poľný (Acer campestre), javor mliečny (A. platanoides), brest
hrabolistý (Ulmus minor), brest vazový (U. leavis), lipa malolistá (Tilia cordata), hloh obyčajný (Crataeguslaevigata)
– prevaha monokultúr borovice
– odlesnené a okrajové časti prerastajú náletom agátu.
Nelesná drevinová vegetácia (NDV) – tvorí väčšie plochy v okolí vodných plôch a vodných tokov.
Lesíky v otvorenej krajine:
– plochy zelene v poľnohospodárskej krajine
– prevaha monokultúr borovice a náletu agátu
Líniová nelesná stromová a krovinová vegetácia:
– lokalizácia - pozdĺž vodných tokov a kanálov a ciest
– druhové zloženie: vŕba (Salix sp.), topoľ (Populus sp.), baza čierna (Sambucus nigra), jaseň (Fraxinus sp.), agát
(Robinia pseudoacacia), bršlen (Euonymus sp.)
Línie ovocných stromov
– línie ovocných stromov pozdĺž vodných kanálov s prevahou jabloní, čerešní a slív.
Trvalé trávne porasty – tvoria prechodové plochy medzi ornou pôdou a NDV a vodnou plochou. TTP sa
nachádzajú na výmere 51,9768 ha.
Orná pôda – nachádza sa na ploche 902,6844 ha.
Trvalé kultúry – v riešenom území sa nachádzajú vinice na výmere 0,0428 ha. Ovocné sady sa v riešenom
území nenachádzajú.
Závlahy sa v riešenom území nachádzajú severne od Olšovho majera.
Plochy súkromných záhrad prechádzajú zo zastavaného územia do voľnej krajiny, kde sú obhospodarované
ako zeleninové záhrady . Plocha záhrad je 22,3993 ha.
Vodné toky a plochy – najväčším vodným tokom je Tančibocký potok.
Vodné plochy – nachádzajú sa roztrúsene v celom riešenom území. Zväčša vznikli po ťažbe piesku. Mnohé
sú využívané na rekreačné účely. Celková výmera vodných plôch je 130,4326 ha.
Sídelné a technické (antropogénne) prvky: priemyselné a dobývacie objekty v katastri obce sú:
– Nafta a.s. – podzemné uskladňovanie zemného plynu
– IKRA Stupava – chov rýb
– FIRST FARMS AGRA M, s.r.o. Malacky – živočíšna výroba
– OLŠA
– PEKYMA – liaheň hydiny
Dopravné objekty a línie – obcou prechádza miestna komunikácia diaľnica D 61
– a železničná trať Bratislava - Malacky
Živočíšna výroba v katastri obce Plavecký Štvrtok:
FIRST FARMS AGRA M, s.r.o. –
živočíšna výroba
- dojnice
–
2.750 ks
–
450 ks
- teľatá
- jalovice
–
112 ks
- býky
–
1 ks
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
77
OLŠA – chov hydiny a oviec
- hydina
–
- ovce
–
2 000 ks
75 ks
PEKYMA – liaheň hydiny
–
- liaheň
6.000.000 ks ročne
Podľa počtu hospodárskych zvierat bolo stanovené hygienické ochranné pásmo pre Agru na 750 m od
objektov so živočíšnou výrobou, pre PEKYMU 50 m, pre OLŠU 10 m (podľa Zásady chovu hospodárskych zvierat
v intraviláne a extraviláne obcí SR, vydalo MP a výživy SR ). Je zakreslené v mape Stresových faktorov.
Obytné, administratívne a priemyselné budovy a plochy – zastavaná plocha tvorí v riešenom území
168,0241ha.
Výmera plôch pre k.ú. Plavecký Štvrtok I v ha
Orná pôda
Vinice
Záhrady
TTP
Poľnohospodárska pôda celkom
Lesy
Vodné plochy
Zastavané plochy
Ostatné plochy
Spolu
849,6330
0,0428
22,3993
51,2124
923,2875
1.060,3834
123,8982
168,6695
80,5810
2.356,8196
Výmera plôch pre k.ú. Plavecký Štvrtok I v ha
53,0514
0,7644
53,8158
6,5344
0,0402
0,4757
60,8661
Celá plocha riešeného územia má výmeru 2.417,6857 ha, z toho je 977,1033 ha poľnohospodárskej pôdy, čo
je 40,41 %. Z toho vyplýva, že riešené územie patrí medzi poľnohospodársky menej intenzívne využívanú krajinu,
keďže PPF tvorí menej ako 50% z celého katastrálneho územia.
Sídelná vegetácia - je tvorená plochou cintorína, plochou pred kostolom, plochami zelene pri občianskej
vybavenosti a plochami predzáhradiek.
Prevládajúce druhové zloženie: lipa (Tilia sp.), breza (Betula pendula), čerešňa (Cerasus), sakura (Cerasus
serrulata), jaseň (Fraxinus sp.), Javor (Acer sp.), vŕba (Salix sp.), borovica (Pinus sp.), smrek (Picea sp.), tuja (Thuja sp).
Rekreačno-oddychové, športové a kultúrno-historické objekty: v obci sa nachádzajú dve športové ihriská.
Chatové a záhradkové osady: nachádzajú sa v okolí vodných plôch a v lesných porastoch.
Historické objekty sú popísané v samostatnej časti.
19.3.3. OCHRANA KRAJINY A VÝZNAMNÉ KRAJINÁRSKE A EKOLOGICKÉ ŠTRUKTÚRY
V riešenom území sa nachádza vyhlásená prírodná rezervácia Bezedné a časť CHKO Záhorie podľa zákona
o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. Od hraníc prírodnej rezervácie je stanovené ochranné pásmo 100 m.
V rezervácii platí štvrtý stupeň ochrany, v CHKO druhý stupeň ochrany.
V riešenom území sa nachádza PR Bezedné (Bezodné) s nasledujúcou charakteristikou:
- zvyšky fytocenóz slatinného jelšového lesa, močiarnych a vodných spoločenstiev, rašelinisko - vzácne, ohrozené
a zriedkavé druhy
- v okolí PR Bezedné sa na dne bývalej pieskovne vyvinuli porasty vzácneho spoločenstva Centunculo - Radioletum linoides
- s vlastnou rezerváciou susedia slatinné lúky s porastami ostríc a bezkolencov.
Hranica prírodnej rezervácie a CHKO je zakreslená v mape SKŠ a v návrhu MÚSES.
V riešenom území sa nachádza chránené vtáčie územie CHVÚ Záhorské Pomoravie (pôvodný názov Morava)
vyhlásené za účelom ochrany biotopov vtákov európskeho významu a sťahovavých druhov vtákov na zabezpečenie
ich prežitia a rozmnožovania.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
78
19.3.4. PRIEMET RÚSES OKRESU BRATISLAVA VIDIEK DO RIEŠENÉHO ÚZEMIA
LOKALITY EURÓPSKEHO VÝZNAMU:
– SKUEV 0116 Pri Jakubovských rybníkoch
– SKUEV 0122 Šipoltov
– SKUEV 0123 Dúbrava pri Felde
– SKUEV 0167 Bezodné
NADREGIONÁLNE:
biokoridory - Dolnomoravská niva - Malacky Široké
- Malacky - Široké - Strmina - Pod Pajštúnom
REGIONÁLNE:
biocentrá - Bezedné
- Jakubovské rybníky
biokoridor - Bezedné
Prírodné zdroje:
Pôdy najlepších 3 BPEJ sa nachádzajú iba ostrovčekovito na menších výmerách.
Pamiatkový fond je rozpísaný v kapitole kultúrne dedičstvo.
Vodný zdroj – nachádza sa v juhovýchodnej časti zastavaného územia obce. Jeho ochranné pásmo zasahuje
do zastavaného územia.
CHLÚ – chránené ložiskové územie, ložisko nafty a zemného plynu. Zakreslené v mape SKŠ.
Ekologicky významné segmenty:
- vodné plochy
- vodné toky
- lesné porasty
- plochy verejnej zelene a NDV v zastavanom území
- všetky plochy nelesnej drevinovej vegetácie v časti intenzívne využívanej na poľnohospodárske účel.
19.3.5. STRESOVÉ JAVY A ZDROJE
Prírodné stresové javy:
- veterná erózia ohrozuje hlavne ľahké pôdy a pôdy na viatych pieskoch, mnohé sú už erodované, zakreslené
v mape stresových faktorov.
Miestne zdroje znečistenia ovzdušia - obec je plynofikovaná, väčšie kotolne na tuhé palivo sa tu
nenachádzajú. Medzi veľké zdroje znečistenia ovzdušia patrí FIRST FARMS AGRA M, s.r.o. Malacky a do stredných
zdrojov znečistenia ovzdušia ( podľa vyhlášky č.706/2002 Z.z.) patrí PEKYMA zaradené podľa počtu chovaných
zvierat. Centrálny areál PZZP Nafta a.s. je zaradený ako veľký zdroj znečisťovania ovzdušia.
Územie zasiahnuté hlukom – hluk z dopravy, komunikácia prechádza zastavaným územím obce, intenzita
dopravy je vysoká, ohrozuje okolitú zástavbu nadmerným hlukom. Hluk zo železnice – zasahuje okolitú zástavbu
a rekreačné zóny. Diaľnica D61 prechádza mimo zastavané územie.
Bodový zdroj hluku – výrobný areál Nafty a.s.
Sekundárne stresové javy:
Odpady – odvoz komunálneho odpadu na riadenú skládku v Zohore. Odpad je čiastočne triedený. V riešenom
území sa nachádza niekoľko živelných skládok odpadu, hlavne v okrajových častiach lesných porastov.
Znečistenie podzemných a povrchových vôd nebolo zisťované. Obec má vybudovanú kanalizáciu, ČOV sa
nachádza západne od zastavaného územia.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
79
Koridory inžinierskych sietí – riešeným územím prechádza jedna trasa VVN a niekoľko trás vysokotlakového
plynu. Zakreslené v mape stresových faktorov.
Ťažba nerastných surovín – v katastri Plavecký Štvrtok sa nachádza niekoľko dobývacích priestorov, kde sa
uskladňuje nafta a zemný plyn. Po vrtoch zostalo v riešenom území množstvo devastovaných plôch. Zakreslené
v mape SKŠ.
Priemyselné a skladové areály - areál Nafty a.s. sa nachádza neďaleko zastavaného územia, hospodárske
dvory so živočíšnou výrobou sa nachádzajú mimo dosah zastavaného územia.
20. NÁVRH PLÔCH A LÍNIÍ VEGETAČNÝCH ÚPRAV
Návrh vegetačných úprav vychádza zo záverov Prieskumov a rozborov, schváleného Zadania. Koncepcia
vegetačných úprav je založená na nasledujúcich princípoch:
• obec leží v krajine intenzívne poľnohospodársky využívanej
• v štruktúre pôdneho fondu je v k.ú. zastúpená orná i lesná pôda
• okolie zastavaného územia má nedostatok nelesnej drevinnej vegetácie (NDV)
• vegetačne upravené plochy v zastavanom území sú kvalitatívne a kvantitatívne nevyhovujúce.
Návrhom vegetačných úprav sa snažíme vytvoriť systém vzájomne prepojených plôch a línií vegetácie, jej
okrasnej, hygienickej, zdravotnej a rekreačnej funkcie. Základná kompozičná kostra vegetačných úprav:
• dosiahnuť rovnováhu medzi sídelnou štruktúrou a prírodným zázemím za účelom vytvorenia harmonického
a zdravého životného prostredia
• doplniť urbanizované časti územia líniovou zeleňou pozdĺž komunikácií
• navrhnúť ozelenenie voľných a pre vegetáciu vhodných priestorov vo vnútorných traktoch obce
• zachovať existujúcu hodnotnú zástavbu s jej zakomponovaním do novonavrhovanej štruktúry
• zveľaďovať sídelnú vegetáciu – je tvorená plochou cintorína, plochou pred kostolom, plochami zelene pri
občianskej vybavenosti a plochami predzáhradiek
• zachovať všetky plochy nelesnej drevinovej vegetácie (NDV) v zastavanom území, ako aj v poľnohospodárskej krajine,
kde tvoria väčšie plochy v okolí vodných tokov a vodných plôch, pozdĺž vodných kanálov a dopravných koridorov
• zachovať línie ovocných stromov pozdĺž vodných kanálov a ciest
• vytvoriť novú plochu obecného parku, ktorá bude zároveň tvoriť ochranno-izolačný a hlukový filter od
kompresorovne a celého areálu CH PTPZ Nafta a.s. lokality č. 701, 702, 703, 704, 705, 706, 707 a 708.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
80
21. NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO VYBAVENIA
21.1. CHARAKTERISTIKA DOPRAVNEJ POLOHY RIEŠENÉHO ÚZEMIA
A ŠIRŠIE DOPRAVNÉ VZŤAHY
Návrh riešenia dopravných vzťahov územia vymedzeného katastrálnou hranicou sídelného útvaru Plavecký
štvrtok vychádza zo založených dopravno-prevádzkových vzťahov, výhľadových zámerov rozvoja nadradenej
komunikačnej infraštruktúry i z trendov zahrňujúcich rozsah, etapizáciu i spôsoby územného rozvoja sídla.
Východiská riešenia sa dotýkajú základných charakteristík dopravnej polohy územia. Táto vychádza z polohy
sídla k nadradeným prvkom dopravnej sústavy, ktorú v riešenom území reprezentujú prioritne systémy automobilovej
a železničnej dopravy. Dopravnú polohu možno ďalej charakterizovať vzťahmi na potencionálne dopravné ciele,
viazané na rozvoj rekreačných a iných aktivít, ktoré svojím významom presahujú sídelnú úroveň.
Priemet dopravných vzťahov cestného a železničného systému do územia možno hodnotiť z pohľadu väzieb širšieho
územia k sídlu, ako i z pohľadu vzťahov premietajúcich sa priamo do územia. Tieto vzťahy sú determinované rozložením
existujúcej siete dopravnej infraštruktúry regionálneho, celoštátneho i medzinárodného významu. Z tohto pohľadu
nadradeným komunikačným systémom v území je diaľnica D 2 - E 65, ktorá s ohľadom na jej polohu na okraji katastra sídla
sa kontaktuje so zastavanou časťou územia len nepriamo. Diaľnica D 2 je súčasťou medzinárodného multimodálneho
dopravného koridoru IV. Body zapojenia diaľnice do územia sú v polohe križovatkových uzlov Lozorno a Malacky.
Väčšiu dopravnú dôležitosť pre sídlo má cesta celoštátneho významu I/2 vedená paralelne s diaľnicou D2.
Funkcia tohto cestného ťahu vyplýva z potrieb priamych regionálnych i širších väzieb na jadro sídelno-regionálnej
aglomerácie Bratislavu so silnými socioekonomickými väzbami. Dopravný význam cesty I/2 sa dá odvodiť aj z
intenzity i štruktúrovania dopravného prúdu. Podľa celoštátneho sčítania cestnej dopravy SSC, realizovaného v roku
2005 je dopravné zaťaženie na tejto ceste na sčítacích úsekoch 80100 a 80107 rovné 5815 sk. v. /24h (RPDI –
ročný priemer denných intenzít) s 23,82% podielom nákladnej dopravy.
Regionálne dopravné väzby sú priamo integrované do územia a v sídle Plavecký Štvrtok vytvárajú základnú
komunikačnú sieť. V tejto súvislosti je v území identifikovaný regionálny komunikačný smer pre automobilovú
dopravu. Cesta III/002035 vychádza z cesty I/2 a prepája riešené územie do smeru Láb, kde sa pripája na cestu
III/002040 s pokračovaním na Záhorskú Ves (hranica SR/Rakúsko) po ceste II/503 a Zohor. Cesta III. triedy zostáva
v intravilánových prieťahoch v zásade vo funkcii nadradeného vnútro sídelného komunikačného systému.
Charakteristiky dopravnej polohy riešeného územia dopĺňajú funkčné väzby územia na jednotlivé dopravné systémy.
Tu je potrebné identifikovať väzby územia na systémy hromadnej autobusovej a železničnej dopravy. Charakterizujúcimi
prvkami týchto vzťahov je ich intenzita a dostupnosť. Vzájomné vzťahy systému autobusovej a železničnej dopravy sú
orientované na prepojenie ďalších obcí na západ od železničnej trate (Láb) zo zastávky v Plaveckom Štvrtku.
Dopravná poloha sídla vzťahovaná k systému železničnej dopravy je hodnotená úmerne k významu
dvojkoľajovej elektrifikovanej železničnej trate č. 110 Bratislava - Kúty. Trať je súčasťou medzinárodného
multimodálneho dopravného koridoru IV. (siete TEN -T) ako aj sietí AGC a AGTC. Z územného hľadiska poloha
železničnej trate tvorí v riešenom území technický limit s výrazným obmedzujúcim a bariérovým účinkom. Je zároveň
zdrojom negatívneho vplyvu hlučnosti. Výrazné smerovanie dopravy z riešeného územia k hlavnému mestu
Slovenska – Bratislave je zabezpečované hlavne železničnou dopravou s železničnou zastávkou v obci. Hromadná
doprava je následne doplnená cestnou hromadnou dopravou.
Nadväznosť na leteckú a vodnú dopravu je zabezpečená dostupnosťou zariadení týchto druhov dopravy
v priestore Bratislavy. Dostupnosť na letisko v Bratislave – Ivanke je asi 48,5 km a na prístav Bratislava – Pálenisko
37,31 km prostredníctvom diaľnice D 2 a D 1.
V zámeroch rozvoja okolitého územia sa uvažuje s možnosťou vybudovania priemyselného a technologického
parku na východnej strane diaľnice. Súčasne je uvažované s vybudovaním mostného prepojenia na rieke Morava
v priestore Záhorskej Vsi. Uvedené zámery vyvolávajú potrebu vybudovania novej diaľničnej križovatky v priestore
Plaveckého Štvrtka a prepojenia mostu v Záhorskej Vsi na túto križovatku. Tým vzniká zároveň potreba preložky
súčasnej cesty III/002035 do novej polohy resp. jej preradenie do siete ciest II: triedy.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
81
21.2. RIEŠENIE DOPRAVNÝCH VZŤAHOV
21.2.1. KOMUNIKAČNÝ SYSTÉM
Riešenie komunikačného systému sa dotýka riešenia komunikácií nadradenej komunikačnej siete s priemetom
regionálnych i vyšších vzťahov, komunikácií celosídelnej úrovne s významom regionálnych a medziobvodových
dopravných vzťahov a komunikačného systému miestnej úrovne, korešpondujúceho s rozvojom urbanistických
funkcií s prevahou individuálneho bývania.
Koncepcia rozvoja komunikačnej sústavy sídla v rámci aktualizácia územného plánu neneguje zásadne pôvodne
navrhovaný komunikačný systém. Zmeny v dopravnej koncepcii sledujú funkčné zmeny v území znamenajúce
extenzívnejšie využitie územia.
Prvky nadradenej komunikačnej sústavy korešpondujú s cestami vyššej administratívnej dôležitosti. V súčasnosti
tvorí prieťah cesty III/002035 zastavanou časťou sídla hlavnú dopravnú, spoločenskú i kompozičnú os. Nároky na
spoločenské funkcie komunikácie, resp. cesty III/002035 sa dostávajú do protikladu s dopravnými nárokmi, ktoré
charakterizuje intenzita i štruktúra dopravného prúdu s menším podielom nákladnej dopravy (údaj posledného
dostupného sčítania cestnej dopravy z roku 2005 - 2793 sk. vozidiel, s 8,63 % podielom nákladných vozidiel).
Nové zámery rozvoja územia predpokladajú nové prepojenie navrhovaného mostu na rieke Morava v Záhorskej
Vsi s novou križovatkou na diaľnici D 2. Toto prepojenie bude sprevádzané s nárastom dopravného zaťaženia
z Rakúska na diaľnicu D 2 a navrhované priemyselné parky na východnej strane diaľnice D 2 na ceste III/002035. Preto
riešenie územného plánu obce Plavecký Štvrtok uvažuje s preložkou cesty III/002035 na severný okraj obce.
V návrhu sa uvažuje s tesnejšou polohou preložky III/002035 k zastavanému územiu (južne od centrálneho
areálu P ZZP Láb). Pripojenie preložky cesty III/002035 na cestu I/000002 je navrhované mimoúrovňovo v tvare
trubky na západnej strane cesty I/000002. Dĺžka preložky cesty III/002035 je asi 4,64 km. Územie obce je pripojené
na preložku cesty III/002035 piatimi križovatkami v predĺžení miestnych komunikácií vo vzdialenosti 1257, 1880,
2365, 2837 a 3557 metrov od pripojenia preložky na cestu I/000002. Križovatky sú priesečného typu. Podľa
dopravného hodnotenia v podrobnejšej dokumentácii je možné uvažovať so svetelným riadením križovatiek. V smere
hlavnej komunikácie (III/002035) je navrhovaný samostatný ľavý odbočovací pruh. Premostenie železnice sa
nachádza vo vzdialenosti 754 m od pripojenia na cestu I/000002.
V zmysle novej normy STN 73 6110 je preložka cesty III/002035 v zastavanom území navrhovaná vo funkčnej
triede B2 a kategórii MZ12/50. Mimo zastavaného územia je cesta III/002035 navrhovaná V kategórii C9,5/80.
Uvedená funkčná trieda a kategória komunikácie umožňuje jej výhľadové preradenie do ciest II: triedy.
Pôvodné vedenie cesty je navrhované do úrovne obslužnej komunikácie funkčnej triedy C1 v základnej šírkovej kategórii
MO 12/40. Doplnkovým komunikačným systémom sú komunikácie v nižších funkčných triedach C2, C3 v šírkovom usporiadaní
základnej kategórie MO 8/30. Charakterizujúcim prvkom je segregovaný priestor dynamickej motorovej a pešej dopravy.
Komunikačnú osnovu dopĺňajú ukľudnené komunikácie funkčnej triedy D1, z ktorých špecifické postavenie
majú obytné ulice.
Úroveň týchto ulíc dovoľuje pohyb motorovej a nemotorovej dopravy na spoločnom dopravnom priestore.
Špecifičnosť takto riešených ulíc spočíva v nerešpektovaní princípu segregácie jednotlivých druhov dopráv, najmä
pešej prevádzky a vozidlovej dopravy.
Tento dopravný priestor možno definovať ako ..."charakteristicky stavebne a inak upravená a vybavená
miestna komunikácia so zmiešanou prevádzkou chodcov a vozidiel v jednej úrovni, pre ktorú platia zvláštne pravidlá
správania všetkých jeho užívateľov v zmysle dopravnej značky D 49 a, b, ktorou je táto na svojom začiatku a konci
vyznačená." Návrh uvažuje s týmto typom ulíc v novo navrhovaných zónach rodinných domov a v rámci jestvujúcich
uličných priestorov tam, kde sú už v súčasnosti vytvorené vhodné dopravne - urbanistické predpoklady.
Mesto Malacky ako dotknutá obec požaduje, aby obec Plavecký Štvrtok v rámci svojho územného plánu
zahrnúť možné rozšírenie komunikácie, ktorá odbočuje z cesty I/2 Plavecký Štvrtok – Malacky a plynulo prechádza
do miestnej komunikácie Továrenská ulica. Toto rozšírenie by malo byť súčasťou riešenia zóny D PTPZ Eurovalley
(golfové ihrisko a nadväzujúce objekty).
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
82
21.2.2. STATICKÁ DOPRAVA
V sídle sa dajú identifikovať len menšie sústredené plochy statickej dopravy sledujúce ťažiská územných a
spoločenských funkcií. Nároky plynúce z potrieb odstavovania a parkovania vozidiel individuálnej dopravy sú
uspokojované v rámci vlastných pozemkov pri zachovaní vysokého stupňa garážovania.
Riešenie dopravných vzťahov definuje polohy zariadení statickej dopravy s celosídelným významom. Tieto sú
orientované do priestorov centrálnej časti pri obchodnom centre, pri železničnej stanici, pri zariadeniach športovej a
rekreačnej vybavenosti.
Na uspokojovanie krátkodobých potrieb na parkovanie je predpoklad využitia i pridruženého dopravného priestoru
obslužných komunikácií. Poloha a dispozičné riešenie môže byť predmetom podrobnejšej (zonálnej) dokumentácie.
Nová norma miestnych komunikácií STN 73 6110 upravuje výpočet nárokov na statickú dopravu. Pre tento
výpočet sa uvažuje so stupňom automobilizácie 1 : 2,5. V návrhu je uvažované s bytovou výstavbou s počtom
domov 852, čo pri obložnosti bytu predstavuje 2386 obyvateľov. Pre tento počet obyvateľov je potrebné 955
odstavných stojísk. Vzhľadom na charakter zástavby sa uvažuje umiestnenie týchto stojísk na vlastných pozemkoch.
Zároveň je pre uvedený počet obyvateľov nasledovný počet parkovacích stojísk:
Počet obyvateľov 2386 – 20 obyvateľov na jedno stojisko
k a = 1,2 – stupeň automobilizácie
kv = 0,3 – koeficient veľkosti
k p = 0,5 – koeficient polohy
kd = 1,2 – koeficient deľby dopravnej práce
Počet parkovacích stojísk je 22. Vzhľadom na koeficient veľkosti sídelného útvaru sú aj ostatné nároky na
parkovacie miesta relatívne nízke. Najväčšie nároky na parkovacie miesta predstavuje lokalita 602, kde je možné
uvažovať s potrebou 1 parkovacieho stojiska na 7 zamestnancov (s úpravou podľa uvedených koeficientov). Pri uvažovaní
1 parkovacieho stojiska na 30 m2 úžitkovej plochy pri uvažovaní 30% úžitkovej plochy z celkovej plochy 138.800 m2 by
tento nárok bol asi 250 parkovacích stojísk. Uvedené nároky je riešiť v podrobnejšej dokumentácii pri znalosti vstupných
údajov do výpočtu. Ostatné nároky na parkovacie miesta možno riešiť v rozptyle na obslužných komunikáciách.
Rozvojová plocha č. 801 Spodná klčovanica je ako parkovisko s výmerou 2,57 ha navrhnutá pre golfový areál a pre
rekreačné plochy č. 405 a 406.
21.2.3. ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA
Železničná doprava dopĺňa systémy dopravnej sústavy v sídle. Železničná trať č. 110 prechádza
intravilánovou časťou sídla. Bariéra vytvára limit ovplyvňujúci rozvojové možnosti sídla. Poloha železničnej stanice
Plavecký Štvrtok je vo vzťahu k ťažisku sídla situovaná excentricky s izochrónou dostupnosti do 5 min.
Úroveň regionálnych vzťahov, ktoré sprostredkúva železničné napojenie, je pre územie len minimálna. Objekt
železničnej stanice zostáva len s nevyhnutnými službami pre cestujúcich. Vedenie železničnej trate i rozvoj zariadení
železničnej infraštruktúry v riešenom území je z pohľadu širších dopravných vzťahov v stabilizovanej polohe.
Dopravná charakteristika dvojkoľajovej elektrifikovanej (25 kV, 50 Hz) železničnej trate vychádza z jej polohy a
súčasného i výhľadového postavenia v celoštátnej železničnej sieti. Zaťaženie traťového úseku 126A (Zohor – Kúty)
je pre obdobie 2005/2006 52/56 vlakov s využiteľnosťou 37%. Trať je súčasťou medzinárodného multimodálneho
dopravného koridoru IV. (siete TEN -T) ako aj sietí AGC a AGTC. Pre zabezpečenie úrovňového križovania
súčasného cestného priechodu cesty III/002035 z hľadiska požiadaviek, kladených na železničnú trať siete TEN – T
(s požiadavkou traťovej rýchlosti 160 km/h) je potrebné prebudovať signalizačné zabezpečenie tohto priechodu.
Preložka cesty III/002035 predpokladá vybudovanie mimoúrovňového riešenia (nadjazdu/podjazdu) železničnej trate.
Podľa VÚC Bratislavský kraj je riešená regionálna železničná trať, ktorá je vedená súbežne s jestvujúcou
traťou v rámci ochranného pásma železnice.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
83
21.2.4. HROMADNÁ DOPRAVA
Hlavný dopravný vzťah v hromadnej doprave predstavuje vzťah z Plaveckého Štvrtka do Bratislavy. Tento je
v prevažujúcej miere zabezpečený železničnou dopravou. Je doplnený cestnou hromadnou dopravou, tvorenou
prímestskou autobusovou dopravou. Časť liniek autobusovej dopravy je vedená po ceste I/000002 so zastávkou
v mieste pripojenia cesty III/002035 na cestu I/000002. Vzdialenosť zastávky od železničnej zastávky je asi 830 m.
Celkovo sú vo väzbe na Plavecký Štvrtok uvažované nasledovné autobusové linky:
- 102415 Bratislava – Malacky – Gajary so zastávkou Plavecký Štvrtok – rázcestie
- 102416 Bratislava – Malacky – Malé Leváre/Závod – Borský Svätý Jur so zastávkou Plavecký Štvrtok – rázcestie
- 102417 Bratislava – Malacky so zastávkami Plavecký Štvrtok – rázcestie, Kamenný mlyn, hájenka Kozánek, (resp. žel. stanica)
- 102419 Bratislava – Zohor – Suchohrad – Malacky so zastávkami Plavecký Štvrtok – rázcestie, kostol, žel. stanica
- 106408 Malacky – Jabloňové, Turecký Vrch so zastávkou Plavecký Štvrtok – rázcestie, hájenka Kozánek, OÚNZ,
železničná stanica, Kamenný mlyn.
Pre dopravnú obsluhu Plaveckého Štvrtku sú významné linky 102417 (zastávka Plavecký Štvrtok rázcestie
s počtom spojov 27/28 počas pracovného dňa) a 106408 (s počtom spojov 19/18) zabezpečujúca prepojenie
železničnej dopravy a obce Láb. Flexibilnosť autobusovej dopravy umožňuje úpravu liniek a počtu spojov podľa
dopravných nárokov.
Nový návrh komunikačnej siete obce (preložka cesty III/002035) neuvažuje so zmenou polohy zastávok
hromadnej dopravy.
21.2.5. NEMOTOROVÁ DOPRAVA
Nemotorová doprava reprezentuje najväčší podiel v rámci dopravnej vnútrosídelnej práce. Zdrojové miesta
pešej dopravy korešpondujú:
– s priestormi súvisiacimi s prestupovými miestami a zastávkami
– so zariadeniami s väčšou koncentráciou osôb (škola, vyššia vybavenosť).
Pri hodnotení nemotorovej dopravy v sídle je nevyhnutné vychádzať z rozloženia základných urbanistických
funkcií, dostupnosti a úrovne HD, stupňa automobilizácie i využívanie IAD pri pravidelných cestách. Hlavné pešie
trasy celoobecného významu je potrebné dobudovať do systému, ktorý v sídle tvoria radiálne vedené pešie trasy,
doplnené priečnymi pešími prepojeniami.
Podiel bicyklovej dopravy z pohľadu celkovej dopravnej práce i z pohľadu nemotorovej dopravy nie je v
Plaveckom Štvrtku rozhodujúci a nedosahuje podiel sídiel so zavedeným systémom bicyklovej dopravy (10-20 %-ný
podiel na celkovej dopravnej práci). Rozloženie základných urbanistických prvkov v sídle a úroveň i charakter
hromadnej dopravy však podporujú už v súčasnosti trend rozširovania bicyklovej dopravy. Konfigurácia terénu,
relatívne ukľudnený charakter dopravy i rekreačné zázemie regionálneho významu v sídle dáva predpoklady k
významnejšiemu postaveniu bicyklovej dopravy, čo je potrebné chápať ako východisko pre návrh rozvoja
nemotorovej dopravy, vo význame samostatného dopravného systému.
Návrh dopravných trás nadväzuje na regionálnu koncepciu rozvoja siete. Táto hierarchizuje význam
cyklistických trás v sídle do dvoch základných kategórií. Najvýznamnejšou je sieť hlavných cyklistických trás,
nadväzujúcich na dopravne najvýznamnejšiu regionálnu cyklistickú cestu korešpondujúcu s vedením cesty III/00235.
V rámci vnútrosídelných vedľajších cyklistických trás tieto charakterizujú cyklistické cesty s vyššou mierou
segregácie. Smerovanie cyklistických trás je orientované na:
- vzťahy k rekreačným cieľom v južnej časti sídla,
- vzťahy k výrobným zónam v severozápadnej časti sídla,
- napojenie na medzinárodnú cyklistickú trasu pozdĺž rieky Morava.
Cyklistické cesty vyššieho významu dopĺňajú trasy miestnej úrovne, využívajúce hlavný dopravný priestor
obslužných a ukľudnených komunikácií.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
84
Podrobnejšiemu koncepčnému riešeniu musí predchádzať vypracovanie rozvojového dokumentu, ktorý v
rôznych časových úrovniach by mohol zadefinovať konkrétne investičné a organizačné opatrenia, s cieľom rozvoja
nevyhnutnej infraštruktúry a zvýšenia podielu cyklistickej dopravy nielen v rámci rekreačnej dopravy, ale i v rámci
pravidelných ciest za prácou.
21.3. OBMEDZUJÚCE PRVKY DOPRAVNEJ SÚSTAVY V RIEŠENOM ÚZEMÍ
21.3.1. CESTNÁ A ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA
Obmedzenia cestnej a železničnej dopravy sa v riešenom území viažu prioritne na ich administratívne
ochranné pásma.
Ochranné pásma automobilovej dopravy sa týkajú diaľnice D2, cesty I.-vej a III.-tej triedy, ktoré v súčasnosti
prechádzajú územím. Administratívne ochranné pásmo ciest vyššieho administratívneho významu je sledované v
extravilánovej časti sídla a znamená čiastočné obmedzenie v stavebnej aktivite, vyžadujúce si súhlas správcu ciest. Hranica
ochranného pásma cesty diaľnice D2 je 100 m a cesty I/000002 50 m. Cesta III/002035 má administratívne ochranné pásmo
vymedzené hranicou vo vzdialenosti 20 m od stredu vozovky. Uvedené hodnoty platia mimo zastavané územie.
Ochranné pásmo železničnej dopravy sa dotýka územia pozdĺž železničnej trate. Administratívne ochranné
pásmo železničnej trate je vymedzené plochou, ktorej okraj je vo vzdialenosti 60 m od krajnej traťovej koľaje.
Pri stavbách situovaných do ochranného pásma žel. dráhy dodržiavať ustanovenie zákona č. 164/1996 Z.z.
o dráhach. Pri situovaní nových plôch v blízkosti žel. trate je potrebné zapracovať opatrenia na elimináciu
nepriaznivých účinkov železničnej prevádzky.
21.3.2. NEGATÍVNY VPLYV DOPRAVY
Výrazný negatívny vplyv na kvalitu životného prostredia v sídle z hľadiska hlučnosti a vibrácií má železničná
doprava, a to trať Bratislava - Kúty, ktorá prechádza intravilánom sídla. Bude potrebné dodržiavať ochranné pásmo
60 m od krajnej koľaje na každú stranu. Pri predpoklade ekvivalentnej hladiny hlučnosti 75 dB(A) vyvolanej
železničnou dopravou, čo je pre železničnú trať medzinárodného významu reálna hodnota, je izochróna hladiny
hlučnosti 60 dB(A) asi 203 m od zdroja. Z toho dôvodu je potrebné vybudovať pozdĺž železničnej trate v zastavanom
území protihlukové steny. Tieto steny by zároveň zvyšovali bezpečnosť premávky na trati pri prechode na traťovú
rýchlosť 160 km/h. Z hľadiska bezpečnosti je potrebné uvažovať pri úprave svetelného signalizačného zariadenia
s mimoúrovňovým križovaním chodcov s železničnou traťou.
Negatívny vplyv cestnej dopravy je z hľadiska hlučnosti je možné stanoviť podľa sčítania cestnej dopravy SSC
z roku 2005. Sčítanie bolo vykonané na dvoch sčítacích stanovištiach, a to:
Sčítací úsek 80100 (80107) Cesta I/000002
RPDI 5815 sk.v./h NA 23,82%
Rýchlosť 80 km/h
FP1 = 0,923772 F2 = 1,145 F3 = 1
X = 372,882
Y = 65,72 dB(A) d60 = 31,0 m
Sčítací úsek 85560
Cesta III/002035 RPDI 2793 sk.v./h NA 8,63%
Zaťaženie:
Spolu
Ťažké
%
Rok 2005 2793 sk. voz. / 24h
241
8,63
Koeficient 1,34
1,3
Rok 2035 3743 sk. voz. / 24h
314
8,37
Pri predpoklade, že preložka cesty bude prenášať odhadovaný objem v plnom rozsahu, je odhad zaťaženia hlukom:
N = 3743 nd = 229
V = 80 km/h Nd = 8,37
F1 = 3,0612
F1P = 0,57648
F2 = 1,145
F3 = 1,0
X = 151,156
Y = 61,749 dB(A)
d (60dB(A)) = 12,19 m
Vzhľadom na veľmi malý podiel ťažkej dopravy hodnota hlukovej záťaže u zdroja je vzdialenosť pre limitnú
hodnotu 60 dB(A) malá.
Keďže nie je možné presne odhadnúť zmenu podielu ťažkej dopravy po vybudovaní pevného mosta do
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
85
Rakúska na rieke Morave v Záhorskej Vsi, hodnoty hlukovej záťaže pri odhade 25 % podielu ťažkej dopravy sú:
N = 3743 sk. voz. / 24h
Nd = 25 %
F1 = 5,04649
F1P = 0,9504
F2 = 1,145
F3 = 1,0
X = 249,186
Y = 63,665 dB(A)
d (60dB(A)) = 20,76 m
Z uvedených hodnôt vidieť, že pri takomto dopravnom zaťažení nedochádza k výraznému negatívnemu vplyvu
hlučnosti z cestnej premávky. Aj v prípade, že by intenzita dopravy na preložke cesty III/002035 dosiahla intenzitu
premávky na súčasnej ceste I/000002, nebude potreba realizácie špeciálnych protihlukových opatrení (protihlukové
steny) na preložke cesty III/002035.
Hluk a vibrácie bude eliminovať parková zeleň navrhovaná medzi celým zastavaným územím a navrhovanou
obchvatovou komunikáciou.
22. NÁVRH VEREJNÉHO TECHNICKÉHO VYBAVENIA
22.1. ZÁSOBOVANIE PITNOU VODOU
22.1.1.SÚČASNÝ STAV
Obec Plavecký Štvrtok má v súčasnosti vybudovaný verejný vodovod. Zásobovanie pitnou vodou je
zabezpečené potrubím DN 300 napojením na zásobovacie prívodné potrubie DN 500 z vodojemu Dúbrava do
Malaciek. Vodný zdroj s úpravňou vody a ATS v Plaveckom Štvrtku je odstavený z prevádzky.
Zvýšené nároky na pitnú vodu podľa Návrhu ÚPN obce Plavecký Štvrtok je možné pokryť z prívodu vody
z vodojemu Dúbravka do Malaciek.
Rozvodná sieť je vybudovaná z profilov DN 80 a DN 100. Hlavná časť siete je zokruhovaná, okrajové časti sú
vetvové. Na vodovodnej sieti sú osadené požiarne hydranty a prípojky s uzávermi pre jednotlivých odberateľov.
22.1.2. NÁVRH RIEŠENIA
Navrhovaný vodovod v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
bude slúžiť na hromadné zásobovanie vodou. Majetkoprávny a prevádzkový režim je nutné zosúladiť so zákonom č.
442/2002 Z.z. a deklarovať v príslušnej projektovej dokumentácii, ktorá by mala nasledovať.
Vodovodná sieť sa rozšíri do miest navrhovanej výstavby tak, aby zásobovanie obyvateľstva a občianskej
vybavenosti či priemyselno-podnikateľských aktivít, športu a rekreácie pitnou vodou bolo plne zabezpečené.
Vodovodné potrubie bude uložené v nezamŕzajúcej hĺbke vo vozovke prístupových ciest, alebo ulíc. Navrhnutá sieť
bude v max. miere zokruhovaná s existujúcimi vodovodnými vetvami. Na potrubí budú osadené sekčné uzávery
a protipožiarne hydranty. Hydranty budú slúžiť aj na odkalovanie a odvzdušnenie potrubia. Zároveň s budovaním uličného
potrubia sa inštalujú aj domové prípojky ukončené vo vodomernej šachte na pozemku jednotlivých stavebných parciel.
Rozvojové lokality v blízkosti obce Plavecký Štvrtok budú pripojené na jeho vodovodnú sieť potrubiami DN 100.
Vzdialenejšie lokality č. 402, 403, 405, 406, 501, 502, 503, 504, 506 a 801 navrhujeme vzhľadom na ich
odľahlosť a minimálne potreby zabezpečiť prívodným potrubím DN 100 napojeným na existujúci vodovod DN 400,
resp. 500 mm vedený pozdĺž východnej strany priľahlej komunikácie Bratislava - Malacky.
Pri budovaní rozvodnej vodovodnej siete v nových lokalitách najmä bytovej výstavby dodržať tieto podmienky:
- vodovodné rozvodové siete umiestňovať vo verejnom priestranstve a zokruhovať ich
- min. profil potrubia DN 100, materiál potrubia tvárna liatina alebo HDPE RAD 100
- hydranty podzemné
- vodomerné šachty (vnútorné rozmery 900/1200/1800 mm) umiestniť 1 m za hranicou pozemku.
- návrh vodovodu vypracovať podľa STN 75 5401, STN 75 5402, STN 73 6005 a prípojky navrhnúť podľa OTN 75 5411.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
86
Potreba vody (pre výhľadový rok 2030):
Zväčšenie potreby vody pre rozvojové plochy
denná
obyvateľstvo
návštevníci rekreačných zariadení
rekreanti
občianska vybavenosť
: 1 472 x 145 l
:
500 x 60 l
:
620 x 135 l
: 10 %
max. denná
359,85 m3 x 1,6
max. hodinová 575,76 m3 x 1,8 : 24 h
Potreba vody pre celú obec
denná
obyvateľstvo
návštevníci rekreačných zariadení
rekreanti
občianska vybavenosť
max. denná
726,70 m3 x 1,6
: 3 772 x 145 l
:
500 x 60 l
:
620 x 135 l
:
10 %
= 213 440 l
= 30 000 l
= 83 700 l
= 32 710 l
359 850 l
=
575,76 m3/deň
=
43,18 m3/h = 11,99 l/s
=
=
=
=
=
546 940 l
30 000 l
83 700 l
66 064 l
726 704 l
1 162,73 m3/deň
22.2.ODKANALIZOVANIE
22.2.1. SÚČASNÝ STAV
Obec má vybudovanú splaškovú kanalizačnú sieť. Táto bola pôvodne vybudovaná pre obytnú kolóniu v
severovýchodnej časti sídla. Hlavná stoka DN 400 vedie hlavnou ulicou do ČOV situovanej na západnom okraji
obce. Na túto stoku sú pripojené aj ďalšie ulice.
V súčasnosti je v Plaveckom Štvrtku v prevádzke splašková stoková sieť, ktorá je zaťažená balastnými vodami
(podzemnými) pre netesnosť hlavnej kanalizačnej stoky a potrubí v časti budovy ČOV, ktorá je hydraulicky vyťažená
a z toho dôvodu nie je možné zabezpečiť ďalšie odvádzanie odpadových vôd od nových producentov.
22.2.2. NÁVRH RIEŠENIA
Kanalizácia navrhovaná v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
bude slúžiť na hromadné odvádzanie odpadových vôd. Majetkoprávny a prevádzkový režim je nutné zosúladiť so
zákonom č. 442/2002 Z.z.
BVS, a.s. začne s prípravou rekonštrukcie stokovej siete a samostatnej ČOV podľa požiadaviek v návrhu ÚPN
obce Plavecký Štvrtok. Odvádzanie splaškových vôd do kanalizácie z ďalších lokalít bude možné až po jej rekonštrukcii
vrátane ČOV.
Odvádzanie odpadových vôd je riešené ako delená sústava. V tomto návrhu sa uvažuje, že do výhľadového roku
2030 sa bude budovať len splašková kanalizácia. S budovaním dažďovej kanalizácie sa uvažuje až v neskoršom období.
Navrhnutá gravitačná splašková kanalizačná sieť z potrubí min. DN 300, čerpacími stanicami a výtlačnými
potrubiami, bude odvádzať splaškové vody z domácností, z občianskej vybavenosti a z podnikateľských aktivít či
miest rekreácie, do jestvujúcej kanalizácie a ňou do jestvujúcej ČOV, pokiaľ sa svojim obsahom nebudú odlišovať od
komunálnych splaškových vôd. Navrhnutá kanalizácia je gravitačná, so sústavou prečerpávacích staníc. Jednotlivé
uličné stoky budú uložené v strede vozoviek. Zároveň s uličnými stokami sa vybudujú aj kanalizačné prípojky
ukončené revíznou šachtou na pozemku nehnuteľnosti 1 m za hraničnou čiarou. Kanalizačná sieť sa vybuduje
z PVC kanalizačných rúr profilov DN 300 a bude umiestňovaná do verejného priestranstva. V prevažnej miere pôjde
o gravitačnú kanalizáciu a len v nevyhnutných prípadoch budú navrhnuté prečerpávacie stanice.
Revízne kanalizačné šachty sa vybudujú z betónových prefabrikovaných skruží na monolitickom betónovom dne.
Poklopy budú liatinové s vetracími otvormi, vo vozovkách s tesniacim krúžkom a zabezpečené proti vysunutiu.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
87
Čerpacie stanice sa vybudujú ako podzemné monolitické železobetónové nádrže vybavené dvomi ponornými
fekálnymi čerpadlami pričom jedno je rezerva.
Čerpacie stanice budú vybavené prípojkou elektrickej energie a telefónnou prípojkou pre automatickú
signalizáciu. Kanalizačné prípojky sa vybudujú z PVC kanalizačných rúr DN 200 a 150.
Odľahlá lokalita č. 602 Pod Kozánekovou horárňou bude odkanalizovaná do žumpy.
Ďalšie opatrenia:
- Nevyhovujúcu jestvujúcu kanalizačnú sieť rekonštruovať
- Jestvujúca ČOV – je potrebné zvýšiť jej kapacitu na 5 000 EO (1 287 m3/deň).
- Verejné vodohospodárske zariadenia treba zahrnúť medzi verejnoprospešné stavby.
- Technické podmienky napojenia na verejnú kanalizáciu sa určia pri ďalších stupňoch projektovej dokumentácie.
- Kanalizačný systém v obci riešiť tak, aby technické a technologické riešenie bolo nepôsobilo obťažujúco zápachom.
- V nových rozvojových lokalitách navrhnúť stokovú sieť s min. profilom DN 300 z potrubia hladké PVC v súlade
s STN 75 6101 a STN 73 6005.
- Vody z povrchového odtoku v ÚPN riešiť odvedením do recipientov alebo vsakom cez vsakovacie objekty aj na
stavebných pozemkoch.
Množstvo splaškových vôd (pre výhľadový rok 2030):
Zväčšenie množstva odpadových vôd z rozvojových plôch
max. hodinové 575,76 m3 x 2,0 : 24 h
=
47,98 m3/h = 13,33 l/s
Množstvo splaškových vôd z celého sídelného útvaru
max. denné
726,70 m3 x 1,6
max. hodinové 1 162,73 m3 x 2,0 : 24 h
=
=
1 162,73 m3/deň
96,89 m3/h = 26,92 l/s
Vody z povrchového odtoku budú odvedené do recipientov a na stavených pozemkoch budú vsakovať cez
vsakovacie objekty do podložia.
22.3. ZÁSOBOVANIE ELEKTRICKOU ENERGIOU
22.3.1.SÚČASNÝ STAV
Územie v katastrálnych hraniciach obce je zásobované elektrickou energiou odbočkami z 22 kV vzdušných vedení č.
145 z rozvodne Stupava a 213 z rozvodne Malacky. Uvedené vedenia zásobujú el. energiou okrem chotára Plaveckého
Štvrtka širšie územie (Malacky, Jakubov, Láb, Zohor). Vedenia sú lanami AlFe, na betónových stožiaroch, vo vyhovujúcom
technickom stave. Obe vedenia majú ešte dostatočnú prenosovú výkonovú rezervu ( spolu cca 4-5MW).
22.3.2. NÁVRH
Výkonová bilancia: pri malopodlažnej bytovej výstavbe (rodinné domy) sa predpokladá prevažne vykurovanie
a príprava TÚV plynom, s domácnosťami s vyšším štandardom vybavenia el. spotrebičmi. Podiel na výkonovom maxime
súboru na úrovni distribučnej trafostanice (22/0,4kV) jedného domu sa predpokladá 3 kVA, jedného malometrážneho bytu
v penzióne pre seniorov 1,5 kVA, jednej rekreačnej chaty 2 kVA. Športové plochy sú uvažované s výkonovým ukazovateľom
1VA/m2, rekreačné plochy podľa predpokladanej zástavby a určenia, zeleň parková, izolačná 0 VA/m2 . Pri priemysle sa bez
jeho určenia nedá stanoviť výkonový ukazovateľ a jeho zásobovanie el. energiou bude treba riešiť samostatne v čase jeho
investičného zámeru.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
88
V tabuľke sú uvedené aj podiely na inštalovanom výkone transformátora v trafostanici 22/0,4kV pri jeho využití na 75%.
Malopodlažná bytová výstavba
č.lokality názov lokality
102
Za potokom
103
Lázky
104
Krúžky
105
Nad kanálom
106
Pod pekárňou
107
Na panskej roli
108
Na kopci
109
Plavecký štvrtok
112
Vampil
spolu:
Vybavenosť
201
cintorín na pánskej roli
202
Soc.dôch.Na piesku
203
Kamenná Seč
204
Pasienok
spolu:
Šport
301
Nad rybníkom
302
Za rybníkom
303
Pod ihriskom
spolu:
Rekreácia
401
Zobokov kút (term.kúp.)
402
Vampil (100 rekr.domov)
403
Vampil (Agroturist!
405
Spodná klčovanica
406
Pri k.ú. Malacky
407
Kozánek
spolu:
Chatové osady
501
Pri Tančibockom potoku
502
Vampil
503
U Plánkov
504
Pod Vampilom
506
Vŕšky
spolu:
Dopravné plochy, parkovisko, ČSPHM
801
Spodná klčovanica
802
Severný obchvat
počet domov
59
48
23
67
50
90
131
38
20
526
plocha m2
7700
2200/70 b.j.
13750
9420
33070
plocha m2
48300
6900
16474
71674
plocha m2
256800
178100
43600
41600
66800
141330
728230
počet chát
25
50
106
15
7
203
plocha m2
25700
el. príkon kVA
177
144
69
201
150
270
393
114
60
1578
inštal. výkon trafa
236
192
92
268
200
360
524
152
80
2104
návrh napojenia zo stanice:
T1+T2
T2
T3
T4+ 54-01
T6
T7+ 54-06
T4+T5
T6
40-34
4
105
130
90
329
5
140
173
120
438
T7
T6
TS
T8
48
7
16
71
64
10
21
95
T7
54-14
54-14
150
300
100
10
70
350
980
200
400
133
13
93
466
1305
T8
40-34, 40-60
40-34
viď “časť za železnicou“
viď “časť za železnicou“
viď “časť za železnicou“
50
100
212
30
14
406
67
133
282
40
19
541
40-34
T10
T10
T9
T10
80
107
viď “časť za železnicou“
Celková bilancia potreby el. energie:
Rozvoj a výstavba nových el. vedení a trafostaníc bude postupný, súbežný s rozvojom a výstavbou
navrhovaných súborov pre bývanie, vybavenosť a rekreáciu.
Na konci plánovaného obdobia sa predpokladá realizácia cca 75% navrhovaných kapacít. Predpoklad
súčasnosti výkonových maxím bytovej a ostatnej zástavby je 0,7.
Potreba el. príkonu:
Sc = (Sb x0,7 +ostatné)x0,75 = (1578x0,7+329+71+980+406+80)x0,75 = 2228 kVA
V bilancii sa neuvažuje s príkonom pre priemysel.
Návrh nových a úpravy existujúcich trafostaníc a 22 kV vedení - viď grafickú časť zásobovania el. energiou:
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
89
Návrh rozvoja:
Územie obce Plavecký Štvrtok:
Existujúce vzdušné 22 kV odbočky z vedenia č. 145 napájajúce obec sú vedené cez územia navrhovanej rodinnej
zástavby. V severnej časti sa navrhuje vedenie preložiť mimo navrhovanej zástavby, v južnej časti nahradiť vzdušné vedenia
zemným, alebo závesným VN káblom. Na upravené vedenia sa napoja existujúce, aj navrhované trafostanice:
T1 - 1x160kVA nahradí vypnutú stanicu 54-05, pre lokalitu 102, vzdušná prípojka
T2 - 1x400kVA nová stanica pre lokality 102+103, vzdušná prípojka
T3 - 1x100kVA nová stanica pre lokalitu 104, vzdušná prípojka
54-02 – 1x250 kVA exist. „škola“ zostáva, napojí sa káblom, + prepoj na 54-01– „obec“.
54-01 – 1x250 kVA exist. „obec“ výmena trafa na 400 kVA, káblové napojenie, čiastočne napája lokalitu 105.
T4 – 1x400 kVA nová stanica pre lokality 105+108 vzdušná prípojka
T5 – 1x400 kVA nová stanica pre lokality 108 napojená káblom
T6 – 1x400 kVA nová stanica pre lokality 106+109+202 napojená káblom
T7 – 1x250 kVA nová stanica pre lokality 301+107 čiastočne. napojená káblom
54-06 – 1x250 kVA výmena trafa na 400 kVA, káblové napojenie, napája lok. 107 čiastočne
T8 – 1x400 kVA nová stanica, vzdušná prípojka, napája lokalitu 401+204
Územie lokality Vampil:
Existujúce stanice:
40-34 výmena trafa na 630kVA pre lokality 112, 402, 403, 501
40-60 1x630 kVA pre lokality 402, 502
Navrhujú sa dve trafostanice:
T9 – 1x100 kVA nová stanica pre lokalitu 504
T10 – 1x400 kVA nová stanica pre lokality 502, 503, 506
Územie za železnicou – lokality 405, 406, 407, 801:
Celkový vypočítaný inštalovaný výkon transformátorov pre túto časť je 679 kVA. Napojenie lokalít bude riešené pri
realizácii dvoch 22 kV káblových vedení, z rozvodne Malacky do priemyselného parku Volkswagen Lozorno, vedenými
v trase vedľa starej cesty Stupava- Malacky.
22.4. TELEKOMUNIKÁCIE
22.4.1. SÚČASNÝ STAV
Riešené územie predstavuje lokalitu začlenenú z hľadiska verejnej telekomunikačnej siete do atrakčného obvodu
ATÚ Plavecký Štvrtok, kde je nainštalovaná nová digitálna RDLÚ s kapacitou 550 Pp a ktorá je prepojená s nadriadenou
ATÚ v Malackách a prepojená spojovacími káblami s mestom Malacky a obcou Láb. Pre predkladaný územný plán je
kapacita ústredne nedostatočná a jej technológia musí byť rekonštruovaná na požiadavky územného plánu.
V riešenom území obce Plavecký Štvrtok je vybudovaná telekomunikačná infraštruktúra, ktorej kapacita je
však pre predkladaný územný plán nedostatočná.
Napojovacím bodom na verejnú telekomunikačnú sieť bude z týchto dôvodov ATÚ Plavecký Štvrtok.
Z hľadiska kapacity ATÚ je vybudovaná dostatočná kapacita v digitálnej technológii, ktorá bude v prípade
potreby rozšírená.
22.4.2. NÁVRH
V riešenom území sa predpokladá výstavba IBV, HBV, šport, rekreácia, chatové osady, priemysel a ČSPH.
Návrh vychádza s odsúhlasenej koncepcie budovania telekomunikačnej infraštruktúry pre zabezpečenie všetkých
požiadaviek na telekomunikačné služby.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
90
LOKALITA Č.
102
103
104
105
106
107
108
109
112
Spolu
Celkom
201
202
203
204
Celkom
301
302
303
Celkom
401
402
403
405
406
407
Celkom
501
502
503
504
506
Celkom
602
Celkom
801
Celkom
Úhrn pre rozvojové plochy
POČET BYTOV
POČET TF PÁROV
90
70
30
100
70
140
200
60
30
790
170
140
70
190
150
260
370
110
60
1 520
2 670
10
10
10
10
40
20
10
20
50
50
30
5
5
5
20
115
5
5
10
5
5
30
100
100
10
10
3 015
Z ATÚ Plavecký Štvrtok bude potrebné vybudovať primárnu miestnu telekomunikačnú sieť pomocou
prípojných káblov typu TCEPKPFLE, ktoré budú vedené vo výkope do miesta výstavby riešených lokalít. Náväzne
bude potrebné vybudovať sekundárnu telekomunikačnú sieť káblami TCEPKPFLE príslušnej dimenzie k jednotlivým
účastníkom v riešených lokalitách. Do hlavných trás primárnej siete budú priložené rúry HDPE 40/33, resp. multirúry
typu DB pre perspektívnu možnosť pripojenia optickej prístupovej siete.
Káblové ryhy pre telekomunikačné káblové rozvody budú urobené v chodníkoch, resp. v trávnatých pásoch.
Pod spevnenými plochami a pod komunikáciami budú káble uložené do chráničiek FXKVR 110. V prípade križovania
alebo súbehu tf vedenia so silovým vedením bude nutné dodržiavať platné normy STN 33 40 50. Telekomunikačná
sieť bude budovaná ako „pevná“ s použitím montážnych prvkov a káblov tendra Slovak Telecom a.s.
22.5. ZÁSOBOVANIE ZEMNÝM PLYNOM
22.5.1.SÚČASNÝ STAV
V súčasnosti je obec Plavecký Štvrtok zásobovaná z VTL plynovodu Nafty a.s. prostredníctvom VTL plynovej
prípojky DN 100. Distribúcia sa uskutočňuje z regulačnej stanice VTL/STL/NTL s kapacitou 1.200 m3/h. Časť
odberateľov v obci je zásobovaná zo STL plynovodnej siete prostredníctvom regulačnej rady Alz 1.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
91
22.5.2. NÁVRH RIEŠENIA
STL (stredotlaková) plynovodná sieť sa rozšíri do miest navrhovanej výstavby tak, aby zásobovanie
obyvateľstva a občianskej vybavenosti, či podnikateľských aktivít a rekreácie, zemným plynom bolo plne
zabezpečené. Plynovodné potrubie bude uložené v takej hĺbke, aby krytie potrubia bolo minimálne 800, maximálne
1 200 mm. Potrubie sa osadí vo vozovke prístupových ciest (ulíc). Na potrubí budú osadené sekčné uzávery a na
koncových miestach odvzdušňovače.
Zároveň s budovaním uličného potrubia sa inštalujú aj domové prípojky ukončené v mieste oplotenia jednotlivých
stavebných parciel. STL plynovodné potrubie sa vybuduje z tlakových plastových rúr profilov d 63, d 90 a d 110.
Odľahlá lokalita č. 602 Pod Kozánekovou horárňou nebude zásobovaná zemným plynom.
Ďalšie opatrenia:
- kapacitu regulačnej stanice VTL/STL/NTL je nutné zvýšiť p 1.200 m3/h na 2.400 m3/h.
Potreba plynu (pre výhľadový rok 2030):
Prírastok potreby zemného plynu pre rozvojové plochy
526 RD x 1,4 m3/h
max. hodinová
obyvateľstvo:
OV, aktivity, rekreácia
ročná
obyvateľstvo:
526 RD x 3 500 m3
OV, aktivity, rekreácia
Potreba zemného plynu pre celú obec
max. hodinová
obyvateľstvo:
1 287 RD x 1,4 m3/h
OV, aktivity, rekreácia
ročná
obyvateľstvo:
1 287 RD x 3 500 m3
OV, aktivity, rekreácia
=
=
=
=
736,4 m3/h
147,3 m3/h
883,7 m3/h
841 000 m3
368 200 m3
1 209 200 m3
=
=
=
=
1 801,8 m3/h
360,4 m3/h
2 162,2 m3/h
4 840 500 m3
968 100 m3
5 828 600 m3
22.6.VYUŽÍVANIE NETRADIČNÝCH ZDROJOV ENERGIE
22.6.1. GEOTERMÁLNA ENERGIA
Územie obce Plavecký Štvrtok sa nachádza nad významným ložiskom geotermálnej energie. Túto energiu
možno využívať na vykurovanie budov, skleníkov, rybníkov (chov rýb), bazénov a pod. Naftové vrty L40, L91 a L93
vo východnej časti Plaveckého Štvrtka sú vhodné aj pre rekreačné a balneologické využitie.
22.6.2. SLNEČNÁ ENERGIA
Využívanie slnečnej energie je sezónne obmedzené a jej praktické využitie je v oblasti teplej úžitkovej vody.
Získavanie tepla prebieha pomocou slnečných kolektorov, ktorých ideálne umiestnenie je na strechách objektov.
Odhadovaná využiteľná energia pre Plavecký Štvrtok je asi 15 TJ.
22.6.3. ENERGIA BIOMASY
V obci Plavecký Štvrtok je možné pestovanie dendromasy, ktorej využiteľná energia je vyššia ako hnedého
uhlia (20 MJ/kg). K druhotným zdrojom biomasy patrí aj poľnohospodársky odpad, najmä slama. V obci Plavecký
Štvrtok je energia biomasy odhadovaná cca na 200 TJ.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
92
22.6.4. ENERGIA BIOPLYNU
Riešené územie má vzhľadom na živočíšnu výrobu možnosť získavať a využívať bioplyn v náväznosti na
produkciu fekálií zo živočíšnej výroby, z ktorým možno fermentáciou vyrobiť metán, ktorý sa dá využiť priamo
v mieste výroby, alebo ho možno skvapalniť a transportovať. Plyn má vysokú výhrevnosť 20 až 25 Hj. n-3.
Nevýhodou výroby bioplynu fermentáciou je malí intenzita výroby . ide o dlhodobý proces s veľkými nárokmi na
výrobné priestory. Bioplyn sa dá získavať aj pri čistení odpadových vôd v ČOV, ktoré sú na to zariadené.
23. NÁVRH STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, HODNOTENIE
Z HĽADISKA PREDPOKLADANÝCH VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
23.1. DEVASTÁCIA OVZDUŠIA
Podľa zákona č. 478 z 25. júna 2002 o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z.
o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší), tento zákon nadobúda
účinnosť od 1. septembra 2002 a podľa vyhlášky č. 706 Ministerstva životného prostredia SR z 29. novembra 2002
o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach
prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách
zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok, ktorá platí od 1. januára 2003.
Súčasný stav znečistenia ovzdušia v katastrálnom území Plavecký Štvrtok je podmienený:
a) diaľkovým prenosom plynných exhalátov a prachových častíc zo zdrojov mimo katastrálneho územia, ktoré zasahujú z
viacerých zdrojov v Malackách, Cementárne Rohožník a ropnej rafinérie vo Schwechate;
b) existenciou zdrojov znečisťovania ovzdušia nachádzajúcich sa priamo v katastrálnom území Plavecký Štvrtok.
Miernu devastáciu spôsobujú exhaláty z vykurovania domov najmä v zimnom období, ďalej počas prevádzky TKJ
v centrálnom areáli PZZP spoločnosti NAFTA a.s., z automobilovej dopravy na cestách III/00235, I/2 BratislavaMalacky a diaľnici D2, ako aj železničnej dopravy.
Namerané hodnoty znečistenia ovzdušia dosiahli nasledujúcu štruktúru a objem emisií (údaje sú čerpané z
práce "Podzemný zásobník zemného plynu Láb 5. stavba", spracovateľ ENVIGEO s.r.o., Nafta a.s. - prevádzka
turbokompresorová kotolňa:
Znečisťujúca látka
Tuhé látky
SO2
NOx
CO
uhľovodíky
Celková emisia ( t.rok-1)
0,073
0,097
19,246
3,206
0,099
spaľovacie procesy
0,073
0,088
1,483
0,246
0,099
z toho:
technológie
0,089
17,763
2,96
-
- technológia bez odlučovača
Palivo
Zemný plyn
Celková spotreba
( mil. m3)
00,02
spaľovacie procesy
0,772
z toho:
technológie
9,248
– celkový inštalovaný tepelný výkon: 8,7 MW
Nafta a.s. - turbokompresorová prevádzka Plavecký Štvrtok
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
93
Druh emisie
Tuhé emisie
So2
NOx
CO
spotreba zemného plynu v m3/rok
9.252.600
9.252.600
9.252.600
9.252.600
množstvo emisie v kg/rok
888
89
34.235
2.496
Miestne zdroje znečisťovania nie sú veľké, ale kumuláciou emisií vytvárajú predpoklad znečisťovania ovzdušia
najmä v zimnom období.
Hodnoty znečisťovania ovzdušia z lokálnych kúrenísk neprekračujú normy prípustných koncentrácií plynných alebo
pevných exhalátov v ovzduší, ale treba ich brať do úvahy ako problém, ktorý bude potrebné postupne riešiť. Realizáciou
plynofikácie a napojením vykurovacích médií na plyn sa problém znečisťovania ovzdušia z týchto zdrojov vyrieši.
Ďalším zdrojom znečisťovania ovzdušia sú živočíšne farmy, ktoré sú zdrojom organoleptických zápachov veľmi
negatívne pôsobiacich na kvalitu ovzdušia hlavne v zastavaných častiach sídla. Netýka sa to však Plaveckého Štvrtku,
pretože živočíšna výroba v katastrálnom území a pásma jej hygienickej ochrany nezasahujú do zastavaného územia sídla.
Rozvoj motorizácie v osobnej i nákladnej (tranzitnej) doprave výrazne zvyšuje znečistenie ovzdušia. Pri úniku
výfukových plynov dochádza k zamorovaniu ovzdušia hlavne pozdĺž dopravných ťahov kysličníkmi olova,
kysličníkom uhličitým a kysličníkmi stopových prvkov, ktoré pôsobia veľmi nepriaznivo najmä na vegetáciu.
Doprava ako zdroj znečistenia ovzdušia sa prejavuje produkciou výfukových plynov pri spaľovacom procese a
vnášaním prachových častíc na kolesách a karosériách vozidiel do sídla. Plavecký Štvrtok leží na významnej spojnici
medzi Bratislavou a Malackami, pričom hlavné komunikácie - cesta I/2 a diaľnica D2 - prechádzajú východným
okrajom sídla a od zastavaného územia sú oddelené lesným porastom.
Výfukové plyny, najmä kysličníky olova a kysličník uhličitý sa spolu s prachom ľahko dostávajú mimo trasu
komunikácie do obytnej zóny priľahlej k regionálnej komunikácii č. III/00235.
Najväčší zdroj znečistenia z dopravy predstavuje ťažká nákladná a kamiónová doprava. Znečistenie ovzdušia
z dopravy zvyšuje zaťaženosť ovzdušia nebezpečnými splodinami síry, olova, dusíka a uhlíka o cca 20 až 30 %,
najmä v území do 50 m od prejazdovej komunikácie.
V katastrálnom území obce Plavecký Štvrtok sa okrem výrobného areálu Nafta a.s. nenachádza žiadny iný
veľký zdroj znečisťovania ovzdušia priemyselnou prevádzkou. Vzhľadom na prevládajúci smer vetrov od severu
a severozápadu sú takýmito zdrojmi podniky v Malackách, Cementáreň Rohožník, Elektráreň Hodonín a ropná
rafinéria vo Schwechate, ktoré celoplošne znečisťujú ovzdušie a plynnými exhalátmi zasahujú značnú časť okresu
Malacky. Nepriaznivý vplyv tohto znečistenia na rastlinstvo, najmä na viacročné krmoviny, kukuricu a obilniny možno
predpokladať v katastrálnych územiach okolitých sídiel.
Pásmo hygienickej ochrany ČOV má 300 m a zasahuje do navrhovanej obytnej zástavby.
23.2. DEVASTÁCIA PÔDY
Najvýznamnejším devastačným činiteľom v riešenom území je existujúci centrálny areál firmy Nafta a.s. s
kompresorovou stanicou, ktorá je lokalizovaná neďaleko intravilánu Plaveckého Štvrtka (asi 300 m od západného
konca obce).
Systém vrtov a povrchové úpravy s tým súvisiace majú vplyv na kvalitu poľnohospodárskej výroby, napr. záber
pôdy, panelové cesty k jednotlivým vrtom a miestne potrubia, ale aj diaľkové plynovody spôsobujúce rozdrobenosť
ornej pôdy. Súvisí s tým i zaburinenie, s ktorým majú poľnohospodári veľké problémy.
Tieto aspekty boli zosumarizované, pripojili sa k tomu i ďalšie obce a cez Združenie miest a obcí Slovenska
(ZMOS) sa hľadá riešenie. Obce kriticky pristupujú aj k súčasnému zneniu banského zákona č. 44/1988 v znení
zákona č. 498/1991 Zb.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
94
23.3. DEVASTÁCIA VODY
Sídelný útvar Plavecký Štvrtok má vybudovaný verejný vodovod. Vzhľadom na to, že obec má nevyhovujúcu
poruchovú čističku odpadových vôd, bude potrebné vybudovať novú čističku.
23.4. HLUK A VIBRÁCIE
Negatívne pôsobenie na obyvateľstvo z hľadiska hluku a vibrácií hlavne v severozápadnej časti zastavaného
územia má kompresorová stanica centrálneho areálu Nafta a.s. Hoci je umiestnená asi 300 m od zastavanej časti
sídla, znižuje hlukovú pohodu obyvateľov v tejto časti obce.
Navrhnutím vzrastlej zelene od tohto priestoru sa zároveň docieli vizuálne oddelenie technologického areálu
od obce a vytvorí sa aj prídavná protihluková bariéra, ktorá, v súlade s postupnou a systematickou realizáciou
protihlukových opatrení realizovaných firmou Nafta a.s., zabezpečí hlukovú pohodu v tejto časti obce.
Ďalší negatívny vplyv na kvalitu životného prostredia v sídle z hľadiska hlučnosti a vibrácií má železničná
doprava, a to trať Bratislava-Kúty, ktorá prechádza intravilánom sídla. Bude potrebné dodržiavať ochranné pásmo 60
m od krajnej koľaje na každú stranu.
Negatívny vplyv z hľadiska hlučnosti, vibrácií, ako aj emisií výfukových plynov má 30 %-ný podiel nákladnej
dopravy na regionálnej ceste III/00235, ktorá prechádza prakticky celým sídelným útvarom a okolo pekárne sa
zatáča do pravého uhla a pokračuje v smere Láb. Táto trasa tvorí kompozičnú a spoločenskú os sídla. Preto
navrhujeme presunúť cestu III/00235 z centrálnej polohy sídelného útvaru tak, aby sa eliminovali negatívne vplyvy.
Ak v dohľadnom čase nebudú finančné prostriedky na preloženie časti trasy III/00235, bude na prekládku potrebné
zachovať nevyhnutnú územnú rezervu.
Zabezpečiť ochranu pred hlukom z dopravy (železničná trať Bratislava – Kúty, cesta I/2, diaľnica D2, cesta III/2035)
a z technických zariadení (PZZP Nafta a.s., Kovex, Drevovýroba atď.) podľa požiadaviek NV SR č. 339/2006 Z.z.
Do polyfunkčných objektov integrovať prevádzky zlučiteľné s funkciou bývania (ochrana pred hlukom
a znečistením ovzdušia pachovými látkami).
24. KOMUNÁLNE ODPADY (KO)
Prudké tempo výstavby, rozvoj motorizmu a vrastajúca úroveň potravinárskeho priemyslu zvyšujú
množstvo tuhých odpadov, či už domových, priemyslových alebo poľnohospodárskych. Racionálne odstraňovanie a
využitie odpadov je významným ekonomickým kritériom v každej spoločnosti.
V každej sfére ľudskej činnosti sa stretávame s nezužitkovanými produktmi výroby, ktoré voláme odpad.
Odpad tvorí výraznú závadu v životnom prostredí. Druh, skládka a množstvo odpadov je priamo závislé na
technickej a sociálno-ekonomickej úrovni spoločnosti. Produkcia, zber a likvidácia odpadov je zdrojom
znečisťovania základných prvkov životného prostredia - pôdy, vody, ovzdušia a hygieny obytného prostredia a
je výraznou estetickou vadou v krajine, kde sa skládkuje.
Racionálna a ekonomická likvidácia odpadov z rôznej výrobnej a spotrebnej činnosti človeka prispieva k
zlepšovaniu podmienok obytného a prírodného životného prostredia. Preto organizovaný zber a likvidácia odpadov na
báze priemyselného spracovania odpadov je významný technicko-ekonomický prínos pre spoločnosť i životné
prostredie.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
95
25. PROGRAM ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA
25.1. CHARAKTERISTIKA SÚČASNÉHO STAVU ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA
25.1.1.POUŽÍVANÉ ZARIADENIE NA ZHODNOCOVANIE, ÚPRAVU A ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOV
Komunálny odpad v rokoch 1996-2000 obec zneškodňovala prostredníctvom firmy TEKOS a.s.,
Partizánska 2, Malacky, ktorá TKO vyvážala na skládku v Malackách.
Zaviedli sme v obci separovaný zber papiera a skla. Zhodnocovanie skla pre obec zabezpečovala firma
TEKOS , a.s. a papiera firma A.S.A., Bratislavská 18, Zohor.
25.2. ZÁVÄZNÁ ČASŤ PROGRAMU
25.2.1.KOMODITY ODPADU VZNIKAJÚCEHO NA ÚZEMÍ OBCE
Pre Záväznú časť POH obce Plavecký Štvrtok v náväznosti na záväznú časť POH okresu Malacky, POH
Bratislavského kraja a POH SR boli vybrané pre odpad vznikajúci na území obce nasledujúce komodity:
Odpady z polyetylén tereftalátu ( PET)
20 01 39
Obaly z komunálnych odpadov ( len z PET)
O
Odpady z polyetylénu ( PE)
20 01 39
Plasty z komunálnych odpadov ( len z PE )
O
Odpady z polypropylénu ( PP)
20 01 39
Plasty z komunálnych odpadov ( len z PP )
O
Odpady z polystyrénu ( PS )
20 01 39
Plasty z komunálnych odpadov ( len z PS )
O
Odpady z polyvinylchloridu ( PVC )
20 01 39
plasty z komunálnych odpadov ( len z PVC )
O
Odpady z papiera
15 01 01
Obaly z papiera a lepenky
20 01 01
Papier a lepenka z komunálnych odpadov
O
O
Odpady zo skla
20 01 02
Sklo z komunálnych odpadov
O
Biologicky rozložiteľné odpady
20 03 01
Zmesový komunálny odpad
20 03 02
Odpad z trhovísk
O
O
25.2.2.PREDPOKLADANÝ VZNIK ODPADOV A PODIEL ICH ZHODNOCOVANIA A ZNEŠKODŇOVANIA
ROK 2001
Kategórie a
druhy odpadov
Nebezpečné
Zvláštne
Ostatné
Spolu
Domový odpad z domácností
Odpad podobný domovému odpadu z obcí
Objemový odpad z domácností
Odpad zo zelene
Separovaný zber
Papier
Sklo
Množstvo
odpadov
%
(t )
433
100
433
100
319
80
30
4
Zhodnotenie
Materiálové
%
4,4
4,4
4,4
-
spaľovaním
Energetické
%
-
%
Zneškodnenie
skládkovaním
%
iné
%
95,6
95,6
95,6
100
100
100
12
8
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
96
ROK 2005
Kategórie a
druhy odpadov
Nebezpečné
Zvláštne
Ostatné
Spolu
Domový odpad z domácností
Odpad podobný domovému odpadu z obcí
Objemový odpad z domácností
Odpad zo zelene
Separovaný zber
Papier
Sklo
Množstvo
odpadov
(t)
%
410 100
410 100
305
70
30
5
-
Zhodnotenie
Energetické
%
30
30
30
30
30
100
Materiálové
Zneškodňovanie
Spaľovaním skládkovaním
%
%
-
%
70
70
70
70
70
Iné
%
30
5
25.3.ORGANIZAČNÉ OPATRENIA NA ZNÍŽENIE VZNIKU ODPADOV
Formou propagácie nabádať občanov, aby kupovali výrobky vo vratných obaloch a výrobky s dlhou
životnosťou, čím sa môže produkcia odpadov znížiť o 10 %.
Zavádzať a propagovať triedený odpad viacerých komodít.
25.3.1.OPATRENIA NA ZNIŽOVANIE BIOLOGICKY ROZLOŽITEĽNÝCH ODPADOV NA SKLÁDKY ODPADOV
V roku 2001 bolo z celkového množstva 433 t komunálneho odpadu cca 50 % t.j. 217 t biologicky
rozložiteľných odpadov, ktoré boli likvidované skládkovaním. Po vybudovaní kompostárne v A.S.A Zohor, zavedením
triedeného zberu týchto odpadov, sa množstvo biologicky rozložiteľných odpadov likvidovaných skládkovaním môže
znížiť až o 60 % t.j. bude to 87 ton.
25.4.SMERNÁ ČASŤ PROGRAMU
Čiastočným riešením pre zabezpečenie ďalšieho separovaného zberu, dotrieďovanie a likvidáciu v členení
podľa komodít je vybudovanie zberného dvora odpadov, v ktorom budú odpady triedené, dočasne skladované a
odvážané na ďalšiu likvidáciu.
Zberný odpadový dvor bude situovaný tak, aby bol prístupný pre všetkých občanov obce. Navrhovaná
plocha je 300 m2.
V priestore odpadového dvora sa bude uskladňovať veľkoobjemný odpad, železo, drobný stavebný odpad,
šatstvo, PET- fľaše a ďalšie odpady podľa jednotlivých komodít.
Predpokladaný termín realizácie je rok 2006.
26. VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU,
ZÁPLAVOVÉ ÚZEMIE A ÚZEMIE ZNEHODNOTENÉ ŤAŽBOU
Ochrana pred povodňami v katastrálnom území Plavecký Štvrtok je zabezpečená systémom kanálov okolo
celej obce, ako aj v ostatnom katastrálnom území.
V katastri obce Plavecký Štvrtok sa nachádza niekoľko dobývacích priestorov, kde sa uskladňuje zemný plyn.
Najvýznamnejším činiteľom v riešenom území je existujúci centrálny areál firmy Nafta a.s. s kompresorovou
stanicou, ktorá je lokalizovaná neďaleko intravilánu Plaveckého Štvrtka (asi 300 m od západného konca obce).
Dodržiavať zákon č. 261/2002 o prevencii závažných prevádzkových havárií. Vo výkresoch č. 2 a 5 je
vymedzené ochranné pásmo 240 m potenciálneho tepelného účinku a tepelných dopadov pri prípadnej havárii CA
PPZP Nafta a.s. – tepelný účinok 1 kW/m2 v hraniciach ochranného pásma. Čiastočná eliminácia bude možná
vysadením vzrastlej zelene v lokalitách 701, 702 a 703.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
97
27. VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA POĽNOHOSPODÁRSKEJ
PÔDY NA NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY A VYHODNOTENIE
LESNÉHO PÔDNEHO FONDU
27.1. PERSPEKTÍVNE POUŽITIE
POUŽITIE POĽNOHOSPODÁRSKEJ
POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY
PÔDY NA NEPOĽNOHOSPODÁRSKE
NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY
Návrh použitia poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely je spracovaný v zmysle zákona č.
220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Podklady k vyhodnoteniu boli získané na Pozemkovom
úrade v Malackách. Obec má 2 katastrálne územia, Plavecký Štvrtok a Feld. (tvorí oddelený satelit). Obec sa
nachádza v okrese Malacky v Bratislavskom kraji. Lokality navrhované na zastavanie sa nachádzajú v zastavanom
území obce a mimo zastavané územie obce. Poľnohospodárska pôda je obrábaná ako orná pôda, záhrady a trvalé
trávne porasty. Závlahy sa v riešenom území nachádzajú severne od Olšovho majera. Na plochách
poľnohospodárskej pôdy navrhovanej na záber nie sú vybudované závlahy ani odvodnenia.
Výmera plôch pre k.ú. Plavecký Štvrtok I:
Orná pôda
851,9200 ha
Vinice
0,0428 ha
Záhrady
22,1177 ha
TTP
49,6798 ha
Poľnohospodárska pôda celkom
923,7603 ha
Lesy
1102,5048 ha
Vodné plochy
124,6488 ha
Zastavané plochy
168,0241 ha
Ostatné plochy
37,8816 ha
Spolu
2356,8196 ha
Výmera plôch pre k.ú. Feld:
Orná pôda
TTP
Poľnohospodárska pôda celkom
Vodné plochy
Zastavané plochy
Ostatné plochy
Spolu
53,0514 ha
0,7644 ha
53,8158 ha
6,5344 ha
0,0242 ha
0,4917 ha
60,8661 ha
Celá plocha riešeného územia má výmeru 2417,6857 ha, z toho je 977,5761 ha poľnohospodárskej pôdy, čo
je 40,4 %. Z toho vyplýva, že riešené územie patrí medzi poľnohospodársky menej intenzívne využívanú krajinu.
Pôdy - povrch územia kryjú čiernice, gleje a regozeme. Pôdne typy a pôdne druhy a pôdotvorný substrát
ako aj sklonitosť reliéfu je možné vyčítať z bonitovaných pôdnoekologických jednotiek. V riešenom území sa
vyskytujú tieto BPEJ:
0125001 čiernice glejové, prevažne karbonátové, ľahké
0194002 gleje, stredne ťažké až veľmi ťažké
0159201 regozeme arenické (piesočnaté) na viatych pieskoch a rozplavených viatych pieskoch, ľahké
0126002 čiernice glejové, stredne ťažké, karbonátové aj nekarbonátové
0122002 čiernice typické, stredne ťažké
0121001 čiernice typické, ľahké, vysychavé
Na záber navrhujeme iba pôdy s BPEJ, ktoré patria do 6., 7. a 8. skupiny. Návrh ÚPN bol rozdelený na dve
časové etapy, na návrh a výhľad. Do výhľadu boli presunuté lokality č. 108 – výstavba RD a č.401 – určená na
vybudovanie rekreácie, tieto plochy budú využité až po naplnení ostatných navrhovaných plôch.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
98
Plocha všetkých lokalít
Plocha lokalít v návrhu
Plocha lokalít vo výhľade
129,7600 ha
83,8700ha
45,8900ha
Návrh:
Plocha lokalít celkom
Záber poľnohospodárskej pôdy celkom
Záber poľnohospodárskej pôdy v zastavanom území
Záber poľnohospodárskej pôdy mimo zastavané územie
Záber najlepších 4 BPEJ
Záber nepoľnohospodárskej pôdy
83,8700 ha
75,7700 ha
35,6100 ha
40,1600 ha
0 ha
8,1000 ha
Lokalita 801 sa nachádza iba na nepoľnohospodárskej pôde, preto ju v tabuľkách neuvádzame. Lokality č. 112
a 402 sa nachádzajú na nepoľnohospodárskej pôde a časť na lesných pozemkoch, preto sú uvádzané iba v časti
záberu lesných pozemkov.
Obchvat obce Plavecký Štvrtok ako aj preložka komunikácie v časti Vampil (nachádza sa iba na lesných
pozemkoch), sú uvádzané v samostatnej tabuľke, keďže nie je známa časová etapa ich výstavby.
27.2.VYHODNOTENIE ZÁBERU
ZÁBERU LESNÝCH POZEMKOV
POZEMKOV
Lesné pozemky sa v riešenom území nachádzajú na výmere 1102,5048 ha. Na lesných pozemkoch v k.ú.
obce hospodária prevažne Lesy SR š.p. Banská Bystrica, OZ Šaštín a časť lesov s výmerou 171,9357 ha patrila do
vojenských lesov. Lesné porasty patria do LHC Kostolište. Lesné porasty sú obhospodarované ako lesy
hospodárske. Lesné porasty tvoria až 45,6 % plochy celého riešeného územia.
V riešenom území sa nachádza kultúra les v nasledujúcich lokalitách navrhovaných na nelesné účely:
Plocha záberu lesných pozemkov
Výmera ha
301
0,5000
303
1,6500
402
3,6100
405
4,1600
502
2,9700
503
0,3800
506
0,4100
Spolu
13,6800
Plochu 13,68 ha navrhujeme vyňať z lesného pôdneho fondu.
Plocha záberu lesných pozemkov
Obchvat
Preložka komunikácie
Spolu
Výmera ha
0,4000
0,7200
1,1200
Plocha záberu lesných pozemkov výhľad
401
Výmera ha
0,3500
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
99
Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde navrhovaných v rámci
územnoplánovacej dokumentácie a k návrhom, ktoré menia alebo dopĺňajú schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu
Číslo
lokality
Katastrálne
územie
Funkčné
využitie
Výmera
lokality
celkom
v ha
Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy
Celkom
v ha
Druh
pozemku
BPEJ/
skupina
102
Plavecký Štvrtok
59RD
9,0600
8,6400
103
Plavecký Štvrtok
48RD
7,3700
7,3700
104
Plavecký Štvrtok
23RD
3,4800
3,4800
105
Plavecký Štvrtok
67RD
10,4300
9,9300
106
Plavecký Štvrtok
50RD
3,1500
3,1500
107
Plavecký Štvrtok
90RD
12,4800
11,9800
109
201
202
301
Plavecký Štvrtok
Plavecký Štvrtok
Plavecký Štvrtok
Plavecký Štvrtok
38RD
cintorín
Soc. dôch.
Šport
5,7800
0,7700
0,2200
4,8300
5,7800
0,7700
0,1700
4,3300
302
403
Plavecký Štvrtok
Plavecký Štvrtok
Šport
Rekreácia
0,6900
4,3600
0,6900
0,2400
501
Plavecký Štvrtok
1,5000
0,2300
503
Plavecký Štvrtok
Chatové
osady
Chatové
osady
6,3300
5,9500
504
Plavecký Štvrtok
0,8800
0,8800
701
702
Plavecký Štvrtok
Plavecký Štvrtok
Chatové
osady
Zeleň
Zeleň
Orná pôda,
záhrady, TTP
Orná pôda,
záhrady, TTP
Orná pôda,
záhrady
Orná pôda,
záhrady, TTP
Orná pôda,
záhrady, TTP
Orná pôda,
záhrady
TTP
Orná pôda
Orná pôda
Orná pôda
Les
TTP
TTP
Les,nepoľ.
TTP
Les
Orná pôda
TTP
Les
Orná pôda
2,9600
0,2800
2,6200
0,2800
Orná pôda
Orná pôda
703
704
Plavecký Štvrtok
Plavecký Štvrtok
Zeleň
Zeleň
0,9100
4,1300
0,9100
4,1300
Orná pôda
Orná pôda
705
706
707
708
Plavecký Štvrtok
Plavecký Štvrtok
Plavecký Štvrtok
Plavecký Štvrtok
Zeleň
Zeleň
Zeleň
Zeleň
1,2200
0,3400
0,7300
1,9700
1,2000
0,3400
0,7300
1,9700
Orná pôda
Orná pôda
TTP
Orná pôda
TTP
83,8700
75,7700
Celkom:
Užívateľ
poľnoh.
pôdy
Vybudované
hydromelioračné
zariadenia
Časová
etapa
realizácie
Z toho v ha
Iná
informácia
nepoľnohosp.
pôda,
les
V ZÚ
8,6400
mimo ZÚ
0
-
0,4200
7,3700
0
-
0
3,1800
0,3000
-
0
9,9300
0
-
0,5000
3,1500
0
-
0
0159001/7
1,8800
10,1000
-
0,5000
0125001/6
0159201/7
0159201/7
0
0,7700
0
0
5,7800
0
0,1700
4,3300
-
0
0
0,0500
0,5000
0159001/7
0,6900
0
0
0,2400
-
0
4,1200
0159001/7
0
0,2300
-
1,2700
0159001/7
0
5,9500
-
0,3800
0159001/7
0
0,8800
-
0
0125001/6
0125001/6
0194002/8
0125001/6
0121001/6
0125001/6
0121001/6
0121001/6
0121001/6
0121001/6
0159001/7
0
0
2,6200
0,1400
0,1400
0,9100
3,1700
0,9600
1,2000
0,3400
0,7300
1,4700
0,5000
40,1600
-
0,3400
0
-
0
0
-
0,0200
0
0
0
0159001/7
0
0
0
0
0
0
35,6100
8,1000
Výhľadový plán po naplnení ostatných navrhovaných plôch:
Číslo
lokality
Katastrálne
územie
Funkčné
využitie
Výmera
lokality
celkom
v ha
Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy
Celkom
v ha
Druh
pozemku
BPEJ/
skupina
Plavecký
Štvrtok
131RD
20,2100
20,2000
Orná pôda
401
Plavecký
Štvrtok
Rekreácia
25,6800
24,4400
Orná pôda
TTP
Les,nepoľ.
45,8900
129,7600
44,6400
120,4100
Celkom:
Celkom:
Vybudované
hydromelioračné
zariadenia
Časová
etapa
realizácie
-
výhľad
0,0100
-
výhľad
1,2400
Z toho v ha
V ZÚ
108
Užívateľ
poľnoh.
pôdy
0
mimo ZÚ
15,4200
1,1700
3,6100
24,4400
35,6100
44,64
84,8000
0125001/6
0159201/7
0194002/8
0159001/7
0
Iná
informácia
nepoľnohosp.
pôda,
les
1,2500
9,3500
Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde navrhovaných v rámci
územnoplánovacej dokumentácie a k návrhom, ktoré menia alebo dopĺňajú schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu
Číslo
lokality
Katastrálne
územie
Funkčné
využitie
Výmera
lokality
celkom
v ha
Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy
Celkom
v ha
Druh
pozemku
BPEJ/
skupina
Plavecký Štvrtok
komunikácia
3,8900
orná pôda
0159301/7
0159001/7
0121001/6
0125001/6
0194002/8
TTP
záhrady
Spolu
3,8900
2,4200
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
Vybudované
hydromelioračné
zariadenia
Z toho v ha
V ZÚ
Obchvat
Užívateľ
poľnoh.
pôdy
0,1200
0,1200
mimo ZÚ
0,2600
0,4200
1,1100
0,1400
0,3700
2,3000
-
Časová
etapa
realizácie
Iná
informácia
Nepoľnohosp.
pôda,
les
1,4700
1,4700
100
28.HODNOTENIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA NAJMÄ Z HĽADISKA
ENVIRONMENTÁLNYCH, EKONOMICKÝCH, SOCIÁLNYCH
A ÚZEMNOTECHNICKÝCH DÔSLEDKOV
28.1. ENVIRONMENTÁLNE DÔSLEDKY NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA
Navrhované riešenie rozvoja obce Plavecký Štvrtok prináša z hľadiska ochrany a tvorby životného prostredia
niekoľko významných aspektov:
• Definovanie a budovanie systému zelene a ostatných prírodných prvkov ÚPN obce Plavecký Štvrtok na základe
vypracovaného miestneho územného systému ekologickej stability jasne definuje existujúce, ako aj navrhované
systémy prírodného prostredia, ktoré v návrhu funkčného využitia podporuje a dopĺňa o nové plochy tak, aby
jednotlivé prvky boli pospájané a tvorili pevnú kostru ekologickej stability (biokoridory, biocentrá, ochranné lesné
pásy a brehové porasty, stromoradia, nelesná drevitá vegetácia, interakčné prvky, potencionálne plochy mokradí
atď.) viď výkres č. 8 – Krajinno-ekologický plán - Návrh MÚSES.
• Rozvoj bývania navrhujeme hlavne v individuálnej rodinnej zástavbe na plochách č. 102, 103, 104, 105, 106, 107,
108 (výhľad), 109 a 112. Všetky navrhované plochy sú naviazané na už existujúce, čím sa zvyšuje hustota
zastavanosti, čo prináša úspory pri záberoch poľnohospodárskej pôdy.
• V navrhovaných plochách pre priemyselnú výrobu, sklady a podnikateľské aktivity umiestňujeme len čisté
a nehlučné prevádzky, ktoré zodpovedajú najnovším kritériám tvorby a ochrany životného prostredia. Je to plocha
č. 602.
• Navrhovaný obchvat obce novou organizáciou dopravy zlepší kvalitu životného prostredia.
• Z hľadiska nakladania s odpadmi obec vytvára podmienky pre zber triedených odpadov vyčlenením plochy vo
forme ekologického dvora.
28.2. EKONOMICKÉ DÔSLEDKY NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA
PRÍJMY
•
•
•
•
•
Územný plán vytvára predpoklady na výrazné posilnenie ekonomickej základne obce:
Zvýšenie hodnoty pozemkov.
Vytvorením územných predpokladov pre budovanie priemyselnej zóny, zóny podnikateľských aktivít výrobného aj
nevýrobného charakteru.
Návrh rekreácie a cestovného ruchu v oblasti bagroviska Vampil, ako aj program podpory cestovného ruchu.
Návrhy nových plôch pre občiansku a sociálnu vybavenosť miestneho a vyššieho významu.
Vytvorením územných predpokladov pre rozvoj individuálnej bytovej výstavby, ako aj výstavby sociálnych domov
na komerčnom základe – pozitívna migrácia ekonomicky aktívnych obyvateľov.
VÝDAVKY
Predkladaný návrh územného plánu vyžaduje úvodné investície v rôznych formách:
• Priame finančné náklady na rozvoj verejného miestneho i nadmiestneho dopravného a technického vybavenia
územia
- budovanie dopravných komunikácií a protihlukových opatrení
- inžinierskych sietí.
• Priame finančné náklady na odňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a na likvidáciu, prípadne
náhrady častí závlahových zariadení.
• Nepriame náklady na koordináciu organizácie jednotlivých procesov a zámerov v území (príprava a vypracovanie
územnoplánovacej dokumentácie, územnoplánovacích podkladov, ako aj ďalšej inžiniersko-projektovej
dokumentácie).
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
101
Tieto dva faktory spôsobujú, že návrh územného plánu z hľadiska ekonomického nemožno hodnotiť priamo vo
finančnom vyjadrení jednotlivých položiek, je však možné zhrnúť prínosy a nároky, ktoré prináša.
Realizácie zámerov, ktoré definuje územný plán, budú závisieť najmä od iniciatívy súkromného sektora a iné
od verejného sektora obce a ich vzájomnej koordinácie a spolupráce. Obec bude rozhodovať najmä v súvislosti so
svojimi politicko-samosprávnymi prioritami.
28.3. SOCIÁLNE DÔSLEDKY NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA
Územný plán podporou rastu a komplexného rozvoja obce vytvára predpoklady pre lepšie uspokojovanie
sociálnych potrieb obyvateľstva. Na sociálne potreby obyvateľstva územný plán nazeral z týchto hľadísk:
• Sociálna komunikácia – územný plán kladie veľký dôraz na podporu sociálnej komunikácie v obci. Z hľadiska
územno-priestorového ide najmä o definovanie a podporu priestorov, kde môže dochádzať k sociálnej
komunikácii – ulice, verejné priestory. Cieľom je vytvárať verejné priestory vhodnej mierky, dobre organizované,
bezpečné, esteticky kvalitné tak, aby obyvatelia obce mali dostatok príležitostí rozvíjať komunitný život. Tento
aspekt je zdôraznený ako požiadavka i pre tvorbu nových obytných zón.
• Zariadenia sociálnej a zdravotnej starostlivosti – je zrejmé, že ponuka zariadení sociálnej a zdravotnej
starostlivosti bude širšia a kvalitnejšia v obci s vyšším počtom obyvateľov. Územný plán vytvára predpoklady pre
nárast počtu obyvateľov, čím sa zvýši potenciál pre prevádzkovanie nových zariadení sociálnych a zdravotných
služieb a navrhuje i vhodné plochy pre umiestnenie týchto funkcií.
• Sociálna situácia obyvateľstva sa odvíja najmä od ekonomického zázemia a možností zamestnanosti. V súčasnosti
sa na území obce nachádza dostatok pracovných príležitostí. Územný plán navrhuje funkcie, ktoré znamenajú
výrazné zvýšenie počtu pracovných príležitostí v súlade s navrhovanými rozvojovými zámermi obce.
• Dynamika rozvoja kultúry a voľnočasových aktivít je do určitej miery analogická s rozvojom sociálnych
s zdravotníckych služieb. Tento typ služieb je často uspokojovaný na komerčnom základe. V prevažnej miere bude
závisieť od iniciatívy samotných obyvateľov – územný plán poskytuje plochy pre realizáciu vhodných zariadení.
• Územný plán vo svojom riešení poskytuje priestor pre prílev nového obyvateľstva do obce, čím prinesie možnosť
ovplyvňovania sa rôznych skupín obyvateľstva napr. rozličným spôsobom využívania voľného času, záhrad,
zapájania detí do života rodiny a komunity, čo zabezpečí kultúrnu a sociálnu výmenu.
• Územný plán vytvára predpoklady pre budovanie zariadení rekreácie a cestovného ruchu v oblasti Vampilu.
28.4. ÚZEMNO-TECHNICKÉ DÔSLEDKY NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA
Z územno-technického hľadiska ide najmä o zmenu charakteru sídla na komplexnejší a väčší sídelný útvar.
Tento aspekt prináša požiadavky predovšetkým v dvoch rovinách:
• Územno-technická príprava územia, manažment a správa územia. Ide o zvýšenú potrebu koordinácie
jednotlivých rozvojových zámerov, potrebu dohliadania na súlad so schváleným územným plánom a na
dodržiavanie všetkých relevantných ustanovení zákonov a technických noriem. Zvýšená bude taktiež potreba
prípravy čiastkových zonálnych územnoplánovacích podkladov a dokumentácií, ako i rôznych akčných plánov,
projektov a štúdií uskutočniteľnosti. V neposlednej miere, keďže územnoplánovacia činnosť je kontinuálny proces,
aj postupné aktualizácie a doplnky územného plánu.
• Konkrétne územnotechnické požiadavky – zabezpečenie vytvorenia technických predpokladov inžinierskych
stavieb. Pôjde najmä o potrebu zvýšenia kapacity inžinierskych sietí, potrebu budovania nových dopravných
komunikácií, protihlukových opatrení a v dlhšom výhľade i potrebu dobudovania zariadení civilnej ochrany
obyvateľstva a protipovodňových opatrení.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
102
29. NÁVRH ZÁVÄZNEJ ČASTI
29.1. ZÁSADY REGULÁCIE URBANISTICKÉHO ROZVOJA OBCE
29.1.1. ZÁSADY HIERARCHIZÁCIE REGULATÍVOV
Určenie princípov regulácie urbanistického rozvoja obce vychádza z nového postavenia územného plánovania
v podmienkach trhovej ekonomiky. Procesnosť plánovania jednoznačne vyvoláva potrebu regulácie jednotlivých
činností v území. Územný plán prognózuje proces vývoja urbanistického rozvoja obce v širokom koridore,
umožňujúcom realizovať alternatívne varianty rozvoja. Cieľom je:
• zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj
• zamedziť negatívnym trendom vo vývoji územia
• zabezpečiť jeho všestranný rozvoj.
Územný plán reguluje investičnú činnosť v území. Na úrovni merítka M 1 : 7.500 je nutné reguláciu chápať
v systémovom kontexte, ktorý je určený rovinami regionálneho významu, až po rovinu sídelnú, ktorá vymedzí zásady
pre riešenie dokumentov miestnych častí obce a regulačných plánov. Sledované regulačné javy musia potom
zodpovedať systémovej úrovni, na ktorej sú určované.
Pri regulácii urbanistického rozvoja je nevyhnutnosťou vytvorenie previazaného systému regulácie – od úrovne
regiónu po obec, jej časti, až k zónam a konkrétnym parcelám. Dokumentácia vyššieho stupňa pritom odovzdáva
základnú regulačnú informáciu dokumentácii nižšieho stupňa. Vyšší dokument ťažiskovo sleduje ochranu
celospoločenských hodnôt, nižší prenáša konkrétnu vôľu občanov a vlastníkov v jednotlivých častiach územia obce.
29.1.2.NÁVRH REGULATÍVOV PRE RIEŠENIE ÚPN
V zmysle vyhlášky č. 55/2001 Z.z. sa z riešenia územného plánu ako záväzné schvaľujú regulatívy.
„Regulatívy sú spoločným vyjadrením základných zásad usporiadania územia a limitov jeho využitia
v územnoplánovacej dokumentácii. Stávajú sa záväznými po schválení ÚPD v rámci všeobecného záväzného
nariadenia pre územie obce.“ (zák. č. 50/76 Zb. v znení neskorších predpisov).
Limity a zásady využitia územia sú hranicami využiteľnosti územia predpísanými ako podmienky
realizovateľnosti zámerov územného plánu. Zásady určujú skôr spôsob, účel usporiadania a využitia územia a limity
určujú podmienky a ohraničenie pre usporiadanie a využitie územia. Oba pojmy sa navzájom prelínajú a nemožno
ich jednoznačne rozdeliť. Oba však sú dôležitými riadiacimi nástrojmi pre tvorbu a usmerňovanie prípravy a
realizácie investičnej činnosti v území.
Ich potreba a formulovanie v územnoplánovacej dokumentácii je odôvodnená:
♦ ochranou práva človeka na primeraný priestor a životné podmienky,
♦ potrebou ochrany prírody a krajiny,
♦ potrebou ochrany kultúrneho a pamiatkového dedičstva,
♦ potrebou vstupných podmienok pre riešenie ÚPD.
V princípe sú zásady a limity vytvárané dvojakým spôsobom, a to ako:
♦ limity normatívne určené všeobecne platnými predpismi, ktoré vymedzujú možnosti využitia územia a zakazujú,
resp. obmedzujú urbanistické využitie územia pre určitý účel, či určujú podmienky, ktoré je nutné v území vytvoriť
alebo zachovať pre konkrétnu činnosť. Tvoria obyčajne vonkajší vstup do riešenia územného plánu a ich výber je
špecifický podľa konkrétneho využitia územia,
♦ limity vytvárané na lokálnej úrovni – navrhované podľa konkrétnych potrieb obce (príslušným orgánom
územného plánovania) alebo spracovateľmi ÚPD; sú obyčajne výstupom z ÚPD a vyjadrením zámerov vývoja
príslušného územia.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
103
Iniciátorom ich formulovania môže byť:
♦ obec (orgán územného plánovania), ktorá ich stanoví v zadávacom dokumente pre spracovanie
územnoplánovacej dokumentácie,
♦ spracovateľ,
♦ orgány samosprávy, resp. štátnej správy v riešenom území, ktoré stanovia napr. kritériá využitia územia
(spravidla definujú negatívne vymedzenie – napr. úplný alebo čiastočný zákaz využitia územia, formulovanie
špecifických podmienok pre spôsob využitia územia, špecifické podmienky ochrany životného prostredia,
podmienky napojenia na technickú infraštruktúru a komunikačnú sieť, atď.)
Zásady pre formulovanie regulatívov:
Pri spracovaní územného plánu obce sa požaduje členenie na
♦ limity:
• normatívne (legislatívne), vyplývajúce z platných zákonov a vyhlášok
- využitia územia, vyplývajúce z ochranných, hygienických pásiem a ekologickej únosnosti územia
- ekologické limity, vyplývajúce z podmienok ochrany prírody, krajiny, kvality vôd, ovzdušia a pod.
♦ zásady riešenia v rovine
• organizačno-legislatívnej,
• funkčnej, prevádzkovej a priestorovej
- základné ciele územného rozvoja obce, resp. jej častí,
- ekologického využívania územia a nárokov na zabezpečenie fungovania systému ekologickej stability
• technickej
- zabezpečenie územných podmienok pre realizáciu dopravnej koncepcie
- zabezpečenie územných podmienok pre realizáciu systému technickej infraštruktúry
• priestorovej a kompozičnej (pohľadovej)
• urbanisticko-ekonomickej,
• regulatívov podmienok výstavby.
V ich rámci, na základe potrieb usporiadania územia, sa rozdelia na časť záväznú, ktorá bude formulovať
požiadavky pre riešenie ďalších stupňov ÚPD, na časť, ktorá bude obmedzovať možnosti usporiadania a využitia
územia vyplývajúce z vyššej schválenej dokumentácie a na časť odporúčaciu (smernú).
29.2. ZÁSADY A REGULATÍVY PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA A FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA, URČENIE PRÍPUSTNÝCH, PRÍPUSTNÝCH V OBMEDZENOM
ROZSAHU A NEPRÍPUSTNÝCH PODMIENOK NA VYUŽITIE JEDNOTLIVÝCH PLÔCH
29.2.1. INDIVIDUÁLNA BYTOVÁ VÝSTAVBA
V riešení novej individuálnej bytovej výstavby navrhujeme výstavbu samostatne stojacich objektov
dvojdomov, prípadne radoviek, so zámerom vytvoriť dojem ulice. Riešenie chodníka a cesty navrhujeme v dvoch
úrovniach v rôznom materiálovom stvárnení. Odstavenie vozidiel pri objektoch s občianskou vybavenosťou budú
riešiť majitelia objektov na vlastných pozemkoch, pričom dodržia všetky platné normy a predpisy.
Do záväznej časti zahrňujeme lokality pre IBV č. 102, 103, 104, 105, 106, 107, 108 (výhľad), 109 a 112.
Samotné počty rodinných domov budú upresnené v podrobnejších dokumentáciách na úrovni zóny. Uvedené počty
sú smerné.
Architektonické stvárnenie objektov by malo byť dielom viacerých architektov, ktorí budú rešpektovať
nasledujúce regulatívy:
♦ plochy pozemkov pre radovú výstavbu 300-400 m2, plochy pre samostatne stojace domy 600-1000 m2,
♦ výška zástavby: 1-2 podlažné objekty s využitým podkrovím pre obytné účely,
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
104
♦ strechy sklonité s uplatnením krovu (sedlový, valbový, manzardový atď.),
♦ fasády obohatiť zakomponovaním balkónov, loggií, malých terás, pergol, zimných záhrad, zvýrazniť vstupy,
lemy okien, farebnosť fasád, tvarované rímsy a pod.,
♦ strešné krytiny v členení strešných plôch (škridla, bitumenové šindle), vylúčiť plechovú krytinu v pásoch,
♦ maximálna výška oplotenia pozemkov 1,5 m, možnosť zvýraznenia vstupov na pozemky, dokumentácia
oplotenia musí byť súčasťou dokumentácie prikladanej k žiadosti o vydanie stavebného povolenia,
♦ pri žiadosti o stavebné povolenie dokumentovať rozvinutý pohľad kvôli nadväznosti okolitých objektov (výška
hladiny zástavby, tvary striech),
♦ v priestore pred objektom pestovať kultivovanú zeleň s dominujúcou starostlivo udržiavanou trávnatou plochou,
♦ pri navrhovaní štruktúry ulíc vo forme chodník, zelený pás min.70-100 cm, ulica, zelený pás 70 -100 cm, chodník,
♦ ak nie je možné umiestniť chodníky, v každom prípade ponechať pásy vegetácie, prípadne stromy,
♦ inžinierske siete viesť v spoločnom koridore, ktorý je vhodné umiestniť pod chodník zo zámkovej dlažby (pre
častejšie opravy),
♦ zákaz chovu domácich zvierat, ktorých chov môže nepriaznivo ovplyvňovať životné prostredie, dodržiavať
zásady chovu domácich zvierat v obci.
Určenie prevládajúcich, prípustných, prípustných v obmedzenom rozsahu a neprípustných funkcii využitia plochy:
bývanie v rodinných typoch objektov – rodinné domy rôznych typologických druhov (samostatne
prevládajúce:
prípustné:
prípustné
v obmedzenom
rozsahu:
neprípustné:
stojace, dvojdomy, radové, átriové, kobercová zástavba). Minimálny podiel prevládajúcej funkcie 70
% -podiel celkových nadzemných podlažných plôch
príslušné dopravné a technické vybavenie, zeleň plošná a líniová, verejná zeleň, verejné priestory, detské
ihriská, športové plochy, menšie zariadenia občianskej vybavenosti, parkoviská, vodná plocha, drobná
architektúra a mobiliár, pešie komunikácie, cyklistické trasy, dopravné komunikácie, zariadenia a vedenia
technickej vybavenosti pre obsluhu územia
ako doplnkovú funkciu umiestniť zariadenia občianskej vybavenosti lokálneho významu – vstavané do
objektu bývania, drobné podnikateľské prevádzky vstavané do objektu bývania nevýrobného
charakteru, nenarúšajúce kvalitu životného a obytného prostredia, ktoré svojím architektonickým
a hmotovým riešením nemenia charakter funkčnej plochy, materské školy, ambulancie, lekáreň,
zariadenie na separovaný zber odpadu
v území možno prevádzkovať iba také činnosti, ktoré svojou prevádzkou, výrobným alebo technickým
zariadením nerušia svojimi negatívnymi účinkami prevádzku stavieb a zariadení v ich okolí (ako
nerušiace prevádzky nemožno napríklad povoliť priemyselnú výrobu, skladové hospodárstvo,
veľkopredajne, služby motoristom – autoservisy, klampiarske prevádzky, čerpacia stanica pohonných
hmôt s autoservismi a opravovňami a pod., agroturistika, poľnohospodárska výroba, hromadná bytová
výstavba – bytové domy, stolárstva, nákupné centrá, obchodné domy, distribučné a veľkoobchodné
centrá, hypermarkety, hobbymarkety, supermarkety, diskonty, ubytovacie zariadenia a zariadenia
cestovného ruchu, kongresové centrá, výstavné a veľtržné areály, kultúrne zariadenia, zábavné
zariadenia, zariadenia obrany, základné školy, umelecké školy, stredné a vysoké školy, objekty
a zariadenia vedy a výskumu, polikliniky, nemocnice, areály veľkých a stredných podnikov,
záhradníctva, sklenárstva, priemyselné parky, skladové areály a distribučné centrá, stavebné dvory,
športové areály, haly, plavárne, kolkárne, kúpaliská, areály voľného času, záhradkárske osady,
chatové osady, kompostárne a zberné dvory, tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného
významu.
V lokalitách č. 102, 103, 105 a 108 (výhľad) je nutné budované stavby umiestniť mimo ochranné
a bezpečnostné pásma zariadení vo vlastníctve Nafta a.s.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
105
29.2.2. OBČIANSKE VYBAVENIE
Lokalizáciu občianskej vybavenosti dodržať podľa:
♦ grafickej časti, a to lokality č. 201, 202, 203 a 204
♦ funkčného usporiadania územia,
♦ kapitoly Občianske vybavenie.
Určenie prevládajúcich, prípustných, prípustných v obmedzenom rozsahu a neprípustných funkcii využitia plochy:
Plochy občianskej vybavenosti slúžiace predovšetkým pre umiestňovanie stavieb a zariadení
Charakteristika:
administratívy, verejnej správy, školstva, kultúry, zdravotníctva, cirkví, sociálnej starostlivosti,
verejného stravovania, obchodu a služieb pre obyvateľstvo bývajúce v spádovom území. Stavby sú
umiestňované na samostatných pozemkoch.
Funkčné využitie:
prevládajúce:
prípustné:
prípustné
v obmedzenom
rozsahu:
neprípustné:
občianska vybavenosť prevažne dennej potreby viazaná na bývajúce obyvateľstvo, nákupné
strediská, obchodné domy, supermarkety, diskonty, maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej
funkcie územia, verejné stravovanie, rýchle občerstvenie, bufety, kultúrne zariadenia, kostoly,
modlitebne, administratívne budovy, objekty verejnej správy krajského a miestneho významu,
materské školy, základné školy, umelecké školy, ambulancie, lekárne, výdajne zdravotníckych
pomôcok, stacionáre, výrobné a nevýrobné služby pre obsluhu územia, zariadenia športu
a telovýchovy viazané na účelové objekty
podiel bytov v území 10 až 30 % celkových nadzemných podlažných plôch, služobné byty, zábavné
zariadenia, kultúrne zariadenia v doplnkovom rozsahu, cirkev a ostatné zariadenia, zariadenia
požiarnej ochrany a polície, stredné školy, špeciálne školy, polikliniky, telocvične, ihriská, fittness,
posilňovne, zeleň líniová a plošná, drobná architektúra a mobiliár, pešie komunikácie, drobné
zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia pre obsluhu územia, odstavné státia a parkoviská,
komunikácie vozidlové
dostavby bytov nad podlažím základnej funkcie, bytové domy do 4. nadzemného podlažia len mimo
areálov základných škôl, materských škôl, jaslí, zdravotníckych a sociálnych zariadení, ubytovacie
zariadenia cestovného ruchu, obradné siene, detské domovy, pestúnska starostlivosť, drobná
nerušiaca výroba a služby, športové haly, plavárne, kolkárne, čerpacia stanica pohonných hmôt bez
sprievodných prevádzok, cyklistické trasy,
zariadenia a vedenia technickej infraštruktúry pre obsluhu územia
rodinné domy, bytové domy nad 4 nadzemné podlažia, regionálne obchodné centrá, distribučné
a veľkoobchodné centrá, hypermarkety, hobbymarkety, autokempingy, turistické ubytovne,
kongresové centrá, veľtržné a výstavné areály, objekty štátnej správy a štátnej reprezentácie,
zariadenia obrany, vysoké školy a vysokoškolské areály, ubytovacie a stravovacie zariadenia
školstva, objekty a areály vedy a výskumu, nemocnice, NSP, FNSP, vysoko špecializované odborné
liečebné ústavy, domovy sociálnych služieb, záhradníctva, skleníkové hospodárstvo, stavebné dvory,
areály veľkých a stredných priemyselných podnikov, priemyselné parky, skladové areály a distribučné
centrá, logistické parky, skladové areály súvisiace s výrobou, stavebné dvory a zariadenia, národné
štadióny otvorené aj kryté, kúpaliská, areály voľného času, záhradkárske osady a lokality, chatové
osady, zeleň krajinná a ekostabilizačná, kompostárne, zariadenia na separovaný zber odpadov,
zariadenia na spracovanie a úpravu a nakladanie s odpadmi, zariadenia na separovaný zber odpadu
miestneho významu, tranzitné vedenia technického vybavenia nadradeného významu
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
106
29.2.3. ŠPORTOVÁ VYBAVENOSŤ
Športovú vybavenosť dodržať podľa grafickej časti v lokalitách č. 301, 302 a 303.
V južnej časti sídla v lokalite Nad rybníkom, v priestore vymedzenom medzi chatovou osadou a individuálnou
bytovou výstavbou navrhujeme športovú plochu, ktorá sa bude budovať podľa etapizácie výstavby plochy č. 301.
V rámci plochy č. 301 je navrhnuté športovo pohybové a relaxačné centrum pre obec i pre chatovú osadu.
V rámci plochy č. 302 budú dobudované voľné ihriská pre loptové hry, prípadne tenisové kurty.
Navrhovaná plocha č. 303 bude slúžiť pri rozšírenie ihrísk futbalového štadióna.
Určenie prevládajúcich, prípustných, prípustných v obmedzenom rozsahu a neprípustných funkcii využitia plochy:
plochy prevažne areálového charakteru s využitím pre šport, tvorené krytými a otvorenými
prevládajúce:
prípustné:
obmedzene:
neprípustné:
športovými zariadeniami, športovými ihriskami slúžiacimi pre organizovanú telovýchovu,
výkonnostný šport, amatérsky šport a územia slúžiace športovým aktivitám vo voľnom čase,
relaxačné centrá, kúpaliská, termálne kúpaliská, areály voľného času, prislúchajúca dopravná
a technická vybavenosť, klubové zariadenia
ubytovacie zariadenia viažuce sa na funkciu, odstavné státia a parkoviská pre obsluhu funkcie,
doplnkové funkcie, ktoré neprekročia svojím rozsahom 15 % plochy pozemkov prevládajúcej
funkcie, služobné byty, maloobchodné zariadenia pre obsluhu základnej funkcie územia, verejné
stravovanie, rýchle občerstvenie, bufety
objekty a zariadenia pre obsluhu základnej funkcie, doplnkové služby
objekty individuálnej chatovej rekreácie, záhradky, agroturistika, bytové domy, rodinné domy,
obchodné centrá, nákupné strediská, obchodné domy, distribučné a veľkoobchodné centrá,
hypermarkety, supermarkety, diskonty, veľtržné a výstavné areály, obradné siene, kostoly,
modlitebne, objekty verejnej správy, štátnej správy, zariadenia obrany, materské školy, základné
umelecké školy, stredné a vysoké školy, areály vedy a výskumu, polikliniky, nemocnice, domovy
dôchodcov, záhradníctva, skleníkové hospodárstvo, priemyselná výroba, poľnohospodárska
a živočíšna výroba, skladové areály, stavebné dvory, zariadenia na spracovanie, úpravu
a nakladanie s odpadmi, čerpacia stanica pohonných hmôt, tranzitné vedenia technickej
vybavenosti nadradeného významu.
29.2.4. REKREAČNÁ VYBAVENOSŤ
Rekreačnú vybavenosť dodržať podľa:
♦ grafickej časti v lokalitách č. 402, 403, 405, 406 a 407
♦ funkčného usporiadania územia,
♦ kapitoly rekreačná vybavenosť
Určenie prevládajúcich, prípustných, prípustných v obmedzenom rozsahu a neprípustných funkcii využitia plochy:
Plochy rekreačnej vybavenosti slúžiace predovšetkým oddychu, pohybu v prírode a športovým
Charakteristika:
aktivitám, ako aj pre umiestňovanie stavieb a zariadení ubytovania a stravovania
Funkčné využitie:
prevládajúce:
prípustné:
v obmedzenom
rozsahu:
neprípustné:
ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, malé ubytovacie zariadenia, malé hotely, penzióny,
rekreačné domy, stravovacie zariadenia, zábavné zariadenia, športové zariadenia viažuce sa na
funkciu, pobytové lúky, náučné chodníky, turistické trasy
maloobchodné zariadenia a služby viažuce sa na základnú funkciu, areály voľného času, cyklotrasy,
kúpaliská, vodné plochy, autokemping, detské ihriská, športové plochy, zeleň líniová, plošná
a verejná, verejné priestory, drobná architektúra a mobiliár, pešie komunikácie, hygienické zariadenia
pre obsluhu územia, parkoviská a príslušná technická infraštruktúra
ako doplnkovú funkciu umiestniť zariadenia občianskej vybavenosti viažuce sa na rekreačnú
vybavenosť, malé kultúrne zariadenia, lekáreň
rodinné domy, bytové domy, distribučné a veľkoobchodné centrá, hypermarkety, hobbymarkety,
diskonty, veľtržné a výstavné areály, kostoly, modlitebne, obradné siene, administratívne budovy,
objekty štátnej a verejnej správy, zariadenia obrany, materské školy, základné, stredné a vysoké školy
a vysokoškolské areály, objekty a areály vedy a výskumu, ambulancie, polikliniky, nemocnice,
priemyselné parky, kompostárne, zariadenia na separovaný zber odpadov, zariadenia na
spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi, ČSPH, tranzitné vedenia technického vybavenia
nadradeného významu
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
107
29.2.5. CHATOVÉ OSADY
Lokalizáciu plôch zabezpečiť podľa:
♦ grafickej prílohy, a to plochy č. 501, 502, 503, 504 a 506
♦ funkčného usporiadania územia.
Určenie prevládajúcich, prípustných, prípustných v obmedzenom rozsahu a neprípustných funkcii využitia plochy:
Charakteristika:
Rekreačné územie s rôznou mierou zastavanosti pozemkov a rôznou úrovňou technického vybavenia, najmä pre
Funkčné využitie:
prevládajúce:
prípustné:
v obmedzenom
rozsahu:
neprípustné:
individuálnu a rodinnú rekreáciu, prípadne s pestovateľskými plochami slúžiacimi pre samozásobovanie
chatové osady a lokality
drobné zariadenia vybavenosti a hygienické zariadenia, príslušná dopravná a technická vybavenosť
drobná výroba a spracovanie produktov, menšie skladové kapacity, drobná architektúra, menšie kapacity na
spracovanie biologického odpadu, menšie stravovacie zariadenia, prípadne maloobchodné zariadenia pre
obsluhu územia, nerušiaca drobná výroba a služby
rodinné domy, bytové domy, obchodné centrá, distribučné a veľkoobchodné centrá, hypermarkety, hobbymarkety,
diskonty, ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, autokempingy, turistické ubytovne, kongresové centrá, veľtržné
a výstavné areály, kostoly a modlitebne, obradné siene, administratívne budovy, objekty štátnej správy a verejnej
správy, zariadenia obrany, požiarnej ochrany, materské školy, základné, stredné a vysoké školy, vysokoškolské
areály, ubytovacie a stravovacie zariadenia školstva, objekty a areály vedy a výskumu, ambulancie, lekárne, polikliniky,
nemocnice, liečebné ústavy, stacionáre sociálnych služieb, domovy dôchodcov, detské domovy, výrobné podniky,
záhradníctva, skleníkové hospodárstvo, priemyselná výroba, priemyselné parky, štadióny, športové areály, športové
haly, areály voľného času, ČSPH, parkinggaráže, tranzitné vedenia technického vybavenia nadradeného významu
29.2.6. PRIEMYSELNÁ ZÓNA, SKLADOVÉ HOSPODÁRSTVO A PODNIKATEĽSKÉ AKTIVITY
Lokalizáciu plôch zabezpečiť podľa grafickej prílohy, a to v lokalite č. 602.
♦ Zabezpečiť ekologickú nezávadnosť výrobných aktivít,
♦ zabezpečiť výsadbu izolačnej ochrannej zelene od obytného pásma, po celej dĺžke priemyselnej zóny,
♦ priemyselnú zónu budovať v naviazaní na existujúce plochy, v smere na severovýchod a juhovýchod,
♦ výstavbu dodržať podľa grafickej časti,
♦ v prípade väčších prevádzok predčistenie odpadových vôd.
♦ zabezpečiť ochranu pred hlukom z technických zariadení (PZZP Nafta a.s., Kovex, Drevovýroba atď.) podľa
požiadaviek NV SR č. 339/2006 Z.z.
Určenie prevládajúcich, prípustných, prípustných v obmedzenom rozsahu a neprípustných funkcii využitia plochy:
plochy slúžiace pre umiestňovanie areálov priemyselnej výroby, skladového hospodárstva
Charakteristika:
Funkčné využitie:
prevládajúce:
prípustné:
prípustné
v obmedzenom
rozsahu:
neprípustné:
a podnikateľských aktivít bez rušivého vplyvu na okolie
areály veľkých priemyselných podnikov s doplňujúcimi prevádzkami a skladmi, služby a výroby všetkých druhov
združené v priemyselných parkoch
objekty súvisiaceho vedeckého výskumu, administratívne objekty súvisiace s hlavnými funkciami, stravovanie pre
zamestnancov, administratívne budovy, areály súvisiace s výrobou, plošná a líniová zeleň, pešie komunikácie,
vozidlové komunikácie, odstavné státia a parkoviská, zariadenia a vedenia technickej vybavenosti pre obsluhu územia,
drobná nerušiaca výroba a služby, skladové areály súvisiace s výrobou
občianska vybavenosť a služby pre obsluhu územia, služobné byty, distribučné a veľkoobchodné centrá, verejné
stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety, zariadenia požiarnej ochrany, stredné na špeciálne školy,
výrobné a nevýrobné služby pre obsluhu územia, skladové areály, logistické parky, zariadenia športu a telovýchovy
viazané na účelové objekty, drobná architektúra a mobiliár, zariadenia na separovaný zber odpadov, zariadenia na
spracovanie, úpravu a nakladanie s odpadmi, parkinggaráže, ČSPH bez sprievodných prevádzok
obytné funkcie, regionálne obchodné centrá, nákupné strediská, obchodné domy, hypermarkety, hobbymarkety,
supermarkety, diskontné centrá, ubytovacie zariadenia cestovného ruchu, malé ubytovacie zariadenia cestovného
ruchu, malé hotely, penzióny, autokempingy, turistické ubytovne, kongresové centrá, veľtržné a výstavné areály,
kultúrne zariadenia, zábavné zariadenia, obradné siene, kostoly, modlitebne, cirkev a jej ostatné zariadenia,
prenajímateľné administratívne priestory, objekty ústredných orgánov verejnej správy krajského a miestneho významu,
orgánov štátnej správy a štátnej reprezentácie, zariadenia obrany, materské školy, základné školy, umelecké školy,
stredné a vysoké školy, ubytovacie a stravovacie zariadenia školstva, polikliniky, nemocnice, NSP, FNSP,
špecializované odborné liečebné ústavy, domovy sociálnych služieb, domovy dôchodcov, záhradníctva, skleníkové
hospodárstvo, stavebné dvory, športové areály, športové haly, telocvične, kúpaliská, areály voľného času,
záhradkárske a chatové osady, cyklistické trasy, kompostárne, tranzitné vedenia tech. vybavenia nadradeného významu
V území Priemyselný park Eurovalley (zóna E, časť zóny D) rešpektovať určené limity a zásady využitia tak,
ako bolo schválené v územných plánoch jednotlivých zón priemyselného parku.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
108
29.2.7. PRESTAVBA
♦ Stanoviť mieru renovácie a dotvorenia objektov v obci a ich zakomponovania do novej štruktúru zástavby.
♦ Uplatniť princípy prestavby územia a ich zhodnotenie harmonickým začlenením novodobých komponentov.
29.2.8. ASANÁCIE
Vo východnej časti obce Plavecký Štvrtok sa nachádza nelegálna rómska kolónia, ktorej chatrče stoja
v ochrannom a bezpečnostnom pásme plynovodov s VVT, ako aj priamo nad plynovodom a v ochrannom pásme
ŠPR Bezedné. Vzhľadom na to, že cez túto lokalitu je plánovaný cestný obchvat obce, asanácia nelegálnych stavieb
a postupné etapovité presídľovanie rómskeho obyvateľstva je nutné.
♦ Navrhnúť asanáciu nepovolených objektov rómskej osady v súvislosti s výstavbou obchvatovej komunikácie.
♦ Preveriť potrebu možnej asanácie objektov v obci za účelom nahradenia novými objektmi – asanačná prestavba.
♦ Pri asanačnej prestavbe dodržať stanovenú regulačnú čiaru.
29.2.9. VEGETAČNÉ ÚPRAVY – OBECNÝ PARK
Obec leží v krajine intenzívne poľnohospodársky využívanej v štruktúre pôdneho fondu je v k.ú. cca 30 %
zastúpená orná pôda a na 50 % zastúpená lesná pôda. Okolie zastavaného územia má nedostatok nelesnej
drevinnej vegetácie. Vegetačne upravené plochy v zastavanom území sú kvalitatívne a kvantitatívne nevyhovujúce.
Návrhom vegetačných úprav sa snažíme vytvoriť systém vzájomne prepojených plôch a línií vegetácie jej
okrasnej, hygienickej, zdravotnej a rekreačnej funkcie. Základná kompozičná kostra vegetačných úprav je tvorená:
♦ líniovým prepojením plôch vegetácie z východu na západ, ako aj izolačnou zeleňou od navrhovaného
obchvatu v troch výškových úrovniach, ale aj parkovou úpravou – obecný park plochy č. 701, 702, 703, 704, 705,
706, 707 a 708 – mali by dominovať stromoradia listnatých drevín, na ktoré sa priraďujú jednotlivé plochy
ihličnatých a listnatých drevín a menšie radiálne línie vegetácie ako aj pás ochranno-izolačnej zelene západne
od komunikácie I/2 pri ploche č. 406.
♦ existujúcu parkovú vegetáciu v sídle dokompletizovať zvýšením atraktívnosti prírodných prvkov vegetácie,
♦ zvýšiť estetiku priestoru drobnou architektúrou: lavičky, fontány, osvetlenie, umelecké diela, atď.,
♦ udržiavať a ošetrovať vysokú a strednú kríkovú vegetáciu, nízku pravidelne kosiť,
♦ ošetrovať líniovú vegetáciu,
♦ vytvoriť novú líniovú vegetáciu v navrhovaných lokalitách IBV, medzi chodníkmi a cestou,
♦ vybudovať ochrannú izolačnú vegetáciu podľa grafickej časti,
♦ okolo ČOV vytvoriť pás filtračnej izolačnej vegetácie a ďalší prechod medzi IBV a navrhovanou izoláciou
bude tvoriť záhradkárska osada,
♦ existujúcu parkovú vegetáciu v sídle dokompletizovať zvýšením atraktívnosti prírodných prvkov vegetácie,
♦ udržiavať a ošetrovať vysokú a strednú kríkovú vegetáciu, nízku pravidelne kosiť,
♦ ošetrovať líniovú vegetáciu,
♦ základná kostra vegetácie intravilánu je napojená na líniovú vegetáciu extravilánu,
♦ dôsledne dodržiavať určené funkčné priestory, plochy, koridory a ochranné pásma,
♦ zvýšiť podiel nelesnej drevnej vegetácie, najmä ako protieróznu ochranu a kompozičné dotvorenie
poľnohospodárskej krajiny,
♦ navrhujeme realizovať izolačno-ochrannú vegetáciu okolo výrobných areálov.
29.3. ZÁSADY A REGULATÍVY VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA
29.3.1. ZÁKLADNÉ PRINCÍPY A SPÔSOBY REGULÁCIE DOPRAVNÝCH VZŤAHOV
♦ V záväznej časti dodržať lokalizáciu dopravných plôch podľa grafickej časti výkres č. 3 Návrh riešenia dopravy.
♦ Nadradený prvok dopravnej sústavy v riešenom území reprezentujú prioritne systémy automobilovej a
železničnej dopravy. Dopravnú polohu možno ďalej charakterizovať vzťahmi na potencionálne dopravné ciele,
viazané na rozvoj rekreačných a iných aktivít, ktoré svojím významom presahujú sídelnú úroveň.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
109
♦ Priemet dopravných vzťahov cestného a železničného systému do územia možno hodnotiť z pohľadu väzieb širšieho
územia k sídlu, ako i z pohľadu vzťahov premietajúcich sa priamo do územia. Tieto vzťahy sú determinované
rozložením existujúcej siete dopravnej infraštruktúry regionálneho, celoštátneho i medzinárodného významu.
♦ Základným východiskovým princípom dopravného riešenia je optimalizácia dopravných vonkajších a
vnútroobecných vzťahov. Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa sa stáva vo výhľade segregácia štruktúry
dopravného prúdu a rozloženie intenzity dopravy do viacerých funkčných a územných úrovní. Toto súvisí
s predpokladaným presmerovaním tranzitnej a ťažkej dopravy z intravilánovej časti riešeného územia.
♦ Nadradeným komunikačným systémom v území je diaľnica D 2 - E 65, ktorá s ohľadom na jej polohu na okraji
katastra sídla sa kontaktuje so zastavanou časťou územia len nepriamo. Diaľnica D 2 je súčasťou medzinárodného
multimodálneho dopravného koridoru IV. Body zapojenia diaľnice do územia sú v polohe križovatkových uzlov
Lozorno a Malacky.
♦ Väčšiu dopravnú dôležitosť pre sídlo má cesta celoštátneho významu I/2 vedená paralelne s diaľnicou D2.
Funkcia tohto cestného ťahu vyplýva z potrieb priamych regionálnych i širších väzieb na jadro sídelnoregionálnej aglomerácie Bratislavu so silnými socioekonomickými väzbami.
♦ Regionálne dopravné väzby sú priamo integrované do územia a v sídle Plavecký Štvrtok vytvárajú základnú
komunikačnú sieť. V tejto súvislosti je v území identifikovaný regionálny komunikačný smer pre automobilovú
dopravu. Cesta III/002035 vychádza z cesty I/2 a prepája riešené územie do smeru Láb, kde sa pripája na cestu
III/002040 s pokračovaním na Záhorskú Ves (hranica SR/Rakúsko) po ceste II/503 a Zohor. Cesta III. triedy
zostáva v intravilánových prieťahoch v zásade vo funkcii nadradeného vnútro sídelného komunikačného systému.
♦ Charakteristiky dopravnej polohy riešeného územia dopĺňajú funkčné väzby územia na jednotlivé dopravné
systémy. Tu je potrebné identifikovať väzby územia na systémy hromadnej autobusovej a železničnej dopravy.
Charakterizujúcimi prvkami týchto vzťahov je ich intenzita a dostupnosť. Vzájomné vzťahy systému autobusovej
a železničnej dopravy sú orientované na prepojenie ďalších obcí na západ od železničnej trate (Láb) zo zastávky
v Plaveckom Štvrtku.
♦ Dopravná poloha sídla vzťahovaná k systému železničnej dopravy je hodnotená úmerne k významu
dvojkoľajovej elektrifikovanej železničnej trate č. 110 Bratislava - Kúty. Trať je súčasťou medzinárodného
multimodálneho dopravného koridoru IV. (siete TEN -T) ako aj sietí AGC a AGTC. Z územného hľadiska poloha
železničnej trate tvorí v riešenom území technický limit s výrazným obmedzujúcim a bariérovým účinkom. Je
zároveň zdrojom negatívneho vplyvu hlučnosti. Výrazné smerovanie dopravy z riešeného územia k hlavnému
mestu Slovenska – Bratislave je zabezpečované hlavne železničnou dopravou s železničnou zastávkou v obci.
Hromadná doprava je následne doplnená cestnou hromadnou dopravou.
♦ Prvky nadradenej komunikačnej sústavy korešpondujú s cestami vyššej administratívnej dôležitosti. V súčasnosti
tvorí prieťah cesty III/002035 zastavanou časťou sídla hlavnú dopravnú, spoločenskú i kompozičnú os.
♦ Nové zámery rozvoja územia predpokladajú nové prepojenie navrhovaného mostu na rieke Morava v Záhorskej
Vsi s novou križovatkou na diaľnici D 2. Toto prepojenie bude sprevádzané s nárastom dopravného zaťaženia
z Rakúska na diaľnicu D 2 a navrhované priemyselné parky na východnej strane diaľnice D 2 na ceste
III/002035. Preto návrh územného plánu obce Plavecký Štvrtok uvažuje s preložkou cesty III/002035 na severný
okraj obce.
♦ Uvažuje sa s tesnejšou polohou preložky III/002035 k zastavanému územiu (južne od centrálneho areálu P ZZP
Láb). Pripojenie preložky cesty III/002035 na cestu I/000002 je navrhované mimoúrovňovo v tvare trubky na
západnej strane cesty I/000002. Dĺžka preložky cesty III/002035 je asi 4,64 km. Územie obce je pripojené na
preložku cesty III/002035 piatimi križovatkami v predĺžení miestnych komunikácií.
♦ V zmysle novej normy STN 73 6110 je preložka cesty III/002035 v zastavanom území navrhovaná vo funkčnej
triede B2 a kategórii MZ12/50. Mimo zastavaného územia je cesta III/002035 navrhovaná V kategórii C9,5/80.
Uvedená funkčná trieda a kategória komunikácie umožňuje jej výhľadové preradenie do ciest II. triedy.
♦ Rozšíriť Továrenskú ulicu od napojenia na cestu I/2 smerom do priemyselnej zóny C v k.ú. Plavecký Štvrtok.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
110
♦ Najnižšiu dopravnú úroveň vnútrosídelného komunikačného systému tvoria komunikácie ukľudnené. Úroveň
ukľudnených komunikácií funkčnej triedy D1 dovoľuje pohyb motorovej a nemotorovej dopravy na spoločnom
dopravnom priestore. Špecifickosť takto riešených ulíc spočíva v nerešpektovaní princípu segregácie
jednotlivých druhov dopráv, najmä pešej prevádzky a vozidlovej dopravy. Tento dopravný priestor možno
definovať ako ..."charakteristicky stavebne a inak upravená a vybavená miestna komunikácia so zmiešanou
prevádzkou chodcov a vozidiel v jednej úrovni, pre ktorú platia zvláštne pravidlá správania všetkých jeho
užívateľov v zmysle dopravnej značky D 49 a, b, ktorou je táto na svojom začiatku a konci vyznačená." Návrh
uvažuje s týmto typom ulíc v novo navrhovaných zónach rodinných domov a v rámci jestvujúcich uličných
priestorov tam, kde sú už v súčasnosti vytvorené vhodné dopravne - urbanistické predpoklady.
♦ Pôvodné vedenie cesty je navrhované do úrovne obslužnej komunikácie funkčnej triedy C1 v základnej šírkovej
kategórii MO 12/40.
♦ Doplnkovým komunikačným systémom sú komunikácie v nižších funkčných triedach C2, C3 v šírkovom
usporiadaní základnej kategórie MO 8/30. Charakterizujúcim prvkom je segregovaný priestor dynamickej
motorovej a pešej dopravy.
♦ Na uspokojovanie krátkodobých potrieb na parkovanie je predpoklad využitia i pridruženého dopravného priestoru
obslužných komunikácií. Poloha a dispozičné riešenie bude predmetom podrobnejšej (zonálnej) dokumentácie.
♦ Nová norma miestnych komunikácií STN 73 6110 upravuje výpočet nárokov na statickú dopravu. Pre tento
výpočet sa uvažuje so súčiniteľom stupňa automobilizácie ka = 1,2.
♦ Železničná doprava dopĺňa systémy dopravnej sústavy v sídle. Železničná trať č. 110 prechádza intravilánovou
časťou sídla. Bariéra vytvára limit ovplyvňujúci rozvojové možnosti sídla. Poloha železničnej stanice Plavecký
Štvrtok je vo vzťahu k ťažisku sídla situovaná excentricky s izochrónou dostupnosti do 5 min.
♦ Trať je súčasťou medzinárodného multimodálneho dopravného koridoru IV. (siete TEN -T) ako aj sietí AGC a
AGTC. Pre zabezpečenie úrovňového križovania súčasného cestného priechodu cesty III/002035 z hľadiska
požiadaviek, kladených na železničnú trať siete TEN – T (s požiadavkou traťovej rýchlosti 160 km/h) je potrebné
prebudovať signalizačné zabezpečenie tohto priechodu. Preložka cesty III/002035 predpokladá vybudovanie
cestného nadjazdu nad železničnou traťou.
♦ Cestná hromadná doprava je tvorená prímestskou autobusovou dopravou. Časť liniek autobusovej dopravy je
vedená po ceste I/000002 so zastávkou v mieste pripojenia cesty III/002035 na cestu I/000002. Vzdialenosť
zastávky od železničnej zastávky je asi 830 m.
♦ Nový návrh komunikačnej siete obce (preložka cesty III/002035) neuvažuje so zmenou polohy zastávok
hromadnej dopravy.
♦ Hlavné pešie trasy celosídelného významu je potrebné dobudovať do systému, ktorý v sídle tvoria radiálne
vedené pešie trasy, doplnené priečnymi pešími prepojeniami.
♦ Podiel bicyklovej dopravy z pohľadu celkovej dopravnej práce i z pohľadu nemotorovej dopravy nie je v
Plaveckom Štvrtku rozhodujúci a nedosahuje podiel sídiel so zavedeným systémom bicyklovej dopravy (1020 %-ný podiel na celkovej dopravnej práci).
♦ Návrh dopravných trás nadväzuje na regionálnu koncepciu rozvoja siete. Táto hierarchizuje význam cyklistických
trás v sídle do dvoch základných kategórií. Najvýznamnejšou je sieť hlavných cyklistických trás, nadväzujúcich
na dopravne najvýznamnejšiu regionálnu cyklistickú cestu korešpondujúcu s vedením cesty III/00235. V rámci
vnútrosídelných vedľajších cyklistických trás tieto charakterizujú cyklistické cesty s vyššou mierou segregácie.
Smerovanie cyklistických trás je orientované na:
– vzťahy k rekreačným cieľom v južnej časti sídla,
– vzťahy k výrobným zónam v severozápadnej časti sídla,
– napojenie na medzinárodnú cyklistickú trasu pozdĺž rieky Morava.
♦
Cyklistické cesty vyššieho významu dopĺňajú trasy miestnej úrovne, využívajúce hlavný dopravný priestor
obslužných a ukľudnených komunikácií.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
111
♦
♦
♦
♦
♦
♦
Podrobnejšiemu koncepčnému riešeniu musí predchádzať vypracovanie rozvojového dokumentu, ktorý v rôznych
časových úrovniach by mohol zadefinovať konkrétne investičné a organizačné opatrenia, s cieľom rozvoja nevyhnutnej
infraštruktúry a zvýšenia podielu cyklistickej dopravy v rámci rekreačnej dopravy i pravidelných ciest za prácou.
Obmedzenia cestnej a železničnej dopravy sa v riešenom území viažu prioritne na ich administratívne ochranné pásma.
Ochranné pásmo železničnej dopravy sa dotýka územia pozdĺž železničnej trate. Administratívne ochranné
pásmo železničnej trate je vymedzené plochou, ktorej okraj je vo vzdialenosti 60 m od krajnej traťovej koľaje.
Ochranné pásma automobilovej dopravy sa týkajú diaľnice D2, cesty I.-vej a III.-tej triedy, ktoré v súčasnosti prechádzajú
územím. Administratívne ochranné pásmo ciest vyššieho administratívneho významu je sledované v extravilánovej časti
sídla a znamená čiastočné obmedzenie v stavebnej aktivite, vyžadujúce si súhlas správcu ciest. Hranica ochranného
pásma cesty diaľnice D2 je 100 m a cesty I/000002 50 m. Cesta III/002035 má administratívne ochranné pásmo
vymedzené hranicou vo vzdialenosti 20 m od stredu vozovky. Uvedené hodnoty platia mimo zastavané územie.
Zabezpečiť ochranu pred hlukom z dopravy (železničná trať Bratislava – Kúty, cesta I/2, diaľnica D2, cesta
III/2035) podľa požiadaviek NV SR č. 339/2006 Z.z.
Ministerstvo obrany SR požaduje z hľadiska vojenskej dopravy zabezpečiť nepretržitú prevádzku na trati
Bratislava – Kúty, na diaľnici D2 a na ceste I/2.
29.3.2. VODNÉ HOSPODÁRSTVO
♦ Realizáciu dodržať podľa grafickej časti výkres č. 4 Návrh vodného hospodárstva.
♦ Vytvoriť technické podmienky na zásobovanie rozvojového územia pitnou vodou podľa NV SR č. 354/2006 Z.z. –
preferovať zásobovanie z bratislavského vodárenského systému.
♦ Zásobovanie pitnou vodou je zabezpečené potrubím DN 300 napojením na zásobovacie prívodné potrubie DN
500 z vodojemu Dúbrava do Malaciek.
♦ Hlavné prívodné potrubie má profil DN 150. Rozvodná sieť je vybudovaná z profilov DN 80 a 100. Hlavná časť
siete je zokruhovaná, okrajové časti sú vetvové. Na vodovodnej sieti sú osadené požiarne hydranty a prípojky s
uzávermi pre jednotlivých odberateľov.
♦ Rozvojové lokality v blízkosti obce Plavecký Štvrtok budú pripojené na jeho vodovodnú sieť potrubiami DN 100.
- Vzdialenejšie lokality č. 402 až 406, 501 až 504 a 801 navrhujeme vzhľadom na ich odľahlosť a minimálne
potreby zabezpečiť prívodným potrubím DN 100 napojeným na existujúci vodovod DN 400 resp. 500 mm
vedený pozdĺž východnej strany priľahlej komunikácie Bratislava - Malacky.
- Technické podmienky napojenia na verejný vodovod sa určia pri ďalších stupňoch projektovej dokumentácie
- Vodovodné potrubie sa vybuduje a uloží v obecných komunikáciách z materiálu HDPe v min. profile DN 100.
- Vodovodné prípojky DM 25 budú z r Pe s vodomernými šachtami 1 m za hranicou stavebných pozemkov.
- Súčasťou ÚPD bude koordinačná situácia s jestvujúcim stavom vodovodnej siete a návrhom novobudovanej
vodovodnej siete zaokruhovanej na jestvujúcu.
- Návrh vodovodu vypracovať podľa STN 75 5401, STN 75 5402, STN 73 6005 a prípojky navrhnúť podľa OTN 75 5411.
♦ Rešpektovať vysokú úroveň hladiny spodných podzemných vôd.
♦ Obec má vybudovanú splaškovú kanalizačnú sieť. Táto bola vybudovaná pre obytnú kolóniu v severovýchodnej
časti sídla. Hlavná stoka DN 400 vedie hlavnou ulicou do ČOV situovanej na západnom okraji obce. Na túto
stoku sú pripojené aj ďalšie ulice.
♦ Kanalizačná sieť sa vybuduje z PVC kanalizačných rúr profilov DN 300. Revízne kanalizačné šachty sa
vybudujú z betónových prefabrikovaných skruží na monolitickom betónovom dne. Navrhnutá gravitačná
splašková kanalizačná sieť z potrubí DN 300, čerpacími stanicami a výtlačnými potrubiami, bude odvádzať
splaškové vody z domácností, z občianskej vybavenosti a z podnikateľských aktivít či miest rekreácie, do
jestvujúcej kanalizácie a ňou do jestvujúcej ČOV, pokiaľ sa svojim obsahom nebudú odlišovať od komunálnych
splaškových vôd. Navrhnutá kanalizácia je gravitačná, so sústavou prečerpávacích staníc. Jednotlivé uličné
stoky budú uložené v strede vozoviek.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
112
♦ Čerpacie stanice budú vybavené prípojkou elektrickej energie a telefónnou prípojkou pre automatickú
signalizáciu. Kanalizačné prípojky sa vybudujú z PVC kanalizačných rúr DN 200 a 150. Odľahlá lokalita č. 601
Banárka bude odkanalizovaná do žumpy.
♦ Jestvujúca ČOV – je potrebné zvýšiť jej kapacitu na 6 200 EO (140 m3/deň).
♦ Čerpacie stanice sa vybudujú ako podzemné monolitické železobetónové nádrže vybavené dvomi ponornými
fekálnymi čerpadlami pričom jedno je rezerva.
♦ Dažďové vody zo spevnených plôch zadržať v území, resp. akumulovať do zberných nádrží a využívať na
závlahu pozemkov.
♦ Dažďové vody z parkovísk budú odvádzané do kanalizácie cez odlučovače ropných látok.
♦ Priemyselnú zónu napojiť na ČOV. V priemyselnej zóne budú len také podniky, ktorých odpadové vody majú
podobné zloženie ako komunálne odpadové vody. V prípade, že by tu bol zámer vybudovať podnik s iným
druhom odpadových vôd, tento si bude musieť vybudovať svoju čističku odpadových vôd vo svojom areáli na
vlastné náklady, vyčistené odpadové vody budú potom napojené na obecnú kanalizáciu.
♦ Regulatívy pre ostatné územie sú v grafickej časti výkres č. 4 Návrh vodného hospodárstva, v mierke 1:7500.
♦ Dodržiavať ochranu vodných zdrojov na celom území CHVO.
♦ Dodržiavať Zákon o vodách č. 364/2004 Z. z., ako aj zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetviach č. 442/2002.
29.3.3. ENERGETIKA, TELEKOMUNIKÁCIE
♦ Rekonštruovať a obnovovať jestvujúcu sekundárnu vzdušnú sieť a v navrhovaných zástavbách riešiť sekundárne
rozvody NN káblami v zemi,
♦ dobudovať celú distribučnú elektrickú sieť podľa výkresu č. 5 Návrh energetiky M 1 : 7500,
♦ dobudovať verejné osvetlenie aj v navrhovaných plochách,
♦ zásobovanie teplom - zmena palivovej základne z uhlia na plyn, prípadne elektrinu,
♦ dobudovanie distribučnej siete zemného plynu podľa výkresu č. 5 Návrh energetiky M 1:7500,
♦ zabezpečiť zlepšenie telekomunikačnej siete, novonavrhovanú zástavbu na 100% riešiť káblovými vedeniami
pre telefónne prístroje a faxy
♦ v lokalitách č. 102, 103, 105 a 108 (výhľad) je nutné budované stavby umiestniť mimo ochranné a bezpečnostné
pásma zariadení vo vlastníctve Nafta a.s.
29.4. ZÁSADY A REGULATÍVY ZACHOVANIA KULTÚRNOHISTORICKÝCH HODNÔT,
OCHRANY A VYUŽÍVANIA PRÍRODNÝCH ZDROJOV, OCHRANY PRÍRODY
A TVORBY KRAJINY, VYTVÁRANIA A UDRŽIAVANIA EKOLOGICKEJ STABILITY
VRÁTANE PLÔCH ZELENE A ORNEJ PÔDY A HYDROMELIORÁCIÍ
29.4.1. ZÁSADY A REGULATÍVY ZACHOVANIA KULTÚRNOHISTORICKÝCH HODNÔT
Z hľadiska ochrany kultúrnych pamiatok sa v sídelnom útvare Plavecký Štvrtok nachádza pôvodne gotický
rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z prvej polovice 14. storočia. Jeho významnejšie stavebné úpravy sa
viažu k 17. storočiu, keď pribudla nová klenba. V 19. storočí bol kostol znovu stavebne upravovaný. V kostolnom parku sú
umiestnené tri pieskovcové sochy vytvorené v rôznych časových obdobiach. Na severnej strane obce stojí dnes znova
obnovená Morová kaplnka, ktorá pre obyvateľov i návštevníkov Plaveckého Štvrtka je historicky cennou pamiatkou.
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie slúži a naďalej bude slúžiť pôvodnému účelu.
Predmetom ochrany rímskokatolíckeho kostola je:
• zachovanie historickej panorámy a siluety kultúrnej pamiatky a jej prostredia,
• zachovanie kultúrnej pamiatky zapísanej v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok
• rešpektovať zvýšené požiadavky na ochranu pamiatkových hodnôt s ich zapojením do urbanistickej štruktúry
• určiť formu a spôsob ochrany archeologických pamiatok;
• rekonštrukcie pamiatkovo chránených objektov v riešenom území, je potrebné riešiť v zmysle zákona č. 49/2002
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
113
Z.z. o ochrane pamiatkového fondu.
• zachovanie vyhradenej zelene,
• vzťah kompozície novej zástavby k historickému prostrediu.
V riešenom území sa nenachádza pamiatková rezervácia ale sa len vyskytujú architektonické a umeleckohistorické hodnoty kultúrnych pamiatok v prevažnej miere náboženské symboly a morové kríže. V riešení návrhu
ÚPN je potrebné:
• chrániť siluetu územia,
• chrániť zachovanú historickú architektúru ako pozostatok pôvodnej urbanistickej štruktúry, ktorá determinuje
novonavrhovanú zástavbu spôsobom radenia parciel, spôsobom osadenia na parcele, hmotovo-priestorovou
schémou zástavby parcely a maximálnou podlažnosťou
• chrániť všetky kultúrne vrstvy pod terénom.
V zmysle zákona 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (úplné znenie zákon č. 109/1998
Z.z.) a zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu si investor/stavebník v jednotlivých stupňoch
územného a stavebného konania vyžiada vyjadrenie od Krajského pamiatkového úradu Bratislava ku každej
pripravovanej stavebnej činnosti súvisiacej so zemnými prácami (líniové stavby, budovanie komunikácií, bytová
výstavba atď.) z dôvodu, že stavebnou činnosťou, resp. zemnými prácami môže dôjsť k narušeniu archeologických
nálezísk a dosiaľ neevidovaných pamiatok.
Spôsob ochrany potenciálnych archeologických nálezov v katastrálnom území bude definovaný na základe
ďalších stupňov projektovej dokumentácie v zmysle § 37, § 38 a § 39 pamiatkového zákona, ktoré predloží vlastník
alebo stavebník na posúdenie Krajskému pamiatkovému úradu Bratislava.
29.4.2. OCHRANA LOŽÍSK NERASTNÝCH SUROVÍN
29.4.2.1. Energetické suroviny
Z energetických surovín sa v záujmovom území vyskytujú ložiská ropy, gazolínu a zemného plynu.
Naftový prieskum slovenskej časti Viedenskej panvy má mnohoročnú tradíciu, a to takmer od začiatku
minulého storočia, keď boli v priestore obce Gbely objavené ekonomicky významné ložiská ropy. Po tomto objave
nasledoval systematický geologický a geofyzikálny prieskum s realizáciou vrtných prác. V súčasnosti uvedené
štruktúry s dnes už vyťaženými priemyslovými akumuláciami zemného plynu slúžia ako podzemné zásobníky
sekundárne vtlačených plynných uhľovodíkov, hlavne v priestore Láb – Plavecký Štvrtok – západ. Územie východne
od tohto priestoru, pokiaľ sa nachádza v extraviláne obce Plavecký Štvrtok, je priestor s možnosťou získania zdrojov
nízkotermálnych vôd.
Do severozápadnej časti riešeného územia zasahuje ložisko ropy a zemného plynu Láb dobývací priestor
(ďalej len „DP“) Láb pre ložisko Láb, DP Plavecký Štvrtok I pre ložisko zemného plynu Jakubov-juh, Chránené
ložiskové územie (ďalej len CHLÚ) Láb, CHLÚ Plavecký Štvrtok I., Chránené územie (ďalej len CHÚ) Plavecký
Štvrtok pre podzemné uskladnenie zemného plynu a DP Jakubov I. a CHLÚ Jakubov I. pre ložisko zemného plynu
Jakubov.
Vo vyťaženom dobývacom priestore boli vybudované podzemné zásobníky zemného plynu na vtláčanie
a uskladňovanie importovaného zemného plynu.
29.4.2.2. Nerudné a stavebné suroviny
Z nerudných a stavebných surovín sa v širšom riešenom území vyskytujú ložiská zlievárenských, sklárskych
a stavebných pieskov, ktoré zaberajú väčšiu časť územia.
Nevýhradné ložisko stavebných pieskov s plánovaným rozšírením ťažby je na lokalite Kamenný mlyn – Lipové
vŕšky – Hrubá hviezda (Vojenské lesy a majetky ST, š.p. OZ Malacky). V roku 1999 sa tu vyťažilo 235.000 m3
pieskov pre stavebné účely.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
114
Výhradné ložisko zlievárenských pieskov Lozorno II predstavuje obdĺžnikové teleso veľkosti 400 x 1.750 m na ploche
0,714 km2. Na ložisku bol uskutočnený prepočet zásob (Geologický prieskum, š.p. Spišská Nová Ves, 1994). K 1.1.2000 sa
tu v kategórii Z-3 vykazuje 17.453 tis. ton voľných bilančných zásob zlievárenských pieskov. Ložisko nie je v súčasnosti
ťažené, ani sa s jeho ťažbou výhľadovo neuvažuje. Ložisko nemá určené chránené ložiskové územie (CHLÚ).
Na výhradnom ložisku zlievárenských pieskov Plavecký Štvrtok stav bilančných voľných zásob v kategórii Z-2
predstavuje 14.100 tis. ton. Ložisko je v správe ŠGDÚDŠ Bratislava (predtým Geologická služba SR), nie je ťažené,
ani sa v dohľadnej dobe neuvažuje s jeho využitím. Kvalitatívne parametre suroviny sú obdobné ako na ložisku
Lozorno II. Ložisko nemá určené CHLÚ.
Jedným z najväčších ložísk zlievárenských pieskov na Záhorskej nížine je ložisko Malacky, predtým označované
ako Záhorie I. Toto ložisko nemá osvedčenie o výhradnom ložisku a nemá ani určené CHLÚ. Po prepočte sa
k 1.1.2000 na ložisku v kategórii Z-2 eviduje 421.726 tis. ton voľných bilančných zásob zlievárenských pieskov.
Západná časť ložiska zaberá centrálnu časť riešeného územia priemyselného parku Záhorie s ťažbou
nevyhradeného nerastu na ložisku Kamenný mlyn – Bažantnica (VlaM, š.p. OZ Malacky). V súčasnosti sa piesok
ťaží v priestore tzv. novej pieskovne – Hrubá hviezda. Časť novej pieskovne sa nachádza v mieste požiariska z roku
1992 a časť bola znovu zalesnená mladým porastom. Ďalšie rozširovanie pieskovne si vyžiada iba povrchové vrstvy
pôdy, resp. výrub lesného porastu vo vekovej kategórii nad 40 rokov. V predmetnej lokalite ide o pieskové duny
dvíhajúce sa 11 – 16 m nad okolitý terén, bezprostredne nadväzujúce na doterajšie ťažobné lokality.
Celé ložisko tvoria záhorské viate piesky. Ide o eolický sediment tvorený hlavne kremičitými pieskami s podielom
živcov a ostatných horninotvorných minerálov. Miestami sú vyvinuté tenké preplástky fosílnych pôdnych sedimentov.
Ich mocnosť je nepatrná, vyvinuté sú nepravidelne a nemajú väčší vplyv na ťažbu a znečistenie ložiska. V súčasnosti je
po dvoch rokoch ťažby zásoba piesku odhadovaná na 1.229.685 m3. Keďže ide o ložisko nevyhradených nerastov,
v priebehu vykonávania ťažby piesku nebude v lokalite vykonávaný ďalší geologický prieskum.
Vykonávanie ťažby je povolené Obvodným banským úradom Bratislava do roku 2005. Súčasťou povolenia je
aj postupná rekultivácia vyťažených priestorov do konca roku 2006.
Samotná ťažba nevyžaduje zložitejšie technologické úkony. Realizuje sa pomocou čelných kolesových
nakladačov Caterpillar. Vyťažený materiál je priamo nakladaný na nákladné vozidlá odberateľov a po odvážení
transportovaný na miesto spotreby. Ročná ťažba piesku sa pohybuje okolo 260.000 m3.
Vojenské lesy a majetky SR, š.p. OZ Malacky plánujú rozšírenie ťažby pieskov pre stavebné účely na
nevýhradnom ložisku Kamenný mlyn – Lipové vŕšky – Hrubá Hviezda.
29.4.2.3.Ložiská rašeliny
Ložiská rašeliny, ktorá sa v zmysle zákona č. 44/1988 Zb. (banský zákon) nepovažuje za nerast, sa v širšom
okolí záujmového územia vyskytujú v oblasti Kostolišťa (7 ložísk) a Jakubova (3 ložiská). Najväčším rašeliniskom je
Plavecký Štvrtok s výmerou 24,35 ha a zásobou 78.900 m3 rašeliny. Prevažná časť ostatných ložísk má malú
rozlohu od 0,5 do 2 ha. V súčasnosti sa ložiská rašeliny nevyužívajú.
29.4.3.ZÁSADY A REGULATÍVY OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY,
VYTVÁRANIA A UDRŽIAVANIA EKOLOGICKEJ STABILITY VRÁTANE
PLÔCH ZELENE, ORNEJ PÔDY A HYDROMELIORÁCIÍ
Vegetačne upravené plochy v zastavanom území sú kvalitatívne a kvantitatívne nevyhovujúce.
Návrhom vegetačných úprav sa snažíme vytvoriť systém vzájomne prepojených plôch a línií vegetácie jej
okrasnej, hygienickej, zdravotnej a rekreačnej funkcie. Základná kompozičná kostra vegetačných úprav je tvorená
Krajinno-ekologickým plánom a miestnym územným systémom ekologickej stability, a to:
• Zeleň, ÚSES, orná pôda a hydromeliorácie:
• na väčšine riešeného územia katastra Plavecký Štvrtok platí v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody
a krajiny 1. stupeň územnej ochrany (všeobecná ochrana, v jeho západnej časti sa nachádza CHKO Záhorie, kde
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
115
•
•
•
•
•
•
•
•
•
platí zvýšený – 2. stupeň územnej ochrany a na územiach európskeho významu (SKUEV 0123 Dúbrava pri Felde
a SKUEV 0137 Bezedné), kde platí 2., 3. i 4. stupeň (v rámci nich je zahrnutá i prírodná rezervácia Bezedné)
západná časť územia je tiež súčasťou navrhovaného chráneného vtáčieho územia CHVÚ Záhorské Pomoravie, ktoré je
vytýčené približne v hraniciach CHKO len v oblasti Jakubovských rybníkov a zasahuje aj do územia mimo CHKO
rešpektovať regionálne biocentrá Bezedné a Jakubovské rybníky s výskytom vzácnej flóry a fauny
rešpektovať regionálny biokoridor Bezedné – slatinný jelšový les, močiare a vodné spoločenstvá, rašelinisko
navrhnúť na odstránenie invázne nevhodné druhy stromov a krov v botanickej skladbe spoločenstiev
uplatniť v návrhu komplexnej revitalizácie porastov vhodné druhy domácich, príp. introdukovaných drevín a
dosadbu rastlín navrhnúť podľa druhového zloženia
riešiť stromovú etáž tak, aby solitérne jedince, príp. menšie skupinky, neprekrývali z peších trás pohľady na
zaujímavé objekty a aby tieňom vytvárali príjemnú pohodu na odpočinkových miestach a peších trasách
zeleň obce riešiť s ohľadom na to, že je to oblasť provinciálneho biokoridoru Záhorie a zároveň zeleň s požiadavkami
na plnenie estetických a hygienických funkcií s rešpektovaním trás líniových vedení technického vybavenia,
pri nepoľnohospodárskom použití poľnohospodárskej pôdy osobitne chrániť poľnohospodársku pôdu v BPEJ 1. až 4.
skupiny uvedenej v prílohe 3 zákona č. 220/2004 Z.z.,
pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy z PP čo najmenej narušovať organizáciu a využitie okolitej poľnohospodárskej
pôdy, osobitne chrániť poľnohospodársku pôdu s vybudovanými hydromelioračnými zariadeniami.
• Hydromeliorácie
Hydromeliorácie š.p. Bratislava požaduje rešpektovať:
• závlahovú stavbu - záujmové územie závlahy a podzemné závlahové potrubie, lokality, na ktorých sa nachádza
závlahové potrubie nezastavať stavbami trvalého charakteru.
• V prípade, že v správny orgán vydá súhlas so zmenou funkčného využitia územia podľa § 13 zákona č.220/2004
Z.z. a následne rozhodnutie o odňatí parciel podľa § 17 uvedeného zákona, dodržať nasledujúce podmienky:
- zaviazať investorov stavieb k prekládke časti podzemnej rúrovej siete tak, aby vodná stavba zostala naďalej
funkčná a prevádzkyschopná. Odovzdanie a prevzatie prekládky podľa schválenej technickej dokumentácie
vykonať za účasti zamestnanca Odboru správy a prevádzky HMZ. Vybudovaná prekládka bude správcovi
vodnej stavby odovzdaná bezodplatne.
- ak nebude možná prekládka podzemnej časti rúrovej siete, rešpektovať vodnú stavbu a dodržať ochranné pásmo
od osi závlahového potrubia, ktoré bude stanovené v spolupráci s Odborom správy a prevádzky HMZ (min. 5 m
od osi závl. potrubia), t.j. v uvedenej vzdialenosti neumiestňovať stavby trvalého charakteru a nevysádzať stromy
a kríky. Vlastníkov pozemkov zaviazať k právu prístupu k vodnej stavbe pre vykonanie nevyhnutných opráv.
- Všetky inžinierske siete realizovať v zmysle ustanovení STN 73 6961 "Križovanie a súbehy melioračných
zariadení s komunikáciami a vedeniami" z r. 1983. V prípade poškodenia majetku štátu, ku ktorému má
Hydromeliorácie š.p. právo hospodárenia, jeho uvedenie do pôvodného stavu na náklady investorov.
Majitelia pozemkov si nebudú uplatňovať u správcu závlahy náhradu za škody na majetku, spôsobené poruchou
na závlahovom potrubí a pri jej odstraňovaní.
- v prípade, že sa preukáže odborným posúdením možnosť zrušenia časti potrubia bez náhrady novým
potrubím, zaviazať vlastníkov parciel pred vydaním stavebného povolenia majetkovoprávne vysporiadať so
správcom vodnej stavby časť rúrovej siete v zmysle § 45 a § 45a) zákona č. 92/1991 Z.z.Uzatvorenie
zostávajúcej časti rúrovej siete bude vykonané podľa Š.p. schválenej dokumentácie na náklady vlastníkov
parciel s možnosťou ukončiť zostávajúcu časť potrubia na najbližšom hydrante. Ukončenie a odpredaj časti
rúrovej siete nesmie mať za následok znefunkčnenie zostávajúcej časti vodnej stavby.
- pri realizácii výstavby rešpektovať odvodňovacie kanály vrátane OP 5 m od brehovej čiary kanálov.
29.4.3.1. Požiadavky na zachovanie a rozvoj prírodného a umelého prostredia
• Dosiahnuť rovnováhu medzi sídelnou štruktúrou a prírodným zázemím za účelom vytvorenia harmonického
a zdravého životného prostredia
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
116
doplniť urbanizované časti územia líniovou zeleňou pozdĺž komunikácií
navrhnúť ozelenenie voľných a pre vegetáciu vhodných priestorov vo vnútorných traktoch obce
zachovať existujúcu hodnotnú zástavbu s jej zakomponovaním do novonavrhovanej štruktúry
zveľaďovať sídelnú vegetáciu – je tvorená plochou cintorína, plochou pred kostolom, plochami zelene pri
občianskej vybavenosti a plochami predzáhradiek
• zachovať všetky plochy nelesnej drevinovej vegetácie (NDV) v zastavanom území, ako aj v poľnohospodárskej krajine,
kde tvoria väčšie plochy v okolí vodných tokov a vodných plôch, pozdĺž vodných kanálov a dopravných koridorov
• zachovať línie ovocných stromov pozdĺž vodných kanálov a ciest
• vytvoriť nový obecný park s plochou 16,54 ha, ktorý bude zároveň tvoriť protihlukovú bariéru navrhovaného
obchvatu obce, ako aj ochranno-izolačný a hlukový filter od kompresorovne a celého areálu CA PTPZ Nafta a.s.
•
•
•
•
29.5. ZÁSADY A REGULATÍVY STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
A VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ
29.5.1. OCHRANA A STAROSTLIVOSŤ O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
V ÚPN obce Plavecký Štvrtok je potrebné zamerať sa na:
• skvalitnenie podmienok života všeobecne
• venovanie sa systému odpadového hospodárstva so zámerom zabrániť tvorbe nelegálnych skládok, pri riešení
vychádzať z POH obce Plavecký Štvrtok
• zvýšenie stupňa ekologickej stability krajiny.
• pri potrebách riešenia stavieb, ktoré si vyžadujú posúdenie vplyvu na životné prostredie, je potrebné akceptovať
spracovanie potrebných dokumentov v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z
• zohľadniť špecifické klimatické, hydrologické, geomorfologické, pôdne podmienky územia
• riešiť ochranu záujmového územia (v priestoroch s dlhodobým pobytom ľudí) pred nadmerným hlukom z prevádzky
frekventovaných dopravných ťahov (najmä železničná trať č. 110 Bratislava – Kúty, št. cesta I/2 a št. cesta 00235, príp.
diaľnica D2) v zmysle požiadaviek Nariadenia vlády SR č. 410/2002 Z.z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami),
• dodržiavať svetlotechnické požiadavky pri umiestňovaní stavieb a ich súborov, vychádzať v riešení osvetlenia z návrhu
vymedzenia plôch so zvýšenou hustotou zástavby pre posudzovanie zatienenia budov z hľadiska aplikácie
svetlotechnickej normy STN 730580 - 1 v znení zmeny 2 schváleného uznesením MsZ č. 490/2001 z 8.2.2001, zosúladiť
návrh funkčného využitia a hmotovo-priestorového riešenia s požiadavkami na množstvo svetla vo vnútorných priestoroch
• zabezpečiť kvantitatívne i kvalitatívne vyhovujúce hromadné zásobovanie obyvateľstva obce pitnou vodou podľa
požiadaviek vyhl. MZ SR č. 151/2004 Z.z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody,
• regulovať rozvoj obce tak, aby sa eliminovalo možné nežiaduce ovplyvňovanie chránených funkcií (najmä
bývanie, šport, rekreácia, školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby) prevádzkami nadmerne zaťažujúcimi životné
prostredie hlukom, emisiami škodlivín a pachov (poľnohospodárska výroba, naftový priemysel, strojárske,
drevárske prevádzky a prevádzky spotrebného priemyslu a ľahkých stavebných hmôt).
• preveriť potrebu radónovej ochrany objektov podľa vyhl. MZ SR č. 406/2002 Z.z., o požiadavkách ožiarenia
z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov,
• vytvoriť územné a technické podmienky pre rozvoj zdravého spôsobu života v obci (šport, turizmus,krátkodobá rekreácia, zeleň),
• rešpektovať úroveň hĺbky hladiny podzemnej vody pohybujúcej sa v rozpätí 2 – 9,7 m pod terénom.
Výrazný negatívny vplyv na kvalitu životného prostredia v sídle z hľadiska hlučnosti a vibrácií má železničná doprava,
a to trať Bratislava - Kúty, ktorá prechádza intravilánom sídla. Bude potrebné dodržiavať ochranné pásmo 60 m od krajnej
koľaje na každú stranu. Pri predpoklade ekvivalentnej hladiny hlučnosti 75 dB(A) vyvolanej železničnou dopravou, čo je pre
železničnú trať medzinárodného významu reálna hodnota, je izochróna hladiny hlučnosti 60 dB(A) asi 203 metrov od zdroja.
Z toho dôvodu je potrebné vybudovať pozdĺž železničnej trate v zastavanom území protihlukové steny. Tieto steny by
zároveň zvyšovali bezpečnosť premávky na trati pri prechode na traťovú rýchlosť 160 km/h. Z hľadiska bezpečnosti je
potrebné uvažovať pri úprave svetelného signalizačného zariadenia s mimoúrovňovým križovaním chodcov s žel. traťou.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
117
29.5.2. VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ
V obci Plavecký Štvrtok a jej okolí sú v zmysle platných noriem a predpisov vymedzené nasledujúce
ochranné pásma (OP):
• Hospodársky dvor FIRST FARMS AGRA M, s.r.o. chov hovädzieho dobytka má pásmo hygienickej ochrany
(PHO) 750 m (nezasahuje do zastavaných častí obytného územia.
• Hydinárska farma Pekyma - PHO nepresahuje oplotený areál.
• Živočíšna farma OLŠA - PHO nepresahuje oplotený areál.
• Rešpektovať ochranné pásmo pohrebiska 50 m podľa § 16 odst. 8 zákona NR SR č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve.
• Ochranné pásma vonkajších vzdušných elektrických vedení pre napäťové rozvody vymedzené od krajného vodiča:
u veľmi vysokých napätí
- od 60 kV do 110 kV = 15 m
- od 110 kV do 220 kV = 20 m
- nad 220 kV = 25 m
vysokých u napätí
- do 60 kV = 10 m
- u kábelových rozvodov 1 m obojstranne od krajného kábla
- u rozvodových staníc 30 m po obvode kolmo od hranice objektov stanice.
• Pre akúkoľvek činnosť vo vymedzených ochranných pásmach a pre udelenie výnimky z ochranného pásma je
nevyhnutné vyžiadať súhlas kompetentného elektrorozvodného závodu, resp. energetického podniku.
• Trafostanica 22/0,4 kV – kruh s polomerom 10 m okolo stanice.
• Hranica OP diaľnice D2 je 100 m od osi priľahlého jazdného pása.
• Hranica OP cesty I/2 je 50 m od osi krajného jazdného pásu komunikácie – mimo zastavané územie.
• Cesta III/002035 má administratívne OP 20 m od osi krajného jazdného pásu komunikácie – mimo zastavané územie.
• Obecná komunikácia v intraviláne – 6 m od krajného jazdného pásu komunikácie.
• OP železničnej trate je 60 m od krajnej traťovej koľaje.
• OP ČOV je 150 m.
• PHO vodných zdrojov stanovuje podľa charakteru, významu a podmienok príslušný vodohospodársky orgán, ktorý
vymedzí I. a II. stupeň PHO - ich vnútorné a vonkajšie pásma. PHO pre vodné zdroje zasahujú do riešeného
územia. Podmienky pre využívanie PHO vodných zdrojov stanovuje Smernica 51/79 Zb. - hygienické predpisy o
základných hygienických zásadách pre stanovenie, vymedzenie a využívanie ochranných pásiem vodných zdrojov
určených k hromadnému zásobovaniu pitnou vodou a úžitkovou vodou a pre zriaďovanie vodárenských nádrží.
• Pre hlavné vodovodné verejné rozvody a kanalizačné zberače je potrebné rešpektovať ochranné pásma vyplývajúce z
normových požiadaviek, t.j. obojstranne min. 3 m. Na vodovodných rozvodoch a kanalizačných zberačoch nie je
povolené realizovať stavebné objekty. Ochranné pásma od zdrojov možného znečistenia prostredia stanovuje hlavný
hygienik, resp. hygienická stanica na základe posúdenia stavu, podmienok a na podklade vnútorných smerníc.
• Rešpektovať v zmysle ustanovenia § 49 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách obojstranný 5 m pobrežný pozemok od
brehovej čiary vodných tokov Oliva, Vampil a Tančibocký potok. Do vymedzeného pobrežného pozemku nie je možné
umiestňovať vedenia a zariadenia technickej infraštruktúry, stavby trvalého charakteru, súvislú vzrastlú zeleň, ani inak
ho poľnohospodársky obhospodarovať. Pobrežný pozemok v uvedenom rozsahu musí byť prístupný (bez trvalého
oplotenia) pre mechanizáciu správcu toku a povodia z dôvodu vykonávania činností vyplývajúcich z vodného zákona
(§ 48).
• OP pamiatkových objektov sú stanovené na 30 až 50 m. Stavebná činnosť realizovaná v rámci tohto pásma je
podmienená súhlasným stanoviskom Pamiatkového ústavu v rámci vyjadrovacieho konania k zadaniu a projektu stavby.
• Dodržiavať zákon č. 261/2002 o prevencii závažných prevádzkových havárií. Vo výkresoch č. 2 a 5 je vymedzené
ochranné pásmo 240 m potenciálneho tepelného účinku a tepelných dopadov pri prípadnej havárii CA PPZP
Nafta a.s. – tepelný účinok 1 kW/m2 v hraniciach ochranného pásma (lokalita č. 102) bude možné stavať až po
vysadení vzrastlej zelene v lokalitách 701, 702 a 703. Predpoklad do roku 2020. Je možné, že v priebehu tohto
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
118
obdobia sa zmenia aj technológie.
• Rešpektovať ochranné pásmo lesa, ktoré tvoria pozemky vo vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku.
• Dodržať 5 m ochranné pásmo okolo ústia zlikvidovanej sondy Láb 97 a stavby umiestňovať mimo toto pásmo.
• STL plynovody DN 80, DN 100, DN 150 - 1 m na každú stranu od osi potrubia v zastavanom území,
bezpečnostné pásmo 10 m
• Ods. 2 § 56 zákona 283/2008 Z.z. z 2. júla 2008, ktorým sa dopĺňa zákon 656/2004 Z.z. o energetike,
určuje ochranné pásmo, ktorým je „priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo
plynárenského zariadenia …“, pričom „vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo pôdorysu
technologickej časti plynárenského zariadenia je:
a/ 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm,
b/ 8 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 201 do 500 mm,
c/ 12 m pre plynovod s menovitou svetlosťou od 501 do 700 mm,
d/ 50 m pre plynovod s menovitou svetlosťou nad 700 mm,
e/ 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovým tlakom nižším ako 0,4Mpa,
f/ 8 m pre technologické objekty
g/ 150 m pre sondy
h/ 50 m pre iné plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej siete neuvedené v písm. a/-g/“
• Ods. 3 § 56 vyššie uvedeného zákona hovorí: „Technologické objekty na účely zákona sú regulačné stanice,
filtračné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany, trasové ohrevy plynu a telekomunikačné
zariadenia.“
• Ods. 2 § 57 vyššie uvedeného zákona určuje bezpečnostné pásmo „určené na zabránenie porúch alebo havárií
na plynárenských zriadeniach alebo na zmiernenie ich dopadov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb:
a/ 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 MPa prevádzkovaných na voľnom priestranstve a na nezastavanom území,
b/ 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa s menovit. svetlosťou do 350 mm
c/ 50 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 MPa s menovit. svetlosťou nad 350 mm
d/ 50 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 150 mm
e/ 100 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 300 mm
f/ 150 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 500 mm
g/ 300 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm
h/ 50 m pri regulačných staniciach, filtračných staniciach, armatúrnych uzloch,
i/ 250 m pre plynárenské zariadenia zásobníka a ťažobnej siete neuvedené v písm. a/-h/.“
Ochranné pásmo podľa zákona o prevencii závažných priemyselných havárií
V severnej časti od intravilánu obce Plavecký Štvrtok, cca 200 metrov, sa nachádza technologický areál
NAFTA a.s. – Centrálny areál podzemných zásobníkov zemného plynu /ďalej len „CA PZZP“/,
V zmysle zákona č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je NAFTA a.s. v súčasnosti kategorizovaná ako podnik kategórie
A. V zmysle tohoto zákona je určené ochranné pásmo podniku rozprestierajúce sa okolo CA PZZP, kde je možné
očakávať nepriaznivé účinky v prípade priemyselnej havárie, a preto v ňom nie je vhodné zriaďovať určité stavby,
medzi inými aj rodinné domy. Toto ochranné pásmo je definované s ohľadom na tepelný efekt, ktorý môže vzniknúť
pri potencionálnej havárii zariadení nachádzajúcich sa v CA PZZP a je určené na 240 metrov. Oznámenie o zaradení
podniku a stanovenie ochranných pásiem zaslala NAFTA a.s. na Obvodný úrad životného prostredia dňa 4.5.2007.
Zároveň podľa ustanovenia § 10 tohoto zákona sú „orgány verejnej správy, ktoré podľa osobitných predpisov
vypracúvajú /obstarávajú/ alebo schvaľujú rozvojové koncepcie alebo územnoplánovaciu dokumentáciu, alebo
povoľujú stavby, zariadenia a iné činnosti, povinné zohľadniť o. i . aj nutnosť dodržať dostatočnú vzdialenosť medzi
podnikmi kategórie A a inými stavbami, najmä sídelnými útvarmi“.
•
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
119
•
V zmysle § 30 odstavec 3 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (Letecký zákon) je nutné s Leteckým
úradom SR prerokovať nasledujúce stavby:
- stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom
- stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnených na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré
vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu
- zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä
zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice
- zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie
elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje.
29.6. VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE
Súčasná plocha zastavaného územia podľa hraníc (intravilánu) obce Plavecký Štvrtok k 1.1.1990 má výmeru
129,42 ha (skutočná planimetrovaná výmera hraníc intravilánu k 1.1.1990).
29.7. VYMEDZENIE VEREJNOPROSPEŠNÝCH STAVIEB
V návrhu ÚPN obce Plavecký Štvrtok sú vyšpecifikované jednotlivé plochy pre verejnoprospešné stavby, pre
ktoré sa môže v zmysle § 108 stavebného zákona pozemok, alebo stavba vyvlastniť. V rámci sídla Plavecký Štvrtok
sú ako verejnoprospešný záujem klasifikované nasledujúce stavby:
29.7.1.DOPRAVA A DOPRAVNÉ ZARIADENIA
♦ Obchvatová komunikácia obce Plavecký Štvrtok, preložka cesty III/002035 s mimoúrovňovým prepojením na
komunikáciu I/000 002 a na diaľnicu D2,
♦ mimoúrovňové prepojenie železničnej trate v súvislosti s obchvatovou komunikáciou,
♦ križovatky na obchvatovej komunikácii,
♦ zmena trasovania komunikácie I/000 002 v lokalite Vampil a súvisiace mimoúrovňové prepojenie nad železničnou traťou,
♦ statická doprava v rámci rozvojových rekreačných plôch, ako aj záložné parkoviská v ich bezprostrednom kontakte,
♦ komunikácie mimo zastavaného územia sídla,
♦ budovanie cykloturistických trás.
29.7.2. VODNÉ HOSPODÁRSTVO
♦ Rekonštrukcia vodovodnej siete,
♦ rozšírenie vodovodnej siete,
♦ rozšírenie splaškovej kanalizácie na celé sídlo,
♦ rekonštrukcia splaškovej kanalizácie v súvislosti s priemyselným parkom
♦ ČOV je navrhovaná len pre komunálne odpadové vody, tento faktor limituje rozvoj priemyselnej a
podnikateľskej aktivity, preto prevádzky s inými ako typicky komunálnymi odpadovými vodami je možné
povoliť len za podmienky, že si vybudujú vlastnú ČOV, ktorá bude napojená na kanalizáciu,
♦ rekonštrukcia ČOV na plánované kapacity.
29.7.3. ENERGETICKÉ ZARIADENIA, TELEKOMUNIKÁCIE
♦ Výstavba a rekonštrukcie elektrických sietí VN a VVN,
♦ výstavba a rekonštrukcie elektrických a transformačných staníc,
♦ distribučné rozvody NN v sídle,
♦ výstavba a rekonštrukcia verejného osvetlenia,
♦ výstavba a rekonštrukcia stredotlakovej siete plynu,
♦ výstavba a rekonštrukcia telekomunikačných káblových rozvodov.
Verejnoprospešnými stavbami vyplývajúcimi zo záväzných regulatívov KÚRS Slovenska a ÚPN VÚC
Bratislavský kraj sú stavby technickej a dopravnej infraštruktúry.
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
120
29.7.4. VEGETÁCIA
♦ Všetky ozelenenia a obnovy prírodných a verejných priestranstiev v zastavanom území sídla v súlade s návrhom
ÚSES (izolačná, ochranná, parková, estetická, cintoríny, líniová vegetácia – podľa kapitoly Vegetácia sídelná.
29.8. ODPORÚČANIE ĎALŠIEHO SPRACOVANIA ÚPD A ÚPP A URČENIE ČASTÍ OBCE,
NA KTORÉ JE POTREBNÉ OBSTARAŤ A SCHVÁLIŤ ÚZEMNÝ PLÁN ZÓNY
Predkladaný elaborát je spracovaný v kategórii územný plán obce, v etape návrh riešenia, po prieskumoch
a rozboroch, zadaní a koncepte riešenia v dvoch variantoch.
Územný plán zóny je v zmysle stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov,
ako aj v zmysle vyhlášky č. 55/2001 o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, potrebné
spracovať na nasledujúce lokality:
♦ Na existujúcu rekreačnú zónu pri jazere aj v súvislosti s plochami pre šport č. 301, 302 a 303.
♦ Na celú rekreačnú zónu Vampil, na existujúce, ako aj navrhované chatové lokality, vzhľadom na lesný pôdny
fond (LPF), z ktorého nie sú vyňaté rekreačné pozemky a objekty.
♦ Na navrhovanú rekreačnú plochu č. 401.
♦ Obytné zóny jednotlivých lokalít č. 102, 103, 104, 105, 106, 107, 108, 109 a 112.
♦
♦
♦
♦
Okrem toho je potrebné spracovať tieto projekty:
projekt sadovníckych úprav verejnej zelene,
projekt sadovníckych úprav ochranno-izolačnej zelene (obecný park) lokality č. 701, 702, 703, 704, 705, 706, 707 a 708,
projekt sadovníckych úprav pre vegetáciu občianskej vybavenosti, priemyselnej a poľnohospodárskej výroby,
vypracovanie projektovej dokumentácie, ktorá v rôznych časových úrovniach definuje konkrétne investičné
a organizačné opatrenia, s cieľom rozvoja nevyhnutnej infraštruktúry a zvýšenia podielu cyklistickej dopravy
nielen v rámci rekreačnej dopravy, ale i v rámci pravidelných ciest za prácou. Podmienky v sídle vzhľadom na
konfiguráciu terénu, rozloženie urbanistických aktivít a dostupnosť potenciálnych zdrojov a cieľov, dávajú veľké
predpoklady na rozvoj tohto ekologicky najefektívnejšieho druhu dopravy.
30. GRAFICKÁ ČASŤ
Grafická časť – samostatná príloha – obsahuje tieto výkresy v 1 vyhotovení:
Názov výkresu
1. Širšie vzťahy
2. Komplexný urbanistický návrh
3. Návrh dopravy
4. Návrh vodného hospodárstva
5. Návrh energetiky
6. Návrh telekomunikácií
7. Použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely
8. Krajinno-ekologický plán – návrh miestneho územného systému ekologickej stability
Mierka
M 1 : 15 000
M 1 : 7 500
M 1 : 7 500
M 1 : 7 500
M 1 : 7 500
M 1 : 7 500
M 1 : 7 500
M 1 : 15 000
V tejto správe sú zahrnuté zmenšeniny výkresov grafickej časti do formátu A3:
Názov výkresu
1. Širšie vzťahy
2. Komplexný urbanistický návrh
3. Návrh dopravy
4. Návrh vodného hospodárstva
5. Návrh energetiky
6. Návrh telekomunikácií
7. Použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely
8. Krajinno-ekologický plán – návrh miestneho územného systému ekologickej stability
HUPRO – Územný plán obce Plavecký Štvrtok – čistopis / júl
2010
121
Download

ÚPN Textová časť - Obec Plavecký Štvrtok